Štúdia dôveryhodných operačných scenárov pre elektronické kooperačné prostredie

Štúdia dôveryhodných operačných scenárov pre elektronické kooperačné prostredie

/ Studia wiarygodności scenariuszy operacyjnych dla

elektronicznego środowiska współpracy

Radoslav DELINA a kolektív

2013

Vypracované v rámci projektu:

Podpora cezhraničnej regionálnej e-spolupráce WTSL.02.03.00-84-147/10

Wsparcie transgranicznej regionalnej e-współpracy

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko– Slovenská republika 2007-2013

2

Autori: Radoslav DELINA a kolektív, 2013

Autori: doc. Ing. Radoslav Delina, PhD.

doc. PhDr. Peter Dorčák, PhD. prof. Ing. Róbert Śtefko, Ph.D. prof. Ing. Jozef Lachváč, CSc.

doc. Ing. Peter Adamišin, PhD. Ing. František Janke Ing. Michal Tkáč, PhD. RNDr. Mária Timková PhDr. Martin Mudrík Ing. Mojmír Prídavok

Ing. Radko Lapoš PhDr. František Pollák, PhD. Dr. Bogdan Wierzbiński Dr. Tomasz Surmacz Dr. Inż. Mariola Grzebyk Dr. Inż. Paulina Filip

3

OBSAH / SPIS TREŚCI

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ, TABULIEK, GRAFOV A SCHÉM / SUPIS ILUSTRACJI, TABEL, WYKRESÓW I DIAGRAMÓW ........................................................................................... 6

ZOZNAM PRÍLOH / SUPIS ZALACZNIKÓW ............................................................................. 11

1 INFORMATIZÁCIA SPOLOČNOSTI .................................................................................... 13

1.1 Znalostná ekonomika ............................................................................................................................ 13

1.2 Informačná spoločnosť .......................................................................................................................... 14

1.3 Sieťová ekonomika................................................................................................................................ 15

2 ANALÝZA BUDOVANIA DÔVERY ....................................................................................... 19

2.1 Čo je dôvera .......................................................................................................................................... 19

2.2 Prístupy k dôvere .................................................................................................................................. 20

3 DÔLEŽITOSŤ DÔVERY PRE EKONOMICKÝ ROZVOJ ................................................... 29

3.1 Interorganizačná dôvera ....................................................................................................................... 31

3.2 Metodológia merania dôvery - dôležitosť a význam merania dôvery .................................................... 33

3.3 Vplyv dôvery na transakčné náklady ..................................................................................................... 69

3.4 Strata dôvery a jej opätovné navrátenie do vzťahu ............................................................................... 71

4. MECHANIZMY BUDUJÚCE DÔVERU NA B2B ELEKTRONICKÝCH OBCHODNÝCH PLATFORMÁCH ............................................................................................................................... 73

4.1 Prvky dôvery ............................................................................................................................................ 73

4.2 Konvergencia mechanizmov budujúcich dôveru ................................................................................... 87

4.3 Inštitucionálna dôvera .......................................................................................................................... 88

5. METODOLÓGIA VÝSKUMU MECHANIZMOV BUDOVANIA DÔVERY ...................... 89

5.1 Metódy pre spracovanie údajov a testovanie hypotéz .......................................................................... 89

5.2 Nepriama motivácia v odpovediach dotazníka ...................................................................................... 91

5.3 Homogenita vzorky podľa krajín ........................................................................................................... 91

6 VÝSKUM MECHANIZMOV BUDOVANIA DÔVERY ...................................................... 135

6.1 Vzťah e-znalostí a vyššej dôvery v sofistikované riešenia .................................................................... 135

4

6.2 Asociácie ............................................................................................................................................. 162

6.3 Vzťahy vybraných indikátorov ............................................................................................................. 169

6.4 Rozhodovacie stromy a pravidlá pre identifikovanie významnosti dôvery .......................................... 171

7 TVORBA STRATÉGIÍ PRE BUDOVANIE DÔVERY ....................................................... 175

7.1 Základné informácie o firme ............................................................................................................... 175

7.2 Certifikáty a referencie........................................................................................................................ 179

7.3 Reputačné mechanizmy ...................................................................................................................... 183

7.4 Podpora tvorby kontraktov ................................................................................................................. 187

7.5 On-line riešenie konfliktov .................................................................................................................. 189

7.6 Escrow služby ...................................................................................................................................... 193

7.7 Štandardizácia ..................................................................................................................................... 197

8 ZHRNUTIE .............................................................................................................................. 199

9 UWAGI WSTĘPNE ................................................................................................................ 201

10 DEFINICJA I WYMIARY ZAUFANIA ............................................................................. 203

11 WNIOSKI BADAŃ – NA PODSTAWIE LITERATURY PRZEDMIOTU .................. 205

12 ZAUFANIE INSTYTUCYJNE............................................................................................ 207

13 PROPOZYCJE MECHANIZMÓW BUDUJĄCYCH ZAUFANIE I WDRAŻANIE ZAUFANIA W PROCESACH BIZNESOWYCH NA ELEKTRONICZNYCH RYNKACH ...... 209

13.1 Modelowanie biznesowe i opis operacyjnych scenariuszy budujących zaufanie ............................. 209

13.2 Etap rejestracji na platformie ......................................................................................................... 210

13.3 Główne przykłady operacyjnych scenariuszy budowania zaufania dla platformy Digital Ecosystem210

14 RESUMÉ / STRESZCZENIE ............................................................................................ 219

15 STRESZCZENIE ................................................................................................................. 221

16 WPROWADZENIE ................................................................................................................. 223

17 CZYNNIKI BIORĄCE UDZIAŁ W BUDOWANIU WARTOŚCI ORGANIZACJI GOSPODARCZEJ. ZNACZENIE SYSTEMU WYMIANY INFORMACJI RYNKOWEJ W

5

KONTEKŚCIE BUDOWY ZAUFANIA POMIĘDZY PRZEDSIĘBIORCAMI W E-HANDLOWANIU ............................................................................................................................ 225

18 ZNACZENIE PRZEDSIĘBIORCZOŚCI W PROCESACH GOSPODAROWANIA. BUDOWA MECHANIZMÓW ZAUFANIA POMIĘDZY PRZEDSIĘBIORSTWAMI JAKO CZYNNIKI PODNOSZĄCY WARTOŚĆ ORGANIZACJI GOSPODARCZEJ .......................... 229

19 ZNACZENIE PRZEDSIĘBIORCZOŚCI I SEKTORA MSP DLA GOSPODARKI WOJEWÓDZTWA PODKARPACKIEGO W KONTEKŚCIE PODNOSZENIA KONKURENCYJNOŚCI – ANALIZA WYNIKÓW BADAŃ PILOTAŻOWYCH (E-HANDLOWANIA) .......................................................................................................................... 233

20 MODELE KOMUNIKACJI Z OTOCZENIEM BIZNESOWYM JAKO SCENARIUSZE OPERACYJNE PODNOSZĄCE KONKURENCYJNOŚĆ PODMIOTÓW GOSPODARCZYCH W KONTEKŚCIE BUDOWY ZAUFANIA W E-HANDLU ........................................................ 251

20.1 Model komunikacji biznesowej ...................................................................................................... 251

20.2 Model komunikacji masowej w biznesie......................................................................................... 253

20.3 Model komunikacji w hipermedialnym środowisku komputerowym ............................................. 253

20.4 Analiza konkurencyjności w pięciu wymiarach ............................................................................... 255

21 PODSUMOWANIE ............................................................................................................ 259

22 RESUMÉ / STRESZCZENIE ............................................................................................ 261

PRÍLOHY / ZALACZNIKY ............................................................................................................ 263

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV / REFERENCJE ............................................... 423

6

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ, TABULIEK, GRAFOV A SCHÉM / SUPIS ILUSTRACJI, TABEL, WYKRESÓW I DIAGRAMÓW

Obrázok / Ilustracja 1: Dôsledky dôvery z pozitívneho a z negatívneho hľadiska Obrázok / Ilustracja 2: Kategórie dôvery Obrázok / Ilustracja 3: Determinanty a následky dôvery v marketingových vzťahoch Obrázok / Ilustracja 4: Proces merania Obrázok / Ilustracja 5: Porovnanie prístupov k meraniu dôvery Obrázok / Ilustracja 6: Interorganizačná a interpersonálna dôvera Obrázok / Ilustracja 7: Príklad riešenia pre budovanie reputácie Obrázok / Ilustracja 8: Presadzovanie kontraktu cez mediáciu a arbitráž Obrázok / Ilustracja 9: Rozhodovacie stromy Obrázok / Ilustracja 10: Rejestracja firmy na platformie DE Obrázok / Ilustracja 11: Rozpoczęcie negocjacji z kandydatami do współpracy biznesowej Obrázok / Ilustracja 12: Współpraca i dokonywanie transakcji z partnerami biznesowymi Obrázok / Ilustracja 13: Ogólny model cybernetyczny systemu otwartego Obrázok / Ilustracja 14: Model oceny (budowy) zaufania według Obrázok / Ilustracja 15: Czynniki zwiększające zaufanie poprzez posiadane certyfikaty Obrázok / Ilustracja 16: Czynniki zwiększające zaufanie poprzez posiadane referencje Obrázok/ Ilustracja17: Reputacja oparta i opracowana na sprzężeniu zwrotnym w pinii przedsiębiorców Obrázok/ Ilustracja18: Narzędzia zapewniające uproszczenie transakcji na platformie integracyjnej Obrázok / Ilustracja 19: Online Dispute Resolution (ODR) jako forma rozstrzygania sporów Obrázok / Ilustracja 20: Usługi Escrow w ocenie przedsiębiorców Obrázok / Ilustracja 21: Standaryzacja w opinie przedsiębiorców Obrázok / Ilustracja 22: Podstawowe typy relacji w komunikacji biznesowej Obrázok / Ilustracja 23: Rynkowy model komunikacji biznesowej Obrázok / Ilustracja 24: Model masowej komunikacji marketingowej Obrázok/Ilustracja 25: Model komunikacji rynkowej w hipermedialnym środowisku komputerowym Obrázok / Ilustracja 26: Siły napędowe konkurencji wewnątrz sektora Tabuľka / Tabela 1: Teoretické prístupy, konceptualizácie a dimenzie dôvery a sfunkčňovania Tabuľka / Tabela 2: Metodológia merania dôvery Tabuľka / Tabela 3: Meranie dôvery v distribučných kanáloch Tabuľka / Tabela 4: Meranie dôvery v manažmente predaja Tabuľka / Tabela 5: Meranie dôvery vo vzťahoch výmeny medi firmou a konečným zákazníkom Tabuľka / Tabela 6: Priemerné ohodnotenie atribútov v závislosti od krajiny respondenta Tabuľka / Tabela 7: Rozdelenie početností firiem (slovenských a poľských) Tabuľka / Tabela 8: Rozdelenie početností slovenských firiem Tabuľka / Tabela 9: Rozdelenie početností poľských firiem Tabuľka/ Tabela 10: Testovanie vzťahov medzi priemermi jednotlivých skupín Tabuľka / Tabela 11: Testovanie rozdielov medzi skupinami rôznych úrovní e-znalostí Tabuľka / Tabela 12: Testovanie rozdielov medzi skupinami v oblasti certifikátov

7

Tabuľka / Tabela 13: Testovanie rozdielov medzi skupinami v oblasti referencií Tabuľka / Tabela 14: Testovanie rozdielov medzi skupinami v oblasti úrovne e-znalostí Tabuľka / Tabela 15: Testovanie rozdielov medzi skupinami v oblasti vyjednávanie kontraktov Tabuľka / Tabela 16: Testovanie rozdielov medzi skupinami v oblasti online riešenia konfliktov Tabuľka / Tabela 17: Testovanie rozdielov medzi skupinami v oblasti služieb zaisťujúcich plnenie kontraktačných podmienok Tabuľka / Tabela 18: Testovanie rozdielov medzi skupinami v oblasti štandardizácie Tabuľka / Tabela 19: Asociácie minimálnej potreby mechanizmov s e-znalosťami úrovne 2 Tabuľka / Tabela 20: Asociácie minimálnej potreby mechanizmov s e-znalosťami úrovne 3 Tabuľka / Tabela 21: Asociácie významnosti mechanizmov dôvery a e-znalostí úrovne 2 Tabuľka / Tabela 22: Asociácie významnosti mechanizmov dôvery a e-znalostí úrovne 3 Tabuľka / Tabela 23: Vzťahy vybraných indikátorov Tabuľka / Tabela 24: Kontingenčná matica Tabuľka / Tabela 25: Kontingenčná matica Tabuľka / Tabela 26: Stratégie pre zvyšovanie dôvery uvedením a verifikáciou základných informácií o firme Tabuľka / Tabela 27: Stratégie pre zvyšovanie dôvery implementáciou certifikácie do obchodného profilu Tabuľka / Tabela 28: Stratégie pre zvyšovanie dôvery implementáciou referencií Tabuľka / Tabela 29: Stratégie pre zvyšovanie dôvery budovaním reputácie Tabuľka / Tabela 30: Stratégie pre zvyšovanie dôvery v oblasti podpory tvorby kontraktov Tabuľka / Tabela 31: Stratégie pre zvyšovanie dôvery implementáciou ODR Tabuľka / Tabela 32: Stratégie pre zvyšovanie dôvery implementáciou Escrow

Tabuľka / Tabela 33: Stratégie pre zvyšovanie dôvery štandardizáciou obchodných aktivít Tabuľka / Tabela 34: Rejestracja firmy na platformie DE Tabuľka / Tabela 35: Zarejestrowana firma poszukuje partnerów biznesowych Tabuľka / Tabela 36: Rozpoczęcie negocjacji z kandydatami do współpracy biznesowej Tabuľka / Tabela 37: Współpraca i dokonywanie transakcji z partnerami biznesowymi Tabuľka/ Tabela 38: Struktura badanych przedsiębiorstw (badanie pilotażowe) w województwie podkarpackim Tabuľka /Tabela 39: Doświadczenia przedsiębiorców z handlem elektronicznym (zaufanie do handlu elektronicznego) Tabuľka /Tabela 40: Partnerzy biznesowi Państwa firmy są głównie Tabuľka /Tabela 41: Czynniki zwiększające zaufanie poprzez posiadane certyfikaty Tabuľka /Tabela 42: Czynniki zwiększające zaufanie poprzez posiadane referencje Tabuľka /Tabela 43: Reputacja oparta i opracowana na sprzężeniu zwrotnym w pinii przedsiębiorców Tabuľka /Tabela 44: Narzędzia zapewniające uproszczenie transakcji na platformie integracyjnej Tabuľka /Tabela 45: Online Dispute Resolution (ODR) jako forma rozstrzygania sporów Tabuľka /Tabela 46: Usługi Escrow w ocenie przedsiębiorców Tabuľka /Tabela 47: Standaryzacja w opinie przedsiębiorców Graf / Wykres 1: Početnosti N pri strednom význame dôvery Graf / Wykres 2: Početnosti N pri vysokom význame dôvery

8

Graf / Wykres 3: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa ich oblasti pôsobenia Graf / Wykres 4: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa ich veľkosti Graf / Wykres 5: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa typu ich obchodných partnerov Graf / Wykres 6: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa úrovni ich skúseností s e-obchodom Graf / Wykres 7: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na zvýšenie dôvery

Graf / Wykres 8: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na zvýšenie dôvery z hľadiska úrovne skúseností s e-obchodom Graf / Wykres 9: Potreba mechanizmov pre vstup na e-trh podľa úrovne skúseností Graf / Wykres 10: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na výšenie dôvery z hľadiska typu obchodných partnerov Graf / Wykres 11: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh podľa typu obchodných partnerov Graf / Wykres 12: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na zvýšenie dôvery z hľadiska veľkosti organizácie Graf / Wykres 13: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh podľa veľkosti organizácie Graf / Wykres 14: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti základných informácií o firme Graf / Wykres 15: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh Graf / Wykres 16: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti certifikátov a referencií Graf / Wykres 17: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh Graf / Wykres 18: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti reputácie Graf / Wykres 19: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh Graf / Wykres 20: Význam mechanizmov budovania dôvery podľa platformy pre vyjednávanie kontraktov Graf / Wykres 21: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh Graf / Wykres 22: Význam mechanizmov budovania dôvery vzhľadom na on-line riešenie konfliktov Graf / Wykres 23: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh Graf / Wykres 24: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti poskytovania služby "Escrow" a štandardizácie Graf / Wykres 25: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh Graf / Wykres 26: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa ich oblasti pôsobenia Graf / Wykres 27: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa ich veľkosti Graf / Wykres 28: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa typu ich obchodných partnerov Graf / Wykres 29: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa úrovni ich skúseností s e-obchodom Graf / Wykres 30: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na zvýšenie dôvery Graf / Wykres 31: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na zvýšenie dôvery z hľadiska úrovne skúseností s e-obchodom Graf / Wykres 32: Potreba mechanizmov pre vstup na e-trh podľa úrovne skúseností Graf / Wykres 33: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na výšenie dôvery z hľadiska typu obchodných partnerov Graf / Wykres 34: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh podľa typu obchodných partnerov Graf / Wykres 35: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na zvýšenie dôvery z hľadiska veľkosti organizácie

9

Graf / Wykres 36: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh podľa veľkosti organizácie Graf / Wykres 37: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti základných informácií o firme Graf / Wykres 38: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh Graf / Wykres 39: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti certifikátov a referencií Graf / Wykres 40: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh Graf / Wykres 41: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti reputácie Graf / Wykres 42: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh Graf / Wykres 43: Význam mechanizmov budovania dôvery podľa platformy pre vyjednávanie kontraktov Graf / Wykres 44: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh Graf / Wykres 45: Význam mechanizmov budovania dôvery vzhľadom na on-line riešenie konfliktov Graf / Wykres 46: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh Graf / Wykres 47: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti poskytovania služby "Escrow" a štandardizácie Graf / Wykres 48: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh Graf / Wykres 49: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa ich oblasti pôsobenia Graf / Wykres 50: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa ich veľkosti Graf / Wykres 51: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa typu ich obchodných partnerov Graf / Wykres 52: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa úrovni ich skúseností s e-obchodom Graf / Wykres 53: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na zvýšenie dôvery Graf / Wykres 54: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na zvýšenie dôvery z hľadiska úrovne skúseností s e-obchodom Graf / Wykres 55: Potreba mechanizmov pre vstup na e-trh podľa úrovne skúseností Graf / Wykres 56: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na výšenie dôvery z hľadiska typu obchodných partnerov Graf / Wykres 57: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh podľa typu obchodných partnerov Graf / Wykres 58: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na zvýšenie dôvery z hľadiska veľkosti organizácie Graf / Wykres 59: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh podľa veľkosti organizácie Graf / Wykres 60: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti základných informácií o firme Graf / Wykres 61: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh Graf / Wykres 62: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti certifikátov a referencií Graf / Wykres 63: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh Graf / Wykres 64: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti reputácie Graf / Wykres 65: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh Graf / Wykres 66: Význam mechanizmov budovania dôvery podľa platformy pre vyjednávanie kontraktov Graf / Wykres 67: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh Graf / Wykres 68: Význam mechanizmov budovania dôvery vzhľadom na on-line riešenie konfliktov Graf / Wykres 69: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh

10

Graf / Wykres 70: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti poskytovania služby "Escrow" a štandardizácie Graf / Wykres 71: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh Graf / Wykres 72: Vizualizácia asociácii minimálnej potreby mechanizmov pre úroveň e-znalostí 2 Graf / Wykres 73: Vizualizácia asociácií minimálnej potreby mechanizmov pre úroveň e-znalostí 3 Graf / Wykres 74: Vizualizácia asociácií mechanizmov podľa významu dôvery a úrovne e-znalostí 2 Graf / Wykres 75: Vizualizácia asociácií mechanizmov podľa významu dôvery a úrovne e-znalostí 3 Graf / Wykres 76: Vzťahy vybraných indikátorov Graf / Wykres 77: Východiská pre návrh stratégie Graf /Wykres 78: Struktura badanych przedsiębiorstw (badanie pilotażowe) w województwie podkarpacki

11

ZOZNAM PRÍLOH / SUPIS ZALACZNIKÓW

Príloha / Załącznik 1: Výsledky celej vzorky v oboch oblastiach výskumu Príloha / Załącznik 2: Vnímanie významu pridanej dôvery mechanizmov budovania dôvery Príloha / Załącznik 3: Nevyhnutné mechanizmy poskytované e-trhom Príloha / Załącznik 4: Mechanizmy tvorby dôvery – Projektový interný dotazník Príloha / Załącznik 5: Kodeks Dobrych Praktyk Biznesowych – Lista „Najlepszych” Praktyk Príloha / Załącznik 6: Przykład kontraktu Príloha / Załącznik 7: Przykład kontraktu: Mechanizmy budowania zaufania - kwestionariusz

12

13

1 INFORMATIZÁCIA SPOLOČNOSTI

V posledných dvoch storočiach boli za výrobné faktory uznávané len práca a kapitál. To sa však v súčasnosti mení. Informácie a vedomosti nahrádzajú kapitál. Energie ako primárne bohatstvo nahradili „pôdu a prácu“. Môžeme teda povedať, že technologický vývoj v 20.storočí spôsobil prechod od industriálnej k informačnej spoločnosti. Kľúčovými faktormi výroby sú v súčasnosti technológie a vedomosti. So zvyšujúcou sa mobilitou informácií a pracovnej sily, vedomosti a skúsenosti môžu byť transportované okamžite po celom svete a akékoľvek výhody získané jednou spoločnosťou môžu byť eliminované konkurenčným zlepšením v krátkodobom horizonte. Najväčšie komparatívne výhody spoločností vyplývajú z inovačných procesov založených na kombinácii trhu a technológií, know-how, tvorivých i talentovaných pracovníkov. Tí sa snažia vyriešiť prúd problémov, týkajúcich sa hospodárskej súťaže a odovzdávajú hodnoty získané z informácií (Hailes, 2000).

V súčasnom svete na prahu 21. storočia pozorujeme prechod od priemyselnej k informačnej spoločnosti. Teda sa nachádzame v dobe informačnej spoločnosti a znalostnej ekonómie.

Dynamický proces odštartoval základné zmeny vo všetkých oblastiach ľudského života – šírenie vedomostí, sociálna interakcia, ekonomika, riadenie podnikov, politika, médiá, vzdelávanie, zdravie, voľný čas a zábava. Stojíme na prahu novej revolúcie, azda najväčšej v dejinách ľudstva. Vývoj v informačnej spoločnosti prebieha veľkou rýchlosťou. Sledujeme zrýchľovanie konvergencií medzi telekomunikáciami, multimédiami a informačnými technológiami. Táto konvergencia umožňuje vývoj a produkciu nových výrobkov a služieb a ovplyvňuje riadenie podnikov i obchod. V rovnakom čase môžeme pozorovať explóziu nových trhových príležitostí, rast konkurencie a umiestňovanie zahraničných investícií do nových oblastí (Tate, 1999).

1.1 Znalostná ekonomika

Pojem znalostnej ekonomiky by sme mohli definovať ako produkciu a služby založené na poznatkoch intenzívnej činnosti, ktoré prispievajú k rýchlemu tempu technického a vedeckého pokroku (Andaleeb, 1992).

Znalostná ekonomika sa líši od tradičnej v niekoľkých základných ohľadoch :

Nie je to ekonomika nedostatku, ale skôr ekonomika hojnosti. Na rozdiel od väčšiny zdrojov, ktoré sú používaním poškodené, informácie a poznatky môžu byť zdieľané a súčasne rásť prostredníctvom aplikácií.

Účinok lokácie sa znižuje pomocou vhodných technológií a metód. Virtuálne trhovisko a virtuálne organizácie môžu byť vytvorené rýchlo, čo ponúka rôzne výhody z nepretržitej prevádzky a globálneho dosahu.

Stanovenie ceny a hodnoty silne závisí od kontextu. A preto rovnaké znalosti a informácie môžu mať veľmi rozdielne ceny pre rôznych ľudí v rôznych okamihoch.

Znalosti uzamknuté v systémoch alebo procesoch majú väčšiu hodnotu ako keď sú len v ľudskej hlave.

14

Ľudský kapitál je kľúčom k úspechu v znalostne založenej spoločnosti, ale v súčasnosti ešte stále málo firiem tento fakt zaznamenáva vo svojich výročných správach.

Zákony, bariéry a obmedzenia sa ťažko v súčasnosti vzťahujú len na národné základy. Preto znalosti a informácie smerujú tam, kde dopyt je najvyšší a bariéry sú najmenšie (Angelov, Grefen, 2001).

1.2 Informačná spoločnosť

Dávnejšie oddelené svety sa vďaka procesu informačnej revolúcie poprepájali za pomoci mobilných telefónov, vysokorýchlostných digitálnych systémov a internetu. Každý z nás sa stal súčasťou informačnej spoločnosti. Komunikácia už nepozná hranice a dohovoriť sa môže kedykoľvek a odkiaľkoľvek (Anitsal, Paige, 2006).

Politika informačnej spoločnosti si kladie za cieľ skvalitniť, zjednodušiť a aj spríjemniť i zefektívniť podnikateľské činnosti pomocou moderných informačných a komunikačných technológií. Rozvoj takých technológií už zasahuje do všetkých sfér spoločnosti, nezávisle od toho, či sa dotýka každodenných alebo len občasných potrieb v celom spektre rôznych činností, akými sú práca, podnikanie, obchodovanie, vzdelávanie, výskum a inovácie, cestovanie, ale aj zábava. Politika informačnej spoločnosti sa stala integrálnou súčasťou a dôležitou prioritou budovania vyššej konkurencieschopnosti krajín založenej na báze tzv. poznatkovej alebo vedomostnej ekonomiky.

Dnes trh ponúka rôznorodé hardvérové a softvérové produkty, ktoré umožňujú poskytovanie alebo využívanie elektronických služieb. Záleží len na používateľovi, čo môže, chce, či vie využiť. Aj z tohto dôvodu informačná spoločnosť nie je technickým problémom ale problém ekonomický (cenová dostupnosť produktov a služieb, pokrytie a dostupnosť elektronických služieb na čo najväčšom teritóriu štátu), sociálny (najmä problém digitálnej priepasti/rozdielu na úrovni niektorých sociálnych skupín spoločnosti alebo na úrovni jednotlivých regionálnych oblastí), legislatívny (vybalansovanie práv a povinností medzi poskytovateľmi a užívateľmi),regulačný (obmedzenia zamerané na minimalizovanie zneužívania dominantného postavenia niektorých účastníkov na trhu služieb a produktov)a etický (nabúranie súkromia a zneužívanie citlivých osobných údajov). Orgány činné v trestnom konaní sú aj preto čím ďalej tým viac nútené riešiť rôzne formy tzv. počítačovej kriminality (cyber-crime). Postupom času sa začali otvárať ďalšie dielčie témy informačnej spoločnosti – vzdelávanie (eLearning), zdravotníctvo (eHealth), kultúra (eCulture), doprava (eTransport), verejná správa (eGovernment), ochrana súkromia (ePrivacy), justícia (eJustice), turistika (eTourist), aktívnejšie začlenenie najmä znevýhodnených občanov do života spoločnosti (eInclusion) a podobne (Annual Endelman Trust Barometer, 2006).

Na politickej úrovni za koordináciu implementácie horizontálnej priority Informačná spoločnosť zodpovedá podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Túto úlohu celkovo vo vzťahu k informačnej spoločnosti plní prostredníctvom Komisie pre vedomostnú spoločnosť z funkcie jej predsedu. Koordinátorom horizontálnej priority Informačná spoločnosť na pracovnej úrovni je odbor koordinácie priorít vedomostnej spoločnosti, sekcia európskej politiky a vedomostnej spoločnosti na Úrade vlády SR. Na koncepčnej úrovni za horizontálne riadenie a

15

implementáciu všetkých projektov informatizácie spoločnosti zodpovedá Ministerstvo financií SR, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy na úseku informatizácie.

Záväzným programovým dokumentom koordinácie a implementácie horizontálnej priority Informačná spoločnosť pre koordinátora a riadiace orgány jednotlivých operačných programov je „Systém koordinácie a implementácie horizontálnej priority Informačná spoločnosť na roky 2007 – 2013“, v ktorom sú zadefinované základné postupy koordinácie a implementácie (Atif, 2002).

Dnes pri budovaní vedomostnej spoločnosti dochádza k premene jej tradičného vnímania v zmysle vedomostného trojuholníka, ktorý zahŕňa výskum, vzdelávanie a inovácie. Pretvára sa na štvoruholník, v ktorom je doplnená informatizácia. Zavádzaním IKT zefektívňujeme procesy a tým prispievame k efektívnosti a účinnosti implementácie všetkých prvkov vedomostnej spoločnosti. V tejto súvislosti informačnú spoločnosť môžeme definovať ako „stav a koncepčne riadený proces smerujúci k maximálnemu využitiu potenciálu ponúknutého IKT vo všetkých relevantných oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života.“ Cieľom je zefektívniť zavádzanie a využívanie prostriedkov IKT. Tento cieľ môžeme dosiahnuť sledovaním konkrétnych cieľov v troch tematických oblastiach. Sú nimi informačná gramotnosť, efektívna elektronizácia verejnej správy a široká dostupnosť internetu (Pavlou, 2002).

Nachádzame sa v ére informačnej globalizácie. Ekonomiky jednotlivých krajín sa v prirodzenom historickom vývoji začali špecializovať a tým sa prehĺbila vzájomná hospodársky interdependencia a internacionalizácia. S týmto faktom vstupuje do popredia potreba informačných obchodných platforiem ako i informačných komunikačných prostriedkov. Jednoducho môžeme povedať, že v dobe globalizácie, pracovnej i životnej migrácie a v čase neustáleho životného zhonu si potrebu IT prostriedkov a internetu uvedomuje každý. Všetci si hľadáme a vytvárame svoje „miesto na internete“ tak ako to potrebujeme a ako to nám vyhovuje. Práve z tohto dôvodu vznikli a neustále vznikajú rôzne sociálne siete.

1.3 Sieťová ekonomika

Informačná civilizácia je novou podobou ľudskej spoločnosti. Vo vedeckej a spoločensko-politickej literatúre sa čoraz častejšie píše a na konferenciách zaznievajú hlasy filozofov, sociológov a inžinierov o tom, že už v prvej polovici 21.storočia sa vytvorí globálna informačná spoločnosť. Dôkazom toho je rozvoj informačných procesov, postupné zvyšovanie dôležitosti informačného sektora v hospodárstve a hlavne nárast sieti a informačno-komunikačných prostriedkov v celosvetovom meradle. Pokrok informatizácie bude v najbližších desaťročiach už iba narastať. Nie sú známe žiadne činitele, ktoré by tomu mohli brániť.

Najpodstatnejšou zvláštnosťou informačnej civilizácie bude, že ju môžeme považovať za principiálne novú spoločnosť, založenú na nových poznatkoch. S týmto faktom bude spätý búrlivý rozvoj nových technológií, ktorý umožní šetriť prírodné zdroje, energiu a čas v spoločenskej výrobe. To bude možné len pri predpoklade stále sa zvyšujúceho ľudského potenciálu.

Rozvoj vzdelania je v mnohých svetových krajinách jednou z najdôležitejších priorít národnej politiky a oblasťou čoraz aktívnejšej medzinárodnej spolupráce. V dobe rozvíjajúcej sa informačnej civilizácie sa táto tendencia čoraz viac zintenzívňuje.

16

Do popredia sa dostanú sieťové štruktúry, ktoré už existujú v dnešnej informačnej spoločnosti. Pojem sieťová ekonomika sa v posledných rokoch v čoraz intenzívnejšie používa v ekonomikách vyspelých krajín. Využívajú ho na označenie nového druhu organizovania spolupráce ekonomických subjektov na základe možností vyplývajúcich z globálnej informačno-telekomunikačnej site internet. Šíria sa ním nie len textové, ale aj iné druhy informácií, ktoré napomáhajú k vyriešeniu mnohých ekonomických úloh. Globálnu sieť využívajú banky, burzy, reklamné a obchodné spoločnosti, poisťovne a čoraz častejšie aj súkromné osoby.

Z tejto tendencie plynie aj čoraz viac sa rozvíjajúca forma obchodných operácií, tzv. elektronických obchodov. Dotýka sa nielen veľkoobchodných vzťahov medzi firmami, ale aj širokého maloobchodného portfólia. Prakticky každý internetový užívateľ môže navštíviť elektronický obchod, vybrať si jemu vyhovujúci tovar, ktorý si vyberie prostredníctvom vyobrazenia na monitore svojho počítača a môže si ho kúpiť. Elektronický obchod sa stáva jedným z najperspektívnejších smerov rozvoja sieťovej ekonomiky. V najbližšej dobe sa stanú úplne bežnými aj podobné operácie vykonávane pomocou mobilných telefónov, ktoré sa pred naším zrakom čoraz viac menia a približujú funkcionálne elektronickým osobným komunikátorom podobným počítaču. Táto informačná revolúcia robí sféru obchodu a služieb oveľa dostupnejšou a príťažlivejšou.

1.3.1 Sociálne siete

Sociálna sieť je online miesto, kde ľudia s podobnými záujmami zhromažďujú a zdieľajú myšlienky, komentáre a názory. Medzi najznámejšie sociálne siete môžeme zaradiť Facebook, Myspace, Azet a stovky ďalších. Zahŕňa to aj web destinácie ako napríklad Amazon, eBay. Tiež tam radíme aj podnikové lokality ako IBM, Cisco a Oracle. Sociálna sieť je novým neplateným médiom, je vytvorená jednotlivcom alebo podnikom na webe.

Stránky sociálnych sietí sú tie, na ktorých môžu užívatelia vkladať svoje osobné informácie podobné blogerom, ale dodajú svoju hodnotu v tom, že poskytujú interakciu s ostatnými užívateľmi a ponúkajú možnosť nastavenia, komu sa tieto údaje môžu zverejniť.

Skutočnou prácou z marketingového hľadiska v sociálnych sieťach je zhromažďovať zákazníkov. To sa dosahuje dvoma spôsobmi :

Tým, že dokážeme vytvoriť zaujímavý obsah na internetových stránkach a vytvárame maloobchodné prostredie, ktoré zákazníci chcú navštíviť.

Tým, že ideme von a participujeme na verejnosti, čo je komplikovanejšia a náročnejšia možnosť.

Sociálna sieť je v súčasnosti primárnym centrom aktivít pre všetko, na čo len pomyslíme pri nakupovaní, plánovaní, učení alebo komunikácií. Určite sa stáva prvým miestom, na ktoré sa obraciame pri hľadaní noviniek, správ, informácií, zábave a rôznom druhu rozptýlenia.

Sociálne médium už nie je len možnosťou pre diskusie. Je kriticky dôležitá pre všetky podniky. Predstavuje mocný kanál, ktorý zákazníkovi prináša prvotné informácie. Zainteresované strany, média, blogeri, vrstovníci a ďalší ovplyvňujú a budujú obojstranné cesty prostredníctvom rozhovorov. Rozhovory sa konajú o spoločnosti, výrobku a službe, či už s nami alebo bez nás. To predstavuje príležitosť na budovanie vzťahov a podmieňuje nasledovné kroky zákazníkov. V procese sa stávame zdrojom odborných znalostí, vízií a tiež

17

riešení pre ľudí, ktorí ich hľadajú. Najdôležitejším je fakt, že všetko je merateľné rôznymi štatistikami a ratingmi.

Tvorcovia sieti integrovali tzv. „pozvania na akciu“ a vytvorili stránky na priame diskusie. Strategicky vytvorené a prepojené cesty, delia jednotlivé názory a z takejto analýzy môžu správcovia úspešne profitovať. Pozitívne veci podporovať, negatívne ohodnotené odstraňovať. Od zbierania, cez participovanie až k analýze, sociálne média vytvárajú nové príležitosti k vytvoreniu hlbokých a zmysluplných spojení, upevňujú vzájomné vzťahy ovplyvňujú bez priamej manipulácie. V takomto procese sa tvorcovia snažia získať postavenie dôveryhodného zdroja (DBE, 2006).

S rozvojom sociálnych sietí, prvotne využívaných bežnými ľuďmi na komunikáciu a získavanie informácií sa ich využitie čoraz viac rozširuje a preniká do bežného života. Práve proces globalizácie, ktorým sa stáva trh otvorený, si vynucuje takéto IT prostriedky. Nielenže to mnohé obchodné procesy zjednodušuje ale aj urýchľuje. Na uskutočnenie obchodu nám stačí niekoľko minút. Nemusíme sa nikam pohnúť z pohodlia nášho domova. Predstava nákupu v „papučiach“ sa ľuďom čoraz viac páči a uvedomujú si výhody.

S takýmto obchodovaním však prichádzajú aj mnohé neistoty a riziká. Z ľudskej prirodzenosti plynie potreba kontaktu. A to nie len v súkromnom živote, no i mimo neho. Zvykli sme si nakupovaný tovar najskôr ohmatať, hľadanú službu prekonzultovať na osobných pohovoroch s jej poskytovateľmi a na základe týchto skúseností sa rozhodnúť. Dnes v dobe informatizácie pri uskutočňovaní obchodov prichádzame do kontaktu s tovarom a poskytovateľom len vďaka rôznym e-mailom, chatom, fóram, poprípade videám.

A tak už najjednoduchšia forma obchodu na internete, keď si chceme niečo kúpiť, nás stavia do rozporu s touto ľudskou prirodzenosťou. Otázky typu bude to kvalitné, určite mi to po zaplatení bude doručené, nie je náhodou v niečom háčik, a mnoho ďalších, sa nám vynárajú z podvedomia a my nikdy na ne nedostaneme dopredu odpoveď. Ostáva nám len veriť, že poskytovateľ dodrží všetko tak, ako sľúbil.

Niektoré obchody sú úspešné, iné nie. Vďaka postupne získavaným skúsenostiam s elektronickým obchodovaním si utvárame obraz a budujeme vzťah s takýmto novodobým spôsobom nakupovania. Ak sú to zlé skúsenosti, zväčša postupne odmietame skúsiť to znova. Ak sme mali len samé pozitívne skúsenosti, tento spôsob sa stáva našou prirodzenosťou a my ho využívame v každodennom živote, aby sme si ho zjednodušili. Uskutočňovanie obchodov na internet, obzvlášť na elektronických trhoch je podmienené mnohými faktormi. Jedným z najpodstatnejších je dôvera. Veľa firiem na elektronických trhoch, sa musí vysporiadať s neznámi účastníkmi, kvalitou a spoľahlivosťou ich produktov, s referenciami, neistotou riešenia problémov ktoré vznikli z online obchodovania atď. Ďalším otáznikom je, či sprostredkovateľ, ktorý poskytuje služby je dôveryhodný alebo nie.

18

19

2 ANALÝZA BUDOVANIA DÔVERY

K dôvere ako termínu existujú viaceré definície. Záleží na pohľade autora a na situácií, v súvislosti s ktorou sa o dôvere hovorí.

2.1 Čo je dôvera

Podľa mnohých štúdií je dôvera definovaná v závislosti na prostredí, v ktorom sa skúma. Z habilitačnej práce som si vybral niekoľko definícií, ktoré popisujú jednotlivé vnímania dôvery.

Väčšia časť definícií zohľadňuje hlavne tradičný všeobecný pohľad, ktorý je ťažko interpretovateľný pre elektronické prostredie. Napr. Oxford Dictionary (Hawker et al 2001) definuje dôveru ako „Stav, keď firma verí v spoľahlivosť, pravdivosť alebo význam entity.“ Podľa Výskumného centra Európskej Komisie je dôvera definovaná ako „Vlastnosť obchodného vzťahu v prípade, keď je možné spoľahnúť sa na obchodného partnera a obchodné transakcie, ktoré boli s ním rozvinuté“ (Jones, Morris, 1999).

Na jednej strane je dôvera vnímaná ako viera, príp. očakávanie v pozitívne správanie sa obchodného partnera, na druhej strane ako zraniteľnosť a neistota voči tomuto partnerovi, ktorému veríme. Podľa Ganesana (1994) je vlastne dôvera zložená z dvoch zložiek, a to kredibility a priazne. Kredibilita poukazuje na obchodníkovu schopnosť realizovať transakciu efektívne a spoľahlivo. Priazeň poukazuje na obchodníkov záujem a motívy byť prospešný pre obchodného partnera v novej situácií, keď ešte neexistuje realizovaná predchádzajúca spoločná transakcia.

V súčasnosti sa dôveryhodnosť k obchodnej platforme posudzuje z aspektu technického zabezpečenia bezpečnosti. Takýto prístup sa postupne premieňa a do popredia sa vysúva dôvera v kontexte sociálneho hľadiska, čo je výsledkom vznikajúcich obchodných vzťahov ich prepojením s veľkým počtom neznámych firiem. Za najpodstatnejší aspekt technického zabezpečenia dôvery je zabezpečenie autentifikácie, nepopierateľnosti, integrity a šifrovania. Všetky tieto formy spadajú pod technologickú dimenziu dôvery. Na druhej strane, stále vznikajú nové oblasti, ktoré sa zameriavajú na sociálno-ekonomické aspekty dôvery. Zaraďujeme k ním napr. reputačné mechanizmy, štandardizačné procedúry pri tvorbe kontraktov a podobne.

„Dôvera je očakávanie, že vznikne spoločenstvo pravidiel, čestnosti a nápomocného správania, založeného na všeobecne zdieľaných normách, podľa ktorých sa budú správať jednotliví členovia komunity“ (Fukuyama, 1995).

Keď sa zamýšľame nad dôverou v dnešnej spoločnosti , jej prameňmi, formami a vplyvmi, nesmieme zabudnúť ani na jej vývoj v jedincovi ako takom. Medzi prvé podstatné vplyvy sa vo všeobecnosti dostávame v úzkom rodinnom kruhu, neskôr v rôznych sociálnych skupinách až sa dostaneme k celospoločenským vplyvom.

20

2.2 Prístupy k dôvere

Táto kapitola poukazuje na dôveru a jej miesto i význam z viacerých hľadísk. Inde o pohľad na budovanie dôvery vzhľadom na aspekt národnej príslušnosti, v ktorom záleží na tom, ako silné sú rodinné vplyvy na naše správanie. Ďalej sú popisované politické a sociálne vplyvy pri budovaní dôvery.

2.2.1 Formy dôvery podľa národnej príslušnosti – Francis Fukuyama

Vývojom dôvery v jedincovi sa zaoberal autor Francis Fukuyama. Vo svojej knihe Trust (Dôvera) opisuje stupne dôvery v jednotlivých krajinách. Hľadá odpovede na otázky kultúrnych vplyvov, stupňa vývoja kultúry v krajine. A práve na týchto odpovediach stavia svoj prístup k pojmu dôvery.

Fukuyama rozvíja teóriu dôvery založenú na kultúrnych návykoch, ktoré sú ovplyvnené stupňom rodinnej exkluzivity. Práve táto exkluzivita ovplyvňuje to, ako otvorená je rodinná štruktúra, pre vzájomné pôsobenie mimo rodinných členov spoločnosti. Fukuyama vysvetľuje, že menšinové skupiny bez vysokého stupňa rodinnej spolupatričnosti, zväčša nasledujú vonkajšie pôsobenia a vzťahy. Práve túto skupinu ľudí označuje ako „dobrovoľníkov“ a definuje ich ako zoskupenie, ktoré spoločne nasleduje tie isté ciele. Zoskupenia s vysokým stupňom rodinnej patričnosti majú nízku dôveru v dobrovoľnícke organizácie, kým na druhej strane tie, s nízkym pocitom prináležania k svojím rodinným koreňom im dôverujú oveľa viac. Fukuyama verí, že práve množstvo dôvery k dobrovoľníckym organizáciám je kľúčom k rozvoju veľkých ekonomických korporácií potrebných k vytvoreniu ekonomickej stability. Tí, ktorí majú vysoký stupeň dôvery, sú oveľa schopnejší formovať rozsiahle spoločnosti, ktoré si dokážu konkurovať.

Predpokladom rozvoja teórie dôvery je skutočnosť, že človek je samostatne a racionálne zmýšľajúci jedinec. Fukuyama ďalej vysvetľuje, že rácio je dominantné v 80% rozhodnutí a zvyšných 20% skutkov je vykonaných na základe kultúrnych zvykov spoločnosti, v ktorej sme vyrástli a žijeme. Tieto kultúrne rozdiely predstavujú množstvo sociálneho kapitálu, ktoré nedokáže človek bez sociálneho prostredia získať. Autor definuje sociálny kapitál ako: „schopnosť ľudí pracovať spoločne, s tým istým zámerom v skupinách a organizáciách.“ Kultúru definuje ako: „dedenie etických zvykov.“ Verí, že voľba každej racionálne zmýšľajúcej osoby je kontrolovaná a ovplyvnená kultúrnymi návykmi.

Teória predpokladá, že krajiny, v ktorých nie je rozvinutá dôvera mimo rodinných vzťahov, alebo len vo veľmi malej miere, sú limitované vo svojej schopnosti formovať veľké medzinárodné spoločnosti potrebné ku konkurenčnému boju na globálnej úrovni.

Kým štúdia je globálna vo svojej koncepcii svetového trhu, Fukuyama taktiež preveruje teóriu aj na mikro úrovni.

2.2.1.1 Mikroúroveň

Z mikro pohľadu je to už spomínané rozdelenie spoločnosti na tých, ktorí dôverujú len v rodinné vzťahy, a tých, ktorí sú prístupní hodnotám otvorenej spoločnosti, teda dobrovoľníci.

21

Ide o posúdenie imigrantov z ázijských krajín v Amerike a afrických Američanov. Imigranti z Ázie sú porovnávaní s kritickou situáciou afrických Američanov, ktorý nemajú žiaden status sociálneho rozvrstvenia. Využitím rovnakého prístupu nerodinných vzťahov, poukazuje na dôsledky umocňujúceho zlého postavenia týchto menšinových spoločenstiev.

Francis Fukuyama neskrýva svoj odmietavý postoj k multikulturálnosti. „Rôznorodosť nepochybne prináša ekonomické výhody, ale zabudované zlozvyky budujú stále nové bariéry pri komunikácii a vzájomnej spolupráci a majú ničivé ekonomické a politické dôsledky. Američania zvyknú oslavovať ich vlastnú individualitu a rozdielnosť, pričom zabúdajú, že sú poprepájaní mnohými spoločnými aspektmi. Patrí sem napríklad spoločný jazyk, ktorý je základom dôvery. „Po druhej svetovej vojne bolo ničených mnoho rodinných väzieb. Rodinné jadra boli rozbité a vytvoril sa priestor pre mnoho hrozieb, ktoré narušili predstavy Američanov. Začala sa rozsiahla expanzia, ktorá priniesla príležitosti veriť, že sú oprávnení vytvoriť dôverujúcu právnu spoločnosť.“

Fukuyama dospel k dôležitému poznaniu, že ani všetky vzťahy dôvery a solidarity, a ani všetky tvorivé a organizačné kapacity, nevytvárajú sociálny kapitál. „Aj určité formy náboženského života môžu byť vo významnej miere nápomocné v rozhodnutiach trhovej lokácie, pretože náboženstvo poskytuje prostriedky, aby si ľudia osvojili pravidlá riadneho trhového správania. Na druhej strane, pokračuje šírenie záujmových skupín vo všetkých oblastiach verejného života: lobistické skupiny, profesionálne organizácie, obchodné organizácie a tie, ktorých zámerom je chrániť určité ekonomické záujmy vládneho trhu. Sú to individuálne morálne skupiny, ktoré formujú istý druh spoločenskej dôvery, ktorá je rozhodujúca pre ekonomickú výkonnosť.“ Ale ani tieto typy rôznych organizácií, doslovne nereprezentujú sociálny kapitál. Koncept sociálneho kapitálu definuje ako: „Stála náklonnosť pre spontánnu spoločenskosť je kľúčom, ako vybudovať trváci biznis a taktiež je nevyhnutnosťou pre spájanie efektívnych politických a trhových organizácií.“

Vráťme sa k africkým Američanom. „Najchudobnejšia vrstva Američanov je zbedačená kvôli nefunkčným kultúrnym návykom. Badateľnou skutočnosťou je hlavne tehotenstvo neplnoletých dievčat a drogová závislosť. Tento stav pretrváva aj napriek ekonomickým príležitostiam,“ uvádza ďalej Fukuyama. Cena za tieto chyby je vysoká. „Nie len, že sú čierni nedôveryhodnými v očiach bielych, ale navyše si nedôverujú ani navzájom. Tento nedostatok vnútornej sociálnej súdržnosti nemá nič spoločné s americkou kultúrou. Ale dnešný africký Američania sú už len potomkami ľudí, ktorí ako otroci boli vykorenený zo svojej prirodzenej kultúry. A práve táto dekulturalizácia je jedným zo základných faktorov, ktoré bránia ekonomickému vzostupu komunity afrických Američanov v Spojených štátoch amerických.“

„Černosi na rozdiel od iných etnických skupín boli na územie Ameriky privezení nedobrovoľne. Boli šikanovaní svojimi otrokármi a trpeli výraznou diskrimináciou. Táto situácia nie je absolútne porovnateľná s vyspelejšími krajinami. Čierni podnikatelia museli čeliť svetu sami, so svojimi vlastnými úsporami a malou pomocou zo strany rodiny a blízkych priateľov.“ To je to, čo Fukuyama nazýva individualizmom. „V tejto najnižšej sociálnej triede jednotlivec extrémne ťažko pracuje spoločne s ďalšími osobami za akýmkoľvek záujmom. Týmto prístupom neschopnosti podriadiť sa veľkým skupinám, sa stala komunita afrických Američanov jedným z najviac individualistických segmentov americkej spoločnosti.“

Opisujúc rozdiely dvoch menšín, popisuje autor, ako aziati využili ich kultúru a uspeli v Amerike. Udržujú si silné rodinné putá, čo ich odlišuje od afrických príslušníkov, ktorí nemajú tak vyvinutý zmysel pre rodinnú štruktúru a rozvoj vlastnej národnej kultúry. Po pricestovaní

22

do krajiny, mnoho aziatov zakladalo systém bánk, aby pomohli financovať biznis ich nových imigrantov. Poslednou oblasťou Fukuyamovho záujmu o túto menšinu je solidarita medzi nimi.

2.2.1.2 Makroúroveň

Na makro úrovni autor diverzifikuje spoločnosť na dva typy. Kategorizuje kultúru do spoločnosti s vysokým a s nízkym stupňov dôvery. To, ako sa budujú nové putá dôvery, nazýva socializáciou. Sú tri cesty k tejto spoločenskosti. Prvá je založená na rodine a príbuzenstve. Druhá na dobrovoľníckych organizáciách mimo rodiny, ako sú napríklad školy, kluby i profesionálne organizácie a tretia predstavuje štát. Z tohto delenia vyplývajú tri formy ekonomických zoskupení: rodinný obchod, kde „štruktúra rodiny ovplyvňuje prirodzenosť rodinného obchodovania“, profesionálne vedená spoločnosť a štátom vedený alebo podporovaný podnik.

Medzi krajiny s nízkym stupňom dôvery v sociálne zoskupenia zaraďuje Čínu, Kóreu, Taliansko a Francúzsko. Naopak, k štátom s vysokou dôverou patria Japonsko, Nemecko a Spojené štáty americké.

Taliansko a Čína sú prípadom, v ktorom história neposkytuje príležitosť pre rozšírenie dôvery mimo rodinných vzťahov. Napríklad čínskou tradíciou je, že otec musí rozdeliť svoj majetok medzi všetkých synov rovným dielom. Dôsledkom toho je celá „pôda“ premrhaná dvoma generáciami potomkov. Nedôvera v nerodinné vzťahy spôsobila, že Číňania rozvíjali mnoho malých rodinných obchodov, ktoré sú veľmi úspešné. Ale doposiaľ nerozvinuli podnikanie vo forme veľkých korporácií. Kultúrne zvyklosti udržiavajú čínsku ekonomickú štruktúru na úrovni nízkeho rozsahu. Taliansko je ďalšou nízko dôverujúcou a rodinne silne závislou krajinou. V južných oblastiach Talianska boli domáci obyvatelia nútení vzdať sa svojej pôdy a tak úplne stratili dôveru nie len voči vláde, ale aj voči komukoľvek, kto nepatrí k ich rodine. V severnejších oblastiach, ktoré sú industriálnejšie, je stupeň dôvery vo vonkajšie prostredie oveľa vyšší a tak miestny občania oveľa viac ochotní pracovať spoločne. Vo Francúzsku na rozdiel od predchádzajúcich krajín, je rodinný vplyv veľmi silným faktorom, ale nie je to najdôležitejší aspekt súdržnosti. Francúzsko je závislé na štátnej pomoci, ktorá poskytuje pomoc ľuďom. Tí dôverujú ich priamym rodinným príslušníkom alebo vláde, ale nespájajú sa spoločne aby vybudovali riskantné súkromné spoločnosti. Poslednou krajinou s nízkou dôverou je vo Fukuyamovej štúdii Kórea. Autor poukazuje na to, že hoci krajina má vybudovaných mnoho medzinárodných spoločností, podobne ako vo Francúzsku, jej chýba stredný stupeň podnikov, ktoré vlastnia a riadia súkromníci. Jedinou možnou cestou pre tieto krajiny je formovanie veľkého biznisu za pomoci štátnych zásahov.

Na hladine vysokej dôvery vo vonkajšie vzťahy analyzuje Fukuyama Japonsko, Nemecko a Spojené štáty americké. Každá z týchto krajín má vystupovanie otvorených vzťahov vonkajšiemu a mimo rodinnému prostrediu, ktoré je nevyhnutné k formovaniu rozsiahlych podnikov.

V Japonsku, na rozdiel od Číny, bolo normou prvorodenstvo. A tak, všetok majetok zdedil najstarší syn. Výsledok bol, že nielen rodinný biznis sa rozvíjal ďalej z generácie na generáciu, ale bola tu neustále aj ponuka pracovnej sily zo strany mladších synov, ktorí sa usilovali nájsť zamestnanie. Práve oni sformovali profesionálny manažérsky systém. Pokoj s ktorým moderné Japonsko formovalo gigantické kapitalistické korporácie, kým Čína a Taiwan neustále tvorili malé podniky, sa javil ako zmysluplný. V Japonsku sa prejavuje potreba

23

prináležania k rozsiahlejším väzbám ako sú len rodinné. Nasledovaním vonkajších vzorov sa postupom času rozvinulo úspešné podnikanie mimo bezprostredných rodinných väzieb. Aj keď spoločnosti sú plne podporované vládou, stále si udržujú svoj status súkromne vlastnených. Vláda financuje rôzne tarify, clá a ochranu, čím reguluje konkurenciu medzi japonskými a ostatnými svetovými podnikmi. Dôležitým faktorom v rozvoji japonskej ekonomiky je snaha o čím menšie pôsobenie rodinných príslušníkov na rozhodnutia pracujúcich ľudí. Japonci podľa Fukuyamu rozvinuli rozsiahly systém dobrovoľných asociácií a tým pomohli udržať úspešnosť ich spoločnosti v medzinárodných ekonomických súpereniach.

Nemecko v odpovediach na dôsledky druhej svetovej vojny, využívalo systém vládnej pomoci pre rozvoj dobrovoľných spoločností, v ktorých by pracoval každý s každým, pre dosiahnutie spoločných cieľov. Hoci nemecký ľudia túžili po malých rodinných podnikoch. Nanešťastie, Spojené štáty americké vzbudzovali strach svojimi veľkými monopolmi a donútili nemeckých podnikateľov spájať sa, aby mohli uspieť v medzi konkurenčnom boji. „Dôsledkom toho sa Nemecku nepodarilo zachovať združenia remeselníckych cechov, tak ako si Japonsko neudržalo feudalizmus. Namiesto toho, liberálny systém bol umiernený a vlastníckymi inštitúciami bol ponúkaný pocit súdržnosti.“ Jedným zo základných faktorov ekonomického rozvoja je v Nemecku národná jednota.

Spojené štáty americké, posledné z Fukuyamových vysoko dôverujúcich spoločenských kultúr, majú mnoho dobrovoľných asociácií. Hoci pozorujeme prirodzenú individualitu, americká ekonomika sa spolieha na dôveru pri uzatváraní ich kontraktov. Bez týchto základov dôvery by neboli možné obchodné, vzťahy na ktorých sa podieľajú jedinci. Práve tejto krajine autor venuje najväčšiu pozornosť svojej štúdie. Presvedčivo vysvetľuje, že Amerika je z historického hľadiska, spoločnosť s výnimočne dobre rozvinutou kapacitou pre budovanie nových spojenectiev a zároveň má nevšedne vysokú toleranciu pre konformistov bez veľkých buržoáznych organizácií. Táto história je v rozpore s predstavou, ktorú má Amerika sama o sebe, ako o vysoko individualistickej krajine. „Protestantizmus, ktorý priniesli so sebou imigranti do severnej Ameriky sa v súčasnosti javí ako dôležitým zdrojom amerického individualizmu.“ Navyše títo nekonvenční zakladatelia Spojených štátov amerických sa nezaťažili na zakladanie kostolov, ale radšej sa rozhodli pre „voľný trh v náboženstve“ a Fukuyama verí, že práve to dalo americkej spoločnosti jedinečnú zbožnosť: „Spojené štáty, ktoré nestavali kostoly a nerozvíjali verejný náboženský život, sa tešia omnoho vyššej viere, ako prakticky všetky európske kostoly. Ak náboženská identita je povinná, často sa stáva nechceným bremenom života.“ Práve touto myšlienkou sa protestantizmus stal pre Fukuyamu rozvojovým modelom, ako založiť nové podnikateľské subjekty, vďaka ktorým je americký kapitál tak dynamický.

Prosperita formovania dobrovoľníckej spoločnosti s navzájom si cudzími ľuďmi, sa ukázala ako dobré riešenie pri konštrukcií prvých železníc: „Železnice boli prvým ekonomickým závodom, ktorý nemohol byť riadený jednou rodinou. A práve táto skutočnosť sa stala impulzom pre vytvorenie prvej manažérskej hierarchie.“ „Zdroj spontánnej spoločenskosti vyplýva u Japoncov z rodinnej štruktúry prirodzenosti japonského feudalizmu. U Nemcov nachádzame súvislosti spojené s prežitkami tradičných vzájomných organizácií, akými sú napríklad cechy a Spojené štáty americké sú produktom ich dedičstva sektárskej protestantskej viery“ uvádza Fukuyama.

V tejto knihe je vysvetľovaná schopnosť národov a skupín formovať veľké korporácie, ktoré sú schopné uspieť na medzinárodnom konkurenčnom trhu. Ponúka príklady rôznych

24

úrovní dôvery. Fukuyama nevysvetľuje, ako sa kultúra vyvíja. Len zaznamenáva, že etické zvyky sú zabudované a vyplývajú z kultúry v ktorej sa človek vyvíja (Blois, 1999) a (Blunden, 2009).

2.2.2 Politická a sociálna dôvera

Politickú a sociálnu dôveru analyzuje Farrell vo svojej knihe The Political Economy of Trust (Politická ekonómia dôvery). Využitím poznatkov iných autorov sformuloval nasledujúce tvrdenia: „K dôvere dochádza, keď skupiny zdieľajú určité pozitívne vnímanie navzájom a nasledujú tento vzájomný vzťah aby dosiahli očakávaný výsledok“ (Wheeless, Grotz 1997). „Dôverčiví ľudia, skupiny alebo inštitúcie sú tak oslobodení od starostí a potreby sledovať správanie druhej strany čiastočne alebo až úplne“ (Levi, Stoker 2000). „V tomto zmysle, dôvera je účinným prostriedkom pre zníženie transakčných nákladov pre všetkých sociálnych, hospodárskych a politických vzťahov“ (Fukuyama 1995). Ale dôvera je oveľa viac ako len to. „Dôvera vstupuje do hry vždy, keď je oznámená nová taktika“ (Ocampo, 2006).

2.2.2.1 Politická dôvera

O politickej dôvere hovoríme, keď občania posúdia vládu a jej inštitúcie, tvorbu politiky vo všeobecnosti alebo jednotlivých politických lídrov, ako tých, ktorí napĺňajú svoje sľuby, sú efektívni, spravodliví a čestní. Inými slovami, je to „úsudok občanov, že systém a zavedená politika sú zodpovedné a budú robiť to, čo je správne aj bez stálej kontroly“ (Miller, Listhaug 1990). Ako taká „politická dôvera je centrálnym ukazovateľom verejného prináležania k politickému systému“ (Newton, Norres 2000).

Politická dôvera nevyplýva ani nefunguje vo vzduchoprázdne. Je od nej neoddeliteľná sociálna dôvera, ktorá predstavuje dôveru občanov ako členov sociálnej komunity. Podľa významnej teórie Puntmana o sociálnom kapitále, občianske zapojenie do komunity a interpersonálna dôvera medzi jej členmi, prispievajú k rastu celkovej sociálnej dôvery v danej spoločnosti. Kontakt „z očí do očí“ medzi členmi komunity v spoločenských združeniach, umožňuje ľuďom nie len poznať sa navzájom lepšie, ale taktiež umožňuje rozšíriť pozitívny pocit odvodený z občianskej skúsenosti s cudzími ľuďmi v spoločnosti a vo vláde. Je dobre známou skutočnosťou, že tí, ktorí nie sú zapojení do občianskych činností, majú tendenciu vidieť vládu a jej inštitúcie negatívnym spôsobom (Boe, 2002).

2.2.2.2 Sociálna dôvera

Sociálny kapitál možno definovať ako „mazadlo interakcií medzi ľuďmi“, pretože umožňuje kolektívne akcie spolupráce (Arrow 1974). Autori Fukuyama (1995) a Levi (1997) poukázali na to, že noví inštitucionalisti trvajú na tom, že je to štátna a politická dôvera, ktorá stelesňuje a podporuje sociálnu dôveru.

25

2.2.2.3 Previazanosť politickej a sociálnej dôvery

Univerzálnosť združenia medzi sociálnou a politickou dôverou v rôznych krajinách, regiónoch a oblastiach, prináša nasledujúce závery: určitá miera sociálnej nedôvery môže generovať väčšiu politickú účasť na strane niektorých ľudí, za určitých okolností a len s rešpektom k niektorým druhom politických aktivít. V rovnakom čase „vysoká nespokojnosť s demokraciou a extrémne nízka hladina dôvery takmer jednoznačne patria k sebe“(Noris 1999). To znamená, že aj keď je normálne, že občania tolerujú to, že politický zástupcovia nemusia konať v súlade s prianiami ich volebných obvodov v krátkodobom horizonte, no dlhšia doba spoločenskej a politickej nedôvery zo strany väčšiny populácie, môže produkovať škodlivé dôsledky pre vládny a správy verejných vecí.

Hlavnými otázkami posledných rokov kľúčových diskusií v rámci politickej vedy sú otázky zdrojov dôvery a spolupráce. Avšak ostávajú nevyriešené z veľkej časti, kvôli závažným nedostatkom v našom pochopení vzťahov medzi sociálnou štruktúrou, dôverou a spoluprácou. Tieto nedostatky nie sú dôsledkom zanedbávania politológov. Existujú dva dominantné prístupy k vysvetleniu komparatívnej politiky, politickej kultúry a racionálnej voľby. Oba zahŕňajú dôveru a spoluprácu.

V knihe The Political Economy of Trust sa autor snaží vysvetliť začiatky alternatívnych prístupov ku chápaniu politickej ekonómie dôvery. Vysvetľuje to ako vzťah medzi inštitúciami, vzájomnou dôverou a spoluprácou v ekonomických vzťahoch. Autor nadväzuje na základy z teórie racionálnej voľby. Tvrdí, že racionálna voľba, poskytuje vynikajúce základy pre koherentnú a presvedčivú teóriu o tom, čo motivuje účastníkov aby si navzájom dôverovali a vzájomne spolupracovali.

Dôvera bola ústredným pojmom v porovnávacej politike prinajmenšom od prvej vlny behaviorálnej revolúcie. Toto tvrdenie vychádza z veľkej časti z výskumných záznamov zachytených v knihe Civic Culturea (Občianská kultúra), ktorú napísali Gabriel Almond a Sidney Verba.

Almond a Verba sa snažili nájsť zdroje politického úspechu v politicky kultúre krajiny. Sú presvedčení, že normy a hodnoty držia vo svojich rukách občania tej ktorej krajiny. Tvrdia, že „stupeň medziľudských vzťahov má priamy vplyv na to, aká politická štruktúra sa v krajine vytvorí“. Pojem dôvery sa stal veľmi rýchlo vysvetľujúcim a kľúčovým. Krajiny s vysokým stupňom vývoja medziľudských vzťahov sa skôr stávali politicky a ekonomicky úspešnými. Ako popisuje Lucian Pye „politická kultúra je buď postavená na základnej viere a očakávaniach, že je možné pracovať s blížnymi ľuďmi, alebo na očakávaniach, že ostatným ľuďom sa nedá dôverovať.“ Tento prístup vychádza z predstavy, že hlavne cudzinci sú tí, ktorí by mohli byť nebezpečnými.

Dôraz na dôveru ako na „jeden z najzákladnejších aspektov“ pre podporu hromadnej demokracie je kladený a vysvetľovaný v práci o súčasnej politickej kultúre (Inglehart 1988). Roman Inglehart v sérií článkov a monografií, sa snaží ukázať, že vzájomná medziľudská dôvera ostáva kľúčovou vysvetľujúcou premennou pre politické vedy. Taktiež Robert Putnam prácou, ktorá je hlboko ovplyvnená politickou kultúrou tradície taktiež zdôrazňuje dôveru ako základný faktor.

Aj keď vedci politickej kultúry vidia dôveru ako základný koncept, ich vysvetlenia pôvodu a účinkov majú problematické základy. A práve to sa teraz začína prejavovať. Tvrdia, že politická kultúra difúznych interpersonálnych vzťahov a ďalších kultúrnych faktorov má svoje počiatky položené na nedostatočne špecifikovanom kauzálnom modely. To je kritikou

26

politickej kultúry od doby, keď Almond a Verba uskutočnili svoj výskum. Boli silne kritizovaní za svoj predpoklad, že kultúra formuje politickú štruktúru oveľa viac ako štruktúra kultúru (Pateman 1980; Barry 1978). Novšie teórie politickej kultúry tvrdia, že kauzálne šípi plynú oboma smermi, takže kultúra môže ovplyvniť štruktúru v rovnakej miere ako štruktúra môže vplývať na kultúru (Inglehart 1988). V širšom zmysle je toto tvrdenie nepopierateľné, ale bez presnejších a testovaných argumentov o tom, ako jeden prvok vplýva na druhý, je neužitočné hovoriť (Johnson 2003). Robert Putman v svojom diele Making Democracy Work (Aby demokracia pracovala) píše, že občianske hodnoty, vzťahy a normy spolu vytvárajú sociálny kapitál. Putmas tvrdí, že normy sú základom spolupráce a dôvery vo vývoji spoločnosti, pretože znižujú transakčné náklady a uľahčujú vzájomnú spoluprácu. (Putman 1993). Avšak, aj keď učenci politickej kultúry poskytli zaujímavé a na viac dôležité, empirické dôkazy o témach akými sú napríklad vzťahy medzi niektorými súbormi hodnôt (Inglehart, 1988), tak zlyhali pri poskytnutí odpovedí na otázky odkiaľ sa kultúra vzala i ako ovplyvňuje ďalšie dôležité prvky. A práve tento nedostatok vedie k nevierohodnosti ich tvrdení týkajúcich sa oblasti dôvery.

Po druhé je potrebné si uvedomiť, že existujú spory medzi učencami politickej kultúry o tom, ako čo najlepšie navrhnúť kultúrne premenné. Niektorí bádatelia tvrdia, že kultúra sa z veľkej časti skladá z naučených vzorcov orientácie. V rámci toho vysvetľujú, že kultúra je produkt socializácie, ktorá predstavuje dôležitú úlohu pri správaní sa jednotlivca. Ale existujú aj učenci, ktorí vplyv politickej kultúry považujú za menej dôležitý. Tí argumentujú, že kultúra nepopisuje jednotlivca tak veľmi, ako poskytuje vysvetlenie predpokladov, ktoré sú zdieľané jeho prostredím. Nemusia súhlasiť s postojmi a orientáciou, aby spoznali aký dôležitý je aspekt kultúry. Ďalší odborníci chápu interpretáciu dôvery tak, že vyplýva z veľmi širokej spoločenskej sily, napríklad národnej histórie, nie iba ako súhru medzi jednotlivými aktérmi.

Na koniec, väčšina prác v politickej kultúre sa vzťahuje najmä na sadu nástrojov pre lepšie pochopenie kultúry. Sú nimi rôzne štatistické analýzy zo zisťovaných údajov. Ankety zvyčajne obsahujú otázky, či si respondenti myslia, že ostatní v ich spoločnosti môžu alebo nemôžu byť vo všeobecnosti dôveryhodní. Buď sa vzory dôvery, či nedôvery týkajú konkrétnych ľudí a konkrétnych vecí, ktoré bežne robia, alebo ide o otázky, ktorými sa snažia zistiť úroveň zovšeobecnenia. Je nepravdepodobné, že neosobná dôvera môže byť užitočná v úlohách motivácie a žiaduceho správania.

Všetky tieto problémy naznačujú, že prístupy politickej kultúry k otázke dôvery, sú prinajmenšom nejednotné a majú veľký problém v základoch. Opierajú sa o nepresné modely, ktoré poskytujú malý priestor pre prieskum a využívanie údajov. Úspešnosť úvah o dôvere a spolupráci by mala spočívať vo východiskách, ktoré poskytuje teória racionálnej voľby.

Prístup racionálneho výberu v politike, pojednáva o tom, že politická kultúra stavia problém spolupráce do centra pozornosti. Predstavuje výkonný súbor nástrojov pre pochopenie okolností, za ktorých jednotlivci budú alebo nebudú spolupracovať. Spory o dôvere a spolupráci sa stávajú čoraz viac dôležitými v oblasti politickej ekonómie, ako tie o rozsahu ctižiadostivosti. Komparatívne politické hospodárstvo sa čoraz viac zaoberá nie len zdrojmi a dôsledkami vládnej hospodárskej politiky, ale zamýšľa sa aj nad širšími modelmi spolupráce a konkurencie, ktoré charakterizujú rôzne modely kapitalizmu. Komparatívna politická ekonomika zaznamenala aj rastúcu mieru zhody na základných princípoch. Začali používať modely a argumenty založené na tých istých zisteniach. Učenci racionálnej voľby sa nie len zhodujú, že inštitúcie sú dôležité, ale už v čoraz väčšom rozsahu sa zhodujú aj na

27

odpovediach, že prečo sú dôležité a čo vlastne sú. Dôraz sa kladie na zabezpečenie kapacít pre výmenu informácií i monitorovanie správania medzi firmami a ďalšími účastníkmi. Len málo učencov racionálnej voľby, ak vôbec takí sú, nesúhlasí s takýmito prioritami. Pre väčšinu to aké vzťahy majú medzi sebou jednotlivé inštitúcie, je základom toho, ako funguje ekonomika (Blunden, 2009).

2.2.2.4 Teória racionálnej voľby

Teória racionálnej voľby je prístup, ktorým sa vedci snažia pochopiť ľudské správanie. Zvyčajne začína s prihliadnutím k výberu správania jedného alebo viacerých individuálnych rozhodnutí, ktorými v základnej ekonómii sú najčastejšie spotrebitelia a podniky. Teória racionálnej voľby často predpokladá, že individuálne rozhodnutie je príkladom toho ako sa predávajúci a kupujúci na trhu správajú. Potom analýza postupuje k preskúmania toho, ako jednotlivé voľby ovplyvňujú produkciu výsledkov.

Teória racionálnej voľby vysvetľuje formálne modely ekonomického a sociálneho správania. Je to hlavná konštelácia názorov v mikroekonómii. Dnes sa táto teória využíva v mnohých vedách, ako napríklad v sociológii, politológii a filozofii. Hlavným vysvetlením tejto teórie je, že jednotlivec sa chová tak, aby maximalizoval svoje prínosy. Aj keď modely používané v teórii racionálnej voľby sú rôznorodé, všetky poukazujú na to, že jedinec si zvolí jemu najviac vyhovujúcu možnosť. Aj keď racionalita nemôže byť priamo empiricky testovaná, môžeme ju skúmať na základe konkrétneho výberu. Modely, ktoré sa spoliehajú na teóriu racionálnej voľby často prijímajú individualizmus ako predpoklad, že správanie sociálnej skupiny alebo kolektívu je výsledkom jednotlivých akcií.

28

29

3 DÔLEŽITOSŤ DÔVERY PRE EKONOMICKÝ ROZVOJ

Dôvera je nesmierne dôležitým indikátorom ekonomického rastu. Len tam kde je jej prítomnosť, sú schopní ľudia konať pre podniky, podniky pre krajiny a krajiny pre medzinárodnú spoluprácu. Prítomnosť dôvery je nevyhnutná , ak chceme aby sme dosiahli cieľ, ktorý sme si dopredu určili. Nikto z nás ako individualista nie je natoľko „silný“, aby uskutočňoval svoje napredovanie sám. Potrebujeme k tomu pomoc iných, pomoc okolia, pomoc inštitúcií, vládnych organizácií a nadnárodných zoskupení. A len ak je v takýchto vzťahoch vybudované puto dôvery, je predpoklad, že cieľ dosiahneme.

Dôvera vplýva na ekonomický rast v nepopierateľnej miere. Fukuyama sa na vplyv dôvery pozerá z globálneho hľadiska. Tvrdí, že s postupným vývojom ľudskej osobnosti sa vyvíja aj stupeň dôverčivosti v každom z nás. Zoskupenia, ktoré k sebe pociťujú rodinné putá a s tým spojený vysoký stupeň spolupatričnosti majú nízku dôveru v organizácie, v ktorých sa zhromažďujú dobrovoľne zoskupení členovia. Naopak, tí ktorí pociťujú slabé rodinné putá, dôverujú takýmto organizáciám oveľa viac. Predpokladom rozvoja teórie dôvery je skutočnosť, že človek je samostatne a racionálne zmýšľajúci jedinec. Voľba každej racionálne zmýšľajúcej osoby je kontrolovaná a ovplyvnená kultúrnymi návykmi. Teória, ktorú vypracoval Fukuyama predpokladá, že krajiny v ktorých nie je dostatočne vyvinutá dôvera mimo rodinného kruhu, alebo len obmedzene, sú obmedzené vo svojej schopnosti uspieť v konkurenčnom boji na globálnej úrovni svetového trhu.

V súčasnej ére informačnej globalizácie, sa priestor obchodovania čoraz častejšie presúva na virtuálne trhy. Tie predstavujú mnohokrát nový, otvorený a neznámy priestor, na ktorý pristupujeme s rešpektom a obavami. Podmienky konkurenčného súperenia sa museli prispôsobiť postupnému rozvoju informačnej spoločnosti a sieťovej ekonomiky. Niekoľko štúdií poukazuje, že bez budovania dôvery, nie je elektronicky obchod schopný naplniť svoj plný potenciál. Pri on-line obchodovaní musia účastníci trhu dbať na svoju dobrú reputáciu. Tá je totižto indikátorom výnosnosti. Dobrý rating je nositeľom cenových prémií. Obchodné platformy sa snažia dostať do povedomia cez dobré meno medzi účastníkmi trhu, pretože s dobrou reputáciou je spojený pocit istoty. Budovanie dôvery v elektronických obchodných systémoch je priamoúmerne spojené s ekonomickým rastom na elektronických platformách, ktoré v súčasnosti tvoria podstatnú časť medzinárodných ekonomických vzťahov.

Predpokladom technologického rozvoja je stále sa zvyšujúci ľudský potenciál. Týmto problémom sa v posledných rokoch zaoberajú mnohé kompetentné medzinárodné organizácie vrátane OSN. Z analýzy, ktorú vykonala roku 1997 komisia pre rozvoj pri OSN, vyplynulo, že ľudský potenciál bol už v tej dobe hlavným komponentom v štruktúre národného bohatstva pokrokových krajín sveta. Podiel ľudského potenciálu v národnom bohatstve v nich tvorí 60 až 65 %, pričom podiel celej výrobnej infraštruktúry je iba 20 % a prírodných zdrojov približne 15 %. Z toho vyplýva, že ľudstvo dnes už nemá iné východisko, len ľudský potenciál ďalej rozvíjať, predovšetkým jeho kvalitu, a to zvyšovaním úrovne vzdelania i profesionálnej kompetentnosti a rozvíjaním schopností tvorivo riešiť neštandardné situácie. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebný nový prístup k obsahu a štruktúre vzdelanostného systému. V tomto smere je jasné, že sa systém vzdelávania stane najdôležitejšou sociálnou inštitúciou spoločnosti, ktorá bude určovať jej budúcnosť (Pavlou, 2002).

V súčasnej hospodárskej kríze, nazývanej aj finančná kríza, kde sa za prameň všetkých problémov považuje finančný sektor, môžeme pozorovať výrazný pokles dôvery voči finančným inštitúciami. V súčasnosti je dôležitosť budovania dôvery spájaná najmä s touto

30

finančnou krízou. Tento globálny problém sa stal aj hlavnou témou posledného Svetového ekonomického fóra v Davose.

To že dôvera je dôležitá nie len v medziľudských vzťahoch, ale aj pri obchodovaní, vyplynulo z konferencie v Davose. 26. – 31. januára 2010 sa konalo každoročné Svetové ekonomické fórum. Je to nezávislá medzinárodná organizácia, ktorá každoročne organizuje samit politikov a podnikateľov vo švajčiarskom Davose.

Diskusia na tému hospodárskej krízy s príznačným názvom Prebudovanie dôvery v obchodnom vedení, sa rozoberala na viacerých úrovniach. Išlo o spoluprácu organizácií, o vzťah vlády a občanov a v neposlednom rade o postavenie bánk v súčasnej situácii.

Hospodárska kríza priniesla so sebou nedôveru. Mladí ľudia vidia negatívne perspektívy a obávajú sa horšieho životného štandardu, ako má momentálne generácia ich rodičov. Jeden z predstaviteľov CB, ktorý však žiadal ostať v anonymite, povedal, že bude považovať stretnutie za úspešné, ak by sa dosiahla všeobecná zhoda medzi bankármi spolupracovať vo väčšej miere vo vytváraní predpisov na odvrátenie ďalšej finančnej krízy. Mnoho účastníkov sa zároveň vyslovilo, že dúfajú, že stretnutie v Davose môže pomôcť „pripraviť pôdu“ pre ďalšie formálne rokovania na medzinárodných fórach, ale rovnako aj na národnej úrovni (Bstieler, 2006). Dôvera pri obchodovaní bola silne postihnutá udalosťami z pred osemnástich mesiacov. Skutočne, dôvera a istota sa zrútili, najmä v Spojených štátoch amerických, ktoré sa stále snažili ovplyvniť a predstaviť trendy budúcnosti. Dôvera vo vládne inštitúcie pozoruhodne klesla, dokonca je momentálne nižšia ako v obchodnom sektore. Momentálne najviac dôveryhodnou oblasťou sú technológie, naopak, najmenej bankové odvetvie. Dôležité je podotknúť, že dôvera je veľmi krehkým nástrojom. Nie sú tu zaznamenateľné známky, že obchodné portfólia budú schopné manažovať v tomto smere samé seba. Pozícia generálneho riaditeľa ako nositeľa výkonnej moci predstavuje v súčasnosti najmenej vierohodné prehlásenia o stave spoločnosti. Tento spravodlivo šokujúci záver sa týka oblasti finančnej, akademickej ale aj mimovládnej. Hodnoty, ktoré budujú reputáciu spoločnosti sa podstatne zmenili v posledných rokoch. Trend, ktorý dnes vidíme, je že ľudia chcú podniky, ktorým môžu dôverovať. V súvislosti s tým očakávajú prehľadné operácie k dosiahnutiu vysokokvalitných produktov a služieb. K najzákladnejším požiadavkám dôveryhodnosti zahŕňajú excelentné čísla a silných lídrov. Takže vnútorné hodnoty sa odvíjanú od zmien, ktorými chcú spoločnosti dosiahnuť vytýčené ciele. Stupeň znižujúcej sa úrovne dôvery v ekonomike, spoločnosti a podnikoch predstavuje komplexný problém, ktorému musíme čeliť. Práve tento fakt, má najvyššiu prioritu pre výkonný trh a zdatné podniky. Jednou z otázok, nad ktorou sa musíme zamyslieť je, prečo dôvera upadla až v takom rozsahu. Ľudia doteraz nevedeli, čo sa deje. Mali by byť oboznámení s tým, čo sa spoločnosť, respektíve vláda snaží dosiahnuť, aké sú jej vízie a ciele. To je cesta, ako budovať dôveru. Ľudia sú nahnevaní, čo je pochopiteľné vzhľadom na udalosti, ktoré sa okolo nich dejú. Denne strácajú prácu ďalší a ďalší, znížila sa ich životná úroveň. Medzi verejnosťou by sa mal budovať pocit istoty občania by mali dôverovať vláde a aj vedeniu podnikov, pre ktoré pracujú. Nikde by nemal byť prítomný strach. Malo by byť citeľné, že bankári sa správajú transparentne a eticky, lebo z krízy sa podnikateľská sféra bez zákazníkov nedokáže vymaniť. Tak ako zaznelo v Davose, základom je zmena myslenia, budovania a tvorenia v nás samých. Mali by sme prestať obviňovať jeden druhého a radšej spoločne prevziať zodpovednosť. Dajme ľuďom vedieť, že neetické správanie nebude tolerované. Svet nie je perfektný a tak si musíme zvoliť správne cesty, ktorými sa uberieme, spravíme pokrok a vytvoríme priestor pre otvorené diskusie. Dôležitým aspektom pri napĺňaní tohto cieľa sú lídri, ktorým dokážu ľudia

31

dôverovať. Komunikácia je podstatnejšia ako kedykoľvek predtým. V Davose sa diskutovalo o základných hodnotách súčasnosti. Ackerman povedal: „Všetci vieme, že niečo sa musí zmeniť rýchlo, aby sa obnovila dôvera v systéme“ (Castelfranchi, 2002). Dôvera je viac ako bonus. Je to dlhodobý majetok, ktorý musí byť vytvorený, udržiavaný a ďalej rozvíjaný. Keďže sa silne opiera o vnímanie kvality výrobkov alebo služieb, musia spoločnosti budovať dôveru aj hlboko vo vnútri organizácie. Rovnako ako dôvera prináša spoločnosti výhody, tak nedôvera alebo úplná strata dôvery spôsobuje dodatočné náklady. Herrington, predseda globálnej finančnej spoločnosti povedal, základný produkt, ktorý spoločnosti predávajú, je dôvera. Dôvera je v centre komplexného manažmentu rizika (Davos Annual Meeting 2010).

3.1 Interorganizačná dôvera

Medzi-firemnú dôveru môžeme definovať ako vieru, založenú na kultúre a komunikačnom správaní v transakčných vzťahoch, primerane citlivú na presvedčenia, ktoré iní individualisti, skupiny alebo organizácie majú vo svojej kompetencii; je špecifikovaná otvorenosťou a čestnosťou, zameranosťou, spoľahlivosťou a identifikovaná spoločnými cieľmi, normami a hodnotami (Shockley-Zalabak et al., 2011). Taktiež môžem povedať, že interorganizačná dôvera je očakávaním, že účastník sa môže spoliehať na splnenie všetkých záležitostí, že protistrana sa bude správať predvídateľnými spôsobmi a že bude postupovať spravodlivo, keď nastane možnosť, že sa situácia nebude vyvíjať očakávane.

V znalostne založenej súťaži, schopnosť firmy vytvoriť inter organizačné vzťahy ako aliancie a partnerstvá sa stáva základným zdrojom konkurencieschopnosti a dynamickosti. V analýze medzi firemných vzťahov existuje mnoho kľúčových faktorov identifikovaných mnohými výskumníkmi. Medzi jeden z najčastejšie spomínané a tiež najdôležitejšie patrí dôvera. Dôvera sa považuje za veľmi významnú premennú pri zvyšovaní predvídateľnosti, prispôsobivosti a strategickej flexibility. Dôvera umožňuje otvorenejšiu komunikáciu, zdieľanie informácií a manažment konfliktu. Dôvera taktiež otvára príležitosti pre informačnú spoluprácu a inovácie. Predpokladá sa, že určitý stupeň dosiahnutej dôvery je potrebný pre vývoj medzi firemnej spolupráce. Je tiež známe, že dôvera je základným zdrojom trvalej konkurenčnej výhody.

Dôvera ako samotná je široko vnímateľný koncept, a je študovaná z dvoch hľadísk, buď ako samotná, ale častejšie ako komponent kvality vzájomných vzťahov. V psychológii a interpersonálnej komunikácii, je dôvera identifikovaná ako jedna zo základných zložiek vzájomného vzťahu. Taktiež je študovaná na úrovni manažmentu a organizačnej komunikácie, niekedy ako individuálny koncept, ale opäť, častejšie ako komponent vzťahov. Dôvera je všeobecne považovaná za multi-dimenzionálny koncept, a je:

Viac úrovňová: dôvera je dôsledkom nevynútených interakcií medzi zamestnancami, tímami, organizáciami a medzi organizačnými alianciami.

Kultúrne zakorenená: dôvera je úzko naviazaná na normy, hodnoty a vieru organizačnej kultúry.

Komunikačne založená: dôvera je výsledkom komunikačného správania, ako zdieľanie informácií, dávanie vysvetlení pre rozhodnutia a preukázanie úprimnosti, vhodnej otvorenosti.

32

Dynamická: dôvera sa neustále mení a vyvíja v čase, v súlade s fázami budovania vzťahov, alebo naopak, pri destabilizácii a rozpade vzťahov.

Multi-dimenzionálna: dôvera pozostáva z mnohopočetných faktorov na poznávacej, emocionálne a behaviorálnej úrovni. Je jednou z mnohých dimenzií zahrňovaných v meraniach vzájomných vzťahov.

Dimenzie dôvery sú:

Kompetencia: viera, že organizácia má schopnosť robiť to, čo sa zaručí spraviť. Zahŕňa aj rozsah pôsobnosti, ktoré vykresľujú organizáciu ako schopnú konkurovať a prežiť na trhu.

Integrita: viera, že organizácia je férová a spravodlivá.

Spoľahlivosť: viera, že spoločnosť urobí to, čo sľúbi. Robí všetko dôsledne.

Otvorenosť a úprimnosť: dimenzia nezahŕňa len množstvo a vhodnosť informácií, ktoré sú zdieľané, ale tiež ako úprimne a vhodne sú rozkomunikované.

Zraniteľnosť, citlivosť: ochota spoločnosti, založená na kultúre a komunikatívnom správaní pri kontakte a uskutočňovaní transakcií, založená na viere v iných ľudí, skupiny a spoločnosť; primeraná zraniteľnosť založená na viere v individualistov, skupiny a organizácie, ktoré sú kompetentné, otvorené a dôveryhodné, zodpovedné, spoľahlivé a identifikované spoločnými cieľmi, normami a hodnotami. Dôvera je komplikovaný koncept, ktorý má mnoho podstatných dimenzií.

Koncern pre zamestnancov: koncern pre zamestnancov zahŕňa pocit starostlivosti, empatie, tolerancie a bezpečnosti.

Identifikácia: rozsah merania, ktoré pozostáva zo spoločných cieľov, noriem, hodnôt a domnienok asociovaných s organizačnou kultúrou. Táto dimenzia indikuje ako prepojene sa cítime s manažmentom a so spolupracovníkmi.

Ovládanie vzájomnosti: úroveň do ktorej sa skupiny dohodli, že kto má oprávnenú (zákonnú) moc ovplyvňovať iné skupiny. Hoci nerovnováha moci je prirodzená pri organizáciách, jednostranné snahy o dosiahnutie kontroly jednej strany sú spojené so znížením vnímania kompetencií a zníženou aktivitou druhej strany. Pre dosiahnutie stability a pozitívnych vzťahov, organizácie a verejnosť musia mať kontrolu jeden nad druhým.

Spokojnosť: rozsah, do akého jedna strana cíti priaznivý prínos od druhej strany, pretože očakávania z vzájomného vzťahu sú plnené. Alebo uspokojujúci vzťah je ten, v ktorom výhody prevažujú nad nákladmi.

Záväzok: do akej miery sa jedná strana domnieva, že všetky výdavky a energia na udržanie vzťahu stoja za to. (Delahayne Payne, 2003)

33

3.2 Metodológia merania dôvery - dôležitosť a význam merania dôvery

Aj napriek tomu, že záujem o skúmanie aspektu dôvery stále rastie, tento proces výskumu je ešte vždy len v procese vývoja. Mnoho výskumníkov popisuje tento fakt inak, existuje veľa štúdií, v ktorých ich autori pristupujú k vysvetleniu vplyvu dôvery inak, na základe rôznych teoretických pozadí a výberu rôznych empirických kontextov. Napriek zvyšujúcemu sa záujmu a toho, že sa berie na vedomie rola dôvery v konkurencieschopnosti firiem, doteraz nebola vypracovaná teoreticky a empiricky súdržná štúdia ako merať dôveru v kontexte medzi firemných vzťahov. „Dôvera ostáva nedostatočne teoretizovaná, nedostatočne preskúmaná a preto len slabo pochopeným fenoménom“ (Child 2001). Platnosť a spoľahlivosť meracích metód by uľahčila vývoj znalostí, generalizácie a rozptýlenia produkovaných znalostí a dôkladnejšie testovanie teórií (Seppanen et al., 2003).

