Embed Size (px)
Citation preview
Potrebujeme šport?
Kvinta Narrators 2017-2018
Konzultanti : Autori :
Eva Jahelková (Ch) Andrej Makeľ
Daniel Pollák (B) Richard Hlasný
Ján Žabka (M) Martin Kollár
Mojmír Petras
Libor Kollár
ČESTNÉ PREHLÁSENIE
Prehlasujeme, že sme všetky informácie čerpali z overených a dôveryhodných
zdrojov, ktoré sme uviedli v následnej bibliografií, a pracovali sme vrámci
právnych a etických noriem.
------------------- ---------------------- -------------------
Andrej Makeľ Richard Hlasný Martin Kollár
------------------- -----------------
Mojmír Petras Libor Kollár
1
Poďakovanie
Ďakujeme všetkým konzultantom, ktorí nám ochotne pomohli s prípravou nášho
projektu, a poskytli nám informácie potrebné na jeho vypracovanie.
2
ÚvodV našom projekte vám budeme rozprávať o tom, prečo je šport pre nás dôležitý a
či ho vôbec potrebujeme. Náš projekt sme rozdelili do 4 rôznych častí. V každej z
týchto 4 časti vám rozpovieme ako na nás vplývajú rôzne látky ako napríklad
proteiny v rôznej forme, BCAA, aminokyseliny a iné pred, počas a po tréningu a
taktiež povieme aj o našom vlastnom tele a to konkrétne aká je stavba priečne
pruhovaného svalstva, kedy prebieha kontrakcia svalu a kedy a ako sa odplavuje
laktát z nášho tela. Pripravili sme si aj experiment, kde sme skúmali čo a ako sa
mení pri behu na 1 km ak ho bežíme rýchlim a pomalým tempom. Náš projekt
budeme uzatvárať časťou doping, v ktorej budeme rozprávať o typoch dopingu v
športe a aj v minulosti.
3
OBSAH
ÚVOD ............................................................................................................................................................. 3
BMI ................................................................................................................................................................. 5
INFO PROTE Í N ............................................................................................................................................ 8
BIELKOVINY V BUNKE .......................................................................................................................... 11
ŠTRUKTÚRA BIELKOVÍN ...................................................................................................................... 12
TRÁVENIE BIELKOVÍN ........................................................................................................................... 16
DENATURÁCIA BIELKOVÍN .................................................................................................................. 19
STAVBA PRIEČNE PRUHOVANÉHO SVALU ..................................................................................... 21
KONTRAKCIA SVALOV ........................................................................................................................... 26
EXPERIMENT ............................................................................................................................................ 29
TRÉNINGY .................................................................................................................................................. 31
STREČING .................................................................................................................................................. 33
LAKTÁT ...................................................................................................................................................... 36
VÝŽIVA PO TRÉNINGU ........................................................................................................................... 38
DOPING V ŠPORTE .................................................................................................................................. 41
ZÁVER ......................................................................................................................................................... 48
RESUM É ..................................................................................................................................................... 49
SUMMARY .................................................................................................................................................. 50
BIBLIOGRAFIA ......................................................................................................................................... 52
4
BMI
Index telesnej hmotnosti alebo po anglicky aj Body Mass index (BMI) sa zaraďuje
medzi najviac používané metódy pre meranie obezity.
Vypočítanie BMI: váha (kg) : výška na druhú (m)
Vzorec:
Pre Európanov platia čísla, do 18,5 je to podvýživa. Ľudia čo majú takéto BMI
pravdepodobne trpia anorexiou alebo bulímiou. Je to preto, lebo telo má
nedostatok živín. Organizmus takého človeka je veľmi slabý, preto vznikajú rôzne
ochorenia. Ďalšia hranica sa pohybuje v číslach 18,5 – 25 a to je ideálna a zdravá
hodnota BMI, čo znamená, že človek s takýmto BMI má vyváženú stravu a
dostatok pohybu. Týto ľudia majú najmenej časté zdravotné problémy spojené s
váhou. Následujúca kategória sa pohybuje medzi číslami 25 – 30 čo už je mierna
nadváha. Tu už vzniká u ľudí vysoký tlak či srdcové ťažkosti. Za následok to majú
zlé stravovacie návyky, čo je napríklad jedenie vo večerných hodinách,
nevyvážený podiel zložiek potravy alebo nedostatok pohybu a sedavé
zamestnanie. Medzi posledné kategórie patria už iba BMI čísla 30 – 40 a 40 a
viac. 30-40 sú čísla, ktoré keď má človek tak má obezitu a veľmi zlé zdravotné
zdravie a stravovacie návyky. A ako posledná kategória je ťažká obezita kde
dosahujú čísla BMI 40 a viac. Tu už je potrebná radikálna zmena stravovacieho
režimu a návykov.
5
Každá rasa má iné hodnoty BMI.
Napríklad Aziati majú o niečo nižšie hranice.
BMI platí pre mužov a ženy rôzne.
Čím je človek starší tým sa hodnoty BMI stupňuju až do veku 45 rokov.
Potom po 60-tke sa hodnoty mierne znižujú.
Na tomto obrázku môžete vidieť ako vyhodnotilo BMI to, ako sú na tom ľudia
s obezitou vo svete. Môžeme si všimnúť, že podvýživení ľudia na svete niesu, aj
keď iné štúdia dokázali, že niektorí obyvatelia Afriky podvýživení môžu byť. Ďalej
môzeme vidieť, že miernu nadváhu majú obyvatelia skoro celého sveta a to:
6
obyvatelia Ameriky, Európy, Ázie, Afriky a dokonca aj Austrálie. Naozaj ťažkú
obezitu majú len obyvatelia Egyptu.
Takže záverom tohto grafu je to, že ak by chceli týto ľudia schudnúť mali by určite
začať športovať a zmeniť svoju stravu.
V konečnom dôsledku tento výsledok není až tak presný, je to priemer zo sveta čo
znamená, že určite aj v Egypte sa nachádzajú ľudia s dobrou hodnotou BMI. Tak
ako nebol uplné presný tento graf, tak isto není presné aj samotné BMI. Napríklad
športovci, čo sa zameriavaju viac na posilovanie a na budovanie svalového vlákna
môže tabuľka BMI ukazovať miernu nadváhu, ale v realite majú športovci len viac
svalov ako bežní ľudia, preto tu sú aj lepšie meradlá na obezitu ako napríklad:
samotné zmeranie tuku u športovej lekárky.
7
INFO PROTEÍNO bielkovinách sa dá nájsť ťoľko nepravdivích informácii a poloprávd, takže sa už
nedá určiť čo je pravda a čo lož.
Bielkoviny sú organické zlúčeniny s veľmi zložitou štruktúrou. Sú základom života
založeného na uhlíku (prevažná väčšina života na Zemi). Kôli svojej zložitosti
môžu bielkovíny vykonávať v organizme najrozličnejšíe úlohy: stavba tkanív,
transport živín ale aj kódovanie genetickej informácie.
Aj ked sú bielkoviny rozličné všetky majú jednu vec spoločnú sú zložené z oveľa
jednoduchších ,,stavebných blokov,, aminokyselín.
Aminokyseliny sú organické kyseliny s obsahom funkčné skupiny –COOH a –NH2.
To znamená, že všetky obsahujú dusík (N). Ktorý ako som už spomínal obsahuje
každá bunka každého živého organizmu.
Existujú v L a D formách, sú to zrkadlové obrazy. Prírodné aminokyseliny, ktoré
tvoria bielkoviny sú v L formách. Aminokyseliny môžeme dalej deliť podľa
umiestnenia aminoskupiny (NH2) (alfa, beta, gama, delta) pozr. obr.
Aminokyseliny, ktoré sú pre telo najdôležitejšie je skupina 20 alfa-L-aminokyselín.
8 z nich sa označuje ako esenciálne teda tie, ktoré telo nedokáže samo vytvoriť a
8
musí ich teda priať z potravy. Pre človeka sú esenciálne valín, leucín, izoleucín,
fenylalanín, tryptofán, lyzín, metionín a treonín.
Potom sú 2 nazývané ako podmienene esenciálne čiže naše telo si ich vie vyrobiť
no ak nato nie sú podmienky stávajú sa esenciálne. Zvyšné sa volajú
neesenciálne, čiže naše telo ich musí vyrobiť z esenciálnych. No v živých
organizmoch sa nachádzajú aj aminokyseliny, ktoré sa nevyskytujú v štruktúre
bielkovín to sú neproteínogénne.
V živočíšnych bielkovinách sa vyskytujú všetky esenciálne aj podmienene
esencialne aminokyseliny. Tieto sa nedajú priať inak ako cez potravu, lebo ľudské
telo si nie je schopné ich vyrobiť. Zatiaľ čo v živočíšnych bielkovinách sa
nachádzajú všetky esenciálne aminokyseliny v tých rastlinných sa nie vždy
nachádzajú úplne všetky preto je dobré rastlinné bielkoviny zmiešavať. Rastliny
však dokážu syntetizovať všetky aminokyseliny z anorganických látok. Naproti
tomu
živočíchy si dokážu tvoriť len niektoré aminokyseliny (a aj to len premenou iných,
hotových to sú tie esenciálne aminokyseliny).
Z nich sa potom vytvárajú všetky ostatné aminokyseliny. Potreba esenciálnych
aminokyselín vzhľadom na objem nie je taká veľká je veľmi malá, pretože
prevažná časť hmoty bielkovín v ľudskom tele je vytvorená z tých neesenciálnych.
Je možné, že v evolúcií sa tvorba dnes esenciálnych aminokyselín vypustila z
ľudského tela. Telo sa mohlo spoľahnúť na to, že aj z malého množstva, ktoré sa v
potrave nachádza sa bude dať žiť, nech už človek konzumoval čokoľvek.
Aminokyseliny sú pomerne jednoduché chemické zlúčeniny. Všetky bielkoviny sú
zložené z aminokyselín. Táto skladba je však veľmi zložitá a je to vedou samé o
sebe. väčšina bielkovín vytvára unikáte 3D štruktúry. V každej sa nachádza viac
ako 100 aminokyselín, počty tých najzložitejších sa však môžu šplhať až k
desaťtisícom
V strave teda nie sú podstatné, bielkoviny, ale aminokyseliny. Príjem 8
esenciálnych (prípadne ešte 2 podmienene esenciálnych) je nevyhnutný, lebo telo
si ich nevie vyrobiť samo. Teoreticky povedané človek by za celý život nemusel
9
prijať ani gram bielkovín ak by príjmal dostatočné množstvo aminokyselín ( V
každej bielkovine sú aminokyseliny). Bielkoviny alebo proteiny sú hlavne stavebná
látka, dajú sa použiť aj ako palivo, ich využitie ako paliva je náročný proces deje
sa preto len vtedy ak je to pre telo skutočne nevyhnutné (maratónci spaľujú
proteíny až nakoniec) je to proces, ktorý dokonca vyžaduje množstvo vlastnej
energie na rozklad a iné procesy tela ešte predtým, ako sa z nich energia získa.
(1g proteínu= 21kJ, telo musí minúť 4kJ z vlastnej zásoby na rozloženie tzn. 1g
proteínu=17kJ)
Po chemickej stránke sú bielkoviny lineárne biopolyméry. To znamená, že sú to
obrovské reťazovité molekuly zložené z mnohých opakujúcich sa jednotiek-
aminokyselín. Sú pospájané kovalentnou peptidovou väzbou, preto sa môžu
nazývať aj poly-peptidy (ak je aminokyselín 100 a menej). Proteíny môžu byť
zložené z polypeptidového reťazca do funkčnej molekuly, ale môže sa skladať aj z
viacerých polypeptidových reťazcov.
Ich štruktúra podmienuje prejavy života organizmov. Počas evolúcii živých
organizmov boli proteíny pralátkou, ich názov pochádza z gréčtiny kde protos
znamená prvý. Na proteínoch, pralátkach sa formoval celý ďalší vývoj organizmov.
Aj preto majú v tele tak veľa funkcii a bez bielkovín by sme dnes nemoghly
existovať.
Bielkoviny plnia v organizme mnohé základné funkcie:
• štruktúrne tvorba buniek a tkanív organizmov zväčša biomembrán
• katalytické (urýchľujúce) vo forme rozmanitých enzýmov-urýchlujú
deje v organizmoch
• transportné prenos biologicky aktívnych látok
• pohybové kontrakcia svalových vláken a celých buniek
• obranné vo forme protilátok
• regulačné ako hormony
10
BIELKOVINY V BUNKEBielkoviny sú makromolekulové látky a reťazce z, ktorých sa skladajú sú tvorené z
navzájom pospájaných aminokyselín. To akého typu je bielkoviny závisí od
konkrétnych aminokyselín ich poradia v reťazci a od toho ako je reťazec
usporiadaný do priestoru. V reťazci sú aminokyseliny pospájané peptidovou
väzbou. pozr. obr.
Bielkoviny sú
taktiež látky
špecifické voči
biologickým
druhom. Lebo aj v
rámci jedného
biologického
druhu sa
navzájom jedince
líšia svojím
bielkovinovým
zložením.
11
ŠTRUKTÚRA BIELKOVÍNAk má bielkovina správne vykonávať funkciu na, ktorú je určená musí byť
poskladaná do správnej priestorovej konformácie teda musí byť správne
zorganizovaná. Správna priestorová konformácia, zabezpečuje správnu interakciu
s inou molekulou to zabezpečujú slabé nekovalentné väzby tými sú: vodíkové
mostíky, van der Waalsove sily alebo iónové interakcie. Presnejšie sa tento proces
deje medzi aminokyselinovými postrannými reťazcami a danou molekulou.
Konformácia bielkoviny záleží na jej zložením. Pod zložením bielkoviny si môžeme
predstaviť počet a poradie jednotlivých aminokyselín tvoriach polypeptidový
reťazec.
V bielkovinách môžeme určiť 4 stupne priestorovej organizácie, konformácie
aminokyselín.
1. Primárna štruktúra
Bielkoviny sú zložené z aminokyselín a tie sú pospájané do rôzne dlhých reťazcov
peptidovými väzbami -CO-NH-. Peptidová väzba vzniká medzi -NH2 koncom
jednej aminokyseliny a -COOH koncom druhej aminokyseliny, pričom sa pri
chemickej reakcii odštepuje voda(H2O).
ako som spomínal zloženie bielkoviny závisí od počtu a poradia aminokyselín v
bielkovine. Z hľadiska jej biologických vlastností je dôležité poradie aminokyselín v
reťazci. Práve táto informácia určuje primárnu štruktúru bielkoviny. Tá potom
podmieňuje aj ostatné typy štruktúr a biologickú funkciu proteínu.
2. Sekundárna štruktúra
Sekundárna štruktúra už naznačuje isté geometrické usporiadanie - konformáciu
bielkoviny. Závisí to predovšetkým od vodíkových mostíkov medzi skupinami -C=O
a H-N- susedných aminokyselinových zvyškov. Sú dva typy sekundárnej
konformácie, ktoré sa nazývajú taktiež motívy: (príklad s šnúrkou okolo krku)
12
skladaný list
skrutkovica
2a. Skladaný list
Skladaný list môže mať usporiadanie paralelné alebo antiparalelné. Tvoria ho
reťazce aminokyselín radených vedľa seba a spojených medzi sebou
karboxylovýmiskupinami a aminoskupinami. Takúto štruktúru má napr. bielkovina
keratín v nechtoch.
2b. Skrutkovica
13
Skrutkovica môže byť ľavotočivá alebo pravotočivá. Táto štruktúra vzniká v rámci
jedného reťazca. Stabilitu skrutkovice podmieňujú vodíkové mostíky
karboxylovýchskupín a aminoskupín nad sebou ležiacich aminokyselín. Takúto
stavbu má väčšina globulárnych bielkovín.
3. Terciárna štruktúra
Terciárna štruktúra už predstavuje definitívne priestorové usporiadanie skrutkovíc
a skladaných listov aj priestoru medzi, ktorý medzi nimi je. Tieto časti sú v
priestore poprepájané rôzne zvlneným polypeptidovým vláknom. Proteíny pritom
môžu obsahovať úseky skrutkovice, aj úseky usporiadané ako skladaný list, a celá
priestorová štruktúra bielkoviny je preto veľmi komplikovaná. Táto štruktúra je
pritom stabilizovaná množstvom nekovalentných väzieb už spomínaními
vodíkovími väzbami, van der Waalsovími silami a iónovími interakciami.
Pre biologickú funkciu bielkoviny má práve terciárna štruktúra podstatný význam.
Za biologickú aktivitu čiže fungovanie enzýmov alebo aj protilátok sú zodpovedné
miesta na povrchu ich molekúl, aktívne centrá, ktorých presnú stavbu určuje práve
terciárna štruktúra. Ak sa táto štruktúra poruší, bielkovina už nie je schopná plniť
svoju biologickú funkciu.
Vlastnosti bielkovín sú podmienené ich chemickým zložením, štruktúrou a
molekulovou hmotnosťou. Sú to tuhé látky, ich rozpustnosť vo vode je veľmi
odlišná.
Bielkoviny alebo proteíny môžeme deliť podľa viacerých kriterií
Delíme ich podľa tvaru molekuly:
fibrilárne bielkoviny - vláknité (napr. svalové vlákna), nerozpustia sa vo
vode a majú veľkú molekulová hmotnosť
globulárne bielkoviny - klbkovité (napr. hemoglobín), rozpustia sa vo vode
Podľa ich rozpustnosti:
albumíny - sú rozpustné vo vode
globulíny - nie sú rozpustné vo vode
14
4. Kvartérna štruktúra
Poslednou je kvartérnu štruktúru tú majú iba niektoré veľmi zložité bielkoviny,
ktoré sú zložené z viacerých bielkovinových podjednotie. Kvartérna štruktúra
predstavuje teda definitívne usporiadanie takýchto podjednotiek v priestore do
jednej komplexnej makromolekuly bielkoviny tá môže mat veľkosť aj 500
nanometrov. Toto spojenie v kvartérnej štruktúre skrz polypeptidové reťazce je tak
isto dané slabými medzimolekulovými interakciami.
Podľa nebielkovinovej zložky:
jednoduché bielkoviny - sú zložené len z aminokyseliny
zložené bielkoviny- obsahujú aj nebielkovinové zložky:
nukleoproteiny - obsahujú nukleovú kyselinu (napr.ribozomálne podjedno
glykoproteiny - majú v molekule polysacharid (napr. mucín v slinách)
fosfoproteiny - v molekule majú estericky viazanú fosfoskupinu H3PO4
(napr. kazeín-mlieko)
lipoproteiny - obsahujú lipidy čiže tuky (napr. viažu choresterol)
metaloproteiny - v molekule obsahujú ión kovu (napr. bielkovina feritín
obsahuje železo (FE)-to je práve hemoglobín v krvi)
chromoproteiny - obsahujú väčšiu skupinu, ktorá spôsobuje výrazné
sfarbenie molekuly (napr. hemoglobín obsahuje hem)
15
TRÁVENIE BIELKOVÍNAk chce telo stráviť proteín nastáva problém, lebo molekuly sú príliš veľké na
prechod bunkovími stenami. Preto sa najskôr musia rozložiť na menšie základné
zložky. U bielkovín sú to aminokyseliny a krátke peptidové reťazce.
Najskôr bielkovina vojde do úst kde dochádza k mechanickému spracovaniu
bielkovín teda rozkúsaniu na menšie časti. Ak sa bielkovina kvalitne mechanicky
spracuje bude mať zvyšok tráviacej sústavy ľahšiu prácu. Chemické štiepenie sa u
proteínov v ústach nedeje.
Po mechanickom spracovaní bielkovina pokračuje ďalej hltanom a pažerákom do
žalúdka. Kde sa odohráva najvýznamnejšiemu procesu pri trávení bielkovín. Zo
žalúdočných žliaz prichádza do tráviacej zmesi kyselina chlorovodíková (HCl) a
enzým pepsín. Kyselina chlorovodíková má v tomto procese veľký význam, lebo
pepsín sa aktivuje iba v kyslom prostredí, samotná kyselina skvapalňuje bielkoviny
tým, že narušuje ich mechanickú štruktúru. Pepsín v kyslom prostredí štiepi
bielkoviny na peptóny teda fragmenty bielkovín zložené z desiatok aminokyselín.
Doba pobytu bielkovín v žalúdku môže trvať od hodiny až k niekoľkým hodinám.
Záleží to od zložitosti – rastlinné bielkoviny sú po väčšinou jednoduchšie ako tie
živočíšne a taktiež od kombinácie priatých bielkovín. Každá bielkovina je totiž
špecifická a má unikátne poradie aminokyselín, čo znamená, že v žalúdku
potrebuje konkrétne podmienky na rozloženie. Kyslosť a časy pridávania kyseliny
a pepsínu. Preto sa po konzumácii viacerých druhov potravín obsahujúcich
bielkoviny môže čas pobytu v žalúdku značne predĺžiť (napríklad šunka + syr
alebo šošovicový prívarok + vajce). Na strane druhej sa tým zvyšuje spektrum
aminokyselín.
Bielkoviny čo sme skonzumovali nie sú však ani stavebná látka ani palivo.
Stavebná látka a palivo. Stavebnou látkou a palivom sú aminokyseliny. Použitie
aminokyselín ako paliva je síce pre telo významné a nahraditeľné, ale o dosť
zložitejšie ako u tukov a sacharidov. V čím jednoduchšej forme telo príjme
aminokyseliny, tým lepšie.
16
V bielkovine sa dá tiež nájsť obrovské množstvo informácie. Bielkoviny sú
vytvorené reťazcom aminokyselín. Na každom mieste reťazca môže byť iná
aminokyselina, pričom dĺžky reťazcov dosahujú aj niekoľko stoviek či tisícov. A
teraz trocha matematiky pre reťazec s dĺžkou 100 je to 20^100=1,26x10^130.
Číslo so 130 nulami možných kombinácií. Samozrejme nie úplne všetky sa v
prírode aj môžu vytvoriť. Takže v každej bielkovine je kódované neskutočne
množstvo informácií, z ktorých sa dá vyčítať jej funkcia či pôvod. A práve táto
informácia v sebe nesie aj riziko, ako uvidíme neskôr.
Po tom ako bielkoviny postáli v žalúdku toľko koľko potrebovali (no spolu s nimi aj
ostatné zložky potravy, čo môže byť na škodu), teraz pokračujú do tenkého čreva.
V žalúdku sa musí kyslé prostredie ešte predtým zneutralizovať, na čo sa v tele
využívajú zásadité minerálne látky z vlastných zásob. V tejto fáze je už väčšina
bielkovín rozštiepená na peptóny. V tenkom čreve sa do tráveniny vylúčia enzýmy
trypsín a chymotrypsín, tieto enzýmy na rozdiel od pepsínu, potrebujú mierne
zásadité prostredie. Takáto zásaditosť sa vyskytuje práve v dvanástniku a
umožňuje trávenie tukov a sacharidov. V dvanástniku sa pokračuje v štiepení
bielkovín na krátke peptidové reťazce už iba niekoľko aminokyselín a na voľné
aminokyseliny. Tie sú následne vstrebávané cez bunkové steny do krvného
obehu. A tak transportované k jednotlivím bunkám. V tele sa použijú ako stavebná
látka na tvorbu vlastných bielkovín alebo ako palivo.
Ak človek zje kus bravčového mäsa, bielkoviny z tohto mäsa neprejdú priamo do
svalov a nezväčšia ich. „Bravčová“ bielkovina sa musí najprv rozložiť na
aminokyseliny, z ktorých si telo samo vyskladá vlastnú bielkovinu, ktorú potrebuje.
Tieto dve bielkovin sa budú výrazne líšiť. Môžeme si to predstaviť na príklade kedy
by sme chceli stavať nový dom (svalová bielkovina) a namiesto toho aby sme
kupovali tehly (aminokyseliny) by sme si kúpili starý dom (bravčové) a pracne z
neho tehly vyberali. Samozrejme, že v potrave sa takéto ,,staré domy,, vyskytujú,
no čím ľahšie postavené sú, tým ľahšie sa tie tehly z nich získajú.
No a čo sa deje potom. To čo sa enzýmom a HCl podarilo rozložiť na krátke
peptidy a aminokyseliny sa vstrebe a zvyšok prechádza do do hrubého čreva. Ak
skonzumujeme príliš veľa rôznych bielkovín alebo pri slabej tvorbe HCl v žalúdku
môže tento nerozložený zvyšok stále obsahovať veľa bielkovín či
17
aminokyselinových reťazcov. V hrubom čreve sa stávajú potravou pre tamojšie
baktérie. Ak sa tam dostávajú proteíny vo väčšom množstve, môže to spôsobiť
hnitie a množenie baktérií.
V tejto časti by som chcel napísať o energetických bilanciách. Po dobu vstrebania
telo nezískalo z prijatej bielkoviny žiadnu energiu. Práve naopak, muselo jej
mnoho vynaložiť, pretože tvorba enzýmov pepsínu, trypsínu, chymotrypsínu a
taktiež kyseliny chlorovodíkovej čo sú energeticky náročné látky na výrobu. Tiež
neutralizovanie tráveniny pred vstupom do dvanástnika, ďalší energeticky náročný
proces. No a po vstupe aminokyselín do krvi energetický výnos pre telo je nulový.
Aminokyseliny najskôr musia ísť do pečene, kde podstúpia transamináciu a
následne sa ich uhlíkové kostry použijú ako energetické vstupy Krebsovho cyklu v
rôznych miestach. Až v tejto fáze telo získava zo skonzumovaných proteínov
energiu. A to od zjedenia mohlo prejsť už niekoľko hodín.
A na záver ešte k vyššie spomenutému riziku. Ak má človek zdravé a neporušené
tenké črevo tak do krvi neprechádza nič oveľa väčšie ako aminokyseliny, mastné
kyseliny a mono-sacharidy. Avšak nie vždy je tenké črevo úplne zdravé, môžu sa
v ňom vyskytnúť drobné trhlinky a netesnosti. A práve cez tieto defekty sa môžu
dostať do krvi väčšie fragmenty bielkovín, s mnohými aminokyselinami. Takéto
reťazce nesú veľké množstvo informácii. Na základe týchto informácii náš imunitný
systém vyhodnocuje v tele votrelcov, cudzie bielkoviny v krvi často znamenajú
nepriateľa. Tieto ,,votrelecké,, bielkovinové fragmenty sú analyzované, obalené
bielymi krvinkami a vylučované z tela ako cudzorodé. Toto obyčajne
nepredstavuje problém pri primeranej spotrebe bielkovín. Niekedy sa však môže
stať, že vstrebaný fragment pripomína svojou stavbou inú bielkovinu, ktorá sa v
tele tvorí a používa. Imunitný systém sa ho zbaví, ale do budúcna si však
zapamätá jeho formu. Ak sa v budúcnosti takéto fragmenty opätovne v krvi
vyskytnú, môže sa stať, že imunitný systém začne napádať aj vlastné tkanivá
podobné tomuto fragmentu.
Mechanizmus pri, ktorom si imunitný systém zapamätávania a učí sa, sa uplatňuje
aj pri očkovaní.
18
DENATURÁCIA BIELKOVÍNČo je to? je to strata biologickej aktivity bielkovín, pri ktorej sa mení
sekundárna,terciárna a kvartálna štruktúra bielkovín, no jej primárna štruktúra
ostáva nezmenená.
Po denaturáci bielkovina zmení svoje vlastnosti a stráca svoju prirodzenú
biologickú aktivitu tiež sa znižuje jej rozpustnosť.
Faktory, ktoré spôsobujú denaturáciu bielkovín sa nazývajú denaturačné faktory a
sú to:
Teplota – nad 40 °C. Počas varenia sa bielkoviny pre nás stávajú ľahšie
stráviteľné a nie je ovplyvnená ich biologická hodnota. Po varení alebo
tepelnej úprave bielkoviny denaturujú čiže sa porušujú väzby vo vyšších
štruktúrach a bielkoviny sa stanú stráviteľnejšie pre telo ale aj napriek tomu
je zachovaná ich biologická hodnota, lebo ostane neporušená primárnu
štruktúra a aminokyseliny v nej. Organizmus môže takéto bielkoviny ľahšie
rozložiť a aminokyseliny využiť pre svoje potreby.
Extrémne hodnoty pH – pôsobenie silných zásad a silných kyselín (v
žalúdku to robí aj naše telo)
Soli ťažkých kovov
Ionizačné žiarenie – rádioaktívne žiarenie, röntgenové žiarenie
Organické zlúčeniny – močovina, etanol, metanol
Mechanické faktory – napríklad: vysoký tlak, silné šľahanie, silné trasenie
roztokov
Denaturácia bielkovín môže byť:
a.) zvratná – reverzibilná – po tom čo faktor prestane pôsobiť bielkovina sa
obnoví. Pri zvratnej denaturácií nastáva postupné obnovenie pôvodnej štruktúry
bielkoviny. Tento proces sa označuje ako renaturácia.
b.) nezvratná – ireverzibilná – po pôsobení faktoru sa štruktúra bielkoviny
19
už neobnoví ako napríklad šľahanie vajíčkového bielka.
Bielkoviny, ktoré sú schopné v organizme vykonávať svoje biologické
funkcie, sa nazývajú natívne bielkoviny. Denaturácia bielkovín je zmena
priestorového usporiadania peptidového reťazca vplyvom vonkajších
faktorov. Ide o porušenie vyšších štruktúr pričom zachovaná zostane len
primárna štruktúra. Pri denaturácii dochádza k zániku biologickej funkcie
bielkoviny. Praktický význam denaturácie v potravinárskom priemysle a v
domácnosti je pri uchovávaní a tepelnom spracovaní potravín. Tepelnou
úpravou napríklad varením sa bielkoviny denaturujú, porušia sa väzby vo
vyšších štruktúrach a bielkovina sa stane stráviteľnejšou, pričom si
zachová svoju biologickú hodnotu (denaturované bielkoviny majú
neporušené aminokyseliny, organizmus môže takéto bielkoviny ľahšie
rozložiť a aminokyseliny využiť pre svoje potreby).
20
Stavba priečne pruhovaného svaluZákladnou vlastnosťou živej hmoty je sťahovateľnost/ zmrštitelnost. Mohli by sme
povedať že táto vlastnosť je najdokonalejšia pri svalovej bunke, ktorá svojim
sťahovaním vytvára silu. Priečne pruhované svalstvo tvorí výkonnú časť
pohybového aparátu. Je základom svalovej sústavy a je riadené nervovým
systémom- dostáva impulzy od mozgových aj miechových nervov, bez týchto
impulzov by pohyb nebol možný. U človeka zabezpečuje pohyb tela, napomáha
pri prijímaní potravy, dýchaní, umožňuje vykonávanie verbálnej i neverbálnej
komunikácie a zúčastňuje sa pri mnohých ďalších činnostiach.
Priečne pruhované svaly sú tvorené svalovými bunkami, ktoré sú tiež základnou
jednotkou svalovej sústavy. Priečne pruhovanému svalstvu sa tiež hovorí kostrové
pretože sa (väčšinou) upína na kostru- kosti, avšak nachádza sa aj v stene hltanu
alebo v jazyku kde na kosť nie je upnuté.
Svalové bunky sa tiež nazývajú svalové vlákna. Od okolia je svalové vlákno
oddelené
sarkolémou
(bunkovou
membránou). Vo
vnútri svalového
vlákna sa hneď pod
sarkolémou
nachádzajú pozdĺžne
usporiadane jadra
(nie jedno ako pri
väčšine buniek),
ďalej sa vnútri
nachádza
sarkoplazma (cytoplazma svalového vlákna). V sarkoplazme sú organely,
najväčšie zastúpenie majú mitochondrie, čiastočky tuku a glykogénu. Hlavnú časť
svalového vlákna tvoria sťahovateľne vláknité štruktúry, takzvane myofibrily.
Myofibrily sú rozčlenené z-líniami do sarkomér (úseky v myofibrile). Z-línie slúžia
21
na prenos nervového vzruchu z motorických platničiek (miesto kde sa poslední
neurón spája zo svalovou bunkou). Sarkoméra sa skladá z pravidelne sa
striedajúcich aktínovych a myozínových myofilament (pohyblivých proteínov) a je
najmenšou pohyblivou jednotkou. Sarkoméry tiež spôsobujú priečne pruhovanie
kostrových svalov, kvôli rôznej svetelnej lomivosti myofilament (aktínové svetlejšie
a myozínové tmavšie).
Poznáme viacero typov svalových vlákien, ktoré sa líšia v rôznych aspektoch. V
dnešnej dobe rozoznávame viac ako 30 typov svalových vlákien avšak bežne sa
dopočujete o troch základných typoch ktorými sú:
Pomalé červene svalové vlákno (SO) sa vyznačuje vysokou aeróbnou
kapacitou vďaka čomu je odolne voči únave. Avšak kvôli tomu je jeho
anaeróbna kapacita nízka, čo znamená že nemá veľkú svalovú silu.
Kontrakcie sú pomalé a v jednej motorickej jednotke (súbor svalových
vlákien inervovaných jedným motoneurónom) je 10- 180 svalových vlákien.
Rýchle červene vlákno (FOG) je podobné predchádzajúcemu aj
nasledujúcemu typu vlákna. Toto vlákno ma strednú aeróbnu kapacitu a
dobru odolnosť voči únave. Ma tiež dobru anaeróbnu kapacitu takže ma
veľkú svalovú silu. Kontrakcie sú rýchlejšie ako u predchádzajúceho typu a
v jednej motorickej jednotke sa nachádza 300- 800 svalových vlákien.
Rýchle biele vlákno (FG) je posledným z 3 základných typov. Ma najnižšiu
aeróbnu kapacitu a rýchlo sa unaví. Avšak ma najvyššiu anaeróbna
kapacitu takže dôkaze vykonať najväčšiu svalovú silu. kontrakcie sú
obdobne rýchle ako u druhého typu a v jednej motorickej jednotke sa
nachádza 300-800 svalových vlákien.
Podiel typov svalových vlákien v rôznych častiach tela je až z 90 percent určený
geneticky. Priemer populácie ma podiel rýchlych a pomalých svalových vlákien
1/1. Avšak tento pomer niektoré zdroje uvádzajú ako nepresný. Je to najmä kvôli
tomu že podiel svalových vlákien je v každom svale iný. Napríklad chrbtové svaly
majú takmer vždy väčší počet pomalých vlákien ako rýchlych ale aj preto že pri
meraní môže byt odchýlka až osem percent. Veľký rozsah odchýlky je spôsobený
tým že aj v tom istom svale sa v rôznych úsekoch pomer svalových vlákien líši.
22
Ako teda zistime aký pomer svalových vlákien mame my? Doktori ho vedia určiť
biopsiou, pri ktorej odoberú časť svalovej hmoty.
Podla pomeru svalových vlákien vieme zistiť na aké športy máme dobré
predpoklady a na ktoré nie. pomer pomalých a rýchlych svalových vlákien tiež
ovplyvňuje rýchlosť hypertrofie (rastu svalovej hmoty) ale aj jej krátkodobých či
dlhodobých výsledkov. výrazne ľahšie naberajú na svalovej hmote jedinci ktorý
majú väčší počet rýchlych svalových vlákien. je to spôsobené väčším prierezom
rýchlych svalových vlákien a ich rýchlejšou odozvou na tréning.
Jednotlivé
svalové vlákna
sú spolu
spojene. Toto
spojenie
zabezpečuje
endomysium- väzivo ktoré spôsobuje súdržnosť jednotlivých svalových vlákien, a
umožňuje im pri tom aj posuny medzi sebou. endomysium pokrýva povrch
každého svalového vlákna a pri trénovaných svaloch je hladšie. Svalové vlákna sú
nakoniec obalené v počte 10-100 perimysiom a tvoria snopčeky (primárne
zväzky). Svalové snopčeky sú taktiež obalené perimysiom. Svalové snopčeky
obalené perimysiom sa nazývajú snopce (sekundárne zväzky) a (vždy) tvoria sval
ktorý je obalený fasciou a epimysiom.
23
Šľacha je zväzok tvorený rovnobežne usporiadanými kolagénovými vláknami,
ktoré sú navzájom spojene väzivom. Šľacha je prekrvená iba mierne, jej prechod
so svalovým vláknom je zaistený pomocou väziva. Šľacha zabezpečuje odstup
svalu od kosti a taktiež jeho úpon na sval. Šľacha je ku kosti pripojená pod ostrým
uhlom a jej väzivom sa spája s okosticou, pričom vlákna šľachy prechádzajú až do
kosti. Úpon má veľkú mechanickú pevnosť, preto je viac pravdepodobne
pretrhnutie svalu ako odopnutie úponu. Úpon tiež zabezpečuje pružný prenos sily
na kosť.
Pomocné svalové zariadenia=
Fascie (svalové pokrývky)- sú to väzivové blany ktoré sú na povrchu
jedného alebo skupiny svalov.
Šľachové pošvy- obaľujú šľachu a zároveň ju držia pri kosti. Vonkajšia časť
je z kolagénového väziva a vnútro je z blany ktorá tvorí maz, ktorý uľahčuje
pohyb a chráni šľachu pred poškodením ktoré by mohlo vzniknúť pri trení o
kosť.
Mazové vačky- tieto sú podobné šľachovým pošvám. Sú na miestach kde
sval prichádza do kontaktu s kosťou, chránia ich pred poškodením a
umožňujú pohyb.
Svalové cievy- zabezpečujú výživu svalov. Do svalov idú tepny
privádzajúce okysličenú krv a živiny. Zo svalu odkysličenú krv a nepotrebný
materiál odvádzajú žily. Prekrvenie svalov je nízke, avšak pri fyzickej
aktivite sa niekoľkonásobne zväčší.
24
Kontrakcia svalovJe to elektrický dej, ktorý spôsobuje náhle uvoľnenie energie a dochádza
k spojeniu aktínových a myozínových vlákien do seba. Pri tomto deji sa spúšťa aj
rozklad ATP (nazývaného aj adenozíntrifosát). Pri kontrakcii treba využívať
energiu na sťahovanie a uvoľňovanie svalov.
https://www.youtube.com/watch?time_continue=16&v=gJ309LfHQ3Mň
Ak
priblížime prierez nášho svalu tak môžeme vidieť pospájané aktíny a myozíny do
akejsi trubice. Na túto trubicu sa pripájajú mostíky, ktoré sú zakončené hlavičkami
alebo aj hlavicami. Na tieto hlavice sa viaže ATP čo je energia potrebná nato aby
sval vykonal potrebnú prácu .Toto celkové spojenie aktínu, myozínu a energie
ATP vytvára veľký útvar s názvom aktinomyozín. Tento tzv komplex nám
zabezpečuje to aby sa naše svalové vlákno buď naplo alebo uvoľnilo. Svalové
vlákno je základná stavebná jednotka priečne pruhovaného svalstva (biceps,
triceps, stehnový sval). Kontrakcia svalu potom závisí od prítomnosti už
spomínanej energie ATP a od iónov vápnika (Ca2). Z tejto energie potom vzniká
energia mechanická, príčinou čoho sa uvoľňuje teplo, ktoré udržuje stálu teplotu
tela (36.6 stupňov). Ďalšou časťou pri kontrakcií je troponin. Troponin je zloženie 3
proteinov nachádzajúci sa v myozínovej časti aktinomyozínu. Myofibril je taktiež
dôležitou časťou kontrakcie svalu. Je to komplex proteínov (bielkovín) a nitiek
uložených vo väzive. Tento myofibril je spojený s aktinomyozínom takzvaným
25
myofibrilovým mostom, ktorý „posúva“ aktínomyozín a tým vytvára kontrakciu.
Jedným z dôležitých faktorov je aj sarkoplazmatické retikulum, ktoré s pomocou
ATP premiestňuje kalcium (vápnik) v oboch smeroch. Spolu s troponínom má
sarkoplazmatické retikulum dôležitú úlohu v kontrakcií svalov, kde obklopuje a
ochraňuje myofibril. Na riadenie kontrakcie svalu nám slúži nervovo svalová
platnička, ktorá umožnuje nervovej sústave priame riadenie kostrového svalstva.
Kontrakciu svalu začína vtedy, keď na tento myofibrilový most prilieta energia
ATP. ATP sa okamžite po „pristáti“ na myofibrilovom moste rozkladá do dvoch
častí a to : ADP a fosfát. Pri tomto rozložení sa vytvorí energia, ktorá oddelí
myofibrilový most od aktinomyozínu. V tomto momente je most pripravený na to
aby posunul aktinomyzin a tým zapríčinil kontrakciu svalu. Kontrakcia nastane keď
sa most stretne s aktínom v aktinomyozíne. Tento proces začne znovu vtedy keď
sa zase ATP spojí s myofibrilovým mostom.
Máme rôzne typy kontrakcií: Izotonická kontrakcia - mení sa dĺžka svalu, ale
nemení svoje vnútorné napätie
Izometrická kontrakcia – nemení sa dĺžka svalu, ale mení svoje vnútorné napätie
26
Auxotónia – mení sa aj dĺžka svalu a aj mení svoje vnútorne napätie
Náš mozog vyšle nervový signál do svalu aby vykonal kontrakciu. Tento signál
prechádza cez neurón (je to bunka, ktorá je významným funkčným a stavebným
prvkom), a dalej postupuje do svalovej bunky a nakoniec do svalového vlákna kde
končí v samostatnom orgáne nazývanom nervosvalová platnička. Je to spojenie
nervového a svalového vlákna cez ktoré vedú nervové signály.
Ako som už hovoril náš mozog vyšle nervový signál do svalu aby vykonal
kontrakciu. Ak je kontrakcia príliš silná mozog vyšle signál aby sval kontrakciu
znížil. Ak je kontrakcia moc slabá mozog vyšle signál aby sval kontrakciu zvýšil.
Keď postupne dochádza k únave svalov mozog vysiela stále väčšie množstvo
informácií aby dosiahol sval rovnako veľkú kontrakciu. No ak je sval príliš
unavený a mozog vysiela stále rovnaké informácie o kontrakcií nastáva náš
obľúbený svalový kŕč.
27
ExperimentV našej skupine sme sa taktiež skúšali experiment, v ktorom sme chceli zistiť ako
sa mení tep srdca po behu na 1km obyčajným tempom a ako po behu taktiež na
1km ale so zrýchlením tempom. Zisťovali sme aj rôzne iné informácie ako
napríklad koľko za jednotlivé kolo dokáže človek spáliť kalórií. Subjektom v tomto
experimente bol náš kolega Andrej.
Andrej 1.kolo 2.kolo
Kalórie 73 cal 52 cal
Tempo Normálne Zrýchlené
Vzdialenosť 1 kilometer 1 kilometer
Čas 6:07 3:59
Priemerná rýchlosť 10 km/h 15,3 km/h
Maximálna rýchlosť 14,7 km/h 20,5 km/h
Priemerný tep srdca 163 úder/m 196 úder/m
Maximálny tep srdca 186 úder/m 206 úder/m
28
Priemerné tempo 6:02 3:56
Najlepšie tempo 4:04 2:56
Ako môžeme vidieť v tejto tabuľke, Andrej v prvom kole spálil viac kalórií ako v
druhom, no prvé kolo mu trvalo o necelé 2 minúty viac. Z tohoto hľadiska by sa
Andrejovi viac oplatilo bežať pomalšie ak by teda chcel spáliť viac kalórii. No ak by
si Andrej chcel napríklad zlepšiť kondičku alebo maximálnu rýchlosť na 1 kilometer
tak by potreboval skôr zabehnúť údaje z druhého kola. Samozrejme ,že ak
budeme chcieť zabehnúť rovnaké údaje ako v druhom kole, tak bude musieť
podať väčší výkon a tým pádom aj tep jeho srdca sa výrazne zväčší. Ktorý
výsledok je teda lepší ? Ako som už som hovoril, zaleží od toho čo chceme
dosiahnuť a v čom sa chceme zlepšiť.
29
TRÉNINGYExistujú dva typy tréningov a to tréning na vytrvalosť a na výbušnosť. Pri tréningu
na vytrvalosť trvajú tréningy dlho a cviky robíme s lahkými váhami pri veľa
opakovaniach. Ideme cca na 70-80% nášho výkonu. Naopak pri tréningoch na
výbušnosť trvajú tréningy o niečo menej a posilujeme s tažkými váhami po málo
opakovaniach. Takýto tréning ideme na cca 90% nášho výkonu.
AEROBNÝ PRAH
intenzita zaťaženia pri ktorej sa posiluje činnosť srdca a organizmus spaluje
tuky a nie cukry
napr. pri znižovaní telesného tuku by sme nemali prekrociť tento aerobný
prah
aktivity nižšej až strednej intezity
dlhodobý a vytrvalostný tréning
60-90%
zdroj energie (tuky)
30
ANAEROBNÝ PRAH
najvyšia možná intenzita zaťaženia počas 40-60 minutového tréningu
rozvoj sily
zväčšenie svalovej hmoty
krátkodobé zaťaženie
od 80%
zdroj energie (cukry)
maximálne zataženie svalu, teda nastáva zabránenie prívodu kyslíka (tkz.
kyslikový dlh)
Človek by nemal prekročiť svoj aeróbny prah pokiaľ nemá dostatočne
natrénované, pretože pri prekrocení aeróbneho prahu sa vo svaloch produkuje
kyselina mliečna, čo spôsobuje únavu svalov a dlhú regeneráciu.
Tučný človek, ktorý chce schudnúť, by mal trénovať na aeróbnom prahu, lebo ak
pôjde na anaeróbny prah tak sa mu zvýši srdcový pulz, vytvorí sa mu kyselina
mliečna a dlho pri takomto tempe nevydrží a neschudne.
Naopak človek čo trénuje dlho a má dobré základy na tréningoch s aeróbnym
prahom, môže trénovať na anaeróbny prah, pretože si prešiel prvú fázu
aeróbneho prahu a zvýšenie srdcového pulzu a produkcia kyseliny mliečnej sa
vytvorí oveľa neskôr, ale dokonca aj takýto člověk by mal striedať tréningy na
aeróbny ale aj na aneróbny prah, aby nedošlo k vyhasnutiu.
31
StrečingStrečing je viacero cvičení, ktoré sú zamerané na predlžovanie svalov a tkanív.
Strečing delíme na niekoľko základných kategórií podľa spôsobu naťahovania
svalu:
Statická ohybnosť/strečing – čím je rozsah pohybu väčší tým lepšie
Dynamická ohybnosť/strečing – spája sa s rytmickým pohybom
Funkčná ohybnosť/strečing – využíva sa rozsah pohybu kĺbov
32
Aktívna ohybnosť/strečing – rozsah pohybu, ktorý vieme spraviť bez akejkoľvek
pomoci
Strečing sa najviac využíva pri vrcholových a rekreačných športoch, ale využívajú
ho aj ľudia so zníženou ohybnosťou. Strečing je väčšinou regeneračnou časťou
športu alebo tréningu. Strečing taktiež zabraňuje svalom aby mohli tuhnúť alebo
sa znova skrátiť na pôvodnú dĺžku. Niekedy strečing zabraňuje aj rôznym
zraneniam na našom tele. Strečing pomáha udržať pružnosť svalov a šliach,
pomáha zlepšovať kĺbovú pohyblivosť, zvyšuje odolnosť voči únave. Strečing nie
je formou rozcvičenia sa pred tréningom alebo športom. Ak robíme strečing pred
rýchlostným cvičením, tak nám to môže spôsobiť slabšiu kontrakciu svalov a tým
pádom spomalenie ich reakcií. Ak robíme strečing pred silovým tréningom, to nám
môže znížiť maximálnu silu svalov až o 30%. Zanedbanie strečingu môže spôsobiť
33
svalovú dysbalanciu, čo znamená že na jednej strane sú svaly oslabené a na
druhej sú svaly skrátené alebo aj skracovanie svalstva.
Pri strečingu treba dodržiavať zásady ako napríklad :
1. hlava musí byť v predĺžení trupu
2. každé cvičenie by sa malo opakovať 2 až 4 krát aspoň 1 minútu
3. držanie tela pri strečingu musí byť vždy vzpriamené
4. treba dodržiavať postupnosť ( začiatok od hlavy - koniec nohy)
5. treba dodržiavať správne dýchanie (hlboký nádych cez nos, hlboký výdych
cez ústa)
34
LaktátLaktát vzniká v rôznych častiach tela pri anaeróbnom spaľovaní cukru, zvyčajne
ho metabolizujú vo veľkej miere peceň a obličky a v menšej iné organy. Avšak
pokiaľ nemá tkanivo dostatok kyslíku, laktát sa začne hromadiť. Da sa teda
povedať že laktát vyjadruje stav okysličenia rôznych tkanív. Nadmerne množstvo
laktátu spôsobuje acidózu (pokles ph pod hodnotu 7.36) teda prekyslenie.
Laktát sa zvykne merať- pri prekyslení organizmu pokiaľ je daná osoba v
bezvedomí alebo dostane infarkt a samozrejme aj pri zisťovaní vo2 max
(anaerobný prah) a iných informácii o športovcoch.
Anaerobný prah je približne na úrovni 85- 90 percent maximalnej srdcovej
frekvencie. Je to hladina pri ktorej už niesme schopní tvoriť energiu pomocou
štiepenia glukózy za prítomnosti kyslíka. Vtedy sa spúšťa proces anaerobnej
glykolýzy, pri ktorej sa sa štiepi glukóza z ktorej získame 2 molekuly ATP ale
vyplavuje sa kyselina mliečna.
Doterajšie poznatky o laktáte v športe=
laktát pravdepodobne neovplyvňuje vznik únavy priečne pruhovaného svalstva. Aj
keď pri znižovaní maximálnej sily kontrakcie dochádza k znižovaniu ph vo svale,
nedá sa potvrdiť že tento jav je ovplyvnený vyplavovaním laktátu.
Zvýšená hladina laktátu pri fyzickej záťaži odzrkadľuje zvýšenú potrebu tvorby
adenozintrifosfátu, ale je nepriamym ukazovateľom acidózy v bunkách.
Laktát je prekurzorom glukoneogenézy pri akejkoľvek intenzite fyzickej aktivity a je
jedným z najdôležitejších materiálov pre glukoneogenézu- jav pri ktorom sa v
pečeni a obličkách glykogén rozkladá na glukózu, ktorá sa vyplavuje do krvi,
pretože sa organizmus snaží udržať glykémiu v pôvodnej hladine. Avšak
glukoneogenéza môže fungovať aj opačne, pokiaľ sa v krvi nachádza príliš veľké
množstvo glukózy, tak sa v pečeni premieňa na glykogén.
35
Meranie koncentrácie laktátu=
Laktát sa nachádza v krvi, svaloch a pote. Hodnoty laktátu namerané na rôznych
miestach sa líšia. Napríklad koncentrácia laktátu v pote presahuje koncentráciu
laktátu v krvi viac ako dvojnásobne. Je to spôsobene aj tým že pri odparovaní potu
z povrchu tela sa laktát neodparí, tým sa jeho nemerateľná koncentrácia v pote
zvyšuje. Preto sa pred odberom krvi za účelom zistenia koncentrácie laktátu v nej
musí miesto vpichu ihly vyčistiť alkoholom.
Jedným z preferovaných miest pre vpich je aj ušný lalôčik, kvôli väčšej presnosti
merania a možnosti opakovaného vpichu, ktorú potrebujeme pri určovaní
laktátovej krivky kedy sú potrebne aspoň 4 odbery.
V prípade anaeróbneho výkonu nameriame najvyššie hodnoty laktátu medzi 5. až
8. minútou po skončení zaťaženia. Pri teste maximálneho aeróbneho výkonu
vo2max dosahuje hladina laktátu v krvi najvyššiu hodnotu v 3. minúte
Hladina laktátu na anaeróbnom prahu určená z laktátovej krivky nie je stabilná
hodnota, ktorú by sme mohli použiť na zistenie aktuálneho stavu športovca pri
dlhotrvajúcejšom zaťažení.
36
VÝŽIVA PO TRÉNINGUAMINOKYSELINY
Aminokyseliny sú základná stavebná jednotka každej svalovej bunky.
2 hlavné skupiny:
ESENCIÁLNE AMINOKYSELINY
Sú to aminokyseliny ktoré si telo nevie samo vyprodukovať a preto tieto
aminokyseliny treba prijímať vo forme športovej výživy.
Patrí sem arginín, lyzín, methionín, taurín, tryptofan, BCAA (valín, izoleucin,
leucin).
NEESENCIÁLNE AMINOKYSELINY
Neeseciálne aminokyseliny si telo naopak vie samo vyprodukovať.
Patria sem alanín, cysteín, glutamín, karnitín, tyrozín. Aj keď si ich vie telo samo
vyprodukovať nemali by sme zanedbávať ich príjem zo stravy. Sú dôležité pri
fyzickej námahe, strese,....
37
BCAA
Po tréningu je dobre dozásobiť svoje telo aj stravou ale aj športovou výživou.
Medzi veľmi známe a obľúbené patria napríklad aminokyseliny z ktorých sa
skladajú takzvané BCAA, čo je vlastne zlúčenina troch aminokyselín a to su
leucín, izoleucín a valín. Týmto aminokyselinám, ktoré sú v BCAA sa hovorí aj
takzvané esenciálne aminokyseliny, čo znamená, že si ich telo nedokáže samo
vytvoriť. Kedže v strave ich je veľmi málo, tak je nevyhnutný príjem BCAA vo
forme výživovej stravy. Aminokyseliny tvoria jednu tretinu svalových bielkovín a sú
pre telo veľmi dôležité. Konkrétne BCAA ochraňujú svalovú hmotu, zrýchľujú
regeneráciu a pomáhajú pri náraste sily a svalovej hmoty. Aminokyselina je
organická zlúčenina.
Počas intenzívneho tréningu dochádza k vyčerpávaniu energetickej zásoby
(glykogén) a práve vtedy prichádza k tvorbe energie z esenciálnych aminokyselín.
ZLOŽENIE BCAA
Ako som už spomínal BCAA sa skladajú z troch esenciálych aminokyselín. Prvá o
ktorej budeme rozprávať je LEUCÍN. Je to vetvená aminokyselina, ktorú si telo
nedokáže samo vytvoriť, preto si ju dopĺňame zo stravy. V BCAA leucín
spolupracuje spolu s ďalšími dvoma aminokyselinami, ktoré pomáhajú leucínu
pracovať ako celok BCAA. Leucín sa podieľa aj na zdroji energie ktorá putuje cez
krvný obeh, potom cez svalovú bunku ktorú chráni a zväčšuje jej aj objem, medzi
ďalšie benefity leucín môžme zariadiť napríklad hojenie svalového tkaniva. Leucín
38
môžme nájsť v strave a to v: Mäse, orechoch, ryži, sójovej múkea v celozrných
výrobkoch.
Medzi ďalšiu aminokyselinu ktorá sa nachádza v BCAA je IZOLEUCÍN. Izoleucín
je tiež tak isto vetvená aminokyselina ako aj leucín. Tiež si ju telo nevie samo
vytvoriť a preto aj tuto aminokyselinu musíme prijímať zo stravy. Tato
aminokyselina plni funkciu upravovania hladiny cukru v krvi. Spolu s leucínom a
valínom, čo sú ďalšie dve aminokyseliny z BCAA dodávajú do tela rýchly zdroj
energie, zlepšujú vytrvalosť a zlepšuje hojenie a regeneráciu svalových tkanív.
Izoleucín môžeme nájsť v: kuracom mäse, vo vajciach, v rybách, mandľach, cíceri,
šošovici,...
Medzi poslednú aminokyselinu z BCAA patri VALÍN. Funkcia valínu je napríklad
obnova tkanív alebo udržovanie správnej rovnováhy dusíka v tele. Valín nájdeme
v: mäse, hríboch, mliečnych produktoch a obilninách.
39
Doping v športeČo sa považuje za doping? Existuje mnoho látok, ktoré športovci užívajú. Veľkú
väčšinu z nich môžeme považovať len za doplnok stravy. Proteíny, BCAA alebo
kreatín. Toto všetko sú látky, ktoré si naše telo vie vyrobiť samé, alebo prijať z
prirodzenej potravy. No športovci potrebujú väčšie množstva týchto látok. Existuje
aj mnoho látok, ktoré sú zakázané a niektorí športovci sa kvôli úspechu rozhodnú
riskovať vlastný život.
O tom, či je konkrétny produkt povolený alebo zakázaný doping rozhoduje
Svetová antidopingová agentúra. Táto nezávislá organizácia bola založená v roku
1999 vo Švajčiarsku. Jej hlavným sponzorom je Medzinárodný olympijský výbor.
Na jej zozname zakázaných látok sú stovky substancií s rôznymi účinkami.
Každoročne sa musí tento zoznam aktualizovať, keďže sa stále objavujú nové
látky, ktoré pomáhajú športovcom na úkor rizika zdravia. Okrem ohrozenia
zdravia, doping úplne ruší podstatu športových súťaží, že zvíťazí ten najlepší.
Užívaním zakázaných látok pri športe, význam fair-play úplne stráca zmysel.
Historické pramene ukazujú, že ľudia už v starom Grécku užívali rôzne výťažky
z rastlín pred bojom, pri gladiátorských zápasoch, pri rôznych súťažiach, či
napríklad pri závodoch vozov.
Skutočný doping však nastal až na konci 19. storočia. Vtedy sa totiž najviac
rozvíjal chemický priemysel, teda aj rôzne steroidy, stimulanciá alebo beta-
blokátory.
História a pôvod slova doping
Pôvod slova doping môžeme nájsť v anglickom slovníku z roku 1889. Je
definované ako zmes ópia a narkotík. Táto zmes bola pôvodne určená pre kone.
Približne v tej istej dobe v Amerike bolo slovo doping označenie pre silný vývar
z tabaku. Obchodníci z koňmi tento odvar dávali starým koňom, aby ich ľahšie
predali. V 17 storočí pili kolonisti v novom Amsterdame povzbudzujúci nápoj
z bylín a korienkov, ktorý nazývali doop.
40
41
Doping počas 2. svetovej vojny
Keď sa povie doping, väčšina ľudí si predstaví športovcov, ktorí si niečo pichajú do
žily. Avšak doping vieme nájsť aj napríklad pri vojakoch nemeckej armády počas
2. svetovej vojny. Ešte pred vojnou sa v Nemecku začal rozvíjať chemický
priemysel, a s ním aj drogy ako kokaín alebo heroín. Tieto znalosti následne
Vojenský doktori využili a vojakom začali podávať látku metafetamín, inak známu
aj ako pervitín. Táto látka stlmuje pocit únavy a znižuje pocit bolesti. následne
stimuluje eufóriu. Je však vysoko návyková. Po tomto objave sa začal
metafetamín podávať vojakom vo veľkom a neskôr bola celá Nemecká armáda
závislá na pervitíne. Po skončení vojny sa mnoho vojakov už z tohto
začarovaného kruhu nedostalo, a stali sa z nich ľudia závislí na pervitíne. A to len
kvôli tomu, že túto látku využívali ako doping počas vojny.
Stimulanciá
Stimulanciá sú látky ktoré dočasne zlepšujú duševný alebo fyzický stav človeka.
No nie všetky patria medzi zakázané látky. Nikotín, kofeín či dokonca kokaín alebo
extáza, toto všetko sú stimulanciá. My sa však budeme venovať len stimulanciám,
ktoré používajú športovci.
Ide o látky, ktoré podporujú nervový systém. Športovec má po užití silnejšie
svalové kontrakcie a nepociťuje až tak silnú únavu.
Stimulanciá fungujú pod princípom prirodzenej telesnej ochrannej bariéry. Mozog
má vytvorenú rezervu kvôli bezpečnosti. To znamená, že telo nás nepustí až
k úplnej výkonnostnej hranici. Pokiaľ sa priblížime k tejto hranici, mozog vyšle
signál, a my pociťujeme silnú únavu a vyčerpanie.
42
Stimulanciá pôsobia ako drogy a túto prirodzenú hranicu rušia. Po užití stimulancií
môžete teda doslova siahnuť na úplné dno svojich schopností.
Lenže táto prirodzená hranica neexistuje bezdôvodne. Je to ochrana pred
nevratným poškodením tela, ktoré by mohlo nastať pri presilení. V extrémnych
prípadoch môže dôjsť ku zlyhaniu srdca. To je dôvod, prečo sú stimulanciá na
zozname zakázaných látok.
43
Beta-Blokátory
Sú športy, pri ktorých nepotrebujeme veľké svaly, či dobrú kondíciu. Práve
naopak. V športoch ako napríklad skoky na lyžiach alebo streľba z luku treba mať
pevné nervy a ruky s minimálnym trasením. V takomto prípade športovci používajú
betablokátory. Tieto látky blokujú nervové receptory v svaloch a tak je športovec
po užití veľmi kľudný. Jeho tep, vzrušivosť a frekvencia dýchania sa viditeľne
znížia.
Anabolické steroidy
Hlavne v minulosti si ľudia mysleli, že ak má niekto veľké svaly, tak automaticky to
znamená, že si ničí zdravie steroidmi. No teraz je už väčšine jasný rozdiel medi
anabolikami a doplnkami výživy. Tie pozostávajú zo živočíšneho alebo rastlinného
základu, zatiaľ čo anaboliká sú čisto syntetického pôvodu, sú ako lieky. Doplnky
výživy ako napríklad BCAA alebo proteín obsahujú látky, ktoré sa dajú prijať aj z
normálnej stravy, lenže športovci ich potrebujú vo väčších množstvách. Toto je
prirodzený spôsob ako získať svalovú hmotu. Neprirodzeným spôsobom sú
anabolické steroidy.
Najčastejšie sú vo forme
tabletiek, alebo injekcií
Chemickou stavbou sa
podobajú na mužský
hormón testosterón,
ktorý nachádzame
44
v malej miere v našom tele. Tieto hormóny si naše telo vytvára prirodzene, a nie
sú pre naše telo škodlivé. Pokiaľ sa športovec užíva umelé steroidy, aktívne tým
poškodzuje svoje telo. Pokiaľ sa v tele zvýši hladina týchto hormónov, telo začne
automaticky rapidne vyrábať iné hormóny a zníži výrobu testosterónu. Steroidy tak
narušujú hormonálnu rovnováhu, a medzi vedľajšie účinky patria napríklad...
Pri dlhodobom užívaní steroidov dochádza ku...
Vypadávaniu vlasov
Veľmi silné akné
Praskanie kože
Bolesti hlavy
U žien dochádza k rastu ochlpenia na tvári
Zmena sfarbenia očí
Zapáchajúci dych
U mužov dochádza k rastu prsníkov
Väčšia pravdepodobnosť infarktu
A mnoho ďalších
45
Dopingová kontrola
Ako sme už skorej spomínali, doping by rozhodne do športu patriť nemal. Nie len
že doping je ne-fér voči ostatným športovcom, no ešte k tomu môže vážne ublížiť
na zdraví.
Pre to boli pri vrcholových športovcoch zavedené dopingové kontroly. Proces
prebieha následovne.
Pri vrcholových športovcoch môže dôjsť ku kontrole hoci kedy. Aj keď športovcom
zrovna nevyhovuje, že ich komisár môže kedykoľvek doma navštíviť, kontrolu
musia absolvovať.
Absolvovanie dopingovej kontroly je už však pre športovcov ako samozrejmosť.
Bez nej by sa nedal uznať ani svetový rekord. Náš najznámejší cyklista Peter
Sagan ich za rok 2016 absolvoval cez 100.
Dopingová kontrola je veľmi prísna, a len veľmi ťažko my sa dala oklamať
Športovec je na začiatku poučený o procese
Sám si vyberie, a skontroluje nádobky na odber moču
Počas celého odberu musí športovec neustále sledovať fľaštičky určené na odber
Športovec a komisár sa následne poberú do miestnosti, ktorá je určená na odber
Komisár musí byť rovnakého pohlavia ako športovec
Komisár musí vidieť, ako sa vzorka dostáva z tela športovca do odberovej
nádobky
Športovec naleje 30 a 60 ml vzorky do dvoch nádobiek
Následne nádobky uzavrie špeciálnym vrchnákom, ktorý sa dá otvoriť len raz
Na záver ešte komisár zmeria hustotu zvyšného moču, ak nesedí, celý proces sa
opakuje
46
47
ZáverV našom projekte sme sa zaoberali otázkou, či naozaj potrebujeme šport. A
odpoveď ? Odpoveďou je, že šport je jednou z esencií nášho života a určite by
sme ho nemali úplne vynechať. Samozrejme je jasné, že nie každý dokáže alebo
chce byť vrcholový športovec a nechce športom stráviť cely svoj život no
nesmieme zabúdať že šport je veľmi prospešný nie len pre naše telo, ale aj
psychickú rovnováhu. My sme sa bližšie pozreli na šport z biologického hľadiska
ako napríklad stavba priečne pruhovaného svalu alebo kontrakciu svalov, a aj z
hľadiska matematiky a chémie ako napríklad BMI obyvateľstva na našej zemi,
výživne látky ako BCAA alebo proteín, ktoré nám pomáha pri ťachšom tréningu.
Pozreli sme sa aj na temnejšiu stránku športu, ktorou je doping.
48
ResuméV tomto projekte by sme vám chceli objasniť tému šport. Túto tému sme si rozdelili
na štyri časti a to PRED TRÉNINGOM, POČAS TRÉNINGU, PO TRÉNINGU a
DOPING. Cieľom tohto projektu bolo ukázať ako spraviť tréning viacej
efektívnejším a predísť zbytočnej svalovici.
Na začiatku v časti PRED TRÉNINGOM sa budeme rozprávať o BMI, a o
proteínoch a aminokyselinách aj ich transportácii po tele a aj ich absorbcii do
jednotlivých buniek. ešte predtým ako sa tieto procesy môžu udiať sa proteín musí
najskôr stráviť a rozdeliť na menšie a jednoduchšie zložky o tom ako to prebieha
sa taktiež dozviete v tejto časti. Neskôr prejdeme na výživu, transport výživy v tele,
anatómii svalu, molekulový mechanizmus a povieme si niečo aj o aktíne a
myozíne.
Ako ďaľšou časťou v našom projekte v časti POČAS TRÉNINGU vám budeme
rozprávať o kontrakcii svalov. Budeme rozprávať o daných častiach svalu a o
samostatnom procese kontrakcie svalu. Taktiež budeme rozprávať o typoch
kontrakcií a prečo sa vlastne kontrakcie svalov dejú ( čo sa deje s našim mozgom
pri kontrakcií). V našej skupine sme robili aj na experimente, ktorý vám prodrobne
vysvetlíme a rozpovieme, o čom a za akým účelom sme ho urobili. Ako ďalšou
časťou budú typy tréningov. Tréningy rozdeľujeme na tréning na vytrvalosť a na
výbušnosť. Ďalej rozdeľujeme tréningy na aeróbny prah a na anaeróbny prah.
Predposlednou kapitolou nášho projektu je časť nazvaná PO TRÉNINGU. V tejto
časti sa budeme rozprávať o strečingu. Povieme niečo o typoch strečingu a kde sa
dá najviac strečing využiť. Budeme tiež ukazovať ako nerobiť strečing a aké sú
zásady pri robení strečingu. Ďalšou témou bude odplavovanie laktátu zo svalov a
ako posledná časť tejto kapitoly bude výživa, a to konkrétne čo sú to
aminokyseliny a BCAA.
Na záver si povieme niečo o temnej stránke športu, a teda o dopingu. Objasníme
vám základné látky, ktoré sú na zakázanom zozname, anabolické steroidy, beeta
blokátory či stimulanciá.a potom vám povieme, ako prebieha dopingová kontrola,
a prečo treba proti dopingu bojovať.
49
SummaryOur group have chosen the topic SPORT for the project. We have chosen
this topic because we consider sport an essential part of life. We are aware
that most people do realize that sport is important for their health but they
do not practise any sport. The goal of this project is to show how to
improve performance levels and at the same time how to reduce pain in
the muscles.
We have divided our work into 3 main sections. The first one is called
“BEFORE TRAINING”. In this part we discuss the importance of a healthy
diet, we describe the BMI index. Further on, we talk about the transference
of proteins and amino acids inside the human body. We also describe the
muscle anatomy as well as the molecule mechanism.
The next part is called “DURING TRAINING”. Here we describe what
happens in the human body during the training. We have carried out an
experiment and its results are part of this section. We also concentrate on
explaining the difference between the training for endurance and training
for strength.
The 3rd part is called “AFTER TRAINING”. This section describes what
steps a sportsman should follow to prevent or decrease pain in the
muscles. First of all, it is important to perform a short stretching
beforehand and then to take proteins for regeneration of the muscles used
50
during the training.
The last part of our project is devoted to an important topic in sport which
is DOPING. We talk about anti-doping tests, steroids and how
unauthorized and illegal substances harm the human body.
51
BibliografiaNorman Ohler - Totálne Odpojenie ISBN:9788055149684
http://www.dukonline.sk/tmp/asset_cache/link/0000027987/Pre%C4%8Do%20nie
%20doping.pdf (15.9 2017)
https://www.aktuality.sk/clanok/440629/anabolika-organizmus-tinedzera-
nenapravitelne-poskodia/ (15.9 2017)
https://www.uq.edu.au/news/filething/get/120486/Bodybuilding.jpg (15.9 2017)
http://mediad.publicbroadcasting.net/p/wnmu/files/201706/opiods.jpg(26.9 2017)
http://www.sportinak.sk/vlastny-moc-prelieva-do-nadobiek--ako-funguje-
dopingova-kontrola-sportovca (17.9 2017)
http://www.sportinak.sk/vlastny-moc-prelieva-do-nadobiek--ako-funguje-
dopingova-kontrola-sportovca (16.10.2017)
http://referaty.aktuality.sk/mechanizmus-kontrakcie-kostroveho-svalu/referat-3978
(13.09.2017)
http://www.aerobik-mladost.sk/index_clanok007.htm (13.09.2017)
http://www.nabla.cz/obsah/biologie/kapitoly/biologie-cloveka/svalova-kontrakce-
stah-svalu.php (13.09.2017)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Myofibrila (13.09.2017)
http://www.enclabmed.cz/encyklopedie/D/AJEVI.htm (15.10.2017)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Nervovosvalov%C3%A1_platni%C4%8Dka
(15.10.2017)
https://www.google.sk/search?
biw=1920&bih=949&tbm=isch&sa=1&q=static+stretching+examples&oq=static+str
etching&gs_l=psy-
52
ab.1.1.0l4.23346.31809.0.33558.22.20.2.0.0.0.156.1294.18j1.20.0....0...1.1.64.psy
-ab..0.21.1297.0..0i67k1j0i13k1.60.VSlzUwcOdJM#imgrc=Hy1oxQY583aDpM:
(15.10.2017)
https://www.onlinefitness.cz/blog/svalova-bolest-po-cviceni-co-to-je-a-co-s-tim-
delat-280 (10.9.17)
http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/biologia-a-geologia/5010/?print=1 (10.9.17)
http://www.fitmagazin.sk/clanky/clanky-o-treningu/575-energeticky-metabolizmus-
pri-telesnych-cvieniach/ (10.9.17)
http://www.aerobik-mladost.sk/web/images/stories/clanky/5-Svaly%20a
%20pohyb.pdf (10.9.17)
https://publi.cz/books/49/Impresum.html(10.9.17)
https://publi.cz/books/49/01.html (10.9.17)
https://publi.cz/books/49/02.html (10.9.17)
https://publi.cz/books/49/03.html (10.9.17)
https://publi.cz/books/49/04.html (10.9.17)
https://publi.cz/books/49/05.html (10.9.17)
http://www.fitnesstreneri.sk/ako-nabrat-svaly/22/ako-zistit-aky-typ-svalovych-
vlakien-je-u-vas-dominantny (10.9.17)
http://www.fitnesstreneri.sk/ako-nabrat-svaly/17/ako-nabrat-svaly-i-faktory-rastu-
svalovej-hmoty-stavba-svalu (8.10.17)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Glykog%C3%A9n (8.10.17)
http://www.iupui.edu/~anatd502/Labs.f04/muscle%20lab/Muscle%20Tissue
%20Lab.htm (15.10.2017)
http://www.socialstyrelsen.se/ovanligadiagnoser/glykogenosermedleverpaverkan
(15.10.2017)
53
http://icycling.szm.com/clanok23.html (13.09.2017)
https://biopedia.sk/clovek/pohybova-sustava (13.09.2017)
http://vsetkoosporte.sk/ako-na-to/beh/zahriatie-vychladnutie-strecing (13.09.2017)
https://www.sportujeme.sk/strecingove-cvicenie/ (13.09.2017)
https://www.google.sk/search?
q=muscle+contraction&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=0ahUKEwiZpa7J6_L
WAhWJK1AKHRN9D0EQ_AUICigB&biw=1920&bih=949#imgrc=Z16keDZTBMPw
tM: (13.09.2017)
https://www.google.sk/search?
q=dynamic+stretching&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=0ahUKEwiNk4Pf7PL
WAhXIZ1AKHdJjA0IQ_AUICigB&biw=1920&bih=900#imgrc=bVjYOwOaVJbjbM:
(15.10.2017)
https://www.prehabexercises.com/the-art-of-stretching/ (15.10.2017)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Index_telesnej_hmotnosti (13/09/2017)
https://primar.sme.sk/kalkulacky/vypocet-bmi-indexu.php ( 13/09/2017)
http://www.ruvzmi.sk/index.php/poradna-zdravej-vyzivy/241-podvaha-nadvaha-
alebo-normalna-hmotnost-bmi-body-mass-index-index-telesnej-hmotnosti
(14/09/2017)
https://www.bodymassindex.cz/ (15/09/2017)
-http://www.aos.sk/struktura/katedry/utv/bmi.html (16/09/2017)
https://www.protein.sk/vsetko-co-potrebujete-vediet-o-bcaa-13-clanok
(14/09/2017)
https://gymbeam.sk/bcaa-1500-lysin-300-tab-gym-beam.html (15/09/2017)
http://www.kompava.sk/a/aminokyseliny-k4-power-bcaa-potrebujeme-ich
(15/09/2017)
54
https://bestbody.sk/aminokyseliny-bcaa/ (16/09/2017)
http://rungo.hnonline.sk/trening/priprava/985515-aerobny-a-anaerobny-prah-
paradigma-vytrvalostneho-treningu (14/09/2017)
https://wanda.atlas.sk/aerobne-vs-anaerobne-cvicenie-rozumiete-tymto-
pojmom/wellness-a-fit/fitness/772143.html (16/09/2017)
http://beh.cvicte.sk/beh/anaerobny-prah-pri-behu-preco-je-dobre-o-nom-ve
(16/09/2017)
http://www.mojechemie.cz/Biochemie:B%C3%ADlkoviny
(13.9.2017)
https://www.protein.sk/vsetko-co-potrebujete-vediet-o-bcaa-13-clanok
(15.9.2017)
https://biopedia.sk/biomolekuly/bielkoviny (15.9.2017)
http://janurky.sk/nutrition-makronutrienty_bielkoviny (15.9.2017)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Aminokyselina (15.9.2017)
http://www.bbcenter.sk/clanky/zasady-regulovanej-vyzivy/
(15.9.2017)
http://www.oskole.sk/?id_cat=1&clanok=21876 (16.10.2017)
http://janurky.sk/nutrition-travenie_bielkoviny (16.10.2017)
http://www.oskole.sk/?id_cat=7&clanok=2913
(16.10.2017)
https://www.google.sk/url?
sa=i&rct=j&q=&esrc=s&source=images&cd=&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiFsL
vY1frWAhWlIpoKHWkrAREQjRwIBw&url=http%3A%2F%2Fwww.enclabmed.cz
%2Fencyklopedie%2FA
55
%2FAJDOC.htm&psig=AOvVaw0J7EyOyL8JZkM_Nw9kKQlT&ust=150843319426
9146 obrázok (18.10:2017)
https://www.google.sk/url?
sa=i&rct=j&q=&esrc=s&source=images&cd=&ved=0ahUKEwicvpSk1vrWAhVjMJo
KHaNHBhUQjRwIBw&url=https%3A%2F%2Fbiopedia.sk%2Fbiomolekuly
%2Fbielkoviny&psig=AOvVaw0ZBZyvtW1iMhuXiXtrXB68&ust=150843335237599
6 obrázok (18.10.2017)
56
