Blížiace sa referendumrkcdolnykubin.sk/wp-content/uploads/rkcdk/2014/04/farsky_list_2014_06.pdf · mohol hovoriť o tom, že nemáme nikde podložené, že by sa Kristus naozaj

D V O J M E S A Č N Í K K U B Í N S K Y C H K A T O L Í K O V • R O Č N Í K X X I • 0 6 / 2 0 1 4

Keď láska víťazí

Blížiace sa referendumChápeme dostatočne jeho dopad?Strana 10

Význam žalmu v liturgiiUmocní ho aj kvalita interpretácieStrana 16

FARSKÝ LIST 06|20142

Dvojmesačník kubínskych katolíkov. vyDal: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. cenzor: prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. ŠéfreDaktor: Ing. Eva Murínová. reDakčná raDa: Mgr. Martin Majda, PhDr. Zuzana Machajová,PhD., Ľudovít Oravec, Mgr. Petra Jurčáková, Mgr. Martin Farbák, Zuzana Kováčiková, Adam Skirčák, Ida Hanušniaková. ImprImatur: Mons. prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie,13. 12. 2000 pod č. 161/2000. regIstračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. náklaD: 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je10. februára 2015. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo e-mailom na adresu: [email protected]. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. saDzba a tlač: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín

Milí čitatelia,advent pre mňa začal celkom zvláštne. Nevedela som, ako ho prežijem, ale teraz už môžem napísať, že môj advent bol o dotýkaní. Dotýkal sa ma Boh. Prvý dotyk bol zvláštny. Na večernej svätej omši na Slávnosť Krista Kráľa sa ma dotklo pochmúrno, ktoré sa na mňa pozeralo zo zhromaždenia veriacich. Mali sme oslavovať sviatok nášho najmocnejšieho Kráľa, Pána celého sveta, víťaza nad smrťou, a tam vtedy na tej omši sa mi zdalo, že sa nik neradoval, nik nejasal, nikomu sa nechcelo oslavovať. Akoby sa tam mnohí aj nudili. Zvláštny dotyk.

Druhý dotyk bol úplne iný. Opäť na svätej omši. Mládežnícky zbor spieval, ja som stála v rade na sväté prijímanie a vtom ma zasiahli slová piesne, ktorú začali spievať: „Aká krásna si, aká vzácna len si mi! Tvoje meno na dlani vryté mám.“ Až do špiku kosti ku mne Boh prehovoril!

Tretím dotykom mi ukázal, že pole jeho pôsobnosti nie je len v kostole. Potrebovala som pomoc. Len tak trochu som mu naznačila, že či by mi „nehelfol“, či by to nejako nezariadil... A On, grand, mi poslal nie jedného, ale hneď štyroch pomocníkov... Aký to Kráľ!

Štvrtý dotyk zažívam pri tvorbe Farského listu, keď v predvianočnom čase môžem všetko ostatné odložiť, sadnúť si, písať a zostavovať toto číslo. To všetko v pokoji, porozumení mojich blízkych i spolupracovníkov FL a dennodennom prijímaní milostí.

Prajem aj vám podobné dotyky.Možno aj prostredníctvom vianočného Farského listu.

Dotykové čítanie!

Eva Murínová

Snímka na titulnej strane:internet

Príspevky a námety do Farského listu zasielajte na e-mail: [email protected]

EDITORIAL

Fašiangový plesDňa 31. 1. 2015 (sobota) sa bude v MsKS v Dolnom Kubíne konať fašiangový ples,

ktorý usporadúva Spoločenstvo rodičov a priateľov školy pri Cirkevnej spojenej škole A. Radlinského v Dolnom Kubíne, o. z.

Aj tento rok sa môžete tešiť na program v podaní učiteľov školy a dobrú zábavu.Vás i vašich známych a priateľov na ples srdečne pozývame.

Tešíme sa na prvákov!Pozývame budúcich prvákov a ich rodičov na zápis do prvého ročníka základnej školy na Cirkevnú spojenú školu v Dolnom Kubíne v dňoch 3. a 4. februára 2015 (utorok, streda) v čase od 14.00 do 17.00 hod. Ponúkame vzdelávanie v duchu kresťanskej výchovy, kvalitný školský vzdelávací program (školou dotované hodiny cudzieho jazyka od prvého ročníka, matematiky a iných prírodovedných predmetov), vzdelávanie pod jednou strechou (rôzne učebne a priestory na aktívne vyžitie), vyučovanie kvalifikovanými pedagógmi, starostlivosť o zdravotne znevýhodnených a nadaných žiakov, medzinárodné projekty a exkurzie, široký výber krúžkových a mimoškolských záujmových aktivít. Viac informácií na www.radlinskeho.sk

Radosť, ktorá žiari zo svetla betlehemskej noci, zo svetla narodenia Boha, nech vás sprevádza počas Vianoc i po celý rok 2015.Redakcia Farského listu

FARSKÝ LIST 06|2014 3

V ianoce je možno prežívať rôznym spôsobom.Ľudia, ktorí cítia, že Vianoce sú súčasťou ich tradičnej kultúry, ale ich nevnímajú

v ich náboženskom rozmere, to majú dosť ťažké. Na Západe a vo všetkých sférach, kde sa presadil výlučne komerčný duch Vianoc, panuje Santa Klaus či Dedo Mráz, ktorý sa z reklamnej postavičky propagujúcej Coca-Colu stal úspešnou novou fikciou napĺňajúcou obchody a v podstate presúvajúcou peniaze z peňaženiek nakupujúcich do bankových kont predávajúcich nadnárodných koncernov. Santa Klaus na Západe točí obrovský vianočný biznis a spochybniť u detí jeho existenciu, znamená ohroziť obchodné zisky. Vianoce ale ostávajú Vianocami a súčasne výzvou pre každého, aby si k nim našiel svoj vzťah.

Kritický puntičkár, ktorý by sa chcel blysnúť svojou snahou o objektívny historický prístup, by mohol hovoriť o tom, že nemáme nikde podložené, že by sa Kristus naozaj narodil 25. decembra, a že aj roky, ktoré uplynuli od jeho narodenia, ako ich dnes počítame, teda 2014, v skutočnosti by mali byť o niekoľko čísel vyššie. Liturgista by vedel hovoriť o histórii sviatku, o tom, ako sa okolo roku 330 vlastne ustálilo slávenie Vianoc na 25.decembra, o špecifikách vianočnej liturgie v latinskom obrade. Historik by vedel uviesť dôležité cirkevné i svetské udalosti spájajúce sa s Vianocami – počnúc možno korunováciou Karola Veľkého vo Vatikánskej bazilike v roku 800, či prvé vianočné slávenie

liturgie v reči našich predkov, keď pred 1145 rokmi schválil pápež Hadrián liturgické knihy, ktoré mu predstavili sv. Cyril a Metod. Všetky takéto a podobné témy pre vianočný príhovor by boli hodné povšimnutia, zaujímavé a iste aj poučné. Len neviem, či by sme cez ne vystihli tú duchovnú hĺbku, ktorú nám tieto sviatočné dni ponúkajú.

Sú to dni, keď si pripomíname najdôležitejšiu pravdu dejín ľudstva, i našich osobných dejín. Evanjelista Ján to výstižne vyjadril slovami: „Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami“ a ešte priamejšie a jednoznačnejšie „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16) Kto by sa netešil z toho, že je milovaný?! Stojac pred jasličkami môžeme spolu s deťmi – teda s tými, ktorí sú ešte schopní vidieť predovšetkým srdcom – vnímať narodenie božského dieťaťa ako čosi nesmierne dôležité a krásne, čo dáva dôstojnosť a zmysel nášmu životu – s jeho radosťami i bolesťami, s jeho zrodom i smrťou. Krásne to vystihol sv. Augustín slovami: „Preber sa, človeče: Boh sa kvôli tebe stal človekom. Prebuď sa, ty, čo spíš. Ešte raz hovorím: Kvôli tebe sa Boh stal človekom. Bol by si padol, keby ti on nebol prišiel na pomoc. Bol by si zahynul, keby nebol on prišiel.“

Drahí priatelia, nedovoľme nikomu a ničomu, aby nám ukradol radosť z posolstva skutočných Vianoc. Prajem vám všetkým nohy v teple a teplo v duši, lebo tam sa začínajú tie pravé Vianoce.

Boh prišiel na svet kvôli mneTEXT: PETER KRIŽIAN, KAPLÁN • SNÍMKA: INTERNET


TÉMA

Narodenie a smrť s pochovaním, teda definitívna rozlúčka, sú úzko prepojené. Človek, keď príde na tento svet, už od prvého momentu kráča ku koncu svojho života – k smrti. Ale pozrime sa na tieto slová v opačnom poradí. Smrť a následné narodenie, zrod niečoho nového. Pamätám sa, keď v roku 2009 prichádzali prvé informácie o hospodárskej kríze, začínala som sa jej obávať, ako zasiahne do života ľudí, i do môjho osobného života. No asi

dva mesiace nato som si v slovenskom denníku prečítala stĺpček jedného z dopisovateľov, ktorý krízu vnímal ako niečo pozitívne, ako niečo, čo prinesie očistu, novosť, prerod, nové vnímanie. A to mi pomohlo začať sa na krízu pozerať týmito očami.

Myslím, že smrť a následné narodenie sa ťahajú celým Máriiným životom. Slovami „Staň sa“ dennodenne zomierala svojim predstavám o sebe, o ľuďoch okolo nej, a teda aj svojim

Znovuzrodenie TEXT: EVA MURÍNOVÁ • SNÍMKY: INTERNET

Tematicky sme tento rok prinášali pohľady na bolesti Panny Márie pri príležitosti slávenia Roku Sedembolestnej. V týchto zamysleniach prichádzame na koniec. A práve na Vianoce, počas sviatkov narodenia Ježiša, nám ostali ešte dve bolesti Panny Márie – skladanie Pána Ježiša z kríža a jeho pochovanie. Dá sa v týchto udalostiach nájsť nejaké prepojenie, súvislosť?

predstavám o Ježišovi a jeho živote. Keby ona mala rozhodovať o ňom, asi nikdy by nedovolila, aby takto trpel, aby šiel dobrovoľne na smrť. Robila by všetko, aby Ježiš mal ľahší, pohodlnejší život, vyzametala by mu cestu, ako to dokáže nejedna matka svojmu dieťaťu a určite by mlčky nepozerala na jeho utrpenie, ale by sa hádala, kričala a zháňala známosti, aby svojho syna oslobodila od rozsudku trestu smrti.

Ona nič z toho neurobila. Prečo? Možno mala na to predispozíciu (bola uchránená od dedičného hriechu), no svojej slobodnej vôle zbavená nebola. Tú ani Boh nenarúša. Mária tým svojím „nech sa mi stane“ slobodne prijímala postupne všetko. Ale naozaj všetko. Pokoj i nepokoj, radosť i smútok, slávu i poníženie, istotu i neistotu, blízkosť i útek. Tie príjemné veci sa prijímajú celkom ľahko. Ale keď prichádzajú ťažkosti, keď treba zaťať zuby, zriecť sa seba, tam už začína každý špekulovať, spoliehať sa na seba i druhých. Nevieme či nechceme prečítať aj v tomto Boží hlas, jeho zásah, jeho zámer. No keby sa Mária celkom neodovzdala Bohu do jeho vôle, tak by sme možno ešte dnes čakali Mesiáša, žili by sme iba v nádeji.

Ako to urobiť, aby sme aj my vedeli prijať všetko z Božích rúk s takým Máriiným postojom „... nech sa mi stane?“ Nie je to jednoduché, ale nie nemožné. Mária nám ukazuje, že v jej srdci bola silná viera v to, že Boh všetko riadi tým najlepším spôsobom. Ukazuje nám, že v srdci mala miesto pre Boha. Nie pre zúfalstvo, pre svoju vôľu, pre svoj egoizmus, pre svoje nároky a práva, pre bezhraničnú slobodu, ktorú dnes tak všetci ospevujeme. Mala tam miesto pre Boží hlas, pre službu, pre darovanie sa, pre pokoru i dôveru.

