Embed Size (px)
DESCRIPTION
Návrh cykloturistických trás na území malých karpát
Citation preview
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITREFAKULTA PRÍRODNÝCH VIED
NáVRH CyKLOTURIsTICKÝCH TRás NA úZEmÍ mALÝCH KARPáT
bAKALáRsKA PRáCA
2010 Tomáš Peciar
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITREFAKULTA PRÍRODNÝCH VIED
NáVRH CyKLOTURIsTICKÝCH TRás NA úZEmÍ mALÝCH KARPáT
bAKALáRsKA PRáCA
Študijný program: EnvironmentalistikaKatedra: KEE - Katedra ekológie a environmentalistikyŠkolitel: Ing. Regína Mišovičová, PhD.Oponent: RNDr. Peter Petluš, PhD.Vedúci katedry: prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD.
Nitra 2010 Tomáš Peciar
Abstrakt
Tomáš Peciar, Spracovanie bakalárske na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, Katedre prírodných vied, odboru ekológie a environmentalistiky. Počet strán: 46 Práca vznikala v rozmedzí rokov 2009 a 2010 z praktickej časti na území Malých Karpát, ale spraco-vanie textov vzniklo v Bratislave.Prvá časť detailne charakterizuje vymedzenie záujmového územia, mesto Modra, Lesopark Modra, Pezinské Karpaty a Malé Karpaty. Nasleduje charakteristika územia z hľadiska prírodných pomerov:geologické pomery, geomorfologické pomery, klimatické pomery, hydrologické pomery, pedologické pomery, biota a ochrana prírody a krajiny. V časti 4.2 je detailne opísaná charakteristika socio-ekonomick-ých pomerov a to: obyvateľstvo, primárny sektor, sekundárny sektor a terciárny sektor. Nasledujúce kapi-toly sa venujú už samotnej cyklistike, najprv všeobecnej charakteristike, prehľadu pojmov, údržbe cyklotrás, vizuálnemu spracovaniu cyklotabuliek. Nasledujú tri návrhy na nové cyklotrasy. Každá trasa je rozdelená do troch častí. Prvá je opis trasy, kde sú opísané zaujímavé objekty, scenérie a prípadné odpočinkové miesta ktoré sú v opise charakterizované na základe vzdialenosti v kilometroch, prípadne prevýšením, ktoré je znázornené grafom. V druhej časti návrhu trasy sú umiestnené fotky zo zaujímavých miest, ktoré sa nachádzajú popri trase. V tretej časti sú umiestnené ortofotografické a terénne mapy. Po návrhoch cyklotrás nasleduje návrh na vytvorenie projektu cyklopožičovne, ktorá by sa mala nachádzať v lokalite Modra - Harmónia. V diskusii sa venujem problematike cyklistiky na území Slovenska a porovnávam ju s krajinami EU.Taktiež rozoberám možné problémy pre lokalitu ktoré by vznikli vplyvom cyklistiky. V prílohe č. 1 prikladám odborný posudok lekára Mudr. Michala Straku. V prílohe č. 2 prikladám STN pre návrh a tvorbu cyklotrás.
Kľúčové slová: cyklistika, cykloturistika, návrh cyklotrás, cyklotrasa, cyklopožičovňa, informačná tabula,príroda, ekológia, problémy cyklistiky, erózia, Modra, Harmónia, Zámčisko, Vinosady, Lesopark Modra, Malé Karpaty, Pezinské Karpaty, Lesná osemmíla, Vinohradská, Okolo Kamenice.
Abstract
Thomas PeciarBachelor thesis processed at Section of Environmental and Ecology studies, Department of Natural Sciences of Constantine the Philosopher University in Nitra. pages: 46The thesis was created during the period of 2009 to 2010 based on practical exploring of the territory of The Low Carpathians; text processing was done in Bratislava.The first section deals with demarcating of concerned region, the town Modra, Forestpark Modra, Pezinok Carpathians, and Low Carpathians. Characterization of the region from the aspect of natural conditions is as following: Geological conditions, geomorphologic conditions, climatic conditions, hydraulic conditions, pedo-logical conditions, biota and nature and landscape protection. In the section 4.2 the socio-economic conditions are described in details, mainly: population, primary, secondary industry and tertiary sector. The following chapter is devoted to the mere cycling from general characteristics, an overview of con-cepts, and maintenance of cycle routes to visual processing of cycling charts. There are 3 proposals of new cycling routes. Each route is divided into 3 parts. The first is a descrip-tion of the route with all interesting objects, sceneries and eventual break points, which are characterized from the point of distance in km, or possibly by vertical distance, drawn in diagram. In the second part of the cycling route there are photos of places of interest located along the route and field maps. In the third part there are located orthographical and terrain maps. After cycling routes proposal there is project of setting up a bike rental to be located in the area of Modra - Harmonia. In the debate I deal with the topic of cycling in Slovakia and compare it with the EU countries. It also discusses potential problems for region which would be incurred by the influence of cycling. I enclose the expertise of the Medical Doctor Michael Straka, in the Attachment # 1.The Attachment # 2 covers the STN for the design and creation of bicycle lanes. Keywords: cycling, cycling tourism, design cycle routes, cycling, bike rental, information board, nature, ecology, cycling problems, erosion, Modra, Harmónia, Zámčisko, Vinosady, Lesopark Modra, Malé Karpaty, Pezinské Karpaty, Lesná osemmíla, Vinohradská, Okolo Kamenice.
Obsah0 Úvod a cieľ práce 61 Prehľad literatúry 72 Metodika práce 83 Vymedzenie územia 104 Charakteristika územia 12 4.1 Charakteristika prírodných pomerov 12 4.1.1 Geologické pomery 12 4.1.2 Geomorfologické pomery 13 4.1.3 Klimatické pomery 14 4.1.4 Hydrologické pomery 15 4.1.5 Pedologické pomery 15 4.1.6 Biota 16 4.1.7 Ochrana prírody a krajiny 18 4.2 Charakteristika socio-ekonomických pomerov 21 4.2.1 Obyvateľstvo 21 4.2.2 História 22 4.2.3 Primárny sektor 24 4.2.4 Sekundárny sektor 24 4.2.5 Terciárny sektor 245 Všeobecná charakteristika cyklotrás, cyklociest a cyklistiky 26 5.1 Prehľad základných pojmov 26 5.2 Údržba cyklotrás 276 Vizuálne označenie tabúl 287 Navrhované cyklotrasy na území Malých Karpát 298 Cyklopožičovňa 389 Diskusia 40 9.1 Problémy cyklotrás 40 9.2 Stav cyklistiky na území SR a v EÚ 4110 Záver 4411 Zoznam literatúry 4512 Zoznam príloh 46
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
6
0. Úvod a cieľ práce Bicykle sú súčasťou môjho života už viac ako 20 rokov. Moje ranné spomienky sú z doby, keď som mal 5 rokov a jazdil som na prvej “BMXke”, presne takej, akú mali skoro všetci spolužiaci. Bol to bicykel, ktorý nemal prevody a zadná brzda vlastne fungovala ako protipohyb na šliapanie. S takýmto bicyklom sa naozaj nedalo ísť veľmi ďaleko, aj ked sme ho mali so sebou vždy v podstate celý deň... O dekádu rokov neskôr som si kúpil už bicykel krosový – trekingový, na ktorom sa dalo pohnúť z miesta na miesto aj pár stoviek kilometrov po ceste, alebo po miernom teréne. Súčasné bicykle sú aerodynamicky úplne na inej úrovni. Sú vyrobené z nových materiálov – ľahkých zliatin. Nástupom týchto bicyklov sa otvorili cyklistom nové obzory. Časom sa obja-vili závody aj v horskej cyklistike a stali sa tak populárne, že od olympijských hier v Atlante v roku 1996 sú už oficiálnym olympijským športom. Cyklistika je však koníčkom, ktorému sa mnohí oddávaju po celý život bez toho, aby sa zúčastnili súťaže. Bicykel je dostupný, zdravý a ekologický dopravný prostriedok, ktorý každý deň používajú milióny ľudí po celom svete. Cyklistika má čo ponúknuť všetkým, či už máte tri alebo osemdesiettri rokov, či ste veľký, malý, muž alebo žena. Je to šport, ktorý má mnoho odvetví, a z tohto poh ľadu je pre mňa veľmi univerzálny. Práve tento dopravný prostrie-dok, ktorý si nechal patentovať ako prvý nemecký barón Karl Friedrich Drais von Sauerbronn, z environmentálneho hľadiska môže zmierniť stále rastúci problém automobilizmu a s ním spojené exhaláty a emisie CO2 do ovzdušia. Keby v určitom meste zo 100 000 ľudí, ktorí denne prichádzajú do zamestnania, desať percent použilo na cestu namiesto auta bicykel, uvoľnili by zhruba osem kilometrov diaľnice! Dopravný systém by zrazu začal fungovať a každý by prišiel včas tam, kam potrebuje. V mestách je človek na bicykli na kratšie vzdialenosti rychlejší ako auto, ktoré čaká v dopravných zápchach už teraz.
Cieľom bakalárskej práce je návrh vytvorenia cykloturistických trás v krásnom okolí historického mesta Modra. Čiastkové ciele práce sú nasledovné: propagácia z hľadiska cykloturistiky, jeho kom-plexná charakteristika z hľadiska PP a SEP, vytvorenie cyklopožičovne v danom území, zo-zbieranie aktuálnych informácií o chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty z dôvodu, že od roku 1992 nebola vydaná žiadna publikácia o tejto CHKO, rozbor problematiky cyklis-tiky zo zdravotného hľadiska i z hľadiska spojenia s ekologickým myslením, návrh značenia cyklotrás v spojení s náučným chodníkom pri vstupoch do záujmových území.
