Čo všetko viem o médiách

Čo všetko viem o médiách

Miroslava Langerová Strana 1


/pre žiakov 5 – 9. ročníka ZŠ/

Miroslava Langerová





Mgr. Miroslava Langerová, PhD.


/pre žiakov 5 – 9. ročníka ZŠ/

Editori: Mgr. Martina Dávidová

Ing. Daniel Lajčin, PhD.

Publikácia je financovaná z prostriedkov programu

Školy pre budúcnosť 2013/2014, ktorý prevádzkuje

Nadácia Orange.

Košice 2014



Autor: Mgr. Miroslava Langerová, PhD.

Editori: Mgr. Martina Dávidová

Ing. Daniel Lajčin, PhD.

Prvé vydanie. Košice 2014

Vydávajú:

Žabky

Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad

Váhom

ISBN 978-80-89400-96-6

EAN 9788089400966



Za vydanie tejto publikácie pre žiakov vďačíme

Nadácii Orange a taktiež Dubnickému

technologickému inštitútu. Nadácia Orange

finančne podporila vznik publikácie a Dubnický

technologický inštitút prispel po odbornej

stránke ku kvalite publikácie.





V edícii Mediálna výchova hrou vyšli v roku

2014 aj:

- Mediálna výchova hrou pre učiteľov

- Mediálna výchova hrou pre rodičov

Obe publikácie spolu s publikáciou, ktorá sa

Vám práve dostala do rúk, je možné si objednať

na maily: [email protected]





Obsah

Pár slov na úvod...............................................................9

1. Hlavné postavy...................................................11

2. Prihlásenie sa do paralelného chatu...................13

3. Zoznamovanie...................................................14

4. Rozhovor o televízii...........................................16

5. Natáčanie filmov................................................19

6. Ako trávime voľný čas.......................................23

7. Veríme tomu, čo vidíme v telke?.......................26

8. Internet alebo kniţnica?......................................41

Záver...............................................................................49

Literatúra........................................................................53



Pár slov na úvod...

Koľko dní v týţdni sa nájde takých, kedy nie si

vôbec pri počítači? A koľko dní v týţdni sa nájde takých,

kedy nie si vôbec pri televízii? A nájde sa deň, kedy by si

vôbec nemal pri sebe mobilný telefón?

Keď boli tvoji rodičia ešte deti, počítače neboli

v kaţdej rodine, mobil nemal nikto alebo iba jeden člen

rodiny a v televízii bolo na výber iba pár programov...

Vieš si to predstaviť? O tom, ţe by si mohli tvoji rodičia

ako deti smskovať, či chatovať na internete, ani netušili.

Táto kniţka, ktorú si práve začal čítať, má byť niečo

ako chatovačka medzi viacerými generáciami. Aţ na to,

ţe pri tejto chatovačke netreba zapnúť mobil, či počítač,

stačí pretočiť pár strán a skúsiť paralelný svet, vrátiť sa

do minulosti, predstaviť si budúcnosť alebo sa

zorientovať v prítomnosti. Tvojou úlohou bude podľa

strana 9



zadaní dopĺňať to, čo si myslíš, ţe mohla byť pravda či

uţ v minulosti, alebo by sa mohlo udiať do budúcnosti.

Taktieţ bude na Tebe, nakoľko svojim virtuálnym

priateľom z paralelných svetov prezradíš, ako sme na tom

s technikou a jej pouţívaním teraz. Je len na tebe, ako si

vašu chatovačku dotvoríš a ktorá doba sa ti zapáči

najviac.

strana 10



1. Hlavné postavy

Lucia

Teenagerka z roka 1995 – neexistovala v televízii ešte

Markíza, ani Doma, ani Joj, ani Joj plus, ani TA3, ani

väčšina českých programov. Mobilné telefóny ešte na

Slovensku nemal takmer nikto a ak, tak iba veľké

a veľmi ťaţké. Väčšina ľudí začala mobilné telefóny

vyuţívať aţ okolo rok 2000. Čo sa týka internetu, v tom

čase sa začal zavádzať na väčšine pracovísk a preto aj

Lucia občas prišla k rodičom do práce a zapla si tam

počítač a skúsila si vyhľadať webovú stránku svojej

obľúbenej hudobnej skupiny. Často sa však stránka

načítavala tak dlho, ţe sa k ţiadnej informácií Lucia ani

nedostala. Sociálne siete, Facebook, Azet, zoznámky ešte

neboli u nás známe. O firme Google ešte Lucia ani

nepočula.

strana 11 strana 10



Ty

Teenager ţijúci teraz. Jeho postava si ty, pouţíva počítač

ako ty. Je prihlásený na sociálnych sieťach ako ty. Má

telefón ako ty. Vysedáva pri televízii presne tak často ako

ty.

Zoran

Chlapec, ktorý bude teenagerom o pätnásť rokov. Kým ty

si teraz chatuješ, on ešte nosí plienky, ale vďaka nášmu

medzičasovému paralelnému chatu si on s tebou píše

z roku 2029. Čo sa dovtedy zmení? Aké televízie budeme

mať? Budeme ešte pouţívať počítače? Nebudú uţ aj

tablety iba zastaranou vykopávkou, ktorú uţ Zoran

nepozná?

strana 12



2. Prihlásenie sa do paralelného chatu..

Práve sa prihlasuješ do chatu, v ktorom sa

v uzavretej skupine stretávaš s Luciou z roku 1995

a Zoranom z roku 2029.

Na akej stránke tento chat prebieha, alebo cez aký

program? Čo najčastejšie pouţívaš?..................................

......................................................................................

Napíš pár informácii o tom, čo vieš o tomto chate,

ktorý je tvoj obľúbený /máš na ňom svoj profil? Sú

informácie, ktoré tam o sebe zadávaš verejné? Čo o tebe

vedia ostatní, ktorí si ťa tam môţu vyhľadať?

