DIPLOMOVÁ PRÁCADekan: prof. Ing. Peter Bielik, PhD. Alternatívne formy investovania vo ľných finan čných zdrojov podniku Diplomová práca Katedra financií Vedúci katedry:

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

DIPLOMOVÁ PRÁCA 2008 Zuzana Ďatelinková

1

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

Dekan: prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

Alternatívne formy investovania voľných finančných zdrojov podniku

Diplomová práca

Katedra financií Vedúci katedry: doc. Ing. Peter Serenčéš, PhD. Vedúci práce: Ing. Oľga Roháčiková, PhD. Konzultant: Ing. Miloš Majerník Zuzana Ďatelinková

Nitra 2008

2

Zusammenfassung

Es sind schon mehr als 15 Jahre vergangen seitdem der Prozess der Privatisierung in der

Slowakei angefangen hat. Die Anfänge der großen Privatisierung haben nicht die erwünschte

Wirkung gebracht. Die Kuponprivatisierung hat die Zerkleinerung der Aktiengrundlage und

Eintritt der Spekulanten auf den Markt mitgebracht. Die zweite Welle der Privatisierung sollte

im Jahre 1996 beendet werden, sie wird aber trotzdem bis jetzt realisiert. Diese Tatsachen

haben in gewissen Massen den Kapitalmarkt in der Slowakei erschüttert. Mit dem Abschluss

der ersten Privatisierungswelle hängen auch die Anfänge der Handelstätigkeit auf dem Markt

mit Vermögenswertpapieren zusammen. Es sind Investitionsfonds entstanden, die von den

Bürgern die Mittel in Form der Investitionspunkte erworben haben. Man hat angefangen die

Aktie der privatisierten Betriebe einzukaufen und gleichzeitig Aktienrechte auszuüben. In

dieser Zeit war der Kapitalmarkt quasi wild. Anfangs jedoch wurden Übereinkommen erfüllt.

Man hat dennoch schnell angefangen zu spekulieren und es fehlte die Marktlenkung.

Wenn es heutzutage über den slowakischen Kapitalmarkt geschrieben wird, dann meistens

darüber, dass er nicht funktioniert.

Der Fehler befindet sich dabei nicht in der Legislative, die ist normalisiert, auch wenn es

einige Kleinigkeiten zur Verbesserung gäbe, es gibt auch keine Schwierigkeiten in seiner

institutionellen Absicherung. Den Kapitalmarkt können wir in engem Sinne als einen

Standort verstehen, wo sich Anfrage und Angebot nach den Wertpapieren treffen, im weiteren

Sinne als einen Standort, wo man mit dem Kapitalvermögen an sich verhandelt. Die Anfrage

und das Angebot des Kapitals in der Slowakei sind vorhanden. Wir verfügen jedoch über

einen dominanten Kreditmarkt. Das, was auf unserem Markt funktionsgestört ist, ist der

Markt mit Investitionsmitteln. Die einzige Ausnahme bildet kollektive Investierung.

Es wäre erforderlich ein neues Kapitalvermögen auf den Markt einzubringen. Wir verfügen

über Legislative, Geschäftsräumlichkeiten, wir haben alle Instrumente. Warum also steigen

unsere Betriebe nicht mit den Wertpapieren auf den Markt ein? Wenn heutzutage eine Firma

die Finanzen auf dem Kreditmarkt zirka für den gleichen Preis erwirbt, wie sie sie auf dem

Wertpapiermarkt erworben hätte, aber ohne Risiko, eigene Bewirtschaftung in der

Öffentlichkeit öffnen zu müssen, warum sollte sie auf den Kapitalmarkt eintreten?

Wenn ein Betrieb erfolgreich von zwei, drei Besitzern geführt wird, und die Bank faire

Kreditbedingungen gewährt, sie brauchen nicht die Aktien auf dem Primärmarkt zu emittieren

und zur Mitentscheidung brauchen sie keine weiteren Aktionäre.

3

Das, dass Kapitalmärkte im Ausland problemlos funktionieren, hängt von Tradition mancher

Völker ab. In der Slowakei hat der Kapitalmarkt so eine Tradition nicht. Ähnliche Probleme

haben in Tschechien, Polen, Österreich und Ungarn. Das Gegenteil ist der amerikanische und

angelsächsische Markt, wo man Geld zur Unternehmung direkt von Kapitalmärkten erwirbt.

Schlüsselwörter: der Kapitalmarkt, die Aktien, die Privatisierung, die Kuponprivatisierung,

die Wertpapieren, die Vermögenswertpapieren.

Kľúčové slová: kapitálový trh, akcie, privatizácia, kupónová privatizácia, cenné papiere,

majetkové cenné papiere.

4

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem že som diplomovú prácu vypracovala samostatne a že som uviedla všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce. Nitra ................................... ................................................. podpis autora

5

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Oľge Roháčikovej, PhD. a pánovi Ing. Milošovi Majerníkovi za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce. Nitra ............................... .................................................. podpis autora

6

Použité označenia

AaPL – akcie a podielové listy

BCPB – Burza cenných papierov Bratislava

BK – Bratislavský kraj

BOB – Bratislavská opčná burza

CDCP – Centrálny depozitár cenných papierov

CP – cenné papier

DFM – Dlhodobý finančný majetok

EAGGF – Európsky poľnohospodársky a garančný fond

EÚ – Európska únia

KBB – Komoditná burza Bratislava

KK – Košický kraj

NBS – Národná banka Slovenska

PK – Prešovský kraj

p.b. – percentuálny bod

RM-S – RM - Systém

SPP – spoločná poľnohospodárska politika

SBCP – Slovenská burza cenných papierov

SCP SR – Stredisko cenných papierov

SHR – samostatne hospodáriaci roľníci

SVE – krajiny strednej a východnej európy

TNK – Trnavský kraj

VÚEPP – Výskumný ústav ekonomiky pôdohospodárstva

7

Obsah

Úvod...............................................................................................................................................8

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ......................................................................10

1.1 Investície a investovanie ................................................................................................10

1.1.1 Finančné investície ................................................................................................12

1.1.2 Investičné stratégie ................................................................................................13

1.1.3 Kritéria investovania..............................................................................................15

1.2. Finančný trh..................................................................................................................17

1.2.1 Členenie finančného trhu.......................................................................................18

1.2.2 Nástroje jednotlivých trhov ...................................................................................18

1.2.3 Subjekty finančného trhu.......................................................................................19

1.3 Kapitálový trh................................................................................................................20

1.3.1 Členenie kapitálového trhu....................................................................................20

1.3.2 Organizátori kapitálového trhu..............................................................................22

1.3.3 Vývoj búrz .............................................................................................................22

1.3.4 Burza cenných papierov v Bratislave, a. s. ...........................................................23

1.4 Cenné papiere ................................................................................................................23

1.4.1 Cenné papiere peňažného trhu...............................................................................26

1.4.2 Cenné papiere kapitálového trhu ...........................................................................28

1.5 Vzťah poľnohospodárstva a kapitálového trhu .............................................................31

2. Cieľ práce..................................................................................................................................33

3. Metodika práce .........................................................................................................................34

4. Vlastná práca.............................................................................................................................37

4.1 Alternatívne formy investovania ...................................................................................37

4.2 Súčasný stav poľnohospodárstva ..................................................................................38

4.3 Kapitálový trh v SR.......................................................................................................41

4.3.1 Obchodníci s cennými papiermi ............................................................................42

4.3.2 Organizátori slovenského kapitálového trhu .........................................................43

4.4 Investovanie na Slovensku ............................................................................................50

4.5 Významnosť kapitálového trhu pre poľnohospodárstvo ...............................................51

5. Záver a návrh na využitie poznatkov........................................................................................56

6. Použitá literatúra .......................................................................................................................59

7. Prílohy.......................................................................................................................................62

8

ÚVOD

Rozvoj finančného trhu sa u nás začal až transformáciou národnej ekonomiky, ktorá

začala v roku 1990 a bola založená na štyroch základných prioritách. Týmito prioritami boli:

1. liberalizácia cien, 2. úsporná menová a rozpočtová politika, 3. vnútorná vymeniteľnosť

a liberalizácia zahraničného obchodu, 4. rýchla privatizácia. Prvé tri mali za úlohu nastoliť

makroekonomickú rovnováhu. Na kapitálový trh mala vplyv najmä posledná z týchto priorít.

Do roku 1989 bola u nás privatizácia prakticky neznámym pojmom. Takmer všetky podniky

vlastnil štát. Zmena nastala až na prelome 80. a 90. rokov.

Privatizáciu môžeme rozdeliť do troch období:

- malá privatizácia (1991 – 1993),

- veľká privatizácia – prvá vlna (1991 – 1993),

- druhá vlna (od 1994).

Malá privatizácia a 1. vlna kupónovej privatizácie sa rezortu poľnohospodárstva dotkla

len okrajovo. Privatizačný proces bol v tomto sektore ukončený v rozhododujúcej miere

v roku 1998. Už prebehlo viac ako 15 rokov odvtedy, čo sa na Slovensku začal proces

privatizácie. Začiatky veľkej privatizácie nepriniesli žiadúci efekt. Kupónová privatizácia

priniesla so sebou rozdrobenie akcionárskej základne a vstup špekulantov na trh. Druhá vlna

privatizácie mala skončiť v roku 1996 no napriek tomu nie je táto etapa ešte ukončená. Tieto

skutočnosti do značnej miery ovplyvnili kapitálový trh na Slovensku.

S ukončením prvej vlny privatizácie súvisia aj začiatky trhového obchodovania

s majetkovými cennými papiermi. Vznikli investičné fondy, ktoré od občanov získali

prostriedky v podobe investičných bodov. Začali sa nakupovať akcie privatizovaných

podnikov a súčasne sa v týchto podnikoch začali vykonávať práva akcionárov. Kapitálový trh

bol v tomto období takmer neregulovaný, chýbala mu potrebná legislatíva a tiež neexistoval

úrad, ktorý by vykonával štátny dozor v oblasti kapitálového trhu na Slovensku. Takýto úrad

u nás vznikol až v roku 2000. Napriek absencii týchto dôležitých faktorov sa vtedy dohody

plnili. Rýchlo sa však začalo špekulovať a chýbala regulácia trhu.

Ak sa píše dnes o slovenskom kapitálovom trhu, tak väčšinou iba o tom, že nefunguje.

Chyba pri tom nie je v legislatíve, tú máme štandardnú a v súčasnosti prispôsobenú

podmienkam EÚ, problémy nie sú ani v jeho inštitucionálnom zabezpečení. To čo však na

Slovensku dominuje je úverový trh. Na našom kapitálovom trhu sa ale stretávame

z nefunčnosťou trhu s investinými nástrojmi. Jedinou výnimkou je kolektívne investovanie.

9

Otázkou teda zostáva prečo je to tak? Prečo naše podniky nevstupujú na trh s cennými

papiermi? Podnik môže získať financie na úverovom trhu približne za rovnakú cenu, ako by

tieto financie získal na trhu cenných papierov avšak bez rizika a bez toho aby musel svoje

hospodárenie otvoriť verejnosti. Investori vyžadujú od emitenta informačnú otvorenosť. To

znamenená, že emitent musí pravidelne informovať o hospodárskych výsledkoch,

organizačnej štruktúre, riadiacich procesoch a taktiež o perspektívach do budúcnosti. Ak

podnik úspešne riadia jeho majitelia a banka im poskytne výhodné úverové podmienky,

nepotrebujú emitovať akcie na primárnom trhu, k spolurozhodovaniu nepotrebujú ďalších

akcionárov a informačné povinnosti sa ich nemusia týkať.

To, že kapitálové trhy fungujú bez problémov v zahraničí závisí aj od tradície

niektorých národov. Na Slovensku kapitálový trh takú tradíciu nemá. Podobné problémy majú

Česi, Poliaci, Rakúšania aj Maďari. Opakom je americký a anglosaský trh, kde sa získavajú

peniaze na podnikanie priamo cez kapitálové trhy.

10

1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1.1. Investície a investovanie

Ekonomická činnosť pri ktorej sa vzdávame súčasnej spotreby v záujme rastu produktu

v budúcnosti. Hlavnými formami investícií sú investície do hmotného kapitálu (budovy,

výrobné zariadenia zásoby) a nehmotné investície (vzdelanie alebo ľudský kapitál, výskum,

vývoj a zdravotníctvo).

Čisté investície predstavujú hodnotu celkových investícií po odpočítaní amortizácie. Hrubé

investície sú investície vrátane amortizácie.

Vo finančnej terminológii má tento pojem úplne iný význam (Samuelson, P. A. – Nordhaus,

W. D., 1992).

Rozhodovanie o investíciách patrí k najdôležitejším strategickým rozhodovaniam

v podniku, lebo sú rozhodnutiami o budúcom vývoji podniku a jeho efektívnosti. Finančná

teória chápe investíciu ako vynaloženie zdrojov s cieľom získania pôžitkov, ktoré sú

očakávané v dlhšom budúcom časovom období.

Rozlišujeme tri základné skupiny investícií:

- finančné investície, ako je nákup cenných papierov, obligácií, akcií, dlhodobé uloženie

peňazí v banke, požičanie peňazí investičným a iným spoločnostiam s cieľom získať

úroky, dividendy alebo zisk,

- kapitálové (hmotné, fyzické) investície vytvárajúce alebo rozširujúce hmotný majetok

- nehmotné investície, ako sú nákup know-how, výdaje na výskum, vzdelanie, sociálny

rozvoj a pod. (Bielik et al., 2002).

Vo vyspelej vysoko produktívnej ekonomike sa zmeny peňazí a tovaru uskutočňujú vo

veľkom meradle. Problémy nastanú vtedy, keď podnik musí investovať aby mohol vyrábať

výstupy. Výroba je proces, ktorý sa uskutočňuje v priebehu mnoho časových období , takže

medzi časom nákupu , alebo prenájmu vstupu a časom toku výnosov môže byť značné časové

obdobie. Napríklad v poľnohospodárstve je potrebné zorať pôdu a zasiať niekoľko mesiacov

pred zberom. Všeobecne v priemysle stroje a zariadenia je potrebné nakúpiť týždne a mesiace

pred tým, než je tovar vyrobený a predaný. Zjednodušene povedané, investovanie je čakanie

na výstupy (Jílek, J ., 1997).

11

Základné skupiny investícií definoval Serenčéš,P. (2007) takto:

INVESTÍCIE

PORTFOLIOVÉ

REÁLNE

FINANČNÉ

PRIAME PODNIKANIE VO VÝROBE PEŇAŽNÉ VKLADY DEPOZITNÉ CERTIFIKÁTY NEMOVITOSTI DLHOPISY POKLADNIČNÉ POUKÁŽKY

DRAHÉ KOVY OBLIGÁCIE ŠTÁTNE

PODNIKOVÉ UMELECKÉ PREDMETY KOMUNÁLNE

HYPOTEKÁRNE ZÁLOŽ. LISTY

ZBIERKY POSKYTNUTIE INDIVID. PÔŽIČIEK (ZMENKA) AKCIE POISTKY A RENTY

FINANČNÁ SPOLUÚČASŤ PRI

PODNIKANÍ INÝCH

MAJETKOVÉ PODIELOVÉ ÚČTY

ODVODENÉ CENNÉ PAPIERE

TZV. DERIVÁTY OPCIE OPCIOVÉ POUKÁŽKY TERMÍNOVÉ POUKÁŽKY TERMÍNOVÉ KONTRAKTY

12

Investori pri rozhodovaní o investíciách uvažujú v rámci širokej škály finančných

a reálnych aktív ako sú cenné papiere, deriváty cenných papierov, hmotné a nehmotné reálne

aktíva. Cieľom investičného rozhodnutia je nájsť aktíva, ktoré majú vyššiu hodnotu, ako sami

stoja. Investori vždy vyhľadávajú aktíva, ktoré majú pre nich vyššiu hodnotu ako pre

ostatných (Mlynarovi č, V., 2001)

Pod pojmom investovanie Belica, M. (2002) rozumie racionálne umiestňovanie

peňažných prostriedkov, tak vo vnútri podniku, ako aj v jeho ekonomickom okolí. Charakter

podniku a realizácia transferových procesov v ňom prebiehajúcich v najväčšej miere

rozhodujú o tom, ako je celý proces investovania štruktúrovaný. Ten z hľadiska základných

smerov či možností rozdeľuje investovanie do troch skupín:

- reálne investovanie,

- finančné investovanie,

- zmiešané (portfóliové) investovanie.

