(1) Súčasné významné a vplyvné smery v didaktike

a ich podoby (P1)

• 18.9. 2018 Koncepcie edukácie – zmysel, ciele a hodnoty

• 2.10.2018 Edukácia obratu

Komparácia základných didaktických prvkov v

transmisívnom a konštruktivistickom prístupe

doc. PaedDr. Lenka Rovňanová, PhD.

2018

Koncepcie edukácie – dôvody pre pozornosť

Pomáhajú (nielen) študentom učiteľstva a učiteľom:

1. ujasniť si vlastný prístup k vyučovaniu a učeniu (sa),

2. vyjasňovať konceptuálne rámce kurikulárnych dokumentov,

3. môžu byť prostriedkom profesijného rozvoja,

4. z konfrontácie viacerých prístupov iniciovať pedagogické

inovácie a

5. poskytujú rámec pre tvorbu kurikula.

Koncepcie edukácie – všeobecné východiská

Súčasné „vplyvné spôsoby pedagogického myslenia“ (prúdy či

prístupy) sú založené na odlišnom spôsobe vnímania pedagogickej

skúsenosti.

Ich klasifikácia nemôže byť celkom homogénna kvôli nejednotnému

interpretačnému rámcu.

Každý smer sa tematizuje vo svojom pedagogickom poli, má odlišné

akcenty a osobitné hodnotové rámce.

Neexistujú oddelene. A hoci vzájomne „súperia“, zároveň sa prelínajú

a vzájomne aj ovplyvňujú.

Koncepcie edukácie 1 (Kaščák, Pupala, 2009)

(1) Humanistický. Orientuje sa na autonómny rozvoj individuality v

podnetnom výchovnom prostredí (nechať rásť). Vymedzujúcu funkciu má

etická dimenzia s dôrazom na sebachápanie, sebavedomie, sebarozvoj

(Maslow, Rogers).

(2) Funkcionálny. Jeho ťažiskom je na rozdiel od (1) koncept socializácie.

Človek sa stáva človekom v procese osvojovania sociálnych noriem

správania (Platón, Hegel, behavioristická psychológia).

(3) Interakčný. Centrom záujmu je proces učenia z hľadiska vytvárania tzv.

vyšších psychických funkcií. Pedagogický diskurz rieši hlavne otázky

kognitívnych procesov a podmienok ich fungovania v aplikácii do didaktiky

a psychodidaktiky (Vygotskij, Piaget)

(4) Rekonštrukcionistický. Vníma pedagogickú realitu ako súčasť širšej

sociálnej reality existujúcej v rôznych súvislostiach. Š sa chápe ako veľmi

problematická sociálna inštitúcia reflektujúca celkové problematické

usporiadanie a fungovanie spoločnosti. Cieľom je dosiahnutie ideálu

slobodnejšieho a spravodlivejšieho spoločenského zriadenia (ľavicová

ideológia).

(5) Konsenzuálny. Utvára sa okolo konceptu vzdelanosti v zmysle

komplexného rozvoja človeka ako autonómnej kultúrnej bytosti. VZD sa

chápe ako sprostredkovanie nadčasových kultúrnych obsahov a hodnôt

nelimitovaných hľadiskom aktuálnej užitočnosti. Cieľom vzdelávania je

zaistiť kultúrnu stabilitu a medzigeneračnú kontinuitu.

(6) Neoliberálny. V súčasnosti presadzuje najviac. Jeho

ideologickým východiskom – prepojenie politických

a ekonomických hodnôt postavených na princípe individualizmu,

slobody, autonómie, podnikavosti a voľnej súťaže.

Človek sa chápe ako manažér vlastného života, ako autonómny

subjekt v sieti ekonomických vzťahov.

Kľúčovým konceptom nie je V, ale VZD ako jedna z podmienok

životného úspechu. Jeho dôležitosť je zdôvodňovaná tým, že

vytvára základ konkurencieschopnosti.