3.2.1 Meranie dôvery v interorganizačných vzťahoch

Autori (Seppanen, Blomquist a Sundqvist) štúdie o interorganizačnej dôvere vo svojom empirickom výskume z rokov 1990 až 2003 vyšpecifikovali 15 článkov, ku ktorým dospeli postupným vyčleňovaním na základe vopred stanovených podmienok. Vylúčené boli články písané na základe „laboratórnych experimentov“, simulácie správania a štúdie medzi študentmi. Zamerali sa tak na ozajstné situácie, ktoré vznikajú v súvislosti s inter-organizačnou dôverou. Naviac, skúmali len súkromné inštitúcie a preto vzťahy medzi vládnymi inštitúciami boli z výskumu vylúčené. Po vytriedení ostalo 15 empirických štúdií, ktoré autori hlbšie skúmali. Túto štúdiu sme my doplnili o ďalších autorov a ich práce, v ktorých sa zameriavali na význam, dôležitosť, vplyv a negatíva dôvery.

Vnútro firemná dôvera bola skúmaná na vertikálnej úrovni, ako napr. vzťahy medzi kupujúcimi a predávajúcimi, dodávateľské vzťahy a vzťahy priemyselného marketingu. Boli študované aj vzťahy na horizontálnej úrovni napr. strategické aliancie a partnerstvá.

Je zrejme, že prístupy na meranie rovnakých teoretických pohľadov, musia zdieľať aspoň podobnú predstavu o dôvere, aj keď meranie sa môže líšiť v závislosti na pôvode štúdie, to je, či sa merajú vertikálne alebo horizontálne vzťahy, v akom priemysle sa meria, atď. Navrhuje sa využívať viac kľúčových informátorov pri posudzovaní dôvery. Taktiež súlad medzi úrovňou teórie a meraní by mal byť braný do úvahy a silne posudzovaný. Budúci výskum v oblasti interorganizačnej dôvery by tiež mal zvážiť testovanie vzájomných slučiek dôvery a komunikácie, rovnako ako dôvery a oddanosti. Zdá sa, že existuje aj rozpor v tom, čo sa meria, v niektorých štúdiách autori jasne uvádzajú, že meraná je dôveryhodnosť druhej strany, ale v iných je to vzájomná dôvera. Navrhuje sa, že by sa malo jasne odlišovať rola dôverujúceho a dôveryhodného a to, aké vzťahy sa medzi nimi študujú. To preto, že je zrejme, že dôvera a dôveryhodnosť sú zreteľne iné koncepty. Dôvera je vždy vnímaná jednotlivými respondentmi a na základe ich vnútorných hodnôt. Faktory, ktoré najviac vplývajú na dôveru sú: kultúra, náboženstvo, osobné zážitky, skúsenosti a úsudok.

Meranie dôvery na interorganizačnej úrovni je tiež kritickým bodom manažérskych záležitosti. Firmy stále viac uznávajú, že dôvera zastáva dôležitú úlohu, napr. v partnerstve a snažia sa nájsť vhodné metódy pre jej meranie. Ak by takáto metóda bola rozvinutá, mohlo

34

by to fungovať ako vstupný ukazovateľ pri riadení. Znižujúca sa úroveň dôvery by naznačovala blížiaci sa problém vo vzťahoch. Pre manažérske účely, by však tieto vyvinuté ukazovatele mali byť jednoduché a jednoducho použiteľné. Zatiaľ však bola len teoreticky popísaná dôležitosť dôvery v inter-organizačných vzťahoch, ale nebola vyvinutá žiadna metóda pre jej meranie. Pri vyvíjaní takejto metódy by mali byť brané do úvahy rozdielne okruhy kultúr, národností, priemyselných odvetví, územných členení, aby sme mohli zvýšiť ich úroveň a použiť tieto údaje pre zovšeobecnenie modelu.

Prístupy k meraniu dôvery sa medzi jednotlivým autormi líšia v závislosti na prístupe k výskumu, rôznych konceptoch dôvery a pohľadu na analyzovanú záležitosť. Tabuľka č. 1 stručne a výstižne poukazuje na to, ako jednotlivý ekonómovia pristupovali ku konceptu dôvery , ako formulujú ich základné definície a aké premenné pri analýze najčastejšie využívajú.

35

Autor Teoretický prístup Konceprutalizácia Veličiny Postupy

Ganesn (1994) Marketingové výskumy, Teória sociálnej výmeny, Analýza správania v procese výmeny vo vnútri firmy

„Dôvera je ochota spoľahnúť sa na obchodného partnera, v ktorého mám istotu.“

Dôveryhodnosť a zhovievavosť

Predajcova dôveryhodnosť bola meraná 7 položkami, zhovievavosť 5, maloobchodníkova dôveryhodnosť bola meraná 4 a zhovievavosť 3 položkami. Ďalšie faktory boli testované celkovo 24 položkami.

Aulakh a kol. (1996)

Teória sociálnej výmeny „Stupeň dôvery jednotlivých partnerov na spoľahlivosť a bezúhonnosť navzájom.“

Dôvera, spoľahlivosť a vierohodnosť

4 položky na meranie vzájomných očakávaní, 3 na flexibilitu, 2 na výmenu informácií, 4 pre kontrolu outputov, 4 pre kontrolu procesov, 3 pre sociálnu kontrolu a 3 pre dôveru. Všetky položky boli merané na škále 1 – 5 (silne nesúhlasím – úplne súhlasím)

Chow a Holden (1997)

Psychologická literatúra a literatúra marketingu

"Úroveň očakávania alebo stupeň istoty v spoľahlivosť a poctivosť v osobu alebo vec."

Spoľahlivosť a čestnosť

Troj-položkové meranie dôvery predávajúceho, napr.: „Ktokoľvek kto dôveruje jemu/jej si koleduje o problém.“ A troj-položkové meranie dôvery vo firmu, napr.: „Táto spoločnosť je v podstate poctivá.“ Na hodnotenie bola použitá 5 stupňová škála.

Doney a Cannon (1997)

Sociálna psychológia a marketing

„Jednoznačná zhovievavosť a spoľahlivosť pri dosahovaní dôvery ako cieľa.“

Dôveryhodnosť a zhovievavosť

Dôvera ponúkajúcich firiem bola meraná škálou 8 možností a dôvera predávajúceho bola meraná 7 položkovou škálou.

Nooteboom a kol. (1997)

Metóda transakčných nákladov, marketingové kanály, teórie založené na závislosti od zdrojov a relačná teória kontraktu

„Dôvera ako základný zdroj spolupráce spolu s nátlakom a vlastnými záujmom.“

Smith a Barclay (1997)

Organizačné teórie a teória sociálnej výmeny

„Dôvera ako kľúčový faktor na odlíšenie efektívnych a neefektívnych vzťahov s obchodnými partnermi.“

Úprimnosť, spoľahlivosť, zodpovednosť

23 položiek bolo použitých na meranie dôveryhodnosti, 27 na meranie dôveryhodného správania. Každý faktor z organizačných rozdielov bol meraný celkovo 15 položkami.

Sako a Helper (1998)

Ekonomické, sociologické a psychologické teórie

„Očakávanie agenta, že obchodný partner sa bude správať vo vzájomne akceptovateľných medziach.“

Goodwill dôvera, dôvera kontraktov, dôvera v právomoc

Dôvera kontraktov bola meraná 1 položkou, dôvera v právomoc taktiež 1, a goodwill 2. Bolo použité 5 bodové škálovanie.

36

Zaheer a kol. (1998)

Teória racionálnej výmeny, transakčných nákladov a vnútro-firemnej výmeny

„Očakávanie, že účastník bude schopný plniť záväzky, bude sa správať predvídateľným spôsobom a bude sa správať spravodlivo, ak možnosť oportunizmu je prítomná.“

Spoľahlivosť, predvídateľnosť, spravodlivosť

Boli použité tri merania: 1)

Plank a kol. (1999)

Psychológia a literatúra predaja „Dôvera je všeobecná viera kupujúceho, že predávajúci, producent a firma budú plniť svoje záväzky tak ako to kupujúci očakáva.“

Nedefinované Každá dimenzia dôvery bola meraná 5 položkami a hodnotenie bolo vykonávané 5 bodovou škálou. Podávané informácie boli hodnotené 4 položkami a prijímané 1.

Young-Ybara a Wiersema (1999)

Ekonómia transakčných nákladov, teória sociálnej výmeny

„Dôvera je založená na troch komponentoch: spoľahlivosť (očakávanie, že účastník sa bude správať v najlepšom záujme aliancie), predvídateľnosť a spravodlivosť (partner sa nebude správať oportunisticky).“

Spoľahlivosť, predvídateľnosť, spravodlivosť

Dôvera bola meraná 4 položkami a využitím 7 bodovej škály.

Dyer a Chu (2000)

Teória medzi-firemnej spolupráce, sociálne a ekonomicé hľadisko

„... dôvera jednej strany, že druhá strana v procese výmenných vzájomných vzťahov nebude zneužívať jej dôveru.“

Spoľahlivosť, spravodlivosť, goodwill

4 hypotéz skúmajúcich determinanty dôvery (napr., ktoré faktory ovplyvňujú ponúkajúcich v rôznych krajinách, a ktoré sú krajinne špecifické). Model pozostáva z merania trvania vzájomných vzťahov, komunikácie z oči do očí, kontinuity vzájomných vzťahov a vlastníctvo akcií.

Gassenheimer a Manolis (2001)

Teória založená na zdrojovej závislosti, inter-firemné výskumy

„... mechanizmus pre riadenie závislostí a mediátor účinkov, ktoré závisia na predpokladanom budúcom správaní.“

Výpočtová dôvera (autor špecifikoval dôveru v predávajúceho a dôveru vo firmu ako dve dimenzie dôvery)

Dôvera predávajúcich bola meraná 7 položkami, organizačná dôvera 4. (npr. „Ja dôverujem tomuto predávajúcemu, že robí veci, na ktoré moja firma nie je vybavená.“)

37

Mollering (2002)

Ekonómia transakčných nákladov, argument ambivalentnej hierarchie, argumenty s podmienkou, argument racionálneho skepticizmu

Nedefinované Dve typy dôvery: poznatkovo a vplyvovo založenú

6 položiek pre kognitívnu stránku dôveryhodnosti a 5 položiek pre afektívnu stránku dôveryhodnosti („my dôverujeme tomuto ponúkajúcemu“)

Norman (2002) Pohľad založený na závislosti na zdrojoch „racionálny aspekt aliancií“

„Ochota jednej strany vykonávať akcie založené na očakávaniach, ktoré sú dôležité pre dôverujúceho, bez ohľadu na možnosť kontrolovať správanie sa druhej strany.“

Dva typy dôvery: dôvera založená na kompetenciách a dôvera založená na goodwille

Položky pre dôveru: 1) Môžeme sa spoľahnúť na nášho partnera, že bude dodržiavať dohody. 2) V pracovnom vzťahu s naším partnerom je vysoký stupeň dôvery. 3) Veríme, že správanie nášho partnera bude prínosom pre naše spojenectvo. 4) veríme, že správanie nášho obchodného partnera bude prínosom pre našu firmu.

Coote, Forrest a Tam (2003)

Teórie vzájomných vzťahov a industriálneho marketingu

„... dôvera existuje keď jedna strana má vieru v čestnosť, spoľahlivosť a bezúhonnosť svojho partnera.“

Dôvera pozostáva z úprimnosti, integrity a spoľahlivosti

Dôvera bola jedna z 5 meraných dimenzií. 4 položky pre meranie dôvery: Môj dodávateľ je úprimný a spoľahlivý. Sľuby dané mojím dodávateľom sú naplnené. Môj dodávateľ je ochotný so mnou rokovať. Mám veľkú dôveru v môjho dodávateľa, ktorý má vysoký stupeň integrity.

Daellenbach a Devenport (2004)

Oblasť faktorov, ktoré ovplyvňujú organizačné aliancie založené primárne na transferoch a zdieľaní vhodných znalostí.

Dôvera je založená na predpokladanej forme, že „dôverujeme úplne neznámemu ale možnému potenciálnemu partnerovi, pri ktorom je možnosť, že dospejeme k vzájomným rokovaniam a vzniku potenciálnej aliancie“.

Reputácia, procedurálna spravodlivosť, distributívna spravodlivosť

Hoci tento model nebol testovaný, autori argumentujú, že tento jedinečný príspevok bol identifikátorom dvoch stupňov počas ktorých je medzi-firemná dôvera vytváraná: stupeň hľadania a stupeň vyjednávania.

Ebelt (2004) Teória hier – je nápomocná pri porozumení sociálnych dilem, atribučná teória

Dôvera je výsledkom emocionálnych väzieb medzi účastníkmi vzťahu (, kde jeden účastník na základe svojho svedomia vstúpi do vzťahu v ktorom existujú sociálne väzby a pokračuje v produkovaní pozitívneho vzťahu a robí ho prínosným pre seba samého.)

Reputácia, sociálne väzby, emocionálne založené vzťahy

Teoretická práca

38

Feam, Janseens, Madhok, Looy (2008)

Výskum dôvera v aliancii riadenia, v kontexte prevádzkového a manažérskeho levelu. Dáta zozbierané na základe analýzy predchádzajúcich štúdií, doplnené o jedno-štruktúrne rozhovory s manažérmi a inžiniermi prevádzky.

4 položky: Vyjednávanie, neočakávané technologické problémy, oneskorenia s doručením prototypov, a v konečnom dôsledku zrušenie aliancie.

Teória transakčných nákladov, teória sociálnej výmeny. Obmedzené tolerovanie neočakávaných technologických problémov, ktoré vedie k negatívnemu vývoju dynamiky dôvery. Negatívna goodwill dôvera vedie k nižším očakávaniam možností projektu. Tieto negatívne vplyvy môžu viesť k ukončeniu aliancie.

Fang, Palmatier, Scheer a Li (2008)

Medzi-firemná dôvera (vzájomná dôvera medzi spolupracujúcimi firmami), dôvera v reprezentantov ( dôvera spolupracujúcich firiem v reprezentantov daných firiem), dôvera vo vnútri jednotky (vzájomná dôvera medzi reprezentantom danej firmy a firmou samotnou)

Dôvera reprezentuje komplexnosť spolupráce a vzťahov medzi viacerými účastníkmi vzťahu v určitom čase. Dôvera je kľúčovým elementom v spolupráci a vytváraní medzi-firemných vzťahov.

Spolupráca Hypotézy boli testované metódou najmenších štvorcov.

Ferrin, Bligh a Kohles (2007)

Hľadanie lepšieho pochopenia medzi vplyvnými konštrukciami medzi-firemných vzťahov (dôvera, monitoring a spolupráca). Špeciálne sa zameriavajú na odkrývanie komplexnosti v medzi-ľudských a medzi-skupinových vzťahoch.

Dôvera je viera individualistu alebo skupiny, že iný individualista alebo skupina sa usiluje dodržiavať záväzky, je čestný a nezneužíva príležitosti

Dôvera, monitoring, spolupráca – na úrovni vlastnej a na úrovni iných.

Identifikovali potrebu rozlíšenia medzi vlastnou dôverou a dôverou iných, medzi vlastným monitoringom a monitoringom iných a medzi vlastnou spoluprácou a spoluprácou iných. Monitoring definovali ako správanie sa jednej skupiny aby získala informácie o druhej skupine na úrovni spolupráce. Spoluprácu definovali ako snahu v ktorej sa bude strana usilovať o vzájomne porovnateľné záujmy, skôr než sa správať oportunisticky.

39

Gargiulo a Ertug (2006)

Dôvera ako negatívny aspekt obchodných vzťahov

Dôvera je viera, ktorá odzrkadľuje očakávania určitého správania dôverujúcej strany voči dôverovanej strane.

Optimálna dôvera: nižšie náklady na získanie informácií, lepšie satisfakcie, nižšia neistota. Nadmerná dôvera: slepá viera (vysoké riziko, nízka koordinácia), uspokojenie (suboptimálne výsledky), nadbytok záväzkov

Autori poukazujú na to, že väčšina výskumov sa zameriava na pozitívne aspekty dôvery, zatiaľ čo negatívne ignorujú. Argumentujú, že prínosy z dôvery zatieňujú tmavú stránku dôvery. Zatiaľ čo dôvera redukuje náklady na získavanie informácií a monitorovanie partnerových aktivít, taktiež môže viesť k tzv. slepej viere v partnera, ktorá môže zvýšiť riziko zneužitia. Taktiež uspokojenie a záväzky vo vzťahu dôvery môžu tiež viesť k sebauspokojeniu a prijatiu podpriemerných výsledkov. Nakoniec argumentujú, že dôvera vedie ku komunikácií založenej na zdieľaní informácií a vzťah sa môže stať rutinným, čo môže viesť k oslabeniu vzájomných vzťahov.

Janowicz a Noorderhaven (2006)

Práca analyzuje medzi-firemnú dôveru v kontexte dôverujúcej a dôvernej strany.

Dôverujúci, dôveryhodný

Kto je dôverujúci? Kto je dôveryhodný? (na úrovni individualistov, na úrovni organizácie) Tento model argumentuje, že dôvera môže byť konceptualizovaná na 3 úrovniach: ako čisto osobnostným fenoménom (medzi dvoma individualistami), ako individualista dôverujúci organizácií, a ako vzťah medzi dvoma organizáciami.

Krishnan, Martin a Noorderhaven (2006)

Medzi-firemná dôvera je kľúčový faktor, ktorý prispieva k úspešnej aliancii.

Dôvera predstavuje očakávania jednej strany, že druhá strana nevyužije jej zraniteľnosť, keď bude mať na to možnosť.

Neistota, Existujú minimálne 2 formy neistoty: neistota v správaní (je nemožné vedieť, ako sa druhá strana bude správať) a neistota okolia (okolie preniká do a obklopuje strategické aliancie na vlastných úrovniach neistoty). Autori predpokladajú, že jednou z možných ciest ako redukovať neistotu je rozvíjať dôveru.

Kui, Ngo, Hon (2006)

Analýza firemnej stratégie v závislosti na vytvorenej interfiremnej a interpersonálnej dôvery

Dôveru definujú ako: „očakávanie, že druhá strana sa bude správať spoľahlivo, spravodlivo a predvídateľne“.

Reputácia partnerov, podobnosť (kultúrna a v zaužívaných procesoch) a aktíva investované do partnerstva.

Meranie zahŕňalo: medzi-firemnú dôveru, interpersonálnu dôveru, partnerovú reputáciiu, podobnosť firiem, špecifiká aktív, používanie donucovacej stratégie a skúseností z predchádzajúcich obchodných vzťahov.

40

Nielsen (2004) Analýza dôvery počas formovania aliancie.

Autori argumentujú, že budovanie dôvery vyžaduje otvorenú a úprimnú komunikáciu a proaktívne vymieňanie informácií a ochotu sa adaptovať. Ak máme len relatívne limitoané skúsenosti, reputácia hrá veľmi dôležitú úlohu.

Dôvera založená na/vyplývajúca z:

Poznaní

Účinkoch

Výpočtovej metóde

Zastrašovaní

Zvykoch

Počas formovania aliancie je dôvera predpokladom úspešnej spolupráce pri výmene zariadení a ochote zdieľať spoločne zdroje.

Vlaar, Van den Bosch a Volbedra (2007)

Výskum ako sa dôvera vyvíja v medzi-firemných vzťahoch.

Prebraná od Mayer, Davis a Schoorman (1995): Dôvera je ochota jednej strany byť vystavená pôsobnosti druhej strany založenej na očakávaniach, že bude vykonávať pôsobnosť v zhode s dôverujúcou stranou bez ohľadu na schopnosť kontroly jej pôsobnosti. Medzi-firemná dôvera predstavuje rozsah dôvery medzi členmi spolupracujúcich organizácií.

Dôvera, nedôvera, správanie partnerov, kontrola

Tento dokument vychádza z iných výskumov, ktoré sa týkajú proporcií tohto výskumu, ale nedopĺňa žiadne ďalšie dáta pre podporu tejto teórie.

Ybarra a Turk (2009)

Skúmali ako dôvera môže byť vytvorená alebo zničená v strategických alianciách. Využívajú štruktúrne modelovanie a zisťujú nim, ako sa dáta získané v procese výskumu zhodujú s ich hypotézami.

Dôvera bola konceptualizovaná ako konzistencia komponentov:

Závislosť (očakávanie, že partner sa bude správať v najlepšom možnom záujme aliancie)

Predvídateľnosť (konzistencia správania sa)

Spoľahlivosť

Dôvera v alianciách Dôvera medzi alianciami je majoritným determinantom pre úspech aliancie. Je dôležité pochopiť ako sa dôvera formuje a ako sa môže v čase jej význam vyvíjať.

Tabuľka 1: Teoretické prístupy, konceptualizácie a dimenzie dôvery a sfunkčňovania

Zdroj: vlastné spracovanie

41

Tabuľka č.1 poukazuje na skutočnosť, že najčastejším teoretickým prístupom sú sociologické a psychologické vnímanie dôvery, napr. teória sociálnej výmeny bola použitá v šiestich štúdiách. Literatúra marketingových kanálov bola použitá v siedmych štúdiách. Ekonómia transakčných nákladov bola využívaná v štyroch. Je nepochopiteľné, prečo dôvera nebola bežne braná ako základný koncept v ekonomických teóriách, ako ekonómia transakčných nákladov (Williamson), dokonca aj keď jej dopad je spájaný s teóriami znižovania transakčných výdavkov a zvyšovania transakčných benefitov (Blomqvist). „Dôvera existuje, keď jedna strana má dôveru v podstivosť, spoľahlivosť a integritu jej partnera“ (Coote, Forest, Tam, 2003). Táto definícia odzrkadľuje základné psychologické hodnotenie kvality partnerov a osobnostných atribútov ako úprimnosť, spoľahlivosť a integrita. Z marketingového uhla pohľadu, teórie sociálnej výmeny a správania medzi-firemnej výmeny, Ganesan (1994) definuje dôveru ako „ochotu spoľahnúť sa na obchodného partnera, v ktorého má istotu“. Autori zvyčajne kombinujú rozdielne prístupy pre dosiahnutie multi-dimenzionálnej a komplexnej prirodzenosti dôvery. Ekonomický prístup k dôvere je často výpočtový, s dôrazom na znižovanie rizika charakteru dôvery a zvýšenie predikcie a očakávania budúceho správania sa iných účastníkov. Sako a Helper (1998) skombinovali ekonomické, sociologické a psychologické teórie a ich definícia dôvery znie: „očakávania v držbe agenta, že jeho obchodný partner sa bude správať vzájomne prijateľným spôsobom, a bude konať spravodlivo, keď je prítomná možnosť oportunizmu“. Z podobného uhla pohľadu Young-Ybarra a Wierseman (1999) skombinovali ekonómiu transakčných nákladov a teóriu sociálnej výmeny na pozadí ich štúdie, čo môže byť poznateľné na ich definícií: „dôvera je založená na troch komponentoch: spoľahlivosť (očakávanie, že partner bude konať v najlepšom záujme aliancie), predvídateľnosť (konzistencia akcií) a podstivosť (partner nebude konať oportunisticky)“. Táto teória využíva tak ako pojmy ekonómie transakčných nákladov, tak aj očakávania reciprocity z teórie sociálnej výmeny. Navrhuje sa (Sako a Helper, 1995; Young-Ybarra a Wierseman, 1999), že práve kombinácia sociálneho a ekonomického prístupu môže poskytnúť najkomplexnejší pohľad na fenomén dôvery v interorganizačných vzťahoch.

Dokonca aj keď sa používajú rovnaké teoretické prístupy, dôvera nemusí byť nevyhnutne definovaná rovnako. Vo väčšine štúdií, dôvera je definovaná ako multi-dimenzionálna štruktúra, ale vlastný obsah, rola a počet dimenzií nie je všeobecne dohodnutý. Rola a počet dimenzií sa mení medzi jednotlivými analyzovanými štúdiami on nuly po päť. Vlastnosti používané v popisovaných štúdiách o interorganizačnej dôvere sú: dôveryhodnosť, zhovievavosť, spoľahlivosť, vierohodnosť, bezúhonnosť, poctivosť, inštituálnosť, zručnosť, zodpovednosť, sympatickosť, bezúhonnosť, goodwill dôvera, zmluvná dôvera, poctivosť, vzájomnosť, pospolitosti predvídateľnosť, otvorenosť a úprimnosť.

Môžeme pozorovať, že štúdie reprezentujú mnoho rozdielnych typov vzájomných vzťahov, ako napr. maloobchodný nákupca – predajca, nákupca – predajca, partnerstvo predajcov a priemyselné marketingové partnerstvo. Niektoré vzťahy boli študované na vertikálnej úrovni (nákupca – predajca), iné zas na horizontálnej (predajné partnerstvá). Štúdie sa taktiež odlišovali vplyvom rozdielnych priemyselných odvetví, ktoré zahŕňali informačné technológie, maloobchod, rozdielne typy manufaktúrnej výroby, elektronika atď.

Jednotlivé prístupy sa zameriavajú na vysvetlenie dôvery a jej podstaty využívaním rôznych očakávaných alebo dosiahnutých vlastností. Ide najčastejšie o vierohodnosť, spoľahlivosť, zhovievavosť, dobročinnosť, počestnosť, podstivosť, istotu, celistvosť, bezúhonnosť, predvídateľnosť a iné.

42

Niektorí autori (Gargiulo a Ertug, 2006) sa na dôveru pozerajú aj z opačnej strany. Tvrdia, že nie je len podmienkou pozitívnych následkov vo vzťahoch, ale často prináša aj negatívne a rizikové situácie. Poukazujú na situáciu, ktorú oni nazývajú „prehnaná dôvera“, v ktorej je vyobrazovaná väčšia dôvera navonok, ako bola skutočne dosiahnutá vo vzťahu. Poukazujú na to, že hoci sa dôvera spája so znižovaním transakčných nákladov, keďže nemusíme monitorovať správanie sa partnerov, taktiež môže táto dôvera viesť k tzv. „slepej viere“, ktorá neustále zvyšuje riziko zneužitia. Ďalším potenciálnym negatívom dôvery je podľa nich uspokojenie vyplývajúce z dôveryhodného vzťahu, ktoré môže taktiež viesť k akceptácii výsledkov, ktoré by boli za iných okolností neuspokojivé. A nakoniec argumentujú, že z dôvodu, že dôvera vedie k rozšíreniu komunikácie o zdieľanie informácií, vzťah sa stáva viac prepojený. Zdieľajú sa interné tajomstvá, a to môže viesť nakoniec k udržiavaniu vzájomnej spolupráce len z dôvodu, aby neboli prezradené naše tajomstvá a tento vzťah nebol zneužitý. Pri vytváraní tejto štúdie, Gargulio a Ertug vytvorili model, ktorý identifikoval dôsledky dôvery z oboch pohľadov – pozitívneho aj negatívneho, tak ako znázorňuje obrázok č. 1.

Obrázok 1: Dôsledky dôvery z pozitívneho a z negatívneho hľadiska

Zdroj: Gargulio – Ertug, 2011

V tabuľke 2 môžeme jednoducho porovnávať metodológie, ktoré boli pri výskumoch medzifiremnej dôvery používané. Nájdeme tu vzorkovanie, metódy zbierania dát a záležitosti ohľadom meracích postupov.

Dôsledky dôvery Pozitívna dôvera Negatívna dôvera

Nižšie náklady na informačné procesy

Nižšia neistota

Vyššia spokojnosť

Nižší monitoring a opatrnosť

Viac úsilia a menej konfliktov

Väčší rozsah vzťahov

Prebytok záväzkov (strata nezávislosti)

Slepá viera (vysoké riziko, nízka

koordinácia)

Uspokojenie (suboptimálne

výsledky)

43

Autor Metodológia/dáta Metódy analýz Zdroje meraní Objekt dôvery a kľúčové informácie

Ganesn (1994) Štúdia 124 US maloobchodných zákazníkov a 52 dodávateľov. Predbežné testy. Dva oddelené mailové výskumy

Vysvetľujúce + potvrdzujúce analýzy

Meranie adaptované z Moorman a spol, (1993).

1. Dôveryhodnosť (α=0.90 pre predajcu, α=0,80 pre zákazníka)

2. Zhovievavosť (α=0,88 pre predajcu, α=0,76 pre zákazníka)

Interorganizačná dôvera. Obchodný zástupca a manažér ako kľúčový informátor.

Aulakh a kol. (1996)

Predbežné interview s 20 manažérmi manufaktúrnych firiem. Mailový výskum. veľkosť vzorky 1952. Pomer odpovedí 70% (1365 osôb). Výsledná vzorka 249 distribučných firiem a 213 výrobných firiem.

Vysvetľujúca faktorová analýza

Meranie adaptované od Moormana a kol. (1993) Dôvera: 3-položková škála (α=0,77)

Interorganizačná sôvera. CEO ako kľúčový informátori.

Chow a Holden (1997)

Mailový výskum. veľkosť vzorky 297. Odpovedalo 52% (155 respondentov)

Potvrdzujúca faktorová analýza

Položky adaptované zo štúdií Hockreicha a Rootera (1997). Dôvera v predajcov : 3-položková škála (α=0,87) Dôvera v spoločnosť: 3-položková škála (α=0.81)

Dôvera predávajúcich a dôvera spoločností. Nákupca ako kľúčový informátor.


Mailový výskum. veľkosť vzorky 678. Odpovedalo 31% (210 respondentov)


Meranie vyvinuté pre štúdiu. 1. Dôvera v ponúkajúce

firmy: 8-položková škála (α=0,94)

2. Dôvera v predávajúcich: 7-položková škála (α=0,90)

Medzifiremná a medziosobnostná dôvera. Manažér nákupu ako kľúčový informátor.

Nooteboom a kol. (1997)

Dotazník vyplnený 10 dodávateľmi (dáta 97 vzájomných vzťahov)


Meranie vyvinutá pre štúdiu. Inštitucionálnosť (α=0,87) Habitualizácia (α=0,75) Habitualizácia a inštitucionálnosť (α=0,77)

Medzi firemná dôvera. Generálny alebo predávajúci manažér je kľúčový informátor.

44


Najskôr, mailovým výskum bol poslaný 338 náhodne vybraným reprezentantom predaja. Výskum bol mailovaný aby sa zistili partneri vo vzájomných vzťahoch. Finálna vzorka obsahovala 103 spárovaných párov respondentov.

Metóda najmenších štvorcov

Vzájomné vnímaná dôveryhodnosť bola adaptovaná z Swana a kol. (1998) a z Gabarra (1978):

1. Charakter 2. Kompetencia 3. Spravodlivosť 4. Motívy a zámery

Vzájomné dôverujúce správanie:

1. Investície do vzájomných vzťahov

2. Vplyvy prijatia 3. Komunikačná otvorenosť 4. Redukcia kontroly 5. Zhovievavosť oportunizmu

Medzi firemná dôvera. Reprezentant predaja ako kľúčový informátor.

Sako a Helper (1998)

Mailový výskum. veľkosť vzorky: viac ako 3000 respondentov. Pomer odpovedí: US (675, 55%), Japonsko (472, 30%)

Meranie vyvinuté pre štúdiu. Jedno položkové meranie. 3 typy dôvery:

1. zmluvná dôvera 2. kompetenčná dôvera 3. goodwill dôvera

Dôvera dopytujúcich firiem v zákazníckym firmám, napr. medzifiremná dôvera. Kľúčový informátor nešpecifikovaný.

Zaheer a kol. (1998)

Veľkosť vzorky 1050. Pomer odpovedí 15%. Dotazníky (306 osôb) + telefonický výskum (100 osôb)


Medzi-ľudská dôvera (α=0.88). medzifiremná dôvera (α=0,77). Meranie adaptované od Rempera a Holmesa (1986). Spravodlivosť bola novo meraná.

Dôvera na individuálnej a organizačnej úrovni. Manažér nákupu ako kľúčový informátor.

Plank a kol. (1999) Mailový výskum. veľkosť vzorky 2324. Pomer odpovedí 24,5%, 568 respondentov.

Vysvetľujúca faktorová analýza + CFA

3 druhy dôvery: firemná dôvera, produktová dôvera a dôvera v predávajúcu osobu. Meranie adaptované od Rottera 1967 a Swana a kol. 1988

Dôvera v predávajúcu osobu, dôvera v produkty, dôvera v spoločnosť.

45

Young-Ybara a Wiersema (1999)

Vzorka 132 aliancií, zahŕňajúca 241 firiem. 91 dotazníkov vrátených. Pomer odpovedí 38%.

Vysvetľujúca faktorová analýza.

Dôvera: 4 položková škála (α=0.86): 1. medzi osobnostná dôvera

(adaptovaná od Johnson-George & Swap 1982, Larzelere & Houston 1980, McAllister 1995)

2. interorganizačná dôvera (adaptovaná od Andersona a Narusa 1990, Morgana a Hunta 1994

Medzi-firemná dôvera. Kľúčový informátor nešpecifikovaný.

Dyer a Chu (2000) Výskum automobilového priemyslu. Dotazník poslané 135 US, 101 Japonsko, 217 Korea. Pomer odpovedí US 66%, 68% Japonsko a 55% Kórea.

Sšítavacia škála 3 položiek Dôvera: 3-položková škála (α=0,84) Medzifiremná dôvera. Manažér predaja ako kľúčový informátor.

Gassenheimer a Manolis (2001)

138 použiteľných dotazníkov prijatých. Pomer odpovedí 14%.

CFA + Kronbachov alfa koeficient

Dôvera v predávajúceho (α=0,84). 7 položková škála adaptovaná od Ganesana (1994). Organizačná dôvera (α=0,64). 4 položková škálaadaptovaná od Moormana a kol. (1992)

Medzifiremná dôvera a firemná dôvera. Predávajúci ako kľúčový informátor.

Mokkering (2002) Výskum medzi 184 kupujúco – predávajúci vzťahmi v Anglicku v tlačovom priemysle.

Kronbachov alfa koeficient Dôveryhodnosť: 1. dôveryhodnosť založená

na poznaní (α=0,78) 2. dôveryhodnosť založená

na emóciách (α=0,89)

Medzi firemná dôvera. Nákupca ako kľúčový informátor.

Norman (2002) Výskum. Štúdia na 61 alianciách. Faktorová analýza Dôvera (modifikovaná od Inkpen 1992, Mohr & Spekman 1994) (α=0,89)

Medzifiremná dôvera. Majiteľ / CFO ako kľúčový informátor.

Coote, Forrest a Tam (2003)

Mailový výskum (veľkosť vzorky približne 1000) 152 spätných odpovedí.


Dôvera: 5 bodová škála. Položky založené na Morgan a Hunt (1994) (α=0,88)

Typy dôvery nešpecifikované. Majiteľ / CFO ako kľúčový informátor.

46

Fang, Palmatier, Schneer a Li (2008)

Dvojstupňový proces zbierania dát: v prvom stupni vychádzali z už zozbieraných údajov od dôvere v partnera, o medzi-firemnej dôvere, o dôvere vo vnútri skupiny. Druhý stupeň zbierania dát zahŕňal získanie archívnych finančných údajov, dva roky neskôr, pre zhodnotenie výkonnosti posudzovaného subjektu.

Hypotézy boli testované metódou najmenších štvorcov

Autory vytvorili novú škálu pre meranie medzi firemnej dôvery a dôvery medzi subjektmi, dôvera v sebe zahŕňala spoľahlivosť a zhovievavosť.

Medzi-firemná dôvera, dôvera v reprezentantov spoločnosti, dôvera vo vnútri jednotky.

Graf a Perrien (2005)

Kontaktovaných bolo 135 spoločností, a 79 súhlasilo s účasťou na výskume (58,5%)

Kronbach alfa koeficient, potvrdzujúca faktorová analýza

Meranie vaužívalo 7 bodovú škálu (kor=0,56, α=0,000)

Dopad dôvery pri odporúčaniach vo vzťahoch medzi high tech spoločnosťami a bankami.

Tabuľka 2: Metodológia merania dôvery


47

Pri skúmaní merania dôvery je hlavnou otázkou ako dôveru merať. Môžeme vidieť, že v prevažnej väčšine boli dáta zozbierané e-mailovým výskumom. Výskumníci využívali majoritne pre meranie stupňa dôvery mnoho škálové otázky. Pre vývoj merania a overovania výskumov, autori využívajú vysvetľujúce alebo overovacie faktory analýz, alebo oba naraz (Ganesan, 1994 a Plank, 1999). Pri využívaní škálových otázok sa však vyskytujú rozdiely v rozsahu overovania meraní a v hodnotení spoľahlivosti. Použitie kontrolných položiek sa používa pri meraní zložitých záležitostí akými je aj dôvera, aby sa zabezpečila minimálna sociálna zaujatosť (Blois, 1999). Ak je dôvera identifikovaná subjektívnou pravdepodobnosťou, že partner nezneužije závislosť toho druhého, bez bližšej špecifikácie, tak k dôvere bude patriť všetko, čo prispieva k subjektívnej pravdepodobnosti, teda to znamená všetko, čo bráni partnerovi v oportunistickom správaní. Zaujímavým zistením je, že opakovanie štúdií nie je bežne využívané. Každý autor sa snaží vyvinúť svoju vlastnú metódu. To môže byť dôvodom odlišnosti konceptualizácie dôvery v jednotlivých štúdiách. Môžeme pozorovať, že len zdieľané hodnoty a komunikácia sú bežným konceptom popisovaných štúdií. V nejasných, zložitých a citlivých konceptoch akým dôvera je, môže multy-položkové meranie viesť k lepším výsledkom. Napr. Sako a Helper (1998) použili zložité opatrenia z ekonomickej a psychologickej teórie, ktoré mali viesť k redukcii meracích chýb. Nie každý autor definoval objekt svojho výskumu. Tí ktorí tak urobili, najčastejšie videli ako objekt dôvery pasívnu stranu: obchodný partner, skupina, účastník, osoba alebo vec alebo cieľ. To znamená, že ich definície umožňujú dôverovať osobám, produktom, službám alebo organizáciám. Pozorovať dôveru medzi organizáciami je väčšinou výzva, keďže spoľahnúť sa na kľúčové informácie môže nakoniec spôsobiť problémy v hodnovernosti výskumu. Keď respondent dostane otázku ohľadom organizačných záležitostí, môže byť jeho odpoveď ovplyvnená osobnými, subjektívne podloženými názormi, postojmi a pocitmi. A tak sa výsledkom štúdie stáva subjektívna generalizácia. Hlavne proces výberu informácií musí byť vykonávaný pozornejšie, napr. zážitky a kompetencie musia byť hodnotené dôkladne. Skreslenie jednotlivých informácií môže byť prekážkou pre výslednú hodnotnosť štúdie a pre ciele empirických alebo teoretických záverov.

Dnešné výskumy interorganizačnej dôvery sú vo všeobecnosti založené na jednoduchých zovšeobecneniach a presvedčeniach, ale nie na empirických zovšeobecneniach.Podľa Barwise (1995) dobré empirické zovšeobecnenie má 5 charakteristík: rozsah (má široké spektrum rôznych podmienok), presnosť (empirické zovšeobecnenie javu ktorý bol pozorovaný viackrát), šetrnosť (vo vedeckých popisoch na princípe, za inak rovnakých podmienok „menej je viac“ ), užitočnosť (tak ako pre akademikov a vedcov, tak aj pre prax) a prepojenie s teóriou. Je nanajvýš dôležité vykonávať dobré empirické štúdie v interorganizačnej dôvere, aby sme mohli odvodiť dobré empirické a teoretické zovšeobecnenia pre túto problematiku (Seppanen et al., 2003).

48

3.2.2 Meranie dôvery na rôznych úrovniach obchodných vzťahov

Koncept dôvery je objektom záujmu vo výskumoch týkajúcich sa vzťahov na trhu a zahŕňa v sebe dve špecifické strany: prvou je strana, ktorá dôveru ponúka, tzv. dôveryhodná strana a druhou je strana prijímajúca dôveru, tzv. dôverujúca. Tento vzťah sa môže odohrávať na viacerých úrovniach medzi jednotlivcami, medzi firmami alebo medzi jednotlivcami a firmami navzájom. Dôvera má centrálnu rolu pri vývoji vzájomných vzťahov pri obchodovaní, ktoré zahŕňanú všetky aktivity vzniku, vývoja a udržania vzájomných vzťahov s klientmi (Raimondo).

Podobné premenné ako v predchádzajúcich dvoch tabuľkách (č.1 a č.2) môžeme pozorovať aj v tabuľkách č.3, č.4, č.5. V týchto tabuľkách sa však zameriavame na jednoduchý prehľad definícií dôvery, kontextu výskumu, premenné použité v jednotlivých výskumoch, kľúčové slová konštruovania dôvery, a aké postupy pri meraní dôvery boli používané. Jednotlivé výskumy sú však rozdelené do troch skupín, a to:

Meranie dôvery v distribučných kanáloch

Meranie dôvery v manažmente predaja

Meranie dôvery vo vzťahoch výmeny medzi firmou a konečným zákazníkom

Distribučný kanál predstavuje usporiadanie všetkých podnikov, ktoré sa podieľajú na distribučnom procese produktu od výrobcu smerom ku konečnému spotrebiteľovi. Je to súhrn organizácií, ktoré sú vo vzájomných vzťahoch pri distribúcií produktu a majú oprávnenie vykonávať distribučné procesy a napomáhať pri prevode tovarov a služieb k zákazníkom.

Manažment predaja chápeme ako schopnosť presvedčiť nášho, či už stáleho partnera, alebo potenciálne nového, aby vstúpil do kontraktu/ partnerstva práve s nami. Nie je dôležité len aby tento nový vzťah vznikol, ale aby sa hlavne dlhodobo udržal a vyvíjal. Dôvera tu predstavuje nepopierateľne kľúčový faktor, keďže pri existencii dôvery v nášho obchodného partnera nemáme dôvod ho meniť, hľadať nového a sme niekedy aj ochotní na základe vytvoreného dôveryhodného vzťahu obetovať vyššie náklady na partnerstvo, ako by sme mali hľadať inde, tam kde nemáme istotu. To isté platí aj naopak, vo vzťahu nášho partnera voči nám.

Dôvera medzi firmou a konečným zákazníkom je vzťah, ktorý popisuje vzájomné aktivity výrobcu a konečného spotrebiteľa. Pri pohľade konečného spotrebiteľa na ponúkaný tovar, nie je pre neho dôležitá cesta a spôsob distribúcie, ale kvalita tovarov a služieb. Ako konečným spotrebiteľom nechápeme len zákazníkov - ľudí, ktorí priamo tovar spotrebúvajú, ale aj firmy, rôzne medzičlánky, pre ktoré je náš výrobok nevyhnutný. Taktiež tu prítomnosť dôvery zohráva obrovskú úlohu. Ako sme už spomínali, vybudovaná dôvera nám prináša stálosť zákazníkov, možnosť šírenia dobrého mena, úsporu nákladov a potenciálnu možnosť zvýšenia ziskov.

49

Autor/i Definícia dôvery Kontext výskumu

Premenné Počet položiek Slová alebo frázy konštruovania dimenzií

Škála merania Metódy analýzy dát a princípy výsledkov

Anderson

a Weitz (1989)

Viera jednej strany, že ich potreby budú naplnené v budúcnosti na základe dohody podpísanej druhou stranou.

Dáta zozbierané od 95 predajných agentov s odporúčaniami na ich vzťahy s 690 výrobnými ponikmi v elektronic-kom sektore.

Dôvera 2 položky Dôvera: ako veľmi dôverujete predstaviteľovi obchodu, že bude spravodlivý...

7 bodová škála: 1 = veľmi nízka dôvera, 7 = vysoká úroveň dôvery

Systém rovníc rovníc odhadovaných cez 3 SLS (tri stupne metódy najmenších štvorcov). Cronbach – alfa koeficient = 0,84. Korelačný koeficient medzi dôverou na jednej strane a vnímané kompetencie a ciele zhody na druhej strane, sú 0,51 respektíve 0,69.

Anderson a Narus (1990)

Viera firmy, že iná spoločnosť bude vykonávať akcie, ktoré majú pozitívny dopad na jej firmu a taktiež nebude vykonávať akcie, ktorých výsledok by mohol negatívne ovplyvniť ich firmu.

Dáta zozbierané od 249 distribútorov a 213 výrobných podnikov.

Dôvera Na distribučnej strane: 3 multi-položkové indikátory, na strane výrobcu? 4 multi-položkové indikátory

Dôvera: na základe minulých a súčasných skúsenosti s partnermi , ako môžete charakterizovať stupeň dosiahnutej dôvery vo vzťahu s výrobcom X (s distribútorom X)?

7-bodová škála: 1 = nedôverujem X, 7 = úplne dôverujem X

Modely štrukturálnych rovníc: Lisrel. V oboch prípadoch, meranie a štruktúrny model majú viaceré špecifikácie.

50

Genesan (1994)

Ochota spoliehať sa na partnera v procese výmeny v ktorého máme istotu. (Moorman, Zaltman e Deshpandé, 1992)

Dáta zozbierané od 124 odberateľov zo 6 reťazcov maloobchod-ných domov a z 52 maloobchodníkov

Zhovievavosť, dôveryhod-nosť

Na strane nákupcu: dôveryhodnosť – 7 položiek, zhovievavosť – 5 položiek. Na strane právajúceho: dôveryhodnosť – 4 položky, zhovievavosť – 3 položky

Nákupca (dôveryhodnosť): úprimný, spoľahlivý, informovaný pokiaľ ide o výrobu, nevytvára falošné tvrdenia, nemá žiaden problém odpovedať na naše otázky. (zhovievavosť): zaujíma sa o nás, je na našej strane, je ako náš priateľ. Predajca (dôveryhodnosť): úprimný, spoľahlivý, znalostne založený ohľadom produkcie, (zhovievavosť): obetuje sa pre nás, stará sa o naše blaho, veľmi chápajúci.

7 bodová škála: 1 = silne nesúhlasím, 7 sine súhlasím

Lisrel model (kupujúci), metóda najmenších štvorcov (predávajúci). Cronbach alfa koeficient (nakupujúci) -Dôveryhodnosť: 0,90 -Zhovievavosť: 0,88 (pedavajúci) -Dôveryhodnosť: 0,80 -Zhovievavosť: 0,76. V oboch prípadoch, CFA sa rozhodla akceptovať obe dimenzie modelov dôvery.

Morgan a Hunt (1994)

Dôvera existuje keď jedná strana má istotu v schopnosť a integritu obchodného partnera.

Štúdia 204 vzájomných vzťahov medzi predajcami pneumatík a ich odberateľmi (z perspektívy nákupcov)

Spoľahlivosť, bezúhonnosť

7 položiek Dôvera: v našich vzťahoch, dôveryhodnosť dodávateľ nemôže byť posudzovaná v čase, môže meraná na základe toho, či urobil to čo je správne, či je jeho poctivosť dostatočná, ...

7 bodová škála: 1=úplne nesúhlasím, 7=úplne súhlasím

Štruktúrny porovnávací model – Lisrel. Cronbach alfa koeficient=0,95. Korelačný koeficient medzi dôverou a oportunistickým správaním je 0,759

51

Dahlstrom a Nygaard (1995)

Ochota sa spoliehať na partnera v procese výmeny, v ktorého máme dôveru (Moorman, Zaltman a Deshpndé, 1992)

Štúdia vzťahov medzi poskytovateľmi a prijímateľmi franchisingu v ropnom priemysle v Poľsku (40), Nemecku (29), a Nórsku (216) (z perspektívy prijímateľa)

Dôvera 5 položiek Dôvera: som ochotný ponechať svojho manažéra robiť rozhodnutia bezo mňa, plne mu dôverujem a verím, že môj predajný manažér robí to najlepšie v mojom záujme a v záujme iných, plne verím, že oblasť predajného manažérstva je dôležitá v distribučných kanáloch, verím, že manžér robí veci, ktoré ja sám nedokážem. Vo všeobecnosti neverím predajnému manažérovi (reverzné hodnotenie)


Variačná analýza (ANOVA) a regresná analýza (OLS). Cronbach alfa koeficient = 0,80 v Poľsku, 0,62 v nemecku a 0,87 v Nórsku.

Zaheer a Venkatraman (1995)

Dôvera je odrazom do akej miery sú rokovania spravodlivé a nápomocné (Anderson a Nerus, 1990) a ako jedna strana verí, že jej požiadavky budú naplnené skutkami druhej strany (Anderson a Weitz, 1989)

Štúdia 329 vzťahov medzi nezávislými poistnými agentúrami a ich nositeľmi (z perspektívy nositeľov)

Dôvera 3 položky Dôvera: ústredný nositeľ a naša spoločnosť má vzájomnú dôveru, ústredný nositeľ je dobre známy z férových rokovaní a ústredný nositeľ si stojí za svojim slovom.


Hierarchická regresná analýza. Cronbach alfa koeficient = 0,81. Korelačný koeficient medz dôverou a inou konštrukciou je nízky a štatisticky významný (diskriminačná platnosť)

52

Mohr a Spekman (1994)

Viera, že slovo druhej strany je spoľahlivé, a že druhá strana bude napĺňať jej povinnosti vo výmene

Štúdia 102 vertikálnych vzťahov medzi osobnými počítačovými obchodníkmi a ich dodávateľmi.

Dôvera 3 položky Dôvera: dôverujeme, že rozhodnutie výrobcu bude prínosné pre náš biznis, cítime, že jednanie je férové, tento vzťah je poznamenaný vysokým stupňom harmónie.


Viacnásobná regresia. Cronbach alfa koeficient = 0,75 Pri analýze všetky subjekty sú zaťažené ich predpokladanými hodnotami, len jedna položka – konštrukcia koordinácie – je vysoko korelovaná s konštrukciou dôvery.

Geyskens a kol. (1996)

Počestnosť, zhovievavosť

Počestnosť: 5 položiek, Zhovievavosť: 5 položiek

Počestnosť: čestný, pravdovravný, drží svoj sľub, ... Zhovievavosť: týkajúci sa nášho blahobytu

7 bodová škála: 1=úplne nesúhlasím, 7= úplne súhlasím

Regresná analýza. Cronbach alfa koeficient Holandsko: počestnosť=0,81, zhovievavosť=0,9 USA: počestnosť=0,85, Zhovievavosť=0,93 Dvojfaktorový model ukazuje konvergenčnú a diskriminačnú platnosť.

Nielson (1998)

Dôvera odzrkadľuje dodávateľovo očakávanie, že zákazník sa bude správať tak ako sľúbil, čestne a bezúhonne

Štúdia 163 vzťahov medzi výrobcami a distribútormi medziproduktov ako súčiastky, komponenty, materiál a pod. (z perspektívy predajcu)

Dôvera 3 položky Dôvera: tento zákazník môže byť považovaný za takého, ktorý drží svoje sľuby, tento zákazník je dôveryhodný

5 bodová škála: 1=silne nesúhlasím, 5=silne súhlasím

Štruktúrny porovnávací model – Lisrel. Cronbach alfa koeficient = 0,87. Meracia škála dôvery je posudzovaná ako akceptovateľná pre testovanie kauzálnych modelov

53

Selnes (1998)

Generalizované očakávanie toho, ako sa druhá strana bude správať v budúcnosti

Štúdia 177 vzťahov medzi reštauráciami a ich dodávateľmi (z perspektívy nákupcu)

Dôvera 1 položka Dôvera: stupeň dôvery v dodávateľa

Škála 1 – 10 Štruktúrny porovnávací model – Lisrel. Korelácia medzi spôsobilosťou a dôverou je 0,464. Spôsobilosť nemá žiaden efekt na dôveru (ovplyvňuje sa to komunikáciou, vysoko korelované)

Zaheer, McEvily a Perrone (1998)

Očakávanie, že účastník

Je schopný plniť svoje záväzky

Sa správ predvídateľným spôsobom

Sa bude správať spravodlivo, keď možnosť oportunizmu je prítomná

Štúdia 107 vzťahov medzi výrobcami elektrických prístrojov a dodávateľmi ich komponentov, oba na interpersonálne aj interorganizačnej úrovni a z perspektívy oboch účastníkov

Interorganizačná dôvera a interpersonálna dôvera: spoľahlivosť, predvídateľnosť a bezúhonnosť

Ineterorganizačná dôvera: 5 položiek, Interpersonálna dôvera: 5 položiek

Interorganizačná dôvera (na strane odberateľa):. Dodávateľ je vždy voči nám nestranný, môže využiť príležitosti profitovať na našich výdavkoch, na základe minulých skúsenosti, nemôžeme sa spoliehať na sľuby dodávateľov, váhame ak špecifikácie sú nejasné, Interpersonálna dôvera (na strane odberateľa): moja kontaktná osoba musí byť vždy nestranná, mala by vždy konať ako ja predpokladám, mám vieru, že vždy koná v mojom záujme, mal by som pocit zrady, ak by konal inak ako by som ja predpokladal.

7 bodová škála: 1=úplne nesúhlasím, 4=skôr súhlasím ako nesúhlasím, 7=úplne súhlasím

Štruktúrny porovnávací model Lisrel. Položky týkajúce sa predvídateľnosti boli odstránené zo škály interorganizačnej dôvery. Položky týkajúce sa spoľahlivosti boli odstránené zo škály merania interpersonálnej dôvery. Cronbach alfa koeficien pre inerorganizačnú doveru je 0,76 a pre interpersonálnu je 0,89.

54

Krishnan, Martin a Noorderhaven (2006)

Dôvera predstavuje očakávania jednej strany, že druhá strana nevyužije jej zraniteľnosť, keď bude mať na to možnosť.

Autori zozbierali dáta z 126 medzinárodných strategických aliancií v Indii.

Dôvera, neistota, výkonnosť, spravodlivosť

Dôvera súvisí s výkonnosťou aliancie, a aliancia viac benefituje s medzinárodnej dôvery ako stupeň nezávislosti medzi dvoma organizáciami je vyšší.

Výkonnosť aliancií bola meraná ako funkcia: 1. Ako uspokojený bol lokálny

partner s výkonnosťou aliancie

2. Ako spokojný bol lokálny partner prostredníctvom medzinárodných partnerov s celkovou výkonnosťou aliancie

3. Uspokojenie so schopnosti dosahovať vytýčené ciele

4. Rozsah do ktorého lokálny partner bol uspokojený s finančnou výkonnosťou

5. Rozsah do ktorého verí lokálny partner, že medzinárodný partner bol spokojný s finančnou výkonnosťou.

Medzinárodná dôvera bola meraná dotazníkom, ktorý odzrkadľoval úrovne spravodlivosti, zodpovednosti a goodwillu vo vzťahu.

Tabuľka 2: Meranie dôvery v distribučných kanáloch


55

Autor/i Definícia dôvery Kontext výskumu

Premenné Počet položiek Slová alebo frázy konštruovania dimenzií

Škála merania Metódy analýzy dát a princípy výsledkov

Crosby,

Evans a Cowles (1990)

Viera, že dodávateľ môže byť spoľahlivý na základe správania v medziach dlhodobého záujmu o zákazníka

Štúdia 151 vzťahov medzi poistnými agentmi (z perspektívy nakupujúceho)

Dôvera 9 položiek: Dôvera: môj agent drží sľuby *je neúprimný. Dôverujem mu, je nevyhnutné byť opatrný*. Dáva potreby spotrebiteľa pred svoje, nie je prispôsobivý potrebám iných*. Neúprimný*, má niekedy nedôveryhodné informácie*. (*=reverzný pohľad)


Štruktúrny porovnávací model Lisrel. Cronbach alfa koeficient =0,89.

Moorman, Zaltman a Deshpandè (1992) Moorman, Deshpandè A Zaltman (1993)

Ochota spoliehať sa na partnera v procese výmeny, ktorému dokážeme dôverovať.

Štúdia 779 vzájomných vzťahov medzi poskytovateľmi a užívateľmi trhu (z perspektívy používateľa)

Viera, správanie, úmysel

5 položiek Dôvera: ak by niekto nemohol byť dosiahnutý, bol by som ochotný ponechať rozhodnutia na výskumníkov, ak by bol niekto nemonitorovateľný, tak by som veril výskumníkom, že robia svoju prácu dobre, veril by som výskumníkom, pri veciach ktoré nie som schopný urobiť sám, veril by som výskumníkom pri práci, ktoré moje oddelenie nedokáže vykonať samo. Vo všeobecnosti nedôverujem mojim výskumníkom.

7 bodová škála: 1=úplne nesúhlasím, 4=skôr súhlasím ako nesúhlasím, 5=úplne súhlasím

Regresná analýza, ktorej výsledky sa používajú ako vstupy pre path analysis. Cronbach alfa koeficient=0.84.

56


Vnímaná dôveryhodnosť a zhovievavosť z cieľa dôvery.

Štúdia vzťahov medzi vzorkou 210 industriálnymi firmami

Dôveryhodnosť, zhovievavosť

Dôvera voči firmám: 8 položiek, dôvera voči predávajúcim osobám: 7 položiek

Voči dodávateľským firmám: Dôvera: veríme informáciám, ktoré nám poskytujú, sú predpokladom že naša firma bude úspešná, považuje našu výkonnosť za tak dôležitú ako svoju, drží našu pozornosť, je dôveryhodný. Dodržiavanie sľubov nie je vždy úprimné*, je dôležité byť opatrným* (*=reverzný pohľad)

7-bodová škála: 1=úplne nesúhlasím, 7=úplne súhlasím

CFA s Lisrel a systémom odhadovania trojstupňovej metódy najmenších štvorcov. Cronbach alfa koeficient (voči dodávateľom)=0,94, (voči predávajúcej osobe)=0,90. Dôvera voči dodávateľským firmám a voči predajným osobám sú iných konštrukcií.


Dôvera vyžaduje: vzájomnú dôveryhodnosť, definovaná ako rozsah očakávania, že náš partner bude zodpovedný a bude plniť všetky svoje úlohy. Partneri budú zároveň veriť, že každý z nich koná najlepšie, zároveň sú ochotní prijať chyby, ktoré sú výsledkom neistoty. Uvádza, že seriózne porozumenie dynamiky dôvery mimo firemnej dôvery je kritické pre úspech kolaborácie.

Analýza 103 vzťahov medzi partnermi v horizontálnej predajnej aliancii v počítačovom sektore (z perspektívy oboch firiem)

Vzájomne očakávaná dôveryhodnosť: charakter, kompetencie rolí, motívy, spravodlivosť, Vzájomné dôveryhodné správanie: Vzťahy invetícií, komunikačná otvorenosť, redukcia kontroly, trpezlivosť z oportunizmu

Vzájomná očakávaná dôveryhodnosť Charakter: 4 položky, kompetencie: 9 položiek, motívy: 6položiek, spravodlivosť: 4 položky Vzájomné dôveryhodné správanie: vzťahy investorov: 6 položiek, licencie: 4 položky, komunikačná otvorenosť: 7 položiek, redukcia kontroly: 5 položiek, trpezlivosť z oportunizmu: 7 položiek

Vzájomne očakávaná dôveryhodnosť: môžeme rátať jeden s druhým navzájom Kompetencie rolí: ani jeden z nás sa nemusí koncetrovať na technické zručnosti toho druhého a jeho znalosti, Spravodlivosť: rešpektujeme si navzájom posúdenie vzájomnej dôveryhodnosti: Investovanie: je nutné vyvinúť čas a energiu, aby naše vzťahy fungovali, Vplyv prijatia: nie sme veľmi vnímavý voči ďalším vplyvom*, Komunikačná otvorenosť: frekventovane hovoríme o príležitostiach, Redukcia kontroly: nesnažíme sa ovplyvňovať správanie druhých, Trpezlivosť z oportunizmu: je tu nejaké podvádzanie v našich vzťahoch.


Štruktúrny porovnávací model Lisrel a metóda najmenších štvorcov. CFA poukázala na to, že 3-faktorový model vzájomnej očakávanej dôveryhodnosti, ktorá kombinuje charakter a motívy, je lepšie použiteľný ako originálne predpokladaný 4-faktorový model.

57

Child, Faulkner a Tallman (2005)

Dovera je komplexným fenoménom, ktorý môže byť skúmaný pomocou vzťahom medzi nákladmi a prínosmi, vzájomným porozumením a rozvíjaním partnerstiev medzi ľuďmi.

Autori argumentujú, že dôvera je zmierňujúcim faktorom medzi kontrolou a istotou v partnera.

Dôvera v aliancii je viacúrovňovým fenoménom. Vzťahy medzi organizáciami závisia na kvalite vzťahov medzi skupinami a individualistami. Prinajmenšom rozoznávajú 3 úrovne: Medzi partnerskými spoločnosťami

Medzi skupinami manažérov

Na individuálnej/ zamestnaneckej úrovni

Výpočtová dôvera: závisí na kalkuláciách relatívnych nákladov a výnosov, ktoré nám plynú zo vzťahu medzi dôveryhodnou stranou a dôverujúcou. Dôvera založená na porozumení: znalostne založená dôvera, vyplýva zo vzájomnej podobností poznaní oboch strán. Dôvera založená na porozumení: je tu veľa sociálnych faktorov, ktoré ovplyvňujú kooperáciu a dôveru.

Bruneel, Spithoven a Maesen (2007)

Sociálny kapitál odzrkadľuje schopnosť budovať vzťahy. Autori argumentujú, že dôvera je kľúčovým komponentom budovania vzťahov. Blízkosť sa taktiež podieľa na efektivite sieťovania.

Štúdia 127 mladých technologických firiem v Belgicku, dáta boli zozbierané na základe 290 kľúčových partnerstiev, osobnými pohovormi s výkonnými riaditeľmi každej spoločnosti.

Kultúrna, poznávacia a sociálna blízkosť

3 položky (Kultúrna, poznávacia a sociálna blízkosť) Výskum taktiež zahŕňa 4 kontrolné premenné: úroveň interakcií, dĺžka trvania partnerstva, partnerov pôvod a typ partnerstva.

Kultúrna blízkosť poukazuje na podobnosti v rozdielných kultúrach ako napr. sila vzdialenosti, moci, individuálnosti a vyhýbanie sa neistote. Autori hypotetizujú, že vyššia úroveň kultúrnej blízkosti môže byť pozitívne asociovaná s úrovňou medzi-firemnej dôvery, tak ako podobnosť zvyčajne zvyšuje dôveru.

7 bodová škála od: Paheer, McEvily a Perrone

Vzájomná blízkosť bola meraná ako: rating spoločnosti mínus rating partnerov.

58

Poppo, Zhou a Ryu (2008)

137 vzťahov medzi manufaktúrami a ich majoritnými dodávateľmi. Otázky položené 680 manažérom

História (dĺžka trvania vzťahu), budúce očakávania, interorganizačná dôvera, výkonnosť, veľkosť spoločnosti, veľkosť odvetvia

Medzi-firemná dôvera: 5 položková škála, riziko výmeny: 7 položková škála

Autori hypoterizujú, o pôvode medzi-firemnej dôvery a že dôvera je výsledkom naplnenia alebo nenaplnenia budúcich očakávaní.

Medzi-firemná dôvera: 5 položková škála, riziko výmeny: 7 položková škála

Regresná analýza, modelovanie štruktúrnych rovníc

Tabuľka 3: Meranie dôvery v manažmente predaja


59

Autor/i Definícia dôvery Kontext výskumu Premenné Počet položiek Slová alebo frázy konštruovania

Meracia škála Metódy analýzy dát a princípy výsledkov

Fletcher a

Peters (1997)

Nešpecifikovaná Štúdia 113 vzťahov medzi spotrebiteľmi a firmami, využívajúc priamy marketing (z pohľadu spotrebiteľa)

Schopnosť, vnímanie kompetencií, schopnosť uspokojiť zákazníka s úprimnosťou a čestnosťou, napĺňanie sľubov. Motivácia Integrita, diskrétnosť, lojalita, vnímavosť.

Schopnosť: Očakávané kompetencie: 4položky, schopnosť uspokojiť zákazníka s úprimnosťou a čestnosťou: 4 položky, Motivácia: diskrétnosť: 4položky, integrita: 4položky, vnímavosť: 4položky, lojalita: 4 položky

Nešpecifikované 5 bodová škála: 1=úplne súhlasím, 5=úplne nesúhlasím

Viacnásobná regresná analýza a path analýza. Cronbach alfa koeficient=0,83, motivation=0,81. Indikátor integrita mal vysokú koreláciu s indikátorom čestnosť a plnenie sľubov. To odzrkadľuje ich blízkosť v konštruovaní celkovej dôvery.

Mitchell, Reast a Lynch (1998)

nešpecifikovaná Štúdia 106 vzťahov medzi spotrebiteľmi a firmami v bankovom sektore, distribúcii elektriny (z perspektívy spotrebiteľa)

Dôvera 1 položka Dôvera: vysoká/nízka 7 bodová škála: 1=nízka, 7=vysoká

Viacnásobná postupná regresia. Dôvera má 4 predchodcov: Bezúhonnosť a spravodlivosť, zlučiteľnosť, istota a uspokojenie, R

2=0,793

60

Bstieler (2006)

Dôvera je definovaná ako ochota prijať zraniteľnosť na základe pozitívnych očakávaní správania sa iných účastníkov v tom kontexte.Dôvera je hlavným mechanizmom pre robenie správania predvídateľným, a pre uľahčenie prispôsobenia sa neočakávaným skutočnostiam.

Dáta boli zozbierané z 44 nových vyvinutých produktov v partnerstvách, z 34 manufaktúr. Údaje boli poskytnuté projektovými manažérmi v osobných pohovoroch využitím štrukturovaných otázok.

Faktory podporujúce dôveru a faktory znižujúce dôveru. Dôvera bola meraná využitím otázok o úprimnosti a o dodržiavaní sľubov.

Faktory podporujúce dôveru: komunikácia, zdieľanie riešení problémov, férovosť. Faktory znižujúce dôveru: konflikty, egoizmus

Vertikálne partnerstvo: tento vzťah pozostáva z priebežnej práce a spolupráce v partnerstvách medzi manufaktúrami a dodávateľmi alebo spotrebiteľmi.

Hierarchická viacnásobná regresia

Laaksonen, Pajunen a Kumala (2008)

Dáta pozostávali z 12 štruktúrovaných a 14 neštruktúrovaných rozhovorov, pohovory boli nasmerované na manažérov predaja a kupujúcich.

Dôvera, znižovanie nákladov, závislosť

Zmluvná dôvera, kompetenčná dôvera, goodwill dôvera

Úroveň nezávislosti bola hodnotená vo vzťahu s výdavkami konečného zákazníka: vysoké výdavky = vysoká závislosť. Konceptualizovali 4 rozdielne vzťahy: 1. Trhovo založené

partnerstvo 2. Príležitostné

partnerstvo 3. Opakujúce sa zmluvné

partnerstvo 4. Racionálne zmluvné

partnerstvo

Tabuľka 4: Meranie dôvery vo vzťahoch výmeny medi firmou a konečným zákazníkom


61

V tabuľkách môžeme vidieť, že väčšina definícií dôvery vychádza zo „spoľahlivosti“ a z „ motivácie“ (Anderson a Weitz, 1989; Anderson a Naruss, 1990; Crosby, Evans a Cowles, 1990). Ganesan (1994), Geyskens et al. (1996), Doney a Cannon (1997) identifikovali dve dimenzie dôvery, obe kognitívne. Títo ekonómovia argumentovali, že dôvera by mala byť hodnotená s odkazom na zhovievavosť a vierohodnosť partnera. Okrem toho Fletcher a Peters (1997) podobne ako Andaleeb (1992) sa odkazujú na dimenzie schopnosti a motivácia. Výsledkom štúdií Moormanna, Deshpandea, Zaltmana (1992) a Richa (1997) bola identifikácia kognitívnej dimenzie (viera) a behaviorálnej dimenzie (úmyselné správanie). Tento istý prístup bol nasledovaný aj Zaheerom, McEvilom a Perroneom (1998), ktorí rozlíšili „spoľahlivosť“, „predvídateľnosť“ a „slušnosť“. Taktiež bol nasledovaný aj Morganom a Huntom (1994), podľa ktorých dôvera by mala byť hodnotená na základe spoľahlivosti protistrany. V oboch prípadoch autori použili viacpoložkovú škálu merania. Smith a Barclay (1997) konceptualizovali dôveru ako „vzájomné vnímanie dôveryhodnosti“ a „vzájomné dôveryhodné správanie“. Druhý pohľad je následkom prvého v procese plynutia času.

Pri porovnávaní metód používaných v marketingových štúdiách, boli najčastejšie používané multi-položkové škály. Jedine štúdie Mitchella, Peasta a Lyncha (1998) a Selnesa (1998) využili jednopoložkovú škálu. Kritizovali hlavne multipoložkovú škálu Morgana a Hunta (1994), ktorí použili pri definovaní a meraní dôvery pojmy ako sú napr. spoľahlivosť, integrita a istota, ale podľa nich, sú to podmienky dôvery a preto nemôžu byť využívané ako súčasť konštrukcie definícií.

Pri popisovaných štúdiách, väčšina ekonómov vychádzala z už existujúcich zistení a literatúr. Používali už zaužívané definície a pojmy, ale spôsoby meraní sa odlišovali. Každá štúdia prispôsobila svoje merania oblasti záujmu, možnostiam výskumu a potrebnému objemu požadovaných zistení. Ako sme už viackrát spomenuli, najčastejšie sú využívané merania s viacerými položkami a otázky so škálovou možnosťou odpovede.

Štatistické postupy využívajúce viacstupňové škálovanie sú zvyčajne :

Explanatory factor analysis

Cronbach alpha coefficient

Item-to-total

Eyplanatory fator analysis, tzv. prieskumné faktory analýz sa využívajú, ak výskumník nemá vybudovanú hypotézu buď o počte faktorov alebo o vzťahoch medzi týmito faktormi a pozorovanými premennými. V súvislosti s tým sa berú do úvahy pre prvé preskúmanie faktory s ohodnotením viac ako 0,4 a s koreláciou s iným faktorom nižšou ako 0,25.

Cronbach alpha coefficient je indikátor spoľahlivosti výpočtov založených na vnútornej uniformite a pohybuje sa v rozmedzí 0 – 1. Nárastom hodnoty, spoľahlivosť merania taktiež vzrastá. Hodnoty α›0,6 sú často akceptovateľné, avšak hodnoty nad 0,7 sa považujú za vhodnejšie. Ak je koncept viacdimenzionálny, α – koeficient musí byť vyrátaný samostatne pre každý okruh.

Item-to-total corelation pozostáva z vyčíslenia korelačného koeficientu medzi prideleným ohodnotením každého individuálneho prvku a celkovým skóre testu, ktoré

62

dosiahneme ako sumu jednotlivých ohodnotení individuálnych prvkov. Vzťahy s koreláciou menej ako 0,33 sú odstránené zo škály merania.

Tieto štatistické analýzy sa využívajú prevažne len na ohodnotenie oprávnenosti výpočtov ako ďalší krok k zbieraniu údajov. Po takomto ohodnotení nasleduje test predpokladaných kauzálnych vzťahov medzi premennými, ktoré sú výsledkom početných regresných analýz. (Moorman, Deshpandè and Zaltman, 1993; Mohr and Spekman, 1994; Dahlstrom and Nygaard, 1995; Geyskens et al. 1996).

Analytický prístup vykonávaný ďalšími autormi (Anderson and Narus, 1990; Crosby, Evansand Cowles, 1990; Ganesan, 1994; Morgan and Hunt, 1994; McAllister, 1995; Rich, 1997; Nielson, 1998; Zaheer, McEvily and Perrone, 1998) je postavený na dvojstupňovom procese vytvorenom Andersenom a Garbingom (1988). Vychádza z prístupu „Lisrel“. Lisrel je skratkou pre Linear Structural Relationship. Je to názov softvéru, vytvoreného Joreskogom a Sorbom a je v súčasnosti využívaný na indikovanie štatistických modelov a prístupov SEMs (Structural Equation Models) analýz. Lisrel je podporná analýza, ktorá sa zameriava na to , ako hypotézové štruktúry medzi latentnými premennými navzájom a medzi každou latentnou premennou a jej indikátorom sú logické, dôsledné a neodporujúce si, a sú v zhode s empirickými údajmi. V posledných rokoch využívanie Lisrel modelu v marketingových štúdiách, hlavne vo výskumoch správania sa spotrebiteľa, vzrástol pozorovateľne, samozrejme vďaka vývoju a šíreniu špecializovaných a ľahko použiteľných počítačových softvérov. Lisrel prístup metodologicky prispel k dvom disciplínam: psychometria a ekonometria. Kombinovaním psychometrickej a štruktúrnej analýzy, Lisrel prístup nasleduje štúdie kauzálnych vzťahov (priamy a nepriamych) medzi latentnými premennými, ktoré sú prevažne považované viac za empirické a sú zarátavané ako chyby výpočtu. Táto potenciálnosť Lisrel je hlavnou výhodou v porovnaní s tradičnými štatistickými postupmi ako napríklad viacnásobné regresné analýzy. A tiež sa stal prvkom záujmu pre typické problémy sociálnych vied.

Stručne zhrnúť, techniky analýzy dát používané pre výpočet dôvery sú veľmi rozdielne. Niektorí výskumníci využívajú tradičné metódy nazývané tiež „prvá generácia“ ako Alpha coefficient, Explanatory factor analysis a Bivariate correlation. Iní zas uprednostňujú štrukturálne stotožnené modely s Lisrel prístupom, nazývané tiež „druhá generácia“ metód viacdimenzionálnych analýz. Oba tieto prístupy môžu ponúknuť významné prispenie pri validácii marketingových postupov, ale tiež obsahujú určité limity. Tradičné metódy sú ľahko zrozumiteľné a nevyužívajú sofistikované počítačové programy. Na druhej strane, pre komplexnejšie problémy a modely, sú tieto jednoduché procesy silne obmedzené a vyžadujú využitie všestranných techník ako analýza kovariačných štruktúr (očakávaných hodnôt).

Východisko pre meranie dôvery môžeme nájsť vo vnútroorganizačných vzťahoch v oblasti B2B. V B2B marketingu najdôležitejšími sú manažment predaja a „kanálový“ manažment., v ktorom je dôležité pochopiť ako sa dôvera vyvíja medzi predávajúcou (alebo ponúkajúcou) a nakupujúcou (alebo distribuujúcou) stranou. Niektoré štúdie tiež zvažujú koncept dôvery vo vzťahu k spotrebiteľskému marketingu, ktorý popisuje vzťah medzi firmou a konečným spotrebiteľom. Takáto štúdia zväčša zahŕňa analýzu správania sa spotrebiteľa, ako napríklad zadosťučinenie, imidž značky, lojalita spotrebiteľa.

63

Andaleeb (1992) navrhuje definovať dôveru strany A voči strane B s odvolaním sa na dva základné elementy: vnímanie strany A, že strana B je dostatočne motivovaná (robí všetko so zámerom) a/alebo vnímanie strany A, že strana B je schopná produkovať požadované výsledky. Na základe týchto zvážení, Andaleeb vytvoril schému na kategorizovanie rozdielnych úrovní dôvery, ktorá môže byť pozorovaná v marketingových vzťahoch, využívaním kombinácie dvoch dimenzií v rozdielnych spôsoboch formovanie rozdielnych typov dôvery (obrázok 2).

Schopnosť

Vysoká Nízka

Mo

tívy

Po

zití

vne Väzbová dôvera

(bonding trust) Nádejná dôvera (hopeful

trust)

Neg

atív

ne Nestabilná dôvera

(unstable trust) Nedôvera (distrust)

Obrázok 2: Kategórie dôvery Zdroj: Andaleeb, 1992

Tento obrázok popisuje spoločne koncept multidimenzinálnej prirodzenosti dôvery a predpokladov rôznych konfigurácií dôvery. Rozhodne neexistuje len jeden typ dôvery, ale rozdielne typy, ktoré môžu byť identifikované kombinovaním rôzneho vnímania motivácie a schopnosti protistrany, ktorou je zvyčajne dodávateľ. Podobne aj Ganesan (1994) navrhuje dve dimenzie dôvery, ktoré sú veľmi podobné už spomínanému Andaleebovmu deleniu:

Dôveryhodnosť – ktorá, závisí od viery kupujúceho, že dodávateľ má požadované skúsenosti na to, aby vykonal svoje funkcie efektívne a spoľahlivo.

Zhovievavosť – ktorá je závislá na kupujúceho viere, že dodávateľ koná v medziach, ktoré sú prínosne pre neho samého.

Z rovnakého pohľadu sa na dôveru pozerá aj Castaldo (1995), ktorý navrhuje trojdimenzionálnu konceptualizáciu dôvery, ktorá vychádza z psychologických predpokladov schopnosti predpovedať správanie a z dimenzií identifikovaných Andaleebom: vnímanie schopností a vnímanie motivácie firiem. Tri faktory, ktoré vedú subjekt aby zvážil dôveryhodnosť svojho partnera sú:

Schopnosť – ktorá odzrkadľuje partnerovu spôsobilosť k dodaniu toho, čo dôverujúca strana očakáva

Bezúhonnosť – ktorá popisuje schopnosť partnera konať v súlade s princípmi, ktoré sú akceptovateľné dôverujúcou stranou

Zhovievavosť – ktorá vysvetľuje úmysel dôveryhodnej strany, že urobí pre dôverujúcu stranu všetko najlepšie ako je to možné

64

S ohľadom na tieto tendencie, sa zdá, že výskumníci sa pridržiavajú názoru, že dôvera je udržiavaná znalosťami (kognitívne založená dôvera) a pocitmi alebo emóciami (vzťahovo založená dôvera).

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že meranie dôvery je ovplyvnené špecifickou prirodzenosťou mnohých obchodných javov, kde premenné vyjadrujúce dôležité aspekty môžu byť niekedy dávané do pozadia a tak sa stávajú nepovšimnuteľnými a preto nie sú priamo zarátavané. No môžu byť dôležité premenné vzťahujúce sa k zásadnému teoretickému konceptu a pôsobiť na neho. Z tohto dôvodu vzniká fundamentálna otázka o prepojení povšimnuteľných indikátorov a skrytých indikátorov. Inými slovami otázka o oprávnenosti a správnosti merania dôvery.

Marketingoví odborníci využívajú rozdielne prístupy a metodológie ako merať koncept dôvery. Ale väčšina z nich začína identifikáciou premenných, vybudovaním pravidiel i adekvátnej škály merania a následne sa vykonáva ohodnotenie správnosti a oprávnenosti škály, ktorá bola definovaná. Avšak všetky techniky merania a výsledky sa líšia v závislosti od autora výskumu. Dôvera nereprezentuje skutočný predpoklad prevzatia rizika, skôr je to viera v to, že ho budeme ochotný prebrať. Rozdiel medzi ochotou prevziať riziko a skutočným prevzatím rizika aj so všetkými možnými sankciami, predstavuje rozdiel medzi dôverou a dôverčivým správaním. Podobne tak aj vo vnímaní vzťahov medzi partnermi aliancií Smith a Barclay (1997) považujú koncept vnímanej dôveryhodnosti a dôveryhodného správania za dve samostatné, ale prepojené dimenzie dôvery. Tento stav je komponovaný štyrmi dimenziami: prvé tri sú charakter, kompetencie rolí a motívy, ktoré môžu byť asimilované do integrity, schopností a benevolencie, ktoré identifikovali Mayer, Davis a Schoorman (1995). Štvrtou dimenziou je úsudok, ktorý je definovaný ako schopnosť v danej situácií, využiť vedomosti a skúsenosti v danom prípade, a tak rozhodovať a konať primerane v prospech spoločného partnerstva. Vzájomné dôveryhodné správanie je správanie oboch partnerov, ktoré ukazuje ochotu oboch ukázať svoju citlivosť pri čelení neistote, a je definované 5 komponentmi: investičné vzťahy, dopady prijatia, komunikačná otvorenosť, redukcia kontroly a zhovievavosť v oportunizmus. Hoci vzťah medzi dôveryhodnosťou a vzájomným dôveryhodným správaním je reťazový z dynamického uhla pohľadu, Smith a Barclay (1997) si myslia, že je vhodné hypotetizovať o tom, že skoršie momenty prichádzajú ako formujúci predchodcovia nasledujúcich udalostí. Na nasledujúcom obrázku môžeme vidieť príčiny a následky dôvery, ktoré popisuje Castaldo (1995).

65

Obrázok 3: Determinanty a následky dôvery v marketingových vzťahoch

Zdroj: Castaldo, 1995

Problém vývoja dôvery v čase, v sebe zahŕňa dve otázky: na jednej strane stupeň do akého chcemeaž dôveru vytvoriť, a na druhej strane, rolu dôvery na rôznych stupňoch vytvorených vzťahov. V oboch prípadoch, konceptualizácia a empirické štúdie prijímajú predpoklad, že rozdielne elementy môžu byť dôležité vo formovaní dôvery v rozdielnych stupňoch vývoja vzájomných vzťahov. Sila a prirodzenosť determinantov sa mení v čase. Táto perspektíva môže vysvetliť, prečo niektoré elementy sa zdajú byť v niektorých štúdiách dôležité a v iných zas nie. Nie všetky vzťahy sú na rovnakej úrovni vývoja a niektoré dokonca ani nemusia dosiahnuť potrebu vytvárania úplnej dôvery (Andaleeb, 1992; Costabile, 1999).

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že meranie je vždy ovplyvnené partikulárnou prirodzenosťou mnohých marketingových fenoménov, kde sa dôležitejšie premenné stávajú latentnými, to znamená, že ich považujeme len za teoretické a teda nemerateľné. Čo je však merateľné, sú špecifické premenné, ktoré úzko súvisia s práve popisovanou záležitosťou a pre tento dôvod sú posudzované ako indikátory latentných premenných. V prvom rade musia tieto premenné dostatočne kapacitne pokryť meranie teoretických konceptov a v druhom rade, musia byť stabilné aj pri opakovaných meraniach po určitom čase. A tak sa meranie marketingových záležitostí stáva procesom prepájania abstraktných konceptov s empirickými indikátormi, ktoré je zacielené na súlad dvoch fundamentálnych psychometrických vlastností, a to platnosť a spoľahlivosť. Marketingový výskumnícki využívajú rozdielne prístupy a metodológie na meranie konštrukcií dôvery. Metodologické cesty sa však všeobecne uberajú podobným smerom. Najskôr prebieha identifikácia premenných, nasleduje vývoj skupiny položiek, stanovenie si adekvátnej meracej škály a nakoniec zabezpečenie platnosti a spoľahlivosti škály, ktorá bola zadefinovaná (obrázok 4). Avšak spôsob merania, techniky, aj dosiahnuté výsledky sú často badateľne odlišné v závislosti na autorovi štúdie.

Determinanty:

Schopnosti/kompetencie

Motivácia/absencia oportunizmu

Interpersonálne faktory

Spokojnosť

Komunikácia

Spolupráca

Špecifické transakcie investícií

Podobnosť medzi partnermi

Zdieľané ciele/ hodnoty/ kultúra

Reputácia/ povesť

Organizačná štruktúra a kultúra partnerov

Údaje o transakcií

Determinanty:

Kompetencie

Motivácia/absencia oportunizmu

Interpersonálne faktory

Spokojnosť

Komunikácia

Spolupráca

Špecifické transakcie investícií

Podobnosť medzi partnermi

Zdieľané ciele/ hodnoty/ kultúra

Reputácia/ povesť

Organizačná štruktúra a kultúra partnerov

Údaje o transakcií

Dôvera

Následky:

Redukcia rozhodnutí

Neistota

Zvýšenie záväzkov

Zníženie úrovne konfliktov

Nepoužívanie donucovacej moci

Zvýšenie spokojnosti

Efektívnosť komunikácie

Uľahčenie spolupráce

Väčšia pravdepodobnosť rozdelenia zdrojov vo vzťahu

Väčšia možnosť ovplyvňovať a presvedčiť partnera

Zníženie transakčných nákladov

Kontinuita vzťahov

66

Obrázok 4: Proces merania

Zdroj: Andaleeb, 1992

Potreba ilustrácie definícií dôvery, ktoré využívajú rôzni autori vyplýva z faktu, že prvý bod vo vývoji dobrého meracieho postupu je ujasnenie si, čo je pripojené do, a čo vylúčené z dominanty merania.

3.2.3 Závery merania dôvery

Výsledky merania dôvery v marketingových štúdiách môžu byť analyzované na dvoch vlastnostiach kvality procesu merania dôvery: hodnovernosť a oprávnenosť (opodstatnenosť). Hodnotenie kvality modelov merania dôvery vychádza v prvom rade z kvalitného zadefinovania modelu ako samotného. Jedno - rozmerová škála by nemala byť používaná pri meraní dôvery, pretože to nereprezentuje adekvátne pokrytie celého poľa pôsobnosti na dôveru, dokonca i keď myšlienka modelu sa javí byť homogénna (jedno rozmernosť latentných premenných). Viacrozmerné škálovanie je preferované vo všetkých oblastiach, pretože minimalizuje vznik náhodných chýb. V ponímaní multidimenzionálnej dôvery, merateľná škála by mala byť formovaná veľkým počtom podskupín (každá podskupina by mala byť tiež viacpoložková).Zadefinovanie každej položky v podškále by malo odzrkadľovať koncept záujmu.

Definícia konštrukcie a identifikácia premenných

Počiatočná generácia položiek

Test meracej škály

Zber dát

Hodnotenie spoľahlivosti

Posúdenie konvergenčnej a diskriminačnej hodnoty

Vývoj noriem

67

Pri pozorovaní jednotlivých techník analýzy dát, výsledky získané využitím Lisrel sa zdajú byť kvalitnejšie ako ostatné. To neznamená, že tradičné metódy nie sú nápomocné, ale že tieto metódy by mohli byť využívané korektne a zahrnuté vo vhodných postupoch s viac analytickými a detailnými analýzami a využitím Lisrel.

Po popísaní pracovných procesov, techník analýzy dát a výsledkov merania dôvery, môžeme porovnávať popísané štúdie. Obrázok č. 5 ukazuje hlavné výsledky porovnaní. Môžeme v ňom najskôr pozorovať, že jedno položkové merania sa pri analýze dôvery nevyužívajú. Vo všetkých prípadoch je preferované multipoložková škála. Tieto multipoložkové škály sú brané v ponímaní celku, poskytujú subjektu variabilnosť a redukujú náhodné chyby. Po druhé, ak konceptualizácia dôvery je multidimenzionálna, meracia škála by mala byť formovaná toľkými pod-škálami, ako sú jednotlivé komponenty. Nakoniec, obsah každej jednej položky v škále, by mal odrážať oblasť záujmu (Raimondo, 2011).

68

dôvera

nedimenzionálna multidimenzionálna

Spoľahlivosť (Mohr a Sperkman

1994, Selnes 1998)

Motivácia (Anderson a Weitz

1989, Anderson a Narus 1990, Crosby, Evans a Cowles 1990,

Zaheer a Venkatraman 1995, Nielson 1998)

Motivácia, schopnosť (Fletcher a Peter 1997)

Benevolencia, úprimnosť

(Genesan 1994, Geysken a kol. 1996, Doney

a Cannon 1997)

Predvídateľnosť, spoľahlivosť a úprimnosť

(Zaheer, McEvil a Perrone 1998)

Spoľahlivosť a integrita (Morgan a Hunt 1994)

Viera (kognitívna dimenzia)

Zámer správania (Moorman, Zaltman a Deshpande 1992)

Dôveryhonosť, dôverčivé

správanie (Smith

a Barclay 1997)

Len jedna škála: jedno-

položkové meranie (Selnes

1998) a multipoložko

vé meranie

Len jedná škála multi

položkového merania pre zvažovanú dimenziu

Len jedna multi položková škála pre zvažovanú

dimenziu (Doney

a Cannon 1997)

Oddelené pod škály,

multipoložkové pre každú zvažovanú dimenziu

Len jedna multi

položková škála pre

zvažovanú dimenziu

Len jedna multi

položková škála pre

zvažovanú dimenziu

Oddelené pod škály,

multipoložkové pre každú zvažovanú dimenziu

Dimenzionálnosť

Počet a typ dimenzií

škála

Platnosť položiek

Rozhodnutia prínosné pre

náš biznis, férové dohody

Férovosť, dodržiavanie

sľubov, dôveryhodnosť,

záujmy zákazníkov pred

našimi

Dodržiavanie sľubov, veríme v poskytnuté

informácie, nie sme vždy čestní, naše záujmy sú stredobodom

Spoľahlivosť: otvorenosť,

vierohodnosť, produkty založené na vedomostiach

Zhovievavosť: obetovanie sa pre nás,

poskytovanie starostlivosti, priateľský vzťah

Schopnosť: očakávané kompetencie

Integrita, profit nad naše

výdavky, dodržiavanie

sľubov, dôveryhodnosť

Správne rozhodnutia, robenie vecí,

ktoré nemôžem

urobiť ja sám

Dôveryhodnosť: rátame jeden

s druhým, technická zručnosť,

rešpektujeme jeden druhého,

spravodlivosť

Obrázok 5: Porovnanie prístupov k meraniu dôvery

Zdroj: Raimondo, 2011

69

3.3 Vplyv dôvery na transakčné náklady

Už vyššie sme spomínali, že dôvera má nepopierateľný vplyv na transakčné náklady. Transakčné náklady definujeme ako náklady na ekonomické transakcie. Nie sú to len finančné výdavky, ale i vynaložená energia a čas použitá na výber a nákup konkrétnych tovarov a služieb a aj na rokovania ohľadom spolupráce s obchodnými partnermi. Transakčnými nákladmi môžu byť aj akékoľvek riziká spojené s uzatváraním zmlúv. Môžeme ich teda definovať ako všetky „nepríjemnosti“ pri kúpe tovarov a služieb a pri obchodnej spolupráci.

