Ježiš Kristus jerkcdolnykubin.sk/wp-content/uploads/rkcdk/2013/01/farsky...zy, Mons. ThDr. Ing. Ladislav Stromček, rodák z našej farnosti. Svoj príhovor za-čal milým konštatovaním,

D V O J M E S A Č N Í K K U B Í N S K Y C H K A T O L Í K O V • R O Č N Í K X X I • 0 6 / 2 0 1 3

Ježiš Kristus je nevyčerpateľný zdroj

Vizitácia farnostiSprostredkovanie návštevy biskupa v našej farnostiStrana 5

Nový organÚžasná nádhera alebo zbytočný prepych v kostole Povýšenia svätého krížaStrany 8 - 9

JubilujúciViktor MarettaVšetko najlepšie!Strany 14 - 15

Dvojmesačník kubínskych katolíkov. vyDal: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. cenzor: prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. ŠéfreDaktor: Ing. Eva Murínová. reDakčná raDa: Mgr. Marek Jamrich, Mgr. Renata Jedláková, PhDr. Zuzana Machajová, Ľudovít Oravec, Monika Kočalková, Petra Jurčáková, Mgr. Martin Farbák. ImprImatur: Mons. prof. �Dr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. regIstračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. náklaD: 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 10. februára 2013. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo e-mailom na adresu: [email protected]. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. saDzba a tlač: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín

Milí čitatelia,na začiatku adventu som si povedala, že sa budem snažiť Bohu viac ďakovať. Aby som si uvedomila, že nie všetko je také samozrejmé, ako sa zdá.

A tak aj dnes Bohu ďakujem za vás čitateľov, že niektorí s väčšou, iní s menšou pravidelnosťou listujú a čítajú stránky nášho farského časopisu. Ďakujem za to, že takýto časopis existuje a že sa z jednej obojstrannej A4 pred dvadsiatimi rokmi rozvinul na dvadsaťstranové periodikum. Ďakujem za neustálu podporu našich kňazov pri jeho tvorbe a vydávaní . Ďakujem za kolegov z redakčnej rady, ktorí venujú svoj voľný čas pozorovaniu, spracovávaniu či písaniu príspevkov, ktorí majú so mnou trpezlivosť, keď ich naháňam, keď im zoškrtávam príspevky, alebo keď niektoré dokonca nezaradím do vydania. Ďakujem za všetkých, ktorí nám dajú spätnú väzbu a ďakujem aj za tých, ktorí mlčia. Ďakujem za všetkých, ktorí nám dodávajú fotogra�e, kresby či nápady. Ďakujem za tých, ktorí pomáhajú s distribúciou, ktorí nám pre časopis robia sadzbu a ďakujem aj za tých, ktorí nám ho vytlačia. Ďakujem za moje deti a manžela, že sú trpezliví, hlavne keď �nišujeme s číslom. Ďakujem za Andreja, ktorý opravuje našu gramatiku, pomáha vymýšľať nadpisy a vždy uvarí dobrú kávu. Ďakujem za...

Tento môj príhovor mal vyzerať úplne ináč, ale prežila som pri jeho písaní krásny čas s Bohom.

Ďakujem ti, Pane, za všetko.A vám prajem príjemné čítanie!

Eva Murínová

Snímka na titulnej strane:Ikona Narodenie Krista

Príspevky a námety do Farského listu zasielajte na e-mail: [email protected]

Poďakovanie

Sv. Benedikt v Regule hovorí: „in omni loco Deum se respice pro certo scire“ (považovať za isté, že Boh vidí na každom mieste). Toto vidí ako prostrie-dok, ako konať dobré skutky. Uvedomuje-me si, že často iba Boh vidí každú prácu, ktorú robíme pre neho a jeho kráľovstvo. Preto ako vaši pastieri vám chceme poďa-kovať za každú službu, ktorú ste vykonávali v tomto roku. Určite len Boh videl, koľko času a energie venovali kostolníci, orga-nisti, miništranti, mimoriadni vysluhova-telia svätého prijímania, žalmisti, lektori, speváci a všetci, ktorí sa starali o to, aby aj

ostatní mali plnšiu účasť na mystických ta-jomstvách svätej liturgie.

Ale tiež bola potrebná práca tých, ktorí upratovali, ozdobovali a opravovali Božie príbytky. Iní sa starali o katechizáciu a sýtili tak hlad duší – katechéti, rehoľné sestry a mnohí iní dobrovoľníci. Iní činnosti pod-porovali materiálne. A bez modlitieb terci-árov, spoločenstiev, chorých a všetkých ve-riacich by sme ťažko bojovali s mocnosťami temnosti.

Každý z vás je potrebný a každá vaša činnosť je potrebná, preto vám v Božom mene vyslovujeme úprimnú vďaku a pripá-jame požehnanie.

Vaši kňazi

FARSKÝ LIST 06|20132

EDITORIAL

„Pri jasliach stojím pokorne, ó, Ježišu, môj život! K nohám Ti kladiem ochotne, čo dala Tvoja milosť. Svoj rozum, srdce dávam Ti, veď nemám iné poklady, môj celý život prijmi.“

Pieseň, ktorú zhudobnil J. S. Bach hovorí o tom, čo máme položiť Maličkému Vládcovi, keď sa mu prídeme pokloniť v hĺbke svojho srdca. Keď sa mu klaniame v jasliach svojho srdca a vidíme, že okrem svojej biedy tam nič iné nemáme. Vtedy mu dajme svoje úbohé srdce a čakajme, čo sa stane... zotrie hriechy a do srdca prerazí svetlo... „Na cestách môjho života si Svetlo moje jasné, si pomoc, vzácna útecha, s Tebou je

srdce šťastné; si Slnko, svetlo žiarivé, zdroj viery, živej nádeje, nás Tvoja láska hreje.“

Áno, tak ako pokračuje táto starobylá pieseň, zmení sa aj naše srdce, keď ho naplní Najväčší, hoci v jasliach leží Najmenší. A On, Najkrajší ak je v nás, aj my sme krajší. Ak sme krajší, sú krajší aj iní.

No možno si povieš: Snažil som sa, chcel som, no prečo som to nezakúsil? Možno som sa príliš spoliehal na seba. Ak nevieš ako ďalej a túžiš po svetle, skús použiť návod sv. Benedikta, ktorý dáva svojim mníchom v Regule: „A keď v nás je niečo málo možné pre prirodzenosť, prosme Pána, aby prikázal svojej milosti prísť nám na pomoc.“

Najmenší, Najkrajší, Najväčší...TEXT: MAREK JAMRICH, KAPLÁN • SNÍMKA: INTERNET

FARSKÝ LIST 06|2013 3

Diecézny futbalový turnaj

Miništranti a aktívni mladí ľudia z Dolného Kubína si povedali aj tento rok, že sa zúčastnia na veľ-mi populárnom futbalovom turnaji v rámci diecézy.

Oravské kolo sa konalo v októbri v Rab-či a Mútnom, kde našu farnosť reprezento-vali dva tímy a úspešne postúpili do diecéz-neho kola v Levoči. Do Levoče postúpilo až 16 tímov z celej Spišskej diecézy. Naši miništranti hrali už iba v jednom mužstve, v silnej konkurencii sa umiestnili na krás-nom 3. mieste. Po turnaji sa zistilo, že podľa pravidiel diecézneho turnaja víťazi pochy-bili, a tak sa tím z Dolného Kubína posunul na druhú priečku. Levoča sa stala tímom, ktorá išla reprezentovať Spišskú diecézu do Prešova, kde sa konalo už celoslovenské kolo všetkých diecéz.

Naši miništranti si domov priniesli za-slúženú trofej, množstvo zážitkov a nových priateľstiev. Tomáš Kočalka.

Tomáš Kočalka•Snímka: archív autora

Dar viery osvetľuje i premieňa

Nedeľa 24. novembra 2013 bola pre našu farnosť významným dňom. Slávili sme odpust svätej Kataríny Alexandrijskej, ktorá je patrónkou náš-ho farského kostola. Pozvanie celebrovať túto slávnosť prijal vikár Žilinskej diecé-zy, Mons. ThDr. Ing. Ladislav Stromček, rodák z našej farnosti. Svoj príhovor za-čal milým konštatovaním, že keď stál pri oltári nášho farského kostola ako dieťa,

ako miništrant, bol taký malý stromček a stále zostal tým istým Stromčekom. V kázni upozornil na prvú encykliku pápe-ža Františka Lumen Fidei, ktorá nie je ad-resovaná len biskupom, kňazom, diako-nom a zasväteným osobám, ale všetkým veriacim laikom, a preto by sme jej mali venovať pozornosť. Venuje sa viere, kto-rá je veľkým darom a ak k nemu budeme pristupovať rovnako ako svätá Katarína, aj my dosiahneme veniec večného živo-ta. Dar viery nám dáva svetlo a premieňa naše srdcia.

Slávnosť hudobne sprevádzali spo-jené spevokoly našej farnosti pod vede-

ním Mateja Bartoša a svojou účasťou ju podporil primátor mesta Dolný Kubín Roman Matejov, ako aj zástupca nášho partnerského mesta Limanowa. Na zá-ver slávnosti sme sa poďakovali nášmu drahému rodákovi za to, že prijal naše pozvanie a vyprosovali sme mu ochra-nu sv. Kataríny Alexandrijskej. Slávnosť bola zakončená i pobožnosťou zasvätenia Kristovi Kráľovi, pretože to zároveň bola i posledná nedeľa cirkevného roku, nede-ľa Krista Kráľa.

Martin FarbákSnímky: autor

dečne pozýva na tradičný ples, ktorý sa bude konať 8.2.2014 o 19.00 v MsKS v Dolnom Kubíne.Lístky si môžete objednať a zakúpiť od 20.1.2014 v škole u p. Daniely Bridzin-skej. Viac informácií nájdete na webovej stránke školy.

Milí rodičia a priatelia!Spoločenstvo rodičov a priateľov školy pri Cirkevnej spojenej škole a zamest-nanci školy vás a vašich známych sr-


UDALOSTI VO FARNOSTI

Očakávaná vizitácia farnostiTEXT: EVA MURÍNOVÁ • SNÍMKY: AUTORKA, ARCHÍV CSŠ

Neobyčajnou návštevou nás poctil dňa 5. novembra náš spišský bis-kup Mons. Štefan Sečka. Neoby-čajnou bola preto, lebo tento deň si otec biskup celý vyhradil pre návštevu Dolné-ho Kubína a prišiel, aby sa oboznámil so stavom, s radosťami i ťažkosťami v našej dolnokubínskej farnosti. Bola to biskup-ská vizitácia. V nedeľu, ktorá predchádzala tento deň, sme v oznamoch mohli počuť v krátkosti program celého dňa i výzvu k za-pojeniu sa do diskusie, ktorá bude prebie-hať medzi biskupom a veriacimi farnosti.

Po svojom príchode na farský úrad kro-ky biskupa smerovali do Cirkevnej spoje-nej školy, kde v mnohých triedach pozdra-vil deti, rozdal im obrázky a posmelil ich v aktívnej práci na hodinách i po vyučovaní. Prešiel takmer celú školu – od najmlad-ších žiakov materskej školy až po budúco-ročných prvých maturantov osemročného gymnázia. S učiteľmi a ďalšími zamest-nancami školy sa stretol v zborovni, kde ich povzbudil k vytrvalosti, trpezlivosti pri vykonávaní svojho povolania.

