Antický Rím

Rímska ríša 800 pnl. - 476 nl.

život Rimanov sa rozvýjal inak, ako život Grékov —> rozdielne životné podmienky = iná povaha a názory

Latinovia založili mesto Rím a vytvorili Rímsku ríšu a jej kultúru v roku 753 pnl. (dvojčatá Romulus a Remus)

prakticky založení realisti —> menší cit pre krásu a fantáziu ako Gréci, Rimania boli skôr pastieri, roľníci, vojaci, štátnici, dobyvatelia a úradníci

náboženstvo —> Latinovia najskôr uctievali prírodných bohov, ochrancov úrody a stáda (Céres - bohyňa úrody); po vytvorení Ríma vznikol kult štátnych bohov (Jupiter najvyšší boh a ochranca mesta, Mars boh

vojny…)

rímske umenie vzniklo pod vplyvom etruského a gréckeho umenia = funkcia umenia na oslavu moci Ríma (architektúra ako oslava mocných dobyvateľov)

historické obdobia rímskych dejín

obdobie kráľov, 753 až 510 pnl. - v Ríme vládlo sedem kráľov, posledný bol etruského pôvodu

obdobie Rímskej republiky, 510 až 28 pnl. - vládli dvaja konzulovia, volení na rok úradníkmi, ich poradným zborom bol senát, ktorý mal 300 členov; v čase vojny zveril senár všetku moc diktátorovi, ale nie na dlhšie

ako pol roka

cisárske obdobie, 27 pnl. až 476 nl. - dve hlavné obdobia: principát = princes - prvý občan a prvý senátor; dominát = vládol neobmedzený monarcha

obdobie kráľov, 753 až 510 pnl.

prvý kráľ Romulus založil mesto Rím na siedmych pahorkoch (Palatín, Kapitol, Quirinal, Aventin…)

zloženie obyvateľstva:

patricijovia - aristokracia, pôvodné rímske obyvateľstvo

plebejci - “plebs”, súhrnný názov pre nepatricijov; roľníci, obchodníci bez občianskych práv, nemohli byť úradníkmi

otroci - nemali práva ani osobné slobody, boli v podstate vecou (každý slobodný občan mal nábytok, dobytok a

hovoriaci nábytok)

obdobie Rímskej republiky, 510 až 28 pnl.

vojny - najznámejšie Púnske —> Rím proti Kartágu (porazené)

ovládnutie stredomoria

Rímska ríša v 3. storočí pnl bola mocným štátom, ktorý ovládal celú oblasť Stredozemného mora, Severnú Afriku, Mezopotámiu, dnešné Francúzsko, časť Anglicka a južné časti Európy až po Dunaj —> centrum bol

Rím

občianske vojny - Spartakus a jeho povstanie

Gaius Iulius Caesar - snaha samého seba korunovať za kráľa, zabitý stúpencami republiky

obdobie republiky skončilo porážkou egyptskej kráľovnej Kleopatry a pripojením Egypta k Rímskej ríši

cisárske obdobie, 27 pnl. až 476 nl.

rozmach ríše až k Dunaju

rímska opevnená hranica Limes Romanus

najznámejší cisári: Augustus, Tiberius, Caligula, Nero, Traján, Dioklecián, Konštantín Veľký…

architektúra antického Ríma

rímska architektúra

spočiatku sa vyvíjala pod etruským neskôr gréckym vplyvom

od gréckej architektúry sa líši svojim charakterom, princípmi, druhmi, technikou a materiálom (pálená hlina, betón, cement)

bola bloková —> používal sa plný múr s klenbou

rímske stĺpy majú KOMPOZITNÚ HLAVICU = spojenie iónskej a korintskej

prínos Rimanov —> od 2. storočia pnl. vytvorili techniku kamenného nepravidelného muriva (do tuhej malty sa pomiešali kúsky kameňa), ktorá umožnila výstavbu čoraz zložitejších foriem oblúka, klenby a kupoly =

typické pre rímsku architektúru

rímska vs. grécka architektúra

druhy stavieb

sakrálne - variant gréckeho chrámu

profánne/svetské - baziliky, termy, triumfálne/víťazné oblúky a stĺpy, amfiteátre, paláce, mauzóleá, technické stavby - akvadukty, viadukty, kloaka Maxima, dláždené cesty (Via Appia)

urbanizmus - mesto ako základ (tak ako v Grécku), mestá rozčlenené na štvorce sieťou ulíc, ktoré sa prelínali v pravom uhle a delili priestor na ostrovy = šachovnicový pôdorys; v strede mesta FÓRUM -

