Daňový a účtovný poradca podnikateľa

Viac vedieť. Viac zažiť.

Vaše skúsenosti z podnikania nás inšpirujú. Myslite dopredu a využite poistenie podnika-teľov, ktoré spoľahlivo ochráni vaše podnikanie v akejkoľvek oblasti. Príďte sa presvedčiť o jeho výhodách na naše pre-dajné miesta, alebo navštívte www.allianzsp.sk.

Poistenie podnikateľov

E D I T O R I Á LVážení čitatelia,

dovoľte mi privítať Vás v novom vyda-vateľskom ročníku nášho (aj Vášho)časopisu. Aj v tomto ročníku je našímcieľom informovať Vás o všetkýchzmenách predovšetkým v oblasti danía účtovníctva a prinášať kvalitne spra-cované odborné príspevky našich

autorov, aby sme uľahčili prácu všetkým, ktorí sa zaujímajú alebopri svojej práci potrebujú znalosti z oblasti daní a účtovníctva.

Hneď v tomto úvodnom čísle nájdete na našich stránkach paragra-fové znenie zákona o miestnych daniach, ktorý bol výrazne zme-nený v minulom roku novelou č. 460/2011 Z. z., ktorá však nadobú-da účinnosť až od 1. 12. 2012. Jednotlivé zmeny sú podrobne vy-svetlené aj v komentári k ustanoveniam tohto predpisu.

Nezabudnite si prečítať aj krátke príspevky v rubrike Dane a účtov-níctvo, ktoré sú venované objasneniu navrhovaných zmien záko-na o dani z príjmov od 1. 1. 2013, ktoré sa v čase prípravy časopi-su prerokovávajú v našom parlamente.

Rovnako by sme chceli upriamiť Vašu pozornosť na príspevokKurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad, v ktorom sú zhrnutéinformácie týkajúce sa prepočítavania majetku a záväzkov v cudzejmene na eurá, používania kurzov na prepočet, vzniku, účtovaniaa daňových dôsledkov kurzových rozdielov.

Tí z Vás, ktorí nás poznajú už dlhšiu dobu, postrehli určite aj vizuál-ne zmeny na obálke aj vo vnútri časopisu – nájdete tu nové upozor-nenia, zvýraznenia, navigačné prvky. Týmito zmenami chceme pri-spieť k informovanosti o ďalších možnostiach, ktoré v našomvydavateľstve môžete využiť.

Prajem príjemné čítanie.

Ak máte záujem prispieť k vylepšeniu nášho časopisu, napíšte nae-mail: [email protected] alebo www.facebook.com/sefredaktorDUPP.

www.pp.sk

AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA5

TÉMA MESIACA11 Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad

(Ing. Marián Drozd)

Účtovníctvo sa vedie a účtovná závierka sa zostavuje v mene euro, preto účtovným jednotkámvzniká povinnosť prepočítavať majetok a záväzky vyjadrené v iných menách na eurá. Kurzovérozdiely v účtovníctve vznikajú v dôsledku meniaceho sa kurzu eura voči iným menám.

INTERNÉ SMERNICE49 Oceňovanie majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene

(Ing. Eva Gášpárová)

V internej smernici je účtovná jednotka povinná stanoviť spôsoby oceňovania a kurzy, ktoré budepoužívať na prepočet majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene na eurá.

PRÁVNE PREDPISY57 Úplné znenie zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach

a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebnéodpady

92 Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach

(Ing. Lia Košalová, Ing. Elena Račková, JUDr. Lýdia Pagáčová)

Rozsiahle zmeny zákona o miestnych daniach priniesla novela č. 460/2011 Z. z., ktorá nadobúdaúčinnosť od 1. decembra 2012 a menínapríklad predmet dane, definíciu daňovníka, vznik a zánik da-ňovej povinnosti pri dani z motorových vozidiel, podávanie priznania a čiastkového priznania k daniz nehnuteľností, dani za psa, dani za nevýherné hracie automaty, dani za predajné automaty.

DANE A ÚČTOVNÍCTVO153 Základné princípy zdaňovania príjmov plynúcich z cezhraničných

transakcií

(Ing. Jana Neštinová)

Na čo netreba zabudnúť, ak obchodujete so zahraničným odberateľom alebo váš dodávateľ ale-bo zamestnávateľ je zo zahraničia, aby ste sa vyhli postihom zo strany správcu dane?

2

OBS

AHD

ÚPP

1/20

13

165 Príjmy členov volebných komisií podľa pripravovaných zmienzákonov

(Ing. Valéria Jarinkovičová)

Informácia o navrhovanej úprave v zákone o dani z príjmov od 1. 1. 2013.

168 Zmeny v zdaňovaní príjmov z duševného vlastníctva(Ing. Valéria Jarinkovičová)

Príjmy autorov by sa mali od roku 2013 zdaňovať dvoma spôsobmi, a to buď zrážkou dane bezmožnosti uplatnenia paušálnych výdavkov – daň bude vysporiadaná, alebo prostredníctvompo-daného daňového priznania.

173 Sadzba dane, výpočet dane a preddavkov na daň (aj) z príjmovzo závislej činnosti, ďalšie údaje od 1. 1. 2013(Ing. Valéria Jarinkovičová)

Od roku 2013 sa ruší jedna sadzba dane, dochádza k progresívnemu zdaňovaniu príjmov fyzickýchosôb dvomi sadzbami dane (19 % a 25 %) a zvyšuje sa sadzba dane pre právnické osoby na 23 %.

178 Ako je to s pančovaným alkoholom?(Peter Šubík)

Ako reálne pančovanie alkoholu funguje, ako prebieha kontrola výroby a distribúcie alkoholu,kde sú medzery v zákonoch a existuje vôbec riešenie tohto stavu?

191 Zostatková cena hmotného majetku(Ing. Iveta Petrovická)

Zostatková cena majetku predstavuje hodnotu majetku zníženú o jeho opotrebovanie. Rozdielymedzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou majú vplyv na základ dane privyradení neodpísaného majetku z podnikania.

PRE PLATITEĽOV DPH217 Nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva EÚ

(Ing. Alžbeta Hermanová)

Každý pohyb tovaru v rámci EÚ je potrebné sledovať a zdaniť daňou z pridanej hodnoty v štáte,kde skončípreprava tovaru, a to za predpokladu, že dodávateľ aj odberateľ sú zdaniteľnými oso-bami identifikovanými pre DPH vo svojich členských štátoch.

231 Metodický pokyn FR SR k registrácii za platiteľa DPH v zmyslezákona č. 246/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH

3

241 Metodický pokyn FR SR k uplatňovaniu zdaňovacieho obdobiapodľa § 77 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH účinný od 1. 10. 2012

VEREJNÁ SPRÁVAA NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE249 Efektívny výber miestnych daní alebo Je nutné siahať po donu-

cujúcich metódach?

(Ing. Kamila Bártečková)

Príspevok o možnostiach obcí pri výbere miestnych daní, ktorých sú správcami, a nastavenísystému výberu tak, aby bol výnos dostatočný na zabezpečenie ich chodu.

RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY272 Vy sa pýtate – my odpovedáme

Na otázky čitateľov odpovedajú naši odborní poradcovia.

INFOBLESK275 Kalendár podnikateľa od 1. 12. 2012 do 31. 12. 2012

VYHĽADÁVAČ284 Vyhľadávač DÚPP – ročník 2012

4

Poradenstvo VideoškolenieVzdelávanie

Úspech zaväzuje. Hlásime sa k spoločenskej zodpovednosti, ktorá je ne-oddeliteľnou súčasťou našej firemnej kultúry. V oblasti filantropie sme sarozhodli zdieľať osudy opustených detí, ktoré nie z vlastnej viny žijúv detských domovoch.Od roku 1997 sa finančne podieľame z tržieb z predplatného na podpore

náhradných rodín, ktoré týmto deťom poskytujú svoj domov, zázemie a istotu, že niekam patria – a umož-ňujú im prežiť normálne detstvo uprostred milujúcej rodiny.

www.rozumacit.sk

Prešlo Zbierkou zákonov� Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 326/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje

suma minimálnej mzdy na rok 2013Účinnosť: od 1. januára 2013

Právny predpis Účinnosť Výška minimálnej mzdy

hodinová mesačná

nar. vlády č. 326/2012 Z. z. 1. 1. 2013 1,941 € 337,70 €

Štatistický úrad SR – www.statistics.skPriemerné ceny pohonných látok v SR v roku 2012 (týždenné) (v eurách za 1 l)

Referenčné obdobie Názov výrobku

Benzín natural95-oktánový

Benzín natural98-oktánový

LPG Motorovánafta

41. týždeň (8. 10. – 14. 10.) 1,586 1,746 0,736 1,480

42. týždeň (15. 10. – 21. 10.) 1,577 1,743 0,737 1,473

43. týždeň (22. 10. – 28. 10.) 1,559 1,669 0,738 1,461

44. týždeň (29. 10. – 4. 11.) 1,551 1,713 0,738 1,460

45. týždeň (5. 11. – 11. 11.) 1,526 1,692 0,738 1,450

Finančné riaditeľstvo informuje (www.drsr.sk)

Informácia k vydávaniu súhlasu správcu dane so zápisomdo obchodného registraV nadväznosti na legislatívnu zmenu Obchodného zákonníka bolo s účinnosťou od1. 10. 2012 doplnené ustanovenie § 54 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňo-vý poriadok) v znení neskorších predpisov týkajúce sa vydávania súhlasu správcudane so zápisom do obchodného registra.

Podľa § 54 ods. 1 daňového poriadku správca dane, ktorým je daňový úrad alebo col-ný úrad, na žiadosť daňového subjektu vydá do troch pracovných dní od podania žia-dosti písomný súhlas so zápisom v obchodnom registri, ak nemá voči daňovému sub-jektu daňovú pohľadávku a daňový subjekt nemá daňový nedoplatok, ktorého výškav úhrne za všetky dane nepresahuje 170 eur; na tento účel sa za daňový nedoplatokpovažuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa § 86 na Slovenskú konsolidačnúa. s., ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol.

Kto žiada o udelenie súhlasu za účelom založenia spoločnosti a u ktoréhosprávcu dane treba žiadosť podať

Žiadateľom o súhlas je každý zakladateľ spoločnosti, t. j. tak fyzická osoba, ako ajprávnická osoba. O vydanie písomného súhlasu žiada daňový subjekt. Daňový

5

AKTU

ÁLN

EZ

DAN

ÍAÚ

ČTO

VNÍC

TVA

DÚ

PP1/

2013

subjekt je osoba, ktorej zákon o správe daní (daňový poriadok) alebo osobitné predpi-sy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva. Daňovým subjektom je aj zahraničnáfyzická alebo právnická osoba, ktorej daňový poriadok alebo osobitné predpisyukladajú povinnosti alebo priznávajú práva.

Daňový subjekt podáva žiadosť u miestne príslušnéhosprávcu dane. Miestna prísluš-nosť správcu dane sa riadi u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickejosoby jej sídlom.

Kto žiada o udelenie súhlasu za účelom zmien spoločnosti v obchodnom regis-tri a u ktorého správcu dane

V prípade návrhu na zápis zmeny v osobe spoločníkado obchodného registra pri pre-vode obchodného podielu je spoločnosť s ručením obmedzeným povinná doložiť sú-hlas správcu dane, ak ide o prevod väčšinového podielu. Väčšinovým obchodnýmpodielom sa rozumie obchodný podiel, ktorý vzhľadom na pomer hodnoty vkladu spo-ločníka k výške základného imania spoločnosti spoločníkovi priznáva aspoň polovicuvšetkých hlasov alebo obchodný podiel, s ktorým spája aspoň polovicu všetkýchhlasov spoločenská zmluva.

O vydanie písomného súhlasu môže žiadať:

� spoločnosť za spoločníka (prevodcu obchodného podielu), ako aj za nadobúdate-ľa obchodného podielu,

� samostatne spoločník (prevodca obchodného podielu) a samostatne nadobúda-teľ obchodného podielu.

Žiadosť je potrebné podať samostatne u miestne príslušného správcu dane spoloční-ka (prevodcu obchodného podielu) a samostatne u miestne príslušného správcudane nadobúdateľa obchodného podielu.

Aké náležitosti musí žiadosť obsahovať

Daňový poriadok nešpecifikuje náležitosti žiadosti pre udelenie súhlasu, preto je po-trebné vychádzať z ustanovenia § 13 daňového poriadku. Žiadosť sa posudzuje podľajej obsahu, pričom z nej musí byť zrejmé, kto ju podáva, v akej veci a čo sa navrhuje.Zo žiadosti musí byť zrejmé, že sa týka udelenia súhlasu v zmysle ustanovenia§ 105b, § 115 a § 117 Obchodného zákonníka. K žiadosti nie je potrebné prikladaťžiadne prílohy.

Ak bude mať žiadosť také nedostatky, pre ktoré nebude spôsobilá na prerokovanie,správca dane vyzve žiadateľa na ich odstránenie podľa § 13 ods. 8 daňového poriad-ku. Ak žiadateľ nevyhovie výzve v plnom rozsahu a v určenej lehote, bude sa považo-vať toto podanie za nepodané a správca dane túto skutočnosť žiadateľovi oznámi.V tomto prípade musí žiadateľ podať novú žiadosť o udelenie súhlasu. Ak žiadateľ vý-zve vyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, správcovi dane plynie lehota na vy-danie súhlasu odo dňa, kedy budú nedostatky, ktoré bránili správcovi dane vybaviťpodanie, odstránené.

6

Akou formou je možné žiadosť podať

Žiadosť môže daňový subjekt podať písomne alebo aj pri osobnej návšteve u správcudane, t. j. ústne do zápisnice.

Ako postupuje správca dane v prípade, ak daňový subjekt má nedoplatok vyššíako 170 €

Správca dane vydá súhlas len vtedy, ak daňový subjekt nemá nedoplatok vyšší ako170 €, pričom danú skutočnosť skúma ku dňu vydania súhlasu, t. j. v lehote 3 pracov-ných dní. V opačnom prípade bude správca dane reagovať na žiadosť o vydanie súhla-su oznámením, v ktorom uvedie, že súhlas nevydá z dôvodu nesplnenia podmienokpre jeho vydanie. Po zaplatení daňového nedoplatku je možné podať novú žiadosťo udelenie súhlasu a správca dane bude opätovne na základe novej žiadosti posudzo-vať podmienky pre vydanie súhlasu v lehote 3 pracovných dní od doručenia žiadosti.

V ktorých prípadoch nie je daňový subjekt povinný žiadať o udelenie súhlasusprávcu dane

Súhlas správcu dane sa nepredkladá, ak dochádza k prevodu obchodného podieluv rámci zrušenia spoločnosti bez likvidácie v dôsledku zániku účasti spoločníkav spo-ločnosti ani keď spoločnosť nadobudne vlastný väčšinový obchodný podiel alebo akspoločnosť prevádza vlastný väčšinový podiel. Udelenie súhlasu správcu dane nie jepotrebné ani voči zahraničnej osobe za účelom zmien spoločnosti bez ohľadu na to,či je spoločníkom alebo nadobúdateľom obchodného podielu.

Vydanie písomného súhlasu správcu dane so zápisom v obchodnom registrinepodlieha správnemu poplatku.

Vydalo: Kompetenčné centrum finančných operácií Banská Bystrica,Odbor podpory a služieb pre verejnosť, október 2012

Informácia FR SR k vedeniu a doručovaniu záznamov pri kúpepozemného motorového vozidla v zmysle zákona o DPHPodľa § 70 ods. 6 a 7 zákona č. 246/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa od1. 10. 2012 ustanovuje pre platiteľov dane povinnosť viesť a doručiť záznamy o kaž-dom pozemnom motorovom vozidle kúpenom v inom členskom štáte EÚ, ktoré je ale-bo bolo vedené v evidencii vozidiel v inom členskom štáte, od zdaniteľnej osoby iden-tifikovanej pre DPH v inom členskom štáte na účely jeho ďalšieho predaja, ak pozem-né motorové vozidlo je odoslané alebo prepravené do tuzemska.

Uvedená povinnosť sa týka pozemných motorových vozidiel uvedených v § 11ods. 11 písm. a) zákona o DPH (nových aj ojazdených motorových vozidiel) a vzťahu-je sa nielen na platiteľov dane, ktorí prevádzkujú autobazár, ale aj na platiteľov dane,ktorí príležitostne kúpia pozemné motorové vozidlo v inom členskom štáte od zdani-teľnej osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte s cieľom jeho ďalšiehopredaja.

7

Aktuálne z daní a účtovníctva

Záznamy o každom kúpenom pozemnom motorovom vozidle musia obsahovať:

a) meno a priezvisko predávajúceho alebo názov predávajúceho a adresu jeho síd-la, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdr-žiava, a jeho identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte,

b) hodnotu tovaru (pozemného motorového vozidla),

c) identifikačné číslo vozidla VIN,

d) počet najazdených kilometrov,

e) dátum prvého uvedenia tovaru do prevádzky,

f) dátum vyhotovenia faktúry,

g) dátum nadobudnutia tovaru,

h) údaj, ktorý je povinný predávajúci uviesť vo faktúre podľa zákona platného v člen-skom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, či tovar bol do-daný s oslobodením od dane alebo predávajúci uplatnil osobitnú úpravu uplatňo-vania dane pri predaji použitého tovaru.

Záznamy môžu byť vedené a doručené v akejkoľvek forme, podstatné je, aby obsa-hovali zákonom stanovené náležitosti a boli doručené daňovému úradu v lehote napodanie daňového priznania za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom platiteľ kúpilvyššie uvedené pozemné motorové vozidlo.

Ak platiteľ nedoručí záznamy daňovému úradu, doručí záznamy oneskorene alebouvedie v záznamoch nepravdivé údaje, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky10 000 eur.

Vydalo: Kompetenčné centrum finančných operácií Banská Bystrica,Odbor služieb pre verejnosť, október 2012

Informácie Sociálnej poisťovne (www.socpoist.sk)Od januára 2013 bude nový základ pre výpočet dodatočnéhodôchodkového poisteniaSociálna poisťovňa upozorňuje na zmeny spôsobu výpočtu vymeriavacích základovpoistencov štátu (osobných asistentov a poberateľov peňažného príspevku na opat-rovanie) a minimálneho vymeriavacieho základu pre dodatočné zaplatenie poistnéhona dôchodkové poistenie.

Vymeriavací základ poistenca štátu (osobného asistenta a poberateľa peňaž-ného príspevku na opatrovanie) a minimálny vymeriavací základ pre dodatoč-né zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie sa mení takto:

Od 1. januára 2013 sa mení veličina pre výpočet vymeriavacieho základu štátu, z kto-rého platí poistné na dôchodkové poistenie za osobných asistentov a poberateľovpeňažného príspevku, zo 44,2 % na 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriava-cieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za

8

ktorý sa platí poistné. Za obdobie od 1. januára 2013 bude tento vymeriavací základv sume 393 eur.

Pri výpočte minimálnej hodnoty vymeriavacieho základu pre dodatočné zapla-tenie poistného na dôchodkové poistenie sa taktiež mení veličina pre výpočet tej-to minimálnej hodnoty zo 44,2 % na 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriava-cieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, zaktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca.

Od januára 2013 pribudne nový balík dobrovoľného poistenia

Sociálna poisťovňa upozorňuje klientov, že k existujúcim „balíkom“ dobrovoľného so-ciálneho poistenia (balík dobrovoľného nemocenského, dôchodkového poisteniaa poistenia v nezamestnanosti, balík samostatného dôchodkového poistenia, balíksamostatného poistenia v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činnú osobua balík dobrovoľného dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti pre sa-mostatne zárobkovo činnú osobu), ktoré zaviedla novela zákona o sociálnom poiste-ní od 1. februára 2012, pribudne od 1. januára 2013 ďalší „balík“ dobrovoľného sociál-neho poistenia. Bude ním kombinácia dobrovoľného nemocenského poisteniaa dobrovoľného dôchodkového poistenia. Fyzická osoba môže tento nový „balík“využiť, ak má záujem byť dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená, ale nemázáujem o dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Podmienky pre možnosť byť takto dobrovoľne poistený sú nasledovné: dovŕšenie16 rokov veku, trvalý pobyt, povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území Slo-venskej republiky a skutočnosť, že fyzická osoba nemá priznaný starobný dôchodok,predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vy-konávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a ani nie je poberateľom invalidnéhodôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.

Takáto fyzická osoba má možnosť sa prihlásiť súčasne na dobrovoľné nemocensképoistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie od 1. januára 2013, pričom poistné nanemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a do rezervného fon-du solidarity bude platiť z ňou určenej sumy vymeriavacieho základu v rozmedzíminimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu (vymeriavací základ v rozme-dzí 393 eur až 3 930 eur). Poistné na dobrovoľné nemocenské a dobrovoľné dôchod-kové poistenie bude platiť minimálne v sume 130,27 eura a v maximálnej sume1 302,79 eura.

Upozorňujeme, že dobrovoľné poistenie vzniká najskôr dňom podania prihlášky a za-niká najskôr dňom podania odhlášky, t. j. nie je možné spätné prihlásenie ani odhlá-senie z dobrovoľného sociálneho poistenia.

9

Aktuálne z daní a účtovníctva

Zmeny v platení poistného pre SZČO a dobrovoľne poistenú osobu od1. januára 2013Sociálna poisťovňa upozorňuje, že pre povinne poistenú samostatne zárobkovo čin-nú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu budú platiť za obdobie od 1. januára2013 nové sumy minimálneho (393 eur) a maximálneho vymeriavacieho zákla-du na platenie poistného na sociálne poistenie (3 930 eur). Nové sumy poistnéhobudú prvýkrát splatné 8. februára 2013.

Tá SZČO a dobrovoľne poistená osoba, ktorá k 31. decembru 2012 platí poistné nasociálne poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu (339,89 eura), a tá, ktorejskutočný, resp. určený vymeriavací základ je v sume nižšej alebo rovnej 393 eur(teda v rozmedzí 339,90 eura až 393 eur), bude platiť za obdobie od 1. januára 2013poistné na sociálne poistenie z novej hodnoty minimálneho vymeriavacieho zá-kladu na platenie poistného na sociálne poistenie 393 eur.

Tie povinne poistené SZČO, ktoré k 31. decembru 2012 platia poistné na sociálne po-istenie z maximálneho vymeriavacieho základu (1 153,50 eura a 3 076 eur) a ich sku-točný vymeriavací základ je v sume vyššej ako nový maximálny vymeriavací základna platenie poistného na sociálne poistenie – 3 930 eur, budú platiť za obdobie od1. januára 2013 poistné na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu 3 930 eur.

Tie SZČO, ktoré platili poistné z maximálnych vymeriavacíchzákladov (1 153,50 euraa 3 076 eur), ale ich skutočný vymeriavací základ je nižší ako nový maximálny vyme-riavací základ 3 930 eur (teda je v sume do 3 930 eur), budú za obdobie od 1. januára2013 platiť poistné na sociálne poistenie z ich skutočného vymeriavacieho základu.

Tie dobrovoľne poistené osoby, ktoré k 31. decembru 2012 platia poistné na nemo-censké poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu (1 153,50 eura), ale ich ur-čený vymeriavací základ je 3 076 eur, budú platiť za obdobie od 1. januára 2013 ajpoistné na nemocenské poistenie z vymeriavacieho základu 3 076 eur.

Tie dobrovoľne poistené osoby, ktoré k 31. decembru 2012 platia poistné na nemo-censké poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu (1 153,50 eura), ale ich ur-čený vymeriavací základ je v sume nižšej ako 3 076 eur (to znamená, že ich určenývymeriavací základ je v sume v rozmedzí 1 153,51 eura až 3 075,99 eura), budú platiťza obdobie od 1. januára 2013 aj poistné na nemocenské poistenie z určenéhovymeriavacieho základu v rozmedzí 1 153,51 eura až 3 075,99 eura.

„Minimálne poistné“ pre SZČO bude za obdobie od 1. januára 2013 predstavo-vať sumu 130,27 eura a „maximálne poistné“ bude v sume 1 302,79 eura.

„Minimálne poistné“ pre komplexne dobrovoľne poistenú osobu (nemocensky,dôchodkovo, v nezamestnanosti) bude za obdobie od 1. januára 2013 predstavo-vať sumu 138,13 eura a „maximálne poistné“ bude v sume 1 381,39 eura. Toto„nové minimálne a maximálne poistné“ je prvýkrát splatné 8. februára 2013. Upozor-ňujeme tiež na potrebu zmeny trvalého príkazu v banke.

10

Kurzové rozdiely– účtovný a daňový pohľad

Cieľom tohto príspevku je poukázať na používanie kurzov pri prepočte cudzejmeny, a to z hľadiska účtovných a daňových predpisov, zákona o DPH, zákonao cestovných náhradách, na správny postup pri určení výšky kurzových roz-dielov, ich zaúčtovaní a zahrnutí do základu dane. Príspevok reaguje aj na zme-ny v zákone o účtovníctve, účinnosť ktorých nastala 1. januára 2012.

V poslednom období sa v odborných médiách čoraz častejšie hovorí o kurzových roz-dieloch, a to najmä v súvislosti s dosahom na výsledok hospodárenia a základ danepodnikateľských subjektov. Dôvodom sú najmä pohyby (nárast alebo pokles) euravoči cudzím menám. A skutočne, kurzové rozdiely môžu mať väčší či menší vplyv naekonomiku akejkoľvek činnosti. Avšak negatívne následky môže mať chybný (ne-správny) postup účtovnej jednotky pri výpočte kurzových rozdielov, najmä ak tútoskutočnosť zistí daňový úrad pri kontrole a následne dorubí daň.

Kedy podnikateľ musí uvažovať o kurzových rozdieloch a čo kurzovýrozdiel vlastne predstavuje?

Je potrebné si uvedomiť, že od 1. 1. 2009 sa zákonnou menou na území Slovenskejrepubliky stala mena euro. Z toho dôvodu na menu euro sa musínazerať ako na vlast-nú menu (obdobne ako na slovenskú korunu do 31. 12. 2008). Ostatné meny,napr. USD, CZK, GBP a pod., sa považujú za cudziu menu. Slovenská mena zanikla.

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v pe-ňažných jednotkách meny euro. Pokiaľ účtovná jednotka účtuje len v mene euro(napr. neobchoduje so zahraničnými partnermi, nemá účet v cudzej mene, neusku-točňuje zahraničné pracovné cesty, nenakupuje cenné papiere v cudzej menea pod.), kurzové rozdiely u nej neprichádzajú do úvahy. Na takúto účtovnú jednotkusa preto nevzťahujú ustanovenia účtovných či daňových predpisov, ktoré pojednáva-jú o kurzových rozdieloch.

Príklad č. 1:Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctvaprijal 24. apríla2012 faktúru od dodávateľa zanákup tovaru v sume 12 000 €. Podnikateľ túto faktúru zaúčtuje v peňažnom denníkuv knihe záväzkovv súlade s § 15 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctvev znení neskoršíchpredpisov. Podnikateľ10. mája 2012 uhradil faktúru z bežného účtu v sume 12 000 €. Úhradu faktúry zaúčtuje jednak v knihezáväzkov (zánik záväzku) a jednak v peňažnom denníku (úbytok prostriedkov na bežnom účte).

11

TÉM

AM

ESIA

CA

DÚ

PP1/

2013

Podnikateľ mal záväzok v mene euro vo výške 12 000, tento záväzok vyrovnal v mene euro v rovnakejvýške, preto žiadny rozdiel pri vzniku a zániku záväzku nevznikol. Podnikateľ teda neúčtuje o kurzo-vých rozdieloch.

Za predpokladu, že účtovná jednotka má niektoré účtovné položky, napr. pohľadávkya záväzky, podiely v obchodných spoločnostiach, cenné papiere, deriváty, ceninya peňažné prostriedky, vyjadrené v cudzej mene, je povinná o nich účtovať v euráchaj v cudzej mene. Táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a tech-nických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzejmene.

Účtovná jednotka je povinná o jednotlivých položkách majetku a záväzkov účtovať prikaždom ich pohybe (obrate). Napríklad pri záväzku účtovná jednotka účtuje prvý razpri jeho vzniku a druhýkrát pri jeho zániku. Pokiaľ je záväzok vyjadrený v cudzejmene, musí sa teda jeho vznik aj zánik účtovať v cudzej mene, ako aj v eurách. A prá-ve skutočnosť, že záväzok je vyjadrený v cudzej mene (napr. 1 000 USD), znamená,že jeho menovitá hodnota v cudzej mene je rovnaká pri vzniku, ako aj zániku.To však neplatí pri jeho vyjadrení v eurách. Medzi vznikom a zánikom záväzku uply-nie určitá doba, počas ktorej sa hodnota meny euro k cudzej mene (napr. k americké-mu doláru) mení. Z toho dôvodu hodnota záväzku vyjadrená v eurách je iná pri jehovzniku ako hodnota záväzku pri jeho zániku. Rozdiel medzi týmito hodnotami jeoznačovaný ako kurzový rozdiel.

Príklad č. 2:Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva prijal 24. apríla 2012 faktúru od japonskéhododávateľa za nákup tovaru v sume 100 000 000 JPY. K uvedenému dátumu bol kurz japonského jenuk euru 106,51. Podnikateľ túto faktúru zaúčtuje v knihe záväzkov v súlade s § 15 ods. 4 zákonač. 431/2002 Z. z. o účtovníctvev zneníneskoršíchpredpisov, a to vo výške 100 000 000 JPY a súčasnev sume 938 878,98 € (100 000 000 : 106,51). Podnikateľ 9. mája 2012 uhradil fakturovanú sumu100 000 000 JPY z bežného účtu vedeného v eurách, pričom z účtu mu bola odpísaná suma1 067 121,97 €. Úhradu faktúry podnikateľ zaúčtuje jednak v knihe záväzkov a jednak v peňažnomdenníku (úbytok prostriedkov na bežnom účte). Hoci podnikateľ mal záväzok v eurách zaúčtovaný vovýške 938 878,98 €, pri jeho úhrade „spotreboval“ 1 067 121,97 €, čím vznikol rozdiel 128 242,99 €.Tento rozdiel vlastne predstavuje kurzový rozdiel, pričom vznikol z dôvodu posilnenia japonského jenuvoči euru (teda pokles meny euro).

Hneď na úvod je potrebné upozorniť, že kurzové rozdiely sa vypočítavajú nielen pripohybe majetku a záväzkov (ak sú vyjadrené v cudzej mene), ale aj pri účtovnej zá-vierke, t. j. pri uzatváraní účtovných kníh, hoci k žiadnemu pohybu majetku a záväz-kov pri účtovnej závierke nedochádza.

Príklad č. 3:Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva prijal 21. decembra 2011 faktúru od českéhododávateľa za nákup tovaru v sume 100 000 CZK. K uvedenému dátumu bol kurz českej koruny k euru

12

25,491. Podnikateľ túto faktúru zaúčtuje v peňažnom denníku v knihe záväzkov v súlade s § 15 ods. 4zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a to vo výške 100 000 CZK a sú-časne v sume 3 922,95 € (100 000 : 25,491). Podnikateľ do 31. decembra 2011 fakturovanú sumu100 000 CZK neuhradil. Podnikateľ je v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtov-níctve v znení neskorších predpisov povinný prepočítať záväzok na eurá kurzom Európskej centrálnejbanky platným k 31. 12. 2011. Keďže tento kurz bol 25,787, hodnota záväzku bola k uvedenému dátu-mu 3 877,92 € (100 000 : 25,787). Kurzový rozdiel predstavuje sumu 45,03 €. Podnikateľ vo výkazeo majetku a záväzkoch (s daňovým priznaním za príslušný rok ho predkladá daňovému úradu) uvediehodnotu záväzku vo výške 3 877,92 € (nie v sume 3 922,95 €).

Z doteraz uvedeného vyplýva, že kurzové rozdiely sa vypočítavajú nielen ku dňuuskutočnenia účtovného prípadu (napr. inkaso pohľadávky, platba záväzku), ale aj kudňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Povinnosť vypočítavať kurzové rozdiely sa vzťahuje na všetky účtovné jednotky, akmajú čo len jediný druh majetku alebo záväzok vyjadrený v cudzej mene. To zname-ná, že táto povinnosť sa vzťahuje nielen na právnické osoby, ale aj na podnikateľov –fyzické osoby, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že za majetok v cudzej mene sa nepovažujenapr. tovar obstaraný za cudziu menu. Tovar, hoci bol nakúpený za cudziu menu, saúčtuje vždy len v eurách. V cudzej mene sa účtuje záväzok za úhradu obstaranéhotovaru. Je potrebné zdôrazniť, že v cudzej mene je vyjadrený záväzok, nie tovar.

Podnikatelia – fyzické osoby, ktorí na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmovv znení neskorších predpisov uplatňujú paušálne výdavky vo výške 40 %, nie sú úč-tovnými jednotkami, preto neúčtujú a ani nevykazujú kurzové rozdiely, a to ani vtedy,ak majú príjmy v cudzej mene. Na daňové účely síce musia prepočítavať príjem v cu-dzej mene na eurá, ale žiadny kurzový rozdiel z dôvodu posilňovania či oslabovaniameny euro im nevzniká. Obdobne kurzové rozdiely nevykazujú fyzické osoby, ktorévedú tzv. daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. O prepočtecudzej meny na eurá u týchto daňovníkovsa pojednáva v ďalšej časti tohto príspevku.

I. Zákon o dani z príjmov a kurzové rozdiely

Predmetom dane na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskor-šíchpredpisov (ďalej aj „zákon č. 595/2003 Z. z.“) je príjem(výnos) z činnosti daňovní-ka a z nakladania s majetkom daňovníka. Príjmom sa rozumie peňažné plnenie a ne-peňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanýmiv mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne mieryopotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom naskutočnosť, že zdaniteľný príjem (peňažné plnenie) môže byť aj v cudzej mene,ale daň sa platí vždy v tuzemskej mene, zákon o dani z príjmov upravuje, ako sapríjem v cudzej mene prepočítava na tuzemskú menu, t. j. na eurá.

13

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad

Zákon o dani z príjmov v § 31 („Prepočítací kurz“) rieši:

� v odseku 1 použitie kurzu pri prepočte príjmov v cudzej mene na eurá u daňovní-ka, ktorý je účtovnou jednotkou,

� v odseku 2 použitie kurzu pri prepočte príjmov v cudzej mene na eurá u daňovní-ka, ktorý nie je účtovnou jednotkou (vrátane príjmov zo závislej činnosti),

� v odseku 3 prepočet dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listochznejúcich na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43. Rovnaký postupsa použije aj pri ďalších príjmoch podľa § 16, z ktorých sa daň vyberá zrážkoupodľa § 43,

� v odseku 4 použitie kurzu pri zápočte dane zaplatenej v zahraničí.

Kurzový rozdiel je účtovnou kategóriou. Hoci zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príj-mov v znení neskorších predpisov upravuje zahrnovanie kurzových rozdielov do zá-kladu dane, tieto už nedefinuje a pri postupe ich vyčíslenia odkazuje na účtovné pred-pisy. To znamená, že ak daňovník je účtovnou jednotkou, pri výpočte kurzových roz-dielov a pri ich uplatnení na daňové účely postupuje v zmysle účtovných predpisov.Výnimku z tohto pravidla uvádza zákon o dani z príjmov v § 17 ods. 17 (pozri kapitoluNerealizované kurzové rozdiely).

Z § 31 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. vyplýva, že na daňové účely sa pri prepočte cu-dzej meny na eurá použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európ-skou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (legislatívna skrat-ka „kurz“), ktorý daňovník uplatňuje v účtovníctve, ak zákon neustanovuje inak. Toznamená, že ak daňovník je účtovnou jednotkou, a teda pri určení základu dane vy-chádza z výsledku hospodárenia (podvojné účtovníctvo) alebo z rozdielu medzi príj-mami a výdavkami (jednoduché účtovníctvo), potom na daňové účely nemusí osobit-ne nič prepočítavať, pretože prepočty uplatnené podľa účtovných predpisov súv plnom rozsahu akceptované aj na účely zákona č. 595/2003 Z. z.

Daňovník, ktorý nie je účtovnou jednotkou, na prepočet použije:

1. priemerný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnoubankou Slovenska za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo

2. kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankouSlovenska, platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripí-saný bankou.

Daňovník, ktorý teda nie je účtovnou jednotkou, sa môže rozhodnúť, či použije prie-merný kurz alebo kurz konkrétneho dňa.

Príklad č. 4:Daňovníkovi (fyzickej osobe) dňa 2. mája 2012 bola pripísanána účte vedenom v CZK suma 2 000 000českých korún za predaj nehnuteľnosti umiestnenej v Slovenskej republike. V nasledujúcej tabuľke jeuvedený mesačný prehľad kurzov podľa kurzových lístkov ECB za máj 2012.

14

Dátum USD JPY BGN CZK DKK GBP CHF NOK HRK RUB CAD

2. 5. 2012 1,3131 105,31 1,9558 24,903 7,4385 0,81205 1,2018 7,5525 7,4975 38,7000 1,2977

3. 5. 2012 1,3123 105,49 1,9558 24,933 7,4378 0,81125 1,2014 7,5405 7,5170 38,7824 1,2917

4. 5. 2012 1,3132 105,41 1,9558 25,023 7,4378 0,81195 1,2014 7,5610 7,4978 38,8750 1,2986

7. 5. 2012 1,3033 104,19 1,9558 25,025 7,4366 0,80647 1,2012 7,5635 7,5075 39,1819 1,2983

8. 5. 2012 1,3025 104,01 1,9558 25,133 7,4367 0,80645 1,2014 7,5605 7,5075 39,1120 1,2968

9. 5. 2012 1,2950 102,99 1,9558 25,243 7,4350 0,80495 1,2010 7,5630 7,5050 39,3000 1,3007

10. 5. 2012 1,2961 103,31 1,9558 25,162 7,4335 0,80180 1,2013 7,5575 7,5055 39,0370 1,2945

11. 5. 2012 1,2944 103,48 1,9558 25,253 7,4334 0,80330 1,2012 7,5815 7,5027 39,0134 1,2997

14. 5. 2012 1,2863 102,64 1,9558 25,395 7,4333 0,80000 1,2010 7,5915 7,5163 39,0441 1,2911

15. 5. 2012 1,2843 102,65 1,9558 25,515 7,4335 0,80010 1,2010 7,6185 7,5350 39,0452 1,2855

16. 5. 2012 1,2738 102,53 1,9558 25,460 7,4331 0,79925 1,2011 7,6210 7,5440 39,3562 1,2832

17. 5. 2012 1,2682 101,77 1,9558 25,515 7,4328 0,80080 1,2011 7,5802 7,5510 39,5750 1,2858

18. 5. 2012 1,2721 100,95 1,9558 25,333 7,4329 0,80420 1,2012 7,5975 7,5590 39,6685 1,2939

21. 5. 2012 1,2750 101,06 1,9558 25,225 7,4320 0,80750 1,2011 7,6265 7,5615 39,8647 1,3047

22. 5. 2012 1,2768 101,99 1,9558 25,294 7,4317 0,80870 1,2011 7,5715 7,5568 39,7196 1,2977

23. 5. 2012 1,2659 100,59 1,9558 25,495 7,4316 0,80440 1,2011 7,5730 7,5710 39,8984 1,2940

24. 5. 2012 1,2557 99,75 1,9558 25,390 7,4313 0,80095 1,2010 7,5360 7,5758 39,7675 1,2877

25. 5. 2012 1,2546 99,80 1,9558 25,423 7,4310 0,80030 1,2014 7,5510 7,5815 40,0510 1,2890

28. 5. 2012 1,2566 99,75 1,9558 25,309 7,4303 0,80010 1,2019 7,5359 7,5576 40,1160 1,2871

29. 5. 2012 1,2523 99,64 1,9558 25,512 7,4307 0,79940 1,2015 7,5205 7,5700 40,3170 1,2835

30. 5. 2012 1,2438 98,38 1,9558 25,658 7,4312 0,79775 1,2010 7,5145 7,5555 40,5650 1,2784

31. 5. 2012 1,2403 97,66 1,9558 25,693 7,4319 0,79990 1,2010 7,5235 7,5675 41,2975 1,2761

Priemer* 1,279 101,970 1,956 25,313 7,433 0,804 1,201 7,566 7,538 39,559 1,292

* Počet vydaných kurzových lístkov za mesiac: 22

Ak daňovník na prepočet použije priemerný kurz 25,313, jeho príjem z predaja bude vo výške79 010,78 €. Ak by však na prepočet použil kurz platný v deň, v ktorom prijal príjem v cudzej mene(2. máj 2012), na účely zdanenia by bol príjem vo výške 80 311,61€.Rozdiel predstavuje 1 300,83 €. Je teda logické, že daňovníksa v danom konkrétnom prípade rozhod-ne použiť priemerný mesačný kurz ECB za mesiac máj.Na dani tak ušetrí 247,16 € (1 300,83 x 19 %).

Uvedené kurzy sa môžu použiť aj na príjmy zo závislej činnosti plynúce zo zdrojovv zahraničí, vyplatené v cudzej mene alebo

� sa na tieto príjmy použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktorésa podáva daňové priznanie, alebo

15


� sa použije priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace,v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.

Príklad č. 5:Závislá činnosťPán Vladimír v mesiacoch február až október 2012 pracoval v Maďarsku, pričom za každý mesiac mubola na účte v banke pripísaná mzda vo forintoch (v mesiacoch marec až november 2012). Pán Vladi-mír pri podávaní daňového priznania za rok 2012 sa môže rozhodnúť, že:

� mesačné mzdy bude prepočítavať priemerným mesačným kurzom ECB za kalendárny mesiac,v ktorom zamestnávateľ vykonal prevod prostriedkov na účet alebo

� mesačné mzdy bude prepočítavať kurzom ECB platným v deň, v ktorom mu boli prostriedky pripí-sané na účet, alebo

� celkovú mzdu za uvedené mesiace prepočíta priemerným kurzom ECB platným za rok 2012, alebo

� celkovú mzdu za uvedené mesiace prepočíta priemerným kurzom ECB vypočítaným z priemer-ných mesačných kurzov za obdobie marec až november 2012.

Je vecou rozhodnutia pána Vladimíra, ktorý spôsob prepočtu si zvolí.

Poznámka:Národná banka Slovenska zverejňuje na svojich webových stránkach okrem denných kurzov aj prie-merné mesačné kurzy, priemerný ročný kurz a kumulatívne kurzy podľa kurzových lístkov ECB.

Príklad č. 6:Paušálne výdavkyPodnikateľ Peter uplatňuje paušálne výdavky v zmysle § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. V roku2012 dosahoval príjmy z podnikania na území SR a v Českej republike. V daňovom priznaní musí zda-niť svoje „celosvetové“ príjmy, teda aj príjmy v českých korunách dosiahnuté pri podnikaní v Českej re-publike. Na ich prepočet na eurá podnikateľ Peter použije:

� priemerný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou za kalendárny mesiac, v kto-rom bol poskytnutý príjem, alebo

� kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou, platný v deň, v ktorom bol prijatý príjemv cudzej mene alebo bol pripísaný bankou.

Podnikateľ sa môže rozhodnúť pre ktorýkoľvek z uvedených spôsobov. Z uvedeného ale vyplýva, žena účely použitia príslušnéhokurzu podnikateľ musí viesť takú evidenciu príjmov,aby bolo možné zistiťdátum ich dosiahnutia.

Ustanovenie § 31 ods. 3 zákona o dani z príjmov osobitne upravuje prepočet danez úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich na cudziumenu, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43. Platiteľ úrokov použije kurz ur-čený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenskav deň pripísania úrokov daňovníkovi. Takto vypočítaná daň sa zaokrúhľuje na

16

eurocenty nadol. Rovnaký postup sa použije aj pri ďalších príjmoch podľa § 16, z kto-rých sa daň vyberá podľa § 43 alebo z ktorých sa vykonáva zabezpečenie dane podľa§ 44, pričom na prepočet zrazenej dane alebo sumy zrazenej na zabezpečenie danesa použije kurz platný v deň, v ktorom sa vykonala zrážka.

Poznámka:V prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia(§ 43 ods. 4 zákona o dani z príjmov).

Príklad č. 7:Úroky na účtoch v cudzej meneObchodná spoločnosť má v komerčnej banke zriadený účet vedený v českých korunách. V mesiacimáj 2012 banka pripísala na účet obchodnej spoločnosti úrok vo výške 100 CZK. Základom dane predaň vyberanú zrážkou je suma 100 CZK (neprepočítavasa na eurá). Banka zrazila obchodnej spoloč-nosti daň 19 CZK (100 x 19 % = 19,00 CZK). Banka odvedie do štátneho rozpočtu daň po zaokrúhlení0,74 € (19 : 25,693 = 0,7395 €). Pri prepočte dane na eurá použije banka kurz určený a vyhlásený Eu-rópskou centrálnou bankou v deň pripísania úrokov na bežný účet (31. 5. 2012).

Poznámka:Banka odvádza zrazenú daň v eurách, čo vyplýva z ustanovenia § 55 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 31 ods. 4 zákona o dani z príjmov na zápočet dane zaplatenej v zahraničí(na účely § 45 ods. 1) sa použije ročný priemerný kurz Európskej centrálnej bankyalebo Národnej banky Slovenska za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňovépriznanie. Toto ustanovenie použije každý daňovník bez ohľadu na to, či je, alebo nieje účtovnou jednotkou. Ak je zdaňovacím obdobím daňovníka iné obdobie ako kalen-dárny rok, na prepočet sa použije priemer vypočítaný z priemerných mesačných kur-zov Európskej centrálnej banky alebo Národnej banky Slovenska za obdobie, zaktoré sa daňové priznanie podáva.

Príklad č. 8:Zápočet dane zaplatenej v cudzineObchodná spoločnosť 3. mája 2012 poskytla na území štátu XY službu, ktorú vyfakturovala obchodné-mu partnerovi v sume 100 000 USD. Odberateľ za službu uhradil dňa 28. mája 2012, pričom v zmysledaňového zákona platného v štáte XY zrazil daň vo výške 10 000 USD. Slovenská spoločnosť obdrža-la prostriedky vo výške 90 000 USD. Akú výšku dane v eurách uplatní slovenská obchodná spoločnosťna zápočet dane pri podávaní daňového priznania za rok 2012?Riešenie:Obchodná spoločnosť bude pri účtovaní postupovať v zmysle účtovných predpisov.

17


Účtovanie € MD D

3. máj 2012

Vystavená faktúra v hodnote 100 000 USDkurz ECB z 2. mája 2012: 1,3131

76 155,66 311AÚ 602

28. máj 2012

inkaso 90 000 USDkurz ECB z 25. mája 2012: 1,2546

71 736,01 221(USD) 311AÚ

zrazená daň 10 000 USDkurz NBS z 25. mája 2012: 1,2546

7 970,67 341 311AÚ

kurzový rozdiel (zisk) 3 551,02 €

(76 156,66 - 71 736,01 - 7 970,67)3 551,02 311AÚ 663

31. december 2012

Pri podávaní daňového priznania za rok 2012 obchodná spoločnosť na prepočet dane zaplatenej v zahraničí(10 000 USD) použije ročný priemerný kurz Európskej centrálnej banky za rok 2012. Nie je podstatné, že v účtov-níctve bola daň prepočítaná kurzom ECB zo dňa 25. mája 2012. Rozdiely z nového prepočtu zaplatenej dane(účet 341) obchodná spoločnosť zaúčtuje podľa charakteru, t. j. zápisom MD 341 a D 663 alebo MD 563 a D 341.

Príklad č. 9:Podiely na zisku vyplatené v cudzej meneValné zhromaždenie spoločnosti schválilo rozdelenie zisku za rok 2011 spoločníkom, a to v USD. Zá-väzky voči spoločníkomboli zaúčtované v eurách aj v USD a podľa rozhodnutia valného zhromaždeniaboli prepočítané na USD kurzom platným v deň konania tohto zhromaždenia. Platba bola vykonanáprostredníctvom účtu vedeného v USD. Pri zúčtovaní platby vznikla kurzová strata. Je takto vzniknutákurzová strata považovaná na účely zákona o dani z príjmov za daňový výdavok?Riešenie:Záväzok vyplývajúci z vyplatenia podielov na zisku sa účtuje na súvahových účtoch – neovplyvňuje vý-sledok hospodárenia. Kurzové straty sa v účtovníctveúčtujú do nákladov – znižujú výsledok hospodá-renia, z ktorého sa vychádza pri stanovení základu dane. Zákon o dani z príjmov vo svojich ustanove-niach neuvádza, že kurzové straty sú daňovým výdavkom len vtedy, ak sa vzťahujú k nákladom, ktorésú uznané za daňový výdavok. Podstatné je, že tieto kurzové straty súvisia s činnosťou daňovníka,a preto je daňovník povinný o týchto kurzových rozdieloch účtovať. (Poznámka: Na druhej strane kur-zové zisky sú účtovným výnosom a zároveň zdaniteľným príjmom.) Keďže kurzové straty v zmysle úč-tovných predpisov znižujú výsledok hospodárenia a zákon o dani z príjmoch ich nelimituje a ani nevylu-čuje z daňových výdavkov, sú aj v tomto prípade daňovo uznaným výdavkom.

Nerealizované kurzové rozdiely – § 17 ods. 17

Uplatňovanie kurzových rozdielov na daňové účely upravuje aj ustanovenie § 17ods. 17 zákona č. 595/2003 Z. z. Ustanovenie umožňuje účtovným jednotkám neza-hrnúť do základu dane tzv. nerealizované kurzové rozdiely, t. j. kurzové rozdiely zaúč-tované pri pohľadávkach a záväzkoch ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná

18

závierka. Ak daňovníkuplatní postup podľa § 17 ods. 17 zákona č. 595/2003 Z. z., za-hrnie tieto rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlok inkasu pohľadávky alebo platbe záväzku.

Citované ustanovenie ale nemá žiadny vplyv na samotné účtovanie kurzových roz-dielov, iba umožňuje účtovným jednotkám nezahŕňať zaúčtované kurzové rozdielyvznikajúce z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok (alebo neuhradených pla-tieb záväzkov) do základu dane. Ide o kurzové rozdiely účtované ku dňu, ku ktorémusa zostavuje účtovná závierka.

Z podstaty citovaného ustanovenia vyplýva, že sa vzťahuje len na daňovníkov – úč-tovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva. Citované ustanoveniesa nevzťahuje na daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva, preto-že v peňažnom denníku sa neúčtuje o kurzových rozdieloch z dôvodu nezrealizova-ného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov.

Príklad č. 10:Nerealizovaný kurzový rozdielÚčtovná jednotka dňa 10. mája 2012 vystavila faktúru za poskytnutú službu v sume 1 000 USD. Podľafaktúry dátum poskytnutia služby pripadá na 10. máj 2012. Príjemca služby dňa 30. mája uhradil500 USD, zvyšok fakturovanej sumy uhradí 18. januára 2013. Ako bude účtovná jednotka postupovaťpri účtovaní a pri podávaní daňového priznania, ak uplatňuje ustanovenie § 17 ods. 17 zákona o daniz príjmov?Riešenie:Účtovná jednotka bude prepočítavaťpohľadávku na eurá kurzom ECB zo dňa predchádzajúceho vzni-ku pohľadávky (9. máj 2012) a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (31. december 2012).O kurzových rozdieloch účtuje ku dňu čiastočného inkasa (30. máj 2012), ku dňu, ku ktorému sa zosta-vuje účtovná závierka, a ku dňu inkasa zostávajúcej časti pohľadávky.


10. máj 2012

Vystavená faktúra v hodnote 1 000 USDkurz ECB z 9. mája 2012: 1,2950

772,20 311AÚ 602

30. máj 2012

inkaso 500 USD, t. j. 1/2 pohľadávkykurz NBS z 29. mája 2012: 1,2523

399,27 221(USD) 311AÚ

kurzový rozdiel (zisk) 13,17 €

[(772,20 : 2) - 399,27)]13,17 311AÚ 663

31. december 2012

Aktuálny kurz ECB k 31. decembru 2012 napr.: 1,2323. Skutočná hod-nota pohľadávky (500 USD) k uvedenému dátumu po prepočítaní je405,75 € (500 : 1,2323), jej evidovaná hodnota je však 386,10 €. Kurzo-vý rozdiel (zisk) predstavuje 19,65 € (405,75 - 386,10), ktorý sa zaúčtuje:

19,65 311AÚ 663

19


Suma 19,65 € predstavuje kurzový zisk z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávky (500 USD)k 31. decembru 2012. Daňovník pri podávaní daňového priznania za rok 2012 odpočíta od výsledkuhospodárenia sumu 19,65 €. Tento kurzový rozdiel teda nebude ovplyvňovať základ dane za rok 2012.Kurzový zisk vzniknutý k 30. máju 2012 (13,17 €) je kurzovým rozdielom zo zrealizovaného inkasa po-hľadávky, preto sa zahŕňa do základu dane za rok 2012.


18. január 2013inkaso 500 €

kurz ECB z 17. januára 2013 napr. 1,2320(500 : 1,2320)

405,84 221(USD) 311AÚ

kurzový rozdiel (zisk) 0,09 €

(405,84 – 405,75)0,09 311AÚ 663

Suma 0,09 € predstavuje kurzový zisk z dôvodu zrealizovaného inkasa pohľadávky (500 €), preto sa za-hŕňa do základu dane za rok 2013. Navyše daňovník pri podávaní daňového priznania za rok 2013 pripo-číta k výsledku hospodárenia sumu 19,65 €, t. j. kurzový zisk vzniknutý a zaúčtovaný k 31. decembru2012. Kurzový zisk vzniknutý k 31. decembru 2012 bude teda zvyšovať základ dane v roku 2013, pretožek inkasu pohľadávky došlo v roku 2013. Pokiaľ by daňovník neuplatňoval postup podľa § 17 ods. 17 záko-na č. 595/2003 Z. z., potom by kurzové zisky zahrnul do základu dane v tom zdaňovacom období, v kto-rom daňovník o týchto kurzových rozdieloch účtoval (teda v súlade s účtovníctvom).

V zdaňovacom období, v ktorom daňovník uplatňujúci postup podľa § 17 ods. 17 zá-kona č. 595/2003 Z. z. doručí správcovi dane oznámenie o ukončení nezahrnova-nia týchto kurzových rozdielov do základu dane, zahrnie do základu dane aj kur-zové rozdiely vyčíslené v účtovníctve, nezahrnuté do základu dane v predchádzajú-cich zdaňovacích obdobiach (kurzové zisky pripočíta k základu dane, kurzové stratyodpočíta od základu dane). Napr. ak účtovná jednotka uvedená v predchádzajúcompríklade by doručila takéto oznámenie v roku 2013, pri podávaní daňového priznaniaza rok 2013 by zvýšila základ dane o sumu 19,65 € bez ohľadu na skutočnosť, či byzostatok pohľadávky v sume 500 USD bol v roku 2013 zinkasovaný.

Záver

Vzhľadom na to, že pri určení základu dane sa vychádza z riadne vedeného úč-tovníctva, kurzové rozdiely vstupujú do základu dane v súlade s postupmi úč-tovania. Ustanovenie § 17 ods. 17 zákona č. 595/2003 Z. z. umožňuje daňovní-kovi na základe vlastného rozhodnutia, aby kurzové rozdiely z nerealizovanýchpohľadávok a záväzkov (zaúčtovaných k 31. 12.) zahrnul do základu dane v tomobdobí, v ktorom dôjde k ich inkasu alebo zaplateniu.

Ak daňovník chce uplatňovať tento postup, je povinný túto skutočnosť oznámiť správco-vi dane pred začatím zdaňovacieho obdobia. Napr. ak chce tak postupovať od roku2013, musí to oznámiť správcovi dane najneskôr do 31. 12. 2012. V zdaňovacom

20

období, v ktorom tento daňovník doručí správcovi dane oznámenie o ukončení nezahr-novania týchto kurzových rozdielov do základu dane, zahrnie do základu dane aj kur-zové rozdiely vyčíslené v účtovníctve, nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcichzdaňovacích obdobiach.

II. Zákon o účtovníctve a kurzové rozdiely

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono účtovníctve“) problematiku účtovania kurzových rozdielov osobitne nerieši. Ustano-vuje však základné princípy, z ktorých účtovná jednotka vychádza pri účtovaní týchúčtovných prípadov, ktoré sa týkajú cudzej meny.

� § 4 ods. 7

Zákon o účtovníctve jednoznačne stanovuje, že účtovná jednotka je povinná viesť úč-tovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. Toznamená, že napr. aj zahraničné subjekty [§ 1 ods. 1 písm. a) druhého bodu zákonao účtovníctve], ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky, sú povinné viesť úč-tovníctvo v eurách. Nič však nebráni tomu, aby hociktorá účtovná jednotka pre svojepotreby viedla účtovníctvo navyše aj v inej mene ako v eurách.

V prípadepohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenína pe-ňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinnáúčtovať v eurách aj v cudzej mene. Táto povinnosť sa vzťahuje na účtovné jednotkyúčtujúce v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „PÚ“), ako aj na účtovné jednot-ky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva (ďalej len „JÚ“). To znamená, že akúčtovná jednotka prijme faktúru za nákup tovaru v cudzej mene, je povinná o tomtozáväzku účtovať v cudzej mene, ako aj v mene euro.

Príklad č. 11:Faktúra v cudzej meneAko má postupovať účtovná jednotka, ak prijme účtovný doklad v cudzej mene, napr. faktúru za nákuptovaru v českých korunách?Riešenie:Odpoveď dáva ustanovenie § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve, z ktorého vyplýva, že ak sú záväzky vy-jadrené v cudzej mene, účtovná jednotka je povinná o nich účtovať v eurách aj v cudzej mene. To zna-čí, že účtovná jednotka prijatú faktúru zaúčtuje v eurách a súčasne v českých korunách. O tejto faktúrenemôže účtovať v eurách a napr. v USD, ale iba v eurách a v českých korunách, pretože bola vystave-ná v tejto cudzej mene.Podvojné účtovníctvoFaktúru v českých korunách, ako aj v eurách zaúčtuje účtovná jednotka ako záväzok na účte 321AÚ.O tovare účtuje (účet 131, 504) len v eurách.Jednoduché účtovníctvoFaktúru v českých korunách, ako aj v eurách zaúčtuje účtovná jednotka v knihe záväzkov.

21


Rovnako, ako je uvedené v predchádzajúcom príklade, sa postupuje aj pri opravnýchpoložkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa tý-kajú, sú vyjadrené v cudzej mene. Napr. ak účtovná jednotka vystaví faktúru za pre-daj tovaru pre ukrajinského odberateľa v USD, potom aj prípadnú opravnú položkuk pohľadávke (tvoria sa iba v PÚ) vytvára v USD a, samozrejme, aj v eurách.

� § 24 ods. 2

Zákon o účtovníctve súčasne stanovuje, aký kurz na prepočet cudzej meny na eurámá použiť účtovná jednotka (§ 24 ods. 2 až 6). Základným pravidlom je, že majetoka záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenč-ným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou aleboNárodnou bankou Slovenska, a to:

a) v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň,ak to ustanovuje osobitný predpis,

b) v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

c) v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky odzahraničnej zanikajúcej právnickej osoby.

Zákon o účtovníctve pre referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskoucentrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska používa legislatívnu skrat-ku „referenčný kurz“.

Hoci ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve uvádza, že sa prepočítava maje-tok a záväzky, nesmie sa toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že ak účtovná jed-notka majetok obstarala v cudzej mene, má povinnosť tento majetok evidovať v eu-rách a súčasne aj v cudzej mene. Nie je to pravda. Ak účtovná jednotka obstará maje-tok, napr. tovar, za cudziu menu, eviduje záväzok v cudzej mene a v eurách. O tovarena sklade však účtuje povinne len v eurách.

Príklad č. 12:Tovar obstaraný za cudziu menuÚčtovná jednotka obstarala 24. augusta 2012 tovar za 10 000 CZK, pričom tento tovar do konca rokanepredala a v nakúpenom množstve je na sklade. Je účtovná jednotka povinná prepočítať hodnotu to-varu referenčným kurzom k 31. 12. 2012, keďže tovar bol nakúpený za CZK?Riešenie:Aj napriek tomu, že tovar bol obstaraný za cudziu menu a účtovná jednotka ho eviduje na sklade v na-kúpenom množstve, ku dňu účtovnej závierky nemá povinnosť tento tovar prepočítavať z CZK na euráaktuálnym kurzom ECB. Uvedené platí tak pre účtovnú jednotku účtujúcu v sústave PÚ, ako aj pre úč-tovnú jednotku účtujúcu v sústave JÚ.

Prepočet cudzej meny ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu

Účtovným prípadom, t. j. predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o stavea pohybe majetku a záväzkov, o rozdiele majetku a záväzkov, o výnosoch,

22

nákladoch, príjmoch, výdavkoch a o výsledku hospodárenia účtovnej jednotky (§ 2ods. 2 zákona o účtovníctve).

Deň, ktorý sa považuje za deň uskutočnenia účtovného prípadu, neupravuje zákono účtovníctve,ale príslušnépostupy účtovania, a to tak v sústave PÚ, ako aj v sústaveJÚ. Všeobecne dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splnenia dodávky,platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadáv-ky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky po-skytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch,schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnostia družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutoč-ností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok účtovnejjednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtov-ná jednotka má k dispozíciipotrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti.

Z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve v nadväznosti na príslušné postupyúčtovania vyplýva, že napr. pri dodaní tovaru (poskytnutí služby) a požadovaní úhra-dy v cudzej mene použije účtovná jednotka referenčný kurz zo dňa predchádzajúce-ho dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

V praxi sa pomerne často vyskytuje problém správneho určenia dátumu uskutočne-nia účtovného prípadu a tým aj správneho stanovenia kurzu, ktorým sa prepočítavacudzia a mena na menu euro. Problém spôsobuje zamieňanie dátumu vyhotoveniapríslušného dokladu a dátumu uskutočnenia účtovného prípadu.

Postupy účtovania však osobitne nedefinujú deň uskutočnenia účtovného prípadu,aksa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane.

Príklad č. 13:Platby nájomného v cudzej meneÚčtovná jednotka dlhodobo prenajala v tuzemsku nehnuteľnosť. Podľa zmluvy o nájme je nájomca po-vinný platiť vopred mesačné nájomné 1 600 USD na účet vedený v USD, a to najneskôr do posledné-ho dňa predchádzajúceho mesiaca, teda do 30. apríla na máj, do 31. mája na jún atď. Účtovná jednot-ka už nevystavuje faktúry nájomcovi. Aký kurz má použiť účtovná jednotka, ak nájomca platí nájomnénepravidelne? Často sa stane, že nájomca nedodrží termín splatnosti, napr. nájomné za jún nezaplatído 31. mája, ale až 3. júna?Riešenie:V tomto prípade na účely § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve sa za deň dodania služby považuje:

� posledný deň predchádzajúceho mesiaca, ak nájomné nebolo zaplatené v dohodnutej lehote alebo

� deň skutočného zaplatenia, ak nájomné bolo zaplatené v dohodnutej lehote.

Podvojné účtovníctvoÚčtovná jednotka o mesačnom nájomnom účtuje ako o pohľadávke, teda zápisom MD 311AÚ a D 602.Inkaso pohľadávky zaúčtuje zápisom MD 221 a D 311AÚ. Pokiaľ nájomca uhradí platbu podľa zmluvy,t. j. do konca predchádzajúceho mesiaca, napr. 25. apríla zaplatí nájomné na mesiac máj, účtovná jed-notka pri zápise MD 311AÚ a D 602 použije referenčný kurz zo dňa 24. apríla a rovnaký kurz aj pri

23


účtovaní inkasa pohľadávky (MD 221 a D 311AÚ). Teda účtovná jednotka k 25. aprílu vykoná všetkyuvedené účtovné zápisy. V tomto prípade kurzový rozdiel nevznikne.Za predpokladu, že nájomca uhradí nájomné na mesiac máj 3. mája (hoci mal zaplatiť do 30. apríla),účtovná jednotka pri účtovaní pohľadávky k 30. aprílu (MD 311AÚ a D 602) použije referenčný kurz zodňa 29. aprílaa pri účtovaní inkasa pohľadávky referenčný kurz zo dňa 2. mája. V tomto prípadekurzo-vý rozdiel vzniká.Jednoduché účtovníctvoV knihe pohľadávok účtovná jednotka zaúčtuje pohľadávku za nájomné za predpokladu, že nájomcav dohodnutej lehote nájomné nezaplatí. Napr. ak nájomca nezaplatí nájomné na máj do 30. apríla, úč-tovná jednotka zaúčtuje pohľadávku k 30. aprílu (v sume 1 600 USD), pričom pri prepočte na euráuplatní referenčný kurz z predchádzajúceho dňa.V peňažnom denníku účtovná jednotka zaúčtuje až inkaso pohľadávky (1 600 USD), pričom na prepo-čet použije referenčný kurz zo dňa predchádzajúceho dňu pripísania prostriedkov na účet vedenýv USD (napr. zo dňa 2. júna, ak platba sa uskutočnila 3. júna). V knihe pohľadávok účtovná jednotkapoznamená inkaso pohľadávky.

Príklad č. 14:Náhrady cestovných výdavkov v cudzej meneZamestnanec bol od 23. do 27. apríla na zahraničnej pracovnej ceste (Česká republika), na ktorej mupriebežne vznikal nárok na náhrady cestovných výdavkov. Vyúčtovanie pracovnej cesty v českých ko-runách zamestnanec predložil zamestnávateľovi dňa 3. mája. Aký kurz má zamestnávateľ použiť priprepočte cestovných náhrad na eurá?Riešenie:V tomto prípade na účely § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve sa za deň uskutočnenia účtovného prípadupovažuje deň, v ktorom zamestnanec predložil vyúčtovanie pracovnej cesty. V deň predloženia vyúčto-vania zamestnávateľ zistil skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva (záväzok voči zamestnancovi).Podvojné účtovníctvoZamestnávateľ zaúčtuje nárok zamestnanca na cestovné náhrady na základe vyúčtovania pracovnejcesty zápisom MD 512 a D 333. Úhradu cestovných výdavkov účtuje zápisom MD 333 a D 221, 211.Pri prepočte záväzku voči zamestnancovi na eurá uplatní zamestnávateľ referenčný kurz z predchá-dzajúceho dňa, v ktorom mu zamestnanec vyúčtovanie pracovnej cesty predložil.Pri úhrade záväzku zamestnancovi v českých korunách zamestnávateľ uplatní na prepočet buď refe-renčný kurz z predchádzajúceho dňa, v ktorom k úhrade záväzku došlo, príp.kurz podľa § 24 ods. 6 zá-kona o účtovníctve (pozri text k tomuto ustanoveniu).Jednoduché účtovníctvoZáväzok voči zamestnancovi vyplývajúci z vyúčtovania pracovnej cesty zaúčtuje účtovná jednotkav knihe záväzkov. Na prepočet záväzku na eurá uplatní referenčný kurz z predchádzajúceho dňa,v ktorom zamestnanec vyúčtovanie pracovnej cesty predložil. Úhradu záväzku v českých korunách za-účtuje účtovná jednotka v peňažnom denníku v eurách, pričom na prepočet uplatní referenčný kurzz predchádzajúceho dňa, v ktorom k úhrade záväzku došlo (príp. kurz podľa § 24 ods. 6 zákona o úč-tovníctve).

24

Prepočet cudzej meny pri nehnuteľnostiach

Postupy účtovania v sústave PÚ, ako aj v sústave JÚ osobitne upravujú deň uskutoč-nenia účtovného prípadu pri prevádzaní (nákupe a predaji) nehnuteľností. Pri nehnu-teľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda po-volením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľnehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia ne-hnuteľnosti nadobúdateľom. U prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prí-padu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak nebude vklad do katastra nehnuteľnostípovolený, účtovné zápisy sa zrušia.

Príklad č. 15:Nehnuteľnosť obstaraná za cudziu menu, úhrada v splátkachÚčtovná jednotka na základe kúpnej zmluvy prevzala dňa 25. mája 2012 do užívania administratívnubudovu. Cena stanovená dohodou vo výške 8 000 000 CZK bude zaplatená v troch splátkach, a to25. júna 2012, 27. júla 2012 a 27. októbra 2012. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolenýk 26. júnu 2012. Aký kurz má účtovná jednotka použiť pri obstaraní tejto nehnuteľnosti?Riešenie:V tomto prípade na účely § 24 ods. 2 zákona o účtovníctvesa za deň uskutočnenia účtovného prípadupovažuje deň prevzatia nehnuteľnosti do užívania. Týmto dňom je 25. máj 2012. Nehnuteľnosť bolaobstaraná za 8 000 000 CZK, účtovná jednotka na prepočet záväzku na eurá použije referenčný kurzz predchádzajúceho dňa, t. j. zo dňa 24. mája 2012. Pri kurze 25,390 hodnota administratívnejbudovypredstavuje sumu 315 084,68 €.Podvojné účtovníctvoÚčtovná jednotka obstaranie administratívnej budovy zaúčtuje zápisom MD 042 a D 321AÚ. Na účte042 účtuje iba v eurách (315 084,68 €), na účte 321AÚ v eurách a súčasne aj v cudzej mene(8 000 000 CZK). Zaradenie nehnuteľnosti do majetku účtovná jednotka zaúčtuje zápisom MD 021a D 042. To znamená, že účtovná jednotka bude mať administratívnu budovu zahrnutú v majetkuv ocenení 315 084,68 € (nie v CZK). Prípadné kurzové rozdiely vyplývajúce z úhrady záväzku nie súsúčasťou obstarávacej ceny nehnuteľnosti, čo vyplýva napr. z ustanovenia § 35 ods. 2 písm. g) postu-pov účtovania pre podnikateľov.Jednoduché účtovníctvoÚčtovná jednotka v knihe dlhodobého hmotného majetku v zmysle § 6 ods. 6 postupov účtovania(opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/27076/2007-74, kto-rým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a ob-sahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduché-ho účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujúsvoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základudane z príjmov) zaúčtuje obstaranie administratívnej budovy, pričom uvedie jej cenu vo výške315 084,68 €. Súčasne v knihe záväzkov zaúčtuje k 25. máju 2012 záväzok v cudzej mene(8 000 000 CZK) a súčasne aj v eurách (315 084,68). Prípadné kurzové rozdiely vyplývajúce z úhradyzáväzku v eurách už spätne neovplyvňujú obstarávaciu cenu administratívnej budovy.

25


Prepočet cudzej meny ku dňu zostavenia účtovnej závierky

Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy. Toznamená, že k tomuto dňu účtovná jednotka prepočítava majetok a záväzky (ak súvyjadrené v cudzej mene) aktuálnym referenčným kurzom.

Poznámka:Problematiku zostavenia účtovnej závierky upravuje § 17 zákona o účtovníctve.

Prepočítava sa majetok uvedený v § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve, t. j. pohľadávky,podiely, cenné papiere, deriváty, ceniny a peňažné prostriedky, ak sú vyjadrené v cu-dzej mene. Táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technickýchrezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.

Z uvedeného teda vyplýva, že napr. pohľadávku v cudzej mene prepočítava účtovnájednotka na eurá nielen ku dňu jej vzniku (t. j. ku dňu splnenia dodávky tovaru aleboslužieb), ale ak táto pohľadávka nebola zinkasovaná do konca účtovného obdobia,opätovne ju prepočíta ku dňu účtovnej závierky. Ak pohľadávka bude do konca účtov-ného obdobia zinkasovaná, účtovná jednotka nevykonáva žiadny prepočet, pretožepohľadávka zanikla ku dňu inkasa.

Je potrebné upozorniť, že pri tomto prepočte sa používa referenčný kurz z tohto dňa,ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nie z predchádzajúceho dňa, ako je topri uskutočnení účtovného prípadu.

Ku dňu účtovnej závierky sa neprepočítava napr. dlhodobý hmotný majetok, zásoby(napr. tovar), a to aj napriek tomu, že tento majetok bol obstaraný za cudziu menu.

Postup pri použití kurzu Národnej banky Slovenska a Európskejcentrálnej banky

Kurzový lístok

Podľa oficiálnej webovej stránky NBS po zavedení eura k 1. januáru 2009 prestalatáto banka vydávať vlastný kurzový lístok a začala preberať na svoju webovú stránkudenný kurzový lístok Európskej centrálnej banky. Kurzový lístok je publikovaný v pre-klade do slovenského jazyka, čo by mala byť jediná zmena v porovnaní s originálnymkurzovým lístkom ECB. Podstatný rozdiel medzi zverejňovaným kurzovým lístkomNBS do zavedenia eura a súčasným – preberaným z ECB, je ten, že NBS zverejňo-vala svoj kurzový lístok s platnosťou na nasledujúci deň, zatiaľ čo kurzový lístok ECBje zverejňovaný popoludní– po 14,15 hod. a je vyhlásený na daný deň. Z technickéhohľadiska je denný kurzový lístok NBS vydávaný v súlade s kurzovým lístkom ECB voformátoch html, xml, pdf a csv.

26

Ako sa používa kurzový lístok ECB (kurzy ECB) pri účtovných operáciách?

Zákon o účtovníctve v znení neskorších predpisov v § 24 ods. 2 ustanovuje, že maje-tok a záväzky vyjadrené v cudzej mene (napríkladv amerických dolároch) sa prepočí-tajú na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou cen-trálnou bankou (ECB) alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňuuskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis(napríklad zákon o bankách). V prípade, že dňom uskutočnenia účtovného prípadu jesobota, nedeľa alebo pondelok, použije sa referenčný výmenný kurz vyhlásený v naj-bližší skoršídeň (teda v piatok), prípadneak nebol v tento deň (piatok) vyhlásený refe-renčný výmenný kurz (napríklad ak pre ECB výnimočne na piatok pripadne sviatok),tak sa použije posledný známy vyhlásený referenčný výmenný kurz.

Príklad č. 16:Referenčný výmenný kurz bol vyhlásený ECB 16. 7. 2012 (pondelok) po 14,15 hod. Pre účtovné prípa-dy zo dňa 16. 7. 2012 sa však použije najbližší skorší kurz vyhlásený ECB, teda kurz označený dátu-mom 13. 7. 2012 (piatok).

Kurzový lístok Národnej banky Slovenska vybraných cudzích mien voči EUR (kto-ré sa neuvádzajú v dennom kurzovom lístku ECB) sa zverejňuje s mesačnou periodi-citou vždy k prvému pracovnému dňu daného mesiaca. Všetky výmenné kurzy sú ne-priamo kótované voči euru, t. j. koľko jednotiek cudzej meny predstavuje 1 euro.V nadväznosti na preberanie denného kurzového lístka z ECB sú z kurzového lístkaNBS vybraných cudzích mien voči EUR vypustené tie meny, ktoré sa nachádzajúv dennom kurzovom lístku.

� § 24 ods. 3

Ustanovenie § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve upravuje použije kurzu na ocenenieprírastku cudzej meny nakúpenej za menu euro (mimo menového derivátu). Ak ob-sahom účtovného prípadu nie je skutočný prírastok cudzej meny, ustanovenie § 24ods. 3 zákona o účtovníctve sa nepoužije.

V zásade sa dáva účtovnej jednotke možnosť použiť na prepočet:

� kurz, za ktorý sa cudzia mena skutočne nakúpila, alebo

� referenčný kurz vyhlásený v deň uzavretia obchodu.

Je vecou rozhodnutia účtovnej jednotky, pre ktorý spôsob sa rozhodne. Obdobnýpostup sa uplatní aj na ocenenie prírastku cudzej meny v mene euro nakúpenej zainú cudziu menu (napr. americké doláre za české koruny).

Podľa tohto ustanovenia sa postupuje vtedy, ak účtovná jednotka účtuje o prírastkucudzej meny, t. j. ak nastáva zvýšenie stavu prostriedkov cudzej meny, a to nákupomza eurá alebo za cudziu menu. Nie je podstatné, či sa nákup cudzej meny uskutočnív hotovosti, ale to, či dôjde k „prírastku“ cudzej meny na devízovom účte. Za prírastokcudzej meny nakúpenej za menu euro možno považovať aj prevod peňažných

27


prostriedkov z bankového účtu vedeného v eurách na bankový účet vedený v cudzejmene (bankový devízový účet). V takomto prípade účtovná jednotka nakupuje cudziumenu za eurá.

Príklad č. 17:Prevod prostriedkov z bežného účtu na devízový účetÚčtovná jednotka má zriadený „český“ účet v banke, ktorý používa pri obchodovanís českými partner-mi a zároveň má zriadený účet v eurách používaný na bežné úhrady svojich záväzkov voči ostatnýmdodávateľom. O pohybe prostriedkov na devízovomúčte musí účtovná jednotka účtovať tak v českýchkorunách, ako aj v eurách. Pri prevode prostriedkov z eurového účtu na devízový účet použije na pre-počet kurz komerčnej banky, teda kurz, za ktorý boli peňažné prostriedky pripísané na devízový účet.Napr. účtovná jednotka prevedie z bežného účtu 4 000 € – na devízový účet banka pripíše sumu100 000 CZK. To znamená, že kurz komerčnej banky predstavuje hodnotu 25,000.

Ak sa účtovná jednotka rozhodne použiť kurz, za ktorý sa cudzia mena skutočne na-kúpila, nevznikajú kurzové rozdiely (pozri predchádzajúci príklad). Za predpokladu,že sa účtovná jednotka rozhodne pre referenčný kurz vyhlásený v deň uzatvoreniaobchodu, bude zákonite účtovať o kurzových rozdieloch.

Účtovná jednotka použije kurz podľa § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve bez ohľadu naskutočnosť, či nakúpi cudziu menu za eurá od subjektu, ktorý je bankou (pobočkouzahraničnej banky), príp. zmenárňou, alebo od subjektu, ktorý nie je bankou (poboč-kou zahraničnej banky), príp. zmenárňou. Uvedené platí aj v prípade nákupu cudzejmeny za inú cudziu menu.

� § 24 ods. 4

Ustanovenie upravuje použitie kurzu na ocenenie cudzej meny obstarávanej v rámcimenového derivátu. Ku dňu ocenenia účtovná jednotka použije:

� kurz banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je zmluvnou stranou tohtomenového derivátu, alebo

� referenčný kurz.

Ak zmluvnou stranou menového derivátu nie je banka alebo pobočka zahraničnejbanky, použije sa na ocenenie cudzej meny referenčný kurz ku dňu ocenenia.

� § 24 ods. 5

Podľa tohto ustanovenia:

a) cenné papiere znejúce na cudziu menu,

b) nástroje peňažného trhu ocenené cudzou menou,

c) finančné rozdielové zmluvy ocenené cudzou menou,

d) podkladové nástroje derivátov ocenených cudzou menou okrem podkladovýchnástrojov menových derivátov,

e) pohľadávky a záväzky spojené s majetkom podľa písmena) až d), ktoré sú ocene-né rovnakou cudzou menou ako tento majetok,

28

prepočíta účtovná jednotka referenčným kurzom vyhláseným v deň uskutočneniaúčtovného prípadu, resp. ku dňu ocenenia (nie v deň predchádzajúci dňu uskutoč-nenia účtovného prípadu).

� § 24 ods. 6

Kým ustanovenie § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve rieši ocenenie prírastku cudzejmeny nakúpenej za menu euro alebo za inú cudziu menu, ustanovenie odseku 6 upra-vuje použitie kurzu pri úbytku cudzej meny v hotovosti alebo z devízového účtu.

Ustanovenie odseku 6 nadväzuje na odsek 2, ktorý upravuje všeobecný kurz na pre-počet cudzej meny na eurá, a to referenčný kurz zo dňa predchádzajúceho dňuuskutočnenia účtovného prípadu. Pri úbytku cudzej meny sa navyše na prepočetmôže použiť:

� cena zistená váženým aritmetickým priemerom alebo

� sa použije spôsob, keď prvá cena na ocenenie prírastkucudzej meny v euráchsa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách.

Ak je úbytok cudzej meny spojený s úhradou záväzku, použije sa tento prepočet aj naprepočet úhrady záväzku z cudzej meny na eurá.

Z uvedeného teda vyplýva, že pri úbytku cudzej meny v hotovosti alebo z devízovéhoúčtu má účtovná jednotka tri možnosti pri ich prepočte na eurá, a to:

� referenčný kurz zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prí-padu alebo

� vážený aritmetický priemer, alebo

� metódu FIFO.

Ustanovenie § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve navyše upravuje, že na ocenenie po-hľadávky a záväzkov v cudzej mene spojených s účtovaním poskytnutého aleboprijatého preddavku v cudzej mene sa použije kurz v čase prijatia alebo poskytnutiapreddavku.

Prijatý preddavok je spojený s prírastkom cudzej meny. Ak účtovná jednotka prijmepreddavok v cudzej mene, na jeho prepočet použije referenčný kurz zo dňa predchá-dzajúceho dňu prijatia preddavku – § 24 ods. 2 písm. a) zákona o účtovníctve. Tenistý kurz použije účtovná jednotka aj pri prepočte pohľadávky z dôvodu fakturáciedodaného tovaru či poskytnutej služby, ktoré sa viažu k prijatému preddavku.

Poskytnutý preddavok je spojený s úbytkom cudzej meny. Ak účtovná jednotka po-skytne preddavok v cudzej mene, na jeho prepočet použije:

� referenčný kurz zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prí-padu alebo


� metódu FIFO.

29


Ten istý kurz použije účtovná jednotka aj pri prepočte záväzku z dôvodu došlej fak-túry za prijatý tovar či službu viažuce sa k poskytnutému preddavku.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa nevykonáva prepočet prijatýcha poskytnutých preddavkov aktuálnym referenčným kurzom. Táto skutočnosť vyplý-va z ustanovenia § 24 ods. 9 zákona o účtovníctve.

Príklad č. 18:

Prijatý preddavok, vyúčtovanie služby

Účtovná jednotka dňa 3. apríla 2012 prijala od zahraničnej osoby preddavok 3 000 USD na dodávku

služby. Dňa 29. mája 2012 vystavila faktúru za poskytnutú službu v sume 10 000 USD. Podľa faktúry

dátum poskytnutia služby pripadá na 29. mája 2012.

Ako bude účtovná jednotka postupovať z pohľadu účtovania?


3. apríl 2012prijatý preddavok 3 000 USDreferenčný kurz k 2. aprílu 2012: 1,3319(3 000 : 1,3319) 2 252,42 221(USD) 324AÚ1

29. máj 2012vystavená faktúraCelkom 10 000 USDPreddavok 3 000 USDK úhrade 7 000 USD

a) pohľadávka celkom 10 000 USD, z toho:3 000 USD (pôvodný referenčný kurz)7 000 USD referenčný kurz k 28. máju 2012: 1,2566 (7 000 : 1,2566)

2 252,425 570,59

311311

602602

b) zúčtovanie preddavku 3 000 USD(pôvodný referenčný kurz) 2 252,42 324AÚ1 311

Poznámka:Na účely zákona o DPH účtovnej jednotke vzniká daňová povinnosť jednak dňom prijatia preddavku(zo sumy 3 000 USD, resp. 2 252,42 €), ako aj dňom poskytnutia služby (zo sumy 7 000 USD, resp.5 570,59 €). V tieto dni nastali aj účtovné prípady.Prijatý preddavok predstavuje záväzok, ktorý bude prepočítavať na eurá referenčným kurzom urče-ným a vyhláseným v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti (2. apríl 2012). Tento kurz sapoužije aj na ocenenie časti pohľadávky prislúchajúcej prijatému preddavku.Pohľadávka z poskytnutej služby vzniká 29. mája 2012. K tomuto dňu sa zúčtuje (vyrovná) aj prijatýpreddavok.

30

� § 24 ods. 7

Ustanovenie umožňuje účtovnej jednotke zvoliť si metódu používania kurzov, tútovšak nesmie meniť v priebehu účtovného obdobia a použije ju aj v účtovnej závierke.Napr. účtovná jednotka sa môže rozhodnúť, že pri pohyboch cudzej meny na devízo-vom účte bude používať referenčný kurz a pri úbytku prostriedkov z valutovejpokladnice bude používať metódu FIFO.

Príklad č. 19:Hotovosť v cudzej mene (nákup a výdaj)Účtovná jednotka 2. mája 2012 kúpila v banke v hotovosti 1 000 CZK za kurz 24,000. V zmysle § 24ods. 3 zákona o účtovníctve zaúčtovala príjem tejto cudzej meny vo výške 41,67 € (kurz, za ktorý bolacudzia mena nakúpená). Dňa 21. mája 2012 opäť nakúpila v hotovosti 1 000 CZK pri kurze 25,000.V zmysle § 24 ods. 3 zákona o účtovníctvezaúčtovala príjem tejto cudzej meny vo výške 40,00 €. Ďal-šie nákupy tejto cudzej meny účtovná jednotka nerealizovala, takže k 25. máju 2012 evidovala vo valu-tovej pokladnici 2 000 CZK, čo v eurách predstavovalo účtovnú hodnotu 81,67 €. Dňa 25. mája 2012účtovná jednotka poskytla zamestnancovi 1 000 CZK ako preddavok na zahraničnú pracovnú cestu.V akej hodnote účtovná jednotka zaúčtuje úbytok týchto prostriedkov v eurách?Riešenie:Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť pre tri alternatívy.V prvom prípade v zmysle § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve uplatní referenčný kurz zo dňa 24. mája2012, t. j. 25,390. V prípade prvej alternatívy účtovná jednotka zaúčtuje úbytok cudzej meny(1 000 CZK) v prepočte na eurá v hodnote 39,39 €.Druhá alternatíva predstavuje rozhodnutie účtovnej jednotky uplatniť postup podľa § 24 ods. 6 zákonao účtovníctve, a to použitím váženého aritmetického priemeru. Pri použití tejto metódy hodnota 1 €

predstavuje 24,489 CZK. Účtovná jednotka zaúčtuje poskytnutý preddavok (1 000 CZK) ako úbytokprostriedkov v hodnote 40,83 €.Tretia alternatívaznamená rozhodnutie účtovnej jednotky opäť uplatniť postup podľa § 24 ods. 6 záko-na o účtovníctve, avšak spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku peňažných prostriedkov sapoužije ako prvá cena na ocenenie ich úbytku. V danom prípade prvá cena na ocenenie prírastu bolahodnota 24,000. To znamená, že pri tejto alternatíve účtovná jednotka zaúčtuje poskytnutý preddavok(1 000 CZK) ako úbytok prostriedkov v hodnote 41,67€.Je na rozhodnutí účtovnej jednotky, ktorú z uvedených troch alternatív uplatní, resp. je na jej zvážení,ktorá metóda vernejšie a pravdivejšie zobrazuje hodnotu poskytnutého preddavku.

Príklad č. 20:Prevod prostriedkov z devízového účtu do valutovej pokladniceÚčtovná jednotka má zriadený „CZK účet“ v komerčnej banke, na ktorý prijíma prostriedky za prená-jom nehnuteľností. Z dôvodu náhrady výdavkov zamestnancov pri zahraničných pracovných cestách„presúva“ tieto prostriedky z účtu do pokladnice. O pohybe prostriedkov na devízovom účte musí úč-tovná jednotka účtovať v CZK, ako aj v eurách. Aký kurz použije pri prevode prostriedkov z CZK účtudo valutovej pokladnice?

31


Riešenie:Použitie kurzu pri prevode prostriedkov z devízovéhoúčtu do valutovej pokladnice zákon o účtovníctveosobitne nerieši. Pri dotácii pokladnice z devízovéhobankového účtu nedochádza k úbytku či prírastkumajetku účtovnej jednotky, len sa presúvajú prostriedky účtovnej jednotky z banky do pokladnice. Ne-vzniká pohľadávka ani záväzok, rovnako tak nedochádza k zániku pohľadávky ani záväzku. Nevznikáani náklad či výnos. Pri dotácii pokladnice ide o pohyb majetku vo vnútri účtovnej jednotky, čo sa tiežpovažuje za účtovný prípad, pričom dňom uskutočnenia tohto účtovného prípadu je deň, keď k dotáciidošlo. Keďže pri dotácii valutovej pokladnice dochádza k úbytku prostriedkov na devízovom účte, priprepočte úbytku týchto prostriedkov na eurá sa použije kurz podľa § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve(pozri komentár k tomuto ustanoveniu). Kurz použitý pri ocenení úbytku prostriedkov na devízovomúčte sa použije aj na ocenenie prírastku týchto prostriedkov vo valutovej pokladnici. Dotáciou pokladni-ce sa tak nemení celková hodnota majetku účtovnej jednotky a nevzniká ani žiadny kurzový rozdiel.

Predaj cudzej meny

Do 31. 12. 2011 zákon o účtovníctve v § 24 ods. 3 osobitne upravoval použitie kurzu pripredaji cudzej meny za menu euro. Do uvedeného dátumu sa pri predaji cudzej menypoužíval kurz, za ktorý bola cudzia mena predaná. Súčasné znenie zákona použitiekurzu pri predaji cudzej meny vôbec nerieši. Vzniká preto otázka, aký kurz má účtovnájednotka vlastne použiť, napr. v prípade predaja USD komerčnej banke, prípadne priprevode USD z devízového účtu na účet eurový. V oboch prípadoch dochádza k pre-daju cudzej meny, t. j. v konečnom dôsledku k jej úbytku, preto sa tento úbytok cudzejmeny prepočíta na eurá kurzom podľa § 24 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníc-tve v znení neskorších predpisov (pozri komentár k uvedenému ustanoveniu).

Z uvedeného teda vyplýva, že pri úbytku cudzej meny z dôvodu predaja (v hotovosti ale-bo z devízového účtu) má účtovná jednotka tri možnosti pri ich prepočte na eurá, a to:

� referenčný kurz zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadualebo


� metódu FIFO.

Kurz, za ktorý bola cudzia mena predaná, napr. kurz komerčnej banky, saod 1. januára 2012 teda nepoužije.

III. Postupy účtovania pre podnikateľov a kurzové rozdiely

Postupy účtovania pre podnikateľov (opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sastanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podni-kateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších zmien a do-plnkov) v otázke kurzových rozdielov nadväzujú na zákon o účtovníctve.

Zákon o účtovníctve upravuje povinnosť účtovať v mene euro a v stanovených prípadochaj v cudzej mene, ďalej použitie príslušného kurzu na prepočet majetku a záväzkov

32

vyjadrených v cudzej mene a termíny tohto prepočtu. Postupy účtovania dopĺňajú, ako sanaloží s rozdielmi vyplývajúcimi z tohto prepočtu, t. j. či zvýšia alebo znížia hodnotu ma-jetku a záväzkov alebo sa zahrnú do výnosov ako kurzový zisk alebo do nákladov akokurzová strata.

� § 14 ods. 1

Cenné papiere a podiely sa oceňujú pri obstaraní obstarávacou cenou. Obstaráva-cou cenou sa rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s obsta-raním. Ustanovenie § 14 ods. 1 postupov účtovania len spresňuje, že kurzové roz-diely vzniknuté pri obstaraní cenných papierov nie sú súčasťou obstarávacejceny.

Skutočnosť, že kurzové rozdiely nie sú súčasťou obstarávacej ceny, vyplýva aj z usta-novenia § 24 ods. 1 postupov účtovania, podľa ktorého na účtoch záväzkov sa účtujúkurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve ku dňu uskutočnenia účtovného prípaduz dôvodu platby záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 563 – Kurzové stra-ty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky (nie na účet príslušného majetku).

Príklad č. 21:Cenné papiere v tuzemskej mene a kurzové rozdielyÚčtovná jednotka dňa 3. mája 2012 obstarala cenné papiere (150 akcií v menovitej hodnote 100 €)za celkovú cenu 375 000 CZK. Faktúru za nákup akcií uhradila z eurového účtu dňa 17. mája 2012.Referenčný kurz v deň predchádzajúci dňu nákupu bol 24,903 (t. j. 15 058,43 €) a pri úhrade záväzkubanka odpísala z účtu 14 728,99 €. Ako naloží účtovná jednotka s kurzovým rozdielom vzniknutým priúhrade záväzku?Riešenie:V danom prípade ide o kurzový zisk v sume 329,44 € (15 058,43 - 14 728,99). Kurzový zisk 329,44 €

nie je súčasťou vstupnej ceny akcií, ale súčasťou výnosov, preto sa zaúčtuje MD 321AÚ a D 663.

Príklad č. 22:Cenné papiere v cudzej mene a kurzové rozdielyÚčtovná jednotka dňa 3. mája 2012 obstarala cenné papiere (50 akcií v menovitej hodnote 1 000 CZK)za celkovú cenu 15 000 CZK. Faktúru za nákup akcií uhradila z eurového účtu dňa 17. mája 2012. Re-ferenčný kurz v deň predchádzajúci dňu nákupu bol 24,903 (t. j. 602,34 €) a pri úhrade záväzku bankaodpísala z účtu 589,16 €. Ako naloží účtovná jednotka s kurzovým rozdielom vzniknutým pri úhradezáväzku?Riešenie:V danom prípade ide o kurzový zisk v sume 13,18 € (602,34 - 589,16). Kurzový zisk 13,18 € nie

je súčasťou vstupnej ceny akcií, ale súčasťou výnosov (a to aj napriek tomu, že ide

o cenné papiere vyjadrené v cudzej mene), preto sa zaúčtuje MD 321AÚ a D 663.

� § 24

Ustanovenie § 24 postupov účtovania upravuje, na akých účtoch sa účtujú vypočíta-né kurzové rozdiely a dopĺňa zákon o účtovníctve, kedy sa o týchto rozdieloch účtuje.

33


� § 24 ods. 1

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 postupov účtovania kurzová strata sa účtuje na ťarchuúčtu 563 – Kurzové straty, kurzový zisk v prospech účtu 663 – Kurzové zisky. Natýchto účtoch sa účtuje súvzťažne s účtami pohľadávok (účtová trieda 31), záväzkov(účtová trieda 32), dlhodobého finančného majetku (účtová trieda 06) a krátkodobéhofinančného majetku (účtová trieda 25). Tieto kurzové rozdiely sa účtujú ku dňuuskutočnenia účtovného prípadu z dôvodu:

a) inkasa pohľadávok,

b) platby záväzkov,

c) predaja dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku,

d) postúpenia pohľadávky,

e) vkladu pohľadávky a

f) vzájomného započítania pohľadávky.

ad a)

Príklad č. 23:Inkaso pohľadávky v cudzej mneÚčtovná jednotka eviduje na účte 311AÚ pohľadávku (z roku 2011) za dodaný tovar v sume1 000 USD, čo v mene euro predstavuje 772,86. Odberateľ za tovar uhradil na účet vedený v USD10. mája 2012. V predchádzajúci deň bol referenčný kurz 1,2950.


Počiatočný stav pohľadávky (1 000 USD) 772,86 311AÚ

Inkaso pohľadávky (1 000 USD, kurz 1,2950) 772,20 221(USD) 311AÚ

Kurzová strata (772,86 - 772,20) 0,66 563 311AÚ

ad b)

Príklad č. 24:Platba záväzku z účtu vedeného v cudzej meneÚčtovná jednotka eviduje na účte 321AÚ záväzok (z roku 2011) za prijatú službu v sume 1 000 USD,čo v mene euro predstavuje 772,86. Účtovná jednotka záväzok uhradila z účtu vedeného v USD10. mája 2012. V predchádzajúci deň bol referenčný kurz 1,2950. Účtovná jednotka na prepočet úbyt-ku prostriedkov cudzej meny používa „aritmetický priemer“, v danom prípade 1,3000.


Počiatočný stav záväzku (1 000 USD) 772,86 321AÚ

Úhrada záväzku (1 000 USD, kurz 1,3000) 769,23 321AÚ 221(USD)

Kurzový zisk (772,86 - 769,23) 3,63 321AÚ 663

34

Príklad č. 25:Platba záväzku v cudzej mene z účtu vedeného v euráchÚčtovná jednotka eviduje na účte 321AÚ záväzok (z roku 2011) za prijatú službu v sume 1 000 USD,čo v mene euro predstavuje 772,86. Účtovná jednotka záväzok uhradila z účtu vedeného v eurách10. mája 2012. Banka, v ktorej má účtovná jednotka zriadený účet, pri úhrade záväzku odpísala sumu780 €. Kurz komerčnej banky pri predaji devíz bol 1,2821.


Počiatočný stav záväzku (1 000 USD) 772,86 321AÚ

Úhrada záväzku (1 000 USD, kurz 1,2821) 780,00 321AÚ 221(€)

Kurzová strata (780,00 - 772,86) 7,14 563 321AÚ

ad c)

Príklad č. 26:Predaj krátkodobého finančného majetkuÚčtovná jednotka eviduje na účte 251 – Majetkové cenné papiere na obchodovanie 150 akcií v meno-vitej hodnote 100 USD (celková menovitá hodnota 15 000 USD), ktoré obstarala v 2. januára 2012 zadohodnutú sumu 16 500 USD. Účtovná jednotka 10. apríla 2012 predala všetky akcie za dohodnutúcenu 14 000 €.


Stav účtu 251 – Majetkové cenné papiere na obchodovanie(150 akcií po 110 USD) celkom 16 500 USD(referenčný kurz 1,2935 zo dňa 2. januára 2012)

12 756,09 251

10. apríl 2012 – tržba za predaj akcií 14 000,00 311AÚ 661

Úbytok predaných akcií v obstarávacej cene 16 500 USD(referenčný kurz 1,3114 zo dňa 10. apríla 2012)

12 581,97 561 251

Kurzová strata (12 756,09 - 12 581,97) 174,12 563 251

Účtovná jednotka z predaja akcií dosiahla celkový zisk 1 243,91 € (po zohľadnení kurzovej straty vy-kázanej pri predaji akcií). V danom prípade sa pri nákupe a predaji akcií znejúcich na cudziu menu po-užije referenčný kurz zo dňa uskutočnenia účtovného prípadu, nie z predchádzajúceho dňa – pozri§ 24 ods. 5 zákona o účtovníctve.

ad d)

Príklad č. 27:Postúpenie pohľadávkyÚčtovná jednotka 2. januára 2012 dodala tovar, za ktorý požaduje úhradu 15 750 USD. Keďže dlžníksa „neponáhľal“ so zaplatením, účtovná jednotka pohľadávku predala dňa 10. apríla 2012 za sumu15 500 USD.

35



Stav účtu 311AÚ – celkom 15 750 USD(1,2939 referenčný kurz zo dňa 30. 12. 2011*)

12 172,50 311AÚ

10. apríl 2012 – tržba za postúpenie pohľadávky 15 500 USD(1,3068 referenčný kurz zo dňa 5. apríla 2012**)

11 861,03 315AÚ 646

Odpis pohľadávky v menovitej hodnote 15 750 USD(1,3068 referenčný kurz zo dňa 5. apríla 2012)

12 052,34 546 311AÚ

Kurzová strata (12 172,50 - 12 052,34) 120,16 563 311AÚ

Účtovná jednotka z postúpenia pohľadávky dosiahla celkovú stratu 311,47 € (po zohľadnení kurzovejstraty vykázanej pri postúpení pohľadávky).* Keďže ECB nevyhlasovala kurzy dňa 1. januára 2012, použije sa posledný vyhlásený kurz, t. j. zo

dňa 30. decembra 2011.** Keďže ECB nevyhlasovala kurzy dňa 9. apríla 2012, použije sa posledný vyhlásený kurz, t. j. zo

dňa 5. apríla 2012.

ad e)

Príklad č. 28:Vklad pohľadávkyÚčtovná jednotka 2. januára 2012 dodala dlhoročnému odberateľovi (spoločnosť s ručením obmedze-ným) tovar, za ktorý požaduje úhradu 15 750 USD. Keďže účtovná jednotka mala už dávnejšie záujemkapitálovo vstúpiť do spoločnosti s ručením obmedzeným, dohodla sa s ňou, že pohľadávku vloží dozákladného imania. Ku kapitalizácii pohľadávky došlo dňa 10. apríla 2012.


Stav účtu 311AÚ – celkom 15 750 USD(1,2939 referenčný kurz zo dňa 30. 12. 2011*)

12 172,50 311AÚ

10. apríl 2012 – záväzok na vklad 15 750 USD(1,3068 referenčný kurz zo dňa 5. apríla 2012**)

12 052,34 043 367

Splatenie vkladu pohľadávkou 12 052,34 367 311AÚ

Kurzová strata (12 172,50 - 12 052,34) 120,16 563 311AÚ

Prevod podielu po zápise v obchodnom registri do majetku 12 052,34 06. 043

* Keďže ECB nevyhlasovala kurzy dňa 1. januára 2012, použije sa posledný vyhlásený kurz, t. j. zodňa 30. decembra 2011.

** Keďže ECB nevyhlasovala kurzy dňa 9. apríla 2012, použije sa posledný vyhlásený kurz, t. j. zodňa 5. apríla 2012.

ad f)

Príklad č. 29:Zápočet pohľadávokÚčtovná jednotka k 1. januáru 2012 evidovala záväzok voči firme X vo výške 16 000 USD, čo v meneeuro predstavuje 12 365,72. Účtovná jednotka 12. januára 2012 dodala firme X tovar, za ktorý

36

požaduje úhradu 16 000 USD. Dňa 12. apríla 2012 sa účtovná jednotka dohodla s firmou X na vzájom-nom započítaní pohľadávok vo výške 16 000 USD.


Stav účtu 321AÚ – celkom 16 000 USD 12 365,72 321AÚ

12. január 2012 – tržba za predaj tovaru 16 000 USD(1,2718 referenčný kurz zo dňa 11. januára 2012)

12 580,59 311AÚ 604

12. apríl 2012 – zápočet pohľadávok 16 000 USD(1,3131 referenčný kurz zo dňa 11. apríla 2012)

12 184,91 321AÚ 311AÚ

Kurzová strata z pohľadávky(12 580,59 - 12 184,91)

395,68 563 311AÚ

Kurzový zisk zo záväzku(12 365,72 - 12 184,91)

180,81 321AÚ 663

� § 24 ods. 2

Ustanovenie § 24 ods. 2 postupov účtovania upravuje, kedy kurzové rozdiely nevzni-kajú. Kurzové rozdiely nevznikajú pri dlžníkovipri zmene veriteľa a pri veriteľovi, ak zadlžníka prevzala plnenie iná osoba. To znamená, že ak napr. veriteľ postúpi pohľa-dávku na iného veriteľa, dlžník z toho dôvodu nebude prepočítavať záväzok(vyjadrený v cudzej mene) aktuálnym referenčným kurzom.

Príklad č. 30:Zmena veriteľa a kurzové rozdielyÚčtovná jednotka k 1. januáru 2012 evidovala záväzok voči firme X vo výške 16 000 USD, čo v meneeuro predstavuje 12 365,72. Účtovná jednotka dňa 10. apríla 2012 dostala od firmy X oznámenie, žesvoju pohľadávku postupuje firme Y. Na základe tohto oznámenia účtovná jednotka poznamená naanalytickom účte zmenu v osobe veriteľa. Z dôvodu tejto zmeny však nevypočítavažiadny kurzový roz-diel. Tento bude účtovať bežným spôsobom až pri úhrade záväzku novému veriteľovi (firme Y).

Príklad č. 31:Zmena dlžníka a kurzové rozdielyÚčtovná jednotka k 1. januáru 2012 evidovala pohľadávku voči firme X vo výške 16 000 USD, čov mene euro predstavuje 12 365,72. Účtovná jednotka dňa 10. apríla 2007 dostala od firmy X oznáme-nie, že jej záväzok preberá firma Y. Na základe tohto oznámenia účtovná jednotka poznamená na ana-lytickom účte zmenu v osobe dlžníka. Z dôvodu tejto zmeny však nevypočítavažiadny kurzový rozdiel.Tento bude účtovať bežným spôsobom až pri inkase pohľadávky novým dlžníkom (firmou Y).

Kurzové rozdiely nevznikajú ani pri splácaní peňažných vkladov od spoločníka do ob-chodných spoločností a družstiev. Prípadný rozdiel sa účtuje ako pohľadávka aleboako záväzok voči vkladateľovi.

37


Príklad č. 32:Splácanie vkladov a kurzové rozdielySpoločnosť vytvára základné imanie v eurách. Pri svojom vzniku (3. januára 2012) evidovala pohľa-dávku voči spoločníkovi za nesplatený vklad vo výške 10 000 USD. Spoločník nesplatený vklad splatilna účet spoločnosti 10. apríla 2012.


3. január 2012 – pohľadávka za vklad 10 000 USD(1,2935 referenčný kurz zo dňa 2. januára 2012)

7 730,96 353 411AÚ

10. apríl 2012 – splatenie vkladu spoločníkom 10 000 USD(1,3068 referenčný kurz zo dňa 9. apríla 2012)

7 652,28 221(USD) 353

Preúčtovanie rozdielu 78,68 €

(7 730,96 - 7 652,28)78,68 355 353

Z uvedeného vyplýva, že hoci spoločníkuhradil svoj vklad do základného imania v plnej výške, spoloč-nosť voči nemu naďalej eviduje pohľadávku v sume 78,68 € (účet 355). Spoločnosť teda neúčtujeo kurzovej strate. Spoločník je povinný tento rozdiel voči spoločnosti splatiť.

Za predpokladu, že by nastal opačný prípad, t. j. euro by v uvedenom období oslabo-valo, pri splatení vkladu by spoločnosti vznikol záväzok voči spoločníkovi. Spoločnosťby neúčtovala o kurzovom zisku (pozri nasledujúci príklad).

Príklad č. 33:Splácanie vkladov a kurzové rozdielySpoločnosť vytvára základné imanie v eurách. Pri svojom vzniku (3. januára 2012) evidovala pohľa-dávku voči spoločníkovi za nesplatený vklad vo výške 10 000 USD. Spoločník nesplatený vklad splatilna účet spoločnosti 10. apríla 2012.


3. január 2012 – pohľadávka za vklad 10 000 USD(1,2935 referenčný kurz zo dňa 2. januára 2012)

7 730,96 353 411AÚ

10. apríl 2012 – splatenie vkladu spoločníkom 10 000 USD(1,2000 fiktívny referenčný kurz zo dňa 9. apríla 2012)

8 333,33 221(USD) 353

Preúčtovanie rozdielu 602,37 €

(8 333,33 - 7 730,96)602,37 353 365

Z uvedeného vyplýva, že hoci spoločník uhradil svoj vklad do základného imania v stanovenej výške,spoločnosť voči nemu eviduje záväzok v sume 602,37 (účet 365). Spoločnosť teda neúčtuje o kurzo-vom zisku. Spoločnosť je povinná spoločníkovi uhradiť sumu 602,37€.

� § 24 ods. 3

Ustanovenie upravuje, kedy sa kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu použije ajna ostatné účtovné prípady súvisiace s týmto účtovným prípadom pri účtovaní natýchto účtoch. Ide o účty 314 – Poskytnuté preddavky, 324 – Prijaté preddavky, 475 –

38

Dlhodobé prijaté preddavky, 335 – Pohľadávky voči zamestnancom, 381 – Nákladybudúcich období, 384 – Výnosy budúcich období.

Obdobne pri zmene záväzku na účte 326 – Nevyfakturované dodávky, ktorý sa idezaúčtovať na iný účet záväzku, alebo pri zmene pohľadávky účtovanej podľa § 48ods. 3 postupov účtovania, ktorá sa ide zaúčtovať na iný účet pohľadávky, sa pri pre-počte cudzej meny na eurá uplatňuje rovnaký kurz, ako bol použitý pri vzniku nevy-fakturovanej dodávky alebo nevyfakturovanej pohľadávky.

Príklad č. 34:Prijatý preddavokÚčtovná jednotka dňa 3. januára 2012 prijala preddavok 10 000 USD na budúce dodanie tovaru, ktorýbol pripísaný na devízový účet. Tovar v hodnote 10 000 USD účtovná jednotka dodala dňa 3. apríla2012.


3. január 2012 – prijatie preddavku 10 000 USD(1,2935 referenčný kurz zo dňa 2. januára 2012)

7 730,96 221(USD) 324

3. apríl 2012 – dodanie tovaru v hodnote 10 000 USD(1,2935 referenčný kurz zo dňa 2. januára 2012*)

7 730,96 311 604

zúčtovanie preddavku* 7 730,96 324 311

* Podľa § 24 ods. 6 zákona o účtovníctvena ocenenie pohľadávky a záväzkov v cudzej mene spoje-ných s účtovaním poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene sa použije kurz v časeprijatia alebo poskytnutia preddavku.

Príklad č. 35:Nevyfakturované dodávkyÚčtovná jednotka v decembri 2011 prijala službu od českého dodávateľa. Podľa zmluvy cena služby je100 000 CZK. Do dňa zostavenia účtovnej závierky nemala účtovná jednotka faktúru za dodanú služ-bu. Z toho dôvodu k 31. decembru 2011 bola povinná účtovať o nevyfakturovanej dodávke na účte326. Faktúru dostala až v marci 2012, ktorú hneď uhradila z eurového účtu.


31. december 2012 – nevyfakturovaná dodávka 100 000 CZK(25,787 referenčný kurz k 31. decembru 2011)

3 877,92 518 326

marec 2012 – faktúra za prijatú službu 100 000 CZK* 3 877,92 326 321

22. marec 2012 – úhrada záväzku 100 000 CZK z euroúčtu** 4 020,25 321 221

kurzový rozdiel – strata(4 020,25 - 3 877,92)

142,33 563 321

* Aj keď účtovná jednotka prijala faktúru v marci 2012, pri zaúčtovanízáväzku použije rovnaký kurz,ktorý použila pri účtovaní nevyfakturovanej dodávky.

39


** Pri účtovaní úhrady záväzku použije účtovná jednotka kurz komerčnej banky, t. j. v skutočnostisumu, ktorá bola odpísaná z eurového účtu.

� § 24 ods. 4

Ako už bolo uvedené, účtovná jednotka je povinná majetok a záväzky, ak sú vyjadre-né v cudzej mene, oceniť aktuálnym referenčným kurzom, a to ku dňu, ku ktorému sazostavuje účtovná závierka. Ide o tento majetok: pohľadávky, záväzky, podiely, cen-né papiere, deriváty, ceniny a peňažné prostriedky. Táto povinnosť platí aj pri oprav-ných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorýchsa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.

Postupy účtovania v § 24 ods. 4 upravujú, že vzniknutý kurzový rozdiel sa účtuje vý-sledkovo, t. j. na ťarchu alebo v prospech príslušného majetkového účtu súvzťažnev prospech účtu 663 – Kurzové zisky alebo na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty. Záro-veň z tohto ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie odseku 5 a 6 vyplýva, ževzniknuté rozdiely sa neúčtujú na účte 663 – Kurzové zisky alebo 563 – Kurzové stra-ty, ak ide o majetok, ktorý sa preceňuje aj z iného dôvodu, napr. podiely, ktoré sa oce-ňujú metódou vlastného imania. V takomto prípade sa kurzový rozdiel účtuje rovnakoako rozdiel vyplývajúci z ocenenia, t. j. súvahovo alebo výsledkovo.

Príklad č. 36:Neuhradený záväzok v cudzej meneÚčtovná jednotka dňa 16. apríla 2012 prijala faktúru za prijatú službu v sume 1 000 USD. Podľa faktúrydátum poskytnutia služby pripadá na 10. apríl 2012. Účtovná jednotka faktúru do konca roka neuhradi-la. Ako bude o tejto faktúre účtovať v mene euro a o kurzových rozdieloch?Riešenie:Účtovná jednotka bude prepočítavať záväzok na eurá referenčným kurzom zo dňa, ktorý predchádzavzniku účtovného prípadu (vzniku záväzku), t. j. 9. apríl 2012, a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtov-ná závierka (31. december 2012). O kurzových rozdieloch účtuje ku dňu, ku ktorému sa zostavuje úč-tovná závierka.


16. apríl 2012Prijatá faktúra v hodnote 1 000 USD(1,3068 referenčný kurz z 5. apríla 2012*) 765,23 518 321AÚ

31. december 20121. alternatíva: 1,4068 fiktívny referenčný kurz k 31. decembru2012. Hodnota záväzku k uvedenému dátumu je 710,83(1 000 : 1,4068). Kurzový rozdiel (zisk) predstavuje 54,40 €

(765,23 - 710,83), ktorý sa zaúčtuje: 54,40 321AÚ 663

2. alternatíva: 1,2068 fiktívny referenčný kurz k 31. decembru2012. Hodnota záväzku k uvedenému dátumu je 828,64 €

(1 000 : 1,2068). Kurzový rozdiel (strata) predstavuje 63,41 €

(828,64 - 765,23), ktorý sa zaúčtuje: 63,41 563 321AÚ

40

* Keďže ECB nevyhlasovala kurzy dňa 9. apríla 2012, použije sa posledný vyhlásený kurz, t. j. zodňa 5. apríla 2012.

Príklad č. 37:Záväzok v cudzej mene uhradený čiastočneÚčtovná jednotka dňa 10. januára 2012 prijala faktúru za prijatú službu v sume 1 000 USD. Podľa fak-túry dátum poskytnutia služby pripadá na 2. január 2012. Účtovná jednotka 10. apríla uhradila500 USD, zvyšok fakturovanej sumy do konca roka neuhradila. Ako bude o tejto faktúre účtovaťv mene euro a o kurzových rozdieloch?Riešenie:Účtovná jednotka bude prepočítavať záväzok na eurá referenčným kurzom zo dňa, ktorý predchádzavzniku účtovného prípadu (vzniku záväzku, t. j. 1. január 2012), a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje úč-tovná závierka (31. december 2012). O kurzových rozdieloch účtuje ku dňu čiastočnej úhrady (10. apríl2012) a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.


10. január 2012Prijatá faktúra v hodnote 1 000 USD(1,2939 referenčný kurz z 30. 12. 2011*) 772,86 518 321AÚ

10. apríl 2012úhrada 500 USD z eurového účtu** 387,96 321AÚ 221 (eur'

kurzový rozdiel (strata)[(500 : 1,2888) - (500 : 1,2939)] 1,53 563 321AÚ

31. december 2012Fiktívny referenčný kurz k 31. decembru 2012 je 1,3100.Hodnota záväzku k uvedenému dátumu po prepočítaníje 381,68 € (500 : 1,3100), evidovaný záväzok je všakv sume 386,43 €. Kurzový rozdiel (zisk) predstavuje 4,75 €

(386,43 - 381,68), ktorý sa zaúčtuje: 4,75 321AÚ 663

Po tomto zaúčtovaníbude „účtovná“ hodnota záväzku k 31. 12. 2012 vo výške 381,68 €, a teda v súla-de s referenčným kurzom.


** Pri účtovaní úhrady záväzku použije účtovná jednotka kurz komerčnej banky, t. j. v skutočnostisumu, ktorá bola odpísaná z eurového účtu.

Poznámka:Z predchádzajúceho príkladu vyplýva, že účtovná jednotka v súlade s § 24 ods. 1 postupov účtova-nia o kurzových rozdieloch účtuje aj pri čiastočnom úhrade záväzku. O kurzových rozdieloch sa účtu-je „z dôvodu platby záväzkov“, nie je teda podstatné, či ide o úhradu celého záväzku alebo o čias-točnú úhradu.

41


Príklad č. 38:Pohľadávka v cudzej mene inkasovaná čiastočneÚčtovná jednotka dňa 10. januára 2012 vystavila faktúru za poskytnutú službu v sume 1 000 USD.Podľa faktúry dátum poskytnutia služby pripadá na 2. január 2012. Príjemcaslužby dňa 10. aprílauhra-dil 500 USD, zvyšok fakturovanej sumy však do konca roka neuhradil. Ako bude účtovná jednotkao tejto faktúre účtovať v mene euro a o kurzových rozdieloch?Riešenie:Účtovná jednotka bude prepočítavať pohľadávku na eurá referenčným kurzom k 1. januáru 2012 a kudňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (31. december 2012). O kurzových rozdieloch účtujeku dňu čiastočného inkasa (10. apríl 2012) a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.


10. január 2012Vystavená faktúra v hodnote 1 000 USD(1,2939 referenčný kurz z 30. 12. 2011*) 772,86 311AÚ 602

10. apríl 2012inkaso 500 USD na devízový účet(1,3068 referenčný kurz zo dňa 9. apríla 2012) 382,61 221(USD) 311AÚ

kurzový rozdiel (strata)[(500 : 1,2939) - (500 : 1,3068)] 3,82 563 311AÚ

31. december 2012Fiktívny referenčný kurz k 31. decembru 2012 je 1,3100.Skutočná hodnota pohľadávky k uvedenému dátumu po prepo-čítaní je 381,68 € (500 : 1,3100), jej evidovaná hodnota je však386,43 €. Kurzový rozdiel (strata) predstavuje 4,75 €

(386,43 - 381,68), ktorý sa zaúčtuje: 4,75 563 311AÚ

Po tomto zaúčtovaní bude „účtovná“ hodnota pohľadávky k 31. 12. 2012 vo výške 381,68 €, a tedav súlade s referenčným kurzom.


Poznámka:Z predchádzajúceho príkladu vyplýva, že účtovná jednotka v súlade s § 24 ods. 1 postupov účtova-nia o kurzových rozdieloch účtuje aj pri čiastočnom inkase pohľadávky. O kurzových rozdieloch saúčtuje „z dôvodu inkasa pohľadávok“, nie je teda podstatné, či ide o inkaso celej pohľadávky ale-bo o čiastočné inkaso.

Príklad č. 39:Prepočet prostriedkov v cudzej mene ku dňu účtovnej závierkyÚčtovná jednotka dňa 10. januára 2012 vystavila faktúru za poskytnutú službu v sume 1 000 USD.Podľa faktúry dátum poskytnutia služby pripadá na 2. január 2012. Príjemcaslužby dňa 10. aprílauhra-dil 1 000 USD. Účtovná jednotka mala prijaté doláre uložené na bankovom účte až do 31. 12. 2012.

42

Ako bude účtovná jednotka o tejto faktúre účtovať v mene euro a o kurzových rozdieloch?Riešenie:Účtovná jednotka bude prepočítavať pohľadávku na eurá referenčným kurzom k 1. januáru 2012. Pe-ňažné prostriedky bude prepočítavaťku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (31. december2012). O kurzových rozdieloch účtuje ku dňu inkasa pohľadávky (10. apríl 2012) a ku dňu, ku ktorémusa zostavuje účtovná závierka.


