SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

123162

ANALÝZA FINANČNÉHO ZDRAVIA PODNIKU

2011 Lukáš Svorad, Bc

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

ANALÝZA FINANČNÉHO ZDRAVIA PODNIKU

(Diplomová práca)

Študijný program: Ekonomika podniku

Študijný odbor: 6284800 Ekonomika a manažment podniku

Školiace pracovisko: Katedra ekonomiky

Školiteľ: Ing. Daniela Hupková, PhD

2011 Lukáš Svorad, Bc

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Lukáš Svorad vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Analýza

finančného zdravia podniku“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Partizánskom 10. apríla 2011

Lukáš Svorad

Poďakovanie

Týmto chcem vysloviť poďakovanie Ing. Daniele Hupkovej, PhD. za pomoc, odborné

vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní diplomovej práce.

Abstrakt

Téma diplomovej práce je analýza finančného zdravia podniku. Jej cieľom je

komplexné zhodnotenie finančnej situácie podniku HADES-TRADE, s.r.o.

prostredníctvom ukazovateľov a metód finančnej analýzy za obdobie rokov 2004-2009.

Práca je prakticky rozdelená do 3 častí. V prvej analyzujeme aktíva, pasíva, náklady

a výnosy, teda ich vývoj a štruktúru. Druhá časť je zameraná na analýzu ex post, kde

prostredníctvom pomerových finančných ukazovateľov odhaľujeme príčiny problémov v

oblasti finančného zdravia, ktorého hodnotenie je predmetom tretej časti vlastnej práce.

Záver obsahuje zhrnutie dosiahnutých výsledkov s dôrazom na najzávažnejšie

problémy, ktoré vystúpili do popredia pri analyze finančného zdravia podniku. Jeho

súčasťou sú aj návrhy na opatrenia, ktoré by mali podniku pomôcť dostať sa zo zistených

problémov.

Kľúčové slová: finančné zdravie, finančná analýza, analýza ex post, analýza ex ante

Zusammenfassung

Das Thema einer Diplomarbeit ist es, die finanzielle Gesundheit des Unternehmens

zu analysieren. Sein Ziel ist eine umfassende Beurteilung der finanziellen Situation des

Unternehmens HADES-TRADE, s.r.o.mit der Hilfe von Indikatoren und Methoden der

Finanzanalyse für den Zeitraum 2004-2009.

Kann man sagen, die Arbeit ist in 3 Teilen aufgeteilt. Im ersten Teil analysieren wir

die Vermögens-, Kosten und Erträge, hauptsächlich ihre Entwicklung und Struktur. Der

zweite Teil ist auf einer Ex-post-Analyse orientiert, die uns Ursachen der Problemen in der

finanziellen Gesundheit erkennen hilft. Bewertung der finanziellen Gesundheit können Sie

im dritten Teil finden.

Schlüsselwörter: die Finanzgesundheit, die Finanzanalyse, Ex-post-Analyse, Ex-Ante-Analyse

Obsah

Zoznam skratiek ................................................................................................................ 7

Úvod .................................................................................................................................... 8

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ................................................ 10

1.1 Situácia v obuvníckom priemysle ..................................................................... 23

2 Cieľ práce .......................................................................................................................25

3 Metodika práce .............................................................................................................26

3.1 Analýza súvahy ................................................................................................ 26

3.2 Analýza výkazu ziskov a strát .......................................................................... 27

3.3 Metodika analýzy ex post................................................................................. 27

3.3.1 Ukazovatele likvidity ..................................................................... 27

3.3.2 Ukazovatele aktivity ...................................................................... 28

3.3.3 Ukazovatele zadĺženosti ................................................................ 30

3.3.4 Ukazovatele rentability .................................................................. 31

3.4 Metodika analýzy ex ante .................................................................................. 33

3.4.1 Altmanov model ............................................................................. 33

3.4.2 Tafflerov model ..............................................................................34

3.4.3 Springate model ..............................................................................35

3.4.4 Fulmerov model ............................................................................. 35

3.4.5 Index bonity ................................................................................... 36

3.4.6 Rýchly test ..................................................................................... 37

4 Vlastná práca ................................................................................................................ 38

4.1 Stručná charakteristika podniku ....................................................................... 38

4.2 Analýza súvahy ................................................................................................ 38

4.3 Analýza výkazu ziskov a strát .......................................................................... 44

4.4 Analýza ex post ................................................................................................. 50

4.4.1 Analýza ukazovateľov likvidity ..................................................... 50

4.4.2 Analýza ukazovateľov aktivity ...................................................... 53

4.4.3 Analýza ukazovateľov zadĺženosti ................................................ 56

4.4.4 Analýza ukazovateľov rentability .................................................. 58

4.5 Analýza ex ante ................................................................................................. 62

4.5.1 Modely založené na metóde viacrozmernej diskriminač.analýzy...62

4.5.1.1 Altmanov model .................................................... 62

4.5.1.2 Tafflerov model ..................................................... 64

4.5.1.3 Springate model ..................................................... 66

4.5.1.4 Fulmerov model ..................................................... 69

4.5.1.5 Index bonity ........................................................... 70

4.5.2 Modely založené na metóde bodového hodnotenia ...................................... 71

4.5.2.1 Rýchly test ................................................................................. 71

Záver a návrhy na riešenie problémov ...................................................................... 74

Použitá literatúra ............................................................................................................ 77

Zoznam príloh ................................................................................................................. 80

7

Zoznam skratiek

DCK – dlhodobý cudzí kapitál

DFM – dlhodobý finančný majetok

DHM – dlhodobý hmotný majetok

DNM – dlhodobý nehmotný majetok

FČ – finančná činnosť

HČ – hospodárska činnosť

KCK – krátkodobý cudzí kapitál

NM – neobežný majetok

OM – obežný majetok

VK – vlastný kapitál

8

Úvod

Súčasné turbulentné trhové prostredie, kedy dochádza neustále k jeho zmenám, je

mnohými považované za negatívny jav. Plánovanie budúceho vývoja podniku v dlhšom

časovom horizonte bez ďalšieho sledovania informácii a korigovania plánu je

nepredstaviteľné. Na druhej strane, stále sa meniace podmienky znamenajú príležitosť pre

podnik byť lepší ako konkurencia. Schopnosť získať včas dostatočné množstvo kvalitných

informácii, vedieť tieto informácie spracovať a na základe nich podniknúť správne kroky

odlišuje úspešné podniky od neúspešných.

Analýzou finančného zdravia podniku sa snažíme na základe symptómov stanoviť

správnu diagnózu a určiť opatrenia, prostriedky, ktorými možno dosiahnúť zlepšenie

finančnej situácie v podniku. Dôležitou podmienkou je pravidelnosť vykonávania tejto

analýzy, čím možno včas rozpoznať príznaky „vážnejšieho ochorenia“ podniku a vyhnúť

sa tým pádom zhoršeniu finančnej situácie čo by mohlo viesť až k jeho bankrotu.

Význam finančnej analýzy narastá hlavne v období recesie v ktorej sa svetové

hospodárstvo nachádzalo od roku 2007. Výrazné oslabenie dopytu firmy nemôžu

ignorovať a záleží na manažmente podniku k akým opatreniam pristúpi aby sa podnik

nedostal na pokraj bankrotu.

Cieľom práce je komplexné zhodnotenie finančnej situácie v konkrétnom podniku

prostredníctvom ukazovateľov a metód finančnej analýzy.

Treba poznamenať, že v súčasnosti väčšina podnikov vedie nezdravý finančný život.

Predstavte si situáciu, že firma vykazuje “na papieri” zisk, ale nemá dostatok peňažných

prostriedkov v pokladnici, či na bankovom účte. Otázka znie, prečo sa podnik do takej

situácie dostal?

Odpoveďou môže byť ignorovanie finančného riadenia. Manažment nevykonáva

pravidelnú finančnú analyzu, nemonitoruje stav finančného zdravia podniku, nedokáže

teda včas zakročiť a správnymi opatreniami sa vyhnúť závažnej chorobe, ktorá by ho

mohla priviesť k bankrotu.

Táto práca sa zaoberá práve uvedenými problémami. Zhodnotiť finančné zdravie

určitého konkrétneho podniku a navrhnúť riešenie, ktorými odstránime problém vôbec nie

je jednoduché. Nemôžeme na podnik iba “priložiť šablónu” a prečítať si výsledok. Každý

podnik je jedinečný svojimi špecifickými internými faktormi ale aj jeho vzťahom k

okolitému prostrediu. Ide tu o proces, v ktorom hľadáme vzájomné súvislosti medzi

veličinami ovplyvňujúcimi finančnú situáciu v podniku. Nestačí iba vypočítať rôzne

9

ukazovatele, modely finančnej analýzy. Najpodstatnejšie je rozumieť týmto číslam, pretože

iba tak možno podniku predpísať ten správny liek.

10

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

V tejto časti rozoberieme definície a charakteristiky pojmov, ktoré úzko súvisia

s problematikou analýzy finančného zdravia podniku. Pochopiť postavenie analýzy

finančného zdravia ako pojmu, v rade veľkého množstva ekonomických veličín

a charakteristík, si žiada preštudovanie širšieho záberu, ako len oblasť úzko súvisiacu so

zdravím podniku.

Za určitý „syntetický“ pojem, od ktorého je potrebné začať riešiť problematiku

diplomovej práce, považujem podnikanie.

Podľa § 2 OBCHODNÉHO ZÁKONNÍKA sa podnikaním rozumie sústavná

činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú

zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Definície podnikania jednotlivých autorov v podstate vychádzajú z definície

uvedenej v obchodnom zákonníku.

MIŽIČKOVÁ, Ľ. – ŠAJBIDOROVÁ, M. – UBREŽIOVÁ, I. (2007) za

podnikanie považujú sústavnú, cieľavedomú činnosť ľudí, vykonávanú za účelom

dosahovania podnikateľskej úspešnosti, zisku. Aby boli organizácie ziskové, musia

manažéri využívať všetky dostupné poznatky a informácie. Podnikanie je realizáciou

podnikavosti. Podnikavosť ako ľudská vlastnosť, sa rozlišuje ako vonkajšia podnikavosť

a vnútorná podnikavosť. Vonkajšia podnikavosť sa prejavuje v schopnostiach manažéra

voči vonkajšiemu prostrediu, vnútorná podnikavosť je zameraná na využívanie

vnútropodnikových zdrojov. Ich prepojením možno dosiahnúť synergický efekt úspešnej

podnikateľskej činnosti.

PRIDE, W. - HUGHES, R. - KAPOOR, J. (2010) charakterizujú podnikanie ako

organizované úsilie jednotlivcov vyrábať a predávať, z dôvodu dosiahnutia zisku, produkty

a služby, ktoré uspokojujú spoločenské potreby. Byť úspešný znamená, že podnikanie

musí zabezpečovať tri činnosti. Podnikanie musí byť organizované, musí uspokojovať

potreby a musí vytvárať zisk.

11

Uvedené definície podnikania sa v zásade zhodujú. Ako hlavný motivátor pre ľudí,

ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť sa v nich uvádza dosahovanie zisku. To nie je

možné bez dôkladnej analýzy podnikovej činnosti.

Z hľadiska posúdenia finančnej situácie podniku je veľmi dôležité, analyzovať na

jednej strane majetok podniku, ako aj zdroje krytia majetku na strane druhej.

Prostredníctvom tejto analýzy dokážeme pochopiť jednotlivé väzby medzi položkami

súvahy a objaviť tak možné problémy vznikajúce v oblasti finančnej situácie podniku.

Aktíva a pasíva popisuje ŽURKOVÁ, H. (2007). Aktíva (majetok) sú podľa nej

všetko, čo vlastníme buď fyzicky (peniaze v pokladni, účty v bankách, majetok) alebo

hypoteticky (finančné čiastky, ktoré sú uvedená na faktúrach za tovar či služby, ktoré

prevzali naši zákazníci a ktoré predpokladáme, že budeme vlastniť v okamihu ich

zaplatenia).

Pasíva (kapitál) sú všetko čo dlžíme, teda záväzky voči dodávateľom, záväzky voči našim

zamestnancom (nevyplatené mzdy), úvery a pôžičky a podobne.

BIELIK, P. (2006) charakterizuje majetkovú a kapitálovú štruktúru podniku.

Majetkovou štruktúrou podniku sa rozumie podiel jednotlivých položiek majetku na

celkovom majetku, kapitálovou štruktúrou podiel vlastného a cudzieho, dlhodobého

a krátkodobého kapitálu na celkovom kapitáli.

ZALAI, K. (2004) uvádza pojmy horizontálna a vertikálna analýza súvahy.

Analýza vedená po horizontále skúma vzťahy medzi majetkom a zdrojmi jeho krytia.

Najznámejším pravidlom, ktorého rešpektovanie hodnotí je „zlaté bilančné pravidlo“.

Pri vertikálne analýze izolovane (nemožno to však absolutizovať) skúmame zloženie

majetku a kapitálu.

Bližšie sa majetkovej a kapitálovej štruktúre venuje SERENČÉŠ, P. (2006).

V rámci majetkovej štruktúry podniku charakterizuje štruktúru skupiny aktív v súvahe

podnikateľov:

1. Pohľadávky za upísané vlastné imanie zachytávajú upísané, ale zatiaľ

nesplatené vklady vlastníkov.

2. Neobežný majetok, ktorý je v podniku viazaný trvale, resp. dlhodobo. Patria

k nemu:

12

- Dlhodobý nehmotný majetok zahrňujúci predovšetkým práva priemyselného

vlastníctva, autorské práva, licencie...

- Dlhodobý hmotný majetok obsahuje budovy, stavby, samostatne hnuteľné veci a ich

súbory, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie.

- Dlhodobý finančný majetok, ku ktorému patria podielové cenné papiere a vklady v

iných podnikoch s dobou držania viac ako 1 rok. Pôžičky, ktoré podnik poskytol iným

subjektom s dobou platnosti dlhšou ako 1 rok.

3. Obežný majetok je tou časťou podnikového majetku, ktorý má krátku dobu

použitia, doba jeho obratu resp. doba splatnosti nepresahuje 1 rok. Patria sem:

- Zásoby

- Pohľadávky

- Krátkodobý finančný majetok

4. Časové rozlíšenie obsahuje položky, ako sú zostatky nákladov budúcich

období a príjmy budúcich období.

Kapitálová štruktúra sa charakterizuje ako štruktúra dlhodobého kapitálu, ktorý

finančne kryje rozhodujúcu časť majetku podniku. Ide teda o kapitál, ktorý ma podnik

trvalo alebo dlhodobo k dispozícii. Zahŕňa vlastný kapitál podniku (t.j. základné imanie,

kapitálové fondy, fondy zo zisku výsledok hospodárenia minulých rokov a za účtovné

obdobie a cudzí kapitál – záväzky; rezervy, dlhodobé a krátkodobé záväzky, bankové

úvery a výpomoci).

KOŠČO, T. - SZOVICS, P. (2004) uvádzajú, že analýza podnikovej činnosti je

rôznorodá a mnohotvárna, zahrňuje poznávanie zložitých javov a procesov, ktoré sa

odohrávajú v transformačnom procese. Analýza tvorí nástroj skúmania a hodnotenia týchto

procesov, najmä podmienok, za akých prebiehajú, ako i skúmanie vplyvov a príčinných

súvislostí, ktoré tu pôsobia. Uplatnenie analýzy v podniku zahrňuje oblasť technickú i

ekonomickú, ktoré tvoria kompaktný celok. Účinný spôsob analýzy činnosti preto

predpokladá iniciatívny a diferencovaný prístup, vychádzajúci z konkrétnych podmienok a

sledovaných cieľov. Zložitosť transformačného procesu, otázky finančného hospodárenia a

dosahovaných výsledkov podniku vyžadujú hlboké poznanie uskutočňovaných operácií.

To nemožno dosiahnúť jednou analýzou a preto sa vypracúvajú viaceré druhy analýzy.

ZALAI, K (2004) charakterizuje finančno-ekonomickú analýzu ako materiál, ktorý

rekapituluje a hodnotí výsledky podniku za analyzované obdobie, identifikuje

13

a kvantifikuje okolnosti (činitele), ktoré ich determinovali, doterajší vývoj a dosiahnuté

výsledky prolonguje do budúcnosti a všetko to komprimuje do návrhu opatrení, ktorých

realizácia má zabezpečiť dosiahnutie podnikových cieľov.

Finančná analýza zameraná na poznanie činiteľov pôsobiacich na finančnú situáciu

podniku umožňuje odhaliť jeho silné a slabé miesta, píše VLACHYNSKÝ, K. (2006).

Tvrdí, že finančná analýza sa tak stáva veľmi užitočným a účinným diagnostickým

prostriedkom umožňujúcim posudzovať zdravie podniku. Tým je vymedzený význam

a úloha finančnej analýzy v rozhodovacom procese. Zmyslom rozhodovacieho procesu je

obrazne povedané prijať opatrenia vedúce k zlepšeniu či upevneniu zdravia v budúcnosti.

To samozrejme predpokladá, že dokonale poznáme súčasný stav a vieme lokalizovať

„choré“ miesta. Finančná analýza je tak východiskovou fázou rozhodovacieho procesu.

SEDLÁK, M. a kol (2010) zdôrazňuje potrebu odlíšiť pojem finančná analýza od

pojmu finančná kontrola (revízia). Náplňou finančnej kontroly je hodnotenie dodržiavania

právnych noriem, predpisov a smerníc upravujúcih finančné hodpodárnie podnikov.

Vykonávajú ju najmä externé subjekty, predovšetkým daňové orgány, s cieľom

presadzovať rešpektovanie daňových zákonov a zamedzovať daňovým únikom. Vo

väčších podnikoch sa uskutočňuje aj vnútorná finančná kontrola – vnútorný audit (t.j.

kontrola vykonávaná orgánmi samotného podniku).

BIELIK, P (2006) obsahovo rozdeľuje finančno-ekonomickú analýzu na:

· finančnú analýzu ako rozbor údajov z účtovníctva, resp. z finančných

výkazov, tiež označovanú ako analýzu finančných výkazov,

· finančnú analýzu rozšírenú o hodnotiaci proces k finančnému rozhodovaniu

o podniku,

· finančnú analýzu chápanú ako proces opierajúci sa o informačné zdroje, nie

len z údajov účtovníctva, ale i ďalších zdrojov, a to z finančných

i nefinančných, interných a externých.

ZALAI, K (2004) zdôrazňuje časovú orientáciu finančnej analýzy, ktorá môže byť

dvojaká.

1. Analýza ex post sa usiluje vysvetliť súčasnú finančno - ekonomickú situáciu podniku

14

pohľadom do minulosti, retrospektívy, kde hľadáme jej príčiny. Tieto umožňujú súčasnosť

pochopiť a môžeme tiež pre budúcnosť formulovať rôzne opatrenia.

2. Analýza ex ante má za úlohu vývoj podnikových financií predikovať, prognózovať

budúcu finančnú spôsobilosť podniku, prirodzene s presnosťou líšiacou sa podľa

“vzdialenosti” cieľovej budúcnosti od súčasnosti.

Hlavný zdroj informácii pre vypracovanie finančnej analýzy a tým posúdenie finančného

zdravia podniku sú účtovné výkazy.

RUČKOVÁ, P. (2008) poukazuje na skutočnosť, že všeobecným cieľom finančnej

analýzy je predovšetkým posúdenie finančného zdravia podniku v nasledovných 4

krokoch:

1. rámcové posúdenie situácie na základe vybraných ukazovateľov,

2. podrobný rozbor, ktorého cieľom je posúdenie orientačných poznatkov z kroku 1,

3. analýza negatívnych javov, ku ktorým sme dospeli v predchádzajúcich krokoch,

4. návrhy opatrení a zhodnotenie možných rizík.

LESÁKOVÁ, Ľ. (2007) charakterizuje cieľ finančnej analýzy podniku, ktorým je

zhodnotiť finančnú situáciu (finančné zdravie) podniku a určiť, ktoré činitele a s akou

intenzitou sa na formovaní finančnej situácie podniku podieľali. To si vyžaduje

systematizáciu činiteľov a poznanie charakteru ich pôsobenia. Relevantné činitele možno

s ohľadom na charakter ich pôsobenia rozdeliť do dvoch skupín.

Prvú skupinu predstavujú externé činiteľe pôsobobiace na podnik z jeho okolia.

Mnohé majú podobu štátnych opatrení či zásahov (daňová, menová, colná a iné politiky

štátu) a ich pôsobenie či účinky nemôže podnik zásadným spôsobom ovplyvniť, majú

objektívny charakter.

Druhú skupinu predstavujú interné činitele. Ich prostredníctvom dovádzame finančnú

analýzu do vnútropodnikových a ekonomických oblastí. Možno ich rozdeliť na

kvantitatívne a kvalitatívne činitele.

Postup samotnej finančnej analýzy je podľa GURČÍKA, Ľ (2004) nasledovný:

1. Výpočet pomerových finančných ukazovateľov.

2. Porovnávanie vypočítaných podnikových ukazovateľov s plánovanými.

3. Porovnávanie podnikových ukazovateľov s priemernými hodnotami ukazovateľov za

príslušné odvetvie (prípadne s externými hodnotami).

15

4. Analýza podnikových ukazovateľov v čase.

5. Porovnanie podnikových ukazovateľov v priestore.

6. Analýza vzájomných vzťahov medzi finančnými ukazovateľmi.

7. Návrh opatrení.

KOTULIČ, R. – KIRÁLY, P. – RAJČÁNIOVÁ, M. (2010) popisujú, že postup

samotnej finančnej analýzy je skutočne diskutabilný, vyplýva z množstva požiadaviek a

rôznych podmienok daného podniku. Napriek tomu, odporúčaný postup finančnej analýzy

je takýto:

1. Výpočet ukazovateľov finančnej analýzy.

2. Porovnávanie ukazovateľov v čase (tzv. trendová analýza), priestore (napr.

s priemernými hodnotami v danom odvetví – tzv. sektorová analýza, medzi

dvoma či viacerými podnikmi – medzipodnikové porovnávanie),

porovnávanie s plánom.

3. Analýza vzájomných vzťahov medzi ukazovateľmi, tzv. kauzálna analýza

(posúdenie zlatého bilančného pravidla, tvorba a kvantifikácia sústav

ukazovateľov a iné).

4. Určenie finačnej situácie podniku v súvislosti s budúcim vývojom

prostredníctvom bonitných a bankrotných modelov.

5. Určenie trhovej hodnoty podniku pomocou ukazovateľov EVA, INEVA.

RONA a pod.

Vyhodnotenie výsledkov a návrh opatrení je záverečnou a pritom najdôležitejšou

fázou každej finančnej analýzy, tvrdí SEDLÁK, M. a kol (2010). Prvé tri fázy

(sústredenie podkladov,vytvorenie sústavy hodnotiacich ukazovateľov, porovnanie

výsledkov s porovnávacou základňou) možno v podniku do značnej miery štandardizovať

a vykonávať ich rutinne, prípadne s využitím príslušného softvéru na počítači. V tejto fáze

to nie je možné. Jej úlohou je totiž odhaliť aké sú príčiny rozborom konštatovaného stavu,

aké kladné a záporné vplyvy pôsobili, do akej miery sa v jednotlivých ukazovateľoch

kompenzujú a ako ich možno využiť v ďalšom vývoji. Riešenie tejto úlohy vyžaduje nie

len teoretickú prípravu, ale a konkrétnu znalosť procesov prebiehajúcich v danom podniku.

V rámci vyhodnotenia výsledkov finančnej analýzy je nutné sa zamerať podľa

KNÁPKOVEJ, A. – PAVELKOVEJ, D. (2010) na :

16

a) Racionálne posúdenie dosiahnutej výšky hodnoty ukazovateľov s možnosťou

využitia nástrojov benchmarkingu,

b) Vzťahy medzi jednotlivými skupinami ukazovateľov (rentability, likvidity,

zadĺženosti, riadenia aktív atď.),

Zhodnotenie celkovej finančnej situácie podniku a návrhy doporučení pre jej zlepšenie.

KOTULIČ, R. – KIRÁLY, P. – RAJČÁNIOVÁ, M. (2010) popisujú, že

informácie, ktoré sa týkajú finančného stavu podniku sú predmetom viacerých subjektov.

Používateľov finančných analýz môžeme rozdeliť podľa prostredia, v ktorom sa

nachádzajú na:

a) externých používateľov – napr. banky a iní veritelia, štát a jeho orgány, obchodní

partneri podniku, konkurencia a podobne.

b) Interných používateľov – manažéri, odborári, zamestnanci.

Investori (akcionári a ostatní), ktorí sú pre podnik poskytovateľmi kapitálu, sledujú

informácie o finančnej výkonnosti z dvoch dôvodov. Prvým je získanie dostatočného

množstva informácií na rozhodovanie o potenciálnych investíciach v podniku. Druhým

dôvodom je získanie informácii o tom, ako podnik využíva zdroje, ktoré mu už investori

poskytli, ako aj informácie o výnosnosti týchto poskytnutých prostriedkov.