Medzi-firemné vzťahy a vzťahy odberateľsko - dodávateľské sú analyzované vo význame ekonomických transakčných nákladov. V inter firemných vzťahoch je predpoklad, že optimálne formy organizácii alebo riadenia budú vznikať podľa charakteru transakcie ako napr. špecifiká transakcií, frekvencie transakcií a neistota týkajúca sa podmienok, ktoré môžu ovplyvniť budúce transakcie. Tento stav popisujú dva argumenty: argument racionality a argument výberu. Rozhodnutia vznikajú na základe marginálnych výdavkov a prínosu ktorý plynie z každej dodatočnej jednotky. Ak nastane konfrontácia s rôznymi argumentmi proti racionálnemu správaniu, ekonómovia pripúšťajú, že predpoklady plné racionality sú hypotetické a preto sa prikláňajú k argumentu ekonomického výberu. Môže sa taktiež postupovať ako v prípade zváženia racionálnych argumentov, teda optimálnou voľbou , keďže výber na základe súťaže zabezpečí, že len optimálne riešenia zostanú. Zameranie sa na dôveru a lojalitu je významné z dvoch hľadísk. Prvým je, že ekonómia transakčných nákladov v sebe nezahŕňa dôveru a teda stáva sa oblasťou, kde vývoj tohto pohľadu na otázku transakčných nákladov má prioritu. Druhým dôvodom je, že adaptácia na základe skúseností sa zdá obzvlášť dôležitá pre dôveru (Gulati, 1995; Zucker, 1986; Zand, 1972).

3.3.1 Dôvera ako nástroj redukovania nákladov pri procese rokovania

Náklady na rokovanie predstavujú finančnú čiastku, ktorá je vynakladaná v procese rokovaní, kým protistrany nedospejú k spoločne akceptovateľným podmienkam zmluvy. Tieto náklady na vyjednávanie zahŕňajú čas a vynaložené úsilie pri obchodných jednaniach, a taktiež energiu vynaloženú na analýzu nákladov a prínosov, ktoré nám z tejto transakcie vyplynú. Najme ohraničená racionálnosť, neistota a informačná asymetria vyplývajúca z nedokonalostí komunikácie, súkromných informácií a z monitorovacích a overovacích komplikácií, to všetko prispieva k zvyšovanie nákladov pri rokovaniach. Rokovania sú menej náročné na výdavky, keď sa uskutočňujú v podmienkach vysokej medzi-firemnej a vnútro-firemnej dôvery, pretože dohody sa dosiahnu rýchlejšie a jednoduchšie. Dôvera zmierňuje informačnú asymetriu v procese výmeny a poskytuje otvorenejšie a úprimnejšie zdieľanie informácií. Ak je dôvera vysoká, vyjednávacia pozícia založená na podobných východiskových predpokladoch a dohodách, či zmluvách, je oveľa jednoduchšia a k uzavretiu kontraktu dochádza oveľa rýchlejšie. Rokovania môžu byť jednoduchšie, ak kľúčoví predstavitelia prejavia ochotu zdieľať citlivé informácie a zároveň dôverujú, že tieto informácie podávané druhou stranou nie sú skreslené. Očakávame, že spoločná zhoda v názoroch bude dosiahnutá oveľa rýchlejšie, ak si protistrany navzájom dôverujú.

Z perspektívy transakčných nákladov je najpresvedčivejším argumentom, že vybudovaná partnerská dôvera znižuje sklony k ochrane pred oportunistickým správaním na strane obchodného partnera. Špecifickejšie, teória transakčných nákladov podnecuje firmy

70

správať sa oportunisticky. Dôvera v medzi-firemnej výmene je prínosná a môže byť zdrojom konkurenčných výhod (Zaheer, McEvily, Perrone, 1998).

Prepojenie medzi interpersonálnou a interfiremnou dôverou ja založené na inštitucionálnych procesoch. V čase, opakované väzby medzi dvoma firmami sa vyvinú v hlbšie a stabilnejšie dojednania o spolupráci. Proces inštitucionalizácie kodifikuje neformálne záväzky uzatvorené individuálnymi vyjednávačmi, a tie sa v čase premenia na zavedené organizačné štruktúry a rutiny. Eberl (2004) vo svojom výskume poznamenal, že v medzi-firemnej dôvere väzby nie sú medzi organizáciami ako takými, ale medzi reprezentantmi týchto organizácií. Túto skutočnosť popisuje obrázok č. 6.

Obrázok 5: Interorganizačná a interpersonálna dôvera

Zdroj: Eberl, 2004

Preto je dôležité vzájomnú medzifiremnú dôveru budovať od prvého kontaktu.

Zamestnanci reprezentujúci spoločnosť, musia vystupovať dôveryhodne, preukázať

odbornosť, zodpovednosť a predstavovať istoty. Je nesmierne dôležité vystupovanie

kontaktných osôb kvôli „prvému dojmu“ ale i počas následných rokovaní a v priebehu

existencie vzťahu. Kontaktná osoba totižto zastupuje firmu a je na nej, či vzťah vznikne alebo

nie. Ak záujemcov presvedčí o svojej dôveryhodnosti, a dokáže ju ďalej udržiavať a rozvíjať,

spoločnosť získava stáleho partnera, odberateľa, dodávateľa, atď., vďaka ktorému ma istotu

príjmov.

3.3.2 Oportunizmus a dôvera

Je poučné analyzovať v niektorých detailoch ako sa transakčné náklady vysporiadavajú s oportunizmom a dôverou. Prvým argumentom je, že od začiatku vzťahu jedna strana nemá žiadne informácie o partnerovej dôveryhodnosti, takže musí pripustiť možnosť oportunizmu a postaviť na tom svoje záruky. Noteboom (1990) argumentoval, že sa jedná o rozpor časovej dimenzie v transakčných nákladoch. Čas je základný pre uskutočňovanie transakcií pre určitých investorov. Tieto investície sa uskutočňujú „dopredu“, zatiaľ čo ich napĺňanie nastáva v budúcnosti v postupných krokoch. Ak sa tento vzájomný vzťah rozbije predčasne, dochádza ku strate určitých aktív. V priebehu plynutia času, sa kumulujú zisky efektívnosti

Dodávateľská organizácia

D1

Odberateľská organizácia

O2

O1

IOD

IPD

D1 – primárna kľúčová osoba dodávateľskej strany IOD – interorganizačná dôvera O1 – primárna kľúčová osoba odberateľskej strany IPD – interpersonálna dôvera O2 – sekundárna kľúčová osoba odberateľskej strany

71

(na základe toho, že sa v čase učíme). Ak sa tieto vzťahy rozbijú, výhoda sa stratí. Tiež by malo byť umožnené získanie znalostí týkajúcich sa dôveryhodnosti transakcie s partnerom. Druhým argumentom v transakčných nákladoch je, že ak je získavanie informácií o potenciálnom partnerovi príliš nákladne, je možné využiť oportunizmus a konštruovať proti nemu záruky. Dôležitým bodom je radšej predpokladať ako analyzovať. Zabezpečenie proti oportunizmu môže byť drahšie ako zhromažďovanie informácií o dôveryhodnosti. Argumentom proti začleneniu dôvery pri transakčných nákladoch, ktorý uvádza Williamson je, že dôvera nie je merateľná. Naproti tomu Nooteboom argumentuje, že dôvera môže byť reálne určovaná na základe limitov, a je bezpodmienečná. Možno predpokladať, že ľudia budú lojálni len v rámci určitých obmedzení, to je len po určité limity, ktoré predstavujú odolnosť voči pokušeniu oportunizmu. Preto by modely mali brať do úvahy nasledujúce tvrdenia:

dôvera je založená na skúsenostiach s (potenciálnym) partnerským zväzkom- ak sa v minulosti vyskytli nedostatky, odkláňame sa k atraktívnejším alternatívam

dôvera presahuje potenciálny zisk: je pozdvihovaná, pri zisku, pri rozhodovaní o atraktívnosti o potenciálnom partnerovi. Váha pripisovaná vzťahom dôvery v súvislosti s profitom je prispôsobivá: závisí na realizovanom profite.

dôveryhodnosť je tiež obmedzená. Existuje určitá prahová hodnota pokušenia, ktoré je ochotný agent podstúpiť, a pri ktorej začína hľadať nové alternatívy

3.4 Strata dôvery a jej opätovné navrátenie do vzťahu

Ako už bolo spomínané, existuje asymetria medzi budovaním dôvery a jej stratou. Dôvera sa oveľa zložitejšie získava a buduje. Na jej stratu stačí veľmi krátka doba, niekedy len jeden negatívny podnet. Ak sa dôvera stratí, je veľmi zložité je opätovne vybudovať. A aj keď sa to podarí, zlá skúsenosť z minulosti stále ostáva v pozadí a už nikdy nie je možné považovať znovovybudovaný vzťah za tak dôveryhodný ako bol predtým.

Dicks, Lewicki a Zaheer (2009) skúmali spôsoby, akými môže byť medziorganizačný vzťah znova naprávený po tom, ako bol zničený. Tento proces definovali ako keď „nastane previnenie/spor, ktorý vedie pozitívny vzťah k zániku a negatíva vnímajú obe strany, ale svojimi aktivitami sa neustále snažia vrátiť svoj vzťah do pozitívnej úrovne“. Ich výskum identifikoval tri faktory dôležité pre vzťah a nápravu vzťahu. Sú to úroveň dôvery (ktorá klesá), negatívne účinky (ktoré vzrastajú), a zmeny v procese výmeny . Taktiež tvrdia, že existuje mnoho relevantných teoretických procesov, ktoré ovplyvňujú nápravu vzťahov. Zahŕňajú tu napr. sociálnu rovnováhu i štruktúrnu perspektívu.

72

73

4. MECHANIZMY BUDUJÚCE DÔVERU NA B2B ELEKTRONICKÝCH OBCHODNÝCH PLATFORMÁCH

Vzhľadom na identifikované potreby riešiť otázku budovania dôvery na elektronických obchodných platformách, je potrebné v prvom rade identifikovať všetky potenciálne mechanizmy, ktoré dôveru vytvárajú. Z viacerých štúdií a správ v súčasnosti, ako bolo uvedené, vyplýva potreba identifikovať sady mechanizmov budujúcich dôveru, ktoré však musia byť analyzované v kontexte významnosti a nevyhnutnosti pre zvyšovanie dôvery a účasť na elektronických trhoch. Každý takýto mechanizmus má svoje vlastné špecifiká a musí byť analyzovaný samostatne za účelom identifikácie najvhodnejších stratégií pre jeho implementáciu do určitého trhového prostredia alebo riešenia.

Jedným z najviac uvádzaných podmienok pre navodenie dôvery je zlepšenie identifikačných možností potenciálnych obchodných partnerov, ktoré je možné nazvať „hodnotením kredibility“. V tejto oblasti musí byť zabezpečený prístup k viacerým informáciám, ktoré by mali byť verifikované treťou dôveryhodnou stranou. Za týmto účelom začali vznikať známky dôvery - „trust marks“, ktoré majú za úlohu preukázať naplnenie dohodnutých a nevyhnutných informácií. Pre zabezpečenie dôvery sú nutné niektoré prvky zvyšujúce dôveryhodnosť v elektronické obchodné aktivity, ako napr. reputačné mechanizmy, on-line podpora pri riešení konfliktov, štandardizačné aktivity, kontraktačná podpora a služby zabezpečujúce plnenie podmienok - „escrow service“. Podľa Grandisona a Slomana (2001) je dôvera tvorená nasledujúcimi prvkami: dôvera v prístup k zdrojom alebo informáciám, dôvera v poskytované služby, dôvera v certifikáty a dôvera v infraštruktúru. V nasledujúcich častiach sú uvedené konkrétne identifikované prvky podporujúce budovanie dôvery s dôrazom na socio-ekonomické hľadisko.

4.1 Prvky dôvery

4.1.1 Technologická dimenzia dôvery

Väčšina projektov zaoberajúca sa dôverou považuje za kľúčový prvok práve technický aspekt, a to hlavne bezpečnosť informácií alebo systémov (Doucek, 2005). Predpokladajú, že bezpečný systém, ako napr. web stránka, obchodná platforma, informačný systém poskytuje bezpečný prevod peňažných prostriedkov a informácií, čím sa jednoznačne zvyšuje dôvera. V experimentálnej štúdii web stránky ponúkajúcej právne služby bolo zistené, že vnímanie kvality pri prvej návšteve web stránky pozitívne ovplyvňuje dôveru v obchodníka (Anitsal, Paige, 2006).

Hlavnými technickými mechanizmami, ktoré majú silný vplyv na dôveru v elektronické obchodovania sú manažment identít, kontrola prístupu, šifrovanie a bezpečnosť.

Manažment identít poskytuje nástroje pre riadenie čiastočných identít v digitálnom svete. Čiastočné identity sú sadou atribútov reprezentujúcich užívateľa v závislosti na situácii a kontexte. Každá firma môže chcieť sa rozhodnúť, ktorú čiastkovú identitu použiť v jej vzťahoch k obchodnému partnerovi. Najčastejšie sa vyberajú rôzne mená, prezývky, pseudonymi a pod. Systémy pre manažment identity musia podporovať a integrovať ako techniky pre anonymitu tak aj autentifikáciu.

74

Kontrola prístupu je proces limitácie prístupov k relevantným zdrojom. Prístup k informáciám a službám je teda umožnený len autorizovaným užívateľom, programom, procesom alebo iným systémom. Vo všeobecnosti, je definovaná správa prístupu ako mechanizmus, ktorý povoľuje užívateľom prístup k zdrojom na základe ich autentifikácie identity a asociovaných autorizačných privilégií.

Šifrovanie a bezpečnosť, kde zohrávajú hlavnú úlohu kryptografické algoritmy, ktoré zabraňujú neautorizovaným entitám čítať originálnu informáciu a porozumieť jej. Tieto algoritmy sú klasifikované do dvoch hlavných skupín: symetrické a nesymetrické (Delina, Vajda, 2006).

Technické aspekty dôvery sa prelínajú so socio-ekonomickými aspektmi dôvery prezentovanými v ďalších častiach a tvoria vlastne jej podpornú komunikačnú infraštruktúru.

4.1.2 Známky dôvery

Známky kvality/dôvery sa objavujú v elektronickom obchode už niekoľko rokov a poukazujú na adekvátne znalosti a dôveru dobre známych firiem v obchodníkovu legitimitu. Takéto mechanizmy budovania dôvery však neboli pre väčšinu zákazníkov dostačujúce. Väčšina týchto známok je zameraná na technologické aspekty, hlavne bezpečnostné známky poskytované technologickými firmami, ako napr. Verisign, Baltimore a Entrust. Ostatné známky zamerané viac na obchodnú atestáciu pokrývajú anonymitu, autenticitu, obchodné praktiky a pod. Najúspešnejšou novou firmou v tejto oblasti sa stala TRUSTe, ktorá realizovala audity a známky dôveryhodnosti pre tie subjekty, ktoré splnili ich kritériá. Ďalšími známkami dôvery, ktoré sa úspešne uplatnili v internetovom prostredí boli „Better Business Bureau“ pre oblasť budovania reputácie a WebTrust, poskytovaná “The American Institute of Certified Public Accountants and the Canadian Institute of Chartered Accountants“. V oboch prípadoch ide vlastne o vizualizáciu vyhlásenia o získaní dôvery založenej na princípe dôvery v tretiu dôveryhodnú stranu. Takýto prístup je vhodný hlavne pre budovanie inštitucionálnej dôvery. Po nástupe B2C a C2C platforiem na Internete význam kredibility a dôveryhodnosti na diaľku výrazne narastal.

V budúcnosti sa však očakáva nástup nových generácií známok dôvery, ktoré budú integrovať všetky otázky dôvery ako užívateľskú autentifikáciu, validáciu a verifikáciu integrity webových aktivít, či prístup k transakčnej histórii všetkých interakcií na webovej platforme. Vývoj takýchto známok kvality medzi komerčnými účastníkmi na určitých obchodných platformách môže zároveň zvyšovať dôveru v samotnú platformu. Hodnotenie kredibility realizované akceptovanou a neutrálnou organizáciou viacerých hlavne socio-ekonomických aspektov môže výrazne zvýšiť dôveryhodnosť medzi on-line účastníkmi. Jedným z príkladov v oblasti elektronického obchodu zameraného na B2C je Eurolabel .

4.1.3 Informačná kvalita

Jedným z najkritickejších požiadaviek pre dosiahnutie istej úrovne dôvery je zabezpečenie dôveryhodných informácií publikovaných na on-line platforme. Informačná kvalita veľmi úzko súvisí práve so socio-ekonomickou dimenziou dôvery. V závislosti na rozličných typoch a špecifikách obchodných informácií existujú rôzne spôsoby zabezpečenia dôvery, ako napr. identifikačné údaje o firmách, produktové informácie, certifikáty kvality a pod.). Na druhej

75

strane, ľudia hodnotia kvalitu informácií podľa informačného obsahu (Wathen a Burkell 2002). Ak je informácia neistej kvality, osoba, ktorá danú informáciu chce použiť je vystavená riziku správnosti v rozhodovaní (Chopra a Wallace 2003). Informačná kvalita takto ovplyvňuje aj objem realizovaného objemu transakcií na elektronických trhoch (napr. Deelman a Loos, 2002; Chopra a Wallace, 2003; Tan a Thoen, 2001).

Informačná kvalita v anonymnom on-line prostredí je vlastne vizualizáciou a prezentáciou atribútov dôveryhodnosti, hlavne kompetencií a goodwill. Mnoho atribútov informačnej kvality je prezentovaných a diskutovaných v odbornej literatúre, napr. presnosť, včasnosť, rozsah, kredibilita a podrobnosť (Alexander a Tate, 1999; Tseng a Fogg, 1999; Naumann a Rolker, 2000; Rieh, 2002; Wathen a Burkell, 2002; Chopra a Wallace, 2003).

Správa o bariérach budovania dôvery, ktorú realizovala Európska Komisia (Kuller 2005), poukazuje na niekoľko významných typov informácií, ktoré je nutné implementovať do on-line obchodného prostredia. Nasledujúce typy informácií boli uvádzané ako absentujúce, a pritom respondentmi vyžadované v súčasnom on-line prostredí:

Informácie súvisiace s identitou účastníka (meno, adresa, daňové identifikačné číslo) 92.9%. Informácie o ponúkaných tovaroch a službách 71.4%. Informácie o cenách tovarov a služieb zahŕňajúce aj pridané poplatky 67.9%. Informácie o dostupnosti produktov a dodacích podmienkach 42.9%. Informácie o platobných možnostiach 42.9%. Informácie o podmienkach kontraktu (napr. aplikovateľnosť práva a jurisdikcie) 39.3%. Informácie o jazyku transakcie 39.3%. Informácie o nákladoch na dodávku 35.7%. Informácie o certifikácii produktov a služieb 35.7%. Informácie o poistení tovarov a služieb 14.3%. Informácie o možnosti vrátenia produktu a peňazí 14.3%. Informácie o práve odstúpenia od kontraktu 14.3%. V niektorých prípadoch zvyknú firmy požadovať aj informácie o finančných schopnostiach firmy splácať svoje záväzky, napr. vyhlásenie banky o likvidite alebo stave peňažných prostriedkov na účte obchodného partnera. Táto informácia môže mať aj charakter certifikátu likvidity, ktorý je vydávaný bankou obchodného partnera.

Dôležitou otázkou je aj identifikácia dôveryhodného zdroja, ktorý by mal byť schopný validovať takéto informácie (Delina a Mihók 2007). Viac o možnostiach validácie informácií je uvedené v kap. 7 pri relevantných stratégiách budovania dôvery.

4.1.4 Certifikáty

Vzhľadom na to, že obchodné procesy, procedúry a aktivity sa v jednotlivých krajinách líšia v závislosti na zvykoch a štandardoch, v týchto krajinách sa realizujú aktivity, ktoré majú zabezpečiť to, že daná firma je schopná operovať na požadovanej úrovni kvality. Na druhej strane, certifikáty môžu oceňovať najlepšie tovary alebo služby, príp. praktiky na národnej aj medzinárodnej úrovni. Z hľadiska dôvery a pohľadu účastníkov elektronického trhu môžme rozdeliť certifikáty do dvoch základných skupín:

Medzinárodné (štandardné) certifikáty

Národné, resp. regionálne certifikáty alebo ocenenia domácich firiem

76

Medzinárodné certifikáty

Medzinárodné certifikáty poskytujú prostriedok na verifikáciu toho, že navrhnuté vyvinuté štandardy spĺňajú určité požiadavky pre daný proces, konsenzus alebo iné kritériá. Najznámejším príkladom je ISO (International Standards Organization – www.iso.org) certifikát. Medzinárodné certifikáty sú známe a akceptované a poukazujú na to, že firma s certifikátom dosiahla rešpektovateľnú úroveň kvality a je dôveryhodným partnerom pre obchodné aktivity. Iným príkladom napr. v textilnom priemysle je certifikát Öko-Tex.

Národne, resp. regionálne certifikáty alebo ocenenia pre domáce firmy

Národné certifikáty sú najčastejším typom certifikátov kvality. Príkladom národného certifikátu je “Slovak Gold” certifikát reprezentujúci hodnotiaci systém, ktorého cieľom je hodnotiť a certifikovať štandardnú kvalitu produkcie a prezentovať ju na európskom trhu uvedením tejto značky (www.slovakgold.sk/index.php?lang=EN). Je potrebné však poznamenať, že v istých prípadoch môžu mať certifikáty regionálny charakter (zoskupenie krajín ako napr. Benelux, príp. určitý región krajiny, napr. Bavorsko). Aj v tomto prípade je charakter certifikátu obmedzený v tom, že nemusí byť známy takej širokej verejnosti ako je to v prípade známych medzinárodných certifikátov. Tento fakt má vplyv na dôveru na globálnych elektronických obchodných platformách, a to v prípade dôvery zahraničnej firmy voči domácemu certifikátu potenciálneho obchodného partnera, ktorý nepozná.

4.1.5 Referencie

Referencie sú všeobecne považované za dôležitú súčasť mechanizmov budovania dôvery. Poukazujú na existenciu minulých obchodných aktivít medzi obchodnými partnermi, ktoré môžu byť veľmi jednoduchým spôsobom verifikované kontaktovaním uvedeného partnera. Na druhej strane však môžu poukazovať na zrealizované produkty, ako napr. v stavebnom odvetví známa budova alebo most, v textilnom odvetví známa kolekcia a pod.

V prípade prechodu firmy z tradičného do on-line prostredia elektronického trhu, môžu byť referencie z tradičného prostredia uvedené v on-line referenciách dotyčnej firmy. V tomto prípade uverejnenia referencií na on-line platformách, však zvyčajne nemajú uvedení tradiční obchodní partneri právo odsúhlasiť publikovanie tejto referencie, ako je to u partnerov z on-line platformy. S tým súvisí aj možnosť overovania existencie spolupráce, keďže on-line platforma môže zabezpečiť automatizáciu publikovania relevantnej referencie. Táto automatizácia je založená na monitorovaní a ukladaní historických aktivít jednotlivých partnerov a možnosti publikovania týchto informácií v príslušných sekciách .

4.1.6 Mechanizmy na budovanie reputácie

Reputácia je považovaná za nevyhnutný prvok procesu budovania dôvery, ktorý je veľmi významný práve na elektronických trhoch (Atif, 2002). Reputáciou sa chápe proces prenosu imidžu subjektu v sieti ostatných subjektov (Conte a Paolucci, 2002).

Podľa (Herbig, Milewicz a Golden, 1994) je reputácia definovaná ako odhad ochoty a schopnosti subjektu opakovane vykonávať činnosti podobným spôsobom. V elektronickom obchode je reputácia záujmom oboch strán, teda aj nákupcov aj predajcov. Je získavaná

http://www.slovakgold.sk/index.php?lang=EN

77

z off-line zdrojov a on-line ratingov (Chopra a Wallace, 2003). Off-line zdroje sú prezentované hlavne referenciami.

Rating

On-line rating môže byť prezentovaný v dvoch dimenziách: pozitívnej a negatívnej, podľa miery skúsenosti s jednotlivými obchodnými prípadmi. Spätná väzba prezentovaná ratingom je mechanizmom budovania dôvery s určitou empirickou podporou ovplyvňujúcim dôveru predajcu-nákupcu. Poukazuje na mechanizmus poskytovania spoľahlivých informácií nákupcovi o historických obchodných aktivitách predajcu (Pavlou, 2002; Ba a Pavlou, 2002).

Podľa Sundarama a Webstera (1998), negatívne správy majú škodlivý dopad na neznáme značky. Lee et al. (2000) tvrdí, že vyššia miera negatívnej spätnej väzby vedie zároveň k nižším ponúkaným cenám v internetových aukciách. Negatívna spätná väzba má veľmi silný dopad na vnímanie dôvery, ktorý mnohokrát prekonáva dopad pozitívnej spätnej väzby, a teda má väčšiu váhu na dôveru v predajcovu kredibilitu.

Nákupcovia počítajú aj s tým, že predajca s vyššou reputáciou si nepoškodí dobré meno za účelom zneužitia, príp. neférového využitia výhod jednej transakcie (Scott a Derlaga 1983). Predpokladajú, že nákupcom s akumulovanou dobrou reputáciou by neférové správanie zapríčinilo vysoké náklady a straty, a teda budú sa správať oportunisticky s nižšou mierou pravdepodobnosti. Tieto závery sa dajú zhrnúť do tvrdenia, že väčší počet pozitívneho ratingu vyvoláva vyššiu mieru dôvery nákupcu v kredibilitu predajcu pri neexistencii negatívnej spätnej väzby.

Ako už bolo spomenuté, kvôli lepšiemu rozhodovaniu o výbere obchodného partnera, nákupcovia skôr inklinujú k vyhľadaniu negatívneho ratingu a referencií, ktoré majú všeobecne väčšiu váhu (Dellarocas, 2000). Tento fenomén je veľmi citlivou otázkou kvôli obavám z neférových obchodných praktík potenciálnych partnerov. Tieto neférové praktiky sa však týkajú aj samotného hodnotenia a vytvárania ratingu, čo môže ovplyvniť dôveryhodnosť trhového prostredia. Podľa Dellarocasa z Massachusetts Institute of Technology, USA, v obchodných procesoch bolo identifikovaných niekoľko neférových ratingových praktík.

Neférový rating tvorený nákupcami:

Neférový vysoký rating (“ballot stuffing”): predajca sa dohodne so skupinou nákupcov na tom, aby mu zabezpečili vysoký rating udelením pozitívneho ratingu. To bude mať efekt na netrhové a neprirodzené zvýšenie reputácie predajcu, čo môže viesť k zvýšeniu počtu objednávok od ostatných nákupcov a potenciálne za vyššiu cenu, ktorá je zvyčajne priamo závislá od výšky ratingu.

Neférový nízky rating (“bad-mouthing”): Predajca sa môže dohodnúť s nákupcami, aby ostatným predajcom-konkurentom dávali negatívny rating za účelom vytlačenia z trhu. V takých situáciách, konšpirujúci nákupcovia poskytujú neadekvátny rating cieleným predajcom, ktorý zapríčiní ich zníženie reputácie a následne obchodné problémy.

Diskriminujúce správanie predajcu:

Negatívna diskriminácia: Predajca poskytne kvalitný tovar alebo služby všetkým okrem niekoľko špecifických nákupcov, ktorí sú pre neho istým spôsobom neželaní. Ak je počet takýchto nákupcov je relatívne malý, kumulatívna reputácia predajcu ostane dobrá, pričom však budú postihnutí cielení nákupcovia.

78

Pozitívna diskriminácia: Predajcovia poskytnú kvalitné tovary a služby málo vybraným subjektom a priemernú kvalitu ostatným. Dopad takéhoto správania je ekvivalentný nefér vysokému ratingu. To znamená, že ak vybraná skupina bude počtom väčšia, ich rating bude tlačiť reputáciu predajcu hore, pričom sa vytvára negatívny tlak na zvyšok nákupcov.

Dellarocas navrhol niekoľko techník na elimináciu nefér praktík ako „Mediánový filtering“, teda kalkulácia reputácie na základe mediánu ratingových sád, alebo „Frekvenčné filtrovanie“, ktoré ignoruje hodnotiacich, ktorých frekvencia ovplyvňovania ratingov pre určitého partnera je významne nad priemer a eliminuje hodnotiacich, ktorí sa snažia zahlcovať systém nefér praktikami v ovplyvňovaní ratingov, čím udržuje konečný pomer nefér hodnotiacich na nízkej úrovni.

Fórum

Ďalším nástrojom na budovanie dôvery medzi nákupcami a predajcami je diskusné fórum za účelom umožnenia spätnej väzby. Používatelia fóra hodnotia služby poskytnuté ich obchodnými partnermi, pričom môžu zanechať istý dojem podľa výsledkov obchodnej transakcie. Pri čítaní takýchto odoziev, užívatelia sú schopní si utvoriť predstavu o dôvere v určitý subjekt vyžadovaný pred uzatvorením kontraktu.

Takýto mechanizmus nie je všeobecne orientovaný na určenie pozitívneho alebo negatívneho hodnotenia , ale skôr ponúka partnerom priestor na komentovanie alebo vysvetľovanie vzniknutých situácií a problémov a reakcie na komentáre druhej strany. Ide teda o možnosť vysvetlenia negatívneho ratingu a podobne.

Prístupy ku konštrukcii ratingov

Za účelom implementácie reputačných mechanizmov boli identifikované tri základné prístupy konštrukcie ratingov (Ekström, 2003): 1) štatistická analýza historických transakcií, 2) sieťové modely dôvery a 3) mechanizmy založené na pravidlách:

Štatistická analýza historických transakcií je najznámejšou metódou prezentujúcou metódy agregujúce ratingy založené na štatistických analýzach a kolaboratívnych filtrovacích mechanizmoch. Hlavný problém s touto metódou je nevyhnutnosť existencie veľkého počtu dát za účelom získania využiteľných a štatisticky významných výsledkov. Toto nebýva problémom v prostrediach C2C trhovísk ako napr. Amazon alebo eBay, ale môže zapríčiniť niekoľko problémov v B2B prostredí, a to hlavne v počiatočných fázach.

Siete dôvery sú podľa niekoľkých expertov (Zacharia et al., 1999) v tejto oblasti navrhované v dôsledku formalizácie ľudských dôveryhodných kontaktov do ratingových aplikácií – teda akýsi koncept dôvery v priateľa môjho priateľa (C2C príklad Linkedn.com). Tento prístup vychádza z predpokladu, že ľudia skôr dôverujú tým, ktorým dôverujú aj ich priatelia alebo dôveryhodní partneri ako tým, ktorým dôverujú neznáme subjekty. Sila takéhoto riešenia sa skrýva v tom, že buduje dôveru na báze existujúcich vzťahov, ktoré môžu byť veľmi dôležité práve pre B2B komunitu. Avšak aj tento prístup má svoje problémy. Je problematické merať dôveru, ktorú užívateľ prisudzuje jednotlivým členom jeho „Siete dôvery“. V interview s manažérmi priemyselných podnikov sa zistilo, že postoje k myšlienke vytvárania sietí dôvery sa rôznia (Zacharia et al., 1999). Pre niektorých je tento koncept intuitívnou záležitosťou, kým ostatní nepovažujú za dôležité, či oni a neznámy subjekt majú spoločného „priateľa“. Druhým problémom je to, že najvšeobecnejším prístupom je využitie jednoduchej dimenzie pre model dôvery kombinujúci oba aspekty: dôveryhodnosť subjektu ako

79

obchodného partnera (Bude podvádzať v obchode?) a kredibilitu hodnotiaceho (Môžem dôverovať tomu, čo povie?).

Mechanizmy založené na pravidlách predstavujú ďalší typ ratingových filtrov. Abdul-Rahman et al. (2000) navrhli využitie pravidiel pre zavedenie a tvorbu určitých váh významnosti jednotlivých hodnotiteľov. Tieto pravidlá hodnotia tých, ktorým užívatelia dôverujú, a to na báze výsledkov predchádzajúcich interakcií. Problém s týmto prístupom je ten, že pravidla bývajú zvyčajne ad-hoc. Napríklad v prípade, ak užívateľ A verí tomu, že rating hodnotiteľa B hodnotiaceho dodávateľa C je neadekvátny a nepresný, je možné, aby sa dôvera (hodnota reprezentujúca dôveru) A v B znížila napr. z 0,6 na 0,4?

Obrázok 7: Príklad riešenia pre budovanie reputácie Zdroj: Ekström, 2003

V roku 2003 Ekström prezentoval „Teóriu kredibility zdroja“, ktorá mala slúžiť na to, aby integrovala všetky tri prístupy popísané vyššie. Táto teória poskytuje otestovaný systém pre agregáciu ratingov z rôznych zdrojov (napr. Birnhaum and Stegner, 1979). Znižuje závislosť na ad-hoc subjektoch. Zároveň poskytuje validované rozsahy pre meranie kredibility zdroja, teda hodnotiteľa (McCroskey 1966), čo je považované za kľúčový parameter v ratingovom systéme tohto prístupu. V tejto teórii sú váhy v ratingu založené na užívateľských preferenciách a nie na správaní hodnotiteľa, čo znižuje množstvo dát potrebných pre kalibráciu ratingovej aplikácie. Príklad budovania reputácie v takejto teórii podľa Ekströma (2003) je znázornený na obrázku 7.

80

4.1.7 Podpora realizácie kontraktov

Kontrakt je právne vymáhateľná dohoda dvoch alebo viacerých strán, ktoré súhlasia s istým záväzkom a odplatou za určité práva (Reinecke 1989). Kontrakt v súvislosti s B2B modelom môže predstavovať jednoduchú jednostrannú nákupnú objednávku pri jednoduchom tovare, až po mimoriadne komplexný tisíc stranový dokument pre určité komplexné obchody medzinárodných firiem.

K vytvoreniu právoplatného obchodného kontraktu existujú štyri potrebné elementy (Reinecke, 1989). V prvom rade musí byť dosiahnutá dohoda vo všetkých podstatných podmienkach kontraktu. Druhým prvkom je uvedomenie si a akceptovanie protihodnoty. Každá strana sa zaviaže na vzájomnej výmene určitej hodnoty. Táto protihodnota môže mať formu peňazí, poskytnutých služieb, príp. vlastníckych práv. Tretím prvkom je spôsobilosť - uistenie sa, že obchodné strany vstupujúce do kontraktu sú právne spôsobilé uzatvoriť kontrakt (napr. či daná osoba má v právomoci zastupovať obchodnú spoločnosť). Poslednou podmienkou je právna uskutočniteľnosť kontraktu. Kontrakt nemôže byť uskutočnený, pokiaľ nie sú kroky vyplývajúce zo zmluvy zákonne uskutočniteľné v danej krajine. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že sa tieto body objavia v kontraktoch ako klauzuly (Fosbrook a Laing, 1996) napr.:

Popis zúčastnených strán, vrátane mena, adresy, postavenia a pod.

Popis a interpretácia požiadaviek použitých v kontrakte.

Jurisdikcia, ktorá bude zastrešovať právoplatnosť, správnosť a vynútiteľnosť práv z kontraktu.

Trvanie a územné pôsobenie kontraktu udáva čas a miesto, kde je kontrakt v platnosti.

Typ úhrady, napr. poplatkov, poskytnutých služieb, získaných práv a pod.

Požiadavky spojené s každým bodom sú vyjadrené v kritériách úhrad. Tie obsahujú podmienky pre fakturáciu a platbu, ako napr.: záruky, dodacie doby, záväzky, zrušenie, zúčtovacie poplatky a poplatky za zrušenie.

Príklad kódovaného kontraktu v XML uvádza Goodchild (2000).

V súvislosti s B2B vzťahmi, množstvo požiadaviek v kontraktoch determinuje požiadavky B2B obchodného softvéru, napr.: požiadavky na fakturáciu a platbu ovplyvnia formu elektronickej faktúry, dobu jej odoslania a formu samotnej platby. Mnohé požiadavky sú ťažko realizovateľné, a preto je zvyčajne vhodný aspoň čiastočný zásah človeka. Podľa niektorých výskumov (eBusiness w@tch , hlavne malé a stredné firmy obvykle nedôverujú technológiám a automatizácii, hoci môžu výrazne prispieť k efektívnosti a dôveryhodnosti návrhu a realizácie kontraktu (European Communities 2007). Významné úspory môžu byť dosiahnuté pri nových kontraktoch použitím štandardizovaného formulára kontraktu alebo integráciou údajov získaných z niektorého on-line vyjednávacieho mechanizmu do návrhu kontraktu. Štandardizované formuláre kontraktov sú zvyčajne k dispozícii za poplatok (napr.: www.legaldocs.com, www.iccwbo.org). Tieto formuláre sú poskytované komerčnými organizáciami, ale aj niektorými medzinárodnými inštitúciami, ktoré poskytujú univerzálne kontrakty pre veľké množstvo obchodných situácií (Fosbrook a Laing, 1996).

http://www.legaldocs.com/

http://www.iccwbo.org/

81

Pre B2B je štandardizovaná forma kontraktov základnou podmienkou, nakoľko umožňuje firmám spoľahlivo pôsobiť v elektronickom prostredí, kde sú subjekty vzdialené a nemajú možnosti osobného dojednávania. Firma vie obchodovať bez toho, aby musela neustále vyjednávať nový kontrakt pre každú transakciu. Štandardizovaný charakter a pravidelné používanie týchto formulárov znamená, že mnoho prvkov je natoľko stabilných, že môžu byť efektívne a veľmi účinne použité ako komponenty v B2B obchodných systémoch. Spoločne môžu zredukovať počet chýb pri zadávaní dôležitých údajov. Keďže mnoho štandardizovaných formulárov obsahuje podobné prvky a ustanovenia, existuje možnosť ich všeobecného použitia v rôznych B2B systémoch a pre rôzne obchodné subjekty.

Právna realizovateľnosť kontraktu si vyžaduje riešenie takých otázok ako sú podvody, odosielanie a prijímanie správ, preukazovateľnosť, hlavné termíny a podmienky, dohodu o riešení konfliktov a záväzky pre prípad spôsobenia chyby alebo poruchy.

Za účelom dosiahnutia vhodného návrhu kontraktu a platformy podporujúcej jeho tvorbu je potrebné uspokojivo vyriešiť nasledujúce otázky:

Vyjednávanie, ktoré by sprostredkovalo samotné rokovanie o kontrakte v predzmluvnej fáze. Automatizované vyjednávanie kontraktov, v ktorom sú zahrnuté RFx, aukcie, burzové systémy a iné formy podpory výberu partnera, taktiež predstavuje významnú výzvu.

Zaznamenanie a uloženie štandardizovaných kontraktov a ustanovení o nich.

Notifikácia a uloženie podpísaných štandardizovaných kontraktov, ktoré môžu byť neskôr použité ako dôkaz súhlasu s kontraktom pre rôzne monitorovacie a vymáhacie aktivity.

Monitorovanie činností zúčastnených strán, meraním ich miery súladu so zmluvnými podmienkami a v prípade ich nedodržania, hlásenie daného stavu vynucovateľovi práva.

Presadenie činnosti ako zasielanie odkazov rôznym stranám informujúc ich o danom porušení práv, čím by sa pomohlo zabrániť vstupu do systému takýmto nevyhovujúcim účastníkom. Tento problém je ďalej rozoberaný v ďalšej časti pojednávajúcej o on-line riešení konfliktov, ktoré môže byť integrované do kontraktačnej platformy.

Overenie právoplatnosti kontraktov sa uskutoční prostredníctvom kontroly štyroch aspektov platnosti kontraktu, čiže overenia totožnosti subjektov, použitia dohodnutých údajov, spôsobilosti a ochoty vstúpiť do zmluvného vzťahu a transparentnosti kontraktu, ktorá môže byť zabezpečená šablónami.

Niektoré prvky overovania kontraktu sú pomocou počítača veľmi ťažko realizovateľné. Je dosť obtiažne modelovať a verifikovať napríklad transparentnosť a účelovosť. Jedným spôsobom ako podchytiť tento problém je zriadenie niekoľkých certifikujúcich systémov, ktoré by ručili za právoplatnosť formulárov kontraktov, dohodnutých informácií a totožnosti subjektu.

82

4.1.8 Systémy pre on-line riešenie konfliktov

Prudký rast elektronického obchodu zvyšuje pravdepodobnosť vzniku sporov vyplývajúcich z kontraktov (napr.: ohľadom cien, oneskorenia dodávky tovaru, chýb na tovare, technických parametrov atď.). Práve využívanie mechanizmu on-line riešenia konfliktov (ODR – on-line dispute resolution) by mohlo byť rozhodujúce pre vybudovanie dôvery účastníkov, keďže umožňuje efektívny a účinný výkon „práva“ v on-line podnikateľskom prostredí.

On-line riešenie konfliktov využíva informačné a komunikačné technológie s cieľom nahradiť tradičný mimosúdny proces riešenia sporov medzi jednotlivými stranami. Ide najmä o proces vyjednávania, sprostredkovania a arbitráže alebo o kombináciu všetkých troch procesov. V tomto smere je ODR často považovaný za on-line ekvivalent alternatívneho riešenia sporov (ADR – Alternative Dispute Resolution). ODR rozširuje tradičné spôsoby procesu riešenia konfliktov použitím inovačných techník a on-line technológií (Hörnle, 2004).

Za účelom definovania procesu on-line riešenia konfliktov je potrebné sa zamerať na otázky bezpečnosti, ako napr.: úplnosť a dôveryhodnosť citlivých údajov a komunikačných zariadení používaných k zasielaniu a ukladaniu týchto údajov. ODR postupy môžu byť aj automatizované, úplne oddelené od ľudského faktoru a riadené on-line. Efektivita z automatizácie rastie vplyvom vysokej rýchlosti a nízkej nákladovosti takejto prevádzky. Automatizácia riadenia informácií robí ODR výkonným, kým komunikačné nástroje ľahko dosiahnuteľným.

Procesy ODR

Existuje veľká rozmanitosť v predstavách o ODR, ktoré závisia od poskytovateľov a ich líšiacich sa experimentálnych alebo konvenčných postupov. Z tohto dôvodu sa v praxi v elektronickom prostredí môžu využívať rôzne postupy. V nasledujúcej časti uvediem prehľad používaných procedúr:

Arbitráž je postup, kde nezávislá osoba (alebo skupina osôb) rozhodne za obe strany. Proces zahŕňa aj vyšetrovanie (vypočúvaním alebo kontrolou a predložením dokumentov), zmierovateľa alebo porotu vydávajúcu rozsudok ako súd. Navyše môže byť tento rozsudok priamo uplatnený na súde. Tým je arbitráž podobná súdnemu procesu, s tým rozdielom, že strany si môžu voliť zmierovateľa a východisko, z ktorého bude zmierovateľ robiť rozhodnutia. Jednotlivé strany si môžu zvoliť postup arbitráže. Pri voľbe arbitráže je vhodné mať výsledok tohto konania právne podchytený v kontraktoch, aby sa v budúcnosti predchádzalo podobným sporom. Arbitráž sa javí ako najzložitejšia forma ODR procedúr, preto je vhodné používať tento postup ako poslednú možnosť ODR. Jednou z podmienok ODR je záujem oboch strán o vstup do tohto procesu. Služba ODR by teda mala zabezpečiť, aby zainteresované strany začali v prvom rade medzi sebou rokovať, a ak by toto rokovanie zlyhalo, pristúpiť k mediácii, a až v prípade jej zlyhania použiť metódu arbitráže.

Nezáväzné vyhodnotenie je ODR technika, pri ktorej robí nezávislá osoba rozhodnutia na základe písomných zmlúv a dokumentárnych dôkazov poskytnutých stranami. V prípade tejto techniky ide len o rozhodnutie, ktoré nemá charakter záväzného odporúčania. To znamená, že táto metóda nevyústi do záväzku - vynútiteľného rozhodnutia. To môže pomôcť zaistiť spoluúčasť druhej strany na vzniknutom spore.

Simulovaný proces (skrátené porotné konanie) je ODR proces, pri ktorom porota stanoví nezáväzné rozhodnutie cez internetovú platformu. Fakty a dôležité dokumenty sú prístupné na platforme, ktorá je sprístupnená pre používateľov registrovaných pre jednotlivý prípad.

83

Takto je nestranná osoba nahradená niekoľkými dobrovoľníkmi (používateľmi internetu), ktorí vystupujú ako on-line porota v občianskoprávnom konaní. Celá komunikácia prebieha prostredníctvom webovej stránky. Príkladom je iCourthouse (www.i-courthouse.com).

Mediácia je mimosúdny proces, pri ktorom nezávislý sprostredkovateľ umožní vznik zmieru medzi účastníkmi sporu. Úlohou sprostredkovateľa je umožniť stranám spolupracovať preformulovaním ich argumentov a pomôcť im prekonať každý mŕtvy bod sporu. Mediácia môže mať formu mítingu medzi stranami, alebo sa môže sprostredkovateľ rozprávať s každou stranou striedavo (shuttle mediation). Rozhodujúcou skutočnosťou mediácie je, že sprostredkovateľ nerobí konečné rozhodnutie alebo riešenie sporu. Proces je dobrovoľný, takže obe strany môžu kedykoľvek odísť. Taktiež konečné rozhodnutie je záväzné iba vtedy, ak sa obe strany na ňom formálne dohodnú. On-line mediácia sa javí hlavnou metódou ODR. Existujú dva hlavné dôvody, prečo je táto metóda uprednostňovaná:

Proces je flexibilný. Sprostredkovateľ používa svoje skúsenosti s cieľom pomôcť účastníkom sporu dosiahnuť vzájomné riešenie. Tento vysoký stupeň dohľadu nad účastníkmi zvyšuje spokojnosť účastníkov on-line procesu.

Princíp dobrovoľnosti vedie k väčšej ochote strán zúčastňovať sa na procese. Tretí - náhrada škody nie je obmedzená len na peňažné vyrovnanie. Táto metóda umožňuje stranám nájsť kreatívne riešenie ich sporu. Príkladom môže byť primeraná reakcia na sťažnosť na dodávateľa, značná zľava na budúce nákupy alebo niečo podobné.

Jednou z nevýhod on-line mediácie je závislosť efektivity na vôli strán zachovať dobré zákaznícke vzťahy. Ďalším problémom môže byť existencia ľudského sprostredkovateľa, čo môže túto metódu predražiť v prípade veľmi malých náhrad škôd.

Automatizovaný vysporiadací systém (Automated settlement system) je vysoko inovatívna forma ODR, ktorá je vhodná pre peňažné vyrovnanie škôd (napr.: ak záväzok nie je sporný, sporná je len výška jeho úhrady). Automatizované zúčtovacie systémy môžu byť použité aj ako nástroj vyjednávania, ako časť inej ODR metódy. Princíp spočíva v navrhovaní tzv. ponúk na slepo („blind bids“) jednotlivými stranami. To znamená, že ponuky nie sú predkladané druhej strane. Ako náhle sa ponuky dostanú do určitého vzájomného rozsahu (napr.: 30%), dosiahne sa zhoda prostredníctvom stanovenia strednej hodnoty ponúk. Celý proces je riadený softvérovo, takže nie je potrebný priamy zásah človeka, a preto je táto metóda pomerne efektívna. Softvér drží ponuky v tajnosti, až kým nedosiahnu už spomínaný rozsah. Táto metóda je podporovaná emailovo a webovo založenými platformami.

Pomoc pri sťažnostiach predstavuje nástroj umožňujúci jednotlivým stranám efektívne komunikovať. Minimálne dovoľuje spotrebiteľovi podať sťažnosť a domáhať sa nápravy. Je vhodné, aby si dodávateľ vytvoril on-line formuláre pre sťažnosti a vyvinul automatizovaný systém odpovedania na dané sťažnosti.

Nezávislé ODR a členské schémy dôvery. Tieto schémy vyžadujú, aby partneri akceptovali Code of Conduct a zaviazali sa používať ODR podľa pravidiel. Na oplátku majú možnosť používať známky dôvery, ktoré im vylepšia imidž voči svojim zákazníkom. Nezávislosť schémy spočíva v tom, že ODR provideri ponúkajú služby svojím klientom bez ohľadu na to, ako spor vznikol a či sú obe strany členmi nejakej schémy dôvery. Hlavná výhoda takýchto schém je v ich voľnej prístupnosti. Na druhej strane ich prístupnosť má aj niekoľko nevýhod. Prvou z nich je financovanie. Ak by služby neboli financované z členských poplatkov ale používateľmi služby, bola by táto ODR metóda nákladná v prípade malých náhrad škôd (Hörnle 2004).

http://www.i-courthouse.com/

84

On-line techniky

Manažment dokumentov je užitočný pri vyjednávaní o zmieri alebo pri prerokovávaní odmien pre rozhodcov v spore hlavne vďaka využívaniu tzv. cestujúcich konceptov (napr.: vyhľadávanie slov v texte alebo sledovanie zmien - revízie). Cestujúci koncept je dokument odsúhlasený rôznymi stranami, pričom každá z nich vyznačí navrhované zmeny priamo v dokumente. Po viacnásobnej výmene je dokument odsúhlasený všetkými zainteresovanými stranami. Táto výmena má svoje pravidlá, aby sa predchádzalo neobmedzene dlhým výmenám a revíziám. Informačné technológie týmto zlepšili podporu návrhov alebo konceptov právnych dokumentov realizovaných on-line.

On-line techniky pre ODR zahrňujú emaily a on-line platformy s rôznymi nástrojmi umožňujúcimi písomnú a ústnu komunikáciu. Ide o nástroje ako internetový rozhovor, (Synchrónna diskusia) alebo fóra s postupnými príspevkami (asynchrónna diskusia), virtuálna konferenčná miestnosť a podobne.

Ďalším veľmi užitočným nástrojom je vyjednávací softvér, umožňujúci stranám prispôsobovať parametre sporných bodov. Príkladom takéhoto softvéru je automatizované zadávanie ponúk na zmier. Ten umožňuje stranám zadávať svoje ponuky ohľadom výšky úhrady/pokuty. Ak sa dostane ponuka a dopyt do určitého vzájomného rozsahu, dosiahne sa zhoda na úrovni strednej hodnoty ich rozdielu. Jednotlivé ponuky nie sú stranám zverejnené. Takýto softvér môže pomôcť predchádzať sporom o tzv. "posledný halier".

Jedna z veľmi účinných techník, špeciálne pre arbitráž je elektronická správa dokumentácie. To znamená, že všetky príslušné dokumenty sú systematicky ukladané v elektronickej podobe. Takýto softvér umožňuje ľahké zobrazenie, tlač, porovnanie alebo hľadanie v dokumentoch pre potreby arbitráže.

Zaujímavou technikou je aj multimediálna komunikácia tvárou v tvár, napr. videohovor, pričom je stranám predkladaný materiál tykajúci sa daného rozhovoru. Každému účastníkovi je prístupná obrazovka, na ktorej môže vidieť text rozhovoru na súde alebo v priebehu arbitráže a súčasne sú mu k dispozícii všetky získané dôkazy. Cieľom je zlepšiť prezentáciu a uľahčiť pochopenie situácie a dôkazov. Okrem vyhľadávania v textoch a dokumentoch je možné sa rokovania zúčastniť aj priamym pripojením. Na druhej strane môže byť táto technika prekážkou pre tých účastníkov, ktorí uprednostňujú vlastné písané poznámky pred elektronickými verziami.

Príklad uplatnenia kontraktu prostredníctvom ODR je zobrazený na obrázku 2. Úroveň 1 zobrazuje uskutočnenie obchodu podľa stanoveného kontraktu. Úroveň 2 predstavuje odchýlenie sa od pôvodnej dohody, pričom výstrahy jednotlivým stranám boli ignorované. Vyjednávač sa snaží dosiahnuť úpravu kontraktu. Úroveň 3 je situácia, kde bol vyjednávač neúspešný a spor bol posunutý na arbitráž, kde arbiter zbiera všetky dostupné informácie, aby mohol čo najlepšie rozhodnúť.

85

Obrázok 8: Presadzovanie kontraktu cez mediáciu a arbitráž Zdroj: Hörnle, 2004

Po akceptácii tohto rozhodnutia oboma stranami sa kontrakt splní, čím sa vráti na úroveň 1. Úroveň 4 a 5 predstavuje zlyhanie arbitráže neprijatím rozhodnutia aspoň jednou zo strán. V tomto prípade sa uskutočnia penalizačné opatrenia v reputačnom systéme, alebo sa spor pretransformuje na tradičný súdny proces. Je vhodné, aby sa po každej úrovni spustil ratingový mechanizmus hodnotiaci správanie sa jednotlivých partnerov, príp. hodnotenie spokojnosti s poskytovateľom ODR služby alebo konkrétnym mediátorom, či arbitrom.

4.1.9 Escrow služby

Jedným z podvodov v obchodných vzťahoch je porušenie kontraktu. Napríklad, nákupca po prevzatí tovaru neprevedie platbu na predávajúceho, príp. naopak, keď predávajúci tovar nepošle, alebo pošle tovar nezodpovedajúci požiadavkám kupujúceho. V prípade, ak sa kupujúci a predávajúci nepoznajú, je potrebná tretia osoba, ktorej by dôverovali obe strany. „Escrow“ služby (služby zaisťujúce kontrolu plnenia kontraktačných podmienok) redukujú potenciálne riziko podvodu zapojením tretej dôveryhodnej osoby/strany, ktorá akumuluje, zadržiava a rozdeľuje peňažné prostriedky na základe inštrukcií kupujúceho alebo predávajúceho . Tieto služby sú zväčša poskytované licencovanými „escrow“ spoločnosťami. Vzhľadom na absenciu vhodnej terminológie pre podobnú elektronickú službu na našom trhu budeme ďalej používať pojem „escrow služba“.

Služby escrow sa poskytujú na základe písomnej zmluvy, ktorej predmetom je právny záväzok. Kupujúci, predávajúci a escrow agent podpíšu zmluvu, ktorá stanoví podmienky, za akých budú tovary/služby a platby distribuované. Zmluva stanovuje ako, od koho a v koho prospech sú zadržiavané prostriedky a tovary presunuté. Zmluva môže byť zmenená iba na základe písomného súhlasu všetkých strán. Escrow agent musí postupovať len na základe dohodnutých podmienok v zmluve.

86

Služby escrow poskytujú bezpečnosť obchodu pre obe strany: predajca drží svoj majetok, kým nenastane plnenie od kupujúceho a kupujúci má istotu prechodu vlastníctva predmetu zmluvy v jeho prospech pri splnení podmienok v escrow zmluve. Tým, že obe strany podpíšu zmluvu pred uskutočnením samotnej transakcie je každému účastníkovi jasné, ako transakcia prebehne, kedy a komu budú prostriedky prevedené.

Súčasné služby escrow poskytujú rôznu úroveň komplexnosti a integrujú v sebe mnoho už spomenutých služieb, napr. overovanie identity strán, overenie dokumentácie, hľadanie a evidovanie dokumentov, príprava dokumentov a podpora realizácie, poistenie a pod. Tieto služby sú ponúkané za malý poplatok, napr.: 0,89% z nákupnej ceny (www.escrow.com), no závisí aj na obchodnom modeli, nákupnej cene a iných podmienkach.

Escrow pre každú spoločnosť znamená zvýšenie dôvery a zlepšenie efektivity, a preto sú mnohé elektronické trhy donútené zvážiť ich zavedenie.

4.1.10 Štandardizácia

Pod štandardizáciou v socio-ekonomickom kontexte chápeme štandardizáciu správania sa účastníkov a podmienok v určitom prostredí. Môžeme ju rozdeliť na dve základné oblasti: zmluvnú a terminologickú.

V zmluvnej oblasti ide o plnenie určitých štandardných podmienok oboch strán (poskytovateľa a užívateľa služby). V aspekte elektronických obchodných platforiem ide o tri hlavné zmluvy/dohody: Code of conduct (uvádzaný aj ako Zásady správania sa, Obchodný poriadok, príp. Etický kódex), Všeobecné zmluvné podmienky a Zmluva o dohodnutej úrovni poskytovania služby (SLA).

Code of Conduct (CoC) podchytáva štandard služby, ktorý môže jej prijímateľ pri jednaní danou spoločnosťou očakávať a určí, čo by mal jej prijímateľ spĺňať, aby mu bola poskytnutá. Tento poriadok nie je daný zákonne a vystupuje len ako určité usmernenie alebo akceptovanie zásad. Vzhľadom na nejednotnosť terminológie a používanie pojmu „Code of Conduct“ aj v domácich dokumentoch, budeme ďalej používať tento pojem. Pravidlá pre používanie boli zadefinované v správe eMarketServices (Kjolseth, 2005).

Všeobecné zmluvné podmienky by mali byť súčasťou každého trhu, kde musia účastníci súhlasiť s požiadavkami, podmienkami, pravidlami a následkami nezvyčajných/nečestných praktík.

SLA medzi prevádzkovateľmi elektronických obchodných platforiem a účastníkmi týchto platforiem určujú pravidlá ohľadom integrity služieb e-trhu, ich dostupnosti a plnenia. Kombinácia všetkých spomínaných pravidiel je nevyhnutná pre všetkých účastníkov obchodných procesov na danej platforme.

V oblasti štandardizácie obchodnej terminológie ide hlavne o využitie ontológií pre štandardizáciu znalostí v danom systéme.

Podľa definície, je ontológia zdieľanou špecifikáciou konceptualizácie a kontextu informačných systémov. Ontológie sa používajú na reprezentovanie znalostí o doméne štandardizovaným spôsobom. V kontexte aplikácií elektronického obchodu môže podporovať multijazyčnú štandardizáciu vymieňaných dát, príp. štandardizáciu pojmov v danom sektore .

http://www.escrow.com/

87

4.2 Konvergencia mechanizmov budujúcich dôveru

Mnoho spomenutých služieb a nástrojov nie je vhodné poskytovať separátne. Väčšina z nich sú synchronizované do symbiózy prepájania komplexných služieb budujúcich dôveru. Napríklad, je vhodné kombinovať „escrow“ služby s podporou tvorby kontraktov a ODR službami, keďže využívajú rovnaké dokumenty, informácie a obchodné procedúry a týkajú sa post-kontraktačnej fázy.

4.2.1 Funkcionality platformy budujúcej dôveru

I napriek existencii identifikovaných mechanizmov je nutné zabezpečiť efektívnu a účinnú integráciu niektorých funkcií, ktoré platforma budujúca dôveru musí poskytovať pre dosiahnutie synergie .

Merateľnosť. Dôvera podľa našej definície by mala byť v určitej miere kvantifikovateľná pre vizualizáciu a prezentáciu úrovne dôvery v určitý aspekt. Pre rôzne aspekty a mechanizmy sú používané rôzne algoritmy na výpočet úrovne dôveryhodnosti, ktoré sa líšia v tvrdosti metód a doméne aplikovateľnosti. Napr. algoritmy pre rating sú vlastne algoritmami agregujúcimi ostatné algoritmy aplikovanými na niektoré mechanizmy a vyjadruje objektívne kvantifikovateľné číslo prezentované mnohokrát aj ako určitý symbol. Kvantifikácia spätnej väzby je zasa zväčša kvantifikáciou subjektívneho názoru obchodných partnerov na kvalitu transakcie. Tvrdo merateľné atribúty sú napr. počet úspešne uzatvorených transakcií, počet vybraní do tendra, počet úspešných realizácií ODR aktivít a pod. Jednou z najzložitejších oblastí pre kvantifikáciu dôvery je kvantifikácia ratingu podľa teórie kredibility zdroja ako bolo uvedené. Druhým problémom je samotná dôvera v algoritmus výpočtu indikátora dôvery. Skúsenosti poukazujú na to, že čím je tento algoritmus zložitejší, tým menej mu užívatelia dôverujú. Tento faktor je samozrejme závislý aj na dôveryhodnosti zdroja, ktorý tento indikátor poskytuje, a teda ide aj o samotnú úroveň dôvery v tretiu stranu.

Zdieľanie. Veľmi dôležitou funkcionalitou platformy pre zabezpečenie indikátorov dôvery je aj možnosť „pamäte“ platformy. Teda funkcie, ktoré vhodným spôsobom agregujú, spracovávajú a prezentujú realizované aktivity alebo informácie na danej platforme. Tieto indikátory alebo aktivity sa používajú na výpočet agregovaných indikátorov dôvery alebo pre procesy riešenia konfliktov, kde existuje potreba dokazovania správania sa účastníkov príp. výskytu incidentov. Zdieľanie je dôležité aj pre sieťovanie platforiem, ktoré môže ponúknuť transfer indikátora dôvery v účastníka z jednej platformy na druhú. Spracovávanie určitých informácií trhu môže vo vhodnej podobe poskytovať podporu pre marketingový výskum, príp. pre zhodnotenie procedúr v danom sektore a danom čase a môže identifikovať štandardy, trhové medzery, prognózy a pod. Pre implementáciu týchto funkcií sa začínajú vo veľkej miere uplatňovať techniky umelej inteligencie, hlavne znalostného manažmentu.

Validácia informácií. Vzhľadom na vysokú dôležitosť spoľahlivosti v kvalitu informácií, musia byť tieto určitým spôsobom validované, príp. validovateľné. Ide hlavne o to, aby informácie boli pravdivé a presné. Validitu niektorých informácií môže zabezpečovať tretia dôveryhodná strana - mediátori, ako napr. obchodné komory, medzinárodné asociácie a pod. Tento model je podporovaný v súčasnosti viacerými iniciatívami, príp. komerčnými firmami, ktoré za poplatok, príp. zadarmo poskytujú záruku kvality informácií o podnikateľských subjektoch. V prípade, že nie je možné takúto validitu poskytnúť, musí platforma ponúkať aspoň

88

možnosť samostatnej validácie informácie užívateľmi, a to poskytovaním relevantných liniek, kontaktných adries alebo multimediálnych prezentácií.

Samoregulácia. Zabezpečením účinných mechanizmov budovania dôvery založených na automatizácii a monitorovaní aktivít, je zabezpečený dynamický aspekt platformy, ktorá poskytuje dynamické zmeny indikátorov dôvery, a tým aj samoreguláciu dôvery v komunitu ako celok. Ide vlastne o princíp, kde sami účastníci sú motivovaní k férovému správaniu sa a všetky nedôveryhodné subjekty sú zo systému obchodovania prirodzene vylúčené alebo obmedzované.

4.3 Inštitucionálna dôvera

Inštitucionálna forma dôvery je ďalším faktorom budujúcim dôveru v B2B kontexte. Vzhľadom na to, že elektronická obchodná platforma môže poskytovať svoje vlastné procesy, štandardy a normy pre riadenie transakcií, tieto zároveň inštitucionalizuje. Samotná elektronická platforma je teda inštitúciou, ktorá vytvára podmienky pre obchodovanie, a tým aj dôveru v toto prostredie ako celok (Pavlou, 2002; McKnight a Chervany, 2002; Pavlou et al., 2003; Gefen et al., 2003).

Inštitucionálna dôvera je veľmi dôležitá hlavne v prípade, keď dva subjekty vstúpia na túto platformu bez predchádzajúcich vzájomných skúseností (Pavlou et al 2002). Zucker argumentuje, že v ekonomickom prostredí, kde účastník nezdieľa relevantné informácie s ostatnými, je inštitucionálna dôvera najvýznamnejším tvorcom dôvery (Zucker, 1986; Pavlou, 2002; Pavlou et al., 2002). McKnight a Chervany (2002) a Castelfranchi a Tan (2002) zároveň tvrdia, že v novej situácii, aká nastáva pri zvažovaní nákupu od neznámej firmy ako potenciálneho obchodného partnera, vysoká inštitucionálna dôvera môže upevňovať interpersonálnu dôveru. Výsledkom je potom zvyšujúca sa dôvera medzi obchodujúcimi subjektmi v on-line prostredí.

Koncept inštitucionálnej dôvery úzko súvisí s predstavou tretej dôveryhodnej strany (TDS) alebo mediátora v B2B sieťach, napr. založených na P2P. TDS sú nezávislé monitorovacie, spoluriadiace alebo certifikačné autority, certifikujúce legálne procedúry a technické štandardy za účelom redukcie konfliktov v obchodnom styku. Ako bolo spomenuté, empirické dôkazy indikujú, že známky alebo certifikáty TDS predávajúceho zvyšujú vnímanie dôveryhodnosti u potenciálnych nákupcov. Tieto známky alebo certifikáty reprezentujú organizácie, ktoré zabezpečujú služby zvyšujúce dôveru ako napr. v oblasti súkromia BBB, procesov WebTrustee, alebo technológií VeriSign. Celý princíp je založený na procese transferencie, ktorá znamená, že firma usúdi, že neznáma organizácia alebo osoba je dôveryhodná preto, lebo je asociovaná so známou TDS (Kimery a McCord 2002). Prezencia rôznych druhov známok dôvery, nie iba z oblasti bezpečnosti, môže významne prispieť k zvyšovaniu dôvery v samotnú platformu. Z toho sa dá usúdiť, že platforma podporovaná mediátormi ako TDS môže poskytovať významné výhody v oblasti vnímania inštitucionálnej dôvery.

89

5. METODOLÓGIA VÝSKUMU MECHANIZMOV BUDOVANIA DÔVERY

Za účelom identifikácie vhodných stratégií budovania dôvery a ich implementácií na rôznych obchodných platformách bol realizovaný dotazníkový prieskum. Vývoj dotazníka bol ovplyvnený identifikovanými mechanizmami budovania dôvery a ich špecifikami. Pre segmentáciu výsledkov boli zvolené faktory ako typ a veľkosť firmy, ich miera skúsenosti s elektronickým obchodom a regionálna úroveň obchodnej spolupráce.

Podľa týchto faktorov budú analyzované výsledky prieskumu, ktoré budú zamerané na nasledovné otázky:

Ako významne zvyšuje dôveru určitý mechanizmus budovania dôvery?

Ktoré mechanizmy budovania dôvery sú nevyhnutné pre implementáciu ako minimálnej úrovni pre vstup na elektronický trh?

Aké rozdiely sa dajú identifikovať medzi rôznymi typmi firiem a ostatnými faktormi ovplyvňujúcich vnímanie a akceptáciu mechanizmov dôvery?

Vzorka bola vybraná na základe prejaveného záujmu zo strany firiem vstúpiť na novo vyvíjanú elektronickú obchodnú platformu. Dotazníkový prieskum bol realizovaný prostredníctvom emailovej komunikácie s podporou telefonického a osobného interview. Za účelom lepšieho pochopenia oblasti pre firmy s nízkou úrovňou znalostí elektronických trhov boli v dotazníku uvedené bloky vysvetľujúce relevantné otázky. Tieto otázky boli prediskutované s identifikovanými nákupcami vo firmách, ktorý boli ochotní spolupracovať. Použitý dotazník v slovenskom jazyku je uvedený v prílohe 1.

Pri tvorbe otázok bolo pôvodne zamýšľané použiť Likertovú škálu 1-5. Pri tvorbe a pilotnom testovaní dotazníka však vznikol problém, že táto oblasť je ešte dosť neznáma a otázky na škále stredne nízkej (2) a stredne vysokej miery (4) zvyšovania dôvery boli pre respondentov ťažko predstaviteľné. Vzhľadom na to, bola škála redukovaná na jednoduchú 3 stupňovú škálu s maximálnymi hodnotami a strednou hodnotou takto:

0 – bez významu pre zvyšovanie dôvery

1 – stredný význam pre zvyšovanie dôvery

2 – vysoký význam pre zvyšovanie dôvery

Táto škálovateľnosť bola zvažovaná kvôli ordinalite údajov intervalového charakteru a možnostiam použitia neparametrických testov, ktoré testujú poradie hodnôt odpovedí s eqivalentnými vzdialenosťami medzi susednými hodnotami. V tomto prípade má odpoveď 1 50% významnosť oproti odpovedi 2 na testovanú otázku, a teda je na intervalovej škále presne v strede medzi oboma extrémnymi hodnotami 0 a 2. Dotazník bol pilotne testovaný na vzorke 35 firmách.

5.1 Metódy pre spracovanie údajov a testovanie hypotéz

Asociačné pravidlá - Asociačné pravidlá sú jednou z techník dolovania v dátach. Asociácie vyjadrujú také súvislostí v dátach, ktoré sa v rámci databázy často vyskytujú. Úlohou algoritmu Apriori ako jednoduchého asociačného pravidla je vzhľadom na danú množinu transakcií nájsť také asociačné pravidlá, ktorých podpora je väčšia ako zadaná minimálna

90

podpora a spoľahlivosť väčšia ako minimálna zadaná spoľahlivosť. Apriori algoritmus využíva pre nájdenie frekventovaných podmnožín vlastnosť monotónnosti, ktorú majú frekventované množiny, tzn. každá podmnožina frekventovanej množiny položiek musí byť tiež frekventovaná (Paralič, 2002).

Rozhodovacie stromy - Rozhodovacie stromy sú najpopulárnejšou formou reprezentácie klasifikátorov najmä pre svoju ľahko pochopiteľnú reprezentáciu získaných znalostí. Rozhodovací strom je strom s nasledujúcimi vlastnosťami:

Medziľahlý uzol reprezentuje vybraný atribút (príp. skupinu atribútov)

Listový uzol reprezentuje niektorú z tried

Hrana reprezentuje test na atribút (skupinu atribútov) z nadradeného uzla

Z testov, ktoré sa vzťahujú na daný medziľahlý uzol, môže byť úspešný vždy práve jeden. Rozhodovací strom sa konštruuje na základe objektov trénovanej množiny. Nové objekty, u ktorých nepoznáme zaradenie do triedy, potom prechádzajú týmto stromom počnúc koreňovým uzlom cez jednotlivé hrany podľa výsledkov zodpovedajúcich testov na hodnoty ostatných atribútov a končiac v jednom z listových uzlov, ktorého hodnota vlastne predpovedá novému objektu zaradenie do triedy, ktorú reprezentuje (klasifikuje ho). Z rozhodovacieho stromu je možné jednoducho odvodiť aj rozhodovacie pravidlá. Pre každý listový uzol je možné zapísať jedno rozhodovacie pravidlo, ktorého podmienkovú časť bude tvoriť konjunkcia testov zodpovedajúcich hranám na ceste vedúcej od koreňového uzla k danému listovému uzlu (Paralič 2002).

Kruskal Wallis test - Kruskal-Wallisov H test (1952) je rozšírením Mann-Whitneyho testu na tri alebo viac vzoriek (v prípade dvoch vzoriek sú ekvivalentné) a predstavuje neparametrickú alternatívu jednofaktorovej analýzy rozptylu. Cieľom testu je odhaliť, či vo vzorke zistené rozdiely mediánov jednotlivých skupín (podľa úrovne faktora) sú štatisticky významné (medzi premennými je vzťah) alebo môžu byť iba náhodné (medzi premennými nie je vzťah). Kruskal-Wallisov test nevyžaduje ani homogenitu rozptylov, ani normalitu rozdelenia. Testuje sa nulová štatistická hypotéza o rovnosti všetkých mediánov. Ak je p-hodnota nižšia ako zvolená hladina významnosti (tradične 5% = 0,05), nulová hypotéza sa zamietne. Znamená to, že rozdiel medzi aspoň jednou dvojicou mediánov vypočítaných zo vzorky je príliš veľký na to, aby mohol byť iba dôsledkom náhodného výberu, je teda štatisticky významný, a teda medzi premennými je vzťah. Ak je p-hodnota rovná alebo vyššia ako zvolená hladina významnosti, nulovú hypotézu nemožno zamietnuť (Chajdiak et al 1997).

Kruskal-Wallisov test nepracuje s pôvodnými údajmi ale s poradovými číslami, ktoré boli údajom pridelené, a teda predpokladá aspoň poradovú premennú. Vzhľadom na to, že Kruskal Wallisov test nepoukazuje na konkrétne podskupiny, ktoré sa líšia, budeme v práci využívať aj Tamhaneho a Dunnettov post hoc test (Chajdiak et al 1997, Hudec et al 2007).

Neparametrické korelačné koeficienty – Spearmanov poradový koeficient korelácie rs je charakteristikou závislosti dvoch poradí. Nadobúda hodnoty z intervalu 1;1 . Hodnoty

bližšie k 0 ukazujú na slabšiu závislosť premenných, hodnoty bližšie k 1 alebo –1 na tesnejšiu závislosť. Krajná hodnota 1 odpovedá úplnej zhode dvoch poradí, krajná hodnota –1 presne opačným poradiam. Spearmanovo R môže byť posudzované ako Pearsonov koeficient súčinovej korelácie (Pearsonovo r) z hľadiska proporcie variability, až na to, že Spearman je počítaný z poradí. Premenné musia byť preto merateľné prinajmenšom na ordinálnej škále. Kendallov tau koeficient predstavuje zovšeobecnenie Spearmanovho poradového

koeficientu korelácie v prípade, že ide o viac ako dvojrozmerný súbor 2r . Kendallovo tau

91

reprezentuje pravdepodobnosť. Ide o rozdiel medzi pravdepodobnosťou, že pozorované dáta dvoch premenných sú v rovnakom poradí a pravdepodobnosťou, že sú v poradí odlišnom (Hudec et al 2007).

Základné štatistické metódy

Pre analýzu údajov budú použité aj základné metódy popisnej štatistiky, vrátane kontingenčného testu na vyjadrenie miery asociácie (vzťahu) medzi dvoma kvalitatívnymi znakmi. Vzhľadom na spracovanie údajov v štatistických programoch SPSS Base, Clementine, Weka, Best Fit budú použité v práci výstupy z týchto štatistických softvérov.

5.2 Nepriama motivácia v odpovediach dotazníka

Pred samotnou analýzou údajov je potrebné dokázať, že dotazník bol vhodne generovaný a realizovaný a vysoké významnosti v dôvere nebudú motivovať k odpovediam, že tieto mechanizmy sú zároveň nevyhnutné. Realizácia dotazníka bola podporená interview a príručkou pre realizátorov interview, ktorý inštruovali respondentov, aby odpovedali najprv na všetky otázky týkajúce sa významu dôvery, a až potom sa vrátili k odpovediam nevyhnutnosti prezencie relevantného mechanizmu. Tým sa dosiahlo to, že sa respondenti odpútali od konkrétnych otázok a zasa začali vnímať otázky už len výlučne ku vzťahu s nevyhnutnosťou implementácie. Ako vidieť v nasledujúcich grafoch, rozdelenia početnosti po otázkach sa líšia nielen v početnosti ale aj v rozložení odpovedí.

Graf 1: Početnosti N pri strednom význame dôvery


Graf 2: Početnosti N pri vysokom význame dôvery


Pozn. : Výstup z programu Best Fit, balíka Palisade Decision Suite Tools.

V grafe 1 síce existuje určitá kumulácia odpovedí, avšak nie je výrazná a odpovede majú široký rozptyl. Zároveň početnosti N (minimálna potreba) sú dosť odlišné od početností významnej dôvery pri odpovediach na súvisiace otázky.

5.3 Homogenita vzorky podľa krajín

Keďže respondenti pochádzajú z odlišných krajín, je potrebné preskúmať, či sa ich obchodné zvyklosti významne nelíšia. Nasledujúca tabuľka č.6 prezentuje priemerné ohodnotenie atribútov v závislosti od krajiny respondenta. Atribúty sú hodnotené podľa toho, do akej miery pomáhajú zvyšovať dôveru. V tabuľke je uvedený typ služby s identifikačným číslom.

Logistic(-45,4485; 9,3195)

X <= -18,01

95,0%

X <= -72,89

5,0%

0

0,5

1

1,5

2

2,5

3

-80 -70 -60 -50 -40 -30 -20 -10 0

Valu

es x

10^-

2

X <= 61,8

95,0%

X <= -1,1

5,0%

0

0,5

1

1,5

2

2,5

3

3,5

-20 0 20 40 60 80 100

Valu

es x

10^-

2

92

Ak je k číslu pridané N, ide o otázku skúmajúcu minimálne nutné poskytnutie konkrétnej služby na e-trhu na to, aby respondent na daný trh vstúpil.

Krajina SK priemer PL priemer

veľkosť firmy 1,85106383 1,86984127

e-znalosti 2,445957447 2,46031746

Všeobecné informácie 1.1 Kontaktné údaje 1,908385093 1,863492063

1.1N 0,895627645 0,933333333 1.2a Popis o zameraní firmy 1,596701649 1,717460317

1.2aN 0,558533145 0,86031746 1.2b Kategórie produktov/služieb 1,567607727 1,688888889

1.2bN 0,50493653 0,831746032 1.2c Detailný popis produktov /služieb 1,552710843 1,640127389

1.2cN 0,465444288 0,8 1.3 Informácie o veľkosti organizácie 0,894428152 1,297124601

1.3N 0,118476728 0,00952381 1.4 Rok založenia 0,938040346 1,111111111

1.4N 0,150916784 0,025396825 1.5 Stav firmy 1,693815988 1,676190476

1.5N 0,585331453 0,904761905

Certifikáty 2.1 Národné certifikáty alebo známky

udelené domácim firmám 1,383838384 1,738019169

2.1N 0,275035261 0,066666667 2.2 Národné certifikáty alebo známky udelené zahraničným firmám 1,299711816 1,584126984

2.2N 0,191819464 0,06031746 2.3 Známe medzinárodné certifikáty 1,499272198 1,634920635

2.3N 0,325811001 0,066666667

Referencie

3.1 Zoznam dôležitých obchodných partnerov 1,397435897 1,234920635

3.1N 0,284908322 0,117460317 3.2 Zoznam vykonaných aktivít 1,376790831 1,323809524

3.2N 0,260930889 0,082539683

Budovanie reputácie

4.1. Iba pozitívna spätná väzba od partnerov 0,876453488 0,968253968

4.1N 0,114245416 0,073015873

4.2 Pozitívna a negatívna väzba od partnerov 1,411174785 1,336507937

4.2N 0,307475317 0,203174603

4.3 Diskusné fórum kde partneri organizácie majú možnosť napísať svoje postrehy o obchodovaní so zainteresovanými firmami

1,20141844 1,27388535

93

4.3N 0,167842031 0,06031746 4.4 Reporty s agregovanými historickými údajmi o obchodných aktivitách firmy v rámci platformy 0,988668555 1,143312102

4.4N 0,100141044 0,079365079 4.5 Rating prezentovaný jednoduchým symbolom alebo číslo percento, ktoré prezentuje počet celkových transakcií. Prezentuje rating v škále 0-100 1,207142857 1,444444444

4.5N 0,174894217 0,120634921

Podpora tvorby kontraktov 5.1 Integrácia výsledkov vyjednávania do

kontraktov 1,071326676 1,120634921

5.1N 0,141043724 0,06984127 5.2 Sledovanie a zaznamenávanie procesu vyjednávania kontraktu 1,055873926 1,133333333

5.2N 0,115655853 0,098412698 5.3 Základné kauzuly a šablóny kontraktu 1,218023256 1,59047619

5.3N 0,231311707 0,034920635 5.4 Databáza/služba s komplexnými klauzulami kontraktov poskytovaná špecializovanou firmou 0,936962751 1,104761905

5.4N 0,094499295 0,034920635 5.5 Vysvetlenie šablón, klauzúl a podmienok kontraktov 1,223684211 1,304761905

5.5N 0,244005642 0,015873016

Online riešenie konfliktov 6.1 Poradenská podpora - odporúčania pre

užívateľov od ODR expertov, aké ktorky majú byť vykonané 1,31556196 1,371428571

6.1N 0,251057828 0,041269841 6.2 Technická podpora - podpora pri riešení technických problémov 1,509379509 1,384126984

6.2N 0,356840621 0,793650794 6.3 Limitované ODR - do nejakej úrovne komplexnosti 0,86618705 0,974603175

6.3N 0,042313117 0,025396825 6.4 Outsourcovaná ODR služba - špecializovaná firma 0,908827786 1,003174603

6.4N 0,064880113 0,025396825

Escrow služby 7.1 Interná služba, kde sporstredkovateľ plní

úlohu subjektu s presne určeným bankovým účtom 1,034433286 1,174603175

7.1N 0,172073343 0,019047619 7.2 Sprostredkovateľom bude banka prostredníctvom dokumentárnych akreditívov 1,343434343 1,257142857

7.2N 0,236953456 0,111111111

94

7.3 Dôveryhodná tretia strana - outsourcovaná špecializovaná firma poskytujúca taktúto službu 1,056439942 1,06031746

7.3N 0,150916784 0,019047619

Štandardizácia 8.1 Viacjazyčná podpora so štandardnými

výrazmi 1,556534508 1,314285714

8.1N 0,414668547 0,380952381 8.2 "Code of conduct" 1,427312775 1,479365079

8.2N 0,339915374 0,673015873

Tabuľka 6: Priemerné ohodnotenie atribútov v závislosti od krajiny respondenta Zdroj: vlastné spracovanie

5.3.1 Popisná štatistika skúmanej vzorky

Analyzovanú vzorku tvoria dotazníky určené slovenským a poľským firmám na identifikáciu kritických a potrebných súčastí na vytvorenie on-line prostredia, ktoré by bolo užitočné a využívané organizáciami pre uskutočňovanie medzinárodných transakcií. Toto prostredie by malo poskytovať funkcionality ako napríklad vyhľadávanie partnera pre nákup a predaj špecifických produktov, podpora vyjednávania (tendre, požiadavky na informácie, aukcie), on-line objednávanie a kolaborácia (podpora uskutočňovania kontraktov), viacjazyčná podpora (systém bude automaticky prekladať niektoré procedúry a dokumenty).

Dotazníky pozostávali z 8 hlavných kategórií (Všeobecné informácie, Certifikáty, Referencie, Reputácia, Platforma pre vyjednávanie kontraktov, On-line riešenie konfliktov (ODR), Služby "Escrow", Štandardizácia), v rámci ktorých zúčastnené strany subjektívne priraďovali významnosť jednotlivým mechanizmom tvorby dôvery pre vstup na e-trh .

Pre hodnotenie bola využitá stupnica 0 – nedôležitý, 1 – stredná dôležitosť, 2 – vysoká dôležitosť, pričom mechanizmom, ktoré boli na zabezpečenie dôveryhodnosti významne na to, aby boli spoločnosti ochotné vstúpiť a obchodovať na elektronickom trhu, bolo priradené „N“ („nutný“).

Dopytovania sa spolu zúčastnilo 1024 spoločností, z ktorých bolo 709 slovenských a 315 poľských.

Identifikačné údaje o firmách boli rozdelené do štyroch oblastí:

Q1: Oblasť pôsobenia (1-Nákup;2- Predaj;3- Nákup a predaj)

Q2: Veľkosť organizácie (1-Mikro;2- Malá; 3-Stredná; 4-Veľká)

Q3: Obchodní partneri (1-Medzinárodní; 2-Domáci; 3-Medzinárodní a domáci, približne na rovnakej úrovni)

Q4: Skúsenosti s elektronickým obchodom (1-Žiadne skúsenosti; 2-Nízka úroveň skúseností; 3-Skúsenosť s interným ERP systémom, 4-riešeniami elektronického obchodu; Skúsenosť s elektronickými trhmi )

95

Rozdelenie početností firiem (slovenských a poľských) v rámci jednotlivých kategórií je uvedené v nasledujúcej tabuľke.

odpoveď/otázka Q1 Q2 Q3 Q4

1 360 500 89 61

2 113 267 655 508

3 539 152 276 381

4 101 69

Tabuľka 7: Rozdelenie početností firiem (slovenských a poľských)


Descriptive Statistics

N Mean

Std. Deviation

1.1 (5a) 959 1,89 ,353 1.2a (6a) 982 1,64 ,538 1.2b (6b) 988 1,61 ,551 1.2c (6c) 978 1,58 ,597 1.2d 1 2,00 . 1.3 (7) 995 1,02 ,676 1.4 (8) 1009 ,99 ,667 1.5 (9) 978 1,69 ,590 1.6 1 2,00 . 2.1 (11a) 1006 1,49 ,606 2.2 (11b) 1009 1,39 ,628 2.3 (11c) 1002 1,54 ,626 3.1 (12a) 1017 1,35 ,655 3.2 (12b) 1013 1,36 ,625 4.1 (13a) 1003 ,91 ,673 4.2 (13b) 1013 1,39 ,658 4.3 (13c) 1019 1,22 ,664 4.4 (13d) 1020 1,04 ,625 4.5 (13e) 1015 1,28 ,638 5.1 (14a) 1016 1,09 ,614 5.2 (14b) 1013 1,08 ,635 5.3 (14c) 1003 1,33 ,673 5.4 (14d) 1013 ,99 ,667 5.5 (14e) 999 1,25 ,750 6.1 (15a) 1009 1,33 ,632 6.2 (15b) 1008 1,47 ,607 6.3 (15c) 1010 ,90 ,533 6.4 (15d) 1006 ,94 ,645 7.1 (16a) 1012 1,08 ,702 7.2 (16b) 1008 1,32 ,676 7.3 (16c) 1006 1,06 ,693 8.1 (17a) 996 1,48 ,617 8.2 (17b) 996 1,44 ,631

96

Descriptive Statistics

N Mean

Std. Deviation

1.1 (5a) 959 1,89 ,353 1.2a (6a) 982 1,64 ,538 1.2b (6b) 988 1,61 ,551 1.2c (6c) 978 1,58 ,597 1.2d 1 2,00 . 1.3 (7) 995 1,02 ,676 1.4 (8) 1009 ,99 ,667 1.5 (9) 978 1,69 ,590 1.6 1 2,00 . 2.1 (11a) 1006 1,49 ,606 2.2 (11b) 1009 1,39 ,628 2.3 (11c) 1002 1,54 ,626 3.1 (12a) 1017 1,35 ,655 3.2 (12b) 1013 1,36 ,625 4.1 (13a) 1003 ,91 ,673 4.2 (13b) 1013 1,39 ,658 4.3 (13c) 1019 1,22 ,664 4.4 (13d) 1020 1,04 ,625 4.5 (13e) 1015 1,28 ,638 5.1 (14a) 1016 1,09 ,614 5.2 (14b) 1013 1,08 ,635 5.3 (14c) 1003 1,33 ,673 5.4 (14d) 1013 ,99 ,667 5.5 (14e) 999 1,25 ,750 6.1 (15a) 1009 1,33 ,632 6.2 (15b) 1008 1,47 ,607 6.3 (15c) 1010 ,90 ,533 6.4 (15d) 1006 ,94 ,645 7.1 (16a) 1012 1,08 ,702 7.2 (16b) 1008 1,32 ,676 7.3 (16c) 1006 1,06 ,693 8.1 (17a) 996 1,48 ,617 8.2 (17b) 996 1,44 ,631

Tabuľka 8: Rozdelenie početností firiem (slovenských a poľských)


Z dopytovaných spoločností bolo najviac spoločností zameraných na oba činnosti, nákup aj predaj, pričom väčšinou sa jednalo o mikro spoločnosti, ktorých partneri boli prevažne z domáceho trhu. Väčšina spoločností uviedla, že majú nízke skúsenosti s elektronickým obchodovaním, prípadne majú skúsenosti len s vnútorným ERP systémom. Tento výsledok je pravdepodobne podmienený tým, že sa jedná o malé spoločnosti zamerané na domáci trh.

97

Graf 3: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa ich oblasti pôsobenia


Graf 4: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa ich veľkosti


Graf 5: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa typu ich obchodných

partnerov Zdroj: vlastné spracovanie

Graf 6: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa úrovni ich skúseností

s e-obchodom Zdroj: vlastné spracovanie

Pre určenie významnosti pre zvyšovanie dôvery bol použitý priemer hodnôt. Ako najvýznamnejšie mechanizmy boli určené Kontaktné údaje, Popis o zameraní firmy, produktov/služieb, Detailný popis produktov /služieb a Známe medzinárodné certifikáty (viď graf 7).

1 17%

2 33%

3 50%

Percentuálne rozdelenie spoločností podľa ich oblasti pôsobenia (Q1)

1 10%

2 20%

3 30%

4 40%

Percentuálne rozdelenie spoločností podľa ich veľkosti (Q2)

1 17%

2 33%

3 50%

Percentuálne rozdelenie spoločností podľa typu ich obchodných partnerov

(Q3)

1 10%

2 20%

3 30%

4 40%

Percentuálne rozdelenie spoločností podľa úrovni ich skúseností s e-

obchodom (Q4)

98

Graf 7: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na zvýšenie dôvery


Priemer hodnôt bol použitý aj pre určenie významnosti zvyšovania dôvery s ohľadom na rozdielne úrovne skúseností organizácií s elektronickým obchodom. Výsledky sú prezentované na grafe. Najvýznamnejšia je diferenciácia hodnotenia významnosti medzi organizáciami so žiadnymi skúsenosťami a organizáciami, ktoré už majú skúsenosti v rámci e- obchodovania. Medzi spoločnosťami, ktoré disponujú nízkou úrovňou skúseností a spoločnosťami, ktoré využívajú vnútorný ERP systém je rozdiel nepatrný.

Najväčšie percentuálne zastúpenie spoločností v rámci jednotlivých skupín vytvorených podľa úrovne skúseností s elektronickým obchodovaním, ktoré považujú mechanizmy uvedené v dotazníku za nevyhnutné pri budovaní dôvery tvorili spoločnosti, ktoré už majú skúsenosti s elektronickým obchodovaním. Najmenší percentuálny podiel hodnotenia nevyhnutnosti mechanizmov dosiahli spoločnosti bez akýchkoľvek skúseností. Medzi spoločnosťami s nízkou úrovňou skúseností ako aj spoločnosťami, ktoré doposiaľ využívali len vnútorný ERP systém nie je diferenciácia výrazná. Najvýraznejšia diferenciácia medzi spoločnosťami so skúsenosťami s e-obchodom a ostatnými skupinami spoločností je viditeľná pri mechanizmoch týkajúcich sa všeobecných informácií o spoločnosti. Kým „skúsené“ spoločnosti uznali významnosť zverejňovania Kontaktných údajov (meno a adresa, právna forma, web stránka, kontaktná osoba atď.) a Informácií o poskytovaných produktoch/službách, ostatné spoločnosti im priradili o 25%-30% nižšiu významnosť. V porovnaní s ostatnými mechanizmami je výrazné hodnotenie nutnosti aj pri Informáciách o stave firmy (napr. v likvidácii, v konkurze, normálny stav), či riešenia technických problémov (viď graf 8).