Ako sa to učiť či naučiť? Dať miesto Bohu vo svojom srdci, otvoriť mu občas

Máme umelý stromček, umelé ozdoby, umelé koledy, darčeky z umelej hmoty — čakám už len na umelú rybu a umelý zemiakový šalát, ktorý pohryzieme umelým chrupom. Prirodzené sme odstránili, všetko je umelé. Zavádzame umelé ukončenie tehotenstva, umelé oplodnenie. Toto je proti Bohu, preto z toho vznikajú problémy. Treba sa vrátiť k normálu. To znamená umelé nahradiť prirodzeným, žiť prirodzené vzťahy, vytvárať si prirodzený názor na život. To, čo je prirodzené a normálne, je absolútne Božie. Pretože v Bohu nie je nič umelé, krivé, chorobné, patologické. Je to teda návrat k tomu, ktorý dáva zmysel a obsah ľudskému životu, vracia ho späť.

(Max Kašparů)


Poďakovanie

Na konci kalendárneho roka sa patrí, aby sme sa poďakovali tým, ktorí akýmkoľvek spôso-

bom slúžili nám i celej našej farnosti. Je za tým často veľa času a energie, ktorú ani navonok nevidieť. Úprimnú vďaku vyslovujeme organistom, žalmistom, lektorom, spevákom našich zborov, mi-ništrantom a našim kostolníkom. Tak-tiež ženám, ktoré sa starajú o poriadok a výzdobu kostolov počas celého roka, členom hospodárskej i pastoračnej rady, katechétom, rehoľným sestrám i učiteľom našej Cirkevnej školy.

dvere, na ktoré jemne klope, umrieť sebe, aby sa mohol narodiť On? Je to dennodenná drobná ochota nášho srdca. Sú to dennodenné malé výhry či víťazstvá. Mám skúsenosť, že mi tichý hlas stále niekde vo vnútri hovorí, aký krok mám urobiť, hlavne keď zlyhám. Raz večer som napríklad mala ostrejšiu výmenu názorov so svojou dcérou. Samozrejme, mali sme pravdu obe, ako to občas býva, ale argumenty a spôsob dialógu nebol práve najvhodnejší. Rozišli sme sa také uzavreté do seba a šli spať. V posteli, keď to ešte vo mne doznievalo, som zrazu zachytila hlas: „Choď sa ospravedlniť.“ Ozval sa pohotove aj protihlas: „Ja sa mám ísť ospravedlniť? Veď som mala pravdu a navyše som mama. Nech príde ona.“ A zase tichý hlas: „Choď, skús to.“ „No isto!“ „Vyskúšaj...“ „Nejdem, určite nie ja...“ No keď som sa po takomto dlhšom dialógu postavila, šla za dcérou a ospravedlnila sa, ona v začatej ceste pokračovala: „Mami, aj ty mi prepáč...“

A večer sa skončil akousi obojstrannou ľahkosťou na duši. Alebo pri správe o zlom zdravotnom stave môjho blízkeho ma začal premáhať strach. A v tom som v srdci počula: „Dôveruj mi!“ Tak som si dookola opakovala: „Dôverujem ti, dôverujem ti, dôverujem ti, Ježiš!“ Strach postupne odchádzal, nastupoval pokoj a nakoniec, Bohu vďaka, ani ochorenie nebolo také vážne.

Hlas Boha spoznáme podľa toho, že je to hlas, za ktorým je život, pokoj, láska, teda ovocie Ducha Svätého (Gal 5,22). Keď dám miesto sebe, tak často pokračujem v zlyhaniach, hádkach, strachu, neláske, ba i nenávisti. Dajme miesto hlasu v našom srdci. Ten hlas je nenápadný, netlačí, iba sa ponúka. Je taký jemný, ako Dieťa v jasliach, a to aj preto, aby sa nikto nebál k nemu priblížiť. Ak sa však priblížime a vyberieme si Boha, tak podľa slov Svätého otca Františka dokážeme to, čo Panna Mária: „Ona aj z maštale urobila domov.“ To už je iná káva!

Hviezda pre mňa

„A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa.” (Mt 2, 1-12)Ježiša môžeme vnímať viacerými spô-sobmi: napríklad ako Herodes, ktorý síce vedel o ňom, nemohol ho poprieť, ale zá-roveň ho nenávidel a chcel ho odstrániť zo svojho života, pretože si myslel, že je jeho ohrozením. Môžeme ho vnímať ako náhodný okoloidúci, ktorý sa možno zo zvedavosti a možno iba z kratochvíle chce pozrieť na tú atrakciu. Môžeme okolo neho prejsť apaticky a neutrálne a náhliť sa ďalej za svojimi záujmami. A môžeme sa mu chcieť úprimne pokloniť a uznať ho za svojho Pána – ako traja králi či mudrci z Matúšovho čítania. Všetci môžeme vidieť hviezdu, ktorá nás dovedie nad príbytok Božieho Dieťaťa. Raz je to oslnivé svetlo, inokedy sliepňajúce svetielko, niekedy je dokonca najvýrečnejšia temnota, ktorá nás obklopí a prinúti kričať: „Pane, nene-chávaj ma tu samého.“ Niekedy je našou hviezdou utrpenie a problémy, ktoré máme, inokedy to môže byť milosť a dary, ktoré sme dostali od niekoho vyššieho od nás, od toho Najvyššieho. Hviezda vedú-ca ku Kristovi neustále ukazuje naňho – „Bože, daj, aby som nebol slepý a vo všet-kom videl Tvoju vôľu a orientáciu.“

Daniel Hevier, spisovateľ

Z úprimného srdca sa chceme poďakovať všetkým dobrodincom, ktorí akoukoľvek formou, či už finančne alebo modlitbou prispeli k úspešnému zavŕšeniu nášho veľkolepého diela – stavby nového organa v Kostole Povýšenia sv. Kríža.

Ďakujeme tvorcom Farského listu a všetkým ostatným dobrodincom. Tiež pripájame poďakovanie za modlitby mnohým spoločenstvám, chorým a všetkým veriacim.

Úprimné Pán Boh zaplať.

Ľubomír Pekarčík, dekan - farár


FALKO – Farská animátorská škola

V našej farnosti sa môžeme vďaka Bohu tešiť pomerne veľkej skupi-ne aktívne veriacich mladých ľudí.

Každý týždeň máme sv. omše za účasti detí i mládeže, ako aj mnohé iné voľno-časové či duchovné aktivity mladých. Prá-ve preto vznikla v hlave sestry saleziánky Anny Šutkovej myšlienka Farskej Animá-torskej Ligy. Takzvané FAL-ko má za účel pomôcť všetkým mladým našej farnosti, aby sa stali zrelými kresťanmi, ktorí budú vedieť zvládať svoj život a budú tak dob-

rými príkladmi pre nasledujúcu generáciu mladých. Vďaka spolupráci sestier saleziá-nok, skautov i Mládežníckeho zboru sa 9. novembra 2013 uskutočnilo prvé stretnu-tie Farskej animátorskej školy v telocvični Cirkevnej školy a mladí sa na ňom zamys-leli nad svojím povolaním. Prostredníc-tvom zaujímavej scénky o povolaní proro-ka Samuela, ktorú prezentovala študentka psychológie Evka Reviľáková, prezentácie o falošných predstavách o Bohu Verči Jur-číkovej, modlitby i interaktívnych aktivít sa podarilo stráviť pekný podvečer. Už teraz sa tešíme na vianočné stretnutie 21. 12., ktoré bude v saleziánskom stredisku Dominika. A kto je to vlastne animátor?

Týždeň so zahraničnými priateľmi

P osledný novembrový týždeň bol pre žiakov IV.G Cirkevnej spojenej ško-ly výnimočný. Keďže sú zapojení do

projektu Erasmus+, priatelia z Maďarska a Poľska prišli na prvý pobyt. Erasmus+ je trojročný projekt Európskej únie, zamera-ný na oblasť prírodných vied s názvom Our digital science lab (Naše digitálne vedecké laboratórium). Každý rok sa deti a ich uči-telia budú stretávať dvakrát v inej krajine. Prvýkrát to teda bolo na Slovensku. Na tento týždeň sa žiaci pod vedením p.uč. Šo-chovej pripravovali dva mesiace. Natáčali videá, rozhovory, pripravovali si otvorené hodiny, kultúrne večery. V pondelok po vyučovaní sa teda gymnazisti vybrali čakať 28 študentov z Egeru a Przemyślu. Keď sa trošku "oťukali", mohli rozbehnúť týždeň nabitý zážitkami a objavovaním alterna-tívnych zdrojov energie. Počas tejto prvej mobility navštívili malú vodnú elektráreň

v Dolnom Kubíne, pozreli si využitie solár-nej energie v domácnosti, priehradný múr a vodnú elektráreň na Oravskej priehrade, čističku odpadových vôd v Námestove, ale aj Oravský hrad a mesto Dolný Kubín. Jednotlivé krajiny predstavili svojich žia-kov, školy, mestá a štáty počas kultúrnych večerov. Celý týždeň bol skvelý. Keďže sa študenti dorozumievali v angličtine, zlep-šili sa aj v cudzom jazyku. Našli si nových kamarátov a neľutovali vynaložené úsilie. Vďaka patrí pánovi riaditeľovi Ľudovíto-vi Mačorovi a triednej pani učiteľke Anne Šochovej, že rozbehli vynikajúci projekt a všetko organizovali. Už teraz sa všetci tešia na pobyty v Poľsku a Maďarsku..

Pavla JackulíkováSnímka: archív školy

Cirkevné gymnázium prvýkrát stužkovalo

Zanedlho to bude už osem rokov, čo funguje v našej farnosti osem-ročné Cirkevné gymnázium v

rámci Cirkevnej spojenej školy a my sa tak môžeme tešiť na prvých absolventov oktávy. Prvé mesiace školského roka strávili okrem prípravy na maturitu aj prípravou na svoju stužkovú. Nemali ľahkú úlohu, veď ako prví budú vzorom aj pre budúce ročníky.

No pekne poporiadku. Stužková sa začala svätou omšou vo farskom kosto-le, ktorú celebroval súdny vikár Spišskej diecézy Mons. Ján Duda. V príhovore k maturantom vyjadril svoje presvedčenie, že stojí pred budúcou generáciou katolí-kov, ktorí povedú Slovensko. Vyzdvihol význam katolíckeho školstva a povzbu-

dil našich gymnazistov, aby hrdo a dobre reprezentovali svoju farnosť. Svätú omšu navyše spríjemnil spev Mládežníckeho zboru, v ktorom účinkuje viacero štu-dentov oktávy. Kroky maturantov viedli do Mestského kultúrneho strediska, kde boli ostužkovaní typickou zelenou stuž-kou a o deviatej večer začal ich kultúrny program, ktorý pripravili aj pre širokú verejnosť. O tom, že bol skvelý, svedčia aj vyjadrenia zúčastnených na sociálnych

sieťach: „Ďakujeme, oktáva, naozaj sme sa cítili skvelo, úžasná atmosféra, super organizácia, no skrátka všetko top.“ Ďal-ším dôkazom je video Nikdy nehovor nie brumíku, ktoré zožalo najväčší úspech a stalo sa veľmi populárnym. V čase uzá-vierky Farského listu malo už viac ako 11 000 zhliadnutí. Držme našim maturan-tom palce, aby sa im rovnako darilo aj pri maturite a v ich ďalšom živote.

Martin Farbák • Snímka : M. Beňo

Človek, ktorý oduševňuje - dáva život a vedie k Bohu.