1.1.1 Finančné investície

Finančné investovanie Vlachynský, K. et al. (2002) charakterizujú ako investovanie do

cenných papierov na kapitálovom trhu. Ide teda o nákup majetkových cenných papierov

a úverových papierov s lehotou splatnosti prekračujúcou jeden rok. V porovnaní

s investovaním do hmotných aktív majú finančné investície dôležité odlišnosti:

- sú dobre deliteľné – jednotlivé cenné papiere majú relatívne nízke nominálne hodnoty,

- aj keď ide o dlhodobé cenné papiere – investor ich môže držať ľubovoľne dlhý čas,

pretože sa s nimi intenzívne obchoduje na sekundárnom trhu, sú teda vysoko likvidné,

- investície do jednotlivých druhov cenných papierov sa navzájom nevylučujú, pričom

pri hmotných investíciách sa stretávame často s vylučujúcimi sa alternatívami.

Finančné investície sú úzko spojené s trhovou ekonomikou, s existenciou finančného trhu

a rôznych ekonomických zoskupení podnikateľských subjektov, ktoré sú vzájomne

ekonomicky a finančne prepojené.

Na rozdiel od hmotných investícií, ktoré sú spojené s istým predmetom podnikania a ich

výsledok sa účtovne zaradí do hmotného či nehmotného majetku alebo do obežného majetku,

finančné investície nemusia byť bezprostredne spojené s predmetom podnikania. Finančné

investície majú formu majetkovej, obvykle peňažnej transakcie medzi ekonomickými

subjektmi. V rozvinutých trhových podmienkach sa tieto transakcie najčastejšie realizujú

13

prostredníctvom cenných papierov, a preto majú finančné investície najčastejšie formu

investícií do cenných papierov (Koščo et al. 2006).

Finančné investície predstavujú nákupy cenných papierov, ako sú účastiny a obligácie

(Samuelson, P. A. – Nordhaus, W. D., 1992).

1.1.2 Investičné stratégie

Rozhodovanie o investíciách patrí k najdôležitejším strategickým rozhodovaniam

v podniku, lebo sú rozhodnutiami o budúcom vývoji podniku a jeho efektívnosti. Finančná

teória chápe investíciu ako vynaloženie zdrojov s cieľom získania pôžitkov, ktoré sú

očakávané v dlhšom budúcom časovom období.

Základný strategický cieľ podniku musí byť prirodzene rešpektovaný aj v oblasti investičnej

politiky. Cieľom investičnej politiky podniku preto musí byť príprava , výber a realizácia tých

investičných projektov, ktoré prispievajú k rastu trhovej hodnoty firmy. To nemôže

prirodzene vyjadriť samotná trhová cena investičného majetku nadobudnutého investíciou, ale

iba rozdiel medzi súčasnou hodnotou očakávaných peňažných príjmov z investície a súčasnou

hodnotou očakávaných kapitálových výdajov na investície. Tento rozdiel sa nazýva čistá

súčasná hodnota investície. Je možné v nej zohľadniť tak časové hľadisko peňažných tokov

investícií, ako aj ich rizikovosť. Čím vyššie čisté súčasné hodnoty investičný projekt

dosahuje, tým viac prispieva k zvýšeniu trhovej hodnoty firmy. Základom investičnej politiky

podniku je preto pravidlo: investovať tak, aby bola dosiahnutá maximálna čistá súčasná

hodnota investície ( Bielik et al., 2001).

Podľa Kohouta, P. (2000), má investičná stratégia veľký význam. Ide teda o dlhodobý

plán rozmiestnenia investícií medzi typy cenných papierov. Je dôležité zdôrazniť, že máme na

mysli skutočne dlhodobý plán, ktorý by nemal byť príliš často menený.

Ujasnenie podnikových investičných cieľov však samé o sebe nezaručí ešte ich

dosiahnutie. K tomu je treba sformovať investičnú stratégiu, t. j. rôzne postupy, ako dosiahnuť

požadované investičné ciele alebo sa k nim maximálne priblížiť.

V bežnej hospodárskej praxi investovania je možné vytipovať niekoľko typov investičnej

stratégie.

Z hľadiska základného investičného cieľa – maximalizácie trhovej hodnoty firmy – je

najvhodnejším typom investičnej stratégie „stratégia rastu hodnoty investícií“ spojená

s maximálnymi ročnými príjmami z investícií.

14

Pri tejto stratégii investor vyberá tie investičné projekty, ktoré prinášajú tak rast hodnoty

investície v budúcnosti, ako aj rast ročných príjmov (výnosov). Takéto investičné príležitosti

sú najideálnejšie, ale vyskytujú sa dosť sporadicky.

Iným typom investičnej stratégie je „stratégia rastu hodnoty.“ V tomto prípade investor

vyhľadáva taký investičný variant, ktorý čo najviac zvýši hodnotu pôvodného investičného

vkladu, už menej ho zaujíma bežný ročný príjem. Predpokladá, že v budúcnosti hodnota

investičných vkladov výrazne stúpne a jeho predajom získa jedno rázový značný príjem ako

rozdiel medzi vloženou a trhovou hodnotou v budúcnosti.

Takáto stratégia je vhodná hlavne pri vyššej inflácii, ktorá znehodnocuje bežné ročné príjmy

a pri ktorej budúca hodnota majetku stúpa.

Opakom stratégie rastu hodnoty investície je „stratégia maximalizácie ročných príjmov

(výnosov) z investícií.“ Investor dáva prednosť čo najvyšším ročným výnosom a nehľadí na

rast hodnoty investície. Je vhodná pri nízkej inflácii – pri ktorej sa bežné ročné výnosy príliš

neznehodnocujú a investičný vklad si udržuje v zásade svoju hodnotu.

Vo vzťahu k riziku, ktoré sa v rôznej miere vždy pri investíciách vyskytuje, rozoznávame

stratégiu vysokého rizika (agresívnu) alebo stratégiu nízkeho rizika (konzervatívnu).

Agresívna stratégia investícií spočíva v tom, že podnik preferuje projekty s vysokým

rizikom (napr. v zahraničí, nepreskúmaný trh), kde je ale tiež možnosť vzniku vysokých

príjmov.

Konzervatívna stratégia je typická tým, že podnik postupuj opatrne, má averziu k riziku

a vyberá projekty bezrizikové alebo s nízkym stupňom rizika, ale tiež s menšou výnosnosťou

(investície do štátnych cenných papierov, do zabehnutej výroby a pod.).

V niektorých prípadoch – hlavne pri očakávaných zmenách v dynamike inflácie – je treba

používať stratégiu maximalizácie likvidity investícií. Spočíva v tom, že podnik dáva

prednosť tým investíciám, ktoré sú schopné sa rýchlejšie transformovať na peniaze, ktoré sú

teda čo najlikvidnejšie ( napr. krátke termínové vklady, cenné papiere a pod.) Takéto

investície však prirodzene majú menšiu výnosnosť. Opačne obvykle investície s vysokom

výnosom alebo vysokým možným zhodnotením bývajú zložitejšie likvidovateľné na peniaze.

Z vyššie uvedenej charakteristiky typov investičných stratégií vypláva , že výber tej či onej

varianty je daný konkrétnymi podmienkami, v ktorých podnik investuje a konkrétnymi

cieľmi, ktoré v danom období sleduje. Podnik by sa nemal orientovať na jeden typ investičnej

stratégie, mal by mať k dispozícii viac investičných stratégií pre prípad rôznych zmien

vnútorných podmienok investovania (cien surovín, výrobkov, dopytu a pod.). (Bielik et al.,

1998).

15

1.1.3 Kritéria investovania

Pri finančnom investovaní sa investor rozhoduje na základe kvantifikácie:

- očakávaného výnosu finančného nástroja (napr. cenného papiera), do ktorého mieni

investovať,

- možného rizika nezískania očakávaného výnosu,

- podľa jeho likvidity, ktorá súvisí s obchodovateľnosťou príslušného finančného

nástroja.

Ideálna finančná investícií by mala mať najvyššiu výnosnosť z vloženého kapitálu, najnižšie

riziko nedosiahnutia výnosu a najvyššiu likviditu. Tento ideálny stav v reálnej praxi

neexistuje, preto musí investor rozhodovať, kde chce získať maximum a ktoré kritéria

nenaplní (tzv. magický investorský trojuholník, vzájomná výmena medzi kritériami). (Koščo

et al. 2006).

1. Čím vyšší výnos prináša investícia, tým je spravidla rizikovejšia (a menej likvidná).

2. Čím je investícia výnosnejšia, tým je spravidla menej likvidná (a rizikovejšia).

3. Čím je investícia likvidnejšia, tým menšie riziko (a aj výnos) obsahuje.

(Gajdúšek, M., 2007)

Riziká investovania

Pri rozhodovaní je potrebné zhodnotiť celkové riziko finančného produktu, ktoré sa

rozkladá na jednotlivé zložky - čiastkové riziká:

- úverové riziko,

- riziko úrokových sadzieb,

- riziko likvidity,

- riziko kúpnej sily,

16

- politické riziko,

- časové riziko,

- kurzové riziko.

0čakávaná rentabilita (výnosnosť) finančného aktíva zodpovedá úrovni jeho rizika. Čím

vyššie je riziko finančného aktíva, tým väčšia je očakávaná rentabilita. Jednou z

najdôležitejších axióm finančného riadenia je vyváženosť medzi rentabilitou a rizikom.

Investor, ktorý pri investovaní podstupuje malé riziko, bude mať menšiu očakávanú

rentabilitu a riziko všetkých finančných produktov (Serenčéš, P., 2007).

Je prakticky nemožné urobiť jasnú deliacu čiaru medzi výnosmi a rizikami, pretože

obidve sú navzájom prepojené. Je dôležité si uvedomiť dve podstatné zákonitosti:

- ak vyžadujeme vysoké výnosy, musíme podstúpiť vysoké riziko,

- ak podstúpime vysoké riziko, nemáme žiadnu záruku, že dosiahneme vysoké výnosy.

Čím väčšie výnosy požadujeme, tým väčšie je riziko, že naša požiadavka nebude splnená

(Kohout, P., 2000).

Kritéria pre hodnotenie investičných príležitostí

Investor musí pri každej investícii zvažovať 3 protichodné faktory:

1. výnos

2. bezpečnosť túžbou je všetky MAX je to rozporuplné

3. likviditu

Definícia faktorov:

1. Výnosy = sume príjmov od okamihu investovania až po dobu posledného príjmu

z investície

2. Bezpečnosť = stupeň neistoty (rizika), či dosiahneme očakávané výnosy

3. Likvidita = (resp. stupeň likvidity) = rýchlosť akou sme schopní premeniť našu

investíciu späť do formy hotovostných peňazí (Serenčéš, P., 2007).

17

1.2 Finančný trh

Trhové hospodárstvo je systém, v ktorom je ekvivalentná výmena prostredníctvom

peňazí – teda kúpa a predaj za voľne dohodnuté ceny - charakteristická pre všetky oblasti

ekonomického života. Trh ako súhrnný pojem v sebe zahrňuje:

- trh tovarov a služieb,

- trh pozemkov,

- trh práce,

- finančný trh.

Pôsobenie a vzájomné ovplyvňovanie týchto trhov je nutnou podmienkou aby trhové

hospodárstvo ako systém efektívne fungovalo (Vlachynský,K., 1995).

Bielik, Roháčiková, et al., (2003) rozlišujú tri základné typy trhov :

- trhy výrobných faktorov,

- výrobkov a služieb,

- finančné.

Základom ekonomického reprodukčného procesu je plynulá, bezporuchová a efektívna

distribúcia peňazí od subjektov, ktoré ich relatívne nepotrebujú (strana ponuky), k tým

subjektom, ktoré ich relatívne potrebujú (strana dopytu). Tento proces distribúcie peňazí je

funkciou finančného trhu, uvádza Baláž, P. et al. (2001).

Finančný trh je vrchol v trhovej ekonomike všetkých trhov ako napríklad, trhu práce,

trhu tovarov, trhu služieb, trhu s pôdou atď. Fungovanie finančného trhu je predpokladom

zvyšovania blahobytu (kvality života) všetkých členov spoločnosti.

Finančný trh je miesto, na ktorom dochádza k sústredeniu ponuky a dopytu:

- po finančných prostriedkoch,

- platobných prostriedkoch,

- cenných papieroch,

- devízach,

- drahých kovoch,

- poistnej ochrane.

Na finančnom trhu sprostredkovatelia zabezpečujú prostredníctvom peňažných operácií a

finančných nástrojov pohyb krátkodobého, strednodobého a dlhodobého kapitálu (Serenčéš,

P., 2007).

18

1.2.1 Členenie finančného trhu

Finančný trh spája v sebe štyri základné trhy zaoberajúce sa finančnými transakciami:

- kapitálový trh, kde sa obchoduje s kapitálom,

- peňažný trh sprostredkujúci obchod so všetkými formami krátkodobých úverových

zdrojov ( s lehotou splatnosti do jedného roka),

- devízový trh, na ktorom sa obchoduje s devízami a valutami,

- trh drahých kovov ( Vlachynský, K.,1995)

Finančný trh

Devízový trh

Peňažný trh

Kapitálový trh

Trh drahých kovov

Poistný trh

Trh krat. úverov

Trh krát.

CP Trh dlhod. CP

Trh dlhod. Úverov

Zdroj: Serenčéš, 2007

1.2.2 Nástroje jednotlivých trhov

Peňažný trh – nástroje:

- pokladničné poukážky

- depozitné certifikáty,

- zmenky,

- šeky,

- akcepty,

- záložné a tovarové listy,

- krátkodobé úvery.

Cenou na peňažnom trhu je úrok.

Kapitálový trh – nástroje:

- akcie,

- dlhopisy, bondy,

- štátne obligácie,

- hypotekárne záložné listy,

- podielové listy (družstevné podielnické listy)

Cenami sú kurzy cenných papierov, predkupné práva a opcie.

19

Devízový trh – nástroje: valuty a devízy

- nákup a predaj domácej meny za iné meny

- cenou devízového trhu je devízový kurz.

Trh drahých kovov – nástroje – zlato, striebro, platina, paládium.

Poistný trh – nástroje – poistenie a zaistenie. Cena za poistenie je poistné (Serenčéš, P.,

2007).

1.2.3 Subjekty finančného trhu

Emitenti cenných papierov a ďalších finančných nástrojov – vstupujú na trh s cieľom

získať od finančných investorov peňažné prostriedky na financovanie svojich projektov a

plánov. Ako emitent môže vystupovať: podnik, banka, obec a štát. Emitent je povinný plniť

svoju informačnú povinnosť, ktorá je upravená zákonmi o cenných papieroch, o burze

cenných papierov, o obchodovaní s cennými papiermi a burzovými predpismi jednotlivých

búrz. Informačné povinnosti emitentov v SR s upravené v zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných

papieroch a investičných službách. Povolenie na emisiu cenných papierov vydáva

Ministerstvo financií SR po celkovom zhodnotení včítane raitingu emitenta.

Finančný investori – stupujú na trh s cieľom investovať peňažné prostriedky a dosiahnuť ich

reálne zhodnotenie,

Sprostredkovatelia – poskytujúci investičné služby na základe povolenia na poskytovanie

týchto služieb (Serenčéš, P., 2007).

1.2.4 Hlavné funkcie finančného trhu

Medzi hlavné funkcie finančného trhu Revenda, Z. (2000) zaraďuje tieto funkcie:

1. depozitná funkcia

2. funkcia uchovávania hodnoty,

3. funkcia likvidity,

4. kreditná funkcia

5. platobná funkcia

6. funkcia ochrany proti riziku,

7. funkcia regulácie finančného systému štátom.

20

1.3 Kapitálový trh

V literatúre, ktorá existuje na tému kapitálového trhu, sa môžeme stretnúť s rôznym

chápaním tejto kategórie. Vo fungujúcej trhovej ekonomike má kapitálový trh svoju

nenahraditeľnú úlohu.

Kapitálový trh umožňuje pohyb finančných zdrojov od tých, ktorí nemajú produktívne

investičné príležitosti, k tým, ktorí ich majú, čím prispieva k vyššej efektívnosti ekonomiky

( Piovarčiová, V., 2002).

Podľa Kohouta, P. (2000) kapitálový trh ponúka investorom veľa možností. Mnohí

považujú burzu za zvláštnu variantu kasína, kde sa obchoduje s vysoko rizikovými cennými

papiermi. Kapitálový trh však využívajú aj poisťovne a dôchodkové fondy – inštitúcie,

ktorých cieľom je bezpečné zhodnotenie investícií. Nie je teda dôvod, prečo by sa

kapitálovému trhu mali vyhýbať drobní alebo strední investori.

Árendáš, M. (2005) definuje kapitálový trh ako segment finančného trhu, ktorý je

trhom strednodobého a dlhodobého kapitálu, a ktorý slúži hlavne na financovanie investícií

prevažne prostredníctvom obchodovateľných cenných papierov, ale aj strednodobých

a dlhodobých úverov a finančného lízingu.