Nasledovalo stretnutie s vedením mes-ta a s poslancami, po ňom sa jednotlivo rozprával s kňazmi, ktorí vo farnosti pôso-bia, navštívil s povzbudením dve domác-nosti s dlhodobo chorými členmi rodiny. V poobedných hodinách sa stretol s pred-staviteľmi farských spoločenstiev. Zástup-covia piatich speváckych zborov, lekto-rov, žalmistov, organistov i miništrantov,

Pastoračnej rady, cirkevnej školy, �liálky Vyšný Kubín, Biblického krúžku, terciá-rov, Modlitieb matiek a otcov, Farskej cha-rity, skautov, eRka, Ružencového bratstva, saleziánov – spolupracovníkov či sestry saleziánky (FMA) i vincentky (DKL) mu v krátkosti predstavili svoje spoločenstvá, počet členov i aktivity, ktoré vyvíjajú.

Nasledovalo stretnutie s Hospodárskou radou a o 18.00 h celebroval otec biskup svätú omšu vo farskom kostole, pri ktorej sa stretol s veriacimi farnosti. Po svätej omši nasledovala diskusia s veriacimi bez prítomnosti miestnych kňazov.

Hlavné témy otázok veriacich sa tý-kali stavby organu, blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka, organistov, kňazov, fun-govania Pastoračnej rady i spoločenstiev vo farnosti, osobitne Spoločenstva novej evanjelizácie, o.z., a zaznelo i pár podne-tov na zlepšenie vzťahov medzi kňazmi a veriacimi.

Ak máme konkrétne otázky na našich kňazov (načo, prečo, ako...), máme podľa odporúčania otca biskupa postupovať v zmysle odporúčania Nového zákona: naj-skôr sa pýtať priamo medzi štyrmi oča-mi, ak nebudeme spokojní s odpoveďou, príp. nebudeme cítiť posun, zavoláme si „svedkov“, a až potom by do otázok, príp. problémov mal vstupovať biskup. V otáz-ke biskupa Vojtaššáka spresnil informá-cie, že v snahách o blahorečenie sa ďalej pokračuje. Z otázok okolo stavby organu

zaznievali hlasy, ktoré by peniaze investo-vané do tohto diela venovali radšej chu-dobným, rozvedeným či problémovým deťom. Momentálne sú to už nepodstat-né otázky, pretože stavba organu, ktorej predchádzala akustická stavebná úprava interiéru kostola Povýšenia sv. kríža, je už ukončená, organ už hrá, v istom slova zmysle (z iného pohľadu) ide dokonca o historický okamih. Liturgický nástroj - organ - nie je akousi dočasnou záležitos-ťou, zostáva a slúži svojmu účelu v chráme mnohým generáciám. V otázke fungova-nia spoločenstiev i Pastoračnej rady platí praxou overený biblický princíp (štyri oči, svedkovia, biskup). Vážnejšia bola iba otázka fungovania SNE, o.z. Po viacerých otázkach i obhajobách členov zaznelo dô-ležité vyjadrenie otca biskupa: „Budeme sa musieť konečne záväzne vyjadriť k vášmu fungovaniu.“ V závere stretnutia pán Su-roviak (najstarší člen skautského 53. od-dielu Gentiana)zavŕšil otázky všetkých odporúčaním, aby sme žili v svornosti, porozumení a v radosti svoj život každý deň.

Ďakujeme otcovi biskupovi Štefanovi za návštevu, poučenia i prítomnosť medzi nami. Osobný kontakt, záujem, dôvera i vzájomná láska obrazne povedané me-dzi pastierom a ovečkami je to najlepšie, čo môžu obe strany zažívať. Tak sa môže láska posilňovať a problémy, nedôvera na jednej či druhej strane sa môžu riešiť.


Evanjelizačné turné nielen pre mladých

Godzone Tour 2013 - Armáda Krá-ľa je evanjelizačné turné, ktoré sa konalo v šiestich mestách Sloven-ska v rámci Týždňa Cirkvi pre mládež.

Hlavným zameraním projektu je evan-jelizácia mladých na Slovensku. Víziou projektu je priniesť prebudenie našej krajine, zjednotiť služobníkov, motivovať a povzbudzovať súčasné generácie. Ten-to svet potrebuje počuť silné posolstvo evanjelia a organizátori tohto projektu ho chcú priniesť spôsobom, ktorý zasiahne predovšetkým mladého človeka – atrak-tívnym, kreatívnym a moderným. Aj pre-to sa turné konalo na pozvanie biskupov predovšetkým pre mladých ľudí celého Slovenska.

V rámci našej farnosti sa rozhodol toto pozvanie prijať a „narukovať“ do armády kráľa plný autobus mladých nadšencov. Zamierili do športovej haly na Štiavnič-kách v Banskej Bystrici. Druhá skupina (kapela Aktivity) vyrazila niekoľko dní skôr do Považskej Bystrice, kde sa zapojila aj do predevanjelizačnej kampane Godzo-ne chválami, svedectvami a rozdávaním pozvánok na námestí tohto mesta.

To, čo obidve skupiny v rámci Godzo-ne zažili, prevýšilo ich očakávania. Cítiť to z vyjadrení mnohých zúčastnených. Hneď v úvode pri vstupe do haly boli naprí-klad označení pečaťou KIOBIK za tých, Ktorým Ide O Božie Kráľovstvo, čím si v slovníku teenagera uvedomili, „že ide do tuhého“, alebo ešte viac, ide o kráľovstvo, ide o životy!

Do programu sa účastníci zapájali spe-vom, tancom či zamysleniami. Okrem tohto bolo počas programu pripravených niekoľko evanjelizačných videí, svedec-tiev a služieb modlitby na úmysly jednot-livcov. Divadelným predstavením príbehu Márnotratného syna mali účastníci mož-nosť vstúpiť do Božieho Slova a stretnúť sa s milujúcim a odpúšťajúcim Otcom.

Z SMS otázky, týkajúcej sa dojmov a postrehov z Godzon-u, vyberáme:

Z organizačnej stránky to bolo skvelé. Skvelá bola aj improvizácia v nečakaných situáciách. Program bol bohatý a mys-lím, že sa v ňom našli mnohí. Kiež by bol program aj dlhšie ako 2,5 hodiny, aby sme tak mohli ísť ešte viac do hĺbky. (Marek)

Super akcia s úžasnou atmosférou a svedectvami o obrátení, ktoré zaujali a tr-valo zmenili myslenie mnohých. (Andrej)

Mňa osobne sa dotklo to, koľko mla-dých ľudí tam bolo. Zvlášť ma veľmi oslo-

vili slová jednej piesne, v ktorej sa spie-valo, že „nebo pohlcuje túto zem“... Tieto texty ma pozývali „neškatuľkovať“ Boha, ale dávať mu priestor v mojom živote. Na-novo som si uvedomila, že sme armádou kráľa, a preto sme pozvaní „bojovať“ za nás mladých, našu farnosť, mesto, zem... On sám nás v tom posilňuje a chráni. (Lydka)

V skratke? Neuveriteľná atmosféra. Slovensko sa prebúdza...“ (Jozef)

Možno skončil týždeň plný veľkého ohlasu a výbornej atmosféry, no naša úlo-ha práve začína. Teraz sa ukáže, aké boli naše rozhodnutia, keď sme sa rozhodli vstúpiť do generácie, ktorej ide o Božie kráľovstvo. Verím tejto generácii a mám nádej, že povstáva nezastaviteľná armáda Božích detí, ktoré poznajú svoju hodno-tu a uchopujú autoritu, ktorú im vydobyl Kristus.

Petra JurčákováSnímky: archív Godzone

Vianoce sú malý začiatok.Boh má rád malé začiatky. Treba im veriť.Potom sa budú diať veľké veci.

Požehnané Vianoce a nové malé začiatky prajeredakčná rada Farského listu.



Mikulášska nádielka nesklamala

Ako to už býva v našej farnosti zvy-kom, aj tento rok medzi nás zavítal sv. Mikuláš, a to hneď niekoľkokrát. Deti sa na jeho príchod starostlivo pripra-vovali. Nielenže sa učili básničky, riekanky a pesničky, ale hlavne sa snažili častejšie ko-nať dobré skutky.

Mikulášska nádielka odštartovala tro-chu netradične vo štvrtok, v predvečer sviatku sv. Mikuláša na Námestí slobody pred Mestským kultúrnym strediskom, kde žiaci a učitelia Cirkevnej spojenej školy v spolupráci s mestom Dolný Kubín pripra-vili pre všetky deti bohatý program. Poča-sie, ktoré v ten večer kraľovalo, pripomína-

Knižnica Cirkevnej spojenej školy

V priestoroch Cirkevnej spojenej školy sa nachádza školská knižnica. V tomto školskom roku sa o jej chod stará Mgr. Daniela Krupová. Vypožičať si v nej knihy môžu všetci žiaci a zamestnanci školy v pon-delky a stredy poobede. V ponuke je široký výber encyklopédií, rozprávok, príbehov pre menších aj gymnazistov, knihy pre šikovných majstrov či cestovateľov. Platia tu jednoduché pravidlá: prihlásiť sa v knižnici, požičať si naj-viac dve knihy na mesiac. Školskej knižnici bol darovaný aj knižný fond farskej knižnice. Momentálne prebieha preberanie a eviden-cia týchto kníh. Ak by niekto z radov širokej verejnosti súrne potreboval vypožičať nejakú publikáciu z tohto knižného fondu, určite mu radi vyjdú v ústrety.

Mária Šaligová

lo skôr scénu z �lmu o Snehovej kráľovnej, ale nadšené detské publikum to neodra-dilo. Čakanie na príchod Mikuláša s jeho sprievodom krátil deťom detský spevácky zbor Laudato vianočnými koledami, žiaci Cirkevnej spojenej školy tanečným vystú-pením i krátkou scénkou približujúcou deťom život svätého Mikuláša a jeho dobré skutky. Nakoniec sa všetci dočkali. Mikuláš odmenil deti nielen dobrým slovom, ale aj drobnou sladkosťou.

V škole je pre deti deň, keď má Mikuláš meniny, asi jeden z najkrajších, prežitých v škole. Už od rána napäto čakajú, kedy sa ozve známe klopanie na dvere. Najviac sa tešili ako zvyčajne tí najmenší. Starší žiaci v spolupráci s učiteľmi a rodičmi pripravi-li pre ostatných spolužiakov tradičné ob-darovanie mikulášskym balíčkom. Svoju úlohu však mal nielen Mikuláš, ale aj jeho

pomocníci. Kým anjeli pomáhali pri obda-rovávaní, čertom sa podarilo niektorých žiakov pomaľovať na nepoznanie a nepo-mohlo im ani schovávanie sa pod lavicu.

V nedeľu čakal svätý Mikuláš deti na námestí pred kostolom Povýšenia svätého kríža na Brezovci. Opäť mu spoločnosť ro-bili anjeli, bez ktorých by Mikuláš plné koše balíčkov ani neuniesol. O dobrú atmosféru sa postarali deti zo speváckeho zboru pod taktovkou Zuzany Lachovej. Tým odváž-nejším sa podarilo urobiť si s Mikulášom fotogra�u na pamiatku.

Vďaka tomuto podujatiu pomohli de-ťom splniť tajné priania a rozžiariť ich det-ské očká niektoré mestské výbory a Rím-skokatolícky farský úrad v Dolnom Kubíne.

Zuzana MachajováSnímky: autorka, archív CSŠ

na spokojnosti tanečníkov mal hudobník Samuel Lörinčík. Plný parket od začiatku až do konca plesu bol toho skutočným dô-kazom. Aby si nohy občas trochu oddých-li, bol počas prestávok pripravený krátky program. Nielen hudobný, ale aj herecký a tanečný. Zábavu, ktorá trvala až do polno-ci, ukončili spoločnou modlitbou.

