Embed Size (px)
Citation preview
52
TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ MERANIA VPLYVU CESTOVNÉHO RUCHU
NA NÁRODNÉ HOSPODÁRSTVO NA ZÁKLADE SATELITNÉHO ÚČTU
CESTOVNÉHO RUCHU
THEORETICAL BASIS OF MEASURING THE IMPACT OF TOURISM ON
THE NATIONAL ECONOMY BASED ON TOURISM SATELLITE ACCOUNT
Anna Šenková – Kristína Šambronská
ABSTRACT
Tourism plays an important role in many countries´ economies. It contributes not only to
countries´ and regions´ economic development, but also to their social and cultural development
and general well-being. Tourism extends to many sectors of the national economy, so it is difficult to
quantify the overall contribution that tourism makes to the economy. For that purpose was
developed a harmonized system of ´tourism satellite accounts´ (TSA) as an internationally
recognized framework for measuring tourist activity and the importance of tourism to national or
regional economies. The main objective of this scientific paper is to analyze the theoretical bases of
the TSA and present a brief history and current status of work on the creation of TSA in the Slovak
Republic.
KEY WORDS
Tourism. Measurement of Economic Benefits. Tourism Satellite Account. Slovak Republic.
JEL classification: M49, L83.
ÚVOD
Cestovný ruch patrí celosvetovo medzi najvýznamnejšie hospodárske odvetvia národných
ekonomík. Jeho prínosy sa prejavujú v makroekonomických vzťahoch, v ekonomike mnohých
odvetví naň napojených, ako aj vo vytváraní nových pracovných miest najmä v regiónoch s vysokou
nezamestnanosťou. Cestovný ruch je tzv. prierezovým odvetvím národného hospodárstva, čo
znamená, že ovplyvňuje mnoho ďalších hospodárskych odvetví (napr. dopravu, stavebníctvo,
potravinársky priemysel, poľnohospodárstvo). Objemom tržieb sa cestovný ruch umiestňuje na
popredných miestach spolu s obchodom s ropou a automobilmi. V 83% krajín sveta sa odvetvie
cestovného ruchu zaraďuje medzi päť odvetví s najväčším podielom vývozu tovaru a pre 38% krajín
53
sveta predstavuje najväčší zdroj devízových príjmov [10, s.5]. Cestovný ruch býva označovaný ako
„jav“, ktorý je ťažko definovateľný a merateľný. Z dôvodu zasahovania do mnohých ekonomických
aj neekonomických činností a odborov nie je cestovný ruch ani štatisticky uzavretý. Táto
ekonomická a štatistická „neuzatvorenosť“ spôsobuje problémy pri sledovaní jeho ekonomických
a neekonomických efektov a vplyvov, čo je určite jednou z príčin jeho nedostatočného politického
a ekonomického ocenenia. Cestovný ruch sa často zjednodušene označuje ako sektor hotelov,
stravovacích zariadení, cestovných kancelárií, leteckých spoločností, ktoré síce predstavujú jeho
ťažisko, ale nie cestovný ruch a jeho efekty ako celok [6, s.13]. Na vysvetlenie postavenia
cestovného ruchu v národnej ekonomike je možné využiť rôzne prístupy hodnotenia vplyvu
a významu cestovného ruchu v národnom hospodárstve. Najčastejšie sa stretávame s vymedzením
týchto piatich okruhov skúmania a hodnotenia vplyvu cestovného ruchu na ekonomiku [7, s. 87]:
1. Štatistické hodnotenie sledujúce účastníka cestovného ruchu ako štatistickú jednotku
(najmä hmotné vyjadrenie spotreby).
2. Ekonomicko-peňažné hodnotenie sledujúce účastníka cestovného ruchu ako zdroj príjmov
(predovšetkým hodnotové vyjadrenie spotreby).
3. Individuálne hodnotenie, ktoré vníma účastníka cestovného ruchu ako jedinca s jeho
potrebami odrážajúcimi sa vo výške a štruktúre spotreby.
4. Sociokultúrne hodnotenie vnímajúce účastníka cestovného ruchu ako sociálnu bytosť
vstupujúcu do vzťahov s ďalšími účastníkmi, s poskytovateľmi a sprostredkovateľmi
služieb a najmä s rezidentmi.
5. Globálne dopady cestovného ruchu na národné hospodárstvo, ktoré hodnotia priame
a nepriame efekty cestovného ruchu prostredníctvom dvoch globálnych ukazovateľov –
satelitného účtu cestovného ruchu a platobnej bilancie.