Banky a iní veritelia využívajú informácie z finančnej analýzy predovšetkým pre

závery o finančnom stave daného podniku ako potenciálneho alebo už existujúceho

dlžníka. Veritelia totiž príjmajú rozhodnutia o tom, komu a za akých pdomienok poskytnú

úver. Pravidelný reporting podniku banke o vývoji finančnej situácie zväčša tvorí súčasť

úverových zmlúv.

Štát a jeho orgány využívajú informácie o podnikoch nie len na kontrolu správnosti

vykázaných daní, ale aj na rôzne štatistické zisťovania, na kontrolu podnikov so štátnou

majetkovou účasťou, ako aj na rozdeľovanie finančných výpomocí (dotácie, subvencie,

garancie úverov a pod.). Štát informácie o finančnom stave podniku využíva aj v prípade

podnikov, ktorým boli v rámci verejnej obchodnej súťaže zverené štátne zákazky.

Manažéri využívajú výstupy finančnej analýzy na operatívne a strategické finančné

riadenie podniku. Z hľadiska prístupu k informáciam majú manažéri podniku tie najlepšie

predpoklady na spracovanie finančnej analýzy, pretože disponujú informáciami, ktoré nie

sú bežne dostupné externým záujemcom.

17

Zamestnanci podniku majú prirodzený záujem na prosperite, hospodárskej a

finančnej stabilite vlastného podniku. Zamestnancom ide predovšetkým o ich perspektívu a

istotu v zamestnaní, kariérny postup, profesijný rast, ako aj o zlepšovanie sociálnej a

mzdovej oblasti.

Východisková báza pre finančnú analýzu je účtovná závierka podniku tvrdí ALEXY,

J. (2005). Tvorí súčasť finančného účtovníctva, ktoré ako časť celého informačného

systému poskytuje retrospektívne informácie o finančnom stave podniku a výsledkoch jeho

hospodárenia. Tieto informácie sú dôležitým základom podnikovej finančnej analýzy

s cieľom získať ucelený prehľad o finančnej situácii podniku. Informačné zobrazenie

hodnotového hľadiska hospodárskej činnosti podniku poskytujú predovšetkým nasledovné

účtovné výkazy:

· bilancia- súvaha,

· výsledovka – výkaz ziskov a strát,

· pehľad o peňažných tokoch – výkaz CF.

Spoločne vytvárajú tzv. trojbilančný systém výkazníctva, vzájomne sa dopĺňajú a preto je

potrebné analyzovať ich súčasne. Treba uviesť, že tieto výkazy tvoria účtovnú závierku

v podnikoch účtujúcich v podvojnom účtovníctve.

ČECHOVÁ, A. (2006) rozdeľuje účtovné výkazy podniku do dvoch základných

skupín a to:

1. výkazy finančného účtovníctva – patria sem známe povinné výkazy, teda súvaha

a výkaz ziskov a strát, mnohé užitočné informácie nám však poskytujú aj v SR

nepovinné výkazy a to prehľad o peňažných tokoch a výkaz o zmenách vlastného

kapitálu.

Účtovná závierka povinne obsahuje tiež prílohu, ktorá sama o sebe nemá formu

výkazu, ale obsahuje (alebo by mala obsahovať) ďalšie užitočné informácie, nie len

pre potreby informovanosti, ale tiež pre účely hodnotenia niektorých ukazovateľov.

2. Výkazy manažérskeho účtovníctva – môžu byť rôzne, nemajú jednotnú

metodiku a vychádzajú z potrieb daného podniku. Môžu to byť:

· výkazy hospodárskych stredísk,

· analýzy vývoja nákladov podniku,

18

· náklady konkrétnych aktivít atď.

VLACHYNSKÝ, K. (1996) popisuje jednotlivé pramene (zdroje) údajov pre

finančnú analýzu.

Súvaha (bilancia) je účtovný výkaz synteticky vyjadrujúci stav podnikového

majetku a finančných zdrojov jeho krytia v analyzovanom období. Pri finančnej analyze je

veľmi dôležité si uvedomiť, že súvaha obsahuje stavové veličiny. Významné je to najmä v

prípadoch, keď porovnávame výsledky za rôzne dlhé časové obdobia a použité ukazovatele

sú kombináciou ukazovateľov prevzatých z bilancie a výkazu ziskov a strát, napr. zisk

(aktíva a tržby), zásoby a pod. Bez zodpovedajúceho spracovania by takéto ukazovatele

neboli porovnateľné v čase. Súvaha je usporiadaná klasicky – horizontálne, pričom

konfrontuje majetok so zdrojmi krytia.

Výkaz ziskov a strát predstavuje účtovný výkaz synteticky vyjadrujúci objem

podnikových výnosov, nákladov a hospodársky výsledok. Tento výkaz umožňuje poznať

činitele, ktoré viedli k tvorbe hospodárskeho výsledku, čo má pre finančnú analýzu veľký

význam. Vo výsledovke sú údaje tokové, čo je potrebné rešpektovať pri tvorbe a

interpretácii pomerových ukazovateľov. Výkaz ziskov a strát sa člení vertikálne a tvoria ju

tri bloky. Výnosy, náklady a výsledok hospodárenia sa vykazujú za prevádzkovú, finančnú

a mimoriadnu oblasť.

Prehľad o peňažných tokoch (výkaz cash flow), ktorého vznik si vynútili rastúce

problémy s finačným riadením podnikov. Umožňuje analyzovať tvorbu finančných

prostriedkov. Podstatou výkazu CF je zachytenie kladných a záporných tokov hotovosti,

ktoré môžu mať rôzne javové formy. Vplyv mnohých možno zovšeobecnene vyjadriť

takto:

· vývoj hotovosti kladne ovplyvňujú náklady, ktoré nie sú výdavkami (napr.

odpisy),

· vývoj hotovosti záporne ovplyvňujú výdavky, ktoré nie sú nákladmi (splátky

úverov),

· záporne ho ovplyvňujú aj výnosy, ktoré nie sú príjmami (napr. zvýšenie stavu

zásob nedokončenej výroby, výrobkov, aktivácia material a pod.),

· kladne naň pôsobia príjmy, ktoré nie sú výnosmi (napr. poskytnutý úver).

19

Podľa autorov KÁDÁROVÁ, J. – KÁDÁR, G. – VIDA, M. (2008), finančná

situácia podniku je súhrným vyjadrením výsledkov, ktoré podnik dosiahol v jednotlivých

oblastiach svojej činnosti. Do finančnej situácie podniku sa premieta kvalita jeho výroby,

úroveň obchodnej činnosti a poznanie trhu, inovačná aktivita a ostatné činnosti. Doterajšie

skúsenosti potvrdzujú, že väčšina problémov v činnosti podniku sa bezprostredne prejaví v

jeho zhoršenej finančnej situácii. V podniku je možné definovať štyri kvalitatívne úrovne

finančnej situácie, ktoré sa líšia rozsahom finančných problémov, ktoré spôsobujú:

· finančné zdravie,

· finančná tieseň,

· finančná kríza,

· úpadok podniku.

Uvádzajú predpoklady finančného zdravia podniku, ktorými sú:

1. likvidita podniku – predstavuje schopnosť premieňať v procese reprodukcie

jednotlivé zložky majetku podniku na peňažné prostriedky ako najlikvidnejšie

aktívum tak, aby podnik mohol trvalo a načas uhrádzaťsvoje záväzky, aby bol trvalé

platobne schopný (solventný).

2. rentabilita podniku – ziskovosť, schopnosť prinášať zisk. Rentabilným podnikom

alebo rentabilným výrobkom sa rozumie proces, v ktorom podnik alebo výrobok

vytvára zisk. Rentabilita je dôležitý kvalitatívny ukazovateľ efektívnosti podniku

a významne vplýva na vývoj trhovej hodnoty podniku.

3. stabilita podniku - vyjadruje schopnosť zabezpečovať potrebnú úroveň likvidity a

rentability pri stále sa meniacich vonkajších aj vnútorných podmienkach podnikovej

činnosti. Je to vlastne súhrnné vyjadrenie výsledkov snahy minimalizovať

podnikateľské riziko.

MARINIČ, P. (2008) vyjadruje názor, že finančná výkonnosť a finančné zdravie

firmy sú ako nevyhnutný predpoklad finančnej kondície dané schopnosťou tvoriť pridanú

hodnotu (zisk), teda ziskovosťou celkovej podnikovej činnosti, výnosnosťou vloženého

kapitálu a rentabilitou vložených vstupov.

VEBER, J. – SRPOVÁ, J. (2005) popísali zásady finačného riadenia podniku. Pri riadení

podnikových financií by mal podnikateľ brať do úvahy nasledujúce zásady:

20

1. V podmienkach trhovej ekonomiky nemožno riadiť podnik iba z hľadiska

výnosov, nákladov a výsledku hospodárenia (to je podmienka nutná, nie však

dostačujúca). Existencia podniku je tiež závislá na schopnosti riadiť peňažné toky

a hradiť v termínoch svoje záväzky. Pokiaľ podnik vykazuje zisk, ale dlhodobo

neplatí svoje záväzky, môže sa dostať do vážnej finančnej krízy.

2. Podnik môže realizovať investičný projekt iba v prípad, kedy čistá súčasná

hodnota projektu je rovná alebo je väčšia ako nula, pričom čistou súčasnou

hodnotou rozumieme rozdiel medzi diskontovanými peňažnými príjmami

a výdajmi projektu. Posudzovanie efektívnosti investícii podľa vyššie uvedených

zásad má prednosť pred inými metódami hodnotenia efektívnosti investícii.

3. Vo všetkých finančných úvahách, poprípade rozhodnutiach, je nutné rešpektovať

faktor času a faktor rizika, zvlášť pri dlhodobom finančnom rozhodovaní.

RAIS, K. (2006) sa bližšie venuje pomerovým finančným ukazovateľom. Vybrané

ukazovatele finančnej analýzy slúžia pre základný pohľad na finančné zdravie podniku.

Využívajú sa predovšetkým likvidita a rentabilita, ale existujú aj ďalšie ukazovatele.

Štandardne sa používajú pomerové ukazovatele využívajúce údaje z finančných výkazov

(údaje o majetku jeho krytí, o výnosoch, nákladoch a zisku, zásobách, pohľadávkach a

záväzkoch, o pohybe peňažných prostriedkov podniku – výkaz CF a pod.), čo nám

poskytuje dve výhody:

1. výhodou pomerovej finančnej analýzy je, že prevádza údaje rôznych

podnikateľov, líšiacich sa podľa rôznych charakteristík (veľkosť, pozícia na trhu,

segment a pod.) na spoločný zrovnateľný základ,

2. na základe časového radu týchto pomerových ukazovateľov môžeme zistiť

trendy v hospodárení subjektu a to spolu so signálmi o kritickom stave.

ZALAI, K. a kol. (2004) popisuje ukazovatele aktivity, ktoré umožňujú vyjadriť,

kvantifikovať a teda i analyzovať, ako účinne podnik využíva svoj majetok. Primerané

využitie je podmienkou konsolidovanej finančnej situácie. Nedostatočné využitie je svojím

dôsledkom rovnaké ako situácia, keď podnik má majetku „priveľa“. S tým sú spojené

nadpriemerné náklady, pretože majetok treba ochraňovať, udržiavať jeho veľká časť je

krytá úverom a vysoký stav majetku si vyžaduje vysoký úver, ktorý plodí vysoký úrok atď.

Nie je však dobrý ani stav, keď podnik má majetku „primálo“. Nedostatočný stav zásob,

má napr. za následok nízky objem výroby a podnik prichádza o tržby, ktoré by mohol

21

dosiahnuť.

Z uvedeného vyplýva, že na vyjadrenie aktivity slúžia ukazovatele vypovedajúce

o obratovosti (viazanosti, náročnosti) mjetku ako celku i jeho jednotlivých častí.

LANDA, M. (2007) odpovedá na otázku, kedy je podnik likvidný. Podnik je

likvidný vtedy, keď má k určitému dátumu k dispozícii dostatočné množstvo prostriedkov

k úhrade svojich splatných záväzkov. Táto zdanlivo jednoduchá odpoveď však v sebe

skrýva niekoľko problémov:

Prvý problém sa týka časového obdobia, v ktorom sa meranie likvidity uskutočňuje.

V praxis a meranie likvidity uskutočňuje buď z retrospektívneho hľadiska (hodnotí sa, či

podnik bol alebo je likvidný) alebo z hľadiska perspektívneho (hodnotí sa, či podnik bude

v určitom budúcom časovom období likvidný).

Druhým problémom je správny výklad pojmu “mať k dispozícii“ určité prostriedky

– disponibilnosť je pojem relatívny a vždy je nutné si ujasniť jej podmienky (napr. Peňažné

prostriedky v pokladni a na bankovom účte je možné použiť k úhrade záväzkov

kedykoľvek, ale premena zásob, pohľadávok či termínovaného vkladu na hotové peniaze

môže trvať určitú dobu).

Tretí problem je spojený s termínom splatnosti záväzkov; záväzky sú všeobecne

splatné k určitému dátumu, ktorý je daný zmluvnými podmienkami (v prípade obchodných

vzťahov) alebo právnym predpisom (napr. pri daniach a odvodoch) a k tomuto dátumu

musí mať podnik pripravenú dostatočnú hotovosť k ich úhrade.

Podľa LESÁKOVEJ, Ľ. (2007) metódy prognózovania finančnej situácie podniku

musia s primeranou spoľahlivosťou umožniť zaradenie podniku do kategórie

prosperujúcich, resp. neprosperujúcich podnikov. To si vyžaduje, aby celková finančno-

ekonomciká výkonnosť a výsledky podniku „pretavené“ do veľmi hutného, najlepšie

jednočíselného vyjadrenia. Na jeho konštrukciu možno použiť rôzne metódy.

Prognostické metódy môžno členiť nasledovne:

1. Metódy bodového hodnotenia,

2. Matematicko - štatistické metódy,

3. Metódy multikriteriálneho hodnotenia,

4. Neurónové siete.

22

Podľa KUPKOVIČA, M. (2003) je z hľadiska platobnej schopnosti podniku

dôležitejšie ako sledovanie výnosov, nákladov a zisku plánovanie peňažných príjmov

a peňažných výdavkov. Pohyb peňažných tokov, náplňou ktorých sú najrôznejšie peňažné

príjmy a výdavk, sa všeobecne označuje pojmom cash-flow. Cash-flow je reálny pohyb

(tok) peňazí v podniku. Cash-flow sa zaviedol ako dôležitý ukazovateľ v dôsledku:

· rozdielu medzi pohybom hmotných prostriedkov a ich peňažným vyjadrením (napr.

kúpa stroja na úver),

· časového nesúladu hospodárskych operácii vyvolávajúcich náklady a ich

finančným zachytením (napr. vznik mzdových nákladov a výplata miezd),

používania rôznych účtovných metód (napr. rôznych spôsobov odpisovania

investičného majetku a rôzneho oceňovania zásob).

Vznikajú totiž rozdiely medzi nákladmi a výdavkami, výnosmi a príjmami a v dôsledku

toho rozdiely medzi ziskom a cash-flow.

KNÁPKOVÁ, A. – PAVELKOVÁ, D. (2010) vo svojej práci zdôrazňujú existenciu

slabých stránok fiančnej analýzy. Tvrdia, že finančná analýza poskytuje dôležité a užitočné

informácie o tom, aké je hospodárenie podniku. Ako analytická metóda má však určité

obmedzenia, ktoré vyžadujú väčšiu pozornosť a zdravý úsudok tých, ktorí s výsledkami

finančnej analýzy pracujú.

K problematickým okruhom tradičnej finančnej analýzy patria predovšetkým:

1. vypovedacia schopnosť účtovných výkazov, z ktorých finančná analýza vychádza,

a tiež rozdielnosť účtovných praktík podnikov,

2. vplyv mimoriadných udalostí a sezónnych faktorov na výsledky hospodárenia,

3. veľká závislosť tradičných metód a postupov finančnej analýzy na účtovných

údajoch,

4. nutnosť zrovnania výsledkov ukazovateľov tradičnej finančnej analýzy s inými

subjektami,

5. zanedbávanie rizika, nákladov obetovaných príležitostí a budúcich prínosov

podnikateľských aktivít.

SAXUNOVÁ, D. (2008) charakterizuje úskalia finančnej analýzy. Skutočnosť, že

údaje finančnej analýzy pochádzajú najmä z finančných výkazov, je zdrojom úskalí.

Takzvaný verný obraz o podniku poskytovaný účtovnou závierkou je v skutočnosti

nedosiahnuteľným ideálom. Vyplýva to z podstaty zostavovania účtovnej závierky u koncu

23

účtovného obdobia, čo môže tvoriť základ pre zakrývanie prípadných výkyvov v aktivite

alebo finančnej situácii počas sledovaného obdobia. Okrem iného finančné výkazy môžu

byť bez detailnejšej analýzy klamlivé a často zmanipulované, i keď sú overené aj

audítorom.

Medzi slabé miesta finančnej analýzy patria:

1. Časová náročnosť,

2. Nedostupnosť niektorých údajov,

3. Nekvantifikovateľnosť niektorých dát,

4. Údaje nezohľadňujú infláciu,

5. Časová neporovnateľnosť,

6. Prierezová neporovnateľnosť,

7. Relativita údajov.

1.1 Situácia v obuvníckom priemysle

Odvetvie obuvníckeho priemyslu je poznamenané stratou bývalých východných

trhov, kde sa realizovala prevažná časť slovenskej produkcie obuvi. Vstupom Slovenskej

republiky do EÚ sa otvoril priestor pre slovenských výrobcov obuvi rozšíriť svoje výrobky

na európske trhy, avšak na druhej strane sa na slovenský trh ľahšie dostávajú zahraniční

výrobcovia. Slovenským výrobcom usňovej obuvi navyše komplikuje realizáciu produktov

aj lacná obuv dovezená z ázie.

V súčasnosti dochádza v obuvníckom priemysle k zhoršovaniu situácie. Vplyvom

hospodárskej krízy došlo k výraznému oslabeniu dopytu po obuvi. Možno to sledovať aj na

prepade tržieb, ktoré sú znázornené v tabuľke 1. Podniky v tomto období obmedzujú

výrobu, prípadne ju úplne zastavujú. V podmienkach SR sa začína ukazovať, že nákup

obuvi v zahraničí a jej následný predaj je rentabilnejší ako predaj výrobkov vyrobených na

Slovensku.

24

Tabuľka: Ukazovatele obuvníckeho priemyslu (www. statistics.sk)

Výsledok hospodárenia v obuvníckom priemysle v roku 2008 vzrástol oproti roku

2007. Príčinu možno vidieť v klesajúcich nákladoch. Pesimistické výhľady do budúcnosti

prinútili podniky znižovať stav zamestnancov v podnikoch ako aj znižovať výrobu. Z toho

dôvodu išlo hlavne o zníženie mzdových nákladov a nákladov na výrobu, čo sa

priaznivejšie prejavilo na výsledku hospodárenia, avšak tento stav možno považovať len za

dočasný, keďže so zvyšovaním nezamestnanosti klesá aj kúpsychopnosť obyvateľstva.

Napriek tomu môžeme poznamenať, že v priemere dosahujú podniky v tomto

odvetví kladné hodnoty jednotlivých ukazovateľov rentability.

V oblasti pohľadávok a záväzkov z obchodného styku dochádza k znižovaniu týchto

položiek majetku a pasív od roku 2006, pričom hodnota záväzkov z obchodného styku je

vyššia ako hodnota pohľadávok z obchodného styku, čo môže mať nepriaznivý dopad na

likviditu podniku ako aj jeho zadĺženosť.

tržby za vlastné výkony a tovar

produkc

ia

tržby za vlastné výrobky

a z

predaja

služieb

náklady spolu

pridaná hodnota

výsledok

hospod

árenia pred

zdanením

pohľadávky z

obchod

ného styku

záväzky z

obchod

ného styku

2006 2006 1,5E+07 14 018 13 920 16 250 3 657 1 437 162 2 165 2 3 188 2

2007 2007 15 603 14 590 14 508 17 258 3 657 1 281 505 1 915 3 2 187 3

2008 2008 12 213 12 064 11 730 13 650 3 387 0 389 427 1 112 2 2 018 7

02000000400000060000008000000

100000001200000014000000160000001800000020000000

Ukazovatele obuvníckeho priemyslu (hodnoty v tis. Sk)

25

2 Cieľ práce

Predmetom diplomovej práce je analýza finančného zdravia podniku HADES –

TRADE, s.r.o. za obdobie rokov 2004 – 2009.

Hlavným cieľom je komplexné zhodnotenie finančnej situácie v podniku

prostredníctvom ukazovateľov a metód finančnej analýzy.

Ďalšími cieľmi sú poznanie príčin vzniku problémov v oblasti finančného zdravia,

hľadanie vzájomných súvislostí a prepojení medzi faktormi, ktoré spôsobujú zhoršenie,

prípadne zlepšenie finančnej situácie podnikateľského subjektu.

Rovnako dôležité ako syntetické zhrnutie výsledkov analýzy, na základe ktorého sme

schopní stanoviť príčiny ekonomickej úspešnosti resp. neúspešnosti, je aj stanovenie

opatrení, ktoré vedú k zlepšeniu finančného zdravia podniku a ktoré sú uvedené v

záverečnej časti diplomovej práce. Nájsť riešenie problému však neznamená, že okamžite

dôjde k jeho eliminácii. Dôležitá je jeho implementácia do praxe, ktorá potvrdí, že dané

riešenie je skutočne efektívnou a správnou voľbou pre dosiahnutie stanovených cieľov

podnikateľským subjektom.

26

3 Metodika práce

Metodika práce je vypracovaná podľa KOTULIČ, R. – KIRÁLY, P. –

RAJČÁNIOVÁ, M. (2010). Všetky hodnoty v SK sú prepočítané na EUR kurzom 30,126

SKK / EUR.

3.1 Analýza súvahy

Analýza štruktúry aktív a pasív spoločnosti v sledovanom období pozostávala z

vlastnej analýzy súvahy, pričom súvahu sme analyzovali jednak po horizontále, ako aj

smerom vertikálnym.

1. Verikálna analýza súvahy pozostávala z hodnotenia štruktúry majetku a zdrojov jeho

krytia v sledovanom období, kde sme hodnotili podiel jednotlivých položiek aktív a

pasív na ich celkovom stave, ako aj na zhodnotenie vývoja aktív a pasív v čase.

2. Predmetom horizontálnej analýzy súvahy bolo posúdenie vzťahov medzi majetkom

a zdrojmi jeho krytia, a taktiež dodržiavania zlatého bilančného pravidla pri

financovaní majetku podniku.

Zlaté bilančné pravidlo vyžaduje, aby sa na obstaranie dlhodobo viazaného neobežného

majetku (NM) využili finančné zdroje, ktoré sú dlhodobo k dispozícii. Taký zdroj

predstavuje vlastný kapitál (VK) a dlhodobý cudzí kapitál (DCK). Pritom má platiť, že

dlhodobých zdrojov je viac, ako je objem neobežného majetku, čo vyjadrujú nerovnosti:

NM < VK + DCK resp. NM – (VK + DCK) < 0

V tomto prípade hovoríme, že podnik je prekapitalizovaný.

NM > VK + DCK resp. NM – (VK + DCK) > 0

Táto nerovnosť vyjadruje situáciu, kedy hovoríme, že podnik je podkapitalizovaný.

S tým súvisí aj financovanie obežného majetku. V prípade, že podnik je prekapitalizovaný,

je tu možnosť použiť časť dlhodobých finančných zdrojov na financovanie obežného

majetku. Spravidla ide o časť zodpovedajúcu trvalej potrebe zásob. Primeraným zdrojom

27

financovania ostatného obežného majetku (OM) je krátkodobý cudzí capital (KCK).

Zdravý vzťah medzi obežným majetkom a zdrojmi jeho krytia vyjadruje nerovnosť:

OM > KCK

Rozdiel medzi OM a KCK, ktorý v takomto prípade vzniká, predstavuje čistý prevádzkový

kapitál. Jeho existencia je garanciou návratnosti krátkodobého cudzieho kapitálu.

V opačnom prípade, ak:

OM < KCK

Dochádza k nekrytému dlhu, ktorý vznikol tým, že podnik použil časť krátkodobých

zdrojov na obstaranie viazaného majetku, čo nie je ekonomicky najvhodnejšie.

3.2 Analýza výkazu ziskov a strát

V rámci analýzy výkazu ziskov a strát budeme sledovať výnosy a náklady podniku

v časovom období 2004-2009.

Horizontálnou analýzou budeme sledovať absolútne rozdiely medzi konkrétnymi

položkami výnosov resp. nákladov v sledovanom období, ako aj vyčíslenie zmien

prostredníctvom indexov.

V rámci vertikálnej analýzy sa zameriame na zhodnotenie štruktúry nákladov

a výnosov, na základe čoho možno posúdiť vplyv jednotlivých položiek výkazu ziskov

a strát na výsledok hospodárenia.