Eva FačkováSnímka: Veronika Jurčíková

Tanec, hudba, radosť

Takto by sa dal charakterizovať tra-dičný Katarínsky ples našej far-nosti v réžii mládežníkov. V jedál-ni Cirkevnej spojenej školy sa v sobotu 23. novembra 2013 roztancovalo približne sto plesajúcich, medzi ktorými nechýbali ani mladé rodiny s deťmi. Veľkú zásluhu


ZAZNIEVA ZVUK NOVÉHO ORGANATEXT: MAREK JAMRICH, KAPLÁN • SNÍMKA: AUTOR, WWW. STRÁNKA FIRMY

Ešte ako organista Spišskej katedrály som s veľkou radosťou prijal správu o tom, že v Dolnom Kubíne sa rozhodli postaviť nový organ. Potešil ma nielen výber kvalitnej nemeckej firmy, ale vôbec fakt, že na Slovensku budeme mať organovú novostavbu, lebo u nás je problém nájsť kvalitný organ. Vtedy som ešte netušil, že ma Božia prozreteľnosť zaveje práve do tejto farnosti.

Hneď na úvod chcem priblížiť veľký význam tohto organu pre Slovensko. Ide o prvý nástroj nemeckej �rmy �omas Jann Orgelbau GmbH na Slovensku, ktorá stavia organy už niekoľko desaťročí. Okrem iných postavila aj organ do Dómu (tzv. Frauenkirche) v Mníchove a iných kostolov a koncertných sál po celom svete.

Mnohí sa pýtate, či nestačil doterajší digitálny organ a či bol potrebný taký drahý nástroj.Musím uznať, že cena 400 000,- eur je vysoká. Ale pri kúpe nového auta tiež radšej zaplatíte viac za kvalitné, aby ste nemuseli to lacnejšie, prípadne menej kvalitné neustále opravovať. Práve tento faktor brala do úvahy aj hospodárska rada našej farnosti, keď sa rozhodla pre takýto veľmi múdry krok. Na slovenské pomery patrí tento organ medzi drahšie a veľmi kvalitné, no v celosvetovom meradle ide o úplne obyčajný a dokonca celkom lacný nástroj.

Prečo bol zlý doterajší digitálny organ?Odpoveď je veľmi jednoduchá - bol len dočasným riešením, kým sa nepostaví kvalitný organ. Tak si to želá Cirkev v koncilovom dokumente Sacrosanctum

concilium (čl. 120). Digitálny organ je vhodnou náhradou píšťalového nástroja predovšetkým tam, kde takýto nástroj nemožno použiť – napr. liturgia na voľnom priestranstve. Z priestorového hľadiska a hlavne vďaka jeho zvukovým a rozsahovým možnostiam je vhodný na pedagogické účely.

Rozdiel medzi digitálnym a píšťalovým organom je asi taký, ako počítačová hra „autá“ a ozajstná jazda skutočným autom. Dôvodom je to, že ani tá najlepšia zostava reproduktorov nedokáže v kvalite konkurovať šíreniu zvuku z jednotlivých píšťal z organovej skrine. Hoci jednotlivé registre jemnejšieho charakteru imituje v priestorovej akustike digitálny organ pomerne verne, nie je tomu tak pri použití väčšieho zvuku, predovšetkým pedálových a jazykových registrov. Tu zreteľne cítiť, že ide o elektronický zvuk. Vtedy nás z takéhoto nástroja môže bolieť aj hlava, čo sa pri správne naintonovanom píšťalovom organe, aj pri silnejšom zvuku, nestane. Ďalšou veľkou pravdou je, že s elektronickým zvukom sa horšie spieva, ako so zvukom „živým“. Mnohí kolegovia organisti potvrdili, že po postavení píšťalového organa sa spev zhromaždenia mnohonásobne zlepšil.

Niektorých zarazilo, že organista nesedí „tvárou k oltáru“, ale hrací stôl je priamo zabudovaný v organovej skrini, teda je „chrbtom k oltáru“.Pre nástroje s mechanickou traktúrou je to oveľa jednoduchšie, lebo klávesy sú „bližšie k píšťalám“, navyše vo svete je to úplne bežná prax. Dokonca veľké koncertné organy majú zväčša dva hracie stoly – jeden s mechanickou traktúrou vbudovaný priamo do organovej skrine a druhý, s elektrickou traktúrou, ktorý možno voľne posúvať po javisku, ako je to potrebné pre hráča alebo orchester. Ako príklad uvediem nový organ pre budovu Slovenskej �lharmónie (Reduta) i Viedenskej �lharmónie (Wiener Muzikverein) od rakúskej �rmy Rieger Orgelbau.

Oveľa závažnejšia je však otázka: Pre koho je organ postavený? Pre ľudí? Pre organistov, hudobníkov?Je pravda, že hudobníci na Slovensku jasajú, ale organ nie je pre nich. V prvom rade je na Božiu slávu, aby svojím zvukom velebil Boha, keď ho už my urážame toľkými a toľkými hriechmi. V druhom rade, aby pomohol nášmu duchu povzniesť sa k Bohu a potom dlho, dlho nič – a až nakoniec aj pre naše potešenie. J

Ako vlastne organ vzniká?Organ sa najprv postaví vo výrobnej hale. Potom sa rozoberie a znova postaví v priestore, kde bude znieť a tam sa potom aj ladí. Jedna vec je výroba píšťal, druhá vec je intonácia nástroja. Jednotlivé píšťaly síce môžu byť vyrobené kvalitne a dobre, ale ak je organ zle naintonovaný, jeho hodnota prudko klesá. Nesprávna intonácia je vtedy, keď píšťaly vo vyšších polohách hrajú inak



ako píšťaly v nízkych polohách. Správna intonácia je aj vizitka staviteľa. Tiež nie je dobre, ak je organ „predimenzovaný“ - to znamená, že do píšťal ide zbytočne veľa vzduchu.

Dobrý výber staviteľa bol viditeľný už pri výrobe a dodaní. Niekedy sa hovorí o „nemeckej presnosti“, tu dokonca môžeme hovoriť o „prepresnosti“, keďže organ prišiel o týždeň skôr, ako bolo plánované. Organ mal doraziť v poobedňajších hodinách, no už o ôsmej hodine rannej stál kamión pred kostolom. Keďže so šoférom maďarskej národnosti sme sa nedohovorili, počkali sme na organárov z �rmy, ktorí prišli v poobedňajších hodinách. V kamióne, ktorý organ doviezol, bola využitá každá plocha a organ bol veľmi šetrne a organizovane uložený. Štyria organári s pomocou modernej techniky v priebehu troch dní postavili organovú skriňu. Skriňa vyrástla naozaj enormne rýchlo. Potom však nastúpila ťažšia práca, a to zapojiť mechanickú traktúru - mechanizmus, ktorý vedie od každej klávesy k ventilu pod píšťalou, čo zabralo viac času, lebo je to práca veľmi pomalá a náročná.

Neskôr osadili i tzv. prospektové píšťaly, ktoré majú aj dekoratívnu funkciu a sú na čelnej strane nástroja. Z vizuálneho hľadiska sú veľmi podstatné, lebo dodávajú organu majestátnosť. Okrem vizuálneho majú aj symbolický význam a ich usporiadanie má vyjadrovať usporiadanosť, krásu a vznešenosť kresťanského života podľa evanjelia.

Povedané motoristickým jazykom „karoséria a niektoré časti motora sú na mieste“ teraz však treba „motor“ spojazdniť a organu dať „dušu“ - naplniť ho píšťalami a tie naladiť, čo je nesmierne ťažká práca. Sťažená bola i tým, že majiteľ �rmy mal autohaváriu a preto intonéri mohli prísť až o celé dva týždne neskôr. Preto organ

intonovali na dve smeny – dvaja cez deň, dvaja v noci.

Štvrtá adventná nedeľa je veľkým dňom pre našu farnosť i pre kostol na Brezovci. Vtedy totiž prvýkrát organ zaznie počas bohoslužby. Avšak až potom, ako ho požehná otec biskup Sečka. Je to už prastará tradícia, že organ, kým nie je požehnaný, mlčí a rozoznie sa v plnej sile a nádhere až po požehnaní.

Kolaudačný koncertSlávnostný kolaudačný koncert nového organa pod záštitou farnosti i mesta bude 6. januára o 16.00 hod. Predstaví sa tu americký organista a pedagóg David di

Fiore, ktorý je slovenskému hudobnému publiku už známy, lebo okrem svojej práce hudobného riaditeľa Univerzitného kostola v Seattle (USA) externe vyučuje na Katedre hudby v Ružomberku, viedol viaceré interpretačné kurzy a má za sebou koncerty vo viacerých slovenských mestách. Druhým interpretom bude Stanislav Šurin, významný slovenský koncertný organista a pedagóg, ktorý bol zodpovedný za výber �rmy nielen pre náš organ, ale aj organové projekty v iných mestách (nový organ pre Dóm sv. Martina v Bratislave, Slovenskú �lharmóniu, Ružomberok, Sihelné, Martin). Naši veriaci ho môžu poznať cez mnohé antifóny a hymny, ktoré vyšli z jeho skladateľského pera a spievame ich v našej farnosti. Takto budete môcť vidieť naživo autora týchto veľmi špeci�ckých, ale milých a obľúbených skladieb. Tretím interpretom je Martin Bako, mladý a talentovaný organista Dómu sv. Martina v Bratislave, absolvent VŠMU v Bratislave v hre na organe, ktorý je známy aj svojím veľkým improvizačným talentom.

Zároveň týmto vyslovujeme veľkú vďaku v prvom rade dobrotivému Bohu za to, že nám doprial takúto veľkú radosť. Tiež veľká vďaka patrí pánu dekanovi, prof. Pekarčíkovi, bez jeho zápalu za dielo by sa tento projekt nemohol zrealizovať. Ďakujeme aj všetkým sponzorom a všetkým, ktorí ste akýmkoľvek spôsobom, �nančne alebo duchovne, podporovali toto - dovolím si to tak nazvať - „Božie dielo“.


Rok Sedembolestnej Panny Márie

Biskupi Slovenska vyhlásili na Slovensku dokumentom KBS Rok Sedembolestnej Panny Márie od 1. januára do 31. decembra 2014. Vyvrcholením Roka bude púť k Sedembolestnej do Šaštína 15. septembra 2014. Želaním biskupov je, aby členovia Kato-líckej cirkvi na Slovensku využili tento rok na prehĺbenie viery a úcty voči Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Zároveň povzbudzujú veriacich, aby sa počas jubilejného roka prehĺbili v modlit-be posvätného ruženca.

-tk kbs-

Ponuka biblických katechéz

V Spišskej Novej Vsi sa počas celého Roku viery uskutočňovali biblické katechézy, ktorých cieľom bolo oživiť a prehĺbiť dar viery na príklade vybraných biblických postáv. Katechézy boli obohatené o konkrétne zamyslenie pre život a zobrazenie biblických postáv v kresťanskom umení. Postavy ako Abrahám, Mojžiš, Rút, Samuel, Jeremiáš, Ester, Daniel, Mária – Ježišova Matka, Ján Krstiteľ, Mária Magdaléna, apoštol Pavol a Peter zaujímavou formou priblížil lektor doc. ThDr. SSLic. František Trsten-ský, PhD. Všetky videokatechézy sú dostupné na adrese: http://fara.sk/snv/rokviery.html

-tk kbs-

Nové meno na Múre

Počas osláv 25. výročia Sviečkovej manifestácie (v marci 2013)odha-lili v Bratislave vedľa Úradu vlády (Nám. slobody 3) Múr nenápad-ných hrdinov. Boli na ňom mená a portréty dvoch nenápadných hrdinov - Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla. 10. decembra k nim pribudla ďalšia osobnosť - bla-hoslavená sestra Zdenka Schelingo-vá, rodáčka z Krivej, mučeníčka z obdobia komunizmu. Tabuľu zdobí aj citát sestry Zdenky v piatich jazykových mutáciách: „Odpustenie je tá najväčšia vec.“

-tk kbs-

Polstoročná existencia Slovenského ústavu v Ríme

Slovenskí aj talianski veriaci si v nedeľu 17. novembra v kaplnke Pápežského slovenské-ho kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme pripomenuli 50. výročie založenia Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. Na slávnosti ocenili prínos kardinála Jozefa Tomku, ktorý sa mimoriadnym spôsobom zaslúžil o realizáciu myšlienky vybudovania Slovenského ústavu a kolégia. Oslava sa konala v kontexte 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a 50 rokov existencie Slovenského ústavu v Ríme do tohto jubilea intenzívne zapadá. Všetci Slováci, ktorí v Ústave žili a pracovali, venovali svoje úsilie jednému hlavnému cieľu: duchovnému a náboženskému dobru slovenského ľudu.