Ivan Dauda, Martin FarbákSnímka: Anna Šutková

UDALOSTI VO FARNOSTI


Bojovali až do konca

V jednu novembrovú sobotu sa mlá-dežnícke stredisko u sestier saleziá-nok zaplnilo mladými, ktorí si prišli

zmerať sily v kalčetovom turnaji. Dvojica proti dvojici, výkriky radosti i neúspechu, bojovnosť a odhodlanosť, radosť a víťaz-stvo..., tak by sa dala charakterizovať atmo-sféra, ktorá sprevádzala celé toto podujatie. Turnaj sme otvorili spoločnou modlitbou

Obyčajno-neobyčajný koncert

V nedeľu 16. novembra sme v Dolnom Kubíne privítali známu a talentova-nú gospelovú speváčku Dominiku

Gurbaľovú. Tá prijala naše pozvanie a spolu s Mládežníckym zborom spievala na kon-certe s príznačným názvom „... v srdci nám znie“. Kostol Povýšenia svätého Kríža bol plný, čo tešilo nielen nás, ale aj Dominiku. Jej nádherné piesne oslovili všetky vekové kategórie. Texty piesní boli premietané, tak-že prítomní si ich mohli spievať i preciťovať hĺbku slov. Nie sú to totiž hocijaké piesne,

sú to úprimné modlitby plné lásky k nášmu Bohu. Názvy hovoria samy za seba: Si môj chrám, Studnica či Dôveruj. Účinkujúci si vyslúžili obrovský potlesk a poslucháči sa dočkali aj prídavku. Počas koncertu odzneli aj speváčkine vlastné svedectvá, v ktorých priblížila, ako sa dostala práve k tomuto štý-lu hudby. Po tejto vydrenej akcii nasledovalo ešte agapé v priestoroch charity, počas ktoré-ho sme utužili spoločné vzťahy a posilnili sa dobrotami od našich maminiek. Dominiki-ne piesne môžte niekedy počuť aj na piatko-vých svätých omšiach za účasti mládeže, na ktorých mládežnícky zbor spieva.

Ida HanušniakováSnímka:M. Žmijovský

Ružencové bratstvá v Šaštíne

Aj dolnokubínske ružencové brat-stvá vyslali svojich zástupcov 4. októbra na púť tohto spoločen-

stva do Šaštína. Aj keď po nečakanej pre-stávke – oprava prasknutej pneumatiky na autobuse - trochu meškali , všetko si vynahradili pri nohách Sedembolestnej Matky Božej. Promótor ružencových bratstiev P. Melichar Matis OP z Košíc privítal zástupcov z celého Slovenska a po príhovore a modlitbe Korunky k P. Márii nasledovala modlitba rozjímavé-ho ruženca. Počas slávnostnej sv. omše sa spolu s biskupom Jozefom Haľkom zamýšľali nad významom, spôsobom a prežívaním modlitby posvätného ru-ženca podľa vzoru Panny Márie v kaž-dodennom živote a skúškach.

Na spiatočnej ceste sa zastavili v Skal-ke nad Váhom v kláštore benediktínov – miestom života a smrti našich svätcov sv. Andreja - Svorada a sv. Beňadika. Miestny sprievodca všetkých podrobne oboznámil so životom oboch svätcov, o histórii miesta a o súčasných poduja-tiach a aktivitách miestnych dobrovoľní-kov pre záchranu a obnovu kláštora.

Katarína KilianováSnímka: Soňa Kvietková

Kurz Dynamo

Trinásty decembrový deň sa naši star-ší skauti z Dolného Kubína stretli na radcovskom kurze „DYNAMO“,

ktorý im prišli urobiť radcovia zo Žilinskej skautskej oblasti. Počas celého dňa sa učili, ako správne viesť ich skautské družiny po-mocou rôznych prezentácií, hier či aktivít, pri ktorých museli využiť aj svoje kreatívne zručnosti a nadanie. Na konci dňa ich ča-kalo vyhodnotenie celého kurzu, z ktorého si odniesli nezabudnuteľné zážitky, nových priateľov zo Žilinskej oblasti a nové inšpirá-cie do vedenia ich vlastných družín.

Martina Kuhajdová

a odhodlaním bojovať fair-play. Tímy sú-ťažili najskôr v základných skupinách o postupové priečky a následne víťazi skupín o medailové umiestnenie. Spoločné ob-čerstvenie spríjemnilo atmosféru turnaja, vytvorilo priestor pre vzájomné rozhovo-ry, hry a nadviazanie nových priateľstiev. Po oddychu a telesnom posilnení turnaj gradoval až do finálového zápasu, ktorý bol veľmi napínavý a do poslednej chvíle nerozhodný. Nakoniec sa z víťazstva tešila dvojica Marci Kršková a Matej Kiska.

Andrea Badíková, FMASnímky: archív FMA


UDALOSTI VO FARNOSTI

Katarínska veselica

Čo to za veselie? ... Áno, aj táto a mnohé iné skvelé ľudovky sa v sobotu 29. novembra ozývali

priestormi jedálne Cirkevnej spojenej ško-ly. Keď myšlienka usporiadať katarínsku zábavu v krojoch skrsla v našich organi-zátorských hlavách, dlho sme rozmýšľali, či to stojí za to. Vraveli sme si, že veľa ľudí nebude chcieť ísť, lebo si nezaobstará kroj, alebo že sa im nebude chcieť tancovať na ľudovky. Ale čosi nám vravelo, že predsa to treba skúsiť. Keď odbila sobotná 17-ta hodina a jedáleň sa začala zapĺňať ľuďmi v krojoch, hneď nás to vyviedlo z omylu. Veď prišlo viac ako 70 vyfintených tanečníkov a už sa nemohli dočkať živej hudby v podaní Vajdulákovcov. Zabávalo sa, tancovalo v pl-nom prúde, nechýbali tradičné ľudové hry či jedlá a ani nádherný fotokútik. Všetko to dopadlo nad očakávanie organizátorov a dostali sme mnoho ohlasov na to, že by sa to mohlo opakovať. A tak kto vie, či sa Ka-tarínska ľudová veselica nestane tradíciou...

Adam Skirčák

Dospelí prosili o odpustenie

Najscestovanejší kríž, kríž Sveto-vých dní mládeže (SDM) a ikonu Panny Márie (kópia ikony z bazi-

liky Santa Maria Maggiore v Ríme) sme privítali na dva týždne v polovici novem-bra aj na Slovensku. Kríž prišiel k nám už druhý krát a zavítal do 19 slovenských miest. Počas vyše 1400 kilometrovej púte sa okolo neho stretli spoločenstvá mládeže i celé farnosti. Prišiel, aby sme sa spolu s ním pripravili nielen na naše budúcoročné Národné stretnutie mládeže P15 v Popra-

Sv. Katarína Alexandrijská v centre pozornosti

Už od roku 1380, kedy bola v Dol-nom Kubíne založená farnosť s kos-tolom, nás sprevádza naša patrónka

sv. Katarína. Napriek mnohým nepokoj-ným historickým udalostiam táto ústredná postava nášho farského kostola pretrvala až do dnešných čias, za čo sme vďační Bohu. Prejavom našej vďaky bola aj odpustová slávnosť 23. novembra 2015. Krásna vý-zdoba kostola, chór naplnený spevákmi z farských zborov a aj plný kostol veriacich naznačovali výnimočnosť tohto dňa. Sv. omšu celebroval rektor Katolíckej univer-zity Mons. Jozef Jarab. Vo svojom prího-vore spomínal na dávne časy, keď chodil do Dolného Kubína na kňazské rekolekcie a už vtedy si vytvoril blízky vzťah k našej patrónke. Povzbudil všetkých farníkov, aby prežívali svoju vieru naplno, a tak budova-li jednotnú farskú rodinu. O to prosíme aj našu patrónku sv. Katarínu Alexandrijskú.

Martin Farbák

de, ale najmä na SDM, ktoré sa bude konať v Krakove v roku 2016.Do prípravy stretnutia v Ružomberku boli pozvaní aj mladí ľudia našej farnosti. Hlav-ným bodom celého stretnutia bolo pokánie a prosba o odpustenie a zmierenie. Zástup-covia z radov rodičov, učiteľov i kňazov pro-sili mladých ľudí o odpustenie zranení, ktoré im zo strany dospelých boli spôsobené. Vy-jadrili tak úprimnú ľútosť a pokánie za ne-všímavosť, nedocenenie, ľahostajnosť k ich názorom, či pohŕdaním ich talentami. Ovo-cím radosti zmierenia a odpustenia bolo zjednotenie okolo eucharistického stola.

Petra JurčákováSnímka: internet

Snímky: Miroslav Žmijovský


Žiaci Cirkevnej školy ďakovali starým rodičom

Snímky: Miroslav Žmijovský

Dobrými skutkami si zaslúžili darčeky

Z ačiatok adventného obdobia majú najradšej tí najmenší. Aj tento rok tomu nebolo inak a deti sa s rados-

ťou a neskrývaným očakávaním pripravo-vali na sviatok sv. Mikuláša.

Pán kaplán Peter povzbudil deti na det-skej svätej omši k dobrým skutkom, ktoré mohli pre Mikuláša nakresliť a pripraviť sa tak na nedeľné stretnutie s ním na ná-mestí pred Kostolom Povýšenia sv. Kríža na Brezovci.

V nedeľné popoludnie sa pred kos-tolom zhŕklo množstvo detí so svojimi rodičmi. Pán kaplán Peter si tesne pred príchodom Mikuláša overoval, či ho deti poznajú a najmä to, či vedia, aký je rozdiel

Slávnostné vyslanie koledníkov

V sobotu 13. decembra 2014 sa o 10.00 hod. v Kostole Povýšenia sv. Kríža na Brezovci uskutočnilo sláv-

nostné vyslanie koledníkov Dobrej novi-ny z Oravy a Liptova. V Dolnom Kubíne sa zišlo 361 malých i veľkých koledníkov. Tohtoročné vyslanie koledníkov bolo tro-chu výnimočné, pretože kolednícka akcia Dobrá novina tento rok oslavuje krásnych 20 rokov, počas ktorých podporuje rôzne projekty v Afrike.

Svätú omšu celebroval spišský pomoc-ný biskup Andrej Imrich, z úst ktorého odzneli slová povzbudenia a nakoniec aj slová požehnania všetkým koledníkom. Tí priniesli, ako každý rok, obetný dar, pomocou ktorého pomáhajú iným. Tento

medzi Mikulášom a Santa Clausom. Deti svojimi odpoveďami nesklamali a pán kaplán ešte zdôraznil symbol obdarovania sa a pomoci, ktorý sa so sv. Mikulášom spája. Nakoniec sa všetci dočkali a spoloč-ným hlasitým volaním Mikuláša zavolali medzi seba. Ten už mal za sebou návšte-vu na detskom oddelení v dolnokubínskej nemocnici. Deti sa pochválili nielen bás-ničkami a pesničkami, ale najmä dobrými skutkami, vďaka ktorým si pripravovali srdiečka na stretnutie s ním a jeho anjel-skými pomocníkmi.

O mikulášsku nádielku sa aj tento rok postarali niektoré mestské výbory a Rím-skokatolícky farský úrad v Dolnom Kubí-ne, atmosféru spestroval už tradične det-ský spevácky zbor pod vedením Zuzany Lachovej.

Zuzana Machajová

rok to boli plastové vrchnáčiky, ktorých nazbierali 5 vriec a 2 škatule. Svojím spe-vom svätú omšu sprevádzal spevácky zbor pod vedením Eriky Klocháňovej z Malati-nej. Po skončení svätej omše sa koledníci presunuli do Základnej školy P. Škrabáka na sídlisku Brezovec, kde boli pre nich pripravené tvorivé dielne, pri ktorých si mohli pre seba a svojich blízkych vyrobiť krásne vianočné pohľadnice.

Hoci v našej farnosti koledovať nebu-deme, môžete projekty Dobrej noviny podporiť do 31. januára 2015 zaslaním darcovskej SMS v hodnote 2 EUR s tex-tom “DMS DOBRANOVINA” (DMS me-dzera DOBRANOVINA) na číslo 877 vo všetkých mobilných sieťach. Prispieť mô-žete aj priamo vkladom na účet Dobrej noviny. Viac na www.dobranovina.sk.

Renata JedlákováSnímka: Peter Strapec


Prečo ísť na referendum a povedať 3x ÁNO?Prečo odpovedať na prvú referendovú otázku „ÁNO“?Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväz-ku medzi jedným mužom a jednou ženou?