10. január 2012Vystavená faktúra v hodnote 1 000 USD(1,2939 referenčný kurz z 30. 12. 2011*) 772,86 311AÚ 602

10. apríl 2012inkaso 1 000 USD na devízový účet(1,3068 referenčný kurz zo dňa 9. apríla 2012) 765,23 221(USD) 311AÚ

kurzový rozdiel (strata)(772,86 - 765,23) 7,63 563 311AÚ

31. december 2012Fiktívny referenčný kurz k 31. decembru 2012 je 1,3100.Skutočná hodnota peňažných prostriedkov v cudzej mene ulo-žených na účte k uvedenému dátumu po prepočítaní je 763,36(1 000 : 1,3100), ich evidovaná hodnota je však 765,23 €.Kurzový rozdiel (strata) predstavuje 1,87 €

(765,23 - 763,36), ktorý sa zaúčtuje: 1,87 563 221(USD)

Po tomto zaúčtovaní bude „účtovná“ hodnota devíz k 31. 12. 2012 vo výške 763,36 €, a teda v súlades referenčným kurzom.


Poznámka:Z predchádzajúceho príkladu vyplýva, že účtovná jednotka v súlade s § 24 ods. 4 postupov účtova-nia o kurzových rozdieloch účtuje ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, aj z dôvodu pre-počítania peňažných prostriedkov, a to referenčným kurzom k rovnakému dátumu. Nie je podstatné,či ide prostriedky cudzej meny v hotovosti (v pokladnici) alebo o prostriedky uložené na účte v peňaž-nom ústave. Počas roka peňažné prostriedky účtovná jednotka neprepočítava, a to aj napriek tomu,že referenčný kurz sa neustále menil.

Príklad č. 40:Opravná položka k pohľadávke v cudzej meneÚčtovná jednotka eviduje vo svojom účtovníctve (účet 311AÚ) pohľadávku z roku 2011 vo výške100 000 USD, čo v tuzemskej mene predstavuje 77 285,73 €. K tejto pohľadávke bola k 31. 12. 2011vytvorená opravná položka (účet 391) vo výške 10 000 USD (7 728,57 €). K 31. 12. 2012 účtovná jed-notka predpokladá, že dlžník uhradí len 50 % jej hodnoty. Ako zaúčtuje účtovná jednotka túto skutoč-nosť ku dňu účtovnej závierky, t. j. k 31. 12. 2012?

43


Riešenie:Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkovpodľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctveúčtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu663 – Kurzové zisky. Rovnako sa postupuje pri účtovaní kurzových rozdielov z opravných položieka rezerv v cudzej mene.Opravná položka k pohľadávke sa tvorí najmä k pohľadávke, pri ktorej je opodstatnené predpokladať,že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vediespor o jej uznanie.Tvorba a zúčtovanie opravnej položky k pohľadávkam sa účtuje na účte 391 – Opravné položky k po-hľadávkam. Tvorba opravnej položky sa účtuje na ťarchu účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravnýchpoložiek k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 – Opravné položky k pohľadáv-kam. Zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam z dôvodu vyradenia pohľadávok z účtovníctvasaúčtuje na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech vec-ne príslušného účtu pohľadávok. Za vyradenie pohľadávok sa považuje aj inkaso pohľadávok. Zúčto-vanie opravnej položky z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu tr-vania zníženia hodnoty majetku sa účtuje v zaniknutej sume na ťarchu účtu 391 – Opravné položkyk pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných polo-žiek k pohľadávkam (§ 57 ods. 1 postupov účtovania).


Počiatočný stav pohľadávky 100 000 USD 77 285,73 311AÚ

Počiatočný stav opravnej položky 10 000 USD 7 728,57 391

31. december 2012a) Zvýšenie opravnej položky na 50 percent, t. j. o 40 000 USD. Referenčný

kurz (fiktívny) k 31. decembru 2012 je 1,3100. Tvorba opravnej položky vovýške 40 000 USD a v mene euro 30 534,35 (40 000 : 1,3100) sa zaúčtuje: 30 534,35 547 391

b) Kurzový rozdiel z prepočtu pohľadávky (100 000 USD). Referenčný kurz(fiktívny) k 31. decembru 2012 je 1,3100. Skutočná hodnota pohľadávky(účet 311AÚ) k uvedenému dátumu po prepočítaní je 76 335,88 (100 000 :1,3100), jej evidovaná hodnota je však 77 285,73 €. Kurzový rozdiel (stra-ta) predstavuje 949,85 € (77 285,73 - 76 335,88), ktorý sa zaúčtuje: 949,85 563 311AÚ

c) Kurzový rozdiel z prepočtu opravnej položky v cudzej mene vytvorenejv roku 2011 (10 000 USD). Referenčný kurz (fiktívny) k 31. decembru 2012 je1,3100. Skutočná hodnota opravnej položky k uvedenému dátumu po pre-počítaní je 7 633,59 € (10 000 : 1,3100), jej evidovaná hodnota je však7 728,57 €. Kurzový rozdiel (zisk) predstavuje 94,98 € (7 728,57 - 7 633,59),ktorý sa zaúčtuje: 94,98 391 663

Predaj cudzej meny a kurzový rozdiel

Ako už bolo uvedené, do 31. 12. 2011 sa pri predaji cudzej meny používal na prepo-čet kurz, za ktorý bola cudzia mena predaná. Teda nevznikali žiadne kurzové roz-diely, pretože ak na jednej strane nastal úbytok povedzme 1 000 USD – čo po

44

prepočte komerčným kurzom predstavuje napr. 810,64 €, na druhej strane nastalskutočný prírastok 810,64 €.

Od 1. 1. 2012 pri úbytku cudzej meny z dôvodu predaja (v hotovosti alebo z devízové-ho účtu) má účtovná jednotka tri možnosti pri ich prepočte na eurá, a to:

� referenčný kurz zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadualebo


� metóda FIFO.

Ak sa účtovná jednotka pri predaji spomínaných 1 000 USD rozhodne pre hociktorýz vyššie uvedených kurzov, vždy vznikne rozdiel v eurách medzi skutočným prírast-kom (810,64 €) a úbytkom (napr. 815,00 €). Rozdiel 4,36 € je kurzovým rozdielom,čo vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 1 postupov účtovania v nadväznosti na ustanove-nie § 17 ods. 10 postupov účtovania, pretože ide o predaj krátkodobého finančnéhomajetku. V danom prípade sa tento kurzový rozdiel zaúčtuje ako kurzová strata(563/221 – Devízový účet, príp. 211 – Valutová pokladnica).

IV. Zákon o dani z pridanej hodnoty a kurzové rozdielyDaň z pridanej hodnoty je v členských štátoch Európskej únie harmonizovaná na zá-klade smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.Základné zásady zdanenia sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch EÚ.

V zmysle uvedenej smernice platí všeobecná zásada, že daň sa uplatňuje podľa prí-slušného zákona toho štátu, kde je tzv. „miesto dodania“. Z tohto dôvodu aj daň saodvádza do rozpočtu toho štátu, v ktorom je miesto dodania. Otázkou potom už lenzostáva, kto je povinný platiť daň – či dodávateľ alebo príjemca tovaru či služby.Smernica túto osobu definuje ako „osobu povinnú platiť daň“.

Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorúdodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tova-ru alebo služby, zníženú o daň. Inak povedané, základom dane je teda tržba (príjem)v zmysle účtovných pojmov.

Prepočet protihodnoty vyjadrenej v cudzej mene na menu euro upravuje ustanovenie§ 26 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskoršíchpredpisov.Ak sa požaduje platba pri dodaní tovaru (§ 8), dodaní služby (§ 9) alebo nadobudnutítovaru v tuzemsku z iného členského štátu (§ 11) v cudzej mene, prepočíta sa naúčely určenia základu dane na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vy-hláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deňpredchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti. Deň vzniku daňovej povinnostiv zmysle zákona o DPH je spravidla totožný s dňom uskutočnenia účtovného prípaduv zmysle účtovných predpisov. Na účely zákona o DPH sa teda uplatní rovnaký

45


kurz, ako sa používa na účely účtovania podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona o účtov-níctve.

Navyše na účely zákona o DPH osoba povinná platiť daň môže používať na prepočetcudzej meny na eurá kurz platný podľa colných predpisov v deň vzniku daňovejpovinnosti. Rozhodnutie používať kurz platný podľa colných predpisov sa musí pí-somne oznámiť daňovému úradu pred jeho prvým použitím a je záväzné počas celé-ho kalendárneho roka. Pokiaľ platiteľ používa referenčný kurz, nemusí nič oznamovaťdaňovému úradu. Je potrebné však uviesť, že ak sa osoba povinná platiť daň rozhod-ne používať kurz podľa colných predpisov, na účely účtovania musí naďalej používaťkurz podľa účtovných predpisov.

Ustanovenie § 26 zákona o DPH rozoberajúce používanie kurzu sa vzťahuje na da-ňovníkov účtujúcich tak v sústave jednoduchého účtovníctva, ako aj v sústave po-dvojného účtovníctva. Ako už bolo uvedené, deň vzniku daňovej povinnosti na účelyzákona o DPH je spravidla aj dňom účtovného prípadu. Keďže v účtovníctve sa musíuplatňovať referenčný kurz, účtovné jednotky ho spravidla používajú aj na účelyzákona o DPH.

Z § 26 ods. 1 posledná veta zákona o DPH vyplýva, že pri prípadnej oprave základudane podľa § 25 zákona o DPH (t. j. pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky to-varu alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru; pri zníženíceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti; pri zvýšení ceny tovaru aleboslužby) sa použije kurz, ktorý sa použil pri pôvodnom vzniku daňovej povinnos-ti. Tento kurz sa použije len na účely zákona o DPH, nie na účely účtovania.

V. Zákon o cestovných náhradách a kurzové rozdiely

Náhrady v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskor-ších predpisov sa poskytujú aj v inej mene, ako je mena euro.

Osoba, ktorej sa poskytujú náhrady podľa tohto zákona, sa označuje ako „zamestna-nec“. Zamestnanec je povinný spravidla do desiatich pracovných dní odo dňa skon-čenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľatohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanienáhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok.

Cestovné náhrady a deň uskutočnenia účtovného prípadu

Pracovná cesta môže trvať aj dlhšie obdobie. Zamestnanec vo vyúčtovaní pracovnejcesty predkladá doklady preukazujúce výdavky v cudzej mene, pričom tieto dokladyboli vystavené v rôznych dňoch. Zamestnávatelia tak stoja pred otázkou, aký kurzmajú použiť na prepočet cudzej meny. Teda či musia prepočítavať každý jednotlivývýdavok, alebo môžu použiť pri všetkých dokladoch jeden kurz. Ak áno, tak kurzz ktorého dňa.

46

Ako už bolo uvedené, v zmysle zákona o účtovníctve majetok a záväzky vyjadrenév cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným kurzom určenýma vyhláseným v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebov iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Podľa postupov účtovania dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splneniadodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia po-hľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičkyposkytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch,schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnostia družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších sku-točností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok úč-tovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastalia účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tietoskutočnosti.

Osobitným predpisom je aj zákon o cestovných náhradách. Vyúčtovanie pracovnejcesty predložené zamestnávateľovi je preukazným podkladom, že nastal účtovný prí-pad – t. j. vznikol záväzok zamestnávateľa voči zamestnancovi. Aplikačná prax zadeň uskutočnenia tohto účtovného prípadu považuje deň, v ktorom zamestna-nec predložil zamestnávateľovi vyúčtovanie pracovnej cesty. Ak je vyúčtovaniezamestnanca urobené v súlade so zákonom o cestovných náhradách, potom je ne-spochybniteľné, že záväzkom zamestnávateľa je výsledná suma uvedená vo vyúčto-vaní, napr. 4 800 CZK, 28 000 HUF a pod. Teda zamestnávateľ prepočítava naeurá túto výslednú sumu, pričom na prepočet použije referenčný kurz z predchá-dzajúceho dňa, v ktorom zamestnanec predložil vyúčtovanie pracovnej cesty. Nie jepotrebné prepočítavať na eurá jednotlivé doklady.

Nedoplatok v cudzej mene – úhrada v eurách

V zmysle § 36 ods. 12 zákona o cestovných náhradách po dohode so zamestnancommôže zamestnávateľ nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť poskytnúť v inej cu-dzej mene alebo v eurách. Vznikajú v takomto prípade kurzové rozdiely?

Príklad č. 41:Zamestnanec dňa 4. septembra 2012 predložil zamestnávateľovi vyúčtovanie pracovnej cesty, pričomcelkové náhrady sú vo výške 35 000 HUF. Zamestnanec nechcel preddavok na cestu. Zamestnávateľna prepočet záväzku na eurá použije referenčný kurz zo dňa 3. septembra 2012 (284,90). Záväzokv eurách tak predstavuje sumu 122,85 €. Zamestnávateľ sa so zamestnancom dohodol, že cestovnénáhrady budú zamestnancovi preplatené nie v maďarských forintoch, ale v eurách. Na základe tejtoskutočnosti zamestnávateľ účtuje o záväzku iba v eurách (122,85 €). Žiadny kurzový rozdiel teda ne-môže vzniknúť.

47


Stravné v cudzej mene poskytnuté v eurách

Stravné zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v mene ustanovenej pre jednotlivékrajiny opatrením ministerstva financií. Zamestnávateľ sa v prípade potreby môže sozamestnancom dohodnúť na poskytnutí preddavku na stravné v inej mene, ako jemena ustanovená pre jednotlivú krajinu opatrením ministerstva financií. Pri vyúčtova-ní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v eurách na cudziu menua naopak použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrál-nou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v me-siaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúcanárok na stravné začala.

Príklad č. 42:Zamestnanec bol vyslaný na trojdňovú pracovnú cestu do Maďarska v dňoch 26. až 28. septembra2012. Stravné pre Maďarsko ustanovené opatrením ministerstva financií je vo výške 39 €. Zamestna-nec sa so zamestnávateľom dohodol, že preddavok na stravné sa vyplatívo forintoch. Referenčný kurzECB platný k 1. septembru 2012 je vo výške 283,65. Stravné na jeden deň tak predstavuje11 062,35 HUF (na tri dni 33 187,05 HUF). Je potrebné upozorniť, že tento kurz sa použije len na pre-počet stravného v eurách na stravné vo forintoch – nie na účely účtovania. Ak zamestnávateľ poskytnezamestnancovi preddavok na stravné vo forintoch napr. 25. septembra 2012 v celkovej sume33 187,05 HUF, v účtovníctve prepočíta tento preddavok referenčným kurzom zo dňa 24. septembra2012, nie kurzom zo dňa 1. septembra 2012.

Ing. Marián Drozd

Daňový poradca – člen Slovenskej komory daňových poradcov,č. osvedčenia 87/92. Znalec – zapísaný v zozname znalcov

MS SR, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ev. číslo 910609.Audítor – člen Slovenskej komory audítorov, licencia č. 894.

Daňovému poradenstvu a publikačnej činnostisa venuje od roku 1992.

48

Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa

Účtovná závierka za rok 2012

Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD. 5. 12. 2012 Žilina

13. 12. 2012 Bratislava

Daňové priznanie PO za rok 2012

Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD. 16. 1. 2013 Bratislava

Podrobné informácie na www.pp.sk, tel. číslo: + 421 41 70 53 222 alebo e-mail: [email protected].

Interná smernica –Oceňovanie majetku a záväzkov

vyjadrených v cudzej meneÚčtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierkuv peňažných jednotkách meny euro. Majetok a záväzky vyjadrené v cudzejmene musí účtovať v eurách aj v cudzej mene pri uplatnení spôsobov oceňova-nia v súlade s § 24 zákona o účtovníctve.

Prepočet cudzej meny na eurá musí vykonať ku dňu ocenenia, ktorým je:

� deň uskutočnenia účtovného prípadu,

� deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

� iný deň v priebehu účtovného obdobia, ak to vyžaduje osobitný predpis.

Zákon o účtovníctve umožňuje na prepočet použiť nasledovné kurzy:

� referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou,

� referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Národnou bankou Slovenska,

� kurzy uvádzané v kurzovom lístku komerčnej banky alebo zmenárne – tzv. zme-nárenský kurz,

� vážený aritmetický priemer – tzv. VAP,

� metódu, keď prvá cena na ocenenie prírastku v eurách sa použije ako prvá cenana ocenenie úbytku cudzej meny v eurách – tzv. metóda FIFO.

Všeobecným kurzom na prepočet cudzej meny na eurá je referenčný výmennýkurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS, ktorým sa vykoná prepočet majetkua záväzkov vyjadrených v cudzej mene na eurá:

� v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu,

� v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

� v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od za-hraničnej zanikajúcej právnickej osoby.

Na ocenenie prírastku cudzej meny vo valutovej pokladnici aj na devízovom účtemôže účtovná jednotka použiť:

� referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS alebo

� kurz, za ktorý bola cudzia mena nakúpená – zmenárenský kurz, alebo

� hodnotu inej cudzej meny v eurách – ak bola cudzia mena zakúpená za inú cudziumenu.

Na ocenenie úbytku cudzej meny vo valutovej pokladnici aj na devízovom účtemôže účtovná jednotka použiť:

49

DÚ

PP1/

2013

INTE

RN

ÉSM

ERN

ICE

� referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS alebo

� vážený aritmetický priemer – VAP, alebo,

� metódu, keď prvá cena na ocenenie prírastku v eurách sa použije ako prvá cenana ocenenie úbytku cudzej meny v eurách – FIFO.

Na ocenenie pohľadávky alebo záväzku v cudzej mene spojených s účtovaním po-skytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene musí použiť kurz použitý v časeprijatia alebo poskytnutia preddavku.

Rozdiely vznikajúce pri prepočte majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej menedvoma rôznymi kurzami ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, resp. ku dňu, kuktorému sa zostavuje účtovná závierka, predstavujú kurzové rozdiely.

Ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu vznikajú kurzové rozdiely pri:

� inkase pohľadávok,

� platbe záväzkov,

� predaji dlhodobého hmotného majetku,

� predaji krátkodobého finančného majetku.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, vznikajú kurzové rozdielyz ocenenia majetku a záväzkov, ktoré musí účtovná jednotka účtovať v eurách ajv cudzej mene, t. j. pri:

� základnom imaní, pohľadávkach, záväzkoch, podieloch, cenných papieroch, deri-vátoch, ceninách a peňažných prostriedkoch,

� opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky,ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.

Kurzové rozdiely nevznikajú na účtoch, ktoré majú charakter preddavku.

Na účely zákona o dani z príjmov daňovník:

� zahrnie kurzové rozdiely vznikajúce medzi hodnotou zostatku peňažných pro-striedkov v cudzej mene ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a ichhodnotou zaúčtovanou pri nadobudnutí, tzv. realizované kurzové rozdiely, do zá-kladu dane v zdaňovacom období vzniku kurzových rozdielov,

� zahrnie kurzové rozdiely vznikajúce z dôvodu zostatku na účte majetku a záväz-kov, tzv. nerealizované kurzové rozdiely, do základu dane v zdaňovacom obdobívzniku kurzových rozdielov v účtovníctve, ak neuplatnil postup podľa § 17 ods. 17zákona o dani z príjmov,

� ak podľa § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov pred začatím zdaňovacieho obdo-bia doručil správcovi dane oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov vzni-kajúcich v účtovníctve z dôvodu nerealizovaného inkasa pohľadávok aleboneuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závier-ka, do základu dane v období, v ktorom o nich účtuje – zahrnie tieto rozdiely do zá-kladu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu po-hľadávky alebo platbe alebo odpisu záväzku.

50

Účtovná jednotka je povinná používať zvolenú účtovnú metódu používania kurzov navšetky účtovné prípady v rámci daného obchodu a na všetky obchody a ich oceneniev priebehu účtovného obdobia a v účtovnej závierke. Z uvedeného vyplýva, že vzhľa-dom na rôzne variantné riešenia používania kurzov na prepočet majetku a záväzkovv cudzej mene je povinná v internej smernici stanoviť spôsoby oceňovania a kurzy, kto-ré bude používať pri prepočte majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene na eurá.

Vzor internej smernice

Názov smernice: Oceňovanie majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene

Firma: AB-CD, s. r. o., Košice

Právna forma: právnická osoba

Sídlo: Prešovská 13, 040 01 Košice

IČO: 10123321

DIČ: 1011228855

Dátum účinnosti: 1. januára 2013

I. Všeobecné ustanovenia

1. Účel a dôvod vydania smernice

Túto smernicu vydávame za účelom:

� stanovenia jednotného postupu pri oceňovaní majetku a záväzkov vyjadrenýchv cudzej mene,

� vytvárania analytických účtov k syntetickým účtom majetku a záväzkov vyjadre-ných v cudzej mene,

� používania kurzov a metód na prepočet cudzej meny na eurá,

� zisťovania a účtovania kurzových rozdielov,

� zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane,

� stanovenia zodpovedných osôb za oceňovanie majetku a záväzkov vyjadrenýchv cudzej mene.

Táto smernica je považovaná za účtovný záznam a je súčasťou účtovnej dokumentácie.

2. Súvisiace predpisy

� zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,

� opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postu-poch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústavepodvojného účtovníctva v znení neskorších opatrení,

� zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

51

Interná smernica pre oceňovanie v cudzej mene

II. Oceňovanie jednotlivých druhov majetku a záväzkov vyjadrenýchv cudzej mene

1. Analytické účty k majetku a záväzkom vyjadreným v cudzej mene

Pri vytváraní analytických účtov k syntetickým účtom majetku a záväzkov vyjadre-ných v cudzej mene sa zohľadňuje členenie podľa jednotlivých cudzích mien. Sa-mostatné analytické účty podľa jednotlivých mien sa vytvárajú aj k syntetickým účtomopravných položiek a rezerv, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrenév cudzej mene. Analytické účty musia byť súčasťou účtovej osnovy platnej pre prísluš-né účtovné obdobie.

Na analytických účtoch sú vyčíslované a účtované aj vznikajúce kurzové rozdiely.

2. Pokladnice vedené v cudzej mene

Pre každú cudziu menu sa vedie samostatná valutová pokladnica.

Na prepočet prírastku cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz ur-čený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovnéhoprípadu, pričom dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň, v ktorý bola cudziamena zakúpená, alebo deň, v ktorý bola hotovosť v cudzej mene od inej fyzickej oso-by alebo právnickej osoby prevzatá.

Aj na prepočet prírastku cudzej meny zakúpenej za inú cudziu menu sa použije refe-renčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňuuskutočnenia účtovného prípadu.

Ak ide o prírastok cudzej meny v dôsledku vyúčtovania poskytnutého alebo prijatéhopreddavku v cudzej mene vo vzťahu k zamestnancom alebo iným fyzickým a právnic-kým osobám, na prepočet sa použije kurz, ktorý bol použitý pri prijatí alebo poskytnutípreddavku.

Na prepočet úbytku cudzej meny na eurá sa použije metóda FIFO – keď prvá cenapoužitá na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na oce-nenie úbytku cudzej meny v eurách.

Ak ide o úbytok cudzej meny v dôsledku vyúčtovania poskytnutého alebo prijatéhopreddavku v cudzej mene vo vzťahu k zamestnancom alebo iným fyzickým a právnic-kým osobám, na prepočet sa použije kurz, ktorý bol použitý pri prijatí alebo poskytnutípreddavku.

Zostatok hotovosti vo valutovej pokladnici k poslednému dňu účtovného obdobia saocení referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň,ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a rozdiel oproti vykázanému zostatku cu-dzej meny v eurách sa zaúčtuje ako kurzový rozdiel.

V priebehu účtovného obdobia sa na účtoch valutovej pokladnice o kurzových rozdie-loch neúčtuje.

52

3. Bankové účty vedené v cudzej mene

Pre každú cudziu menu sa vedie osobitný bankový devízový účet.

Na prepočet prírastku cudzej meny na eurá na devízovom účte sa použije referenč-ný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňuuskutočnenia účtovného prípadu, pričom dňom uskutočnenia účtovného prípadu jedeň, v ktorý bola cudzia mena na devízový účet pripísaná.

Ak ide o prírastok cudzej meny na devízový účet v dôsledku vyúčtovania poskytnuté-ho alebo prijatého preddavku v cudzej mene vo vzťahu k zamestnancom alebo inýmfyzickým a právnickým osobám, na prepočet sa použije kurz, ktorý bol použitý priprijatí alebo poskytnutí preddavku.

Na prepočet úbytku cudzej meny na eurá z devízovéhoúčtu sa použije metóda FIFO– keď prvá cena použitá na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije akoprvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách.

Ak ide o úbytok cudzej meny z devízovéhoúčtu v dôsledku vyúčtovania poskytnutéhoalebo prijatého preddavku v cudzej mene vo vzťahu k zamestnancom alebo iným fy-zickým a právnickým osobám, na prepočet sa použije kurz, ktorý bol použitý pri prijatíalebo poskytnutí preddavku.

Zostatok cudzej meny na devízovom účte k poslednému dňu účtovného obdobia saocení referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň,ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a rozdiel oproti vykázanému zostatku cu-dzej meny v eurách sa zaúčtuje ako kurzový rozdiel.

V priebehu účtovného obdobia sa na účtoch devízovýchúčtov o kurzových rozdielochneúčtuje.

4. Pohľadávky v cudzej mene

Pohľadávky vyjadrené v cudzej mene sa pri ich vzniku prepočítajú na eurá referenč-ným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajú-ci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, pričom dňom uskutočnenia účtovného prípa-du pri pohľadávkach z obchodného styku je deň dodania tovaru alebo služby a priostatných pohľadávkach deň uvedený na účtovnom doklade.

Pri inkase pohľadávky v cudzej mene sa použije kurz ustanovený pre ocenenie prí-rastku cudzej meny vo valutovej pokladnici podľa bodu 2 a na devízový účet podľabodu 3. Pri inkase pohľadávky v cudzej mene na bankový účet vedený v eurách sapoužije kurz komerčnej banky uvedený na bankovom výpise.

Pri inkase pohľadávky v cudzej mene vzniká kurzový rozdiel ku dňu uskutočnenia úč-tovného prípadu v dôsledku iného ocenenia pohľadávky pri jej inkase a iného ocene-nia pri jej vzniku a účtuje sa na príslušnom účte pohľadávky.

Nevyinkasované pohľadávky vyjadrené v cudzej mene k poslednému dňu účtovnéhoobdobia sa ocenia referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB

53


alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a rozdiel oproti oceneniupri vzniku pohľadávky sa zaúčtuje ako kurzový rozdiel na príslušnom účtepohľadávky.

5. Záväzky v cudzej mene

Záväzky vyjadrené v cudzej mene sa pri ich vzniku prepočítajú na eurá referenčnýmvýmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúcidňu uskutočnenia účtovného prípadu, pričom dňom uskutočnenia účtovného prípadupri záväzkoch z obchodného styku je deň dodania tovaru alebo služby a pri ostatnýchzáväzkoch deň uvedený na účtovnom doklade.

Pri úhrade záväzku v cudzej mene sa použije kurz ustanovený pre ocenenie úbytkucudzej meny vo valutovej pokladnici podľa bodu 2 a na devízovom účte podľa bodu 3.Pri úhrade záväzku v cudzej mene z bankového účtu vedeného v eurách sa použijekurz komerčnej banky uvedený na bankovom výpise.

Pri úhrade záväzku v cudzej mene vzniká kurzový rozdiel ku dňu uskutočnenia účtov-ného prípadu v dôsledku iného ocenenia záväzku pri jeho úhrade a iného oceneniapri jeho vzniku a účtuje sa na príslušnom účte záväzku. Kurzové rozdiely súvisiaces úhradou záväzku za obstaranie majetku nie sú súčasťou obstarávacej cenymajetku.

Neuhradené záväzky vyjadrené v cudzej mene k poslednému dňu účtovného obdo-bia sa ocenia referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB aleboNBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a rozdiel oproti oceneniu privzniku záväzku sa zaúčtuje ako kurzový rozdiel na príslušnom účte záväzku.

6. Prijaté a poskytnuté preddavky v cudzej mene

Pri prijatí preddavku v cudzej mene sa pri prvotnom zaúčtovaní prijatého preddavkuna účtoch 324 – Prijaté preddavky a 475 – Dlhodobé prijaté preddavky použije kurzpoužívaný pre prepočet prírastku cudzej meny na eurá v súlade s bodom 2 a 3. Kurzpoužitý pri prijatí preddavku sa použije aj pri zúčtovaní prijatého preddavku.

Pri poskytnutí preddavku v cudzej mene sa pri prvotnom zaúčtovaní poskytnutéhopreddavku na účtoch 314 – Poskytnuté preddavky, 335 – Pohľadávky voči zamest-nancom a 355 – Ostatné pohľadávky voči spoločníkom a členom použije kurz použí-vaný pre prepočet úbytku cudzej meny na eurá v súlade s bodom 2 a 3. Kurz použitýpri poskytnutí preddavku sa použije aj pri zúčtovaní poskytnutého preddavku.

Prijaté a poskytnuté preddavky sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,neprepočítavajú.

Z dôvodu použitia rovnakého kurzu pri vzniku aj pri zúčtovaní preddavkov v cudzejmene a neprepočítavania preddavkov v cudzej mene ku dňu, ku ktorému sa zostavu-je účtovná závierka, na účtoch preddavkov kurzové rozdiely nevznikajú.

54

7. Ostatné účty, na ktorých kurzové rozdiely nevznikajú

Pri vzniku účtovného prípadu, ktorým je náklad alebo výnos budúceho obdobia v cu-dzej mene účtovaný na účte 381 – Náklady budúcich období a 384 – Výnosy budú-cich období, sa na prepočet použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásenýECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.Kurz po-užitý pri vzniku účtovného prípadu sa použije aj pri ostatných účtovných prípadochsúvisiacich s týmto účtovným prípadom. Z dôvodu použitia rovnakého kurzu pri vzni-ku aj zúčtovaní a neprepočítavania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovnázávierka, kurzové rozdiely nevznikajú.

Na nevyfakturované dodávky a služby ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná zá-vierka, účtované na účte 326 – Nevyfakturované dodávky a nevyfakturované pohľa-dávky, ak nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka ku dňu, ku ktorému sa zostavu-je účtovná závierka, účtované na samostatnom analytickom účte 378 – Iné pohľadáv-ky, sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň, kuktorému sa zostavuje účtovná závierka. Kurz použitý ku dňu, ku ktorému sa zostavujeúčtovná závierka, sa použije aj pri zúčtovaní na účet záväzku alebo pohľadávky.Z dôvodu použitia rovnakého kurzu kurzový rozdiel nevzniká.

8. Opravné položky a rezervy tvorené k majetku vyjadrenému v cudzej mene

Ak sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, tvoria opravné položky k po-hľadávkam vyjadreným v cudzej mene, opravné položky sa tvoria v príslušnej cudzejmene. Na ocenenie v eurách sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásenýECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Ak v nasledujúcomúčtovnom období trvá opodstatnenosť opravných položiek k pohľadávkam, ku dňu, kuktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa ocenia referenčným výmenným kurzomurčeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovnázávierka, a vzniknutý rozdiel sa zaúčtuje ako kurzový rozdiel.

Kurzový rozdiel k opravným položkám k pohľadávkam vzniká ku dňu uskutočneniaúčtovného prípadu– pri inkase pôvodnej pohľadávky v cudzej mene v dôsledku inéhoocenenia opravnej položky pri jej zúčtovaní a iného ocenenia pri jej tvorbe a účtuje sana príslušnom účte opravnej položky.

Kurzový rozdiel k opravným položkám k pohľadávkam nevzniká pri vyradeníopravnejpoložky z dôvodu zániku predpokladu zníženia hodnoty pohľadávky, opravná polož-ka sa vyradí v evidovanej výške v eurách aj v cudzej mene.

Rezervy tvorené v súlade s internou smernicou pre tvorbu a použitie rezerv na maje-tok a záväzky vyjadrené v cudzej mene sa tvoria v príslušnej cudzej mene.

Rezervy v cudzej mene tvorené v priebehu účtovného obdobia (rezerva na reklamáciea záručné opravy) sa ocenia referenčným výmenným kurzom určeným a vyhlásenýmECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, pričomdňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň tvorby rezervy ustanovený v internejsmernici pre tvorbu a použitie rezerv. Zostatok rezerv v cudzej mene k poslednému

55


dňu účtovného obdobia sa ocení referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláse-ným ECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a rozdiel oprotivykázanému zostatku rezerv v eurách sa zaúčtuje ako kurzový rozdiel.

Rezervy v cudzej mene tvorené ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka(rezerva na nevyfakturované dodávky a služby), sa ocenia referenčným výmennýmkurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavujeúčtovná závierka.

Kurzový rozdiel k rezervám vzniká ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu pri čerpa-ní rezervy v dôsledku iného ocenenia rezervy pri jej použití a iného ocenenia pri jejtvorbe a účtuje sa na príslušnom účte rezervy.

Kurzový rozdiel k rezervám nevzniká pri zrušení rezervy, rezerva sa zruší v evidova-nej výške v eurách aj v cudzej mene.

9. Účtovanie kurzových rozdielov a ich zahrnovanie do základu dane

Kurzové rozdiely sa účtujú na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu663 – Kurzové zisky, okrem kurzových rozdielov vznikajúcich pri majetku a záväz-koch oceňovaných reálnou hodnotou a účtujú sa takým istým spôsobom ako zmenareálnej hodnoty a pri podieloch na základnom imaní v obchodných spoločnostiachoceňovaných metódou vlastného imania a účtujú sa ako súčasť ocenenia metódouvlastného imania.

Kurzové rozdiely, ktoré vznikli v priebehu účtovného obdobia a ku dňu, ku ktorému sazostavuje účtovná závierka, sa zahrnú do základu dane v tom období, v ktorom sao nich účtuje v účtovníctve, t. j. neuplatní sa postup podľa § 17 ods. 17 zákona o daniz príjmov, ktorý umožňuje nezahrnovať kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctvez dôvodu nerealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkovku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, do základu dane v období, v kto-rom o nich účtuje, ale až v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo od-pisu pohľadávky alebo platbe alebo odpisu záväzku.

III. Záverečné ustanovenia

1. Spoločnosť je povinná stanovené metódy a zásady používať počas celého účtov-ného obdobia a v účtovnej závierke.

2. Za účtovanie majetku vyjadreného v cudzej mene v eurách aj v cudzej mene a po-užívanieustanovených kurzov na prepočet cudzej meny na eurá zodpovedá hlav-ný účtovník.

3. Nedodržanie tejto smernice sa klasifikuje ako porušenie pracovnej disciplíny.

V Košiciach dňa 26. 9. 2012

Vypracoval: ____________________ Schválil: ____________________

Ing. Eva Gášpárová

56

Úplné znenie zákona o miestnychdaniach a miestnom poplatku

za komunálne odpadya drobné stavebné odpady

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunál-ne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 733/2004 Z. z., zákonač. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 517/2005 Z. z., zákonač. 120/2006 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 538/2007 Z. z., zákonač. 465/2008 Z. z., zákona č. 535/2008 Z. z., zákona č. 467/2009 Z. z., zákonač. 527/2010 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 460/2011 Z. z., zákonač. 548/2011 Z. z., zákona č. 68/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z. a zákonač. 343/2012 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uznieslana tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

§ 1Predmet úpravy

Týmto zákonom sa ustanovujú miestne danea miestny poplatok za komunálne odpady a drobnéstavebné odpady.

§ 2Druhy miestnych daní

(1) Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec,sú:

a) daň z nehnuteľností,b) daň za psa,c) daň za užívanie verejného priestranstva,d) daň za ubytovanie,e) daň za predajné automaty,f) daň za nevýherné hracie prístroje,g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla

v historickej časti mesta,h) daň za jadrové zariadenie.(2) Obec ukladá miestny poplatok za komunál-

ne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len„poplatok“).

(3) Miestnou daňou, ktorú môže ukladať vyššíúzemný celok, je daň z motorových vozidiel.

§ 3Zdaňovacie obdobie

Zdaňovacím obdobím miestnych daní uvede-ných v § 2 ods. 1 písm.a), b), e), f) a h), ods. 3 a po-platku uvedeného v § 2 ods. 2 je kalendárny rok, ak§ 90 ods. 3 až 6 neustanovujú inak.

DRUHÁ ČASŤDAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ

§ 4Daň z nehnuteľností zahŕňa

a) daň z pozemkov,b) daň zo stavieb,c) daň z bytov a z nebytových priestorov v byto-

vom dome1) (ďalej len „daň z bytov“).

Daň z pozemkov

§ 5Daňovník

(1) Daňovníkom dane z pozemkov, ak v odse-ku 2 nie je ustanovené inak, je

a) vlastník pozemku,

57

PRÁV

NE

PRED

PISY

DÚ

PP1/

2013

58

b) správca pozemku vo vlastníctve štátu,2) správ-ca pozemku vo vlastníctve obce3) alebo správ-ca pozemku vo vlastníctve vyššieho územné-ho celku4) zapísaný v katastri nehnuteľností(ďalej len „kataster“).

(2) Daňovníkom dane z pozemkov jea) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej

boli pridelené na obhospodarovanie náhradnépozemky vyčlenené z pôdneho fondu užíva-ného právnickou osobou až do vykonania po-zemkových úprav,5)

b) nájomca, ak1.nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má tr-

vať najmenej päť rokov a nájomca je zapí-saný v katastri,

2.má v nájme pozemky spravované Sloven-ským pozemkovým fondom,6)

3.má v nájme náhradné pozemky daňovníkauvedeného v písmene a).

(3) Ak nemožno určiť daňovníka podľa odsekov1 a 2, je daňovníkom osoba, ktorá pozemok sku-točne užíva.

(4) Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerýchdaňovníkov, daňovníkom dane z pozemkov je každýspoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckehopodielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, da-ňovníkov dane z pozemkov zastupuje jeden z nicha ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojhopodielu na dani. Ak je pozemok v bezpodielovomspoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z po-zemkov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spo-ločne a nerozdielne.

§ 6Predmet dane

(1) Predmetom dane z pozemkov sú pozem-ky na území Slovenskej republiky v tomto čle-není:

a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, tr-valé trávnaté porasty,7)

b) záhrady,c) zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy,7)

d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske le-sy,8) rybníkys chovom rýb a ostatné hospodár-sky využívané vodné plochy,

e) stavebné pozemky.

(2) Predmetom dane z pozemkov nie súa) časti zastavaných plôch a nádvorí, ktoré sú

zastavané stavbami, ktoré sú predmetom da-ne zo stavieb alebo dane z bytov,

b) pozemky alebo ich časti, na ktorých sú postave-né pozemné komunikácie s výnimkou verejnýchúčelových komunikácií, a celoštátne železničnédráhy a regionálne železničné dráhy,

c) pozemky alebo ich časti zastavané stavbami,ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb podľa§ 10 ods. 3.

(3) Na zaradenie pozemku do príslušnejskupinypodľa odseku 1 je určujúce zaradenie pozemkupodľa katastra, ak v odseku 4 nie je ustanovenéinak. Pre zaradenie lesného pozemku do kategórielesa je určujúci program starostlivosti o lesy.

(4) Na účely tohto zákona sa za stavebný poze-mok považuje pozemok uvedený v právoplatnomstavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudač-ného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetomdane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbas bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predme-tom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru sta-vebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelnéčísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povo-lení.

(5) Stavebným pozemkom podľa odseku 4 nie jena účely tohto zákona pozemok uvedený v právo-platnom stavebnom povolení na zmenu stavby,najmä ak ide o prístavbu, nadstavbu a stavebnúúpravu.

(6) Za ostatné hospodársky využívané vodnéplochy podľa odseku 1 písm. d) sa považujú vodnéplochy využívané najmä na produkciu vodných ži-vočíchov, chov hydiny alebo iných živočíchov, naprodukciu rastlinných alebo iných produktov.

(7) Časti plôch a nádvorí zastavaných stavba-mi,9) ktoré nie sú stavbami podľa § 10 ods. 2, sa po-važujú za pozemky podľa odseku 1 písm. c).

§ 7Základ dane

(1) Základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1písm. a) je hodnota pozemku bez porastov určenávynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnotypôdy za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 1.

(2) Základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1písm. b), c) a e) je hodnota pozemku určená vyná-sobenímvýmery pozemkov v m2 a hodnoty pozem-kov za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 2, ak v odseku 6nie je uvedená iná hodnota pozemku podľa § 6ods. 1 písm. e).

(3) Základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1písm. d) je hodnota pozemku bez porastov určenávynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnotypozemku zistenej na 1 m2 podľa predpisov o stano-vení všeobecnej hodnoty majetku.10)

(4) Správca dane môže všeobecne záväznýmnariadením11) ustanoviť, že namiesto nulovej hod-noty pozemku uvedenej v prílohe č. 1 sa použijehodnota pozemku za 1 m2 uvedená vo všeobecnezáväznom nariadení,11) ktorá nesmie presiahnuť50 % hodnoty pozemku podľa prílohy č. 1 určenejza okres, do ktorého príslušné katastrálne územiepatrí. Takto ustanovená hodnota pozemku sa po-užije len, ak daňovník hodnotu pozemku nepre-ukáže znaleckým posudkom.

(5) Správca dane môže všeobecne záväznýmnariadením11) ustanoviť, že namiesto hodnoty po-zemku zistenej za 1 m2 podľa predpisov o stanove-ní všeobecnej hodnoty majetku10) sa použije hod-nota pozemku za 1 m2 uvedená vo všeobecne zá-väznom nariadení.11) Takto ustanovená hodnotapozemku sa použije len, ak daňovník hodnotu po-zemku nepreukáže znaleckým posudkom.

(6) Správca dane môže všeobecne záväznýmnariadením11) ustanoviť, že namiesto hodnoty po-zemku podľa § 6 ods. 1 písm. e) uvedenej v príloheč. 2 sa použije hodnota pozemku uvedená vo vše-obecne záväznom nariadení.11)

§ 8Sadzba dane

(1) Ročná sadzba dane z pozemkov je 0,25 %.(2) Ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa od-

seku 1 môže správca dane všeobecne záväznýmnariadením11) podľa miestnych podmienok v obcialebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom ka-tastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťouod 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.Správca dane môže všeobecne záväzným naria-dením11) podľa miestnych podmienok v obci alebo

v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrál-nom území ustanoviť ročné sadzby dane rôznepre jednotlivé skupiny pozemkov podľa § 6 ods. 1.Takto ustanovená ročná sadzba dane z pozem-kov nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej roč-nej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správ-com dane vo všeobecne záväznom nariadení.11)

Ročná sadzba dane za pozemky funkčne spojenéso stavbou jadrového zariadenia nesmie presiah-nuť 100-násobok ročnej sadzby dane podľa odse-ku 1.

(3) Na účely tohto zákona sa za pozemok funk-čne spojený so stavbou jadrového zariadenia po-važuje pozemok, ktorý je nevyhnutne potrebný naprevádzku jadrového zariadenia a jeho fyzickúochranu podľa osobitného predpisu.11aaa)

(4) Správca dane môže všeobecne záväznýmnariadením11) na jednotlivé skupiny pozemkovpodľa § 6 ods. 1, na ktoré bolo vydané povoleniedobývania ložiska nevyhradeného nerastu11aa) ale-bo na ktorých sa nachádza zariadenie na výrobuelektriny zo slnečnej energie,11ab) ustanoviť inúsadzbu dane ako v odseku 2. Takto ustanovenáročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiah-nuť 5-násobok najnižšej sadzby dane z pozemkovustanovenej správcom dane vo všeobecne záväz-nom nariadení11) podľa odseku 2.

(5) Ak ročná sadzba dane z pozemkov ustano-vená podľa odsekov 2 a 4 presiahne 5-ná-sobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozem-kov ustanovenej správcom dane vo všeobecne zá-väznom nariadení,11) uplatní sa ročná sadzba danez pozemkov podľa odseku 1.

§ 8aVýpočet dane z pozemkov

Daň z pozemkov sa vypočíta ako súčin základudane podľa § 7 a ročnej sadzby dane z pozemkovpodľa § 8.

Daň zo stavieb

§ 9Daňovník

(1) Daňovníkomdane zo stavieb je vlastníkstav-by alebo správca stavby vo vlastníctve štátu,2) ale-bo správca stavby vo vlastníctve obce,3) alebo

59

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ...

správca stavby vo vlastníctve vyššieho územnéhocelku4) (ďalej len „vlastník stavby“).

(2) Pri stavbách spravovaných Slovenským po-zemkovým fondom,6) ktoré sú v nájme, je daňovní-kom nájomca.

(3) Ak nemožno určiť daňovníka podľa odsekov1 a 2, daňovníkom je fyzická osoba alebo právnic-ká osoba, ktorá stavbu skutočne užíva.

(4) Ak je stavba v spoluvlastníctveviacerých da-ňovníkov, daňovníkom dane zo stavieb je každýspoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastnícke-ho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú,daňovníkovdane zo stavieb zastupuje jeden z nicha ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svoj-ho podielu na dani. Ak je stavba v bezpodielovomspoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane zostavieb sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spo-ločne a nerozdielne.

§ 10Predmet dane

(1) Predmetom dane zo stavieb sú stavby naúzemí Slovenskej republiky v tomto členení:

a) stavby na bývanie11a) a drobné stavby,11b) ktorémajú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu,

b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skle-níky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavbyvyužívané na skladovanie vlastnej pôdohos-podárskej produkcie vrátane stavieb na vlast-nú administratívu,

c) stavby rekreačných a záhradkárskych cháta domčekov na individuálnu rekreáciu,

d) samostatne stojace garáže a samostatnéstavby hromadných garáží a stavby určenéalebo používané na tieto účely, postavené mi-mo bytových domov,

e) priemyselné stavby, stavby slúžiace energeti-ke, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby vy-užívané na skladovanie vlastnej produkcievrátane stavieb na vlastnú administratívu,

f) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovúčinnosť, skladovanie a administratívu súvisia-cu s ostatným podnikaním a so zárobkovoučinnosťou,

g) ostatné stavby neuvedené v písmenách a)až f).

(2) Predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktorémajú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebopodzemných podlaží, spojené so zemou pevnýmzákladom. Na daňovú povinnosť nemá vplyv sku-točnosť, že stavba sa prestala užívať.

(3) Predmetom dane zo stavieb nie sú stav-by

a) s bytmi alebo nebytovými priestormi, ktoré súpredmetom dane z bytov,

b) priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení naochranu pred povodňami a rozvodov tepelnejenergie.

(4) Na zaradenie stavby podľa odseku 1 je roz-hodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacie-ho obdobia.

§ 11Základ dane

Základom dane zo stavieb je výmera zastavanejplochy v m2. Zastavanou plochou sa rozumie pôdo-rys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnejčasti stavby, pričom sa do zastavanej plochy neza-počítava prečnievajúca časť strešnej konštrukciestavby.

§ 12Sadzba dane

(1) Ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 euraza každý aj začatý m2 zastavanej plochy.

(2) Ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku1 môže správca dane všeobecne záväzným naria-dením11) podľa miestnych podmienok v obci alebojej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrál-nom územíznížiťalebo zvýšiť s účinnosťou od 1. ja-nuára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správ-ca dane môže všeobecne záväzným nariadením11)

podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jed-notlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnomúzemíurčiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhystavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročnásadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedenýchv § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok naj-nižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenejsprávcom dane vo všeobecne záväznom nariade-ní11) pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104fods. 3 neustanovuje inak.

60

(3) Pri viacpodlažných stavbách môže správcadane všeobecne záväzným nariadením11) podľamiestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivejčasti určiť príplatok za podlažie v sume najviac0,33 eura za každé ďalšie podlažie okrem prvéhonadzemného podlažia.

(4) Podlažie stavby je časť vnútorného priestorustavby vymedzená podlahou a stropnou konštruk-ciou. V prípade, že stavba nemá stropnú konštruk-ciu, za podlažie sa na účely zákona považuje časťstavby vymedzená podlahou a strešnou konštruk-ciou.

(5) Nadzemné podlažie je každé podlažie,ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšienež 0,80 m pod najvyšším bodom priľahlého te-rénu v pásme širokom 5,00 m po obvode stav-by.

(6) Ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré súurčené rôzne sadzby dane podľa odseku 2 a prí-platok za podlažie podľa odseku 3, pomerná časťzákladu dane sa zistí ako pomer podlahovej plochyčasti stavby využívanej na jednotlivý účel využitiak celkovej podlahovej ploche stavby.

§ 12aVýpočet dane zo stavieb

(1) Daň zo stavieb sa vypočíta ako súčin zákla-du dane podľa § 11 a ročnej sadzby dane zo sta-vieb podľa § 12.

(2) Ak ide o viacpodlažnú stavbu, daň zo staviebsa vypočíta ako súčin základu dane podľa § 11a ročnej sadzby dane zo stavieb podľa § 12 zvýše-nej o súčin počtu ďalších podlaží a príplatku zapodlažie podľa § 12 ods. 3. Do počtu ďalšíchpodla-ží pri výpočte dane zo stavieb v prípade viac-podlažnej stavby sa nezapočítava prvé nadzemnépodlažie.

(3) Ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré súurčené rôzne sadzby dane podľa § 12 ods. 2 a prí-platok za podlažie podľa § 12 ods. 3, daň sa vypo-číta ako súčet pomerných častí dane. Pomernáčasť dane sa vypočíta ako súčin zastavanej plochystavby, pomernej časti základu dane a sadzby da-ne na príslušný účel využitia stavby zvýšenej o sú-čin počtu ďalších podlaží a príplatku za podlažiepodľa § 12 ods. 3.

Daň z bytov

§ 13Daňovník

(1) Daňovníkom dane z bytov je vlastník bytualebo nebytového priestoru alebo správca bytualebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu,2)

správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlast-níctve obce,3) alebo správca bytu alebo nebytové-ho priestoru vo vlastníctvevyššieho územného cel-ku4) (ďalej len „vlastník bytu“).

(2) Ak sú byty alebo nebytové priestory v spolu-vlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom da-ne z bytov je každý spoluvlastníkpodľa výšky svoj-ho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spolu-vlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov zastu-puje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daňručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je byt ale-bo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodie-lovom spoluvlastníctvemanželov, daňovníkom da-ne z bytov sú obaja manželia, ktorí ručia za daňspoločne a nerozdielne.

§ 14Predmet dane

(1) Predmetom dane z bytov v bytovom dome,v ktorom aspoň jeden byt alebo nebytový priestornadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo práv-nické osoby, sú byty a nebytové priestory.

(2) Byt alebo časť bytu v bytovom dome, ktorý sak 1. januáru zdaňovacieho obdobia využíva na inýúčel ako bývanie, sa na účely tohto zákona pova-žuje za nebytový priestor.

§ 15Základ dane

Základom dane z bytov je výmera podlahovejplochy bytu alebo nebytového priestoru v m2.

§ 16Sadzba dane

(1) Ročná sadzba dane z bytov je 0,033 eura zakaždý aj začatý m2 podlahovej plochy bytu a neby-tového priestoru.

(2) Ročnú sadzbu dane z bytov za byt alebo ne-bytový priestor podľa odseku 1 môže správca dane

61


všeobecne záväzným nariadením11) podľa miest-nych podmienok v obci, jej jednotlivej časti alebov jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvý-šiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňo-vacieho obdobia. Takto ustanovená sadzba danez bytov za byt nesmie presiahnuť 10-násobok naj-nižšej ročnej sadzby dane z bytov za byt ustanove-nej vo všeobecne záväznom nariadení,11) ak § 104fods. 4 neustanovuje inak.

(3) Správca dane môže všeobecne záväznýmnariadením11) podľa miestnych podmienok v obci,jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrál-nom území ustanoviť rôznu ročnú sadzbu danez bytov za nebytový priestor určený na rôzne účelyv bytovom dome. Takto ustanovená sadzba danez bytov za nebytový priestor v bytovom dome ne-smie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadz-by dane z bytov za nebytový priestor v bytovom do-me ustanovenej vo všeobecne záväznom nariade-ní.11)

§ 16aVýpočet dane z bytov

Daň z bytov sa vypočíta ako súčin základu danepodľa § 15 a ročnej sadzby dane z bytov podľa§ 16.

Spoločné ustanoveniapre daň z nehnuteľnost í

§ 17Oslobodenie od dane a zníženie dane

(1) Od dane sú oslobodenéa) pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vo

vlastníctve obce, ktorá je správcom dane,a pozemky, stavby, byty a nebytové priestoryvo vlastníctve alebo v správe mestských častív Bratislave a Košiciach,

b) pozemky a stavby vo vlastníctve iného štátuužívané fyzickými osobami, ktoré požívajú vý-sady a imunitu podľa medzinárodného právaa nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republi-ky, za predpokladu, že je zaručená vzájomnosť,

c) pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníc-tve cirkví a náboženských spoločností regis-trovaných štátom, ktoré slúžia na vzdelávanie,

na vedeckovýskumné účely alebo na vykoná-vanie náboženských obradov,

d) pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníc-tve verejných vysokých škôl alebo vo vlastníc-tve štátu v správe štátnych vysokých škôl slú-žiace na vysokoškolské vzdelávanie alebona vedeckovýskumné účely,

e) pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníc-tve štátu v správe Slovenskej akadémie viedslúžiace na vedeckovýskumné účely,

f) pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníc-tve štátu alebo samosprávnych krajov slúžia-ce na stredné vzdelávanie11c) a na vyššie od-borné vzdelávanie11c) a slúžiace strediskámpraktického vyučovania a ak sú v zriaďovateľ-skej pôsobnosti štátu alebo samosprávnychkrajov,

g) pozemky verejne prístupných parkov vo vlast-níctve zdravotníckych zariadení poskytujúcichústavnú zdravotnú starostlivosť,11d)

h) pozemky, stavby a nebytové priestory vovlastníctve Slovenského Červeného kríža.

(2) Správca dane môže všeobecne záväznýmnariadením11) podľa miestnych podmienok v obcialebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie danez pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov

a) pozemky vo vlastníctveprávnických osôb, kto-ré nie sú založené alebo zriadené na podnika-nie,12)

b) pozemky, na ktorých sú cintoríny, kolumbáriá,urnové háje a rozptylové lúky,13)

c) močiare, plochy slatín a slancov, rašeliniská,remízky, háje, vetrolamy a pásma hygienickejochrany vodných zdrojov I. stupňa a II. stup-ňa,14) pásma ochrany prírodných liečivýchzdrojov I. stupňa a II. stupňa a zdrojov prírod-ných minerálnych vôd stolových I. stupňaa II. stupňa,15)

d) časti pozemkov, na ktorých sú zriadené me-račské značky, signály a iné zariadenia bodov,geodetických základov,16) stožiare rozvoduelektrickej energie,17) stĺpy telekomunikačnéhovedenia a televízne prevádzače, nadzemnéčasti zariadení na rozvod vykurovacích plynova pásy pozemkov v lesoch vyčlenené na roz-vod elektrickej energie a vykurovacíchplynov,

62

e) pozemky verejne prístupných parkov, priesto-rov a športovísk,

f) pozemky v národných parkoch, chránenýchareáloch, prírodných rezerváciách, prírodnýchpamiatok a vo vyhlásených ochranných pás-mach s tretím a štvrtým stupňom ochrany,18)

g) pozemky funkčne spojené so stavbami slúžia-cimi verejnej doprave,

h) pozemky užívané školami a školskými zaria-deniami,

i) lesné pozemky od nasledujúceho roka povzniku holiny do roku plánovaného začatia vý-chovnej ťažby (prvej prebierky),

j) pozemky, ktorých hospodárske využívanie jeobmedzené vzhľadom na podkopanie, ichumiestnenie v oblasti dobývacích priestorovalebo pásiem hygienickej ochrany vody II.a III. stupňa, ochranu a tvorbu životného pro-stredia, ich postihnutie ekologickými katastrofa-mi, nadmerným imisným zaťažením, na pozem-ky rekultivované investičným zúrodňovaním ok-rem rekultivácií plne financovaných zo štátnehorozpočtu, na rokliny, výmole, vysoké medzes kroviskami alebo kamením, pásma ochranyprírodných liečivých zdrojov II. a III. stupňaa zdrojov prírodných minerálnych vôd stolo-vých II. a III. stupňa,14) na genofondové plochy,brehové porasty a iné plochy stromovej a krovi-natej vegetácie na nelesných pozemkoch s pô-doochranou, ekologickou alebo krajinotvornoufunkciou,

k) pozemky, ktorých vlastníkmi sú občaniav hmotnej núdzi19) alebo občania starší ako62 rokov, ak tieto pozemky slúžia výhradne naich osobnú potrebu,

l) pozemky okrem pozemkov v zastavanej častiobce, na ktorých vykonávajú samostatne hos-podáriaci roľníci poľnohospodársku výrobuako svoju hlavnú činnosť.

(3) Správca dane môže všeobecne záväzným na-riadením11) podľa miestnych podmienok v obci alebojej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane alebooslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov

a) stavby alebo byty vo vlastníctve právnickýchosôb, ktoré nie sú založené alebo zriadené napodnikanie,12)

b) stavby alebo byty slúžiace školám, školskýmzariadeniam a zdravotníckym zariadeniam,zariadeniam na pracovnú rehabilitáciu a re-kvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnouschopnosťou,20) stavby užívané na účely so-ciálnej pomoci20a) a múzeá, galérie, knižnice,divadlá, kiná, amfiteátre, výstavné siene,osvetové zariadenia,

c) stavby alebo byty, ktorých využitie je obme-dzené z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie, sta-vebnej uzávery alebo umiestnenia na podko-panom pozemku,

d) stavby na bývanie a byty podľa druhej častitohto zákona vo vlastníctve občanov v hmot-nej núdzi,19) občanov starších ako 62 rokovalebo občanov s ťažkým zdravotným postih-nutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťaž-kým zdravotným postihnutím, alebo držiteľovpreukazu občana s ťažkým zdravotným po-stihnutím s potrebou sprievodcu, ako aj pre-važne alebo úplne bezvládnych občanov, kto-ré slúžia na ich trvalé bývanie,

e) garáže a nebytové priestory v bytových do-moch slúžiace ako garáž vo vlastníctve obča-nov starších ako 62 rokov alebo občanovs ťažkým zdravotným postihnutím, alebo drži-teľov preukazu občana s ťažkým zdravotnýmpostihnutím, alebo držiteľov preukazu občanas ťažkým zdravotným postihnutím s potrebousprievodcu, ktoré slúžia pre motorové vozidlopoužívané na ich dopravu,

f) stavby na pôdohospodársku produkciu, skle-níky, stavby využívané na skladovanie vlast-nej pôdohospodárskej produkcie, stavby prevodné hospodárstvo okrem stavieb na sklado-vanie inej ako vlastnej pôdohospodárskej pro-dukcie a stavieb na administratívu.

(4) Správca dane môže vo všeobecne záväznomnariadení11) podľa miestnych podmienok vekovúhranicu občanov uvedenú v odsekoch 2 a 3 zvýšiť.

(5) Pri súbehu zníženídane podľa odseku 2 ale-bo odseku 3 sa uplatní zníženie dane výhodnejšiepre daňovníka.

(6) Ak v prípade viacpodlažnej stavby je oslobo-dená iba časť stavby, pri určení základu dane sapostupuje takto:

63


a) výmera podlahových plôch časti stavby, ktoráje oslobodená od dane zo stavieb v m2, sa vy-delí celkovou výmerou podlahovej plochyvšetkých podlaží stavby v m2 vrátane výmerypodlahových plôch časti stavby, ktorá je oslo-bodená od dane zo stavieb,

b) podiel vypočítaný podľa písmena a), zaokrúh-lený na stotiny nadol, sa odpočíta od čísla 1,

c) rozdielom zisteným podľa písmenab) sa vyná-sobí celková výmera stavbou zastavanej plo-chy v m2.

(7) Jednotlivou časťou obce je územne celistváčasť obce, v ktorej je najmenej 5 % daňovníkovda-ne z nehnuteľností danej obce a ktorá je ustanove-ná vo všeobecne záväznom nariadení.11) Ak má da-ňovník viac nehnuteľností v jednotlivej časti obce,na účely ustanoveného percenta sa považuje zadaňovníka len raz. Jednotlivú časť obce môže tvoriťnajmä ulica, vzájomne susediace ulice alebo suse-diace parcely pozemkov.

§ 18Vznik a zánik daňovej povinnosti

(1) Daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňo-vacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacomobdobí, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom,správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľ-nosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. de-cembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovní-kovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo uží-vanie nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastní-kom, správcom, nájomcom alebo užívateľomnehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovaciehoobdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom.

(2) Na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozho-dujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Nazmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú po-vinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovaciehoobdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustano-vuje inak. V prípade nadobudnutia nehnuteľnostivydražením21) v priebehu roka daňová povinnosťvzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho podni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnu-teľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúcehopo dni schválenia príklepu súdom. Pri zániku vlast-níckych práv vydražením daňová povinnosť zaniká

posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikli vlast-nícke práva k vydraženej nehnuteľnosti.

§ 19 až § 21Zrušené.

TRETIA ČASŤDAŇ ZA PSA

§ 22Predmet dane

(1) Predmetom dane za psa je pes starší ako6 mesiacov chovaný fyzickou osobou alebo práv-nickou osobou.

(2) Predmetom dane za psa nie jea) pes chovaný na vedecké účely a výskumné účely,b) pes umiestnený v útulku zvierat,c) pes so špeciálnym výcvikom, ktorého vlastní

alebo používa občan s ťažkým zdravotnýmpostihnutím,

§ 23Daňovník

Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnickáosoba, ktorá je

a) vlastníkom psa alebob) držiteľom psa, ak sa nedá preukázať, kto psa

vlastní.

§ 24Základ dane

Základom dane je počet psov.

§ 25Sadzba dane

Sadzbu dane určí obec v eurách za jedného psaa kalendárny rok. Takto určená sadzba dane platíza každého ďalšieho psa u toho istého daňovníka.


Daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalen-dárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v kto-rom sa pes stal predmetom dane podľa § 22ods. 1, a zaniká posledným dňom mesiaca, v kto-rom pes prestal byť predmetom dane.

64

§ 27Zrušený.

§ 28Správa dane

Miestne príslušnouobcou je obec, na ktorej úze-mí je pes chovaný.

§ 29Splnomocňovacie ustanovenie

Obec ustanoví všeobecne záväzným nariade-ním11) najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzbydane podľa určených kritérií spojených s predme-tom dane, prípadné oslobodenia od dane alebozníženia dane.

ŠTVRTÁ ČASŤDAŇ ZA UŽÍVANIE

VEREJNÉHO PRIESTRANSTVA

§ 30Predmet dane

(1) Predmetom dane za užívanie verejnéhopriestranstva je osobitné užívanie verejného prie-stranstva.

(2) Verejným priestranstvom na účely tohto zá-kona sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníc-tve obce. Verejným priestranstvom na účely tohtozákona nie sú pozemky, ktoré obec prenajalapodľa osobitného zákona.22a)

(3) Osobitným užívanímverejného priestranstvasa rozumie umiestnenie zariadenia slúžiaceho naposkytovanie služieb, umiestnenie stavebného za-riadenia, predajného zariadenia, zariadenia cirku-su, zariadenia lunaparku a iných atrakcií,umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mi-mo stráženého parkoviska a podobne. Osobitnýmužívaním verejného priestranstva nie je užívanieverejného priestranstva v súvislosti s odstránenímporuchy alebo havárie rozvodov a verejnýchsietí.22b)

§ 31Daňovník

Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnickáosoba, ktorá verejné priestranstvo užíva.

§ 32Základ dane

Základom dane za užívanie verejného prie-stranstva je výmera užívaného verejného prie-stranstva v m2.

§ 33Sadzba dane

Sadzbu dane za užívanie verejného priestran-stva určí obec v eurách za každý aj začatý m2 oso-bitne užívanéhoverejného priestranstva a každý ajzačatý deň.

§ 34Vznik a zánik

daňovej povinnostiDaňová povinnosť vzniká dňom začatia osobit-

ného užívania verejného priestranstva a zanikádňom skončenia osobitného užívania verejnéhopriestranstva.

§ 34aOznamovacia povinnosť,

vyrubenie dane a platenie dane(1) Daňovník je povinný oznámiť svoj zá-

mer osobitného užívania verejného priestranstvasprávcovi dane najneskôr v deň vzniku daňovejpovinnosti.

(2) Obec vyrubí daň rozhodnutím najskôr v deňvzniku daňovej povinnosti. Vyrubená daň je splat-ná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnostirozhodnutia. Obec môže určiť splátky dane a leho-tu ich splatnosti v rozhodnutí.

(3) Ak daňová povinnosť zanikne a daňovníkoznámi túto skutočnosť správcovi dane do 30 dníodo dňa zániku daňovej povinnosti, správca da-ne vráti pomernú časť dane za zostávajúce dni,za ktoré bola daň zaplatená. Nárok na vráteniepomernej časti dane zaniká, ak daňovník v uve-denej lehote zánik daňovej povinnosti neozná-mi.

§ 35Správa dane

Miestne príslušnouobcou je obec, na ktorej úze-mí sa užívané verejné priestranstvo nachádza.

65



Obec ustanoví všeobecne záväzným nariade-ním11) najmä miesta, ktoré sú verejnými priestran-stvami, osobitné spôsoby ich užívania, sadzbu da-ne, prípadne rôzne sadzby dane podľa určenýchkritérií, náležitosti oznamovacej povinnosti, prípad-né oslobodenia od tejto dane alebo zníženiadane.

PIATA ČASŤDAŇ ZA UBYTOVANIE

§ 37Predmet dane

Predmetom dane za ubytovanie je odplatné pre-chodné ubytovanie fyzickej osoby v ubytovacomzariadení, ktorého kategorizáciu určuje osobitnýpredpis23) (ďalej len „zariadenie“).

§ 38Daňovník

Daňovníkom je fyzická osoba, ktorá sa v zaria-dení odplatne prechodne ubytuje.

§ 39Základ dane

Základom dane je počet prenocovaní.

§ 40Sadzba dane

Sadzbu dane určíobec v eurách na osobu a pre-nocovanie.

§ 41Vyberanie dane

Platiteľom dane je prevádzkovateľ zariadenia,ktorý odplatné prechodné ubytovanie poskytuje.

§ 42Správa dane

Miestne príslušnouobcou je obec, na ktorej úze-mí sa zariadenie nachádza.


Obec ustanoví všeobecne záväzným nariade-ním11) najmä náležitosti a lehotu oznamovacej

povinnosti platiteľa dane, sadzbu dane, rozsaha spôsob vedenia preukaznej evidencie na účelydane, spôsob vyberania dane, náležitosti potvrde-nia o zaplatení dane, lehoty a spôsoby jej odvoduobci, prípadnéoslobodenia od tejto dane alebo zní-ženia dane.

ŠIESTA ČASŤDAŇ ZA PREDAJNÉ AUTOMATY

§ 44Predmet dane

Predmetom dane za predajné automaty sú prí-stroje a automaty, ktoré vydávajú tovar za odplatu(ďalej len „predajné automaty“) a sú umiestnenév priestoroch prístupných verejnosti. Predmetomdane za predajné automaty nie sú automaty, ktorévydávajú cestovné lístky verejnej dopravy.

§ 45Daňovník

Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnickáosoba, ktorá predajné automaty prevádzkuje.

§ 46Základ dane

Základom dane je počet predajných automatov.

§ 47Sadzba dane

Sadzbu dane určí obec v eurách za jeden pre-dajný automat a kalendárny rok.


Daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalen-dárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v kto-rom sa predajný automat začal prevádzkovať,a zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom saukončilo jeho prevádzkovanie.

§ 49Zrušený.

§ 50Správa dane

Miestne príslušnouobcou je obec, na ktorej úze-mí sa predajné automaty prevádzkujú.

66


Obec ustanoví všeobecne záväzným nariade-ním11) najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzbydane podľa určených kritérií, rozsah a spôsob ve-denia preukaznej evidencie na účely dane, spôsobidentifikácie predajných automatov, prípadné oslo-bodenia od tejto dane alebo zníženia dane.

SIEDMA ČASŤDAŇ ZA NEVÝHERNÉ HRACIE PRÍSTROJE

§ 52Predmet dane

(1) Predmetom dane za nevýherné hracie prí-stroje sú hracie prístroje, ktoré sa spúšťajú aleboprevádzkujú za odplatu, pričom tieto hracie prístro-je nevydávajú peňažnú výhru a sú prevádzkovanév priestoroch prístupných verejnosti (ďalej len „ne-výherné hracie prístroje“).

(2) Nevýherné hracie prístroje sú:a) elektronické prístroje na počítačové hry,b) mechanické prístroje, elektronické prístroje,

automaty a iné zariadenia na zábavné hry.

§ 53Daňovník

Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnic-ká osoba, ktorá nevýherné hracie prístroje pre-vádzkuje.

§ 54Základ dane

Základom dane je počet nevýherných hracíchprístrojov.

§ 55Sadzba dane

Sadzbu dane určí obec v eurách za jeden nevý-herný hrací prístroj a kalendárny rok.


Daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalendár-neho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktoromsa nevýherný hrací prístroj začal prevádzkovať,

a zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom saukončilo jeho prevádzkovanie.

§ 57Zrušený.

§ 58Správa dane

Miestne príslušnouobcou je obec, na ktorej úze-mí sa nevýherné hracie prístroje prevádzkujú.


Obec ustanoví všeobecne záväzným nariade-ním11) najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzbydane podľa určených kritérií, rozsah a spôsob ve-denia preukaznej evidencie na účely dane, spô-sob identifikácie nevýherných hracích prístrojov,prípadné oslobodenia od dane alebo zníženia da-ne.

ÔSMA ČASŤDAŇ ZA VJAZD A ZOTRVANIE

MOTOROVÉHO VOZIDLA V HISTORICKEJČASTI MESTA

§ 60Predmet dane

(1) Predmetom dane za vjazd a zotrvanie moto-rového vozidla v historickej časti mesta je vjazda zotrvanie motorového vozidla24) v historickej častimesta.

(2) Predmetom dane nie je vjazd a zotrvaniemotorového vozidla v historickej časti mesta pričinnostiach spojených s ochranou zdravia, majet-ku a verejného poriadku.

§ 61Daňovník

Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnickáosoba, ktorá je držiteľom25) motorového vozidla.

§ 62Základ dane

Základom dane je počet dní vjazdu a zotrvaniamotorového vozidla v historickej časti mesta.

67


§ 63Sadzba dane

(1) Sadzbu dane určí obec v eurách za motoro-vé vozidlo a každý aj začatý deň vjazdu a zotrvaniav historickej časti mesta.

(2) Sadzba dane sa môže určiť aj paušálnou sumouza vjazd motorovým vozidlom do historickej časti mestabez ohľadu na počet dní zotrvania v tejto časti mesta.


Daňová povinnosť vzniká dňom vjazdu motoro-vého vozidla do historickej časti mesta a zotrvaniamotorového vozidla v historickej časti mesta a za-niká dňom výjazdu motorového vozidla z historic-kej časti mesta.

§ 64aOznamovacia povinnosť,

vyrubenie dane a platenie dane(1) Daňovník je povinný oznámiť svoj zámer vojsť

motorovým vozidlom do historickej časti mesta a zo-trvať motorovým vozidlom v historickej časti mestasprávcovi dane, najneskôr v deň vzniku daňovej po-vinnosti.

(2) Obec vyrubí daň rozhodnutím najskôr v deňvzniku daňovej povinnosti. Vyrubená daň je splat-ná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnostirozhodnutia. Obec môže určiť splátky dane a leho-tu ich splatnosti v rozhodnutí.

(3) Ak daňová povinnosť zanikne a daňovníkoznámi túto skutočnosť správcovi dane do 30 dníodo dňa zániku daňovej povinnosti, správca danevráti pomernú časť dane za zostávajúce dni, zaktoré bola daň zaplatená. Nárok na vrátenie po-mernej časti dane zaniká, ak daňovník v uvedenejlehote zánik daňovej povinnosti neoznámi.

§ 65Správa dane

Miestne príslušnouobcou je obec, na ktorej úze-mí sa historické časti nachádzajú.


Obec ustanoví všeobecne záväzným nariade-ním11) najmä vymedzenie historickej časti, sadzbu

dane, prípadnerôzne sadzby dane podľa určenýchkritérií alebo určí paušálnu sumu dane a podmien-ky vyberania paušálnej sumy dane, náležitostioznamovacej povinnosti, prípadné oslobodenia oddane alebo zníženia dane.

DEVIATA ČASŤDAŇ ZA JADROVÉ ZARIADENIE

§ 67Predmet dane

Predmetom dane za jadrové zariadenie je jadro-vé zariadenie, v ktorom prebieha štiepna reakciav jadrovom reaktore a vyrába sa elektrická ener-gia25a) (ďalej len „jadrové zariadenie“), a to aj počasť kalendárneho roka.

§ 68Daňovník

Daňovníkom dane je držiteľ povolenia na uvá-dzanie jadrového zariadenia do prevádzky a povo-lenia na prevádzku jadrového zariadenia25b) na vý-robu elektrickej energie.

§ 69Základ dane

Základom dane je výmera katastrálneho územiaobce v m2, ktoré sa nachádza v oblasti ohrozeniajadrovým zariadením schválenej Úradom jadrovéhodozoru Slovenskej republiky.25c) Na zmenu oblastiohrozenia jadrovým zariadením v priebehu zdaňo-vacieho obdobia sa na účely tejto dane neprihliada.

§ 70Sadzba dane

(1) Sadzba dane je v obciach, ktorých zastava-né územie alebo jeho časť sa nachádza v oblastiohrozenia jadrovým zariadením25c) v JaslovskýchBohuniciach a v Mochovciach v pásme

1. do 1/3 polomeru oblasti ohrozenia(ďalej len „polomer“) 0,0039 eura za m 2

2. nad 1/3 polomerudo 2/3 polomeru 0013 eura za m 2

3. nad 2/3 polomeru 0,0006 eura za m 2.(2) Ak sa zastavané územie obce nachádza vo

viacerých pásmach oblasti ohrozenia jadrovým

68

zariadením u jedného prevádzkovateľa, použije savyššia sadzba dane pre katastrálne územie obce.


Daňová povinnosť vzniká dňom začatia skúšob-nej prevádzky jadrového zariadenia a zaniká dňomtrvalého ukončenia výroby elektrickej energiev jadrovom zariadení.

§ 72Oznamovacia povinnosť

Daňovník je povinný písomne oznámiť vznik da-ňovej povinnosti správcovi dane do 30 dní odo dňavzniku daňovej povinnosti a zánik daňovej povin-nosti do 30 dníodo dňa zániku daňovej povinnosti.

§ 73Vyrubenie danea platenie dane

(1) Daň vyrubí správca dane rozhodnutím do31. januára zdaňovacieho obdobia za predchádza-júci kalendárny rok.

(2) Daň sa vypočíta ako súčin základu danepodľa § 69 a sadzby dane podľa § 70.

(3) Ak sa v rôznych oblastiach ohrozenia jadro-vým zariadením, ktoré sa vzájomne čiastočne pre-krývajú, nachádza zastavané územie obce v rov-nakom pásme podľa § 70, správca dane vyrubíkaždému daňovníkovipomernú časť dane. Pomer-ná časť dane sa vypočíta ako podiel dane podľaodseku 2 pripadajúci na jednotlivých daňovníkov,pričom celková daň nesmie prekročiť daň vypočíta-nú podľa odseku 2 pre toto rovnaké pásmo.

(4) Ak sa v rôznych oblastiach ohrozenia jadro-vým zariadením, ktoré sa vzájomne čiastočne pre-krývajú, nachádza zastavané územie obce v rôz-nych pásmach podľa § 70, správca dane vyrubíkaždému daňovníkovipomernú časť dane. Pomer-ná časť dane na týchto daňovníkovsa vypočítaakosúčin príslušného koeficientu a dane podľa odse-ku 2 pripadajúcej na daňovníka s najvyššou sadz-bou dane. Koeficient sa vypočíta ako podiel, v kto-rého čitateli je daň pripadajúca na príslušného da-ňovníka podľa odseku 2 v tejto oblasti ohrozeniajadrovým zariadením a v ktorého menovateli je

súčet daní za daňovníkov v rôznych pásmach ob-lastí ohrozenia jadrovým zariadením.

(5) Ak je niekoľko daňovníkov v lokalite jadro-vých zariadení v Jaslovských Bohuniciach a Mo-chovciach,25d) ktorým boli Úradom jadrového dozo-ru Slovenskej republiky schválené rôzne oblastiohrozenia jadrovým zariadením, ktoré sa vzájom-ne čiastočne prekrývajú, správca dane vyrubí kaž-dému z nich pomernú časť dane, ktorá sa určí akopodiel dane vypočítanej podľa odseku 2 pripadajú-ci na jednotlivých daňovníkov.

(6) Vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňanadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

§ 73aVyrubenie danepodľa pomôcok

(1) Obec písomnevyzve daňovníka,ktorý nespl-ní oznamovaciu povinnosť o vzniku daňovej povin-nosti, na jej splnenie v primeranej lehote, ktorá ne-môže byť kratšia ako osem dní.

(2) Ak daňovník nesplní oznamovaciu povinnosťani na základe výzvy podľa odseku 1, obec zistí zá-klad dane a určí daň podľa pomôcok.

(3) Obec oznámi daňovníkovi určenie danepodľa pomôcok, pričom dňom začatia určenia da-ne podľa pomôcok je deň uved7ený v oznámení.

(4) Na postup obce pri určení dane podľa pomô-cok sa vzťahuje osobitný predpis.37a)

§ 74Zrušený.

§ 75Správa dane

Miestne príslušnou obcou je obec, ktorej zasta-vané územie alebo jeho časť sa nachádza v oblastiohrozenia25c) jadrovým zariadením.


Obec ustanoví všeobecne záväzným nariade-ním11) najmä sadzbu dane, začlenenie obce dopásma rozhodujúceho na určenie sadzby danepodľa § 70, náležitosti oznamovacej povinnostia prípadné oslobodenia od dane.

69


DESIATA ČASŤPOPLATOK

§ 77(1) Poplatok sa platí za komunálne odpady ok-

rem elektroodpadov26a) a biologicky rozložiteľnéhokuchynského a reštauračného odpadu26b) a drobnéstavebné odpady, ktoré vznikajú na území obce.

(2) Ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatokplatí poplatník, ktorým je

a) fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt27) ale-bo prechodný pobyt28) alebo ktorá je na územíobce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytovýpriestor, pozemnú stavbu29) alebo jej časť, aleboobjekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu,30) vi-nicu,31) ovocný sad,32) trvalý trávny porast33) na inýúčel ako na podnikanie, pozemok v zastavanomúzemíobce okrem lesného pozemku34) a pozem-ku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľnostíako vodná plocha35) (ďalej len „nehnuteľnosť“),

b) právnická osoba, ktorá je oprávnená užívaťalebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa naúzemí obce na iný účel ako na podnikanie,

c) podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať aleboužívanehnuteľnosť nachádzajúcu sa na územíobce na účel podnikania.

(3) Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obcisúčasne trvalý pobyt a prechodný pobyt, poplatokplatí iba z dôvodu trvalého pobytu. Ak má osobapodľa odseku 2 písm. a) v obci trvalý pobyt aleboprechodný pobyt a súčasne je oprávnená užívaťalebo užíva nehnuteľnosť na iný účel ako napodnikanie, poplatok platí iba z dôvodu trvaléhopobytu alebo prechodného pobytu. Ak má osobapodľa odseku 2 písm. a) v obci trvalý pobyt aleboprechodný pobyt a súčasne je podľa odseku 2písm. c) fyzickou osobou oprávnenou na podnika-nie a miestom podnikania je miesto jej trvalého po-bytu alebo prechodného pobytu a v tomto miestenemá zriadenú prevádzkareň, poplatok platí ibaraz z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodnéhopobytu. To neplatí, ak sa na poplatníka vzťahujemnožstvový zber v príslušnej časti obce.

(4) Poplatníkom nie je osoba, ktorej oprávnenieužívať nehnuteľnosť vyplýva z povahy právneho vzťa-hu s poplatníkom podľa odseku 2, ak na jeho základe

a) užíva priestory nehnuteľnosti vyhradené naprechodné ubytovanie v zariadení na to urče-nom,

b) je hospitalizovaná v zariadení poskytujúcomslužby zdravotnej starostlivosti,

c) sa jej poskytuje sociálna služba v zariadenísociálnych služieb pobytovou formou,

d) užíva z dôvodu plnenia povinností vyplývajú-cich z pracovnoprávneho vzťahu alebo inéhoobdobného vzťahu s poplatníkom nehnuteľ-nosť, ktorú má právo užívať alebo ju užíva ajpoplatník, alebo

e) v nehnuteľnosti, ktorú má poplatník právo uží-vať alebo ju užíva, vykonáva pre poplatníkapráce alebo mu poskytuje iné služby v rámcivýkonu svojej činnosti a pri tejto činnosti pro-dukuje len komunálne odpady alebo drobnéstavebné odpady.

(5) Ak tak obec ustanoví vo všeobecne záväz-nom nariadení,11) poplatok od poplatníka v ustano-venej výške pre obec vyberá a za vybraný poplatokručí

a) vlastník nehnuteľnosti; ak je nehnuteľnosťv spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkovalebo ak ide o bytový dom,36) poplatok vyberáa za vybraný poplatok ručí zástupca alebosprávca určený spoluvlastníkmi,ak s výberompoplatku zástupca alebo správca súhlasí,

b) správca,37) ak je vlastníkom nehnuteľnosti štát,vyšší územný celok alebo obec (ďalej len „pla-titeľ“).

(6) Platiteľ a poplatník sa môžu písomne dohod-núť, že poplatok obci odvedie priamo poplatník; zaodvedenie poplatku obci ručí platiteľ.

(7) Ak viacero poplatníkov podľa odseku 2 písm. a)žije v spoločnej domácnosti, plnenie povinností po-platníka môže za ostatných členov tejto domácnostina seba prevziať jeden z nich. Za poplatníka, ktorý nieje spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, plnípovinnosti poplatníka jeho zákonný zástupca, prípad-ne opatrovník. Povinnosti poplatníka nesmie za inéhoprevziať alebo plniť osoba, ktorá sa dlhodobo zdržia-va mimo územia Slovenskej republiky alebo je ne-zvestná. Tieto skutočnosti, ako aj ich zmeny je osoba,ktorá za iného plní povinnosti poplatníka, povinnáoznámiť obci.

70

(8) Poplatková povinnosť vzniká dňom, ktorýmnastane skutočnosť uvedená v odseku 2, a zanikádňom, ktorým táto skutočnosť zanikne.

§ 78Sadzba poplatku

(1) Sadzba poplatku jea) najmenej 0,0033 eura a najviac 0,0531 eura

za jeden liter alebo dm3 komunálnych odpadovalebo drobných stavebných odpadov alebonajmenej 0,0066 eura a najviac 0,1659 euraza jeden kilogram komunálnych odpadov ale-bo drobných stavebných odpadov,

b) najmenej 0,0066 eura a najviac 0,1095 euraza osobu a kalendárny deň, ak v obci nie je za-vedený množstvový zber.

(2) Sadzba poplatku podľa odseku 1 nesmie byťvyššia ako súčet priemerných nákladov obce nazabezpečenie činností nakladania s komunálnymiodpadmi a drobnými stavebnými odpadmi vrátanenákladov súvisiacich so zabezpečením zbernýchnádob pripadajúcich na jeden liter, dm3 alebo kilo-gram týchto odpadov (pri množstvovom zbere)alebo pripadajúcich na priemerné množstvo komu-nálnych odpadov a drobných stavebných odpadovvytvorených jedným poplatníkom v obci za jedenkalendárny deň; ak obec zabezpečuje zhodnoco-vanie týchto odpadov, náklady sa musia znížiťo výnosy obce zo zhodnotenia.

(3) Ak obec neustanoví všeobecne záväznýmnariadením11) sadzbu poplatku, platí sa poplatokpodľa odseku 1 v najnižšej sadzbe.

§ 79Určenie poplatku

(1) Ak je v obci zavedený množstvový zber,obec určí poplatok ako súčin frekvencie odvozov,sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatníkužíva v súlade so zavedeným systémom zberu ko-munálnych odpadov a drobných stavebných odpa-dov.

(2) Ak v obci nie je zavedený množstvový zber,obec určí poplatok na zdaňovacie obdobie, ako

a) súčin sadzby poplatku a počtu kalendárnychdní v zdaňovacom období, počas ktorých máalebo bude mať poplatník podľa § 77 ods. 2

písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodnýpobyt alebo počas ktorých nehnuteľnosť užívaalebo je oprávnený ju užívať, alebo

b) súčin sadzby poplatku, počtu kalendárnychdní v zdaňovacom období a ukazovateľa den-nej produkcie komunálnych odpadov, ak ideo poplatníka podľa § 77 ods. 2 písm. b) alebopísm. c).

(3) Ukazovateľ produkcie komunálnych odpa-dov v zdaňovacom období je súčet

a) priemerného počtu osôb pripadajúci na zda-ňovacie obdobie, ktoré sú v rozhodujúcom ob-dobí s poplatníkom podľa § 77 ods. 2 písm. b)alebo písm. c) v pracovnoprávnom vzťahu,inom obdobnom vzťahu alebo ktoré sú u po-platníka v štátnozamestnaneckom pomere,alebo ktoré tvoria jeho štatutárny orgán, pri-čom tieto osoby vykonávajú svoju činnosťv nehnuteľnosti, ktorú poplatník užíva aleboje oprávnený užívať, nachádzajúcej sa v obci;ak je poplatníkom fyzická osoba, ktorá je pod-nikateľom, do počtu osôb sa započítavaaj tátoosoba; do počtu osôb sa nezapočítavajú oso-by, ktoré majú v tejto obci trvalý pobyt aleboprechodný pobyt (ďalej len „priemerný početzamestnancov“), a

b) priemerného počtu1. hospitalizovaných alebo ubytovaných

osôb pripadajúci na zdaňovacie obdobiev rozhodujúcom období, ak ide o poplatní-ka, ktorý v užívanej nehnuteľnosti nachá-dzajúcej sa v obci poskytuje zdravotnéslužby alebo ubytovacie služby; do tohtopočtu osôb sa nezapočítavajúosoby, ktorémajú v tejto obci trvalý pobyt alebo pre-chodný pobyt,

2. miest určených na poskytovanie službypripadajúci na zdaňovacie obdobie v roz-hodujúcom období, ak ide o poplatníka,ktorý v užívanej nehnuteľnosti nachádzajú-cej sa v obci poskytuje reštauračné, kavia-renské alebo iné pohostinské služby, a aksa u tohto poplatníkanezapočítavado uka-zovateľa produkcie komunálnych odpadovv určenom období priemerný počet podľaprvého bodu.

71


(4) Ak sa ukazovateľ produkcie komunálnychodpadov v určenom období nevypočíta podľa od-seku 3, ukazovateľom produkcie komunálnych od-padov v určenom období je súčet

a) priemerného počtu zamestnancov pripadajú-cich na určené obdobie neznížený o početosôb, ktoré majú v obci aj trvalý pobyt aleboprechodný pobyt, vynásobený koeficientomustanoveným obcou, pričom koeficient ne-smie mať vyššiu hodnotu ako 1, a

b) priemerného počtu osôb alebo miest podľaodseku 3 písm. b),

(5) Rozhodujúcim obdobím podľa odseku 3 jea) predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom bol

poplatník oprávnený vykonávať v nehnuteľ-nosti, ktorú užíva alebo je oprávnený ju užívať,svoju činnosť, alebo

b) ak nie je možné postupovať podľa písmenaa)1. počet kalendárnych dní v období trvajúcom

odo dňa vzniku povinnosti platiť poplatokdo konca týždňa, ktorý predchádza týž-dňu, v ktorom poplatník splní ohlasovaciupovinnosť podľa § 80 o skutočnosti, ktorámá za následok zánik poplatkovej povin-nosti, alebo

2. počet kalendárnych dní v období trvajúcomodo dňa vzniku povinnosti platiť poplatokdo konca zdaňovacieho obdobia.

§ 80Oznamovacia povinnosť

(1) Poplatník je povinný v priebehu zdaňovacie-ho obdobia oznámiť obci vznik poplatkovej povin-nosti do 30 dní odo dňa vzniku poplatkovej povin-nosti a

a) uviesť meno, priezvisko, titul, rodné číslo, ad-resu trvalého pobytu, adresu prechodnéhopobytu (ďalej len „identifikačné údaje“); v prí-pade určeného zástupcu podľa § 77 ods. 7 ajidentifikačné údaje za ostatných členov do-mácnosti, a ak je poplatníkom osoba podľa§ 77 ods. 2 písm. b) alebo písm. c), názov ale-bo obchodné meno alebo dodatok obchodné-ho mena, sídlo alebo miesto podnikaniaa identifikačné číslo,

b) uviesť údaje rozhodujúce na určenie poplatku,

c) ak požaduje zníženie alebo odpustenie po-platku podľa § 82, predložiť aj doklady, ktoréodôvodňujú zníženie alebo odpustenie poplat-ku.

(2) Zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrube-nie poplatku a zánik poplatkovej povinnosti v prie-behu zdaňovacieho obdobia je poplatník povinnýoznámiť obci do 30 dní odo dňa, keď tieto nastali.

§ 81Vyrubenie poplatku a splatnosť

(1) Poplatok obec vyrubuje každoročne rozhod-nutím na celé zdaňovacie obdobie. Vyrubený po-platok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutiaprávoplatnosti rozhodnutia. Ak poplatník preuká-že, že využívamnožstvový zber, obec poplatok ne-vyrubí rozhodnutím.

(2) Ak vznikne poplatková povinnosť v priebehuzdaňovacieho obdobia, obec vyrubí pomernú časťpoplatku rozhodnutím, začínajúc dňom vzniku po-platkovej povinnosti až do konca príslušného zda-ňovacieho obdobia.

(3) Ak poplatníkov žijúcich v spoločnej domác-nosti zastupuje jeden z nich, obec vyrubí poplatokrozhodnutím v celkovej sume tomuto zástupcovipodľa odseku 1 alebo odseku 2.

(4) Obec môže určiť platenie poplatku v splát-kach. Splátky poplatku sú splatné v lehotách urče-ných obcou v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje po-platok.

§ 81aVyrubenie poplatku podľa pomôcok

(1) Správca dane písomne vyzve poplatníka,ktorý nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 80,na jej splnenie v primeranej lehote, ktorá nemôžebyť kratšia ako osem dní.

(2) Ak poplatník nesplní oznamovaciu povinnosťani na základe výzvy podľa odseku 1, správca da-ne určí poplatok podľa pomôcok.

(3) Správca dane oznámi poplatníkovi určeniepoplatku podľa pomôcok, pričom dňom začatia ur-čenia poplatku podľa pomôcok je deň uvedenýv oznámení.

(4) Na postup správcu dane pri určení poplatkupodľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis.37a)

72

§ 82Vrátenie, zníženie a odpustenie poplatku(1) Obec vráti poplatok alebo jeho pomernú časť

poplatníkovi, ktorému zanikla povinnosť platiť po-platok v priebehu zdaňovacieho obdobia a preuká-že splnenie podmienok na vrátenie poplatku alebojeho pomernej časti ustanovených vo všeobecnezáväznom nariadení.11)

(2) Obec poplatok zníži podľa najnižšej sadzbyalebo odpustí za obdobie, za ktoré poplatník obcipreukáže na základe podkladov, ktoré obec určilavšeobecne záväzným nariadením,11) že viac ako90 dní v zdaňovacom období sa nezdržiava alebosa nezdržiaval na území obce.

(3) Obec môže na základe žiadosti poplatníka nazmiernenie alebo odstránenie tvrdosti zákona vyru-bený poplatok znížiť alebo odpustiť rozhodnutím.


Obec ustanoví všeobecne záväzným nariade-ním11) sadzby poplatku, hodnotu koeficientu, primnožstvovom zbere spôsob, formu a miesto nazaplatenie poplatku, podmienky na vrátenie po-platku alebo jeho pomernej časti, podklady, ktorémá poplatník preukázať pri vrátení poplatku alebojeho pomernej časti podľa § 82 ods. 1 alebo pri zní-žení alebo odpustení poplatku podľa § 82 ods. 2.

JEDENÁSTA ČASŤDAŇ Z MOTOROVÝCH VOZIDIEL

§ 84Predmet dane

(1) Predmetom dane z motorových vozidielje motorové vozidlo a prípojné vozidlo kategórie M,N a O38) (ďalej len „vozidlo“), ktoré je evidované38a)

v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie12)

alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú pred-metom dane z príjmov39) (ďalej len „podnikanie“).

(2) Predmetom dane z motorových vozidiel nieje vozidlo

a) používané na skúšobné jazdy, ktoré má pride-lené zvláštne evidenčné číslo,40)

b) určené na vykonávanie špeciálnych činností,ktoré nie je určené na prepravu a v osvedčení

o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časťII45aa) je označené ako špeciálne vozidlo.41)

§ 85Daňovník

(1) Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnic-ká osoba, alebo ich organizačná zložka zapísanádo obchodného registra, ktorá

a) je ako držiteľ vozidla zapísaná v osvedčenío evidencii časť I a osvedčení o evidenciičasť II;45aa), 42) ak ide o prenájom vozidla bezpredkupného práva, daňovníkom je osoba, kto-rá je zapísaná v dokladoch vozidla ako vlastník,

b) používa vozidlo, v osvedčení o evidencii časť Ia osvedčení o evidencii časť II,45aa) ktorého jeako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zo-mrela, bola zrušená alebo zanikla,

c) používa vozidlo, v osvedčení o evidencii časť Ia osvedčení o evidencii časť II,45aa) ktorého jeako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá ne-používa vozidlo na podnikanie.

(2) Daňovníkom je tieža) zamestnávateľ, ak vypláca cestovné náhra-

dy42a) zamestnancovi za použitie vozidla; to ne-platí,ak zamestnávateľom je vyššíúzemný ce-lok, do rozpočtu ktorého plynie daň z motoro-vých vozidiel,

b) stála prevádzkareň43) alebo iná organizačnázložka43) osoby s trvalým pobytom alebo síd-lom v zahraničí.

§ 86Oslobodenie od dane

(1) Od dane z motorových vozidiel je oslobode-né vozidlo

a) v osvedčení o evidencii časť I a osvedčenío evidencii časť II,45aa) ktorého je ako držiteľ vo-zidla zapísaný vyšší územný celok, do rozpoč-tu ktorého plynie daň z motorových vozidiel,

b) diplomatických misií a konzulárnych úradov,ak je zaručená vzájomnosť.

(2) Vyšší územný celok môže vo všeobecne zá-väznom nariadení44) podľa miestnych podmienokznížiť daň na vozidlo používané

a) ako vozidlo záchrannej zdravotnej služby,45)

vozidlo banskej záchrannej služby, vozidlo

73


horskej záchrannej služby, vozidlo leteckej zá-chrannej služby a vozidlo požiarnej ochrany,

b) ako vozidlo pravidelnej autobusovej dopravyv rozsahu výkonu vo verejnom záujme,

c) ako vozidlo používané výhradne v poľnohos-podárskej výrobe a v lesnej výrobe,

d) na podnikanie, ktoré spĺňa limity úrovneEURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6.45a)

(3) Pri súbehu znížení dane podľa odseku 2 sauplatní zníženie dane výhodnejšie pre daňovníka.

(4) Vozidlo používané podľa odseku 2 môževyšší územný celok vo všeobecne záväznom na-riadení44) podľa miestnych podmienok oslobodiť oddane.

(5) Zníženie dane a oslobodenie od dane uplat-ňuje daňovník v daňovom priznaní.

§ 87Základ dane

Základom dane pri osobnom automobile je zdvi-hový objem motora v cm3 a pri úžitkovom vozidlea autobuse ich celková hmotnosť alebo najväčšiaprípustná celková hmotnosť (ďalej len „hmotnosť“)v tonách a počet náprav podľa osvedčenia o evi-dencii časť I a osvedčenia o evidencii časť II.45aa)

§ 88Sadzba dane

(1) Vyšší územný celok môže na svojom územízaviesť daň z motorových vozidiel všeobecne zá-väzným nariadením,44) v ktorom určí sadzby dane,ktoré nesmú byť nižšie ako minimálne sadzby daneuvedené v prílohe č. 4 k tomuto zákonu.

(2) Sadzba dane sa určí prea) osobný automobil podľa zdvihového obje-

mu motora v cm3 uvedeného v osvedčenío evidencii časť I a osvedčení o evidencii časťII45aa),

b) úžitkové vozidlo a autobus podľa hmotnostia počtu náprav uvedených v osvedčení o evi-dencii časť I a osvedčení o evidencii časť II,45aa)

osobitne pre motorové vozidlo a osobitne preprípojné vozidlo,

c) vozidlo používané v rámci návesovej jazdnejsúpravy (ťahač a náves) podľa hmotnosti a poč-tu náprav uvedených v osvedčení o evidencii

časť I a osvedčení o evidencii časť II,45aa) osobit-ne pre ťahač a osobitne pre náves; vozidlo saz hľadiska určenia sadzby dane zaradí do naj-bližšej nižšej daňovej skupiny, než do akej bypatrilo podľa hmotnosti uvedenej v osvedčenío evidencii časť I a osvedčení o evidencii časťII,45aa) osobitne ťahač a osobitne náves.


(1) Daňová povinnosť vzniká dňom použitia vo-zidla na podnikanie, ak odsek 3 neustanovuje inak.

(2) Daňová povinnosť zaniká dňom, ktorým savozidlo prestalo používať na podnikanie.

(3) Daňová povinnosť právneho nástupcu da-ňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie, vznikádňom nasledujúcim po zániku daňovníka, ktorý bolzrušený bez likvidácie.

§ 90Oznamovacia povinnosť, zdaňovacie obdobie

a daňové priznanie(1) Daňovník, ktorému zanikne daňová povin-

nosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinnýoznámiť túto skutočnosť príslušnémusprávcovi da-ne podľa § 99 ods. 5 alebo ods. 6 do 30 dníodo dňazániku daňovej povinnosti okrem daňovníka podľa§ 85 ods. 2 písm. a).

(2) Daňovník je povinný podať daňové priznanieza zdaňovacie obdobie do 31. januára po uplynutítohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnémusprávcovi dane a v tejto lehote je daň splatná, akodseky 3 až 6 neustanovujú inak.

(3) Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, daňo-vé priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začí-na 1. januárom a končí sa dňom, v ktorom daňov-ník zanikol bez likvidácie, podáva jeho právny ná-stupca do jedného mesiaca po uplynutí tohto zda-ňovacieho obdobia miestne príslušnémusprávcovidane podľa § 99 ods. 5 alebo ods. 6. V tejto lehoteje daň splatná.

(4) Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, da-ňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sazačína1. januárom a končísa dňom predchádzajú-cim dňu vyhlásenia konkurzu, podáva správcav konkurznom konaní do jedného mesiaca po

74

uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne prí-slušnému správcovi dane podľa § 99 ods. 5 aleboods. 6. V tejto lehote je daň splatná. Ak vozidlo da-ňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, je na-ďalej predmetom dane počas konkurzu, daňovépriznanie podáva správca v konkurznom kona-ní,45ab) ktorý postupuje podľa odseku 2.

(5) Ak sa daňovník zrušuje likvidáciou, daňové pri-znanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. ja-nuárom a končí sa dňom predchádzajúcim dňu jehovstupu do likvidácie, podáva likvidátor do jednéhomesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobiamiestne príslušnému správcovi dane podľa § 99ods. 5 alebo ods. 6. V tejto lehote je daň splatná.

(6) Ak daňovník zomrie, daňové priznanie je po-vinný podať dedič alebo podľa dohody jeden z de-dičov. Ak sa nedohodnú, kto podá daňové prizna-nie, určí ho správca dane. Daňové priznanie sa po-dáva do troch mesiacov odo dňa právoplatnostiosvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedič-stve. V tejto lehote je daň splatná.

(7) V daňovom priznaní sa uvádza, ak ide o fy-zickú osobu, meno, priezvisko, titul, dodatok ob-chodného mena, ak takýto má, adresa trvalého po-bytu, rodné číslo alebo daňové identifikačné čís-lo,45ac) ak ho má pridelené, dátum narodenia, ak ideo právnickú osobu, obchodné meno alebo názov,daňové identifikačné číslo45ac) a sídlo. Osoby sú po-vinné vyplniť všetky údaje podľa daňového prizna-nia. Osobné údaje podľa tohto odseku sú chráne-né podľa osobitného predpisu.22)

§ 91Preddavky na daň a platenie dane

(1) Preddavok na daň je platba na daň, ktorú jedaňovník povinný platiť v priebehu zdaňovaciehoobdobia.

(2) Daňovník, ktorého predpokladaná daň u jed-ného správcu dane presiahne 660 eur a nepre-siahne 8 292 eur, je povinný platiť štvrťročné pred-davky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a tovo výške jednej štvrtiny predpokladanej dane.Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do koncapríslušného kalendárneho štvrťroka.

(3) Daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedné-ho správcu dane presiahne 8 292 eur, je povinný

platiť mesačné preddavky na daň na bežné zdaňova-cie obdobie, a to vo výške jednej dvanástiny predpo-kladanej dane. Mesačné preddavky na daň sú splat-né do konca príslušného kalendárneho mesiaca.

(4) Daňovník, ktorého predpokladaná daň u jed-ného správcu dane nepresiahne 660 eur, a daňov-ník, ktorému vznikne daňová povinnosť v priebehuzdaňovacieho obdobia, preddavky na daň na bež-né zdaňovacie obdobie neplatí.

(5) Predpokladaná daň je súčet ročnej sadzbydane uvedenej v platnom všeobecne záväznomnariadení44) za každé vozidlo, ktoré je predmetomdane k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobiaa nie je oslobodené od dane.

(6) Daňovník podľa odsekov 2 a 3 vyrovná celo-ročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.

(7) Pri vzniku a zániku daňovej povinnosti v prie-behu zdaňovacieho obdobia a ak vznikne a zanik-ne daňová povinnosť v jeden deň, je daňovník po-vinný zaplatiť pomernú časť dane v lehote na poda-nie daňového priznania. Pomerná časť dane sa vy-počíta ako súčin jednej tristošesťdesiatpätinya v priestupnom roku jednej tristošesťdesiatšestinyročnej sadzby dane a počtu kalendárnych dní,v ktorých sa vozidlo používalo na podnikanie.

(8) Pomernú časť dane vypočítanú ako súčinjednej tristošesťdesiatpätiny a v priestupnom rokujednej tristošesťdesiatšestiny ročnej sadzby danea počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo po-užívalo na prepravu uskutočnenú mimo výkonu voverejnom záujme, je daňovníkpovinný zaplatiť v le-hote na podanie daňového priznania.

(9) Na platenie preddavkov na daň nemá vplyvzmena predmetu dane, vznik a zánik oslobodeniaod dane v priebehu zdaňovacieho obdobia.

(10) Ak sa zmení skutočnosť, na základe ktorejbola predpokladaná daň vypočítaná,správca danemôže určiť platenie preddavkov na daň inak, ako jeustanovené v odsekoch 2 a 3. Správca dane môžeurčiť platenie preddavkov na daň inak aj na zákla-de žiadosti daňovníka. Proti rozhodnutiu správcudane o platení preddavkov na daň inak na základežiadosti daňovníka sa nemožno odvolať.

(11) Preddavky na daň platí daňovník tomu da-ňovému úradu, ktorý je miestne príslušnýk 1. janu-áru bežného zdaňovacieho obdobia.

75


(12) Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní jevyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovníkje povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie da-ňového priznania. Ak sú zaplatené preddavky nadaň vyššie ako daň vypočítaná v daňovom prizna-ní, vzniknutý daňový preplatok sa použije podľaosobitného predpisu.45b)

Vrátenie dane

§ 92Zrušený.

§ 93Kombinovaná doprava

(1) Za vozidlo, ktoré sa použilo v zdaňovacomobdobí najmenej 60-krát v rámci kombinovanej do-pravy, daňovník uplatní zníženie dane vo výške50 % podaním daňového priznania.

(2) Kombinovaná doprava je doprava, ktorá sarealizuje v počiatočnom alebo konečnom úsekuprepravnej trasy po pozemnej komunikácii46) a nainom úseku prepravnej trasy železnicou alebo vod-nou, alebo námornou dopravou.

(3) Použitie pozemných komunikácií46) pri jednejprepravnej trase v rámci kombinovanej dopravynesmie prekročiť vzdušnou čiarou medzi miestomnaloženia a najbližším terminálom kombinovanejdopravy a z terminálu do miesta vyloženia vzdiale-nosť 150 km.

(4) Použitie vozidla v rámci kombinovanej do-pravy podľa odseku 1 daňovník preukáže dokla-dom potvrdeným príslušným terminálom kombino-vanej dopravy.

§ 94Zrušený.

§ 95Súčinnosť

Vyšší územný celok je povinný zaslať Finančné-mu riaditeľstvu Slovenskej republiky jeden výtla-čok všeobecne záväzného nariadenia,44) ktorýmzaviedol daň z motorových vozidiel alebo zmenilsadzby dane alebo podmienky oslobodenia od da-ne, do piatich kalendárnych dní odo dňa nadobud-nutia jeho účinnosti.

§ 96Výklad niektorých pojmov

(1) Úžitkovým vozidlom sa na účely tohto záko-na rozumie vozidlo kategórie M2, M3, N1 až N3a O1 až O4.38)

(2) Celková hmotnosť vozidla je súčet pohoto-vostnej a užitočnej hmotnosti. Najväčšia prípustnácelková hmotnosť vozidla je uvedená v osvedčenío evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II.45aa)

V návesových jazdných súpravách sa celkovouhmotnosťou jednotlivého vozidla rozumie numeric-ký súčet hmotností pripadajúcich na jednotlivé ná-pravy.

DVANÁSTA ČASŤSPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 97Vzťah k medzinárodným zmluvám

Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak me-dzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlá-sená spôsobom ustanoveným zákonom, ustano-vuje inak.

§ 98Miestnu daň podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), e), f)

a h) a miestnu daň podľa § 2 ods. 3 možno zaviesť,zrušiť, zmeniť sadzby, určiť oslobodenia alebo zní-ženia dane len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.Pri poplatku podľa § 2 ods. 2 sa určia alebo môžuzmeniť sadzby poplatku, podmienky na vráteniepoplatku alebo jeho pomernej časti a podklady,ktoré má poplatník preukázať pri vrátení poplatkualebo jeho pomernej časti alebo pri znížení aleboodpustení poplatku, len k 1. januáru zdaňovaciehoobdobia.

§ 98aPoužitie označenej a neoznačenej platby(1) Daňovník označí platbu miestnej dane a po-

platku podľa § 2 ods. 1 a 2 spôsobom, ktorý určíobec rozhodnutím o vyrubení dane a poplatku ale-bo rozdielu dane a poplatku; ak platbu neoznačí,obec ju použije podľa odseku 2.

(2) Obec neoznačenú platbu použije na úhra-du daňového nedoplatku, na splátku miestnej

76

dane a poplatku po lehote splatnosti podľa § 2ods. 1 a 2 s najstarším dátumom splatnosti v časeprijatia platby, inak na úhradu exekučných nákla-dov a hotových výdavkov. Ak existuje viacero da-ňových nedoplatkov a splátok miestnej dane a po-platku po lehote splatnosti podľa § 2 ods. 1 a 2s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sapoužije na ich úhradu v poradí podľa ich výšky vzo-stupne.

(3) Pri použití daňového preplatku miestnej da-ne a poplatku podľa § 2 ods. 1 a 2 a pri vrátení po-mernej časti miestnej dane podľa § 34a ods. 3,§ 64a ods. 3 a § 99h a pomernej časti poplatkupodľa § 82 sa ustanovenie odseku 2 použije prime-rane.

(4) Ak nemožno použiť neoznačenú platbupodľa odseku 2 alebo postup podľa odseku 3, obecvráti na základe žiadosti neoznačenú platbu, daňo-vý preplatok miestnej dane a poplatku podľa § 2ods. 1 a 2 alebo ich pomernú časť do 60 dní ododňa doručenia žiadosti.

§ 98bElektronické služby

(1) Obec môže poskytovať elektronické služby.(2) Daňovník pri elektronickej komunikácii s ob-

cou má po zadaní prístupových údajov na webo-vom sídle obce sprístupnenú osobnú internetovúzónu, ktorej obsahom sú najmä

a) spis daňovníka v elektronickej forme,b) elektronický výpis z osobného účtu daňovní-

ka,c) prístup na elektronickú podateľňu,d) elektronická osobná schránka,e) katalóg služieb.(3) Elektronickú adresu elektronickej podateľne

zverejňuje obec na svojom webovom sídle, ako ajna webovom sídle ústredného portálu verejnejsprávy.

(4) Elektronická osobná schránka je elektronic-ká schránka, ktorá je určená na komunikáciu s ob-cou.

(5) Podrobnosti o elektronickej komunikáciia poskytovaní elektronických služieb ustanovíobec všeobecne záväzným nariadením11) a uverej-ní ho na svojom webovom sídle.

§ 99Správa dane

(1) Správu dane z nehnuteľností podľa § 2ods. 1 písm. a) vykonáva obec, na ktorej území sanehnuteľnosť nachádza.

(2) Správu miestnych daní podľa § 2 ods. 1písm.b) až h) a poplatku podľa § 2 ods. 2 vykonávaobec, ktorá ich na svojom území zaviedla.

(3) Správu miestnych danípodľa § 2 ods. 1 a po-platku podľa § 2 ods. 2 vykonávajú v Bratislavea v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatútmesta.46a)

(4) Správou miestnych daní podľa § 2 ods. 1a poplatku podľa § 2 ods. 2 nie je možné poveriť inéprávnické osoby alebo fyzické osoby.

(5) Správu dane z motorových vozidiel vykoná-va daňový úrad miestne príslušný podľa miestaevidencie vozidla k 31. decembru predchádzajú-ceho roka. Ak ide o daňovníka podľa § 85 ods. 2písm. a), správu dane z motorových vozidiel vyko-náva daňový úrad miestne príslušný podľa sídlazamestnávateľa. Ak ide o daňovníka podľa § 85ods. 2 písm. b), správu dane z motorových vozi-diel vykonáva daňový úrad miestne príslušnýpodľa sídla stálej prevádzkarne alebo inej organi-začnej zložky na území Slovenskej republiky. Akvznikne daňová povinnosť v priebehu zdaňova-cieho obdobia, správu dane z motorových vozi-diel vykonáva daňový úrad miestne príslušný kudňu vzniku daňovej povinnosti. Na zmenu miest-nej príslušnosti v priebehu zdaňovacieho obdobiasa neprihliada.

(6) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť správ-cu dane z motorových vozidiel podľa odseku 5,postupuje sa podľa osobitného predpisu.46b)

(7) Pri zmene miestnej príslušnosti sa na účelyvrátenia daňového preplatku na dani z motorovýchvozidiel, vymáhania daňového nedoplatku na daniz motorových vozidiel a vyrubenia úroku z omeš-kania na dani z motorových vozidiel považuje zasprávcu dane ten daňový úrad, u ktorého preplatokna dani z motorových vozidiel alebo nedoplatok nadani z motorových vozidiel vznikol. Pri zmenemiestnej príslušnosti je na uloženie pokuty prísluš-ný ten správca dane, ktorému malo byť daňové pri-znanie podané.

77


§ 99aPriznanie k dani z nehnuteľností, k dani

za psa, k dani za predajné automatya k dani za nevýherné hracie prístroje

(1) Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani zapsa, k dani za predajné automaty a k dani za nevý-herné hracie prístroje je daňovník povinný podaťpríslušnému správcovi dane do 31. januára tohozdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňo-vá povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nichpodľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, akodseky 2 a 3 neustanovujú inak. Daňovník nie jepovinný podať priznanie k dani z nehnuteľností, akje pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestorv bytovom dome oslobodený od dane podľa § 17ods. 1 písm. a) a b).

(2) Ak vznikne daňová povinnosť k dani za psa,k dani za predajné automaty a k dani za nevýhernéhracie prístroje v priebehu zdaňovacieho obdobia,daňovník je povinný podať priznanie k tej dani, kuktorej vznikla daňová povinnosť, najneskôr do30 dní odo dňa vzniku tejto daňovej povinnosti.

(3) Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňov-ník nadobudne nehnuteľnosť vydražením, je povin-ný podať priznanie k dani z nehnuteľnostído 30 dníod vzniku daňovej povinnosti.

§ 99bČiastkové priznanie

(1) Ak daňovník podal priznanie k dani z ne-hnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné au-tomaty a k dani za nevýherné hracie prístrojepodľa § 99a a stane sa vlastníkom, správcom, ná-jomcom alebo užívateľom ďalšej nehnuteľnostialebo dôjde k zmene druhu alebo výmery pozem-ku, účelu využitia stavby, bytu alebo nebytovéhopriestoru alebo mu zanikne vlastníctvo, správa,nájom alebo užívanie nehnuteľností, je povinnýpodať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľnostípríslušnému správcovi dane v lehote podľa § 99aods. 1.

(2) Ak daňovník podal priznanie k dani z nehnu-teľností, k dani za psa, k dani za predajné automatya k dani za nevýherné hracie prístroje podľa § 99aa daňová povinnosť k dani za psa, k dani za predaj-né automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje

alebo niektorej z nich vznikne alebo zanikne v prie-behu zdaňovacieho obdobia, je povinný podaťčiastkové priznanie k tej dani, ku ktorej vznikne ale-bo zanikne daňová povinnosť, príslušnému správ-covi dane najneskôr do 30 dní odo dňa vzniku ale-bo zániku daňovej povinnosti.

(3) Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňov-ník nadobudne nehnuteľnosť vydražením a už po-dal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa,k dani za predajné automaty a k dani za nevýhernéhracie prístrojepodľa § 99a, je povinný podať čiast-kové priznanie k dani z nehnuteľnostído 30 dníododňa vzniku daňovej povinnosti príslušnému správ-covi dane.

(4) V čiastkovom priznaní je daňovník povinnýuviesť len zmeny oproti dovtedy podanému prizna-niu k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani zapredajné automaty a k dani za nevýherné hracieprístroje vrátane čiastkového priznania k týmto da-niam alebo niektorej z nich.

§ 99cOpravné priznanie a dodatočné priznanie(1) Pred uplynutím lehoty na podanie priznania

k dani z nehnuteľností,k dani za psa, k dani za pre-dajné automaty a k dani za nevýherné hracie prí-stroje alebo niektorej z nich alebo čiastkového pri-znania k týmto daniam alebo niektorej z nich môžedaňovník podať opravné priznanie. Na vyrubeniedane je rozhodujúce posledné podané opravnépriznanie, pričom na podané priznanie alebo čiast-kové priznanie alebo predchádzajúce opravné pri-znanie sa neprihliada.

(2) Daňovník je povinný podať dodatočné pri-znanie, ak zistí, že v priznaní k dani z nehnuteľnos-tí, k dani za psa, k dani za predajné automatya k dani za nevýherné hracie prístrojealebo niekto-rej z nich alebo v čiastkovom priznaní k týmto da-niam alebo niektorej z nich neuviedol správne úda-je na vyrubenie dane najneskôr do štyroch rokovod konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podaťpriznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa,k dani za predajné automaty a k dani za nevýhernéhracie prístroje alebo niektorej z nich alebo čiast-kové priznanie k týmto daniam alebo niektorejz nich.

78

§ 99dSpoločné ustanovenie k § 99a až 99c

(1) Ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytovýpriestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viace-rých osôb (§ 5 ods. 4, § 9 ods. 4 a § 13 ods. 2), pri-znanie, čiastkové priznanie, opravné priznanie ale-bo dodatočné priznanie k dani z nehnuteľností po-dá každý spoluvlastníkdo výšky svojho spoluvlast-níckeho podielu. Ak sa spoluvlastníci dohodnú,príslušné priznanie podá zástupca, ktorého doho-dou určili spoluvlastníci,pričom túto skutočnosť vy-značí v príslušnom priznaní. Ak je pozemok, stav-ba, byt alebo nebytový priestor v bytovom domev bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, prí-slušné priznanie podáva jeden z manželov.

(2) Daňovník je povinný v príslušnom priznaníuviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na vyrubeniedane. Ak príslušné priznanie podáva zástupca, kto-rého dohodou určili spoluvlastníci, zníženie danealebo oslobodenie od dane sa pri vyrubení dane zo-hľadní tomu spoluvlastníkovi, ktorý spĺňa podmien-ku na zníženie dane alebo oslobodenie od dane.

(3) V priznaní k dani z nehnuteľností, k dani zapsa, k dani za predajné automaty a k dani za nevý-herné hracie prístroje sa uvádza, ak ide o fyzickúosobu, meno, priezvisko, titul, adresa trvalého po-bytu, rodné číslo, ak ide o právnickú osobu alebofyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, obchodnémeno alebo názov alebo dodatok obchodného me-na, ak takýto má, identifikačné číslo a sídlo alebomiesto podnikania. Osoby sú povinné vyplniť všet-ky údaje podľa priznania k dani z nehnuteľností,k dani za psa, k dani za predajné automaty a k daniza nevýherné hracie prístroje.Osobné údaje podľatohto odseku sú chránené podľa osobitného pred-pisu.22)

(4) Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani zapsa, k dani za predajné automaty a k dani za nevý-herné hracie prístroje sa podáva na tlačive, ktoré-ho vzor ustanoví Ministerstvo financií Slovenskejrepubliky všeobecne záväzným právnym predpi-som. V tomto tlačive daňovník označí druh prizna-nia, ktorým je čiastkové priznanie, opravné prizna-nie a dodatočné priznanie.