0,00

0,50

1,00

1,50

2,00 1.1

1.2a 1.2b

1.2c

1.3

1.4

1.5

2.1

2.2

2.3

3.1

3.2

4.1

4.2 4.3 4.4 4.5 5.1

5.2

5.3

5.4

5.5

6.1

6.2

6.3

6.4

7.1

7.2

7.3 8.1

8.2

99

Graf 8: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na zvýšenie dôvery z hľadiska úrovne skúseností s e-obchodom


Graf 9: Potreba mechanizmov pre vstup na e-trh podľa úrovne skúseností


S ohľadom na rozdelenie spoločností podľa obchodných partnerov z teritoriálneho hľadiska, je významnosť zvyšovania dôvery znázornená na grafe 10. Diferenciácia však nie je v tomto

0

0,5

1

1,5

2 1.1

1.2a 1.2b

1.2c

1.3

1.4

1.5

2.1

2.2

2.3

3.1

3.2

4.1

4.2 4.3 4.4 4.5 5.1

5.2

5.3

5.4

5.5

6.1

6.2

6.3

6.4

7.1

7.2

7.3 8.1

8.2

skúsenosť 1

skúsenosť 2

skúsenosť 3

skúsenosť 4

spolu

0,00% 10,00% 20,00% 30,00% 40,00% 50,00% 60,00% 70,00% 80,00%

1.1N 1.2aN

1.2bN 1.2cN

1.3N

1.4N

1.5N

2.1N

2.2N

2.3N

3.1N

3.2N

4.1N 4.2N

4.3N 4.4N 4.5N 5.1N 5.2N

5.3N

5.4N

5.5N

6.1N

6.2N

6.3N

6.4N

7.1N

7.2N

7.3N 8.1N

8.2N

skúsenosť 1

skúsenosť 2

skúsenosť 3

skúsenosť 4

100

prípade natoľko významná, aby sme mohli zhodnotiť, či je vyššia dôvera priradená domácim alebo medzinárodným partnerom. K podobnému záveru sme dospeli aj pri rozdelení spoločností podľa ich veľkosti. Avšak aj napriek tomu, že neexistuje významná diferenciácia pri hodnotení významnosti jednotlivých mechanizmov dôvery, najvyššie priemerné hodnoty dosahujú stredne veľké spoločnosti.

Podobne ako v predchádzajúcom prípade pri hodnotení nevyhnutnosti mechanizmov pri budovaní dôvery, aj pri rozdelení spoločností podľa obchodných partnerov, či veľkosti je výrazná diferenciácia pri mechanizmoch týkajúcich sa informácií o spoločnosti ako aj technickej podpory (viď graf). Najvyššie percentuálne zastúpenie hodnotenia týchto mechanizmov ako nutných dosiahli spoločnosti, ktorých obchodní partneri pôsobia na medzinárodnom trhu, a ktoré majú stredne veľkú veľkosť. Pri ostatných mechanizmoch (s výnimkou mechanizmu Pozitívna a negatívna spätná väzba od partnerov) prevládali spoločnosti, ktorých obchodní partneri boli výlučne domáci. Z hľadiska veľkosti pri ostatných mechanizmoch prevládali veľké spoločnosti, avšak s výnimkou mechanizmov týkajúcich sa platformy na vyjednávanie kontraktov, kde mali najväčšie relatívne percentuálne zastúpenie znova stredne veľké spoločnosti.

Graf 10: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na zvýšenie dôvery z hľadiska typu obchodných partnerov


0

0,5

1

1,5

2 1.1

1.2a 1.2b

1.2c

1.3

1.4

1.5

2.1

2.2

2.3

3.1

3.2

4.1 4.2

4.3 4.4 4.5 5.1 5.2

5.3

5.4

5.5

6.1

6.2

6.3

6.4

7.1

7.2

7.3 8.1

8.2

partneri 1

partneri 2

partneri 3

spolu

101

Graf 11: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh podľa typu obchodných partnerov


Graf 12: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na zvýšenie dôvery z hľadiska veľkosti organizácie


0,00%

10,00%

20,00%

30,00%

40,00%

50,00%

60,00% 1.1N

1.2aN 1.2bN

1.2cN

1.3N

1.4N

1.5N

2.1N

2.2N

2.3N

3.1N

3.2N

4.1N

4.2N 4.3N 4.4N 4.5N 5.1N

5.2N

5.3N

5.4N

5.5N

6.1N

6.2N

6.3N

6.4N

7.1N

7.2N

7.3N 8.1N

8.2N

partneri 1

partneri 2

partneri 3

0

0,5

1

1,5

2 1.1

1.2a 1.2b

1.2c

1.3

1.4

1.5

2.1

2.2

2.3

3.1

3.2

4.1 4.2

4.3 4.4 4.5 5.1 5.2

5.3

5.4

5.5

6.1

6.2

6.3

6.4

7.1

7.2

7.3 8.1

8.2

veľkosť 1

veľkosť 2

veľkosť 3

veľkosť 4

spolu

102

Graf 13: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh podľa veľkosti organizácie


Všeobecné informácie o firme

Na grafe 14 sú uvedené odpovede na mieru zvyšovania dôvery uvedením a verifikovaním určitého typu informácií, pričom na grafe6 sú uvedené podiely respondentov, ktorí považujú publikovanie daného typu informácií ako nevyhnutné pre vstup na obchodnú platformu. Za najvýznamnejší mechanizmus tvorby dôvery v rámci základných informácií môžeme na základe výsledkov prieskumu považovať Kontaktné údaje (meno a adresa, právna forma, web stránka, kontaktná osoba atď.) ako aj informácie o poskytovaných službách/produktoch. Za najmenej relevantný je považovaný rok založenia organizácie.

Diferenciácia priemerných hodnôt významnosti v rámci rozdelenia spoločností podľa ich úrovne skúseností s e-obchodom nie je významná, avšak najvyššie priemerné hodnoty významnosti dosiahli spoločnosti, ktoré už skúsenosti majú. Najnižšie priemerné hodnoty uviedli spoločnosti bez akýchkoľvek skúseností. Viac ako 76% spoločností v rámci spoločností so skúsenosťami s e-trhom uviedlo, že za nevyhnutné pri budovaní dôvery považujú práve Kontaktné údaje (meno a adresa, právna forma, web stránka, kontaktná osoba atď.) Ostatné spoločnosti potvrdili túto skutočnosť v 45-50% .

Z hľadiska rozdelenia spoločností podľa typu ich obchodných partnerov, dosiahli najvyššie priemerné hodnoty významnosti mechanizmov spoločnosti, ktorých partneri pôsobia ako na domácom tak aj na zahraničnom trhu; najnižšie hodnoty dosiahli spoločnosti, ktorých obchodní partneri pôsobia výlučne na domácom trhu. Viac ako 55% spoločností, ktorých partneri sú medzinárodní uviedlo, že mechanizmus Kontaktné údaje je pre budovanie dôvery nevyhnutný. Ostatné mechanizmy v rámci danej kategórie boli označené ako nevyhnutné vo viac ako 40% prípadov, avšak s výnimkou Roku založenie firmy a jej stavu.

Pri hodnotení významnosti jednotlivých mechanizmov nezohrávala veľkosť významnú rolu. Výraznejšie sú však diferenciácie pri hodnotení nevyhnutnosti daných mechanizmov a to medzi dvoma skupinami spoločností (pričom v rámci skupiny je minimálna diferenciácia): malé a stredne veľké podniky; mikro a veľké podniky.

0,00%

10,00%

20,00%

30,00%

40,00%

50,00%

60,00% 1.1N

1.2aN 1.2bN

1.2cN

1.3N

1.4N

1.5N

2.1N

2.2N

2.3N

3.1N

3.2N

4.1N 4.2N

4.3N 4.4N 4.5N 5.1N 5.2N

5.3N

5.4N

5.5N

6.1N

6.2N

6.3N

6.4N

7.1N

7.2N

7.3N 8.1N

8.2N

veľkosť 1

veľkosť 2

veľkosť 3

veľkosť 4

103

Graf 14: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti základných informácií o firme Zdroj: vlastné spracovanie

Graf 15: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh


Certifikáty a Referencie

Za najvýznamnejší mechanizmus tvorby dôvery z hľadiska získaných certifikátov a referencií môžeme na základe výsledkov prieskumu považovať známe medzinárodné certifikáty ako napr. ISO ako aj národné certifikáty alebo známky (napr. známka kvality, Najlepšia firma v odvetví atď.) udelené domácim firmám. Avšak menej ako 25% respondentov označilo mechanizmy v tejto kategórii za „nutné“.

Pri diferencovaní spoločností v závislosti od skúseností s e-obchodom nie sú pri hodnotení dôležitosti významné rozdiely medzi firmami s nízkou úrovňou skúseností a firmami, ktoré využívajú interný ERP systém. Avšak spoločnosti bez a so skúsenosťami dosahujú rozdielne priemerné hodnotenie približne o 0,25 bodu, pričom spoločnosti so skúsenosťami s e-trhom dosahujú vyšších hodnôt. Ak uvažujeme rôznych obchodných partnerov, najvyššie priemerné hodnotenie označovali spoločnosti, ktorých obchodní partneri pôsobia nielen na domácom ale aj na medzinárodnom trhu. Veľkosť spoločností pri hodnotení nemá veľký vplyv. Pri hodnotení nutnosti mechanizmov, najviac nevyhnutných mechanizmov bolo označených

0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00%

100,00% 1.1

1.2a

1.2b

1.2c 1.3

1.4

1.5

0

1

2

0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00%

100,00% 1.1N

1.2aN

1.2bN

1.2cN 1.3N

1.4N

1.5N

104

spoločnosťami so skúsenosťami s e-obchodovaním, spoločnosťami, ktorých partneri sú prevažne domáci ako aj veľkými spoločnosťami.

Graf 16: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti certifikátov a referencií Zdroj: vlastné spracovanie



Reputácia

Mechanizmy v tejto kategórii boli prevažne hodnotené ako stredne dôležité. Najvyššiu významnosť dosiahol mechanizmus pozitívna a negatívna spätná väzba od partnerov a to v takmer 50%, pričom nutnosť tohto mechanizmu budovania dôvery uznalo menej ako 30% respondentov.

Pri diferencovaní spoločností v závislosti od skúseností s e-obchodom nie sú pri hodnotení dôležitosti významné rozdiely medzi firmami s nízkou úrovňou skúseností a firmami, ktoré využívajú interný ERP systém. Avšak spoločnosti bez a so skúsenosťami dosahujú rozdielne priemerné hodnotenie približne o 0,25 bodu, pričom spoločnosti so skúsenosťami s e-trhom dosahujú vyšších hodnôt.

Vzhľadom na typ obchodných partnerov, najnižšie priemerné hodnoty boli označené spoločnosťami, ktorých obchodní partneri pôsobia na domácom trhu. Pri spoločnostiach,

0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00% 2.1

2.2

2.3 3.1

3.2 0

1

2

0,00%

10,00%

20,00%

30,00% 2.1N

2.2N

2.3N 3.1N

3.2N

105

ktorých obchodní partneri sú medzinárodní, príp. domáci aj medzinárodní nie je veľká diferenciácia. Veľkosť spoločností pri hodnotení nemá veľký vplyv.

Pri hodnotení nutnosti mechanizmov, najviac nevyhnutných mechanizmov bolo označených spoločnosťami so skúsenosťami s e-obchodovaním, spoločnosťami a veľkými spoločnosťami. Typ obchodných partnerov nie je signifikantným faktorom.

Graf 18: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti reputácie Zdroj: vlastné spracovanie



Platforma pre vyjednávanie kontraktov

Mechanizmy budovania dôvery s ohľadom na platformu pre vyjednávanie kontraktov sú podľa výsledkov prieskumu považované za prevažne stredne významné, pričom za najviac dôležité boli určené Základné klauzuly a šablóny kontraktu ako aj ich popis a vysvetlenie a to vo viac než 60% prípadov hodnotenia významnosti firmami. Za nevyhnutné pre zvyšovanie dôvery však považuje tieto mechanizmy menej ako 20% respondentov.

Pri diferencovaní spoločností v závislosti od skúseností s e-obchodom nie sú pri hodnotení dôležitosti významné rozdiely medzi firmami s nízkou úrovňou skúseností a firmami, ktoré

0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00% 4.1

4.2

4.3 4.4

4.5 0

1

2

0,00%

10,00%

20,00%

30,00% 4.1N

4.2N

4.3N 4.4N

4.5N

106

využívajú interný ERP systém. Avšak spoločnosti bez a so skúsenosťami dosahujú rozdielne priemerné hodnotenie približne o 0,25 bodu, pričom spoločnosti so skúsenosťami s e-trhom dosahujú vyšších hodnôt.

V rámci rozdelenia spoločností podľa ich veľkosti, typu obchodných partnerov, či úrovne skúseností s elektronickým obchodovaním je zanedbateľné. Hodnotenie nevyhnutnosti mechanizmov ukázalo, že prevažne spoločnosti s určitou úrovňou skúseností s e-trhom uznali ich nutnosť. Z hľadiska typu partnerov prevládali spoločnosti, ktorých partneri boli medzinárodní, pričom šlo o prevažne stredne veľké spoločnosti.

Graf 20: Význam mechanizmov budovania dôvery podľa platformy pre vyjednávanie

kontraktov




0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00% 5.1

5.2

5.3 5.4

5.5 0

1

2

0,00%

5,00%

10,00%

15,00%

20,00% 5.1N

5.2N

5.3N 5.4N

5.5N

107

On-line riešenie konfliktov (ODR)

Viac ako 70% organizácií považuje Limitované ODR za stredne dôležité. Za rovnako dôležité považuje takmer 60% respondentov Outsourcovanú ODR službu. 50% označilo Technickú podporu za najvýznamnejší a zároveň nevyhnutný mechanizmus tvorby dôvery.


V rámci rozdelenia spoločností podľa ich veľkosti, typu obchodných partnerov, či úrovne skúseností s elektronickým obchodovaním je zanedbateľné. Hodnotenie nevyhnutnosti mechanizmov ukázalo, že prevažne spoločnosti s určitou úrovňou skúseností s e-trhom uznali ich nutnosť. Z hľadiska typu partnerov prevládali spoločnosti, ktorých partneri pôsobili ako na domácom tak aj na zahraničnom trhu, pričom šlo o prevažne veľké spoločnosti.

Graf 22: Význam mechanizmov budovania dôvery vzhľadom na on-line riešenie konfliktov Zdroj: vlastné spracovanie

0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00% 6.1

6.2

6.3

6.4

0

1

2

108



Služby "Escrow" a Štandardizácia

Služba "Escrow" bola vo všetkých troch mechanizmoch (Interná služba, kde sprostredkovateľ plní úlohu subjektu s presne určeným bankovým účtom; Sprostredkovateľom bude banka prostredníctvom dokumentárnych akreditívov; Dôveryhodná tretia strana – outsourcovaná špecializovaná firma poskytujúca takúto službu) vo viac ako 50%-ách označená ako stredne dôležitá. Za najviac významnú bol považovaný mechanizmus, v ktorom je sprostredkovateľom banka a to prostredníctvom dokumentárnych akreditívov. Ako najviac významné mechanizmy v oblasti štandardizácie boli označené Viacjazyčná podpora s štandardnými výrazmi ako aj “Code of Conduct”.


V rámci rozdelenia spoločností podľa ich veľkosti, typu obchodných partnerov, či úrovne skúseností s elektronickým obchodovaním je zanedbateľné. Hodnotenie nevyhnutnosti mechanizmov ukázalo, že prevažne spoločnosti s určitou úrovňou skúseností s e-trhom uznali ich nutnosť. Z hľadiska typu partnerov prevládali spoločnosti, ktorých obchodní partneri domáci, pričom šlo o prevažne stredne veľké spoločnosti.

0,00%

10,00%

20,00%

30,00%

40,00%

50,00% 6.1N

6.2N

6.3N

6.4N

109

Graf 24: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti poskytovania služby "Escrow"

a štandardizácie




0,00%

20,00%

40,00%

60,00% 7.1

7.2

7.3 8.1

8.2 0

1

2

0,00%

10,00%

20,00%

30,00%

40,00%

50,00% 7.1N

7.2N

7.3N 8.1N

8.2N

110

5.3.2 Vzorka Slovensko

Rozdelenie početností slovenských firiem v rámci jednotlivých kategórií je uvedené v nasledujúcej tabuľke.


1 239 365 85 45

2 62 164 414 340

3 396 92 206 280

4 84 39

Tabuľka 9: Rozdelenie početností slovenských firiem Zdroj: vlastné spracovanie

Zo slovenských spoločností, ktoré sa zúčastnili prieskumu bolo najviac spoločností zameraných na oba činnosti, nákup aj predaj, pričom väčšinou sa jednalo o mikro spoločnosti, ktorých partneri boli prevažne z domáceho trhu. Väčšina spoločností uviedla, že majú nízke skúsenosti s elektronickým obchodovaním, prípadne majú skúsenosti len s vnútorným ERP systémom. Tento výsledok je pravdepodobne podmienený tým, že sa jedná o malé spoločnosti zamerané na domáci trh.





1 17%

2 33%

3 50%

Percentuálne rozdelenie spoločností podľa ich oblasti pôsobenia (Q1) 1

10%

2 20%

3 30%

4 40%


111



Graf 29: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa úrovni ich skúseností

s e-obchodom Zdroj: vlastné spracovanie

Pre určenie významnosti pre zvyšovanie dôvery bol použitý priemer hodnôt. Ako najvýznamnejšie mechanizmy na budovanie dôvery boli vyhodnotené: Kontaktné údaje (1.1), Stav firmy (napr. v likvidácii, v konkurze, normálny stav; 1.5), Technická podpora – podpora pri riešení technických problémov (6.2). Priemer 1,5 bodu prekročili aj mechanizmy týkajúce sa Informácií o poskytovaných produktoch/službách (1.2), Známe medzinárodné certifikáty napr. ISO (2.3) ako aj Viacjazyčná podpora s štandardnými výrazmi (8.1).

Graf 30: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na zvýšenie dôvery


1 17%

2 33%

3 50%


(Q3) 1

10%

2 20%

3 30%

4 40%


obchodom (Q4)

0,00

0,50

1,00

1,50

2,00 1.1

1.2a 1.2b

1.2c

1.3

1.4

1.5

2.1

2.2

2.3

3.1

3.2

4.1 4.2

4.3 4.4 4.5 5.1 5.2

5.3

5.4

5.5

6.1

6.2

6.3

6.4

7.1

7.2

7.3 8.1

8.2

112

Priemer hodnôt bol použitý aj pre určenie významnosti zvyšovania dôvery s ohľadom na rozdielne úrovne skúseností organizácií s elektronickým obchodom. Ako je vidieť z grafu, medzi spoločnosťami, ktoré nemajú žiadne skúsenosti s e-obchodovaním a tými, ktoré majú nízku úroveň skúseností, prípadne majú skúsenosti len s interným ERP systémom, nie je žiadna výrazná diferenciácia. Vyššie hodnoty významnosti dosiahlo hodnotenie mechanizmov spoločnosťami, ktoré už skúsenosti s e-trhom majú, avšak ani tam nie je viditeľný výrazný rozdiel. Výrazná diferenciácia medzi spoločnosťami so skúsenosťami a ostanými spoločnosťami je viditeľná pri hodnotení nutnosti jednotlivých mechanizmov pri vytváraní dôvery, pričom za najviac nutné sú považované kontaktné údaje firmy.

Graf 31: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na zvýšenie dôvery z hľadiska úrovne skúseností s e-obchodom


0

0,5

1

1,5

2 1.1

1.2a 1.2b

1.2c

1.3

1.4

1.5

2.1

2.2

2.3

3.1

3.2

4.1 4.2

4.3 4.4 4.5 5.1 5.2

5.3

5.4

5.5

6.1

6.2

6.3

6.4

7.1

7.2

7.3 8.1

8.2

skúsenosť 1

skúsenosť 2

skúsenosť 3

skúsenosť 4

spolu

113

Graf 32: Potreba mechanizmov pre vstup na e-trh podľa úrovne skúseností Zdroj: vlastné spracovanie

Pri hodnotení významnosti mechanizmov budovania dôvery vzhľadom na typ obchodných partnerov, neboli zaznamenané signifikatné diferenciácie v rámci jednotlivých skupín obchodných partnerov. Najvyššie hodnoty významnosti boli opäť uznané pri mechanizmoch ako Kontaktné údaje, Údaje o produktoch/službách, Stav firmy, Pozitívna a negatívna spätná väzba od partnerov, ako aj Technická podpora. Pri hodnotení nevyhnutnosti jednotlivých mechanizmov, výraznejšie rozdiely boli zistené medzi spoločnosťami, ktorých obchodní partneri pôsobia na medzinárodnom trhu a ostatnými dvoma skupinami obchdných partnerov. Táto diferenciácia sa týkala predovšetkým Kontaktných údajov firmy, Informáciách o poskytovaných roduktoch/službách ako aj Technickej podpory, Znamych medzinárodných certifikátov a Zoznamu dôležitých obchodných partnerov.

0,00%

10,00%

20,00%

30,00%

40,00%

50,00%

60,00%

70,00% 1.1N

1.2aN 1.2bN

1.2cN

1.3N

1.4N

1.5N

2.1N

2.2N

2.3N

3.1N

3.2N

4.1N 4.2N

4.3N 4.4N 4.5N 5.1N 5.2N

5.3N

5.4N

5.5N

6.1N

6.2N

6.3N

6.4N

7.1N

7.2N

7.3N 8.1N

8.2N

skúsenosť 1

skúsenosť 2

skúsenosť 3

skúsenosť 4

114

Graf 33: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na výšenie dôvery z hľadiska typu obchodných partnerov




Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, ani pri rozdelení spoločností podľa veľkosti nie je výrazná diferenciácia medzi jednotlivými skupinami. Priemerné hodnoty významnosti vyššie ako 1,5 boli dosiahuté pri mechanizmoch ako Kontaktné údaje, Informácie o produktoch/službách, Stav firmy, mechanizmy v kategórii Certifikáty a v prípade, že berieme do úvahy celkový priemer bez ohľadu na veľkosť spoločností aj pri mechanizmoch Technická podpora a Viacjazyčná podpora s štandardnými výrazmi. Pri hodnotení

0

0,5

1

1,5

2 1.1

1.2a 1.2b

1.2c

1.3

1.4

1.5

2.1

2.2

2.3

3.1

3.2

4.1 4.2

4.3 4.4 4.5 5.1 5.2

5.3

5.4

5.5

6.1

6.2

6.3

6.4

7.1

7.2

7.3 8.1

8.2

partneri 1

partneri 2

partneri 3

spolu

0,00%

10,00%

20,00%

30,00%

40,00%

50,00% 1.1N

1.2aN 1.2bN

1.2cN

1.3N

1.4N

1.5N

2.1N

2.2N

2.3N

3.1N

3.2N

4.1N 4.2N

4.3N 4.4N 4.5N 5.1N 5.2N

5.3N

5.4N

5.5N

6.1N

6.2N

6.3N

6.4N

7.1N

7.2N

7.3N 8.1N

8.2N

partneri 1

partneri 2

partneri 3

115

nevyhnutnosti mechanizmov, najväčší percentuálny podiel v rámci skupiny dosiahli veľké spoločnosti, avšak len v prvých troch kategóriách: Všeobecné informácie, Certifikáty, Referencie. V ostatných kategóriách (mechanizmoch) dominovali stredne veľké spoločnosti. V rámci každej skupiny spoločností zatriedených podľa veľkosti, za najviac nevyhnutné boli považované Kontaktné údaje, Detailný popis produktov/služieb a Stav firmy.

Graf 35: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na zvýšenie dôvery z hľadiska veľkosti organizácie


Graf 36: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh podľa veľkosti organizácie


0

0,5

1

1,5

2 1.1

1.2a 1.2b

1.2c

1.3

1.4

1.5

2.1

2.2

2.3

3.1

3.2

4.1 4.2

4.3 4.4 4.5 5.1 5.2

5.3

5.4

5.5

6.1

6.2

6.3

6.4

7.1

7.2

7.3 8.1

8.2

veľkosť 1

veľkosť 2

veľkosť 3

veľkosť 4

spolu

0,00%

5,00%

10,00%

15,00%

20,00%

25,00%

30,00% 1.1N

1.2… 1.2…

1.2… 1.3N

1.4N

1.5N

2.1N

2.2N

2.3N

3.1N

3.2N

4.1N 4.2N

4.3N 4.4N 4.5N 5.1N 5.2N

5.3N

5.4N

5.5N

6.1N

6.2N

6.3N

6.4N

7.1N

7.2N 7.3N

8.1N 8.2N

veľkosť 1

veľkosť 2

veľkosť 3

veľkosť 4

116


91% firiem označilo Kontaktné údaje za najvýznamnejší mechanizmus tvorby dôvery. Informácie o produktoch/službách ako aj Stav firmy za najvýznamnejšie uznalo približne 60% respondentov. Za najmenej významné v tejto kategórii boli označené Informácie o veľkosti organizácie a rok založenia.

Pri hodnotení významnosti mechanizmov budovania dôvery spoločnosťami vzhľadom na ich rozličnú úroveň skúseností s e-obchodovananím, sme pri prieskume nezaznamenali výrazné diferenciácie, rovnako ako pri zohľadnení ich obchodných partnerov, či veľkosti. Nevyhnutnosť týchto mechanizmov pri budovaní dôvery avšak uznalo najviac veľkých spoločností s určitou úrovňou skúseností s e-trhom , a ktorých obchodní partneri pôsobia na medzinárodnom trhu.




0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00%

100,00% 1.1

1.2a

1.2b

1.2c 1.3

1.4

1.5

0

1

2

0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00%

100,00% 1.1N

1.2aN

1.2bN

1.2cN 1.3N

1.4N

1.5N

117

Certifikáty a referencie

Za najvýznamnejší mechanizmus v tejto kategórii respondenti v takmer 60% považovali známe medzinárodné certifikáty. Ostatné mechanizmy ako významné uznalo 40-50% respondentov. 20-30% firiem označilo dané mechanizmy pri budovaní dôvery za nevyhnutné.

Najvyššiu významnosť daných mechanizmov uznali spoločnosti, ktoré majú skúsenosti s e-obchodovaním (len v kategórii Certifikáty), rovnako ako tie spoločnosti, ktorých obchodní partneri pôsobia nielen na domácom ale aj medzinárodnom trhu. Najväčšia diferenciácia pri hodnotení významnosti bola medzi veľkými a mikro spoločnosťami. Pri hodnotení nevyhnutnosti mechanizmov, najviac „nutných“ mechanizmov uznali veľké spoločnosti, ktoré majú skúsenosti s elektronickým obchodovaním a ich obchodní partneri sú medzinárodní.

Graf 39: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti certifikátov a referencií Zdroj: vlastné spracovanie



0,00%

20,00%

40,00%

60,00% 2.1

2.2

2.3 3.1

3.2 0

1

2

0,00%

10,00%

20,00%

30,00%

40,00% 2.1N

2.2N

2.3N 3.1N

3.2N

118

Reputácia

Najvýznamnejším mechanizmom je Pozitívna a negatívna spätná väzba od partnerov, ktorú uznalo viac ako 50% respondentov. Ako najmenej významný mechanizmus bola označená Iba pozitívna väzba od partnerov (4.1). Reportom s agregovanými historickými údajmi o obchodných aktivitách firmy v rámci platformy ako aj Ratingu prezentovanému jednoduchým symbolom alebo číslom percentom ktoré prezentuje počet celkových transakcií bola v takmer 60% prípadoch pridelená stredná dôležitosť. 30% respondentov označilo Pozitívnu a negatívnu spätnú väzbu od partnerov za nevyhnutný mechanizmus pri budovaní dôvery.

Skúsenosť spoločností s e-obchodovaním pri týchto mechanizmoch nehrá rolu, nakoľko sú diferenciácie medzi danými skupinami spoločností minimálne, rovnako ako je zanedbateľná diferenciácia medzi spoločnosťami s rozličnými obchodnými partnermi, či diferenciácia medzi rôzne veľkými spoločnosťami.

Graf 41: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti reputácie Zdroj: vlastné spracovanie



0,00%

10,00%

20,00%

30,00%

40,00%

50,00%

60,00% 4.1

4.2

4.3 4.4

4.5 0

1

2

0,00%

10,00%

20,00%

30,00%

40,00% 4.1N

4.2N

4.3N 4.4N

4.5N

119


Takmer všetky mechanizmy v tejto kategórii boli v 50-60% označené ako mechanizmy so strednou dôležitosťou, s výnimkou mechanizmu Vysvetlenie šablón, klauzúl a podmienok kontraktov, ktorý však dosiahol 40% uznanie ako najvýznamnejšieho mechanizmu. Tento mechanizmus spolu so Základnými klauzulami a šablónami kontraktu boli v 25% pri budovaní dôvery uznané za nevyhnutné, čo je v danej kategórii najvyšší percentuálny podiel.

Rôzna úroveň skúseností s e-trhom u spoločností je v tejto kategórii zanedbateľná, rovnako ako ich rôzna veľkosť, či obchodní partneri. Nevyhnutnosť daných mechanizmov uznalo najviac veľkých firiem, ktoré už skúsenosti s e-trhom majú.

Graf 43: Význam mechanizmov budovania dôvery podľa platformy pre vyjednávanie kontraktov




0,00%

10,00%

20,00%

30,00%

40,00%

50,00%

60,00% 5.1

5.2

5.3 5.4

5.5 0

1

2

0,00%

10,00%

20,00%

30,00% 5.1N

5.2N

5.3N 5.4N

5.5N

120


V rámci tejto kategórie bol v 60% mechanizmus Technická podpora označený ako veľmi dôležitý. Takmer 35% respondentov označilo tento mechanizmus pri budovaní dôvery za nevyhnutný. Takmer 70% respondentov označilo mechanizmus Limitované ODR – do nejakej úrovne komplexnosti za stredne dôležitý, avšak ako nevyhnutný ho označilo menej ako 5% respondentov.

Pri diferencovaní spoločností v závislosti od skúseností s e-obchodom nie sú pri hodnotení dôležitosti významné rozdiely medzi firmami s nízkou úrovňou skúseností a firmami, ktoré využívajú interný ERP systém. Avšak spoločnosti bez a so skúsenosťami dosahujú rozdielne priemerné hodnotenie približne o 0,25 bodu, pričom spoločnosti so skúsenosťami s e-trhom dosahujú vyšších hodnôt. Typ obchodných partnerov, či veľkosť firmy však pri hodnotení významnosti, či nevyhnutnosti mechanizmu nespôsobil významné diferenciácie.

Graf 45: Význam mechanizmov budovania dôvery vzhľadom na on-line riešenie konfliktov




0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00% 6.1

6.2

6.3

6.4

0

1

2

0,00%

10,00%

20,00%

30,00%

40,00% 6.1N

6.2N

6.3N

6.4N

121

Služby „Escrow“ a Štandardizácia

Viacjazyčnú podporu so štandardnými výrazmi bola v 60% firmách uznaná ako veľmi dôležitý mechanizmus tvorby dôvery. Viac ako 40% respondentov označilo tento mechanizmus pri budovaní dôvery za nevyhnutný. “Code of Conduct” za nevyhnutný označilo takmer 35% podnikov, pričom mu viac než 50% firiem priradilo vysokú dôležitosť.

Úroveň skúseností, typ obchodných partnerov, či veľkosť firmy podľa prieskumu neboli faktory, ktoré by spôsobili rozličné hodnotenie významnosti mechanizmov budovania dôvery. Pri uznaní nevyhnutnosti mechanizmov v rámci danej kategórie prevládali spoločnosti s určitou úrovňou skúseností s e.trhom, rovnako ako spoločnosti, ktorých obchodní partneri pôsobia na medzinárodnom trhu.

Graf 47: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti poskytovania služby "Escrow" a štandardizácie




0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00% 7.1

7.2

7.3 8.1

8.2 0

1

2

0,00%

20,00%

40,00%

60,00% 7.1N

7.2N

7.3N 8.1N

8.2N

122

5.3.3 Vzorka Poľsko

Rozdelenie početností poľských firiem v rámci jednotlivých kategórií je uvedené v nasledujúcej tabuľke.


1 121 135 4 16

2 51 103 241 168

3 143 60 70 101

4

17

30

Tabuľka 10: Rozdelenie početností poľských firiem Zdroj: vlastné spracovanie

Z poľských spoločností, ktoré sa zúčastnili prieskumu bolo najviac spoločností zameraných na oba činnosti, nákup aj predaj, pričom väčšinou sa jednalo o mikro spoločnosti, ktorých partneri boli prevažne z domáceho trhu. Väčšina spoločností uviedla, že majú nízke skúsenosti s elektronickým obchodovaním, prípadne majú skúsenosti len s vnútorným ERP systémom. Tento výsledok je pravdepodobne podmienený tým, že sa jedná o malé spoločnosti zamerané na domáci trh.





1 17%

2 33%

3 50%

Percentuálne rozdelenie spoločností podľa ich oblasti pôsobenia (Q1)

1 10%

2 20%

3 30%

4 40%


123



Graf 52: Percentuálne rozdelenie spoločností podľa úrovni ich skúseností s e-

obchodom Zdroj: vlastné spracovanie

Graf 53: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na zvýšenie dôvery Zdroj: vlastné spracovanie

Pre určenie významnosti pre zvyšovanie dôvery bol použitý priemer hodnôt. Za najvýznamnejšie mechanizmy na budovanie dôvery sa podľa prieskumu považujú: Kontaktné údaje (1.1), Informácie o poskytovaných produktoch/službách (1.2), Stav firmy (napr. v likvidácii, v konkurze, normálny stav; (1.5), mechanizmy týkajúce sa certifikátov (2.1, 2.2, 2.3) a Základné klauzuly a šablóny kontraktu (5.3).

Ak uvažujeme rozdielnu úroveň skúseností firiem s elektronickým obchodovaním, takmer pri každom mechanizme uviedli najvyššie hodnoty významnosti spoločnosti, ktoré už majú skúsenosti s týmto druhom obchodu. Výnimku tvoria mechanizmy Stav firmy a Základné

1 17%

2 33%

3 50%


(Q3)

1 10%

2 20%

3 30%

4 40%


obchodom (Q4)

0,00

0,50

1,00

1,50

2,00 1.1

1.2a 1.2b

1.2c

1.3

1.4

1.5

2.1

2.2

2.3

3.1

3.2

4.1 4.2

4.3 4.4 4.5 5.1 5.2

5.3

5.4

5.5

6.1

6.2

6.3

6.4

7.1

7.2

7.3 8.1

8.2

124

klauzuly a šablóny kontraktu, kde najvyššie hodnoty uviedli spoločnosti, ktoré majú skúsenosti s využívaním vnútorného ERP systému. Priemerné hodnoty významnosti jednotlivých mechanizmov vyššie ako je hodnota 1,5 bodu boli zaznamenané pri Kontaktných údajoch, Informáciách o produktoch/službách, Stave firmy, Certifikátoch, Základných klauzulách a šablónach kontraktu, a to všetkými spoločnosťami bez ohľadu na úroveň skúseností s e-trhom. Pri mechanizmoch najvyššie hodnotenia dominovali v spoločnostiach so skúsenosťami s daným typom obchodovania. Diferenciácia medzi jednotlivými spoločnosťami vzhľadom na ich úroveň skúseností v rámci hodnotenia nevyhnutnosti mechanizmov pri budovaní dôvery nie je výrazná. Za najviac nevyhnutné boli označené Kontaktné údaje, Informácie o produktoch/službách, Stav firmy a Technická podpora. K rovnakým výsledkom sme dospeli aj pri členení spoločností podľa typu obchodných partnerov, či veľkosti.

Graf 54: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na

zvýšenie dôvery z hľadiska úrovne skúseností s e-obchodom Zdroj: vlastné spracovanie

0

0,5

1

1,5

2 1.1

1.2a 1.2b

1.2c

1.3

1.4

1.5

2.1

2.2

2.3

3.1

3.2

4.1 4.2

4.3 4.4 4.5 5.1 5.2

5.3

5.4

5.5

6.1

6.2

6.3

6.4

7.1

7.2

7.3 8.1

8.2

skúsenosť 1

skúsenosť 2

skúsenosť 3

skúsenosť 4

všetky

125

Graf 55: Potreba mechanizmov pre vstup na e-trh podľa úrovne skúseností Zdroj: vlastné spracovanie

Výraznejšie rozdiely pri hodnotení významnosti mechanizmov boli dosiahnuté pri členení spoločností podľa ich obchodných partnerov, kde medzi spoločnosťami s domácimi partnermi a ostatnými dvoma skupinami vznikli v hodnotení aj o viac ako 0,5 bodu. Spoločnosti s domácimi obchodnými partnermi , na rozdiel od ostatných spoločností, za najvýznamnejšie mechanizmy označili Zoznam dôležitých obchodných partnerov (dodávateľov a zákazníkov), Reporty s agregovanými historickými údajmi o obchodných aktivitách firmy v rámci platformy ako aj Integráciu výsledkov vyjednávania do kontraktov. Veľkosť firiem nijak výrazne neovplyvnila ich hodnotenie významnosti mechanizmov tvorby dôvery.

0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00%

100,00% 1.1N

1.2… 1.2…

1.2…

1.3N

1.4N

1.5N

2.1N

2.2N

2.3N

3.1N

3.2N

4.1N 4.2N

4.3N 4.4N 4.5N 5.1N 5.2N

5.3N

5.4N

5.5N

6.1N

6.2N

6.3N

6.4N

7.1N

7.2N

7.3N 8.1N

8.2N

skúsenosť 1

skúsenosť 2

skúsenosť 3

skúsenosť 4

126

Graf 56: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na výšenie dôvery

z hľadiska typu obchodných partnerov




0,0000

0,5000

1,0000

1,5000

2,0000 1.1

1.2a 1.2b

1.2c 1.3

1.4

1.5

2.1

2.2

2.3

3.1

3.2

4.1 4.2

4.3 4.4 4.5 5.1 5.2

5.3

5.4

5.5

6.1

6.2

6.3

6.4

7.1

7.2 7.3

8.1 8.2

partneri 1

partneri 2

partneri 3

všetky

0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00%

100,00% 1.1N

1.2… 1.2…

1.2…

1.3N

1.4N

1.5N

2.1N

2.2N

2.3N

3.1N

3.2N

4.1N 4.2N

4.3N 4.4N 4.5N 5.1N 5.2N

5.3N

5.4N

5.5N

6.1N

6.2N

6.3N

6.4N

7.1N

7.2N

7.3N 8.1N

8.2N

partneri 1

partneri 2

partneri 3

Graf 58: Významnosť mechanizmov budovania dôvery z hľadiska vplyvu na

zvýšenie dôvery z hľadiska veľkosti organizácie Zdroj: vlastné spracovanie

Graf 59: Potreba mechanizmu pre vstup na e-trh podľa veľkosti organizácie Zdroj: vlastné spracovanie

0

0,5

1

1,5

2 1.1

1… 1…

1…

1.3

1.4

1.5

2.1

2.2

2.3

3.1

3.2

4.1 4.2

4.3 4.4 4.5 5.1 5.2

5.3

5.4

5.5

6.1

6.2

6.3

6.4

7.1

7.2

7.3 8.1

8.2

veľkosť 1

veľkosť 2

veľkosť 3

veľkosť 4

všetky

0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00%

100,00% 1.1N

1.2aN 1.2bN

1.2cN

1.3N

1.4N

1.5N

2.1N

2.2N

2.3N

3.1N

3.2N

4.1N 4.2N

4.3N 4.4N 4.5N 5.1N 5.2N

5.3N

5.4N

5.5N

6.1N

6.2N

6.3N

6.4N

7.1N

7.2N

7.3N 8.1N

8.2N

veľkosť 1

veľkosť 2

veľkosť 3

veľkosť 4

128


Kontaktné informácie o organizácii považuje viac ako 90% respondentov za najvýznamnejší mechanizmus budovania dôvery. Viac než 70% vysokú dôležitosť priradili dopytované spoločnosti aj Informáciám o poskytovaných produktoch/službách ako aj Stavu firmy. Rovnako v pri každom z týchto mechanizmov firmy uznali ich nevyhnutnosť vo viac ako 80% prípadov.

Výrazná je diferenciácia medzi spoločnosťami, ktoré využívajú interný ERP systém, alebo majú iné skúsenosti s e-obchodom a spoločnosťami so žiadnymi skúsenosťami s daným druhom obchodovania. Rovnako spoločnosti, ktorých partneri pôsobia ako na domácom tak aj na medzinárodnom trhu uznali vyššiu významnosť mechanizmov tvorby dôvery v rámci tejto kategórie. Veľkosť firiem v tomto prípade nespôsobila žiadne výrazné diferenciácie v hodnotení, rovnako ako pri hodnotení nevyhnutnosti mechanizmov, kde žiadne z členení firiem nespôsobilo výrazné zmeny v hodnotení.




0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00%

100,00% 1.1

1.2a

1.2b

1.2c 1.3

1.4

1.5

0

1

2

0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00%

100,00% 1.1N

1.2aN

1.2bN

1.2cN 1.3N

1.4N

1.5N

129

Certifikáty a referencie

Národné certifikáty alebo známky boli podľa prieskumu označené za najvýznamnejší mechanizmus v rámci kategórie. Za najviac významný ho označilo takmer 80% respondentov, avšak za nevyhnutný ho považovalo menej ako 7%. Za najviac nevyhnutný mechanizmus bol v rámci kategórii označený Zoznam dôležitých obchodných partnerov, avšak uznalo ho len 11,5% respondentov.

Výrazné diferenciácie v hodnotení významnosti boli zaznamenané medzi firmami, ktoré nemajú žiadne skúsenosti s e-obchodom a ostatnými spoločnosťami, ako aj spoločnosťami, ktorých obchodní partneri sú buď domáci alebo pôsobia nie len na domácom, ale aj medzinárodnom trhu (platí pre kategóriu Certifikáty).

Graf 62: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti certifikátov a referencií




Reputácia

Väčšina mechanizmov v tejto kategórii bolo spoločnosťami uznaných za stredne dôležité, pričom najviac spoločností takto ohodnotilo práve Iba pozitívnu spätnú väzbu od partnerov a Reporty s agregovanými historickými údajmi o obchodných aktivitách firmy v

0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00% 2.1

2.2

2.3 3.1

3.2 0

1

2

0,00%

5,00%

10,00%

15,00% 2.1N

2.2N

2.3N 3.1N

3.2N

130

rámci platformy a to približne v 70%. Z hľadiska zhodnotenia mechanizmov ako nevyhnutných pri budovaní dôvery za zmienku stojí len mechanizmus Pozitívna aj negatívna spätná väzba od partnerov, ktorý uznalo 20% respondentov.

Výraznejšie diferenciácie pri hodnotení významnosti boli viditeľné pri spoločnostiach, ktoré mali skúsenosti s e-obchodom a spoločnosťami bez skúseností. Spoločnosti s medzinárodnými partnermi uznali výraznejšie vyššie hodnoty významnosti v prípade mechanizmu Reporty s agregovanými historickými údajmi o obchodných aktivitách firmy v rámci platformy.

Graf 64: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti reputácie





Ako najvýznamnejšie mechanizmy respondenti vo viac ako 70% Integráciu výsledkov vyjednávania do kontraktov a vo viac ako 60% uznali Základné klauzuly a šablóny kontraktu, avšak za nevyhnutný tento mechanizmus považuje menej ako 4% spoločností.

0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00% 4.1

4.2

4.3 4.4

4.5 0

1

2

0,00%

10,00%

20,00%

30,00% 4.1N

4.2N

4.3N 4.4N

4.5N

131

Za najviac nevyhnutný je v 10% považovaný mechanizmus Sledovanie a zaznamenávanie procesu vyjednávania kontraktu, ktorý vo viac ako 60% dosiahol strednú dôležitosť.

Výraznejšie diferenciácie pri hodnotení významnosti boli viditeľné pri spoločnostiach, ktoré mali skúsenosti s e-obchodom a spoločnosťami bez skúseností. V rámci mechanizmov Databáza/služba s komplexnými klauzulami kontraktov (za poplatok) poskytovaná špecializovanou firmou a Vysvetlenie šablón, klauzúl a podmienok kontraktov boli významné aj diferenciácie medzi hodnotením firmami, ktoré majú skúsenosti s e-trhom a firmami, ktoré využívajú interný ERP systém, pričom spoločnosti so skúsenosťami s e-obchodovaním uznali vyššiu významnosť daných mechanizmov.

Graf 66: Význam mechanizmov budovania dôvery podľa platformy pre vyjednávanie

kontraktov




0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00% 5.1

5.2

5.3 5.4

5.5 0

1

2

0,00%

2,00%

4,00%

6,00%

8,00%

10,00% 5.1N

5.2N

5.3N 5.4N

5.5N

132


Limitované ODR a Outsorcovaná ODR služba boli označené ako mechanizmy so strednou dôležitosťou a to takmer 70% a v 80% prípadov. Za najviac nevyhnutný mechanizmus bola však považovaná Technická podpora a to až v takmer 80%.

Výraznejšie diferenciácie pri hodnotení významnosti boli viditeľné pri spoločnostiach, ktoré mali skúsenosti s e-obchodom a spoločnosťami bez skúseností. Vyššie priemerné hodnotenie priradili firmy, ktorých partneri pôsobili tak na domácom ako aj na medzinárodnom trhu, pričom sa jednalo prevažne o veľké spoločnosti. Pri hodnotení nevyhnutnosti mechanizmov tvorby dôvery neboli zaznamenané výrazné diferenciácie.

Graf 68: Význam mechanizmov budovania dôvery vzhľadom na on-line riešenie konfliktov




0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00% 6.1

6.2

6.3

6.4

0

1

2

0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00% 6.1N

6.2N

6.3N

6.4N

133

Služby „Escrow“ a Štandardizácia

Vo viac ako 30% prípadov spoločnosti uviedli, že za najviac významný mechanizmus považujú “Code of Conduct”, ktorý zároveň viac ako 40% spoločností uznalo pri tvorbe dôvery za nevyhnutný. Služby „Escrow“ dosiahli hodnotenie vo viac ako 60% stredne dôležitých mechanizmov.

Služby „Escrow“ označili za významný mechanizmus prevažne firmy so skúsenosťami s elektronickým obchodovaním, pričom sa jednalo prevažne o veľké spoločnosti. Pri mechanizmov v rámci Štandardizácie uznali významnosť prevažne stredne veľké spoločnosti, pričom pri ostatných rozdeleniach neboli zaznamenané výrazné diferenciácie, rovnako ako v prípade hodnotenia nevyhnutnosti mechanizmov v rámci týchto kategórií (Štandardizácia, Služby „Escrow“).

Graf 70: Význam mechanizmov budovania dôvery v oblasti poskytovania služby "Escrow" a štandardizácie




0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00% 7.1

7.2

7.3 8.1

8.2 0

1

2

0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00% 7.1N

7.2N

7.3N 8.1N

8.2N

134

135

6 VÝSKUM MECHANIZMOV BUDOVANIA DÔVERY

6.1 Vzťah e-znalostí a vyššej dôvery v sofistikované riešenia

Skúseností z realizovaných interview v oblasti elektronického obchodu v rámci niekoľkých štúdií poukazujú na to, že znalosť elektronického obchodu úzko súvisí s využívaním riešení elektronického obchodu a zároveň s vyššou dôverou vo využívanie sofistikovanejších komplexnejších riešení. To znamená, že dôverujú tomu, že tieto riešenia zohrávajú úlohu v dosahovaní tých benefitov, ktoré sú pri relevantnom riešení proklamované. Príkladom pri elektronickom obstarávaní je dosahovanie vyšších úspor, lepších dojednaných podmienok, zrýchlenie času, redukcia podvodov a pod. (Delina, Lavrin 2005). Na základe týchto skúseností bude sformulovaná hypotéza:

Hypotéza 1 Vysoká úroveň dôvery v sofistikované mechanizmy budovania dôvery súvisí s vysokou úrovňou e-znalostí.

Účelom hypotézy 1 je identifikovať možné posuny v testovaných mechanizmoch v čase pri zvyšovaní e-znalostí realizáciou transakcií na elektronickej obchodnej platforme.

Hypotéza 1.1 Relevantná vzorka potenciálnych účastníkov e-trhu bude preferovať kombináciu sofistikovaných riešení.

Účelom hypotézy 1.1 je identifikácia vhodnej škálovateľnej sady mechanizmov vhodnej pre určitý segment klientov elektronickej obchodnej platformy.

Z identifikovaných podotázok v dotazníku nasledujúce otázky súvisia s komplexnejšími riešeniami, ktoré sú podporované sofistikovanejšími technológiami. To znamená, že skúmame vzťah hlavne medzi otázkami:

4 - skúsenosti s elektronickým obchodom

14a - Integrácia výsledkov vyjednávania do kontraktov

14b - Sledovanie a zaznamenávanie procesu vyjednávania kontraktu

14d - Databáza/služba s komplexnými klauzulami kontraktov (za poplatok) poskytovaná špecializovanou firmou

15c - Limitované ODR – do nejakej úrovne komplexnosti

15d - Outsourcovaná ODR služba - špecializovaná firma

16c - Dôveryhodná tretia strana – outsourcovaná špecializovaná firma poskytujúca takúto službu

136

6.1.1 Testy významnosti rozdielov medzi dvoma súbormi

ANOVA

Sum of Squares df Mean Square F Sig.

1.1 Between Groups 3,651 3 1,217 10,024 ,000

Within Groups 115,455 951 ,121

Total 119,106 954 1.2a Between Groups 3,658 3 1,219 4,300 ,005


Total 279,865 977 1.2b Between Groups 4,748 3 1,583 5,319 ,001


Total 296,365 983 1.2c Between Groups 3,216 3 1,072 3,024 ,029


Total 347,092 973 1.3 Between Groups 5,301 3 1,767 3,886 ,009



Within Groups 440,690 1001 ,440

Total 446,919 1004 1.5 Between Groups 1,647 3 ,549 1,581 ,192





Within Groups 392,604 1001 ,392




Within Groups 433,498 1009 ,430


Within Groups 390,517 1005 ,389

Total 392,963 1008 4.1 Between Groups ,090 3 ,030 ,066 ,978



Within Groups 434,275 1005 ,432


Within Groups 439,254 1011 ,434

Total 447,334 1014

137

4.4 Between Groups 1,413 3 ,471 1,209 ,305

Within Groups 394,090 1012 ,389


Within Groups 403,577 1007 ,401


Within Groups 380,696 1008 ,378


Within Groups 403,445 1005 ,401




Within Groups 439,170 1005 ,437




Within Groups 399,221 1001 ,399


Within Groups 365,494 1000 ,365


Within Groups 281,648 1002 ,281




Within Groups 493,391 1004 ,491

Total 497,651 1007 7.2 Between Groups ,636 3 ,212 ,464 ,707

Within Groups 457,008 1000 ,457







Total 394,951 991

Tabuľka 10: Testovanie vzťahov medzi priemermi jednotlivých skupín


138

Pre skúmanie vzťahov medzi priemermi jednotlivých skupín sme využili jednosmernú ANOVU test, ktorá je bežne v sociologických vedách používaná aj na premenné ordinálneho typu. Cieľom je zistiť či tieto rozdiely sú štatisticky významné alebo môžu byť náhodné. V našom prípade skúmame rozdiely medzi skupinami rôznych úrovní e-znalostí, ktoré môžu mať efekt na vnímanie služieb budujúcich dôveru. Pre zistenie konkrétnych rozdielných skupín sme použili post hoc testy podľa nasledujúcej tabuľky.

Multiple Comparisons

Dependent Variable (I) eSkills (J) eSkills

Mean Diff. (I-J) Std. Error Sig.

95% Confidence Interval

Lower Bound

Upper Bound

1.1 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,210 ,081 ,069 -,43 ,01

3 -,263* ,081 ,011 -,48 -,04

4 -,267* ,085 ,014 -,50 -,04

2 dimension3

1 ,210 ,081 ,069 -,01 ,43

3 -,053 ,023 ,109 -,11 ,01

4 -,057 ,034 ,451 -,15 ,03

3 dimension3

1 ,263* ,081 ,011 ,04 ,48

2 ,053 ,023 ,109 -,01 ,11

4 -,004 ,033 1,000 -,09 ,09

4 dimension3

1 ,267* ,085 ,014 ,04 ,50

2 ,057 ,034 ,451 -,03 ,15

3 ,004 ,033 1,000 -,09 ,09

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,210 ,081 ,068 -,43 ,01

3 -,263* ,081 ,011 -,48 -,04

4 -,267* ,085 ,014 -,50 -,04

2 dimension3

1 ,210 ,081 ,068 -,01 ,43

3 -,053 ,023 ,109 -,11 ,01

4 -,057 ,034 ,446 -,15 ,03

3 dimension3

1 ,263* ,081 ,011 ,04 ,48

2 ,053 ,023 ,109 -,01 ,11

4 -,004 ,033 1,000 -,09 ,09

4 dimension3

1 ,267* ,085 ,014 ,04 ,50

2 ,057 ,034 ,446 -,03 ,15

3 ,004 ,033 1,000 -,09 ,09

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,210 ,081 -,42 ,00

3 -,263* ,081 -,48 -,05

4 -,267* ,085 -,49 -,04

2

dimension3

1 ,210 ,081 ,00 ,42

3 -,053 ,023 -,11 ,01

4 -,057 ,034 -,15 ,03

3

dimension3

1 ,263* ,081 ,05 ,48

2 ,053 ,023 -,01 ,11

4 -,004 ,033 -,09 ,08

4

dimension3

1 ,267* ,085 ,04 ,49

2 ,057 ,034 -,03 ,15

3 ,004 ,033 -,08 ,09

139

1.2a Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,190 ,087 ,181 -,43 ,05

3 -,258* ,088 ,026 -,49 -,02

4 -,203 ,107 ,313 -,49 ,08

2 dimension3

1 ,190 ,087 ,181 -,05 ,43

3 -,068 ,036 ,303 -,16 ,03

4 -,013 ,071 1,000 -,21 ,18

3 dimension3

1 ,258* ,088 ,026 ,02 ,49

2 ,068 ,036 ,303 -,03 ,16

4 ,055 ,072 ,972 -,14 ,25

4 dimension3

1 ,203 ,107 ,313 -,08 ,49

2 ,013 ,071 1,000 -,18 ,21

3 -,055 ,072 ,972 -,25 ,14

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,190 ,087 ,178 -,43 ,05

3 -,258* ,088 ,026 -,49 -,02

4 -,203 ,107 ,309 -,49 ,08

2 dimension3

1 ,190 ,087 ,178 -,05 ,43

3 -,068 ,036 ,303 -,16 ,03

4 -,013 ,071 1,000 -,21 ,18

3 dimension3

1 ,258* ,088 ,026 ,02 ,49

2 ,068 ,036 ,303 -,03 ,16

4 ,055 ,072 ,970 -,14 ,25

4 dimension3

1 ,203 ,107 ,309 -,08 ,49

2 ,013 ,071 1,000 -,18 ,21

3 -,055 ,072 ,970 -,25 ,14

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,190 ,087 -,42 ,04

3 -,258* ,088 -,49 -,03

4 -,203 ,107 -,49 ,08

2

dimension3

1 ,190 ,087 -,04 ,42

3 -,068 ,036 -,16 ,02

4 -,013 ,071 -,20 ,17

3

dimension3

1 ,258* ,088 ,03 ,49

2 ,068 ,036 -,02 ,16

4 ,055 ,072 -,13 ,24

4

dimension3

1 ,203 ,107 -,08 ,49

2 ,013 ,071 -,17 ,20

3 -,055 ,072 -,24 ,13

1.2b Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,055 ,086 ,988 -,29 ,18

3 -,172 ,087 ,269 -,41 ,06

4 -,242 ,103 ,118 -,52 ,03

2 dimension3

1 ,055 ,086 ,988 -,18 ,29

3 -,117* ,037 ,009 -,21 -,02

4 -,187* ,067 ,039 -,37 -,01

3 dimension3

1 ,172 ,087 ,269 -,06 ,41

2 ,117* ,037 ,009 ,02 ,21

4 -,070 ,068 ,883 -,25 ,11

4 dimension3

1 ,242 ,103 ,118 -,03 ,52

2 ,187* ,067 ,039 ,01 ,37

3 ,070 ,068 ,883 -,11 ,25

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,055 ,086 ,987 -,29 ,18

3 -,172 ,087 ,265 -,41 ,06

4 -,242 ,103 ,117 -,52 ,03

2 dimension3

1 ,055 ,086 ,987 -,18 ,29

3 -,117* ,037 ,009 -,21 -,02

140

4 -,187* ,067 ,039 -,37 -,01

3 dimension3

1 ,172 ,087 ,265 -,06 ,41

2 ,117* ,037 ,009 ,02 ,21

4 -,070 ,068 ,878 -,25 ,11

4 dimension3

1 ,242 ,103 ,117 -,03 ,52

2 ,187* ,067 ,039 ,01 ,37

3 ,070 ,068 ,878 -,11 ,25

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,055 ,086 -,28 ,17

3 -,172 ,087 -,40 ,06

4 -,242 ,103 -,52 ,03

2

dimension3

1 ,055 ,086 -,17 ,28

3 -,117* ,037 -,21 -,02

4 -,187* ,067 -,36 -,01

3

dimension3

1 ,172 ,087 -,06 ,40

2 ,117* ,037 ,02 ,21

4 -,070 ,068 -,25 ,11

4

dimension3

1 ,242 ,103 -,03 ,52

2 ,187* ,067 ,01 ,36

3 ,070 ,068 -,11 ,25

1.2c Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,044 ,101 ,999 -,32 ,23

3 -,154 ,101 ,579 -,43 ,12

4 -,151 ,120 ,759 -,47 ,17

2 dimension3

1 ,044 ,101 ,999 -,23 ,32

3 -,110* ,040 ,036 -,21 ,00

4 -,107 ,075 ,646 -,31 ,10

3 dimension3

1 ,154 ,101 ,579 -,12 ,43

2 ,110* ,040 ,036 ,00 ,21

4 ,003 ,075 1,000 -,20 ,20

4 dimension3

1 ,151 ,120 ,759 -,17 ,47

2 ,107 ,075 ,646 -,10 ,31

3 -,003 ,075 1,000 -,20 ,20

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,044 ,101 ,998 -,32 ,23

3 -,154 ,101 ,570 -,43 ,12

4 -,151 ,120 ,753 -,47 ,17

2 dimension3

1 ,044 ,101 ,998 -,23 ,32

3 -,110* ,040 ,036 -,21 ,00

4 -,107 ,075 ,639 -,31 ,10

3 dimension3

1 ,154 ,101 ,570 -,12 ,43

2 ,110* ,040 ,036 ,00 ,21

4 ,003 ,075 1,000 -,20 ,20

4 dimension3

1 ,151 ,120 ,753 -,17 ,47

2 ,107 ,075 ,639 -,10 ,31

3 -,003 ,075 1,000 -,20 ,20

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,044 ,101 -,31 ,22

3 -,154 ,101 -,42 ,11

4 -,151 ,120 -,47 ,17

2

dimension3

1 ,044 ,101 -,22 ,31

3 -,110* ,040 -,21 -,01

4 -,107 ,075 -,30 ,09

3 dimension3

1 ,154 ,101 -,11 ,42

2 ,110* ,040 ,01 ,21

141

4 ,003 ,075 -,19 ,20

4

dimension3

1 ,151 ,120 -,17 ,47

2 ,107 ,075 -,09 ,30

3 -,003 ,075 -,20 ,19

1.3 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,222 ,092 ,106 -,47 ,03

3 -,283* ,094 ,022 -,54 -,03

4 -,365* ,126 ,026 -,70 -,03

2 dimension3

1 ,222 ,092 ,106 -,03 ,47

3 -,060 ,046 ,725 -,18 ,06

4 -,143 ,095 ,588 -,40 ,11

3 dimension3

1 ,283* ,094 ,022 ,03 ,54

2 ,060 ,046 ,725 -,06 ,18

4 -,083 ,097 ,952 -,34 ,18

4 dimension3

1 ,365* ,126 ,026 ,03 ,70

2 ,143 ,095 ,588 -,11 ,40

3 ,083 ,097 ,952 -,18 ,34

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,222 ,092 ,104 -,47 ,03

3 -,283* ,094 ,022 -,54 -,03

4 -,365* ,126 ,026 -,70 -,03

2 dimension3

1 ,222 ,092 ,104 -,03 ,47

3 -,060 ,046 ,725 -,18 ,06

4 -,143 ,095 ,581 -,40 ,11

3 dimension3

1 ,283* ,094 ,022 ,03 ,54

2 ,060 ,046 ,725 -,06 ,18

4 -,083 ,097 ,950 -,34 ,18

4 dimension3

1 ,365* ,126 ,026 ,03 ,70

2 ,143 ,095 ,581 -,11 ,40

3 ,083 ,097 ,950 -,18 ,34

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,222 ,092 -,47 ,02

3 -,283* ,094 -,53 -,03

4 -,365* ,126 -,70 -,03

2

dimension3

1 ,222 ,092 -,02 ,47

3 -,060 ,046 -,18 ,06

4 -,143 ,095 -,39 ,11

3

dimension3

1 ,283* ,094 ,03 ,53

2 ,060 ,046 -,06 ,18

4 -,083 ,097 -,34 ,17

4

dimension3

1 ,365* ,126 ,03 ,70

2 ,143 ,095 -,11 ,39

3 ,083 ,097 -,17 ,34

1.4 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,136 ,097 ,662 -,40 ,13

3 -,164 ,098 ,466 -,43 ,10

4 -,413* ,121 ,005 -,74 -,09

2 dimension3

1 ,136 ,097 ,662 -,13 ,40

3 -,028 ,045 ,990 -,15 ,09

4 -,277* ,084 ,008 -,50 -,05

3 dimension3

1 ,164 ,098 ,466 -,10 ,43

2 ,028 ,045 ,990 -,09 ,15

4 -,249* ,085 ,025 -,48 -,02

4 dimension3

1 ,413* ,121 ,005 ,09 ,74

2 ,277* ,084 ,008 ,05 ,50

3 ,249* ,085 ,025 ,02 ,48

142

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,136 ,097 ,653 -,40 ,13

3 -,164 ,098 ,459 -,43 ,10

4 -,413* ,121 ,005 -,74 -,09

2 dimension3

1 ,136 ,097 ,653 -,13 ,40

3 -,028 ,045 ,990 -,15 ,09

4 -,277* ,084 ,008 -,50 -,05

3 dimension3

1 ,164 ,098 ,459 -,10 ,43

2 ,028 ,045 ,990 -,09 ,15

4 -,249* ,085 ,025 -,48 -,02

4 dimension3

1 ,413* ,121 ,005 ,09 ,74

2 ,277* ,084 ,008 ,05 ,50

3 ,249* ,085 ,025 ,02 ,48

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,136 ,097 -,39 ,12

3 -,164 ,098 -,42 ,10

4 -,413* ,121 -,73 -,09

2

dimension3

1 ,136 ,097 -,12 ,39

3 -,028 ,045 -,14 ,09

4 -,277* ,084 -,50 -,06

3

dimension3

1 ,164 ,098 -,10 ,42

2 ,028 ,045 -,09 ,14

4 -,249* ,085 -,47 -,03

4

dimension3

1 ,413* ,121 ,09 ,73

2 ,277* ,084 ,06 ,50

3 ,249* ,085 ,03 ,47

1.5 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,114 ,089 ,752 -,36 ,13

3 -,127 ,090 ,661 -,37 ,12

4 ,004 ,121 1,000 -,32 ,33

2 dimension3

1 ,114 ,089 ,752 -,13 ,36

3 -,013 ,040 1,000 -,12 ,09

4 ,118 ,089 ,721 -,12 ,36

3 dimension3

1 ,127 ,090 ,661 -,12 ,37

2 ,013 ,040 1,000 -,09 ,12

4 ,131 ,091 ,628 -,11 ,38

4 dimension3

1 -,004 ,121 1,000 -,33 ,32

2 -,118 ,089 ,721 -,36 ,12

3 -,131 ,091 ,628 -,38 ,11

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,114 ,089 ,743 -,36 ,13

3 -,127 ,090 ,652 -,37 ,12

4 ,004 ,121 1,000 -,32 ,33

2 dimension3

1 ,114 ,089 ,743 -,13 ,36

3 -,013 ,040 1,000 -,12 ,09

4 ,118 ,089 ,713 -,12 ,36

3 dimension3

1 ,127 ,090 ,652 -,12 ,37

2 ,013 ,040 1,000 -,09 ,12

4 ,131 ,091 ,620 -,11 ,37

4 dimension3

1 -,004 ,121 1,000 -,33 ,32

2 -,118 ,089 ,713 -,36 ,12

3 -,131 ,091 ,620 -,37 ,11

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,114 ,089 -,35 ,12

3 -,127 ,090 -,37 ,11

4 ,004 ,121 -,31 ,32

2 dimension3 1 ,114 ,089 -,12 ,35

143

3 -,013 ,040 -,12 ,09

4 ,118 ,089 -,12 ,35

3

dimension3

1 ,127 ,090 -,11 ,37

2 ,013 ,040 -,09 ,12

4 ,131 ,091 -,11 ,37

4

dimension3

1 -,004 ,121 -,32 ,31

2 -,118 ,089 -,35 ,12

3 -,131 ,091 -,37 ,11

Tabuľka 11: Testovanie rozdielov medzi skupinami rôznych úrovní e-znalostí Zdroj: vlastné spracovanie

Na základe výsledkov post hoc testov v predchádzajúcej tabuľke je možné vidieť, že vo viacerých otázkach boli identifikované štatisticky významné rozdiely medzi skupinami firiem na základe ich e-znalostí. V otázkach 1.4 Veľkosť firmy je viditeľný hlavný rozdiel medzi najskúsenejšími firmami a ostatnými. V otázke 1.3 je viditeľný rozdiel medzi skupinou 3 a 4 oproti úrovni 1. Otázka 1.2b poukazuje na rozdiel medzi 3,4 a 2 úrovňou e-znalostí, 1.2a medzi úrovňou 3 a 1 a v otázke 1.1 je najväčší rozdiel medzi najskúsenejšími a najmenej skúsenými firmami. Tzn., že aj v tak jednoduchých otázkach akými sú informácie o firme sú rozdiely v odpovediach medzi skúsenými a menej skúsenými firmami v oblasti využívania elektronických služieb.

2.1 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,162 ,102 ,527 -,44 ,11

3 -,154 ,103 ,594 -,43 ,13

4 -,258 ,119 ,182 -,58 ,06

2 dimension3

1 ,162 ,102 ,527 -,11 ,44

3 ,008 ,041 1,000 -,10 ,12

4 -,096 ,073 ,716 -,29 ,10

3 dimension3

1 ,154 ,103 ,594 -,13 ,43

2 -,008 ,041 1,000 -,12 ,10

4 -,104 ,074 ,663 -,30 ,10

4 dimension3

1 ,258 ,119 ,182 -,06 ,58

2 ,096 ,073 ,716 -,10 ,29

3 ,104 ,074 ,663 -,10 ,30

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,162 ,102 ,518 -,44 ,11

3 -,154 ,103 ,585 -,43 ,12

4 -,258 ,119 ,180 -,58 ,06

2 dimension3

1 ,162 ,102 ,518 -,11 ,44

3 ,008 ,041 1,000 -,10 ,12

4 -,096 ,073 ,708 -,29 ,10

3 dimension3

1 ,154 ,103 ,585 -,12 ,43

2 -,008 ,041 1,000 -,12 ,10

4 -,104 ,074 ,656 -,30 ,10

4 dimension3

1 ,258 ,119 ,180 -,06 ,58

2 ,096 ,073 ,708 -,10 ,29

3 ,104 ,074 ,656 -,10 ,30

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,162 ,102 -,43 ,11

3 -,154 ,103 -,43 ,12

4 -,258 ,119 -,57 ,06

2 dimension3 1 ,162 ,102 -,11 ,43

144

3 ,008 ,041 -,10 ,11

4 -,096 ,073 -,29 ,09

3

dimension3

1 ,154 ,103 -,12 ,43

2 -,008 ,041 -,11 ,10

4 -,104 ,074 -,30 ,09

4

dimension3

1 ,258 ,119 -,06 ,57

2 ,096 ,073 -,09 ,29

3 ,104 ,074 -,09 ,30

2.2 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,105 ,105 ,903 -,39 ,18

3 -,162 ,106 ,569 -,45 ,13

4 -,334* ,123 ,046 -,66 ,00

2 dimension3

1 ,105 ,105 ,903 -,18 ,39

3 -,057 ,042 ,681 -,17 ,05

4 -,229* ,076 ,019 -,43 -,03

3 dimension3

1 ,162 ,106 ,569 -,13 ,45

2 ,057 ,042 ,681 -,05 ,17

4 -,172 ,077 ,155 -,38 ,03

4 dimension3

1 ,334* ,123 ,046 ,00 ,66

2 ,229* ,076 ,019 ,03 ,43

3 ,172 ,077 ,155 -,03 ,38

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,105 ,105 ,897 -,39 ,18

3 -,162 ,106 ,560 -,45 ,12

4 -,334* ,123 ,046 -,66 ,00

2 dimension3

1 ,105 ,105 ,897 -,18 ,39

3 -,057 ,042 ,680 -,17 ,05

4 -,229* ,076 ,019 -,43 -,03

3 dimension3

1 ,162 ,106 ,560 -,12 ,45

2 ,057 ,042 ,680 -,05 ,17

4 -,172 ,077 ,153 -,38 ,03

4 dimension3

1 ,334* ,123 ,046 ,00 ,66

2 ,229* ,076 ,019 ,03 ,43

3 ,172 ,077 ,153 -,03 ,38

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,105 ,105 -,38 ,17

3 -,162 ,106 -,44 ,12

4 -,334* ,123 -,66 -,01

2

dimension3

1 ,105 ,105 -,17 ,38

3 -,057 ,042 -,17 ,05

4 -,229* ,076 -,43 -,03

3

dimension3

1 ,162 ,106 -,12 ,44

2 ,057 ,042 -,05 ,17

4 -,172 ,077 -,37 ,03

4

dimension3

1 ,334* ,123 ,01 ,66

2 ,229* ,076 ,03 ,43

3 ,172 ,077 -,03 ,37

2.3 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,128 ,102 ,766 -,40 ,15

3 -,232 ,102 ,150 -,51 ,05

4 -,209 ,122 ,433 -,54 ,12

2 dimension3

1 ,128 ,102 ,766 -,15 ,40

3 -,104 ,042 ,073 -,21 ,01

4 -,081 ,079 ,887 -,29 ,13

3 dimension3 1 ,232 ,102 ,150 -,05 ,51

145

2 ,104 ,042 ,073 -,01 ,21

4 ,023 ,079 1,000 -,19 ,24

4 dimension3

1 ,209 ,122 ,433 -,12 ,54

2 ,081 ,079 ,887 -,13 ,29

3 -,023 ,079 1,000 -,24 ,19

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,128 ,102 ,757 -,40 ,15

3 -,232 ,102 ,148 -,51 ,05

4 -,209 ,122 ,428 -,54 ,12

2 dimension3

1 ,128 ,102 ,757 -,15 ,40

3 -,104 ,042 ,073 -,21 ,01

4 -,081 ,079 ,883 -,29 ,13

3 dimension3

1 ,232 ,102 ,148 -,05 ,51

2 ,104 ,042 ,073 -,01 ,21

4 ,023 ,079 1,000 -,19 ,24

4 dimension3

1 ,209 ,122 ,428 -,12 ,54

2 ,081 ,079 ,883 -,13 ,29

3 -,023 ,079 1,000 -,24 ,19

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,128 ,102 -,40 ,14

3 -,232 ,102 -,50 ,04

4 -,209 ,122 -,53 ,11

2

dimension3

1 ,128 ,102 -,14 ,40

3 -,104 ,042 -,21 ,00

4 -,081 ,079 -,29 ,13

3

dimension3

1 ,232 ,102 -,04 ,50

2 ,104 ,042 ,00 ,21

4 ,023 ,079 -,19 ,23

4

dimension3

1 ,209 ,122 -,11 ,53

2 ,081 ,079 -,13 ,29

3 -,023 ,079 -,23 ,19

Tabuľka 12: Testovanie rozdielov medzi skupinami v oblasti certifikátov Zdroj: vlastné spracovanie

V oblasti certifikátov je vidieť rozdiely len v otázke „Národné certifikáty udelené zahraničným firmám“, kde sú významné rozdiely medzi najskúsenejšími firmami a firmami na prvej a druhej úrovni v e-znalostiach. Ide tu o problematiku, kde sa skúma dôvera v certifikáty, ktoré boli udelené v zahraničí s národnou platnosťou.

3.1 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,056 ,096 ,993 -,32 ,20

3 ,008 ,099 1,000 -,26 ,28

4 -,167 ,118 ,647 -,48 ,15

2 dimension3

1 ,056 ,096 ,993 -,20 ,32

3 ,064 ,045 ,650 -,06 ,18

4 -,111 ,078 ,646 -,32 ,10

3 dimension3

1 -,008 ,099 1,000 -,28 ,26

2 -,064 ,045 ,650 -,18 ,06

4 -,175 ,082 ,191 -,39 ,04

4 dimension3

1 ,167 ,118 ,647 -,15 ,48

2 ,111 ,078 ,646 -,10 ,32

3 ,175 ,082 ,191 -,04 ,39

146

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,056 ,096 ,993 -,32 ,20

3 ,008 ,099 1,000 -,26 ,27

4 -,167 ,118 ,641 -,48 ,15

2 dimension3

1 ,056 ,096 ,993 -,20 ,32

3 ,064 ,045 ,649 -,06 ,18

4 -,111 ,078 ,639 -,32 ,10

3 dimension3

1 -,008 ,099 1,000 -,27 ,26

2 -,064 ,045 ,649 -,18 ,06

4 -,175 ,082 ,189 -,39 ,04

4 dimension3

1 ,167 ,118 ,641 -,15 ,48

2 ,111 ,078 ,639 -,10 ,32

3 ,175 ,082 ,189 -,04 ,39

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,056 ,096 -,31 ,20

3 ,008 ,099 -,25 ,27

4 -,167 ,118 -,48 ,14

2

dimension3

1 ,056 ,096 -,20 ,31

3 ,064 ,045 -,05 ,18

4 -,111 ,078 -,32 ,09

3

dimension3

1 -,008 ,099 -,27 ,25

2 -,064 ,045 -,18 ,05

4 -,175 ,082 -,39 ,04

4

dimension3

1 ,167 ,118 -,14 ,48

2 ,111 ,078 -,09 ,32

3 ,175 ,082 -,04 ,39

3.2 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,195 ,087 ,157 -,43 ,04

3 -,179 ,089 ,247 -,42 ,06

4 -,253 ,109 ,127 -,54 ,04

2 dimension3

1 ,195 ,087 ,157 -,04 ,43

3 ,016 ,042 ,999 -,10 ,13

4 -,057 ,077 ,975 -,26 ,15

3 dimension3

1 ,179 ,089 ,247 -,06 ,42

2 -,016 ,042 ,999 -,13 ,10

4 -,073 ,078 ,926 -,28 ,14

4 dimension3

1 ,253 ,109 ,127 -,04 ,54

2 ,057 ,077 ,975 -,15 ,26

3 ,073 ,078 ,926 -,14 ,28

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,195 ,087 ,155 -,43 ,04

3 -,179 ,089 ,243 -,42 ,06

4 -,253 ,109 ,126 -,54 ,04

2 dimension3

1 ,195 ,087 ,155 -,04 ,43

3 ,016 ,042 ,999 -,10 ,13

4 -,057 ,077 ,973 -,26 ,15

3 dimension3

1 ,179 ,089 ,243 -,06 ,42

2 -,016 ,042 ,999 -,13 ,10

4 -,073 ,078 ,923 -,28 ,14

4 dimension3

1 ,253 ,109 ,126 -,04 ,54

2 ,057 ,077 ,973 -,15 ,26

3 ,073 ,078 ,923 -,14 ,28

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,195 ,087 -,43 ,03

3 -,179 ,089 -,41 ,05

4 -,253 ,109 -,54 ,04

2 dimension3 1 ,195 ,087 -,03 ,43

147

3 ,016 ,042 -,09 ,13

4 -,057 ,077 -,26 ,14

3

dimension3

1 ,179 ,089 -,05 ,41

2 -,016 ,042 -,13 ,09

4 -,073 ,078 -,28 ,13

4

dimension3

1 ,253 ,109 -,04 ,54

2 ,057 ,077 -,14 ,26

3 ,073 ,078 -,13 ,28

Tabuľka 13: Testovanie rozdielov medzi skupinami v oblasti referencií Zdroj: vlastné spracovanie

V otázkach referencií neboli identifikované žiadne štatisticky významné rozdiely medzi skupinami firiem s rôznou úrovňou e-znalostí.

4.1 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 ,017 ,102 1,000 -,26 ,29

3 ,003 ,103 1,000 -,27 ,28

4 ,036 ,128 1,000 -,31 ,38

2 dimension3

1 -,017 ,102 1,000 -,29 ,26

3 -,014 ,045 1,000 -,13 ,11

4 ,018 ,088 1,000 -,22 ,26

3 dimension3

1 -,003 ,103 1,000 -,28 ,27

2 ,014 ,045 1,000 -,11 ,13

4 ,033 ,089 ,999 -,21 ,27

4 dimension3

1 -,036 ,128 1,000 -,38 ,31

2 -,018 ,088 1,000 -,26 ,22

3 -,033 ,089 ,999 -,27 ,21

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 ,017 ,102 1,000 -,26 ,29

3 ,003 ,103 1,000 -,27 ,28

4 ,036 ,128 1,000 -,31 ,38

2 dimension3

1 -,017 ,102 1,000 -,29 ,26

3 -,014 ,045 1,000 -,13 ,11

4 ,018 ,088 1,000 -,22 ,26

3 dimension3

1 -,003 ,103 1,000 -,28 ,27

2 ,014 ,045 1,000 -,11 ,13

4 ,033 ,089 ,999 -,21 ,27

4 dimension3

1 -,036 ,128 1,000 -,38 ,31

2 -,018 ,088 1,000 -,26 ,22

3 -,033 ,089 ,999 -,27 ,21

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 ,017 ,102 -,25 ,29

3 ,003 ,103 -,27 ,27

4 ,036 ,128 -,30 ,37

2

dimension3

1 -,017 ,102 -,29 ,25

3 -,014 ,045 -,13 ,10

4 ,018 ,088 -,21 ,25

3

dimension3

1 -,003 ,103 -,27 ,27

2 ,014 ,045 -,10 ,13

4 ,033 ,089 -,20 ,27

4 dimension3 1 -,036 ,128 -,37 ,30

148

2 -,018 ,088 -,25 ,21

3 -,033 ,089 -,27 ,20

4.2 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,174 ,107 ,494 -,46 ,12

3 -,136 ,108 ,760 -,43 ,16

4 -,300 ,128 ,121 -,64 ,04

2 dimension3

1 ,174 ,107 ,494 -,12 ,46

3 ,038 ,044 ,947 -,08 ,15

4 -,125 ,082 ,568 -,35 ,10

3 dimension3

1 ,136 ,108 ,760 -,16 ,43

2 -,038 ,044 ,947 -,15 ,08

4 -,164 ,084 ,283 -,39 ,06

4 dimension3

1 ,300 ,128 ,121 -,04 ,64

2 ,125 ,082 ,568 -,10 ,35

3 ,164 ,084 ,283 -,06 ,39

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,174 ,107 ,485 -,46 ,11

3 -,136 ,108 ,752 -,43 ,16

4 -,300 ,128 ,120 -,64 ,04

2 dimension3

1 ,174 ,107 ,485 -,11 ,46

3 ,038 ,044 ,947 -,08 ,15

4 -,125 ,082 ,561 -,35 ,10

3 dimension3

1 ,136 ,108 ,752 -,16 ,43

2 -,038 ,044 ,947 -,15 ,08

4 -,164 ,084 ,279 -,39 ,06

4 dimension3

1 ,300 ,128 ,120 -,04 ,64

2 ,125 ,082 ,561 -,10 ,35

3 ,164 ,084 ,279 -,06 ,39

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,174 ,107 -,46 ,11

3 -,136 ,108 -,42 ,15

4 -,300 ,128 -,64 ,04

2

dimension3

1 ,174 ,107 -,11 ,46

3 ,038 ,044 -,08 ,15

4 -,125 ,082 -,34 ,09

3

dimension3

1 ,136 ,108 -,15 ,42

2 -,038 ,044 -,15 ,08

4 -,164 ,084 -,38 ,06

4

dimension3

1 ,300 ,128 -,04 ,64

2 ,125 ,082 -,09 ,34

3 ,164 ,084 -,06 ,38

4.3 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,174 ,092 ,322 -,42 ,07

3 -,310* ,094 ,009 -,56 -,06

4 -,343* ,117 ,024 -,66 -,03

2 dimension3

1 ,174 ,092 ,322 -,07 ,42

3 -,136* ,045 ,016 -,25 -,02

4 -,169 ,083 ,243 -,39 ,06

3 dimension3

1 ,310* ,094 ,009 ,06 ,56

2 ,136* ,045 ,016 ,02 ,25

4 -,034 ,086 ,999 -,26 ,20

4 dimension3

1 ,343* ,117 ,024 ,03 ,66

2 ,169 ,083 ,243 -,06 ,39

3 ,034 ,086 ,999 -,20 ,26

Dunnett T3 dimension2

1 dimension3

2 -,174 ,092 ,317 -,42 ,07

3 -,310* ,094 ,009 -,56 -,06

4 -,343* ,117 ,024 -,66 -,03

149

2 dimension3

1 ,174 ,092 ,317 -,07 ,42

3 -,136* ,045 ,016 -,25 -,02

4 -,169 ,083 ,240 -,39 ,06

3 dimension3

1 ,310* ,094 ,009 ,06 ,56

2 ,136* ,045 ,016 ,02 ,25

4 -,034 ,086 ,999 -,26 ,20

4 dimension3

1 ,343* ,117 ,024 ,03 ,66

2 ,169 ,083 ,240 -,06 ,39

3 ,034 ,086 ,999 -,20 ,26

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,174 ,092 -,42 ,07

3 -,310* ,094 -,56 -,06

4 -,343* ,117 -,65 -,03

2

dimension3

1 ,174 ,092 -,07 ,42

3 -,136* ,045 -,25 -,02

4 -,169 ,083 -,39 ,05

3

dimension3

1 ,310* ,094 ,06 ,56

2 ,136* ,045 ,02 ,25

4 -,034 ,086 -,26 ,19

4

dimension3

1 ,343* ,117 ,03 ,65

2 ,169 ,083 -,05 ,39

3 ,034 ,086 -,19 ,26

4.4 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 ,017 ,087 1,000 -,22 ,25

3 ,028 ,089 1,000 -,21 ,27

4 -,125 ,113 ,850 -,43 ,18

2 dimension3

1 -,017 ,087 1,000 -,25 ,22

3 ,011 ,042 1,000 -,10 ,12

4 -,142 ,082 ,417 -,36 ,08

3 dimension3

1 -,028 ,089 1,000 -,27 ,21

2 -,011 ,042 1,000 -,12 ,10

4 -,153 ,084 ,355 -,38 ,07

4 dimension3

1 ,125 ,113 ,850 -,18 ,43

2 ,142 ,082 ,417 -,08 ,36

3 ,153 ,084 ,355 -,07 ,38

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 ,017 ,087 1,000 -,22 ,25

3 ,028 ,089 1,000 -,21 ,27

4 -,125 ,113 ,846 -,43 ,18

2 dimension3

1 -,017 ,087 1,000 -,25 ,22

3 ,011 ,042 1,000 -,10 ,12

4 -,142 ,082 ,411 -,36 ,08

3 dimension3

1 -,028 ,089 1,000 -,27 ,21

2 -,011 ,042 1,000 -,12 ,10

4 -,153 ,084 ,351 -,38 ,07

4 dimension3

1 ,125 ,113 ,846 -,18 ,43

2 ,142 ,082 ,411 -,08 ,36

3 ,153 ,084 ,351 -,07 ,38

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 ,017 ,087 -,21 ,25

3 ,028 ,089 -,20 ,26

4 -,125 ,113 -,42 ,17

2

dimension3

1 -,017 ,087 -,25 ,21

3 ,011 ,042 -,10 ,12

4 -,142 ,082 -,36 ,07

150

3

dimension3

1 -,028 ,089 -,26 ,20

2 -,011 ,042 -,12 ,10

4 -,153 ,084 -,37 ,07

4

dimension3

1 ,125 ,113 -,17 ,42

2 ,142 ,082 -,07 ,36

3 ,153 ,084 -,07 ,37

4.5 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,202 ,092 ,177 -,45 ,05

3 -,140 ,094 ,598 -,39 ,11

4 -,444* ,115 ,001 -,75 -,14

2 dimension3

1 ,202 ,092 ,177 -,05 ,45

3 ,061 ,043 ,639 -,05 ,18

4 -,243* ,079 ,017 -,45 -,03

3 dimension3

1 ,140 ,094 ,598 -,11 ,39

2 -,061 ,043 ,639 -,18 ,05

4 -,304* ,081 ,002 -,52 -,09

4 dimension3

1 ,444* ,115 ,001 ,14 ,75

2 ,243* ,079 ,017 ,03 ,45

3 ,304* ,081 ,002 ,09 ,52

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,202 ,092 ,174 -,45 ,05

3 -,140 ,094 ,589 -,39 ,11

4 -,444* ,115 ,001 -,75 -,14

2 dimension3

1 ,202 ,092 ,174 -,05 ,45

3 ,061 ,043 ,638 -,05 ,18

4 -,243* ,079 ,017 -,45 -,03

3 dimension3

1 ,140 ,094 ,589 -,11 ,39

2 -,061 ,043 ,638 -,18 ,05

4 -,304* ,081 ,002 -,52 -,09

4 dimension3

1 ,444* ,115 ,001 ,14 ,75

2 ,243* ,079 ,017 ,03 ,45

3 ,304* ,081 ,002 ,09 ,52

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,202 ,092 -,44 ,04

3 -,140 ,094 -,39 ,11

4 -,444* ,115 -,75 -,14

2

dimension3

1 ,202 ,092 -,04 ,44

3 ,061 ,043 -,05 ,17

4 -,243* ,079 -,45 -,04

3

dimension3

1 ,140 ,094 -,11 ,39

2 -,061 ,043 -,17 ,05

4 -,304* ,081 -,52 -,09

4

dimension3

1 ,444* ,115 ,14 ,75

2 ,243* ,079 ,04 ,45

3 ,304* ,081 ,09 ,52

Tabuľka 14: Testovanie rozdielov medzi skupinami v oblasti úrovne e-znalostí


V otázkach 4.3 Diskusné fórum, kde partneri organizácie majú možnosť napísať svoje postrehy o obchodovaní so zainteresovanými firmami a 4.5 Rating prezentovaný jednoduchým symbolom alebo číslo percento, ktoré prezentuje počet celkových

151

transakcií boli identifikované štatisticky významné rozdiely podľa úrovne e-znalostí. Je zaujímavé, že ide skôr o nástroje alebo mechanizmy jednoduchšieho charakteru.