............................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

strana 13 strana 12



3. Zoznamovanie

Lucia: Ahoj, ja som Lucia, netuším, ako som sa sem

dostala, ešte internet veľmi nepoznám. Len mi tu

vyskočilo nejaké okno a vidím, ţe si máme písať.

Zoran: Čau, ja som Zoran, veľmi ti nepomôţem, tieto

staré aplikácie poznám iba z hodín dejepisu. Kde to

vlastne sme?

Ty: Čaute, tak ja som na svojom obľúbenom chate, takţe

pre mňa je všetko okey. Čo pouţívate vy, keď toto je

vám neznáme?

Lucia: Ja si s ľuďmi buď telefonujem, doma si natiahnem

kabel od telefónu do svojej izby a večer sa tam zavriem

a môţem kecať s kámoškou. A s tými, s ktorými si

nevolám, tak si píšem listy. Mám tak kámošov

z viacerých miest aj krajín.

strana 14



Ty a Zoran: Píšeš si listy?

Lucia: Nevidím na tom nič netradičné, robia to tak všetci.

Ty: Tak ja za seba môţem povedať, ţe ja dostávam listy

domov do schránky .......................... /doplň ako často/

Zoran:.................................................................................

.........../skús sa zamyslieť na tým, či Zoran v roku 2029

dostáva listy tak často ako ty, alebo menej, alebo by sa

naozaj mohlo stať, ţe by uţ vôbec nemuseli mať doma

schránky a doplň jeho odpoveď/

Zoznámenie prebehlo hladko, zistili ste, ţe ste

z rôznych rokov a opäť sa na chate máte stretnúť o pár

dní. Do toho času skús zistiť, aké seriály chodili v telke

v roku 1995, ktoré by mohli zaujímať Luciu, alebo ktoré

by zaujímali teba, ak by si ţil v jej roku a mal pätnásť

rokov.

strana 15 strana 14



4. Rozhovor o televízii

Lucia: Čaute, idem neskoro, ale som sa zabudla pri

mojom obľúbenom seriály .......................... /ak vieš,

aký sa v tom čase vysielal, skús doplniť jej odpoveď/

Ty: Tak to by sa mi nemohlo stať. Všetko, čo chcem, si

pozriem na nete, alebo si pustím v telke z archívu. /ktorú

z týchto moţností vyuţívaš viac? Alebo pouţívaš aj iné

moţnosti? Alebo pozeráš v televízii všetko v tom čase,

keď sa to aj naozaj

vysiela?/..............................................................................

............................................................................................

............................................................................................

Zoran:.................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

strana 16



....................................................................../skús povoliť

uzdu fantázie a doplň, ako asi pozerá Zoran svoje

obľúbené seriály v roku 2029. Aké moţnosti by mohla

mať televízia? Čo by si privítal ty, ak by si ţil v takom

roku?/

Lucia: A ako to máte s filmami? My si ich poţičiavame

na VHS kazetách vo videopoţičovniach. Ja som

zaregistrovaná ako členka v troch, takţe si môţem

vyberať /vieš čo sú to VHS kazety? Máte ich ešte

doma?/

Ty:.......................................................................................

............................................................................................

............................/tvojou úlohou je opísať Lucii, ako

najčastejšie pozeráš filmy - v televízii, alebo kúpené na

DVDčku, alebo stiahnuté z internetu, či nejak inak?/

Zoran: VHS a DVD? Tak u nás je všetko online.

............................................................................................

............................................................................................

strana 17 strana 16



............................................./skús sa zamyslieť akú

televíznu techniku budeme mať v rok 2029. Budeme mať

podľa teba ešte televízne stanice?/

Skús sa o televízii porozprávať aj doma s rodičmi,

alebo s učiteľmi v škole. Koľko televíznych kanálov si

pamätajú? Kde všade mali televíziu? Jednu doma, alebo

aj niekde na chalupe? Bol všade dostatočný signál? Ako

sa im páčili programy, ktoré televízia vysielala? Okrem

toho sa zamysli nad tým, ako je to v súčasnosti.

Vyhovuje ti, koľko televíznych programov máte doma?

Majú tvoji priatelia väčší výber programov?

strana 18



5. Natáčanie filmov

Natáčaš si niekedy krátke videá na telefón? Ak áno,

tak ich potom aj ukladáš do počítača a niečo s nimi ešte

robíš? Zostrihávaš ich nejako? Nedávajú vám v škole za

domáce úlohy niečo natočiť alebo zostrihať? Ak máte

zadanú nejakú seminárnu prácu, ocenili by vaši učitelia,

keby si ju odovzdal vo forme videa alebo krátkeho filmu?

Predstav si rozhovor so svojimi paralelnými priateľmi

o tejto moţnosti:

Zoran: Čaute, dnes sa nezdrţím dlho, lebo mi treba

ešte natočiť dvadsať minútový dokument o našom

sídlisku na geografiu do školy.

Lucia: A vy máte doma kameru? My síce jednu

máme, ale je veľmi veľká a ťaţká a naši tvrdia, ţe s ňou

neviem narábať a nikdy by mi ju na školské veci

strana 19



nepoţičali. V podstate ju pouţívame iba čisto na nejaké

domáce videá, aby sme mali pamiatku do budúcnosti.

Ty:.................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

................................................................................/napíš,

ako je to u vás v škole. Či niekedy niečo také robíte a ak

by ste niečo také mali robiť, či by si mal kameru, alebo

by si si natáčal na telefón, alebo ako by si inak riešil

podobné zadanie domácej úlohy/

Zoran: My mávame takéto úlohy často. Uţ viem

strihať v rôznych programoch a dokonca aj v telefóne

mám aplikáciu, ktorá mi jednoducho vystrihne tie pasáţe

videá, ktoré sú nepouţiteľné.