(5) Na príslušné priznanie sa vzťahujú ustano-venia tohto zákona a ustanovenie osobitného

predpisu47) vzťahujúce sa na daňové priznanie. Pri-znanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k daniza predajné automaty a k dani za nevýherné hracieprístroje podľa § 99a a čiastkové priznanie k daniz nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajnéautomaty a k dani za nevýherné hracie prístrojepodľa § 99b sa považuje za daňové priznanie, op-ravné priznanie k dani z nehnuteľností, k dani zapsa, k dani za predajné automaty a k dani za nevý-herné hracie prístroje podľa § 99c ods. 1 sa pova-žuje za opravné daňové priznanie a dodatočné pri-znanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k daniza predajné automaty a k dani za nevýherné hracieprístroje podľa § 99c ods. 2 sa považuje za doda-točné daňové priznanie podľa osobitného predpi-su.47)

§ 99eVyrubenie dane z nehnuteľností,

dane za psa, dane za predajné automatya dane za nevýherné hracie prístroje

(1) Daň z nehnuteľností,daň za psa, daň za pre-dajné automaty a daň za nevýherné hracie prístro-je vyrubuje správca dane každoročne podľa stavuk 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia nacelé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, akodseky 2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak.

(2) Pri nadobudnutí nehnuteľností vydraženímsprávca dane vyrubí rozhodnutím pomernú časť da-ne z nehnuteľností vydražiteľovi, začínajúc mesia-com, v ktorom vznikla daňová povinnosť, až do kon-ca príslušného zdaňovacieho obdobia. Ak správcadane nevyrubil daň vlastníkovi draženej nehnuteľ-nosti na príslušné zdaňovacie obdobie podľa stavuk 1. januáru, vyrubí rozhodnutím pomernú časť danez nehnuteľností do konca mesiaca, v ktorom sa vy-dražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti.

(3) Ak vznikne v priebehu zdaňovacieho obdo-bia daňová povinnosť k dani za psa, k dani za pre-dajné automaty a k dani za nevýherné hracie prí-stroje, správca dane vyrubí pomernú časť danerozhodnutím,začínajúcmesiacom, v ktorom vznik-la daňová povinnosť, až do konca príslušnéhozda-ňovacieho obdobia.

(4) Ak správca dane nevyrubil daň za psa, daňza predajné automaty a daň za nevýherné hracie

79


prístrojepodľa odseku 1 alebo odseku 3 a v priebe-hu zdaňovacieho obdobia zanikla daňová povin-nosť, správca dane vyrubí rozhodnutím pomernúčasť dane do zániku daňovej povinnosti podľa§ 26, 48, 56.

(5) Pri dohode spoluvlastníkovsprávca dane vy-rubí daň z nehnuteľností rozhodnutím zástupcovi,ktorý podal príslušné priznanie, a pri bezpodielo-vom spoluvlastníctve manželov tomu z manželov,ktorý podal príslušné priznanie.

(6) Správca dane na základe dodatočného pri-znania a dodatočného čiastkového priznania vyru-bí rozhodnutím rozdiel dane z nehnuteľností, daneza psa, dane za predajné automaty a dane za ne-výherné hracie prístroje na zdaňovacie obdobie,ktorého sa dodatočné priznanie týka, a tiež na na-sledujúce zdaňovacie obdobia, v ktorých boli daňz nehnuteľností,daň za psa, daň za predajné auto-maty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubenáaj bez podania priznania k dani z nehnuteľností,k dani za psa, k dani za predajné automaty a k daniza nevýherné hracie prístrojealebo niektorej z nicha čiastkového priznania k týmto daniam alebo nie-ktorej z nich, ak sa na nasledujúce zdaňovacie ob-dobia dodatočné priznanie vzťahuje.

(7) Ak daňovník podal dodatočné priznanie nazdaňovacie obdobie, na ktoré už podal priznaniek dani z nehnuteľností,k dani za psa, k dani za pre-dajné automaty a k dani za nevýherné hracie prí-stroje alebo niektorej z nich a čiastkové priznaniek týmto daniam alebo niektorej z nich, a daň z ne-hnuteľností, daň za psa, daň za predajné automatya daň za nevýherné hracie prístroje ešte neboli vy-rubené na základe podaného priznania k daniz nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajnéautomaty a k dani za nevýherné hracie prístrojealebo niektorej z nich a čiastkového priznaniak týmto daniam alebo niektorej z nich na zdaňova-cie obdobie, správca dane vyrubí daň z nehnuteľ-ností, daň za psa, daň za predajné automaty a daňza nevýherné hracie prístroje alebo niektorú z nichs prihliadnutím na dodatočné priznanie.

(8) Včas podané odvolanie proti rozhodnutiupodľa odseku 1 má odkladný účinok v tej časti vý-roku, ktorá bola odvolaním napadnutá; právoplat-nosť ostatných výrokov nie je dotknutá.

(9) Správca dane môže vo všeobecne záväz-nom nariadení11) určiť sumu dane, ktorú nebude vy-rubovať podľa tohto ustanovenia, najviac v úhrnedo sumy troch eur.

§ 99fZánik práva vyrubiť daň

Ak daňovník v ďalších zdaňovacích obdobiachnie je povinný podať na zdaňovacie obdobie pri-znanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k daniza predajné automaty a k dani za nevýherné hracieprístroje alebo niektorej z nich a čiastkové prizna-nie k týmto daniam alebo niektorej z nich a správcadane na toto zdaňovacie obdobie daň z nehnuteľ-ností, daň za psa, daň za predajné automaty a daňza nevýherné hracie prístroje nevyrubí, právo navyrubenie dane z nehnuteľností, dane za psa, da-ne za predajné automaty a dane za nevýherné hra-cie prístroje na toto zdaňovacie obdobie zaniká pouplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom samali vyrubiť daň z nehnuteľností, daň za psa, daňza predajné automaty a daň za nevýherné hracieprístroje.

§ 99gSplatnosť a platenie dane v splátkach

(1) Vyrubená daň z nehnuteľností, daň za psa,daň za predajné automaty a daň za nevýherné hra-cie prístrojesú splatné do 15 dníodo dňa nadobud-nutia právoplatnosti rozhodnutia.

(2) Správca dane môže určiť platenie dane z ne-hnuteľností, dane za psa, dane za predajné auto-maty a dane za nevýherné hracie prístroje v splát-kach. Splátky dane sú splatné v lehotách určenýchsprávcom dane v rozhodnutí, ktorým sa vyrubujedaň.

§ 99hVrátenie pomernej časti dane

Správca dane vráti pomernú časť dane z nehnu-teľností, dane za psa, dane za predajné automatya dane za nevýherné hracie prístroje za zostávajú-ce mesiace zdaňovacieho obdobia, za ktoré boladaň zaplatená. Nárok na vrátenie pomernej častidane za psa, dane za predajné automaty a dane zanevýherné hracie prístroje zaniká, ak daňovník

80

nepodá čiastkové priznanie k týmto daniam aleboniektorej z nich v lehote podľa § 99b ods. 2.

§ 100Rozpočtové určenie miestnych daní

(1) Výnos z daní podľa § 2 ods. 1 a poplatkupodľa § 2 ods. 2 vrátane výnosu z pokuty a úrokuz omeškania vzťahujúcich sa k týmto daniam a po-platku sú príjmom rozpočtu obce, ktorá je správ-com dane.

(2) Výnos dane podľa § 2 ods. 3 vrátane výnosupokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejtodani a zaplatený preddavok na daň je príjmom roz-počtu vyššieho územného celku, v ktorého územ-nom obvode je sídlo správcu dane. Správca danepoukáže tieto výnosy za kalendárny mesiac vyš-šiemu územnému celku do 15 dní nasledujúcehokalendárneho mesiaca.

§ 101Zaokrúhľovanie

(1) Základ dane podľa § 7 sa zaokrúhľuje na eu-rocenty nadol.

(2) Daň, preddavky na daň z motorových vozi-diel a poplatok podľa tohto zákona sa zaokrúhľujúna eurocenty nadol. Splátky dane podľa tohto zá-kona sa zaokrúhľujú tak, aby ich súčet zodpovedalsume vyrubenej dane po zaokrúhlení.

§ 102Postup pri správe miestnych

daní a poplatkuNa správu miestnych daní a poplatku sa vzťahu-

je osobitný predpis,47) ak tento zákon v § 28, 34a,35, 41, 42, 50, 58, 64a, 65, 72, 73, 73a, 75, 82, 90,91, 93, 98a, 98b, 99, 99a až 99h neustanovujeinak.

TRINÁSTA ČASŤPRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 103(1) Obec a vyššíúzemný celok môžu všeobecne

záväzným nariadením zaviesť miestnu daň podľatohto zákona prvýkrát s účinnosťou najskôr od1. januára 2005. Obec zavedie poplatok podľa

tohto zákona prvýkrát s účinnosťou najskôr od1. januára 2005.

(2) Obec môže na rok 2005 zaviesť miestnu daňpodľa tohto zákona, ktorej zdaňovacím obdobím jekalendárny rok všeobecne záväzným nariadenímnajneskôr s účinnosťou od 1. októbra 2005. Akobec vydá všeobecne záväzné nariadenie po 1. ja-nuári 2005, určí pre rok 2005 primeranú lehotu napodanie daňového priznania alebo na oznamova-ciu povinnosť, pričom táto lehota nesmie byť krat-šia ako dva mesiace od účinnosti všeobecne zá-väzného nariadenia obce; vyrubená daň je splatnádo 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, aksprávca dane neurčí všeobecne záväzným naria-dením11) podľa miestnych podmienok dlhšiu lehotusplatnosti dane.

(3) Miestne dane zavedené podľa odseku 2 saplatia v lehote určenej podľa odseku 2 a v sumezodpovedajúcej pomernej časti ročnej dane zazostávajúce zdaňovacie obdobie roku 2005.

(4) Výnos z cestnej dane vyberanej daňovýmiúradmi od 1. decembra 2004 vrátane výnosu z po-kuty a sankčného úroku vzťahujúcich sa k tejto da-ni bude príjmom vyššieho územného celku, v kto-rého územnom obvode je vozidlo evidované, a da-ňový úrad poukáže tento výnos vyššiemu územné-mu celku.

(5) Obec môže ustanoviť všeobecne záväznýmnariadením, že jedným z kritérií pre oslobodeniealebo zníženie miestnej dane, miestneho poplatkuza komunálne odpady a drobné stavebné odpadybude vykonávanie dobrovoľníckej činnosti podľaosobitného predpisu47a) v prospech obce na podpo-ru plnenia jej úloh.

§ 104(1) Daňovník dane z nehnuteľností podľa tohto

zákona je povinný podať daňové priznanie prvýkrátdo 28. februára 2005 alebo v lehote určenej správ-com dane podľa § 103 ods. 2 okrem daňovníkov,ktorým oslobodenie a úľavy zostávajú v platnostipodľa odsekov 2 až 4. Daňovníkovi, ktorý má po-vinnosť podať daňové priznanie do 28. februára2005, správca dane vyrubí daň najneskôr do30. septembra 2005. Takto vyrubená daň je splat-ná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

81


(2) Oslobodenie od domovej dane podľa vyhláš-ky Ministerstva financií č. 14/1968 Zb. o úľavách nadomovej dani v znení neskorších predpisov zostávav platnosti až do uplynutia lehoty na oslobodenie.

(3) Oslobodenia od dane zo stavieb uplatnenépodľa § 9 ods. 1 písm. g) až j) zákona Slovenskejnárodnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľ-ností v znení neskorších predpisov a oslobodenieod dane z bytov podľa § 11c ods. 1 zákona Sloven-skej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnu-teľností v znení neskorších predpisov zostávajúv platnosti až do uplynutia lehoty na oslobodenie.

(4) Úľavy od dane z pozemkov, ktoré poskytolsprávca dane podľa § 12 ods. 3 zákona Slovenskejnárodnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľ-ností v znení neskorších predpisov, zostávajúv platnosti až do uplynutia lehoty určenej správcomdane.

(5) V Bratislave a v Košiciach daňové konanievo veciach dane z nehnuteľností začaté pred 1. ja-nuárom 2005 sa dokončí podľa doterajších predpi-sov.

(6) Daňové konanie začaté pred 1. janu-árom 2005 podľa zákona Slovenskej národnej ra-dy č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v zneníneskorších predpisov, zákona Slovenskej národ-nej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkochv znení neskorších predpisov a zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cest-nej dani v znení neskorších predpisov okrem § 23zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 87/1994 Z. z. o cestnej dani sa dokončí podľadoterajších predpisov.

(7) Na daňové povinnosti podľa zákona Slo-venskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o daniz nehnuteľností v znení neskorších predpisov, zá-kona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb.o miestnych poplatkoch v znení neskorších pred-pisov a zákona Národnej rady Slovenskej republi-ky č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskor-ších predpisov okrem § 23 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cestnejdani za zdaňovacie obdobie roku 2004 a zdaňo-vacie obdobia pred rokom 2004 a na skutočnosti,ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, sa vzťa-hujú doterajšie predpisy.

(8) V roku 2005 v hlavnom meste Slovenskej re-publiky Bratislave správu dane z nehnuteľnostípodľa § 2 ods. 1 písm.a) vykonáva pre správcu da-ne mestská časť,48) na ktorej území sa nehnuteľ-nosť nachádza. Výnos dane z nehnuteľností za rok2005 vrátane výnosu dane z nehnuteľností za rok2004 je príjmom rozpočtu príslušnej mestskej častina rok 2005. Kladný rozdiel medzi výnosom danez nehnuteľností za rok 2005 a výnosom dane z ne-hnuteľností podľa doterajších predpisov za rok2004 príslušná mestská časť poukáže hlavnémumestu Slovenskej republiky Bratislave do 30 dnípolehotách splatnosti dane alebo splátok dane.

(9) Ak k 1. januáru 2005 vyšší územný celok za-vedie daň z motorových vozidiel, za vozidlá, ktorésú predmetom dane a ktoré sú k 1. januáru 2005evidované v územnom obvode tohto vyššiehoúzemného celku, podá daňové priznanie do 31. ja-nuára 2005 a zaplatí daň v lehotách a za podmie-nok uvedených v § 91 fyzická osoba alebo právnic-ká osoba, ktorá je daňovníkom podľa § 85.

(10) Správca dane je povinný do 31. mája 2005oznámiť Ministerstvu financií Slovenskej republikycelkovú sumu priznanej dane z nehnuteľností nazdaňovacie obdobie roku 2005 zistenú na základepodaných daňových priznaní podľa stavu k 1. máju2005.

(11) Správca dane je povinný do 31. mája 2006oznámiť Ministerstvu financií Slovenskej republikycelkovú sumu priznanej dane z nehnuteľností nazdaňovacie obdobie roku 2006 zistenú na základepodaných daňových priznaní podľa stavu k 1. máju2006.

(12) Správca dane je povinný poskytnúťMinisterstvu financií Slovenskej republiky údajeo dani z nehnuteľností, najmä údaje o celkovompočte daňovníkov, o počte daňovníkov podľa dru-hov pozemkov, stavieb a bytov, o výmere pozem-kov podliehajúcich dani z pozemkov, o výmere za-stavanej plochy stavieb, podlahovej plochy bytov,údaje o oslobodení od dane z nehnuteľností a zní-žení dane z nehnuteľností, o vyrubenej dani z ne-hnuteľností, o zaplatenej dani z nehnuteľností,sankciách a údaje o nedoplatkoch na dani z ne-hnuteľností. Údaje správca dane predkladá razročne do 31. marca po skončení zdaňovacieho

82

obdobia na tlačive, ktorého vzor ustanoví Minister-stvo financií Slovenskej republiky opatrením.V opatrení Ministerstvo financií Slovenskej republi-ky ustanoví aj ďalšie podrobnosti o predkladanía poskytovaní údajov o dani z nehnuteľností.Správca dane poskytuje tieto údaje prvýkrát v roku2010 za zdaňovacie obdobie roku 2009.

104a(1) Ak daňová povinnosť k miestnym daniam

a poplatková povinnosť k poplatku vznikne do31. decembra 2005, postupuje sa podľa predpisovplatných do 30. novembra 2005; to sa vzťahuje ajna splnenie oznamovacej povinnosti.

(2) Ak obec, ktorá vykonávala správu dane z ne-hnuteľností v zdaňovacom období roku 2005, vyru-bila daň zo stavieb tak, že do základu tejto danezahrnula aj prečnievajúcu časť strešnej konštruk-cie stavby, zabezpečí súlad s týmto zákonom naj-neskôr v zdaňovacom období roku 2007.

§ 104bPrechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. decembra 2007(1) Ak daňová povinnosť k miestnym daniam,

poplatková povinnosť k poplatku a oznamovaciapovinnosť vzniknú do 31. decembra 2007, postu-puje sa podľa predpisov účinných do 30. novembra2007. Daň za jadrové zariadenie sa za rok 2007vyrubuje podľa predpisov účinných od 1. decem-bra 2007.

(2) Daňovník dane z motorových vozidiel v roku2008 platí preddavky na daň v súlade s § 91 ods. 1a 2 v znení účinnom od 1. decembra 2007 tomusprávcovi dane, ktorý je miestne príslušný podľaevidencie vozidla k 1. januáru 2008.

(3) Daňové priznanie k dani z motorových vozi-diel sa podľa § 90 v znení účinnom od 1. decembra2007 prvýkrát podá v lehote do 31. januára 2009.

§ 104cPrechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. januára 2009(1) Ak správca dane vyrubímiestnu daň a popla-

tok po 1. januári 2009 za predchádzajúce zdaňo-vacie obdobia v sume vypočítanej podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2008, túto sumu prepo-číta konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli podľaosobitného predpisu.49)

(2) Ak má správca dane vrátiť miestnu daň alebopoplatok alebo ich pomernú časť zaplatené pred1. januárom 2009 v eurách v sume vypočítanejpodľa predpisov účinných do 31. decembra 2008,túto sumu prepočíta konverzným kurzom na euráa zaokrúhli podľa osobitného predpisu.49)

(3) V daňovom priznaní podľa § 90 sa preddav-ky na daň z motorových vozidiel na rok 2008 uvedúv slovenských korunách a daň z motorových vozi-diel za rok 2008 sa vypočíta v slovenských koru-nách a suma rozdielu dane z motorových vozidielpodľa § 91 ods. 11 sa prepočíta konverzným kur-zom na eurá a zaokrúhli podľa osobitného predpi-su.49)

§ 104dPrechodné ustanovenie k úpravám

účinným od 1. decembra 2009Ak daňová povinnosť k dani za jadrové zariade-

nie vznikne do 31. decembra 2009, postupuje sapodľa predpisov účinných do 30. novembra 2009.

§ 104ePrechodné ustanovenie k úpravám

účinným od 1. marca 2011Ustanovenie § 8 ods. 2 účinné od 1. marca 2011

sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie roku2012.

§ 104fPrechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. decembra 2012(1) Ak daňová povinnosť k miestnym daniam

podľa § 2 ods. 1 písm. a) a ods. 3, poplatková po-vinnosť k poplatku a oznamovacia povinnosť ok-rem oznamovacej povinnosti k dani za psa, k daniza predajné automaty a k dani za nevýherné hracieprístroje a ohlasovacia povinnosť k poplatku vznik-ne do 31. decembra 2012, postupuje sa podľapredpisov účinných do 30. novembra 2012.

(2) Daňovník, ktorý podal daňové priznaniek dani z nehnuteľností podľa predpisov účinnýchdo 30. novembra 2012, podá čiastkové priznanie

83


k dani z nehnuteľností do 31. januára príslušnéhozdaňovacieho obdobia pri vzniku daňovej povin-nosti k ďalšej nehnuteľnosti alebo zániku daňovejpovinnosti.

(3) Ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väč-šia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo sta-vieb ustanovenej správcom dane podľa predpisovúčinných do 30. novembra 2012, správca dane prikaždej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcichzdaňovacích obdobiach zníži tento násobok; aksprávca dane tento násobok nezníži, uplatní sasadzba dane zo stavieb ustanovená v § 12 ods. 1.

(4) Ak je najvyššia sadzba dane z bytov väčšiaako 10-násobok najnižšej sadzby dane z bytovustanovenej správcom dane podľa predpisov účin-ných do 30. novembra 2012, správca dane pri kaž-dej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcichzdaňovacích obdobiach zníži tento násobok; aksprávca dane tento násobok nezníži, uplatní sasadzba dane z bytov ustanovená v § 16 ods. 1.

(5) Daňovník, ktorý bol povinný oznámiť vznikdaňovej povinnosti k dani za psa, k dani za predaj-né automaty a k dani za nevýherné hracie prístrojea podal oznámenie podľa predpisov účinných do30. novembra 2012 a vznikne alebo zanikne mudaňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorejz nich od 1. decembra 2012, je povinný podaťčiastkové priznanie k dani za psa, k dani za predaj-né automaty a k dani za nevýherné hracie prístrojealebo niektorej z nich podľa § 99b.

(6) Daňovník, ktorý bol povinný oznámiť vznikdaňovej povinnosti k dani za psa, k dani za predaj-né automaty a k dani za nevýherné hracie prístrojea túto povinnosť nesplnil podľa predpisov účinnýchdo 30. novembra 2012, je povinný podať priznaniek dani za psa, k dani za predajné automaty a k daniza nevýherné hracie prístrojealebo niektorej z nichpodľa § 99a alebo čiastkové priznanie k týmto da-niam alebo niektorej z nich podľa § 99b.

(7) Daňovníkovi, ktorý bol povinný platiť daň zapsa podľa § 27 ods. 3, daň za predajné automatypodľa § 49 ods. 3 a daň za nevýherné hracie prí-stroje podľa § 57 ods. 3 bez vyrubenia do 31. janu-ára príslušného zdaňovacieho obdobia podľapredpisu účinného do 30. novembra 2012, správcadane vyrubí daň rozhodnutím prvýkrát podľa

predpisu účinného od 1. decembra 2012 na zdaňo-vacie obdobie roku 2013.

(8) Ak obec nevyrubovala poplatok podľa pred-pisov účinných do 30. novembra 2012, vyrubí po-platok rozhodnutím prvýkrát podľa predpisu účin-ného od 1. decembra 2012 na zdaňovacie obdobieroku 2013.

§ 105(1) Týmto zákonom sa preberajú právne záväz-

né akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.(2) Ministerstvo financií Slovenskej republiky

oznámi Európskej komisii nahradenie cestnej da-ne daňou z motorových vozidiel.

§ 106Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:1. zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990

Zb. o miestnych poplatkoch v znení zákonaSlovenskej národnej rady č. 72/1992 Zb., zá-kona Slovenskej národnej rady č. 317/1992Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republi-ky č. 44/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slo-venskej republiky č. 122/1996 Z. z., zákonač. 219/1999 Z. z., zákona č. 339/2000 Z. z.,zákona č. 58/2001 Z. z., zákona č. 223/2001Z. z., zákona č. 560/2001 Z. z., zákonač. 463/2002 Z. z., zákona č. 24/2004 Z. z. a zá-kona č. 218/2004 Z. z.,

2. zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992Zb. o dani z nehnuteľností v znení zákona Ná-rodnej rady Slovenskej republiky č. 87/1993Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej repub-liky č. 159/1993 Z. z., zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 317/1993 Z. z., zákonaNárodnej rady Slovenskej republikyč. 279/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slo-venskej republiky č. 205/1996 Z. z., zákonač. 329/1997 Z. z., zákona č. 219/1999 Z. z.,zákona č. 493/2001 Z. z. a zákona č. 476/2003Z. z.,

3. zákon Národnej rady Slovenskej republikyč. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení zákonaNárodnej rady Slovenskej republikyč. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady

84

85


Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákonač. 335/1999 Z. z. a zákona č. 191/2004 Z. z.,

4. vyhláška Ministerstva financií Slovenskejrepubliky č. 58/1993 Z. z., ktorou sa vykoná-va zákon Slovenskej národnej radyč. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnostív znení vyhlášky č. 72/1994 Z. z., vyhláškyč. 142/1996 Z. z., vyhlášky č. 74/1997 Z. z.,zákona č. 329/1997 Z. z. a vyhláškyč. 546/2003 Z. z.

§ 107Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novem-bra 2004 okrem § 106, ktorý nadobúda účinnosť1. januára 2005.

Zákon č. 733/2004 Z. z. nadobudol účinnosť1. januára 2005.


Zákon č. 171/2005 Z. z. nadobudol účinnosť1. mája 2005.

Zákon č. 517/2005 Z. z. nadobudol účinnosť1. decembra 2005.







Zákon č. 527/2010 Z. z. nadobudol účinnosť29. decembra 2010 okrem § 8 ods. 2 , ktorý nado-budol účinnosť 1. marca 2011.


Zákon č. 460/2011 Z. z. nadobudol účinnosť1. decembra 2012, okrem čl. I bodu 65, ktorý nado-budol účinnosť 1. januára 2012.


Zákon č. 68/2012 Z. z. nadobudol účinnosť1. júla 2012.


Zákon č. 343/2012 Z. z. nadobúda účinnosť1. januára 2013.

Do budúceho čísla DÚPP pripravujeme odborné príspevky na témy:

– Daň z motorových vozidiel v roku 2012 – spolu s príkladmizameranými na podávanie daňovéhopriznania k dani z motorových vozidiel za rok 2012 a s upozornenímna zmeny v tejto oblasti, ktorébudú platné pre ďalšie zdaňovacie obdobie roka 2013.

– Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za ne-výherné hracie prístroje na rok 2013 – spoločné priznanie k miestnym daniam, ktoré majú ročnézdaňovacie obdobie a ktoré sa platia dopredu na zdaňovacie obdobie. Táto zmena vyplynula z no-vely zákona o miestnych daniach č. 460/2011 Z. z. účinnej od 1. 12. 2012.

Poznámky k textu:

1) § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znenízákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 151/1995 Z. z.

2) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskoršíchpredpisov, zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

3) § 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

4) Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení zákona č. 521/2003 Z. z.

5) § 15 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemko-vého vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v zneníneskorších predpisov.

6) § 34 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

7) Príloha č. 1 k vyhláške Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vyko-náva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckycha iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskoršíchpredpisov v znení vyhlášky č. 74/2011 Z. z.

8) § 12 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch.

9) § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších pred-pisov.

10) Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majet-ku.

11) § 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

11a) § 43b ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

11aa) § 19 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správev znení neskorších predpisov.

11ab) § 2 písm. b) druhý bod zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších pred-pisov.

11aaa) Zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov.

11b) § 139b zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

11c) § 16 ods. 4 a 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zá-konov.

11d) § 7 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, sta-vovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12) § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

13) § 17 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtía o pohrebníctve.

14) Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v zne-ní neskorších predpisov (vodný zákon).

15) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskoršíchpredpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

16) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z. z.Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

17) Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.

18) Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

19) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpred-pisov.

86

20) Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpi-sov.

20a) Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom pod-nikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých záko-nov v znení neskorších predpisov.

21) Napríklad zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánovv znení neskorších predpisov, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poria-dok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákonaSlovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskoršíchpredpisov, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

22) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

22a) Napríklad Občiansky zákonník, Obchodný zákonník.

22b) Napríklad § 20 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnenízákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, § 10 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmeneniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 10 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení záko-na č. 99/2007 Z. z.

23) § 3 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačnéznaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried.

24) § 2 písm. x) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciáchv znení zákona č. 450/2003 Z. z.

25) § 2 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

25a) § 2 písm. f) prvý bod zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmenea doplnení niektorých zákonov.

25b) § 5 ods. 3 písm. b) a c) a § 19 ods. 1 zákona č. 541/2004 Z. z.

25c) § 4 ods. 1 písm. e) a § 28 ods. 5 zákona č. 541/2004 Z. z. v znení zákona č. 335/2007 Z. z.

25d) Zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhore-tým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých záko-nov v znení neskorších predpisov.

26) Zrušená.

26a) § 54a ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákonač. 733/2004 Z. z.

26b) § 39 ods. 2 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákonač. 343/2012 Z. z.

27) § 3 až 7 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej re-publiky v znení zákona č. 369/1999 Z. z.

28) Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.§ 17 až 33 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákonač. 408/2002 Z. z.

29) § 43a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

30) § 9 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníc-kych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

31) § 9 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.

32) § 9 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.

33) § 9 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.

34) § 3 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č. 360/2007 Z. z.

35) § 9 písm. h) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.

36) Napríklad § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení zákona č. 158/1998 Z. z.

87


37) § 6 ods. 2 zákona č. 446/2001 Z. z.§ 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.§ 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

37a) § 48 ods. 3 až 5 a § 49 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zá-konov.

38) § 3 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciácha o zmene a doplnení niektorých zákonov.

38a) § 114 a 115 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákonač. 144/2010 Z. z.

39) § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

40) § 127 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z.

40a) Zrušená.

41) § 3 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z.

42) Zrušená.

42a) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

43) § 16 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

§ 21 Obchodného zákonníka.

44) § 8 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení ne-skorších predpisov.

45) Zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákonač. 351/2005 Z. z.

45a) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 367/2006 Z. z. o technických požiadavkách na zníženie emisií zo zážiho-vých motorov a vznetových motorov motorových vozidiel v znení nariadenia vlády č. 179/2007 Z. z.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 583/2006 Z. z. o technických požiadavkách na zníženie emisií znečisťujú-cich látok zo vznetových motorov a zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným rop-ným plynom v znení nariadenia vlády č. 165/2007 Z. z.

Vyhláška Ministra zahraničných vecí č. 176/1960 Zb. o Dohode o prijatí jednotných podmienok pre homologáciu(overovanie zhodnosti) a o vzájomnom uznávaní homologácie výstroja a súčastí motorových vozidiel.

Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 245/1996 Z. z. o uskutočnení notifikácie sukce-sie Slovenskej republiky do Dohody o prijatí jednotných podmienok pre homologáciu (overovanie zhodnosti) a vzá-jomnom uznávaní homologácie výstroja a súčasti motorových vozidiel.

45aa) § 23 a § 112e ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení zákona č. 144/2010 Z. z.

45ab) § 159 zákona č. 563/2009 Z. z.

45ac) § 67 zákona č. 563/2009 Z. z.

45b) § 79 zákona č. 563/2009 Z. z.

46) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

46a) § 30 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení ne-skorších predpisov.§ 25 zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

46aa) § 48 ods. 3 až 5 a § 49 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

46b) § 7 ods. 3 a 4 zákona č. 563/2009 Z. z.

47) Zákon č. 563/2009 Z. z.

47a) Zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

48) Zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskor-ších predpisov.

49) § 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení zákona č. 270/2008 Z. z.

88

Príloha č. 1 k zákonu č. 582/2004 Z. z.

HODNOTA ORNEJ PÔDY (OP)A TRVALÝCH TRÁVNATÝCH PORASTOV (TTP)

Znenie prílohy č. 1 neuverejňujeme z dôvodu rozsahu strán. Úplné znenie zákona o miestnych da-niach spolu s prílohami nájdete nawww.zakonypreludi.sk.

Príloha č. 2 k zákonu č. 582/2004 Z. z. v znení zákona č. 460/2011 Z. z.

Obec s počtom obyvateľovk 1. januáru príslušnéhozdaňovacieho obdobia

Záhrady, zastavané plochya nádvoria, statné plochy

(v eurách/m2)

Stavebnépozemky

(v eurách/m2)

do 1 000 obyvateľov 1,32 13,27

od 1 001 do 6 000 obyvateľov 1,85 18,58

od 6 001 do 10 000 obyvateľov 2,12 21,24

od 10 001 do 25 000 obyvateľov 2,65 26,55

nad 25 000 obyvateľov 3,31 33,19

obce, ktoré sú sídlom okresu 4,64 46,47

obce, ktoré sú sídlom kraja 5,31 53,11

Bratislava 5,97 59,74


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNEZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Rady č. 1992/106/EHS o stanoveníspoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej do-pravy tovaru medzi členskými štátmi (Úradný vestníkEurópskych spoločenstiev, L 368/38 zo 17. 12.1992).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používa-nie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚkap. 7/zv. 4; Ú. v. ES L 187, 17. 6. 1999) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady

89


2006/38/ES zo 17. mája 2006 (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006) v znení smernice Rady 2006/103/ESz 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).


MINIMÁLNE SADZBY DANE PRE VOZIDLÁ

A. Motorové vozidlá

Počet náprav a maximálna prípustná celkováhmotnosť naloženého vozidla (v tonách)

Minimálna sadzba dane(v euro/rok)

Minimálna Maximálna

Hnacia(e) náprava(y)so vzduchovýmpružením alebo

s ekvivalentnýmzariadením

Hnacia(e) náprava(y)s inými systémami

pruženia

Dve nápravy

12131415

13141518

03186

121

3186

121274

Tri nápravy

151719212325

171921232526

3154

111144222222

54111144222345345

Štyri nápravy

2325272931

2527293132

144146228362362

146228362537537

90

B. Jazdné súpravy (návesové a prívesové súpravy)

Počet náprav a maximálna prípustná celkováhmotnosť naloženého vozidla (v tonách)

Minimálna sadzba dane(v euro/rok)

Minimálna Maximálna

Hnacia(e) náprava(y)so vzduchovýmpružením alebo

s ekvivalentnýmzariadením

Hnacia(e) náprava(y)s inými systémami

pruženia

Nápravy 2 + 1

1214161820222325

1416182022232528

000

14327597

175

00

14327597

175307

Nápravy 2 + 2

2325262829313336

2526282931333638

3070

115169204335465465

70115169204335465706706

Nápravy 2 + 3

3638

3840

370515

515700

Nápravy 3 + 2

363840

384044

327454628

454628929

Nápravy 3 + 3

363840

384044

186225336

225336535

91


Komentár k úplnému zneniu zákonao miestnych daniach

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunál-ne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o miestnych daniach“) nadobudol účinnosť 1. 11. 2004. Niekoľkokrátbol novelizovaný. Zákon o miestnych daniach bol zmenený a doplnený záko-nom č. 460/2011 Z. z. a zákonom č. 286/2012 Z. z. (ďalej len „novela zákona“)s účinnosťou od 1. 12. 2012. Novela zákona zásadne zmenila a doplnila niektoréustanovenia zákona o miestnych daniach, a to napr. v časti priznanie, čiastko-vé priznania, opravné priznanie a dodatočné priznanie na dani z nehnuteľností,dani za psa, dani za predajné automaty a na dani za nevýherné hracie prístroje.Pri niektorých ostatných miestnych daniach bol novelou zákona upravenývznik a zánik daňovej povinnosti, vyrubenie dane, splnomocňujúce ustanove-nia a v časti poplatku bola upravená napr. oznamovacia povinnosť, vyrubeniepoplatku a splatnosť poplatku, vyrubenie poplatku podľa pomôcok, vrátenie,zníženie alebo odpustenie poplatku.

PRVÁ ČASŤ

K § 1 – Predmet úpravyPredmetom úpravy sú miestne dane a miestny po-platok za komunálne odpady a drobné stavebnéodpady, ktorých správcom je obec, a daň z moto-rových vozidiel, ktorej správcom je daňový úrad.

K § 2 – Druhy miestnych daníZákon zaviedol fakultatívne miestne dane, ktoréobec môže ukladať. Sú to daň z nehnuteľností,daňza psa, daň za užívanie verejného priestranstva,daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daňza nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotr-vanie motorového vozidla v historickej časti mesta,daň za jadrové zariadenie. Miestny poplatok za ko-munálne odpady a drobné stavebné odpady je ob-ligatórny, obec je povinná poplatok vyrubiť a vy-brať. Novelou zákona bola zavedená k miestnemupoplatku za komunálne odpady a drobné stavebnéodpady legislatívna skratka „poplatok“, ktorá sabude používať v celom zákone.Obec ukladá miestne dane všeobecne záväzným naria-dením. Daň z motorových vozidiel ukladá na základevšeobecne záväzného nariadenia vyššíúzemný celok.

Všeobecne záväzné nariadenie vydané obcou a vyš-ším územným celkom nesmie byť v rozpore s/so:1. Ústavou Slovenskej republiky,2. ústavnými zákonmi,3. zákonmi a medzinárodnými zmluvami,s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Sloven-skej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásenéspôsobom ustanoveným zákonom.Ak obec alebo vyšší územný celok schváli všeobec-ne záväzné nariadenie v rozpore s ustanoveniamizákona o miestnych daniach, proti nezákonnémuvšeobecne záväznému nariadeniu môže fyzickáosoba, ako aj právnická osoba podať podnet na prí-slušnej prokuratúre podľa zákona č. 153/2001 Z. z.o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

K § 3 – Zdaňovacie obdobieDoterajšie znenie zákona upravovalo zdaňovacieobdobie na dani z nehnuteľností, dani za psa, daniza predajné automaty, dani za nevýherné hracieprístroje, dani za jadrové zariadenie a dani z moto-rových vozidiel. Novelou zákona bolo zdaňovacieobdobie doplnené aj pri poplatku. Podľa novoupra-veného ustanovenia zdaňovacím obdobím na daniz nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné

92

PRÁV

NE

PRED

PISY

DÚ

PP1/

2013

automaty, dani za nevýherné hracie prístroje, daniza jadrové zariadenie a dani z motorových vozidielje kalendárny rok za podmienky, že § 90 ods. 3 až6 neustanovujú inak. Predmetné ustanoveniaupravujú podávanie daňového priznania na daniz motorových vozidiel, ak sa daňovník zrušuje bezlikvidácie, ak je na daňovníka vyhlásený konkurz,ak sa daňovník zrušuje likvidáciou a ak daňovníkzomrie.

DRUHÁ ČASŤDAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ

K § 4Daň z nehnuteľností vymedzuje tri druhy daní, a todaň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytova z nebytových priestorov v bytovom dome.

K § 5 – DaňovníkV predmetnom ustanovení je vymedzený daňovníkdane z pozemkov. Vychádzajúc zo znenia odse-ku 1, ak nie je možné určiť daňovníka dane z po-zemkov podľa ods. 2 (odsek 2 upravuje daňovníkaako nájomcu), daňovníkom dane z pozemkov jevlastník pozemku alebo správca pozemku zapísa-ný v katastri nehnuteľností.

Vlastník pozemkuVlastník pozemku nadobúda vlastnícke právanapr. na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy,na základe rozhodnutia súdu o udelení príklepu,rozhodnutím stavebného úradu o vyvlastnení, zozákona a pod.

Správca pozemkuAk štát, obec alebo vyšší územný celok zapísanýv katastri nehnuteľností prenechá pozemok dosprávy podľa zákona:� č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu,� č. 138/1991 Zb. o majetku obcí,� č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných

celkov,v takomto prípade je daňovníkom dane z pozem-kov správca, ktorý v zmysle uvedených zákonovuzatvoril zmluvu o výkone správy s vlastníkom ne-hnuteľnosti.

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorejboli pridelené na obhospodárenie náhradnépozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívané-ho právnickou osobou až do vykonania pozem-kových úpravAk boli fyzickej osobe alebo právnickej osobe pri-delené na obhospodárenie náhradné pozemky vy-členené z pôdneho fondu užívaného právnickouosobou až do vykonania pozemkových úpravv zmysle § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 330/1991 Zb.o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemko-vého vlastníctva, pozemkových úradoch, pozem-kovom fonde a o pozemkových spoločenstváchv zneníneskoršíchpredpisov, v uvedenom prípadedaňovníkomdane je fyzická osoba alebo právnickáosoba, ktorá náhradné pozemky obhospodaruje.

NájomcaNájomca je daňovníkomdane z pozemkov v týchtoprípadoch, ak:� nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať

najmenej päť rokov, pričom nájomca je zapísa-ný aj v katastri nehnuteľností,

� má v nájme pozemky spravované Sloven-ským pozemkovým fondom podľa § 34 zákonač. 330/1991 Zb. v zneníneskoršíchpredpisov,

� má v nájme pozemky prenajaté od fyzickej ale-bo právnickej osoby, ktorej boli pridelené na ob-hospodarovanie náhradné pozemky vyčlenenéz pôdneho fondu užívaného právnickou osobouaž do vykonania pozemkových úprav podľa§ 15 ods. 1 a 2 zákona č. 330/1991 Zb. o po-zemkových úpravách.

UžívateľV prípade nevysporiadaných pozemkov, pri ktorýchnie je možné určiť za daňovníka vlastníka pozemku,správcu pozemku alebo nájomcu pozemku, daňov-níkom dane z pozemkov je fyzická osoba aleboprávnická osoba, ktorá pozemky skutočne užíva.

SpoluvlastníctvoAk pozemok vlastní niekoľko spoluvlastníkov, da-ňovníkom dane je každý spoluvlastník do výškysvojho spoluvlastníckeho podielu. Zákon umožňu-je, aby si spoluvlastníci na základe dohody určili

93

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach

zástupcu. Ak si spoluvlastníci určia zástupcu,ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojhospoluvlastníckeho podielu. Aplikačná prax si vy-žiadala jednoznačnú úpravu daňovníka aj v prí-pade bezpodielového spoluvlastníctva manže-lov. Podľa novely zákona, ak je pozemok v bez-podielovom spoluvlastníctve manželov, da-ňovníkom dane z pozemkov sú obaja manželia,ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.

K § 6 – Predmet daneNovela zákona od 1. 12. 2012 v predmete dane po-nechala tie isté druhy pozemkov, ale zmenila ichzaradenie do nasledovných skupín:a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, tr-

valé trávnaté porasty,7)

b) záhrady,c) zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy,7)

d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárskelesy,8) rybníky s chovom rýb a ostatné hospo-dársky využívané vodné plochy,

e) stavebné pozemky.Zároveň boli upravené poznámky pod čiarou k od-kazom 7 a 8.7) Príloha č. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie

a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z.,ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Sloven-skej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnu-teľností a o zápise vlastníckych a iných práv k ne-hnuteľnostiam (katastrálny zákon) v zneníneskor-ších predpisov v znení vyhlášky č. 74/2011 Z. z.

8) § 12 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z. o le-soch.

Na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny je ur-čujúci druh pozemku zapísaný v katastri nehnuteľ-ností. Výnimku tvorí lesný pozemok, na ktorom súhospodárske lesy, a stavebný pozemok, ktorý jepre účely zákona osobitne vymedzený.

Stavebný pozemokZa stavebný pozemok sa považuje pozemok uvede-ný v právoplatnom stavebnom povolení až do právo-platnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktoráje predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, ale-bo stavbu s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré súpredmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú

výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorýchparcelné čísla sú uvedené v právoplatnom staveb-nom povolení.Pretože zámerom zákona je zdaňovať iba tie sta-vebné pozemky, na ktorých bude postavená stav-ba, ktorá je vymedzená v predmete dane zo sta-vieb a v predmete dane z bytov, z uvedeného dô-vodu sa za stavebný pozemok považuje poze-mok uvedený v právoplatnom stavebnom povoleníaž do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia nastavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieba predmetom dane z bytov. Pri stavebnom pozem-ku na účely zákona o miestnych daniach je záro-veň vymedzené, čo sa nepovažuje za stavebnýpozemok. Za stavebný pozemok sa nepovažujepozemok uvedený v právoplatnom stavebnom po-volení na zmenu stavby, najmä ak ide o prístavbu,nadstavbu a stavebnú úpravu.

Lesné pozemky, na ktorýchsú hospodárske lesyPredmetom dane z pozemkov sú lesné pozemky,na ktorých sú hospodárske lesy. Zákon o katastrinehnuteľností druh lesný pozemok, na ktorom súhospodárske lesy, neeviduje, eviduje iba lesné po-zemky.Tento druh pozemku upravuje zákon o lesoch, kto-rý člení lesy na hospodárske lesy, lesy osobitnéhourčenia a ochranné lesy. Na zaradenie lesnéhopozemku do kategórie lesa je určujúci programstarostlivosti o lesy, ktorý nahradil lesný hos-podársky plán.Odsek 2 vymedzuje, ktoré pozemky nie sú pred-metom dane z pozemkov:� časti zastavaných plôch a nádvorí, ktoré sú

zastavané stavbami, ktoré sú predmetomdane zo stavieb alebo z bytov,

� pozemky alebo ich časti, na ktorých sú posta-vené pozemné komunikácie s výnimkou verej-ných účelových komunikácií, a celoštátne že-lezničné dráhy a regionálne železničné dráhy,

� pozemky alebo ich časti zastavané stavbami,ktoré nie sú predmetom dane z bytov (patriasem pozemky alebo ich časti, na ktorých súbyty alebo nebytové priestory, ktoré sú pred-metom dane z bytov),

94

� pozemky, na ktorých sú priehrady, vodovody,kanalizácia a zariadenia na ochranu pred po-vodňami a rozvody tepelnej energie.

K § 7 – Základ daneZáklad dane z pozemkov bol upravený v nad-väznosti na vymedzenie jednotlivých druhovpozemkov v predmete dane nasledovne:

Odsek 1:Určenie základu dane z pozemkov pri ornejpôde, chmeľnici, vinici, ovocných sadoch a pritrvalom trávnatom porasteZákladom dane z pozemkov pri ornej pôde,chmeľnici, vinici, ovocných sadoch a pri trvalomtrávnatom poraste je hodnota pozemku bez po-rastov určená vynásobením výmery pozemkovv m2 a hodnoty pôdy za 1 m2 uvedenej v príloheč. 1 k zákonu.

Odsek 2:Určenie základu dane pri záhradách, zastava-ných plochách a nádvoriach, ostatných plo-chách a stavebných pozemkochZákladom dane z pozemkov pri záhradách, zasta-vaných plochách a nádvoriach, ostatných plo-chách a stavebných pozemkoch je hodnota po-zemku určená vynásobením výmery pozemkovv m2 a hodnoty pozemkov za 1 m2 uvedenej v prílo-he č. 2. Pri stavebnom pozemku je ponechanámožnosť ustanoviť hodnotu pozemku správcomdane vo všeobecne záväznom nariadení.

Odsek 3:Určenie základu dane pri lesných pozemkoch,na ktorých sú hospodárske lesy, a rybníkochs chovom rýb a ostatných hospodársky využí-vaných vodných plocháchZákladom dane z pozemkov, pokiaľ ide o lesné po-zemky, na ktorých sú hospodárske lesy a rybníkys chovom rýb a ostatné hospodársky využívanévodné plochy, je hodnota pozemku bez porastovurčená vynásobením výmery pozemkov v m2

a hodnoty pozemku na 1 m2 podľa platných predpi-sov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (zá-kon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch

a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorýchzákonov a vyhlášky Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovenívšeobecnej hodnoty majetku).

Odsek 4:Prílohač. 1 určuje hodnotu pozemku pri ornej pôdea trvalých trávnatých porastoch. Ak v prílohe č. 1 jeuvedená nulová hodnota ornej pôdy a trvalýchtrávnatých porastov za okres, v takomto prípadesprávca dane môže ustanoviť hodnotu pozemkuvo všeobecne záväznom nariadení, ktorá nesmiepresiahnuť 50 % hodnoty pozemku podľa prílohyč. 1 určenej za okres, do ktorého príslušné katas-trálne územie patrí.Takto ustanovená hodnota pozemku sa použijeiba v tom prípade, pokiaľ daňovník túto hodnotupozemku nepreukáže znaleckým posudkom.

Odsek 5:Pri lesných pozemkoch, na ktorých sú hospo-dárske lesy, a rybníkoch s chovom rýba ostatných hospodársky využívaných vod-ných plochách sa hodnota pozemku určí podľazákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkocha prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorýchzákonov a vyhlášky Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanove-ní všeobecnej hodnoty majetku.Správca dane môže ustanoviť všeobecne záväz-ným nariadením aj hodnotu lesného pozemku, naktorom sú hospodárske lesy a rybníky s chovomrýb a ostatné hospodársky využívané vodné plo-chy. Hodnotu pozemku ustanovenú všeobecnezáväzným nariadením správca dane použije ibav tom prípade, ak daňovník hodnotu pozemku ne-preukáže znaleckým posudkom.

Odsek 6:Príloha č. 2 určuje hodnotu stavebného pozemkuv závislosti od počtu obyvateľov k 1. januáru zda-ňovacieho obdobia. Novela zákona umožňujesprávcovi dane, aby namiesto hodnoty stavebné-ho pozemku uvedenej v prílohe č. 2 ustanovil hod-notu stavebného pozemku všeobecne záväznýmnariadením.

95


K § 8 – Sadzba dane

Odsek 1:Ročná sadzba dane je 0,25 %.

Odsek 2:Podľa novelizovaného ustanovenia § 8 ods. 2 zá-kona o miestnych daniach správca dane môže roč-nú sadzbu dane určenú zákonom, všeobecne zá-väzným nariadenímznížiťalebo zvýšiť podľa miest-nych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti,alebo v jednotlivom katastrálnom území s účinnos-ťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdo-bia. Ročná sadzba dane určená správcom danevšeobecne záväzným nariadením podľa miest-nych podmienok v obci, v jednotlivej časti obce ale-bo v jednotlivom katastrálnom území nesmie pre-siahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby daneurčenej vo všeobecne záväznom nariadení. V prí-pade pozemkov funkčne spojených so stavboujadrového zariadenia ročná sadzba dane nesmiepresiahnuť 100-násobok zákonom určenej ročnejsadzby dane, ktorá je 0,25 %.Novelou zákona boli doplnené nové odseky 3, 4a 5.

Odsek 3:Odsek 2 predmetného ustanovenia umožňujesprávcovi dane ustanoviť ročnú sadzbu dane vše-obecne záväzným nariadením v prípade pozem-kov funkčne spojených so stavbou jadrového za-riadenia. Pozemok funkčne spojený so stavboujadrového zariadenia zákon o miestnych daniachnevymedzoval, z uvedeného dôvodu bolo potreb-né doplniť do zákona, že ide o taký pozemok, ktorýje nevyhnutne potrebný na prevádzku jadrovéhozariadenia a jeho fyzickú ochranu podľa zákonač. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovejenergie a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov.

Odsek 4:Podľa ods. 4 správca dane môže na jednotlivé sku-piny pozemkov, ktoré sú uvedené v § 6 ods. 1 a naktoré bolo vydané povolenie dobývania ložiskanevyhradeného nerastu alebo na ktorých sa

nachádza zariadenie na výrobu elektriny zo sl-nečnej energie, ustanoviť inú sadzbu dane z po-zemkov, ako je v ods. 2. V prípade, že správcadane ustanoví inú sadzbu dane na pozemky, naktoré bolo vydané povolenie dobývania ložiska ne-vyhradeného nerastu alebo na ktorých sa nachá-dza zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnejenergie, v takomto prípade ročná sadzba danez pozemkov nesmie presiahnuť 5-násobok najniž-šej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správ-com dane vo všeobecne záväznom nariadenípodľa odseku 2.K tomuto ustanoveniu bola zavedená poznámkapod čiarou k § 19 zákona č. 51/1988 Zb. o banskejčinnosti, výbušninách a o štátnej banskej správev znení neskoršíchpredpisov a k § 2 písm. b) bod 2zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zme-ne niektorých zákonov v znení neskorších predpi-sov.

Odsek 5:Ak správca dane ustanoví ročnú sadzbu danez pozemkov všeobecne záväzným nariadením,v takomto prípade ročná sadzba dane z pozemkovnesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnejsadzby dane z pozemkov ustanovenej vo vše-obecne záväznom nariadení. V prípade, že tentonásobok bude prekročený, uplatní sa zákonom ur-čená sadzba dane z pozemkov vo výške 0,25 %.

Príklad pre určenie sadzby dane z pozemkov:Správca dane môže na zdaňovacie obdobie roku2013 určiť sadzby dane z pozemkov vo všeobecnezáväznom nariadení obce k jednotlivým skupinámpozemkov napríklad takto:a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, tr-valé trávnaté porasty... 0,40 %b) záhrady... 0,50 %c) zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy...

0,45 %d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske

lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospo-dársky využívané vodné plochy... 0,55 %

e) stavebné pozemky... 2 %f) pozemky, na ktorých sa nachádza zariadenie

na výrobu elektriny zo slnečnej energie... 1,50 %

96

V prípade, že správca dane takto ustanovil ročnúsadzbu dane z pozemkov všeobecne záväznýmnariadením (najnižšia sadzba dane z pozemkovpre ornú pôdu, chmeľnice, vinice, ovocné sady, tr-valé trávnaté porasty je vo výške 0,40 % a naj-vyššia sadzba dane z pozemkov za stavebné po-zemky je vo výške 2 %), postupoval v súlade so zá-konom, pretože neprekročil 5-násobok najnižšejročnej sadzby dane z pozemkov určenej vo výške0,40 % (0,40 % x 5 = 2 %).

K § 8a – Výpočet dane z pozemkovPredmetným ustanovením je upravený výpočetdane z pozemkov. Daň z pozemkov sa vypočítaako súčin základu dane a ročnej sadzby dane z po-zemkov.

Príklad:Správca dane určil hodnotu stavebného pozemkuna základe všeobecne záväzného nariadenia obce10 € na 1 m2 a sadzbu dane vo výške 2 %. Výmerastavebného pozemku je 250 m2.Výpočet dane z pozemkov:D – daňZD – základ daneRSD – ročná sadzba daneZD = HP x VHP – hodnota pôdyV – výmera pôdyZD = 10 €/m2 x 250 m2 = 2 500 €

RSD – ročná sadzba daneRSD = 2 %D = ZD x RSDD = 2 500 € x 2 % = 50 €

K § 9 – DaňovníkDaňovníkom dane zo stavieb je predovšetkýmvlastník stavby. Vlastnícke právo k stavbe sa na-dobúda:a) Od skoršieho vlastníka prevodom alebo precho-

dom nehnuteľností, napr. kúpnou alebo darova-cou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátnehoorgánu a pod. V uvedenom prípade ide o nado-budnutie odvodeného vlastníckeho práva.

b) Druhým spôsobom nadobudnutia vlastníckehopráva je nadobudnutie pôvodným spôsobom

k novovzniknutej stavbe (napr. novostavba ro-dinného domu, novostavba administratívnejbudovy, novostavba výrobnej prevádzkya pod.), ktorá doteraz nikomu nepatrila.

Ak je vlastníkom stavby štát, vyšší územný celokalebo obec a štát, vyšší územný celok alebo obecprenechajú stavbu do správy inej osobe, v uvede-nom prípade je daňovníkomdane zo stavieb správ-ca. Nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, obce alebovyššieho územného celku je možné prenechať dosprávy podľa osobitných zákonov, ktorými súnapr.:a) zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu

v znení neskorších predpisovTento zákon upravuje správu majetku vovlastníctve Slovenskej republiky vo verejno-prospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vy-konáva správca majetku štátu. Správcom ma-jetku štátu môže byť štátna rozpočtová organi-zácia a štátna príspevkováorganizácia, štátnyfond, verejnoprávna inštitúcia alebo iná práv-nická osoba, ak na základe zákona spravujemajetok štátu;

b) zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podnikuv znení neskorších predpisov, ktorý upravujepostavenie a právne pomery štátneho podniku;

c) zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorýustanovuje, ktoré veci z majetku Slovenskejrepubliky prechádzajú do vlastníctva obcía upravuje majetkové postavenie a hospodá-renie obcí s ich majetkom;

d) zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyššíchúzemných celkov.Tento zákon upravuje majetok vyššiehoúzemného celku, ktorým je samosprávny kraj,nakladanie s ním a majetkové postavenie vyš-šieho územného celku a ustanovuje, ktoréveci z majetku vo vlastníctve Slovenskej re-publiky prechádzajú do vlastníctva vyššiehoúzemného celku.

Daňovníkom dane zo stavieb je nájomca. Nájom-ca je daňovníkom iba v prípade, ak je stavbav správe Slovenského pozemkového fondu. Slo-venský pozemkový fond je právnická osoba zapí-saná do podnikového registra, pričom nie je zria-dený na podnikanie. Svoju činnosti vykonáva

97


podľa § 34 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkovýchúpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,pozemkových úradoch, pozemkovom fondea o pozemkových spoločenstvách v znení neskor-ších predpisov. Spravuje poľnohospodárske ne-hnuteľnosti vo vlastníctveštátu ustanovené osobit-ným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnostivo vlastníctve štátu.V prípade, že za daňovníka dane zo stavieb nie jemožné určiť vlastníka, správcu ani nájomcu, da-ňovníkomdane zo stavieb je fyzická alebo právnic-ká osoba, ktorá stavbu skutočne užíva.Ďalej zákon o miestnych daniach v ustanovení,ktoré vymedzuje daňovníka dane zo stavieb, upra-vuje postavenie, konanie a povinnosti daňovníkov,ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi stavby.

SpoluvlastníctvoVzhľadom na zjednodušenie a racionalizáciu ko-naní vo veciach miestnych daní daňovníci, ktorí súpodielovými spoluvlastníkmi stavby, sa môžu do-hodnúť a spomedzi seba určiť zástupcu, ktorý ichbude zastupovať pri podávaní daňového priznaniaa pri platení dane. V prípade, že zástupca, ktoréhosi spoluvlastníci spomedzi seba určili, vyrubenúdaň nezaplatí, ostatní spoluvlastníci za daň ručiado výšky svojho podielu na dani. Obdobne ako jeupravený daňovník dane z pozemkov v prípadebezpodielového spoluvlastníctva manželov, jeupravený aj daňovník dane zo stavieb. Podľa no-vého znenia, ak je stavba v bezpodielovom spolu-vlastníctvemanželov, daňovníkomdane zo staviebsú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločnea nerozdielne.

K § 10 – Predmet danePredmet dane zo stavieb v odseku 1 upravuje dru-hové členenie stavieb nachádzajúcich sa na územíSlovenskej republiky. V uvedenom členenísú stav-by rozdelené podľa druhu a účelu ich využitia doniekoľkých skupín.Podľa písm. a) sa zaraďujú do predmetu dane zostavieb stavby na bývanie a drobné stavby, ktorémajú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu. Z dôvo-du zabezpečenia jednotného výkladu tohto usta-novenia zákon zaviedol odkaz k poznámke pod

čiarou na § 43b ods. 1 písm. a) a b) a na § 139b zá-kona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a sta-vebnom poriadku (stavebný zákon) v znení ne-skorších predpisov.

Stavby na bývanieStavbami na bývanie sú bytové budovy vymedze-né v § 43b ods. 1 stavebného zákona. Bytové bu-dovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podla-hovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytovébudovy patria:a) bytové domy

Bytový dom je budova určená na bývanie, po-zostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov sospoločným hlavným vstupom z verejnej komu-nikácie. Byt je obytná miestnosť alebo súborobytných miestností s príslušenstvomusporia-daný do funkčného celku s vlastným uzavre-tím, určený na trvalé bývanie.

b) rodinné domyRodinný dom je budova určená predovšetkýmna rodinné bývanie so samostatným vstupomz verejnej komunikácie, ktorá má najviac tribyty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

c) ostatné budovy na bývaniePatria sem napríklad detské domovy, študent-ské domovy, domovy dôchodcov a útulky prebezdomovcov.

Pretože zákon o miestnych daniach zaviedol od-kaz v poznámke pod čiarou iba na § 43b ods. 1písm. a) a b) stavebného zákona, z uvedeného dô-vodu ostatné budovy na bývanie [uvedené v § 43bpísm. c) stavebného zákona] nie je možné zaradiťdo predmetu dane zo stavieb ako stavby na býva-nie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciupre hlavnú stavbu. Predmetné stavby sa do pred-metu dane zo stavieb zaradia ako ostatné stavbyneuvedené v písm. a) až f) zákona o miestnych da-niach.

Drobné stavbyDrobné stavby vymedzuje § 139b v ods. 6 až 8 sta-vebného zákona. Drobné stavby sú stavby, ktorémajú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. prestavbu na bývanie) a ktoré nemôžu podstatne ovplyv-niť životné prostredie. Tieto stavby sa delia na:

98

a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha ne-presahuje 25 m2 a výška 5 mPatria sem napr. kôlne, práčovne, letné kuchy-ne, prístrešky, zariadenia na nádoby na od-padky, stavby na chov drobného zvieratstva,sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov.

b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plochanepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 mPatria sem napr. pivnice, žumpy a pod.

Podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona o miestnychdaniach sa zaraďujú do predmetu dane zo sta-vieb stavby na pôdohospodársku produkciu,skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavbyvyužívané na skladovanie vlastnej pôdohospo-dárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú ad-ministratívu.Podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona o miestnych da-niach sa zaraďujú do predmetu dane stavby rekre-ačných a záhradkárskych chát a domčekov naindividuálnu rekreáciu. Podľa tohto ustanovenia sazaraďujú aj rekreačné chaty vo vlastníctve podni-kateľských subjektov, ak sú ako druh rekreačnáchata zapísané v katastri nehnuteľností, a to ajv prípade, že sa využívajú na iné účely. Pri rekre-ačných chatách až zmena druhu stavby alebo jejčasti, ktorú vykoná na základe rozhodnutia staveb-ný úrad, ovplyvní zmenu zaradenia tejto stavby dopredmetu dane zo stavieb podľa skutočného účelujej využitia.Podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona o miestnych da-niach sa zaraďujú do predmetu dane zo staviebsamostatne stojace garáže a samostatné stavbyhromadných garáží a stavby určené alebo použí-vané na tieto účely a postavené mimo bytovýchdomov. Ak sa uvedené stavby využívajú na inýúčel ako na garážovanie motorových vozidiel, ažvydanie rozhodnutia o zmene účelu využitia stavbystavebným úradom podľa osobitného predpisubude mať vplyv na zmenu zaradenia takejto stavbydo predmetu dane zo stavieb.Priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike,stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané naskladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb navlastnú administratívu sa do predmetu dane zara-ďujú podľa § 10 ods. 1 písm.e) zákona o miestnychdaniach.

Podľa § 10 ods. 1 písm. f) zákona o miestnych da-niach sa zaradia do predmetu dane zo staviebstavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú čin-nosť, skladovanie a administratívu súvisiacus ostatným podnikaním a so zárobkovou činnos-ťou. Do tejto skupiny sa zaraďujú stavby na ostat-né podnikanie a zárobkovú činnosť, ktoré nie jemožné zaradiť podľa písm. b) ani podľa písm. e)tohto ustanovenia, napr. stavby slúžiace veľkoob-chodným a maloobchodným činnostiam, stavbyhotelových a ubytovacích zariadení, bánk a pod.Všetky ostatné stavby, ktoré nie je možné zaradiťdo predmetu dane zo stavieb podľa písm. a) až f),pretože nie sú v nich uvedené, zaradia sa podľa§ 10 ods. 1 písm. g) zákona o miestnych daniach.Do skupiny ostatných stavieb neuvedenýchv písm. a) až f) zákona o miestnych daniach sa za-raďujú napr. stavby internátov, domovov mládeže,domovov dôchodcov, útulky pre bezdomovcov,stavby úradov, organizácií nezriadených na podni-kanie a pod.Do predmetu dane zo stavieb je možné podľa vyš-šie uvedeného členenia zaradiť stavbu iba v prípa-de, ak:� stavba má jedno alebo viac nadzemných ale-

bo podzemných podlaží,Podlažie stavby je časť vnútorného priestorustavby vymedzená podlahou a stropnou, prí-padne strešnou konštrukciou. Nadzemnépodlažie je každé podlažie, ktoré nemá úroveňpodlahy alebo jej časť nižšie než 0,80 m podnajvyšším bodom priľahlého terénu v pásmeširokom 5,00 m po obvode stavby.

� nadzemné alebo podzemné podlažia sú sozemou spojené pevným základom.

Predmetom dane zo stavieb je každá stavba,ktorá spĺňa vyššie uvedené podmienky aj na-priek tomu, že sa neužíva napr. z dôvodu roz-siahlej rekonštrukcie, zrušenia prevádzky, z dô-vodu nezabezpečenia výrobnej činnosti v pre-vádzke a pod.Zákon o miestnych daniach okrem stavieb, ktorépodliehajú dani, vymedzuje aj stavby, ktoré nie súpredmetom dane zo stavieb. Takýmito stavbamisú stavby s bytmi a nebytovými priestormi, ktorépodliehajú režimu dane z bytov a stavby priehrad,

99


vodovodov, kanalizácií a zariadení na ochranupred povodňami.Vychádzajúc z predmetu dane zo stavieb sú stav-by zaradené podľa druhu a účelu v jednotlivýchskupinách. Keďže zámerom zákona je zdaňovaťstavby podľa ich skutočného účelu využitia, bolopotrebné doplniť predmetné ustanovenie o ods. 4,ktorý upravuje, že na zaradenie stavby do predme-tu dane zo stavieb podľa ods. 1 je rozhodujúci účeljej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

K § 11 – Základ daneZákladom dane zo stavieb je výmera zastavanejplochy stavby v m2. Zastavanou plochou stavby sarozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšejnadzemnej časti stavby. Prečnievajúca časť streš-nej konštrukcie stavby sa do zastavanej plochystavby nezapočítava.

K § 12 – Sadzba daneZákon o miestnych daniach určuje ročnú sadzbudane vo výške 0,033 € za každý aj začatý m2 za-stavanej plochy. Zároveň umožňuje správcovidane túto ročnú sadzbu dane zo stavieb zvýšiťalebo znížiť všeobecne záväzným nariadením,a to najneskôr s účinnosťou od 1. januára prísluš-ného zdaňovacieho obdobia. Ročnú sadzbu danemôže správca dane určiť rôznu v nadväznosti naodlišné podmienky v obci, pre jednotlivú časť obce,pre katastrálne územie obce alebo pre jednotlivédruhy stavieb podľa členenia upraveného v pred-mete dane. Ak správca dane využil možnosť určiťvšeobecne záväzným nariadením rôzne sadzbydane pre stavby uvedené v predmete dane, najvy-ššia ročná sadzba dane určená správcom danenesmie byť vyššia ako 10-násobok najnižšej ročnejsadzby dane zo stavieb ustanovenej správcomdane, pokiaľ ustanovenie § 104f ods. 3 neustano-vuje inak. Predmetné ustanovenie upravuje po-stupnosť znižovania násobku až na 10-násobok,a to v tom prípade, ak správca dane vo všeobecnezáväznom nariadení pred účinnosťou novely určilnásobok väčší ako 10-násobok.Pri stavbách, ktoré majú viac ako jedno podlažie,môže správca dane všeobecne záväzným naria-dením určiť príplatok za podlažie, o ktorý sa zvýši

správcom dane určená ročná sadzba dane. Prípla-tok za podlažie môže správca dane určiť rôznyv závislosti od podmienok v obci alebo v nadväz-nosti na jednotlivú časť obce. Príplatok za podla-žie sa počíta za každé ďalšie podlažie okrem prvé-ho nadzemného podlažia a jeho maximálna výškanesmie presiahnuť 0,33 €.Zákon o miestnych daniach pre účely dane zo sta-vieb vymedzil podlažie a nadzemné podlažie. Tietopojmy sú rozhodujúce pri posúdení, či konkrétnastavba spĺňa podmienky predmetu dane zo sta-vieb. Z uvedeného dôvodu sme tieto pojmy rozo-brali v časti „Predmet dane zo stavieb“.Znenie odseku 6 upravuje výpočet pomernej častizákladu dane pri stavbách, ktoré slúžia na viaceréúčely, na ktoré sú správcom dane určené rôznesadzby dane. V uvedenom prípade sa pomernáčasť základu dane vypočíta ako podiel podlahovejčasti stavby využívanej na jednotlivý účel a celko-vej plochy stavby. Výpočet sa vzťahuje nielen najednopodlažné stavby, ale aj na viacpodlažné stav-by.

K § 12a – Výpočet dane zo staviebZákon tak ako na dani z pozemkov, aj na dani zostavieb upravuje konkrétny spôsob výpočtu danezo stavieb osobitne pre:1. jednopodlažné stavby slúžiace na jediný účel

(ods. 1),2. viacpodlažné stavby slúžiace na jediný účel

(ods. 2),3. stavby slúžiace na viaceré účely (ods. 3).

Jednopodlažné (prízemné) stavby slúžiacena jediný účelAk má stavba iba jedno podlažie a zároveň slúži najediný účel, daň zo stavieb sa vypočíta vynásobe-ním základu dane (zastavanej plochy stavby)a ročnej sadzby dane (určenej správcom dane vovšeobecne záväznom nariadení pre konkrétnydruh stavby alebo účel jej využitia).

Príklad:Rodinný dom má výmeru zastavanej plochy200 m2 a správca dane určil ročnú sadzbu dane prestavby na bývanie 0,16 €/m2. Základom dane zo

100

stavieb je výmera zastavanej plochy v m2, pričomzastavanou plochou stavby sa rozumie pôdorysstavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej častistavby. V uvedenom prípade daň zo stavieb sa vy-počíta nasledovne:D = ZD x RSDD – daňZD – základ daneRSD – ročná sadzba daneD = 200 m2 x 0,16 €/m2 = 32 €

Viacpodlažné stavby slúžiace na jediný účelAk má stavba dve a viac nadzemných alebo pod-zemných podlaží, správca dane môže všeobecnezáväzným nariadením podľa miestnych podmie-nok v obci alebo v jej jednotlivej časti určiť príplatokza podlažie v sume najviac 0,33 € za každé ďalšiepodlažie okrem prvého nadzemného podlažia.Ak správca dane určí všeobecne záväzným naria-dením príplatok za podlažie, daň zo stavieb sa previacpodlažnú stavbu slúžiacu na jediný účel vypo-číta vynásobením základu dane a ročnej sadzbydane, pričom ročná sadzba dane sa zvýši o súčinpočtu podlaží stavby (okrem 1. nadzemného pod-lažia) a príplatku za podlažie.

Príklad:Trojpodlažný rodinný dom (2 nadzemné podlažiaa jedno podzemné podlažie) má výmeru zastava-nej plochy 200 m2. Správca dane určil všeobecnezáväzným nariadením ročnú sadzbu dane prestavby na bývanie 0,16 €/m2 a príplatok za podla-žie vo výške 0,03 €. V uvedenom prípade sa daňzo stavieb vypočíta nasledovne:D = ZD x (RSD + PP x P)D – daňZD – základ daneRSD – ročná sadzba danePP – počet podlažíP – príplatok za podlažieD = 200 m2 x (0,16 €/m2 + 2 x 0,03 €) = 200 m2 x0,22 €/m2 = 44 €

Stavby slúžiace na viaceré účelyStavba slúžiaca na viaceré účely (jednopodlažnáaj viacpodlažná) je stavba, ktorá sa využíva na

rôzne účely, pre ktoré správca dane určí všeobec-ne záväzným nariadením rôzne sadzby dane.Ak správca dane pre jednotlivé účely využitiastavby určil všeobecne záväzným nariadenímrôzne ročné sadzby dane a príplatok za podla-žie, daň zo stavieb pre viacúčelové stavby sa vy-počíta ako súčet pomerných častí dane pre jed-notlivé účely využitia. Pomerná časť dane sa vy-počíta vynásobením zastavanej plochy stavby,pomernej časti základu dane a ročnej sadzbydane pre konkrétny účel využitia stavby, pričomročná sadzba dane sa zvýši o súčin počtu podla-ží stavby (okrem 1. nadzemného podlažia) a prí-platku za podlažie.Pomernú časť základu dane vymedzuje § 12ods. 6 zákona o miestnych daniach ako pomerpodlahovej plochy časti stavby využívanej na jed-notlivý účel využitia k celkovej podlahovej plochestavby. Z uvedeného vyplýva, že pri výpočte danezo stavieb pri viacúčelových stavbách je potrebnévedieť nielen výmeru zastavanej plochy stavby,ale aj výmeru podlahových plôch priestorov vy-užívaných na rôzne účely.Tento spôsob výpočtu sa uplatní na viacúčelovéstavby aj vtedy, ak ide o jednopodlažné stavby ale-bo ak ide o viacpodlažné stavby, pre ktoré správcadane neurčí všeobecne záväzným nariadením prí-platok za podlažie. V takomto prípade sa pri vý-počte dane zo stavieb dosadí za príplatok za pod-lažie a za počet podlaží číslo nula.

Príklad:Trojpodlažná stavba, v ktorej sú maloobchodnépredajne a byty, má zastavanú plochu 500 m2. Ma-loobchodné predajne umiestnené na prvých dvochpodlažiach majú výmeru podlahových plôch spolu900 m2 (460 m2 na 1. nadzemnom podlaží a 440 m2

na 2. nadzemnom podlaží). Byty umiestnené na3. podlaží majú výmeru podlahových plôch spolu400 m2. Správca dane určil ročnú sadzbu dane prestavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú čin-nosť 1 €/m2 a pre stavby na bývanie 0,16 €/m2. Prí-platok za podlažie určil pre všetky stavby vo výške0,03 €.V uvedenom prípade sa daň zo stavieb vypočítanasledovne:

101


1. určí sa pomerná časť základu danePri určení pomernej časti základu dane sa postupu-je podľa § 12 ods. 6 zákona o miestnych daniach.Pomerná časť základu dane sa zistí ako pomer pod-lahovej plochy časti stavby využívanej na jednotlivýúčel k celkovej podlahovej ploche stavby.Pomerná časť základu dane pre časť stavby slúžia-cu ako predajňaPČZDpodn = PPČSpodn : CPPS = 900 m2 : (900 m2 +400 m2) = 900 m2 : 1 300 m2 = 0,69230PČZDpodn – pomerná časť základu dane pre časťstavby slúžiacu ako predajňaPPČSpodn – podlahová plocha časti stavby využíva-nej ako predajňaCPPS – celková podlahová plocha stavbyPomerná časť základu dane pre časť stavby slúžia-cu na bývaniePČZDbýv = PPČSbýv : CPPS = 400 m2 : (900 m2 +400 m2) = 400 m2 : 1 300 m2 = 0,30769PČZDbýv – pomerná časť základu dane pre časťstavby slúžiacu na bývaniePPČSbýv – podlahová plocha časti stavby využíva-nej na bývanie

2. určí sa pomerná časť dane pre jednotlivéúčely využitia stavby

Pomerná časť dane sa vypočíta ako súčin zastava-nej plochy stavby, pomernej časti základu danea sadzby dane na príslušný účel využitia stavbyzvýšenej o súčin počtu ďalších podlaží a príplatkuza podlažie.Pomerná časť dane pre časť stavby slúžiacu akomaloobchodné predajnePČDpodn= ZP x PČZDpodn x (RSDpodn + PP x P) = 500 m2

x 0,69230 x (1 €/m2 + 2 x 0,03 €) = 366,919 €

PČDpodn – pomerná časť dane pre časť stavby slú-žiacu ako predajňaZP – zastavaná plocha stavbyRSDpodn – ročná sadzba dane pre stavby na ostatnépodnikanie a zárobkovú činnosťPP – počet podlaží stavbyP – príplatok za podlažiePomerná časť dane pre časť stavby slúžiacu na bý-vaniePČDbýv= ZP x PČZDbýv x (RSDbýv + PP x P) = 500 m2

x 0,30769 x (0,16 €/m2 + 2 x 0,03 €) = 33,845 €

PČDbýv – pomerná časť dane pre časť stavby slú-žiacu na bývanieRSDbýv – ročná sadzba dane pre stavby na bývanie

3. vypočíta sa daňDaň sa vypočíta ako súčet pomerných častí danepre jednotlivé účely využitia stavby.D = PČDpodn + PČDbýv = 366,919 € + 33,845 € =400,764 €

K § 13 – DaňovníkDaňovníkom dane z bytov je vlastník bytu alebonebytového priestoru, ktorý nadobudol byt alebonebytový priestor do vlastníctva v zmysle zákonač. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytovýchpriestorov v znení neskorších predpisov. Daňovní-kom dane z bytov je aj správca bytu alebo nebyto-vého priestoru vo vlastníctve štátu, správca bytualebo nebytového priestoru vo vlastníctve obce,správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlast-níctve vyššieho územného celku.

SpoluvlastníctvoAk byt alebo nebytový priestor vlastní niekoľko spo-luvlastníkov, daňovníkom dane je každý spoluvlast-ník do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Zá-kon umožňuje, aby si spoluvlastníci na základe do-hody určili zástupcu a ostatní spoluvlastníci za daňručia do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Akk takejto dohode nedôjde, daňovníkom dane je kaž-dý spoluvlastník do výšky svojho podielu na dani. Ajpri dani z bytov novela zákona upravila daňovníkovdane v prípade bezpodielového spoluvlastníctvamanželov. Ak je byt alebo nebytový priestor v bez-podielovom spoluvlastníctve manželov, daňovní-kom dane z bytov sú obaja manželia, ktorí ručia zadaň spoločne a nerozdielne.

K § 14 – Predmet danePredmetom dane z bytov v bytovom dome sú bytyalebo nebytové priestory nadobudnuté do vlastníc-tva v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctvebytov a nebytových priestorov v znení neskoršíchpredpisov. Režimom dane z bytov sa zdaňujú ibatie byty v bytovom dome, v ktorom aspoň jeden bytalebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva

102

fyzické osoby alebo právnické osoby. Aplikačnáprax preukázala, že byty v bytovom dome slúžia ajna iné účely ako na bývanie. Z uvedeného dôvodubolo potrebné novelou zákona doplniť do predmetudane z bytov, že ak byt alebo jeho časť slúži na inýúčel ako na bývanie, takýto byt alebo časť bytu sana účely tohto zákona bude považovať za nebyto-vý priestor.

K § 15 – Základ daneZákladom dane z bytov a nebytových priestorov jevýmera podlahovej plochy bytu alebo nebytovéhopriestoru v m2. Podlahovú plochu bytu vymedzuje§ 2 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve by-tov a nebytových priestorov v znení neskoršíchpredpisov. Podľa predmetného ustanovenia podla-hovou plochou bytu je plocha všetkých miestnostíbytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu bezlodžiía balkónov. Príslušenstvo bytu vymedzuje Ob-čiansky zákonník, podľa ktorého príslušenstvombytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to,aby sa s bytom užívali. Na základe uvedeného sa dopodlahovej plochy bytu započíta aj výmera pivnice.

K § 16 – Sadzba daneZákonná ročná sadzba dane z bytov je 0,033 € zam2podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru.

Sadzba dane za bytSprávca dane môže ročnú sadzbu dane z bytov zabyt všeobecne záväzným nariadením podľa miest-nych podmienok v obci, jej jednotlivej časti alebov jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiťs účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovaciehoobdobia. Aj v časti sadzby dane z bytov bol novelouzákona znížený 40-násobok najnižšej ročnej sadzbydane na 10-násobok za podmienky, že § 104f ods. 4neustanovuje inak. Predmetné ustanovenie upravujepostupné znižovanie násobku sadzby dane z bytovustanovenej všeobecne záväzným nariadením podľapredpisov účinných do 30. novembra 2012 v nasle-dujúcich zdaňovacích obdobiach.

Sadzba dane za nebytový priestorOkrem ročnej sadzby dane z bytov za byt sa zavied-la možnosť pre správcu dane všeobecne záväzným

nariadením podľa miestnych podmienok v obci, jejjednotlivej časti alebo jednotlivom katastrálnomúzemí určiť rôzne sadzby dane z bytov za nebytovýpriestor, ak nebytový priestor slúži na rôzne účely.Takto ustanovená sadzba dane z bytov za nebytovýpriestor v bytovom dome nesmie presiahnuť10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z bytov zanebytový priestor v bytovom dome ustanovenej vše-obecne záväzným nariadením.

K § 16a – Výpočet dane z bytovPodľa predmetného ustanovenia daň z bytov savypočíta ako súčin základu dane podľa § 15 a roč-nej sadzby dane podľa § 16.

Príklad:Správca dane určil sadzbu dane z bytov vo vše-obecne záväznom nariadení obce vo výške 3 € za1 m2, výmera bytu je 121 m2.Výpočet dane z bytov:ZD – základ daneRSD – ročná sadzba daneD – daň121 m2 x 3 € = 363 €

Výška daňovej povinnosti na dani z bytov je 363 €.

K § 17 – Oslobodenie od dane a zníženie daneUvedené ustanovenie upravuje pri dani z ne-hnuteľností dva druhy oslobodení:� oslobodenie od dane, ktoré je správca dane

povinný poskytnúť daňovníkovi podľa zákonao miestnych daniach (§ 17 ods. 1) a

� oslobodenie od dane a zníženie dane, ktorésprávca dane poskytne daňovníkovi iba v prí-pade, ak konkrétne oslobodenie od dane ale-bo zníženie dane zavedie všeobecne záväz-ným nariadením (§ 17 ods. 2 a 3).

Zákonné oslobodenie od daneZo zákona sú oslobodené:� pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vo

vlastníctveobce, ktorá je správcom dane tých-to nehnuteľností,

� pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vovlastníctve alebo v správe mestských častív Bratislave a Košiciach,

103


� pozemky a stavby vo vlastníctve iného štátuužívané fyzickými osobami, ktoré požívajú vý-sady a imunitu podľa medzinárodného právaa nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republi-ky, za predpokladu, že je zaručená vzájom-nosť,

� pozemky a stavby alebo ich časti slúžiace navzdelávanie alebo na vedecko-výskumné úče-ly vo vlastníctve verejných vysokých škôl ale-bo vo vlastníctve štátu, v správe štátnych vy-sokých škôl,

� pozemky a stavby alebo ich časti slúžiace navedecko-výskumné účely vo vlastníctve štátua v správe Slovenskej akadémie vied,

� pozemky a stavby alebo ich časti slúžiace navzdelávanie, na vedecko-výskumné účely ale-bo na vykonávanie náboženských obradov vovlastníctve cirkví a náboženských spoločnostíregistrovaných štátom,

� pozemky, stavby alebo ich časti vo vlastníctveštátu alebo samosprávnych krajov slúžiace nastredné vzdelávanie a na vyššie odbornévzdelávanie a slúžiace strediskám praktické-ho vyučovania, ak sú v zriaďovateľskej pôsob-nosti štátu alebo samosprávnych krajov,K pojmom „stredné vzdelávanie“ a „vyššie od-borné vzdelávanie“ novela zákona zavádza od-kaz 11c), ktorý v poznámke pod čiarou odkazu-je na § 16 ods. 4 a 5 zákona č. 245/2008 Z. z.o výchove a vzdelávaní (školský zákon)a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

� pozemky verejne prístupných parkov vo vlast-níctve zdravotníckych zariadení poskytujúcichústavnú zdravotnú starostlivosť,Novela zákona rozšírila zákonom ustanovenéoslobodenia o oslobodenie, ktoré sa vzťahujena pozemky verejne prístupných parkov vovlastníctve zdravotníckych zariadení. Zároveňv nadväznosti na „zdravotnícke zariadenia po-skytujúce ústavnú zdravotnú starostlivosť“ za-vádza odkaz 11d), ktorý v poznámke pod čia-rou odkazuje na § 7 ods. 4 zákonač. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravot-nej starostlivosti, zdravotníckych pracovní-koch, stavovských organizáciách v zdravot-níctve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Podľa citovaného ustanovenia zaria-denia ústavnej zdravotnej starostlivosti sú:a) nemocnica (všeobecná a špecializova-

ná),b) liečebňa,c) hospic,d) dom ošetrovateľskej starostlivosti,e) prírodné liečebné kúpele,f) kúpeľná liečebňa,g) zariadenie biomedicínskeho výskumu.

� pozemky, stavby a nebytové priestory vovlastníctve Slovenského Červeného kríža.

Oslobodenia zavedené zákonom o miestnych da-niach je správca dane povinný poskytnúť daňovní-kom, ktorí spĺňajú vyššie uvedené podmienky.

Oslobodenia od dane a zníženia danezavedené všeobecne záväzným nariadenímZákon o miestnych daniach upravuje aj oslobode-nia od dane a zníženia dane, ktoré obec poskytnedaňovníkom na zdaňovacie obdobie, ak ich zave-die všeobecne záväzným nariadením. Pri týchtooslobodeniach a zníženiach nemôže obec vše-obecne záväzným nariadením upraviť ďalšie pod-mienky, za ktorých ich poskytne. Ak sú oslobode-nia od dane alebo zníženia dane viazané na veko-vú hranicu občanov, v uvedených prípadoch môžeobec všeobecne záväzným nariadením podľamiestnych podmienok v obci zvýšiť vekovú hranicuobčanov, na ktorých sa predmetné oslobodenie oddane alebo zníženie dane vzťahuje. Rozsah oslo-bodenia od dane alebo zníženia dane je povinnýurčiť správca dane vo všeobecne záväznom naria-dení obce, ktoré musí byť účinné k 1. 1. zdaňova-cieho obdobia.Novela zákona v § 17 ods. 2 písm. d) pri zníženídane a oslobodení od dane z pozemkov vzťahujú-com sa na časti pozemkov, na ktorých sú stožiarerozvodu elektrickej energie, v odkaze 17) nahrá-dza pôvodný právny predpis zákonomč. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niekto-rých zákonov v znení neskorších predpisov.Zároveň novela zákona v ustanovení § 17 ods. 3písm. b) zákona o miestnych daniach, ktoré okreminého upravuje aj zníženie dane a oslobodenie oddane zo stavieb vzťahujúce sa na stavby užívané

104

na účely sociálnej pomoci, zavádza nový odkaz20a), ktorý v poznámke pod čiarou odkazuje na zá-kon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službácha o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní v znení neskoršíchpredpisov a zákon č. 305/2005 Z. z. o sociál-noprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratelea o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov.V prípade, že daňovníkovi vznikne nárok na zníže-nie dane z niekoľkých znížení,v takomto prípade sidaňovník uplatní to zníženie dane, ktoré je preňhovýhodnejšie.

Určenie základu dane pri viacpodlažnýchstavbách, ktorých časť podliehaoslobodeniu od daneOdsek 6 upravuje postup určenia základu dane zostavieb pri viacpodlažných stavbách, ktoré nepod-liehajú oslobodeniu ako celok, ale od dane zo sta-vieb je oslobodená iba časť stavby.

Príklad:Spoločnosť vlastní 2-podlažnú budovu so zastava-nou plochou 400 m2. Prízemie s výmerou podlaho-vej plochy 360 m2 slúži ako predajňa zmiešaného to-varu. Ďalšie podlažie s výmerou podlahovej plochy380 m2 slúži na pracovnú rekvalifikáciu občanov sozmenenou pracovnou schopnosťou v súlade so zá-konom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanostia o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov. Obec vo všeobecne záväz-nom nariadení zaviedla oslobodenie od dane zostavieb, ktoré slúžia na pracovnú rehabilitáciu a re-kvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnouschopnosťou. Ako sa vypočíta základ dane zo sta-vieb, ak podlažie, ktoré slúži na rekvalifikáciu obča-nov, podlieha oslobodeniu od dane zo stavieb?Riešenie:Pri viacpodlažnej stavbe, ktorej časť je oslobodená oddane zo stavieb, sa pri určení základu dane postupu-je podľa § 17 ods. 6 zákona o miestnych daniach.Postup pri určení základu dane je nasledovný:a) Určí sa podiel podlahových plôch oslobodenej

časti stavby a celkovej výmery podlahovýchplôch stavby

P = PPČS : CVPP = 380 m2 : (360 m2 + 380 m2)= 380 m2: 740 m2 = 0,51351P – podielPPČS – podlahové plochy oslobodenej častistavbyCVPP – celková výmera podlahových plôchstavby

b) Určí sa rozdiel čísla 1 a podielu vypočítanéhopodľa písm. a), ktorý sa pred odpočítaním za-okrúhli na stotiny nadolR = 1 - P = 1 - 0,51 = 0,49R – rozdiel

c) Určí sa základ dane ako súčin rozdielu vypočí-taného podľa písm. b) a celkovej zastavanejplochy stavbyZD = R x ZPS = 0,49 x 400 m2 = 196 m2

ZD – základ daneZPS – zastavaná plocha stavby

V uvedenom prípade sa daň zo stavieb pre časťstavby, v ktorej je zriadená predajňa zmiešanéhotovaru, počíta zo základu dane s výmerou 196 m2.

Jednotlivá časť obceObec môže vo všeobecne záväznom nariadeníurčiťsadzbu dane z pozemkov, sadzbu dane zo stavieb,sadzbu dane z bytov za byt alebo za nebytový prie-stor a príplatok za podlažie pre jednotlivú časť obce.Podmienkou pre určenie rôznej sadzby dane ale-bo príplatku za podlažie v jednotlivej časti obce jevymedzenie jednotlivej časti obce vo všeobecne zá-väznom nariadení konkrétnym spôsobom.Pretože vymedzenie jednotlivej časti obce podľadoterajšej právnej úpravy spôsobovalo nejednotnúaplikáciu v praxi, novela zákona jednoznačne vy-medzuje jednotlivú časť obce ako súvislú časť úze-mia obce určenú všeobecne záväzným nariade-ním, ktorú tvorí ulica, susediace ulice alebo suse-diace parcely pozemkov. Zároveň určuje, že vo vy-medzenej časti obce musí mať nehnuteľnostiaspoň 5 % daňovníkov obce, čím sa zamedzíúčelovému vymedzeniu jednotlivej časti obce lenpre jedného daňovníka. Ustanovenie ďalej určuje,že pre výpočet percenta daňovníkov, ktorí sú da-ňovníkmi v jednotlivej časti obce, sa daňovník, kto-rý má vo vymedzenej jednotlivej časti obce viac ne-hnuteľností, považuje za daňovníka iba raz.

105


Príklad:Obec, ktorá má 1 000 daňovníkov dane z nehnu-teľností, ustanovila všeobecne záväzným nariade-ním jednotlivú časť obce pre vzájomne susediaceulice Šafárikovu, Štefánikovu, Hviezdoslavovua Sládkovičovu, na ktorých 215 nehnuteľnostívlastní 60 daňovníkov.Pre tieto ulice určila obec nižšiu sadzbu dane zostavieb. V tomto prípade 60 daňovníkov tvorí 6 %zo všetkých daňovníkov v obci. Pretože v uvede-nom prípade obec dodržala podmienku, že v jed-notlivej časti obce musí mať nehnuteľnosti aspoň5 % daňovníkov z celkového počtu daňovníkovv obci, všeobecne záväzné nariadenie, ako aj ur-čenie jednotlivej časti obce je v súlade so zákonomo miestnych daniach.

K § 18 – Vznik a zánikdaňovej povinnosti

Ak fyzická osoba alebo právnická osoba nadobud-la v priebehu roka nehnuteľnosť do vlastníctva ale-bo ak jej boli prenechané do správy, nájmu aleboužívania nehnuteľnosti, stáva sa k 1. 1. daňovní-kom dane z nehnuteľností.Ak v priebehu roka zanikne vlastníctvo,správa, ná-jom alebo užívanie nehnuteľnosti, daňová povin-nosť zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia.Na vyrubenie dane je rozhodujúci stav k 1. janu-áru zdaňovacieho obdobia. Ak v priebehu zdaňo-vacieho obdobia nastanú zmeny skutočností, ktorémajú rozhodujúci vplyv pre daňovú povinnosť, natieto zmeny sa v priebehu roka neprihliada.Výnimkou z tohto ustanovenia sú nehnuteľnosti,ktoré sa nadobúdajú vydražením.Ak daňovník nadobudne nehnuteľnosť vydraže-ním, daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesia-ca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľstal vlastníkom nehnuteľnosti.Ak súd schváli udelenie príklepu vydraženímpodľazákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorocha exekučnej činnosti v znení neskoršíchpredpisov,daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca na-sledujúceho po dni schválenia príklepu súdom.Doterajšie znenie zákona o miestnych daniachneupravovalo zánik daňovej povinnosti pri vydra-žení nehnuteľnosti, preto bola chýbajúca úprava

doplnená. Od účinnosti novely zákona k zánikudaňovej povinnosti dochádza poslednýmdňom mesiaca, v ktorom zanikli vlastnícke prá-va k vydraženej nehnuteľnosti.Odsek 3 upravoval lehotu, v ktorej bola fyzickáosoba alebo právnická osoba povinná oznámiťsprávcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre vznikalebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľ-ností a každú zmenu týchto skutočností do 30 dníodo dňa nasledujúceho po dni, keď tieto skutoč-nosti alebo zmeny nastali.Novela zákona uvedený odsek zo zákona o miest-nych daniach vypúšťa a oznamovaciu povin-nosť nahrádza povinnosťou daňovníka podaťpriznanie alebo čiastkové priznanie.Podávanie priznania a čiastkového priznania upra-vuje v § 99a a § 99b.Uvedené ustanovenia sa zavádzajú v nadväznostina priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa,k dani za predajné automaty a k dani za nevýhernéhracie prístroje.

K § 19, § 20 a § 21 – Daňové priznanie,Vyrubenie dane, Platenie dane(zrušené od 1. 12. 2012)

Uvedené ustanovenia sa v súvislosti so zavedenímpriznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa,k dani za predajné automaty a k dani za nevýhernéhracie prístrojez tejto časti zákona o miestnych da-niach vypúšťajú a upravujú sa v dvanástej časti zá-kona.

TRETIA ČASŤDAŇ ZA PSA

K § 22 – Predmet danePredmetom dane za psa je pes chovaný fyzickoualebo právnickou osobou za podmienky, že tentopes je staršíako 6 mesiacov. Vek psa je možné zis-tiť z jeho rodokmeňa alebo z oznámenia o držanípsa.Dani za psa nepodlieha pes, ktorý je chovaný navedecké a výskumné účely, pes umiestnený v útul-ku zvierat, pes so špeciálnym výcvikom, ktoréhovlastní alebo používa občan s ťažkým zdravotnýmpostihnutím.

106

K § 23 – DaňovníkVlastníctvo psa je ťažko preukázať, a preto zákono miestnych daniach ustanovuje za daňovníka nie-len vlastníka psa, ale aj držiteľa psa.

K § 24 – Základ danePri určení základu dane sa vychádza z počtu psovchovaných daňovníkom.

K § 25 – Sadzba daneUvedené ustanovenie splnomocňuje správcu daneurčiť sadzbu dane za psa všeobecne záväzným na-riadením v eurách za jedného psa a kalendárny rok.Na základe splnomocňovacieho ustanovenia k daniza psa správca dane môže určiť aj rôzne sadzbydane podľa kritérií spojených s predmetom dane.Aby zo strany správcov dane nedochádzalo k za-vedeniu rôznych sadzieb dane za psa v nadväz-nosti napr. na počet psov chovaných daňovníkom,zákonom sa zdôrazňuje, že sadzba dane určenávšeobecne záväzným nariadením platí aj pre kaž-dého ďalšieho psa, ktorého daňovníkom je ten istývlastník alebo držiteľ.

K § 26 – Vznik a zánik daňovej povinnostiAby bolo možné jednoznačne určiť začiatok a ko-niec povinnosti platiť daň za psa, zákon o miestnychdaniach pri dani za psa vymedzuje vznik aj zánik da-ňovej povinnosti. K vzniku daňovej povinnosti do-chádza prvým dňom nasledujúceho mesiaca,v ktorom sa pes stal predmetom dane, t. j. dosia-hol vek šesť mesiacov.Od účinnosti novely zákona sa precizuje a meníčasťustanovenia, ktorá upravuje zánik daňovej povin-nosti. Ak daňovník v priebehu zdaňovacieho obdo-bia prestane byť vlastníkom alebo držiteľom psa(napr. pes sa stratí, zahynie, zmení vlastníka alebodržiteľa), daňová povinnosť zaniká poslednýmdňom mesiaca, v ktorom pes prestal byť pred-metom dane za psa.

Príklad:Daňovník vlastnil psa, ktorý uhynie 15. 3. 2013. Daňo-vá povinnosť daňovníkovi zanikne až posledným dňommesiaca, v ktorom pes uhynie – prestane byť predme-tom dane. Daňová povinnosť zanikne dňa 31. 3. 2013.

K § 27 – Oznamovacia povinnosť, vyrubeniedane a platenie dane (zrušený od 1. 12. 2012)

V dôsledku zavedenia priznania k dani z nehnuteľ-ností, k dani za psa, k dani za predajné automatya k dani za nevýherné hracie prístrojesa ustanove-nie, ktoré upravovalo oznamovaciu povinnosť, vy-rubenie dane a platenie dane za psa, zo zákonavypúšťa. Oznamovacia povinnosť o vzniku daňovejpovinnosti sa nahrádza povinnosťou podať prizna-nie alebo čiastkové priznanie a oznamovacia po-vinnosť o zániku daňovej povinnosti sa nahrádzapovinnosťou daňovníka podať čiastkové prizna-nie, ktoré upravuje dvanásta časť zákona.

K § 28 – Správa danePri dani za psa sa miestna príslušnosť posudzujepodľa územia obce, na ktorom je pes chovaný.

Príklad:Fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na územímesta Trenčín, chová strážneho psa v záhrade,ktorá sa nachádza v katastrálnom území obceDrietoma. V tomto prípade je na správu danemiestne príslušná obec Drietoma, pretože pes jechovaný na jej území. Trvalý pobyt vlastníka psanie je rozhodujúci.

K § 29 – Splnomocňovacie ustanovenieV nadväznosti na zmenu vymedzenia zániku da-ňovej povinnosti a vypustenie ustanovenia upravu-júceho oznamovaciu povinnosť, vyrubenie danea platenie dane za psa, v splnomocňovacom usta-novení novela zákona mení aj splnomocňovacieustanovenie, ktoré jednoznačne upravuje, čomôže obec vo všeobecne záväznom nariadeníupraviť.Správca dane vo všeobecne záväznom nariadeníurčí sadzbu dane, ktorá musí byť určená pevnou fi-nančnou čiastkou v eurách za jedného psa a ka-lendárny rok. Správca dane môže zaviesť aj rôznesadzby dane za psa podľa vopred určených kritérií(napr. podľa druhu plemena psa), pričom rôznusadzbu dane je možné zaviesť iba v nadväznostina predmet dane – psa. Ďalej môže všeobecne zá-väzným nariadením zaviesť oslobodenia od dane,ako aj zníženia dane za psa.

107


ŠTVRTÁ ČASŤDAŇ ZA UŽÍVANIE VEREJNÉHO

PRIESTRANSTVA

K § 30 – Predmet danePodľa súčasného znenia ustanovenia predme-tom dane je osobitné užívanie verejného prie-stranstva.

Osobitné užívanie verejného priestranstvaPod osobitným užívaním verejného priestranstvasa rozumie napr. umiestnenie zariadenia slúžiace-ho na poskytovanie služieb (stánok s rýchlym ob-čerstvením), umiestnenie stavebného zariadenia(umiestnenie žeriavovej dráhy), predajného zaria-denia (novinový stánok), zariadenia cirkusu, luna-parku a iných atrakcií, umiestnenie skládky mate-riálu (piesku, panelov), trvalé parkovanie vozidlamimo stráženého parkoviska (napr. s vrakom vo-zidla, obytným prívesom) a podobne. Pretože zá-kon o miestnych daniach vymedzuje osobitné uží-vanie verejného priestranstva len niektorými prí-kladmi, obec je povinná zaviesť všeobecne záväz-ným nariadením tie konkrétne druhy užívaniaverejného priestranstva, za ktoré chce daň za uží-vanie verejného priestranstva vyberať. Vymedze-nie osobitného užívania verejného priestranstvapríkladmiumožňuje obci vyberanie dane za osobit-né užívanie verejného priestranstva rozšíriť ajo ďalšie osobitné užívania za podmienky, že tietoosobitné užívania určí vo všeobecne záväznomnariadení. Bez konkrétneho vymedzenia osobitné-ho užívania verejného priestranstva všeobecnezáväzným nariadením nemôže obec túto daňvyberať.Ostatnou novelou zákona sa zavádza aj negatív-ne vymedzenie osobitného užívania verejnéhopriestranstva, za ktoré sa nepovažuje také užíva-nie verejného priestranstva, ktoré súvisí s odstrá-nením poruchy alebo havárie rozvodov a verej-ných sietí, napr. vodovodov, kanalizácie, plynu,tepelných rozvodov, elektrorozvodov a pod., a tovo verejnom záujme. V súvislosti s týmto doplne-ním sa zavádza odkaz 22b), ktorý v poznámkepod čiarou odkazuje na niektoré právne predpisyv oblasti verejných rozvodov a sietí, napr. § 20

zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodocha verejných kanalizáciách a o zmene a doplnenízákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťovýchodvetviach, § 10 zákona č. 656/2004 Z. z. o ener-getike a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov, § 10 zákonač. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zá-kona č. 99/2007 Z. z.

Verejné priestranstvoVerejným priestranstvom na účely dane za užívanieverejného priestranstva sa považujú verejnosti prí-stupné pozemky vo vlastníctve obce. Keďže v praxidochádza k prenájmu pozemkov vo vlastníctve obcena základe zmluvy iným fyzickým alebo právnickýmosobám za odplatu, z uvedeného dôvodu sa zúžilovymedzenie verejného priestranstva o tie pozemkyvo vlastníctve obce, ktoré obec prenajíma podľa oso-bitného zákona. Zároveň vo väzbe na osobitný zákonbol zavedený odkaz k poznámke pod čiarou na Ob-čiansky zákonník a Obchodný zákonník.Povinnosť určiť názvy ulíc a verejných priestranstievv obci vyplýva obci z ustanovenia § 2 zákonač. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskor-ších predpisov. Názvy ulíc a verejných priestranstievurčuje obec s prihliadnutím na históriu obce, navýznamné nežijúce osobnosti a pod. Zo všetkých ulíca iných verejných priestranstiev v obci sa na účely zá-kona o miestnych daniach za verejné priestranstvopovažujú všetky verejnosti prístupné pozemky vovlastníctve obce, ak ich obec konkrétne určí vo vše-obecne záväznom nariadení, a to akýmkoľvek spôso-bom, ktorý jednoznačne tieto verejné priestory identi-fikuje. Verejným priestranstvom môže byť napr. ces-ta, miestna komunikácia, námestie, chodník, trho-visko. Za jednoznačný spôsob určenia verejnýchpriestranstiev sa považuje napr. vymenovanie kon-krétnych ulíc (napr. Sládkovičova ulica, Hviezdo-slavova ulica), určenie čísel parciel (parcela č. 524/1),vyznačenie verejných priestranstiev na podrobnejmape mesta farebným alebo iným odlíšením a pod.Nepostačuje uviesť vo všeobecne záväznom naria-dení, že všetky chodníky, komunikácie, námestia, tr-hoviská a pod. v obci sú verejným priestranstvom,pretože takéto vymedzenie sa nepovažuje za jedno-značný spôsob určenia verejných priestranstiev.

108

K § 31 – DaňovníkDaň za užívanieverejného priestranstva platí fyzic-ká alebo právnická osoba, ktorá verejné priestran-stvo užíva spôsobom vymedzeným vo všeobecnezáväznom nariadení obce.

K § 32 – Základ danePodľa súčasného znenia ustanovenia základomdane je výmera užívanéhoverejného priestranstvav m2.

K § 33 – Sadzba daneObec určí všeobecne záväzným nariadením sadz-bu dane pre osobitné užívanieverejného priestran-stva v konkrétnej výške v eurách za každý aj zača-tý m2 osobitne užívaného verejného priestranstvaa za každý aj začatý deň. Stanovenie konkrétnejvýšky sadzby dane je ponechané výlučne v kom-petencii správcu dane. Na základe splnomocňova-cieho ustanovenia k dani za užívanie verejnéhopriestranstva správca dane môže všeobecne zá-väzným nariadením určiť podľa miestnych podmie-nok aj rôzne sadzby dane, napr. podľa druhu oso-bitného využívania verejného priestranstva.

K § 34 – Vznik a zánik daňovej povinnostiPre vznik aj zánik daňovej povinnosti pri osobitnomužívaní verejného priestranstva je podstatné urče-nie začiatku (prvého dňa) a konca (poslednéhodňa) osobitného užívania verejného priestranstva.Z uvedeného dôvodu je ustanovenie upravujúcevznik a zánik daňovej povinnosti upravené vo väz-be na deň začatia osobitného užívania verejnéhopriestranstva a deň skončenia osobitného užívaniaverejného priestranstva.

K § 34a – Oznamovacia povinnosť,vyrubenie dane a platenie dane

Ustanovenie upravuje oznamovaciu povinnosť, vy-rubenie dane, splatnosť dane a platenie dane,možnosť zavedenia splátok dane a zánik nárokuna vrátenie pomernej časti dane.Daňovník, ktorý chce začať užívať verejné prie-stranstvo, je povinný oznámiť správcovi dane svojzámer osobitného užívania verejného priestran-stva najneskôr v deň vzniku daňovej povinnosti.

Doterajšia právna úprava umožňovala vyrubiť daňza užívanie verejného priestranstva skôr, ako da-ňovníkovi vznikla samotná daňová povinnosť. Akdaňovník oznámil vznik daňovej povinnosti, správ-ca dane vyrubil daňovníkovi daň rozhodnutím eštepred vznikom daňovej povinnosti. Ak daňovník vy-rubenú daň zaplatil a následne z dôvodov na stra-ne daňovníkak vzniku daňovej povinnosti nedošlo,dochádzalo k problémom s následným vrátenímzaplatenej dane. Aby sa v praxi zamedzilo vznikutakýchto prípadov,novela zákona viaže vyrubeniedane najskôr na deň vzniku daňovej povinnos-ti. Zároveň sa ustanovuje možnosť pre obec určiťsplatnosť dane, platenie dane v splátkach a lehotysplatnosti splátok dane priamo v rozhodnutí, kto-rým obec vyrubuje daň za užívanie verejného prie-stranstva.

Príklad:Fyzická osoba oznámi správcovi dane dňa6. 3. 2013 zámer užívať verejné priestranstvo naRázusovej ulici z dôvodu predaja tovaru v dňochod 18. 3. 2013 do 30. 3. 2013. Napriek tomu, že da-ňovník zámer užívať verejné priestranstvo oznámisprávcovi dane cca o 2 týždne skôr, ako ho začneužívať, správca dane je oprávnený podľa novelizo-vaného ustanovenia vyrubiť daňovníkovi daň naj-skôr v deň začatia užívania verejného priestran-stva, t. j. 18. 3. 2013.

Okrem oznamovacej povinnosti o vzniku daňovejpovinnosti, vyrubenia dane a možnosti plateniadane v splátkach upravuje zákon aj nárok a zániknároku na vrátenie pomernej časti dane. Daňov-ník, ktorý zaplatil daň za užívanie verejného prie-stranstva za viac dní, ako skutočne verejné prie-stranstvo užíval, má nárok na vrátenie pomernejčasti zaplatenej dane za zostávajúce dni, za ktorébola daň zaplatená. Podmienkou pre vrátenie po-mernej časti zaplatenej dane je oznámenie zánikudaňovej povinnosti správcovi dane v 30-dňovej le-hote odo dňa zániku daňovej povinnosti.V prípade, že daňovník v zákonom stanovenej leho-te túto skutočnosť správcovi dane neoznámi, daňov-níkovi zaniká nárok na vrátenie pomernej časti za-platenej dane zo zákona o miestnych daniach.

109


K § 35 – Správa daneMiestne príslušným správcom dane za užívanieverejného priestranstva je obec, na územíktorej saužívané verejné priestranstvo nachádza.

K § 36 – Splnomocňovacie ustanovenieV nadväznosti na zmenu ustanovení upravujúcichdaň za užívanieverejného priestranstva sa mení ajsplnomocňovacie ustanovenie, v ktorom sa jedno-značne upravuje, ktoré podmienky môže obecupraviť vo VZN.Na základe splnomocňovacieho ustanoveniak dani za užívanie verejného priestranstva je obecoprávnená určiť všeobecne záväzným nariadenímspôsoby osobitného užívania verejného priestran-stva a miesta, ktoré sú v obci verejnými priestran-stvami, sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby danepodľa vopred určených kritérií.V kompetencii obce je aj zavedenie a následné po-skytnutie oslobodenia od dane alebo zníženiadane a ustanovenie náležitostí oznamovacej po-vinnosti.

PIATA ČASŤDAŇ ZA UBYTOVANIE

K § 37 – Predmet danePredmetom dane za ubytovanie je odplatné pre-chodné ubytovanie fyzickej osoby v ubytovacomzariadení, ktorého kategorizáciu určuje osobitnýpredpis. Osobitným predpisom, na ktorý odkazujezákon o miestnych daniach, je vyhláškač. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikač-né znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďo-vaní do kategórií a tried (ďalej len „vyhláška“). Tátovyhláška ubytovacie zariadenia, kategórie a triedyubytovacích zariadení upravuje v § 3.Podľa § 3 vyhlášky sa ubytovacie zariadenia nazáklade klasifikačných znakov zaraďujú do 9 kate-górií nasledovne:� hotel, garni hotel, horský hotel, kongresový

hotel, wellness hotel, kúpeľný hotel, boutiquehotel, apartmánový hotel a motel

� botel� penzión� apartmánový dom

� turistická ubytovňa� chatová osada� kemping, minikemping� táborisko� ubytovanie v súkromí, izba, objekt, prázdnino-

vý byt.Pri posúdení, či je naplnený predmet dane za uby-tovanie, sa vychádza z podmienok vymedzenýchv § 37 zákona o miestnych daniach, t. j. z poskyto-vania odplatného prechodného ubytovania v uby-tovacích zariadeniach vymedzených vyhláškoubez ohľadu na to, či prevádzkovateľ prechodnéhoubytovania má živnostenské oprávnenie na vyko-návanie tejto činnosti. Z hľadiska vyberania daneza ubytovanie nie je vydanie živnostenskéhooprávnenia rozhodujúce.

K § 38 – DaňovníkFyzická osoba, ktorá sa za odplatu prechodne uby-tuje v ubytovacom zariadení,ktorého kategorizáciuupravuje vyhláška, stáva sa daňovníkom dane zaubytovanie, a to za podmienky, že obec túto daňna svojom území zavedie všeobecne záväznýmnariadením.

K § 39 – Základ danePre určenie základu dane za ubytovanie je dôležitýpočet prenocovaní fyzickej osoby v ubytovacomzariadení. Ak sa fyzická osoba v takomto zariadeníubytuje, ale v ňom neprenocuje, prevádzkovateľzariadenia nemôže daň za ubytovanie od fyzickejosoby vybrať, pretože nebola splnená základnápodmienka pre určenie základu dane za ubytova-nie.

K § 40 – Sadzba daneSadzbu dane za ubytovanie určí obec všeobecnezáväzným nariadenímkonkrétnou sumou v euráchna osobu a jedno prenocovanie. Zákon o miest-nych daniach nestanovuje dolnú ani hornú hranicusadzby dane a určenie jej výšky ponecháva plnev kompetencii obce.

K § 41 – Vyberanie danePri dani za ubytovanie daňovníkneplatídaň priamosprávcovi dane, ale fyzickej alebo právnickej

110

osobe, ktorá poskytuje prechodné ubytovaniev ubytovacom zariadení v územnom obvode obce.Poskytovateľ ubytovania v ubytovacom zariadeníje v tomto prípade platiteľom dane, ktorý vybratúdaň odvádza obci. Obec, ktorá daň za ubytovaniezavedie, je povinná určiť všeobecne záväzným na-riadením aj všetky podmienky vyberania dane zaubytovanie (napr. spôsob vedenia evidencie pre-nocovaných osôb, evidenciu osôb oslobodenýchod dane, výšku sadzby dane, náležitosti potvrde-nia o zaplatení dane, lehotu na odvedenie daneobci a pod.).

K § 42 – Správa danePri dani za ubytovanie je miestne príslušnou obec,na území ktorej sa ubytovacie zariadenie nachá-dza.

K § 43 – Splnomocňovacie ustanovenieZákon o miestnych daniach určuje iba základnézásady vyberania dane za ubytovanie. Preto jev záujme každej obce vypracovať také všeobecnezáväzné nariadenie, ktoré umožní obci využiť všet-ky možnosti dané zákonom o miestnych daniach.Na základe splnomocňovacieho ustanoveniak dani za ubytovanie obec je oprávnená vo vše-obecne záväznom nariadení určiť sadzbu danepresnou finančnou čiastkou v eurách na osobua jedno prenocovanie.Ďalej je oprávnená určiť rozsah a spôsob vedeniapreukaznej evidencie o ubytovaných osobách naúčely tejto dane, spôsob vyberania dane a náleži-tosti potvrdenia o zaplatení dane daňovníkom. Dô-ležité je aj určiť spôsob a lehotu odvodu vybranejdane obci a prípadné zavedenie oslobodení oddane a znížení dane.Správca dane je oprávnený na základe splno-mocňovacieho ustanovenia určiť pre platiteľadane za ubytovanie vo všeobecne záväznom na-riadení lehotu na splnenie oznamovacej povin-nosti a náležitosti oznamovacej povinnosti,z čoho vyplýva, že každý poskytovateľ odplatné-ho prechodného ubytovania v ubytovacom zaria-dení je povinný splniť oznamovaciu povinnosťv lehote určenej správcom dane vo všeobecnezáväznom nariadení.

ŠIESTA ČASŤDAŇ ZA PREDAJNÉ AUTOMATY

K § 44 – Predmet danePredmetom dane za predajné automaty sú prístro-je alebo automaty, ktoré po vložení požadovanéhomnožstva mincí, bankoviek alebo po zaplatení pla-tobnou kartou vydávajú zákazníkovivybraný tovar.Aby mohli byť predajné automaty predmetomdane, musia byť umiestnené v priestoroch, ktoré súprístupné verejnosti.Zároveň ustanovenie vylučuje z predmetu danepredajné automaty na predaj cestovných lístkovverejnej dopravy. Dôvodom, pre ktorý predajné au-tomaty na predaj cestovných lístkov verejnej do-pravy nie sú predmetom dane, je skutočnosť, žecestovný lístok vydaný takýmto zariadením nie jetovar, ale spôsob úhrady za prepravnú službu.

K § 45 – DaňovníkFyzická alebo právnická osoba, ktorá predajné prí-stroje alebo automaty prevádzkuje, je daňovníkomdane.

K § 46 – Základ daneNa určenie základu dane je rozhodujúci počet pre-vádzkovaných predajných prístrojov a predajnýchautomatov.

K § 47 – Sadzba daneAko pri všetkých predchádzajúcich druhoch miest-nych daní, sadzbu dane za predajné automaty určíobec vo všeobecne záväznom nariadení obcev eurách za jeden predajný automat a kalendárnyrok. V nadväznosti na splnomocňovacie ustanove-nie obec môže určiť aj rôzne sadzby dane podľakritérií určených správcom dane všeobecne záväz-ným nariadením(napr. pre rôzne druhy predajnýchautomatov, podľa množstva druhov vydávanýchtovarov a pod.).

K § 48 – Vznik a zánik daňovej povinnostiZ dôvodu zavedenia priznania k dani z nehnuteľ-ností, k dani za psa, k dani za predajné automatya k dani za nevýherné hracie prístroje zákon zjedno-cuje aj vznik a zánik daňovej povinnosti k dani za

111


predajné automaty s uvedenými miestnymi daňami,pričom vznik daňovej povinnosti viaže na prvý deňmesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sapredajný automat začal užívať. Zánik daňovej povin-nosti viaže na posledný deň mesiaca, v ktorom saukončilo prevádzkovanie predajného automatu.

Príklad:Daňovník začne prevádzkovať predajný automatna cukrovinky 15. 1. 2013 a ukončí jeho prevádz-kovanie 21. 11. 2013. V uvedenom prípade daňov-níkovi vznikne daňová povinnosť dňa 1. 2. 2013a daňová povinnosť zanikne dňa 30. 11. 2013.


V dôsledku zavedenia priznania k dani z nehnuteľ-ností, k dani za psa, k dani za predajné automatya k dani za nevýherné hracie prístroje, ktoré upra-vujú spoločné ustanovenia zavedené novelou zá-kona v dvanástej časti zákona, sa ustanovenie,ktoré upravovalo oznamovaciu povinnosť, vyrube-nie dane a platenie dane za predajné automaty, zozákona vypúšťa. Oznamovacia povinnosť o vznikudaňovej povinnosti sa nahrádza povinnosťoupodať priznanie alebo čiastkové priznanie a ozna-movacia povinnosť o zániku daňovej povinnosti sanahrádza povinnosťou daňovníka podať čiastkovépriznanie.

K § 50 – Správa danePre posúdenie miestnej príslušnosti je určujúceúzemie obce, na ktorom sa predajné automaty pre-vádzkujú.

K § 51 – Splnomocňovacie ustanovenieV nadväznosti na zmeny ustanovení zavedenýchnovelou zákona sa spresňuje aj splnomocňovacieustanovenie, ktoré jednoznačne upravuje, čomôže obec vo všeobecne záväznom nariadeníupraviť, ak daň za predajné automaty zavedie.Zákon o miestnych daniach pri dani za predajnéautomaty určuje iba základné zásady vyberaniatejto dane. Preto ustanovením § 51 zákon splno-mocňuje obec ustanoviť vo všeobecne záväznomnariadení konkrétnu výšku sadzby dane v eurách

za jeden predajný automat. Správca dane môževšeobecne záväzným nariadením zaviesť aj rôznesadzby dane, a to podľa kritérií určených správcomdane (napr. podľa druhu alebo počtu vydávanýchtovarov). Ďalej je obec splnomocnená určiť spôsoba rozsah vedenia preukázateľnej evidencie predaj-ných automatov pre účely tejto dane (atesty, pre-vádzkové knihy predajných automatov), spôsobidentifikácie predajných automatov (výrobné čís-lo), oslobodenia od dane, ako aj zníženia dane.

SIEDMA ČASŤDAŇ ZA NEVÝHERNÉ HRACIE PRÍSTROJE

K § 52 – Predmet daneDani za nevýherné hracie prístroje podliehajú ibataké hracie prístroje, ktoré nevydávajú peňažnúvýhru. Ak prístroj nevydáva peňažnú výhru a spúš-ťa sa alebo prevádzkuje sa za odplatu napr. vlože-ním mincí, bankoviek alebo žetónov, za ktoré hráčvopred zaplatí, je takýto prístroj predmetom daneza nevýherné hracie prístroje.

K § 53 – DaňovníkFyzická alebo právnická osoba, ktorá nevýhernéhracie prístroje prevádzkuje, je daňovníkom dane.

K § 54 – Základ daneNa určenie základu dane je rozhodujúci počet pre-vádzkovaných nevýherných hracích prístrojov jed-ným daňovníkom.

K § 55 – Sadzba daneAj v prípade dane za nevýherné hracie prístroje určísadzbu dane obec vo všeobecne záväznom naria-dení v eurách za jeden nevýherný hrací prístroj a ka-lendárny rok. V nadväznosti na oprávnenie zavede-né splnomocňovacím ustanovením k dani za nevý-herné hracie prístroje správca dane môže zaviesť ajrôzne sadzby dane podľa podmienok vopred urče-ných všeobecne záväzným nariadením.