3.3 Metodika analýzy ex post

3.3.1 Ukazovatele likvidity

Veľmi spoľahlivú výpoveď o finančnej situácii podniku možno získať analýzou jeho

schopnosti hradiť svoje záväzky. O platobnej schopnosti, t.j. likvidite podniku, informujú

ukazovatele likvidity. Na vyjadrenie likvidity sa najčastejšie odporúča použiť súbor

pomerových ukazovateľov:

1. Pohotová likvidita – vyjadruje stupeň solventnosti podniku, tzn. akú časť

krátkodobého cudzieho kapitálu by bol schopný podnik okamžite splatiť z ľahko

speňažiteľných prostriedkov. Vzorec na výpočet pohotovej likvidity je

nasledovný:

28

Ak by vypočítaná hodnota bola 1, k dispozícii sú platobné prostriedky vo výške

zodpovedajúcej hodnote všetkých krátkodobých dlhov. V podmienkach trhovej ekonomiky

sú z hľadiska optima akceptovateľné hodnoty z intervalu 0,2 až 0,8. Pre podnik však

nemusí byť kritická ani nižšia hodnota v prípade, že využíva niektorú z foriem

zabezpečenia likvidity (napr. kontokorentný úver).

2. Bežná likvidita dáva do pomeru s krátkodobým cudzím kapitálom okrem

najlikvidnejších prostriedkov krátkodobý majetok bez zásob. Najlepšie hodnoty

ukazovateľa sa nachádzajú v intervale 1,0 až 1,5. Vzťah pre výpočet bežnej

likvidity vyzerá teda nasledovne:

3. Celková likvidita vypovedá o schopnosti podniku hradiť svoje dlhy vo výške

krátkodobého cudzieho kapitálu prostredníctvom krátkodobého majetku, t.j. či

má podnik dostatok krátkodobých prostriedkov na riadenie svojej bežnej

prevádzky. Vzorec na výpočet je:

Interval optima pri celkovej likvidite je 1,5 až 2,5 a oproti bežnej či pohotovej likvidite je

zvýšený z dôvodu nižšej likvidnosti zásob. Krátkodobý cudzí kapitál by tak nemal

presiahnuť 40 % hodnoty krátkodobého majetku.

Jednotlivé intervaly odporúčaných hodnôt sú prebraté od KOTULIČ, R. – KIRÁLY, P. –

RAJČÁNIOVÁ, M. (2010).

3.3.2 Ukazovatele aktivity

Ukazovatele aktivity vypovedajú o viazanosti kapitálu v rôznych formách majetku.

Snažia sa kvantifikovať efektívnosť hospodárenia podniku so svojim majetkom, inými

slovami, ako účinne podnik využíva svoj majetok. Na vyjadrenie aktivity slúžia

ukazovatele vypovedajúce o obratovosti majetku ako celku i jeho jednotlivých častí.

29

K prvej skupine ukazovateľov aktivity patria ukazovatele doby obratu. Vyjadrujú

koľko dní trvá, kým sa príslušná položka majetku speňaží vo forme tržieb a je tržbami

obnovená. Ukazovateľ doby obratu charakterizuje, za akú dobu sa výraz v čitateli

pomerného čísla obráti.

Doba obratu majetku je ukazovateľ vyjadrujúci, koľkokrát sa majetok obráti za

dané obdobie (365 dní). Podobná interpretácia sa dá využiť aj pri ostatných ukazovateľoch

aktivity, vyjadrujúcich dobu obratu.

Doba obratu zásob vypovedá o tom, koľko dní trvá jedna obrátka zásob (v dňoch).

Inak povedané, udáva dobu, ktorá je nutná na prechod peňažných prostriedkov cez

výrobnú, tovarovú podobu späť do peňažnej formy. Optimálne je, ak v čase podnik

vykazuje klesajúce hodnoty tohto ukazovateľa. V menovateli možno namiesto tržieb

použiť aj náklady.

Doba inkasa pohľadávok z obchodného styku udáva priemernú dobu, na ktorú

podnik poskytuje obchodný úver svojím odberateľom. Vyčísluje, koľko dní v priemere

trvá, kým od realizácie dôjde k inkasu. Ak podnik dosahuje vyššie hodnoty, ako je priemer

odvetvia, je pravdepodobné, že na zabezpečenie likvidity bude sám potrebovať úver.

Doba splácania záväzkov z obchodného styku vyjadruje priemernú dobu od

vzniku záväzku (dodanie tovaru alebo služby) po jeho zaplatenie. V tomto prípade (oproti

dobe inkasa pohľadávok) ide o obchodný úver poskytnutý zo strany dodávateľa resp.

veriteľa. Vyjadruje, koľko dní v priemere trvá, kým od realizácie dôjde k zaplateniu.

Vyššie hodnoty môžu naznačovať neschopnosť splácať dlhy, alebo špekulácie v zmysle

držby likvidných prostriedkov na získanie dodatočných výnosov, alebo tiež

nedisciplinovanosť či neprehľadný manažment pohľadávok a záväzkov.

30

Druhú skupinu ukazovateľov aktivity tvoria ukazovatele obratu. Sú to ukazovatele

aktivity vypočítané ako pomer tržieb, resp. výnosov (čitateľ) a vybranej položky majetku

(menovateľ). Udávajú, koľkokrát sa príslušný majetok obrátiv ročných tržbách, čiže je

tržbami obnovený. Hodnoty ukazovateľov sa líšia v jednotlivých odvetviach, preto

neexistujú žiadne odporúčania alebo smerné hodnoty. Základom hodnotenia týchto

ukazovateľov je ich porovnávanie, pričom by mali mať stúpajúce hodnoty. Napríklad ak je

hodnota obratu zásob podniku nižšia ako v odvetví, podnik má nadbytočné zásoby. Do

tejto skupiny ukazovateľov patrí:

1.

2.

3.

Pri interpretácii ukazovateľov aktivity treba mať na pamäti tieto špecifiká:

· Za tržby sa do ukazovateľov aktivity štandardne dosadzujú iba: tržby z predaja

tovaru a tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb. Použitie tržieb z predaja

dlhodobého majetku a materiálu a tržieb z predaja cenných papierov a vkladov je

na zváženie, pretože nejde o typicky sa opakujúce tržby. Podobne treba zvážiť pri

nákladoch použitie iných položiek nákladov.

· Ukazovateľ doby splácania záväzkov nie je v pravom zmysle slova ukazovateľom

aktivity.

3.3.3 Ukazovatele zadĺženosti

Ukazovatele zadĺženosti slúžia na monitorovanie štruktúry finančných zdrojov

podniku, t.j. rozsahu použitia vlastného a cudzieho kapitálu. Podiel vlastných a cudzích

zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. Vysoký podiel vlastných zdrojov

zabezpečuje podniku stabilitu, nezávislosť, pri ich nízkom podiele je podnik labilný,

výkyvy na trhu a zneistenie veriteľov môžu mať vážne následky.

31

Medzi ukazovatele zadĺženosti, ktoré sme použili pri výpočte, sme zaradili

nasledovné:

Celková zadĺženosť – vyjadruje rozsah použitia cudzieho kapitálu vo vzťahu k celkovým

zdrojom podniku. V prípade rešpektovania zlatého pravidla financovania by odporúčaná

hodnota nemala prekročiť 50 %. V rozvinutých trhových ekonomikách sa za krajnú

hodnotu považuje 70 až 80 %.

Stupeň samofinancovania – vyjadruje rozsah použitia vlastného kapitálu vo vzťahu

k celkovým zdrojom podniku. Jeho hodnota by nemala klesnúť pod 20 až 30 %. Súčet

hodnôt celkovej zadĺženosti a stupňa samofinancovania sa rovná jednej (resp. 100 %).

Uvedené dva ukazovatele sú zároveň pomerovými ukazovateľmi štruktúry (štruktúra

zdrojov krytia).

Úverová zadĺženosť – vyjadruje podiel úverov na celkových zdrojoch podniku. Keďže

bankové úvery a finančné výpomoci sú súčasťou cudzieho kapitálu táto hodnota by mala

byť menšia ako 50 %.

Dlh na vlastné imanie – by mal nadobúdať hodnotu menšiu ako 1. Za optimálnu sa

v krajinách strednej Európy považuje hodnota menšia ako 2, čo v zásade znamená, že

cudzí kapitál má dvojtretinový podiel na celkovom kapitáli.

Úrokové krytie – je jedným z kritérii pri rozhodovaní o čerpaní úveru. Vyjadruje,

koľkokrát prevyšuje zisk hodnotu úrokov, ktoré musí podnik splatiť. Podnik musí teda

dosahovať úrokové krytie aspoň na úrovni 1, v opačnom prípade nemá dostatok zisku na

splácanie úrokov. Odporúčaný interval je 3 až 5.

32

3.3.4 Ukazovatele rentability

Ukazovatele rentability vyjadrujú výnosnosť, resp. ziskovosť podnikového úsilia.

Hodnotia všeobecnú efektívnosť využitia vloženého kapitálu do podnikateľskej činnosti

bez ohľadu na jeho zdroj. Ich úroveň a vývoj ovplyvňujú úroveň a vývoj likvidity, aktivity

a zadĺženosti. Ukazovatele rentability teda syntetizujú ukazovatele likvidity, aktivity

a zadĺženosti.

Pomerové ukazovatele rentability sú konštruované ako pomer výsledku hospodárenia

vo vzťahu k určitému základu (napr. majetku, vlastnému kapitálu, nákladom a pod.).

Hodnoty ukazovateľov rentability by mali byť v súlade so snahou maximalizovať

efektívnosť podnikania pokiaľ možno čo najvyššie, ale v každom prípade kladné. Do

skupiny ukazovateľov rentability patrí:

Rentabilita celkového kapitálu (Return on Investments – ROI) vyjadruje výnosnosť

celkového kapitálu vloženého v danom období do podnikateľskej činnosti, inými slovami,

koľko eur zisku dokázal podnik vygenerovať z jedného eura vloženého kapitálu, resp. (po

vynásobení stomi) mieru zhodnotenia celkového kapitálu podnikaním vyjadrenú v %.

EBIT chápeme ako výsledok hospodárenia pred odpočítaním úrokov a daní. Zdroj na

výpočet V (r.29+r.52+r.41).

Rentabilita vlastného kapitálu vyjadruje výnosnosť vlastného kapitálu vloženého

do podniku, čiže o koľko percent sa podnikaním zhodnotil vklad vlastníkov. Napovedá, či

je investícia do podniku dobrou voľbou na zhodnotenie kapitálu investora. Úlohou

investora je zhodnotiť svoj kapitál lepšie ako na trhu s bezrizikovou úrokovou mierou

(napr. investíciou do štátnych dlhopisov). EAT znamená výsledok hospodárenia pred

odpočítaním dane z príjmov. Zdroj na výpočet V (r.29 + r.52).

Rentabilita tržieb (Return on Sales - ROS) charakterizuje trhovú úspešnosť podniku

a odpovedá na otázku, koľko eur zisku prinieslo podniku jedno euro tržieb, alebo tiež,

33

koľko percent z tržieb predstavuje zisk. Tržby sú hlavné príjmy podniku, preto má ich

pomer k zisku veľký význam pri sledovaní marketingovej úspešnosti.

Rentabilita výnosov charakterizuje tak isto trhovú úspešnosť, ale do pomeru so

ziskom zahŕňa okrem tržieb aj ostatné výnosy. Odpovedá na otázku, koľko zisku podnik

získal z jedného eura výnosov.

Rentabilita nákladov odráža efektívnosť hospodárenia podniku prostredníctvom

vyjadrenia hodnoty zisku, ktorý pripadá na jednotku vynaložených nákladov. V podniku

by sa mala v čase dosahovať rastúca miera zisku vzhľadom na náklady. Čistý zisk

chápeme ako výsledok hospodárenia za účtovné obdobie. Zdroj na výpočet V (r.64).

3.4 Metodika analýzy ex ante

3.4.1 Altmanov model

E.I.Altman zdokonalil Beaverovu univariantnú metódu zavedením multivariantného

(viacrozmerného) prístupu, ktorý lepšie vypovedá o finančnej situácii podniku. Nazýva sa

tiež Altmanov test, Altmanov index dôveryhodnosti, Z-score. Spočiatku tento model

vychádzal z analýzy 22 pomerových ukazovateľov (nezávislých premenných), ktorých

hodnoty boli sledované v súboroch 33 prosperujúcich a 33 neprosperujúcich podnikov.

Postupne sa počet finančných ukazovateľov zredukoval na 5 najdôležitejších, z ktorých sa

vytvorila klasifikačná schéma z roku 1968.

V našich výpočtoch použijeme aktualizovaný model z roku 1983, ktorý zahŕňa

rovnaké pomerové ukazovatele ako pôvodný model, zmenené sú však váhy jednotlivých

34

pomerových ukazovateľov, v dôsledku čoho sú zmenené aj hranice (kritéria hodnotenia).

Algoritmus výpočtu je nasledujúci:

Z1983 = 0,717 . X1 + 0,847 . X2 + 3,107 . X3 + 0,420 . X4 + 0,998 . X5

kde: X1 = čistý pracovný kapitál / majetok

X2 = nerozdelené zisky / majetok

X3 = EBIT / majetok

X4 = účtovná hodnota vlastného kapitálu / cudzí kapitál

X5 = tržby / majetok

E.I.Altman definoval pre tento model nasledujúce klasifikačné podmienky:

· ak je hodnota Z1983 nižšia ako 1,20, naznačuje to budúce finančné problémy

podniku,

· ak je hodnota Z1983 vyššia ako 2,90, ide o zdravý podnik,

· v podniku s hodnotou Z1983 v rozmedzí od 1,21 do 2,89 (tzv. šedá zóna) nemožno

presnejšie určiť budúci vývoj (neexistuje štatisticky preukázaná prognóza), a preto

je nevyhnutná jeho podrobnejšia analýza.

3.4.2 Tafflerov model

Tafflerov model (T) ( Tafflerov test alebo Tafflerov bankrotový model) bol prvýkrát

publikovaný v roku 1977. Ide o lineárny model so štyrmi pomerovými ukazovateľmi

a pevnými hodnotami váh:

T = 0,53 . X1 + 0,13 . X2 + 0,18 . X3 + 0,16 . X4

kde: X1 = EBT / krátkodobé záväzky

X2 = obežný majetok / cudzí kapitál

X3 = krátkodobé záväzky / majetok

X4 = tržby / majetok

Pre hodnoty T platí:

- T > 0,3 – malá pravdepodobnosť bankrotu (podnik považujeme za bonitný),

- T < 0,2 – vysoké riziko bankrotu (podnik považujeme za bankrotujúci).

35

3.4.3 Springate model

Tento model vychádza z princípu integrálneho Altamnovho modelu. Bol overený na

údajoch 40 podnikov. Pôvodne bolo testovaných 19 pomerových ukazovateľov, z ktorých

boli do modelu vybrané pomocou diskriminačnej analýzy len štyri ukazovatele. Model je

opísaný nasledujúcim algoritmom:

S = 1,03 . X1 + 3,07 . X2 + 0,66 . X3 + 0,4 . X4

kde: X1 = čistý pracovný kapitál / majetok

X2 = EBIT / majetok

X3 = EBT / krátkodobé záväzky

X4 = tržby / majetok

Ak sú hodnoty integrálneho ukazovateľa S menšie ako 0,862, možno v podniku očakávať

problémy (je klasifikovaný ako „failed“).

3.4.4 Fulmerov model

J.G. Fulmer vyvinul spoločne so svojimi kolegami v USA klasifikačnú schému

(model) pre malé podniky. Pôvodne bolo analyzovaných 40 ukazovateľov finančnej

analýzy na údajoch 60 podnikov – 30 podnikov vykazovalo problémy, 30 podnikov bolo

úspešných.

F = 5,528 . X1 + 0,212 . X2 + 0,073 . X3 + 1,270 . X4 – 0,120 . X5 + 2,335 . X6 +

0,575 . X7 + 1,083 . X8 + 0,894 . X9 – 6,075

Kde: X1 = nerozdelené zisky / majetok

X2 = tržby / majetok

X3 = EBT / vlastný kapitál

X4 = cash flow / cudzí kapitál

X5 = krátkodobé a dlhodobé bankové úvery a výpomoci / majetok

36

X6 = krátkodobé záväzky / majetok

X7 = majetok

X8 = čistý pracovný kapitál / cudzí kapitál

X9 = EBIT / nákladové úroky

Ak sú hodnoty uvedeného modelu (F) záporné, potom možno v podniku predpokladať

budúce problémy.

3.4.5 Index bonity

Veľmi často sa používa v Nemecku, Švajčiarsku a v Rakúsku a v zásade ide

o zjednodušenú Beermanovu diskriminačnú funkciu (resp. Beermanov test).

Diskriminačná funkcia kvantifikujúca index bonity (B) má tvar:

B = 1,5 . X1 + 0,08 . X2 +10 . X3 + 5 . X4 + 0,3 . X5 + 0,1 . X6

kde: X1 = cash flow / cudzí kapitál

X2 = celkový kapitál / cudzí kapitál

X3 = EBT / majetok

X4 = EBT / výnosy z výroby

X5 = zásoby / výnosy z výroby

X6 = výnosy z výroby / majetok

Podnik, ktorý mal hodnotu B < 0, speje k bankrotu. Čím je B väčšie, tým je finančná

situácia podniku a jej prognóza lepšia. Kritériá interpretácie hodnôt indexu bonity sú

nasledujúce:

- Ak je B väčšie ako 3, finančná situácia podniku je extrémne dobrá,

- ak je B v intervale 2 až 3, finančná situácia podniku je veľmi dobrá,

- ak je B v intervale 1 až 2, finančná situácia podniku je dobrá,

- ak je B v intervale 0 až 1, podnik má určité problémy,

- ak je B v intervale -1 až 0, finančná situácia podniku je zlá,

- ak je B v intervale -2 až -1, finanční situácia podniku je veľmi zlá,

- ak je B menšie ako -2, finančná situácia podniku je extrémne zlá.

37

EBT chápeme ako výsledok hospodárenia pred odpočítaním dane z príjmov. Zdroj na

výpočet: V (r.29 + r.52).

3.4.6 Rýchly test

V Európe sa veľmi frekventovane používa metóda nazývaná rýchly test (tiež Kralickov

Quicktest). Pracuje so štyrmi finančnými ukazovateľmi a s jednoduchou bodovacou

stupnicou. Využíva pritom dve skupiny charakteristík podniku:

a) Charakteristiky finančnej stability podniku:

Miera samostatnosti = vlastný kapitál / celkový kapitál

Doba splácania dlhu = (cudzí kapitál – finančné účty)/cash flow

b) Charakteristiky výkonnosti podniku:

Podiel cash flow na celkových výnosoch = cash flow / výnosy

Rentabilita celkového kapitálu použitím EBIAT = EBIAT / celkový kapitál

Ukazovateľ

Hodnotenie

Výborná

situácia

Veľmi dobrá

situácia Dobrá situácia Zlá situácia

Ohrozenie

insolventnosťou

1 2 3 4 5

Miera samostatnosti >30 % >20% >10%

Doba splácania dlhu < 3 roky < 5 rokov < 12 rokov rokov >30 rokov

Podiel CF na výnosoch >10% >8% >5%

ROI použitím EBIAT >15% >12% >8%

Zdroj: KOTULIČ, R. – KIRÁLY, P. – RAJČÁNIOVÁ, M.: Finančná analýza podniku. 2.dopl.vydanie. Bratislava: IURA EDITION 2010.

Z konštrukcie stupnice vyplýva, že situácia je tým horšia, čím väčší počet bodov podnik

získa. Podnik môže získať minimálne 4 body, maximálne 20 bodov. Celkové hodnotenie

podniku zistíme z priemernej známky. Podnik s hodnotou nižšou ako 2 považujeme za

bonitný a podnik s hodnotou vyššou ako 3 za podnik smerujúci k bankrotu.

EBIAT v zmysle účtovníctva znamená výsledok hospodárenia z hlavnej, bežnej činnosti

pred odpočítaním nákladových úrokov a po odpočítaní dane z príjmov. Zdroj na výpočet:

EBIT . (1-sadzba dane). Cash flow chápeme ako EBT + odpisy + prírastok rezerv – úbytok

rezerv.

38

4 Vlastná práca

4.1 Stručná charakteristika podniku

Analyzovaný podnik je spoločnosťou s ručením obmedzeným so sídlom v meste

obuvi, Partizánskom. Predmetom podnikania spoločnosti je v súčasnosti hlavne

maloobchod a veľkoobchod s obuvou, pričom podnik sa svojou výrobnou kapacitou

pohybuje na úrovni 10 – 12 tisíc párov obuvi ročne.

Spoločnosť je majetkovo prepojená na ďalšie dve firmy HADES prevádzkujúce

maloobchodnú sieť. Okrem tejto formy realizácie výrobkov využíva podnik aj sieť dílerov

v SR a ČR.

Pokiaľ ide o štrutúru výrobkov spoločnosti, tak tú tvorí prevažne celá škála pánskej a

dámskej lepenej obuvi. Náročnejšie typy výrobkov, nezvládnuteľné vlastnými

technológiami, zabezpečuje firma dovozom od zahraničných dodávateľov. Z hľadiska

časového vývoja obchodného programu firmy vidieť postupný nárast dovozu obuvi na

úkor vlastnej produkcie. Táto skutočnosť je odrazom požiadaviek tuzemského trhu na

náročnejšie a luxusnejšie typy obuvi v prijateľných cenových reláciách.

4.2 Analýza súvahy

V rámci analýzy súvahy budeme analyzovať aktíva a pasíva a zlaté bilančné pravidlo.

a) Analýza majetku

V tabuľke 1 môžeme vidieť vývoj stavu majetku a jeho jednotlivých zložiek od roku

2004 až do roku 2009. Majetok v rokoch 2004-2007 vykazuje relatívne stále hodnoty, bez

výraznejších zmien. V roku 2008 podnik znížil stav svojich zásob, čo sa prejavuje na

celkovom stave majetku. V roku 2009 si zachováva obdobný stav majetku, s miernym

nárastom oproti roku 2008.

39

Tabuľka 1: Stav majetku v období 2004 - 2009

ukazovateľ hodnota ukazovateľa

2004 2005 2006 2007 2008 2009

spolu majetok 517 128 522 240 557 923 502 456 329 250 367 743

neobežný majetok 23 402 13 178 2 954 1 859 12 547 9 904

DNM 0 0 0 0 0 0

DHM 23 402 13 178 2 954 1 859 12 547 9 904

DFM 0 0 0 0 0 0

obežný majetok 493 328 507 568 554 338 500 498 316 670 359 269

zásoby 141 771 50 754 117 739 104 826 113 457 123 532

dlhodobé pohľadávky 0 0 0 0 3 917 56 513

krátkodobé pohľadávky 344 918 334 927 330 147 314 546 108 710 135 419

finančné účty 6 639 121 888 106 453 81 126 90 586 43 805

časové rozlíšenie 398 1 494 631 100 33 -1 430

Zdroj: Vlastná práca

V oblasti medziročných zmien došlo k najvyššiemu úbytku majetku v roku 2008,

kedy sa znížil jeho stav oproti predchádzajúcemu roku o 173 206 €, čo predstavuje pokles

o 34%. Najvýraznejší podiel má na tom úbytok krátkodobých pohľadávok o 205 835 €.

Inkasované peňažné prostriedky však boli použité na úhradu krátkodobých záväzkov

a obstaranie dlhodobého hmotného majetku (osobného automobilu). Najvyšší nárast

majetku bol zaznamenaný o rok neskôr, kedy sa hodnota majetku zvýšila o 38493 €, na

čom sa v značnej miere podieľa vysoký nárast pohľadávok.

Tabuľka 2: Medziročné zmeny majetku v absolútnom vyjadrení

ukazovateľ absolútna zmena ukazovateľa

2005-2004 2006-2005 2007-2006 2008-2007 2009-2008

spolu majetok 5 112 35 683 -55 467 -173 206 38 493

neobežný majetok -10 224 -10 224 -1 095 10 688 -2 643

DNM 0 0 0 0 0

DHM -10 224 -10 224 -1 095 10 688 -2 643

DFM 0 0 0 0 0

obežný majetok 14 240 46 770 -53 841 -183 828 42 599

zásoby -91 018 66 985 -12 912 8 630 10 075

dlhodobé pohľadávky 0 0 0 3 917 52 596

krátkodobé pohľadávky -9 991 -4 780 -15 601 -205 835 26 709

finančné účty 115 249 -15 435 -25 327 9 460 -46 781

časové rozlíšenie 1 095 -863 -531 -66 -1 463

Zdroj: Súvaha – vlastná tabuľka

40

Tabuľka 3: Medziročné zmeny majetku v relatívnom vyjadrení

ukazovateľ relatívna zmena ukazovateľa

2005/2004 2006/2005 2007/2006 2008/2007 2009/2008

spolu majetok 1,01 1,07 0,90 0,66 1,12

neobežný majetok 0,56 0,22 0,63 6,75 0,79

DNM 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

DHM 0,56 0,22 0,63 6,75 0,79

DFM 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

obežný majetok 1,03 1,09 0,90 0,63 1,13

zásoby 0,36 2,32 0,89 1,08 1,09

dlhodobé pohľadávky 0,00 0,00 0,00 0,00 14,43

krátkodobé pohľadávky 0,97 0,99 0,95 0,35 1,25

finančné účty 18,36 0,87 0,76 1,12 0,48

časové rozlíšenie 3,75 0,42 0,16 0,33 -43,08

Zdroj: Súvaha - vlastná tabuľka

Na štruktúre majetku možno pozorovať výrazný podiel obežného majetku na

celkovom majetku. Za celé sledované obdobie jeho podiel neklesol pod úroveň 95 %,

pričom v rokoch 2006 a 2007 sa ich percentuálny podiel na majetku blížil k hodnote 100%.