Oceňuje flexibilitu v zmysle osvojovania všeobecnejších,

prispôsobiteľných a v praxi uplatniteľných kompetencií.

Koncepcie edukácie 2 – Bertrand (1998)

(1) Spiritualisticke – transcendentálne, metafyzicke . Zameriavaju

sa na metafyzicku rovinu vzťahu človeka a univerza. Čerpaju z

orientálneho náboženstva a filozofie. Žiaci sa maju naučit

oslobodzovat od materiálnej skutočnosti a prekračovat sami seba,

aby sa mohli dostat na vyššiu duchovnú úroven.

(2) Personalisticke – humanisticke, nedirektívne, slobodné,

otvorené. Opieraju sa o systém slobody a autonómie osobnosti Žiaci

riadia sami svoje vzdelávanie a úloha učiteľov vo vzťahu ku žiakom

spočíva vo vytvárani vhodných podmienok pre ich efektívne učenie.

Základnou úlohou školy je viesť žiakov k sebautváraniu a

sebapresahovaniu, objaveniu a rozvíjaniu vlastného potenciálu.

(3) Kognitívno psychologické – pedagogický konštruktivizmus

– zamerané na rozvíjanie kognitívnych schopností žiaka.

(4) Technologické – systémové. Usilujú sa o zlepšenie výučby

prostredníctvom vhodných technológií v tom najširšom význame,

dnes hlavne s využitím IKT.

(5) Sociokognitívne – v procesoch získavania vedomostí

zdôrazňujú význam kultúrnych a sociálnych faktorov.

Do istej miery reagujú na jednostrannosť psychologických teórií

zameriavajúcich sa prevažne na individuálnu perspektívu

a podceňujúcich spoločenský kontext.

(6) Sociálne – vo výchove je možnosť riešenia spoločenských

problémov. Významnými témami sú sociálna a kultúrna nerovnosť,

rôzne formy segregácie, ochrana životného prostredia,...atď.

(7) Akademické – tradicionalistické, klasické, generalistické.

Sú zamerané na odovzdávanie trvalých a všeobecných poznatkov,

zdôrazňujú nadčasové klasické obsahy, odborové myslenie

a otvorenosť k poznávaniu.

Akcentovanými hodnotami sú disciplína, vytrvalosť, úcta k tradícii

a k demokratickým hodnotám, zmysel pre občiansku zodpovednosť.

Koncepcie edukácie 3 (Schiro, 2008)

(1) Akademické (scholar academic ideology) – pomôcť žiakom osvojiť si

historicky nazhromaždené poznanie v obsahu, konceptuálnych rámcoch

a spôsoboch myslenia akademických disciplín.

Učiteľ rozumie obsahu vyučovaných predmetov a dokáže ho žiakom

adekvátne sprostredkovať.

Cieľom vzdelávania je rozvoj konkrétnych odborov a utváranie

vedeckého spôsobu myslenia a rozvoj vedných disciplín.

Základným problémom je identifikácia „základu, jadra poznania“, ktoré

sa má sprostredkovávať ďalej a didaktická transformácia a komunikácia

tohto poznania.

(2) Sociálne funkcionalistické (social efficiency ideology).

Zmysel vzdelávania je v uspokojovaní potrieb spoločnosti tým, že

pripravuje jednotlivcov na život v nej v budúcnosti ako

plnohodnotných a aktívne participujúcich občanov na jej fungovaní.

Cieľom je osvojovanie a rozvíjanie určitého súboru kompetencií

využiteľných v praktickom konaní v rovine spoločenskej

objednávky, ktorá v súvislosti s aktuálnou sociálno-politickou

sitáciou môže byť rozmanitá a niekedy aj protirečivá.

(3) Orientovaná na žiaka (learner centred ideology).

Základom je osobnosť jednotlivca a predstava školy ako miesta pre

jeho prirodzený rozvoj a učenie v súlade s jeho možnosťami.

Žiak sa vníma ako súbor rozvíjateľných potencialít.