K § 56 – Vznik a zánik daňovej povinnostiTak ako pri dani za predajné automaty, aj pri daniza nevýherné hracie prístroje v nadväznosti na za-vedenie priznania k dani z nehnuteľností, k dani za

112

psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevý-herné hracie prístroje upravené novelou zákonazjednocuje sa aj vznik a zánik daňovej povinnostik dani za nevýherné hracie prístroje s uvedenýmimiestnymi daňami. Daňová povinnosť vzniká pr-vým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci,v ktorom sa nevýherný hracíprístroj začal prevádz-kovať, a k zániku daňovej povinnosti dochádza po-sledným dňom mesiaca, v ktorom sa ukončilo jehoprevádzkovanie.


Novelou zákona sa vypúšťa ustanovenie, ktoréupravovalo oznamovaciu povinnosť, vyrubeniedane a platenie dane za nevýherné hracie prístro-je. Vypustenie tohto ustanovenia súvisí so zavede-ním priznania, ktoré upravujú spoločné ustanove-nia v dvanástej časti zákona. Plnenie oznamovacejpovinnosti o vzniku daňovej povinnosti sa nahrá-dza povinnosťou daňovníka podať priznanie alebočiastkové priznanie a oznamovacia povinnosťo zániku daňovej povinnosti sa nahrádza povin-nosťou podať čiastkové priznanie.

K § 58 – Správa daneNa posúdenie miestnej príslušnosti je rozhodujúceúzemie obce, na ktorom sa nevýherné hracie prí-stroje prevádzkujú.

K § 59 – Splnomocňovacie ustanovenieZmenou splnomocňovacieho ustanovenia sa jed-noznačne upravujú kompetencie obce, aby pri ap-likácii tohto ustanovenia nedochádzalo k rozdiel-nym výkladom v tom, čo môže obec vo všeobecnezáväznom nariadení upraviť, ak daň za nevýhernéhracie prístroje zavedie.Zákon o miestnych daniach pri dani za nevýhernéhracie prístroje splnomocňuje správcu dane určiťvšeobecne záväzným nariadením sadzbu dane,prípadne rôzne sadzby dane. Ďalej je obec opráv-nená určiť spôsob a rozsah vedenia preukázateľ-nej evidencie nevýherných hracích prístrojov preúčely tejto dane, spôsob identifikácie nevýhernýchhracích prístrojov, prípadne oslobodenia od danea zníženia dane.

ÔSMA ČASŤDAŇ ZA VJAZDA ZOTRVANIE

MOTOROVÉHO VOZIDLAV HISTORICKEJ ČASTI MESTA

K § 60 – Predmet daneDaň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v his-torickej časti mesta nemôže zaviesť každá obec naúzemí Slovenskej republiky, ale iba obec vyhláse-ná za mesto. Podľa zákona č. 369/1990 Zb.o obecnom zriadení v znení neskorších predpisovmestami sú obce, ktoré boli za mestá vyhlásenépodľa platných predpisov predo dňom účinnostizákona o obecnom zriadení, a obce, ktoré za mes-tá vyhlásila Slovenská národná rada na návrh vlá-dy Slovenskej republiky.V nadväznosti na motorové vozidlo, ktorého vjazda zotrvanie v historickej časti mesta je predmetomdane, zákon zaviedol odkaz k poznámke pod čia-rou na § 2 písm. x) zákona č. 315/1996 Z. z. o pre-mávke na pozemných komunikáciách v znení ne-skorších predpisov.Uvedený právny predpis bol s účinnosťou od1. 2. 2009 zrušený a nahradený zákonomč. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a do-plnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cest-nej premávke“), ktorý motorové vozidlo vymedzujev § 2 ods. 2 písm. l).Podľa uvedeného ustanovenia sa motorovým vo-zidlom rozumie nekoľajové vozidlo poháňanévlastným motorom s výnimkou prípadu podľa pís-mena f) a trolejbus.Keďže historickú časť mesta nedefinuje žiadnaprávna úprava, je výlučne v kompetencii mesta vy-medziť konkrétnu historickú časť mesta (historickéjadro) účinným všeobecne záväzným nariadením,a to obdobným spôsobom, ako je tomu pri dani zaužívanie verejného priestranstva.Vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickejčasti mesta, ktoré sú spojené s činnosťami v súvis-losti s ochranou zdravia (vozidlá lekárskej pohoto-vostnej služby, rýchlej zdravotnej pomoci), majet-ku (vozidlá hasičského zboru, vodární a kanalizá-cií) a verejného poriadku (vozidlá policajného zbo-ru a pod.), nie sú predmetom dane.

113


K § 61 – DaňovníkDaňovníka vymedzuje zákon ako fyzickú osobu ale-bo právnickú osobu, ktorá je držiteľom motorovéhovozidla. V nadväznosti na držiteľa vozidla je zavede-ný odkaz k poznámke pod čiarou na § 2 písm. f) zá-kona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemnýchkomunikáciách v znení neskorších predpisov. Tentozákon bol s účinnosťou od 1. 2. 2009 zrušený a na-hradený zákonom o cestnej premávke, ktorý držite-ľa vozidla vymedzuje v § 2 ods. 2 písm. c). Podľauvedeného ustanovenia držiteľom vozidla je osobazapísaná v osvedčení o evidencii v časti I a v časti IIako držiteľ osvedčenia.

K § 62 – Základ daneZákon vymedzuje základ dane v nadväznosti navjazd a súčasné zotrvanie motorového vozidlav historickej časti mesta. Ak vodič vojde s motoro-vým vozidlom do historickej časti mesta a zotrváv nej motorovým vozidlom, pre určenie základudane je rozhodujúci počet dní zotrvania motorové-ho vozidla v historickej časti mesta.

K § 63 – Sadzba daneV účinnom všeobecne záväznom nariadení obecurčí sadzbu dane konkrétnou sumou v eurách zakaždý aj začatý deň, prípadne paušálnou sumou,a to bez ohľadu na počet dní, počas ktorých moto-rové vozidlo zotrvá v historickej časti mesta.

K § 64 – Vznik a zánik daňovej povinnostiVznik daňovej povinnosti viaže zákon o miestnychdaniach na súčasné splnenie dvoch podmienok,a to na vjazd motorového vozidla do historickej častimesta a zároveň na jeho zotrvanie v tejto časti mes-ta. K zániku daňovej povinnosti dochádza dňom vý-jazdu motorového vozidla z historickej časti mesta.

K § 64a – Oznamovacia povinnosť,vyrubenie dane a platenie dane

Ustanovenie upravuje oznamovaciu povinnosť, vy-rubenie dane, splatnosť dane, nárok na vráteniepomernej časti dane a zánik nároku na vráteniepomernej časti dane.Daňovník, ktorý sa rozhodne vojsť motorovým vo-zidlom do historickej časti mesta a zotrvať v nej, je

povinný oznámiť svoj zámer správcovi dane najne-skôr v deň vzniku daňovej povinnosti. Dňom vznikudaňovej povinnosti je deň vjazdu a zotrvania mo-torového vozidla v historickej časti mesta.Doterajšia právna úprava umožňovala vyrubiť daňza vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historic-kej časti mesta skôr, ako daňovníkovi vznikla sa-motná daňová povinnosť. Ak daňovník oznámilvznik daňovej povinnosti, správca dane vyrubil da-ňovníkovi daň rozhodnutím ešte pred vznikom da-ňovej povinnosti. Ak daňovníkvyrubenú daň zapla-til a následne z dôvodov na strane daňovníkak vzniku daňovej povinnosti nedošlo, pre správcudane bolo obťažné vrátiť zaplatenú daň. Aby sav praxi zamedzilo vzniku takýchto prípadov,novelazákona viaže vyrubenie dane najskôr na deň vzni-ku daňovej povinnosti. Zároveň sa ustanovujesplatnosť vyrubenej dane do 15 dní odo dňa nado-budnutia právoplatnosti rozhodnutia, pričom leho-tu splatnosti dane správca dane neurčuje ako do-posiaľ vo všeobecne záväznom nariadení, ale ibav rozhodnutí, ktorým vyrubuje daň. Ďalej novelazákona ustanovuje možnosť pre obec určiť plateniedane v splátkach, pričom splátky aj lehoty splat-nosti splátok dane určí priamo v rozhodnutí.

Príklad:Daňovník oznámi správcovi dane svoj zámer vojsťa zotrvať motorovým vozidlom v historickej častimesta od 5. 4. 2013 do 28. 12. 2013. Správca danevyrubí daňovníkovi daň rozhodnutím na obdobieuvedené v oznámení dňa 10. 4. 2013. V rozhodnu-tí zároveň určí možnosť zaplatiť vyrubenú daňvo dvoch splátkach, prvú v lehote splatnosti do15. 5. 2013 a druhú splátku v lehote do 15. 10.2013.

Zákon ďalej upravuje nárok a zánik nároku na vrá-tenie pomernej časti dane pri zániku daňovej po-vinnosti. Daňovník,ktorý zaplatil daň za vjazd a zo-trvanie motorového vozidla v historickej časti mes-ta za viac dní, ako skutočne v historickej časti mes-ta zotrval motorovým vozidlom, má nárok navrátenie pomernej časti zaplatenej dane za zostá-vajúce dni, za ktoré bola daň zaplatená, avšak zapodmienky, že do 30 dní odo dňa zániku daňovej

114

povinnosti túto skutočnosť oznámi správcovi dane.V prípade, že daňovník túto skutočnosť v zákonomstanovenej lehote správcovi dane neoznámi, zani-ká mu nárok na vrátenie pomernej časti danepodľa zákona o miestnych daniach.

K § 65 – Správa daneAk mesto na svojom území zavedie daň za vjazda zotrvanie motorového vozidla v historickej častimesta a vymedzí historickú časť mesta všeobecnezáväzným nariadením,potom je aj miestne prísluš-nou obcou pre vyberanie tejto dane.

K § 66 – Splnomocňovacie ustanovenieAj pri dani za vjazd a zotrvanie motorového vozidlav historickej časti mesta zákon upravuje iba vše-obecné podmienky vyberania tejto dane. Novelouzákona sa spresňuje splnomocňovacie ustanove-nie, na základe ktorého ak obec zavedie túto daň,je povinná ustanoviť vymedzenie historickej častimesta, sadzbu dane alebo rôzne sadzby danepodľa kritérií určených správcom dane, prípadnepaušálnu sumu sadzby dane a podmienky vybera-nia tejto dane paušálnou sumou, náležitosti ozna-movacej povinnosti o vzniku a zániku daňovej po-vinnosti, ako aj oslobodenia od dane, prípadnezní-ženia dane.

Príklad:Obec môže historickú časť mesta a sadzbu daneustanoviť všeobecne záväzným nariadením nasle-dovne: „Historickú časť mesta pre účely dane zavjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickejčasti mesta tvoria ulice Palárikova, Rázusova, Ka-linčiakova a Benkova. Sadzbu dane mesto určujevo výške 0,95 € za každý aj začatý deň vjazdua zotrvania v historickej časti mesta.“

DEVIATA ČASŤDAŇ ZA JADROVÉ ZARIADENIE

K § 67 – Predmet danePredmetom dane za jadrové zariadenie je jadrovézariadenie, v ktorom prebieha štiepna reakciav jadrovom reaktore a zároveň sa vyrába elektrickáenergia. Predmetom dane je aj jadrové zariadenie,

v ktorom k štiepnej reakcii a výrobe elektrickejenergie dochádza aj počas kratšej doby, ako je ka-lendárny rok.V nadväznosti na jadrové zariadenie je zavedenýodkaz 25a), ktorý odkazuje v poznámke pod čiarouna § 2 písm. f) prvého bodu zákona č. 541/2004 Z. z.o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zá-kon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Podľa uvedeného ustanovenia sa na účely atómo-vého zákona rozumie jadrovým zariadením súborcivilných stavebných objektov a nevyhnutných tech-nologických zariadení v projektom určenej konfigu-rácii, určených na výrobu elektrickej energie alebona výskum v oblasti jadrovej energie, ktorých súčas-ťou je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, ktorébudú využívať, využívajú alebo využívali riadenúštiepnu reťazovú reakciu.

K § 68 – DaňovníkDaňovníkom dane za jadrové zariadenie je držiteľpovolenia na uvádzanie jadrového zariadenia doprevádzky a povolenia na prevádzku jadrovéhozariadenia na výrobu elektrickej energie (ďalej len„držiteľ povolenia“).V nadväznosti na držiteľa povolenia je zavedenýodkaz 25b), ktorý v poznámke pod čiarou odkazujena § 5 ods. 3 písm. b) a c) a § 19 ods. 1 atómovéhozákona. Podľa uvedených ustanovení povoleniesa vyžaduje na uvádzanie jadrového zariadenia doprevádzky a na prevádzku jadrového zariadenia,pričom uvádzať jadrové zariadenie do prevádzkya prevádzkovať jadrové zariadenie môže len drži-teľ povolenia, ktoré vydáva Úrad jadrového dozoruSR.

K § 69 – Základ daneZákladom dane je výmera katastrálneho územiaobce, ktorá je viazaná na oblasť ohrozenia schvá-lenú Úradom jadrového dozoru SR. V nadväznostina Úrad jadrového dozoru SR je zavedený odkaz25c) k poznámke pod čiarou:� na § 4 ods. 1 písm. e) atómového zákona,

podľa ktorého Úrad jadrového dozoru SRschvaľuje na účely havarijného plánovania veľ-kosť oblasti ohrozenia alebo veľkosť spoločnejoblasti ohrozenia jadrovým zariadením, a

115


� na § 28 ods. 5 atómového zákona (ktorý bolnovelou atómového zákona prečíslovaný naodsek 6). Podľa tohto ustanovenia schvaľujeÚrad jadrového dozoru SR veľkosť oblastiohrozenia jadrovým zariadenímpre každé jad-rové zariadenie na základe žiadosti o udeleniepovolenia. Na základe schválenej veľkosti ob-lasti ohrozenia jadrovým zariadením obvodnéúrady v sídlach krajov dotknuté havarijnýmplánovaním rozhodnutím zaradia obce do ob-lasti ohrozenia. Ak je jedna osoba žiadateľomo príslušné povolenie vo vzťahu k viacerýmjadrovým zariadeniam nachádzajúcim sa naúzemí, pre ktoré bol vypracovaný aj spoločnývnútorný havarijný plán, považujú sa tieto jad-rové zariadenia za jedno jadrové zariadeniea oblasť ohrozenia je v takomto prípade ibajedna spoločná.

Oblasť ohrozenia vymedzuje § 2 ods. 2 písm.c) vy-hlášky č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochra-ne obyvateľstva pred účinkami nebezpečných lá-tok v znení neskoršíchpredpisov, podľa ktorého sana účely vyhlášky oblasťou ohrozenia rozumieohrozené územie, v ktorom pri mimoriadnej uda-losti spojenej s únikom nebezpečnej látky môžebyť ohrozený život, zdravie alebo majetok.Ďalej zákon o miestnych daniach ustanovuje, žena zmenu veľkosti oblasti ohrozenia, ktorá nastanev priebehu kalendárneho roka, sa nebude prihlia-dať. Zmena veľkosti oblasti ohrozenia sa zohľadníaž v nasledujúcom zdaňovacom období.

K § 70 – Sadzba daneOdsek 1 upravil sadzbu dane podľa pásiem. Veľ-kosť pásma závisí od veľkosti oblasti ohrozenia ur-čenej v rozhodnutí Úradu jadrového dozoru SR.Začlenenie územia konkrétnej obce v rámci oblastiohrozenia jadrovým zariadením určujú rozhodnu-tím obvodné úrady v sídlach krajov dotknuté hava-rijným plánovaním pre potreby ochrany obyvateľ-stva. V nadväznosti na vymedzenie oblasti ohroze-nia jadrovým zariadenímbol zavedený odkaz 25c),ktorý sme bližšie rozobrali v časti upravujúcej zá-klad dane.Keďže zastavané územia niektorých obcí sa môžunachádzať vo viacerých pásmach oblasti ohrozenia

jadrovým zariadením, odsek 2 ustanovil použitievyššej sadzby dane v tom prípade, ak obcou pre-chádza hranica dvoch susediacich pásiem nachá-dzajúcich sa v jednej oblasti ohrozenia jadrovým za-riadením.

K § 71 – Vznik a zánik daňovej povinnostiK vzniku daňovej povinnosti dochádza dňom zača-tia skúšobnej prevádzky jadrového zariadenia.Podľa atómového zákona sa prevádzkou jadrové-ho zariadenia rozumejú činnosti vykonávané v jad-rovom zariadení na dosiahnutie určeného účelu,na ktorý bolo jadrové zariadenie vybudované. Pre-vádzka jadrového zariadenia sa člení na skúšobnúprevádzku a prevádzku. Súhlas na skúšobnú pre-vádzku vydáva Úrad jadrového dozoru SR popredložení písomnej žiadosti doloženej správouo vyhodnotení uvádzania jadrového zariadenia doprevádzky. Tento súhlas je súčasťou súhlasu nadočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzkupodľa osobitného zákona, ktorým je stavebnýzákon.K zániku daňovej povinnosti dochádza dňom trva-lého ukončenia výroby elektrickej energie v jadro-vom zariadení.

K § 72 – Oznamovacia povinnosťDaňovník (prevádzkovateľ jadrového zariadenia)je povinný začatie skúšobnej prevádzky jadrovéhozariadenia alebo ukončenie výroby elektrickejenergie v jadrovom zariadení oznámiť správcovidane najneskôr v lehote 30 dní odo dňa tejto sku-točnosti. Podrobnosti a náležitosti oznámeniao vzniku alebo zániku daňovej povinnosti určí obecvo všeobecne záväznom nariadení.

K § 73 – Vyrubenie dane a platenie daneUstanovenie upravuje vyrubenie dane, výpočetdane a splatnosť dane.Daň za jadrové zariadenie sa od účinnosti novelyzákona vyrubí rozhodnutím. Zmena formy vyrube-nia dane vyplýva zo zmeny procesného zákona.S účinnosťou od 1. 1. 2012 sa zákon o správe danía poplatkov nahradil novým procesným zákonom,ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (da-ňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

116

zákonov. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku uk-ladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohtozákona alebo osobitného predpisu, ktorým je aj zá-kon o miestnych daniach, možno len rozhodnutím.Z uvedeného dôvodu novela zákona o miestnychdaniach reaguje na zavedenú zmenu a platobný vý-mer nahrádza rozhodnutím.Daň za jadrové zariadenie vyrubuje správca danev lehote do 31. januára zdaňovacieho obdobia zapredchádzajúci kalendárny rok, pričom daň sa vy-počítavynásobenímzákladu dane a sadzby dane.Odseky 3 a 4 upravujú spôsob výpočtu dane predaňovníkov, ak sa zastavané územie obce nachá-dza v tom istom pásme, ale v rôznej oblasti ohroze-nia alebo v rôznych pásmach a zároveň v rôznychoblastiach ohrozenia. V oboch prípadoch správcadane vyrubí každému daňovníkovi iba pomernúčasť dane.V odseku 5 je upravený spôsob výpočtu dane predaňovníkov, ktorí sa nachádzajú v tej istej lokalitejadrových zariadení,ale Úradom jadrového dozoruboli pre jednotlivých daňovníkov schválené rôzneoblasti ohrozenia. Aj v tomto prípade správca danevyrubídaňovníkompomernú časť dane. Zároveň jezavedený odkaz 25d) k poznámke pod čiarou nazákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom fonde na vy-raďovanie jadrových zariadení a na nakladanies vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymiodpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov.V odseku 6 zákon o miestnych daniach rovnakoako pri ostatných miestnych daniach upravujesplatnosť dane za jadrové zariadenie do 15 dní ododňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

K § 73a – Vyrubenie dane podľa pomôcokČlánkom III zákona č. 286/2012 Z. z., ktorým samení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnychpoplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorýmsa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa s účinnos-ťou od 1. 12. 2012 mení a dopĺňa aj zákon o miest-nych daniach. Touto novelou zákona sa doplnilonové ustanovenie, ktoré upravuje vyrubenie daneza jadrové zariadenie podľa pomôcok. Podľa uve-deného ustanovenia postupuje správca dane, ak

daňovníkovivznikne daňová povinnosť k tejto dani,ale vznik daňovej povinnosti správcovi dane neoz-námi. V takomto prípade správca dane písomnevyzve daňovníka na splnenie oznamovacej povin-nosti.Náhradná lehota na splnenie oznamovacej povin-nosti, ktorú určí správca dane v oznámení, nesmiebyť kratšia ako osem dní. Ak daňovník nesplníoznamovaciu povinnosť ani na základe výzvysprávcu dane, obec je oprávnená zistiť základdane a určiť daň za jadrové zariadenie podľa po-môcok. Aby mohla obec začať proces určeniadane podľa pomôcok, je najprv povinná zaslať da-ňovníkovi oznámenie o určení dane podľa pomô-cok, v ktorom zároveň uvedie deň, ktorý je dňomzačatia určenia dane podľa pomôcok. Na ďalšípostup správcu dane v procese určenia danepodľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis, kto-rým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňo-vý poriadok).

K § 74Ustanovenie je zrušené zákonom č. 467/2009 Z. z.s účinnosťou od 1. 12. 2009.

K § 75 – Správa daneObec, ktorej zastavané územie alebo jeho časť sanachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariade-ním, je miestne príslušnouobcou pre správu dane.V nadväznosti na oblasť ohrozenia je zavedený od-kaz 25c), ktorý smebližšie rozobrali v časti upravu-júcej základ dane.

K § 76 – Splnomocňovacie ustanovenieVzhľadom na to, že zákon o miestnych daniach ur-čuje v jednotlivých ustanoveniach iba základné zá-sady vyberania dane za jadrové zariadenie, splno-mocňujúce ustanovenie oprávňuje obec určiť vovšeobecne záväznom nariadení konkrétnu sadzbudane v eurách za m2 katastrálneho územia obce,začlenenie obce do pásma rozhodujúceho pre ur-čenie sadzby dane, náležitosti oznamovacej po-vinnosti o vzniku a zániku daňovej povinnosti(identifikačné údaje daňovníka,dátum začatia skú-šobnej prevádzky a pod.), ako aj prípadné oslobo-denia od dane.

117


DESIATA ČASŤPOPLATOK

Z dôvodu zavedenia legislatívnej skratky v § 2 ods. 2bol zmenený názov desiatej časti na Poplatok.

K § 77Desiata časť zákona upravuje poplatok, ktorý saplatí za komunálne odpady okrem elektroodpadova od 1. 1. 2013 aj okrem biologicky rozložiteľnéhokuchynského a reštauračného odpadu a drobnéstavebné odpady, ktoré vznikajú na území obce.Poplatníkom miestneho poplatku je:a) fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý alebo

prechodný pobyt. Ak fyzická osoba nemáv obci trvalý alebo prechodný pobyt, poplatní-kom poplatku je aj osoba, ktorá je oprávnenáužívať alebo užíva byt, nebytový priestor alebojeho časť, objekt, pozemnú stavbu na iný účelako na podnikanie;

b) právnická osoba, ktorá je v obci oprávnená uží-vať alebo užíva nehnuteľnosť na území obce nainý účel ako na podnikanie. Medzi organizácie,ktoré nie sú založené za účelom podnikania,patria napr. príspevkové organizácie, nadácie,fondy, rozpočtové organizácie a pod.;

c) podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užívanehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obceza účelom podnikania. Podnikateľom podľa Ob-chodného zákonníka je osoba, ktorá je zapísanáv obchodnom registri, ktorá podniká na základeživnostenského oprávnenia, na základe inéhonež živnostenského oprávnenia vydaného podľaosobitných predpisov, a fyzická osoba, ktorá vy-konáva poľnohospodársku výrobu a je zapísanádo evidencie podľa osobitného predpisu.

Zámerom zákona v prípade fyzickej osoby, ktorámá v obci trvalý pobyt a súčasne prechodný pobytalebo trvalý, alebo prechodný pobyt a súčasne jeoprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na inýúčel ako na podnikanie, je platiť miestny poplatokiba raz. Z uvedeného dôvodu zákon vymedzil, žetakýto poplatník platí poplatok iba z dôvodu trvalé-ho alebo prechodného pobytu.Novela zákona z dôvodu zamedzenia platenia po-platku dvakrát v prípade poplatníka – fyzickej oso-by, ktorý má v mieste trvalého pobytu alebo

prechodného pobytu zriadené aj miesto podnika-nia, upravila, že ak má fyzická osoba v obci trvalýpobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je podni-kateľom – fyzickou osobou oprávnenou na podni-kanie – a miestom podnikania je miesto jej trvaléhopobytu alebo prechodného pobytu a v tomto mies-te nemá zriadenú prevádzkareň, poplatok platí ibaz dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného po-bytu. Táto zásada neplatí v prípade, ak sa na po-platníka vzťahuje množstvový zber.Množstvový zber upravuje zákon o odpadoch akozber komunálnych odpadov a drobných staveb-ných odpadov, pri ktorom ich pôvodca platí popla-tok ustanovený podľa osobitného zákona vo výš-ke, ktorá je priamo úmerná množstvu týchto odpa-dov vyprodukovaných pôvodcom za daný čas.Osobitným predpisom, na ktorý zákon o odpadochodkazuje, je zákon o miestnych daniach.

Poplatníkom poplatku nie jeZ okruhu poplatníkov zákon vylúčil tých poplatní-kov, ktorých oprávnenie užívaťnehnuteľnosť vyplý-va z povahy právneho vzťahu, ak na jeho základe:a) užívajú priestory nehnuteľnosti vyhradené na

prechodné ubytovanie v zariadení na to urče-nom (napr. hostia v hoteloch, študenti v interná-toch, zamestnanec v ubytovni alebo v hoteli),

b) sú hospitalizovaní v zariadení poskytujúcomslužby zdravotnej starostlivosti (napr. pacientv nemocnici),

c) užívajúz dôvodu plnenia povinností vyplývajú-cich z pracovnoprávneho vzťahu alebo inéhoobdobného vzťahu s poplatníkom nehnuteľ-nosť, ktorú má právo užívať alebo ju užíva ajpoplatník (zamestnanec, štátny zamestnanecv pracovnoprávnom vzťahu alebo štátnoza-mestnaneckom pomere a pod.),

d) vykonávajú pre poplatníkapráce alebo mu po-skytujú služby v rámci výkonu svojej činnostia pri tejto činnosti v nehnuteľnosti, ktorú mápoplatník právo užívať alebo užíva, produkujúlen komunálne odpady a drobné stavebné od-pady (napr. pri drobných stavebných úpra-vách v byte vlastníka bytu),

e) do okruhu poplatníkov,ktorí nie sú povinnípla-tiť poplatok podľa novely zákona, patria aj tí

118

poplatníci, ktorým sa poskytuje sociálna služ-ba v zariadení sociálnych služieb pobytovouformou.

Plnenie povinností poplatníkaZákon osobitne upravuje plnenie povinností po-platníka za ostatných členov domácnosti. Ak nie-koľko poplatníkov žije v spoločnej domácnosti, pl-nenie povinnosti platiť poplatok môže prevziať je-den z nich. Ak ide o poplatníka, ktorý nie je spôso-bilý na právne úkony (napr. neplnoleté dieťa,osoba nespôsobilá na právne úkony), plní povin-nosti zákonný zástupca alebo opatrovník určenýsúdom. V prípade, že poplatník sa dlhodobo zdr-žiava v zahraničí (z dôvodu študijného pobytu) ale-bo ak ide o osobu, ktorá je nezvestná, takáto oso-ba nemôže na seba prevziať povinnosti poplatníka.Poplatková povinnosť vzniká dňom, ktorým nasta-ne skutočnosť uvedená v ods. 2 citovaného usta-novenia. Pretože predmetné ustanovenie upravujeiba vznik poplatkovej povinnosti, bolo potrebné do-plniť novelou zákona aj zánik poplatkovej povin-nosti. Podľa predmetného ustanovenia poplatko-vá povinnosť zaniká dňom skutočnosti uvedenejv ods. 2, napr. z dôvodu prihlásenia sa k trvalémupobytu v inej obci, zániku oprávnenia užívať ne-hnuteľnosť a pod.

K § 78 – Sadzba poplatkuSadzba poplatku sa určuje v závislosti od toho, čiv obci je alebo nie je zavedený množstvový zber.Ak obec na svojom území alebo jeho časti zavediemnožstvový zber, je povinná v zmysle § 39 zákonač. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisovumožniť pôvodcom komunálnych odpadov indivi-duálne určenie intervalu odvozu komunálnych od-padov a výber veľkosti zbernej nádoby aspoňz troch možností. Ak na území obce nie je zavede-ný množstvový zber, obec je povinná zaviesťmnožstvový zber na základe žiadosti u takej práv-nickej osoby alebo podnikateľa, ktorý preukáže, žením vyprodukované množstvo komunálnych odpa-dov je merateľné a odpady sú až do ich odvozuvhodne zabezpečené pred stratou, odcudzenímalebo iným nežiaducim únikom.

Určenie sadzby poplatkuAk je v obci zavedený množstvový zber, sadzbapoplatku sa určí od 0,0033 € do 0,0531 € za 1 literalebo 1 dm3 odpadov. Ak sa množstvo odpadovmeria v kilogramoch, sadzba poplatku sa určí od0,0066 € do 0,1659 € za 1 kg týchto odpadov. Akv obci nie je zavedený množstvový zber, sadzbapoplatku sa určí od 0,0066 € do 0,1095 € za osobua kalendárny deň. V oboch prípadoch konkrétnuvýšku sadzby poplatku obec určí vo všeobecne zá-väznom nariadení obce jednotnú pre všetkých po-platníkov (t. j. pre fyzické osoby, právnické osobya podnikateľov).Sadzba poplatku nesmie byť vyššia ako súčet ná-kladov na jednotlivé činnosti súvisiace s naklada-ním s odpadmi a nákladov na zabezpečenie zber-ných nádob.

Náklady na činnosti súvisiace s nakladaníms odpadmiNákladmi na činnosti súvisiace s nakladaním s od-padmi sú:� náklady na zber odpadov;

Zber odpadov je zhromažďovanie, triedenie ale-bo zmiešavanie odpadov na účel ich prepravy.

� náklady na prepravu odpadov;� náklady na zhodnocovanie odpadov;

Zhodnocovanie odpadov sú činnosti vedúcek využitiu fyzikálnych, chemických alebo biolo-gických vlastností odpadov (napr. recyklácia,spätné získavanie komponentov, využitie,úprava a výmena odpadov). Ak obec zabez-pečuje zhodnocovanie odpadov, náklady naodpady je obec povinná znížiť o výnosy obcezo zhodnotenia odpadov.

� náklady na zneškodňovanie odpadov vrátanestarostlivosti o miesto zneškodňovania odpa-dov. Zneškodňovanie odpadov je také nakla-danie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzova-nie životného prostredia alebo ohrozovaniezdravia ľudí (napr. uloženie do zeme alebo napovrchu, úprava pôdnymi procesmi a pod.).

Náklady na zabezpečenie zberných nádobAk je v obci zavedený množstvový zber, nákladmina zabezpečenie zberných nádob sú náklady,

119


ktoré pripadajú na 1 liter, 1 dm3 alebo 1 kg týchtoodpadov. Ak v obci nie je zavedený množstvovýzber, náklady na zabezpečenie zberných nádob súnáklady, ktoré pripadajú na priemerné množstvoodpadov vytvorených v obci jedným poplatníkomza jeden kalendárny deň. Keďže náklady na za-bezpečenie zberných nádob sa započítavajú docelkových nákladov, z ktorých sa vypočíta sadzbapoplatku, z uvedeného dôvodu správca poplatkunemôže žiadať od poplatníka úhradu nákladov zapridelenie zbernej nádoby.Výpočet sadzby poplatku je obec povinná sprístup-niť verejnosti v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z.o slobodnom prístupe k informáciám v zneníneskor-ších predpisov.

K § 79 – Určenie poplatkuI. Určenie poplatku, ak je v obci zavedený

množstvový zberAk je v obci zavedený množstvový zber, poplatokza odpady sa pre všetkých poplatníkovurčí ako sú-čin frekvencie odvozov, sadzby poplatku a objemuzbernej nádoby, ktorú poplatník užíva.

II. Určenie poplatku, ak v obci nie je zavedenýmnožstvový zber

Ak v obci nie je zavedený množstvový zber, popla-tok za odpady sa určí na zdaňovacie obdobie roz-dielne pre poplatníka – fyzickú osobu, a rozdielnepre poplatníka – právnickú osobu a podnikateľa.a) pre fyzickú osobu

Pre fyzickú osobu, ktorá je ako poplatník vy-medzená v § 77 ods. 2 písm. a) zákonao miestnych daniach, sa poplatok za odpadyna zdaňovacie obdobie určí ako súčin sadzbypoplatku za odpady a počtu kalendárnych dní,počas ktorých má alebo bude mať poplatník tr-valý alebo prechodný pobyt alebo počas kto-rých nehnuteľnosť užíva, alebo je oprávnenýnehnuteľnosť užívať.

b) pre právnickú osobu a podnikateľaPre právnickú osobu a podnikateľa, ktorí súako poplatníci vymedzení v § 77 ods. 2písm. b) a c) zákona o miestnych daniach, sapoplatok na zdaňovacie obdobie určí ako sú-čin sadzby poplatku, počtu kalendárnych dní

v zdaňovacom období a ukazovateľa dennejprodukcie komunálnych odpadov.

Sadzbu poplatku (v eurách na osobu a kalendárnydeň) určí správca poplatku vo všeobecne záväz-nom nariadení. Dĺžku zdaňovacieho obdobia určilzákon v § 3.Ukazovateľ produkcie komunálnych odpadovv zdaňovacom období (ďalej „ukazovateľ produk-cie“) určí správca poplatku z údajov rozhodujúcichna určenie poplatku, ktoré je poplatník povinnýohlásiť obci najneskôr v lehote jedného mesiaca odvzniku poplatkovej povinnosti alebo do jednéhomesiaca od skončenia zdaňovacieho obdobia.Údajmi rozhodujúcimi na určenie poplatku sú:a) priemerný počet zamestnancov znížený o po-

čet zamestnancov s trvalým alebo prechod-ným pobytom alebo priemerný počet zamest-nancov neznížený o počet tých zamestnan-cov, ktorí majú v obci trvalý alebo prechodnýpobyt,

b) priemerný počet hospitalizovaných alebo uby-tovaných osôb, ak poplatník poskytuje ubyto-vacie alebo zdravotnícke služby,

c) priemerný počet miest na poskytovanie reš-tauračných, kaviarenských alebo iných pohos-tinských služieb, ak poplatník takéto službyposkytuje.

Spôsoby určenia ukazovateľa produkcie vymedzu-je § 79 ods. 3 a 4 zákona o miestnych daniach.

Spôsoby určenia ukazovateľa produkcie1. Ukazovateľ produkcie určený ako súčet

priemerného počtu zamestnancov [ods. 3písm. a)] a priemerného počtu hospitalizo-vaných alebo ubytovaných osôb [ods. 3písm. b) bod 1]Ak poplatník poskytuje v obci zdravotníckealebo ubytovacie služby, ukazovateľ produk-cie na zdaňovacie obdobie sa určí ako súčetpriemerného počtu zamestnancov v rozhodu-júcom období a priemerného počtu hospitali-zovaných alebo ubytovaných osôb v rozhodu-júcom období.Tento spôsob určenia ukazovateľa produkciesa použije napr. pri nemocniciach s lôžkovoučasťou, ubytovniach a pod.

120

Do priemerného počtu zamestnancov pripa-dajúcich na zdaňovacie obdobie (ďalej len„priemerný počet zamestnancov“) sa započí-tavajú osoby, ktoré sú v rozhodujúcom obdobís poplatníkom v pracovnoprávnom vzťahu(napr. zamestnanec podľa Zákonníka práce),inom obdobnom vzťahu, v štátnozamestna-neckom pomere (napr. podľa zákonač. 400/2009 Z. z. o štátnej službe) alebo tvoriajeho štatutárny orgán (osoby oprávnené konaťv mene spoločnosti). Do priemerného počtuosôb sa započítava aj poplatník, ktorým je fy-zická osoba – podnikateľ. Uvedené osoby sado priemerného počtu zamestnancov započí-tavajú iba v prípade, ak vykonávajú svoju čin-nosť v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na úze-mí obce, ktorú užíva alebo je oprávnený užívaťpoplatník. Osoby, ktoré majú v tejto obci trvalýalebo prechodný pobyt, sa do priemernéhopočtu zamestnancov nezapočítavajú.Do priemerného počtu hospitalizovaných ale-bo ubytovaných osôb sa započítavajú osobyhospitalizované v nehnuteľnosti poskytujúcejzdravotnú starostlivosť alebo osoby ubytova-né v nehnuteľnosti poskytujúcej ubytovacieslužby, ak tieto služby poskytuje poplatníkv užívanej nehnuteľnosti. Ubytované alebohospitalizované osoby, ktoré majú v obci trvalýalebo prechodný pobyt, sa do priemernéhopočtu ubytovaných alebo hospitalizovanýchosôb nezapočítavajú.

2. Ukazovateľ produkcie určený ako súčetpriemerného počtu zamestnancov [ods. 3písm. a)] a priemerného počtu miest na po-skytovanie reštauračných, kaviarenskýchalebo iných pohostinských služieb [ods. 3písm. b) bod 2]Ak poplatník poskytuje v obci reštauračné, ka-viarenské alebo iné pohostinské služby, ukazo-vateľ produkcie komunálnych odpadov v zda-ňovacom obdobísa určíako súčet priemernéhopočtu zamestnancov v rozhodujúcom obdobía priemerného počtu miest v rozhodujúcom ob-dobí určených na poskytovanie uvedených slu-žieb. Takýmto spôsobom je možné určiť ukazo-vateľ produkcie iba v prípade, ak sa nepoužije

pre určenie ukazovateľa priemerný počet hos-pitalizovaných alebo ubytovaných osôb.Do priemerného počtu zamestnancov v rozho-dujúcom období sa započítavajú osoby tak, akoje to uvedené v komentári pod nadpisom Spô-soby určenia ukazovateľa produkcie, bod 1.Do priemerného počtu miest na poskytovaniereštauračných, kaviarenských alebo iných po-hostinských služieb v rozhodujúcom obdobísa započítavajú všetky miesta na sedenie ur-čené pre návštevníkov reštaurácií, kaviarnía iných pohostinských zariadení.

3. Ukazovateľ produkcie určený ako súčetpriemerného počtu zamestnancov, nezníže-ný o osoby s trvalým alebo prechodným po-bytom, vynásobený koeficientom [ods. 4písm. a)] a priemerného počtu osôb alebomiest [ods. 3 písm. b) bod 1 alebo bod 2]Ak ide o poplatníka, u ktorého sa pri určeníukazovateľa produkcie v zdaňovacom obdobínepoužije priemerný počet podľa § 79 ods. 3zákona o miestnych daniach, určí sa ukazova-teľ produkcie ako súčet priemerného počtu za-mestnancov nezníženýo počet osôb s trvalýmalebo prechodným pobytom vynásobený ko-eficientom a priemerného počtu osôb alebomiest. Tento spôsob určenia ukazovateľa pro-dukcie je možné použiť ako alternatívny spô-sob určenia ukazovateľa produkcie za pod-mienky, že pre určenie ukazovateľa sa nepo-užil prvý alebo druhý spôsob.Ďalej je možné tento spôsob určenia ukazova-teľa produkcie použiť pre poplatníkov,ktoríuží-vajú alebo sú oprávnení užívať nehnuteľnosťna iný účel ako na podnikanie (napr. súdy, pro-kuratúry, školy, rôzne úrady a pod.), a pre po-platníkov, ktorí užívajú alebo sú oprávnení uží-vať nehnuteľnosti na podnikanie (výrobné pre-vádzky, obchody a pod.). V uvedených prípa-doch sa pri určení ukazovateľa pripočíta zapriemerný počet ubytovaných osôb alebomiest na poskytovanie služby číslo nula.Do priemerného počtu zamestnancov sa zapo-čítavajú všetci zamestnanci, pričom priemernýpočet zamestnancov sa neznižuje o počet týchzamestnancov, ktorí majú v obci trvalý alebo

121


prechodný pobyt.Koeficient, ktorým sa vynásobí priemerný po-čet zamestnancov, ustanovíobec vo všeobec-ne záväznom nariadení. Hodnota koeficientunesmie byť vyššia ako 1.

Do priemerného počtu hospitalizovaných aleboubytovaných osôb a do priemerného počtu miestna poskytovanie reštauračných, kaviarenskýcha iných pohostinských služieb sa započítavajúoso-by a miesta tak, ako je to uvedené v komentári podnadpisom Spôsoby určenia ukazovateľa produk-cie, bod 1 a 2.

Rozhodujúce obdobie a spôsoby jehourčeniaPodstatnou skutočnosťou pre určenie ukazovateľaprodukcie komunálnych odpadov v zdaňovacomobdobí je stanovenie rozhodujúceho obdobia. Zá-konom o miestnych daniach boli zavedené tri spô-soby stanovenia rozhodujúceho obdobia.1. spôsob

Prvý spôsob určuje za rozhodujúce obdobiepredchádzajúci kalendárny rok. Predchádza-júci kalendárny rok sa použije u poplatníka –právnickej osoby alebo podnikateľa, ktorý po-čas predchádzajúceho kalendárneho roku boloprávnený vykonávať svoju činnosť v nehnu-teľnosti, ktorú užívaalebo je oprávnený užívať.

2. spôsobAk poplatníkovi v priebehu zdaňovacieho obdo-bia vznikla aj zanikla poplatková povinnosť, po-užije sa druhý spôsob určenia rozhodujúcehoobdobia. Za rozhodujúce obdobie sa považujepočet kalendárnych dní, ktoré sa počítajú ododňa vzniku povinnosti platiť poplatok až do kon-ca týždňa, ktorý predchádza týždňu, v ktorompoplatník ohlásil zánik poplatkovej povinnosti.

3. spôsobPri poplatníkovi, ktorému v priebehu zdaňova-cieho obdobia vznikla poplatková povinnosťa trvá aj v nasledujúcom zdaňovacom období,použije sa tretí spôsob určenia rozhodujúcehoobdobia. Za rozhodujúce obdobie sa považujepočet kalendárnych dníodo dňa vzniku poplat-kovej povinnosti do konca zdaňovacieho ob-dobia.

K § 80 – Oznamovacia povinnosťPôvodné znenie ustanovenia, ktoré upravovaloohlasovaciu povinnosť, bolo novelou zákona na-hradené novým ustanovením, ktoré upravujeoznamovaciu povinnosť. Podľa predmetného usta-novenia poplatník je povinný splniť oznamovaciupovinnosť pri vzniku poplatkovej povinnosti, prizmene skutočností rozhodujúcich pre vyrubeniepoplatku a pri zániku poplatkovej povinnosti.Ak poplatníkovi vznikne poplatková povinnosť, jepovinný do 30 dní odo dňa jej vzniku uviesť meno,priezvisko, titul, rodné číslo, adresu trvalého poby-tu, adresu prechodného pobytu. V prípade, že ideo poplatníka– právnickú osobu, alebo poplatníka–podnikateľa, je povinný uviesť názov alebo ob-chodné meno, alebo dodatok obchodného mena,sídloalebo miesto podnikania a identifikačné číslo.Ak žije v spoločnej domácnosti viacero poplatníkova jeden z nich prevzal na seba plnenie povinnostíza ostatných členov domácnosti, je povinný akozástupca oznámiť správcovi poplatku aj identifi-kačné údaje osôb žijúcich v spoločnej domácnosti.Poplatník je zároveň povinný uviesť údaje rozho-dujúce na určenie poplatku. Ak požaduje zníženiealebo odpustenie poplatku, je povinný predložiť ajdoklady, ktoré odôvodňujú zníženie alebo odpus-tenie poplatku, ktoré správca poplatku ustanoví vovšeobecne záväznom nariadení.Ak nastanú zmeny skutočností rozhodujúcich navyrubenie poplatku na strane poplatníka alebo za-nikne poplatková povinnosť, je povinný ich ozná-miť v lehote 30 dní odo dňa, kedy tieto skutočnostinastali.

Príklad:Poplatník sa prihlásil k trvalému pobytu dňa 3. 1.2013. Prihlásením sa k trvalému pobytu vznikla po-platníkovi poplatková povinnosť. Poplatník je po-vinný v lehote do 30 dní odo dňa vzniku poplatko-vej povinnosti splniť oznamovaciu povinnosť. Le-hota pre splnenie oznamovacej povinnosti začneplynúť nasledujúcim dňom, t. j. od 4. 1. 2013 do2. 2. 2013. V prípade, že poplatník zastupuje ajostatných členov domácnosti, je povinný uviesť ok-rem svojich identifikačných údajov aj identifikačnéúdaje ostatných členov domácnosti.

122

Príklad:Poplatník vlastní v obci nehnuteľnosť, v ktorej vy-konáva podnikateľskú činnosť. Podľa zákona účin-ného do 30. novembra 2012 si poplatník splnilohlasovaciu povinnosť. Poplatník ukončil podnika-teľskú činnosť dňa 10. 1. 2013. Zánikom podnika-teľskej činnosti zanikla poplatníkovi aj poplatkovápovinnosť. V lehote 30 dní odo dňa zániku poplat-kovej povinnosti (od 11. 1. 2013 do 9. 2. 2013) jepovinný oznámiť zánik poplatkovej povinnosti.

K § 81 – Vyrubenie poplatku a splatnosťUstanovenie, ktoré upravovalo vyrubenie poplatkua spôsob platenia poplatku, novela zákona nahra-dila novým znením. Podľa predmetného ustanove-nia obec vyrubuje poplatok každoročne rozhodnu-tímna celé zdaňovacie obdobie, ak poplatníknevy-užíva množstvový zber. Vyrubený poplatok jesplatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplat-nosti rozhodnutia. Pri množstvovom zbere sa po-platok rozhodnutím nevyrubí. Novela zákona upra-vila aj vyrubenie pomernej časti poplatku rozhod-nutím v tých prípadoch, ak v priebehu zdaňovacie-ho obdobia vznikne poplatková povinnosť.V prípadevzniku poplatkovej povinnosti v priebehuzdaňovacieho obdobia správca dane pomernúčasť poplatku vyrubí začínajúc dňom vzniku po-platkovej povinnosti až do konca zdaňovaciehoobdobia.Ak žije v spoločnej domácnosti viacero poplatníkova jeden z nich zastupuje ostatných poplatníkov,v takomto prípade obec vyrubí rozhodnutím popla-tok zástupcovi v celkovej sume.V rozhodnutí je obec oprávnená určiť splátky po-platku, ako aj lehotu na ich zaplatenie.

Príklad:Poplatník sa prihlásil k trvalému pobytu dňa25. 1. 2013. Z dôvodu vzniku poplatkovej povin-nosti (dňa 25. 1. 2013) je povinný splniť oznamova-ciu povinnosť v lehote 30 dní odo dňa jej vzniku. Akpoplatník splní poplatkovú povinnosť v lehote od26. 1. 2013 do 24. 2. 2013, správca poplatku vyrubípoplatníkovi pomernú časť poplatku za obdobie odvzniku poplatkovej povinnosti až do konca zdaňo-vacieho obdobia (od 25. 1. 2013 do 31. 12. 2013).

K § 81a – Vyrubenie poplatku podľa pomôcokPodľa doterajšej úpravy poplatník pri vzniku po-platkovej povinnosti bol povinný splniť ohlasovaciupovinnosť, na základe ktorej správca poplatku vy-rubil poplatok platobným výmerom alebo rozhod-nutím. Pretože vo väčšine prípadov si túto povin-nosť poplatníci nesplnili, z uvedeného dôvodu bolopotrebné novelou zákona doplniť nové ustanove-nie, ktoré upravuje vyrubenie poplatku podľa po-môcok.Podľa nového ustanovenia, ak poplatníkovi vznik-ne poplatková povinnosť a poplatník si nesplníoznamovaciu povinnosť, obec písomne vyzvepoplatníka na jej splnenie. Vo výzve určí lehotu nasplnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako osem dní.Ak v lehote určenej vo výzve poplatník nesplníoznamovaciu povinnosť, je správca poplatkuoprávnený určiť poplatok podľa pomôcok. Na to,aby obec mohla určiť poplatok podľa pomôcok, jepovinná zaslať oznámenie poplatníkovi o určenípoplatku podľa pomôcok, v ktorom bude uvedenýdeň začatia určenia poplatku podľa pomôcok. Napostup určenia poplatku podľa pomôcok sa vzťa-hujú ustanovenia osobitného predpisu, ktorým jedaňový poriadok.

K § 82 – Vrátenie, zníženie a odpusteniepoplatku

Novelizované ustanovenie upravuje vrátenie po-platku alebo jeho pomernej časti v tých prípa-doch, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjdek zániku poplatkovej povinnosti. Pri zániku poplat-kovej povinnosti obec je povinná vrátiť poplatokalebo jeho pomernú časť iba v tom prípade, ak po-platník preukáže splnenie podmienok na vráteniepoplatku alebo jeho pomernej časti, ktoré obecustanoví vo všeobecne záväznom nariadení.Znížiť poplatok podľa najnižšej sadzby aleboodpustiť poplatok je obec povinná v tom prípade,ak sa poplatník nezdržiava alebo nezdržiavalv obci viac ako 90 dní v zdaňovacom období. Obecpodľa predmetného ustanovenia poplatok znížipodľa najnižšej sadzby poplatku alebo odpustí po-platok bez žiadosti poplatníka, na základe pred-ložených podkladov, ktoré si sama ustanoví vovšeobecne záväznom nariadení.

123


Príklad:Pri znížení poplatku podľa najnižšej sadzby aleboodpustení poplatku správca poplatku môže ustano-viť vo všeobecne záväznom nariadení nasledovnépodklady, ktoré poplatník je povinný preukázať:napr. potvrdenie zamestnávateľa, ak poplatník pra-cuje v inej obci a zároveň je v predmetnej obci ajubytovaný, potvrdenie o návšteve školy, ak poplat-ník študuje v inej obci a zároveň je aj ubytovaný.

Novelou zákona bola zavedená nová možnosť zní-ženia alebo odpustenia poplatku poplatníkoviz dô-vodu zmiernenia alebo odstránenia tvrdosti zá-kona na základe žiadosti poplatníka. Ak obeczváži, že dôvod uvedený v žiadosti poplatníka jedôvodom na zmiernenie alebo odstránenie tvrdostizákona, v takom prípade zníži alebo odpustí popla-tok rozhodnutím.

K § 83 – Splnomocňovacie ustanoveniePodľa splnomocňujúceho ustanovenia je obec po-vinná ustanoviť všeobecne záväzným nariadenímsadzby poplatku, hodnotu koeficientu, pri množ-stvovom zbere spôsob, formu a miesto na zaplate-nie poplatku, podmienky na vrátenie poplatku ale-bo jeho pomernej časti a podklady, ktoré má po-platník preukázať pri vrátení poplatku alebo jehopomernej časti alebo pri znížení, alebo odpustenípoplatku.

JEDENÁSTA ČASŤDAŇ Z MOTOROVÝCH VOZIDIEL

K § 84 – Predmet danePredmetom dane je motorové vozidlo a prípojnévozidlo (ďalej len vozidlo), ktoré spĺňa súčasne tripodmienky:1. vozidlo možno zaradiť do kategórie M, N a O

v zmysle § 3 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmien-kach prevádzky vozidiel v premávke na pozem-ných komunikáciách a o zmene a doplneníniekto-rých zákonov v znení neskorších predpisov,

2. je evidované v SR v zmysle § 114 a § 115 zá-kona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávkea o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení zákona č. 144/2010 Z. z.,

3. používa sa na podnikanie podľa § 2 Obchod-ného zákonníka alebo na činnosti, z ktorýchplynúce príjmy sú predmetom dane z príjmovpodľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmovv zneníneskoršíchpredpisov.

Kategórie vozidiel, ktoré sú predmetom dane:� kategória M sa člení na: M1 (osobný automo-

bil), M2 a M3 (autobusy),� kategória N sa člení na: N1 až N3 (nákladné vo-

zidlá),� kategória O sa člení na: O1 až O4 (prípojné vo-

zidlá).Do predmetu dane nepatria dopravné prostriedky:� kategórie L (motocykel, trojkolka, štvorkolka),� kategórie T, C (kolesové a pásové traktory),� kategórie R (prípojné vozidlo za traktor),� kategórie S (ťahaný vymeniteľný stroj za T, C),� kategórie P (pracovný stroj),� kategórie V (ostatné vozidlá).Na účely zákona o miestnych daniach za podnika-nie sa považuje používanie vozidla na podnikaniepodľa § 2 Obchodného zákonníka alebo na činnosti,z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príj-mov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ideo príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatnej zá-robkovej činnosti, napr. súdnych znalcov, exekúto-rov, športovcov, hercov, tlmočníkov a pod.).Z dôvodu zamedzenia platenia dane za vozidlo vo via-cerých členských štátoch od 1. januára 2013 sa tátodaň vyberá v súlade s čl. 5 Smernice č. 1999/62/ESlen za tie vozidlá, ktoré sú evidované v SR. Takátoprávna úprava zabránila zdaneniu toho istého vozidlana území SR a súčasne aj na území iného štátu.To znamená, že predmetom dane z motorovýchvozidiel od 1. januára 2013 je každé vozidlo, ktoréje evidované v SR, používa sa na podnikanie a zá-roveň patrí do kategórie M, N alebo O, bez ohľaduna to, že sa používa na podnikanie na území SRalebo v zahraničí.

PríkladPodnikateľ používa vozidlo, ktoré má evidenčnéčíslo pridelené v ČR, na podnikanie v SR.Ak daňovník používa vozidlo na podnikanie v SRs českým evidenčným číslom, vozidlo nie je

124

predmetom dane na území SR, aj keď sa vozidlobude používať na podnikanie na území SR.

Príklad:Slovenský podnikateľ používa vozidlo, ktoré mápridelené evidenčné číslo v SR, na podnikaniev Maďarsku.Ak daňovník používa vozidlo evidované v SR napodnikanie mimo územia SR, vozidlo je predme-tom dane z motorových vozidiel, pretože je evido-vané v SR.

Príklad:Daňovník používa na podnikanie v SR prenajatévozidlo z Rakúska.Ak podnikateľ na území SR použije na podnikanieprenajaté vozidlo z Rakúska, vozidlo (s rakúskymevidenčným číslom) nie je predmetom dane z mo-torových vozidiel.

Zákon o miestnych daniach negatívne vymedzujepredmet dane v týchto prípadoch:� pri používaní vozidla na skúšobné jazdy (ide

o vozidlá s prideleným zvláštnym evidenč-ným číslom obsahujúcim písmeno M podľa§ 127 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnejpremávke a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov),

� pri používaní vozidla, ktoré je v dokladoch vo-zidla označené ako špeciálne vozidlo a záro-veň je určené len na vykonávanie špeciálnychčinností, a to bez možnosti prepravy.

Podľa prílohyč. 5 vyhlášky MDPaT SR č. 169/2010Z. z. o technickom osvedčení vozidla špeciálnymivozidlami, ktoré nie sú určené na prepravu nákla-du, sú najmä: obytný automobil (SA), samohyb-ný žeriav (SF), ostatné vozidlá na špeciálneúčely (SG), napr. čerpadlo betónu, drvič kameňa,karoséria hasičská, pojazdná dielňa, pojazdnápredajňa atď.Nákladné vozidlá špeciálne s druhom karosérie(BA) sú určené na prepravu, a teda sú predme-tom dane z motorových vozidiel.Predmetom dane sú aj pancierové (SB), pohreb-né (SD) a sanitné (SC) vozidlá, a to i napriek tomu,

že sú špeciálnymi vozidlami, pretože sú určené ajna prepravu.

K § 85 – DaňovníkDaňovníkomje fyzická osoba alebo právnická oso-ba, alebo ich organizačná zložka zapísaná do ob-chodného registra, ktorá:� je zapísaná v osvedčení o evidencii – časť I

a v osvedčení o evidencii – časť II (ďalej„osvedčenie o evidencii“) ako držiteľ vozidla,

� je zapísaná v osvedčení o evidencii ako vlast-ník vozidla – pri prenájme vozidla bez pred-kupného práva,

� používa vozidlo, v dokladoch ktorého je akodržiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela,bola zrušená alebo zanikla,

� používa vozidlo, v dokladoch ktorého je akodržiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepouží-va vozidlo na podnikanie.

Daňovníkom dane je aj zamestnávateľ vtedy, akvypláca cestovné náhrady zamestnancovi za po-užitie vozidla na pracovné cesty. Daňovníkomdane nie je zamestnávateľ, ktorým je vyššíúzemnýcelok, do rozpočtu ktorého plynie daň z motoro-vých vozidiel. Daňovníkom dane z motorových vo-zidiel je aj osoba s trvalým pobytom alebo sídlomv zahraničí, ktorej patrí stála prevádzkareň aleboiná organizačná zložka.

Poznámka:Podľa § 112e zákona č. 725/2004 Z. z. o podmien-kach prevádzky vozidiel v premávke na pozem-ných komunikáciách a o zmene a doplnení niekto-rých zákonov v znení zákona č. 140/2010 Z. z.� osvedčenie o evidencii vozidla vydané pred

1. marcom 2005 sa považuje za osvedčenieo evidencii – časť I,

� technický preukaz vozidla vydaný pred 1. mar-com 2005 sa považuje za osvedčenie o evi-dencii – časť II,

� osvedčenia o evidencii vydané pred 1. júnom2010 môžu výrobcovia a zástupcovia výrob-cov vystavovať a vydávať najneskôr do30. júna 2010. Pri prihlasovaní vozidla do evi-dencie vozidiel orgán Policajného zboru vydánové osvedčenie o evidencii – časť II.

125


Kedy je daňovníkom dane z motorovýchvozidiel organizačná zložka právnickejalebo fyzickej osoby?Pre účely zákona o miestnych daniach organizač-ná zložka právnickej alebo fyzickej osoby je daňov-níkom dane vtedy, ak je zapísaná do obchodnéhoregistra, a to aj napriek tomu, že organizačná zlož-ka nemá právnu subjektivitu (nie je subjektom prá-va).V prípade organizačnej zložky právnickej alebo fy-zickej osoby zapísanej v obchodnom registri nie jemožné alternatívne určiť za daňovníka osobu, kto-rej organizačná zložka patrí.

Príklad:Organizačná zložka právnickej osoby je zapísanádo obchodného registra a používa vozidlo na pod-nikanie. Organizačná zložka nemá pridelené DIČ.Kto je daňovníkom dane? Právnická osoba aleboorganizačná zložka?Daňovníkom dane je organizačná zložka zapísanáv obchodnom registri, a to napriek skutočnosti, ženemá pridelené DIČ (DIČ má pridelené právnickáosoba, ktorej organizačná zložka patrí).

Kedy je daňovníkom dane z motorovýchvozidiel držiteľ vozidla?Daňovníkom dane z motorových vozidiel je držiteľvozidla zapísaný v osvedčení o evidencii vtedy, akpoužívavozidlo evidované v SR na podnikanie, pri-čom nie je rozhodujúce, či vozidlo na podnikaniepodnikateľ použije na území SR alebo v zahraničí(pod pojmom „používanie vozidla na podnikanie“sa chápe podnikanie podľa § 2 Obchodného zá-konníka alebo dosahovanie príjmov z podnikaniaa z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmovv znení neskorších predpisov).

Príklad:Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá je v osvedčenío evidencii vyznačená ako držiteľ, používa vozidlona podnikanie v ČR.Daňovníkom dane z motorových vozidiel je držiteľ,ktorý používa vozidlo evidované v SR na podnika-nie.

Kedy je daňovníkom dane z motorovýchvozidiel vlastník vozidla?Daňovníkomdane z motorových vozidiel je vlastníkvozidla zapísaný v osvedčení o evidencii pri pre-nájme vozidla bez predkupného práva (tzv. opera-tívny lízing), pričom nie je rozhodujúce, že vozidloje prenajaté v SR alebo v zahraničí.

Príklad:Fyzická osoba – podnikateľ, prenajala svoje vozid-lo, ktorého je vlastníkom, na základe zmluvy o pre-nájme inému podnikateľovi. Kto je daňovníkomdane z motorových vozidiel?Daňovníkom dane z motorových vozidiel je prena-jímateľ vozidla, ktorý je v osvedčení o evidencii za-písaný ako vlastník vozidla (v uvedenom prípadeprenajímateľ vykonáva podnikateľskú činnosť pro-stredníctvom prenájmu).

Kedy je daňovníkom dane z motorovýchvozidiel užívateľ vozidla?Ak sa používa na podnikanie vozidlo evidovanév SR, ktorého je držiteľom osoba, ktorú nemožnourčiť za daňovníka, daňovníkom je užívateľ vozid-la. Zákon o miestnych daniach taxatívne určujeužívateľa za daňovníka v nasledovných prípa-doch:� ak sa používa na podnikane vozidlo, v osved-

čení o evidencii ktorého je ako držiteľ vozidlazapísaná fyzická osoba, ktorá zomrela,

� ak sa používa na podnikane vozidlo, v osved-čení o evidencii ktorého je ako držiteľ vozidlazapísaná právnická osoba, ktorá bola zrušenáalebo zanikla,

� ak sa používa na podnikane vozidlo, v osved-čení o evidencii ktorého je ako držiteľ vozidlazapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo napodnikanie.

Od 1. január a 2013, v nadväznosti na nové vy-medzenie predmetu dane, podnikateľ už nie jedaňovníkom v prípade používania vozidla napodnikanie, v dokladoch ktorého je ako držiteľ za-písaná osoba s trvalým pobytom alebo sídlomv zahraničí (napr. pri prenájme vozidla zo zahra-ničia vozidlo nie je predmetom dane, pretože nieje evidované v SR).

126

Príklad:Syn používa vozidlo na podnikanie. Držiteľom vo-zidla je jeho otec (nepodnikateľ).Daňovníkom dane z motorových vozidiel je syn,ktorý používa vozidlo na podnikanie. V danom prí-pade ide o vozidlo, ktorého je držiteľom fyzickáosoba – nepodnikateľ a ktoré používa na podnika-nie iná osoba.

Príklad:Daňovník si prenajal vozidlo z Maďarska za úče-lom jeho používania na podnikanie v SR.Ak podnikateľ na území SR použije na podnikanieprenajaté vozidlo z Maďarska, vozidlo v zdaňova-com období r. 2013 už nie je predmetom danez motorových vozidiel, pretože vozidlo nie je evido-vané v SR.

Kedy je daňovníkom dane z motorovýchvozidiel zamestnávateľ?Daňovníkom dane z motorových vozidiel je za-mestnávateľ vtedy, ak vypláca cestovné náhradyzamestnancovi podľa zákona č. 283/2002 Z. z.o cestovných náhradách v znení neskorších pred-pisov za použitie vozidla na pracovné cesty.Od 1. januára 2013 je v zákone o miestnych da-niach odstránená podmienka, že zamestnanec,ktorý používa vozidlo pre zamestnávateľa, musíbyť držiteľom vozidla zapísaným v dokladoch vo-zidla. Na základe uvedeného, ak v zdaňovacomobdobí r. 2013 zamestnávateľ vypláca zamestnan-covi cestovné náhrady za použitie vozidla na pra-covné cesty, je daňovníkom dane z motorovýchvozidiel bez ohľadu na to, kto je držiteľom vozidlazapísaným v osvedčení o evidencii.

Príklad:Zamestnanec firmy používa na služobné cesty vo-zidlo, ktorého držiteľom je jeho manželka. Zamest-nancovi zamestnávateľ vypláca cestovné náhradypodľa zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskoršíchpredpisov.V uvedenom prípade ide o používanie vozidla za-mestnancom na služobné cesty, ktoré podliehadani z motorových vozidiel, a to bez ohľadu na to,že zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vypláca

cestovné náhrady, nie je držiteľom vozidla. Daňov-níkom dane v tomto prípade je zamestnávateľ.

Kedy je daňovníkom dane z motorovýchvozidiel stála prevádzkareň alebo ináorganizačná zložka osoby so sídlomv zahraničí?Podľa zákona o miestnych daniach daňovníkomdane z motorových vozidiel je aj stála prevádz-kareň podľa § 16 zákona č. 595/2003 Z. z. v zneníneskorších predpisov alebo iná organizačná zlož-ka podľa § 21 Obchodného zákonníka (podnikaniezahraničnej osoby, ktorá má na území SR organi-začnú zložku), ktorá patrí osobe so sídlom v zahra-ničí.

Príklad:Organizačná zložka zahraničnej osoby používa napodnikanie vozidlo, ktoré má pridelené evidenčnéčíslo v SR.V uvedenom prípade daňovníkom dane z motoro-vých vozidiel je organizačná zložka zahraničnejosoby na území SR.

K § 86 – Oslobodenie od daneZákon o miestnych daniach upravuje oslobode-nie od dane, pričom rozlišuje oslobodenie zozákona a oslobodenie, ktoré je možné si uplat-niť prostredníctvom všeobecne záväzného na-riadenia.Zo zákona je oslobodené vždy také vozidlo, ktoré-ho držiteľom je vyšší územný celok, do rozpočtuktorého plynie daň z motorových vozidiel. Zo záko-na sú oslobodené aj vozidlá diplomatických misiía konzulárnych úradov, ak je zaručená vzájom-nosť.Vyššie územné celky môžu vo všeobecne záväz-nom nariadení oslobodiť alebo znížiť daň pri vozid-lách:� záchrannej zdravotnej služby,� banskej záchrannej služby,� horskej záchrannej služby,� leteckej záchrannej služby,� požiarnej ochrany,� pravidelnej autobusovej dopravy v rozsahu

výkonu vo verejnom záujme,

127


� používaných výhradne v poľnohospodárskejvýrobe a lesnej výrobe,

� ktoré spĺňajú limity úrovne EURO 3, EURO 4,EURO 5, EEV a EURO 6.

Od 1. januára 2013, t. j. v zdaňovacom obdobír. 2013 môže vyšší územný celok znížiť daň alebooslobodiť vozidlo od dane aj v prípade vozidla, kto-ré spĺňa limity úrovne EEV a EURO 6.Ak dôjde k súbehu znížení dane, t. j. ak je možnézníženie dane uplatniť na vozidlo viackrát, uplatnísa vždy jedno zníženie dane, a to zníženie výhod-nejšie pre daňovníka.

Príklad:Vyšší územný celok znížil daň vo všeobecne zá-väznom nariadení o 20 % na vozidlo, ktoré sa po-užíva výhradne v poľnohospodárskej výrobe a les-nej výrobe a o 30 % na vozidlo, ktoré spĺňa limityúrovne EURO 3, EURO 4, EURO 5, EEVa EURO 6. Podnikateľ používa vozidlo na podnika-nie výhradne v poľnohospodárskej výrobe, ktorézároveň spĺňa aj limity úrovne EURO 5.Daňovník si uplatní zníženie dane preňho výhod-nejšie, a to zníženie dane na vozidlo, ktoré spĺňa li-mity úrovne EURO 5, a to o 30 %.

K § 87 – Základ daneZáklad dane pri osobnom automobile sa určujepodľa zdvihového objemu motora v cm3. Pri úžitko-vom vozidle a autobuse sa základ dane určujepodľa celkovej hmotnosti alebo najväčšej prípust-nej celkovej hmotnosti vozidla v tonách a počtu ná-prav podľa osvedčenia o evidencii – časť I aleboosvedčenia o evidencii – časť II (podľa § 23a § 112e ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. v znenízákona č. 144/2010 Z. z.).

K § 88 – Sadzby daneSadzby dane určuje vyšší územný celok vo vše-obecne záväznom nariadení, ktoré nesmú byťnižšie ako minimálne sadzby dane uvedené v prílo-he č. 4 k zákonu o miestnych daniach.Sadzba dane sa určuje pre osobný automobilpodľa zdvihového objemu motora v cm3 uvedené-ho v osvedčení o evidencii.

Sadzba dane pre úžitkové vozidlo a autobus sa ur-čuje podľa hmotnosti a počtu náprav uvedenýchv osvedčenío evidencii, osobitne pre motorové vo-zidlo a osobitne pre prípojné vozidlo.Sadzba dane pre vozidlo používané v rámci náve-sovej jazdnej súpravy (ťahač a náves) sa určujepodľa hmotnosti a počtu náprav uvedenýchv osvedčení o evidencii, a to osobitne pre ťahača osobitne pre náves. Pri návesovej jazdnej súpra-ve sa vozidlo z hľadiska určenia sadzby dane zara-dí vždy do najbližšej nižšej daňovej skupiny, než doakej by patrilo podľa celkovej hmotnosti uvedenejv osvedčení o evidencii, osobitne pre ťahač a oso-bitne pre náves.

Príklad:V osvedčení o evidencii sú uvedené údaje:Pri ťahači:� na riadku č. 32 je uvedená najväčšia prípustná

celková hmotnosť 18 000 kg� na riadku č. 33 je uvedená najväčšia prípustná

hmotnosť pripadajúca na nápravu7 100/11 500 kg

Pri návese:� na riadku č. 32 je uvedená najväčšia prípustná

celková hmotnosť 34 000 kg� na riadku č. 33 je uvedená najväčšia prípustná

hmotnosť pripadajúca na nápravu3 x 8 000 kg

V osvedčení o evidencii (technický preukaz vydanýpred 1. marcom 2005) sú uvedené údaje:Pri ťahači na riadku č. 6 d)� predná náprava

stredná – zadná v kg 7 100/11 500 kgPri návese na riadku č. 6 d)� predná náprava

stredná – zadná v kg 3 x 8 000 kgKtorý údaj je rozhodujúci na určenie sadzbydane z motorových vozidiel?Pre určenie sadzby dane pre vozidlo používanév rámci návesovej jazdnej súpravy sa vychádzaz dokladov vozidla. Rozhodujúcim údajom pre ur-čenie sadzby dane v osvedčení o evidencii – časť Ipre ťahač, ako aj pre náves je údaj uvedený nariadku č. 33 osvedčenia, kde sa uvádza „Najväčšiaprípustná hmotnosť pripadajúca na nápravu“.

128

Rozhodujúcim údajom pre určenie sadzby danev osvedčení o evidencii (technický preukaz vydanýpred 1. marcom 2005) pre ťahač, ako aj pre návesje údaj uvedený na riadku 6 d), kde sa uvádza nu-merický súčet hmotností pripadajúcich na jednotli-vé nápravy.Ťahač aj náves sa zaradia do najbližšej nižšej da-ňovej skupiny, než do akej by patrili podľa celkovejhmotnosti uvedenej v dokladoch vozidla.

K § 89 – Vznik a zánik daňovej povinnostiOd 1. januára 2013, t. j. v zdaňovacom období2013 daňová povinnosť vzniká dňom použitia vo-zidla na podnikanie.Daňová povinnosť právneho nástupcu daňovníka,ktorý bol zrušený bez likvidácie, vzniká dňom na-sledujúcim po zániku daňovníka, ktorý bol zrušenýbez likvidácie.Daňová povinnosť zaniká dňom, ktorým sa vozidloprestalo používať na podnikanie.

Príklad:Daňovník začne používať vozidlo na podnikanie1. januára a ďalšie 5. mája.Daňová povinnosť v prvom prípade vznikne 1. ja-nuára a v druhom prípade 5. mája.

Príklad:Dňa 25. septembra daňovník prestal používať vo-zidlo na podnikanie.Týmto dňom dôjde aj k zániku daňovej povinnosti.

K § 90 – Oznamovacia povinnosť,zdaňovacie obdobie a daňové priznanie

Oznamovacia povinnosťOd 1. januára 2013, t. j. v zdaňovacom období2013 sa oznamovacia povinnosť zúžila len na zá-nik daňovej povinnosti k dani z motorových vozi-diel. To znamená, že daňovník, ktorému vzniknedaňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdo-bia, už nie je povinný túto skutočnosť oznamovaťsprávcovi dane. Naopak, ak daňovníkovi zaniknedaňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdo-bia, je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušné-mu správcovi dane do 30 dní odo dňa zániku

daňovej povinnosti. Oznamovacia povinnosť sanevzťahuje na daňovníka, ktorým je zamestnáva-teľ, ktorý vypláca cestovné náhrady zamestnanco-vi za použitie vozidla (bez ohľadu na to, či v osved-čení o evidencii je ako držiteľ zapísaný zamestna-nec alebo iná osoba).

Príklad:Daňovník začne používať vozidlo na podnikanie5. mája. Dňa 25. septembra daňovník predá totovozidlo (prestane používať vozidlo na podnikanie).Daňová povinnosť v danom prípade vznikne5. mája. Pretože daňovník dňa 25. septembra pre-stal používať vozidlo na podnikanie, došlo k zánikudaňovej povinnosti k tomuto dňu. Daňovník je po-vinný oznámiť miestne príslušnému správcovidane zánik daňovej povinnosti do 30 dní odo dňazániku daňovej povinnosti. Daňovník vznik da-ňovej povinnosti správcovi dane neoznamuje. Zá-roveň do 31. januára nasledujúceho zdaňova-cieho obdobia je daňovník povinný podať daňovépriznanie.

Daňové priznanieDaňovník je povinný podať daňové priznanie a za-platiť daň za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalen-dárny rok, do 31. januára po uplynutí tohto zdaňo-vacieho obdobia miestne príslušnému správcovidane. V tejto lehote je daň aj splatná.

Príklad:Daňová povinnosť k dani z motorových vozidielvznikne v zdaňovacom období dňa 15. májaa 15. augusta. Kedy je daňovník povinný podať da-ňové priznanie?Daňovník je povinný podať daňové priznanie zavšetky vozidlá miestne príslušnému správcovidane po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to do31. januára. Daňovník nemá povinnosť písomneoznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti.

Od 1. januára 2013, t. j. v zdaňovacom období2013 zákon o miestnych daniach osobitne upravu-je podávanie daňového priznania:� za daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie,� za daňovníka, ktorý sa zrušuje likvidáciou,

129


� za daňovníka, na ktorého bol vyhlásený kon-kurz,

� pri úmrtí daňovníka.

Podávanie daňového priznania zadaňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácieV prípade daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidá-cie, zdaňovacie obdobie začína 1. januára a končídňom, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie.Podať daňové priznanie a zaplatiť daň je povinnýjeho právny nástupca, a to do jedného mesiaca pouplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne prí-slušnému správcovi dane. V tejto lehote je daňsplatná.

Príklad:Spoločnosť zanikla bez likvidácie ku dňu 30. júna.Právny nástupca, ktorý je daňovníkom dane z mo-torových vozidiel, je povinný podať daňové prizna-nie za zdaňovacie obdobie, ktoré začína 1. januáraa končí 30. júna, t. j. dňom, v ktorom daňovník za-nikol bez likvidácie. Daňové priznanie je povinnýpodať právny nástupca do jedného mesiaca pouplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne prí-slušnému správcovi dane, t. j. do 30. júla a taktiežje povinný v tejto lehote daň aj zaplatiť.

Podávanie daňového priznania zadaňovníka, ktorý sa zrušuje likvidáciouV prípade daňovníka, ktorý sa zrušuje likvidáciou,zdaňovacie obdobie začína 1. januára a končídňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidá-cie. Podať daňové priznanie a zaplatiť daň je povin-ný likvidátor do jedného mesiaca po uplynutí tohtozdaňovacieho obdobia miestne príslušnémusprávcovi dane. V tejto lehote je daň splatná.

Príklad:Spoločnosť vstúpila do likvidácie 15. júna.V danom prípade zdaňovacie obdobie začína 1. ja-nuára a končí 14. júna, t. j. dňom, ktorý predchádzadňu, kedy vstúpila spoločnosť do likvidácie. Podaťdaňové priznanie a zaplatiť daň je povinný likvidá-tor do 14. júla, t. j. do jedného mesiaca po uplynutítohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnémusprávcovi dane. V tejto lehote je daň splatná.

Podávanie daňového priznania za daňovníka,na ktorého bol vyhlásený konkurzV prípade daňovníka, na ktorého je vyhlásený kon-kurz, zdaňovacie obdobie začína 1. januára a kon-čí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkur-zu. Podať daňové priznanie a zaplatiť daň je povin-ný správca v konkurznom konaní, a to do jednéhomesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobiamiestne príslušnému správcovi dane. V tejto leho-te je daň splatná.Ak vozidlo daňovníka, na ktorého bol vyhlásenýkonkurz, je naďalej predmetom dane počas kon-kurzu, daňové priznanie za obdobie odo dňa vyhlá-senia konkurzu vrátane do konca zdaňovaciehoobdobia, resp. do dňa zániku daňovej povinnosti jepovinný podať správca v konkurznom konaní do31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdo-bia miestne príslušnémusprávcovi dane. V tejto le-hote je daň aj splatná.

Príklad:Na daňovníka ku dňu 1. marca bol vyhlásený kon-kurz. Vozidlo počas konkurzu sa naďalej používana podnikanie, a to až do 31. decembra.Zdaňovacie obdobie v danom prípade začína ply-núť 1. januára a končí 28. februára, t. j. dňom pred-chádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu. Správcav konkurznom konaní je povinný podať daňové pri-znanie a zaplatiť daň do 28. marca, t. j. do jednéhomesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobiamiestne príslušnému správcovi dane. V tejto leho-te je daň splatná.Keďže vozidlo daňovníka, na ktorého bol vyhláse-ný konkurz, je naďalej predmetom dane počaskonkurzu, daňové priznanie za obdobie odo dňavyhlásenia konkurzu vrátane (t. j. od 1. marca) dokonca zdaňovacieho obdobia (t. j. do 31. decem-bra) je povinný podať správca v konkurznom kona-ní do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovaciehoobdobia miestne príslušnému správcovi dane.V tejto lehote je daň aj splatná.

Podávanie daňového priznania pri úmrtídaňovníkaV prípade daňovníka, ktorý zomrel, je daňové pri-znanie povinný podať dedič alebo podľa dohody

130

jeden z dedičov. V prípade,ak sa dedičia nedohod-nú, kto podá daňové priznanie, určí ho správcadane. Daňové priznanie sa podáva do troch mesia-cov odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedič-stve alebo rozhodnutia o dedičstve. V tejto lehoteje daň splatná.

Príklad:Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosťdňa 30. septembra.Daňové priznanie je povinný podať dedič alebopodľa dohody jeden z dedičov do 30. decembramiestne príslušnému správcovi dane. V prípade,ak sa dedičia nedohodnú, kto podá daňové prizna-nie, určí ho správca dane.

Uvádzanie údajov v daňovom priznaníV daňovom priznaní sa uvádza, ak ide o fyzickúosobu: meno, priezvisko, titul, dodatok obchodné-ho mena, ak takýto má, adresa trvalého pobytu,rodné čísloalebo daňové identifikačné číslo,ak mápridelené, dátum narodenia; ak ide o právnickúosobu: obchodné meno alebo názov, daňovéidentifikačné číslo a sídlo. Osoby sú povinné vypl-niť všetky údaje podľa daňového priznania. Osob-né údaje podľa tohto odseku sú chránené podľaosobitného predpisu.

K § 91 – Preddavky na daň a platenie danePreddavok na daň je platba na daň, ktorú je daňov-ník povinný platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia.Preddavky na daň sa platia štvrťročne alebo me-sačne, pričom štvrťročné preddavky na daň súsplatné do konca príslušného kalendárneho štvrť-roka a mesačné preddavky na daň sú splatné dokonca príslušného kalendárneho mesiaca.Povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň z mo-torových vozidiel vo výške jednej štvrtiny predpo-kladanej dane má daňovník vtedy, ak jeho predpo-kladaná daň k 1. januáru bežného zdaňovaciehoobdobia u jedného správcu dane presiahne 660 €

a nepresiahne 8 292 €. Ak predpokladaná sumadane na bežné zdaňovacie obdobie u jednéhosprávcu dane presiahne 8 292 €, daňovník platímesačné preddavky na daň vo výške jednej dva-nástiny predpokladanej dane.

Za predpokladanú daň sa považuje súčet ročnejsadzby dane uvedenej v platnom všeobecne zá-väznom nariadení za každé vozidlo, ktoré je pred-metom dane k 1. januáru bežného zdaňovaciehoobdobia a nie je oslobodené od dane (u jednéhosprávcu dane).Daňovník,ktorý je povinný platiť preddavky na daň,vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňo-vého priznania. Daňovník, ktorý nie je povinný pla-tiť preddavky na daň, zaplatí daň v lehote na poda-nie daňového priznania.Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia akozaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný za-platiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania.Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie ako daňvypočítaná v daňovom priznaní, použijú sa podľa§ 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňo-vý poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zá-konov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré záko-ny v znení neskorších predpisov s účinnosťou od1. januára 2012 (ďalej „daňový poriadok“).To znamená, že ak zaplatené preddavky na daň súvyššie ako výška daňovej povinnosti v daňovompriznaní, vzniká daňovníkovi preplatok na dani,ktorý správca dane vráti na základe žiadosti da-ňovníka v súlade s § 79 daňového poriadku. Žia-dosť o vrátenie daňového preplatku je súčasťoudaňového priznania k dani z motorových vozidiel.

Aký je postup pri podaní dodatočnéhodaňového priznania k dani z motorovýchvozidielAk daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia, akoje uvedené v podanom daňovom priznaní, je povin-ný podať správcovi dane dodatočné daňové pri-znanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomtozistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočnédaňové priznanie týka. V rovnakej lehote je doda-točne priznaná daň splatná.Daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné da-ňové priznanie okrem iného aj vtedy, ak zistí, žedaň uvedená v podanom daňovom priznanímá byťnižšia a aj vtedy, ak daňové priznanie neobsahujesprávne údaje.Na základe uvedeného podaním dodatočného da-ňového priznania je možné okrem výšky dane

131


opraviť aj údaj na riadku č. 52 daňového priznania,na ktorom sa uvádza výška predpokladanej danena účely platenia preddavkov na daň.Ak teda dôjde k nesprávnemu určeniu výšky pred-pokladanej dane v riadnom daňovom priznaní,t. j. údaj na riadku č. 52 nie je uvedený v správnejvýške (čo môže mať za následok zmenu výšky pla-tenia preddavkov na daň), tento nedostatok môžedaňovník napraviť podaním dodatočného daňové-ho priznania v príslušnom zdaňovacom období.Zmenu výšky predpokladanej dane, ak jej výškav pôvodnom daňovom priznaní presiahla 660 eur,správca dane zohľadní pri platení tých preddavkovna daň, ktoré v čase podania dodatočného daňové-ho priznania ešte neboli splatné. Výšku preddavkovna daň, ktoré v čase podania dodatočného daňové-ho priznania už boli splatné, nie je možné podanímdodatočného daňového priznania upraviť.Dodatočné daňové priznanie k dani z motorových vo-zidiel sa podáva na rovnakom tlačive ako pôvodnédaňové priznanie s tým, že sa vyznačídruh priznania,t. j. že ide o dodatočné daňové priznanie. V dodatoč-nom daňovom priznanísa vyznačujú rozdiely na riad-koch č. 19 až 21 v III. oddiele pre každé vozidlo oso-bitne. Pri sumarizácii dane na riadkoch č. 54 až 57v V. oddiele sa uvedú údaje za všetky vozidlá.

Príklad:Daňovník v zdaňovacom období r. 2012 používalna podnikanie 20 vozidiel. V roku 2013 naďalej po-užíva vozidlá na podnikanie, t. j. k 1. januáru 2013vozidlá sú predmetom dane. Výška dane za vozid-lá podľa všeobecne záväzného nariadenia na rok2013 predstavuje sumu 8 000 €.Daňovník v zdaňovacom období r. 2013 má povin-nosť platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške2 000 € (4 x 2 000 €), pretože súčet ročnej sadzbydane za každé vozidlo, ktoré bolo predmetom danek 1. januáru 2013, u jedného správcu dane (t. j. pred-pokladaná daň) presiahol sumu 660 € a nepresiaholsumu 8 292 €. Preddavky na daň budú splatné vždydo konca príslušného kalendárneho štvrťroka.

Kedy daňovník preddavky na daň neplatí?Ak predpokladaná daň na bežné zdaňovacie ob-dobie u jedného správcu dane k 1. januáru

nepresiahne 660 €, daňovník preddavky na daňneplatí. Vznik daňovej povinnosti v priebehu zda-ňovacieho obdobia (okrem 1. januára príslušnéhozdaňovacieho obdobia) nemá vplyv na plateniepreddavkov na daň v bežnom zdaňovacom obdo-bí.

Príklad:Daňovník v zdaňovacom období r. 2012 používalna podnikanie 2 vozidlá. V roku 2013 naďalej po-užíva vozidlá na podnikanie. Súčet ročnej sadzbydane za každé vozidlo predstavuje sumu 500€.Ak predpokladaná daň k 1. januáru 2013 u jednéhosprávcu dane je nižšia ako 660 €, daňovník pred-davky na daň neplatí. Daňovník za zdaňovacie ob-dobie 2013 zaplatí daň v celej sume v lehote na po-danie daňového priznania.

Aký vplyv má na platenie preddavkovna daň zmena predmetu dane?Zmena predmetu dane v priebehu zdaňovaciehoobdobia (napr. zmena počtu vozidiel, vznik daňo-vej povinnosti, zánik daňovej povinnosti) u vozidla,na ktoré daňovníkplatí preddavky na daň, ani zme-na miestnej príslušnosti nemá vplyv na plateniepreddavkov na daň. To znamená, že pre účely pla-tenia preddavkov na daň sa na uvedené skutoč-nosti neprihliada.Ak daňovníkchce z dôvodu týchto zmien, ktoré na-stali v priebehu zdaňovacieho obdobia, platiť pred-davky na daň v inej výške, t. j. chce, aby uvedenézmeny boli zohľadnené pri platení preddavkov nadaň, musí požiadať správcu dane o určenie plate-nia preddavkov na daň inak. Správca dane môžena základe žiadosti daňovníka, ale aj z úradnejmoci rozhodnutím znížiť alebo zvýšiť výšku plate-nia preddavkov na daň. Daňovníkmôže platiť pred-davky na daň v inej výške iba na základe rozhod-nutia správcu dane.Daňovník preddavky na daň platí tomu daňovémuúradu, ktorý je miestne príslušný k 1. januáru zda-ňovacieho obdobia.

Príklad:Daňovník v zdaňovacom období 2013 bude platiťmesačné preddavky na daň za 15 vozidiel. Vo

132

februári dôjde k zániku daňovej povinnosti u 5 vozi-diel. V máji daňovník kúpi ďalších 10 vozidiel, ktorézačne používať na podnikanie.Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia, v ktoromdaňovník platí preddavky na daň, dôjde k zánikudaňovej povinnosti alebo k vzniku daňovej po-vinnosti, daňovník platí naďalej preddavky nadaň vo výške určenej na začiatku zdaňovaciehoobdobia (k 1. januáru príslušného zdaňovaciehoobdobia), pretože zánik daňovej povinnosti anivznik daňovej povinnosti nemá vplyv na plateniepreddavkov na daň. Daňovník môže požiadaťsprávcu dane o určenie platenia preddavkov nadaň inak.Daňovník v uvedenom prípade má povinnosťoznámiť príslušnému správcovi dane zánik daňo-vej povinnosti do 30 dní odo dňa jej zániku. Celo-ročnú daň daňovník vysporiada do 31. januára na-sledujúceho zdaňovacieho obdobia.

Aký vplyv má na platenie preddavkov nadaň zmena miestnej príslušnosti správcudane?

Príklad:Daňovník v zdaňovacom období r. 2013 platí štvrť-ročné preddavky na daň za 10 vozidiel miestne prí-slušnému správcovi dane v Prešove. V priebehuzdaňovacieho obdobia dôjde k zmene miesta evi-dencie vozidla z dôvodu zmeny sídla daňovníka,t. j. k zmene miestnej príslušnosti správcu danez Prešova do Nitry u 5 vozidiel.

a) Aký vplyv má táto zmena na platenie pred-davkov na daň v zdaňovacom obdobír. 2013?Ani zmena miestnej príslušnosti správcu danev priebehu zdaňovacieho obdobia nemá vplyvna platenie preddavkov na daň v zdaňovacomobdobí r. 2013, t. j. daňovník platí naďalejpreddavky na daň vo výške určenej na začiat-ku bežného zdaňovacieho obdobia na zákla-de predpokladanej dane, ktorá pozostáva zosúčtu ročnej sadzby dane za každé vozidlo,ktoré je predmetom dane k 1. januáru 2013a nie je oslobodené od dane.

b) Ako sa budú platiť preddavky na daň v na-sledujúcom zdaňovacom období?Daňovník v zdaňovacom období r. 2014 budeplatiť preddavky na daň vtedy, ak jeho predpo-kladaná daň k 1. januáru 2014 presiahneu správcu dane v Prešove alebo u správcudane v Nitre sumu 660 €. Ak jeho predpokla-daná daň k 1. januáru 2014 presiahne u správ-cu dane v Prešove aj v Nitre sumu 660 €, da-ňovník bude platiť preddavky na daň každémuz nich. V prípade, ak predpokladaná daň pre-siahne sumu 660 € iba u jedného z nich, da-ňovník platí preddavky len tomuto správcovidane, resp. ak výška predpokladanej dane ne-presiahne túto sumu ani u jedného správcudane, daňovník v roku 2014 preddavky na daňneplatí.

Ako sa vypočíta celoročná daň pri vznikua zániku daňovej povinnosti v priebehuzdaňovacieho obdobia?Ak vznikne alebo zanikne daňová povinnosťv priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník v le-hote do 31. januára nasledujúceho zdaňovaciehoobdobia zaplatí príslušnému správcovi dane po-mernú časť dane za obdobie, za ktoré vozidlopodliehalo dani. To znamená, že vznik aj zánikdaňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho ob-dobia sa zohľadní pri určení pomernej časti daneza príslušné zdaňovacie obdobie. Výška pomer-nej časti dane sa vypočíta ako súčin jednej tristo-šesťdesiatpätiny a v priestupnom roku jednej tri-stošesťdesiatšestiny ročnej sadzby dane a počtukalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalona podnikanie. Pomernú časť dane je daňovníkpovinný zaplatiť v lehote na podanie daňovéhopriznania.

Príklad:V zdaňovacom období r. 2013 daňovník začne po-užívať vozidlo na podnikanie 5. mája (daňová po-vinnosť vznikne 5. mája 2013). Dňa 25. septembra2013 daňovník predá toto vozidlo, a teda prestanepoužívať vozidlo na podnikanie (daňová povinnosťzanikne 25. septembra 2013). Sadzba dane za vo-zidlo je 120 €.

133


Daňovník v zdaňovacom období r. 2013 je povinnýoznámiť príslušnému správcovi dane zánik daňo-vej povinnosti, a to do 30 dní odo dňa jej zániku.Za zdaňovacie obdobie r. 2013 je daňovník povin-ný podať daňové priznanie v lehote na podanie da-ňového priznania a v tejto lehote zaplatiť pomernúčasť dane. Pomernú časť dane vypočíta nasledov-ne: 120 : 365 x 144 (daňovník 144 dní používal vo-zidlo na podnikanie) = 47,34 €.

Možnosť oslobodenia alebo zníženia dane vyššímúzemným celkom vo všeobecne záväznom naria-dení sa vzťahuje aj na vozidlá pravidelnej autobu-sovej dopravy v rozsahu výkonu vo verejnom záuj-me.V prípade použitia vozidiel pravidelnej autobuso-vej dopravy aj na prepravu uskutočnenú mimo vý-konu vo verejnom záujme sa pomerná časť daneza tieto vozidlá vypočíta ako súčin jednej tristo-šesťdesiatpätiny a v priestupnom roku jednej tri-stošesťdesiatšestiny ročnej sadzby dane a počtukalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalona prepravu uskutočnenú mimo výkonu vo verej-nom záujme.

Príklad:Vyšší územný celok vo všeobecne záväznom na-riadení oslobodil od dane aj vozidlá pravidelnej au-tobusovej dopravy v rozsahu výkonu vo verejnomzáujme. Daňovník v zdaňovacom období r. 2013použije vozidlo pravidelnej autobusovej dopravy ajna prepravu uskutočnenú mimo výkonu vo verej-nom záujme (na zájazdy) nasledovne:� v januári v dňoch od 15. – 20., t. j. 6 dní,� v marci v dňoch od 12. – 15., t. j. 4 dni.Celoročná sadzba za vozidlo je 850 €.V uvedenom prípade sa pomerná časť dane vy-počíta ako súčin jednej tristošesťdesiatpätinyročnej sadzby dane a počtu kalendárnych dní,v ktorých sa vozidlo používalo na prepravu usku-točnenú mimo výkonu vo verejnom záujme, t. j.:850 : 365 x 10 (počet dní, v ktorých sa vozidlopoužívalo na prepravu uskutočnenú mimo výko-nu vo verejnom záujme) = 23,287, po zaokrúhle-ní pomerná časť dane predstavuje sumu23,28 €.

K § 93 – Kombinovaná dopravaKombinovaná doprava je doprava, ktorá sa reali-zuje v počiatočnom alebo konečnom úseku pre-pravnej trasy po pozemnej komunikácii a na inomúseku prepravnej trasy železničnou, vodnou alebonámornou dopravou.Použitie pozemných komunikácií pri jednej pre-pravnej trase v rámci kombinovanej dopravy ne-smie prekročiť vzdušnou čiarou medzi miestom na-loženia a najbližším terminálom kombinovanej do-pravy a z terminálu do miesta vyloženia vzdiale-nosť 150 km.Pri používaní vozidla v príslušnom zdaňovacomobdobí najmenej 60-krát v rámci kombinovanej do-pravy zákon o miestnych daniach upravuje 50 %zníženie dane v daňovom priznaní podanom pouplynutí zdaňovacieho obdobia.

Príklad:Daňovník podal daňové priznanie k dani z motoro-vých vozidiel, v ktorom si uplatnil 50 % zníženiedane z dôvodu použitia vozidla v rámci kombinova-nej dopravy.V uvedenom prípade išlo o prevoz tovaru z miestanakládky do riečneho prístavu, kde bolo vozidlos nákladom odvážené a následne náklad bol prelo-žený z vozidla do zásobníkov v plavidle, t. j. loďousa prepravoval iba náklad bez motorového vozidla(motorové vozidlo, náves alebo príves s tovaromneboli prepravované loďou a pri preprave tovarunebol použitý ani kontajner, ktorý by bol preloženýna loď). Takýto spôsob prepravy bol realizovanýniekoľkokrát v priebehu celého zdaňovaciehoobdobia.V rámci kombinovanej dopravy náklad – tovar,umiestnený v nákladovej jednotke je po celý čas ajpri zmene druhu dopravy prepravovaný v tej istejnákladovej jednotke (kontajner, výmenná nadstav-ba, cestné vozidlo – súprava).Pretože v uvedenom prípade tovar bol preloženýz cestných vozidiel do zásobníkov v plavidle,t. j. nebol ďalej prepravovaný v cestnom vozidle –súprave, na plavidle, uvedená preprava sa nepo-važuje za kombinovanú dopravu a daňovník v da-nom prípade si uplatnil 50 % zníženie dane ne-oprávnene.

134

DVANÁSTA ČASŤSPOLOČNÉ USTANOVENIA

K § 98Podľa spoločného ustanovenia daň z nehnuteľ-ností, daň za psa, daň za predajné automaty, daňza nevýherné hracie prístroje, daň za jadrové za-riadenie je možné zaviesť, zrušiť, zmeniť sadzbydane, určiť oslobodenia od dane alebo zníženiadane len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.Podľa novelizovaného ustanovenia, ktoré sa do-tklo poplatku, obec môže určiť alebo zmeniť sadzbypoplatku, určiť podmienky na vrátenie poplatkualebo jeho pomernej časti, v prípade zníženia ale-bo odpustenia poplatku podklady na jeho zníženiealebo odpustenie všeobecne záväzným nariade-ním len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.Podľa splnomocňujúceho ustanovenia daň z moto-rových vozidiel je možné zaviesť, zrušiť, zmeniťsadzby dane, určiť oslobodenia od dane alebo zní-ženia dane len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

K § 98a a § 98bNa správu miestnych daní sa vzťahuje osobitnýpredpis, ktorým je daňový poriadok. Pretože usta-novenia daňového poriadku, ktoré upravujú použi-tie platieb a elektronické služby, sa nevzťahujú nasprávcu dane, ktorým je obec, bolo potrebné ichosobitne upraviť v zákone o miestnych daniach.Z uvedeného dôvodu sa článkom III zákonač. 286/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v zneníneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňa-jú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. 12. 2012mení a dopĺňa aj zákon o miestnych daniach, ktorýv § 98a upravuje použitie označenej a neoznače-nej platby a v § 98b upravuje elektronické služby.

K § 98a – Použitie označenej a neoznačenejplatby

Nové ustanovenie § 98a upravuje označovanieplatieb, použitie neoznačených platieb, daňovéhopreplatku miestnej dane a poplatku a pomernejčasti miestnej dane a poplatku. Ustanovením sazavádza pre daňovníka povinnosť označiť platbukonkrétnej miestnej dane a poplatku alebo rozdielu

dane a poplatku spôsobom, ktorý obec určí daňov-níkovi v rozhodnutío vyrubenídane alebo poplatkualebo v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane alebopoplatku. Ak daňovníkplatbu takejto miestnej danealebo poplatku neoznačí spôsobom určenýmv rozhodnutí správcu dane, v takom prípade sa po-ukázaná platba považuje za neoznačenú platbu.Pre použitie neoznačenej platby zavádza novelazákona jednoznačné pravidlá. Podľa uvedenéhoustanovenia správca dane neoznačenú platbu po-užije najprv na úhradu daňového nedoplatku, po-tom na úhradu splátky miestnej dane alebo poplat-ku, ktorá je po lehote splatnosti s najstarším dátu-mom splatnosti v čase prijatia platby. Ak nie jemožné použiť neoznačenú platbu na úhradu daňo-vého nedoplatku miestnej dane alebo poplatku anina úhradu splatnej splátky dane alebo poplatku,použije sa na úhradu exekučných nákladov a hoto-vých výdavkov na dani z nehnuteľností, dani zapsa, dani za užívanieverejného priestranstva, daniza ubytovanie, dani za predajné automaty, dani zanevýherné hracie prístroje, dani za vjazd a zotrva-nie motorového vozidla v historickej časti mesta,dani za jadrové zariadenie a poplatku. Ak správcadane eviduje u daňovníka viacero daňových nedo-platkov a splátok miestnych daní a poplatku po le-hote ich splatnosti, ktoré majú rovnaký dátumsplatnosti, správca dane použije neoznačenú plat-bu na ich úhradu v poradí podľa ich výšky vzostup-ne, teda od najnižšej po najvyššiu.Ak ide o:� daňový preplatok na dani z nehnuteľností,

dani za psa, dani za užívanie verejného prie-stranstva, dani za ubytovanie, dani za predaj-né automaty, dani za nevýherné hracie prístro-je, dani za vjazd a zotrvanie motorového vo-zidla v historickej časti mesta, dani za jadrovézariadenie a poplatku,

� pomernú časť dane za užívanie verejnéhopriestranstva, dane za vjazd a zotrvanie moto-rového vozidla v historickej časti mesta, kto-rých vrátenie je viazané na splnenie oznamo-vacej povinnosti (v lehote 30 dní odo dňa záni-ku daňovej povinnosti),

� pomernú časť dane z nehnuteľností, dane zapsa, dane za predajné automaty a dane za

135


nevýherné hracie prístroje, ktorých vrátenie jeviazané na podanie čiastkového priznaniak týmto daniam alebo niektorej z nich (do30 dní odo dňa zániku daňovej povinnostik týmto daniam alebo niektorej z nich),

� pomernú časť poplatku, ktorého vrátenie jeviazané na splnenie podmienok určenýchsprávcom poplatku vo VZN a zároveň na pred-loženie podkladov ustanovených tiež vo VZN,

aj v týchto prípadoch sa použije poradie ako u ne-označenej platby upravené v § 98a ods. 2 zákonao miestnych daniach (t. j. daňový preplatok namiestnej dani a poplatku a pomerná časť miestnejdane a poplatku sa použije na daňový nedoplatok,na splátku miestnej dane alebo poplatku s najstar-ším dátumom splatnosti, na úhradu exekučnýchnákladov a hotových výdavkov a pri rovnakej leho-te splatnosti v poradí podľa výšky vzostupne).V takých prípadoch, keď nie je možné použiť neoz-načenú platbu, daňový preplatok miestnych danía poplatku a pomernú časť miestnych daní a poplat-ku podľa vyššie uvedeného, správca dane je opráv-nený neoznačenú platbu, daňový preplatok uvede-ných miestnych daní a poplatku alebo ich pomernúčasť vrátiť daňovníkovi na základe žiadosti v lehotedo 60 dní odo dňa jej doručenia správcovi dane.

K § 98b – Elektronické službyNové ustanovenie upravujúce elektronické službysa zavádza v rámci rozvoja elektronickej komuni-kácie spoločnosti a umožňuje obci poskytovaťelektronické služby. V podstate ide o elektronickúkomunikáciu daňovníkaso správcom dane, ktorýmje obec. Daňovník pri elektronickej komunikácii sosprávcom dane zadá prístupovékódy na webovomsídle obce, čím sa sprístupní jeho osobná interne-tová zóna, ktorá obsahuje:� spis daňovníka v elektronickej forme (napr.

priznania, čiastkové priznania, opravné pri-znania, dodatočné priznania, ktoré daňovníkpodal, žiadosti a iné podania daňovníka),

� elektronický výpis z osobného účtu daňovníka,� prístup na elektronickú podateľňu,� elektronickú osobnú schránku,� katalóg služieb (napr. všeobecne záväzné na-

riadenie, ktorým obec zaviedla miestne dane

a upravila v ňom tie podrobnosti vyberaniamiestnych daní a poplatku, na ktoré ju splno-mocňuje zákon o miestnych daniach).

Ak sa obec rozhodne poskytovať elektronické služ-by, elektronickú adresu elektronickej podateľnezverejní na svojom webovom sídle a zároveň aj nawebovom sídle ústredného portálu verejnej sprá-vy. Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS) je in-formačný systém verejnej správy na poskytovanieslužieb a informácií verejnosti prostredníctvomspoločného prístupového miesta v sieti internetpodľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačnýchsystémoch verejnej správy. ÚPVS je prístupný naadrese: www.portal.gov.sk. Správca dane okremelektronickej adresy elektronickej podateľne zve-rejní na svojom webovom sídle aj podrobnostio elektronickej komunikácii a poskytovaní elektro-nických služieb, ktoré je povinný ustanoviť vo VZN.

K § 99 – Správa daneMiestna príslušnosť správcu dane z motoro-vých vozidiel sa riadi nasledovne:1. podľa miesta evidencie vozidla k 31. decem-

bru predchádzajúceho roka (predchádzajúcimrokom sa rozumie rok, ktorý predchádza zda-ňovaciemu obdobiu, za ktoré sa daňové pri-znanie podáva),

2. podľa sídlazamestnávateľa, ak je daňovníkomzamestnávateľ,

3. podľa sídla stálej prevádzkarne alebo inej or-ganizačnej zložky na území SR.

Miestnu príslušnosť na správu dane z motorovýchvozidiel pre daňovníka, ktorým je:� držiteľ vozidla,� vlastník vozidla pri prenájme vozidla bez pred-

kupného práva,� užívateľ vozidla – pri používanívozidla na pod-

nikanie, v osvedčenío evidencii ktorého je akodržiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela,bola zrušená alebo zanikla,

� užívateľ vozidla – pri používanívozidla, v osvedče-nío evidencii ktorého je ako držiteľ vozidla zapísa-ná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie,

vykonáva daňový úrad miestne príslušnýpodľa miesta evidencie vozidla k 31. decembrupredchádzajúceho roka.

136

Predchádzajúcim rokom je rok, ktorý tesne pred-chádza roku, za ktorý sa podáva daňové priznanie.Od 1. januára 2012 daňový úrad vykonáva pôsob-nosť v územnom obvode príslušnéhokraja. Uvede-né vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 1 zákonač. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v ob-lasti daní a poplatkov v znení zákonač. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorýmsa menia a dopĺňajú niektoré zákony.V nadväznosti na uvedený právny predpis pri ur-čení miestnej príslušnosti daňovník musí skú-mať, na ktorom dopravnom inšpektoráte v rám-ci príslušného kraja je jeho vozidlo evidované.Ak vozidlá daňovníka sú evidované v rámci krajana rôznych dopravných inšpektorátoch, miestnupríslušnosť na správu dane z motorových vozidielvykonáva daňový úrad, ktorý sa nachádza v územ-nom obvode tohto kraja, t. j. miestnu príslušnosťvykonáva daňový úrad, v územnom obvode ktoré-ho sú vozidlá evidované na príslušných doprav-ných inšpektorátoch. Daňovník môže daňové pri-znanie podať na ktorejkoľvek organizačnej zlož-ke daňového úradu.� Miestna príslušnosť pre daňovníka, ktorým je

zamestnávateľ, sa určí podľa sídla zamestná-vateľa (bez ohľadu na evidenciu vozidla na do-pravnom inšpektoráte).

� Ak je daňovníkom osoba s trvalým pobytomalebo sídlom v zahraničí, ktorej patrí stálaprevádzkareň alebo iná organizačná zložkav SR, miestna príslušnosť sa určí podľa sídlastálej prevádzkarne alebo inej organizačnejzložky na území SR.

Pri určení miestnej príslušnosti podľa sídla da-ňovníka je potrebné skúmať, v územnom obvo-de ktorého kraja je sídlo daňovníka. V uvede-nom prípade miestnu príslušnosť na správu danez motorových vozidiel vykonáva daňový úrad, ktorýsa nachádza v územnom obvode toho kraja,kde je sídlo daňovníka.

Príklad:Právnická osoba (podnikateľ) so sídlom v Martinemá v prenájme vozidlo s krupinským evidenčným

číslom, ktoré používa na podnikanie. Vozidlo jeprenajaté od nepodnikateľa. Táto právnická osobaje zároveň aj daňovníkom dane z motorových vozi-diel ako zamestnávateľ [§ 85 ods. 2 písm. a) záko-na o miestnych daniach].V prvom prípade ide o vozidlo s krupinským evi-denčným číslom, ktoré bolo pridelené dopravnýminšpektorátom nachádzajúcim sa v územnom ob-vode Banskobystrického kraja. Daňovníkom daneje právnická osoba v zmysle § 85 ods. 1 písm. c)zákona o miestnych daniach (používa vozidlo,v dokladoch ktorého je ako držiteľ zapísaná osoba,ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie).Daňovník je povinný podať daňové priznanie v le-hote na jeho podanie, pričom na správu dane jemiestne príslušný Daňový úrad Banská Bystrica(miestna príslušnosť sa zisťuje podľa evidenčnéhočísla vozidla prideleného krupinským dopravnýminšpektorátom, ktorý sa nachádza v Banskobys-trickom kraji).V druhom prípade ide o vozidlo zamestnanca, priktorom miestna príslušnosť správcu dane sa urču-je podľa sídla zamestnávateľa. Pretože sídlo za-mestnávateľa je v Martine (ktorý sa nachádza v Ži-linskom kraji), na správu dane z motorových vozi-diel je miestne príslušný Daňový úrad Žilina.Podanie môže daňovník predložiť v ktorejkoľvekorganizačnej zložke daňového úradu.

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zme-ne miestnej príslušnosti, na túto skutočnosť sa ne-prihliada. Ak vznikne daňová povinnosť v priebehuzdaňovacieho obdobia, správu dane z motorovýchvozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušnýku dňu vzniku daňovej povinnosti.Pre účely zákona o miestnych daniach za zmenumiestnej príslušnosti, na ktorú sa v priebehu zda-ňovacieho obdobia neprihliada, sa považuje zme-na miesta evidencie vozidla iba v prípade,ak dôjdek zmene sídladaňovníkaa zároveň nedošlo k zme-ne osoby daňovníka (v takomto prípade miestnapríslušnosť sa určí podľa miesta evidencie vozidlak 31. decembru predchádzajúceho roka).Ak k zmene miesta evidencie vozidla došlo z dôvo-du zmeny osoby daňovníka(napr. pri predaji vozid-la), takáto zmena miesta evidencie vozidla sa

137


nepovažuje za zmenu miestnej príslušnosti, naktorú sa v priebehu zdaňovacieho obdobia nepri-hliada (v takomto prípade miestna príslušnosťsprávcu dane u kupujúceho daňovníka sa určujepodľa miesta evidencie vozidla v čase vzniku da-ňovej povinnosti).

Príklad:Vozidlo k 31. decembru 2012 je evidované na Do-pravnom inšpektoráte v Nitre. Daňovník v roku2013 naďalej používa toto vozidlo na podnikanie.Daňovník podá daňové priznanie za zdaňovacieobdobie r. 2013 daňovému úradu, ktorý je miestnepríslušný podľa miesta evidencie vozidla k 31. de-cembru 2012, t. j. v danom prípade na Daňovýúrad Nitra.

Príklad:Držiteľom vozidla evidovaného na Dopravnom in-špektoráte v Nitre je právnická osoba X, ktorá po-užívala vozidlo na podnikanie aj k 31. decembru2012, t. j. vozidlo je k 31. decembru 2012 predme-tom dane z motorových vozidiel. V priebehu zda-ňovacieho obdobia (dňa 31. januára 2013) sa zme-ní miesto evidencie vozidla do Košíc z dôvodujeho predaja podnikateľovi Y so sídlom v Koši-ciach.Predávajúci daňovník X (z Nitry) za zdaňovacieobdobie r. 2013 je povinný podať daňové priznaniev lehote na podanie daňového priznania (za janu-ár) daňovému úradu podľa miesta evidencie vozid-la k 31. decembru 2012, t. j. v danom prípade naDaňový úrad Nitra.Kupujúci daňovník Y (z Košíc) za zdaňovacie ob-dobie r. 2013 je povinný podať daňové priznaniev lehote na podanie daňového priznania (za febru-ár až december) daňovému úradu podľa miestaevidencie vozidla ku dňu vzniku daňovej povinnos-ti, t. j. v danom prípade na Daňový úrad Košice.V uvedenom prípade platí, že zmena miesta evi-dencie vozidla sa považuje za zmenu miestnej prí-slušnosti, na ktorú sa v priebehu zdaňovacieho ob-dobia prihliada.

Príklad:Držiteľom vozidla evidovaného na Dopravnom

inšpektoráte v Nitre je právnická osoba, ktorá po-užívala vozidlo na podnikanie aj k 31. decembru2012, t. j. vozidlo bolo k 31. decembru 2012 pred-metom dane z motorových vozidiel. V priebehuzdaňovacieho obdobia (dňa 31. januára 2013) do-šlo k zmene miesta evidencie vozidla do Košícz dôvodu zmeny sídla daňovníka.Daňovník za zdaňovacie obdobie r. 2013 je povin-ný podať daňové priznanie v lehote na podanie da-ňového priznania (za celé zdaňovacie obdobie)daňovému úradu podľa miesta evidencie vozidlak 31. decembru 2012, t. j. v danom prípade na Da-ňový úrad Nitra.V uvedenom prípade platí, že zmena miesta evi-dencie vozidla sa považuje za zmenu miestnej prí-slušnosti, na ktorú sa v priebehu zdaňovacieho ob-dobia neprihliada.

Príklad:Držiteľom vozidla evidovaného na Dopravnom in-špektoráte v Nitre je právnická osoba X. Vozidlok 31. decembru 2012 nebolo predmetom danez motorových vozidiel. Daňová povinnosť vzniklaaž v marci 2013. Následne v máji 2013 došlok zmene miesta evidencie vozidla do Košíc z dô-vodu jeho predaja podnikateľovi Y.Predávajúci daňovník X (z Nitry) za zdaňovacieobdobie r. 2013 je povinný podať daňové priznaniev lehote na podanie daňového priznania a zaplatiťpomernú časť dane daňovému úradu podľa miestaevidencie vozidla pri vzniku daňovej povinnosti,t. j. v danom prípade na Daňový úrad Nitra.Kupujúci daňovník Y (z Košíc) za zdaňovacie ob-dobie r. 2013 je povinný podať daňové priznaniev lehote na podanie daňového priznania a zaplatiťpomernú časť dane daňovému úradu taktiež podľamiesta evidencie vozidla pri vzniku daňovej povin-nosti, t. j. v danom prípade na Daňový úrad Košice.V uvedenom prípade platí, že zmena miesta evi-dencie vozidla sa považuje za zmenu miestnej prí-slušnosti, na ktorú sa v priebehu zdaňovacieho ob-dobia prihliada.

Príklad:Držiteľom vozidla evidovaného na Dopravnom in-špektoráte v Nitre je právnická osoba. Vozidlo

138

k 31. decembru 2012 nebolo predmetom danez motorových vozidiel. Daňová povinnosť vzniklaaž v marci 2013. Následne v máji 2013 došlok zmene miesta evidencie vozidla do Košíc z dô-vodu zmeny sídla právnickej osoby.Daňovník za zdaňovacie obdobie r. 2013 podá da-ňové priznanie v lehote na podanie daňového pri-znania a zaplatí celoročnú daň daňovému úradupodľa miesta evidencie vozidla pri vzniku daňovejpovinnosti, t. j. na Daňový úrad Nitra.V uvedenom prípade platí, že zmena miesta evi-dencie vozidla sa považuje za zmenu miestnej prí-slušnosti, na ktorú sa v priebehu zdaňovacieho ob-dobia neprihliada.

Príklad:Vozidlo je k 31. 12. 2012 evidované na Dopravnominšpektoráte vo Zvolene. Dňa 15. apríla 2013 Do-pravný inšpektorát v Krupine vykonal zmenu mies-ta evidencie vozidla na základe žiadosti daňovníkaz dôvodu zmeny jeho sídla.Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zme-ne miestnej príslušnosti, na túto skutočnosť sa ne-prihliada. To znamená, že za zdaňovacie obdobier. 2013 daňovník podá daňové priznanie v lehotena jeho podanie. Na správu dane z motorových vo-zidiel je miestne príslušný Daňový úrad BanskáBystrica (pretože Dopravný inšpektorát Zvolen,kde bolo vozidlo k 31. 12. 2012 evidované, sa na-chádza v územnom obvode Banskobystrickéhokraja). Daňové priznanie môže daňovník predložiťv ktorejkoľvek organizačnej zložke daňovéhoúradu.V uvedenom prípade platí, že zmena miesta evi-dencie vozidla sa považuje za zmenu miestnej prí-slušnosti, na ktorú sa v priebehu zdaňovacieho ob-dobia neprihliada.

Príklad:Vozidlá boli k 31. 12. 2012 evidované na Doprav-nom inšpektoráte v Nitre. U daňovníka v roku 2013dôjde k zmene evidencie vozidla z Nitry do Košíc(zmena sídla daňovníka).Daňovník za zdaňovacie obdobie r. 2013 podá da-ňové priznanie v lehote na podanie daňového pri-znania daňovému úradu, ktorý je miestne

príslušný podľa miesta evidencie vozidla k 31. de-cembru 2012, t. j. v danom prípade na Daňovýúrad v Nitre a vyrovná celoročnú daň.

Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť správcudane:� podľa miesta evidencie vozidla k 31. decem-

bru predchádzajúceho roka,� podľa sídlazamestnávateľa, ak je daňovníkom

zamestnávateľ alebo� podľa sídla stálej prevádzkarne alebo inej or-

ganizačnej zložky na území SR,miestna príslušnosť správcu dane sa riadi podľadaňového poriadku.

Ktorý daňový úrad vymáha daňovýnedoplatok, vráti daňový preplatok na dani,resp. vyrubí úrok z omeškania na daniz motorových vozidiel pri zmene miestnejpríslušnosti v priebehu zdaňovaciehoobdobia?Pri zmene miestnej príslušnosti sa na účely vráte-nia daňového preplatku na dani z motorových vozi-diel, vymáhania daňového nedoplatku na daniz motorových vozidiel a vyrubenia úroku z omeš-kania na dani z motorových vozidiel považuje zasprávcu dane ten daňový úrad, u ktorého preplatokna dani z motorových vozidiel alebo nedoplatok nadani z motorových vozidiel vznikol. Pri zmenemiestnej príslušnosti je na uloženie pokuty prísluš-ný ten správca dane, ktorému malo byť daňové pri-znanie podané.Správu dane z nehnuteľností vykonáva obec, naktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. Správudane za psa, dane za užívanie verejného prie-stranstva, dane za ubytovanie, dane za predaj-né automaty, dane za nevýherné hracie prístro-je, dane za vjazd a zotrvanie motorového vozid-la v historickej časti mesta, dane za jadrové za-riadenie a poplatku vykonáva obec, ktorá ich nasvojom území zaviedla.Novelou zákona bolo ustanovenie o správe miest-nych daní a poplatku v hlavnom meste Bratislavevypustené. Správu miestnych daní a poplatkuv Bratislave a v Košiciach vykonávajú mestskéčasti, ak tak ustanoví štatút mesta.

139


Keď správa miestnych daní a poplatku patrí do vý-lučnej právomoci obce, zákonom je upravené, žesprávou miestnych daní a poplatku nie je možnépoveriť iné právnické osoby alebo fyzické osoby.