štvorcový pôdorys okolo ktorého boli stavby ako chrám (náboženské centrum), bazilika (obchodné a súdne centrum) a kúria (politické centrum)

bazilika

profánna funkcia

striedavo slúžila ako tržnica alebo súdna budova

obdĺžnikový pôdorys rozdelený na tri lode s vyššou hlavnou loďou, na ktorej boli okná = bazilikálne

osvetlenie, mala sedlovú strechu

hlavná loď ukončená apsidou, kde sedel súdny úradník (apsida = polkruhové ukončenie hlavnej

lode)

najlepšie zachovaná Konštantínová/Maxentiova bazilika v Ríme, okolo r. 310 nl.

hlavná loď

bočná loď

okná

apsida

rez rímskou bazilikou

termy/kúpele

rímsky vynález

najväčšie a najmohutnejšie rímske stavby s klenutými stropmi

okrem miestností na kúpanie tam boli čitárne, knižnice, prednáškové sály, divadelná sála, telocvičňa, ihriská, obchodné stánky, otvorené nádvoria, park…

umelecká výzdoba —> sochy, maľby, fresky, mozaiky…

Carracalove termy

amfiteáter

rímsky vynález, vyvinul sa krátko po začiatku 1. storočia

obrovská stavba, kde sa konali námorné bitky = naumachie, štvanice zvierat, gladiátorské

hry…

okolo elipsovej arény bolo hľadisko so stúpajúcimi radmi sedadiel s klenutými

ochodzami

vonkajšie priečelie bolo členené arkádami na pilieroch so stĺpmi a pilastrami

v Ríme bolo päť amfiteátrov, najväčší Koloseum = amfiteáter Flaviovcov:

až 45 000 divákov

fasáda rozčlenená na štyri časti - každá z nich je variantou jedného z troch gréckych slohov (dole dórsky,

v strede iónsky, dve horné podlažia korintský);

pod arénou klenuté chodby, ktoré sa počas naumachií zaplavovali vodou

cirkus

preteky v jazde na koňoch a iné športové hry, triumfálne slávnosti a ľudové veselice sa konali cirkoch

Cirkus Maximus v Ríme bol až pre 80 000 ľudí

divadlá

podobné ako grécke divadlá

divadelný priestor uzatvárala obdĺžniková budova - skéne členená stĺpmi a nikami (výklenkami) so sochami,

bola väčšia ako grécka

proskénium (javisko) bolo hlbšie ako grécke

orchestra bola hľadiskom pre vznešených divákov

triumfálne stavby

stavané na oslavu vojnového víťazstva rímskych cisárov

triumfálny oblúk:

mal tvar brány s jedným alebo troma priechodmi

priečelie a bočné steny zdobili reliéfy s vojnovými výjavmi

najznámejšie sú Titov a Konštantínov oblúk (tri priechody) v Ríme

triumfálne stavby

Trajánov stĺp:

podstavec tvorí hranol a na ňom je mramorový stĺp s dórskou hlavicou

vysoký 31 m s vnútorným schodiskom stĺp zdobý reliéf, ktorý sa ovíja okolo celého

drieku a výjavy sú na ňom chronologicky usporiadané

na vrchole pôvodne stála cisárova bronzová socha no v roku 1578 ju nahradili sochou sv.

Petra

mauzóleum hrobka

stavba centrálneho typu

najznámejšie je Hadrianovo mauzóleum na pravom brehu Tiberu - Anjelsky hrad

mŕtvych spaľovali a ostatky dávali do urien a tie potom do katakomb za mestskými hradbami

rímsky dom

podobal sa gréckemu - mal dve átriá

vestibulom sa vchádzalo do prvého átria, kde boli hospodárske miestnosti a obchody v strede s fontánou a z druhého átria sa vchádzalo do obytných miestností

bohatí si stavali paláce a villy —> najznámejšia Hadrianova Villa v Tivoli

PANTEÓN

chrám všetkých bohov, z roku 25. pnl

v ranokresťanskom období ho zmenili na kresťanský kostol, preto prežil

centrálna stavba s kupolou v ktorej je otvor - celý priestor osvetľuje len svetlík v kupole

interiér kupoly je kazetovaný

portikus (vstup do chrámu) tvorí pravouhlá miestnosť so stĺporadím (je mladší z roku 125 nl.)