Poďakovanie / Thanks : konzultantka práce R. Mišovičová, Peter “oscar” Malatin, Katka Dekánková, Matej Kratoch-víla a CHKO MK, mesto Modra, Peťka Palkovičová + Vanda, Peter Marcinko, Tomáš Deméni, Majak Sajtlavová, Mudr. Michal Straka
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
7
1. Prehľad použitej literatúry:
Územný priemet ochrany prírody CHKO Malé Karpaty 2. analytická časť 1. diel, Územný priemet ochrany prírody CHKO Malé Karpaty 2. analytická časť 2. dielzostavil: Ing. Viliam Stockmann, 1978 (Ucelený prehľad o celom území Malých Karpát, použil som z diela informácie z pedológie, geomorfológie)Slovensko príroda 2. - Michal Lukniš a kolektív, 1972(Encyklopedická zbierka o Slovensku, použil som iba nemenné informácie vzhľadom na starší dátum vydania)Významné vtáčie územia na Slovensku, vyd. Spolok na ochranu vtáctva v SR, r.2004, ISbN: 80-969078-0-8 (použil som informácie o ochrane vtáctva)Prírodné rezevácie na slovensku, Osveta Martin, r. 1977, 70-038-77(použil som informácie o ochrane prírody)Rekordy Slovenska, Príroda 2001, Slov.grafia, ISbN 80-8067-047-1 (informácie o lokalite Zámčisko)Malokarpatská vínna cesta - publikácia, vydalo: Združenie MVC, r. 2009(Použil som informácie z primárneho a terciárneho sektora)Náučným chodníkom Smolenický kras, RNDr. J. Zvadová, r. 1992(Použil som informácie ohľadne výskytu fauny a flóry)Dokument Geochémia a petrólogia granitoidných hornín Malých Karpát, Cam-bel bohuslav, Vydavateľ bratislava: Veda , r. 1987(Pracoval som prevažne s údajmi z internetovej stránky www.mineraly.sk, kde bol citovaný tento zdroj, informácie o geológii)Modra - Mapa mesta, 2007, ISbN: 80-969134-4-1Malé Karpaty- turistický sprievodca, ba 1981
Zdrojom z cyklistikej problematiky sa venujem prevažne v časti 5.Cykloturistické značenie, STN 01 8028, r. 2000Cyklistický informačný systém v bratislave, Ing.Arch.P. Martin - Artur, r. 2004Použil som časti o procese značenia cyklotrás, problematiku STN
Internetové zdroje:Ján Lacika – Malé Karpaty, http://kpt.yweb.sk/clanky/male-karpaty.htmlhttp://www.cyklopolana.slovanet.sk, www.sazp.sk, www.sopsr.sk, www.modra.sk
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
8
2. Metodika práce:Postup práce Územie som si vybral na základe mojich turistických potuliek Malými Karpatami, kde chodievam od malička. Začiatok výskumu som robil z internetu, neskôr som sa nakontaktoval na CHKO Malé Karpaty, ktorí majú sídlo v Modre. Tam som zohnal asi jediné ucelené vydané materiály z tejto oblasti a taktiež som sa dozvedel ako by som mal postupovať pri návrhu cyk-lotrás, aby boli vyhovujúce aj pre zastupiteľov miestneho CHKO. Samotné cyklotrasy som prešiel na bicykli, aj peši s fotoaparátom. Zaznačoval som dôležité body, ako i milníky ciest a porovnával s už existujúcimi turistickými trasami. Po dôkladnom absolvovaní ciest, som vyznačoval presné lokácie do máp, meral vzdialenosti a prevýšenie. Daľším významným medzníkom v tejto práci bolo stretnutie s pánom Šebom, ktorý je jeden z autorov prvých cyklochodníkov na území Slovenska. Dalo by sa povedať že je to aj tútor slovenskej definície cykloznačenia kedže sa podielal na technických normách potrebných na vyznačenie trasy. Značenie cyklotrás:Navrhovateľom cyklotrasy môže byť ktorákoľvek záujmová organizácia, samospráva, štátna organizácia.
Celý proces vybudovania cyklotrasy má niekoľko krokov ktoré som vykonal a ďalších prevažne legislatívnych, ktoré by som chcel vykonať v budúcnosti na finalizovanie trás:
• Predbežný návrh vedenia trasyVyžaduje dokonalú znalosť územia, vedenie trasy musí zohľadňovať: bezpečnosť cykloturistu, sprístupnenie zaujímavostí a služieb v regióne, záujmy ochrany prírody.• Dôkladný prieskum v teréneVyžaduje si vysadnúť na bicykel a prejsť celú plánovanú trasu.• Zákres vedenia trasy, prípadne zákres alternatívnych vedení trásVýsledkom bude zakreslenie predbežného návrhu do mapy• Rekognoskácia terénu Ide o podrobné zmapovanie terénu, v ktorom plánujeme trasu viesť. To vyžaduje nielen znalosť terénu, ale aj možností a požiadaviek cykloturistu pre správne posúdenie vedenia trasy, vyty-povanie umiestnenia prvkov cykloznačenia , zistenie vzdialeností významných bodov trasy vrátane zákresov textačných miest,• Spracovanie návrhu vedenia cyklotrasy a jej predjednanie Výsledkom rekognoskácie je návrh vedenia trasy zakreslený do mapy, mapový zákres je pod-kladom pre predjednanie vedenia trasy s dotknutými subjektami – vlastníkmi , správcami, stavebným úradom (obec). Predjednanie je dôležitý krok celého procesu, na ktorom sa včas
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
9
odhalia problémové miesta návrhu a je ich možné spoločne vyriešiť.• Spracovanie zjednodušenej dokumentácie – dokumentácia má dve časti:Textová časť - obrázky alebo fotografie miest, kde budú umiestnené orientačné prvkyMapová časť – zákres vedenia trasy v mape v mierke 1: 50 000 pre extravilán, v intraviláne sa používajú podrobnejšie mapy• Schvaľovací proces – legalizácia trasyPri značení cyklotrás (tak ako turistických trás, náučných chodníkov a pod.) je potrebné dodržiavať zákonné postupy, ktoré tento proces upravujú.
Ak trasa vedie územím s druhým a vyšším stupňom ochrany, potrebujeme povolenie orgánu ochrany prírody!
• Vyznačenie cyklotrasy v teréneZnačenie trasy doporučujeme zveriť vyškoleným značkárom, ktorých nájdete v miestnych cyk-lokluboch. Pri značení trasy je potrebné dodržiavať metodiku jednotného systému značenia a STN 01 8028 pre cykloturistické značenie (príloha 2).• Prevzatie cyklotrasy do správy a jej údržba
Dohodnúť si spôsob údržby cyklotrás (určenie správcu zodpovedného za údržbu, spô-sob financovania údržby) ešte pred realizáciou cyklotrasy. Finančné prostriedky na údržbu cyk-lotrás si každý správca trasy získava sám, nie sú zabezpečené dotácie zo štátneho rozpočtu, tak ako je to napr. prostredníctvom Klubu slovenských turistov pre údržbu turistického značenia. Jedným zo spôsobov je tvorba Fondu údržby cyklotrás, kde prispievateľmi môžu byť obce, podnikatelia, fyzické osoby,..., subjekty, ktoré majú záujem o rozvoj cykloturistiky v území.
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
10
3. Vymedzenie územia: Mesto Modra sa nachádza v rozmedzí súradníc 48°19’54’’S 17°18’32’’V, v nadmorskej výške 175 m. n. m. Jeho rozloha činí 49,62 km2.
Do záujmového územia tejto práce patrí časť Pezinské Karpaty, ktoré tvoria časť Malých Karpát medzi Lamačskou bránou a Brezovými Karpatmi. Patria k nim Homolské Karpaty, Stupavské predhorie, Biele Hory, Smolenická vrchovina a Plavecké predhorie. Homolské Karpaty budujú kryštalické horniny a karbonátové horniny obalovej jednotky. Na kryštalických horninách sa vytvorili hladko modelované chrbty a plošiny, ktoré sú základnou povrchovou formou, určujúcou charakter tejto časti pohoria. Okrem plošín a chrbtov charakter krasového územia ovplyvnil krasový proces. Z podzemných krasových foriem sú známe Zbojnícka jaskyňa, jaskyňa Sedmička, jaskyňa Vel. Biele Hory tvoria najsevernejšiu časť Pezinských Karpát. Na SZ ich ohraničuje Bukovská brázda a na JV hraničia so Smolenickou vrchovinou. Smolenická vrchovina predstavuje uzavretú zníženinu. Zdroj: Malé Karpaty- turistický sprievodca, Ba 1981.
Záujmové územie pretína lesopark Modra. Prvý impulz na založenie lesoparku bol v územnom pláne mesta Modry už roku 1996. V rámci návrhu rozvoja mesta sa územne vymedzila poloha lesoparku s cieľom vytvoriť priestor pre oddych a relaxáciu obyvateľov mesta ako i jeho návštevníkov. Projektová dokumentácia na realizáciu lesoparku bola vyhotovená v roku 1999. Modranský lesopark sa nachádza v severozápadnej časti katastrálneho územia mesta Modry a má rozlohu 639,18 ha, z čoho 623,79 ha predstavujú lesné porasty, ktoré patria do
kategórie lesov osobitného určenia a ochranných lesov. Malé Karpaty sú nižšie pohorie, tvoria približne stokilometrovú súčasť juhovýchod-ného cípu pohoria Karpát. Nachádzajú sa na západe Slovenskej republiky, zaberajúc územie od Bratislavy po Nové Mesto nad Váhom a menšie územie v okolí mesta Hainburg, situovanom v severovýchodnom regióne Rakúska. Malé Karpaty sú ohraničené Záhorskou nížinou na západe a Podunajskou nížinou z východnej strany. Územie zaberajú medzi 16°58’až 17°50’západnej dĺžky a 48°08’až 48°47’severnej šírky.
Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty bola zriadená vyhláškou č. 543/2002 Zb. z. o ochrane prírody a krajiny už od roku 1976.
Územie zaberá 646,1 km2. Geomorfologicky ho členíme z juhu na sever: Devínske Karpaty (v Bratislave po Lamačskú priekopovú prepadlinu), Pezinské Karpaty (v Bratislave a až po obec Buková na severe), Brezovské Karpaty (medzi Bukovou a Prašníkom), Čachtické Karpaty (medzi Prašníkom a Novým Mestom nad Váhom).
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
11
Obr. č. 1: Mapa CHKO Malé Karpaty
Obr. č. 2: Znak mesta Modra Obr. č. 3: Logotyp CHKO Malé Karpaty
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
12
4. Charakteristika územia4.1 Charakteristika prírodných pomerov
4.1.1 Geologické pomery Podstatnú časť kryštalického jadra Malých Karpát tvoria granity. Kryštalické bridlice sú zachované medzi Pernekom a Pezinkom. Vyskytujú sa aj medzi Harmóniou a Hornými Orešanmi. Drobné výskyty kryštalických bridlíc sú i uprostred granitoidných masívov. Toto kryštalinikum označujeme ako pezinsko-pernecké. Veľmi dôležitý je komplex kryštalických bridlíc medzi Modrou a Častou, označovaný ako harmónska séria, ktorá tvorí vrchnú čas malokarpatského parakryštalinika (t. j. kryštalinika, ktoré vzniklo premenou usadených hornín) a počíta sa k silúru až spodnému devónu. V pezinsko - perneckom kryštaliniku sú podstatne zastúpené biotitické fylity, zložené z kremeňa a biotitu, ku ktorým pristupuje plagioklas, granát a bituminózny pigment (tmavé farbivo organického pôvodu). S rastom metamorfózy pribúda vo fylitoch biotit, živec a kde-tu i granát. Tak postupne prechádzajú do biotitických alebo granáticko-biotitických svorov. Tvoria menšie kryhy alebo súvislé pásy, najmä na severovýchodnom okraji bratislavského masívu a na juhozápadnom okraji modranského masívu.
Diaftorézou (spätnou premenou) z biotických fylitov, svorov a pararúl vznikli pri niektorých alpínskych líniách sericiticko-chloritické fylonity. Na pohľad sú podobné chloriticko-sericitickým fylitom harmónskej série. Vyskytujú sa pri Marianke v lome, v okolí Limbachu a Somárskeho vrchu.
Sedimentácia hornín, z ktorých neskoršie vznikli kryštalické bridlice, bola sprevádzaná sopečnou činnosťou. Amfibolity sú najväčšmi rozšírené v pezinsko-perneckom kryštaliniku.
Harmónska séria sa vyvíja pozvoľna z podložného komplexu pezinsko-perneckých kryštalických bridlíc. Okrem piesčitých, ílovitých a grafitických usadenín sa v harmónskej sérii vyskytujú i organogénne vápence. Počas jej sedimentácie boli v činnosti sopky. Je slabo regionálne premenená, ale často má výraznú kontaktnú premenu. Podstatnú časť série tvoria monotónne tmavé chloriticko-sericitické fylity, svetlozelené fylity, grafitické fylity so šošovkami kryštalických vápencov, v ktorých sa zachovali organické zvyšky (krinoidové články, schránky morských tentakulitov) a tufogénnych brekciovitých (úlomkovitých) vápencov s úlomkami sopečných hornín a kryštalických bridlíc. Keď na takto oblastne premenené horniny účinkovala i kontaktná tepelná premena, vznikli „škvrnité” a uzlíkaté bridlice s hrubšou zrnitosťou, než mali predošlé typy. Kde-tu sa vyskytujú silne grafitické bridlice, grafiticko-lyditové horniny s obsahom sírnikov a s vložkami tmavých kremencov.