K § 99a – Priznanie k dani za nehnuteľností,dani za psa, dani za nevýherné hracie prístro-je a dani za predajné automatyDoterajšia právna úprava upravovala podávaniedaňového priznania iba k dani z nehnuteľností. Priostatných miestnych daniach bola zavedená ozna-movacia povinnosť a pri poplatku ohlasovacia po-vinnosť. Na základe odporúčaní z hodnotenia Slo-venskej republiky, ktoré vypracovala Európska ko-misia za Európsku úniu, Organizácia pre hospo-dársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Svetovábanka v spolupráci so spoločnosťou Pricewaterho-useCoopers (PwC), bolo potrebné zabezpečiť zní-ženie administratívnej záťaže na strane daňovní-kov, ako aj na strane správcu dane a vytvoriť spo-ločné priznanie k miestnym daniam. Spoločné pri-znanie podáva daňovník k tým miestnym daniam,ktoré majú ročné zdaňovacie obdobie a platia sana zdaňovacie obdobie, t. j. dopredu. Nadobudnu-tím účinnosti zákona č. 460/2011 Z. z., ktorým samení a dopĺňa zákon o miestnych daniach, nebudúpodávať priznanie k dani z nehnuteľností, k dani zapsa, k dani za predajné automaty a k dani za nevý-herné hracie automaty (tzv. spoločné priznanie)všetci daňovníci, tak ako tomu bolo pri zavedenízákona o miestnych daniach počnúc zdaňovacímobdobím roku 2005, ale iba tí daňovníci, ktorým pr-výkrát vznikne daňová povinnosť k uvedeným da-niam alebo niektorej z nich za účinnosti tejto novelyzákona.Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa,k dani za predajné automaty a k dani za nevýhernéhracie prístroje pozostáva z obálky priznania oso-bitne pre fyzickú osobu a osobite pre právnickúosobu, oddielov pre jednotlivé druhy daní (II. ažIV. oddiel – priznanie k dani z nehnuteľností,V. od-diel – priznanie k dani za psa, VI. oddiel – priznaniek dani za predajné automaty a VII. oddiel – prizna-nie k dani za nevýherné hracie prístroje), rekapitu-lácie osobitne pre fyzickú a osobitne pre právnickúosobu a prílohy k zníženiu dane alebo oslobodeniu

od dane z nehnuteľností podľa § 17 odsekov 2 a 3zákona o miestnych daniach. Daňovník v spoloč-nom priznaní uvedie okrem identifikačných údajovlen základné údaje potrebné na vyrubenie dane(základ dane – výmera pozemku, zastavaná plo-cha stavby, podlahová plocha bytu, počet psov,predajných automatov a nevýherných hracích prí-strojov a pod.). Daňovník daň nevypočíta, ale vy-počíta ju správca dane na základe údajov uvede-ných daňovníkom v podanom priznaní a vyrubíuvedené miestne dane jedným rozhodnutím.Ustanovenie § 99a upravuje:a) podávanie priznania k dani z nehnuteľností,

k dani za psa, k dani za predajné automatya k dani za nevýherné hracie prístroje v lehotedo 31. januára zdaňovacieho obdobia so sta-vom k 1. januáru zdaňovacieho obdobia,

b) podávanie priznania k dani za psa, k dani zapredajné automaty a k dani za nevýherné hra-cie prístroje v priebehu zdaňovacieho obdobia,

c) podávanie priznania k dani z nehnuteľností prinadobudnutí nehnuteľnosti vydražením v prie-behu zdaňovacieho obdobia.

a) Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani zapsa, k dani za predajné automaty a k dani zanevýherné hracie prístroje, ktoré sa podávado 31. januára zdaňovacieho obdobia sostavom k 1. januáru zdaňovacieho obdobiaUstanovenie § 99a ods. 1 upravuje povinnosťpodať spoločné priznanie pre takého daňovní-ka, ktorému daňová povinnosť k týmto daniamalebo niektorej z nich vznikne k 1. januáru zda-ňovacieho obdobia. Ak daňová povinnosťk týmto daniam alebo niektorej z nich vzniknek 1. januáru zdaňovacieho obdobia, daňovníkje povinný podať spoločné priznanie v lehotedo 31. januára toho zdaňovacieho obdobia,v ktorom vznikla daňová povinnosť. Spoločnépriznanie sa nepodáva, ak sú:� pozemky, stavby, byty a nebytové prie-

story vo vlastníctve obce, ktorá je správ-com dane z nehnuteľností,

� pozemky, stavby, byty a nebytové prie-story vo vlastníctve alebo správe mest-ských častí v Bratislave a Košiciach,

140

� pozemky a stavby vo vlastníctve inéhoštátu užívané fyzickými osobami, ktorépoužívajú výsady a imunitu podľa medzi-národného práva a nie sú štátnymi ob-čanmi Slovenskej republiky za predpo-kladu, že je zaručená vzájomnosť.

Príklad:Fyzická osoba nadobudla do vlastníctva stavebnýpozemok na výstavbu rodinného domu v decembri2012. Daňová povinnosť k dani z nehnuteľnostívznikne daňovníkovi 1. januára 2013. Pretože pridani z nehnuteľností sa na zmeny skutočností, ktorénastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, neprihlia-da a fyzická osoba do účinnosti novely zákona nebo-la daňovníkom dane z nehnuteľností, dane za psa,dane za predajné automaty ani dane za nevýhernéhracie prístroje, je povinná prvýkrát podať spoločnépriznanie k dani z nehnuteľností do 31. 1. 2013.

b) Priznanie k dani za psa, k dani za predajnéautomaty, k dani za nevýherné hracie prí-stroje, ktoré sa podáva v priebehu zdaňo-vacieho obdobiaPri dani za psa, dani za predajné automatya dani za nevýherné hracie prístroje daňová po-vinnosť vzniká prvým dňom kalendárneho me-siaca po mesiaci, v ktorom sa pes stal predme-tom dane, v ktorom sa predajný automat alebonevýherný hrací prístroj začal prevádzkovať,a zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorompes prestal byť predmetom dane alebo v kto-rom sa ukončilo prevádzkovanie predajnéhoautomatu alebo nevýherného hracieho prístro-ja. Aby bolo možné vyrubiť pri uvedených da-niach pomernú časť dane, prípadne vrátiť po-mernú časť zaplatenej dane, novela zákonaupravuje okrem podávania priznania k 31. janu-áru zdaňovacieho obdobia so stavom k 1. janu-áru aj povinnosť podať priznanie v priebehuzdaňovacieho obdobia. Ak daňová povinnosťk dani za psa, k dani za predajné automatya k dani za nevýherné hracie prístroje vzniknealebo zanikne v priebehu zdaňovacieho obdo-bia, daňovník je povinný podať spoločné prizna-nie k tej dani, ku ktorej daňová povinnosť

vznikla alebo zanikla, a to v lehote do 30 dní odvzniku alebo zániku tejto daňovej povinnosti.

Príklad:Právnická osoba kúpi na stráženie podnikateľské-ho objektu 4 psov starších ako 6 mesiacov dňa4. 2. 2013. Do účinnosti novely zákona právnickáosoba nebola daňovníkom dane z nehnuteľností,dane za psa, dane za predajné automaty ani daneza nevýherné hracie prístroje. Daňová povinnosťdaňovníkovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledu-júceho po mesiaci, v ktorom sa pes stal predme-tom dane (1. 3. 2013) a spoločné priznanie, v kto-rom vyplní oddiel k dani za psa, je povinná podaťdo 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti (do31. 3. 2013).

c) Priznanie k dani z nehnuteľností pri nado-budnutí nehnuteľnosti vydražením, ktoré sapodáva v priebehu zdaňovacieho obdobiaDaňová povinnosť k dani z nehnuteľností vzni-ká spravidla k 1. januáru zdaňovacieho obdo-bia nasledujúceho po zdaňovacom období,v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správ-com, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľ-nosti, ktorá je predmetom dane. Výnimku tvo-ria nehnuteľnosti nadobudnuté vydražením,pri ktorých daňová povinnosť vzniká prvýmdňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktoromsa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľností,alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho podni schválenia príklepu súdom. Ak daňovníknadobudne nehnuteľnosť v priebehu zdaňova-cieho obdobia vydražením, je povinný podaťpriznanie k tejto dani v priebehu zdaňovaciehoobdobia, a to v lehote do 30 dní od vzniku da-ňovej povinnosti.

Príklad:Právnická osoba do účinnosti novely zákona nebo-la daňovníkom dane z nehnuteľností. Na územíobce nadobudla vlastnícke práva k vydraženejstavbe ku dňu udelenia príklepu (23. 6. 2013).Právnickej osobe vzniká daňová povinnosť prvýmdňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sastala vlastníkom nehnuteľnosti (1. 7. 2013) a spo-ločné priznanie, v ktorom vyplní oddiel daň zo

141


stavieb, je povinná podať do 30 dní od vzniku da-ňovej povinnosti (do 31. 7. 2013).

K § 99b – Čiastkové priznaniePodľa novely zákona čiastkové priznanie podávadaňovník, ktorý už podal priznanie k dani z nehnu-teľností, k dani za psa, k dani za predajné automatya k dani za nevýherné hracie prístrojealebo niekto-rej z nich a v priebehu zdaňovacieho obdobia ale-bo v niektorom z nasledujúcich zdaňovacíchobdo-bí daňovníkovi vznikne ďalšia daňová povinnosť,zmenia sa skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyvna daňovú povinnosť, alebo daňová povinnosťk týmto daniam alebo niektorej z nich zanikne.Ustanovenie § 99b upravuje:a) podávanie čiastkového priznania k dani z ne-

hnuteľností, k dani za psa, k dani za predajnéautomaty a k dani za nevýherné hracie prístro-je v lehote do 31. januára zdaňovacieho obdo-bia so stavom k 1. januáru zdaňovacieho ob-dobia,

b) podávanie čiastkového priznania k dani zapsa, k dani za predajné automaty a k dani zanevýherné hracie prístroje v priebehu zdaňo-vacieho obdobia,

c) podávanie čiastkového priznania k dani z ne-hnuteľností pri nadobudnutí nehnuteľnosti vy-dražením v priebehu zdaňovacieho obdobia.

a) Podávanie čiastkového priznania k daniz nehnuteľností v lehote do 31. januárazdaňovacieho obdobiaČiastkové priznanie k dani z nehnuteľnostípo-dáva daňovník, ktorý už podal priznanie a ná-sledne nadobudne ďalšiu nehnuteľnosť – sta-ne sa vlastníkom, správcom, nájomcom aleboužívateľom nehnuteľnosti, alebo dôjde k ta-kým zmenám, ktoré spôsobia zmenu oprotidovtedy podanému priznaniu, napr. dôjdek zmene druhu pozemku, k zmene výmery po-zemku, účelu využitia stavby, bytu alebo neby-tového priestoru a pod. Čiastkové priznaniek dani z nehnuteľností daňovník podáva ajv prípade, ak podal priznanie a následne pre-stane byť vlastníkom, správcom, nájomcomalebo užívateľom nehnuteľnosti. Pretože pri

dani z nehnuteľností sa na zmeny skutočností,ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdo-bia, neprihliada, čiastkové priznanie sa podá-va so stavom k 1. 1. zdaňovacieho obdobiav lehote do 31. januára príslušného zdaňova-cieho obdobia.

Príklad:Fyzická osoba podá spoločné priznanie prvýkrátv lehote do 31. januára 2013, v ktorom uvedie v II.oddiele druh pozemku záhrada s výmerou 1 000 m2

a v III. oddiele (stavba slúžiaca na jeden účel) stav-bu 2-podlažnej rekreačnej chaty so zastavanouplochou s výmerou 40 m2. Na základe podanéhopriznania správca dane vyrubí fyzickej osobe nazdaňovacie obdobie roku 2013 daň z nehnuteľnos-tí rozhodnutím.V marci 2013 táto fyzická osoba nadobudne dovlastníctva 2-izbový byt s výmerou podlahovej plo-chy 54 m2. Pretože nadobudnutím bytu vznikne fy-zickej osobe ďalšia daňová povinnosť k 1. 1. 2014,bude povinná v lehote do 31. 1. 2014 podať čiast-kové priznanie k dani z nehnuteľností. Čiastkovépriznanie pozostáva z obálky priznania, na ktorejfyzická osoba ako daňovník označí krížikom, žeide o čiastkové priznanie a do obálky vloží vyplne-ný IV. oddiel – daň z bytov.V júni 2014 fyzická osoba predá rekreačnú chatu,v dôsledku čoho jej zanikne daňová povinnosťk dani zo stavieb k tejto stavbe dňa 31. 12. 2014.V uvedenom prípade bude daňovník povinnýpodať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľnostído 31. 1. 2015. Čiastkové priznanie pozostávaz obálky priznania, na ktorej daňovník označí kríži-kom, že ide o čiastkové priznanie so zánikom da-ňovej povinnosti a do obálky vloží vyplnený III. od-diel – daň zo stavieb.

b) Podávanie čiastkového priznania k dani zapsa, dani predajné automaty a dani za ne-výherné hracie prístrojeČiastkové priznanie k dani za psa, dani za pre-dajné automaty a dani za nevýherné hracieprístroje podáva ten daňovník, ktorý už podalspoločné priznanie a následne mu vzniknealebo zanikne daňová povinnosť k týmto

142

daniam alebo k niektorej z nich. Na podanéčiastkové priznanie, ktorým daňovník deklaru-je zánik daňovej povinnosti k týmto daniamalebo niektorej z nich, je viazané vrátenie po-mernej časti dane upravené v § 99h zákonao miestnych daniach.

Príklad:Daňovník kúpi v roku 2013 psa, za ktorého v tomistom roku podá priznanie. V priznaní vyplní V. od-diel – daň za psa. V priebehu mesiaca august 2014daňovník daruje psa inej fyzickej osobe, čím dôjdek 31. 8. 2014 k zániku daňovej povinnosti k dani zapsa. Z dôvodu zániku daňovej povinnosti je daňov-ník povinný podať čiastkové priznanie k dani zapsa do 30 dní od zániku daňovej povinnosti (do30. 9. 2014).

c) Podávanie čiastkového priznania pri nado-budnutí nehnuteľnosti vydražením v prie-behu zdaňovacieho obdobiaDaňovník, ktorý už podal spoločné priznaniea v priebehu zdaňovacieho obdobia nadobud-ne nehnuteľnosť vydražením, je povinný podaťmiestne príslušnému správcovi dane čiastko-vé priznanie k tejto dani v priebehu zdaňova-cieho obdobia, a to v lehote do 30 dní od vzni-ku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť prinadobudnutínehnuteľnosti vydraženímvznikáprvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni,v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnu-teľnosti, alebo prvým dňom mesiaca nasledu-júceho po dni schválenia príklepu súdom.

Príklad:Právnická osoba vlastní na území obce stavbu slú-žiacu na oddych a regeneráciu pracovnej sily svojichzamestnancov, ku ktorej podá spoločné priznaniek dani z nehnuteľností do 31. 1. 2013. Začiatkom roka2013 nadobudne právnická osoba nehnuteľnosť vy-dražením, ku ktorej jej vzniknú vlastnícke práva kudňu udelenia príklepu (3. 2. 2013). Daňová povinnosťk vydraženej nehnuteľnosti vznikne právnickej osobeprvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktoromsa stane vlastníkom nehnuteľnosti, t. j. 1. 3. 2013,a čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností bude

povinná podať do 30 dní od vzniku daňovej povinnos-ti, t. j. do 31. 3. 2013.

K § 99c – Opravné priznanie a dodatočnépriznanie

Doterajšie znenie zákona o miestnych daniachneupravovalo podávanie opravného a dodatočné-ho priznania, preto sa pri ich podávaní uplatňovalpostup upravený v § 16 daňového poriadku. Odnadobudnutia účinnosti novely zákona podávanieopravného priznania a dodatočného priznaniak dani z nehnuteľností,k dani za psa, k dani za pre-dajné automaty a k dani za nevýherné hracie prí-stroje alebo niektorej z nich upravuje § 99c zákonao miestnych daniach.Ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľnos-tí, k dani za psa, k dani za predajné automatya k dani za nevýherné hracie prístroje alebo čiast-kové priznanie k týmto daniam alebo niektorejz nich a následne zistí, že údaje, ktoré v nich uvie-dol, nie sú správne, môže podať opravné prizna-nie do lehoty na podanie priznania alebo čiast-kového priznania. Ak daňovník podá opravné pri-znanie a v lehote na podanie opravného priznaniaopätovne zistí, že ani v opravnom priznaní neuvie-dol správne údaje, môže do lehoty na podanie pri-znania alebo čiastkového priznania podať opätov-ne opravné priznanie. Správca dane pri vyrubenídane vychádza z posledného podaného opravné-ho priznania, pričom na dovtedy podané priznanie,čiastkové priznanie alebo predchádzajúce oprav-né priznanie neprihliada.Okrem možnosti podať opravné priznanie novelazákona upravuje aj povinnosť podať dodatočnépriznanie. Dodatočné priznanie je daňovníkpovin-ný podať, ak zistí po uplynutí lehoty na podanie pri-znania alebo čiastkového priznania, že v priznaníalebo čiastkovom priznaní k dani z nehnuteľností,k dani za psa, k dani za predajné automaty a k daniza nevýherné hracie prístrojealebo niektorej z nichneuviedol správne údaje. Dodatočné priznaniek uvedeným daniam alebo k niektorej z nich je da-ňovník povinný podať najneskôr do štyroch rokovod konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podaťpriznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa,k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné

143


hracie prístroje alebo niektorej z nich alebo čiast-kové priznanie k týmto daniam alebo niektorejz nich. Druh priznania (opravné priznanie alebododatočné priznanie) vyznačí daňovník na obálkepriznania krížikom.

Príklad:Daňovníkovi z dôvodu nadobudnutia pozemkuv priebehu roka 2013 vznikne daňová povinnosťk 1. 1. 2014 a v lehote na podanie priznania (do31. 1. 2014) aj podá spoločné priznanie k daniz nehnuteľností. Po uplynutí lehoty na podanie pri-znania zistí, že v priznaní namiesto 10 000 m2 uvie-dol iba 1 000 m2. Po tomto zistení je daňovník po-vinný podať dodatočné priznanie a skutočnosť, žeide o dodatočné priznanie, vyznačiť na obálke pri-znania krížikom.

Príklad:Daňovník podá spoločné priznanie k dani z nehnu-teľností v lehote do 31. 1. 2013 k dvom stavbám.Z dôvodu nadobudnutia vlastníckych práv vydra-žením mu vznikne nová daňová povinnosť k daniz nehnuteľností dňa 1. 6. 2013. V lehote do 1. 7.2013 bude povinný podať čiastkové priznaniek dani z nehnuteľností, ktoré aj podá správcovidane, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachá-dza. V čiastkovom priznaní zaradí stavbu podľatoho, ako je zapísaná v katastri nehnuteľností. Ná-sledne sa dozvie, že podľa súčasného znenia zá-kona o miestnych daniach sa stavby zaraďujúpodľa skutočného účelu ich využitia. Pretože ešteneuplynula lehota na podanie čiastkového prizna-nia, daňovník podá dňa 26. 6. 2013 opravné pri-znanie k dani z nehnuteľností, v ktorom stavbu za-radí v súlade so zákonom o miestnych daniach.V uvedenom prípade správca dane pri vyrubenídane bude vychádzať z opravného priznania a napredtým podané čiastkové priznanie nebudeprihliadať.

K § 99d – Spoločné ustanovenie k § 99aaž § 99c

Ustanovenia § 99a až § 99c zavedené novelouzákona upravujú všeobecné podmienky podáva-nia priznania a čiastkového priznania k dani

z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predaj-né automaty a k dani za nevýherné hracieprístroje alebo niektorej z nich a podávania oprav-ného a dodatočného priznania k uvedeným da-niam alebo niektorej z nich. Spoločné podmienkypodávania týchto priznaní upravuje § 99d.Vo väčšine prípadov je daňovníkomdane z nehnu-teľností vlastník nehnuteľnosti. Nie všetky nehnu-teľnosti sú vo výlučnom vlastníctve fyzických aleboprávnických osôb, niektoré nehnuteľnosti sú v po-dielovom spoluvlastníctve, iné sú v bezpodielovomspoluvlastníctvemanželov. Aby bolo jednoznačné,kto a za akú časť nehnuteľnosti je v takýchto prípa-doch povinný podať priznanie, čiastkové priznanie,opravné priznanie a dodatočné priznanie, zákontúto povinnosť jednoznačne upravuje.Ak je nehnuteľnosť (pozemok, stavba, byt ale-bo nebytový priestor v bytovom dome) v spolu-vlastníctve viacerých osôb, priznanie k daniz nehnuteľností je povinný podať každý zo spolu-vlastníkov do výšky svojho spoluvlastníckeho po-dielu. Ak sa všetci spoluvlastníci spoločnej nehnu-teľnosti dohodnú, priznanie za celú nehnuteľnosťmôže za nich podať zástupca. Zástupca, ktorýpodá priznanie, zároveň skutočnosť o dohode spo-luvlastníkov vyznačí v príslušnom priznaní.Osobitná úprava pre podávanie priznania platí ajpri nehnuteľnostiach, ktoré sú v bezpodielovomspoluvlastníctve manželov. Ak je nehnuteľnosťv bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, prí-slušné priznanie za nehnuteľnosť podáva len jedenz manželov. V tomto prípade sa dohoda manželovv priznaní nevyznačuje, vyznačí sa iba skutočnosť,že ide o nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlast-níctve manželov.Daňovník, ktorý podáva priznanie, je povinný v prí-slušnom priznaní uviesť podľa predtlače všetkyskutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na vyrube-nie dane. Ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctveviacerých osôb a daňovníci sa dohodli na tom, žepriznanie za nich podá zástupca, zástupca určenýdohodou spoluvlastníkov je povinný uplatniť zníže-nie dane alebo oslobodenie od dane u toho spolu-vlastníka, na ktorého sa príslušné zníženie danealebo oslobodenie od dane vzťahuje a ktoré správ-ca dane pri vyrubení dane zohľadní.

144

Ak príslušné priznanie podáva fyzická osoba, jepovinná v priznaní uviesť meno, priezvisko, titul,adresu trvalého pobytu a rodné číslo. Ak priznaniepodáva právnická osoba alebo fyzická osoba –podnikateľ, v príslušnompriznaníuvádza obchod-né meno alebo názov a ak má dodatok obchodné-ho mena, tak aj dodatok obchodného mena, ďalejidentifikačné číslo organizácie a sídlo alebo miestopodnikania. Okrem týchto údajov je osoba, ktorápodáva priznanie k dani z nehnuteľností, k daniz psa, k dani za predajné automaty a k dani za ne-výherné hracie prístroje, povinná vyplniť všetkyúdaje uvedené v priznaní. Osobné údaje, ktoré da-ňovníkuvádza v priznaní, sú chránené podľa záko-na č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajovv znení neskorších predpisov.Vzor priznania k dani z nehnuteľností, k dani zapsa, k dani za predajné automaty a k dani za nevý-herné hracie prístroje ustanovilo Ministerstvo fi-nancií Slovenskej republiky oznámením v Zbierkezákonov č. 260/2012 Z. z. a zverejnilo opatrenímz 20. 8. 2012 č. MF/020058/2012-722, ktoré je zve-rejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 7/2012.V priznaní daňovník vyznačí, o aký druh priznaniaide – priznanie, čiastkové priznanie, opravné pri-znanie alebo dodatočné priznanie.Na priznanie, čiastkové priznanie, opravné prizna-nie a dodatočné priznanie sa vzťahujú ustanoveniazákona o miestnych daniach a ustanovenia daňo-vého poriadku, ktoré upravujú daňové priznanie.Priznanie upravené v § 99a, ako aj čiastkové pri-znanie upravené v § 99b sa považuje za daňovépriznanie upravené v daňovom poriadku. Opravnépriznanie upravené v § 99c ods. 1 sa považuje zaopravné daňové priznanie a dodatočné priznanieupravené v § 99c ods. 2 sa považuje za dodatočnédaňové priznanie.

K § 99e – Vyrubenie dane z nehnuteľností,dane za psa, dane za predajné automatya dane za nevýherné hracie prístroje

V nadväznosti na podávanie priznania k dani z ne-hnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné auto-maty a k dani za nevýherné hracie prístroje, čiast-kového priznania, opravného priznania a dodatoč-ného priznania bolo doplnené nové ustanovenie,

ktoré upravuje vyrubenie dane z nehnuteľností,dane za psa, dane za predajné automaty a dane zanevýherné hracie prístroje.

Odsek 1:Podľa novelizovaného ustanovenia daň z nehnu-teľností, daň za psa, daň za predajné automatya daň za nevýherné hracie prístroje správca danevyrubuje každoročne podľa stavu k 1. januáru prí-slušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňo-vacie obdobie jedným rozhodnutím, pokiaľods. 2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak.

Príklad:Daňovníkovi v predchádzajúcich zdaňovacích ob-dobiach vznikla daňová povinnosť k dani z nehnu-teľností, k dani za psa, k dani za predajné automa-ty a k dani za nevýherné hracie prístroje. Daňovníkpodal daňové priznanie k dani z nehnuteľností a priostatných miestnych daniach si splnil oznamova-ciu povinnosť.Správca dane vyrubí daňovníkovi na celé zdaňo-vacie obdobie roku 2013, ktorým je kalendárnyrok, jedným rozhodnutím daň z nehnuteľností,daň za psa, daň za predajné automaty a daň zanevýherné hracie prístroje podľa stavu k 1. janu-áru 2013. Ak nedôjde k zmenám skutočností privyššie uvedených daniach v priebehu ďalšíchzdaňovacích období, správca dane vyrubí jed-ným rozhodnutím daň z nehnuteľností, daň zapsa, daň za predajné automaty a daň za nevýher-né hracie prístroje podľa stavu k 1. januáru zda-ňovacieho obdobia aj v nasledujúcich zdaňova-cích obdobiach.

Odsek 2:Výnimkou podľa predmetného ustanovenia je vy-rubenie pomernej časti dane z nehnuteľností prinadobudnutí nehnuteľností vydražením v prie-behu zdaňovacieho obdobia. Ak daňovníkoviv priebehu zdaňovacieho obdobia vznikne daňovápovinnosť pri nadobudnutí nehnuteľností vydraže-ním, v takomto prípade správca dane vyrubí roz-hodnutím pomernú časť dane z nehnuteľnostízačínajúc mesiacom, v ktorom vznikla daňová po-vinnosť, až do konca zdaňovacieho obdobia.

145


Príklad:Daňovník nadobudol dňa 26. 4. 2013 nehnuteľnosťvydražením na základe rozhodnutia súdu o schvá-lení príklepu. V lehote do 30 dní odo dňa vzniku da-ňovej povinnosti (daňová povinnosť vzniká prvýmdňom mesiaca nasledujúceho po dni nadobudnu-tia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol schvále-ný príklep, t. j. dňa 1. 5. 2013) je povinný podať pri-znanie. Správca dane na základe podaného pri-znania vyrubí daňovníkovi pomernú časť dane zaobdobie od 1. 5. 2013 do 31. 12. 2013.V prípade, že správca dane nevyrubil daň vlastní-kovi draženej nehnuteľnosti podľa stavu k 1. janu-áru zdaňovacieho obdobia a v priebehu zdaňova-cieho obdobia bola nehnuteľnosť vydražená, v ta-komto prípade vyrubí pôvodnému vlastníkovi ne-hnuteľnosti pomernú časť dane z nehnuteľností od1. januára zdaňovacieho obdobia do konca mesia-ca, v ktorom nehnuteľnosť bola vydražená.

Odsek 3:Ak daňovníkovi vznikne v priebehu zdaňovaciehoobdobia daňová povinnosť k dani za psa, k dani zapredajné automaty a k dani za nevýherné hracieprístroje,správca dane vyrubípomernú časť danerozhodnutím začínajúc mesiacom, v ktoromvznikla daňová povinnosť, až do konca príslušnéhozdaňovacieho obdobia.

Príklad:V prípade, že daňovník nadobudne 15. 10. 2013psa staršieho ako šesť mesiacov (a nie je daňovní-kom dane na území obce), je povinný z dôvoduvzniku daňovej povinnosti podať priznanie k daniza psa. Na základe podaného priznania správcadane vyrubí daňovníkovi rozhodnutím pomernúčasť dane za psa začínajúc mesiacom, v ktoromvznikla daňová povinnosť, až do konca zdaňova-cieho obdobia, t. j. za obdobie od 1. 11. 2013 do31. 12. 2013.

Odsek 4:Ak správca dane nevyrubil daň za psa, daň zapredajné automaty a daň za nevýherné hracieprístroje a v priebehu zdaňovacieho obdobia za-nikne daňová povinnosť k niektorej z týchto daní,

vyrubí pomernú časť dane rozhodnutím od1. januára zdaňovacieho obdobia do zániku daňo-vej povinnosti.

Príklad:Daňovník je vlastníkom jedného psa od roku 2010.Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2013zanikne daňovníkovi daňová povinnosť dňa9. 5. 2013 a správca dane do uvedenej lehoty daňnevyrubil, rozhodnutím vyrubí pomernú časť daneza psa za obdobie od 1. 1. 2013 do 31. 5. 2013.

Odsek 5:Pri podielovom spoluvlastníctve správca dane vy-rubí rozhodnutím daň z nehnuteľností tomu daňov-níkovi, ktorého si spoluvlastnícina základe dohodyurčili ako zástupcu. V prípade bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov správca dane vyrubírozhodnutím daň z nehnuteľností tomu z manže-lov, ktorý podal priznanie.

Odsek 6:Ak daňovník v priebehu zdaňovacieho obdobiapodá dodatočné priznanie a dodatočné čiastkovépriznanie, správca dane vyrubí rozdiel dane z ne-hnuteľností, dane za psa, dane za predajné auto-maty a dane za nevýherné hracie prístroje na zda-ňovacie obdobie, ktorého sa dodatočné priznanietýka. Správca dane rozdiel dane vyrubí aj v týchprípadoch,ak sa dodatočné priznanie a dodatočnéčiastkové priznanie týka aj nasledujúcich zdaňova-cích období, v ktorých bola daň z nehnuteľností,daň za psa, daň za predajné automaty a daň za ne-výherné hracie prístroje vyrubená aj bez podaniapriznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa,k dani za predajné automaty a k dani za nevýhernéhracie prístrojealebo niektorej z nich a čiastkovéhopriznania k týmto daniam alebo niektorej z nich, aksa na nasledujúce zdaňovacie obdobie dodatočnépriznanie vzťahuje.

Príklad:Daňovník je držiteľom dvoch psov a prevádzkova-teľom desiatich predajných automatov. V roku2012 nadobudol nehnuteľnosť, ktorej vklad bol po-volený dňa 14. 10. 2012. V lehote do 31. 1. 2013

146

daňovník podal čiastkové priznanie k dani z ne-hnuteľností a správca dane vyrubil jedným rozhod-nutím daň z nehnuteľností, daň za psa a daň zapredajné automaty. Ak daňovník v roku 2013 podádodatočné čiastkové priznanie k dani z nehnuteľ-ností, pretože okrem vyššie uvedenej nehnuteľ-nosti nadobudol v roku 2012 ešte jednu nehnuteľ-nosť na základe osvedčenia o dedičstve, ktoré na-dobudlo právoplatnosť dňa 15. 12. 2012, správcadane na základe podaného dodatočného čiastko-vého priznania vyrubí rozdiel dane z nehnuteľ-ností.

Odsek 7:Ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností,k dani za psa, k dani za predajné automaty a k daniza nevýherné hracie prístroje a následne podal do-datočné priznanie k týmto daniam alebo k niektorejz nich alebo dodatočné čiastkové priznanie k týmtodaniam alebo niektorej z nich a správca dane nevy-rubil daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za pre-dajné automaty a daň za nevýherné hracie, v ta-komto prípade vyrubí daň z nehnuteľností, daň zapsa, daň za predajné automaty a daň za nevýhernéhracie prístroje alebo niektorú z nich s prihliadnutímna podané dodatočné priznanie.

Príklad:Daňovník je prevádzkovateľom predajných auto-matov a nevýherných hracích prístrojov, za ktoré sisplnil oznamovaciu povinnosť v predchádzajúcichzdaňovacích obdobiach. Zároveň je vlastníkomnehnuteľnosti, ktorú nadobudol v roku 2008 podľapredpisov účinných do 30. novembra 2012. V prie-behu zdaňovacieho obdobia roku 2012 daňovníknadobudol ďalšie dve nehnuteľnosti, za ktoré bolpovinný podať čiastkové priznanie do 31. 1. 2013.Daňovník čiastkové priznanie nepodal. Dňa 10. 4.2013 podá dodatočné čiastkové priznanie k týmtodvom nehnuteľnostiam.Keďže správca dane ku dňu podania dodatočnéhočiastkového priznania daň nevyrubil, vyrubí nazdaňovacie obdobie roku 2013 jedným rozhodnu-tím daň z nehnuteľností, daň za nevýherné hracieprístroje a daň za predajné automaty s prihliadnu-tím na čiastkové priznane.

Odsek 8:Ak daňovník proti rozhodnutiu, ktorým bola vyrube-ná daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za pre-dajné automaty a daň za nevýherné hracie prí-stroje, podá odvolanie, v takomto prípade iba odvo-laním napadnutý výrok rozhodnutia napr. na daniz nehnuteľností bude mať odkladný účinok. Vo zvyš-nej časti rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

Odsek 9:Novela zákona umožňuje správcovi dane ustano-viť vo všeobecne záväznom nariadení, že daňv úhrne do 3 eur nebude vyrubovať.

K § 99f – Zánik práva vyrubiť daňNovela zákona doplnila aj zánik práva vyrubiť daňv tých prípadoch, ak daňovník, ktorý nie je povinnýpodať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach pri-znanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k daniza predajné za predajné automaty a k dani za ne-výherné hracie prístroje alebo čiastkové priznaniek týmto daniam a správca dane na toto zdaňovacieobdobie daň z nehnuteľností, daň za psa, daň zapredajné automaty a daň za nevýherné hracie prí-stroje nevyrubí, právo na vyrubenie pri týchto da-niach zaniká uplynutím piatich rokov od koncaroka, v ktorom sa mali tieto dane vyrubiť.V ostatných prípadoch zánik práva vyrubiť daňupravuje daňový poriadok.

K § 99g – Splatnosť a platenie danev splátkach

Podľa novelizovaného ustanovenia daň z nehnu-teľností, daň za psa, daň za predajné automatya daň za nevýherné hracie prístroje vyrubenározhodnutím je splatná do 15 dní odo dňa nado-budnutia právoplatnosti rozhodnutia. V rozhodnutísprávca dane môže určiť platenie dane v splát-kach, ako aj lehotu splatnosti jednotlivých splátok.

K § 99h – Vrátenie pomernej časti daneAk v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k záni-ku daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností,k dni za psa, k dani za predajné automatya k dani za nevýherné hracie prístroje, správcadaní je povinný vrátiť daňovníkovi pomernú časť

147


zaplatenej dane za zostávajúce mesiace zdaňova-cieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená. Nárokna vrátenie pomernej časti zaplatenej dane za psa,dane za predajné automaty a dane nevýherné hra-cie prístroje je viazaný na podanie čiastkového pri-znania v lehote 30 dní odo dňa zániku daňovej po-vinnosti. Ak daňovník v uvedenej lehote nepodáčiastkové priznanie, zaniká mu tento nárok.

Príklad:Správca dane vyrubil daňovníkovi daň za štyrochpsov na zdaňovacie obdobie roku 2013 a dňa10. 3. 2013 jeden pes uhynie. Daňovník je povinnýpodať čiastkové priznanie k dani za psa z dôvoduzániku daňovej povinnosti v lehote do 30 dní ododňa zániku daňovej povinnosti. Ak daňovník ne-podá čiastkové priznanie v tejto lehote, nárok navrátenie pomernej časti dane mu zaniká.

K § 100 – Rozpočtové určenie miestnychdaní

Predmetné ustanovenie upravuje, že výnos z danez nehnuteľností, dane za psa, dane za užívanie verej-ného priestranstva, dane za ubytovanie, dane za pre-dajné automaty, dane za nevýherné hracie prístroje,dane za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v histo-rickej časti mesta, dane za jadrové zariadenie a po-platku, pokuty a sankčného úroku je príjmom roz-počtu obce, ktorá je správcom týchto daní.Výnos dane z motorových vozidiel vrátane výnosuz pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tej-to dani a zaplatený preddavok na daň je príjmomrozpočtu vyššieho územného celku, v územ-nom obvode ktorého je sídlo správcu dane. Správ-ca dane poukáže tieto výnosy za kalendárny me-siac vyššiemu územnému celku do 15 dní nasledu-júceho kalendárneho mesiaca.

K § 101 – ZaokrúhľovanieDaň a preddavky na daň z motorových vozidiel sazaokrúhľujú na eurocenty nadol. Základ dane z po-zemkov sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol.

K § 102 – Postup pri správe daní a poplatkuOd 1. 12. 2012 zákon konkrétne vymedzuje usta-novenia zákona o miestnych daniach, podľa

ktorých správca dane bude postupovať pri správedaní a poplatku podľa zákona o miestnych da-niach. V ostatných prípadoch pri správe daní a po-platku sa bude postupovať podľa daňového poriad-ku.

TRINÁSTA ČASŤPRECHODNÉ

A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

K § 103Prvýkrát v zmysle zákona o miestnych daniachobec mohla zaviesť:� daň z nehnuteľností,� daň za psa,� daň za užívanie verejného priestranstva,� daň za ubytovanie,� daň za predajné automaty,� daň za nevýherné hracie prístroje,� daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla

v historickej časti mesta a� daň za jadrové zariadeniea vyšší územný celok:� daň z motorových vozidielvšeobecne záväzným nariadením najskôr 1. 1. 2005.Ak správca dane zaviedol miestne dane všeobec-ne záväzným nariadením po 1. 1. 2005, bol povin-ný určiť nielen lehotu na podanie daňového prizna-nia, ale aj n a oznamovaciu povinnosť. Táto lehotanesmela byť kratšia ako dva mesiace odo dňaúčinnosti všeobecne záväzného nariadenia.Vyrubená daň bola splatná do 15 dníodo dňa doru-čenia platobného výmeru, pričom daňovník bol po-vinný zaplatiť pomernú časť ročnej dane za obdo-bie odo dňa nadobudnutia účinnosti všeobecnezáväzného nariadenia za zostávajúce zdaňovacieobdobie.Zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zme-ne a doplnení niektorých zákonov doplnil v § 103ods. 5, podľa ktorého obec môže ustanoviť vše-obecne záväzným nariadením, že jedným z kritériípre oslobodenie alebo zníženie miestnej dane ale-bo poplatku bude vykonávanie dobrovoľníckej čin-nosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákono dobrovoľníctve, v prospech úloh obce a na pod-poru plnenia jej úloh.

148

K § 104Týmto ustanovením bola osobitne pre rok 2005upravená lehota na podanie daňového priznaniak dani z nehnuteľností, a to do 28. 2. 2005 za pod-mienky, že obec zaviedla daň z nehnuteľností vše-obecne záväzným nariadením s účinnosťou od1. 1. 2005. Toto ustanovenie zároveň doplnilo aj le-hotu na vyrubenie dane pre správcu dane a lehotusplatnosti dane.Podľa odseku 3 a 4, ak si daňovník v daňovom pri-znaní uplatnil nárok na oslobodenie od dane zostavieb a dane z bytov alebo úľavu na dani z po-zemkov podľa zákona č. 317/1992 Zb. o dani z ne-hnuteľností v znení neskorších predpisov, nebolpovinný podľa zákona o miestnych daniach podá-vať daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Tietooslobodenia a úľava zostávajú v platnosti až douplynutia lehôt na oslobodenie a na úľavu.Podľa zákona o dani z nehnuteľností účinného do31. 12. 2004 vykonávali správu dane z pozemkov,dane zo stavieb a dane z bytov podľa zákonač. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej re-publiky a podľa zákona č. 401/1990 Zb. o mesteKošice príslušné mestské časti.V prípade,ak sa daňové konanie (napr. o úľave) voveci dane z nehnuteľností začalo najneskôr 31. 12.2004, dokončí konanie príslušná mestská časťpodľa doterajších predpisov.Odsek 6 upravuje postup správcu dane a správcupoplatku, ak daňové konanie začalo pred 1. janu-árom 2005 vo veci dane z nehnuteľností podľa zá-kona č. 317/1992 Zb., miestnych poplatkov podľazákona č. 544/1990 Zb. a cestnej dane podľa záko-na č. 87/1994 Z. z. s výnimkou § 23. V uvedenomprípade sa daňové konanie dokončí podľa doteraj-ších predpisov. To isté platí aj na daňové povinnostia skutočnosti, ktoré nastali do 31. 12. 2004.Odsek, ktorý upravoval nárok daňovníka na vráte-nie pomernej časti zaplatenej dane z nehnuteľnos-tí, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjdek zmene vlastníctva vydražením, je od 1. 12. 2012zo zákona vypustený.Zákon upravuje povinnosť správcu dane do31. marca po skončení zdaňovacieho obdobia po-skytovať Ministerstvu financií SR raz ročne údajeo dani z nehnuteľností, pričom prvýkrát tieto údaje

správca dane poskytne v roku 2010 za zdaňovacieobdobie roku 2009. Údaje sa týkajú celkovéhopočtu daňovníkov dane z pozemkov, dane zo sta-vieb a dane z bytov, výmery pozemkov, zastavanejplochy stavieb a podlahovej plochy bytov a nebyto-vých priestorov.Ďalej sú to údaje v členení podľa jednotlivých dru-hov dane z nehnuteľností, a to o oslobodení oddane, o znížení dane, o sume vyrubenej dane,o sume zaplatenej dane, o sankciách a o nedoplat-koch na dani z nehnuteľností. Ministerstvo financiíSR je zároveň novelou zákona splnomocnenéustanoviť opatrením vzor tlačiva a ďalších podrob-ností o predkladaní a poskytovaní údajov o daniz nehnuteľností.

K § 104aZákon v predmetnom ustanovení zároveň upravu-je aj postup správcu dane a správcu poplatku, akdaňová povinnosť k miestnym daniam a poplatko-vá povinnosť k poplatku vznikla do 31. decembra2005. V uvedenom prípade správca dane a správ-ca poplatku postupuje podľa predpisov platných do30. novembra 2005. To isté platí aj na splnenieoznamovacej povinnosti.V prípade, že obec, ktorá vykonávala správu danez nehnuteľností, v zdaňovacom období roku 2005vyrubila daň zo stavieb a do základu dane zahrnu-la aj prečnievajúcu časť strešnej konštrukcie stav-by, v takomto prípade mala zabezpečiť súlads týmto zákonom najneskôr v zdaňovacom obdobíroku 2007.

K § 104b – Prechodné ustanoveniak úpravám účinným do 1. decembra 2007

V prechodných a záverečných ustanoveniach saupravuje postup správcu dane a správcu poplatku,ak daňová povinnosť a poplatková povinnosťvznikla do 1. decembra 2007. Podľa predmetnéhoustanovenia, ak daňová povinnosť k miestnym da-niam, poplatková povinnosť k poplatku a oznamo-vacia povinnosť vznikne do 31. decembra 2007,postupuje sa podľa predpisov platných do 30. no-vembra 2007. Daň za jadrové zariadenie sa na rok2007 vyrubuje podľa predpisov platných od 1. de-cembra 2007.

149


K § 104c – Prechodné ustanoveniak úpravám účinným od 1. januára 2009

Ak správca dane bude vyrubovať miestnu daň ale-bo poplatok po 1. januári 2009 zo skutočností, kto-ré nastali v predchádzajúcich zdaňovacích obdo-biach, pričom hodnota pozemku, sadzby dane ale-bo poplatku boli určené v slovenských korunách,daň alebo poplatok sa vypočíta v slovenských ko-runách podľa zákona o miestnych daniach platné-ho do 31. decembra 2008 a výsledná suma sa pre-počíta konverzným kurzom a zaokrúhli sa podľa§ 2 zákona č. 659/2007 Z. z., ktorý je zavedený akoodkaz k poznámke pod čiarou k ustanoveniam§ 104c ods. 1 a 2 zákona o miestnych daniach.Ak má správca dane vrátiť miestnu daň alebo po-platok, alebo ich pomernú časť zaplatené pred1. januárom 2009 v slovenských korunách v sumevypočítanej podľa predpisov platných do 31. de-cembra 2008, túto sumu prepočíta konverznýmkurzom na eurá a zaokrúhli podľa osobitného pred-pisu.Z dôvodu zavedenia meny euro v Slovenskej re-publike od 1. januára 2009 sa v celom texte zákonaslová slovenské koruny, ktoré platili do 31. 12.2008, nahradzujú slovami eurá.

K § 104d – Prechodné ustanoveniek úpravám účinným od 1. decembra 2009

Novela zákona v prechodných a záverečnýchustanoveniach doplnila nové ustanovenie § 104d,ktoré upravuje použitie konkrétneho hmotnopráv-neho predpisu. Ak daňová povinnosť na dani zajadrové zariadenie vznikne do 31. decembra 2009,bude sa v konaniach postupovať podľa predpisovúčinných do 30. novembra 2009.

K § 104e – Prechodné ustanoveniak úpravám účinným od 1. marca 2011

Novelou zákona bolo v prechodných a závereč-ných ustanoveniach vložené nové ustanovenie§ 104e, ktoré upravuje prechodné ustanoveniek úpravám účinným od 1. marca 2011. Keďže vše-obecne záväzné nariadenie, ktorým správca daneurčí sadzby dane z pozemkov, musí podľa § 98 zá-kona o miestnych daniach nadobudnúť účinnosťnajneskôr 1. 1. zdaňovacieho obdobia, pričom

ustanovenie § 8 ods. 2 zákona nadobudne účin-nosť 1. marca 2011, z uvedeného dôvodu sa5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozem-kov určenej správcom dane vo všeobecne záväz-nom nariadení môže prvýkrát použiť až v zdaňova-com období roku 2012.

K § 104f – Prechodné ustanoveniek úpravám účinným od 1. decembra 2012

Ustanovenie § 104f upravuje prechodné ustanove-nia k úpravám účinným od 1. decembra 2012.

Odsek 1:Podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012sa bude postupovať v tých prípadoch, ak daňovní-kovi vznikla daňová povinnosť k dani z nehnuteľ-nostía k dani z motorových vozidiel, oznamovaciapovinnosť k dani z nehnuteľností, k dani za užíva-nie verejného priestranstva, k dani za ubytovanie,k dani za vjazd a zotrvanie motorového vozidlav historickej časti mesta, k dani za jadrové zariade-nie, k dani z motorových vozidiel a ohlasovacia po-vinnosť k poplatku do 30. 12. 2012.

Príklad:Daňovník nadobudol nehnuteľnosť v roku 2010,v lehote 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keďdošlo k vzniku daňovej povinnosti, bol povinnýoznámiť vznik daňovej povinnosti. Daňovník ozna-movaciu povinnosť nesplnil a ani v lehote do 31. 1.2011 nepodal daňové priznanie k dani z nehnuteľ-ností podľa predpisov účinných do 30. novembra2012. Ak správca dane zistí túto skutočnosť v roku2013, vyzve daňovníka na splnenie oznamovacejpovinnosti a na podanie daňového priznania podľazákona účinného do 30. novembra 2012.

Príklad:Poplatníkovi vznikla poplatková povinnosť z dôvo-du oprávnenia užívania nehnuteľnosť v priebehuroku 2011. Poplatník ohlasovaciu povinnosť nespl-nil v lehote 30 dní odo dňa vzniku poplatkovej po-vinnosti. Ak správca poplatku zistí túto skutočnosťv roku 2013, vyzve poplatníka na splnenie ohlaso-vacej povinnosti podľa predpisov účinných do30. novembra 2012.

150

Ak daňová povinnosť k dani z motorových vozidielvznikne do 31. decembra 2012, postupuje sapodľa predpisov účinných do 30. novembra 2012.

Príklad:Dňa 5. decembra 2012 daňovník kúpil vozidlo, kto-ré začal používať aj na podnikanie.Daňová povinnosť vznikla 6. decembra 2012, t. j.nasledujúcim dňom po dni použitia vozidla na pod-nikanie. Daňovník je povinný oznámiť vznik daňo-vej povinnosti do 30 dní od vzniku daňovej povin-nosti.Napriek skutočnosti, že v čase vzniku daňovej po-vinnosti je už účinná novela zákona o miestnychdaniach, vzhľadom na prechodné ustanovenia jepri aplikácii zákona o miestnych daniach pri vznikudaňovej povinnosti do 31. decembra 2012, t. j. dokonca zdaňovacieho obdobia r. 2012, potrebnépostupovať podľa predpisov účinných do 30. no-vembra 2012.

Odsek 2:Predmetné ustanovenie upravuje podávanie čiast-kového priznania u tých daňovníkov, ktorí podalidaňové priznanie podľa predpisov účinných do30. novembra 2012. Ak v priebehu zdaňovaciehoobdobia roku 2012, prípadne v nasledujúcich zda-ňovacích obdobiach vznikne daňovníkovi daňovápovinnosť k ďalšej nehnuteľnosti alebo daňová po-vinnosť zanikne pri niektorej z nehnuteľností, je po-vinný podať čiastkové priznanie do 31. januára prí-slušného zdaňovacieho obdobia.

Príklad:Daňovník v roku 2009 nadobudol záhradu, za ktorúpodal daňové priznanie k dani z nehnuteľností do31. 1. 2010. V roku 2012 nadobudol do vlastníctvabyt a garáž. V lehote do 31. 1. 2013 je povinný z dô-vodu vzniku daňovej povinnosti podať čiastkové pri-znanie k dani z nehnuteľností za byt a za garáž.

Príklad:Daňovník je vlastníkom rodinného domu, záhradya garáže, ktoré nadobudol v roku 2006. V lehote do31. 1. 2007 podal daňové priznanie k dani z nehnu-teľností za predmetné nehnuteľnosti. V roku 2012

daňovník na základe darovacej zmluvy previedolgaráž na dcéru, ktorá doteraz nevlastnila žiadnunehnuteľnosť.Z dôvodu zániku daňovej povinnosti (ku garáži) jedaňovník povinný podať čiastkové priznanie k daniz nehnuteľností do 31. 1. 2013 a dcéra je povinnáv lehote do 31. 1. 2013 podať priznanie k dani z ne-hnuteľností z dôvodu nadobudnutia garáže dovlastníctva, pretože ide o prvé vlastníctvo k nehnu-teľnosti.

Odseky 3 a 4:Novela zákona znížila 40-násobok sadzby danezo stavieb a sadzby dane z bytov na 10-násobok.Podľa prechodných ustanovení je správca danetento násobok povinný znížiť iba pri každej ďalšejzmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacíchobdobiach. Ak správca dane tento násobok ne-zníži, uplatní sa zákonná sadzba dane vo výške0,25 %.

Odsek 5:Pri vzniku daňovej povinnosti k dani za psa, k daniza predajné automaty a k dani za nevýherné hracieprístroje bol daňovník povinný podať oznámeniepodľa predpisov účinných do 30. novembra 2012.Ak daňovník podal oznámenie a následne muvznikne alebo zanikne daňová povinnosť od 1. de-cembra 2012 k týmto daniam, je povinný podaťčiastkové priznanie k dani za psa, k dani za pre-dajné automaty a k dani za nevýherné hracie prí-stroje alebo niektorej z nich, tak ako to upravujeustanovenie o podávaní čiastkového priznania.

Príklad:Daňovník podal oznámenie o vzniku daňovej po-vinnosti na dani za predajné automaty v roku2009. Dňa 13. 1. 2013 daňovník nadobudol ďalšietri predajné automaty, ktoré začne prevádzkovaťdňa 30. 1. 2013. Daňovníkovi vznikne daňová po-vinnosť prvým dňom kalendárneho mesiaca na-sledujúceho po mesiaci, v ktorom začal automatyprevádzkovať, t. j. 1. 2. 2013. V lehote do 30 dníodo dňa vzniku daňovej povinnosti je povinnýpodať čiastkové priznanie k dani za predajné au-tomaty.

151


Odsek 6:Ak daňovník k dani za psa, k dani za predajné au-tomaty a k dani za nevýherné hracie prístrojepodľapredpisov účinných do 30. novembra 2012 ne-podal oznámenie o vzniku daňovej povinnostik týmto daniam, v takomto prípade je povinnýpodať priznanie.

Odsek 7:Daň za psa, daň za predajné automaty a daň zanevýherné hracie prístroje boli daňovníci podľapredpisov účinných do 30. novembra 2012 povinnív ďalších zdaňovacích obdobiach zaplatiť bez vy-rubenia do 31. januára príslušnéhozdaňovaciehoobdobia. Od 1. decembra 2012, t. j. od účinnostinovely zákona, správca dane vyrubí tieto dane roz-hodnutím prvýkrát na zdaňovacie obdobie roku2013.

Odsek 8:Zákon účinný do 30. novembra 2012 upravoval vy-rubenie poplatku platobným výmerom a v určenomobdobí roku 2012 rozhodnutím, ak v obci nebol za-vedený množstvový zber. V prípade, že obec tentopoplatok nevyrubovala platobným výmerom a roz-hodnutím v predchádzajúcich určených obdo-biach, je povinná podľa novely zákona prvýkrát

vyrubiť tento poplatok rozhodnutím na zdaňovacieobdobie roku 2013.

K prílohe č. 1:Súčasťou zákona o miestnych daniach a miestnompoplatku za komunálne odpady a drobné stavebnéodpady sú aj prílohy. Príloha č. 1 upravuje hodnotuornej pôdy a trvalých trávnatých porastov v eu-rách. Podľa novely zákona sa v príloheč. 1 k záko-nu o miestnych daniach slovo trávnych porastovnahrádza slovom trávnatých porastov z dôvoduprílohy č. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografiea katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z.,ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Sloven-skej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľ-ností a o zápise vlastníckycha iných práv k nehnu-teľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskoršíchpredpisov v znení vyhlášky č. 74/2011 Z. z.

K prílohe č. 2:Príloha č. 2 upravuje hodnotu pozemku v euráchna m2 pri záhradách, zastavaných plochách a ná-dvoriach, ostatných plochách a stavebných po-zemkoch. V prílohe č. 2 v časti obec s počtom oby-vateľov k 1. januáru príslušného zdaňovacieho ob-dobia boli v tabuľke vypustené slová „kúpeľnémiesta“.

Ing. Lia Košalová

(komentár k § 84 až § 91, § 93, § 98, § 99, § 101, § 104f)

JUDr. Lýdia Pagáčová

(úvod, komentár k § 1 až § 16a, § 77 až § 83, § 98, § 99, § 99e až § 99h, § 100 až § 104f, k prílohám č. 1 a č. 2)

Ing. Elena Račková

(komentár k § 17 až § 76, § 98a, § 98b, § 99a až § 99d)

152

Základné princípy zdaňovania príjmovplynúcich z cezhraničných transakcií

Dnešný životný trend otvára priestory pre podnikanie nielen v rámci jednéhouzatvoreného štátneho celku, ale ponúka tiež príležitosti dosahovať príjmyv celosvetovom meradle. V tejto súvislosti však daňovníkom vznikajú daňovépovinnosti nielen v štáte svojej rezidencie, ale aj v štáte, v ktorom realizujú svo-je podnikateľské aktivity.

Pri transakciách presahujúcich hranice Slovenskej republiky je v súvislosti so zdaňovanímpríjmov plynúcich z týchto transakcií potrebné posudzovať nasledovné právne predpisy:

1. zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o dani z príjmov“),

2. príslušnú bilaterálnu zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluvao zamedzení dvojitého zdanenia“), ak takáto s daným štátom existuje,

3. právne predpisy EÚ, ak cezhraničná transakcia smeruje do členského štátu EÚ.

1. Zákon o dani z príjmovTento zákon je základným vnútroštátnym právnym predpisom upravujúcim zdaňova-nie príjmov fyzických a právnických osôb, ako aj spôsob platenia a vyberania dane.Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnostou (rezident Slovenskej republiky)zdaňuje na tomto území svoje „celosvetové“ príjmy, t. j. nielen príjmy plynúce zo zdro-jov na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), ale aj zo zdrojov v zahraničí.Dvoji-tému zdaneniu príjmov plynúcich zo zahraničia sa na území SR zamedzí metódou vy-ňatia príjmov alebo zápočtu dane v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdane-nia a zákonom o dani z príjmov.

2. Zmluva o zamedzení dvojitého zdaneniaSR má v súčasnosti viac ako 60 platných a účinných zmlúv o zamedzení dvojitéhozdanenia. Ich úlohou je vymedziť štát, ktorý má právo na zdanenie určitého príjmu pricezhraničných transakciách za účelom zabránenia dvojitého zdanenia, resp. dvojité-ho nezdanenia príjmu. Tieto zmluvy sú medzinárodnými zmluvami schválenými, rati-fikovanými a vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, ktoré v súlade s Ústa-vou SR majú prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Len príjem, ktorý je zdaniteľný aj v súlade so zákonom o dani z príjmov a aj v súladeso zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, môže byť naozaj zdanený. Ak príjem re-zidenta SR plynúci zo zahraničia je zdaniteľným príjmom na území SR, avšak prísluš-ná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia dáva právo na zdanenie daného príjmu

153

DAN

EA

ÚČ

TOVN

ÍCTV

OD

ÚPP

1/20

13

druhému zmluvnému štátu, nemôže byť tento príjem v SR zdanený. V tejto súvislostije tiež dôležité podotknúť, že zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia nemôže zakla-dať ťaživejšie zdanenie ako domáci právny predpis a naopak.

V prípadeneexistencie zmluvy o zamedzenídvojitého zdanenia sa príjemzdaňuje vý-lučne podľa slovenských vnútroštátnych právnych predpisov.

Príklad č. 1:Česká spoločnosť vykonáva na území SR stavebné práce v trvaní 8 mesiacov. V ktorom štáte budúpríjmy českej spoločnosti plynúce z týchto prác zdanené?V súlade so zákonom o dani z príjmov stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a mon-tážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti na nich presiahne 6 mesia-cov. To znamená, že česká spoločnosť spĺňa podmienky vzniku tzv. stavebnej stálej prevádzkarne naúzemí SR v súlade so slovenským vnútroštátnym právnym predpisom.Zmluva o zamedzenídvojitého zdanenia s Českou republikou však v článku 5 vymedzuje vznik staveb-nej stálej prevádzkarne až po uplynutí 12 mesiacov.Keďže ani zmluva, ani vnútroštátny právny predpis nesmú zakladať ťaživejšie zdanenie, v uvedenomprípade českej spoločnosti stála prevádzkareň na území SR nevzniká, a teda príjem dosahovaný zostavebnej činnosti vykonávanej na území SR je zdaniteľný v Českej republike.

Príklad č. 2:Česká spoločnosť poskytuje poradenské služby v oblasti personálneho manažmentu rôznym klientomna území SR v úhrne 12 mesiacov. Poradenstvo poskytuje vždy v priestoroch klientov, nemá na územíSR trvalé miesto na výkon týchto poradenských činností.V súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia s Českou republikou by českej spoločnostivznikla na území SR stála prevádzkareň z titulu poskytovania poradenských služieb, a teda príjmy pri-súditeľné tejto stálej prevádzkarni by boli zdaniteľné na území SR.Zákon o dani z príjmov však nevymedzuje vznik stálej prevádzkarne samotným uplynutím času pri po-skytovaní služieb na území SR (bez existencie trvalého miesta na výkon činností). Z uvedeného dôvo-du nie sú príjmy českej spoločnosti zdaniteľné v SR.

Príklad č. 3:Spoločnosť, ktorá je rezidentom Lichtenštajnska, prenajala slovenskej spoločnosti špecializované vý-robné zariadenie prostredníctvom operatívneho prenájmu. Ako odmenu za právo na použitie tejtotechnológie vypláca slovenská spoločnosť rezidentovi Lichtenštajnska licenčné poplatky. Ktorý štátmá právo na ich zdanenie?Keďže SR nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s Lichtenštajnskom, t. j. ide o tzv. ne-zmluvný štát, pri zdaňovaní predmetného príjmu sa postupuje výlučne podľa zákona o dani z príjmov.Slovenská spoločnosť zdaníplatby licenčných poplatkov na územíSR zrážkovou daňou vo výške 19 %.

3. Právne predpisy EÚZoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ v oblasti priamych daní je vyme-dzený v prílohe č. 2 zákona o dani z príjmov. Uvedené predpisy boli do zákona

154

o dani z príjmov implementované v súvislosti so vstupom SR do EÚ. Najčastejšiev praxi dochádza k uplatňovaniu smerníc týkajúcich sa:

� výplaty úrokov plynúcich fyzickým osobám (Smernica Rady 2003/48/ESz 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat úrokov),

� výplaty úrokov a licenčných poplatkov plynúcich zahraničnej závislej oso-be (Smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovaniauplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spo-ločnosťami rôznych členských štátov),

� výplaty dividend medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami (SmernicaRady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplat-ňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličnýchčlenských štátoch).

Príklad č. 4:Materská spoločnosť so sídlom v Poľsku poskytla pôžičku slovenskej dcérskej spoločnosti na obdobie5 rokov. Začiatok splácania pôžičky spolu s úrokmi je 1. 1. 2012 (predpokladáme, že dohodnutá úroko-vá sadzba zodpovedá nezávislej cene). Poľská spoločnosť má priamy podiel na základnom imaní slo-venskej spoločnosti od 1. 1. 2009 vo výške 90 %.V uvedenom prípade ide o výplatu úrokov medzi zahraničnými závislými osobami v rámci EÚ, a pretoje okrem zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia nevyhnutné brať do úvahy aj právne predpisy EÚ(Smernica Rady 2003/49/ES) a ustanovenia zákona o dani z príjmov, v ktorých sú tieto predpisy EÚtransponované [§ 13 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov].Podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Poľskom sú úroky vyplácané rezidentovi Poľska zozdrojov na území SR zdaniteľné v SR. Daň takto uložená nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.Avšak v predmetnom prípade budú úroky oslobodené od dane na území SR, pretože všetky podmien-ky oslobodenia vymedzené v Smernici Rady 2003/49/ES a v § 13 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príj-mov sú v predmetnom prípade splnené:

� úroky vypláca slovenská právnická osoba inej právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členskéhoštátu EÚ (Poľsko) a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov,

� do dňa výplaty príjmu(1. 1. 2012) počas obdobia najmenej 24 mesiacov bezprostredne nasledujú-cich po sebe konečný príjemca úrokového príjmu (poľská spoločnosť) má najmenej 25 % priamypodiel na základnom imaní vyplácajúcej spoločnosti (slovenská spoločnosť).

Z uvedeného vyplýva, že úroky z poskytnutej pôžičky vyplácané slovenskou spoločnosťou poľskej ma-terskej spoločnosti sú oslobodené od zdanenia na územíSR aj napriek skutočnosti, že zmluva o zame-dzení dvojitého zdanenia umožňuje predmetný úrok na našom území zdaniť.

Príklad č. 5:Vychádzame zo znenia príkladu č. 4, avšak poľská materská spoločnosť má priamy podiel na základ-nom imaní slovenskej spoločnosti vo výške 50 % až od 1. 1. 2011.Úroky v tomto prípadenebudú v roku 2012 od dane oslobodené z dôvodu, že podmienka na oslobode-nie z titulu existencie podielu na základnom imaní slovenskej spoločnosti dlhšie ako 24 mesiacov predvýplatou úrokov nie je splnená.

155

Základné princípy zdaňovania príjmov z cezhraničných transakcií

Príklad č. 6:Slovenská banka vypláca fyzickej osobe, rezidentovi Nemecka, úrokový príjem z vkladu na bežnom účte.Keďže je výplata úrokov fyzickým osobám v rámci EÚ upravená Smernicou Rady 2003/48/ES, je nevy-hnutné brať do úvahy povinnosti z nej vyplývajúce (úprava v § 49a ods. 7 zákona o dani z príjmov).Tieto úroky budú zdanené na území Nemecka, slovenská banka je však v tomto prípade vyplácajúcimzástupcom, ktorý je povinný oznámiť každoročne do 31. marca po uplynutí kalendárneho roka správ-covi dane meno, priezvisko, trvalý pobyt tejto fyzickej osoby a jej daňové identifikačné číslo pridelenév štáte, v ktorom je daňovníkoms neobmedzenou daňovou povinnostou, t. j. v uvedenom prípadev Ne-mecku, alebo ak jej daňové identifikačné číslonebolo pridelené, dátum, miesto narodenia a sumu tohtopríjmu za predchádzajúci kalendárny rok. Ak bol úrokový príjem pripísaný na účet fyzickej osoby zria-dený v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, v oznámení sa uvedie aj číslo tohto účtu a názovbanky alebo pobočky zahraničnej banky; ak úrokový príjem nebol pripísaný na účet fyzickej osoby,v oznámení sa uvedie spôsob jeho poukázania alebo pripísania.

Príklad č. 7:Zahraničná spoločnosť, ktorá sídli v Luxembursku, vypláca slovenskej fyzickej osobe úroky z vkladu nabežnom účte.Na uvedenú situáciu sa rovnako vzťahujú ustanovenia Smernice Rady 2003/48/ES. Luxembursko jevšak na zozname štátov (uvedený v prílohe č. 3 zákona o dani z príjmov), ktoré v súlade so SmernicouRady 2003/48/ES v rámci prechodného obdobia neuplatňujú automatickú výmenu informácií o úroko-vých príjmoch dosiahnutých nerezidentmi na ich území, avšak počas tohto prechodného obdobiauplatňujú na dané platby úrokov zrážkovú daň (od 1. 7. 2011 do ukončenia prechodného obdobia vovýške 35 %).V Luxembursku bude teda z úrokovej platby zrazená daň vo výške 35 %. SR zamedzí dvojitému zda-neniu tohto úrokového príjmu metódou zápočtu dane, t. j. daň sa započíta na daňovú povinnosť v SR.Ak takto zrazená daň z úrokového príjmu je vyššia ako celková daňová povinnosť daňovníka,rozdiel sapovažuje za daňový preplatok.

4. Základné princípy zdaňovania príjmov plynúcichz obchodných vzťahov so zahraničným daňovníkom

Obchodné vzťahy rezidenta SR so zahraničným daňovníkom môžu mať rôzneformy, a teda aj rôzne spôsoby zdanenia a z toho vyplývajúce povinnosti na územíSR. Nižšie uvádzame základné princípy zdaňovania príjmov z takýchto transakcií vovzťahu k štátom, s ktorými SR má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.Pri nezmluvných štátoch sú príjmy zdaňované len v súlade s vnútroštátnou le-gislatívou príslušného štátu.

4.1 Poskytovanie služieb

Jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich foriem cezhraničnej transakcie rezidentov SRje poskytovanie služieb v zahraničí. V prípadeštátov, s ktorými SR má uzavretú zmlu-vu o zamedzení dvojitého zdanenia, je základným princípom zdaňovania príjmu

156

plynúceho rezidentovi SR z poskytovania služieb zahraničnému daňovníkovi zdane-nie v štáte rezidencie daňovníka poskytujúceho služby, v uvedenom prípadev SR. Právo na zdanenie v štáte poskytnutia služby vzniká iba v prípade, ak sú službyv zahraničí poskytované prostredníctvomstálej prevádzkarne tam umiestnenej.

Pod pojmom stála prevádzkareň sa vo všeobecnosti rozumie trvalé miesto na podni-kanie, prostredníctvom ktorého podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť(ide najmä o miesto vedenia, pobočku, kanceláriu, dielňu).

Podstatným faktorom vzniku stálej prevádzkarne je (geografická a časová) stálosť vý-konu činností v zahraničí. V prípade jednorazovo vykonávanej činnosti sa miesto napodnikanie považuje za trvalé, ak doba poskytovania služby presiahne 6 mesiacov.

Pri stavebných a montážnych projektoch sa toto obdobie líši v rozmedzí od šiestichdo dvanástich mesiacov v jednotlivých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia.

Stálou prevádzkarňou je aj osoba, ktorá koná v mene zahraničného daňovníka, ne-rezidenta SR, a sústavne alebo opakovane prerokováva alebo uzatvára v jeho menezmluvy na základe splnomocnenia.

Príklad č. 8:Fyzická osoba, rezident SR, poskytuje účtovnícke služby pre rôzne subjekty na území SR. Rozhodnesa rozšíriť svoje pôsobenie aj do Českej republiky, kde si na tento účel prenajme kanceláriu. V ktoromštáte budú zdanené príjmy z činností vykonávaných v Českej republike?V tomto prípadesa zriadenie kancelárie v Českej republike považuje za indikátor stálosti (či už geogra-fickej, alebo časovej) výkonu činností na tomto území. Kancelária zakladá vznik stálej prevádzkarneslovenskému daňovníkovi v Českej republike a príjmy plynúce zo služieb poskytovaných prostredníc-tvom nej sú zdaniteľné v Českej republike, a to podľa českých právnych predpisov.

Príklad č. 9:Slovenská spoločnosť poskytuje účtovníckeslužby na území SR pre rôzne subjekty. Má však aj klientav Českej republike, ktorého pravidelne navštevuje zamestnanec slovenskej spoločnosti za účelomprevzatia účtovných podkladov. Zakladá táto činnosť na území Českej republiky stálu prevádzkareňslovenskej spoločnosti?V predmetnom prípade nie sú zamestnancovi slovenskej spoločnosti priestory českého klienta k dispozíciina poskytovanie účtovníckych služieb, a preto ani nie sú považované za trvalé miesto, prostredníctvom kto-rého by slovenská spoločnosť vykonávala svoje činnosti v Českej republike, t. j. stála prevádzkareň nevzni-ká. Príjmy slovenskej spoločnosti plynúce od českého klienta sú zdaniteľné na území SR.

Príklad č. 10:Rezident SR uzatvoril s českým dodávateľom zmluvu na realizáciu stavebného projektu na území SRv trvaní 10 mesiacov. Z dôvodu technických problémov a nútenej prestávky kvôli nepriaznivému poča-siu sa však dĺžka trvania stavebných prác na území SR predĺžila na 13 mesiacov.V zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia s Českou republikou je uvedené, že stavebné činnosti za-kladajú stálu prevádzkareň, ak tieto trvajú dlhšie ako 12 mesiacov. Aj napriek skutočnosti, že zákono dani z príjmov ustanovuje kratšiu dobu výkonu činností potrebnú pre vznik tzv. stavebnej stálej

157


prevádzkarne (6 mesiacov), berie sa do úvahy dlhšie obdobie vymedzené v zmluve o zamedzenídvoji-tého zdanenia (menej ťaživé).Pri posudzovaní dĺžky trvania stavebných prác sa berú do úvahy aj prestávky z dôvodu sezónnosti,technických problémov, nepriaznivého počasia. Českému dodávateľovi teda na územíSR vzniká stálaprevádzkareň, a to momentom začatia prác. Príjmy z nej plynúce budú zdanené v SR.

Príklad č. 11:Rakúska spoločnosť vyfakturovala slovenskej spoločnosti za poradenské a konzultačné služby. Kdesa zdaňujú príjmy rakúskej spoločnosti?V uvedenom prípade je pre posúdenie práva na zdanenie uvedeného príjmu potrebné skúmať miestoposkytnutia služieb, dĺžku ich trvania, ako aj skutočnosť, či išlo o jednorazovú alebo opakovanú čin-nosť. Bez poznania týchto skutočností nie je možné posúdiť vznik stálej prevádzkarne na území SR,a teda ani štát, ktorý má právo na zdanenie príjmov.Napríklad predpokladáme, že rakúska spoločnosť vykonávala predmetné služby priamo u slovenskejspoločnosti vo vyčlenenej kancelárii, ktorú mala rakúska spoločnosť neustále k dispozícii a slovenskáspoločnosť si ju najala na konzultácie v súvislosti s implementáciou softvérového programu v trvaní3 mesiacov. V takomto prípade nie je splnený časový test trvania jednorazového projektu, a preto súpríjmy rakúskej spoločnosti zdaniteľné v Rakúsku.

4.2 Úroky a licenčné poplatky

Ďalším relatívne rozšíreným typom platieb vo vzťahu k zahraničiu je výplata úrokova licenčných poplatkov. Rezident SR môže byť v pozícii:

� príjemcu úrokového príjmu alebo licenčného poplatku plynúceho zo zahra-ničia,

� platiteľa úrokového príjmu alebo licenčného poplatku do zahraničia.

Úroky a licenčné poplatky sú vo všeobecnosti zdaňované v štáte rezidencie príjemcu.Vybrané zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia umožňujú zdanenie aj v štáte zdroja,t. j. v štáte, v ktorom je platiteľ úroku alebo licenčného poplatku rezidentom, avšakzmluva ďalej určuje maximálnu sadzbu dane, ktorá môže byť v štáte zdroja uplatnená.

Príklad č. 12:Slovenská spoločnosť poskytla pôžičku poľskej spoločnosti a z tejto plynú slovenskej spoločnosti úro-kové príjmy zo zdrojov v Poľsku (v uvedenom prípade ide o nezávislé osoby). Ktorý štát má právo nazdanenie úrokov?V súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenou s Poľskom má právo na zdaneniepredmetných úrokov Poľsko ako štát zdroja príjmu, avšak daň takto uložená nepresiahne 10 % hrubejsumy úrokov. Z uvedeného vyplýva, že slovenská spoločnosť dostane vyplatené úroky zníženéo 10 %sumu dane zaplatenej v Poľsku, ktorú si následne započíta na úhradu dane na území SR v podanomdaňovom priznaní.

Príklad č. 13:Slovenská spoločnosť si prenajala od českej spoločnosti technologickú linku formou operatívneho

158

prenájmu, za čo českej spoločnosti plynú príjmy zo zdrojov v SR. Ktorý štát má právo na zdanenietýchto príjmov?Predmetné príjmy z operatívneho prenájmu hnuteľných vecí sú považované za licenčné poplatky a spa-dajú do rámca článku 12 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Českou republikou. Licenčné poplat-ky platené za použitie alebo právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia,ktorých zdroj je na území SR, sú zdaniteľné na tomto území. Avšak v súlade s príslušnou zmluvou o za-medzení dvojitého zdanenia daň nesmie presiahnuť 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.V uvedenom prípadeslovenská spoločnosť je povinná zraziť daň vo výške 10 % z platby licenčného po-platku pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaníúhrady v prospech českej spoločnosti. Rovnako je slo-venská spoločnosť ako platiteľ dane povinná zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pät-násteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Súčasne je povinná predložiťsprávcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane.

4.3 Závislá činnosť

Pri riešení spôsobu zdanenia rôznych typov príjmov vznikajúcich v cezhraničných si-tuáciách je potrebné spomenúť aj zdaňovanie príjmov rezidentov SR zo závislej čin-nosti za prácu vykonávanú v zahraničí.

Všeobecným pravidlom pri zamestnaní v zahraničí je zdanenie v štáte výkonu za-mestnania. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia však ustanovujú aj výnimkuz takéhoto pravidla, na základe ktorej sa môžu mzdy zamestnanca za prácu vykona-nú v zahraničí zdaniť v štáte rezidencie tohto zamestnanca, t. j. v SR. Musia však byťsplnené všetky 3 podmienky uvedené v zmluve:

a) príjemca sa nezdržiava v druhom štáte počas príslušného kalendárneho roka dlh-šie ako 183 dní a

b) mzdy sa vyplácajú osobou alebo za osobu, ktorá nemá bydlisko či sídlo v tomtodruhom štáte a

c) mzdy nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má osoba, ktorá mzdy platí,v tomto druhom štáte.

Príklad č. 14:Slovenská spoločnosť vykonáva na území Nemecka stavebné práce počas 16 mesiacov prostredníctvomsvojich zamestnancov – rezidentov SR. Títo zamestnanci sa na stavbe striedajú a v konečnom dôsledku sana území Nemecka ani jeden z nich nezdržiava počas predmetného obdobia dlhšie ako 183 dní.Na základe všeobecného pravidla zdanenia príjmov zo závislej činnosti by zamestnanci slovenskejspoločnosti mali byť zdaňovaní v Nemecku, pretože prácu vykonávajú na tomto území. Avšak z dôvo-du, že sa títo v Nemecku zdržiavali v kalendárnom roku kratšie ako 183 dní [podmienka uvedená podpísmenom a) vyššie je splnená], môžeme skúmať splnenie aj zostávajúcich dvoch podmienok, po spl-není ktorých by príjmy zamestnancov mohli byť zdanené v SR. Odmeny za stavebné činnosti im vyplá-ca slovenský zamestnávateľ, ktorý je rezidentom SR, a teda aj druhá podmienka uvedená pod písme-nom b) vyššie je splnená. Keďže slovenskej spoločnosti v uvedenom prípade vznikla v Nemeckutzv. stavebná stála prevádzkareň (práce trvali dlhšie ako 12 mesiacov), posledná podmienka uvedená

159


pod písmenomc) nie je splnená, a teda príjmy zamestnancov slovenskej spoločnosti za práce vykoná-vané na stavbe v Nemecku budú zdanené v Nemecku.

4.4 Zabezpečenie dane

Zabezpečenie dane na území SR vykonáva platiteľ príjmu, ak:

� správca dane rozhodne, aby platiteľ príjmu (fyzická alebo právnická osoba) pripeňažnom plnení poskytnutom inému daňovníkovi zrážal na zabezpečenie danesumu zodpovedajúcu 9,5 % z peňažného plnenia alebo

� platiteľ príjmu vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady v prospech da-ňovníka s obmedzenou daňovou povinnostou (okrem daňovníka členskéhoštátu EÚ) zo zdaniteľných príjmov vo výške 19 %.

Zabezpečenie dane sa však nevykoná:

� z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou,

� z príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa zráža preddavok na daň,

� ak daňovník predloží potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daňpodľa § 34 alebo § 42 zákona o dani z príjmov.

Sumy na zabezpečenie dane sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého kalendárne-ho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane. Tútoskutočnosť platiteľ príjmu rovnako oznamuje miestne príslušnému správcovi danedaňovníka. Zároveň je v prípade správne zabezpečenej dane možné na základe roz-hodnutia správcu dane považovať daňovú povinnosť za splnenú, ak daňovníknepodádaňové priznanie.

Príklad č. 15:Zahraničný daňovník, rezident Nórska, vlastnína území SR nehnuteľnosť, ktorú predáva slovenskémudaňovníkovi za 100 000€. Je z úhrady slovenského daňovníka potrebné zabezpečiť daň?Podmienkou uplatnenia zabezpečenia dane je, aby:

� platiteľ príjmu vyplácal tento príjem rezidentovi nečlenského štátu EÚ,

� tento príjem bol zdaniteľným príjmom na území SR (vymedzený v § 16 zákona o dani z príjmova v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia),

� príjem nepodliehal zrážkovej dani ani sa z neho neplatili preddavky na daň.

V § 16 zákona o dani z príjmov je vymedzené, že príjmom nerezidenta SR je aj príjem z prevodu, ná-jomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na územíSR, t. j. predmetný príjem je zdaniteľnýv súlade so slovenskou vnútroštátnou legislatívou. Tento príjem je rovnako zdaniteľný na území SRv súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (zdanenie v štáte, v ktorom sa nehnu-teľnosť nachádza). Predpokladáme tiež, že z daného príjmu z predaja nehnuteľnosti sa neplatili pred-davky na daň.Slovenský daňovníkako platiteľ príjmu je v tomto prípadepovinný odviesť sumu zabezpečenej dane vovýške 19 000 € svojmu miestne príslušnému správcovi dane do pätnásteho dňa mesiaca

160

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola dohodnutá cena vyplatená. Zahraničnému daňovníkovi takbude vyplatená suma 81 000 €.

Príklad č. 16:Zahraničný daňovník, rezident Českej republiky, je vlastníkom nehnuteľnosti umiestnenej na územíSR, ktorú prenajíma slovenskému daňovníkovi. Je z platieb za nájomné potrebné zabezpečiť daň?V súlade s § 16 zákona o dani z príjmov sú platby nájomného za nehnuteľnosť umiestnenú na územíSR plynúce nerezidentovi SR zdaniteľným príjmom na území SR. Aj v súlade so zmluvou o zamedzenídvojitého zdanenia uzatvorenou s Českou republikou má právo na zdanenie predmetného príjmu SR.Avšak pretože daňovník, ktorému plynie tento príjem, je rezidentom členského štátu EÚ, nie je možnéz platieb nájomného v uvedenom prípade zraziť sumu na zabezpečenie dane.

4.5 Zamedzenie dvojitého zdanenia

V súvislosti s daňovými povinnosťami rezidentov SR pri vyššie popísanýchcezhranič-ných transakciách je potrebné bližšie sa venovať aj spôsobu zamedzenia dvojitéhozdanenia príjmov plynúcich zo zahraničia na území SR.

Dvojitému zdaneniu sa zamedzí prostredníctvom dvoch metód:

� metódou vyňatia príjmov,

� metódou zápočtu dane,

ktoré sú upravené v § 45 zákona o dani z príjmov.

Rezident SR podlieha na území SR zdaneniu z celosvetových príjmov, t. j. z príj-mov plynúcich zo zdrojov na územíSR a zo zdrojov v zahraničí.K dvojitému zdaneniupríjmov, ktoré už boli zdanené v zahraničí, však nedôjde práve uplatnením jednejz vyššie uvedených metód. To, ktorá z metód sa na daný typ príjmuuplatní, určuje prí-slušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia.

Pri metóde vyňatia príjmov sa vynímajú príjmy (základy dane) zdanené v zahraničí,t. j. v uvedenom prípade nevzniká rezidentovi SR žiadna dodatočná daňová povin-nosť na území SR.

Pri metóde zápočtu dane sa daň zaplatená v zahraničí započíta na daňovú povin-nosť v SR najviac sumou, ktorá môže byť v zahraničí vyberaná v súlade so zmluvouo zamedzení dvojitého zdanenia. Zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pri-padajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Percento dane na účely zápočtusa počíta ako pomer príjmov (základov dane) zo zahraničia k celkovému základudane rezidenta SR. Ak má štát zdroja príjmu nižšie daňové zaťaženie v porovnaní soSR, resp. ak štát zdroja v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia má ná-rok na zdanenie príjmu iba v určitej výške (napr. 10 %), uzná sa rezidentovi SR na zá-počet iba daň v takejto výške.

161


Zákon o dani z príjmov vymedzuje navyše situácie, pri ktorých sa môže uplatniť me-tóda vyňatia príjmov. Ide o prípady, ak rezidentovi SR plynú príjmy zo závislejčinnosti:

� za prácu vykonávanú pre EÚ a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanenév prospech všeobecného rozpočtu EÚ alebo

� zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu a tieto príjmyboli v zahraničí preukázateľne zdanené,

� zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým SR má uzavretú zmluvu a tieto príjmy boliv zahraničí preukázateľne zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší(aj ak zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia ukladá povinnosť použiť metóduzápočtu dane).

Príklad č. 17:Rezident SR poberá príjmyzo závislej činnosti vykonávanej na územíČeskej republiky. Tieto príjmysúzdanené v Českej republike. Má daňovník povinnosť uviesť príjmy v daňovom priznaní v SR a ako sazamedzí ich dvojitému zdaneniu?Pretože daňovník v uvedenom prípade je rezidentom SR, musí predmetné príjmy plynúce zo zdrojovv Českej republike uviesť v podanom daňovom priznaní na území SR. Aj napriek skutočnosti, že podľazmluvy o zamedzenídvojitého zdanenia sa na elimináciu dvojitého zdanenia v štáte rezidencie daňov-níka má uplatniť metóda zápočtu dane, zákon o dani z príjmov umožňuje takémuto daňovníkovi vyňaťpredmetné príjmy zo zdanenia v SR, ak

� tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené a

� je tento postup pre daňovníka výhodnejší.

Príklad č. 18:Rezidentovi SR plynú nasledovné typy príjmov z Rakúska:

� licenčné poplatky z operatívneho prenájmu obrábacieho zariadenia poskytnutého rakúskemu da-ňovníkovi,

� z predaja nehnuteľnosti umiestnenej na území Rakúska,

� úroky z poskytnutej pôžičky rakúskej spoločnosti.

Ako sa zamedzí dvojitému zdaneniu na území SR?Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorená s Rakúskom umožňuje použiť obidve metódy nazamedzenie dvojitého zdanenia. Všeobecnou metódou je metóda vyňatia príjmov, avšak pri dividen-dách, licenčných poplatkoch, tantiémach a príjmoch umelcov a športovcov sa uplatňuje metóda zá-počtu dane. Rezident SR tak v podanom daňovom priznaní postupuje nasledovne:

� Licenčné poplatky vyplatené z Rakúska za použitie alebo za právo na použitie priemyselného,obchodného alebo vedeckého zariadenia sú v súlade so zmluvou zdaniteľné v štáte zdroja, tedav Rakúsku, najviac však vo výške 5 % hrubej sumy licenčných poplatkov. Rezident SR si môžedaň vo výške 5 % započítať na daňovú povinnosť na území SR.

162

� Príjmy z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v Rakúsku sú zdaniteľné v Rakúsku podľa ra-kúskych vnútroštátnych daňových predpisov. Rezident SR je však povinný uviesť tieto príjmyv da-ňovom priznaní na území SR, avšak následne ich vyjme zo zdanenia.

� Úroky vyplácané z Rakúska rezidentovi SR sú v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zda-nenia zdaniteľné v štáte rezidencie príjemcu úrokovej platby, t. j. v SR. V tomto prípade sa tedaneuplatňuje žiadna z metód zamedzenia dvojitého zdanenia, pretože v Rakúsku príjmy nie súzdaniteľné, a teda k dvojitému zdaneniu nedôjde. Rezident SR ich zdaňuje na území SR v súladeso slovenskou vnútroštátnou legislatívou.

4.6 Registračná a oznamovacia povinnosť

Registračné a oznamovacie povinnosti pre daň z príjmov ustanovuje od 1. januára2012 § 49a zákona o dani z príjmov.

Registrácia

Základnou registračnou povinnosťou fyzickej alebo právnickej osoby je registráciau správcu dane v prípade získania povolenia na podnikanie alebo oprávnenia napodnikanie, a to do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom zís-kala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie.

Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná na základe vyššie uvedenej skutočnosti a za-čala vykonávať na území SR inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo tu prena-jala nehnuteľnosť okrem pozemku, je povinná sa registrovať do konca kalendárnehomesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom táto skutočnosť nastala.

Fyzickej osobe alebo právnickej osobe nezaregistrovanej podľa vyššie uvedenýchskutočností, ktorá zráža daň alebo preddavky na daň, vzniká povinnosť registrovaťsa ako platiteľ dane do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktoromjej vznikla povinnosť zrážať preddavky na daň alebo daň.

Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je registrovaná na základe vyššieuvedených skutočností, vznikla na území SR stála prevádzkareň, je povinná požia-dať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca,v ktorom vznikla stála prevádzkareň.

Oznámenie

Ak už daňovník je registrovaný na základe niektorej z vyššie uvedených skutočnos-tí, musí správcovi dane oznámiť skutočnosť, že:

� sa stal platiteľom dane,

� mu vznikla na území SR stála prevádzkareň,

� došlo k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa zákonao dani z príjmov, najmä ak mu zanikne daňová povinnosť.

163


Oznamovacia povinnosť vzniká tiež:

� fyzickej a právnickej osobe, ktorá má príjmyz podnikateľskej činnosti, z inej samo-statnej zárobkovej činnosti a z prenájmu a ktorá v rámci tejto činnosti uskutočnilaúhradu zdaniteľného príjmu v hotovosti fyzickej osobe neevidovanú v elektronic-kej registračnej pokladnici tejto fyzickej osoby a z úhrady nezrazila alebo nevy-brala preddavok na daň alebo daň, ak celková suma takýchto úhrad tej istej fy-zickej osobe presiahne za kalendárny rok sumu 5 000 €. Oznámenie je potreb-né zaslať v lehote do 31. marca roka nasledujúceho po roku, v ktorom takútoúhradu v hotovosti uskutočnila;

� daňovníkovi s trvalým pobytom alebo so sídlom na území SR a daňovníkovi, ktorýmá na území SR stálu prevádzkareň, ak uzatvorí zmluvu s daňovníkom so síd-lom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže tomuto daňovníkovivzniknúť na území SR stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnan-cov, a to do pätnástich dní po uzatvorení takej zmluvy;

� fyzickej osobe alebo právnickej osobe vrátane stálej prevádzkarne, ktorá vyplá-ca, poukazuje alebo pripisuje úrokový príjem fyzickej osobe, ktorá je daňovní-kom členského štátu EÚ, závislého územia uvedeného v prílohe č. 4 alebo úze-mia tretieho štátu uvedeného v prílohe č. 5 (bližšie v príklade č. 6 a 7).

4.7 Zjednodušený postup rezidenta SR, ak dosahuje príjemzo zahraničia

1. Zistiť existenciu zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.2. Správne kvalifikovať typ príjmu, ktorý plynie z cezhraničnej transakcie.3. Určiť štát, ktorý má právo na zdanenie v súlade so zmluvou o zamedzenídvojitého

zdanenia, zákonom o dani z príjmov, príp. právnymi predpismi EÚ.4. Ak je tento príjemzdanený v zahraničí, daňovník je z titulu rezidencie na územíSR

povinný uviesť tento príjem tiež v daňovom priznaní v SR.5. Zamedziť dvojitému zdaneniu (metóda zápočtu dane alebo metóda vyňatia príjmov).

4.8 Zjednodušený postup rezidenta SR, ak vypláca príjemdo zahraničia

1. Zistiť existenciu zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.2. Správne kvalifikovať typ príjmu, ktorý vypláca do zahraničia.3. Určiť štát, ktorý má právo na zdanenie v súlade so zmluvou o zamedzenídvojitého

zdanenia, zákonom o dani z príjmov, príp. právnymi predpismi EÚ.4. Ak je tento príjem zdaniteľný v SR daňou vyberanou zrážkou, slovenský daňovník musí

splniť povinnosti platiteľa dane, t. j. zraziť daň vo výške uvedenej v zmluve (resp. v do-mácom právnom predpise, ak táto sadzba by bola nižšia), zrazenú daň odviesťsprávcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci ka-lendárny mesiac, predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane.

Ing. Jana Neštinováodborníčka na daň z príjmov

164

Príjmy členov volebných komisiípodľa pripravovaných zmien zákonov

V tomto príspevku svoju pozornosť sústredíme na príjmy členov volebných ko-misií z aspektu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej aj „ZDP“), ako aj ďalších právnych noriem. V parlamente je pri-pravený po prvom čítaní návrh novely ZDP.

V 1. bode navrhovanej novely ZDP nejde o žiadnu vecnú zmenu v ZDP a v nadväznostina to ani v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov(ďalej len „ZSP“), ani v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a do-plnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých záko-nov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), v pod-state sa len nepriamo spresňuje, že z príjmov člena volebnej komisie sa naďalej:

� nebude platiť poistné na sociálne poistenie (čl. II tohto zákona) a na druhejstrane sa naďalej

� bude platiť poistné na zdravotné poistenie (čl. III tohto zákona). Ide leno technickú úpravu.

V dôvodovej správe sa k tomuto bodu uvádza: „Na základe zásadnej pripomienkyMinisterstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR boli v rámci § 5 zákona (príjmy zo zá-vislej činnosti) vyčlenené niektoré špecifické druhy týchto príjmov, ktoré zostávajú zda-niteľnými príjmami, ale nevstupujú do vymeriavacích základov na sociálne poistenie.“

Poznámka:Ide napr. o príjmy podľa § 52 ods. 4 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnychkrajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. V zmysle § 52„Nároky členov volebných komisií“ tohto zákona funkcia člena volebnej komisie je čestná funkcia.Člen volebnej komisie nesmie byť pre výkon svojej funkcie obmedzený v právach a nárokoch vyplý-vajúcich z jeho pracovného pomeru alebo z obdobného pracovného vzťahu; predovšetkým má nárokna pracovné voľno s náhradou mzdy, prípadne ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, na ná-hradu, ktorá sa rovná pomernej časti minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odme-ňovaných mesačnou mzdou. Zamestnávateľ, ktorý vyplatil náhradu mzdy podľa odseku 1, má nárokna úhradu vyplatenej sumy. Člen a zapisovateľ okrskovej volebnej komisie má nárok na odmenu zavýkon funkcie v čase, keď nemá nárok na náhradu mzdy podľa odseku 1.

Podrobnejšie k tejto problematike:

V ZDP sa v § 5 (Príjmy zo závislej činnosti) odsek 1 dopĺňa písmenami j) a k), ktoré znejú:

„j) odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie,predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára,

165

DAN

EA

ÚČ

TOVN

ÍCTV

OD

ÚPP

1/20

13

k) nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľomdane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku,poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa oso-bitného predpisu21) alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia.“

Z § 5 ods. 1 písm. d) ZDP sa vyčleňujú príjmy člena volebnej komisie do samo-statného nového písmena j), takže tento príjem už nie je obsiahnutý v poznám-ke pod čiarou k odkazu 5 uvedenému v § 3 ods. 1 písm. a) ZSP, preto sa na cieleZSP nepovažuje za príjem zo závislej činnosti (ďalej aj „ZČ“) a nevstupuje do vyme-riavacieho základu. Zo znenia § 3 ods. 1 písm. a) ZSP naďalej vyplýva, že do vyme-riavacieho základu nepatria ani nepeňažné príjmy z predchádzajúceho právnehovzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti.

Zároveň čl. II tohto zákona tvorí novela ZSP. V § 4 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a čle-na volebnej komisie“ ako nadbytočné.

Poznámka:Ustanovenia § 4 ods. 1, 2 a nasledujúce ZSP sa novelou č. 252/2012 Z. z. významne menia (ide napr.o dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), ale s účinnosťou až od 1. 1. 2013.

§ 4 ZSP – Zamestnanec(1) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamest-nanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa§ 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vy-konávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vy-učovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakla-dá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnomvzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, žiaka strednej školy a štu-denta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe (vypúšťajú sa slová„a člena volebnej komisie“).

Napriek tomu tieto príjmy nevstupujú do vymeriavacieho základu pre SP, keď-že zmenou ZDP – vyčlenením tohto príjmu z § 5 ods. 1 písm. d) a zaradením donového písmena j) – nie je tento príjem v poznámke k odkazu 5, takže nejdeo príjem zo ZČ uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) ZSP a v nadväznosti na § 14 a § 15ZSP sa poistné z tohto príjmu neplatí.

§ 3 ZSP – Zárobková činnosť(1) Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá máprednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu,ktorý zakladáa) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,5) okrem nepeňažného príjmu

z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľaosobitného predpisu,5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,

b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.6)

166

(2) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa oso-bitného predpisu7) preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.(3) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa oso-bitného predpisu,7) ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahochsociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu4) alebo sauplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Podľa § 6 ods. 1 ZSP poistenec je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená,dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.V zmysle § 14 ods. 1 ZSP povinne nemocensky poistení sú tí zamestnanci, ktorísú uvedení v § 4 ods. 1 ZSP a v zmysle § 15 ods. 1 povinne dôchodkovo poistenísú tí zamestnanci, ktorí sú uvedení v § 4 ods. 1 a 2 ZSP.

K čl. II – k zákonu o zdravotnom poistení v nadväznosti na bod 1 novely:Tieto príjmyčlena volebnej komisie naďalej vstupujú do vymeriavacieho základu.

Podľa § 13 ods. 1 vymeriavací základ zamestnanca tvorí plnenie podľa § 10bods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 zákona o zdravotnom poistení, pričom v § 10bods. 1 písm. a) je pri práve na príjem zo ZČ uvedený odkaz 18:

V poznámke pod čiarou k odkazu 18 sú po tejto novelizácii uvedené príjmy: § 5ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2 a 3 ZDP.

Príklad:Pán Veselý je časť zdaňovacieho obdobia nezamestnaný. Predpokladajme, že – tak ako občas v uply-nulom období – bude členom volebnej komisie. V zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 303/2001 Z. z. člena zapisovateľ okrskovej volebnej komisie má nárok na odmenu za výkon funkcie. Z týchto príjmov sapoistné na sociálne poistenie neplatí, ale vyplácajúci subjekt zrazí a odvedie poistné na zdravotné po-istenie a v súlade s § 35 ZDP preddavok na daň z príjmov. Potvrdenie o tomto príjme priloží buď k žia-dosti o vykonanie ročného zúčtovania, alebo k daňovému priznaniu.

Podľa § 5 ZDP príjmami zo závislej činnosti o. i. sú aj odmeny za výkon funkcie čle-nov volebných komisií a zapisovateľov komisií pre referendum.

V ustanovení§ 5 ods. 2 ZDP je o. i. uvedené: „Príjmamipodľa odseku 1 sú bez ohľaduna ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vy-plácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia da-ňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov(ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.“

Na ciele ZDP sa teda za zamestnávateľa považuje aj taký subjekt, ktorý nie je za-mestnávateľom podľa Zákonníka práce.

Na tohto zamestnávateľa sa vzťahujú všetky práva a povinnosti platiteľa danevyplývajúce zo ZDP, napr. povinnosť zdaňovať vyplácané sumy (§ 35, resp. § 43ZDP), vykonať za ustanovených podmienok ročné zúčtovanie (§ 38), vystaviťpotvrdenia podľa § 39 ods. 5 ZDP atď.

Ing. Valéria Jarinkovičováodborníčka na daň z príjmov FO

167

Príjmy členov volebných komisií

Zmeny pri zdaňovaní príjmovz duševného vlastníctva

V tomto príspevku rozoberieme problematiku príjmov z duševného vlastníctvaz aspektu zmien zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej aj „ZDP“), ako aj ďalších právnych noriem. V parlamente je poprvom čítaní návrh novely ZDP, ktorá by mala byť schválená koncom novembraa má nadobudnúť účinnosť 1. 1. 2013.

Príjmy z duševného vlastníctva patria k príjmom z inej samostatnej zárobkovejčinnosti podľa § 6 ods. 2 ZDP.

Práva duševného vlastníctva môžeme rozdeliť na:

� práva priemyselného vlastníctva (patentové, právo ochranných známok, právo naúžitkové vzory, topografie polovodičových výrobkov, priemyselné vzory, zlepšo-vacie návrhy, know-how, označenia pôvodu výrobkov a pod.). Patentové prihláš-ky, prihlášky ochranných známok atď. sa predkladajú Úradu priemyselného vlast-níctva SR, Banská Bystrica;

� autorské práva autorov literárnych a iných umeleckých diel, vedeckých diel, počí-tačových programov a práva súvisiace s autorským právom, teda práva výkon-ných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, výrobcov zvukovo-obrazovýchzáznamov, rozhlasových a televíznych vysielateľov, zhotoviteľov databáz. Tietopráva sú upravené autorským zákonom – zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskompráve a právach súvisiacich s autorským právom, ktorý bol už viackrát novelizo-vaný.

Svoju pozornosť sústredíme najmä na zmeny pri zdaňovaní príjmov vo formeautorských honorárov.

Navrhované zmeny súvisia s viacerými skutočnosťami, napr. s obmedzením uplatňo-vania percentuálnych výdavkov zmenou znenia § 6 ods. 10 ZDP od 1. 1. 2013, ďalejnapr. s tým, že už od roku 2011 sa začali výhodnejším spôsobom zdaňovať aktívnepríjmy v porovnaní s pasívnymi príjmami, že už v daňových priznaniach za rok 2011nebolo možné uvádzať príjmy zdanené zrážkou podľa § 43 ZDP (pričom výnimkupredstavovali len príjmy vymenované v § 43 ods. 6 ZDP), že z príjmov z duševnéhovlastníctva patriacich do § 6 ods. 2 písm. a) ZDP sa od 1. 1. 2012 časť presunula donového ustanovenia § 6 ods. 4 ZDP (ako pasívne príjmy). V neposlednom rade navr-hované zmeny vyplývajú aj z požiadavky Ministerstva kultúry SR, aby sa pre autorovpríspevkov do novín, časopisov, rozhlasu a televízie zaviedla možnosť výberujedného z dvoch spôsobov zdanenia týchto príjmov.

168

DAN

EA

ÚČ

TOVN

ÍCTV

OD

ÚPP

1/20

13

1. Ako sa tieto príjmy zdaňovali doposiaľDo konca roku 2011 boli v § 6 ods. 2 písm. a) ZDP uvedené príjmy z použitia aleboz poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autor-ských práv a práv príbuzných autorskému právu, a to vrátane príjmov z vydávania,rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady.

Zákonom z 1. 12. 2011 boli s účinnosťou od 1. 1. 2012 príjmy z autorských práv roz-delené na dva okruhy, a to na aktívne a na pasívne príjmy:

� v § 6 ods. 2 písm. a) ZDP medzi aktívnymi príjmami naďalej ostali príjmy do-siahnuté na základe zmluvy o vytvorení diela podľa § 39 autorského zákona,ako aj príjmy za umelecké výkony (v zmysle § 71 ods. 1 autorského zákona saaj ustanovenie § 39 primerane vzťahuje na výkonného umelca a na jeho umeleckývýkon), pričom do § 6 ods. 2 písm. a) naďalej patria príjmy z použitia alebo z po-skytnutia práv z priemyselného vlastníctva,

� do § 6 ods. 4 ZDP boli ako pasívne príjmy presunuté príjmy za použitie užvytvoreného diela a umeleckého výkonu dosiahnuté na základe licenčnejzmluvy uzatvorenej podľa § 40 autorského zákona.

Toto rozčlenenie má po prvý raz vplyv na základ dane za rok 2012.

Príjmy z duševného vlastníctva sa vyplácajú nezdanené (pričom z príjmov au-torov podľa autorského zákona sa zrazí príspevok do umeleckých fondov)a príjemca si ich po skončení zdaňovacieho obdobia uvedie za podmienok ur-čených v § 32 ZDP v daňovom priznaní.

Z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu, televízie s výnim-kou umeleckých výkonov sa daň vyberá zrážkovým spôsobom podľa § 43 ods. 3písm. h) ZDP. V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) základom dane pre daň vyberanú zráž-kou z príjmov uvedených v ods. 3 písm. h) je príjem znížený o 40 %. Platiteľ dane tedanajprv od príjmu odpočíta paušálne 40 % výdavky a až potom ho zdaní sadzbou19 %.

Na doplnenie: Podľa § 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnomspravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), ktorým bolzrušený zákon č. 81/1966 Zb. v znení neskorších predpisov, periodická tlač sú novi-ny, časopisy alebo iná tlač vydávaná pod rovnakým názvom, s rovnakým obsa-hovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave najmenej dvakrát v kalendár-nom roku. V súlade s § 11 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky eviduje pe-riodickú tlač zápisom do zoznamu, zmenou zápisu v zozname a výmazom zápi-su zo zoznamu. Jednotlivým časopisom je pridelené ISSN, na druhej strane knihynepatria medzi periodickú tlač a majú pridelené ISBN.

Zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodickýchpublikáciía rozmnoženín audiovizuálnych diel v zneníneskorších predpisov upravuje po-vinnosť vydavateľa periodických publikácií, vydavateľa neperiodických publikácií

169

Zmeny pri zdaňovaní príjmov z duševného vlastníctva

a výrobcu rozmnoženín audiovizuálnych diel odovzdať výtlačok periodickej publi-kácie, neperiodickej publikácie a rozmnoženiny slovenského audiovizuálneho diela ur-čeným právnickým osobám. Autorské odmeny (honoráre) za príspevky do časopisovzdaňuje vyplácajúci subjekt zrážkou podľa § 43 ZDP, na druhej strane autorom kníh vy-davateľ vyplatí autorské honoráre nezdanené a autori ich musia uviesť v daňovom pri-znaní.

2. Čo sa podľa návrhu novely od 1. 1. 2013 zmení� Možnosť uplatniť si výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP síce

ostáva zachovaná, ale pre sumu takto uplatnených výdavkov sa zavádza limit vovýške 5 040 eur ročne.

� V § 6 ods. 2 písm. a) ZDP sa za slovo „výkonu27)“ vkladajú o. i. slová: „vrátane príj-mov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných dielna vlastné náklady“. Ustanovenie § 6 ods. 2 písm. a) sa teda (znovu) dopĺňao príjmy za diela, ktoré nie sú vytvárané na základe konkrétnej objednávky (nebo-la vopred uzavretá ani zmluva o vytvorení diela, ani licenčná zmluva), ale dielovzniklo na základe vlastného rozhodnutia (inšpirácie) a na vlastné náklady autora,umelca. Uvedená úprava bola v ZDP obsiahnutá aj do 31. 12. 2011. Tieto príjmysiumelci (napr. maliari, sochári, spisovatelia a pod.) uvádzajú v daňovom priznaníako príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP a keďže ide o tzv. aktívne príjmy, môžu siuplatniť aj nezdaniteľné časti základu dane, nárok na daňový bonus a pod.

� V § 6 ods. 2 písm. a) ZDP sa za uvedené slová vkladajú aj slová „a príjmovautorovza príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie [§ 43 ods. 3 písm. h)], priktorých daňovník využil postup uvedený v § 43 ods. 15“. Príjmy autorov za prí-spevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie podľa § 6 ods. 2 písm. a)ZDP sa budú zdaňovať dvomi spôsobmi: daň sa z nich nevyberie zrážkoupodľa § 43 odseku 3 písm. h), ak sa o tom vopred písomne dohodne platiteľ danes autorom. V tomto prípade ich autor zdaní po skončení zdaňovacieho obdobiaprostredníctvom podaného daňového priznania. Ak sa príjmy zdania zrážkou,budú tým definitívne zdanené a nebude ich možné uvádzať v daňovom priznaní(tak ako aj vlani). Možnosť zdanenia autorských honorárov prostredníctvompoda-ného daňového priznania sa zavádza na základe požiadavky Ministerstva kultúrySR predloženej po skúsenostiach z podávania daňových priznaní za rok 2011,keď mnohí autori boli nespokojní s tým, že príjem zdanený zrážkou za príspevkydo novín, časopisov, rozhlasu a televízie už nemožno uvádzať v daňovom prizna-ní, a teda nemožno si uplatniť niektoré výhody, napr. nezdaniteľné časti základudane.

� Týka sa to len tých príjmov autorov za uvedené príspevky, ktoré sú vyplácané nazáklade zmluvy o vytvorení diela, resp. zmiešanej zmluvy (zmluva o vytvorení die-la spolu s licenčnou zmluvou), z ktorej nie je zrejmá presná odmena za vytvoreniediela a za použitie diela, ale je dohodnutá úhrnná odmena. Príjmy za príspevky na

170

základe licenčnej zmluvy patriace do § 6 ods. 4 ZDP sa budú zdaňovať (naďalej)zrážkovým spôsobom podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP.

� Pred vybratím dane zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP vyplácajúci subjektuž nebude môcť uplatniť percentuálne výdavky, ale len zrazený príspevokvo výške 2 % do Literárneho fondu. Navrhované zrušenie uplatňovania paušál-nych výdavkov súvisí s tým, že podľa novelou meneného § 6 ods. 10 ZDP sa ob-medzuje suma paušálnych výdavkov maximálne do výšky 5 040 eur ročne; plati-teľ dane by si prakticky v momente vyplatenia zdaniteľného príjmu a zrazeniadane objektívne nemohol overiť, či by odpočítanímpaušálnych výdavkov nedošlou príjemcu k prekročeniu ustanovenej celoročnej maximálnej sumy výdavkov(5 040 eur).

� Aj keď sa príjmy fyzických osôb budú zdaňovať progresívnym spôsobom, dvomisadzbami dane, pre príjmy zdaňované zrážkou sa ponecháva sadzba 19 % –ide aj o riešenie z racionálnych dôvodov podobných, ako sú uvedené v predchá-dzajúcom texte – platiteľ dane v momente vyplatenia zdaniteľného príjmunemôževedieť, aký vysoký bude celoročný základ dane daňovníka.

3. K príjmom autorov za príspevky do novín, časopisov,rozhlasu alebo televízie

Výhody zrážkovej dane (najmä):

� autor nemá žiadne povinnosti,

� výška týchto príjmov– keďže nevstupujú do základu dane – nemá vplyv na prog-resiu zdanenia celoročných príjmov,

� na autora sa nevzťahuje registračná povinnosť v súlade s § 49a ods. 4 ZDP,

� z týchto príjmov sa neplatí poistné na zdravotné poistenie v súlade s § 10bods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistenía o zmene a doplnenízáko-na č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZZP“) a ani poistné na sociálne poiste-nie podľa § 5 a nasl. ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistenív znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“).

Nevýhody zrážkovej dane (najmä):

� príjem je definitívne zdanený, pričom sa pri zrážke uplatní ako výdavok už lenzrazený príspevok do umeleckého fondu, teda 2 % do Literárneho fondu – pau-šálne výdavky 40 % od 1. 1. 2013 už nemožno uplatniť,

� pri zrážke dane sa neuplatňovali a neuplatňujú ani nezdaniteľné časti základudane a tie si nemožno uplatniť ani dodatočne, keďže tento príjem sa v daňovompriznaní už uvádzať nemôže,

� nemožno si uplatniť ani nárok na daňový bonus, keďže príjem nevstupuje dozákladu dane daňovníka.

171

Zmeny pri zdaňovaní príjmov z duševného vlastníctva

Tento spôsob zdanenia je teda vhodný pre tých daňovníkov, ktorí majú okremtýchto príjmov vysoké iné príjmy (napr. zo závislej činnosti alebo z podnika-nia), takže majú si od čoho odpočítať nezdaniteľné časti základu dane, príjmy zda-nené zrážkou im nezvýšia daňové zaťaženie (progresiu zdanenia), resp. nechcúplatiť poistné na ZP a SP.

Pri uplatnení možnosti zdanenia príspevkov podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP pro-stredníctvom daňového priznania vzniká aj registračná povinnosť, aj povinnosťplatiť za určených podmienok poistné na zdravotné a sociálne poistenie. Je to vhod-né riešenie pre tých, ktorí si na základe uvedenia príspevkov do daňového pri-znania môžu uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, daňový bonus, neohro-zuje ich progresia zdanenia, navyše si odpočítajú daňové výdavky (napr. 40 %)a nemajú problém s platením poistného na ZP a SP. Je tu teda možnosť uplatniťsi výdavky – aj paušálne výdavky; v takomto prípade bude už daňovník platiť ajpoistné na sociálne a zdravotné poistenie.

Uvedené rozhodovanie sa však týka príjmov za tie príspevky autorov, ktoré sú vyplá-cané na základe zmluvy o vytvorení diela; rovnako by sa to mohlo využiť aj v prípade,ak by bola uzavretá zmluva o vytvorení diela spolu s licenčnou zmluvou, pričom bybola dohodnutá len jedna suma ako odmena aj za vytvorenie diela, aj za jeho násled-né použitie, t. j. takýto príjem by sa považoval za príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a)ZDP (postup uplatňovaný aj do konca roku 2012).

Ak ide o príspevky na základe licenčnej zmluvy podľa § 6 ods. 4 ZDP – zdania sa jedi-ne zrážkovým spôsobom s tým, že sa neuvedú v daňovom priznaní.

Príklad:Platiteľ dane sa 11. 3. 2013 s autorom príspevku do časopisu písomne dohodne, že z príjmu, ktorý muvyplatí, nevyberie daň zrážkou. Túto dohodu platiteľ dane oznámi daňovému úradu najneskôr do15. januára 2014. Príjem si uvedie autor v daňovom priznaní za rok 2013 ako príjem podľa § 6 ods. 2písm. a) ZDP.

Navrhuje sa tiež zrušiť možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov (40 %) pred zrazenímdane platiteľom dane aj v prípade vyplácania príjmov do zahraničia daňovníkom s obme-dzenou daňovou povinnosťou, daňovým nerezidentom SR, za umeleckú a športovú čin-nosť vykonávanú na územíSR. V súlade s § 43 ods. 6 ZDP si tieto príjmy možno po skon-čení zdaňovacieho obdobia uviesť v daňovom priznaní, pričom sa uplatnia výdavky per-centom z príjmov v súlade s § 6 ods. 10 ZDP alebo preukázateľne vynaložené výdavky.

Ing. Valéria Jarinkovičováodborníčka na daň z príjmov FO

172

Potrebujete vyriešiť konkrétny problém?Naši odborní poradcovia sú tu pre Vás

na tel. čísle +421 900 211 535 alebo píšte na [email protected]

Sadzba dane, výpočet danea preddavkov na daň (aj) z príjmov

zo závislej činnosti, ďalšie údaje od 1. 1. 2013Národnej rade SR bol predložený návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o daniz príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“) – je po prvom čítanía koncom novembra by novela mala byť – po prípadných úpravách a doplne-niach – schválená s tým, že účinnosť by mala nadobudnúť dňa 1. 1. 2013.

Hlavné zmeny v zdaňovaní príjmov, ktoré by mali od 1. 1. 2013 nastať:

� obmedzenie možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov v maximálnej výške5 040 eur ročne, resp. 420 eur mesačne a zároveň zrušenie možnosti uplatňova-nia paušálnych výdavkov pri prenájme nehnuteľností,

� zmeny pri zdaňovaní autorských honorárov,

� zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb s dvomi sadzbamidane (19 % a 25 %) a zavedenie osobitnej sadzby dane vo výške 5 % pre vybra-ných ústavných činiteľov,

� zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby na 23 %,

� úprava zdanenia podielov na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. de-cembra 2003 a vyplácaných po 31. decembri 2012.

1. K výpočtu dane za rok 2013Podľa návrhu novely ZDP sa má zaviesť progresívna sadzba dane z príjmov fyzickejosoby v nadväznosti na výšku základu dane. Z tej časti základu dane, ktorá presiah-ne 176,8-násobok platného životného minima, bude daň predstavovať 25 %.

Suma životného minima bola opatrením MPSVaR SR č. 181/2012 Z. z. s účinnos-ťou od 1. júla 2012 zvýšená zo 189,83 eura na 194,58 eura. Táto suma je k 1. 1. 2013platným životným minimom pre ciele ZDP.

176,8-násobok platného životného minima činí 34 401,744 eura, t. j. 34 401,74 eura.

Od životného minima 194,58 eura sa odvíjajú aj ďalšie sumy nevyhnutné pri vý-počte dane, teda aj:

a) nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka – (ďalej aj „NČZDD“) – § 11 ZDP,

b) nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) – § 11 ZDP,

c) zdaniteľný príjem pre vznik povinnosti podať daňové priznanie – § 32 ZDP,

d) minimálna výška dane – § 46 ZDP.

173

DAN

EA

ÚČ

TOVN

ÍCTV

OD

ÚPP

1/20

13

Ad a)

Výpočet NČZDD za rok 2013

19,2 x 194,58 = 3 735,936 eura, po zaokrúhlenípodľa § 47 ZDP je to 3 735,94 eura.

Ak základ dane daňovníka za rok 2013 nepresiahne sumu 19 458 eur, v súlades § 11 ZDP uplatní si NČZDD vo výške 3 735,94 eura. Ak základ dane túto sumupresiahne, NČZDD sa vypočíta vo dvoch krokoch:

44,2-násobok životného minima = 44,2 x 194,58 eura = 8 600,436 eura

NČZDD = 8 600,436 eura - (základ dane : 4)

Ad b)

Maximálne v tejto výške si bude možné uplatniť za určených podmienok aj nezdani-teľnú časť základu dane na manželku (manžela), a to v prípade, ak základ danedaňovníka nepresiahne sumu (tiež) 176,8-násobku platného životného minima,t. j. 34 401,74 eura a jeho manželka nedosiahne žiadne príjmy.

Dodajme, že na účely § 11 ods. 3 ZDP sa od 1. 1. 2013 bude považovať za manželku(manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť NČZD, manželka (manžel) žijúca s da-ňovníkom v domácnosti, ktorá v príslušnom zdaňovacom období:

� sa starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa – podľa zákona č. 571/2009 Z. z.o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov – žijúce s daňovníkom v do-mácnosti alebo

� poberala peňažný príspevok na opatrovanie, alebo

� bola vedená na príslušnom úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Dodajme, že polovica tejto sumy predstavuje 1 867,97 eura, takže:

Ad c)

Zdaniteľný príjem pre vznik povinnosti podať daňové priznanie za rok 2013 predsta-vuje 1 867,97 eura.

Ad d)

Minimálna výška dane za rok 2013 podľa § 46 ZDP:

Daň sa v súlade s § 46 ZDP neplatí a nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 eura alebo akcelkové zdaniteľné príjmy fyzickej osoby nepresiahnu 50 % NČZDD, t. j. v zdaňova-com období roku 2013 sumu 1 867,97 eura.

Príklad č. 1:Predpokladajme, že daňovníčkapani Veselá bude mať za rok 2013 základ dane podľa § 4 ZDP vo výš-ke 46 000 €.Výpočet dane:

1. 46 000 € - 34 401,74 € = 11 598,26 €

2. 19 % z 34 401,74 € = 6 536,3306 €,

3. 25 % zo sumy 11 598,26 € = 2 899,565 €

174

4. daň celkom = 9 435,8956 €

Daň bude po zaokrúhlení predstavovať 9 435,89€.

Príklad č. 2:Pán Šťastný, slobodný a bezdetný, podniká popri zamestnaní a dosahuje aj príjmy z prenájmu nehnu-teľnosti. Predpokladajme, že v roku 2013 dosiahne čiastkový základ dane zo závislej činnosti 8 000 €,z podnikania 9 000 €, z prenájmu stratu 3 000 € (teda vynaložené výdavky presiahnu príjmyo 3 000 €), ale na tento rozdiel sa neprihliada. Predpokladajme tiež, že v roku 2013 dosiahne aj zdani-teľný príjemz predaja záhrady so záhradnou chatou (bez súvislosti s podnikaním)nadobudnutej kúpouv roku 2010, pričom čiastkový základ dane z § 8 bude vo výške 30 000 €. Daňovníkpán Šťastný najprvvypočíta úhrn čiastkových základov dane z aktívnych príjmov vo výške 17 000 € a zníži ho o nezdani-teľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 3 735,94 € (môže ju uplatniť v plnej výške), takže úhrnpo zníženíčiní 13 264,06 €. Celkový základ dane podľa § 4 ZDP predstavuje 43 264,06 € (13 264,06 +30 000).Výpočet dane:

1. 43 264,06 € - 34 401,74 € = 8 862,32 €

2. 19 % z 34 401,74 € = 6 536,3306 €

3. 25 % zo sumy 8 862,32 € = 2 215,58 €

4. daň celkom = 8 751,9106 €

Daň pána Šťastného za rok 2013 bude po zaokrúhlení predstavovať 8 751,91€.

2. K výpočtu preddavkov na daň z príjmov zo ZČV ustanovení § 35 ZDP v ods. 2 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „zo zákla-du dane nepresahujúceho 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minimaa 25 % zo základu dane presahujúceho túto sumu“.

Do parlamentu bol predložený pozmeňovací návrh tohto znenia:

„Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vypla-tenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnejmzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minimavrátane, a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy176,8-násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa znížio sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1.“

1/12 zo sumy 34 401,744 predstavuje 2 866,812 eura, po zaokrúhlení 2 866,81 eura.

Zároveň musíme mať na zreteli, že 1/12 NČZDD predstavuje 311,32 eura.