MATERIÁL A METÓDA
Cieľom predkladaného vedeckého príspevku je poskytnúť základné teoretické východiská
problematiky merania vplyvu cestovného ruchu na národné hospodárstvo prostredníctvom
satelitného účtu cestovného ruchu (Tourism Satellite Account – TSA). Príspevok sa venuje
vymedzeniu základných definícií z oblasti metodiky TSA a histórii jej vývoja s následnou
aplikáciou v súčasných podmienkach Slovenskej republiky. Podkladové údaje boli získané
z dostupnej domácej a zahraničnej odbornej literatúry, internetových zdrojov a z publikácií
a informačných správ zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republiky a Infostatom.
Vedecký príspevok je jednou zo súčastí riešenia projektu KEGA 032PU-4/2013.
54
DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA
Satelitný účet cestovného ruchu (ďalej TSA) môžeme chápať ako komplexný štatistický
nástroj, ktorý meria vplyv cestovného ruchu na národnú resp. regionálnu ekonomiku. Vo
všeobecnosti predstavuje špecifický nástroj na meranie makroekonomického vplyvu odvetví, pri
ktorých nie je možné merať ich vplyv jednoduchým rozdielom vstupov a výstupov, prípadne súčtom
pracovníkov či ďalších charakteristík v určitom časovom období [7, s. 23]. TSA zobrazuje
dvojrozmerný účet. Na jednej strane poskytuje súdržný popis ekonomického vplyvu cestovného
ruchu, kde patrí spotreba a ponuka tovarov a služieb súvisiacich s cestovným ruchom, verejné
výdavky na cestovný ruch a iné. Na druhej strane registruje aj nepeňažné údaje, ako sú napr. počty
návštevníkov, počty prenocovaní, počty závodových jednotiek cestovného ruchu, počty
zamestnancov v tomto sektore. Finančný a nefinančný cestovný ruch by mal byť vzájomne
prepojený. TSA sa zameriava hlavne na podrobné zachytenie spotreby tovarov a služieb cestovného
ruchu a súčasne aj na ponuku [2, s.4]. K základným výstupom TSA patria kvantifikovateľné
parametre vplyvu cestovného ruchu na konkrétnu ekonomiku, a to v absolútnej a relatívnej podobe
a v členení na priame a nepriame, prípadne indukované efekty, ako sú:
hrubá pridaná hodnota cestovného ruchu (HPH)2,
hrubý domáci produkt (HDP),
zamestnanosť v jednotlivých odvetviach cestovného ruchu,
rozsah kapitálových investícií, základné imanie a kapitálová základňa,
daňový prínos plynúci z aktivít spojených s cestovným ruchom,
vplyv cestovného ruchu na platobnú bilanciu,
úroveň spotreby v cestovnom ruchu,
úroveň dopytu v cestovnom ruchu,
nefinančné ukazovatele cestovného ruchu a pod.
Váha cestovného ruchu v ekonomike sa potom určuje ako pomer absolútnej hodnoty daného
ukazovateľa v rámci priemyslu cestovného ruchu a ekonomiky cestovného ruchu voči celkovému
ukazovateľu za všetky odvetvia ekonomiky [7, s. 106].
História a vývoj metodiky TSA
Historický počiatok metodiky CR možno datovať už do obdobia po 2. svetovej vojne. Ide o
etapu vytvárania definícií a klasifikácií pre štatistiky medzinárodného CR, ktoré boli len ťažko
porovnateľné s inými štatistikami. Prvýkrát sa napr. v 60. rokoch 20. storočia objavujú definície
2 Hrubá pridaná hodnota je rozdiel HDP a čistých daní na produkty (dane z produktov mínus dotácie na produkty), teda
rozdiel medzi produkciou a medzispotrebou.
55
pojmov: návštevník, turista či jednodňový návštevník, ktoré sú v súčasnosti bežnou súčasťou
používanej terminológie. V roku 1978 potom následne schválila Štatistická komisia OSN dočasné
smernice pre štatistiku CR.
V 80. rokoch 20. storočia došlo k všeobecnému uznaniu významu CR. Je zrejmá jeho previazanosť s
ostatnými hospodárskymi a spoločenskými aktivitami. World Tourism Organisation (WTO) úzko
spolupracovala so štatistickou divíziou OSN a podnietila výskum v dvoch smeroch. V prvom z nich
išlo o snahu navrhnúť systém definícií a porovnať ich s ostatnými národnými a medzinárodnými
štatistickými systémami. V druhom smere šlo o začlenenie CR do analytickej štruktúry národných
účtov. Budúcim vzorom sa stal dokument OSN a WTO „Odporúčanie k štatistike CR“. Tiež výbor
pre CR pri OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) pracoval na ďalšom uznaní
rozsahu, charakteru a úlohy, ktorú zohráva CR v národných hospodárstvach členských krajín, a
ukázal na potrebu takýchto informácií pri tvorbe politiky. Výsledkom pracovnej skupiny pod
vedením OECD bolo prvé zriadenie tzv. ekonomických účtov CR.
