Analýza Prešovského kraja – vybrané charakteristiky · V rámci rozlohy SR má najväčší podiel Banskobystrický kraj (19,3 %), Prešovský (18,3 %), Žilinský (13,8 %)

Analýza Prešovského kraja – vybrané charakteristiky OBSAH: I. Analýza Prešovského kraja - vybrané charakteristiky 1. Popis kraja a základné geografické údaje 1 2. Obyvateľstvo a sídelná štruktúra 3 3. Bývanie, bytová výstavba 5 4. Technická infraštruktúra 1. Zásobovanie elektrickou energiou 7 2. Zásobovanie plynom 7 3. Zásobovanie teplom 9 4. Obnoviteľné zdroje 9 5. Telekomunikácie 10

6. Zásobovanie vodou, odvod a čistenie odpadových vôd 10

7. Dopravná infraštruktúra 11 Cestná doprava 12 Železničná doprava 12 Letecká doprava 12 Hraničné priechody 13 Dopravná obslužnosť verejnou dopravou 14 5. Cestovný ruch a kultúra 1. Interpretácia územia z hľadiska cestovného ruchu 15

2. Základné ukazovatele cestovného ruchu 17

3. Kultúra a kultúrne dedičstvo 20 6. Podpora a rozvoj podnikania

1. Organizačná štruktúra ekonomiky kraja 22

2. Ekonomická výkonnosť kraja 23

3. Vývoj v odvetviach 24

4. Ekonomická aktivita obyvateľstva 28 7. Sociálne služby a zdravotníctvo 1. Sociálne služby 30 2. Zdravotníctvo 32 8. Životné prostredie 33 1. Odpadové hospodárstvo 36 9. Vzdelávanie, školstvo, veda 38 1. Veda a výskum 41 II. Prognóza vývoja regiónu Slovensko - Východ/Analytická časť

(výťah z Integrovanej štúdie podmienok ďalšieho rozvoja regiónu Slovensko – Východ) 47

I. Analýza Prešovského kraja – vybrané charakteristiky ________________________________________________________

Analýza Prešovského kraja – vybrané charakteristiky

Úrad Prešovského samosprávneho kraja 1/50

I.1 Popis kraja a základné geografické údaje _____________________________________________

Územie Prešovského kraja leží v severnej časti východného Slovenska. Severnú hranicu tvorí

štátna hranica s Poľskou republikou, vo východnej časti kraja hraničí s Ukrajinskou republikou, v južnej časti susedí s Košickým krajom a v západnej časti so Žilinským a Banskobystrickým krajom. Svojou rozlohou 8 981 km2 zaberá asi 18 % územia Slovenskej republiky. Povrch kraja je výrazne členitý. Najvyššie položeným miestom je Gerlachovský štít (2 665 m n. m.), ktorý je najvyšší aj v rámci celej Slovenskej republiky. Z celkovej výmery kraja 899 761 ha má poľnohospodárska pôda 43,0 % zastúpenie, lesná pôda zaberá 49,1 %. Na ostatné nepoľnohospodárske a nelesné pozemky pripadá 7,9 %. Obr.: Územné členenie Slovenskej republiky – samosprávne kraje (NUTS III), regióny NUTS II

V rámci rozlohy SR má najväčší podiel Banskobystrický kraj (19,3 %), Prešovský (18,3 %), Žilinský (13,8 %) a Košický kraj (13,8 %). Napriek tomu, že podiel Bratislavského, Trnavského, Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja predstavuje v súhrne iba 34,8 % podiel na území SR, v týchto krajoch žije viac než 46 % z obyvateľov SR. Najhustejšie obývanými krajmi SR sú: Bratislavský (301 obyvateľov na km2), Trenčiansky (136 obyvateľov na km2) a Trnavský (133 obyvateľov na km2). Najnižšia hustota obyvateľstva je v: Banskobystrickom kraji (70 obyvateľov na km2) a Prešovskom kraji (88 obyvateľov na km2).

Slovenská republika - rozloha podľa krajov v %

4% 8%9%

13%14%20%

18%

14%

Bratislavský krajTrnavský krajTrenčianský krajNitrianský krajŽilinský krajBanskobystrický krajPrešovský krajKošický kraj

Zdroj údajov: Štatistický úrad SR

Prírodné prostredie Prešovského kraja je relatívne málo narušené najmä v oblastiach s nízkou ekonomickou aktivitou. Ucelené zachovalé časti prírody vymedzujú národné parky (Tatranský národný



park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Pieninský národný park, Národný park Poloniny), chránené krajinné oblasti (biosférická rezervácia chránená krajinná oblasť Východné Karpaty, chránená krajinná oblasť Vihorlat a ďalšie územia viazanej krajiny s vlastným režimom. Medzinárodnými kúpeľmi sú Bardejovské kúpele a Vysoké Tatry.

Územie Prešovského kraja sa vyznačuje pomerne veľkou variabilitou prírodných podmienok, ktoré súvisia s geologickou stavbou územia kraja a rozložením jednotlivých geologických útvarov (jadrové pohoria s kryštalinikom a obalovými jednotkami – Branisko, Čierna hora, Tatry, Nízke Tatry, Humenské vrchy, Spišsko-gemerský kras, vulkanické komplexy Stráží, Slanských vrchov a Vihorlatu, bradlové pásmo oddeľujúce vnútrokarpatský paleogén od vonkajšíeho flyšu, neogénne sedimenty Košickej kotliny a Východoslovenskej roviny), členitosťou reliéfu (pričom na území kraja sa nachádza bod s najvyššou nadmorskou výškou na Slovensku – Gerlachovský štít v najmenších veľhorách sveta, vo Vysokých Tatrách), zastúpením lesných komplexov s výskytom pôvodných alebo hodnotných lesných spoločenstiev, širokým spektrom klimatických podmienok (od nížinnej až po vysokohorskú klímu), rôznorodými pôdnymi pomermi, v dôsledku urbanizácie aj značne rozdielnou štruktúrou využívania krajiny. Konečným efektom je v jednotlivých častiach kraja výskyt prírodných fenoménov a zachovalých a hodnotných ekosystémov i celých území, ktoré boli v priebehu času postupne štátom vyhlasované za chránené v rôznom stupni ochrany.

Na území Prešovského kraja sa nachádzajú horné úseky hlavných tokov Hornád, Torysa, Topľa, Ondava a Laborec, ktoré nie sú ešte výraznejšie postihnuté antropogénnou činnosťou. Výnimkou je rieka Poprad, ktorej celé povodie na území SR je v Prešovskom kraji a v svojom 137 riečnom kilometri prechádza do Poľskej republiky. Tiež dve nádrže, ktoré sa nachádzajú na riešenom území, Starina a najmä Veľká Domaša významne hydrologicky, ale i kvalitatívne ovplyvňujú toky, na ktorých ležia. Povodie rieky Poprad zahrňuje veľmi významnú oblasť Vysokých Tatier, v ktorej sa nachádza jedenásť vodárenských tokov, využívaných k zásobovaniu pitnou vodou celej oblasti. Územie kraja je bohaté na zdroje prírodných liečivých vôd, z ktorých najznámejšie sú Bardejovské kúpele, Cígeľka, Vyšné Ružbachy, prírodné zdroje minerálnych stolových vôd Lipovce – Salvator, Baldovce a pramene minerálnych vôd napr. Sivá Brada, Hôrka, Gánovce, Nová Ľubovňa a Šarišský Štiavnik.

Územie Prešovského kraja je chudobné na surovinové zdroje, resp. zásoby rudných surovín, predstavuje však významnú surovinovú základňu nerudných surovín a stavebných materiálov, zásoby ktorých umožňujú rozvoj hlavne stavebného priemyslu. Prešovský kraj má v štruktúre osídlenia a prírodných podmienok v zásade dva odlišné typy: - nivný charakter, vytvorený vodnými tokmi a kotlinami. Ide predovšetkým o alúvia riek Popradu,

Torysy, Tople, Ondavy, Laborca a ďalších menších vodných tokov, - vysokohorské, horské a pahorkatinové, prezentované Vysokými Tatrami, Belanskými Tatrami,

Spišskou Magurou, Ľubovnianskou Vrchovinou, Levočskými vrchmi, Slánským pohorím, Čergovom, Šarišskou vrchovinou, Nízkymi Beskydami, Ondavskou vrchovinou, Vihorlatom a Bukovskými vrchmi.

Podľa agroklimatického členenia Slovenskej republiky patrí územie Prešovského kraja do troch

klimatických oblastí, siedmich okrskov a piatich regiónov. Ich základná charakteristika je nasledovná: Teplá oblasť – do teplej klimatickej oblasti patria doliny riek približne do výšky 400 m n. m., južná časť Ondavskej a Laboreckej vrchoviny, Beskydské predhorie, južná časť Šairšského podolia a východná časť Šarišskej vrchoviny. Mierna teplá oblasť – Hornádska a Popradská kotlina, Ľubovnianska vrchovina, Spišsko – Šarišské medzihorie, Bachureň, Šarišská vrchovina, Ondavská a Laborecká vrchovina. Chladná oblasť – Spišská Magura, Levočské vrchy, Čergov a vrcholové oblasti Nízkych Beskýd. Pôdno – ekologická regionalizácia svedčí o pestrých geomorfologických pôdnych i klimatických podmienkach kraja, čo ovplyvňuje aj poľnohospodársku výrobu. Táto sa v Prešovskom kraji realizuje v podmienkach rovín (okrajové časti Ondavskej roviny), kotlín (nižšieho stupňa – Košická, stredne vysokého stupňa – Hornádska a vysokého stupňa – Popradská), pohorí a vrchovín flyšového pásma, pohorí a vrchovín sopečných Karpát



I.2. Obyvateľstvo a sídelná štruktúra _____________________________________________

Prešovský kraj je vytvorený z historicky formovaných regiónov a to horného Spiša a časti stredného Spiša, z horného Zemplína a takmer celého Šariša. Osídlenie v týchto regiónoch sa formovalo na základe prírodných daností, ekonomických výrobných podmienok a v priamych súvislostiach na európske obchodné trasy prepájajúce balkánske krajiny s pobaltskými. V súčasnosti sa Prešovský kraj administratívne člení na 13 okresov. Tvoria ho okresy Prešov, Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou, z ktorých najväčšie sú Prešov, Poprad a Bardejov. Územie Prešovského kraja patrí medzi redšie osídlené oblasti Slovenskej republiky. Tvorí ho 666 obcí, z toho je 23 miest. Priemerná hustota osídlenia je 89 obyvateľov na km2. Z celkového počtu obyvateľov žije 54,3 % v mestách (krajské mesto Prešov obýva takmer 100 tisíc obyvateľov).

Tab.: Základná charakteristika okresov Prešovského kraja

Okres Rozloha (km2) Počet obyvateľov (k 31.12.2004)

Hustota osídlenia (obyv./km2)

Počet miest

Počet obcí

Bardejov 936 76 455 82 1 86

Humenné 755 64 620 86 1 62

Kežmarok 839 65 129 78 3 42

Levoča 357 32 206 90 2 33

Medzilaborce 427 12 392 29 1 23

Poprad 1 112 104 320 94 3 29

Prešov 934 163 743 175 2 91

Sabinov 484 55 351 114 2 43

Snina 805 39 204 49 1 34

Stará Ľubovňa 624 51 373 82 2 44

Stropkov 389 20 902 54 1 43

Svidník 550 33 399 61 2 68

Vranov nad Topľou 769 77 591 101 2 68

Prešovský kraj

8981 796 745

89 23 666 Zdroj údajov: Štatistický úrad SR

Z celkového počtu sídel až 92,9 % tvoria sídla do 1 999 obyvateľov, z ktorých najmä v horských a podhorských oblastiach prevládajú malé vidiecke sídla. Štruktúra osídlenia sa vyznačuje veľkou početnosťou malých obcí, najmä v severnej a severovýchodnej polohe. Značná časť obcí (63)), t.j. 9,47 %, nedosahuje veľkostnú kategóriu 100 obyvateľov . 23 sídiel má štatút mesta, pričom veľkostnú kategóriu miest stredného typu (25 – 50 tis.) dosahujú mestá Bardejov, Humenné, Snina a Vranov nad Topľou. Nad 50 tis. obyvateľov dosahujú mestá Prešov a Poprad. Na 100 km územia pripadá 7,4 obcí.

Na území Prešovského kraja žilo k 31.12.2004 spolu 796 745 obyvateľov, čo je v rámci Slovenskej republiky počtom obyvateľstva najväčší kraj (predstavuje to 14,5 % z celkového počtu obyvateľov republiky). Hustota osídlenia v jednotlivých okresoch kraja je značne diferencovaná. Na území kraja sa nachádzajú okresy patriace počtom obyvateľov k najväčším na Slovensku (Prešov – 163 743 obyv., Poprad – 104 320 obyv.) a na druhej strane okresy, ktoré sa zaraďujú k najmenej zaľudneným (Medzilaborce – 12 392 obyv., Stropkov – 20 902 obyv., Levoča – 32 266 obyv., Snina – 39 204 obyv.). Obyvateľstvo kraja sa vyznačuje progresívnou demografickou mobilitou. Až na okres Medzilaborce, ostatné okresy vďaka výrazne vyššiemu prirodzenému prírastku obyvateľov v porovnaní s celoslovenským priemerom majú veľmi vysoké hodnoty prirodzeného prírastku (najvyšší prírastok je v okresoch Prešov, Kežmarok, Vranov nad Topľou).

Rozlohou najväčšími sú okresy Poprad, Bardejov a Prešov, naopak plošne najmenšími sú okresy Levoča, Stropkov a Medzilaborce.



Podľa najpravdepodobnejšieho variantu prognózy vývoja obyvateľstva s časovým horizontom do roku 2025 sa predpokladá, že Prešovský kraj by mal mať do roku 2025 zhruba 858 tis. obyvateľov , čo je v porovnaní s dnešným počtom viac približne o 61 tis..

Počet obyvateľov podľa krajov SR (k 31.12.2004)

0

200 000

400 000

600 000

800 000

1 000 000

kraje

poče

t oby

vateľo

v

Bratislavský

Trnavský

Trenčiansky

Nitriansky

Žilinský

Banskobystrický

Prešovský

Košický


Za rok 2004 bol celkový prírastok obyvateľstva v kraji 1 931, čo predstavuje 40,5 % z celkového prírastku obyvateľov Slovenskej republiky. Severovýchodná časť regiónu je tiež charakteristická vysokou migračnou mobilitou obyvateľstva v dôsledku nedostatku pracovných príležitostí, ako aj slabou sociálnou infraštruktúrou v týchto okresoch.

Pri regionálnom porovnaní (podľa krajov SR) pôrodnosti a plodnosti platí vo veľkej miere rozdelenie Slovenska na relatívne progresívny sever a východ a na regresívny juh a západ. Počet narodených aj plodnosť dosahujú najvyššie hodnoty v Prešovskom, Košickom a Žilinskom kraji. Druhú skupinu tvoria kraje Banskobystrický, Nitriansky, Trenčiansky a Trnavský, pričom plodnosť v Banskobystrickom kraji je o niečo vyššia ako plodnosť v ostatných troch krajoch tejto skupiny. S odstupom najnižšia plodnosť je v Bratislavskom kraji. Rozdiely pôrodnosti aj plodnosti sú značné. Najvyššia plodnosť je v Prešovskom kraji. V porovnaní s Bratislavským krajom je skoro dvojnásobná. Ešte väčšie rozdiely sú v počte živo narodených, keď počet živo narodených v Bratislavskom kraji tvorí 56 % živo narodených v Prešovskom kraji. Spomínanému regionálnemu rozdeleniu zodpovedá aj priemerný vek ženy pri prvom pôrode.

-1.00

0.00

1.00

2.00

3.00

4.00

5.00

6.00

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004

Slovakia EU15Prešovský kraj Východné SlovenskoKošický kraj EU (25 countries)

rok

Prirodzený prírastok obyvateľov (na 1000 obyvateľov)

Východné Slovensko

Prešovský kraj

Košický kraj

SlovenskoEU 15

EU 25

Zdroj údajov: Štatistický úrad SR, Eurostat



Vo vekovej štruktúre je pre viaceré okresy Prešovského kraja, v porovnaní s ostatnými krajmi a okresmi Slovenskej republiky typický nadpriemerný podiel obyvateľstva v podproduktívnom veku - 20,8 % populácie a v produktívnom veku – 62,6 % . Tento jav je charakteristický najmä v okresoch s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva v štruktúre populácie, pre ktoré je vlastná progresívna dynamika populačných procesov. Ide hlavne o okresy Kežmarok, Sabinov, Stará Ľubovňa, Levoča, Vranov nad Topľou, Bardejov a Poprad.

Veková i pohlavná štruktúra obyvateľstva je v rámci regiónov diferencovaná. Ak sledujeme

regionálnu diferencovanosť vekovej štruktúry na úrovni krajov SR, výrazne sa prejavujú dva odlišné regionálne typy. Prvý typ je tvorený krajmi s progresívnou štruktúrou obyvateľstva ako sú Žilinský, Prešovský a Košický kraj. V porovnaní so slovenským priemerom tieto regióny charakterizuje vysoký podiel 0 až 14 ročných (nad 20 %) a naopak nízky podiel staršieho obyvateľstva. Podiel 60 a viac ročných v nich nepresahuje 15 % a podiel 80 a viac ročných je nižší ako 1,8 %. Vysoká úroveň pôrodnosti v týchto regiónoch zabezpečuje prevahu mladého obyvateľstva a pomalšie starnutie populácie. Pomalšie starnutie v porovnaní s ostatnými časťami Slovenska dokumentuje aj najnižšia hodnota indexu starnutia, v Prešovskom kraji dosiahol index starnutia v roku 2004 hodnotu 79,80 %, čo bola najnižšia hodnota v rámci SR. V dôsledku vysokého zastúpenia detskej zložky v týchto krajoch index ekonomického zaťaženia výrazne prevyšuje slovenský priemer. Druhý typ tvoria kraje s regresívnou vekovou štruktúrou obyvateľstva, čiže s vysokým zastúpením staršieho obyvateľstva a relatívne nízkym podielom detskej zložky. Možno sem zaradiť populácie Bratislavského, Nitrianskeho, Trenčianskeho, Trnavského a Banskobystrického kraja.

V pohlavnej štruktúre obyvateľstva Prešovského kraja mierne prevládajú ženy ( 50,8 %), s vyšším podielom žien v okresoch Medzilaborce (51,5 %), Poprad (51,4 %) a Prešov (51,3 %). Územie Prešovského kraja je národnostne nehomogénne. Viac ako 9/10 predstavuje obyvateľstvo slovenskej národnosti. Najpočetnejšími menšinami sú rusínska a ukrajinská s počtom obyvateľov 27 931, čo predstavuje 3,5 % z celkového počtu obyvateľov Prešovského kraja a rómska menšina s počtom 31 653 obyvateľov, čo predstavuje 4,0 % celkového počtu obyvateľov kraja, pričom ich reálny počet je vyšší ako ukazujú výsledky sčítania ľudu v roku 2001. Menej početné sú poľská, nemecká, česká a moravská menšina.

I.3. Bývanie, bytová výstavba _____________________________________________

Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, ... v roku 2001 pozostával domový fond zo 135 525 domov určených na bývanie, vrátane ubytovacích zariadení bez bytu. Z uvedeného počtu je 17 308 domov neobývaných z rôznych dôvodov alebo určených na asanáciu. Celkový počet bytov je 229 936, z ktorých 20 670 bolo neobývaných. Na jedného obyvateľa kraja vychádza 15,9 m2 obytnej plochy, čo je o 1,6 m2 menej ako Slovenský priemer. V kraji prevláda forma bývania v rodinných domoch, keď rodinné domy tvoria až 92,7 % z trvale obývaných domov, v ktorých sa z celkového počtu bytov nachádza 54,2 %. Tab.: Trvale obývané byty v okresoch PSK (Sčítanie ....2001)

Trvalé obývané byty

Okres celkom v rodinných

domoch

Počet trvale obývaných

bytov na tisíc obyv.

Počet všetkých

bytov na tisíc obyvateľov

Bardejov 18 618 9 048 250,5 291.1

Humenné 15 213 9 744 287,1 312,2

Kežmarok 8 188 5 126 240,6 257,0

Levoča 4 117 2 617 256,8 295,2

Medzilaborce 30 194 10 760 325 406,9

Poprad 44 401 19 402 289,4 313,6 Prešov 12 141 8 387 274,4 296,5



dokončenie

Trvalé obývané byty

Okres celkom v rodinných

domoch

Počet trvale obývaných

bytov na tisíc obyv.