Lucia: A ako to do školy odnesieš a ako to ukazuješ

ostatným? Nechápem, veď keď je to na kazete z kamery,

tak to sa nedá dať do počítača. A to, čo hovoríš

o telefóne, si neviem ani predstaviť. My máme doma

strana 20



taký tlačítkový, ktorý si s káblom viem preniesť do izby,

keď mám nejaký súkromný rozhovor. Nechápem, ako by

sa na to dala nainštalovať kamera a hlavne, aj tak by som

veľa nenatočila, keď to má kábel tak najviac tri metre. To

jedine, ţe by som robila dokument z nášho bytu

Ty:.................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

......................................./snaţ sa Lucke vysvetliť, ţe do

počítača nejdú kazety a ako sa video dá preniesť

z počítača do školy. Okrem toho, vysvetli jej, čo je to

mobilný telefón a ako sa dá naňho natáčať a ţe ide

o telefón, ktorý sa nepouţíva s káblom/

Skús v škole navrhnúť, aby ste mali na prírodopis,

alebo biológiu, natočiť krátke dokumenty o nejakých

rastlinách, alebo o nejakom hmyze. Nemusí to byť

strana 21



individuálna práca, mohli by ste to robiť vo dvojiciach, či

dokonca trojiciach. Poprípade, ak si tvorivý typ, môţeš

tvorbu videá navrhnúť aj na predmet ako je literatúra –

vybrať si reţiséra spomedzi vás, spoluţiakov a natočiť

inscenáciu nejakého diela, ktoré preberáte, alebo ktoré

máte ako povinné čítanie.

strana 22



6. Ako trávime voľný čas

Lucia: Tak ako chlapci? Ešte natáčate? Dávno som si

s vami nepísala. Mala som toho teraz dosť veľa, lebo

z tanečnej sme nacvičovali viac ako inokedy, máme totiţ

teraz dosť veľa vystúpení. Vy chodíte na nejaké krúţky?

Zoran: Čo je to za otázka, či chodíme, veď kaţdý niekam

musí chodiť, nie?

Lucia: Tak u nás väčšina detí príde domov zo školy a uţ

iba sú na ihriskách, alebo pri telke, alebo pomáhajú

rodičom, či sa učia na ďalší deň do školy. Ale naši chceli,

aby som tancovala, tak chodím na tanečnú od piatich

rokov.

Zoran: Tak u nás je trochu iný systém. Učíme sa od rána

do obeda, a potom máme v škole ešte povinne voliteľné

voľnočasové aktivity, do takej piatej, samozrejme,

medzitým obed a hodina v kniţnici, kde si riešime veci

strana 23



na ďalší deň do školy. Takţe späť k veci, ja chodím na

futbal a plus hrám v školskej kapele.

Ty:.......................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

............................................................................../opíš,

ako funguje školstvo u nás – máte na škole krúţky?

Vyuţívate ich? Chodíš ty na nejaký šport alebo iný

krúţok? A ako je to s tvojimi spoluţiakmi, väčšina

niekam chodí, alebo sedia doma pri počítači a televízii?

Lucia: To máte super, mňa musia rodičia nosiť na druhý

koniec mesta, aby som stíhala po škole tréningy. Keby

sme mali v škole krúţky, ešte by som sa určite prihlásila

na niečo iné, napríklad výtvarnú.

Ty:.......................................................................................

............................................................................................

.................................................................................../aký

strana 24



máš na to názor? Mali by byť voľnočasové aktivity

v školách, alebo v jednotlivých športových a umeleckých

kluboch? Môţu byť na kaţdej škole rovnako kvalitné

krúţky? Je nejaký krúţok, na ktorý by si rád chodil, ale

sa to v tvojej blízkosti nedá?

Myslíš si, ţe ak by si nemal krúţky, bol by si viac času

na internete?

strana 25 strana 24



7. Veríme tomu, čo vidíme v telke?

Keď pozeráš televízne programy, veríš im? Skús si

urobiť nasledujúci test a odpovedať na otázky, pričom si

počítaj, koľkokrát si odpovedal „áno“.

1. Stane sa ti pri filme, alebo seriály, ţe preţívaš dej

akoby bol skutočný a napríklad sa rozplačeš,

alebo sa bojíš, vydesíš a podobne?

2. Myslíš si, ţe veci, ktoré sú v reklamách, sú lepšie,

ako veci, ktoré v reklamách nie sú?

3. Kupuješ si reklamné produkty?

4. Veríš tomu, čo počuješ o známych osobnostiach

a ich škandáloch, ţivotoch a podobne?

strana 26



5. Myslíš si, ţe na Slovensku paparazzi1 čakajú

a fotia naše osobnosti pri chúlostivých chvíľach?

6. Povaţuješ niektorú televíznu stanicu za

hodnovernejšiu2 ako inú televíznu stanicu?

7. Sleduješ relácie ako Smotánka, Topstar a veríš

podobným reláciám?

8. Myslíš si, ţe tak ako vyzerá Slovensko napríklad

v Krimi novinách, tak vyzerá aj naozaj?

9. Myslíš, ţe večerné spravodajstvá dávajú

príspevky z nášho reálneho ţivota a takto vyzerá

náš ţivot?

1 Fotografi a novinári pre bulvárne noviny alebo bulvárne relácie v televízii, ktorí vyhľadávajú škandály

2 Znamená to, či si myslíš, že existuje aj taká televízna stanica, na ktorej sú určite pravdivejšie informácie ako na inej televíznej stanici a to aj v prípade, že by mali príspevok obe na rovnakú tému

strana 27



10. Myslíš, ţe naozaj by sa dalo ţiť tak, ako ţijú

Priatelia?

11. Myslíš, ţe niektorá rodina môţe fungovať tak,

ako napríklad v sitkome Krok za krokom?

12. Myslíš, ţe na internete sú rovnako pravdivé

informácie na všetkých webových stránkach?

Ak si na 10 aţ 12 otázok odpovedal áno, tak médiá

povaţuješ za obraz reality. Je potrebné, aby si začal brať

médiá viac s rezervou. Veď nakoniec, koľko havárií si

v ţivote videl naozaj, alebo koľko ľudí po sebe strieľalo?