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
13
Väčšina rudných ložísk sa vyskytuje v pezinsko-perneckom kryštaliniku.
Druhohory Malých Karpát sú rozšírené najmä v ich severnej a západnej časti. Sú tu zastúpené tri hlavné druhohorné komplexy, a to obalová séria, označovaná ako malokarpatská, krížňanský a chočský príkrov. Malokarpatská séria tvorí bezprostredný obal kryštalinika a začína sa spodným triasom, ktorý však má pomerne malé rozšírenie. Zastupujú ho najmä kremence a kremité pieskovce, ktoré v spodných častiach súvrstvia prechádzajú miestami do kremitých zlepencov a arkóz. Sú tu masívne pevné horniny, vytvárajúce výrazné vyvýšeniny a stupne. V ich nadloží sú vyvinuté v slabej polohe kremité bridlice, prípadne červené ílovité bridlice. Stredný a vrchný trias v malokarpatskej sérii je zastúpený len lokálne, a to najmä vo vývoji svetlých a šedých dolomitov, ktoré nachádzame pri Horných Orešanoch, alebo vo vývoji vápencovo-dolomitickom, ktorý sa vyskytuje na Devínskej Kobyle. (Paleontologicky je doložený len rét na devínskej hradnej skale.) Najrozšírenejším členom obalovej série je lias, ktorý sa vyvíjal mnohostranným spôsobom. Stredný trias je zastúpený sivými vápencami, označovanými ako vysocké, s polohami dolomitov. Dolomity tu tvoria obyčajne vrchnú časť súvrstvia a zasahujú až do vrchného triasu. Miestami majú vložky tmavých bridlíc a pieskovcov, ktoré zodpovedajú lunzským vrstvám. Vrchný trias je vyvinutý vo forme karpatského keuperu. V súvrství pestrých, prevažne červených bridlíc sú vyvinuté polohy pestrých pieskovcov až kremencov a žlto sivých dolomitov. V nadloží keuperu je vyvinutá slabá poloha rétu, ktorú obyčajne tvoria tmavé až čierne doskovité lumachelové vápence a tmavé bridlice. Lumachelové vápence sú bohaté na skameneliny, z ktorých najčastejšie sú: Pteria contorta, Chlamys cf. mayen. Jura vo Vysockej sérii má plytkovodný vývoj so značnou vývinovou pestrosťou liasu a dogeru. Spodný lias je vyvinutý ako sivé krinoidové vápenec, sivé celistvé vápence s hľuzami rohovcov. Najsevernejšiu časť Malých Karpát vytvára chočský príkrov s vyššími príkrovmi, ktoré ležia na krížňanskom. Z útvarov chočského príkrovu, ktoré poznáme z iných oblastí Západných Karpát, je tu zastúpená len melafýrová séria a spodný trias, doložený skamenelinami.
4.1.2 Geomorfologické pomery
Sklon reliéfu sa pohybuje od 1,1 do 6,0 stupňov. Podľa Atlasu Slovenska sa tvary reliéfu dimenzujú od stredne členitých až silne členitých vrchovín až po silne členité nižšie pahorkatiny. Malé Karpaty sa od iných jadrových pohorí čiastočne líšia svojim vývojom, najmä v období prvohôr, pripadne mladších prahôr: chýbajú tu granitoidné a zmiešané migmatitické horniny, kroré vznikali za najstaršieho vrásnenia a metamorfózy ortoruly, migmatity. Metamorfované horniny Malých Karpát v predmetamorfnom štádiu majú jednotný vývoj a usadzovali sa bez zreteľného prerušenia sedimentácie. Existencia starších vrásnení (napr.
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
14
varískeho) nie je jednoznačne preukázaná. Preto je pravdepodobné, že v období starších prvohôr a azda aj mladších prahôr sa tu v geosynklinále usadzovali hrubé súvrstvia striedavo viac alebo menej ílovitých a piesčitých sedimentov.
Počas sedimentácie a prehlbovania geosynklinály dochádzalo k podmorským výlevom bázických (zásaditých) láv. S vulkanickou činnosťou súvisí asi aj vznik sírnikov, najmä pyritu a vzácnejšieho chalkopyritu a sfaleritu, ktoré sa na niektorých miestach vyskytujú v týchto bázických premenených sopečných horninách, ako aj v ich okolí. Pod vplyvom tektonických pohybov a sopečnej činnosti vznikali miestami na morskom dne úseky s nedostatkom kyslíka. V nich sa ukladali saprousadeniny („hnilokaly”), bohaté na bituminózne (organické) látky. Pri metamorfóze z nich vznikli grafitické horniny. Koncom staropaleozoického sedimentačného obdobia nastáva väčší rozvoj morských organizmov s vápnitými schránkami, z ktorých vznikali vápence.
V prvých fázach varískeho vrásnenia došlo pravdepodobne k oblastnej epizonálnej premene týchto hornín na fylity. V konečnom štádiu vyvrásnenia varískeho horstva vnikli do epizonálne metamorfovaných súvrství masívy granitoidných hornín, pričom došlo ku kontaktnej premene kryštalických bridlíc, ktoré sa zmenili na biotitické fylity, svorové ruly s rôznym podielom biotitu, granátu, staurolitu s pridaným andaluzitom a silimanitom. Zo sopečných zásaditých hornín diabasového až gabrového charakteru vznikli metamorfózou amfibolity. V období mladších prvohôr, v karbóne a perme, bolo územie dnešných Malých Karpát zväčša suchou zemou a podľahlo silnej denudácii. V spodnom triase záčína oblasť Malých Karpát zaplavovať more, ale časť kryštalického masívu zostava i počas triasu súšou, o čom svedčí na viacerých miestach transgresívne uloženie liasových vápencov na kryštaliniku. V ďalších obdobiach bol už vývoj pohoria zhodný s ostatnými časťami vnútorných Karpát.
4.1.3 Klimatické pomery Klimaticky dané územie zaraďujeme do mierne teplej, vlhkej oblasti. (január: priemerne −3 °C, júl: priemerne 18-20 °C, 900 mm zrážok ročne). V južnej časti však môžeme klímu označiť ako horskú teplú.
Najčastejšie vetry smerujú zo severozápadu, vytvárajúc zrážkový tieň na trnavskú oblasť. Vlhkosť, ktorá prichádza zo severozápadu, sa nedostane cez horský masív, stúpne smerom nahor, čím sa ochladzuje a kondenzuje do podoby zrážok. Po prekonaní hôr je vlhkosť už len minimálna.
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
15
4.1.4 Hydrologické pomery
Pezinské Karpaty sa rozprestierajú v povodiach riek Váh, Dunaj (Malý Dunaj) a Dolná Morava, od 135 m.n.m ( Veľký ostrov pri Karlovej Vsi pri Dunaji) do 768 m.n.m. (Záruby). Podstatnú časť lesoparku odvodňuje Kamenný potok, ktorý ústi do Stoličného potoka, ktorý prechádza mestom Modra. V okolí tohto mesta je podľa Atlasu krajiny Slovenskej republiky územie s najčistejšou vodou v blízkom okolí Bratislavy. Je to spôsobené mnohými vyvieračkami a taktiež už dávno ukončenou ťažbou, ktorá sa tu kedysi hojne vyskytovala. Južnejšie, v okolí mesta Pezinok, už situácia nie je tak pozitívna, pretože sa tam ťažili ťažké kovy ešte donedávna.
Obr. č. 4: Znečistenie podzemných vôd, zdroj: Atlas Krajiny 2002
4.1.5 Pedologické pomery Severozápadné vetry so sebou prinášajú aj drobné frakcie ako piesok a prach. Viaty piesok má ostré hrany, na rozdiel od riečneho. Prúdy vzduchu prinášajú frakcie k horám. Tie ťažšie ako piesok sa pomaly ukladajú, preto sú na Záhorskej nížine rozsiahle piesočnaté plochy. Tieto plochy sú pokryté borovicovými lesmi, ktoré boli umelo vysadené na podnet Márie Terézie, na stabilizáciu pohyblivých pieskových presypov. Ľahšie frakcie ako jemný prach sa dostanú aj ponad hory a ukladajú sa v podobe hrubej vrstvy spraše na Trnavskej doske. (Ján Lacika – Malé Karpaty, 2001), http://kpt.yweb.sk/clanky/male-karpaty.html
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
16
4.1.6 Biota
RASTLINNÉ SPOLOČENSTVÁ
V Pezinských Karpatoch a taktiež v celej CHKO Malé Karpaty sa stretávame s lesnými a nelesnými formami rastlinných spoločenstiev. Dôležitú zložku lesného spoločenstva tvoria stromy rôznych druhov, rastúcich v tesnej blízkosti (stromová etáž). Ďalej súčasťou lesných rastlinných spoločenstiev je krovinná etáž a byliny, lišajníky, machy. Stromová etáž chýba v nelesných rastlinných spoločenstvách. Zvláštnosťou je práve výskyt jedle a dobré podmienky na jej rast. Vek niektorých stromov je až 140 rokov. Územie lesoparku je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Lesné rastlinné spoločenstvá sa delia podľa charakteristického rastlinného druhového zloženia. Z praktického dôvodu sa hodnotia a triedia do lesných typov:
1: Buková dúbrava-Fageto-Quercetum (FQ) Dub zimný (Quercus petraea) tvorí hlavnú zložku porastov. Menej je zastúpený buk (Fagus silvatica). Z ďalších drevín sú v stromovej etáži zasúpené javor mliečny (Acer platanoides), javor poľný (Acer campestre), lipa malolistá (Tilia cordata). V krovitej etáži, ktorá je tu vyvinutá, sú najčastejšie sa vyskytujúce hloh (Crataegus sp.), ďalej lieska (Coryus avellana), kalina (Viburnum opulus) a ďalšie. Bylinná etáž obsahuje trávovité druhy, napr. ostrica chlpatá (Carex pilosa), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), mednička jednokvetá (Melica uniflora). Zo širokolistých bylín sa v spoločenstve nachádza kopytník európsky (Asarum europeum), lipkavec marinkový (Galium odoratum), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), zvonček repkovitý (Campanula rapunculoides), hluchavka žlá (Galeobdolon luteum) a podobne.
2: Dubová bučina-Querceto-Fagetum (QF) V týchto porastoch prevláda buk (Fagus sivatica) nad dubom zimným (Quercus petraea). V malom zastúpení sa vyskytuje lipa malolistá (Tilia cordata), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), javor mliečny (Acer platanoides) a v podúrovni hrab (Carpinus betulus). Z bylinných druhov sa najčastejšie vyskytujú ostrica chlpatá (Carex pilosa), chochlačka dutá (Corydalis cava), chochlačka plná (Corydalis solida), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), veterník žltuškovitý (Isopyrum thalictroides), brečtan popínavý (hedera helix), z papradí papradka samčia (Athyrium filix-femina) a papraď samičia (Dryopteris filix-mas).
3: Lipovo-dubová budčina-Querceto-Fagetum tiliosum (QFTil) Menšie plochy zaberá na severne orientovaných svahoch, na pôdach silne kamenitých.Vyznačuje sa vyšším zastúpením predovšetkým lipy malolistej (Tilia cordata), javora mliečneho a poľného (Acer platanoides, A.campestre). V bylinnom podraste sa najčastejšie vyskytuje bažanka tváca (Mercurialis perennis), lastovičník väčší (Chelidonium majus), hluchavka škvrnitá (Glechoma hirsuta), mednička jednokvetá (Melica uniflora).