5.1 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,138 ,104 ,719 -,42 ,15

3 -,143 ,106 ,696 -,43 ,14

4 -,225 ,124 ,361 -,56 ,11

2 dimension3

1 ,138 ,104 ,719 -,15 ,42

3 -,005 ,041 1,000 -,11 ,10

4 -,087 ,076 ,835 -,29 ,12

3 dimension3

1 ,143 ,106 ,696 -,14 ,43

2 ,005 ,041 1,000 -,10 ,11

4 -,082 ,078 ,878 -,29 ,13

4 dimension3

1 ,225 ,124 ,361 -,11 ,56

2 ,087 ,076 ,835 -,12 ,29

3 ,082 ,078 ,878 -,13 ,29

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,138 ,104 ,709 -,42 ,14

3 -,143 ,106 ,687 -,43 ,14

4 -,225 ,124 ,356 -,56 ,11

2 dimension3

1 ,138 ,104 ,709 -,14 ,42

3 -,005 ,041 1,000 -,11 ,10

4 -,087 ,076 ,829 -,29 ,12

3 dimension3

1 ,143 ,106 ,687 -,14 ,43

2 ,005 ,041 1,000 -,10 ,11

4 -,082 ,078 ,873 -,29 ,13

4 dimension3

1 ,225 ,124 ,356 -,11 ,56

2 ,087 ,076 ,829 -,12 ,29

3 ,082 ,078 ,873 -,13 ,29

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,138 ,104 -,41 ,14

3 -,143 ,106 -,42 ,14

4 -,225 ,124 -,55 ,10

2

dimension3

1 ,138 ,104 -,14 ,41

3 -,005 ,041 -,11 ,10

4 -,087 ,076 -,29 ,11

3

dimension3

1 ,143 ,106 -,14 ,42

2 ,005 ,041 -,10 ,11

4 -,082 ,078 -,29 ,12

4

dimension3

1 ,225 ,124 -,10 ,55

2 ,087 ,076 -,11 ,29

3 ,082 ,078 -,12 ,29

5.2 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,137 ,097 ,656 -,40 ,13

3 -,233 ,098 ,113 -,50 ,03

4 -,127 ,118 ,866 -,44 ,19

2 dimension3

1 ,137 ,097 ,656 -,13 ,40

3 -,096 ,042 ,134 -,21 ,02

4 ,011 ,078 1,000 -,20 ,22

3 dimension3

1 ,233 ,098 ,113 -,03 ,50

2 ,096 ,042 ,134 -,02 ,21

4 ,107 ,079 ,698 -,11 ,32

4 dimension3

1 ,127 ,118 ,866 -,19 ,44

2 -,011 ,078 1,000 -,22 ,20

3 -,107 ,079 ,698 -,32 ,11

Dunnett T3 dimension2 1 dimension3 2 -,137 ,097 ,647 -,40 ,13

152

3 -,233 ,098 ,112 -,50 ,03

4 -,127 ,118 ,863 -,44 ,19

2 dimension3

1 ,137 ,097 ,647 -,13 ,40

3 -,096 ,042 ,134 -,21 ,02

4 ,011 ,078 1,000 -,20 ,22

3 dimension3

1 ,233 ,098 ,112 -,03 ,50

2 ,096 ,042 ,134 -,02 ,21

4 ,107 ,079 ,691 -,11 ,32

4 dimension3

1 ,127 ,118 ,863 -,19 ,44

2 -,011 ,078 1,000 -,22 ,20

3 -,107 ,079 ,691 -,32 ,11

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,137 ,097 -,39 ,12

3 -,233 ,098 -,49 ,02

4 -,127 ,118 -,44 ,18

2

dimension3

1 ,137 ,097 -,12 ,39

3 -,096 ,042 -,21 ,01

4 ,011 ,078 -,20 ,22

3

dimension3

1 ,233 ,098 -,02 ,49

2 ,096 ,042 -,01 ,21

4 ,107 ,079 -,10 ,31

4

dimension3

1 ,127 ,118 -,18 ,44

2 -,011 ,078 -,22 ,20

3 -,107 ,079 -,31 ,10

5.3 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 ,009 ,102 1,000 -,27 ,29

3 -,075 ,103 ,978 -,35 ,20

4 -,072 ,121 ,992 -,40 ,25

2 dimension3

1 -,009 ,102 1,000 -,29 ,27

3 -,084 ,046 ,344 -,20 ,04

4 -,081 ,078 ,884 -,29 ,13

3 dimension3

1 ,075 ,103 ,978 -,20 ,35

2 ,084 ,046 ,344 -,04 ,20

4 ,003 ,080 1,000 -,21 ,22

4 dimension3

1 ,072 ,121 ,992 -,25 ,40

2 ,081 ,078 ,884 -,13 ,29

3 -,003 ,080 1,000 -,22 ,21

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 ,009 ,102 1,000 -,27 ,29

3 -,075 ,103 ,977 -,35 ,20

4 -,072 ,121 ,992 -,40 ,25

2 dimension3

1 -,009 ,102 1,000 -,29 ,27

3 -,084 ,046 ,344 -,20 ,04

4 -,081 ,078 ,880 -,29 ,13

3 dimension3

1 ,075 ,103 ,977 -,20 ,35

2 ,084 ,046 ,344 -,04 ,20

4 ,003 ,080 1,000 -,21 ,22

4 dimension3

1 ,072 ,121 ,992 -,25 ,40

2 ,081 ,078 ,880 -,13 ,29

3 -,003 ,080 1,000 -,22 ,21

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 ,009 ,102 -,26 ,28

3 -,075 ,103 -,35 ,20

4 -,072 ,121 -,39 ,25

2 dimension3

1 -,009 ,102 -,28 ,26

3 -,084 ,046 -,20 ,03

153

4 -,081 ,078 -,29 ,12

3

dimension3

1 ,075 ,103 -,20 ,35

2 ,084 ,046 -,03 ,20

4 ,003 ,080 -,21 ,21

4

dimension3

1 ,072 ,121 -,25 ,39

2 ,081 ,078 -,12 ,29

3 -,003 ,080 -,21 ,21

5.4 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 ,209 ,101 ,229 -,06 ,48

3 ,318* ,102 ,016 ,04 ,59

4 ,010 ,123 1,000 -,32 ,34

2 dimension3

1 -,209 ,101 ,229 -,48 ,06

3 ,109 ,045 ,083 -,01 ,23

4 -,199 ,082 ,097 -,42 ,02

3 dimension3

1 -,318* ,102 ,016 -,59 -,04

2 -,109 ,045 ,083 -,23 ,01

4 -,308* ,083 ,002 -,53 -,09

4 dimension3

1 -,010 ,123 1,000 -,34 ,32

2 ,199 ,082 ,097 -,02 ,42

3 ,308* ,083 ,002 ,09 ,53

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 ,209 ,101 ,225 -,06 ,48

3 ,318* ,102 ,015 ,04 ,59

4 ,010 ,123 1,000 -,32 ,34

2 dimension3

1 -,209 ,101 ,225 -,48 ,06

3 ,109 ,045 ,083 -,01 ,23

4 -,199 ,082 ,096 -,42 ,02

3 dimension3

1 -,318* ,102 ,015 -,59 -,04

2 -,109 ,045 ,083 -,23 ,01

4 -,308* ,083 ,002 -,53 -,09

4 dimension3

1 -,010 ,123 1,000 -,34 ,32

2 ,199 ,082 ,096 -,02 ,42

3 ,308* ,083 ,002 ,09 ,53

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 ,209 ,101 -,06 ,48

3 ,318* ,102 ,05 ,59

4 ,010 ,123 -,31 ,33

2

dimension3

1 -,209 ,101 -,48 ,06

3 ,109 ,045 -,01 ,22

4 -,199 ,082 -,41 ,02

3

dimension3

1 -,318* ,102 -,59 -,05

2 -,109 ,045 -,22 ,01

4 -,308* ,083 -,53 -,09

4

dimension3

1 -,010 ,123 -,33 ,31

2 ,199 ,082 -,02 ,41

3 ,308* ,083 ,09 ,53

5.5 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,120 ,105 ,832 -,40 ,16

3 ,023 ,107 1,000 -,27 ,31

4 -,243 ,132 ,346 -,60 ,11

2 dimension3

1 ,120 ,105 ,832 -,16 ,40

3 ,143* ,052 ,035 ,01 ,28

4 -,124 ,093 ,712 -,37 ,13

3 dimension3

1 -,023 ,107 1,000 -,31 ,27

2 -,143* ,052 ,035 -,28 -,01

154

4 -,266* ,096 ,039 -,52 -,01

4 dimension3

1 ,243 ,132 ,346 -,11 ,60

2 ,124 ,093 ,712 -,13 ,37

3 ,266* ,096 ,039 ,01 ,52

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,120 ,105 ,825 -,40 ,16

3 ,023 ,107 1,000 -,27 ,31

4 -,243 ,132 ,343 -,60 ,11

2 dimension3

1 ,120 ,105 ,825 -,16 ,40

3 ,143* ,052 ,035 ,01 ,28

4 -,124 ,093 ,705 -,37 ,13

3 dimension3

1 -,023 ,107 1,000 -,31 ,27

2 -,143* ,052 ,035 -,28 -,01

4 -,266* ,096 ,039 -,52 -,01

4 dimension3

1 ,243 ,132 ,343 -,11 ,60

2 ,124 ,093 ,705 -,13 ,37

3 ,266* ,096 ,039 ,01 ,52

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,120 ,105 -,40 ,16

3 ,023 ,107 -,26 ,31

4 -,243 ,132 -,59 ,11

2

dimension3

1 ,120 ,105 -,16 ,40

3 ,143* ,052 ,01 ,28

4 -,124 ,093 -,37 ,12

3

dimension3

1 -,023 ,107 -,31 ,26

2 -,143* ,052 -,28 -,01

4 -,266* ,096 -,52 -,01

4

dimension3

1 ,243 ,132 -,11 ,59

2 ,124 ,093 -,12 ,37

3 ,266* ,096 ,01 ,52

Tabuľka 15: Testovanie rozdielov medzi skupinami v oblasti vyjednávanie kontraktov Zdroj: vlastné spracovanie

V otázkach 5.4 Databáza/služba s komplexnými klauzulami kontraktov poskytovaná špecializovanou firmou a 5.5 Vysvetlenie šablón, klauzúl a podmienok kontraktov boli identifikované štatisticky významné zmeny medzi rôznymi skupinami firiem na zákalde e-znalostí. Otázka 5.4 je považovaná za sofistikovanú službu, kde sa dá predpokladať, že skúsenejšie firmy budú uprednostňovať a viac dôverovať práve takýmto typom služieb. Je však zaujímavé, že tento rozdiel bol identifikovaný aj v 5.5, ktorá je skôr jednoduchšou službou.

6.1 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,159 ,101 ,532 -,43 ,11

3 -,144 ,102 ,652 -,42 ,13

4 -,251 ,121 ,217 -,58 ,07

2 dimension3

1 ,159 ,101 ,532 -,11 ,43

3 ,015 ,043 1,000 -,10 ,13

4 -,093 ,078 ,805 -,30 ,12

3 dimension3

1 ,144 ,102 ,652 -,13 ,42

2 -,015 ,043 1,000 -,13 ,10

4 -,108 ,080 ,695 -,32 ,11

4 dimension3

1 ,251 ,121 ,217 -,07 ,58

2 ,093 ,078 ,805 -,12 ,30

3 ,108 ,080 ,695 -,11 ,32

155

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,159 ,101 ,524 -,43 ,11

3 -,144 ,102 ,643 -,42 ,13

4 -,251 ,121 ,215 -,58 ,07

2 dimension3

1 ,159 ,101 ,524 -,11 ,43

3 ,015 ,043 1,000 -,10 ,13

4 -,093 ,078 ,799 -,30 ,12

3 dimension3

1 ,144 ,102 ,643 -,13 ,42

2 -,015 ,043 1,000 -,13 ,10

4 -,108 ,080 ,688 -,32 ,11

4 dimension3

1 ,251 ,121 ,215 -,07 ,58

2 ,093 ,078 ,799 -,12 ,30

3 ,108 ,080 ,688 -,11 ,32

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,159 ,101 -,42 ,11

3 -,144 ,102 -,41 ,12

4 -,251 ,121 -,57 ,07

2

dimension3

1 ,159 ,101 -,11 ,42

3 ,015 ,043 -,09 ,12

4 -,093 ,078 -,30 ,11

3

dimension3

1 ,144 ,102 -,12 ,41

2 -,015 ,043 -,12 ,09

4 -,108 ,080 -,32 ,10

4

dimension3

1 ,251 ,121 -,07 ,57

2 ,093 ,078 -,11 ,30

3 ,108 ,080 -,10 ,32

6.2 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,231 ,100 ,132 -,50 ,04

3 -,261 ,101 ,069 -,54 ,01

4 -,361* ,113 ,011 -,66 -,06

2 dimension3

1 ,231 ,100 ,132 -,04 ,50

3 -,030 ,041 ,977 -,14 ,08

4 -,129 ,065 ,266 -,30 ,05

3 dimension3

1 ,261 ,101 ,069 -,01 ,54

2 ,030 ,041 ,977 -,08 ,14

4 -,099 ,067 ,602 -,28 ,08

4 dimension3

1 ,361* ,113 ,011 ,06 ,66

2 ,129 ,065 ,266 -,05 ,30

3 ,099 ,067 ,602 -,08 ,28

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,231 ,100 ,130 -,50 ,04

3 -,261 ,101 ,068 -,53 ,01

4 -,361* ,113 ,011 -,66 -,06

2 dimension3

1 ,231 ,100 ,130 -,04 ,50

3 -,030 ,041 ,977 -,14 ,08

4 -,129 ,065 ,262 -,30 ,05

3 dimension3

1 ,261 ,101 ,068 -,01 ,53

2 ,030 ,041 ,977 -,08 ,14

4 -,099 ,067 ,596 -,28 ,08

4 dimension3

1 ,361* ,113 ,011 ,06 ,66

2 ,129 ,065 ,262 -,05 ,30

3 ,099 ,067 ,596 -,08 ,28

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,231 ,100 -,49 ,03

3 -,261 ,101 -,53 ,01

4 -,361* ,113 -,66 -,06

2 dimension3 1 ,231 ,100 -,03 ,49

156

3 -,030 ,041 -,14 ,08

4 -,129 ,065 -,30 ,04

3

dimension3

1 ,261 ,101 -,01 ,53

2 ,030 ,041 -,08 ,14

4 -,099 ,067 -,28 ,08

4

dimension3

1 ,361* ,113 ,06 ,66

2 ,129 ,065 -,04 ,30

3 ,099 ,067 -,08 ,28

6.3 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,118 ,087 ,692 -,35 ,12

3 -,174 ,087 ,263 -,41 ,06

4 -,333* ,101 ,008 -,60 -,06

2 dimension3

1 ,118 ,087 ,692 -,12 ,35

3 -,057 ,036 ,511 -,15 ,04

4 -,215* ,062 ,005 -,38 -,05

3 dimension3

1 ,174 ,087 ,263 -,06 ,41

2 ,057 ,036 ,511 -,04 ,15

4 -,159 ,063 ,080 -,33 ,01

4 dimension3

1 ,333* ,101 ,008 ,06 ,60

2 ,215* ,062 ,005 ,05 ,38

3 ,159 ,063 ,080 -,01 ,33

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,118 ,087 ,683 -,35 ,12

3 -,174 ,087 ,258 -,41 ,06

4 -,333* ,101 ,008 -,60 -,06

2 dimension3

1 ,118 ,087 ,683 -,12 ,35

3 -,057 ,036 ,510 -,15 ,04

4 -,215* ,062 ,005 -,38 -,05

3 dimension3

1 ,174 ,087 ,258 -,06 ,41

2 ,057 ,036 ,510 -,04 ,15

4 -,159 ,063 ,079 -,33 ,01

4 dimension3

1 ,333* ,101 ,008 ,06 ,60

2 ,215* ,062 ,005 ,05 ,38

3 ,159 ,063 ,079 -,01 ,33

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,118 ,087 -,35 ,11

3 -,174 ,087 -,40 ,06

4 -,333* ,101 -,60 -,07

2

dimension3

1 ,118 ,087 -,11 ,35

3 -,057 ,036 -,15 ,04

4 -,215* ,062 -,38 -,05

3

dimension3

1 ,174 ,087 -,06 ,40

2 ,057 ,036 -,04 ,15

4 -,159 ,063 -,32 ,01

4

dimension3

1 ,333* ,101 ,07 ,60

2 ,215* ,062 ,05 ,38

3 ,159 ,063 -,01 ,32

6.4 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,117 ,098 ,803 -,38 ,15

3 -,186 ,100 ,333 -,46 ,08

4 -,360* ,123 ,024 -,69 -,03

2 dimension3

1 ,117 ,098 ,803 -,15 ,38

3 -,070 ,044 ,507 -,19 ,05

4 -,243* ,084 ,028 -,47 -,02

3 dimension3 1 ,186 ,100 ,333 -,08 ,46

157

2 ,070 ,044 ,507 -,05 ,19

4 -,174 ,086 ,248 -,40 ,06

4 dimension3

1 ,360* ,123 ,024 ,03 ,69

2 ,243* ,084 ,028 ,02 ,47

3 ,174 ,086 ,248 -,06 ,40

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,117 ,098 ,795 -,38 ,15

3 -,186 ,100 ,328 -,46 ,08

4 -,360* ,123 ,024 -,69 -,03

2 dimension3

1 ,117 ,098 ,795 -,15 ,38

3 -,070 ,044 ,506 -,19 ,05

4 -,243* ,084 ,028 -,47 -,02

3 dimension3

1 ,186 ,100 ,328 -,08 ,46

2 ,070 ,044 ,506 -,05 ,19

4 -,174 ,086 ,244 -,40 ,06

4 dimension3

1 ,360* ,123 ,024 ,03 ,69

2 ,243* ,084 ,028 ,02 ,47

3 ,174 ,086 ,244 -,06 ,40

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,117 ,098 -,37 ,14

3 -,186 ,100 -,45 ,08

4 -,360* ,123 -,68 -,04

2

dimension3

1 ,117 ,098 -,14 ,37

3 -,070 ,044 -,18 ,04

4 -,243* ,084 -,46 -,02

3

dimension3

1 ,186 ,100 -,08 ,45

2 ,070 ,044 -,04 ,18

4 -,174 ,086 -,40 ,05

4

dimension3

1 ,360* ,123 ,04 ,68

2 ,243* ,084 ,02 ,46

3 ,174 ,086 -,05 ,40

Tabuľka 16: Testovanie rozdielov medzi skupinami v oblasti online riešenia konfliktov Zdroj: vlastné spracovanie

V oblasti online riešenia konfliktov boli identifikované rozdiely v 6.2 Technická podpora - podpora pri riešení technických problémov, 6.3 Limitované ODR - do nejakej úrovne komplexnosti a 6.4 Outsourcovaná ODR služba - špecializovaná firma. Hlavne posledné dve oblasti sú sofistikovanejšími a menej známymi elektronickými službami, kde sa dá predpokladať rozdiel práve medzi najskúsenejšími firmami.

7.1 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,126 ,108 ,814 -,42 ,17

3 -,159 ,110 ,623 -,46 ,14

4 -,346 ,133 ,060 -,70 ,01

2 dimension3

1 ,126 ,108 ,814 -,17 ,42

3 -,033 ,048 ,982 -,16 ,09

4 -,220 ,089 ,089 -,46 ,02

3 dimension3

1 ,159 ,110 ,623 -,14 ,46

2 ,033 ,048 ,982 -,09 ,16

4 -,187 ,091 ,231 -,43 ,06

4 dimension3

1 ,346 ,133 ,060 -,01 ,70

2 ,220 ,089 ,089 -,02 ,46

158

3 ,187 ,091 ,231 -,06 ,43

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,126 ,108 ,806 -,42 ,16

3 -,159 ,110 ,614 -,45 ,14

4 -,346 ,133 ,060 -,70 ,01

2 dimension3

1 ,126 ,108 ,806 -,16 ,42

3 -,033 ,048 ,982 -,16 ,09

4 -,220 ,089 ,088 -,46 ,02

3 dimension3

1 ,159 ,110 ,614 -,14 ,45

2 ,033 ,048 ,982 -,09 ,16

4 -,187 ,091 ,229 -,43 ,06

4 dimension3

1 ,346 ,133 ,060 -,01 ,70

2 ,220 ,089 ,088 -,02 ,46

3 ,187 ,091 ,229 -,06 ,43

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,126 ,108 -,41 ,16

3 -,159 ,110 -,45 ,13

4 -,346 ,133 -,70 ,00

2

dimension3

1 ,126 ,108 -,16 ,41

3 -,033 ,048 -,16 ,09

4 -,220 ,089 -,45 ,01

3

dimension3

1 ,159 ,110 -,13 ,45

2 ,033 ,048 -,09 ,16

4 -,187 ,091 -,43 ,05

4

dimension3

1 ,346 ,133 ,00 ,70

2 ,220 ,089 -,01 ,45

3 ,187 ,091 -,05 ,43

7.2 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,061 ,101 ,991 -,33 ,21

3 -,024 ,103 1,000 -,30 ,25

4 -,102 ,121 ,954 -,43 ,22

2 dimension3

1 ,061 ,101 ,991 -,21 ,33

3 ,037 ,047 ,962 -,09 ,16

4 -,040 ,079 ,996 -,25 ,17

3 dimension3

1 ,024 ,103 1,000 -,25 ,30

2 -,037 ,047 ,962 -,16 ,09

4 -,078 ,082 ,918 -,30 ,14

4 dimension3

1 ,102 ,121 ,954 -,22 ,43

2 ,040 ,079 ,996 -,17 ,25

3 ,078 ,082 ,918 -,14 ,30

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,061 ,101 ,990 -,33 ,21

3 -,024 ,103 1,000 -,30 ,25

4 -,102 ,121 ,952 -,43 ,22

2 dimension3

1 ,061 ,101 ,990 -,21 ,33

3 ,037 ,047 ,962 -,09 ,16

4 -,040 ,079 ,996 -,25 ,17

3 dimension3

1 ,024 ,103 1,000 -,25 ,30

2 -,037 ,047 ,962 -,16 ,09

4 -,078 ,082 ,915 -,30 ,14

4 dimension3

1 ,102 ,121 ,952 -,22 ,43

2 ,040 ,079 ,996 -,17 ,25

3 ,078 ,082 ,915 -,14 ,30

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,061 ,101 -,33 ,20

3 -,024 ,103 -,29 ,25

4 -,102 ,121 -,42 ,22

159

2

dimension3

1 ,061 ,101 -,20 ,33

3 ,037 ,047 -,08 ,16

4 -,040 ,079 -,25 ,17

3

dimension3

1 ,024 ,103 -,25 ,29

2 -,037 ,047 -,16 ,08

4 -,078 ,082 -,29 ,14

4

dimension3

1 ,102 ,121 -,22 ,42

2 ,040 ,079 -,17 ,25

3 ,078 ,082 -,14 ,29

7.3 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,215 ,103 ,225 -,49 ,07

3 -,200 ,106 ,320 -,49 ,09

4 -,403* ,130 ,015 -,75 -,05

2 dimension3

1 ,215 ,103 ,225 -,07 ,49

3 ,015 ,047 1,000 -,11 ,14

4 -,188 ,090 ,215 -,43 ,05

3 dimension3

1 ,200 ,106 ,320 -,09 ,49

2 -,015 ,047 1,000 -,14 ,11

4 -,202 ,092 ,173 -,45 ,05

4 dimension3

1 ,403* ,130 ,015 ,05 ,75

2 ,188 ,090 ,215 -,05 ,43

3 ,202 ,092 ,173 -,05 ,45

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,215 ,103 ,221 -,49 ,06

3 -,200 ,106 ,314 -,49 ,09

4 -,403* ,130 ,015 -,75 -,05

2 dimension3

1 ,215 ,103 ,221 -,06 ,49

3 ,015 ,047 1,000 -,11 ,14

4 -,188 ,090 ,212 -,43 ,05

3 dimension3

1 ,200 ,106 ,314 -,09 ,49

2 -,015 ,047 1,000 -,14 ,11

4 -,202 ,092 ,171 -,45 ,05

4 dimension3

1 ,403* ,130 ,015 ,05 ,75

2 ,188 ,090 ,212 -,05 ,43

3 ,202 ,092 ,171 -,05 ,45

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,215 ,103 -,49 ,06

3 -,200 ,106 -,48 ,08

4 -,403* ,130 -,75 -,06

2

dimension3

1 ,215 ,103 -,06 ,49

3 ,015 ,047 -,11 ,14

4 -,188 ,090 -,42 ,05

3

dimension3

1 ,200 ,106 -,08 ,48

2 -,015 ,047 -,14 ,11

4 -,202 ,092 -,45 ,04

4

dimension3

1 ,403* ,130 ,06 ,75

2 ,188 ,090 -,05 ,42

3 ,202 ,092 -,04 ,45

Tabuľka 17: Testovanie rozdielov medzi skupinami v oblasti služieb zaisťujúcich plnenie kontraktačných podmienok Zdroj: vlastné spracovanie

160

V oblasti služieb zaisťujúcich plnenie kontraktačných podmienok je jednoznačne identifikovaný rozdiel v najsofistikovanejšej službe 7.3 Dôveryhodná tretia strana - outsourcovaná špecializovaná firma poskytujúca taktúto službu. Tu sa dá predpokladať, že takejto službe budú veriť práve skúsené firmy v oblasti elektronických služieb a naopak, menej skúsené takáto služba môže odrádzať svojou zložitosťou príp. neznalosťou a nedôverou v jej efektívnosť.

8.1 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,080 ,093 ,951 -,33 ,17

3 -,162 ,094 ,433 -,42 ,09

4 -,177 ,114 ,539 -,48 ,13

2 dimension3

1 ,080 ,093 ,951 -,17 ,33

3 -,082 ,042 ,271 -,19 ,03

4 -,098 ,076 ,744 -,30 ,11

3 dimension3

1 ,162 ,094 ,433 -,09 ,42

2 ,082 ,042 ,271 -,03 ,19

4 -,016 ,077 1,000 -,22 ,19

4 dimension3

1 ,177 ,114 ,539 -,13 ,48

2 ,098 ,076 ,744 -,11 ,30

3 ,016 ,077 1,000 -,19 ,22

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,080 ,093 ,947 -,33 ,17

3 -,162 ,094 ,425 -,42 ,09

4 -,177 ,114 ,534 -,48 ,13

2 dimension3

1 ,080 ,093 ,947 -,17 ,33

3 -,082 ,042 ,271 -,19 ,03

4 -,098 ,076 ,737 -,30 ,11

3 dimension3

1 ,162 ,094 ,425 -,09 ,42

2 ,082 ,042 ,271 -,03 ,19

4 -,016 ,077 1,000 -,22 ,19

4 dimension3

1 ,177 ,114 ,534 -,13 ,48

2 ,098 ,076 ,737 -,11 ,30

3 ,016 ,077 1,000 -,19 ,22

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,080 ,093 -,33 ,17

3 -,162 ,094 -,41 ,09

4 -,177 ,114 -,48 ,12

2

dimension3

1 ,080 ,093 -,17 ,33

3 -,082 ,042 -,19 ,03

4 -,098 ,076 -,30 ,10

3

dimension3

1 ,162 ,094 -,09 ,41

2 ,082 ,042 -,03 ,19

4 -,016 ,077 -,22 ,19

4

dimension3

1 ,177 ,114 -,12 ,48

2 ,098 ,076 -,10 ,30

3 ,016 ,077 -,19 ,22

8.2 Tamhane

dimension2

1 dimension3

2 -,146 ,100 ,614 -,42 ,12

3 -,203 ,100 ,250 -,47 ,07

4 -,187 ,119 ,529 -,51 ,13

2 dimension3

1 ,146 ,100 ,614 -,12 ,42

3 -,057 ,043 ,701 -,17 ,06

4 -,041 ,077 ,995 -,25 ,16

3 dimension3

1 ,203 ,100 ,250 -,07 ,47

2 ,057 ,043 ,701 -,06 ,17

161

4 ,016 ,078 1,000 -,19 ,22

4 dimension3

1 ,187 ,119 ,529 -,13 ,51

2 ,041 ,077 ,995 -,16 ,25

3 -,016 ,078 1,000 -,22 ,19

Dunnett T3

dimension2

1 dimension3

2 -,146 ,100 ,605 -,42 ,12

3 -,203 ,100 ,246 -,47 ,07

4 -,187 ,119 ,524 -,51 ,13

2 dimension3

1 ,146 ,100 ,605 -,12 ,42

3 -,057 ,043 ,700 -,17 ,06

4 -,041 ,077 ,995 -,25 ,16

3 dimension3

1 ,203 ,100 ,246 -,07 ,47

2 ,057 ,043 ,700 -,06 ,17

4 ,016 ,078 1,000 -,19 ,22

4 dimension3

1 ,187 ,119 ,524 -,13 ,51

2 ,041 ,077 ,995 -,16 ,25

3 -,016 ,078 1,000 -,22 ,19

Dunnett C

dimension2

1

dimension3

2 -,146 ,100 -,41 ,12

3 -,203 ,100 -,47 ,06

4 -,187 ,119 -,50 ,13

2

dimension3

1 ,146 ,100 -,12 ,41

3 -,057 ,043 -,17 ,05

4 -,041 ,077 -,24 ,16

3

dimension3

1 ,203 ,100 -,06 ,47

2 ,057 ,043 -,05 ,17

4 ,016 ,078 -,19 ,22

4

dimension3

1 ,187 ,119 -,13 ,50

2 ,041 ,077 -,16 ,24

3 -,016 ,078 -,22 ,19

*. The mean difference is significant at the 0.05 level.

Tabuľka 18: Testovanie rozdielov medzi skupinami v oblasti štandardizácie


V blasti štandardizácie ako jednej z mála oblastí, neboli identifikované žiadne významné zmeny medzi skupinami firiem.

Z výsledkov je vidieť, že existujú štatistické významné rozdiely vo vnímaní skúmaných indikátorov dôvery hlavne medzi vyššími a nižšími úrovňami e-znalostí. Občas dokonca aj medzi úrovňami 3 a 4, ktoré sú považované nami za vysoké e-znalosti. Tieto sa prejavujú hlavne medzi sofistikovanejšími mechanizmami, kde sa dá predpokladať určitá vyššia akceptácia a dôvera v tieto služby práve skúsenejšími firmami. Tento fakt je dôležitý pri navrhovaní a vyvíjaní elektronických platforiem pre komunitu firiem s rôznymi, príp. nízkymi e-znalosťami, ktoré môžu pre sofistikované služby využívanie platformy odmietnuť práve pre nízku dôveru v ne.

162

Tieto testy poukázali na rozdiely vo vnímaní dôvery medzi jednotlivými firmami s rôznymi skúsenosťami a znalosťami s e-službami. Avšak je nutné sa hlbšie zaujímať o aké rozdiely ide i napriek logickým predpokladom, ktoré už boli zmienené vyššie.

6.2 Asociácie

Pre lepšie zobrazenie porovnania skupín firiem podľa e-znalostí je využitá vizualizácia asociácií pre otázky významnosti dôvery a otázky minimálnej potreby mechanizmu. Na významnejšie odlíšenie rozdielov medzi skupinami s vysokou a nízkou úrovňou e-znalostí boli zlúčené dve najnižšie a dve najvyššie skupiny firiem podľa e-znalostí s elektronickým obchodom (v úrovni 2 je agregovaná úroveň 1 - teda reprezentuje nízku úroveň e-znalostí; v úrovni 3 je agregovaná úroveň 4 - teda reprezentuje vysokú úroveň e-znalostí). Na nasledujúcich grafoch sú prezentované výsledky asociácii na minimálnom prahu výskytu 15% z celej vzorky.

Vzhľadom na iné označenie otázok v tomto teste, uvádzame na začiatku pri definovaní priemerov obe označenia otázok z dotazníka.

Graf 72: Vizualizácia asociácii minimálnej potreby mechanizmov pre úroveň e-znalostí 2


163

Veľmi silné vzťahy

Hodnota otázky

Úroveň e-znalostí

Stredne silné vzťahy

Hodnota otázky


48% 15bN = "N" 4 = "2" 34% 16aN = "N" 4 = "2"

42% 13bN = "N" 4 = "2" 25% 13dN = "N" 4 = "2"

42% 16bN = "N" 4 = "2" 25% 16cN = "N" 4 = "2"

41% 15aN = "N" 4 = "2" 24% 14eN = "N" 4 = "2"

36% 14cN = "N" 4 = "2" 23% 14bN = "N" 4 = "2"

19% 13eN = "N" 4 = "2" 19% 14dN = "N" 4 = "2" 16% 13cN = "N" 4 = "2"

15% 15dN = "N" 4 = "2"

Tabuľka 19: Asociácie minimálnej potreby mechanizmov s e-znalosťami úrovne 2


Graf 73: Vizualizácia asociácií minimálnej potreby mechanizmov pre úroveň e-znalostí 3 Zdroj: Zdroj: vlastné spracovanie

164


Hodnota otázky



Hodnota otázky Úroveň e-znalostí

42,5% 15bN = "N" 4 = "3" 35% 14cN = "N" 4 = "3" 42,5% 16bN = "N" 4 = "3" 32,5% 14dN = "N" 4 = "3" 40% 13eN = "N" 4 = "3" 32,5% 16cN = "N" 4 = "3" 40% 15aN = "N" 4 = "3" 32,5% 13dN = "N" 4 = "3" 37,5% 13aN = "N" 4 = "3" 27,5% 16aN = "N" 4 = "3" 37,5% 14eN = "N" 4 = "3" 27,5% 14aN = "N" 4 = "3"

37,5% 13bN = "N" 4 = "3" 25% 13cN = "N" 4 = "3"

22,5% 14bN = "N" 4 = "3" 20% 15cN = "N" 4 = "3" 15% 15dN = "N" 4 = "3"

Tabuľka 20: Asociácie minimálnej potreby mechanizmov s e-znalosťami úrovne 3


V oboch grafoch s tabuľkami sú prezentované veľmi silné a stredne silné väzby medzi úrovňou e-znalostí (otázka 4;) a ostatnými otázkami (založené na počte výskytu danej asociácie na skúmanej vzorke v percentuálnom vyjadrení), pri ktorých má zmysel uvažovať o rozdieloch v komplexnosti a sofistikovanosti služieb. Ide o minimálnu potrebu poskytovania mechanizmu na elektronickej obchodnej platforme. Ako vidieť pri porovnaní, hypotézu 1 podporujú hlavne otázky 16cN (kde pri úrovni 2 sa vyskytuje asociácia s minimálnou potrebou tohto mechanizmu v 25% a pri úrovni 3 až 32,5%), 14dN (19% oproti 32,5%), 14a (pri úrovni 2 sa tento vzťah nedostal ani na strednú úroveň intenzity, pri úrovni 3 je 27,5%) a podobne 15c (n/a oproti 20%). Pri 14bN a 15cN sú tieto vzťahy na približne rovnakej úrovni. Z menej sofistikovaných riešení vidieť, že pri 14cN a 15aN sú hodnoty veľmi mierne preferované úrovňou 2. Výraznejšie rozdiely sú v 16aN, ktorá reprezentuje protiklad k 16cN, a tu je vidieť, že úroveň 2 preferuje túto možnosť až v 36% oproti 27,5% pri úrovni 3.

V nasledujúcich grafoch a tabuľkách budú prezentované rozdiely v asociáciách medzi vnímaním pridanej hodnoty mechanizmu k zvyšovaniu dôvery a úrovňou e-znalostí. Znovu sú agregované úrovne e-znalostí na dve úrovne, ktoré reprezentujú nízku a vysokú úroveň e-znalostí.

165

Graf 74: Vizualizácia asociácií mechanizmov podľa významu dôvery a úrovne e-znalostí 2

Zdroj: Zdroj: vlastné spracovanie

166


Hodnota otázky



Hodnota otázky


65,31% 15c = "1" 4 = "2" 30,3% 15b = "1" 4 = "2"

64,65% 15b = "2" 4 = "2" 29,79% 15d = "2" 4 = "2"

59,79% 13a = "1" 4 = "2" 28,57% 14d = "2" 4 = "2"

59% 15a = "2" 4 = "2" 26,53% 13c = "2" 4 = "2"

58,16% 14a = "1" 4 = "2" 26,04% 13e = "2" 4 = "2"

56,57% 16b = "2" 4 = "2"

56,12% 14d = "1" 4 = "2"

55,1% 13c = "1" 4 = "2"

54,26% 15d = "1" 4 = "2"

54,17% 13e = "1" 4 = "2"

54,08% 13b = "2" 4 = "2"

52,04% 14c = "1" 4 = "2"

51,52% 14b = "1" 4 = "2"

51,02% 16c = "1" 4 = "2"

49% 16a = "2" 4 = "2"

45,92% 14e = "1" 4 = "2"

41,84% 14e = "2" 4 = "2"

40,21% 13d = "2" 4 = "2"

39,8% 13b = "1" 4 = "2"

39,39% 14b = "2" 4 = "2"

38,78% 14c = "2" 4 = "2"

38% 16a = "1" 4 = "2"

37,11% 13d = "1" 4 = "2"

36,36% 16b = "1" 4 = "2"

36% 15a = "1" 4 = "2"

35,71% 16c = "2" 4 = "2"

Tabuľka 21: Asociácie významnosti mechanizmov dôvery a e-znalostí úrovne 2


167

Graf 75: Vizualizácia asociácií mechanizmov podľa významu dôvery a úrovne e-znalostí 3

Zdroj: Zdroj: vlastné spracovanie


Hodnota otázky



Hodnota otázky


66,67% 16b = "2" 4 = "3" 35% 13a = "1" 4 = "3"

62,5% 15b = "2" 4 = "3" 35% 13e = "1" 4 = "3"

57,5% 13d = "1" 4 = "3" 35% 15d = "0" 4 = "3"

55% 13c = "1" 4 = "3" 35% 14c = "1" 4 = "3"

52,5% 13b = "2" 4 = "3" 33,33% 16a = "0" 4 = "3"

51,28% 16c = "2" 4 = "3" 33,33% 14b = "2" 4 = "3"

48,72% 14b = "1" 4 = "3" 30,77% 14a = "2" 4 = "3"

47,5% 15c = "1" 4 = "3" 30,77% 14d = "0" 4 = "3"

168

46,15% 14a = "1" 4 = "3" 30,77% 16a = "1" 4 = "3"

45% 13b = "1" 4 = "3" 30% 13c = "2" 4 = "3"

45% 13a = "2" 4 = "3" 27,5% 15c = "2" 4 = "3"

45% 15d = "1" 4 = "3" 25,64% 14d = "1" 4 = "3"

43,59% 14d = "2" 4 = "3" 25,64% 16c = "1" 4 = "3"

42,5% 13e = "2" 4 = "3"

42,5% 14c = "2" 4 = "3"

41,03% 14e = "2" 4 = "3"

40% 15a = "1" 4 = "3"

37,5% 13d = "2" 4 = "3"

37,5% 15a = "2" 4 = "3"

35,9% 16a = "2" 4 = "3"

35,9% 14e = "1" 4 = "3"

Tabuľka 22: Asociácie významnosti mechanizmov dôvery a e-znalostí úrovne 3 Zdroj: vlastné spracovanie

Pri porovnaní významu mechanizmu pre zvyšovanie dôvery v tab., je vidieť, že pre úroveň 3 sa znovu potvrdzuje hypotéza o závislostí úrovne e-znalostí na vnímaní týchto služieb podľa sofistikovanosti a komplexnosti. Ide o asociáciu v otázke 16c, keďže úroveň 3 jej významne dôveruje až v 51,3% oproti 16a, ktorej významne dôveruje „len“ v 35,9%, a to aj keby sme brali do úvahy strednú mieru dôvery. Pri úrovni 2 je tento jav opačný a najsilnejšia väzba je voči otázke 16a, čo potvrdzuje preferenciu tejto úrovne jednoduchších mechanizmov. V ostatných otázkach, ktoré súvisia so sofistikáciou a komplexnosťou mechanizmov sú viditeľné posuny v zmysle hypotézy aj pri otázke 14c oproti 14d, kde je rozdiel významného zvyšovania dôvery viac ako 10% v prospech menej sofistikovaného riešenia. Zároveň v otázke 14a je viditeľný rozdiel podľa úrovne e-znalostí, keď úroveň 2 je prezentovaná len stredným významom dôvery voči automatizovanému toku dát, oproti úrovni 3, kde sú tieto vzťahy silnejšie hlavne vo vzťahu k významnej dôvere voči tomuto riešeniu. Zároveň v otázke 15a, ktorá je menej sofistikovaná je vidieť jasný posun úrovne 2 k vysokej miere dôvery 59% (36% - stredná miera dôvery), keď pri úrovni 3 je to len 37,5% pre vysokú a 40% pre strednú mieru dôvery. Zvláštnym javom je otázka 15d, ktorá má vzťah k úrovni e-znalostí nepriamo úmerný, a teda je viac preferovaná a dôveryhodná pre nižšiu úroveň e-znalostí.

169

6.3 Vzťahy vybraných indikátorov

Hypotéza 2 Informácia o veľkosti a veku firmy nemá významný vplyv na zvyšovanie dôvery v túto firmu (pri vyhľadávaní a výbere obchodného partnera).

Hypotéza 2.1 Informácia o veľkosti a veku firmy potenciálneho obchodného partnera nemá významný vplyv na dôveru v závislosti na veľkosti vyhľadávajúcej firmy.

Účelom obidvoch hypotéz je analyzovať nutnosť validácie takejto informácie, buď pre celú, príp. vybranú vzorku.

Na základe tejto formulácie, je možné aj nepriamo predpokladať, že pri výbere obchodného partnera nezohráva významnú úlohu informácia o jeho veľkosti, ktorá môže byť uvedená v profile firmy. Pre skúmanie tohto javu bola použitá negatívna hypotéza, a teda že „informácia o veľkosti firmy má významný vplyv na zvyšovanie dôvery“. Tento jav bol skúmaný podľa dvoch hypotéz – prvá hovorí o všeobecnej dôvere v takúto informáciu, druhá prezentuje závislosť na veľkosti vyhľadávajúcej firmy. Pre testovanie druhej hypotézy boli využité neparametrické korelačné testy, ktoré nepotvrdili negatívnu hypotézu, a teda na základe výsledkov testu a skúmanej vzorky nemáme dôvod tvrdiť, že v odpovediach na otázku, či informácia o veľkosti firmy zvyšuje významne dôveru existujú významné rozdiely v závislosti na veľkosti dotazovanej firmy.

Correlations

veľkosť

fy 1.3 1.4

Kendall's tau_b

veľkosť fy Correlation Coefficient

1,000 ,173** ,096**

Sig. (2-tailed) . ,000 ,001

N 1020 992 1005

1.3 Correlation Coefficient

,173** 1,000 ,385**

Sig. (2-tailed) ,000 . ,000

N 992 995 984


,096** ,385** 1,000

Sig. (2-tailed) ,001 ,000 .

N 1005 984 1009

Spearman's rho

veľkosť fy Correlation Coefficient

1,000 ,196** ,108**

Sig. (2-tailed) . ,000 ,001

N 1020 992 1005

170


,196** 1,000 ,417**

Sig. (2-tailed) ,000 . ,000

N 992 995 984


,108** ,417** 1,000

Sig. (2-tailed) ,001 ,000 .

N 1005 984 1009

**. Correlation is significant at the 0.01 level (2-tailed).

Tabuľka 23: Vzťahy vybraných indikátorov


Graf 76: Vzťahy vybraných indikátorov


Pri skúmaní rozdelenia odpovedí, je vidieť, že odpovede sú podobné svojim rozdelením, a nevýznamnosť pre zvyšovanie dôvery je početnejšou odpoveďou ako tvrdenie, že veľkosť firmy by výrazne zvýšilo dôveru.

Pre lepšie znázornenie sa pozrieme aj na kontingenčnú maticu oboch otázok, kde však vidíme predsa len slabý náznak pri väčších firmách, že takáto informácia by bola pre nich dôležitá.

171

veľkosť fy * 1.3 Crosstabulation

Count

1.3

Total 0 1 2

veľkosť fy

1 136 277 78 491

2 47 127 82 256

3 23 73 53 149

4 11 60 25 96 Total 217 537 238 992

Tabuľka 24: Kontingenčná matica


Zaujímavé je, že podobne by bola pre nich dôležitá aj informácia o veku firmy, kde výsledky vychádzajú podobne ako v predchádzajúcom prípade.

vek fy * 1.4 Crosstabulation Count

1.4 Total

0 1 2

veľkosť fy

1 131 267 94 492

2 57 152 53 262

3 22 84 45 151

4 17 58 24 99 Total 227 561 216 1004

Tabuľka 25: Kontingenčná matica


6.4 Rozhodovacie stromy a pravidlá pre identifikovanie významnosti dôvery

Pre identifikovanie konkrétnych pravidiel a vzorov správania sa a vnímania firiem v oblasti pridanej dôvery konkrétnou sadou mechanizmov budovania dôvery sme aplikovali metódy dataminingu, konkrétne rozhodovacie stromy a pravidlá.

Na tieto účely bol použitý SW Clementine od SPSS. Pre účely tohto výskumu bolo nutné navrhnúť model, ktorý je viditeľný na nasledujúcom obrázku.

172

Obrázok 9: Rozhodovacie stromy Zdroj: vlastné spracovanie

Po spustení tohto modelu boli vygenerované rozhodovacie stromy pre rôzne skúmané situácie a faktory.

6.4.1 Výsledky celej vzorky v oboch oblastiach výskumu

Výsledok celej vzorky oboch krajín je uvedený v prílohe č.1. V hranatých zátvorkách je uvedená hodnota vnímania dôvery v klasických presnosť a podpora.

6.4.2 Vnímanie významu pridanej dôvery mechanizmov budovania dôvery

V prípade, že sme uvažovali len s otázkami v oblasti vnímania významu mechanizmov pre zvyšovanie dôvery, teda sme eliminovali otázky týkajúce sa nevyhnutnosti prezencie daného mechanizmu na elektronickom trhu, výsledky rozhodovacích stromov generovaných algoritmom C5.0 sú uvedené v prílohe č.2.

6.4.3 Nevyhnutné mechanizmy poskytované e-trhom

V prípade pohľadu len na otázky týkajúce sa nevyhnutnosti poskytnutia konkrétnych mechanizmov výsledky sú uvedené v prílohe č.3.

173

6.4.4 Sumarizácia výsledkov

Zaujímavé je, že nie všetky predpoklady toho, že firmy s vysokou e-znalosťou budú preferovať viac sofistikovanejšie mechanizmy sa jednoznačne naplnili. Práve rozhodovacie stromy a pravidlá preukázali detailnejší pohľad na túto problematiku a odhalili presnejšie kauzality ako klasické štatistické testy. Veľmi zaujímavý je fakt, že najskúsenejšie firmy prejavujú výsokú dôveru v služby 7.3 teda outsorucovaný komplexný escrow service ale v niektorých segmentoch vzorky naopak prejavujú nižšiu dôveru v outsourcovanú službu komplexných databáz kontraktačných klauzúl.

V oblasti nevyhnutnosti je jasne vidieť, že sofistikované mechanizmy nie je nevyhnuté implementovať na začiatku a je taktiež skôr vhodné poskytovať tieto služby len užšej skupine firiem, napr. za poplatok.

Táto informácia môže napomôcť tvorcom trhu lepšie optimalizovať, pochopiť a customizovať portfolio služieb na e-trhu pre segment skúsených firiem, ktoré sú si ochotné väčšinou za tieto sofistikovanejšie služby zaplatiť patričný poplatok.

V skupine menej skúsených firiem sa sofistikované mechanizmy s vysokou dôverou vyskytujú menej, príp. ich nevynutnosť poskytnutia nie je týmito firmami požadovaná. Znamená to, že tieto firmy by mali začať s využívaním jednoduchších foriem služieb, ktorým rozumejú všetky skupiny firiem, a tým pádom ich budú skôr využívať.

Tieto výsledky lepšie objasňujú výsledky popisnej štatistiky viditeľnú z nasledujúceho grafu, kde sofistikovanejšie mechanizmy sú skôr dôveryhodné pre skúsené firmy a naopak. I napriek tomu, že je to len popisná štatistika, v podstate vystihuje princíp, z ktorého budeme vychádzať pri návrhu stratégií. Techniky dataminingu prostredníctvom rozhodovacích stromov a pravidiel nám ale objasňujú niektoré skryté vzory vnímania a preferencií, ktoré sú skôr využiteľné pre ďalšie nastavovanie služieb na trhu, príp. na modularitu týchto služieb podľa preferencií jednotlivých skupín firiem.

174

Graf 77: Východiská pre návrh stratégie


175

7 TVORBA STRATÉGIÍ PRE BUDOVANIE DÔVERY

Na základe vykonaných analýz, sme prikročili k návrhu stratégií, ktoré by mali zohľadňovať charakter skúmanej vzorky (regiónu) za účelom optimálneho navrhnutia stratégií tvorby a vývoja elektronickej obchodnej platformy za účelom čo najskoršieho využívania kritickým počtom firiem.

V každej sekcii pojednávajúcej o konkrétnom mechanizme budovania dôvery sú na základe štatistickej analýzy účinnosti v oblasti dôvery a náročnosti implementácie navrhnuté potenciálne implementačné stratégie budovania dôvery pre elektronickú obchodnú platformu a ich zdôvodnenia s výhodami aj rizikami.

7.1 Základné informácie o firme

Kvalita a relevancia základných informácií sú nosným kritériom pri výbere potenciálnych obchodných partnerov a zvyšujú kredibilitu všetkých sietí. Pri registrácii na elektronickej obchodnej platforme sa dôvera v tejto oblasti buduje požadovaním relevantných informácií od firiem, ktoré sú potom istým spôsobom verifikované. Tieto spôsoby závisia od typu obchodnej platformy, outsourcingu kredibilných databáz, príp. verifikovaním týchto informácií mediátorom. Takáto verifikácia informácií pridáva kredibilitu celému systému. Účastníci takejto platformy veria, že daná firma je skutočné tá, za ktorú sa vydáva, a že informácie, ktoré sú na platforme publikované sú pravdivé a presné. Verifikácia informácií je závislá od rôznych typov informácií a nákladov na túto verifikáciu. Niektoré informácie sú verifikovateľné ľahko, rýchlo a bez väčších nákladov. Existujú však informácie, ktorých povaha znemožňuje alebo veľmi sťažuje verifikačné snahy. Ide napr. o finančné informácie, ktoré sú veľakrát neoveriteľné, príp. informácie o priebehu konkurzu, ktorých kontrola sa ťažko automatizuje v medzinárodnom meradle. Verifikáciu realizuje zväčša mediátor, ktorý znáša súvisiace náklady. Preto je nutné nájsť vhodný spôsob verifikácie pre náklady vs. účinnosť. Efektívna verifikácia informácií pridáva podľa výsledkov prieskumu konkurencieschopnosť a dôveru pre každú elektronicko-obchodnú platformu (Delina a Mihók, 2007). Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje charakter informácie je možnosť automatizácie multijazykovej podpory pre daný typ informácie. Ontológie umožňujú jednoduchý „preklad“ do viacerých jazykov v prípade často používaných jednoduchých slov alebo slovných spojení. Problémom je však stále automatizovaný preklad voľného textu.

Typy informácií, ktoré popisujú firmu a jej obchodnú činnosť pre zvyšovanie dôvery môžme rozdeliť do 7 základných kategórií:

5a Kontaktné informácie – názov firmy, adresa, právna forma sú informácie nevyhnutné pre identifikáciu obchodného partnera, pritom však ľahko verifikovateľné mediátorom. Verifikovanie týchto informácií významne zvýši dôveru pre väčšinu firiem. Vzhľadom na uvedené je vhodné tieto typy informácií verifikovať. Za účelom tejto verifikácie môže mediátor využiť národné obchodné registre. Z týchto registrov je možné validovať aj rok založenia firmy. Podľa výsledkov prieskumu však rok založenia (vek firmy) nie je pre

176

budovanie dôvery významné. Hoci významnú mieru zvýšenia dôvery uviedlo málo respondentov, vzhľadom na jednoduchosť verifikácie je vhodné tento typ informácie do profilu firmy implementovať a verifikovať. Viacero firiem požadovalo uvádzať do kontaktných informácií aj kontaktnú (zodpovednú) osobu s potrebnými kontaktnými informáciami. Tento typ informácie je verifikovateľný kontaktovaním firmy mediátorom, príp. skontrolovaním informácií na webovej stránke.

6a Charakteristika zamerania firmy – tento typ informácie je popísateľný voľným textom, príp. na elektronickej platforme môže mať formu priloženého dokumentu v rôznych formátoch. Tento typ informácie nie je automatizovane preložiteľný a na elektronických platformách býva podporený aj linkou na web stránku firmy, kde daná informácia je uvedená.

6b Kategória produktov a služieb a 8 rok založenia – kategorizácie produktov a služieb majú slúžiť na efektívne vyhľadávanie firiem podľa požadovaného produktu. Takýto typ informácie je založený na štandardných pojmoch a termínoch daného sektora a býva súčasťou medzinárodne akceptovaných štandardov. Produkty sú kategorizovateľné do tzv. „produktových rodín“. V tomto prípade môžu ontológie zabezpečiť efektívny preklad do podporovaných jazykov na platforme. Tým zabezpečí štandardizáciu komunikácie a znižovanie rizík neporozumenia si medzi partnermi. Tento typ informácie podporovaný automatizovaným prekladom je vysoko významným pre zvýšenie dôvery, pričom tento význam je priamo úmerný úrovni znalostí elektronického obchodovania.

6c Detailný popis produktov a služieb – tento typ informácie (napr. technické špecifikácie) je zvyčajne charakterizovaný voľným textom, môže byť však čiastočne podporený parametrizáciou produktov. V prípade voľného textu je táto informácia podporovaná podobne ako charakteristika firmy. Uvedenie takejto informácie je významným faktorom pre zvýšenie dôvery respondentov, pričom význam narastá priamo úmerne úrovňou e-znalostí. V tomto zmysle bola požadovaná niektorými firmami aj funkcia požiadania o zaslanie vzorky. Takáto forma podpory informovanosti o produkte je bežná hlavne v niektorých sektoroch, ako napr. textilný, chemický, farmaceutický a pod.

7 Veľkosť firmy – informácia o veľkosti firiem je v niektorých prípadoch považovaná za potrebnú kvôli tomu, že je spájaná so spoľahlivosťou firmy. Verifikácia takejto informácie môže byť komplikovaná kvôli jej dynamickému charakteru, keďže je nutné kontrolovať štatistické databázy periodicky v každom roku. Avšak verifikácia takejto informácie nepodporuje významne nárast dôvery. Kvôli zložitosti a náročnosti verifikácie a vzhľadom na výsledky hypotézy, nie je verifikácia tejto informácie nutnou podmienkou pri vývoji a prevádzkovaní elektronickej obchodnej platformy.

9 Stav obchodných aktivít – uvedenie a verifikovanie takejto informácie bolo na základe prieskumu identifikované ako vysoko dôležitý faktor budovania dôvery. Až 74% firiem uviedlo, že verifikovanie tohto typu informácií by významne zvýšilo dôveru na obchodnej platforme. Tento typ informácie poukazuje na to, či je firma obchodne činná, príp. či je v konkurzom konaní alebo likvidácii. Pre verifikáciu takejto informácie môžu mediátori využiť národné databázy. Fyzická kontrola týchto údajov by však nebola efektívna vzhľadom na potrebu kontinuálnej kontroly v čase. Najefektívnejším spôsobom by bola integrácia národnej databázy s obchodnou platformou, čím by sa zabezpečila automatizovaná kontrola na obchodnej platforme a časovo aktuálna viditeľnosť pre všetkých účastníkov e-trhu.

177

Ostatné informácie, ktoré obsahujú citlivé informácie sú síce vhodné avšak v praxi neoveriteľné pre komplexnú vzorku účastníkov na medzinárodnom elektronickom trhu. Tieto informácie požadujú zároveň periodické verifikovanie a ich charakteristika nezaručuje zvyšovanie dôvery hlavne kvôli tomu, že stav aktív a pasív, príp. výkaz ziskov a strát nepoukazuje všeobecne na perspektívu firmy. Ďalšou bariérou je zložitosť zabezpečenia multijazykovej podpory, ktorá by na takýchto trhoch mala existovať hlavne pre malé a stredné firmy. Táto je zabezpečená ontológiami, ktoré je možné použiť na automatický preklad sémanticky popísaných dokumentov. Avšak ich použitie je obmedzené pri prekladoch voľného textu. Tento typ informácií bol požadovaný len piatimi firmami, pričom môže byť včlenený do „profilu firmy“.

Stratégia Popis

S 1.1 Niektoré informácie sa dynamicky menia v čase (kontaktné osoby, veľkosť firmy, finančné informácie a pod.). Tieto typy informácií vyžadujú vysokú náročnosť realizácie pre mediátorov, a preto min. v počiatočných fázach existencie obchodných platforiem nie sú vhodné. Všetky ostatné informácie je možné verifikovať počas registračnej fázy.

Kontaktné informácie (názov firmy, adresa, web stránka, kontaktná/zodpovedná osoba a pod) sú najjednoduchšie verifikovateľné mediátorom priamym kontaktovaním relevantnej firmy. Niektoré informácie, ako napr. email, telefónny kontakt sú explicitne verifikovateľné priamo v registračnej fáze, keď napr. autentifikačný kód je zasielaný priamo na email firmy. Základné kontaktné informácie môžu byť zároveň verifikovateľné kontrolou národných databáz. V tomto prípade, môžu byť tieto databázy považované ako tretia dôveryhodná strana. Ak tieto databázy poskytujú elektronické služby, môže byť verifikačný proces automatizovaný integráciou do platformy.

Základné všeobecné informácie (právna forma, rok založenia pod.) môžu byť verifikované podobne ako kontaktné informácie. Veľkosť firmy je verifikovateľná len v prípade poskytovania relevantných elektronických služieb v krajine firmy.

Finančné údaje (obrat, zisk, a pod.) sú svojim charakterom vhodné avšak neverifikovateľné pre všetky firmy participujúce na e-trhu. Pre firmy uvádzané v relevantných outsourcovaných databázach poskytovaných špecializovanými firmami je možné takýto údaj uvádzať ako validovaný.

Zameranie firmy môže byť publikované ako voľný text, príp. pripojeným dokumentom. V takomto prípade však nie je možné využitie ontológií na automatizovaný preklad takéhoto dokumenty do relevantných jazykov.

Kategórie produktov a služieb je vhodné podporovať ontológiami za účelom štandardizácie používaných pojmov v patričnom sektore, príp. obchodnom procese. Cez túto kategorizáciu je však možné popísať firmu len na základnej úrovni. Detailné špecifikácie produktov nie je možné týmto spôsobom efektívne realizovať.

178

Detailný popis produktov a služieb je možné implementovať najlepšie pripojením dokumentu (napr. technická dokumentácia) alebo linkou na web stránku firmy s relevantnými informáciami a možnosťou “požiadať o vzorku”. Tento typ informácie nie je možné podporiť ontológiami za účelom prekladu.

Výhody: Minimálna náročnosť pre mediátora verifikovať informácie.

Riziká/nevýhody: Neadekvátna úroveň dôvery medzi účastníkmi za predpokladu možnosti integrácie elektronických služieb národných registrov iba z niektorých krajín. Zvyšovanie nákladov na integráciu elektronických služieb národných registrov.

Vplyv na: verifikačné aktivity mediátorov, obchodný model – poplatková politika

S 1.2 Stav obchodných aktivít (napr. činná firma, konkurz, likvidácia). Aj keď je stav obchodných aktivít identifikovaný ako veľmi významná informácia pre dôveru jej integrácia do obchodnej platformy môže byť pre mediátora zložitá. Charakter informácie si vyžaduje periodickú kontrolu, ktorá je možná len automatizovanou službou zo strany národných registrov. Navrhovanou stratégiou je teda využitie existujúcich národných registrov, ktoré danú službu poskytujú a integrovať túto službu do obchodnej platformy.

Závisí na: S 1.1

Výhody: Maximálna miera verifikácie s dennými aktualizáciami o stave obchodnej činnosti.

Riziká/nevýhody: Zložitosť implementácie. Vyžaduje integráciu národných registrov. Zvyšovanie nákladov na základe cien v rôznych krajinách.

Vplyv na: obchodný model, analýza existencie podobných služieb, integračné aktivity

Tabuľka 26: Stratégie pre zvyšovanie dôvery uvedením a verifikáciou základných informácií o firme


179

7.2 Certifikáty a referencie

Za účelom zvýšenia kvality prezentácie o firme sa v praxi uvádzajú získané certifikáty. Tieto certifikáty alebo známky kvality sú udeľované tretími dôveryhodnými stranami pri splnení určitých podmienok a indukujú dôveru v dotyčnú firmu. Pre medzinárodnú obchodnú platformu je dôležité skúmať dva základné typy certifikátov, a to podľa lokalizácie a dosahu certifikátu alebo relevantného ocenenia – národné a medzinárodné. Národné certifikáty však musia byť zvažované v dvoch dimenziách: ako sú národné certifikáty vnímané domácim subjektom a ako zahraničným, pre ktorého tento certifikát môže byť neznámy.

Podľa výsledkov prieskumu sú najvýznamnejšie hodnotené všeobecne známe medzinárodné certifikáty. Národné certifikáty sú významným príspevkom pre zvyšovanie dôvery pre domáce firmy aj zahraničné firmy približne rovnaké. V tejto oblasti zohrávajú úlohu e-znalosti, keďže rozdiel je viditeľný skôr pri firmách s nižšou mierou e-znalostí. Pri firmách so znalosťami e-trhov nie je viditeľný žiaden rozdiel.

Pre každú elektronickú obchodnú platformu je vhodné zvážiť implementáciu takého typu informácie, ktorá môže byť konceptualizovaná v ontológii pre preklad do národného jazyka. Pri uvádzaní certifikátu alebo známky kvality je možné uvádzať kategorizáciu s popisom certifikátu, príp. web-linkom alebo iným kontaktom na certifikačnú autoritu pre overenie existencie daného ocenenia/certifikátu. V tomto prípade je možné, aby overenie bolo ponechané na firmách, ktoré toto overenie požadujú. Z konzultácií s firmami im tento model vyhovuje. Konceptualizácia zároveň podporuje vyhľadávacie funkcie, kde môže druh certifikátu alebo ocenenia predstavovať vyhľadávacie kritérium.

Referencie sú ďalšou formou ako zvýšiť dôveru v potenciálneho obchodného partnera. Tento typ informácií môže byť všeobecne rozdelený na dve základné kategórie a to: “Obchodní partneri” a “Realizované zákazky”.

V tejto oblasti je však potrebné rozlišovať implementačné aktivity podľa fázy aktivít. Napr. pri registrácii novej firmy na elektronickú obchodnú platformu je možné, že nebude mať referencie na firmy, ktoré sú už registrované na danej platforme. V tom prípade uvádza externé referencie, ktoré však nie sú verifikovateľné automatizovane. V tomto prípade je zvykom, že verifikácia existencie obchodnej spolupráce s externými partnermi mimo obchodnej platformy je realizovaná samotnou firmou, ktorá má o verifikáciu záujem. Iná situácia je, ak firma pri registrácii už má históriu aktivít s niektorou z interných firiem obchodnej platformy, príp. firma už realizovala obchodné transakcie priamo na danej obchodnej platforme. V tomto prípade môže elektronická obchodná platforma podporovať automatizovanú kontrolu existencie takýchto transakcií. V oboch prípadoch sú uvedené referencie v tzv. referenčnom zozname, ktorý sa tvorí už počas registračnej fázy alebo po realizovaní každej on-line transakcie na obchodnej platforme.

V prípade, že ide o referenciu na internú firmu z platformy, je vhodné, aby publikovanie referencie bolo akceptované dotknutou firmou za účelom akceptovania obchodného tajomstva. V prípade, že dotknutá firma nebude súhlasiť s publikovaním v referenčnom liste, na elektronickej platforme síce táto firma ostane v profile (alebo zozname obchodných partnerov) žiadajúcej firmy ako partner, avšak táto informácia nebude viditeľná pre zvyšok elektronického trhu. Uvedenie obchodného partnera v zozname

180

partnerov je vhodné aj pre zjednodušenie budúcich obchodných transakcií, keďže je možné jednoduché kliknutie na partnera za účelom zaslania žiadosti o zaslanie cenových ponúk. Zvýšenie kvality tejto informácie je možné dosiahnuť uvedením váhy kooperácie s daným partnerom napr. uvedením počtu transakcií a pod.

Keďže transparentnosť je veľmi citlivá otázka v oblasti dôvery, musí platforma poskytovať funkciu, kde dotknutá firma má možnosť zamietnuť publikovanie referencie napr. za účelom skrytia dodávateľského reťazca. Takáto funkcia zároveň zvyšuje dôveru voči platforme ako inštitúcii. Referencie na obchodných partnerov považuje za významný prínos pre dôveru 49% firiem, pričom 38% firiem ich považuje za nevyhnutné pre to, aby vôbec vstúpili na obchodnú platformu.

V registračnej fáze by mala platforma poskytovať možnosť defaultného súhlasu s publikovaním referencií pre zjednodušenie a zrýchlenie tohto procesu. Tým pádom každá firma má možnosť pridávať partnerov do referenčného zoznamu bez potreby čakania na súhlas. V tomto prípade bude inteligentný agent kontrolovať existenciu vzťahu – realizácie transakcie. Takáto funkcia však vyžaduje pridanú náročnosť pri vývoji platformy.

Vzhľadom na prepojenosť profilu firmy s ostatnými mechanizmami dôvery, platforma by mala poskytovať možnosť publikovania ratingu pri názve obchodného partnera v zozname a možnosť kliknutia si na jeho profil.

Referencie na realizované zákazky poskytuje možnosť firmám prezentovať ich významné výsledky a výstupy, napr. budovy, odevné kolekcie a pod. Pre overenie je možné uviesť kontakt alebo iný dôkaz (fotka, multimediálna prezentácia). V tomto prípade, mediátor nebude zodpovedný za overovanie. Táto informácia je významnou hodnotou pre zvyšovanie dôvery v prípade takmer polovice firiem, pričom tretina ju považuje za nevyhnutnú pre vstup na elektronickú obchodnú platformu. Výsledky prieskumu v oblasti referencií sa významne nelíšia podľa ostatných faktorov (e-znalostí, veľkosti a typu firmy).

Stratégia Popis

S 2.1 Všetky typy certifikátov budú publikované s uvedením linky na relevantnú inštitúciu, príp. kontaktom za účelom dôkazu existencie uvedeného certifikátu alebo ocenenia. Zároveň bude poskytnutá informácia o získanom certifikáte pre lepšiu informovanosť ostatných firiem, ktoré daný certifikát nepoznajú.

Príklad: Firma musí vyplniť:

Názov certifikátu: Slovak Gold Quality

Typ certifikátu: národný certifikát pre produkty z najvyššou kvalitou

Lokalizácia: Slovensko

Kontaktné informácie: Agentúra pre Slovak Gold Quality. Adresa, WWW, tel.

Charakteristika: .....

Výhody: Jednoduchá implementácia bez nutnosti verifikácie mediátorom.

181

Riziká/nevýhody: Absencia vyhľadávacieho kritéria podľa certifikátu.

S 2.2 V tejto stratégii je vyvinutá kategorizácia certifikátov a ocenení, pričom je implementovaná ako časť ontológie. V registračnej fáze si môže firma vybrať aký typ certifikátu/ocenenia vlastní cez pull down menu. Ostatné informácie sú vyplnené ako pri S2.1. Mediátor má za úlohu overiť, či daný typ certifikátu je zaradený do správnej kategórie. V tomto prípade, je tento typ certifikátu použiteľný ako pridané kritérium pre vyhľadávanie.

Závisí na: S 2.1

Výhody: Možnosti vyhľadávania podľa existencie určitého typu certifikátu/ocenenia. Pull down menu pri generovaní profilu firmy v registračnej fáze.

Riziká/nevýhody: Mediátor musí overiť správnosť zaradenia certifikátu. Dodatočné náklady na vývoj ontológií.

Vplyv na: vývoj ontológie.

Tabuľka 27: Stratégie pre zvyšovanie dôvery implementáciou certifikácie do obchodného profilu


Stratégia Popis

S 3.1 Elektronická obchodná platforma bude mať možnosť generovať zoznam referencií na obchodných partnerov a realizované zákazky. Nebude existovať možnosť súhlasu alebo zamietnutia publikovania referencie. Platforma bude poskytovať službu internej kontroly existencie relevantného obchodného vzťahu. Pre referenciu na realizovanú zákazku bude možnosť uvedenia kontaktu pre verifikáciu firmami. Bude možné vyhľadať firmu podľa firiem v referenčnom zozname. Notifikácia o pridaní do tohto zoznamu bude zasielaná relevantnému obchodnému partnerovi. Referencia o realizovanej zákazke bude podporená kontaktnou informáciou pre verifikáciu informácie.

Výhody: Transparentnosť vzťahov na obchodnej platforme (zároveň riziko).

Riziká/nevýhody: Bez možnosti zamietnuť publikovanie referencie, čím sa zamedzí ukrytie dodávateľského reťazca.

Vplyv na: implementácia internej kontroly existencie obchodných vzťahov

S 3.2 Firma na obchodnej platforme má možnosť generovať zoznam referencií na obchodných partnerov. Po zadaní firmy do zoznamu musí čakať na odsúhlasenie publikovania dotknutou firmou.

Takéto odsúhlasenie bude mať podporu v Profile firmy, kde bude existovať možnosť preferencie „Automatický súhlas” s možnosťou akceptovať všetky

182

pridania do zoznamu referencií obchodných partnerov.

Závisí na: S 3.1

Výhody: Existencia možnosti ukrytia dodávateľského reťazca a dodržania obchodného tajomstva. Vyššia akceptácia služby.

Riziká/nevýhody: Viditeľná bude len časť existujúcich obchodných vzťahov. Dodatočné implementačné aktivity.

Vplyv na: Implementačné aktivity

Tabuľka 28: Stratégie pre zvyšovanie dôvery implementáciou referencií Zdroj: vlastné spracovanie

183

7.3 Reputačné mechanizmy

Reputačné mechanizmy sú mechanizmami na budovanie dôvery založenej na zhodnocovaní minulých obchodných aktivít medzi partnermi na obchodnej platforme. Mechanizmy na budovanie reputácie pozostávajú z niekoľkých elementov: spätná väzba/rating, diskusné fórum, zjednodušený rating a agregácia historických dát. Tento mechanizmus môže poskytovať elektronickej obchodnej platforme samoregulačnú funkciu dôvery. Podľa teórie kredibility zdroja, je vhodné kalkulovať všetky typy ratingov min. na základe vážených priemerov, kde váha je determinovaná ratingom hodnotiteľa.

Spätná väzba/rating je vyjadrenie o spokojnosti a nespokojnosti obchodného partnera s rôznymi formami transakcie (platba, kvalita tovaru a pod.). Funkcie spätnej väzby sú v praxi diferencovateľné podľa existencie negatívnej spätnej väzby. V prvom prípade ide o spôsob spätnej väzby založenej výlučne na pozitívnom ratingu, ktorý však môže deformovať informačnú schopnosť a podľa niekoľkých zdrojov firmy viac hľadajú informácie o negatívnych spätných väzbách. Druhý spôsob agreguje aj negatívnu aj pozitívnu odozvu, ktorá lepšie popisuje reálnu spokojnosť so správaním sa obchodného partnera. Výsledky nášho prieskumu poukazujú na istý rozdiel vo vnímaní zvyšovania dôvery medzi týmito dvoma spôsobmi. Výlučne pozitívny rating by výrazne zvýšil dôveru v tretine prípadov, pričom kombinácia pozitívneho aj negatívneho ratingu by zvýšila dôveru u viac ako polovice firiem.

Diskusné fórum môže byť poskytované obchodnou platformou v profile firmy a slúži na to, aby obchodný partner, ktorý bol nespokojný mohol nechať komentár na tomto diskusnom fóre. Tieto komentáre sú neanonymné, pričom dotknutá firma môže reagovať na komentáre popísaním alebo vysvetlením situácie z jej pohľadu. Takéto komentáre však nemôžu byť prekladateľné do iných jazykov, a preto je vhodné používať všeobecný jazyk platný pre danú platformu, zvyčajne angličtina. Hoci iba pre štvrtinu firiem diskusné fórum významne zvyšuje dôveru a pre ešte menej je nevyhnutným prvkom elektronickej obchodnej platformy, vzhľadom na jednoduchosť implementácie je možné odporúčať implementáciu tejto formy budovania reputácie.

Historické agregované dáta ako štatistická podpora môže zvýšiť dôveru v obchodného partnera ako aj voči platforme. Firmy môžu vidieť užitočné agregované údaje o ich partneroch ako napr. počet účasti a výhier v tendroch, priemerný čas odozvy, celkový počet transakcií, frekvencia prezencie na platforme, počet ODR a ES aktivít a výsledkov a pod. Zároveň môže takáto funkcia výrazne prispieť k analýze trhu (identifikácia trhových medzier, obchodovanosti určitých komodít a pod.). Význam tohto mechanizmu sa pravdepodobne zvyšuje zvyšujúcou sa mierou e-znalostí. Môže to byť v dôsledku toho, že firmy bez e-skúseností ešte nevidia výhody z využívania on-line štatistických údajov z podobného e-trhu. Vzhľadom na tieto údaje by bolo vhodné takýto mechanizmus implementovať na elektronických obchodných platformách. Táto implementácia je však ovplyvnená nákladmi a náročnosťou vývoja štatistického a dataminingového riešenia.

Ako v oblasti B2C aj v B2B sa pod ratingom najčastejšie rozumie jednoduchý symbol alebo číslo vyjadrujúci spokojnosť s danou firmou (napr. eBay). Zjednodušený rating by mal byť kalkulovaný na základe spätných väzieb a ratingu hodnotiteľa. Algoritmus výpočtu by mal byť jednoduchý a jasný, aby bol zrozumiteľný a dôveryhodný pre užívateľov systému. Z

184

výsledkov prieskumu je však vidieť, že je v priemere najmenej dôveryhodným mechanizmom z uvedených reputačných mechanizmov.

Tento nárast významu môže svedčiť o tom, že firmy so skúsenosťami na e-trhoch vedia oceniť zjednodušenie ratingu pre vyhľadávacie účely, pre rýchlosť a jednoduchosť prezentácie dôvery v potenciálneho obchodného partnera, príp. pre jednoduchú viditeľnosť ratingu pri názve firmy, ktorý sa objavuje počas obchodných fáz veľmi často. Pre implementáciu tejto služby na obchodnej platforme je vhodné integrovať do ratingu aj vzorku, na ktorej bol robený prepočet, aby sa dala odlíšiť firma s pár referenciami oproti firme s množstvom realizovaných transakcií s vysokým počtom odoziev. Je to možné prezentovať jednoduchým číslom v zátvorke (napr. počet unikátnych hodnotiteľov/počet hodnotených transakcií). Toto zároveň napomáha redukovať nefér praktiky, keď malý počet spriaznených firiem si umelo zdvíha rating. Jednoduchý symbol ratingu je potom viditeľný všade, kde je viditeľný názov firmy (pri vyhľadávaní, výsledkoch, negociáciách, aukciách, profile, referenčnom zozname a pod.).

Stratégia Popis

S 4.1 Spätná väzba/rating. Hodnotenia realizovanej transakcie by mali byť umožnené pre viacero oblastí (platba, servis, kvalita produktu, “dlhodobý partner”… Príklad je prezentovaný na obr. 1. Firmy budú mať možnosť ohodnotiť obchodného partnera po skončení obchodnej transakcie. Je vhodné využívať škálu 0-1, pričom bude vážená ratingom hodnotiteľa s prezentáciou bázy, na ktorej bolo hodnotenie prepočítané.

Zjednodušený rating. Spätná väzba od všetkých obchodných partnerov bude agregovaná do jednoduchého symbolu alebo čísla s indikáciou bázy, nad ktorou boli urobené prepočty (počet obchodných transakcií, počet unikátnych hodnotiteľov). Rating bude viditeľný na všetkých relevantných miestach obchodnej platformy (vyhľadávanie, referencie a pod.).

Na základe teórie kredibility zdroja je vhodné implementovať do algoritmu váhy hodnotiteľov na základe ich ratingu.

Diskusné fórum. Diskusné fórum bude implementované do sekcie o firme. V prípade nespokojnosti s touto firmou, môže obchodný partner nechať komentár v tomto fóre, pričom dotknutá firma môže verejne reagovať a vysvetliť vzniknutú situáciu. Komentáre nemôžu byť automaticky prekladané, preto je vhodné odporúčať použitie všeobecného jazyka platformy.

Výhody: Ľahká implementácia. Ľahko zrozumiteľné. Samoregulácia dôvery.

Riziká/nevýhody: Absencia dodatočných informácií o historických obchodných aktivitách obchodného partnera.

Vplyv na: Výber vhodného algoritmu, implementačné aktivity

S 4.2 Okrem S4.1 bude systém agregovať aj historické dáta o obchodných transakciách.

185

Historické agregované dáta ako štatistická podpora bude prezentovať rôzne informácie o správaní sa a výsledkoch firmy ako napr. počet participácie/výhier v tendroch, časové odozvy, frekvenciu výskytu firmy na platforme, počet problematických transakcií a ich riešení a pod. Zároveň bude poskytovať informácie o aktivitách na trhu všeobecne (počet realizovaných komodít, dotazov bez výsledku, a pod.) za účelom analýzy trhu.

Závisí na: S 4.1

Výhody: Ľahká zrozumiteľnosť. Samoregulačný mechanizmus. Rozsiahle informácie o obchodných aktivitách partnera a trhu ako celku.

Riziká/nevýhody: Dodatočná implementácia štatistických a dataminingových riešení.

Vplyv na: Implementačné aktivity

Tabuľka 29: Stratégie pre zvyšovanie dôvery budovaním reputácie


186

187

7.4 Podpora tvorby kontraktov

Tvorba kontraktov v medzinárodnom obchode je často zložitá hlavne pre malé a stredné firmy. Firmy často nepoznajú vhodné kontraktačné klauzuly, ktoré by ich chránili pri porušení podmienok. Zároveň dohadovanie na zmluvných podmienkach v kontraktoch býva zdĺhavé a zložité. Z tohto dôvodu je elektronická kontraktačná platforma dôležitou zložkou mechanizmov budovania dôvery. Podpora tvorby kontraktov môže byť podporená na elektronickej obchodnej platforme nasledujúcimi službami: „Integrácia dát z vyjednávania do návrhu elektronického kontraktu“, „Sledovanie a uchovávanie informácií z kontraktačného a negociačného procesu“, „Základná sada kontraktačných klauzúl a šablón“, „Outsourcovaná komplexná databáza poskytovaná špecializovanou firmou“ a „Vysvetlenia kontraktačných klauzúl a podmienok“.

Integrácia dát z vyjednávania do návrhu elektronického kontraktu umožňuje správne používanie dojednaných údajov v objednávke a faktúre, aby sa redukovali chyby a preklepy v oficiálnych obchodných dokumentoch. Táto automatizácia zároveň zjednodušuje a urýchľuje kontraktačný proces. V prípade integrácie do elektronickej obchodnej platformy, šablóny kontraktov by mali obsahovať pravidlá, ktoré umožnia automatický prenos relevantných údajov z negociačných do kontraktačných dokumentov.

Monitorovanie a zaznamenávanie informácií z kontraktačného a negociačného procesu podporuje riešenie prípadných problémov alebo upozorňuje na prípadne chyby v kontraktačnom procese, tým že umožní prístup k uloženým informáciám slúžiacim ako dôkaz. Zároveň je možné vyhodnocovať porušovanie pravidiel elektronickej obchodnej platformy a prijímať patričné opatrenia. Podľa e-znalostí sa významný rozdiel prejavuje až u firiem s najvyššou mierou e-znalostí, pre ktoré by daná služba významne zvýšila dôveru. Implementácia takejto služby si vyžaduje vyššie náklady vzhľadom na komplexnosť komunikácie a potenciálnych požadovaných informácií. Táto služba môže veľmi účinne podporiť ODR procesy a niektoré kontraktačné mechanizmy.

Základná sada kontraktačných klauzúl a šablón je databázou najčastejšie používaných kontraktačných klauzúl v obchodnom styku. Takáto služba je poskytovaná často za minimálny poplatok, príp. zdarma špecializovanými firmami. Takáto služba by mohla byť integrovaná do elektronickej obchodnej platformy dvoma spôsobmi: integrácia do návrhu kontraktu s určitým stupňom automatizácie (vety s poľami by sa automaticky vyplnili využitím negociačných dokumentov alebo profilu firmy) alebo jednoduchou databázou so šablónami neprepojenou s ostatnými modulmi platformy. Táto služba by mala zároveň poskytovať možnosť ukladania a uchovávania vlastných vygenerovaných šablón, ktoré by mohli byť použité v budúcich podobných kontraktačných procesoch. Vzhľadom na jednoduchú implementáciu by bolo vhodné, aby túto službu implementovala a ponúkala min. v najjednoduchšej miere každá obchodná platforma.

Outsourcovaná komplexná databáza poskytovaná špecializovanou firmou poskytuje službu, v ktorej je možné využiť tisíce vhodných klauzúl a šablón podľa rôznych kritérií. V prípade integrácie služby od externej outsourcovanej špecializovanej firmy je však integrácia automatizácie vypĺňania relevantných polí z ostatných kontraktačných procesov na elektronickej obchodnej platforme zložitá. Je to v dôsledku toho, že dané firmy nemusia poskytovať šablóny s vhodným automatizačným mechanizmom a realizácia

188

na podmienky štandardov elektronickej obchodnej platformy by bola pri takom množstve nákladná.

Vysvetlenia kontraktačných klauzúl a podmienok by mala byť pridanou službou k predchádzajúcim dvom mechanizmom. Podporuje lepšie uvedomenie si záväzkov a znalosti z obchodno-právnej oblasti, čím redukuje možné budúce nedorozumenia alebo konflikty z nejasne formulovaných klauzúl. E-znalosti výrazne neovplyvňujú tieto výsledky.

Stratégia Popis

S 5.1 Základné klauzuly s podporou zaznamenávania obchodnej komunikácie. Obchodní partneri si budú môcť vymeniť návrh kontraktu, ktorý bude zostavený z klauzúl špecifikujúcich rôzne podmienky pre začínajúcu transakciu.

Iniciátor negociácie, ktorý je zvyčajne nákupca zasiela prvý návrh. Predajca môže túto verziu návrhu odsúhlasiť alebo navrhnúť zmeny, všetko za podpory sady základných klauzúl.

Kontraktačné klauzuly a šablóny budú uložené v ontológii ako lokalizovateľné pojmy, ktoré pozostávajú z textu klauzúl a popisu vysvetľujúceho danú klauzulu.

Zároveň je možné začať negociácie už s pripraveným návrhom kontraktu založenom na štandardizovanej kontraktačnej šablóne, čo bude vlastne tvoriť požadované podmienky pri transakcii. Bude možné uložiť novú šablónu.

Bude podporované zaznamenávanie dát z obchodnej komunikácie.

Výhody: Ľahká implementácia. Podpora vysvetlenia klauzúl. Podpora ODR.

Riziká/nevýhody: Absencia podpory automatizovaného prenosu dát do kontraktu, takže údaje musia byť stále manuálne vložené.

Vplyv na: výber vhodného dodávateľa sady klauzúl, implementačné aktivity

S 5.2 Integrácia toku dát.

Text klauzuly v ontológii bude parametrizovaný dynamickými dátovými poľami (kontaktné informácie, čas dodávky, zľavy a pod.). Hodnoty týchto polí budú vyplnené z relevantných obchodných dokumentov s predchádzajúcich kontraktačných fáz, príp. z firemného profilu.

Závisí na: S 5.1

Výhody: Automatizácia prenosu údajov do kontraktačných dokumentov.

Riziká/nevýhody: Dodatočná implementácia toku dát.

Vplyv na: implementačné aktivity, ontológie

189

S5.3 Outsourcovaná špecializovaná databáza kontraktačných klauzúl a šablón.

Integrovaná databáza s komplexnými kontraktačnými klauzulami a šablónami bude poskytovaná špecializovanou firmou. Táto služba môže byť ponúkaná za dodatočný poplatok (príp. ako časť licenčného poplatku).

S5.1.

S 5.2 V prípade možnosti integrácie pravidiel toku dát.

Výhody: Komplexná škála klauzúl a šablón s vysvetlením.

Riziká/nevýhody: dodatočné poplatky. Katalóg pojmov a klauzúl musí byť integrovaný do ontológie.

Vplyv na: výber vhodnej firmy, obchodný model – poplatková politika

Tabuľka 30: Stratégie pre zvyšovanie dôvery v oblasti podpory tvorby kontraktov Zdroj: vlastné spracovanie

7.5 On-line riešenie konfliktov

Systémy na on-line riešenie konfliktov (ODR) sú všeobecne považované odborníkmi ako vzorové praktiky budúcnosti pre elektronické trhy. V niektorých prípadoch už takéto systémy existujú, aj keď v minimálnej miere. Pre elektronickú obchodnú platformu je možné identifikovať nasledovné základné možnosti riešenia:

ODR poradenská podpora, ktorá by mala byť minimálnou službou na podporu riešenia konfliktov. Ide o poskytnutie jednoduchého zoznamu ODR špecialistov, ktorý ušetrí čas pri vyhľadávaní a ponechá výber na firme. Je nevyhnutné poskytovať aj poradenstvo ako začať riešenie konfliktov a vysvetliť proces k dosiahnutiu úspechu. Všeobecne sa dá povedať, že táto forma ODR je s technickou podporou najvýznamnejším prvkom pre zvyšovanie dôvery. Zoznam ODR expertov uviedlo ako najvýznamnejší pre zvyšovanie dôvery viac než polovica firiem. Pričom značný počet to považuje za nevyhnutnosť. Podobné hodnoty sú viditeľné aj pri analýze podľa úrovne e-znalostí.

Technická podpora je štandardným podporným nástrojom na elektronických platformách, ktorý má riešiť technické problémy, minimalizovať ťažkosti s užívaním systému, včasne odpovedať na identifikované problémy ale aj podporovať ODR procesy dodávaním relevantných informácií z platformy. Týmto sa zvyšuje nielen dôvera ale aj lojalita účastníkov platformy.

Limitované ODR riešenie je model, kde je poskytovaných iba minimum služieb, ktoré sú najjednoduchšie ale efektívne. V prípade komplexnejších problémov by si mohli firmy vybrať ODR špecialistu z uvedeného zoznamu. Limitované riešenia sú zvyčajne bez poplatkov a môžu napomôcť k efektívnemu a rýchlemu riešeniu problému. Najdôležitejšou službou by mohla byť mediácia s dostatočným prístupom k potrebným dôkazovým dátam z obchodnej platformy, príp. on-line systémy pre kompenzáciu vzniknutých problémov. V prípade nedohodnutia sa, firma by si vybrala či bude pokračovať cez ODR špecialistu alebo tradičný súd.

190

Outsourcovaná špecializovaná ODR služba, má zvyčajne formu strategickej aliancie. Tá môže predstavovať dva implementačné spôsoby: 1) aliančný ODR expert/firma je integrovaná do obchodnej platformy a celý proces je realizovaný interne. V dôsledku toho je možný efektívny prístup k dôkazovému materiálu, ktorý je na platforme ukladaný ale chránený pred neoprávneným zneužitím. 2) ODR provider poskytuje službu externe mimo obchodnej platformy. Aj v tomto prípade je možné podporiť providera dôkazovým materiálom. Táto podpora je však menej efektívna a rýchla ako pri prvom riešení.

Ponz.: Ochota participovať v ODR procesoch musí byť deklarovaná vo firemnom profile, všeobecných obchodných podmienkach alebo v každom kontrakte. ODR procesy môžu byť veľmi komplexné, pričom najúčinnejší model pre iniciačnú fázu obchodnej platformy môže byť len zoznam ODR expertov podľa stratégie 6.1. Implementácia ostatných stratégií si vyžaduje vyjednávanie s vybranými mediátormi, príp. špecializovanými firmami, analýzu najlepšieho obchodného a dôveryhodného modelu podľa reálnych skúseností, poplatkov a referencií.

Stratégia Popis

S 6.1 Pre technické otázky je nutné implementovať na obchodnú platformu štandardné služby pre riešenie technických problémov. Je odporúčané, aby tieto služby boli podporované monitorovacím systémom.

Pre obchodné otázky bude implementovaná príručka ako postupovať, keď obchodní partneri identifikujú určitý problém súvisiaci s kontraktačnými podmienkami. Súčasťou takejto príručky bude aj zoznam zmluvných externých ODR expertov. Zoznam by mal obsahovať minimálne kontaktné informácie, ale môže byť rozšírený o reputačné mechanizmy ako referencie, ratingy a pod. Ak sa objaví konflikt, partneri sa dohodnú na využití ODR experta a budú ho kontaktovať externe mimo obchodnej platformy.

Výhody: Ľahká implementácia.

Riziká/nevýhody: Externé riešenie konfliktov, absencia výsledkov ODR procesov na obchodnej platforme.

Vplyv na: Vývoj zoznamu ODR expertov

S 6.2 S6.1 bude rozšírená nasledovným spôsobom:

Limitované ODR bude internou službou obchodnej platformy. Interný expert bude moderovať/mediovať diskusiu medzi partnermi, pričom bude mať možnosť prístupu k všetkým uloženým obchodným dokumentom a komunikácii. Viď S5.1. ODR služba bude technicky podporená interným trackingovým systémom, ktorý bude k dispozícii počas diskusie o riešení konfliktu. V prípade neúspechu jednania, partneri si vyberú, či využijú možnosti outsourcovaného ODR experta (napr. zo zoznamu) alebo tradičný súd. Platforma bude poskytovať všetku potrebnú evidenčnú podporu týmto externým procesom.

191

Závisí na: S 5.1

Výhody: Poskytovanie evidenčného materiálu z platformy mediátorovi. Ľahký a rýchly proces.

Riziká/nevýhody: Vyžaduje nomináciu interného mediátora.

Vplyv na: Obchodný model – poplatková politika

S6.3 Zmluvní vybraní externí ODR provideri.

Tento model bude dodatočne spoplatnený. Firmy si budú môcť vybrať zo zmluvných ODR providerov. ODR provider bude mať konto na obchodnej platforme, ktoré bude použité na komunikáciu medzi firmami a ním. ODR provider bude mať prístup do všetkých dôkazových materiálov, ktorý bude auditovaný v prípade nelegálneho využívania informácií irelevantných pre daný prípad. Štandardnými komunikačnými prostriedkami môžu byť aj email a diskusné fórum. V prípade nutnosti zložitejších procedúr, využijú sa externé riešenia ODR providera. Podpora reputácie a referencií po ukončení ODR procesu.

S5.1

Výhody: Profesionálne ODR služby. Možnosť poskytnutia služby bez integrácie SW riešenia ODR providera. Výber ODR providera. Konkurencia.

Riziká/nevýhody: Dodatočné poplatky. Externé ODR procesy.

Vplyv na: Výber vhodnej firmy, obchodný model – poplatková politika

S6.4 S6.3 s integrovaným riešením ODR providera ako strategického partnera.

V tomto prípade, ide o strategickú alianciu avšak ODR provider, ktorý má vlastné SW riešenie pre ODR ho bude integrovať do obchodnej platformy s prepojením na relevantné služby.

S5.1 Zaznamenávanie dát

Výhody: Profesionálne ODR služby. Celá komunikácia je realizovaná interne na obchodnej platforme.