Do médií sa dostáva iba upravená realita a nám sa ţivot

zdá hrozivejší, keď tomu všetkému veríme. Na

nasledujúcich stranách budú odpovede na rovnakých

dvanásť otázok, pričom budú aj vysvetlené, tak si ich

prečítaj a napíš svoj názor

Ak si na 6 aţ 9 otázok odpovedal áno, je zrejmé, ţe

médiá majú na teba určitý vplyv. Stačí si uvedomiť, ţe

médiá sú iba spoločnosti, ktoré chcú zarobiť čo najviac strana 28



financií a preto vysielajú veci, ktoré vedia, ţe nás najviac

zaujmú, nie tie, ktoré sú obrazom reality, ktorá je okolo

nás. Tá je totiţ často omnoho jednoduchšia a nudnejšia

a jednotlivé relácie by tak neboli také zaujímavé.

Ak si na 0 aţ 5 otázok odpovedal áno, znamená to, ţe

médiá berieš s dostatočnou rezervou a neprikladáš ich

obsahu vysokú váhu. To je dobré, len tak ďalej

Vysvetlenie jednotlivých otázok a ich odpovedí, alebo

pohľad na to, ako fungujú médiá

1. Stane sa ti pri filme, alebo seriály, ţe preţívaš dej

akoby bol skutočný a napríklad sa rozplačeš,

alebo sa bojíš, vydesíš a podobne?

Všetky seriály a filmy sú iba fikciou, ktorá sa nikdy

nestala a pravdepodobne ani nikdy nestane. Všetky

streľby, vraždy, ale aj vášnivé vzťahy a lásky, sú iba

vymyslené. Pri seriáloch a filmoch by sme si mali všímať

strana 29



to, ako je film spracovaný, ako reálne sú niektoré

nebezpečné scény sfilmované a podobne. V každom

prípade, netreba si myslieť, že život z filmového plátna je

možné preniesť do života reálneho. To platí aj pri

krviprelievaní, čo znamená, že by sme si nemali myslieť,

že agresivita, ktorá je vo väčšine filmov a seriáloch, je

normálna pre náš život. Platí to taktiež aj pre lásky

a vzťahy z romantických seriálov a filmov, ktoré tiež

v reálnom živote nefungujú. Vzťahy sú o komplikáciách,

o kompromisoch, nie o tom, že je všetko ružové ako na

filmovom plátne.

2. Myslíš si, ţe veci, ktoré sú v reklamách, sú lepšie,

ako veci, ktoré v reklamách nie sú?

Vecí, ktoré sú v reklamách, sú predovšetkým väčšinou

o niečo drahšie ako tie, ktoré v reklamách nie sú.

Netreba si však myslieť, že je to vďaka tomu, že sú

kvalitnejšie. Cena je pri týchto výrobkoch vyššia práve

preto, aby sa dala zo zisku z ich predaja kúpiť reklama.

strana 30



Ak ťa teda niečo v reklame osloví, v obchode si môžeš

v pohode vybrať výrobok, ktorý je lacnejší alebo ktorý sa

ti páči viac, reklama ani trochu nedáva záruku, že by

produkt v nej bol najlepší. Dáva len záruku, že výrobca,

ktorý výrobok vyrobil, mal financie na to, aby si reklamu

zaplatil.

3. Kupuješ si reklamné produkty?

Ako sme napísali pri predchádzajúcej otázke, kupovať by

sme si mali v obchodoch to, čo nás zaujme a čo chceme

preto, že sa nám to páči. Nemali by sme si veci kupovať

len preto, že sú z reklamy.

4. Veríš tomu, čo počuješ o známych osobnostiach

a ich škandáloch, ţivotoch a podobne?

Všetky celebrity žijú z toho, že sa o nich často hovorí. Ak

by sa o nich nehovorilo, veľmi rýchlo sa na nich zabudne

a tým pádom nebudú nikde pozývaní, či obsadzovaní do

filmov, na koncerty a tak podobne. A tým pádom by ich

kariéra skončila. A to väčšina z nich nechce dopustiť. strana 31 strana 30



Tým pádom občas sami vymyslia niečo, čím by na seba

upriamili pozornosť médií, aby sa o nich trochu písalo.

Netvrdíme, že je to tak stále. Veď samozrejme, že občas

sa niekomu známemu môže naozaj aj bez prípravy stať

niečo, čo chcú novinári napísať. Niekedy sa však stáva,

že si samotné celebrity vymyslia nejakú „pikošku“

a pozvú si médiá, aby sa o nich viac písalo. Média

v takom prípade väčšinou neodmietajú pozvanie, pretože

je to pre nich ľahko získaný príspevok.

5. Myslíš si, ţe na Slovensku paparazzi3 čakajú

a fotia naše osobnosti pri chúlostivých chvíľach?

Tak, ako sme napísali pri predchádzajúcej otázke, u nás

často novinári a fotografi nemusia čakať niekde na ulici,

či náhodou neprejde okolo nejaká celebrita. Väčšinou

cielene vedia, kam idú a kde celebrity nájdu, pretože tie

ich sami pozívajú, aby sa o nich viac v médiách písalo

3 Fotografi a novinári pre bulvárne noviny alebo bulvárne relácie v televízii, ktorí vyhľadávajú škandály

strana 32



a aby teda tieto celebrity boli „v kurze“ a nezabúdalo sa

na nich.

6. Povaţuješ niektorú televíznu stanicu za

hodnovernejšiu ako inú televíznu stanicu?

Na Slovensku sú televízie rozdelené na dva typy:

verejnoprávne a súkromné. Verejnoprávna televízia je

RTVS, tá svoje relácie vysiela najmä na základe financií,

ktoré získava z poplatkov od nás. Tým pádom nie je táto

televízia závislá na financiách z reklamy. Ostatné

televízie, ako je Markíza, JOJ, TA3, sú súkromné

televízie, ktoré potrebujú zisk z reklamy. Znamená to, že

súkromné televízie potrebujú, aby ich sledovalo čo

najviac ľudí. Vtedy môžu povedať, že ich relácie sú

najviac sledované a teda že sa medzi týmito reláciami

oplatí kúpiť si reklamu na svoje výrobky, pretože túto

reláciu uvidí veľa divákov. Tým pádom súkromné

televízie musia do svojho vysielania zaraďovať všetko to,

čo priťahuje divákov. Verejnoprávna televízia, ktorá

strana 33



nutne nepotrebuje reklamu, zaraďuje do vysielania to, čo

považuje za správne. Našou úlohou je, aby sme si občas

pozreli každú televíznu stanicu a aké relácie ponúka

a rozhodli sa, čo je podľa nás správne a pravdivé a čo

nie.

