NA ÚVOD

Vážené kolegyne, kolegovia,

súčasná doba nám prináša hektické klimatické zmeny, ktoré sa prejavujú prírodnými katastrofami, povodňa-mi, víchricami, búrkami, ktorých dôsledkom sú nielen veľké materiálne škody, ale, bohužiaľ, aj časté úmrtiaľudí. Akési obdobné zmeny v posledných časoch nastali aj v medziľudských vzťahoch. Ľudia strácajú záujemjeden o druhého, naháňajú sa iba za modlou súčasného veku – peniazmi. Peniaze sú jediným kritériom pre„objektívne“ posudzovanie „osobnosti človeka“, jeho úspešnosti, spoločenského postavenia a materiálnehozabezpečenia. Často si kladiem otázku: „Čo sa stalo s našou spoločnosťou, kam smeruje a ako to skončí? “Svedkami nedobrých medziľudských vzťahov sme častokrát my sami, v našich notárskych úradoch, pri riešenímajetkových vzťahov, v dedičských konaniach, v ktorých pôsobíme z poverenia súdu ako súdni komisári. Nie-ktoré situácie v týchto konaniach človeku naháňajú zimomriavky po tele, pretože niekedy nevraživosť, závisťa nenávisť najbližších príbuzných – detí, rodičov a súrodencov sa kvôli majetku stávajú mementom tejto doby.

Pôsobí spoločnosť na tieto vzťahy, alebo jednotlivci na spoločnosť? Som presvedčený, že toto sú spojené ná-doby vzájomne a nerozlučne späté. Je mi smutno z toho, ak väčšina médií – či televízia, rozhlas, tlačoviny, väč-šinou prinášajú iba negatívne správy, ktoré sú často aj návodom na vulgárne a násilné správanie ľudí. Vôbecuž nehovoriac o politickej kultúre volených predstaviteľov vlády a parlamentu. Pravidelne sa objavujúce fi-nančné aféry politikov, ktoré veľmi negatívne vplývajú na myslenie ľudí. V mysliach ľudí sa takto rodí neúctavoči štátu, zákonu, politikom, s následkami ťažkej deformácie právneho myslenia. Samozrejme, že táto neúc-ta potom zasahuje nielen rodinné, spoločenské, ale aj vzájomné medziľudské vzťahy. Vôbec sa nedá akcepto-vať téza: „V demokracii je všetko dovolené.“ Bohužiaľ, určitá časť spoločnosti sa podľa nej aj správa! Aké jevýchodisko z tejto situácie? Homo sapiens, takto je označený vrchol tvorstva – človek. Každý musí začať sámod seba, zhodnotiť svoje správanie, postupne odstraňovať nedostatky a snažiť sa vo vzťahu k iným ľuďom ko-nať dobro. Dobré vzťahy by sa mali potom odraziť aj v rodinách, ktoré mnohé z nich prežívajú ťažké krízy nielenmateriálneho, ale najmä morálneho charakteru. Ktosi múdry povedal: „Aká je rodina, taká je aj spoločnosť.“K zlepšeniu vzájomných medziľudských vzťahov na celospoločenskej úrovni by mali prispieť aj kultúrne, cir-kevné, spoločenské, športové organizácie, ako aj samosprávne orgány svojimi aktivitami. Samozrejme, že zá-kladný smer tohto dobrého správania musia ukázať aj vrcholové orgány nášho štátu. Veď nielen zlé, ale najmädobré príklady priťahujú. Morálka, kultúrnosť a ľudskosť musia byť základnými aktivitami dobrého správaniaa dobrých medziľudských vzťahov. Toto je, nie jednorazová úloha dneška, ale úloha stála a trvalá.

Kladiem si otázku: „Ako je to s notárskym spoločenstvom?“ Vzhľadom na svoj vek a výkon funkcie notáramám objektívne skúsenosti, od vzniku slobodného notárskeho povolania, od 1. januára 1993 až po dnešok.Pri prechode z funkcie štátneho notára na notára podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) mnohí štátni notári, najmä ženského pohlavia, mali stracho svoju budúcnosť. Tieto obavy mali svoje objektívne opodstatnenie, pretože sme odchádzali zo zabezpečené-ho prostredia – kancelárií, akého-takého materiálneho vybavenia, pravidelného mesačného príjmu – mzdy,do neznámeho prostredia. Pozitívnym prvkom tejto doby bola malá skupina notárov, ktorá do radov štátnychnotárov svojím konaním a presvedčením nalievala nádej do budúcnosti. Negatívom však bola skutočnosť,keď sa vymenovanie notárov uskutočnilo „dvojkolove“ napriek zákonnému ustanoveniu, že každý štátny no-tár, ktorý písomne požiadal o vymenovanie za notára, mal byť zo zákona vymenovaný. Bolo to rozhodnutie vte-dajšej ministerky spravodlivosti, neviem či politické, alebo osobné! Aj túto „prekážku“ notársky stav zvládola ku koncu januára 1993 182 notárov „naštartovalo“ svoju notársku činnosť. Medzinárodnoprávne postave-nie Notárskej komory Slovenskej republiky sa umocnilo jej prijatím do svetovej notárskej organizácie UINL(Union Internationale du Notariat Latin) – Medzinárodnej únie latinského notárstva na konferencii 12. febru-ára 1994 vo Viedni.

Vtedajšie vedenie komory sa začalo zaoberať dlhodobou otázkou vzdelávania a správania notárov. Zvažovaloprijatie etického kódexu notára. Impulzom na jeho prijatie bol XXII. Kongres UINL v roku 1998, ktorý sa konalpri príležitosti 50. výročia vzniku tejto svetovej notárskej organizácie, a ktorý prijal všeobecné tézy etického kó-dexu notára. Etický kódex notára bol prijatý Konferenciou notárov Notárskej komory Slovenskej republiky5. októbra 2000 (ďalej len „kódex“).

Kódex už vo svojich úvodných ustanoveniach vyjadruje smer správania notára, notárskeho stavu, na poli ctia morálky. Normy kódexu zaväzujú notára naviac nad rámec spoločenského správania. Vo svojom príspevkusa budem osobitne zaoberať lojálnosťou voči štátu a povinnosťami voči klientom.

V zmysle ustanovenia § 9 NP štátny dohľad nad činnosťou komory a notárov podľa § 3 ods. 1 vykonáva minis-ter spravodlivosti Slovenskej republiky. Do kompetencie ministra patrí: vymenúvanie a odvolávanie notárov,určenie počtu notárskych úradov každého súdu prvého stupňa (počet miest notárov) a ich prípadná zmena,na návrh komory vzájomné preloženie notárov s ich súhlasom do obvodu iného súdu prvého stupňa.

V zmysle II. časti čl. 1 ods. 3 kódexu notár v styku so štátnymi orgánmi zachováva dôstojnosť. Usiluje sa o dob-rú komunikáciu najmä s predstaviteľmi justície, predovšetkým s ministrom spravodlivosti ako orgánom vyko-návajúcim dohľad nad činnosťou notárov. Zo spätného hľadiska môžem povedať, že ministrami spravodlivostipočas doterajších vládnych volebných období boli skoro všetci zástupcovia parlamentných politických strán.Správanie notárov, teda aj vedenia komory, musí zodpovedať z morálneho a etického hľadiska citovanýmustanoveniam kódexu. Notár z hľadiska svojho povolania musí ctiť a rešpektovať súčasného ministra spravod-livosti nominovaného príslušnou parlamentnou politickou stranou bez ohľadu na svoje vnútorné politické pre-svedčenie. Politické presvedčenie notára, jeho osobný vzťah k stranám politického spektra, jeho rozhodnutiepri voľbách do zákonodarného zboru sú jeho vnútornou záležitosťou.

Notár sa nesmie dať uniesť svojím politickým presvedčením, vytvárať svojimi osobnými alebo písomnými pre-javmi sympatie k tomu alebo onomu politickému subjektu. Takéto prejavy vytvárajú nedobré, niekedy priamoaž antagonistické vzťahy medzi vedením ministerstva spravodlivosti a komorou. Takýmto vzťahom musímepredchádzať. Notár musí vždy konať zodpovedne čestne a najmä s úctou voči svojim predstaviteľom nielenv komore, ale aj navonok, najmä vo vzťahu k ministrovi, ktorý vykonáva dohľad zo strany štátu nad činnosťoukaždého notára.

Lojálnosť voči štátu notár preukazuje svojím konaním, dodržiavaním ústavy, zákonov, všeobecne záväznýchprávnych predpisov a najmä v súlade s dobrými mravmi. K takémuto konaniu je notár zaviazaný sľubomv zmysle kódexu, ktorý po svojom vymenovaní skladá do rúk prezidenta alebo viceprezidenta komory v tomtoznení: „Slávnostne vyhlasujem, že som sa oboznámil s obsahom Etického kódexu notára a sľubujem, že saním budem riadiť a jeho ustanovenia dodržiavať.“

Vo vzťahu ku klientom, notár ako nezávislý nositeľ verejnej moci, sa pri výkone svojej činnosti nespravuje po-kynmi žiadneho štátneho orgánu a ani orgánu politickej strany, ale iba zákonom. Notár ako fyzická osoba jenositeľom úradu, ktorý všeobecne požíva dôveru. Svoju činnosť vykonáva nestranne a objektívne. V zmyslečl. 5 kódexu notár musí konať nezainteresovane, nikoho nesmie zvýhodňovať a ani diskriminovať vzhľadomna jeho rasu, pohlavie, vek, majetkové pomery, náboženské či politické presvedčenie. Porušenie týchto princí-pov pri činnosti notára by bolo dôvodom na začatie disciplinárneho konania.

Môžem jednoznačne povedať, že notári konajú vždy voči klientom v súlade s princípmi kódexu? Asi nie! Potvr-dzujúcim faktorom takýchto nedobrých notárskych skutkov sú disciplinárne konania začaté na základe opod-statnených sťažností voči klientom. Aj keď disciplinárne konanie nie je všeobecným javom, ale niekedy podľazlého správania sa jedného notára je posudzovaný celý notársky stav. Konštatujem, že aj takéto prípady sastali. Samozrejme, že sa to všetko deje s veľkou mediálnou publicitou. Notár by sa mal vždy vyvarovať takého-to konania, ktoré dáva klientovi možnosť podania sťažnosti. V skutočnosti je pravdou, že jeden zlý skutok notá-ra sa nedá vyvážiť ani desiatimi dobrými. Dobré skutky sa ľahko zabúdajú, ale zlé sa dlho pamätajú! Musímesa sami nad sebou zamyslieť a byť si vedomí toho, že notári vzájomne vytvárajú akúsi „odbornú“ rodinu a po-dľa jej stavu vplývajú aj svojím podielom na celú spoločnosť. Snažme sa o to, aby vzájomné vzťahy medzi no-tármi, medzi notármi a klientmi, mali iba pozitívny vplyv na celospoločenské dianie.

Záverom sa chcem vrátiť k úvodnej časti môjho príspevku. My, notári Slovenskej republiky, máme veľkú mož-nosť pozitívne pôsobiť na našich klientov. Takýmto prístupom ich utvrdzovať v konaní dobra zachovávanímprincípov nielen zákonov a všeobecne právnych predpisov, ale aj princípov morálky, etiky a kultúrnosti. K to-muto nás zaväzujú nielen všeobecné normy spoločenského správania, ale navyše notársky kódex, ktoréhododržiavanie sme sa zaviazali každý notár slávnostným sľubom. V tejto notárskej činnosti Vám prajem trpezli-vosť a snahu o dosiahnutie maximálneho dobra pre celú spoločnosť.

JUDr. Jozef Opatovskýčestný prezident NK SR

notár so sídlom v Trnave

• Články •

DLHY V DEDIČSKOM KONANÍA PREDLŽENÉ DEDIČSTVO III.

JUDr. Miriam Breznoščákovánotárka so sídlom vo Vranove nad Topľou

V tretej časti svojho príspevku na tému „dlhyv dedičskom konaní“ sa pozastavím nad osobi-tým postavením štátu pri vyporiadaní dlhovv rámci dedičského konania, pomenujem zákon-né možnosti vyporiadania sa s dlhmi v dedič-skom konaní so zameraním na dohodu o prene-chaní predlženého dedičstva na úhradu dlhovveriteľom.

Štát ako účastník pri vyporiadavanídlhov v dedičskom konaní

Podľa platnej hmotnoprávnej úpravy štát, ktoré-mu pripadlo dedičstvo v prípade odúmrte nesierovnakú zodpovednosť za poručiteľove dlhy a zaprimerané náklady jeho pohrebu ako dedič.1

Zvýšenú ochranu štátu pred veriteľmi (oproti de-dičom) možno nájsť aj v modifikovanej zodpo-vednosti štátu, ktorému pripadlo dedičstvo akoodúmrť, podľa ktorej štát zodpovedá za dlhya primerané náklady spojené s pohrebom poru-čiteľa iba majetkom, teda konkrétnymi vecamiz dedičstva, nie hodnotou dedičstva (a iným ma-jetkom štátu!), práve z tejto zásady zodpoved-nosti vychádza aj iný zákonný spôsob vyporiada-nia sa štátu s dlhmi v dedičstve.

Zákon určitými odlišnosťami v porovnaní s práva-mi dedičov „zvýhodňuje“ štát ako účastníka de-dičského konania v prípade vyporiadania dlhovv rámci prejednania (aj nepredlženého) dedič-stva oproti dedičom. Zrejme je to tak preto, žededič má zakotvené právo odmietnuť dediť, kto-ré si môže uplatniť práve aj v prípade predlžené-ho dedičstva. Keďže ide o základné hmotné prá-

vo dediča a štát dedičom nie je, toto právonemá.

Ako určitú výhodu oproti dedičom, na účely ne-získania „nepredajného“ majetku z dedičstva sozvýšenými finančnými a časovými nákladmi preštát, mu zákon umožňuje vyrovnať poručiteľovedlhy, a tým uspokojiť prihlásené pohľadávky veri-teľov prenechaním vecí z dedičstva.2 Ide o situá-cie, keď poručiteľ nezanechal žiadne alebo ne-postačujúce finančné prostriedky, z ktorých byštát mohol celkom alebo sčasti uhradiť peňažnýdlh veriteľa peniazmi z dedičstva. Zákon takumožňuje, aby štát svoju zodpovednosť za dlhyporučiteľa voči jeho veriteľom realizoval tak, žeim prenechá určité veci z dedičstva. Keďže totoprávo môže uplatniť aj v prípade nepredlženéhodedičstva, je potom samozrejmé, že sa môžuprenechať len niektoré veci z dedičstva. Pri výbe-re týchto vecí však treba zachovať určitú prime-ranosť medzi hodnotou (všeobecnou cenou) pre-nechávaných vecí a výškou pohľadávky, ktorá samá uspokojiť prenechaním vecí z dedičstva veri-teľovi.