Počet všetkých

bytov na tisíc obyvateľov

Sabinov 11 368 6 716 224,6 249,3 Snina 11 368 6 716 286,8 322,9

Stará Ľubovňa 12 209 8 113 240,9 278,5

Stropkov 5 362 3 367 255 287,7

Svidník 8 825 5 189 263,4 297

Vranov nad Topľou 18 699 13 206 244,4 266,4

Prešovský kraj 208 319 112 895 263,7 291,1 Zdroj údajov: Štatistický úrad SR (Sčítanie... 2001) Bytová výstavba V priebehu roka 2005 bolo v Prešovskom kraji dokončených 1760 bytov, z toho 16,5 % bolo dokončených v rámci prestavby, nadstavby alebo prístavby. Z celkového počtu dokončených bytov bolo 1 240 bytov v rodinných domoch, čo predstavuje 70,4 %. Z hľadiska druhu vlastníctva bola rozhodujúca časť 1 369 (77,8 %) dokončených bytov v súkromnom sektore. Vo verejnom sektore bolo dokončených 391 bytov, t.j. 22,2 % z celkového počtu dokončených bytov. V porovnaní s rokom 2004 vzrástol celkový počet dokončených bytov v kraji o 31 % a predstavoval 11,8 % podiel na dokončených bytoch v SR. Priemerná úžitková plocha bytu bola 128,7 m2 a priemerná obytná plocha bytu 74 m2. Z hľadiska jednotlivých okresov kraja sa najviac bytov dokončilo v okresoch Prešov (399), Poprad (333) a Sabinov (180). Najväčšia priemerná obytná plocha dokončeného bytu bola v okresoch Medzilaborce (98,8 m2) a Svidník (89,1 m2). Počet začatých bytov v kraji poklesol oproti minulému roku o 12,3 % na 1 672. Najväčší podiel na začatej výstavbe mali okresy Prešov (17,9 %), Poprad (17,8 %) a Kežmarok (14,4 %). Ku koncu sledovaného obdobia bolo v kraji rozostavaných 5 821 bytov, čo bolo o 83 bytov menej ako ku koncu roka 2004. Z územného hľadiska bolo najviac rozostavaných bytov v okresoch Prešov (1 363 bytov) a Vranov nad Topľou (626 bytov).

Bra

tisla

vský

Trna

vský

Tren

čian

sky

Nitr

ians

ky

Žilin

ský

Ban

skob

ystri

cký

Pre

šovs

ký

Koš

ický

01 0002 0003 0004 0005 0006 0007 0008 000

počet bytov

Bytová výstavba podľa krajov za rok 2005

Dokončené bytyZačaté byty




I.4. Technická infraštruktúra _____________________________________________

I.4.1. Zásobovanie elektrickou energiou

Zdroje elektrickej energie

Na území kraja nie sú žiadne významnejšie zdroje elektrickej energie. V prevádzke sú štyri teplárne, ktoré zároveň vyrábajú aj elektrickú energiu pre vlastnú potrebu a pre odberateľov materských akciových spoločností a jedna vodná elektráreň. Malú časť elektrickej energie vytvárajú malé vodné elektrárne a to 1,5 % celkovej spotreby. Tab.: Výrobcovia elektrickej energie v Prešovskom kraji v roku 2005

Výrobca Typ výroby Inštalovaný výkon (MW)

Výroba el. energie v roku 2002 (Gwh)

Bukocel a.s. Hencovce TG – parná turbína 25 44,8 Chemes a.s. Humenné TG – parná turbína 24 71 Chemosvit a.s. Svit TG – parná turbína 18,4 24 Vihorlat s.ro. Snina TG – parná turbína 18,0 20,7 VSE a.s. Košice - VN Domaša TG – vodná turbína 12,4 - Zdroj údajov: Prevádzkovatelia

Malú časť elektrickej energie vytvárajú malé vodné elektrárne a to 1.5 % celkovej spotreby. Rozvod elektrickej energie

Zásobovanie elektrickou energiou pre 13 okresov Prešovského kraja zabezpečujú 3 rozvodné závody (Prešov, Michalovce a Spišská Nová Ves). Prešovský kraj je zásobovaný elektrickou energiou z nadradenej prenosovej sústavy z uzlov Spišská Nová Ves 400/110 kV, Lemešany 400/220/110 kV a Voľa 220/110 kV, ktoré sú na území Košického kraja. Z týchto transformovní sú napájané 110 kV vedeniami elektrické stanice VVN/VN. Prenosové a distribučné vzdušné vedenia VVN - územím kraja prechádzajú prenosové vzdušné vedenia 400 a 220 kV. Ide o vedenia: - na úrovni 400 kV medzi uzlami - V. Kapušany - Lemešany – V 409 - Sp. N. Ves – Lemešany –

V 408, - na úrovni 220 kV medzi uzlami - Medzibrod (Žilinský kraj) - Lemešany – V 273 - Lemešany – Voľa

– V 285. Rozvod elektrickej energie do centier jednotlivých regiónov sa prevádza vzdušnými el. vedeniami 110 kV

Energetická a surovinová náročnosť výroby je jedným z ukazovateľov efektívnosti

hospodárstva. Nový postindustriálny model ekonomiky, rozvíjajúci sa vo svete predovšetkým v posledných dvadsiatich rokoch je charakterizovaný vysokou efektivitou – nízkymi vstupmi a vysokou produktivitou výroby. Súčasná informačná ekonomika je založená na maximálnom využívaní moderných technológií, na minimalizácii spotreby času a energie a maximalizácii efektivity produkcie. Pokrokom už nie je kvantitatívny rast, ale zlepšovanie kvality tovarov, služieb a životnej úrovne obyvateľov. Energetická náročnosť ekonomiky býva najčastejšie uvádzaná v prepočte spotreby energie na jednotku vytvoreného hrubého domáceho produktu. V tomto ukazovateli dosahuje Prešovský kraj, podobne ako Slovenská republika, niekoľkonásobne vyššie hodnoty ako rozvinuté krajiny napriek tomu, že spotreba energie na obyvateľa je nižšia. Svedčí to o nízkej efektivite ekonomiky, ktorá je jednou z prekážok lepšej konkurencieschopnosti výrobkov na svetových trhoch. Spotreba primárnych energetických zdrojov

Spotreba jednotlivých druhov palív, energie a tepla v rámci zaznamenáva trvalý pokles. Príčinou uvedeného trendu je na jednej strane postupná liberalizácia cien palív a energie s rastúcim tlakom na zvyšovanie efektivity výroby a na strane druhej i prijatie novej environmentálnej legislatívy na úseku ochrany ovzdušia. Významne pozitívnou skutočnosťou z environmentálneho hľadiska je podstatne výraznejší pokles spotreby tekutých palív (motorová nafta a vykurovacie oleje) uvoľňujúcich pri ich spaľovaní najväčšie množstvo znečisťujúcich látok do ovzdušia.



Tab.: Spotreba jednotlivých druhov palív, elektriny a tepla za rok 2004 1

Okres Čierne uhlie, hnedé uhlie, koks (t) Nafta (t) Vykurovacie

oleje (t) Zemný

plyn ( 1000 m3)

Elektrina (MWh)

Teplo (GJ)

Bardejov 109 4 015 - 16 516 16 181 50 879

Humenné D 5283 D 17 397 254 881 1 492 722

Kežmarok 330 1 214 D 4 827 16 586 92 527 Levoča 163 820 - 343 4 935 11 106

Medzilaborce - 35 - 494 3 317 - Poprad 1 345 8 592 D 57 820 160 454 846 249 Prešov D 8 889 D 61 492 138 688 806 149 Sabinov 2 264 834 - 6 028 21 027 40 475 Snina 27 624 1 512 D 820 25 254 314 396

Stará Ľubovňa 474 1 807 - 1 633 10 423 18 824

Stropkov - 715 - 3 000 6 585 31 066 Svidník - 282 - 1 831 5 334 56 919

Vranov nad Topľou 147 721 7 525 7 935 1 638 142 170 2 983 081 Prešovský kraj 274 872 41 523 9 386 173 839 805 835 6 744 393

Zdroj údajov: Štatistický úrad SR 1 - za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac D - dôverný údaj

I.4.2. Zásobovanie plynom

Územie Prešovského kraja je zásobované zemným plynom naftovým z nadradenej plynárenskej

sústavy. Ako zdroj plynu slúži medzištátny plynovod VTL DN 700, PN 6,4 MPa. Na tento medzištátny plynovod je napojený vysokotlaký plynovod DN 500/300, PN 4,0 MPa v trasách Haniska pri Košiciach – Drienovská Nová Ves – Tatranská Štrba, Rakovec – Strážske – Humenné – Snina. Súčasťou tranzitného plynovodu je ......... kompresorových staníc. V roku 1993 prevzal Transpetrol, a.s. vnútroštátnu sústavu plynovodov s prevádzkovým tlakom ........... Mpa. Vnútroštátny systém zabezpečuje dodávku plynu regionálnym distribučným spoločnostiam a priamym odberateľom.

Na území kraja sa nenachádzajú podzemné zásobníky plynu. Stupeň plynofikácie Prešovského kraja je 71%, keď zo 666 obcí je plynofikovaných 474. V ostatných sídlach je dodávka tepla zabezpečovaná tuhými palivami, ktoré je potrebné dovážať. Najvyšší stupeň plynofikácie vykazujú okresy Poprad, Vranov nad Topľou a Prešov s priebehom trás vysokotlakových plynovodov, najnižší stupeň naopak okresy Medzilaborce, Snina a Svidník v severovýchodnej časti územia Prešovského kraja. Tab.: Stav plynofikácie v okresoch Prešovského kraja (rok 2002)

Okres Počet obcí Plynofikované %

Bardejov 86 62 72

Humenné 62 45 73

Kežmarok 42 36 86

Levoča 33 25 76

Medzilaborce 23 9 39

Poprad 29 28 97 Prešov 91 78 86 Sabinov 43 32 74

Snina 34 12 35

Stará Ľubovňa 44 28 64

Stropkov 43 29 67

Svidník 68 37 55

Vranov nad Topľou 68 53 78

Prešovský kraj 666 474 71

Zdroj údajov: ÚPN VÚC



I.4.3. Zásobovanie teplom Palivo – energetické surovinové zdroje v kraji V súčasných energetických podmienkach je v rámci kraja využívaných málo zdrojov. Z energetických surovín sa na území kraja vyskytujú ložiská ropy a plynu. Geografickým prieskumom v oblasti Lipian bola okrem metánu zistená aj prítomnosť ľahkej parafinickej ropy a v oblasti Hanušovce v okrese Vranov nad Topľou bol zistený prítok metánu. Výskyt lignitového uhlia sa zistil pri obci Banské v okrese Vranov nad Topľou. Sloje lignitu sa nachádzajú na ploche približne 6 km2 v rôznych hĺbkových úrovniach od 4,5 m do 99,5 m. Z prírodných zdrojov na teritóriu kraja sa nachádzajú ložiská termálnych vôd v širokom páse medzi Vysokými Tatrami a Vihorlatom. Ich výskyt bol overený prieskumom v okolí Popradu a Košíc. Majú teplotu okolo 900 C a sú vhodné na energetické využitie. Na území s ložiskami termálnych vôd sú mestá Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Levoča, Prešov, Sabinov, Humenné. Výdatnosť ložísk v západnej časti Poprad - Prešov sa odhaduje na 100 MW tepla v okolí Humenného na 800 - 1000 MW tepla. Ekonomické využitie geotermálneho tepla je perspektívne v mestách. Návratnosť priemerných investičných nákladov ( 5 mil. Sk/MW tepla ) je do 6 rokov. Územie Prešovského kraja sa vyznačuje veľmi nízkym stupňom centralizovaného zásobovania teplom v okresných mestách. V hromadnej bytovej zástavbe prevláda zásobovanie teplom z okrskových domových kotolní. Významnými zdrojmi tepla v kraji sú teplárne priemyselných podnikov, Teplárne Chemes a.s. Humenné, Chemosvit a.s. Svit a Vihorlat s.r.o. Snina. Zásobujú obyvateľstvo teplom na kúrenie a prípravu teplej úžitkovej vody. Výhrevňa Spravbytu a.s. Prešov pokrýva v meste Prešov čiastočne územné centralizované zásobovanie teplom. V uplynulom období stúpol počet plynofikovaných obcí. Zvýšený stupeň plynofikácie obci spôsobil, že sa začal dominantne na vykurovanie rodinných domov využívať zemný plyn, ktorý nahrádza doteraz prevažne používané pevné fosílne paliva (uhlie, koks). Vo vidieckych sídlach je na vykurovanie domov používané aj palivové drevo.

I.4.4. Obnoviteľné zdroje energie

Z obnoviteľných zdrojov energie sa v kraji najviac využíva vodná energia. Z pohľadu jej využitia je najviac využívaný vodný tok rieky Poprad. Solárna energia je využívaná ojedinelo a má len lokálny charakter pri ohreve vody pre domácnosť a malé prevádzky. Veterná energia sa v kraji nevyužíva. V príprave je výstavba veterných agregátov v k.ú. obce Šemetkovce (okr. Svidník) , v okrese Bardejov – Mihaľov... /. Využitie obnoviteľných zdrojov energie, mimo hydroenergetického potenciálu vodných tokov nie je takmer žiadne a to predovšetkým z dôvodu vysokých investičných nárokov, nízkej návratnosti vložených prostriedkov. Bez výraznejšej podpory štátu v oblasti využívania biopalív na energetické účely sa súčasný stav ťažko zmení. Jedným z podstatných bodov, ktoré môžu výrazne pomôcť rozvoju používania biopalív je difenciacia predajných cien zemného plynu. Celkové množstvo využiteľnej biomasy z drevospracujúcich prevádzok a z drevného odpadu po ťažbe v Prešovskom kraji je 302 413 ton. Z tohoto bilancovaného množstva využiteľnej biomasy v drevnej hmote je možné vyrobiť ročne cca 3100 TJ (pri H = 12 MJ/kg), čo predstavuje cca 25 % tepelnej potreby bytovo – komunálnej sféry Prešovského kraja. Zdroje geotermálnej energie V Prešovskom kraji sa nachádza 5 perspektívnych oblastí alebo štruktúr geotermálnych zdrojov: - č. 10 Levočská panva (Z a J časť) s potenciálom 50-250 MWt a je jedinou oblasťou v kraji, kde sa

už geotermálna energia využíva, označovaná aj ako Popradská kotlina, - č. 11 Košická kotlina s potenciálom nad 1000 MWt ,.na území PSK zatiaľ nevyužívané, - č. 24 Levočská panva (SV časť) s potenciálom nad 1000 MWt zatiaľ nevyužívané, - č. 25 Humenský chrbát s potenciálom 250-1000 MWt,. zatiaľ nevyužívané, - č. 26 Prešovská kotlina – dubnícka depresia, / severné svahy Slánskych vrchov/, zatiaľ

nevyužívané zdroje,plánované k využitiu pre dodávku tepelnej energie pre obyvateľstvo.



V rámci Prešovského kraja je využitie nízke: Územie Počet lokalít Celkový tepelný Využiteľný tepelný výkon (MWt) / (%) výkon (MWt) SR 36 269,95 130,97 / 100 Prešovský - 3* 26,87 * 11,16 / *8,52 * bez Popradu (v prevádzke od 07 2003) V rámci PSK je termálna voda využívaná v termálnych kúpaliskách: Vyšné Ružbachy 3 bazény + možnosť kúpania v travertínovom kráteri s termálnou vodou Vrbov 4 bazény pre dospelých a 3 pre deti Poprad 6 bazénov z toho 4 vonkajšie termálne, vo výstavbe sú ďalšie

I.4.5. Telekomunikácie

Prevádzka telekomunikačných zariadení v Prešovskom kraji je plne automatizovaná. V usporiadaní telekomunikačnej siete, Prešovský kraj spadá do sekundárneho centra Košice a v kraji sú zriadené štyri primárne oblasti (Bardejov, Humenné, Poprad a Prešov). Pod jednotlivé primárne oblasti podliehajú uzlové telefónne obvody.

Na telekomunikačnom trhu v Prešovskom kraji dochádza k prudkému rozvoju služieb. Ten je spôsobený rozvojom digitálnych technológií a veľkým objemom finančných prostriedkov investovaných do rozvoja. V uplynulých rokoch bola zrealizovaná trasa transportných telekomunikačných sieti na báze optických káblov. Touto realizáciou sa umožnilo prepojenie digitálnych ústrední v kraji a sprístupneniu do optickej prenosovej medzinárodnej trasy. V Prešovskom kraji je počet HTS 198 541, hustota HTS na 100 obyvateľov je 25,3 %, miera digitalizácie je 64 % digitálnej spojovacej technológie oproti 66,8 % v Slovenskej republike.

V oblasti telekomunikácii zabezpečujú služby na území kraja akciové spoločnosti Slovak Telecom, Orange a T-Com.

Vnútroštátne televízne vysielanie je zabezpečované programami STV 1, STV 2 , TA 3 a súkromnými spoločnosťami TV Markíza a TV JOJ. Televízna sieť je prakticky dobudovaná. Percento pokrytia riešeného územia predstavuje cca 85 – 90 %. Pri STV 1 94,2 % obyvateľov, pri STV 2 77 % obyvateľov. Príjem TV signálov v území kraja vzhľadom na konfiguráciu terénu nie je všade uspokojivý, napríklad v oblasti Prešova v lokalitách Šidlovec, Dúbrava, Za kalváriou, v oblasti priestoru Levoče – Dravce, - Bukovinka. Nerovnomerné pokrytie sieťou je potrebné riešiť zavádzaním a rozširovaním káblovej televízie, čím televíznym koncesionárom bude ponúknutá možnosť príjmu aj satelitných programov.

I.4.6. Zásobovanie vodou, odvod a čistenie odpadových vôd

Pre zásobovanie pitnou vodou sú rozhodujúce dve nadradené vodárenské sústavy: Východoslovenská vodárenská sústava a Spišsko-Popradská vodárenská sústava.

Tab.: Vybavenosť krajov vodovodnou sieťou - bez prípojok (km/tis.km2)

Kraj Rok 2003 Rok 2004 Bratislavský kraj 1 542,13 1349,73

Trnavský kraj 468,66 448,89

Trenčiansky kraj 484,01 488,67

Nitriansky kraj 605,86 700,77

Žilinský kraj 488,8 489,54

Banskobystrický kraj 421,36 422,1 Prešovský kraj 364,73 427,55

Košický kraj 471,2 406,93

SR spolu 507,72 513,61




Podiel obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov dosahoval 73,4 % z celkového počtu obyvateľov. Podiel obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov v SR v tom istom období dosahoval hodnotu 84,7%

Ukazovatele napojení obyvateľov kraja a obcí kraja na verejný vodovod aj kanalizáciu nedosahujú celoslovenský priemer. Tab.: Súčasný stav zásobovania obyvateľov pitnou vodou podľa jednotlivých krajov SR

Počet obcí Počet obyvateľov

Kraj celkom

z toho: s verejným

vodovodom

% podiel obcí s verejným vodovodom

z toho: bez

verejného vodovou

bývajúci zásobovaní z verejného

vodovou

podiel zásobovanosti

v %

Bratislavský kraj 72 67 93,1 5 601 132 572 854 95,5

Trnavský kraj 249 203 81,5 46 553 198 468 557 84,7

Trenčiansky kraj 275 229 83,3 46 601 392 538 765 89,6

Nitriansky kraj 351 297 84,6 54 709 350 611 093 86,1

Žilinský kraj 315 300 95,2 15 694 129 605 277 88,6

Banskobystrický kraj 516 362 70,2 154 658 368 554 610 84,2

Prešovský kraj 666 396 59,5 269 796 745 610 384 76,2

Košický kraj 439 318 72,4 121 770 508 610 349 79,2

SR spolu 2 882 2 172 73,4 710 5 384 822 4 572 089 84,9 Zdroj údajov: Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR

Menej ako polovica sídiel má vybudovaný verejný vodovod v okresoch Sabinov, Snina, Stropkov, Medzilaborce. Veľmi nepriaznivá situácia je aj v okresoch Humenné, Svidník a Vranov nad Topľou s menej ako 60 % podielom sídiel vybavených verejným vodovodom.

Na verejnú kanalizáciu bolo v roku 2004 na území Prešovského kraja napojených 51,4 % obyvateľov kraja. V roku 2000 bolo vypustených 64 576 tis.m³ odpadových vôd, z toho 58 435 tis.m³, t. j. 90,5 % odpadových vôd, bolo čistených. V roku 2001, kedy bolo vypustených 59 986 tis.m3 odpadových vôd bol objem čistených odpadových vôd 52 352 tis. m3, t.j. 87,3%. Napriek tomuto nárastu nebol dosiahnutý priemer SR, 97,2 % čistených vypúšťaných odpadových vôd. Počet čistiarní odpadových vôd v Prešovskom kraji je 44 a ich kapacita je 164 410 m3.d-1. Viaceré z týchto ČOV dosahujú len nízky efekt čistenia pre nedostatočnú kapacitu, hydraulické i látkové preťažovanie a nezriedka i nevyhovujúcu technológiu.

I.4.7. Dopravná infraštruktúra

Dopravný systém SR a v ňom územie východného Slovenska zasahujú tieto medzi-štátne dopravné väzby: Európske cestné trasy: - cesta E-50 v úseku hran. ČR/SR - Drietoma - Trenčín - Žilina - Prešov - Košice - hran. SR/UA

(Užhorod) - cesta E-71 v úseku Košice - Seňa – hranica SR/MR (Miškolc) - cesta E-371 v úseku Prešov - Svidník - Vyšný Komárnik - hranica SR/PR (Rzeszow) - cesta E-571 v úseku Bratislava - Nitra - Zvolen - Lučenec - Košice (trasa má medzinárodný

charakter v prepojení na vyššie uvedené cestné trasy) Medzinárodné železničné trate (ako diaľkové spoje európskeho významu) - východ - západ: hranica UA/SR - Čierna nad Tisou - Košice - Žilina - Bratislava - hranica SR/A - sever - juh: hranica PR/SR - Plaveč - Prešov - Košice - Čaňa - hran SR/MR Medzinárodné verejné letiská: Košice a Poprad - Tatry Medzinárodné trasy kombinovanej dopravy



V zmysle Európskej „Dohody“ o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy –AGTC územie východoslovenského regiónu zahrňujú tieto železničné trate: - C - E 40 : (ČR) - Čadca - Žilina - Poprad – Kysak - Košice – MR (ČR) - Horní Lideč - Púchov - C - E 30/1: (PR) - Plaveč - Prešov – Kysak - Košice – Kechnec - MR Do systému zariadení sú zahrnuté terminály medzinárodného významu: Košice a Čierna nad Tisou. Cestná sieť Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim konkurencieschopnosť regiónov je dopravná obslužnosť územia. Investície do cestnej infraštruktúry zaisťujúcej dopravnú obslužnosť územia umožňujú generovať priame investície do produkčnej sféry. Ich následné pôsobenie môže výrazne ovplyvniť rast ekonomickej výkonnosti a konkurencieschopnosti regiónu.