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
17
4:Lipová javorina-Tilieto-Aceretum(TAc) Vyskytujúca sa na malých plochách s extrémne kamenitými až balvanovitými pôdami. V stromovej etáži prevláda lipa malolistá (Tilia cordata), javor mliečny a javor horský (Acer platanoides,A.pseudoplatanus). Zastúpený je tu i buk (Fagus silvestris) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). Veľmi bohato je tu zastúpená bylinná etáž, v ktorej sa vyskytujú predovšetkým cesnak medvedí (Alium ursinum), múrovník lekársky (Parietaria officinalis), žihľava dvojdomá (Urtica dioica), pakost smradľavý (Geranium robertianum), mesačnica trváca (Lunaria rediviva).
5:Drieňová dúbrava-Corneto-Quercetum(CoQ) V tejto rezervácii spoznávame spoločenstvá CoQ na južne orientovaných výslnných stráňach. Stromovité dreviny nie sú v plnom rade, rastú prevažne v skupinkách. Stromy sú zakrpatené a nezvyčajných tvarov, hlavne v podvečerných hodinách tvoria až magickú “elfskú” atmosféru. Sú tu silne presýchavé, kamenité pôdy. Stromová etáž, ktorá sa tu nachádza, je obohatená hlavne o dub plstnatý (Quercus pubescens), jarabinu mukyňovú mukyňu (Sorbus aria), brest hrabolistý (Ulmus minor), javor poľný (Acer cempestre), v malej forme lipu (Tilia) a hrab (Carpinus betulus). Bohatá je i krovitá etáž. Hlavný ráz krovinatej etáži určuje drieň (Cornus mas), ďalej je tu zastúpený svíb (Swida sanguinea), čerešňa mahalebková/mahalebka (Cerasus mahaleb), rešetliak prečisťujúci (Rhamnus catharticus), skalníky (Cotoneaster sp.), bršlen bradavičnatý (Euonymus verrucosus), dráč (Berberis vulgaris), hloh (Crataegus sp.), ruže (Rosa sp.), trnka (Prunus spinosa). Bylinná etáž je naproti predchádzajúcim lesným spoločenstvám druhovo najpestrejšia. Sú tu zastúpené mnohé stepné druhy, z ktorých viaceré sú chránené zákonom. V územiach s výšším stupňom ochrany tu rastú chránené druhy napr. kosatec dvojfarebný (Iris variegata), jasanec biely (Dictamnus albus), kavyľ Ivanov (Stipa joanis), z ďalších druhov sú zastúpené omany (Inula sp.), astra kopcová (Aster amellus), čistec rovný (Stachys recta), pakost krvavý (Geranium sanguineum), veronika klasnatá (Veronica spicata), divozel rakúsky (Verbascum austriacum) atď. Z celkovej výmery CHKO zaberajú len malú plochu nelesné rastlinné spoločenstvá. Zasúpené sú suchomilnými a peľomilnými spoločenstvami a taktiež spoločenstvami skalných štrbín. Nachádzame ich v hlavne horných častiach CHKO Malých Karpát. Jar je pre väčšinu druhov vegetačné obdobie, kedy je vo vrchnej vrstve pôdy dostatok vlahy a povrch pôdy sa silne nezohrieva slnečnými lúčmi. (zdroj: Územný priemet ochrany prírody CHKO Malé Karpaty 2. analytická časť 2. diel, Biogeografia - Baláž et al. 2002)
ŽIVOČÍŠNE SPOLOČENSTVÁ Pezinské Karpaty majú druhovo pestré živočíšstvo. Zistilo sa tu doteraz 700 druhov motýľov a okolo 20 druhov mravcov. Z bohato zastúpeného vtáctva možno z okolia hradných zrúcanín spomenúť napríklad skaliara pestrého a skaliarika sivého. Sokol rároh má v Pezinskych a celých Malých Karpatoch najhojnejší výskyt na Slovensku. Z ďalších druhov vtákov v oblasti hniezdia napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý, výr skalný, myšiarka ušatá, lelek obyčajný. Vtákom sa venujem osobitne v kapitole 4.1.7 Ochrana prírody a krajiny, z dôvodu veľmi významných chránených vtáčích územií.
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
18
Najpočetnejším druhom sú článkonožci a špeciálne hmyz, inak tomu nie je ani v Pezinských Karpatoch. K najznámejším a najlahšie viditeľnejším zástupcom patra mravce. Mravec lesný (Formica rufa) si stavia hniezda z konárikov a hliny, tie sú niekedy vysoké vyše 1 metra. Živí sa predovšetkým hmyzom. Mravec drevokaz (Camponotus ligniperda) je v oblasti najväčší. Robí si hniezda v suchom dreve pod starými pňami. Prakticky na každom kmeni stromu v lese môžeme pozorovať mravce čiernolesklé (Lasius fuliginosus). Z druhov, ktoré si tvoria známe kolónie a stavajú si svoje hniezda, môžeme pozorovať napríklad sršne (Vespa crabro), čmeliaky skalné (Bombus lapidarius). Kôli svojmu pestrému sfarbeniu, veľkosti a diverzite druhov sú však asi najatraktívnejšie motýľe a chrobáky. Za pekného slnečného počasia môžeme pozorovať nádherné sfarbenie motýľov na lesných lúčkach. Napr. dúhovec väčší (Aparatura iris), perlovec malý (Isoria lathonia), perlovec veľký (Fabriciana aglaria), babôčka osiková (Nymphalis antiopa). Z chránených druhov sa tu tiež vyskytujú najmä teplomilné druhy, ako napríklad modlivka nábožná (Mantis religiosa), jašterica zelená (Lacerta viridis), užovka stromová (Elephe ongisima) a ďalšie. Taktiež sa tu nachádzajú poľovné druhy zveri, najmä jelenia a čierna zver. (zdroj: Územný priemet ochrany prírody CHKO Malé Karpaty 2. analytická časť 2. diel, Biogeografia - Baláž et al. 2002)
4.1.7 Ochrana prírody a krajiny
Celé uzemie Malých Karpát leží v 2. stupni ochrany, preto sa nemôžeme pri navrhovaní cyklotrás vyhnúť konfrontácii s ochranou prírody. Mojou návštevou na CHKO Malé Karpaty v Modre som si potvrdil, že v celom CHKO sa môže bicyklovať všade, okrem chránených vtáčích území (CHVÚ) s vyšším stupňom ochrany ako 2., na cestách a lesných komunikáciach. Problém nastáva, keď sa kombinuje turistický chodník s cyklotrasou (avšak iba tam, kde je turistický chodník priúzky). Kedže záujmová lokalita je v tesnej blízkosti CHVÚ, pri návrhu trás som ju obchádzal.
Územie je zonálne rozdelené v nasledujúcej tabuľke a obrázku.
Národné prírodné rezervácie: 1 Čachtický hradný vrch2 Devínska Kobyla3 Dolina Hlboče4 Hajdúky5 Kršlenica6 Pohanská7 Roštun8 Záruby
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
19
Prírodné rezervácie:9 Bolehlav10 Buková 11 Čerenec12 Čierna skala13 Fialková dolina14 Chríb15 Jurské jazero16 Kamenec17 Katarína18 Klokoč19 Lančársky dubník 20 Lošonský háj21 Málová22 Nad Šenkárkou 23 Orlie skaly Obr. č. 5: Ochrana CHKO Malé Karpaty
24 Plešivec25 Pod Holým vrchom26 Pod Pajštúnom27 Skalné okno28 Slopy29 Strmina30 Vysoká31 Zlatá studnička
Národné prírodné pamiatky:32 Čachtická jaskyňa33 Jaskyňa Driny
Prírodné pamiatky:34 Bukovinka35 Čertov žľab36 Jaskyňa Deravá skala37 Jaskyňa Tmavá skala38 Plavecká jaskyňa39 Ľahký kameň40 Limbašská vyvieračka41 Malá Pec42 Jaskyňa Veľká Pec43 Tisové skaly44 Vyvieračka pod Bacharkou45 Zrubárka
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
20
Chránené vtáčie územia: Nachádzajú sa tu dve oddelené časti - severná časť v Brezovských Karpatoch a južná časť v Pezinských Karpatoch. CHVÚ Malé Karpaty je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie sokola rároha, včelára lesného a ďatľa prostredného. No okrem toho tu pravidelne hniezdi viac ako 1 % slovenskej populácie výra skalného, lelka lesného, bociana čierneho, ďatľa bielochrbtého, ďatľa hnedkavého, ďatľa čierneho, sokola sťahovavého, muchárika bielokrkého, muchárika červenohrdlého, stakoša červenochrbtého, žlny sivej, penice jarabej, prepelice poľnej, krutihlava hnedého, muchára sivého, žltochvosta lesného, pŕhlaviara čiernohlavého, hrdličky poľnej a orla kráľovského. CHVÚ Malé Karpaty bolo vymedzené a vyhlásené práve na ochranu týchto druhov vtákov.
Druhy vtákov Európskeho významu v území
Slovenský názov Latinský názov Predpokl.počet hniezdiacich párov
sokol rároh Falco cherrug 4včelár lesný Pernis apivorus 40ďateľ prostredný Dendrocopos medius 300výr skalný Bubo bubo 13lelek lesný Caprimulgus europaeus 15bocian čierny Ciconia nigra 6ďateľ bielochrbtý Dendrocopos leucotos 60ďateľ hnedkavý Dendrocopos syriacus 50ďateľ čierny Dryocopus martius 60sokol sťahovavý Falco peregrinus 3muchárik bielokrký Ficedula albicollis 3 900muchárik červenohrdlý Ficedula parva 500strakoš červenochrbtý Lanius collurio 1 400žlna sivá Picus canus 100penica jarabá Sylvia nisoria 250prepelica poľná Coturnix coturnix 50krutihlav hnedý Jynx torquilla 400muchár sivý Muscicapa striata 1 000žltochvost lesný Phoenicurus phoenicurus 600pŕhľaviar čiernohlavý Saxicola torquata 1 000hrdlička poľná Streptopelia turtur 600orol kráľovský Aquila heliaca 3
(Malé Karpaty NATURA 2000)
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
21
Chránené vtáčie územie bolo vyhlásené vyhláškou MŽP SR č. 216/2005 Z. z. (Malé Karpaty NATURA 2 000).Toto chránené územie bolo vymedzené tak, že sa prekrýva na 86,4% výmery s územím Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, kde na väčšine územia platí 2. stupeň ochrany (podľa zákona č. 543/2002 Z.z. O ochrane prírody a krajiny).
(Malé Karpaty NATURA 2 000)
Na lesnom pôdnom oddelení sú vyčlenené 2 ekologicko-funkčné priestory (hniezdne biotopy druhov dubín a hniezdne biotopy druhov bučín), pozostávajú z 307 vymedzených samostatných jednotiek (polygónov) o celkovej výmere 3 307 ha. Do ekologicko-funkčného priestoru hniezdičov lúk a pasienok bolo zahrnutých 15 samostatných lúčnych a pasienkových polygónov o výmere 1 259 ha. Ďalší ekologicko-funkčný priestor je priestor kriačinových druhov, v ktorom je zaradených 13 samostaných jednotiek (polygónov) o výmere 658 ha.
(Malé Karpaty NATURA 2 000)
Obr. č. 6 Sokol Rároh Falco cherrug, foto: Jozef Chavko 2008
4.2 Charakteristika socio-ekonomických pomerov
4.2.1 Obyvateľstvo Mesto Modra má 8 957 obyvateľov podľa sčítania v roku 2009. Hustota zaľudnenia predstavuje 180,51 obyv./km2. Etnické zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001) je nasledovné: (www.modra.sk)Slováci - 97,41 %Česi - 1,00 %Maďari - 0,41 %Nemci - 0,16 %Rusíni - 0,06 %Rómovia - 0,04 %
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
22
Náboženské zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001) je nasledovné: (www.modra.sk)rímski katolíci - 52,60 %evanjelici a.v. - 25,77 %bez vyznania - 15,03 %grécki katolíci - 0,28 % a iní.