V ďalších obdobiach bolo úsilie týchto inštitúcií v spolupráci s WTTC (Svetová rada pre CR)
rozvinuté do sústavy tzv. satelitného účtu CR (TSA). Zmyslom bolo zavedenie jednotného a
kompatibilného systému štatistických informácií o CR jednotlivými štátmi v ich štatistických
systémoch.
Významným medzníkom vo vývoji a príprave tejto implementácie sa následne stala medzinárodná
konferencia o CR, ktorá sa konala v Ottawe v júni 1991. Bola tu prijatá rezolúcia, ktorá definovala
potrebu jednotnej štatistiky CR a WTO za tým účelom vytvorila Riadiaci výbor, ktorý dopracoval
programy a prijaté rezolúcie k zlepšeniu štatistiky CR a koordinoval spoluprácu s inými
medzinárodnými i národnými inštitúciami. Po konferencii v Ottawe sa nielen začalo realizovať veľa
predložených iniciatív, ale stúpol aj počet krajín vytvárajúcich satelitný účet pre CR. Vedľa
vládnych inštitúcií prišiel s vlastnými iniciatívami aj súkromný sektor. Na základe správy WTO o
prijatých programoch usporiadala v roku 1993 Štatistická komisia OSN svoje 27. zasadnutie, na
ktorom bolo oficiálne prijaté “Odporúčanie k štatistike CR“ a “Štandardná medzinárodná
klasifikácia činností CR“ známa pod skratkou SICTA. V prijatých dokumentoch boli tiež
formulované ciele a postupy, na ktorých sa podieľali aj ďalšie organizácie, najmä OECD a WTTC.
Rovnako tak EUROSTAT (Štatistický úrad Európskych spoločenstiev) vytvoril množstvo
programov a vypracoval štúdie o štatistike CR v EÚ. Výsledkom spolupráce týchto organizácií bolo
ďalšie rozpracovanie metodiky satelitných účtov CR [5, s. 2].
Na čele krajín, ktoré v tomto období zaviedli satelitné účty pre CR, stojí Kanada. Neskôr ho
zaviedli aj iné krajiny ako Tunisko či Maroko v Afrike, alebo USA, Čile, Mexiko, Dominikánska
republika, Kolumbia, Kostarika v Amerike, ale aj Francúzsko, Veľká Británia, Rakúsko a
56
Švajčiarsko v Európe. Už v júni 1994 zverejnil Štatistický úrad Kanady prvé výsledky TSA. O rok
neskôr predložila WTO svoj vlastný návrh metodiky TSA, ktorý do značnej miery čerpal práve z
práce kanadských expertov a ďalej z ekonomických účtov CR používaných organizácií OECD.
Ďalšia etapa a posun v poňatí TSA nastáva v roku 1999, kedy bola po Svetovej konferencii o meraní
ekonomického vplyvu CR vytvorená pracovná skupina WTO – OECD - EUROSTAT. Jej úlohou
bolo zavedenie spoločnej koncepcie pre rozvoj metodiky TSA v súlade so závermi Svetovej
konferencie v Nice. Práca týchto troch inštitúcií bola predložená na prerokovanie Komisii pre
štatistiku OSN, ktorá ju dňa 1. marca 2000 na rokovaní v New Yorku schválila. Dokument bol
prijatý delegátmi približne zo 100 krajín a cestovný ruch sa tak stal prvým odvetvím, ktoré malo
medzinárodné štandardy pre meranie jeho ekonomického prínosu schválené OSN. Výsledkom
spolupráce WTO, OECD, EUROSTAT, WTTC aj viacerých ďalších medzinárodných organizácií,
napr. Medzinárodnej organizácie práce, Medzinárodnej asociácie hotelov a reštaurácií a ďalších,
boli vytvorené medzinárodné štandardy pre meranie ekonomických prínosov CR, ktoré schválila
Štatistická komisia OSN [5, s. 3]. V nasledujúcich rokoch bola metodika satelitného účtu naďalej
rozvíjaná nielen vďaka vstupu ďalších medzinárodných organizácií, ale aj vďaka zavádzaniu
metodiky v praxi na úrovni národných ekonomík. V roku 2008 boli prijaté úpravy základných
odporúčaní pre sledovanie štatistiky v cestovnom ruchu v podobe nového dokumentu „International
Recommendations for Tourism Statistics (IRTS 2008) a nového dokumentu pre satelitný účet
„Tourism Satellite Account: Recommended Methodological Framework”. Hlavný rozdiel medzi
podobnými odporúčaniami z roku 2000 a 2008 spočíva v presnejšom vymedzení niektorých pojmov
a metodike ich sledovania [7, s. 106].