V rámci obežného majetku majú najväčšie percentuálne zastúpenie položky

krátkodobých pohľadávok a zásob. Vysoký percentuálny podiel krátkodobých pohľadávok

na celkovom majetku napovedá, že podnik nedokáže odfinancovať ďalší majetok bez

predošlého inkasa týchto pohľadávok. Podnik teda dokáže veľmi rýchlo realizovať svoje

produkty, avšak väčšina peňažných prostriedkov zostáva umŕtvená v krátkodobých

pohľadávkach, čo je pre podnik z hľadiska zvyšovania obratu zásob veľmi neefektívne.

Tabuľka 4: Štruktúra majetku

ukazovateľ štruktúra

2004 2005 2006 2007 2008 2009

spolu majetok 100% 100% 100% 100% 100% 100%

neobežný majetok 4,53% 2,52% 0,53% 0,37% 3,81% 2,69%

DNM 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00%

DHM 4,53% 2,52% 0,53% 0,37% 3,81% 2,69%

DFM 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00%

obežný majetok 95,40% 97,19% 99,36% 99,61% 96,18% 97,70%

zásoby 27,42% 9,72% 21,10% 20,86% 34,46% 33,59%

dlhodobé pohľadávky 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 1,19% 15,37%

krátkodobé pohľadávky 66,70% 64,13% 59,17% 62,60% 33,02% 36,82%

finančné účty 1,28% 23,34% 19,08% 16,15% 27,51% 11,91%

časové rozlíšenie 0,08% 0,29% 0,11% 0,02% 0,01% -0,39%

Zdroj: Súvaha -vlastná tabuľka

41

b) Analýza zdrojov majetku

Stav vlastného imania a záväzkov spolu možno charakterizovať rovnako ako sme

charakterizovali celkový stav majetku, pretože v každom roku sa musí hodnota majetku

rovnať hodnote celkového kapitálu (zdrojov krytia majetku). Iný však už bol stav

jednotlivých položiek pasív uvedených v tabuľke 5.

Tabuľka 5: Stav zdrojov majetku v období 2004 – 2009

ukazovateľ hodnota ukazovateľa

2004 2005 2006 2007 2008 2009

spolu VI a záväzky 517 128 522 240 557 923 502 456 329 250 367 743

vlastné imanie 198 168 195 247 169 953 164 111 156 808 145 987

základné imanie 6 639 6 639 6 639 6 639 6 639 6 639

cudzie zdroje 308 836 316 006 374 660 322 645 152 924 198 872

rezervy 5 411 5 743 3 021 1 560 697 746

dlhodobé záväzky 20 049 12 580 5 145 3 685 12 647 11 644

krátkodobé záväzky 281 418 297 683 345 416 297 550 116 146 120 775

bankové úvery a výpomoci 1 958 0 21 078 19 850 23 402 65 707

úvery dlhodobé 0 0 0 0 0 0

bežné bankové úvery 0 0 0 0 0 28 119

krátk. finančné výpomoci 1 958 0 21 078 19 850 22 140 37 588

časové rozlíšenie 10 124 10 987 13 311 15 701 19 518 22 884

Zdroj: Súvaha -vlastná tabuľka

Vlastné imanie, teda vlastný kapitál podniku, dosahovalo najvyššiu hodnotu v roku

2004 a to 198 168 €. Od tohto roku dochádza k jeho znižovaniu, s najväčším poklesom v

roku 2006, kedy je hodnota poklesla oproti roku 2005 o 25 294 €, čo predstavuje pokles o

13 %. Výška základného imania podniku zostáva za celé sledované obdobie nezmenená.

Na rozdiel od vlastných zdrojov, v oblasti cudzích zdrojov podnik v prvých dvoch

rokoch hodnotu cudzieho kapitálu zvyšuje prostredníctvom rastu krátkodobých záväzkov.

K výraznému rastu cudzích zdrojov dochádza hlavne v roku 2006, kedy ich hodnota

vzrástla oproti predchádzajúcemu roku o 19 % (viď Tabuľka). Následne v rokoch 2007 a

2008 podnik úhradou krátkodobých záväzkov výrazne znižuje hodnotu cudzích zdrojov.

Opätovný nárast cudzieho kapitálu v poslednom roku sledovaného obdobia je

zapríčinený využívaním krátkodobého bankového úveru a krátkodobých finančných

výpomocí vo výške 42305 €. Tie v roku 2009 vzrástli oproti roku 2008 o 181 %.

42

Tabuľka 6: Medziročné zmeny zdrojov majetku v absolútnom vyjadrení

ukazovateľ absolútna zmena ukazovateľa

2005-2004 2006-2005 2007-2006 2008-2007 2009-2008

spolu VI a záväzky 5 112 35 683 -55 467 -173 206 38 493

vlastné imanie -2 921 -25 294 -5 842 -7 303 -10 821

základné imanie 0 0 0 0 0

cudzie zdroje 7 170 58 654 -52 015 -169 721 45 948

rezervy 332 -2 722 -1 461 -863 49

dlhodobé záväzky -7 469 -7 435 -1 461 8 962 -1 003

krátkodobé záväzky 16 265 47 733 -47 866 -181 405 4 629

bankové úvery a výpomoci -1 958 21 078 -1 228 3 552 42 305

úvery dlhodobé 0 0 0 0 0

bežné bankové úvery 0 0 0 0 28 119

krátk. finančné výpomoci -1 958 21 078 -1 228 2 290 15 448

časové rozlíšenie 863 2 324 2 390 3 817 3 366

Zdroj: Súvaha - vlastná tabuľka

Tabuľka 7: Medziročné zmeny zdrojov majetku v relatívnom vyjadrení

ukazovateľ relatívna zmena ukazovateľa

2005/2004 2006/2005 2007/2006 2008/2007 2009/2008

spolu VI a záväzky 1,01 1,07 0,90 0,66 1,12

vlastné imanie 0,99 0,87 0,97 0,96 0,93

základné imanie 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00

cudzie zdroje 1,02 1,19 0,86 0,47 1,30

rezervy 1,06 0,53 0,52 0,45 1,07

dlhodobé záväzky 0,63 0,41 0,72 3,43 0,92

krátkodobé záväzky 1,06 1,16 0,86 0,39 1,04

bankové úvery a výpomoci 0,00 0,00 0,94 1,18 2,81

úvery dlhodobé 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

bežné bankové úvery 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

krátk. finančné výpomoci 0,00 0,00 0,94 1,12 1,70

časové rozlíšenie 1,09 1,21 1,18 1,24 1,17

Zdroj: Súvaha -vlastná tabuľka

Pri pohľade na tabuľku môžeme pozorovať akú štruktúru zdrojov má podnik v

sledovanom období k dispozícii. Vidíme, že okrem roku 2008 podnik financoval majetok

prevažne cudzím kapitálom, pričom najvyšší podiel na cudzích zdrojoch majú za celé

obdobie krátkodobé záväzky.

Ako sme už spomínali, vlastné imanie sa od roku 2004 nesutále znižuje, avšak jeho

percentuálny podiel na celkovom kapitáli má skôr kolísavý charakter. Znamená to, že v

43

určitých rokoch klesajú vlastné zdroje pomalšie ako cudzie, hodnota celkového kapitálu

klesá, ale podiel vlastného imania na zdrojoch krytia majetku sa zvyšuje (takáto situácia

nastáva v roku 2007 a 2008). Pomer vlastných a cudzích zdrojov na financovaní podniku

súvisí s analýzou jeho zadĺženosti, ktorú bližšie rozoberáme v kapitole....

Tabuľka 8: Štruktúra zdrojov majetku

ukazovateľ štruktúra VI a záväzkov

2004 2005 2006 2007 2008 2009

spolu VI a záväzky 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

vlastné imanie 38,32% 37,39% 30,46% 32,66% 47,63% 39,70%

základné imanie 1,28% 1,27% 1,19% 1,32% 2,02% 1,81%

cudzie zdroje 59,72% 60,51% 67,15% 64,21% 46,45% 54,08%

rezervy 1,05% 1,10% 0,54% 0,31% 0,21% 0,20%

dlhodobé záväzky 3,88% 2,41% 0,92% 0,73% 3,84% 3,17%

krátkodobé záväzky 54,42% 57,00% 61,91% 59,22% 35,28% 32,84%

bankové úvery a výpomoci

0,38% 0,00% 3,78% 3,95% 7,11% 17,87%

úvery dlhodobé 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00%

bežné bankové úvery 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 7,65%

krátk. finančné výpomoci 0,38% 0,00% 3,78% 3,95% 6,72% 10,22%

časové rozlíšenie 1,96% 2,10% 2,39% 3,12% 5,93% 6,22%

Zdroj: Súvaha -vlastná tabuľka

c) Analýza zlatého bilančného pravidla

Ak posudzujeme financovanie obežného majetku, z tabuľky možno vidieť, že

podnik za sledované obdobie vykazuje prebytok obežného majetku nad krátkodobými

zdrojmi. Znamená to, že podnik je prekapitalizovaný a vzniká čistý pracovný kapitál.

Keďže hodnota krátkodobých zdrojov je nižšia ako hodnota obežného majetku, je logické,

že časť obežného majetku kryjú dlhodobé zdroje.

Tabuľka 9: Vývoj financovania obežného majetku

ukazovateľ roky

2004 2005 2006 2007 2008 2009

krátkodobý majetok 493 726 509 062 554 969 500 597 312 786 301 326

krátkodobé zdroje 298 911 314 413 382 825 334 661 158 501 210 112

KM-KZ 194 815 194 649 172 144 165 936 154 285 91 214

stav prekapit. prekapit. prekapit. prekapit. prekapit. prekapit.

Zdroj: Vlastná tabuľka

44

Vidíme, že hodnota čistého pracovného kapitálu sa od roku 2004 neustále znižuje.

Znamená to, že podnik kryje stále väčšiu časť svojho obežného majetku krátkodobým

kapitálom.

Pri posúdení financovania neobežného majetku možno vychádzať už z uvedeného

poznatku, že podnik časť svojich dlhodobých pasív využíva na krytie obežného majetku.

To znamená, že hodnota dlhodobého majetku je nižšia ako hodnota dlhodobých zdrojov.

Podnik tak dokáže financovať dlhodobými zdrojmi celú výšku neobežného majetku ako aj

časť obežného majetku. Podnik je teda prekapitalizovaný za celé sledované obdobie.

Tabuľka 10: Vývoj financovania neobežného majetku

ukazovateľ roky

2004 2005 2006 2007 2008 2009

neobežný majetok 23 402 13 178 2 954 1 859 16 464 66 417

dlhodobý kapitál 218 217 207 827 175 098 167 795 169 455 157 631

NM-DK -194 815 -194 649 -172 144 -165 936 -152 991 -91 214

stav prekapit. prekapit. prekapit. prekapit. prekapit. prekapit.

Zdroj: Vlastná tabuľka

4.3 Analýza výkazu ziskov a strát

Pri analýze nákladov a výnosov si budeme všímať vývoj stavu jednotlivých položiek

nákladov a výnosov ako aj ich štruktúru.

a) Analýza nákladov

Najvyššie náklady dosahuje podnik v roku 2004 vo výške 702450 €. V ďalších

obdobiach sa stav celkových nákladov každým rokom znižuje. Rovnaký trend vidíme aj pri

celkových nákladoch na hospodársku činnosť, zatiaľ čo vývoj nákladov na finančnú

činnosť sa vyznačuje miernou fluktuáciou. V mimoriadnej oblasti boli náklady vykázané

iba v roku 2004 a preto sa touto oblasťou viac nebudeme zaoberať.

V oblasti medziročných zmien došlo k najvýraznejšiemu poklesu celkových

nákladov v roku 2007, kedy sa ich stav oproti roku 2006 znížil o 154 816 €, čo predstavuje

pokles o 30 %. Podnik v tomto období obmedzuje výrobu čo sa prejavilo na výrazne

klesajúcich nákladoch na výrobu, ale aj poklesom mzdových nákladov z dôvodu

znižovania počtu zamestnancov. Negatívny trend v oblasti obmedzovania výroby ako aj

počtu zamestnancov podniku pokračuje aj v nasledujúcom roku 2008. V roku 2009 sa

45

zastavil pokles mzdových nákladov, v tomto roku došlo dokonca k ich miernemu rastu.

Podnik však úplne zastavuje nerentabilnú výrobu a dochádza k jeho transformácii z

výrobného podniku na obchodný.

Tabuľka 11: Stav nákladových položiek v období 2004 - 2009

ukazovateľ hodnota ukazovateľa

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Celkové náklady 702450 678915 512879 358063 251709 191416

Celkové náklady - bez DzP 702317 678484 512846 357664 251311 191167

Náklady na HČ 691363 661024 497013 346976 229602 180668

Náklad na tovar 144261 157406 106818 124743 126303 106409

Výrobná spotreba 371506 368253 264290 168459 82653 47192

Osobné náklady 154020 118635 112029 44480 10556 14234

Mzdové náklady 111565 87897 83748 32995 7568 10763

Dane a poplatky 1925 1859 1892 1494 929 497

Odpisy 10888 11618 11120 2191 2257 2659

Ostatné položky nákladov na HČ 10456 2888 3585 5610 6904 9677

Náklady na FČ 10788 17892 15867 11087 22107 10748

nákladové úroky 3087 2124 5211 5444 7900 8165

Mimoriadne náklady 299 0 0 0 0 0

Daň z príjmov 133 432 33 398 398 249

Daň z príjmov z bežnej činnosti 133 432 33 398 398 249

Daň z príjmov z mimoriadnej čin. 0 0 0 0 0 0

Zdroj: Výkaz ziskov a strát - vlastná tabuľka

V oblasti štruktúry nákladov vidíme, že celkové náklady pozostávajú výlučne z

nákladov na hospodársku činnosť a finančnú činnosť. Náklady v mimoriadnej oblasti sú v

nepatrnej miere vykázané len v roku 2004 s takmer nulovým podielom na celkových

nákladoch. Najvyšší percentuálny podiel na nákladoch majú náklady na hospodársku

činnosť, pričom tu možno sledovať postupné znižovanie podielu výrobných nákladov na

celkových nákladoch, a zároveň postupné zvyšovanie nákladov na obstaranie tovaru. Tento

fakt súvisí so spomínaným obmedzovaním výroby a nákupom tovaru od zahraničných

odberateľov.

V oblasti mzdových nákladov došlo oproti roku 2004 k podstatnému zníženiu ich

podielu na celkových nákladoch. Kým v roku 2004 tvorili takmer 16 % nákladov podniku,

v roku 2009 sa na celkových nákladoch podieľajú iba 5,62 %.

46

Tabuľka 12: Štruktúra nákladov

ukazovateľ štruktúra

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Celkové náklady 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Celkové náklady - bez DzP 99,98% 99,94% 99,99% 99,89% 99,84% 99,87%

Náklady na HČ 98,42% 97,36% 96,91% 96,90% 91,22% 94,39%

Náklad na tovar 20,54% 23,18% 20,83% 34,84% 50,18% 55,59%

Výrobná spotreba 52,89% 54,24% 51,53% 47,05% 32,84% 24,65%

Osobné náklady 21,93% 17,47% 21,84% 12,42% 4,19% 7,44%

Mzdové náklady 15,88% 12,95% 16,33% 9,21% 3,01% 5,62%

Dane a poplatky 0,27% 0,27% 0,37% 0,42% 0,37% 0,26%

Odpisy 1,55% 1,71% 2,17% 0,61% 0,90% 1,39%

Ostatné položky nákladov na HČ 1,49% 0,43% 0,70% 1,57% 2,74% 5,06%

Náklady na FČ 1,54% 2,64% 3,09% 3,10% 8,78% 5,61%

nákladové úroky 0,44% 0,31% 1,02% 1,52% 3,14% 4,27%

Mimoriadne náklady 0,04% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00%

Daň z príjmov 0,02% 0,06% 0,01% 0,11% 0,16% 0,13%

Daň z príjmov z bežnej činnosti 0,02% 0,06% 0,01% 0,11% 0,16% 0,13%

Daň z príjmov z mimoriadnej

čin. 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00%

Zdroj: Výkaz ziskov a strát - vlastná tabuľka

b) Analýza výnosov

Pri pohľade na vývoj výnosov môžeme pozorovať určitú paralelu s vývojom

nákladov. Najvyššiu hodnotu výnosov podnik dosahuje v roku 2004 (863938 €). V ďalších

rokoch sa stav celkových výnosov znižuje. Takéto tvrdenie je možné aplikovať na výnosy

z hospodárskej činnosti, vo finančnej oblasti dochádza, rovnako ako pri nákladoch, k

výkyvom. Mimoriadne výnosy sú vykázané v rokoch 2006 a 2009, no ich podieľ na

celkových výnosoch je zanedbateľný.

Tabuľka ukazuje, že k najväčšiemu poklesu výnosov oproti predchádzajúcemu roku

dochádza v roku 2006, pričom najvýraznejšie sa na tom podieľa výrazný pokles tržieb z

predaja tovaru a tržieb z predaja vlastných výrobkov a služieb. Rovnako aj v nasledujúcich

rokoch výnosy výraznejšie klesajú, príčonou čoho je obmedzenie výroby a z toho plynúci

zostup výnosov z predaja vlastných výrobkov a služieb. Vidíme, že k poklesu tržieb z

predaja tovaru došlo iba v roku 2006, avšak v ďalších obdobiach sa podnik sústreďuje na

realizáciu nakúpeného tovaru od zahraničných dodávateľov a dochádza k rastu výnosov z

jeho predaja. Vo finančnej oblasti podnik dosahuje výnosy plynúce iba z vývoja menového

kurzu.

47

Tabuľka 13: Stav nákladov v období 2004 - 2009

ukazovateľ hodnota ukazovateľa

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Celkové výnosy 863938 676426 487652 352652 244805 180845

Výnosy z HČ 857067 666235 480748 348835 237702 179945

Tržby z predaja tovaru 161887 256622 123780 130120 136560 148977

Výnosy z výroby 526422 409613 356635 216159 98785 21221

tržby z predaja výrobkov a služieb 487951 420501 306214 203678 88196 15818

Tržby z predaja majetku 1062 0 0 2556 1394 3170

Ostatné výnosy z HČ 167696 0 332 0 963 6577

Výnosy z finančnej činnosti 6871 10191 6838 3817 7103 849

tržby z finančných operácii 0 0 0 0 0 0

Mimoriadne výnosy 0 0 66 0 0 51

Zdroj: Výkaz ziskov a strát - vlastná tabuľka

Tabuľka 14: Medziročné zmeny výnosov v absolútnom vyjadrení

ukazovateľ absolútna zmena ukazovateľa

05-04 06-05 07-06 08-07 09-08

Celkové výnosy -187512 -188774 -135000 -107847 -63960

Výnosy z HČ -190832 -185488 -131913 -111133 -57757

Tržby z predaja tovaru 94735 -132842 6340 6440 12417

Výnosy z výroby -116809 -52977 -140477 -117374 -77564

tržby z predaja výrobkov a služieb -67450 -114287 -102536 -115482 -72378

Tržby z predaja majetku -1062 0 2556 -1162 1776

Ostatné výnosy z HČ -167696 332 -332 963 5614

Výnosy z finančnej činnosti 3319 -3353 -3021 3286 -6254

tržby z finančných operácii 0 0 0 0 0

Mimoriadne výnosy 0 66 -66 0 51

Zdroj: Výkaz ziskov a strát – vlastná tabuľka

Tabuľka 15: Medziročné zmeny výnosov v relatívnom vyjadrení

ukazovateľ relatívna zmena ukazovateľa

05/04 06/05 07/06 08/07 09/08

Celkové výnosy 0,78 0,72 0,72 0,69 0,74

Výnosy z HČ 0,78 0,72 0,73 0,68 0,76

Tržby z predaja tovaru 1,59 0,48 1,05 1,05 1,09

Výnosy z výroby 0,78 0,87 0,61 0,46 0,21

tržby z predaja výrobkov a služieb 0,86 0,73 0,67 0,43 0,18

Tržby z predaja majetku 0,00 0,00 0,00 0,55 2,27

Ostatné výnosy z HČ 0,00 0,00 0,00 0,00 6,83

Výnosy z finančnej činnosti 1,48 0,67 0,56 1,86 0,12

tržby z finančných operácii 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

Mimoriadne výnosy 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

Zdroj: Výkaz ziskov a strát - vlastná tabuľka

48

Tabuľka 16: Štruktúra výnosov

ukazovateľ štruktúra ukazovateľa

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Celkové výnosy 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%

Výnosy z HČ 99,20% 98,49% 98,58% 98,92% 97,10% 99,50%

Tržby z predaja tovaru 18,74% 37,94% 25,38% 36,90% 55,78% 82,38%

Výnosy z výroby 60,93% 60,56% 73,13% 61,30% 40,35% 11,73%

tržby z predaja výrobkov a služieb 56,48% 62,17% 62,79% 57,76% 36,03% 8,75%

Tržby z predaja majetku 0,12% 0,00% 0,00% 0,72% 0,57% 1,75%

Ostatné výnosy z HČ 19,41% 0,00% 0,07% 0,00% 0,39% 3,64%

Výnosy z finančnej činnosti 0,80% 1,51% 1,40% 1,08% 2,90% 0,47%

tržby z finančných operácii 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00%

Mimoriadne výnosy 0,00% 0,00% 0,01% 0,00% 0,00% 0,03%

Zdroj: Výkaz ziskov a strát - vlastná tabuľka

Tabuľka 16 ukazuje, aká je štruktúra výnosov v podniku. Podstatnú časť tvoria

výnosy z hospodárskej činnosti a iba malú časť výnosy z finančnej činnosti. Kým v roku

2004 tvorili tržby z predaja tovaru len 18,74 % a výnosy z výroby až 60,93 %, v roku 2009

sa tento pomer obrátil. Podstatná časť výnosov v roku 2009 je tvorená tržbami z predaja

tovaru (82,38 %) a iba 11,73 % celkových výnosov tvorili výnosy z výroby.

Na základe uvedených skutočností možno predpokladať, že v ďalšom období dôjde

ešte k vyššiemu podielu tržieb z predaja tovaru na celkových výnosoch a vplyvom

zastavenia výroby podnik prestane realizovať vlastné výrobky. Malo by však prakticky ísť

len o zmenu štruktúry výnosov, keďže zníženie výnosov z výroby chce podnik

kompenzovať zvýšenými výnosmi z predaja tovaru.

c) Analýza výsledku hospodárenia

Dôležitú úlohu v rámci posúdenia finančného zdravia podniku zohráva výsledok

hospodárenia. Vystupuje v rôznych pomerových ukazovateľoch, ktoré indikujú v akej

finančnej kondícii sa podnik nachádza, a preto sa zameriame na jeho vývoj a tvorbu

v analyzovanom období.

Vo vývoji výsledku hospodárenia pozorujeme jeho klesajúci charakter do roku 2006,

kedy podnik dosahuje najvyššiu stratu (- 25261 €) a tento rok predstavuje dno v oblasti

jeho vývoja. Napriek tomu že v roku 2007 dokázal podnik znížiť stratu na hodnotu -5809,

49

v nasledujúcom období dochádza k rastu straty. Aká je teda príčina straty v rokoch 2005-

2009?

Odpoveď na túto otázku je možné hľadať v samotnej tvorbe výsledku hospodárenia.

Ak sa pozrieme na štruktúru výsledku hospodárenia, vidíme že náklady aj výnosy sú

vykazované hlavne z bežnej činnosti podniku, výsledok hospodárenia z mimoriadnej

činnosti má na celkový výsledok hospodárenia za účtovné obdobie minimálny (resp.

žiadny) vplyv. Zatiaľ čo výsledok hospodárenia z bežnej činnosti sa pohybuje v pásme

straty iba v roku 2006 a v roku 2009, vo finančnej oblasti sa od roku 2004 výška nákladov

pohybuje nepretržite nad úrovňou výnosov. Vhodné je zistiť, prečo podnik vo finančnej

oblasti dosahuje stratu, ktorá v roku 2008 dosahuje dokonca -150004 €. Z výkazu ziskov

a strát je zrejmé že dôvodom budú vysoké nákladové úroky, náklady vznikajúce pohybom

menového kurzu (kurzové straty) a ostatné náklady na finančnú činnosť (bankové

poplatky). Zjavný je hlavne rast nákladových úrokov, ktorý súvisí s využívaním

krátkodobých finančných výpomocí a v poslednom roku aj bankových úverov. Z dôvodu

zhoršenia hospodárskej situácie sa veritelia snažia kompenzovať vyššie úverové riziko

zvýšením úrokových sadzieb za pôžičky, čo sa negatívne prejavuje na nákladoch podniku

na požičaný kapitál.