Mesto Modra aktívne spolupracuje so svojimi partnerskými obcami, čo by sa dalo využiť i z hľadiska cykloturistiky. Partnerské obce sú Benátky nad Jizerou, Hustopeče, Česká republika, Overijse-Belgicko, Martres Tolosane-Francúzsko
4.2.2 História Toto územie bolo obývané už v dávnej histórii. V lokalite Zámčisko sú dodnes viditeľné zvyšky válového opevnenia. Pri archeologických vykopávkach sa tu našli predmety, ktoré možno zaradiť do 9. až 10. storočia. Podľa neoverených správ sa v tejto lokalite našli predmety z obdobia neskorej doby bronzovej a doby halštatskej. V polovici 18. storočia sem prišli nemeckí lesní robotníci - miestne nazývaní “huncokári”. Na tomto území založili osadu Piesok, v ktorej ich potomkovia žijú dodnes. V roku 1932 tu bola klubom československých turistov vybudovaná turistická chata, nazvaná menom slovenského národovca a modranského rodáka, evanjelického biskupa Samuela Zocha. Významnou osobnosťou v histórií modranských lesov bol Alexander Filípek, ktorý tu v rokoch 1868 až 1923 pôsobil ako mestský lesný radca. Jeho pôsobenie bolo spojením jeho vysoko odbornej starostlivosti o hospodárske využitie lesa a veľkej lásky a oddanosti k prírode. Bol hlavným iniciátorom založenia letoviska Harmónia, budovania značkovaných turistických chodníkov a spoluzaložil vôbec prvý turistický spolok na dnešnom území Slovenska. Modranský turistický spolok je prvým slovenským turistickým spolkom na Slovensku. Nadviazal na činnosť Modranského kasína a vznikol 15. mája 1892. Jeho činnosť sa orientovala nielen na Modru, ale aj na ostatné slovenské mestá. Zaoberal sa značením turistických chodníkov, zhotovoval mapy, poskytoval informácie, propagoval Modru. Jeho aktivita zaradila Modru medzi významné centrá organizovanej turistiky v bývalom Uhorsku. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 prevzal štafetu Klub československých turistov, ktorý okrem už spomínaných aktivít vybudoval Zochovu chatu. Na jeho aktivity nadviazali v ďalších obdobiach turistické spolky, oddiely organizované v TJ Slovan Modra a od roku 1991 Klub slovenských turistov a lyžiarov. V roku 2003 na základe žiadosti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky súhlasilo so zmenou názvu na Modranský turistický spolok (MTS).
(Informačná tabula, Harmónia 2005)
Z ďaľších významných osobností nemôžme opomenúť týchto:• Karol Štúr (25. 3. 1811 Trenčín - 13. 1. 1851 Modra), básnik, učiteľ,• Ľudovít Štúr (28. 10. 1815 Uhrovec – 12. 1. 1856 Modra), kodifikátor spisovnej slovenčiny,
politik, básnik, publicista, jazykovedec, novinár, pedagóg, jedna z najvýznamnejších osobností slovenských národných dejín, hlavný reprezentant slovenského národného hnutia
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
23
a slovanských koncepcií v polovici 19. storočia,• Ján Kalinčiak (10. augusta 1822 Horné Záturčie - 16. júna 1871 Martin), spisovateľ a básnik,
žiak a spolupracovník Ľudovíta Štúra, jeden z najznámejších romantických prozaikov,• Ferdinand Písecký (25. novembra 1879 Praha-Žižkov - 25. októbra 1934 Bratislava), pedagóg,
politik, kapitán československých légií, pobočník generála M. R. Štefánika, organizátor pedagogického a kultúrneho života medzi učiteľmi, spoluautor slovenských čítaniek pre učiteľské ústavy, autor divadelných hier pre mládež, básnických zbierok a spomienkových próz, publicista, zakladateľ a redaktor slovenských pedagogických časopisov, člen a neskôr predseda Pedagogickej spoločnosti slovenskej, nositeľ Čs. vojnového kríža 1918 i ďalších štátnych vyznamenaní, francúzskeho Radu čestnej légie, talianskeho vojnového kríža.
• Dr. Ivan Branislav Zoch (24. jún 1843 Jasenová - 27. december 1921 Modra) najstarší syn Štúrovho priateľa Ctiboh Zocha,
• Dr. Samuel Zoch (18. decembra 1882 Cerovo - 4. januára 1928 Bratislava, pochovaný je v Modre) kňaz, politik, študoval v Banskej Bystrici, v Šoprone a teológiu skončil vo Viedni,
• K Modre sa viaže aj časť životopisu básnika Jána Smreka (vlastným menom Ján Čietek, 16. decembra 1898 Melčice-Zemianske Lieskové - 8. decembra 1982 Bratislava), ktorý bol od r. 1907 vychovávaný v evanjelickom sirotinci v Modre, tu aj vyštudoval na učiteľskom ústave,
• Dionýz Štúr (2. apríla 1827 Beckov - 9. októbra 1893 Viedeň), zoopaleontológ, fytopaleontológ a najmä geológ svetového mena, zakladateľ modernej stratigrafie Slovenska, riaditeľ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, ktorý študoval na tunajšom gymnáziu a neskôr v Modre navštevoval svojho otca,
• Viliam Fridrich Westsik (3. marca 1883 Modra - 29. januára 1976 Nyíregyháza, Maďarsko), poľnohospodársky odborník, autor vyše 600 odborných prác a článkov,
• Ľubomír Kellenberger (23. 11. 1921 Bratislava - 13. 4. 1971 Bratislava) grafik, ilustrátor, príslušník mladej umeleckej bohémy, formovaný veľkomestským prostredím Bratislavy a vinohradníckym prostredím Modry. Detstvo prežil v Modre, od r. 1948 pôsobil ako samostatný výtvarník v Bratislave, udržiaval stále kontakty s Ľ. Ondrejovom,
• Štefan Cpin (11. 9. 1919 Olcnava - 2. 9. 1971 Modra), ilustrátor kníh pre deti a mládež, tvorca lyrizujúcej typológie postáv, žil v Modre od r. 1949,
• Jozef Ilečko (12. 1. 1909 Budapešť - 31. 12. 1986 Modra), maliar, grafik, ilustrátor, pôsobil ako grafik v Košiciach, v Slovenskej keramike v Modre,
• František Hrtús (3.3.1937 - 2. 8. 1997), maliar, krajinkár, portrétista, jeho krajinky sú inšpirované modranskými zátišiami a zákutiami,
• Lýdia Vadkerti-Gavorníková (30. 3. 1932 Modra – 22. 5. 1999 Bratislava), poetka,• Vincent Šikula (19. 10. 1936 Dubová pri Modre – 16. 6. 2001 Modra), spisovateľ,• Generálmajor in memoriam Ing. Michal Pridala (9. 11. 1916 Modra - 8. 8. 1993 Bratislava),
príslušník 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR • Generál Vladimír Branislav Bodický (12.7.1897 Lipt. Mikuláš - 21. 6. 1967 Modra), príslušník
Prvého pluku slovenskej slobody v bojoch proti maďarským vojskám v r. 1918-19, hlavný veliteľ čs. četníctva na Slovensku po vypuknutí SNP,
• Z Modry pochádza aj akademická maliarka a ilustrátorka Viera Kraicová (5.7. 1920),
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
24
dlhoročná asistentka na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, • Žije a tvorí tu básnik Jozef Mihalkovič,• V Harmónii žije a tvorí majster Ignác Bizmayer, Beáta Mihalkovičová.
(zdroj: www.modra.sk, )
4.2.3 Primárny sektor
Nižšie položené územia Malých Karpát su známe vinohradníctvom, v podstate celé územie pretína Malokarpatská vínna cesta. Je to jediné chránené krajinné územie na Slovensku s vinohradníckym charakterom. Vinárska tradícia tu má bezmála tritisíc rokov, z dôvodu dobrých podmienok na pestovanie i dobrej polohy na odbyt. Toho dôkazom sú aj názvy malokarpatských miest a dedín ktoré majú prapôvod vo vinohradníctve. Podľa vinohradníckeho registra SR je v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti zaregistrovaných 5 359,2 ha viníc. Malokarpatská vinohradnícka oblasť sa ďalej rozdeľuje na 12 vinohradníckych rajónov a 119 vinohradníckych obcí. Aj to je dôkazom, že práve toto je miesto s najväčšou tradíciou pestovania hrozna na Slovensku, schopného konkurovať aj vyhláseným francúzskym bielym vínam.
(zdroj: www.modra.sk, MVC - 2009)
4.2.4 Sekundárny sektor
V Modre je momentálne iba jeden priemyselný výrobca, a to značka MODRATHERM, ktorá vyrába kotle a teplárenské zariadenia. Dnes už nefunguje ani známa Modranská Keramika ani miestna tehelňa. Väčšina obyvateľov sa venuje už len výrobe vína.
4.2.5 Terciárny sektor
Mesto Modra, ktoré leží na južných svahoch Malých Karpát, má bohatú kultúrnu históriu. Prvé písomné zmienky o meste pochádzajú z 12 a 13 storočia. Modra patrí medzi najznámejšie vinohradnícke mestá na Slovensku.Na jej svahoch sa nachádzajú rozsiate vinice, ktoré dodnes robia mestu dobré meno ušlachtilými odrodami hrozna a známymi značkami kvalitných vín doma, ale aj v zahraničí. Z remesiel treba spomenúť najmú výrobu keramiky, ktorá je od roku 1636 organizovaná do hrnčiarskeho cechu. V roku 1883 bola založená keramická dielňa a škola, ktorej hlavným cieľom bola výučba technológie výroby majoliky a pôsobí dodnes pod názvom Slovenská ľudová majolika Modra. K významnej histórii mesta patria aj miesta pripomínajúce pobyt Štúrovcov, najmä Ľudovíta, ktorý tu žil. Múzeum Ľ.Štúra bolo založené v centre mesta v Emreszovskom dome, ktorý patril rodine manželky brata Ľ. Štúra Karola Štúra, v dome kde zomrel. Mesto Modra je známe aj svojimi bohatými kultúrnymi tradíciami. Z modranských kultúrnych inštitúcií
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
25
možno spomenúť Kultúrny dom Ľ. Štúra, knižnicu, kino Mier, Galériu Mérum, Galériu Ignáca Bizmayera. Každoročne bývajú organizované kultúrne podujatia v rámci Kultúrneho leta, občianske združenie Eunika organizuje koncerty v nemeckom evanjelickom kostole, mestské kultúrne stredisko poriada hudobné, tanečné, recitačné a záujmové podujatia. V júni žije mesto medzi-národným festivalom Hudba Modre.Výstavy tu organizuje viacero verejných i súkromných kultúrnych inštitúcií. Priamo v meste sa nachádza futbalový areál, hádzanárske ihrisko, tenisové kurty, obľúbené kúpalisko, ale i umelá lezecká stena. Moderná športová hala poskytuje možnosti na viacúčelové využitie rôznych druhov halových športov (hádzaná, volejbal, basketbal, umelecká gymnastika a iné). Modra je strediskom škôl a mládeže. Nachádza sa tu pedagogická a kultúrna akadémia, stredná vinársko-ovocinárska škola, gymnázium, stredné odborné učilište lesnícke, základná umelecká škola a samozrejme základné školy a materské školy. Mesto Modra je známe i vďaka Astronomickému a geofyzikálnemu observatóriu Fakulty matematiky a fyziky Univerzity Ko-menského v Bratislave, ktoré je umiestnené v lokalite Modra – Piesok (Zochova chata). Rekreačné časti Harmónia a Piesok ponúkajú domácim, ale i turistom rôzne oddychové činnosti ako turistiku, cykloturistiku, jazdectvo. V zime sú na Piesku v prevádzke tri lyžiarske vleky. Turistická rozhľadňa na vrchu Veľká homoľa sa stala obľúbeným výhľadovým bodom a významným objektom turistického ruchu v Malokarpatskom regióne. Modra je jednou z najpríťažlivejších zastávok Malokarpatskej vínnej cesty. Tá spája obce a mestá Malokarpatského regiónu s vinohradníckymi a vinárskymi tradíciami od predmestí Bratislavy po Smolenice. Pre milovníkov dobrého vína sú usporiadavávané mnohé podujatia ako Vínne trhy, výstava a degustácia vín VITIS AUREA, Deň modranských pivníc, ochutnávky vín malokarpatského regiónu, Malokarpatské vinobranie, Deň otvorených pivníc, Svätokatarín-ske požehnanie mladého vína. Modra má pre každého návštevníka prichystané prekvapenie v podobe svojho kultúrneho, archeologického, turistického dedičstva.