Prefekt Kongregácie pre klérus Mons. Beniamino Stella v homílii vyzdvihol, že Ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme bol postavený vďaka zbožnosti a obetám veľkého množstva sloven-ských veriacich žijúcich po celom svete. „Súčasťou dejín tohto kolégia sú tiež životy kňazov a biskupov, ktorí pracovali v tichu a v obete, neraz však aj v utrpení a ponížení: pracovali inšpi-rovaní Bohom a evanjeliom.” Vyjadril tiež presvedčenie, že je dôležité pripomínať si históriu Slovenského ústavu, pretože je obrazom kresťanského života a kresťanskej svätosti, v centre ktorej majú svoje podstatné miesto kríž a obeta. “Bez obety v kresťanskom živote a bez kríža neexistuje duchovná plodnosť. Pán používa naše talenty pre svoje diela, ale ak sú to len ľudské talenty, ktoré sa neinšpirujú vierou, nestačí to. Ľudské diela sa pomíňajú, ba niekedy aj rúcajú. Ale práve čnosť a svätosť života je to, čo sa páči Bohu.” Prítomných vyzval nasledovať príklad obetavosti a svätosti viditeľný v živote mnohých kňazov a veriacich, ktorých životy sa spojili s históriou Pápežského slovenského ústavu v Ríme.

Svätý otec František zaslal prítomným pozdravný list, v ktorom vyjadril želanie, aby Pá-pežský slovenský ústav „pokračoval vo vzácnom diele pre dobro a rast cirkevného spoločen-stva, ale aj občianskej spoločnosti” a všetkým prítomným poslal svoje apoštolské požehnanie.

-tk kbs-

Pápež vymyslel liek na srdce

Stretnutie so Svätým otcom Františkom pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána dňa 17. novembra malo aj osobitný vtipný prvok. Tí, čo prišli na Námestie sv. Petra, dostali pri odchode ako pozornosť škatuľku, ponášajúcu sa na obal nového lieku. V škatuľke s názvom „Misericordin“ a vyobrazeným emblémom srdca si každý našiel ruženec, obrázok Božieho milosrdenstva podľa videnia svätej Faustíny Kowalskej a návod na „užívanie lie-ku“. Ten predstavuje popis modlitby Korunka Božieho milosrdenstva spolu s odporúčania-mi, v akých situáciách a s akými úmyslami sa modlitba odporúča.

Svätý otec povedal: „Chcel by som vám teraz ešte poradiť jeden liek. Zaiste si niekto pomyslí: ‚Pápež robí odrazu lekárnika?‘ - Je to špeciálny liek na skonkrétnenie ovocia Roku viery, ktorý sa blíži ku koncu. Nuž je to liek s 59 pilulkami na srdce. Ide o ‚duchovný liek‘, ktorý sa volá Misericordin. Tento liek vám budú dobrovoľníci rozdávať pri odchode z námestia. Vezmite si ho! Je to ruženec, s ktorým sa možno modliť aj korunku Božieho milosrdenstva. Je to duchovná pomoc pre našu dušu a na všeobecné rozširovanie lásky, odpustenia a bratstva. Nezabudnite si ho vziať, urobí vám dobre! Pomáha na srdce, na dušu a na celý život!“

-tk kbs-

Prepracovali francúzsky preklad modlitby Otče náš

Francúzsky hovoriaci katolíci sa od novembra modlia „Otče náš“ v novom preklade. Hlavná zmena sa týka deviateho verša Ježišovej modlitby: „A neuveď nás do poku-šenia“. Doteraz znel francúzsky text: „Ne nous soumets pas a la tentation“ – čo znamená asi – „Nepodriaď nás pokušeniu“. V novej verzii sa budú francúzski katolíci modliť: „Et ne nous laisse pas entrer en tentation“, teda: „A nedaj nám upadnúť do pokušenia.“ Tým sa mení teologický akcent výpovede. Vatikán povolil túto prepracovanú francúzsku verziu z r. 1966 už v júli.

-tk kbs-


ZO SVETA CIRKVI

Vianočné námestie v Ríme

Vianočný strom na Svätopeterskom námestí bude tento rok pochádzať z hraničného pásma Nemecka a Čiech. Je teda okrem iného i symbolom česko-ne-meckého priateľstva. 60-ročný, 25-met-rový, 7 ton vážiaci vianočný smrek sa vy-dal na cestu už 1. decembra. Sprevádzalo ho viac než 250 pútnikov z nemeckej a českej strany , ktorý svoj dar odovzdali na zvláštnej audiencii 13. decembra. V ten istý deň bol stromček slávnostne rozsvietený na Svätopeterskom námestí. Vianočný strom sa pred Bazilikou sv. Petra rozsvieti už po 31-krát. Témou betlehema - scény narodenia Ježiša Krista tohto roku bude František 1223 – František 2013, a to na počesť prvých Vianoc pápeža Bergoglia.

-tk kbs-

Denník L´Osservatore Romano na internete

Viac správ, inovatívna gra�ka, možné zdieľanie prostredníctvom sociálnych sietí a elektronické vydanie sprístup-nené bezplatne sľubuje nová stránka vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano. Denník v talianskom jazyku, ako aj jeho týždenné vydanie vo francúzskom, anglickom, talianskom, portugalskom a španielskom jazyku, či mesačné v poľštine, si budú môcť prečítať všetci užívatelia internetu na počítači, smartphone a tablete. Denník sa tak sprístupňuje čitateľom aj v takých častiach sveta, v ktorých distribúcia novín v papierovej podobe bola oveľa ťažšia a nákladnejšia.

-tk kbs-

Staronové usmernenie

Apoštolský nuncius v USA pripomenul americkým katolíkom, že Vatikán ešte neuznal údajné zjavenia v Medžugo-rí za autentické. Toto napomenutie súviselo s plánovaným turné jedného z vizionárov po katolíckych farnostiach Spojených štátov. Vatikánska komisia kardinálov, biskupov, teológov a ďalších expertov pod dohľadom Kongregácie pre náuku viery udalosti v Medžugorí podrobne skúma. Vatikán im neodpo-ručil, aby diecézy organizovali o�ciálne púte do Medžugoria, avšak povedal, že katolíci môžu miesto navštevovať a modliť sa tam.

-tk kbs-

Koniec Roka viery v znamení relikvií svätého Petra a novej exhortácie

P ri slávnosti záveru Roka viery 24. novembra 2013 boli po prvý raz verejne vystavené relikvie svätého Petra, apoštola, ktorý obetoval svoj život za Pána. Išlo o mimoriadnu udalosť a hlavným cieľom vystavenia týchto relikvií je pod-ľa Mons. Fisichella uľahčenie prístupu ku kontemplácii Ježiša Krista s takým odu-ševnením, aké mali prví kresťania: „Petrova viera takto znovu potvrdí, že dvere k stretnutiu s Kristom sú vždy otvorené a čakajú na to, aby sme cez ich prah vstupovali s rovnakým oduševnením a presvedčením, aké mali prví veriaci.“

Ide o niekoľko úlomkov kostí, uložených v umeleckej kovovej schránke, zdobe-nej reliéfnym latinským nápisom s obsahom Ježišových slov „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev“ (Mt 16,18). Počas celej slávnosti bol otvorený relikviár umiestnený na čestnom mieste pri oltári a počas modlitby Kréda ho Svätý otec držal v rukách v hlbokom sústredení. V slávnostnom sprievode relikviár niesol pápežský sakristián, páter Pavol Benedik OSA, augustinián pochádzajúci zo Slovenska. Relik-viár v roku 1971 Pavol VI. umiestnil v pápežskom apartmáne. Vystavovaný bol síce každý rok 29. júna pri príležitosti slávnosti svätých Petra a Pavla, no iba v súkromnej kaplnke pápeža. Jeho obsah objavili archeológovia v hĺbke pod hlavným oltárom Baziliky sv. Petra len relatívne nedávno, pred šesťdesiatimi rokmi. So systematic-kým archeologickým výskumom podzemia Baziliky sv. Petra sa začalo v roku 1939 z rozhodnutia Pia XII. Dôležité bolo prvé zistenie, že na predpokladanom mieste v priestore hrobky sa kostra apoštola nenachádza. Odborníci však viedli rozsiahlu diskusiu v otázke identifikácie zvyškov kostí, objavených vo výklenku múra. Analýza ukázala, že ide o časti kostí približne 60 až 70-ročnej osoby, ktoré boli zabalené v purpurovej tkanine pretkávanej čistým zlatom. Vzorky zeminy na tkanine sa zhodu-jú s typom zeminy na mieste Vatikánskej baziliky. Identifikácia zvyškov kostí ako re-likvií sv. Petra sa spája s menom Margherity Guarducciovej, talianskej výskumníčky, ktorá požívala veľkú dôveru pápeža Pavla VI. Výskumom pod Bazilikou sa venovala od roku 1952 a vo svojej argumentácii vychádzala z interpretácie nástenných nápi-sov v priestore hrobky sv. Petra. Hoci dlhotrvajúca diskusia odborníkov nedospela k jednomyseľnej zhode, pravosť relikvie zásadným spôsobom nevylúčila. Výsledkom bolo nasledovné vyjadrenie pápeža Pavla VI. pri generálnej audiencii 26. júna 1968: „Na základe úsudku kvalifikovaných a rozvážnych kompetentných osôb máme po-zitívnu mienku, že aj relikvie sv. Petra boli identifikované spôsobom, ktorý môžeme považovať za presvedčivý.“

V utorok 26. novembra bol v Tlačovom stredisku Svätej stolice uvedený nový text pápežského magistéria - apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, ktorú Svätý otec František napísal k ukončeniu Roku viery. „Podľa pôvodného programu sa mal Rok viery uzavrieť encyklikou Benedikta XVI. Všetci vieme, čo sa však vo februári a mar-ci stalo. Pápež František sa rozhodol svoju encykliku o viere publikovať v priebehu roka a nový dokument teraz predkladá ako známku trvalej evanjelizácie. Rok viery sa síce končí, ale hlásanie evanjelia pokračuje,“ vysvetlil predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie Mons. Rino Fisichella. Počas konferencie pozitívne zhodnotil končiaci sa rok zasvätený oživeniu viery u veriacich, počas ktorého na-vštívilo Petrov hrob viac ako 8,5 milióna pútnikov. Viaceré iniciatívy na celom svete ukázali, že viera je u veriacich aj naďalej veľmi živá a dynamická a svedčí o ich zbož-nosti a hlbokom zmysle pre náboženstvo. Pripomenul udalosti zamerané na výročie Druhého vatikánskeho koncilu, katechézy o viere, rôzne slávnosti, kultúrne aktivity. „Nadobudli sme dojemné svedectvá, ktoré ostanú akýmsi živým dokumentom vie-ry, ktorá vie dať zmysel životu aj v tých najodľahlejších miestach, kde je chudoba, utrpenie, či tam, kde kresťania predstavujú iba nepatrnú menšinu. Viera všetkých zjednotila a umožnila im pripomenúť si základ našej viery, a teda, že Vzkriesený Ježiš predstavuje nádej na nový život. Rok viery mal za cieľ znovuobjaviť chuť viery. Chcel byť momentom hlbšieho zamyslenia sa a znovuobjavenia stretnutia s Kristom a s jeho Cirkvou. Ohlasovať, oslavovať a svedčiť vieru, ako formu novej evanjelizácie, aby sme znovu objavili radosť z viery a nadšenie pre komunikáciu viery,“ uviedol Mons. Fisichella, pričom poukázal na veľký počet veriacich, ktorí sa aj naďalej zapá-jajú do tohto úsilia

-tk kbs-


Narodenie Krista ako zdroj pokoja TEXT: MARTIN FARBÁK• SNÍMKY: ZUZANA KOVÁČIKOVÁ, INTERNET

Pravá podstata Vianoc je v tom, že Kristus nám svojím narodením priniesol pokoj. Pred jeho narodením ľudia nemali nikoho, u koho by mohli získať odpustenie hriechov. Očistenie od hriechov je prísľub, ktorý proroci predpovedali s osobou Mesiáša. A tak teraz, hoci zlo ešte nebolo z nášho života odstránené, máme nádej, že nám bude odpustené, a z toho plynie náš pokoj.