Keďže podnik vo veľkej miere obchoduje s partnermi z Českej republiky, často je

vystavený menovému riziku, ktoré vzniká pohybom kurzu eura a českej koruny. Kurzová

strata vzniká vtedy, ak pohľadávka v cudzej mene prepočítaná na eurá v deň

predchádzajúci dňu jej vzniku je vyššia ako v deň jej inkasa. Druhým prípadom je, že

záväzok v cudzej mene prepočítaný na eurá v deň predchádzajúci jej vzniku je nižší ako

v deň jej inkasa.

Tabuľka 17: Výsledok hospodárenia v období 2004 - 2009

ukazovateľ stav ukazovateľa

2004 2005 2006 2007 2008 2009

VH z hospodárskej činnosti 165704 5211 -16265 1859 8099 -723

VH z finančnej činnosti -3917 -7701 -9029 -7269 -15004 -9899

Daň z príjmov 133 432 33 398 398 249

VH z bežnej činnosti 161654 -2921 -25327 -5809 -7303 -10870

VH z mimoriadnej činnosti -299 0 66 0 0 51

VH za účtovné obdobie 161356 -2921 -25261 -5809 -7303 -10819

Zdroj: Výkaz ziskov a strát - vlastná tabuľka

50

Ak sa pozrieme na vývoj kurzu eura a českej koruny, ktorý je znázornený na grafe,

vidíme, že cena eura má v čase klesajúci trend. Pre analyzovaný podnik to znamená, že ak

mu dnes vznikne záväzok v českej mene, predlžovaním doby úhrady tohto záväzku

dochádza k jeho zvýšeniu vplyvom oslabovania eura. Inak povedané, podnik zaplatí neskôr

viac ako očakával, čo sa negatívne prejaví na nákladoch podniku a tým pádom aj na

výsledku hospodárenia.

Graf 1: Vývoj menového kurzu CZK/EUR v období 2009 - 2011

Zdroj: www.nbs.sk

Vysoké nákladové úroky však nie sú hlavnou príčinou negatívneho vývoja výsledku

hospodárenia. Sú to náklady, ktoré podnik očakáva a ktoré sú zakomponované v cenovej

kalkulácii jeho produktov. Keďže podnik nemá problémy realizovať svoje výrobky,

hlavnou príčinou bude nedostatok peňažných prostriedkov na nákup resp. výrobu

dostatočného objemu tovarov alebo výrobkov. Tento fakt súvisí s vysokým podielom

pohľadávok na celkovom majetku a ich dlhou dobou inkasa.

4.4 Analýza ex post

4.4.1 Analýza ukazovateľov likvidity

Veľmi dôležitou súčasťou ekonomickej analýzy podniku je analýza likvidity podniku, teda

analýza schopnosti podniku hradiť včas svoje záväzky. Túto schopnosť možno vyjadriť

číselne prostredníctvom pomerových ukazovateľov likvidity a to konkrétne

prostredníctvom ukazovateľov:

- Pohotovej likvidity

51

- Bežnej likvidity

- Celkovej likvidity

Pomerové ukazovatele likvidity sme analyzovali v rokoch 2004-2009.

Tabuľka 18: Pomerové ukazovatele likvidity v období 2004 - 2009

ukazovateľ rok

2004 2005 2006 2007 2008 2009

pohotová likvidita 0,02221 0,387669 0,278072 0,242412 0,571518 0,208484

bežná likvidita 1,177457 1,457665 1,142114 1,182603 1,257592 0,846187

celková likvidita 1,651749 1,619088 1,449666 1,495834 1,973403 1,434121

Zdroj: Vlastná tabuľka

V prípade pohotovej likvidity sme v metodike práce uviedli, že za akceptovateľné

hodnoty považujeme tie hodnoty, ktoré sa nachádzajú v intervale 0,2-0,8. Inak povedané,

na 1 euro krátkodobého cudzieho kapitálu pripadá 0,20 až 0,80 eura finančných účtov.

Pri pohľade na vývoj ukazovateľa pohotovej likvidity v sledovanom období možno

povedať, že podnik vykazuje v tejto oblasti od roku 2005 prijateľné výsledky. Výraznejšie

problémy zaznamenávame len v roku 2004, kedy podnik dokáže zo svojich finančných

účtov uhradiť len 2 % krátkodobých cudzích zdrojov. Pri pohľade na vývoj finančných

účtov a krátkodobých cudzích zdrojov v sledovanom období do popredia vystupuje

relatívne nízky stav finančných účtov v roku 2004 (6639 eur), čo sa pri výške

krátkodobých cudzích zdrojoch 298 911 eur javí ako nedostatočné v súvislosti s

požadovanými hodnotami pohotovej likvidity.

V ostatných rokoch si podnik zachováva relatívne stále hodnoty pohotovej likvidity,

do popredia vystupuje len rok 2008, kedy podnik dosahuje najvyššie hodnoty ukazovatela

za sledované obdobie. Podnik na konci tohto roka bol schopný priamo zo svojej pokladne

uhradiť viac ako polovicu svojich krátkodobých záväzkov (hodnota ukazovateľa pohotovej

likvidity v roku 2008 dosahovala výšku 0,57). Tento nárast pohotovej likvidity oproti roku

2007 (pohotová likvidita v roku 2007 bola 0,24) bol zapríčinený predovšetkým výrazným

poklesom krátkodobých zdrojov, ako aj miernym nárastom finančných účtov.

V prípade bežnej likvidity sa za odporúčané hodnoty podľa uvedenej metodiky

považuje interval od 1,0 až 1,5. Dôvodom na „sprísnenie“ intervalu povolených hodnôt je,

že pri ukazovateli bežnej likvidity (na rozdiel od pohotovej likvidity) do čitateľa okrem

52

finančných účtov pripočítavame aj výšku krátkodobých pohľadávok a položky časového

rozlíšenia.

Ukazovateľ bežnej likvidity dosahuje v sledovanom období odporúčané hodnoty,

nachádzajúce sa bližšie k spodnému intervalu. Nedostatočnú úroveň tohto ukazovatela

dosahuje podnik iba v roku 2009 (0,85). Súvisí to s výrazným, záporným ročným tokom

peňazí z podniku ako aj nárastom krátkodobého cudzieho kapitálu, ktorý je sprevádzaný

iba miernym nárastom krátkodobých pohľadávok a položiek časového rozlíšenia. V rokoch

2004-2008 sa hodnoty tohto ukazovateľa výraznejšie nemenia, hodnoty sa nachádzajú v

odporúčanom intervale.

Ako možno vidieť zo súvahy, v roku 2008 došlo oproti roku 2007 k výraznému

zníženiu stavu krátkodobých pohľadávok, avšak k zníženiu hodnoty bežnej likvidity

nedošlo. Vysvetlenie spočíva v úhrade značnej časti svojich krátkodobých záväzkov z

prostriedkov, ktoré podnik získal inkasom krátkodobých pohľadávok. Došlo k teda k

zníženiu absolútnych hodnôt týchto položiek súvahy, avšak pomer medzi nimi zostal oproti

predchádzajúcemu obdobiu prakticky zachovaný.

Celková likvidita ako tretí ukazovateľ likvidity podniku vyjadruje aká časť

krátkodobého majetku pripadá na jedno euro krátkodobého cudzieho kapitálu. Odporúčané

hodnoty pre tento ukazovateľ sa pohybujú v intervale od 1,5 až 2,5. To znamená, že podnik

speňažením krátkodobého majetku by mal mať 1,5 až 2,5 krát viac peňazí ako je výška

krátkodobého cudzieho kapitálu. Toto podnik nedokáže realizovať v roku 2006 a v roku

2009, kedy hodnoty celkovej likvidity sa nachádzajú tesne pod spodnou hranicou intervalu

odporúčaných hodnôt (v roku 2006 1,45 a v roku 2009 1,43).

Graf 2: Pomerové ukazovatele likvidity

Zdroj: Vlastný graf

0

0,5

1

1,5

2

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Pomerové ukazovatele likvidity 2004 - 2009

pohotová likvidita bežná likvidita celková likvidita

53

4.4.2 Analýza ukazovateľov aktivity

Ukazovatele aktivity nám napovedajú o tom, ako efektívne podnik využíva svoj

majetok. Medzi pomerové ukazovatele, ktoré sme v rámci analýzy likvidity hodnotili

zaraďujeme:

Tabuľka 19: Pomerové ukazovatele aktivity v období 2004 - 2009

ukazovateľ rok

2004 2005 2006 2007 2008 2009

doba obratu majetku v dňoch 290,46 281,51 473,59 549,42 534,70 814,50

doba obratu zásob v dňoch 79,63 27,36 99,94 114,63 184,25 273,61

doba inkasa pohľ. z obch. styku 193,73 180,54 280,24 343,95 176,54 299,94

doba splácania záv. z obch. styku 146,26 152,88 260,63 287,76 139,35 237,04

Zdroj: Vlastná tabuľka

Doba obratu majetku vyjadruje za aké obdobie sa majetok obráti. Z tabuľky

vidíme, že hodnoty doby obratu majetku od roku 2004 neustále rastú. Kým v roku 2004 sa

majetok obrátil za 291 dní, v roku 2009 trvala jedna obrátka už 815 dní, čo je 2,8 krát viac

oproti roku 2004. Z konštrukcie tohto ukazovateľa vyplýva, že priaznivejšiu situáciu budú

vyjadrovať nižšie hodnoty doby obratu majetku. Situácia od roku 2004 sa v podniku v tejto

oblasti neustále zhoršuje. Takýto negatívny vývoj môže byť spôsobený znižovaním stavu

majetku, poklesom tržieb resp. poklesom oboch týchto položiek.

Pri pohľade na stav majetku vidíme, že majetok si do roku 2007 zachováva relatívne

konštatntý stav ( k poklesu došlo, oproti ostatným rokom, v rokoch 2008 a 2009). Táto

skutočnosť naznačuje, že významný vplyv na negatívnom vývoji doby obratu majetku

majú tržby. Finančno-ekonomická kríza podnik doslova ochromila, keď podnik v roku

2009 zaznamenal 75 % -ný prepad tržieb oproti roku 2004. Taký výrazný pokles tržieb sa

samozrejme odzrkadľuje aj na predĺžení doby, za ktorú je podnik schopný svoj majetok

obrátiť.

Doba obratu zásob možno definovať podobným spôsobom ako dobu obratu

majetku. Tento ukazovateľ vypovedá o tom, za aký čas dokáže podnik obrátiť zásoby. Za

priaznivý stav sa považujú klesajúce hodnoty ukazovateľa v čase. Keďže ide o podnik,

ktorý sa zaoberá obchodom, výrazný podiel na celkovom majetku majú zásoby a kopírujú

tak vývoj celkového majetku. Nemožno teda očakávať, že vývoj v rámci ukazovateľa doby

obratu zásob bude výrazne odlišný od vývoja ukazovateľa doby obratu majetku. Priaznivý

vývoj tohto ukazovateľa sme zaznamenali len v roku 2005, kedy došlo k poklesu doby

54

obratu zásob oproti roku 2004 na hodnotu 28 dní. Podnik v roku 2005 teda dokázal celé

svoje zásoby obrátiť za menej ako mesiac! V rokoch 2006-2009 však dochádza k

negatívnemu vývoju a doba, za ktorú je podnik schopný obrátiť zásoby sa stále predlžuje,

pričom v roku 2009 je to už 274 dní. Zaujímavé je, že napriek tejto skutočnosti, podnik od

roku 2007 zvyšuje stav svojich zásob. Súvisí to s rozvojom maloobchodnej siete, ktorú sa

podnik snaží v tomto období budovať.

Graf 3: Vývoj doby obratu majetku a zásob

Zdroj: Vlastný graf

Doba inkasa pohľadávok z obchodného styku udáva, za aký čas dôjde od

realizácie produktov k inkasu pohľadávok. Ide o priemernú dobu, na ktorú podnik

poskytuje obchodný úver svojim odberateľom.

Pri pohľade na tabuľku 19 vidíme, že za celé obdobie podnik vykazuje vysoké

hodnoty doby inkasa pohľadávok z obchodného styku. Najvyššiu hodnotu dosahuje podnik

v rámci uvedeného ukazovateľa v roku 2007, kedy od realizácie obuvi až po inkaso

pohľadávky ubehlo v priemere 344 dní. Najlepšiu hodnotu dosahuje podnik o rok neskôr,

ale aj hodnota doby inkasa pohľadávok 177 dní je neuspokojivá. Dôvodom takej dlhej

doby inkasa pohľadávok nie je rozhodnutie podniku poskytovať svojim odberateľom

obchodný úver na také dlhé obdobie, ale neuspokojivá platobná disciplína odberateľov.

Podnik tak inkasuje peňažné prostriedky za veľmi dlhú dobu od realizácie svojich

0,00

100,00

200,00

300,00

400,00

500,00

600,00

700,00

800,00

900,00

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Vývoj doby obratu majetku a zásob v rokoch 2004-2009

doba obratu majetku v dňoch doba obratu zásob v dňoch

55

produktov a peňažné prostriedky, ktoré sú umŕtvené v pohľadávkach nemôže podnik

využiť v rámci reprodukčného procesu.

Doba splácania záväzkov z obchodného styku vyjadruje čas, ktorý ubehne od

dodania tovaru alebo služby až po zaplatenie za tento tovar alebo službu. V tomto prípade

ide (na rozdiel od doby inkasa pohľadávok) o dodávateľský úver, ktorý podniku poskytuje

jeho dodávateľ. Pri pohľade na vývoj ukazovateľa doby splácania záväzku možno vidieť

analógiu s dobou inkasa pohľadávok. Hodnoty tohto ukazovateľa sú veľmi vysoké

(podobne ako pri dobe inkasa) keď najvyššiu hodnotu dosahuje podnik v roku 2007 (288

dní), najnižšiu hodnotu ukazovateľa podnik vykazuje v roku 2008 (140 dní). Dôvod prečo

podnik dosahuje takéto negatívne hodnoty v oblasti doby splácania záväzkov spočíva v

tom, že podnik sa snaží udržať rovnováhu medzi pohľadávkami a záväzkami. Podnik

nespláca svoje záväzky v dohodnutej dobe splatnosti z obavy pred nesplatením svojich

pohľadávok. Ak by totiž uhradil svoje záväzky výrazne skôr ako obdrží peňažné

prostriedky viazané v pohľadávkach, môže podnik výrazne oslabiť svoju likviditu a dostať

sa do vážnych finančných problémov.

Graf 4: Vývoj doby inkasa pohľadávok a splácania záväzkov z obchodného styku

Zdroj: Vlastný graf

0,00

50,00

100,00

150,00

200,00

250,00

300,00

350,00

400,00

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Vývoj doby inkasa pohľadávok a splácania záväzkov z obchodného styku v rokoch 2004-2009

doba inkasa pohľ. z obch. styku doba splácania záv. z obch. styku

56

4.4.3 Analýza ukazovateľov zadĺženosti

Pri tejto analýze sa bližšie pozrieme na kapitálovú štruktúru podniku, teda na rozsah

použitia vlastného a cudzieho kapitálu. Je však potrebné poznamenať, že zadĺženosť ako

takú nechápeme vždy negatívne, avšak s rastom zadĺženosti podniku rastie aj riziko, že

podnik nebude schopný splácať svoje záväzky ako aj pasívne úverové riziko, teda riziko,

že nám nebude poskytnutý úver (od banky, iných veriteľov).

Tabuľka 20: Pomerové ukazovatele zadĺženosti

ukazovateľ rok

2004 2005 2006 2007 2008 2009

celková zadĺženosť v % 61,68 62,61 69,54 67,34 52,37 60,30

stupeň samofinancovania % 38,32 37,39 30,46 32,66 47,63 39,70

úverová zadĺženosť 0,38 0,00 3,78 3,95 7,11 17,87

dlh na vlastné imanie 1,61 1,67 2,28 2,06 1,10 1,52

Zdroj: Vlastná tabuľka

Celková zadĺženosť, ako percentuálny podiel cudzieho kapitálu na celkovom

kapitáli, sa v rámci sledovaného obdobia podniku pohybuje v pásme 50 až 70 %. Z grafu

vidíme, že zadĺženosť podniku od roku 2004 do roku 2006 rastie, kedy dosiahla hodnotu

69,54 %. V roku 2007 a 2008 nastal mierny pokles zadĺženosti (v roku 2007 67,34 % a v

roku 2008 výraznejšie na hodnotu 52,37 %), pričom opätovný nárast podielu cudzích

zdrojov na celkovom kapitáli zaznamenávame v roku 2009, kedy na 1 € celkového kapitálu

podniku pripadá 60,3 € cudzieho kapitálu. Výraznejší pokles zadĺženosti v roku 2008 je

spôsobený skutočnosťou, že podnik uhradil značný objem krátkodobých záväzkov, čo sa

následne prejavilo v celkovej zadĺženosti podniku.

Ako sme uviedli v metodike, odporúčaná hodnota by v súlade so zlatým pravidlom

financovania nemala prekročiť 50 %. V trhových ekonomikách sú však prípustné krajné

hodnoty 70 až 80 %. Aplikáciou na podnik možno konštatovať, že hodnota celkovej

zadĺženosti sa nachádza v pásme odporúčaných hodnôt.

Stupeň samofinancovania, na rozdiel od celkovej zadĺženosti, vyjadruje

percentuálny podiel vlastného kapitálu na celkovom kapitáli. Z toho vyplýva, že súčet

percentuálne vyjadrenej celkovej zadĺženosti a stupňa samofinancovania sa musí rovnať

100%, preto aj vývoj tohto ukazovateľa bude závislý na ukazovateli celkovej zadĺženosti.

Tam kde podnik dosahoval maximálnu hodnotu celkovej zadĺženosti, musí

dosahovať minimálnu hodnotu podielu vlastného imania na celkovom kapitáli a opačne.

57

Túto skutočnosť vidieť aj na grafe. Najnižšia hodnota stupňa samofinancovania je

vykázaná v roku 2006 (30,46%), naopak najvyššia v roku 2008 (47,63 % kapitálu tvorili

vlastné zdroje).

Vyplývajúc z uvedeného, odporúčané hodnoty pre stupeň samofinancovania by mali

tvoriť doplnok k odporúčaným hodnotám celkovej zadĺženosti a nemali by klesnúť pod 20

až 30 %. Keďže pri celkovej zadĺženosti podnik dosahuje odporúčané hodnoty za celé

obdobie, rovnako sa musí v pásme odporúčaných hodnôt nachádzať aj pri hodnotení

stupňa samofinancovania.

Graf 5: Vývoj celkovej zadĺženosti a stupňa samofinancovania

Zdroj: Vlastný graf

Úverová zadĺženosť vyjadruje podiel bankových úverov a výpomocí na celkovom

kapitáli podniku. Z tabuľku vidieť, že v rokoch 2004 a 2005 podnik využíva tento druh

financovania len minimálne, preto aj úverová zadĺženosť podniku sa pohybuje na

minimálnych hodnotách, v roku 2004 je to 0,37 % a v roku 2005 podnik vykazuje nulovú

úverovú zadĺženosť. Od roku 2006 však dochádza k rastu tohto ukazovateľa z 3,78 % v

roku 2006 na 17,87 % v roku 2009. Súvisí to jednak z poklesom hodnoty celkového

kapitálu ako aj nárastom čerpaných úverov. Podľa spracovanej metodiky, by úverová

zadĺženosť nemala presiahnúť 50 %, možno teda konštatovať, že podnik ani v roku 2009

0,00

20,00

40,00

60,00

80,00

100,00

120,00

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Vývoj celkovej zadĺženosti a stupňa samofinancovania v období 2004-2009

celková zadĺženosť v % stupeň samofinancovania %

58

(kedy dosahuje najvyššiu mieru úverovej zadĺženosti) nedosahuje hornú hranicu

prípustných hodnôť ukazovateľa.

Dlh na vlastné imanie je koeficient, vyjadrujúci podiel cudzieho a vlastného

kapitálu. Keďže odporúčanou hodnotou pre tento ukazovateľ v strednej Európe je hodnota

menšia ako 2, znamená to, že na jedno euro vlastného kapitálu by mali pripadať

maximálne dve eurá cudzieho kapitálu. Pri pohľade na vývoj tohto ukazovateľa v

sledovanom období vidíme, že odporúčané hodnoty podnik mierne prekračuje len v rokoch

2006 (2,28) a 2007 (2,24).

Negatívna hodnota ukazovateľa v roku 2006 je spôsobená poklesom vlastného

kapitálu so súčasným nárastom cudzích zdrojov oproti predchádzajúcemu roku. V roku

2007 došlo na jednej strane k miernemu úbytku cudzieho kapitálu, no výraznejšie poklesol

stav vlastného imania, takže ukazovateľ dlhu na vlastné imanie sa v roku 2007 oproti roku

2006 prakticky nezmenil.

4.4.4 Analýza ukazovateľov rentability

Ukazovatele rentability hodnotia všeobecnú efektívnosť využitia vloženého kapitálu

do podnikateľskej činnosti bez ohľadu na jeho zdroj. Do pomeru dávajú výsledok

hospodárenia a určitý základ (napr. majetok, náklady, výnosy ...). V nasledujúcej časti

rozoberieme jednotlivé pomerové ukazovatele rentability, ktoré podnik vykázal za

sledované obdobie.

Tabuľka 21: Pomerové ukazovatele rentability v období 2004 - 2009

ukazovateľ rok

2004 2005 2006 2007 2008 2009

rentabilita celkového kapitálu 0,3188 -0,0007 -0,0360 0,0001 0,0030 -0,0067

rentabilita vlastného kapitálu 0,8157 -0,0150 -0,1490 -0,0354 -0,0466 -0,0745

rentabilita tržieb 0,2488 -0,0043 -0,0589 -0,0174 -0,0325 -0,0660

rentabilita výnosov 0,1868 -0,0043 -0,0518 -0,0165 -0,0298 -0,0598

rentabilita nákladov 0,2297 -0,0043 -0,0493 -0,0162 -0,0290 -0,0565

Zdroj: Vlastná tabuľka

Rentabilita celkového kapitálu vyjadruje výnosnosť celkového kapitálu vloženého

do podnikateľskej činnosti v danom období. Jednoducho povedané, koľko eur zisku

dokázal podnik vytvoriť z jedného eura vloženého kapitálu do podniku. Pri konštrukcii

tohto ukazovateľa sme do pomeru dali výsledok hospodárenia pred zdanením a úrokmi

59

(EBIT) a hodnotu celkového kapitálu. EBIT je použitý z dôvodu abstrahovania od spôsobu

financovania a od zdanenia, čo má lepšiu vypovedaciu schopnosť o podniku z hľadiska

porovnania s ostatnými podnikmi v tuzemsku resp. v zahraničí.

Vývoj rentability celkového kapitálu je výrazne závislý na vývoji výsledku

hospodárenia pred zdanením a úrokmi v sledovanom období.

Kladné hodnoty EBIT-u dosiahol podnik v rokoch 2004, 2007 a 2008. V tomto

období sa z každého eura kapitálu vloženého do podniku realizoval zisk. V roku 2004 bol

vytvorený s každým eurom vloženého kapitálu zisk 0,32 €. V roku 2007 bol dosiahnutý

zisk pred zdanením a úrokmi vo výške 33,19 €, čo je k výške celkového kapitálu

zanedbateľná čiastka, výnosnosť celkového kapitálu je prakticky nulová. Podobne v roku

2008 je hodnota EBIT-u 995,82 €, čo tvorí len 0,3 % z celkového kapitálu. Podnik teda

dosahuje iba minimálnu výnosnosť kapitálu.

Naopak, záporné hodnoty EBIT-u vykázal podnik v rokoch 2005, 2006 a 2009. V

roku 2005 dosiahol podnik iba minimálnu stratu (meranú EBIT-om), preto možno

konštatovať (rovnako ako v rokoch 2007 a 2008) prakticky nulovú rentabilitu.

Najvýraznejšia strata bola dosiahnutá v roku 2006, kedy ukazovateľ EBIT predstavoval

hodnotu -20082,3 €. V tomto roku sa s každým vloženým eurom kapitálu realizovala strata

vo výške 0,04 €. K podobnej situácii došlo aj v roku 2009, avšak záporná rentabilita

celkového kapitálu -0,7 % nepredstavovala výrazné ohrozenie pre podnik.

Možno teda zhrnúť, že podnik dosahuje v rokoch 2004-2009 buď len minimálne

zhodnotenie vloženého kapitálu, alebo na druhej strane iba minimálne znehodnotenie

vloženého kapitálu. Najefektívnejšie dokázal podnik využiť kapitál v roku 2004, najvyššia

miera znehodnotenia vloženého kapitálu do podniku bola zaznamenaná v roku 2006. Čo sa

týka vývoja rentability celkového kapitálu, má kolísavý charakter, bez klesajúceho resp.

rastúceho trendu.