Súčasný stav cestnej infraštruktúry v SR je charakterizovaný relatívne hustou sieťou ciest, avšak s nízkym podielom ciest vyšších tried, tzv. nadradenej infraštruktúry (diaľnice a rýchlostné cesty medzinárodného významu (siete TEN-T)). Tento stav je nevyhovujúci v súvislosti s prekračovanou kapacitou najmä na hlavných medzinárodných cestných ťahoch dôležitých z hľadiska tranzitnej dopravy.

V Prešovskom kraji je spolu 3 080 km ciest, na dĺžke cestnej siete SR má kraj 17,3 %. Z celkovej dĺžky cestnej siete v kraji sa cesty I. triedy podieľajú 20,2 %, cesty II. triedy 16,9 % a cesty III. triedy 61,9 %. Diaľnice majú iba 1 % podiel. Hustota cestnej siete na v kilometroch na 1000 obyvateľov je 3,883. Nedostatočne rozvinutá štruktúra ciest je príčinou zhoršenia rozvojových možností, a tým sa neúmerne zvyšujú náklady na prepravu cestujúcich a zásobovanie. Najnižšia hustota cestných sietí je v okresoch Kežmarok a Poprad, podstatne ovplyvnená reliéfom terénu. Nepriaznivé geomorfologické a klimatické podmienky v kraji zvyšujú náročnosť na opravy a údržbu cestných telies. Z celoslovenského pohľadu patrí Prešovský kraj na siedme miesto v hustote cestnej siete. Kvalita cestných sietí v Prešovskom kraji výrazne zaostáva a nie je na vyhovujúcej úrovni. Nie je vybudované diaľničné prepojenie kraja s inými regiónmi – diaľnicou sú spojené iba krajské mestá Košice a Prešov. Prepojenie Prešovského kraja s hlavným mestom SR Bratislava severným ťahom je preťažené a nekvalitné, o čom svedčí aj vysoký počet dopravných nehôd. Nevyhovujúce je aj severo- južné prepojenie Prešovského kraja smerom na hranicu s Poľskou republikou a Maďarskou republikou. Tab.: Dĺžka ciest v SR za rok 2004

z toho:

cesty Kraj

Dĺžka ciest spolu (km)

diaľnice a diaľničné

privádzače I. triedy II. triedy III. triedy

Bratislavský kraj 797,247 103,097 130,817 210,431 352,902

Trnavský kraj 1 948,186 67,439 268,254 531,469 1 058,091

Trenčiansky kraj 1 865,029 69,516 301,542 349,551 1 137,772

Nitriansky kraj 2 555,792 - 495,720 500,223 1 541,025

Žilinský kraj 1 980,258 46,534 508,077 308,077 1 116,840

Banskobystrický kraj 3 166,779 - 568,673 718,422 1 850,113

Prešovský kraj 3 093,965 30,492 623,550 523,685 1 916,238

Košický kraj 2 379,288 5,325 366,651 586,440 1 420,872

SR spolu 17 786,544 322,403 3 263,284 3 729,028 10 393,853




Železničná sieť V Prešovskom kraji je železničná sieť málo rozvinutá. Predstavuje 345 km tratí a 41 km tatranskej elektrickej železnice. Z toho 45 km je zdvojkoľajnených a 76 km elektrifikovaných. Trať Košice – Žilina má celoštátny význam, je zaradená do medzinárodných dohôd AGC, AGTC a trať Prešov – Kysak – Plaveč SR/PR tvorí súčasť severo –j užného smeru medzinárodného významu. V železničnom uzle Prešov sa na túto napájajú trate regionálneho významu v smeroch na Bardejov, Vranov nad Topľou, Humenné, Snina, Medzilaborce. Železničné prepojenie chýba v severovýchodnej časti územia, v okresoch Stropkov a Svidník. Letiská Na území kraja je zaradené do siete verejných letísk SR so štatútom medzinárodného letiska len letisko Poprad. Do dnešnej podoby bolo dobudované v r. 1970. Z tohto letiska sa vykonáva pravidelná i nepravidená letecká doprava a vyhliadkové lety v rámci turistického ruchu. V r. 1992 bola vykonaná komplexná rekonštrukcia vybavovacej plochy pre lietadlá. Letisko slúži ako základňa spoločnosti Air Transport Europa a Leteckej záchrannej službe. Podľa typu leteckej dopravy letisko zabezpečuje: 1. pravidelnú dopravu cestujúcich na krátke a stredné trate, 2. pravidelnú dopravu cestujúcich na ďiaľkových linkách (tranzit), 3. aktívny cestovný ruch - charterová doprava, 4. pasívny cestovný ruch - charterová doprava. Potenciálne letisko hlavnej siete podľa európskych dohôd je letisko Svidník, ktoré je zaradené v kategórii malých letísk s nepravidelnou osobnou dopravou na objednávku v rámci SR, ČR a prihraničných miest Poľska. Prevádzkovateľom je spoločnosť Dukla Air založená v r. 1993 mestami Svidník, Bardejov a Bardejovskými Pozemnými Stavbami a správcom sú Technické služby mesta Svidník. Prevádzkovatelia uvažujú s rozšírením technického vybavenia letiska, vybavovacej budovy, hangárov a vybavovacej plochy. Nutná je výstavba novej prístupovej komunikácie z mesta Svidník. Potenciálnym nadregionálnym letiskom pre medzinárodnú dopravu je letisko Prešov - Nižná Šebastová a letisko Kamenica nad Cirochou. Letisko Prešov Nižná Šebastová je v správe a užívaní Ministerstva obrany SR (MO SR). Okrem vojenskej cvičnej prevádzky helikoptérovej základne slúži letisko pre nepravidelné civilné lety aerotaxi a činnosti SNA. Má trávnatú verejnú prístupovú dráhu (VPD) dĺžky 1900 m. V súčinnosti s MO SR je potrebné spracovať štúdiu rozvoja spoločnej prevádzky ako potenciálne letisko medzinárodnej dopravy – regionálne. Letisko Kamenica nad Cirochou je v správe MO SR. Navrhujeme dostavbu letiska pre civilné účely (za predpokladu súhlasu MO SR) s vybavením pre prevádzku malými lietadlami vrtuľníkmi.

Letiskom miestneho významu je letisko Sabinov - Ražňany. Využíva sa pre nepravidelnú civilnú dopravu aerotaxi a poľnohospodárske účely. Má trávnatú VPD dĺžky 1600 m. Hraničné priechody

I. Medzinárodné hraničné priechody Slovensko – Poľská hranica Okres Bardejov - Becherov – Konieczna (súčasný stav: medzinárodný, cestný na ceste II/545, osobná doprava a

nákladná doprava s obmedzením tovarového styku do 3,5 t celkovej hmotnosti) - Kurov – Muszynka (súčasný stav: malý pohraničný styk, cestný III/ 5445 peší, bicykle, motocykle

do 50 cm3, konské povozy) Okres Kežmarok - Lysá nad Dunajcom – Niedzica (súčasný stav: medzinárodný, cestný na ceste II/543, osobná

doprava a nákladná doprava obmedzením tovarového styku do 3,5t celkovej hmotnosti) - Červený Kláštor - Sromowce Nižne (súčasný stav: malý pohraničný styk, nefunkčný) Okres Medzilaborce - Palota – Lupków (súčasný stav: medzinárodný, železničný, osobná a nákladná doprava bez

obmedzenia tovarového styku) - Palota – Radoszyce (súčasný stav: malý pohraničný styk, cestný na ceste II/575, nefunkčný)



Okres Poprad - Tatranská Javorina - Lysá Poľana (súčasný stav: medzinárodný, cestný na ceste I/67, osobná

doprava a nákladná doprava bez obmedzenia tovarového styku, TIR doprava) - Podspády –J urgow (súčasný stav : malý pohraničný styk, cestný na ceste III/06729, osobná

doprava) Okres Stará Ľubovňa - Plaveč - Muszyna (súčasný stav: medzinárodný, železničný, osobná doprava a nákladná doprava

bez obmedzenia tovarového styku) - Mníšek nad Popradom - Piwniczna (súčasný stav : medzinárodný, cestný na ceste I/68, osobná

doprava a nákladná doprava s obmedzením tovarového styku do 3,5 t celkovej hmotnosti) - Lesnica - Sczawnica (súčasný stav : medzinárodný, pre všetky štáty sveta, bezvízový styk, peší,

bicykle) - Čirč – Leluchów (súčasný stav : malý pohraničný styk, mostík cez Smrečanský potok, peší,

bicykle, motocykle do 50 cm3) Okres Svidník - Vyšný Komárnik – Barwinek (súčasný stav : medzinárodný, pre všetky štáty sveta, cestný na

ceste I/73, E371, osobná doprava a nákladná doprava, TIR doprava, bez obmedzenia tovarového styku)

Slovensko-Ukrajinská hranica Okres Snina - Ubľa-Malyj Bereznyj (súčasný stav: medzinárodný, cestný na ceste I/74, osobná doprava a

nákladná s obmedzením tovarového styku do 3,5t celkovej hmotnosti)

II. Hraničné priechody pre malý pohraničný styk Okres Bardejov - Nižná Polianka-Oźenna (súčasný stav: malý pohraničný styk, príjazd po nevyhovujúcej ceste

III/55724, peší, bicykle, motocykle do 50 cm3, konské povozy Okres Kežmarok - Veľká Franková-Kacwin (súčasný stav : malý pohraničný styk, príjazd po neupravenej poľnej

ceste, peší, bicykle) - Osturňa – Lapszanka (súčasný stav : neexistuje) Okres Medzilaborce - Čertižné-Jaśliska (súčasný stav : malý pohraničný styk, príjazd po neudržiavanej, pre verejnú

premávku nevhodnej ceste II/559, peší, bicykle) Okres Snina - Ulič – Zabriď (súčasný stav : neexistuje) Okres Stará Ľubovňa - Sulín-Źegiestów (súčasný stav: nezriadený) - Legnava-Milik (súčasný stav: malý pohraničný styk, prístup po nespevnenej poľnej ceste,

nefunkčný) - Malý Lipník – Andrejówka (súčasný stav: prechod neexistuje) Údržba cestnej siete Prešovského kraja V dôsledku dlhodobého nedostatku finančných prostriedkov na výstavbu, opravy a údržbu je stavebný stav cestnej siete veľmi zlý. Pritom sa ich kvalita, až na riedke výnimky, ďalej zhoršuje. Veľkým problémom je preto dopravná dostupnosť značnej časti územia kraja (ide predovšetkým o územie, ktoré nemá bezprostrednú väzbu na hlavné dopravné ťahy). Táto skutočnosť môže negatívne ovplyvniť ďalší hospodársky rozvoj regiónu. Prevodom ciest II. a III. triedy do majetku kraja sa na krajskú úroveň presunulo i zabezpečenie ich údržby a opráv. Prevedený majetok je však v dôsledku dlhodobého nedostatku financií v zlom stave. Súčasný technický stav vozoviek ciest nie je dobrý, čo je dôsledok dlhodobého nedostatku finančných prostriedkov na súvislú a pravidelnú údržbu a opravy. O údržbu týchto ciest sa stará organizácia Správa a údržba ciest PSK



Dopravná obsluha verejnou dopravou Prešovský kraj je charakteristický rozdrobenou sídelnou štruktúrou s veľkým počtom malých sídiel, pre ktoré je nutné v zmysle platnej legislatívy zabezpečiť verejnú dopravu. Napriek tomu, že verejná doprava je zabezpečovaná rôznymi dopravcami, je nutné na ňu pozerať ako na jednotný systém – minimálne vo vzťahu k zabezpečeniu účelovosti vynakladaných prostriedkov. Súčasný objem prepravovaných osôb - cestujúcich a úroveň cestovného nepokrývajú náklady na prevádzku, preto je na zabezpečenie dopravnej obsluhy nutná aj účasť rozpočtu kraja.

Tab.: Výdavky na zabezpečenie základnej a ostatnej dopravnej obslužnosti linkovou autobusovou dopravou v Prešovskom kraji v absolútnej výške (v tis. Sk)

Dopravná obslužnosť rok 2004 rok 2005 základná ostatná Zdroj údajov: Úrad PSK

I.5. Cestovný ruch a kultúra _____________________________________________

I.5.1. Interpretácia územia z hľadiska cestovného ruchu

Cestovný ruch predstavuje odvetvie, ktoré má prierezový charakter a na jeho realizácii sa priamo

podieľa celý rad ďalších odvetví - kultúra, doprava, stavebníctvo, zdravotníctvo, priemyselné odvetvia, poľnohospodárstvo a i. Je to odvetvie sektoru služieb, ktorý v ekonomikách vyspelých krajín predstavuje výrazne nadpolovičný až dvojtretinový podiel.

Cestovný ruch je odvetvím efektívneho zapájania sa do medzinárodnej výmeny, nakoľko získava devízy bez úverovania a poistných rizík. V rámci aktívneho zahraničného cestovného ruchu dochádza k predaju inak neexportovateľných služieb.

Významný je aj vplyv cestovného ruchu na vývoj zamestnanosti. Prínos tohoto odvetvia je cenný pre horské a podhorské oblasti s nerozvinutým priemyslom, kde

je často jedinou, resp. najvhodnejšou možnosťou ich rozvoja a zabraňuje neželanej migrácii obyvateľstva z týchto oblastí do miest. Miestna viazanosť cestovného ruchu na atraktívne územia s primeranou vybavenosťou je tiež jednou z charakteristík, ktorými sa odlišuje od priemyselných odvetví.

Z hľadiska lokalizačných predpokladov je potenciál riešeného územia pre cestovný ruch, rekreáciu a kúpeľníctvo značne rozsiahly a hlboko diferencovaný. Nachádzajú sa tu priestory poskytujúce možnosti pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu od vysokohorskej a horskej krajiny Vysokých Tatier, Spišskej Magury, Spišsko Šarišské medzihoria, Pienin, Čergova, Slanských vrchov, Vihorlatu a Bukovských vrchov, významné prvky kultúrneho a historického dedičstva slúžiace ako cieľ poznávacieho turizmu až po možnosť kúpania vo vodných nádržiach a termálnych kúpaliskách.

Najcennejšou devízou územia Prešovského kraja je vysoko hodnotná, zatiaľ relatívne málo narušená horská, v priestore Spišskej Magury, Pienin, Ľubovnianskej vrchoviny, Čergova, Vihorlatu a Bukovských vrchov i podhorská krajina osobitá nielen v celoslovenskom, ale i stredoeurópskom kontexte poskytujúca nevšedné turistické a rekreačné vyžitie v prírodnom prostredí. Na území Prešovského kraja sa nachádzajú, resp. do tohto územia plošne zasahuje 5 národných parkov - Tatranský národný park, Pieninský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj a Národný park Poloniny a dve chránené krajinné oblasti Vihorlat a Východné Karpaty. V rámci územia Prešovského kraja sa nachádzajú významné zdroje prírodných liečivých vôd vo Vyšných Ružbachoch a Bardejovských Kúpeľoch s celoslovenským až medzinárodným významom, v Novej Ľubovni, Malom Sulíne, Červenom Kláštore a Šarišskom Štiavniku s regionálnym významom a v Gánovciach s miestnym významom i mnohé pramene minerálnych vôd. Územie je rovnako bohaté na výskyt geotermálnych vôd. Významnými lokalitami výskytu týchto vôd sú Vrbov, Stará Lesná, Poprad, Veľký Slavkov, Plavnica a v oblasti Vranova nad Topľou a Humenného. Doposiaľ málo



využívaný je potenciál v podobe splavovania rieky Poprad od Spišskej Belej po štátnu hranicu s Poľskou republikou (prípadne do Noweho Saczu).

Významným lokalizačným činiteľom z hľadiska prírodných predpokladov a jedným z nosných motivačných prvkov z hľadiska atraktívnosti územia pre účastníka cestovného ruchu je i vodná nádrž Domaša. Táto je situovaná v atraktívnom prírodnom prostredí a poskytuje veľmi vhodné podmienky pre pobyt pri vode a vodné športy. V rámci riešeného územia Prešovského kraja a predovšetkým v regióne Spiša sa nachádza najväčšia koncentrácia kultúrno – historických pamiatok na území Slovenskej republiky tvoriacich cieľ poznávacieho turizmu.

Turistickú príťažlivosť územia Prešovského kraja podstatne zvyšuje i lokalizácia štyroch rekreačných oblastí (oblasť Tatier, oblasť Pienin s priehradou Czorsztyn, oblasť tzv. Popradskej riviéry a Nízkych Beskýd s kúpeľnými miestami Krynica, Muszyna a Wysowa a oblasť Solińskieho jazera s územím Bieszczad) patriacich svojim potenciálom medzi najvýznamnejšie rekreačné priestory na území Poľskej republiky.

Z hľadiska selektívnych predpokladov má územie Prešovského kraja veľmi dobré urbanizačné predpoklady rozvoja cestovného ruchu predovšetkým v oblasti Liptovskej Tepličky, Pienin, Spišskej Magury, Ľubovnianskej vrchoviny, Čergova, Slanských vrchov, Vihorlatu a Bukovských vrchov v podobe malebných horských a podhorských sídiel so zachovalou ľudovou architektúrou. Nízky počet obyvateľov a nízka hustota zástavby vytvárajú pôsobením pokojného prostredia vhodné podmienky pre rozvoj vidieckej turistiky a chalupárstva. Pre tento druh turizmu sú vhodné lokality najmä v obciach s prirodzeným úbytkom obyvateľstva a z čoho sa akumuluje voľný stavebný fond najmä rázovitá architektúra (obce v podhorí Čergova, v uličskej doline, v okolí Medzilaboriec a Stropkova a pod.). Špecifickým prvkom v urbanizácii je kopaničiarska štruktúra osídlenia jednotlivých osád – miestnych častí obce Mníšek nad Popradom.

Horský turizmus zahŕňa aktivity z hľadiska vplyvu na prírodné prostredie pri ponechaní živelného vývoja a absencii environmentálneho manažmentu dotknutých území potenciálne rizikové pre chránené prírodné územia a životné prostredie ako celok. Horský turizmus môže byť z hľadiska vplyvu na prírodné prostredie značne vnútorne diferencovaný zahŕňajúc udržateľné aktivity z hľadiska zaťažiteľnosti prírodných zdrojov (rekreácia), aktivity stredne rizikové pre prírodné prostredie (pešia a lyžiarska turistika, cykloturistika a pod.) až po turistické aktivity vyžadujúcich prísnu reguláciu týkajúcu sa vysokého rizika potenciálnych negatívnych vplyvov predovšetkým v chránených územiach (zjazdové lyžovanie, skialpinizmus, horolezectvo, paraglaiding a pod.). Z hľadiska plošného priemetu a lokalizácie svojich aktivít a činností dominantnými regiónmi horského turizmu je predovšetkým oblasť Vysokých Tatier s vysokohorskou krajinou v území s piatym stupňom ochrany prírody so zvýšenými nárokmi na ochranu prírodných hodnôt a manažment turistických aktivít.

Najčastejšie vykonávanými aktivitami v rámci rekreačného turizmu sú prechádzky a poznávanie prírody, ktoré výrazným spôsobom nezaťažujú prírodné prostredie. Z hľadiska plošného priemetu a lokalizácie svojich aktivít a činností dominantnými regiónmi rekreačného turizmu sú predovšetkým Vysoké Tatry s podhorskými obcami v Popradskej Kotline, oblasť Liptovskej Tepličky a Ždiaru, Zamagurie, Pieniny a Ľubovnianska vrchovina v oblasti hraničného úseku rieky Poprad, oblasť Čergova a Slánskych vrchov, vodná nádrž Domaša i podhorie Vihorlatu a Bukovských vrchov.