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
26
5 Všeobecná charakteristika cyklotrás, cyklociest a cyklistiky Problematika cyklistických chodníkov na Slovensku je veľmi zložitá, vlastne sa vedie iba v diskusiách a teoretickej rovine. Cestu výhradne pre cyklistov nazývame cyklocesta. Je to cesta, ktorá vedie cez viac či menej urbanizovanú zónu. Asi najlepší príklad je cyklocesta na bratislavskej hrádzi, ktorá bola vybudo-vaná s primárnym cieľom zvýšiť miesta vhodné na relax pri Bratislave. Taktiež môže slúžiť ako bariéra pri prípadnom vyliatí sa rieky Dunaj. Táto cesta sa dokonca buduje ako ineternacionálna vďaka projektu, ktorým sa každým rokom posúva o ďalšie a ďalšie trasy po Slovensku, Maďarsku a Rakúsku. Myslím, že práve tento projekt je veľmi dôležitý na zvýšenie povedomia o cyklistike v strednej Európe, aspoň do takej miery, ako v krajine tulipánov (Holandsko), kde sú pospájané celé mestá, a popretkávané cyklochodníkmi. Pri výstavbe novej automobilovej cesty sa hneď počíta s výstavbou okrajového cyklochodníka a s jeho vyznačením. Z môjho pohľadu je toto vo vyspelejších krajinách trend všade, preto dúfam, že aj na Slovensku sa skôr či neskôr s týmto trendom stretneme.
5.1 Prehľad základných pojmov
Cyklotrasa - (podľa STN 018028) je vytýčený smer cykloturistickej značenej cesty, prípadne zákres cykloturistickej značenej cesty, chodníka a podobne, prechádzajúci okrajom miest, obcami, extravilánom, vedie po štátnych cestách, účelových komunikáciach, v lesnom, horskom alebo poľnom prostredí. Cyklotrasy na Slovensku sa značia „Jednotným systémom značenia cyklotrás” (skrá-tene JSZC), ktorý je schválený Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii a akceptovaný Prezídiom policajného zboru SR. Cykloturistické značenie na Slovensku upravuje STN 01 8028 – Cykloturistické značenie. Rieši rozdelenie cykloturistických trás, stanovuje tvar, rozmery, farby a spôsob použitia prvkov cykloturistického značenia. Nevzťahuje sa na pásové značenie chodníkov a zón pre cyklistov v intraviláne miest a obcí v zmysle dopravného značenia.
Rozdelenie cykloturistických trás:a) Trasy podľa určenia: trasy pre cestnú cykloturistiku trasy pre horskú cykloturistiku
b) Trasy podľa farby: červená - označuje cyklomagistrály, diaľkové trasy
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
27
modrá - označuje dlhšie a náročnejšie trasy okrem magistrál zelená - označuje stredne náročné a nenáročné trasy, okruhy zdravia, trasy pre rodiny s deťmi žltá – označuje ľahké trasy a spojku medzi cyklotrasami Viac informácií a delení cyklotrás prikladám v prilohe č. 2 a č. 3 Cyklistický informačný systém v Bratislave a Cykloturistické značenie (STN 01 8028).
5.2 Údržba cyklotrasy
Pred každou cykloturistickou sezónou je potrebné prejsť všetky cyklotrasy a zistiť ich stav, odstrániť vegetáciu zakrývajúcu značenie. Obnova maľovaného značenia je potrebná cca každé 3 roky. Vandalizmus je príčinou nutnej každoročnej obnovy časti tabuľkového značenia.
Vychádzam z informácií fungujúcich cykloklubov, starajúcich sa o funkčné trasy.
Obr. č. 7 - Príklad vandalizmu na informačnej tabuly
obr. č. 8 - Zničené posedenie v lokalite trasy č. 2
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
28
6 Vizuálne spracovanie informačných tabuliekInformačné tabule jednoduchej drevenej konštrukcie prinášajú fakty a zaujímavosti o sídle, obyvateľoch a v neposlednom rade o zastúpených živočíchoch a rastlinách v záujmovom území.Taktiež by mali obsahovať informácie o tom ako sa správať na cykloprechádzke v lese pre menej skúsených cyklistov, resp. by mali mať náučnú funkciu. Narozdiel od turistyckých tabúl je potrebné cykloturistické umiestňovať vo väčších vzdialenostných intervaloch. Ideálne miesta, sú na začiatku a konci trasy. Taktiež výborné je umiestniť tabule na miesta určené pre načerpanie nových síl.
Obr. č. 9 - Spracovanie infotabulky v Záhorskej Bystrici
Obr. č. 10 - Spracovanie značenia na asfaltových častiach cyklociest
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
29
7 Navrhované cyklotrasy v území Malých Karpát Všetky mnou navrhované trasy môžu nadväzovať na Karpatskú cyklistickú cestu, ktorá je značená zelenou farbou a prepája medzinárodnú Dunajskú cyklistickú cestu s Malými Karpatmi. V teréne je vyznačená zelenou farbou. Začína v Bratislave a končí v Pezinku. Vedie od mosta Lafranconi cez Mlynskú dolinu popri potoku Vydrica v údolí Malých Karpát. Táto trasa vedie ďalej k mestu Modra cez Zochovu chatu, prechádza hrebeňom Malých Karpát až do mesta Rohožník. V tomto období nie je však celá značená, preto sa treba držat cyklomapy. Ďaľšou možnosťou je napojenie na Malokarpatskú cyklomagistrálu, ktorá prechádza úpätím Malých Karpát, v severnej časti z východnej strany, v južnej časti zo západnej, väčšinou po komunikáciách II. a nižšej triedy, pri Novom Meste nad Váhom po účelových komunikáciách popri Váhu. Začína v Novom Meste nad Váhom a končí vo Vysokej na Morave. Vedie cez Čachtice, ďalej cez Vrbové, Trstín, Bukovú, Pernek, Kuchyňu a Lozorno. Táto trasa je kom-pletne značená.
Trasa č. 1 - Vinohradská Modra (Hollerung)- Lesopark - Harmónia - Modra (Hollerung)Dĺžka trasy: 6,6 kmNáročnosť: žltáPovrch: Nespevnený, hlinený Prevýšenie: 130 mVhodné bicykle: horské alebo trekingové
Graf č. 1 - Prevýšenie na trase č.1
Popis trasy č.1 Trasa začína v meste Modra, pri Hornej bráne, odtiaľ smeruje na sever cez poľnú cestu popri vinohradoch. Od úseku vinohradov je krásny výhľad na rozhľadňu Veľká Homola. Ku koncu úseku vinohradov pred vstupom do CHKO sa nám ponúkne pohľad na historickú Modru a okolo trasy je vidieť zástavbu typických vinohradníckych tehlových domov. Vstupom do CHKO je široká cesta po lesných mechanizmoch, ktorá smeruje hlbšie do lesa smerom na sever. Ďalším orientačným bodom je starý majestátny dub, pod ktorým je lavička na prípadné občerstvenie a načerpanie nových síl. Dub sa nachádza v blízkosti tretieho kilometra trasy
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
30
a je to silový vrchol tejto cesty. Od tohto bodu sa ide už iba miernym stúpaním, alebo naopak klesaním okolo starej bane, do ktorej sa dá vstúpiť. Ja osobne som videl chodbu zhruba 10 metrov. Ďalej po ceste je výstup z lesoparku na asfaltový povrch a cesta pokračuje po tzv. “okružnej”, ktorá ide okolo Harmónie, kde aj presne v centre vyústi. Trasa pokračuje po hlavnej motoristickej ceste asi 250 metrov, kde je zákruta smerom vpravo do ulice Pod starým mlynom. Tu sa nachádzajú 3 historické mlyny, a všade navôkol je cítiť múka. Táto cesta ide okolo modranských rezidencií a chatiek až k Východnej bráne, kde aj začínala.
Obr. č. 11 - Rázcestie pred vstupom do lesa, Obr č. 12 - Vchod do opustenej, čiastočne prísupnej štôlne
Obr. č. 13 - Most pod Zámčiskom
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
31
Obr. č. 14 - Trasa č.1 s orientačnými bodmi (zdroj Eurosense/Geodis Slovakia, 2009)
Obr. č. 15 - Trasa č.1 na terénnej mape (zdroj Eurosense/Geodis Slovakia, 2009)
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
32
Trasa č. 2 - Lesná osemmíľa Modra (Hollerung)- Lesopark - Harmónia - Modra (Hollerung)Dĺžka trasy: 12,7 km (8 míl)Náročnosť: červenáPovrch: asfaltový, nespevnený, hlinený Prevýšenie: 380 mVhodné bicykle: horské alebo trekingové
Náročnosť: červenáPovrch: Nespevnený, hlinený Prevýšenie: 380 mVhodné bicykle: horské alebo trekingové
Graf č. 2 - Prevýšenie na trase č. 2
Popis trasy č. 2 Trasa začína v lokalite zhruba 300m pod Kalváriou na konci Podhorskej ulice, ktorá smeruje na západ cez Staré hory. Trasa smeruje najprv pol kilometra cez vinohrady až k záhradkársko-chatárskej oblasti. Z ľavej strany je pásmo borovíc a z pravej sú záhradky, strategicky umiestnené do povodia miestneho potoka. Súvislým stúpaním prídeme až k rázcestiu dvoch asfatlových ciest, kde po pravej strane vidíme sútok dvoch potokov-vyvieračiek. Trasa ďalej pokračuje náročným stúpaním až k 360° zákrute. Pri tejto zákrute je možnosť si odpočinúť na lavičkách a pokiaľ nie je zákaz kladenia ohňa, dá sa aj kempovať. Trasa pokračuje na vrchol v lokalite Úvozy. Po piatom kilometri sa nachádza bod s najvyššou nadmorskou výškou tejto trasy, odkiaľ pokračujeme ďalej po stredne členitom teréne vrchoviny. Prechádzame popri čistinke s stolom a lavičkami, bohužiaľ momentálne sú lavičky zničené a čakajú na opravu. Možno práve vďaka cyklotrasám by sa ich podarilo revitalizovať. Dostávame sa na dôležité rázcestie nazývané Pod Peprovcom (informačnú tabulu prikladám v obr. č. 17), kde sa stretávajú turistické cesty modrej a zelenej značky. Pokračujeme k majestátnemu dubu, pri ktorom je lavička a napájame sa na trasu č.1 smerom k lokalite Pod Zámčiskom. Od Zámčiska ideme znovu po asfaltovej trase smerom na Okružnú kde schádzame do Harmónie a 400 m smerom do Modry klesáme a odbáčame Pri Starom Mlyne. Tu sa vyberáme cestou pretínajúcou vinohrady a obchádzame ponad mesto Modra až k východziemu bodu, alebo podľa potreby do centra mesta. Odporúčam navštíviť osviežujúcu, známu Jadranskú zmrzlinu pri múzeu Ľudovíta Štúra.