Rentabilita vlastného kapitálu vyjadruje zase výnosnosť vlastného kapitálu

vloženého do podniku. Do pomeru tu dávame výsledok hospodárenia po zdanení (EAT) a

výšku vlastného kapitálu. V tomto ukazovateli teda zohľadňujeme aj nákladové úroky a

daň zo zisku. Pri pohľade na tabuľku vidíme že najvyššiu mieru zhodnotenia vlastného

kapitálu dosahuje podnik v roku 2004, kedy s každým eurom vlastného kapitálu vloženého

do podnikania realizuje zisk 0,82 €. V rokoch 2005, 2006, 2007, 2008 a 2009 vykazuje

podnik záporný EAT, každé vložené euro vlastného kapitálu podnik svojou činnosťou

60

znehodnocuje, pričom výraznejšiu mieru znehodnotenia vlastného kapitálu vykazuje

podnik v roku 2006 (14,9 %).

Graf 6: Vývoj rentability celkového kapitálu a vlastného kapitálu

Zdroj: Vlastný graf

Rentabilita tržieb vyjadruje koľko percent z tržieb predstavuje zisk alebo koľko

zisku podnik získal z jedného eura tržieb. Vzhľadom k tomu, že v menovateli tohto

ukazovateľa vystupuje EAT rovnako ako pri rentabilite vlastného kapitálu, podnik

dosahuje zisk resp. stratu z každého eura tržieb v rovnakom období ako pri rentabilite

vlastného kapitálu. Najvyššiu výnosnoť tržieb vidíme v roku 2004, kedy podiel zisku na

tržbách predstavuje až 24,88 %. V období od roku 2005 do roku 2009 sa realizuje strata,

podnik teda nedosahuje v tomto období trhovú úspešnosť a v priemere na každom

predanom páre obuvi vykáže stratu. Negatívnym javom je, že hodnoty rentability tržieb

majú od roku 2007 klesajúci charakter.

Rentabilitu výnosov charakterizujeme podobne ako rentabilitu tržieb, ide o čistý

zisk (Net income), ktorý pripadá na jedno euro výnosov. V čitateli sme použili čistý

výsledok hospodárenia, ktorý na rozdiel od EAT zahŕňa aj výsledok hospodárenia z

mimoriadnej činnosti, ktorý je však nenulový len v rokoch 2004 (-9000 €) a 2006 (2000 €)

a prakticky sa v našom prípade výrazne nelíši od ukazovateľa EAT. Keďže ide o podnik

zaoberajúci sa obchodom s obuvou, výrazný podiel na výnosoch podniku majú práve tržby,

-0,2000

0,0000

0,2000

0,4000

0,6000

0,8000

1,0000

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Vývoj rentability celkového kapitálu a vlastného kapitálu

rentabilita celkového kapitálu rentabilita vlastného kapitálu

61

preto samotný vývoj rentability výnosov je totožný s vývojom rentability tržieb, ktorú sme

popísali vyššie.

Rentabilita nákladov vyjadruje veľkosť zisku pripadajúcu na jedno euro nákladov.

Charakterizuje skutočnosť, ako podnik hospodári. Do výpočtu vstupuje čistý zisk (Net

Income), ktorý sa nachádza v čitateli a výška nákladov v menovateli. Ak sa pozrieme na

hodnoty rentability nákladov, tie sú prakticky identické s hodnotami rentability výnosov v

jednotlivých rokoch. Keďže v čitateli oboch týchto ukazovateľov vystupuje čistý výsledok

hospodárenia, je zrejmé, že výška nákladov a výnosov v jednotlivých rokoch, ktoré

vstupujú do výpočtu je veľmi podobná. Preto objem zisku (resp. straty) realizovaný v

jednotlivých rokoch dosahuje malé odchýlky od nulového výsledku hospodárenia

(vzhľadom na objem výnosov a nákladov). Najefektívnejšie využíva podnik náklady v

roku 2004 s 23%-nou výnosnosťou. V rokoch 2005-2009 vidíme, že dosahuje záporné

hodnoty rentability nákladov. Najnižšiu stratu pripadajúcu na euro nákladov vykazuje

podnik v roku 2005, kedy s každým eurom nákladov podnik prakticky dosahuje nulový

výsledok hospodárenia.

Graf 7: Vývoj vybraných ukazovateľov rentability

Zdroj: Vlastný graf

-0,1000

-0,0500

0,0000

0,0500

0,1000

0,1500

0,2000

0,2500

0,3000

2004 2005 2006 2007 2008 2009

ho

dn

ota

uka

zova

teľa

v r

elat

ívn

om

vyj

adre

ní

rok

Vývoj hodnôt vybraných ukazovateľov rentability v období 2004-2009

rentabilita tržieb

rentabilita

výnosov

62

4.5 Analýza ex ante

Pri hodnotení finančnej situácie podniku na základe analýzy ex ante sme sa zamerali

na modely založené na viacrozmernej diskriminačnej analýze a na modely založené na

metóde bodového hodnotenia.

4.5.1 Modely založené na metóde viacrozmernej diskriminačnej analýzy

Z tejto skupiny modelov sme vybrali nasledovné: aktualizovaný Altmanov model,

Tafflerov model, Springate model, Fulmerov model a Index bonity, ktoré bližšie

rozoberáme v ďalšej časti.

4.5.1.1 Altmanov model

Ide o model, ktorý vypovedá o finančnej situácii v podniku. Vychádzame z analýzy

pomerových ukazovateľov uvedených v tabuľke, z ktorých sa vytvorila klasifikačná

schéma ako sme uviedli v metodike práce.

Tabuľka 22: Hodnoty pomerových ukazovateľov Altmanovho modelu

ukazovateľ rok

váha 2004 2005 2006 2007 2008 2009

x1= čistý prac. kapitál / majetok 0,410 0,402 0,374 0,404 0,597 0,495 0,717

x2 = nerozdelené zisky / majetok 0,370 0,361 0,293 0,313 0,456 0,379 0,847

x3 = EBIT / majetok 0,319 -0,001 -0,036 0,000 0,003 -0,007 3,107

x4 = účt.hodn. VK /cudzí kapitál 0,621 0,597 0,438 0,485 0,909 0,658 0,420

x5 = tržby / majetok 1,257 1,297 0,771 0,664 0,683 0,448 0,998

Z-score 3,113 2,137 1,358 1,422 1,887 1,379

Zdroj: Vlastná tabuľka

Z tabuľky 23 vidíme aká dôležitosť je priradená jednotlivým pomerovým

ukazovateľom, ktorá je vyjadrená prostredníctvom váhy. Autor tohto modelu považuje za

najdôležitejší ukazovateľ pomer EBIT / majetok (ukazovateľ x3), teda rentabilitu kapitálu

(má najvyššiu váhu).

Od vývoja tohto ukazovateľa sa bude potom odvíjať aj celková hodnota Z-score, čo

je číslo, ktoré syntetizuje všetky uvedené pomerové ukazovatele a napovedá o finančnej

situácii v podniku.

63

Tabuľka 23: Pomery medzi jednotlivými váhami Z-score

X1 X2 X3 X4 X5 súčet

Z-score hodnota koeficientu 0,717 0,847 3,107 0,42 0,998 6,089

váha koeficientu 12% 14% 51% 7% 16% 100%

Zdroj: Vlastná tabuľka

Ako sme už uviedli, pre posúdenie finančného zdravia podniku je potrebné poznať

klasifikačné podmienky pre Altmanov model, ktoré sú uvedené v kapitole 3.4.1.

Pri pohľade na vývoj Z-score v období rokov 2004-2009 možno v zásade sledovať

klesajúci trend.

Graf 8: Vývoj hodnôt Z-score

Zdroj: Vlastný graf

Na grafe je vidieť, že podnik sa za celé sledované obdobie nedostal v rámci hodnôt

Z-score pod hranicu 1,2, čo by podľa klasifikačných podmienok napovedalo o budúcich

problémoch podniku v oblasti jeho finančného zdravia. V roku 2004 dosiahol hodnotu

3,113, na základe ktorej bolo možné predpokladať optimistický pohľad do budúcnosti,

avšak už nasledujúci rok sa podnik dostáva do tzv. šedej zóny a podobná situácia pretrváva

až do konca sledovaného obdobia.

Z grafu možno pozorovať, že rast hodnoty ukazovateľa Z-score je zaznamenaný iba

v roku 2008, avšak v roku 2009 opäť jeho hodnota klesla.

0,000

0,500

1,000

1,500

2,000

2,500

3,000

3,500

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Z-score

Z-score

64

Vhodné by bolo poznamenať, prečo podnik v roku 2004 dosahuje oproti zvyšnému

obdobiu pozitívne výsledky v oblasti predikcie finančného zdravia. Príčinou je vysoká

rentabilita kapitálu, ktorému je, ako sme uviedli vyššie, priradená najväčšia váha spomedzi

všetkých sledovaných ukazovateľov. V ostatnom období podnik dosahuje len minimálnu

výnosnosť, resp. vykazuje stratu čo sa následne negatívne premietne do ukazovateľa Z-

score.

Ak by sme teda mali stanoviť ako sa bude vyvýjať finančná situácia v podniku na

základe hodnoty Z-score, nemožno tento vývoj presnejšie určiť. Faktom je, že

najvýraznejší podiel na budúcej finančnej situácii podniku má ukazovateľ rentability

kapitálu, od vývoja ktorého bude závisieť aj budúcnosť podniku. Vzhľadom na trend

vývoja tohto ukazovateľa od roku 2005 však nemožno ani v nasledujúcom období

predpokladať výrazné zlepšenie.

4.5.1.2 Tafflerov model

Ide podobne ako u Altmanovho Z-score o model založený na viacrozmernej

diskriminačnej analýze. Tafflerov test predstavuje lineárny model, ktorý zahŕňa 4

pomerové ukazovatele, ktoré sú uvedené v tabuľke 24.

Tabuľka 24: Hodnoty pomerových ukazovateľov Tafflerovho modelu

ukazovateľ rok

váha 2004 2005 2006 2007 2008 2009

EBT/ krátkodobé záväzky 0,571 -0,008 -0,069 -0,017 -0,050 -0,057 0,53

obežný majetok / cudzí kapitál 1,548 1,557 1,430 1,480 1,814 1,359 0,13

krátkodobé záväzky / majetok 0,548 0,570 0,657 0,632 0,420 0,507 0,18

tržby / majetok 1,257 1,297 0,771 0,664 0,683 0,448 0,16

hodnota T 0,804 0,508 0,391 0,403 0,394 0,309

Zdroj: Vlastná tabuľka

Na základe hodnoty T, čo je rovnako ako Z-score, syntetický ukazovateľ možno

rozhodnúť, či podniku hrozí vysoké riziko bankrotu (ak T < 0,2) alebo je podnik

považovaný za bonitný, tzn. existuje len malá pravdepodobnosť bankrotu (ak T > 0,3). Na

základe týchto klasifikačných podmienok možno skonštatovať, že podnik za celé

sledované obdobie (2004-2009) vykazuje hodnoty T vyššie ako 0,3 a považujeme ho teda

za bonitný, s malou pravdepodobnosťou bankrotu.

65

Z tabuľky 25 možno pozorovať, že Taffler rovnako ako Altman najvyššiu váhu (53

%) priradil ukazovateľu, v ktorom vystupuje výsledok hospodárenia. V tomto prípade je za

najdôležitejší ukazovateľ považovaná rentabilita krátkodobých záväzkov.

Tabuľka 25: Pomery medzi jednotlivými váhami Tafflerovho modelu

X1 X2 X3 X4 súčet

hodnota T hodnota koeficientu 0,53 0,13 0,18 0,16 1

váha koeficientu 53% 13% 18% 16% 100%

Zdroj: Vlastná tabuľka

Z konštrukcie klasifikačnej schémy (vzorca, funkcie Tafflerovho modelu), ako aj

stavby jednotlivých pomerových ukazovateľov vyplýva, že pre podnik je žiadúce

maximalizovať hodnoty týchto pomerových ukazovateľov. Aj napriek tomu, že pomer

EBT a krátkodobých záväzkov, čo je ukazovateľ s najvyššou váhou, vykazuje od roku

2005 záporné hodnoty, podnik sa za celé obdobie nachádza v pásme uspokojivej finančnej

kondície.

Tabuľka 26: Percentuálne zastúpenie vážených hodnôt pomerových ukazovateľov na hodnote T

ukazovateľ rok

váha 2004 2005 2006 2007 2008 2009

EBT/ krátkodobé záväzky 38% -1% -9% -2% -7% -10%

obežný majetok / cudzí kapitál 25% 40% 48% 48% 60% 57%

krátkodobé záväzky / majetok 12% 20% 30% 28% 19% 29%

tržby / majetok 25% 41% 32% 26% 28% 23%

hodnota T 100% 100% 100% 100% 100% 100%

Zdroj: Vlastná tabuľka

Tabuľka č.26 nám ukazuje, aký percentuálny podiel majú na celkovej hodnote T

pomerové ukazovatele Tafflerovho modelu. V roku 2004 mal na hodnote T 38%-ný podiel

ukazovateľ rentability krátkodobých záväzkov, v roku 2005 „ťahal“ hodnotu T do vyšších

čísel najviac ukazovateľ obratu majetku so 41 % - ným podielom. Vidíme, že od roku 2006

sa na pozitívnej hodnote T ukazovateľa najvýraznejšie podieľa ukazovateľ likvidity

(obežný majetok / cudzí kapitál). Vývoj tohto ukazovateľa má kolísavý charakter, ale aj

napriek tomu dokáže podnik speňažením obežného majetku uhradiť všetky svoje záväzky

(nie len krátkodobé).

Taktiež možno z uvedenej tabuľky pozorovať, ktorý pomerový ukazovateľ najmenej

prispieva k zvyšovaniu hodnoty T, resp. ju znižuje. Záporné percentuálne hodnoty

ukazovateľa rentability krátkodobých záväzkov v rokoch 2005-2009 vyjadrujú, že uvedený

66

ukazovateľ neprispieva k zvyšovaniu hodnoty T, ale naopak ju znižuje. Ide relatívne o

nízke percentuálne hodnoty, čo je spôsobené rentabilitou krátkodobých záväzkov blížiacou

sa k nule.

Môžeme teda zhrnúť, že prípade Tafflerovho modelu sa na optimistických

výsledkoch podieľa najviac dobrá situácia podniku v oblasti likvidity (viď kapitola 4.4.1).

Graf vývoja hodnoty T vykazuje trend poklesu ukazovateľa v čase. Oproti roku 2004

došlo k poklesu hodnôt všetkých pomerových ukazovateľov, pričom najvýraznejší

negatívny vplyv mal na tejto skutočnosti výrazný pokles rentability krátkodobých

záväzkov. V oblasti rentability krátkodobých záväzkov, resp. EBT nemožno predpokladať

vzhľadom na vývoj týchto ukazovateľov výraznú pozitívnu zmenu.

Graf 9: Vývoj T-hodnoty

Zdroj: Vlastný graf

V prípade, že si podnik zachová relatívne dobré výsledky v oblasti likvidity aj

naďalej, nemal by sa v blízkej budúcnosti obávať bankrotu. Otáznikom do budúcnosti však

zostáva negatívny vývoj ukazovateľa rentability, ako aj jeho rastúci negatívny vplyv na

hodnote T od roku 2007 (-2 %, -7 %, -10 %).

4.5.1.3 Springate model

Prostredníctvom uvedeného modelu je možné predpovedať problémy v podniku.

Model zahŕňa 4 pomerové ukazovatele, ktoré sú súčasťou integrálneho ukazovateľa S.

Hraničná hodnota ukazovateľa S, na základe ktorej podnik možno zaradiť medzi

problémové resp. bezproblémové je hodnota 0,862.

0,804

0,508

0,391 0,403 0,394

0,309

0,000

0,100

0,200

0,300

0,400

0,500

0,600

0,700

0,800

0,900

2004 2005 2006 2007 2008 2009

hodnota T

hodnota T

67

Tabuľka 27: Hodnoty pomerových ukazovateľov Springate modelu

ukazovateľ rok

váha 2004 2005 2006 2007 2008 2009

čistý pracovný kapitál / majetok 0,410 0,402 0,374 0,404 0,597 0,495 1,03

EBIT / majetok 0,319 -0,001 -0,036 0,000 0,003 -0,007 3,07

EBT / krátkodobé záväzky 0,571 -0,008 -0,069 -0,017 -0,050 -0,057 0,66

tržby / majetok 1,257 1,297 0,771 0,664 0,683 0,448 0,4

hodnota S 2,280 0,925 0,538 0,671 0,864 0,631

Zdroj: Vlastná tabuľka

Ako vidíme z tabuľky 27, integrálny S ukazovateľ dosahuje v sledovanom období

hodnoty nad aj pod hranicou 0,862. Najlepšie výsledky dosahuje podnik, ako to už vyplýva

z predchádzajúcej analýzy, v roku 2004. V ďalšom období došlo k výraznému poklesu

integrálneho S ukazovateľa, čo je v podstate len indikátorom vznikajúcich problémov v

podniku. Rok 2005 bol posledným, kedy sa S ukazovateľ vyšplhal výraznejšie nad

problémovú hranicu. V období 2006-2009 model na základe nízkych hodnôt S ukazovateľa

predpovedá vznikajúce problémy v oblasti zdravia podniku, pričom v roku 2008 sa podnik

nachádza na rozhraní medzi zónou problémov a finančným zdravím.

Tabuľka 28: Pomery medzi jednotlivými váhami Springate modelu

X1 X2 X3 X4 súčet

hodnota T hodnota koeficientu 1,03 3,07 0,66 0,4 5,16

váha koeficientu 20% 59% 13% 8% 100%

Zdroj: Vlastná tabuľka

Ako sme konštatovali aj pri predchádzajúcich modeloch, aj pri modeli Springate je

najvyššia váha pridelená pomerovému ukazovateľu v ktorom vystupuje výsledok

hospodárenia. V tomto prípade ide o rentabilitu kapitálu, podobne ako to bolo pri

Altmanovom modeli. Jeho percentuálny podiel na súčte všetkých váh predstavuje 59 %.

Ukazovateľ s druhou najvyššou váhou je ukazovateľ miery pracovného kapitálu, ktorého

váha predstavuje 20% zo súčtu váh Springate modelu.

Klasifikačná schéma Springate modelu je konštruovaná rovnako ako predchádzajúce

modely, ktoré sme už popísali. Ide o súčet vážených pomerových ukazovateľov, ktorého

výsledkom je integrálny ukazovateľ S. To, akým percentuálnym podielom sa hodnoty

jednotlivých pomerových ukazovatelov podieľajú na hodnote integrálneho ukazovateľa je

vyčíslené v tabuľke. Ide o pomer hodnoty váženého pomerového ukazovateľa a hodnoty

ukazovateľa S.

68

Tabuľka 29: Percentuálne zastúpenie vážených hodnôt pomerových ukazovateľov na hodnote S

ukazovateľ rok

2004 2005 2006 2007 2008 2009

čistý pracovný kapitál / majetok 19% 45% 72% 62% 71% 81%

EBIT / majetok 43% 0% -21% 0% 1% -3%

EBT / krátkodobé záväzky 17% -1% -8% -2% -4% -6%

tržby / majetok 22% 56% 57% 40% 32% 28%

hodnota S 100% 100% 100% 100% 100% 100%

Zdroj: Vlastná tabuľka

Tabuľka 29 nehovorí o tom, aký vplyv majú jednotlivé váhy na hodnotu integrálneho

ukazovateľa. Jednoducho hovorí o tom, ktorý pomerový ukazovateľ najviac zvyšuje

hodnotu S. Inak povedané, hodnota S ukazovateľa sa v roku 2004 zníži o 43 % ak by sme

do klasifikačnej schémy nezahrnuli ukazovateľ EBIT / majetok. Táto tabuľka pomáha

určiť, ktoré z ukazovateľov najviac „tlačia“ ukazovateľ S do vyšších čísel.

Springate model teda na rozdiel od predchádzajúcich modelov viacrozmernej

diskriminačnej analýzy predpokladá problémy v podniku. Možno to pozorovať zo

samotného vývoja ukazovateľa S, ktorý sa vyznačuje klesajúcim trendom tak, ako je to

znázornené na grafe. Keďže v modeli sú až dva ukazovatele rentability, nie je predpoklad,

že by došlo k zlepšeniu hodnoty S v blízkej budúcnosti. Problémy s dosahovaním zisku,

resp. vyššej rentability sa ukazujú pri hodnotení finančného zdravia pomocou modelov

viacrozmernej diskriminačnej analýzy ako kľúčové.

Graf 10: Vývoj hodnoty S

Zdroj: Vlastný graf

2,280

0,925

0,5380,671

0,864

0,631

0,000

0,500

1,000

1,500

2,000

2,500

2004 2005 2006 2007 2008 2009

hodnota S

hodnota S

trend vývoja

69

4.5.1.4 Fulmerov model

Ďalší model viacrozmernej diskriminačnej analýzy je Fulmerov model, pomocou

ktorého dokážeme posúdiť finančnú situáciu v našom podniku. Hneď na prvý pohľad

možno pozorovať oproti predchádzajúcim modelom určité rozdiely. Vidíme, že Fulmerov

model pracuje s podstatne viac pomerovými ukazovateľmi ako predchádzajúce tri modely.

Ďalšiu odlišnosť pozorujeme v konštrukcii samotnej klasifikačnej schémy (funkcie). Tá už

nie je tvorená len ako súčet vážených pomerových ukazovateľov, ale niektoré vážené

hodnoty pomerových ukazovateľov odpočítavame. Jedná sa v tomto prípade o pomerový

ukazovateľ krátkodobé a dlhodobé bankové úvery a výpomoci / majetok, čo možno

považovať za ukazovateľ likvidity, a pri ktorom sa za priaznivé považujú jeho nízke

hodnoty.

Tabuľka 30: Hodnoty ukazovateľov Fulmerovho modelu

ukazovateľ rok

váha 2004 2005 2006 2007 2008 2009

nerozdelené zisky / majetok 0,370 0,361 0,293 0,313 0,456 0,379 5,528

tržby / majetok 1,257 1,297 0,771 0,664 0,683 0,448 0,212

EBT / vlastný kapitál 0,816 -0,013 -0,149 -0,033 -0,044 -0,073 0,073

cash flow / cudzí kapitál 0,000 0,352 -0,040 -0,075 0,055 -0,211 1,27

KBÚ a DBÚ a výp. / majetok 0,004 0,000 0,038 0,040 0,071 0,179 0,12

krátkodobé záväzky / majetok 0,548 0,570 0,657 0,632 0,420 0,507 2,335

majetok 517128 522240 557923 502456 329250 367743 0,575

čistý prac. kapitál / cudzí kap. 0,664 0,642 0,539 0,600 1,140 0,821 1,083

EBIT / nákladové úroky 53,409 -0,172 -3,854 0,006 0,126 -0,301 0,894

6,075

hodnota F 297395 300286 320800 288910 189318 211450

Zdroj: Vlastná tabuľka

Zdravie podniku je posudzované na základe hodnoty F, ktorého algoritmus výpočtu

je uvedený v metodike. Ak podnik dosahuje záporné hodnoty tohto ukazovateľa, možno

predpokladať budúce problémy. Z tabuľky 30 je zrejmé, že integrálny ukazovateľ F

v každom roku dosahuje kladnú hodnotu. Spôsobené je to stavom majetku, ktorý podnik

vykazuje v sledovanom období a relatívne vysokej váhe, ktorá je mu pridelená. Dá sa

povedať, že ostatné ukazovatele v klasifikačnej schéme spôsobujú len minimálne zvýšenie

alebo zníženie integrálneho ukazovateľa F a celkový výsledok záleží len na tom aký stav

majetku podnik vykazuje. Znamená to, že podnik, ktorý má dostatok majetku avšak

negatívny vývoj v oblasti ostatných pomerových ukazovateľov musíme na základe

70

Fulmerovho modelu považovať za zdravý. Vývoj stavu majetku je teda považovaný za

kľúčový a je smerodajným indikátorom pre posúdenie finančného zdravia v podniku

napriek tomu, že tomuto ukazovateľu nie je pridelená najvyššia váha.

4.5.1.5 Index bonity

Na základe uvedenej metódy môže manažment podniku stanoviť v akej finančnej

situácii sa podnik nachádza. Vychádzame z diskriminačnej funkcie, ktorej tvar ako aj

kritéria interpretácie hodnôt indexu bonity sme uviedli v metodike v časti 3.4.5.