Vianoce sú v dnešnej dobe spojené aj so stresom, aby sviatky boli zvládnuté po všetkých stránkach - po organizačnej i materiálnej. Ako a kde nájsť ich pravú hodnotu? Pomôžu nám ľudia, ktorí Vianoce nemôžu prežívať tak, ako väčšina z nás? Možno práve oni vedia vystihnúť pravú podstatu Vianoc.

Vlaďka, 29 rokov.Trpí detskou mozgovou obrnou, je na vozíčku, odkázaná na pomoc druhých.Kedy sú pre mňa osobne Vianoce? Ťažká otázka. Lebo ja mám Vianoce celý rok. Keď si uvedomím, že život, ktorý mám, je jediný. Druhý už mať nebudem. Je to ten najväčší a najkrajší dar, aký nám dal Pán. Niekedy by som veľmi chcela odísť. Často sa mi môj svet zdá monotónny, bez farieb, svetla, slnka a vôní. Včas si však uvedomím, že keby som nemyslela na rodinu, priateľov a na obrovské množstvo mne drahých ľudí, ale len na seba, hrala by som sa sebecky na Pána Boha. Lebo nikto z nás si nevybral, či sa chce alebo nechce narodiť. To bolo v pláne toho Najvyššieho. Keď hľadám, tak nájdem v každom, aj všednom dni dotyk Boha. Jeho prenádherné dielo lásky a vykúpenia. V tom, že dokážem povedať svojim drahým: ,,Odpusť, urobila som chybu. Mrzí ma to.“ Alebo len tak nečakane: ,,Mám Ťa veľmi rada. Ľúbim Ťa.“ Povedať to bez toho, aby som vôbec čakala rovnakú spätnú reakciu. Vianoce sú pre mňa vo vzájomnom odpustení. Vtedy, keď mi Pán dá silu a odvahu na ťažké a bolestivé rozhovory, pri ktorých sa všetko vysvetlí, vyjasní. Navzájom sa pochopíme a zistíme, že čo sa stalo, bolo len nedorozumenie. Sú aj pri doslovnom naplnení Otčenáša: ,,Odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom.“

V neposlednom rade sú pre mňa Vianoce aj chvíle s rodinou. Keď prídu na návštevu sestry. Sú vydaté a majú svoje rodiny. Sme všetci spolu. Smejem sa s nimi na videu, ktoré som našla na facebooku. Smejem sa tak veľmi, až mi tečú slzy. Pri každom úsmeve mojej neterky Grétky, alebo keď synovec Riško povie moje meno. Vianoce sú v každom nádhernom okamihu. V malých či väčších okamihoch, ktoré môžeme vidieť všade okolo nás. Ak sme im prístupní a otvorení, ovplyvňujú a menia, aj keď nepatrne, náš život a náš pohľad na život. Vo veľkých zázrakoch

pre celé ľudstvo. V malých, ktoré sú svedectvom pre iných a často sú určené len pre nás samých, aby nás vnútorne zmenili a naučili pokore. Len na to treba veľa času, aby sme sami v sebe spoznali, čo je správne.

Toto sú pre mňa osobne naozaj Vianoce v tom pravom a najhlbšom význame! Prajem nám naozaj z hĺbky svojej duše aby sme vstali a išli ďalej. Veď nie pádu sa musíme báť. Skôr toho, že sa nám nebude chcieť vstať!

Nádherné Vianoce v duši po celý život!

Anna, 45 rokov.Bezdomovkyňa, momentálne žijúca v Útulku sv. Lujzy de Marillac v Bratislave.Vianoce sa mi predovšetkým spájajú s mojím detstvom, to je samozrejmé asi u každého. Krásny čas pohody a pokoja, očakávania, čo Ježiško donesie, čo bude pod stromčekom.

Za to, že som tu (v útulku) ďakujem Pánu Bohu, lebo neviem, ako by som to prežívala vonku na ulici. Veľmi ťažko, veľmi ťažko. Asi by som si to uľahčila alkoholom. Našla by som si peniaze na nejaké čučko. Mne veľa netreba, vypijem pol fľašky a idem spať. Ale svetabôľ by ma chytal. Falošne by som si poplakala, lebo keď som pod vplyvom alkoholu, tak ten plač nie je z úprimného srdca. A


TÉMA

tak by to možno vyvrcholilo do niečoho nepekného, čo s Vianocami nemá nič spoločné. Takže ja som nesmierne vďačná, že som v Útulku sv. Lujzy. Rozhodla som sa skončiť s alkoholom. Aj sa mi to, chvála Bohu, darí, dúfam, že už je to navždy. A chcem sa zmeniť, lebo keď som bola na ulici a v alkohole, vtedy som bola arogantná, hnusná, hašterivá, no všelijaká, len dobrá nie. Prosím Pána Boha, aby nám pomohol prežiť sviatky v pokoji.

Rodina s dvoma synmi, narkomanmi. Jeden z nich prijal pomoc od komunity Cenacolo.Sme rodina, ktorá má skúsenosti zo závislosťou na drogách. Minulý rok boli Vianoce veľmi ťažké, bolestivé, s príchuťou trpkosti a veľkého smútku. Pohľad rodiča na svoje dieťa, ktoré droguje a nechce

prijať pomoc svojho okolia, je veľmi bolestivý. Prežili sme to len vďaka viere, veľkej dôvere v Boha, v to, že len Boh môže uzdraviť našich závislých synov. Mladší Marek je v komunite Cenacolo a vieme, že je tam šťastný. O to budú tieto Vianoce krajšie, lebo vieme, že našiel Boha a chuť niečo zmeniť. Vianoce budeme prežívať radostne a s vedomím, že existuje cesta, akou sa dá zvládnuť závislosť. Dúfame, že Boh uzdraví aj nášho druhého závislého syna Dominika, lebo komunita Cenacolo je nádej pre veľa trpiacich rodín na Slovensku.

Nelka†, 1.Trpela na rakovinu a posledné chvíle života strávila doma vďaka neziskovej organizácii Plamienok. Teraz už je v nebi.

Nezisková organizácia PLAMIENOK funguje v rámci neziskového sektora a už viac ako desať rokov sa stará o nevyliečiteľne choré deti u nich, doma. Vianoce sú časom, kedy oveľa viac prežívame blízkosť v rodine. Pre rodiny, ktoré dieťatko stratili, už nikdy nebudú také, aké boli predtým. Vianoce naozaj nie sú o hmotných daroch a peniazoch. Sú skôr o darovaní blízkosti, o prežívaní vzťahov, o plamienkoch, ktoré horia v našich dušiach. Tak svoje Vianoce vnímala aj malá Nelka. Tento odkaz v Nelkinom mene napísali jej rodičia:

„Blížia sa Vianoce a ja konečne môžem povedať, že som ich už zažila. Boli to moje prvé a zároveň najkrajšie Vianoce. Možno si niekto povie: Azda bolo pod stromčekom veľa nádherných darčekov? Nie, opak je pravdou. Boli to Vianoce bez darčekov. Darčekom pre nás bola naša vzájomná prítomnosť. Prítomnosť, kde srdce hrialo srdce a ako by básnik povedal - všetko láskou vialo. Bol to nádherný a vzácny čas. Tu som však pochopila, že moja úloha sa napĺňa a blíži sa plnosť môjho času medzi mojimi najbližšími.

Takže teraz som už ďaleko, ale predsa blízko. Hladím vaše srdiečka a pobádam ich, aby sa nebáli žiť. Občas sa s niektorými stretnem a vtedy šantíme na krásnej lúke a zabávame sa, až kým sa očká neotvoria. Ale k tomu je potrebná jednoduchá detská prirodzenosť.

Ale prečo sa vám vlastne prihováram? Niekto prežije tisícky dní, stovky mesiacov a desiatky rokov a nakoniec zistí, že je prázdny a všetko, čo pokladal za prvoradé, potrebné a krásne, je fuč.

Ja vám chcem z celej duše poďakovať, vám sestričky a doktori v Banskej Bystrici, vám zo Svetielka nádeje, vám tety lekárničky, všetkým vám z kráľovstva horiaceho Plamienka za tých pár dní a mesiacov, ktoré boli hodné večnosti. Chcem vám poďakovať za možnosť prežiť najkrajšie Vianoce, hoci to boli moje posledné. Chcem vám poďakovať, že aj vďaka vám som mohla v detskej postieľke vyučovať hodiny života, liečiť zranené srdiečka a napĺňať ich pokojom. Vďaka vám za všetkých nás - nás deti, ktoré prešli a ešte prejdú cez vaše pohladenie.

Prajem všetkým ľuďom,aby sa nebáli toho, čo príde.Nebojte sa problémov,nebojte sa dní,nebojte sa v láske žiť.“


Buďte k sebe veľmi dobrí, srdeční a úprimní TEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKY: ARCHÍV V. MARETTU

Viktor Maretta sa narodil v Dolnom Kubíne 9. decembra 1943. Meno Maretta je talianskeho pôvodu a na toto územie sa dostalo v 17. storočí, keď taliansky kamenári pomáhali na Orave stavať cesty. Jeden z nich si tu našiel ženu a zostal tu bývať. Vznikol tak slovenský rod Marettovcov. Viktor vyštudoval základnú aj strednú školu v Dolnom Kubíne na dnešnej Základnej škole Janka Matúšku. Po šiestich rokoch snahy dostať sa do seminára ho prijali až v roku 1968 do Litoměřického seminára. Za kňaza bol vysvätený 30. 6. 1973. Tohto roku teda slávi 40. výročie svojej kňazskej služby a zároveň svoje sedemdesiatiny.

Momentálne sa zameriava na podomovú pastoráciu chorých a takmer každý deň slúži svätú omšu v Zariadení pre seniorov a domove sociálnych služieb v Dolnom Kubíne. Stále obľubuje vysluhovanie sviatosti zmierenia a často ho vyhľadávajú ľudia, ktorí túžia po generálnej spovedi.

Ako si spomínate na svoje detstvo?Veľmi dobre. Moji rodičia boli dobrí ľudia a aj teraz sa každý deň chodím modliť k ich hrobu, kde im aj všetko porozprávam, čo ma ťaží, ale aj čo ma teší. Môj otec bol pekár a mal taký taliansky temperament. Mamka mu vravela: „Jožko, veď prečo to tak prežívaš, to ti môže ublížiť.“ On jej odpovedal: „Milka, ale keď to musím, lebo inak to tak nevyznie,“ a smiali sa. Otec bol aj dobrý rečník, vedel bojovať za pravdu. Aj ma občas vyťal, ale vedel som, že to bolo za zlé, čo som vykonal.