Základné pojmy a definície v satelitnom účte cestovného ruchu
Satelitný účet cestovného ruchu používa terminológiu a kritériá, ktoré pre cestovný ruch
definovali medzinárodné inštitúcie OSN, WTO, OECD a EUROSTAT. Pre sledovanie výsledkov a
potenciálu cestovného ruchu je podstatné, čo všetko sa považuje za odvetvie a produkty cestovného
ruchu. Produkty t.j. výrobky a služby sa s ohľadom na cestovný ruch členia na:
1. Špecifické produkty cestovného ruchu – považujú sa za špecifické pre CR, predstavujú
významný podiel na spotrebe v CR a ich neprítomnosť na trhu by ju mohla výrazne ovplyvniť.
2. Nešpecifické produkty cestovného ruchu – s cestovným ruchom súvisia iba okrajovo, ich
zaradenie do tejto kategórie môže byť v jednotlivých krajinách odlišné.
Metodika satelitného účtu ďalej člení špecifické produkty na dve skupiny, a to na:
57
1. Charakteristické produkty cestovného ruchu – sú to tie produkty národného hospodárstva,
ktoré priamo súvisia s cestovným ruchom a ktoré by bez neho prestali existovať alebo by sa
dopyt po nich výrazne znížil (napr. ubytovacie služby, stravovacie služby, osobná železničná,
vodná a letecká doprava, cestovné kancelárie a agentúry, kultúrne služby, športové a rekreačné
služby cestovného ruchu a pod.)
2. Produkty súvisiace s cestovným ruchom – sú síce úzko previazané s cestovným ruchom, ale
nie sú na ňom tak závislé. Pri poklese alebo neexistencii cestovného ruchu by dopyt po týchto
produktoch poklesol, ale nie dramaticky.
Ďalšie rozlíšenie, ktoré sa používa pre zdôraznenie priameho a nepriameho vzťahu k
cestovnému ruchu, je delenie na priemysel a ekonomiku cestovného ruchu [4, s.95].
Priemysel cestovného ruchu zahŕňa také odvetvia, ktorých produkcia je typická pre cestovný ruch –
hotelové a reštauračné zariadenia, leteckú dopravu, požičovne dopravných prostriedkov, kultúrne a
zábavné podniky, rekreačné zariadenia a ďalšie t.j. odvetvia, ktoré bezprostredne prichádzajú do
styku so samotným návštevníkom.
Ekonomika cestovného ruchu – tento pojem je širší a zahŕňa tak priemysel cestovného ruchu ako aj
podiel nadväzujúcich odvetví, ktoré súvisia s cestovným ruchom a ich dodávky služieb a tovarov sú
preň nevyhnutné alebo ináč povedané ich činnosť je vyvolaná dopytom cestovného ruchu (napr.
stavebníctvo, výroba a dodávka investičných zariadení, dopravných prostriedkov, energie,
pohonných hmôt, potravín, surovín a pod.). [4, s.96].
Ďalšie pojmy, s ktorými pracuje TSA sa týkajú rezidenta, návštevníka, jeho spotreby,
kategórií CR, resp. členenia spotreby CR. Vzhľadom na rozsah skúmanej problematiky v tomto
príspevku, ich definujeme iba stručne, použijúc pritom charakteristiky Infostatu, týkajúcich sa
turistického satelitného účtu.
Rezident – „je stály obyvateľ štátu, podľa UNWTO v domácom CR je to osoba, ktorá žije aspoň
šesť po sebe nasledujúcich mesiacov v istom mieste pred príchodom do iného miesta na kratší čas
ako šesť mesiacov; v zahraničnom CR je to osoba, ktorá žije v krajine aspoň jeden rok pred
príchodom do inej krajiny na kratšiu dobu ako jeden rok“ [1, s.110].
Návštevník – je akákoľvek osoba, ktorá cestuje na iné miesto zo svojho obvyklého prostredia na
dobu kratšiu ako 12 mesiacov, pričom hlavný účel jej cesty je iný ako vykonávanie činnosti, za
ktorú by bola odmeňovaná.
Návštevníkov členíme podľa dĺžky pobytu na turistov, ktorí zostávajú v navštívenom mieste 1
alebo viac nocí a jednodenných návštevníkov, ktorí nezostávajú na noc.