Tabuľka 31: Hodnoty pomerových ukazovateľov Indexu bonity

ukazovateľ rok

váha 2004 2005 2006 2007 2008 2009

cash flow / cudzí kapitál 0,000 0,352 -0,040 -0,075 0,055 -0,211 1,5

celkový kapitál / cudzí kapitál 1,621 1,597 1,438 1,485 1,909 1,658 0,08

EBT / majetok 0,313 -0,005 -0,045 -0,011 -0,021 -0,029 10

EBT / výnosy z výroby 0,307 -0,006 -0,071 -0,025 -0,070 -0,501 5

zásoby / výnosy z výroby 0,269 0,124 0,330 0,485 1,149 5,821 0,3

výnosy z výroby / majetok 1,018 0,784 0,639 0,430 0,300 0,058 0,1

ukazovateľ B 4,978 0,694 -0,590 -0,038 0,050 -1,223

Zdroj: Vlastná tabuľka

Ukazovateľ B v roku 2004 dosahuje najvyššiu hodnotu a významne presahuje

hodnotu 3, čo je spodná hranica extrémne dobrej finančnej situácie v podniku. Na

pozitívnom výsledku sa najviac podieľa rentabilita majetku a rentabilita výnosov z výroby,

čo sú dva ukazovatele s najvyššími váhami. V roku 2005 dochádza k dramatickému

zníženiu výsledku hospodárenia a tým aj k zhoršeniu finančnej situácie meranej indexom

bonity. Jeho hodnota v tomto roku je 0,694 a predpokladá v podniku určite probléme v

oblasti finančnej situácie. V rokoch 2006 a 2007 dosahuje index bonity záporné hodnoty v

intervale medzi 0 a -1, na základe čoho možno posúdiť finančnú situáciu ako zlú. Príčinou

sú zlé hodnoty v oblasti rentability, ako aj zhoršenie v oblasti peňažných tokov, kde došlo

v roku 2006 aj 2007 k úbytku peňažných prostriedkov a tým k zhoršeniu ukazovateľa cash

flow / cudzí kapitál, ktorý hovorí o tom, že s každým eurom požičaného kapitálu dochádza

k odlivu 0,04 € v roku 2006 a 0,08 € v roku 2007.

K miernemu zlepšeniu v oblasti finančnej situácie dochádza v roku 2008, kedy

hodnota indexu bonity 0,05 radí podnik do pásma s výskytom určitých problémov v oblasti

71

finančnej situácie. K tomuto miernemu zlepšieniu došlo hlavne vďaka kladnému

peňažnému toku v roku 2008.

Graf 11: Vývoj ukazovateľa Index bonity

Zdroj: Vlastný graf

Najhorší výsledok reprezentovaný indexom bonity dosahuje podnik v roku 2009.

Najväčší medziročný úbytok peňažných prostriedkov a záporné hodnoty v oblasti

rentability sú ukazovateľmi veľmi zlej finančnej situácie v podniku. Vo vývoji indexu

bonity môžeme pozorovať klesajúci trend jeho vývoja, na čom sa v plnej miere podpisuje

hospodárska kríza, ktorou je výrazne zasiahnutý obuvnícky priemysel. Podnik sa v tomto

období zameriava hlavne na to aby „prežil“ súčasný nepriaznivý stav. Podobne ako v

ostatných modeloch diskriminačnej analýzy, aj tu je priradená najvyššia váha

ukazovateľom rentability. Ich hodnota závisí od samotného vývoja výsledku hospodárenia.

Tejto problematike sme sa venovali v kapitole 4.3.

4.5.2 Modely založené na metóde bodového hodnotenia

Z tejto kategórie modelov sme vybrali tzv. rýchly test (Kralickov test, Quick test).

4.5.2.1 Rýchly test

Zaraďujeme ho medzi modely založené na metóde bodového hodnotenia. Pracuje len

so 4 pomerovými ukazovateľmi a jednoduchou bodovou stupnicou.

-2,000

-1,000

0,000

1,000

2,000

3,000

4,000

5,000

6,000

2004 2005 2006 2007 2008 2009

ukazovateľ B

ukazovateľ B

72

Tabuľka 32: Hodnoty pomerových ukazovateľov Rýchleho testu

ukazovateľ rok

2005 2006 2007 2008 2009

miera samostatnosti 37,39 30,46 32,66 47,63 39,70

doba splácania dlhu 1,78 -18,24 -10,16 8,65 -3,80

podiel CF na celk.výnosoch 1,40% -3,46% -1,33% -2,25% -4,38%

rentabilita celk.kapitálu -0,06% -2,92% 0,01% 0,24% -0,54%

Zdroj: Vlastná tabuľka

Hodnoty jednotlivých pomerových ukazovateľov sú uvedené v tabuľke. V oblasti

samofinancovania podnik dosahuje výborné hodnoty (nad 30 %) a preto je v každom roku

priradená tomuto ukazovateľu najlepšia známka. Horšie výsledky podnik dosahuje v

oblasti ostatných pomerových ukazovateľov. Doba splácania dlhu je ocenená známkou 1 v

roku 2005, v ostatných rokoch však dochádza vplyvom záporného peňažného toku k

výraznému zhoršeniu ukazovateľa. Aj keď hodnotiace podmienky neurčujú aký počet

bodov priradiť zápornej hodnote doby splácania dlhu, priradili sme tomuto ukazovateľu v

rokoch 2006,2007 a 2009 najhoršiu známku 5. Vychádzali sme zo skutočnosti že ak by

podnik z finančných účtov uhradil v súčasnosti časť záväzkov, úhrada nezaplatených

záväzkov by bola závislá od kladného peňažného toku do podniku. V uvedených rokoch

však podnik vykazuje záporné hodnoty cash-flow, čo znamená že pri takomto trende by

záväzky nedokázal vôbec uhradiť.

Rovnako zlé hodnoty sú vykázané aj pri ukazovateli podielu cash flow na celkových

výnosoch, dôvodom je záporná hodnota cash flow, čo je v klasifikačných podmienkach

ohodnotené známkou 5 a indikuje ohrozenie podniku insolventnosťou. Ukazovateľom

rentability sme sa venovali v časti.... a známka 5 v roku 2005, 2006 a 2009 len hovoria o

tom, že podnik má v tejto oblasti výrazné problémy.

Tabuľka 33: Hodnotenie pomerových ukazovateľov

ukazovateľ počet bodov

2005 2006 2007 2008 2009

miera samostatnosti 1 1 1 1 1

doba splácania dlhu 1 5 5 3 5

podiel CF na celk.výnosoch 4 5 5 5 5

rentabilita celk.kapitálu 5 5 4 4 5

priemerný počet bodov 2,75 4 3,75 3,25 4

Zdroj: Vlastná tabuľka

73

Výsledný priemerný počet bodov v jednotlivých rokoch uvádzame v tabuľke. V

metodike sme uviedli, že podnik s hodnotou nižšou ako 2 považujeme za bonitný a vyššou

ako 3 smerujúci k bankrotu. Jediná hodnota, ktorú možno zaradiť do tzv. šedej zóny

(interval medzi 2 a 3) je hodnota 2,75 v roku 2005. Od roku 2006 až do roku 2009 môžeme

na základe rýchleho testu skonštatovať ohrozenie podniku bankrotom.

74

Záver a návrhy na riešenie problémov

Vypracovaná diplomova práca podáva informácie o finančnej situácii v podniku

HADES-TRADE, s.r.o. za obdobie rokov 2004-2009. Prostredníctvom analýzy súvahy,

výkazu ziskov a strát ako aj analýzy ex post a ex ante sme identifikovali problémy, ktoré

vypovedajú o finančnej situácii v jednotlivých obdobiach a faktory ktoré ovplyvňujú vznik

týchto problémov.

Prostredníctvom modelov analýzy ex ante sme dokázali komplexne zhodnotiť

finančné zdravie podniku, avšak objasnenie samotných príčin daného stavu si vyžaduje

podrobnejší rozbor ukazovateľov analýzy ex post, ako aj rozbor majetku, nákladov a

výnosov podniku. Jednotlivé bankrotné a bonitné modely jednoducho len umožňujú

stanoviť v akej finančnej situácii sa podnik nachádza, výsledky tejto analýzy sú založené

na štatistickej preukázateľnosti. Odpovedajú na otázku či je podnik finančne zdravý.

Analýza aktív, pasív, nákladov, výnosov a jednotlivých finančných pomerových

ukazovateľov sa pokúšajú zase objasniť prečo podnik je alebo nie je finančne zdravý a

vhodne tak dopĺňajú analýzu ex ante.

Na zhodnotenie finančného zdravia sme využili nasledovné metódy: Altmanov

model, Tafflerov model, Springate model, Fulmerov model, Index bonity a rýchly test. Ak

by sme mali posúdiť finančné zdravie podniku, na základe dosiahnutých výsledkov možno

skonštatovať nasledovné závery:

- rok 2004 je posledným rokom v sledovanom období, kedy podnik možno na základe

výsledkov všetkých uvedených metód považovať za finančne zdravý,

- obdobie rokov 2005 – 2009 je charakterizované výrazným zhoršením finančnej situácie

firmy,

- najvyššie váhy sú priradené pomerovým ukazovateľom, v ktorých vystupuje výsledok

hospodárenia. Vzhľadom na jeho negatívny vývoj od roku 2005 dochádza

k negatívnym výsledkom aj v oblasti finančného zdravia meraného prostredníctvom

modelov analýzy ex ante.

- z použitých modelov nepredpokladajú výraznejšie problémy v oblasti finančného

zdravia len dva: Tafflerov model a Fulmerov model. Dôvodom pri Tafflerovom modeli

je vyššia vyrovnanosť medzi váhami jednotlivých ukazovateľov ako aj dobré výsledky

v oblasti pomerového ukazovateľa likvidity. Fulmerov model hodnotí podnik ako

finančne zdravý z dôvodu vysokej váhy priradenej objemu majetku.

75

Na základe týchto poznatkov môžeme zhrnúť, že podnik od roku 2005 dosahuje

negatívne výsledky v oblasti jeho finančného zdravia, pričom podrobnejšia analýza

majetku a jeho zdrojov ako aj jednotlivých pomerových ukazovateľov odhalili

najzávažnejšie problémy, ktoré sa významne podieľajú na zhoršenej finančnej situácii v

podniku:

1. záporný výsledok hospodárenia od roku 2005,

2. dlhá doba inkasa pohľadávok a zároveň narastajúca doba obratu zásob

3. dlhá doba splácania záväzkov,

Všetky tri uvedené problémy podľa môjho názoru iniciuje zhodný faktor –

nerovnováha vo výbere odberateľov a dodávateľov firmy z hľadiska poskytovania

obchodného úveru. Firma HADES-TRADE sa totiž pri svojej súčasnej obchodnej politike

orientuje na dovoz tovaru zo zahraničia od takých dodávateľov, u ktorých predpokladá

možnosť dosiahnutia vysokej pridanej hodnoty. Zároveň však vzniká problém v tom, že

táto výhoda je kompenzovaná negatívnym faktorom – požiadavkou dodávateľa na

zálohové platby už pri uzatváraní obchodného kontraktu. Z pohľadu štruktúry odberateľov

tovaru u skúmanej firmy však vidieť, že firma nedokáže podobné platobné podmienky

presadiť u svojich odberateľov a doba splatnosti pohľadávok sa výrazne predlžuje.

Toto sú dva základné faktory, výrazne vplývajúce na likviditu firmy a jej cash flow.

Napriek tomu, že pri analýze likvidity podnik dosahuje dobré výsledky v oblasti

pomerových ukazovateľov, musíme zohľadniť aj to, za akú dobu sa pohľadávky opäť

premenia na peňažné prostriedky. O tom hovorí doba inkasa pohľadávok, ktorá bola napr.

v poslednom roku 300 dní.

Práve veľmi vysoká doba inkasa pohľadávok je z môjho pohľadu kľúčovým

problémom podniku, ktorý vyvoláva vznik ďalších problémov.

Zlá platobná disciplína odberateľov podniku spôsobuje, že firma nemá dostatok

peňažných prostriedkov na nákup tovaru od svojich zahraničných dodávateľov, ktorí

presadzujú tvrdé platobné podmienky. Aj keď nie je problém realizovať tovar, podnik

nedokáže tento dopyt uspokojiť nákupom tovaru z vlastných zdrojov. Uvedený problém sa

snaží riešiť pôžičkami a úvermi, avšak v čase hospodárskej krízy sa tým výrazne zvyšujú

náklady na tieto formy financovania. Dochádza k rastu nákladových úrokov, tie prispievajú

k rastu nákladov podniku a tým zároveň ovplyvňujú negatívny výsledok hospodárenia.

76

Dlhá doba inkasa pohľadávok má za následok aj predĺženie doby splácania záväzkov

voči ostatným obchodným partnerom, štátu, zamestnancom. Aj keď podnik má peňažné

prostriedky na bankovom účte alebo v pokladni, svoje záväzky nespláca v dohodnutej dobe

splatnosti z obavy pred nesplatením svojich pohľadávok. Snaží sa tak zosúladiť tok peňazí

ktorý prúdi do podniku a z podniku, čím sa celý tento proces platieb výrazne spomaľuje.

Ďalším problémom, ktorý sa podieľa na zápornom výsledku hospodárenia sú

kurzové straty. Z vývoja kurzu CZK/EUR (viď kapitola 4.3) vidieť, že predlžovaním doby

splácania záväzkov dochádza k vyšším kurzovým stratám.

Z hľadiska analýzy nie je dôležité len vedieť stanoviť problémy, ktoré v podniku

vznikajú ale aj poznať príčiny vzniku týchto problémov a zároveň vedieť navrhnúť

riešenia, ktorými manažment podniku vznikajúce problémy odstráni alebo minimalizuje.

Riešenie uvedených najzávažnejších problémov spočíva z môjho pohľadu

v nasledovných opatreniach:

1. znížiť nákladové položky firmy v oblasti režijných nákladov – využívanie externých

služieb. Potrebné je zníženie nákladových úrokov. Zlepšením dodávateľsko –

odberateľských vzťahov podnik získa vyššiu dôveryhodnosť, čo by sa malo odraziť na

nižších úrokových sadzbách poskytovaných cudzích zdrojov. Pri realizovaní tovaru do

ČR sa pokúsiť presadiť fakturáciu v domácej mene (eurách) a vyhnúť sa tak kurzovému

riziku.

2. znížením doby inkasa pohľadávok na 60, maximálne 90 dní. To môže podnik dosiahnuť

výberom odberateľov, ktorí spĺňajú túto podmienky, prípadne hľadaním nových

odberateľov. U odberateľov s dlhou dobou splácania motivovaním k skoršiemu

zaplateniu – napr. poskytnutie skonta v prípade zaplatenia v hotovosti. Zintenzívnením

snahy o vymoženie nesplatených pohľadávok cez súdy a exekučné kancelárie.

3. výberom dodávateľov s nižšou náročnosťou na platobné podmienky – využívanie

komisionálneho predaja tovaru.

Na záver možno povedať, že podnik nemožno považovať za finančne zdravý.

Podarilo sa nám komplexne zhodnotiť jeho finančnú situáciu a odhaliť najzávažnejšie

problémy, ktoré sú hlavnými príčinami problémovej finančnej situácie od roku 2005.

Napriek tomu je predpoklad, že realizáciou uvedených opatrení by malo dôjsť k zlepšeniu

finančného zdravia firmy, jej následný rozvoj a expanzia. Je však potrebné si uvedomiť, že

realizácia opatrení bude proces prebiehajúci dlhšie obdobie.

77

Použitá literatúra

ALEXY, J. 2005. Finančná a ekonomická analýza. Bratislava: IRIS, 2005. 121 s. ISBN

80-89018-90-4.

BIELIK, P. 2006. Podnikové hospodárstvo. 1.vyd. Nitra: SPU v Nitre, 2006. 319 s. ISBN

80-8069-698-5.

ČECHOVÁ, A. 2006. Manažerské účetnictví. 1.vyd. Brno: Computer Press, 2006. 182 s.

ISBN 80-251-1124-5.

GURČÍK, Ľ. 2004. Podnikateľská analýza a kontroling. 2. vyd. Nitra: SPU v Nitre, 2004.

ISBN 80-8069-449-4.

KÁDÁROVÁ, J. – KÁDÁR, G. – VIDA, M. 2008. Riadenie finančnej situácie podniku a

finančná kríza v podniku. In. Transfer inovácii 11/2008, str. 107-110. [online, prístup

01.02.2011] http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/11-2008/pdf/107-

110.pdf

KNÁPKOVÁ, A. – PAVELKOVÁ, D. 2010. Finanční analýza: komplexní průvodce

s příklady. 1.vyd. Praha: Grada, 2010. 205 s. ISBN 978-80-247-3349-4.

KOTULIČ, R. – KIRÁLY, P. – RAJČÁNIOVÁ, M. 2010. Finančná analýza podniku.

2. preprac. a dopln. vyd. Bratislava: EKONÓMIA, 2010. 238 s. ISBN 978-80-8078-342-6.

KOŠČO, T a kol. 2004. Podnikové financie, banky, burzy. 1. vyd. Nitra: SPU v Nitre,

2004. 193 s. ISBN 80-8069-349-8.

KUPKOVIČ, M. 2003. Podnikové hospodárstvo. 7. dopln. vyd. Bratislava: Sprint, 2003.

452s. ISBN 80-88848-71-7.

LANDA, M. 2007. Finanční plánování a likvidita. 1. vyd. Brno: Computer Press, 2007.

180 s. ISBN 978-80-251-1492-6.

LESÁKOVÁ, Ľ. a kol. 2007. Finančno-ekonomická analýza podniku.1. vyd. Banská

Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2007. 207 s. ISBN 978-80-8083-379-4.

78

MARINIČ, P. 2008. Plánování a tvorba hodnoty firmy. 1. vyd. Praha: Grada Publishing,

2008. 240 s. ISBN 978-80-247-2432-4.

MIŽIČKOVÁ, Ľ. – ŠAJBIDOROVÁ, M. – UBREŽIOVÁ, I. 2007. Základy

manažmentu. 1. vyd. Nitra: SPU v Nitre, 2007. 122 s. ISBN 978-80-8069-979-6.

NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. 2011. Vývoj kurzu českej koruny. [online]

http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/kurzovy-listok/grafy-kurzov

PRIDE, W. - HUGHES, R. - KAPOOR, J. 2010. Business. 10. vyd. Mason: Cengage

Learning, 2010. 627 s. ISBN 13: 978-0-324-82955-6.

RAIS, K. 2006. Řízení rizik ve firmách a jiných organizacích. 2.aktualiz. a rozšír. vyd.

Praha: Grada Publishing, 2006. 300 s. ISBN 80-247-1667-4.

RŮČKOVÁ, P. 2008. Finanční analýza: metody, ukazatele, využití v praxi. 2. aktual. vyd.

Praha: Grada Publishing, 2008. 120 s. ISBN 978-80-247-2481-2.

SEDLÁK, M. a kol. 2010. Podnikové hospodárstvo. 1. vyd. Bratislava: Iura edition, 2010.

352 s. ISBN 978-808-8078-317-4.

SERENČÉŠ, P. 2006. Financie a mena. 1. vyd. Nitra: SPU v Nitre, 2006. 182 s. ISBN 80-

8069-768-X.

ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. 2011. Vybrané makroekonomické ukazovatele obuvníckeho a

kožiarskeho priemyslu. [online] http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=386.

VLACHYNSKÝ, K. a kol. 1996. Finančný manažment. 2.dopl. a rozšír. vyd. Bratislava:

ELITA, 1996. 328 s. ISBN 80-8044-014-X.

VLACHYNSKÝ, K. a kol. 2006. Podnikové financie. 5. preprac. a dopln. vyd. Bratislava:

Iura edition, 2006. 482 s. ISBN 80-8078-029-3.

VEBER, J. – SRPOVÁ, J. 2005. Podnikání malé a střední firmy. 1. vyd. Praha: Grada

Publishing, 2005. 304 s. ISBN 80-247-1069-2.

ZALAI, K. a kol. 2004. Finančno-ekonomická analýza podniku. 4. dopln. vyd. Bratislava:

Sprint, 2004. 305 s. ISBN 80-88848-89-1.

79

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení.

ŽŮRKOVÁ, H. 2007. Plánování a kontrola: klíč k úspěchu. 1.vyd. Praha: Grada

Publishing, 2007. 136 s. ISBN 978-80-247-1844-6.

80

Zoznam príloh

Príloha č.1: Súvaha podniku 2004 - 2009

Príloha č.2: Výkaz ziskov a strát 2004 - 2009

Maje

tok

sp

olu

Text

čís

lo r

iadku

2004

2005

2006

2007

2008

2009

Spolu

maje

tok r

.002 +

r.0

03 +

r.0

32 +

r.0

62

001

517 1

28

522 2

40

557 9

23

50

2 4

56

32

9 2

50

36

7 7

43

A.

Poh

ľadá

vky

za u

písa

né v

last

né im

anie

(35

3)002

00

00

00

B.

Neo

bežn

ý m

aje

tok

r.00

4 +

r.0

13 +

r.0

23003

23 4

02

13 1

78

2 9

54

1 8

59

12

54

79

90

4

B.

I.D

lhod

obý

nehm

otný

maj

eto

k sú

čet

(r.0

05 a

ž 01

2)004

00

00

00

B.

I. 1

.Z

riaď

ovac

ie v

ýdav

ky (

011)

- /

071,

091

A/

005

00

00

00

2.

Akt

ivov

ané

nákl

ady

na

vývo

j (01

2) -

/07

2, 0

91A

/006

00

00

00

3.

Sof

tvér

(01

3) -

/07

3, 0

91A

/007

00

00

00

4.

Oce

nite

ľné

práv

a (0

14)

- /0

74,

091A

/008

00

00

00

5.

Goodw

ill (

015)

- /0

75,

091A

/009

00

00

00

6.

Ost

atný

dlh

odob

ý ne

hmot

ný m

aje

tok

(019

, 01

X)

- /0

79,

07X

, 09

1A/

010

00

00

00

7.

Obs

tará

vaný

dlh

odob

ý ne

hmot

ný m

aje

tok

(041

) -

093

011

00

00

00

8.

Pos

kytn

uté

pred

davk

y na

dlh

odob

ý ne

hmot

ný m

aje

tok

(051

) -

095A

012

00

00

00

B.

II.

Dlh

odob

ý hm

otný

maj

eto

k sú

čet

(r.0

14 a

ž r.

022)

013

23 4

02

13 1

78

2 9

54

1 8

59

12

54

79

90

4

B.

II.

1.

Pozem

ky (

031)

- 092A

014

00

00

00

2.

Sta

vby (

021)

- /0

81,

092A

/015

00

00

00

3.

Sam

osta

tné

hnut

eľné

vec

i a s

úbor

y hn

uteľ

ných

vec

í (02

2) -

/08

2,09

2A/

016

23 4

02

13 1

78

2 9

54

1 8

59

12

54

79

90

4

4.

Pes

tova

teľs

ké c

elky

trv

alýc

h po

rast

ov (

025)

- /

085,

092

A/

017

00

00

00

5.

Zá

kla

dné

stád

o a

ťažn

é zv

iera

tá (

026)

- /

086,

092

A/

018

00

00

00

6.

Ost

atný

dlh

odob

ý hm

otný

maj

eto

k (0

29,

02X

, 03

2) -

/08

9, 0

8X,

092A

/019

00

00

00

7.

Obs

tará

vaný

dlh

odob

ý hm

otný

maj

eto

k (0

42)

- 09

4020

00

00

00

8.

Pos

kytn

uté

pred

davk

y na

dlh

odob

ý hm

otný

maj

eto

k (0

52)

- 09

5A021

00

00

00

9.

Opr

avná

pol

ožk

a k

nado

budn

utém

u m

aje

tku

(+/-

097

) +

/- 0

98022

00

00

00

B.I

II.

Dlh

odob

ý fin

ančn

ý m

aje

tok

súče

t (r

.024

až

031)

023

00

00

00

B.I

II.1

.P

odie

lové

cen

né p

apie

re a

pod

iely

v o

vlá

dane

j oso

be (

061)

- 0

96A

024

00

00

00

2.

Pod

ielo

vé c

enné

pap

iere

a p

odie

ly v

spo

ločn

osti

s po

dsta

tným

vpl

yvom

(06

2) -

096

A025

00

00

00

3.

Ost

atné

dlh

odob

é ce

nné

papi

ere

a p

odie

ly (

063,

065

) -

096A

026

00

00

00

4.

Pôž

ičky

účt

ovne

j je

dnot

ke v

kon

solid

ovan

om c

elku

(06

6A)

- 09

6A027

00

00

00

5.

Ost

atný

dlh

odob

ý fin

ančn

ý m

aje

tok

(067

A,

096,

06X

A)

- 09

6A028

00

00

00

6.

Pôž

ičky

s d

obou

spl

atn

osti

najv

iac

jede

n ro

k (0

66A

, 06

7A,

06X

A)

- 09

6A029

00

00

00

7.

Obs

tará

vaný

dlh

odob

ý fin

ančn

ý m

aje

tok

(043

) -

096A

030

00

00

00

8.

Pos

kytn

uté

pred

davk

y na

dlh

odob

ý fin

ančn

ý m

aje

tok

(053

) -

095A

031

00

00

00

C.

Obe

žný

maj

eto

k r.

033

+ r

.041

+ r

.048

+ r

.056

032

493 3

28

507 5

68

554 3

38

50

0 4

98

31

6 6

70

35

9 2

69

C.I

.Z

áso

by s

účet

(r.

034

až r

.040

)033

141 7

71

50 7

54

117 7

39

10

4 8

26

11

3 4

57

12

3 5

32

C.I

.1.

Mat

eriá

l (11

2, 1

19,

11X

) -

/191

, 19

X/

034

22 1

40

14 1

07

29 5

76

32

53

03

2 5

96

32

31

2

2.

Ned

okon

čená

výr

oba

a po

loto

vary

(12

1, 1

22,

12X

) -

/192

, 19

3, 1

9X/

035

00

00

00

3.