Dokonca zákon pri riešení dlhov, ktoré prešli naštát spolu s dedičstvom ide ďalej „v ústrety štá-tu“ v tom, že umožňuje štátu navrhnúť likvidáciu(nepredlženého) dedičstva v prípade, ak veriteľodmietne prijatie týchto vecí, ktoré mu štát chcelprenechať na uspokojenie jeho pohľadávky.

Avšak akékoľvek svojvoľné odmietnutie veriteľaprijať veci z dedičstva na uspokojenie svojej po-hľadávky nie je pre súd (súdneho komisára) zá-väzné, a to v tom zmysle, že nie je vždy povinnýnariadiť likvidáciu dedičstva len preto, že veriteľodmietol prijať vec z dedičstva. V tomto štádiumusí súd, súdny komisár posúdiť, či ozaj ide

5

ARS NOTARIA 3/2011 Články

1 § 472 ods. 1 OZ: „Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rov-nako ako dedič.“

2 § 472 ods. 2 OZ: „Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu iveci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí,môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.“

o také ponúknuté veci z dedičstva, ktorýchspeňaženie je ťažko zrealizovateľné (t.j. veci súz hľadiska svojej podstaty nepredajné a pod.), tak-že v konečnom dôsledku by veriteľ svoju pohľa-dávku z prevzatej veci z dedičstva neuspokojil,alebo to tak nie je a veriteľ nemá relevantný dô-vod na neprijatie ponúknutých vecí z dedičstva(ako je to v prípade vecí, ako sú auto, byt a pod.),ktorých speňaženie nemôže spôsobovať pre veri-teľa problémy, ktoré by boli dôvodom, že vec z de-dičstva neprijme.3

Takto ponúknutá vec z dedičstva tu má vlastneuhradzovaciu funkciu (podobne ako záloh), noak by bolo jej speňaženie, predaj pre veriteľa ne-výhodný, nemusel by takto štátom ponúknutúvec prijať (na rozdiel od zálohu).

Ak štát navrhne likvidáciu dedičstva, súd vydáuznesenie, ktorým nariadi likvidáciu, návrh kto-rého pripraví súdny komisár. Ďalší postup pri lik-vidácii (nepredlženého) dedičstva je rovnaký akov prípade predlženého dedičstva.4

Ak sa v rámci likvidácie podarí veci z dedičstva,predtým ponúknuté veriteľom na uspokojenieich pohľadávok, speňažiť, uspokoja sa z výťažkupredaja veritelia. Ich pohľadávky sa uspokojujúsamozrejme postupom podľa skupín uspokojo-vania veriteľov.5 V opačnom prípade, teda ak sav rámci likvidácie dedičstva veci z dedičstva (ne-predlženého) nepodarí predať, tento majetok pri-padne štátu6 a neuspokojené pohľadávky verite-ľov zaniknú.7 Zánik neuspokojených pohľadávokveriteľov je zákonom daný tak voči dedičom, akoaj voči štátu, ktorému pripadlo dedičstvo buďako odúmrť8, alebo že sa veci z dedičstva nepo-darilo predať.6 Podstatnou okolnosťou, ktorázakladá právny stav zániku neuspokojených po-hľadávok veriteľov, je právoplatné skončenie lik-vidácie dedičstva, a to buď právoplatnosťouuznesenia o rozvrhu výťažku, alebo právoplat-

nosťou uznesenia o pripadnutí vecí z dedič-stva, ktoré sa nepodarilo predať, štátu.

Procesné možnosti vyporiadaniasa s dlhmi v dedičskom konaní

Skúsme si teda urobiť resumé, aké zákonnémožnosti má notár prejednávajúci dedičstvo,keď v dedičskom konaní zistí dlhy poručiteľa kudňu jeho smrti. Vychádzajúc z platnej právnejúpravy, najmä Občianskeho súdneho poriadku,sa v praxi teda môžeme konfrontovať so šiestimiprocesnými možnosťami „riešenia či neriešenia“dlhov poručiteľa, so spoločným menovateľoma zásadou, že dedenie nemá byť pre dediča rizi-kom. Podľa vyčíslenia pasív dedičstva a násled-ného posúdenia, či ide o čistú hodnotu dedič-stva alebo predlžené dedičstvo s náležitýmosvojením miery zodpovednosti dedičov za dlhyporučiteľa, si súdny komisár zvolí náležitý pro-cesný postup, a to:

Pri nepredlženom dedičstve1. Ak notár v konaní konštatuje, že dedičstvo tvo-rí nepatrný majetok, teda majetok nepatrnejhodnoty (ustálená prax hovorí o hodnote do asi1 000 €, no jej výška môže byť aj iná), a súčasnesú do pasív dedičstva zaradené náklady spojenés pohrebom, buď ako jediné, alebo aj iné dlhy po-ručiteľa. Notár postupom podľa

, a kona-nie zastaví. Prípadný iný dlh sa v dedičskom ko-naní nerieši, aj pokiaľ by išlo o predlžené dedič-stvo.

Osoba, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa, jeveriteľ s osobitným postavením (má postaveniev prvej skupine v rámci poradia uspokojovaniapohľadávok veriteľov5) a súčasne je aj účastní-kom konania.9 Podľa výslovného znenia záko-

6

Články ARS NOTARIA 3/2011

3 R 14/71: „Na návrh štátu odôvodnený tým, že veriteľ odmietol prijať vec z dedičstva na úhradu svojej pohľadávky možno naria-diť likvidáciu i dedičstva nepredlženého. Otázka možnosti upokojenia veriteľovej pohľadávky z majetku poručiteľa, je pre posú-denie dôvodnosti návrhu na likvidáciu dedičstva otázkou rozhodnou.“

4 § 175u ods. 1 OSP: „Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku. Súdny komisár je povinnýpostupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby majetok speňažil za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok zaobdobných podmienok obvykle predáva.“

5 § 175v ods. 2 OSP: „Z výťažku uhradí súd postupne pohľadávky podľa týchto skupín: a) náklady poručiteľovej choroby a prime-rané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné výživné, b) dlžné dane a poplatky, c) ostatné pohľadávky.“

6 § 175u ods. 3 OSP: „O majetku poručiteľa, ktorý sa nepodarilo takto speňažiť, rozhodne súd, že pripadá štátu s účinnosťou kudňu smrti poručiteľa.“

7 § 175v ods. 4 prvá veta OSP: „Právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov.“8 § 462 OZ: „Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.“9 § 175b posledná veta OSP: „V konaní podľa § 175h ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.“

na10 má totiž uspokojenie primeraných nákla-dov spojených s pohrebom poručiteľa prednosťpred poručiteľovými dlhmi, ktoré vznikli za jeho ži-vota.

Podobne chápe túto povinnosť aj Občiansky súd-ny poriadok,5 ktorý určuje poradie pohľadávokna uspokojenie pri rozvrhu výťažku speňaže-nia majetku poručiteľa v rámci likvidácie a podľaktorého sa za prednostné pohľadávky považujúokrem nákladov spojených s pohrebom aj nákla-dy poručiteľovej choroby, trovy konania a splatnévýživné. Na práva iných veriteľov v tomto prípadesúd neprihliada.

Prednostne sú uspokojované len „primerané ná-klady poručiteľovho pohrebu“. Primeranosť saposudzuje podľa konkrétnych okolností a miest-nych zvyklostí, podľa spoločenského postaveniaporučiteľa, jeho veku a výšky jeho majetku. Sú tonajmä náklady účtované pohrebnou službou, ná-klady na spopolnenie, cintorínske poplatky, ná-klady na zriadenie pomníka a náhrobnej tabule,náklady na úpravu hrobu, náklady na kar.11

2. Ak notár v konaní zistí dlhy, ktoré zaradí do pa-sív dedičstva, lebo nie sú medzi dedičmi spor-né, resp. ich má súdny komisár za preukázané,alebo do pasív dedičstva nie sú zaradené žiad-ne pasíva, lebo ich dedičia považujú za sporné,alebo súdny komisár ich nevyhodnotil ako dlhyporučiteľa, resp. žiadne pohľadávky voči poruči-teľovi uplatnené neboli, prejedná nepredlženédedičstvo dohodou či potvrdením, osvedčenímo dedičstve či uznesením (súdu). Dlhy poručiteľasa výslovne v osvedčení o dedičstve (uznesenísúdu) neprejednávajú, nie sú v časti obsahujú-cej vyporiadanie dedičstva výslovne obsiahnuté,teda konkrétny dlh voči konkrétnemu veriteľovinenadobúda žiadny konkrétny dedič, pričom de-dičia

10

3. Ak sa vyporiadava pohľadávka veriteľa v rámcidedičského konania spolu s majetkom patriacimdo dedičstva, výsledkom bude stav obsiahnutýv osvedčení o dedičstve či uznesení (súdu), z kto-

rého bude okrem vyporiadania konkrétnehomajetku patriaceho do dedičstva konkrétnemudedičovi vyplývať aj nadobudnutie konkrétnejpohľadávky konkrétneho veriteľa viažucej sa kukonkrétnemu dedičovi. Ide o rovnaké východis-kové okolnosti ako vo vyporiadaní podľa bodu 2,len do súpisu pasív musia byť vždy zaradenédlhy poručiteľa, ak sa majú vyporiadať a ktorýchvýška však nepresahuje všeobecnú cenu majet-ku.

Na rozdiel od vyporiadania dedičstvadohodou, v ktorej dedičia zodpovedajú veriteľompodľa § 470 OZ,1 pri tejto dohode sú účastníkmitejto časti konania aj veritelia, s ktorými dedičiadohodu obsiahnutú v osvedčení o dedičstve ale-bo uznesení uzavrú a o ktorých pohľadávkach sakoná.12

Ide o dohodu, v rámci ktorej sa vyporiadavajú spo-lu aktíva rovnako ako pasíva a vo výroku vyporia-dania dedičstva by mohla vyzerať nasledovne:

„Dedičia a veritelia uzavreli o vyporiadaní dedič-stva dohodu: pohľadávku veriteľa AB vo výške00 €, vzniknutú na základe ... nadobúda dedičXY.“

V súpise pasív bude uvedený ako dlh konkrétnapohľadávka s označením veriteľov, ktorí sú uve-dení aj v záhlaví ako účastníci konania AB.

Táto dohoda je prípustná len vtedy, ak dedičstvonadobúda viac dedičov, keďže pri nadobudnutídedičstva jediným dedičom nemôže dôjsť k žiad-nej modifikácii zodpovednosti za dlhy poručiteľa,ako je ustanovená v § 470 OZ.13

Osvedčenie o dedičstve (uznesenie súdu) obsa-hujúce takto uzavretú dohodu s veriteľmi nie jepodkladom pre podanie návrhu veriteľa akooprávneného na exekúciu na účely vymoženiaúhrady dlhu voči dedičovi ako povinnému, ktorýprevzal zodpovednosť (zaviazal sa voči veriteľo-vi), keďže ide o dohodu o vyporiadaní aktív, akoaj pasív tvoriacich dedičstvo medzi dedičmi na-

7

ARS NOTARIA 3/2011 Články

10 § 470 OZ: „Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľaa za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho po-hrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.“

11 Pavelková, B.: Zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa v súkromnom a verejnom práve. In: Ars Notaria č. 3/2009, s. 10.12 R 48/1975: „Ak sa vyporiadava pohľadávka veriteľa voči poručiteľovi v konaní o dedičstve uznesením súdu alebo dohodou

v osvedčení o dedičstve, je veriteľ poručiteľa vždy účastníkom tej časti prejednávania dedičstva, ktorá sa týka jeho pohľadáv-ky, a je vždy potrebný jeho súhlas, ak majú podľa tohto vyporiadania vykonaného dohodou či uznesením zodpovedať dedičiaza dlhy poručiteľa inak, ako je to v § 470 ods. 2 OZ.“

13 R 63/1972: „K vyporiadaniu pohľadávky poručiteľovho veriteľa odchylne od § 470 ods. 2 OZ môže dôjsť v konaní o dedičstve,ak dedičstvo nadobúda viac dedičov.“

vzájom, hoci vo vzťahu ku konkrétnemu veri-teľovi, ktorý je účastníkom tejto časti kona-nia.14

Pri predlženom dedičstve

Ďalšie tri nasledujúce spôsoby ako procesnémožnosti vyporiadania sa s dlhmi poručiteľa pri-chádzajú do úvahy zásadne len v prípade predl-ženého dedičstva, konštatovaného na základeuznesenia podľa § 175o OSP.15

4. Prvou možnosťou, s ktorou sa môžeme v praxistretnúť, je vyporiadanie, či skôr nevyporiada-nie predlženého dedičstva spôsobom, akobybolo nepredlžené, teda

V konečnom dô-sledku je to vlastne „neriešenie“ dlhov a naj-mä riziko pri dedení pre dediča, ktoré síce zákonvýslovne neuvádza ako možnosť vyporiadaniapredlženého dedičstva, no ani ho nezakazuje.Napriek tomu mám za to, že takýto spôsob „ne-riešenia“ predlženého dedičstva, keď dedič na-dobúda mínusové dedičstvo, je vo vzťahu k de-dičom a ich zodpovednosti za dlhy poručiteľaneprofesionálny, možno až nezodpovedný, hocinajschodnejší a časovo najmenej náročný, a pre-to aj súdnymi komisármi využívaný.

5. Ďalšou možnosťou riešenia predlženého de-dičstva, či už sú účastníkmi konania dedičia ale-bo štát v prípade odúmrte, je účastníkovo tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá verite-ľom na úhradu dlhov.16 Keďže ide o dohodu dedi-čov (prípadne štátu) na strane jednej a veriteľov nastrane druhej, súhlas veriteľov (veriteľa) s obsa-hom dohody, teda prebratím vecí z (predlženého)dedičstva ponúkaných dedičmi (štátom) na úhra-du, uspokojenie ich pohľadávok, je nevyhnutný.

Za účastníkov tejto časti konania sa teda po-važujú okrem dedičov (prípadne štátu, ak ideo odúmrť) aj tí veritelia, ktorých pohľadávka sav dedičskom konaní uspokojuje tým, že na jejúhradu veriteľ preberá konkrétnu vec z dedičstva.

O tejto dohode ako jedným z málo využívanýchprocesných inštitútov vyporiadania sa s predlže-ným dedičstvom sa v tomto príspevku zmienimpodrobnejšie.

Prenechanie (predlženého) dedičstvaveriteľom – iure crediti § 175p OSP(§ 471 ods. 1 OZ)Procesným predpokladom uzavretia takejto do-hody je výrok o všeobecnej cene majetku, výškedlhov a výške jeho predlženia, ktorý je obsiahnu-tý v samostatnom uznesení súdu. Súdny komi-sár z takéhoto právoplatného uznesenia (jehovydanie by malo nasledovať po vykonanej konvo-kácii17) konštatuje, že ide o predlžené dedičstvo.