Kedy ste v sebe zacítili povolanie stať sa kňazom?Oslovil ma kňaz Maslančík, ale najmä Alojz Šimičák, ktorý pôsobil vo farnosti od roku 1952 do roku 1958. Mal som 9 rokov, keď prišiel do farnosti. Bol to veľký ľudomil. S láskou sa ku mne skláňal a bol pozorný ku každému. Nosil vo vreckách cukríky – štolverky, ktoré deťom rozdával. Bol pre mňa veľkým vzorom. Ja som ho jednoducho miloval a už vtedy som zatúžil stať sa kňazom. Hlásil som sa na gymnázium, avšak kvôli tomu, že sme boli veriaci a že môj otec bránil kňaza Viktora Trstenského ma nechceli prijať.

Ako konkrétne váš otec bránil Trstenského?Po roku 1948, keď k moci prišli komunisti, chceli Viktora Trstenského zatknúť a odvliecť

do pracovného tábora. Veľa ľudí ho bránilo vlastnými telami a aj môj otec. Keď prišlo na vec, bránil ho aj päsťami, pričom buchol jedného policajta, za čo bol na 14 mesiacov odsúdený do väzenia. V takýchto veciach bol veľmi rázny a vždy sa vedel verejne postaviť na stranu Krista. Keď ma nechceli prijať na gymnázium, môj otec išiel veľakrát za riaditeľom a bojoval o to, aby ma spravodlivo prijali, keďže som mal dobré známky a prijali aj takých, čo boli štvorkári. Bolo očividné, prečo ma nechcú prijať a môj otec to nenechal tak. Raz, keď boli v škole aj viacerí učitelia a rodičia, pred všetkými povedal, ako sa veci majú a aká nespravodlivosť sa deje, a tak ma potom prijali. Bolo to v roku 1958.

Hneď po gymnáziu ste sa hlásili do seminára?Nebolo to také jednoduché. Kvôli tomu, že som miništroval, ma nechceli pripustiť k maturite. Napokon som zmaturoval, ale vyslovene mi povedali, že od Ašu až po Čiernu nad Tisou sa nemôžem hlásiť na žiadnu vysokú školu. Napriek zákazu som sa v roku 1962 hlásil do seminára. Kňazmi som bol prijatý, ale štátny Dozor pre veci cirkevné moje prijatie neschválil. Zatiaľ som pracoval ako kostolník v Dolnom Kubíne, potom na pošte a v roku 1963 som išiel na vojenčinu. Hlásil som sa do seminára v Bratislave ešte v rokoch 1964 a 1966, no bez úspechu. V dolnokubínskych kasárňach bol na vojenčine synovec českého biskupa Jozefa Hloucha, ktorý sa tiež stal kňazom. Môj otec mu napísal a ja som išiel za ním do Nymburku. Pracoval som tam v tlačiarni a v strojárňach. Po večeroch som asistoval pri svätých omšiach a v rokoch 1967 a 1968 som sa hlásil do litoměřického seminára, kde ma

napokon prijali, keďže vtedy vládlo celkové politické uvoľnenie. Po toľkom snažení ma to dojalo k slzám.

Ako spomínate na štúdium?Po dlhej prestávke sa mi spočiatku ťažko vracalo do školských lavíc, ale ja som bol húževnatý, zaťal som zuby a povedal si: „Neexistuje, aby som to nezvládol – makaj!“ (smiech) V ročníku som bol jediný Slovák, no učitelia ku mne pristupovali veľmi dobre. Nestretol som sa so žiadnou diskrimináciou. Veľkým zážitkom bolo pre mňa vždy, keď som mohol vidieť biskupa. Dovtedy to bola pre mňa vzácnosť. Z pedagógov si najviac spomínam na konvertitu Jozefa Hermacha, ktorý bol naším spirituálom a na Václava Wolfa, ktorý ma neskôr navštívil v každej mojej farnosti. Dokonca raz kvôli mne kráčal 20 km pešo. Za kňaza ma svätil Štěpán kardinál Trochta, ktorý ma povzbudzoval aj pri mojich prvých kázňach. Na mojej vysviacke bol aj Ladislav Stromček, ktorý mi potom sám povedal, že tam sa prebudilo jeho povolanie. Prvú svätú omšu som mal v Nymburku a potom v Dolnom Kubíne. No nedovolili mi ju verejne, tak som ju mal v rodnom dome. Bol na nej aj súčasný brniansky biskup Vojtěch Cikrle.

Aké boli začiatky vášho kňazstva?Moje prvé pôsobisko bolo v meste Děčín, ale len na šesť mesiacov. Už tam som rád navštevoval chorých. Potom som bol v kúpeľnom meste Bílina, kde bol správca farnosti salezián, takže som viac spoznal ich spiritualitu. Aj tam som často navštevoval chorých. No a správcom farnosti som sa stal 3. 8. 1975 v obci Mojžíř (8 km od mesta Ústí nad Labem).


ROZHOVOR

Aká bola vaša pastorácia? Prekážkou v pastorácii bol zlý technický stav kostolov a veľmi málo veriacich. Musel som sa postarať o to, aby ľuďom nepadala na hlavu omietka a niekedy aj pozbierať holubince. Robil som, čo bolo v mojich silách. Veľmi rád som chodil do nemocníc v Ústí nad Labem. Za jeden deň som obehol až 5 nemocníc, keď mi dobre išli autobusy. Za Mojžíř som 11 rokov hral futbal a veľmi sa nám darilo. Dokonca aj v miestnych novinách o nás písali: „Nepomáhal im jenom Pánbíček, ale i Velebníček.“ (smiech) Neskôr mi rodičia kúpili trabanta, takže to bolo jednoduchšie.

Mali ste problémy so štátnymi orgánmi?Každý rok som chodil na výsluchy. Snažili sa ma podchytiť v slovách, aby na mňa mohli niečo našiť, ale ja som všetko vždy uhrával do autu. Keď sa ma pýtali, ako to, že kňaz hrá futbal za obec, tak som im odpovedal, že pán prezident Husák si želá, aby ľudia našej republiky mali atletické postavy a oni len prikývli: „No, to ano.“

Ktoré bolo vaše ďalšie pôsobisko? V roku 1990 ma preradili do Mladej Boleslavi, no začalo sa mi tam úplne kaziť zdravie. Najväčšie problémy mi robili žalúdok, srdce a pľúca. Liečil som sa v Dolnom Kubíne a napokon som tu už zostal.

Na čo najradšej spomínate z vášho pôsobenia v Čechách?Nebolo tam veľa veriacich, no udržiaval som kontakty aj s neveriacimi a inovercami. Pán Boh hľadí na srdce. Veď aj mňa na Vianoce u seba prijímala ateistická rodina, lebo vedeli, ako ťažko by som niesol samotu na Štedrý deň. A ešte sa ospravedlňovali, že nie

sú veriaci, lebo ich nikto k tomu neviedol. V Čechách viera vyhasínala už od dávna, keď sa tam objavilo husitské hnutie a iné vplyvy voľnomyšlienkarstva. Táto generácia už nemôže za to, že ich k tomu rodičia neviedli. Na druhej strane si v Čechách kňazi oveľa viac vážia, keď je niekto úprimne veriaci. Aj pre mňa bolo veľmi emotívne, keď som mal katechumenov a videl som, že aj nás, čo sme veriaci od kolísky, predbiehajú v láske ku Kristovi.

A čo vaše pôsobenie v dolnokubínskej nemocnici?Bolo to pre mňa veľmi vzácne. Každý deň som rozdával prijímanie, spovedal a slúžil svätú omšu. Najmenej 150 ľudí mi zomrelo v náručí. V pokoji zavreli oči, pocítil som malé myknutie a už som vedel, že si ich Pán povolal. Zaopatril som okolo 7000 ľudí a vždy ma veľmi potešilo, keď sa niekto obrátil na smrteľnom lôžku. Stalo sa síce, že niekto aj odmietol prijať sviatosť, ale verím, že stihol oľutovať.

Čo odporúčate starým a chorým ľuďom?Pestujte ducha modlitby a Duch Svätý vám pomôže všetko zniesť. Potvrdilo mi to mnoho chorých.

Máte mnohoročné skúsenosti. Čo je podľa vás v kňazskom živote dôležité?Určite je to spoločenstvo. Už v Starom zákone sa píše: „Beda samotnému, lebo keď padne, nemá, kto by ho zdvihol.“ V Čechách sme mali kňazské spoločenstvo Fokoláre a veľmi mi to pomáhalo. Boli sme tam 12 kňazi a piati z nich sú teraz biskupi. Modlievali sme sa spoločne breviár, slovo života, rozjímali sme

a potom sme sa zdieľali. Kňazi, ktorí sa držali v izolácii, boli náchylnejší upadnúť alebo si neuchránili celibát.

Máte životné motto?„Pane zober si, čo chceš, len duše mi nechaj“, podľa dona Bosca a tiež sa modlím: „Pane, nedaj, aby niekto odo mňa odchádzal sklamaný.“ Snažím sa nepozerať na to, kto má aké náboženské vyznanie, ale ku každému pristupovať s láskou. O to tiež prosím Boha: S kýmkoľvek sa stretnem, daj, nech v každom vidím teba. Hoci mám už viac rokov, necítim sa starý. Nechcel by som „zdedkovatieť“. (smiech) Veľmi dôležité je pozitívne zmýšľanie, potom človek vidí všetko krajšie.

Čo vravíte na dnešnú situáciu vo svete?Príčinou všetkého zla je chtivosť peňazí, ako to je aj v Písme napísané a tiež túžba vládnuť nad druhými. Treba pokoru a múdrosť.

Zažili ste niekedy Boží dotyk?Ešte keď som bol na vojenčine. Bol som tankista. Raz sa nám tank zosunul z kopca. Vyzeralo to veľmi zle. Len som sa rýchlo modlil: „Pane, ty môžeš všetko, pomôž nám!“ Zachytili nás veľké stromy. Desať dní pred ukončením vojenskej povinnej služby sme zase dostali v aute šmyk a vrazili sme do stromu, ktorého konáre prebili čelné sklo. Našťastie som sa inštinktívne skrčil, a tak som si zachránil život. V týchto chvíľach som výnimočne pocítil Božiu ochranu.

Čo by ste odkázali dolnokubínskym farníkom?Buďte k sebe veľmi dobrí, srdeční a úprimní. Navštevujte sa, keď môžete a pestujte ducha modlitby.


ROZHOVOR

Jednotný katolícky spevník – poklad či historický prežitok?

Jednotný katolícky spevník alebo ľudo-vo JKS-ka sa pre mnohých z nás stal súčasťou našich životov, synonymom nábožného spevu a hudby v kostole. V mi-nulosti (v súčasnosti už čoraz menej!) bol malý spevník s názvom Od srdca k srdcu bežným darom pre prvoprijímajúce dieťa, dostať veľkú „kostolnú knižku“ bolo pre ka-tolícky drobizg vecou prestíže. Pamätám si, ako sme ako deti vpredu na malých lavič-kách súťažili v predstieraní, kto hlasnejšie spieva, i keď sme často ešte ani nevedeli čítať a spevník bol nezriedka pri speve otočený naopak. No mali sme úžasný príklad: hlasy našich otcov „burácajúce“ z chóru. Každý z nás vedel, kde ten jeho tato stojí. Kam sa to všetko podelo?