1.3.1 Členenie kapitálového trhu

Možno ho členiť z rôznych hľadísk. Jedným z možných kritérií členenia je spôsob

získavania peňažných prostriedkov na financovanie investícií:

- trh strednodobých a dlhodobých úverov,

- trh osobitných foriem úveru,

- lízingu a forfeitingu,

- trh cenných papierov.

Z časového hľadiska môžeme v rámci kapitálového trhu rozlišovať:

- promptné ,

- termínové,

- opčné trhy.

Na promptných trhoch kupujúci zaplatí a predávajúci dodá cenné papiere v deň uzatvorenia

obchodu, prípadne v lehote, ktorá sa považuje na danom trhu za promptnú.

Na termínových trhoch (futures) býva dodacia lehota 1 – 6 mesiacov po uzatvorení kontraktu.

Tu sa dohodnutie obchodu a jeho plnenie časovo nikdy nekryje.

21

Opčné trhy umožňujú obchodovanie s opciami, ktoré dávajú investorovi právo kúpiť alebo

predať dohodnuté cenné papiere vypisovateľovi oprie za garantovanú cenu kedykoľvek v

priebehu životnosti kontraktu, v prípade americkej opcie alebo v dohodnutom termíne

v prípade európskej opcie.

Z teritoriálneho hľadiska členíme kapitálové trhy na:

- národné,

- zahraničné,

- medzinárodné (Koščo et al. 2006).

Ďalšie členenie kapitálového trhu je na:

- primárny,

- sekundárny.

Primárny trh sa zaoberá emisiou nových cenných papierov a ich splácaním. Na tomto

zvláštnom trhu emitent ponúka niečo, čo ešte neexistuje a čo vznikne iba za predpokladu, že

vydaný cenný papier nájde svojho prvého majiteľa. Operácie na primárnom trhu má vtedy

emitent pod svojou kontrolou. Pri vydávaní cenného papiera emitent často ovplyvňuje kto sa

stane a kto naopak sa stať nemôže jeho prvým majiteľom

Sekundárny trh umožňuje obchodovať s už raz predanými cennými papiermi, ktoré investor

v prípade potreby môže predať ďalej a tak zvyšuje predajnosť, teda likviditu aktív, ktoré sú

držané v podobe cenných papierov. Transakcie na sekundárnom trhu nevytvárajú ani

nelikvidujú finančné pohľadávky za dlžníkov. Pri zmene majiteľa neprechádza hotovosť

medzi investormi a dlžníkmi, ale medzi investormi. Dlžník zostáva transakciami na

sekundárnom trhu neovplyvnený, zatiaľ čo veriteľ prenáša práva splatenia na iné osoby.

Ekonomickou funkciou sekundárneho trhu s cennými papiermi je zmena štruktúry ich

majiteľov (Jílek, J ., 1997).

Môžeme uviesť ďalšie členenie podľa Pavláta, V. et al. (2003), ktorí rozlišujú široký

a úzky kapitálový trh. Široký trh sa vyznačuje dostatočným objemom ponuky a dopytu po

cenných papieroch, s ktorými sa na ňom obchoduje. Iba takýto trh je likvidný a vzhľadom

k dostatočnému objemu obchodov je súčasne menej rizikový, pravdepodobne funguje

i s nižšími transakčnými nákladmi a cena cenného papiera sa pohybuje striedavo nad a pod

rovnovážnou cenou. Naopak na úzkom trhu operuje malý počet kupujúcich a predávajúcich,

objem transakcií je nižší, riziko a transakčné náklady sú preto vyššie. Cenové zmeny cenných

papierov sú časté a výrazné a prebiehajú skokovo. Je zrejmé, že úzky alebo aj plytký trh je

typický skôr pre národné alebo lokálne trhy.

22

1.3.2 Organizátori kapitálového trhu

Pri relatívne vysokých objemoch obchodovania na kapitálových trhoch je nevyhnutné,

aby tieto trhy boli organizované – koncentrované a sústredené na jednom mieste či niekoľko

málo miestach. Ak by neboli takýmto spôsobom sústredené a uskutočňovali by sa na

bilaterálnom princípe, nebolo by možné obchodovať s takými vysokými objemami kapitálu

a kapitálové toky by boli obmedzené. Sústredené organizovanie kapitálového trhu zveruje

obyčajne zákon špecializovaným inštitúciám – burzám cenných papierov. Okrem týchto

ťažiskových organizátorov verejného trhu s cennými papiermi vo väčšine krajín existujú

organizátori mimoburzových trhov a často aj inštitúcie poverené organizovaním trhu „na

priehradkách“. Všeobecne teda podľa stupňa a typu organizovanosti kapitálový trh členíme

na:

verejný trh – trh prístupný širokému spektru ekonomických subjektov:

a) organizovaný verejný trh: trh zabezpečovaný inštitucionálnym organizátorom:

aa) burzový trh (u nás Burza cenných papierov, a. s. v Bratislave, )

ab) mimoburzový trh (u nás v minulosti RM – Systém, a. s. v Bratislave)

b) neorganizovaný verejný trh: dvojstranné kúpy/predaje cenných papierov

medzi vopred dohodnutými účastníkmi trhu ( u nás dnes tento trh neexistuje,

v minulosti to bolo obchodovanie v rámci Strediska cenných papierov).

neverejný trh – trh prístupný úzkemu vymedzenému okruhu ekonomických subjektov (napr.

niektoré ponuky štátnych dlhopisov vopred určeným bankám a pod.) (Koščo et al. 2006).

1.3.3 Vývoj búrz

Historický vývoj burzovníctva viedol ku vzniku nasledovných typov búrz:

a) francúzsky typ burzy – burza je všeobecne prístupným zhromaždením, obchody možno

uzatvárať iba pomocou dohodcov - burzových senzálov, ktorí sú menovaní správou

burzy,

b) stredoeurópsky typ burzy – burza je uzavreté zhromaždenie, kde majú prístup iba

členovia,

c) angloamerický typ burzy – burza je súkromnoprávna organizácia (typ podniku), kde je

prístup obmedzený iba pre jej členov. Burzu riadi burzová správa a štát do jej operácií

priamo nezasahuje, nečlenovia však môžu realizovať transakcie iba prostredníctvom

členov burzy (Liška, V. et al. 2002)

23

1.3.4 Burza cenných papierov v Bratislave, a.s.

Burza cenných papierov v Bratislave, a. s. (ďalej BCPB) vznikla dňa 15. marca 1991

v súlade s rozhodnutím Ministerstva financií SR z roku 1990 a je organizátorom verejného

trhu s cennými papiermi. Obchodovať sa na burze začalo 6. apríla 1993. Činnosť burzy sa

riadi burzovými pravidlami, pri ktorých formovaní sa vychádzalo zo skúseností fungujúcich

európskych a svetových búrz a z legislatívy platnej v Slovenskej republike. Od roku 2001

vykonáva BCPB svoju činnosť na základe povolenia Úradu pre finančný trh (www.bsse.sk).

Burza plní, podľa Veselej, J. (2005) tieto funkcie:

- obchodná funkcia resp. funkcia likvidity,

- cenotvorná resp. informačná funkcia,

- alokačná funkcia,

- špekulatívna funkcia.

Zároveň podľa predmetu obchodovania rozlišuje tieto typy búrz:

- peňažné burzy, kde patria burzy cenných papierov, devízové a opčné burzy, ako aj

burzy financial futures,

- burzy služieb, ktorých význam je však nepatrný,

- komoditné burzy, kde sa obchoduje s tovarom, ktorý má podobu hmotných predmetov

ako sú: poľnohospodárske plodiny, nerasty, kovy a energetické médiá.

1.4 Cenné papiere

Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách vrátane

novelizácie v znení zákona č. 635/2004 Z. z. definuje cenný papier ako peniazmi oceniteľný

zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona

a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie

alebo vykonať určité práva voči zákonom určeným osobám.

Zároveň taxatívne vymedzuje sústavu cenných papierov, ktorú tvoria v SR tieto druhy

cenných papierov:

a) akcie a dlhopisy,

b) dočasné, podielové a vkladové listy,

c) vkladné knižky a pokladničné poukážky,

d) kupóny, zmenky, šeky a cestovné šeky,

e) náložné a skladiskové listy,

24

f) skladiskové a tovarové záložné listy, družstevné podielnické listy,

g) iný druh cenného papiera, ktorý za cenný papier vyhlási osobitný zákon.

Markovi č (2000) chápe cenný papier ako nástroj investovania, ktorý určitú hodnotu má

a určitú hodnotu prináša, pričom jeho hodnota by sa mala odvíjať od jeho schopnosti priniesť

hodnotu v budúcnosti.

Hlavné kritéria členenia cenných papierov:

- právna majiteľa cenného papiera,

- charakter emitenta cenného papiera,

- splatnosť cenného papiera,

- druh cenného papiera.

Evidenciu cenných papierov vedie centrálny depozitár. V minulosti sa vydávali iba

listinné, materializované cenné papiere, pri ktorých boli práva vyplývajúce z cenného papiera

zviazané s hmotným nosičom, na ktorom boli zachytené. Postupne došlo k tzv.

dematerializácii cenných papierov, teda k odpútaniu týchto práv od materiálnej podstaty.

Čiže, cenným papierom sa vlastne stáva záznam v zákonom zakotvenej evidencii.

(Miháliková, A. – Horniaková, Ľ., 2002)

25

Základné druhy CP Tab. č. 1

Depozitné certifikáty využívané bankami na získanie peňažných zdrojov formou vkladu, čo depozitný certifikát potvrdzuje.

Dlhopisy (obligácie) využívané štátom, podnikmi, bankami, komunálnymi orgánmi a inými subjektmi na získanie viacročných zdrojov ako pôžičky od nákupcov dlhopisov.

Akcie predstavujú cenný papier emitovaný ako doklad o investovaní do základného imania akciovej spoločnosti s nárokom investora na výnos (dividendy a tantiémy) a zabezpečujú rozhodovacie práva držiteľa akcií.

Podielové listy vydávané správcovskými spoločnosťami, predajom ktorých sa tvoria podielové fondy ako zdroj, z ktorého sa nakupujú reálne investície (nehnuteľnosti), iné cenné papiere, alebo ukladajú ako depozitá s cieľom ich zhodnotenia. Umožňujú drobným investorom participovať na veľkých investičných zámeroch (nazývame tiež kolektívne investovanie).

Pokladničné poukážky

sú krátkodobé cenné papiere, ktoré dokladujú inkaso zdrojov na určitý čas a za trhovú cenu. Súčasne potvrdzujú záväzok splatiť v stanovenom termíne úrok a istinu. Vydáva ich štátny rozpočet (štátne pokladničné poukážky) alebo centrálna banka (pokladničné poukážky NBS), preto majú bonitu prvotriedneho cenného papiera s vysokou likviditou.

Zmenky predstavujú krátkodobý cenný papier stelesňujúci prísľub na vyplatenie peňažných prostriedkov. Zmenkou sa vystaviteľ zaväzuje sám (vlastná zmenka), alebo zaväzuje tretiu osobu (cudzia zmenka) zaplatiť určenú peňažnú sumu v pevne stanovenom čase na určenom mieste a určenej osobe. Dôvod ich vystavenia je buď obchodný, čiže sú záväzkom zaplatiť za nakúpený tovar a služby, alebo finančný, ako záväzok pri finančných transakciách (napr. zaplatenie pôžičky)

Šeky predstavujú príkaz vystaviteľa šekovníkovi (banka, iná inštitúcia) vyplatiť doručiteľovi šeku sumu uvedenú na šeku. Nahrádzajú hotovostné peniaze a používajú ich najmä banky, ktoré ich zväčša v dobe šekových knižiek i najčastejšie vystavujú.

Poistné nástroje predstavujú cenný papier potvrdzujúci záväzok výplaty náhrady za podmienok stanovených zmluvou. Sú dôležitým zdrojom pre kúpu iných cenných papierov (dlhopisov, vkladových certifikátov akcií a pod.), keďže cez životné poistenie a penzijné fondy sa sústreďujú značné zdroje dlhodobého charakteru.

Hypotekárne záložné listy

sú špeciálnym druhom dlhopisov emitovaných hypotekárnymi bankami, ktorých krytie je zabezpečené záložným právom na nehnuteľnosti. Zdroje získané emisiou hypotekárnych záložných listov môžu banky použiť výlučne na poskytovanie hypotekárnych úverov.

Konosamenty predstavujú dokumenty potvrdzujúce prebratie tovaru na prepravu a jeho vlastník je vlastníkom a disponovateľom s tovarom.

Skladiskové záložné listy

potvrdzujú uloženie tovaru do licencovaného skladu, pričom držiteľ listu môže s ním obchodovať ako s tovarom.

Zdroj: (Koščo et al. 2006)

26

1.4.1 Cenné papiere peňažného trhu

Peňažný trh je veľmi široký s veľkým objemom transakcií. Pre peňažný trh neexistuje

žiadna centralizovaná obchodná aréna, ako v prípade kapitálového trhu (burza). Základom

tohto trhu je rýchlosť, pretože každý premeškaný deň v prípade veľkého balíka peňazí

znamená stratu úrokových príjmov (Chovancová B., et al. 1999).

Podnikateľské subjekty využívajú peňažný trh na obchodovanie s prostriedkami, ktoré

majú k dispozícii na kratší čas. Výhodou krátkodobých investícií je vyššia likvidita

a bezpečnosť.

K cenným papierom peňažného trhu patria najmä:

- štátne pokladničné poukážky,

- depozitné certifikáty,

- zmenky,

- šeky.

Osobitnou kategóriou sú cenné papiere na tovar:

- náložné listy,

- konosamenty,

- skladiskové listy.

Štátne pokladničné poukážky pokrývajú krátkodobý nesúlad medzi príjmami

a výdavkami štátneho rozpočtu. Štát si týmto spôsobom požičiava prostriedky na pokrytie

deficitu štátneho rozpočtu. Vydávajú sa na obdobie s platnosťou do jedného roka, väčšinou na

3,6,9 mesiacov. Emitentom je štát, emisiu však na Slovensku zabezpečuje centrálna banka.

Pre svoju bezpečnosť a vysokú likviditu sú dôležitým nástrojom peňažného trhu. Využitím

tohto nástroja má centrálna banka možnosť na ovplyvňovanie a riadenie rezerv bankovej

sústavy. Obchodovaním so štátnymi cennými papiermi štát aktívne realizuje svoju menovú

politiku. Na primárnom trhu nakupujú štátne pokladničné poukážky najmä komerčné banky

a menšie množstvo nakupuje centrálna banka. Ostatné subjekty sa podieľajú minimálne

( Kudzbel, M., 1999).

Depozitné certifikáty sú najrozšírenejším nástrojom peňažného trhu. Sú to úročné

potvrdenky o uložení peňažných prostriedkov na určitú dobu v bankách alebo iných

depozitných inštitúciách. Sú to cenné papiere, ktoré z pohľadu banky predstavujú alternatívu

rôznych foriem vkladov.

27

Zmenka predstavuje bezpodmienečný a nesporný písomný záväzok zmenkového

dlžníka zaplatiť majiteľovi zmenky v určitý čas, na určitom mieste dlžnú peňažnú sumu. Musí

mať vždy listinnú podobu. (Chovancová B., et al. 1999).

Právnou normou, ktorá upravuje zmenky, je zákon o zmenkách a šekoch, ktorý bol v Zbierke

zákonov zverejnený ako zákon č. 191/1950 Zb., nazývaný aj ako zmenkový a šekový zákon.

Napriek tomu, že je tento zákon v platnosti už od roku 1950, nebo dosiaľ novelizovaný.

Šek je cenný papier, ktorým vystavovateľ prikazuje šekovníkovi, aby vyplatil

doručiteľovi šeku určenú šekovú sumu. Šeky sa používajú ako nástroj platobného styku,

v ktorom nahrádzajú hotové peniaze. Vydávajú ich komerčné banky vo forme šikovných

knižiek. Vystavovateľ šeku, majiteľ účtu v príslušnej banke, vypíše na šek sumu, prípadne

meno osoby a pripojí svoj podpis. Banka po predložení šeku vyplatí uvedenú sumu.

Cenné papiere na tovar sú osobitnou kategóriou. Časové použitie týchto cenných

papierov je obyčajne krátkodobé.

- Náložný list sa používa pri preprave tovarov. Je s ním spojené právo na vydanie tovaru

špecifikovaného v náložnom list. Náložný list vydáva prepravca, ktorý tovar prepravuje. Za

prepravenie tovaru na určené miesto inkasuje odmenu.