V tomto štádiu závisí od dedičov, či sa pokúsiauzavrieť s veriteľmi túto dohodu. Rovnako odnich závisí výber veriteľov, s ktorými túto doho-du uzavrú.18 V záujme schválenia dohody sú-dom však notár musí dbať o to, aby išlo o verite-ľov, ktorých pohľadávky boli v dedičskom konanípreukázané a aby dohodu uzavreli so všetkýmiveriteľmi, ktorých pohľadávky by boli v prípa-de likvidácie aspoň čiastočne uspokojené.5 Zaúčastníkov sa teda okrem dedičov považujú aj tíveritelia, ktorých pohľadávka sa v dedičskom ko-naní uspokojuje tým, že na jej úhradu veriteľ pre-berá konkrétnu vec z dedičstva. Túto dohoduuzavierajú (podpisujú do zápisnice) všetci dedi-čia a veritelia, ktorým sa dedičstvo prenecháva.Aktíva prenechávaného dedičstva musia byťpresne špecifikované tak, akoby ich nadobúdaldedič.

8

Články ARS NOTARIA 3/2011

14 R 19/1988: „Uznesenie súdu/osvedčenie o dedičstve o schválení dohody dedičov podľa § 482 ods. 1 OZ obsahujúce aj závä-zok jedného z dedičov uhradiť dlh voči veriteľovi poručiteľa, nie je pre tohto veriteľa podkladom pre podanie návrhu na súdnyvýkon rozhodnutia, exekúciu na vymoženie úhrady dlhu.“

15 § 175o  ods. 1 OSP: „Na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedič-stva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účast-níkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie § 136 OSP sa použije primerane.“

16 175 p  ods. 1 OSP: „Účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Tátodohoda podlieha schváleniu súdu, ktorý dohodu schváli, ak neodporuje zákonu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní poprávoplatnosti rozhodnutia.“

17 §175n  ods. 1 OSP: „Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v leho-te, ktorú v uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľje uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli. Uznesenie súd uverejní vy-vesením na úradnej tabuli súdu.“

18 R 18/1985: „Pri uzavretí dohody podľa § 175q ods. 1 alebo § 175zca ods. 1 písm. d) OSP závisí výber veriteľov od dedičov.Súd/súdny komisár, musí pri schvaľovaní takejto dohody brať zreteľ na to, či tento spôsob ukončenia veci nebude v rozpore sozákonom a či nebude na ujmu tých, ktorí by mohli byť vo svojich právach pri likvidácii dedičstva ukrátení.“

Hmotnoprávnym predpokladom pre prene-chanie dedičstva veriteľom k úhrade dlhovdedičstva medzi dedičmi (jediným de-dičom, prípadne štátom) na strane jednej a veri-teľmi na strane druhej, že veritelia prevezmú ma-jetok patriaci do dedičstva na úhradu svojichpohľadávok. Ak je zrejmé, že známy majetok po-ručiteľa nebude stačiť ani sčasti na úhradu po-hľadávok uvedených v § 175v ods. 2 písm. c)OSP (ako ostatné pohľadávky), stačí, ak sa nadohode zúčastnia tí z veriteľov, ktorí by mohli byťpri rozdelení výťažku dosiahnutého speňaženímdedičstva aspoň sčasti uspokojení.

(celkom alebo sčasti neuspokojení aleboak nebol nejaký majetok zaradený do aktív de-dičstva) potom môžu

19 v ktorom môžu tiež preu-kázať, že do dedičstva patrí ešte ďalší majetok.Táto dohoda sa týka všetkých aktív dedičstva, čoznamená, že dedičia podľa nej nemôžu získaťžiadny majetok patriaci do dedičstva a že nemô-žu ani zaňho poskytnúť peňažnú náhradu.

O schválení tejto dohody,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a po právo-platnosti ktorého potom súdny komisár vydáosvedčenie o dedičstve.20

5

Túto dohodu treba zásadne rozlíšiť od dohodyo vyporiadaní dedičstva, ktorú uzavierajú výluč-ne dedičia, hoci vo vzťahu ku konkrétnym verite-ľom, pri ktorej si vymedzujú rozsah svojej dedič-skej zodpovednosti za dlhy poručiteľa inak akopodľa zákonného ustanovenia § 470 OZ10 opísa-nej v bode 3. Pri tejto dohode o prenechaní predl-ženého dedičstva nejde o dohodu o vyporiadaní

dedičstva, ku ktorému smeruje celé dedičskékonanie, ale o dohodu dedičov a veriteľov, že de-dičia veriteľom prenechajú majetok z dedičstvana úhradu ich dlhov, keďže dedičstvo je predlže-né.21 Hoci v oboch prípadoch z hľadiska formyide o dohodu obsiahnutú v osvedčení o dedič-stve alebo uznesení súdu, pri dohode podľa§ 175p OSP sa však nevyporiadavajú aktíva anipasíva, ale majetok z dedičstva, ktorého vše-obecná cena je nižšia ako výška prihlásených(a uznaných) pohľadávok, sa prenecháva verite-ľom na uspokojenie ich pohľadávok, a ktorá bymohla znieť nasledovne:

„Dedičia a veritelia sa po predchádzajúcom schvá-lení návrhu tejto dohody na základe právoplatné-ho uznesenia OS XY č. kon.: 00000/1111-22 zodňa 00.11.2222 sa dohodli na p r e n e ch a n ípredlženého dedičstva� majetku AB na úhradu dlhu vo výške XY veri-

teľovi YX,� majetku CD na úhradu dlhu vo výške tu verite-

ľovi UT...“

Ak majetok z dedičstva prenechaný veriteľovi naúhradu jeho dlhu poručiteľa je technicky, ekono-micky či efektívne nedeliteľný a cena tohto majet-ku prevyšuje pohľadávku veriteľa, môže sa tento(už uspokojený) veriteľ zaviazať na úhradu dlhualebo jeho časti inému veriteľovi poručiteľa, ktorýpo tom, čo si pohľadávku do dedičstva uplatnila následne jeho pohľadávka bola rovnako zara-dená do súpisu pasív, je tiež účastníkom tejto do-hody. Takáto dohoda by mohla znieť takto:

„Dedičia a veritelia sa dohodli na p r e n e ch a n ípredlženého dedičstva:� majetku AB na úhradu dlhu vo výške xy verite-

ľovi YX,� majetku CD na úhradu dlhu vo výške tu verite-

ľovi UT, ktorý sa zaväzuje uhradiť veriteľovi SVsumu vo výške 00 €, ktorá zodpovedá rozdie-lu medzi všeobecnou cenou jemu prenecha-ného majetku z dedičstva a výškou jeho po-

9

ARS NOTARIA 3/2011 Články

19 § 175y OSP: „(1) Nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa § 175k ods. 3 nebrániúčastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve. (2) Okrem prípadu, keď sa vykonala lik-vidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sadomáhal svojho práva žalobou.“

20 §175zca ods. 1: „Notár poverený súdom (§ 38 ods. 1) vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak ... d) dedičiauzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov.“

21 R 34/76: „Dohodu podľa § 175p OSP môžu uzatvárať len účastníci konania. Predpokladom na uzavretie tejto dohody je aj urče-nie všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva, prípadne výšky jeho predlženia podľa § 175o ods. 1 OSP.K tomuto postupu dochádza nesprávne niekedy aj tam, kde sú dané podmienky na použitie § 175h ods. 2. Táto dohoda nie je do-hodou o vyporiadaní dedičstva podľa 472 OZ a nie je schvaľovaná podľa § 175q ods. 1 písm. c). Je dohodou medzi účastníkmi ko-nania - dedičmi a veriteľmi, ktorá má umožniť jednak urýchlené skončenie veci a jednak predchádzanie prípadným sporom. Jejschválenie je samostatne upravené § 175p OSP ods. 1 a nemožno podľa neho potvrdiť veriteľovi nadobudnutie dedičstva. Veriteľsa tým, že je mu predlžené dedičstvo podľa 175p prenechané na úhradu dlhov, nestáva samozrejme dedičom.“

hľadávky a súčasne predstavuje výškupohľadávky veriteľa SV, ktorú má voči poru-čiteľovi, a to do 00 dní od právoplatnosti toh-to osvedčenia o dedičstve...“.

Napriek tomu, že obe dohody dedičov o vyporia-daní dlhov s veriteľmi, teda dohoda o prenecha-ní predlženého dedičstva na úhradu dlhov veri-teľom, ako aj dohoda o vyporiadaní ich dlhuv rámci vyporiadania dedičstva majú spoločnéto, že:� dedičské konanie sa právoplatnosťou ktorej-

koľvek dohody končí,� veritelia sú účastníkmi konania a podpisujú

ktorúkoľvek z dohôd (musia s ňou súhlasiť),� veritelia sa však nestávajú dedičmi,

možno medzi oboma nájsť päť zásadných rozdie-lov, a to:

1. Kým dohoda podľa § 175p OSP je možná lenv prípade predlženého dedičstva, pri dohodeo vyporiadaní dlhu ide o nepredlžené dedičstvo.

2. Dohodu podľa § 175p OSP môžu uzavrieť lenniektorí veritelia (ich výber však musí korešpon-dovať zo zásadami zakotvenými pri likvidáciia rozvrhu výťažku5), dohodu o vyporiadaní dlhuv rámci vyporiadania dedičstva musia uzavrieťvšetci známi (prihlásení) veritelia.

3. Prípadná „zvýšená“ zodpovednosť dedičov zadlhy poručiteľa v prípade nerešpektovania poradiauspokojovania veriteľov5 hrozí len pri dohode po-dľa § 175p OSP, keďže tieto pravidlá uspokojeniaveriteľov sa uplatňujú len pri predlženom dedič-stve, o aké pri dohode o vyporiadaní dlhu nejde.

4. Kým dohoda vyporiadaní dlhu je dohodouo vyporiadaní dedičstva, ktorou sa dedičské ko-nanie končí a na základe ktorej dedičia nadobú-dajú konkrétny majetok aj konkrétne dlhy vočiveriteľom, tak dohoda podľa § 175p OSP nie jedohodou o vyporiadaní dedičstva, no veritelianadobúdajú konkrétne veci z dedičstva v určenejvšeobecnej cene (nie právo na výplatu v hodnoteprenechanej veci z dedičstva), a to na základeúradného rozhodnutia.

5. A najpodstatnejší rozdiel z hľadiska vykonateľ-nosti týchto dohôd pre veriteľov je ten, že kým do-hoda uzavretá podľa § 175p OSP je titulom pre

zápis do verejných registrov (napr. správu ka-tastra) a má účinky vykonateľného rozhodnutiači exekučného titulu, dohoda o vyporiadaní dlhuje „len“ dohodou medzi dedičmi, hoci vo vzťahuk veriteľom, no táto dohoda nepriznáva priamoprávo veriteľovi na zaplatenie, teda právny ná-rok, ktorý by mohol byť priamo exekučným titu-lom. Veriteľ sa musí svojho práva (na zaplatenie,plnenie voči konkrétnemu dedičovi, teda už niesolidárne voči všetkým dedičom do výšky hodno-ty nadobudnutého dedičstva) domáhať osobit-nou žalobou, ak dedič, ktorý zodpovednosť zadlh voči konkrétnemu veriteľovi prevzal, ho dob-rovoľne neplní.

Ak sa kedykoľvek po schválení dohody podľa175p OSP (po právoplatnom skončení dedičské-ho konania), zistí, že poručiteľovi patril ešte ďalšímajetok, ktorý ešte nebol dosiaľ zahrnutý do ak-tív dedičstva, môžu sa dedičia s veriteľmi dohod-núť, že aj tento majetok im bude prenechaný naúhradu ich pohľadávok.22 Pri tom sa hmotnea procesne postupuje ako pri prvej dohode vrá-tane schválenia súdom. Ak budú následne uspo-kojení všetci veritelia, ktorým dedičia zodpove-dajú za dlhy poručiteľa (tí, ktorí na základekonvokácie svoje pohľadávky prihlásili17), súdmajetok, ktorý už nie je treba prenechať verite-ľom, prejedná ako dedičstvo.23

Právoplatnosťou uznesenia o schválení takejtodohody alebo vydaním osvedčenia

o dedičstve a sa na základe ta-kejto dohody

po poručiteľovi na základe, nie dedenia, podobne

ako odúmrť, či nepatrný majetok. Dedič sa nímstane jedine v prípade, že on sám je veriteľom.

Ak nedôjde k dohode dedičov a veriteľov o pre-nechaní dedičstva na úhradu dlhov, spravujesa povinnosť dedičov plniť dlhy ustanoveniamiObčianskeho súdneho poriadku o likvidácii de-dičstva.24

Ak by veritelia nesúhlasili s prevzatím dedičstvana úhradu ich dlhov alebo by súd túto dohoduz už uvedeného dôvodu neschválil, prichádzalaby do úvahy už len posledná možnosť vyporiada-nia predlženého dedičstva, a to

10

Články ARS NOTARIA 3/2011

22 § 175p ods. 2 prvá veta OSP: „Ak sa po právoplatnom skončení konania objaví ďalší majetok, postupuje sa podľa odseku 1.“23 § 175p ods. 2 druhá veta OSP: „Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.“24 § 471 ods. 2 OSP: „Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanovenia-

mi Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky ne-oznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzvalo, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cenanimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.“

6. Likvidáciou predlženého dedičstva postu-pom podľa § 175t až v OSP.

Nariadenie likvidácie dedičstva (výlučne) uzne-sením súdu spôsobuje pre celé ďalšie konanie,dedičov a ďalšie procesné kroky závažné násled-ky. Dedičia síce stále ostávajú účastníkmi kona-nia, no ďalšie konanie už nie je konaním o vypo-

riadaní dedičstva, o ich právach, ale výlučneo uspokojení pohľadávok veriteľov, ktorým právadedičov výrazne ustupujú. Keďže dedičia nena-dobúdajú z dedičstva žiadny majetok, ich zod-povednosť za dlhy poručiteľa, ako ju zakotvuje§ 470 OZ, zaniká.

Podrobnejšie o likvidácii v budúcom príspevku.

VEREJNÉ LISTINY A ZÁPISY DO VEREJNÝCHREGISTROV PROSTREDNÍCTVOM VEREJNÝCH LISTÍN

Mgr. Peter Danczi, Mgr. Vojtech Kavečanský

Hlavnou činnosťou každého notára je každoden-né vystavovanie verejných listín. Je to podstatajeho povolania a takmer všetky úkony, právomo-ci a povinnosti notára smerujú vlastne iba k jedi-nému cieľu: vystaveniu verejnej listiny, ktorádáva účastníkom právnu istotu, je vykonateľná,všeobecne uznávaná a iba ťažko spochybniteľ-ná.