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
33
Obr. č. 16 - Miesto na oddych Obr. č. 17 - Miesto na oddych s možnosťou kempovania
Obr. č. 18 - Rázcestie, pred vstupom do lesnej časti trasy
Obr. č. 19, 20, 21 - Turistické informačné tabule a značky
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
34
Obr. č. 22 - Trasa č.2 s orientačnými bodmi (zdroj Eurosense/Geodis Slovakia, 2009)
Obr. č. 23 - Trasa č.2 s orientačnými bodmi (zdroj Eurosense/Geodis Slovakia, 2009)
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
35
Trasa č. 3 - Okolo Kamenice Modra - Okolo Kamenice - Vinosady - Modra Dĺžka trasy: 12,3 kmNáročnosť: červenáPovrch: asfaltový, nespevnený, hlinený Prevýšenie: 230 mVhodné bicykle: horské alebo trekingovéNáročnosť: červenáPovrch: Nespevnený, hlinený Prevýšenie: 380 mVhodné bicykle: horské alebo trekingové
Graf č. 3 - Prevýšenie na trase č. 3
Popis trasy č. 3 Trasa začína od toho istého bodu na konci Modry - Podhorná ulica, ako už predtým opísaná Osemmíľa, čo predstavuje zhruba pol druhého kilometra. Je to na mieste rázcestia i sútoku potokov. Na rozdiel od Osemmíle sa vydávame vľavo, do relatívne prudšieho stúpania. Po chvíli prichádza ďalšie rázcestie a my sa opäť vydáme vľavo, odbočka je fakticky kolmicou na doterajšiu asfaltku. Stúpanie sa tiež zvyšuje, ale ani nie po sto metroch sa ocitáme na lesnom rázcestí. Pri čelnom pohľade máme pred sebou tri cesty - volíme tú najviac vpravo, prírodný povrch, väčšinou vyformovaný občasnou jazdou lesných traktorov. Ďalej nás čaká cesta príjemne zvlnená horizontálne i vertikálne. Doslova sa prepletáme po rozmanitom teréne viacmenej náhornej roviny. Zakrátko prechádzame chatovou oblasťou, počas ktorej prudko klesneme zhruba o 70 výškových metrov. Na dolnom konci chatovej oblasti je menšia lúka a cestička vedúca vľavo po severnom brehu vodnej nádrže Vinosady. Nachádzame sa na spodnom konci Kučišdorfskej doliny.My pokračujeme rovno, neodbočujeme, a naša trasa vyúsťuje do asfaltky vedúcej takmer presne zo severu na juh. Týmto štýlom prakticky obiehame vodnú nádrž po jej západnom okraji, následne kolmicou až k jej južnej hrádzi. Smerujeme juhovýchodným smerom, takmer rovnou poľnou cestou do Vinosadov. Po ľavej strane uvidíme spočiatku lúky, následne prírodný neformálny motorkársky okruh, zrejme často navštevovaný priaznivcami terénneho športu. Nižšie začínajú vinohrady, ktoré opustíme v najjužnejšom bode našej trasy. Pustíme sa do vytrvalejšieho asi polkilometrového stúpania, ktoré nás privádza opäť do lesa. Nezotrváme v ňom dlho, ale oblúkom sa vrátime ponad vinice nad Vinosadmi - tentokrát sa letmo dotkneme ich severného okraja. Pokračujeme po poľnej spojke ku dolnému okraju Modry. Tesne predtým, ako by sme prišli k vstupu do mesta a spojeniu sčasti betónovej panelovej cesty s hlavnou asfaltkou, sa posledný krát vydáme naprieč vinohradmi - teraz pre zmenu na svahoch modranského západu. Pár sto metrov stúpania a potom klesania nás ešte privedie k zaujímavému turistickému bodu - modranskej Kalvárii. Z toho miesta je vskutku majestátny pohľad na mesto a celkový reliéf jeho
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
36
urbanizovaného údolia. Po miernom zjazde z Kalvárie sa nakoniec prevezieme po Bratislavskej ulici na samotnom kraji mesta. Od jej spojnice s Podhorskou ulicou k počiatku našej trasy zostáva len pár metrov. Samotný vrch Kamenica tvorí takmer presný geometrický stred tejto okružnej trajektórie.
Obr. č. 29 - Kalvária Modra, Miroslav Lisinovič, 2008
Obr. č. 28 - Trasa č. 3 Kamenica
Obr. č. 30 - Vinohrady Modra, Miroslav Lisinovič, 2008
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
37
Obr. č. 27 - Trasa č. 3 s orientačnými bodmi (zdroj Eurosense/Geodis Slovakia, 2009)
Obr. č. 28 - Trasa č. 3 s orientačnými bodmi (zdroj Eurosense/Geodis Slovakia, 2009)
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
38
8 Cyklopožičovňa
Malé Karpaty a špeciálna lokalita Modra-Harmónia-Zochova chata so svojimi lesmi
a cestičkami sú ideálnym miestom na cykloturistiku. Nie všetci, ktorí prichádzajú do týchto
miest, prídu na bicykloch. Veľká väčšina príde vozidlami a bicykle si na nich privezú.
Moje skúsenosti z Veľkej Británie ma podnietili k myšlienke umožniť ľuďom, ktorí
prídu autobusmi a inými dopravnými prostriedkami, poznávať čaro týchto krásnych hôr a
požičať si bicykel priamo na mieste.
Na realizáciu cyklopožičovne by bolo potrebné realizovať hlavne následné kroky:
- dohodnúť lokalitu a povolenia majiteľa pozemku na poskytovanie uvedenej služby,
- zabezpečiť živnostenský list pre osobu zabezpečujúcu realizáciu požičiavania bicyklov,
- nakúpiť normalizovanú chatku v nákupnom centre Baumax alebo Hornbach na uskladnenie,
výdaj, resp. drobné opravy bicyklov,
- doriešiť otázku financovania služby (úver, resp. vlastné prostriedky) Prvotný odhad je
cca. 200 000 Eur,
- doriešiť zálohovanie požičaných bicyklov a výšku poplatkov,
- zabezpečiť mapky s povolenými cyklotrasami a tieto poskytovať každém účastníkovi.
Z našich osobných skúsenosti bicyklovanie v tejto lokalite umožní vzhľadom na
pomerne krátke vzdialenosti i celodenné výlety spojené s návštevou kultúrnych pamiatok, ako
sú hrady Červený kameň, resp. Smolenice.
Podobný projekt realizovala spoločnosť BICYBA pri cykloceste v blízkosti hradu
Devín (obr č. 29). Tento stánok ale slúži ako infostánok, kde sa dajú zohnať informácie a mapy
z blízkych oblastí. Projekt bol realizovaný s podporou Regionálneho environmentálneho centra
REC.
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
39
obr. č. 29 - infostánok BICYBA v blízkosti hradu Devín
Je možné, že uvedenú službu by bolo potrebné prerokovať s Ministerstvom životného prostredia,
resp. regionálnymi orgánmi. Význam a prínos tejto športovej aktivity mi potvrdil i odborný
lekár Mudr. Michal Straka, ktorého odborné stanovisko prikladám v prílohe č. 1. Požičiavanie
bicyklov zatiaľ fungujúce iba v zahraničí je podrobne rozobraté v kapitole 9.2.
obr. č. 30 - stanica požičiavania bicyklov v Barcelone
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
40
9. Diskusia9.1 Problémy cyklotrás
Z komplexného hľadiska je problém vzájomného prepojenia cyklotrás. V obchode s mapami sa dajú nájsť asi 3 rôzne cykloturistické mapy, kde je zmapované Slovensko. Avšak okrem veľkých magistrál a tzv. hrebeňoviek, ako aj známych cyklotrás, sa tam údaje veľmi rôznia. Cyklotrasy zväčša nemajú značenie ako turistické chodníky, ale pridružujú sa k nim. Toto je jeden z dôvodov “honu na čarodejnice”, ktorý je podľa mňa neopodstatnený a vyústil až do zákazu cyklistiky v chránených územiach. Paradoxom je, že pomocou internetu je možné nájsť stovky cyklotrás po celom Slovensku a taktiež zopár v lokalite Malých Karpát a nikde nie je upozornenie o prípadnom porušení platnej legislatívy (zákon NRSR č. 326/2005 o lesoch a zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 545/2004, prijaté Národnou radou SR dňa 21. júna 2007, ktorý zakazuje vjazd cyklistom do lesa, ale rozširuje ťažbu v lese). Mnoho ľudí tomuto nešťastnému zákonu veľa dôležitosti neprikladá. Svedčí o tom aj jedna uložená pokuta za porušenie tohto zákona za rok 2008. Proti tomuto zákonu bola vypísaná petícia, ktorú podporovali občianske združenia, ako napr. Ekofórum. Cyklistika v horách samozrejme nemá iba pozitíva, sú s ňou spojené niektoré problémy. Častým problémom je stretnutie rýchlo pedálujúceho cyklistu idúceho po turistickej ceste a následná konfrontácia s turistom, napr. za neprehľadnou zákrutou. Tento problém je naozaj vážny, môže spôsobit úraz, ale aj znepokojiť rodiny s deťmi, alebo majiteľov psov na prechádz-ke. Jediné riešenie pri zachovaní spoločného záujmu turistov aj cyklistov je, že pri začiatku turistickej cesty by bolo vždy upozornenie a samozrejme mapa, kde by sa mal možnosť cyklis-ta oboznámiť s terénom. Myslím si, že nejaké značenie v lese nie je potrebné, resp. bolo by nevhodné. Ďalším problémom je tvorba odpadov. Tento problém má komplexnejší charakter, lebo odpady nechávajú cykloturisti aj peší turisti, a myslím si, že jediným riešením je osveta. Pred vstupom do chráneného územia je potrebné umiestniť tabuľu s pútavým moderným diza-jnom, ktorý ľudí zaujme a naozaj si zapamätajú, že odpadky do lesa nepatria.
Erózia Blokovanie kolies je jedným z najťažších ublížení prírode – rozrušuje povrch, pomáha vzniku eróznych rýh, výmoľov a kaluží, urýchľuje odnos materiálu z chodníka či cesty. “Najmä v prudkom klesaní so zraniteľným povrchom je lepšie svoj bicykel radšej preniesť. Je to prejavom uvedomelosti a nie malej technickej zdatnosti.”(internetová stránka cykloklubu Poľana). Túto vetu by som dal na informačnú tabulu, umiestnenú pri vstupe na cyklotrasu. V prípade navrhovaných cyklotrás, ktoré vedú aj cez účelové lesné komunikácie. Pre porov-nanie prikladám fotografiu erózie pôdy spôsobenej traktormi. Niekedy je jedna fotografia lepšie vystihujúca ako tisíc slov (obr. č. 31).
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
41
Obr. č. 31 - Erózna ryha spôsobená kolesami traktora (Rasťo Trubač - Sportreport, 2005)
Ďaľším problémom môže byť devastácia okolitej prírody nezodpovednými cyklistami (a turistami). Riešenie je vytvorenie zábran proti opusteniu cyklochodníka na miestach, ktoré sa ukážu ako kritické.