- Konosament je druhom náložného listu, ktorý sa používa pri námornej preprave tovarov.

Predstavuje právo na vydanie prepravovaného tovaru po predložení konosamentu a vyznačení

prevzatia tovaru.

- Skladiskové listy je s nimi spojené právo na vydanie skladovanej veci. Vydáva ho osoba

(skladovateľ), ktorá prevzala vec do úschovy za odmenu. Skladovateľ je povinný po

predložení skladiskového listu vec vydať. Cenný papier je prevoditeľný. Používa sa najmä pri

obchodovaní s komoditami pri vydávaní kontrahovaného tovaru z burzového skladu

( Kudzbel, M., 1999).

Skladiskový list, na rozdiel od potvrdenia o prevzatí tovaru na uskladnenie, je

prevoditeľným cenným papierom, ktorý umožňuje obchodovať s uskladneným tovarom, bez

toho aby došlo k jeho fyzickému premiestneniu, píšu Pospíšilová, A. – Pospíšil, M. (2006).

28

1.4.2 Cenné papiere kapitálového trhu

Akcie

Podľa Chovancová B., et al. (1999) akcia predstavuje podiel na základnom kapitáli

spoločnosti. Má presne stanovenú nominálnu hodnotu, ktorá sa uvádza v peniazoch.

Nominálna hodnota akcie, okrem výšky základného kapitálu, má dôležitú úlohu aj vo vzťahu

ku:

- kurzu akcie, ktorý môžeme určiť aj percentuálne vo vzťahu k jej nominálnej hodnote.

Okrem kurzu stanovenom na kapitálovom trhu je dôležité venovať pozornosť

emisnému kurzu, pod ktorým sa chápe peňažná suma, za ktorú emitent vydáva akciu.

Emisný kurz môže byť nižší než menovitá hodnota akcie (okrem zamestnaneckých

akcií), spravidla je však vyšší. Kladný rozdiel medzi menovitou hodnotou a emisným

kurzom sa označuje ako emisné ážio a slúži na vytvorenie rezervného fondu pri

vzniku akciovej spoločnosti,

- stanovenie výšky dividendy, pretože výška dividend sa viaže vždy k jednotlivým

akciám, vzhľadom na ich nominálnu hodnotu,

- jednotlivým akcionárom, pretože určuje ich podiel na majetku spoločnosti.

Charakteristickým znakom akciovej spoločnosti je akcia, ktorá je cenným papierom,

s ktorým sú spojené práva akcionára, ako spoločníka, podieľať sa na riadení spoločnosti

a taktiež na jej zisku, uvádza Synek, M. et al. (1999).

Členenie akcií

Podľa spôsobu vyjadrenia spoluvlastníctva:

- Akcie znejúce na pevnú sumu – je to pri emisii priamo určená nominálna ( menovitá,

paritná) hodnota akcie. Akcie tohto typu sú jednoznačne prevládajúce a v niektorých

štátoch (vrátane nášho) je povolené len vydávanie tohto typu.

- Podielové akcie nemajú priamo určenú nominálnu hodnotu, ale predstavujú istý podiel

vlastného imania spoločnosti. Vyskytujú sa len v niektorých štátoch a dosť zriedkavo.

Podľa spôsobu označenia vlastníka:

- Akcie na doručiteľa (majiteľa). Za majiteľa akcie sa považuje jej držiteľ. Na

sekundárnom trhu sa prevod týchto akcií na nového majiteľa uskutoční len ich

odovzdaním (resp. odovzdaním práva disponovať s nimi) predávajúcim kupujúcemu.

Stanovy spoločnosti nemôžu prevoditeľnosť akcií na majiteľa obmedziť.

- Akcie na meno obsahujú pri vydaní meno prvého majiteľa. Spoločnosť pri ich vydaní

musí viesť zoznam akcionárov. Na sekundárnom trhu sú tieto akcie prevoditeľné

29

rubopisom – t. j. na akcii sa uvedie meno a sídlo nového majiteľa, pričom podmienkou

platnosti prevodu je zápis zmeny v zozname akcionárov vedenom spoločnosťou.

Stanovy spoločnosti môžu rôznym spôsobom obmedziť prevoditeľnosť akcií na

meno. Môžu určiť aj právo a podmienky výmeny akcií na meno za akcie na

doručiteľa.

Podľa formy:

- akcie v listinnej forme – sú na žiadosť emitenta vyhotovené v niektorej z tlačiarní,

ktoré majú povolenie na tlač cenných papierov.

- zaknihované akcie majú len formu zápisu do zákonom stanovenej evidencie cenných

papierov. Táto forma sa vo svete postupne rozširuje – hovorí sa o procese

dematerializácie cenných papierov. V našich podmienkach akcie získané v procese

privatizácie existujú ako zaknihované. Majú formu záznamu v evidencii Strediska

cenných papierov. Majiteľ zaknihovanej akcie má len výpis potvrdzujúci, že sú

príslušné akcie vedené na jeho účte v Stredisku cenných papierov.

Podľa rozsahu práv a povinností :

- Kmeňové akcie sú základným typom akcií. Ich emitovaním sa získava buď celé

základné imanie spoločnosti, alebo jeho rozhodujúca časť. S vlastníctvom kmeňových

akcií sú spojené plné práva a povinnosti akcionára.

- Prioritné (prednostné) akcie predstavujú tiež vlastnícke právo držiteľa k časti majetku

spoločnosti. Ich držitelia však majú v porovnaní s držiteľmi kmeňových akcií odlišné

stanovené práva. Sú zvýhodnení v dvoch smeroch. Majú prednostné právo na

dividendu a prednostné právo na podiel z likvidačného výnosu.

- Zamestnanecké akcie – sú osobitným druhom akcií, ktoré zvyšujú záujem

zamestnancov o prosperitu spoločnosti (Vlachynský, K., 1995).

Dlhopisy

V zákone č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch, sa uvádza, že dlhopis je cenný papier,

s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote

a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať

dlhopisy tieto záväzky splniť. Podľa tohto zákona by mal dlhopis obsahovať tieto náležitosti:

- označenie emitenta,

- názov dlhopisu a jeho označenie podľa medzinárodného systému číslovania na

identifikáciu cenných papierov ISIN,

30

- menovitú hodnotu dlhopisu,

- spôsob určenia výnosu a termíny jeho výplaty,

- vyhlásenie emitenta, že dlhuje menovitú hodnotu dlhopisu jeho majiteľovi,

- termín splatnosti menovitej hodnoty dlhopisu,

- záväzok emitenta splatiť menovitú hodnotu dlhopisu v určenom termíne alebo

termínoch a vyplácať výnos dlhopisu v určených termínoch, spôsob týchto výplat

a určenie platobného miesta,

- pri dlhopisoch znejúcich na meno aj tieto údaje o prvom majiteľovi

- fax maile podpisu alebo podpisov emitenta, ak ide o dlhopisy vydané v listinnej

podobe.

Madura, J. (2003) hovorí o dlhopise ako o dlhodobom dlhovom cennom papieri, ktorí

je emitovaný podnikom alebo vládou, pričom emitent dlhopisu je povinný periodicky platiť

úrokovú alebo kupónovú sumu a v dobe splatnosti zaplatiť istinu. Dlhopisy klasifikuje podľa

emitenta na vládne, komunálne a podnikové; a podľa vlastníka na zaregistrované a na

doručiteľa. Finančné náklady emitenta dlhopisu sa merajú pomocou tzv. výnosu do splatnosti,

ktorý odzrkadľuje ročný výnos platený emitentom počas životnosti dlhopisu.

Obligácie sú dôležitým nástrojom kapitálového trhu, sú dlhovým cenným papierom, ktorý má

zaistiť financovanie podniku. (Jindřichovská, I. – Blaha, Z. S. ,2001).

Dlhopis je cenný papier, ktorý vytvára medzi jeho emitentom a majiteľom vzťah

dlžníka a veriteľa. Dlhopis je úverový cenný papier s dlhou lehotou splatnosti. Vo svete patrí

medzi najpoužívanejšie a najdôležitejšie nástroje kapitálového trhu. Emisiou dlhopisov si

emitent požičiava peňažné prostriedky od veriteľov, za čo sa zaväzuje po uplynutí určenej

lehoty vrátiť požičanú sumu. Odmenou veriteľa je úrok, ktorého splatnosť a veľkosť určuje

emitent. Úrok možno vyplácať pravidelne ročne, polročne, prípadne jednorazovo pri

splatnosti dlhopisu. Podmienky emisie a údaje o emitentovi sú zverejnené v prospekte

emitenta. Prospekt je materiál, ktorý prezentuje emitenta, jeho hospodárenie, zámery, dôvody

emisie, podmienky emisie a pod. Jeho úlohou je prilákať investorov, poskytnúť informácie

o pripravovanej emisii. Pomáha pri rozhodovaní investorov. Vydávanie dlhopisov u nás je

podmienené súhlasom Ministerstva financií SR. Až po jeho súhlase možno emitovať dlhopisy

( Kudzbel, M., 1999).

31

Zdroj: Baran, D., 2003

1.5 Vzťah poľnohospodárstva a kapitálového trhu

Transformácia poľnohospodárstva tak na Slovensku, ako aj v ostatných krajinách

strednej a východnej Európy je výrazne ovplyvňovaná národným hospodárstvom, zatiaľ čo

snaha o vytvorenie ekonomicky výkonného sektora zostáva druhoradá. Pokles relatívnych

príjmov v poľnohospodárstve spôsobil tlak na obmedzenie produkcie a presun farmárov z

poľnohospodárstva do iných odvetví ekonomiky – ekonomický tlak; a tlak na nárast transferov

do poľnohospodárstva, čo viedlo k zmene poľnohospodárskej politiky z liberálnej na

protekcionistickú – politický tlak. (Pokrivčák, J.,2003)

Hodnotenie podnikov zamerané iba na finančnú stránku veci je veľmi jednostranné a

dnes už prekonané. Skutočný problém oceňovania poľnohospodárskych podnikov je ich malá

veľkosť v porovnaní s ostatnými podnikmi (poľnohospodári prevažne patria do skupiny

malých a stredných podnikateľov) a vysoká konkurencia na trhu (blížiaca sa dokonalej

konkurencii). Navyše ich majetkové podiely nie sú verejne obchodovateľné, a preto

neexistuje ich jednoznačne určená trhová cena. Existujú však už prvé agropodniky, ktoré

získali rating od ratingových agentúr, čo súvisí najmä s ich exportnými aktivitami a snahou

etablovať sa ako dobré spoločnosti (Sůvová, H. (2004)

Dlhopisy

Hypotekárne záložné listy

Obligácie

Štátne pokladničné poukážky

Zmenky

Zamestnanecké

Štátne

Komunálne

Obchodné

Eskontné

Podnikové

32

Štruktúra a cena finančných zdrojov determinuje všetky dôležité aktivity podnikov.

Finančná výkonnosť poľnohospodárskych podnikov je úzko spojená s dosiahnutými

ekonomickými výsledkami, ktoré však nie sú schopné akumulovať dostatok finančných

zdrojov na nevyhnutnú obnovu a technologický rozvoj v primeranej miere, čo je hlavný

problém ich reštrukturalizácie. Neustále problémy v oblasti finančnej výkonnosti majú

negatívny dopad tak na majetok ako aj investičné aktivity podnikov (Hacherová, Ž. – Hulík,

R. – Pribilovičová, I., 2003)

V ekonomickom rozhodovaní poľnohospodárskych podnikov veľký význam majú

obchodné banky, ktoré vystupujú ako dôležitý zdroj financovania cudzím kapitálom. Bankové

úvery sú nevyhnutným zdrojom financovania rozvojových, ale aj prevádzkových potrieb

týchto podnikov. Úverové zdroje, ktoré plynú do odvetvia sú však často obmedzené

predovšetkým z dôvodu obáv obchodných bánk o ich návratnosť. Banky sú ochotné

poskytnúť úvery len bonitným poľnohospodárskym klientom a to až po dôkladnom preverení

ich finančnej a hospodárskej situácie (Šebo, A. – Kočner, M.,2006)

Manažéri poľnohospodárskych podnikov hodnotia významnosť kapitálového trhu

z hľadiska získavania cudzích zdrojov ako aj z hľadiska investovania voľných peňažných

prostriedkov ako nevýznamný, pričom medzi najčastejšie dôvody brániace väčšiemu

využívaniu cenných papierov kapitálového trhu patria neznalosť problematiky obchodovania

s cennými papiermi kapitálového trhu a nespĺňanie požiadavky platobnej schopnosti

a rentability z dlhodobého hľadiska.(Majerník, M., 2007)

33

2. CIEĽ PRÁCE

Cieľom našej diplomovej práce je poukázať na rôzne formy investovania voľných finančných

zdrojov podniku, ktoré je možné na Slovensku využívať a tiež zistiť či poľnohospodárske

podniky využívajú tieto možnosti investovania.

Čiastkové ciele diplomovej práce sú nasledovné:

- Objasniť význam pojmu alternatívne investovanie, čo sa pod týmto pojmom rozumie

všeobecne a čo pod týmto pojmom chceme označiť v našej práci.

- Poukázať na agrárnu politiku Slovenska (Spoločnú agrárnu politiku EÚ) a na situáciu

poľnohospodárskych podnikov v súčasnosti.

- Charakterizovať súčasný stav kapitálového trhu na Slovensku, ďalej sa zamerať na

vznik a vývoj organizátorov kapitálového trhu na Slovensku, najviac sa budeme

venovať Burze cenných papierov Bratislava.

- Skúmať kapitálový trh na Slovensku a možnosti investovania , ktoré v súčasnosti

kapitálový trh na Slovensku ponúka.

- Zistiť či poľnohospodárske podniky dosahujú zisk z predaja cenných papierov, teda či

tržby z predaja cenných papierov sú vyššie ako náklady na predané cenné papiere a

podiely za Slovensko a tiež za Bratislavský, Trnavský, Prešovský a Košický kraj.

- Poukázať na významnosť dlhodobého finančného majetku na celkovom majetku na

Slovensku celkom. A tiež akým podielom sa dlhodobý finančný majetok podiela na

celkovom majetku podnikov vo vybraných krajoch uvedených vyššie.

34

3. METODIKA PRÁCE

Materiál diplomovej práce

Hlavným zdrojom informácií a zároveň aj vstupným materiálom pre vypracovanie

diplomovej práce sú:

- aktuálne názory, poznatky a stanoviská citovaných autorov týkajúce sa riešenej

problematiky,

- poznatky a skúsenosti nadobudnuté počas štúdia,

- informácie zverejnené na internetovej stránke Burzy cenných papierov

v Bratislave, a. s., Výročná správa Burzy cenných papierov v Bratislave za rok 2006 a

zo štatistík, ktoré si vedie Burza cenných papierov,

- informácie uvedené na internetovej stránke Výskumného ústavu ekonomiky

pôdohospodárstva,

- použité údaje sú tiež čerpané z publikácií vydávaných Výskumným ústavom

ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave, konkrétne z publikácii

Úroveň slovenského poľnohospodárstva v číslach za roky 2003 - 2006, a

z informačných listov Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky,

- ďalšie informácie boli čerpané zo správy o stave poľnohospodárstva a potravinárstva

v SR za rok 2006,

- základné právne predpisy súvisiace s nástrojmi finančného trhu,

- V diplomovej práci sme chceli využiť aj informácie z agropotravinárskych podnikov.

Vo všeobecnosti sme pri riešení zadania našej diplomovej práce narazili na

nedostupnosť informácii z podnikov. Nami oslovené podniky považovali informácie

týkajúce sa ich investičných činností za informácie strategického charakteru, ktoré

verejnosti neposkytujú.

Postupy a metódy použité v diplomovej práci:

35

Metóda výberu (selekcie)

Túto metódu použijeme pri výbere vhodných literárnych zdrojov, spracovaní vstupných

údajov a informácií.

Metódou analýzy

Zanalyzujeme situáciu na kapitálovom trhu Slovenskej republiky.

Metóda komparácie (porovnávania)

Pomocou komparatívnej metódy porovnáme vývoj vypočítaných ukazovateľov z hľadiska

vecného, časového a geografického.

Metóda syntézy

Metódou syntézy zhodnotíme celkovú situáciu poľnohospodárskych podnikov z pohľadu

významnosti využívania nástrojov kapitálového trhu.

Základné matematické a finančno-ekonomické metódy

Tieto metódy budú použité na výpočet pomerových ukazovateľov .

Metóda grafického zobrazenia údajov a vývoja vybraných ukazovateľov

Spočíva v použití napr. grafov a tabuliek. Údaje budú spracované pomocou počítačových

programov Microsoft Word a Microsoft Excel.