Všeobecná definícia verejnej listiny je obsiah-nutá priamo v ustanovení Občianskeho súdne-ho poriadku.1 Vychádzajúc z tohto ustanovenia,musí listina k povýšeniu na verejnú spĺňať tietoznaky: musí byť vystavená orgánom, ktorý máprávomoci verejné listiny vystavovať, to zname-ná orgánom verejnej moci a musí byť vystavenápostupom v súlade so zákonom, t.j. najmä v ob-lasti, v ktorej orgán verejnej moci verejné listinymôže vydávať. Ak sú tieto podmienky splnené,považuje sa listina za verejnú a je bez ďalšiehovšeobecne uznávaná bez pochybností. Všetkyostatné listiny sú súkromné, pričom definíciasúkromnej listiny nie je obsiahnutá ex lege. Ve-rejná listina ako inštrument právnej istoty bola

potvrdená na Európskej úrovni aj rozsudkomESD vo veci Unibank2 V zmysle tohto rozhodnu-tia je verejnou listinou inštrument, ktorý bol vy-stavený orgánom verejnej moci, resp. orgánom,ktorý je na túto činnosť štátom poverený, potvr-dzuje sa v nej nie iba pravosť podpisu, ale ajpravdivosť obsahu a môže byť vykonateľná v cu-dzom štáte v prípade, ak je vykonateľná v štátepôvodu.3

Skutočnosti uvedené vo verejnej listine sa pova-žujú za pravdivé, až kým sa nepreukáže opak.Štátu, občanom, podnikateľom, organizáciáma iným subjektom práva verejné listiny prostred-níctvom tejto jednoduchej definície uľahčujú ichkaždodennú existenciu. Nemusia byť ostražitía podozrievaví pri preskúmavaní skutočností,ktoré sú vo verejnej listine obsiahnuté. V prípa-de, ak niekto skutočnosti uvedené vo verejnej lis-tine chce spochybniť, musí vždy niesť dôkaznébremeno.

Štát vydáva verejné listiny priamo prostredníc-tvom svojich orgánov (napr. občiansky preu-kaz4), alebo poverí na vydávanie orgány samo-

11

ARS NOTARIA 3/2011 Články

1 Ustanovenie § 134 zákona číslo 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) v znení neskorších predpisov: Listiny vydané súdmiSlovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vy-hlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, ipravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

2 Rozhodnutie vo veci C-260/97, ECR 1999, s. 3715 zo 17. júna 1999, Unibank a Flemming G. Christensen o výklade článkov32, 36 a 50 Bruselského dohovoru, t.j. Dohovoru z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone súdnych rozhodnutí v občian-skych a obchodných veciach.

3 Definícia verejnej listiny vychádza zo správy Jenarda-Möllera v súvislosti s Lugánskym dohovorom zo 16. septembra 1988o právomoci a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, ktorý prijali členské štáty Európskej zóny voľ-ného obchodu (EFTA). Predmetná správa bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie 1990 C 189, s. 57).

4 Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov.

správy (matričné listiny5), súdy (rozsudok6)alebo notára (notárske zápisnice, doložky7).V prípade poverenia na vydávanie si však štátponecháva vždy veľmi intenzívnu možnosť kon-troly takéhoto orgánu, a to z dôvodu zabezpeče-nia požadovanej kvality verejnej listiny. Naprí-klad nad notármi vykonáva kontrolu ministerspravodlivosti a na zabezpečenie dôkladnéhopreverenia výkonu delegovaných právomocí máprávo nahliadať napríklad do spisov, môže podaťpri zistení pochybenia návrh na začatie discipli-nárneho opatrenia a pod. V prípade notárskychzápisníc o právnych úkonoch ako špecifickýchverejných listín spisuje notár súkromnoprávneúkony účastníkov do notárskej zápisnice a povy-šuje ich tak spísaním verejnej listiny o súkrom-noprávnom úkone na vyššiu úroveň. Preto má pritakejto činnosti aj mnoho povinností a musí vy-konať niekoľko krokov na zabezpečenie práv-nej istoty. Ide o povinnosti obsiahnuté jednakv samom Notárskom poriadku spočívajúce v po-vinnosti notára upozorniť účastníkov odplatnéhoprávneho úkonu na platobné podmienky dohod-nuté v zmluve a na výšku poistného krytia a pois-ťovňu, v ktorej je poistený pre prípad spôsobeniaškody, ako aj v Etickom kódexe notárov, ktoréspočívajú v povinnosti poučiť účastníkov o práv-nych následkoch ich vyhlásení a úkonov, povin-nosti chrániť slabšieho účastníka a tieto povin-nosti zastrešujúca prísna nestrannosť notára prisvojej činnosti.8 Notár je samozrejme viazanýetickým kódexom, de lege ferenda by však povin-nosti ako poučovacia povinnosť o právnych ná-sledkoch vyhlásení a ochrana slabšieho účast-níka bolo vhodné pre ozrejmenie uviesť ajv základnom zákone, ktorý upravuje činnosť no-tára [zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notár-skej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskor-ších predpisov].

Pri týchto úvahách sa vynorí ihneď otázka verej-ných registrov, ktoré vedie štát, a spôsobu zápisovdo nich. Notármi sú pri ich každodennej činnostidva najčastejšie používané verejné registre – ka-taster nehnuteľností a obchodný register. Oba re-gistre sú verejné, výstupy z nich sú verejnými listi-nami. Zákonodarca sa pri zápisoch do týchtoregistrov vydal cestou, ktorá sa na prvý pohľad javí

ako jednoduchšia pre občana a podnikateľa,avšak veľmi nákladná pre štát a do budúcnosti ajmálo vhodná pre občanov a podnikateľov.

Pri katastri nehnuteľností existujú vo vkladovomkonaní dva režimy. Vklady povoľujú zamestnancispráv katastra s vysokoškolským vzdelaním, kto-rí preskúmavajú súkromnoprávne úkony obča-nov a podnikateľov a v časovo dlhom vkladovomkonaní (obvykle 30 dní) kontrolujú správnosť spí-saných zmlúv. Ak by občan žiadal rozhodnutiev 15-dňovej lehote, musí si priplatiť takmer 200eur. Pri zápise notárskych zápisníc ako verejnýchlistín, ktoré upravujú prevod vlastníckeho právak nehnuteľnostiam, existuje osobitný režim, priktorom správy katastra nemusia kontrolovaťsprávnosť verejnej listiny z právneho hľadiska,a skúmajú iba, či notár neurobil chybu, pre ktorúby takáto listina bola v nesúlade s katastrálnymoperátom, a preto nezapísateľná. Je to aj správ-ny postup, keďže orgán verejnej moci (kataster)sa spolieha na údaje vo verejnej listine vydanejiným orgánom verejnej moci (notár). Rovnaký re-žim majú pri vkladovom konaní aj zmluvy o pre-vode nehnuteľností, ktoré autorizoval advokát.Advokát však nie je orgánom verejnej moci a ne-podlieha všetkým povinnostiam pri spisovaní lis-tiny, ktorým podlieha notár. Rovnako nepodliehaani kontrole zo strany štátu, tak ako to je u notá-ra. Advokátom vyhotovená zmluva o prevode ne-hnuteľností nie je verejnou listinou, napriektomu sa na ňu orgán verejnej moci (kataster) po-zerá, že údaje v nej uvedené sú pravdivé a nepre-skúmava ich ďalej. Týmto bol zákonodarcom dosystému listín zavedený osobitný druh listiny,ktorá nie je ani súkromnou listinou (kataster ne-preskúmava údaje v nej uvedené), avšak ani ve-rejnou listinou (nie je vydaná orgánom oprávne-ným vydávať verejné listiny).

Pri obchodnom registri sú zápisy dokonca eštejednoduchšie. Nerozlišuje sa medzi verejnýmia súkromnými listinami, registrové súdy tu vsadi-li na kontrolu iba formálnych náležitostí príloh.Lehoty sú práve pre takúto zjednodušenú kon-trolu skrátené na 5 pracovných dní od doručenianávrhu a zamestnáva sa opäť nákladný aparátvyšších súdnych úradníkov s vysokoškolskýmvzdelaním, ktorí o návrhoch rozhodujú. Postup

12

Články ARS NOTARIA 3/2011

5 Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách v znení neskorších predpisov.6 Ustanovenie § 134 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.7 Ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpi-

sov.8 II. časť, článok V Etického kódexu notára.

iba formálnej kontroly je však vidieť aj pri vý-stupoch z obchodného registra (výpisy) a ichhodnovernosti. Výpisy z obchodného registra súsíce verejnými listinami, majú však podľa môjhonázoru hodnovernosť súkromných listín, keďžesú veľmi jednoducho spochybniteľné. Napríkladpri vymenovaní konateľa stačí rozhodnutie val-ného zhromaždenia, pričom priebeh valnéhozhromaždenia nemusí byť osvedčený notárom,a tak povýšený na verejnú listinu, dokonca nie jenutné ani aspoň úradné osvedčenie podpisovprítomných osôb a ak takéto valné zhromažde-nie vymenuje nového konateľa, ktorý podá návrhna zápis zmeny zapísaných údajov, registrovýsúd je povinný takýto zápis vykonať. Nový kona-teľ zapísaný v obchodnom registri následnemôže v mene spoločnosti robiť akékoľvek úkony,prevádzať majetky, zaväzovať spoločnosť a robiťvšetky úkony ako štatutárny orgán. V prípadepodvodného konania nemôže vlastník spoloč-nosti takémuto konaniu žiadnym spôsobom za-brániť a osoba s nekalými úmyslami môže veľmijednoducho zneužiť takúto jednoduchosť zápi-su. Uvedený postup preto nie je na mieste pri zá-pise do verejných registrov a štát neplní svojuzákladnú funkciu poskytnúť občanom a podni-kateľom právnu istotu a ochranu jeho vlastníc-tva.9

Vyriešiť existujúce problémy s hodnovernosťouzápisov vo verejných registroch by sa dali pritomjednoducho. Katastre a obchodné registre by vy-konávali samozrejme naďalej evidenciu, rozhod-nutia o povolení vkladu alebo zápisu by sa všakpreniesli na iný orgán verejnej moci – notára.

Štát prostredníctvom systému numerus clau-sus zabezpečuje rovnomerný prístup občanova podnikateľov k notárovi na celom území Slo-venskej republiky. Notári štát nestoja nič, právenaopak, sú nemalými prispievateľmi do poklad-nice prostredníctvom dane z príjmov, dane z pri-danej hodnoty a rovnako sú aj platcami dávok dosociálnej poisťovne. Tým je vytvorený dostupnýa štátny rozpočet finančne nezaťažujúci aparát,ktorý je orgánom verejnej moci a ktorý by moholbyť tak vsunutý medzi úkony súkromného právaa evidenciu vo verejných registroch. Zápisy byv konečnom dôsledku stáli štát podstatne menejako v súčasnosti a boli by vykonávané k spokoj-nosti občanov a podnikateľov v priebehu niekoľ-kých hodín. Na porovnanie sa stačí spýtať žiada-teľov, koľko trvá zápis do Notárskou komorou SRvedeného Notárskeho centrálneho registra zá-ložných práv. Drvivá väčšina notárov vykoná ta-kýto zápis do niekoľkých hodín, resp. do jednéhodňa od požiadania.

Verejná listina je v rukách orgánu, ktorý ho vydá-va, nesmierne silná zbraň. Preto je aj správne, žetieto orgány podliehajú prísnej kontrole a majúuložené pri vydávaní verejných listín aj nemalépovinnosti. Každá jedna verejná listina odbre-meňuje štát od potreby jej kontroly a odbreme-ňuje ho aj finančne pre ich obťažnú spochybni-teľnosť. Preto by štát mal na zníženie svojichvýdavkov v tomto ťažkom období využiť každédostupné riešenie a najmä používať existujúceinštitúty, prostredníctvom ktorých sa dá zabez-pečiť právna istota pre občanov.

• Z praxe notárstva •

ÚČASTNÍCI KONANIA PRI DODATOČNOMPREJEDNANÍ DEDIČSTVA

Na tému Okruh dedičov pri dodatočnom prejed-naní dedičstva bolo publikovaných viacero roz-porných odborných článkov a v tomto trendenezaostávajú ani rozhodnutia súdov. Spornouzostáva otázka, do akej miery sú súdy, resp. súd-

ni komisári viazaní výsledkami pôvodného de-dičského konania vo vzťahu určenia okruhuúčastníkov konania. Ide o prípady, keď pri pre-jednávaní novoobjaveného majetku si uplatnídedičské právo osoba, ktorá v pôvodnom dedič-

13

ARS NOTARIA 3/2011 Z praxe notárstva

9 Článok 20 Ústavy Slovenskej republiky.

skom konaní nebola účastníkom konania.Zástancovia pribratia takéhoto dediča zaúčastníka konania argumentujú najmä tým, žeúčastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dô-vodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi,a preto je dôležité skúmať, či takáto osoba mádedičský titul, t.j. či spĺňa hmotnoprávne pod-mienky byť dedičom. Odporcovia pribratia také-hoto dediča za účastníka konania argumentujúnajmä tým, že konanie o novoobjavenom majet-ku je viazané na pôvodné dedičské konanie,a preto treba konať s tzv. „procesnými dedičmi“.Treba objektívne priznať, že odporcovia pribratiadediča za účastníka konania argumentujú „logi-kou veci“ a na žiadne konkrétne ustanovenie zá-kona neodkazujú.

V komentároch k Občianskemu súdnemu po-riadku sa často objavuje v časti Judikatúra veno-vanej dedičskému konaniu uznesenie Najvyššie-ho súdu ČR z 11. mája 2004, sp. zn. 30 Cdo1141/2003 v znení: „Účastníkmi konania pri do-datočnom prejednaní dedičstva sú len tí dedi-čia, ktorí nimi boli v pôvodnom konaní, prípadneich právni nástupcovia.“ V odôvodnení uvedené-ho uznesenia súd okrem iného konštatoval, žekonanie o dodatočnom prejednaní dedičstva,na rozdiel od obnovy konania, neotvára vec užprávoplatne skončenú, ale naopak, nadväzujena výsledky doterajšieho dedičského konania,vychádza z nich a v ničom do stavu nimi vytvore-ného nezasahuje. V konaní o dodatočnom pre-jednaní dedičstva je preto okruh účastníkov fixo-vaný len na tých, ktorí boli účastníkmi konania,prípadne účastníkmi konania môžu byť ich práv-ni nástupcovia. Objavenie ďalšieho poručiteľov-ho majetku nemôže byť príležitosťou na to, abyten, kto nevyužil alebo dokonca už premeškalmožnosť domáhať sa svojho práva v občian-skom súdnom konaní cestou žaloby na vydaniededičstva, dosiahol touto cestou uspokojeniesvojho prípadného nároku na dedičstvo alebojeho časť.

Ústavný súd ČR nálezom z 9. novembra 2005,sp. zn. I. ÚS 261/03, zrušil citované uznesenieNajvyššieho súdu ČR uvádzané v komentárochk Občianskemu súdnemu poriadku.

Ústavný súd vo svojom odôvodnení okrem inéhouviedol, že vo svojej judikatúre akcentuje aj ďalšírozmer ústavného práva na spravodlivý proces,ktorý vyplýva z povinnosti všeobecných súdovpodľa ustanovenia § 132 OSP vyporiadať sa sovšetkým, čo v priebehu konania vyšlo najavoa čo účastníci konania tvrdia, pokiaľ to má vzťah

k prejednávanej veci. Ak súdy túto povinnosťnedodržia, a to jednak tým, že sa zistenými sku-točnosťami alebo tvrdenými námietkami neza-oberali vôbec alebo sa s nimi vyporiadajú nedos-tatočným spôsobom, má to za následok vadykonania, premietajúce sa ako zásah do ústavouzaručeného práva na spravodlivý proces. Len ta-kýmto postupom sa rešpektuje základná funkciadôkazného konania v občianskom súdnom pro-cese, ktoré obsahuje vykonanie dôkazov, ich hod-notenie a vyústi do zistenia skutkového stavu.