58
Podľa sídla rozlišujeme návštevníkov:
zahraničných – ich krajina sídla je iná, ako navštívená krajina; patria tu aj občania
sledovanej krajiny, ktorí trvale žijú v cudzine,
domácich – ich krajina sídla je zhodná s navštívenou krajinou; patria k nim aj cudzí štátni
príslušníci žijúci v sledovanej krajine.
Návštevníkova spotreba a miesto návštevníkovej spotreby – návštevník je považovaný za špecifický
typ jednotky individuálnej spotreby. Od ostatných jedincov sa odlišuje tým, že sa nachádza mimo
svoje zvyčajné prostredie a cestuje alebo navštevuje miesta za iným účelom, než je “výkon činnosti,
za ktorú je z navštíveného miesta odmeňovaný”. Inak sa však správa ako bežný spotrebiteľ. Zatiaľ
čo návštevníkova spotreba sa vždy vzťahuje k osobe cestujúcej alebo hodlajúcej cestovať mimo jej
zvyčajné prostredie, obstaranie výrobkov alebo služieb sa môže uskutočniť aj v jeho zvyčajnom
prostredí (napr. zakúpenie letenky, potrieb na cestovanie) a je úzko spojené so samotnou cestou. Z
toho dôvodu nie je možné miesto návštevníkovej spotreby jednoznačne určiť podľa trasy alebo cieľa
návštevníkovej cesty.
Kategórie CR, resp. členenie spotreby CR – rozlišujú sa nasledovné súhrnné ukazovatele
návštevníkovej spotreby za rôzne formy CR [2, s.7].
domáci CR, resp. spotreba domáceho CR – je spotreba rezidentských návštevníkov v sledovanej
krajine, môže zahŕňať výrobky alebo služby vyrobené v cudzine alebo vyrobené nerezidentmi,
ale predávané v sledovanej krajine (dovážané výrobky a služby),
príjazdový CR, resp. spotreba príjazdového CR – je spotreba nerezidentských návštevníkov na
ekonomickom území sledovanej krajiny, pričom výrobky a služby zakúpené v sledovanej krajine
môžu byť dovážané,
výjazdový CR, resp. spotreba výjazdového CR – je spotreba rezidentských návštevníkov mimo
ekonomického územia sledovanej krajiny, nezahŕňa výrobky a služby zakúpené na cestu alebo
po ceste v sledovanej krajine,
vnútorný CR, resp. spotreba vnútorného CR – skladá sa z celkovej spotreby rezidentských a
nerezidentských návštevníkov na ekonomickom území sledovanej krajiny; je to súčet spotreby
domáceho CR a spotreby príjazdového CR. Môže zahŕňať výrobky a služby dovážané do
sledovanej krajiny a predávané návštevníkom,
národný CR, resp. spotreba národného CR – sa skladá z celkovej spotreby rezidentských
návštevníkov na ekonomickom území sledovanej krajiny a mimo neho; je to súčet spotreby
domáceho CR a spotreby výjazdového CR. Tieto nákupy sa môžu týkať výrobkov a služieb
59
vyrobených v sledovanej krajine alebo výrobkov a služieb dovezených od nerezidentských
výrobcov,
celková návštevníkova spotreba – sa chápe ako suma celkových spotrebiteľských výdavkov
vynaložených návštevníkom alebo v mene návštevníka na cestu alebo počas jeho cesty a pobytu
v danom cieli cesty. V tejto spotrebe sú zahrnuté všetky kategórie výrobkov a služieb.
Satelitný účet CR sa snaží skĺbiť do jedného celku účty a tabuľky, berie do úvahy metodologické
základy národných účtov a prezentuje rôzne ekonomické parametre cestovného ruchu vzťahujúce sa
k určitému dátumu. Tieto účty a tabuľky sa vzťahujú na rôzne premenné, týkajúce sa dopytu
a ponuky a ich vzájomných vzťahov. Jedným zo základných cieľov satelitného účtu CR
obsiahnutým v tabuľkách, je vzájomné prepojenie všetkých týchto hľadísk a v konečnom dôsledku
umožnenie dôveryhodného komplexného merania prínosu CR. Tabuľky TSA poskytujú nástroj pre
vyčíslenie a porovnanie dopytu a ponuky produktov cestovného ruchu, umožňujú výpočet pridanej
hodnoty CR a HDP CR. Tiež umožňujú posúdiť význam CR pre celkovú zamestnanosť a tvorbu
hrubého fixného kapitálu ako aj pre kolektívnu spotrebu.
Satelitný účet CR obsahuje týchto 10 štandardných tabuliek [2, s.10 ].