Poznávací turizmus prináša viaceré priaznivé ekonomické dopady pre odvetvie cestovného ruchu v podobe využívania ubytovacích, stravovacích a iných doplnkových služieb (nákup suvenírov a pod.) Priaznivý vplyv z hľadiska záťaže na prírodné prostredie spočíva v skutočnosti, že títo návštevníci sa v prevažnej miere sústreďujú v lokalitách koncentrácie kultúrnych a historických pamiatok, ktorými sú prevažne väčšie sídla a tak nezaťažujú prírodné prostredie. Medzi najvýznamnejšie prvky kultúrneho a historického dedičstva patria predovšetkým lokality zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO – Národná kultúrna pamiatka Spišský hrad s historickými štruktúrami v okolí, Mestská pamiatková rezervácia Bardejov vrátane židovského suburbia a Drevený artikulárny kostol a historické centrum Kežmarku. Vysoká atraktívnosť lokalít svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO považovaných za klenoty v celosvetovom meradle bezprostredne vplýva na úroveň ich návštevnosti predovšetkým z hľadiska zahraničných návštevníkov. Významnými historickými sídelnými štruktúrami z hľadiska atraktívnosti pre účastníkov poznávacieho turistického ruchu sú predovšetkým mestské pamiatkové rezervácie Bardejov, Kežmarok, Levoča, Prešov, Podolínec, Spišská Kapitula a Poprad – Spišská Sobota, pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry Ždiar a Osturňa, národné kultúrne pamiatky (ďalej len NKP) – Súbor východoslovenských drevených kostolíkov a NKP Spišský hrad i múzeá ľudovej architektúry - skanzeny v Starej Ľubovni, v



Bardejovských Kúpeľoch, vo Svidníku a v Humennom. Predovšetkým v jednotlivých vyššie uvedených mestských pamiatkových rezerváciách i pamiatkových rezerváciách ľudovej architektúry je strategickým cieľom vytvorenie podmienok pre dlhodobejší pobyt turistických návštevníkov s dotvorením ponuky ubytovacích a stravovacích zariadení.

Významnými cieľmi náboženského turizmu na území Prešovského kraja sú predovšetkým

významné pútnické miesta jednotlivých cirkví – Levoča, Gaboltov, Litmanová, Ľutina, Klokočov s významnou nárazovou koncentráciouturistických návštevníkov predovšetkým v termínoch konania odpustových slávností a pod.

Kongresový turizmus patrí medzi špecifické formy rekreácie a cestovného ruchu. Účastníci

kongresového cestovného ruchu využívajú prevažne ubytovacie zariadenia vyšších kategórií a spravidla majú i vyššie priemerné výdavky za rôzne doplnkové služby a tak z ekonomického hľadiska do určitej miery kompenzujú spravidla nízky počet prenocovaní. Z hľadiska územnej lokalizácie kongresový turizmus je v prevažnej miere koncentrovaný na jednej strane na najatraktívnejšie územia z hľadiska i iných účastníkov cestovného ruchu (Vysoké Tatry, kúpeľné miesta) a na strane druhej na najväčšie sídla na území Prešovského kraja s ponukou spravidla nadštandardných ubytovacích a stravovacích zariadení i rôznych doplnkových služieb, situovaním vedeckých a vzdelávacích inštitúcií a pod.

K najviac uplatňovaným formám dynamickej turistiky patrí pešia turistika. Územie Prešovského kraja vytvára veľmi vhodné lokalizačné predpoklady pre jej plné rozvinutie. Malebné a scenéricky veľmi pôsobivé územie Vysokých Tatier, Pienin a Bukovských vrchov, horské masívy pohorí Spišská Magura, Levočské vrchy, Čergov, Slanské vrchy a Vihorlat s čiastočne odlesnenými hrebeňmi s vyhliadkovými bodmi poskytujú celoročne široké možnosti horských túr, nenáročných turistických vychádzok a relaxácie v prírodnom prostredí. Významným druhom dynamického poznávacieho turizmu je cykloturistika a netradičné druhy atraktívnych dopráv. V území kraja je hustá sieť ako pamätihodností, tak aj prírodných daností, ktoré môžu návštevníci v rámci schopností poznávať, využívať prostredie pre poznávanie a oddych.

Kúpeľný cestovný ruch sa v porovnaní s rekreačným, horským či poznávacím turizmom vyznačuje určitými špecifickými črtami. Výrazne prevažujúcou motiváciou účastníka kúpeľného cestovného ruchu sú liečebné dôvody zamerané na zlepšenie zdravotného stavu, pričom ostatné motívy ustupujú výrazne do úzadia a prejavujú sa ako nepodstatné, prípadne doplnkové. Z hľadiska vplyvu kúpeľného cestovného ruchu na prírodné prostredie je práve toto zachovalé prírodné prostredie významným podporným činiteľom vykonávanej liečby a výrazne zvyšuje atraktívnosť a prestíž príslušného kúpeľného miesta. Z hľadiska plošného priemetu a lokalizácie svojich aktivít a činností sa kúpeľný turizmus prejavuje v bodovej forme rozšírenia. V oblasti kúpeľného miesta Vysoké Tatry sú to predovšetkým tatranské osady s dominantným vplyvom kúpeľníctva (Vyšné Hágy, Nová Polianka, Tatranská Polianka) i osady, kde kúpeľný cestovný ruch spolupôsobí s inými druhmi, predovšetkým s rekreačným turizmom (Štrbské Pleso, Smokovce, Tatranská Kotlina). Ďalšími významnými kúpeľnými miestami sú Vyšné Ružbachy a Bardejovské kúpele.

I.5.2. Základné ukazovatele cestovného ruchu

V Prešovskom kraji bolo v roku 2005 spolu 449 ubytovacích zariadení – z toho 173 hotelov (motelov) a penziónov, 49 turistických ubytovní, 8 chatových osád a 108 ostatných hromadných ubytovaní a 111 ubytovaní v súkromí. Návštevníci mali k dispozícii 9 358 izieb s 24 519 lôžkami. Uvedenú kapacitu v našom kraji využilo 621 tisíc návštevníkov, z toho 274 tisíc cudzincov.



Tab.: Vybrané ukazovatele z cestovného ruchu za rok 2005

Priemerná dĺžka pobytu

návštevníkov v dňoch

Priemerná cena za

prenocovanie (SK) Územie

spolu cudzinci

Podiel cudzincov na

návštevnosti spolu % spolu cudzinci

Slovenská republika 3,1 3,2 44,2 588 825

Prešovský samosprávny kraj 3,5 3,6 44,1 463 557


Návštevnosť v ubytovacích zariadeniach sa odvíja od ubytovacích kapacít, atraktívnosti a úrovne ekonomického rozvoja regiónov. Pri porovnaní v rámci krajov SR za rok 2004 Prešovský kraj zaznamenal po Bratislavskom kraji najvyššiu návštevnosť v ubytovacích zariadeniach a to 608 514 návštevníkov, čo je 18,8 % z celkového počtu návštevníkov v SR.

Počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach v krajoch SR za rok 2004

Bratislavský

TrnavskýTrenčiansky

Nitriansky

Žilinský

Banskobystrický

Prešovský

Košický

0

100 000

200 000

300 000

400 000

500 000

600 000

700 000

800 000


Pri analýze kapacít a výkonov ubytovacích zariadení v jednotlivých okresoch Prešovského kraja, z hľadiska druhu zariadení, majú dominantné zastúpenie predovšetkým hotely nižšej kategórie. Z hľadiska celkového počtu ubytovacích zariadení dominantné zastúpenie majú hotely a motely nižšej kategórie (predovšetkým hotely a motely**), penzióny a turistické ubytovne a ostatné ubytovacie zariadenia. Z analýzy štruktúry ubytovacích zariadení vyplýva, že počet ubytovacích zariadení stúpa. Tento trend bol spôsobený predovšetkým nárastom počtu malých ubytovacích zariadení – penziónov, turistických ubytovní, chatových osád, kempov a ostatných ubytovacích zariadení.

Tab.: Vybrané ukazovatele cestovného ruchu za rok 2005

Okres Počet

ubytovacích zariadení

Počet návštevníkov

spolu Počet

prenocovaní

Priemerný počet

prenocovaní Bardejov 27 39 504 253 172 6,4 Humenné 9 8487 29 055 3,4 Kežmarok 74 45 553 147 807 3,2 Levoča 13 14 024 31 790 2,3 Medzilaborce 4 1253 4 059 3,2 Poprad 217 399 894 1 363 353 3,4 Prešov 27 50 559 100 200 2,0 Sabinov 9 9 013 33 308 3,7 Snina 6 2 796 7 104 2,5 Stará Ľubovňa 32 34 190 160 173 4,7 Stropkov 9 1 850 8 373 4,5 Svidník 4 3 117 7 432 2,4 Vranov nad Topľou 18 10 792 24 307 2,3




Tab.: Vybrané ukazovatele cestovného ruchu za rok 2005


Z hľadiska výkonov jednotlivých druhov ubytovacích zariadení, vzhľadom na skutočnosť, že

penzióny a turistické ubytovne v prevažnej miere predstavujú málo kapacitné ubytovacie zariadenia, najväčší počet ubytovaných návštevníkov, najvyšší počet prenocovaní i najvyšší objem získaných tržieb za ubytovanie pripadá na hotely a motely nižšej kategórie (predovšetkým hotely a motely **). Rovnako uvedené druhy ubytovacích zariadení spolu s penziónmi vzhľadom na svoju prevažujúcu lokalizáciu v turisticky atraktívnych lokalitách a väčších mestách zaznamenali najvyššie percentuálne využitie svojich kapacít. Nízke percentuálne využitie ubytovacích kapacít v prípade chatových osád a kempingov je spôsobené predovšetkým dominantným využívaním ich služieb turistickými návštevníkmi v letnej turistickej sezóne.

Kvalitatívnym ukazovateľom hodnotiacim úroveň rozvoja cestovného ruchu z ekonomického, sociálneho i environmentálneho hľadiska je dĺžka pobytu turistických návštevníkov v ubytovacích zariadeniach. Tranzitní a jednodňoví netranzitní návštevníci nadmerne zaťažujú životné prostredie bez adekvátnych výdavkov v cestovnom ruchu, naopak dlhodobí návštevníci prinášajú ekonomický efekt v podobe výdavkov na ubytovanie, stravovanie a rôzne doplnkové služby, čím prispievajú k ekonomickému rozvoju cestovného ruchu ako hospodárskeho odvetvia i miestnych ekonomík.

Kým najvyšší počet návštevníkov i počet prenocovaní v absolútnych číslach bol zaznamenaný

v okrese Poprad, najvyšší priemerný počet prenocovaní na jedného návštevníka bol zaznamenaný v okrese Bardejov, v okrese Stará Ľubovňa 6,3. Nižší priemerný počet prenocovaní zaznamenaný v okrese Poprad môže súvisieť so skutočnosťou, že atraktívnosť prostredia Vysokých Tatier a vyhovujúce ubytovacie kapacity sú príčinou ich príťažlivosti i pre kongresový cestovný ruch, rôzne i medzinárodné kultúrne a spoločenské podujatia i poznávací cestovný ruch vyznačujúci sa spravidla krátkodobými pobytmi s malým počtom prenocovaní. Na druhej strane účastníci kongresového cestovného ruchu využívajú prevažne ubytovacie zariadenia vyšších kategórií a spravidla majú i vyššie priemerné výdavky za rôzne doplnkové služby a tak z ekonomického hľadiska do určitej miery kompenzujú nízky počet prenocovaní.

Vysoký priemerný počet prenocovaní zaznamenaný v okrese Bardejov súvisí s koncentráciou

ubytovacích kapacít v atraktívnom prostredí Bardejova a Bardejovských Kúpeľov s orientáciou na kúpeľný turizmus charakterizovaný väčšou dĺžkou realizovaných pobytov zo strany turistických návštevníkov. Naopak, mimoriadne nízky počet prenocovaní zaznamenaný v okrese Prešov je spôsobený koncentráciou ubytovacích zariadení v tomto administratívnom centre kraja s dominantným využívaním nimi poskytovaných služieb účastníkmi pracovných a služobných ciest, obchodnými zástupcami a pod.

Z vyššie uvedených ukazovateľov vyplýva, že Prešovský kraj disponuje dostatočnou kapacitou

ubytovacích zariadení, čo je silnou stránkou územia aj napriek tomu, že nie všetky ubytovacie

Okres Tržby za

ubytovanie spolu (tis. Sk)

Domáci návštevníci

Zahraniční návštevníci

Priemerná cena za ubytovanie

Domáci návštevníci

Zahraniční návštevníci

Bardejov 83881 37468 46413 331 223 546

Humenné 9443 6520 2923 325 253 879

Kežmarok 60985 35037 25948 413 411 414

Levoča 18685 5204 13481 588 501 630

Medzilaborce 1166 694 472 288 249 374

Poprad 699735 295352 404383 513 443 581

Prešov 53721 29253 24468 536 422 794

Sabinov 5291 3765 1526 159 161 155

Snina 3488 2069 1419 491 374 902

Stará Ľubovňa 58984 30808 28176 368 335 413

Stropkov 1084 475 609 129 100 168

Svidník 1551 936 615 209 209 209 Vranov nad Topľou 6004 4674 1330 247 226 363



zariadenia sú v celkom vyhovujúcej štruktúre a kvalite a zaostávajú za požadovaným európskym štandardom. Zásadným problémom je predovšetkým nízka úroveň kvality základných a doplnkových služieb, ktorá sa odráža v návštevnosti, priemernom počte prenocovaní a z toho vyplývajúcom objeme tržieb za ubytovanie, t.j. ekonomických prínosoch.

I.5.3 Kultúra a kultúrne dedičstvo

Kultúra je neoddeliteľnou súčasťou života spoločnosti. Je odrazom životnej úrovne obyvateľstva, plní dôležitú sociálnu funkciu, výchovno-vzdelávaciu funkciu a je aj významným hospodárskym odvetvím. Na území Prešovského kraja sa nachádza stabilná sieť kultúrnych zariadení, ktoré sú porovnateľné s priemerom SR, v niektorých ukazovateľoch krajské hodnoty tento priemer prekračujú. Prešovský samosprávny kraj spolu vytvára finančné, koncepčné a legislatívne predpoklady pre rozvoj kultúry v kraji a reaguje na aktuálne potreby.

Sieť kultúrnych zariadení, ktoré charakterizujú kultúru miest a obcí tvoria: divadlá, kiná, prírodné amfiteátre, múzeá, galérie, regionálne osvetové strediská, kultúrne domy, knižnice, domy mládeže, hvezdárne a planetária a zoologické a botanické záhrady. Prešovský samosprávny kraj je zriaďovateľom 28 kultúrnych zariadení.

Medzi kultúrne organizácie zriadené štátom patria Slovenské národné múzeum (pobočky: Spišské múzeum v Levoči a Múzeum ukrajinsko – rusínskej kultúry vo Svidníku), Slovenská národná galéria – expozícia v kaštieli v Strážkach, Slovenské technické múzeum – areál Solivaru v Prešove, Vojenské múzeum vo Svidníku, Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici a Štátna vedecká knižnica v Prešove. Medzi obecnými kultúrnymi zariadeniami dominujú rôzne mestské kultúrne centrá, parky kultúry a oddychu, mestské a obecné knižnice, ale aj múzeá a galérie. Významné postavenie majú občianske aktivity – rôzne umelecké záujmové združenia (folklór, hudba, tanec, divadlo, výtvarné umenie a pod.) a súkromné kultúrne zariadenia – hudobné skupiny, galérie (napr. MIRO v Snine).

Kultúrne zariadenia zriadené PSK: Regionálne osvetové strediská a hvezdárne 1. Šarišské osvetové stredisko v Prešove

2. Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom

3. Hornozemplínske osvetové stredisko vo Vranove nad Topľou

4. Hornošarišské osvetové stredisko v Bardejove

5. Podduklianske osvetové stredisko vo Svidníku

6. Ľubovnianske osvetové stredisko v Starej Ľubovni

7. Podtatranské osvetové stredisko v Poprade

8. Hvezdáreň a planetárium v Prešove

9. Vihorlatská hvezdáreň v Humennom

Regionálne knižnice 10. Knižnica P .O. Hviezdoslava v Prešove

11. Vihorlatská knižnica v Humennom

12. Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou

13. Okresná knižnica Davida Gutgesela v Bardejove

14. Podduklianska knižnica vo Svidníku

15. Ľubovnianska kniža v Starej Ľubovni

16. Podtatatranská knižnica v Poprade

Múzeá a galérie 17. Krajské múzeum v Prešove

18. Vihorlatské múzeum v Humennom



19. Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou

20. Šarišské múzeum v Bardejove

21. Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni

22. Múzeum v Kežmarku

23. Podtatatranské múzeum v Poprade

24. Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach

25. Šarišská galéria v Prešove

26. Tatranská galéria v Poprade

Divadlá

27. Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove

28. Divadlo Jonáša Záborského v Prešove Veľká pozornosť je venovaná rozvoju aktivít voľného času s dôrazom na stimuláciu rozvoja medzinárodnej kultúrnej spolupráce. Nezastupiteľnú úlohu tu má spolková a záujmová činnosť obyvateľov. Táto je v rámci kraja pravidelne podporovaná rôznymi formami. Osobitne sú podporované regionálne postupové a národné prehliadky v oblasti neprofesionálneho umenia. V záujme kraja je podpora ľudových tradícií, ktoré sú významné tak pre identifikáciu obyvateľov s územím, ako aj pre zvýšenie atraktivity z hľadiska cestovného ruchu. V Prešovskom kraji je registrovaných cca ......... folklórnych súborov, ktoré prezentujú ľudové tradície, zvyky a obyčaje regiónov kraja.

Zásadné problémy, s ktorými sa stretávajú kultúrne zariadenia sú predovšetkým v oblasti finančného zabezpečenia činnosti, obnovy technického vybavenia, údržba a rekonštrukcie budov, nákup a ošetrovanie zbierok, kníh (múze, galérie a knižnice), výška mzdových prostriedkov (nedostatočné zdroje – nízke priemerné mzdy, pokles počtu pracovníkov, vysoký vekový priemer). Následkom toho sa znižuje kvalita a odborná úroveň ponúkaných služieb. Nedostatok nových aktuálnych kníh v knižniciach síce spôsobuje pomalý pokles počtu výpožičiek, ale narastá počet návštevníkov, ktorí využívajú nové informačné zdroje – každá knižnica poskytuje verejný prístup do siete internet. Kultúrne dedičstvo

Región Prešovského kraja, ktorý v zásade pokrýva historické územie stredného a horného Spiša, Šariša a horného Zemplina, je mimoriadne bohatý na kultúrno-historické pamiatky. Vďaka tomu, že veľká časť regiónu bola dlho mimo hlavných prúdov civilizačného vývoja, nachádzame tu i dnes veľmi vzácne priestory, kde sa zachovali pôvodné zvyky i obce, kde sa tieto udržujú. Tieto javy, také dôležité pre vytvorenie uceleného kultúrno – historicko - spoločenského obrazu v rozsahu celého vývoja osídlenia, je dôležité zachytiť, sledovať a podporovať. Takéto ciele napĺňajú múzeá v prírode, ktoré vznikli a vznikajú na území regiónu, čo je zároveň jeho špecifikom. Z celkového počtu ôsmich skanzenov na Slovensku sa tu nachádzajú štyri. - Múzeum ľudovej architektúry v Bardejovských kúpeľoch - Múzeum ľudovej architektúry v Humennom - Múzeum ľudovej architektúry v Starej Ľubovni - Múzeum ľudovej architektúry vo Svidníku

Podľa zákona NR SR č.49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu sa pamiatky a národné kultúrne pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu považujú za „národné kultúrne pamiatky“. Za najhodnotnejšie národné kultúrne pamiatky (NKP) v Prešovskom kraji s nadregionálnym významom je možné považovať Spišský hrad (katastrálne územie obce Žehra, Košický kraj), farský kostol sv. Jakuba s dielom Majstra Pavla v Levoči a drevené kostolíky na úpätí Východných Karpát v severovýchodnej časti regiónu.

V rámci územia Prešovského kraja sa nachádzajú dve lokality zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.



1. Spišský hrad a pamiatky jeho okolia – lokalita bola zapísaná na základe rozhodnutia 17. zasadnutia Výboru svetového dedičstva pri UNESCO v roku 1993 v kolumbijskej Cartagene. Urbanisticko – krajinársky komplex tvoria NKP Spišský hrad (Košický kraj), NKP Kostol sv. Ducha v Žehre, MPR Spišská Kapitula, PZ Spišské Podhradie, národná prírodná rezervácia (NPR Dreveník) a NPR Sivá brada.

2. Historické jadro mesta Bardejov – lokalita bola zapísaná na základe rozhodnutia 24. zasadnutia Výboru svetového dedičstva pri UNESCO v roku 2000 v austrálskom Cairns. Územie lokality zapísanej do Svetového dedičstva je totožné s ochranným pásmom MPR Bardejov zahŕňajúcej i areál židovského suburbia.

I.6. Podpora a rozvoj podnikania

_____________________________________________

I.6.1. Organizačná štruktúra ekonomiky kraja

V štatistickom registri organizácií Prešovského kraja bolo k 31.12.2005 zaregistrovaných 63 352 subjektov, čo je o 2 535 viac ako v roku 2004. Z uvedeného počtu tvorili 23,3 % právnické osoby (14 760 subjektov – z nich bolo 8 401 - 56,9 % zameraných na tvorbu ziskov) a 76,7 % fyzické osoby – podnikatelia (48 592 osôb). Zo 14 760 právnických osôb bolo 8 401 podnikov – právnických osôb zameraných na tvorbu zisku. ch počet sa v porovnaní s rokom 2004 zvýšil o 1 090 subjektov. K zvýšeniu došlo najmä v obchodných spoločnostiach o 1 078 a v spoločnostiach vlastníkov pozemkov o 25. V rámci podnikov najpočetnejšou skupinu tvorili obchodné spoločnosti, 88, 1 %. Z nich 94,6 % (7 002 subjektov) tvorili spoločnosti s ručením obmedzeným. Akciové spoločnosti s počtom 322 subjektov predstavovali druhú najpočetnejšiu skupinu obchodných spoločností (4,2 %). Z hľadiska vlastníckych vzťahov 99,2 % podnikov bolo v súkromnom vlastníctve (8 332 subjektov), z ktorých družstevné vlastníctvo predstavovalo 3 %. Kapitálová účasť zo zahraničia bola zistená v 965 podnikoch, z nich 540 malo medzinárodné a 425 zahraničné vlastníctvo. Podľa odvetvia ekonomickej činnosti najviac podnikov podnikalo v obchodnej činnosti (35,9 %). V priemyselnej výrobe podnikalo 15,8 % podnikov. Podľa počtu zamestnancov bolo 94,9 % podnikov zaradených medzi malé podniky (0-49 zamestnancov), z týchto do 19 zamestnancov bolo 95 % podnikov. Medzi stredné podniky (od 50 – 249 zamestnancov) bolo zaradených 4,3 % podnikov.