Zmyslom právnej úpravy dedičského konania jenepochybne snaha, aby v ňom boli vyporiadanívšetci do úvahy prichádzajúci dedičia a celý po-ručiteľov majetok tak, aby prechod na dedičovbol úplný a konečný a zamedzilo sa neskoršímžalobám spochybňujúcim závery dedičského ko-nania. Aj z toho dôvodu bol v procesnom predpi-se vymedzený okruh účastníkov dedičskéhokonania tak, že „účastníkmi konania sú tí, o kto-rých sa možno dôvodne domnievať, že sú poruči-teľovými dedičmi ...“ Treba tiež zdôrazniť, že byťúčastníkom konania je výhradne procesný inšti-tút, ktorý v žiadnom prípade nesplýva so subjek-tívnym hmotným právom, aj keď je s jeho pomo-cou určený. Práve preto by nikto z tých, o ktorýchby sa v zmysle procesného predpisu bolo možnédomnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, nemalzostať mimo konania, aj keď sa nakoniec preu-káže, že dedičom nie je. Také osoby, o ktorých samožno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovýmidedičmi, sú potom účastníkmi konania po celúdobu konania (aj keď nededia), a tým im zostávazachované aj právo na podanie riadnych a mimo-riadnych opravných prostriedkov.

Dôležitou úlohou Ústavného súdu SR je bdieť ajnad tým, aby konanie pred súdmi a inými orgán-mi verejnej moci bolo ako celok spravodlivéa presvedčivé, ako mu to ukladá princíp právne-ho štátu a povinnosť nesklamať dôveru občanovv jeho fungovanie. Z týchto dôvodov Ústavný súduprednostňuje materiálne (a nie formálne) chá-panie právneho štátu a z tohto hľadiska pristu-puje aj k dôslednému dodržiavaniu procesnýchpravidiel. Aj ustanovenie čl. 6 Zmluvy v zmyslevýkladu Európskeho súdu pre ľudské práva po-važuje princíp spravodlivého procesu za jednuz najdôležitejších garancií ochrany základnýchľudských práv.

Čo hovorí na danú tému právna teória? Podľaprávnej teórie je deklaratórne rozhodnutie (v da-nom prípade prvotné dedičské rozhodnutie) indi-viduálnou procesnou normou aj procesnou sku-

14

Z praxe notárstva ARS NOTARIA 3/2011

točnosťou s konštitutívnymi účinkami prevznik nového konkrétneho procesného mate-rialnoprávneho vzťahu, ktorým je nahradený pô-vodný predprocesný vzťah hmotného práva, beztoho, aby tým bola dotknutá platnosť hmotno-právnych noriem. Takýto výrok deklaratórnehorozhodnutia je záväzný tak pre účastníkov kona-nia, súdy, ako aj pre všetky inštitúcie, ale iba do-vtedy, kým je právoplatný. Ak však v mimoriad-nom opravnom konaní je takéto deklaratórnerozhodnutie zrušené, je možné v ďalšom konanízískať pôvodný hmotnoprávny nárok. Právnaúprava dedičského práva však nevyžaduje zru-šenie deklaratórneho dedičského rozhodnutiana uplatnenie si hmotnoprávneho nároku, ak sazistí, že oprávneným dedičom je niekto iný(§ 485 OZ). Po vydaní dedičstva oprávnenémudedičovi, či už dohodou alebo súdnym rozhodnu-

tím, zostáva v platnosti aj pôvodné dedičskérozhodnutie. Preto pri prejednaní novoobjavené-ho majetku musí súd skúmať okruh dedičov vždypodľa hmotného práva, pretože tento okruh užmôže byť iný ako pri prvotnom prejednaní dedič-stva. „Procesný“ okruh dedičov je rozhodujúciiba v okamihu vydania každého dedičského roz-hodnutia, či už prvotného alebo ďalších (pri do-datočných prejednaniach dedičstva), ale musívždy vychádzať z hmotnoprávnych nárokov dedi-ča. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že aj prekonanie o novoobjavenom majetku sú rozhodu-júce platné hmotnoprávne normy a procesnénormy musia tento stav rešpektovať. Len tak jemožné vydať spravodlivé a presvedčivé rozhod-nutie.

JUDr. Miroslav Pavlovičnotár so sídlom v Bratislave

K NIEKTORÝM OTÁZKAM VZNIKU A ZÁNIKUÚČINNOSTI A ODSTÚPENIA OD ZMLUVY

O PREVODE NEHNUTEĽNOSTÍ

Notár vykonáva predovšetkým klasickú notár-sku činnosť, ktorá tvorí ťažisko pôsobenia notáravo všetkých členských krajinách Medzinárodnejúnie latinských notárstiev. V tejto pozícii je notárpre právny život spoločnosti, v historických súvis-lostiach a aj do budúcna, akýmsi atribútom prá-va, spravodlivosti a dôvery pre ľudí v duchu hesla„Lex est quod notamus“. Pre zachovanie a udr-žanie postavenia notára ako nevyhnutného člán-ku právneho systému každej spoločnosti je nevy-hnutné, aby sa šírila dobrá povesť a vysokáprofesionalita tohto stavu, o ktorej nepochybu-jem. V záujme zachovania a zvyšovania odbornejúrovne, je potrebné neustále vzdelávanie a odo-vzdávanie si praktických skúsenosti medzi no-tármi navzájom.

Určitou motiváciou pre notárov v tomto smere bymohol byť historický vzor našich francúzskychkolegov, ktorí od roku 1673 poznajú inštitút „ho-norárneho notára“. Tento titul sa získava po naj-menej 20 rokoch bezchybného výkonu svojejfunkcie a dovoľuje notárovi ponechať si niektorésvoje oprávnenia aj po odchode z tejto funkcie.

Titul udeľuje z iniciatívy generálneho prokuráto-ra a po vyjadrení notárskej komory ministerspravodlivosti.1

No a v tomto duchu, by som aj ja rád prispel k za-chovaniu vysokej profesionality notárskeho stavu,týmto verím, že pre kolegov poučným článkom.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v platnomznení (ďalej len „OZ“) v § 47 ods. 1 a 2 ustanovu-je: (1) Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je po-trebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmlu-va účinná týmto rozhodnutím.

(2) Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy ne-podal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, pla-tí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Toto ustanovenie bolo v priebehu platnosti Ob-čianskeho zákonníka mnohokrát novelizovanéa dopady novelizovania pre právny režim zmlúvboli značné. Zmeny § 47 OZ vo vzťahu k zmlu-vám o prevode nehnuteľností úzko súvisia sozmenami § 133 OZ. Ide o zmeny vykonané nove-lou č. 131/1982 Zb. s účinnosťou od 1. apríla

15

ARS NOTARIA 3/2011 Z praxe notárstva

1 BRÁZDA, J. a kol.: Notářství, jeho vývoj, organizace a pavomoc. Praha, ACADEMIA 1976.

1983, novelou č. 509/1991 Zb. s účinnosťouod 1. januára 1992, a potom zákonomč. 264/1992 Zb. s účinnosťou od 1. januára1993. Podľa pôvodného znenia zmluva bolauzavretá (platne), len čo sa účastníci dohodli najej obsahu, pokiaľ zákon nevyžadoval splnenieďalších podmienok. Ak zákon vyžadoval splne-nie ďalších náležitostí, ako bolo rozhodnutie prí-slušného orgánu k zmluve (§ 47 OZ), zmluva beztohto rozhodnutia vôbec nevznikla. Okamih plat-nosti a účinnosti zmluvy splýval v jedno. Podľa§ 134 ods. 2 OZ (v znení do 31. marca 1983)k zmluve o prevode nehnuteľností bola potrebnájej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvoprechádzalo registráciou zmluvy. Z tohto dôvodupodľa pôvodného znenia Občianskeho zákonní-ka zmluva o prevode nehnuteľnosti vôbec ne-vznikla, pokiaľ nebola registrovaná štátnym no-társtvom. Registráciou zmluva nielen vznikala,ale nadobúdala aj účinnosť. Vznik vlastníctva boltak spätý so vznikom samej zmluvy. Požiadavka,aby zmluva vznikla až po rozhodnutí príslušnéhoorgánu, bolo výrazom nadriadenosti štátu, ktorýsi kládol nároky zasahovať do zmluvných súk-romnoprávnych vzťahov občanov. Až do vydaniakladného rozhodnutia štátneho notárstva o re-gistrácii účastníci zmluvy nemohli od nej odstú-piť, pretože odstúpiť možno len od platnej zmlu-vy, čo predpokladalo práve vydanie rozhodnutiapodľa § 47 OZ.

Novelou č. 131/1982 Zb. došlo k výraznej zme-ne týkajúcej sa zmlúv o prevode nehnuteľností.Zmluva o prevode nehnuteľností do budúcna re-gistráciou štátnym notárstvom nevznikala, exis-tovala nezávisle od príslušného rozhodnutia, aleregistráciou nadobúdala účinnosť. Registráciauž nemala vplyv na vznik zmluvy samej, ale lenna jej účinnosť. Zmluva musela byť platná užpred registráciou štátnym notárstvom. Došlok odlíšeniu okamihu vzniku zmluvy a okamihu jejúčinnosti, ktorá znamená, že účastníci sa môžudomáhať plnenia zo zmluvy. Do § 47 OZ bol zara-dený ods. 2, ktorý ustanovil, že v prípade ak zá-kon určí, že k zmluve je potrebná jej registráciaštátnym notárstvom, je zmluva účinná registrá-ciou. Zmluva o prevode nehnuteľností vznikalanezávisle od rozhodnutia štátneho notárstva,s ktorým bola spojená až účinnosť zmluvy a jejvecnoprávne účinky. Pokiaľ nebolo vydané klad-né rozhodnutie o registrácii, zmluva sa rušila od

samého počiatku ex tunc. Súčasne platila ne-vyvrátiteľná domnienka, že pokiaľ nedošlo dotroch rokov od uzavretia zmluvy k rozhodnutiuo registrácii zmluvy, platilo, že účastníci zmluvyod nej odstúpili.

Pre obdobie po novele č. 509/1991 Zb. (len od1. januára 1992 do 31. decembra 1992) bolopríznačné, že registrácii štátnym notárstvompodliehali po prvýkrát všetky zmluvy o prevodenehnuteľností bez ohľadu na to, či nadobúdate-ľom bola fyzická osoba alebo právnická osoba.Došlo k zjednoteniu režimu nadobudnutia ne-hnuteľností na zmluvnom základe. Avšak ak ne-bola zmluva registrovaná štátnym notárstvom,zostávala do budúcna v platnosti, nerušila sa,ale nebola účinná. Zatiaľ čo pred účinnosťou no-vely č. 509/1991 Zb. muselo byť do troch rokovod uzavretia zmluvy už rozhodnuté o registráciištátnym notárstvom, po účinnosti tejto novelystačilo do troch rokov aspoň podať návrh na roz-hodnutie podľa § 47 OZ, t.j. podať návrh na regis-tráciu štátnym notárstvom.2

Ďalšia novela Občianskeho zákonníkač. 264/1991 Zb. už je spojená so vznikom katas-tra nehnuteľností (katastrálny zákon) a zapisova-ním vecných práv do katastra nehnuteľností (zá-kon o zápisoch). Dôležité je, že ani Občianskyzákonník, a tým menej zákon č. 265/1992 Zb.,sa nezmieňuje o tom, že by k vzniku zmluvy o pre-vode nehnuteľnosti, prípadne k jej účinnostibolo nutné nejaké rozhodnutie. Vlastníctvo k ne-hnuteľnosti a iné vecné práva vznikajú na zákla-de zmluvy až vkladom do katastra. Z § 47 OZ bolvypustený ods. 2, ktorý viazal vznik vlastníctva,prípadne iného vecného práva, na registráciuštátnym notárstvom. Štátne notárstvo s účinnos-ťou od 1. januára 1993 zaniklo a nikde nie jeuvedené, že rozhodnutie o povolení vkladu márovnaké účinky ako registrácia štátnym notár-stvom, t.j. že by sa na rozhodnutie o povolenívkladu práva viazala účinnosť zmluvy. Pre vznikzmluvy a jej účinnosť nie je nutné žiadne rozhod-nutie. Až pre vznik vecnoprávnych účinkov zmlu-vy o prevode nehnuteľnosti, na základe ktorejvzniká vlastníctvo nehnuteľností, prípadne nazáklade inej zmluvy, na základe ktorej vzniká inévecné právo k nehnuteľnosti, je nutný vklad dokatastra. Samostatný vklad však nemá žiadnyvplyv na účinnosť zmluvy, tým menej na jej vznik.Vzhľadom na to, že na rozhodnutie o povolení

16

Z praxe notárstva ARS NOTARIA 3/2011

2 Barešová, E. – Baudyš, P.: Zákon o zápisech vlastnických a jiných věcných práv k nemovitostem. Komentář. 4. vydání. Praha,C. H. Beck 2007.

vkladu práva nedopadá ustanovenie § 47OZ, nemožno ani vyvodzovať, že pokiaľ neboldo troch rokov od uzavretia zmluvy podaný návrhna vklad do katastra, by to znamenalo podľaustanovenia § 47 ods. 2 OZ, že účastníci odzmluvy odstúpili. Podať návrh na vklad práva dokatastra podľa uzavretej zmluvy (platnej a účin-nej) možno kedykoľvek neskôr, podľa uváženiaúčastníkov zmluvy. Tí si musia byť vedomí, že po-kiaľ uzavrú zmluvu a podajú návrh na vklad ne-skôr, im právo vznikne (pokiaľ bude povolenývklad) až vkladom do katastra s právnymi účinka-mi ku dňu podania návrhu na vklad. Na základezmluvy o nehnuteľnosti vzniká obligačný (záväz-kový) vzťah medzi účastníkmi zmluvy (účastnícizmluvy sú ňou viazaní), zatiaľ čo vecnoprávneúčinky zmluvy vznikajú až vkladom do katastra.

K tomu vyberám niektoré rozhodnutia z čes-kej judikatúry:

(z odôvodne-nia ÚS k IV. ÚS 201/96 zo 7. apríla 1996). Návrhna vklad vlastníckeho práva do katastra možnopodať v časovo neobmedzenej lehote, pretože aniuplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanostiúčastníkov zmluvy prejavmi ich vôle. Uzavretímzmluvy vznikol kupujúcemu obligačný nárok naprevedenie vlastníckeho práva k nehnuteľnos-tiam a predávajúcemu rovnako obligačný nárokna zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Ak zaplatilkupujúci predávajúcemu kúpnu cenu, splnil svojuzáväzkovú povinnosť z uzavretej zmluvy, bez ohľa-du na to, v akom štádiu sa nachádza vecnopráv-ny aspekt veci, pretože v prejednávanom prípadenejde o záväzky zo synalagmatickej zmluvy, prektorú je typická vzájomná viazanosť plnenia.