T1: Spotreba príjazdového CR - podľa produktov a kategórií návštevníkov
T2: Spotreba domáceho CR - podľa produktov a s rozčlenením rezidentských návštevníkov
(cestujúcich na domácom území a do zahraničia)
T3: Spotreba výjazdového CR - podľa produktov a kategórií návštevníkov
T4: Spotreba vnútorného CR - podľa produktov a typov CR
T5: Účty produkcie odvetví CR a ostatných odvetví
T6: Domáca ponuka a spotreba vnútorného CR podľa produktov
T7: Zamestnanosť v odvetviach CR
T8: Hrubá tvorba fixného kapitálu súvisiaca s CR v jednotlivých odvetviach CR a v ostatných
odvetviach
T9: Kolektívna spotreba CR - podľa funkcií a úrovne vládnych inštitúcií
T10: Nefinančné ukazovatele CR – naturálne ukazovatele z rôznych štatistických zisťovaní
(napr. v domácnostiach, v ubytovacích zariadeniach, hraničná štatistika a pod.).
60
Satelitný účet cestovného ruchu v Slovenskej republike
Problematika satelitného účtu sa v SR začala dávať do popredia v roku 2001, kedy bolo
vládou prijaté uznesenie č. 185/2001, ktoré ukladalo Štatistickému úradu, Ministerstvu financií,
Národnej banke Slovenska a Ministerstvu hospodárstva implementovať formy a metódy
štatistického zisťovania cestovného ruchu v krajinách EÚ, zriadiť satelitný účet CR a pre tieto účely
vyčleniť v návrhoch štátneho rozpočtu potrebné finančné prostriedky. Je treba povedať, že proces
zavedenia satelitného účtu je dlhodobý a náročný, založený na spolupráci rôznych zainteresovaných
inštitúcií (najmä MH SR, NBS, ŠÚ SR), odborníkov z vedeckej oblasti a medzinárodných
organizácií.
Práce na satelitnom účte boli od roku 2005 zabezpečované prostredníctvom Inštitútu
informatiky a štatistiky (INFOSTAT) v spolupráci so Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
V prvých etapách sa úloha sústredila na štúdium metodiky a základných princípov, ktoré sú uvedené
v príručke „European Implementation Manual on Tourism Satellite Accounts“ a na analýzu
dostupných zdrojov údajov využiteľných pre tieto potreby. Na konci roka 2008 sa tri hlavné
zainteresované inštitúcie a to ŠÚ SR, Ministerstvo hospodárstva a Infostat zapojili aj do Projektu
Eurostatu, ktorý je určený na pomoc krajinám, ktoré rozvíjajú satelitný účet cestovného ruchu za
účelom získania prospešných informácií a skúseností, ktoré prispejú ku skvalitneniu postupov
používaných pri konštrukcii jednotlivých tabuliek TSA na Slovensku [3, s.8]. Ako vyplýva
z informatívnej správy Štatistického úradu Slovenskej republiky, kľúčovým zdrojom informácií na
zostavenie ponukovej časti satelitného účtu sú štatistické údaje z národných účtov a na konštrukciu
dopytovej časti cestovného ruchu sa využívajú hlavne údaje získané zo zisťovaní o aktívnom
cestovnom ruchu na vybraných miestach v SR (príjazdový cestovný ruch) a zo zisťovaní
v domácnostiach (domáci a výjazdový cestovný ruch). K ďalším dôležitými zdrojom informácií
patria ubytovacia a podniková štatistika, štatistika cestovných kancelárií a agentúr, platobná
bilancia, rezortné zisťovania, daňové priznania a údaje profesijných inštitúcií a združení [11, s.1].
Výsledky prác na Satelitnom účte cestovného ruchu SR publikuje Štatistický úrad od roku 2009.
V roku 2010 boli tieto výsledky prvýkrát súčasťou publikácie Eurostatu „Tourism Satellite Accounts
in Europe“. V súčasnosti sú spracované údaje za roky 2005 až 2010 a z ďalších nasledujúcich rokov
sú základné dáta o cestovnom ruchu a pracuje sa na ich podrobnejšej analýze.
Ako uvádza informatívna správa Štatistického úradu SR v roku 2010 dosiahla priama
pridaná hodnota cestovného ruchu hodnotu 1,59 mld. EUR a na celkovej pridanej hodnote
ekonomiky sa podieľala 2,7%. Charakteristické odvetvia cestovného ruchu sa na nej podieľali vo
výške 71,9%, odvetvia cestovného ruchu špecifické pre Slovenskú republiku vo výške 6% a 22,1%
61
vytvorili ostatné odvetvia ekonomiky [12, s.3]. Percentuálny podiel charakteristických odvetví
cestovného ruchu na priamej pridanej hodnote CR v roku 2010 je uvedený v nasledujúcom grafe:
Graf 1 Podiel odvetví na priamej pridanej hodnote CR v roku 2010
Zdroj: vlastné spracovanie [12, s.3]
Pridaná hodnota odvetví CR zahŕňa pridanú hodnotu za všetky činnosti bez ohľadu na to, či sú
súčasťou cestovného ruchu a či priamo slúžia návštevníkom.