Na JKS dodnes nedajú mnohí ľudia dopustiť. Stal sa symbolom boja proti útlaku v časoch komunizmu, v ťažkých časoch zjednocoval kresťanské hlasy volajúce k Bohu, riskujúce svojou prítomnosťou v kostole veľa.

Jednotný katolícky spevník vydal Spolok svätého Vojtecha v roku 1937. Stalo sa tak po 16 rokoch intenzívnej práce na ňom. Uznesenie zostaviť slovenský Jednotný katolícky spevník bolo prijaté po vysviacke prvých slovenských biskupov 8. marca 1921. Jeho zostavením bol poverený v tejto

príručky, nábožné ľudové piesne a všetko, čo by mohlo napomôcť hodnote nového spevníka. Už táto aktivita zjednotila celú našu krajinu. Redakcia prípravy spevníka zaevidovala tisícky piesní, sám Trnavský sa však „sťažoval“, ako veľa je spevov pochybnej úrovne a v novom spevníku nepoužiteľných. Množstvo piesní na rôzne príležitosti musel skladateľ skomponovať sám, spolu až 226 z vyše 500 piesní v celom diele. Zvyšok tvorili piesne starostlivo vybrané z najhodnotnejších spevníkov z minulosti. Zostavovateľ si najviac cenil piesne z prvého slovenského katolíckeho spevníka Cantus Catholici z roku 1655. V predhovore k JKS sa vyznáva: „Som šťastný, že podarilo sa mi tieto skvosty našej cirkevnohudobnej literatúry z tmy zabudnutia vyniesť na svetlo božie a postaviť ich v novom rúchu do služieb svätej Cirkvi.“ To, čo sa Trnavskému a kolektívu jeho spolupracovníkov podarilo, nemalo v priestore strednej Európy obdobu. Vznikol národný hudobný poklad, ktorým sa pýšil aj náš vyslanec a rečník na Druhom vatikánskom koncile (1962-1965) J. E. Ambróz Lazík, slovenský biskup, ktorý

poukázal na to, že na Slovensku máme JKS, ktorý by mohol slúžiť ako vzor na prípravu spevníkov liturgických piesní.

Je však potrebné poznamenať, že približne od roku 1980 sa začalo intenzívnejšie hovoriť o zrevidovaní pôvodného JKS, ba dokonca o príprave nového spevníka, čo narazilo u mnohých veriacich z radov laikov ale i kléru na tvrdý odpor a obviňovania zo snahy zničiť národné veľdielo, ktoré nám môžu iné národy závidieť. Otázkou prípravy nového liturgického spevníka pre našu krajinu sa už vyše 20 rokov zaoberá Slovenská liturgická komisia pri KBS so svojou hudobnou subkomisiou. Prečo chce niekto „nahrádzať“ náš hudobný klenot? Komu prekážajú piesne, ktoré obsahuje? Pri hľadaní odpovedí na tieto a podobné otázky, je potrebné uvedomiť si dva veľmi dôležité fakty: 1.) JKS bol vydaný pred Druhým vatikánskym koncilom; 2.) JKS nebol vydaný ako liturgická kniha. Viac v budúcom čísle Farského listu.

Matej Bartoš, organistačlen Hudobnej subkomisie Slovenskej

liturgickej komisie pri KBS

dobe už známy slovenský hudobný skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský, ktorému mali asistovať tri odborne zamerané komisie – hudobná, vieroučná a prozodická. Išlo o aktivitu dlho pripravovanú a dobre medializovanú. Hudobní skladatelia, organisti či iní cirkevní hudobníci boli cirkevnými autoritami vyzvaní, aby posielali na adresu spolku staré spevníky, liturgické


OKIENKO ORGANISTOV

„V našej každodennej práci navrhujem po prvé plniť vôľu Božiu, po druhé napĺňať ju takým spôsobom, akým chce On a po tretie konať ju, pretože ju chce On.“

Sv. Alžbeta Anna Setonová

Svätá Alžbeta Anna SetonováTEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA: INTERNET

Patrila do smotánky newyorskej spoločnosti. Milovala prírodu, poéziu a hudbu, no najmä klavír. Jazdila na koni a rada písala o svojich pocitoch, duchovných zážitkoch či obľúbených knihách. Zaľúbila sa do sympatického bohatého mladíka. Prvá kanonizovaná Američanka. Nemá s vami náhodou niečo spoločné, dámy?

Pôvod neznamená všetkoAlžbeta sa narodila dva roky po americkej revolúcii (v r. 1774) v dobre situovanej rodine v New Yorku. Napriek pôvodu vo vyššej spoločnosti Alžbetin život bol tichý, jednoduchý a často osamelý. Matka jej zomrela, keď mala tri roky. Otec sa druhýkrát oženil a jej nevlastná matka bola dobrou ženou. Navštevovala chudobných a chorých a niekedy so sebou brávala aj Alžbetu. Ešte keď bola mladým dievčaťom, otec a jej nevlastná matka sa od seba odlúčili a Alžbeta už druhú stratu matky znášala ťažko, čo vyjadrila vo svojich zápiskoch, ktoré často písala. Z nich vieme o jej pestrých záľubách a vnútornom prežívaní. Bola horlivá čitateľka kníh a čítala všetko od Biblie po moderné romány. Jej rodina patrila do episkopálnej cirkvi a aj vďaka tomu mala k čítaniu Svätého Písma blízko. Čím bola staršia, Biblia sa stávala jej stálym čítaním, z ktorého čerpala silu a životný pokoj.

Niekedy musíme niečo stratiť, aby sme našli niečo novéV roku 1794 sa vydala za bohatého a mladého Williama Setona, do ktorého sa vrúcne zamilovala. Prvé roky ich manželstva boli šťastné a prosperujúce. Alžbeta napísala do svojho denníka: „Mám dvadsať rokov a môj vlastný domov sa podobá na nebo – príliš nemožné...“ To bol čas Alžbetinho života, keď prežila krátky okamih šťastia predtým, ako ju zastihli viaceré úmrtia a odlúčenia, ktoré musela vytrpieť. Štyri roky po sobáši zomrel Williamov otec, ktorý zanechal mladej dvojici na starosti rodinný podnik. Medzitým sa dvojici narodilo päť ich vlastných detí, no Williamovo podnikanie i zdravie postupne upadali. Nakoniec bol prinútený podpísať bankrot. Posledným pokusom zachrániť aspoň jeho zdravie bola ich cesta do Talianska, kde bolo teplejšie podnebie. Zanedlho po príchode zomrel na tuberkulózu. Alžbetu v jej smútku podržala

vzdialená talianska rodina jej manžela, skrze ktorú spoznala rímskokatolícku cirkev.

Musíte sa znova narodiť!Tri dôvody ju presvedčili, aby prestúpila do Katolíckej cirkvi: viera v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii, vzťah k Panne Márii a uvedomenie si, že katolícke učenie stojí na učení Krista a jeho apoštolov, čomu bránia predsudky viacerých protestantských cirkví. V júni 1804 sa Alžbeta i s deťmi

vrátila do Spojených štátov. O necelý rok neskôr, 14. marca 1805, sa stala katolíčkou. Všetci príbuzní odsudzovali tento jej krok, ba niektorí z nich sa k nej začali správať celkom nepriateľsky. Opustená Alžbeta odišla s deťmi do mesta Baltimore, ktoré bolo vtedy strediskom severoamerických katolíkov. Tu sa usadila v malom dome pri novom kostole Panny Márie, kde založila rodinnú školu pre dievčatá. Prvými žiačkami boli jej tri dcéry a štyri iné dievčatá.

Toto dokáže slobodná matka piatich detí?Na podnet riaditeľa Kolégia Panny Márie v Baltimore Alžbeta založila Akadémiu sv. Jozefa spolu s dvoma mladými ženami, s ktorými začali plánovať aj založenie komunity. 25. marca 1809 zložila sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti. Od toho času ju začali volať Matka Setonová. Opisujú ju ako šarmantnú a kultivovanú dámu, ktorá svoj pôvod z vyššej spoločnosti vedela využiť na získavanie sponzorov a väčší rozvoj vznikajúcej Kongregácie sestier kresťanskej lásky, pričom stále zostávala naklonená všetkým opusteným a chudobným, ktorým vznikajúca komunita slúžila. Vďaka jej aktivite sestry založili sirotince i ďalšie školy. Budovať toto dielo sa jej darilo popri výchove jej piatich detí.

Matku Setonovú začala trápiť, rovnako ako jej manžela, tuberkulóza. Písala veľké množstvo listov, čo jej pomáhalo preklenúť bariéry, ktoré vyplývali z jej choroby. Napriek tomu ešte vytvorila regulu pre novovzniknutú Kongregáciu sestier kresťanskej lásky, ktorá bola o�ciálne potvrdená v roku 1812. Základom bola regula Sv. Vincenta de Paul, ktorú napísal pre Dcéry kresťanskej lásky vo Francúzsku.

Posledné tri roky života Alžbeta cítila, že sa blíži jej koniec. Paradoxne z toho čerpala radosť. Zomrela v roku 1821 ako 46-ročná, iba šestnásť rokov po tom, ako sa stala katolíčkou. Kanonizovaná bola 14. septembra 1975. Je patrónkou tých, ktorí prišli o rodičov. Sestry kresťanskej lásky sa naďalej rozvíjali a v súčasnosti existuje viacero kongregácií, ktoré deklarujú svoje korene v diele Matky Setonovej.


ŽILI MEDZI NAMI

Zľava platná do 28. 2. 2014 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:

John Powell: Bezvýhradná láska 3,30 eur

Don Jacobson: Keď Boh robí citronádu 6,90 eur

Crystal Bowman: Po celý rok s Bohom 9,90 eur

10 %zľava

Často hovoríme, že doba, v ktorej žijeme, je zvláštna, plná zhonu, straty identity a absencie vzorov. Chýbajú osobnosti, ktoré by mohli byť príkladom a nezvratným dô-kazom toho, že život je úžasné dobrodruž-stvo, ktoré sa dá žiť zmysluplne, čestne, bez podvodov a zákulisných hier.

Trojica autorov takých hľadala a našla. Prináša rozhovory s dvanástimi sloven-skými osobnosťami o ich stretnutiach s Bohom, o autentickom zážitku zo vzťahu s Bohom, o dnešnom svete, poslaní a povo-laní. Aj oni padajú a vstávajú, robia chyby a mýlia sa. Povedali si však, že to skúsia, že zasvätia svoj život pravde a dobru.

Životné príbehy Daniela Heviera, Da-niela Pastirčáka, Štefana Hríba, Róberta Bezáka, Braňa Škripeka a ďalších nás pre-nesú myšlienkami do rôznych životných situácií a osudov. Prinútia nás prehod-nocovať vlastné myšlienky, uvažovať nad vlastným životom a nad tým, aké úžasné je stretnúť Boha, pocítiť jeho prítomnosť, prežiť účinok úprimnej modlitby.

Samotný názov „Kristovci“ vychádza z označenia prvých kresťanov v Antiochii. Kniha je akoby cestopisom viery, svedec-tvom o viere a jej účinkoch na náš život. Zážitok z čítania umocňuje aj grafické spracovanie knihy a fotografické portréty. Tým sa stáva kniha nielen hodnotným čí-taným vďaka svojmu obsahu, ale aj vhod-ným darčekom.

Zuzana Machajová Snímka: internet

Greg Heey je hlavnou postavičkou milej senzácie. Rozvírili ju knihy Je�a Kinneyho o malom chlapcovi, ktorý pútavým spôso-bom rozpráva o dobrodružstvách každo-denného života jedenásťročného chlapca. Nejde o žiadneho super hrdinu, ktorý všet-ko zvláda a nikoho nepotrebuje. Práve na-opak, je to chlapec z mäsa a kostí a hoci sa mu často nedarí, odvážne sa púšťa do ďal-ších a ďalších životných výziev.