Prečo sa manželstvom nemôže nazývať žiad-ne iné spolužitie osôb, okrem zväzku medzi jed-ným mužom a jednou ženou? Pretože v našom živote sa stretávame s tým, že existujú zákony a veci, ktoré si my nemôžeme vybrať podľa svojej ľubovôle, ale sú nám vopred dané. Nikto z nás si napr. nemohol vybrať, či sa narodí ako muž alebo ako žena. Rovnako si nikto z nás nevybral svojich rodičov, najbližšiu rodinu a prostredie, v ktorom vyrastal. Manželstvo medzi jedným mužom a jednou ženou je takou formou zväz-ku, ktorá je tu daná samotnou prirodzenosťou osoby, ale aj prirodzenosťou lásky. Prirodzenos-ťou osoby preto, lebo tá vo svojej plnosti existuje v dvojakej „forme“: ako muž a ako žena. Každý z nás sa narodil buď ako muž, alebo ako žena. O tejto podstatnej (ontologickej) rozdielnosti nám jasne hovorí naše telo. To, že som mužom ale-bo ženou nemôžem zmeniť, ale môžem jedine prijať. Ak sa neprijmem, začnem ničiť samého seba. Neprijať svoju vlastnú prirodzenosť (natu-ra )ako dar, znamená odsúdiť ju (a teda seba) na zánik. Je to tak ako s prírodou (natura): veľa sa dnes hovorí o životnom prostredí a o ochrane prírody. Chránime ju ako čosi vzácne. Sú oblas-ti s najvyšším stupňom ochrany (Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Veľká či Malá Fatra...). Chrániť túto prírodu znamená prijať ju takú, aká je a neza-sahovať do nej takým spôsobom, že ju zničíme. Jednoducho povedané: ak nechceme prírodu zničiť, musíme ju prijať a rešpektovať zákony vpísané do nej. Týmto ju budeme skutočne chrániť. Preto ak nechceme zničiť človeka a tým aj spoločnosť, musíme človeka prijať s tým, že existuje buď ako muž alebo ako žena a musíme rešpektovať zákony vpísane do jeho prirodze-nosti („natury“).

Prirodzenosťou lásky preto, lebo láska tvorí jednotu. Nemôže sa však vytvoriť jednota tam, kde niet rozdielnosti. Najplnším vyjadrením lásky medzi ľuďmi je manželská láska, ktorej základom je rozdielnosť pohlaví. Prečo? Preto-že len v úplnej rozdielnosti pohlaví je možná aj úplná jednota. Keďže medzi mužom a ženou existuje maximálna rozdielnosť, ktorú vyjadruje ich pohlavie, len medzi mužom a ženou je mož-ná maximálna jednota. To, čo ich však robí jed-ným telom – jednou osobou – je ich vzájomná láska, ktorá sa takto napokon stáva prameňom daru nového života, ktorým je dieťa. Dvaja muži či dve ženy nie sú schopní vytvoriť hlbokú jed-

notu tiel, pretože medzi nimi nejestvuje úplná rozdielnosť pohlaví. Preto ani „láska“ vyjadrená medzi nimi telesne nie je prirodzenou láskou, a preto nie je v skutočnosti láskou. Následne je logické, že z takého vzťahu sa nikdy nemôže na-rodiť dieťa.

A prečo sa hovorí o jednom mužovi a jednej žene? Pretože nie je možné milovať výlučnou a bezpodmienečnou láskou všetkých alebo via-cerých ľudí naraz. To môže jedine Boh. Láska medzi mužom a ženou vo svojej prirodzenosti hovorí tomu, koho miluje: „Len ty, jedine ty a navždy ty.“ Preto súhlasím s tým, aby sa man-želstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou.

Preto na túto prvú referendovú otázku od-poviem: „ÁNO“.

Prečo odpovedať na druhú referendovú otázku „ÁNO“?Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výcho-va? Prečo by párom alebo skupinám osôb rov-nakého pohlavia nemohlo byť umožnené, aby si adoptovali dieťa a následne ho vychovávali?

Pretože právo dieťaťa je viac ako túžba rodi-ča. Vysvetlím: človek nemá právo na iného člo-veka. Ani manželia (muž a žena) nemôžu pove-dať, že majú právo mať dieťa. Nikto si nemôže nárokovať právo na inú osobu. Nemáme právo na iné osoby, pretože tie nie sú obyčajnými veca-mi. Nemôžem povedať: „Mám právo mať dieťa a kúpiť si ho, tak ako mám právo mať chlieb a kúpiť si ho.“ Nemôžem povedať, že mám právo dať si „vyrobiť“ dieťa prostredníctvom techniky umelého oplodnenia, tak ako môžem povedať, že mám právo dať si vyrobiť, resp. ušiť šaty či ob-lek na mieru. Človek nie je tovarom, ale darom. Osoby môžeme prijať jedine ako dar, len tak ich môžeme aj skutočne milovať. Pre túto výnimoč-nosť osoby, ktorou každé dieťa určite je, môže-me povedať že nie rodič má právo na dieťa, ale dieťa má právo na rodiča. A nie na hocijakého rodiča, ale na takého, resp. takých rodičov, v ktorých blízkosti bude vyrastať v psychicky a emocionálne zrelú osobnosť. Dieťa má právo na takých rodičov, ktorí mu pomôžu identifikovať sa so sebou samým, a to práve vďaka rozdiel-nosti pohlaví, ktorá medzi samotnými rodičmi existuje. Dieťa má právo byť milované láskou muža a láskou ženy, láskou otca a láskou matky, má právo byť milované manželskou láskou, kto-rá v sebe nesie prísľub vernosti a trvácnosti a pre dieťa aj prísľub pekného a radostného detstva i jeho ďalšej budúcnosti. Tak muž ako aj žena mi-lujú originálne mužskou a originálne ženskou láskou. Každé dieťa má právo na takúto lásku. Žiaľ, osoby rovnakého pohlavia nie sú schopné byť zárukou takejto lásky, a preto ani integrálnej výchovy dieťaťa. Preto súhlasím s tým, aby pá-rom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia

nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova.

Preto na túto druhú referendovú otázku od-poviem: „ÁNO“.

Prečo odpovedať na tretiu referendovú otázku „ÁNO“?Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Prečo by „školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správa-nia či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Pretože rodičia dali život svojim deťom, a preto len oni majú prvotné, neodňateľné a pred-nostné právo voliť druh vzdelania pre svoje deti, a to v duchu svojho morálneho a náboženského presvedčenia i v duchu kultúrnych a rodinných tradícií (porov. Charta ľudských práv, čl. 26; Charta práv rodiny, čl. 5). Osobitne nesúhla-sím s tým druhom výchovy, ktorú sa snažia prezentovať v iných štátoch Európy (Nemecko, Rakúsko, Nórsko, Francúzsko, Anglicko) zá-stancovia ideológie rodovej rovnosti (gender ideológie).

O čo im vlastne ide? Ide im o presexualizo-vanie celej spoločnosti, pretože vlastníci porno-grafického priemyslu týmto majú postarané o svoju budúcnosť, rovnako antikoncepčný prie-mysel sa nebude musieť obávať o svoje zisky a tým lekárom, ktorí zabíjajú ešte nenarodené deti či tým, ktorí „vyrábajú“ deti ako tovar pro-stredníctvom umelého oplodnenia, potečú do vreciek obrovské peniaze. Za všetkým sú dve veci: peniaze a šťastie zredukované na pôžitok a rozkoš.

A preto v mene týchto novodobých „bo-hov“, ktorým sa všetci začíname čoraz viac kla-ňať, budeme chcieť, aby deti už v materských školách spoznávali v akomsi „detskom kútiku“ svoje telo a telo toho druhého. V školách bude-me postupne chcieť učiť žiakov, ako navliekať kondómy, ako užívať hormonálnu antikon-cepciu, či vibrátor. Budeme chcieť zaviesť takú sexuálnu výchovu, ktorá pod rúškom a v mene lásky bude všetko dovoľovať. Nedovolené bude len to, s čím ten druhý pri sexe nebude súhlasiť. A ak rodičia alebo ich dieťa odmietnu navšte-vovať hodiny takejto sexuálnej výchovy, bude-me ich zatvárať do väzenia, pretože zanedbali povinnosť, ktorú im škola i štát nadiktovali bez ich súhlasu. Preto súhlasím s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsa-hom vyučovania.

Preto na túto tretiu referendovú otázku od-poviem: „ÁNO“.

ThLic. Róbert Neupauer, kňaz poverený pastoráciou rodín v Spišskej diecéze

AKTUÁLNE


Pochádzate z Oravy. Poviete nám bližšie niečo o vás a vašej rodine? Pochádzam z dediny Beňadovo. Môže vás pomýliť miesto môjho narodenia – Liptov-ský Mikuláš, ale to je len preto, lebo moja mama pochádza z Liptovského Mikuláša, konkrétne z dediny Iľanovo a pár mesiacov sme tam bývali. Potom som už celý život prežil na Orave, až do dňa, keď som odi-šiel do kňazského seminára v Spišskej Ka-pitule. Mám 4 súrodencov. Základnú školu som navštevoval v Beňadove a Breze, na gymnázium som chodil do Námestova.

Aké boli vaše predchádzajúce pôsobiská?Pôsobil som doteraz ako kaplán vo farnosti Lomnička (okres Stará Ľubovňa) a Bratislava – Blumentál. Tiež sme viac ako rok spravovali farnosť Bušovce, ešte keď som bol v Lomničke.

Kde ste boli zatiaľ najdlhšie? Práve vo farnosti Lomnička – 5 rokov. Je to dedina takmer čisto rómska, má okolo 2300 obyvateľov a veľmi nízky priemerný vek obyvateľstva – 18,5 roka.

Máte odtiaľ nejaké úsmevné príhody?Veľmi veľa, ani by som nevedel, kde začať, keby som mal o všetkých hovoriť. Možno iba jedna – keď sme sa modlili Loretánske litánie, tak ako vždy ľudia spoločne opako-vali po každom zvolaní – „oroduj za nás“. No a ja som niekde v polovičke litánií po-vedal: „Chlapci vzadu, nevyrušujte“ a všet-ci v kostole na to zborovo: „Oroduj za nás“. Už som sa nedomodlil, musela prísť pokra-čovať v modlitbe jedna z rehoľných sestier, ktoré tam boli.

Ako ste sa dostali až do Bratislavskej arcidiecézy?Otec biskup sa ma opýtal, či by som šiel na pár rokov do tejto arcidiecézy. Dôvodom bolo, že sa malo pracovať na novom preklade Svätého písma, ak som to správne pochopil, a

Chcem byť, Pane, celý tvojTEXT: IDA HANUŠNIAKOVÁ • SNÍMKA: ARCHÍV MM, MIROSLAV ŽMIJOVSKÝ

Najnovší prírastok v rodine našich kňazov pribudol v polovici septembra. Jeho meno poznajú od Bratislavy až po Starú Ľubovňu, no a už aj tu u nás. V Dolnom Kubíne sa už udomácnil, preto sme mu položili pár otázok. Náš nový pán kaplán Martin Majda.

jeden kňaz z tej arcidiecézy mal prísť do našej spišskej – a tak sme sa mali vymeniť. Avšak zhodou rôznych okolností sa veci pomenili a vrátil som sa skôr. No bola to zaujímavá a veľmi poučná skúsenosť.

Kedy ste po prvý raz pocítili, že vás volá Pán?Kňazom som sa chcel stať od detstva. Ak si dobre spomínam, po inom povolaní som v hĺbke srdca ani netúžil. Je síce pravda, že počas strednej školy som sa snažil sám seba presvedčiť o tom, že Pán ma iste nepovoláva do svojej služby, ale nakoniec som nedokázal odporovať a poslúchol som ho.

Prišli ste k nám v polovici septem-bra a hneď ste sa ujali práce s bir-movancami. Inšpirujú vás v niečom? Čo máte na práci s nimi najradšej?Všetko sa to zomlelo dosť rýchlo, takže ne-tvrdím, že systém, ktorý teraz naši birmovan-ci majú, je najlepší, ale aj tak si myslím, že ak budú chcieť, môžu z toho veľa vyťažiť pre svoj vnútorný rast. Samozrejme, že ma inšpirujú. Stále premýšľam, ako a čo im povedať, aby som im v tom duchovnom raste pomohol.

Aby birmovka pre nich nebola len folklórna záležitosť, ale naozaj jedinečná možnosť, ako prehĺbiť svoje poznanie Boha, svoj vzťah s Bohom, svoje osobné prežívanie viery atď. A čo sa mi najviac páči? Tie osobné rozhovory – a najviac si vážim úprimné sv. spovede, keď na nich vidím, že sa naozaj snažia brať svoj vzťah s Bohom vážne. To mám fakt radosť. A zase najviac ma mrzí, keď vidím, že im je to jedno...