Riziká/nevýhody: Dodatočné poplatky. Nemožnosť výberu iného ODR experta. Dodatočné implementačné/integračné aktivity.

Vplyv na: Výber firmy, poplatková politika, implementácia.

Tabuľka 31: Stratégie pre zvyšovanie dôvery implementáciou ODR Zdroj: vlastné spracovanie

192

193

7.6 Escrow služby

Pre elektronickú platformu sú escrow služby službami, ktoré majú zabezpečiť plnenie obchodných podmienok oproti platbe. Táto služba je vo veľmi limitovanej a drahej forme poskytovaná bankami avšak pre účely elektronického trhu sa už nejaký čas objavujú nové typy špecializovaných firiem. Implementáciu tejto služby je možné riešiť nasledovnými základnými spôsobmi:

Interná escrow služba je poskytovaná interne na elektronickej platforme. Interný provider (prevádzkovateľ platformy) obdrží finančnú čiastku od nákupcu na definovaný bankový účet. Po doručení a splnení podmienok, ktoré môžu byť kontrolované špedičnou firmou a odberateľom sú peniaze prevedené na účet predajcu. Pre jednoduchosť je možné poskytovať len základné služby ako platba a dodávka. Ostatné podmienky ako kvalita sa prejavia na úrovni reputačných mechanizmov a v dlhodobom meradle prispievajú k samoregulácii dôveryhodnosti. Pri porušení obchodných podmienok nasleduje využitie ODR služby, príp. vrátenie peňazí. Takáto služba môže byť implementovaná na elektronickej obchodnej platforme, pričom celá komunikácia bude prebiehať interne s podporou ostatných služieb a automatizovaného zasielania relevantných správ a informácií.

Banka ako finančná inštitúcia v súčasnosti ponúka tieto služby v obmedzenej forme prostredníctvom dokumentárnych akreditívov, ktoré zabezpečia dodávku oproti platbe, príp. oproti dohodnutým dokumentom. Banka však negarantuje kvalitu, kvantitu ani ostatné dohodnuté podmienky. V tomto prípade, môže byť znovu porušenie podmienok nezachytených bankou riešené ODR službou. Najlepším modelom v tomto prípade je strategická aliancia platformy a banky, pričom všetci účastníci trhu budú mať účet v jednej banke. Tento model má synergické efekty aj voči rýchlosti a nákladom na platbu, príp. clearingové služby. Banky majú záujem o integráciu ich služieb s obchodnou komunitou agregovanou na elektronických obchodných platformách. V tomto prípade by to bol ideálny model zabezpečujúci služby veľmi efektívne a rýchlo. V prípade jednotného účtu by firma mala v firemnom profile informáciu o tom, že používa ES účet. Nevýhodou bankových dokumentárnych akreditívov pre ES je však to, že sú veľmi drahé a poskytujú len minimálne služby. I napriek týmto nevýhodám je vidieť z prieskumu najvyššiu dôveru práve v banku ako sprostredkovateľa ES, a to u všetkých typoch firiem, či už podľa znalostí alebo veľkosti.

Špecializovaná externá ES firma so skúsenosťami v tejto oblasti, ktorá môže ponúknuť profesionálne a komplexné ES služby aj s integráciou na obchodnú platformu. Špecializované ES firmy majú mechanizmy na to, aby kontrolovali nielen minimálne podmienky, ako je to v prípade banky, ale aj ostatné podmienky zahrnuté v kontrakte. Na druhej strane môže byť táto služba drahá, aj keď oproti banke efektívnejšia. Je zaujímavé, že práve táto služba, ktorá má zabezpečiť najvyššiu úroveň profesionality a komplexnosti služieb je zo všetkých ES modelov najnižšie hodnotená ako významná. To je oproti ostatným nižšie percento, avšak môžeme na základe hypotézy 1 tvrdiť, že v tomto prípade existuje súvislosť s e-znalosťami, keďže firmy s nižšou úrovňou e-znalostí viac dôverujú internému riešeniu a firmy s vyššou úrovňou naopak tomuto modelu. In napriek tomu, voči výsledkom banky ako ES providera sú všeobecne nižšie.

194

Rozdiely v týchto modeloch sú v poplatkoch, škále služieb a efektívnosti. V každom prípade najefektívnejším modelom je využívanie účtu v jednej banke, príp. jednotného účtu platformy, kde by mohli byť využívané aj systémy digitálnej vnútornej meny (Delina, Vajda 2006), čo rieši problémy s konverziami a medzinárodnými platbami. Aj keď najprofesionálnejšou službou je jednoznačne oursourcovanie špecializovanej firmy, tento model sa vôbec neukázal ako najdôveryhodnejší v počiatočných fázach existencie platformy.

Pozn. Efektívne ES služby sú veľmi komplexnou službou, ktorú je možno integrovať s ostatnými službami ako riešenia pre podporu tvorby kontraktov, ODR, reputačné mechanizmy, monitorovanie komunikácie a pod. Hlavne integrácia ES a ODR má svoje opodstatnenie pre post-kontraktačnú fázu. Vzhľadom na tieto črty je vhodné tieto komplexnejšie a integrované stratégie implementovať nie v počiatočnej fáze ale po posune skúseností účastníkov firiem využívaním možností e-trhu. Implementácia každej zo spomínaných možností pridáva elektronického trhu významnú konkurenčnú výhodu.

Stratégia Popis

S 7.1 Interná Escrow služba, ktorá je poskytovaná prevádzkovateľom alebo mediátorom.

Mediátor prijíma peniaze od nákupcov na dohodnutý účet. Pod doručení dodávky podľa dohodnutých podmienok (skontrolované v špedičnej firme), budú peniaze mediátorom zaslané dodávateľovi. Vzhľadom na zložitosť kontroly všetkých podmienok bude mediátor kontrolovať len základné podmienky ako dodávka a platba. Ostatné otázky kontraktačnej zmluvy sa budú riešiť cez ODR službu. Integrovaná interná služba bude celá prebiehať na obchodnej platforme so všetkými nevyhnutnými notifikáciami o stave procesu. Pri zabezpečení jednotného účtu alebo banky bude táto služba cenovo vysoko efektívna. Doplnkom by mohli byť zmluvné špedičné firmy pre efektívnu komunikáciu.

Výhody: Ľahká implementácia. Nízke náklady pre účastníkov.

Riziká/nevýhody: Dodatočné aktivity mediátorov. Neakceptácia účtu v jednej banke pre všetkých účastníkov.

Vplyv na: Dohoda medzi mediátormi.

S 7.2 Escrow služba poskytovaná bankou.

Banka poskytne ES prostredníctvom jej služby dokumentárnych akreditívov, pričom zabezpečuje len kontrolu platby voči dodávke. Ostatné porušenia budú riešené ODR službou. Bude propagovaná možnosť účtu v jednej dohodnutej banke s lepšími poplatkami a bezproblémovými prevodmi medzi zahraničnými firmami. Po splnení podmienok bude platba štandardne prevedená na účet dodávateľa. Dodávateľ musí notifikovať splnenie podmienok. Komunikácia medzi platformou a bankou môže prebiehať na báze elektronických dokumentov, hlavne ak legislatíva krajiny firiem takúto formu umožňuje.

195

Výhody: Najviac akceptovaný model s najvyššou dôverou.

Riziká/nevýhody: Poplatkové politiky banky. Absencia legislatívy pre elektronické dokumenty vo všetkých krajinách.

Vplyv na: Obchodný model – poplatkové politiky.

S7.3 Špecializované outsourcované ES firmy ako zmluvní partneri.

Obidvaja partneri sa dohodnú na využití ES, výbere ES providera a dohodnú podmienky transakcie s popisom tovaru, ceny, termínu pre inšpekciu nákupcom a dodacie podmienky. Nákupca vyberie vhodnú metódu platby. ES provider verifikuje platbu a verifikuje ju pre nákupcu. Predajca je po verifikácii autorizovaný zaslať tovar a dodať logistické informácie. Dodávka bude realizovaná dohodnutou špedičnou firmou. ES provider verifikuje prevzatie dodávky nákupcom. Nákupca má zvyčajne istý čas na kontrolu tovaru a jeho kvality. Po odsúhlasení nákupcom sú peniaze ES providerom uvoľnené a prevedené priamo na bankový účet predajcu. Táto služba bude taktiež doplnená o ODR službu pre prípad konfliktov. Po ukončení je možné využiť reputačné služby pre referenciu o spokojnosti s ES providerom.

Výhody: Profesionálne a komplexné ES služby. Niektoré ES firmy poskytujú integrovanú ODR službu. Možnosť poskytovania služby bez integrácie riešenia ES firmy. Výber ES providera. Konkurencia ES providerov.

Riziká/nevýhody: Dodatočné poplatky. Nižšia dôvera oproti bankám. Externá komunikácia.

Vplyv na: Výber vhodnej firmy, obchodný model – poplatková politika, integračné aktivity

S7.4 Špecializovaná outsourcovaná ES firma s integrovaným riešením do obchodnej platformy ako strategická aliancia.

Proces podobný S7.3 avšak so strategickou alianciou jediného ES providera, ktorý svoje riešenia integruje na obchodnú platformu.

Výhody: Profesionálne a komplexné ES služby. Integrované ostatné služby platformy ako ODR, reputácie a pod.

Riziká/nevýhody: Dodatočné poplatky. Nižšia dôvera oproti bankám. Absencia možnosti výberu ES providera. Integračné náklady.

Vplyv na: Výber vhodnej firmy, obchodný model – poplatková politika, integračné aktivity.

Tabuľka 32: Stratégie pre zvyšovanie dôvery implementáciou Escrow Zdroj: vlastné spracovanie

196

197

7.7 Štandardizácia

Štandardizácia je jednou z najproklamovanejších čŕt sieťových obchodných systémov. Jej zabezpečenie zdvíha dôveru voči platforme vzhľadom na vplyv štandardizácie na redukciu chýb, unifikáciu postupov a formátov komunikácie a pod. Pre elektronický trh je okrem už spomínaných štandardných obchodných dokumentov dôležitá najmä štandardizácia pojmov v sektore, multijazyková podpora a dodržiavanie štandardných postupov, ktoré sú agregované v zmluvných podmienkach medzi platformou a účastníkom platformy. Na podporu štandardizácie pojmov sa využívajú ontológie. V tomto prípade, je možné túto oblasť rozdeliť na dve základné oblasti – zmluvné zabezpečenie a multijazyková podpora.

Zmluvné zabezpečenie pozostáva z troch základných zmlúv a dohôd:

„Etický kódex – Code of Conduct“ – veľmi dôležitá dohoda o štandardných postupoch a praktikách vo vnútri platformy. Implementácia tejto dohody je otázkou organizačného a obchodného modelu každej platformy a musí byť potvrdená oboma zúčastnenými stranami (platforma, firma).

„Všeobecné podmienky“ – ako základný dokument na elektronických platformách, kedy akceptácia podmienok je nevyhnutnou súčasťou registračného procesu.

„Zmluva o dohodnutej úrovni poskytovania služby“ – ktorá definuje pravidlá medzi platformou a účastníkmi s ohľadom na zabezpečenie integrity a funkcionality systému, spôsoby riešenia konfliktov a pod. Je možné zabezpečiť aj poistný model pre prípad porušenia podmienok zo strany platformy.

„Multijazyková podpora“ – sa dá v širšom meradle chápať ako ontológiami podporená štandardizácia medzinárodných pojmov v sektore s národnými termínmi. Ontológie môžu takto podporovať rôzne oblasti ako produktové kategórie, produktové atribúty, obchodné dokumenty, kontraktačné klauzuly a pod. Ontológia v tomto smere taktiež vplýva na zvyšovanie dôvery a je implementovateľná podľa akceptovanej stratégie.

Podľa výsledkov prieskumu je celá oblasť štandardizácie vysoko hodnotená a nevyhnutná vo vzťahu k zvyšovaniu dôvery.

Stratégia Popis

S 8.1 Keďže podľa prieskumov vyzerá byť oblasť štandardizácie jednou z najdôležitejších mechanizmov na budovanie dôvery bez rozdielu navrhovaných spôsobov, bude navrhnutá len jedna stratégia.

Štandardizácia.

Na základe výsledkov prieskumu a predchádzajúcich stratégií budú ontológie podporovať nasledovné pojmy a koncepty:

Certifikačné kategórie. Každý certifikát bude reprezentovaný ako lokalizovateľný pojem. V tom prípade, bude vyhľadávanie podporené kritériom typu certifikátu.

Kontraktačné klauzuly a šablóny. Klauzuly budú pridané ako lokalizovateľné pojmy pre text kontraktu. Môžu byť organizované hierarchicky

198

a parametrizované dynamickými dátovými poľami.

Pravidlá toku dát pre obchodné dokumenty. Pravidlá toku dát umožnia automatický prenos výstupov z jednej fázy kontraktačného cyklu do druhej. Ovplyvnené budú nielen tvorba kontraktov ale aj dokumenty RFx, objednávky a pod. Aby sa dosiahla čo najjednoduchšia rozšíriteľnosť systému, pravidlá by mali byť špecifikované deklaratívnym spôsobom v ontológii, čo umožní ich jednoduchú zmenu.

Kategorizáciu a atribúty produktov a firiem. Pojmový aparát používaný v sektoroch a obchodných procesoch je už agregovaný v niektorých medzinárodných štandardoch podľa odvetví. Najpoužívanejšie pojmy z týchto štandardov budú pridané ako lokalizovateľné pojmy.

„Code of Conduct, Všeobecné podmienky, SLA“- na zabezpečenie férových podmienok a štandardných postupov na elektronickej platforme. Tieto musia byť vyvinuté ešte pred pilotnou fázou spustenia projektu e-trhu. Firmy musia súhlasiť s týmito podmienkami priamo v registračnej fáze.

Výhody: Lokalizácia, štandardizácia, integrácia dát, formálny popis vyjednávacích a konktraktačných procesov. Jasné podmienky očakávaného správania sa a dôsledkov nefér správania sa.

Riziká/nevýhody: Dodatočné náklady na ontológie (lokalizácia pojmov, náklady na integráciu outsourcovaných slovníkov).

Vplyv na: ontológie

Tabuľka 33: Stratégie pre zvyšovanie dôvery štandardizáciou obchodných aktivít Zdroj: vlastné spracovanie

199

8 ZHRNUTIE

V tejto štúdii sme analyzovali mechanizmy budujúce dôvery na elektronických obchodných platformách. Na základe dát získaných z prieskumu dvoch krajín PL a SK sme zistili ich úroveň vnímania hodnoty dôvery, ktorú poskytuje každý identifikovaný mechanizmus. Zároveň sme zistili ich postoj k nevyhnutnosti poskytovania konkrétnych mechanizmov elektronickým trhom na to, aby sa prekonala ich bariéra vstupu na tento trh.

Výsledky štatistických testov ako aj dataminingových techník poukazujú na potrebu opatrného zavádzania týchto služieb pre tvorcov trhu. Komplexné drahé a sofistikované riešenia nemusia vždy prispieť k rýchlemu penetrovaniu firiem na tento trh. Skôr by sa mali tvorcovia zamerať na postupné objavovanie konkrétnych sád služieb vhodných pre vybrané skupiny firiem. V našom výskume sme preukázali tendenciu vyspelách firiem dôverovať vybraným sofistikovaným mechanizmom. Na druhej strane menej sofistikované a lacnejšie mechanizmy su širšie akceptované a vnímané ako budujúce dôveru a vú skôr vyžadované ako nevyhnutné pre vstup firiem na elektronický trh. Na základe toho sme navrhli stratégie nasadzovania týchto služieb pre tvorcov trhu ako aj subjekty, ktoré majú možnosť podporovať rozvoj týchto služieb prostredníctvom konuzltácií alebo formou financovania projektov.

200

201

9 UWAGI WSTĘPNE

Największą barierą w budowaniu prawidłowych, partnerskich relacji w łańcuchach

dostaw wydaje się być brak zaufania. Współpraca, zaangażowanie, wyznawanie wspólnych wartości i otwarta komunikacja nie będą miały nigdy miejsca jeśli nie zbuduje się wzajemnych relacji na fundamencie zaufania.

Rozwój relacji jest zazwyczaj opisywany jako proces obejmujący ustanawianie, rozwój oraz utrzymywanie relacji. Ford ujął rozwój relacji w pięć faz: faza przed-relacyjna, faza początkowa, faza rozwojowa, faza długoterminowa i faza końcowa (Ford, 1980, s. 339-353). Faza przed-relacyjna inicjuje cały proces i rozpoczyna się gdy partnerzy próbują pozyskać informacje na swój temat. Długoletnie kontakty pozwalają ocenić rzetelność, motywy i sposób postępowania partnerów. Natomiast w momencie poszukiwania dostawcy firmy starają się zmniejszyć ryzyko i poszukują wskazówek pozwalających na zwiększenie zaufania do potencjalnego kontrahenta. Wybór partnerów ma kluczowe znaczenie i dopiero po zaistnieniu tej fazy relacja może przejść na wyższy poziom rozwoju. Faza pierwsza jest poszukiwaniem sygnałów zasługiwania na zaufanie. Firmy starają się zbadać swoją reputację w kontekście rekomendacji i dotychczasowych osiągnięć. Przedsiębiorstwa próbują uzyskiwać pewnego rodzaju informacje, które są w stanie pomóc przy ocenie partnera biznesowego. Jednym ze sposobów jest posiadanie przez firmy różnego rodzaju certyfikatów o charakterze krajowym, bądź międzynarodowym (np. ISO), stosowane przez przedsiębiorstwo metodyki (np. zarządzania projektami: PMP czy PRINCE2) czy posiadane rekomendacje. Wszystkie te elementy zmniejszają ryzyko i zwiększają zaufanie ponieważ dają pewnego rodzaju gwarancje zestandaryzowanego postępowania bądź podobnego rozumienia pewnych procesów i posługiwania się tym samym “językiem”.

Charakterystyka transakcji wykonywanych online różni się znacznie od tych dokonywanych fizycznie, w normalnym środowisku biznesu. Spotkania twarzą w twarz, wymiana informacji, zdobywanie reputacji na różne kwestie między klientami i partnerami doprowadziło do wykształcenia się zaufania w fizycznym świecie biznesu. Często transakcje finalizowane są zwykłym podaniem ręki, jako znak zaufania. Środowisko online nie oferuje kontaktu fizycznego, wzrasta tam potencjalna liczna partnerów biznesowych, których nie znamy, a technologia często bywa nie do końca dopracowana.

W środowisku elektronicznym, gdzie kupowanie i sprzedawanie rzeczy jest wykonywane online, zaufanie zdobyło duże znaczenie i jest związane z rozwojem tej dziedziny biznesu. Europejska Komisja Wspólnot Europejskich zwróciła uwagę, iż w celu pozyskania nowych konsumentów dla e-biznesu konieczne jest budowanie zaufania i pewności. Ściślej mówiąc, konsumenci, a także konkretne firmy muszą czuć pewność, że ich transakcje nie będą zmodyfikowane, że zarówno sprzedający, jak i kupujący posiadają dobra, które deklarują oraz że cały mechanizm transakcyjny jest pewny i legalny (eMarketServices 2005).

W raporcie pokazano kilka definicji zaufania w wykonywaniu transakcji elektronicznych na platformach biznesowych, w tym znaczenie zaufania instytucyjnego, a także różne mechanizmy budowania zaufania. W ramach tych mechanizmów przedstawiono modelowanie biznesowe i opis operacyjnych scenariuszy budujących zaufanie, etap rejestracji na platformie oraz główne przykłady operacyjnych scenariuszy budowania zaufania dla platformy Digital Ecosystem. Raport kończy Kodeks Dobrych

202

Praktyk Biznesowych -Lista „Najlepszych” Praktyk oraz przykład kontraktu zakupu i sprzedaży dóbr w świecie e-biznesu.

203

10 DEFINICJA I WYMIARY ZAUFANIA

Zaufanie to pojęcie złożone, kompleksowe. We współczesnej literaturze jego pojęcie

jest różnie interpretowane, a poszczególne definicje znacznie się różnią między sobą (przykładowo Blois 1999, McKnight et al 2002a). W dziedzinie relacji biznes to biznes (B2B) wiele nauk w ogóle nie definiuje pojęcia zaufania, a ci którzy już to robią (Blois 1999; Morgan and Hunt 1994, p. 23) określają je jako pewność i uczciwość (Nicholson i inni 2001). Zaufanie jest postrzegane głównie jako pogląd, przekonanie, sentyment czy oczekiwanie lojalności od partnera, choć odzwierciedla ono również słabość czy wrażliwość. Oznacza to „chęć do polegania na partnerze z którym współpracujemy, któremu ufamy”. Z drugiej jednak strony, w otoczeniu handlu detalicznego, zaufanie zostało zdefiniowane jako składające się przede wszystkim z wiarygodności i życzliwości (Ganesan, 1994). Wiarygodność odnosi się do doświadczenia zbywcy, aby wykonać swoją pracę efektywnie i lojalnie. Życzliwość to intencje zbywcy i motywy, aby w nowej sytuacji wynik był pożyteczny dla kupującego.

Tomkins definiuje zaufanie jako przekonanie jednej ze stron w związku, że druga strona nie będzie działać przeciwko jej interesom, gdzie wiara ta jest wyzbyta wątpliwości lub podejrzeń, przy braku szczegółowych informacji o działaniach drugiej strony (Tomkins, 2001, s. 165). Sako interpretuje zaufanie jako wzajemne oczekiwania, że partnerzy nie będą wykorzystywać słabych punktów wynikających ze współpracy (Sako, 1998, s. 26).

Young-Ybarra i Wiersema uważają, że zaufanie opiera się na trzech komponentach: niezawodności (oczekiwań, że partner będzie działać w najlepszym interesie sojuszu), przewidywalności (konsekwencja w działaniu) oraz wiary (partner nie działa oportunistycznie) (Young-Ybarra, 1999, s. 443). Zaufanie i zaangażowanie są najczęściej wskazywane w literaturze jako wyróżniki siły relacji miedzy przedsiębiorstwami. Zaufanie jest niezbędne, jeśli mówimy o pogłębionej współpracy i wymianie informacji. Z ekonomicznego punktu widzenia, zaufanie wydaje się być rezultatem analizy kosztów/korzyści postrzeganego ryzyka, do postrzeganych (ekonomicznych) korzyści z interakcji (Nielsen, 2004, s.241).

Definiując pojęcie zaufania w środowisku e-commerce należy także wziąć pod uwagę naturę powiernika. Biorąc to pod uwagę naukowcy kwestionują czy partnerzy muszą być „ludźmi” czy mogą zachowywać się „sztucznie”, nienaturalnie, tak jak oprogramowanie komputera czy system informatyczny. Niektórzy z nich mówią, że tylko człowiek umie okazywać zaufanie (Friedman et al. 2002). Z drugiej jednak strony, niektóre badania pokazują iż mimo małego zaufania którym darzymy internetowe serwisy, te charakteryzują się dużą perspektywą wprowadzenia technologicznych rozwiązań budzących zaufanie. (Duke Law & Technology review 2004).

W zależności of poziomu zaufania w środowisku elektronicznym można zauważyć jego pozytywny wpływ. W otoczeniu B2B e-commerce takie pozytywne rezultaty to na przykład możliwość płacenia online (Koufaris and Hampton-Sosa 2004, Dimitrakos 2001, Tan and Thoen 2001), dzielenie się informacjami personalnymi czy chociażby branie pod uwagę, korzystanie ze zdania sprzedających (McKnight et al., 2002a).

W świecie elektronicznych marketów niektóre badania pokazują namacalne dowody, takie jak zwiększona satysfakcja samego „aktu” wymiany, zmniejszona niepewność dotycząca produktów i partnerów transakcyjnych, oczekiwanie przyszłych transakcji (Pavlou 2002) oraz inne opisane w kolejnej części.

204

W raporcie wybrano definicję Moormana (1992), według której zaufanie to chęć do polegania na transakcyjnym partnerze, któremu ufamy. Ta wiara, zaufanie odnosi się do jego wiarygodności i życzliwości.

W wielu przypadkach zaufanie jest głównie postrzegane jako kwestia wynikająca z budowania relacji z dużą, nieznaną liczbą firm. Z tego powodu rozwijanie się zaufania musi następować w kilku stadiach czy wymiarach. Uczestnicy rynkowi powinni być pewni, że niektóre problemy utrudniające zaufanie będą rozwiązywane. Tradycyjnie, główne aspekty odzwierciedlające zaufanie to: identyfikacja, określenie tożsamości czy spójność. Wszystkie wymienione elementy składają się na technologiczny wymiar zaufania. Zapewniają niezbędną pewność członkom, aby mogli działać na wirtualnym rynku. Z drugiej jednak strony wyłoniły się nowe wymiary, bardziej skoncentrowane na społeczno-ekonomicznych aspektach. Dlatego też, bierze się pod uwagę trzy wymiary odzwierciedlające zaufanie online (Mahadevan, Venkatesh, 2000):

Zaufanie online – Wymiar Techniczny, odnosi się do pewności na rynku online. Identyfikacja, określenie tożsamości czy kontrola dostępu to kluczowe czynniki uzyskania poufnego transferu i dzielenia się „wrażliwymi” informacjami między partnerami biznesowymi.

Zaufanie online - Wymiar Rynkowy, odnosi się do wiarygodności rynku online. Główną rolą tego wymiaru zaufania są mechanizmy zarządzania, bogactwo oferowanych usług czy kwestie kapitału własnego. Zarządzanie może być neutralne – gdzie niezależny podmiot jest właścicielem, konsorcjum przemysłowe - gdzie właściciel jest wyłaniany spośród najważniejszych „graczy” w branży, czy prywatne - gdzie podmiot przemysłowy, zazwyczaj duży „gracz” z branży jest właścicielem. Z drugiej strony rynek może być postrzegany jako zbiór użytecznych usług, reputacji, marki, którą osiągnęła na e-rynku.

Zaufanie online – Wymiar uczestników rynkowych, odnosi się do wiarygodności poszczególnych uczestników rynkowych. Transakcje B2B wymagają ogromnych nakładów pieniężnych, kompleksowych operacji czy bliskiej koordynacji. Zarówno sprzedawca, jak i kupujący chcieliby mieć pewność, że ta druga strona posiada wszystkie wymagania w celu zrealizowania transakcji. Możliwość sprawdzenia ich autentyczności będzie sprzyjała większemu zaufaniu online i będzie ważnym czynnikiem przyspieszającym e-commerce.

205

11 WNIOSKI BADAŃ – NA PODSTAWIE LITERATURY PRZEDMIOTU

Na otwartym i nieznanym rynku z dużą liczbą nieznanych użytkowników pewność siebie i zaufanie odgrywają dużą rolę. Badania przedstawione w Business Week pokazały, że prywatność jest problemem numer jeden, z jakim konsumenci stają twarzą w twarz w przypadku Internetu. Zgodnie z przeprowadzonymi badaniami sondażowymi 78% użytkowników online mogłaby częściej używać Internetu, a 61% nie-użytkowników zaczęłaby korzystać z Internetu, gdyby polityka prywatności była stosowana.

Obecnie coraz częściej bada się problem zaufania w sieci, w którym znaczącym i wyróżniającym się elementem jest e-commerce. Liczne badania dowodzą, że e-commerce nie może zrealizować swojej misji i zaangażować potencjału bez zaufania (np. Jones, Wilikens, Morris, Masera, 2000; Gefen, 2000; Farhoomand and Lovelock, 2001; Raisch, 2001).

Lee and Turban (2001) podkreślili, że brak zaufania jest najbardziej powszechnie używanym argumentem konsumentów w badaniach rynkowych dotyczącym odpowiedzi na pytanie dlaczego nie robią zakupów online. Powodem tego jest to, iż sprzedawcy online są mało znani konsumentom, nie mają fizycznej możliwości sprawdzenia produktu zanim go kupią, oraz nie mogą ochronić poufnych informacji prywatnych, bądź finansowych, które sprzedawca otrzymuje. W badaniach nad e-commerce, zaufanie traktowane jest jako psychiczny skrót decyzji o zakupie. Kupujący stoi w obliczu niepewności dotyczącej jakości produktu i reputacji dostawcy połączonych z odpowiednim przelewem środków finansowych (Grabner-Kräuter 2002).

W trakcie otwartych konsultacji w sprawie „Bariery zaufania dla rynków elektronicznych B2B” prowadzonych przez grupę ekspertów z DG Enterprise w 2002 r.( i późniejszych) zostało zidentyfikowanych kilka ważnych barier. Z raportu możemy wywnioskować, że najważniejszymi barierami zaufania są kwestie dotyczące technologii (zabezpieczenia i ochrona), znaki, punktacje zaufania, brak uchwał dotyczących sporów, wsparcie obsługi płatności online, brak istotnych informacji na temat partnerów, produktów oraz kwestii dotyczących umów i ich standaryzacji.

Proces budowania zaufania musi być tak prowadzony, aby rozwiązać wszystkie te kwestie. Zaufanie zazwyczaj określane jest jako zbiorczy proces, który opiera się na kilku udanych interakcjach (Nicholson et al., 2001). Każdego rodzaju proces zwiększa to, że postrzegamy partnera jako godnego zaufania, zwiększając tym samym ogólny poziom zaufania. Nie jest do końca dokładnie znane, co istotnego w kontekście e-commerce, wnosi proces budowania zaufania.

Sugeruje się, że w tym otoczeniu, budowanie zaufania opiera się na procesach przewidywania, kompetencji, gwarancji, reputacji i identyfikacji (Chopra and Wallace 2003). Reputacja ma bardzo duże znaczenie w procesie budowania zaufania na rynkach e-commerce. Zgodnie z klasyfikacją Chopra i Wallace identyfikacja oparta na zaufaniu odnosi się do jednych kwestii, które utożsamia się z innymi np. w odniesieniu do wspólnych wartości etycznych (Morgan and Hunt, 1994). Identyfikacja buduje zaufanie jeżeli strony uznają podobne cele, wartości lub tożsamości. W e-commerce te atrybuty być może mogą dotyczyć wizerunku firmy (Chpra and Wallace, 2003) lub Kodeksów postępowania.

Brak jest również empirycznej wiedzy na temat tego jak zaufanie na rynkach e-commerce wpływa na stosunki między sprzedawcą a kupującym (Pavlou, 2002; Pavlou et al., 2002). Przykładowo, nie są znane rola i znaczenie rozwiązań instytucjonalnych, które

206

oferują e-rynki B2B w celu budowania zaufania między sprzedającymi a kupującymi i zwiększenie płynności (Pavlou et al., 2002). Mimo tego, niektóre badania (Lancastre, Lages, 2006; Kuttainen, 2005) przeprowadzone w ostatnich latach pokazują jaki wpływ i znaczenie ma zaufanie w środowisku biznesu. Mogą one być podsumowane w następujący sposób: -zaufanie ma znacząco pozytywny, bezpośredni wpływ na kooperację między kupującymi a dostawcami, - zaufanie ma znaczący pozytywny wpływ na zaangażowanie dostawców i ich praktyki, a to bezpośrednio wpływa na poziom zaufania, - istnieje znaczący negatywny bezpośredni wpływ oportunistycznych zachowań na zaufanie, - ma miejsce znaczący bezpośredni wpływ komunikacji i wymiany informacji na zaufanie, - postrzegana reputacja e-rynku jest dodatnio skorelowana z zaufaniem do tego rynku, - zaufanie na e-rynku jest dodatnio skorelowane z zaangażowaniem na nim, - zaufanie do sprzedawcy/kupującego jest dodatnio skorelowane z zamiarem kupna/sprzedaży, - zaufanie kupującego/sprzedającego na e-rynku jest negatywnie skorelowane z postrzeganiem ryzyka, - zaufanie na e-rynku jest dodatnio skorelowane z zadowoleniem sprzedawców/kupujących na tym rynku, - relacja między zaufaniem sprzedawcy/kupującego do satysfakcji sprzedającego/kupującego jest słaba lub umiarkowanie silna (R=40), ale statystycznie nieistotna (p=0,16). Te wyniki bardziej skupiają się na wpływie zaufania a nie na czynnikach, które budują zaufanie, - rezultaty możliwej korelacji obserwowanych reakcji na temat zaufania są inne w przypadku sprzedającego i kupującego. Zdaniem Kuttainen (2005) nie były statystycznie istotne, w przeciwieństwie do opinii Pavloua (2002). Jednakże nie zostało to wyjaśnione praktycznymi doświadczeniami respondentów.

207

12 ZAUFANIE INSTYTUCYJNE

Zaufanie instytucyjne jest kolejnym istotnym procesem na e-rynku B2B. Jest tak

dlatego, że dla e-rynku jakiekolwiek środowisko biznesu online jest samo w sobie instytucją. Na platformie mogą być umieszczone standardy, normy wykonywania transakcji, a zatem następuje ich instytucjonalizowanie. Przykład budowania zaufania instytucyjnego to chociażby monitorowanie transakcji, pomoc przy rozwiązywaniu problemów czy odpowiednie wykonanie transakcji (Pavlou, 2002; McKnight and Chervany, 2002; Pavlou et al., 2003; Gefen et al., 2003).

Zaufanie instytucyjne jest ważne w sytuacji kiedy firmy na platformie nie mają wcześniejszego doświadczenia i wiedzy na swój temat (Pavlou et al., 2002). Zucker argumentuje, że w środowisku ekonomicznym, gdzie podmioty nie dzielą się ze sobą kontaktami czy innymi elementami współpracy, to właśnie zaufanie instytucyjne jest najważniejszym czynnikiem kreującym ogólne zaufanie (1986, [w:] Pavlou, 2002, oraz Pavlou i inni 2002). McKnight and Chervany (2002) i Castelfranchi, jak również Tan (2002) zauważają, że w nowej sytuacji, jak na przykład podczas zastanawiania się nad zakupem od nieznanej firmy duży poziom zaufania instytucjonalnego zwiększa zaufanie interpersonalne. Rezultatem tego jest zwiększenie ogólnego zaufania kupującego w stosunku do sprzedającego w środowisku online.

Kwestia zaufania instytucjonalnego jest blisko związana z poglądami trzeciej osoby czy mediatorami w sieciach P2P (Partner to Partner) w B2B. Zaufane trzecie osoby są niezależnie kontrolujące, poświadczające o standardach technicznych, tak aby uniknąć sporów pośród partnerów biznesowych. Badania empiryczne wskazują, że gwarancja trzeciej strony zwiększa postrzeganą wiarygodność e-sprzedawców w oczach potencjalnych nabywców. Ta gwarancja reprezentuje organizacje, które zapewniają prywatność, np. procesy BBB, WebTrustee lub technologie, np. VeriSign. Trzecia strona bazuje na procesie transferu, co oznacza, że powiernik stwierdza, że zna osobę lub organizację i jest ona godna zaufania, ponieważ jest związana ze znaną i zaufaną trzecią stroną (Kimery i McCord, 2002). Obecność różnego rodzaju zabezpieczeń, nie tylko bezpieczeństwa, może spowodować zwiększone i znaczące zaufanie do usługodawcy. Oznacza to, że taka platforma, która jest sterowana przez mediatorów / zaufane osoby trzecie może przynieść korzyści w postrzeganiu zaufania instytucjonalnego

208

209

13 PROPOZYCJE MECHANIZMÓW BUDUJĄCYCH ZAUFANIE I WDRAŻANIE ZAUFANIA W PROCESACH BIZNESOWYCH NA

ELEKTRONICZNYCH RYNKACH

13.1 Modelowanie biznesowe i opis operacyjnych scenariuszy budujących zaufanie

W tej części raportu zaprezentowano proces biznesowy modelowany w UML

zgodnie z odpowiednim biznesowym/kontraktowym etapem. Rozpoczyna się on rejestracją i stworzeniem pierwszego profilu firmy. Następnie, po rejestracji i sprawdzeniu informacji na temat profilu firmy będzie ona mogła rozpocząć czynności biznesowe. Każda z nich jest opisana zgodnie z przygotowaną strategią, ponadto zaprezentowano mechanizm budowania zaufania.

Generalnie, wszystkie firmy deklarują niskie zaufanie do technologii jako barierę do wykonywania biznesu przez Internet. Odzwierciedla to fakt, że mają problem z ufaniem nieznanym firmom i rozpoczęciem negocjacji z nimi. Paradoksalnie, duża liczba potencjalnych partnerów biznesowych jest uważana jako wada, ponieważ nie mają możliwości sprawdzenia wszystkich, a nawet większości z nich. Ta bariera determinuje uzyskiwanie przewagi konkurencyjnej osiąganej z wynegocjowania lepszych warunków biznesowych takich jak cena, jakość, termin zapadalności itp.

Największy wpływ na przyłączenie się do e-rynków i używanie serwisów e-biznesu ma fakt, że poprawiają one skuteczność i wydajność danego biznesu. Głównie jednak, symbioza elektronicznej komunikacji, mechanizm transakcji e-biznesu, wysoka liczba potencjalnych partnerów, a także co ważne - mechanizmy budowania zaufania mogą przyczynić się do efektu mnożnikowego na e-rynkach.

Może być również uzyskany inny efekt mnożnikowy. Mechanizmy budowania zaufania przyczyniają się do zwiększonej liczby członków, a ta z kolei może zwiększyć współpracę międzynarodową, co pomoże konkurencyjności w globalnym świecie i wyższej ekonomicznej wydajności w poszczególnych regionach. Takie środowisko pomoże firmom z biednych regionów poprzez transfer know-how i lepsze technologie dla nich przeznaczone.

Biorąc pod uwagę zachowanie firm w elektronicznym środowisku, wdrażanie mechanizmów budowania zaufania może także sprzyjać sprawiedliwemu biznesowi i unikać spekulacyjnych i nieuczciwych praktyk, które często czyniły szkody firmom. Szerzenie i integracja skutecznych i efektywnych mechanizmów budowania zaufania w pojedynczym europejskim rynku elektronicznym to wypełnienie idei Komisji Europejskiej na temat osiągnięcia konkurencyjnego i efektywnego elektronicznego rynku.

W kolejnej części raportu przedstawiono propozycje na temat wdrażania owych elektronicznych mechanizmów budowania zaufania na platformach biznesowych.

210

13.2 Etap rejestracji na platformie

Aby poprawić zaufanie i jego podstawowe symbole, może być wykorzystanych kilka

elementów przyczyniających się do polepszenia pewności w środowisku e-biznesu, na przykład:

Budowanie reputacji – aby zbudować zaufanie poprzez odpowiedź, radę, forum dyskusyjne;

Jakość informacji – czy informacja jest prawdziwa, “na czasie”, i sprawdzona;

Certyfikaty i referencje – aby zapewnić jakość i informacje na temat przeszłości partnetów i informacje na temat biznesu;

Wsparcie ds. rozwiązywania konfliktów online - to branża w której używamy informacji i technologii i zapominamy o tradycyjnych sposobach rozwiązywania konfliktów. Na początku zawiera negocjacje, mediacje, arbitraż czy kombinację wszystkich trzech, wspieranych przez system elektroniczny elementów, np. automatyczne negocjacje na temat kar itp.;

Czynności standaryzujące – w celu zapewnienia standardu, etycznego i sprawiedliwego postępowania dzięki „kodeksowi postępowania”, interoperacyjność w wymianie dokumentów biznesowych z wielojęzycznymi partnerami;

Wykonanie kontraktu – wsparcie w stworzeniu nadającego się do wykonania kontraktu w którym dwie, lub więcej stron zobowiązują się do wykonania pewnych czynności w zamiar za określone korzyści (Reinecke, Schoell, 1989). Może to zostać osiągnięte chociażby przez bazę danych z klauzulami kontraktowymi;

Usługi depozytowe, przechowania – które zmniejszają potencjalne ryzyko oszustwa (na przykład naruszenie kontraktu) poprzez działanie jako strona, która zbiera, trzyma i wydaje określone fundusze w zależności od instrukcji kupującego i sprzedającego.

13.3 Główne przykłady operacyjnych scenariuszy budowania zaufania dla platformy Digital Ecosystem

Na bazie przeprowadzonych badań i analiz dokonano opracowania głównych

operacyjnych scenariuszy budowania zaufania, które mogą zostać włączone do standardowych działań biznesowych i być używane jako podstawa dla procesów biznesowych poprzez branie pod uwagę integracji serwisów budujących zaufanie dla cyfrowych platform ekosystemu.

Platformy Digital Ecosystem (DE) to elektroniczne platformy dla wykonywania

biznesu w bardziej efektywny sposób, nie tylko za pomocą środków elektronicznych, ale także akceptując zasady takie jak samoregulacja czy samoadaptacja, które są osiągane głównie przez mechanizmy budowania zaufania.

211

Czynności Strategie budowania zaufania

Firma zamierza zarejestrować się na platformie DE.

Niezbędne czynności są opisane poniżej.

Czytanie “Kodeksu postępowania”

„Kodeks postępowania” pomaga wielu firmom zrozumieć wszystkie obszary działania, obowiązki i zasady. Ten dokument pomaga w odrzuceniu firm, które nie akceptują zasad platformy.

Uwiarygodnienie i wypełnienie informacji kontaktowych

Niezbędne będzie wypełnienie minimalnej liczby wymaganych danych (informacje kontaktowe).

Stworzenie konta Platforma tworzy konto dla firmy.

Potwierdzenie informacji kontaktowych

Mediator potwierdza informacje kontaktowe. Ta czynność pomaga przy próbie wielokrotnego zarejestrowania.

Firma jest już zarejestrowana i wszystkie niezbędne informacje budujące zaufanie zostały sprawdzone.

Wypełnienie profilu firmy

Firma może wejść na platformę DE i wypełnić swój profil. W tym profilu zawarte są informacje kontaktowe, o produktach i o samej firmie, statusie biznesowym, certyfikatach, referencjach, ODR (Online Dispute Resolution - forma rozstrzygania sporów online za pomocą metod ADR – Alternative Dispute Resolution) czy usługach depozytowych.

Firma w tym momencie może używać usług oferowanych przez platformę DE (szukanie, dodawanie referencji… itp.)

Potwierdzenie referencji

Partnerzy wewnątrz „ekosystemu” (jeśli istnieją) potwierdzają referencje firmy. Wewnętrzne referencje nie będą widziane przez innych potwierdzających partnerów biznesowych.

Tabela 34: Rejestracja firmy na platformie DE Źródło: opracowanie własne

212

Ilustracja 10: Rejestracja firmy na platformie DE Źródło: Badania własne

(Searching for the business partners modelled in UML)

Określ kryteria poszukiwań

Szukaj partnerów

Popatrz na rezultaty

wyszukiwania

Do negocjacji

Stwórz konto Identyfikacja i informacje dodatkowe

Wypełnij profil firmy

Nowa firma

Przeczytaj „kodeks

podstępowania”

Zatwierdź informacje kontaktowe

Zatwierdź referencje

Platforma Digital Ecosystem

Mediator

Partner

Firma odrzucona

Firma odrzucona

Niezaakceptowany

Registration phas

e modelled in UML

213

Firma poszukuje partnerów biznesowych po zarejestrowaniu na platformie DE.

Czynność Strategie budujące zaufanie

Zarejestrowana firma poszukuje partnerów biznesowych.

Określ kryteria wyboru Firma może zdefiniować kryteria poszukiwań. Oprócz podstawowych kryteriów poszukiwań (państwo, sektor, rodziny produktów…), firma może wybrać kryteria budujące zaufanie (informacja z profilu firmy jak na przykład certyfikaty, referencje, opinie, oceny, historycznie zgromadzone dane czy preferencje)

Szukaj partnerów Nawiązując do wybranych kryteriów system wyszukuje partnerów.

Popatrz na rezultaty Platforma wyświetla rezultaty z możliwością ich posortowania.

Firma może rozpocząć negocjacje z wyświetlonymi partnerami

Tabela 35: Zarejestrowana firma poszukuje partnerów biznesowych Źródło: opracowanie własne

Czynność Strategie budujące zaufanie

Zarejestrowana firma rozpoczyna negocjacje z wyświetlonymi kandydatami

Wybrani kandydaci dla RFX (pojęcie zapytania ofertowego na elektronicznej platformie zakupu-rozszerzenie pliku)

Firma może wybrać kandydatów z listy referencyjnej czy z rezultatów poszukiwań.

Istotne atrybuty budowania zaufania są widoczne. (wybrane dane z profilu firmy)

Jeśli firma wybiera kandydatów bezpośrednio z listy referencyjnej nie jest konieczne tworzenie RFI (w tym przypadku firma tworzy RFQ/RFP).

RFI (ang. Request for Information)- Zapytanie o informację, stanowiące standardowy etap w procesie pozyskiwania oprogramowania. Umożliwia on zdobycie szczegółowych informacji odnośnie spełniania przez oprogramowanie potrzeb przedsiębiorstwa. RFQ – Request for Quotation – prośba o wycenę RFP – Request for Proposal – zapytanie ofertowe

Wyślij RFI/Odpowiedz na RFI RFI to niesformalizowany dokument, a więc w wielu sprawach nie może być tłumaczony (wolny tekst)

Wyślij RFQ/Wyślij ofertę cenową RFQ/RFP to sformalizowane dokumenty, a więc mogą

214

być tłumaczone na platformie.

Stwórz/Wyślij/Zmień/Zaakceptuj propozycję kontaktu

Firma może stworzyć propozycję kontraktu używając podstawowych klauzul i wzorów.

Do wykonywania kontraktu firma może także wczytać wcześniej używane wzory.

System automatycznie zintegruje wynegocjowane dane z propozycją kontraktu.

Firma może też użyć outsoursowaną bazę danych z klauzulami i wzorami.

Firma konsekwentnie wysyła propozycje modyfikacji dopóki nie będą zaakceptowane przez partnerów z obu stron.

Tabela 36: Rozpoczęcie negocjacji z kandydatami do współpracy biznesowej

Źródło: opracowanie własne

215

Ilustracja 11: Rozpoczęcie negocjacji z kandydatami do współpracy biznesowej Źródło: opracowanie własne

Wyślij RFI

Odpowiedz na RFI

Wybierz kandydatów do RFX

Wyślij RFQ/RFP Wyślij ofertę cenową

Wybierz zwycięzcę

Wyślij propozycję kontraktu

Zaakceptuj/zmień propozycję kontraktu

Zmień propozycję kontraktu

Zakończ negocjacje

Kupujący Sprzedający

Zwycięzca

Do wykonania kontraktu

RFI

RFQ/RFP

Propozycja kontraktu

Negotiation phase modelled in UML

Brak kandydatów

216

Czynność Strategie budowania zaufania

Wyślij zamówienie/fakturę Firma może ręcznie stworzyć i wysłać zamówienie/fakturę.

Firma w nawiązaniu do negocjacji wysyła zamówienie/fakturę.

Dokumenty są automatycznie generowane.

Ten mechanizm zwiększa zaufanie ponieważ pomaga uniknąć błędów w zamówieniu i wypełnianiu faktury.

Otrzymanie zamówienia/faktury

Partnerzy otrzymują zamówienie/fakturę.

Sprzedający wypełnia zamówienie i kupujący otrzymuje zamówiona produkty

Problem z dobrami i usługami jest rozpoznany przez partnerów.

Rozwiązywanie problemów

Partnerzy mogą rozwiązać problem bez platform (mały problem).

Mogą również rozwiązać go przy pomocy platformy (mały problem) i rozwiązanie problemu przechodzi do kolejnych negocjacji.

Partnerzy mogą rozwiązać problem wewnątrz platformy (duży problem) i mogą używać ODR zgodnie z używaną strategią.

Eksploatacja usług depozytowych

Sprawdzenie warunków kontraktu

Kupujący wysyła płatność to partnera depozytowego, który sprawdza warunki kontraktu na wszystkich szczeblach.

Zaakceptowanie transakcji Kupujący akceptuje transacje i depozytowi partnerzy przesyłają płatność do sprzedającego.

W razie problemu patrz na Rozwiązywanie roblemów.

Opinia Sprzedającego/Kupującego

Partnerzy (Sprzedający/Kupujący) mogą wystawiać opinie na swój temat.

Owa opinia może być oparta na kilku kontraktowych kwestiach (płatność, jakość produktu, dostawa...) Partnerzy mogą używać forów dyskusyjnych w celu rozwiązywania problemów.

Tabela 37: Współpraca i dokonywanie transakcji z partnerami biznesowymi


217

Ilustracja 12: Współpraca i dokonywanie transakcji z partnerami biznesowymi


Sprawdzenie warunków kontraktu

Otrzymanie płatnośći

Wypełnienie zamówienia

Wysłanie faktury

Zatwierdzenie transakcji

Otrzymuje zamówione

produkty

Otrzymanie faktury

Otrzymanie zamówienia

Wysłanie zamówie

nia

Wysłanie płatności

Zamówie-nie

Faktura

Usługa depozytowa Kupujący Sprzedający

Od negocjacji

Opinia kupującego

Opinia sprzedającego

Rozwiązanie problemu

ODR

Rozwiązanie problemu

Do negocjacji

218

219

14 RESUMÉ / STRESZCZENIE

Report „Identyfikacja mechanizamów budowania zaufania”

In electronic environment, in which buying and selling things is performed online, trust has become very important and is connected with this business field development . In order to gain new customers for e-business it is essential to build trust and certainty. Strictly speaking, consumers and also particular enterprises have to be sure that their transactions will not be modified and that seller and buyer have goods their declare to have. Furthermore they need to be sure that the transaction mechanism is legal and definite.

The biggest barrier in building correct partner relations in delivery chains seeems to be thelack of trust. Coopeation, commitment, believing in shared value and open communiction will never take place unless mutual relations will be build on the trust foundation.

Report on „Identyfikacja mechanizamów budowania zaufania” consists of few parts.

In the introductory one the definition and dimensions of trust in accordance with literature overview were illustrated. On this base it was defined that trust is the willingness to rely on transaction partner, who we trust. This belief refered to reliability and kindness.

Secondly, insitutional trust was introduced, that is essential process on B2B market. For e-market whatsoever business environment is an institution. In the platform rules, standards can be put, so they become insitucionalized. Insitutional trust is important in the situation when firms on platform do not have previous experience and knowledge about each other.

Proposals of trust building mechanisms and their implementation in business processes on electronic markets was introduced. This stage consist of:

Modelling and description of trust building operational scenarios. In this part of report business process modelled In UML was presented in accordance with the particular businesss/contractual stage.

Registration phase on the platform In order to improve trust few elements can be used to make the certainty bigger in e-business environment, for example: reputation building, information quality certificates and references, online dispute resolution support standardization activities, contract execution suport, escrow services.

General example of trusted operational scenarios for Digital Ecosystem platforms. Digital Ecosystem (DE) are electronic platforms for conducting business in more effective way, not only by electronic means, but also by accepting rules as selfregulation or selfadaptation, that are gained mainly by trust building mechanism.

In the report description is introduced on graphs: Company is going to register on the DE platform Registered company is looking for business partners., Registered company is starting negotiation with displayed candidates, Cooperation and making trans action with business partners.

220

In annex Code of Conduct Best practice Checklist was also presented connected with the enlargement of certainty of usage in the B2B world for example contract of buying and good delivery.

At the end used literature is presented.

221

15 STRESZCZENIE

Opracowanie jest retrospektywną charakterystyką dokonaną w kontekście zaproponowania rozwiązań zmierzających do podniesienia konkurencyjności przedsiębiorstw sfery MSP w wymianie handlowej (e-handlowej) przedsiębiorstw działających w województwie podkarpackim. W opracowaniu wykorzystano dostępną literaturę krajową oraz zagraniczną (związaną z analizowanym zagadnieniem). W szczególności były to artykuły z prasy specjalistycznej, jak również dostępne źródła elektroniczne.

Zagadnienia poruszane w treści opracowania zostały przedstawione w takim zakresie, jaki jest niezbędny dla uzasadnienia i wyjaśnienia poruszanej problematyki (charakterystyka badanego zagadnienia została zawarta w poszczególnych rozdziałach). Do pełniejszego zrozumienia badanych zjawisk posłużono się statystyka opisową jak również z tabelaryczno-opisową prezentacją uzyskanych wyników.

Badane przedsiębiorstwa województwa podkarpackiego funkcjonujące w konkurencyjnym otoczeniu gospodarczym zaczynają ze zrozumieniem stosować narzędzia marketingowe poprawiające ich zdolność do efektywniejszego realizowania celów. Pełniejsze zrozumienie procesów gospodarczych powoduje, że uznanie zyskuje nie tylko zewnętrzna działalność przedsiębiorstw, ale również działania skierowane do wnętrza przedsiębiorstwa mające wymierne rezultaty w kontekście utworzenia oraz właściwej eksploracji relacji z klientem, kontrahentami. W celu pełniejszego zrozumienia istoty tych działań wpływających na funkcjonowanie przedsiębiorstwa oraz podniesienie jego zdolności do konkurowania przeprowadzono badania z wykorzystaniem kwestionariuszowa ankiety, które zrealizowano w 2013 r na próbie n=213 sektora przedsiębiorstw MSP funkcjonujących w woj. podkarpackim. Zastosowano dobór losowy warstwowy nieproporcjonalny w celu dokonania charakterystyki działań stosowanych w przedsiębiorstwach i ich wpływu na poprawę relacji z konsumentem w kontekście budowy przewagi rynkowej firmy.

Kwestionariusz został zaprojektowany w celu wskazania elementów niezbędnych do stworzenia (właściwego oraz charakterystyki) środowiska internetowego, które będzie przydatne i wykorzystywane przez firmy do prowadzenia biznesu międzynarodowego. Środowisko to zapewnia funkcjonalności takie jak na przykład poszukiwanie partnerów sprzedaży lub zakupu określonych produktów, wsparcie negocjacji (wniosek o wycenę, informacje, itp.), zamawianie i współpraca online (wsparcie realizacji umowy), obsługę wielu języków ( gdzie system automatycznie przetłumaczy niektóre procedury i dokumenty).

Przeprowadzone badania pilotażowe kwestionariuszowe dawały informację o stanie i możliwościach rozwoju relacji, zaufania w zmiennym otoczeniu konkurencyjnym. W opracowaniu wykorzystane narzędzie podczas procesu badawczego zaprojektowano tak, aby można było podjąć próbę charakterystyki sposobów komunikowania się przedsiębiorstwa z otoczeniem biznesowym. Dokonano również analizy barier wejścia na rynek w procesie e-handlowania, jak też scharakteryzowano możliwości ich redukcji.

Podsumowując powyższe rozważania badane przedsiębiorstwa województwa podkarpackiego w dużej mierze nie wykorzystują możliwości, jakie dają wprowadzanie innowacji wykorzystywanych w procesach komunikacji w sposób właściwy. Postawa taka staje się przyczynkiem do ograniczeń rozwojowych gdyż sfera aktywności rynkowej przedsiębiorstw MSP jest mocno ograniczona. Przedsiębiorstwa które świadomie starają

222

się zwiększyć aktywność gospodarowania, wprowadzając innowacje (np. e-rozwiązania) charakteryzują się pełniejszym rozumieniem rynku i większymi zdolnościami ekspansywnego rozwoju (szczególnie w kontekście globalizujących się gospodarek), poprawiając w ten sposób swoją pozycję w kanale marketingowym. Pomimo tego, iż e-innowacje (IT) i organizacyjne mają charakter komplementarny w stosunku do innowacji procesowych (związanych bezpośrednio związanych z produkcją wartości - produktów/usług) i organizacyjnych to niewykorzystywanie możliwości zwiększenia konkurencyjności poprzez zastosowanie Internetu w procesie szerszego dotarcia do rynku jest nieuzasadnione i powoduje straty.

Doprowadzenie do kontraktu jest często trudne dla MŚP w relacjach transgranicznych, wynika to przede wszystkim z różnic pomiędzy istniejącymi systemami gospodarczymi. Budowa systemu, który w dużej mierze może poprawić realizację zadań gospodarczych staje się bardzo istotną kwestią rozwojową. System taki może zapewnić narzędzia do uproszczenia transakcji, jak na przykład monitoring pomyłek lub automatyczne wypełnienie danych. System może zaoferować szablony umów/dokumentów.

Analizowane przedsiębiorstwa MSP województwa podkarpackiego niewystarczająco wykorzystują Internet w procesach gospodarczych, wydaje się być uzasadnione, iż zwiększenie aktywności na tym polu powinno być związane z prowadzeniem szkoleń oraz założenia rozwoju e-handlowania powinny znaleźć się w założeniach strategicznych rozwoju samorządów lokalnych.

223

16 WPROWADZENIE

Prowadzenie biznesu w Internecie zależy od wielu czynników. Jednym z najważniejszych czynników jest zaufanie. Wiele firm musi zmagać się z nieznanymi uczestnikami, jakością i niezawodnością produktów oraz referencjami firm, niepewnością rozwiązywania problemów handlu internetowego itd. Jak zapewnić, że potencjalny partner jest wiarygodny, że jest prawdziwa firma, ma pewną reputację itd.

Mechanizmy budowania zaufania są implementowane w celu zapewnienia zwiększenia zaufania uczestników rynku elektronicznego w usługach oraz w procesach biznesowych. Analizując lojalność i zaufanie klientów w ramach relacji klient przedsiębiorstwo wyróżnia się trzy odmiany zaufania wykalkulowane, instytucjonalne i osobiste, które jest elementem budowy reputacji (Grudzewski et al., 2007).

Badane przedsiębiorstwa województwa podkarpackiego funkcjonujące w konkurencyjnym otoczeniu gospodarczym zaczynają ze zrozumieniem stosować narzędzia marketingowe poprawiające ich zdolność do efektywniejszego realizowania celów. Pełniejsze zrozumienie procesów gospodarczych powoduje, że uznanie zyskuje nie tylko zewnętrzna działalność marketingowa ale również działania skierowane do wnętrza przedsiębiorstwa mające wymierne rezultaty w kontekście utworzenia oraz właściwej eksploracji relacji z klientem. W celu pełniejszego zrozumienia istoty tych działań wpływających na funkcjonowanie przedsiębiorstwa oraz podniesienie jego zdolności do konkurowania przeprowadzono badania z wykorzystaniem kwestionariuszowa ankiety, które zrealizowano w 2013 roku na próbie n=213 przedsiębiorstw zaliczanych do sektora MSP prowadzących działalność gospodarczą w woj. podkarpackim. Zastosowano dobór losowy warstwowy nieproporcjonalny w celu dokonania charakterystyki działań stosowanych wewnątrz przedsiębiorstw i ich wpływu na poprawę relacji z konsumentem i kontrahentami w kontekście budowy przewagi rynkowej firmy.

Kwestionariusz został zaprojektowany w celu wskazania elementów niezbędnych do stworzenia (właściwego oraz charakterystyki) środowiska internetowego, które będzie przydatne i wykorzystywane przez firmy do prowadzenia biznesu międzynarodowego. Środowisko to zapewnia funkcjonalności takie jak na przykład poszukiwanie partnerów sprzedaży lub zakupu określonych produktów, wsparcie negocjacji (wniosek o wycenę, informacje, itp.), zamawianie i współpraca online (wsparcie realizacji umowy), obsługę wielu języków (gdzie system automatycznie przetłumaczy niektóre procedury i dokumenty).

224

Liczba

Skumulowana

Procent

% Ogółu

Skumulowany % ogółu Liczba ważnych przypadków

1. Mikro przedsiębiorstwa

96 96 45,07 45,07 45,07

2. Małe przedsiębiorstwa

66 162 30,99 30,99 76,06

3. Średnie przedsiębiorstwa

51 213 23,94 23,94 100,00

Tabela 38: Struktura badanych przedsiębiorstw (badanie pilotażowe) w województwie podkarpackim


Pełniej strukturę badanej populacji przedsiębiorstw charakteryzuje rycina 1.

Wykres 78: Struktura badanych przedsiębiorstw (badanie pilotażowe) w województwie podkarpacki


1. Mikro przedsiębiorstwa 2. Małe przedsiębiorstwa 3. Średnie przedsiębiorstwa

1 2 3

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

110

Lic

zba

obs.

225

17 CZYNNIKI BIORĄCE UDZIAŁ W BUDOWANIU WARTOŚCI ORGANIZACJI GOSPODARCZEJ. ZNACZENIE SYSTEMU WYMIANY INFORMACJI RYNKOWEJ W KONTEKŚCIE BUDOWY ZAUFANIA

POMIĘDZY PRZEDSIĘBIORCAMI W E-HANDLOWANIU

Dobry system informacji gospodarczej powinien w przedsiębiorstwie pełnić przede wszystkim funkcje wspomagające podejmowanie decyzji:

zasilenie informacyjne (dotyczące strategicznych celów, marketingowych, produktów, rynków);

wspomaganie procesu podejmowania decyzji;

ułatwianie i podejmowanie taktycznych i operacyjnych decyzji marketingowych;

ułatwianie komunikacji wewnątrz firmy, pomiędzy działami. (Kramer, 2001) Podstawowe funkcje, pełnione przez system w procesie pozyskania informacji są głównie ukierunkowane, w dłuższej perspektywie na ustanowienie bądź utrzymanie właściwych interakcji z otoczeniem bliższym i dalszym. Bardzo istotnym w tym kontekście wydaje się podkreślenie rangi komunikacji do wewnątrz przedsiębiorstwa i prowadzenie właściwej polityki związanej z marketingiem relacyjnym. Odpowiedni system komunikacji skierowany do wewnątrz przedsiębiorstwa odgrywa nie mniejszą rolę niż komunikowanie się z otoczeniem. Złożoność systemu komunikacji w firmie wynika z kilku podstawowych przesłanek. Po pierwsze, przedsiębiorstwa są najczęściej złożonymi systemami; obejmują wiele grup wchodzących ze sobą w interakcje. Po drugie, każdy członek określonej grupy, np. działu czy komórki, sam uczestniczy w procesach komunikacyjnych.

Przedsiębiorstwa uczestniczące w procesie gospodarowania posiadają formalne struktury organizacyjne i wynikające z nich kanały informacyjne, które dotyczą głównie komunikowania w „dół” oraz w „górę”. Na tę strukturę komunikacyjną nakłada się układ komunikacji nieformalnej, którego budowa jest niejednokrotnie bardzo skomplikowana i obejmuje także komunikowanie poziome i ukośne (Kramer, 1994).

Cechą, która charakteryzuje współczesny świat to procesy kooperacyjne, integracyjne określane ogólnie mianem globalizacji (powszechnie zauważalne jest zjawisko uniformizacji, integracji rynków towarowych, finansowych, powstawanie sieci powiązań gospodarczych) (Mesjasz, 2004).

W tym kontekście współdziałanie przedsiębiorstw w procesie przekazywania wartości (produktów, usług) tworzy specyficzne struktury jak kanał komunikacji, który może być zdefiniowany jako grupa jednostek czy organizacji przez którą produkt lub usługa jest dostępna dla konsumenta, odbiorcy przemysłowego (Brassington, 2000). Są to zbiory wzajemnie od siebie zależnych podmiotów gospodarczych uczestniczących w procesie dostarczania produktu lub usługi do konsumpcji lub użytkowania (Stern, 2002). Kanał dystrybucji (kanał marketingowy) jako całość musi spełniać rozmaite funkcje powiększa wartość, dostosowuje ilość lub ofertę do potrzeb klienta; dostarcza informację o produkcie i rynku zarówno pośrednikom jak również klientom; tworzy i utrzymuje właściwe relacje z klientem oraz pośrednikiem handlowym (Burk, 2006).

Działalność ludzka w dłuższej perspektywie zmierzała prawie zawsze do budowy systemów gospodarczych, informatycznych, finansowych itp.. Stosunkowo niedawno zdano sobie sprawę, że wymogi efektywnościowe i jakościowe prowadzenia działalności gospodarczej zmusiły do integracji wielu systemów. Definiując system w ujęciu

226

klasycznym, system otwarty to (względnie odosobniony) posiadający dwie właściwości, ogół otoczenia oddziałuje na niego poprzez drogi „wejścia”, natomiast druga jego właściwość to oddziaływanie na otaczający świat za pośrednictwem „wyjść”. Otoczeniem systemu są wszystkie obiekty znajdujące się na zewnątrz - nie związane z nim lecz fakt ich istnienia powoduje, że ich właściwości mają wpływ na system jednocześnie ulegając jego wpływowi w tym samym czasie. Charakterystyka funkcjonowania systemu otwartego wiąże się z wymianą strumieni (rzeczowych, finansowych, energii i informacji) z otoczeniem. Na uwagę zasługuje fakt, iż system złożony jest to taki system otwarty, którego integralną składową jest człowiek zapewniający świadome i celowe działanie tej wyodrębnionej z otoczenia całości, w kontekście jego funkcjonowania, czyli transformacji „wejść” strumieni rzeczowych i informacyjnych na drogi „wyjścia” do otoczenia (Gomółka, 2000).

Ilustracja 13: Ogólny model cybernetyczny systemu otwartego Źródło: Gomółka, 2000

Można wyodrębnić kilka, godnych uwagi efektów związanych z podniesieniem wartości systemu informacji w organizacji. Przeniesienie punktu ciężkości z krótkoterminowych finansowych zysków na długookresową konkurencyjność rozumianą jako finansową stabilizację, konkurencyjność, wartość dla ostatecznego konsumenta, zdolność do wprowadzania innowacji oraz efektywność strategicznego partnerstwa (Byramjee et al., 2010). Działania w kierunku podniesienia sprawności systemu pozyskiwania i wymiany informacji rynkowej znajdują, więc w pełni uzasadnienie. O ile sam fakt pozyskiwania i gromadzenia informacji staje bezdyskusyjny o tyle metody zorganizowania tego procesu i drogi komunikacji z personelem zarządzającym jest

Wyroby, Usługi, kompetencje

Praca ludzi, Energia, Materiały, Środki finansowe

inf

or

ma

cje

inf

or

ma

cje

SYSTEM ROBOCZY

SYSTEM ZARZĄDZANIA

SYSTEM INFORMACYJNY

227

rozumiany na wiele sposobów i stanowi w rezultacie o pozycji przedsiębiorstwa na rynku. Jednak w każdym przypadku informacje zwiększają stan wiedzy a w konsekwencji prowadzą do rozwoju załogi przedsiębiorstwa, która powinna wnieść wkład do procesu budowania i realizacji strategii całej firmy. Stąd celem powinno być zwiększanie istniejącego stanu wiedzy, które może się odbywać poprzez takie działania jak:

„kupowanie” w kontekście wynajmu załogi, formowania aliansów oraz partnerstwa a także na bazie działań związanych z outsourcing’iem;

wiedza może być zdobyta w oparciu o wynajem konsultantów czy podwykonawstwo;

ostatecznie może być zdobyta poprzez staże oraz ciągłe kształcenie się pracowników organizacji. (Kourdi, 2003)

Wiedza o rynku, jaką dysponuje przedsiębiorstwo, może być rozpatrywana w ujęciu podmiotowym (informacje dotyczące szeroko rozumianych zasobów, potencjałów przedsiębiorstwa, preferencji konsumentów, zasobów i możliwości oraz zachowań dostawców i odbiorców - posiada głównie charakter ilościowy) oraz przedmiotowym (informacje dotyczące wielkości, struktury i zmian popytu, struktury kanałów marketingowych, posiada głównie charakter - jakościowy)( Gierszewska., Romanowska,

2002).

228

229

18 ZNACZENIE PRZEDSIĘBIORCZOŚCI W PROCESACH GOSPODAROWANIA. BUDOWA MECHANIZMÓW ZAUFANIA

POMIĘDZY PRZEDSIĘBIORSTWAMI JAKO CZYNNIKI PODNOSZĄCY WARTOŚĆ ORGANIZACJI GOSPODARCZEJ

Zdefiniowanie pojęcia przedsiębiorczość jest niewątpliwie bardzo trudnym zadaniem. Sposób postrzegania tego zjawiska jest w dużej mierze uzależniony od głównej dziedziny i zainteresowań badacza wkraczającego na grunt przedsiębiorczości oraz najczęściej zafascynowanego działaniem przedsiębiorców zdolnych do tworzenia materialnego bogactwa z niematerialnych zasobów (Glinka, Gudkova, 2011).

Odpowiednikiem polskiego określenia przedsiębiorca jest angielskie słowo entrepreneur, stanowi ono odniesienie do francuskiego terminu entreprendre, czyli podejmować. W XIX wieku angielskie określenie entrepreneur rozumiano, jako osobę pośredniczącą między kapitałem i siłą roboczą. Znaczyło mniej więcej to samo, co słowo enginer, czyli inżynier. W większości języków europejskich pojęcie przedsiębiorczości, przedsiębiorcy i przedsiębiorstwa posiadają wspólny rdzeń etymologiczny, bowiem pochodzą od słów przedsiębrać, podejmować (Janasz, 2009).

Proces kształtowania się definicji przedsiębiorczości trwał na przestrzeni kilkuset lat i nie został jeszcze zakończony. Dowodem na to jest fakt, że w literaturze przedmiotu brak jest jednej, powszechnie akceptowanej definicji – co więcej niektóre z nich są niespójne, a nawet sprzeczne ze sobą. Natomiast wszyscy autorzy byli zgodni, co do tego, że jest to zjawisko wyjątkowe: wyjątkowa postawa, specyficzne zachowanie, odgrywające dużą rolę w gospodarce i nie tylko ożywiające ją, przyczyniające się do jej rozwoju. Przyjmując, że przedsiębiorczość jest procesem złożonym, rozpoczynającym się od przemyśleń, wnioskowania i pomysłów innowacyjnych, poprzez fazę działania do konkretnych efektów, można wyróżnić, co najmniej trzy znaczenia tego pojęcia: 1. Przedsiębiorczość jest pewnym szczególnym procesem myślenia, wyrażającym się ciekawością, potrzebą poznania i działania. Wiąże się ona także z pewnym niezadowoleniem ze stanu istniejącego, co skłania do poszukiwania zmian. 2. Przedsiębiorczość to aktywność wynikająca z myślenia przedsiębiorczego. Jest to radzenie sobie w zmieniających się warunkach w sposób bardziej skuteczny od innych. 3. Przedsiębiorczość jest rezultatem powyższych działań w jej instytucjonalnym wyrazie, czyli przedsięwzięciu gospodarczym, firmie, przedsiębiorstwie (Makarski, 2000). Definicja przedsiębiorczości może być pogrupowana w trzy kategorie: * przedsiębiorczość jako postawa, * przedsiębiorczość jako zachowanie, * przedsiębiorczość jako proces. Wymienione sposoby rozumienia przedsiębiorczości są ze sobą ściśle powiązane oraz przeplatają się wzajemnie. Przedsiębiorczość jest specyficzną postawą człowieka wobec otaczającego go świata i ludzi, wyrażającą się w twórczym i aktywnym dążeniu do ulepszania istniejących stanów rzeczy, w gotowości do podejmowania nowych działań lub rozszerzania dotychczasowych i dążenia do osiągania założonych korzyści materialnych, które prowadzą do odczuwalnego wzrostu uzyskiwanych zysków oraz poprawy warunków życia i pracy.

230

Przedsiębiorczość jest też specyficznym rodzajem aktywności człowieka, określonym zachowaniem, umiejętnością wykorzystania pomysłów, nadarzających się okazji niedostrzeganych lub bagatelizowanych przez innych (Piecuch, 2010).

Przedsiębiorczość postrzegana jako określony sposób działania (zachowania), wymaga przestrzegania pewnych reguł: - chłonności i otwartości organizacji na działanie, - systematycznego pomiaru efektywności wdrażanych innowacji, - podjęcia konkretnych działań dotyczących struktury organizacyjnej, obsady stanowisk, zasad kierowania zespołami pracowników, systemu płac, nagród, - unikania robienia rzeczy, których nie należy czynić w zarządzaniu przedsiębiorczym (Duraj et al., 2010).

Ujęcie procesowe przedsiębiorczości jest bardzo popularne w literaturze przedmiotu. Traktuje ją w wynikowym, dynamicznym ujęciu. Przedsiębiorczość nie jest pojedynczym aktem, ale ciągłą aktywnością, najlepiej objawiającą się w działaniu. To bardzo złożony proces w wyniku, którego uruchomione zostaje nowe przedsięwzięcie gospodarcze przybierające różne formy organizacyjno-prawne. To poszukiwanie informacji i rozpoznawanie szans, nabywanie zasobów oraz kształtowanie i realizacja strategii firmy (Piecuch, 2010).

Przedsiębiorczość opisuje się często przez pryzmat cech osobowych przedsiębiorcy, jego talentów i umiejętności, ale również systemu wartości, motywacji i rzeczywistych zachowań. Podkreśla się przy tym umiejętność podejmowania ryzyka, wiążącą się z samodzielną działalnością, nowatorstwo, inicjatywę i oryginalność, a także silną motywację do osiągania sukcesu oraz uznanie dla pracy, zysku i własności prywatnej, jako źródeł bogactwa jednostki i społeczeństwa. Przedsiębiorczość jednakże – jak pisze P. Drucker – nie zajmuje się psychologią i cechami charakteru przedsiębiorców, ale ich działaniami i zachowaniami. Dlatego też w nowoczesnych koncepcjach przedsiębiorczość traktowana jest jako specyficzny proces zarządzania (podejście procesowe). Podejście takie zostało wypracowane w latach 90. przez szkołę harwardzką, której głównymi przedstawicielami są Jeffrey A. Timmons i Howard H. Stevenson. Uważają oni, że przedsiębiorczość jest procesem tworzenia lub rozpoznawania szans oraz wykorzystywania ich bez względu na posiadane aktualnie zasoby. Jest ona aktem twórczym przedsiębiorcy, który znajduje w sobie i poświęca dość energii, aby zainicjować i zbudować przedsiębiorstwo lub organizację, zamiast tylko obserwować, analizować i opisywać ją. Interpretacja tej definicji może jednak wywołać pewne kontrowersje, w związku z minimalizowaniem roli zasobów, które – jak można się domyślić – przedsiębiorca potrafi pozyskać dzięki swojej wiedzy, umiejętnościom i powiązaniom, stanowiącym zresztą także zasoby, ale o charakterze niematerialnym.

Podejście procesowe przyjmują także inni teoretycy przedsiębiorczości i zarządzania spoza szkoły harwardzkiej. Znany w świecie autor podręczników przedsiębiorczości, Donald F. Kuratko, przyjmuje definicję Roberta Runstadta, zgodnie, z którą przedsiębiorczość to dynamiczny proces tworzenia wartości dodanej. Wartość ta jest tworzona przez jednostki, które akceptują ryzyko majątkowe, czasu i kariery, związane z dodaniem wartości do jakiegoś produktu lub usługi. Produkt ten lub usługa może, ale nie musi być nowy czy unikalny, ale wartość musi w jakiś sposób być dodana przez przedsiębiorcę przez zapewnienie i rozmieszczenie niezbędnych umiejętności i zasobów.

231

Z kolei w podręczniku zarządzania R.W. Griffina autor uważa, że jest to proces organizowania i prowadzenia działalności gospodarczej oraz podejmowania związanego z nią ryzyka. Natomiast przedsiębiorca to ktoś, kto podejmuje działania objęte mianem przedsiębiorczości, ktoś kto organizuje i prowadzi działalność gospodarczą oraz podejmuje ryzyko.

Można przyjąć, że szeroko rozumiana przedsiębiorczość obejmuje wszelką działalność gospodarczą, nawet naśladownictwo, przedsiębiorców zakładających małe firmy, sklepiki czy punkty usługowe. Wprawdzie P. Drucker uważa, że nie każde nowe, małe przedsiębiorstwo reprezentuje przedsiębiorczość. Jeśli naśladuje już istniejące, nie tworzy niczego nowego, a zwłaszcza nowego klienta, nowego popytu, nowego rynku czy nowego sposobu zaspokajania potrzeby, to nie jest przejawem przedsiębiorczości. Tylko takie, które jest oparte na celowej innowacji, można uznać za systematycznie przedsiębiorcze.

Pogląd ten – jak się wydaje – jest prawdziwy w odniesieniu do gospodarki amerykańskiej, ale w krajach nie tak rozwiniętych, naśladowcza przedsiębiorczość może tworzyć nowy popyt i nowego klienta, a co ważniejsze – nową grupę społeczną przedsiębiorców, gromadzących stopniowo kapitał, który w przyszłości być może będzie przeznaczony na bardziej innowacyjne przedsięwzięcia. To konkurencja rynkowa zmusi ich do poszukiwania innowacji, w przeciwnym razie nie będą w stanie przetrwać na rynku. Korzystając z przedstawionego dorobku podejścia procesowego, można przyjąć ostateczną definicję. Przedsiębiorczość to proces zakładania i prowadzenia działalności gospodarczej, obejmujący następujące składniki: (Targalski, Francik, 2009)

1) rozpoznanie szans i możliwości działania na rynku (prowadzenia działalności gospodarczej);

2) opracowanie planu działalności (biznesplanu) i zgromadzenia (przygotowanie) niezbędnych zasobów;

3) powstanie (założenie) przedsiębiorstwa; 4) prowadzenie przedsiębiorstwa przez kolejne fazy jego rozwoju (zarządzanie

nimi).

Analiza konkurencyjności w pięciu wymiarach Każde przedsiębiorstwo istniejące na rynku dąży do tego aby jego działania były

efektywne i przynosiły sukces. Jest to możliwe dzięki ciągłemu przypominaniu i stawianiu przez daną firmę głównych celów oraz sposobów, które przyczynią się do ich osiągnięcia. Wymaga opracowanie strategii zarówno krótko jak i długofalowej, które bezpośrednio związane są z procesem planowania działań obecnych jak i przyszłych (Drążek, 2003). Strategia jest procesem który ma za zadanie pomóc w trakcie realizacji różnych zadań dążących do postawionego wcześniej celu. Zastosowanie odpowiednich narzędzi spowoduje, że przedsiębiorstwo zdobędzie równowagę oraz umocni swoją pozycję nawet podczas ciągłych zmian w otoczeniu W strategii czy planie działania danej firmy konieczna jest ciągła modyfikacja. Wynika to z faktu, iż na rynku widoczne są gwałtowne zmiany i żadna koncepcja obrana przez przedsiębiorstwo na początku nie jest możliwa do wykonania w stu procentach. Powinna być na bieżąco ulepszana, co zwiększy szansę na odniesienie sukcesu.

Aby sformułować jak najlepszą strategię trzeba odwołać się do otoczenia danego przedsiębiorstwa, ponieważ od niego zależy najwięcej.

232

Analiza 5 sił Portera jest jedną z najważniejszych narzędzi analizy strategicznej. Dzięki niej można określić pozycję, w jakiej się znajduje dana firma. Istotnymi czynnikami, które mają na nią wpływ są:

siła oddziaływania dostawców,

siła oddziaływania odbiorców,

natężenie walki konkurencyjnej wewnątrz sektora,

groźba wejścia nowych konkurentów,

groźba wyrobów substytucyjnych.

233

19 ZNACZENIE PRZEDSIĘBIORCZOŚCI I SEKTORA MSP DLA GOSPODARKI WOJEWÓDZTWA PODKARPACKIEGO W

KONTEKŚCIE PODNOSZENIA KONKURENCYJNOŚCI – ANALIZA WYNIKÓW BADAŃ PILOTAŻOWYCH (E-HANDLOWANIA)

Udział sektora MŚP w ostatnich latach w sprzedaży produktów i towarów w całej gospodarce województwa odnotował dalszy przyrost. Jest to głównie skutkiem istniejącej w województwie struktury podmiotów gospodarczych, w której zdecydowanie przeważają małe przedsiębiorstwa rodzinne o niskim poziomie sprzedaży, konkurencyjności i innowacyjności.

Nasycenie podmiotami gospodarczymi na 1 km2 w Polsce jest bardzo zróżnicowane przestrzennie. Województwo podkarpackie należy do regionów o średnim poziomie tego wskaźnika w kraju (8,55 jedn/km2) (Strategia Rozwoju Województwa Podkarpackiego).

W województwie podkarpackim na koniec 2012 r. było zarejestrowanych nieco ponad 155 tys. podmiotów gospodarczych, co stanowiło 3,9% podmiotów zarejestrowanych w kraju. W województwie podkarpackim, pomimo zbliżonego do średniego w kraju udziału małych i średnich przedsiębiorstw (MŚP) w ogólnej liczbie przedsiębiorstw, absorbują one mniejszą niż w innych województwach część siły roboczej. O ile w Polsce ten odsetek wynosi 50% to na Podkarpaciu 40%. W przypadku mikroprzedsiębiorstw odsetek ten wynosi 37%. Proporcje te świadczą o słabości sektora MŚP w województwie.

Analizując wskaźnik przedsiębiorczości województwa podkarpackiego w układzie przestrzennym w podziale na powiaty należy stwierdzić, że największe nasycenie przedsiębiorstwami w liczbach bezwzględnych występuje w 4 miastach na prawach powiatu: Rzeszowie, Przemyślu, Krośnie, Tarnobrzegu. Powiatami o względnie dużej koncentracji MŚP są również powiaty: bieszczadzki, leski, sanocki i krośnieński. Najmniej korzystnie sytuacja przedstawia się w powiatach: przemyskim, brzozowskim i strzyżowskim. Liczba osób fizycznych prowadzących indywidualną działalność gospodarczą jest zróżnicowana terytorialnie. Największa aktywność w tym zakresie wykazują mieszkańcy Rzeszowa i Krosna (13 osób na 100 osób w wieku produkcyjnym prowadzi własną firmę) oraz Tarnobrzega, powiatu leskiego i bieszczadzkiego (12 osób). Szczególnie niską aktywność gospodarczą wykazują mieszkańcy powiatów: przemyskiego i lubaczowskiego, w których tylko 6 osób na 100 osób w wieku produkcyjnym prowadzi własną działalność gospodarczą.

Podobnie jak w innych województwach największą cześć przedsiębiorstw, nieco ponad 95%, stanowią przedsiębiorstwa zatrudniające do 9 osób (mikroprzedsiębiorstwa). Niespełna 4% stanowią przedsiębiorstwa małe, 0,8% przedsiębiorstwa średnie, natomiast przedsiębiorstwa duże stanowią nieznaczny odsetek około 0,1% (http://monitoruj.podkarpackie.pl/przedsi%C4%99biorczo%C5%9B%C4%87.html).

Tabela 39 charakteryzuję stopień opanowania technologii informacyjnych w biznesie wśród badanych przedsiębiorstw.

234

Tabela 39: Doświadczenia przedsiębiorców z handlem elektronicznym (zaufanie do

handlu elektronicznego) Źródło: opracowanie własne

Badane przedsiębiorstwa charakteryzują się niskim doświadczeniem w wykorzystywaniu zdobyczy technologii. Doświadczenie z wewnętrznym ERP, rozwiązaniami e-business (wewnętrzne systemy e-procurement, katalogi elektroniczne, wymiana dokumentów online) stanowiło jedynie 30,05% (najlepiej wykorzystują w tej grupie technologię przedsiębiorstwa średnie). Natomiast małe doświadczenie w wykorzystywaniu technologii (używanie Internetu do szukania stron internetowych firm, e-mail) zdeklarowało aż 56,34% spośród całej badanej populacji (najgorzej w tej grupie wypadają przedsiębiorstwa mikro - 53,33%). Z badań wynika, że brak jakiegokolwiek doświadczenia w handlu elektronicznym deklaruje 5,63% badanej grupy przedsiębiorstw.

Wyszczególnienie

Brak

doświadczenia

Małe

doświadczenie

Doświadczenie Wew.

ERP

Doświadcz

enie na rynku

elektronicznym

Raze

m

Liczba Mikro przedsiębiorstwa

6 64 22 4 96

% z kolumny 50,00% 53,33% 34,38% 23,53%

% z wiersza 6,25% 66,67% 22,92% 4,17%

% z całości 2,82% 30,05% 10,33% 1,88% 45,07%

Liczba Małe przedsiębiorstwa

4 40 19 3 66

% z kolumny 33,33% 33,33% 29,69% 17,65%

% z wiersza 6,06% 60,61% 28,79% 4,55%

% z całości 1,88% 18,78% 8,92% 1,41% 30,99%

Liczba Średnie przedsiębiorstwa

2 16 23 10 51

% z kolumny 16,67% 13,33% 35,94% 58,82%

% z wiersza 3,92% 31,37% 45,10% 19,61%

% z całości 0,94% 7,51% 10,80% 4,69% 23,94%

Liczba Ogółem 12 120 64 17 213

% z całości 5,63% 56,34% 30,05% 7,98%

235

Tabela 40 charakteryzuje głównych partnerów biznesowych w procesie generowania wartości wśród badanych przedsiębiorstw.

Wyszczególnienie Międzynarodowi

Krajowi Krajowi i międzynarod

owi

Razem

Liczba Mikro przedsiębiorstwa

2 90 4 96

% z kolumny 66,67% 53,89% 9,30%

% z wiersza 2,08% 93,75% 4,17%

% z całości 0,94% 42,25% 1,88% 45,07%

Liczba Małe przedsiębiorstwa

1 50 15 66

% z kolumny 33,33% 29,94% 34,88%

% z wiersza 1,52% 75,76% 22,73%

% z całości 0,47% 23,47% 7,04% 30,99%

Liczba Średnie przedsiębiorstwa

0 27 24 51

% z kolumny 0,00% 16,17% 55,81%

% z wiersza 0,00% 52,94% 47,06%

% z całości 0,00% 12,68% 11,27% 23,94%

Liczba Ogół 3 167 43 213

% z całości 1,41% 78,40% 20,19%

Tabela 40: Partnerzy biznesowi Państwa firmy są głównie


Analizując dane empiryczne w kontekście rynku, na którym działają przedsiębiorcy należy zauważyć, że badane przedsiębiorstwa sfery MSP funkcjonują głównie na rynku krajowym (stanowi to wśród całej populacji badanych 78,40%). Natomiast rynek międzynarodowy jak wynika z deklaracji przedsiębiorców jest eksplorowany przez nie jedynie w 1,41%, przedsiębiorcy charakteryzujący swoich kontrahentów głównie krajowych oraz zagranicznych na tym samym poziomie stanowili wśród całej badanej populacji przedsiębiorstw stanowili 20,19%. Średnie przedsiębiorstwa w tej grupie stanowiły 55,81% (natomiast małe 34,88%, mikro 9,30%). W prowadzeniu biznesu szczególnie rozważanego w kontekście handlu elektronicznego jednym z kluczowych czynników, które wpływają na trwałość relacji biznesowych oraz powodzenie transakcji jest zaufanie (ilustr. 14.; tab.40).

236

Ilustracja 14: Model oceny (budowy) zaufania według

Źródło: Lavrac et al., 2005 W wyniku przeprowadzonego badania kwestionariuszowego otrzymujemy sieć w

kształcie gwiazdy. W centrum takiej sieci znajduje się główny partner (bądź partnerzy), a połączenia od środka na zewnątrz reprezentują połączenia między parterami. Im więcej powiązań partnera głównego z innymi partnerami, tym bardziej skomplikowana sieć powstaje. Jak wynika z rysunku składową zaufania jest reputacja oraz współpraca

Do głównych środków budowania zaufania min. należą od wielu czynników takich

jak: reputacja, uczciwość, wspólne wartości, cele wizja, struktura organizacyjna, adaptacja wewnątrz przedsiębiorstwa, komunikacja (Blomqvist, Pirjo, 2004).

ZAUFANIE

0,5 x Reputacja

+

0,5 x Współpraca

Reputacja

(wartości średnie dla: aktywność, partnerskich stosunków, skłonność do

ryzyka, punktualność,

niezawodność, sytuacja ekonomiczna – oceniana w skali 1 bardzo zła – 6 bardzo zła)

Współpraca

(oceniana w skali 1 brak współpracy- 3 silna współpraca)

237

Wyszczególnienie N

ważnych Średnia Mediana Wariancja SD

Współ. zmienności.

1. Certyfikaty bądź znaki na poziomie krajowym firm działających na rynku lokalnym (w tym samym kraju)

213 1,67 2,00 0,30 0,55 32,79

2. Certyfikaty bądź znaki na poziomie krajowym dla firm zagranicznych

213 1,54 2,00 0,34 0,59 38,08

3. Znane certyfikaty ustanowione międzynarodowo, np. ISO

213 1,56 2,00 0,44 0,66 42,38

Tabela 41: Czynniki zwiększające zaufanie poprzez posiadane certyfikaty Źródło: opracowanie własne

Jak wynika z badań czynnikiem, który najistotniej wpływa na budowę zaufania, są certyfikaty bądź znaki na poziomie krajowym firm działających na rynku lokalnym (w tym samym kraju) – średnia dla odpowiedzi stanowiła 1,67, a SD 0,55 co sugeruje, że odpowiedzi w najmniejszym stopniu różniły się od średniej czyli przedsiębiorcy byli najbardziej zgodni w odpowiedziach (ilust. 15 przedstawia dokładną charakterystykę dokonaną z perspektywy statystyki opisowej).

238

Q2.1

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.667

Mediana: 2.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 2.000

Wariancja:0.299

Od.std.: 0.547

Bł.std.: 0.0375

Skośn.: -1.393

Kurt: 1.005

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.499

Górny: 0.604

P.ufn. średn.

Dolny: 1.593

Górny: 1.740

Q2.2

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.540

Mediana: 2.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 2.000

Wariancja:0.344

Od.std.: 0.586

Bł.std.: 0.0402

Skośn.: -0.864

Kurt: -0.234

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.536

Górny: 0.648

P.ufn. średn.

Dolny: 1.461

Górny: 1.619

Q2.3

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.559

Mediana: 2.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 2.000

Wariancja:0.436

Od.std.: 0.661

Bł.std.: 0.0453

Skośn.: -1.209

Kurt: 0.233

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.603

Górny: 0.730

P.ufn. średn.

Dolny: 1.469

Górny: 1.648

Ilustracja 15: Czynniki zwiększające zaufanie poprzez posiadane certyfikaty Źródło: opracowanie własne na podstawie badań ankietowych

Certyfikaty bądź znaki na poziomie krajowym firm działających na rynku lokalnym (w tym samym kraju)

Certyfikaty bądź znaki na poziomie krajowym dla firm zagranicznych

Znane certyfikaty ustanowione międzynarodowo, np. ISO

239

Analizowane przedsiębiorstwa przeanalizowano z perspektywy posiadanych referencji, jest to szczególna forma zwiększenia zaufania do partnera biznesowego szeroko stosowana w krajach Europy Zachodniej (tab. 42, ilus. 16).

Wyszczególnienie

N ważnyc

h

Średnia

Mediana

Wariancja

SD Współ.

zmienności.

1. Lista ważnych partnerów biznesowych (dostawcy i klienci)

213 1,25 1,00 0,52 0,72

57,63

2. Lista ukończonych przedsięwzięć (np. znane budynki, kolekcja odzieży, etc.)

213 1,32 1,00 0,35 0,59

44,82

Tabela 42: Czynniki zwiększające zaufanie poprzez posiadane referencje (skala; 0 brak

znaczenia, 1-średnie znacznie, 2-duże znacznie) Źródło: opracowanie własne

Jak wynika z przeprowadzonych badań w sektorze MSP większe znaczenie dla

przedsiębiorców ma lista ukończonych przedsięwzięć (np. znane inwestycje, kolekcja odzieży, etc.) – średnia ocena tych czynników 1,32; SD 0,59. Natomiast średnia ocena czynnika jakim jest lista ważnych partnerów biznesowych (dostawcy i klienci) wyniosła 1,25; (SD 0.72 sugeruje, ze oceny bardziej odchylały się od średniej).

Lista ważnych partnerów biznesowych

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213Średnia: 1.249Mediana: 1.000Min: 0Max: 2.00025%: 1.00075%: 2.000Wariancja:0.518Od.std.: 0.720Bł.std.: 0.0493Skośn.: -0.412Kurt: -0.990

P.ufn. o.s.Dolny: 0.657Górny: 0.795P.ufn. średn.Dolny: 1.152Górny: 1.346

Lista ukończonych przedsięwzięć

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213Średnia: 1.324Mediana: 1.000Min: 0Max: 2.00025%: 1.00075%: 2.000Wariancja:0.352Od.std.: 0.593Bł.std.: 0.0407Skośn.: -0.246Kurt: -0.631

P.ufn. o.s.Dolny: 0.542Górny: 0.656P.ufn. średn.Dolny: 1.244Górny: 1.404

Ilustracja 16: Czynniki zwiększające zaufanie poprzez posiadane referencje


240

Reputacja jest kluczowym czynnikiem zwiększającym zaufanie może być oparta i opracowana przez sprzężenie zwrotne (tab. 43, ilust. 17). Podstawowym podejściem jest zapewnienie pozytywnego lub negatywnego komentarza za już przeprowadzone transakcje biznesowe (szczególnie jest to istotne w handlu elektronicznym). Wynik zazwyczaj dzieli się na kilka wskaźników, jak jakość produktu/usługi, dostawa, płatność, serwis, itp. Sprzężenia zwrotne są zazwyczaj agregowane w prosty sposób np. piktogram, gwiazdki.

Tym samym szczególnego znaczenia nabiera proces identyfikacji najważniejszych czynników, które mogą decydować o reputacji przedsiębiorstwa. Fombrun przygotował metodologię, której celem jest pomiar postrzegania firmy przez pryzmat najważniejszych interesariuszy. Podzielił on 20 czynników wpływających na reputację ze względu na 6 kryteriów:(www.valuebasedmanagement.net/methods_corporate_reputation_quotient.html)

Zaangażowanie emocjonalne – uwzględniające: pozytywne odczucia względem firmy, podziw i uznanie żywione względem firmy oraz zaufanie do niej,

Produkty i usługi – uwzględniające: innowacyjne produktu i usługi, cechujące się dobrą jakością, sprzedawane za dobrą cenę co finalnie powoduje, że odbiorca utożsamia się z danym produktem lub usługą,

Wizja i przywództwo – uwzględniające: jasną wizję działań firmy cechującą się wykorzystywaniem przewagi konkurencyjnej, a także charyzmatyczne i etyczne przywództwo firmy,

Kultura organizacyjna – uwzględniająca: firmę w której ludzie chcą pracować, jest dobrze zarządzana oraz posiada wartościowych i zaangażowanych pracowników,

Wyniki finansowe – uwzględniające: zyskowność, niskie ryzyko inwestycyjne dla potencjalnych inwestorów, solidnych klientów gwarantujących stabilny wzrost w przyszłości oraz wyniki przewyższające średnią reprezentowanej branży,

Odpowiedzialność społeczna biznesu – uwzględniająca: działania proekologiczne, wspierająca „etyczne działania społeczne” oraz traktująca pracowników zgodnie z zasadami CSR.

241

Wyszczególnienie N ważnych

Średnia Mediana Wariancja SD Współ.. zmienności

1. .Tylko pozytywny feedback od partnerów

213 1,00 1,00 0,33 0,58 58,14

2. . Zarówno pozytywny jak i negatywny feedback od partnerów

213 1,29 1,00 0,44 0,66 51,63

3. Forum dyskusyjne gdzie partnerzy firmy mają możliwość pozostawienia komentarzy o handlu z daną firmą

213 1,28 1,00 0,40 0,63 49,49

4. . Raporty ze zagregowanymi danymi o działaniach przedsiębiorstwa (np. przedział czasu odpowiedzi w procesach negocjacyjnych, ile razy dana firma była zaangażowana w przetargi, ile razy zdobyła kontrakt, etc.)

213 1,15 1,00 0,32 0,57 49,00

5. Ocena przedstawiona jako prosty symbol/ (np. liczba gwiazdek ****) albo liczba przykładowych procentów z prezentacją liczby wszystkich transakcji, np. 60%/50 (wszystkich transakcji)..

213 1,38 1,00 0,38 0,62 44,47

Tabela 43: Reputacja oparta i opracowana na sprzężeniu zwrotnym w pinii

przedsiębiorców (skala; 0-brak znaczenia, 1-średnie znacznie, 2-duże znacznie) Źródło: opracowanie własne

242

Poddając analizie zebrany materiał z perspektywy reputacji opartej na sprzężeniu zwrotnym najwyższą średnią ocenę uzyskał sposób organizowania ewaluacji z wykorzystaniem prostego symbolu/ (np. liczba gwiazdek ****) albo liczba wszystkich transakcji, np. 60%/50 . jest to w opinii przedsiębiorców najlepszy sposób budowy zaufania (średnia ocena 1,38; SD 0,62), pełniejszą charakterystykę przedstawia ilustracja 17.

Q4.1

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 0.995

Mediana: 1.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 1.000

Wariancja:0.335

Od.std.: 0.579

Bł.std.: 0.0397

Skośn.: -1.08e-006

Kurt: 0.0287

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.528

Górny: 0.640

P.ufn. średn.

Dolny: 0.917

Górny: 1.073

Q4.2

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.286

Mediana: 1.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 2.000

Wariancja:0.441

Od.std.: 0.664

Bł.std.: 0.0455

Skośn.: -0.396

Kurt: -0.763

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.607

Górny: 0.734

P.ufn. średn.

Dolny: 1.197

Górny: 1.376

Q4.3

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.277

Mediana: 1.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 2.000

Wariancja:0.399

Od.std.: 0.632

Bł.std.: 0.0433

Skośn.: -0.300

Kurt: -0.658

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.577

Górny: 0.698

P.ufn. średn.

Dolny: 1.192

Górny: 1.362

Q4.4

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.155

Mediana: 1.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 1.000

Wariancja:0.320

Od.std.: 0.566

Bł.std.: 0.0388

Skośn.: 0.0172

Kurt: -0.0762

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.517

Górny: 0.625

P.ufn. średn.

Dolny: 1.078

Górny: 1.231

Q4.5

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.385

Mediana: 1.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 2.000

Wariancja:0.379

Od.std.: 0.616

Bł.std.: 0.0422

Skośn.: -0.470

Kurt: -0.640

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.562

Górny: 0.681

P.ufn. średn.

Dolny: 1.302

Górny: 1.468

Ilustracja 17: Reputacja oparta i opracowana na sprzężeniu zwrotnym w pinii przedsiębiorców (skala; 0-brak znaczenia, 1-średnie znacznie, 2-duże znacznie)

Źródło: opracowanie własne na podstawie badań ankietowych

Tylko pozytywny

feedback od partnerów . Zarówno pozytywny jak i negatywny feedback od

partnerów

Forum dyskusyjne gdzie partnerzy firmy mają

możliwość pozostawienia komentarzy o handlu z

daną firmą

Raporty ze zagregowanymi danymi o działaniach

przedsiębiorstwa (np. przedział czasu odpowiedzi

w procesach

negocjacyjnych, ile razy dana firma była

zaangażowana w przetargi,

ile razy zdobyła kontrakt,

etc.)

Ocena przedstawiona jako prosty symbol/ (np.

liczba gwiazdek ****) albo liczba

przykładowych

procentów z prezentacją liczby wszystkich

transakcji, np. 60%/50

(wszystkich transakcji)..

243

Wykonanie kontraktu jest często trudne dla MŚP w relacjach transgranicznych. Szczególnie istotnym zadaniem jest zapewnienie narzędzia do uproszczenia transakcji, jak na przykład monitoring pomyłek lub automatyczne wypełnienie danych. Można zaoferować szablony umowy/dokumentu. Dla celów dowodowych w niektórych sporach lub sądzie, zapis procesu negocjacji. Tabela 44 (ilustr.18) przedstawia wyniki badań, w których przedsiębiorcy identyfikowali najważniejsze elementy platformy integracyjnej.


Średnia Mediana Wariancja SD Współ. zmienności.

1. Integracja wyników negocjacji z kontraktem 213 1,14 1,00 0,31 0,55 48,76

2. Śledzenie i zapisywanie procesu negocjacyjnego (z uwzględnieniem wymaganych poziomów prywatności)

213 1,13 1,00 0,38 0,62 55,05

3. Podstawowe klauzule i wzory umów

213 1,52 2,00 0,35 0,60 39,14

4. Baza danych/obsługa z zawansowanymi klauzulami świadczona przez zewnętrzną firmę za opłatą

213 1,13 1,00 0,39 0,62 55,07

5. Wyjaśnianie wzorów i warunków umów 213 1,33 2,00 0,59 0,77 57,67

Tabela 44: Narzędzia zapewniające uproszczenie transakcji na platformie integracyjnej

(skala oceny; 0-brak znaczenia, 1-średnie znacznie, 2-duże znacznie) Źródło: opracowanie własne

Jak wynika z przeprowadzonego badania najważniejszym elementem w opinii

przedsiębiorców jest możliwość wykorzystania Podstawowych klauzul i wzorów umów (średnia odpowiedzi 1,52; SD 0,60). Natomiast najmniejsze znaczenie posiadało Śledzenie i zapisywanie procesu negocjacyjnego (z uwzględnieniem wymaganych poziomów prywatności) oraz Baza danych/obsługa z zawansowanymi klauzulami świadczona przez zewnętrzną firmę za opłatą (średnia z odpowiedzi 1,13). Pełniejszą charakterystykę obrazuje ilustracja 18.

244

Q5.1

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.136

Mediana: 1.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 1.000

Wariancja:0.307

Od.std.: 0.554

Bł.std.: 0.0380

Skośn.: 0.0530

Kurt: 0.0833

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.506

Górny: 0.612

P.ufn. średn.

Dolny: 1.061

Górny: 1.211

Q5.2

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.127

Mediana: 1.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 2.000

Wariancja:0.385

Od.std.: 0.620

Bł.std.: 0.0425

Skośn.: -0.0889

Kurt: -0.443

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.566

Górny: 0.686

P.ufn. średn.

Dolny: 1.043

Górny: 1.211

Q5.3

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.521

Mediana: 2.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 2.000

Wariancja:0.355

Od.std.: 0.595

Bł.std.: 0.0408

Skośn.: -0.827

Kurt: -0.294

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.544

Górny: 0.658

P.ufn. średn.

Dolny: 1.441

Górny: 1.602

Q5.4

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.131

Mediana: 1.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 2.000

Wariancja:0.388

Od.std.: 0.623

Bł.std.: 0.0427

Skośn.: -0.0974

Kurt: -0.468

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.569

Górny: 0.689

P.ufn. średn.

Dolny: 1.047

Górny: 1.216

Q5.5

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.333

Mediana: 2.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 2.000

Wariancja:0.591

Od.std.: 0.769

Bł.std.: 0.0527

Skośn.: -0.652

Kurt: -1.019

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.702

Górny: 0.850

P.ufn. średn.

Dolny: 1.229

Górny: 1.437

Ilustracja 18: Narzędzia zapewniające uproszczenie transakcji na platformie integracyjnej

(skala oceny; 0-brak znaczenia, 1-średnie znacznie, 2-duże znacznie) Źródło: opracowanie własne

Integracja wyników

negocjacji z kontraktem Śledzenie i zapisywanie

procesu negocjacyjnego (z uwzględnieniem

wymaganych poziomów

prywatności)

Podstawowe klauzule i

wzory umów

Baza danych/obsługa z

zawansowanymi

klauzulami świadczona

przez zewnętrzną firmę

za opłatą

Wyjaśnianie wzorów i

warunków umów

245

Bardzo istotnym elementem w prowadzeniu handlu elektronicznego jest Online Dispute Resolution (ODR) – forma rozstrzygania sporów ODR odnosi się do procesów innych niż ustalenia sądu, w których bezstronna osoba (zaufana trzecia strona) pomaga w sporze między nimi z wykorzystaniem ICT (tab.45; ilust. 19).


Średnia Mediana SD Współ. zmienności.

1. Wsparcie doradcze - rekomendacja ekspertów ODR dla użytkowników, jakie podjąć działania

213 1,37 1,00 0,56 40,61

2. Wsparcie techniczne - wsparcie poprzez rozwiązywanie problemów technicznych

213 1,37 1,00 0,59 43,08

3. Ograniczony ODR – do pewnego stopnia złożoności 213 0,97 1,00 0,50 51,59

4. Zewnętrzna usługa ODR świadczona przez wyspecjalizowaną firmę

213 1,01 1,00 0,61 60,18

Tabela 45: Online Dispute Resolution (ODR) jako forma rozstrzygania sporów (skala oceny; 0-brak znaczenia, 1-średnie znacznie, 2-duże znacznie)

Źródło: opracowanie własne Są one świadczone przez strony, na które zarówno kupujący i sprzedający zgodzili się, a ostateczna decyzja podjęta przez eksperta rozstrzygania sporów jest akceptowana przez obie strony. Ekspert ma często rozległe doświadczenie i jest wspomagany odpowiednimi danymi przez internetowy system business.

Poddając analizie zgromadzony materiał empiryczny należy podkreślić, że w opinii badanych przedsiębiorstw ze sfery MSP najwyższą średnią ocenę (1,37) uzyskało równocześnie Wsparcie doradcze - rekomendacja ekspertów ODR dla użytkowników, jakie podjąć działania oraz Wsparcie techniczne - wsparcie poprzez rozwiązywanie problemów technicznych.

246

Q6.1

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.371

Mediana: 1.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 2.000

Wariancja:0.310

Od.std.: 0.557

Bł.std.: 0.0381

Skośn.: -0.137

Kurt: -0.814

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.508

Górny: 0.615

P.ufn. średn.

Dolny: 1.296

Górny: 1.446

Q6.2

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.366

Mediana: 1.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 2.000

Wariancja:0.346

Od.std.: 0.589

Bł.std.: 0.0403

Skośn.: -0.307

Kurt: -0.684

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.537

Górny: 0.650

P.ufn. średn.

Dolny: 1.287

Górny: 1.446

Q6.3

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 0.967

Mediana: 1.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 1.000

Wariancja:0.249

Od.std.: 0.499

Bł.std.: 0.0342

Skośn.: -0.0686

Kurt: 1.063

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.456

Górny: 0.551

P.ufn. średn.

Dolny: 0.900

Górny: 1.035

Q6.4

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.014

Mediana: 1.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 1.000

Wariancja:0.372

Od.std.: 0.610

Bł.std.: 0.0418

Skośn.: -0.00706

Kurt: -0.282

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.557

Górny: 0.674

P.ufn. średn.

Dolny: 0.932

Górny: 1.097

Ilustracja 19: Online Dispute Resolution (ODR) jako forma rozstrzygania sporów (skala oceny; 0-brak znaczenia, 1-średnie znacznie, 2-duże znacznie)


Wsparcie doradcze -

rekomendacja ekspertów ODR dla użytkowników,

jakie podjąć działania

Wsparcie techniczne -

wsparcie poprzez rozwiązywanie

problemów technicznych

Ograniczony ODR – do

pewnego stopnia

złożoności

Zewnętrzna usługa ODR

świadczona przez

wyspecjalizowaną firmę

247

W celu ograniczenia nadużyć w handlu elektronicznym stosuje się usługi Escrow są usługi świadczone w celu zapewnienia zapłaty przed dostawą. Tabela 46. (ilustr. 20) charakteryzuje znaczenie oraz opinię przedsiębiorstw sfery MSP o tym typie usług.


Średnia Mediana SD Współ. zmienności.

1. Usługa wewnętrzna, gdzie pośrednik działa jako ESP z odpowiednim rachunkiem bankowym

213 1,18 1,00 0,58 49,19

2. Bank będzie pośrednikiem poprzez udokumentowane uznanie

213 1,27 1,00 0,59 46,53

3. Zaufana Trzecia Strona (Trusted Third Party) – zewnętrzna wyspecjalizowna firma zapewnia obsługę

213 1,09 1,00 0,60 54,72

Tabela 46: Usługi Escrow w ocenie przedsiębiorców (skala oceny; 0-brak znaczenia, 1-

średnie znacznie, 2-duże znacznie) Źródło: opracowanie własne

Działania te mają przede wszystkim zmniejszyć ryzyko nadużyć dzięki zaufanym

osobom trzecim (ESP), które gromadzą, przechowują i wypłacają fundusze zgodnie z instrukcjami kupującego i sprzedającego. ESP otrzymuje pieniądze od nabywcy i czeka na potwierdzenie, że dostawa jest zgodna z zamówieniem. Po potwierdzeniu ESP wysyła pieniądze do sprzedawcy.

Jak wynika z przeprowadzonych badań przedsiębiorcy najwyższe zaufanie pokładają w instytucjach bankowych w pośredniczeniu w dokonaniu transakcji poprzez udokumentowane uznanie (średnia odpowiedzi 1,27; SD 0,59).

248

Q7.1

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.178

Mediana: 1.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 2.000

Wariancja:0.336

Od.std.: 0.580

Bł.std.: 0.0397

Skośn.: -0.0325

Kurt: -0.243

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.529

Górny: 0.641

P.ufn. średn.

Dolny: 1.100

Górny: 1.257

Q7.2

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.268

Mediana: 1.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 2.000

Wariancja:0.348

Od.std.: 0.590

Bł.std.: 0.0404

Skośn.: -0.146

Kurt: -0.519

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.539

Górny: 0.652

P.ufn. średn.

Dolny: 1.188

Górny: 1.347

Q7.3

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.089

Mediana: 1.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 1.000

Wariancja:0.355

Od.std.: 0.596

Bł.std.: 0.0408

Skośn.: -0.0293

Kurt: -0.203

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.544

Górny: 0.659

P.ufn. średn.

Dolny: 1.009

Górny: 1.170

Ilustracja 20: Usługi Escrow w ocenie przedsiębiorców (skala oceny; 0-brak znaczenia, 1-średnie znacznie, 2-duże znacznie)


Usługa wewnętrzna, gdzie pośrednik działa jako ESP z odpowiednim rachunkiem bankowym

Bank będzie pośrednikiem poprzez udokumentowane uznanie

Zaufana Trzecia Strona (Trusted Third Party) – zewnętrzna wyspecjalizowna firma zapewnia obsługę




249

Bardzo ważną kwestią w wymianie transgranicznej wielojęzyczne wsparcie zapewniające złożenie oferty lub poszukiwanie danych w języku ojczystym (tab.47; ilust.21). Zapewniające automatyczne tłumaczenie. Jest to gwarancja używania właściwych słów i terminów. Kodeks postępowania jest systemem reguł, na które uczestnicy wyrażają zgodę, i które mogą zawierać nie tylko podstawowe warunki, ale również niezbędne procedury, które należy podjąć w przypadku jakiegoś zagadnienia.

Zmienna N

ważnych Średnia Mediana SD

Współ. zmienności,

1. Wielojęzyczne wsparcie

213 1,31 1,00 0,65 49,62

2. Kodeks postępowania

213 1,48 2,00 0,62 41,84

Tabela 47: Standaryzacja w opinie przedsiębiorców (skala oceny; 0-brak znaczenia, 1-

średnie znacznie, 2-duże znacznie) Źródło: opracowanie własne

Q8.1

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.310

Mediana: 1.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 2.000

Wariancja:0.422

Od.std.: 0.650

Bł.std.: 0.0445

Skośn.: -0.409

Kurt: -0.713

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.594

Górny: 0.718

P.ufn. średn.

Dolny: 1.222

Górny: 1.398

Q8.2

-1

0

1

2

3

0

1

2

N: 213

Średnia: 1.479

Mediana: 2.000

Min: 0

Max: 2.000

25%: 1.000

75%: 2.000

Wariancja:0.383

Od.std.: 0.619

Bł.std.: 0.0424

Skośn.: -0.764

Kurt: -0.398

P.ufn. o.s.

Dolny: 0.565

Górny: 0.684

P.ufn. średn.

Dolny: 1.395

Górny: 1.562

Ilustracja 21: Standaryzacja w opinie przedsiębiorców


Wielojęzyczne wsparcie Kodeks postępowania

250

Poddając charakterystyce proces związany ze standaryzacją należy szczególną uwagę zwrócić na kodeks postępowania, jako systemem reguł, który w opinii przedsiębiorców zyskał najwyższą średnią ocenę 1,48; SD 0,62. Można zatem konstatować, że zapoznanie się z systemem reguł poprzez uczestników handlu elektronicznego aprobata zasad jest bardzo istotna w późniejszym prowadzeniu działalności gospodarczej (w szczególności w wymianie elektronicznej).

251

20 MODELE KOMUNIKACJI Z OTOCZENIEM BIZNESOWYM JAKO SCENARIUSZE OPERACYJNE PODNOSZĄCE KONKURENCYJNOŚĆ

PODMIOTÓW GOSPODARCZYCH W KONTEKŚCIE BUDOWY ZAUFANIA W E-HANDLU

Każdy proces komunikacji odbywa się przy pomocy środków komunikowania,

zwanych medium, którymi mogą być słowa mówione, gesty, mimika, obraz, sygnalizacja świetlna i dźwiękowa, taśma filmowa i magnetofonowa, odbiorniki radiowe i telewizyjne, prasa, komputer, Internet (Goban- Klas, 2001).

W zależności od czasu i przestrzeni, w którym znaleźli się nadawca i odbiorca, a

także czasu nadawania i czasu odbioru komunikatu można wyróżnić różne formy komunikowania. Rozmowa ,,twarzą w twarz’ nadawcy i odbiorcy to komunikacja bezpośrednia osobista, natomiast rozmowa przez telefon czy dyskusja w Internecie to komunikacja bezpośrednia ale nieosobista. Komunikacja pośrednia to komunikacja za pośrednictwem mediów. Nadawca i odbiorca znajdują się w różnych miejscach i różnym czasie. Informacja musi zostać utrwalona na nośniku, jakim może być papier, płyta, CD-ROM, kamera video i odtworzona w prasie, Internecie, radiu, telewizji.

Wyróżnić jeszcze można komunikację wielostopniową, która zanim trafi do odbiorcy

ostatecznego trafia poprzez media do odbiorców pośrednich, jakimi mogą być np. liderzy opinii. Wielość definicji komunikowania, liczne teorie i spojrzenia na zagadnienie komunikacji przekładają się na znaczną liczbę modeli procesu komunikacyjnego.

Nawiązując do propozycji D. Hoffman I T. Novaka można wyróżnić trzy modele komunikacji rynkowej (marketingowej): (Hoffman, Novak, 2006)

model komunikacji interpersonalnej, model komunikacji masowej, model komunikacji w hipermedialnym środowisku komputerowym.

20.1 Model komunikacji biznesowej

Komunikacja biznesowej opisuje proces przekazywania informacji pomiędzy

sprzedawcą a kupującym. W najprostszej postaci wyraża go bezpośrednia i podstawowa dla komunikacji relacja „jeden-do-jeden” (ilustr. 22).

Ilustracja 22:. Podstawowe typy relacji w komunikacji biznesowej

Źródło: Hoffman, Novak, 1996

252

Przekazem w tym modelu komunikacji marketingowej po stronie sprzedawcy może być np. oferta sprzedaży, pokaz i demonstracja produktu, ekspozycja towaru na półce sklepowej, udzielanie j informacji o produkcie, a po stronie nabywcy np. zapytanie o cenę i inne warunki zakupu.

Oprócz relacji „jeden-do-jeden” występują jeszcze re relacje „kilku-do-kilku”, a nawet „wielu-do-wielu”. Model komunikacji interpersonalnej dopuszcza także komunikację poprzez media pod warunkiem, że w procesie tej komunikacji nawiązana będzie między sprzedawcą a kupującym interakcja w postaci przynajmniej dwóch komunikatów (np. oferta i przyjęcie oferty, wyrażone zakupem), wysyłanych przemiennie przez uczestników procesu.

Ilustracja 23: Rynkowy model komunikacji biznesowej Źródło: Hoffman, Novak, 1996

Interaktywność modelu umożliwia dostosowanie treści i formy przekazu oraz sposobu obsługi do potrzeb nabywców indywidualnych, lub tych, którzy tworzą nisze rynkowe i niewielkie segmenty rynku. W rezultacie model ten wskazuje na potencjalnie duże znaczenie komunikacji (promocji) osobistej dla realizacji celów rynkowych przedsiębiorstwa.

253

20.2 Model komunikacji masowej w biznesie

Model komunikacji masowej wyraża komunikowanie się przedsiębiorstwa z rynkiem za pomocą mass mediów. Jego istotę oddaje relacja, określana mianem „jeden-do-wielu”.

Ilustracja 24: Model masowej komunikacji marketingowej Źródło: Hoffman, Novak, 1996

Model ten ma formułę transmisji i jednokierunkowego przepływu informacji i nie

zapewnia realizacji koncepcji marketingu indywidualnego, bowiem wszyscy adresaci (odbiorcy) otrzymują ten sam przekaz, niezależnie od indywidualnych potrzeb i preferencji. Prawo wyboru nabywcy – ogranicza się do możliwości wyboru mediów. W modelu komunikacji masowej adresat ma bardzo ograniczoną, lub nawet nie ma w ogóle, możliwości udzielenia odpowiedzi za pośrednictwem tych mediów, przez które otrzymał przekaz. Wyklucza więc interakcję uczestników procesu komunikacji. Odbiorca odczytuje przekaz bez udziału nadawcy i nie może udzielić natychmiastowej odpowiedzi. Nadawca nie może więc wpływać bezpośrednio i wprost na zachowanie adresata i stwarzać tzw. powinności zakupu. W myśl tych reguł są realizowane medialne kampanie reklamowe przedsiębiorstw.

20.3 Model komunikacji w hipermedialnym środowisku komputerowym

Model marketingowej komunikacji w hipermedialnym, środowisku komputerowym

tworzy zupełnie nową, nieznaną wcześniej jakość komunikowania. Zasadniczym elementem tego modelu jest pojęcie hipermediów, definiowane przez D. Hoffman i T. Novaka jako kombinacją hipertekstowego dostępu do informacji, opierającego się na logicznych i niehierarchicznych powiązaniach pomiędzy przekazami, a multimedialną formą wyrażania i transmisji tych informacji. Istotę modelu komunikacji marketingowej w komputerowym środowisku hipermedialnym prezentuje ilust. 25.

254

Ilustracja 25: Model komunikacji rynkowej w hipermedialnym środowisku komputerowym

Źródło: Hoffman, Novak, 1996

Hipermedialność komunikacji zapewnia w obecnych warunkach środowisko komputerowe, stanowiące „dynamiczną i rozproszoną sieć o potencjalnie globalnym zasięgu wraz ze sprzętem i oprogramowaniem, które stwarza sprzedawcom i nabywcom możliwość interaktywnego dostępu do hipermedialnych treści i ich transmisję oraz komunikację poprzez medium (Hoffman, Novak, 1966).

Model komunikacji hipermedialnej w praktyce realizowany jest przez system World Wide Web (www), który jest podstawą Internetu, globalnej sieci komunikacji. W środowisku hipermedialnym w relacje z medium mogą wchodzić zarówno sprzedawca, jak i nabywca. Formą tej relacji jest dostarczanie przekazów do medium poprzez tworzenie własnych stron www (obecność w sieci), możliwość przeglądania zasobów, charakteryzujących oferty innych sprzedawców, tworzenie i aktualizowanie wielowymiarowych baz danych itp. Podstawową cechą tego typu relacji jest możliwość samodzielnego poszukiwania i wyciągania z sieci tylko tych informacji (przekazów), które są w danym momencie przydatne konsumentowi i wiążą się z zaspokojeniem jego potrzeb. W przypadku korzystania z tradycyjnych kanałów komunikacji masowej- prasa, radio, telewizja-nie ma możliwości ,,uwolnienia się” od nadmiernych czy nawet zbędnych z punku widzenia konsument, informacji marketingowych. Przykładem może być przerywanie interesującego programu telewizyjnego blokiem reklamowym. Hipermedialne środowisko komputerowe stworzyło możliwość komunikacji na skalę globalną, niedostępną wcześniejszym formom komunikowania masowego. Zmieniło także tradycyjne role nadawcy, odbiorcy oraz treści i formy samego przekazu. Uczestnicy procesu komunikacji mogą się zamieniać wzajemnie rolami. Wirtualna komunikacja marketingowa umożliwiła nie tylko prezentację oferty, ale również dokonywanie zakupów.

255

20.4 Analiza konkurencyjności w pięciu wymiarach

Każde przedsiębiorstwo istniejące na rynku dąży do tego, aby jego działania były

efektywne i przynosiły sukces. Jest to możliwe dzięki ciągłemu przypominaniu i stawianiu przez daną firmę głównych celów oraz sposobów, które przyczynią się do ich osiągnięcia. Wymaga opracowanie strategii zarówno krótko jak i długofalowej, które bezpośrednio związane są z procesem planowania działań obecnych jak i przyszłych (Drążek, Niemczynowicz, 2003). Strategia jest procesem który ma za zadanie pomóc w trakcie realizacji różnych zadań dążących do postawionego wcześniej celu. Zastosowanie odpowiednich narzędzi spowoduje, że przedsiębiorstwo zdobędzie równowagę oraz umocni swoją pozycję nawet podczas ciągłych zmian w otoczeniu (Głowacka et al., 2004). Każda firma musi nieustannie analizować zjawiska jakie mają miejsce na rynku oraz zmiany na nim występujące. Powinna też zwrócić szczególną uwagę na zachowania konkurencji, dostawców oraz konsumentów. Szybka oraz poprawna interpretacja działań, które mają miejsce pozwoli stwierdzić czy stanowią one szanse czy zagrożenie dla danego przedsiębiorstwa. W strategii czy planie działania danej firmy konieczna jest ciągła modyfikacja. Wynika to z faktu, iż na rynku widoczne są gwałtowne zmiany i żadna koncepcja obrana przez przedsiębiorstwo na początku nie jest możliwa do wykonania w stu procentach. Powinna być na bieżąco ulepszana, co zwiększy szansę na odniesienie sukcesu. Aby sformułować jak najlepszą strategię trzeba odwołać się do otoczenia danego przedsiębiorstwa, ponieważ od niego zależy najwięcej.

Analiza 5 sił Portera jest jedną z najważniejszych narzędzi analizy strategicznej. Dzięki niej można określić pozycję w jakiej się znajduje dana firma. Istotnymi czynnikami, które mają na nią wpływ są:

siła oddziaływania dostawców,

siła oddziaływania odbiorców,

natężenie walki konkurencyjnej wewnątrz sektora,

groźba wejścia nowych konkurentów,

groźba wyrobów substytucyjnych.

Dla każdego przedsiębiorstwa najważniejszym celem staje się uzyskanie jak najlepszej pozycji na rynku, z której będzie mógł bronić się przed tymi siłami. Dogłębna ich identyfikacja i poznanie pozwoli na określenie zarówno słabych jak i mocny stron danej firmy oraz wpłynie na wprowadzenie zmian w strategii, która przyniesie większe korzyści. Zależność między „pięcioma siłami’’ obrazuje ilustracja 26.

256

Ilustracja 26: Siły napędowe konkurencji wewnątrz sektora Źródło: Porter, 1992

Aby możliwe było opracowanie i wyjaśnienie analizy „pięciu sił’’ konieczne stało się zdefiniowanie pojęcia sektor. Porter przedstawił go jako element przemysłu, który łączy ze sobą przedsiębiorstwa produkujące towary lub usługi o takim samym lub zbliżonym przeznaczeniu i istniejącym na tym samym rynku. Jego charakterystyczną cechą jest to, że może opracować własną strategię, która pomoże mu w konkurowaniu. Każdy sektor jest zmuszony do prowadzenia własnej, indywidualnej strategii. Uczestniczą one w pewnym procesie gospodarczym przez co wywierają na siebie wpływ (Lisiński, 2004). Wielkość sektora mierzona jest w oparciu o roczne obroty wszystkich przedsiębiorstw, które wchodzą w skład danego sektora i które są realizowane na danym rynku. Są to liczby towarów importowanych oraz wartość produktów sprzedanych na danym obszarze.

Pierwszym ważnym elementem wymienianym przez Portera jest groźba wejść nowych konkurentów na rynek. Bardzo duże znaczenie dla nowych firm mają bariery wejścia do sektora. Im są wyższe tym trudniej jest im wejść do danego sektora a tym samym sytuacja przedsiębiorstw już w nim istniejących jest lepsza. Do najważniejszych barier wejścia należą:

1. ekonomika skali 2. wysoki poziom technologiczny 3. brak dostępu do kanałów dystrybucji 4. formalne bariery wejścia na rynek 5. bariery celne

257

Często zdarza się, że wysokim barierom wejścia towarzyszą wysokie bariery wyjścia. W takiej sytuacji przedsiębiorstwa, które funkcjonują już w danym sektorze nie czują zagrożenie ze strony nowych firm ponieważ bardzo trudno jest te bariery pokonać. Zapewnia to także generowanie wysokich i stabilnych zysków (Gierszewska, Romanowska, 2009).

Kolejnymi czynnikami są siły oddziaływania odbiorców i nabywców. Pozycja przetargowa firmy, która istnieje już na rynku związana jest przede wszystkim z podażą danego towaru oraz jego popytem. Nabywcy w każdym sektorze dążą do tego aby cena danego towaru była jak najniższa a jakość jak najwyższa. Takie działanie powoduje, że spada rentowność danego sektora. Natomiast dostawcy działają wręcz odwrotnie to znaczy, że grożą podniesieniem cen czy obniżeniem jakość sprzedawanych produktów. Dzięki analizie działań oraz zachowań jakie łączą nabywców czy odbiorców względem firmy można ocenić atrakcyjność sektora. Może także spowodować, że dane przedsiębiorstwo będzie w stanie zrezygnować ze współpracy z tymi parterami, które w przyszłości mogą stwarzać wobec niego zagrożenie. Siła oddziaływania odbiorców czy dostawców zwiększa się wraz ze spadkiem ich liczby (Gierszewska, Romanowska, 2009).

Następnym składnikiem, który wpływa na dynamikę i atrakcyjność danego sektora jest pojawienie się nowych, podobnych produktów lub usług. Są to tak zwane wyroby substytucyjne. Ich cechą charakterystyczną jest to, że są inne od istniejących już towarów jednak zaspokajają one te same lub zbliżone potrzeby klientów. Najbardziej narażeni na pojawienie się nowych produktów są firmy młode, takie do których wyrobów jeszcze nie zdążył się przyzwyczaić klient i dla którego zmiana jakiegoś towaru nie będzie istotnym znaczeniem. W chwili, gdy dana grupa klientów zaczyna odczuwać znudzenie z korzystania z danej usługi czy produktu zwiększa się możliwość pojawienia nowego produktu.

Ostatnim, piątym elementem, który wymienia Porter jest natężenie walki konkurencyjnych wewnątrz sektora w którym istnieje dana firma. Głównym celem stawianym przez przedsiębiorstwa jest osiągnięcie jak najlepszej pozycji na rynku. Jest to rywalizacja, która polega przede wszystkim na:

konkurencji cenowej,

rywalizacji reklamowej,

wprowadzaniu nowych wyrobów,

lepszej obsłudze klienta,

dłuższej gwarancji,

lepszej jakości.

Taka konkurencja ma miejsce wówczas, gdy jedna z firmy chce poprawić swoją pozycję i wywołuje tym natychmiastową reakcje ze strony innych przedsiębiorstw. Działania tego typu pobudzają dany sektor do rozwoju i często przynoszą pozytywny efekt. Zdarza się jednak, że firmy odpowiadające na postępowanie innych mogą na tym ucierpieć. Walka konkurencyjna w dużej mierze zależy od struktury czy liczebności danego sektora. W sektorach w których występuje dużo podobnych do siebie firm po względem wielkości udziałów w rynku widoczna jest wolna konkurencja. Natomiast w sektorze, gdzie dominuje jedna, duża firma może zdarzyć się, że przejmie ona kontrolę i będzie wstawiać własne warunki. Firmy ze sobą konkurujące w różny sposób i różnymi metodami rozgrywają walkę między sobą. Często ich decyzję nie są do końca przemyślane, reagują bowiem gwałtowanie i szybko na działania konkurentów.

258

259

21 PODSUMOWANIE

Podsumowując powyższe rozważania badane przedsiębiorstwa województwa podkarpackiego w dużej mierze nie wykorzystują możliwości, jakie dają wprowadzanie innowacji wykorzystywanych w procesach komunikacji w sposób właściwy. Postawa taka staje się przyczynkiem do ograniczeń rozwojowych firm gdyż sfera aktywności rynkowej przedsiębiorstw MSP jest mocno ograniczona. Przedsiębiorstwa które świadomie starają się zwiększyć aktywność rynkową, wprowadzając innowacje (np. e-rozwiązania) charakteryzują się pełniejszym rozumieniem rynku i większymi zdolnościami ekspansywnego rozwoju (szczególnie w kontekście globalizujących się gospodarek- przepływ informacji oraz dostęp do niej staje się jednym z najważniejszych zasobów przedsiębiorstwa), poprawiając w ten sposób swoją pozycję na rynku. Pomimo tego, iż e-innowacje (IT) i innowacje organizacyjne mają charakter komplementarny w stosunku do innowacji procesowych (związanych bezpośrednio z produkcją wartości - produktów/usług) to niewykorzystywanie możliwości zwiększenia konkurencyjności poprzez zastosowanie Internetu w procesie szerszego dotarcia do rynku jest nieuzasadnione i jest powodem generowania strat. Analizowane przedsiębiorstwa MSP województwa podkarpackiego niewystarczająco wykorzystują Internet w procesach gospodarczych. Wydaje się być uzasadnione, iż zwiększenie aktywności na tym polu powinno być związane z prowadzeniem szkoleń oraz wprowadzeniem założeń rozwoju e-handlowania w strategiach rozwoju samorządów lokalnych.

Doprowadzenie do kontraktu handlowego jest często trudne w środowisku MŚP w relacjach transgranicznych, wynika to przede wszystkim z różnic pomiędzy istniejącymi systemami gospodarczymi oraz stopniem wykorzystania technologii IT. Budowa systemu, który w dużej mierze może poprawić realizację zadań gospodarczych staje się bardzo istotną kwestią rozwojową. Jest to narzędzie podnoszące konkurencyjność podmiotów gospodarczych oraz posiada bardzo istotne znaczenie w procesie budowy zaufania pomiędzy podmiotami gospodarczymi. System taki powinien zapewnić narzędzia do uproszczenia transakcji wymiany handlowej, monitoring pomyłek lub automatyczne wypełnienie danych.

260

261

22 RESUMÉ / STRESZCZENIE

Report „ Analyza oraz zaproponowanie wiarygodnych scenariuszy operacyjnych e-handlowania”

The study is a retrospective characteristic made in the context of proposing solutions to improve the competitiveness of SMEs in the sphere of trade (e-trade) companies operating in Podkarpackie. In this study the available national and foreign literature associated with the analyzed issue was used. In particular, these were the articles of the trade press, as well as available electronic resources. Issues discussed in the body of the development have been submitted to the extent that is necessary to justify and explain the discussed issues (characteristics of the test questions were included in the relevant chapters). For a wider understanding of the studied phenomena descriptive statistics were used as well as the tabular-descriptive presentation of the results. The surveyed companies from Podkarpackie operating in a competitive business environment start with an understanding of marketing tools usage to improve their ability to more effectively achieve their goals. A more complete understanding of business processes makes gaining not only external marketing activities as well as activities aimed by the companies with tangible results in the context of the establishment and proper exploration of the relationship with the customer. For a fuller understanding of the nature of these activities the functioning of the company and increase its ability to compete was studied using the questionnaire survey, which was carried out in 2013 on a sample of n = 213 SME in the Podkarpackie province. Disproportionate stratified random sampling was used to make the characteristics of marketing activities in businesses and their impact on improving relations with the consumer in the context of the construction market advantage. The questionnaire was designed to identify the elements necessary to create a proper online environment that will be useful and used by companies to conduct international business. This environment provides functionality such as search for partners selling or buying certain products, supporting negotiation (request for quotation, information, etc.), ordering and online collaboration (support the implementation of the agreement), support for multiple languages (the system automatically translates some of the procedures and documents). A conducted pilot study questionnaire gave information about the status and capabilities of the development of relations and trust in a changing competitive environment. The development tool used during the research process is designed so that you can try to characterise ways to communicate with the business enterprise. There were also examined barriers to enter e-trading, as well as were characterised possibilities of their reduction. To summarize: the surveyed companies of Podkarpackie province largely miss the opportunities offered by the innovation used in the communication process in an appropriate manner. This approach is a contribution to the sphere of development constraints and as a market activity of SMEs is very limited. Enterprises that intentionally try to increase marketing activity generating innovations (eg. e-solutions) have a fuller understanding of the market and greater ability for exponential growth (especially in the

262

context of globalized economies), thus improving their position in the marketing channel. Although an innovation (IT) and organizational are complementary to the innovation process (directly associated with values generation process for products/services) and lack of use of organizational possibilities of increasing competitiveness through the use of the Internet in the process of reaching a wider market is not justified and causes waste. Bringing a contract is often difficult for SMEs in cross-border relations, this is mainly due to differences between the existing economic systems. Construction of the system, which can largely improve the economic tasks becomes a very important issue of development. Such a system may provide the tools to simplify transactions, such as errors or monitoring data automatically filling. It can offer templates for contracts / documents. Analyzed SME companies from Podkarpackie insufficiently use the Internet in business processes, and it seems reasonable that the increased activity in this field should be related to the conduct of training and the establishment of e-trading should be included in the strategic assumptions of local development.

263

PRÍLOHY / ZALACZNIKY

Príloha / Załącznik 1: Výsledky celej vzorky v oboch oblastiach výskumu

6.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] (60.956)

5.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] (49.456)

krajina = SK [ Mode: 3 ] (40.456)

5.5 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] (36.434)

2.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] (8.069)

3.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (5.044; 0.793)

3.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0 (3.025; 0.665)

2.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] (28.365)

2.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (3.069; 0.997)

2.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] (25.296)

4.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] (23.293)

2.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] (13.096)

4.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (4; 0.75)

4.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (9.096)

4.5 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (7.07; 0.849)

4.5 in [ 2.000 3.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (2.026; 0.998)

2.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (10.196; 0.89)

4.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (2.003; 0.998)

5.5 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (4.022; 0.499)

krajina = PL [ Mode: 2 ] (9)

4.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (6; 0.833)

4.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0 (3; 0.667)

5.4 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] (11.501)

7.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (8.435; 0.756)

7.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0 (3.066; 0.979)

264

6.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (959.044)

3.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] (92.659)

1.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (44.323)

6.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (40.315)

4.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (34.167)

5.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] (9.56)

7.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (4.121; 0.971)

7.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 1 ] (5.439)

1.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0 (3.159; 0.95)

1.3 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (2.28; 0.561)

5.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (24.607)

5.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] (6.181)

8.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 1 ] (4)

1.5 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0 (2; 1.0)

1.5 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (2; 1.0)

8.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (2.181; 1.0)

5.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (18.426)

7.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] (4.537)

8.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (2.441; 1.0)

8.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (2.097; 1.0)

7.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (13.889; 1.0)

4.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] (6.148)

5.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (2; 0.5)

5.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (4.148; 0.975)

6.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] (4.008)

krajina = SK [ Mode: 3 ] => 3.0 (2.008; 0.996)

krajina = PL [ Mode: 4 ] => 4.0 (2; 1.0)

1.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] (48.336)

7.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] (44.328)

265

6.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (2; 1.0)

6.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] (42.328)

5.3 in [ "2" "0" ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (36.278; 0.94)

5.3 in [ "1" ] [ Mode: 2 ] (6.05)

5.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (2.05; 1.0)

5.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (4; 1.0)

7.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (4.008; 1.0)

3.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (866.385)

krajina = SK [ Mode: 2 ] (619.385)

5.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] (102.282)

7.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (86.074)

1.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (62.919)

7.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (50.537)

4.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (32.232; 0.84)

4.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] (18.305)

5.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (7.305; 0.821)

5.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (11)

7.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0 (2; 0.5)

7.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (9; 0.889)

7.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] (12.382)

7.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 (2.008; 0.996)

7.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (10.373; 0.984)

1.4 in [ 2.000 3.000 ] [ Mode: 2 ] (23.155)

4.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (5; 1.0)

4.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (18.155)

4.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0 (3; 0.667)

4.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (15.155; 0.802)

7.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] (16.208)

4.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (8.669)

266

3.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (3.017; 0.778)

3.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (5.652; 0.885)

4.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (7.539; 0.929)

5.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (517.103)

7.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] (52.86)

6.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] (49.361)

5.3 in [ "2" "0" ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (17.215; 0.933)

5.3 in [ "1" ] [ Mode: 2 ] (32.146)

1.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (8.329; 0.88)

1.4 in [ 1.000 2.000 3.000 ] [ Mode: 3 ] (23.817)

5.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] (20.686)

5.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (8.855; 0.78)

5.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (11.831; 0.746)

5.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (3.131; 0.998)

6.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0 (3.499; 0.572)

7.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (464.244)

1.5 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (21.314; 0.629)

1.5 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (442.93)

2.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (19.708; 0.634)

2.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (423.221)

4.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] (31.105)

3.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0 (2.004; 0.998)

3.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] (29.101)

6.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (5; 1.0)

6.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (24.101)

5.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 (3; 0.667)

5.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] (21.101)

3.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (5.015; 0.598)

3.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] (16.086)

267

4.5 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (5.041; 0.797)

4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ] [ Mode: 3 ] (11.045) 5.5 in [ 0.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0 (2.854; 0.701) 5.5 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (8.191; 0.86)

4.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (392.116)

7.3N = 1 [ Mode: 3 ] (94.592)

4.5 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (6.335; 0.708)

4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ] [ Mode: 3 ] (88.258)

5.5 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (4.228; 0.914)

5.5 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] (84.03)

4.5N = 1 [ Mode: 2 ] => 2.0 (43.254; 0.503)

4.5N = 0 [ Mode: 3 ] (40.775)

8.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (8.141) 5.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (5.114; 0.554 5.4 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 (3.027; 0.706)

8.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] (32.635) 8.2N = 1 [ Mode: 3 ] (23.435) 5.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] (16.935) 5.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (12.065; 0.73) 5.4 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] (4.87) 7.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 (2.563; 0.609) 7.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (2.306; 0.799) 5.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (6.5; 0.734) 8.2N = 0 [ Mode: 3 ] => 3.0 (9.199; 0.869) 7.3N = 0 [ Mode: 2 ] (297.524)

5.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] (42.112)

6.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (3.873; 1.0)

6.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] (38.239)

6.1 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (18.97; 0.805)

268

6.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] (19.27)

4.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (3.44; 0.581)

4.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] (15.83) 4.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (4.552; 0.773) 4.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] (11.278) 4.5 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (6.398; 0.981) 4.5 in [ 2.000 3.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (4.88; 0.795)

5.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (255.411)

3.1 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] (125.344)

7.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (96.8)

7.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] (18.9) 5.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] (13.01) 8.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (4.869)

4.5 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (2.869; 0.877) 4.5 in [ 2.000 3.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (2; 1.0) 8.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (8.141; 0.907) 5.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (5.89; 0.623) 7.3 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] (77.9) 1.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (69.269) 1.5 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] (9.85) 4.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (2.518; 0.699) 4.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (7.332; 0.644) 1.5 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] (59.419) 7.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] (25.545) 4.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] (18.138) 4.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (3.518; 0.5) 4.4 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] (14.62) 5.3N = 1 [ Mode: 2 ] => 2.0 (5.697; 0.564)

269

5.3N = 0 [ Mode: 3 ] => 3.0 (8.923; 0.811) 4.4 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (7.407; 0.898) 7.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (33.874; 0.828) 1.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] (8.631) 6.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (4.227; 0.441) 6.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (4.404; 0.797)

7.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] (28.544)

8.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (10.711) 5.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 (6.394; 0.788) 5.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (4.318; 0.971) 8.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] (17.833) 4.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (15.066) 4.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (2.356; 1.0) 4.4 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] (12.71) 6.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (5.48; 1.0) 6.4 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] (7.23) 7.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (3.518; 1.0) 7.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (3.713; 0.796) 4.4 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (2.767; 0.695) 3.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] (130.067) 4.1N = 1 [ Mode: 2 ] (19.527) 4.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (8.185; 0.725) 4.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] (11.343) 6.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (7.78; 0.712) 6.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (3.563; 0.585) 4.1N = 0 [ Mode: 2 ] (110.54) 6.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (14.182; 0.788) 6.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (96.358)

270

4.5 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (63.113) 7.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] (16.986) 4.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (2.645; 1.0) 4.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (14.342; 0.795) 7.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] (46.127) 5.4 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (30.421; 0.639) 5.4 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] (15.706) 2.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] (5.149) 5.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (2.147; 1.0) 5.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (3.001; 0.589) 2.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (10.557; 0.808) 4.5 in [ 2.000 3.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (33.245; 0.726) krajina = PL [ Mode: 2 ] (247) 6.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 (4; 0.75) 6.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (243) 6.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] (25) 1.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (17; 0.941) 1.4 in [ 2.000 3.000 ] [ Mode: 3 ] (8)

5.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0 (3; 0.667)

5.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (5; 0.8)

6.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (218)

5.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (157)

2.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (3; 1.0)

2.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (154) 8.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (9; 0.889) 8.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (145)

4.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (11.076; 0.91)

4.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (133.924)

271

2.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] (5)

1.5 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (3; 1.0)

1.5 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 (2; 1.0)

2.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (128.924)

7.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (4; 1.0)

7.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (124.924) 4.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (6.048; 0.827) 4.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (118.875) 6.1 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] (67.875) 7.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (4; 1.0) 7.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] (63.875) 5.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (60.875) 5.5 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] (19.952)

1.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (11.952) 1.5 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 (4.952; 0.596) 1.5 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (7; 1.0) 1.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (8; 1.0) 5.5 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (40.924; 0.976) 5.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 (3; 0.667) 6.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] (51) 5.3 in [ "2" "0" ] [ Mode: 3 ] (38) 1.5 in [ 0.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 (2; 1.0) 1.5 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] (36) 5.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] (25) 4.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] (8) 8.1 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (4; 1.0) 8.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 (4; 1.0) 4.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] (17)

272

1.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] (15) 5.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (11; 0.909) 5.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (4; 0.75) 1.4 in [ 2.000 3.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (2; 1.0) 5.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (11; 1.0) 5.3 in [ "1" ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (13; 0.846)

5.4 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] (61)

3.1 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] (29)

3.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (11)

5.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (6; 0.833)

5.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0 (5; 0.8)

3.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (18; 0.944)

3.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ] (32)

5.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0 (2; 1.0)

5.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 4 ] (30)

5.3 in [ "2" ] [ Mode: 4 ] (22)

5.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 4 ] (11) 4.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] (8) 3.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (3; 1.0) 3.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 (5; 0.8) 4.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 (3; 1.0) 5.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] (11)

1.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (5; 1.0)

1.4 in [ 2.000 3.000 ] [ Mode: 4 ] (6)

2.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 (2; 1.0)

2.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 (4; 1.0)

5.3 in [ "0" "1" ] [ Mode: 2 ] => 2.0 (8; 0.75)

273

V tomto prípade boli identifikované rozhodovacie pravidlá v programme Celementine nasledovne:

Rules for 1 - contains 13 rule(s)

Rule 1 for 1.0 (3.025; 0.665)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 0.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

then 1.000

Rule 2 for 1.0 (3; 0.667)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = PL

and 4.1 in [ 2.000 ]

then 1.000

Rule 3 for 1.0 (3.066; 0.979)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 7.1 in [ 2.000 ]

then 1.000

Rule 4 for 1.0 (3.159; 0.95)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 ]

then 1.000

Rule 5 for 1.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

274

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 0.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 0.000 1.000 ]

then 1.000

Rule 6 for 1.0 (2; 0.5)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.2 in [ 2.000 ]

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 0.000 1.000 ]

then 1.000

Rule 7 for 1.0 (3; 0.667)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 ]

then 1.000

Rule 8 for 1.0 (3.499; 0.572)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 0.000 ]

and 6.3 in [ 2.000 ]

then 1.000

Rule 9 for 1.0 (2.004; 0.998)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

275

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 ]

and 3.2 in [ 0.000 ]

then 1.000

Rule 10 for 1.0 (2.854; 0.701)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 ]

and 3.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.2 in [ 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 5.5 in [ 0.000 ]

then 1.000

Rule 11 for 1.0 (3; 0.667)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 ]

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

and 5.1 in [ 0.000 ]

then 1.000

Rule 12 for 1.0 (5; 0.8)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

276

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 3.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.1 in [ 2.000 ]

then 1.000

Rule 13 for 1.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 ]

then 1.000


Rule 1 for 2.0 (3.069; 0.997)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 2 for 2.0 (7.07; 0.849)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 3 for 2.0 (2.003; 0.998)

277

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.1 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 4 for 2.0 (6; 0.833)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = PL

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 5 for 2.0 (8.435; 0.756)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 6 for 2.0 (2.28; 0.561)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.3 in [ 1.000 ]

then 2.000

Rule 7 for 2.0 (2.181; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 0.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

278

then 2.000

Rule 8 for 2.0 (2.441; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 ]

and 8.2 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 9 for 2.0 (13.889; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 2.000 ]

then 2.000

Rule 10 for 2.0 (2; 0.5)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 11 for 2.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 2.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.4 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 12 for 2.0 (4; 1.0)

279

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 2.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "1" ]

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

then 2.000

Rule 13 for 2.0 (4.008; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 2.000 ]

and 7.3 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 14 for 2.0 (32.232; 0.84)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 15 for 2.0 (9; 0.889)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.2 in [ 2.000 ]

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 16 for 2.0 (10.373; 0.984)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

280

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

then 2.000

Rule 17 for 2.0 (15.155; 0.802)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

then 2.000

Rule 18 for 2.0 (5.652; 0.885)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 3.2 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 19 for 2.0 (8.329; 0.88)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 0.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.3 in [ "1" ]

and 1.4 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 20 for 2.0 (11.831; 0.746)

281

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 0.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.3 in [ "1" ]

and 1.4 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

then 2.000

Rule 21 for 2.0 (19.708; 0.634)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 22 for 2.0 (5.015; 0.598)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 ]

and 3.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.2 in [ 1.000 ]

then 2.000

Rule 23 for 2.0 (5.041; 0.797)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

282

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 ]

and 3.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.2 in [ 2.000 ]

and 4.5 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 24 for 2.0 (43.254; 0.503)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 1

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5N = 1

then 2.000

Rule 25 for 2.0 (5.114; 0.554)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 1

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5N = 0

283

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 26 for 2.0 (2.306; 0.799)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 1

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5N = 0

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 8.2N = 1

and 5.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 7.1 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 27 for 2.0 (6.5; 0.734)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 1

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5N = 0

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 8.2N = 1

and 5.1 in [ 2.000 ]

284

then 2.000

Rule 28 for 2.0 (3.873; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 0.000 ]

and 6.1 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 29 for 2.0 (3.44; 0.581)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 0.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 30 for 2.0 (6.398; 0.981)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

285

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 0.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 2.000 ]

and 4.5 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 31 for 2.0 (2.869; 0.877)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

and 8.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.5 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 32 for 2.0 (5.89; 0.623)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

286

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 ]

and 5.2 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 33 for 2.0 (7.332; 0.644)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

then 2.000

Rule 34 for 2.0 (3.518; 0.5)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

287

and 7.2 in [ 1.000 ]

and 4.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.4 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 35 for 2.0 (5.697; 0.564)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 ]

and 4.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 ]

and 5.3N = 1

then 2.000

Rule 36 for 2.0 (7.407; 0.898)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

288

and 7.3 in [ 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 ]

and 4.4 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 37 for 2.0 (33.874; 0.828)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 7.2 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 38 for 2.0 (4.227; 0.441)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 ]

289

and 1.3 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 1.000 ]

then 2.000

Rule 39 for 2.0 (4.318; 0.971)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 40 for 2.0 (5.48; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 4.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 ]

and 6.4 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 41 for 2.0 (3.713; 0.796)

290

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 4.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 ]

and 6.4 in [ 2.000 ]

and 7.2 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 42 for 2.0 (8.185; 0.725)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 4.1N = 1

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 43 for 2.0 (3.563; 0.585)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

291

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 4.1N = 1

and 4.3 in [ 2.000 ]

and 6.3 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 44 for 2.0 (14.182; 0.788)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 4.1N = 0

and 6.3 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 45 for 2.0 (14.342; 0.795)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

292

and 4.1N = 0

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

then 2.000

Rule 46 for 2.0 (3.001; 0.589)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 4.1N = 0

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.2 in [ 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 2.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.1 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 47 for 2.0 (10.557; 0.808)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

293

and 4.1N = 0

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.2 in [ 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 2.3 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 48 for 2.0 (33.245; 0.726)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 4.1N = 0

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 2.000 3.000 ]

then 2.000

Rule 49 for 2.0 (17; 0.941)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 50 for 2.0 (9; 0.889)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

294

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 51 for 2.0 (11.076; 0.91)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 52 for 2.0 (3; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 0.000 ]

and 1.5 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 53 for 2.0 (7; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

295

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 54 for 2.0 (40.924; 0.976)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.5 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 55 for 2.0 (4; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

296

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" "0" ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 ]

then 2.000

Rule 56 for 2.0 (4; 0.75)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" "0" ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.1 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 57 for 2.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

297

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" "0" ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

then 2.000

Rule 58 for 2.0 (13; 0.846)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 5.3 in [ "1" ]

then 2.000

Rule 59 for 2.0 (6; 0.833)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 3.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.1 in [ 0.000 1.000 ]

298

then 2.000

Rule 60 for 2.0 (18; 0.944)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 3.2 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 61 for 2.0 (3; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 5.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 3.2 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 62 for 2.0 (8; 0.75)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "0" "1" ]

then 2.000


Rule 1 for 3.0 (5.044; 0.793)

299

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 0.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 2 for 3.0 (4; 0.75)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 3 for 3.0 (2.026; 0.998)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 2.000 3.000 ]

then 3.000

Rule 4 for 3.0 (10.196; 0.89)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

300

and 2.2 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 5 for 3.0 (4.022; 0.499)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 6 for 3.0 (4.121; 0.971)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 7 for 3.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 0.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 8 for 3.0 (2.097; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 ]

and 8.2 in [ 2.000 ]

301

then 3.000

Rule 9 for 3.0 (4.148; 0.975)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

then 3.000

Rule 10 for 3.0 (2.008; 0.996)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 2.000 ]

and krajina = SK

then 3.000

Rule 11 for 3.0 (36.278; 0.94)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 2.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" "0" ]

then 3.000

Rule 12 for 3.0 (2.05; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 2.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "1" ]

and 5.4 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 13 for 3.0 (7.305; 0.821)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

302

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.2 in [ 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 14 for 3.0 (5; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

and 4.4 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 15 for 3.0 (3.017; 0.778)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 3.2 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 16 for 3.0 (7.539; 0.929)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 2.000 ]

and 4.2 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 17 for 3.0 (17.215; 0.933)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 0.000 ]

303

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.3 in [ "2" "0" ]

then 3.000

Rule 18 for 3.0 (8.855; 0.78)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 0.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.3 in [ "1" ]

and 1.4 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 19 for 3.0 (3.131; 0.998)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 0.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.3 in [ "1" ]

and 1.4 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 5.2 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 20 for 3.0 (21.314; 0.629)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 21 for 3.0 (5; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

304

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 ]

and 3.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.4 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 22 for 3.0 (8.191; 0.86)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 ]

and 3.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.2 in [ 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

then 3.000

Rule 23 for 3.0 (6.335; 0.708)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 1

and 4.5 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 24 for 3.0 (4.228; 0.914)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

305

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 1

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 5.5 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 25 for 3.0 (12.065; 0.73)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 1

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5N = 0

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 8.2N = 1

and 5.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 26 for 3.0 (9.199; 0.869)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

306

and 7.3N = 1

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5N = 0

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 8.2N = 0

then 3.000

Rule 27 for 3.0 (18.97; 0.805)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 0.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 ]

then 3.000

Rule 28 for 3.0 (4.552; 0.773)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 0.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 ]

then 3.000

Rule 29 for 3.0 (4.88; 0.795)

307

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 0.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 2.000 ]

and 4.5 in [ 2.000 3.000 ]

then 3.000

Rule 30 for 3.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

and 8.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.5 in [ 2.000 3.000 ]

then 3.000

Rule 31 for 3.0 (8.141; 0.907)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

308

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

and 8.2 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 32 for 3.0 (2.518; 0.699)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 33 for 3.0 (8.923; 0.811)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

309

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 ]

and 4.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 ]

and 5.3N = 0

then 3.000

Rule 34 for 3.0 (4.404; 0.797)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 ]

and 1.3 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 35 for 3.0 (2.356; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

310

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 4.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.4 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 36 for 3.0 (3.518; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 4.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 ]

and 6.4 in [ 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 ]

then 3.000

Rule 37 for 3.0 (2.767; 0.695)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

311

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 4.4 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 38 for 3.0 (7.78; 0.712)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 4.1N = 1

and 4.3 in [ 2.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 39 for 3.0 (2.645; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 4.1N = 0

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 0.000 1.000 ]

312

and 7.2 in [ 1.000 ]

and 4.4 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 40 for 3.0 (30.421; 0.639)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 4.1N = 0

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.2 in [ 2.000 ]

and 5.4 in [ 1.000 ]

then 3.000

Rule 41 for 3.0 (2.147; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 4.1N = 0

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.2 in [ 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

313

and 2.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.1 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 42 for 3.0 (5; 0.8)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 ]

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

then 3.000

Rule 43 for 3.0 (3; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 44 for 3.0 (4; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 45 for 3.0 (6.048; 0.827)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

314

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 46 for 3.0 (4; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 47 for 3.0 (8; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

315

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.3 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 48 for 3.0 (11; 0.909)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" "0" ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.1 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 49 for 3.0 (11; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

316

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" "0" ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 50 for 3.0 (5; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 5.1 in [ 2.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 51 for 3.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 5.1 in [ 2.000 ]

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

and 2.2 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000


Rule 1 for 4.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

317

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 2.000 ]

and krajina = PL

then 4.000

Rule 2 for 4.0 (2.008; 0.996)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.3 in [ 2.000 ]

and 7.2 in [ 0.000 ]

then 4.000

Rule 3 for 4.0 (3; 0.667)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 ]

and 3.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 0.000 ]

then 4.000

Rule 4 for 4.0 (3.027; 0.706)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 1

318

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5N = 0

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

then 4.000

Rule 5 for 4.0 (2.563; 0.609)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 1

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5N = 0

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 8.2N = 1

and 5.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

then 4.000

Rule 6 for 4.0 (6.394; 0.788)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3N = 0

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 2.000 ]

319

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

then 4.000

Rule 7 for 4.0 (4; 0.75)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 0.000 ]

then 4.000

Rule 8 for 4.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 0.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

then 4.000

Rule 9 for 4.0 (4.952; 0.596)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

320

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 0.000 1.000 ]

then 4.000

Rule 10 for 4.0 (3; 0.667)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 2.000 ]

then 4.000

Rule 11 for 4.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" "0" ]

and 1.5 in [ 0.000 ]

then 4.000

321

Rule 12 for 4.0 (4; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" "0" ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

then 4.000

Rule 13 for 4.0 (5; 0.8)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 5.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 3.2 in [ 2.000 ]

then 4.000

Rule 14 for 4.0 (3; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

322

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 5.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.1 in [ 2.000 ]

then 4.000

Rule 15 for 4.0 (4; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 5.1 in [ 2.000 ]

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

and 2.2 in [ 2.000 ]

then 4.000

Default: 2

323

Príloha / Załącznik 2: Vnímanie významu pridanej dôvery mechanizmov budovania dôvery 6.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ]

5.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ]

krajina = SK [ Mode: 3 ]

5.5 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ]

2.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ]

3.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

3.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0

2.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ]

2.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

2.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ]

4.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ]

2.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ]

4.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

4.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

4.5 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

4.5 in [ 2.000 3.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

2.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

4.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

5.5 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ]

4.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

4.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

krajina = PL [ Mode: 2 ]

4.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

4.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0

5.4 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ]

7.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

7.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0

6.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

3.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ]

1.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ]

6.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ]

4.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ]

5.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ]

7.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

7.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 1 ]

324

1.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0

1.3 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

5.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

5.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ]

8.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 1 ]

1.5 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0

1.5 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

8.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

5.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

7.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ]

8.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

8.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

7.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

4.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

6.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ]

3.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

3.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0

1.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ]

7.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ]

6.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

6.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ]

5.3 in [ "0" "1" ] [ Mode: 2 ]

5.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

5.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

5.3 in [ "2" ] [ Mode: 3 ] => 3.0

7.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

3.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]


5.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ]

7.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ]

4.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

4.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ]

4.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

4.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

8.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

8.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ]

5.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

5.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

325

7.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ]

4.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ]

3.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

3.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

4.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

5.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

7.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ]

6.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ]

1.5 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

1.5 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ]

5.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ]

2.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

2.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ]

6.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ]

3.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

3.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

6.4 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

5.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

6.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0

7.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

1.5 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ]

6.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ]

4.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ]

4.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0

4.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

4.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ]

5.3 in [ "0" "1" ] [ Mode: 2 ] => 2.0

5.3 in [ "2" ] [ Mode: 3 ] => 3.0

6.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

1.5 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

2.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

2.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

4.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ]

3.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0

3.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ]

6.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

6.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

5.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0

326

5.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ]

3.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

3.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ]

4.5 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ] [ Mode: 3 ]

5.5 in [ 0.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0

5.5 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

4.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

8.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ]

1.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ]

8.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

8.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

5.5 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ]

4.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

4.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ]

5.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

5.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

5.5 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

2.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] 2.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] 1.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] 1.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] 2.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] 4.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 4.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ]

7.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 7.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 2.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0 1.4 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] 5.3 in [ "0" "1" ] [ Mode: 2 ] 4.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 4.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

327

5.3 in [ "2" ] [ Mode: 3 ] => 3.0 1.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 2.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 2.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] 1.5 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] 7.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 7.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 1.5 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] 8.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] 1.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] 5.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 5.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0 1.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 8.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] 5.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 5.4 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 1.4 in [ 2.000 3.000 ] [ Mode: 3 ] 6.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] 8.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] 2.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 2.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

8.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 6.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 8.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] 5.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 5.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

4.5 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ]

7.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ]

328

7.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 4.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 4.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ] [ Mode: 2 ] 6.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] 1.5 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] 1.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] 7.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 7.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 1.4 in [ 1.000 2.000 3.000 ] [ Mode: 3 ] 2.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] 3.1 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 3.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] 4.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 4.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 2.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 1.5 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] 6.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] 7.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] 6.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 6.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] 4.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 4.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] 6.1 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 6.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 7.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] 3.1 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] 5.1 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] 6.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

329

6.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 5.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 3.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] 4.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 4.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 6.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] 5.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] 7.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] 3.1 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 3.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 7.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] 6.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] 8.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 8.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] 4.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] 5.5 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 5.5 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] 4.5 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 4.5 in [ 2.000 3.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 4.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 6.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 5.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] 8.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 8.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] 4.5 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] 5.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 5.4 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] 1.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ]

330

7.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 7.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 1.4 in [ 2.000 3.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 4.5 in [ 2.000 3.000 ] [ Mode: 2 ] 5.1 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 5.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 6.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] 6.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 6.4 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] 7.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 7.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] 6.2 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 6.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] 5.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 5.4 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

krajina = PL [ Mode: 2 ]

6.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0

6.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

6.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ]

1.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

1.4 in [ 2.000 3.000 ] [ Mode: 3 ]

5.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0

5.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

6.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

5.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ]

2.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

2.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

8.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

8.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

4.4 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

4.4 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

2.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ]

331

1.5 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 1.5 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 2.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

7.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

7.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ]

4.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

4.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] 6.1 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] 7.3 in [ 0.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 7.3 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 2 ] 5.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] 5.5 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] 1.3 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] 1.5 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 1.5 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 1.3 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 5.5 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 5.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 6.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] 5.3 in [ "0" "1" ] [ Mode: 2 ] => 2.0 5.3 in [ "2" ] [ Mode: 3 ] 1.5 in [ 0.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 1.5 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] 5.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] 4.1 in [ 0.000 ] [ Mode: 2 ] 8.1 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 8.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0 4.1 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 3 ] 1.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ]

332

5.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0 5.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 1.4 in [ 2.000 3.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0 5.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

5.4 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ]

3.1 in [ 1.000 ] [ Mode: 2 ]

3.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ]

5.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

5.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0

3.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

3.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ]

5.2 in [ 0.000 ] [ Mode: 1 ] => 1.0

5.2 in [ 1.000 2.000 ] [ Mode: 4 ]

5.3 in [ "0" "1" ] [ Mode: 2 ] => 2.0

5.3 in [ "2" ] [ Mode: 4 ]

5.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 4 ]

4.1 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ]

3.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 2 ] => 2.0

3.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0

4.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0

5.1 in [ 2.000 ] [ Mode: 3 ]

1.4 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

1.4 in [ 2.000 3.000 ] [ Mode: 4 ]

2.2 in [ 0.000 1.000 ] [ Mode: 3 ] => 3.0

2.2 in [ 2.000 ] [ Mode: 4 ] => 4.0

V tomto prípade, teda na vzorke oboch krajín len v oblasti zvyšovania významu mechanizmov pre budovanie dôvery bolo identifikované najviac rozhodovacích pravidiel. Pre účely identifikácie rôznych stratégií sme použili ako výstupné kritérium práve úroveň e-znalostí, teda ich 4 úrovne (Rules for 1,2,3,4):


Rule 1 for 1.0 (3.025; 0.665)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 0.000 ]

333

and 3.1 in [ 2.000 ]

then 1.000

Rule 2 for 1.0 (3; 0.667)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = PL

and 4.1 in [ 2.000 ]

then 1.000

Rule 3 for 1.0 (3.066; 0.979)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 7.1 in [ 2.000 ]

then 1.000

Rule 4 for 1.0 (3.159; 0.95)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 ]

then 1.000

Rule 5 for 1.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 0.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 0.000 1.000 ]

then 1.000

Rule 6 for 1.0 (3.499; 0.572)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

334

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 0.000 ]

and 6.3 in [ 2.000 ]

then 1.000

Rule 7 for 1.0 (2.004; 0.998)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 ]

and 3.2 in [ 0.000 ]

then 1.000

Rule 8 for 1.0 (2.854; 0.701)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 ]

and 3.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.2 in [ 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 5.5 in [ 0.000 ]

then 1.000

Rule 9 for 1.0 (3.043; 0.343)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

335

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 ]

and 2.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 ]

and 2.3 in [ 2.000 ]

then 1.000

Rule 10 for 1.0 (2.009; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 2.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 ]

and 5.2 in [ 2.000 ]

then 1.000

Rule 11 for 1.0 (2.091; 0.478)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

336

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 0.000 ]

and 4.1 in [ 2.000 ]

then 1.000

Rule 12 for 1.0 (3; 0.667)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 ]

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

and 5.1 in [ 0.000 ]

then 1.000

Rule 13 for 1.0 (5; 0.8)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 3.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.1 in [ 2.000 ]

then 1.000

Rule 14 for 1.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 ]

then 1.000


337

Rule 1 for 2.0 (3.069; 0.997)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 2 for 2.0 (7.07; 0.849)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 3 for 2.0 (2.003; 0.998)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.1 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 4 for 2.0 (2.01; 0.502)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 2.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 5 for 2.0 (6; 0.833)

if 6.2 in [ 0.000 ]

338

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = PL

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 6 for 2.0 (8.435; 0.756)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 7 for 2.0 (2.28; 0.561)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.3 in [ 1.000 ]

then 2.000

Rule 8 for 2.0 (2.181; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 0.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 9 for 2.0 (2.441; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 ]

339

and 8.2 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 10 for 2.0 (13.889; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 2.000 ]

then 2.000

Rule 11 for 2.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 2.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.4 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 12 for 2.0 (4; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 2.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "0" "1" ]

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

then 2.000

Rule 13 for 2.0 (4.008; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 2.000 ]

and 7.3 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 14 for 2.0 (50.405; 0.775)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

340

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 15 for 2.0 (11.577; 0.914)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.2 in [ 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 16 for 2.0 (9.093; 0.67)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.2 in [ 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

then 2.000

Rule 17 for 2.0 (5.652; 0.885)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 3.2 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 18 for 2.0 (3.145; 0.956)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

341

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 0.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 19 for 2.0 (4; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 0.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

and 2.3 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 20 for 2.0 (5.219; 0.78)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 0.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 3.2 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 21 for 2.0 (2.172; 0.956)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 0.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

342

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.4 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 22 for 2.0 (4.901; 0.565)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 0.000 ]

and 6.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "0" "1" ]

then 2.000

Rule 23 for 2.0 (19.708; 0.634)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 24 for 2.0 (5.015; 0.598)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 ]

and 3.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.2 in [ 1.000 ]

then 2.000

Rule 25 for 2.0 (5.041; 0.797)

343

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 ]

and 3.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.2 in [ 2.000 ]

and 4.5 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 26 for 2.0 (6.202; 0.975)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 27 for 2.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

344

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 0.000 ]

and 4.4 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 28 for 2.0 (3.176; 0.653)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 0.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 1.000 2.000 ]

then 2.000

Rule 29 for 2.0 (5; 0.8)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 ]

and 2.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 ]

and 2.3 in [ 0.000 1.000 ]

345

and 4.4 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 30 for 2.0 (4; 0.75)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 ]

and 2.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 ]

and 2.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 31 for 2.0 (10.954; 0.726)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 ]

and 2.1 in [ 0.000 1.000 ]

346

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 1.000 ]

and 5.3 in [ "0" "1" ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 32 for 2.0 (8.066; 0.909)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 ]

and 2.1 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 33 for 2.0 (2.241; 0.536)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

347

Rule 34 for 2.0 (2.764; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 2.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

then 2.000

Rule 35 for 2.0 (13.678; 0.969)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 2.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 ]

and 1.3 in [ 1.000 2.000 ]

then 2.000

Rule 36 for 2.0 (5.316; 0.795)

348

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 2.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 8.2 in [ 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 37 for 2.0 (8.055; 0.613)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

and 6.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 38 for 2.0 (8.055; 0.621)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

349

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 0.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.2 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 39 for 2.0 (7.108; 0.844)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 ]

and 7.2 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 40 for 2.0 (6.304; 0.841)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

350

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 ]

and 1.4 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 2.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 41 for 2.0 (8.939; 0.888)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 1.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 ]

then 2.000

Rule 42 for 2.0 (11.916; 0.647)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

351

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 1.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 2.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 ]

then 2.000

Rule 43 for 2.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 1.000 ]

and 7.2 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 44 for 2.0 (3.125; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

352

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 1.000 ]

and 7.2 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 5.1 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 45 for 2.0 (3.322; 0.699)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 1.000 ]

and 7.2 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 4.1 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 46 for 2.0 (3.692; 0.729)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

353

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 47 for 2.0 (4.207; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

and 7.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 48 for 2.0 (3; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

354

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

and 7.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 2.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.5 in [ 2.000 ]

and 4.5 in [ 2.000 3.000 ]

then 2.000

Rule 49 for 2.0 (2.393; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

and 7.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 2.000 ]

and 4.1 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 50 for 2.0 (45.699; 0.765)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

355

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

and 7.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 51 for 2.0 (4.348; 0.779)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 2.000 ]

and 8.2 in [ 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

356

Rule 52 for 2.0 (3.012; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 2.000 ]

and 8.2 in [ 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

then 2.000

Rule 53 for 2.0 (11.542; 0.825)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 2.000 ]

and 8.2 in [ 2.000 ]

357

and 4.5 in [ 2.000 3.000 ]

and 5.1 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 54 for 2.0 (8.023; 0.835)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 2.000 ]

and 6.4 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 55 for 2.0 (3.07; 0.938)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 2.000 ]

and 6.4 in [ 2.000 ]

and 7.2 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 1.000 ]

then 2.000

Rule 56 for 2.0 (7.357; 0.679)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

358

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 2.000 ]

and 6.4 in [ 2.000 ]

and 7.2 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 57 for 2.0 (17; 0.941)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 58 for 2.0 (9; 0.889)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 59 for 2.0 (11.076; 0.91)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

359

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 0.000 ]

then 2.000

Rule 60 for 2.0 (3; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 0.000 ]

and 1.5 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 61 for 2.0 (7; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

360

then 2.000

Rule 62 for 2.0 (40.924; 0.976)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.5 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 63 for 2.0 (13; 0.846)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 5.3 in [ "0" "1" ]

then 2.000

Rule 64 for 2.0 (4; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

361

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 ]

then 2.000

Rule 65 for 2.0 (4; 0.75)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.1 in [ 2.000 ]

then 2.000

362

Rule 66 for 2.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

then 2.000

Rule 67 for 2.0 (6; 0.833)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 3.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.1 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000

Rule 68 for 2.0 (18; 0.944)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

363

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 3.2 in [ 2.000 ]

then 2.000

Rule 69 for 2.0 (8; 0.75)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "0" "1" ]

then 2.000

Rule 70 for 2.0 (3; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 5.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 3.2 in [ 0.000 1.000 ]

then 2.000


Rule 1 for 3.0 (5.044; 0.793)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 0.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 2 for 3.0 (4; 0.75)

364

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 3 for 3.0 (2.026; 0.998)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 2.000 3.000 ]

then 3.000

Rule 4 for 3.0 (10.196; 0.89)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 5 for 3.0 (2.012; 0.997)

if 6.2 in [ 0.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and krajina = SK

and 5.5 in [ 2.000 ]

and 4.3 in [ 2.000 ]

365

then 3.000

Rule 6 for 3.0 (4.121; 0.971)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 7 for 3.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 0.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 8 for 3.0 (2.097; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 ]

and 8.2 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 9 for 3.0 (6.148; 0.658)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.3 in [ 2.000 ]

366

then 3.000

Rule 10 for 3.0 (2.008; 0.996)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 2.000 ]

and 3.2 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 11 for 3.0 (2.05; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 2.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "0" "1" ]

and 5.4 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 12 for 3.0 (36.278; 0.94)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 2.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

then 3.000

Rule 13 for 3.0 (7; 0.571)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.2 in [ 2.000 ]

and 4.4 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 14 for 3.0 (8; 0.625)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

367

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.2 in [ 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 15 for 3.0 (3.017; 0.778)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 3.2 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 16 for 3.0 (7.539; 0.929)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 0.000 ]

and 7.1 in [ 2.000 ]

and 4.2 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 17 for 3.0 (24.522; 0.715)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 0.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 3.2 in [ 1.000 2.000 ]

then 3.000

Rule 18 for 3.0 (10.302; 0.988)

368

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 0.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 19 for 3.0 (3; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 0.000 ]

and 6.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.4 in [ 0.000 ]

and 4.3 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 20 for 3.0 (3.657; 0.82)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 0.000 ]

and 6.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

then 3.000

Rule 21 for 3.0 (6.757; 0.941)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 0.000 ]

369

and 6.1 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 22 for 3.0 (5; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 ]

and 3.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.4 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 23 for 3.0 (8.191; 0.86)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 ]

and 3.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.2 in [ 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

then 3.000

Rule 24 for 3.0 (6.026; 0.985)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

370

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 0.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 25 for 3.0 (10; 0.7)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 ]

and 2.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 ]

and 2.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 26 for 3.0 (5.286; 0.757)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

371

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 ]

and 2.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 1.000 ]

and 5.3 in [ "0" "1" ]

and 4.3 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 27 for 3.0 (4.282; 0.757)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 ]

and 2.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 1.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

then 3.000

Rule 28 for 3.0 (2.517; 0.932)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

372

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 ]

and 7.1 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 29 for 3.0 (2.312; 0.879)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

and 6.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 30 for 3.0 (5.155; 0.933)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 31 for 3.0 (10.896; 0.723)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

373

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 32 for 3.0 (6.632; 0.849)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 0.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 ]

then 3.000

Rule 33 for 3.0 (3.143; 0.595)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

374

and 1.5 in [ 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 ]

then 3.000

Rule 34 for 3.0 (7.914; 0.84)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 ]

and 1.4 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 2.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

then 3.000

Rule 35 for 3.0 (2.729; 0.733)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 ]

and 1.4 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 2.1 in [ 0.000 1.000 ]

375

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 4.3 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 36 for 3.0 (9.04; 0.948)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 ]

and 1.4 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 2.1 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 37 for 3.0 (2.012; 0.994)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 1.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 ]

and 6.1 in [ 0.000 ]

then 3.000

376

Rule 38 for 3.0 (3.058; 0.981)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 1.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 39 for 3.0 (10.77; 0.723)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 1.000 ]

and 7.2 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 ]

377

and 6.1 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 40 for 3.0 (18.044; 0.829)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 1.000 ]

and 7.2 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 41 for 3.0 (3; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

and 7.1 in [ 0.000 ]

378

and 3.1 in [ 1.000 ]

then 3.000

Rule 42 for 3.0 (6.033; 0.995)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

and 7.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 2.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 43 for 3.0 (2.028; 0.986)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

379

and 6.2 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 ]

and 7.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 2.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.5 in [ 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 ]

then 3.000

Rule 44 for 3.0 (6.202; 0.672)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 2.000 ]

and 8.2 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 45 for 3.0 (9.019; 0.794)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

380

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 2.000 ]

and 8.2 in [ 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 46 for 3.0 (3.968; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 2.000 ]

and 8.2 in [ 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 7.1 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 47 for 3.0 (4.128; 0.727)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

381

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 2.000 ]

and 8.2 in [ 2.000 ]

and 4.5 in [ 2.000 3.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 ]

then 3.000

Rule 48 for 3.0 (6.472; 0.512)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 2.000 ]

and 6.4 in [ 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 ]

then 3.000

Rule 49 for 3.0 (6.46; 0.751)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

382

and 8.1 in [ 2.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.5 in [ 1.000 2.000 3.000 ]

and 6.3 in [ 2.000 ]

and 6.4 in [ 2.000 ]

and 7.2 in [ 2.000 ]

and 6.2 in [ 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 50 for 3.0 (5; 0.8)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 0.000 ]

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

and 5.1 in [ 1.000 2.000 ]

then 3.000

Rule 51 for 3.0 (3; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 52 for 3.0 (4; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

383

and 7.2 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 53 for 3.0 (6.048; 0.827)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 54 for 3.0 (4; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 0.000 ]

then 3.000

Rule 55 for 3.0 (8; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

384

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.3 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 56 for 3.0 (11; 0.909)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.1 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 57 for 3.0 (11; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

385

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 2.000 ]

then 3.000

Rule 58 for 3.0 (5; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 5.1 in [ 2.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000

Rule 59 for 3.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 5.1 in [ 2.000 ]

386

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

and 2.2 in [ 0.000 1.000 ]

then 3.000


Rule 1 for 4.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 0.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 6.3 in [ 2.000 ]

and 3.2 in [ 2.000 ]

then 4.000

Rule 2 for 4.0 (3; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 0.000 ]

and 6.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.4 in [ 0.000 ]

and 4.3 in [ 0.000 1.000 ]

then 4.000

Rule 3 for 4.0 (3; 0.667)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 0.000 ]

and 3.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.1 in [ 0.000 ]

then 4.000

Rule 4 for 4.0 (3.58; 0.341)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

387

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 ]

and 2.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.3 in [ 2.000 ]

then 4.000

Rule 5 for 4.0 (3.648; 0.822)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 2.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

and 8.2 in [ 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

then 4.000

Rule 6 for 4.0 (2.053; 0.974)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = SK

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

388

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

and 6.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 8.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.1 in [ 0.000 1.000 ]

then 4.000

Rule 7 for 4.0 (4; 0.75)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 0.000 ]

then 4.000

Rule 8 for 4.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 0.000 ]

and 1.5 in [ 2.000 ]

then 4.000

Rule 9 for 4.0 (4.952; 0.596)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

389

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 5.5 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.3 in [ 0.000 1.000 ]

and 1.5 in [ 0.000 1.000 ]

then 4.000

Rule 10 for 4.0 (3; 0.667)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 1.000 ]

and 7.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 2.000 ]

then 4.000

Rule 11 for 4.0 (2; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

390

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 1.5 in [ 0.000 ]

then 4.000

Rule 12 for 4.0 (4; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 0.000 1.000 ]

and 2.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 8.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.4 in [ 1.000 2.000 ]

and 2.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 7.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 4.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.1 in [ 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 1.5 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.2 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 ]

and 8.1 in [ 2.000 ]

then 4.000

Rule 13 for 4.0 (5; 0.8)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 5.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.1 in [ 0.000 1.000 ]

391

and 3.2 in [ 2.000 ]

then 4.000

Rule 14 for 4.0 (3; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 5.1 in [ 0.000 1.000 ]

and 4.1 in [ 2.000 ]

then 4.000

Rule 15 for 4.0 (4; 1.0)

if 6.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 3.1 in [ 1.000 2.000 ]

and krajina = PL

and 6.1 in [ 1.000 2.000 ]

and 6.3 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.4 in [ 2.000 ]

and 3.1 in [ 2.000 ]

and 5.2 in [ 1.000 2.000 ]

and 5.3 in [ "2" ]

and 5.1 in [ 2.000 ]

and 1.4 in [ 2.000 3.000 ]

and 2.2 in [ 2.000 ]

then 4.000

Default: 2

392

Príloha / Załącznik 3: Nevyhnutné mechanizmy poskytované e-trhom


2.3N = 0 [ Mode: 2 ]

5.1N = 1 [ Mode: 2 ] => 2.0

5.1N = 0 [ Mode: 2 ]

2.2N = 1 [ Mode: 3 ] => 3.0

2.2N = 0 [ Mode: 2 ]

4.3N = 1 [ Mode: 3 ] => 3.0

4.3N = 0 [ Mode: 2 ]

7.3N = 1 [ Mode: 3 ]

4.4N = 1 [ Mode: 3 ] => 3.0

4.4N = 0 [ Mode: 2 ]

3.2N = 1 [ Mode: 4 ] => 4.0

3.2N = 0 [ Mode: 2 ] => 2.0

7.3N = 0 [ Mode: 2 ]

6.3N = 1 [ Mode: 2 ] => 2.0

6.3N = 0 [ Mode: 2 ]

4.2N = 1 [ Mode: 3 ]

2.1N = 1 [ Mode: 2 ] => 2.0

2.1N = 0 [ Mode: 3 ] => 3.0

4.2N = 0 [ Mode: 2 ]

3.2N = 1 [ Mode: 2 ] => 2.0

3.2N = 0 [ Mode: 2 ]

5.3N = 1 [ Mode: 3 ] => 3.0

5.3N = 0 [ Mode: 2 ]

4.1N = 1 [ Mode: 3 ] => 3.0

4.1N = 0 [ Mode: 2 ] => 2.0

2.3N = 1 [ Mode: 2 ]

5.4N = 1 [ Mode: 3 ]

2.1N = 1 [ Mode: 2 ]

8.2N = 1 [ Mode: 3 ] => 3.0

8.2N = 0 [ Mode: 2 ] => 2.0

2.1N = 0 [ Mode: 3 ] => 3.0

5.4N = 0 [ Mode: 2 ]

1.3N = 1 [ Mode: 3 ]

4.3N = 1 [ Mode: 2 ] => 2.0

4.3N = 0 [ Mode: 3 ] => 3.0

393

1.3N = 0 [ Mode: 2 ]

6.4N = 1 [ Mode: 2 ] => 2.0

6.4N = 0 [ Mode: 2 ]

7.1N = 1 [ Mode: 3 ]

1.4N = 1 [ Mode: 2 ] => 2.0

1.4N = 0 [ Mode: 3 ] => 3.0

7.1N = 0 [ Mode: 2 ]

4.3N = 1 [ Mode: 2 ] => 2.0

4.3N = 0 [ Mode: 2 ]

6.2N = 1 [ Mode: 3 ]

3.1N = 1 [ Mode: 2 ] => 2.0

3.1N = 0 [ Mode: 3 ] => 3.0

6.2N = 0 [ Mode: 2 ]

4.2N = 1 [ Mode: 2 ] => 2.0

4.2N = 0 [ Mode: 3 ]

3.2N = 1 [ Mode: 3 ] => 3.0

3.2N = 0 [ Mode: 2 ] => 2.0

2.3N = STN [ Mode: 2 ] => 2.0

2.3N = n… Ine: kto udelili ISO certifikat [ Mode: 4 ] => 4.0

krajina = PL [ Mode: 2 ] => 2.0

V tomto prípade rozhodovacie pravidlá vyzerajú nasledovne:


Rule 1 for 2.0 (67.173; 0.594)

if krajina = SK

and 2.3N = 0

and 5.1N = 1

then 2.000

Rule 2 for 2.0 (22.637; 0.571)

if krajina = SK

and 2.3N = 0

and 5.1N = 0

and 2.2N = 0

and 4.3N = 0

and 7.3N = 1

and 4.4N = 0

and 3.2N = 0

then 2.000

394

Rule 3 for 2.0 (6.338; 0.916)

if krajina = SK

and 2.3N = 0

and 5.1N = 0

and 2.2N = 0

and 4.3N = 0

and 7.3N = 0

and 6.3N = 1

then 2.000

Rule 4 for 2.0 (3.79; 0.82)

if krajina = SK

and 2.3N = 0

and 5.1N = 0

and 2.2N = 0

and 4.3N = 0

and 7.3N = 0

and 6.3N = 0

and 4.2N = 1

and 2.1N = 1

then 2.000

Rule 5 for 2.0 (32.607; 0.58)

if krajina = SK

and 2.3N = 0

and 5.1N = 0

and 2.2N = 0

and 4.3N = 0

and 7.3N = 0

and 6.3N = 0

and 4.2N = 0

and 3.2N = 1

then 2.000

Rule 6 for 2.0 (144.757; 0.563)

if krajina = SK

and 2.3N = 0

and 5.1N = 0

and 2.2N = 0

and 4.3N = 0

and 7.3N = 0

395

and 6.3N = 0

and 4.2N = 0

and 3.2N = 0

and 5.3N = 0

and 4.1N = 0

then 2.000

Rule 7 for 2.0 (10.42; 0.767)

if krajina = SK

and 2.3N = 1

and 5.4N = 1

and 2.1N = 1

and 8.2N = 0

then 2.000

Rule 8 for 2.0 (32.191; 0.495)

if krajina = SK

and 2.3N = 1

and 5.4N = 0

and 1.3N = 1

and 4.3N = 1

then 2.000

Rule 9 for 2.0 (14.812; 0.74)

if krajina = SK

and 2.3N = 1

and 5.4N = 0

and 1.3N = 0

and 6.4N = 1

then 2.000

Rule 10 for 2.0 (13.871; 0.596)

if krajina = SK

and 2.3N = 1

and 5.4N = 0

and 1.3N = 0

and 6.4N = 0

and 7.1N = 1

and 1.4N = 1

then 2.000

Rule 11 for 2.0 (24.167; 0.689)

if krajina = SK

396

and 2.3N = 1

and 5.4N = 0

and 1.3N = 0

and 6.4N = 0

and 7.1N = 0

and 4.3N = 1

then 2.000

Rule 12 for 2.0 (10.611; 0.701)

if krajina = SK

and 2.3N = 1

and 5.4N = 0

and 1.3N = 0

and 6.4N = 0

and 7.1N = 0

and 4.3N = 0

and 6.2N = 1

and 3.1N = 1

then 2.000

Rule 13 for 2.0 (20.573; 0.703)

if krajina = SK

and 2.3N = 1

and 5.4N = 0

and 1.3N = 0

and 6.4N = 0

and 7.1N = 0

and 4.3N = 0

and 6.2N = 0

and 4.2N = 1

then 2.000

Rule 14 for 2.0 (25.406; 0.492)

if krajina = SK

and 2.3N = 1

and 5.4N = 0

and 1.3N = 0

and 6.4N = 0

and 7.1N = 0

and 4.3N = 0

and 6.2N = 0

397

and 4.2N = 0

and 3.2N = 0

then 2.000

Rule 15 for 2.0 (1.306; 0.874)

if krajina = SK

and 2.3N = STN

then 2.000

Rule 16 for 2.0 (315; 0.533)

if krajina = PL

then 2.000


Rule 1 for 3.0 (13.577; 0.553)

if krajina = SK

and 2.3N = 0

and 5.1N = 0

and 2.2N = 1

then 3.000

Rule 2 for 3.0 (28.925; 0.505)

if krajina = SK

and 2.3N = 0

and 5.1N = 0

and 2.2N = 0

and 4.3N = 1

then 3.000

Rule 3 for 3.0 (7.374; 0.756)

if krajina = SK

and 2.3N = 0

and 5.1N = 0

and 2.2N = 0

and 4.3N = 0

and 7.3N = 1

and 4.4N = 1

then 3.000

Rule 4 for 3.0 (44.62; 0.45)

if krajina = SK

and 2.3N = 0

and 5.1N = 0

and 2.2N = 0

398

and 4.3N = 0

and 7.3N = 0

and 6.3N = 0

and 4.2N = 1

and 2.1N = 0

then 3.000

Rule 5 for 3.0 (12.922; 0.648)

if krajina = SK

and 2.3N = 0

and 5.1N = 0

and 2.2N = 0

and 4.3N = 0

and 7.3N = 0

and 6.3N = 0

and 4.2N = 0

and 3.2N = 0

and 5.3N = 1

then 3.000

Rule 6 for 3.0 (7.345; 0.607)

if krajina = SK

and 2.3N = 0

and 5.1N = 0

and 2.2N = 0

and 4.3N = 0

and 7.3N = 0

and 6.3N = 0

and 4.2N = 0

and 3.2N = 0

and 5.3N = 0

and 4.1N = 1

then 3.000

Rule 7 for 3.0 (50.961; 0.452)

if krajina = SK

and 2.3N = 1

and 5.4N = 1

and 2.1N = 1

and 8.2N = 1

then 3.000

399

Rule 8 for 3.0 (16.411; 0.532)

if krajina = SK

and 2.3N = 1

and 5.4N = 1

and 2.1N = 0

then 3.000

Rule 9 for 3.0 (23.986; 0.61)

if krajina = SK

and 2.3N = 1

and 5.4N = 0

and 1.3N = 1

and 4.3N = 0

then 3.000

Rule 10 for 3.0 (28.758; 0.59)

if krajina = SK

and 2.3N = 1

and 5.4N = 0

and 1.3N = 0

and 6.4N = 0

and 7.1N = 1

and 1.4N = 0

then 3.000

Rule 11 for 3.0 (21.237; 0.48)

if krajina = SK

and 2.3N = 1

and 5.4N = 0

and 1.3N = 0

and 6.4N = 0

and 7.1N = 0

and 4.3N = 0

and 6.2N = 1

and 3.1N = 0

then 3.000

Rule 12 for 3.0 (6.871; 0.837)

if krajina = SK

and 2.3N = 1

and 5.4N = 0

and 1.3N = 0

400

and 6.4N = 0

and 7.1N = 0

and 4.3N = 0

and 6.2N = 0

and 4.2N = 0

and 3.2N = 1

then 3.000

Rules for 4 - contains rule

Rule 1 for 4.0 (10.047; 0.428)

if krajina = SK

and 2.3N = 0

and 5.1N = 0

and 2.2N = 0

and 4.3N = 0

and 7.3N = 1

and 4.4N = 0

and 3.2N = 1

then 4.000

Default: 2

401

Príloha / Załącznik 4: Mechanizmy tvorby dôvery – Projektový interný dotazník

Úvod

Uskutočňovanie obchodov na Internete, špeciálne na elektronických trhoch je podmieňované viacerými faktormi. Jedným z najdôležitejších je dôvera. Množstvo firiem na elektronických trhoch sa musí vyrovnať s neznámymi účastníkmi, kvalitou a spoľahlivosťou ich produktov, s referenciami, neistotou riešenia problémov ktoré vznikli z on-line obchodovania atď. Ako môžu zabezpečiť že potenciálny partner je schopný, je vážne firmou ktorou sa zdá byť, akú má reputáciu atď. Ďalšou otázkou je či sprostredkovateľ, ktorý poskytuje služby je dôveryhodný alebo nie. Z týchto dôvodov sú implementované mechanizmy na tvorbu dôvery, ktoré poskytujú účastníkom dôveryhodnosť v oblasti služieb a obchodných procesov.