Po knižkách prišiel �lm s ďalšími dvo-ma pokračovaniami a práve o nich je te-raz reč. Tri kvalitné komédie sú vystavané na typickom strachu detí a spoločenských prekážkach, s ktorými sa musia v procese dospievania vyrovnávať. V prvom diele je to najmä druhý stupeň základnej školy, v ktorom najviac záleží na tom, či som in, aby som sa nestal terčom výsmechov a naj-mä sa nesmiem dotknúť starého plesnivého syra, pretože sa ku mne už nikto nepriblíži. V druhom diele treba zabojovať o priazeň najlepšieho dievčaťa na škole a dokázať staršiemu bratovi, že nie som drobec. V treťom zas treba zabrániť tomu, aby ma ro-dičia poslali do vojenskej školy, keďže stále robím nejaké problémy.

Toto bol len stručný opis a ani zďaleka nevystihuje všetky postavy, zápletky a roz-uzlenia, ktoré sa vo �lme objavujú. Najkraj-šie na tom je to, že rodina stále drží pokope a jej členovia sa vedia vzájomne podržať. Myslím, že to je základom každej dobrej rodinnej komédie, a preto vám odporúčam práve túto. Originálny názov je �e Diary of a Wimpy kid

Martin FarbákSnímka: internet

Denníček svätej Faustíny, ktorá je pre nás symbolom pokory, radosti a nezištnej lásky k blížnemu, určite mnohí poznáte v jej knižnej podobe. Forma audioknihy nám umožňuje načúvať slovám, duchovným zážitkom tejto ohlasovateľky Božieho milosrdenstva kde-koľvek. Cestou do práce alebo počas dlhého cestovania autom či vlakom. Posolstvo Božej lásky je v dnešnej dobe, ktorá je skúšaná neis-totou a strácaním zmyslu pre život a duchovno, stále aktuálne. Texty čítajú známe osobnosti, napr. Monika Hilmerová, Jozef Šimonovič. Dvadsaťpäť hodín počúvania je umocnených hudobným sprievodom v podaní slovenského skladateľa Lukáša Borzíka. Malý princ - Antoin de Saint-

Exupéry – hudobné CD

Hudobné CD Malý princ podľa knihy Antoina de Saint-Exupéryho je ojedinelým projektom na slovenskej a českej hudobnej scéne. Účin-kujú na ňom osobnosti rôznorodého hudob-ného žánru, ako Richard Müller (Pilot, Roz-právač), Sisa Sklovská (Líška), Dalibor Jenis (Had), Moyzesovo kvarteto, Andrej Šeban a ďalší. Mimoriadne pozitívne ohlasy boli najmä na pieseň líšky pod názvom „Poviem ti tajom-stvo“, ktorá je ústrednou piesňou albumu.

Prvé vydanie Malého princa bolo v roku 1996 a krátko po jeho vydaní bol vypredaný takmer celý náklad. V polovici decembra toh-to roku vychádza Malý princ opäť, aby potešil malých i veľkých a upriamil našu pozornosť na to, čo je v živote najdôležitejšie.

Zuzana MachajováSnímky: internet

Sv.Faustína Kowalská: Denníček. Božie milosrdenstvo v mojej duši – audiokniha

Denník odvážneho bojka I, II, III

E. Mihočová, Ľ. Bechný, T. Rončáková: Kristovci


ODPORÚČAME

Farskámatrika

V mesiacoch október a november sme sviatosťou krstu v spoločenstve Cirkvi privítali

Oskar ŠálkaVendelín ČučkaKatarína PalugováMagdaléna MoravcováMartin FačkoSára PagáčikováEla PačesováTimotej KuckovičMária SivčováVanesa ChmarováLiliana NehajováKristína UrbanováAdela BušováNatália DaudováMária BobríkováSimona KollárikováTamara BulovcováLukáš JanákMarek PalugaTimea Bôryová Michal SmitkaPatrik PožárAdriana Mračková

Sviatosť manželstva prijali

Vladimír Sojčák – Eva BugáňováMichal Šoška – Katarína HarmaniakováMartin Kramer – Veronika Batunová

Pán si z našich radov povolal

Ján Slosarčík (52)Emília Furdová (87)Štefánia Boorová (58)Tomáš Paško (57)Alžbeta Bjelová (94)Mária Stašová (73)Anna Capeková (61)Jozef Mordáč (52)Ondrej Kristofčák (86)Štefan Mikula (91)Matilda Bebejová (79)Mária Draganová (91)

Bohoslužobný poriadok v týždni

Farský kostolsv. Kataríny Alexandrijskej6.00 a 18.00 hod.(piatok – 18.00 hod.sv. omša za účasti mládeže)(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec18.30 hod.(štvrtok – 17.00 hod. sv. omšaza účasti detí)(sobota – 7.00 hod., večer nie je)

Filiálny kostol Najsv. Trojice,Vyšný KubínPiatok – 17.00 hod.

Nemocnica s poliklinikou16.00 hod. (utorok, štvrtok)Adoračná miestnosť je otvorenákaždý deň od 7.00 do 19.00 hod.

Bohoslužobný poriadok v nedeľu

Farský kostolsv. Kataríny Alexandrijskej6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod.

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec7.45 • 10.00 • 18.30 hod.

Filiálny kostol Najsv. TrojiceVyšný Kubín9.15 hod.

Nemocnica s poliklinikou16.00 hod.

Požehnanie matiekpred pôrodom

25. januára a 25.februára po ranných sv. omšiach, alebo na požiadanie

Stránkové dni na Farskom úrade

Pondelok – piatok:8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.V súrnom prípade po večerných bohoslužbách.V prípade potreby (ku chorým) volajte katol. kňaza 0915 818 308

ÚmyslyApoštolátu modlitby

Obetovanie dňa na úmysly: Bože, náš Otče, obetujem ti celý svoj deň. Obetujem ti svoje modlitby, myšlienky, slová, skutky a utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále obetuje v Eucharistii za spásu sveta. Duch Svätý, ktorý viedol Ježiša, nech je dnes mojím vodcom a mojou silou, aby som mohol svedčiť o tvojej láske. S Máriou, Matkou nášho Pána a Matkou Cirkvi, osobitne prosím za úmysly, ktoré Svätý Otec odporúča do modlitieb všetkých veriacich v tomto mesiaci.

NA JANUÁRVšeobecný: Aby všetci podporovali pravý hospodársky rozvoj, ktorý rešpektuje dôstojnosť všetkých národov.Misijný: Aby kresťania rôznych vierovyznaní napredovali k jednote, ktorú žiada Kristus.Úmysel našich biskupov: Aby nový rok, ktorý začíname, bol poznačený neustálou Božou prítomnosťou v našich rodinách a farských spoločenstvách.

NA FEBRUÁRVšeobecný:Aby Cirkev a spoločnosť rešpektovali múdrosť i skúsenosti starších. Misijný:Aby kňazi, rehoľníci i laici spoločne a veľkodušne pracovali na evanjelizácii. Úmysel našich biskupov: Aby sme pamätali na časté prijímanie sviatostného Krista, ktorý je zálohom večného života.

www.rkcdolnykubin.sk

Ak ste sa rozhodli podporiť projekt VÝSTAVBY NOVÉHO ORGANA

pre kostol Povýšenia sv. Kríža v Dolnom Kubíne, svoje príspevky

môžete venovať osobne na Farskom úrade sv. Kataríny Alexandrijskej

alebo odoslať na bankový účet:

0323626972/0900

Svedectvo života„Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali

mu všetko, čo robili...“ (Lk 9, 10)

Pozývame vás k tomu, aby ste sa podelili s nami o svoje skúsenosti,

zážitky, proces či spôsob, akým Boh vo vás a vašom živote pôsobí.

Posielajte nám ich na adresu

[email protected], alebo ich vhoďte do schránok

v kostoloch s označením Farský list.

Už vopred za vaše svedectvá ďakujeme!


SPRAVODAJSKÝ SERVIS

5 Anjeli, ktorí zleteli z neba, aby zvestovali narodenie Betlehemského dieťatka, oslovili ako prvých pastierov pri stádach. Zaspievali... Čo? Nuž, to sa dozviete, keď zoradíte písmenká na stromčeku takto: najskôr modré, ružové, potom zelené a nakoniec žlté.

Ahoj, deti!Tak a už ich tu máme! Sú tu Vianocéééé,

Vianocéééééééé... Počas adventu sme upra-tovali v našich srdiečkach, čakali a čakali, a teraz sme sa dočkali. Ozaj! Viete, na čo, alebo lepšie povedané, na koho sme to čakali? Na darčeky? Na koláče a iné všakovaké dobroty? Na rozprávky v telke? Na rozžiarený strom-ček? Nuž zima, zima, veľká zima... bez tohto všetkého by Vianoce spokojne mohli byť! My sme však očakávali ten najväčší Dar, ktorý sme od Nebeského Otca mohli dostať. Ve-likánsky dar, ktorý sa ukryl v malom Betle-hemskom dieťatku, zavinutom v plienočkách. Tento malý drobček k nám prišiel ako dôkaz nekonečnej lásky Boha k nám ľuďom, ako dô-kaz, že môžeme večne žiť. Je to naozaj ÚŽAS-NÁ VEC!!! Otvorme mu znova srdcia, aby v nich mohol bývať.

Keď sa z tohto úžasu trošku preberiete, skúste si polámať hlávky makové v našich--vašich detskokútikovských úlohách. Nech sa páči, tu ich máme:

DE

TS

KÝ

KÚ

TIK

06

|20

13

Vaše odpovede už teraz netrpezlivo čakáme, tak hor' sa do hlavičkolámania! Keď ich budete mať vylúštené, vymaľované a zoradené, môžete ich vhodiť do schránky v kostole na Brezovci označenej Detský kútik do štvrtka 23. januára 2014, keď po svätej omši vyžrebujeme opäť niekoľkých výhercov spomedzi vás. POZOR! POZOR! POZOR! Nezabudnite pripísať k odpovediam vaše meno, priezvisko, vek, alebo ktorú triedu navštevujete. Nalepte aj aktuálny kupón! Teší sa na vás mrázikom vyštípaná a zo sniežika vytešená

Renča JedlákováKresby: autorka, eRko, internet

1 Rébusy v sebe ukrývajú názvy rybičiek, ktoré by nemali chýbať na vianočnom stole. Uhádnete, ako sa volajú? Pozor, je to aj taký malý chytáčik. :):):)

4 Akosi sa nám to v našom Betlehemčeku poriadne pomotalo! Zistite, čo do neho vôbec nepatrí. Za čo by ste to vymenili? Obrázok pekne vymaľujte!

2 Maruška,Olinka a Evka sa riadne činili a vypekali medovníčky ostošesť. Predsa sa však darilo jednej viac, ako jej kamarátkam. Porátajte medovníčky v ozdobných škatuľkách a zistite, ktorá to je!

-vašich detskokútikovských úlohách. Nech sa páči, tu ich máme:

2 riadne činili a vypekali medovníčky ostošesť. Predsa sa však darilo jednej viac, ako jej kamarátkam. Porátajte medovníčky v ozdobných škatuľkách a zistite, ktorá to je!

5 Anjeli, ktorí zleteli z neba, aby

3 Nájdite všetky rozdiely, ktorými sa odlišujú naši snehuliaci!

DETSKÝ KÚTIK

Documents

Ježiš Kristus jerkcdolnykubin.sk/wp-content/uploads/rkcdk/2013/01/farsky...zy, Mons. ThDr. Ing. Ladislav Stromček, rodák z našej farnosti. Svoj príhovor za-čal milým konštatovaním,