Učenie sa chápe ako interakcia medzi osobnosťou a prostredím a od

učiteľa sa očakáva, že dokáže vytvárať vhodné stimulujúce

podmienky pre učenie sa žiakov, že bude prinášať dostatočné

množstvo podentov relevantných z hľadiska možností a záujmov

žiakov.

Cieľom je rozvíjanie osobnosti žiaka.

(4) Sociálne rekonštrukcionistické (social reconstruction

ideology).

Vychádza z kritického pohľadu na spoločnosť a sociálne problémy,

ktoré vznikajú na základe jej usporiadania a princípov jej

fungovania (sociálna a ekonomická nerovnosť, spravodlivosť).

Cieľom je premena spoločnosti, jej rekonštrukcia.

Úloha učiteľa spočíva v rozvíjaní kritického myslenia žiakov vo

vzťahu k nežiadúcim sociálno-kultúrnym fenoménom a ich

príprave na aktívnu participáciu v procesoch smerujúcich k jej

zmene, k lepšej spoločnosti, ktorá bude empatická voči

znevýhodňovaným.

Koncepcie edukácie 4 (Bauman, 2011)

Škola ako divadlo.

Pedagóg je divadelný režisér, ktorý pracuje s hercami (žiakmi a

žiačkami) a snaží sa ich doviesť k výsledku, ktorý divadlo (škola)

očakáva. Aby mohol byť režisér úspešný, musí s hercami pracovať v

súlade so zámermi divadla, a aj jeho zriaďovateľmi (obce a štát).

Označenie: sociálno-funkcionalistická koncepcia, štátna vzdelávacia

politika

Základné hodnoty: obec, štát, spoločnosť; cirkev; celok, nie indivíduum

Ciele: blaho celku, socializácia jednotlivca, sociálne fungovanie,

fungovanie štátu

Škola ako firma

Pedagóg je manažér, ktorý riadi činnosť firmy (žiakov a žiačok) a

rozvíja ju za účelom čo najlepšieho uspokojenia potrieb

zákazníkov (spoločnosti). Aby mohol byť manažér úspešný, musí

predovšetkým pracovať efektívne a obstáť v konkurencii

Označenie: funkcionálny materializmus, technologické koncepcie

Základné hodnoty: efektivita, návratnosť investícií, praktickosť

Ciele: ekonomická (re)produkcia, zamestnateľnosť,

konkurencieschopnosť

Škola ako cestovná kancelária.

Pedagóg je sprievodca, ktorý cestovateľa (dieťa/žiaka)

upozorňuje na veci, ktoré by nemal prehliadnuť a vedie ho

tak, aby nezablúdil. Aby mohol byť sprievodca úspešný,

musí cestovateľ dôverovať tomu, že ho sprievodca bezpečne

dovedie, kamkoľvek bude mať namierené.

Označenie: personalizmus, progresivizmus

Základné hodnoty: jedinec (individualita), sloboda,

samostatnosť, spolupráca

Ciele: rozvoj osobnosti, individuálneho potenciálu, záujmov

Škola ako múzeum

Pedagóg je strážca pokladu (kultúrneho dedičstva), ktorý vychováva

novú generáciu strážcov (žiakov a žiačok). Aby mohol byť strážca

úspešný, musí nastupujúcu generáciu predovšetkým naučiť odlišovať

pretrvávajúce hodnoty od dočasných, zabrániť pochybnostiam o

hodnote pokladu a prípadne ho uchrániť pred strážcami iných

pokladov, ktorí tvrdia, že ich poklad je cennejší.