Podniky podľa odvetví (OKEČ) k 31.6.2005

11%

0%17%

0%10%

36%

3%

3%

0%

15%

0%

3%

2%

Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo

Ťažba nerastných surovín

Priemyselná výroba

Výroba a rozvod elekt riny, plynu a vody

Stavebníctvo

Obchod 2

Hotely a reštaurácie

Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie

Finančné sprostredkovanie

Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti

Školstvo

Zdravotníctvo a sociálna pomoc

Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby Zdroj údajov: Štatistický úrad SR



Veľké podniky (250 a viac zamestnancov) tvorilo 68 podnikov (0,8 %), z ktorých 41 sa zaoberalo priemyselnou výrobou.

Podnikajúce fyzické osoby v Prešovskom kraji: Ich počet sa v porovnaní s rokom 2004 zvýšil o 1 045 osôb, 29 % fyzických osôb podnikalo v oblasti obchodnej činnosti; 19,3 % v priemysle; 19,9 % v stavebníctve; Podľa územného členenia najviac fyzických osôb podnikalo v okrese Prešov (9 891), Poprad (7 001), Bardejov (4 705) a Stará Ľubovňa (4 684).

Podiel počtu podnikov a fyzických osôb v Prešovskom kraji (rok 2005)

8 401

48 592

PodnikyFyzické osoby


I.6.2. Ekonomická výkonnosť kraja

Základným vyjadrením ekonomickej výkonnosti regiónu je hodnota HDP (hrubý domáci produkt) na obyvateľa vytvoreného v regióne. Ekonomická výkonnosť regiónu zvyčajne súvisí s jeho podielom na tvorbe HDP a počte nezamestnaných. Vo všeobecnosti platí, že čím je vyššia ekonomická výkonnosť regiónu, tak tým je vyšší jeho podiel na tvorbe HDP a nižší jeho podiel na počte nezamestnaných v národnom hospodárstve.

Na základe štatistických ukazovateľov možno konštatovať, že Prešovský kraj má najnižšiu výkonnosť v rámci Slovenska. Ďalej nasledujú Trenčiansky a Žilinský kraj. Strednú ekonomickú výkonnosť má Nitriansky, Trnavský a Banskobystrický kraj. Vysokú ekonomickú výkonnosť má Košický kraj. Bratislavský kraj má z hľadiska ekonomickej výkonnosti výrazne dominantné postavenie.

Regionálny hrubý domáci produkt v roku 2003 (v mil. Sk, v bežných cenách)

307 390128 065

121 796136 988

123 433125 834

107 077152 104

0 50 000 100 000 150 000 200 000 250 000 300 000 350 000

Bratislavský Trnavský

TrenčianskyNitriansky

ŽilinskýBanskobystr

Prešovský Košický

kraj

mil. Sk




Úroveň ekonomickej výkonnosti daného kraja je výslednicou objemu v kraji vytvorenej hrubej produkcie a podielu pridanej hodnoty na tejto produkcii. Kým hrubá produkcia predstavuje určité vyjadrenie extenzívneho, tak pridaná hodnota zas intenzívneho faktora ekonomickej výkonnosti. Ekonomická úroveň regiónov vyjadrená ukazovateľom HDP/obyv. (v parite kúpnej sily) v porovnaní s priemerom štátov EÚ v regióne predstavuje: Slovenská republika – 51,3 %, Bratislavský kraj – 119,7 %, Západné Slovensko – 46,2 %, Stredné Slovensko – 42,5 %, Východné Slovensko – 37,2 %.

Vplyvom rozdielnych podmienok daných najmä dostupnosťou koncentrovaných trhov, štruktúrou ekonomickej základne a vzdelanostnou štruktúrou obyvateľstva sa začínajú výrazne prejavovať tendencie keď podnikateľské subjekty preferujú regióny v západnej časti SR najmä región Bratislava, ktorý vo vnútroštátnych reláciách má voči ostatným regiónom, najmä voči regiónu Východ až o cca 83 % vyšší podiel HDP/obyvateľa. Vzhľadom k rozširovaniu depresných území (okresov) v ostatných regiónoch vývoj zatiaľ smeruje k prehlbovaniu medzi regionálnych disparít.

Podľa stavu priamych zahraničných investícií v PSK v podnikateľskej sfére (tj. bez bankovej sféry) k 31,3.2003 sa v medzikrajovom porovnaní Prešovský samosprávny kraj nachádza na poslednom mieste.

Podiel regiónu na priamych zahraničných investíciách v SR v roku 2004 (v %)

69%

6%

4%

3%

5%

2%2%9%

Bratislavský krajTrnavský krajTrenčiansky krajNitriansky krajŽilinský krajBanskobystrický krajPrešovský krajKošický kraj


I.6.3. Vývoj v odvetviach

Poľnohospodárstvo

Vývojové možnosti poľnohospodárstva v jednotlivých krajoch SR sú podmienené ich pôdno-klimatickými podmienkami. Z hľadiska poľnohospodárskej výroby vedúce postavenie spomedzi krajov SR má Nitriansky a Trnavský kraj.

Poľnohospodárstvo Prešovského kraja je charakterizované veľmi ťažkými výrobnými podmienkami, keďže podstatná časť územia je situovaná v podhorských a horských oblastiach. Prevažná časť územia spadá do flyšovej oblasti s priemernou ročnou teplotou 5 – 6 °C a ročným úhrnom zrážok 700 – 900 mm. Z celkovej výmery 381 888 ha má iba 10% pôd relatívne podmienky. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy zaberá orná pôda 42,8%, z ktorej 47% pôd je začlenených do súboru menej a málo produkčných. Až 57 % obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy tvoria trvalé porasty, 68,2% ornej pôdy kraja je erózne ohrozenej a značná časť poľnohospodárskej pôdy je výrazne ekologicky limitovaná z titulu určenia ochranných prírodných oblastí. Úrodno-pôdny potenciál sa v súčasnosti využíva na viac než 50 – 70 % a rovnako je to aj s využitím genetického potenciálu zvierat. Poľnohospodárske podniky v kraji dosiahli v roku 2005 tržby za predaj vlastných výrobkov (rastlinných a živočíšnych) v hodnote 2 680,1 mil. Sk. V porovnaní s minulým rokom poklesli o 10 %. Podiel Prešovského kraja na celoslovenskom objeme tržieb za predaj vlastných výrobkov spolu bol 6,6 % a oproti roku 2004 poklesol o 0,7 percentuálneho bodu.



Tržby za predaj rastlinných a živočíšnych výrobkov za rok 2005 v tis. Sk

0

1 000 000

2 000 000

3 000 000

4 000 000

5 000 000

6 000 000

7 000 000

8 000 000

Bratis

lavsk

ý

Trnav

ský

Trenčia

nsky

Nitrians

ky

Žilinsk

ý

Bansk

obystri

cký

Prešo

vský

Košický

Kraj

tis.S

k

Tržby za predaj rastlinnýchvýrobkovTržby za predaj živočíšnychvýrobkov


Štruktúra poľnohospodárskej pôdy ovplyvňuje podmienky v rastlinnej výrobe. V posledných troch rokoch mierne stúpli osevné plochy obilovín tak, že v tomto roku tvoria 56,7 % z celkovej ornej pôdy. Podobne mierny vzostup je zaznamenaný aj u olejnín, ktoré sa pestujú na 8,1 % ornej pôdy. Na druhej strane výrazne klesla výmera typickej plodiny - zemiakov na minimálnu výmeru 7 190 ha ( 4,9 %). Pri priemernej intenzite výroby takáto štruktúra plodín nezaručuje efektívnosť rastlinnej výroby.

Nosným odvetvím živočíšnej výroby v kraji je chov hovädzieho dobytka.

Počet hospodárskych zvierat podľa krajov k 31.12.2005

050 000

100 000150 000200 000250 000300 000350 000

Bra

tisla

vský

Trna

vský

Tren

čian

sky

Nitr

ians

ky

Žilin

ský

Ban

skob

ystri

cký

Preš

ovsk

ý

Koš

ický

kraj

poče

t kus

ov

Hovädzí dobytok Ošípané ovce

Zdroj údajov: Štatistický úrad SR Priemysel Z hľadiska výkonnosti priemyselnej výroby vedúce postavenie spomedzi krajov SR má Bratislavský, Košický a Trenčiansky kraj. Rozdiely medzi výkonnosťou priemyselnej výroby v týchto a ostatných krajoch SR svedčia o značnej koncentrácii priemyselnej výroby. Je to dôsledok tak úrovne ekonomického potenciálu jednotlivých krajov ako aj štrukturálnych deformácií vo vnútri priemyslu.



Tab.: Tržby v priemysle podľa krajov SR za rok 2005

Tržby za vlastné výkony a tovar v priemysle

Územie/kraj

Sledované obdobie (tis. Sk)

Podiel na SR (%)

Index3 MR=100

Spolu SR 1 364 354 323 100,0 104,6 Bratislavský 558 575 517 40,9 94,1 Trnavský 153 596 477 11,3 133,1 Trenčiansky 134 263 818 9,8 113,7 Nitriansky 78 497 039 5,8 107,6 Žilinský 114 457 202 8,4 100,4 Banskobystrický 86 121 926 6,3 107,7 Prešovský 61 193 557 4,5 110,7 Košický 177 648 787 13,0 111,3

Zdroj údajov: Štatistický úrad SR Priemysel je v Prešovskom kraji nosným výrobným odvetvím. V okresoch Prešovského kraja sú zastúpené tieto priemyselné výrobné odvetvia:

Súhrn priemyselných výrobných odvetví okresov Prešovského kraja:

• Ťažba nerudných surovín • Výroba potravín • Odevný textilný a kožiarsky priemysel • Drevospracujúci priemysel, výroba celulózy, papierenský priemysel a polygrafia • Chemický a farmaceutický priemysel • Výroba kovových výrobkov, strojov, zariadení a dopravných prostriedkov • Elektrotechnický priemysel • Priemysel stavebných hmôt

Rozhodujúce postavenie pritom má najmä potravinársky, chemický, strojársky a odevný priemysel, pričom najväčší podiel na tržbách mala výroba potravín a najväčší medziročný nárast tržieb zaznamenala výroba kovov. Drevospracujúci priemysel má výrazné zastúpenie najmä v okresoch Medzilaborce, Prešov, Sabinov, Snina a Vranov nad Topľou. Nielen z hľadiska drevospracujúceho priemyslu je vhodné poznamenať, že lesy, ktoré predstavujú významný faktor, nie sú využívané v optimálnej miere. Štruktúra výrobných činností v jednotlivých okresoch je daná historickým vývojom a realizáciou priemyselnej politiky uplynulých období. Výrobné zameranie sa len pomaly mení, napriek problémom pri realizácii zdedených výrobných programov. Nové projekty na rozvoj výroby i štrukturálne zmeny narážajú na problémy nedostatku investičných prostriedkov, ktoré svojou výrobnou činnosťou transformujúce sa firmy nedokážu získať. Dovtedajšia kombinácia kovospracujúceho a strojárenského priemyslu s odevným bola veľmi vhodnou, keď spoločne dávali zamestnanie mužom a ženám. Potravinársky priemysel zabezpečoval spracovanie poľnohospodárskej produkcie (rastlinnej i živočíšnej) pri zabezpečení zásobovania obyvateľstva potravinami vyprodukovanými v tomto regióne. Privatizácia priemyselných štátnych podnikov nepriniesla požadované vytvorenie podnikateľského prostredia schopného napomáhať rozvoju výroby. Komparatívne výhody nášho hospodárstva (lacná pracovná sila), po zorientovaní sa na západných trhoch, využíva najmä odvetvie odevného priemyslu.

Na základe regionálnych odlišností v zameraní priemyselnej činnosti sa Prešovský kraj delí na štyri regióny: bardejovský, humenský, popradský a prešovský. V bardejovskom regióne je kľúčovým potravinársky priemysel (obuvnícky priemysel stráca svoje pozície), v humenskom chemický a potravinársky priemysel, v popradskom popri spomenutých stavebných podnikoch a firmách dominuje strojárstvo, chemický, potravinársky a textilný priemysel, v prešovskom regióne prevláda elektrotechnický, strojársky a odevný priemysel.



Priemyselné podniky so sídlom na území Prešovského kraja s počtom zamestnancov 20 a viac dosiahli v roku 2005 tržby za vlastné výkony a tovar v hodnote 61 193,6 mil. Sk. V porovnaní s minulým rokom vzrástli o 10,7 % v stálych cenách. Tržby za vlastné výkony a tovar tvorili 4,5 % z celoslovenských tržieb. Najväčší podiel na tržbách za vlastné výkony a tovar mali podniky zamerané na výrobu potravín, 18,2 %, na výrobu výrobkov z gumy, plastov, 12,3 % a na výrobu chemických výrobkov, 10,6 %. Z územného pohľadu rozhodujúci podiel na tržbách za vlastné výkony a tovar mali okresy Poprad (28,4 %), Prešov (26,8 %) a Humenné (18,9 %). Medziročne tržby najviac vzrástli v okrese Sabinov a najmenej v okrese Levoča. V priemyselných podnikoch pracovalo v roku 2005 v priemere 40 773 zamestnancov, ktorých počet oproti minulému roku vzrástol o 2,9 %. Tab.: Najvýznamnejší zahraniční investori v Prešovskom kraji Investor Krajina pôvodu Firma Priemysel

South Africa Breweries Rakúsko Pivovar Šariš Potravinársky

ZVA Italia S.p.A. Taliansko ZVL Auto Prešov Automobilový

GFT Torino Taliansko Svik Svidník Textilný

Rhodia Industrial Yarns Francúzsko Rhodia Industrial Yarns, a.s. Humenné

Chemický

KRONOSPAN AN Holdings Limited

Cyprus Kronospan Slovakia, s.r.o. Prešov

Drevospracujúci

Nylstar Taliansko, Francúzsko Nylstar Slovakia, a.s. Humenné

Chemický

Raniplast Fínsko Terichem, a.s. Svit Chemický

Abital Cofezioni S.p.A. Taliansko EGOTEX Prešov Strojársky

BF Investment Luxembursko Spinea Prešov Strojársky

TexWest B.V.B.A. Belgicko Betatex Prešov Textilný

Holding Morsman B.V. Holandsko Gemor Fashion, s.r.o. Prešov

Textilný

Whirpool Corporation USA Whirpool Slovakia, s.r.o. Poprad

Strojársky

Julius Schüle Druckguss, GmbH

Nemecko Schüle Slovakia, s.r.o. Strojársky

Lorenz AG Rakúsko Shoe Fashion Group, s.r.o.

Obuvnícky

Stavebníctvo Stavebníctvo v SR je predstaviteľom odvetvia, ktorého rozvoj je závislí od dopytu, generovaného ekonomickým rastom a investičnými projektmi, ktoré v doterajšom vývoji boli prevažne na úrovni verejného sektora. Dominantné postavenie z hľadiska objemu stavebnej produkcie patrí Bratislavskému kraju. Najmenší podiel na stavebnej produkcii v SR ako aj najmenší objem stavebnej produkcie na obyvateľa má spomedzi regiónov SR Banskobystrický kraj. Tržby za vlastné výkony a tovar v stavebných podnikoch s počtom zamestnancov 20 a viac za rok 2005 dosiahol hodnotu 5 785,8 mil. Sk a oproti minulému roku vzrástli o 16,8 % v stálych cenách. Podielom 5,5 % Prešovský kraj dosiahol druhé najnižšie tržby za vlastné výkony a tovar v porovnaní s ostatnými krajmi Slovenskej republiky.



Z regionálneho hľadiska je najviac MSP prepočítaných na tisíc ekonomicky aktívnych obyvateľov v Bratislavskom kraji (160,0 v roku 20031), najmenej ich je naopak v Košickom (102,3) a Banskobystrickom kraji (108,4). Podobne je to pri živnostníkoch, ktorých sídli najviac v Bratislavskom kraji (59,2), najmenej v Nitrianskom (16,6) a Prešovskom kraji (17,3). Je zrejmé, že zaostávajúce regióny nie sú zatiaľ schopné vytvoriť dostatočný počet podnikateľských aktivít a úloha štátnej intervencie v prospech tvorby MSP a podpory podnikateľského ducha je tu nespochybniteľná a môže priniesť významné výsledky napr. aj v riešení vysokej miery nezamestnanosti.

I.6.4. Ekonomická aktivita obyvateľstva K zásadným charakteristikám uplynulého obdobia patrí zníženie podielu ekonomicky aktívnych obyvateľov v dôsledku veľmi nízkeho počtu pracovných príležitostí. Veľkosť a kvalita pracovného kapitálu daného regiónu je daná obyvateľstvom a jeho ekonomickou aktivitou. Východiskovým ukazovateľom v tejto oblasti je miera ekonomickej aktivity. Najnižšiu úroveň pracovného kapitálu možno konštatovať predovšetkým v Nitrianskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Hodnota miery ekonomickej aktivity v týchto krajoch sa pohybuje od 95 do 97 percent z celoslovenskej úrovne. Najvyššia miera ekonomickej aktivity bola zaznamenaná v Žilinskom, Trenčianskom a Bratislavskom kraji, kde sa hodnota tohto ukazovateľa pohybuje od 102 do 110 percent v porovnaní s celoslovenským priemerom. Bilancia ekonomickej aktivity obyvateľstva Prešovského kraja v roku 2004

Prešovský kraj Obyvatelia - počet (v tis.) spolu muži ženy

Obyvateľstvo spolu 794,0 390,4 403,6 v tom v predproduktívnom veku 172,3 88,3 84,0 v produktívnom a poproduktívnom veku 621,7 302,1 319,6 Ekonomicky aktívne obyvateľstvo 373,8 209,4 164,3 z toho pracujúci 286,0 160,2 125,7 nezamestnaní 85,4 46,8 38,6 Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo od 15 rokov 247,9 92,6 155,3 z toho študenti 74,6 35,7 38,9 dôchodcovia (starobní, invalidní) 139,3 50,7 88,6 osoby na rodičovskej dovolenke 8,1 8,1 Miera ekonomickej aktivity v % 60,1 60,3 51,4 Miera zamestnanosti 15+ v % 46,0 53,0 39,3 Miera zamestnanosti 15-64 v % 52,9 59,2 46,4 Miera nezamestnanosti 22,9 22,4 23,5

Z pohľadu formovania ekonomického potenciálu možno konštatovať že na Slovensku rastie počet obyvateľov v produktívnom veku, predovšetkým tých, ktorí reálne vstupujú na trh práce, čo sa odzrkadľuje vo vývoji ponuky práce. Z pohľadu využitia ekonomického potenciálu možno za posledné roky konštatovať klesajúcu dynamiku hospodárskeho rastu, čo v dopyte po pracovnej sile znamená stagnáciu až pokles. Prírastky ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa premietajú do rastu nezamestnanosti, resp. sú absorbované šedou ekonomikou a odchodom za prácou do zahraničia.



Výsledkom je narastajúce pnutie medzi ponukou práce a dopytom po práci, rozsah tohto pnutia je regionálne diferencovaný. Nezamestnanosť K 31.12.2005 dosiahla miera nezamestnanosti v Slovenskej republike 11,4 %. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka poklesla o 1,7 percentuálneho bodu. Priemernú hodnotu za SR prekročili Banskobystrický (18,3 %), Košický (17,5 %) a Prešovský kraj (15,8 %). Počet uchádzačov o zamestnanie v Prešovskom kraji oproti stavu k 31.12.2004 klesol o 8 040 osôb na 65 102. Z celkového počtu bolo 57 577 (88,4 %) disponibilných uchádzačov o zamestnanie. Najvyššiu mieru nezamestnanosti mali okresy Kežmarok 24,4 %, Sabinov 21,1 % a Vranov nad Topľou 18,3 %. Najnižšiu mieru nezamestnanosti dosiahli okresy Stará Ľubovňa 10,8 %. Poprad 11,9 % a Humenné 12 %. V štruktúre celkového počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie bolo 32 213 žien, čo predstavovalo 49,5 % z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie. V štruktúre uchádzačov o zamestnanie vzhľadom k dobe evidencie bolo 12 475 (19,2 %) nezamestnaných kratšie ako tri mesiace. Najväčší podiel (55,5 %) tvorili uchádzači s dobou evidencie nad 12 mesiacov. Tab.: Vybrané ukazovatele nezamestnanosti k 31.12.2005

nezamestnanosť Kraj stav uchádzačov o zamestnanie v

evidencii ku koncu sledovaného mesiaca

miera evidovanej nezamestnanosti

z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie

Bratislavský 9 810 2,60

Trnavský 23 559 7,15

Trenčiansky 23 410 6,80

Nitriansky 44 241 11,39

Žilinský 34 013 9,33

Banskobystrický 63 462 18,32

Prešovský 65 102 15,77

Košický 70 237 17,50

SR spolu 333 834 11,36

Zdroj údajov: Štatistický úrad SR Zamestnanosť V Prešovskom kraji v roku 2005 v podnikoch s počtom zamestnancov 20 a viac a v neziskových organizáciách pracovalo v priemere 122 335 osôb, z ktorých viac ako jedna tretina (33,5 %) pracovala v priemysle. Oproti roku 2004 zamestnanosť vzrástla o 2,9 %. Z celkového počtu 2,4 % pracovalo v zahraničí a 2 % tvorili zamestnanci so zdravotným postihnutím I. a II. stupňa. V súkromnom sektore pracovalo 74 121 zamestnancov a ich počet oproti predchádzajúcemu roku vzrástol o 8,9 %. Vo verejnom sektore počet zamestnancov (48 214) v porovnaní s vlaňajškom klesol o 5,2 %.