Okrem toho máte v našej farnosti na starosti mladých. Máte pre nich neja-ké povzbudenie?Nezanedbávajte svoj duchovný život. Učte sa milovať viac a viac Boha, potom pôjde všetko ľahšie. Aby sme neskĺzli do tohto: robiť veci pre Boha, ale bez Boha. No to si myslím, že neplatí len o mladých, ale aj o nás kňazoch a o všetkých.

Ktorý svätec si vás získal najviac?Mám dosť veľa obľúbených svätých, ktorí sú pre mňa veľkou inšpiráciou napr: sv. Ján Mária Vianney, sv. Terezka z Lisieux, Matka Tereza atď., ale najviac asi Ján Pavol II. No nesmieme zabudnúť, že naším hlavným vzo-rom je Ježiš..

Aké sú vaše záľuby? Čo robíte vo voľ-nom čase najradšej?Veľmi rád čítam knihy. Teda, keď mám voľný čas, tak si rád niečo dobré prečítam, ale tiež sa rád prejdem po prírode. Je nádherná, hlav-ne tam, kde ju človek nezničil.

Chceli by ste na záver odkázať niečo naším farníkom? Možno pripomenúť heslo sv. Jána Pavla II. – Totus tuus – Celý tvoj. On túžil celkom patriť Kristovi – celkom túžil poslúchať a plniť Jeho vôľu, lebo vedel, že to, čo chce Boh, je zaru-čene to najlepšie, aj keď človek Bohu nieke-dy nerozumie. Kiežby sme všetci takto túžili nasledovať Krista. Dovolím si ponúknuť vám túto modlitbu: Som celý tvoj a všetko, čo mám, je tvoje, môj najdrahší Ježišu, skrze Máriu, tvoju svätú Matku. Amen.

ROZHOVOR


Návšteva u Otca Benedikta

Začiatkom decembra priniesol nemecký Frankfurter Allgemeine Zeitung rozho-

vor s Jozefom Ratzingerom, emeritným pá-pežom Benediktom XVI. Od jeho odstúpenia z úradu už uplynuli takmer dva roky. Za tú dobu podľa neho už majú veriaci jasno v tom, „kto je pravý pápež“. Oslovenie v nadpise článku – Otec Benedikt – napovedá o tom, že práve takto chcel Benedikt XVI, aby ho volali, avšak bol príliš unavený a slabý, aby ho pre-sadil. „Napíšte to, možno to ľuďom pomôže“, vyzýva nemeckého novinára a ľutuje, že titul „emeritný pápež“ mu príliš nenapomáha k tomu, aby ešte dôraznejšie poukázal na te-rajšiu petrovskú službu svojho úradujúceho nástupcu.

Aj keď naďalej nosí bielu sutanu, snaží sa Benedikt XVI. žiť „natoľko ticho, ako je to len možné“. Preto vyznieva ako „skutočný ne-zmysel“, že by sa miešal do diskusie poslednej biskupskej synody o rozvedených katolíkoch žijúcich v druhom manželstve. Jozef Ratzin-ger skrátka nechce byť akýsi „tieňový pápež“,

ZO SVETA CIRKVI

Zmeny na vedúcich pozíciáchTelevízia LUX, slovenská katolícka televí-zia, má s platnosťou od 1. decembra no-vého programového riaditeľa. Stal sa ním vdp. Jozef Kováčik, doterajší hovorca KBS. Zmena nastala tiež vo funkcii riadi-teľa Klubu priateľov Televízie LUX. Túto pozíciu začal zastávať vdp. Marián Bér, ktorý pôsobí ako prefekt Kňazského se-minára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave.Od 1. decembra bol vymenovaný do po-zície hovorcu Konferencie biskupov Slo-venska ThLic. CSILic. Martin Kramara, 36-ročný kňaz Žilinskej diecézy, pochá-dzajúci z Bytče. Aj Spišská diecéza má od leta nového hovorcu. Po menovaní Petra Majdu za rektora seminára sa novým hovorcom i kancelárom stal ICLic. Peter Majcher, pochádzajúci z Klina. V prípade záujmu ho môžete kontaktovať: 053/450 22 11, alebo [email protected].

FF rádio pre mladýchRádio LUMEN spustilo v pondelok 17. novembra nový internetový projekt pre mladých - internetové rozhlasové vysielanie FF rádia, ktoré je možné sle-dovať len cez internet, a rovnomennú internetovú stránku. Vo vysielaní toh-to rádia nájdu mladí ľudia svedectvá, pozvánky na kresťanské podujatia a hudobné festivaly, reportáže zo živo-ta spoločenstiev mládeže, vypočujú si tweety Svätého otca a mnohé iné témy, ktoré sa týkajú života mladého veriaceho človeka. To všetko je dopĺňa-né hudbou, ktorá svojím posolstvom tieto kresťanské hodnoty vyjadruje. Okrem toho ponúka projekt interne-tovú stránku so súťažami, diskusia-mi a informáciami zo sveta mladých kresťanov. Samotný názov FF rádio je skratkou iniciálok Faith and fire (Viera

ktorý by sa v cirkevnej debate dokonca staval do opozície voči Františkovi.

Je stále svieži, vo svojom bydlisku – býva-lom klauzúrnom kláštore vo Vatikánskych záhradách – prijíma veľa návštev. Prichádzajú k nemu mnohí biskupi, priatelia z Bavorska, jeho dvorný vydavateľ Manuel Herder a tiež pápež František, a to dokonca častejšie, ako je všeobecne známe. „Máme spolu veľmi dob-ré kontakty“, hovorí Benedikt XVI. U svojho nástupcu oceňuje silné vystupovanie, aké by už on sám „pri svojich slabých silách telesne a psychicky nikdy nemohol zastávať“. Od svojej abdikácie pociťuje značnú úľavu – zotrvanie v úrade by podľa jeho vlastných slov „nebolo úprimné“. Zároveň vyslovuje vďaku „dobré-mu Bohu za stále zdravie“, ktoré mu umož-ňuje modliť sa a čítať, premýšľať a pripravovať si krátke nedeľné kázne. Akurát písať sa mu už nechce.

Vianoce boli pre tohto bavorského rodáka už od detstva najkrajším sviatkom cirkevné-ho roku. Spomína na Svätú zem, kde „Ježišo-ve stopy potvrdzujú tajomstvo Boha, ktorý sa stal človekom“. Ježiš totiž nebol len duch, jeho prítomnosť je možné datovať a tento jeho po-zemský rozmer je užitočný aj pre veriaceho človeka.

-www.radiovaticana.cz-

Novinky v bazilikách

Bazilika Svätého Petra v Ríme dostala v decembrových dňoch nové osvetlenie.

Išlo o inštaláciu celkovo 315 nových osvet-ľovacích telies, ktoré sú schopné zvýrazniť formu architektonických štruktúr a fareb-

né odtiene kupoly a fasády. Okrem Vati-kánskej baziliky nové osvetlenie dostáva aj mariánska bazilika Santa Maria Maggiore. Inovatívne osvetlenie tzv. LED technológie výrazne zníži spotrebu energie – takmer o 70%. V prvých mesiacoch budúceho roka bude LED technológia použitá aj na vý-menu celého systému verejného osvetlenia historických pamiatok, ulíc, námestí a bu-dov v Ríme.

Bazilika sv. Jána v Lateráne má od 8. de-cembra novú drevenú sochu Madony s die-ťaťom. Umiestnená je pred pravým stĺpom výklenku pápeža Leva XIII. Ide o dar Svä-tého otca Lateránskej bazilike. Drevorezba pochádza z 13. storočia a je vysoká 125 cm. Znázorňuje Pannu Máriu sediacu na tróne, ktorá ľavou rukou drží dieťa Ježiša, sediace na jej kolenách. Na hlave má biely závoj, ktorý drží zlatá obruč pripomínajúca korunu. Vlasy jej splývajú po stranách šľachetnej a pokojnej tváre. Odetá je do šiat s červenými kvetmi na modrom podklade a do plášťa so zlatými pruhmi po okraji. Mária gestom pravej ruky pozýva, aby sme pristúpili k Dieťaťu v červe-nej tunike, ktoré tiež naznačuje gesto prijatia a otvorenosti.

-tk kbs-

Praha hostí desaťtisíce mladých

Desaťtisíce mladých z celej Európy sa na prelome rokov zídu v Prahe. Od 29. de-

cembra 2014 do 2. januára 2015 sa tam bude

Obliečka do požehnaných reverendKoncom októbra sa v kňazskom semi-nári na Spiši uskutočnila obliečka semi-naristov štvrtého ročníka. Svätú omšu celebroval Mons. Andrej Imrich, spišský pomocný biskup. Vo svojom príhovore sa zameral na dôležitosť dôstojného ode-vu a zároveň povzbudil 9 seminaristov, študujúcich za Spišskú a 2, študujúcich za Rožňavskú diecézu, ktorým tieto re-verendy požehnal, aby ju vždy radi nosili a aby sa za ňu nikdy nehanbili.

Na slávnosť Krista Kráľa zase spiš-ský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka spomínaným 9 štvrtákom a šiestim se-minaristom tretieho ročníka udelil mi-nistérium lektorátu. Úlohou lektora je čítanie a ohlasovanie Božieho slova pri svätej omši a pri ostatných liturgických úkonoch.


a oheň). Symbolizuje túžbu mladých nielen veriť v Boha, ale aj zahorieť úprimnou láskou k Nemu a k ľuďom.

SSV a Katolícke noviny oslavovaliSpolok svätého Vojtecha, najväčšie a najstaršie združenie katolíkov na Slovensku, si pripomína 145 rokov od potvrdenia svojho vzniku. O jeho vznik sa zaslúžil predovšetkým katolíc-ky kňaz Andrej Radlinský a poslaním Spolku bolo vydávanie slovenských katolíckych kníh. Spolok svätého Voj-techa krátko po svojom vzniku prevzal vydávanie týždenníka Katolícke no-viny. V súčasnosti má Spolok svätého Vojtecha 97 628 členov a je najväčším katolíckym vydavateľom na Slovensku.Najstaršie katolícke periodikum – Ka-tolícke noviny - oslávilo 7. novembra 165 rokov od prvého vydania. Podľa

šéfredaktora Mariána Šurába ich hlav-nou úlohou v súčasnosti je v tom, aby ukázali kresťanský pohľad na človeka, rodinu, spoločnosť, svet a javy okolo nás.

Obnova vitráže v SpišskejKapituleHistorická vitráž v Spišskej Kapitule sa dočká obnovy. Finančné prostried-ky na ňu vybojovali hlasujúci v súťaži Poklady môjho srdca, ktorú vyhlá-sila Nadácia VÚB. Získať peniaze na obnovu mohla pamiatka s najvyšším počtom hlasov, vitráž z Kaplnky Zá-poľských z Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule sa stala jednoznač-ným víťazom, pretože vitráž podporili hlasujúci viac ako štyrmi tisíckami hlasov, čím jej zabezpečili absolútne víťazstvo v súboji s ďalšími ôsmimi pamiatkami z rôznych kútov Sloven-

ska. Spišská diecéza ďakuje nadácii i samotným hlasujúcim.

Medzinárodné ocenenie A. ZáborskejSlovenská europoslankyňa Anna Zá-borská si 12. decembra v talianskom meste Anagni prevzala Medzinárod-nú cenu Bonifáca VIII „…za kultúru pokoja”. Cenu od roku 2003 udeľuje Academia Bonifaciana v Anagni vy-braným osobnostiam za propagova-nie hodnôt pokoja a spolunažívania národov. Súčasťou ceny je sochárske dielo Egidia Ambrosettiho zobrazujú-ce pápeža Bonifáca VIII, ktorý sa na-rodil ako Benedetto Caetani v Anagni a v roku 1300 vyhlásil prvý Svätý rok v kresťanskej histórii.