(z odôvodnenia NS k 22 Cdo 122/2001 z 2. sep-tembra 2002). Dňom 1. apríla 1964 nadobudolúčinnosť Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb.,ktorý zrušil zákon č. 65/1951 Zb. o prevodochnehnuteľností a prenájmoch poľnohospodárskeja lesnej pôdy, a vlastníctvo predchádzalo regis-tráciou príslušnej zmluvy štátnym notárstvom,pokiaľ nešlo o prevod do tzv. socialistickéhovlastníctva. Ku dňu, keď nadobudol účinnosť Ob-čiansky zákonník č. 40/1964 Zb., teda k 1. aprí-lu 1964, sa stala zmluva o prevode nehnu-teľností do tzv. družstevného socialistickéhovlastníctva uzavretá pred týmto dňom účinná,aj keď strany zmluvy nepožiadali o súhlas ONVk prevodu podľa zákona č. 65/1951 Zb.

(z odôvodnenia MSv Prahe k 33 C 13/2003-107 zo 16. mája 2005).Ustanovenie § 47 OZ na rozhodnutie o povolenívkladu vôbec nedopadá. Rozhodnutie o vkladevecného práva k nehnuteľnostiam nie je totižrozhodnutím, s ktorým by zákon spojoval účin-nosť zmluvy v zmysle § 47 OZ. Rozhodnutieo vklade nemá na účinnosť zmluvy žiadny vplyv,jeho dôsledkom je vznik vecného práva na zákla-de existujúceho záväzkového vzťahu. K tejtootázke pozri nález Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS201/96, podľa ktorého možno návrh na vklad dokatastra podať v časovo neobmedzenej lehote.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v platnomznení v § 48 (Odstúpenie zmluvy) hovorí: (1) Odzmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je tov tomto alebo v inom zákone ustanovené aleboúčastníkmi dohodnuté.

(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatkuzrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanove-né alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Zákon zreteľne ustanovil, za akých podmienokmožno odstúpiť od zmluvy. Odstúpiť od zmluvymožno podľa Občianskeho zákonníka (Obchod-ný zákonník má špeciálnu úpravu), ak:� účastník zmluvy ju uzavrel v tiesni za nápad-

ne nevýhodných podmienok (§ 49 OZ),� kupujúci za nehnuteľnosť nezaplatil riadne

a včas a nezaplatil za ňu ani v dodatočnej pri-meranej lehote, ktorú mu poskytol predávajú-ci (§ 517 OZ),

� predávaná nehnuteľnosť má vadu, ktorá jurobí neupotrebiteľnou (§ 597 ods. 1 OZ), pre-dávaná nehnuteľnosť nemá vlastnosti, o kto-rých predávajúci kupujúceho ubezpečil, naj-mä vlastnosti kupujúcim vymienené, alebopredávajúci ubezpečil kupujúceho, že predá-vaná nehnuteľnosť nemá žiadne vady, a totoubezpečenie sa ukázalo nepravdivým (§ 597ods. 2 OZ),

� účastníci zmluvy si určili podmienky, za kto-rých môžu od zmluvy odstúpiť.

Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právnyúkon adresovaný ostatným účastníkom zmluvy.Za predpokladu, že boli skutočne splnené všetkypodmienky umožňujúce účastníkovi od zmluvyodstúpiť, a prejav vôle odstúpiť od zmluvy bol do-ručený ostatným účastníkom zmluvy, ruší sazmluva od začiatku, ak nie je právnym predpi-som ustanovené alebo účastníkmi dohodnutéinak. Odstúpiť sa dá len od zmluvy platnej. Od-

17

ARS NOTARIA 3/2011 Z praxe notárstva

stúpenie vyvolá následky uvedené v odse-ku 2, t.j. zmluva sa od začiatku ruší, pokiaľ súsplnené obidve zákonom ustanovené podmien-ky (existencia platného prejavu vôle odstúpiť odzmluvy a doručenie tohto prejavu vôle druhejstrane). Pokiaľ zmluva týmto spôsobom zanikla,strany už nemajú povinnosť si vzájomne plniť,pretože neexistuje na to právny dôvod (zmluvaakoby nikdy neexistovala). Treba pripomenúť, žepodľa Obchodného zákonníka sa zmluva ruší exnunc, t.j. k okamihu odstúpenia. Pokiaľ právnydôvod plnenia neexistuje, potom je nutné použiťustanovenie o bezdôvodnom obohatení podľa§ 451 a nasl. OZ. Podľa § 457 OZ ak je zmluvaneplatná alebo bola zrušená, je každý z účastní-kov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nejdostal. Odstúpenie od zmluvy nemá však vplyvna právo na náhradu škody podľa 420 OZ.

Zrušením zmluvy od začiatku zanikajú taktiež obli-gačné účinky zmluvy. Otázkou je, či v prípade, že užnastali vecnoprávne účinky zmluvy, pretože už do-šlo k jej registrácii štátnym notárstvom, alebo užbolo na základe takejto zmluvy vložené právo do ka-tastra, zánikom zmluvy zanikajú tiež vecnoprávneúčinky registrácie, prípadne vkladu. V prípade, že byodstúpením od zmluvy zostali vecnoprávne účinkyregistrácie či vkladu zachované, musela by po od-stúpení nasledovať dohoda o vydaní nehnuteľnostiz dôvodu bezdôvodného obohatenia v súvislostis § 457 OZ. K prechodu vlastníckeho práva k ne-hnuteľnosti by došlo až vkladom práva na základetakejto dohody. Pokiaľ ten, kto má povinnosť vydaťvec na základe bezdôvodného obohatenia, nehnu-teľnosť už nevlastní, prichádzala by do úvahy náhra-da bezdôvodného obohatenia v peniazoch.

V prípade, že by odstúpením od zmluvy zanikaliod začiatku aj vecnoprávne účinky registrácie čivkladu, dochádzalo by k obnoveniu vlastníckehopráva pôvodného vlastníka týmto odstúpenímbez ohľadu na to, že zmluva bola neskôr registro-vaná, či právo na jej základe vložené. Vlastníckeprávo v prospech pôvodného vlastníka by sav tomto prípade zapisovalo do katastra zázna-mom. Listinou, ktorá by bola podkladom pre zá-znam do katastra, by v tomto prípade bolo sú-hlasné vyhlásenie účastníkov zmluvy o tom, žezmluva zanikla odstúpením a bolo obnovenévlastnícke právo pôvodného vlastníka k nehnu-teľnostiam riadne uvedeným vo vyhlásení. Pod-pisy vo vyhlásení by mali byť úradne overené.Rovnaký význam pre záznam by malo súhlasnévyhlásenie rovnakého obsahu vo forme notár-skej zápisnice, súdny zmier či rozsudok súdu.

Aj judikatúra, najmä českých súdov, sa roz-chádzala v názore, či pri odstúpení od zmluvy za-nikajú aj vecnoprávne účinky zmluvy, alebo nie.V dôsledku tejto nejednotnosti sa rozchádzalaaj prax katastrálnych úradov. Niektoré vykonáva-li na základe odstúpenia od zmluvy vklad do ka-tastra, iné zapisovali pôvodného vlastníka na zá-klade odstúpenia od zmluvy záznamom. Dňa 11.marca 1998 však Najvyšší súd Českej republikyvydal rozsudok sp. zn. Odon 26/97, v ktoromustanovil, že podľa § 48 ods 2 OZ sa odstúpenímod zmluvy zmluva od začiatku ruší, ak nie je práv-nym predpisom ustanovené alebo účastníkmidohodnuté inak. V dôsledku toho aj keď po účin-nosti odstúpenia od zmluvy je zapísaný v katastriako vlastník nehnuteľnosti kupujúci zo zrušenejzmluvy, nie je vlastníkom po tom, čo zanikol práv-ny titul, ktorý jeho vlastníctvo založil. Odstúpe-ním od zmluvy zaniká právny titul, na ktorého zá-klade nadobudol kupujúci vlastnícke právo,a obnovuje sa pôvodný stav. Následný zápisvlastníckeho práva do katastra má iba deklara-tórne účinky a vykonáva sa záznamom. Najvyššísúd ČR vychádzal z toho, že pokiaľ by zrušenímzmluvy nedochádzalo aj k zrušeniu vecnopráv-nych účinkov zmluvy, tak by nebolo možné žalo-vať určovacou žalobou, kto je vlastníkom. Rozsu-dok na základe žaloby podľa § 80 písm. c) OSPmá len deklaratórny význam.

Aj keď možno mať k uvedenému názoru, podľaktorého odstúpením od zmluvy zanikajú aj vec-noprávne účinky zmluvy, akékoľvek pripomienky,najvyšší súd má viesť k zjednoteniu názorov naproblematické otázky, a preto možno len uvítať,že došlo k vydaniu rozsudku, ktorý by túto zjedno-cujúcu funkciu plnil. Názor vyslovený v rozsudkusp. zn. Odon 26/97 z 11. marca 1998 potvrdilNajvyšší súd ČR rovnako vo svojom stanoviskuk danej problematike Rc 44/2000, v opravenomznení, sp. zn Cpjn 38/98 z 28. júna 2000. Opra-vou svojho stanoviska doplnil do stanoviska uve-rejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk vetu:„Tento záver platí aj v prípade, že nadobúdateľ,skôr než došlo k odstúpeniu od zmluvy, nehnuteľ-nosť previedol na ďalšiu osobu, a táto osoba na-dobudla túto nehnuteľnosť v dobre viere.“ Ako sitúto poslednú vetu vyložiť, je otázne. Pokiaľ týmNajvyšší súd ČR mal na mysli, že vždy pri odstúpe-ní zmluvy vlastníkom nehnuteľnosti zostáva pre-vodca, potom by sa takýto postup výrazne dotkolpráv tretích osôb. Pokiaľ by totiž niekto odstúpilod zmluvy, a následne by nehnuteľnosť bola nie-koľkokrát prevedená, ten, kto by v daný okamihbol zapísaný do katastra ako vlastník, by ním ne-

18

Z praxe notárstva ARS NOTARIA 3/2011

bol, ale vlastníkom by bol prevodca zo zmlu-vy, ktorá bola na základe odstúpenia od zmlu-vy „od začiatku“ zrušená. Tomuto výkladu všaknezodpovedajú rozsudky NS ČR, sp. zn. 21 Cdo328/99 z 26. novembra 1999 a sp. zn. 22 Cdo241/99 z 5. júna 2000, ani nález ÚS ČR,sp. zn. II. ÚS 77/2000 z 23. januára 2001, ktorépočítajú s ochranou práv tretích osôb. Najvyššísúd ČR sa však v posledných rozsudkoch aj v sta-novisku č. 40, sp. zn. Cpjn 201/2005 z 19. apríla2006, odklonil od ochrany práv tretích osôba uviedol, že pri odstúpení od zmluvy sa obnovu-je pôvodný stav (vlastnícke právo prevodcu, kto-rý od zmluvy odstúpil), a to aj v prípade, že nado-búdateľ skôr, než došlo k odstúpeniu od zmluvy,nehnuteľnosť previedol na ďalšiu osobu. Zatiaľčo v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 534/2002 zo 16.júna 2003 Najvyšší súd ČR podmieňoval opráv-nený záujem na určenie vlastníctva prevádzate-ľa po odstúpení od zmluvy tým, že prevodca sámkúpnu cenu vrátil kupujúcemu, veľký senát ob-čianskoprávneho kolégia NS ČR, vyjadril v roz-sudku sp. zn. 31 Cdo 1836/2005 z 28. júna2006 názor, že existencia naliehavého právnehozáujmu na určenie vlastníctva prevodcu po od-stúpení od zmluvy nie je podmienená tým, žesám plnenie, ktoré z tejto zmluvy dostal, vrátilkupujúcemu. Najvyšší súd ČR sa taktiež vyjadrilk premlčaniu práva od zmluvy odstúpiť, keďv rozsudku sp. zn. 30Cdo 2047/2006 zo 16. ja-nuára 2007 uviedol, že právo od zmluvy odstúpiťje právom majetkovým a premlčuje sa vo vše-obecnej trojročnej premlčacej dobe. Pokiaľ dlž-ník dôvodne premlčanie veriteľa namietne, účin-ky odstúpenia od zmluvy voči nemu nenastanú.Veľká časť odbornej verejnosti sa s názorom Naj-vyššieho súdu ČR, pokiaľ ide o odstúpenie odzmluvy, dodnes nestotožňuje.

Veľké úskalie tohto problému však tkvie v tom,že pokiaľ niekedy v budúcnosti dôjde k odklone-

niu od tejto judikatúry, potom všetky práva,ktoré boli na základe odstúpenia od zmluvy zapí-sané na pôvodných vlastníkov záznamom, by ne-vznikli. Z tohto dôvodu by bolo najvhodnejšie,aby táto problematika bola jednoznačne riešenáv Občianskom zákonníku, ktorý by jasne ustano-vil, kedy zanikajú obligačné účinky a kedy vec-noprávne účinky zmluvy o nehnuteľnostiach.Súčasný § 48 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa odstú-pením od zmluvy zmluva od začiatku ruší, ak nieje právnym predpisom ustanovené alebo účast-níkmi zmluvy dohodnuté inak, je veľmi strohéa vedie to k nejednotnému výkladu.

Najvyšší súd ČR riešil aj ďalšiu spornú otázku,a to, či možno od zmluvy odstúpiť, pokiaľ boločiastočné plnenie (rozsudok NS ČR sp. zn. 3Cdon 1213/96 z 28. februára 1997 a 22 Cdo2663/98 zo 16. decembra 1999). Dospel k zá-veru, že iba v prípade, že si účastníci dohodliv zmluve odstupné (odstupné predstavuje kom-penzáciu ujmy, ktorú utrpel účastník, ktorý odzmluvy neodstúpil), možno aplikovať druhú vetu§ 497 OZ, t.j. že účastník nemôže od zmluvy od-stúpiť, pokiaľ nastalo čiastočné plnenie. Ak sivšak účastníci nedohodli odstupné, potommôžu, aj keď bolo čiastočne plnené, od zmluvyodstúpiť, ak si to dohodli v zmluve alebo pokiaľto Občiansky zákonník vyslovene pripúšťa.

Aj keď túto problematiku viac-menej rieši českájudikatúra, veľká väčšina našej právnej verejnostisa v jednotlivých prípadoch na ňu odvoláva,a myslím si, že je aj smerodajná pre naše súdyv obdobných prípadoch vzhľadom na to, že s Čes-kou republikou sme mali do roku 1993 rovnakýprávny systém, ktorý sa v podstatných smerova-niach až tak neodklonil od smerovania právnehoporiadku Slovenskej republiky v civilnom práve.