Priemerná nominálna mesačná mzda v Prešovskom kraji v roku 2005 dosiahla 13 911,- Sk (index 104,5), čo je o 4 472,- Sk menej než priemer v Slovenskej republike. V porovnaní s ostatnými krajmi bola v našom kraji zaznamenaná najnižšia mzda. Na jedného zamestnanca za rok 2005 pripadlo v priemere 1 640 odpracovaných hodín.



Priemerná nominálna mesačná mzda podľa krajov za rok 2005 ( v Sk)

24 71617 120

16 00315 178

16 09115 474

13 91117 864

0 5 000 10 000 15 000 20 000 25 000 30 000

Bratislavský krajTrnavský kraj

Trenčiansky krajNitriansky kraj

Žilinský krajBanskobystrický kraj

Prešovský krajKošický kraj

18 383(SR)

Zdroj údajov: Štatistický úrad SR Naďalej klesá zamestnanosť vo veľkých zamestnávateľských organizáciách v prospech malých a stredných podnikateľov. Trvalo rastie počet pracovníkov v malých podnikoch a u živnostníkov. Charakteristickou črtou pre kraj je nízka tvorba nových, resp. dodatočných pracovných miest. Zároveň sa ukazuje, že aj novo vytvárané pracovné miesta sú málo kvalitné. V roku 2001 bolo 1 363 voľných pracovných miest.

I.7. Sociálna služby a zdravotníctvo _____________________________________________

I.7.1. Sociálne služby

Jedným z hlavných sociálnych dôsledkov ekonomickej transformácie je rast počtu osôb, ktorí z dôvodov rozličných znevýhodnení majú zvýšené riziko sociálneho vylúčenia. Ide o dlhodobo nezamestnané osoby (riziko sociálneho vylúčenia spôsobuje nízka úroveň vzdelania a kvalifikácie, ktoré znižujú šance uplatniť sa na trhu práce), príslušníkov rómskej etnickej menšiny (nízka úroveň vzdelania detskej a dospelej zložky dospelej populácie, vysoká úroveň závislosti na systéme záchrannej sociálnej siete), občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (obmedzený prístup k vzdelaniu s následnou nízkou úrovňou kvalifikácie), starších občanov (v porovnaní s mladšími vekovými kategóriami vyššia miera ohrozenosti vylúčenia z trhu práce, skrytá diskriminácia vo vzťahu k veku), osoby s problémami sociálneho začlenenia po výkone trestu a drogovo závislé osoby, i rodiny s väčším počtom detí a neúplné rodiny a mládež vyrastajúca v znevýhodnenom sociálnom a rodinnom prostredí. Rôznorodosť príčin a symbióza rozličných typov znevýhodnení vyžaduje individualizovaný prístup ku každej príčine založený na stratégii sociálneho začlenenia. zmyslom tejto stratégie by malo byť odstraňovanie bariér znevýhodnení vzniknutých v dôsledku sociálnych udalosti a vytvorení podmienok k rovnoprávnej účasti ohrozených skupín na ekonomickom a sociálnom živote spoločnosti.

Cieľom sociálnej pomoci je zmierniť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana hmotnú alebo sociálnu núdzu. Hlavným nástrojom sociálnej pomoci je sociálna práca, prostredníctvom ktorej sa zisťujú príčiny hmotnej alebo sociálnej núdze a stanovujú sa vhodné formy sociálnej pomoci. Patrí medzi ne sociálna prevencia, sociálne poradenstvo, poskytovanie dávky a to aj vo vecnej forme a poskytovanie peňažných príspevkov a sociálnych služieb.

Sociálna starostlivosť je poskytovaná v zmysle zákona č. 238/1999 Z. z. o sociálnej pomoci. V zmysle zákona NR SR 416/2001 Z .z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky vyplýva úloha pre samosprávny kraj vypracovávať a zverejňovať koncepciu soc. služieb, soc. prevencie a soc. poradenstva. V súčasnosti sa do popredia dostáva presadzovanie neinštitucionálnych sociálnych služieb, uplatňovanie zásady čo najdlhšieho zotrvania občana v domácom prostredí s poskytnutím potrebnej starostlivosti. Neinštitucionálne služby predstavuje opatrovateľská služba a spoločné stravovanie.

Sociálne služby sú poskytované v sociálnych zariadeniach nasledujúcich typov – DSS domovy sociálnych služieb, DD - domovy dôchodcov, ZChB - zariadenia chráneného bývania, DeD - detské



domovy, DoR - domovy pre osamelých rodičov, SOS - stanice opatrovateľskej služby, SPS - zariadenia pestúnskej starostlivosti, U – útulky, RsS – resocializačné strediská, KS - krízové strediská, RhS - rehabilitačné strediská. V Prešovskom kraji je zriadených 111 pobytových zariadení, v ktorých sa poskytujú služby sociálnej starostlivosti pre občanov v sociálnej núdzi. Súčasná štruktúra vybavenosti územných celkov v regióne sociálnymi službami nie je výsledkom skutočných potrieb, ale odrazom zdrojových možností.

Do pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja prešlo 20 zariadení sociálnych služieb DSS, DD a DSS, 8 domovov pre osamelých rodičov DOR, 2 zariadenia pestúnskej starostlivosti ( ZPS), 12 útulkov, 2 zariadenia opatrovateľskej služby, 38 subjektov právnických osôb a fyzických osôb v PSK, 5 subjektov právnických osôb a fyzických osôb z iných krajov a 9 subjektov právnických osôb a fyzických osôb poskytujúcich len poradenstvo. Podľa posledných dostupných údajov vykonáva na území Prešovského kraja sociálne služby 105 právnických a fyzických osôb. V Prešovskom kraji je evidovaných 223 občanov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie služieb v ZSS, no pre nedostatok miesta, boli zaradení do poradovníka čakateľov. Z hľadiska územnej lokalizácie zariadenia sociálnych služieb sú lokalizované vo všetkých okresoch v rámci územia Prešovského kraja. Najvyšší počet týchto zariadení i najvyšší počet miest sa nachádza v okresoch s najvyšším počtom trvalo bývajúcich obyvateľov Prešov, Poprad, Humenné, Vranov nad Topľou a Bardejov, najnižšie hodnoty vyššie uvedených ukazovateľov boli naopak zaznamenané v okresoch Stropkov a Levoča. Výrazné rozdiely v rámci územia Prešovského kraja sa naopak prejavujú v územnej lokalizácii jednotlivých typov zariadení sociálnej starostlivosti. Z celkového počtu 13 okresov Domovy dôchodcov sa nachádzajú v 7 okresoch, penzióny pre dôchodcov iba v troch okresoch. Početnejšie zastúpenie v rámci územia Prešovského kraja majú Domovy sociálnych služieb pre dospelých územne lokalizované v jedenástich okresoch a Domovy sociálnych služieb pre deti územne lokalizované v desiatich okresoch. Najvyšší počet miest v týchto zariadeniach sa opäť nachádza v okresoch s najvyšším počtom obyvateľov Prešov, Poprad, v prípade Domovov sociálnych služieb pre dospelých má významné postavenie i okres Levoča.

V Prešovskom kraji pomáhajú služby a dávky sociálnej pomoci občanom prekonať ťažkú životnú situáciu. Patria tu služby a dávky pre občanov v hmotnej núdzi, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. V rámci nášho kraja bolo k 31.12. 2004 evidovaných ……….. poberateľov dávky sociálnej pomoc evidovaných na ÚP. K tomu istému dátumu úrady evidujú celkom …………. poberateľov sociálnych dávok. K 31.12.2004 bolo vyplatených ………………..Sk na dávkach sociálnej pomoci.

Tab.: Vybrané zariadenia sociálnych služieb 2002 Druh zariadenia Počet – kapacita

ZSS – spolu 65 3694Z toho

DOR, Rehab.stred. , Útulky, Zariad.op. služby,Zariad. pestúnskej st., 29 343Domovy sociálnych služieb pre dospelých 15 1388Detské domovy 8 526Domovy dôchodcov 13 1437Zdroj údajov: Úrad PSK



I.7.2. Zdravotníctvo

V zdravotníctve v regióne Východné Slovensko pracovalo na konci roku 2004 celkom 14 625osôb (evidenčný počet). Z nich bolo 2 056 lekárov. Tab.: Počet zamestnancov podľa vybraných kategórií v okresoch kraja (rok 2004)

Evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách v tom

Okres Spolu zdravotnícki pracovníci lekári zubní

lekári farmaceuti sestry pôrodné asistentky

Bardejov 1 498 966 197 33 30 407 32

Humenné 1 253 947 178 39 23 438 20

Kežmarok 525 397 90 17 18 200 9

Levoča 729 522 104 10 18 240 14

Medzilaborce 104 80 17 5 2 36 2

Poprad 3 492 2 177 401 64 60 998 39

Prešov 3 851 2 960 613 99 100 1 423 94

Sabinov 328 133 32 10 11 45

Snina 403 345 68 17 9 152 17

Stará Ľubovňa 793 482 100 16 13 221 17

Stropkov 159 124 26 10 8 50 1

Svidník 638 488 90 13 11 229 10

Vranov nad Topľou 852 680 140 22 21 315 27

Prešovský kraj 14 625 10 301 2 056 355 324 4 754 282

Zdroj údajov: Zdravotnícka ročenka SR (2004)

Sieť zdravotníckych zariadení je definovaná sústavou štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadení, ktoré sú usporiadané v takom počte, zložení a takej distribúcii, ktorá vytvára podmienky pre zabezpečenie štátom garantovanej zdravotnej starostlivosti. Sieť zdravotníckych zariadení tvoria zariadenia, ktoré sú v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 zákona NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov zaradené do sústavy zdravotníckych zariadení. Základnou funkciou siete zdravotníckych zariadení je zabezpečiť dostupnosť jednotlivých druhov zdravotných starostlivostí, jej následnosť, nadväznosť, kvalitu aj bezpečnosť pri rešpektovaní jestvujúcich zdrojov a nákladovej efektivity.

Rozdiely v kapacite zariadení zdravotníckej starostlivosti medzi okresmi regiónu nie sú celkovo príliš výrazné. Odrážajú rozdielnu sídelnú štruktúru a tiež regionálnu pôsobnosť zdravotníckych zariadení.

Zdravotná starostlivosť zahŕňa ambulantnú aj ústavnú zdravotnú starostlivosť vrátane kúpeľnej starostlivosti, závodnej preventívnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a lekárskej posudkovej činnosti vykonávanej ošetrujúcim lekárom a ošetrovateľskej starostlivosti. Nemocnice s poliklinikou, ktoré okrem nemocničnej a ambulantnej liečebno – preventívnej starostlivosti poskytujú aj špeciálnu zdravotnícku starostlivosť so spektrom vyšetrovacích a liečebných zložiek, lekársku službu prvej pomoci a dopravnú zdravotnícku službu sú lokalizované prevažne v okresných mestách. Tieto zariadenia poskytujú všetky zdravotnícke služby s využitím najnovších odborných poznatkov, no niektoré z týchto zariadení však zápasia aj s nedostatočnou technickou vybavenosťou, ktorá do istej miery obmedzuje možnosti aj kvalitu poskytovaných odborných zdravotníckych služieb. Nemocnice s poliklinikou sú s výnimkou okresu Sabinov lokalizované vo všetkých okresných mestách.

Na území Prešovského kraja sú lokalizované odborné liečebné ústavy zamerané na liečenie tuberkulóznych a respiračných chorôb ŠUDTaRCH - Dolný Smokovec, Ústav TARCH – Kvetnica (225 lôžok), OLÚRCH - Nový Smokovec, OLÚRCH -Tatranská Kotlina (180 lôžok), Wolkerov OLÚTaRCH - Tatranská Polianka, ÚTPCHaHCH - Vyšné Hágy (450 lôžok) a Vojenský ústav pre choroby pľúcne -



Nová Polianka. Kúpeľná starostlivosť lokalizovaná v tatranskej oblasti na horné dýchacie cesty sa vykonáva v kúpeľných liečebniach Kúpele Horný Smokovec a.s. , Kúpele Lučivná a.s., Kúpele Nový Smokovec a.s., Kúpele Štrbské Pleso a.s. Významnými kúpeľnými miestami sú i Bardejovské kúpele a.s. a Kúpele Vyšné Ružbachy a.s. Okrem týchto uvedených zdravotníckych zariadení na území Prešovského samosprávneho kraja ústavnú zdravotnú starostlivosť poskytuje aj neštátne zdravotnícke zariadenie – Rehabilitačný a doliečovací ústav OÁZA v Prešove s celovým počtom 44 lôžok. Do zoznamu detských sanatórií patria Denné detské sanatórium rehabilitačné v Kežmarku a Denné detské sanatóriu neurologických ochorení a pre zdravotne postihnuté deti. Ďalšími zdravotníckymi zariadeniami sú Liečebňa pre dlhodobo chorých v Bardejove, Liečebňa pre dlhodobo chorých v Humennom a Centrum pre liečbu drogových závislostí v Podskalke – Humenné. Vzhľadom na prognózu demografického vývoja, ktorá predpokladá zvýšenie podielu osôb vyšších vekových skupín na celkovom počte obyvateľov, najvyššiu kapacitu postelí je potrebné zabezpečiť v liečebniach pre dlhodobo chorých.

I.8. Životné prostredie _____________________________________________

Ovzdušie

Prešovský kraj predstavuje z hľadiska čistoty ovzdušia relatívne homogénny celok. Výnimku tvoria oblasti, kde sa kumulujú zdroje znečistenia a činnosti spôsobujúce znečistenie ovzdušia (priemysel, doprava, a pod.) K týmto oblastiam v rámci kraja patria: Prešov, Poprad – Svit a oblasť Zemplína: Vranov nad Topľou, Strážske, Humenné. Podľa vyhlášky č.112/1993 Z .z. o vymedzení oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia a o prevádzke smogových varovných a regulačných systémov v znení vyhlášky č. 103/1995 Z. z. medzi zaťažené územia SR, vyžadujúce osobitnú ochranu ovzdušia v rámci Prešovského kraja patrí oblasť Zemplína (Vranov n/Topľou, Strážske, Humenné) a mesto Prešov. Emisie

Najvýznamnejším zdrojom znečistenia ovzdušia v Prešovskom kraji i v samotnom okrese Vranov nad Topľou je Bukocel, a. s., Hencovce nachádzajúci sa v neveľkej vzdialenosti od samotného okresného mesta. Zdrojom znečistenia ovzdušia je energetické hospodárstvo a technologické zariadenia na výrobu celulózy a jej derivátov. Výrazne negatívnou skutočnosťou je pokračujúca prevádzka zdrojov znečistenia ovzdušia, ktoré momentálne nespĺňajú emisné limity v zmysle platnej legislatívy v ochrane ovzdušia.

Chemes Humenné predstavuje veľký zdroj znečistenia ovzdušia svojím palivovo –energetickým systémom – teplárňou. Prevažná časť tepla je dodávaná do siete centrálneho zásobovania tepla samotného mesta Humenné pre bytovo – komunálnu sféru. Kotle spaľujú uhlie, ťažký vykurovací olej a zemný plyn. Podiel jednotlivých spaľovacích zariadení – kotlov na tvorbe emisií je dosť premenlivý a závisí od podielu spaľovaného paliva a od kvalitatívnych ukazovateľov týchto palív. Spoločnosť v predchádzajúcom období zrealizovala opatrenie na ochranu ozónovej vrstvy – náhradu turbokompresorov za absorpčné chladiace stroje (odstránenie freónu R 11 a R 12). Rovnako sa zrealizovali opatrenia na energetických zariadeniach (napr. rekonštrukcia zadných ťahov, ekonomizéra, žalúziového odlučovača na kotle K8, inštalácia ďalších plynových horákov a rekonštrukcia filtrácie spalín kotlov K3 a K4, inštalácia nového plynového kotla K9, inštalácia nízkoemisných horákov na plynovom kotle K7). Tieto opatrenia však nezabezpečili spĺňanie emisných limitov na všetkých týchto zariadeniach. Pre dosiahnutie súladu prevádzkovania energetických zdrojov s požiadavkami platnej legislatívy na ochranu ovzdušia a spĺňanie emisných limitov bude spoločnosť realizovať ďalšie potrebné opatrenia podľa ňou spracovaného programu znižovania emisií. V poslednom období zaznamenávame pokles emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, kde najvýznamnejším dôvodom je pokles priemyselnej produkcie po roku 1989. Pokles emisií má však ďalšie dve príčiny: 1. prechod z hnedého uhlia, drevného uhlia a ťažkej ropy na vysokoakostné fosílne palivá, konkrétne zemný plyn 2. zavedenie vyspelejších technológií (napr. zmena automobilového parku v prospech vozidiel vybavených riadeným katalyzátorom, separácia tuhých častíc a odsírovanie).



Imisie Zhodnotenie lokálneho znečistenia ovzdušia je zamerané na kvalitu ovzdušia v sídlach a je jedným z rozhodujúcich indikátorov kvality životného prostredia. Na území Prešovského kraja sa nachádzajú 4 lokálne monitorovacie stanice v najviac zaťažených územiach: Prešov – Solivar, Prešov – Sídlisko III, Humenné a Vranov n/Topľou. V trojuholníku miest Vranov n/Topľou, Humenné a Strážske je hlavným zdrojom znečistenia miestny drevospracujúci a chemický priemysel a miestne vykurovacie systémy. Hlavný podiel na znečisťovaní ovzdušia na území Prešova majú kotolne, automobilová doprava a sekundárna prašnosť. Podľa výsledkov merania lokálneho znečistenia ovzdušia v Prešovskom kraji neboli na žiadnej z lokálnych automatizovaných staníc prekročené imisné limity základných znečisťujúcich látok, t.j. polietavý prach, SO2, NOx, CO. V sledovaných lokalitách má najväčší podiel na znečistení ovzdušia prašnosť a oxidy dusíka. Okrem štyroch lokálnych staníc sa na území Prešovského kraja nachádzajú dve regionálne stanice Starina a Stará Lesná. Stanice monitorujú ovzdušie vo výške 1000 metrov, t. z. v hraničnej vrstve, kde sú priemyselné exhaláty rovnomerne rozptýlené. Uvedené stanice sú zaradené do medzinárodnej siete EMEP a výsledky ich meraní majú celoslovenský a regionálny význam. V roku 2000 bola regionálna úroveň koncentrácií oxidu síričitého v porovnaní s rokom 1992 o 50% nižšia. Kritická úroveň koncentrácie oxidov dusíka (pre všetky ekosystémy) nebola na žiadnej regionálnej stanici prekročená. Imisný limit prízemného ozónu O3 do 65µg.mˉ³ (denný priemer) pre ochranu vegetácie je v Starej Lesnej i Starine prekračovaný počas celého vegetačného obdobia. Je to o to vážnejšie, že obe monitorovacie stanice sa nachádzajú na území národných parkov (TANAP resp. NP Poloniny). Voda Na území Prešovského kraja sa nachádzajú horné úseky hlavných tokov Hornád, Torysa, Topľa, Ondava a Laborec, ktoré nie sú ešte výraznejšie postihnuté antropogénnou činnosťou. Výnimkou je rieka Poprad, ktorej celé povodie na území SR je v Prešovskom kraji a v svojom 137 riečnom kilometri prechádza do Poľskej republiky. Tiež dve nádrže, ktoré sa nachádzajú na riešenom území, Starina a najmä Veľká Domaša významne hydrologicky, ale i kvalitatívne ovplyvňujú toky, na ktorých ležia. Povodie rieky Poprad zahrňuje veľmi významnú oblasť Vysokých Tatier, v ktorej sa nachádza jedenásť vodárenských tokov, využívaných k zásobovaniu pitnou vodou celej oblasti. Kvalita vody týchto vodárenských tokov, ktoré patria k najvýznamnejším ľavostranným prítokom rieky Poprad, je dobrá, vhodná na úpravu pre pitné účely. Určitým handicapom je ich nízka mineralizácia a tiež mikrobiologické vlastnosti. Pod liečebno-rekreačno-športovými areálmi riešenej oblasti Vysokých Tatier však dochádza k evidentnému znečisťovaniu týchto prítokov a toto znečistenie je dopravované do rieky Poprad. Prvý takýto prítok je Mlynica, ktorá odvádza odpadové vody z oblasti Štrbského Plesa. Preto je voda Popradu v trati nad prítokom Mlynice čistá, len s nepriaznivejším mikrobiologickým zložením a pod Mlynicou nadobúda charakter silne znečistenej povrchovej vody. Zhoršujú sa parametre mikrobiologického zloženia a zvyšuje sa obsah zlúčenín dusíka. Evidovaný je tiež zvýšený obsah ťažkých kovov, najmä zinku, medi a v menšej miere tiež chrómu. Nečistené odpadové vody z mestského komplexu Svit a nedostatočne čistené odpadové vody z mesta Poprad spôsobujú, že organické znečistenie vody (BSK5) prekračuje medzné hodnoty vyplývajúce z nariadenia vlády SR č. 491/2002 Z.z. zo 17. júla 2002, s účinnosťou od 1. septembra 2002, ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd a zvýšené koncentrácie ťažkých kovov, ortute (V trieda čistoty), zinku (IV), medi (III), určujú vode tiež charakter veľmi znečistenej vody až po Veľkú Lomnicu. Ľavostranné prítoky s čistejšou vodou i samočistenie zlepšujú kvalitu vody Popradu až po zaústenie odpadových vôd z ČOV Kežmarok, ktoré zvyšujú obsah zlúčenín dusíka. V prípade realizácie VD Bušovce bude bezpodmienečne nutné kvalitu vody náležitými opatreniami vylepšiť. V ďalšej trati, po Starú Ľubovňu, sa voda rieky pomaly zlepšuje, i keď viaceré parametre jej dávajú charakter znečistenej až silne znečistenej vody. Výrazne zhorší jej kvalitu odpadová voda pritekajúca z ČOV Stará Ľubovňa, ktorá pridáva okrem iného znečistenie fenolmi (IV). I keď sa po štátnu hranicu kvalita vody zlepší, predsa na základe ukazovateľov BSK5 (III), dusitanov (V), fenolov (IV) a koliformných baktérií (IV) má voda charakter silne až veľmi silne znečistenej vody. Pôvodcami odpadových vôd v SR sú hlavne priemysel a komunálna sféra (kanalizačné systémy miest a obcí). Nedostatočným čistením sa do povrchových vôd dostávajú vysoké koncentrácie znečisťujúcich látok a látok podporujúcich rozvoj rias a planktónu, čoho dôsledkom je celkové zhoršenie kvality vody v tokoch a stojatých vodách. V uplynulom desaťročí bol celkový objem