Príklad č. 3:Predpokladajme, že pani Tichá dosiahne za mesiac apríl 2013 zo závislej činnosti hrubý príjem po zní-žení o poistné (základ dane) vo výške 4 000€.NČZDD za rok 2013 za podmienok určených v § 11 bude predstavovať, ako už bolo uvedené, mesač-ne 311,32 €.

175

Sadzba dane, výpočet dane a preddavkov na daň (aj) z príjmov

Výpočet:

1. ZM ....... 4 000 € - 311,32 € = 3 688,68 €

ZM 3 688,68 € presahuje sumu 2 866,81 € o 821,87 €,

takže ďalší výpočet:

2. 19 % z 2 866,81 € = 544,6939 €

3. 25 % z 821,87 € = 205,4675 €

4. preddavok na daň = 750,1614 €, po zaokr. (nadol) = 750,16 €.

Preddavok na daň bude predstavovať 750,16 €.

Je potrebné skonštatovať, že aj bez pozmeňovacieho návrhu by sme vypočítali rovnakú sumu, ale za

podmienky, že NČZDD odpočítame od tej časti ZD, ktorá presahuje sumu 2 866,81 €.

4 000 € - 2 866,81 € = 1 133,19 € - 311,32 € = 821,87 €,

z tejto sumy 821,87 € činí 25 % ... 205,4675 €

zo sumy 2 866,81 € činí 19 % ... 544,6939 €

preddavok na daň spolu ... 750,1614 €

po zaokrúhlení ... 750,16€

Je to rovnaký výsledok ako pri prvej alternatíve „s pozmeňovacím návrhom“.

3. K plateniu preddavkov na daňPodľa § 34 ods. 1 ZDP preddavky na daň platí v priebehu preddavkového obdobiadaňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 1 659,70 eura. Ná-rodnej rade SR bol predložený pozmeňovací návrh, aby sa táto suma zvýšila na2 500 eur.

Preddavkové obdobie začína prvým dňom po uplynutí lehoty na podanie daňového pri-znania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (t. j. za predchádzajúci kalendárny rok)a končí uplynutím posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujú-com zdaňovacom období. Bežne teda trvá od 1. 4. do 31. 3. nasledujúceho roka.

Rozlišujeme dvojaké preddavky: štvrťročné a mesačné.

Pojem posledná známa daňová povinnosť vymedzuje § 34 ods. 5 ZDP. V pred-davkovom období od 1. 4. 2012 (ak nebola predĺžená lehota na podanie daňo-vého priznania) do konca marca 2013 sa platia preddavky na daň vypočítané zozákladu dane uvedeného v daňovom priznaní za rok 2011, a to:

� zo základu dane uvedeného na r. 80 (resp. r. 80 - r. 87 v prípade uplatneniametódy vyňatia príjmov) tlačiva daňového priznania typu B za rok 2011,

� zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2písm. a) ZDP platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky,t. j. o 3 644,74 eura,

176

� pri použití sadzby dane uvedenej v § 15 ZDP, platnej v zdaňovacom období, naktoré sú platené preddavky, t. j. (zatiaľ) 19 %;

� takto vypočítaná daň sa zníži o:

� zápočet dane zaplatenej v zahraničí (za predchádzajúce zdaňovacie obdo-bie), t. j. sumy z riadka 94 a 98 tlačiva typu B za rok 2011,

� daňový bonus uplatnený v priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie(r. 100 tlačiva typu B za rok 2011),

� daň vybranú podľa § 43 ZDP (ak je príjemzahrnutý do základu dane za pred-chádzajúce zdaňovacie obdobie, teda daň sa považuje za preddavok na daň),t. j. údaj z riadka 107 a 108 tlačiva typu B za rok 2011.

Čo sa týka sadzby dane:

Má sa použiť sadzba dane uvedená v § 15 ZDP, platná v zdaňovacom období, na kto-ré sú platené preddavky na daň. Do konca roku 2012 ide jednoznačne o sadzbu19 %. Aj keď sa od 1. 1. 2013 sadzba dane mení, nemalo by to mať vplyv na preddav-ky splatné do konca tohto preddavkového obdobia, t. j. do konca marca 2013 (je to lo-gickejšie a daňovo spravodlivejšie), ale až na preddavky platené v novom preddavko-vom období od 1. 4. 2013. Túto problematiku v návrhu novely ZDP prechodné usta-novenia (zatiaľ) neupravujú, ale do parlamentu bol predložený pozmeňovací návrh,ktorý tento problém v tomto zmysle rieši.

4. Ďalšie dôležité údaje pre rok 2013Podľa nariadenia vlády SR č. 326/2012 Z. z. z 10. októbra 2012 sa ustanovujesuma minimálnej mzdy na rok 2013 na 337,70 eura za mesiac pre zamestnancaodmeňovaného mesačnou mzdou.

Od sumy minimálnej mzdy sa odvíja výška príjmov pre nárok na daňový bonus,ako aj výška zamestnaneckej prémie a súvisiace údaje.

Suma 6-násobku sumy minimálnej mzdy 337,70 eura predstavuje 2 026,20 eura.Minimálne taký musí byť celoročný zdaniteľný príjem daňovníka z § 5 alebo § 6ods. 1 a 2 ZDP v roku 2013, pričom musí vykázať základ dane, aby mal nárok na ce-loročnú sumu daňového bonusu. Na druhej strane, polovica minimálnej mzdyčiní 168,85 eura – minimálne taký musí byť zdaniteľný príjem daňovníka s príjmamipodľa § 5 ZDP za jednotlivé mesiace roku 2013, aby mal nárok na daňový bonus.

Výška daňového bonusu od januára 2013 predstavuje 21,03 eura mesačne.

Aby daňovníkovi s príjmami zo závislej činnosti vznikol nárok na zamestnanec-kú prémiu, o. i. musí mať splnenú podmienku výšky zdaniteľných príjmov –jeho celoročné posudzované príjmy musia predstavovať aspoň 6-násobokminimálnej mzdy, t. j. v roku 2013 aspoň 2 026,20 eura.

Ing. Valéria Jarinkovičová

odborníčka na daň z príjmov FO

177

Sadzba dane, výpočet dane a preddavkov na daň (aj) z príjmov

Ako je tos pančovaným alkoholom?

Už niekoľko týždňov je česká, ale i slovenská verejnosť postavená zoči-voči ta-kémuto nezodpovednému a trestuhodnému konaniu, ktoré má neuveriteľnetragické následky. Aj čo do počtu mŕtvych alebo trvalo zmrzačených ľudí, ktorýešte nemusí byť konečný.

Tvrdý alkohol alebo liehovina?To, čo sa udialo v Českej republike, dotýka sa nepriamo i Slovenskej republiky, ne-možno si však odpustiť poznámku, že pravdepodobne ide o fatálne zlyhanie orgánovsusedného štátu a hlavne jeho kontrolných mechanizmov, pričom ale dôsledky tohtozlyhania na základe princípu voľného pohybu tovarov v rámci EÚ môžu teoretickyohroziť aj obyvateľov iných krajín. Triumf slávil diletantizmus, najavo vyšla hlboká ne-znalosť práva EÚ i národnej legislatívyspotrebných daní, došlo k vzájomnému mieša-niu sa do kompetencií príslušných orgánov a zvolené postupy riešenia, ako aj niekto-ré informácie médií napáchali ďalšie škody. I keď viac ekonomického charakteru, hocitieto sú v porovnaní so zmarenými ľudskými životmi a trvalým poškodením zdraviapostihnutých druhoradé, aj keď nie zanedbateľné.

Nie inak tomu bolo aj na Slovensku, o čom svedčia nie celkom presvedčivé reakciea opatrenia slovenských zainteresovaných orgánov a rovnako aj „kvalifikované“ infor-mácie médií. Dennodenne počúvame a čítame o akomsi „tvrdom alkohole,“ hociv žiadnej legislatíve sa takýto pojem nevyskytuje a neexistuje k nemu ani protipólv podobe slovného spojenia „mäkký alkohol“, pritom na trhu sa dokonca vyskytujú na-príklad niektoré vína, ktoré majú vyšší obsah alkoholu v objeme než niektoré liehovi-ny. Ani český zákon č. 61/1997 Sb. o lihu a o změně a doplnění zákona č. 455/1991Sb. o živnostenském podnikání ve znění pozdějších předpisů a zákona České národ-ní rady č. 587/1992 Sb. o spotřebních daních ve znění pozdějších předpisů a ani slo-venský zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskoršíchpredpisov nijaký pojem „tvrdý alkohol“ legislatívne neupravujú. Ak sa budeme držaťiba slovenskej legislatívy, potom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) citovanéhozákona je potrebné aspoň v odbornej praxi používať jednoslovný a hlavne jednoznač-ný pojem liehovina, ktorou sa rozumie „kvapalina obsahujúca etylalkohol, určená napriamu ľudskú spotrebu alebo na výrobu iných požívatín;má špecifické organoleptic-ké vlastnosti a množstvo etylalkoholu najmenej 15 objemových percent okrem vaječ-ných likérov a likérov s vajcom s dovoleným množstvom etylalkoholu najmenej 14 ob-jemových percent; liehovina sa môže vyrábať destiláciou, maceráciou alebo zmieša-ním“. A práve toto posledné slovo upravujúce jeden z možných spôsobov výroby lie-hovín naznačuje, ktorý druh liehovín je terčom „útoku“ falšovateľov a pančovateľov.

178

DAN

EA

ÚČ

TOVN

ÍCTV

OD

ÚPP

1/20

13

Kto má záujem, môže si podrobnosti o požadovaných vlastnostiach liehovín, názvo-sloví, prípustných a neprípustných látkach a pod. pozrieť na nasledovnej stránke, kdeje uverejnená Tridsiata hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúcalieh a liehoviny:

http://www.svssr.sk/dokumenty/legislativa/1010_2004.pdf

Jedným z hlavných dôvodov falšovania a pančovania liehovín je predovšetkým sna-ha profitovať na obrovskom rozdiele medzi cenou nezdaneného a zdaneného liehu.Nasledovný prehľad porovnáva aktuálne sadzby spotrebnej dane z liehu v eurách nahektoliter čistého alkoholu vzájomne susediacich krajín EÚ:

Česko 1 145,59

Maďarsko 984,38

Nemecko 1 303,00

Poľsko 1 132,03

Rakúsko 1 000,00

Slovensko 1 080,00

Sadzby dane sú relatívne porovnateľné, preto by v rámci uvedených krajín nemalispôsobovať významnú „nákupnú turistiku“, pokiaľ v niektorej z týchto krajín nedôjdek extrémnemu zvýšeniu sadzby dane. Netreba snáď pripomínať, že pre súkromné ná-kupy tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v rámci EÚ neplatia žiadne množ-stvové obmedzenia, podmienkou je len ich vlastná preprava a použitie prevlastnú potrebu. Napriek vyššie uvedeným sadzbám dane sú niektorí slovenskíeko-nómovia neustále presvedčení, že na Slovensku je priestor na zvyšovanie nepria-mych daní, a teda i spotrebných daní. Za zvyšovanie spotrebných daní, najmä v prí-pade alkoholických nápojov a tabakových výrobkov, sa neraz a veľmi často prihová-rajú aj zdravotníci a iní aktivisti bez hlbších vedomostí z oblasti problematiky spotreb-ných daní, avšak v naivnej predstave, že vyššie dane potlačia ich spotrebu. Potlačia,ale bohužiaľ iba tých legálnych.

Pre ilustráciu uvádzame výšku sadzby dane vo Švédsku, ktorá je v rámci EÚ „nedo-stižne“ najvyššia, je to až 5 474,39 eura za hektoliter čistého alkoholu! Aktuálne sadz-by spotrebných daní na všetky druhy alkoholických nápojov si možno pozrieť na na-sledovnej stránke:

http://ec.europa.eu/taxation_customs/resourčes/documents/taxation/excise_duties/alcoholic_beverages/rates/excise_duties-part_i_alcohol_en.pdf

Keďže výroba samotného liehu, jeho skladovanie, distribúcia a ďalšie použitie sú podkontrolou štátu (verme, že sú), normálne by sa nemal dostať do obehu lieh, ktorý eštenebol zdanený. Preto sa hľadajú spôsoby, ako získať nezdanený lieh, a to buď jehokrádežou, čo je pochopiteľne kriminálnym činom vrátane jeho ďalšieho použitia nanelegálnu výrobu liehovín a ich následnú distribúciu, avšak ani v takomto prípadeešte nemožno hovoriť o pančovaní alkoholu. Tu je potrebné uviesť, že lieh má vše-stranné použitie, ale na výrobu liehovín, iných požívatín, farmaceutík, kozmetických

179

Ako je to s pančovaným alkoholom?

prostriedkov, ako aj na ďalšie použitie v zdravotníctve je možné v súlade s ustanove-ním § 2 ods. 2 písm. j) citovaného slovenského zákona použiť výlučne rafinovanýlieh, nemôže to teda byť nerafinovaný lieh a už vôbec nie syntetický lieh!

Pod pojmom pančovanie treba rozumieť taký proces, pri ktorom dochádza k riede-niu pôvodnej homogénnej tekutiny inou tekutinou, takže ak je výsledný roztokprezentovaný ako pôvodná tekutina, musí byť považovaný za menej kvalitný, dokon-ca až pokazený, z právneho hľadiska ide o falšovanie. Je len samozrejmé, že zapančovanie alkoholu nemožno považovať miešanie alkoholických nápojov navzájomalebo aj s nealkoholickými nápojmi, avšak vždy s vedomím spotrebiteľa a na jeho po-žiadanie (rôzne miešané alkoholické nápoje v baroch, vínny strek a pod.). Ak však aledochádza k vedomému pančovaniu nápojov toxickými látkami, potom to možno sme-lo nazvať travičstvom! Práve to sa stalo v Českej republike a je preto na príslušnýchorgánoch Českej republiky, aké z toho vyvodia dôsledky. A nielen voči samotným ak-térom, ale aj nevyhnutné legislatívne konzekvencie. Podľa doterajších zverejnenýcha známych informácií išlo jednoznačne o vedomé primiešavanie metylalkoholu do lie-hu v snahe zväčšiť jeho objem za účelom dosiahnutia čo najväčšieho zisku, pričomale neboli zverejnené žiadne podrobné informácie, akého pôvodu bol samotný lieh.Je tiež absurdné, keď jedným z postihnutých v Českej republike je samotný majiteľpohostinského zariadenia, ako vyplýva z informácií českých médií, ktorý sa priotrávilliehovinou z vlastného pohostinstva, je teda viac ako isté, že vedome nakupoval nele-gálne liehoviny a podieľal sa tak na ich ďalšej distribúcii.

Na základe značného cenového rozdielu medzi nezdaneným a zdaneným liehom sahľadajú aj rôzne iné možnosti, ako získať akýkoľvek lacný lieh s cieľom použiť ho na ne-legálnu výrobu liehovín. Preto dochádza často k použitiu syntetického liehu, prípadne ajkvasného liehu, avšak nerafinovaného alebo aj rafinovaného, avšak technického liehua tiež aj denaturovaného liehu s viac-menej odstránenou denaturačnou látkou.

Ako je naznačené vyššie, takýto lieh sa potom najčastejšie používa na nelegálnu vý-robu liehovín zmiešavaním liehu a rôznych vonných a chuťových látok, ktoré bežnea v súlade s legislatívou používajú aj legálni výrobcovia liehovín. Je to však najjedno-duchší a najrýchlejší spôsob výroby liehovín, ktoré je potom aj možné relatívne veľmirýchlo, hoci aj nelegálne uviesť do obehu. Nelegálnu výrobu liehovín destiláciou ne-možno dlhodobo utajiť, je náročná na čas, príslušnú technológiu, energie a vstupnésuroviny a vždy „rozváňa“ široko ďaleko, podobne to platí aj v prípade výroby liehovínmaceráciou (vylúhovanie silíca iných účinných látok z čerstvých alebo sušených rast-lín dlhodobým pôsobením rozpúšťadiel za studena, v tomto prípade liehu), tá je alenáročná časovo a priestorovo. Okrem toho v prípade výroby liehovín maceráciou jepresné zloženie zmesi bylín a iných surovín použitých pri takomto spôsobe výroby lie-hovín zväčša prísne chráneným tajomstvom. Oba spôsoby výroby liehovín, čiže des-tilácia a macerácia, sú náročné aj z finančného hľadiska, preto je len veľmi malá prav-depodobnosť nelegálnej výroby takýchto liehovín. Okrem toho destiláciou a macerá-ciou sa vyrábajú predovšetkým značkové liehoviny plnené v atypicky tvarovaných,

180

často v patentovo chránených fľašiach, ktoré sú pre iných než samotných výrobcovnedostupné. Takže v prípade výroby liehovín vyrábaných studenou cestou, teda jed-noduchým miešaním, ide vždy o bežné konzumné alebo tzv. „výčapné“ liehoviny akorum, vodka, borovička a pod., ktoré na seba nepútajú pozornosť svojou prípadnouvý-nimočnosťou, sú plnené do bežných valcovitých, aj keď nie do vratných typizovanýchfliaš a keďže ide o tie najbežnejšie liehoviny, majú aj veľmi jednoduché etikety, ktoréje potom tiež veľmi jednoduché falšovať.

Kolky alebo kontrolné známky?Teoretickou prekážkou by ale mohli byť kontrolné známky, ktoré široká verejnosťa médiá nazývajú kolkami alebo ochrannými známkami a inými ďalšími nelogickýmikombináciami slov, čo je ale v ich prípade odpustiteľné. Nie však v prípade zaintere-sovaných štátnych úradníkov, dobre platenými hovorcami počnúc a príslušnýmiministrami končiac, najmä pokiaľ ide o rezorty financií. Aspoň ministri financií, či užčeský alebo slovenský, by mali vedieť, že v agende ich rezortov sú i kolky, ktoré sú ce-ninou s nominálnymi hodnotami a ktoré slúžia v zmysle príslušnej legislatívy na úhra-du správnych poplatkov a tiež aj kontrolné známky (v Čechách „kontrolnípásky“), kto-ré slúžia práve na kontrolné účely v prípade niektorých tovarov podliehajúcich spot-rebným daniam. Tieto kontrolné prvky však nemajú a ani nemôžu mať nominálnuhodnotu napr. vo výške plnej alebo časti sadzby dane prislúchajúcej na výrobok pod-liehajúci spotrebnej dani, ktorý tejto dani podlieha. Kontrolné známky sa odoberajúvždy len za cenu polygrafického výrobku, vždy v predstihu a vždy do zásoby, aby ichnedostatok neobmedzoval distribúciu alebo voľný pohyb tovarov v rámci vlastnej kra-jiny, ale ani v rámci EÚ. Ak by sa mala platiť spotrebná daň alebo jej časť už pri ich od-bere, s čím uvažujú niektorí „odborníci“, potom by vlastne platba dane predchádzalavzniku daňovej povinnosti, čo by bolo v rozpore s ustanovením článku 7 smerniceRady č. 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, 14. 1. 2009, s. 12) alebo:

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:2008L0118:20100227:SK:PDF

Podľa uvedeného článku 7 daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká v časeuvedenia tovaru do daňového voľného obehu z režimu pozastavenia dane. Akby sa zaplatenie dane vyžadovalo vopred už nákupom kontrolných známok za cenuvrátane spotrebnej dane, potom by takáto povinnosť úplne negovala režim pozasta-venia dane a súčasne aj postavenie daňového subjektu ako daňového skladu, resp.oprávneného príjemcu. Daň by sa tak platila vopred, pred vznikom daňovej povinnos-ti, ba v niektorých prípadoch dokonca ešte aj pred vyrobením samotného predmetudane. A čo je najhoršie, postihlo by to práve tieto subjekty, ktoré pred svojou registrá-ciou museli splniť rôzne zákonom vymedzené povinnosti preukazujúce ich bezúhon-nosť a daňovú spoľahlivosť, okrem toho museli ešte pred registráciou zložiť aj zábez-peku na úhradu daňovej povinnosti. Taká povinnosť vyplýva z ustanovenia článku 16

181


ods. 2 písm. a) uvedenej smernice č. 2008/118/ES. Na rozdiel od gaunerov, ktorí roz-víjajú svoje aktivity v oblasti nelegálnej výroby a distribúcie takého alkoholu a ktorí ne-majú ani ten najmenší úmysel platiť daň, to platí aj v prípade iných spotrebných daní.Používanie kontrolných známok upravuje ustanovenie článku 39 uvedenej smernice,nie je však obligatórne, a preto niektoré členské štáty kontrolné známky vôbecnepoužívajú, ako napríklad susedné Rakúsko. Jednoducho majú v spotrebných da-niach iný poriadok, i keď sa tiež nemôžu sťažovať, že by nedochádzalo aj u nich k da-ňovým únikom. Je to však skôr otázka pašovania než nelegálna výroba tovarov pod-liehajúcich spotrebným daniam. Ak by sa teda spotrebná daň vyberala v predstihu nazáklade odberu kontrolných známok ešte pred štandardným vznikom samotnej daňo-vej povinnosti uvedením tovaru do daňového voľného obehu a keďže v niektorýchčlenských štátoch neexistuje povinnosť používať kontrolné známky, vytvorili by sav rámci spoločného trhu nerovnaké podmienky pre podnikateľov.

Samozrejme, aj výroba, distribúcia, použite a konečné zúčtovanie kontrolnýchznámok sú kontrolované. Ale ak sa na nelegálne vyrobených a distribuovaných lie-hovinách objavujú pravé kontrolné známky, potom táto kontrola zlyháva, v prípade,ak sa na takýchto liehovinách objavujú falzifikáty kontrolných známok, potom je vždypotrebné hľadať ich zdroj. A už vôbec neobstoja akékoľvek argumenty a tvrdeniao tom, že dochádza k odlepovaniu a opätovnému použitiu kontrolných známok, ta-kýmto tvrdením sa alibisticky zakrýva neschopnosť kontrolovať ich výrobu a distribú-ciu. Súčasne to poukazuje aj na neznalosť príslušnej legislatívy, preto takéto tvrdeniapatria skôr do ríše rozprávok. Možno by stálo za to usporiadať verejnú súťaž v počteúspešne odlepených kontrolných známok, aby sa jednoznačne vyvrátila takáto hlúpafáma. Ako totiž vyplýva z českej vyhlášky č. 149/2006 Sb., kterou se provádí zákonč. 676/2004 Sb., o povinném značení lihu a o změně zákona č. 586/1992 Sb., o da-ních z příjmů, ve znění pozdějších předpisů, ve znění zákona č. 545/2005 Sb., najmäz jej ustanovenia § 4 ods. 2 a 3, „lepidlo použité k nalepení kontrolní pásky na spotře-bitelské balení lihu musí mít takové vlastnosti, aby nedošlo k odlepení kontrolní páskybez jejího porušení, a to ani vlivem povětrnostních nebo jiných vnějších vlivů. Kontrol-ní páska musí být na spotřebitelském balení lihu umístěna tak, aby nebylo možné bezjejího poškození spotřebitelské balení lihu otevřít nebo použít jeho obsah. U vratnýchlahví se před novým plněním odstraní levá i pravá část pásky, která zůstala na hrdleobalu v místě pod uzávěrem.“

Podobne i zatiaľ stále platné ustanovenie § 10 ods. 6 zákona č. 105/2004 Z. z. o spot-rebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádza-ní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov upravu-je, že „kontrolná známka sa nalepí na spotrebiteľské balenie cez miesto určené naotvorenie tak, aby pri otvorení spotrebiteľského balenia bola kontrolná známka pre-trhnutá. Kontrolná známka sa nesmie dať odlepiť bez jej pretrhnutia alebo iného vidi-teľného poškodenia. Ak sa miesto na otvorenie spotrebiteľského balenia prekrývapriehľadnou ochrannou fóliou, kontrolná známka musí byť nalepená pod touto fóliou;

182

v odôvodnených prípadoch môže colné riaditeľstvo na základe žiadosti odberateľakontrolných známok povoliť nalepenie kontrolnej známky na ochrannú fóliu; prvá vetaa druhá veta tým nie sú dotknuté.“

Ak nie sú splnené tieto podmienky, či už podľa českej alebo slovenskej legislatívy, po-tom by teoreticky bolo možné tieto kontrolné prvky odlepovať a následne použiť na kry-tie nelegálnych liehovín. Nepochybne však ide o mizivé množstvo, ktoré nijako nemôže„uspokojiť“ potrebu nelegálnej výroby liehovín, navyše by išlo o krádež z legálne vyro-bených a do obehu uvedených liehovín, ktoré by tak nebolo možné predávať. Treba sitiež povšimnúť, že ani česká a ani slovenská legislatíva nehovorí o žiadnom kolku, ajkeď je drobný rozdiel v názve tohto kontrolného prvku. Pripomíname tiež, že novéustanovenie § 51 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických ná-pojov upravujúce označovanie spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou znám-kou nadobudne účinnosť až 1. januára 2014. Treba zdôrazniť, že pokiaľ nefungujeefektívne kontrola výroby, distribúcie, použitia a zúčtovania kontrolných známok, po-tom ide iba o zbytočnú administratívnu a finančnú záťaž a jediný, kto na tom stopercent-ne profituje, je samotný výrobca kontrolných známok. Význam kontrolných známok jevšak preceňovaný, nemožno sa totiž spoľahnúť iba na ich prítomnosť, ktorá ešte neza-ručuje etiketou a príslušnými dokladmi deklarovaný obsah spotrebiteľského balenia lie-hu, nemôže preto fungovať výlučne ako jedinečný kontrolný prvok bez použitia ďalšíchkontrolných mechanizmov. I keď sa z rôznych dôvodov v určitých intervaloch obmieňavzor kontrolnej známky, behom krátkej doby dochádza aj k jej falzifikácii. V tejto súvis-losti si treba tiež položiť otázku, prečo Slovenská republika od svojho vzniku v r. 1993nebola schopná doteraz zriadiť štátnu tlačiareň cenín?

Bola to naozaj „prohibícia“?Keďže počet otrávených liehovinami pančovanými metylalkoholom v Českej republi-ke dosiahol takpovediac obludné rozmery, rozhodli české orgány najprv o čiastoč-nom obmedzení predaja konkrétnych druhov liehovín, ktoré boli jednoznačne identifi-kované ako zdroj týchto otráv a napokon o celoplošnom obmedzení distribúcie, pre-daja a tiež exportu všetkých druhov liehovín. Na scéne sa síce objavilo slovo prohibí-cia, význam tohto slova odvodeného z latinčiny (prohibitio – zakazovať) však spočívav absolútnom zákaze výroby, distribúcie a predaja alkoholických nápojov, na ktoré sanajčastejšie prohibíciavzťahuje, môže sa však týkať aj iných komodít. Prohibíciav prí-pade alkoholu historicky nikdy nič pozitívne nevyriešila, je to jednoducho alibistickýa najprimitívnejšíprístup štátu k problému alkoholizmu. Akékoľvek prohibičné opatre-nia nikdy neuhasia neustály „smäd“ po alkohole. Naopak, je to štát, ktorý najviac strá-ca na prohibícii, kým iní na tom nelegálne profitujú. Príkladov z histórie je viac neždosť. K zákazu výroby však v tomto prípade nedošlo, tá sa v niektorých prípadochakosi prirodzeným spôsobom utlmila sama na základe zákazu odbytu a predaja lie-hovín, najmä aby nedošlo k výrobe na preplnené sklady. Celoplošné obmedzenie dis-tribúcie a predaja všetkých druhov liehovín s obsahom alkoholu nad 20 %, hoci v tom

183


čase už bol identifikovaný pôvod otravy a aj konkrétne značky pančovaných liehovín,poškodilo predovšetkým samotných českých výrobcov. Rovnako to ale postihlo aj im-portérov liehovín z iných členských štátov vrátane tých slovenských, ako aj importé-rov liehovín z tretích štátov.

Ako je uvedené vyššie, terčom útokov falšovateľov liehovín sú predovšetkým tie naj-bežnejšie konzumné liehoviny práve pre nenápadnosť, jednoduchosť obalov a etikieta ako ukazuje prax, ani kontrolné známky pre nich nepredstavujú nijakú prekážku.Treba si uvedomiť, že na trhu sú liehoviny svetoznámych renomovaných výrobcov,ktoré boli vyrobené pred mnohými rokmi alebo dokonca pred desiatkami rokov a kto-rých hodnota vysoko prekračuje výšku spotrebnej dane zaťažujúcu tieto liehoviny,teda i výška samotnej dane z pridanej hodnoty v takomto prípade vysoko prekračujevýšku spotrebnej dane! Okrem toho sú takéto liehoviny plnené v jedinečných tvarova-ných, patentovo chránených fľašiach, ktoré sú bežne nedostupné a sú na nich etiketys niektorými ochrannými a kontrolnými prvkami, o ktorých netuší ani štát požadujúcipredpísané kontrolné známky. Podobným spôsobom sú chránené aj obaly renomo-vaných výrobcov cigariet, ktoré sú tiež veľmi častým terčom útokov falšovateľov.V mnohých takýchto značkových liehovinách sa nachádza jedna jediná kvapka tzv.bioindikačnej látky, ktorá nijako nemení ich senzorické vlastnosti, takýmto spôsobomchránia svoje výrobky napríklad aj výrobcovia luxusných parfumov. Veľmi jednodu-chým spôsobom a v priebehu pár sekúnd je potom na základe prítomnosti tejto bioin-dikačnej látky overiteľné, či ide o vlastný výrobok alebo falzifikát. Z uvedeného tiežvyplýva, že mnohí renomovanívýrobcovia luxusných tovarov spoliehajú viac na svojekontrolné prvky než na štátom požadované, tieto im súčasne umožňujú v prípade po-treby vyvrátiť, že na trhu nachádzajúce sa falzifikáty sú ich výrobkom. Z tohto hľa-diska je možné považovať postup českých orgánov, mierne povedané, za unáhlený.

Postup slovenských orgánov z hľadiska obmedzenia distribúcie českých liehovín jeako tak logický, avšak spôsob, akým k tomu došlo, vzbudzuje dojem, že nešlo ani tako ochranu slovenských spotrebiteľov, ako o využite situácie na dočasné potlačeniekonkurencie, najmä ak sa tak stalo na verejne publikovaný podnet niektorých sloven-ských výrobcov liehovín. Kto pozorne sleduje médiá, urobí si na to vlastný názor. V jed-nom zo slovenských denníkov, ktorý rozhodne nemožno považovať za bulvárny, re-daktor celkom otvorene napísal, že „niet lepšej príležitosti, ako pristrihnúť českým ex-portérom krídelká, než ponúka alkoholová aféra“. Otázka teda znie, či naozaj išloo ochranu slovenských spotrebiteľov alebo iba o strihanie krídeliek a nakoľko potommôžu slovenskí spotrebitelia dôverovať slovenským orgánom a ich opatreniam? Alko-hol, ako aj všetky iné tovary sa do zahraničia dodávajú vždy bez daní, pretože sa na zá-klade princípu krajiny určenia zdania v tých krajinách, kam sú vyvážané. Takže, aký zá-ujem môžu mať českí alebo akýkoľvek iní zahraniční výrobcovia liehovín dodávať tre-bárs aj na Slovensko pančovaný alkohol, dokonca pančovaný aj metylalkoholom?Rozdiel medzi zdanenými a nezdanenými liehovinami v tom nie je, to má vždy zmyseliba v tej krajine, kde sa také čosi deje a celkom určite v tom nie je ani snaha českých vý-robcov liehovín priotráviť slovenských konzumentov! Obmedzenie z hľadiska ochrany

184

spotrebiteľov bolo na základe vzniknutej situácie v danom momente odôvodniteľné,a preto aj v súlade s právom EÚ avšak dlhodobo a pod rôznymi zámienkami neudrža-teľné. Verejné nabádanie na „strihanie krídeliek“ tiež hraničí s porušením ustanoveniačlánku 34 Zmluvy o fungovaní EÚ, v tomto ustanovení zmluvy je upravené, že množ-stvové obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzičlenskými štátmi zakázané:

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUri Serv.do?uri=OJ:C:2010:083:0047:0200:SK:PDF

A čo sú opatrenia s rovnocenným účinkom, to je podrobne špecifikované v Príručkepre uplatňovanie ustanovení zmluvy upravujúcich voľný pohyb tovaru:

http://ec.europa.eu/enterprise/policies/single-market-goods/files/goods/docs/art34-36/new_guide_sk.pdf

Tie by si mal veľmi podrobne preštudovať predovšetkým minister pôdohospodárstvaSlovenskej republiky a jeho poradcovia, ktorí sa vo veci angažujú, hoci ide o agendurezortov zdravotníctva a financií.

Obmedzenie na Slovensku vydal Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republikyrozhodnutím č. OLP1686812012 z 18. septembra 2012, podľa tohto opatrenia sa na úze-mí Slovenskej republiky dočasne zakázalo uvádzať do obehu, predávať a používať lieho-viny s obsahom etanolu od 20 % objemových vyrobené na území Českej republiky:

http://www.uvzsr.sk/docs/info/tb/Rozhodnutiezakaz.pdf

Z historických skúseností vieme, že „dočasne“ môže trvať aj viac ako dvadsať rokov,rovnako by bolo zaujímavé vedieť, kto mal skontrolovať zákaz používať takéto liehovi-ny v domácnostiach, keďže na základe uvedeného rozhodnutia bolo zakázané českéliehoviny s obsahom alkoholu viac ako 20 % predávať, a preto ich logicky nebolo mož-né ani používať na verejných, a teda kontrolovateľných miestach. Samotnému roz-hodnutiu predchádzalo i tvrdenie ministra pôdohospodárstva o tom, že sa na Sloven-sko valia z Čiech kamióny s liehovinami, ktoré tam na základe zákazu nebolo možnépredávať práve z tohto dôvodu. To svedčí o zjavnej absencii znalosti pohybu tovarovpodliehajúcich spotrebným daniam v rámci EÚ, ktorý sa medzi členskými štátmiuskutočňuje v režime pozastavenia dane a výlučne na základe elektronického sprie-vodného dokumentu. Prepravu možno začať vždy až na základe elektronickéhosprievodného dokumentu schváleného colným úradom odosielateľa, pričom ozná-menie o potvrdení elektronického sprievodného dokumentu sa v rovnakom momenteobjaví cestou počítačovej siete aj na colnom úrade príjemcu, teda netreba vyčkávaťniekde na ceste a už vôbec nie na hraničných priechodoch, či sa tam neobjaví náho-dou nejaký kamión s českými liehovinami a ak aj áno, potom s liehovinami označený-mi len slovenskou kontrolnou známkou. A nemohol by sa tam objaviť ani kamións českými liehovinami už uvedenými do daňového voľného obehu v Čechách, keďžetaké sú označené českou kontrolnou známkou. Také liehoviny by sa na Slovenskupovažovali za neoznačené, a teda jednoznačne nelegálne dopravené na slovenskéúzemie, navyše také liehoviny sú zaťažené českou spotrebnou daňou.

185


Ako sa kontroluje prepravaPoužívanie elektronického sprievodného dokumentu vyplýva z rozhodnutia Európ-skeho parlamentu a Rady č. 1152/2003/ES o informatizácii prepravy a kontroly vý-robkov podliehajúcich spotrebnej dani:

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=DD:09:01:32003D1152:SK:PDF

ďalej už vyššie spomenutej smernice Rady č. 2008/118/ES a Nariadenia komisie(ES) č. 684/2009, ktorým sa implementuje smernica Rady 2008/118/ES, pokiaľ ideo elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režimepozastavenia dane

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2009:197:0024:0064:SK:PDF

Používanieelektronického sprievodného dokumentu podrobne upravujú ustanovenia§ 17 až § 33 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojovv znení neskorších predpisov, tieto ustanovenia a postupy z nich vyplývajúce platiarovnako vo všetkých členských štátoch EÚ.

Použitie elektronického sprievodného dokumentu*

186

1 – dodávateľ tovaru predloží návrh elektronického sprievodného dokumentu svojmu col-nému úradu;

2 – colný úrad dodávateľa schváli návrh elektronického sprievodného dokumentu a odošleho späť dodávateľovi vrátane referenčného kódu;

3 – dodávateľ odošle tovar podliehajúci spotrebnej dani;4 – colný úrad dodávateľa odošle elektronický sprievodný dokument členskému štátu určenia;5 – členský štát určenia odošle elektronický sprievodný dokument odberateľovi;6 – tovary podliehajúce spotrebnej dani sa prepravia na miesto určenia;7 – odberateľ predloží svojmu colnému úradu správu o prijatí tovaru;8 – členský štát určenia schváli správu o prijatí a pošle ju elektronicky späť odberateľovi;9 – členský štát určenia odošle správu o prijatí tovaru členskému štátu odoslania;10 – členský štát odoslania elektronicky odošle odosielateľovi správu o prijatí tovaru odbera-

teľom.* Použitý graf je prevzatý zo stránky:

http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/excise_duties/circulation_control/emcs_practice/index_en.htm

Okrem toho minister pôdohospodárstva tvrdil, že dovozcovia českých liehovín maliv úmysle rozpredávať liehoviny za nízke ceny, aby sa zbavili zásob týchto liehovín, tosú však štandardné obchodné praktiky všade na svete.

Napriek tomu ale na Slovensku platí ustanovenie § 10 ods. 35 a 36 zákonač. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu... podľa týchto ustanovení bez povoleniacolného úradu je zakázaný predaj spotrebiteľského balenia a liehu zo spotrebi-teľského balenia za cenu nižšiu, ako je súčet dane zodpovedajúcej objemua objemovej koncentrácii liehu v spotrebiteľskom balení a sumy 0,86 eura na je-den liter liehoviny, zvýšený o daň z pridanej hodnoty vzťahujúcu sa na tentosúčet; to neplatí, ak ide o predaj v pozastavení dane. V prípade, ak ide o predajliehu v spotrebiteľskom balenís objemom 0,5 l a nižším, je bez povolenia colného úra-du zakázaný predaj takého spotrebiteľského balenia za cenu nižšiu, ako je súčetdane zodpovedajúcej objemu a objemovej koncentrácii liehu v tomto spotrebiteľskombalení a sumy 0,99 eura na jeden liter liehoviny, zvýšený o daň z pridanej hodnotyvzťahujúcu sa na tento súčet; to neplatí, ak ide o predaj v pozastavení dane.Ak predávajúci poskytuje kupujúcemu v priamej alebo nepriamej súvislosti s pre-dajom liehu v spotrebiteľskom balení akékoľvek plnenia, najmä ak platí reklamné a impodobné poplatky a odplaty, poplatky a odplaty za využitie distribučnej siete kupujú-ceho, poplatky a odplaty za umiestnenie spotrebiteľského balenia v priestoroch kupu-júceho, ak poskytuje dary, zľavy, bonusy, skontá alebo rabaty, je predaj liehu v spot-rebiteľskom balení zakázaný za cenu nižšiu, ako je cena určená podľa predchádzajú-cej vety, zvýšená o takéto alebo iné plnenia poskytované predávajúcim kupujúcemu.Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce predať spotrebiteľské balenieza cenu nižšiu, ako je cena uvedená vyššie, predloží colnému úradu žiadosťo povolenie na predaj, v ktorej uvedie množstvo spotrebiteľského balenia, kto-ré chce za takúto cenu predať a uvedie dôvody.

187


K žiadosti priloží doklad o nadobudnutí preukázateľne zdaneného liehu podľa osobit-ného predpisu. Colný úrad preverí údaje v žiadosti a v prílohe a ak žiadateľ preukázaldôvody na predaj spotrebiteľského balenia za takúto cenu, môže vydať povolenie napredaj. Každý, kto by postupoval v súlade s týmito uvedenými ustanoveniami zákona,nič by teda neporušil.

Napokon Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vydal dňa 9. októbra2012 pod č. OLP 1735612012 nové opatrenie, ktoré je viac ako za vlasy pritiahnutéa ktoré len potvrdzuje, že nejde o nič iné, ako čo najdlhšie zdržať, prípadnevyradiť as-poň časť českých liehovín z predaja na slovenskom predvianočnom trhu:

http://www.uvzsr.sk/docs/info/tb/Opatrenie_k_liehovinam_z_CR_09102012.pdf

V opatrení je síce citovaná aj príslušná legislatíva EÚ, avšak s nepresne uvedenýmnázvom, presný názov, tak ako je uverejnené v Úradnom vestníku EÚ, je NariadenieEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa ustanovu-jú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel navýrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štá-te, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES (text s významom pre EHP):

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2008:218:0021:0029:SK:PDF

Podľa tohto nariadenia je možné zakázať uvedenie výrobku alebo typu výrobkuna trh, resp. prikázať stiahnutie výrobku alebo typu výrobku z trhu (článok 2), avšakpodľa ustanovenia článku 7 tak možno urobiť, len ak predmetný výrobok alebo typvýrobku predstavuje za bežných alebo rozumne predvídateľných podmienokpoužívania vážne riziko pre bezpečnosť a zdravie užívateľov. To však musí pre-ukázať členský štát, ktorý takéto opatrenia vydáva, ako vyplýva z bodu 3.3.4. Vnútro-štátne zákazy určitých výrobkov/látok vyššie uvedenej Príručky pre uplatňovanieustanovení zmluvy upravujúcich voľný pohyb tovaru vydanej k aplikácii ustanoveniačlánku 34 Zmluvy o fungovaní EÚ! Nijaké kontroly českých liehovín na Slovenskuvšak nepreukázali takéto riziko! Bolo by zaujímavé vedieť, či Úrad verejného zdravot-níctva Slovenskej republiky postupoval jednoznačne a v súlade so všetkými ustano-veniami nariadenia č. 764/2008, na ktoré sa v opatrení odvoláva, a teda predovšet-kým, či o svojom postupe vopred informoval dotknuté subjekty a tiež Európsku komi-siu a napokon, či svoj postup v oznámení Komisii doplnil o príslušné odôvodnenie?

Ani Slovensko nie je imúnneRozporuplné je aj ustanovenie týkajúce sa už načatých spotrebiteľských balení kudňu vydania opatrenia č. OLP/6868/20l2 zo dňa 18. 9. 2012. Takéto liehoviny musiabyť bezpečne odstránené tak, že nebudú použité na ľudskú spotrebu, pričom takétoodstránenie musí byť zdokumentované oficiálnym dokladom a musí byť oznámenépríslušnémuorgánu úradnej kontroly. V opatrení sa však neuvádza, kto vydá oficiálnydoklad a kto má byť tým príslušným orgánom úradnej kontroly. Tu už nejde o české

188

liehoviny, tu ide o jednoznačné poškodzovanie slovenských podnikateľských subjek-tov, pretože tie liehoviny riadne nakúpili a zaplatili za ne vrátane spotrebnej dane!

Ak ale majú byť liehoviny zlikvidované, potom je morálnou povinnostou štátu vrátiťspotrebnú daň, aj keď len alikvotnú časť v závislosti od množstva liehovín nachádza-júcich sa už v otvorených spotrebiteľských baleniach liehu. Najmä, ak od daňovýchsubjektov v prípade daňových nedoplatkov štát tieto vymáha do posledného centavrátane príslušných sankcií. No a povinnosť označiť české liehoviny vyrobené v obdo-bí od 1. januára 2012 do 21. septembra 2012 zelenou nálepkou s číslom šarže, dátu-mom výroby a identifikačným číslom protokolu akreditovaného laboratória je absolút-nym nezmyslom, ktorý nič nerieši. Je to obyčajné hádzanie polien pod nohy všetkýmpodnikateľským subjektom, ktoré sa „opovážili“ na Slovensko dovážať, ďalej distribu-ovať a predávať konečným spotrebiteľom české liehoviny.

Nemožno sa ubrániť dojmu, že postup slovenských orgánov sa niekomu vymkolz rúk! Reálna možnosť otravy pančovaným českým alkoholom existovala v obdobípred vypuknutím celej aféry, ak si takýto alkohol objednal niekto cez internet a hlavnena základe súkromného inzerátu, čo je napríklad prípad priotrávených z východnéhoSlovenska, ktorý našťastie neskončil tragicky. Rovnako sa mohli slovenskí občaniapriotráviť českým alkoholom v takom prípade, ak si neoznačený alkohol s nejasnýmpôvodom nakúpili u pochybných predajcov na trhoviskách v pohraničnej oblasti v Če-chách. Vzhľadom na množiace sa prípady otráv a široká publicita také prípady vylúči-la a ak aj tak nakúpili, nepochybne sa podozrivého alkoholu zbavili.

Zákaz vývozu liehovínz Čiech a naopak zákaz ich dovozu na Slovensko urobili svoje,čomu nepochybne pomohli aj kontroly cestujúcich vykonávané v pohraničí. Médiá,ale aj niektorí politici sa v tomto prípade vyjadrovali o „colných kontrolách“, zrejme imani po ôsmich rokoch nášho členstva v EÚ stále nedošlo, že Európska únia je súčas-ne aj colnou úniou a že sa medzi členskými štátmi neuplatňujú nijaké clá, a teda ne-môžu v tomto prípade existovať colné kontroly v zmysle colných predpisov. A to aj na-priek skutočnosti, že tieto kontroly vykonávali colníci. Colné kontroly sa vykonávajúnapr. na slovensko-ukrajinskej hranici.

Všetky subjekty, ktoré na Slovensku uvádzajú do obehu, distribuujú a predávajú spot-rebiteľské balenie liehu, čiže predovšetkým liehoviny (môže to byť aj konzumný liehnapr. na domácu výrobu rôznych likérov), musia mať na to príslušné oprávneniev zmysle zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a jehoustanovenia § 54 s názvom Predaj spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obe-hu. Zoznam takýchto subjektov je uverejnený na základe ustanovenia ods. 25 citova-ného paragrafu zákona na stránke Finančného riaditeľstva:

http://www.colnasprava.sk/wps/portal/!ut/p/.cmd/cs/.ce/7_0_A/.s/7_0_3DF/_th/J_0_9D/_s.7_0_A/7_0_129/_s.7_0_A/7_0_3DF,

pričom subjekty sú špecifikované na držiteľov oprávnení na distribúciu a na držiteľovpovolenia na predaj spotrebiteľského balenia liehu. Nie sú medzi nimi nijaké colnésklady, ako sme si opakovane vypočuli z úst „odborníkov“, ktorí ani netušia, aký je

189


rozdiel medzi daňovým skladom a colným skladom. Zverejnenie zoznamu držiteľovoprávnenia na distribúciu a držiteľov povolenia na predaj umožňuje predovšetkým imsamotným verifikovať dodávateľov a odberateľov. Ustanovenie § 54 je pomerne roz-siahle a podrobný výklad jeho jednotlivých ustanovení je na samostatný príspevok.Zjednodušene povedané, ide teda o akúsi licenciu na obchodovanie s liehovinami,ktorá umožňuje sledovať, kto komu dodáva alebo kto od koho odoberá liehovinya v akom množstve a akého druhu. Akákoľvek distribúcia a predaj liehovín osobami,ktoré nie sú uvedené v tomto zozname, znamená nelegálne obchodovanie s liehovi-nami. Tento systém kontroly predaja alkoholu v Českej republike zatiaľ absentuje.

Avšak ani Slovensko nie je imúnne voči nelegálnej výrobe a následnej distribúcii lie-hovín, občas sa v médiách objavia informácie o zistených nelegálnych výrobniach lie-hovín „garážového typu“ alebo v starších priemyselných objektoch. Tieto informáciesú vždy kusé, nikdy sme sa nedozvedeli presné informácie, aký tam bol nájdený lieh,fľaše, etikety a napokon aj kontrolné známky a či v ich prípade išlo o falzifikáty alebonelegálne získané kontrolné známky. Aj keby tam neboli nájdené nijaké kontrolnéznámky, liehoviny vyrábané takýmto spôsobom sa tak či tak distribuujú hlavne do vý-čapov pohostinských zariadení hlavne v okrajových mestských štvrtiach, na vidiekualebo do iných miest, kde je veľmi malá pravdepodobnosť kontroly. Kto kontroluje rôz-ne masové podujatia v teréne, kde sa bežne čapuje alkohol bohvieakého pôvodua kde sa rovnako bežne nepoužívajú registračné pokladnice?

Na tomto mieste je potrebné vrátiť sa ku kontrolným známkam, o ktorých sme užuviedli, že samy osebe nie sú nijakou zárukou zdanenia či pravosti liehovín.Občas saobjavia návrhy vyrábať kontrolné známky s „tajným neviditeľným kódom“ alebo do-konca s elektronickým čipom a vždy sa preto treba mať na pozore pred takýmito ná-vrhmi, najmä kto s nimi prichádza a v koho mene a či mu nejde len o čím skoršie roz-behnutie výroby takých kontrolných známok. Pri počte miliónov a miliónov kusov kon-trolných známok už ide o celkom zaujímavý kšeft.

Kontrolné známky nemajú výlučnú a už vôbec nie spasiteľskú funkciu, pokiaľ nemáštát pod kontrolou aj pohyb ceninového papiera, výrobcov sklenených obalov, výrob-cov a dodávateľov uzáverov fliaš (koruniek) a tiež aj tlačiarne, v ktorých by bolo mož-né tlačiť falzifikáty etikiet. To sú kontrolné mechanizmy, ktoré využívajú vyspelé člen-ské štáty a nie iba kontrolné známky, ak ich vôbec používajú. Kontroluje takéto vecina Slovensku niekto? Neustále zmeny vzoru kontrolných známok spôsobujú admi-nistratívne problémy poctivým a daňovo spoľahlivým podnikateľom, rozhodne nie fal-zifikátorom, tí dokážu falšovať peniaze a kontrolné známky sú pre nich hračkou. Ajkeby mali obsahovať akékoľvek neviditeľné kódy, tie predsa musí niekto kontrolovať,a to nebude jeden človek. Kde je záruka, že sa z utajených kódov nestane napokon„verejné tajomstvo“?

Peter Šubík

Pracoval takmer štyridsať rokov v rezorte financií v oblasti nepriamych daní.Je odborníkom na spotrebné dane. Publikoval vo viacerých odborných perio-

dikách a má za sebou aj lektorskú činnosť v oblasti spotrebných daní.

190

Zostatková cenahmotného majetku

Zostatková cena majetku je predovšetkým účtovnou kategóriou. Vyjadruje zní-ženú cenu (hodnotu) dlhodobého majetku o jeho opotrebenie. Opotrebenie jepostupné znižovanie úžitkovej hodnoty majetku, pričom hodnota opotrebeniadlhodobého majetku za určité časové obdobie vyjadrená v peňažných jednot-kách sa nazýva odpis. Hodnota trvalého zníženia majetku vyjadrená v odpi-soch ku koncu účtovného obdobia alebo ku dňu vyradenia majetku z účtovníc-tva znižuje nadobúdaciu cenu majetku na jeho zostatkovú cenu.

V účtovnej jednotke účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva trvalé zníženie oce-nenia dlhodobého majetku zodpovedajúce miere jeho opotrebenia, technickémua morálnemu zastaraniu predstavujú oprávky k dlhodobému hmotnému majetku.Oprávky sa vytvárajú vo výške odpisov dlhodobého hmotného majetku a účtujú samesačne v prospech účtu oprávok k hmotnému majetku v účtovej skupine 08 (účty081, 082, 085, 086, 089) a súvzťažne do nákladov na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlho-dobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku.

Kým odpisy predstavujú zníženie ocenenia dlhodobého majetku za účtovné obdobie,oprávky vyjadrujú znižovanie ocenenia odpisovaného dlhodobého majetku počas ce-lej doby používania dlhodobého majetku, t. j. od jeho uvedenia do užívania až do úpl-ného odpísaniaalebo do jeho vyradenia. Rozdiel medzi nadobúdacou cenou dlho-dobého majetku a sumou vytvorených oprávok predstavuje zostatkovú cenudlhodobého majetku. Po uplynutí doby odpisovania a zahrnutí odpisov vo výškeoprávok do nákladov je zostatková cena nulová.

Aj keď je zostatková cena nulová, hmotný majetok môže naďalej plniť svoj pôvodnýúčel. Sú však aj prípady, keď majetok je fyzicky a morálne tak opotrebovaný, že ne-môže ďalej slúžiť svojmu účelu, t. j. nemôže byť ďalej využívaný.

Stav majetku je každý podnikateľský subjekt povinný overovať inventarizáciou. Povin-nosť inventarizácie ustanovuje zákon o účtovníctve. Je zároveň nevyhnutné, aby pod-nikateľský subjekt mal formou internej smernice vypracované postupy pre účtovanie,oceňovanie, evidovanie, zaraďovanie, vyraďovanie a inventarizovanie hmotného ma-jetku.

V jednoduchom účtovníctve sa trvalé zníženie hodnoty dlhodobého hmotného majet-ku vyjadruje iba prostredníctvom účtovných odpisov. Účtujú sa v knihách dlhodobéhomajetku a neovplyvňujú základ dane z príjmov účtovnej jednotky.

191

DAN

EA

ÚČ

TOVN

ÍCTV

OD

ÚPP

1/20

13

Účtovné odpisy

Podľa § 28 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctvev zneníneskoršíchpredpisov (ďalejlen „zákon o účtovníctve“) hmotný majetok okrem zásob odpisuje účtovná jednotkapočas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekono-mických úžitkov z majetku. V tejto súvislosti treba uviesť, že pozemky, predmetyz drahých kovov a majetok vymedzený osobitnými predpismi sa neodpisujú.

Podľa § 20 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve (opatrenie MF SRč. 23 054/2002-92 v znení neskorších zmien a doplnkov) a v § 20 postupov účtovaniav jednoduchom účtovníctve (opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskor-ších zmien a doplnkov) dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje na základe odpisovéhoplánu. Odpisovanie si určí účtovná jednotka vo svojom odpisovom pláne tak, abyzodpovedalo miere fyzického opotrebovania v bežných podmienkach jeho používa-nia alebo technickému a morálnemu zastaraniu. Postupy účtovania zároveň ukladajúúčtovnej jednotke prehodnotiť odpisový plán podľa meniacich sa podmienok a upraviťzostatkovú dobu odpisovania alebo sadzby odpisovania, tzn. prispôsobiť odpisovaniereálnym podmienkam. Keďže účtovné odpisy na jednej strane (v podvojnom účtov-níctve cez oprávky) trvale znižujú hodnotu majetku, na druhej strane vo forme odpi-sov cez náklady (výdavky) ovplyvňujú výsledok hospodárenia (resp. rozdiel medzipríjmami a výdavkami) a kalkuláciu vlastných nákladov (výrobnú cenu) výrobkova služieb, je žiaduce, aby účtovná jednotka pri zostavovaní odpisového plánu ob-jektívne posúdila všetky faktory pôsobiace na využívanie majetku vrátane ekonomic-kých úžitkov z majetku a tomu prispôsobila postup odpisovania, napr. podľa predpo-kladanej doby používania a intenzity využívania majetku, veľkosti dosahovaných vý-konov (počet výrobkov alebo podobných jednotiek). Je možné použiť aj postupy odpi-sovania ustanovené zákonom o dani z príjmov, avšak len vtedy, ak vyhovujúvlastným podmienkam a požiadavkám odpisovania majetku v účtovnej jednotke.

Účtovná jednotka, ktorá má k majetku vlastnícke právo, právo správy alebo účtujeo majetku v užívaní,začne odpisovať dlhodobý hmotný majetok odo dňa jeho uvede-nia do užívania. Podľa § 33 ods. 1 postupov účtovania v podvojnom účtovníctvea § 10 ods. 2 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve uvedením do užívaniasa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií majetku potrebných na jehoužívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov, napr. zákonač. 50/1976 Zb. o územnom plánovanía stavebnom poriadku (stavebný zákon) v zneníneskorších predpisov, zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení ne-skorších predpisov, zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidielv premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákonač. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpi-sov. Uvedením do užívania sa rozumie aj vydanie povolenia na predčasné užívaniestavby podľa § 83 stavebného zákona alebo rozhodnutia o dočasnom užívanístavbyna skúšobnú prevádzku podľa § 84 stavebného zákona.

192

Účtovné odpisy si môže účtovná jednotka stanoviť niekoľkými spôsobmi:

� sadzby účtovných odpisov si určí percentom z obstarávacej ceny (reprodukčnejobstarávacej ceny, vlastných nákladov) dlhodobého hmotného majetku v závis-losti od doby životnosti – ide o časové odpisy stanovené rovnomernou alebovariabilnou metódou odpisovania;

� výšku účtovných odpisov si môže určiť podľa dosiahnutých výkonov v prísluš-nom roku k celkovým predpokladaným výkonom, ktoré očakáva od dlhodobéhohmotného majetku v priebehu jeho životnosti – ide o výkonové odpisy stanovenépodľa objemu výkonu alebo podľa odpracovanej doby.

Daňová zostatková cena

Zostatková cena hmotného majetku je aj daňovou kategóriou. Podľa § 25 ods. 3 zá-kona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono dani z príjmov“) zostatkovou cenou na účely tohto zákona je rozdiel medzi vstup-nou cenou hmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku za-hrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov].Zostatková cena sa teda mení s časom a hodnotou uplatnených odpisov v danom ča-sovom okamihu a pohybuje sa v rozmedzí medzi vstupnou cenou a nulou.

Odpisovanie majetku spravidla končí vtedy, keď celková suma uplatnených odpisovdosiahne hodnotu vstupnej ceny, t. j. po uplynutí doby odpisovania. V tomto prípadev poslednom roku odpisovania je treba porovnať vypočítanú výšku odpisov a zostat-kovú cenu, pretože ak presiahne vypočítaná výška odpisov zostatkovú cenu, odpismožno uplatniť len do výšky zostatkovej ceny.

Odpisovanie sa môže skončiť aj v priebehu doby odpisovania, a to v prípade,ak maje-tok z rôznych dôvodov daňovník vyradí z užívania, to znamená, že sa prestane použí-vať na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. V takýchto prípadoch sa do daňových vý-davkov zahrnie zostatková cena hmotného majetku. Podmienky pre zahrnutie da-ňovej zostatkovej ceny do daňových výdavkov určujú ustanovenia § 19 ods. 3písm. b), c), d), g), e) a § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov, v ktorých sa uvá-dza, kedy a do akej výšky je daňová zostatková cena majetku pri jeho vyradení z po-užívania uznaným daňovým výdavkom. V tejto súvislosti treba pamätať aj na ustano-venie § 22 ods. 11 zákona o dani z príjmov, ktoré neumožňuje uplatniť odpis v zda-ňovacom období, v ktorom sa majetok vyraďuje. Ako daňový výdavok sa teda po-sudzuje len daňová zostatková cena vyčíslená k 1. 1. príslušného zdaňovaciehoobdobia. Výnimkou je zostatková cena majetku odpisovaného podľa § 26 ods. 6 až 8zákona o dani z príjmov.

193

Zostatková cena hmotného majetku

Postup pri výpočte daňovej zostatkovej ceny

Ako už bolo naznačené, daňovník pri výpočte zostatkovej ceny vychádza z § 25ods. 3 a z § 22 ods. 11 a 12 zákona o dani z príjmov. V zásade platí, že daňovník privyradení z používania v priebehu zdaňovacieho obdobia:

a) nemá nárok na uplatnenie žiadneho odpisu z hmotného majetku odpisovanéhopodľa § 27 a § 28 zákona o dani z príjmov. Táto skutočnosť vyplýva z § 22 ods. 11zákona o dani z príjmov, kde sa uvádza, že daňovník môže uplatniť ročný odpisz hmotného majetku len za podmienky, že hmotný majetok účtuje (eviduje) v ma-jetku k 31. 12. príslušného zdaňovacieho obdobia, resp. ho účtuje (eviduje) k po-slednému dňu zdaňovacieho obdobia;

b) má nárok na uplatnenie pomernej časti z ročného odpisu, ak ide o majetokodpisovaný podľa § 26 ods. 6 až 8 zákona o dani z príjmov, a to vo výške zodpo-vedajúcej počtu celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok používal nadosiahnutie zdaniteľných príjmov. Táto skutočnosť vyplýva z § 22 ods. 12 zákonao dani z príjmov, podľa ktorého má daňovník právo uplatniť odpis vo výške pripa-dajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval aleboevidoval v majetku podľa tohto ustanovenia.

Daňové odpisy

Odpisovaním sa podľa § 22 ods. 1 zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona ro-zumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku do daňových výdavkov.Aby bolo možné začať s odpisovaním podľa zákona o dani z príjmov, musí byť maje-tok:

� účtovaný v súlade s účtovnými predpismi, t. j. uvedený do užívania podľa účtovnýchpredpisov alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 alebo 14 zákona o dani z príjmov,

� používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov – hmotný a nehmotný maje-tok musí súvisieť s predmetom činnosti, t. j. musí sa využívať v súvislosti s podni-kateľskou činnosťou,

� odpisovaný vlastníkom, resp. daňovníkom, ktorý nie je vlastníkom, ako hmotnom majetku účtuje z dôvodu jeho užívania (§ 24 ods. 1 zákona o daniz príjmov).

Podľa § 24 ods. 4 zákona o dani z príjmov pri odpisovaní hmotného majetku, ktorý jeiba sčasti používaný na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do daňových výdav-kov zahŕňa len pomerná časť odpisov. Nemožno preto uplatňovať plné daňové od-pisy z majetku slúžiaceho na činnosť, z ktorej príjmy sú oslobodené od dane alebo do-konca vôbec nie sú predmetom dane z príjmu, čo je typickým prípadom tzv. nezisko-vých organizácií. Táto situácia môže nastať aj pri majetku fyzickej osoby (osobné

194

auto, časť domu vyčlenená na podnikanie atď.), pokiaľ je hmotný majetok používanýpodnikajúcou fyzickou osobou popri podnikaní aj pre osobnú potrebu. V takomto prí-pade je potrebné odpisy podľa vhodného kritéria krátiť.

Daňové odpisy sa vypočítajú podľa § 26, § 27 a § 28 zákona o dani z príjmov, pričomna rozdiel od účtovných odpisov nie je veľmi čo vyberať. V prvom roku odpisovania,ktorý však nemusí byť vždy prvým rokom užívania, resp. evidovania daného hmotné-ho majetku, zaradí daňovník hmotný majetok do jednej zo štyroch odpisových skupínuvedených v prílohe č. 1 zákona o dani z príjmov, a to podľa Klasifikácie produkciealebo Klasifikácie stavieb. Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisovej sku-piny podľa prílohy č. 1 a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sana účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2. Výnimkou sú špecifické kategó-rie hmotného majetku, ktoré sú daňovo odpisované režimom samostatne upravenýmv § 26 ods. 6 až 8 zákona o dani z príjmov.

Spôsob odpisovania stanoví daňovník pre každý novoobstaraný hmotný majetoks výnimkou daňovníkov, ktorí musia podľa § 22 ods. 13 a 14 zákona o dani z príjmovpokračovať v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom. Zvolený spôsob odpisova-nia (rozdielne od účtovníctva) nemožno zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. Odpi-sovanie je povolené aj v daniach pochopiteľne len do daňového ocenenia, čím sa ro-zumie vstupná cena, prípadne zvýšená o technické zhodnotenie alebo pri zrýchle-nom odpisovaní zvýšená zostatková cena.

Uplatňovanie daňových odpisov pri hmotnom majetku možno podľa § 22 ods. 9zákona o dani z príjmov aj prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie ale-bo viac celých zdaňovacích období a v ďalšom zdaňovacom období pokračovaťv odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba sa predlžuje o dobuprerušenia odpisovania.

Zákon o dani z príjmovpozná dva základné spôsoby odpisovania hmotného majetku:

� rovnomerné odpisovanie podľa § 27 a

� zrýchlené odpisovanie podľa § 28.

Špecifické kategórie majetku uvedené v § 26 ods. 6 až 8 zákona o dani z príjmov (ot-várky nových lomov, pieskovní, hlinísk, technická rekultivácia, dočasné stavby, for-my, modely, šablóny a majetok prenajatý formou finančného prenájmu) uplatňujú priodpisovaní:

� časovú metódu odpisovania, pri ktorej sa ročný odpis určí ako podiel vstupnejceny a určenej doby trvania,

� výkonovú metódu odpisovania, pri ktorej sa ročný odpis určí ako podiel vstupnejceny a určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.

195


Dôsledky rozdielu medzi účtovnými a daňovými odpismiDaňové odpisy, na rozdiel od účtovných odpisov, sa neúčtujú v účtovníctve a ichkvantifikácia je potrebná len pre uplatnenie v daňových výdavkoch. Podľa § 19 ods. 3písm. a) zákona o dani z príjmovsú totiž daňovým výdavkom len daňové odpisy hmot-ného majetku, t. j. odpisy vypočítané podľa § 22 až § 29 tohto zákona.

Ak účtuje účtovná jednotka v podvojnom účtovníctve a účtovné odpisy sú stanovenétak, aby zobrazovali skutočný stav majetku, vzniká v mnohých prípadoch rozdiel me-dzi daňovými a účtovnými odpismi. Pri zistení základu dane z príjmov potom tentorozdiel zvyšuje alebo znižuje výsledok hospodárenia.

Ak sú uplatnené účtovné odpisy vyššie ako daňové, rozdiel je položkou zvyšu-júcou výsledok hospodárenia, ak sú uplatnené účtovné odpisy nižšie ako da-ňové, rozdiel sa od výsledku hospodárenia odpočíta. Úpravy sa vykonávajú ne-účtovne až pri zostavovaní daňového priznania. Účtovná jednotka musí zároveňz rozdielov daňových a účtovných odpisov vyhodnotiť odloženú daňovú povinnosť.

V jednoduchom účtovníctve účtovná jednotka neúčtuje do výdavkov účtovné odpi-sy, tieto sa účtujú iba v knihách dlhodobého majetku. Do daňových výdavkov sa zahŕ-ňajú v rámci účtovných uzávierkových operácií len daňové odpisy, ktoré uvádza úč-tovná jednotka v knihách dlhodobého majetku. Pri zistení základu dane u daňovníkaúčtujúceho v jednoduchom účtovníctve sa teda neupravuje rozdiel medzi príjmamia výdavkami o rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi.

Príklad č. 1:Obchodná spoločnosť obstarala v roku 2011 do majetku počítač v obstarávacej cene 1 800 €.Podľa odpisového plánu sa počítač odpisuje 3 roky (ide o predpokladanú dobu životnosti, a to vzhľa-dom na rýchle zastarávanie výpočtovej techniky).Výpočet mesačného odpisu:1 800 : 3 = 600 € ročný odpis600 : 12 = 50 € mesačný odpisMajetok bol uvedený do užívania v marci 2011.Pre stanovenie daňového odpisu účtovná jednotka zvolila zrýchlenú metódu odpisovania. Počítač jezaradený do prvej odpisovej skupiny, bude teda daňovo odpisovaný štyri roky.

Výpočet ročného odpisu:

rok 2011 1 800 : 4 = 450 € ZC 1 350 €

rok 2012 (1 350 x 2) : (5 - 1) = 675 € ZC 675 €

rok 2013 (675 x 2) : (5 - 2) = 450 € ZC 225 €

rok 2014 ( 225 x 2) : (5 - 3) = 225 € ZC 0 €

196

Vplyv na základ dane:

Rok 2011 2012 2013 2014

Daňové odpisy 450 675 450 225

Účtovné odpisy 10 x 50 = 500 12 x 50 = 600 12 x 50 = 600 2 x 50 = 100

Vplyv na základ dane + 50základ dane bude

zvýšený o + 50

- 75základ dane bude

znížený o - 75

+ 150základ dane bude

zvýšený o + 150

- 125základ dane bude

znížený o - 125

Rozdiely medzi daňovými a účtovnými odpismi počítača sú v jednotlivých zdaňovacích obdo-biach súčasťou úpravy na riadku 150 a 250 daňového priznania.

Dôsledky rozdielu medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenouVzhľadom na to, že existuje rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi majetkua tento rozdiel ovplyvňuje základ dane z príjmov, je zrejmé, že pri vyradení majetkupočas jeho odpisovania vznikne rovnaká situácia. Ak sú totiž rozdielne odpisy, buderozdielna aj zostatková cena.

Pri vyradení majetku z účtovníctva účtovnej jednotky daňovým výdavkom je vždy da-ňová zostatková cena. Ak je zostatková cena vyradeného majetku zúčtovaná do ná-kladov iná ako daňová zostatková cena, vzniknutý rozdiel medzi zostatkovými cena-mi ovplyvňuje základ dane. Pri zistení základu dane z príjmov teda tento rozdiel zvy-šuje alebo znižuje výsledok hospodárenia. Ak je zostatková cena zaúčtovaná do ná-kladov vyššia ako daňová zostatková cena, rozdiel je položkou zvyšujúcou výsledokhospodárenia, ak je zostatková cena zaúčtovaná do nákladov nižšia ako daňovázostatková cena, rozdiel sa od výsledku hospodárenia odpočíta. Úpravy sa vykoná-vajú neúčtovne až pri zostavovaní daňového priznania.

Príklad č. 2:Obchodná spoločnosť obstarala v roku 2011 do majetku počítač v obstarávacej cene 1 800 €.Podľa odpisového plánu sa počítač odpisoval 3 roky (predpokladaná doba životnosti vzhľadom narýchle zastarávanie výpočtovej techniky).Pre stanovenie daňového odpisu účtovná jednotka zvolila zrýchlenú metódu odpisovania. Počítač jezaradený do prvej odpisovej skupiny, bude teda daňovo odpisovaný štyri roky.Pri uplatnení daňových a účtovných odpisov vo výške vypočítanej v predchádzajúcom príklade účtov-ná jednotka 28. 9. 2012 počítač predala.

Rok 2011 2012 predaj majetku

Daňové odpisy 450 € – zostatková cena daňová1 800 € - 450 € = 1 350 €

Účtovné odpisy 10 x 50 = 500 € 9 x 50 = 450 € zostatková cena účtovná1 800 € - (500 € + 450 €) = 850 €

Vplyv na základ dane + 50 € + 450 € - 500 €

Účtovanie 551/082500 €

551/082450 €

541/082850 €

082/0221 800 €

197


Z uvedenej tabuľky vyplýva, že zohľadnenie rozdielu medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenouprebieha rovnako ako zohľadnenie rozdielu medzi účtovnými a daňovými odpismi.V roku, v ktorom sa majetok predáva, sa vypočíta účtovný odpis ako násobok mesačného odpisua počtu mesiacov, počas ktorých bol v roku predaja používaný. Daňový odpis sa v roku vyradenia ma-jetku (predaja) neuplatní. Zákon o dani z príjmov totiž v § 22 ods. 11 umožňuje k poslednému dňu zda-ňovacieho obdobia uplatniť do daňových výdavkov iba odpis vo výške vypočítaného ročného odpisuz hmotného majetku účtovaného alebo evidovaného k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Keď-že účtovná jednotka k 31. 12. 2012 nemá počítač v majetku (predaj 28. 9. 2012), daňový odpis z tohtomajetku sa v roku 2012 neuplatní. Neuplatnený odpis sa premietne do daňových výdavkov ako súčasťdaňovej zostatkovej ceny. Zároveň je teda v roku predaja potrebné vypočítať zostatkovú cenu daňovúa účtovnú. Algoritmus je jasný, od obstarávacej ceny sa odpočítajúodpisy uplatnené po dobu používa-nia (v podvojnom účtovníctvesuma oprávok). Vzhľadom na to, že predaný majetok sa musíz účtovníc-tva vyradiť, je potrebné do nákladov zaúčtovať zostatkovú cenu.Vzniknutý rozdiel medzi daňovou a účtovnou zostatkovou cenou bude zohľadnený v základe danez príjmov. Keďže v jednotlivých zdaňovacích obdobiach je rozdiel v odpisoch pripočítateľnou položkouk výsledku hospodárenia (účtovné odpisy sú vyššie ako daňové odpisy), v zdaňovacom období, v kto-rom dochádza k vyradeniu majetku, sa tento dočasný rozdiel medzi odpismi prejaví ako rozdiel medzizostatkovými cenami (účtovná zostatková cena je nižšia ako daňová zostatková cena), ktorý sa pre-mietne do základu dane odpočítaním od výsledku hospodárenia.

Vyradenie odpisovaného majetku

Dlhodobý hmotný majetok môže účtovná jednotka vyradiť z účtovníctva z rôznych dô-vodov. Je potrebné, aby podnikateľský subjekt mal formou internej smernice vypra-cované postupy aj pre vyraďovanie a inventarizovanie hmotného majetku. V internejsmernici je vhodné ustanoviť:

� aby v rámci inventarizácie, riadnej alebo mimoriadnej, inventarizačná komisia po-súdila aj stav využívania a opotrebovania majetku a vykázala aj:

� prebytočný majetok – majetok, ktorý už účtovná jednotka nepoužívaa je pred-poklad, že používať ani nebude,

� neupotrebiteľný majetok – majetok, ktorý je fyzicky alebo morálne opotrebo-vaný alebo poškodený v takom rozsahu, že už nemôže slúžiť svojmu pôvod-nému účelu

a navrhla takýto majetok vyradiť, prípadne aj spôsob vyradenia,

� aby hmotne zodpovedná osoba za majetok alebo vedúci organizačnej zložky malimožnosť podať návrh na vyradenie hmotného majetku aj v priebehu účtovnéhoobdobia.

Návrh na vyradenie dlhodobého majetku by mal obsahovať predovšetkým:

� inventárne číslo,

198

� názov alebo označenie a umiestnenie majetku,

� nadobúdaciu a zostatkovú cenu,

� dôvod a spôsob vyradenia.

O možnosti a spôsobe vyradenia a zodpovednej osobe za vyradenie rozhodne štatu-tárny orgán podnikateľského subjektu alebo iná osoba v závislosti od kompetencií ur-čených v internej smernici, pracovnom poriadku alebo organizačnom poriadku.

Najčastejšie sa hmotný majetok vyraďuje:

� predajom,

� likvidáciou,

� bezodplatným prevodom (darovaním),

� vkladom do inej obchodnej spoločnosti či družstva,

� v dôsledku škody alebo manka,

� preradením z podnikania do osobného užívania,

� prevodom na základe právnych predpisov.

Vzhľadom na to, že v podvojnom účtovníctve sa odpisovanie dlhodobého hmotnéhomajetku účtuje nepriamo prostredníctvom účtu oprávok, znamená to, že odpisovanýmajetok je v účtovníctve na dvoch účtoch a z týchto dvoch účtov sa pri vyradení musíodúčtovať. Môžu nastať dve situácie pri vyradení odpisovaného dlhodobého hmotné-ho majetku:

� majetok je plne odpísaný (má nulovú zostatkovú cenu),

� majetok nie je plne odpísaný (má určitú zostatkovú cenu).

Ak je majetok pri vyradení už odpísaný, účtuje sa iba o účtovnom vyradení majetku.V prípade neodpísaného majetku sa musí navyše vysporiadať aj zostatkovácena.

Podmienky, za ktorých zostatková cena hmotného majetku, resp. obstarávacia cenahmotného majetku (pri neodpisovanom majetku) je pri jeho vyradení z účtovníctvauznaným daňovým výdavkom, prípadne je uznaným daňovým výdavkom v určitejvýške, upravuje zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 3 písm. b), c), d), e), g) a v § 21ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov.

Hmotný majetok odpisovaný sa na účely zákona o dani z príjmov vyraďuje z používa-nia v daňovej zostatkovej cene, hmotný majetok neodpisovaný (§ 23 zákona o daniz príjmov) sa na účely zákona o dani z príjmov vyraďuje z používania v obstarávacej(vstupnej) cene.

199


Zostatková cena pri predaji majetku

Podľa § 68 ods. 1 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve sa účtovná zostatko-vá cena odpisovaného hmotného majetku vyúčtuje v prípade jeho predaja na ťarchuúčtu 541 – Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodo-bého hmotného majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu účtovej skupiny 08– Oprávky k dlhodobému majetku. Ak účtovná jednotka účtuje v sústave jednoduché-ho účtovníctva, pri predaji majetku majetok vyradí z knihy dlhodobého majetku.

Daňová zostatková cena predaného hmotného majetku, ktorý možno daňovo odpiso-vať, je podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom bezakéhokoľvek obmedzenia. Na jej daňovú účinnosť nemá vplyv dohodnutá predajnácena, výnimkou nie je ani značne stratový predaj. Netreba však v tomto prípade za-budnúť na dve tzv. protišpekulatívneustanovenia v daňových zákonoch, a to na zása-du o materiálnej pravde [§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňovýporiadok) v znení neskorších predpisov], podľa ktorej má v daniach väčšiu váhu sku-točnosť než formálny právny úkon, a pravidlo o ocenení príjmu na účely dane z príj-mov cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia [§ 2 písm. c) zákonao dani z príjmov].

Účtovná zostatková cena sa v prípade hnuteľných vecí uplatňuje do nákladov zásad-ne za obdobie splnenia dodávky, a to podľa dodania v zmysle súkromnoprávnychpredpisov, bez ohľadu na prechod vlastníckych práv (napr. pri výhrade vlastníctvavlastnícke právo na kupujúceho prechádza až úplným zaplatením kúpnej ceny). Pripredaji nehnuteľností podliehajúcich vkladu do katastra nehnuteľností je určujúcimdátumom uskutočnenia účtovného prípadu dátum povolenia vkladu do katastranehnuteľností. Ak by však išlo o nehnuteľnosť, ktorú kupujúci užíva do nadobudnutiavlastníctva, zostatková cena sa u predávajúceho zaúčtuje do nákladov dátumomodovzdania nehnuteľnosti na užívanie kupujúcemu, bez ohľadu na dátum nadobud-nutia vlastníctva kupujúcim. Postupy účtovania totiž ukladajú povinnosť účtovať o ta-komto majetku účtovným jednotkám, ktoré tento majetok nadobúdajú. Táto povinnosťvyplýva z ustanovenia § 32 ods. 2 písm. a) a b) postupov účtovania v podvojnom úč-tovníctve a § 10 ods. 24 písm. a) a b) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve,podľa ktorých sa v účtovníctve účtovnej jednotky účtuje aj o dlhodobom majet-ku, ku ktorému nemá vlastnícke právo alebo právo správy, ak ide o:

� dlhodobý hnuteľný majetok, ku ktorému vlastnícke právo alebo právo správy pre-chádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny alebo dohodnutej od-platy a do nadobudnutia vlastníckeho práva alebo práva správy tento majetok ku-pujúci alebo nadobúdateľ užíva,

� dlhodobý nehnuteľný majetok obstaraný na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastníckeprávo alebo právo správy nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností,

200

ak do nadobudnutia vlastníckeho práva alebo práva správy účtovná jednotka ne-hnuteľnosť užíva.

Na túto úpravu v postupoch účtovania nadväzuje aj zákon o dani z príjmov. Podľaustanovenia § 24 ods. 1 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov takýto hmotný majetokmožno odpisovať aj daňovo, a to za podmienky, že daňovník, ktorý nemá vlastníckeprávo k tomuto majetku, o tomto majetku účtuje (eviduje) a do nadobudnutia vlastníc-tva tento majetok skutočne aj užíva. To znamená, že v období, v ktorom kupujúci za-účtuje alebo zaeviduje tento majetok a začne ho účtovne a daňovo odpisovať, predá-vajúci tento majetok vyraďuje z účtovníctva.

Príklad č. 3:Predaj so ziskomSpoločnosť Alfa, s. r. o., v roku 2010 kúpila v štyroch splátkach s dohodnutou výhradou vlastníctvapre-dajný nápojový automat za 4 000 €. Účtovne boli uplatňované odpisy 5 % za kalendárny mesiac už odmesiaca prevzatia, t. j. 200 € za mesiac, daňovo automat patrí do prvej odpisovej skupiny s dobou od-pisovania 4 roky, v roku uvedenia do užívania sa začal automat odpisovať zrýchlene. V roku 2012 na-šla spoločnosť Alfa, s. r. o., firmu Beta, s. r. o., ktorá prejavila záujem o kúpu použitého automatu za1 800 €. Opäť bola dohodnutá výhrada vlastníctva a kúpna cena bola rozložená do troch mesačnýchsplátok. (ZD – základ dane z príjmov)

Dátum Popis účtovného/daňového prípadu Čiastkav €

MD D ÚčtovnáZC v €

DaňováZC v €

10/2010 Uzavretie kúpnej zmluvy, dodanie automatu 4 000 042 321 – –

10/2010 Nainštalovanie a uvedenie automatu do užívania 4 000 022 042 4 000 4 000

10/2010 Prvá splátka 1 000 321 221 3 800 –

11/2010 Druhá splátka 1 000 321 221 3 600 –

12/2010 Tretia splátka 1 000 321 221 3 400 –

12/2010 Účtovný odpis za tri mesiace roku 2010 600 551 082 3 400 –

12/2010 Daňový odpis za rok 2010 1 000 – – – 3 000

ZD 2010 Zníženie výsledku hospodárenia o rozdielmedzi daňovými a účtovnými odpismi

- 400 – – – –

01/2011 Štvrtá, posledná splátka 1 000 321 221 3 200 –

12/2011 Účtovný odpis za rok 2011 2 400 551 082 1 000 –

12/2011 Daňový odpis za rok 2011 1 500 – – – 1 500

ZD 2011 Zvýšenie výsledku hospodárenia o rozdielmedzi účtovnými a daňovými odpismi

+ 900 – – – –

2/2012 Dohodnutá kúpna cena, predaj automatu 1 800 311 641 1 000 1 500

2/2012 Účtovný odpis za rok 2012 200 551 082 800 1 500

2/2012 Doúčtovanie účtovnej ZC 800 541 082 – 1 500

2/2012 Vyradenie nápojového automatu z účtovníctva 4 000 082 022 – 1 500

201




DaňováZC v €

2/2012 Prvá splátka 600 221 311 – –

8/2012 Druhá splátka 600 221 311 – –

12/2012 Daňový odpis za rok 2012 – – 1 500

ZD 2012 Zvýšenie výsledku hospodárenia o rozdielmedzi účtovnými a daňovými odpismi

+ 200 – – – –

Zníženie výsledku hospodárenia o rozdielmedzi daňovou a účtovnou ZC

- 700 – – – –

01/2013 Tretia (posledná) splátka 600 221 311 – –

Súčasťou základu dane v roku 2012 je aj dohodnutá kúpna cena zaúčtovaná na účte 641 vo výške1 800 €.

Príklad č. 4:Predaj so stratouPodnikateľ pán Novák účtujúci v sústave podvojného účtovníctva sa zaoberá zásielkovou službou.V roku 2010 kúpil kvalitný, na zákazku zostavený bicykel za 2 500 €. Účtovne ho odpisoval rovnomer-ne po 50 € mesačne, daňovo bicykel patrí do prvej odpisovej skupiny a podnikateľ ho začal odpisovaťzrýchlene. V roku 2012 mal však pracovný úraz, preto predal bicykel cez inzerát za 700 €.


MD D ÚčtovnáZC

DaňováZC

03/2010 Obstaranie bicykla na účely podnikania 2 500 022 211 2 500 2 500

12/2010 Účtovný odpis za 10 mesiacov roka 2010 500 551 082 2 000 –

12/2010 Daňový odpis za rok 2010 625 – – – 1 875

ZD 2010 Zníženie VH o rozdiel medzi daňovýmia účtovnými odpismi (625 - 500)

- 125 – – – –

12/2011 Účtovný odpis za rok 2011 600 551 082 1 400 –

12/2011 Daňový odpis za rok 2011 938 – – – 937

ZD 2011 Zníženie VH o rozdiel medzi daňovýmia účtovnými odpismi (938 - 600)

- 338 – – – –

08/2012 Predaj bicykla za dohodnutú kúpnu cenu 700 211 641 1 400 937

08/2012 Účtovný odpis za 8 mesiacov roka 2012 400 551 082 1 000 –

08/2012 Doúčtovanie účtovnej ZC 1 000 541 082 – 937

08/2012 Vyradenie bicykla z účtovníctva 2 500 082 022 – 937

12/2012 Daňový odpis za rok 2012 – – – – 937

ZD 2012 Zvýšenie VH o rozdiel medzi účtovnýmia daňovými odpismi (400 - 0)

+ 400 – – – –

Zvýšenie výsledku hospodárenia o rozdielmedzi účtovnou a daňovou ZC (1 000 - 937)

+ 63 – – – –

202

Súčasťou základu dane v roku 2012 je dohodnutá kúpna cena bicykla zaúčtovaná na účte 641 vo výš-ke 700 € a v plnej výške 937 € aj daňová zostatková cena. Strata z predaja bicykla je teda daňovouznaná, a to v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 5:Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva kúpil v roku 2010 obrábací stroj v sume6 000 €, zaradil ho do 2. odpisovej skupiny a odpisoval rovnomerným odpisom. Účtovne ho odpisovalrovnomerne vo výške 125 € mesačne. Účtovný aj daňový odpis uvádza v knihe dlhodobého majetku.V roku 2012 obrábací stroj predal za sumu 2 700 €. V rámci účtovných uzávierkových operácií uplatnilpodnikateľ v roku 2010 do daňových výdavkov daňový odpis vo výške 1 000 € (6 000 : 6) a v roku 2011daňový odpis vo výške 1 000 € (6 000 : 6). V roku 2012 daňovník neuplatní žiadny odpis (ročný odpissa podľa § 22 ods. 11 ZDP uplatní iba z majetku účtovaného k poslednému dňu zdaňovacieho obdobiaa polročný odpis neexistuje), preto zostatková cena pri predaji je v sume 4 000 € (stav k 1. 1. 2012). Dovýdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmovv členeníprevádzková réžiazahrnie podnikateľ v roku predaja v rámci účtovných uzávierkových operácií daňovú zostatkovú cenuvo výške 4 000 €, príjem z predaja vo výške 2 700 € uvedie v peňažnom denníkudo príjmov zahrnova-ných do základu dane z príjmov v členení ostatné príjmy. Strata z predaja obrábacieho stroja je v súla-de s § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov daňovo uznaná.

Zostatková cena pri likvidácii majetku

Zbaviť sa nepotrebného dlhodobého majetku možno prirodzene nielen predajom, aleaj likvidáciou, to znamená zámerným fyzickým znehodnotením hmotného majet-ku. V takomto prípade môže byť daňová kontrola nedôverčivá a bude požadovať dô-kazné prostriedky o likvidácii majetku. Dôvodom je, že likvidáciou sa môže zastieraťskutočný stav (opäť treba upozorniť na § 3 ods. 6 daňového poriadku), ktorým mohlobyť napríklad obdarovanie niekoho blízkeho takto vyradeným majetkom alebo zaka-muflovanie krádeže alebo manka, alebo aj škody, čo sú daňovo prísnejšie sledovanéprípady.

V prípade vyradenia dlhodobého hmotného majetku likvidáciou bude preto vždy po-trebné doložiť tento akt hodnovernými dôkazmi (napr. potvrdením o bezpečnom ulo-žení na skládke, potvrdením zberných surovín, u vyšších zostatkových cien napr. po-sudok znalca a iné), tiež bude vhodné uviesť, prečo sa podnikateľ rozhodol pre likvi-dáciu namiesto predaja (typické pri nepredajnom majetku z dôvodu zastarania,schátrania, veľkých prevádzkových nákladov, ekologickej závadnosti, zvýšenia hluč-nosti atď.) alebo prečo nebol majetok opravený alebo zmodernizovaný (nepomer ná-kladov oproti prínosu, technologické medze, koniec životnosti).

Pri hodnotnejších položkách by mal byť pravidlom protokol o likvidácii podpísanýzodpovednými osobami, na ktorý sa možno pri daňovej kontrole odvolať. Pritompodpis manželky podnikateľa alebo len konateľa môže mať nižšiu dôkaznú silu akoosôb nezávislých a bez vplyvu na ďalší osud majetku.

203


Likvidáciou sa pritom rozumie zámerné fyzické znehodnotenie dlhodobého hmot-ného majetku (či už svojpomocne, alebo prostredníctvom dodávateľskej špecializo-vanej firmy). Za likvidáciu rozhodne nemožno považovať len samotné premiestneniemajetku z firemného majetku do súkromia majiteľa alebo spoločníka ani bezodplatnévypožičanie. Uvedený majetok by po likvidácii nemal byť ďalej hospodársky využíva-ný v existujúcej podobe, iba ako východisková surovina alebo náhradné diely.

Účtovná zostatková cena sa v prípade likvidácie dlhodobého hmotného majetku účtu-je na vrub účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmot-ného majetku.

Z pohľadu daňovej zostatkovej ceny je na tom likvidácia rovnako ako predaj, t. j. aj tuide o plne daňovo uznaný náklad [§ 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov]. S roz-dielom medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou sa zaob-chádza rovnako ako pri predaji, to znamená, že pri zistení základu dane sa v daňo-vom priznaní upraví výsledok hospodárenia smerom hore alebo dole.

Jedinou výnimkou je vyradenie existujúcich stavieb alebo ich častí v dôsledkunovej výstavby, kedy zostatková cena vyradených stavieb alebo ich častí tvorísúčasť nákladov na výstavbu. Účtovné ocenenie nových stavieb sa tak zvýši okreminého aj o účtovnú zostatkovú cenu likvidovaných stavieb s novou výstavbou vecnesúvisiacich. Typicky ide o situáciu, kedy sa rozhodne, že na mieste schátralej výrob-nej haly sa postaví hala nová, potom budú náklady na zbúranie starej haly a jej účtov-ná zostatková cena zvyšovať účtovné ocenenie haly novej. Zákon o dani z príjmovtiež vylučuje z daňovej účinnosti daňovú zostatkovú cenu stavebného diela (dom, bu-dova, stavba) likvidovaného úplne alebo sčasti v súvislosti s výstavbou nového sta-vebného objektu alebo jeho technickým zhodnotením. Ak sa teda rozhodne o prístav-be objektu (t. j. o jeho technickom zhodnotení), pričom sa musí zbúrať priľahlá garáž,nemožno daňovú zostatkovú cenu garáže uznať ako daňový výdavok.

V tejto súvislosti by sa mohla vynoriť otázka, ktorá zostatková cena likvidovanej stav-by má byť zahrnutá do vstupnej ceny novej stavby, či účtovná alebo daňová, prípadneči nedôjde k rozdielu medzi účtovnou obstarávacou cenou stavby a jej daňovouvstupnou cenou, a to práve z dôvodu zohľadnenia rozdielnych zostatkových cien lik-vidovanej stavby. Je opodstatnené sa domnievať, že vzhľadom k odkazom na účtov-né ocenenie pri daňovej vstupnej cene v § 25 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplýva,že do vstupnej ceny novej stavby (a to ako účtovnej, tak aj daňovej) vstupuje vý-hradne účtovná zostatková cena likvidovanej stavby. Jej daňová zostatkovácena sa nebude brať do úvahy, aj keď tento postup môže byť výhodný v prípade, keďje daňová zostatková cena nižšia, ako je účtovná zostatková cena, a naopak, ak budedaňová zostatková cena vyššia, pôjde o daňovo nevýhodný, ale zrejme jediný možnýspôsob.

Uvedená výnimka sa dotýka len stavebných diel likvidovaných v súvislosti s výstav-bou či technickým zhodnotením iných stavebných diel. Nevzťahuje sa na hnuteľné

204

veci (napr. zostatková cena likvidovaného strojného vybavenia nahradzovaného no-vou technológiou bude účtovným a daňovým nákladom) ani na prípady, kedy likvidá-cia stavby priamo nesúvisí s prebiehajúcou či plánovanou novou výstavbou.

Tu opäť bude potrebné mať k dispozícii argumenty vyvracajúce predpoklad súvisia-cich prác, napr. ak by bolo likvidované oplotenie len preto, že architektonicky neladís novovybudovanou stavbou, alebo bude zbúraná neďaleko stojaca samostatná ga-ráž z dôvodu, že ju plne nahradzuje novopristavená garáž.

Príklad č. 6:Vyradenie strojaSpoločnosť Gama, s. r. o., má vo svojom majetku účtovne neodpísaný tvarovací stroj. V roku 2012 sarozhodla nahradiť tento stroj konkurenčným výrobným zariadením s lepšími parametrami. Pretože do-terajší stroj z dôvodov zmeny výrobných postupov už nebude mať uplatnenie a o jeho kúpu nebol zá-ujem, bude zlikvidovaný rozobratím a sčasti uložený na skládke a sčasti predaný zberným surovinám.Uvedené kroky likvidácie potvrdili svojimi podpismi členovia likvidačnej komisie firmy.



DaňováZC v €

03/2012 Účtovné ocenenie tvarovacieho stroja 10 800 022.1 – 2 550 3 600

03/2012 Účtovný odpis stroja za 2 mesiace 430 551 082.1 2 550 –

03/2012 Stav oprávok (účtovných odpisov) stroja 8 250 – 082.1 2 550 –

03/2012 Obstaranie nového zariadenia 15 600 042 321 – –

03/2012 Zaradenie nového zariadenia do užívania 15 600 022.2 042 15 600 15 600

03/2012 Doúčtovanie účtovnej ZC tvarovacieho stroja 2 550 551 082.1 – 3 600

03/2012 Vyradenie tvarovacieho stroja likvidáciou 10 800 082.1 022.1 – –

03/2012 Poplatok za uloženie odpadu na skládku 150 518 211 – –

03/2012 Príjem z predaja časti stroja zberným surovinám 170 211 648 – –

12/2012 Účtovný odpis za rok 2012 (10 mesiacov á 2 %) 3 120 551 082.2 12 480 15 600

12/2012 Daňový odpis za rok 2012 nového stroja 3 250 – – 12 480 12 350

ZD 2012 Zníženie VH o rozdiel odpisov (3 250 - 3 120) - 130 – – – –

Zvýšenie VH o rozdiel odpisov tvarovaciehostroja

+ 430

Zníženie VH o rozdiel ZC vyradeného stroja(3 600 - 2 550)

- 1 050 – – – –

Príklad č. 7:Likvidácia stavby z dôvodu novej výstavbySpoločnosť sa v roku 2012 rozhodla z dôvodov zlej statiky a schátralej konštrukcie zbúrať existujúcisklad a na jeho mieste postaviť nový sklad. Pretože nová stavba bude spĺňať prísne bezpečnostné kri-tériá a jej stráženie zabezpečí elektronika, bol z dôvodov nadbytočnosti zbúraný aj strážny domček.Jeho likvidácia priamo súvisela s novou výstavbou, čo nemožno povedať o vybúraní roky nevyužívanej

205


odstavnej betónovej plochy v odľahlej časti areálu. Všetky práce budú zabezpečené dodávateľsky, su-tiny budú odvezené na skládku a odstavná plocha bude vysadená zeleňou.



DaňováZC v €

03/2012 Účtovné ocenenie starého skladu 16 000 021.1 – 4 000 7 000

03/2012 Účtovný odpis skladu za 2 mesiace 140 551 082.1 4 000 –

03/2012 Stav oprávok (odpisov) starého skladu 12 000 – 081.1 4 000 7 000

03/2012 Účtové ocenenie strážneho domčeka 6 000 021.2 – 2 000 1 500

03/2012 Účtovný odpis domčeka za 2 mesiace 40 551 082.1 2 000 –

03/2012 Stav oprávok (odpisov) strážneho domčeka 4 000 – 081.2 2 000 1 500

03/2012 Záloha dodávateľovi na stavbu nového skladu 20 000 052 221 – –

03/2012 Faktúra za zbúranie skladu a domčeka 1 800 042 321 – –

03/2012 Platba za odvoz a uloženie sutín na skládku 700 042 211 – –

03/2012 Zvýšenie ocenenia o účtovnú ZC starého skladu 4 000 042 081.1 0 7 000

03/2012 Vyradenie starého skladu z účtovníctva 16 000 081.1 021.1 – –

03/2012 Zvýšenie ocenenia o účtovnú ZC domčeka 2 000 042 081.2 0 1 500

03/2012 Vyradenie strážneho domčeka z účtovníctva 6 000 081.2 021.2 – –

03/2012 Platba za projekt nového skladu 2 500 042 211 – –

08/2012 Faktúra za dodávku nového skladu na kľúč 36 000 042 321 – –

08/2012 Zúčtovanie poskytnutej zálohy oproti faktúre 20 000 321 052 – –

08/2012 Uvedenie nového skladu do užívania 47 000 021.4 042 47 000 47 000

08/2012 Účtovné ocenenie spevnenej plochy 3 000 021.3 – 600 500

08/2012 Stav oprávok (odpisov) spevnenej plochy 2 400 – 081.3 600 500

08/2012 Faktúra za likvidáciu spevnenej plochy 1 000 518 321 – –

08/2012 Doúčtovanie účtovnej ZC zlikvidovanej plochy 600 551 081.3 0 500

08/2012 Vyradenie spevnenej plochy likvidáciou 3 000 081.3 021.3 – –

08/2012 Výsadba bývalej spevnenej plochy zeleňou 500 518 211 – –

08/2012 Vyrovnanie všetkých dodávateľských faktúr 18 800 321 221 – –

12/2012 Účtovný odpis nového skladu(5 mesiacov x 1 %)

2 350 551 081.4 44 650 47 000

12/2012 Daňový odpis skladu – zrýchlený:(47 000 : 20) : 12 mesiacov x 5 mesiacov

980 – – 44 650 46 020

ZD 2012 Zvýšenie VH o rozdiel odpisov nového skla-du za rok 2012 (2 350 - 980)

+ 1 370

Zvýšenie VH o rozdiel odpisov starého skla-du a strážneho domčeka [(140 + 40) - 0]

+ 180

Zvýšenie VH o rozdiel ZC zlikvidovanej spev-nenej plochy (600 - 500)

+ 100

206

Účtovná zostatková cena starého skladu (4 000 €) a strážneho domčeka (600 €) zvýšila obstarávaciu(vstupnú) cenu nového skladu. Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou starého skladu a účtovnouzostatkovou cenou starého skladu (7 000 - 4 000) a strážneho domčeka (500 - 600) je bez vplyvu nazáklad dane.

Zostatková cena pri nepeňažnom vklade

Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť využiť dlhodobý majetok aj ako predmet vkladudo základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva. Za vloženú majetkovúhodnotu získa cenný papier (akciu) alebo podiel, tieto sa v súlade s § 25 ods. 1písm. a) oceňujú obstarávacou cenou. Jej tvorbu vymedzuje § 25 ods. 6 zákonao účtovníctve tak, že súčasťou obstarávacej ceny cenného papiera a podielu sú tiežnáklady súvisiace s obstaraním, napr. poplatky maklérom, poradcom, burzám. Jeteda zrejmé, že účtovná zostatková cena vloženého dlhodobého majetku bude sú-časťou obstarávacej ceny takto nadobudnutých akcií, resp. podielov.

Pri vyradení majetku sa v účtovníctve vkladateľa nepeňažného vkladu postupuje na-sledovným spôsobom:

� z účtovníctva sa vyradia jednotlivé zložky majetku v účtovnej hodnote so súvzťaž-ným zápisom na účet 367 – Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papie-rov a vkladov,

� rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majet-ku sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu 568 – Ostatné finančné náklady ale-bo v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy,

� suma uznanej hodnoty vkladu sa účtuje na príslušný účet účtovej skupiny 06 – Dl-hodobý finančný majetok so súvzťažným zápisom v prospech účtu 367 – Záväzkyz upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov.

Na účely dane z príjmov je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný postupovať podľa§ 17b alebo § 17d zákona o dani z príjmov.

Pri ocenení vkladaného majetku reálnou hodnotou (§ 17b) rozdiel medzi uznanouhodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku účtovaný na účte 568 ale-bo 668 zahrnie daňovník do základu dane jednorazovo alebo postupne až do jehoúplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcichzdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 ročne, a to počnúc zdaňovacím obdo-bím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu. Rozdiel medzi účtovnouzostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku a jeho daňovou zostatkovoucenou zvyšuje alebo znižuje výsledok hospodárenia pri zistení základu dane v zdaňo-vacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu.

207


Príklad č. 8:Nepeňažný vkladV januári 2012 právnická osoba splatila automobilom svoj nepeňažný vklad do základného imanias. r. o. v hodnote započítanej na vklad spoločníka 30 000 €.

Popis účtovného/daňového prípadu Čiastkav €


DaňováZC v €

Účtovné ocenenie automobilu 40 000 022 – 25 000 30 000

Stav oprávok (účtovných odpisov) automobilu 15 000 – 082 25 000 30 000

Záväzky z upísaného a nesplateného vkladu do s. r. o.(ide o podiely s rozhodujúcim vplyvom)

30 000 043 367 – –

Splatenie vkladu vo výške zostatkovej ceny automobilu 25 000 367 082 – –

Vyradenie automobilu z používania z dôvodu splatenia nepe-ňažného vkladu do s. r. o.

40 000 082 022 – –

Zúčtovanie rozdielu medzi uznanou hodnotou vkladu a účtov-nou hodnotou vkladaného majetku

5 000 367 668 – –

Zaradenie podielu v obstarávacej cene do dlhodobého finanč-ného majetku po zápise vkladu do základného imania v ob-chodnom registri

30 000 062 043 – –

ZD 2012

Rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažnéhovkladu zistenou v účtovníctve vo výške 5 000 € (30 000 € - 25 000 €):

– pri jednorazovom zahrnutí do základu dane VH sa neupravuje

– pri postupnom zahrnutí do základu dane v r. 2012,napr. 1 000 €

VH sa zníži o 4 000 €

Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnouzostatkovou cenou vo výške 5 000 € (30 000 € - 25 000 €)

VH sa zníži o 5 000 €

Postup uvedený na strane vkladateľa v § 17b primerane použije aj daňovník, ktorý úč-tuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo daňovník, ktorý vedie eviden-ciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, alebo 14 zákona o dani z príjmov a zisťuje zá-klad dane z rozdielu medzi príjmamia výdavkami. Ak vkladateľom nepeňažného vkla-du je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplat-ní postup podľa § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Úprava základu dane o rozdielmedzi zostatkovou cenou zistenou v účtovníctve a daňovou zostatkovou cenou vkla-daného majetku u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva nepri-chádza do úvahy.

Ak sa nepeňažný vklad na účely dane z príjmov oceňuje pôvodnými cenami podľa§ 17d zákona o dani z príjmov, pri vklade hmotného majetku prijímateľ majetok oce-ňuje vstupnou cenou zistenou u vkladateľa a pokračuje v odpisovaní. V takomto prí-pade nie je teda dôvod na úpravu základu dane o rozdiel v ocenení nepeňažnéhovkladu alebo o rozdiel v zostatkových cenách.

208

Zostatková cena majetku vyradeného z dôvodu škody

Podnikateľský život je niekedy poznamenaný aj nepríjemnosťami a starosťami. Ob-čas dôjde k nehode, krádeži, živelnej pohrome a pod., ktorými je postihnutý aj dlhodo-bý hmotný majetok. Jeho poškodenie môže byť natoľko veľké, že nebude maťvýznam majetok opravovať, ale bude vhodnejšie takýto majetok vyradiť.

Vyradenie hmotného majetku z dôvodu škody predpokladá správne posúdenie ško-dy. Škodu definuje ustanovenie § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve ako neodstrániteľ-né poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo stratu majetku a je záväzné aj na da-ňové účely. V súvislosti s vymedzením škody je potrebné dôsledne rozlišovať odstrá-niteľné a neodstrániteľné poškodenie majetku. Ak totiž dôjde k poškodeniu majet-ku, ktoré účtovná jednotka opravou odstráni, predmetom účtovania nie je účtovanieo škode, ale účtovanie o oprave.

Podľa postupov účtovania v podvojnom účtovníctve sa o škodách na dlhodobom hmot-nom majetku účtuje na účte 549 – Manká a škody a na účte 582 – Škody. Na ťarchuúčtu 549 sa účtujú škody na dlhodobom hmotnom majetku, ak došlo k úplnému zniče-niu, neodstrániteľnému poškodeniu, odcudzeniu alebo strate dlhodobého majetku. Naťarchu účtu 582 – Škody sa účtujú škody vzniknuté na majetku z príčin pre účtovnú jed-notku celkom mimoriadnych, napríklad v dôsledku živelnej pohromy. Čo je mimoriad-ny charakter, účtovné postupy nevysvetľujú. Napríklad škody vzniknuté z dôvodu krá-deže už v dnešnej dobe tak mimoriadne nie sú, možno sa teda prikloniť k názoru, že tie-to škody sa budú účtovať do prevádzkových nákladov (účet 549). Ak však účtovná jed-notka rozhodne, že aj tieto prípady bude účtovať na účet 582 a nie na účet 549, zrejmenemožno tento postup považovať za nedodržanie účtovných postupov.

Podľa § 23 ods. 2 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve účtovné jednot-ky, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preuka-zujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov naúčely zistenia základu dane z príjmov, škody účtujú v pomocných knihách o zlož-kách majetku a v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operá-cií. Všeobecne teda platí, že škoda, ktorá predstavuje v jednoduchom účtovníctveúbytok niektorej zložky majetku, sa účtuje len v pomocnej knihe (kniha dlhodobéhomajetku). Prípadný vplyv na základ dane z príjmov sa vyjadrí priamo v účtovníctve priúpravách v rámci uzávierkových účtovných operácií.

Z daňového pohľadu sú pri vyradení hmotného majetku v dôsledku škody relevantnétieto ustanovenia:

� § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovým výdavkom jezostatková cena hmotného majetku do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných dozákladu vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku, s výnimkou uve-denou v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov,

209


� v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je daňovým výdav-kom zostatková cena hmotného majetku v plnej výške, ak ide o škodu nezavinenúdaňovníkom:

1. vzniknutú v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne,krupobitia, lavíny alebo blesku,

2. spôsobenú neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bolatáto skutočnosť potvrdená políciou.

Pretože sa v praxi spravidla odlišuje účtovná a daňová zostatková cena, treba si uve-domiť, že daňovo relevantnou je vždy daňová zostatková cena, a to podľa povahyplne alebo len výšky náhrady škody.

Ak daňovník v zdaňovacom období, v ktorom účtuje o škode na dlhodobom hmotnommajetku, nemá k dispozíciipotvrdenie polície o tom, že páchateľ je neznámy, pri zis-tení základu dane je potrebné o zúčtovaný náklad zvýšiť výsledok hospodárenia.V prípade, že sa v roku vzniku škody účtovalo aj o náhrade škody, je škoda (daňovázostatková cena) v tomto roku daňovým výdavkom do výšky zúčtovanej náhradypodľa § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov a položkou zvyšujúcou základdane je len rozdiel, o ktorý zúčtovaný náklad prevyšuje zúčtovanú náhradu.

V zdaňovacom období, v ktorom daňovník obdrží od polície potrebné potvrdenie,bude tento rozdiel do výšky daňovej zostatkovej ceny daňovým výdavkom podľa § 19ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov, ktorý sa do základu dane premietne ako po-ložka znižujúca výsledok hospodárenia. Uvedený postup sa použije u daňovníkovúč-tujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Obdobne sa postupuje aj u daňovníka úč-tujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, pričom rozdiel medzi náhradou od po-isťovne a škodou (daňovou zostatkovou cenou) sa vysporiada v rámci uzávierkovýchúčtovných operácií.

Príklad č. 9:Škoda na dlhodobom majetkuObchodná spoločnosť v roku 2012 utrpela dve škody na dlhodobom majetku, ktorý musela z dôvoduneopraviteľnosti vyradiť z majetku:

� povodeň celkom zničila nepoistený osobný automobil,

� zamestnanec neodborným zásahom zničil nepoistený stroj.



DaňováZC v €

05/2012 Účtovné ocenenie auta 20 000 022.1 – 8 000 10 000

05/2012 Stav oprávok (účtovných odpisov) auta 12 000 – 082.1 8 000 10 000

05/2012 Uplatnenie účtovnej ZC auta do nákladov 8 000 582 082.1 0 10 000

05/2012 Vyradenie auta z účtovníctva 20 000 082.1 022.1 – –

210



DaňováZC v €

05/2012 Výnos z predaja vraku zberným surovinám 400 211 688 – –

ZD 2012 Zníženie VH o rozdiel medzi daňovou a úč-tovnou ZC (10 000 - 8 000)

2 000 – – 8 000 10 000

09/2012 Účtovné ocenenie stroja 3 000 022.2 – 800 600

09/2012 Stav oprávok (účtovných odpisov) stroja 2 200 – 082.2 800 600

09/2012 Účtovná ZC poškodeného stroja 800 549 082.2 – –

09/2012 Vyradenie stroja z účtovníctva 3 000 082.2 022.2 – –

09/2012 Pohľadávka voči zamestnancovi z titulu náhradyškody

300 335 648 – –

ZD 2012 Zvýšenie VH o rozdiel medzi účtovnou a da-ňovou ZC (800 - 600)

+ 200 – – 800 600

Zvýšenie o rozdiel medzi daňovou ZC a ná-hradou (600 - 300)

+ 300 – – – –

Škoda na aute bola zapríčinená živelnou pohromou, preto je zostatková cena zúčtovaná na účte 546 da-ňovým výdavkom v plnej výške podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov aj napriek tomu, že ne-bola poskytnutá náhrada od poisťovne (automobil nebol poistený proti živelnej pohrome).V prípade nepoisteného stroja nejde o škodu spôsobenú živelnou pohromou ani o škodu spôsobenú ne-známym páchateľom, preto nie je možné v danom prípade zostatkovú cenu stroja zahrnúť do daňovouznaných výdavkov v plnej výške. V tomto prípade bude daňovník vychádzať z § 19 ods. 3 písm. d) ZDPa do daňových výdavkov zahrnie zostatkovú cenu stroja vyradeného z dôvodu škody do výšky prijatej ná-hrady od zamestnanca (600 € - 300 €). Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a dosiahnutým výno-som v sume 300 € (600 - 300) zvýšený o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatko-vou cenou v sume 200 € (800 - 600) bude pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

Príklad č. 10:Podnikateľ – fyzická osoba, účtujúci v jednoduchom účtovníctve mal vo svojom majetku osobný auto-mobil v obstarávacej cene 28 000 €. Vo februári 2012 došlo ku krádeži automobilu. Automobil bol pois-tený a poisťovňa vyplatila v máji 2012 náhradu škody vo výške 12 000 €. Podnikateľ v roku 2012 obdr-žal od políciepotvrdenie, že páchateľ je neznámy. Účtovná zostatková cena a daňová zostatková cenaautomobilu v čase vzniku škody bola vo výške 14 000 €. Vzhľadom na to, že škoda bola nahlásená po-lícii a páchateľ nebol zistený, daňová zostatková cena automobilu je podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákonao dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške, a to bez ohľadu na výšku poskytnutej náhrady odpoisťovne (12 000 €).Škoda spôsobená podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom je daňovým výdavkom v zdaňova-com období, v ktorom túto skutočnosť polícia potvrdí. Keďže polícia potvrdila, že páchateľ je neznámy,v roku 2012, do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane sa v roku 2012 v rámci uzávierkových účtovnýchoperácií zaúčtuje daňová zostatková cena v plnej výške 14 000 €. Výšku poistného plnenia v sume12 000 € zahrnie daňovník v roku 2012 do príjmov ovplyvňujúcich základ dane.

211


Zostatková cena darovaného majetkuĎalším spôsobom vyradenia dlhodobého hmotného majetku je jeho darovanie. Podľapostupov účtovania v podvojnom účtovníctve sa o poskytnutých daroch účtuje naúčte 543 – Dary. Do nákladov na účet 543 bude preúčtovaná aj zostatková cena da-rovaného dlhodobého hmotného majetku, jeho vyradenie z účtovnej evidencie sa po-tom u odpisovaného majetku bude účtovať tak ako pri ostatných tituloch vyradenia,t. j. na ťarchu účtu oprávok a súvzťažne v prospech majetkového účtu.

Ak účtovná jednotka účtuje v jednoduchom účtovníctve, pri darovaní iba vyradí hmot-ný majetok z knihy dlhodobého majetku, pričom zostatková cena tohto majetku nieje uznaným daňovým výdavkom.

Z pohľadu zákona o dani z príjmov daňová zostatková cena hmotného majetku prijeho vyradení z dôvodu darovania nie je podľa § 21 ods. 2 písm. f) daňovo uznanýmvýdavkom. Výnimku tvorí iba hmotný majetok bezodplatne darovaný organizácii za-bezpečujúcej jeho ďalšie využitie, pri ktorom sa zostatková cena tohto majetku pova-žuje za daňový výdavok v súlade s § 19 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Na príslušný účet vymedzený pre dary bude potrebné zaúčtovať aj daň z pridanejhodnoty, pokiaľ poskytnutie daru účtovnou jednotkou podlieha zdaneniu na výstu-pe.

Platitelia DPH účtujú daň z pridanej hodnoty na základe vyhotoveného dokladu akodaňovú povinnosť v prospech účtu 343 so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 543.Bezodplatné dodanie tovaru sa v zmysle § 8 ods. 3 zákona o DPH považuje za doda-nie tovaru za protihodnotu. Pri darovaní hmotného majetku odpisovaného vznikáteda platiteľovi daňová povinnosť. Základom dane je v zmysle § 22 ods. 5 zákonao DPH zostatková cena majetku zistená podľa ustanovení zákona o dani z príjmov.

Hodnotou daru nemusí byť však zostatková cena hmotného majetku, tou je skôr oce-nenie v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetkuv znení neskorších predpisov.

V prípade daru z kategórie odpisovaného hmotného majetku netreba zabudnúť,že v roku darovania, resp. vyradenia majetku nie je možné v súlade s § 22ods. 11 zákona o dani z príjmov uplatniť daňový odpis. O to bude prirodzene vyš-ší nepriaznivý vplyv na základ dane, resp. o to viac bude daňovo neúčinnejzostatkovej ceny.

Príklad č. 11:DarObchodná spoločnosť v roku 2012 poskytla nasledujúce dary hmotného majetku:

� daňovo odpísaný počítač školskému zariadeniu,

� účtovne odpísanýosobný automobil synovi konateľa spoločnosti pre jeho súkromnú zubnú prax.

212



DaňováZC v €

01/2012 Účtovné ocenenie počítača 1 800 022.1 – 200 0

01/2012 Stav oprávok (účtovných odpisov) počítača 1 600 – 082.1 200 0

01/2012 Darovanie počítača školskému zariadeniu 200 543.1 082.1 – 0

01/2012 Vyradenie počítača z účtovníctva 1 800 082.1 022.1 – –

07/2012 Účtovné ocenenie auta 17 000 022.2 – 0 4 250

07/2012 Stav oprávok (účtovných odpisov) auta 17 000 – 082.2 0 4 250

07/2012 Darovanie auta súkromnému zubárovi – – – – 4 250

07/2012 Vyradenie auta z účtovníctva 17 000 082.2 022.2 – –

07/2012 DPH na výstupe z titulu daru osobného auta 850 543.2 343 – –

ZD 2012 Zvýšenie VH o účtovnú ZC počítača + 200 – – – –

Zvýšenie VH o DPH z daňovej ZC počítača + 50 – – – –

Zvýšenie VH o DPH z daňovej ZC automobilu + 850 – – – –

Zostatková cena pri preradení majetku do osobného užívaniaPodnikajúce fyzické osoby účtujúce v sústave podvojného účtovníctva sú z účtovné-ho a daňového pohľadu v dvojakom postavení, kedy, obrazne povedané, po vstupedo kancelárie, podniku či na stavbu sa zo súkromných osôb stávajú podnikatelia a zosúkromných vecí prevažne veci v obchodnom majetku. Aj keď z právneho pohľaduvšetok majetok – súkromný aj určený na podnikanie – patrí jednej a tej istej osobe, úč-tovne a daňovo je táto kategória odlišná.

Podnikajúce fyzické osoby tak môžu vyradiť podnikateľský majetok špecifickým spô-sobom – preradením z podnikania do osobného (súkromného) užívania. Právne tedanejde o žiadny prevod majetku, ten je vylúčený už z princípu, pretože osoba „vklada-teľa“ je totožná s osobou „nadobúdateľa“, a teda nemôže vzniknúť platný právnyvzťah vyžadujúci minimálne dva rozdielne právne subjekty. Ide čisto o účtovnú operá-ciu, ktorá však má významné daňové dosahy. Všeobecne platí, že majetok vedenýako súčasť obchodného majetku má u fyzických osôb dlhšie lehoty pre oslobodeniepríjmu z prípadného predaja takéhoto majetku od dane z príjmov. Na druhej stranemá však začlenenie majetku do obchodného majetku tú výhodu, že priamo či nepria-mo bude zvyšovať daňovo uznané výdavky (náklady) a tým znižovať daňový základ.Niekedy závisí výhodnosť takéhoto úkonu na konkrétnych okolnostiach. Tak je tomunapríklad pri výdavkoch spojených s prevádzkou auta, respektíve nemožno jedno-značne povedať, či je výhodnejšie preradiť automobil do súkromného majetku a „pre-plácať si“ náhrady za opotrebenie a pohonné látky, alebo ho ponechať v obchodnommajetku a odpisovať.

Dlhodobý hmotný majetok, ktorý podnikateľ (fyzická osoba) preraďuje z podnikaniado osobného užívania, sa vyúčtuje v podvojnom účtovníctve na ťarchu účtu 491 –

213


Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa a v prospech príslušných majetkovýchúčtov (02x, 03x).

Podnikateľ (fyzická osoba) účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctvapri preradenímajetku spravidla vystavuje protokol o vyradení hmotného majetku z používanias uvedením dátumu a dôvodu vyradenia z obchodného majetku a vyradenie zaúčtujev knihe dlhodobého majetku.

Pri preradení z obchodného majetku do súkromného užívania nie je možné pocho-piteľne uznať daňovú zostatkovú cenu ako daňový náklad. V roku preradenia saopäť neuplatní ani daňový odpis, čomu bráni ustanovenie § 22 ods. 11 zákonao dani z príjmov, podľa ktorého možno v danom roku odpísať len majetok účtovanýalebo evidovaný k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

Pokiaľ by boli následne hnuteľné veci alebo nehnuteľnosti predané v dobe do piatich ro-kov od ich vyradenia z obchodného majetku, pôjde o ostatný príjem podľa § 8 ods. 1písm. b) a c) zákona o dani z príjmov. Proti tomuto príjmu možno v súlade s § 8 ods. 5písm. c) uplatniť daňovú zostatkovú cenu, avšak len do výšky príjmu. Po uplynutí časové-ho testu piatich rokov bude už príjem z predaja týchto hnuteľných vecí a nehnuteľnostíoslobodený od dane z príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. a) a c) zákona o dani z príjmov.