Správy z -tk kbs-

konať európske stretnutie mladých organi-zované ekumenickou komunitou Taizé. Ako informovalo tlačové oddelenie komunity, stretnutie má byť znakom pokoja a zmiere-nia, a to obzvlášť na sklonku roka, v ktorom si pripomíname sté výročie začiatku prvej svetovej vojny, a zároveň roka, ktorý je tiež poznamenaný konfliktom medzi Ukrajinou a Ruskom, ako aj európskymi voľbami. Na stretnutí sa zúčastnia aj viacerí biskupi a du-chovní pastieri z rozličných krajín. Pozdravné posolstvá do Prahy zašlú pápež František, vý-chodní patriarchovia, predstavitelia angliká-nov, luteránov a reformovaných, a tiež pred-seda Európskeho parlamentu a generálny tajomník OSN.

Mladí ľudia vo veku od 17 do 30 rokov tak majú príležitosť stráviť koniec roka pri modlitbe, stretnutiach, vzájomnom zdieľaní sa a solidarite. Zaujímavosťou je, že pred 24 rokmi, čiže rok po páde Berlínskeho múru, sa v Prahe taktiež uskutočnilo európske stretnu-tie mladých. Tento ročník sa teda bude niesť aj v znamení zmierenia medzi východom a západom. Dôležitou charakteristikou tohto stretnutia mladých je ekumenizmus – zú-

častňujú sa ho katolíci, protestanti aj pravo-slávni, ktorí sa spoločne trikrát denne spolu s bratmi komunity Taizé schádzajú k modlitbe. Počas stretnutia sú mladí ubytovaní prevažne v miestnych rodinách a v rámci stretnutia sa podieľajú aj na rozličných workshopoch soci-álneho charakteru.

-tk kbs-

Obraz českej cirkvi

Česká biskupská konferencia si dala uro-biť výskum verejnej mienky, aby zistila,

ako vnímajú cirkev obyvatelia krajiny. Reali-zoval sa v apríli a v máji na reprezentatívnej vzorke 1020 respondentov. Uvedené závery sa nachádzajú v brožúre Vnímaní církve v České republice, ktorú pre ČBK zostavila agentúra Proximity Prague.

Z prieskumu verejnej mienky medzi oby-vateľmi ČR vyplýva, že cirkev je vnímaná neutrálne. Na vieru majú ľudia rezervovaný, ale nie negatívny názor. Rímskokatolícka cirkev je vnímaná skôr neutrálne. Oblasť jej činnosti však ľudia obmedzujú na okruh náboženských a liturgických aktivít, teda v podstate ide o model, ktorý komunistická ideológia presadzovala 40 rokov – aby cirkvi zostali za múrmi kostolov a do spoločnosti neprenikali, nepôsobili ako integrálna sú-časť spoločnosti, ale skôr ako odumierajúci relikt, záujmové združenie.

Pozitívnemu vnímaniu cirkvi dnes pomá-ha pápež František, aj českí cirkevní predsta-vitelia sú vnímaní pozitívne. Obrazu cirkvi ale škodí predovšetkým otázka tzv. reštitúcií. Cirkev by tak podľa prieskumu mala lepšie v médiách predstavovať tých cirkevných

predstaviteľov, ktorých ľudia vnímajú po-zitívne, mala by nadviazať na komunikáciu pápeža Františka, vystupovať aj neoficiálne, byť v kontakte s núdznymi a chudobnými bez inštitucionálnej zviazanosti. Ľudia oča-kávajú skôr konkrétnu pomoc než vzdelanie a modlitby. Vo veci reštitúcií sa musí postu-povať transparentne, informovať o plánoch s majetkom a ukazovať dobré príklady toho, čo sa podarilo. Dôležité je opakovať, že ma-jetok nebude slúžiť len veriacim, ale aj neve-riacim, rovnako ako je tomu dnes v cirkev-ných školách, nemocniciach či sociálnych zariadeniach.

www.svet kresťanstva.sk

Európskamariánska cesta

V Ríme začiatkom decembra predstavi-li mariánsku pútnickú cestu, tzv. „Ruta

Mariana“, ktorá spája päť z najznámejších mariánskych pútnických miest Európy: Pi-lar (v španielskej Zaragoze), Torreciudad (v španielskej Huesce), Lurdy (vo Francúz-sku), Meritxell (v Andorskom kniežatstve) a Montserrat (pri španielskej Barcelone). Tieto pútnické miesta predstavujú staro-bylú pútnickú mariánsku cestu, ktorá spája vieru a mariánsku nábožnosť s bohatstvom umeleckých atrakcií, s prírodnými krásami a zároveň aj špecialitami miestnych kuchýň. Spomínaná trasa je populárna medzi Euró-panmi, ale absolvujú ju často aj obyvatelia strednej a južnej Ameriky. Svätyne, ktorými prechádza, každoročne navštívi 12 miliónov pútnikov. -tk kbs-


Kartuziáni (Ocart) TEXT: MAREK JAMRICH • SNÍMKY: INTERNET

Odísť do úplnej divočiny, s nikým sa nestretať, nejesť mäso, nosiť drsný odev a skoro nerozprávať? Dnešnému svetu neustále sa vtierajúceho zvuku, hedonizmu a niekedy až šialenej zábavy to môže prísť bláznivé, možno až výstredné či zbabelé. No kartúza určite nie je útek pred svetom, ale stretnutie so svetom a lepšie pochopenie sveta bez Boha. Čo to teda je tá kartúza a kartuziáni?

PREDSTAVUJEME

Denný program. Začínajú nočnou modlitbou (matutínom) o 23.00 sami v cele, 23.30 spoločne v kostole 2-3 hodiny, druhé „ráno“ majú o 5.45, aby o 6.00 sa mohli opäť modliť prvú modlitbu dňa v cele a rozjímať, 7.15 je spoločná sv. omša, každý kňaz potom slúži ešte tichú sv. omšu vo svojej kaplnke, nasleduje Lectio Divina, manuálna práca a štúdium. Po obede je hodina rekreácie, manuálna práca a štúdium, 15.45 sú Vešpery, 17.00 večera, modlitba a 18.00 Kompletórium (modlitba pred nočným spánkom).

Sú dnes potrební pre svet? Samozrejme. Zatiaľ čo sa pastoračný kňaz venuje dennej službe, ktorá ho vedie k tomu, aby ho bolo vidno, aby hovoril a stretával sa s ľuďmi, mních rozvíja nočnú službu, ktorá ho vedie k tomu, aby bol skrytý a aby mlčal. Podobá sa žile podzemnej vody. Ticho. Samota. Noc. Noc je prípravou na deň – je to služba „ťarchavosti“. Mních predstavuje Krista na kríži. Ježiš v tom temnom a spásonosnom momente mlčí a nesie celý svet, aby ho priviedol k Otcovi. „Mních je vzdialený od všetkých, ale spojený so všetkými stojí v mene všetkých pred živým Bohom.“ (Pravidlá 34,2). Ide tu teda o skrytý misijný apoštolát.

Kartuziáni dnes. Dnes žije po celom svete približne 380 kartuziánov v 22 kláštoroch: 17 je mužských a 5 je ženských. Kartúzy sú vo Francúzsku, Španielsku, Taliansku, Južnej Kórei, Anglicku, Argentíne, Brazílii, Nemecku, Portugalsku, Slovinsku, USA a Švajčiarsku. Na Slovensku boli v minulosti dva kartuziánske kláštory – na Skale útočišťa (Lapis Refugii; dnes Kláštorisko pri Letanovciach; založený v roku 1299) a v Červenom Kláštore na Dunajci (založený v roku 1319). V súčasnosti na Slovensku kartuziánsky kláštor neexistuje, najbližšie je slovinský kláštor Kartuzija Pleterje .

Spôsob života. Kartuziánsky páter žije v cele, ktorú tvorí jednoposchodový „domček“ s priľahlou záhradkou. Na prízemí je pracovňa s príslušným pracovným náradím, lebo kňazi vykonávajú aj ručné práce v cele. Na prvom poschodí je predizba s menom „Ave Maria“, malá kúpeľňa a spálňa, kde mních prežíva väčšinu svojho času: tu sa modlí, študuje, je a spí. Pravidlá definujú cely ako „svätú pôdu a miesto, kde často prebýva Pán so svojím služobníkom ako so svojím priateľom.“ Jedlo dostáva dvakrát denne cez malý drevený otvor, ktorý je pri vchode, v zimnom čase len jedenkrát. Nikdy nejedia mäso, v piatok postia iba o chlebe a vode. V adventnom a pôstnom čase sa vylučuje z jedál mlieko a mliečne výrobky. Tieto pôsty síce vyžadujú nemalé zriekanie sa, ale vôbec nie sú zdraviu škodlivé. Presne naopak: kartuziáni sa dožívajú vysokej staroby.

Poslanie. V dnešnej dobe, keď každé pracovisko musí mať ciele rozvoja a vývoja, množstvo cieľov, kartuziáni majú iba jeden cieľ: hľadať, rýchlejšie nájsť a úplne vlastniť samého Boha a tak prísť k dokonalej láske. Preto sa zriekajú všetkého, čo ich nemôže priviesť k tomuto jedinému podstatnému. (Pravidlá 1,4) Mnísi okrem modlitby mlčia. Jedenkrát týždenne majú dlhšiu prechádzku mimo kláštorných múrov. Vtedy sa prechádzajú v pároch, ktoré sa menia, aby každý s každým hovoril. Okrem týchto prechádzok mnísi nikdy neopúšťajú kláštor (iba v nevyhnutných prípadoch). Rodičia a súrodenci s nimi môžu stráviť dva dni v roku. Telefón a internet pre osobné potreby nepoužívajú.

Vznik rehole. Kartuziánsky rád bol ustanovený ku „chvále Božej slávy“, ktorá je v tom, že nás Boh „intímnou láskou zjednocuje so sebou“ a tak prinesieme veľa ovocia (Pravidlá 1,4). Je to najprísnejšia rehoľa v Katolíckej cirkvi. Jej názov je odvodený od pustého neprístupného pozemku vo vrchoch Chartreuse (lat. Cartusia), kam sa uchýlili prví mnísi žiť podľa spôsobu niekdajších eremitov v Egypte a Svätej zemi. Rehoľu založil sv. Bruno (1030-1101). Narodil sa v Kolíne nad Rýnom, neskôr odchádza študovať do Remeša, kde aj pôsobí. Keď napomenie nehodného arcibiskupa, ten ho pozbaví úradu a príjmov. Predtým dlhšie uvažoval o živote v samote, a tak s niekoľkými spoločníkmi odchádza do pustých vrchov Charteuse pri Grenobli vo Francúzsku. Keď sa stal pápežom jeho žiak Urban II., povoláva ho do Ríma, aby mu bol poradcom. S bolesťou v srdci opúšťal milovanú samotu. V hlučnom meste si nemohol zvyknúť a keďže ho pápež chcel mať stále nablízku, uchýlil sa do samoty v pustom kraji v Kalábrii, kde aj zomiera. Jeho telo je neporušené dodnes. Brunova cesta je podobenstvom putovania duše, ktorá sa neustále usiluje hľadať Boha a jeho vôľu.


Angela z Foligna – žena, ktorá spútala diabla TEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA: INTERNET

Životopisy svätých nám často ponúkajú krásny, avšak jednotvárny obraz o ich dokonalosti. Väčšinou vyrástli v dobrých rodinách, vychovávaní hlboko veriacimi rodičmi a už od detstva viedli príkladný život. Je len málo známych svätcov, ktorí predtým, ako sa zmenili, viedli hriešny život. Jednou z takých svätíc je Angelina z Foligna, ktorá je povzbudením pre všetkých ľudí, ktorí si nevedia dať rady so svojimi hriešnymi náklonnosťami. Môžeme sa ku nej utiekať o pomoc, lebo táto žena v sebe dokázala spútať diabla.

Rozmaznané dieťaAngela sa narodila v r. 1248 vo Foligne (neďaleko Assisi v Taliansku) bohatým, no nie veľmi dobrým rodičom. Jej matka bola vo viere ľahostajná a dcéru dosť rozmaznávala. Tak ako dnešné deti, aj Angelina to vedela poriadne zneužiť. Bola namyslená, zlostná a panovačná. Ako dospievajúce dievča sa začala stretávať, bez vedomia rodičov, s chlapcom, ktorý mal podobný postoj k životu. Napokon sa za neho proti vôli celého príbuzenstva vydala.