Zá

kazková v

ýro

ba s

pre

dpokla

danou d

obou u

končenia

dlh

šou a

ko je

den r

ok 1

2X

- 1

92A

036

00

00

00

4.

Výr

obky

(12

3) -

194

037

49 7

91

6 9

71

38 7

37

24

13

23

0 2

40

31

99

0

5.

Zvi

era

tá (

124)

- 1

95038

00

00

00

6.

To

var

(132,

13X

, 139)

- /1

96,

19X

/039

69 8

40

29 6

75

49 4

26

48

16

45

0 6

21

59

23

0

7.

Pos

kytn

uté

pred

davk

y na

zás

oby

(314

A)

- 39

1A040

00

00

00

C.I

I.D

lhod

obé

pohľ

adáv

ky s

účet

(r.

042

až 0

47)

041

00

00

3 9

17

56

51

3

C.

II.

1.

Poh

ľadá

vky

z ob

chod

ného

sty

ku (

311A

, 31

2A,

311A

, 31

4A,

315A

, 31

XA

) -

391A

042

00

00

00

2.

Poh

ľadá

vky

voči

ovl

áda

nej o

sobe

a o

vlá

dajú

cej o

sobe

(35

1A)

- 39

1A043

00

00

00

3.

Ost

atné

poh

ľadá

vky

v rá

mci

kon

solid

ovan

ého

celk

u (3

51A

) -

391A

044

00

00

00

4.

Poh

ľadá

vky

voči

spo

ločn

íkom

, čl

eno

m a

zdr

užen

iu (

354A

, 35

5A,

358A

, 35

XA

) -

391A

045

00

00

3 9

17

56

51

3

5.

Iné

pohľ

adáv

ky (

335A

, 33

XA

, 37

1A,

373A

, 37

4A,

375A

, 37

6A,

378A

) -

391A

046

00

00

00

6.

Odl

ože

ná d

aňov

á po

hľad

ávka

(48

1A)

047

00

00

00

C.I

II.

Krá

tkod

obé

pohľ

adáv

ky s

účet

(r.

049

až 0

55)

048

344 9

18

334 9

27

330 1

47

31

4 5

46

10

8 7

10

13

5 4

19

C.I

II.1

.P

ohľa

dávk

y z

obch

odné

ho s

tyku

(31

1A,

312A

, 31

3A,

314A

, 31

5A,

31X

A)

- 39

1A049

344 9

18

334 9

27

330 1

47

31

4 5

46

10

8 7

10

13

5 4

19

2.

Poh

ľadá

vky

voči

ovl

áda

nej o

sobe

a o

vlá

dajú

cej o

sobe

(35

1A)

- 39

1A050

00

00

00

3.

Ost

atné

poh

ľadá

vky

v rá

mci

kon

solid

ovan

ého

celk

u (3

51A

) -

391A

051

00

00

00

4.

Poh

ľadá

vky

voči

spo

ločn

íkom

, čl

eno

m a

zdr

užen

iu (

354A

, 35

5A,

358A

, 35

XA

) -

391A

052

00

00

00

5.

Soc

iáln

e za

bezp

ečen

ie (

336)

- 3

91A

053

00

00

00

6.

Daň

ové

pohľ

adáv

ky (

341,

342

, 34

3, 3

45)

- 39

1A054

00

00

00

7.

Iné

pohľ

adáv

ky (

335A

, 33

XA

, 37

1A,

373A

, 37

4A,

375A

, 37

6A,

378A

) -

391A

055

00

00

00

C.I

V.

Fin

ančn

é úč

ty s

účet

(r.

057

až r

.061

)056

6 6

39

121 8

88

106 4

53

81

12

69

0 5

86

43

80

5

C.I

V.1

.P

enia

ze (

211,

213,

21X

)057

3 7

51

118 7

01

110 7

68

12

3 3

49

13

6 7

59

43

75

7

2.

Účt

y v

bank

ách

(221

A,

22X

+/-

261

058

2 8

88

3 1

87

-4 3

15

-42

22

3-4

6 1

73

48

3.

Účt

y v

bank

ách

s do

bou

via

zano

sti d

lhšo

u ak

o je

den

rok

22X

A059

00

00

00

4.

Krá

tkod

obý

finan

čný

maj

eto

k (2

51,

253,

256

, 25

7, 2

5X)

- /2

91,

29X

/060

00

00

00

5.

Obs

tará

vaný

krá

tkod

obý

finan

čný

maj

eto

k (2

59)

- 29

1061

00

00

00

D.

Čas

ové

rozl

íšen

ie r

.063

až

064

062

398

1 4

94

631

10

03

3-1

43

0

D.

1.

Nák

lady

bud

úcic

h ob

dobí

(38

1, 3

82)

063

398

1 4

94

631

10

03

3-1

43

0

2.

Prí

jmy

budú

cich

obd

obí (

385)

064

00

00

00

2 0

68 1

14

2 0

87 4

66

2 2

31 0

63

2 0

09 7

26

1 3

16 9

69

1 4

72 4

02

Vla

stn

é i

man

ie a

záväzky s

po

lu

Text

čís

lo r

iadku

2 0

04

2 0

05

2 0

06

2 0

07

2 0

08

2 0

09

Spo

lu v

last

né im

anie

a z

áväz

ky r

.066

+ r

.086

+ r

.116

065

517 1

28

522 2

40

557 9

23

50

2 4

56

32

9 2

50

36

7 7

43

A.

Vla

stné

iman

ie r

.067

+ r

.071

+ r

.078

+ r

.082

+ r

.085

066

198 1

68

195 2

47

169 9

53

16

4 1

11

15

6 8

08

14

5 9

87

A.

I.Z

ákl

adn

é im

anie

súč

et (

r.06

8 až

070

)067

6 6

39

6 6

39

6 6

39

6 6

39

6 6

39

6 6

39

A.

I. 1

.Z

ákl

adn

é im

anie

(41

1 al

ebo

+/-

491

)068

6 6

39

6 6

39

6 6

39

6 6

39

6 6

39

6 6

39

2.

Vla

stné

akc

ie a

vla

stné

obc

hodn

é po

die

ly (

/-/

252)

069

00

00

00

3.

Zm

ena

zákl

adn

ého

iman

ia +

/- 4

19070

00

00

00

A.

II.

Kap

itálo

vé f

ondy

súč

et (

r.07

2 až

077

)071

00

00

00

A.

II.

1.

Em

isné

áži

o (

412)

072

00

00

00

2.

Ost

atné

kap

itálo

vé f

ondy

(41

3)073

00

00

00

3.

Zá

konn

ý re

zerv

ný f

ond

(Ned

elite

ľný

fond

) z

kapi

tálo

vých

vkl

ado

v (4

17,

418)

074

00

00

00

4.

Oce

ňova

cie

roz

die

ly z

pre

cene

nia

maj

etk

u a

závä

zkov

(+

/- 4

14)

075

00

00

00

5.

Oce

ňova

cie

roz

die

ly z

kap

itálo

vých

úča

stín

(+

/- 4

15)

076

00

00

00

6.

Oce

ňova

cie

roz

die

ly z

pre

cene

nia

pri

sply

nutí

a ro

zdel

ení

(+

/- 4

16)

077

00

00

00

A.I

II.

Fo

ndy

zo z

isku

súč

et (

r.07

9 až

r.0

81)

078

664

664

664

66

46

64

66

4

A.I

II.1

.Z

áko

nný

reze

rvný

fon

d (4

21)

079

664

664

664

66

46

64

66

4

2.

Ned

elite

ľný

fond

(42

2)080

00

00

00

3.

Šta

tutá

rne

fond

y a

osta

tné

fond

y (4

23,

427,

42X

)081

00

00

00

A.I

V.

Výs

ledo

k ho

spod

áren

ia m

inul

ých

roko

v r.

083

až 0

84082

29 5

09

190 8

65

187 9

11

16

2 6

17

15

6 8

08

14

9 5

03

A.I

V.1

.N

eroz

dele

ný z

isk

min

ulýc

h ro

kov

(428

)083

62 3

71

223 7

27

223 7

27

22

3 7

27

22

3 7

27

22

3 7

28

2.

Neu

hrad

ená

stra

ta m

inul

ých

roko

v (/

-/ 4

29)

084

-32 8

62

-32 8

62

-35 8

16

-61

11

0-6

6 9

19

-74

22

5

A.V

.

Výsle

dok h

ospodáre

nia

za ú

čto

vné o

bdobie

/+

-/ r

.001 -

(r.

067 +

r.0

71 +

r.0

78 +

r.0

82 +

r.0

86 +

r.116)

085

161 3

56

-2 9

21

-25 2

61

-5 8

09

-7 3

03

-10

81

9

B.

Cudzie

zdro

je z

r.0

87 +

r.0

91 +

r.1

02 +

r.1

12

086

308 8

36

316 0

06

374 6

60

32

2 6

45

15

2 9

24

19

8 8

72

B.I

.R

ezer

vy s

účet

(r.

088

až r

.090

)087

5 4

11

5 7

43

3 0

21

1 5

60

69

77

46

B.I

.1.

Rez

ervy

zák

onné

(45

1 A

)088

00

00

00

2

.O

stat

né d

lhod

obé

reze

rvy

(459

A,

45X

A)

089

00

00

00

3

.K

rátk

odob

é re

zerv

y (3

23,

32X

, 45

1A,

459A

, 45

XA

)090

5 4

11

5 7

43

3 0

21

1 5

60

69

77

46

B.I

I.D

lhod

obé

závä

zky

súče

t (r

.092

až

r.10

1)091

20 0

49

12 5

80

5 1

45

3 6

85

12

64

71

1 6

44

B.I

I.1.

Dlh

odob

é zá

väzk

y z

obch

odné

ho s

tyku

(47

9A)

092

00

00

00

2.

Dlh

odob

é ne

vyfa

ktur

ovan

é do

dávk

y (4

76A

)093

00

00

00

3.

Dlh

odob

é zá

väzk

y vo

či o

vlá

dane

j oso

be a

ovl

áda

júce

j oso

be (

471A

)094

00

00

00

4.

Ost

atné

dlh

odob

é zá

väzk

y v

rám

ci k

onso

lidov

anéh

o ce

lku

(471

A)

095

00

00

00

5.

Dlh

odob

é pr

ijaté

pre

ddav

ky (

475A

)096

00

00

00

6.

Dlh

odob

é zm

enky

na

úhra

du (

478A

)097

00

00

00

7.

Vyd

ané

dlh

opis

y (4

73A

/-/

255

A)

098

00

00

00

8.

Zá

väzk

y zo

soc

iáln

eho

fond

u (4

72)

099

2 5

89

3 0

87

3 5

19

3 6

85

3 7

18

3 7

90

9.

Ost

atné

dlh

odob

é zá

väzk

y (4

74A

, 47

9A,

47X

A,

372A

, 37

3A,

377A

)100

17 4

60

9 4

93

1 6

27

08

92

97

85

4

1

0.

Odl

ože

ný d

aňov

ý zá

väzo

k (4

81A

)101

00

00

00

B.I

II.

Krá

tkod

obé

závä

zky

súče

t (r

.103

až

r.11

1)102

281 4

18

297 6

83

345 4

16

29

7 5

50

11

6 1

46

12

0 7

75

B.I

II.1

.Z

ávä

zky

z ob

chod

ného

sty

ku (

321,

322

, 32

4, 3

25,

32X

, 47

5A,

478A

, 47

9A,

47X

A)

103

260 4

06

283 6

09

307 0

44

26

3 1

61

85

80

61

07

02

3

2.

Nev

yfak

turo

vané

dod

ávky

(32

6, 4

76A

)104

00

00

00

3.

Zá

väzk

y v

oči o

vlá

dane

j oso

be a

ovl

áda

júce

j oso

be (

361A

, 47

1A)

105

00

00

00

4.

Ost

atné

záv

äzky

v r

ámci

kon

solid

ovan

ého

celk

u (3

61A

, 36

XA

, 47

1A,

47X

A)

106

00

00

00

5.

Zá

väzk

y vo

či s

polo

čník

om a

zdr

užen

iu (

364,

365

, 36

6, 3

67,

368,

398

A,

478A

, 47

9A)

107

00

12 5

80

15

56

81

5 5

68

0

6.

Zá

väzk

y vo

či z

ames

tnan

com

(33

1, 3

33,

33X

, 47

9A)

108

4 9

79

5 5

77

4 8

46

1 7

92

39

83

57

7.

Zá

väzk

y zo

soc

iáln

eho

zabe

zpeč

enia

(33

6, 4

79A

)109

12 1

49

8 0

99

16 2

98

6 1

08

59

73

83

8.

Daň

ové

závä

zky

a do

táci

e (

341,

342

, 34

3, 3

45,

346,

347

, 34

X)

110

3 8

84

398

4 5

48

10

45

61

3 5

43

10

31

3

9.

Ost

atné

záv

äzky

(37

2A,

373A

, 37

7A,

379A

, 47

4A,

479A

, 47

X)

111

00

100

46

52

32

2 6

99

B.I

V.

Ban

kové

úve

ry a

výp

omoc

i súč

et (

r.11

3 až

r.1

15)

112

1 9

58

021 0

78

19

85

02

3 4

02

65

70

7

B.I

V.1

.B

anko

vé ú

very

dlh

odob

é (4

61A

, 46

XA

)113

00

00

00

2

.B

ežné

ban

kové

úve

ry (

221A

, 23

1, 2

32,

23X

, 46

1A,

46X

A)

114

00

00

02

8 1

19

3

.K

rátk

odob

é fin

ančn

é vý

pom

oci (

241,

249

, 24

X,

473A

, /-

/255

A)

115

1 9

58

021 0

78

19

85

02

2 1

40

37

58

8

C.

Čas

ové

rozl

íšen

ie s

účet

(r.

117

až r

.118

)116

10 1

24

10 9

87

13 3

11

15

70

11

9 5

18

22

88

4

C.1

.V

ýdav

ky b

udúc

ich

obdo

bí (

383)

117

10 1

24

10 9

87

13 3

11

15

70

11

9 5

18

22

88

4

2.

Výn

osy

budú

cich

obd

obí (

384)

118

00

00

00

1 8

97 0

32

2 0

80 8

94

2 2

43 6

43

1 9

99 9

34

1 3

03 4

59

1 4

58 9

07

Výkaz z

isko

v a

str

át

Prí

loh

a 2

Označenie

Text

čís

lo

ria

dku

2004

2005

2006

2007

2008

2009

I.T

ržby z

a p

redaj to

varu

(604)

01

161 8

87

256 6

22

123 7

80

130 1

20

136 5

60

148 9

77

A.

Nákla

dy v

ynalo

žené n

a o

bsta

ranie

pre

daného t

ovaru

(504)

02

144 2

61

157 4

06

106 8

18

124 7

43

126 3

03

106 4

09

+O

bchodná m

arž

a r

.01 -

r.0

203

17 6

26

99 2

17

16 9

62

5 3

77

10 2

57

42 5

68

II.

Výro

ba r

.05 +

r.0

6 +

r.0

704

526 4

22

409 6

13

356 6

35

216 1

59

98 7

85

21 2

21

II.

1.

Trž

by z

pre

daja

vla

stn

ých v

ýro

bkov a

slu

žie

b (

601,

602)

05

487 9

51

420 5

01

306 2

14

203 6

78

88 1

96

15 8

18

2.

Zm

ena s

tavu v

nútr

oorg

aniz

ačných z

ásob (

+/-

účto

vná s

kupin

a 6

1)

06

6 0

08

-42389

31 6

34

-17228

6 0

74

1 7

73

3.

Aktivácia

(účto

vná s

kupin

a 6

2)

07

32 4

64

31 5

01

18 7

88

29 7

09

4 5

14

3 6

30

B.

Výro

bná s

potr

eba r

.09 +

r.1

008

371 5

06

368 2

53

264 2

90

168 4

59

82 6

53

47 1

92

B.

1.

Spotr

eba m

ate

riá

lu,

energ

ie a

osta

tných n

eskla

dovate

ľných d

odávok (

501,

502,

503)

09

321 5

16

301 7

99

213 9

68

131 3

48

58 7

53

24 3

73

2.

Slu

žby (

účto

vná s

kupin

a 5

1)

10

49 9

90

66 4

54

50 3

22

37 1

11

23 9

00

22 8

19

+P

rid

aná h

odnota

r.

03 +

r.0

4 -

r.0

811

172 5

42

140 5

76

109 3

08

53 0

77

26 3

89

16 5

97

C.

Osobné n

ákla

dy (

súčet

r.13 a

ž r

.16)

12

154 0

20

118 6

35

112 0

29

44 4

80

10 5

56

14 2

34

C.

1.

Mzdové n

ákla

dy (

521,

522)

13

111 5

65

87 8

97

83 7

48

32 9

95

7 5

68

10 7

63

2.

Odm

eny č

lenom

org

ánov s

polo

čnosti a

dru

žstv

a (

523)

14

00

00

0

3.

Nákla

dy n

a s

ociá

lne z

abezpečenie

(524,

525,

526)

15

37 7

75

30 2

40

27 5

51

10 6

22

2 5

56

3 3

04

4.

Sociá

lne n

ákla

dy (

527,

528)

16

4 6

80

498

730

863

432

167

D.

Dane a

popla

tky (

účto

vná s

kupin

a 5

3)

17

1 9

25

1 8

59

1 8

92

1 4

94

929

497

E.

Odpis

y d

lhodobého n

ehm

otn

ého m

aje

tku a

dlh

odobého h

motn

ého m

aje

tku (

551)

18

10 8

88

11 6

18

11 1

20

2 1

91

2 2

57

2 6

59

III.

Trž

by z

pre

daja

dlh

odobého m

aje

tku a

mate

riá

lu (

641,

642)

19

1 0

62

00

2 5

56

1 3

94

3 1

70

F.

Zo

sta

tková c

ena p

redaného d

lhodobého m

aje

tku a

pre

daného m

ate

riá

lu (

541,

542)

20

730

33

00

0

IV.

Použitie

a z

rušenie

rezerv

do v

ýnosov z

hospodárs

kej čin

nosti a

účto

vanie

vznik

u

kom

ple

xných n

ákla

dov b

udúcic

h o

bdobí (6

52,

654,

655)

21

00

00

0

G.

Tvorb

a r

ezerv

na h

ospodárs

ku č

innosť

a z

účto

vanie

kom

ple

xných n

ákla

dov b

udúcic

h

období (5

52,

554,

555)

22

-2 4

23

332

-2 7

22

00

V.

Zú

čto

vanie

a z

rušenie

opra

vných p

olo

žie

k d

o v

ýnosov z

hospodárs

kej čin

nosti (

657,

658,

659)

23

00

00

0

H.

Tvorb

a o

pra

vných p

olo

žie

k d

o n

ákla

dov n

a h

ospodárs

ku č

innosť

(557,

558,

559)

24

00

00

0

VI.

Osta

tné v

ýnosy z

hospodárs

kej čin

nosti (

644,

645,

646,

648)

25

167 6

96

0332

0963

6 5

77

I.O

sta

tné n

ákla

dy n

a h

ospodárs

ku č

innosť

(544,

545,

546,

548)

26

10 4

56

2 8

88

3 5

85

5 6

10

6 9

04

9 6

77

VII

.P

revod v

ýnosov z

hospodárs

kej čin

nosti (

-)(6

97)

27

00

00

0

J.

Pre

vod n

ákla

dov n

a h

ospodárs

ku č

innosť

(-)(

597)

28

00

00

0

*

Výsle

dok h

ospodáre

nia

z h

ospodárs

kej čin

nosti r

.11 -

r.1

2 -

r.1

7 -

r.1

8 +

r.1

9 -

r.2

0 +

r.21 -

r.2

2 +

r.2

3 -

r.2

4 +

r.2

5 -

r.2

6 +

(-r

.27)

- (-

r.28)

29

165 7

04

5 2

11

-16 2

65

1 8

59

8 0

99

-723

VII

I.T

ržby z

pre

daja

cenných p

apie

rov a

podie

lov (

661)

30

00

00

0

K.

Pre

dané c

enné p

apie

re a

podie

ly (

561)

31

00

00

0

IX.

Výnosy z

dlh

odobého f

inančného m

aje

tku r

.33 +

r.3

4 +

r.3

532

00

00

0

IX.

1.

Výnosy z

cenných p

apie

rov a

podie

lov v

ovlá

danej osobe a

v s

polo

čnosti s

podsta

tným

vply

vom

(665A

)33

00

00

0

2.

Výnosy z

osta

tných d

lhodobých c

enných p

apie

rov a

podie

lov (

665A

)34

00

00

0

3.

Výnosy z

osta

tného d

lhodobého f

inančného m

aje

tku (

665A

)35

00

00

0

X.

Výnosy z

krá

tkodobého f

inančného m

aje

tku (

666)

36

00

00

0

L.

Nákla

dy n

a k

rátk

odobý f

inančný m

aje

tok (

566)

37

00

00

0

XI.

Výnosy z

pre

cenenia

cenných p

apie

rov a

výnosy z

deriváto

vých o

perá

cií (

644,

667)

38

00

00

0

M.

Nákla

dy n

a p

recenenie

cenných p

apie

rov a

nákla

dy n

a d

eriváto

vé o

perá

cie

(564,

567)

39

00

00

0

XII

.V

ýnosové ú

roky (

662)

40

33

797

00

100

6

N.

Nákla

dové ú

roky (

562)

41

3 0

87

2 1

24

5 2

11

5 4

44

7 9

00

8 1

65

XII

I.K

urz

ové z

isky (

663)

42

6 8

38

9 3

94

6 8

38

3 8

17

7 0

04

790

O.

Kurz

ové s

traty

(563)

43

2 7

88

12 4

48

6 9

38

2 7

55

11 5

85

628

XIV

.O

sta

tné v

ýnosy z

fin

ančnej čin

nosti (

668)

44

00

00

053

P.

Osta

tné n

ákla

dy n

a f

inančnú č

innosť

(568,

569)

45

4 9

13

3 3

19

3 7

18

2 8

88

2 6

22

1 9

55

XV

.P

oužitie

a z

rušenie

rezerv

do v

ýnosov z

fin

ančnej čin

nosti (

674)

46

00

00

0

QT

vorb

a r

ezerv

na f

inančnú č

innosť

(574)

47

00

00

0

XV

I.Z

účto

vanie

a z

rušenie

opra

vných p

olo

žie

k d

o v

ýnosov z

fin

ančnej čin

nosti (

679)

48

00

00

0

R.

Tvorb

a o

pra

vných p

olo

žie

k d

o v

ýnosov z

fin

ančnej čin

nosti (

579)

49

00

00

0

XV

II.

Pre

vod f

inančných v

ýnosov (

-)(6

98)

50

00

00

0

SP

revod f

inančných n

ákla

dov (

-)(5

98)

51

00

00

0

*

Výsle

dok h

ospodáre

nia

z f

inančnej čin

nosti r

.30 -

r.3

1 +

r.3

2 +

r.3

6 -

r.3

7 +

r.3

8 -

r.3

9 +

r.40 -

r.4

1 +

r.4

2 -

r.4

3 +

r.4

4 -

r.4

5 +

r.4

6 -

r.4

7 +

r.4

8 -

r.4

9 +

(-r

.50)

- (-

r.51)

52

-3 9

17

-7 7

01

-9 0

29

-7 2

69

-15 0

04

-9 8

99

T.

Daň z

prí

jmov z

bežnej čin

nosti r

.54 +

r.5

553

133

432

33

398

398

249

T.

1.

- spla

tná (

591,

595)

54

133

432

33

398

398

249

2.

- odlo

žená (

+/-

592)

55

00

00

00

**V

ýsle

dok h

ospodáre

nia

z b

ežnej čin

nosti r

.29 +

r.5

2 -

r.5

356

161 6

54

-2 9

21

-25 3

27

-5 8

09

-7 3

03

-10 8

70

XV

III.

Mim

oria

dne v

ýnosy (

účto

vná s

kupin

a 6

8)

57

00

66

00

51

U.

Mim

oria

dne n

ákla

dy (

účto

vná s

kupin

a 5

8)

58

299

00

00

V.

Daň z

prí

jmov z

mim

oria

dnej čin

nosti r

.60 +

r.6

159

00

00

0

V.

1.

- spla

tná (

593)

60

00

00

0

2.

- odlo

žená (

+/-

594)

61

00

00

0

*V

ýsle

dok h

ospodáre

nia

z m

imoria

dnej čin

nosti r

.57 -

r.5

8 -

r.5

962

-299

066

00

51

Z.

Pre

vod p

odie

lov n

a v

ýsle

dku h

ospodáre

nia

spolo

čník

om

(+

/- 5

96)

63

00

00

0

***

Výsle

dok h

ospodáre

nia

za ú

čto

vné o

bdobie

(+

/-)r

.56 +

r.6

2 -

r.6

364

161 3

56

-2 9

21

-25 2

61

-5 8

09

-7 3

03

-10 8

19

Ko

ntr

oln

é č

íslo

sú

čet

(r.

01 a

ž 6

4)

99

3 2

93 2

68

2 4

84 1

67

1 7

84 0

07

1 1

82 0

35

704 4

41

482 3

11