Platitelia DPH musia posúdiť, či nejde o zdaniteľné plnenie v zmysle § 8 ods. 3 zákonao DPH, pretože pri preradení do osobného užívania je vždy povinnosť vrátiť daň, akv čase obstarania majetku bola daň na vstupe odpočítaná. Zdaniteľné plnenie sa po-važuje za uskutočnené dňom vyradenia z obchodného majetku a základom dane jedaňová zostatková cena.

Príklad č. 12:Preradenie do osobného užívaniaPán Novotný (vedie podvojné účtovníctvo,nie je platiteľom DPH) sa rozhodol preradiť z podnikania doosobného užívania:

� osobný automobil a počítač, ktoré hneď nasledujúci rok predal,

� nábytok, ktorý predal až po šiestich rokoch od preradenia.



DaňováZC v €

Osobný automobil

Účtovné ocenenie firemného auta 15 000 022.1 – 6 800 7 500

Stav oprávok (účtovných odpisov) auta 8 200 – 082.1 6 800 7 500

Preradenie auta do osobného užívania

– zúčtovanie zostatkovej ceny 6 800 491 082.1 – 7 500

– vyradenie v obstarávacej cene 15 000 082.1 022.1 – –

Z účtovného pohľadu nemá preradenie dosah na výsledkové účty.

Predaj súkromného auta po roku od vyradenia 4 000 – – 6 800 7 500

214



DaňováZC v €

ZD podľa § 8 ZDP v roku predaja(príjem - daňová ZC = 4 000 - 7 500)

0 – – – –

Počítač

Účtovné ocenenie firemného počítača 1 750 022.1 – 1 000 875

Stav oprávok (účtovných odpisov) počítača 750 – 082.1 1 000 875

Preradenie počítača do osobného užívania

– zúčtovanie zostatkovej ceny 1 000 491 082.1 – 875


Predaj súkromného počítača po roku od vyradenia 900 – – 1 000 875

ZD podľa § 8 ZDP v roku predaja(príjem - daňová ZC = 900 - 875)

25 – – – –

Nábytok

Účtovné ocenenie firemného nábytku 3 500 022.3 – 350 700

Stav oprávok (účtovných odpisov) nábytku 3 150 – 082.1 350 700

Preradenie nábytku do osobného užívania

– zúčtovanie zostatkovej ceny 500 491 082.1 – 700


Predaj súkromného nábytku po piatich rokoch od vyradenia 800 – – 350 700

Príjem je oslobodený od dane z príjmov – – – –

Zostatková cena pri prevode majetku na základe právnychpredpisov

Účtovná jednotka vyraďuje majetok aj v situácii, keď jej osobitné predpisy ukladajúpovinnosť bezodplatne odovzdať majetok do vlastníctva organizácie zabezpečujúcejjeho ďalšie využitie.

Od 1. januára 2004 daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o daniz príjmov je aj zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezod-platne odovzdaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitiepodľa osobitného predpisu.

Týmto osobitným predpisom sú:

� zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení ne-skorších predpisov, od 1. 9. 2012 zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmenea doplnení niektorých zákonov,

� zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v zne-ní neskorších predpisov,

� zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v zneníneskoršíchpredpisov(cestný zákon).

215


Ide o energetické zariadenia a prípojky, vodovodné a kanalizačné prípojky a účelovékomunikácie, ktoré účtovná jednotka bezodplatne odovzdá organizácii zabezpečujú-cej ich ďalšie využitie.

Zostatková cena, resp. obstarávacia cena dlhodobého hmotného majetku na straneodovzdávajúceho sa účtuje na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotnéhomajetku a dlhodobého hmotného majetku a v prospech účtu oprávok (081, 082).

Z pohľadu dane z príjmov je daňová zostatková cena alebo obstarávacia cenatakto bezodplatne odovzdaného majetku podľa § 19 ods. 3 písm. c) zákona o daniz príjmov daňovým výdavkom v plnej výške v tom zdaňovacom období, v kto-rom dôjde k bezodplatnému odovzdaniu.

U preberajúcej organizácie je tento majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23 ods. 2písm. e) zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 13:Prevod elektrickej prípojkySpoločnosť v roku 2012 rozširovala výrobu a na tento účel musela vybudovať novú prípojku na dodáv-ku elektrickej energie. Dodávateľ energie dodávku podmienil bezodplatným prevodom prípojkydo jehovlastníctvapo uvedeníprípojkydo užívania.Výdavky na vybudovanie prípojkyv sume 40 000 € uhradi-la spoločnosť. V roku bezodplatného odovzdania prípojky je v spoločnosti obstarávacia (vstupná) cenavo výške 40 000 € daňovým výdavkom.U preberajúcej organizácie je prípojka na účely zákona o dani z príjmov vylúčená z odpisovania podľa§ 23 ods. 2 písm. e) tohto zákona.



DaňováZC v €

08/2012 Faktúra za dodávku prípojky 40 000 042 321 – –

08/2012 Úhrada faktúry za dodávku prípojky 40 000 321 221 – –

08/2012 Uvedenie prípojky do užívania 40 000 031 042 40 000 40 000

08/2012 Zúčtovanie zostatkovej (obstarávacej) ceny pribezodplatnom odovzdaní prípojky

40 000 551 081 – –

08/2012 Vyradenie prípojky z účtovníctva 40 000 081 031 – –

ZD 2012 Zostatková, resp. obstarávacia cena zaúčto-vaná na účte 551 je daňovým výdavkom –VH sa neupravuje

– – – – –

Pozor však treba dať na prípady, keď sa robia preložky energetických diel, preložkyverejných vodovodov a kanalizácií a preložky pozemných komunikácií. Náklady napreložky sú súčasťou obstarávacej ceny budovanej investície u tých daňovní-kov, ktorí potrebu preložky vyvolali a zahrnú sa do daňových výdavkov pro-stredníctvom odpisov.

Ing. Iveta Petrovická

odborníčka na daň z príjmov

216

Nadobudnutie tovaruv rámci spoločenstva EÚ

Každý pohyb tovaru v rámci európskeho spoločenstva je potrebné sledovaťa zdaniť daňou z pridanej hodnoty v štáte, kde skončí jeho preprava. Uvedenéplatí za podmienky, že tak dodávateľ, ako aj odberateľ sú zdaniteľné osobyidentifikované pre daň vo svojich členských štátoch.

O nadobudnutí tovaru ustanovuje jednak § 11 – Nadobudnutie tovaru z iného člen-ského štátu, § 11a – Nadobudnutie tovaru v sklade – call off stock, § 17 – Miesto na-dobudnutia tovaru, § 19 ods. 3 písm. e) – Opakovane dodávaný tovar, § 20 – Vznikdaňovej povinnosti, § 23 – Základ dane pri nadobudnutí tovaru, § 26 – Prepočet cu-dzej meny, § 44 – Oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru z iného členskéhoštátu, § 69 ods. 6.

Vznik daňovej povinnosti a uvádzanie v daňovom priznaníNadobudnutie tovaru je predmetom dane v tuzemsku, ak:

� je dodávateľom zdaniteľná osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,

� odberateľom je zdaniteľná osoba identifikovaná pre daň v tuzemsku,

� miestom nadobudnutia tovaru je tuzemsko (ak preprava tovaru skončila v tuzem-sku, pokiaľ nejde o prípad uvedený v § 17 ods. 2),

� tovar je prepravený do tuzemska z iného členského štátu a osoba, ktorá tovar pri-jala, má právo disponovať s tovarom ako vlastník.

Za deň nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje v zmysle § 20 záko-na o DPH buď 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bol to-var dodaný, alebo deň vystavenia faktúry, ak je vystavená pred 15. dňom nasledujú-ceho obdobia, ako bol tovar dodaný.

Deň nadobudnutia predstavuje vznik daňovej povinnosti pre odberateľa, z čoho vy-plýva, že z protihodnoty stanovenej dodávateľom z iného členského štátu vypočíta tu-zemskú DPH v eurách zo základu dane, ktorý neobsahuje DPH iného členského štá-tu za podmienky, že ide o dodanie tovaru v eurách. Pokiaľ by boli dodávky tovaruv inej mene ako v eurách, prepočíta tuzemský odberateľ cudziu menu v deň pred-chádzajúci vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 26 ods. 1 na eurá referenčnýmvýmenným kurzom vyhláseným Európskou centrálnou bankou – pozri § 26 zá-kona o DPH.

Za deň nadobudnutia by sa nemal považovať deň vyhotovenia faktúry, ak je vystave-ná za účelom prijatia platby vopred a k nadobudnutiu a preprave tovaru dôjde napr.až o niekoľko mesiacov.

217

PRE

PLAT

ITEĽ

OV

DPH

DÚ

PP1/

2013

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočne-né, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku. Deň uskutočnenia na-dobudnutia tovaru je určujúcim dňom pre 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujú-ceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené nadobudnutie tovaru.

Podľa vyjadrenia Európskeho súdneho dvora v prípade Teleos môže k nadobudnutiutovaru vnútri spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky vnútri spoločenstvaod dane dôjsť len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobú-dateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do inéhočlenského štátu a že v dôsledku tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátudodania. Až keď je uskutočnená preprava tovaru z jedného členského štátu do inéhočlenského štátu, je možné posudzovať vznik daňovej povinnosti pri nadobudnutí tova-ru. Ak odberateľ tovaru aj získal právo nakladať s tovarom nachádzajúcim sa v inomčlenskom štáte ako vlastník, nemôže mu vzniknúť daňová povinnosť podľa § 20 záko-na o DPH, ak tovar zostal v členskom štáte dodávateľa a nebol prepravený do tuzem-ska alebo do členského štátu iného, ako je členský štát dodania.

Vyhotovenie faktúry pred uskutočnením prepravy tovaru do tuzemska

V prípade, ak je faktúra vyhotovená pred uskutočnením prepravy, je možné deň vysta-venia faktúry v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) považovať za deň nadobudnutia tovaruz iného členského štátu iba v prípade, ak v rámci podania daňového priznania za zda-ňovacie obdobie, kedy bola vystavená faktúra, bol tovar prepravený do tuzemskaa právo nakladať s tovarom ako vlastník mal tuzemský odberateľ – platiteľ dane. Na zá-klade „fakturačnej“ smernice EÚ č. 2010/45/EÚ, ktorá je zakomponovaná do zákonao DPH s účinnosťou od 1. 1. 2013 novelou zákona o DPH č. 246/2012 Z. z., nie je po-trebné vyhotovovať faktúru v prípade prijatej platby vopred pri dodaní tovarov, ktoré súprepravené do iného členského štátu a ktoré sú oslobodené od dane podľa článku 138Smernice 2006/112 a článku 220 upraveného vo fakturačnej smernici.

Faktúra vystavená dodávateľom z iného členského štátu pred prepravouv podmienkach EXW

Poznámka:Ex Works (EXW), po slovensky zo závodu, je častá obchodná doložka, ktorá sa podľa Incoterms2000 sa vykladá takto:Predávajúci splní svoju povinnosť, keď odovzdá tovar kupujúcemu vo svojich skladovacích priesto-roch. Riziko prechádza na kupujúceho po prevzatí tovaru.– Dovozné platí kupujúci.– Balenie platí kupujúci.– Colné prejednanie – export aj import zabezpečí kupujúci.– Poistenie nie je povinné.

218

Príklad č. 1:Dodávateľ – osoba identifikovaná pre daň v Estónsku – dodal tovar tuzemskému platiteľovi v podmien-kach EXW, t. j. vystavil faktúru, pretože vyskladnil tovar zo svojho skladu a tovar čakal na prepravu.Faktúra bola vystavená 14. 1. 2013 v hodnote 100 000 EEK (estónskych korún). Prepravu zabezpe-čoval dodávateľ na náklady tuzemského platiteľa.Preprava bola vykonaná 2. 2. 2013 a odberateľ si tovar prevzal 3. 2. 2013.Bez ohľadu na to, či tuzemský platiteľ mal právo disponovať s tovarom ako vlastníkuž dňom vyskladne-nia tovaru, sú splnené všetky podmienky na to, aby sa za deň dodania (nadobudnutia) mohol považo-vať deň, kedy bola vystavená faktúra, teda 14. 1. 2013, v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) zákona o DPH.Do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie január 2013 bola vykonaná preprava tovarua platiteľ mal právo disponovať s tovarom ako vlastník.Daňová povinnosť mu vzniká 14. 1. 2013, ale vzhľadom na to, že estónsky dodávateľ uviedol cenuv estónskych korunách, je odberateľ z tuzemska povinný prepočítať túto menu na eurá kurzomECB zo dňa 13. 1. 2013. Ak predpokladáme, že kurz 1 EEK voči euru by bol napr. 0,0639 €, potom poprepočte by táto čiastka bola v hodnote 6 390€ (100 000 EEK x 0,0639 €).Tuzemský platiteľ uvedie nadobudnutie tovaru v tuzemsku v daňovom priznaníza zdaňovacie obdobiejanuár 2013 v r. 07, t. j. čiastku 6 390 €, a daň v riadku 08 v čiastke 1 278 €.Ak by táto preprava nebola vykonaná do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie ja-nuár 2013, potom by sa na vystavenie faktúry neprihliadalo a dňom nadobudnutia by bol 15. deňnasledujúceho mesiaca, ako bola vykonaná fyzická preprava tovaru, t. j. 15. 3. 2013.

Faktúra vystavená dodávateľom z iného členského štátu pred prepravoubez podmienok EXW

Príklad č. 2:Český dodávateľ identifikovaný pre daň v ČR vystavil pre slovenského odberateľa – osobu identifiko-vanú pre daň – dňa 19. 1. 2013 faktúru v hodnote 100 000 CZK. Tovar bol do tuzemska prepravenýna náklady dodávateľa až 27. 2. 2013. Týmto dňom mal odberateľ právo nakladať s tovarom ako vlast-ník. Tuzemský odberateľ podal daňové priznanie za január 2013 dňa 25. 2. 2013 a v tomto daňovompriznaní neuviedol nadobudnutie tovaru v tuzemsku v r. 07 a 08.Platiteľ postupoval správne, pretože do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie január2013 ešte nesplnil podmienku, že má právo nakladať s tovarom ako vlastníka zároveň nebola splnenáani fyzická preprava tovaru. Keďže nie je možné za deň nadobudnutia považovať deň vystavenia faktú-ry, pristúpi platiteľ na určenie dňa dodania podľa § 20 ods. 1 písm. a), t. j. dňom nadobudnutia bude15. deň nasledujúceho mesiaca, ako bol tovar dodaný a fyzicky prepravený, t. j. 15. 3. 2013.Hoci je deň nadobudnutia 15. 3. 2013, prepočíta sa čiastka 100 000 CZK na eurá výmenným referenč-ným kurzom dňom 14. 3. 2013 – pozri podobný postup prepočtu ako v predchádzajúcom príklade.

Faktúra vystavená dodávateľom až po uskutočnení prepravy do tuzemska

Tak ako to vyplýva z predchádzajúceho textu, deň vystavenia faktúry sa berie do úva-hy aj v prípade, ak je faktúra vystavená v období, kedy dochádza k dodaniu tovaru

219

Nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva EÚ

a jeho fyzickej preprave, pokiaľ však nie je vystavená až po 15. dni nasledujúcehomesiaca, ako bol tovar dodaný a prepravený.

Príklad č. 3:Poľský dodávateľ identifikovaný pre daň v Poľsku odoslal tovar na základe objednávky slovenskéhoplatiteľa a na svoje náklady do SR dňa 27. 2. 2013. Faktúru za dodanie tovaru vystavil 5. 3. 2013 na zá-klade oznámenia tuzemského odberateľa, že tovar obdržal.Aké podmienky musí tuzemský platiteľ dodržať (rovnako aj zahraničný dodávateľ), aby sa považovaltovar za nadobudnutý za zdaňovacie obdobie, kedy bola vystavená faktúra?

� K tovaru musí mať tuzemský odberateľ právo nakladania – to je dodržané,

� musí byť tovar prepravený – to je dodržané,

� ak je faktúra vystavená pred 15. dňom nasledujúceho mesiaca, ako bol tovar dodaný, je dňom do-dania (nadobudnutia) deň vystavenia faktúry – týmto dňom je v danom prípade 5. 3. 2013.

Tuzemský platiteľ priznáva daň za zdaňovacie obdobie marec 2013, pričom postupuje tak, že ak jehodnota na faktúre vyjadrená v eurách, prizná daň v eurách ku dňu 5. 3. 2013 a pokiaľ je vyhotovenáv inej mene ako v eurách, postupuje tak, ako je uvedené v predchádzajúcich príkladoch, t. j. daň prepo-čítava predchádzajúci deň výmenným referenčným kurzom vyhláseným ECB alebo NBS, t. j. 4. 3.2013.Ak by poľský podnikateľ vyhotovil faktúru až po 15. dni nasledujúceho mesiaca, ako bol tovar dodanýa prepravený – napr. 17. 3. 2013, potom sa na deň faktúry neprihliada a za deň dodania sa pova-žuje 15. deň v zmysle § 20 ods. 1 písm. a), t. j. 15. 3. 2013.

Faktúra na prijatie platby vopred pred dodaním tovaru a jeho prepravou

Ak vyhotoví faktúru dodávateľ z iného členského štátu za účelom prijatia platby preddodaním tovaru a jeho prepravou, na takúto faktúru sa neprihliada. Pokiaľ by aj do-šlo po jej vystavení k dodaniu tovaru a jeho preprave, pričom dodávateľ by inú faktúruuž nevystavil (takýchto prípadov je veľa), potom sa rovnako na dátum jej vystavenia ne-prihliada a za deň dodania sa považuje až 15. deň nasledujúceho mesiaca, ako bol to-var dodaný a prepravený.

Príklad č. 4:Poľský dodávateľ – identifikovaný pre daň v Poľsku – požiadal tuzemského platiteľa, aby mu pred do-daním tovaru zaplatil celú čiastku tovaru na základe faktúry, ktorá bola vystavená 15. 1. 2013.Poľský dodávateľ – identifikovaný pre daň v Poľsku – odoslal tovar na základe objednávky slovenské-ho platiteľa a na svoje náklady do SR dňa 27. 2. 2013, kedy si tuzemský odberateľ tovar prevzal.Aké podmienky musí tuzemský platiteľ dodržať (rovnako aj zahraničný dodávateľ), aby sa považovaltovar za nadobudnutý v príslušnom zdaňovacom období?

� K tovaru musí mať tuzemský odberateľ právo nakladania – to je dodržané,

� musí byť tovar prepravený – to je dodržané,

220

� ak je faktúra vystavená pred 15. dňom nasledujúceho mesiaca, ako bol tovar dodaný, je dňom do-dania (nadobudnutia) deň vystavenia faktúry – nie je dodržané, lebo nebola vystavená faktúra zadodanie tovaru, ale len z titulu prijatia platby vopred a bola vystavená v inom zdaňovacom období,ako došlo k preprave.

Premiestnenie tovaru z iného členského štátu a deň nadobudnutia

V zmysle § 11 ods. 8 je osoba povinná priznať daň pri premiestnení tovaru z inéhočlenského štátu do tuzemska. Takýto prípad môže nastať napr. vtedy, ak sa tovar do-vezie z tretieho štátu do iného členského štátu, ako je tuzemsko, v ktorom má právonakladať s tovarom ako vlastník tuzemský platiteľ.

Miestom dovozu tovaru (z tretieho štátu) je členský štát, na ktorého území satovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie EÚ, a to v zmysle § 18 ods. 1 zá-kona o DPH, z čoho vyplýva, že je tam prepustený do colného režimu voľný obeh.V zmysle § 69 ods. 8 je pri dovoze povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkompodľa colných predpisov. Aby sa dovozca, ktorý doviezol tovar do príslušnéhočlenského štátu, pričom tovar mieni premiestniť do tuzemska, nemusel registrovaťv členskom štáte, kde bol tovar prepustený do colného režimu voľný obeh, môže vy-užiť inštitút daňového zastúpenia v zmysle obdobného ustanovenia, ako je § 69azákona o DPH.

Daňový zástupca teda vykoná všetky úkony spojené s podaním daňového priznania,súhrnného výkazu voči správcovi dane príslušného členského štátu, ktorý sa považujeza miesto dovozu tovaru za podmienky, že ide o oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3zákona o DPH, t. j. colný úrad príslušného členského štátu nevymeria DPH v prípade,ak je tovar (dovezený z tretieho štátu) po ukončení colných opatrení následne pre-miestnený do iného členského štátu, kde bude priznané jeho nadobudnutie.

Príklad č. 5:Tuzemský platiteľ A kúpil tovar od spoločnosti v USA, pričom tovar bol prepravený loďou do Nemecka,kde sa tovar prepúšťa do colného režimu voľný obeh. Faktúra od americkej spoločnosti bola vystavenádňa 1. októbra 2013. Tovar bol vyložený z lode v Hamburgu dňa 25. 10. 2013, kedy bol prepustený dovoľného obehu. Keďže miestom dovozu je Nemecko a tuzemský platiteľ A plánuje tovar premiestniť dotuzemska, obrátil sa na osobu identifikovanú pre daň v Nemecku – firmu B, aby ho „daňovo zastúpila“s cieľom oslobodenia od platenia DPH v Nemecku a s cieľom neregistrovať sa z uvedeného dôvoduv Nemecku.Tovar bol následne dňa 25. 10. 2013 naložený na prepravu do tuzemska, kde platiteľ A prizná daňv zmysle § 11 a § 20 zákona o DPH.Daňový zástupca – firma B identifikovaná pre daň v Nemecku – vykoná všetky úkony voči nemeckémufinančnému úradu vo veci podania daňového priznania, súhrnného výkazu a vedenia záznamov o do-voze tovaru a jeho následnom dodaní do iného členského štátu, v ktorých uvedie za firmu A oslobode-nie od dane podľa obdobného ustanovenia, ako je ustanovenie slovenského zákona o DPH – § 43.

221


Tuzemský platiteľ A je povinný priznať nadobudnutie tovaru, ktorý bol premiestnený z územia Nemec-ka do tuzemska. Daňová povinnosť mu vzniká podľa § 20 zákona o DPH.Ako podklad na priznanie dane z nadobudnutia by mu mala slúžiť faktúra od dodávateľa z inéhočlenského štátu, z ktorej je možné určiť výšku daňovej povinnosti.

Je však potrebné upozorniť, že o daňovom zastúpení sa v slovenskom zákone o DPHpojednáva v § 69a v prípadoch, ak sa nechá zahraničná osoba v tuzemsku zastúpiťtuzemským platiteľom pri dovoze tovaru z tretieho štátu, ktorý je vo vlastníctve zahra-ničnej osoby, pričom tovar smeruje do ďalšieho členského štátu, z čoho ďalej vyplý-va, že povinnosti daňového zástupcu o vedení záznamov, podaní daňového prizna-nia a súhrnného výkazu vychádzajú z predpokladu, že iné národné zákony o DPHmajú podobne stanovené povinnosti daňového zástupcu. Vystavenie faktúry pri pre-miestnení tovaru pre zastúpeného dovozcu by malo byť v súlade s fakturačnousmernicou, ktorá upravuje článok 220 Smernice 2006/112.

Keďže tuzemský platiteľ A si prizná nadobudnutie tovaru dovezeného z USA do Ne-mecka s jeho následným premiestnením do tuzemska podľa § 20, má aj právo na od-počítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. c) a podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákonao DPH, pričom má platiteľ A toto právo možnosť uplatniť za podmienky, že má faktú-ru na premiestnenie tovaru.

V súlade s upraveným článkom 220 Smernice 2006/112 je možné faktúru na pre-miestnenie tovaru vystaviť tuzemským platiteľom A, pričom ako podklad pre ur-čenie daňovej povinnosti mu bude slúžiť faktúra od dodávateľa z USA.

Pokračovanie príkladu č. 5:Keďže tuzemský platiteľ nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastníkvyloženímtovaru v Hambur-gu (na základe dodacíchpodmienok dohodnutých s americkým dodávateľom), môže tuzemský platiteľvyhotoviť faktúru na premiestnenie tovaru s dátumom napr. 25. 10. 2013, kedy bol tovar v Hamburgunaložený na ďalšiu prepravu do tuzemska.Keďže faktúra na premiestnenie tovaru by mala mať náležitosti faktúry v zmysle § 74 novelizovanéhozákona o DPH, nebude mať tuzemský platiteľ problém priznať daň z nadobudnutia tovaru, pretožebude mať ako podklad k dispozícii faktúru od americkej spoločnosti, ktorá mu bude slúžiť na výpočetzákladu dane, vrátane výdavkov, ktoré tvoria súčasť základu dane. Ak by sa za deň vzniku daňovej po-vinnosti brala faktúra o premiestnení tovaru z Nemecka do tuzemska, potom platiteľovi A vzniká daňo-vá povinnosť z nadobudnutia tovaru dňom vystavenia faktúry na premiestnenie tovaru, teda 25. 10.2013. Faktúru o premiestnení tovaru by mal mať k dispozíciiaj daňový zástupca – firma B v Nemecku –pretože týmto dokladom preukáže premiestnenie tovaru do iného členského štátu oslobodené oddane.Keďže sú splnené podmienky na priznanie nadobudnutia tovaru:

� tovar je prepravený do tuzemska od osoby identifikovanej pre daň z iného členského štátu (DE) –25. 10. 2013,

� vlastnícke právo má tuzemský platiteľ ešte pred prepravou,

222

� faktúra je vystavená pred 15. dňom nasledujúceho mesiaca, ako bola vykonaná preprava (deň vy-stavenia je totožný s prepravou),

potom za deň dodania sa bude považovať deň vystavenia faktúry o premiestnení tovaru, t. j. 25. 10.2013, a tuzemský platiteľ prizná nadobudnutie za zdaňovacie obdobie október 2013. Prepočítavaťbude inú menu ako eurá (USD), a preto postupuje tak, ako je uvedené v predchádzajúcich príkladoch,t. j. daň prepočítava predchádzajúci deň výmenným referenčným kurzom vyhláseným ECB aleboNBS, t. j. 24. 10. 2013.

Opakované dodávky tovaru z iného členského štátu a vznik nadobudnutia tovaru

Novela zákona o DPH č. 246/2012 Z. z. prináša s účinnosťou od 1. 1. 2013 určeniedňa dodania pri opakovaných plneniach dodávok tovarov v rámci EÚ.

Podľa § 19 ods. 3 písm. e), ak sa opakovane dodáva tovar s oslobodením oddane podľa § 43 počas obdobia dlhšieho ako kalendárny mesiac, považuje satovar za dodaný posledným dňom každého kalendárneho mesiaca, až kým sadodanie tovaru neskončí.

Ide o transpozíciu čl. 1 bod 2 smernice 2010/45/EÚ. Na základe tohto článku smerni-ce sa do § 19 ods. 3 zákona zavádza písmeno e), teda pravidlo týkajúce sa dňa doda-nia pri cezhraničných dodaniach tovaru do iného členského štátu, ktoré prebiehajúnepretržite počas obdobia dlhšieho ako jeden kalendárny mesiac (t. j. opakovane).V takýchto prípadoch je deň dodania posledný deň každého kalendárneho mesiaca,až kým sa dodanie tovaru neskončí.

V súvislosti s § 19 ods. 3 písm. e) sa deň dodania posledný deň v kalendárnom me-siaci pri opakovaných plneniach intrakomunitárnych dodávok vzťahuje aj na nado-budnutie tovaru z iného členského štátu. Zároveň však platí § 20 ods. 1, že daňovápovinnosť vzniká buď:

a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sauskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo

b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovarupred 15. dňom podľa písm. a).

Príklad č. 6:Český dodávateľ – osoba identifikovaná pre daň v ČR – má s odberateľom – tuzemským platiteľom,zmluvne dohodnuté dodávky pekárskych výrobkov počas roku 2013.Dodávateľ – pekáreň v ČR – denne dodáva tieto výrobky do SR počas mesiaca január 2013.Ide o opakované zdaniteľné plnenie, takže za deň dodania sa pri opakovanom plnení bude považovaťvždy posledný deň kalendárneho mesiaca.Za deň dodania v prípade opakovaného dodania pekárskych výrobkov považujeme 31. 1. 2013.Český dodávateľ vyhotovil súhrnnú faktúru 5. 2. 2013.

223


V zmysle § 20 ods. 1 skúmame splnenie podmienok nadobudnutia tovaru:

� tovar bol v januári dodaný do SR pre osobu identifikovanú pre daň (dodaný = právo nakladať s to-varom ako vlastník),

� tovar bol prepravený do SR v januári 2013.

Za deň vzniku daňovej povinnosti z nadobudnutia tovaru považujeme 15. február v prípade, ak do toh-to termínu nie je vystavená faktúra. Keďže faktúra bola vystavená 5. 2., za deň vzniku daňovej povin-nosti považujeme 5. 2.Deň vzniku daňovej povinnosti v súvislosti s uvedením do daňového priznania je rovnako deň 5. 2. 2013.Ak by bola faktúra vystavená na celú dodávku skôr ako 5. 2., napr. 31. 1., za deň vzniku daňovej povin-nosti by sa považoval deň 31. 1. 2013, t. j. do daňového priznania by sa dodávka uviedla za zdaňovacieobdobie január 2013, resp. za prvý kvartál 2013 v prípade, ak by išlo o štvrťročné zdaňovacie obdobie.

Miesto nadobudnutia tovaru a jeho následné zdanenie priobchodovaní medzi členskými štátmiSprávne určiť miesto nadobudnutia tovaru ustanovuje § 17 za podmienky, že ideo dodanie tovaru, resp. jeho nadobudnutie z iného členského štátu a nie tretiehoštátu, to znamená, že pokiaľ by si napr. tuzemský platiteľ objednal tovar zo Švajčiar-ska (tretieho štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ), nevzniká mu zatiaľ povinnosťzdanenia tak ako pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, pretože daň vyberiecolný úrad za podmienok uvedených v § 48 vo väzbe na § 18 zákona o DPH.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 je miestom nadobudnutia tovaru z iného členskéhoštátu miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo pre-pravy smerom k nadobúdateľovi.

Príklad č. 7:Tuzemský platiteľ – registrovaný pre daň v ČR – si objedná pod svojímčeským IČ DPH dodanie tovaruz Poľska priamo do ČR. Miesto nadobudnutia je tam, kde skončila preprava tovaru, t. j. miestom nado-budnutia je ČR. Keďže slovenský platiteľ je registrovaný v ČR, nemá problém s priznaním dane v ČRa zároveň jej odpočítaním, keďže tovar použije na účely podnikania v ČR.

Miesto nadobudnutia tovaru od osoby identifikovanej v inom členskom štáte, ak jetovar objednaný pod IČ DPH iného členského štátu, ako skončí preprava tovaru

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 – ak si nadobúdateľ objednal tovar pod IČ DPH, ktorému pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom skončí odoslanie alebo pre-prava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuječlenský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil IČ DPH za podmienky, že nadobúdateľ ne-preukáže zdanenie nadobudnutia v členskom štáte, v ktorom skončila preprava tova-ru, pričom odsek 1 nie je týmto dotknutý. Z uvedeného vyplýva, že daň sa priznáv štáte, pod ktorého číslom IČ DPH bol tovar objednaný a zároveň musí byť priznanádaň v štáte, kde skončila preprava tovaru.

224

Judikatúra:Podľa rozsudku ESD C-536/08 a C-539/08, ak platiteľovi vznikla povinnosť priznať daň z nadobudnu-tia tovaru v štáte, ktorý mu pridelil IČ DPH a pod ktorým si tovar objednal, pričom preprava tohto tovaruskončila v inom členskom štáte, nemá právo na odpočítanie tejto dane v štáte, v ktorom priznal daňz nadobudnutia.Podľa bodu 35 tohto rozsudku musí byť zaručené zdanenie nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstvav tom štáte, kde skončila preprava tovaru a kde došlo ku konečnej spotrebe.Podľa bodu 40 tohto rozsudku jednou z podmienok na odpočítaniedane je podmienka, že nadobudnu-tý tovar bude využitý pre účely zdaniteľných plnení platiteľa.Podľa bodu 41 tohto rozsudku, ak platiteľ dane zdanil nadobudnutie tovaru v štáte, ktorý mu pridelilIČ DPH a pod ktorým tovar objednal, pričom preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, potomz tohto postupu vyplýva, že tovar v skutočnosti nebol dovezený do štátu, kde bola priznaná daň z nado-budnutia.Podľa bodu 42 tohto rozsudku, ak tovar nebol prepravený do štátu, kde bola priznaná daň z nadobud-nutia, nie je možné prijať záver, že bude použitý na účely zdaniteľných plnení v tomto štáte.Podľa bodu 44 tohto rozsudku, ak by sa právo na odpočet dane priznalo v štáte, kde neskončila pre-prava tovaru, mohlo by to viesť k narušeniu potrebného účinku zákona, keďže zdaniteľná osoba (plati-teľ), ktorej by sa priznalo právo na odpočítaniedane, by už nebola motivovaná preukázať zdanenie na-dobudnutia tovaru v členskom štáte, kde skončila preprava tovaru. Také riešenie by mohlo nakoniecohroziť uplatnenie základného pravidla, podľa ktorého sa, pokiaľ ide o nadobudnutie tovaru v rámcispoločenstva, miesto zdanenia nachádza v členskom štáte ukončenia odoslania alebo prepravy, tedav členskom štáte konečnej spotreby.

Z vyššie uvedeného rozsudku vyplýva, že pri objednávke tovaru z iného členskéhoštátu od osoby identifikovanej pre daň treba brať do úvahy aj miesto skončenia tejtoprepravy tovaru, pretože ak skončí v inom členskom štáte, ako je tuzemsko, je povin-nosť priznať daň aj v tomto členskom štáte.

Aby sa tuzemský platiteľ vyhol problémom so zdaňovaním, nemal by tovar objedná-vať pod svojím IČ DPH prideleným v tuzemsku, pokiaľ je objednaný tovar z inéhočlenského štátu určený do miesta v inom členskom štáte, ako je tuzemsko, alemal by sa registrovať v členskom štáte, kde skončí preprava tohto tovaru smeromk nadobúdateľovi – tuzemskému platiteľovi, za podmienky, že následne vykonáv tomto členskom štáte predmet dane – pozri príklad. V takom prípade jeho registrá-cia v členskom štáte nadobudnutia tovaru (miesto, kde skončila preprava tovaru)zaručuje bezproblémové priznanie dane z nadobudnutia s následným odpočítanímdane.

Ak by nastala situácia, že tuzemský platiteľ, ktorý si objednal tovar z iného členskéhoštátu od osoby identifikovanej pre daň pod svojím tuzemským IČ DPH, pričom tovarnadobudol (jeho preprava skončila) v inom členskom štáte, ako je tuzemsko, môžeopraviť svoju pôvodnú daňovú povinnosť z nadobudnutia v tuzemsku podľa § 25 pri-merane za podmienky, že vie správcovi dane preukázať zaplatenie dane v inomčlenskom štáte.

225


Príklad č. 8:

Tuzemský platiteľ (s mesačným zdaňovacímobdobím)si objednal pod svojímslovenským IČ DPH to-

var z Veľkej Británie od osoby identifikovanej pre daň. Zároveň sa však dohodli, že tovar sa vyloží

v Poľsku priamo u následného odberateľa – občana z Poľska. Tovar bol prepravený 26. 7. 2013 a fak-

túra bola vystavená 30. 7. 2013. Anglická osoba identifikovaná pre daň fakturuje dodanie tovaru slo-

venskému platiteľovi, pričom na faktúre uvedie slovenské IČ DPH. Zároveň prizná oslobodenie od

dane v súhrnnom výkaze, kde uvedie slovenské IČ DPH.

Z tohto dôvodu, ale aj z dôvodu dodržania ustanovenia § 17 ods. 2 musí tuzemský platiteľ priznať daň

z nadobudnutia na Slovensku. Keďže však nie je dotknutý odsek 1, považuje sa za miesto nado-

budnutia miesto, kde skončila preprava tovaru – teda Poľsko. Slovenský platiteľ následne fakturuje

dodanie tovaru občanovi do Poľska napr. 1. 8. 2013.

Dňom nadobudnutia bude pre slovenského platiteľa deň vystavenia faktúry anglického subjektu,

t. j. 30. 7. 2013. Slovenský platiteľ prizná nadobudnutie tovaru v SR, ale nebude mať právo na odpo-

čítanie dane, pretože tovar nevyužije pre účely podnikania s miestom plnenia v tuzemsku.

(Tým, že tovar skončil v Poľsku, kde bol následne predaný občanovi Poľska, je miestom dodania Poľ-

sko a nie tuzemsko, preto musí tento predaj podliehať poľskej DPH.)

Pokiaľ vzniká povinnosť zdanenia aj v Poľsku – 1. 8. 2013 – došlo by k dvojitému zdaneniu za podmien-

ky, že by tuzemský platiteľ priznal daň aj v Poľsku.Na základe uvedeného môže preto tuzemský platiteľ podať riadne daňové priznanie za mesiac august

2013, kde v riadku 26, 27 a 28 opraví základ dane a daň z nadobudnutia v tuzemsku, pričom ako do-

klad k oprave základu dane mu bude slúžiť doklad o priznaní dane v Poľsku (napr. podané daňové pri-

znanie v Poľsku, ak je v Poľsku povinnosť registrácie pri dodaní tovaru v tomto štáte).

Oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu(§ 44 zákona o DPH)

Od dane je oslobodené nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu zanasledovných podmienok:

a) ak by dodanie tovaru v tuzemsku bolo oslobodené od dane,

b) ak by dovoz takého tovaru bol oslobodený od dane,

c) ak je tento tovar určený na bezprostredné ďalšie dodanie tovaru z tuzemska doiného členského štátu a toto dodanie je oslobodené od dane s možnosťou odpočí-tania dane.

K písmenu a):

Dodanie tovaru je v tuzemsku oslobodené napr. podľa § 42, t. j. vtedy, ak bol tovar po-užívaný výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 29 až § 41 alebo pri kúpetohto tovaru nebolo právo na odpočítaniedane podľa § 49 ods. 7 písm.a) zákona plat-ného do 1. 1. 2010.

226

Príklad č. 9:Tuzemský platiteľ nakúpil ojazdené motorové vozidlo od osoby identifikovanej v ČR. Český podnikateľako osoba identifikovaná pre daň (nejde o predajcu vozidiel, ale o bežného podnikateľa) pôvodne ob-staral osobný automobil bez nároku na odpočítanie DPH, a preto uplatnil pri jeho predaji tuzemskémuplatiteľovi oslobodenie od DPH. Následne tuzemský platiteľ, ktorý toto vozidlo priviezol do tuzemska,nemusí priznať DPH z jeho nadobudnutia.

Príklad č. 10:Rakúska banka – osoba identifikovaná pre daň – predala do tuzemska platiteľovi dane staršie počítače.Pri kúpe týchto počítačov nemala rakúska banka právo na odpočítaniedane. Pri ich predaji teda uplat-nila oslobodenie od dane. V danom prípadenie je povinnosť priznať daň z nadobudnutia, pretože ak bytento počítačkúpil platiteľ v tuzemsku napr. od slovenskej banky, rovnako by bol oslobodený od dane.

K písmenu b):

Dovoz tovaru je oslobodený od dane podľa § 48. Ak by teda išlo o nadobudnutie tova-ru z iného členského štátu, ktorý by bol pri dovoze oslobodený od dane, nemusí napr.tuzemský platiteľ priznať jeho nadobudnutie.

Príklad č. 11:Farmaceutická firma nadobudla od osoby identifikovanej pre daň v Slovinsku farmaceutické výrobky,ktoré budú použité výlučne na medzinárodné športové podujatia. Takéto farmaceutické výrobky súoslobodené pri dovoze, a preto nie je potrebné priznať daň z ich nadobudnutia.

Príklad č. 12:Poľnohospodárske družstvo nadobudlo osivá na obrábanie pôdy od osoby identifikovanej pre daňv Rumunsku. Podľa colných predpisov je druh týchto osív oslobodený od cla aj dane. Čiže – ak by sipredmetný druh osív doviezlo družstvo do tuzemska z tretieho štátu – bol by oslobodený od dane, pre-to nie je predmetom dane ani pri nadobudnutí tohto tovaru z iného členského štátu.

K písmenu c):

Ak ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu od osoby identifiko-vanej pre daň, pričom tento tovar je určený na jeho bezprostredné dodanie do ďalšie-ho členského štátu alebo tretieho štátu a toto následné dodanie je oslobodené oddane, potom nie je potrebné priznať daň z nadobudnutia tohto tovaru.

Príklad č. 13:Platiteľ dane nadobúda tovar z Litvy od osoby identifikovanej pre daň. Tovar bude dodaný na územieŠvajčiarska. V tuzemsku sa tovar preloží z nákladného auta na železničný vagón a je prepravenýmimo územia ES.Vzhľadom na to, že v čase kúpy tovaru od litovského podnikateľa mal platiteľ dane dohodnutý kontrakts podnikateľom zo Švajčiarska, slovenský platiteľ dane nezdaní nadobudnutie tovaru z Litvy a uplatní oslo-bodenie od dane podľa ustanovenia § 44 písm.c) zákona o dani z pridanej hodnoty. Údaj o nadobudnutí

227


tovaru z iného členského štátu oslobodeného od dane v tuzemsku platiteľ dane neuvádza v daňovom pri-znaní.

Nadobudnutie tovaru z iného členského štátu zdaniteľnou osobouregistrovanou podľa § 7a

Zdaniteľná osoba, ktorá prijala alebo poskytla služby s miestom dodania podľa § 15ods. 1, sa musí registrovať podľa § 7a zákona o DPH. Ak je takáto osoba registrovanápodľa § 7a, nemá postavenie platiteľa. Ak zdaniteľná osoba registrovaná podľa § 7anadobudne tovar z iného členského štátu pod hranicu hodnoty bez DPH 13 941,45 €,postupuje v zmysle článku 4 nariadenia č. 282/2011.

Toto nariadenie s účinnosťou od 1. 7. 2011 umožňuje zdaniteľnej osobe registrovanejpodľa § 7a sa rozhodnúť, či nakúpi tovar v inom členskom štáte pod pridelenýmIČ DPH, kedy by tento tovar dodávateľ – osoba registrovaná pre daň z inéhočlenského štátu, oslobodil od dane a zdaniteľná osoba by musela priznať daňv tuzemsku alebo pri svojom nákupe v inom členskom štáte nepoužije svojeIČ DPH a vtedy dodávateľ z iného členského štátu tovar zdaní, pričom v tuzem-sku už zdaniteľná osoba nemusí priznať daň.

Príklad č. 14:Podnikateľ (technický inžinier), ktorý dodáva poradenské služby pre českú osobu identifikovanú predaň, sa zaregistroval podľa § 7a zákona o DPH od 15. 2. 2011. Dňa 10. 11. 2012 nakúpil v ČR prístrojv hodnote 10 000 € bez DPH, ktorý bude využívaťpri svojej podnikateľskej činnosti. Českému dodáva-teľovi sa nepreukázal svojím IČ DPH, na základe čoho český dodávateľ – osoba identifikovaná predaň v ČR, tento tovar zdanil českou DPH. Tuzemský odberateľ – osoba registrovaná podľa § 7a, nie jepovinný priznať daň v tuzemsku.

Príklad č. 15:Podnikateľ (technický inžinier), ktorý dodáva poradenské služby pre českú osobu identifikovanú predaň, sa zaregistroval podľa § 7a zákona o DPH od 15. 2. 2011. Dňa 10. 11. 2012 nakúpil v ČR prístrojv hodnote 10 000 € bez DPH, ktorý bude využívaťpri svojej podnikateľskej činnosti. Českému dodáva-teľovi sa preukázal svojím IČ DPH, na základe čoho český dodávateľ – osoba identifikovaná pre daňv ČR, tento tovar nezdanil českou DPH. Tuzemský odberateľ – osoba registrovaná podľa § 7a, je po-vinný priznať daň v tuzemsku.

Ak by však hodnota tovaru dosiahla čiastku 13 941,45 €, potom zdaniteľná osoba re-gistrovaná podľa § 7a má povinnosť zdanenia v tuzemsku z nadobudnutia tovaruv každom prípade.

Príklad č. 16:Podnikateľ (technický inžinier), ktorý dodáva poradenské služby pre českú osobu identifikovanú predaň, sa zaregistroval podľa § 7a zákona o DPH od 15. 2. 2011. Dňa 10. 11. 2012 nakúpil v ČR prístroj

228

v hodnote 16 000 € bez DPH, ktorý bude využívaťpri svojej podnikateľskej činnosti. Českému dodáva-teľovi sa preukázal svojím IČ DPH, na základe čoho český dodávateľ – osoba identifikovaná pre daňv ČR, tento tovar nezdanil českou DPH. Tuzemský odberateľ – osoba registrovaná podľa § 7a, je po-vinný priznať daň v SR, a to aj v prípade,ak by český dodávateľ tento tovar zdanil v ČR napr. z dôvodu,že slovenská zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a dostatočne nepreukázala, že tovarprepravuje do SR.

Podľa § 7 ods. 4 novelizovaného zákona o DPH účinného od 1. 10. 2012, ak je zdani-teľná osoba registrovaná podľa § 7a a nadobudne tovar v hodnote 13 941,45 € bezDPH alebo vyššej, nemá povinnosť registrácie podľa § 7 zákona o DPH.

Nadobudnutie tovaru z iného členského štátu osobou registrovanoupre daň podľa § 7

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, alebo právnická osoba, ktorá nie je zda-niteľnou osobou, nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, je povinnápodať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred nadobudnutím tovaru, kto-rým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov do-siahne v kalendárnom roku 13 941,45 €.

V súvislosti s týmto ustanovením je potrebné mať na zreteli, že nadobudnutie tovarovz iných členských štátov od osôb identifikovaných pre daň si zdaniteľná osoba(podnikajúci subjekt) sleduje v rámci kalendárneho roka a že ide o tovar, ktorého hod-nota sa posudzuje bez DPH. Tým, že zo zákona vyplýva povinná registrácia z nado-budnutých tovarov z iných ČŠ ešte pred dosiahnutímsledovanej hranice 13 941,45 €,je potrebné každé takéto nadobudnutie tovaru z iného ČŠ prepočítavať kurzom ECB,pokiaľ bol tovar dodaný v inej mene ako v eurách.

Zdaniteľná osoba nie je povinná sa registrovať podľa § 7, ak nadobúda tovar od zda-niteľných osôb, ktoré nemajú pridelené IČ DPH v inom členskom štáte.

Príklad č. 17:Slovenský podnikateľ sa zaoberá nákupom a predajom českej literatúry. Tieto knihy v ČR nakupujeod osôb identifikovaných pre daň. Každý nákup prepočítava kurzom ECB (§ 26). Hneď ako sa začneblížiť k čiastke 13 941,45 € bez DPH, by mal požiadať ešte pred dosiahnutím tejto čiastky o registráciupodľa § 7. Je pochopiteľné, že český dodávateľ literatúry predáva tovar s českou DPH, pretože sa nášsubjekt nemohol preukázať IČ DPH. Prepočet kurzom ECB odberateľ však vykoná bez českej DPH!Po registrácii podľa § 7 sa v ČR preukazuje svojím IČ DPH, takže ďalší nákup literatúry bude už v ČRoslobodený od DPH a slovenský podnikateľ registrovaný pre daň samozdaňuje literatúru v tuzemsku,pričom nemá právo odpočítania tejto dane, keďže nemá postavenie PLATITEĽA. Samozdanenie vy-koná cez podané daňové priznanie k DPH v riadku 5 a 6 za podmienky, že ide o knihy so zníženousadzbou dane. Daňové priznanie podáva do 25. nasledujúceho mesiaca a len vtedy, keď mu vzniknepovinnosť platiť daň (§ 78 ods. 3). Daňovú povinnosť musí k 25. dňu nasledujúceho mesiaca aj uhradiť.

229


Právo na odpočítaniedane mu nevzniká, pretože nemá štatút platiteľa dane. Je len osobou registrova-nou pre daň.

Na webovej stránke MF SR je zverejnené metodické usmernenie Ministerstva fi-nancií Slovenskej republiky č. MF/9147/2011-73 pre právnické osoby, ktoré niesú zdaniteľnými osobami a sú registrované pre daň z pridanej hodnoty podľa§ 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších pred-pisov, kde je presne zadefinovaný postup právnických osôb, ktoré nie sú zdaniteľný-mi osobami, pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu.

Príklad č. 18:Štátna rozpočtová organizácia sa v zmysle uznesenia vlády SR č. 137/2011 dobrovoľne zaregistrovalapre DPH na príslušnomDÚ, a to podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Objednala si to-var z ČR, pričom faktúra vyhotovená 29. 11. 2012 neobsahovala DPH a bola v hodnote 800 €, došladňa 10. 12. 2012. Tovar obdržala 30. 11. 2012. Je povinnosť vykonať samozdanenie a daň si vypočí-tať? Podľa akého ustanovenia postupovať?Osoba registrovaná podľa § 7 zákona o DPH je pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu povin-ná platiť daň podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH, pričom jej daňová povinnosť vznikne podľa § 20 zákonao DPH. Keďže tovar bol prepravený 30. 11. a faktúra bola vyhotovená 29. 11., za deň dodania sa pova-žuje deň vystavenia faktúry, t. j. 29. 11. 2012. Na čiastku 800 € sa napočíta 20 % DPH, t. j. 160 €. Zá-klad dane a daň sa uvedú v riadku 07 a 08 daňového priznania k DPH. V zmysle § 78 ods. 3 zákonao DPH je táto osoba povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca,v ktorom vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote zaplatiť daň. Nárok na odpočítanie dane jej ne-vzniká, pretože nemá postavenie platiteľa, len osoby registrovanej pre daň. Daňové priznanie podávalen za obdobie, kedy jej daňová povinnosť vznikla. Inak daňové priznanie nemusí podávať.

Ing. Alžbeta Hermanová

Dosiahla vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru. V daňovej sprá -ve pracuje od r. 1995, pričom hneď od začiatku sa zaoberala daňou z pri-danej hodnoty. Pracovala na oddelení kontroly, na oddelení odvolacieho

konania a v súčasnosti na oddelení styku s verejnosťou ako metodik DPHa ERP, s orientáciou na riešenie dopytov daňových subjektov.

Publikuje v odbornej literatúre, venuje sa prednáškovej činnosti pre širokúpodnikateľskú verejnosť zameranej na zmeny v zákone o DPH a ERP.

230


Novela zákona o DPH od 1. 10. 2012 a 1. 1. 2013a riešenie problémov v oblasti služieb

Ing. Vladimír Ozimý 4. 12. 2012 Bratislava

Podrobné informácie na www.pp.sk, tel. číslo: + 421 41 70 53 222 alebo e-mail: [email protected].

Metodický pokyn FR SRk registrácii za platiteľa DPH

v zmysle zákona č. 246/2012 Z. z.,ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH

Zákonom č. 246/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z.o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa meniaa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o DPH“), sa od 1. 10. 2012 upravu-je proces registrácie na DPH v súvislosti s bojom proti daňovým podvodoma únikom na DPH. Rozširuje sa okruh povinnej registrácie, spresňuje sa procesregistrácie a zavádza sa nový inštitút – zábezpeka na daň. Tým sa sprísňujúpodmienky pre registráciu za platiteľa dane pre subjekty, ktoré v súčasnostialebo v minulosti vlastnili alebo riadili spoločnosti, ktoré majú alebo mali nedo-platky na DPH voči daňovému úradu.

Registračná povinnosť je v zákone o DPH upravená v ustanoveniach § 4 až § 7a.Ustanovenie § 4 zákona o DPH upravuje postup zdaniteľnej osoby, ako i daňovéhoúradu pri zákonnej aj dobrovoľnej registrácii za platiteľa dane. Registráciou viacerýchzdaniteľných osôb – skupiny pre DPH – sa zaoberá ustanovenie § 4a a § 4b zákonao DPH. Registrácia zahraničných osôb v tuzemsku prebieha v zmysle § 5 zákonao DPH a v prípade, že zahraničná osoba dodáva tovar do tuzemska formou zásielko-vého predaja, registruje sa v zmysle § 6 zákona o DPH. Nadobúdateľ tovaru v tuzem-sku z iného členského štátu postupuje pri registrácii v zmysle § 7 zákona o DPH a prí-jemca služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinný platiťdaň podľa § 69 ods. 3, alebo poskytovateľ služby, pri ktorej je miesto dodania podľa§ 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, saregistruje podľa § 7a zákona o DPH.

I. K § 4 ods. 6 zákona o DPH

Zákonom č. 246/2012 Z. z. sa rozširuje povinná registrácia za platiteľa dane, a tov ustanovení § 4 ods. 6 zákona o DPH. Od 1. 10. 2012 sa platiteľom dane stáva ajzdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu alebo jej časť, alebo stavebný pozemok, aleboprijme platbu pred ich dodaním,ak sa z dodania má dosiahnuť obrat na povinnú regis-tráciu za platiteľa dane. Platiteľom dane sa zdaniteľná osoba stáva dňom, ktorý na-stane skôr, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oddane oslobodené podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH, to znamená, že sú oslobodené oddane z dôvodu, že uplynulo 5 rokov od prvej kolaudácie predávanej stavby alebo jej

231

PRE

PLAT

ITEĽ

OV

DPH

DÚ

PP1/

2013

časti. Zdaniteľná osoba sa nestane platiteľom dane v prípade, ak pôjde o príležitostnýpredaj stavby alebo jej časti.

Príklad č. 1:Developerská firma postavila polyfunkčný dom, ktorý predáva po častiach. Byty predáva fyzickým oso-bám a nebytové priestory firmám. Dňa 10. októbra 2012 dostane preddavok na kúpu nebytových prie-storov vo výške 50 % dohodnutej ceny 40 000 €. Dňom prijatia platby, aj keď ňou neprekročí obrat napovinnú registráciu pre daň, sa developerská firma stáva platiteľom dane, pretože z dodania časti stav-by má dosiahnuť obrat vyšší ako 49 790 €. Developerská firma sa stala platiteľom dane dňom prijatiaplatby a vzniká jej už z prijatého preddavku daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH.Developerská firma je povinná skutočnosť, na základe ktorej sa stala platiteľom dane, oznámiť daňové-mu úradu do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti.

V prípade prechodu na novú právnu úpravu sa bude postupovať výlučne podľa novejprávnej úpravy vtedy, keď obe skutočnosti, platba aj dodanie stavby, jej časti alebostavebného pozemku, nastanú po 1. 10. 2012. Na druhej strane, ak bude poskytnutáplatba na dodanie stavby, jej časti alebo stavebného pozemku pred účinnosťou záko-na č. 246/2012 Z. z. a samotné dodanie sa uskutočnípo účinnosti zákona č. 246/2012Z. z., potom zdaniteľná osoba postupuje v zmysle § 4 ods. 1 zákona o DPH, to zna-mená, že pri dosiahnutíobratu za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcichkalendárnych mesiacov je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa ka-lendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat 49 790 eur.V prípade viacerých platieb pred dodaním stavby, jej časti alebo stavebnéhopozemku sa postup podľa novej právnej úpravy vzťahuje na platby po dni účinnostizákona č. 246/2012 Z. z.

Príklad č. 2:Stavebná firma prijme platbu na predaj stavebného pozemku na 4-krát. Prvá platba je prijatá dňa15. septembra 2012, druhá platba dňa 3. októbra 2012, tretia platba 15. októbra 2012 a štvrtá platba30. októbra 2012, kedy dôjde aj k dodaniu stavebného pozemku. Výška platieb je rovnaká a celkovásuma presiahne obrat na povinnú registráciu pre daň. Keďže platby aj dodanie stavebného pozemkusa uskutočnilo po účinnosti zákona č. 246/2012 Z. z., dňom 3. októbra 2012 sa zdaniteľná osoba stávaplatiteľom dane. Počnúc druhou platbou vznikne platiteľovi dane daňová povinnosť.Skutočnosť, že prvá platba nepodlieha zdaneniu, má vplyv na odpočítanie dane. Ak platiteľ dane ne-zdaní celú protihodnotu predanej nehnuteľnosti, potom nemá nárok na odpočítanie dane na vstupev plnej výške. Ak si platiteľ dane chce zachovať odpočítanie celej dane na vstupe, potom musí zdaniťcelú protihodnotu predávanej nehnuteľnosti.

V prípade dodania viacerých nehnuteľností sa pre účely § 4 ods. 6 zákona o DPH po-sudzuje obrat každej z nich samostatne a ak by sa z jednotlivých nehnuteľností nedo-siahol obrat 49 790 eur, pri posúdení povinnej registrácie sa postupuje podľa § 4ods. 1 zákona o DPH.

232

II. K § 4 ods. 5 a k § 4c zákona o DPH – zábezpeka na daň

V zmysle nového znenia § 4 ods. 5 zákona o DPH sa podstata registrácie pre daň ne-mení, kladie sa dôraz na to, že právnická alebo fyzická osoba, ktorá žiada o registrá-ciu pre daň, či už zo zákona alebo dobrovoľne, musí byť predovšetkým zdaniteľnouosobou.

Nová právna úprava sa bude aplikovať na žiadosti o registráciu pre daň podané daňo-vému úradu po 1. 10. 2012, či už pôjde o zákonnú alebo dobrovoľnú registráciu predaň.

Do podmienok registrácie pre daň vstupuje v určitých prípadoch nový prvok – zlože-nie zábezpeky na daň. V prípadedobrovoľnej žiadosti o registráciu sa zábezpeka nadaň stáva podstatným prvkom priamo ovplyvňujúcim registráciu pre daň. Zábezpekana daň sa zavádza v procese registrácie pre daň na základe článku 273 smerniceRady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme DPH. Zábezpeka nadaň sa vzťahuje iba na registráciu zdaniteľnej osoby, ktorá má sídlo, miestopodnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku.

V prípade registrácie zahraničnej osoby pre daň podľa § 5 a rovnako podľa § 6 záko-na o DPH sa ustanovenia o zložení zábezpeky na daň nepoužijú.

Povinnosť zložiť zábezpeku na daň sa týka zdaniteľnej osoby, ktorá podala žiadosťo registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 – 4 zákona o DPH a vzťahuje sa na registráciupovinnú aj dobrovoľnú. V zmysle nového znenia § 4 ods. 5 zákona o DPH, ak právnic-ká alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odsekov 1 až4, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 a nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 4cods. 5 (pri dobrovoľnej žiadosti o registráciu pre daň zdaniteľná osoba zábezpeku nadaň nezloží alebo ju zloží v nižšej čiastke), daňový úrad ju zaregistruje, vydá jejosvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Registráciuvykoná daňový úrad najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu predaň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň v prípade,ak zdaniteľná osoba je povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 1. Pri prijatížiadosti musí daňový úrad overiť, či sa na registráciu zdaniteľnej osoby vzťahujelehota 30 dní alebo 60 dní.

a) 30-dňová lehota sa týka zdaniteľných osôb, ktoré:

� dosiahli zákonom stanovený obrat, žiadajú o povinnú registráciu pre daň a niesú z okruhu osôb definovaných v § 4c ods. 1 zákona o DPH,

� nedosiahli zákonom stanovený obrat, avšak evidentne vykonávajú zdaniteľnéobchody a žiadajú o dobrovoľnú registráciu pre daň a nie sú z okruhu osôb de-finovaných v § 4c ods. 1 zákona o DPH.

b) 60-dňová lehota sa týka zdaniteľných osôb, ktoré spadajú do okruhu osôb defino-vaných v § 4c ods. 1 zákona o DPH, pričom nie je rozhodujúce, či ide o registráciu

233

Metodický pokyn k registrácii za platiteľa DPH

dobrovoľnú alebo zo zákona. Uvedená 60-dňová lehota bola zavedená do záko-na z dôvodu, aby v rámci nej zdaniteľná osoba bola schopná zložiť zábezpeku nadaň. Pritom musí daňový úrad vydať rozhodnutie o zložení zábezpeky na daň, do-ručiť ho a po jej zložení vydať a doručiť osvedčenie o registrácii pre daň.

Na základe uvedeného, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň bezohľadu na to, či ide o povinnú alebo dobrovoľnú registráciu pre daň, má žiadateľ nazloženie zábezpeky v zmysle § 4c ods. 2 zákona o DPH 20 dní od doručenia rozhod-nutia o zložení zábezpeky na daň. Lehota na doručenie rozhodnutia o zložení zábez-peky a 20-dňová lehota na zloženie zábezpeky plynie v rámci 60-dňovej lehoty, ktorúdaňovému úradu ukladá zákon o DPH na registráciu zdaniteľnej osoby. Z uvedenéhovyplýva, že daňový úrad by mal pri registrácii s povinnosťou zložiť zábezpeku čo naj-skôr vydať rozhodnutie o zložení zábezpeky na daň, a to predovšetkým pri dobrovoľ-nej registrácii pre daň, kedy je zloženie zábezpeky na daň priama podmienka regis-trácie pre daň.

V deň uvedený v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľomdane, pritom podľa novej právnej úpravy tento deň už nemusí byť najneskôr 31. deňod doručenia žiadosti o registráciu pre daň.

Povinnosť zložiť zábezpeku na daň predstavuje povinnosť zložiť peňažné prostriedkyna účet daňového úradu alebo predložiť bankovú záruku poskytnutú bankou bez vý-hrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zá-bezpeky a v lehote do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň.Zloženie zábezpeky na daň možno v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) daňového poriadkuvykonať na príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici a v zmysle ods. 12 citovanéhoustanovenia sa za deň platby pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke považu-je deň, keď bola platba odpísanáz účtu zdaniteľnej osoby a pri platbe v hotovosti deň,keď pošta hotovosť prijala. Banka je podľa ods. 13 citovaného ustanovenia povinnáoznámiť správcovi dane deň, keď došlo k odpísaniuplatby z účtu daňového subjektu.

Pri bankovej záruke bez výhrad sa za dodržanie 20-dňovej lehoty na zloženie zábez-peky na daň bude považovať situácia, keď platnosť bankovej záruky začne plynúťv 20-dňovej lehote.

Zloženie zábezpeky na daň je povinné v prípade, ak zdaniteľná osoba žiadajúca o re-gistráciu pre daň:

a) je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickejosoby:

1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 € a viac, ktorévznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoloční-kom tejto právnickej osoby a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu predaň neboli zaplatené,

2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhéhobodu a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň,

234

nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoloční-kom tejto právnickej osoby,

b) má konateľa alebo spoločníka fyzickú osobu, ktorá má nedoplatky na dani 1 000 €

a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, aleboktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm.b) druhého bodu,

c) má konateľa alebo spoločníka fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je ale-bo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby:

� ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 € a viac, ktorévznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej ko-nateľom alebo spoločníkom a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu predaň neboli zaplatené,

� ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhéhobodu a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastaliv období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jejkonateľom alebo spoločníkom,

d) neuskutočňuje v čase podania žiadosti o registráciu pre daň dodanie tovarov ale-bo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie.

Posudzované nedoplatky na dani sa vzťahujú len na DPH, nevzťahujú sa na iné daneani sankcie.

Príklad č. 3:Fyzická osoba žiadajúca registráciu pre daň je spoločníkomprávnickej osoby (v. o. s.), ktorá má nedo-platok na DPH vo výške 5 000 €, z toho v čase, v ktorom bola táto fyzická osoba spoločníkomprávnic-kej osoby, sa nedoplatok na DPH zvýšil zo 4 000 € na 5 000 €. Na fyzickú osobu sa vzťahuje povinnosťzložiť zábezpeku na daň.

Príklad č. 4:Fyzická osoba žiadajúca registráciu pre daň je spoločníkom právnickej osoby (komanditná spoloč-nosť), ktorá má nedoplatok na DPH vo výške 990 €. Na fyzickú osobu sa povinnosť zložiť zábezpekuna daň nevzťahuje, ak nespĺňa ďalšie kritériá na povinné zloženie zábezpeky na daň.

Príklad č. 5:Fyzická osoba žiadajúca registráciu pre daň bola konateľom zaniknutej právnickej osoby. Daňový úradneeviduje u zaniknutej právnickej osoby nedoplatok na DPH, avšak zaniknutej právnickej osobe bolazrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu zákona o DPH a skutočnosti, kto-ré boli dôvodom na zrušenie jej registrácie pre daň, nastali v inom období,ako bolo obdobie, keď posu-dzovaná fyzická osoba bola konateľom zaniknutej právnickej osoby. Preto sa na fyzickú osobu povin-nosť zložiť zábezpeku na daň nevzťahuje.

Príklad č. 6:Fyzická osoba žiadajúca registráciu pre daň je konateľom právnickej osoby (s. r. o.), ktorá má

235


nedoplatok na DPH ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň fyzickou osobou vo výške 1 100 €,ale počas pôsobenia fyzickej osoby ako konateľa v právnickej osobe tento nedoplatok nevznikol, leboexistoval v rovnakej výške už pred jej pôsobením v tejto právnickej osobe. Preto sa na fyzickú osobupovinnosť zložiť zábezpeku na daň nevzťahuje.

Príklad č. 7:Zadanie príkladu ako v príklade č. 6 s tým, že ak nedoplatok 1 100 € vznikol tak, že v čase konateľstvafyzickej osoby poklesol z počiatočných 3 000 € na 1 100 €, potom nie je naplnené, že nedoplatok1 100 € vznikol v období, kedy fyzická osoba bola konateľom tejto právnickej osoby a na fyzickú osobusa povinnosť zložiť zábezpeku na daň nevzťahuje.

Príklad č. 8:Zadanie príkladuako v príkladeč. 6 s tým, že ak by počiatočný nedoplatok právnickej osoby predstavo-val 600 € a v čase konateľstva fyzickej osoby by vzrástol na sumu 1 100 €, ktorý je nedoplatkom v časežiadosti o registráciu fyzickej osoby pre daň, potom neplatípre fyzickú osobu povinnosť zložiť zábezpe-ku na daň, pretože nedoplatok 1 100 € nevznikol v sume 1 000 € a viac v období, v ktorom táto fyzickáosoba bola konateľom právnickej osoby.

Príklad č. 9:Právnická osoba žiadajúca o registráciu pre daň si prenajíma priestory, v ktorých má zámer vykonávaťekonomickú činnosť. Nakupuje materiál, stroje a zariadenia za účelom výroby svojich výrobkov. Preto-že právnická osoba vykonáva prípravnú činnosť na podnikanie, je povinná zložiť zábezpeku na daň.

Zdaniteľná osoba žiadajúca o registráciu pre daň, ktorá neuskutočňuje zdaniteľné ob-chody, ale sa pripravuje na uskutočňovanie dodávok tovarov alebo služieb, z ktorýchbude dosahovať príjmy, má povinnosť deklarovať svoj zámer uskutočňovať zdaniteľnéobchody objektívnymiprvkami nasvedčujúcimi budúcemu vykonávaniu činností a tiežzložiť zábezpeku na daň. V prípade takej zdaniteľnej osoby, ktorá už určité obdobievykonávala ekonomickú činnosť a nedosiahla obrat na povinnú registráciu a naprí-klad sa rozhodne požiadať o registráciu pre daň, sa povinnosť zloženia zábezpeky nadaň nevzťahuje, ak nespĺňa podmienky v súvislosti s nedoplatkami a zrušením regis-trácie inej osoby.

Zábezpeka na daň má za cieľ zabezpečiť zabránenie prípadnému zneužitiu systémuDPH ako takému a zabránenie prípadnému zneužívaniu neoprávnenej dobrovoľnejregistrácie pre daň. Daňový úrad určí zábezpeku na daň v zmysle zákona o DPH v ta-kej výške, ktorá bude zodpovedať potenciálnej miere zneužitia systému DPH. Dolnáhranica zábezpeky je 1 000 € a horná hranica 500 000 €. Podporne na tento účelbude využívaná osobitná aplikácia DM4, ktorá čerpá údaje z dátového skladu. Daňo-vý úrad po zadaní identifikácie žiadateľa o registráciu pre daň prostredníctvomapliká-cie získa informácie o tom, či žiadateľovi má byť zábezpeka uložená a v akej výške.Vypočítaná zábezpeka sa bude zaokrúhľovať na celé tisíce nadol. Daňový úrad nie jeoprávnený výšku zábezpeky meniť.

236

Zloženie zábezpeky na daň predstavuje:

� zloženie peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo

� banková záruka poskytnutá bankou bez výhrad

na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanejzábezpeky.

Keďže zloženie peňažných prostriedkov na účet daňového úradu vyžaduje, aby zda-niteľná osoba mala aktuálne k dispozícii voľné peňažné prostriedky, je pravdepodob-né, že častým spôsobom zloženia zábezpeky na daň bude banková záruka poskytnu-tá bankou bez výhrad. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že kombinovať 2 druhyzábezpeky na daň, to znamená, že časť sumy uvedenej v rozhodnutí o zložení zárukyna daň sa zloží peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu a časť sumy sapokryje bankovou zárukou bez výhrad, zákon o DPH nepripúšťa.

Zákon o DPH sa odvoláva na § 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a do-plnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého banka akoprávnická osoba so sídlom na území SR založená ako akciová spoločnosť predovšet-kým prijímavklady a poskytuje úvery, má na tieto činnosti udelené bankové povoleniea ktorá môže vykonávať aj ďalšie činnosti v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia,medzi iným aj písm. f) – poskytovanie záruk s odvolávkou na § 313 až § 322 Obchod-ného zákonníka.V zmysle Obchodného zákonníkabanková záruka vzniká písomnýmvyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa (daňový úrad) do výšky urči-tej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba – dlžník,nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.

V prípade bankovej záruky vstupujú do vzťahu tri subjekty:

1. veriteľ – daňový úrad,

2. dlžník – platiteľ dane a

3. banka.

Tento komplexný vzťah pozostáva jednak z primárneho základného vzťahu, t. j. vzťahumedzi veriteľom a dlžníkom, a jednak sekundárneho vzťahu medzi veriteľom a bankou.Ďalším rozhodujúcim aspektom pre bankovú záruku je vzťah banka a dlžník.

Banková záruka má obsahovať identifikáciu banky, ktorá vystavuje v prospech identi-fikovaného daňového úradu ako veriteľa bankovú záruku v uvedenej výške eur, čímsa zaväzuje zaplatiť daňovému úradu nedoplatok na DPH, ak vznikne po zaregistro-vaní identifikovanej zdaniteľnej osoby za platiteľa DPH. Pretože ide o bankovú zárukubez výhrad, banka sa musí pre uvedený účel zaviazať bez námietok zaplatiť prípadnýnedoplatok na DPH po doručení písomnej výzvy daňového úradu. Banková zárukabez výhrad, aby boli splnené podmienky určené zákonom o DPH, musí byť platná12 mesiacov od vystavenia bankovej záruky. Vzor náležitostí bankovej záruky bezvýhrad je v prílohe tohto metodického pokynu.

237


Pre bankovú záruku je typické, že sa aktivizuje už na prvú výzvu a bez námietok.Uvedené však musí byť zakotvené v záručnej listine. Potom je banka povinná plniťsvoje povinnosti už na písomné požiadanie veriteľa. Banka nemôže uplatňovať ná-mietky voči veriteľovi, ku ktorým je inak oprávnený dlžník. Na základe uvedenéhovznik právneho vzťahu bankovej záruky, ktorú na seba preberá banka voči veriteľovi(daňovému úradu), je podmienený písomným vyhlásením banky v záručnej listineo prevzatí záruky. Inštitucionálnym základom takéhoto vzťahu je zmluva uzavretámedzi bankou a dlžníkom. V podstate ide o mandátnu zmluvu, preto náležitostia obsah záručnej listiny sa odvíjajú od mandátnej zmluvy.

Záručná listina obsahuje vyhlásenie, že banka uspokojí veriteľa (daňový úrad) dovýšky určitej peňažnej sumy, a to v prípade, keď určitá presne označená tretia osoba(dlžník) nesplní určitý záväzok. Záručná listina môže obsahovať aj iné podmienky, prisplnení ktorých sa aktivizuje banková záruka.

Banka ručí za splnenie zabezpečeného záväzku do výšky sumy a za podmienok ur-čených v záručnej listine. V prípade bankovej záruky pre účely zákona o DPH je prí-pustná iba banková záruka bez námietok (bez výhrad), čo musíbyť výslovne uvedenév záručnej listine. Banka je povinná plniť svoje povinnosti, keď ju o to písomnepožiada veriteľ.

Pretože je doba platnosti v záručnej listine obmedzená, banková záruka zanikne, akveriteľ neoznámi banke písomnesvoje nároky z bankovej záruky počas jej platnosti.

Daňový úrad určí žiadateľovi o registráciu pre daň rozhodnutím výšku zábezpeky nadaň. Zábezpeka na daň môže byť najmenej 1 000 € a najviac 500 000 €, pri určení zá-bezpeky na daň daňový úrad prihliada na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnejosoby.

Žiadateľ o registráciu pre daň má povinnosť zložiť zábezpeku do 20 dní od doručeniarozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky nadaň môže žiadateľ podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o zloženízábezpeky na daň, avšak odvolanie nemá odkladný účinok.

V prípade, že žiadateľ, ktorý povinne žiada o registráciu pre daň, nezloží v zákonomurčenej lehote zábezpeku na daň alebo ju zloží v nižšej čiastke, daňový úrad ho zare-gistruje a zábezpeka bude predmetom vymáhania exekúciou v zmysle § 88 až § 153daňového poriadku.

Ak žiadateľ, ktorý žiada o dobrovoľnú registráciu pre daň, nezloží v zákonom určenejlehote zábezpeku na daň alebo ju zloží v nižšej čiastke, daňový úrad žiadosť o regis-tráciu pre daň zamietne a bezodkladne vráti žiadateľovi zábezpeku na daň alebo jejčasť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu. Pri vrátení zábezpe-ky zloženej oneskorene alebo zloženej v nižšej čiastke daňový úrad nemôže pristúpiťk preúčtovaniu na žiaden nedoplatok.

238

Zábezpeka na daň sa použije na úhradu nedoplatku na DPH, ktorý vznikol po zare-gistrovaní zdaniteľnej osoby za platiteľa. Bez toho, aby daňový úrad vyzýval platiteľana úhradu nedoplatku na DPH, daňový úrad vydá rozhodnutie o použití zábezpeky nadaň alebo jej časti. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie, avšak odvolanienemá odkladný účinok. Preúčtovanie zábezpeky na daň na nedoplatky DPH sauskutoční k dátumu vzniku nedoplatku DPH.

Pri použití zábezpeky alebo jej časti na nedoplatok na DPH sa nebude od platiteľa po-žadovať doplatenie zábezpeky na sumu určenú rozhodnutím daňového úradu o zlo-žení zábezpeky na daň. Ak sa suma zábezpeky alebo jej časť vyčerpá na nedoplatky,nebude po uplynutí 12 mesiacov daňovému subjektu vrátená alebo sa vráti len jejzostávajúca časť.

Počas plynutia 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň môže byť táto použi-tá len na úhradu prípadných nedoplatkov na DPH. Avšak, ak zábezpeka na daň zlo-žená vo forme peňažných prostriedkov na účet daňového úradu nebola počas tohtoobdobia použitá, resp. bola na úhradu nedoplatkov na DPH použitá čiastočne, potompred vrátenímpeňažnej zábezpeky alebo jej časti daňový úrad primerane uplatnípos-tup podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku. Až následne daňový úrad zostávajúcusumu zábezpeky na daň vráti do 30 dní odo dňa, kedy uplynulo 12 mesiacov odo dňazloženia zábezpeky na daň.

Zábezpeka zložená peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu musí byť po12 mesiacoch v zostávajúcej časti vrátená do 30 dní od uplynutia 12 mesiacov od zlo-ženia zábezpeky. Daňový úrad do 30 dní preúčtuje zábezpeku alebo jej časť na prí-padné ostatné nedoplatky a vráti zábezpeku alebo jej časť daňovému subjektu.

Preúčtovanie peňažnej zábezpeky na celkové nedoplatky platiteľa dane sa uskutočník 1. dňu 30-dňovej lehoty určenej zákonom na vrátenie zábezpeky na daň.

Pri vrátení peňažnej zábezpeky alebo jej časti DÚ nevydáva rozhodnutie.

Príklad č. 10:Zdaniteľná osoba zložila zábezpeku na daň peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu dňa3. 12. 2012 a bola registrovaná za platiteľa dane. Zábezpeka na daň nebola použitá na úhradu nedo-platku na DPH a ani na úhradu iných nedoplatkov, pretože ich platiteľ dane nemá. Daňový úrad evidujezloženú zábezpeku 12 mesiacov, t. j. do 3. 12. 2013 a do 30 dní má povinnosť ju platiteľovi dane vrátiť.

Iný prístup bude v prípade bankovej záruky bez výhrad, ktorá bude platiť 12 mesiacova daňový úrad nebude mať možnosť preúčtovať akúkoľvek sumu z bankovej záruky nacelkové nedoplatky. Banková záruka prestane platiť posledným dňom 12. mesiaca.

Platiteľ dane nemá podľa zákona o DPH nárok na úroky zo zloženej zábezpeky nadaň.

Ing. Daniel Čech, generálny riaditeľ sekcie daňovej(zdroj: www.drsr.sk)

239


Príloha: Vzor náležitostí bankovej záruky bez výhrad

PRÍLOHA

Vzor náležitostí bankovej záruky bez výhradBanková záruka č. .....................................

1. Banka alebo pobočka zahraničnej banky:obchodné meno: .................................................sídlo: ...................................................................IČO: ....................................................................IČ DPH:................................................................zastúpená………………………………………………..(ďalej len „banka“)

vystavuje v prospech

.......................................................................................(ďalej len daňový úrad) podľa§ 313 až § 322 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v zneníneskorších predpisov

bankovú zárukuvo výške EUR .........................slovom: EUR ................................................................,čím sa zaväzuje zaplatiť daňovému úradu nedoplatok dane z pridanej hodnoty, ktorývznikne po zaregistrovaní zdaniteľnej osoby za platiteľa DPH:obchodné meno/meno a priezvisko: ...................................................................sídlo/trvalé bydlisko: .............................................IČO/rodné číslo: ................................................(ďalej len „platiteľ DPH“)

2. Banka sa zaväzuje bez námietok zaplatiť nedoplatok DPH do 10 kalendárnych dní podoručení písomnej výzvy daňového úradu na zaplatenie, a to na účet uvedený v pí-somnej výzve daňového úradu. Daňový úrad v písomnej výzve na zaplatenie uvedievýšku nedoplatku DPH, platiteľa DPH a číslo bankovej záruky.

3. Každým plnením z tejto bankovej záruky na základe výzvy daňového úradu sa výškabankovej záruky automaticky zníži o sumu zaplatenú daňovému úradu.

4. Platnosť bankovej záruky je od ........................ do ...................... (t. j. 12 mesiacov odvystavenia bankovej záruky). Banka je povinná plniť, ak je výzva banke doručená. Pí-somná výzva daňového úradu musí byť banke doručená na adresu jej sídla najneskôrv posledný deň platnosti bankovej záruky.

V ................................... dňa ....................

.............................................Odtlačok pečiatky banky

Meno, priezvisko osoby konajúcej za bankuPodpis

........................................................................Odtlačok pečiatky a podpis zdaniteľnej osoby

Bankovú záruku prijal DÚ……………………. dňa …………

240

Metodický pokyn FR SRk uplatňovaniu zdaňovacieho obdobia

podľa § 77 zákona č. 222/2004 Z. z.o DPH účinný od 1. 10. 2012

Zákonom č. 246/2012 Z. z. z 26. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o DPH“), sa okrem iného novelizovalo aj ustanovenie týkajúce sazdaňovacieho obdobia platiteľov dane. Zámerom novely zákona o DPH boloprijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných ak-tivít niektorých daňových subjektov a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniua ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podni-kateľských aktivít legálne podnikajúcich daňových subjektov.

Kalendárny mesiac – základné zdaňovacie obdobie

Od 1. 10. 2012 je v zmysle § 77 ods. 1 zákona o DPH základným zdaňovacím obdo-bím platiteľa dane kalendárny mesiac okrem prípadov uvedených v § 77 ods. 2 tohtozákona. Hlavným zámerom nového znenia § 77 ods. 1 zákona o DPH je, aby všetcinoví platitelia dane registrovaní pre DPH po 1. 10. 2012 mali najmenej 12 kalendár-nych mesiacov od registrácie mesačné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na výš-ku dosahovaného alebo predpokladaného obratu.

Kalendárny štvrťrok – výnimka zo základného zdaňovacieho obdobia

Platiteľ dane sa v zmysle § 77 ods. 2 zákona o DPH môže rozhodnúť pre zdaňovacieobdobie kalendárny štvrťrok, ak uplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov od kon-ca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom dane (časová podmienka), a za12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol ob-rat 100 000 eur (obratová podmienka). To znamená, že ak sa platiteľ dane rozhodnepre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, musí splniť tieto dve podmienky. Prejednoduchšie porozumenie vyššie uvedeným podmienkam je ich bližšia špecifikácianasledovná:

� časová podmienka – platiteľ dane splní časovú podmienku, ak je registrovaný preDPH po dobu viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho me-siaca, v ktorom bol registrovaný. Začiatok lehoty sa počíta od posledného dňa ka-lendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom dane. Časová podmienka je teda

241

PRE

PLAT

ITEĽ

OV

DPH

DÚ

PP1/

2013

splnená až k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí dva-násteho kalendárneho mesiaca. Ak bol platiteľ registrovaný 1. novembra 2012, za-čiatok lehoty je 30. novembra 2012, uplynutie 12 kalendárnych mesiacov 30. no-vembra 2013. Časová podmienka viac ako 12 kalendárnych mesiacov bude spl-nená v prvý deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca – 1. decembra 2013;

� obratová podmienka – platiteľ dane splní obratovú podmienku, ak nedosiaholobrat 100 000 eur za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnychmesiacov.

To znamená, že platiteľ dane, ktorý dosiahol obrat 95 000 eur napríklad v obdobíod decembra 2013 do novembra 2014, spĺňa obratovú podmienku k 1. decembru2014, keďže až v tomto mesiaci nastala tá skutočnosť, že za 12 predchádzajúcichpo sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat vo výške100 000 eur. To znamená, že splnenie obratovej podmienky neposudzujemev poslednom 12. kalendárnom mesiaci, ale až v 13. mesiaci, lebo znenie § 77ods. 2 uvádza „za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych me-siacov“. Ide o presný gramatický výklad zákona, pričom podobne sa postupuje ajpri povinnej registrácii podľa § 4 zákona o DPH, kedy zdaniteľná osoba, ktorá do-siahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych me-siacov obrat 49 790 eur, je povinná podať žiadosť o registráciu hneď nasledujúcimesiac po dvanástom kalendárnom mesiaci, pričom posudzované obdobie je12 celých kalendárnych mesiacov. Aj v tomto prípade sa posúdenie splnenia pod-mienok uskutoční v 13. kalendárnom mesiaci, čo však neznamená, že registráciasa uskutoční hneď k 1. dňu 13. kalendárneho mesiaca.

1. „Noví platitelia dane“ – registrovaní pre účely zákonao DPH po 1. 10. 2012

Hlavným cieľom úpravy zdaňovacieho obdobia je, aby všetci noví platitelia dane re-gistrovaní pre DPH po 1. 10. 2012 mali najmenej 12 kalendárnych mesiacov od regis-trácie mesačné zdaňovacie obdobie. Pre zmenu zdaňovacieho obdobia sa môžu no-voregistrovaní platitelia dane rozhodnúť až v prípade, ak uplynulo viac ako 12 kalen-dárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stali platiteľmi dane(časová podmienka), a za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnychmesiacov nedosiahli obrat 100 000 eur (obratová podmienka).

1.1 Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho mesiacana kalendárny štvrťrok (§ 77 ods. 2 – dobrovoľná zmena)

V prípade, že platiteľ dane spĺňa časovú a obratovú podmienku, môže sa rozhodnúťpre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok v zmysle § 77 ods. 2 zákona o DPH.

242

Zmena zdaňovacieho obdobia platiteľa dane z kalendárneho mesiaca na kalendárnyštvrťrok môže nastať len k prvému dňu kalendárneho štvrťroka nasledujúcehopo kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ dane splnil vyššie uvedené pod-mienky (časovú podmienku a obratovú podmienku).

Tu je potrebné si uvedomiť, ktorý mesiac je ten, v ktorom platiteľ dane splnil uvedenépodmienky. Ide o mesiac bezprostredne predchádzajúci prvému dňu nasledujúcehokalendárneho štvrťroka. Ak teda splníme časovú podmienku a obratovú podmienkuv mesiaci február a zmena zdaňovacieho obdobia môže nastať len k aprílu, ak by sme zarelevantný mesiac považovali február, mohlo by sa stať, že napr. v marci by došlo k pre-kročeniu obratu 100 000 eur. Z tohto dôvodu je potrebné sledovať splnenie podmienokvždy v mesiaci bezprostredne predchádzajúcom začiatku kalendárneho štvrťroka.

Ak sa platiteľ dane rozhodne pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, je povinnýtúto zmenu oznámiť daňovému úradu do 25 dní od skončenia kalendárneho mesiaca,v ktorom splnil podmienky. Vzhľadom na to, že zákon o DPH bližšie nešpecifikujespôsob a formu podania oznámenia o zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárnehomesiaca na kalendárny štvrťrok, bude platiteľ dane pri podaní oznámenia o zmenezdaňovacieho obdobia postupovať v zmysle § 13 zákona č. 563/2009 Z. z. o správedaní (daňový poriadok) a o doplneníniektorých zákonov v zneníneskoršíchpredpisov(ďalej len „daňový poriadok“).

Príklad č. 1 – Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrokPlatiteľ dane registrovaný pre DPH k 15. októbru 2012 bude mať zo zákona určené zdaňovacie obdo-bie kalendárny mesiac. Platiteľ dane je z hľadiska výšky dosahovaného obratu malým podnikateľoma chcel by mať zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. Platiteľ dane splní časovú podmienku najskôr1. novembra 2013, pretože až vtedy uplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendár-neho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom dane. Keďže platiteľ dane sa môže rozhodnúť pre zdaňova-cie obdobie kalendárny štvrťrok, iba ak splní súčasne obe podmienky ustanovené v § 77 ods. 2 zákonao DPH, musí osobitne skúmať aj obratovú podmienku.Platiteľ dane dosiahol za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov(od 1. novembra 2012 do 31. októbra 2013) obrat vo výške 60 000 eur. Splnenie obratovej podmienkysa považuje za splnené k 1. novembru 2013. Platiteľ dane sa bude môcť v tomto prípaderozhodnúť prezdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok najskôr od 1. januára 2014. Keďže zmena zdaňovacieho ob-dobia na kalendárny štvrťrok môže nastať len k prvému dňu kalendárneho štvrťroka nasledujúceho pokalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ dane splnil podmienky, rozhodujúce bude, či v decembri 2013bude stále spĺňať obratovú podmienku.Ak platiteľ dane dosiahol ku koncu novembra 2013 obrat 75 000 eur, v decembri splní obratovú pod-mienku (za 12 predchádzajúcich kalendárnych mesiacov obrat nepresiahol 100 000 eur), môže sa roz-hodnúť, že od 1. januára 2014 bude mať zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. Platiteľ dane je po-vinný oznámiť daňovému úradu najneskôr do 25. januára 2014 zmenu zdaňovacieho obdobia.Ak by nastala situácia, že by platiteľ dane nedosiahol od 1. decembra 2012 do 30. novembra 2013 ob-rat vo výške 100 000 eur (a teda by v decembri splnil podmienku obratu), ale v mesiaci december 2013

243

Metodický pokyn k uplatňovaniu zdaňovacieho obdobia

by vystavil faktúry, ktorými by presiahol obrat vo výške 110 000 eur, tak by sa nemal od 1. januára 2014rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok v zmysle § 77 ods. 2 zákona o DPH, pretože byho musel už po prvom kalendárnom mesiaci prebiehajúceho štvrťročného zdaňovacieho obdobiaskončiť (prestal by plniť podmienku obratu).

Príklad č. 2 – Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrokPlatiteľ dane, ktorý bol registrovaný pre DPH k 1. januáru 2013, má zdaňovacie obdobie kalendárnymesiac. Platiteľ dane dosiahol ku koncu decembra 2015 obrat vo výške 95 000 eur. Môže sa takýtoplatiteľ dane rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok od 1. januára 2016?Platiteľ dane v tomto prípade spĺňa časovú podmienku, pretože sa sleduje uplynutie viac ako 12 kalen-dárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol platiteľ dane registrovaný, to zname-ná podmienka uplynutia viac ako 12 kalendárnych mesiacov od 31. januára 2013 je splnená 1. febru-ára 2014. Obratovú podmienku splní až 1. januára 2016.To znamená, že takýto platiteľ dane sa bude môcť rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrť-rok najskôr k 1. aprílu 2016. Rozhodujúcim mesiacom pre zmenu zdaňovacieho obdobia z mesiaca nakalendárny štvrťrok bude splnenie obratovej podmienky v marci 2016, a teda dosiahnutý obratk 28. februáru 2016. Platiteľ dane ku koncu februára 2016 nepresiahol obrat 100 000 eur a rozhodol sapre zmenu zdaňovacieho obdobia. To znamená, že od 1. apríla 2016 má tento platiteľ dane štvrťročnézdaňovacie obdobie. Túto zmenu je povinný oznámiť daňovému úradu najneskôr do 25. apríla 2016.

1.2 Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťrokana kalendárny mesiac (§ 77 ods. 3 tretia veta – povinná zmena)

Ak platiteľ dane, ktorý sa po účinnosti novely zákona o DPH dobrovoľne stal štvrťroč-ným platiteľom dane, prestane plniť obratovú podmienku a prekročí obrat 100 000 eurv priebehu zdaňovacieho obdobia, musí ukončiť prebiehajúce štvrťročné zdaňovacieobdobie kalendárnym mesiacom, v ktorom prestal plniť podmienku obratu. To zname-ná, že od nasledujúceho kalendárneho mesiaca bude mať takýto platiteľ dane zdaňo-vacie obdobie kalendárny mesiac. Takáto zmena zdaňovacieho obdobia je pre platiteľadane povinná. Platiteľ dane pri povinnej zmene zdaňovacieho obdobia (z kalendárnehoštvrťroka na kalendárny mesiac) nemusí oznámiť túto zmenu daňovému úradu.

Z novelizovaného znenia ustanovenia § 77 zákona o DPH bol vypustený odsek 4,ktorý umožňoval platiteľovi dane so štvrťročným zdaňovacím obdobím napriek tomu,že stále spĺňal podmienku pre štvrťročné zdaňovacie obdobie, aby si zvolil zdaňova-cie obdobie kalendárny mesiac.

Keďže od 1. 10. 2012 je v zmysle § 77 ods. 1 zákona o DPH základným zdaňovacímobdobím platiteľa dane kalendárny mesiac a štvrťročné zdaňovacie obdobie platiteľadane je dobrovoľné, štvrťročný platiteľ dane sa preto vždy môže vrátiť k zdaňovacie-mu obdobiu kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak stále spĺňa obratovú podmienkupre štvrťročné zdaňovacie obdobie. Zmena zdaňovacieho obdobia platiteľa dane v ta-komto prípade môže nastať len k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho

244

po poslednom dni kalendárneho štvrťroka, v ktorom sa platiteľ dane rozhodol prezmenu zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac. Plati-teľ dane nie je povinný takúto zmenu zdaňovacieho obdobia oznámiť daňovému úra-du. Ak by následne platiteľ dane chcel opätovne uplatňovať zdaňovacie obdobie ka-lendárny štvrťrok, musí splniť podmienky uvedené v § 77 ods. 2 zákona o DPH.

Príklad č. 3 – Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiacv prípade, ak platiteľ dane prestal spĺňať podmienky podľa § 77 ods. 2 zákona o DPHPlatiteľ dane sa rozhodol, že od apríla2014 bude mať zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, pretožesplnil podmienky ustanovené v § 77 ods. 2 zákona o DPH. Platiteľ dane ale následne zistil, že od 1. au-gusta 2013 do 31. júla 2014 dosiahol obrat vo výške 140 000 eur, to znamená, že v mesiaci august2014 prestal plniť podmienky pre štvrťročné zdaňovacie obdobie. Keďže platiteľ dane prestal plniť pod-mienky v zmysle § 77 ods. 2 zákona o DPH, skončí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie kalendárnyštvrťrok v mesiaci august 2014. Takýto platiteľ dane bude mať už od septembra 2014 zdaňovacie ob-dobie kalendárny mesiac. To znamená, že platiteľ dane podá dve daňové priznania. Prvé daňové pri-znanie podá v lehote do 25. septembra 2014 za prebiehajúce štvrťročné zdaňovacie obdobie, ktoré muskončí v auguste 2014. Toto daňové priznanie platiteľ dane označí ako štvrťročné napriek tomu, žebude v podstate pozostávať len z dvoch kalendárnych mesiacov tretieho štvrťroka 2014. Druhé daňovépriznanie za mesiac september už platiteľ dane podá v lehote do 25. októbra 2014 a v priznaní vyznačíkalendárny mesiac – september 2014.

Príklad č. 4 – Dobrovoľná zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendár-ny mesiac v prípade, ak platiteľ dane naďalej spĺňa podmienky podľa § 77 ods. 2 zákona o DPHpre štvrťročné zdaňovacie obdobiePlatiteľ dane má od apríla 2014 zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, pretože splnil podmienky usta-novené v § 77 ods. 2 zákona o DPH. Platiteľ dane sa ale v marci 2015 rozhodol, napriek tomu, že spĺňapodmienky pre štvrťročné zdaňovacie obdobie, že by chcel prejsť späť na zdaňovacie obdobie kalendár-ny mesiac. Platiteľ dane si bude môcť vybrať zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac k 1. aprílu 2015.Ak by sa napríklad platiteľ dane rozhodol už vo februári 2015, že chce prejsť na zdaňovacie obdobiekalendárny mesiac, bude musieť dokončiť prebiehajúce zdaňovacie obdobie prvý kalendárny štvrťrok2015 a na mesačné zdaňovacie obdobie bude môcť prejsť k 1. aprílu 2015.

2. „Starí platitelia dane“ – registrovaní pre účely zákonao DPH pred 1. 10. 2012, ktorí majú zdaňovacie obdobiekalendárny mesiac

V rovnakej situácii ako v 1. časti sa nachádzajú platitelia dane, ktorí boli registrovanípred 1. 10. 2012 a majú zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. Ak by sa takýto pla-titeľ dane chcel rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, bude rovnakomusieť splniť obe podmienky – časovú aj obratovú podmienku zároveň, a to v súlades § 77 ods. 2 zákona o DPH účinného od 1. 10. 2012. Zmena zdaňovacieho obdobiav prípade, ak platiteľ dane splní obe podmienky, bude môcť nastať najskôr k prvému

245


dňu kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom splnilobe podmienky. To znamená, že ak platiteľ dane splnil podmienky napríklad v de-cembri 2014, tak na zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok bude môcť prejsť naj-skôr od januára 2015. Túto zmenu zdaňovacieho obdobia bude povinný platiteľ daneoznámiť daňovému úradu najneskôr do 25. januára 2015.

Príklad č. 5 – Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrokv prípade, ak platiteľ dane splnil podmienky podľa § 77 ods. 2 zákona o DPH pre štvrťročné zda-ňovacie obdobiePlatiteľ dane registrovaný pre DPH k 1. januáru 2010 má v súčasnosti zdaňovacie obdobie kalendárnymesiac. V roku 2012 mu však výrazne poklesli tržby a v sledovanom období od 1. októbra 2011 do30. septembra 2012 dosahuje výšku obratu 60 000 eur. Spĺňa platiteľ dane v tomto prípade obe pod-mienky pre zmenu zdaňovacieho obdobia na kalendárny štvrťrok? Môže takýto platiteľ dane od 1. ok-tóbra 2012 prejsť na zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok?V takomto prípadeplatiteľ dane spĺňa časovú podmienku, ale nebude sa môcť rozhodnúť pre zdaňova-cie obdobie kalendárny štvrťrok už k 1. 10. 2012, pretože platiteľ dane začal spĺňať obratovú podmien-ku až v októbri 2012. Platiteľ dane preto bude musieť počkať až do decembra 2012 a v tomto mesiaciskontrolovať splnenie podmienky obratu za 12 predchádzajúcich kalendárnych mesiacov (1. decem-ber 2011 až 30. november 2012). Platiteľ dane nepresiahne výšku obratu ani k 30. novembru 2012.Preto sa k 1. januáru 2013 bude môcť rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. Platiteľdane oznámi túto zmenu daňovému úradu najneskôr do 25. januára 2013.

Príklad č. 6 – Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrokv prípade, ak platiteľ dane nesplnil podmienky podľa § 77 ods. 2 zákona o DPH pre štvrťročnézdaňovacie obdobiePlatiteľ dane registrovaný pre DPH k 1. júlu 2012 má zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac.K 30. septembru 2012 dosahuje výšku obratu 90 000 eur. Môže sa takýto platiteľ dane rozhodnúť, žeod 1. 10. 2012 bude mať zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok?Takýto platiteľ dane sa nemôže rozhodnúť, že od 1. 10. 2012 bude mať zdaňovacie obdobie kalendár-ny štvrťrok, pretože nespĺňa časovú a ani obratovú podmienku. Mesačný platiteľ dane registrovanýpred 1. 10. 2012 musí skúmať obe podmienky, aby sa mohol rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalen-dárny štvrťrok. Tento platiteľ dane splní časovú podmienku najskôr v auguste 2013.

3. „Starí platitelia dane“ – registrovaní pre účely zákonao DPH pred 1. 10. 2012, ktorí majú k 30. septembru2012 zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok(prechodné ustanovenie § 85ka)

Zákon o DPH účinný od 1. 10. 2012 v prechodnom ustanovení § 85ka upravujepostup platiteľov dane registrovaných pred účinnosťou novely zákona o DPH ako

246

štvrťročných platiteľov dane. Z dôvodu, aby títo platitelia dane, ktorí majú k 30. sep-tembru 2012 štvrťročné zdaňovacie obdobie, neboli vystavení náhlym zmenám v ur-čovaní zdaňovacieho obdobia a s tým súvisiacim povinnostiam, umožňuje zákono DPH pokračovať v zdaňovacom období kalendárny štvrťrok, najviac však do koncakalendárneho štvrťroka, v ktorom prestanú plniť podmienky § 77 ods. 2 zákonao DPH. Berúc do úvahy, že zámerom novely zákona o DPH bola zvýšená kontrola no-vých platiteľov dane, ktorí musia mať prvých 12 kalendárnych mesiacov mesačnézdaňovacie obdobie, aj keď prechodné ustanovenie odkazuje na splnenie podmienokpodľa § 77 ods. 2 zákona o DPH, je potrebné zdôrazniť, že u platiteľa dane, ktorý mák 30. septembru 2012 zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, ide len o splnenie jed-nej podmienky, a to tzv. obratovej podmienky. Z tohto vyplýva, že štvrťročný platiteľdane nesleduje splnenie časovej podmienky (teda či je registrovaný už napríklad14 kalendárnych mesiacov alebo iba 2 kalendárne mesiace), ale len splnenie obrato-vej podmienky. Po prekročení obratu 100 000 eur platiteľ dane dokončí zdaňovacieobdobie kalendárny štvrťrok bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci z tohto kalendárnehoštvrťroka dosiahne, respektíve prekročí stanovený obrat 100 000 eur. To znamená,že zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac bude mať až od prvého dňa kalendárnehomesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom presiaholobrat 100 000 eur.

Zavedením prechodného ustanovenia pre štvrťročných platiteľov dane registrova-ných pred účinnosťou novely zákona o DPH vzniká istá disproporcia medzi takýmitoplatiteľmi dane a štvrťročnými platiteľmi dane registrovanými po účinnosti novely zá-kona o DPH. Rozdiel je teda v tom, že ak „starý platiteľ dane“, ktorý má zdaňovacieobdobie kalendárny štvrťrok, prestane plniť v rámci prebiehajúceho kalendárnehoštvrťroka obratovú podmienku, tak v takom prípade dokončí prebiehajúce zdaňovacieobdobie kalendárny štvrťrok. To znamená, že podá daňové priznanie za štvrťrok a poukončení tohto štvrťroka bude mať zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. „Novýplatiteľ dane“ bude musieť ukončiť prebiehajúce zdaňovacie obdobie kalendárnyštvrťrok hneď v kalendárnom mesiaci, v ktorom prestal plniť obratovú podmienku (prí-klad č. 3). Tak ako sme už spomínali, je to hlavne z dôvodu, aby títo platitelia dane,ktorí majú štvrťročné zdaňovacie obdobie a boli registrovaní pred účinnosťou novelyzákona o DPH, neboli vystavení náhlym zmenám v určovaní zdaňovacieho obdobiaa s tým súvisiacim povinnostiam.

Príklad č. 7 – Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiacv prípade, ak platiteľ dane prestal spĺňať obratovú podmienku v zmysle § 77 ods. 2 zákonao DPH pre štvrťročné zdaňovacie obdobiePlatiteľ dane registrovaný pre DPH k 1. januáru 2010 má k 30. septembru 2012 zdaňovacie obdobiekalendárny štvrťrok. Tomuto platiteľovi dane umožňuje zákon o DPH pokračovať v zdaňovacom obdo-bí kalendárny štvrťrok, najviac však do konca kalendárneho štvrťroka, v ktorom prestane plniť obratovúpodmienku podľa § 77 ods. 2 zákona o DPH. Platiteľ dane spĺňa obratovú podmienku aj po 1. 10. 2012,to znamená, že naďalej môže pokračovať vo štvrťročnom zdaňovacom období. Od 1. januára 2012 do

247


31. decembra 2012 dosiahol obrat vo výške 140 000 eur. To znamená, že v tomto prípadeplatiteľ daneprestal v januári 2013 plniť obratovú podmienku a dokončí prebiehajúce zdaňovacie obdobie prvý ka-lendárny štvrťrok 2013, pričom od apríla 2013 bude mať zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. Plati-teľ dane podá daňové priznanie za prvý štvrťrok 2013 a potom bude podávať daňové priznanie za kaž-dý kalendárny mesiac.

Príklad č. 8 – Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiacv prípade, ak platiteľ dane prestal spĺňať obratovú podmienku v zmysle § 77 ods. 2 zákonao DPH pre štvrťročné zdaňovacie obdobiePlatiteľ dane registrovaný pre DPH k 1. januáru 2012 má k 30. septembru 2012 zdaňovacie obdobiekalendárny štvrťrok. Tomuto platiteľovi dane umožňuje zákon o DPH pokračovať v zdaňovacom obdo-bí kalendárny štvrťrok, najviac však do konca kalendárneho štvrťroka, v ktorom prestane plniť obratovúpodmienku podľa § 77 ods. 2 zákona o DPH.Platiteľ dane spĺňa obratovú podmienku aj po 1. 10. 2012, to znamená, že naďalej môže pokračovať voštvrťročnom zdaňovacom období. Od 1. februára 2012 do 31. januára 2013 dosiahol obrat vo výške180 000 eur.To znamená, že v tomto prípade prestal plniť obratovú podmienku vo februári 2013 a dokončí prebie-hajúce zdaňovacie obdobie prvý kalendárny štvrťrok, pričom od apríla 2013 bude mať zdaňovacie ob-dobie kalendárny mesiac. Platiteľ dane podá daňové priznanie za prvý štvrťrok 2013 a potom bude po-dávať daňové priznanie za každý kalendárny mesiac.

Príklad č. 9 – Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiacv prípade, ak platiteľ dane presiahol obratovú podmienku k 30. septembru 2012Platiteľ dane registrovaný pre DPH k 1. júnu 2010 má k 30. septembru 2012 zdaňovacie obdobie ka-lendárny štvrťrok. Platiteľ dane ale od 1. októbra 2011 do 30. septembra 2012 dosiahne obrat vo výške180 000 eur. Má takýto platiteľ dane povinnosť zmeniť zdaňovacie obdobie už k 1. 10. 2012?Nie, pretože platiteľ dane prestal plniť obratovú podmienku k 1. októbru 2012.Platiteľ dane dokončí prebiehajúce zdaňovacie obdobie štvrtý kalendárny štvrťrok 2012. Platiteľ danebude povinný zmeniť zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok na kalendárny mesiac až od 1. januára2013.

Odseky 5 a 6 § 77 zákona o DPH účinného do novely zákona o DPH upravujúcepostup platiteľa dane, na ktorého bol právoplatne vyhlásený konkurz, zostávajú ne-zmenené. Dochádza iba k prečíslovaniu uvedených odsekov na odseky 4 a 5. K uve-deným odsekom sa aplikuje doteraz vydaná metodika Finančného riaditeľstva Slo-venskej republiky.

Ing. Daniel Čech, generálny riaditeľ sekcie daňovej(zdroj: www.drdsr.sk)

248

Efektívny výber miestnych daníalebo

Je nutné siahať po donucujúcich metódach?Príspevok začneme mottom daniarov: „Výber daní je prostriedok, spokojný ob-čan je náš cieľ“, ktoré by mali mať na pamäti aj správcovia obecných daní.

Ako dosiahnuť, aby výber daní tomuto heslu zodpovedal, a teda bol taký, aby z nehomali dobrý pocit obe strany (tak daňový subjekt, ako i správca dane), priblížime týmtočlánkom. V článku sú uvedené osobné skúsenosti, ktoré autorka získala na základedlhoročnej práce v danej oblasti.

Výber daní by mal spočívať predovšetkým vo vzájomnej spolupráci oboch strán.A to nielen preto, že o úzkej súčinnosti medzi správcom dane a daňovým subjektompojednávajú základné zásady daňového konania uvedené v ustanovení§ 3 zákonač. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ktoré sú, dá sapovedať, takým „daniarskym desatorom“.

Vzájomnou úzkou spoluprácou a správnymi procesnými postupmi sa dá pri výberedaní dosiahnuť viac, a to pri menších finančných nákladoch a výdaji energie, ako pripoužití donucovacích a sankčných opatrení, ktoré obe strany pripravujú o peniaze,vzácny čas a energiu.

Faktory ovplyvňujúce výber daní môžeme rozdeliť do nasledujúcich kategórií:

1. Všeobecné poznatky

2. Všeobecne záväzné nariadenie

3. Proces (pomôcky, odôvodnenie, doručovanie)

4. Sankcie (pokuty, úrok z omeškania)

Vplyv každej z týchto kategórií si teraz jednotlivo vysvetlíme:

1. Všeobecné poznatkyÚčinnosť výberu daní ovplyvňuje skutočnosť, že výber tejto dane zabezpečujú obcea nie daňové úrady. Tento fakt, ktorý by mal byť pozitívom vo veci, je skôr na škodu,ako ukazuje prax.

Starosta, volený občanmi, má často zviazané ruky. Každý starosta by si mal ale uve-domiť, že jeho snaha zavďačiť sa voličom nemusí byť obci a v konečnom dôsledku anijej občanom na osoh. Nevyberaním daní, na ktoré má obec po ich zavedení zákonnýnárok, alebo ich bezdôvodným odpúšťaním nad rámec zákona dosiahne, že obec

249

VER

EJN

ÁSP

RÁV

AA

NEZ

ISKO

VÉO

RG

ANIZ

ÁCIE

DÚ

PP1/

2013

bude síce plná spokojných, dane neplatiacich občanov (voličov), avšak obecná pok-ladnica bude zívať prázdnotou. Darmo sa občan potom bude domáhať nových chod-níkov, detského ihriska alebo osvetlenia. Tak prepotrebné financie na realizáciuobecných projektov skrátka nebudú. Daňové úrady nezaťažené príbuzenskými a su-sedskými vzťahmi by túto daň vybrali efektívnejšie.

Takýto stav nie je, našťastie, všade. Je veľa starostov, ktorí majú dobre zvládnutúprácu s daňovými subjektmi, na daniach vyberú dostatočný objem finančných pro-striedkov a popritom požívajú aj rešpekt a vážnosť.

Všetko je závislé od toho, ako sú starosta spolu s poslancami zastupiteľstva schopnínastaviť v obci daňovú disciplínu a obyvateľom obce vysvetliť nielen dôležitosť vý-beru daní, ale zároveň prezentovať výsledky tohto procesu a ukázať, čo všetko obecza vybrané peniaze pre občanov zrealizovala.

Výber daní by mal byť nastavený tak, aby možnosti, ktoré obciam poskytuje zá-kon, boli využité, avšak s ohľadom na miestne podmienky v obci, na čo zákonč. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpadya drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miest-nych daniach“) na viacerých miestach poukazuje.

Za účelnú a ani morálnu totiž nemožno považovať snahu niektorých obcí doslova„zdrať“ časť svojich daňovníkov (najmä stavebníkov, podnikateľov, záhradkárova chatárov) z kože. Je dobré mať aj v takých chvíľach na pamäti, že každá palica mádva konce a takýto prístup sa obci nepríjemným spôsobom vráti.

Dôležité je taktiež, aby boli daňovníci dostatočne informovaní o povinnostiach, ktoréim vyplývajú zo zákona. Nie každý z nich má možnosť sledovať legislatívu (ruku nasrdce – občas v nej máme pri tom množstve, ktorým nás NR Slovenskej republiky„zásobuje“, chaos všetci), nie každý má dostatočné schopnosti jej porozumieť...

Nemôžeme sa preto čudovať, že občania postihy po nesplnení zákonných povinnostívnímajú ako nespravodlivosť a krivdu. Lebo akosi samozrejme očakávajú od „svojej“obce, že sa k nim bude správať ako k „svojim“ a nebude s nimi hrať hru na mačkua myš. Za korektný a, dá sa povedať, aj preventívny preto možno považovať taký prí-stup, keď vopred, rôznymi spôsobmi, obec informuje daňovníkovo ich povinnostiach.

Možnosti informovania občanov:

a) na obecnej tabuli,

b) miestnym rozhlasom,

c) tlačeným občasníkom, resp. periodikom,

d) na webovej stránke obce,

e) (notifikačnou) e-mailovou správou pre občanov registrovaných na webstránke obce,

f) letákmi do schránky,

g) osobnou návštevou, hlavne u starších obyvateľov obce – napr. pred podávanímdaňových priznaní spolu s ich roznáškou a pomocou pri vypĺňaní (upozornenie:

250

daňovník je povinný si daňové priznanie, resp. priznanie vyplniť sám).Táto možnosť, samozrejme, nie je veľmi využiteľná v mestách.

2. Všeobecne záväzné nariadenieTým, čo sú pre dom pevné základy, je pre výber daní dobre formulované všeobecnezáväzné nariadenie. Skutočne.

Je veľmi ťažké v rámci odvolacieho konania pracovať so zle napísaným všeobecnezáväzným nariadením. Z nadhľadu a z pohľadu hmotného zákona je možné skonšta-tovať, že obec je v konkrétnom prípade v práve. Avšak v dôsledku nepresných a do-slova nešťastných formuláciípoužitých vo všeobecne záväznom nariadení je potvrde-nie odvolanímnapadnutého rozhodnutia obce často veľmi problematické a nemožné.Preto je časť článku venovaná aj tomuto aspektu pri efektívnom výbere daní.

Správne formulované všeobecne záväzné nariadenie nemá byť plné citácií zákona,ako je tomu vo väčšine všeobecne záväzných nariadení. Opisovaním celých statí zozákona stráca totiž na prehľadnosti. Naopak, všeobecne záväzné nariadenie mábyť napísané jasne, stručne a jednoznačným spôsobom, ktorý v daňových sub-jektoch evokuje pocit právnej istoty a „fair play hry“ zo strany správcu dane.

V tejto chvíli je vhodné opätovne spomenúť skutočnosť, ktorá bola uvedená už v častitýkajúcej sa všeobecných poznatkov, a to, že sa mnoho obcí snaží mať obecnú kasunaplnenú za každú cenu.

Ako prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa im však nepomáha dobré gazdovanies obecnými financiami, ale aby získali dostatok finančných prostriedkov na pokrytieveľkých výdavkov, sa namiesto šetrenia snažia „dostať teľa z jalovej kravy“.

Objem vybraných daní sa často snažia dosiahnuť závratnou výškou hodnoty pôdya pozemkov (hlavne stavebných) alebo sadzieb dane, ktoré sú často hlavne pre maji-teľov stavebných pozemkov a podnikateľské subjekty likvidačné.

Opätovne je preto potrebné zdôrazniť, že formulácia „podľa miestnych podmienok“použitá v splnomocňovacích ustanoveniach zákona je v nich uvedená práve preto, lebosa zákonodarca spoliehal nielen na znalosť miestnych podmienok zo strany správcovdane, ale aj na to, že miestne podmienky sa pri tvorbe všeobecne záväzného nariade-nia zohľadnia a splnomocňovacie ustanovenia nezneužijú na neadekvátne stanove-né hodnoty a sadzby.

Splnomocňovacie ustanovenia by mali byť pre správcu dane pri tvorbe všeobecnezáväzného nariadenia základným vodidlom. Je v nich jasne formulovaná povinnosť,resp. možnosť správcu dane vo všeobecne záväznom nariadení niečo ustanoviť.

Je zaujímavé si uvedomiť, že za v súčasnosti platného znenia zákona o miestnychdaniach je daň z nehnuteľností možné vyberať aj bez určenia ďalších rozsiahlych ná-ležitostí – stačí ju všeobecne záväzným nariadením zaviesť a v súlade s ustanovením§ 98b ods. 1 zákona o miestnych daniach určiť spôsob označenia platby dane. Ďalšienáležitosti obec môže, ale nie je povinná ustanoviť.

251

Efektívny výber miestnych daní

Ostatné miestne dane a taktiež miestny poplatok za odpady a drobné stavebné odpa-dy (ďalej len „miestny poplatok za odpad“) sú odkázané nielen na ich zavedenie vše-obecne záväzným nariadením (miestny poplatok za odpad je obec povinná uložiť),ale aj na ustanovenie ďalších náležitostí.

Zákon o miestnych daniach je poprepletaný splnomocňovacími ustanoveniami, av-šak niektoré možnosti alebo povinnosti, ktoré dáva správcom dane pri tvorbe vše-obecne záväzného nariadenia, sú uvádzané aj mimo nich.

Súčasťou článku sú prehľadné tabuľky, ktoré je možné využiť ako pomôcku pri tvorbevšeobecne záväzných nariadení. Je v nich na jednom mieste všetko, čo sa môže,resp. musí všeobecne záväzným nariadením ustanoviť.

Tabuľky sú spracované pre daň z nehnuteľností, ostatné miestne dane, miestny po-platok za odpad a daň z motorových vozidiel (ktorú môže zaviesť vyšší územný celok,avšak je spravovaná daňovými úradmi).

V tabuľkách sú uvedené náležitosti, ktoré správca dane môže alebo je povinný vovšeobecne záväznom nariadení ustanoviť. Pre znenie zákona o miestnych daniachplatné v roku 2012 sú to tabuľky označené písmenom „a“, pre znenie zákonao miestnych daniach platné v roku 2013 sú to tabuľky označené písmenom „b“.

Upozornenie k tabuľke č. 1b – k § 7 ods. 5 zákona o miestnych daniach: V prípade,ak obec má na svojom území lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy,rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy, je potreb-né vo všeobecne záväznom nariadení stanoviť hodnotu týchto pozemkov, hoci zá-kon správcom dane túto povinnosť neukladá. Problém totiž nastane v prípade,kedy daňovník nepreukáže hodnotu týchto pozemkov znaleckým posudkom.Keďže správca dane môže daň vyrubiť iba na základe hodnoty pozemku zistenejza 1 m2 podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, to znamená nazáklade hodnoty pozemkov uvedenej v znaleckom posudku, musel by za účelomvyrubenia dane znalecký posudok zabezpečiť sám, teda na vlastné náklady.

Tabuľky týkajúce sa všeobecne záväzného nariadenia platného v roku 2012:

a) daň z nehnuteľností – označenie: Tab. č. 1a – DzN r. 2012,

b) ostatné miestne dane – označenie: Tab. č. 2a – Ostatné MD r. 2012,

c) poplatok za odpad – označenie: Tab. č. 3a – Popl. za odpad r. 2012,

d) daň z motorových vozidiel – označenie: Tab. č. 4a – DzMV r. 2012.

Tabuľky pre tvorbu všeobecne záväzného nariadenia platného od roku 2013:

a) daň z nehnuteľností – označenie: Tab. č. 1b – DzN r. 2013,

b) ostatné miestne dane – označenie: Tab. č. 2b – Ostatné MD r. 2013,

c) poplatok za odpad – označenie: Tab. č. 3b – Popl. za odpad r. 2013,

d) daň z motorových vozidiel – označenie: Tab. č. 4b – DzMV r. 2013.

252

253


Tab

č.1a

–D

zNr.

2012

daň

zne

hnut

eľno

stí

(môž

ezav

iesťo

bec)

usta

nove

nie

záko

nadr

uhne

hnut

eľno

sti

obec

voVZ

Nur

čím

ožno

sť/p

ovin

nosť

obm

edze

nie

zpo

zem

kov

§7

ods.

4O

P,ch

meľ

nice

,vin

ice,

ovoc

nésa

dy,T

TPže

nulo

váho

dnot

apo

zem

kuuv

eden

áv

prílo

heč.

1sa

na-

hrad

íhod

noto

upo

zem

kuuv

eden

ouvo

VZN

mož

nosť

nesm

iepr

esia

hnuť

50%

hodn

oty

poze

mku

podľ

apr

ílohy

č.1

ur-

čene

jza

okre

s,do

ktor

ého

prís

lušn

éka

tast

ráln

eúz

emie

patrí

§7

ods.

5le

sné

poz.

,na

kt.s

úho

sp.

lesy

,ryb

níky

sch

ovom

rýb,

osta

t.ho

spod

.vyu

ž.vo

dné

ploc

hy

žeho

dnot

apo

zem

kuzi

sten

ápo

dľa

pred

piso

vo

stan

oven

ívš

eobe

cnej

hodn

oty

maj

etku

sana

hrad

íhod

noto

upo

zem

-ku

uved

enou

voVZ

N

mož

nosť

nesm

iesa

použ

iť,ak

daňo

vník

hodn

otu

poze

mku

preu

káže

zna-

leck

ýmpo

sudk

om

§7

ods.