JUDr. Pavol Dorič, PhD.notár so sídlom v Gelnici

• Aktuality z komory •

ZASADNUTIE VALNÉHO ZHROMAŽDENIA CNUEKONANÉ VO VIEDNI 17. – 18. JÚNA 2011

Na valnom zhromaždení CNUE konaného voViedni 17. – 18. júna 2011 sa zúčastnila za No-társku komoru Slovenskej republiky delegácia

v zložení: JUDr. Karol Kovács – prezident,JUDr. Miroslav Pavlovič – viceprezident, Dr. Zuza-na Verešová – tlmočník.

19

ARS NOTARIA 3/2011 Aktuality z komory

Rokovanie valného zhromaždenia otvorilv prvý deň rokovania 17. júna 2011 prezidentCNUE Dr. Rudolf Kaindl, na úvod boli schválenézápisnice z rokovania pléna CNUE z 18. marca2011 a 3. mája 2011.

Súdny dvor EÚrozhodol vo veci podmienky štátnej príslušnos-ti proti Nemecku, Rakúsku, Belgicku, Grécku,Francúzsku a Luxembursku tak, že ak si pre prí-stup k notárskemu povolaniu určili podmienkuštátnej príslušnosti, nesplnili si povinnosti, ktoréim vyplývajú z článku 43 Zmluvy o založení Eu-rópskeho spoločenstva (ďalej len „ZES”), vo vecivýroku týkajúce sa plnenia smernice o kvalifiká-ciách boli žaloby zamietnuté. V rozhodnutí protiPortugalsku Súdny dvor EÚ požadoval výrok ibavzhľadom na plnenie smernice o kvalifikáciách.Žaloba bola zamietnutá. Súdny dvor EÚ rozho-dol, že výkon notárskej činnosti nepatrí pod člá-nok 45 ZES, z tohto hľadiska nejde o výkon verej-nej moci, tak ako ho chápe Súdny dvor EÚ. Podľajudikatúry Súdneho dvora EÚ verejná moc zahŕ-ňa výkon rozhodovacej právomoci presahujúcivšeobecné právo, ktorý sa vyznačuje spôsobilos-ťou konať nezávisle od vôle iných subjektov ale-bo aj proti tejto ich vôli. Verejná moc sa prejavujevýkonom právomoci na presadzovanie práva.Podľa názoru Súdneho dvora EÚ notárske čin-nosti, ako sú v súčasnosti definované v právnychporiadkoch žalovaných krajín, nesúvisia s výko-nom verejnej moci v zmysle článku 45 ods. 1ZES. Zároveň však Súdny dvor EÚ konštatoval, ženotárska činnosť sleduje ciele všeobecného zá-ujmu, predstavuje naliehavý dôvod všeobecné-ho záujmu, ktorý umožňuje odôvodniť prípadnéobmedzenia článku 43 ZES vyplývajúce z osobi-tosti charakteristických pre notársku činnosť,akým je napríklad právna úprava, ktorá sa vzťa-huje na notárov v rámci postupov ich vymenova-nia, ktorým podliehajú, obmedzenie ich počtua ich územnej pôsobnosti alebo aj systém ich od-meňovania, nezávislosti, nezlučiteľnosti funkciía neodvolateľnosti, keďže tieto obmedzenia do-voľujú dosiahnuť uvedené ciele a sú na tieto účelynevyhnutné. Súdny dvor EÚ nerozhodol a nevyjad-ril sa k poskytovaniu služieb, smernice o kvalifiká-ciách, či ju aplikovať na notárov, alebo nie.

Výkonná rada CNUE k týmto rozsudkom pripravi-la dotazník, ku ktorého otázkam sa vyjadrili všet-ky notárstva vrátane slovenského. K rokovaniuplenárneho zasadnutia bol prizvaný právny ex-pert Rakúskej notárskej komory, univerzitný pro-

fesor Rauschhauer (meno nemusí byť pres-né), ktorý k týmto rozsudkom uviedol krátke sta-novisko. Za pozoruhodné označil v rozhodnutíSúdneho dvora EÚ nový právny „terminus techni-cus” konanie alebo činnosti vo všeobecnom zá-ujme, ktoré Súdny dvor EÚ priznal k výkonu no-társkej činnosti. S týmto sa bude musieť eštevysporiadať právna teória, keďže doteraz bolonepochybné, že výkon notárskej činnosti patrípod výkon verejnej moci. Túto skutočnosť Súdnydvor EÚ svojimi rozsudkami vyvrátil. K rozsud-kom sa vyjadrili všetky delegácie, v prvom radedelegácie krajín, ktoré sú rozsudkami priamodotknuté, následne aj ostatné delegácie. Z roz-pravy vyplynulo, že po týchto rozsudkoch je po-trebné chápať dve úrovne vykonávania verejnejmoci, na úrovni primárneho európskeho právanotári nevykonávajú verejnú moc, avšak na úrov-ni národného práva túto verejnú moc vykonávaťmôžu. S týmto stanoviskom sa nestotožnilo lu-xemburské notárstvo, ktorého názor je, že nemô-žu byť dve úrovne chápania výkonu verejnejmoci. Ďalej sa riešila otázka slobody usídlenia.CNUE riešila do budúcnosti stratégiu v rámcidvoch krajných riešení, od možnosti nevyvíjaťžiadnu iniciatívu až po možnosť urýchlenej a ak-tívnej reakcie zo strany CNUE a notárstiev. Za slo-venskú delegáciu som predniesol stanovisko,aká je úprava tejto otázky v slovenskom práv-nom poriadku, k rozsudkom Súdneho dvora EÚsom dal stanovisko, že Súdny dvor EÚ rozhodolradikálne, na druhej strane, ako by sa bol svojejradikálnosti „zľakol”, kvalifikoval notársku čin-nosť ako činnosť sledujúcu ciele všeobecnéhozáujmu, ktoré legitímne opodstatňujú špecifickúúpravu notárskeho povolania. Ďalej som vyslovilnázor, že bude veľmi ťažké obhájiť a zdôvodniťdve úrovne chápania výkonu verejnej moci, jed-nak na európskej úrovni a jednak na národnejúrovni.

Z diskusie o smernici o kvalifikáciách vyplynulo,že smernica je momentálne nepoužiteľná a tre-ba vyčkať, čo prinesie Európska komisia pri spra-covaní novej kvalifikačnej smernice. V diskusiibola nastolená otázka, či CNUE má požadovaťvypracovanie sektorovej smernice, ktorá by upra-vovala notárske povolanie v EÚ. Došlo k zhode,že na vypracovanie takejto smernice niet dôvo-du, išlo by o nebezpečnú iniciatívu pre európskenotárstvo.

Koncom júna skončilo maďarské predsedníctvoEurópskej únie a začalo poľské predsedníctvoEurópskej únie. Vo Varšave sa zišli 18. – 19. júla

20

Aktuality z komory ARS NOTARIA 3/2011

2011 ministri spravodlivosti krajín Európskejúnie a riešili dva okruhy otázok, prvý: interneto-vé nákupy, druhý: podporu obetí zločinov. Neofi-ciálne prebehli rokovania o rozsudkoch Súdnehodvora EÚ týkajúcich sa výhrady štátneho občian-stva a následne z toho vyplývajúce legislatívneúpravy. Krátko po tomto zasadnutí sa ešte v júli2011 zišla Výkonná rada CNUE, ktorá pripravilastanoviská k ďalšiemu postupu v týchto otáz-kach.

. Európska komisia predstavila31. marca 2011 návrh smernice o úverových zmlu-vách týkajúcich sa nehnuteľností určených na bý-vanie. Stanovisko predniesol prezident pracovnejskupiny „Hypotékové právo” pán Vachon. V rámcirozpravy sa poukazovalo na porovnanie modelueurópskeho a amerického hypotékového práva,pričom európsky model sa javí ako bezpečnejší.

Správu predniesol pánStarke za rozpočtovú komisiu. Valné zhromažde-nie prijalo jednohlasne ročné zúčtovanie za rok2010 s celkovou bilanciou 888 829,19 eur a soziskom 187 346,00 eur. Valné zhromaždenie roz-hodlo o navýšení rezervy pre pasíva spoločnostio 50 000,00 eur na konečných 350 000,00 eur,ako aj o prenesení zostávajúceho ročného zisku187 346,00 eur pre dosiahnutie celkového odlo-ženého zisku vo výške 212 254,04 eur. Podľa ná-vrhu by príspevky členských notárstiev mali zo-stať nezmenené aj v roku 2012. Rozvinula sadiskusia, v ktorej s týmto návrhom nesúhlasilonajmä portugalské notárstvo, ktoré považuje ten-to systém za nespravodlivý a aj sa v tomto bodehlasovania zdržalo.

Predseda pracovnej skupiny „Ro-dinné právo” Me Carrión oboznámil prítomnýchs návrhmi nariadení, jedným o príslušnosti, roz-hodujúcom práve, uznávaní a výkone rozhodnu-tí v oblasti manželských majetkových pomerova druhým o príslušnosti, rozhodujúcom práve,uznávaní a výkone rozhodnutí v oblasti majetko-vých účinkov registrovaných partnerstiev. Dňa14. júla 2011 sa uskutočnilo zasadnutie pracov-nej skupiny v Grazi, keďže na univerzite v tomtomeste pôsobí expertka pre túto otázku, 17. júla2011 sa konala konferencia na tému manžel-ských majetkových pomerov.

. Maďarské pred-sedníctvo Európskej únie pripravilo politickykompromisný balíček, ktorý určil hlavné línie bu-dúceho nariadenia o dedičstve, na základe kto-

rých bude v druhej polovici roku 2011 pokra-čovať činnosť pracovnej skupiny pod poľskýmpredsedníctvom. Bolo prijaté stanovisko, že eu-rópske dedičské osvedčenie bude predstavovaťplatný titul pre zápis do registra nehnuteľnostípod podmienkou, že údaje uvedené v EDO budúúplné. Pokiaľ to tak nebude, príslušný orgán ve-rejnej moci bude povinný poučiť osobu, ktorá zá-pis vyžaduje, o tom, akým spôsobom dosiahnenápravu. Na úrovni Európskeho parlamentu pre-behlo konanie komisie pre právne záležitosti, kdebol prednesený návrh správy pána Lechnera, kuktorému poslanci uviedli 124 pozmeňovacích ná-vrhov. Vypočutie pred touto komisiou bolo 20.júna 2011, vystúpil pred ňou prezident Rakúskejnotárskej komory doc. Bittner a predseda pra-covnej skupiny CNUE pán Chassaing. Valné zhro-maždenie poverilo pracovnú skupinu spísanímdokumentu odporúčaní týkajúcich sa jednanío kompromisných pozmeňovacích návrhoch.

Úvodné slovo predniesol pán Mathyk, ná-sledne predniesla správu prezidentka slovinské-ho notárstva. Notárstva, ktoré ešte nedodaliúdaje, boli vyzvané, aby tak urýchlene vykonali.

Týmto bol ukončený program prvého dňa rokova-nia valného zhromaždenia CNUE, v rokovaní sapokračovalo na druhý deň 18. júna 2011.

. Riešila sa otáz-ka zmeny sídiel obchodných spoločností, prepoje-nie obchodných registrov. Európska súkromnáspoločnosť. Pokračuje sa v neoliberálnych ten-denciách, v snahe predísť nadmernej regulácii,tzv. 28. režim (ide o riešenie všetkých otázok, kto-ré denne vznikajú, ak sa nepoužije národná legis-latíva), v rámci ktorého v obchodnom práve trebavynechať všetky notárske aspekty, prijateľnejší jeskôr anglosaský ako kontinentálny systém ob-chodných registrov, teda registrov bez záruk.

. Odznela informácia, že Európ-ska komisia pokračovala v prácach na prípravevoliteľného európskeho nástroja zmluvného prá-va. Valné zhromaždenie zobralo na vedomie ak-tuálny vývoj v prácach s cieľom pripraviť voliteľnýnástroj európskeho zmluvného práva.

Cieľom tohtoprojektu je vytvoriť rámec, ktorý by mohol vyriešiťcelý rad otázok týkajúcich sa e-justice. Doba tr-vania projektu je 3 roky. V priebehu prvých dvochrokov sa budú vyvíjať pilotné projekty – technic-ké riešenia. V treťom roku projektu sa budú iba

21

ARS NOTARIA 3/2011 Aktuality z komory

testovať vybrané projekty. Bolo vybraných 5projektov, ani jeden sa netýka priamo notárov.

. Španielskenotárstvo predstavilo stanovy Radu európskychnotárov za zásluhy, valné zhromaždenie sa zo-známilo s prvotným návrhom.

Prezident CNUE Dr. Rudolf Kaindl pred-

niesol správu k tejto otázke, ako aj informá-ciu o návšteve Turecka v tejto otázke, bol prijatýzámer, že momentálne táto otázka ešte nie jezrelá na rozhodnutie.

Na záver rokovania prebehla diskusia týkajúcasa sociálneho zabezpečenia notárov.