Časťou hrubého domáceho produktu ekonomiky je aj priamy hrubý domáci produkt
cestovného ruchu, ktorý sa vyčísli ako suma priamej hrubej pridanej hodnoty cestovného ruchu
a čistých daní na produkty cestovného ruchu (dane z produktov – subvencie na produkty, ktoré boli
zahrnuté do hodnoty spotrebovaných produktov v rámci CR). V roku 2010 priamy hrubý domáci
produkt v cestovnom ruchu dosiahol 1,73 mld. EUR, čo predstavovalo 2,6% podiel na HDP
ekonomiky SR. Čisté dane na produkty tvorili 8% a priama pridaná hodnota CR 92% priameho
hrubého domáceho produktu v CR [12, s. 4].
V odvetviach CR na Slovensku bolo v roku 2010 vytvorených spolu takmer 353 tisíc
pracovných miest, z toho 78,3% tvorili pracovné miesta zamestnancov a 21,7% podnikateľov
62
(fyzických osôb). Najviac pracovných miest pre zamestnancov bolo vytvorených v odvetviach
stravovacie služby (42,4%), ďalej nasledovali služby osobnej dopravy (22,1%), ubytovacie služby
(11,6%), športové a rekreačné služby (10,8%). Služby kultúry dosiahli 9,1% podiel, služby
cestovných kancelárií a agentúr, ostatné rezervačné a súvisiace činnosti 2,9% a prenájom zariadení
pre osobnú dopravu 1,2% podiel [12, s. 9]. Najviac pracovných miest pre podnikateľov bolo
vytvorených v odvetviach stravovacie služby (57,1%), služby osobnej dopravy (14,8%), športové
a rekreačné služby (11,2%), ubytovacie služby (10,1%), cestovné kancelárie a agentúry, ostatné
rezervačné služby (3,1%). Služby kultúry dosiahli 2,2% podiel a prenájom zariadení pre osobnú
dopravu 1,4% [12, s. 10].
Tabuľka 1: Vybrané ukazovatele satelitného účtu CR SR v rokoch 2007 - 2010
Ukazovateľ/Rok (v mil. EUR) 2007 2008 2009 2010
Vnútorná spotreba CR 4 154 4 216 3 423 3 561
Pridaná hodnota (PH) odvetví CR 6 283 6 984 6 267 6 720
PH charakteristických odvetví CR 2 253 2 521 2 643 2 672
Priama pridaná hodnota CR 1 698 1 678 1 640 1 595
Priamy HDP CR 1 901 1 894 1 735 1 733
Podielové ukazovatele (v %)
Podiel priamej pridanej hodnoty CR na PH celkom 3,07 2,77 2,87 2,66
Podiel priameho HDP CR na HDP 3,09 2,83 2,76 2,63
Podiel PH charakteristických odvetví CR na PH celkom 4,07 4,16 4,63 4,46
Podiel PH odvetví CR na PH celkom 11,34 11,52 10,98 11,22
Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov Štatistického úradu SR
Z prezentovaných ukazovateľov satelitného účtu cestovného ruchu SR v rokoch 2007 -
2010 (tabuľka 1) je zrejmé, že jedným z najúspešnejších rokov v cestovnom ruchu bol rok 2008.
Podielové ukazovatele však dokumentujú, že podiel CR na tvorbe pridanej hodnoty klesal, čo dáva
predpoklad, že sa CR síce vyvíjal pozitívne, ale tento pozitívny vývoj svojim tempom rastu
„nekopíroval“ vývoj ekonomiky na Slovensku.
ZÁVER
Cestovným ruch je významným fenoménom, ktorý má nesporný pozitívny vplyv na rozvoj
mnohých oblastí ekonomiky štátu. Pre lepšie pochopenie jeho účinkov je možné rozlíšiť rôzne
prístupy k ich hodnoteniu, a to štatistické, ekonomicko-peňažné, sociálno-kultúrne a iné. Satelitný
účet cestovného ruchu je jeden z najsystematickejších nástrojov merania ekonomického významu
a prínosu cestovného ruchu na národnej úrovni. Je dôležité, aby tvorcovia politík na národnej
63
a regionálnej úrovni pochopili, že cestovný ruch je zložito prepojený so všetkými časťami národnej
ekonomiky a práve táto skutočnosť určuje ekonomický vplyv cestovného ruchu tak významným pre
rozvoj.