Neverná manželka a hrozná matkaAngela a jej manžel pokračovali vo voľnom neviazanom živote, využívajúc Angelino bohatstvo. Neveru si odplácali neverou, nestarali sa o deti a všetky napokon zomreli. Aj jej manžel pre svoj neviazaný a nestriedmy život čoskoro nasledoval ich deti. Angela sa stala vdovou vo svojich najlepších rokoch. Ešte stále pekná a bohatá mala všetko, čo potrebovala na zvádzanie mužov. Už pred takmer 800 rokmi žila žena, ktorá sa tešila iba z módy a zábavy. Z času na čas sa v nej ozvalo svedomie, ale ľahkomyseľnosť a rozkoše, v akých žila, zahlušili všetky výčitky. Keby sa nad ňou Boh nezmiloval, istotne by zahynula. Raz ju pochytil taký strach pred peklom, že sa pustila do usedavého plaču a z hanby a ľútosti nad svojím životom sa rozhodla

ísť na spoveď. No z falošnej hanblivosti zamlčala najhoršie hriechy a následne svätokrádežne prijímala eucharistiu.

Od zúfalstva k obráteniuDiabol ju mal skoro úplne v moci, no čoraz častejšie mala strašné výčitky svedomia, plakávala a kričala ako posadnutá diablom.

V ničom nenachádzala uspokojenie, darmo dávala telu, čo si zažiadalo. Raz v noci ju napadli také výčitky svedomia, že v zúfalstve prosila Boha, aby jej poslal múdreho spovedníka, ktorému by sa mohla zdôveriť. Zjavil sa jej sv. František z Assisi a oznámil jej, že Boh vyslyšal jej prosbu. Na druhý deň našla v kostole spovedníka pátra Arnolda z Foligna, františkána, jej príbuzného, ktorý sa od toho času stal jej duchovným vodcom. V čase obrátenia bola ešte stále pomerne mladá a často mávala silné zmyselné pokušenia. Aby nad nimi zvíťazila, napriek odporu príbuzných, rozdala všetok svoj značný majetok núdznym a začala žiť v chudobnom dome ako členka tretieho rádu sv. Františka. To však nezastavilo pokušenia, ktoré sa po takom dlhom hriešnom živote stále ozývali. Statočne však bojovala, až sa napokon s Božou pomocou ustálila vo svätej láske k Bohu.

Veľká hriešnica, ešte väčšia sväticaZačala mávať časté videnia. Raz sa jej Ježiš opýtal, čo si žiada ako odmenu za všetko svoje zriekanie. Odpovedala: „Ani zlato, ani striebro, ani keby si mi ponúkol celý svet, zriekla by som sa ho, pretože nechcem nič iné, iba teba!“ Len máloktorý svätec sa mohol tešiť z toľkých hlbokých videní Boha. Napriek svojmu mystickému životu vravievala, že duchovný život nespočíva vo videniach a zjaveniach, ale v činorodej láske k Bohu a k blížnemu. Preto, hoci bola chorľavá, často chodievala do nemocníc ošetrovať chorých a svojími početnými listami usmerňovala a povzbudzovala ľudí k láske a k pokojnému spolunažívaniu. Jej spovedník verne zachytil jej múdre slová a spracoval ich do viacerých spisov. Napríklad De eruditione evangelica (O evanjeliovej vzdelanosti), De conversione (O obrátení). Pre vplyv na teológov tých čias a pre vážnosť a účinok jej spisov v neskoršom období jej cirkev dala meno Magistra Theologorum – Učiteľka teológov. Zomrela 4. januára 1309 a pochovaná je vo františkánskom kostole vo Foligne.

ŽILI MEDZI NAMI


ŽALM VO SVÄTEJ OMŠI A SLUŽBA ŽALMISTU

Žalm má v katolíckej bohoslužbe miesto po prvom čítaní, ktoré je spravidla zo Starého zákona. V od-

bornej literatúre sa nazýva medzispev, pretože je umiestnený medzi dve čítania z Božieho slova. Žalm po prvom čítaní tvorí akoby náš meditatívny ohlas, odpoveď na prednesené čítanie. Aby to bola odpoveď primeraná a dôstojná, aj pre ňu si berieme slová z Písma – žalmy sú Božím slovom. Výber žalmu a jeho veršov určujú liturgic-ké knihy a je realizovaný tak, aby tematicky súviseli s myšlienkami prvého čítania.

Žalmy patria v kresťanstve k najstarším modlitbám, ktoré prví kresťania využívali pri svojich stretnutiach. Aj keď išlo o pôvodne židovské modlitby, hneď v ranokresťanských časoch podľahli „kristologizácii“ – kresťanskému výkladu a stali sa pevnou súčasťou rituálu, ktorý neskôr získal formálnu štruktúru dnešnej svätej omše. Pravdepodobne jeden z najstarších žalmov, ktorý raní kresťania spievali pri „lámaní chleba“ bol Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán. V slovenčine používame jeho dosť nevydarený preklad slova skúste. Latinská verzia používa slovo gustare, anglická taste, poľský preklad je skosztujcie. Všetky idú ruka v ruke s českým prekladom Ochutnejte, čiže zmyslami, chuťou zažite, ako chutí náš Pán.

Od najstarších čias boli žalmy kresťanmi spievané. Aj dnes je v liturgických predpisoch stanovené tak, že iba vo výnimočných situáciách môže byť žalm recitovaný. Speváci – prednášatelia žalmu boli v histórii Cirkvi od nepamäti vynikajúcimi umelcami s nádherným hlasom, ktorý povznáša myseľ k Bohu. V stredoveku sa žalm po prvom čítaní nazýval graduál, pretože ho na niektorom zo schodov – stupňov (lat. gradus) vedúcich do presbytéria kostola prednášal najlepší spevák gregoriánskej schóly. Je veľmi

dôležité, aby sa žalm spieval od ambóny, teda z miesta, odkiaľ sa hlása Božie slovo. Ide o symbol, že Božie slovo je uprostred nás, je medzi nami, stáva sa súčasťou našich životov a prednáša ho jeden z nás. Niekedy, bohužiaľ, ak chýba žalmista, zastupuje ho pri speve žalmu organista. Treba však poznamenať, že ide o núdzové riešenie.

Spev žalmu pri svätej omši nie je jednoduchou záležitosťou. Vyžaduje si veľa cvičenia a získanie istoty pri speve. Človek musí byť psychicky schopný predstúpiť pred stovky ľudí a spievať. Okrem toho, notový zápis žalmu môže byť pre nezasväteného

hoci aj hudobníka neľahkým orieškom. Žalmista by mal mať pekný hlas, príjemný na počúvanie, intonačne čistý prejav by mal byť samozrejmosťou. Je potrebné vyhýbať sa opernému spevu. V neposlednom rade si pri výbere vhodných uchádzačov treba všímať aj pohnútky speváka, kvôli ktorým chce v kostole spievať. Ak sa chce predvádzať, pýšiť sa svojím hlasom, jeho dielo nebude nikdy požehnané. Tak ako je to pri iných liturgických služobníkoch, aj žalmista by mal byť duchovne zrelou osobou, ktorá vedie príkladný kresťanský život.

Ešte je potrebné spomenúť aj ďalšiu časť svätej omše, ktorú možno viacerí spájame so žalmom, a to je alelujový verš pred evanjeliom (v pôste sa nespieva aleluja, ale Chvála ti, Kriste a pod.). Spev pred evanjeliom je však nezávislou časťou omše. Radostným aleluja vítame nášho pána – Krista, ktorého Slovo sa ozve v evanjeliu. Práve v alelujovom verši sa sumarizuje hlavná myšlienka evanjelia, a vlastne aj celej svätej omše. To, že sa aleluja spieva, je hádam ešte viac dôležité ako pri žalme. Dokonca sa v liturgických smerniciam uvádza, že ak by spev pred evanjeliom nemal byť spievaný, možno ho vynechať, pretože jeho myšlienka v recitovanej forme zaznie aj v evanjeliu.

V našej farnosti je za žalmistov zodpovedná Katarína Ileninová, ktorá taktiež pripravuje nápevy ešte nezhudobnených žalmov. Žalmisti sa pravidelne stretávajú v pastoračnom centre, kde sa pri spoločných nácvikoch pripravujú na svoju každodennú službu. Z ostatných stálych žalmistov v našej farnosti treba spomenúť Evu Behulovú, Martina Čučku, Renatu Jedlákovú, Zuzanu Lachovú, Veroniku Smikovú, Editu Mordelovú a Barboru Kapalovú. Počas voľna a prázdnin vypomáha Ján Mahút a tiež aj Mária Matisová. Na detských svätých omšiach sú to už niekoľko rokov Klára Lofajová a Adriana Tomáňová. V radoch „mládežníkov“ sa postupne formujú ďalší noví žalmisti. Všetkým patrí za ich dobrovoľnú každodennú činnosť veľká vďaka.

Matej Bartoš, organistaSnímky : archív FL

OKIENKO ORGANISTOV

Pre mnohých je spev žalmu po prvom čítaní počas svätej omše opradený akoby rúškom tajomstva. Niekedy nám pripadá zbytočný, máme pocit, že sa ním predlžuje bohoslužba a že to aj tak nikto nepočúva, resp. počúva, ale nerozmýšľa nad textom. Stáva sa akoby rutinou, nudnou súčasťou slávenia Kristovho tajomstva. A pritom v speve žalmov počas svätej omše tkvejú korene celej kresťanskej bohoslužby.


kniha

Zľava platná do 28. 2. 2015 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:

John Powell: Prečo žiť, prečo umrieť 6,00 eur

Francesco Vaiasuso: Posadnutý diablom 8,90 eur

Davis Bunn, Janette Oke: Abigail 9,00 eur

10 %zľava

Opri rebrík o nebo

Za posledné dva roky sme mali možnosť vidieť v našich kinách až dva celovečerné filmy o diele, na čele ktorého stojí Marián Kuffa. Všetky moje deti (2013) a tohtoročný Opri rebrík o nebo. Oba filmy poukazujú na závažnosť rómskej problematiky, ako aj na úbohý život alkoholikov, bezdomovcov, narkomanov a ľudí na okraji spoločnosti. Tieto problémy našej spoločnosti sú však v týchto filmoch konfrontované s nezlomnou snahou katolíckeho kňaza, ktorý za posledných viac ako 20 rokov vytvoril z fary v Žakovciach prístav pre všetkých spomínaných ľudí. Zároveň má vplyv aj na Rómov v osadách, kde sa ich snaží naučiť objaviť svoje schopnosti, nezávidieť si a pomáhať jeden druhému. Český dokument režisérky Jany Ševčíkovej - Opri rebrík o nebo, ktorý od decembra môžete vidieť v kinách, je o to zaujímavejší, že bol natáčaný až päť rokov. Uvidíte tak, ako sa vyvíjali životy konkrétnych alkoholikov, narkomanov či „odrastencov“ detských domovov, ktorých život sa spojil na jednom mieste - pod krídlami Mariána Kuffu. Ako hovoria tvorcovia filmu: „Až keď v najväčšej surovosti a nahote vidíme, o akých ľudí sa stará a komu obetuje svoj život, vyniká neskutočná sila jeho odhodlania a činov.“ Dokument vás nesklame nielen svojím obsahom, ale ani filmovým spracovaním.