6st

aveb

népo

zem

kyže

sana

mie

sto

hodn

oty

poze

mku

uved

enej

vpr

ílohe

č.2

použ

ijeho

dnot

apo

zem

kuuv

eden

ávo

VZN

mož

nosť

§8

ods.

2po

zem

kyzn

ížen

ie,z

výše

nie

ročn

ejsa

dzby

dane

,urč

enie

rôzn

ych

sadz

ieb

mož

nosť

–na

jvyš

šia

ročn

ása

dzba

dane

urče

návo

VZN

nesm

iepr

esia

hnuť

5-ná

sobo

kna

jniž

šejr

očne

jsad

zby

dane

urče

nejv

oVZ

N

–pr

ipoz

emko

chfu

nkčn

esp

ojen

ých

sost

avbo

uja

drov

ého

zaria

-de

nia

nesm

iepr

esia

hnuť

100-

náso

bok

ročn

ejsa

dzby

podľ

a§

8od

s.1

záko

na

zost

avie

b§

12od

s.2

stav

byzn

ížen

ie,z

výše

nie

ročn

ejsa

dzby

dane

,urč

enie

rôzn

ych

sadz

ieb

mož

nosť

najv

yšši

aro

čná

sadz

bada

neur

čená

voVZ

Nne

smie

pres

iahn

uť40

-nás

obok

najn

ižše

jroč

nejs

adzb

yda

neur

čene

jvo

VZN

§12

ods.

3vi

acpo

dlaž

nést

avby

príp

lato

kza

podl

ažie

zaka

ždé

ďalš

iepo

dlaž

ieok

rem

prvé

-ho

nadz

emné

hopo

dlaž

iam

ožno

sťm

axim

álne

0,33

eura

zaka

ždé

ďalš

iepo

dlaž

ieok

rem

prvé

hona

dzem

ného

podl

ažia

zby

tov

§16

ods.

2by

ty,n

ebyt

ové

prie

stor

yzn

ížen

ie,z

výše

nie

ročn

ejsa

dzby

dane

mož

nosť

najv

yšši

aro

čná

sadz

bada

neur

čená

voVZ

Nne

smie

pres

iahn

uť40

-nás

obok

najn

ižše

jroč

nejs

adzb

yda

neur

čene

jvo

VZN

§16

ods.

3ne

byto

vépr

iest

ory

rôzn

ero

čné

sadz

byda

nem

ožno

sťna

jvyš

šia

ročn

ása

dzba

dane

urče

návo

VZN

nesm

iepr

esia

hnuť

10-n

ásob

okna

jniž

šejr

očne

jsad

zby

dane

urče

nejv

oVZ

N

zpo

zem

kov

§17

ods.

2po

zem

kyuv

eden

év

§17

ods.

2pí

sm.a

)až

l)zn

ížen

ieda

ne,o

slob

oden

ieod

dane

mož

nosť

zost

avie

ba

byto

v§

17od

s.3

stav

bya

byty

uved

ené

v§17

ods.

3pís

m.a

)ažf

)zn

ížen

ieda

ne,o

slob

oden

ieod

dane

mož

nosť

§17

ods.

4po

zem

ky,s

tavb

y,by

tyuv

eden

év

§17

ods.

2a

3vo

vlas

tníc

tve

obča

nov

nad

62ro

kov

zvýš

enie

veko

vejh

rani

cem

ožno

sť

§17

ods.

7–

vym

edze

nie

jedn

otliv

ejča

stio

bce

mož

nosť

dása

urči

ťulic

ou,z

ozna

mom

ulíc

,súb

orom

všet

kých

poze

mko

v,kt

oré

sav

tejto

čast

inac

hádz

ajú

254

daň

zne

hnut

eľno

stí

(môž

ezav

iesťo

bec)

usta

nove

nie

záko

nadr

uhne

hnut

eľno

sti

obec

voVZ

Nur

čím

ožno

sť/p

ovin

nosť

obm

edze

nie

§20

ods.

6–

žeda

ňni

žšiu

ako

3eu

ráne

bude

vyru

bova

ťani

vybe

rať

mož

nosť

§21

ods.

2–

plat

enie

dane

zne

hnut

eľno

stív

splá

tkac

hm

ožno

sť

§98

bod

s.1

–sp

ôsob

ozna

čeni

apl

atby

povi

nnos

ť

§98

dod

s.5

–v

príp

ade,

žepo

skyt

uje

elek

troni

cké

služ

by,p

odro

bnos

tio

elek

troni

ckej

kom

unik

ácii,

posk

ytov

aníe

lekt

roni

ckýc

hsl

užie

ba

vzor

doho

dyo

doru

čova

nípí

som

nost

íele

ktro

nic-

kým

ipro

strie

dkam

i,kt

oré

nebu

dúpo

dpís

ané

zaru

čený

mel

ektro

nick

ýmpo

dpis

om

mož

nosť

Upo

zorn

enie

:VZN

opo

skyt

ovan

íele

ktro

nick

ých

služ

ieb

jeob

ecpo

vinn

ázv

erej

niťn

asv

ojej

web

strá

nke,

–el

ektr.

adre

suel

ektr.

poda

teľn

ezv

erej

nína

svoj

ejw

ebst

ránk

ea

naw

ebst

ránk

eús

tredn

ého

portá

luve

rejn

ejsp

rávy

§10

3od

s.5

–že

jedn

ýmz

krité

riípr

eos

lobo

deni

eal

ebo

zníže

nie

dane

bude

vyko

náva

nie

dobr

ovoľ

níck

ejčin

nost

ipod

ľazá

kona

č.40

6/20

11Z.

z.o

dobr

ovoľ

níct

vea

ozm

ene

ado

plne

níni

e-kt

orýc

hzá

kono

vv

pros

pech

obce

napo

dpor

upl

neni

aje

júlo

h

mož

nosť

Tab

.č.2

a–

Ost

atn

éM

Dr.

2012

daň

(môž

eza

vies

ťobe

c)us

tano

veni

ezá

kona

obec

voVZ

Nur

čím

ožno

sť/p

ovin

nosť

zaps

a§

29po

drob

nost

ik§

22až

§27

,naj

mä

sadz

buda

ne,p

rípad

nerô

zne

sadz

byda

ne,s

plát

kyda

ne,l

ehot

usp

latn

osti

splá

tok

dane

,spô

soby

preu

kazo

vani

avz

niku

azá

niku

daňo

vejp

ovin

nost

i,po

drob

nost

ianá

leži

tost

iozn

amov

acej

povi

nnos

tiPo

zorn

aob

med

zeni

e:kr

itériá

priu

rčen

írôz

nych

sadz

ieb

dane

mus

iaby

ťspo

jené

spr

edm

etom

dane

povi

nnos

ť

§29

oslo

bode

nia

odda

neal

ebo

zníž

enia

dane

asp

ôsob

vybe

rani

ada

nem

ožno

sť

zauž

ívan

ieve

rejn

ého

prie

stra

nstv

a

§36

podr

obno

stik

§30

až§

34a,

najm

äsa

dzbu

dane

,príp

adne

rôzn

esa

dzby

dane

podľ

aur

čený

chkr

itérií

,mie

sta,

ktor

ésú

vere

jným

iprie

stra

nstv

ami,

osob

itné

spôs

oby

ich

užív

ania

,pod

robn

osti,

nále

žito

stia

leho

tuoz

nam

ovac

ejpo

vinn

osti,

spôs

oby

vybe

rani

ada

nepo

vinn

osť

§36

oslo

bode

nia

odda

neal

ebo

zníž

enia

dane

,spl

átky

dane

ale

hotu

spla

tnos

tisp

láto

kda

nem

ožno

sť

zaub

ytov

anie

§43

podr

obno

stik

§37

až§

41,n

ajm

äná

leži

tost

iale

hotu

ozna

mov

acej

povi

nnos

tipl

atite

ľada

ne,s

adzb

uda

ne,r

ozsa

ha

spôs

obve

deni

apr

euka

znej

evid

enci

ena

účel

yda

ne,s

pôso

bvy

bera

nia

dane

,nál

ežito

stip

otvr

deni

ao

zapl

aten

ídan

e,le

hoty

asp

ôsob

yje

jodv

odu

obci

povi

nnos

ť

§43

oslo

bode

nia

odda

neal

ebo

zníž

enia

dane

mož

nosť

zapr

edaj

néau

tom

aty

§51

podr

obno

stik

§44

až§

49,n

ajm

äsa

dzbu

dane

,príp

adne

rôzn

esa

dzby

dane

podľ

aur

čený

chkr

itérií

,spô

sob

vybe

rani

ada

ne,r

ozsa

ha

spôs

obve

-de

nia

preu

kazn

ejev

iden

cie

naúč

ely

dane

,jej

nále

žito

stia

spôs

obid

entif

ikác

iepr

edaj

ných

auto

mat

ov,p

odro

bnos

tia

nále

žito

stio

znam

ovac

ejpo

vin-

nost

i

povi

nnos

ť

§51

oslo

bode

nia

odda

neal

ebo

zníž

enia

dane

mož

nosť

255


daň

(môž

eza

vies

ťobe

c)us

tano

veni

ezá

kona

obec

voVZ

Nur

čím

ožno

sť/p

ovin

nosť

zane

výhe

rné

hrac

iepr

ístr

oje

§59

podr

obno

stik

§52

až§

57,n

ajm

äsa

dzbu

dane

,príp

adne

rôzn

esa

dzby

dane

podľ

aur

čený

chkr

itérií

,spô

sob

vybe

rani

ada

ne,r

ozsa

ha

spôs

obve

-de

nia

preu

kazn

ejev

iden

cie

naúč

ely

dane

,jej

nále

žito

sti,

podr

obno

stia

nále

žito

stio

znam

ovac

ejpo

vinn

osti,

spôs

obid

entif

ikác

iene

výhe

rnýc

hhr

a-cí

chpr

ístro

jov

povi

nnos

ť

§59

oslo

bode

nia

odda

neal

ebo

zníž

enia

dane

,spl

átky

dane

ale

hotu

spla

tnos

tisp

láto

kda

nem

ožno

sť

zavj

azd

azo

trva

nie

mot

.vo

zidl

av

hist

oric

.ča

stim

esta

§66

podr

obno

stik

§60

až§

64a,

najm

ävy

med

zeni

ehi

stor

icke

jčas

ti,sa

dzbu

dane

,príp

adne

rôzn

esa

dzby

dane

podľ

aur

čený

chkr

itérií

asp

ôsob

vybe

ra-

nia

dane

aleb

opa

ušál

nusu

mu

dane

apo

dmie

nky

vybe

rani

apa

ušál

nejs

umy

dane

,pod

robn

osti,

nále

žito

stia

leho

tuoz

nam

ovac

ejpo

vinn

osti

povi

nnos

ť

§66

oslo

bode

nia

odda

neal

ebo

zníž

enia

dane

,spl

átky

dane

ale

hotu

spla

tnos

tisp

láto

kda

nem

ožno

sť

zaja

drov

éza

riade

nie

§76

podr

obno

stik

§67

až§

74,n

ajm

äsa

dzbu

dane

,zač

lene

nie

obce

dopá

sma

rozh

oduj

úceh

opr

eur

čeni

esa

dzby

dane

podľ

a§

70,p

odro

bnos

tia

nále

-ži

tost

iozn

amov

acej

povi

nnos

tipo

vinn

osť

§76

oslo

bode

nia

odda

nea

podm

ienk

yup

latn

enia

oslo

bode

nia

odda

nem

ožno

sť

všet

kyos

tatn

ém

iest

neda

neza

vede

néob

cou

§98

dv

príp

ade,

žepo

skyt

uje

elek

troni

cké

služ

by,p

odro

bnos

tio

elek

troni

ckej

kom

unik

ácii,

posk

ytov

aníe

lekt

roni

ckýc

hsl

užie

ba

vzor

doho

dyo

doru

čova

nípí

som

nost

íele

ktro

nick

ýmip

rost

riedk

ami,

ktor

éne

budú

podp

ísan

éza

ruče

ným

elek

troni

ckým

podp

isom

(Upo

zorn

enie

:VZN

opo

skyt

ovan

íele

ktro

nic-

kých

služ

ieb

jeob

ecpo

vinn

ázv

erej

niťn

asv

ojej

web

strá

nke)

mož

nosť

§10

3od

s.5

žeje

dným

zkr

itérií

pre

oslo

bode

nie

aleb

ozn

ížen

ieda

nebu

devy

koná

vani

edo

brov

oľní

ckej

činn

osti

podľ

azá

kona

č.40

6/20

11Z.

z.o

dobr

ovoľ

níct

vea

ozm

ene

ado

plne

níni

ekto

rých

záko

nov

vpr

ospe

chob

cena

podp

oru

plne

nia

jejú

loh

mož

nosť

Tab

.č.3

a–

Po

pl.

zao

dp

adr.

2012

daň

usta

nove

nie

záko

naob

ecvo

VZN

určí

mož

nosť

/pov

inno

sť

mie

stny

popl

atok

zako

mun

álne

odpa

dya

drob

nést

aveb

néod

pady

(obe

cje

povi

nná

houl

ožiť)

§77

ods.

5že

popl

atok

odpo

plat

níka

vybe

ráa

zavy

bran

ýpo

plat

okru

čípl

atite

ľ,t.

j.vl

astn

íkne

hnut

eľno

sti,

zást

upca

aleb

osp

rávc

aur

čený

spol

u-vl

astn

íkm

i(U

pozo

rnen

ie:z

ástu

pca

aleb

osp

rávc

am

usia

svý

bero

mpo

plat

kusú

hlas

iť),s

práv

cane

hnut

eľno

stiv

ovl

astn

íctv

ešt

átu,

vyš-

šieh

oúz

emné

hoce

lku

aleb

oob

ce

mož

nosť

§82

ods.

1–

čipo

plat

okzn

ížip

odľa

najn

ižše

jsad

zby

aleb

ood

pust

íza

obdo

bie,

zakt

oré

popl

atní

kob

cipr

euká

že,ž

esa

dlho

dobo

zdrž

iava

aleb

ozd

r-ži

aval

vza

hran

ičí,

–po

dkla

dy,k

torý

mip

opla

tník

obci

záko

nný

náro

kna

zníž

enie

popl

atku

podľ

ana

jniž

šejs

adzb

yal

ebo

odpu

sten

iepo

plat

kupr

euká

že

povi

nnos

ť

§82

ods.

4pr

ípad

y,v

ktor

ých

nazm

iern

enie

aleb

ood

strá

neni

etv

rdos

tizá

kona

popl

atok

zníž

iajp

odna

jniž

šiu

sadz

bupo

dľa

§78

aleb

opo

plat

okod

-pu

stí

mož

nosť

256

daň

usta

nove

nie

záko

naob

ecvo

VZN

určí

mož

nosť

/pov

inno

sť

mie

stny

popl

atok

zako

mun

álne

odpa

dya

drob

nést

aveb

néod

pady

(obe

cje

povi

nná

houl

ožiť)

§83

–sa

dzbu

popl

atku

,dĺž

kuob

dobi

a,na

ktor

éur

čuje

popl

atok

,vzn

ika

záni

kpo

vinn

osti

plat

enia

popl

atku

,ohl

asov

aciu

povi

nnos

ťovz

niku

azá

niku

popl

atko

vejp

ovin

nost

i,spl

atno

sťpo

plat

ku,h

odno

tyko

efic

ient

u(U

pozo

rnen

ie:k

oefic

ient

nesm

iem

aťvy

ššiu

hodn

otu

ako

1),

–pr

imno

žstv

ovom

zber

esp

ôsob

,for

mu,

mie

sto

naza

plat

enie

popl

atku

,

–pr

ípad

y,ke

ďm

ožno

žiad

aťzn

ížen

ieal

ebo

odpu

sten

iepo

plat

kua

spôs

oba

leho

tuna

upla

tnen

iezn

ížen

iaal

ebo

odpu

sten

ia,

–ďa

lšie

nevy

hnut

néná

leži

tost

ivyb

eran

iapo

plat

ku

povi

nnos

ť

§98

dv

príp

ade,

žepo

skyt

uje

elek

troni

cké

služ

by,p

odro

bnos

tio

elek

troni

ckej

kom

unik

ácii,

posk

ytov

aníe

lekt

roni

ckýc

hsl

užie

ba

vzor

doho

dyo

doru

čova

nípí

som

nost

íele

ktro

nick

ýmip

rost

riedk

ami,

ktor

éne

budú

podp

ísan

éza

ruče

ným

elek

troni

ckým

podp

isom

(Upo

zorn

enie

:VZN

opo

skyt

ovan

íele

ktro

nick

ých

služ

ieb

jeob

ecpo

vinn

ázv

erej

niťn

asv

ojej

web

strá

nke)

mož

nosť

§10

3od

s.5

žeje

dným

zkr

itérií

pre

oslo

bode

nie

aleb

ozn

ížen

iem

iest

neho

popl

atku

bude

vyko

náva

nie

dobr

ovoľ

níck

ejči

nnos

tipo

dľa

záko

nač.

406/

2011

Z.z.

odo

brov

oľní

ctve

ao

zmen

ea

dopl

není

niek

torý

chzá

kono

vv

pros

pech

obce

napo

dpor

upl

neni

aje

júlo

hm

ožno

sť

Tab

.č.4

a–

DzM

Vr.

2012

daň

usta

nove

nie

záko

navy

ššíú

zem

nýce

lok

voVZ

Nur

čím

ožno

sť/p

ovin

nosť

zm

otor

ovýc

hvo

zidi

el(m

ôže

zavi

esťv

yšší

územ

nýce

lok)

§86

ods.

2zn

ížen

ieda

nena

vozi

dlo

použ

ívan

éak

oa)

vozi

dlo

zách

rann

ejzd

ravo

tnej

služ

by,v

ozid

loba

nske

jzác

hran

nejs

lužb

y,vo

zidl

oho

rske

jzác

hran

nejs

lužb

y,vo

zidl

ole

teck

ejzá

chra

nnej

služ

bya

vozi

dlo

poži

arne

joch

rany

,b)

vozi

dlo

prav

idel

neja

utob

usov

ejdo

prav

yv

rozs

ahu

výko

nuvo

vere

jnom

záuj

me,

c)vo

zidl

opo

užív

ané

výhr

adne

vpo

ľnoh

ospo

dárs

kejv

ýrob

ea

vle

snej

výro

be,

d)na

podn

ikan

ie,k

toré

spĺň

alim

ityúr

ovne

EUR

O3,

EUR

O4,

EUR

O5

mož

nosť

§86

ods.

4os

lobo

deni

eod

dane

navo

zidl

opo

užív

ané

ako

a)vo

zidl

ozá

chra

nnej

zdra

votn

ejsl

užby

,voz

idlo

bans

kejz

áchr

anne

jslu

žby,

vozi

dlo

hors

kejz

áchr

anne

jslu

žby,

vozi

dlo

lete

ckej

zách

rann

ejsl

užby

avo

zidl

opo

žiar

nejo

chra

ny,

b)vo

zidl

opr

avid

elne

jaut

obus

ovej

dopr

avy

vro

zsah

uvý

konu

vove

rejn

omzá

ujm

e,c)

vozi

dlo

použ

ívan

évý

hrad

nev

poľn

ohos

podá

rske

jvýr

obe

av

lesn

ejvý

robe

,d)

napo

dnik

anie

,kto

résp

ĺňa

limity

úrov

neEU

RO

3,EU

RO

4,EU

RO

5

mož

nosť

§88

ods.

1–

sadz

byda

nePo

zorn

aob

med

zeni

e:sa

dzby

dane

nesm

úby

ťniž

šie

ako

min

imál

nesa

dzby

dane

uved

ené

vpr

ílohe

č.4

kzá

konu

povi

nnos

ť

§95

Upo

zorn

enie

:pov

inno

sťza

slať

Fina

nčné

mu

riadi

teľs

tvu

Slov

ensk

ejre

publ

iky

jede

nvý

tlačo

kVZ

N,k

torý

mbo

laza

vede

náda

ňz

mot

oro-

vých

vozi

diel

aleb

ozm

enen

ésa

dzby

dane

,ale

bopo

dmie

nky

oslo

bode

nia

odda

ne,a

todo

piat

ich

kale

ndár

nych

dnío

dodň

ana

dobu

dnut

iaúč

inno

stiV

ZN

povi

nnos

ť

257


Tab

.č.1

b–

DzN

r.20

13

daň

zne

hnut

eľno

stí

(môž

ezav

iesťo

bec)

usta

nove

nie

záko

nadr

uhne

hnut

eľno

sti

obec

voVZ

Nur

čím

ožno

sť/p

ovin

nosť

obm

edze

nie

zpo

zem

kov

§7

ods.

4O

P,ch

meľ

nice

,vin

ice,

ovoc

nésa

dy,T

TPže

nulo

váho

dnot

apo

zem

kuuv

eden

áv

prílo

heč.

1sa

na-

hrad

íhod

noto

upo

zem

kuuv

eden

ouvo

VZN

mož

nosť

–ne

smie

pres

iahn

uť50

%ho

dnot

ypo

zem

kupo

dľa

prílo

hyč.

1ur

-če

nejz

aok

res,

dokt

oréh

opr

íslu

šné

kata

strá

lne

územ

iepa

trí

–ne

smie

sapo

užiť,

akda

ňovn

íkho

dnot

upo

zem

kupr

euká

žezn

a-le

ckým

posu

dkom

§7

ods.

5le

sné

poz.

,na

kt.s

úho

sp.

lesy

,ryb

níky

sch

ovom

rýb,

osta

t.ho

spod

.vyu

ž.vo

dné

ploc

hy

žeho

dnot

apo

zem

kuzi

sten

ápo

dľa

pred

piso

vo

stan

oven

ívš

eobe

cnej

hodn

oty

maj

etku

sana

hrad

íhod

noto

upo

zem

-ku

uved

enou

voVZ

N

mož

nosť

nesm

iesa

použ

iť,ak

daňo

vník

hodn

otu

poze

mku

preu

káže

zna-

leck

ýmpo

sudk

om

§7

ods.

6st

aveb

népo

zem

kyže

sana

mie

sto

hodn

oty

poze

mku

uved

enej

vpr

ílohe

č.2

použ

ijeho

dnot

apo

zem

kuuv

eden

ávo

VZN

mož

nosť

§8

ods.

2po

zem

kyzn

ížen

ie,z

výše

nie

ročn

ejsa

dzby

dane

,urč

enie

rôzn

ych

sadz

ieb

mož

nosť

–na

jvyš

šia

ročn

ása

dzba

dane

urče

návo

VZN

nesm

iepr

esia

hnuť

5-ná

sobo

kna

jniž

šejr

očne

jsad

zby

dane

urče

nejv

oVZ

N

–pr

ipoz

emko

chfu

nkčn

esp

ojen

ých

sost

avbo

uja

drov

ého

zaria

-de

nia

nesm

iepr

esia

hnuť

100-

náso

bok

ročn

ejsa

dzby

podľ

a§

8od

s.1

záko

na

Upo

zorn

enie

:Ak

ročn

ása

dzba

dane

pres

iahn

e5-

náso

bok

naj-

nižš

ejro

čnej

sadz

byda

nez

poze

mko

vus

tano

vene

jspr

ávco

mda

nevo

VZN

,up

latn

ísa

ročn

ása

dzba

dane

zpo

zem

kov

§8

ods.

1zá

kona

§8

ods.

4po

zem

ky,n

akt

oré

bolo

vyda

népo

vole

nie

dobý

va-

nia

loži

ska

nevy

hrad

enéh

one

rast

ual

ebo

nakt

orýc

hsa

nach

ádza

zaria

deni

ena

výro

buel

ektri

nyzo

sl-

nečn

ejen

ergi

e

inú

sadz

buda

nem

ožno

sťro

čná

sadz

bada

nez

tých

topo

zem

kov

nesm

iepr

esia

hnuť

5-ná

sobo

kna

jniž

šejs

adzb

yda

nez

poze

mko

vus

tano

vene

jsp

rávc

omda

nevo

VZN

Upo

zorn

enie

:Ak

ročn

ása

dzba

dane

pres

iahn

e5-

náso

bok

naj-

nižš

ejro

čnej

sadz

byda

nez

poze

mko

vus

tano

vene

jspr

ávco

mda

nevo

VZN

,up

latn

ísa

ročn

ása

dzba

dane

zpo

zem

kov

§8

ods.

1zá

kona

258

daň

zne

hnut

eľno

stí

(môž

ezav

iesťo

bec)

usta

nove

nie

záko

nadr

uhne

hnut

eľno

sti

obec

voVZ

Nur

čím

ožno

sť/p

ovin

nosť

obm

edze

nie

zost

avie

b§

12od

s.2

stav

byzn

ížen

ie,z

výše

nie

ročn

ejsa

dzby

dane

,urč

enie

rôzn

ych

sadz

ieb

mož

nosť

najv

yšši

aro

čná

sadz

bada

neur

čená

voVZ

Nne

smie

pres

iahn

uť10

-nás

obok

najn

ižše

jroč

nejs

adzb

yda

neur

čene

jvo

VZN

,ak

§10

4fod

s.3

záko

nane

usta

novu

jein

ak

§12

ods.

3vi

acpo

dlaž

nést

avby

príp

lato

kza

podl

ažie

zaka

ždé

ďalš

iepo

dlaž

ieok

rem

prvé

-ho

nadz

emné

hopo

dlaž

iam

ožno

sťm

axim

álne

0,33

eura

zaka

ždé

ďalš

iepo

dlaž

ieok

rem

prvé

hona

dzem

ného

podl

ažia

zby

tov

§16

ods.

2by

ty,n

ebyt

ové

prie

stor

yzn

ížen

ie,z

výše

nie

ročn

ejsa

dzby

dane

mož

nosť

najv

yšši

aro

čná

sadz

bada

neur

čená

voVZ

Nne

smie

pres

iahn

uť10

-nás

obok

najn

ižše

jroč

nejs

adzb

yda

neur

čene

jvo

VZN

,ak

§10

4fod

s.4

záko

nane

usta

novu

jein

ak

§16

ods.

3ne

byto

vépr

iest

ory

rôzn

ero

čné

sadz

byda

nem

ožno

sťna

jvyš

šia

ročn

ása

dzba

dane

urče

návo

VZN

nesm

iepr

esia

hnuť

10-n

ásob

okna

jniž

šejr

očne

jsad

zby

dane

urče

nejv

oVZ

N

zpo

zem

kov

§17

ods.

2po

zem

kyuv

eden

év

§17

ods.

2pí

sm.a

)až

l)zn

ížen

ieda

ne,o

slob

oden

ieod

dane

mož

nosť

zost

avie

ba

byto

v§

17od

s.3

stav

bya

byty

uved

ené

v§

17od

s.3

písm

.a)a

žf)

zníž

enie

dane

,osl

obod

enie

odda

nem

ožno

sť

§17

ods.

4po

zem

ky,s

tavb

y,by

tyuv

eden

év

§17

ods.

2a

3vo

vlas

tníc

tve

obča

nov

nad

62ro

kov

zvýš

enie

veko

vejh

rani

cem

ožno

sť

17od

s.7

–vy

med

zeni

eje

dnot

livej

čast

iobc

em

ožno

sť–

mus

íísť

oúz

emne

celis

tvú

časť

obce

,vkt

orej

jena

jmen

ej5

%da

ňovn

íkov

dane

zne

hnut

eľno

stíd

anej

obce

,prič

omak

má

da-

ňovn

íkvi

acne

hnut

eľno

stív

jedn

otliv

ejča

stio

bce,

naúč

ely

usta

-no

vené

hope

rcen

tasa

pova

žuje

zada

ňovn

íka

len

raz

–m

ôže

jutv

oriť

najm

äul

ica,

vzáj

omne

suse

diac

eul

ice

aleb

osu

-se

diac

epa

rcel

ypo

zem

kov

259


daň

zne

hnut

eľno

stí

(môž

ezav

iesťo

bec)

usta

nove

nie

záko

nadr

uhne

hnut

eľno

sti

obec

voVZ

Nur

čím

ožno

sť/p

ovin

nosť

obm

edze

nie

§98

bod

s.5

–v

príp

ade,

žepo

skyt

uje

elek

troni

cké

služ

by,p

odro

bnos

tio

elek

troni

ckej

kom

unik

ácii

apo

skyt

ovan

íele

ktro

nick

ých

služ

ieb

mož

nosť

Upo

zorn

enie

:VZN

opo

skyt

ovan

íele

ktro

nick

ých

služ

ieb

jeob

ecpo

vinn

ázv

erej

niťn

asv

ojej

web

strá

nke,

–el

ektr.

adre

suel

ektr.

poda

teľn

ezv

erej

nína

svoj

ejw

ebst

ránk

ea

naw

ebst

ránk

eús

tredn

ého

portá

luve

rejn

ejsp

rávy

§99

eod

s.9

–su

mu

dane

,kto

rúne

bude

vyru

bova

ťm

ožno

sťna

jvia

cv

úhrn

edo

sum

ytro

cheu

r

§10

3od

s.5

–že

jedn

ýmz

krité

riípr

eos

lobo

deni

eal

ebo

zníž

enie

dane

bude

vyko

náva

nie

dobr

ovoľ

níck

ejči

nnos

tipo

dľa

záko

nač.

406/

2011

Z.z.

odo

brov

oľní

ctve

ao

zmen

ea

dopl

není

niek

torý

chzá

kono

vv

pros

pech

obce

napo

dpor

upl

neni

aje

júlo

h

mož

nosť

Tab

.č.2

b–

Ost

atn

éM

Dr.

2013

daň

(môž

eza

vies

ťobe

c)us

tano

veni

ezá

kona

obec

voVZ

Npr

ero

k20

13ur

čím

ožno

sť/p

ovin

nosť

zaps

a§

29sa

dzbu

dane

,príp

adne

rôzn

esa

dzby

dane

podľ

aur

čený

chkr

itérií

Pozo

rna

obm

edze

nie:

krité

riápr

iurč

enír

ôzny

chsa

dzie

bda

nem

usia

byťs

poje

nés

pred

met

omda

ne

povi

nnos

ť

§29

oslo

bode

nia

odda

neal

ebo

zníž

enia

dane

mož

nosť

§99

eod

s.9

sum

ada

ne,k

torú

nebu

devy

rubo

vať(

najv

iac

vúh

rne

dosu

my

troch

eur)

mož

nosť

zauž

ívan

ieve

rejn

ého

prie

stra

nstv

a

§36

najm

äm

iest

a,kt

oré

súve

rejn

ýmip

riest

rans

tvam

i,os

obitn

ésp

ôsob

yic

huž

ívan

ia,s

adzb

uda

ne,p

rípad

nerô

zne

sadz

byda

nepo

dľa

urče

ných

krité

-rií

,nál

ežito

stio

znam

ovac

ejpo

vinn

osti

povi

nnos

ť

§36

oslo

bode

nia

odda

neal

ebo

zníž

enia

dane

mož

nosť

zaub

ytov

anie

§43

najm

äná

leži

tost

iale

hotu

ozna

mov

acej

povi

nnos

tipl

atite

ľada

ne,s

adzb

uda

ne,r

ozsa

ha

spôs

obve

deni

apr

euka

znej

evid

enci

ena

účel

yda

ne,s

pô-

sob

vybe

rani

ada

ne,n

álež

itost

ipot

vrde

nia

oza

plat

eníd

ane,

leho

tya

spôs

oby

jejo

dvod

uob

cipo

vinn

osť

§43

oslo

bode

nia

odda

neal

ebo

zníž

enia

dane

mož

nosť

260

daň

(môž

eza

vies

ťobe

c)us

tano

veni

ezá

kona

obec

voVZ

Npr

ero

k20

13ur

čím

ožno

sť/p

ovin

nosť

zapr

edaj

néau

tom

aty

§51

najm

äsa

dzbu

dane

,príp

adne

rôzn

esa

dzby

dane

podľ

aur

čený

chkr

itérií

,roz

sah

asp

ôsob

vede

nia

preu

kazn

ejev

iden

cie

naúč

ely

dane

,spô

sob

iden

tifik

ácie

pred

ajný

chau

tom

atov

povi

nnos

ť

§51

oslo

bode

nia

odda

neal

ebo

zníž

enia

dane

mož

nosť

§99

eod

s.9

sum

ada

ne,k

torú

nebu

devy

rubo

vať(

najv

iac

vúh

rne

dosu

my

troch

eur)

mož

nosť

zane

výhe

rné

hrac

iepr

ístr

oje

§59

najm

äsa

dzbu

dane

,príp

adne

rôzn

esa

dzby

dane

podľ

aur

čený

chkr

itérií

,roz

sah

asp

ôsob

vede

nia

preu

kazn

ejev

iden

cie

naúč

ely

dane

,spô

sob

iden

tifik

ácie

nevý

hern

ých

hrac

ích

prís

trojo

vpo

vinn

osť

§59

oslo

bode

nia

odda

neal

ebo

zníž

enia

dane

mož

nosť

§99

eod

s.9

sum

ada

ne,k

torú

nebu

devy

rubo

vať(

najv

iac

vúh

rne

dosu

my

troch

eur)

mož

nosť

zavj

azd

azo

trva

nie

mot

.vo

zidl

av

hist

oric

.ča

stim

esta

§66

najm

ävy

med

zeni

ehi

stor

icke

jčas

ti,sa

dzbu

dane

,príp

adne

rôzn

esa

dzby

dane

podľ

aur

čený

chkr

itérií

aleb

our

čípa

ušál

nusu

mu

dane

apo

dmie

nky

vybe

rani

apa

ušál

nejs

umy

dane

,nál

ežito

stio

znam

ovac

ejpo

vinn

osti

povi

nnos

ť

§66

oslo

bode

nia

odda

neal

ebo

zníž

enia

dane

mož

nosť

zaja

drov

éza

riade

nie

§76

najm

äsa

dzbu

dane

,zač

lene

nie

obce

dopá

sma

rozh

oduj

úceh

ona

urče

nie

sadz

byda

nepo

dľa

§70

záko

na,n

álež

itost

iozn

amov

acej

povi

nnos

tipo

vinn

osť

§76

oslo

bode

nia

odda

nem

ožno

sť

všet

kyos

tatn

ém

iest

neda

neza

vede

néob

cou

§98

bod

s.5

vpr

ípad

e,že

posk

ytuj

eel

ektro

nick

ésl

užby

,pod

robn

osti

oel

ektro

nick

ejko

mun

ikác

iia

posk

ytov

aníe

lekt

roni

ckýc

hsl

užie

b(U

pozo

rnen

ie:V

ZNo

posk

ytov

aníe

lekt

roni

ckýc

hsl

užie

bje

obec

povi

nná

zver

ejni

ťna

svoj

ejw

ebst

ránk

e,el

ektro

nick

úad

resu

elek

troni

ckej

poda

-te

ľne

zver

ejní

nasv

ojej

web

strá

nke

ana

web

strá

nke

ústre

dnéh

opo

rtálu

vere

jnej

sprá

vy)

mož

nosť

§10

3od

s.5

žeje

dným

zkr

itérií

pre

oslo

bode

nie

aleb

ozn

ížen

ieda

nebu

devy

koná

vani

edo

brov

oľní

ckej

činn

osti

podľ

azá

kona

č.40

6/20

11Z.

z.o

dobr

ovoľ

níc-

tve

ao

zmen

ea

dopl

není

niek

torý

chzá

kono

vv

pros

pech

obce

napo

dpor

upl

neni

aje

júlo

hm

ožno

sť

Tab

.č.3

b–

Po

pl.

zao

dp

adr.

2013

daň

usta

nove

nie

záko

naob

ecvo

VZN

pre

rok

2013

určí

mož

nosť

/pov

inno

sť

mie

stny

popl

atok

zako

mun

álne

odpa

dya

drob

nést

aveb

néod

pady

(obe

cje

povi

nná

houl

ožiť)

§77

ods.

5že

popl

atok

odpo

plat

níka

vybe

ráa

zavy

bran

ýpo

plat

okru

čípl

atite

ľ,t.

j.vl

astn

íkne

hnut

eľno

sti,

zást

upca

aleb

osp

rávc

aur

čený

spol

uvla

stní

kmi

(Upo

zorn

enie

:zás

tupc

aal

ebo

sprá

vca

mus

ias

výbe

rom

popl

atku

súhl

asiť)

,spr

ávca

nehn

uteľ

nost

ivo

vlas

tníc

tve

štát

u,vy

ššie

hoúz

emné

hoce

lku

aleb

oob

ce

mož

nosť

§82

ods.

2či

popl

atok

zníž

ipod

ľana

jniž

šejs

adzb

yal

ebo

odpu

stíz

aob

dobi

e,za

ktor

épo

plat

ník

obci

preu

káže

,že

savi

acak

o90

dnív

zdaň

ovac

omob

dobí

nezd

ržia

vaal

ebo

sane

zdrž

iava

lna

územ

íobc

epo

vinn

osť

§82

ods.

4pr

ípad

y,v

ktor

ých

nazm

iern

enie

aleb

ood

strá

neni

etv

rdos

tizá

kona

popl

atok

zníž

iajp

odna

jniž

šiu

sadz

bupo

dľa

§78

aleb

opo

plat

okod

pust

ím

ožno

sť

261


daň

usta

nove

nie

záko

naob

ecvo

VZN

pre

rok

2013

určí

mož

nosť

/pov

inno

sť

mie

stny

popl

atok

zako

mun

álne

odpa

dya

drob

nést

aveb

néod

pady

(obe

cje

povi

nná

houl

ožiť)

§83

–sa

dzby

popl

atku

,–

hodn

otu

koef

icie

ntu

(Upo

zorn

enie

:koe

ficie

ntne

smie

mať

vyšš

iuho

dnot

uak

o1)

,–

prim

nožs

tvov

omzb

ere

spôs

ob,f

orm

ua

mie

sto

naza

plat

enie

popl

atku

,–

podm

ienk

yna

vrát

enie

popl

atku

aleb

oje

hopo

mer

nejč

asti,

–po

dkla

dy,k

toré

má

popl

atní

kpr

euká

zaťp

rivr

áten

ípop

latk

ual

ebo

jeho

pom

erne

jčas

tipo

dľa

§82

ods.

1zá

kona

,–

podk

lady

,kto

rém

ápo

plat

ník

preu

káza

ťpri

zníž

enía

lebo

odpu

sten

ípop

latk

upo

dľa

§82

ods.

2zá

kona

povi

nnos

ť

§98

asp

ôsob

ozna

čeni

apl

atby

dane

povi

nnos

ť

§98

bod

s.5

vpr

ípad

e,že

posk

ytuj

eel

ektro

nick

ésl

užby

,pod

robn

osti

oel

ektro

nick

ejko

mun

ikác

iia

posk

ytov

aníe

lekt

roni

ckýc

hsl

užie

b(U

pozo

rnen

ie:V

ZNo

posk

ytov

aníe

lekt

roni

ckýc

hsl

užie

bje

obec

povi

nná

zver

ejni

ťna

svoj

ejw

ebst

ránk

e,el

ektro

nick

úad

resu

elek

troni

ckej

poda

-te

ľne

zver

ejní

nasv

ojej

web

strá

nke

ana

web

strá

nke

ústre

dnéh

opo

rtálu

vere

jnej

sprá

vy)

mož

nosť

§10

3od

s.5

žeje

dným

zkr

itérií

pre

oslo

bode

nie

aleb

ozn

ížen

iem

iest

neho

popl

atku

bude

vyko

náva

nie

dobr

ovoľ

níck

ejči

nnos

tipo

dľa

záko

nač.

406/

2011

Z.z.

odo

brov

oľní

ctve

ao

zmen

ea

dopl

není

niek

torý

chzá

kono

vv

pros

pech

obce

napo

dpor

upl

neni

aje

júlo

hm

ožno

sť

Tab

.č.4

b–

DzM

Vr.

2013

daň

usta

nove

nie

záko

navy

ššíú

zem

nýce

lok

voVZ

Npr

ero

k20

13ur

čím

ožno

sť/p

ovin

nosť

zm

otor

ovýc

hvo

zidi

el(m

ôže

zavi

esť

vyšš

íúze

mný

celo

k)

§86

ods.

2zn

ížen

ieda

nena

vozi

dlo

použ

ívan

éak

oa)

vozi

dlo

zách

rann

ejzd

ravo

tnej

služ

by,v

ozid

loba

nske

jzác

hran

nejs

lužb

y,vo

zidl

oho

rske

jzác

hran

nejs

lužb

y,vo

zidl

ole

teck

ejzá

chra

nnej

služ

bya

vozi

dlo

poži

arne

joch

rany

,b)

vozi

dlo

prav

idel

neja

utob

usov

ejdo

prav

yv

rozs

ahu

výko

nuvo

vere

jnom

záuj

me,

c)vo

zidl

opo

užív

ané

výhr

adne

vpo

ľnoh

ospo

dárs

kejv

ýrob

ea

vle

snej

výro

be,

d)na

podn

ikan

ie,k

toré

spĺň

alim

ityúr

ovne

EUR

O3,

EUR

O4,

EUR

O5,

EEV

aEU

RO

6

mož

nosť

§86

ods.

4os

lobo

deni

eod

dane

navo

zidl

opo

užív

ané

ako

a)vo

zidl

ozá

chra

nnej

zdra

votn

ejsl

užby

,voz

idlo

bans

kejz

áchr

anne

jslu

žby,

vozi

dlo

hors

kejz

áchr

anne

jslu

žby,

vozi

dlo

lete

ckej

zách

rann

ejsl

užby

avo

zidl

opo

žiar

nejo

chra

ny,

b)vo

zidl

opr

avid

elne

jaut

obus

ovej

dopr

avy

vro

zsah

uvý

konu

vove

rejn

omzá

ujm

e,c)

vozi

dlo

použ

ívan

évý

hrad

nev

poľn

ohos

podá

rske

jvýr

obe

av

lesn

ejvý

robe

,d)

napo

dnik

anie

,kto

résp

ĺňa

limity

úrov

neEU

RO

3,EU

RO

4,EU

RO

5,EE

Va

EUR

O6

mož

nosť

§88

ods.

1–

sadz

byda

nePo

zorn

aob

med

zeni

e:sa

dzby

dane

nesm

úby

ťniž

šie

ako

min

imál

nesa

dzby

dane

uved

ené

vpr

ílohe

č.4

kzá

konu

povi

nnos

ť

§95

Upo

zorn

enie

:pov

inno

sťza

slať

Fina

nčné

mu

riadi

teľs

tvu

Slov

ensk

ejre

publ

iky

jede

nvý

tlačo

kVZ

N,k

torý

mbo

laza

vede

náda

ňz

mot

orov

ých

vozi

diel

aleb

ozm

enen

ésa

dzby

dane

aleb

opo

dmie

nky

oslo

bode

nia

odda

ne,a

todo

piat

ich

kale

ndár

nych

dnío

dodň

ana

dobu

dnut

iaúč

inno

stiV

ZNpo

vinn

osť

Vo veľkej miere spôsobuje problémy aj formulácia názvu všeobecne záväzného naria-denia, kde obce s obľubou (našťastie už menej často) uvádzajú aj rok, na ktorý bolovšeobecne záväzné nariadenie prijaté, napr.: Všeobecne záväzné nariadenie obce XYč. 4/2010 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobnéstavebné odpady na rok 2011. Podľa názoru jednej prokuratúry (iná prokuratúra môžemať na vec iný pohľad), ak obec neprijme nové všeobecne záväzné nariadenie, ktoréby malo byť platné od 1. januára 2012, tak aj v roku 2012 platí to „staré“, lebo nebolo no-vým nariadením zrušené. Čistejšie a vhodnejšie je v názve všeobecne záväznéhonariadenia neuvádzať rok. Tak je platnosť všeobecne záväzného nariadenia nespo-chybniteľná. Kvôli tejto „drobnosti“ malo totiž zopár obcí problém s výberom dane.

3. Proces

Veľmi dôležitým aspektom pri efektívnom vyrubovaní dane je dodržanie procesnýchpostupov, ktoré sú ustanovené daňovým poriadkom. Väčšinou je práve procesnýpostup Achillovou pätou obcí a má za následok zrušovanie ich rozhodnutí a vrátenieveci na ďalšie konanie, hoci z hmotného hľadiska by mohlo byť rozhodnutie odvola-cím orgánom potvrdené. Ďalšie konanie samozrejme navyšuje finančné prostriedkypoužité v procese vyrubenia dane (papier, obálka, tlač, energia, poštovné...), čím saznižuje efekt z vybranej dane a zbytočne oberá pracovníkov úradu o čas a osobnúenergiu.

Úskalia procesného postupu je možné rozdeliť do nasledujúcich podskupín:

a) daňové priznanie

Už pri samotnom prijímaní podaných daňových priznaní môže správca danepozitívne ovplyvniť úspešnosť procesu vyrubovania dane. Po prijatí daňovéhopriznania je potrebné skontrolovať jeho úplnosť (nezabudnúť na podpis daňov-níka), prípadne aj pravdivosť údajov v ňom uvedených. Za súčasne platnéhoznenia zákona si musí daňovník daň aj sám vypočítať (často sú vyplnené iba, ajto sporé, údaje o nehnuteľnostiach). Od budúceho roku by sa v zmysle prija-tých noviel mali v priznaní uvádzať už iba údaje o predmete dane a daň by sidaňovník už nemal počítať sám.

Ak správca dane zistí, že podané daňové priznanie vykazuje nedostatky, je povin-ný postupovať podľa ustanovenia § 17 daňového poriadku a vyzvať daňový sub-jekt na ich odstránenie.

b) vyrubenie dane

1. V prípade, že daňový subjekt splní oznamovaciu povinnosť (ostatné miest-ne dane), podá ohlásenie (miestny poplatok za odpad, od 1. decembra samá termín „ohlásenie“ konečne zjednotiť s ostatnou terminológiou použitouv zákone a zmeniť na „oznamovacia povinnosť“) alebo daňové priznanie

262

(daň z nehnuteľností) podané daňovým subjektom nemá nedostatky, idecelý proces hladko a správca dane vyrubí daň v súlade s nimi.

Upozornenie:Od 1. decembra 2012 sa vzhľadom na doteraz vydané novely zákona o miestnych daniachv prípade dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýhernéhracie prístroje má podávať jedno priznanie nazvané „Priznanie k dani z nehnuteľností,k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje“, pričomoznamovacia povinnosť v prípade uvedených daní zanikne a budú fungovať v režime daňové-ho priznania.

2. Opačná situácia nastane v prípade, keď podané daňové priznanie má ne-dostatky alebo si daňový subjekt nesplní vyššie uvedené povinnosti(oznamovacia povinnosť, ohlásenie).Správca dane v takom prípade nemôže postupovať tak, že daň svojvoľnevyrubí v ním určenej sume. Aj keby z hľadiska hmotného zákona (zákonao miestnych daniach) mal stokrát pravdu, čo sa týka správnosti zdaneniaa výšky určenej dane, v dôsledku nedodržania procesu takéto rozhodnutiev rámci možného odvolacieho konania neobstojí.

Proces vyrubenia dane v tomto prípade má svoje pravidlá, ktoré sú uvedenév ustanovení:

� § 98a zákona o miestnych daniach,ktorého text je účinný od 1. januára 2012 (novela č. 548/2011 Z. z.) do 1. de-cembra 2012a§ 73a zákona o miestnych daniach, ktorého text je účinný od 1. decembra2012.Ak daňovník nesplní oznamovaciu povinnosť o vzniku daňovej povinnosti,obec ho písomne vyzve na jej splnenie v primeranej lehote, ktorá nemôže byťkratšia ako osem dní. Až v prípade, ak daňovník nesplní oznamovaciu povin-nosť ani na základe výzvy správcu dane, obec zistí základ dane a určí daňpodľa pomôcok. Zároveň je správca dane povinný určenie dane podľa pomô-cok daňovníkovi oznámiť, dňom začatia určenia dane podľa pomôcok je deňuvedený v oznámení.Pri určení dane podľa pomôcok správca dane postupuje podľa § 48 – § 49 da-ňového poriadku.

Upozornenie:Ustanovenie § 98a zákona o miestnych daniach bolo novelizované zákonom č. 460/2011 Z. z.a jeho nové znenie malo byť platné od 1. decembra 2012. Ďalšou novelou, zákonomč. 286/2012 Z. z., bol však jeho text úplne zmenený a vyrubenie dane podľa pomôcok bolo pre-sunuté za § 73 vložením nového ustanovenia § 73a, ktorý bude účinný od 1. decembra 2012.

263


� § 81a zákona o miestnych daniachv prípade miestneho poplatku za odpad, ktorého text bude účinný od 1. de-cembra 2012 (novela č. 460/2011 Z. z.).Poplatníka, ktorý nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 80 zákona o miest-nych daniach, správca dane písomne vyzve na jej splnenie v primeranej leho-te, nie kratšej ako osem dní. Až v prípade, že poplatník nesplní oznamovaciupovinnosť ani na základe výzvy, správca dane určí poplatok podľa pomôcok(§ 48 – § 49 daňového poriadku).

� § 17 daňového poriadkupojednávajúceho o výzve na odstránenie nedostatkov daňového priznania.Ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti po-daného daňového priznania alebo jeho príloh, alebo o pravdivosti údajovv nich uvedených, oznámi tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho,aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlila nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Určí muna to primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní a po-učí ho o následkoch spojených s neodstránenímpochybností alebo nedodrža-ním určenej lehoty. A opätovne, iba v prípade, ak daňový subjekt neodstrániv určenej lehote nedostatky v podanom daňovom priznaní, správca dane:

� vykoná u daňového subjektu daňovú kontrolu (§ 44 – § 47 daňového po-riadku) alebo

� určí daň podľa pomôcok (§ 48 – § 49 daňového poriadku).

V tomto momente je potrebné upozorniť na skutočnosť, že obciam ako správcom

dane bola odobratá výhoda pri určovaní dane podľa pomôcok, kedy správca dane

nebol povinný vyhotovovať protokol o dani určenej podľa pomôcok a pomôcky,

ktoré boli použité, ako aj určenie dane stačilo uviesť v odôvodnení rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 49 daňového poriadku je protokol o určení dane podľa

pomôcok povinná od 1. januára 2012 vyhotovovať aj obec. Je dobré mať tiež

na pamäti, že pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliad-

nuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový sub-

jekt, aj keď ním neboli uplatnené. Aj keby správca dane nezistil žiadne takéto

okolnosti (samozrejme za predpokladu, že ich zisťoval), je potrebné to v protokole

uviesť, aby bolo daňovníkovi a tiež odvolaciemu orgánu (pri prípadne podanom

odvolaní) zrejmé, že splnil aj túto zákonnú podmienku pri určovaní dane podľa po-

môcok. Stačí, ak v protokole o určovaní dane podľa pomôcok uvedie, že zisťoval,

avšak nezistil žiadne okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt,

ktoré ním neboli uplatnené.

Aby malo rozhodnutie právnu váhu, musí obsahovať správne formulovanú kom-

petenčnú časť, výrok, odôvodnenie i poučenie o opravných prostriedkoch.

264

Pomôcka: V mnohých prípadoch ako pomôcka slúžia vzory rozhodnutí vydanéMinisterstvom financií Slovenskej republiky, ktoré sú zverejnené na jeho web-stránke (v časti Materiály a dokumenty – Vzory tlačív – Vzory ostatných tlačív –Vzory rozhodnutí k miestnym daniam a miestnemu poplatku za komunálne odpa-dy a drobné stavebné odpady platné od 1. 1. 2012) a sú prístupné po kliknutí nanasledujúci odkaz:

http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8108

Kameňom úrazu v rozhodnutiach býva jeho odôvodnenie. Daňovníci ako dôvodpodania odvolania často uvádzajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia, k čomu do-chádza buď celkovou absenciou odôvodnenia, alebo v dôsledku nedostatočnevypracovaného odôvodnenia.

Pozor na zmenu znenia (oproti zneniu v § 30 zákona č. 511/1992 Zb. v znení ne-skorších predpisov) ustanovenia o odôvodnení: Podľa ustanovenia § 63 ods. 5daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákonneustanovuje inak.

V odôvodnení správca dane uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnu-tia, vysporiada sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, uvedie, aké úvahyovplyvnili hodnotenie dôkazov a tiež právne normy, na základe ktorých rozhodo-val.

Aj v prípade vyrubenia dane podľa pomôcok rozhodnutie musí obsahovaťodôvodnenie! Nestačí iba obcami tak obľúbený odkaz na protokol o určení danepodľa pomôcok.

c) doručovanie

Jedným z najčastejších dôvodov na zrušenie rozhodnutia, ktoré v podaných od-volaniach daňové subjekty namietajú, je nesprávne doručenie rozhodnutia. Ajv prípade nesprávneho doručenia výzvy na podanie daňového priznania, prípad-ne na odstránenie nedostatkov podaného daňového priznania býva problém, pre-tože jej nesprávne doručenie (zvyčajne obyčajnou listovou zásielkou namiestodoručenia do vlastných rúk) má negatívny vplyv na rozhodnutie vydané na jej zá-klade (podmienky pre možnosť určenia dane podľa pomôcok nie sú splnené).

Doručovanie písomností je upravené ustanoveniami § 30 až § 35 daňového po-riadku.

Chceme vás upozorniť na doručovanie do vlastných rúk [§ 31 ods. 1 písm. a) až c) da-ňového poriadku]. Hlavne prípad uvedený pod písmenom „b“ býva problémový.Z uvedeného ustanovenia pre správcov dane vyplýva povinnosť do vlastných rúkdoručiť písomnosti, ktorých deň doručenia je rozhodujúci pre stanovenie za-čiatku plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by mohlo byť pre adresáta spojenés právnou ujmou. Ľudsky povedané sú to prípady, kedy správca dane vyzýva daňo-vý subjekt napr. na podanie daňového priznania, resp. splnenie oznamovacej

265


povinnosti alebo podanie ohlásenia, na odstránenie nedostatkov v podanom daňo-vom priznaníalebo keď mu zasiela rozhodnutie, ktorým mu vyrubuje daň (je ním urče-ná lehota plnenia a lehota na podanie opravného prostriedku), skrátka vždy, keď sak písomnosti viaže nejaká lehota, ktorú je daňovník povinný dodržať.

Poznámka:K možnosti doručiť písomnosť prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, prostredníctvomzamestnancov správcu dane (čo využívajú obce, ale aj niektoré mestá) alebo verejnou vyhláškoupribudla v zákone možnosť doručovania písomností elektronickými prostriedkami (§ 32 daňovéhoporiadku).

4. SankcieTak ako v bežnom živote, aj pri správe daní nie je postačujúce, keď sa ochota spolu-pracovať prejavuje iba z jednej strany. Takže, keď ste ako správcovia dane, majúc napamäti základné zásady daňového konania, použili všetky zákonné možnosti na to,aby daň bola určená na základe úzkej spolupráce s daňovníkom, ale daňový subjektaj napriek vašim snahám ostáva hluchý a nemý, nezostáva vám nič iné, ako vočinemu použiť donucovacie prostriedky.

PokutyTieto nepopulárne opatrenia využívajú z obcí hlavne mestá. Malé obce k nim vzhľa-dom na okolnosti, ktoré boli uvedené vo všeobecných poznatkoch, pristupujú v malejmiere, hoci formulácia „uloží“ použitá v ustanovení § 155 daňového poriadku dávasprávcom dane povinnosť pokutu uložiť (zmena z „možnosti“ podľa zákonač. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov na „povinnosť“ podľa daňového poriad-ku). Niekedy až sankcie zvýšia daňovú disciplínu daňových subjektov. Daňovým po-riadkom bola upravená aj horná hranica ukladaných pokút (maximálne do výšky danealebo poplatku), čo je potešujúce. Niektoré obce totiž ukladali pokuty v sume aj nie-koľkonásobne prevyšujúcej daňovú povinnosť, bez ohľadu na to, že pri ukladaní po-kuty boli a sú (§ 155 ods. 3 daňového poriadku) povinné prihliadať na závažnosť,trvanie a následky protiprávneho stavu.

Upozornenie na ustanovenie § 154 ods. 2 daňového poriadku:Zodpovednosti za porušenie povinnosti, ktoré sú správnym deliktom podľa ustanovenia § 154ods. 1 daňového poriadku, sa fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, zbaví, akpreukáže, že zo závažných zdravotných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodnýchosobitného zreteľa, ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť povinnosti, kto-rých porušenie je správnym deliktom podľa ustanovenia § 154 ods. 1 daňového poriadku.

O dôvodoch uloženia pokút, t. j. o správnych deliktoch pojednáva ustanovenie § 154daňového poriadku. Keďže nie všetky časti tohto ustanovenia sa týkajú obcí, sú

266

uvádzané spolu s pokutami podľa ustanovenia § 155 daňového poriadku, ktoré jesprávca dane, ktorým je obec, povinný uložiť.

Obec uloží pokutu podľa:

I. § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadkuod 5 eur do 3 000 eur, najviac do výšky vyrubenej dane, za správny deliktpodľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu daňového poriadku, ktoréhosa dopustí ten, kto nepodá daňové priznanie v:

� ustanovenej lehote,

� lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku;

II. § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadkuod 10 eur do 6 000 eur, najviac do výšky vyrubenej dane, za správny deliktpodľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu daňového poriadku, ktorého sa dopustíten, kto nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa§ 15 ods. 2 daňového poriadku;

Upozornenie:Ak správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, pokuta podľaustanovenia § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku sa neuloží.

III. § 155 ods. 1 písm. d) daňového poriadkuod 5 eur do 3 000 eur, najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku,za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, ktorého sa do-pustí ten, kto nesplní oznamovaciu povinnosť v ustanovenej lehote;

IV. § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadkuod 5 eur do 1 500 eur, najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku,za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j) daňového poriadku, ktorého sadopustí ten, kto:

� nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane,

� nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebopodľa osobitných predpisov, pričom nejde o správny delikt podľa ustanovenia§ 154 ods. 1 písmena a) až i) daňového poriadku. V tomto prípade možno po-kutu uložiť v rovnakej výške aj opakovane, ak jej uloženie neviedlo k nápravea pokiaľ protiprávny stav trvá;

V. § 155 ods. 1 písm. f) daňového poriadkuvo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Eu-rópskej centrálnej banky a sumy:

� o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím podľa § 68 daňového poriadku daňuvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo za-platenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za

267


správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f) daňového poriadku, ktorého sadopustí ten, kto:

1. uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, kto-rá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť,

2. zaplatí podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania daň,ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal skutočne zaplatiť,

� o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, zasprávny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, ktorého sa do-pustí ten, kto si uplatní nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá jeväčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov,

� dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154ods. 1 písm. h) daňového poriadku, ktorého sa dopustí ten, kto zapríčinísvojímkonanímpodľa § 48 ods. 1 daňového poriadku určenie dane podľa pomôcok.

Pri ukladaní tejto pokuty sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskejcentrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia podľa § 68 daňovéhoporiadku.

Pomôcka:Aktuálna základná úroková je uverejnená na www.nbs.sk. Pre zistenie aktuálnej zá-kladnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky kliknite na nasledujúci odkaz:http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/urokove-sadzby-ecb/

Ako pomôcky môžu slúžiť tie, ktoré boli na uvedenej stránke dostupné v čase pí-sania článku:

Platné od Hlavné refinančné operácie

11. 7. 2012 0,75 %

14. 12. 2011 1,00 %

9. 11. 2011 1,25 %

13. 7. 2011 1,50 %

13. 4. 2011 1,25 %

13. 5. 2009 1,00 %

8. 4. 2009 1,25 %

11. 3. 2009 1,50 %

21. 1. 2009 2,00 %

1. 1. 2009 2,50 %

Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úro-kovú sadzbu ECB.

Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedo-siahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa § 155ods. 1 písm. f) daňového poriadku.

268

Ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nárokupodľa osobitných predpisov upravená, táto pokuta sa upraví alebo sa zruší z úradnejmoci, pričom novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

VI. § 155 ods. 1 písm. g) daňového poriadku

vo výške rovnajúcej sa súčinu 1,5-násobku základnej úrokovej sadzby Eu-rópskej centrálnej banky a rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnomdaňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní za správny deliktpodľa § 154 ods. 1 písm. i) daňového poriadku, ktorého sa dopustí ten, kto uvediev dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenouv daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane.

Ak nastane prípad, že daňový subjekt podá ďalšie dodatočné daňové priznania,pokuta sa vypočíta spôsobom z rozdielu medzi sumou uvedenou v poslednomdodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v predchádzajúcom dodatoč-nom daňovom priznaní.

Pri ukladaní tejto pokuty sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskejcentrálnej banky platná v deň podania daňového priznania alebo dodatoč-ného daňového priznania.

Ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedo-siahne 5 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumouuvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom pri-znaní podľa § 155 ods. 1 písm. g) daňového poriadku.

Pre všetky uvedené pokuty platí, že obec pokutu neuloží, ak nepresiahne 3 eurá.

Pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom:

� sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) ažd), i) a j) daňového poriadku,

� nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt do-pustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm.e) až h) daňového poriadku.

Nakoniec je ešte vhodné pripomenúť, že podľa ustanovenia § 155 ods. 13 daňo-vého poriadku uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorýchbola pokuta uložená (ak daňový poriadok neustanovuje inak). „Delikvent“ jeteda povinný aj po uložení pokuty povinnosť splniť.

Príklad:Správca dane, obec Dúhovce, vyzval Vladimíra Mokrého na podanie daňového priznania k dani z ne-hnuteľností na rok 2012. Vladimír Mokrý daňové priznanie v lehote stanovenej správcom dane vo vý-zve nepodal, preto mu obec vyrubila pokutu podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm.a) daňového poriad-ku v sume 5 €. Uloženie pokuty správca dane odôvodnil správnym deliktom podľa § 154 ods. 1písm. a) druhého bodu daňového poriadku. Správca dane v rozhodnutí o uložení pokuty nielenže odô-vodnil oprávnenosť uloženej pokuty, ale aj určenie jej výšky na spodnej hranici, keďže pri jej vyrubení

269


zohľadnil závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.Vladimír Mokrý sa voči rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal. Podanie odvolania odôvodnil tým, že sícev obci kúpil stavebný pozemok, ale vklad do katastra nehnuteľnostíbol povolený v priebehu roka 2012 a da-ňovníkom dane z nehnuteľnostísa preto stane až od roku 2013. Iné nehnuteľnosti na územíobce nevlastní.Odvolacíorgán rozhodnutie o uloženípokuty napriek skutočnosti, že VladimíroviMokrému vznikne da-ňová povinnosť až 1. januára 2013, potvrdil ako správne. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 daňového po-riadku je totiž daňové priznanie povinný podať každý, koho na to správca dane vyzve, i keby mal vyká-zať nulovú daňovú povinnosť.

Úrok z omeškania

Až do konca roku 2011, t. j. počas platnosti zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskor-ších predpisov sme túto sankciu nazývali sankčným úrokom. Tento druh sankcie jeobcami viac využívaný ako pokuty, aj keď ani v tomto prípade to neplatí plošne o všet-kých obciach.

Úrok z omeškania obec vyrubí, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v usta-novenej lehote alebo v ustanovenej výške, alebo v lehote, alebo vo výške určenejv rozhodnutí správcu dane:

� daň alebo rozdiel dane,

� splátku dane.

Úrok z omeškania sa vyrubí z dlžnej sumy za každý deň omeškania s platbou,začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebodo dňa použitia daňového preplatku; pri podaní dodatočného daňového priznaniasprávca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočnéhodaňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správcadane vyrubiť aj priebežne a počíta sa najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktoromdaňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, splátku dane.

Pri jeho výpočte sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskejcentrálnej banky platnej v deň:

� vzniku daňového nedoplatku alebo

� nasledujúci po dni, v ktorom mala byť splátka dane zaplatená.

Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedo-siahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %.

Ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie daň alebo rozdiel dane v ustanovenejlehote, alebo v ustanovenej výške, alebo v lehote, alebo vo výške určenej v rozhod-nutí správcu dane, avšak výška úroku z omeškania nepresiahne 3 eurá, úrokz omeškania sa nevyrubí. Rovnako je tomu v prípade, keď túto sumu nepresiahnesúčet úrokov z omeškania za všetky splátky na dani podľa osobitného predpisu, pri-čom poznámka pod čiarou odkazuje pri osobitnom predpise iba na ustanovenia § 77

270

až § 83 zákona o miestnych daniach, t. j. na ustanovenia týkajúce sa miestnehopoplatku za odpad.

Upozornenie:Ak daň alebo rozdiel dane vyrubený rozhodnutím správcu dane boli novým právoplatným roz-hodnutím znížené, zníži sa z úradnej moci aj úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňo-vého poriadku.

Príklad:Daňovníkovi, Vladimírovi Suchému, bola obcou Slnečná vyrubená daň z nehnuteľností v sume 401 €,ktorú bol povinný zaplatiť vo dvoch splátkach: v sume 200 € do 31. marca 2012 a v sume 201 € do30. júna 2012.Vladimír Suchý zaplatil splátky dane oneskorene. Prvú uhradil až 15. júna 2012 (t. j. 76 dní po lehote)a druhú 15. júla 2012 (t. j. 15 dní po lehote).Správca dane preto Vladimírovi Suchému vyrubil úrok z omeškania, ktorý vypočítal ako súčet čiastko-vých úrokov z omeškania za jednotlivé splátky dane. Pri výpočte použil štvornásobok základnej úroko-vej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň nasledujúci po dni, v ktorom mala byť splátka danezaplatená. Sadzbu Európskej centrálnej banky zistil na stránke NBS:

Platné od Hlavné refinančné operácie

11. 7. 2012 0,75 %

14. 12. 2011 1,00 %

Pre výpočet úroku z omeškania v prípade prvej splátky použil sadzbu 15 %, keďže 4-násobok 1,00 %sadzby, platnej k 1. aprílu2012 (deň po dni splatnosti prvej splátky dane), nedosiahol 15 %. Pri výpočtedruhej čiastkovej sumy úroku z omeškania postupoval rovnako, pretože 1,00 % sadzba platila až do11. júla 2012, a teda aj k 1. júlu 2012 (deň po dni splatnosti druhej splátky dane).

Výpočet úroku z omeškania bol nasledovný:

ÚzO1 = (200 € × 15,00 % × 76 dní) ÷ 365 dní = 6,246 €,

ÚzO2 = (201 € × 15,00 % × 15 dní) ÷ 365 dní = 1,239 €.

Celkovo úrok z omeškania predstavoval sumu 7,485€, po zaokrúhlení v zmysle zákona 7,48 €.

Ing. Kamila Bártečková

V daňovej správe pôsobí od roku 1991, pričom na problematikumiestnych daní sa špecializuje od roku 2000. Pôsobí ako odbor-ný pracovník pre daňové konanie na Finančnom riaditeľstve Slo-

venskej republiky, oddelenie daňového konania Košice.Autorka prispieva odbornými článkami do publikácií adresova-

ných miestnej samospráve, ale aj širokej verejnosti.

271


Vy sa pýtate– my odpovedáme

� Provízia a základ dane � Daňový výdavok po ukončení podnikania � Darovanie finančných pro-striedkov �

Otázka č. 1: Provízia a základ dane

Obchodná spoločnosť sa zaoberá predajom tovaru spôsobom multi-level-marketingu. Každý zaregistrovaný člen, tzv. distribútor, získava pri svo-jom nákupe tovaru, ako aj pri nákupe tovaru ľudí vo „svojej sieti“ body, resp.províziu, ktorú si môže podľa zmluvných podmienok spoločnosti čerpať buďformou vyplatenia na účet, alebo uplatnenia zľavy na tovare. V druhom prípadesa táto provízia odpočítava z ceny tovaru na faktúre tak, že vchádza do základudane, čím sa znižuje aj suma DPH na výstupe. Môže byť takto získaná províziaza nákup tovaru (odmena) považovaná za „zľavu na tovare“, a teda môže byťzahrnutá do základu dane alebo sa musí odpočítať z celkovej fakturovanejsumy za tovar?

Distribútor získava províziu ako odmenu za svoju službu. Táto služba je predmetom

DPH podľa § 2 ods. 1 písm. b) a § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty. Predmetom DPH je aj predaj tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

To znamená, že v uvedenom prípade dochádza k dvom samostatným zdaniteľným

obchodom – k dodaniu tovaru a k dodaniu služby.

Skutočnosť, akú formu realizácie svojej odmeny si distribútor zvolí (výplatu na účet

alebo zľavu z ceny tovaru, ktorý nakupuje), nemôže ovplyvniť základ dane predáva-

ného tovaru. Ak si zvolí možnosť uplatnenia zľavy na tovare namiesto vyplatenia pro-

vízie na účet, znamená to v podstate to, ako keby mu pri nákupe tovaru bola provízia

vyplatená a zároveň došlo k zápočtu s cenou nakupovaného tovaru.

To znamená, že v uvedenom prípade nedochádza k zníženiu základu DPH predáva-

ného tovaru podľa § 25 zákona o DPH. Základ dane predávaného tovaru sa určí

podľa základného pravidla § 22 ods. 1 zákona o DPH.

272

DÚ

PP1/

2013

RIE

ŠIM

EVA

ŠEPR

OBL

ÉMY

Otázka č. 2: Daňový výdavok po ukončení podnikania

Občan prenajíma vlastnú nehnuteľnosť. Výdavky si uplatňuje paušálom. Posúdnom rozhodnutí musel uhradiť v marci 2012 väčšiu sumu Sociálnej poisťov-ni – nedoplatok na sociálnom poistení z r. 2010, keď mal ešte príjem z podnika-nia (podľa osobitných predpisov). Podnikanie však ukončil už v roku 2010. Doakého riadka daňového priznania typu B oddiel VI za rok 2012 zapísať tento vý-davok na zaplatené sociálne poistenie? Ide to do riadka 3 stĺpec 2 (výdavky) –aj keď už nepodniká a nemá príjem z podnikania?

V súlade s § 32 ods. 12 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak daňovník poskončení podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17ods. 9) dodatočne prijme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v sú-vislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňo-vé výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy zvýšipríjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie,inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9).

Podľa uvedeného o nedoplatok na sociálne poistenie za rok 2010 uhradený v roku2012 zvýši výdavky v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, kedyskončil podnikanie, t. j. za rok 2010.

Otázka č. 3: Darovanie finančných prostriedkov

Je možné, aby s. r. o. darovala v neobmedzenej výške svoje finančné prostried-ky (hotovostné, z bežného účtu) osobe blízkej – deťom, príp. príbuzným aleboiným – nepríbuzným? Nevyplýva obdarovaným prijatím daru žiadna povinnosť– keďže daň z darovania sa zatiaľ neplatí?

Áno, spoločnosť s ručením obmedzeným môže darovať svoje finančné prostriedkytretej osobe. Treba mať však na pamäti, že darovanie finančných prostriedkov môžemať pre spoločnosť vážne následky v súvislosti s existenciou pohľadávok veriteľov.Existencia povinnosti obdarovaného v súvislosti s prijatím daru závisí od toho, kto jeobdarovanou osobou a na aký účel jej bol dar poskytnutý.

V zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmovsa dar nebude považo-vať za daňový výdavok. Znamená to, že účtovný zisk sa darovaním finančných pro-striedkov zníži, avšak daňový základ nie, t. j. daň bude musieť spoločnosť zaplatiť i zosumy darovaných peňazí.

Oslobodenie príjmu získaného darovaním upravuje § 3 ods. 2 písm. a) zákona o daniz príjmov nasledovne: predmetom dane nie je prijatá náhrada oprávnenej osobypodľa osobitných predpisov, príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením

273

Vy sa pýtate – my odpovedáme

nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“)alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynú-ceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6zákona.

Z poslednej časti tohto ustanovenia vyplýva, že od dane nie je oslobodený príjem zís-kaný darom poskytnutým v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 zákona o daniz príjmov, t. j. zamestnancovi spoločnosti) a príjem získaný darom poskytnutým v sú-vislosti s výkonom podnikateľskej, inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmua použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 zákona o dani z príjmov). Napríklad by išloo dar poskytnutý SZČO, ktorý mu slúži na výkon jeho podnikania. Oslobodenie oddane z príjmu získaného darovaním by ako obdarované nespĺňali predtým uvedenésubjekty.

Darovanie finančných prostriedkov spoločnosťou s ručením obmedzeným blízkymosobám, resp. i iným tretím osobám (nemusia byť spriaznené osoby) v prípade,ak máspoločnosť neuhradené záväzky, sa môže považovať za odporovateľný právny úkonv zmysle ustanovenia § 42a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,a teda za konanie v snahe ukrátiť veriteľov. Právo odporovať takémuto právnemuúkonu by veriteľ mohol uplatniť proti spoločnosti žalobou. Za splnenia zákonnýchpodmienok by mohlo dôjsť aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činupoškodzovania veriteľa podľa § 239 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona.

274

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku?Volajte našich odborných poradcov

na tel. čísle +421 900 211 535 alebo píšte na [email protected]

Videoškolenia vydavateľstva Poradca podnikateľa

Novela zákona o DPH od 1. 10. 2012 a 1. 1. 2013lektor: Ing. Vladimír Ozimý, daňový poradca

DPH – miesto dodania v EÚlektor: Ing. Vladimír Ozimý, daňový poradca

Videoškolenie si môžete objednať aj na DVD nosiči.

Viac informácií získate nawww.pp.sk v sekcii Videoškolenia,kde si môžete pozrieť aj ukážku z vami vybraného školenia,

alebo na tel. čísle: + 421 41 70 53 222, e-mail: [email protected]

Kalendár podnikateľaod 1. 12. 2012 do 31. 12. 2012

Termín zákonnejpovinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

do 3 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetreniealebo dočasnú pracovnú neschopnosť.Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne evidenciu na účely sociálneho poistenia pri uplatne-ní nároku na dôchodkovú dávku alebo pri skončení pracovného pomeru.Po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpiť pobočke tlači-vo, ktorým sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť.

do 3 pracovnýchdní

Po dni vzniku daňovej povinnosti podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnejdani z alkoholických nápojov.

Po dni vzniku daňovej povinnosti odvod spotrebnej dane z alkoholických nápojov.


Po dni vzniku daňovej povinnosti podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnejdani z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov, z alkoholických nápojov, ak daňová po-vinnosť nevznikla dňom prevzatia na daňovom území.

Po dni vzniku daňovej povinnosti odvod spotrebnej dane z minerálneho oleja, z taba-kových výrobkov, z alkoholických nápojov, ak daňová povinnosť nevznikla dňom prevzatiana daňovom území.

do 7 dní Od nadobudnutia nového dopravného prostriedku (§ 11 ods. 12 zákona o DPH) z inéhočlenského štátu podať daňové priznanie k DPH. V rovnakej lehote zaplatiť daň.

do 10. 12. 2012(namiesto soboty8. 12. 2012)

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za november 2012 za samostatne zárob-kovo činné osoby uvedené v § 11 ods. 1 písm. b) zákona a za osoby uvedené v § 11 ods. 2 zá-kona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré nie sú zamestnancami, SZČO ani osoba-mi, za ktoré platí poistné štát, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symboluplatiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie podľa vyhlášky MZ SR č. 130/2012 Z. z.

Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondusolidarity, ako aj poistného na poistenie v nezamestnanosti za november 2012 povinne po-istenými a dobrovoľne poistenými fyzickými osobami s uvedením variabilného a špecifické-ho symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona.

Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s nepravidelným príjmomuvedených v § 4 ods. 2 zákona s uvedením variabilného a špecifického symbolu podľa§ 142 ods. 7 zákona, ak boli príjmy vyplatené v novembri 2012.

do 8 dní Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačné-ho čísla, čísla bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov.

Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu alebo vznik platiteľa poistného; skutočnostirozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť zaňho poistné; zmenu mena,priezviska, rodného čísla a trvalého pobytu; skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejnéhozdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca; skutočnosti rozhodujúce pre zmenusadzby poistného.

Písomne vykázať výšku preddavku na poistné svojej zdravotnej poisťovni pri vzniku povin-nosti platiť poistné ako SZČO. Táto povinnosť sa týka aj SZČO, ktoré si splnili povinnosť re-gistrácie na jednotnom kontaktnom mieste pri získaní oprávnenia na podnikanie.

275

INFO

BLES

KD

ÚPP

1/20

13



do 8 dní Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni, že fyzická osoba vykonáva činnosť zamestnancav cudzine a je tam aj zdravotne poistená; vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzi-ne a je tam aj zdravotne poistená; sa dlhodobo zdržiava v cudzine a je tam aj zdravotne po-istená a na území SR nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11ods. 7 písm. g), j), k), l) zákona o zdravotnom poistení (keď platiteľom poistného začína,resp. prestáva byť štát).

Oznámiť zamestnávateľovi zmenu zdravotnej poisťovne; údaje rozhodujúce pre určenie,či je alebo nie je poistencom štátu (PN, RP, poberateľ dôchodku a pod.); údaje rozhodujúcepre zmenu sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie.

Písomne oznámiť na tlačive určenom Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťouvznik platiteľa podľa § 11 ods. 5 zákona.


Písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného:zamestnávatelia podaním „Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľapoistného na verejné zdravotné poistenie“ za zamestnancov, ostatní podaním „Oznámeniapoistenca/platiteľa poistného“.Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať prísluš-nej ZP výlučne elektronicky.

do koncakalendárnehomesiacanasledujúceho pomesiaci, v ktoromdošlo k zmeneplatiteľa poistného

Písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosť, kedy platiteľom poistnéhozačína, resp. prestáva byť štát:zamestnávatelia podaním „Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľapoistného na verejné zdravotné poistenie“ za zamestnancov, ostatní podaním „Oznámeniapoistenca/platiteľa poistného“.Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať prísluš-nej ZP výlučne elektronicky.

do 8 dní Prihlásiť sa na NP a DP v pobočke Sociálnej poisťovne, v rovnakej lehote sa z týchto poiste-ní odhlásiť. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie NP a DP. Oznámiť pobočkeSociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia natrvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt.

Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a v rovnakej leho-te sa z registra zamestnávateľov odhlásiť. Oznámiť prerušenie NP, DP a poistenia v neza-mestnanosti zamestnanca. Oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpaniamaterskej a rodičovskej dovolenky.

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu svojho názvu, sídla a dňa určeného na výpla-tu príjmov. Oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu mena a priezviska zamestnanca. PredkladaťSociálnej poisťovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovnýchúrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania.

pred vznikompoistenia a vznikompracovnoprávnehovzťahu

Prihlásiť zamestnanca na NP, DP a poistenie v nezamestnanosti (pracovná zmluva) a pri-hlásiť zamestnanca na účely úrazového a garančného poistenia (dohody) v pobočke So-ciálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.

deň nasledujúcipo zániku poisteniaa po zánikupracovnoprávnehovzťahu

Odhlásiť zamestnanca z poistenia – NP, DP, poistenie v nezamestnanosti (pracovnázmluva) a úrazové, garančné poistenie (dohody) – v pobočke Sociálnej poisťovne. Za-mestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.

276



do 8 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa.

do 10 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky ga-rančného poistenia. Súčasne predložiť aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovné-ho pomeru.

do výplatnéhotermínu

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestná-vateľom z príjmov za november 2012 s uvedením variabilného, konštantného a špecifické-ho symbolu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie podľa vyhlášky MZ SRč. 130/2012 Z. z.

Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod po-istného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plate-ného zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za november 2012 s uvedením varia-bilného a konštantného symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona.V lehote splatnosti predložiť pobočke SP výkaz poistného a príspevkov na starobné dô-chodkové sporenie. Zamestnávateľ je povinný odosielať mesačné výkazy a výkazypríspevkov výlučne elektronicky.

Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd aleboplatov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za mesiac november 2012.

do 5 dní povýplatnom termíne

Prevod finančných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný účet (najneskôr do konca ka-lendárneho mesiaca).

Odvod preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnancov z príjmov za no-vember 2012.

do 17. 12. 2012(namiesto soboty15. 12. 2012)

Odvod dane z príjmov vyberanej zrážkou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripí-saných v prospech daňovníka v novembri 2012. Oznámenie tejto skutočnosti správcovidane.

Odvod preddavku na zabezpečenie dane v prípade úhrady vykonanej v novembri 2012v prípade daňovníkov, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani sa tu obvykle nezdr-žujú, vo výške sadzby dane podľa § 15. Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane.

Oznámiť Colnému úradu Bratislava podľa zahraničných zástupcov množstvo predaného al-koholického nápoja v litroch za november 2012, celkové množstvo predaného alkoholickéhonápoja v litroch od začiatku kalendárneho roka do konca novembra 2012 (prevádzkovateľdaňového skladu pre zahraničných zástupcov – § 33 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z.).

do 20. 12. 2012 Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak obrat za najviac 12 predchádzajú-cich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahne sumu 49 790 € (zdaniteľnáosoba – § 4 zákona č. 222/2004 Z. z.).Platí pre zdaniteľnú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzem-sku a ak nemá také miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvyklezdržiava.

pred prijatímslužby

Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je pla-titeľom, je príjemcom služby, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona (zdani-teľná osoba – § 7a zákona č. 222/2004 Z. z.).

pred dodanímslužby

Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je pla-titeľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sav tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1zákona v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby (zdaniteľnáosoba – § 7a zákona č. 222/2004 Z. z.).

277

Kalendár podnikateľa od 1. 12. 2012 do 31. 12. 2012



do 20. 12. 2012 Podať elektronicky súhrnný výkaz dane z pridanej hodnoty za november 2012 pre plati-teľov DPH, ktorí uskutočňujú intrakomunitárne dodávky v rámci Európskej únie, ak hodnotadodaných tovarov v príslušnom štvrťroku a v predchádzajúcich 4 kalendárnych štvrťrokochpresiahla hodnotu 100 000 € (registrovaný platiteľ DPH – § 80 zákona č. 222/2004 Z. z.).

Podať elektronicky súhrnný výkaz dane z pridanej hodnoty za november 2012 za zastú-pených dovozcov Daňovému úradu Bratislava (daňový zástupca – § 69a ods. 6 zákonač. 222/2004 Z. z.).

do 27. 12. 2012(namiesto sviatku25. 12. 2012)

Podať daňové priznanie k DPH za november 2012 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárnymesiac). Podáva sa i negatívne daňové priznanie.Platiteľ registrovaný podľa § 5 a § 6 (zahraničná osoba) nie je povinný podať DP, ak mu ne-vznikla daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane, s výnimkou platiteľa, ktorýv zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 alebo dodaltovar podľa § 45.

Doručiť daňovému úradu záznamy vedené podľa § 70 ods. 6 zákona za november 2012(ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) pri nadobudnutí pozemného motorovéhovozidla z iného členského štátu, ktoré je alebo bolo v evidencii vozidiel v inom členskomštáte, na účely jeho ďalšieho predaja.

Zaplatiť daňovú povinnosť DPH za november 2012.

Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z minerálneho oleja, z tabako-vých výrobkov za november 2012. Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daňovápovinnosť.Ak daňová povinnosť platiteľa spotrebnej dane z minerálneho oleja nepresiahne 5 €, nie jepovinný predložiť daňové priznanie ani zaplatiť daň (§ 14).

Zaplatiť spotrebnú daň z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov za november 2012.

Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov za no-vember 2012 (osoba povinná platiť daň – § 12 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z.). Podáva saaj za obdobie, v ktorom nevznikla daňová povinnosť.Na platiteľa dane, ktorému vzniká daňová povinnosť z tichého vína alebo tichého fermento-vaného nápoja a súčasne mu nevzniká daňová povinnosť zo šumivého vína alebo šumivé-ho fermentovaného nápoja, sa povinnosť podať daňové priznanie nevzťahuje.

Zaplatiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov za november 2012 (osoba povinná pla-tiť daň – § 12 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z.).

Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov za no-vember 2012 (malý samostatný pivovar – § 66 ods. 6 zákona č. 530/2011 Z. z.).

Zaplatiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov za november 2012 (malý samostatný pivo-var – § 66 ods. 6 zákona č. 530/2011 Z. z.).

Podať daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov za november 2012 (pre-vádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia – § 49 ods. 10 záko-na č. 530/2011 Z. z.).Prílohou daňového priznania je zoznam pestovateľov s uvedením vyrobeného a skutočneprevzatého množstva liehu, s uvedením dátumu výroby liehu a kópia žiadosti o výrobu des-tilátu.

Zaplatiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov za november 2012 (prevádzkovateľ liehovar-níckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia – § 49 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z.).

278



do 27. 12. 2012(namiesto sviatku25. 12. 2012)

Oznámiť colnému úradu množstvo cigariet uvedených do daňového voľného obehu na da-ňovom území za kalendárny mesiac november 2012 v členení podľa obchodného názvucigariet, ceny cigariet uvedenej na kontrolnej známke a podľa počtu kusov cigariet.

Podať daňové priznanie colnému úradu k spotrebnej dani z elektriny, z uhlia, zo zemnéhoplynu za november 2012.Ak daňová povinnosť platiteľa spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu nepre-siahne 3,31 €, nie je povinný podať daňové priznanie ani zaplatiť daň, to neplatí, ak daňovápovinnosť pri spotrebnej dani z uhlia vznikne podľa § 21 ods. 2 písm. a).

Odvod spotrebnej dane z elektriny, z uhlia, zo zemného plynu za november 2012.

do 31. 12. 2012 Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (mesačné preddavky) za mesiacdecember 2012 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnejsadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (mesačné preddavky) za mesiac de-cember 2012 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníže-ného o nezdaniteľné časti podľa § 11 platné v roku 2012 a pri použití sadzby dane podľa§ 15 zákona o dani z príjmov.

Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (štvrťročné preddavky) za4. štvrťrok 2012 vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnej sadz-by dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (štvrťročné preddavky) za 4. štvrť-rok 2012 vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženéhoo nezdaniteľné časti podľa § 11 platné v roku 2012 a pri použití sadzby dane podľa § 15zákona o dani z príjmov.

do koncakalendárnehomesiacanasledujúceho popodaní daňovéhopriznania

Termín na vyrovnanie rozdielu medzi zaplatenými preddavkami na daň z príjmov právnic-kých osôb, ak zaplatené preddavky sú nižšie ako preddavky vyplývajúce z podaného daňo-vého priznania.

do 31. 12. 2012 Odvod mesačného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške 1/12 predpokladanejdane, ak celková predpokladaná daň presiahne 8 292 €.

Odvod štvrťročného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške 1/4 predpokladanejdane za 4. štvrťrok 2012, ak predpokladaná daň presiahne 660 € a nepresiahne 8 292 €.

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príslušná zdravotná poisťovňa nevykonala roč-né zúčtovanie podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona, je povinná písomne vykázať príslušnejzdravotnej poisťovni do konca kalendárneho roka výšku preddavkov na poistné na obdobieod 1. januára do 31. decembra 2013.

Predloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislejčinnosti, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za november 2012.

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestná-vateľom z príjmov za november 2012, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vypla-tené do 31. 12. 2012, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu plati-teľa preddavku na verejné zdravotné poistenie podľa vyhlášky MZ SR č. 130/2012 Z. z.

279




do 31. 12. 2012 Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod po-istného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plate-ného zamestnancom a zamestnávateľom s uvedením variabilného a konštantného symbo-lu podľa § 142 ods. 7 zákona z príjmov za november 2012, ak nie je pevne stanovený ter-mín výplat a boli vyplatené do 31. 12. 2012.

Uhradiť platby za služby verejnosti poskytované RTVS, ak sa úhrada platí mesačne. Prevýšku úhrady je rozhodujúci počet zamestnancov k prvému dňu obdobia, za ktoré sa tátoúhrada platí.

Termín na vypracovanie a predloženie regionálnemu úradu verejného zdravotníctva infor-mácie o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníže-nie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikovépráce.

najneskôr v deňprvého použitiavozidla

Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu a uhradiť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti zaškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

pred začatímpodnikateľskejčinnosti

Písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia na predaj (veľkoobchod, maloobchod,ponúkanie na predaj) spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu v rámcipodnikateľskej činnosti. Colný úrad vydá povolenie do 30 dní od podania žiadosti.

do koncanasledujúcehokalendárnehomesiaca

Po uplynutí mesiaca, v ktorom bolo získané povolenie alebo oprávnenie na podnikanie;v ktorom sa začala vykonávať iná samostatná zárobková činnosť alebo v ktorom bola pre-najatá nehnuteľnosť, požiadať správcu dane o registráciu.

Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň z príjmov alebo preddavky nadaň, alebo daň z príjmov vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane.

Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň z príjmov alebo preddavky nadaň, alebo daň z príjmov vyberať, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane zmenyv registrácii – skutočnosť, že registrovaná fyzická alebo právnická osoba sa stalaplatiteľom dane.

Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň, požiadať správcu dane o re-gistráciu.

Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň, oznámiť miestne príslušnémusprávcovi dane vznik stálej prevádzkarne.

Po uplynutí mesiaca, v ktorom nastali zmeny, oznámiť správcovi dane zmenu oznáme-ných a zaregistrovaných údajov, najmä zánik daňovej povinnosti.

Po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k zrušeniu registrácie, oznámiť správcovi dane zruše-nie registrácie. Do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zrušení registrácie vrátiťsprávcovi dane osvedčenie o registrácii.

do 15 dní Oznámiť správcovi dane uzatvorenie každej zmluvy s daňovým subjektom so sídlomalebo bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže vzniknúť na území SR prevádzkareňalebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb preňho pracujúcich na území SR.

Oznámiť živnostenskému úradu ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukončenievýkonu jeho funkcie.

Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o zaradenie do evidencie užívateľskýchpodnikov a v žiadosti o vydanie odberného poukazu.

280



do 15 dní Oznámiť colnému úradu zmenu skutočností a údajov v žiadosti o registráciu a vydanie po-volenia na prevádzkovanie daňového skladu (prevádzkovateľ daňového skladu – § 15ods. 7 zákona č. 530/2011 Z. z.).

Oznámiť colnému úradu zmenu údajov uvedených v žiadosti o registráciu a vydanie povole-nia prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane opakovanea v žiadosti o príležitostný príjem alkoholického nápoja z iného členského štátu v pozasta-vení dane (oprávnený príjemca – § 19 ods. 14 zákona č. 530/2011 Z. z.).

Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia na pre-vádzkovanie daňového skladu a v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia prijímať taba-kové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane.

Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie povolenia na predaj spotrebiteľ-ského balenia liehu v daňovom voľnom obehu v rámci podnikateľskej činnosti.

Oznámiť colnému úradu nesplnenie podmienok, ktoré určujú malý samostatný pivovara uplatniť základnú sadzbu dane na pivo vyrobené v kalendárnom roku.

Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradiť vyrubenú daň z nehnuteľností, daň zapsa, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje a poplatok za komunálneodpady a drobné stavebné odpady.

do 30 dníod vznikudaňovej povinnosti

Podať „priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automatya k dani za nevýherné hracie prístroje“, ak vznikne daňová povinnosť v priebehu zdaňo-vacieho obdobia.

do 30 dníod vzniku alebozániku daňovejpovinnosti

Podať „čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajnéautomaty a k dani za nevýherné hracie prístroje“, ak vznikne alebo zanikne daňová po-vinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, na ktoré už daňovník priznanie podal.

v deň vznikudaňovej povinnosti

Oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti k dani za užívanie verejného priestran-stva a k dani za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta.

do 30 dní od vznikudaňovej povinnosti

Oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti k dani za jadrové zariadenie.

do 30 dní od zánikudaňovej povinnosti

Oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre zánik daňovej povinnosti: daň za uží-vanie verejného priestranstva, daň za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickejčasti mesta, daň za jadrové zariadenie.

Oznámiť zánik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel príslušnému správcovi dane[okrem daňovníka podľa § 85 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z.].

do 30 dní od vznikualebo zánikudaňovej povinnosti

Oznámiť obci skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik poplatkovej povinnosti za komunál-ne odpady a drobné stavebné odpady.

do 30 dní Od schválenia účtovnej závierky predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimo-riadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra.

do 7 mesiacov Po uplynutí účtovného obdobia predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimo-riadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra.

prednadobudnutímtovaru v hodnote13 941,45 € bez DPH

Registrácia na platenie dane z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru. Registračná po-vinnosť na DPH pre povinnú osobu, ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu.Povinnosť vzniká pred nadobudnutím tovaru, ak celková hodnota tovaru bez dane dosiahnev kalendárnom roku 13 941,45 €.

Bibiána Špániková

ekonomicko-účtovná poradkyňa

281


Kurzový lístok ECB– október 2012

Štát Mena 1. 10. 2. 10. 3. 10. 4. 10. 5. 10. 8. 10. 9. 10. 10. 10. 11. 10. 12. 10. 15. 10. 16. 10.

USA USD 1,2877 1,293 1,2904 1,2951 1,3002 1,2958 1,2953 1,2889 1,2918 1,297 1,2971 1,3046

Japonsko JPY 100,42 101,02 101,1 101,88 102,02 101,45 101,35 100,94 101,26 101,7 102,1 102,94

Bulharsko BGN 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558

ČR CZK 25,08 25,06 25,033 24,957 24,915 24,9 24,936 24,95 24,94 24,95 24,931 24,875

Dánsko DKK 7,4554 7,4554 7,4566 7,4556 7,4556 7,4569 7,4575 7,4582 7,4588 7,4589 7,4591 7,4594

V. Británia GBP 0,7983 0,8006 0,80085 0,80395 0,80325 0,8084 0,8079 0,80495 0,80525 0,8065 0,80745 0,8097

Maďarsko HUF 285,13 285,56 286,15 285,61 282,75 283,75 283,4 282,15 281,85 281,4 278,53 278,51

Litva LTL 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528

Lotyšsko LVL 0,6962 0,6963 0,6961 0,6962 0,6961 0,6962 0,6963 0,6961 0,6961 0,6961 0,6962 0,6962

Poľsko PLN 4,1057 4,1031 4,0909 4,0866 4,0735 4,078 4,0777 4,0825 4,091 4,0978 4,0868 4,092

Rumunsko RON 4,5223 4,5241 4,5337 4,548 4,5782 4,5723 4,5675 4,571 4,5703 4,5648 4,574 4,5783

Švédsko SEK 8,4731 8,5326 8,609 8,6099 8,5728 8,6057 8,6117 8,6068 8,6627 8,683 8,6591 8,6274

Švajčiarsko CHF 1,2095 1,2102 1,2104 1,2123 1,2112 1,211 1,2111 1,211 1,2087 1,2093 1,2091 1,2091

Nórsko NOK 7,378 7,373 7,4115 7,4285 7,3935 7,402 7,405 7,3985 7,3825 7,4005 7,41 7,391

Chorvátsko HRK 7,4255 7,446 7,4625 7,482 7,481 7,48 7,4865 7,492 7,5225 7,5223 7,5085 7,5148

Rusko RUB 40,223 40,16 40,177 40,29 40,252 40,3506 40,274 40,09 40,1155 40,2 40,1885 40,281

Turecko TRY 2,3117 2,317 2,3127 2,3386 2,3375 2,3494 2,349 2,3375 2,3407 2,3437 2,3463 2,3585

Austrália AUD 1,2431 1,2531 1,2625 1,2673 1,2682 1,2721 1,2663 1,2574 1,2573 1,2654 1,2661 1,2693

Brazília BRL 2,6098 2,6174 2,6148 2,6179 2,6258 2,6348 2,6289 2,6199 2,6339 2,6428 2,6459 2,6534

Kanada CAD 1,2667 1,2693 1,2727 1,2783 1,275 1,2683 1,2632 1,2594 1,2645 1,2678 1,2682 1,287

Čína CNY 8,0926 8,1779 8,1707 8,209 8,2226 8,1498 8,1465 8,121 8,1086 8,1267 8,1318 8,1728

Hongkong HKD 9,985 10,0266 10,0073 10,0432 10,0805 10,0476 10,0422 9,9922 10,0148 10,0541 10,054 10,1116

Indonézia IDR 12334,98 12388,38 12374,75 12418,81 12467,96 12438,19 12445,44 12385,19 12389,32 12438,76 12455,29 12515,85

Izrael ILS 5,0357 5,021 4,9948 5,014 5,0144 5,0045 4,997 4,9775 4,9776 4,9619 4,9512 4,9636

India INR 67,487 67,747 67,443 67,002 67,422 68,184 68,2779 68,315 68,02 68,506 68,766 68,955

Južná Kórea KRW 1435,49 1438,56 1437,89 1441,73 1444,13 1442,02 1439,28 1436,57 1438,56 1441,35 1439,82 1443,9

Mexiko MXN 16,5824 16,5813 16,5952 16,5643 16,5844 16,6357 16,5661 16,5624 16,6904 16,6949 16,6288 16,6848

Malajzia MYR 3,9433 3,9462 3,9499 3,9599 3,9691 3,9813 3,9805 3,9623 3,9622 3,9658 3,9671 3,9789

Nový Zéland NZD 1,5533 1,5521 1,5709 1,5788 1,5775 1,5854 1,577 1,5732 1,5796 1,5815 1,5895 1,6023

Filipíny PHP 53,731 53,758 53,63 53,779 53,831 53,748 53,646 53,47 53,548 53,744 53,71 53,896

Singapur SGD 1,5827 1,5885 1,5896 1,591 1,5951 1,5951 1,5913 1,5833 1,5857 1,5834 1,5838 1,5928

Thajsko THB 39,648 39,63 39,564 39,617 39,721 39,785 39,701 39,582 39,671 39,74 39,782 40,012

Juhoafr. rep. ZAR 10,7321 10,8 10,8852 11,0599 11,1983 11,577 11,3321 11,1516 11,2664 11,1779 11,3632 11,368

282

INFO

BLES

KD

ÚPP

1/20

13

Štát Mena 17. 10. 18. 10. 19. 10. 22. 10. 23. 10. 24. 10. 25. 10. 26. 10. 29. 10. 30. 10. 31. 10.

USA USD 1,312 1,3118 1,3035 1,3063 1,3005 1,2942 1,2993 1,2908 1,2898 1,2962 1,2993

Japonsko JPY 103,23 104,01 103,27 104,27 103,84 103,33 104,15 103,15 102,69 103 103,78

Bulharsko BGN 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558

ČR CZK 24,794 24,756 24,823 24,899 24,908 24,973 24,901 24,9 25,021 25,022 25,064

Dánsko DKK 7,4592 7,4593 7,459 7,4588 7,4586 7,4592 7,4588 7,4592 7,4597 7,4597 7,4598

V. Británia GBP 0,8115 0,8119 0,81275 0,8145 0,81365 0,8083 0,8049 0,8012 0,80455 0,8062 0,80645

Maďarsko HUF 279 277,19 279,3 279,57 281,77 280,89 279,72 281,99 285,13 284,58 284,05

Litva LTL 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528

Lotyšsko LVL 0,6962 0,6961 0,6963 0,6964 0,6963 0,6963 0,6961 0,6962 0,6961 0,6961 0,6962

Poľsko PLN 4,1029 4,1027 4,107 4,1058 4,1342 4,1357 4,14 4,1503 4,1489 4,1305 4,139

Rumunsko RON 4,5777 4,5803 4,5833 4,577 4,5785 4,5765 4,566 4,5598 4,5486 4,5403 4,542

Švédsko SEK 8,6587 8,5843 8,5717 8,5924 8,6174 8,6558 8,6883 8,673 8,6219 8,6155 8,6

Švajčiarsko CHF 1,2106 1,2094 1,2085 1,2097 1,2098 1,21 1,2097 1,209 1,2087 1,2085 1,2076

Nórsko NOK 7,396 7,377 7,384 7,3865 7,417 7,435 7,4615 7,4675 7,452 7,438 7,3855

Chorvátsko HRK 7,5405 7,543 7,5425 7,5605 7,563 7,564 7,553 7,538 7,5375 7,5295 7,527

Rusko RUB 40,288 40,3022 40,1888 40,4252 40,615 40,625 40,585 40,615 40,5871 40,645 40,7049

Turecko TRY 2,3629 2,357 2,3445 2,3449 2,3437 2,3365 2,3369 2,3288 2,3237 2,3307 2,3312

Austrália AUD 1,269 1,2632 1,2586 1,2657 1,2662 1,2526 1,251 1,2486 1,2455 1,2489 1,2528

Brazília BRL 2,6676 2,6631 2,644 2,6498 2,6373 2,6213 2,6345 2,6148 2,6169 2,6334 2,6389

Kanada CAD 1,2915 1,2843 1,2885 1,2987 1,2961 1,2807 1,2884 1,2865 1,2895 1,2961 1,3005

Čína CNY 8,2059 8,2006 8,1514 8,1705 8,1308 8,0858 8,1102 8,0661 8,053 8,0884 8,1041

Hongkong HKD 10,1704 10,1671 10,1029 10,1242 10,0791 10,0304 10,0701 10,0041 9,9963 10,0457 10,0697

Indonézia IDR 12577,46 12599,42 12526,16 12552,67 12505,13 12437,74 12482,86 12448,82 12389,97 12463,11 12481,56

Izrael ILS 4,9809 4,99 4,9842 4,9871 4,9848 4,9917 5,0107 5,0046 5,0117 5,0459 5,0403

India INR 69,359 70,047 70,18 69,854 69,921 69,669 69,61 69,359 69,759 69,951 69,92

Južná Kórea KRW 1450,48 1448,93 1439,17 1441,87 1434,96 1428,48 1425,37 1416,9 1416,13 1414,71 1417,18

Mexiko MXN 16,8231 16,7891 16,7871 16,8251 16,8471 16,7825 16,8077 16,8304 16,829 16,9152 16,9685

Malajzia MYR 3,9769 3,9843 3,9785 3,9868 3,9754 3,9619 3,9545 3,9435 3,9487 3,956 3,9597

Nový Zéland NZD 1,6009 1,5983 1,591 1,5972 1,6002 1,5887 1,5775 1,574 1,5717 1,5765 1,581

Filipíny PHP 53,896 54,078 53,921 53,982 53,792 53,613 53,588 53,392 53,219 53,384 53,527

Singapur SGD 1,5954 1,5972 1,5914 1,5962 1,5929 1,5832 1,5845 1,5774 1,5754 1,5808 1,5853

Thajsko THB 40,187 40,207 40,044 40,156 39,99 39,758 39,876 39,679 39,636 39,78 39,876

Juhoafr. rep. ZAR 11,3669 11,3305 11,2411 11,2708 11,3724 11,3602 11,3116 11,2745 11,2009 11,1852 11,2692

(zdroj:www.nbs.sk)

283

Kurzový lístok ECB – október 2012

Vyhľadávač DÚPPročník 2012

Vysvetlivky:

Z – zákon, nariadenie, opatrenie K – komentár Č – článok V – vzor (počet)

Oblasť Názov príspevku DÚPP č. Str. Z K Č V

Cestovnénáhrady

Cestovné náhrady podnikateľa 13/2012 44 x

Cestovné náhrady zamestnancov 11-12/2012 51 x

Sumy stravného od 1. 9. 2012 14/2012 3 x

Daň z pridanejhodnoty

Dodanie tovaru do členských štátov EÚ a do tretích štátov 13/2012 113 x

Koncoročné povinnosti platiteľa DPH 2-3/2012 139 x

Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu 1/2012 301 x

Nepeňažný vklad a zákon o DPH 11-12/2012 31 x

Oprava základu DPH 11-12/2012 111 x

Osoby povinné platiť DPH v SR 6-7/2012 61 x

Posledné zmeny zákona o DPH (od 1. 1. 2012) 4-5/2012 154 x

Predaj podniku a uplatňovanie DPH 9/2012 23 x

Pripravovaná novela zákona o DPH 2012 – 2014 11-12/2012 106 x

Registrácia zdaniteľnej osoby a určenie zdaňovacieho obdobia –zmeny od 1. 10. 2012

15/2012 42 x

Uplatňovanie DPH subjektmi verejnej správy a neziskovýmiorganizáciami (1. časť)

10/2012 120 x

Uplatňovanie DPH subjektmi verejnej správy a neziskovýmiorganizáciami (2. časť)

11-12/2012 175 x

Uplatňovanie DPH v cestovných kanceláriách 11-12/2012 125 x

Daň z príjmov Aktívne a pasívne príjmy fyzických osôb od roku 2012 2-3/2012 191 x

Barterový obchod 13/2012 12 x

K odpočtu daňových strát 11-12/2012 43 x

Krádež majetku v daňových a účtovných súvislostiach 15/2012 56 x

Nepeňažný vklad a základ dane z príjmov 11-12/2012 10 x

Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2012 8/2012 119 x

Odpisovanie majetku po novelizácii ZDP 9/2012 126 x

Platenie preddavkov na daň z príjmov FO 6-7/2012 25 x

Podpora dobrovoľníctva v zákone o dani z príjmov 2-3/2012 180 x

Poistenie pohľadávky – účtovné a daňové súvislosti 13/2012 36 x

Predaj podniku v zákone o dani z príjmov 9/2012 5 x

Preddavky na daň z príjmov PO v roku 2012 6-7/2012 9 x

Príjmy z príležitostných činností FO, spôsob ich zdaneniaa platenie poistného na zdravotné poistenie z týchto príjmov

10/2012 38 x

284

VYH

ĽAD

ÁVAČ

DÚ

PP1/

2013


Daň z príjmov Stanovenie základu dane u podnikajúcej fyzickej osoby za rok 2011 4-5/2012 164 x

Stručne k novele zákona o DPH z aspektu účtovníctva a danez príjmov

15/2012 51 x

Stručne k schválenej novele zákona o dani z príjmov od 1. 1. 2013 14/2012 298 x

Vstupná cena hmotného majetku 15/2012 7 x

Vyradenie odpísaného hmotného majetku 9/2012 131 x

Zamedzenie dvojitého zdanenia, daňový bonus a poistnév zahraničí

10/2012 47 x

Zákon o liekoch z pohľadu zdanenia prijatých plnení 2-3/2012 184 x

Záväzky – niektoré (najmä) daňové aspekty záväzkov 6-7/2012 99 x

Zdaňovanie kapitálového majetku u fyzických osôb 8/2012 107 x

Zdaňovanie príjmov fyzických a právnických osôb z prenájmua z predaja nehnuteľností

1/2012 262 x

Zdaňovanie príjmov z výkonu činnosti osobného asistenta fyzickejosoby s ťažkým zdravotným postihnutím

15/2012 70 x

Exekúcie Exekúcia zrážkami zo mzdy 9/2012 172 x

Interné smernice Cestovné náhrady 11-12/2012 74 x

Tvorba a použitie sociálneho fondu 15/2012 86 x

Zásady tvorby transferových cien 14/2012 336 x

Jednoduchéúčtovníctvo

Dlhodobý nehmotný majetok v jednoduchom účtovníctve 15/2012 89 x

Kurzové rozdiely v podvojnom a jednoduchom účtovníctve 9/2012 104 x

Účtovanie platieb platobnými kartami v sústave jednoduchéhoúčtovníctva

1/2012 290 x

Účtovanie pri prechode zo sústavy JÚ do sústavy PÚ a naopak 14/2012 317 x

Účtovné doklady v jednoduchom účtovníctve 8/2012 148 x

Zmeny v postupoch účtovania v JÚ od 1. 1. 2012 6-7/2012 176 x

Zostavenie účtovnej závierky za rok 2011 v jednoduchom účtovníctve 2-3/2012 97 x

Medzinárodnézdaňovanie

Zásady tvorby transferových cien podniku 13/2012 64 x

Zdaňovanie licenčných poplatkov 13/2012 83 x

Miestne dane Daň z motorových vozidiel v roku 2011 2-3/2012 157 x

Predmet dane z MV, správa dane a oznamovacia povinnosť 8/2012 143 x

Všeobecne záväzné nariadenie k miestnym daniam a miestnemupoplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

15/2012 113 x

Mzdy Minimálna mzda od 1. januára 2012 4-5/2012 224 x

Ochrana osobných údajov v personálnej a mzdovej agende (III.) 1/2012 309 x

Použitie sociálneho fondu (daňové hľadisko) 15/2012 78 x

Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca na dani z príjmov zozávislej činnosti

14/2012 302 x

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislejčinnosti za rok 2011

6-7/2012 38 x

Úprava súm životného minima k 1. 7. 2012 – vplyv na veličinypoužívané v mzdovom účtovníctve

11-12/2012 97 x

Obchodné právo Zmluva o predaji podniku z právneho hľadiska 9/2012 28 x

Podnikanie Podnikanie cestovných kancelárií a cestovných agentúr 11-12/2012 142 x

285

Vyhľadávač DÚPP – ročník 2012


Podvojnéúčtovníctvo

Individuálna účtovná závierka zostavená k 31. decembru 2011 2-3/2012 11 x

Kurzové rozdiely v podvojnom a jednoduchom účtovníctve 9/2012 104 x

Zlúčenie, splynutie, rozdelenie spoločností z pohľadu účtovníctva 10/2012 5 x

Zmeny v PÚ podnikateľov v roku 2012 6-7/2012 165 x

Zostavovanie účtovnej závierky podnikateľov – zmenyv poznámkach (pracovná pomôcka)

6-7/2012 112 x

Poisteniea odvody

Platenie poistného zárobkovo činnými osobami do 1. januára 2012 4-5/2012 232 x

Podrobne o ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2011 10/2012 142 x

Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie za rok 2011 6-7/2012 196 x

Pracovné právo Delené pracovné miesto, zákaz konkurencie, felxikonto 8/2012 159 x

Možnosti doručovania kópií rozhodnutí zamestnávateľa (úkonovzamestnávateľa) svojim zamestnancom

13/2012 145 x

Prekážky v práci 13/2012 148 x

Zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa 10/2012 165 x

Právne predpisy Metodické usmernenie MF SR č. MF/8690/2012-73 k oslobodeniuod dane z pridanej hodnoty pri poskytnutí služby spočívajúcejv obhospodarovaní portfólií cenných papierov

8/2012 106 x

Oznámenie MF SR č. MF/28672/2011-72 – výpočet1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2012

2-3/2012 195 x

Oznámenie MF SR o zvýšení sumy daňového bonusuv nadväznosti na opatrenie MPSVaR SR č. 181/2012 Z. z.o úprave súm životného minima povinnými osobami

13/2012 35 x

Služby zdravotnej starostlivosti – metodický pokyn FR SR k § 29zákona o DPH

9/2012 144 x

Úplné znenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty(1. 10. 2012 a 1. 1. 2013)

14/2012 11 x x

Úplné znenie zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní ERP 8/2012 13 x x

Úplné znenie zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve(k 1. 1. 2012 a 1. 1. 2013)

9/2012 46 x x

Úplné znenie zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňovýporiadok)

1/2012 7 x x

Úplné znenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (k 1. 1. 2012) 4-5/2012 8 x x

Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 8/2012 60 x x

Správa daní Daňová kontrola a sankcie z nej vyplývajúce 10/2012 77 x

Elektronické doručovanie podaní 4-5/2012 180 x

Odklad podania daňového priznania, opravné a dodatočné daňovépriznanie

8/2012 135 x

Vecná a miestna príslušnosť správcu dane, delegovanie 13/2013 60 x

Účtovníctvo VSa NO

Náklady v neziskových organizáciách (1. časť) 11-12/2012 165 x

Náklady v neziskových organizáciách (2. časť) 13/2012 134 x

Príjmy (výnosy) v neziskových organizáciách 10/2012 111 x

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcichv podvojnom účtovníctve za rok 2011

4-5/2012 186 x

Účtovníctvo VSa NO

Účtovníctvo neziskových účtovných jednotiek – zmeny pre rok 2012 9/2012 162 x

Vznik a registrácia neziskových organizácií 1/2012 326 x

286


Z webovýchstránok FR SR,MF SR a SP

Daň z emisných kvót – metodický pokyn FR SR k uplatňovaniu§ 51b zákona č. 595/2003 Z. z.

10/2012 94 x

Druhý dôchodkový pilier v Sociálnej poisťovni – vstup a výstuppoistenca

14/2012 8 x

Dôležité zmeny v platení daní 2-3/2012 6 x

Elektronické podávanie daňových priznaní v roku 2012 2-3/2012 7 x

Informácia k novele zákona o DPH od 1. 12. 2011 2-3/2012 8 x

Informácia FR SR k podávaniu žiadostí o vrátenie danezahraničnou osobou z iného ČŠ za to isté obdobie vrátenia dane

14/2012 7 x

Informácia FR SR k zákonu o osobitnom odvode z podnikaniav regulovaných odvetviach

14/2012 5 x

Informácia FR SR k zverejneniu zoznamu osôb, u ktorých nastalidôvody na zrušenie registrácie v zmysle zákona o DPH

15/2012 5 x

Informácia FR SR o zrušení účtov štátnych príjmov zriadenýchpred 1. 1. 2012

15/2012 4 x

Informácia k uplatneniu DPH pri dodaní fotovoltaickej elektrárnezahraničným dodávateľom

2-3/2012 9 x

Metodický pokyn FR SR k postupu v prípade úmrtia fyzickejosoby, platiteľa dane, v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o DPHv znení zákona č. 246/2012 Z. z.

15/2012 34 x

Minimálne a maximálne vymeriavacie základy a preddavkyna zdravotné poistenie v roku 2013

10/2012 3 x

Oznámenie o zdaňovaní úrokov, výhier a iných výnosov plynúcichz vkladov FO za zdaňovacie obdobie 2011

6-7/2012 7 x

Oznamovacia povinnosť FO a PO o uskutočnení úhrad v hotovosti 6-7/2012 8 x

Povinná identifikácia platieb od 1. marca 2012 8/2012 11 x

Povinnosti SZČO voči Sociálnej poisťovni od 1. júla 2012 11-12/2012 7 x

Upozornenie pre zahraničné osoby registrované pre DPH v SRpodľa § 5 zákona o DPH

15/2012 5 x

Usmernenie FR SR k posúdeniu dodania služby, ktorou jeposkytnutie zamestnancov v súvislosti s rozsudkom ESDC-218/10

13/2012 5 x

Užívanie motorového vozidla aj na súkromný účel a správneuplatňovanie zákona o DPH

8/2012 6 x

Vymeriavacie základy na platenie poistného na sociálne poistenieod 1. 1. 2012

2-3/2012 5 x

Základné číselné údaje súvisiace s podaním DP k dani z príjmovFO za rok 2011

6-7/2012 5 x

Zmena pre zamestnávateľov a SZČO od 1. marca 2012 8/2012 10 x

Zmena vo vyjadrovaní skutočného obsahu alkoholu v pive na účelyvýpočtu SD z alkoholického nápoja, ktorým je pivo, podľa zákonač. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

8/2012 10 x

Zmeny podľa novely zákona o sociálnom poistení k 1. 9. 2012 14/2012 7 x

287

Vyhľadávač DÚPP – ročník 2012


Novela zákona o DPH od 1. 10. 2012 a 1. 1. 2013 a riešenie problémov v oblasti služieb

Ing. Vladimír Ozimý 4. 12. 2012 Bratislava

Novela Zákonníka práce

doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc.11. 1. 2013 Žilina


Účtovná závierka za rok 2012

Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD.5. 12. 2012 Žilina


Koniec a začiatok roka v mzdovej učtárni a zmeny od 1. 1. 2013

Júlia Pšenková

11. 12. 2012 Žilina

14. 12. 2012 Košice


Daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2012 a zmeny v roku 2013

Ing. Viera Mezeiová


30. 1. 2013 Žilina

31. 1. 2013 Košice

Daňové priznanie PO za rok 2012

Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD. 16. 1. 2013 Bratislava

viac na www.pp.sktel. číslo: + 421 41 70 53 222 alebo e-mail: [email protected]

288

© Časopismesačník „DAŇOVÝ A ÚČTOVNÝ PORADCAPODNIKATEĽA“vydávaný v jazyku slovenskom

Vydavateľ a redakcia:

Poradca podnikateľa, spol. s r. o.Martina Rázusa 23A010 01 Žilina

IČO: 31 592 503tel.: 041/7053 210, fax: 041/7053 214www.pp.sk

Šéfredaktorka:Ing. Dana Jánošováe-mail: [email protected].: 041/7053 253, fax: 041/7053 250

Grafická úprava:Miriam Škulcová

Tlač:Tlačiareň P+MBudovateľská 1672/16, 038 53 Turany

Spolupracovníci redakcie:Ing. Marián Drozd, Ing. Eva Gášpárová,Ing. Jarmila Strählová

Inzercia:Rázusova 23A, 010 01 Žilinatel.: 041/7053 251, 0918 635 305

fax: 041/7053 214e-mail: [email protected]

Časopis si môžete objednaťpísomne na adrese vydavateľstvaalebo telefonicky:tel.: 041/7053 222, fax: 041/7053 343e-shop: www.pp.skPredplatné na ročník 2013 s 10 % zľavoudo 31. 12. 2012 je vo výške 86,51 € s DPH.

Služby zákazníkom:tel.: 041/7053 600, fax: 041/7053 343e-mail: [email protected]

Telefonické poradenstvo:prac. dni, z oblasti Dane a účtovníctvo:9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod.tel.: 0900 211 535pracovné dni, z oblasti Mzdy, personalistikaa pracovné právo:9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod.tel.: 0900 211 636Cena hovoru je 0,60 € za 1 minútu.Cena hovoru je uvedená s DPH.

Písomné poradenstvo:Poradca podnikateľa, spol. s r. o.Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina

fax: 041/7053 434e-mail: [email protected]

Bankové spojenie:ČSOB, a. s., Žilinač. ú. 184196713/7500

Maloobchodné predajne:Tomášikova 20, 832 05 Bratislavatel.: 02/4342 6815e-mail: [email protected]

Tematínska 10, 851 05 Bratislavatel.: 02/6820 3655e-mail: [email protected]

Fučíkova 269, 925 21 Sládkovičovotel.: 031/78 99 929

Kováčska 26, 040 75 Košicetel.: 055/6220 478email: [email protected]

Sadzba dodaná do tlače: 19. 11. 2012

Povolenie na podávanie periodických listovýchzásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vovnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006

Evidenčné číslo:EV 3315/09 ISSN 1335-0897

www.dupp.sk

Viac vedieť. Viac zažiť.

Vaše skúsenosti z podnikania nás inšpirujú. Myslite dopredu a využite poistenie podnika-teľov, ktoré spoľahlivo ochráni vaše podnikanie v akejkoľvek oblasti. Príďte sa presvedčiť o jeho výhodách na naše pre-dajné miesta, alebo navštívte www.allianzsp.sk.

Poistenie podnikateľov

Documents

Daňový a účtovný poradca podnikateľa