SÚHRN
Cestovný ruch zohráva dôležitú úlohu v národných ekonomikách mnohých krajín. Prispieva
nielen k ekonomickému a regionálnemu, ale aj k sociálnemu a kultúrnemu rozvoju a všeobecnému
blahu. Cestovný ruch zasahuje do mnohých odvetví národného hospodárstva, a preto je ťažké
kvantifikovať jeho celkový ekonomický prínos. Za týmto účelom bol vyvinutý harmonizovaný systém
´satelitných účtov cestovného ruchu´(TSA) ako medzinárodne uznávaný rámec pre meranie aktivít
a významu cestovného ruchu pre národné ekonomiky. Hlavným cieľom tohto vedeckého príspevku je
analyzovať teoretické základy TSA a predložiť stručnú históriu a súčasný stav prác pri jeho
zavádzaní v podmienkach Slovenskej republiky.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
Cestovný ruch. Meranie ekonomického prínosu. Satelitný účet cestovného ruchu. Slovenská
republika.
LITERATÚRA
[1] GÚČIK, M. et al., 2004. Krátky slovník cestovného ruchu a hotelierstva. Banská Bystrica:
Slovensko-švajčiarske združenie pre rozvoj cestovného ruchu. ISBN 80-88945-73-9
[2] HAJNOVIČOVÁ, Viera a Ľudovít KUŤKA. 2008. Systém účtov cestovného ruchu v SR (4.
etapa). Bratislava: Infostat, Edícia Akty. [online]. [cit. 2014-06-23]. Dostupné z:
http://www.infostat.sk/new_web/sk/_publikacie/TSA-2008-dokument.pdf
[3] HAJNOVIČOVÁ, Viera a Zuzana SEČÁNSKA. 2009. Satelitný účet cestovného ruchu SR
(5. etapa), Bratislava: Infostat, Edícia Akty. [online]. [cit. 2014-06-23]. Dostupné z:
http://www.infostat.sk/new_web/sk/_publikacie/TSA-2008-dokument.pdf
[4] LECHNÝŘOVÁ, Zuzana, 2008. Statistické sledování zaměstnanosti v cestovním ruchu. In:
Ekonomická revue cestovného ruchu. Roč. 41, č. 2. Banská Bystrica: EF UMB, s. 93–104.
ISSN 0139-8660
[5] Metodika satelitního účtu České republiky. In: Český statistický úřad [online]. [cit. 27. júna
2014]. Dostupné z:
http:http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/metodika_tabulky_satelitniho_uctu_cestovniho_ruch
u/$File/metod_tsa.pdf
64
[6] PALATKOVÁ, Monika, 2011. Mezinárodní cestovní ruch. Praha: Grada Publishing. ISBN
978-80-247-3750-8
[7] PALATKOVÁ, Monika a Jitka ZICHOVÁ, 2011. Ekonomika turismu. Praha: Grada
Publishing. ISBN 978-80-247-3748-5
[8] PETRŮ, Zdenka, 2007. Základy ekonomiky cestovního ruchu. Praha: IDEA SERVIS. ISBN
978-80-85970-55-5
[9] Příprava satelitního účtu cestovního ruchu v ČR. 2004. In: Český statistický úřad [online]. [cit.
23. septembra 2010]. Dostupné z: http://www.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/p/1522-04
[10] RYGLOVÁ, Kateřina, Michal BURIAN a Ida VAJČNEROVÁ, 2011. Cestovní ruch –
podnikatelské principy a příležitosti v praxi. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-247-4039-
3
[11] Satelitný účet cestovného ruchu – prínos pre subjekty v oblasti cestovného ruchu na Slovensku
[online]. [cit. 2014-06-23]. Dostupné z: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67609
[12] Satelitný účet cestovného ruchu v Slovenskej republike – Informatívna správa 2013 [online].
[cit. 2014-06-23]. Dostupné z: http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/satelitny-ucet-
cestovneho-ruchu-sr-2013.pdf
* Príspevok bol vypracovaný ako jeden z výstupov v rámci riešenia projektu KEGA 032PU-4/2013
„Aplikácia e-vzdelávania vo výučbe ekonomických disciplín študijného programu Manažment a
nových akreditovaných študijných programoch na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity v
Prešove“.
KONTAKTNÁ ADRESA
Ing. Anna Šenková, PhD., Ing. Kristína Šambronská, PhD., Fakulta Manažmentu PU, Katedra
turizmu a hotelového manažmentu, ul. Konštantínova 16, 080 01 Prešov, email:
