GENEZIS - KNIHA PVODU EXODUS - VCHOD LEVITIKUS - KNIHA LEVITOV NUMERI - SLA DEUTERONMIUM - DRUHOZKON KNIHA JOZUE KNIHA SUDCOV KNIHA RT PRV KNIHA SAMUELOVA DRUH KNIHA SAMUELOVA PRV KNIHA KROV DRUH KNIHA KROV PRV KNIHA KRONK DRUH KNIHA KRONK KNIHA EZDROVA KNIHA NEHEMIOVA KNIHA TOBI KNIHA JUDITA KNIHA ESTER KNIHA JB KNIHA ALMOV KNIHA PRSLOV KNIHA KAZATE PIESE PIESN KNIHA MDROSTI KNIHA SIRACHOVCOVA KNIHA PROROKA IZAIA KNIHA PROROKA JEREMIA KNIHA NREKY KNIHA PROROKA BARUCHA KNIHA PROROKA EZECHIELA KNIHA PROROKA DANIELA KNIHA PROROKA OZEA KNIHA PROROKA JOELA KNIHA PROROKA AMOSA KNIHA PROROKA ABDIA KNIHA PROROKA JONA KNIHA PROROKA MICHEA KNIHA PROROKA NAHUMA KNIHA PROROKA HABAKUKA KNIHA PROROKA SOFONIA KNIHA PROROKA AGGEA KNIHA PROROKA ZACHARIA KNIHA PROROKA MALACHIA PRV KNIHA MACHABEJCOV DRUH KNIHA MACHABEJCOV -

Gn1 Ex1 Lv1 Nm1 Dt1 Joz1 Sdc1 Rt1 1Sam1 2Sam1 1Kr1 2Kr1 1Krn1 2Krn1 Ezd1 Neh1 Tob1 Jdt1 Est1 Job1 1 Prs1 Kaz1 Pies1 Md1 Sir1 Iz1 Jer1 Nr1 Bar1 Ez1 Dan1 Oz1 Joel1 Am1 Abd1 Jon1 Mich1 Nah1 Hab1 Sof1 Ag1 Zach1 Mal1 1Mach1 2Mach1

PENTATEUCH, DEJEPISN KNIHYGENEZIS - KNIHA PVODUPrahistria 1,1 - 11,26 Stvorenie sveta 1,1 - 2,4a Gn1

I. Na poiatku stvoril Boh nebo a zem. 2 Zem vak bola pust a przdna, tma bola nad priepasou a Duch Bo sa vznal nad vodami. Dielo prvho da. - 3 Tu povedal Boh: Bu svetlo! a bolo svetlo. 4 Boh videl, e svetlo je dobr; i oddelil svetlo od tmy. 5 A Boh nazval svetlo dom a tmu nazval nocou. A nastal veer a nastalo rno, de prv. Dielo druhho da. - 6 Potom Boh povedal: Bu obloha uprostred vd a sta sa delidlom medzi vodami a vodami! 7 I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktor boli pod oblohou, od vd, ktor boli nad oblohou. A stalo sa tak. 8 A Boh nazval oblohu nebom. A nastal veer a nastalo rno, de druh. Dielo tretieho da. - 9 Potom Boh povedal: Vody, ktor ste pod nebom, zhromadite sa na jedno miesto a uk sa s! A stalo sa tak. 10 A Boh nazval s zemou a zhromadite vd nazval morom. A Boh videl, e je to dobr. 11 Tu Boh povedal: Zem, vye trvu, rastliny s plodom semena a ovocn stromy, prinajce plody, v ktorch je ich semeno poda svojho druhu na zemi. A stalo sa tak. 12 Zem vyhnala trvu a rastliny s plodom semena poda svojho druhu i stromy, prinajce ovocie, v ktorom je ich semeno poda svojho. A Boh videl, e je to dobr. 13 A nastal veer a nastalo rno, de tret. Dielo tvrtho da. - 14 Tu Boh povedal: Bute svetl na nebeskej oblohe na oddeovanie da od noci! A bute na znamenie pre obdobia, dni a roky! 15 I bute svetlami na nebeskej oblohe, aby ste osvetovali zem! A stalo sa tak. 16 A Boh urobil dvoje vekch svetiel: vie, aby vldlo nad dom, a menie, aby vldlo nad nocou, a aj hviezdy. 17 Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby osvetovali zem 18 a aby vldli nad dom a nad nocou a oddeovali svetlo od tmy. A Boh videl, e je to dobr. 19 A nastal veer a nastalo rno, de tvrt. Dielo piateho da. - 20 Tu Boh povedal: Vody, hemite sa mnostvom ivch tvorov, a okrdlen tvory, lietajte ponad zem na nebeskej oblohe! A Boh stvoril vek morsk zvierat a vetky ivochy, ktor sa hbu a hemia vo vode poda svojho druhu, ako i vetky okrdlen lietajce tvory poda svojho druhu. A Boh videl, e je to dobr. 22 Boh ich poehnal a povedal: Plote a mnote sa a naplte morsk vody, aj vtctvo nech sa rozmnouje na zemi! 23 A nastal veer a nastalo rno, de piaty. Dielo iesteho da. - 24 Potom Boh povedal: Zem, vydaj iv bytosti poda svojho druhu: dobytok, plazy a div zver poda svojho druhu! A stalo sa tak. Boh urobil div zver poda svojho druhu, dobytok poda svojho druhu i vetky plazy poda svojho druhu. A Boh videl, e je to dobr. 26 Nato Boh povedal: Urobme loveka na n obraz a poda naej podoby! Nech vldne nad rybami mora i nad vtctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad vetkmi plazmi, o sa plazia po zemi!27

A stvoril Boh loveka na svoj obraz, na Bo obraz ho stvoril, mua a enu ich stvoril.

Boh ich poehnal a povedal im: Plote a mnote sa a naplte zem! Podmate si ju a panujte nad rybami mora, nad vtctvom neba a nad vetkou zverou, o sa hbe na zemi! 29 Potom Boh povedal: Ha, dvam vm vetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a vetky stromy, majce plody, v ktorch je ich semeno: nech s vm za pokrm! 30 Vetkm zverom zeme a vetkmu vtctvu neba i vetkmu, o sa hbe na zemi, v om je dych ivota, (dvam) vetku zelen trvu. A stalo sa tak. 31 A Boh videl vetko, o urobil, a ha, bolo to vemi dobr. A nastal veer a nastalo rno, de iesty.

28

Gn21 II. Takto boli ukonen nebo a zem a vetky ich voje. 2 V siedmy de Boh skonil svoje diela, ktor urobil. A v siedmy de odpoval od vetkch diel, ktor urobil. 3 I poehnal siedmy de a zasvtil ho, lebo v om odpoval od vetkch diel, ktor Boh stvoril a urobil. 4 Tak je pvod neba a zeme, ke boli stvoren.

lovek v pozemskom raji a jeho pd 2,4b - 3,24 Opis stvorenia prvho loveka. - V tom ase, ke Pn, Boh, urobil zem a nebo, 5 nebolo ete na zemi nijak pon krovie a nepuala ete ani pon trva, lebo Pn, Boh, nedal pra na zem a nebolo ani loveka, ktor by obrbal zem 6 a privdzal na zem vodu (kanlov) a zavlaoval cel povrch zeme. 7 Vtedy Pn, Boh, utvoril z hliny zeme loveka a vdchol do jeho nozdier dych ivota. Tak sa stal lovek ivou bytosou. Miesto prvho loveka: raj. - 8 Potom Pn, Boh, vysadil na vchode, v Edene, raj a tam umiestnil loveka, ktorho utvoril. 9 A Pn, Boh, dal vyrs zo zeme stromom vetkch druhov, na pohad krsnym a na

jedenie chutnm, i stromu ivota v strede raja a stromu poznania dobra a zla. 10 Z Edenu vytekala rieka, ktor mala zavlaova raj, a rozdeovala sa odtia a tvorila tyri toky. 11 Meno prvho je Pion. To je ten, o obtek cel krajinu Havilah, kde sa vyskytuje zlato, 12 a zlato tej zeme je rdze. Tam sa nachod aj bdlium a kame nyx. 13 Meno druhej rieky je Gihon. T obtek cel zem Ku. 14 Meno tretej je Hidekel (Tigris). T teie naproti Asrii. A tvrt rieka je Pert (Eufrat). 15 I vzal Pn, Boh, loveka a umiestnil ho v raji Edenu aby ho obrbal a stril. A Pn, Boh, prikzal lovekovi: Zo vetkch stromov raja me jes. 16 Zo stromu poznania dobra a zla vak nejedz! Lebo v de, ke by si z neho jedol, istotne zomrie. Stvorenie eny. - 18 Potom Pn, Boh, povedal: Nie je dobre by loveku sammu. Urobm mu pomoc, ktor mu bude podobn. 19 Ke Pn, Boh utvoril z hliny vetku pon zver a vetko nebesk vtctvo, priviedol ho k Adamovi, aby videl, ako by ho nazval, lebo ako ho nazve, tak bude jeho meno. 20 A nazval Adam menom vetok dobytok, vetko nebesk vtctvo a vetku pon zver. Ale pomoc, ktor by mu bola podobn, nenaiel. 21 Tu Pn, Boh, dopustil na Adama tvrd spnok a ke zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil msom. 22 A z rebra, ktor vybral Adamovi, utvoril Pn, Boh, enu a priviedol ju k Adamovi. 23 Vtedy Adam povedal: Toto je teraz kos z mojich kost a mso z mjho msa; preto sa bude vola muena, lebo je vzat z mua. 24 Preto mu opust svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manelke a bud jednm telom.25

A obaja, Adam i jeho ena, boli nah a nehanbili sa jeden pred druhm.

Gn3 III. Pokanie a hriech. - 1 No had bol stivej ako vetky pon zvierat, ktor urobil Pn, Boh, a vravel ene: Naozaj povedal Boh: Nesmiete jes z nijakho rajskho stromu!? 2 ena odpovedala hadovi: Z ovocia rajskch stromov meme jes, 3 ale o ovoc stromu, ktor je v strede raja nm Boh povedal: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotkajte, aby ste nezomreli! 4 - Tu povedal had ene: Nie, nezomriete, 5 ale Boh vie, e v de, ke budete z neho jes, otvoria sa vm oi a vy budete ako Boh, budete pozna dobro a zlo. - 6 A ena videla, e strom je na jedenie chutn, na pohad krsny a na poznanie vbiv, nu vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu muovi, o bol s ou, a on tie jedol. Nsledky hriechu a trest. - 7 I otvorili sa obom oi a spoznali, e s nah. Zoili figov listy a urobili si zsterky. 8 A potom, ke pouli hlas Pna, Boha, ktor sa za dennho vnku prechdzal po zhrade, skryl sa Adam i jeho ena pred Pnom, Bohom, medzi stromami zhrady. 9 I zavolal Pn, Boh, Adama a povedal mu: Kde si? 10 On odpovedal: Poul som tvoj hlas v zhrade, nu bl som sa, lebo som nah a preto som sa skryl. 11 Vravel mu: Kto a upozornil, e si nah?! Jedol si azda zo stromu, z ktorho som ti jes zakzal?! 12 Adam odpovedal: ena, ktor si mi dal na pomoc, t mi dala zo stromu a ja som jedol. 13 Potom povedal Pn, Boh, ene: Preo si to urobila?! A ona odpovedala: Had ma naviedol, i jedla som. Potrestanie a prsub Mesia: prv blahozves - protoevanjelium. - 14 Tu povedal Pn, Boh, hadovi: Preto, e si to urobil, prekliaty bude medzi vetkm dobytkom a medzi vetkou ponou zverou! Na bruchu sa bude plazi a prach zeme hlta po cel svoj ivot! 15 Nepriatestvo ustanovujem medzi tebou a enou, medzi tvojm potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozliape hlavu a ty mu zran ptu.16

ene povedal:

Vemi rozmnom tvoje trpenia a archavos; v bolesti bude rodi deti, a hoci bude po muovi ti, on bude vldnu nad tebou. A Adamovi povedal: Preto, e si poval hlas svojej eny a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikzal: Nesmie z neho jes!, nech je prekliata zem pre teba; s nmahou sa z nej bude ivi po vetky dni svojho ivota. 18 Tnie a bodaie ti bude rodi a ty bude jes pon byliny. 19 V pote svojej tvre bude jes svoj chlieb, km sa nevrti do zeme, z ktorej si bol vzat, lebo prach si a na prach sa obrti! Adam nazval svoju enu menom Eva (ivot), lebo sa stala matkou vetkch ijcich. Vkon trestu. - 21 Pn, Boh, urobil Adamovi a jeho ene koen odev a obliekol ich. 22 Potom im Pn, Boh, povedal: Ha, lovek sa stal ako jeden z ns! Poznal dobro i zlo. Len aby teraz nenaiahol svoju ruku po strome ivota a nejedol a neil naveky! 23 A Pn, Boh, ho vykzal z raja Edenu, aby obrbal zem, z ktorej bol vzat. 24 Ba vyhnal loveka a na vchod od raja Edenu postavil cherubov a vytasen ohov me, aby strili cestu k stromu ivota.20 17

Gn4 IV. Synovia prarodiov: Kain a bel. - 1 Adam potom poznal svoju enu Evu a ona poala a porodila Kaina a povedala: Zskala som loveka od Pna. 2 A op porodila - jeho brata, bela. bel bol pastier oviec, Kain ronk. 3 Po nejakom ase Kain priniesol obetu Pnovi z ponch plodn. 4 Aj bel obetoval podobne z prvotn svojich oviec, z tch najtunejch. A Pn zhliadol na bela a na jeho obetu. 5 Na Kaina vak a na jeho obetu nezhliadol. Kain sa vemi rozhneval a zamraila sa mu tvr. 6 Tu povedal Pn Kainovi: Preo sa hnev a preo sa ti zamraila tvr? 7 i nie je to takto: Ak rob dobre, me sa vystrie, ale ak dobre nerob, ha hriech pri dverch a sleduje a jeho iadostivos, a predsa ty ju m ovlda? 8 Tu Kain povedal svojmu bratovi belovi: Vyjdime si von! A ke boli na poli, napadol Kain svojho brata bela a zabil ho. 9 A Pn povedal Kainovi: Kde je tvoj brat bel? On vak odvetil: Neviem. i som ja strca svojho brata? 10 Pn povedal: o si to urobil?! Hlas krvi tvojho brata hlasno vol zo zeme ku mne. 11 Bu teraz prekliaty zo zeme, ktor otvorila sta, aby pila krv tvojho brata z tvojich rk! 12 Ke bude obrba pdu, neprinesie ti nijak rodu. Bude nestly a tlav na zemi. 13 Kain povedal Pnovi: Mj zloin je v, ne aby mi bol odpusten. 14 Ha, ty ma dnes odha od zeme a budem sa skrva pred tvojou tvrou; nestly a tlav budem na zemi. A ktokovek ma njde, zabije ma. 15 Pn mu vak povedal: Nie tak! Lebo kad, kto zabije Kaina, sedemnsobn pomstu si odnesie! Potom Pn urobil Kainovi znak, aby ho nik, kto ho njde, nezabil. 16 A Kain sa vzdialil od Pna a zdroval sa v kraji Nod na vchod od Edenu. Kainovi potomci. - 17 A Kain poznal svoju enu a ona poala a porodila Henocha. Potom vystaval mesto a nazval ho menom svojho syna Henocha 18 Henochovi sa narodil zasa Irad; Iradovi Maviel, Mavielovi Matusael a Matusaelovi Lamech. 19 Lamech si vzal dve eny. Jedna mala meno Ada a druh mala meno Sela. 20 Ada porodila Jabela; on je praotcom tch, o bvaj v stanoch a chovaj dobytok. 21 Meno jeho brata bolo Jubal. On je praotcom vetkch, o hraj na citare a na flaute. 22 Aj Sela porodila Tubalkaina, kova, ktor robil velijak veci z medi a zo eleza. Tubalkainova sestra bola Noema. 23 Raz povedal Lamech svojim enm, Ade a Sele: Poujte mj hlas, Lamechove eny, naklote sluch k mojej rei! Zabijem mua, ktor ma poran, a mldenca, ktor ma udrie. 24 Sedem rz pomsten bude Kain, Lamech vak sedemdesiatsedem rz.

Rodokme Setovcov. - 25 Adam op poznal svoju enu a ona porodila syna a dala mu meno Set, hovoriac: Ve Boh mi nahradil inho potomka namiesto bela, ktorho zabil Kain. 26 Aj Setovi sa narodil syn a dal mu meno Enos. Vtedy sa zaalo vzva meno Pnovo.

Gn51 V 5. Toto je zoznam Adamovho potomstva: Ke Boh stvoril Adama, urobil ho na Boiu podobu, 2 mua a enu ich stvoril, poehnal ich a dal im meno lovek, ke boli stvoren. 3 Ke mal Adam stotridsa rokov, narodil sa mu syn, jemu podobn, poda jeho obrazu, a nazval ho menom Set. 4 Po Setovom naroden il Adam ete osemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcry. 5 A vetkch dn Adamovho ivota bolo devstotridsa rokov a potom zomrel. 6 Ke mal Set stop rokov, narodil sa mu Enos. 7 A Set po Enosovom naroden il ete osemstosedem rokov a narodili sa mu synovia a dcry. 8 Vetkch Setovch dn bolo devstodvans rokov a potom zomrel. 9 Ke mal Enos devdesiat rokov, narodil sa mu Kainan. 10 Po Kainanovom naroden il Enos ete osemstoptns rokov a narodili sa mu synovia a dcry. 11 Vetkch Enosovch dn bolo devstop rokov a potom zomrel. 12 Ke mal Lainan sedemdesiat rokov, narodil sa mu Malalel. Po Malaleelovom naroden il Kainan ete osemstotyridsa rokov a narodili sa mu synovia a dcry. 14 Vetkch Kainanovch dn bolo devstodesa rokov a potom zomrel. 15 Ke mal Malaleel esdesiatp rokov narodil sa mu Jared. 16 Po Jaredovom naroden il Malaleel ete osemstotridsa rokov a narodili sa mu synovia a dcry. 17 Vetkch Malaleelovch dn bolo osemstodevdesiatp rokov a potom zomrel. 18 Ke mal Tared stoesdesiatdva rokov, narodil sa mu Henoch. 19 Po naroden Henocha il Jared ete osemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcry. 20 Vetkch Jaredovch dn bolo devstoesdesiatdva rokov a potom zomrel. 21 Ke mal Henoch esdesiatp rokov, narodil sa mu Matuzalem. 22 A Henoch chodil s Bohom. Po Matuzalemovom naroden il ete tristo rokov a narodili sa mu synovia a dcry. 23 Vetkch Henochovch dn bolo tristoesdesiatp rokov. 24 Henoch chodil s Bohom a nebolo ho, lebo Boh ho vzal. 25 Ke mal Matuzalem stoosemdesiatsedem rokov, narodil sa mu Lamech. 26 Po Lamechovom naroden il Matuzalem ete sedemstoosemdesiatdva rokov a narodili sa mu synovia a dcry. 27 Vetkch Matuzalemovch dn bolo devstoesdesiatdev rokov a potom zomrel. 29 Ke mal Lamech stoosemdesiatdva rokov, narodil sa mu syn 29 a dal mu meno Noe, hovoriac: Tento ns pote pri naej robote a nmahch na zemi, ktor Pn preklial. 30 Po Noemovom naroden il Lamech ete pstodevdesiatp rokov a narodili sa mu synovia a dcry. 31 Vetkch Lamechovch dn bolo sedemstosedemdesiatsedem rokov a potom zomrel. 32 Ke mal Noe psto rokov, narodili sa mu Sem, Cham a Jafet.

Potopa sveta 6,1 - 9 ,17 Gn6 VI. Prina potopy: udsk skazenos. - 1 Ke sa udia zaali na zemi mnoi a ke sa im narodili dcry, 2 Bo synovia videli, e udsk dcry s pekn, a brali si z nich za eny, koko len chceli. 3 A Pn povedal: Mj duch neostane dlho v uoch (pre ich pobldenie), lebo s len telo. Ich dn bude iba stodvadsa rokov. 4 V tom ase boli na zemi obri - ba aj neskr -, a ke Bo synovia obcovali s udskmi dcrami, ony im rodili obrov. To s hrdinovia dvnych ias, slvni muovia. 5 Ke Pn videl, e udsk neres na zemi je vek a e vetko zmanie ich srdca je ustavine naklonen na zl, 6 Pn outoval, e stvoril loveka na zemi. Bol skormten v srdci a povedal: 7 Vynim zo zemskho povrchu ud, ktorch som stvoril: loveka i zvierat, plazy i nebesk vtctvo, lebo utujem, e som ich urobil. 8 Iba Noe naiel milos u Pna. Boh ohlasuje potopu sveta. - 9 Toto je Noemova histria: Noe bol najspravodlivej a najbezhonnej mu medzi svojimi sasnkmi. Noe viedol bohumil ivot. 10 Noemovi sa narodili traja synovia: Sem Cham a Jafet. 11 Zem vak bola skazen pred Bohom, zem bola pln nerest. 12 I videl Boh, e zem je vemi skazen, lebo vetko udstvo bldilo na svojej ceste. 13 Tu povedal Boh Noemovi: Predo mnou nastal koniec vetkmu, o m telo, lebo zem je preplnen ich neprvosou a ja ich znim aj so zemou. 14 Urob si korb z cyprusovho dreva, v korbe urob priehrady a zvntra i zvonka ho vyma smolou! 15 A postav ho takto: tristo lakov bude

jeho dka, pdesiat lakov jeho rka a tridsa lakov jeho vka. 16 Na korbe sprav aj otvor na jeden lake, urob ho hore dookola! Aj dvere daj na bok korba a urob spodn, stredn a vrchn poschodie. 17 Lebo ja privediem na zem vody potopy, aby som zniil kad telo, v ktorom je dych ivota pod nebom. Vetko, o je na zemi, zahynie. 18 S tebou vak uzavriem zmluvu: do korba vojde ty i tvoji synovia, tvoja ena aj eny tvojich synov s tebou. A z kadho druhu ivochov vezme do korba po jednom pre, aby sa s tebou zachovali naive, teda samca i samicu. 20 Zo vetkch vtkov poda svojho druhu, z dobytka poda svojho druhu a z plazov poda svojho druhu vojd po dvoch do korba s tebou, aby mohli i. 21 Ty vak naber z kadho jedla, o sa jedva, a vezmi so sebou! To bude tebe aj im za pokrm. 22 A Noe urobil vetko tak, ako mu prikzal urobi Boh.

Gn7 VII. Priebeh potopy. - 1 Potom Pn povedal Noemovi: Vojdi ty a cel tvoja rodina do korba, lebo som videl, e iba ty si spravodliv predo mnou v tomto pokolen. 2 Zo vetkch istch zvierat vezmi po sedem samcov a samc, zo zvierat, o s neist, po dvoch, samca a samicu. 3 Aj z nebeskho vtctva vezmi po sedem samcov a samc, aby sa zachovalo naive sem na celej zemi. 4 Lebo u len sedem dn - a potom dm pra na zem tyridsa dn a tyridsa noc a vyhubm z povrchu zeme vetky bytosti, ktor som urobil. 5 A Noe urobil vetko tak ako mu rozkzal Pn. 6 Noe mal essto rokov, ke bola potopa vd na zemi. I voiel Noe a s nm aj jeho synovia, jeho ena a eny jeho synov pred ztopou vody do korba. Aj z istch i z neistch zvierat, z vtctva a zo vetkho, o sa hbe na zemi, 9 volo po dvoch, samec a samica, do korba s Noemom, ako mu prikzal Pn. 10 Po siedmich doch sa privalili na zem vody potopy. 11 V esstom roku Noemovho ivota, v druhom mesiaci, na sedemnsty de mesiaca vyvalili sa vetky pramene vekej hlboiny a otvorili sa nebesk priepusty. 12 A pralo na zem tyridsa dn a tyridsa noc. 13 A prve v ten de voiel do korba Noe, jeho synovia: Sem, Cham a Jafet, jeho ena a eny je ho synov s nimi. Oni a vetky zvierat poda svojho druhu i vetky plazy, o sa plazia po zemi, poda svojho druhu a vetko vtctvo poda svojho druhu - vetky operence a okrdlence voli k Noemovi do korba po pre z kadho tela, v ktorom bol dych ivota. 16 A o volo, bol samec a samica z kadho ivocha, ako mu prikzal Boh. A Pn zavrel Noema zvonku. 17 I nastala tyridsadenn potopa na zemi: Vody pribdali a vyzdvihli korb zo zeme do vky. 18 Vody vemi stpali a zaplavili vetko na zemskom povrchu, korb vak plval na vodch. 19 A vody vzrastali alej na zemi, take zaliali vetky, aj vysok vrchy, ktor s pod rym nebom. 20 Voda prevyovala o ptns lakov vrchy, ktor pokrvala. 21 I zahynulo kad telo, ktor sa pohybovalo na zemi: vtctvo, dobytok, zver, plazy, o sa plazia po zemi, aj vetci udia. 22 Vetko o malo v nozdrch dych ivota, vetko, o ilo na suchu, zomrelo. 23 Zahubil vetky bytosti, o boli na zemi: ud aj dobytok, plazy i nebesk vtctvo, a boli vyhuben zo zeme. Ostal iba Noe a to, o bolo s nm v korbe. 24 A vody ovldali zem ete stopdesiat dn.

Gn8 VIII. Potopa prestva, Noe vychdza z korba. - 1 Tu si Boh spomenul na Noema a na vetku zver a vetok dobytok, ktor bol s nm v korbe, a Boh dal zavia vetru nad zemou a vody upadvali. 2 Zatvorili sa aj riedla hlbon a nebesk priepusty a prestal pra d z neba. 3 Vody prdili a odtekali a vracali sa zo zeme a po stopdesiatich doch vd ubudlo. 4 A v siedmom mesiaci, na sedemnsty de mesiaca korb zastal na vrchu Ararat. 5 Vody odchdzali a upadvali a do desiateho mesiaca. V prv de desiateho mesiaca sa zjavili temen vrchov. 6 A ke uplynulo tyridsa dn Noe otvoril okno korba, ktor bol urobil, 7 a vypustil krkavca. On odlietal a vracal sa, km nevyschli vody na zemi. 8 Po om vypustil holubicu, aby zvedel, i sa u vody stiahli zo zeme. 9 Ale ke holubica nenala miesto, kde by spoinula jej noha, vrtila sa sp k nemu do korba, lebo vody boli ete na povrchu celej zeme. On vystrel ruku, chytil ju a vzal ju k sebe do korba. Potom akal alch sedem dn a op vypustil z korba holubicu. A holubica priletela k nemu iba v podveer a v zobku mala erstv olivov ratoles. 12 Tu Noe poznal, e vody zo zeme zmizli. akal vak ete alch sedem dn a zasa vypustil holubicu, ale t sa u k nemu nevrtila. 13 V esstoprvom roku teda, v prvom mesiaci, v prv de mesiaca vyschli vody na zemi. 14 Tu Noe odstrnil strechu korba, aby videl, a zemsk povrch bol such. 15 V druhom mesiaci, na dvadsiaty siedmy de mesiaca bola zem such. Vtedy povedal Boh Noemovi: 16 Vyjdi z korba ty aj tvoja ena, tvoji synovia a eny tvojich synov s 17 tebou! A vyve vetky druhy ivochov, ktor s s tebou: vtctvo, dobytok a vetky plazy, o sa plazia po zemi, aby sa hemili na zemi a aby sa mnoili a napali zem. 18 Vyiel teda Noe a jeho synovia, jeho ena a eny jeho synov s nm; 19 vetka zver, vetky plazy a vetko vtctvo, vetko, o sa pohybuje na zemi, vylo poda svojich druhov z korba. Tu Noe postavil Pnovi oltr, vzal zo vetkho istho dobytka a zo vetkch

istch vtkov a priniesol zpaln obetu na oltri. I zavoal Pn prjemn vu a povedal si: U nikdy viac neprekajem zem pre loveka, lebo zmanie udskho srdca je od mladosti zl. Preto u nikdy nevyhubm vetko iv, ako som to urobil. 22 Km potrv zem, nikdy neprestane sejba a atva, chladno a teplo, leto a zima, de a noc.

Gn9 IX. Boia zmluva s udstvom po potope sveta. - 1 Potom Boh poehnal Noema a jeho synov a povedal im: Plote a mnote sa a naplte zem! 2 Nech maj pred vami strach a hrzu vetky zvierat zeme, vetko vtctvo neba a vetko, o sa hbe na zemi; dostvate do rk vetky ryby mora. 3 Vetko, o sa hbe a ije, nech je vm za pokrm, vetko vm dvam tak, ako zelen byliny. 4 Iba mso s duou, ktor je v krvi, nesmiete jes. 5 Ale krv vaich du budem vyhadva; budem ju vyhadva od kadho zvieraa a od kadho loveka, aj ke je to brat, budem vyhadva duu loveka. 6 Kto preleje udsk krv, lovek nech preleje jeho krv, lebo na Bo obraz som stvoril loveka. 7 Vy sa vak plote a mnote sa, rozrte sa na zemi a naplte ju!8

Potom Boh povedal Noemovi i jeho synom, o boli s nm: 9 Ja uzavriem zmluvu s vami a s vam potomstvom, o bude po vs, 10 aj s kadou ivou bytosou, o je s vami: s vtctvom, s dobytkom a so vetkou zverou, ktor s vami vyla z korba, so vetkmi zvieratami, o s na zemi. 11 no, uzavriem s vami zmluvu, e u nikdy nezahynie vetko iv vo vodch potopy a e u nikdy nebude potopa, ktor by spustoila zem. 12 A Boh hovoril alej: Toto bude znakom zmluvy, ktor uzavieram na ven pokolenia medzi mnou a vami a vetkmi ivmi bytosami, o s s vami: 13 Svoj oblk umiestujem v oblakoch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou a zemou. 14 Ke zastriem zem oblakmi a ke sa v oblakoch zjav moja dha, 15 vtedy si spomeniem na svoju zmluvu, ktor je medzi mnou a medzi vami i kadou ivou bytosou. U nikdy nebude vd potopy, ktor by zahubila vetky iv tvory. V oblakoch bude oblk, uvidm ho a spomeniem si na ven zmluvu, uzavret medzi Bohom a kadou ivou duou vetkch ivch tvorov, o s na zemi. 17 A Boh povedal Noemovi: Toto je znak zmluvy, ktor som uzavrel medzi sebou a medzi vetkmi ivmi tvormi na zemi. Kliatba a poehnanie Noemovo. - 18 Noemovi synovia, ktor vyli z korba, boh Sem, Cham a Jafet. Cham je otcom Kanana. 19 Tto traja boli teda Noemovi synovia a z nich sa rozrilo udstvo po celej zemi. 20 Noe zaal obrba zem a vysadil vinicu. 21 A ke sa napil vna, opil sa a obnaen leal vo svojom 22 stane. I uvidel Cham Kananov otec, nahotu svojho otca a vonku to hovoril svojim dvom bratom. 23 Ale Sem a Jafet vzali pl, obaja si ho poloili na ramen, ili chrbtom a zakryli otcovu nahotu. Tvr mali odvrten, take nevideli otcovu nahotu. 24 Ke sa Noe prebral z vna a ke sa dozvedel, o mu urobil najmlad syn, 25 povedal: Bu prekliaty, Kanan, sta sa ponenm sluhom svojich bratov!26

Potom pokraoval: Nech je zveleben Pn, Boh Semov a Kanan nech je jeho sluhom! 27 Nech Boh rozvetv Jafeta a nech bva pod Semovmi stanmi a Kanan nech je jeho sluhom!

Noe il po potope ete tristopdesiat rokov. 28 Vetkch Noemovch dn bolo devstopdesiat rokov a potom zomrel. Rodokme nrodov Gn10 X. Jafetovci. - 1 Toto je potomstvo Noemovch synov, Sema, Chama a Jafeta, lebo po potope sa im narodili synovia. 2 Jafetovi synovia s Gomer, Magog, Madai, Javan, Tubal, Mosoch a Tiras. 3 Gomerovi synovia s Askenz Rifat a Togorma. 4 Javanovi synovia s Elisa, Tari, Kitim a Dodanim. 5 Z nich sa rozvetvili ostrovn nrody poda svojich krajn, jazykov, kmeov a obyvatestva. Chamovci. - 6 Chamovi synovia s Chus, Mesraim Fut a Kanan. 7 Chusovi synovia s aba, Hevila, Sabata, Regma a Sabatacha. Regmovi synovia s aba a Dadan. 8 Chusovi narodil sa tie Nimrd. On zaal by mocnrom na zemi. 9 Bol udatnm poovnkom pred Pnom, take sa hovorievalo: Udatn poovnk pred Pnom ako Nimrd! 10 Jeho krovstvom bol na poiatku Bbel, Arach, Achad a Chalane v krajine Senar. 11 Z tejto krajiny tiahol do Asrie a vystaval Ninive, mesto Rechobot, Chale 12 a Rezen medzi Ninive a Chale. To je najvie mesto. 13 Od Mesraima pochdzaj Ludovia, Anamania, Leabania, Naftuchovia, 14 Fetrusi, Kasluchovia - z nich vzili Filitnci - a Kaftorania. 15 Od Kanana pochdza jeho prvoroden Sidon a Hetejci, 16 alej Jebuzejci, Amorejania, Gergezejania, 17 Hevejci, Arachejania, Sinijci, Aradovia, Samarovia a Amaania. Potom, ke sa eade Kanananov rozili, 19 zemie Kanananov siahalo od Sidonu smerom ku Gerare a po Gazu a smerom k Sodome a Gomore, Adame a Seboim a po Lesu. 20 Toto s Chamovi synovia poda svojich ead, jazykov, krajn a obyvatestva. Semiti. - 21 Aj Semovi, praotcovi vetkch Heberovch synov a stariemu Jafetovmu bratovi, sa narodili synovia. 22 Semovi synovia s Elam, Asr, Arfaxad, Lud a Aram. 23 Aramovi synovia s Us, Hul, Geter a Mes. 24 Arfaxadovi sa narodil Sale, Salemu zasa Heber. 25 Heberovi sa narodili dvaja synovia, jeden sa volal Faleg, lebo za jeho ias sa rozdelila zem, a jeho brat sa volal Jektan. 26 Od Jektana pochdza Elmodad, Salef, Asarmot, Jare, 27 Aduram, Uzal, Dekla, 28 Ebal, Abimael, Saba, Ofir, Hevila a Jobab. Tto vetci s Jektanovi synovia. 30 Ich sdlo siahalo od Mesy a k Sefaru, k vchodnm vrchom. 31 Toto s Semovi synovia poda svojich ead, jazykov, krajn a obyvatestva. 32 To s eade Noemovch synov poda svojich rodov a nrodov. Z nich sa potom po potope rozvetvili nrody na zemi.

Gn11 XI. Zmtenie rei a rozdenie udstva. - 1 Vtedy bol na celej zemi jeden jazyk a rovnak slov. 2 Ke sa pohli z vchodu, nali v krajine Senar rovinu a osadili sa na nej. 3 Tu si povedali jeden druhmu: Pome, narobme tehl a vypme ich v ohni! Tehly im slili namiesto kamea a asfalt namiesto malty. 4 Potom povedali: Pome, postavme si mesto a veu, ktorej vrchol bude siaha do neba, spravme si tak pomnk, aby sme sa neroztratili po celej zemi! 5 Tu zostpil Pn, aby videl mesto a veu, ktor stavali udia 6 a povedal: Ha, s jednm nrodom, vetci maj jeden jazyk; toto je zaiatok ich inov a veru neodstpia od nioho z toho, o si zaumienili urobi. 7 Pome, zostpme a pomme tam ich jazyk, aby nik nerozumel rei druhho! 8 A takto ich Pn odtia rozohnal po celej zemi a mesto prestali stava. 9 Preto ho nazvali Bbelom, lebo tam Pn zmiatol re celej zeme a Pn ich odtia rozohnal po celej zemi. Sedem rodokmeov. - 10 Toto je Semovo potomstvo: Dva roky po potope, ke mal Sem sto rokov, narodil sa mu Arfaxad. 11 Po Arfaxadovom naroden il Sem psto rokov a narodili sa mu synovia a dcry. 12 Ke mal Arfaxad tridsap rokov, narodil sa mu Sale. 13 Po Saleho naroden il Arfaxad ete tyristotri rokov a narodili sa mu synovia a dcry. 14 Ke mal Sale tridsa rokov, narodil sa mu Heber. 15 Po Heberovom naroden il Sale ete tyristotri rokov a narodili sa mu synovia a dcry. 16 Ke mal Heber tridsatyri rokov, narodil sa mu Faleg. 17 Po Falegovom naroden il Heber ete tyristotridsa rokov a narodili sa mu synovia a dcry. 18 Ke mal Faleg tridsa rokov, narodil sa mu Reu. 19 Po Reuovom naroden il Faleg ete dvestodev rokov a narodili sa mu synovia a dcry. 20 Ke mal Reu tridsadva rokov, narodil sa mu Sarug. 21 Po Sarugovom naroden il Reu ete dvestosedem rokov a narodili sa mu synovia a dcry. 22 Ke mal Sarug tridsa rokov, narodil sa mu Nachor. 23 Po Nachorovom naroden il Sarug ete dvesto rokov a narodili sa mu synovia a dcry. 24 Ke mal Nachor dvadsadev rokov, narodil sa mu Tre. 25 Po Treho naroden il Nachor ete stodevtns rokov a narodili sa mu synovia a dcry. 26 Ke mal Tre sedemdesiat rokov, narodil sa mu Abram, Nachor a Aran.

Dejiny Patriarchov 11,27 - 50,26 Dejiny Abrahmove 11,27 - 25,10 Abrahmovo prbuzenstvo. - 27 Toto je Treho potomstvo: Tremu sa narodil Abram, Nachor a Aran a Aranovi sa narodil Lot. 28 Aran vak zomrel ete za ivota svojho otca Treho vo svojej rodnej krajine, v Chaldejskom Ure. Abram a Nachor sa oenili. Abramova ena sa volala Sarai a Nachorova ena mala meno Melcha. Bola Aranovou dcrou, ktor bol otcom Melchy a otcom Jeschy. 30 Sarai vak bola neplodn; nemala det. 31 A Tre vzal svojho syna Abrama, svojho vnuka, Aranovho syna Lota, aj svoju nevestu, enu svojho syna Abrama, Sarai, vyviedol ich z Chaldejskho Uru a ili do krajiny Kanan. Prili a do Haranu a tam sa osadili. 32 Treho dn bolo dvestop rokov, ke Tre zomrel v Harane.

Gn12 XII. Boh posiela Abrama do Kananu. - 1 Tu Pn povedal Abramovi: Od zo svojej krajiny, od svojho prbuzenstva a zo svojho otcovskho domu do krajiny, ktor ti ukem. 2 Urobm z teba vek nrod, poehnm a a preslvim tvoje meno a ty bude poehnanm. 3 Poehnm tch, o a bud ehna, a prekajem tch, o a bud preklna! V tebe bud poehnan vetky pokolenia zeme! Abramova cesta do Kananu. - 4 A Abram odiiel, ako mu rozkzal Pn. Iiel s nm aj Lot. Abram mal sedemdesiatp rokov, ke odiiel z Haranu. 5 Abram vzal so sebou svoju enu Sarai a svojho synovca Lota i cel majetok, o nadobudli, aj sluobnctvo, ktor v Harane zskali. A takto odili, aby li do krajiny Kanan, a tak doli do krajiny Kanan. 6 Abram preiel krajinou a po miesto Sichem, a k terebintu Moreho. Vtedy boli v krajine Kananania. 7 Tu sa Abramovi zjavil Pn a povedal mu: Tto krajinu dm tvojmu potomstvu. On tam potom postavil Pnovi, ktor sa mu zjavil, oltr. 8 Odtia odiiel k vrchu vchodne od Betelu a tam rozloil svoj stan. Na zpad mal Betel, na vchod Haj. Aj tam postavil Pnovi oltr a vzval meno Pnovo. 9 Potom sa Abram vybral alej a tiahol k Negebu. Abram tiahne do Egypta. - 10 Ke nastal v krajine hlad, Abram odiiel do Egypta, aby tam zaas pobudol, lebo v krajine sa hlad rozmhal. 11 Ke sa blil k Egyptu, povedal svojej ene Sarai: Naisto viem, e si pekn ena 12 a ke a uvidia Egypania, povedia si: To je jeho ena. Ma zabij a teba nechaj i. 13 Hovor teda, e si moja sestra, aby sa mi popri tebe dobre viedlo a aby som tvojou zsluhou ostal naive. 14 A ke Abram priiel do Egypta, Egypania videli, e je to vemi pekn ena. 15 A ke ju videli faranovi dvorania, chvlili ju pred faranom a enu odviedli do faranovho domu. 16 S Abramom vak kvli nej dobre zaobchdzal; mal ovce, dobytok, osly, otrokov a otrokyne, oslice a avy. 17 Pn vak bil farana akmi ranami, aj jeho dom, pre Abramovu enu Sarai. 18 Tu si faran zavolal Abrama a povedal mu: o si mi to urobil?! Preo si mi nepovedal, e je ona tvoja ena? 19 Preo si hovoril: Ona je moja sestra, a tak som si ju vzal za enu? Teraz teda, tu m svoju enu, vezmi si ju a cho! 20 Potom faran vydal o om rozkaz mustvu, aby ho vyprevadili aj s jeho enou i so vetkm, o mal.

Gn13 XIII. Abramov nvrat z Egypta. - 1 Abram teda tiahol aj so svojou enou a so vetkm, o mal, a Lot s nm, nasp do Negebu. 2 Abram mal mnostvo std, striebra a zlata. 3 A doiel na svoje stanovisko z juhu a k Betelu, na miesto, kde predtm rozloil svoj stan medzi Betelom a Hajom, 4 na miesto oltra, ktor tam predtm postavil, kde Abram vzval meno Pnovo. 5 Lene aj Lot, ktor bol s Abramom, mal ovce dobytok a stany 6 a krajina im nestaila na spolon bvanie, lebo ich majetok bol vek; a tak nemohli zosta spolu. 7 Medzi pastiermi Abramovch std a medzi pastiermi Lotovch std povstala zvada. A v krajine vtedy bvali Kananania a Ferezejci. 8 Preto povedal Abram Lotovi: Nech nie s rozbroje medzi mnou a tebou, medzi

mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi; sme predsa bratia! 9 i nie je pred tebou cel krajina?! Preto sa, prosm, odl odo ma! Ak ty pjde naavo, ja pjdem napravo, ak ty napravo, ja pjdem naavo! 10 Tu zdvihol Lot oi a videl, e cel okolie Jordnu a po Segor - to bolo predtm, ako Pn zniil Sodomu a Gomoru - je zavlaovan ako Pnov raj, ako egyptsk krajina. 11 Preto si Lot vybral cel krajinu okolo Jordnu a odtiahol na vchod. Takto sa bratia oddelili jeden od druhho. 12 Abram bval v krajine Kanan, Lot sa zdroval v mestch okolo Jordnu a utboril sa aj v Sodome. 13 Ale Sodomania boli zl a vemi hreili proti Pnovi. Zasbenie Pnovo. - 14 Ke sa Lot od neho odlil, Pn povedal Abramovi: Zdvihni oi a z miesta, na ktorom si, ha na sever a na juh, na vchod i na zpad, 15 lebo cel zem, ktor vid, dm tebe a tvojmu potomstvu naveky. 16 Rozmnom tvoje potomstvo ako prach na zemi. Ak teda niekto doke spota prach na zemi, bude mc spota aj tvoje potomstvo. 17 Vsta a prejdi krajinu po dke i po rke, lebo ju dm tebe! 18 Abram vzal svoj stan a iel a osadil sa pri terebintoch Mamreho, o s v Hebrone, a postavil tam Pnovi oltr.

Gn14 XIV. Abramovo vazstvo. - 1 V tom ase senarsky kr Amrafel, elasarsk kr Arioch, elamsk kr Chodorlahomer a kr nrodov Tadal 2 boli vo vojne so sodomskm krom Barom, s gomorskm krom Bersom, s adamskm krom Senabom, so seboimskm krom Semeberom a s balamskm, ie segorskm krom. 3 Tto vetci sa spojili v dol Sidim, o je teraz Son more. 4 Dvans rokov boli poddan Chodorlahomerovi, ale v trinstom roku sa vzbrili. 5 V trnstom roku vak priiel Chodorlahomer a krli, o boli s nm, a porazili Refaimcov pri Astorot-Karnaime, Zuzimov pri Hame, Emitov na rovine Kirjataim 6 a Chorejcov na vrchoch od Seiru a k vbeku Franu, ktor je na pti. 7 Potom sa obrtili a prili do En Misfaty, ie do Kdea, a zniili cel kraj Amalekitov a Amorejanov, ktor sdlili v Asason-Tamare. 8 Tu vytiahol sodomsk kr, gomorsk kr, adamsk kr, seboimsk kr a balamsk, ie segorsk kr, a v dol Sidim sa postavili proti nim do boja, 9 totito proti elamskmu krovi Chodorlahomerovi, krovi nrodov Tadalovi, senarskemu krovi Amrafelovi a elasarskmu krovi Ariochovi. tyria krli proti piatim. 10 V dol Sidim bolo plno asfaltovch jm; a ke sodomsk a gomorsk kr utekali, padli do nich, ostatn utiekli do hr. 11 Tamt vzali zo Sodomy a Gomory vetok majetok i vetky potraviny a odtiahli. 12 So sebou vzali aj Abramovho synovca Lota i jeho majetok - bval toti v Sodome - a odtiahli. 13 I priiel jeden z tch, o utiekli, a oznmil to Hebrejovi Abramovi. On bval pri terebintoch Amorejana Mamreho, brata Eschola a Anera. Oni boli spojen zmluvou s Abramom. 14 Ke sa Abram dozvedel, e jeho synovec je zajat, zvolal svojich tristoosemnstich osvedench muov, ktor sa narodili v jeho dome, a hnal sa za nimi a po Dan. 15 V noci rozdelil tch, o boli s nm, prepadol ich so svojimi sluhami a hubil ich a prenasledoval a po Hobu, ktor je severne od Damasku. 16 Takto priviedol sp vetok majetok i svojho brata Lota; aj jeho majetok priviedol sp, aj eny a ud. Abram a Melchizedech. - 17 Ke sa vracal po vazstve nad Chodorlahomerom a krmi, ktor boli s nm, vyiel mu v strety sodomsk kr do dolia Save, ie do Krovskho dolia. 18 A salemsk kr Melchizedech priniesol chlieb a vno; bol toti kazom najvyieho Boha. 19 Poehnal ho a povedal: Bu poehnan, Abram, od najvyieho Boha, Stvoritea neba a zeme! 20 Nech je zveleben najvy Boh, ktor ti dal do rk tvojich nepriateov! A on mu dal desatinu zo vetkho. 21 Sodomsk kr zasa vravel Abramovi: Daj mi ud a majetok si vezmi! 22 Abram odvetil sodomskmu krovi: K Pnovi, najvyiemu Bohu, Stvoriteovi neba a zeme, dvham svoju ruku, 23 e nevezmem ani nitku i remienok z obuvi, vbec ni z toho, o je tvoje, aby si nepovedal: Ja som urobil Abrama bohatm! 24 Nechcem ni, len to, o zjedlo sluobnctvo a podiely pre muov Anera, Eschola a Mamreho, ktor ili so mnou. Oni nech dostan svoje podiely!

Gn15 XV. Pnova zmluva s Abramom. - Po tchto udalostiach sa Pn prihovoril vo viden Abramovi takto: Neboj sa Abram, ja som tvoj tt. Tvoja odmena bude vemi vek! Abram odpovedal: Pane, Boe, oe mi d? Ve ja oddem bezdetn a dediom mjho domu bude damask Eliezer. 3 A Abram pokraoval: Ve si mi nedal potomstvo a mj domorod sluha bude mojm dediom! 4 Ale Pn mu povedal: On nebude tvojm dediom. Tvojm dediom bude ten, o vyjde z tvojho lona. 5 Vyviedol ho von a povedal mu: Pozri na nebo a spotaj hviezdy, ak me! A uistil ho: Tak bude tvoje potomstvo! 6 Abram uveril Bohu a to sa mu potalo za spravodlivos.

Potom mu povedal: Ja som Pn. Ja som a vyviedol z Chaldejskho Uru, aby som ti dal do vlastnctva tto krajinu. 8 On odpovedal: Pane, Boe, poda oho poznm, e ju, budem vlastni? 9 Pn mu, odpovedal: Vezmi pre ma trojron kravu, trojron kozu, trojronho barana, hrdliku a holubicu! 10 On to vetko vzal, rozsekol ich na polovice a polovice poloil jednu oproti druhej, vtky vak nerozsekal. 11 Ke zlietali vtky na mtve tel, Abram ich odohal. 12 A ke zapadalo slnko, padol na Abrama tvrd spnok. Prepadla ho hrza a vek tma. 13 A (Pn) povedal Abramovi: Dobre si uvedom, e tvoje potomstvo bude prielcom v cudzej krajine, zotroia ho a tyristo rokov bud s nm zle zaobchdza. 14 Ale nrod, ktormu bud otroi, budem ja sdi. Potom vyjd s vekm majetkom. Ty vak v pokoji odde k svojim otcom a pochovaj a vo vysokom veku. 16 Ale vo tvrtom pokolen sa sem vrtia, lebo ete nie s doven neprvosti Amorejanov. 17 Ke zapadlo slnko a zotmilo sa, zjavila sa dymiaca pec a horiaca faka, ktor prela pomedzi tie iastky. 18 V ten de Pn uzavrel s Abramom zmluvu a povedal: Tvojmu potomstvu dm tto krajinu od Egyptskej rieky a po vek rieku Eufrat; 19 Kenejcov, Kenezejcov, Kadmoncov, 20 Hetejcov, Ferezejcov a Refaimcov, 21 Amonitov, Kanananov, Gergezejanov a Jebuzejcov.

7

Gn16 XVI. Narodenie lzmaelovo. - 1 Abramova ena Sarai neporodila mu diea. Mala vak ona aj egyptsk slku menom Agar. 2 Sarai povedala Abramovi: Pozri, Pn ma uzavrel, e nemem porodi. Vojdi teda k mojej slke! Mono, e aspo z nej dostanem synov. Abram povol jej radu. 3 I vzala Abramova ena Sarai svoju sluobnicu, Egypanku Agar - Abram vtedy bval u desa rokov v kananskej krajine -, a dala ju za enu svojmu muovi Abramovi. 4 On k nej voiel a ona poala. Ke vak spozorovala, e poala, s opovrhnutm sa dvala na svoju paniu. 5 Vtedy povedala Sarai Abramovi: Na mojej krivde m aj ty as. Ja sama som dala svoju slku do tvojho lona a teraz, ke vid, e poala, pozer na ma s opovrhnutm. Nech Pn sdi medzi mnou a tebou. 6 Abram odvetil Sarai: Ve je tvoja slka v tvojej moci! Nalo s ou ako uzn za dobr! Sarai vak s ou nakladala tvrdo, take ona od nej utiekla. 7 Pnov anjel ju vak naiel pri prameni vody na pti, na ceste do Suru, sa povedal jej: Odkia ide, Agar, Saraina slka a kam sa uber? A ona odpovedala: Utekm pred svojou paou Sarai. 9 Tu jej Pnov anjel povedal: Vr sa k svojej panej a podrob sa jej moci! 10 Pnov anjel jej hovoril alej: Tak vemi rozmnom tvoje potomstvo, e sa pre mnostvo ned ani spota. 11 A ete jej Pnov anjel hovoril: Ha, poala si a porod syna a nazve ho menom Izmael, lebo Pn vypoul tvoje vzdychy; 12 bude to lovek ako div osol, jeho ruka bude proti vetkm a ruky vetkch proti nemu a bude bva nablzku vetkch svojich bratov. Potom nazvala Pna, ktor k nej hovoril: Ty si Boh, ktor si ma videl, lebo - povedala - i som azda nevidela toho, ktor sa na ma dval? 14 Preto studu nazvala studou Lachaj roi (studa ivho, ktor ma vid). To je t medzi Kdeom a Baradom. 15 Potom Agar porodila Abramovi syna a Abram nazval syna, ktorho mu porodila Agar, Izmael. 16 Abram mal osemdesiates rokov, ke mu Agar porodila Izmaela.13

Gn17 XVII. Zmena Abramovho mena, podmienky uzavretej zmluvy. - 1 Ke mal Abram devdesiatdev rokov, zjavil sa mu Pn a povedal mu: Ja som vemohci Boh, chodievaj predo mnou a bu dokonal. 2 Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnom a prenramne. 3 Tu padol Abram na tvr 4 a Boh s nm hovoril: To som ja, o mm zmluvu s tebou, e bude otcom mnohch nrodov. 5 A tvoje meno nebude u viac Abram, ale Abrahm, lebo a urobm otcom mnohch nrodov. 6 Dm sa ti rozrs prenramne, rozmnom a v nrody, i krli z teba vzdu. 7 A uzavieram zmluvu medzi mnou a tebou a medzi tvojm potomstvom po tebe vo vetkch pokoleniach ako zmluvu ven, e budem Bohom tvojm a tvojho potomstva po tebe. 8 A tebe i tvojmu potomstvu po tebe dm krajinu, v ktorej si ako prielec, cel zem Kanan do venho vlastnctva; a budem vam Bohom. 9 Potom Pn hovoril Abrahmovi: Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj Tvoje potomstvo po tebe vo vetkch pokoleniach! 10 Toto je moja zmluva medzi mnou a vami a medzi tvojm potomstvom po tebe, ktor

zachovte: Nech je obrezan kad z vs, kto je muskho pohlavia! 11 Obreete mso svojej predkoky a bude to znakom zmluvy medzi mnou a vami. 12 Na smy de nech je obrezan kad z vs muskho pohlavia z pokolenia na pokolenie, aj (otrok), o sa ti narodil v dome, i tak, ktor bol od cudzinca kpen za peniaze a ktor nie je tvojm potomstvom. 13 Obrezan mus by aj ten, o sa narodil v tvojom dome, i tak, ktor bol kpen za peniaze. Moja zmluva na vaom tele bude zmluvou venou. 14 Mu, ktormu nebude obrezan mso predkoky, nech je vylen zo svojho udu. Poruil moju zmluvu. Prsub lzkovho narodenia. - 15 A Boh povedal Abrahmovi aj toto: Svoju manelku Sarai u nebude vola Sarai, ale Sra bude jej meno. 16 Ve a poehnm a dm ti z nej syna. Aj ju poehnm: Z nej bud pochdza nrody a krli nrodov. 17 Tu padol Abrahm na tvr a smial sa; myslel si totito: Vari sa me storonmu nieo narodi a devdesiatron Sra me ete porodi?! 18 A Abrahm povedal Bohu: Keby aspo Izmael il z tvojej priazne! 19 Ale Pn opakoval: Tvoja ena Sra ti porod syna a d mu meno Izk a svoju zmluvu s nm urobm zmluvou venou pre i pre jeho potomstvo po om. 20 Aj o sa tka Izmaela, som a vypoul: Poehnm ho a rozmnom a rozrim ho prenramne. Dvans knieat sa z neho narod a urobm z neho vek nrod. 21 Ale svoju zmluvu potvrdm s Izkom, ktorho ti porod Sra do roka v tomto ase. 22 A ke Boh prestal s nm hovori, vystpil od Abrahma hore. Vykonanie obriezky. - 23 Potom vzal Abrahm svojho syna Izmaela, aj vetkch, o sa narodili v jeho dome, i vetkch, o boli kpen za peniaze, vetkch muov Abrahmovho domu a v ten ist de obrezal mso z predkoky, ako mu prikzal Boh. 24 Abrahm mal devdesiatdev rokov, ke mu bolo obrezan mso predkoky. 25 Jeho syn Izmael mal trins rokov, ke mu bolo obrezan mso predkoky. 26 V ten ist de bol obrezan Abrahm i jeho syn Izmael a s nm boli obrezan vetci mui jeho domu, tak t, o sa narodili v jeho dome, ako aj t, o boli od cudzinca kpen za peniaze.

Gn18 XVIII. Abrahmovo pohostinstvo. - 1 A znova sa mu zjavil Pn pri terebintoch Mamreho, ke za najvej horavy da sedel pri vchode do stanu. 2 Ke zdvihol oi, videl nealeko seba st troch muov. Len o ich zbadal, utekal im od vchodu svojho stanu v strety, poklonil sa a k zemi a povedal: Pane, ak nachdzam milos v tvojich oiach, neob svojho sluobnka; 4 donesie sa trochu vody, umyte si nohy a odpoite si pod stromom! 5 Prinesiem ksok chleba a posilnte sa. Potom pjdete alej. Ve preoe by ste mali prejs popri svojom sluobnkovi?! Oni odpovedali: Urob, ako vrav! 6 Abrahm sa poponhal do Sriinho (oddelenia) stanu a povedal: Zober rchlo tri miery jemnej mky, zamies a nape podplamennkov! 7 Potom Abrahm beal k stdu vybral pekn mlad tea, dal ho sluhovi a on sa poponhal pripravi ho. 8 Potom priniesol maslo, sladk mlieko i tea, ktor dal pripravi, a predloil im to. Sm vak ostal st opodia pod stromom, km oni jedli. 9 Tu sa ho optali: Kde je tvoja ena Sra? On odpovedal: Tu v stane. 10 Vtedy mu on povedal: O rok v tomto ase sa vrtim a tvoja ena Sra bude ma u syna. Sra navala pri vchode do stanu, ktor bol za jej chrbtom. 11 Abrahm a Sra boli star, pokroil vekom; Sre sa u nestvalo o sa stva enm. 12 Preto sa Sra sama v sebe zasmiala; mysliac si: Teraz, ke som star, budem ma rozko? A mj pn je tie u starec! 13 Tu Pn povedal Abrahmovi: Preo sa Sra smeje a mysl si pri tom: Mohla by som naozaj ete porodi, takto starena? 14 Je azda Pnovi nejak vec nemon. O rok v tomto ase sa vrtim k tebe a Sra bude ma syna! 15 Sra zapierala: Ja som sa nesmiala! Bla sa toti. On vak povedal: Nie. Smiala si sa. Ohlsenie trestu nad Sodomou. - 16 Muovia sa potom odtia pobrali a zamierili k Sodome. Abrahm iiel s nimi, aby ich odprevadil. 17 A Pn prehovoril: Mm pred Abrahmom taji, o chcem urobi?! 18 Ve z Abrahma sa m sta vek a mocn nrod a v om maj by poehnan vetky nrody zeme. 19 Nu oznmim mu to, lebo on prike svojim synom a svojmu domu po sebe zachovva Pnovu cestu, kona poda spravodlivosti a prva, aby tak Pn splnil Abrahmovi vetko, o mu prisbil. 20 Preto Pn povedal: aloba na Sodomu a Gomoru je vek a ich hriech je vemi ak. 21 Zostpim, aby som sa presvedil, i naozaj tak robia, ak je obaloba, o dola ku mne, a i nie. Chcem to vedie. Abrahmova prosba. - 22 Muovia sa potom odtia obrtili a ili do Sodomy, km Abrahm ostal ete st pred Pnom. 23 Tu Abrahm pristpil bliie a povedal: Zahub azda spravodlivho spolu s bezbonm? 24 Mono, e je v meste pdesiat spravodlivch. Vari ich zahub, alebo radej odpust mestu kvli pdesiatim spravodlivm, o s v om? 25 Nech je aleko od teba, e by si takto robil, usmrcoval spravodlivho s bezbonm! Takto by sa rovnako vodilo spravodlivmu i bezbonmu. To nech je aleko od teba! Ty, ktor sdi cel zem, nebude takto sdi! 26 Pn mu povedal: Ak v meste Sodome njdem pdesiat spravodlivch, kvli nim odpustm celmu mestu. 27 Abrahm vak zaal znova a povedal: Ha opovil som sa rozprva s Pnom hoci som len prach a popol. 28 Mono, e do pdesiat bud chba piati spravodliv. Zniil by si kvli piatim cel mesto? On odpovedal: Neznim, ak ich tam njdem tyridsap. 29 A on mu alej hovoril: A o, ke sa ich tam njde len tyridsa? On odpovedal: Neurobm to kvli tyridsiatim. 30 Potom povedal:

Ach, nehnevaj sa, Pane, ke ete hovorm. A ak sa ich tam njde len tridsa? Odpovedal: Neurobm to, ak ich tam njdem tridsa. 31 A zasa povedal: Hla, zaal som hovori svojmu Pnovi: o bude, ak sa ich tam njde len dvadsa? A on odvetil: Nezahubm (ich) kvli dvadsiatim. 32 A ete povedal: Ach, nehnevaj sa, Pane, e ete raz vravm. Ak sa ich tam njde len desa? On odpovedal: Nezahubm kvli desiatim. Ke Pn dokonil rozhovor s Abrahmom, odiiel a Abrahm sa vrtil na svoje miesto.

Gn19 IX. Lotovo pohostinstvo a neres Sodomanov. - 1 Ke dvaja anjeli doli do Sodomy, Lot sedel v brne Sodomy. Ke ich Lot uvidel, vstal a iel im oproti. Poklonil sa tvrou k zemi 2 a povedal: Prosm vs, pni moji, zabote do domu svojho sluobnka a prenocujte tam. Umyjete si nohy a vasrno vstanete a budete pokraova vo svojej ceste. Oni vak odpovedali: Nie! Prenocujeme vonku. 3 Ale on na nich nstojil, aby zostali u neho. I voli do domu. Pripravil im pohostenie, dal napiec nekvasenho chleba a najedli sa. 4 Ale skr, ako si ahli, muovia mesta, muovia Sodomy od chlapca a po starca, cel mesto do poslednho chlapa obkolesili dom, 5 vyvolali Lota a povedali mu: Kde s muovia, o prili dnes veer k tebe? Prive ich k nm, aby sme s nimi obcovali! 6 Tu Lot vyiel k nim predo dvere, zavrel dvere za sebou 7 a povedal im: Bratia moji, noe nerobte hriech! 8 Mm dve dcry, ktor ete nepoznali mua. Vyvediem vm ich, robte s nimi, o sa vm pi. Tmto muom vak nerobte ni tak, ve oni sa uchlili do tiea mojej strechy! 9 Oni vak volali: Prac sa pre! A dodali: Priiel sem ako cudzinec a chcel by sdi. Teraz ti vyvedieme horie ako tm. Vemi dorali na Lota a pokali sa vylomi dvere. 10 Vtedy t muovia naiahli ruky, vtiahli Lota dnu a zamkli dvere. 11 Muov vak, vekch aj malch, o boli pri vchode do domu, ranili slepotou, take sa mrne namhali njs vchod. Lot odchdza zo Sodomy. - 12 Potom muovia povedali Lotovi: Ak tu m nejakho zaa, syna alebo dcru a ak niekto z mesta patr k tebe, vyve ich pre z tohoto mesta, 13 lebo znime toto mesto, pretoe je na vek aloba pred Pnom. Pn ns poslal znii ho. 14 Vtedy Lot vyiel von a povedal svojim zaom, ktor si mali vzia jeho dcry: Vstate, pote pre z tohoto miesta, lebo Pn mesto zni! Jeho zaovia si vak mysleli, e rob arty. 15 Ke svitol de, anjeli ntili Lota, aby sa ponhal. Hovorili: Vsta, vezmi svoju enu a obe dcry, ktor tu m, aby si nezahynul pre neprvos mesta! 16 A ke vhal, chytili ho obaja muovia za ruku, aj jeho enu a obe dcry, lebo Pn ich chcel zachrni, vyviedli ich von a nechali ich za mestom. 17 Ke ich vyvdzali von, jeden z nich povedal: Zachr si ivot! Neobzeraj sa za seba a nezastavuj sa nikde v okol Jordnu Ponhaj sa na vrchy, aby si nezahynul! Lot im povedal: Ach, nie, Pane! 19 Zaiste tvoj sluobnk naiel milos pred tebou, ve si mi preukzal vek milosrdenstvo, ke si zachoval mj ivot, ale na vrchoch sa nebudem mc zachrni! Aby ma azda nestihlo neastie, aby som nezomrel. 20 Pozri, tu nealeko je mesto, tam mem utiec. 21 Ono je len mal a ja sa v om zachrnim! Mal je a ja ostanem naive! I povedal mu: Dobre teda vyslym a aj v tejto veci a mesto, o ktorom hovor, neznim. 22 Rchle ta teda utekaj, lebo km ta nedjde, nemem ni robi. Preto sa mesto vol Segor. Znienie Sodomy a Gomory. - 23 Slnko vylo nad zem, ke Lot doiel do Segoru. A Pn dal pada na Sodomu a Gomoru sru a ohe z neba od Pna 25 a zniil tie mest i cel okolie Jordnu so vetkmi obyvatemi mesta a so vetkm ponm rastlinstvom. 26 Ke sa jeho ena za nm obzrela, premenila sa v son stp. 27 Abrahm sa vybral zavas rna na miesto, na ktorom predtm stl pred Pnom. 28 Ke sa pozrel na Sodomu a Gomoru a na cel okolit krajinu, videl vystupova zo zeme dym ako dym z pece. 29 Boh teda pamtal na Abrahma ke Boh zniil mest a okolie a Lota vyviedol zo zhuby, ke zniil mest, v ktorch Lot bval. Hriech Lotovch dcr. - 30 Potom Lot vyiel hore a osadil sa na vrchu spolu s oboma svojimi dcrami. Bl sa toti bva v Segore a bval s oboma svojimi dcrami v jaskyni. 31 Tu povedala staria mladej: N otec je u star a na zemi niet mua, ktor by s nami obcoval, ako je to zvykom na celom svete. 32 Po, opojme nho otca vnom a ahneme si k nemu, aby sme zachovali od nho otca potomstvo. 33 Dali mu teda v t noc napi sa vna. Potom vola staria a spala so svojm otcom. On vak nevedel, ani ke si ahla, ani ke vstala. 34 Na druh de povedala zasa staria mladej: Pozri, ja som minulej noci spala s otcom. Dme mu aj v tento veer napi sa vna. Potom pjde ty dnu a ahne si k nemu, aby sme si zachovali od nho otca potomstvo! 35 Dali teda aj v tto noc svojmu otcovi pi vno. Potom mladia vstala a ahla si k nemu. On vak nevedel, ani ke si ahla, ani ke vstala. 36 Takto poali obe Lotove dcry zo svojho otca. 37 Staria porodila syna a dala mu meno Moab. On je praotcom dnench Moabanov. 38 Ale aj mladia porodila syna a dala mu meno Amon. On je praotcom dnench Amonanov. Abrahm a Abimelech

Gn20 XX. Sra u Abimelecha. - 1 Abrahm odtia odiiel na juh a zastavil sa medzi Kdeom a Surom. Ke sa zdroval v Gerare, 2 hovoril Abrahm o svojej manelke Sre: Ona je moja sestra. A Abimelech, kr Gerary, ju dal unies. 3 V noci vak vo sne priiel ku krovi Abimelechovi Boh a povedal mu: Doista zomrie pre enu, ktor si dal unies, lebo m mua. 4 Abimelech sa jej vak ete nedotkol, preto povedal: Pane, aj spravodlivho zahub? 5 i mi nepovedal on sm: Ona je moja sestra? A nevravela aj ona: On je mj brat? V prostote svojho srdca a s istmi rukami som to urobil! 6 A Boh mu povedal vo sne: Aj ja viem, e si to urobil v prostote svojho srdca, a preto som a uchrnil, aby si proti mne nezhreil. 7 Teraz vak poli enu sp muovi! Lebo on je prorok a bude za teba orodova, aby si zostal naive. Ak ju vak nepole, vedz, e istotne zomrie so vetkm, o je tvoje! Urovnanie sporu. - 8 Abimelech vasrno vstal, zavolal vetkch svojich sluobnkov a vyrozprval im cel prbeh. Ke to muovia pouli, vemi sa naakali. 9 Potom Abimelech zavolal Abrahma a povedal mu: o si nm to vykonal? m som sa voi tebe previnil e si na ma a na moje krovstvo priviedol tak vek hriech?! Urobil si mi to, o sa nikdy nemalo sta! 10 A Abimelech povedal Abrahmovi: o si tm zamal, e si takto konal? 11 Abrahm odpovedal: Myslel som si, e na tomto mieste isto niet nijakej Boej bzne a e ma zabij pre moju enu! 12 A napokon, ona je i mojou sestrou, dcrou mjho otca, nie vak dcrou mojej matky; a stala sa mojou enou. 13 Ke ma toti Boh vyviedol z otcovskho domu do neznma, povedal som jej: Tto lskavos mi preuke: Na kadom mieste, kam prdeme, povie: On je mj brat! 14 Tu Abimelech vzal ovce a dobytok, otrokov a slky a dal ich Abrahmovi a vrtil mu aj Sru, jeho manelku. 15 Potom Abimelech povedal: Ha, moja zem je pred tebou, bvaj, kde sa ti zapi! 16 Sre zasa povedal: Tu ha, tvojmu bratovi dvam tisc striebornch, to m by ako odkodn v oiach vetkch, o s s tebou, a si ospravedlnen vo vetkom. 17 Ke Abrahm prosil za Abimelecha u Boha, Boh uzdravil Abimelecha, jeho enu i jeho sluobnice a ony znovu mohli rodi, 18 lebo Pn zavrel kad matersk lono v Abimelechovom dome pre Abrahmovu manelku Sru.

Gn21 XXI. Izkovo narodenie. - 1 A Pn navtvil Sru, ako prisbil, a Pn vyplnil Sre, o predpovedal. 2 Sra teda poala a porodila Abrahmovi syna vo svojej starobe, a to v ase, ktor jej predpovedal Boh. 3 Abrahm nazval svojho syna, ktor sa mu narodil, o mu porodila Sra, Izkom. 4 Abrahm obrezal svojho syna Izka, ke mal osem dn, ako to prikzal Pn. 5 Abrahm mal sto rokov, ke sa mu narodil jeho syn Izk. 6 Vtedy povedala Sra: Radostn smiech mi spsobil Boh. Kad, kto o tom pouje, bude sa mi smia. 7 A znova povedala: Kto by bol povedal Abrahmovi, e Sra bude ete koji deti? A predsa som porodila v jeho vysokom veku. 8 A chlapec rstol a bol odstaven. V de, ke Izka odstavili, urobil Abrahm vek hostinu. Abrahm odvrhuje Agar. - 9 Sra videla, e syn Egypanky Agar, ktorho porodila Abrahmovi, posmieva sa jej vlastnmu synovi Izkovi. 10 Tu povedala Abrahmovi: Vye tto slku i jej syna, lebo syn tejto slky nesmie dedi s mojm synom Izkom! 11 Ale tto re sa vemi dotkla Abrahma, ve lo o jeho syna. 12 Boh mu vak povedal: Netrp sa nad chlapcom a nad svojou slkou! Povni Sru vo vetkom, o ti hovor, lebo poda Izka sa bude vola tvoje potomstvo! 13 Ale aj zo syna slky urobm vek nrod, lebo on je tie tvojm potomkom. 14 Abrahm teda vstal vasrno, vzal chlieb a mech s vodou a dal to Agar, vyloil jej to na chrbt, a poslal ju aj s chlapcom pre. Ona la a zabldila na pti Bersabe. 15 Ke sa voda z mecha minula, uloila chlapca pod jeden z krkov, 16 poodila a sadla si obale, tak vo vzdialenosti dostrelu kue, lebo si vravela: Nemem sa pozera na smr dieaa. Tak sedela obale a nahlas plakala. 17 Boh vak vypoul chlapcov hlas a Bo anjel takto zavolal z neba na Agar: o ti je, Agar? Neboj sa! Ve Boh poul chlapcov hlas odtia, kde je. 18 Vsta, vezmi chlapca a dr ho pevne za ruku, lebo z neho urobm vek nrod! 19 Tu jej Boh otvoril oi a ona zbadala studu s vodou. I la, naplnila mech vodou a napojila chlapca. 20 A Boh bol s chlapcom. Ke vyrstol, bval na pti a stal sa z neho vek kuostrelec. 21 Bval na pti Fran a jeho matka mu vzala enu z egyptskej krajiny. Abrahmova zmluva s Abimelechom. - 22 V tom ase Abimelech a velite jeho vojska Pichol povedali Abrahmovi: Boh je s tebou vo vetkom, o rob. 23 Preto mi teraz a na tomto mieste pred Bohom prisahaj, e sa nezachov neverne ani proti mne, ani proti mjmu potomstvu! Ako som preukzal priatestvo ja, tak (ho) preukazuj aj ty mne a celej krajine, v ktorej si bol hosom. 24 Abrahm povedal: no, budem prisaha! 25 Potom Abrahm dohovral Abimelechovi pre studu, ktorej sa zmocnili Abimelechovi sluhovia. 26 Abimelech vak odvetil: Ja neviem, kto to urobil. Ty si o tom ni nevravel a ani dodnes som o tom ni nepoul. 27 Potom vzal Abrahm ovce a junce a dal ich Abimelechovi a obaja uzavreli zmluvu. 28 Sedem jahnc vak oddelil osobitne. 29 I optal sa ho Abimelech: o m znamena tch sedem, osobitne oddelench jahnc? 30 On odpovedal: Tchto sedem jahnc mus vzia odo ma, aby mi to bolo svedectvom, e som ja vykopal tto

studu. 31 Preto sa t studa vol Bersabe, lebo tam obaja prisahali. 32 Takto uzavreli zmluvu pri Bersabe. Potom sa Abimelech a velite vojska Pichol pobrali a vrtili sa do filitnskej krajiny. 33 Abrahm vak zasadil pri Bersabe tamariku a vzval tam meno Pna, venho Boha. 34 A Abrahm bval dlh as ako cudzinec vo filitnskej krajine.

Gn22 XXII. Obetovanie Izka. - 1 Po tchto udalostiach Boh skal Abrahma a povedal mu: Abrahm! On odpovedal: Tu som. 2 A on hovoril: Vezmi svojho syna, svojho jedinho syna Izka, ktorho miluje, a cho do krajiny Morja! Tam ho obetuj ako zpaln obetu na jednom z vrchov, ktor ti ukem. 3 Abrahm vstal vasrno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izka a narbal dreva na zpaln obetu. Potom sa vybral na miesto, ktor mu oznail Boh. 4 Na tret de, ke Abrahm zdvihol oi, zaleka uvidel to miesto. 5 Tu Abrahm povedal svojim sluhom: Vy ostate tu s oslom, ja a chlapec pjdeme a tamto. Pomodlme sa a vrtime sa k vm. 6 Potom vzal Abrahm drevo na zpaln obetu a naloil ho na svojho syna Izka; sm vzal ohe a n a takto li obaja spolu. 7 Tu povedal Izk svojmu otcovi Abrahmovi: Ote! On mu odvetil: Ha, tu som, syn mj! A on mu povedal: Drevo a ohe na zpaln obetu je tu, kde vak je barnok na zpaln obetu? 8 Abrahm mu odvetil: Boh si u obstar barnka na zpaln obetu, syn mj. A ili obaja spolu alej. 9 Ke doli na miesto, ktor mu oznail Boh, Abrahm tam postavil oltr, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izka a poloil ho na oltr na drevo. 10 Potom Abrahm siahol rukou a vzal n, aby zabil svojho syna. 11 Vtedy na zavolal Pnov anjel z neba: Abrahm, Abrahm! On odpovedal: Tu som. 12 On mu povedal: Nevystieraj ruku na chlapca a neubliuj mu! Teraz som toti poznal, e sa boj Boha a neuetril si svojho jedinho syna kvli mne. 13 Tu zdvihol Abrahm oi a uzrel barana, ktor bol rohami zachyten v krov. Abrahm podiiel, barana vzal a obetoval ho ako zpaln obetu namiesto svojho syna. 14 A Abrahm nazval toto miesto Pn vid a tak sa ete aj dnes hovor: Na vku Pn uvid. 15 Pnov anjel vak aj druh raz volal na Abrahma z neba: 16 Na seba samho prisahm - to je Pnov vrok -: Pretoe si toto urobil a svojho syna, svojho jedinho si neuetril predo mnou, 17 zahrniem a poehnanm a prenramne rozmnom tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocn brn svojich nepriateov 18 a v tvojom potomstve bud poehnan vetky nrody zeme preto, e si poslchol mj hlas. 19 Potom sa Abrahm vrtil k svojim sluhom a spolu li do Bersaby. Abrahm ostal bva v Bersabe. Nachorovo potomstvo. - 20 Po tchto udalostiach Abrahmovi oznmili, e aj Melcha porodila jeho bratovi Nachorovi synov: 21 prvorodenho Husa, jeho brata Buza a Kamuela, otca Aramejanov, 22 Kaseda, Azaua, Feldaa, Jedlafa a 23 Batuela, ktormu sa narodila Rebeka. Tchto osem porodila Abrahmovmu bratovi Nachorovi Melcha. 24 Aj jeho vedajia ena, menom Roma, porodila: Tabho, Gahama, Tahasa a Macha.

Gn23 XXIII. Srina smr a jej pohreb. - 1 Dn Srinho ivota bolo stodvadsasedem rokov. Toko ila Sra. 2 Sra zomrela v Arbe, ie v Hebrone, v krajine Kanan. I iel Abrahm, aby ju oelel a oplakal. 3 Potom Abrahm vstal od svojej mtvej a hovoril Hetejcom: 4 Ja som len prielec a hos u vs. Prepuste mi u vs miesto na dedin pohrebisko, aby som mohol pochova svoju mtvu. 5 Hetejci mu vak odpovedali: Povaj, pane! Ty si ako Boie kniea medzi nami: V najlepom naom hrobe me pochova svoju mtvu. 6 Nik z ns ti nebude brni, aby si pochoval svoju mtvu v jeho hrobe. 7 Tu Abrahm vstal, hlboko sa poklonil pred obyvatemi krajiny, pred Hetejcami, 8 a povedal im: Ke shlaste, aby som si pochoval svoju mtvu, nu vypoujte ma a prihovorte sa za ma u Seorovho syna Efrona, 9 aby mi prepustil jaskyu v Makpele, ktor je jeho a je na konci jeho pozemku. Nech mi ju d vo vaej prtomnosti na dedin pohrebisko za pln cenu. 10 Efron vak sedel medzi Hetejcami. Hetejec Efron odpovedal Abrahmovi v prtomnosti Hetejcov, totito vetkch tch, o prili k brne svojho mesta takto: 11 Nie tak pane! Pouj ma: Tento pozemok ti darujem. A dvam ti aj jaskyu, ktor je na om. V prtomnosti synov mjho udu ti ju dvam. Pochovaj si tam svoju mtvu! 12 Abrahm sa op poklonil pred obyvatemi krajiny 13 a takto hovoril Efronovi v prtomnosti obyvateov krajiny: Nie tak, pane, povaj ma! Za pozemok ti zaplatm, vezmi to odo ma a potom tam pochovm svoju mtvu! 14 Efron na to odvetil Abrahmovi: 15 Len ma pouj, pane! Pozemok za tyristo eklov striebra, o je to medzi mnou a tebou? Len si pochovaj svoju mtvu! 16 Abrahm shlasil s Efronom a Abrahm odvil Efronovi toko striebra, koko on pred Hetejcami spomenul: tyristo eklov striebra poda benej vhy. 17 Takto Efronov pozemok, ktor bol v Makpele vchodne od Mamre - pozemok i jaskya so vetkmi stromami, ktor boli na pozemku vkol vetkch jeho medz -, preiel prvoplatne 18 na Abrahma ako majetok v prtomnosti Hetejcov, vetkch tch, o prili k brne svojho mesta. 19 Potom Abrahm pochoval svoju enu Sru v jaskyni na pozemku v Makpele,

vchodne od Mamre, ie v Hebrone, v krajine Kanan. dostala od Hetejcov Abrahmovi za dedin pohrebisko.

20

Takto sa pozemok a jaskya, ktor bola na om,

Gn24 XXIV. Abrahmova staros o Izkovu enbu. - 1 Abrahm bol vak u star a pokroil vekom a Pn ho vo vetkom poehnval. 2 Tu povedal Abrahm svojmu sluhovi, najstariemu vo svojom dome, sprvcovi vetkho svojho majetku: Polo svoju ruku pod moje bedr, 3 aby som a sprisahal pred Pnom, Bohom neba a zeme, e pre mjho syna nevyberie enu z kananskych dcr, medzi ktormi bvam. 4 Ale pjde do mojej vlasti a k mojim prbuznm vybra enu pre mjho syna Izka. 5 Sluha mu vak povedal: Mono, e nebude chcie ena s so mnou do tejto krajiny. Mm potom zavies tvojho syna nasp do krajiny, z ktorej si sa ty vysahoval? 6 Abrahm mu povedal: Neopov sa ta zavies mjho syna sp! 7 Ve Pn, Boh neba a zeme, ktor ma vyviedol z domu mjho otca a z mojej rodnej vlasti a ktor so mnou hovoril a prisahal mi: Tvojmu potomstvu dm tto krajinu, pole pred tebou svojho anjela, aby si odtia priviedol mjmu synovi enu. 8 Ak ena nebude chcie s s tebou, si zbaven tejto prsahy. Len nezave mjho syna nasp! 9 Potom sluha poloil svoju ruku pod bedr svojho pna Abrahma a prisahal mu o tej veci. 10 Nato sluha zobral z tiav svojho pna desa tiav a rozlin drahocennosti svojho pna a iiel. Vybral sa a iel do Mezopotmie (Aram Naharaim), do Nachorovho mesta. 11 Veer, v ase, ke sa vychdzalo napja, nechal svoje avy oddychova vonku pred mestom pri studni s vodou 12 a hovoril: Pane, Boe Abrahma, mjho pna! Daj mi dnes astie a preuk lskavos mjmu pnovi Abrahmovi! 13 Ha, stojm pri vodnom prameni a dcry ud (tohoto) mesta prichdzaj nabera vodu! 14 Nech deva, ktorej poviem: Nach svoj dbn, aby som sa napil! a ona povie: Napi sa a napojm aj tvoje avy, bude t, ktor si uril svojmu sluobnkovi Izkovi a poda toho poznm, e si preukzal lskavos mjmu pnovi. 15 Ete ani nedokonil re a u prichdzala s dbnom na pleciach Rebeka, ktor sa narodila Batuelovi, synovi Melchy, Nachorovej eny, ktor bol Abrahmovm bratom. 16 Deva bola vemi pekn zjavom, panna, ktor ete nepoznala mua. Zostpila k prameu, naplnila svoj dbn a vyla hore. Sluha jej beal v strety a povedal: Daje sa mi napi trochu vody zo svojho dbna! 18 Ona odvetila: Napi sa, pane! Rchlo si spustila dbn na ruku a dala sa mu napi. 19 A ke ho napojila, dodala: Aj tvojim avm naberiem vody, nech sa dobre napij! 20 Rchlo vyliala dbn do vlova a op utekala k studni po vodu a takto naberala pre vetky avy, 21 km mu ju mlky pozoroval, aby zvedel, i Pn d jeho ceste astn vsledok alebo nie. 22 Ke sa avy riadne napili, vzal mu zlat krok, ak pol ekla, dve nramnice na jej ruky, ak desa eklov zlata 23 a povedal: iae si ty dcra? Povedz mi! Bude v dome tvojho otca miesto, aby sme tam mohli zosta? 24 Ona mu odpovedala: Som dcra Batuela, syna Melchy, ktor ho porodila Nachorovi. 25 alej mu povedala: Slamy a krmu mme hojnos i miesta na ubytovanie. 26 Tu padol mu na kolen, poklonil sa Pnovi 27 a povedal: Nech je zveleben Pn, Boh mjho pna Abrahma, ktor neodal mjmu pnovi svoju lskavos a vernos. Ve aj ma Pn viedol na tejto ceste k domu prbuznho mjho pna! 28 Potom deva odbehla a rozpovedala doma svojej matke vetko, o sa jej prihodilo. 29 Rebeka vak mala brata, ktor sa volal Laban. A Laban beal von k muovi pri studni. 30 Ke videl nosov krok a sestrine nramnice na jej rukch a ke poul slov svojej sestry: Takto ku mne hovoril ten mu, iel k muovi, ktor ete stl pri avch pri studni, 31 a povedal mu: Po, Pnov poehnan! Preo stoj vonku? Ve pripravil som prbytok aj miesto pre avy! 32 Vtedy sa mu pobral do domu a on odsedlal avy, prichystal avm slamu a krm i vodu, aby si on a muovia, ktor ho sprevdzali, umyli nohy. 33 Ke mu predloili jes, povedal: Nebudem jes, km neprednesiem svoju vec! A on mu odpovedal: Hovor! 34 Potom rozprval: Ja som Abrahmov sluha. 35 Pn bohato poehnal mjho pna, take sa stal majetnm. Dal mu ovce a dobytok, striebro a zlato, sluhov a slky, avy a osly. 36 A Sra, ena mjho pna, porodila mjmu pnovi v starobe, ktormu on prenechal cel svoje imanie. 37 Ma vak mj pn zaviazal prsahou: Nevyberie pre mjho syna enu z kananskych dcr, v ktorch krajine bvam. Ale pjde do domu mjho otca a k mjmu rodu, aby si mjmu synovi priviedol enu. Ke som vak svojmu pnovi povedal: Mono ena nepjde so mnou, 40 vtedy mi povedal: Pn, pred ktorho tvrou som kral, pole s tebou svojho anjela, aby dal tvojej ceste priazniv vsledok, aby si mjmu synovi priviedol enu z mojej eade a z mjho rodu. 41 Bude vak osloboden od mojej kliatby, ak prde k mojim prbuznm a oni ti (ju) nedaj, vtedy bude osloboden od mojej kliatby. 42 Ke som dnes priiel k studni, hovoril som: Pane, Boh mjho pna Abrahma, kieby si doiil mojej ceste, ktor konm, astn vsledok. 43 Ha, stojm pri vodnom prameni! Nech teda panna, ktor prde po vodu a ktorej poviem: Daje sa mi napi trochu vody zo svojho dbna 44 a ona mi povie: Len sa napi a nariem aj tvojim avm, je t ena, ktor Pn uril pre syna mjho pna. 45 Ete som ani nedokonil re, ke vyla Rebeka so svojm dbnom na pleciach, zila k prameu a narela. Vtedy som jej povedal: Daje sa mi napi! 46 Ona rchlo zloila svoj dbn a povedala: Pi a napojm aj tvoje avy! I napil som sa a ona napojila aj avy. 47 Potom som sa jej optal: ia si ty dcra? A ona mi odpovedala: Som dcra Batuela, Nachorovho syna, ktormu ho porodila Melcha. Potom som jej zaloil do nosa krok a na ruky nramnice 48 i padol som na

kolen, poklonil som sa Pnovi a prosil som Pna, Boha mjho pna Abrahma, ktor ma viedol po pravej ceste, aby som priviedol dcru prbuznho mjho pna pre jeho syna. 49 A teraz, ak chcete mjmu pnovi preukza lskavos a vernos, dajte mi to vedie, ak nie, (tie) mi to dajte vedie, aby som sa mohol da napravo alebo naavo. Rebekine zsnuby a odchod z domu. - 50 Laban a Batuel odpovedali takto: Od Pna vyla tto vec. My ti nememe poveda ani no, ani nie. 51 Pozri, Rebeka je pred tebou, vezmi ju a cho! Nech sa stane enou syna tvojho pna, ako hovoril Pn! 52 Ke Abrahmov sluha poul ich slov, poklonil sa Pnovi a po zem. 53 Potom sluha vybral strieborn a zlat predmety a aty a daroval ich Rebeke. I jej bratovi a matke daroval drahocennosti. 54 Potom jedli a pili on i muovia, ktor ho sprevdzali, a ostali tam na noc. Ke rno vstali, povedal on: Prepuste ma k mjmu pnovi! 57 Jej brat a matka vak odpovedali: Nech dieva ostane ete nejak as, tak na desa dn u ns, potom me s. 56 On im vak odvetil: Nezdrujte ma, ke Pn doiil mojej ceste astn vsledok! Prepuste ma, aby so mohol s k mjmu pnovi! 57 Oni mu odpovedali: Zavolme dieva a optame sa ho. 58 Zavolali teda Rebeku a optali sa jej: Chce s s tmto muom? Ona odpovedala: Chcem! 59 Potom teda prepustili svoju sestru Rebeku i s jej dojkou, aj Abrahmovho sluhu s jeho mumi. 60 I poehnvali Rebeku a hovorili jej: Sestra naa, rozmno sa v tisce a desatisce (potomkov) a tvoje potomstvo nech zaujme brny svojich nepriateov! Potom sa Rebeka pohla aj so svojimi slkami, vysadli na avy a nasledovali mua. A sluha Rebeku vzal a odiiel. Izkovo stretnutie s Rebekou. - 62 Vtedy sa Izk prve vrtil z cesty od studne Lachaj roi, bval toti v Negebe. 63 Ke sa zveerievalo, vyiel Izk na pole, aby si porozmal. Tu zdvihol oi a videl prichdza avy. 64 Aj Rebeka zdvihla oi a zbadala lzka. Rchlo zosadla z avy 65 a povedala sluhovi: Kto je ten mu, o ide oproti nm po poli? A ke sluha povedal: To je mj pn, vzala zvoj a zahalila sa. 66 Potom sluha porozprval Izkovi vetko, o vykonal, 67 a Izk ju voviedol do stanu svojej matky Sry. Vzal si teda Rebeku a ona sa stala jeho enou. A tak ju miloval, e naiel techu nad stratou svojej matky.61

Gn25 XXV. Abrahmova smr. - 1 Abrahm si vak op vzal enu, volala sa Ketura a porodila mu Zamrama, Jeksana, Madana, Madina, Jesboka a Sueho. 3 Jeksanovi sa narodil Saba a Dadan. Dadanovi synovia boli Asrania, Latusovia a Lomania. 4 Madinovi synovia boli Efa, Ofer, Henoch, Abida a Eldaa. Tto vetci s Keturini synovia. 5 Ale Abrahm dal vetok svoj majetok Izkovi. 6 Synom vedajej eny, ktor Abrahm mal, dal Abrahm len dary a ete za svojho ivota ich poslal pre od Izka smerom na vchod, do vchodnej krajiny. 7 Dn Abrahmovho ivota bolo stosedemdesiatp rokov. 8 I pominul sa Abrahm a zomrel v peknom veku, star a uspokojen ivotom, a pripojil sa k svojmu udu. 9 Jeho synovia Izk a Izmael ho pochovali v jaskyni v Makpele na pozemku Seorovho syna, Hetejca Efrona, vchodne od Mamre, 10 na pozemku, ktor Abrahm kpil od Hetejcov. Tam boli pochovan Abrahm i jeho ena Sra. Dejiny Izka a jeho synov 25,11 - 36,43 Po Abrahmovej smrti Boh poehnval jeho syna Izka a Izk bval pri studni Lachaj roi. Izmaelovo potomstvo. - 12 Toto je potomstvo Abrahmovho syna Izmaela, ktorho Abrahmovi porodila Srina slka, Egypanka Agar. 13 A toto s men Izmaelovch synov poda mien a poda rodov: Izmaelov prvoroden bol Nabajot, potom Kedar, Adbl, Mabsan, 14 Masma, Duma, Masa, 15 Hadar, Tema, Jetur, Nafis a Kedma. 16 Toto s Izmaelovi synovia a to s ich men poda ich osd a tborov. Dvans knieat poda ich kmeov. 17 A toto s dni Izmaelovho ivota: stotridsasedem rokov. Potom sa pominul a zomrel a pripojili sa k svojmu udu. 18 Bvali vak od Hevily a po Sur, ktor le vchodne od Egypta smerom k Asrii. I osadili sa blzko vetkch svojich bratov. Ezauovo a Jakubovo narodenie. - 19 A toto je rodokme Izka: Abrahmovi sa narodil Izk. 20 Izk mal tyridsa rokov, ke si vzal za enu Rebeku, dcru Aramejana Batuela z Mezopotmie, sestru Aramejana Labana. 21 Izk prosil za svoju enu Pna, lebo bola neplodn, a Pn ho vypoul a jeho ena, Rebeka, poala. 22 Ke sa deti v jej ivote kopali, povedala: Ak je to tak, preo som takto? A ila sa opta Pna. 23 Pn jej povedal:11

Dva nrody s v tvojom lone a dva kmene sa oddelia z tvojho ivota, nrod nad nrodom bude prevlda a star bude sli mladiemu. A ke sa jej naplnili dni produ, boli dvojat v jej ivote. 25 Prv sa narodil erven, cel chlpat ako kouch, a nazvali ho Ezauom. 26 Za nm sa zjavil jeho brat a jeho ruka drala Ezauovu ptu. Preto mu dali meno Jakub. Ke sa mu oni narodili, mal Izk esdesiat rokov. 27 Ke chlapci dorstli, Ezau bol udatnm lovcom, muom stepi, Jakub vak bol tich lovek a bval v stanoch. 28 Izk mal radej Ezaua, lebo rd jedval divinu. Rebeka mala zasa radej Jakuba. 29 Raz Jakub varil jedlo a Ezau priiel zo stepi celkom vyerpan. 30 Tu povedal Ezau Jakubovi: Noe mi daj rchlo z toho ervenho, z toho ervenho tu, lebo som celkom vyerpan! Preto ho nazvali Edom (erven). 31 Ale Jakub povedal: Predaj mi najprv svoje prvorodenstvo! 32 Ezau odvetil: Ha, idem zomrie, naoe mi je prvorodenstvo? 33 Jakub mu vak vravel: Najprv mi prisahaj! A on mu odprisahal, a tak predal svoje prvorodensk prvo Jakubovi. 34 Potom dal Jakub Ezauovi chleba a oovicovho pokrmu a on jedol a pil. Napokon vstal a odiiel. Tak mlo si Ezau cenil svoje prvorodenstvo.24

Gn26 XXVI. Izk a Abimelech. - 1 Ke nastal v zemi hlad, in, ako bol ten prv za Abrahmovch ias, odiiel Izk k filitnskemu krovi Abimelechovi do Gerary. 2 Vtedy sa mu zjavil Pn a povedal: Nezostupuj do Egypta, osta v krajine, ktor ti urm. 3 Zdruj sa ako prielec v tejto krajine a ja budem s tebou a poehnm a, lebo tebe a tvojmu potomstvu chcem da vetky tieto krajiny, aby som splnil prsahu, ktorou som sa zaviazal tvojmu otcovi, Abrahmovi: 4 Rozmnom tvoje potomstvo ako hviezdy neba a ja dm tvojmu potomstvu vetky tieto krajiny a v tvojom potomstve bud poehnan vetky nrody zeme. 5 To preto, e Abrahm poval na hlas a zachovval moje prkazy, nariadenia, ustanovenia a zkony. 6 Izk teda ostal v Gerare. 7 Ke sa muovia mesta vyzvedali na jeho manelku, hovorieval: To je moja sestra, bl sa poveda: moja ena, aby ho muovia mesta nezavradili pre Rebeku, lebo bola krsna zjavom. 8 A ke tam bval u dlh as, raz filitnsky kr Abimelech pozeral z obloka a videl, ako sa Izk so svojou enou Rebekou lskali. 9 Abimelech zavolal Izka a povedal mu: Je zrejm, e ona je tvoja ena! Preo si teda hovoril: To je moja sestra?! Izk mu odpovedal: Lebo som si myslel, e pre u zahyniem. 10 Abimelech mu povedal: Preo si nm to urobil?! Ako ahko mohol niektor mu z udu obcova s tvojou enou a bol by na ns uvalil previnenie! 11 Potom Abimelech prikzal vetkm: Kto sa dotkne tohoto mua a jeho eny, istotne zomrie! 12 A Izk sial v tej krajine a v tom roku al stonsobne, lebo Pn ho poehnval. 13 Tak sa tento mu zmohol a vzmhal sa naalej, take sa stal vemi bohatm. 14 Mal oviec, dobytka a mnoho sluobnctva, a preto mu Filitnci zvideli. 15 Vetky studne, ktor vykopali sluhovia jeho otca za ias jeho otca Abrahma, zasypali a zahdzali hlinou, 16 a preto Abimelech povedal Izkovi: Od od ns, lebo si sa stal ovea mocnejm, ako sme my! 17 A Izk odiiel, svoje stany rozloil v dol Gerary a ostal tam bva. 18 Izk op vykopal vodn studne, ktor vykopali v ase jeho otca Abrahma a Filitnci ich po Abrahmovej smrti zasypali, a dal im tie ist men, ktor im dal jeho otec. 19 Ke Izkovi sluhovia kopali v dol, nali studu so ivou vodou. 20 Ale gerarsk pastieri sa hdali s Izkovmi pastiermi: To je naa voda! Preto dali studni meno Esek, lebo sa tam s nm vadili. 21 Potom vykopali in studu, ale aj o u sa hdali, a preto jej dali meno Sitna. 22 iel odtia alej a op vykopal studu. O t sa nehdali a dal jej meno Rechobot, hovoriac: Teraz nm Pn doiil vonosti, aby sme sa rozmnoovali v krajine. Izk v Bersabe. - 23 Odtia iel do Bersabe. 24 V t noc sa mu zjavil Pn a povedal mu: Ja som Boh tvojho otca Abrahma. Neboj sa, lebo ja som s tebou. Poehnm a a rozmnom tvoje potomstvo kvli mjmu sluobnkovi Abrahmovi. 25 I postavil tam oltr a vzval meno Pnovo. Tam rozloil svoj stan a Izkovi sluhovia tam vykopali studu. 26 Tu za nm priiel Abimelech z Gerary aj jeho priate Ochozat a velite jeho vojska Fikol. 27 Izk mu vak riekol: Preo ste prili za mnou? Ve vy ste so mnou v nepriatestve a od vs ste ma vyhnali! 28 Oni odpovedali: Na vlastn oi sme videli, e Pn je s tebou. I povedali sme si: Nech je prsaha medzi nami dvoma, medzi nami a tebou. Uzavrieme s tebou zmluvu. 29 Iste nm ni zl neurob, ako ani my sme ti neublili, ba preukazovali sme ti dobro a prepustili sme a v pokoji. A teraz si ty Pnov poehnan. 30 On im pripravil hostinu a oni jedli a pili. 31 Ke rno vstali, prisahali si navzjom. Potom ich Izk prepustil a oni odili od neho v pokoji. 32 Ete v ten ist de prili k Izkovi sluhovia a oznmili mu o studni, o vykopali: Nali sme vodu! 33 Preto ju nazvali ebuah. A preto je meno toho mesta a do dnenho da Bersabe. 34 Ke mal Ezau tyridsa rokov, vzal si za enu dcru Hetejca Briho Juditu a dcru Hetejca Elona Baemat; obe vak zarmtili Izkovu i Rebekinu duu.

Gn27 XXVII. Jakub zskava prvo prvorodenstva. - 1 Ke Izk zostarel a ke jeho oi stratili silu vidie, zavolal si svojho starieho syna Ezaua a povedal mu: Syn mj! On mu odvetil: Ha, tu som! 2 Povedal mu: Pozri, ja som u star, neviem, kedy zomriem. 3 Preto si teraz vezmi zbra, tulec a kuu a cho do stepi ulovi nejak zver! 4 Potom mi priprav chutn jedlo, ak mm rd. A ke pojem, poehnm a prv, ako zomriem. 5 Rebeka vak navala, ke sa Izk rozprval so svojm synom Ezauom. A Ezau vyiel do stepi ulovi nejak zver, aby ju doniesol. 6 Tu povedala Rebeka svojmu synovi Jakubovi: Len teraz som poula, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi Ezauovi: 7 Noe mi prines nejak zverinu a priprav mi chutn jedlo, aby som jedol a aby som a poehnal pred Pnom prv, ako zomriem. 8 A teraz povaj, syn mj, na mj hlas, o ti prikazujem: 9 Cho k stdu a prines mi dvoje peknch kozliat. Ja ich pripravm pre tvojho otca ako chutn jedlo, ak m on rd. 10 Potom to zanesie svojmu otcovi, aby jedol a aby a poehnal prv, ako zomrie. 11 Ale Jakub povedal svojej matke Rebeke: Ve mj brat Ezau je zarasten lovek a ja som hladk. 12 A ak ma mj otec ohmat, potom budem v jeho oiach ako tak, kto si z neho rob posmech a privediem na seba kliatbu a nie poehnanie. 13 Ale matka mu povedala: Tvoja kliatba, syn mj, bude na mne. Len pouj mj hlas! Cho a prines mi ich! 14 I odiiel a vzal a doniesol ich svojej matke. Jeho matka pripravila chutn jedlo, ak mal rd jeho otec. 15 Potom priniesla Rebeka najlepie aty svojho starieho syna, o mala v dome pri sebe, a obliekla ich svojmu mladiemu synovi Jakubovi. 16 Kokami kozliat mu vak obloila ruky a hol krk. 17 Potom dala svojmu synovi do rk jedlo a chlieb, ktor pripravila. 18 Ke priiel k otcovi, povedal: Ote mj! On odvetil: Tu som. Kto si, syn mj? 19 Jakub odpovedal svojmu otcovi: Ja som Ezau, tvoj prvoroden. Urobil som, ako si mi rozkzal. Len si rovno sadni a jedz z mojej diviny, aby si ma poehnal! 20 Lene Izk odvetil svojmu synovi: Ako si mohol syn mj, tak rchlo nieo njs? On odpovedal: Pn, tvoj Boh, dal sa mi s ou stretn! 21 Tu povedal Izk Jakubovi: Noe pristp bliie, syn mj, aby som a ohmatal, i si ty naozaj mj syn Ezau alebo nie. 22 I pristpil Jakub bliie k svojmu otcovi, Izkovi, a ke ho ohmatal, povedal mu: Hlas je hlasom Jakubovm, ale ruky s ruky Ezauove. 23 I nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpat ako ruky jeho brata Ezaua. I ehnal ho. 24 A znova mu povedal: Naozaj si ty mj syn Ezau? On odpovedal: Ja som to! 25 Tu on povedal: Prines mi to! Budem jes z diviny od svojho syna, aby som a poehnal. I priniesol mu to a on jedol. Doniesol mu aj vna a on pil. 26 Potom mu povedal jeho otec Izk: Noe pristp ku mne, syn mj, a pobozkaj ma! 27 Ke sa priblil a ke ho pobozkal, zactil vu jeho iat a poehnal ho, hovoriac: Hae, va syna mjho je ako va nivy, ktor poehnal Pn. 28 Nech ti d Boh z nebeskej rosy a zo rnosti zeme, tie hojnos zrna a mutu! 29 Nech ti slia udia a nech sa sklonia pred tebou nrody. Bu pnom nad svojimi bratmi, a nech sa ti koria synovia tvojej matky! Kto bude teba preklna, nech je prekliaty, a kto bude teba ehna, nech je poehnan! Len o Izk prestal ehna Jakuba a sotva Jakub vyiel od svojho otca Izka, u prichdzal jeho brat Ezau z poovaky (domov). 31 Aj on pripravil chutn jedlo, priniesol ho otcovi a vravel: Ote mj vsta a jedz z diviny od svojho syna, aby si ma poehnal! 32 Jeho otec Izk mu povedal: A ty si kto? On odpovedal: Ja som tvoj syn, tvoj prvoroden Ezau. Izk sa nramne zakol a povedal: Kto to bol teda, o mi ulovil zverinu a o mi ju bol doniesol? A ja som jedol zo vetkho prv, ako si ty priiel! Aj som ho poehnal a bude poehnan! 34 Ke Ezau poul otcove slov, hrozne zreval a vemi sa sprieil a svojmu otcovi povedal: Ote mj, poehnaj aj ma! 35 On odvetil: Podvodne priiel tvoj brat a odal ti poehnanie! 36 Tu on povedal: Preto mu dali meno Jakub, e ma teraz u druh raz oklamal? U mi odal prvorodensk prvo a teraz, ha, odal mi a poehnanie! 37 Izk odpovedal Ezauovi: Pozri, ja som ho ustanovil za pna nad tebou a vetkch jeho bratov som mu dal za sluhov! Zrnom a mutom som ho zaopatril. o ete mem urobi pre teba syn mj? 38 Vtedy mu Ezau odvetil: Ote mj, i m len jedno poehnanie? Poehnaj aj ma, ote mj! Tu Ezau zaal hlasne plaka. 39 A Izk mu povedal: aleko od rnej pdy30

bude tvoje bydlisko a aleko od nebeskej rosy zhora. 40 Zo svojho mea bude i, sli vak bude svojmu bratovi a ke sa bude snai oslobodi, zhod jeho jarmo zo svojej ije. Ezauov hnev na Jakuba. - 41 Ezau sa hneval na Jakuba pre poehnanie, ktor mu dal jeho otec, preto si hovoril: oskoro prde as, e sa bude smti nad mojm otcom. Potom svojho brata zabijem! 42 Lene slov starieho syna oznmili Rebeke: Preto dala zavola svojho mladieho syna Jakuba a takto mu vravela: Ha, tvoj brat Ezau ti chyst pomstu, chce a zabi. 43 Preto pouj, syn mj, na mj hlas: Zober sa a utekaj k mjmu bratovi Labanovi do Haranu. 44 Osta u neho nejak as, km sa neuti hnev tvojho brata 45 a km neprestane jeho zlos a km nezabudne, o si mu urobil! Potom polem po teba a dm si a privies odtia sem. Preo by som vs mala oboch strati v jeden de?! 46 Potom povedala Rebeka Izkovi: Omza ma ivot pre Hetejky. Ak si aj Jakub vezme za enu Hetejku, ako s tieto z dcr (tunajej) krajiny, nao mi i?!

Gn28 XXVIII. 1 Vtedy Izk zavolal Jakuba, poehnal ho a prikzal mu: 2 Nesmie si vzia enu z kananskych dcr! Vyber sa a cho do srskej Mezopotmie, do domu otca svojej matky Batuela a odtia si vezmi enu z domu Labana, ktor je bratom tvojej matky. 3 A vemohci Boh nech a poehnva, nech a urob plodnm a nech a rozmno tak, aby si sa stal mnostvom nrodov! 4 Nech ti d Abrahmovo poehnanie, tebe i tvojmu potomstvu s tebou, aby si dostal do vlastnctva krajinu svojho putovania, ktor dal Boh Abrahmovi. 5 Potom Izk Jakuba prepustil a on sa vybral do srskej Mezopotmie k Labanovi, synovi Aramejana Batuela, bratovi Rebeky, Jakubovej a Ezauovej matky. Jakubova cesta do Mezopotmie. - 6 Ezau teda videl, e Izk poehnal Jakuba a e ho poslal do srskej Mezopotmie - aby si odtia doviedol enu, ke ho poehnal a prikzal mu: Nesmie si vzia enu z kananskych dcr! - 7 a e Jakub poslchol svojho otca a svoju matku a odiiel do srskej Mezopotmie. 8 Ke Ezau videl, e kananske dcry sa nepili jeho otcovi Izkovi, 9 iel Ezau k Izmaelovi a vzal si ku svojim enm ako manelku Mahelet, dcru Abrahmovho syna Izmaela, Nabajotovu sestru. Jakub 28,10 - 37,1 Jakub sa teda vybral z Bersabe a putoval do Haranu. 11 Ke doiel na (ist) miesto, zostal tam na noc, lebo slnko u zapadlo. Zobral jeden z kameov toho miesta, poloil si ho pod hlavu a spal na tom mieste. 12 I snvalo sa mu, e vid rebrk opret o zem a jeho vrchn koniec siahal a do neba a Bo anjeli vystupovali a zostupovali po om. 13 A ha, nad nm stl Pn a hovoril: Ja som Pn, Boh tvojho otca Abrahma a Izka. Zem, na ktorej odpova, dm tebe a tvojmu potomstvu. 14 A potomstva tvojho bude ako prachu zeme a ty sa rozri na zpad i na vchod, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch bud poehnan vetky pokolenia zeme. 15 Ha, ja som s tebou a budem a stri vade, kde pjde, a privediem a sp do tejto krajiny, lebo ja a neopustm, km nesplnm o som ti prisbil. 16 Vtedy sa Jakub prebudil zo spnku a povedal: Ozaj, Pn je na tomto mieste a ja som o tom nevedel! 17 I nadiiel ho strach a povedal: Ak hrozn je toto miesto! Tu je naozaj dom Bo a tu je brna do neba! 18 Ke Jakub rno vstal, kame, ktor mal poloen pod hlavou, postavil za pomnk a jeho vrch polial olejom. 19 A nazval toto miesto menom Betel. Predtm sa vak toto miesto volalo Luza. 20 A Jakub urobil sub: Ak je Boh so mnou, ak ma ochrni na tejto ceste, ktorou teraz idem, ak mi d chlieb na ivobytie a aty na obleenie 21 a ak sa astne vrtim do domu svojho otca, tak Jahve bude mojm Bohom 22 a tento kame, ktor som postavil ako pomnk, bude Bom domom. A zo vetkho, o mi d, odovzdm ti desiatky.10

Gn29 XXIX. Jakub u Labana. - 1 Potom sa Jakub v dal na cestu a iel do krajiny synov Vchodu. I zadval sa (raz) a ha, na poli studa a pri nej leali tri kdle oviec, lebo z tejto studne napjavali stda. Lene kame na otvore studne bol vek 3 a len ke ta zohnali vetky stda, odvaovali kame z otvoru studne a tak napjali ovce. Potom dvali kame op na svoje miesto na otvor studne. 4 Jakub sa ich optal: Bratia moji, odkia ste? Oni

odvetili: My sme z Haranu. 5 Nato im povedal: Poznte Nachorovho syna Labana? Oni odpovedali: Poznme. 6 A ke sa ich ptal: Vod sa mu dobre, oni odvetili: Dobre. Ha, prve prichdza jeho dcra Rchel s ovcami. 7 On im povedal: Ve je ete de dos dlh a ete nie je as zohna dobytok dovedna. Napojte ovce a nechajte sa im ete pops! A Oni vak povedali: To nememe, km nebud zohnan dovedna vetky stda. A potom sa odvauje kame z otvoru studne a napjame stda. 9 Km on s nimi rozprval, dola Rchel s ovcami svojho otca. Ona ich toti psla. 10 Ke Jakub videl Rchel, dcru brata svojej matky Labana, a ovce brata svojej matky Labana, pristpil a odvalil kame z otvoru studne a napojil ovce matkinho brata Labana. 11 Potom Jakub pobozkal Rchel a zaal hlasno plaka. 12 A Jakub rozprval Rchel, e je prbuznm jej otca a e je Rebekinm synom. Tu ona utekala a oznmila to svojmu otcovi. 13 Ke Laban poul zves o Jakubovi, synovi svojej sestry, ponhal sa mu naproti, pobozkal ho a voviedol ho do svojho domu. A on vyrozprval Labanovi vetko, o sa prihodilo. 14 Tu mu povedal Laban: Ty si naozaj moja kos a moje mso! A ostal uho na mesiac. 15 Potom Laban hovoril Jakubovi: Ty si mj prbuzn. Vari mi bude zadarmo sli? Povedz mi, ak m by tvoja odmena? 16 Laban mal dve dcry: staria sa volala Lia a mladia Rchel. 17 Lia mala oi bez lesku, Rchel vak bola krsna i postavou i tvrou. 18 Jakub sa zamiloval do Rchel a povedal: Za tvoju mladiu dcru ti budem sli sedem rokov. 19 Laban odvetil: Radej ju dm tebe ako cudziemu muovi. Osta pri mne! 20 Tak Jakub slil za Rchel sedem rokov a videlo sa mu to len niekoko dn. Tak ju mal rd. 21 Potom povedal Jakub Labanovi: Daj mi teraz moju enu, lebo mj as je u tu. Nech k nej vojdem. 22 Vtedy Laban pozval vetkch ud z miesta a pripravil hostinu. 23 Veer vak zobral svoju dcru Liu a voviedol ju k Jakubovi a on s ou obcoval. 24 Laban dal svoju slku Zelfu svojej dcre Lii za slku. 25 Ale rno videl, e to bola Lia, a povedal Labanovi: Preo si mi to urobil?! Neslil som ti za Rchel?! Preo si ma podviedol? 26 Laban mu odpovedal: V naom kraji sa nerob tak, aby sa mladia vydala pred starou. 27 Dokoni tento (svadobn) tde a potom ti dm aj t za slubu, ktor mi bude robi ete alch sedem rokov. 28 A Jakub to urobil, dokonil (svadobn) tde a on mu dal svoju dcru Rchel za enu. 29 Laban dal svoju slku Balu svojej dcre Rchel za slku. 30 A on obcoval aj s Rchel, lebo Rchel mal radej ako Liu, a slil uho ete alch sedem rokov. 31 Ke vak Pn videl, e Lia je odstren, otvoril jej ivot, km Rchel bola neplodn. 32 Lia poala a porodila syna a nazvala ho Rubenom, vraviac: Pn zhliadol na moje ponenie, teraz ma mj mu bude u bi. 33 A op poala a porodila syna a povedala: Pn poul, e som odstren, a tak mi dal aj tohto. A nazvala ho Simeonom. 34 Op poala a porodila syna a hovorila: Teraz u mj mu prilipne ku mne, ke som mu porodila troch synov. Preto ho nazvala Lvi. 35 A poala ete raz a porodila syna a povedala: Teraz velebm Pna! Preto ho nazvala Jda. Potom prestala rodi.

Gn30 XXX. 1 Ke Rchel videla, e ona nerod Jakubovi, iarlila na svoju sestru a hovorila Jakubovi: Daj mi deti! Ak nie, tak zomriem! 2 Jakub sa namrzel na Rchel a povedal jej: Vari som ja na mieste Boha, ktor ti odoprel plod ivota? 3 Ona mu vak povedala: Ha, tu je moja slka Bala. Obcuj s ou, nech porod na mojich kolench a nech mm aspo od nej synov! 4 A dala mu svoju slku Balu za enu a Jakub s ou obcoval 5 Bala potom poala a porodila Jakubovi syna. 6 Tu Rchel povedala: Boh mi prisdil spravodlivo. Aj mj hlas vypoul, ke mi dal syna. Preto ho nazvala menom Dan. 7 A Rchelina slka Bala poala ete raz a porodila Jakubovi druhho syna. 8 Vtedy povedala Rchel: Bo zpas som vybojovala so svojou sestrou a zvazila som! Preto ho nazvala Neftali. 9 Ke vak Lia videla, e prestala rodi, aj ona vzala svoju slku Zelfu a dala u Jakubovi za enu. A Liina slka Zelfa porodila Jakubovi syna. 11 Vtedy Lia povedala: astlivo! A nazvala ho Gadom. 12 Ke Zelfa, Liina slka, porodila Jakubovi druhho syna, 13 povedala Lia: To je pre ma blaenos! Blahoslavi ma bud dcry. I nazvala ho Aserom. 14 Ke raz Ruben vyiel v ase peninej atvy von, naiel na poli lskavec a priniesol ho svojej matke Lii. Vtedy Rchel povedala Lii: Daj aj mne z lskavcovch plodov tvojho syna! 15 Ona jej odvetila: Nie ti je dos, e si mi odobrala mua, chcela by si mi vzia aj lskavec mjho syna? Rchel odpovedala: Nech teda tejto noci sp s tebou, to bude za lskavec tvojho syna. 16 Ke sa veer Jakub vracal z poa, ila mu Lia v strety a povedala: Ku mne mus prs, lebo som za teba zaplatila pln cenu lskavcami svojho syna! I spal tej noci pri nej. 17 A Pn vypoul Liu, poala a porodila Jakubovi ete piateho syna. 18 Vtedy Lia povedala: Pn mi dal zaslen odmenu, lebo som dala svoju slku svojmu muovi. I nazvala ho menom Isachar. 19 Lia vak poala ete raz a porodila Jakubovi iesteho syna. 20 A Lia povedala: Boh ma obdaril peknm darom. Mj mu bude bva teraz u u ma, ve som mu porodila es synov. A nazvala ho Zabulonom. 21 Potom porodila dcru, ktor nazvala Dinou. 22 Boh si vak spomenul aj na Rchel. Boh ju vypoul a otvoril jej lono. 23 Poala a porodila syna a vtedy povedala: Pn odal moju potupu! 24 I nazvala ho Jozefom, hovoriac: Pane, pridaj mi aj druhho syna!

Ke Rchel porodila Jozefa, Jakub povedal Labanovi: Prepus ma a ja pjdem na svoje miesto a do svojej krajiny. 26 Daj mi moje eny a deti, za ktor som ti slil, aby som mohol ods. Ve ty sm vie, ak slubu som ti preukzal! 27 Laban mu odpovedal: Kieby som naiel milos v tvojich oiach! Zistil som, e kvli tebe m Pn poehnval. 28 Povedal mu tie: Uri si odmenu, ktor ti patr odo ma, a ja ti ju dm. 29 A on mu odvetil: Ty sm vie, ako som ti slil a o sa stalo z tvojho stda v mojich rukch. 30 Lebo mlo bolo toho, o si mal pred tm, ako som priiel k tebe. Ale zveadilo sa to. Pn a ehnal pri kadom mojom kroku. Lene, kedy sa postarm ja o svoju rodinu? 31 A on sa optal: o ti mm da? Jakub odvetil: Nem mi o dva. Ak pristane na tto vec, budem alej ps a stri tvoje ovce: 32 Dnes obdem vetky tvoje stda a oddelm v nich vetky bodkast a strakat zvierat. A vetko, o je ierne medzi ovcami a strakat a bodkast medzi kozami, to bude moja odmena. 33 A odzajtra bude moja spravodlivos odpoveda za ma tak, e ke prde pozrie moju odmenu, vetko, o medzi kozami nebude strakat a bodkast a ierne medzi ovcami, nech je ako keby som to ukradol. 34 Laban odvetil: Dobre! Nech je tak, ako si hovoril! 35 I odlil (Laban) v ten de vetky pruhovan a strakat capy a vetky bodkast a strakat kozy, vetko, o malo nieo biele, a vetko, o bolo medzi baranmi ierne, a zveril to do rk svojim synom. 36 Potom ustlil vzdialenos trojdovej cesty medzi sebou a Jakubom, ktor psol ostatn Labanovo stdo. 37 Jakub si nabral erstvch storaxovch, mandovnkovch a platanovch prtov a povylupoval na nich biele psy tak, e odkryl to, o bolo na prtoch biele. 38 Potom nakldol povylupovanch prtov do abov na vodu, kde prichdzali stda pi, lebo sa behvali, ke prichdzali pi. 39 Ovce sa nabehali pred prtmi a doniesli pruhovan, bodkast a strakat jahat. 40 Jahat Jakub oddeoval a svoju pozornos venoval, aby stdo Labanovho stda bolo pruhovan a ierne. Tak zskaval riedy pre seba a nemieal ich s Labanovm stdom. 41 A Jakub kldol prty do abov ovciam pred oi, ke sa behali silnejie ovce, aby sa nabehali pri prtoch. 42 Ke vak boli ovce slabie, nekldol ich. A tak slabie pripadli Labanovi, silnejie Jakubovi. 43 Takto sa stal nesmierne bohatm lovekom, mal mnostvo std, slok a sluhov, tiav a oslov.