odpadových vôd vypúšťaných do vodných tokov relatívne stály, s miernym trendom znižovania do roku 1994. Erózna ohrozenosť pôd Hlavným prejavom fyzikálnej degradácie na Slovensku je erózia, odnos pôdnych častíc z povrchu pôdy účinkom vody a vetra. Na Slovensku dominujú prejavy vodnej erózie. Rozlišujú sa štyri hlavné typy vodnej erózie: povrchová (vyvolaná odtokom zrážok na malých plochách), plošná (týkajúca sa väčších pôdnych celkov a s výraznejším účinkom), výmoľová (silne poškodzujúca povrch pôdy), kombinovaná (pozostávajúca z viacerých druhov erózie). Potenciál vodnej erózie môžeme hodnotiť podľa stupňov eróznej ohrozenosti. Podľa tohto hodnotenia môžeme jednotlivé okresy Prešovského kraja zoradiť. Tab. Ohrozenosť pôd Prešovského kraja vodnou eróziou Stupeň eróznej ohrozenosti Okres Erózne neohrozované pôdy - Stredne ohrozované pôdy - Silno ohrozované pôdy Poprad, Prešov, Vranov nad Topľou Extrémne ohrozované pôdy Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce,

Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník Zdroj: VÚPOP

Podľa údajov Výskumného ústavu pôdnej úrodnosti je v Prešovskom kraji 68,2 % poľnohospodárskych pôd ohrozených vodnou eróziou. Rozsah potreby protieróznej ochrany orných pôd vyplýva z intenzity potenciálnej vodnej erózie. Podľa náchylnosti na vodnú eróziu sú poľnohospodárske pôdy v súčasnosti kategorizované v troch stupňoch:

I. - slabo až stredne erodovateľné pôdy Ide prevažne o pôdy na miernzch svahoch a na rovinách s lokálnymi sklonmi. II. - silne erodovateľné pôdy Sú to stredne svahovité pôdy, prevažne hnedozeme, luvizeme a kambizeme na

sprašových hlinách, eolických a soliflukčných hlinách, zaílené štrkopiesky, flzšové sedimenty, zvetraliny krištalinika a vulkanické horniny.

III. - veľmi silne erodovateľné pôdy Pôdy na výrazných až príkrych svahoch, ktoré by sa mali využívať len ako trvalé trávne porasty Podiel jednotlivých stupňov na celkovej výmere poľnohospodárskych pôd Prešovského kraja obsahuje nasledovná tabuľka.

Erózne ohrozené orná pôda Stupeň ohrozenosti Celkom I. II. III. Prešovský kraj

68.2 47.8 41.6 10.6 Zdroj: ÚPN VÚC Veterná erózia nie je závažným problémom na Slovensku. Postihuje asi 6,5 % z výmery poľnohospodárskych pôd SR a to najmä v oblastiach nížin s ľahkými pôdami. Tieto sa v Prešovskom kraji nevyskytujú. Kontaminácia poľnohospodárskych pôd Stav kontaminácie poľnohospodárskych pôd Slovenska je sledovaný monitoringom pôd realizovaným Výskumným ústavom pôdnej úrodnosti Bratislava. Celkovo bolo v rámci Prešovského kraja odobratých 53 vzoriek, z ktorých len minimálny počet prekračuje hygienický limit. Okrem sledovania rizikových prvkov v pôdach sa venuje pozornosť aj sledovaniu obsahov benzo/a/pyrénu a celkového obsahu polyaromatických uhľovodíkov. Z celkového počtu 12 pôdnych vzoriek odobratých v rámci Prešovského kraja nebol zistený ani v jednej obsah nad povolený hygienický limit. Krajinná štruktúra Celková výmera Prešovského kraja predstavuje 898 078 ha. V roku 2002 podiel poľnohospodárskej pôdy predstavoval 42,99 % z celkovej výmery pôdy, podiel lesných pozemkov 49,05 % a nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov 7,96 %.



Tab. Úhrnné hodnoty druhov pozemkov v Prešovskom kraji (stav k 31.12.2002) Druh pozemku Rozloha (ha) % výmery Poľnohospodárska pôda 386 057 42,99 Lesné pozemky 440 617 49,05 Vodné plochy 14 100 1,57 Zastavané plochy 30 944 3,45 Ostatné plochy 26 360 2,94 Celková výmera pôdy 898 078 100,0

Zdroj údajov: ÚPN VÚC PSK (2004)

Chránené územia

Územie Prešovského kraja sa vyznačuje pomerne veľkou variabilitou prírodných podmienok, ktoré súvisia s geologickou stránkou územia kraja a rozložením jednotlivých geologických útvarov, členitosťou reliéfu, zastúpením lesných komplexov s výskytom pôvodných alebo hodnotných lesných spoločenstiev, širokým spektrom klimatických podmienok, rôznorodými pôdnymi pomermi, v dôsledku urbanizácie aj značne rozdielnou štruktúrou využívania krajiny. Konečným efektom je v jednotlivých častiach kraja výskyt prírodných fenoménov a zachovalých a hodnotných ekosystémov, i celých území, ktoré boli v priebehu času postupne štátom vyhlasované za chránené v rôznom stupni ochrany.

Na území Prešovského kraja bolo vyhlásených 5 národných parkov, dve chránené krajinné oblasti a 180 chránených území menšieho plošného rozsahu.

Významné prírodné a krajinné hodnoty územia Tatier a Východných Karpát boli ocenené aj OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO), keď v rámci programu Človek a biosféra (MAB) boli v roku 1993 vyhlásené Východné Karpaty (CHKO) za medzinárodnú biosférickú rezerváciu v rámci trojstranného chráneného územia (Bieščadský národný park v Poľsku, Ukrajinská biosférická rezervácia a chránená krajinná oblasť Východné Karpaty na Slovensku), pričom jej výmera na území Slovenskej republiky dosahuje 40 601 hektárov. Biosférická rezervácia Tatry bola vyhlásená roku 1993 spolu s poľskou časťou Tatranského národného parku.

I.8.1 Odpadové hospodárstvo

Novou legislatívou odpadového hospodárstva (zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa prehĺbil význam Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky ako základného koncepčného dokumentu, ktorý vychádza z princípov a cieľov Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky a transformuje ich na konkrétne podmienky kraja. Nakladanie s odpadmi

Prioritné sú plány na vybudovanie účinného separovaného zberu, dotrieďovacích zariadení,

zariadení na zhodnocovanie nebezpečných odpadov a odpadov v členení na komodity podľa § 5 vyhlášky MŽP SR č.283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch.

Základnou podmienkou pre zhodnocovanie odpadov je ich separovaný zber v požadovanom kvalitatívnom a kvantitatívnom rozsahu. Množstvo separovane vyzbieraných odpadov bude efektívne zvýšené najmä na úrovniach: - komunálnej - výrobnej.

Na komunálnej úrovni budú zavádzané systémy separovaného zberu tak, aby sa dosiahol cieľ zapojenia 65 % obyvateľov a množstvo vyseparovaného odpadu cca 35 kg/obyvateľa za rok. Systém separovaného zberu si zvolí obec podľa špecifických potrieb a podmienok územia. Zintenzívnenie separovaného zberu sa predpokladá vo všetkých okresoch kraja, najmä však v okresoch Bardejov, Vranov nad Topľou, Prešov, Levoča, Medzilaborce, Sabinov a Snina.



Zníženie zneškodňovania biologicky rozložiteľných odpadov na skládkach odpadov vyvoláva potrebu alternatívnych metód zhodnocovania biologicky rozložiteľných odpadov po ich separovanom zbere. Pretože podľa princípu hierarchie nakladania s odpadmi má materiálové zhodnocovanie odpadov prednosť pred energetickým, bude nutné zabezpečiť: - vybudovanie účinného systému separovaného zberu biologicky rozložiteľných odpadov najmä na komunálnej úrovni v mestách a vo väčších obciach, - vybudovanie systému zvozu, - vybudovanie kompostární na základe aeróbneho a anaeróbneho procesu na požadovanej technickej úrovni.

Percento zhodnocovaného komunálneho odpadu podľa krajov SR za rok 2004

55,57

6,87

6,97

7,46

8,62

3,97

7,09

2,4

0 10 20 30 40 50 60

Bratislavský kraj

Trnavský kraj

Trenčiansky kraj

Nitriansky kraj

Žilinský kraj

Banskobystrický kraj

Prešovský kraj

Košický kraj




I.9. Vzdelávanie a školstvo

_____________________________________________

Vo vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva Prešovského kraja prevláda základné (28,7% obyvateľstva, Cenzus 1991) a učňovské (19,3%) vzdelanie, ktorých podiel je porovnateľný s ukazovateľom za SR (28,7%, 19,1%). Podiel obyvateľstva so stredným odborným (1,3%), úplným stredným odborným s maturitou (14,2%) a všeobecným (2,7%) ako i vysokoškolským vzdelaním (4,4%) zaostáva za ukazovateľmi SR. Na úrovni okresov je situácia ešte diferencovanejšia, pretože je nadpriemerne zastúpená populácia so základným vzdelaním v okresoch Medzilaborce (36,7%), Stropkov (33,1%), Snina (32,3 %), Vranov nad Topľou (31,7%), Sabinov a Kežmarok (31,6%). V okresoch Prešov a Poprad je pomerne vhodné zastúpenie obyvateľstva s odbornými a všeobecnými strednými stupňami dosiahnutého vzdelania a spolu s okresom Humenné je v týchto okresoch najvyššia koncentrácia vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva (okres Prešov 6,8%, Poprad 5,8%, Humenné 5,1%). V ostatných okresoch je podiel obyvateľstva s vyšším a vysokoškolským vzdelaním veľmi nízky (Sabinov 2,2%, Kežmarok 2,9%, Levoča 3,2%, Medzilaborce 3,1%, Stropkov a Vranov nad Topľou 3,2%). Toto je výsledkom vysokého podielu rómskej populácie, ktorá má len základné vzdelanie, resp. je bez vzdelania. Tento stav nepriamo ovplyvňuje i koncentrácia ekonomických aktivít s prevahou tých, ktoré si nevyžadujú vyššie formy vzdelanostnej úrovne pracovnej sily. Táto skutočnosť sa následne odráža i v možnostiach realizácie pracovných síl na trhu práce. Tab.: Najvyššie dosiahnuté vzdelanie obyvateľstva SR nad 25 rokov za jednotlivé kraje (v %)

Kraj

Základné vzdelanie,

vrátane neúplného

Stredné odborné učilište

ISCED 3c

Úplné stredné

všeobecné ISCED 3a

Úplné stredné odborné ISCED 3a

Vyššie a vysokoškolské

vzdelanie

Bez školského vzdelania

Bez udania

školského vzdelania

Bratislavský kraj 14,97 25,08 6,59 25,45 25,74 0,11 2,06

Trnavský kraj 27,47 35,08 4,64 21,45 9,25 0,39 1,72

Trenčiansky kraj 21,99 35,99 3,58 25,69 10,69 0,21 1,85

Nitriansky kraj 29,36 32,90 4,98 21,12 9,76 0,38 1,50

Žilinský kraj 23,73 35,08 3,95 24,75 11,23 0,31 0,95

Banskobystrický kraj 27,04 30,45 4,02 24,87 10,82 0,46 2,34 Prešovský kraj 27,04 32,59 4,01 24,24 10,20 0,30 1,62

Košický kraj 24,43 30,46 5,10 25,01 12,08 0,66 2,26

SR celkom 24,65 32,17 4,60 24,07 12,36 0,36 1,79 Zdroj údajov: NSRR SR 2007-2013 Sústavu vzdelávacích zariadení v súčasnej výchovno-vzdelávacej sústave Slovenskej republiky v zmysle príslušnej legislatívy tvoria: 1. základné školy a školské zariadenia 2. stredné školy (gymnáziá, stredné odborné školy, stredné odborné učilištia, strediská praktického

vyučovania, učilištia pre žiakov, ktoré pred dokončením povinnej školskej dochádzky neskončili úplnú základnú školu)

3. špeciálne školy – základné, stredné, praktické školy a špeciálne odborné učilištia 4. vysoké školy.

Vzdelávací systém doplňujú výchovne pedagogicko-psychologické poradne a špeciálne pedagogické zariadenia. Pravidelné záujmové a umelecké vzdelávanie ponúka 27 štátnych, 5 súkromných a 1 cirkevná základná umelecká škola.

Školstvo ako celok trpí nedostatkom financií, čo sa prejavuje na všetkých jeho úrovniach hlavne v kvalite infraštruktúry, obsahu a procesov vzdelávania. Rast vzdelanosti nebol na Slovensku v posledných 15 rokoch rozvojovou prioritou. V regionálnom pohľade je aj úroveň vzdelania obyvateľstva na Slovensku rozdielna. Špecifickým problémom v oblasti vzdelanosti v SR, týka sa to najmä regiónu Východné Slovensko, je vzdelanostná úroveň rómskej populácie, hlavne tej jej časti, ktorá žije v chudobe. Ide o dlhodobý problém, na ktorého riešení je potrebné systematicky pracovať.



Tab.: Počet škôl v Prešovskom kraji (okrem vysokých škôl) Počet škôl Počet žiakov

Druh zariadenia šk. rok 2003/2004

šk. rok 2004/2005

šk. rok 2005/2006

šk. rok 2003/2004

šk. rok 2004/2005

šk.rok 2005/2006

štátne Materské školy 552 542 529 24446 24158 22761 Základné školy 445 440 433 95985 92741 89016 Základné umelecké školy 24 26 27 13085 14092 14420 Gymnáziá 21 21 21 10823 10629 10361 Stredné odborné školy a OŠ 35 31 26 12416 11304 10467 Združené stredné školy 9 13 16 4762 7087 8589 Stredné odborné učilištia a uč. 45 39 36 14283 11230 9928 Špeciálne školy spolu 73 71 58 7239 7349 6919 súkromné Materské školy 0 0 2 0 0 87 Základné školy 0 0 0 0 0 Základné umelecké školy 2 4 5 253 686 1279 Gymnáziá 2 3 4 526 552 579 Stredné odborné školy a OŠ 5 6 4 738 742 723 Združené stredné školy 0 0 1 0 0 355 Stredné odborné učilištia a uč. 0 5 4 0 2064 1858 Špeciálne školy spolu 2 3 2 17 32 13 cirkevné Materské školy 6 8 10 164 280 415 Základné školy 21 21 25 5184 4873 5117 Základné umelecké školy 1 1 1 305 309 284 Gymnáziá 10 12 13 2827 3144 3391 Stredné odborné školy a OŠ 0 0 0 0 0 0 Združené stredné školy 0 0 0 0 0 0 Stredné odborné učilištia a uč. 1 1 1 242 278 263 Špeciálne školy spolu 6 7 7 245 250 272 Zdroj údajov: Separát štatistickej ročenky školstva SR (2003, 2004, 2005) Sieť základných škôl

Základné školy sú členené na 1. a 2. stupeň, z toho je 1. stupeň tvorený 1.-5. postupovým ročníkom a 2. stupeň 6.-9. postupovým ročníkom. V Prešovskom kraji pôsobí 433 štátnych základných škôl, a 25 cirkevných základných škôl. Pre žiakov sú podľa potreby zriadené špeciálne a špecializované triedy a triedy s rozšíreným vyučovaním rôznych predmetov. V súlade so zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností na obce a na vyššie územné celky prešli dňom 1.7.2002 kompetencie v oblasti základného školstva z okresných úradov na jednotlivé mestá a obce. Sieť stredných škôl Gymnáziá Vzdelávanie na gymnáziách možno definovať ako základnú prípravu pre štúdium na vysokých školách, ktoré umožňuje individuálnu voľbu a profiláciu žiakov z hľadiska diferenciácie ich záujmov a schopností. Obľúbenosť štúdia na gymnáziu pritom stále rastie.



Tab.: Počet gymnázií v Prešovskom kraji Gymnáziá

štátne súkromné cirkevné Prešovský kraj počet počet žiakov počet počet

žiakov počet počet žiakov

šk. rok 2003/2004 21 10823 2 526 10 2827 šk. rok 2004/2005 21 10629 3 552 12 3144 šk. rok 2005/2006 21 10361 4 579 13 3391 Zdroj údajov: Separát štatistickej ročenky školstva SR (2003, 2004, 2005) Stredné odborné školy, stredné odborné učilištia a odborné učilištia

Stredné odborné školy sú zamerané na prípravu študentov k vykonávaniu odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych, sociálnoprávnych, umeleckých a kultúrnych a poskytujú spravidla 4-ročné štúdium, ako adekvátnu prípravu na vysoké školy. Ponuka stredoškolského a učňovského vzdelávania je výrazne koncentrovaná do najväčších miest regiónu. Takými sídlami sú okresné mestá. Medzi nimi vyniká krajské mesto. Tab.: Počet stredných odborných škôl a odborných škôl v Prešovskom kraji

Počet škôl Počet žiakov

Typ školy šk.rok

2003/2004 šk.rok

2004/2005 šk.rok

2005/2006 šk.rok

2003/2004 šk.rok

2004/2005 šk.rok

2005/2006

priemyselné 14 12 9 5237 4511 3887 ekonomické 11 11 10 4876 4883 4824 poľnohospodárske 4 2 2 788 452 362 lesnícke 1 1 1 268 267 258 pedagogické 2 2 2 765 755 748 dievčenské 3 3 2 482 436 388 zdravotnícke 4 3 3 1050 899 762 Prešovský kraj spolu 39 34 29 13466 12203 11229 Zdroj údajov: Separát štatistickej ročenky školstva SR (2003, 2004, 2005) Špeciálne školstvo Pre zdravotne postihnuté deti a mládež sú určené špeciálne školy, predškolské a školské zariadenia, ktoré poskytujú predškolskú výchovu, povinné vzdelávanie a prípravu na povolanie s využitím špeciálnych pedagogických metód a prostriedkov primeraných ich schopnostiam a možnostiam. V regióne je sieť špeciálnych škôl, ktorá pokrýva nasledujúce druhy postihnutia: mentálny postih, chyby sluchu, chyby zraku, narušená komunikácia, telesný postih, vývinové chyby správania, špeciálne školy pri zdravotníckych zariadeniach a integrované triedy pri bežných školách. Vysoké školy V SR je zriadených celkom 29 vysokých škôl. Rozvoj vysokých škôl vo všetkých centrách krajov ich priblížil obyvateľstvu v regiónoch, zároveň však stúpajú nároky na kvalitné personálne technické a infraštruktúrálne zabezpečenie podmienok vysokoškolského štúdia, ktoré v súčasnosti nedosahujú požadovanú úroveň. V Prešovskom kraji sídlia tieto vysoké školy, resp. samostatné fakulty.