Z rímskej architektúry vyšla ranokresťanská

architektúra a architekti z nej aj v neskorších

obdobiach čerpali inšpiráciu.

sochárstvo antického Ríma

SOCHÁRSTVO

vplyv etruského a neskôr gréckeho sochárstva

po pripojení Grécka k Rímskej ríši sa zvýšil dovoz ukoristených gréckych sôch do Ríma, kde sochári, ktorí boli často pôvodom Gréci, robili dokonalé kópie gréckych sôch

technika —> hlavne skulptúra (mramor, rezba do slonoviny) ale aj plastika (keramika, bronz) a tiž dekoratívne sochárstvo

SOCHÁRSTVO

portrétna tvorba —> typická pre rímske sochárstvo, idealistická tendencia obľúbená v gréckom umení sa v rímskom sochárstve spojila s realizmom a snahou verne zobraziť

skutočnosť

sochám bohov venovali iba malú pozornosť - boli viac racionálni oproti Grékom

obdobie Republiky 510 - 28 pnl.

značný vplyv etruského umenia a neskôr gréckeho

podobizne so psychologicky prehĺbeným realizmom - busty Pompeia, Cicera, Bruta, Caesara…

pôvod rímskeho portrétu —> kult mŕtvych predkov (v dome mali átrium, kde zobrazovali svojich zosnulých)

počas pohrebných obradov niesli pozostalí podobizne mŕtve a boli oblečení do takého odevu, ktorý zodpovedal hodnosti, ktorú

mal zosnulý

obdobie cisárstva 28 pnl. - 476 nl.

vrcholné obdobie rímskeho sochárstva —> grécki sochári na území Rímskej ríše

portrét

typická črta rímskeho umenia - podobizne cisárov

uprednostňuje sa individualizmus a identifikácia so skutočným človekom —> v portrétoch sochár zachytáva

povahové rysy a jeho duchovné prežívanie

portrétne umenie —> silný propagačný charakter = cisárova propaganda, každý Riman hľadel na cisársku bustu s posvätnou úctou (zapaľoval pred ňou kadidlo na znak

lojálnosti a vernosti panovníkovi a krajine)

podobizne cisára prevážali po celej ríši

portrét bol realistický, zobrazoval realistické črty panovníka

obdobie cisárstva 28 pnl. - 476 nl.

TrajánAugustus Nero

KonštantínSeptimus SeverusCaligula

obdobie cisárstva 28 pnl. - 476 nl. - historický reliéf

inšpirovaný gréckym reliéfom ale vytvára sa v odlišnej perspektíve —> vysoký reliéf z viacerých uhlov a tak sa

vyznačuje väčšou živosťou

grécky reliéf zobrazoval mytologické a alegorické výjavy, rímsky zobrazuje skutočné udalosti z vojnových víťazstiev

umelecké dielo = historický dokument (zachytáva vždy konkrétne scény)

využíva sa na víťazných oblúkoch a stĺpoch

Trajánov stĺp - reliéfy sa špirálovito otáčajú okolo stĺpu, majú 200 m a scény

na ňom plynú bez prerušenia

Titov oblúk - triumfálny sprievod po dobití Jeruzalema z roku. 71

obdobie cisárstva 28 pnl. - 476 nl.

náhrobný reliéf na sarkofágoch

od 2. storočia sa všeobecne zaužíval obrad pochovávania, ktorý postupne nahradil spopolňovanie

rozvinula sa produkcia mramorových sarkofágov

silný orientálny vplyv (girlandy z listov, obrazy architektúry…)

obdobie cisárstva 28 pnl. - 476 nl.

klasicizmus Augustovej doby

vláda cisára Augusta znamenala pre sochárstvo zlatú dobu

napodobňovanie gréckeho klasického sochárstva 5. storočia pnl.

socha Augustus Prima Porta —> cisár zobrazený ako generál, ktorý sa prihovára k vojakom

obdobie cisárstva 28 pnl. - 476 nl.

klasicizmus Augustovej doby

Ara Pacis Augustae - Augustov oltár mieru, 13. - 9. pnl.:

je vysoký 6 metrov, reliéfny vlys s obetným sprievodom cisárovej rodiny

alegórie Vzduchu, Vody a Zeme

snaha zachytiť verne realitu

obdobie cisárstva 28 pnl. - 476 nl.

flaviovský iluzionizmus

rímske iluzionistické sochárstvo vyvrcholilo za vlády Flaviovcov

reliéf napodobňuje maliarstvo a vzbudzuje ilúziu skutočnosti

snaha presvedčivo začleniť objem do reliéfu jeho odstupňovaním —> perspektívne zakrývanie figúr stojacich za sebou, v popredí plnoplastické výjavy postupujú až k plošnému pozadiu, vznikla

tak hra svetla a tieňa

Titov oblúk - zobrazuje výjavy z dobitia Jeruzalema; reliéfna technika sa usiluje

prehĺbiť priestor perspektívnym zakrývaním postavá stojacich za sebou a

širokou stupnicou plastickosti od takmer trojrozmerných postáv v popredí cez nízky reliéf v strednom pláne až po