7. Sleduješ relácie ako Smotánka, Topstar a veríš

podobným reláciám?

Smotánka má slogan: „Kto sa neobjavuje v Smotánke,

akoby v slovenskom šovbiznise ani neexistoval“.

Poznáme mnoho osobností, ktoré sa v Smotánke nikdy

neobjavili a za osobnosti ich považujeme. A samozrejme,

platí to aj opačne, v Smotánke sa často opakujú tie isté

osobnosti, o ktorých však okrem tejto relácií nie je nikde

počuť, nič už nejaký čas nerobia, neprodukujú hudbu,

nehrajú vo filmoch. Zamýšľate sa nad tým niekedy? Za

„smotánku“ by sme mali považovať ľudí, ktorí sú

celebritami pre nás preto, že sa nám páči ich tvorba. Nie

preto, že každý víkend sa prídu s novou kabelkou ukázať

strana 34



na nejakú párty, kde sú aj kamery Smotánky, či

podobných relácií. Opäť je iba na nás, aby sme vedeli

vyberať, ktorý príspevok v podobných reláciách stojí za

to si ho pozrieť a ktorý slúži len ako propagácia nejakej

osobnosti.

8. Myslíte si, ţe tak ako vyzerá Slovensko napríklad

v Krimi novinách, tak vyzerá aj naozaj?

Spravodajské relácie na Slovensku vo väčšine prípadov

nie sú o tom, ako reálne vyzerá život na Slovensku, lebo

povedzme si pravdu, ak by mali ukazovať, ako vyzerá

klasický deň, tak by boli dosť nudné. A preto sa do nich

vyberá len to najzaujímavejšie. A čo je zaujímavé?

Väčšinou samé tragédie a nešťastia. Tým pádom sa často

stáva, že televízne noviny sú plné negatívnych správ a my

im začíname veriť a často sa začíname báť, že sa aj nám

môže niečo stať. Je dôležité pri spravodajských reláciách

myslieť na to, že my v našej blízkosti nepoznáme nikoho,

kto by prežíval taký život ako v správach. A tým pádom,

strana 35



že nám neukazujú pravú tvár života, ale iba to, čo je

atraktívne a teda aj skreslené. Z toho dôvodu vznikli aj

Krimi noviny, pretože médiá majú dojem, že ľudia chcú

vidieť nešťastie. Zmeniť sa to môže jedine tak, že takéto

relácie nebudeme pozerať. Keď im klesne sledovanosť

a oni nebudú vedieť predať reklamu, budú hľadať iné

spôsoby ako nás prilákať, možno niečím pozitívnejším.

9. Myslíš, ţe večerné spravodajstvá dávajú

príspevky z nášho reálneho ţivota a takto vyzerá

náš ţivot?

V predchádzajúcej otázke sme uviedli, aký proces funguje

pri vyberaní príspevkov do spravodajstva. V podstate by

ste si také niečo vedeli aj nasimulovať napríklad v škole.

Každá spravodajská relácia tvrdí, že prijímajú podnety

a námety na príspevky aj od nás, divákov. Skúste do

televízie napísať, kedy by prišli skôr - natočiť nejaký váš

školský športový zápas alebo natočiť reportáž o tom, že

nejaký žiak spadol v škole zo zábradlia. Na základe toho

strana 36



je potrebné sa pozerať na to, aká realita je v médiách.

Iba tá, ktorú si samé média tvoria, nie tá, ktorú tvorí sám

život.

10. Myslíš, ţe naozaj by sa dalo ţiť tak, ako ţijú

Priatelia?

Skúste sa s rodičmi alebo priateľmi, alebo učiteľmi

v škole porozprávať o tom, či je reálne, aby šestica

priateľov žila desať rokov tak, že sú každý deň spolu, ich

vzťahy nijak nevplývajú na ich priateľstvá a najmä, aby

po práci na seba mali toľko času, že môžu každý deň

sedieť buď na káve alebo v byte u niektorého z nich.

V reálnom živote ľudia po práci potrebujú občas nejak

aktívne zrelaxovať, ísť si zašportovať, nakupovať, variť,

prať, žehliť, upratovať svoju domácnosť. Niekedy by

každý z nich zašiel na kávu aj s kolegami, poprípade

s vlastnou rodinou a rodičmi na rodinné oslavy. Je

nemožné, aby dokázali spolu takto fungovať, aj keď to na

obrazovke vyzerá veľmi reálne a ideálne.

strana 37 strana 36



11. Myslíš, ţe niektorá rodina môţe fungovať tak,

ako napríklad v sitkome Krok za krokom?

Podobne ako pri Priateľoch, aj pri Krok za krokom

a podobných rodinných sitkomoch si musíme uvedomiť,

že žiadna rodina nie je schopná fungovať tak ideálne.

V rodine, kde je sedem detí, by nemohla zamestnaná

kaderníčka zvládať celú domácnosť, pričom deti jej veľmi

nepomáhajú. Je veľmi nepravdepodobné, že by stále

všetci po dome chodili oblečení ako do školy alebo na

rande a nikdy by nepoužívali žiadne teplákové súpravy.

Nie je možné, aby v niektorej rodine všetko harmonicky

fungovalo bez toho, aby v nej boli aj zlé dni. Tie totiž tiež

patria k životu. V každom prípade, z takýchto relácií si

môžeme odnášať dobrý pocit, poprípade aj snahu občas

životné relácie brať s humorom a sarkazmom. Nie je však

reálne očakávať, že takto to môže fungovať v živote

naozaj.

strana 38



12. Myslíš, ţe na internete sú rovnako pravdivé

informácie na všetkých webových stránkach?

Internet je plný informácií, ktoré je potrebné vedieť si

vyberať. Sú oficiálne stránky organizácií, škôl, klubov

a inštitúcií, kde sú informácie z danej oblasti overené

a na zodpovednosti správcu stránky. Potom sú stránky

ako sociálne siete, blogy a diskusné fóra, kde musíme

brať informácie s rezervou. Sú totiž iba subjektívnym

osobným názorom jednotlivých autorov príspevkov

a blogov. Z takýchto článkov nie je možné čerpať overené

informácie napríklad do seminárok do škôl, pretože blog

si môže založiť ktokoľvek z nás. A písať na blogu každý

z nás môže taktiež o čomkoľvek a internet je neuveriteľne

veľký priestor na to, aby sa takýto obsah dal kontrolovať.

Skús sa zamyslieť nad tým, ako asi môţe veriť

televízii Lucia a Zoran. Mysli pri tom na to, ţe

v Luciinom čase ešte nie je na výber ako jeden program

strana 39



a to verejnoprávny. V Zoranovom čase môţe byť

televízií ešte viac ako v našom čase, ale moţno aj v škole

majú mediálnu výchovu a učia sa médiám rozumieť. Čo

si myslíš ty? Ako vníma obsah v televízii Lucia a ako

Zoran?

............................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

strana 40



8. Internet alebo knižnica?

V predchádzajúcej kapitole sme uviedli, ţe na

internete je veľa neoverených informácií. Napísať článok

na internet je samozrejme omnoho jednoduchšie ako

napísať knihu. Bol si niekedy vo vašej mestskej kniţnici?

Máte v škole školskú kniţnicu? Vyuţívaš ju? Skús sa

o tom porozprávať s Luciou, ktorá sa práve vrátila

z kniţnice a píše si do školy seminárku.

Lucia: Ahoj, čo porábaš? Ja mám chvíľu čas, lebo som

prišla z kniţnice a kým si utriedim myšlienky, tak som sa

rozhodla trochu sa odreagovať Nemáš na zajtra veľa

učenia, neruším ťa?

Ty........................................................................................

/napíš, ako si na tom reálne s učením do školy na ďalší

deň/

strana 41



Lucia: Mne to dnes trochu trvalo, lebo som v kniţnici

chcela šesť kníh, z ktorých môţem zistiť niečo do

seminárky, ale z toho iba tri sa dali poţičať na doma.

Ostatné som si musela prelistovať v čitárni a vypísať si

z nich dôleţité veci. Štve ma to, lebo to je jasne, ţe som

to vôbec nestihla pozrieť celé. Ty chodíš do čitárne?

Ty:.......................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

....../napíš, či reálne vôbec chodíš do kniţnice a ak áno, či

vyuţívaš aj čitáreň/

Lucia: Ja si veľmi neviem predstaviť, ţe by neboli

kniţnice, ale všetko by som si hľadala len doma na

počítači. Sú tam v počítači všetky knihy z kniţnice

uloţené? Či ako to na internete funguje?

Ty:.......................................................................................

............................................................................................

......................................................................./vysvetli

strana 42



Lucii, ako si na internete vyhľadávaš informácie do

školy. Sú na nete podľa teba prescenované knihy

z kniţnice? Ak si nie si istý, opýtaj sa niekoho z učiteľov

alebo rodičov/

Lucia: Na internete to funguje tak, ţe tam kaţdý môţe

mať svoju stránku a písať čokoľvek? Ako potom vieš,

čomu môţeš veriť a čomu nie?

Ty:.......................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

...../vysvetli Lucii, ako si vyberáš informácie z internetu,

ktoré pouţívaš pri domácich úlohách. Zadávajú vám

učitelia, z ktorých stránok nemáte čerpať informácie

a z ktorých áno?/

Lucia: Je to jednoduché nájsť si tie správne informácie

medzi takým mnoţstvom informácií, ktoré na tom

strana 43



internete sú? Nebolo by pre teba jednoduchšie, keby si

tieţ zašiel do kniţnice? Tam je na kaţdú odbornú tému

najviac jeden regál a dá sa tam zorientovať veľmi rýchlo

a aj knihovníčky ti vedia poradiť.

Ty:.......................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

.................../vysvetli Lucii, či by si chcel chodiť do

kniţnice, alebo nie. Či by vyhľadávanie informácií tam

bolo pre teba jednoduchšie, alebo sa ti ľahko orientuje

v mnoţstve informácií aj na internete/

Lucia: A ani v telke u vás nejdú ţiadne seriály, kde by

ľudia trávili čas v kniţnici? U nás všetky seriály, kde

hrajú stredoškoláci, sú o tom, ţe sedia v kniţniciach, tam

sa učia a tam sa často aj zoznamujú so svojimi chalanmi

a babami.

strana 44



Ty:.......................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

......................................................................../napíš Lucii,

či si všímaš, ţe aj u nás v súčasnosti v sitkomoch mládeţ

trávi v kniţnici. Poprípade napíš aj v akých seriáloch si to

videl/

Lucia: A čo myslíš, ako si vyhľadáva informácie Zoran?

Ty:.......................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

......................................................................../skús na

základe toho, čo uţ o Zoranovi vieš, napísať, ako to asi

môţe vyzerať v budúcnosti. Nezabúdaj, ţe Zoran

spomínal, ţe je celý deň v škole a tam sa pripravuje aj na

ďalší deň do školy. Myslíš, ţe majú v školách klasické

strana 45



kniţnice, alebo tam majú miestnosti s počítačmi, kde si

kaţdý hľadá čo potrebuje? Alebo máš iný nápad, ktorý

by mohol v budúcnosti byť zavedený do škôl?/

Lucia: Ako by si chcel, aby príprava na seminárky u teba

vyzerala v ideálnom prípade?

Ty:.......................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

............................................................................................

.................................................................................../napíš

, či ti vyhovuje učiť a písať práce tak, ako to robíš teraz,

alebo si vieš predstaviť aj nejaké ideálnejšie riešenie/

Ak ti pri tejto úlohe napadlo niečo, čo by sa dalo

s učiteľmi prediskutovať, skús sa s nimi porozprávať.

Môţeš napríklad do seminárnych prác spracovávať

informácie z dokumentárnych filmov? Môţeš sa na

biológiu či geografiu pripravovať aj z programov ako je strana 46



Animal Planet či iných dokumentárnych programov? Ak

to tak doteraz u vás v škole nebolo, vieš to pri najbliţšej

úlohe navrhnúť učiteľovi?

Pouţívate v škole pri všetkých predmetoch na výučbu iba

učebnice, alebo vám učitelia nosia aj prefotené

informácie z nejakých oficiálnych internetových stránok?

Alebo si pozeráte aj nejaké dokumenty? Sú podľa teba na

školách dostatočne vyuţívané médiá?

strana 47



Záver

Veríme, ţe ti táto malá kniţočka pomohla

zorientovať sa v tom, ako fungujú médiá, teda hlavne

televízia a internet. Samozrejme, problematika mediálnej

výchovy je omnoho širšia, dalo by sa písať o bulvárnych

časopisoch, o rozhlasových staniciach... Cieľom tejto

knihy však bolo iba to, aby si vedel, ţe v súčasnosti

ţijeme v dobe, kde nie je moţné sa spoliehať na to, ţe

v televízii získame iba správne a pravdivé informácie. Ţe

sa nemôţeme správať tak, akoby sme ţili v takom

„krutom“ svete, ako to často média vykresľujú.

Samozrejme, to platí aj vo vzťahu s tvojimi rodičmi. Ak

ti zakazujú niečo, čo sa ti zdá neprimerané, opýtaj sa ich,

či to nemohli robiť ani oni v tvojom veku. A ak povedia,

ţe to bolo iné, ţe vtedy nebola taká nebezpečná doma,

skús im argumentovať tým, ţe vtedy len nebolo toľko

médií a zla v nich. Ale ţe beţný ţivot sa nemení.

strana 48



Médiá majú veľmi veľkú silu. Chcú nás

ovplyvňovať. Chcú, aby sme im verili. Je na nás, aby sme

médiá vyuţívali iba vo svoj prospech. Aj z televízie, aj

z internetu by sme mali vyťaţiť to, čo je na nich dobré,

a negatívne vplyvy by sme mali čo najviac ignorovať.

To sa týka aj sociálnych sietí. Ak si na nejakej

prihlásený, pokojne si čítaj statusy priateľov a to, čo

zdieľajú a na aké veci myslia, snaţ sa však čo najmenej

informácií zo svojho súkromia dávať na internet. Nikdy

nevieš, kto ich môţe časom vyuţiť proti tebe a na

internete sa len máločo dá odstrániť navţdy, internet si

všetko, čo sme naň niekedy zavesili, pamätá.

Veríme, ţe sme ťa inšpirovali a ukázali ti, ako rýchlo

sa mediálna doba mení a ţe málokto z nás s ňou stíha

drţať krok a tým pádom byť v nej aj poriadne

zorientovaný. Ty môţeš byť jedným z nich.

Táto kniţka vychádza iba vo veľmi nízkom náklade,

ak máš pocit, ţe v nej sú veci, ktoré sú zaujímavé aj pre

strana 49 strana 48



tvojich priateľov, poţičaj im ju, poprípade o nej povedz

svojej triednej učiteľke v škole. Tým, ţe budeme ţiť

svoje reálne ţivoty a nie iba tie statusové, mediálne,

môţeme byť naozaj šťastní. Nezabúdajme ţiť aj inak ako

iba virtuálne.

Na nasledujúcich stránkach nájdeš aj literatúru

a linky na publikácie, ktoré sa venujú mediálnej výchove,

ak by ťa táto oblasť zaujímala. Okrem toho sa jej môţeš

vo svojom okolí venovať tak, ţe sa budeš angaţovať

v príprave školských médií, ktoré v škole máte. Ak

nemáte, môţeš sám navrhnúť, aby ste mali nejaký

internetový časopis na stránke školy, alebo aby ste cez

veľkú prestávku mohli v školskom rozhlase vysielať

nejaké aktuality z diania v škole a okolí.

strana 50





LITERATÚRA

BALÁŢOVÁ, E.: Mediálna výchova v etickej výchove. Banská Bystrica: PFUMB v BB, 2012, 40s. ISBN 978-80-557-0451-7.

BALÁŢOVÁ, E.: Rozvíjanie mediálnych kompetencií v etickej výchove. Banská Bystrica: PFUMB v BB, 2012, 74s. ISBN 978-80-557-0458-6.

BRESTOVANSKÝ, M.: Úvod do mediálnej výchovy. Trnava: Trnavská univerzita, 2010, 88s. ISBN 978-80-8082-396-2.

DROBNÝ, M. – GREGUSSOVA, M.: Deti v sieti. Bratislava: eSlovensko, 2013, 111s. ISBN 978-80-970676-6-3,

DU PLESSIS, E: Jak zákazník vníma reklamu. Brno: Computer Press, 2007, 215s. ISBN 978-80-251-1456-8.

HRADISKÁ, E. – ŠULEK M.: Psychológia v marketingu. Banská Bystrica : EF UMB, 1999, 113s. ISBN 80-8055-197-9

strana 52



HRADISKÁ, E. – LETOVANCOVÁ, E.: Psychológia v marketingovej komunikácii. Bratislava: UK BA, 2010, 172s. ISBN 978-80-223-2830

PETRANOVÁ, D., VRABEC, N.: Mediálna výchova pre učiteľov stredných škôl. Trnava: Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnava. 2011, 221s. ISBN 978-80-8105-248-4.

POLÁKOVÁ, E.: Mediálne kompetencie. Úvod do problematiky mediálnych kompetencií. Vranov nad Topľou: ELIBROL, 2011, 145s. ISBN 978-80-89528-02-8.