Metóda dedukcie

Použitá pri odhaľovaní príčin vzniku súčasného stavu, kedy od všeobecného sú vyvodené

závery k jednotlivému.

Stanovenie hypotéz

Sformulujeme hypotézy, pomocou ktorých overíme významnosť a postavenie kapitálového

trhu v ekonomike poľnohospodárskych podnikov.

36

Hypotéza 1: Dlhodobý finančný majetok netvorí podstatnú časť na celkovo majetku

poľnohospodárskych podnikov a jeho podiel sa znižuje.

Hypotéza 2: Tržby z cenných papierov mierne rastú.

Hypotéza 3: Domnievame sa, že z predaja cenných papierov dosahujú poľnohospodárske

podniky zisk.

V práci boli použité nasledovné pomerové ukazovatele, pomocou ktorých sme

poukázali na významnosť dlhodobého finančného majetku na celkovom majetku podniku a na

podiel obchodov s akciami a dlhopismi na celkovom objeme obchodov na BCPB:

1. Podiel obchodov s akciami na celkovom objeme obchodov na BCPB:

OAaPL PAaPL =

∑ O

x 100

PAaPL – podiel akcií a podielových listov

OAaPL – objem obchodov s akciami a podielovými listami

∑ O – celkový objem obchodov

2. Podiel obchodov s dlhopismi na celkovom objeme obchodov na BCPB:

OD PD =

∑ O

x 100

PD – podiel dlhopisov

OD – objem obchodov s dlhopismi

∑ O – celkový objem obchodov

3. Významnosť DFM na majetku celkom:

DFM VDFM =

∑ M

x 100

VDFM – významnosť dlhodobého finančného majetku

DFM – dlhodobý finančný majetok

∑ M – majetok celkom

37

4. VLASTNÁ PRÁCA

4.1 Alternatívne formy investovania

Za alternatívne formy investovania môžeme považovať napríklad investície do:

- nehnuteľností,

- rôznych umeleckých zbierok,

- starožitností alebo napríklad do

- komodít.

V súčasnosti sú najmä komoditné trhy veľmi atraktívne, a to najmä z toho dôvodu,

že posledných sedem rokov ich ceny stúpajú. Z komodít môžeme spomenúť napríklad ropu,

kovy a samozrejme zlato. Ale tiež agropotravinárske komodity môžu v budúcnosti ešte

prekvapiť a to z viacerých dôvodov. Najmä preto, že populácia narastá a my nevyužívame

tieto komodity už iba ako potraviny, ale trendom súčasnosti sa čoraz viac stáva využívanie

agropotravinárskych komodít aj pri výrobe biopalív.

Existuje veľké množstvo investícií, ktoré sú považované za alternatívne a ich zoznam sa

neustále mení. Vyznačujú sa nižšou likviditou, sú náročné na odborné vedomosti a vyžadujú

dlhší investičný horizont.

Z týchto dôvodov, ak hovoríme o alternatívnych formách investovania voľných

finančných zdrojov podniku a máme na mysli poľnohospodársky podnik sú tieto druhy

investícii preň prakticky bezpredmetné. Pramení to predovšetkým z množstva zdrojov,

ktorých by sa museli tieto podniky vzdať na dlhšiu dobu, ak by ich chceli uložiť do týchto

foriem investícií.

Preto ak budeme hovoriť o alternatívnych formách investovania voľných finančných

zdrojov podniku budeme mať na mysli najmä finančné investovanie.

38

4.2 Súčasný stav poľnohospodárstva

Vstup Slovenska do Európskej únie v roku 2004 priniesol významné zmeny najmä

v oblasti poľnohospodárstva a to z toho dôvodu, že sa u nás zaviedla Spoločná

poľnohospodárska politika (SPP). Zavedenie SPP malo vplyv na našu agrárnu politiku vo

viacerých smeroch a to najmä čo sa týka podporného systému a priniesla tiež liberalizáciu

trhu s poľnohospodárskymi komoditami na domácom trhu a aj na vnútornom trhu v rámci

EÚ.

Po transformácii našej ekonomiky bolo poľnohospodárstvo hodnotené ako

neperspektívne a nestabilné. Bolo to hlavne z toho dôvodu, že po roku 1989 klesla spotreba

hlavných druhov potravín a vzrástlo saldo zahraničného obchodu s komoditami

a potravinami. V poľnohospodárstve tiež poklesla produkcia následne sa znížila aj

produktivita práce a znižovali sa počty zamestnancov. Samozrejme, aj prístup bánk

k poľnohospodárom sa odvíjal od týchto skutočností. Banky nepovažovali poľnohospodárov

za bonitných klientov. Z toho dôvodu vznikali rôzne bonifikácie úverov cez

poľnohospodárske zmenky, skladiskové listy a pod. V roku 1999 boli poľnohospodári

financovaní cez Intervenčnú poľnohospodársku agentúru, ktorá bola založená ministerstvom

pôdohospodárstva. Cez túto agentúru boli financované záložné listy. V súčasnosti sa záložné

listy využívajú už iba na komerčnej báze.

Po vstupe Slovenska do EÚ nastali výrazné zmeny. Priame platby z Európskej únie

majú vplyv na to, že banky prestali vnímať poľnohospodársky sektor negatívne a zmenili

názor na ich financovanie. Banky začali poskytovať úvery na predfinancovanie priamych

platieb a peniaze z EÚ vnímajú ako bezrizikové. Poľnohospodári môžu tieto úvery čerpať

počas roka a na konci roka sa tento úver prefinancuje z platieb z EÚ cez Pôdohospodársku

platobnú agentúru.

Poľnohospodárske dotácie

Dotácie do poľnohospodárstva predstavujú tretinu rozpočtu Európskej únie. Aj pre naše

poľnohospodárstvo sú dotácie veľmi významnou zložkou výnosov. V zelenej správe sa

uvádza, že bez nich by bolo poľnohospodárstvo stratové. Priame platby boli vypočítané z

úrod obilnín v referenčnom období 2000 – 2002. V tomto referenčnom období boli úrody

v EÚ cca 6 t/ha a na Slovensku cca 4 t/ha. Ten kto mal úrodu cca 6t/ha (EÚ 15) dostáva 400

EUR priamych platieb na 1 ha a Slovenskí poľnohospodári s úrodou cca 4 t dostanú 240

EUR. Avšak na Slovensku v súčasnosti trvá ešte desaťročné prechodné obdobie. V tomto

39

období Slovensko dostalo 25 % pre prvý rok, t. j. 60 EUR s postupným navyšovaním ročne

o 5 %. Z toho vyplýva, že pre rok 2008 nám bude priznaných 45 %.

Slovenskí poľnohospodári by chceli dostávať rovnaké dotácie a aby sa u nás

uplatňovala rovnaká dotačná politika, aká sa uplatňuje ostatných štátoch EÚ. V podstate nejde

o to že by bola pre nich výška dotácii nepostačujúca, ale skôr im prekáža konkurenčná

nevýhoda, ktorú vnímajú voči farmárom z pôvodnej EÚ 15. Treba však spomenúť, že

v prístupovej zmluve si pristupujúce krajiny vyjednali čiastočne doplnenie dotácii

z národných rozpočtov. Toto sa však na Slovensku nevyužíva, aj keď napríklad susediaca

Česká republika doplnenie dotácii z národného rozpočtu využíva. To znamená, že

administratívnymi nástrojmi sú konkurenti z iných štátov EÚ zvýhodnení, čo znižuje

konkurencieschopnosť domácich poľnohospodárov. Tieto skutočnosti taktiež prispievajú

k expanzii zahraničných agroproduktov na náš trh.

Poľnohospodárstvo dosiahlo v roku 2006 kladný výsledok hospodárenia, ktorý sa

medziročne zlepšil. Jeho úroveň 1,3 mld. Sk, bola o 1,6 mld. Sk vyššia ako v roku 2005, keď

poľnohospodárstvo bolo stratové. Väčšina poľnohospodárskych podnikov bolo ziskových.

Ich podiel predstavoval 84 %.

Výsledok hospodárenia pozitívne ovplyvnili celkové podpory, najmä priame platby, ktoré

medziročne vzrástli. Bez podpôr by poľnohospodárstvo bolo stratové.

Aj pri tendenciách narastajúcej podpory badať v poľnohospodárstve pokles výroby. K tomuto

vývoju prispieva nižšia efektívnosť výroby. Taktiež vo vzťahu k zahraničnej konkurencii je

rozhodujúca aj úroveň priamych platieb hradených z EÚ. Kým v roku 2005 sa mohli

dosiahnuť priame platby hradené z EAGGF EÚ 30 % úrovne podpôr starých členských krajín

(EÚ-15), v roku 2006 sa táto platba mohla zvýšiť v súlade s plánom prechodného obdobia na

35 %.

Výsledok hospodárenia bol rozdielny podľa právnej formy hospodárenia. Obchodné

spoločnosti ako celok skončili hospodárenie so ziskom, kým družstvá boli stratové. Obchodné

spoločnosti sa viac zadlžovali a viac investovali. Družstvá vytvorili vyššiu pridanú hodnotu

na hektár poľnohospodárskej pôdy.

Kladný hospodársky výsledok v poľnohospodárstve bol dosiahnutý zásluhou vysokého

a medziročne narastajúceho zisku obchodných spoločností (1 465 Sk. ha-1p.p.).

Poľnohospodárske družstvá boli stratové (- 281 Sk. ha-1p.p.), ale úroveň straty mali takmer

o polovicu nižšiu ako v roku 2005 (o 48,1 %). Ziskových bolo 79,5 % poľnohospodárskych

družstiev a 83,1 % obchodných spoločností.

40

Základné ekonomické ukazovatele poľnohospodárskych podnikov – právnické osoby v Sk.ha-1 p.p. Tab. 2

Právnické osoby Poľnohosp. družstvá Obchodné spoločnosti

Ukazovateľ

2004 2005 2006 2004 2005 2006 2004 2005 2006

Výsledok hospodárenia 970 255 543 372 -540 -281 1 759 1 202 1 465

Nákladovosť výnosov 97,8 99,4 98,8 99 101,4 100,7 96,5 97,8 97,1

Pridaná hodnota 7 809 7 128 6 232 8 768 7 697 6 668 6 560 6 423 5 649

Produkt. práce z pr.h. v tis. Sk/zamestnanca

208 197 184 209 193 176 207 205 195

Zadlženosť majetku v % 36,5 39,1 37,2 25,7 27,4 16,2 52,7 53,9 51,2

Bežné podpory bez invest. 5 655 6 148 7206 5 713 6 029 7198 5 519 6 214 7137

Zdroj: Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom Zisk v obchodných spoločnostiach možno pripísať nižšej nákladovosti výnosov, ale aj

nižšej mzdovej náročnosti, vychádzajúcej z nižšej zamestnanosti v prepočte na 100 ha p. p..

Príčinou horších výsledkov v poľnohospodárskych družstvách je pretrvávajúca vysoká strata

cca 10 % podnikov, ktorých výsledky negatívne ovplyvňujú celkové výsledky tak

poľnohospodárskych družstiev ako aj slovenského poľnohospodárstva. Poľnohospodárske

družstvá dosahovali nižšie využite majetku ale aj vyššiu zamestnanosť v porovnaní

s obchodnými spoločnosťami. Ziskovosť v obchodných spoločnostiach sa premietla do

ukazovateľov rentability celkového a vlastného kapitálu. Podiel bežných (neinvestičných)

podpôr na výnosoch bol v obchodných spoločnostiach nižší ako v poľnohospodárskych

družstvách, ale v prepočte na ha p.p. bola podpora investičného charakteru v obchodných

spoločnostiach 2,6-krát vyššia. Pozitívom v poľnohospodárskych družstvách

oproti obchodným spoločnostiam bol vyšší podiel pridanej hodnoty na výrobe.

K vyššej ziskovosti obchodných spoločností prispieva aj diverzifikácia ich činností s

rozsiahlejšou obchodnou aktivitou prejavujúcou sa vo vyšších tržbách z predaja tovaru, ale aj

rýchlejšej dobe obratu zásob.

V štruktúre kapitálu naďalej pretrvávali diferencie. Kým v poľnohospodárskych

družstvách dominoval vlastný v obchodných spoločnostiach cudzí kapitál.

Samostatne hospodáriaci roľníci (fyzické osoby) dosiahli, kladný výsledok

hospodárenia, ktorý sa medziročne takmer zdvojnásobil. Investovali viacej ako v roku 2005.

41

K lepšiemu výsledku hospodárenia prispeli bežné podpory, bez ktorých by SHR podobne ako

právnické osoby boli stratoví.

Výsledok hospodárenia fyzických osôb ovplyvnila najmä ich výrobná špecializácia

dlhodobo zameraná prevažne na rastlinnú výrobu.

Rozhodujúci podiel z príjmov tvorili príjmy z predaja výrobkov a služieb,

predovšetkým z rastlinnej a v menšej miere zo živočíšnej výroby. K ziskovosti prispievala

aj diverzifikácia služieb najmä v agroturistike s výrazným medziročným nárastom príjmov.

Vo výdavkoch dominovala prevádzková réžia a nákup materiálu. Ostatné výdavky boli

vynaložené na nákup tovaru, mzdy a platby do fondov.

Fyzické osoby zvyšovali hmotný majetok rýchlejším tempom hlavne pod vplyvom

investičných podpôr, pretože bankové úvery klesli a tým aj celková zadlženosť. Napriek

tomuto trendu hodnota majetku SHR bola len polovičná oproti právnickým osobám.

4.3. Kapitálový trh v SR

Kapitálový trh môžeme chápať ako mechanizmus inštitúcií, kde sa stretáva ponuka a

dopyt po cenných papieroch v užšom slova zmysle, alebo ako miesto kde sa stretáva ponuka a

dopyt po uvoľnenom kapitáli v širšom slova zmysle. Na jednej strane na trh prichádzajú

investori (na strane ponuky), ktorí majú voľné prostriedky a na druhej strane, teda na strane

dopytu sú zase tí, ktorí potrebujú tieto prostriedky a stávajú sa veriteľmi. Podnik získava

emisiou majetkových cenných papierov vlastné zdroje a emisiou dlhových cenných papierov

podnik získava cudzie zdroje. Ak sa hovorí v súčasnosti o Slovenskom kapitálovom trhu

väčšinou iba v súvislosti z jeho nefunkčnosťou. Problémom však nie je legislatíva tú máme

štandardnú a ani inštitucionálne zabezpečenie. Dôvodov prečo naše podniky nevstupujú na trh

s cennými papiermi je viacero:

- Podniky získajú lacnejšie cudzie zdroje na úverovom trhu ako by ich mohli získať na

trhu cenných papierov. Bankové úvery sa získavajú jednoduchšie a nemusí byť

dodržiavania informačná povinnosť.

- Kapitálový trh u nás nemá veľkú tradíciu. To platí pre celý náš región. Podobné

možno menšie problémy majú aj Česi, Poliaci, Rakúšania a Maďari.

- Na Slovensku pôsobí veľké množstvo zahraničných podnikov a malý počet veľkých

domácich podnikov. Prevažuje tu množstvo malých a stredných domácich podnikov,

medzi ktoré zaraďujeme väčšinu poľnohospodkárskych podnikov. Pre veľké

42

nadnárodné spoločnosti nie je slovenský kapitálový trh atraktívny a skôr získavajú

kapitál na medzinárodných trhoch ako u nás.

Taktiež pre domácich a zahraničných investorov je slovenský kapitálový trh

v súčasnosti jedným z najmenej obľúbených v strednej a východnej Európe, čo spôsobuje

najmä:

- extrémne nízka likvidita, z čoho vyplývajú pomerne obmedzené možnosti pre

portfóliové investovanie,

- slabá dostupnosť dôležitých informácií – netransparentnosť.

Poskytovanie investičných služieb a spolu s ním individuálne, ako aj kolektívne

investovanie na slovenskom kapitálovom trhu ovládli v posledných rokoch temer úplne banky

a ich dcérske spoločnosti. Do značnej miery z trhu vytlačili malých domácich obchodníkov s

cennými papiermi. Je to výrazná zmena oproti situácii v prvej polovici deväťdesiatych rokov.

Objemy retailových obchodných operácií, burzových a mimoburzových obchodov s

majetkovými cennými papiermi a objemy spravovaných individuálnych portfólií sú pritom na

našom trhu v porovnaní s rozvinutými trhmi extrémne nízke. Jediné, o čom možno povedať,

že sa u nás blíži k pomerom na štandardnom kapitálovom trhu, je kolektívne investovanie.

Ale aj v jeho prípade je náš trh osobitý. Prevažujúca väčšina prostriedkov je totiž

nainvestovaná v peňažných a dlhopisových fondoch, čo nie je na rozvinutých trhoch obvyklé.