Martin Farbák, • Snímka: internet

Modlitbový denník 2015

Diár, v ktorom tento rok dominuje téma zasväteného života, obsahuje denné omšové čítania v latinskom obrade, liturgický aj svetský kalendár a miesto na poznámky. Má byť pomôckou k prehĺbeniu osobnej modlitby. Zaznamenajte si doň svoje myšlienky pri dennom rozjímaní, číta-ní Svätého Písma. Neskôr si ich budete môcť spätne pozrieť a vidieť i spoznať cestu viery, ktorou vás vedie Boh. Zapíš si, čokoľvek ti Pán hovorí: citáty zo Svätého Písma, ktoré ťa oslovia, osobné úvahy nad citátmi z Biblie, svoje zápasy a výhry, inšpirujúce výroky svätých, modlitbové úmysly za seba a za iných, vyslyšané modlitby, osobné modlitby. Skúste pri zapisovaní využiť aj štvorfarebné pero. Hovorí sa "čierne na bielom", preto si čiernou farbou zapíšte nemenné Božie slovo, ktoré vás v dennom čítaní osloví - stať, citát, verš. Zelená je farba nádeje, preto zelenou farbou si zapíšte úmysly modlitieb. Červenou farbou ako symbolom víťazstva skrze Ježišovu krv si zapíšte vyslyšané modlitby alebo veci, situácie, v ktorých cez deň zachytíte pôsobenie Boha. Modrá farba je najvšednejšou farbou zo všetkých štyroch, preto si ňou zapíšte vlastné duchovné prežívanie a situácie dňa. Táto farba vám pomôže aj ako spovedné zrkadlo pri príprave na sviatosť zmierenia. Zuzana Machajová • Snímka: internet

ODPORÚČAME

film

hudbaPOETICA MUSICA: NaplnenáV tomto čísle Farského listu ukončujeme tematické zameranie na bolesti Panny Márie a nedá mi pri tej prí-ležitosti nespomenúť projekt skupiny mladých kresťanov vystupujúcich pod názvom Poetica Musica, ktorí sa nechali inšpirovať Máriou ako ženou, naplnenou milosťou a zároveň aj bolesťou. Inšpiráciou hudobno- poetického pásma „Naplnená“, ako o ňom autori hovoria, bol práve Rok Sedembolestnej Panny Márie. Poetica Musica vo svojich projektoch úspešne kombinuje hudbu so zamysleniami a básňami a prináša tak umelecký pohľad na otázky viery či každodenný život kresťana. Autorom myšlienky (použiť ako námet na spracovanie sedem bolestí Panny Márie) je katolícky kňaz Mar-

tin Gnip. Autorsky sa na tvorbe textov a hudby podieľala klaviristka a speváčka Zuzana Eperješiová, hudobne sa do projektu zapojili Peter a Pavol Jakabovci (gitara, basgitara) a Michal Lörinc, ktorý na celkové dotvorenie hudobného zážitku využíva okrem perkusií aj cajón, ktorý je typickou súčasťou kubánskej a peruánskej hudby.Štyridsaťminútový program je rozdelený do piatich častí. V skrátenej podobe ponúklo hudob-né pásmo Naplnená aj Rádio Lumen v relácii Gospelparáda, kde skladby Eliášov vánok a Jediná figurujú medzi najlepšími.

Martin Farbák, Veronika Jurčíková • Snímka: internet


Biblia z police do malíčkaSú pre vás Vianoce len obdobím darčekov a dobrého jedla, alebo viete niečo aj o tradíciách, spoločných znakoch a ich význame? Dnes sa otestujte nielen z vedomostí zo Svätého písma, ale aj zo všeobecných znalostí o týchto vianočných sviatkoch. A keďže sú to aj rodinné sviatky, tak otázky sú aj pre deti, mládež i tých starších.

KVÍZ ?

1. Ako sa volal rímsky cisár, ktorý vlá-dol za čias narodenia Ježiša Krista?A) TibériusB) AugustusC) Nero

2. Čo sa stalo na oblohe pri Ježišo-vom narodení?A) objavila sa hviezdab) preletela kométac) zatmelo sa Slnko

3. Kto navštívil novonarodeného Je-žiška ako prvý?A) traja králiB) pastieriC) kráľ Herodes

4. Slovo „Betleheh“, z ktorého vzni-kol i názov mesta Betlehem, po

hebrejsky znamená:A) dom chlebaB) dom pokojaC) krajina pastierov

5. Vianociam predchádza adventné obdobie, pomenované podľa latin-ského slova „adventus“. Viete, čo znamená?A) zrodenieB) sviatokC) príchod

6. Viete, kedy bol vyrobený prvý tla-čený adventný kalendár, autorom ktorého bol Gerhard Lang z Maul-bornu v Nemecku?A) v roku 1908B) v roku 1912C) v roku 1916

7. Vianoce je slovo prastaré a pri-niesli ho k nám:A) francúzski kočovníciB) nemeckí kňazi – misionáriC) grécki potulní speváci

8. V ktorom storočí sa začal v Euró-pe tradovať zvyk obdarúvať svojich najbližších na Vianoce?A) v 14.storočíB) v 15.storočíC) v 16.storočí

9. Vianočný ostrov je:A) zábavná hraB) miesto, kde sa uchýli unavená mamič-ka po vianočnom pečení a upratovaníC) ostrov v Tichom oceáne

10. Dnes sa na námestiach pred Via-nočnými sviatkami stretávame so živým betlehemom. Viete, kto prvý prišiel s nápadom priblížiť takto at-mosféru narodenia Ježiša?A) sv. DominikB) sv. FrantišekC) sv. Ján Bosco

Správne odpovede: 1B, 2A, 3B, 4A, 5C, 6A, 7B, 8C, 9C,10B


Farská matrika V mesiacoch október a november sme sviatosťou krstu v spoločenstve Cirkvi privítali

Sebastian GroerAlexandra GroerováOskar HaviarDamián KapalaViktória ZelníkováLaura ZelníkováLiliana FranekováIvan SekerešŠimon MatečekEma StachulakováMário HnilicaKarolína BuganováHenrich KrkoškaMarek HurtalaIvan Haulík

Sviatosť manželstva prijaliMichal Kucbel – Mária BúrošováMartin Hubinák – Petra ŠaligováJakub Doležal – Mária PalugováIvan Haulík – Gabriela MeľováPatrik Neubeller – Lenka FašánkováMiroslav Judiak – Eva ChomistekováFrantišek Tarčák – Petra Balková

Pán si z našich radov povolalAnna Mičlová (85)Michal Fedeš (79)Štefan Dulovec (74)Ružena Sršňová (57)Anna Radenová (83)Vladimír Troják (69)Martin Svoboda (38)Pavol Zvolenský (62)Pavlína Zanovitová (72)

Bohoslužobný poriadok v týždni

Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej6.00 a 18.00 hod.(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec18.30 hod.(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša za účasti detí)(piatok - 18.30 hod. sv. omša za účasti mládeže) (sobota – 7.00 hod., večer nie je)

Filiálny kostol Najsv. Trojice, Vyšný KubínPiatok – 17.00 hod.

Nemocnica s poliklinikou16.00 hod. (utorok, štvrtok)Adoračná miestnosť je otvorená každý deň od 7.00 do 19.00 hod.

Bohoslužobný poriadok v nedeľu

Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod.

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec7.45 • 10.00 • 18.30 hod.

Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín9.15 hod.

Nemocnica s poliklinikou16.00 hod.

Požehnanie matiek pred pôrodom

31. januára a 28. februára 2015

Stránkové dni na Farskom úrade

Pondelok – piatok: 8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.V súrnom prípade po večerných bohoslužbách.V prípade potreby (ku chorým) volajte katol. kňaza 0915 818 308

Úmysly Apoštolátu modlitby

NA JANUÁR Všeobecný: Aby príslušníci rozličných náboženských tradícií a všetci ľudia dobrej vôle spolupracovali na vytváraní mieru. Evanjelizačný: Aby členovia rehoľných spoločností v tomto roku, ktorý je Rokom zasväteného života, opätovne našli radosť v nasledovaní Krista a s horlivosťou sa venovali službe chorým. Úmysel našich biskupov: Aby sme si v osobnom i v spoločenskom živote osvojili výzvy novej evanjelizácie.

NA FEBRUÁRVšeobecný: Aby väznení, najmä z radov mladých ľudí, mali možnosť znovu budovať dôstojný život. Evanjelizačný: Aby rozvedení manželia našli prijatie a oporu v kresťanskej komunite. Úmysel našich biskupov: Aby naši starci, starenky a chorí obetovali svoje ťažkosti za kňazské a rehoľné povolania.

www.rkcdolnykubin.sk

Príspevky a námety do Farského listu zasielajte

na e-mail:[email protected]

SPRAVODAJSKÝ SERVIS

MODLITBA ZA ZACHOVANIE BOŽIEHO PLÁNUS MANŽELSTVOM A RODINOU

Všemohúci Bože, ty si stvoril všetko z ničohoa celému stvorenstvu si dal svoj poriadok.

Ty si stvoril človeka na svoj obraz.Stvoril si ho ako muža a ženu,

aby obidvaja v celoživotnej jednotetela a srdca plnili svoje poslanie

a tak verne zobrazovali tvoju lásku.Ty si v manželskom zväzku muža a ženy

naznačil nesmiernu lásku a milosť Kristovu.

S otcovskou láskou chráň dielo,ktoré má v tebe počiatok.

Nech dobro triumfujenad ľudskou bezmocnosťou

a nad nebezpečenstvami súčasnej civilizácie,ktorá neraz odmieta chrániť

a podporovať dôstojnosť manželstva a rodiny.Skrze Krista, nášho Pána.

Amen.

Nihil obstat: Mons. Gabriel RaganImprimatur: Mons. Stanislav Stolárik, pomocný biskup

ABÚ Košice Prot. č. 105/14; 10.2.2014











Amen.


ABÚ Košice Prot. č. 105/14; 10.2.2014











Amen.


ABÚ Košice Prot. č. 105/14; 10.2.2014











Amen.


ABÚ Košice Prot. č. 105/14; 10.2.2014











Amen.


ABÚ Košice Prot. č. 105/14; 10.2.2014











Amen.


ABÚ Košice Prot. č. 105/14; 10.2.2014











Amen.


ABÚ Košice Prot. č. 105/14; 10.2.2014











Amen.


ABÚ Košice Prot. č. 105/14; 10.2.2014

Ahoj, deti!A máme to tu. Na dvere nám zaklopali Via-noce aj s koledami, ozdobeným stromčekom, kaprom vo vani i medovníkmi. Ale to naj-hlavnejšie, čo by sme mali privítať medzi se-bou, je malé dieťatko v jasliach. Práve v tomto období k nám Ježiš Kristus prichádza ako ma-linké bezmocné dieťa, ktoré vďaka našej viere môžeme vnímať ako nášho Boha. Tak ho ve-deli vnímať pastierikovia či traja králi, ktorí neváhali pokľaknúť pred Kráľom, na prvý po-hľad len malým dieťaťom.

Presne ten istý Boh prichádza do našich izbičiek aj teraz. Ešte predtým, ako Ho pus-tíme medzi seba, mali by sme si ju poctivo upratať, aby sa v nej Ježiško cítil dobre. Tou-to našou izbičkou je naše srdce. Keď budeme mať v srdiečku čisto, bude to najkrajší dar, ktorý môžeme Ježiškovi dať za to, že nás dar-čekmi celý rok obdarúval. A ako sa nám to podarí? Tí starší vedia, že si v izbičke pozame-tajú, keď pôjdu na spoveď. A mladší Ježiškovi môžu doniesť iný darček: pomôžu rodičom, súrodencom, či sa niečoho dobrého zrieknu. Ježiško všetku snahu a prípravu na sviatky vidí a veľmi rád to odmení. Dožičí nám pokoj v rodinách a tak budeme môcť krajšie a s väč-šou radosťou prežívať tieto Vianočné sviatky pri našich blízkych a samozrejme s našou najvzácnejšou návštevou, Jezuliatkom- živým Bohom.

DE

TS

KÝ

KÚ

TIK

06

|20

14

Vaše odpovede veselo hádžte do škatuľky označenej Detský kútik v kostole na Brezovci do 15. januára 2015. Teší sa na vás vaša Zuzana Kováčiková

Kresby: autorka

DETSKÝ KÚTIK

1Doplň vetu: Na

Vianoce sa všetci radujeme, lebo oslavujeme Božie........Po vylúštení krížovky zistíš odpoveď.

2Každý sa nejakým spôsobom

podieľame na tom, aby sme mali príjemne prežité sviatky. Či už pečením a zdobením perníčkov, spievaním kolied, upratovaním či zdobením vianočných ozdôb. Pospájaj ľudí s predmetmi, ktoré vyrábajú.

3Vymaľuj omaľovánku a skús spočítať a pomenovať hudobné

nástroje, na ktorých anjeli hrajú.

Documents

Blížiace sa referendumrkcdolnykubin.sk/wp-content/uploads/rkcdk/2014/04/farsky_list_2014_06.pdf · mohol hovoriť o tom, že nemáme nikde podložené, že by sa Kristus naozaj