POSPÍŠIL, J., ZÁVODNÁ, L.S.: Mediální výchova. Computer Media s.r.o., 2009, 88 s. ISBN 978-80-7402-022-3.

POSPÍŠIL, J., ZÁVODNÁ, L.S.: Mediální výchova. Cvičebnice - Zadání. Computer Media s.r.o. 2010, 88 s. ISBN 978-80-7402-039-1.

POSPÍŠIL, J., ZÁVODNÁ, L.S.: Mediální výchova. Cvičebnice - Řešení. Computer Media s.r.o. 2010, 88 s. ISBN 978-80-7402-055-1.

strana 53 strana 52



POSPÍŠIL, J., ZÁVODNÁ, L.S.: Mediální výchova. Metodika. Computer Media s.r.o. 2010, 88 s. ISBN 978-80-7402-040-7.

REIFOVÁ, I. a kol.: Slovník mediální komunikace. Praha: Portál. 2004, 328 s. ISBN 80-7178-926-7.

REMIŠOVÁ, A.: Etika médií. Bratislava: Kalligram. 2010, 310s. ISBN 978-80-9101-376-8.

ROGERS, V.: Kyberšikana: pracovní materiály pro učitele a žáky i studenty. Praha: Portál. 2011, 104 s. ISBN 978-80-7367-984-2.

STAFFORD, r.: Redefining creativity. London: British Film Institute, 1992

VRABEC, N.: Mládež a médiá: Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku. Bratislava: IUVENTA Slovenský inštitút mládeţe. 2008, 37 s. ISBN 978-80-8072-074-2.

strana 54



Internetové zdroje:

KAČINOVÁ, V.: Terminologické problémy mediálnej výchovy. [online] In Communicationtoday.sk. Dostupné na: <http://www.communicationtoday.sk/wp-content/uploads/CT-2_2012-2.pdf>

Koncepcia mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexte celoţivotného vzdelávania [online] In Zodpovedne.sk. Dostupné na: <http://www.zodpovedne.sk/download/koncepcia_medialnej_vychovy_v_SR.pdf>

Mediálna výchova – literatúra, internetové zdroje. [online] In Statpedu.sk. Bratislava: Štátny pedagogický ústav. Dostupné na: <http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/gymnazia/prierezove/medialna/medialna-vychova-literatura-internetove-zdroje.pdf>

Stav mediálnej výchovy na slovenských základných školách. [online] In Issuu.com. Dostupné na: <http://issuu.com/medialnavychova.sk/docs/vyskumna_sprava_zs.original>

strana 55 strana 54



Štátny vzdelávací program mediálna výchova (prierezová téma) [online] In Statpedu.sk. 2011. Bratislava: Štátny pedagogický ústav. Dostupné na: <http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/prierezove_temy/medialna_isced1.pdf>

http://fss.muni.cz

www.medialnavychova.sk

http://www.mediasetbox.cz/data/_text/000038/od-gutenberga-k-internetu.pdf

www.ovce.sk

www.rozpravka.info

www.zodpovedne.sk

www.zabky.sk

www.minedu.sk

www.statpedu.sk

www.unipo.sk

strana 56



www.upjs.sk

Európske dokumenty:

Odporúčanie 1466 (2000) [1] Mediálna výchova <http://www.radaeuropy.sk/?736>

Odporúčanie Rec(2009)5 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o opatreniach na ochranu detí pred škodlivým obsahom a správaním a na podporu ich aktívnej účasti v novom informačnom a komunikačnom prostredí <http://www.radaeuropy.sk/?odporucanie-2009-5-o-opatreniach-na-ochranu-deti-pred-skodlivym-obsahom>

Komisia vyhlásila novú výzvu pre informačnú spoločnosť: ako sa stať gramotným v oblasti nových médií <http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?referenc

strana 57



e=IP/09/1244&format=HTML&aged=0&language=SK&guiLanguage=en>

Budovanie Európy pre deti a s deťmi <http://www.radaeuropy.sk/swift_data/source/dokumenty/ikre/publikacie/dokumenty/Budovanie_Europy_pre_deti_a_s_detmi.pdf>

strana 58





O autorke knižky

Mgr. Miroslava Langerová, PhD. vyštudovala odbor

Masmediálna komunikácia, pričom si na Slovensku

prešla viacero škôl:

- 2001 – 2004 – titul Bc. získala na Univerzite sv.

Cyrila a Metoda v Trnave

- 2004 – 2006 – titul Mgr. získala na Prešovskej

univerzite v Prešove

- 2011 – 2014 – titul PhD. získala na Univerzite

Konštantína Filozofa v Nitre

Na základe školských aj mimoškolských skúseností

a mediálnych zručností si v roku 2005 zaloţila zdruţenie

Ţabky, ktoré sa venuje mediálnej výchove na základných

a stredných školách, ako aj v letných detských táboroch.

Toto zdruţenie od roku 2006 do roku 2010

strana 60



prevádzkovalo internetovú televíziu, kde relácie natáčali

deti a mládeţ z Košického a Prešovského kraja. V roku

2009 zdruţenie Ţabky získalo akreditáciu na vzdelávacie

moduly mediálnej výchovy pre ţiakov aj učiteľov.

V súčasnosti Mirka Langerová pôsobí ako lektorka

v zdruţení Ţabky a mediálnu výchovu uţ päť rokov učí

na základných a stredných školách a od roku 2011 taktieţ

pracuje ako vysokoškolský pedagóg na súkromnej

vysokej škole Dubnickom technologickom inštitúte

v Dubnici nad Váhom. Vysokoškolských študentov učí

predmety súvisiace s mediálnou výchovou

a multimédiami vo vzdelávaní.

strana 61



ISBN 978-80-89400-96-6

EAN 9788089400966

Vydávajú: Žabky a Dubnický technologický inštitút

Prvé vydanie. 2014

9 788089 400966

ISBN 978-80-89400-96-6

Documents

Čo všetko viem o médiách