úplne plošné pozadie

Rímske sochárstvo rozšírilo sochársku tvorbu o

portrétny realizmus a bravúrne spracované

iluzionistické reliéfy, ktoré sa stali vzorom pre

nasledujúce umelecké obdobia.

maliarstvo antického Ríma

MALIARSTVO

etruské a grécke vplyvy

rímski maliari sa inšpirovali hlavne helenistickým maliarstvom

rozvoj realistickej podobizne, krajinomaľby, žánrovej maľby a zátišia

druhy a techniky maľby:

monumentálna maľba —> freska, mozaika doskový maľba —> tempera, enkaustika (maľba voskom)

knižná maľba —> tempera, gvaš (akvarel s bielou krycou farbou)

MALIARSTVO

najviac pamiatok zachovaných z nástennej maľby, ktorú môžeme sledovať od 3. storočia pnl.

doskové obrazy zdobili verejné budovy aj súkromné domy, postupom času ich produkcia zanikla

Fajjúmske portréty, 2. a 3. storočie nl. —> doskové podobizne z truhiel; neskoré cisárske obdobie; dosky umiestnené do vrchných častí drevených truhiel, realistické zachytenie podoby a

aj duševnej povahy mŕtvych; maľované temperou alebo enkaustikou

POMPEJSKÉ SLOHY

vývoj rímskej nástennej maľby delíme do štyroch tzv. pompejských slohov

vďaka archeologickým vykopávkam v Pompejách sa podarilo objaviť mnoho nástenných malieb, ktoré objasňovali postupnosť vývoja rímskeho maliarstva

Pompeje —> antické mesto zničené zemetrasením v roku 62. nl. ale znovu vybudované a definitívne zničené výbuchom sopky Vezuv v roku 79 nl.

POMPEJSKÉ SLOHY

1. pompejský sloh = INKRUSTAČNÝ

maľbou napodobňuje inkrustáciu - "vykladanie" stien farebnými kamennými/

mramorovými doskami alebo drevom

stena maľbou členená na sokel, vlastnú stenu s obdĺžnikovým poľom a rímsou

POMPEJSKÉ SLOHY

2. pompejský sloh = ILUZIONISTICKÝ

vytvára ilúziu skutočnej architektúry - maľované stĺpy, fiktívne priehľady do stĺpových siení alebo krajiny, efekt klamného

predlžovania interiéru

v poliach medzi stĺpmi zobrazené figurálne obrazy mytologických námetov

strop zdobený štukom (jemná omietka z ktorej sú robené ozdobné prvky architektúry), rozčlenený na geometrické polia s

figurálnou alebo ornamentálnou výzdobou

Líviin dom v Pompejách

POMPEJSKÉ SLOHY

3. pompejský sloh = ORNAMENTÁLNY

kombinácia iluzionistického slohu a dekoratívnych prvkov

naturalistický ornament bol prísne symetrický —> girlandy s vetvičkami, lístky a kvetmi… vznikol v Alexandrii v Egypte (dekorativizmus napodobňujúci ornamenty nástenných kobercov)

Nerov zlatý dom v Ríme zodpovedá

tretiemu pompejskému

ornamentálnemu štýlu

POMPEJSKÉ SLOHY

4. pompejský sloh = BAROKOVÝ

vystupňovaný iluzionizmus

bujná fantázia prekonáva logiku architektúry

v nadmernom množstve sa používal ornament a efekty umeleckého remesla (pozlátené tyče)

Dom Vettiovcov, Pompeje

ÚŽITKOVÉ UMENIE

zvyšovanie životnej úrovne a rast bohatstva Ríma podnietilo rozvoj umeleckých remesiel = túžba po prepychu

nábytok —> málo kusov lebo mali malé miestnosti, obľúbené ležadlá, ktoré slúžili na spanie, jedenie, učenie, čítanie…

sklo —> rozšírila sa výroba fúkaného skla

kovotepectvo a zlatníctvo —> rozšírilo sa rezanie drahých kameňov a slonoviny = glyptika

Veľká kamea - 30 cm vysoká; zobrazené tri

svety - hore slávni predkovia, v strede

Augustus a jeho triumf, dole porazení

Gemma Augustae - horný pás je spodobením

Ríma ako Olympu