V poslednom čase sú však viditeľné zmeny v prospech akciových a zmiešaných fondov pri

klesajúcom záujme o nákupy podielov v peňažných fondoch.

4.3.1 Obchodníci s cennými papiermi

Pri pohľade na trh obchodníkov s cennými papiermi môžeme rozlišovať banky a

ostatných obchodníkov. Oba typy subjektov v rámci poskytovateľov investičných služieb

majú na trhu svoje opodstatnenie. V našich podmienkach sme sa však dostali do situácie, že

obchodníci s cennými papiermi, ktorí sú zároveň aj bankami, majú 99-percentný podiel na

poskytovaní investičných služieb. Obchodníci, ktorí nie sú bankami, zápasia so skutočnosťou,

že počet ich klientov a objem zverených peňažných prostriedkov im pri súčasne neklesajúcich

transakčných nákladoch neumožňuje na kapitálovom trhu primerane zarobiť. Počet klientov

sa pohybuje u väčšiny nebankových obchodníkov v desiatkach až stovkách. Malí obchodníci,

ktorí by za iných okolností mohli konkurovať bankám napríklad lepšími podmienkami či

nižšími poplatkami, sa dostali presne do opačnej situácie. Pre banky nie sú konkurenciou,

pretože obchodovanie na našom trhu je málo likvidné, s malým počtom cenných papierov a

43

zároveň vplyvom rôznych druhov poplatkov aj drahou záležitosťou. Pod slabú výkonnosť

retailových obchodov s cennými papiermi sa podpisujú viaceré ekonomické faktory. Navyše,

bežný slovenský investor nie je naučený riskovať individuálne. Takže klient buď pôjde do

konzervatívnych, alebo do nízko rizikových produktov. Kolektívne investovanie

reprezentované otvorenými podielovými fondmi predstavuje preňho menej starostí ako

individuálne portfóliá.

4.3.2 Organizátori slovenského kapitálového trhu

Na Slovensku zostal od roku 2003, po zániku RM-Systému, jediný organizátor trhu –

Burza cenných papierov v Bratislave. RM-Systém vynikal síce podnikateľskou dravosťou i

snahou o neustále zdokonaľovanie, ale jeho činnosť bola neperspektívna, a to z toho dôvodu,

že stav kapitálového trhu na Slovensku nevytvára podmienky na úspešnú činnosť viacerých

búrz.

Burza cenných papierov v Bratislave

Burza cenných papierov v Bratislave, a. s. (BCPB) vznikla dňa 15. marca 1991 v súlade

s rozhodnutím Ministerstva financií SR z roku 1990 a je organizátorom verejného trhu

s cennými papiermi. Od roku 2001 vykonáva BCPB svoju činnosť na základe licencie

Úradu pre finančný trh. Obchodovať sa na burze začalo 6. apríla 1993. Činnosť burzy sa

riadi burzovými pravidlami, pri ktorých formovaní sa vychádzalo zo skúseností fungujúcich

európskych a svetových búrz a z legislatívy platnej v Slovenskej republike.

BCPB rozdelila trh s cennými papiermi do 4 trhových segmentov s ohľadom na kvalitu,

likviditu a charakter emisií ako aj emitentov a to: kótovaný hlavný trh, kótovaný paralelný trh,

kótovaný nový trh a regulovaný voľný trh. Rozdelenie trhu umožňuje segmentovať

obchodované tituly podľa kvality. Tieto burzové trhy sa navzájom odlišujú v podmienkach

s akými sú cenné papiere prijímané na obchodovanie na BCPB a taktiež v periódach,

v ktorých musia pravidelne podávať emitenti informácie o svojom hospodárení.

Na kótovanom trhu majú emitenti zvýšenú informačnú povinnosť a musia plniť burzou

stanovené prísne podmienky. Tieto informácie sú za poplatok k dispozícii na burze a v užšom

rozsahu ich emitenti zverejňujú v dennej tlači alebo v Obchodonom vestníku. Tieto

požiadavky burzy by sa mali odraziť na vyššej likvidite cenných papierov umiestnených na

tomto trhu, a tiež by mali investorovi zabezpečiť lepšiu informovanosť, čo je jeden

44

z predpokladov bezpečnosti investície. Na novom trhu sa kótujú nové firmy so silným

rastovým potenciálom.

Drvivá väčšina cenných papierov sa obchoduje na voľnom trhu, kde však nie je

zabezpečená dostatočná likvidita. Ani v roku 2006 to nebolo inak. Na voľnom trhu bolo

umiestnených 70,7 % emisií.

Rok 2006 bol pomerne bohatý na udalosti, ktoré mali v rôznej miere dopad na

kapitálový trh. Pre BCPB to bol súčasne aj rok jubilejný, nakoľko v marci 2006 uplynulo 15

rokov od jej založenia.

Oficiálnym akciovým indexom BCPB je Slovenský akciový index – SAX. SAX je

kapitálovo váženým indexom (porovnáva trhovú kapitalizáciu vybraného súboru akcií s

trhovou kapitalizáciou toho istého súboru akcií k referenčnému dňu).

BCPB ukončila hospodársky rok so ziskom pred zdanením vo výške 5,886 mil. Sk,

ktorý bol o 1,286 mil. Sk vyšší v porovnaní so ziskom predpokladaným v rozpočte pre rok

2006. Finančný objem obchodov uzavretých na BCPB dosiahol v roku 2006 hodnotu 992,1

mld. Sk pri 24 522 transakciách. V porovnaní s rokom 2005 celkový zobchodovaný objem

zaznamenal mierny 1%-ný pokles, avšak počet transakcií vzrástol o 126,8%. Ku koncu roka

2006 BCPB registrovala na svojich trhoch spolu 358 emisií cenných papierov (akcií,

podielových listov a dlhopisov), z toho 32 emisií na kótovanom hlavnom trhu, 73 na

kótovanom paralelnom trhu, žiadnu na kótovanom novom trhu a 253 emisií na voľnom trhu.

Od 1. januára 2006 začala Národná banka Slovenska (NBS) vykonávať komplexný

dohľad nad kapitálovým trhom. Slovenská republika sa tak zaradila medzi krajiny, ktoré pre

inštitucionálne usporiadanie dohľadu využili možnosť vzniku integrovaného regulátora.

Hlavným dôvodom pre integrovanie dohľadu bolo prelínanie činností jednotlivých subjektov

finančného trhu a vznik finančných konglomerátov, ktoré pôsobia v oblasti kapitálového trhu,

bankovníctva a poisťovníctva. Vláda SR vydala v roku 2006 rozhodnutie o privatizácii

majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.

s. vo výške 100 % podielu na základnom imaní tejto spoločnosti vkladom celej majetkovej

účasti štátu do základného imania akciovej spoločnosti BCPB.

V priebehu roka 2006 došlo k viacerým zásadným zmenám v legislatíve, ktorá má

dopad na kapitálový trh. Väčšina týchto zmien bola vykonaná v súvislosti s implementáciou

smerníc Európskej únie.

45

Percentuálne podiely obchodov s akciami a podielovými listami (AaPL) a dlhopismi na

BCPB v rokoch 1993 - 2006

Tab.3

Rok Objem v Skk spolu Objem v Skk AaPL

Objem v Skk Dlhopisy

%-tuálny podiel AaPL

%-tuálny podiel Dlhopisov

1 993 166 320 759 89 356 759 76 964 000 53,73 46,27 1 994 6 283 500 150 5 428 016 148 855 484 002 86,30 13,61 1 995 40 068 735 409 24 730 439 654 15 338 295 755 61,72 38,28 1 996 114 116 363 374 83 130 044 167 30 986 319 207 72,85 27,15 1 997 164 063 859 988 82 671 562 997 81 392 296 991 50,39 49,61 1 998 299 080 910 851 37 267 462 061 261 813 448 790 12,46 87,54 1 999 188 441 291 134 20 233 579 055 168 207 712 079 10,74 89,26 2 000 255 509 580 544 25 094 013 602 205 445 280 872 9,82 80,41 2 001 393 480 983 199 45 765 940 807 347 715 042 392 11,63 88,37 2 002 643 227 618 977 34 911 244 519 608 316 374 458 5,43 94,57 2 003 1 096 728 696 449 24 364 654 057 1 072 364 051 392 2,22 97,78 2 004 432 252 198 814 21 390 398 594 410 861 800 230 4,95 95,05 2 005 1 001 876 428 022 2 130 759 423 999 745 668 599 0,21 99,79 2 006 992 055 813 752 2 600 481 270 989 455 332 482 0,26 99,74

Zdroj: vlastné výpočty

Ako je zrejmé z tabuľky 3 na BCPB sa v posledných rokoch prevažne obchoduje

s dlhopismi. Teda môžeme povedať, že BCPB, je od roku 1998 prevažne dlhopisová burza.

Situácia však bola celkom iná v rokoch 1993 až 1997. Na BCPB sa v tomto období

obchodovalo prevažne s akciami. Na tom mala svoj podiel prebiehajúca privatizácia.

Obchody z akciami v posledných dvoch rokoch nedosiahli ani polovicu percentuálneho

bodu na celkovom objeme obchodov. Ani v roku 2006 nedošlo k zmene v pomere medzi

objemom obchodov s akciami a dlhopismi. Naďalej dominovali obchody s dlhopismi, ktorých

podiel predstavoval 99,74 %. Prevažnú väčšinu tvorili štátne dlhopisy. Podľa výročnej správy

BCPB predstavoval podiel štátnych dlhopisov až 99,5 % na celkovom objeme obchodov.

Akcionári

Najvyšším orgánom burzy je valné zhromaždenie akcionárov, ktorými sú

Fond národného majetku SR, najväčšie slovenské peňažné ústavy, investičné, brokerské a

poisťovacie spoločnosti.

46

Akcionári burzy cenných papierov (k 2. 4. 2008)

Tab. 4

P. č. Akcionár Podiel na ZI (%) 1. Fond národného majetku SR 74,2 2. Patria finance, a. s. 11,76 3. Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s. 5,07 4. Slovenská sporiteľňa, a. s. 3,64 5. Capital Partners Developnemt, a. s. 1,16 6. Oost – Europa Participaties, B. V. 0,87 7. Poštová banka, a. s. 0,77 8. Korna Invest, a. s. 0,58 9. I ING Bank N.V. (Holandsko) prostredníctvom

pobočky ING Bank, N.V., pobočka zahraničnej banky 0,29

10. Slovenská kreditná banka, a.s. (v konkurze) 0,29 11. TatraCredittax, s. r. o. 0,29 12. Všeobecná investičná spoločnosť, a. s. 0,29 13. Československá obchodní banka, a.s. (ČR)

prostredníctvom pobočky Československá obchodní banka, a.s., pobočka zahraničnej banky

0,22

14. KOOPERATIVA, poisťovňa, a. s. 0,22 15. UniCredit Bank Slovakia a.s. (previous: UniBanka,

a.s.) 0,2

16. Tatra banka, a.s. 0,09 17. UNIQA poisťovňa, a. s. 0,06 Zdroj: www.bsse.sk, spracované autorom

Členstvo

Burza cenných papierov v Bratislave, a.s., rovnako ako väčšina búrz v zahraničí, je

založená na členskom princípe. To znamená, že fyzické a právnické osoby, ktoré nie sú

členmi burzy a majú záujem predať, resp. nakúpiť cenné papiere prostredníctvom burzy,

musia najskôr osloviť niektorého z jej členov. Člen zrealizuje transakciu v zastúpení svojho

klienta. Tým sa vytvára základ pre profesionalitu, predovšetkým vo vzťahu k investorom.

Burzové pravidlá umožňujú dva typy členstva:

- riadne – časovo neobmedzené a

- dočasné – časovo ohraničené na dobu jedného roka.

Riadny člen burzy má právo delegovať svojich zástupcov do burzových výborov a

uvádzať na kótované trhy burzy emisie spoločností. Je povinný jednorázovo zaplatiť vstupný

členský poplatok a priebežne uhrádzať ročné členské poplatky.

Dočasný člen tieto práva a povinnosti nemá, vzťahuje sa na neho iba ročný členský

poplatok. Oba typy členstva schvaľuje predstavenstvo burzy na základe návrhu Výboru pre

členstvo.

47

Členom BCPB sa môže stať iba subjekt, ktorý je obchodníkom s cennými papiermi,

zahraničným obchodníkom s cennými papiermi alebo správcovská spoločnosť a splní

podmienky stanovené burzovými pravidlami.

Členovia burzy (k 2. 4. 2008)

1. CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.

2. Československá obchodná banka, a.s.

3. Dexia banka Slovensko a.s.

4. ING Bank N.V. (Holandsko), prostredníctvom pobočky v SR: ING BANK N.V.,

pobočka zahraničnej banky

5. Istrobanka, a.s.

6. J&T BANKA, a.s.prostredníctvom pobočky v SR: J&T BANKA, a.s., pobočka

zahraničnej banky

7. Národná banka Slovenska (NBS nesprostredkováva nákup a predaj cenných papierov)

8. OTP Banka Slovensko, a.s.

9. PALČO BROKERS o.c.p., a.s.

10. Patria Finance, a.s. Česká republika

11. Poštová banka, a.s.

12. RM-S Market, o.c.p., a.s.

13. 13.SEVISBROKERS FINANCE o.c.p., a.s.

14. 14.SLÁVIA CAPITAL, a.s., obchodník s cennými papiermi

15. Slovenská sporiteľňa, a.s.

16. Sympatia Financie, o.c.p., a.s.

17. Tatra banka, a.s.

18. UniCredit Bank Slovakia a.s.

19. VOLKSBANK Slovensko, a.s.

20. Všeobecná úverová banka, a.s.

Centrálny depozitár

Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. vznikol dňa 19.3.2004 transformáciou

svojho predchodcu, Strediska cenných papierov SR, a.s. (ďalej len „SCP SR“). SCP SR bolo

založené 22.12.1992 v súvislosti s prvou vlnou kupónovej privatizácie. V roku 2006 sa stala

stopercentným akcionárom CDCP spoločnosť Burza cenných papierov v Bratislave, a.s. ako

48

výsledok vkladu majetkovej účasti štátu na podnikaní CDCP do základného imania BCPB.

Cieľovým zámerom tejto transformácie je privatizácia skupiny BCPB – CDCP. CDCP je

akciová spoločnosť, ktorá vykonáva svoju činnosť na základe licencie Národnej banky

Slovenska, resp. jej predchodcu - Úradu pre finančný trh. Základným predmetom činnosti

centrálneho depozitára je najmä:

- registrácia emisií zaknihovaných cenných papierov,

- prideľovanie kódov ISIN,

- vedenie účtov cenných papierov,

- zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s cennými papiermi,

- vedenie registra záložných práv k cenným papierom.

Najvyšším orgánom CDCP je valné zhromaždenie, štatutárnym orgánom je predstavenstvo a

dozorným orgánom dozorná rada.

RM-Systém Slovakia, a.s., Bratislava

Vznikol ako špecifický druh mimoburzového trhu, založil ho 22.1.1993 Podnik

výpočtovej techniky, a.s. Bratislava. RM-S vznikol na základe zákona o cenných papieroch

a fungoval ako automatický obchodný systém pre zaknihované cenné papiere, ktorý

zabezpečuje kompletné majetkové a finančné vysporiadanie obchodov s cennými papiermi

v reálnom čase. K systému RM-S mala prístup každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá sa

na ňom zaregistrovala, pričom vybraní zákazníci mali s RM-S prepojenie v reálnom čase

prostredníctvom počítačovej siete, čo im umožňovalo obchodovanie priamo zo svojich centrál

v reálnom čase. RM-S bolo zaradené medzi najrýchlejšie obchodné systémy na svete. Vysoká

rýchlosť a bezpečnosť bola dosiahnutá vďaka tomu, že všetky akcie verejných spoločností na

Slovensku boli vydané ako dematerializované, teda vo forme elektronického zápisu a uložené

v Stredisku cenných papierov. RM-S bol nútený požiadať o povolenie podnikať na základe

zákona o burze cenných papierov a od februára 2002 sa tak zmenil na Slovenskú burzu

cenných papierov (SBCP), keďže však nevykazoval dobré hospodárske výsledky k 30. júnu

2002 zanikol.

Bratislavská opčná burza

Bratislavská opčná burza (BOB) vznikla 1. 9. 1992 a bola prvou svojho druhu v strednej

a východnej Európe. Obchodovanie s derivátmi sa na BOB začalo 2. apríla 1993. Jej hlavnou

49

funkciou mala byť realizácia opčných a termínových kontraktov. Opčná burza vznikla aj

napriek tomu, že na Slovensku v roku 1993 neexistovali objektívne príčiny pre jej vznik.