Sídlo Názov vysokej školy Počet fakúlt

Študenti denného štúdia

Študenti popri zamestnaní

Prešov Prešovská univerzita 8 6687 3707 Prešov TU Košice, Fakulta výrobných technológií 1 867 261 Prešov VŠ medzinárodného podnikania 1 54 47

Zdroj údajov: Separát štatistickej ročenky školstva SR (2003, 2004, 2005)



Celoživotné vzdelávanie Realizácia koncepcie celoživotného vzdelávania znamená užšie prepojenie existujúceho školského systému so sektorom ďalšieho vzdelávania, s politikou zamestnanosti a so sociálnou politikou s cieľom maximálnej integrácie občana do spoločnosti. Zdôrazňuje sa význam učenia mimo rámec vzdelávacej sústavy (vzdelávanie na pracovisku, uznávanie predchádzajúcich pracovných skúseností, teda čo najväčšie prestupovanie oblastí učenia a práce. Zvyšuje sa úloha sociálnych partnerov, zdôrazňuje sa osobná voľba každého jednotlivca a v prepojení individuálneho dopytu so spoločenským Ďalšie vzdelávanie v podmienkach regiónu Východné Slovensko uskutočňujú najmä stredné a vysoké školy, štátne a súkromné vzdelávacie inštitúcie. Zo strany obyvateľov i zamestnávateľov neustále v poslednom období rastie dopyt po ďalšom vzdelávaní, predovšetkým v oblasti informačných a komunikačných technológií, riadenia podnikov a ľudských zdrojov i v oblasti cudzích jazykov. V rámci neformálneho vzdelávania v súčasnosti pôsobí na území SR cca 2500 vzdelávacích ustanovizní, ktoré realizujú akreditované kurzy a vzdelávacie programy s rozličným zameraním a obsahom. Jediným kritériom posúdenia kvality je akreditácia vzdelávacej aktivity. Popri probléme zabezpečenia a overenia kvality vzdelávania sa v tejto oblasti prejavuje aj veľmi nerovnomerne rozdelená ponuka. Vyše jedna tretina všetkých akreditovaných vzdelávacích programov je sústredená v Bratislave.

I.9.1. Veda a výskum

Zoznam významných vedecko – výskumných inštitúcií v regióne a popis ich aktivít

Veda a technika je jedným z hlavných faktorov, ktorý podmieňuje konkurencie schopnosť ekonomiky a podieľa sa na zabezpečení trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti. Z tohto dôvodu sa dostáva do pozície koordinátora štátnej, vednej a technickej politiky a odvetvových politík a to v oblastiach: priemyslu, pôdohospodárstva, energetiky, dopravy, vzdelávania a výchovy, zdravotníctva ako aj v sfére sociálnej, kultúrnej, environmentálnej a podobne.

Najvýznamnejšou úlohou v rámci rozvoja regiónov je spolupráca pri definovaní a riešení

regionálnych problémov a racionálne využitie súčasných odborných kapacít výskumu a vývoja. V Prešovskom samosprávnom kraji môžeme definovať ako neoddeliteľnú súčasť pracovísk výskumu a vývoja sektor vysokých škôl – ktorého hlavným zameraním je zvyšovanie úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu tak, aby bola dosiahnutá kompatibilita s krajinami EU. Významným prvkom je zainteresovanosť štátneho sektora, kde podstatnú časť organizácií a pracovísk výskumu a vývoja tvoria ústavy SAV. Do podnikateľského sektora organizácií a pracovísk VaV patria samostatné podnikateľské organizácie a nesamostatné výskumno-vývojové zložky podnikov hospodárskej výrobnej sféry, podmieňované dopytom spoločenskej praxe.

Reštrikcia rozpočtu pre výskumné inštitúcie, značná redukcia zamestnancov, zrušenie mnohých inštitútov, nízky podiel súkromného sektoru, emigrácia vedeckých pracovníkov a ďalšie faktory znamenajú veľkú depresiu vedy a výskumu.

Veľmi nízka úroveň znalostí je práve v oblasti regionálnej základni transferu technológie a ciest ako tento proces uľahčiť. Praktické dôsledky sú, že transfer prostredia, ako sú vedecké parky, technologické komplexy alebo vedecké centrá sú práve v stave zrodu a prebieha proces učenia ako riadiť komplexne tieto aktivity.

Do rozvoja územia Prešovského kraja najvýznamnejšie zasahujú dve univerzity – Prešovská

Univerzita a Technická Univerzita Košice, ktorej Fakulta výrobných technológií má sídlo v Prešove. Prešovská Univerzita s 8 fakultami. Filozofická fakulta: Jej základným poslaním je poskytovať vysokoškolské vzdelávanie a

uskutočňovať tvorivé vedecké bádanie najmä v oblasti spoločenských vied. Fakulta poskytuje vzdelanie v troch stupňoch štúdia s významným podielom študijných programov 2. a 3. stupňa, v



dennej a externej forme štúdia. Na základe najnovších poznatkov vedy, vrátane výsledkov vlastného vedeckého bádania, uskutočňuje tvorivú vedeckú, vzdelávaciu, umeleckú a kultúrnu činnosť na 15 odborných vedecko-pedagogických pracoviskách (katedry, inštitút) s podporou laboratória výpočtovej techniky a fonetického laboratória.

Fakulta humanitných a prírodných vied: Jej špecifikom je poskytovanie vzdelania v

spoločenskovedných, umeleckých i prírodovedných študijných odboroch v troch stupňoch vysokoškolského vzdelávania. Tvorivú vedeckú, vzdelávaciu, umeleckú a kultúrnu činnosť zakladá na najnovších poznatkoch vedy, vrátane výsledkov vlastného vedeckého bádania, a uskutočňuje na 15 odborných katedrách s podporou audiovizuálneho centra a centra výpočtovej techniky. 23

Pedagogická fakulta: Je vyprofilovaná ako učiteľské výskumno-vzdelávacie pracovisko

univerzity poskytujúce vysokoškolské vzdelávanie v troch stupňoch štúdia. Tvorivú vedeckú, vzdelávaciu, umeleckú a kultúrnu činnosť, vrátane základného i aplikovaného výskumu orientovaného na funkčné a organické spojenie teórie s pedagogickou praxou, predovšetkým s praxou predprimárneho a primárneho vzdelávania a so špeciálnopedagogickou edukáciou, uskutočňuje na 7 odborných katedrách.

Gréckokatolícka bohoslovecká fakulta: Zámer starať sa predovšetkým o vedeckú a teologickú

prípravu tých, ktorí smerujú ku kňazstvu alebo sa pripravujú na rozličné cirkevné služby, realizuje vo vysokoškolskom vzdelávaní bohoslovcov, rehoľných sestier i laikov v študijných programoch katolíckej teológie, učiteľstva a vychovávateľstva a v tvorivej vedeckej a kultúrnej činnosti. Vzdelávanie v troch stupňoch vysokoškolského štúdia sa uskutočňuje na 6 odborných katedrách s podporou špecializovaného výučbového zariadenia – Gréckokatolíckeho kňazského seminára blaženého biskupa-mučeníka Pavla Petra Gojdiča.

Pravoslávna bohoslovecká fakulta: Jej cieľom je sústavne a systematicky prehlbovať

teologické bádanie vo všetkých oblastiach náboženského poznania, liturgického a duchovného života, pôvodného cyrilometodejského dedičstva, dejín a misie Cirkvi, kultúry, sociálnej práce a spoločenského života v duchu učenia všeobecnej Pravoslávnej cirkvi. Vzdelávanie v troch stupňoch vysokoškolského štúdia, najmä v oblasti biblických náuk, systematickej a praktickej teológie, dejín cirkvi, kultúry a v oblasti spoločenských náuk poskytuje a tvorivú vedeckú a kultúrnu činnosť uskutočňuje na 7 odborných katedrách s podporou špecializovaného výučbového zariadenia – Pravoslávneho kňazského seminára a v rámci detašovaného pracoviska v Olomouci.

Fakulta zdravotníctva: Jej hlavnou úlohou je poskytovať vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa

pre regulované povolania v študijných programoch ošetrovateľstvo, pôrodná asistencia, dentálna hygiena, fyzioterapia v štandardnej dĺžke štúdia 3 roky, v dennej a externej forme. Vzdelávanie sa uskutočňuje na 6 odborných katedrách a na klinických pracoviskách Fakultnej nemocnice v Prešove slúžiacich ako výučbové základne na odbornú prax študentov.

Fakulta športu: Je zameraná na prípravu učiteľov telesnej výchovy alebo kvalifikovaných

trénerov v športoch s dlhoročnou tradíciou v prešovskom regióne, v troch stupňoch štúdia a zabezpečuje výučbu telesnej výchovy aj pre študentov ostatných fakúlt univerzity. Je garantom vedeckovýskumnej základne pre riešenie otázok športu na školách, rekreačného a vrcholového športu a diagnostickým pracoviskom napomáhajúcim prevenciu civilizačných ochorení v regióne. Vzdelávanie a vedeckovýskumné aktivity sa realizujú na 3 odborných katedrách s podporou športových účelových zariadení (športová hala, telocvične, futbalové ihrisko, hádzanárske asfaltové ihrisko, basketbalové asfaltové ihrisko, volejbalové asfaltové ihrisko, volejbalové plážové ihrisko, tenisový asfaltový kurt, tenisový antukový kurt, posilňovňa, atletický štadión, strelnica, krytá plaváreň, masážna miestnosť).

Fakulta manažmentu: Vznikla 1. 10. 2004. Jej základným poslaním je uskutočňovať tvorivé

vedecké bádanie a poskytovať vysokoškolské vzdelávanie v oblasti ekonomických a manažérskych vied v 3 stupňoch štúdia. Vzdelávanie a vedecký výskum sa realizuje v rámci 3 odborných vedecko-pedagogických pracovísk. Podrobnosti o postavení fakúlt v štruktúre univerzity, o kompetenciách samosprávnych orgánov, pracoviskách, organizačnej štruktúre a podmienkach štúdia stanovujú vnútorné predpisy univerzity a v súlade s nimi a so zákonom upravujú vnútorné predpisy fakúlt.



Technická Univerzita Košice: Dnes má TU v Košiciach deväť fakúlt a okolo 12 tisíc študentov riadneho štúdia, okolo 700

doktorandov, pracuje na nej takmer 900 pedagógov a rovnaký počet výskumných a technicko-hospodárskych pracovníkov. Technická univerzita v Košiciach pokrýva široké spektrum potrieb vzdelávania nielen pre región východného Slovenska, ale v mnohých odboroch je jediným centrom vedy, výskumu a vzdelávania nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom priestore. Úzko spolupracuje s inými univerzitami a s priemyselným zázemím regiónu i celého Slovenska.

Fakulty: Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Hutnícka fakulta Strojnícka fakulta Fakulta elektrotechniky a informatiky Stavebná fakulta Ekonomická fakulta Fakulta umení Letecká fakulta Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove (Fakulta výrobných technológií bola

zriadená na pokyn Ministerstva školstva SR, rozhodnutím Akademického senátu TU č. 41/92 s účinnosťou od 1.9.1992 ako Fakulta odborných štúdií TU na základoch niekdajšieho pracoviska Strojníckej fakulty v Prešove. Fakulta pod súčasným názvom od 1. 5.1996 poskytuje vysokoškolské štúdium v jednom akreditovanom študijnom odbore "Výrobné inžinierstvo" a šiestich študijných zameraniach, v ktorých študuje celkovo okolo 900 študentov v dennej aj externej forme. Fakultu tvorí 6 katedier a 3 pracoviská.)

Veda, výskum, zahraničie: Globalizácia v európskom a aj vo svetovom meradle neobišla ani oblasť vedy, techniky,

výskumu a vývoja. Dôsledkom je nutnosť užšieho prepojenia vedeckých činností a medzinárodnej spolupráce. Z tejto filozofie vychádza organizácia práce oddelenia vedeckých činností a zahraničných stykov, pričom sa rešpektujú osobitosti jednotlivých fakúlt a pracovísk univerzity. Toto prepojenie je zabezpečené poradným orgánom prorektora - komisiou pre vedecké činnosti a zahraničné styky.

Samotné oddelenie pracuje v štruktúre: koordinácia európskych projektov vedecké činnosti a doktorandské štúdium patenty, vynálezy a priemyselné vzory medzinárodná spolupráca Činnosť oddelenia vedeckých činností a zahraničných stykov ďalej zahŕňa aj: prípravu menovaní docentov a inaugurácií profesorov zabezpečuje činnosti Atestačnej komisie TU styk so SKVH, sekciou VaT MŠ SR, odborom VaT na VŠ sekcie VŠ MŠ SR zabezpečovanie činnosti VR TU Výskum, vývoj a vedecké činnosti sú v dnešnej dobe nepredstaviteľné bez potrebného

informačného zázemia. Preto prorektor pre vedecké činnosti a zahraničné styky metodicky riadi aj Univerzitnú knižnicu.

Rozvoj a podnikanie: Hlavné oblasti činnosti oddelenia: a) spolupráca s priemyslom, mestom, štátnou správou a rozvoj podnikania na TU Košice b) príprava investičnej činnosti c) správa a využívanie majetku najmä vysporiadanie vlastníckych vzťahov a prenájmy d) dislokácia pracovísk e) finančná stratégia pri príprave rozpočtu a práca v komisiách pre rozvoj vysokých škôl a

finančnej komisie rady VŠ f) spolupráca so ZO OZ PŠaV

II. Prognóza vývoja regiónu Slovensko –Východ/Analytická

časť (výťah z Integrovanej štúdie podmienok ďalšieho rozvoja regiónu) ______________________________________________________

Prognóza vývoja regiónu Slovensko – Východ/Analytická časť


Demografický vývoj - Do roku 2015 by svetová populácia mala vzrásť zo súčasných okolo 6,5 miliardy na 7,2 miliardy.

Tempo rastu svetovej populácie bude postupne klesať (z hodnoty 1,7% ročne až na úroveň 1% do roku 2015).

- Stav celkového poctu obyvateľstva v SR od roku 1920 s projekciou do roku 2050 je zachytený na

nasledovnom obrázku.

- Predpokladá sa, že aj naďalej podiel ľudí v produktívnom veku sa bude postupne znižovať a

naopak počet dôchodcov bude rásť, čiže hodnota indexu starnutia obyvateľstva sa bude tiež zvyšovať.



- Aj v prípade regiónu Slovensko - Východ sa očakáva badateľný pokles vo vekovej skupine do 14 rokov a naopak rast v skupine obyvateľov nad 65 rokov. Pre Slovensko Východ to znamená, že v budúcnosti bude mat rovnaké problémy ako zvyšok rozvinutého sveta – nedostatok pracovných síl a starnúce obyvateľstvo.

Trh práce - Zo západu Slovenska na východ nezamestnanosť rastie, najvyššie miery dosahuje región

Slovensko - Východ. Nezamestnanosť je kľúčovým faktorom chudoby a sociálnej exklúzie občanov (problém chudoby je bližšie rozobratý v kapitole 1.4). Obyvatelia Slovenska - Východ tak majú najvyššie riziko chudoby spomedzi všetkých krajov SR. Pozitívny je trend znižujúcej sa nezamestnanosti pomocných a nekvalifikovaných robotníkov, čím sa zároveň zlepšuje situácia sociálne slabších skupín.



Energetická spotreba

- Slovenská republika takmer 90 % primárnych energetických zdrojov zabezpečuje dovozom mimo

vnútorného trhu EÚ. Jediným významnejším domácim energetickým zdrojom je hnedé uhlie, rastie však aj význam obnoviteľných zdrojov energie (biomasa, voda, geotermálna energia, slnečná energia, veterná energia). Najperspektívnejším obnoviteľným zdrojom pre výrobu tepla je biomasa. Biomasa je aj perspektívnym zdrojom pre výrobu elektriny.



- Slovensko Východ skončilo najhoršie spomedzi všetkých krajov v oblasti energetickej náročnosti priemyslu, čo znamená, že na vyprodukovanie jednej jednotky HDP v priemysle potrebuje najviac elektrickej energie spomedzi všetkých krajov SR. Jedným z dôvodov takéhoto javu môže byt zastaranosť výrobných prostriedkov.

- V regióne Slovensko - Východ chýbajú investície do výskumu, vzdelávania, inovácií a

presadzovanie uvedených priorít vládou začalo až v roku 2006, preto sa ekonomické výsledky prejavia až v dlhšom časovom horizonte. Pozitívne vplyvy boli dosial skôr exogénneho charakteru, vyplývajúce z pozitívnych vplyvov PZI. Okrem celoštátnej úrovne existuje iniciatíva aj na regionálnej úrovni – realizovanie prípravy regionálnych inovačných stratégií zvlášť v Prešovskom aj Košickom kraji.

Výkonnosť slovenskej ekonomiky - V období 2000 – 2005 zaznamenala slovenská ekonomika vysoké tempá rastu. V roku 2004 5,5%,

v roku 2005 až 6,1%. Takéto tempo rastu je podľa NBS udržateľné a nepredpokladá sa riziko prehriatia ekonomiky sprevádzané napríklad rastom dopytovej inflácie. Rast HDP Slovenska je spôsobený rastom súhrnnej produktivity faktorov a odráža vplyv prílevu priamych zahraničných investícií. Výkonnosť ekonomiky SR meraná ukazovateľom HDP na obyvateľa vyjadrenom v parite kúpnej sily v roku 2004 dosahuje však stále nízku hodnotu: 48% úrovne EÚ- 15 a 52% priemeru EÚ. Na budúcom raste slovenskej ekonomiky by sa mal prejaviť vývoj svetovej ekonomiky, ale predovšetkým očakávaný priaznivý vplyv Priamych zahraničných investícií, ktorých efekt by sa mal v najväčšej miere prejaviť v roku 2007.



- Takýto vývoj napovedá, že ekonomická výkonnosť Slovenska - Východ rastie približne rovnakým

tempom, ako rastie ekonomická výkonnosť Slovenskej republiky. Ak by takýto vývoj pokračoval aj naďalej (to znamená, že ekonomická výkonnosť SR, ako aj ekonomická výkonnosť regiónu Slovenska - Východ by aj v budúcnosti rástli približne rovnakým tempom), Slovensko - Východ by nikdy nedosiahlo priemernú hodnotu SR, čiže by nedošlo k odstráneniu regionálnych rozdielov v rámci SR. Situácia sa môže zmeniť v prospech Slovenska - Východ iba po odstránení existujúcich štrukturálnych a periférnych nevýhod, čo samo o sebe ešte stále nie je zárukou konvergencie.

Využitie rastového potenciálu regiónov SR - Tak ako na úrovni národného hospodárstva je možné sledovať vývoj produkčnej medzery (udáva

mieru využitia výrobných faktorov), na úrovni regiónov nám podobnú informáciu podáva miera využitia rastového potenciálu regiónov (rozdiel potenciálneho a skutočného regionálneho produktu vo vzťahu k potenciálnemu regionálnemu produktu). Podľa Národného strategického referenčného rámca je odhad tohto ukazovateľa za rok 2004 na úrovni NUTS II nasledovný:

-

Štruktúra ekonomiky - Štruktúru ekonomiky je možné sledovať podľa podielu jednotlivých odvetví na tvorbe HDP, aj

zamestnanosti v jednotlivých odvetviach hospodárstva. V súčasnosti predstavuje poľnohospodárska produkcia 4% svetovej produkcie, priemysel 27% a služby 69%. Okrem Bratislavského kraja majú všetky kraje SR podiel poľnohospodárstva na celkovej tvorbe regionálneho HDP vyšší ako 5%, slovenský priemer 4,5%. Priemysel a stavebníctvo predstavuje v Bratislavskom kraji len 22,5%, Slovensko - Východ 31% a slovenský priemer je 34%. Služby na Slovensku - Východ predstavujú 63,5%, v bratislavskom kraji až 76,6% a slovenský priemer je 61,3%. Regionálna ekonomická štruktúra Slovenska - Východ nie je veľmi odlišná od svetového priemeru. Pritom trend vývoja regionálnej ekonomickej štruktúry je pozitívny - na Slovensku Východ dochádza k poklesu podielu sekundárneho sektoru na tvorbe HDP (priemyselná výroba a stavebníctvo) a sektor služieb má rastúci trend.



- Pre Slovensko - Východ z prieskumov a porovnania vyplýva niekoľko dôležitých záverov pre

budúcnosť. Konkurencieschopnosť kľúčových odvetví nie je dosiaľ dostatočne podporovaná na úrovni štátu – to sa týka makroekonomického prostredia, kvality verejnej správy a presadzovania rozvojovej stratégie. Zmeny v prioritách sa začali až v roku 2005 programom Minerva, ale napríklad Zákon o inováciách stále ešte nenašiel podporu v parlamente. Tento hendikep je zreteľný o to viac na Slovensku - Východ. Priame zahraničné investície

- Najvyšší prílev na Slovensko - Východ bol zaznamenaný v roku 2000 a odvtedy neprišla nejaká výrazná investícia a vývoj je relatívne stabilný. Nápomocné môžu byt aj nové pravidlá štátnej pomoci vo forme investičných stimulov ktoré berú do úvahy mieru nezamestnanosti v regióne, typ investície. Pre Slovensko - Východ tak vzniká istá šanca, keďže začalo byt investorsky zvýhodňované v porovnaní so Západným Slovenskom. Ďalšou výzvou je šanca pre regionálnu samosprávu v spolupráci s regionálnymi partnermi vytvoriť a realizovať efektívnu marketingovú stratégiu na pritiahnutie malých a stredných investorov v náväznosti na existujúce veľké investície a črtajúce sa klastre.

Documents

Analýza Prešovského kraja – vybrané charakteristiky · V rámci rozlohy SR má najväčší podiel Banskobystrický kraj (19,3 %), Prešovský (18,3 %), Žilinský (13,8 %)