Označenie: esencializmus

Základné hodnoty: kultúra (preverovaná časom), trvalosť, tradície,

história; žiadne inovácie a experimenty

Ciele: kultúrna (re)produkcia, zachovanie kultúrneho dedičstva,

kultúrna gramotnosť, príprava na rolu občana civilizovanej spoločnosti

Škola ako vedecká inštitúcia

Pedagóg je poslom alchymistu - múdreho starca, ktorý sa snaží

výsledky jeho bádania sprostredkovať obecenstvu (žiakom a

žiačkam). Jeho cieľom je, aby sa aspoň niekto z obecenstva sám stal

učňom alchymistu. Aby mohol byť posol úspešný, musí

predovšetkým vzbudiť záujem obecenstva.

Označenie: akademizmus

Základné hodnoty: racionalita, objektivita, poznanie, veda,

platnosť, spoľahlivosť, overiteľnosť, autokorekcia, komunikácia

Ciele: rozvoj vedeckých odborov, skvalitnenie ľudského

poznania

Škola ako vysoká rozhľadňa

Pedagóg je výťah na rozhľadňu. Umožňuje cestujúcim (žiakom a

žiačkam) dostať sa „vyššie“ a pochopiť, že existujú aj veci, ktoré

„nie sú prízemné“ (ktoré tento svet presahujú), a tak cestujúcim

ukázať novú perspektívu sveta, v ktorom žijú. Aby mohol výťah

dobre fungovať, musí byť cestujúci ochotný pripustiť, že mimo

perspektívu sveta „prízemného“ existuje ešte aj iná perspektíva.

Označenie: spiritualizmus, idealizmus

Základné hodnoty: ideály, duchovno, transcendentno

Ciele: dosiahnutie ideálu, kultivácia morálnych a duchovných

hodnôt, vnímanie duchovnej dimenzie, návrat k Bohu

Škola ako dopravný podnik

Pedagóg je dispečer, ktorý uľahčuje pohyb v rámci dopravného

podniku (hlavy žiakov a žiačok). Aby mohol byť dispečer úspešný,

musí rozumieť doprave, vedieť pracovať so silnými a slabými

stránkami vozového parku. Prípadne musí vedieť zapojiť do prepravy

(premýšľania) viac dopravných podnikov, aby si navzájom pomáhali a

obohacovali sa. Tým, čo sa prepravuje, sa zaoberá iba okrajovo: rieši

predovšetkým to, ako to prepraviť čo najlepšie a najefektívnejšie.

Označenie: psychologické teórie, psychodidaktika, neurodidaktika

Základné hodnoty: učenie, primeranosť, efektivita

Ciele: efektivita procesu učenia, adekvátnosť potrebám a možnostiam

jednotlivca

Škola ako revolučné hnutie

Pedagóg je revolucionár, nespokojný so stavom spoločnosti.

Aby mohol byť revolucionár úspešný, musí ostatným (žiakom

a žiačkam) ukázať problémy spoločnosti a predovšetkým ich

presvedčiť o tom, že zmena je možná a pre zmenu ich aj

nadchnúť.

Označenie: sociálno-kritická koncepcia

Základné hodnoty: človek (ako súčasť spoločnosti), sloboda,

rovnosť, solidarita, kritické myslenie, zmena

Ciele: emancipácia človeka, uvedomenie si nutnosti zmien a ich

realizácie

Škola ako väzenie

Pedagóg je dozorca poldenného (v niektorých prípadoch aj dlhšieho)

väzenia, ktorý za väzňov (žiakov a žiačky) preberá zodpovednosť. Stará

sa o nich, ako najlepšie vie, ale väzni sa búria a chcú svoju zodpovednosť

a slobodu získať späť. Dozorca môže byť úspešný, pokiaľ získa väzňov

na svoju stranu, kontrolou ovládne ich myslenie, alebo sa pridá na stranu

vzbúrencov, prepustí ich z väzenia a umožní im slobodnú sebarealizáciu.

Označenie: postpedagogika, antipedagogika, odškolnenie spoločnosti

Základné hodnoty: človek (ako jednotlivec), sloboda, zodpovednosť za

seba samého

Ciele: prekonanie (nahradenie) tradičnej výchovy vzťahom založeným

na zodpovednosti každého jednotlivca za seba samého