Obchodovanie na BOB sa ukončilo 13. novembra 1995, pretože Ministerstvo financií SR

nevydalo BOB nové povolenie na činnosť ako burza. Jedným z paradoxov slovenského

kapitálového trhu bolo, že BOB začala svoju činnosť skôr ako organizátor spotového obchodu

– BCPB.

Komoditné burzy

Komoditná burza Bratislava (KBB) je v súčasnosti jedinou komoditnou burzou na

Slovensku. Na KBB sa už 15 rokov obchodujú komodity z celého sveta a burza za dobu

svojej pôsobnosti výrazne prispela k zlepšeniu podnikateľského prostredia na Slovensku.

KBB vznikla na základe licencie Ministerstva hospodárstva SR 8.12.1992 podľa zákona

č. 229/92 Zb. o komoditných burzách. Najvyšším orgánom KBB je Valné zhromaždenie,

štatutárnym a riadiacim orgánom je Burzová komora. Vznikla ako prvá a dodnes zostala

jediná fungujúca komoditná burza na Slovensku. Zmyslom jej existencie je potreba

všestranne dôveryhodného organizátora trhu, ktorý vytvára predpoklady pre tvorbu

rovnovážnych cien a zaručuje plynulý tok financií a tovarov. Poslaním KBB je zabezpečiť

transparentnú realizáciu burzových obchodov a služieb podľa požiadaviek klientov s

garanciou dodávky a platby.

Za významný kvalitatívny krok vpred možno považovať podpísanie zmluvy

o spolupráci 5. 10. 2004 medzi KBB a Budapest Commodity Exchange, ktorá je najväčšou

komoditnou burzou v našom regióne s rozvinutým trhom komoditných a finančných futures.

Dohľad nad finančným trhom

V roku 2000 vznikol na Slovensku Úrad pre finančný trh, ktorý vykonával štátny dozor

v oblasti kapitálového trhu. Dňa 1. januára 2006 sa uskutočnila integrácia celého dohľadu nad

finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového

sporenia, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska. V rámci integrácie dohľadu nad

finančným trhom bol zo zákona zrušený Úrad pre finančný trh a jeho pôsobnosť komplexne

prešla na Národnú banku Slovenska. Cieľom integrovaného dohľadu nad finančným trhom je

prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu

finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov

a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže.

50

Národná banka Slovenska teda okrem iného od začiatku roka 2006 vydáva také

povolenia, schválenia, súhlasy a iné rozhodnutia v oblasti finančného trhu, ktoré do konca

roka 2005 vydával Úrad pre finančný trh.

4.4 Investovanie na Slovensku

Do roku 1989 boli možnosti investovania na Slovensku výrazne obmedzené. Pôsobila u

nás jedna banka a jedna poisťovňa. Od roku 1990 sa začal budovať trhový mechanizmus čo

má za následok vytváranie nových subjektov, prichádzajú zahraničné spoločnosti a vytvárajú

sa nové produkty, ktoré sme pred rokom 1989 nepoznali. Naša ekonomika postupne

prechádzala od centrálneho plánovania k trhovej ekonomike regulovanej dopytom a ponukou.

V súčasnosti sa však u nás ešte stále prejavujú aspekty z minulosti v podobe nízkej dôvery v

investičné nástroje, ktoré sú vo svete bežne využívané a taktiež nedostatočného vzdelania

v oblasti individuálneho zhodnocovania úspor.

Investovanie na Slovensku je ovplyvnené najmä nedostatkom vedomostí. Ešte stále sa

u nás prednostne využívajú konzervatívnejšie formy investovania, akými sú predovšetkým

bankové vklady peňažné a dlhopisové fondy. V akciových tituloch je u nás podľa informácií

Slovenskej asociácie správcovských spoločností iba o niečo viac ako 11 percent investícií.

Pokles úrokových sadzieb na Slovensku v minulých rokoch prinútil obyvateľov a podniky,

hľadať rôzne iné formy investovania svojich úspor, než ich jednoducho uložiť na bežnom

alebo termínovanom účte v banke.

Ak chce malý alebo stredný investor (do tejto kategórie sa zaraďuje väčšina

poľnohospodárskych podnikov na Slovensku) investovať na slovenskom kapitálovom trhu,

môže to urobiť cez obchodníka s cennými papiermi alebo cez banku. Najvyššie výnosy sa

dajú dosiahnuť pri obchodovaní z cennými papiermi. Tieto si ale vyžadujú odborné znalosti,

pozornosť a v prípade akcií významnejší kapitál. Na domácom kapitálovom trhu je však

núdza o kvalitné emisie a vyčerpávajúce informácie. Okrem kvalitných titulov sa na trhu

nachádzajú napríklad aj akcie transformovaných fondov, dokonca aj akcie spoločností v

konkurze. O väčšine z nich je k dispozícii veľmi málo informácií. Je potom na uvážení

každého investora, či podstúpi riziko a do takýchto cenných papierov vloží svoju dôveru.

Výnimku tvoria kótované firmy, uvedené na organizovaný trh s prísnymi pravidlami.

Na našom trhu chýbajú veľkí inštitucionálni investori, ktorí sa u nás sústreďujú skôr na

domáce štátne dlhopisy. Ide hlavne o poisťovne, veľké podniky alebo subjekty kolektívneho

investovania. Akcie slovenských podnikov majú v portfóliách podielové fondy najmä

51

nebankových správcovských spoločností, ako sú J&T Asset Management či Prvá Penzijná.

Prakticky neexistujú zahraniční portfólioví investori. Pritom v zahraničí práve veľkí

inštitucionálni hráči svojím pomerne častým obchodovaním zvyšujú likviditu akcií a tým aj

ich atraktívnosť pre ostatných záujemcov. Likviditu mnohých domácich emisií znižuje aj to,

že vo väčšine akciových spoločností strategický investor doslova dominuje, pre otvorené

obchodovanie zostáva iba zanedbateľná časť akcií. Na trhu sa potom obchoduje len malá časť

titulov, ktoré sa zväčša predávajú ešte z kupónovej privatizácie.

4.5 Významnosť kapitálového trhu pre poľnohospodárstvo

Pre investovanie voľných finančných zdrojov vo forme nákupu cenných papierov nie je

kapitálový trh pre poľnohospodárske podniky príliš príťažlivý.

Dôvodom je najmä skutočnosť, že podniky nedisponujú z dlhodobého hľadiska takým

veľkým množstvom disponibilných zdrojov, aby ich zhodnotenie prostredníctvom

obchodovania s dlhodobými cennými papiermi bolo pre nich zaujímavé. Väčšinou využívajú

krátkodobé bankové produkty na zhodnotenie disponibilných prostriedkov, ktoré zároveň

vnímajú ako rezervu na krytie nepredvídateľných udalostí v prevádzkovej oblasti. Samotní

manažéri neprejavujú dostatočný záujem o túto oblasť finančného investovania, preto

(Majerník, M. 2007) slovné spojenie kapitálový trh a poľnohospodársky podnik nemá svoje

opodstatnenie.

Dôkazom sú aj nasledovné tabuľky. Pre náš výskum sme si vybrali štyri zo Slovenských

krajov. Chceli sme porovnať východ zo západom Slovenska a preto sme si vybrali nasledovné

kraje: Bratislavský, Trnavský, Prešovský a Košický kraj.

Vybrané finan čné ukazovatele za po ľnohospodársku prvovýrobu za Slovenskú republiku a za sledované kraje 2002 – 2006 (pôda podľa katastra)

Sk.ha -1 p.p. Tab. 5 Majetok celkom Dlhodobý finančný majetok

Roky SR BK TNK KK PK SR BK TK KK PK 2002 47 361 70 889 65 314 34 840 31 351 1 340 2 225 2 242 783 610 2003 46 271 67 429 67 725 34 290 29 903 1 317 2 515 2 425 556 458 2004 50 840 70 476 74 646 37 637 30 693 1 260 3 041 2 324 699 427 2005 54 939 85 531 82 238 40 927 34 074 1 224 1 966 2 493 830 512 2006 54 363 85 307 80 597 40 038 36 544 1 097 1 623 2 174 754 448

Bk-Bratislavský kraj, TNK-Trnavský kraj, KK-Košický kraj, PK-Prešovský kraj Zdroj: Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom

52

V absolútnom vyjadrení, ako vyplýva z tabuľky, celkový majetok v poľnohospodárskej

prvovýrobe na hektár poľnohospodárskej pôdy narastá jednak za SR celkom ale aj

v jednotlivých krajoch. Ak by sme porovnali rok 2006 z rokom 2002, teda prvý a posledný

rok sledovaného obdobia zistili by sme, že v každom nami sledovanom kraji bol

zaznamenaný pokles DFM na hektár p. p.

Dlhodobý finančný majetok môže obsahovať nasledovné položky:

- cenné papiere, môže ísť o majetkové cenné papiere (akcie, družstevné podielnícke

listy, podielové listy) ale aj o dlhové cenné papiere (napr. dlhopisy, zmenky),

- poskytnuté pôžičky,

- pozemky, umelecké diela predmety z drahých kovov (ak boli obstarané za účelom

uloženia voľných peňažných prostriedkov),

- prenájom súboru hnuteľných a nehnuteľných vecí ( prenájom podniku ako celku).

Pri dlhodobom finančnom majetku musí byť doba splatnosti respektíve vlastníctva majetku

dlhšia ako jeden rok.

V tabuľke č. 6 chceme demonštrovať akou minimálnou čiastkou sa podiela dlhodobý

finančný majetok, na celkovom majetku v poľnohospodárskej prvovýrobe.

Percentuálny podiel dlhodobého finan čného majetku na celkovom majetku za SR a za sledované kraje za po ľnohospodársku prvovýrobu 2003 - 2006 Tab. 6

Dlhodobý finančný majetok v % Roky SR BK TNK KK PK

2002 2,83 3,14 3,43 2,25 1,95 2003 2,85 3,73 3,58 1,62 1,53 2004 2,48 4,31 3,11 1,86 1,39 2005 2,23 2,30 3,03 2,03 1,50 2006 2,02 1,90 2,70 1,88 1,23

Zdroj: vlastné výpočty

Z výpočtov vyplýva, že podiel dlhodobého finančného majetku na celkovom majetku

poľnohospodárskych podnikov za Slovenskú republiku má klesajúcu tendenciu. Podobnú

situáciu môžeme sledovať aj v nami vybraných krajoch. Až na výnimky v niektorých rokoch

podiel dlhodobého finančného majetku na celkovom majetku poľnohospodárskych podnikoch

klesá. Ak porovnáme Bratislavský a Trnavský kraj s Košickým a Prešovským krajom zistíme,

že podiel DFM na celkovom majetku v Bratislavskom a Trnavskom kraji je vyšší ako je

priemer v SR a naopak tento podiel v Košickom a Prešovskom kraji je spravidla v každom

sledovanom roku nižší ako je priemer SR, dokonca v Prešovskom kraji nepresiahne ani raz

53

hodnotu nad 2 p.b. Aj z nasledujúceho grafu je zrejmé, že najmä v posledných dvoch rokoch

má dlhodobý finančný majetok celkovo klesajúcu tendenciu.

Graf č. 1

V roku 2004 Bratislavský kraj v podiele dlhodobého finančného majetku na majetku

celkom výrazne vynikal nad ostatnými sledovanými krajmi aj nad Slovenským priemerom,

kedy tento kraj dosahoval úroveň 4,31 p.b., avšak ihneď v nasledujúcom roku bol

zaznamenaný výrazný pokles v tomto kraji. V posledných dvoch rokoch sa pohybuje podiel

dlhodobého finančného majetku na úrovni od 1 až do 3 p. b. z celkového majetku na hektár

poľnohospodárskej pôdy za Slovensko ako aj za sledované kraje. Z grafu môžeme vidieť aj

to, že v krajoch, ktoré sa nachádzajú na východe Slovenska je podiel DFM nižší než je

priemer Slovenska a naopak, Bratislavský a Trnavský kraj majú vyššie podiely DFM.

Dôvodom pre pokles majetku je predaj cenných papierov. Podniky sa teda zbavujú

cenných papierov namiesto toho aby ich nakupovali. O tom, že podniky predávajú svoje

cenné papiere svedčia zvyšujúce sa tržby z cenných papierov v sledovanom období.

Aj napriek tomu, že tržby z cenných papierov sa zvyšujú podniky pri predaji cenných

papierov nedosahujú zisk ani v jednom roku počas sledovaného obdobia. Podiel dlhodobého

finančného majetku na celkovom majetku poľnohospodárskych podnikov klesá, tržby

z predaja cenných papierov sa zvyšujú ale tieto tržby nepokryjú náklady na predané cenné

Percentuálny podiel DFM na majetku

celkom za po ľnoh. prvovýrobu za roky 2002 - 2006

0,00

1,00

2,00

3,00

4,00

5,00

2002 2003 2004 2005 2006

roky

% SR

BK

TNK

KK

PK

54

papiere. Z toho vyplýva, že podniky chcú predať svoj finančný majetok aj napriek tomu, že

z predaja nedosahujú zisk.

Tržby z predaja CP a podielov a náklady na predané CP a podiely za SR

v Sk.ha-1p.p. Tab. 7

Roky

Tržby z predaja CP a podielov za SR

Predané CP a podiely za SR

2002 32 38 2003 64 98 2004 54 54 2005 102 117 2006 122 141 Zdroj:Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom

To, že náklady na predaj cenných papierov a podielov sú vyššie ako tržby z predaja

cenných papierov je znázornené na grafe č. 2.

Graf č. 2

Porovnanie tržieb z predaja CP a podielov s nákladm i na predané CP a podiely v SR

020406080

100120140160

2002 2003 2004 2005 2006

roky

TaN

v S

k.ha

-1 p

.p.

Tržby z predaja CP apodielov za SR

Predané CP a podiely zaSR

Vo všetkých rokoch sledovaného obdobia náklady na predané cenné papiere a podiely

prevyšujú tržby z nich. Výnimkou je rok 2004 avšak ani v tomto roku nebol dosiahnutý zisk,

iba sa náklady na predaj cenných papierov a podielov vyrovnali tržbám z cenných papierov

55

a podielov. V prílohách môžeme vidieť aj vývoj tržieb a nákladov na predané CP a podiely za

jednotlivé kraje. Tu môžeme pozorovať odchýlky od priemeru najmä v Bratislavskom kraji,

kde dosahovali z predaja CP prevažne zisk. Naopak v Prešovskom a Trnavskom kraji dosiahli

stratu z predaja CP a podielov v každom roku sledovaného obdobia. Môže to byť spôsobené

napríklad rôznymi skúsenosťami a schopnosťami manažérov s obchodovaním s CP.

Dôvodom prečo poľnohospodárske podniky nevstupujú na kapitálové trhy môže byť aj

právna forma podnikania. Naďalej u nás tvoria takmer polovicu družstvá. Táto forma

podnikania je pre vstup na kapitálový trh najmenej vhodná. Najvhodnejšia je akciová

spoločnosť avšak akciové spoločnosti tvoria iba 7,21 %-tný podiel na právnych formách

podnikania poľnohospodárskych podnikov.

Štruktúra právnych foriem podnikania v agrosektore SR v r. 2005 Tab. 8

Forma podnikania Podiel v %

Fyzické osoby 15,88

Družstvá 44,96

Spol. s ručením obmedzeným 30,96

Akciové spoločnosti 7,21

Zdroj: VÚEPP, spracované autorom

56

5. ZÁVER A NÁVRH NA VYUŽITIE POZNATKOV

Alternatívne formy investovania voľných finančných prostriedkov

v poľnohospodárskych podnikoch predstavujú také formy investovania, ktorými nie sú

investície do výrobného procesu, napríklad nákupy strojového parku alebo investície do

základného stáda. V poľnohospodárskych podnikoch pod alternatívnymi formami

investovania rozumieme investovanie, ktoré môžu tieto podniky uskutočniť napríklad na

kapitálovom trhu. Ak teda majú nejaké voľné finančné prostriedky umiestnia ich do takej

(alternatívnej) formy investície, ktorá nesúvisí priamo z hlavnou výrobnou činnosťou

poľnohospodárskeho podniku.

Z poznatkov, ktoré sme uviedli v našej práci vyplýva, že poľnohospodárstvu na

Slovensku výrazným spôsobom pomáhajú najmä dotácie, bez ktorých by naše

poľnohospodárstvo nedosahovalo zisk, ale naopak bolo by ako rezort stratové. Preto, že

poľnohospodárstvo je odvetvie, ktoré sa vyznačuje značnou nestabilitou a závislosťou od

prírody je potrebné aby si poľnohospodárske podniky ponechávali určité disponibilné rezervy.