V lokalite Modra, Harmónia, Zochova chata dochádza ku každoročnej migrácií
gravidných žiab cez cesty. Tento problém je možné vyriešiť jedine v spojitosti s automobilovou
dopravou, ktorá spôsobuje mnohonásobne väčšiu úmrtnosť týchto živočíchov ako zopár cyklis-
tov. Každopádne navrhujem cyklotrasu resp. cyklosezónu “otvoriť” až po tomto období. Podstatným nedostatkom masového turizmu je minimálna práca s návštevníkmi v oblas-ti zvyšovania ich environmentálneho povedomia ako prostriedku znižovania negatívnych vply-vov na prírodu. Prispieva ktomu nedostatok skúseností obcí, vlastníkov a správcov chránených území pri regulácii turizmu, zároveň aj nedostatok spolupráce medzi správcami chránených území a predstaviteľmi turizmu (SABO A KOL., 2002).
9.2 Stav cyklistiky na území Slovenska a EÚ
Na Slovensku má cyklistika nepochybne dlhú tradíciu. Momentálne začínajú vznikať rôzne skupiny aktivistov, ktorým nie je ľahostajné presadzovať tento nádherný šport rôznymi formami reklami. Napr. sú to organizácie a jednotlivci v Bratislave ostatných mestách Sloven-
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
42
ska, ktoré organizujú pravidelné stretnutie cyklistov a korčuliarov a po dohode s magistrátom mesta, ide kolóna zabezpečená Políciou SR po centre Bratislavy. Táto akcia sa koná raz za mesiac na presne stanovených trasách. V Bratislave sa toto stretnutie nazýva Criticall Mass a štartuje v apríli. Taktiež sa už 3 roky koná v Žiline a organizuje ho OZ Mulica. Takéto stretnutia májú v Európe dlhú históriu a pochádzajú z krajín Beneluxu, kde začínali ako veľmi alter-natívne a až časom sa stali uznávané miestnymi magistrátmi. Taktiež sa usporadúvajú rôzne kempy a stretnutia, organizované tematickými časopismi, alebo miestnymi cykloklubmi (Bike-magazin Summer Camp, ktorý sa koná v Bikeparku v Jasnej). Je vydaných už dosť cyklomáp, avšak väčšina je z územia západne od Bratislavy a všetko smeruje buď k rieke Morava cez Záhorie, alebo popri Dunaji do Rakúska, Viedne alebo k Neziderskému jazeru po perfektne vybudovaných a vyznačených rakúskych trasách. Vo svete sa začína čoraz častejšie uplatňovať systém verejných bicyklov. Tento projekt funguje na princípe verejných odkladísk bicyklov v dôležitých lokalitách mesta. Tento projekt sa už uplatnil vo viacerých krajinách:
Bycyklen, Copenhagen - začiatok 1995Call a Bike, Munich - začiatok 2000Cityräder, Helsinki - začiatok 2000Call a Bike, Berlin - začiatok 2003Citybike, Vienna - začiatok 2003Peking, - začiatok 2005Vélo’v, Lyon (France) - začiatok 2005Stockholm City Bikes, Stockholm - začiatok 2006Bicing, Barcelona (Spain) - začiatok 2007Sevici, Sevilla (Spain) - začiatok 2007Vélomagg’, Montpellier (France) - začiatok 2007Vélib’, Paris (France) - začiatok 2007Vel’oh, Luxembourg (Luxembourg) - začiatok 2008Bizi, Zaragoza (Spain) - začiatok 2008BikeOne, Kraków (Poland) - začiatok 2008HZ Bike, Hangzhou, China - začiatok 2008Bicicletas públicas, Chile - začiatok 2008BikeMi, Milan (Italy) - začiatok 2008Salt Lake City Bicycle CollectiveSmartBike DC, Washington, D.C., - začiatok august 2008SAMBA, Rio de Janeiro (Brazil). Operated by the Brazilian urban mobility company: Mobili-cidade, using cellphones to activate. - začiatok január 2009.Bixi, Montreal (Canada) - začiatok máj 2009Villo!, Brussels (Belgium), - začiatok máj 2009OYBike, London, UKRome’s Roma’n’BikeRoma’n’Bike
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
43
Melbourne, Australia, v pláneBoston, Massachusetts, v pláneBlue Urban Bikes, Chapel Hill/Carrboro, USAFC Bike Library, Ft. Collins, ColoradoBike Emory, Atlanta, GeorgiaHourbike, Bristol and Blackpool, UKVélopop’, Avignon (France) začiatok júl 2009DublinBikes operated by JCDecaux (Ireland), Dublin začiatok v Septembri 2009WSU Green Bike Program, Washington, USA začiatok jeseň 2009Nice Ride, Minnesota, plánovaný začiatok na apríl 2010.Libello Valence, Drôme (France), plánovaný začiatok na marec 2010.In Saint-Étienne (France), plánovaný začiatok na jún 2010.
Ako vyplýva z textu, toto odvetvie sa teraz iba rozbieha, ale s rapídnou rýchlosťou v posled-ných rokoch. Požičiavanie funguje na princípe registrácie cez internet a zaplatení poplatku za samotné požičanie v mieste cieľovej stanice. Tento projekt ma veľkú budúcnosť odbremeniť mestá od automobilovej dopravy.
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
44
10. Záver Na záver by som rád uviedol, že táto práca ma veľmi obohatila. Dozvedel som sa veľa nových a detailných informácií o lokalite, do ktorej tak rád zavítam a ktorá je podľa mňa dosť opomínaná z turistického hľadiska v tejto dobe. Taktiež som prešiel navrhované trasy viackrát, nielen v lete, ale aj na jeseň a na jar, kedy je príroda vždy impozantná trochu inak. V období, keď som mapoval trasy najaktívnejšie, vždy som ich prešiel aj peši, kôli získaniu fotodokumentácie, čo bolo tiež pre mňa veľmi prínosné. Kôli vypracovaniu práce som sa stretol s množstvom zaujímavých ľudí, či už cyklistov, turistov, ale aj ochrancov prírody. V neposled-nom rade som rád, že som dokázal predostrieť problémy slovenskej cykloturistiky a často až skostnateľosť zákonov SR. Mnou navrhnuté cyklotrasy su zaznačené na verejne prístupnej nadšeneckej internetovej stránke www.bikemap.net a v budúcnosti sa budem usilovať o ich zaradenie medzi oficiálne cyklotrasy Slovenska. Taktiež je možné prácu ponúknuť mestu Modra, CHKO Malé Karpaty alebo miestnemu cykloklubu. Po prípadnom schválení cyklotrás, je možnosť vydania brožúry s tematikou práce.
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
45
11. Zoznam LiteratúryÚzemný priemet ochrany prírody CHKO Malé Karpaty 2. analytická časť 1. dielÚzemný priemet ochrany prírody CHKO Malé Karpaty 2. analytická časť 2. dielzostavil: Ing. Viliam Stockmann, 1978Slovensko Príroda 2. - Michal Lukniš a kolektív, 1972Významné vtáčie územia na Slovensku, vyd. Spolok na ochranu vtáctva v SR, r.2004, ISBN: 80-969078-0-8 Prírodné rezervácie na Slovensku, Osveta Martin, r. 1977, 70-038-77Rekordy Slovenska, Príroda 2001, Slov.grafia, ISBN 80-8067-047-1Malokarpatská vínna cesta - publikácia, vydalo: Združenie MVC, r. 2009Náučným chodníkom Smolenický kras, RNDr. J. Zvadová, r. 1992Dokument Geochémia a petrólogia granitoidných) Hornín Malých Karpát, Cambel Bohuslav, Vydavateľ Bratislava: Veda , r. 1987Modra - Mapa mesta, 2007, ISBN: 80-969134-4-1Malé Karpaty- Turistický sprievodca, Ba 1981Cykloturistické značenie, STN 01 8028, r. 2000Cyklistický informačný systém v Bratislave, Ing.Arch.P. Martin - Artur, r. 2004
Internetové zdroje:Ján Lacika – Malé Karpaty, http://kpt.yweb.sk/clanky/male-karpaty.htmlhttp://www.cyklopolana.slovanet.skwww.sazp.skwww.sopsr.skwww.modra.sk
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
46
12. Zoznam Príloh1. Odborný posudok2. Cykloturistické značenie STN 01 8026
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
Priloha 1. Odborný posudok Posudok je spracovaný po predchádzajúcej konzultácii s odborníkmi z oblasti prevencie srdcovo-cievych onemocnení,ortopedie ako i rehabilitačných pracovníkov pohybovej liečby, zvlášť vo vzťahu k vplyvu jazdy na bicykli na ľudský organizmus.Ich názory možno zhrnúť do nasledovných záverov: Najčastejšou príčinou chorobnosti a predčasnej úmrtnosti v našich regiónoch sú ochorenia srdca a ciev/až 55% predčasných úmrtí/,čo nás radí do kategórie krajín s najkratšou priemernou dĺžkou života.Tieto alarmujúce údaje spôsobujú,že najväčšie finančné prostriedky zo zdravotníctva idú práve do tejto oblasti.I v krajinách s omnoho väčšou prevenciou ide často o astro-nomické čísla napr.USA predstavujú ročne 1 300 miliard dolárov, odhliadnúc od nevyčísliteľných škôd a problémov v psychosociálnej oblasti nevynímajúc os-obné a rodinné tragédie. Za reálny odhad medicínskych odborníkov sa považuje,že asi 70-80% týchto výdavkov by sa dalo využiť na iné účely, pričom sú 3 základné opatrenia, ktoré treba uviesť do praktického života na predídenie masívneho výskytu tohoto civilizačného zla.
-Režimové opatrenia/pohybový režim,psychosociálne opatrenia/ -Dietetické opatrenia/stravovacie návyky/ -Racionálna medikamentózna liečba/pri výskyte ochorenia/
Všetky opatrenia sú jednako dôležité, pričom pohybový režim je najdostupnejší,ekonomicky najvýhodnejší a pri preventívnosti i najefektívnejší.Pocit zdravotnej zodpovednosti chýba najviac dnešnému človeku a prospôsobe-nie ľudského organizmu intenzívnemu pohybovému režimu sa vytváralo milióny rokov, pričom modernému človeku pribudol na druhej strane výrazný psychoso-ciálny stres.
Vedecké výskumy ukázali,že pohybový režim má byť zvolený racionálne,pričom jednou z týchto činností je práve bicyklovanie.Dochádza k optimálnemu,harmonickému zapojeniu všetkých svalových skupín, odpadá stat-ická záťaž na nosné zhyby človeka-kolená,kýčelové ako i členkové zhyby, ktoré
Tomá
š Pe
ciar
- Náv
rh cy
kloT
urisT
ickýc
h Tr
ás N
a úze
mí m
alýc
h ka
rPáT
- 201
0
sú najčastejšie zaťažované pri iných pohybových režimoch.Svalstvo dolných končatín je vo zvýšenej miere prekrvované čo má pozitívny vplyv na celý krvný obeh.Bicyklovanie ako prevencia slúži i na zmenšenie rizika pri ortopedických poruchách, poruchách chrbtice,ochorenia cukrovkou a zvýšenom krvnom tlaku. Skúsenosti z Dánska,Holandska a Belgicka jednoznačne potvrdili tieto poznat-ky pričom v týchto štátoch sú spracované celé metodiky pre bicyklový režim.Na základe týchto skutočností plne podporujem zámery na rozširovanie služieb v tejto oblasti a prispiet tak k mäsovejšiemu využívaniu bicyklovania nielen ako športu ale i k vytváraniu predpokladov pre zdravšiu populáciu na Slovensku.
Mudr. Michal Straka v Bratislave 14.05.2009.
![[Polish] Praca zdalna, praca asynchroniczna](https://img.dokumen.tips/doc/110x75/55a1e44f1a28ab78508b4656/polish-praca-zdalna-praca-asynchroniczna.jpg)