V rámci projektu Slovensko-Poľskej spolupráce, so zameraním sa na vytvorenie dôveryhodného obchodného prostredia, by sme radi analyzovali požiadavky na otázky dôvery týkajúce sa elektronického trhu. Chceli by sme vás požiadať o Váš názor na požadovanú úroveň dôvery potrebnú na vytvorenie dôveryhodného prostredia pre vykonávanie on-line obchodov medzi medzinárodnými partnermi.

Dotazník je pripravený pre identifikáciu kritických a potrebných súčastí na vytvorenie on-line prostredia ktoré by bolo užitočné a využívané Vašou organizáciou pre uskutočňovanie medzinárodných transakcií. Toto prostredie bude poskytovať funkcionality ako napríklad vyhľadávanie partnera pre nákup a predaj špecifických produktov, podpora vyjednávania (tendre, požiadavky na informácie, aukcie), on-line objednávanie a kolaborácia (podpora uskutočňovania kontraktov), viacjazyčná podpora (systém bude automaticky prekladať niektoré procedúry a dokumenty).

Z tohto dôvodu Vás chceme poprosiť o spoluprácu a pomoc s analýzou dôvery.

Prosím, špecifikujte ktoré z nasledujúcich informácií zvýšia Vašu dôveru pri obchodovaní na elektronickom trhu (alebo natoľko aby ste začali obchodovať na elektronickom trhu).

- v prvom stĺpci prosím špecifikujte na akej úrovni súčasti zvýšia Vašu dôveru voči on-line obchodnému prostrediu (prosím porozmýšľajte o dôležitosti alebo frekvencii využívania). Pre hodnotenie využite stupnicu 0 – nedôležitý, 1 – stredná dôležitosť, 2 – vysoká dôležitosť

- v druhom stĺpci, prosím porozmýšľajte o (minimálnej sade) potrebných súčastí ktoré by malo on-line prostredie obsahovať aby ste sa rozhodli pre jeho využívanie. Prosím rozmýšľajte o súčastiach tak, že informácie ktoré by ste od neznámej firmy vyžadovali môžu byť taktiež vyžadované z Vašej strany a poskytnuté pre potenciálnych partnerov na elektronickom trhu. Prosím označte N „nutný“ pre tie mechanizmy, ktoré sú pre Vás podstatné na zabezpečenie dôveryhodnosti, aby ste boli ochotní na elektronický trh vstúpiť a obchodovať.

402

Dotazník

Vaša organizácia pôsobí hlavne v oblasti:

Predaja

Nákupu

Predaja a nákupu

Vaša organizácia patrí medzi:

Mikro (0-9 zamestnancov)

Malé (10 – 49 zamestnancov)

Stredné (50 – 249 zamestnancov)

Veľké (250+ zamestnancov)

Vaši obchodný partneri sú hlavne:

Medzinárodní

Domáci

Medzinárodní a domáci, približne na rovnakej úrovni

Vaše skúsenosti s elektronickým obchodom:

Žiadne skúsenosti

Nízka úroveň skúseností (využívanie Internetu na hľadanie web stránok firiem, e-mail)

Skúsenosť s interným ERP systémom, riešeniami elektronického obchodu (interný

systém preelektronické obstarávanie, elektronické katalógy, elektronická výmena

dokumentov….)

Skúsenosť s elektronickými trhmi

403

1. Všeobecné informácie o organizácii

Všeobecné informácie o organizácii poskytujú základné

právne a obchodné informácie o organizácii, ktorá sa chce

registrovať do systému. Informácie sú overené

dôveryhodným sprostredkovateľom a sú pri registrácii do

systému požadované. Taktiež budú použité ako kritérium

pre vyhľadávací nástroj.

Súčasť,

ktorá

zvyšuje

dôveru

0/1/2

Nutný

N

1.

1

Kontaktné údaje (meno a adresa, právna forma, web

stránka, kontaktná osoba atď.)

1.

2

Informácie o poskytovaných produktoch/službách

a. Popis o zameraní firmy

b. Kategórie produktov/služieb

c. Detailný popis produktov/služieb

d. Prosím špecifikujte dodatočné údaje ktoré by ste

požadovali:

1.

3

Informácie o veľkosti organizácie

1.

4

Rok založenia

1.

5

Stav firmy (napr. v likvidácii, v konkurze, normálny stav)

1. Prosím špecifikujte dodatočné údaje ktoré by ste

404

6 požadovali:

2. Certifikáty

Certifikáty sú používané na popis kvality produktov a

služieb.

V otázke 2.1 prosím odpovedajte, ako vaša dôvera vzrastie

ak sú zobrazované národné certifikáty alebo známky kvality,

t.z. certifikáty ktoré poznáte z lokálneho trhu.

V otázke 2.2 prosím odpovedajte, ako vaša dôvera vzrastie

ak sú zobrazované národné certifikáty alebo známky kvality

zo zahraničia, to znamená certifikáty ktoré pravdepodobne

nebudete poznať ako národný certifikát inej krajiny.

V takomto prípade, národný certifikát alebo známka kvality

bude spojený s popisom alebo bude zobrazený odkaz na

zdroj resp. organizáciu ktorá tento certifikát vydala, kvôli

detailnému popisu.

Existencia takýchto certifikátov alebo známok kvality môže

byť taktiež využitá ako kritérium pre vyhľadávanie partnera.

Súčasť

ktorá

zvyšuje

dôveru

0/1/2

Nutný

N

2.

1

Národné certifikáty alebo známky (napr. známka kvality,

Najlepšia firma v odvetví atď.) udelené domácim firmám

2.

2

Národné certifikáty alebo známky (napr. známka kvality,

Najlepšia firma v odvetví atď.) udelené zahraničným firmám

2.

3

Známe medzinárodné certifikáty napr. ISO

405

Iné:

3. Referencie

Každá firma môže dať do popisu zoznam referencií pre

prezentáciu svojich doterajších aktivít a reputácie.

Súčasť

ktorá

zvyšuje

dôveru

0/1/2

Nutný

N

3.

1

Zoznam dôležitých obchodných partnerov (dodávateľov a

zákazníkov)

3.

2

Zoznam vykonaných aktivít (napr. odevná kolekcia,

postavená budova)

Iné:

4. Reputácia

Reputácia môže byť založená a vykonaná na základe spätnej

väzby. Základný prístup je poskytovanie pozitívnej alebo

negatívnej spätnej väzby z vykonaných obchodných

transakcií. Spätná väzba je zvyčajne rozdelená na niekoľko

sub-indikátorov na základe obchodného partnera (kupujúci,

predávajúci) ako kvalita produktov/služieb, dodávka,

platba, servis atď. Spätná väzba môže byť podporená fórom

kde môžu dotknuté strany reagovať na pozitívnu resp.

negatívnu spätnú väzbu. Spätné väzby sú agregované do

Súčasť

ktorá

zvyšuje

dôveru

0/1/2

Nutný

N

406

jednoduchého ratingu (agregované číslo) ktorý sa môže

znázorňovať ako piktogram (napr. hviezdičky). Môže byť

taktiež použitý ako kritérium pre vyhľadávanie obchodného

partnera.

Prostredie môže poskytovať štatistické informácie

o obchodnej aktivite organizácie, ako je v obchodných

transakciách úspešná alebo ako často je pozitívne alebo

negatívne hodnotená.

4.

1

Iba pozitívna spätná väzba od partnerov

4.

2

Pozitívna a negatívna spätná väzba od partnerov

4.

3

Diskusné fórum kde partneri organizácie majú možnosť

napísať svoje postrehy o obchodovaní so zainteresovanými

firmami.

4.

4

Reporty s agregovanými historickými údajmi o obchodných

aktivitách firmy v rámci platformy (napr. časový interval

odozvy pri vyjednávacích procesoch, koľkokrát bola firma s

hodnotením prizvaná do tendra ktorý vypisuje partner na

základe vyhľadávania produktov/služieb, alebo koľkokrát

bola vybraná pre podpis kontraktu atď.)

4.

5

Rating prezentovaný jednoduchým symbolom (napr. číslo

alebo hviezdičky ****) alebo číslo percento ktoré

prezentuje počet celkových transakcií (napr. 60%/50 –

celkových transakcií). Prezentuje rating v škále 0-100.

Prosím špecifikujte iné:

407

5. Platforma pre vyjednávanie kontraktov

Vykonávanie kontraktov je často pri zahraničnom obchode

pre malé a stredné firmy ťažšie. Systém môže poskytnúť

nástroj na zjednodušenie obchodných transakcií napr.

monitorovanie chýb alebo automatické vypĺňanie údajov.

Pre prípravu kontraktu môže poskytnúť šablóny s

vysvetlením, kvôli zjednodušeniu a urýchleniu tvorby

kontraktu alebo poskytne možnosť ukladania niektorých

kontraktov/dokumentov pre budúcu potrebu. Pre prípad

dokazovania pri nezrovnalostiach alebo pre prípad súdneho

konania sa zaznamenávanie vyjednávania a kontraktačný

proces vykonáva zabezpečene (je odhalený len relevantným

inštitúciám alebo subjektom ak sa objaví problém).

Súčasť

ktorá

zvyšuje

dôveru

0/1/2

Nutný

N

5.

1

Integrácia výsledkov vyjednávania do kontraktov

5.

2

Sledovanie a zaznamenávanie procesu vyjednávania

kontraktu (na základe požadovanej úrovne súkromia

údajov)

5.

3

Základné klauzuly a šablóny kontraktu

5.

4

Databáza/služba s komplexnými klauzulami kontraktov (za

poplatok) poskytovaná špecializovanou firmou

5.

5

Vysvetlenie šablón, klauzúl a podmienok kontraktov

Iné – prosím špecifikujte:

408

6. On-line riešenie konfliktov (ODR)

Je možné že z obchodných vzťahov môžu vyplynúť

problémy. Ak je problém vážny, jeho riešenie súdnou

cestou je zdĺhavé a nákladné. Pre tento prípad boli

vyvinuté alternatívne systémy alebo služby pre riešenie

problémov. On-line riešenie konfliktov sa vzťahuje na iné

než súdne procesy kde nezávislá osoba (dôveryhodná

tretia strana) asistuje pri riešení problému medzi

partnermi s využitím informačných a komunikačných

technológií. Sú poskytované dohodnutými a

dôveryhodnými tretími stranami/subjektmi ktorí sú

dôveryhodní pre obidve strany (kupujúci a predávajúci).

Kupujúci a predávajúci sa dohodnú, že rozhodnutie

takéhoto subjektu bude akceptované oboma stranami.

Expert má často v tejto oblasti rozsiahle skúsenosti a je

podporovaný on-line systémom s údajmi daného

obchodného prípadu. ODR je poskytované na základe

úrovne komplexnosti problému (jednoduchá komplexnosť

problému, na nízkej alebo strednej úrovni, môže byť

riešená na základe dokazovania pomocou zaznamenaných

údajov ako dôkazového materiálu; problematickejšie

prípady sú zvyčajne riešené pomocou externej firmy

špecializujúcej sa na túto oblasť).

Súčasť

ktorá

zvyšuje

dôveru

0/1/2

Nutný

N

6.1 Poradenská podpora – odporúčania pre užívateľov od

ODR expertov, aké kroky majú byť vykonané

6.2 Technická podpora – podpora pri riešení technických

problémov

6.3 Limitované ODR – do nejakej úrovne komplexnosti

6.4 Outsourcovaná ODR služba - špecializovaná firma

409


7. Služby “Escrow”

Služby “Escrow” sú službami ktoré sú poskytované pre

zabezpečenie platby oproti dodávke. To redukuje

potenciálne riziko podvodu pôsobením dôveryhodnej

tretej strany ktorá zhromažďuje, drží a uvoľňuje

prostriedky na základe inštrukcií kupujúceho

a predávajúceho. Subjekt poskytujúci takúto službu obdrží

peniaze od kupujúceho a čaká na potvrdenie dodávky. Po

potvrdení subjekt zašle peniaze predávajúcemu.

Súčasť

ktorá

zvyšuje

dôveru

0/1/2

Nutný

N

7.1 Interná služba, kde sprostredkovateľ plní úlohu subjektu s

presne určeným bankovým účtom

7.2 Sprostredkovateľom bude banka prostredníctvom

dokumentárnych akreditívov

7.3 Dôveryhodná tretia strana – outsourcovaná

špecializovaná firma poskytujúca takúto službu


8. Štandardizácia

Viacjazyčná podpora bude poskytovaná pri zadávaní

ponúk alebo vyhľadávaní údajov v materskom jazyku.

Bude poskytnutý automatický preklad ktorý zaručí

správne použitie slov a výrazov.

“Code of conduct” je systém pravidiel ktoré sa užívatelia

Súčasť

ktorá

zvyšuje

dôveru

0/1/2

Nutný

N

410

dohodnú dodržiavať, ktorý môže obsahovať nielen

základné výrazy a podmienky ale aj metodiku ktorá sa

použije v prípade problémov, ako využívať nástroje,

následky nekalých praktík atď.

8.1 Viacjazyčná podpora s štandardnými výrazmi

8.2 “Code of Conduct”


411

Príloha / Załącznik 5: Kodeks Dobrych Praktyk Biznesowych – Lista „Najlepszych” Praktyk Lista ‘Najlepszych’ Praktyk zawiera listę pytań, które mają związek z podnoszeniem pewności użytkownika w świecie e-biznesu 1. Zasięg/Zakres

(a) Kto przygotował Kodeks Postępowania (np. operator, reprezentanci kupującego, reprezentanci dostawcy czy wszyscy wspólnie) ?

(b) Do jakiej formy platformy handlowej B2B zastosowanie ma Kodeks Postępowania?

2. Pytania generalne

(a) Czy Kodeks Postępowania określa jak zwrócić uwagę członków na warunki uczestnictwa?

(b) Czy Kodeks Postępowania zwraca uwagę na możliwości szkolenia potencjalnych uczestników, aby zapoznać ich z tym jak transakcje są wykonywane?

(c) Czy Kodeks Postępowania odnosi się do neutralnej trzeciej osoby, która kontroluje, nadzoruje internetową platformę handlową? (np. biorąc pod uwagę Kodeks Postępowania) ?

3. Informacja na temat internetowej platformy handlowej

Czy Kodeks Postępowania wymaga informacji na temat…

(a) Imienia, nazwiska, adresu, status prawnego, numeru VAT-u internetowej platformy handlowej?

(b) Odpowiedzialności prawnej platformy internetowej w razie gdy zobowiązanie podjęte przez uczestnika nie zostanie wykonane?

(c) Odpowiedzialności prawnej platformy internetowej w razie gdy procedury wykonywania transakcji są nieprzestrzegane?

(d) Numerów uczestników, transakcji czy wolumenu transakcji biznesowych?

(e) Jakichkolwiek powiązań między poszczególnymi uczestnikami a operatorem platformy

internetowej ?

(f) Siły przetargowej uczestników?

(g) Jak wykonać kalkulację zwrotu dla poszczególnych uczestników?

4. Informacje na temat uczestników

Czy kodeks postępowania…

412

(a) Określa jak uczestnicy powinni być sprawdzani pod kątem ich kwalifikacji, możliwości zanim będą mogli wejść na platformę handlu internetowego?

(b) Określa warunki postępowania wyłączeniowego?

(c) Rekomenduje systemy oceny wiarygodności uczestników?

(d) Określa do jakiego stopnia tożsamość uczestników jest znana bądź ukryta przed, podczas i po procedurze licytacyjnej?

(e) Określa zobowiązania w razie złamania zasad kontraktu czy jakiegokolwiek używania usług depozytowych?

5. Model procesu transakcyjnego

Czy Kodeks Postępowania…

(a) Opisuje proces wykonywania transakcji na internetowej platformie handlowej?

(b) Określa kiedy warunki transakcji powinny być zapewnione/dostarczone uczestnikowi?

(c) Określa kiedy transakcja jest sfinalizowana?

(d) Określa do jakiego stopnia możliwe jest wycofanie się, odwołanie czy cofnięcie zaproszenia, oferty czy innych czynności i jakie są tego konsekwencje?

(e) Określa kto może dokonywać transakcji?

(f) Określa czy transakcje mogą być zmieniane?

(g) Określa jakie czynniki są odpowiednie aby potwierdzić transakcję? (np. czy inne czynniki oprócz ceny determinują wygranie aukcji)?

(h) Określa kto ponosi odpowiedzialność za błędy nakładu czy inne pomyłki?

(i) Określa które z generalnych warunków umowy mają zastosowanie do danej transakcji?

(j) Określa do jakiego stopnia transakcje mogą odszukane (np. gdy sprzedane dobra zostały dostarczone) ?

6. Mechanizm określania ceny w aukcjach i wymianach

Czy Kodeks Postępowania określa…

(a) Do jakiego stopnia powinny być dostępne informacje na temat oferenta i poziomu poszczególnych licytacji?

(b) Czy oferty od inicjatora albo operatora są dozwolone?

(c) Komu powinny być dostarczone poszczególne informacje na temat tożsamości osoby która wygrała transakcję i na temat samej oferty?

413

(d) W jaki sposób przeciwdziałać nielegalnym praktykom w aukcjach online?

(e) Jakiekolwiek procedury audytu zapewniające zbadanie oferowanej transakcji?

(f) Politykę raportowania oszustw do odpowiednich władz/środowiska biznesowego?

7. Bezpieczeństwo techniczne


(a) Zawiera standardy bezpieczeństwa mające na celu zmniejszenie ryzyka technicznych problemów?

(b) Określa jak rozwiązać problemy techniczne (procedura wsparcia)?

(c) Określa kto ponosi prawną odpowiedzialność za niedopatrzenia techniczne?

(d) Określa procedury ewidencjonowania?

(e) Określa ubezpieczenie od ryzyk technicznych?

8. Poufność i ochrona danych


(a) Zastrzega jak zapewniana jest poufność informacji ?

(b) Zastrzega kto ponosi odpowiedzialność w razie nieprzestrzegania obowiązku utrzymywania poufności danych?

(c) Nawiązuje do polityki prywatności?

(d) Jeśli nawiązuje do polityki prywatności, czy zawiera ona przepis na temat:

Kiedy informacja została zebrana?

Jaka informacja została zebrana?

Jak długo informacja jest przechowywana?

Jak informacja jest używana? ( np. jest używana do określenia profili uczestników?)

Do jakiego stopnia informacja udostępniana jest osobom trzecim?

Kto ma dostęp do informacji określonego typu?

9. Obowiązujące prawo


(a) Wymaga aby obowiązujące prawo było określone (zachowując zasady prawa kontraktowego, konkurencyjnego i publicznego)?

414

(b) Rekomenduje ogólnie akceptowane zasady międzynarodowego handlu (np. Zasady UNIDROIT dla Międzynarodowych Komercyjnych Kontraktów)?

10. Rozwiązywanie problemów

Czy Kodeks Postępowania…?

(a) Określa jak w sprawiedliwy sposób rozwiązać spór?

(b) Określa w jaki sposób używać tablicę, platformę do rozwiązywania sporów?

(c) Określa jak powinny być składane reklamacje?

(d) Określa jak dostać się do istotnych informacji na temat transakcji w razie sporu?

(e) Określa zasięg czasowy rozwiązania sporu?

(f) Określa kto ponosi koszty rozwiązania sporu?

(g) Określa do jakiego stopnia decyzje mogą być odwołane?

(h) Określa jak decyzje mogą być egzekwowane?

Źródło: Bjørn Borg Kjølseth Applying Codes of Conduct and Trust Marks, eMarketservices August 2005

415

Príloha / Załącznik 6: Przykład kontraktu Kontrakt zakupu i dostawy dóbr

POMIĘDZY [Imię i nazwisko] I: [Imię i nazwisko]

[Adres] [Adres]

(rozumiany jako dostawca w tej umowie) (rozumiany jako zakupujący w tej umowie)

Dostawca pragnie wejść w kontrakt mający na celu dostawę (kupującemu) rzeczy (rozumianych tutaj jako dobra).

NINIEJSZYM Sprzedający i Kupujący powinni przestrzegać następujących zasad:

1. Definicja i Interpretacja

1.1 Cena (w Euro lub jako odpowiedniej waluty kraju, chyba, że postanowiono inaczej).

1.2 Ta umowa jest regulowana przez prawo krajowe a strony niżej podpisane wyrażają zgodę na poddanie się jurysdykcji sądu krajowego.

2. Rozpoczęcie i Zakończenie

2.1 Data rozpoczęcia jest zaplanowana na … [data].

2.2 Data zakończenia jest zaplanowana jako …[data].

2.3 Planowany kontrakt zakupu, dostawy dóbr może być zmodyfikowany za zgodą zdefiniowaną w pkt 9 kontraktu

3. Zamówienie

3.1 Kupujący powinien zaakceptować ceny zaoferowane przez sprzedającego

3.2 Sprzedający powinien dostarczyć kupującemu zakontraktowaną dostawę zgodnie z umową w ciągu 7 dni od daty podpisania kontraktu.

3.3 Zamówienie zakupu powinno precyzować metodę dostawy zdefiniowaną w pkt 4 kontraktu

3.4 Zamówienia zakupu powinny być przesyłane drogą elektroniczną oraz powinny być zgodne ze standardami krajowymi.

4. Dostawa

4.1 Sprzedający powinien zorganizować dostawę zgodnie z jedną z następujących zasad:

416

(a) Za fracht i ubezpieczenie dóbr odpowiada jedynie kupujący

(b) Za fracht i ubezpieczenie odpowiada jedynie sprzedający. Kupujący powinien zapewnić przynajmniej [liczba dni] wcześniejszą płatność zgodnie z warunkami finansowymi dostawcy.

5. Płatność

5.1 Warunki płatności powinny być opisane w fakturze. Ceny powinny być określone w zamówieniu sprzedaży. Odsetki powinny być uzgodnione jako [procent], który nie został zapłacony w ciągu 14 dni.

5.2 Płatności powinny być wysłane drogą elektroniczną i powinny być dokonane zgodnie ze standardami i wytycznymi w suplemencie.

6. Odmowa

6.1 Jeśli (dobra) nie zgadzają się z zamówieniem, czy (dostawca) nie dostosowuje się do warunków, wówczas kupujący na swoją odpowiedzialność może je zwrócić razem z zamówieniem. Kupujący powinien je zwrócić do Dostawcy na koszt Kupującego. Sprzedający może zamienić dobra zgodnie z fakturą albo zapewnić rekompensatę pieniężną.

7. Wypowiedzenie umowy

7.1 Jeśli Sprzedający nie wykona któregokolwiek z jego obowiązków zdefiniowanych w umowie, Kupujący może wystawić notę w której opisze zdarzenie i żądać wykonania w przeciągu 14 dni od wystosowania noty.

7.2 Jeśli Sprzedający nie zapewni odpowiedniego zadośćuczynienia w ciągu 14 dni umowa może być rozwiązana automatycznie.

8. Spory

8.1 Kupujący i Sprzedający powinni starać się rozwiązać wszystkie spory, mając na uwadze wspólną wspólpracę.

8.2 Ta metoda rozwiązania problemów nie może być dyskryminująca dla żadnej ze stron.

9. Zmiany umowy i jej warunków mogą być dokonywane za zgodą obu stron wyrażoną na piśmie pod rygorem nieważności.

PODPISY

Zarówno Kupujący, jak i Sprzedający zapoznali się z treścią umowy zgodnie z datą napisaną poniżej.

417

Príloha / Załącznik 7: Przykład kontraktu: Mechanizmy budowania zaufania - kwestionariusz

Służy wyłącznie celom badawczym

Prosimy o określenie, które z poniższych informacji podniosą zaufanie, taka by podjąć współpracę handlową na e-rynku: - W pierwszej kolumnie proszę określić, do jakiego stopnia element zaufania podniesie

przekonanie do działania w środowisku internetowym (proszę wziąć pod uwagę znaczenie lub częstotliwość potencjalnego wykorzystania). Do oceny proszę użyć skali 0 – bez znaczenia, 1 – małe/średnie znaczenie, 2 – duże znaczenie.

- W drugiej kolumnie, proszę pomyśleć o elemencie koniecznym dla włączenia się w środowisko online. Proszę wziąć pod uwagę, że informacja, której wymagacie Państwo od nieznanej firmy może być również żądana od Państwa. Proszę zaznaczyć K “konieczne” dla elementów zaufania.

Kwestionariusz

Państwa firma działa głównie jako:

Sprzedający Kupujący Sprzedający i kupujący

Wielkość firmy:

Mikro (0-9 pracowników) Mała (10 – 49 pracowników) Średnia (50 – 249 pracowników) Duża (250+ pracowników)

Partnerzy biznesowi Państwa firmy są głównie:

Międzynarodowi Krajowi Międzynarodowi i krajowi na podobnym poziomie

Proszę określić Państwa doświadczenie z handlem elektronicznym (e-commerce):

Brak doświadczenia Małe doświadczenie (używanie Internetu do szukania stron internetowych firm, e-

mail) Doświadczenie z wewnętrznym ERP, rozwiązaniami e-business (wewnętrzne systemy

e-procurement, katalogi elektroniczne, wymiana dokumentów online…) Doświadczenie z rynkami elektronicznymi

418

1. Ogólne informacje o Państwa firmie Ogólne informacje o firmie stanowią podstawę prawną i informacje o firmie chcącej zarejestrować się w systemie. Informacje są weryfikowane przez zaufanego pośrednika i wykorzystywane jako wymagane do rejestracji w systemie. Wspólnie będą wykorzystywane jako kryteria wyszukiwania.

Element zwiększający zaufanie

0/1/2

Konieczność elementu

K

1.1

Informacje kontaktowe (nazwa i adres, forma prawna, strona internetowa, osoba do kontaktu, etc.)

1.2

Informacje o dostarczanych produktach/usługach

a. Opis głównej działalności firmy

b. Kategorie produktów/usług

c. Szczegółowy opis produktów/usług

d. Proszę wyszczególnić dodatkowe informacje, których Państwo oczekujecie:

1.3

Informacje o wielkości firmy

1.4

Rok założenia

1.5

Status aktywności biznesowej (tj. działająca, bankrut, w likwidacji)

1.6

Proszę wyszczególnić dodatkowe informacje, których Państwo oczekujecie:

2. Certyfikaty Certyfikaty są używane do opisywania jakiś jakości produktów i usług. W punkcie 2.1 należy odpowiedzieć, jaki będzie wzrost zaufania jeśli firma ma krajowe certyfikaty lub znaki, to znaczy, certyfikaty są znane na lokalnym rynku. W 2.2 proszę określić, jaki będzie wzrost zaufania jeśli będzie to certyfikat z innego kraju.


0/1/2


K

2.1

Certyfikaty bądź znaki na poziomie krajowym (np. znak jakości, najlepsza fima w branży, etc.) firm działających na rynku lokalnym (w tym samym kraju)

2.2

Certyfikaty bądź znaki na poziomie krajowym (np. znak jakości, najlepsza fima w branży, etc.) dla firm zagranicznych

2. Znane certyfikaty ustanowione międzynarodowo, np. ISO

419

3

Inne:

3. Referencje


0/1/2


K

3.1

Lista ważnych partnerów biznesowych (dostawcy i klienci)

3.2

Lista ukończonych przedsięwzięć (np. znane budynki, kolekcja odzieży, etc.)

Inne:

4. Reputacja Reputacja może być oparta i opracowana przez sprzężenie zwrotne. Podstawowym podejściem jest zapewnienie pozytywnego lub negatywnego komentarza za już przeprowadzone transakcje biznesowe. Wynik zazwyczaj dzieli się na kilka wskaźników jak jakość produktu / usługi, dostawa, płatność, serwis, itp. Sprzężenia zwrotne są zazwyczaj agregowane w prosty sposób jako jakiś piktogram (np. gwiazdki).


0/1/2


K

4.1

Tylko pozytywny feedback od partnerów

4.2

Zarówno pozytywny jak i negatywny feedback od parnerów

4.3

Forum dyskusyjne gdzie partnerzy firmy mają możliwość pozostawienia komentarzy o handlu z daną firmą

4.4

Raporty ze zagregowanymi danymi o działaniach przedsiębiorstwa (np. przedział czasu odpowiedzi w procesach negocjacyjnych, ile razy dana firma była zaangażowana w przetargi, ile razy zdobyła kontrakt, etc.)

4.5

Ocena przedstawiona jako prosty symbol/ (np. liczba gwiazdek ****) albo liczba przykładowych procentów z prezentacją liczby wszystkich transakcji, np. 60%/50 (wszystkich transakcji). Zaufanie na skali 0-100.

Proszę wyszczególnić dodatkowe zagadnienia:

5. Platforma negocjacyjna Wykonanie kontraktu jest często trudne dla MŚP w relacjach transgranicznych. System może zapewnić narzędzia do uproszczenia transakcji, jak na przykład monitoring pomyłek lub automatyczne wypełnienie danych. Może zaoferować szablony umowy / dokumentu. Dla celów dowodowych w


0/1/2


K

420

niektórych sporach lub sądzie, zapis procesu negocjacji i zawarcia kontraktu jest w bezpieczny sposób przechowywany.

5.1

Integracja wyników negocjacji z kontraktem

5.2

Śledzenie i zapisywanie procesu negocjacyjnego (z uwzględnieniem wymaganych poziomów prywatności)

5.3

Podstawowe klauzule i wzory umów

5.4

Baza danych/obsługa z zawansowanymi klauzulami świadczona przez zewnętrzną firmę za opłatą

5.5

Wyjaśnianie wzorów i warunków umów

Inne – proszę wskazać:

421

6. Online dispute resolution ODR – forma rozstrzygania sporów ODR odnosi się do procesów innych niż ustalenia sądu, w których bezstronna osoba (zaufana trzecia strona) pomaga w sporze między nimi z wykorzystaniem ICT. Są one świadczone przez strony na które zarówno kupujący i sprzedający zgodzili się, a ostateczna decyzja podjęta przez eksperta rozstrzygania sporów jest akceptowana przez obie strony. Ekspert ma często rozległe doświadczenie i jest wspomagany odpowiednimi danymi przez internetowy system business case.


0/1/2


K

6.1

Wsparcie doradcze - rekomendacja ekspertów ODR dla użytkowników, jakie podjąć działania

6.2

Wsparcie techniczne - wsparcie poprzez rozwiązywanie problemów technicznych

6.3

Ograniczony ODR – do pewnego stopnia złożoności

6.4

Zewnętrzna usługa ODR świadczona przez wyspecjalizowaną firmę

Inne – proszę określić:

7. Usługi Escrow Usługi Escrow są usługi świadczone w celu zapewnienia zapłaty przed dostawą. Zmniejsza się ryzyko nadużyć dzięki zaufanym osobom trzecim (ESP), które gromadzą, przechowują i wypłacają fundusze zgodnie z instrukcjami kupującego i sprzedającego. ES otrzymuje pieniądze od nabywcy i czeka na potwierdzenie, że dostawa jest OK. Po potwierdzeniu ESP wysyła pieniądze do sprzedawcy.


0/1/2


K

7.1


7.2


7.3



8. Standaryzacja Wielojęzyczne wsparcie zapewnia złożenie oferty lub poszukiwanie danych w języku ojczystym. Zapewnione zostanie automatyczne tłumaczenie. Będzie to gwarancja używania właściwych słów i terminów. Kodeks postępowania jest systemem reguł, na które uczestnicy wyrażają zgodę, i które mogą zawierać nie tylko podstawowe warunki, ale również niezbędne procedury, które należy podjąć w przypadku jakiegoś problemu itp.


0/1/2


K

422

8.1

Wielojęzyczne wsparcie

8.2

Kodeks postępowania


423

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV / REFERENCJE

[1] ABDUl-RAHMAN, A. - HAILES, S. 2000. Supporting Trust in Virtual Communities. In:

System Sciences, 2000. Proceedings of the 33rd Hawaii International Conference on System Sciences (HICSS‘00), Maui, Hawaii, January 4-7, 2000. IEEE Computer Society, 2000, pp. 1-9.

[2] ALEXANDER, J. E. - TATE, M. A. 1999. Web Wisdom: How to Evaluate and Create Information Quality on the Web. Mahwah. NJ: Lawrence Erlbaum Associates, 1999. 156 p. ISBN 0-8058-3123-1.

[3] ANDALEEB, S. S. 1992. Trust in Inter – Oraganizational Relationships, “The trust concept: research issues for channel distribution”[online], Research in Marketing, Digipaino 2008, Fínsko, [online]. Dostupné na internete: <https://www.doria.fi/bitstream/handle/10024/42817/isbn9789522146618.pdf>

[4] ANGELOV, S. A. - GREFEN, P. W. P. J. 2001. B2B eContract Handling - A Survey of Projects, Papers and Standards. Technical Report TR-CTIT-01-21 Centre for Telematics and Information Technology, University of Twente, Enschede. ISSN 1381-3625.

[5] ANITSAL, I. - PAIGE, R. C. 2006. An Exploratory Study on Consumer Perceptions of Service Quality in Technology-Based Self-Service. Services Marketing Quarterly, December 2006, Vol. 27, No. 3, pp. 53 - 67. ISSN 1533-2969.

[6] Annual Endelman Trust Barometer 2006, Why trust is important. [online]. Dostupné na internete: <http://www.edelman.com/image/insights/content/FullSupplement.pdf>

[7] ATIF, Y. 2002. Building Trust in Electronic Commerce. IEEE Internet Computing, Jan-Feb 2002, vol 6, No. 1, pp. 18-24. ISSN 1089-7801.

[8] BA, S. - PAVLOU, P. A. 2002. Evidence of the effect of trust building technology in electronic markets: Price premiums and buyer behaviour. MIS Quarterly, September 2002, vol. 26, no. 3, pp. 243-268. ISSN 0276-7783.

[9] BARRY - BRIAN. 1978. Sociologists, Economists and Democracy. Chicago : University of Chicago Press.

[10] BIRNHAUM, M. H. - STEGER, S. E. 1979. Source Credibility in Social Judgment: Bias, Expertise and the Judge's point of view. Journal of Personality and Social Psychology, 1979, vol. 37, no. 1, pp. 48-74. ISSN 0268-6902.

[11] BLOIS, K. 1999. Trust in Business to Business Relationships: An Evaluation of its Status. Journal of Management Studies, 1999, Vol. 36, No. 2, pp.197-215. ISSN 0022-2380.

[12] BLOMQVIST, K. - PIRJO S. 2004. Trust in Technology Partnerships, [w:] Huotari H.L., Iivonen I. (red.). Trust in Knowledge Management Systems in Organizations, IGP str. 189 - 192.

[13] BLUNDEN, A. 2003. Fukuyama on Trust and Recognition. [online]. Aktualizované 05.2003. Dostupné na internete: <http://home.mira.net/~andy/works/fukuyama.htm>

[14] BOE, T. A. 2002. Gaining and/or maintaining employee trust within sevice organizations, [online]. The Graduate School University of Wisconsin-Stout, 2002 Dostupné na internete: <http://www2.uwstout.edu/content/lib/thesis/2002/2002boet.pdf>

424

[15] BRASSINGTON, F. – PETTITT, S., Principles of Marketing. Prentice Hall, Second Edition 2000, str. 460.

[16] BREWSTER, D. R. A theory of trust: An exposition of Francis Fukuyama´s „Trust“ [online], Aktualizované 21.03.1988 [online]. Dostupné na internete: <http://webpages.charter.net/dbrews/trust.htm>

[17] BRUNEEL, J. - SPITHOVEN, A. - MAESEN, A. Building trust: A matter of proximity? [online]. In Frontiers of Entrepreneurship Research,, Belgicko 2007. Dostupné na internete: <http://digitalknowledge.babson.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1039&context=fer&sei>

[18] BSTIELER, L. 2006. Trust formation in collaborative new product development. [online] The Journal of Product Innovation Management, 2006. [online]. Dostupné na internete: <http://www.mendeley.com/research/trust-formation-in-collaborative-new-product-development/#page-1>

[19] BURK, M. W. 2006. Plan marketingowy. PWE, Warszawa, s. 155. [20] BYRAMJEE, F. – BHAGAT, P. – KLEIN, A. 2010. The moderating role of relationship

quality in determining total value orientation, Global Journal of Business Research (GJBR); 2010, Vol. 4 Issue 2, pp. 49 - 62, str. 57.

[21] CASTELFRANCHI, C. - TAN, Y. 2002. The role of Trust and Deception in Virtual Societies. International Journal of Electronic Commerce, 2002, Vol 6, No. 3, pp. 55-70. ISSN 1086-4415.

[22] Castells, M. 1996. The Rise of the Network Society. Oxford: Blackwell, 1996. ISBN 1-55786-616-3

[23] Centrálny koordinačný orgán - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR [online] Aktualizované 2008 [online]. Dostupné na internete: <http://www.strukturalnefondy.sk/sk/horizontalne-priority/informacna-spolocnost/>

[24] COHEN, J. 1988. Statistical power analysis for the behavioral sciences (2nd ed.). Hillsdale, NJ: Lawrence Erlbaum Associates, 1988. ISBN 0-8058-0283-5.

[25] CONTE, R. - PAOLUCCI, M. 2002. Reputation in Artificial Societies. Boston : Kluwer Academic Publishers, 2002. 222 p. ISBN 1402071868.

[26] CORDIS. 2006. Solutions for a Single European Electronic Market [online]. 14. June 2006. Dostupné na internete: <http://istresults.cordis.europa.eu/index.cfm/section/news/tpl/article/ BrowsingType/Features/ID/82373/highlights/SEEMSeed>

[27] DAELLENBACH, U. - DAVENPORT, S. J. 2004. Establishing trust during the formation of technology alliances. Journal of Technology Transfer, 2004

[28] DALAHAYNE P. K. 2003. Guidelines for Measuring Trust in Organizations, [online], The Institute for Public Relations, 2003. [online]. Dostupné na internete: <http://www.instituteforpr.org/wp-content/uploads/2003_MeasuringTrust.pdf>

[29] Davos Annual Meeting. 2010 – Rebuilding Look for Closer Bond With Policy Markers. Aktualizované 19.04.2010. [online]. video, Dostupné na internete : <http://www.ad2p.com/davos-annual-meeting-2010-rebuilding-trust-in-business-leadership/>

[30] DBE. 2006. Welcome to DBE – Digital Business Eco-System. 2006-09-12. [online]. Dostupné na internete: <http://www.digital-ecosystem.org/>

425

[31] DBE. Welcome to DBE – Digital Business Eco-system. 2006-09-1. [online]. Dosptupné na internete: <http://www.digital-ecosystem.org/>

[32] DECONICK, J. B. 2010. The effect of organizational justice, perceived organizational support, and perceived supervisor support on marketing employees’ level of trust. Journal of Business Research, 2010.

[33] DEELMANN, T. - LOOS, P. 2002. Trust Economy: Aspects of Reputation and Trust building for SME‘s in e-business. In: Proceedings of Eighth Americas Conference on Information Systems (AMCIS), Dallas, USA, August 9-11, 2002. University of Texas, 2002, pp. 890 – 898.

[34] DELINA, R. - LAVRIN, A. 2005. Reverse auction impact on mining company. In: International Journal of Cases on Electronic Commerce. Idea Group, Inc., 2005, Vol. 2, Issue 1, p. 61-84, ISSN 1548-0623.

[35] DELINA, R. - MIHÓK, P. 2007. Trust building processes on web-based information-sharing platforms. In: ICE 2007 Proceedings: 13th International Conference on Concurrent Enterprising, Sophia-Antipolis, France, 04-06 June 2007. Centre for Concurrent Enterprise Nottingham University Business School, 2007, pp. 179 - 186.

[36] DELINA, R. - VAJDA, V. 2006. Teória a prax elektronického obchodovania. Košice : Elfa 2006. 150 s. ISBN 80-8073-452-6.

[37] DELINA, R. et al. 2007. Financial services in web-based platforms. In: Managing Worldwide Operations and Communications with Information Technology 2007,Information Resources Management Association International Conference, Vancouver, British Columbia, Canada, May 19-23, 2007. Hershey : IGI Publishing, 2007. p. 1273 - 1274. ISBN 1-59904-930-9.

[38] DELLAROCAS, C. 2000. Immunizing online reputation reporting systems against unfair ratings and discriminatory behavior. In: Proceedings of the 2nd ACM Conference on Electronic Commerce. Minneapolis, USA, October 17 - 20, 2000. Association for Computing Machinery, 2000, pp. 150 - 157.

[39] DELLAROCAS, C. 2001. Analyzing the economic efficiency of eBay-like online reputation reporting mechanisms. In: Proceedings of the 3rd ACM Conference on Electronic Commerce. Tampa, USA, October 14 - 17, 2001. Association for Computing Machinery, 2001, pp. 171 - 179.

[40] DELLAROCAS, C. 2003. The Digitization ofWord-of-Mouth: Promise and Challenges of Online Feedback Mechanisms. Management Science, October 2003, Vol. 49, No. 10, pp. 1407 - 1424. ISSN 0025-1909.

[41] DELLAROCAS. C. 2004. Building Trust Online: The Design of Robust Reputation Mechanisms for Online Trading Communities. In: G. Doukidis, N. Mylonopoulos, N. Pouloudi (eds.). Social and Economic Transformation in the Digital Era. Hershey, PA: Idea Group Publishing, 2004. ISBN 1-59140-158-5.

[42] DIMITRAKOS, T. 2001. System Models, e-Risks and e-Trust. In: Towards the E-Society: E-Business, E-Commerce, and E-Government. 1st IFIP Conference on e-Commerce, e-Business, e-Government. Zurich, Switzerland, October 2001. Kluwer Academic Publishers, 2001.

[43] DION, P. - EASTERLING, D. - MILLER. S. 1995. What is really necessary in successful buyer/seller relationships? Industrial Marketing Management, 1995, Vol. 24, No. 1, pp. 1 - 9. ISSN 0019-8501.

[44] DIRKS, K. T. - LEWICKI, R. J. - ZAHEER, Z. Repairing relationships within and between organizations: Building a conceptual foundation, Academy of

426

Management Review, 2009. [online]. Dostupné na internete: <http://web.ebscohost.com/ehost/pdfviewer/pdfviewer?sid=ed3b58fe-b071-4d42-a527-bd736ce905c6%40sessionmgr113&vid=2&hid=112>

[45] DOUCEK, P. 2005. Bezpečnost IS/ICT a proces globální integrace – Proč bezpečnost? AT&P journal, 2005, Vol. 12, No. 1, pp. 65 – 86. ISSN 1335-2237.

[46] DRAŽEK, Z. – NIEMCZYNOWICZ, B. 2003. Zarządzanie strategiczne przedsiębiorstwem, PWE, Warszawa 2003, s. 27.

[47] DUKE, L. & Tech. Rev. 2003. The pros and cons of online dispute resolution: An assessment of cyber-mediation websites. 18th Feb. 2003. [online]. Dostupné na internete: <http://www.law.duke.edu/journals/dltr/articles/2003dltr0004.html>

[48] DURAJ, J. – PAPIERNIK, M. 2010. Wojdera, Przedsiębiorczość i innowacyjność, Warszawa 2010, s. 22.

[49] EBERL, P. 2004. The development of trust and implications for organizational design: A gameand attribution-theoretical framework. Schmalenbach Business Review 2004 [online] Dostupné na internete: <http://www.fachverlag.de/sbr/pdfarchive/einzelne_pdf/sbr_2004_july-258-273.pdf>

[50] EKSTRÖM, M. A. et al. 2003. The Impact of Rating Systems on Subcontracting Decisions. Feb. 2003. [on-line]. Dostupné na internete: <http://cife.stanford.edu/online.publications/ TR135.pdf>

[51] Elektronické obchodovanie. [online]. Dostupné na internete: <http://www.e-shopy.sk/?a=art&id=6>

[52] eMarketServices. 2004a. eMarket Basics, April 15, 2004. [online]. Dostupné na internete: <http://www.emarketservices.com/start/Knowledge/eMarket_Basics/index.html>

[53] eMarketServices. 2004b. Cases & Reports: Naples Goes North [On-line]. December 10, 2004 [cit. Jan. 2007] <http://www.emarketservices.com/clubs/ems/prod/ Case031103_LaContadina.pdf>

[54] eMarketServices. 2005. eBusiness Issues: Building Confidence. April 2, 2005. [online]. Dostupné na internete: <http://www.emarketservices.com/start/Knowledge/E_business_Issues/ Building_Confidence/index.html>

[55] EU Commission. 2002. Open consultation on “Trust barriers for B2B emarketplaces” Presentation of the main results. November 5, 2002. [online]. Dostupné na internete: <http://europa.eu.int/comm/enterprise/ict/policy/b2bconsultation/consultation_en.htm>

[56] European Communities. (2007). Resources by sector. 2007 [online]. Dostupné na internete: <http://www.ebusiness-watch.org/resources/by_sector.htm>

[57] FAEM, D. - JANSSENS, M. - MADHOK, A. - VAN LOOY, B. 2008. Toward an integrative perspective on alliance governance: Connecting contract design, trust dynamics and contract application. Academy of Management Journal, 2008.

[58] FANG, E. - PALMATIER, R. W. - SCHEER, L. K. - LI, N. 2008. Trust at different organizational levels. Journal of Marketing 2008. [online]. Dostupné na internete: <http://www.doc88.com/p-94150329124.html>

[59] FARHOOMAND, A. - LOVELOCK, P. 2001. Global e-Commerce – Texts and Cases. New York: Prentice Hall, 2001. ISBN 9780130612298.

http://www.emarketservices.com/clubs/ems/prod/%20Case031103_LaContadina.pdf

http://www.emarketservices.com/clubs/ems/prod/%20Case031103_LaContadina.pdf

427

[60] FARRELL, H. 2009. The Politicl Economy of Trust. Cambridge. Cambridge university press. ISBN 13-978-59653-7.

[61] FERRIN, D. L. - BLIGH, M. C. - KOHLES, J. C. 2007. Can I trust you to trust me? A theory of trust, monitoring, and cooperation in interpersonal and intergroup relationships. Group & Organization Management 2007. [online]. Dostupné na internete: <http://www.mendeley.com/research/i-trust-trust-me-theory-trust-monitoring-cooperation-interpersonal-intergroup-relationships-5/#page-1>

[62] FOSBROOK, D. - LAING, A. 1996. The AZ of Contract Clauses. London : Sweet & Maxwell, 1996. ISBN 9780421912502.

[63] FRIEDMAN, B. - KAHN, P. - HOWE, D. 2000. Trust Online. Communications of the ACM, 2000, Vol. 43, No. 12, pp. 34-40. ISSN 0001-0782.

[64] FUKUYAMA, F. 1992. Trust: The Social Virtues and the Creation of Prosperity, Free Press, 1992, ISBN 0-02-910975-2.

[65] GANESAN, S. 1994. Determinants of long-term orientation in buyer-seller relationships. Journal of Marketing, April 1994, Vol. 58, pp. 1-19. ISSN 0022-2429.

[66] GANESAN, S. 1994. Determinats of long-term orientation in buyer-seller relationship. Journal of Marketing, 1994. [online]. Dostupné na internete: <http://www.jstor.org/pss/1252265>

[67] GANESAN, S. - HESS, R. 1997. Dimensions and Levels of Trust: Implications for Commitment to a Relationship. Marketing Letters, 1997, Vol. 8, No. 4, pp. 439-448. ISSN 0923-0645.

[68] GARGIULO, M. - ERTUG, G. The dark side of trust. In Handbook of Trust Research (R. Bachmann & A. Zaheer, Eds). 2006. [online]. Dostupné na internete: <http://books.google.sk/books?id=GInQPu3-V30C&pg=PA11&lpg=PA11&dq=GARGIULO,+ERTUG+The+dark+side+of+trust.&source=bl&ots=EzuO0w9SzM&sig=SUoNdZh60XW173J2SaSVdeXGD9s&hl=sk&sa=X&ei=YK8qT_reH-Oo4gSnpbi1Dg&ved=0CCAQ6AEwAA#v=onepage&q=GARGIULO%2C%20ERTUG%20The%20dark%20side%20of%20trust.&f=false>

[69] GEFEN, D. 2000. E-commerce: the role of familiarity and trust. Omega, 2000, Vol. 28, pp. 725 - 737. ISSN 0305-0483.

[70] GIERSZEWSKA G. – ROMANOWSKA, M. Analiza strategiczna firmy, PWE Warszawa, s. 114.

[71] GOBAN – KLAS, T. 2001. Media i komunikowanie masowe. Teorie i analizy prasy, radia, telewizji i Internetu, Wydawnictwo Naukowe PWN, Warszawa 2001, s. 33.

[72] GLINKA B. – GUDKOVA, S. Przedsiębiorczość, Warszawa 2011, s. 18. [73] GLOWACKA, M. D. – GALICKI, J. – MOJS, E. 2009. Zarządzanie zakładem opieki

zdrowotnej. Walters. Kluwer Polska Sp. z o.o., Warszawa 2009, s. 54 - 58 [74] GOMÓLKA, Z., 2000, Cybernetyka w zarządzaniu, modelowanie cybernetyczne

sterowanie systemami, Agencja Wydawnicza Placet, Warszawa str. 13. [75] GOODCHILD, A. - HERRING, CH. - MILOSEVIC, Z. 2000. Business Contracts for B2B.

In: Proceedings of the CAISE00 Workshop on Infrastructure for Dynamic Business-to-Business Service Outsourcing. Stockholm, Sweden, June 5 - 6, 2000. Springer Berlin / Heidelberg, 2000. pp. 63 - 74.

[76] GRABNER - KRÄUTER, S. 2004. Building Consumer Trust in Online Markets. In: Hubig, Ch./Koslowski, P. (Eds.): Business Ethics and the Electronic Economy. Springer Berlin et al., 2004. 248 p. ISBN 3540221506.

428

[77] GRAF R. - PERRIEN J. 2005. The role of trust and astisfaction in a relationship: The case of high tech firms and banks. Mníchov, 2005. [online]. Dostupné na internete: <http://www.chaire-msf.uqam.ca/pages/pdf/role_of_trust.pdf>

[78] GRANDISON, T. – SLOMAN, M. A. 2001. Survey of Trust in Internet Applications. 24 January 2001. [online]. Dostupné na internete: <http://www.doc.ic.ac.uk/~mss/Papers/Trust_Survey.pdf>

[79] GRAYSON, T. R. D. 2002. Evolution of the online trust-mark. 2002. [online]. Dostupné na internete: <http://timothygrayson.com/PDFs/trustevolution.pdf.pdf>

[80] GREFEN, P. W. P. J. - ANGELOV, S. A. 2002. On Deep e-Contracting. Technical Report TR-CTIT-02-06. Centre for Telematics and Information Technology, University of Twente, Enschede 2002. ISSN 1381-3625.

[81] GRUDZEWSKI, W. I. - HEJDUK, A. - SANKOWSKA, M. – WANTUCHOWICZ. 2007. Zarządzanie zaufaniem w organizacjach wirtualnych, Wyd. Difin Warszawa 2007, Str. 130 [za:] Hoyer W., Brown S. , 1990, Effects of Brand Awarnesss on Choice for a Common, Repeat-purchase Product, Journal of Consumer Research, 17, s. 822 - 829.

[82] GULATI. 1995. Does familiarity breed trust? The implications of repeated ties for contractual choice in alliances, Academy of Management Journal, 1995.

[83] GULATI, R. - NICKERSON, J. A. 2008. Interorganizational Trust, Governance Choice, and Exchange Performance, Informs 2008. [online]. Dostupné na internete: <http://www.webssa.net/files/GULATI-NICKERSON08.pdf>

[84] HARDY, C. – PHILLIPS, N. - LAWRENCW T. 1998. Distinguishing trust and power in inter-organizational relation forms and facades of trust, [w:] Trust Within and Between Organizations: Conceptual Issues and Empirical Applications, pod red. C. Lane, R. Bachmann, Oxford University Press, 1998, s. 71

[85] HAWKER, S. - SOANES, C. - WAITE, M. 2001. Oxford Dictionary, Thesaurus & Wordpower Guide. Oxford : OUP 2001. ISBN 9780198603733.

[86] HERBIG, P. - MILEWICZ, J. - GOLDEN, J. 1994. A model of reputation building and destruction. Journal of Business Research, 1994, Vol. 31, No. 1, pp. 23 - 31. ISSN 1681-9748.

[87] HOFFMAN, D. – NOVAK, T. 1996. Marketing in Hypermedia Computer-Mediated Environmets: Conceptual Foundations, Journal of Marketing, 1996, Vol. 60, No 3, s. 53

[88] HÖRNLE, J. 2004. Online Dispute Resolution (ODR). 2004. [online]. Dostupné na internete: <http://www.jisclegal.ac.uk/publications/hornleODR.htm>

[89] HUDEC, O. et al. 2007. Štatistické metódy v ekonomických vedách. Košice : TU-EkF, 2007. 196 s. ISBN 978-80-8086-059-2.

[90] CHAJDIAK, J. - RUBLÍKOVÁ, E. - GUDÁBA, M. 1997. Štatistické metódy v praxi. Bratislava : STATIS, 1997. ISBN 80-85659-08-5.

[91] CHILD, J. - FAULKNER, D. - TALLMAN, S. 2005. Trust in cooperative strategies. New York : Oxford University Press, 2005. [online]. Dostupné na internete: <http://books.google.sk/books/about/Cooperative_strategy.html?id=amSgL_vAww0C&redir_esc=y>

[92] CHOPRA, K. - WALLACE, W. 2003. Trust in Electronic Environments. In System Sciences, 2003. Proceedings of the 36th Annual Hawaii International Conference on System Sciences (HICSS’03), Big Island, Hawaii, 6. - 9. January, 2003. IEEE Computer Society, 2003, pp. 331 – 340.

429

[93] Informačná spoločnosť: Vždy a všade v obraze. 2010. [online]. Dostupné na internete: <http://europa.eu/pol/infso/index_sk.htm>

[94] INGLEHART, R. 1988. Aggregate Stability and Individual Level Flux in Mass Belief Systems. American Political Science Review 82: 97–116. 1990. Culture Shift in Advanced Industrial Societies. Princeton, N.J.: Princeton University Press.

[95] ISO. International Organization for Standardization. 2007. [online]. Dostupné na internete: <http://www.iso.org/iso/en/ISOOnline.frontpage>

[96] JANASZ, W. 2009. Innowacyjność i przedsiębiorczość w kulturze organizacyjnej przedsiębiorstwa jako systemu społeczneg. In.: Innowacje w strategii rozwoju organizacji w Unii Europejskiej. Warszawa. 2009. s. 65.

[97] JANOWICZ, M. - NOORDERHAVEN, N. 2006. Levels of interorganizational trust: Conceptualization and measurement. [online]. Dostupné na internete: <http://www.google.sk/books?hl=sk&lr=&id=4UBT7cV_Ju8C&oi=fnd&pg=PR7&dq=R.+Bachmann+%26+A.+Zaheer+(Eds),+Handbook+of+Trust&ots=FETXGznxFy&sig=HL7dv_nJZohkrDClQmEenTKhZw&redir_esc=y#v=onepage&q=R.%20Bachmann%20%26%20A.%20Za heer%20(Eds)%2C%20Handbook%20of%20Trust&f=false>

[98] JANOWICZ-PANJAITAN, M. - KRISHNAN, R. 2009. Measures for dealing with competence and integrity violations of interorganizational trust at the corporate and operating levels of organizational hierarchy. Journal of Management Studies 2009.

[99] JOHNSON, J. 2003. Conceptual Problems as Obstacles to Progress in Political Science: Four Decades of Political Culture Research. Journal of Theoretical Politics 15. Pp. 87–115.

[100] JONES, S., MORRIS, P. 1999. Trust-EC: Requirements for trust and confidence in e-commerce. Technical Report EUR18749 EN, European Commission Joint Research Centre, 1999.

[101] JONES, S., WILIKENS, M., MORRIS, P., MASERA, M. 2000. Trust requirements in e-business: A conceptual framework for understanding the needs and concerns of different stakeholders. Communications of the ACM, 2000, Vol. 43, No. 12, pp. 81-87. ISSN 0001-0782.

[102] KIMERY, K., McCORD, M. 2002. Third-Party Assurances: The Road to Trust in Online Retailing. In: Proceedings of 35th Hawaii International Conference on Information Systems (HICSS), Big Island, HI, USA, 7-10 January 2002, IEEE Computer Society, 2002. Pp. 10.

[103] KJOLSETH, B.B. 2007. Applying Codes of Conduct and Trust Marks [online]. Dostupné na internete: <http://www.emarketservices.com/clubs/ems/prod/Applying%20Codes%20of%20Conduct.pdf>

[104] Knowledge economy. 2005. [online], Dostupné na internete: <http://www.enteweb.org/know.html>

[105] KOLIN, K. 2002. Informačná civilizácia – aká bude?. In.: Bulletin SAK, ročník 10. číslo 3. [online]. 2002. Dostupné na internete: <http://www.sakba.sk/bulletin/bull3/p2.html>

[106] KOUFARIS, M. - HAMPTON - SOSA, W. 2004. The Development of Initial Trust in an Online Company By New Customers. In.: Information and Management, 2004, Vol. 41, No. 3, pp. 377-397. ISSN 0378-7206.

http://europa.eu/pol/infso/index_sk.htm

http://www.iso.org/iso/en/ISOOnline.frontpage

http://www.google.sk/books?hl=sk&lr=&id=4UBT7cV_Ju8C&oi=fnd&pg=PR7&dq=R.+Bachmann+%26+A.+Zaheer+(Eds),+Handbook+of+Trust&ots=FETXGznxFy&sig=HL7dv_nJZohkrDClQmEenTKhZw&redir_esc=y#v=onepage&q=R.%20Bachmann%20%26%20A.%20Za heer%20(Eds)%2C%20Handbook%20of%20Trust&f=false




http://www.emarketservices.com/clubs/ems/prod/Applying%20Codes%20of%20Conduct.pdf

http://www.emarketservices.com/clubs/ems/prod/Applying%20Codes%20of%20Conduct.pdf

http://www.sakba.sk/bulletin/bull3/p2.html

430

[107] KOURDI J., 2003. Business strategy: a guide to effective decision making. Bloomberg Press. 2003. Pp. 154.

[108] KRAMER, J. 1994. Badania rynkowe i marketingowe. In.: Praca zbiorowa pod. Warszawa 1994, Pp. 195.

[109] KRISHNAN, R.-MARTIN, X. - NOORDERHAVEN, N. G. 2006. When does trust matter to alliance performance? In.: Academy of Management Journal 2006. [online]. Dostupné na internete: <http://www.business.illinois.edu/ghoetker/teaching/ba547papers_files/Krishnan_Martin_2006.pdf>

[110] KULLER, E. 2005. Trust barriers for the B2B e-marketplaces. [online]. 2005. Dostupné na internete: <http://www.emarketservices.com/clubs/ems/prod/Trust%20barriers.pdf>

[111] KUTTAINEN, CH. 2005. The Role of Trust in B2B Electronic Commerce - Evidence from Two e-Marketplaces. Luleå, 2005. 194 p. Doctoral Thesis. University of Technology. ISSN 1402-1544. [online]. 2005. Dostupné na internete: <http://epubl.ltu.se/1402-1544/2005/25/LTU-DT-0525-SE.pdf>

[112] LAAKSONEN, T.- PAJUNEN, K. - KULMALA, H. I. 2008. Co-evolution of trust and dependence in customer-supplier relationships. [online] 2008. Dostupné na internete: <http://eprints.herce.fi/19/2/co-evolution_of_trust_and_dependence_in_customer-supplier_relationships.pdf>

[113] LANCASTRE, A. - LAGES, L.F. 2006. The relationship between buyer and a B2B e-marketplace: Cooperation determinants in an electronic market context. In.: Industrial Marketing Management, 2006, Vol. 35, No. 6, pp. 774 – 789. ISSN 0019-8501.

[114] LAVREC, N.- LJUBIC, P.- JERMOL, M., BOLHALTER S. 2005. A decision support approach to trust modeling in networked organizations. In.: Collaborative Networks and Breeding Environments, Camarinha-Matos L.M. The Kluwer Academic Publishers - Springer, USA-Norwell. Pp. 170.

[115] LEE, M.- TURBAN, E. A. 2001. Trust Model for Consumer Internet Shopping. In.: International Journal of Electronic Commerce. Vol. 6. No. 1. pp. 75-91. ISSN 1086-4415.

[116] LEE, Z. - IM, I.- Lee, M. 2000. The Effect of Negative Buyer Feedback on Prices in Internet Auction Markets. In.: W. J. Orlikowski, S. Ang, P. Weill, H. C. Krcmar, J. I. DeGross, eds. Proc. 21st Int. Conf. on Information Systems (ICIS 2000), Brisbane, Australia, December 10-13, 2000. Association for Information Systems, 2000, pp. 286-287.

[117] LEVI, M.- STROKER, L. 2000. Political Trust and Trustworthines, in Annual Review of Political Science 3, pp. 475-507.

[118] LEVI, M. - CONSENT,R. 1997. Dissent and Patriotism. New York: Cambridge University Press.

[119] LEWIS, J.D.- WEIGERT, A.J. 1985. Trust as a Social Reality. Social Forces, 1985, Vol. 63, pp. 967-985. ISSN 0037-7732.

[120] LISIŃSKI, M. 2004. Metody planowania strategicznego, PWE, Warszawa 2004, p.135.

[121] LUI, S.- NGO, H. - HON, A. 2006. Coercive strategy in interfirm cooperation: Mediating roles of interpersonal and interorganizational trust. In.: Journal of Business Research 2006.

http://www.business.illinois.edu/ghoetker/teaching/ba547papers_files/Krishnan_Martin_2006.pdf

http://www.business.illinois.edu/ghoetker/teaching/ba547papers_files/Krishnan_Martin_2006.pdf

http://www.emarketservices.com/clubs/ems/prod/Trust%20barriers.pdf

http://epubl.ltu.se/1402-1544/2005/25/LTU-DT-0525-SE.pdf

http://eprints.herce.fi/19/2/co-evolution_of_trust_and_dependence_in_customer-supplier_relationships.pdf

http://eprints.herce.fi/19/2/co-evolution_of_trust_and_dependence_in_customer-supplier_relationships.pdf

431

[122] MAHADAVEN, B. - VENKATESH, N. 2000. A framework for Building Online Trust for Business to Business E Commerce [on-line]. 2000. Dostupné na internete: <http://www.iimb.ernet.in/~mahadev/trust1.pdf>

[123] MAKARSKI, S. 2000. Przedsiębiorczość w agrobiznesie. Warszawa. 2000, p. 20. [124] MAYER, R. - DAVIS, J. - SCHOORMAN, F. D. 1995. An integrative model of

organizational trust. Academy of Management Review. 1995. Vol. 20. pp. 709–734. ISSN 0363-7425.

[125] MAYER, R.C.- DAVIS, J.H. - SCHOORMAN, F.D. 1996. Including versus excluding ability from definition of trust, Academy of Management Review. 1996.

[126] McCROSKEY, J. C. 1966. Scales for the measurement of ethos. Speech Monographs. 1966. Vol. 33. No. 1. pp. 65-72. ISSN 0038-7169.

[127] McKNIGHT, D. - CHERVANY, N. 2002a. What Trust Means in E-Commerce Customer Relationships: An Interdisciplinary Conceptual Typology. International Journal of Electronic Commerce. 2002. Vol. 6. No. 2. pp.35-59. ISSN 1086-4415.

[128] McKNIGHT, D.- CHOUDHURY, V.- KACMAR, C. 2002b. The impact of initial consumer trust on intentions to transact with a web site: a trust building model. Journal of Strategic Information Systems. 2002. Vol. 11. No. 3-4. pp. 297-323. ISSN 0963-8687.

[129] MESJASZ, L. – MESJAZM, C. 2004. Strategie przedsiębiorstwa na rynku międzynarodowym w warunkach globalizacji, Zeszyty Naukowe. Akademii Ekonomicznej w Krakowie. pp.109-128.

[130] MILLER, A. H.- LISTHAUG, O. 1990, Political Parties and Confidence in Government: A Comparison of Norway, Sweden and the United States,” British Journal of Political Science. 1990. Pp. 357-386.

[131] MOORMAN, C.- ZALTMAN, C., DESHPANDE, R. 1992. Relationships Between Providers and Users of Market Research: The Dynamics of Trust Within and Between Organizations. Journal of Marketing Research. 1992. Vol. 29. pp. 314-28. ISSN 0022-2437.

[132] MORGAN, R. - HUNT, S. 1994. The Commitment-Trust Theory of Relationship Marketing. Journal of Marketing 1994. Vol. 58. pp. 20-38. ISSN 0022-2429.

[133] MRUK, H. 2004. Komunikowanie się w marketingu. Warszawa: Polskie Wydawnictwo Ekonomiczne. 2004. pp. 354. ISBN: 83-208-1523-1.

[134] NACHIRA, F. - LOUARN, L.M. 2007a. Digital Ecosystem References: Projects and Cluster. [online]. 2007. Dostupné na internete: <http://www.digital-ecosystems.org/de/refs/ref_proj.html>

[135] NACHIRA, F. - LOUARN, L.M. 2007b. The Information Resource about the European approach on Digital Business Ecosystems [online]. 2007. Dostupné na internete: <http://www.digital-ecosystems.org/>

[136] NAURMANN, F.- ROLKER, C. 2000. Assessment Methods for Information Quality Criteria. In Proceedings of the 2000 MIT Conference on Information Quality, Boston, MA, USA, October 21, 2000. pp. 148 – 162.

[137] NICHOLSON, C.- COMPEAU, L. - SETHI, R. 2001. The Role of Interpersonal Liking in Building Trust in Long-Term Channel Relationships. Journal of the Academy of Marketing Sciences. 2001. Vol. 29. No. 1. pp. 3-15. ISSN 0092-0703.

[138] NIELSEN B. 2004. The Role of Trust in Collaborative Relationships: A Multi-Dimensional Approach, Management, Special Issue: Practicing Collaboration, Vol. 7. No. 3. 2004, p. 241.

http://www.digital-ecosystems.org/de/refs/ref_proj.html

http://www.digital-ecosystems.org/de/refs/ref_proj.html

http://www.digital-ecosystems.org/

432

[139] NOOTEBOOM, B. - KLOS, T. - JORNA, R. 2000. Adaptative trust and co-operation: an agent-based simulation approach, [online] Paper for the DRUID conference, Rebild, Denmark, 2000. Dostupné na internete: <http://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.134.3532&rep=rep1&type=pdf>

[140] OBLÓJ, K. 2006. Strategia organizacji. Warszawa: PWE Polskie Wydawnictwo Ekonomiczne PWE. 2006, p.247. ISBN 83-208-1633-5.

[141] OCAMPO, J. A. 2006. Congratulatory Message, The Regional Forum on Reinventing Government in Asia. Seoul, Korea: United Nations Department of Economic and Social Affairs and the Ministry of Government Administration and Home Affairs, Republic of Korea, 6-8 September 2006.

[142] OekoTex. 2007. Oeko-Tex Standard 100 [on-line]. 2007 Dostupné na internete: <http://www.oeko-tex.com/OekoTex100_PUBLIC/index.asp?cls=02>

[143] PARALIČ, J. 2002. Objavovanie znalostí v databázach. Košice: Elfa, 2002. ISBN 80-89066-60-7.

[144] PTERMAN, C. 1980. The Civic Culture: A Philosophic Critique. In The Civic Culture Revisited. Edited by G. Almond and S. Verba. New York: Little Brown. Pg. 57–102.

[145] PAVLOU, P. 2002. Institution-based trust in interorganizational exchange relationships: the role of online B2B marketplaces on trust formation. Journal of Strategic Information System. 2002. Vol. 11. No. 3-4. pp. 215-243. ISSN 0963-8687.

[146] PAVLOU, P. - GEFEN, D. 2002. Building Effective Online Marketplace with Institution / Based Trust. [online] 2002. Dostupné na internete: <http://aisel.aisnet.org/cgi/viewcontent.cgi?article=1155&context=icis2002>

[147] PAVLOU, P. - TAN, Y. – GEFEN, D. 2003. The Transitional Role of Institutional Trust in Online Interorganizational Relationships. In: Proceedings of the 36th Hawaii International Conference on System Science, Big Island, Hawaii, 6.-9. January, 2003. IEEE Computer Society. 2003. Pp. 10.

[148] PIECUCH, T. 1997. Charakterystyka przyczyn bezrobocia – ujęcie globalne i regionalne, Zeszyty Naukowe Politechniki Rzeszowskiej, Wyd. Oficyna Wydawnicza Politechniki Rzeszowskiej, Rzeszów 1997.

[149] POPPO, L. - ZHOU, K. Z. - RYU, S. 2008. Alternative origins to interorganizational trust: An interdependence perspective on the shadow of the past and the shadow of the future. [online] Organization Science 2008. Dostupné na internete: <http://www.business.ku.edu/_pdf/Poppo,%20L.%20-%20Moller%20and%20Svahn. pdf>

[150] PORTER, M. 1992. Strategia konkurencji, Warszawa: PWN. 1992, P. 406. ISBN: 978-83-62195-78-7.

[151] POWELL,W.W. - SNELLMAN, K. 2010. The Knowledge Economy. [online]. Dostupné na internete: <http://arjournals.annualreviews.org/doi/abs/10.1146/annurev.soc. 29.010202.100037>

[152] PUTMAN, R. D. 1993. Making Democracy Work: Civic Traditions in Modern Italy. Princeton, N.J.: Princeton University Press.

[153] RAIMONDO, M.A., 2011. The measurement of trust in marketing studies: A review of models and methodologies. [online]. Universitá degli Studi di Milano Bicocca, Taliansko. [online]. 2011. Dostupné na internete: <http://www.impgroup.org/uploads/papers/108.pdf>

http://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.134.3532&rep=rep1&type=pdf

http://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.134.3532&rep=rep1&type=pdf

http://www.oeko-tex.com/OekoTex100_PUBLIC/index.asp?cls=02

http://aisel.aisnet.org/cgi/viewcontent.cgi?article=1155&context=icis2002

http://www.business.ku.edu/_pdf/Poppo,%20L.%20-%20Moller%20and%20Svahn.%20pdf

http://www.business.ku.edu/_pdf/Poppo,%20L.%20-%20Moller%20and%20Svahn.%20pdf

http://arjournals.annualreviews.org/doi/abs/10.1146/annurev.soc.%2029.010202.100037

http://arjournals.annualreviews.org/doi/abs/10.1146/annurev.soc.%2029.010202.100037

http://www.impgroup.org/uploads/papers/108.pdf

433

[154] RAISCH, W. 2001. The E-Marketplace – Strategies for Success in B2B Ecommerce. McGraw-Hill, 2001. ISBN 978-0071361231.

[155] REDEN, P. 2007. Regions for Digital Ecosystems Network. [online]. 2007. Dostupné na internete: <http://reden.opaals.org/>

[156] REINECKE,D. et al. 1989. Introduction to Business - A Contemporary View. Allyn and Bacon. 1989. ISBN 0205118321.

[157] RIEH, S. 2002. Judgment of Information Quality and Cognitive Authority in the Web. Journal of the American Society for Information Science and Technology. 2002. Vol. 53. No. 2. pp. 145-161. ISSN 1532-2882.

[158] ROONEY, D. - HEARAU, G. - NINAU, A. 2005. Handbook on the Knowledge Economy. Edward Elgar Publishing, Inc. Massachusetts USA. 2005. ISBN 1 84376 795 3.

[159] SCOTT, W.- DERLAGA, V. J. 1983. Attributions in T-Groups: A Test of Kelley‘s ANOVA Model. Small Group Behavior, 1983. Vol.14. No. 1. pp. 50-62. ISSN 0090-5526.

[160] Seamless. Welcome to Seamless. 2007. [on-line]. 2007. Dostupné na internete: <http://www.seamless-eu.org>

[161] SEPPANEN, R. - BLOMQVIST, K. - SUNDQVIST, S. 2011. Towards measuring inter-organizational trust – A review and analysis of the empirical research in 1990 – 2003. [online] Telecom Business Research Center and Department of Business Administration , Lappeentant University of Technology. Dostupné na internete: <http://www.impgroup.org/uploads/papers/4586.pdf>

[162] SHELARAKE, M. The 2008. Social Web Analytics eBook. 2008. [online]. Dostupné na internete: <http://www.socialwebanalytics.com/>

[163] SHOCKLEY, R. - ZALABAK,P. - ELLIS,K. - CESARIA,R. 2000. Research foundation, [online] International Association of Business Communicators, 2000.

[164] Slovak Gold Foundation. 2007. Slovak Gold. [online]. 17.7.2007. Dostupné na internete: <www.slovakgold.sk/>

[165] SMALE, A. 2010. Leaders in Davos Admit Drop Trust. [online] 2010. Dostupné na internete <http://www.nytimes.com/2010/01/31/business/global/31davos.html>

[166] SMITH, J.B. - BARCLAY, D.W. 1997. The Effects of Organizational Differences and Trust on the Effectiveness of Selling Partner Relationships. Journal of Marketing, 1997.

[167] SONG, R. - KORBA, L., YEE, G. 2007. Trust in E-Services: Technologies, Practices and Challenges. IGI Publishing, 2007. ISBN 978-1-59904-207-7.

[168] STACKHOUSE, M. L. 1996. Trusting economics? A review of Francis Fukuyama's Trust: The Social Virtues and the Creation of Prosperity. [online]. Dostupné na internete <http://findarticles.com/p/articles/mi_qa3664/is_199607/ai_n8750582/>

[169] STADTTRUCKEROVÁ, J. 2004. Informačná spoločnosť – globálna výzva v novom miléniu [online] 2004. Dostupné na internete: <http://www.blisty.cz/art/16601.html>

[170] STERN, L.W. -EL-ANSARY A.I. 2002. Kanały marketingowe. Warszawa: Polskie Wydawnictwo Naukowe. p. 651. ISBN: 83-01-13739-8.

[171] Strategia Rozwoju Województwa Podkarpackiego Na Lata 2007 – 2020. s.22

http://reden.opaals.org/

http://www.seamless-eu.org/

http://www.impgroup.org/uploads/papers/4586.pdf

http://www.socialwebanalytics.com/

http://www.nytimes.com/2010/01/31/business/global/31davos.html

http://findarticles.com/p/articles/mi_qa3664/is_199607/ai_n8750582/

http://www.blisty.cz/art/16601.html

434

[172] SUNDARAM, D.S. - MITRA, K. -WEBSTER, C. 1998. Word-of-Mouth Communications: A Motivational Analysis. Advances in Consumer Research. 1998. Vol. 25. No. 1. pp. 527-531. ISSN 0098-9258.

[173] SYDOW, J. 1998. Understanding the constitution of interorganizational trust. [online] Oxford, UK: Oxford University Press. 1998. ]Dostupné na internete: <http://fds.oup.com/www.oup.co.uk/pdf/0-19-924044-2.pdf>

[174] TAN, Y. - THOEN, W. 2001. Toward a Generic Model of Trust for Electronic Commerce. International Journal of Electronic Commerce. 2001. Vol. 5. No. 2. pp. 61-74. ISSN 1086-4415.

[175] TARGALSKI J. - FRANCIK A. 2009. Przedsiębiorczość i zarządzanie firmą. Teoria i praktyka. Warszawa 2009, s. 18-21.

[176] The Global Knowledge Economy and its imlication for markets. 2008. [online] 2008. Dostupné na internete <http://www.skyrme.com/insights/21gke.htm>

[177] TOMKINS, C. 2001. Interdependencies, trust and information in relationships, alliances and networks. Accounting, Organizations and Society. School of Management, University of Bath. [online]. Dostupné na internete: <http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0361368200000180>

[178] TSENG, S.- FOGG, B. 1999. Credibility and Computing Technology. Communications of the ACM. 1999. Vol. 42. No. 5. pp. 39-44. ISSN 0001-0782.

[179] Úrad splnomocnenca vlády SR pre informačnú spoločnosť, Informačná spoločnosť. 2010. [online]. 2010. Dostupné na internete <http://www.government.gov.sk/4847/informacna-spolocnost.php>

[180] Úrad vlády Slovenskej republiky: Systém koordinácie a implementácie horizontálnej priority Informačná spoločnosť na roky 2007 – 2013. Verzia 5.0. [online]. Dostupné aj na internete <http://www.government.gov.sk/data/files/5784.pdf>

[181] VARGAS, H. J. 2008 Institutional economics of co-operation and the political economy of trust. [online] Dostupné na internete <http://www.allacademic.com//meta/p_mla_apa_research_citation/2/0/4/7/3/pages204737/p204737-1.php>

[182] VLAAR, P. - VAN DEN BOSCH, F. A. - VOLBERDA, H. W. 2012. On the evolution of trust, distrust, and formal coordination and control in interorganizational relationships: Toward an integrative framework. [online] Group Organization Management. Dostupné na internete: <http://repub.eur.nl/res/pub/7912/ERS_2006_035_STR_549505.pdf>

[183] WATHEN, N. - BURKELL, J. 2002. Believe It or Not: Factors Influencing Credibility on the Web. Journal of the American Society for Information Science and Technology. 2002. Vol. 53. No. 2. pp. 134-144. ISSN 1532-2882.

[184] WERDIGIER, J. - EWING, J. 2010. In Davos, Bankers Look For Closer Bond With Policy Markers [online]. 2010. Dostupné na internete <http://www.nytimes.com/2010/01/30/business/global/30bank.html?ref=global-business>

[185] YBARRA, C. E. - TURK, T. A. 2009. The evolution of trust in information technology alliances. [online] Journal of High Technology Management Research 2009. Dostupné na internete: <http://www.strategicmanagementreview.com/ojs/index.php/smr/article/viewFile/49/41>

http://fds.oup.com/www.oup.co.uk/pdf/0-19-924044-2.pdf

http://www.skyrme.com/insights/21gke.htm

http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0361368200000180

http://www.government.gov.sk/4847/informacna-spolocnost.php

http://www.government.gov.sk/data/files/5784.pdf

http://www.allacademic.com/meta/p_mla_apa_research_citation/2/0/4/7/3/pages204737/p204737-1.php

http://www.allacademic.com/meta/p_mla_apa_research_citation/2/0/4/7/3/pages204737/p204737-1.php

http://repub.eur.nl/res/pub/7912/ERS_2006_035_STR_549505.pdf

http://www.nytimes.com/2010/01/30/business/global/30bank.html?ref=global-business

http://www.nytimes.com/2010/01/30/business/global/30bank.html?ref=global-business

http://www.strategicmanagementreview.com/ojs/index.php/smr/article/viewFile/49/41

http://www.strategicmanagementreview.com/ojs/index.php/smr/article/viewFile/49/41

435

[186] YBARRA, C. – WIESEMA, M.F. 1999. Strategic flexibility in information technology alliances: The influence of transaction cost economics and social exchange theory. Organization Science. 1999. pp. 443.

[187] ZAHEER,A.- MCEVILY,B.- PERRONE,V. 1998. Does Trust Matter? Exploring the Effects of Inerorganizational and Interpersonal Trust od Performance. [online] Institute for Operations Research and the Management Science. 1998. Dostupné na internete: <http://www-e.unimagdeburg.de/evans/Journal%20Library/Ethical%20Management% 20and%20Trust/Does%20trust%20matter.pdf>

[188] ZACHARIA, G.- MOUKAS, A. - MAES, P. 1999. Collaborative Reputation Mechanisms in Electronic Marketplaces. In.: Thirty-second Annual Hawaii International Conference on System Sciences. IEEE Computer Society. 1999. pp. 7.

Použitý softvér :

[1] SPSS Inc. SPSS Clementine Desktop [počítačový program]. v10.1 [Česká republika]. 2005 [Cit. 2013]. <http://www.spss.cz/>

[2] Palisade Corp. Best Fit [počítačový program]. v4.5.2 [USA]. 2002 [Cit. 2013]. <http://www.palisade.com/>

[3] SPSS Inc. SPSS Base [počítačový program]. v.15.0 demo [USA]. Sept. 2006 [Cit. 2013]. <http://www.spss.cz/>

[4] University of Waikato. WEKA [počítačový program]. v3.5.6 [New Zealand]. 2006 [Cit. 2013] <http://www.cs.waikato.ac.nz/~ml/weka/index.html>

http://www-e.uni-magdeburg.de/evans/Journal%20Library/Ethical%20Management%20and%20Trust/Does%20trust%20matter.pdf



http://www.spss.cz/

http://www.palisade.com/

http://www.spss.cz/

http://www.cs.waikato.ac.nz/~ml/weka/index.html

436

Vedúci partner / Partner Wiodący:

Prešovská Univerzita v Prešove

Námestie legionárov 3

080 01Prešov

Prešovský kraj

Slovenská republika

[email protected]

www.unipo.sk

Partneri projektu / Partnerzy projektu:

Uniwersytet Rzeszowski

Ul. Rejtana 16c

35-959 Rzeszów

Województwo podkarpackie

Rzeczpospolita Polska

[email protected]

www.univ.rzeszow.pl

Vzdelávacie a inovačné centrum – Velmax, n.o.

Budovateľská 38

080 01 Prešov

Prešovský kraj

Slovenská republika

[email protected]

www.vicvelmax.sk

Názov: Štúdia dôveryhodných operačných scenárov pre elektronické kooperačné

prostredie

/

Studia wiarygodności scenariuszy operacyjnych dla elektronicznego

środowiska współpracy

Autor: Radoslav DELINA a kolektív

Rozsah: 438 strán Vypracované v rámci projektu „Podpora cezhraničnej regionálnej e-spolupráce / Wsparcie transgranicznej regionalnej e-współpracy“ WTSL.02.03.00-84-147/10. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko– Slovenská republika 2007-2013

Documents

Štúdia dôveryhodných operačných scenárov pre elektronické kooperačné prostredie