JUDr. Karol Kovácsprezident NK SR

MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA„ČESKOSLOVENSKÉ PRÁVNICKÉ DNI“

Dňa 25. mája 2011 sa v Detašovanom pracovis-ku Justičnej akadémie Slovenskej republiky (ďa-lej „JA SR“) v Omšení konalo podujatie, ktoré sadosiaľ na území SR konalo po prvýkrát pod ná-zvom Medzinárodná konferencia „Českosloven-ské právnické dni“. Ako externá členka pedago-gického zboru JA SR, tiež za Notársku komoruSlovenskej republiky (ďalej „NK SR“), z povereniaprezidenta NK SR som sa zúčastnila na tomtopodujatí s koreferátom v oblasti vzdelávaniaa spoločenskovedných disciplín na tému „Etickýkódex notára“. Cieľom podujatia, ako to uviedolaj JUDr. Pavel Toman, predseda Rady Justičnejakadémie Slovenskej republiky vo svojom sláv-nostnom príhovore, pričom poďakoval za prípra-vu, iniciatívu a realizáciu tohto podujatia so žela-ním, aby sa toto podujatie stalo tradíciou, akoaj JUDr. Peter Hulla, riaditeľ JA SR, je výmena po-znatkov z aplikačnej praxe v rámci rámcovejdohody JA SR z roku 2009 s Masarykovou uni-verzitou v Brne, ktorá prostredníctvom svojichexterných členov aktívne sa zapájajúcich dovzdelávacieho procesu dostáva prostredníctvomaj tohto podujatia nový rozmer reality. Je to spo-lupráca, ktorá aj sprostredkovane cez Zborník re-ferátov (všetky príspevky budú vydané v tomtozborníku vrátane môjho) a orientáciou na prob-lém etiky dá nové impulzy, námety a poznatkyv oblasti vedeckej spolupráce. Prof. JUDr. Naděž-da Rozehnalová, CSc., dekanka Právnickej fa-kulty Masarykovej univerzity v Brne uviedla, žemedzinárodná spolupráca v oblasti vedeckej,vzdelávacej sa aj prostredníctvom tejto konfe-rencie premieta do činnosti konferenčnej, čodáva príležitosť na lepšie priblíženie a výmenunázorov a poznatkov. Konferencia bola rozdele-

ná do niekoľkých sekcií podľa zamerania nasle-dovne:

I. Oblasť civilnéhoa európskeho práva

Prof. JUDr. Jan Hurdík, DrSc. – zástupca vedúce-ho Katedry občianskeho práva Masarykovej uni-verzity v Brne vo svojej prednáške poukázal nasúvislosti spoločného členstva SR a ČR v EÚ a namožnosť spoločného spojenia v hľadaní rozme-rov v procese budúceho smerovania, v oblastiuplatnenia národných práv a záujmov. Skonšta-toval, že české občianske právo neochotne re-flektuje mandatórne požiadavky harmonizácie av časti týkajúcej sa európskych dimenzií občian-skeho práva sa zameral na sekundárne právoEÚ, judikatúru súdneho dvora EÚ, tvoriace samodely európskeho občianskeho práva (DCFR),limity dané primárnym právom EÚ a iné riešenie,ako aj extenzívny výklad čl. 114 ZFEÚ, Zelenúknihu EK 2010 – 7 Variant, opčné nástroje a Eu-rópsky občiansky zákonník. Zelená kniha – 3 Va-riant – zavedenie európskeho zmluvného právado národných legislatív, ako aj zhodný katalóg ar-gumentácií, má viesť k zníženiu nákladov a mož-nosti rýchlejšie sa vymaniť spod dôsledkov eko-nomickej krízy v Európe. Formovanie základoveurópskej identity a európska občianska spoloč-nosť, ktorá má byť jednotou morálnych a sociál-nych hodnôt, a právna kultúra je už čiastoč-ne realizovaná a naberá tempo. V časti českýchdimenzií europeizácie, ako aj priebehu rekodifi-kácie uviedol, že pravdepodobne rekodifiká-cia českého občianskeho práva neprebiehalav správnom čase, keďže nedokázala zachytiť

22

Aktuality z komory ARS NOTARIA 3/2011

kľúčový vývoj európsky a národný v ich dyna-mike. Ako poznámku k hlavnému referátuuviedla Mgr. Eva Dobrovolná, interná doktorand-ka Právnickej fakulty Masarykovej univerzityv Brne koreferát s názvom „Európska dimenziarakúskeho ABGB“. K téme v oblasti dedičskéhopráva vystúpil doc. JUDr. Ján Cirák, CSc., vedúcioddelenia občianskeho práva Katedry súkrom-ného práva Právnickej fakulty Univerzity MatejaBela v Banskej Bystrici. Jeho koreferát pod ná-zvom „Zabudnuté, či stratené inštitúty dedičské-ho práva“ sa zaoberal analýzou histórie a inštitú-ty ako napríklad ležiaca pozostalosť, dedičskázmluva, výrazné obmedzenie testovacích mož-ností (privilegované testamenty) a riešenie prí-slušnosti dedičských skupín by malo byť realizo-vané nie čiastočnými riešeniami, ale postupnýmobnovovaním týchto inštitútov tak, ak to naznačilv analýze rímskeho práva prof. Blaho, ktorý je ajčlenom rekodifikačnej skupiny. Analýzou inštitú-tov bol aj dotazník, ktorý bol zaslaný prostredníc-tvom NK SR do členských štátov CNUE a odpove-de boli spracované a zverejnené na webovejstráne www.successions-europe.eu. Uviedol ajpríklady, že napríklad neexistencia závetu (právoa povinnosť slobodného rímskeho občana) v ro-vine etickej „mancipačný testament“ vyzdviho-val zodpovednosť k rodine a majetku a princípetický, ktorého neexistencia naznačovala na ne-zodpovedné konanie a zníženie dôstojnostia postavenia rímskeho slobodného občana, na-príklad koakvizícia (beneficio inventarii). S prob-lémom ochrany spotrebiteľa v kontexte rekodifi-kačného procesu občianskeho práva vystúpilaJUDr. Markéta Selucká, PhD., členka Katedry ob-čianskeho práva Masarykovej univerzity v Brne,a prof. JUDr. Josef Fiala, CSc., vedúci Katedry ob-čianskeho práva Masarykovej univerzity v Brne,a vo svetle súdnej praxe v SR JUDr. Jana Baján-ková, členka Súdnej rady SR, predsedníčka ob-čianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR,externá členka pedagogického zboru JA SR. Pod-nety Komisie pre európske rodinné právo (CEFL)pre ďalší vývoj českého rodinného práva pred-niesla prof. JUDr. Zdeňka Králíčková, PhD., člen-ka Katedry občianskeho práva Masarykovej uni-verzity v Brne. Témou „Duševného vlastníctvaa jeho vplyvu na vec v právnom zmysle“ sa za-oberal vo svojom koreferáte prof. JUDr. Ivo Telec,CSc., člen Katedry občianskeho práva Masary-kovej univerzity v Brne, ktorý poukázal pri opi-se inštitútu a pojmu „veci“, v širšom i právnomzmysle na obnovené romanistické poňatie (napr.v prípade cenných papierov – aj zaknihovaných,

aj nezaknihovaných), priemyselné a iné du-ševné vlastníctvo po novele Občianskeho zákon-níka v roku 1991, pričom uviedol, že úpravaprávnych vzťahov v oblasti nehmotného majetkuje cielene zavádzaná do iných zákonov (napr. pa-tenty, vynálezy). Pri oboznamovaní so súčasnýmitendenciami medzinárodného investičného prá-va a ich konštitualizáciou poukázal na nejasnépozadie a politicko-hospodárske vzťahy v komu-nitárnom práve. S krátkou „Poznámkou k § 1 ná-vrhu Občianskeho zákonníka (uplatňovanie súk-romného práva nezávisle od práva verejného?)“vystúpil Mgr. Marián Rozbora – interný dokto-rand Právnickej fakulty Masarykovej univerzityv Brne. Hlavný referát v druhej časti konferenciepredniesla pod názvom „Právnické osoby a slo-boda podnikania v EÚ“ prof. JUDr. Jarmila Pokor-ná, CSc., zástupkyňa vedúceho Katedry obchod-ného práva Masarykovej univerzity v Brne, pričomrozviedla východiská a právne nástroje k realizá-cii slobody podnikania, ako aj ich ďalšiu prípravua funkciu s poukázaním na jednotlivé zamera-nie, funkciu smerníc, limity na jednotlivých naria-deniach EH, EHS a EDS. Špeciálne sa zaoberalaeurópskym korporátnym právom s poukázanímna konkrétne právne rozhodnutia. Zaujímavý bolkoreferát doc. JUDr. Mojmíra Mamojku, PhD., ve-dúceho Katedry obchodného, hospodárskehoa finančného práva Fakulty práva Janka Jesen-ského, Vysoká škola v Sládkovičove, a externéhočlena pedagogického zboru JA SR s názvom„Miera slobody podnikania v EÚ v/s majetkovádôveryhodnosť právnických osôb“. Poukázal nahistorický vývoj obchodných spoločností v šies-tom až siedmom storočí, pričom už vtedy sa rozo-berali základné otázky, ktoré nestratili na aktuál-nosti ani dnes, a to najmä, či ekonomickýzáujem je prednejší alebo ten idealistický prin-cíp. S prílišnou mierou liberality podnikania(napr. zníženie základného imania spoločnostís ručením obmedzeným na jedno euro) ešte väč-šmi znižuje majetkovú dôveryhodnosť právnic-kých osôb, ale úspešná vymáhateľnosť práva jeúzko spojená s dôveryhodnosťou ... . Koreferáts názvom „Cezhraničné konkurzy v kontexteúniového práva“ predniesol JUDr. Branislav Po-spíšil, externý člen pedagogického zboru JA SRa „Úvahy de lege ferenda Európskej nadácie“JUDr. Kateřina Ronovská, PhD. členka Katedryobčianskeho práva Masarykovej univerzityv Brne. Ďalšie koreferáty pod názvom „Vplyvypráva kapitálového trhu na spoločenské právoČR a SR“ predniesol doc. JUDr. Josef Kotásek,PhD., prodekan Právnickej fakulty Masarykovej

23

ARS NOTARIA 3/2011 Aktuality z komory

univerzity v Bratislave, externý člen pedago-gického zboru JA SR a pod názvom „Limity ko-nateľských oprávnení v obchodných korporá-ciách“ predniesol JUDr. Josef Šilhán, PhD.,odborný asistent obchodného práva Masaryko-vej univerzity v Brne. S hlavným referátom „Súk-romnoprávne vzťahy s medzinárodným prvkom– od národnej k regionálnej úprave“ vystúpilprof. JUDr. Naděžda Rozehnalová, CSc., dekan-ka Právnickej fakulty Masarykovej univerzityv Brne, externá členka pedagogického zboru JASR, v ktorom naznačila trendy smerovania eu-rópskeho práva súkromného v pohybe od národ-ného k nadnárodnému. Európsky súdny priestorvyžaduje voľný pohyb súdnych rozhodnutí, pri-čom Lisabonská zmluva zaviedla pojem „nad-štandardná spolupráca“ a európske právo domi-nuje na úkor ostatných (univerzalizmus), čonastoľuje nutne riešiť otázku, čo s národnými kó-dexmi, keď permanentne prebieha aj rekodifiká-cia európskeho medzinárodného práva súkrom-ného? Kedy a ako aplikovať kolízne normy? Lenna požiadanie?! Bližšie bol hlavný referát dopl-nený koreferátmi s názvom „Medzinárodné prá-vo súkromné – blíži sa koniec univerzálnychúprav? “, ktorý predniesol JUDr. Jiří Valdhans,PhD., prodekan Právnickej fakulty Masarykovejuniverzity v Brne a „Priamy a incidenčný účinoksmernice – vývoj, súčasný stav a zdôvodnenie“,ktorý predniesol JUDr. David Sehnálek, PhD., od-borný asistent Právnickej fakulty Masarykovejuniverzity v Brne. V záverečnej časti s názvom

II. Oblasť vzdelávaniaa spoločenskovedných disciplín

vystúpili so samostatnými koreferátmi jednotlivízástupcovia na tému etickej a profesijnej deon-

tológie JUDr. Juraj Sopoliga, člen Súdnej radySR, predseda senátu Krajského súdu v Košiciach– Etický kódex sudcu, JUDr. Ctibor Košťál, námes-tník Generálneho prokurátora SR – Etický kódexprokurátora, JUDr. Alena Szalayová za Slovenskúkomoru exekútorov – Etický kódex súdneho exe-kútora, JUDr. Magdaléna Valušová za Notárskukomoru SR, členka jej vzdelávacej komisie a ex-terná členka pedagogického zboru JA SR – Etickýkódex notára a JUDr. Ján Havlát za Slovenskú ad-vokátsku komoru – Etický kódex advokáta. Po ichvystúpeniach predniesla záverečný hlavný referáts názvom „Zodpovednosť právnických profesií“JUDr. Dana Bystrianska, prezidentka Združeniasudcov Slovenska a s koreferátmi s názvom:„Zodpovednosť sudcu“ JUDr. Jozef Kolcun, pred-seda senátu Najvyššieho súdu SR, „Zodpoved-nosť prokurátora“ JUDr. Slavomír Šúrek, zástupcariaditeľa netrestného odboru GP a externý členpedagogického zboru JA SR, „Zodpovednosť súd-neho exekútora“ JUDr. Peter Molnár, PhD., prezi-dent Slovenskej komory exekútorov a externý členpedagogického zboru JA SR, „Zodpovednosť ad-vokáta“, JUDr. Ján Havlát.

V závere konferencie po vyhotovení spoločnej fo-tografie boli každému z účastníkov vydané certi-fikáty o účasti na medzinárodnej konferenciia vydaný zborník bude podľa obsahu, aktuali-ty a závažnosti prejednávanej problematiky vý-znamným obohatením právnej literatúry a pod-netom pre širokú právnickú verejnosť.

JUDr. Magdaléna Valušovánotárka so sídlom v Rimavskej Sobote

• Spoločenská rubrika •

V III. štvrťroku 2011 sa životných jubileí dožilia dožívajú títo členovia Notárskej komory Sloven-skej republiky:

JUDr. Ľudmila Kutišová, 60 rokov

JUDr. Jana Mikušová, 60 rokov

JUDr. Valéria Štetiarová, 60 rokov

JUDr. Emília Vallová, 60 rokov

JUDr. Veronika Baričičová, 55 rokov

JUDr. Kristína Ehnová, 55 rokov

JUDr. Mária Forinová, 55 rokov

JUDr. Mária Macháčková, 55 rokov

JUDr. Anna Nováková, 55 rokov

JUDr. Miroslav Červeňák, 50 rokov

JUDr. Beáta Ondrášiková, 50 rokov

24

Spoločenská rubrika ARS NOTARIA 3/2011

JUDr. Štefan Siskovič, 50 rokovJUDr. Tatjana Šúrková, 50 rokovJUDr. Mária Vasilová, 50 rokovJUDr. Miroslav Duriš, PhD., 45 rokovJUDr. Ľubica Rexová, 45 rokovJUDr. Ružena Bayerová, 40 rokovMgr. Viktória Kubovská, 40 rokov

JUDr. Miroslav Režňák, 40 rokov

Všetkým srdečne blahoželáme, prajeme imveľa zdravia, úspechov v práci i v osobnom živo-te.

Prezídium NK SR

ZMENY V ZLOŽENÍ ČLENOV NOTÁRSKEJ KOMORYSLOVENSKEJ REPUBLIKY

Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky22. júna 2011 vymenovala s účinnosťou od 23.júna 2011 notárku JUDr. Katarínu Nagyovú dosídla v Štúrove v obvode Okresného súdu NovéZámky. Pred vymenovaním bola notárskou kan-didátkou.

Ministerka spravodlivosti Slovenskej republikyna základe vlastnej žiadosti notárky odvolalas účinnosťou od 1. júla 2011 Mgr. Zdenku Běha-lovú z funkcie notárky so sídlom Notárskeho úra-du v Považskej Bystrici v obvode Okresnéhosúdu Považská Bystrica.

OZNÁMENIE O KONANÍ CENYKURTA WAGNERA PRE ROK 2012

Notárska komora Slovenskej komory infor-muje všetkých svojich členov o možnostizískať cenu Kurta Wagnera, ktorej vyhla-sovateľom je Rakúskanotárska komora.

Pre rok 2012 stanovila cenu Kurta Wagnera su-mou 7 500 €. Cena bude udelená za výnimočnúvedeckú prácu z praxe s tematikou dosiahnutianesporového riešenia veci prostredníctvom no-társkej činnosti.

Podmienky účasti si záujemcovia môžu vyžiadaťpriamo na Rakúskej notárskej komore:

Österreichische Notariatskammer1010 Wien, Landesgerichtsstrasse 20Tel. 0043-1-402 45 09-103e-mail: regine.ott@notar.or.at

Uzávierka posielania zásielok je 31. január2012.

Notárska komora Slovenskej republiky

25

ARS NOTARIA 3/2011 Spoločenská rubrika