Preto nie je v súčasnosti pre nich vhodné aby voľné finančné zdroje investovali dlhodobo na

kapitálovom trhu. Mohlo by sa stať, že by nastali nepredvídateľné udalosti a tieto finančné

prostriedky by potrebovali. Ak teda aj majú tieto podniky k dispozícii nejaké prostriedky

ponechajú si ich vo väčšine prípadov v krátkodobom finančnom majetku ako sú napríklad,

bankové účty prípadne termínované účty, kde sú pre nich dostatočne likvidné.

V minulosti nemali dôvod naše podniky vstupovať na kapitálový trh a nakupovať

napríklad cenné papiere a to najmä z toho dôvodu, že úroky na účtoch v bankách boli pre nich

postačujúce a nemuseli sa zaujímať o ďalšie možnosti investovania, ktoré zo sebou niesli

podstatne vyššie riziko a boli taktiež náročnejšie na odborné znalosti manažérov.

Analýzou súčasného stavu kapitálového trhu na Slovensku sme zistili, že na ňom

podniky nenachádzajú dostatočné množstvo vhodných investičných príležitostí. Ak by teda

poľnohospodárske podniky mali dlhodobo voľné finančné prostriedky nemali by u nás do

čoho investovať. Na Burze cenných papierov v Bratislave sa vo väčšine obchoduje

s dlhopismi a prevažnú časť týchto dlhopisov (v súčasnosti viac ako 99 %) tvoria štátne

dlhopisy. Ak by chcel individuálny investor, v našom prípade poľnohospodársky podnik

nakupovať cenné papiere priamo, musí disponovať rádovo väčšími finančnými kapacitami.

Na druhej strane však zostávajú podniky, ktoré o emisie akcií a dlhopisov neprejavujú

príliš veľký záujem. To je pochopiteľné, najmä ak cena kapitálu na úverovom trhu je približne

rovnaká alebo nižšia ako náklady na umiestnenie emisií. Zo zvýšeným záujmom o emisie na

57

kapitálovom trhu môžeme počítať iba v prípade ak by sa cena kapitálu na úverovom trhu

zvýšila. Ďalším dôvodom prečo podniky nemajú záujem o emisie je tiež podmienka, ktorú by

museli splniť, a tou je informačná povinnosť.

Na Slovensku v súčasnosti pôsobí iba jedna Burza cenných papierov a to Burza cenných

papierov v Bratislave. V roku 2002 ukončila svoju činnosť Slovenská burza cenných papierov

(bývalý RM – Systém) čo tiež značí to, že na Slovensku nie je dostatočný priestor na

kapitálovom trhu pre činnosť viacerých organizátorov kapitálového trhu. Problém domáceho

trhu je nielen v nedostatku titulov, ale aj v poplatkoch, ktoré sú vzhľadom na nízke

obchodované objemy vysoké.

To, že kapitálový trh nie je pre poľnohospodárske podniky príliš atraktívny dokazujú aj

podiely dlhodobého finančného majetku na celkovom majetku podnikov poľnohospodárskej

prvovýroby. Podiel dlhodobého majetku na celkovom majetku sa v poľnohospodárskych

podnikoch v nami sledovanom období znižuje. V súčasnom období teda v roku 2006

predstavuje podiel dlhodobého finančného majetku na celkovom majetku na hektár

poľnohospodárskej pôdy za Slovenskú republiku celkom iba 2,02 percentuálneho bodu.

Naopak tržby z predaja cenných papierov a podielov zaznamenali v posledných rokoch

nárast. Ak v poľnohospodárskych podnikoch klesá dlhodobý finančný majetok a zároveň sa

zvyšujú tržby z cenných papierov a podielov, vyplýva z toho, že poľnohospodárske podniky

vypredávajú svoj finančný majetok. Ďalej sme v práci dokázali, že podniky väčšinou

nedosahujú z predaja týchto cenných papierov a podielov zisk.

Jedným z dôvodov prečo naše poľnohospodárske podniky nevstupujú na kapitálový trh

je aj ten, že u nás aj naďalej u väčšiny poľnohospodárskych podnikov prevláda družstevná

forma podnikania, ktorá je považovaná za najmenej vhodnú formu podnikania na

obchodovanie s cennými papiermi na kapitálovom trhu. Naopak najvhodnejšou formou je

akciová spoločnosť tá však u nás predstavuje ešte stále menšinový podiel na formách

podnikania poľnohospodárov.

Vyhodnotenie hypotéz:

Hypotéza 1 tvrdila, že dlhodobý finančný majetok netvorí podstatnú časť na celkovom

majetku poľnohospodárskych podnikov a jeho podiel sa znižuje. Táto hypotéza sa nám

potvrdila, čo vyplýva z výpočtu podielov dlhodobého majetku na majetku podnikov celkom.

58

V Hypotéze 2 sme uviedli, že tržby z cenných papierov mierne rastú. To sa nám aj

potvrdilo, pretože sme v našej práci zistili, že tržby z predaja CP a podielov sa na Slovensku

zvyšujú, dokazuje to tabuľka č.7. Dôvodom rastu týchto tržieb môže byť vypredávanie

cenných papierov poľnohospodárskymi podnikmi.

Hypotézu číslo tri však potvrdiť nemôžeme, pretože sme zistili , že poľnohospodárske

podniky predávajú z väčšej časti cenné papiere pod nominálnu hodnotu, čiže za nižšiu cenu

ako ich nakúpili. Došli sme k záveru, že tržby z predaja cenných papierov a podielov sú nižšie

ako náklady na predané cenné papiere a podiely. Toto zistenie nám teda dáva negatívnu

odpoveď na tretiu hypotézu, kde sme sa domnievali, že z predaja CP dosahujú

poľnohospodárske podniky zisk.

59

6. POUŽITÁ LITERATÚRA

1. ÁRENDÁŠ, M.: Makroekonómia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita

v Nitre, 2005. 381 s. ISBN 80-8069-524-5.

2. BALÁŽ, P. et al.: Medzinárodné podnikanie. Bratislava: Jamex, 2001. 591 s. ISBN

80-88848-68-7.

3. BARAN D.: Kapitálový trh a podnikové financie. Bratislava: STU, 2003. 169 s. ISBN

80-227-1856-4.

4. BELICA, M.: Podnikové financie. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita

v Nitre, 2002. 171 s. ISBN 80-8069-006-5.

5. BIELIK, P. – GURČÍK, Ľ. – DVOŘÁK, M. – BLCHÁ Č, J.: Ekonomika podnikov.

Nitra SPU, 2002. 184 s. ISBN 80-8069-069-3.

6. BIELIK, P. – BANDLEROVÁ, A. – BELICA, M. – ŠIMO, D. : Podnikovo –

hospodárska teória agrokomplexu. Nitra SPU,2001. 270 s. ISBN 80-7137-861-5.

7. BIELIK, P. A KOL. 1998. Agrárna ekonomika. Nitra SPU. 247 s. ISBN 80-7137-

480-6.

8. BIELIK, P. – ROHÁ ČIKOVÁ, O. – BLCHÁ Č, J. – HORSKÁ E.: Trh cenných

papierov a jeho vplyv na výkonnosť a konkurencieschopnosť agropotravinárskych

podnikov. SPU v Nitre, 2003.145 s. ISBN 80-8069-293-9.

9. GAJDÚŠEK, M . 2007. Univerzita investovania1:Čo by malo predchádzať

investovaniu? (online). Dostupné na internete: http://gajdusek.blog.hnonline.sk/c1-

20920440-univerzita-investovania-1-co-by-malo-predchadzat-investovaniu.

10. HACHEROVÁ, Ž. – HULÍK, R. – PRIBILOVI ČOVÁ, I. 2003. The state and

development of financial structure in agricultural cooperatives. In: Agricultural

Economics. Prague: Czech Academy of Agricultural Sciences. Volume 49, No. 8, p.

369 – 374, ISSN 0139-570X

11. CHOVANCOVÁ, B. – JANKOVSKÁ, A. – HÁJNIKOVÁ, J. – MA JCHER, M. –

ŠTURC, B.: Finančný trh – Nástroje, transkacie, inštitúcie. Bratislava Eurounion,

1999. 538 s. ISBN 80-88984-03-3.

12. JÍLEK, J.: Finanční trhy. Praha, Grada Publishing,1997. 527 s.

13. JINDŘICHOVSKÁ, I. – BLAHA, Z. S.: Podnikové financie. Praha: Managment

press. 2001. 316 s. ISBN 80-7261-025-2

14. KOHOUT, P.: Investiční strategie pro třetí tisíciletí. Grada Publishing, spol. s r.o.,

Praha,2000. 202 s.

60

15. KOŠČO, T. – SZOVICS, P. – ŠEBO, A. – TÓTH, M.: Podnikové financie. Nitra

SPU, 2006. s.194. ISBN 80-8069-725-6.

16. KUDZBEL, M.: Cenné papiere a finančný trh. Bratislava MIKA – Conzult, 1999.

144 s. ISBN 80-967295-7-8.

17. LIŠKA, V. et al.: Makroekonomie. Praha: PROFESSIONAL PUBLISHING, 2002.

556 s. ISBN 80-86419-27-4

18. MADURA, J.: Financial Markets and Institutions. 6th ed. USA: Florida Atlantic

University, R.R. Donnelley and Sons Company, 2003. 720 s. ISBN 0-324-16261-8.

19. MAJERNÍK, M.: Vzťah kapitálového trhu a poľnohospodárstva,2007. In: Zborník

z medzinárodnej vedeckej doktorskej konferencie THINK TOGETHER 2007 [CD-

ROM]. Praha: Česká zemědělská univerzita v Prahe, ISBN 978-80-213-1623-2

20. MARKOVI Č, P.: Analýza cenných papierov. Bratislava: Ekonóm 2000. 171 s. ISBN

80-225-1211-7.

21. MIHÁLIKOVÁ, A. – HORNIAKOVÁ, Ľ.: Teória finančných a menových

vzťahov. Bratislava: vydavateľské oddelenie právnickej fakulty UK, 2002. 350 s.

ISBN 80-7160-171-3.

22. MLYNAROVI Č, V.: Finančné investovanie. Bratislava: IURA EDITION, 2001. 293

s. ISBN 80-89047-16-5.

23. PIOVARČIOVÁ, V.: Makroekonómia 5 – Teória kapitálového trhu. Bratislava:

edícia Ekonómia, 2000. 98 s. ISBN 80-88715-71-7.

24. POKRIV ČÁK, J . 2003. Development of the Slovak agriculture and agricultural

policies during the transiton period. In: Agricultural Economics. Prague: Czech

Academy of Agricultural Sciences. Volume 49, No. 11, p. 533 – 539, ISSN 0139-

570X

25. POSPÍŠILOVÁ, A. – POSPÍŠIL, M.: Cenné papíry a podnikání na kapitálovém

trhu. Praha: Vysoká škola aplikovaného práva, 2006. 214 s. ISBN 80-86775-07-0

26. PAVLÁT, V. et al.: Kapitálové trhy. Praha: PROFESSIONAL PUBLISHING, 2003.

296 s. ISBN 80-86419-33-9.

27. REVENDA, Z. et al. Peněžní ekonomie a bankovnictví. 3. vyd. Praha: Management

Press. 2000. 635 s. ISBN 80-7261-031-7.

28. SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. D.: Ekonómia 2. Bradlo, 1992. 550 s.

ISBN 80-7127-031-8.

29. ŠEBO, A. – KOČNER, M. 2006. Úverová politika a zhodnotenie finančnej pomoci

z prostriedkov EÚ. In.: Řehoř, P. et al.: Sborník referátů z VI. ročníku mezinárodní

61

vědecké konference Agroregion 2006, Zvyšování konkurenceschopnosti v

zemědělství, Sekce 3: Regiony – podniky – zdroje. České Budějovice: Jihočeská

univerzita v Českých Budějovicích, Zemědělská fakulta. s. 215 – 218, ISBN 80-7040-

871-5

30. SŮVOVÁ, H. 2004. The assessment of companies for external and internal purposes.

In: Agricultural Economics. Prague: Czech Academy of Agricultural Sciences.

Volume 50, No. 3, p. 105 – 109, ISSN 0139-570X

31. SYNEK, M. et al.: Podniková ekonomika. Praha: C. H. Beck, 1999. 456 s. ISBN 80-

7179-228-4.

32. VESELÁ, J.: Burzy a burzovní obchody. Praha: Vysoká škola ekonomická v Praze,

2005.190 s. ISBN 80-245-0939-3.

33. VLACHYNSKÝ, K. et al.: Finančný manažment. Bratislava: IURA EDITION, 2002.

419 s. ISBN 80-89047-17-3

34. VLACHYNSKÝ, K.: Podnikanie na kapitálovom trhu. Bratisava, FITR, 1995.143 s.

35. Zelená správa /Správa o poľnohospodárstve a úptravomírstve v SR/ MPSR 2007 za

rok 2006

36. Zákon NR SR č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách vrátane

novelizácie v znení zákona č. 635/2004 Z.z.

37. Zákon NR SR č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona č. 430/2002 Z. z.

38. www.bsse.sk

39. http://ekonomika.etrend.sk/123013/slovensko/preco-potraviny-nezlacneju (4.2.2008)

40. http://gajdusek.blog.hnonline.sk/c1-20920440-univerzita-investovania-1-co-by-malo-

predchadzat-investovaniu (4.3.2008)

41. http://knowhow.host.sk/arch_privatizacia.html (22.2.2008)

42. http://www.nbs.sk/MEDIA/ABOUT/M110206.HTM (7.3.2008)

43. http://www.nbs.sk/DFT/PUBLIK/ANALYZA/ANALEUR.PDF (7.3.2008)

44. http://www.peterbaco.com/modules.php?name=News&file=article&sid=74

(21.11.2007)

45. http://www.rms.sk/rms/texty/onas.asp (12.3.2008)

46. http://server01.kbb.sk/sk/kategoria/index/historia_burzy/ (26.3.2008)

47. http://www.vuepp.sk/Uroven_SP06/uroven2006.pdf (26.3.2008)

62

7. Prílohy

63

Príloha č. 1

Tržby z predaja CP a podielov a náklady na predané CP a podiely za Bratislavský kraj


Roky

Tržby z predaja CP a podielov za BK Predané CP a podiely za BK

2002 37 35 2003 258 478 2004 528 235 2005 1086 938 2006 401 378

Zdroj:Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom

Graf. č. 3

Provnanie tržieb z predaja CP a podielov s nákladmi na predané CP a podiely za BK

0

200

400

600

800

1000

1200

2002 2003 2004 2005 2006

roky

TaN

v S

k.ha

-1 p

.p.

Tržby z predaja CP apodielov za BK

Predané CP a podiely zaBK

64

Príloha č. 2

Tržby z predaja CP a podielov a náklady na predané CP a podiely za Trnavský kraj


Roky

Tržby z predaja CP a podielov za TNK Predané CP a podiely za TNK

2002 78 97 2003 56 129 2004 20 43 2005 65 146 2006 216 231


Graf č. 4

Provnanie tržieb z predaja CP a podielov s nákladmi na predané CP a podiely za TNK

0

50

100

150

200

250

2002 2003 2004 2005 2006

roky

TaN

v S

k.ha

-1 p

.p.

Tržby z predaja CP apodielov za TNK

Predané CP a podiely zaTNK

65

Príloha č. 3

Tržby z predaja CP a podielov a náklady na predané CP a podiely za Košický kraj


Roky

Tržby z predaja CP a podielov za KK Predané CP a podiely za KK

2002 1 0 2003 92 82 2004 31 51 2005 56 40 2006 73 92

Zdroj:Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom Graf č.5

Provnanie tržieb z predaja CP a podielov s nákladmi na predané CP a podiely za KK

0

20

40

60

80

100

2002 2003 2004 2005 2006

roky

TaN

v S

k.ha

-1 p

.p.

Tržby z predaja CP apodielov za KK

Predané CP a podiely zaKK

66

Príloha č. 4

Tržby z predaja CP a podielov a náklady na predané CP a podiely za Prešovský kraj


Roky

Tržby z predaja CP a podielov za PK Predané CP a podiely za PK

2002 6 10 2003 22 29 2004 19 23 2005 17 25 2006 26 43


Graf č. 6

Provnanie tržieb z predaja CP a podielov s nákladmi na predané CP a podiely za PK

0

10

20

30

40

50

2002 2003 2004 2005 2006

roky

TaN

v S

k.ha

-1 p

.p.

Tržby z predaja CP apodielov za PK

Predané CP a podiely zaPK

Documents

DIPLOMOVÁ PRÁCADekan: prof. Ing. Peter Bielik, PhD. Alternatívne formy investovania vo ľných finan čných zdrojov podniku Diplomová práca Katedra financií Vedúci katedry: