Prv kniha Mojiova - Genesis1. kapitolaStvorenie sveta

1Na poiatku stvoril Boh nebo a zem. 2Zem vak bola beztvrna a pust; tma bola nad prahlbinou a Duch Bo sa vznal nad vodami.

3Vtedy riekol Boh: Bu svetlo! A bolo svetlo. 4Boh videl, e svetlo je dobr; vtedy Boh oddelil svetlo od tmy. 5Boh pomenoval svetlo dom a tmu pomenoval nocou. A bol veer a bolo rno: prv de.

6Potom riekol Boh: Bu obloha uprostred vd a oddeuj vody od vd. 7Tak uinil Boh oblohu a oddelil vody pod oblohou od vd nad oblohou. A stalo sa tak. 8Boh pomenoval oblohu nebom. A bol veer a bolo rno: druh de.

9Potom riekol Boh: Nech sa vody nahromadia na jedno miesto pod nebom a nech sa uke s! I stalo sa tak. 10Boh pomenoval s zemou a nahromaden vody pomenoval morom. Boh videl, e to bolo dobr. 11Potom riekol: Nech zem vyd svieu zele, semenoplodn byliny a ovocn stromy rozlinho druhu, o rodia na zemi ovocie, v ktorom je ich semeno! I stalo sa tak. 12Zem vydala svieu zele, semenoplodn byliny rozlinho druhu a stromy rodiace ovocie, v ktorom je semeno rozlinho druhu. I videl Boh, e to bolo dobr. 13A bol veer a bolo rno: tret de.

14Potom riekol Boh: Nech s svetl na nebeskej oblohe na oddeovanie da od noci a nech bud znameniami na urovanie obdob, dn a rokov. 15Nech bud svetlami na nebeskej oblohe, aby osvetovali zem! I stalo sa tak. 16Boh uinil dve vek svetl: vie svetlo, aby vldlo nad dom, a menie svetlo, aby vldlo nad nocou; a aj hviezdy. 17Boh ich umiestnil na nebesk oblohu, aby osvetovali zem, 18aby vldli nad dom aj nocou a aby oddeovali svetlo od tmy. A Boh videl, e to bolo dobr. 19A bol veer a bolo rno: tvrt de.

20Potom riekol Boh: Nech sa vody vria pohybom ivch tvorov a vtctvo nech poletuje ponad zem na nebeskej oblohe. 21Vtedy stvoril Boh vek morsk zvierat a vetky iv tvory rozlinho druhu, o sa hbu a ktormi sa vria vody; aj vetko okrdlen vtctvo poda jeho druhov. A Boh videl, e to bolo dobr. 22I poehnal ich Boh hovoriac: Plote a mnote sa a naplte morsk vody. I vtctvo nech sa rozmno na zemi. 23A bol veer a bolo rno: piaty de.

24Potom riekol Boh: Nech zem vyd iv tvory rozlinho druhu: dobytok, plazy a pon zver rozlinho druhu! I stalo sa tak. 25Boh uinil rozlin druhy ponej zveri, rozlin druhy dobytka a vetky plazy rozlinch druhov. A Boh videl, e to bolo dobr.

26Potom riekol Boh: Uime loveka na svoj obraz, poda naej podoby, aby panoval nad morskmi rybami, nad nebeskm vtctvom, nad dobytkom, nad vetkou ponou zverou a nad vetkmi plazmi, o sa plazia po zemi. 27Tak stvoril Boh loveka na svoj obraz; na Bo obraz ho stvoril; ako mua a enu ich stvoril. 28Potom ich Boh poehnal a riekol im: Plote a mnote sa a naplte zem; podmate si ju a panujte nad morskmi rybami, nad nebeskm vtctvom a nad kadm ivochom, o sa hbe na zemi! 29Potom riekol Boh: Ajha, dal som vm vetky semenoplodn byliny, ktor s na celej zemi, a vetky stromy, na ktorch je ovocie s ich semenom; to vm bude za pokrm. 30No vetkm zvieratm zeme, vetkmu nebeskmu vtctvu, a vbec vetkmu, o sa hbe na zemi a m v sebe dych ivota, bud potravou vetky zelen byliny! I stalo sa tak. 31A Boh videl vetko, o uinil, a ha, bolo to vemi dobr. A bol veer a bolo rno: iesty de.

2. kapitola

1Tak boli dokonen nebes i zem a vetky ich voje. 2Na siedmy de Boh dokonil svoje dielo, ktor konal; na siedmy de si odpoinul od vetkho diela, ktor vykonal. 3Nato Boh poehnal siedmy de a posvtil ho, lebo v om si odpoinul od vetkho diela, ktor stvorenm zaal kona. 4Tak vznikli nebes a zem, ke boli stvoren.

Druh sprva o stvoren. O raji

Toho asu, ke Hospodin Boh uinil zem a nebo - 5a nebolo ete nijakho ponho krovia na zemi a nijak pon bylina nerstla, pretoe Hospodin Boh nedal daa na zem, a nebolo ani loveka, aby obrbal pdu, 6len spodn voda vystupovala zo zeme a zavlaovala cel povrch pdy, 7vtedy Hospodin Boh stvrnil loveka z prachu zeme a vdchol mu do nozdier dych ivota; tak sa lovek stal ivou bytosou.

8Potom Hospodin Boh vysadil na vchode zhradu v dene a postavil tam loveka, ktorho utvoril. 9Hospodin Boh dal zo zeme vyrs velijakm stromom, lkavm na pohad a dobrm na jedenie, aj stromu ivota uprostred zhrady, aj stromu poznania dobra a zla.

10Z denu vytekala rieka, aby zavlaovala zhradu, a odtia sa rozdeovala na tyri ramen. 11Meno jednho je Pn; ono teie okolo celej krajiny Chavla, kde sa nachdza zlato. 12Zlato z onej krajiny je vzcne; tam sa nachdza aj bdliov ivica a drahokam nyx. 13Druh rieka sa vol Gchn; t teie okolo krajiny K. 14Tretia rieka sa vol Chiddekela; t teie vchodne od Asrie. tvrt rieka je Eufrat. 15Hospodin Boh vzal loveka a voviedol ho do zhrady den, aby ju obrbal a stril.

Bo prkaz

16Potom Hospodin Boh rozkzal loveku: Zo vetkch stromov zhrady smie jes, 17ale zo stromu poznania dobra a zla nesmie jes, lebo v de, ke bude z neho jes, istotne zomrie.

Stvorenie eny

18Potom riekol Hospodin Boh: Nie je dobr loveku by osamote. Dm mu pomoc, ktor mu bude rove. 19Vtedy Hospodin Boh utvoril zo zeme vetku pon zver i vetko nebesk vtctvo a priviedol ich k loveku, aby videl, ako ich nazve; kad iv tvor sa mal vola tak, ako ho nazve lovek. 20A lovek pomenoval vetok dobytok, nebesk vtctvo i vetku pon zver. Ale pre loveka nenaiel pomoc, ktor by mu bola rove. 21Vtedy Hospodin Boh dopustil na loveka tvrd spnok; ke zaspal, vyal mu jedno rebro a jeho miesto uzavrel msom. 22Z rebra, ktor Hospodin Boh vyal loveku, utvoril enu a priviedol ju k loveku. 23Nato povedal lovek: Toto je u kos z mojich kost a telo z mjho tela. Bude sa vola muena, lebo je z mua vzat.

24Preto mu opust svojho otca i svoju matku a prine k svojej ene a bud jednm telom. 25Obaja vak boli nah, lovek i jeho ena, ale nehanbili sa.

3. kapitolaPokuenie a pd

1Had bol stivej ako vetky pon zvierat, ktor Hospodin Boh uinil. Ten povedal ene: i naozaj riekol Boh: Nesmiete jes zo iadneho rajskho stromu? 2ena odpovedala hadovi: Z ovocia rajskch stromov smieme jes, 3ale o ovoc stromu, ktor je v strede raja, riekol Boh: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli! 4Had vak povedal ene: Vbec nezomriete; 5ale Boh vie, e v ten de, ke budete z neho jes, otvoria sa vm oi a budete ako Boh; budete vedie, o je dobro a o zlo. 6Ke ena videla, e by bolo dobre jes zo stromu, e je pre oi zvodn a lkav na zmdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu muovi, ktor bol s ou; aj on jedol. 7Vtedy sa obidvom otvorili oi a spoznali, e s nah; pospnali si teda figov lstie a urobili si zstery.

Odhalenie priestupku

8Ke zauli kroky Hospodina Boha, chodiaceho za podveernho vnku po zhrade, skryl sa lovek a jeho ena pred Hospodinom Bohom medzi stromy zhrady. 9Hospodin Boh vak zavolal na loveka a riekol: Kde si? 10On odpovedal: Poul som a v zhrade, bl som sa, lebo som nah; i skryl som sa. 11Nato Boh riekol: Kto ti oznmil, e si nah? Nejedol si zo stromu, z ktorho som ti zakzal jes? 12lovek odpovedal: ena, ktor si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som. 13Nato riekol Hospodin Boh ene: o si to urobila? A ena odpovedala: Had ma podviedol; nu jedla som.

Trest

14Vtedy riekol Hospodin Boh hadovi: Pretoe si to urobil, prekliaty bude nad vetok dobytok i nad vetky pon zvierat. Po bruchu sa bude plazi a prach bude hlta po vetky dni svojho ivota.

15Polom nepriatestvo medzi teba a enu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliadi hlavu a ty mu schvatne ptu.

16ene riekol: Vemi ti rozmnom aoby v tvojom tehotenstve; v bolestiach bude rodi deti a bude ti za svojm muom, ale on bude vldnu nad tebou.

17A Adamovi riekol: Pretoe si poslchol hlas svojej eny a jedol si zo stromu, o som ti zakzal: Nebude jes z neho! - pre teba bude pda prekliata s nmahou sa z nej bude ivi.

18Ba tnie a hloie bude ti rodi a pon byliny bude jedva.

19V pote tvre bude jes chlieb, km sa nevrti do zeme, lebo z nej si vzat, pretoe si prach a do prachu sa vrti.20Adam nazval svoju enu Evou, lebo ona sa stala matkou vetkch ivch. 21Hospodin Boh uinil Adamovi a jeho ene odevy z koe a zaodel ich. 22Hospodin Boh vak riekol: Ha, lovek je u ako jeden z ns, kee pozn dobro i zlo. Aby vak teraz nenaiahol ruku, aby nevzal a nejedol zo stromu ivota a aby neil vene, 23poslal ho Hospodin Boh von zo zhrady den obrba pdu, z ktorej bol vzat. 24Potom zahnal loveka a na vchod od zhrady osadil cherubov s blskavmi plamennmi memi, aby strili cestu k stromu ivota.

4. kapitolaKain a bel

1Potom Adam poznal svoju enu Evu; ona poala a porodila Kaina. Povedala: Dostala som mua od Hospodina. 2Potom porodila bela, jeho brata; bel bol pastierom oviec, Kain bol vak ronkom. 3Po nejakom ase Kain priniesol Hospodinovi obe z plodn poa. 4Aj bel obetoval z prvorodeniat svojho stda, a to z najtunejch. Vtedy Hospodin priaznivo zhliadol na bela a na jeho obe, 5ale na Kaina a na jeho obe nezhliadol. Nato Kain vzbkol vekm hnevom a zamraila sa mu tvr. 6Hospodin vak riekol Kainovi: Preo si vzbkol hnevom a preo sa ti zamraila tvr? 7Zaiste, ak bude dobre robi, rozjasn sa ti; ak vak nebude dobre robi, hriech striehne pri dverch, na teba je upriamen jeho iadostivos; ale ty ho opanuj! 8Nato Kain povedal svojmu bratovi belovi: Pome na pole. Ke boli na poli, Kain napadol brata bela a zabil ho. 9Tu riekol Hospodin Kainovi: Kde je tvoj brat bel? A on odvetil: Neviem; i som ja strcom svojho brata? 10Nato Boh riekol: o si to urobil? Hlas krvi tvojho brata vol zo zeme ku mne. 11Teraz bude kliatbou zahnan z pdy, ktor otvorila sta, aby prijala krv tvojho brata z tvojich rk. 12Ke bude obrba pdu, nebude ti viac dva svoju silu; tulkom a bludrom bude na zemi. 13I povedal Kain Hospodinovi: V je mj trest, ne by som ho vldal znies. 14Ajha, dnes ma odha z pdy a ja sa musm skrva pred tvojou tvrou; budem tulkom a bludrom na zemi; a kto ma stretne, zabije ma. 15Hospodin mu vak riekol: Prve preto, ktokovek by zabil Kaina, odnesie si sedemnsobn pomstu. A Hospodin urobil Kainovi znak, aby ho nikto, kto ho stretne, nezabil. 16Vtedy Kain odiiel od tvre Hospodinovej a bval v krajine Nd, vchodne od denu.

Kainovo potomstvo

17Kain poznal svoju enu; ona poala a porodila Enocha. Potom staval mesto a nazval to mesto menom svojho syna Enocha. 18Enochovi sa narodil Ird a Ird splodil Mechujla; Mechujl zas splodil Metula a Metul splodil Lmecha. 19Lmech si vzal dve eny; jedna sa volala d, druh sa volala Cill. 20d porodila Jbla; on bol praotcom tch, o bvaj v stanoch a pri stde. 21Jeho brat sa volal Jbal; on bol praotcom tch, o hraj na citare a pale. 22Cill porodila Tbal-Kaina, kova rozlinho bronzovho a eleznho ninia. Sestra Tbal-Kaina bola Naam. 23Raz povedal Lmech svojim enm: d a Cill, ujte mj hlas, Lmechove eny, povajte moju re! V odplate za ranu zabil som mua, za svoju ranu mladka.

24Ak bude Kain sedem razy pomsten, tak Lmech sedemdesiatsedem razy.25Adam poznal op svoju enu; porodila syna a dala mu meno t; lebo mi Boh dal - tak hovorila - nov potomstvo miesto bela, pretoe Kain ho zabil. 26Aj tovi sa narodil syn; dal mu meno En. Vtedy sa zaalo vzva meno Hospodinovo.

5. kapitolaRodokme praotcov od Adama po Nacha

1Toto je zoznam Adamovch pokolen: Ke Boh stvoril loveka, uinil ho na Boiu podobu. 2Ako mua a enu ich stvoril; ke ich poehnal, v de ich stvorenia dal im meno lovek. 3Ke mal Adam stotridsa rokov, splodil syna sebe podobnho, na svoj obraz, a dal mu meno t. 4Adam il po sploden ta ete osemsto rokov, a mal synov i dcry. 5Celkove Adam il devstotridsa rokov; potom zomrel. 6Ke mal t stop rokov, splodil Ena. 7t po sploden Ena il ete osemstosedem rokov, a mal synov i dcry. 8Celkove t il devstodvans rokov; potom zomrel. 9Ke mal En devdesiat rokov, splodil Knna. 10En il ete osemstoptns rokov po sploden Knna a mal synov i dcry. 11Celkove En il devstop rokov; potom zomrel. 12Ke mal Knn sedemdesiat rokov, splodil Mahalalla. 13Knn il ete osemstotyridsa rokov po sploden Mahalalla a mal synov i dcry. 14Celkove Knn il devstodesa rokov; potom zomrel. 15Mahalall mal esdesiatp rokov, ke splodil Jereda. 16Mahalall il ete osemstotridsa rokov po sploden Jereda a mal synov i dcry. 17Celkove Mahalall il osemstodevdesiatp rokov; potom zomrel. 18Jered mal stoesdesiatdva rokov, ke splodil Enocha. 19Jered il ete osemsto rokov po sploden Enocha a mal synov i dcry. 20Celkove Jered il devstoesdesiatdva rokov; potom zomrel. 21Ke mal Enoch esdesiatp rokov, splodil Metelacha. 22Enoch chodil s Bohom a il ete tristo rokov po sploden Metelacha a mal synov a dcry. 23Celkove Enoch il tristoesdesiatp rokov. 24Enoch chodil s Bohom; ale zrazu ho nebolo, lebo Boh ho vzal. 25Ke mal Metelach stoosemdesiatsedem rokov, splodil Lmecha. 26Metelach il ete sedemstoosemdesiatdva rokov po sploden Lmecha, a mal synov i dcry. 27Celkove Metelach il devstoesdesiatdev rokov; potom zomrel. 28Ke mal Lmech stoosemdesiatdva rokov, splodil syna, 29nazval ho Nachom a povedal: Tento ns pote pri naej prci, pri nmahe naich rk na pde, ktor Hospodin preklial. 30Lmech il ete pstodevdesiatp rokov po sploden Nacha a mal synov i dcry. 31Celkove Lmech il sedemstosedemdesiatsedem rokov; potom zomrel. 32Ke mal Nach psto rokov, splodil ma, Chma a Jfeta.

6. kapitolaSkazenos udstva

1Ke sa udia zaali mnoi na zemi a rodili sa im aj dcry, 2Bo synovia videli, e udsk dcry s pekn, a brali si za eny vetky, ktor si vyvolili. 3Vtedy riekol Hospodin: Mj duch nebude prebva v loveku naveky, lebo on je len telo; a i bude stodvadsa rokov. 4V tch asoch, ba aj potom, ke synovia Bo vchdzali k udskm dcram a ony im rodili, boli obrami na zemi. To s hrdinovia, o boli povestnmi mumi za starodvna.

Oznmenie potopy a stavba korbu

5Ke vak Hospodin videl, e skazenos ud na zemi bola vek a e vetko zmanie ich srdca bolo ustavine zl, 6Hospodin outoval, e uinil loveka na zemi, a zabolelo ho srdce. 7I riekol Hospodin: Zotriem z povrchu zeme loveka, ktorho som stvoril, ud aj zvierat a po plazy a nebesk vtky, lebo som outoval, e som ich uinil. 8Ale Nach naiel milos v oiach Hospodinovch.

9Toto je Nachov rodokme: Nach bol mu spravodliv a bezhonn medzi svojimi vrstovnkmi. Nach chodieval s Bohom. 10Nach splodil troch synov: ma, Chma a Jfeta. 11Ale zem bola poruen v Boch oiach; na zemi bolo plno nsilia. 12Boh videl, e zem bola poruen, lebo kad telo viedlo poruen ivot na zemi. 13Vtedy Boh riekol Nachovi: Koniec nastal kadmu telu predo mnou, lebo pre ud zem je pln nsilia. Vyhubm ich zo zeme. 14Urob si korb z gferovho dreva; urob korb s priehradami a natri ho zvntra i zvonku smolou. 15Takto to urob: tristo lakov bude dka korbu, pdesiat lakov jeho rka a tridsa lakov jeho vka. 16Na korbe urob sveteln otvor. Sprav ho na lake od vrchu, dvere korbu umiestni na boku. Urob spodn, stredn a horn podlaie. 17Lebo ja uvediem potopu vd na zem, aby som vyhubil spod neba kad telo, ktor m v sebe dych ivota. Vetko, o je na zemi, mus zhyn. 18Ja vak ustanovm svoju zmluvu s tebou a do korbu vojde ty a s tebou tvoji synovia, tvoja ena a eny tvojich synov. 19Zo vetkch ivochov, z kadho tela, vovedie do korbu po pre, aby si ich pri sebe zachoval naive; bud to samec a samica. 20Zo vetkch druhov vtctva, zo vetkch druhov dobytka, zo vetkch druhov plazov, zo vetkho vojd k tebe dvojice, aby ostali naive. 21Ty si vak naber zo vetkch potravn na jedenie a uskladni ich; bud potravou tebe aj im. 22Nach urobil vetko tak, ako mu prikzal Boh.

7. kapitolaVstup do korbu

1Potom riekol Hospodin Nachovi: Vojdi ty i cel tvoja domcnos do korbu, lebo som videl, e ty si spravodliv predo mnou v tomto pokolen. 2Vezmi so sebou zo vetkch istch zvierat po sedem: samcov a samice, a zo zvierat, ktor nie s ist, po pre: samca a samicu. 3Aj z nebeskho vtctva po sedem: samcov a samice, aby sa ich rod zachoval na celom zemskom povrchu. 4Lebo o sedem dn spustm na zem d na tyridsa dn a tyridsa noc; zotriem zo zeme vetky tvory, ktor som utvoril. 5A Nach urobil vetko tak, ako mu prikzal Hospodin. 6Nach mal essto rokov, ke prila na zem potopa. 7I voiel Nach a s nm jeho synovia, jeho ena i eny jeho synov do korbu pred vodami potopy. 8Z istch i z neistch zvierat, zo vetkho vtctva i zo vetkho, o sa plaz po zemi, 9voli do korbu k Nachovi po pre: samec a samica, ako prikzal Boh Nachovi.

Potopa

10Po siedmich doch prili vody potopy na zem. 11V esstom roku Nachovho ivota sedemnsteho da druhho mesiaca, ete toho da prepukli vetky riedla vekej prahlbiny, otvorili sa okn nebies 12a lial sa d na zem tyridsa dn a tyridsa noc. 13Toho istho da vstpil do korbu Nach a s nm Nachovi synovia: m, Chm a Jfet, Nachova ena a tri eny jeho synov; 14oni aj vetky druhy ivochov, vetky druhy dobytka, vetky druhy plazov, o sa pohybuj po zemi, a vetky druhy vtkov, 15voli k Nachovi do korbu po pre z kadho tvora, o m v sebe dych ivota. 16A tie, o voli, voli ako samec a samica z kadho tvora, ako mu Boh prikzal. Nato Hospodin zavrel za nm dvere.

17Ke potopa trvala na zemi tyridsa dn, rozmnoili sa vody, zdvihli korb, take sa nadniesol od zeme. 18Vody stpali a vemi sa rozmnoili na zemi, take korb plval na hladine vd. 19Ke vody stle viac stpali, pokryli vetky vysok vrchy pod celm nebom. 20Vody ich presahovali o ptns lakov a pokryli vrchy. 21Tak zhynulo kad telo, o sa pohybovalo na zemi, a to ako vtctvo, dobytok, div zver, aj vetci udia. 22Z toho, o bolo na suchej zemi, pomrelo vetko, o malo v sebe ivot. 23Tak zotrel Boh vetky tvory, ktor boli na povrchu zeme; vetko od loveka po dobytok, od plazov po nebesk vtctvo bolo zotret zo zeme, tak e zostal iba Nach a o bolo s nm v korbe. 24Vody vak vldli nad zemou stopdesiat dn.

8. kapitolaKoniec potopy

1Vtedy sa Boh rozpomenul na Nacha, na vetky ivochy i na dobytok, ktor boli s nm v korbe; Boh poslal vietor na zem a vody opadli. 2Zavreli sa riedla prahlbiny aj okn nebies a d z neba ustal. 3Vody sa viac a viac vracali do zeme a po stopdesiatich doch zaalo vd ubda. 4V siedmom mesiaci, sedemnsteho da toho mesiaca spoinul korb na Ararte. 5Vd stle ubdalo a do desiateho mesiaca; prv de desiateho mesiaca ukzali sa koniare vrchov.

6Potom, po tyridsiatich doch, Nach otvoril okno korbu, ktor urobil, 7a vypustil krkavca. Ten vyletel a poletoval sem i tam, km na zemi nevyschli vody. 8Potom vypustil holubicu, aby videl, i sa vody na povrchu zeme umenili. 9Ke vak holubica nenala miesto, kde by jej noha spoinula, vrtila sa k nemu do korbu, lebo vody boli na celom povrchu zeme. Vystrel ruku, chytil ju a vtiahol k sebe do korbu. 10Potom akal ete alch sedem dn a znova vypustil holubicu z korbu. 11K veeru sa holubica vrtila k nemu, a ha, v zobku mala erstv olivov list. Z toho Nach poznal, e sa vody na zemi umenili. 12Potom pokal alch sedem dn a vypustil holubicu, ale t sa u nevrtila k nemu.

13essto prvho roku Nachovho ivota, prvho da prvho mesiaca vyschli vody na zemi. Vtedy Nach odstrnil z korbu pokrov, a ha, povrch zeme u obschol. 14Dvadsiateho siedmeho da druhho mesiaca bola zem plne such.

15Tu riekol Boh Nachovi: 16Vyjdi z korbu a s tebou tvoja ena, tvoji synovia i eny tvojich synov. 17Vyve vetky ivochy, ktor s z kadho tvora s tebou, a to vtctvo, dobytok i vetky plazy, o sa plazia po zemi, nech sa hbu na zemi, nech sa plodia a mnoia na zemi. 18Nato vyiel Nach a s nm jeho synovia, jeho ena a eny jeho synov. 19Vetky ivochy, plazy, vtctvo a vetko, o sa hbalo na zemi, vylo z korbu po eadiach.

20Vtedy Nach postavil oltr Hospodinovi a vzal zo vetkch istch zvierat, zo vetkch istch vtkov a obetoval spaovan obete na oltri. 21Ke Hospodin zactil prjemn vu, riekol si: Nebudem u pre loveka preklna zem, lebo jeho zmanie je zl od mladosti, a nebudem u bi vetko iv, ako som to urobil.

22Dokia vak zem trva bude, sejba ani atva, chlad ani horos, leto ani zima, de ani noc nikdy neprestan.

9. kapitolaBoia zmluva s Nachom

1Vtedy Boh poehnal Nacha i jeho synov a riekol im: Plote a mnote sa a naplte zem! 2Strach a hrza z vs nech padne na vetky zvierat zeme, na vetko nebesk vtctvo, na vetko, o sa plaz po zemi, na vetky morsk ryby; s vm dan do rk. 3Nech vm sli ako potrava vetko, o sa hbe, o je iv; ako kedysi zelen byliny, teraz vm dvam vetko. 4Len mso s krvou, jeho duou, nesmiete jes. 5Ba aj za vau krv, za v ivot budem bra na zodpovednos; budem bra na zodpovednos za u kad zviera i loveka; loveka i jeho brata budem bra na zodpovednos za ivot loveka.

6Ak niekto prelieva udsk krv, tomu nech lovek preleje jeho krv, lebo Boh uinil loveka na Bo obraz.

7Vy vak plote a mnote sa, hbte sa na zemi a mnote sa na nej.

8Potom Boh riekol Nachovi a jeho synom, o boli s nm: 9Ajha, ja ustanovujem svoju zmluvu s vami a s vam budcim potomstvom 10aj s kadm ivm tvorom, o je pri vs, toti s vtctvom, dobytkom a vetkou ponou zverou pri vs, od vetkho, o vylo z korbu, a po vetky ivochy zeme. 11Ustanovujem s vami svoju zmluvu, e vody potopy u nevyniia vetko tvorstvo a nebude u potopy, aby zniila zem. 12Boh alej riekol: Toto bude znamenm zmluvy, ktor pre vetky budce pokolenia robm medzi sebou a medzi vami i medzi vetkmi ivmi tvormi, o s pri vs: 13svoju dhu kladiem na oblaky; bude znamenm zmluvy medzi mnou a medzi zemou. 14Ke nakopm oblaky nad zemou a uke sa dha na oblakoch, 15rozpomeniem sa na svoju zmluvu medzi mnou a medzi vami i medzi vetkmi ivmi tvormi zo vetkho tvorstva; a vody sa u nestan potopou, aby zniili kad z tvorstva. 16Ke bude dha na oblakoch, pozriem sa na u, aby som sa rozpomenul na ven zmluvu medzi Bohom a medzi kadm ivm tvorom zo vetkho tvorstva, ktor je na zemi. 17Vtedy riekol Boh Nachovi: Toto je znamenie zmluvy, ktor som ustanovil medzi sebou a medzi kadm tvorom, o je na zemi.

Nachova kliatba a poehnanie

18Nachovi synovia, ktor vyli z korbu, boli: m, Chm a Jfet; Chm bol otcom Kananovm. 19Tto traja boli Nachovi synovia a z nich sa zaudnila cel zem. 20Ronk Nach zaal prv vysdza vinicu. 21Raz sa napil vna, opil sa a ahol si obnaen vo svojom stane. 22Chm, otec Kananov, vak uzrel nahotu svojho otca a oznmil to svojim dvom bratom vonku. 23Vtedy m a Jfet vzali pl, obaja si ho poloili na plecia, li chrbtom, a tak zakryli nahotu svojho otca. Ich tvr bola odvrten, take nevideli nahotu svojho otca. 24Ke sa Nach prebral zo svojho opojenia a dozvedel sa, o mu urobil jeho najmlad syn, 25povedal: Prekliaty Kanan, otrokom otrokov bu svojim bratom.

26alej povedal: Poehnan Hospodin, Boh mov, no Kanan mu bude otrokom.

27Nech d Boh Jfetovi ri sa, nech bva v stanoch movch, no Kanan mu bude otrokom.28A Nach il po potope tristopdesiat rokov. 29Celkove Nach il devstopdesiat rokov; potom zomrel.

10. kapitolaNachovo potomstvo - rodokme nrodov

1Toto je rodokme Nachovch synov, ma, Chma a Jfeta. Im sa po potope narodili synovia. 2Jfetovi synovia s: Gmer, Mgg, Mdaj, Jvn, Tbal, Meech a Trs. 3Gmerovi synovia s: Akenaz, Rfat a Togarma. 4Jvnovi synovia s: El Tar, Kittm a Ddanm. 5Z tchto sa po ostrovoch vo svojich krajinch rozvetvili nrody rozlinho jazyka, eade a nrodnosti.

6Chmovi synovia s: K, Micrajim, Pt a Kanan. 7Kovi synovia s: Seb, Chavl, Raam a Sabtech; Raamovi synovia s: eb a Dedn. 8K splodil aj Nimrda, ktor bol prvm mocnrom na zemi. 9Bol udatnm lovcom pred Hospodinom. Preto sa hovorieva: Udatn lovec pred Hospodinom ako Nimrd. 10Jeho prvou rou bol: Bbel, Erech, Akkad, vetko v krajine iner. 11Z tejto krajiny tiahol do Aru a vystaval Ninive, Rechobot-Ir a Kelach; 12aj Resen medzi Ninivem a Kelachom. To je to vek mesto. 13Micrajim splodil Ldov, Anmov, Lehbov, Neftchov, 14Patrsiov, Kaslchov a Kaftranov, z ktorch pochdzaj Filitnci. 15Kanan splodil ako prvorodenho Sidna, Chta, 16Jebsejcov, Amorejcov, Girgejcov, 17Chivejcov, Arkejcov, Sinejcov, 18Arvaanov, Gemranov a Chamanov. Potom sa roztrsili eade Kanancov; 19tak sa zemie Kanancov rozprestrelo od Sidnu smerom ku Gerru a po Gazu a smerom k Sodome, Gomore, Adme a Cebimu a po Leu. 20Toto s Chmovi synovia vo svojich krajinch a nrodoch rozlinch ead a jazykov.

21Aj movi, otcovi vetkch synov Eberovch, stariemu bratovi Jfetovmu, sa narodili synovia. 22movi synovia s: lm, Ar, Arpachad, Ld a Arm. 23Armovi synovia s: c, Chl, Geter a Ma. 24Arpachad splodil elacha, elach splodil bera. 25berovi sa narodili dvaja synovia. Jeden sa volal Peleg, lebo za jeho ias bola rozdelen zem; jeho brat sa volal Joktn. 26Joktn splodil Almdda, elefa, Chacarmveta, Jeracha, 27Hadrma, zla, Diklu, 28bla, Abmla, ebu, 29fira, Chavlu a Jbba; to vetko s Joktnovi synovia. 30Ich sdlisko sa rozprestieralo od Me smerom k Sefru, k vchodnmu pohoriu. 31Toto s movi synovia rozlinch ead, jazykov, krajn a nrodnost. 32To s eade Nachovch potomkov poda svojho pvodu v rozlinch nrodoch. Z nich sa potom po potope rozvetvili nrody na zemi.

11. kapitolaBabylonsk vea

1Vtedy cel svet pouval jedin re a rovnak slov. 2Ke sa na vchode udia pohli, nali rovinu v krajine iner a usadili sa tam. 3Povedali si: Pome, narobme si tehl a dobre ich vypme. Tak im tehly slili za kame a asfalt za maltu. 4Potom si povedali: Pome, vystavme si mesto a veu, ktorej vrch by siahal po nebes; tak si urobme meno, aby sme neboli roztraten po celej zemi. 5Nato zostpil Hospodin, aby videl mesto i veu, ktor stavali udsk synovia. 6Hospodin riekol: Je tu jeden ud a vetci maj jednu re; a to je len zaiatok ich vinov; teraz im u ni neznemon vykona, o si zaumienia. 7Pome, zostpme a zmme im tam re, aby ani jeden nerozumel rei druhho. 8Tak ich Hospodin rozptlil po celej zemi a prestali stava mesto. 9Preto ho pomenovali Bbelom, lebo tam Hospodin zmiatol re celmu svetu a odtia ich Hospodin rozptlil po celej zemi.

mov rodokme

10Toto je mov rodokme: Dva roky po potope, ke mal m sto rokov, splodil Arpachada. 11m il ete psto rokov odvtedy, ako splodil Arpachada, a mal ete synov i dcry, 12Ke mal Arpachad tridsap rokov, splodil elacha. 13Arpachad il ete tyristotri rokov po tom, ako splodil elacha; mal synov i dcry. 14Ke mal elach tridsa rokov, splodil bera. 15elach il ete tyristotri rokov po tom, ako splodil bera; mal synov i dcry. 16Ke mal ber tridsatyri rokov, splodil Pelega. 17ber il ete tyristotridsa rokov po tom, ako splodil Pelega; mal synov i dcry. 18Ke mal Peleg tridsa rokov, splodil Rea. 19Peleg il ete dvestodev rokov po tom, ako splodil Rea, a mal synov i dcry. 20Ke mal Re tridsadva rokov, splodil Serga. 21Re il ete dvestosedem rokov po tom, ako splodil Serga; mal synov i dcry. 22Ke mal Serg tridsa rokov, splodil Nchra. 23Serg il ete dvesto rokov po tom, ako splodil Nchra; mal synov i dcry. 24Ke mal Nchr dvadsadev rokov, splodil Teracha. 25Nchr il ete stodevtns rokov po tom, ako splodil Teracha; mal synov i dcry. 26Ke mal Terach sedemdesiat rokov splodil Abrma, Nchora a Hrna.

Abrmov rodokme

27Toto je rodokme Terachov: Terach splodil Abrma, Nchra a Hrna; Hrn splodil Lta. 28Hrn zomrel za ivota svojho otca Teracha vo svojej rodnej krajine, v Chaldejskom re. 29Abrm a Nchr sa oenili. Abrmova ena sa volala Sraj a Nchrova ena sa volala Milk, dcra Hrna, otca Milky a Jisky. 30Sraj vak bola neplodn, nemala deti. 31Vtedy vzal Terach svojho syna Abrma a vnuka Lta, syna Hrnovho, i svoju nevestu Sraj, enu svojho syna Abrma, a vyli spolu z Chaldejskho ru, aby putovali do krajiny Kanan. Doli a po Chrn a usadili sa tam. 32Terach il celkom dvestop rokov; potom Terach zomrel v Chrne.

12. kapitolaDEJE PATRIARCHOV IZRAELAPovolanie Abrma a jeho p do Kananu

1Hospodin riekol Abrmovi: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho prbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktor ti ukem.

2Urobm a vekm nrodom, poehnm a a tvoje meno zvelebm, tak sa stane poehnanm.

3ehna budem tch, o teba ehnaj, prekajem toho, o tebe zlore, a v tebe bud poehnan vetky eade zeme.4Vtedy Abrm odiiel, ako mu prikzal Hospodin; iel s nm aj Lt. Abrm mal sedemdesiatp rokov, ke vyiel z Chrnu. 5Abrm teda vzal svoju enu Sraj, bratovho syna Lta i vetko svoje imanie, ktor nadobudli, i ud, ktorch zskali v Chrne, a vyli, aby putovali do Kananu. Tak prili do Kananu. 6Abrm preiel krajinou a po posvtn miesto v Scheme, toti k dubu Mreho. V tom ase boli v krajine Kananci. 7Tu sa Abrmovi zjavil Hospodin a riekol: Tvojmu potomstvu dm tto krajinu. Nato postavil tam oltr Hospodinovi, ktor sa mu zjavil. 8Odtia sa pobral do pohoria vchodne od Btelu a rozloil si stan; Btel mu padol na zpad a Aj na vchod. Tam postavil Hospodinovi oltr a vzval meno Hospodinovo. 9Potom postupoval Abrm alej k Negebu.

Abrm v Egypte

10Ke vak nastal v krajine hlad, Abrm ziiel do Egypta, aby tam zaas bval, lebo na krajinu ako doliehal hlad. 11Ke mal vstpi do Egypta, povedal svojej ene Sraji: Viem, e si ena krsna na pohad; 12ke a Egypania uzr, povedia si: To je jeho ena! Ma zabij, teba vak nechaj naive. 13Hovor, e si mi sestra, aby sa mi dobre vodilo popri tebe a ja aby som tvojm priinenm ostal naive. 14Ke priiel Abrm do Egypta, Egypania videli, e je to vemi pekn ena. 15Ke ju uvideli faranovi dvorania, vychvaovali ju faranovi; tak odviedli enu do faranovho domu. 16Ale s Abrmom nakladal dobre kvli nej, take mal oviec, dobytka, oslov, sluhov i sluobnc, oslc aj tiav. 17Farana vak i jeho dom sthal Hospodin vekmi ranami pre Sraj, enu Abrmovu. 18Vtedy faran zavolal Abrma a povedal: o si mi to urobil? Preo si mi neoznmil, e je to tvoja ena? 19Preo si hovoril: To je moja sestra? Tak som si ju vzal za enu. Teraz tu m svoju enu, vezmi si ju a cho! 20Potom mu faran pridelil muov, aby vyprevadili jeho i jeho enu i vetko, o mal.

13. kapitolaAbrm a Lt

1Tak odiiel Abrm so svojou enou a so vetkm, o mal, a s nm aj Lt, z Egypta hore do Negebu. 2Abrm bol vemi bohat, mal stda, striebro a zlato. 3Potom putoval po sekoch z Negebu a do Btelu, k miestu, kde mal sprvoti svoj stan, medzi Btelom a Ajom, 4k miestu oltra, ktor tam postavil na poiatku; Abrm tam vzval meno Hospodinovo. 5Aj Lt, ktor putoval s Abrmom, mal ovce, dobytok i stany; 6ale zemie im nestailo, aby mohli bva spolu, lebo ich imanie bolo vek, take nemohli spolu bva. 7I vznikol spor medzi pastiermi Abrmovch a Ltovch std. V tom ase bvali v krajine aj Kananci a Perizejci. 8Vtedy povedal Abrm Ltovi: Nech nieto svru medzi mnou a tebou ani medzi tvojimi a mojimi pastiermi, ve sme prbuzn. 9i nem pred sebou cel krajinu? Odde sa teda odo ma! Ak pjde naavo, ja sa budem dra napravo; ak ty pjde napravo, ja sa budem dra naavo.

10Ke Lt pozdvihol oi, videl, e cel Okolie jordnske a po Car malo hojnos vlahy ako Hospodinov raj, ako Egypt. Bolo to skr, ako Hospodin skazil Sodomu a Gomoru. 11Lt si vybral cel Okolie Jordnu a pobral sa na vchod. Tak sa oddelili jeden od druhho. 12Abrm bval v Kanane, ale Lt bval v mestch Okolia jordnskeho a posunul si stany a po Sodomu. 13Muovia Sodomy vak boli vemi zl a hreili proti Hospodinovi.

Nov zasbenie Abrmovi

14Hospodin riekol Abrmovi potom, ke sa Lt odlil od neho: Pozdvihni oi a z miesta, na ktorom si, zaha sa na sever i na juh, na vchod i na zpad. 15Lebo cel krajinu, ktor vid, dm tebe a tvojmu potomstvu naveky. 16Rozmnom tvoje potomstvo ako prach na zemi: ak niekto vldze spota prach na zemi, tak bude mon spota aj tvoje potomstvo. 17Vsta, prejdi krajinou po dke i rke, lebo ju dm tebe. 18Nato posunul Abrm stany, priiel a ostal bval v dubine Mamreho, ktor je v Chebrne; i postavil tam oltr Hospodinovi.

14. kapitolaAbrmovo vazstvo nad krmi Vchodu

1Za ias Amrfela, kra ineru, Arjcha, kra Ellsru, Kedorlmera, kra lmu, a Tidla, kra Gjma, 2tto viedli vojnu s Berom, krom Sodomy, s Birom, krom Gomory, so inbom, krom Admy, emberom, krom Cebjmu, a s krom Bely, ie Caru. 3Tto vetci sa spolili v Siddmskom dol, to znamen Son more. 4Dvans rokov slili Kedorlmerovi a v trinstom roku sa mu vzopreli. 5V trnstom roku priiel Kedorlmer a krli, ktor boli s nm, a porazili Refovcov v Atart-Karnajime, Zziov v Hme, miov v v-Kirjtajime 6a Chrijcov na pohor Sr a po l-Prn, ktor le na okraji pte. 7Potom sa obrtili a prili k n-Miptu, o znamen Kde, a porazili cel kraj Amlkov a Amorejcov, ktor bvali v Chacacn-Tmre. 8Ale kr Sodomy, kr Gomory, kr Admy, kr Cebjimu a kr Bely, ie Caru, vytiahli a nastpili proti nim do boja v Siddmskom dol, 9toti proti Kedorlmerovi, krovi lmu, Tidlovi, krovi Gjma, Amrfelovi, krovi ineru a Arjchovi, krovi Ellsru; tyria krli proti piatim. 10V Siddmskom dol vak bolo plno asfaltovch jm, a ke kr Sodomy a kr Gomory utekali, padali do nich; ostatn uli na pohorie. 11Tamt pobrali vetko imanie Sodomy a Gomory aj vetky ich potraviny a odtiahli. 12Vzali aj Abrmovho synovca Lta i jeho imanie a odtiahli; bval toti v Sodome. 13Vtedy priiel ist uteenec a oznmil to Hebrejcovi Abrmovi - bval toti v dubine Amorejca Mamreho, brata Eklovho a Anrovho; t boli Abrmovmi zmluvnmi spojencami. 14Ke sa Abrm dopoul, e jeho prbuzn je zajat, vyviedol do boja svojich tristoosemns osvedench ud, sluhov v jeho dome narodench, a uhal a po Dn. 15On so svojimi sluhami rozdelil v noci svoje vojsko proti nim, porazil ich a prenasledoval a po Chbu, ktor le naavo od Damasku. 16Tak priniesol sp vetko imanie aj svojho prbuznho Lta; aj jeho imanie priniesol sp, aj eny aj ud. 17Ke sa po porke Kedorlmera a krov, ktor boli s nm, vrtil, vyiel mu v strety kr Sodomy do dolia v, o znamen Krovsk dolie.

Abrm a Melchisedek

18Melchisedek, kr Slemu, vyniesol chlieb a vno. Bol kazom najvyieho Boha. 19Poehnal ho a povedal: Abrm, nech a poehn najvy Boh, Tvorca neba i zeme.

20Poehnan Boh najvy, ktor ti vydal do rk tvojich protivnkov. A Abrm mu dal desiatok zo vetkho.

21Vtedy povedal sodomsk kr Abrmovi: ud mi daj, imanie si vak zober! 22Ale Abrm odpovedal sodomskmu krovi: Dvham ruku k Hospodinovi, najvyiemu Bohu, Tvorcovi neba i zeme, 23e nevezmem ani nitky, ani sandlovho remienka, ani nioho, o je tvoje, aby si nepovedal: Ja som obohatil Abrma. 24Nevezmem ni, len o zjedli moji mladci, a podiel pre muov, ktor ili so mnou; Anr, Ekl a Mamr nech si vezm svoj podiel.

15. kapitolaHospodinova zmluva s Abrmom

1Po tchto udalostiach zaznelo Abrmovi vo viden slovo Hospodinovo: Neboj sa, Abrm, ja som ti ttom, ak a vemi vek odmena. 2Abrm vak povedal: Hospodine, Pane, o mi chce da, ve som bezdetn a dediom mjho domu bude damask Elezer. 3alej povedal Abrm: Ha, nedal si mi potomstvo a sluha naroden v mojom dome, bude mojm dediom. 4Tu zaznelo mu slovo Hospodinovo: Tento nebude tvojm dediom; tvojm dediom bude ten, ktor vyjde z tvojho tela. 5Potom ho vyviedol von a riekol: Pohliadni na nebes a spotaj hviezdy, ak ich me spota. Nato mu riekol: Toko bude tvojho potomstva. 6I uveril Hospodinovi a On mu to potal za spravodlivos.

7Potom mu riekol: Ja som Hospodin, ktor a vyviedol z Chaldejskho ru, aby som ti dal tto krajinu do vlastnctva. 8On vak povedal: Hospodine Pane, poda oho poznm, e bude mojm vlastnctvom? 9Nato mu riekol: Dones mi trojron jalovicu, trojron kozu, trojronho barana, hrdliku a holb. 10Ke to vetko doniesol, poroztnal ich na polovice a jednu polovicu poloil oproti druhej, ale vtkov neroztnal. 11Drav vtci sa zlietali na mtve tel, ale Abrm ich odhal. 12Pri zpade slnka padol na Abrma tvrd spnok a prepadla ho zkos z vekej temnoty. 13Potom riekol Hospodin Abrmovi: Uvedom si, e tvoji potomci bud prielci v krajine, ktor im nepatr, zotroia ich a za tyristo rokov ich bud utla; 14ale sdi budem aj nrod, ktormu oni bud sli; no potom vyjd s vekm imanm. 15Ty vak v pokoji vojde ku svojim otcom a bude pochovan v poehnanej starobe. 16A tvrt pokolenie sa navrti sem, lebo doteraz nie je vina Amorejcov doven. 17Ke zapadlo slnko a nastala hust tma, ajha, zrazu tu bola dymiaca pec a ohniv faka prechdzala pomedzi tamtie asti zvierat. 18V onen de uzavrel Hospodin zmluvu s Abrmom slovami: Tvojmu potomstvu dvam tto krajinu od Egyptskej rieky a po Vek rieku, po vetok Eufrat:

19Knijcov, Kenizejcov, Kadmncov

20a Chetejcov, Perizejcov a Refaovcov,

21Amorejcov a Kanancov, Girgejcov a Jebsejcov.

16. kapitolaHagar

1Ale Abrmovi jeho ena Sraj nerodila. Mala vak egyptsk slku menom Hagar. 2Sraj povedala Abrmovi: Ha, Hospodin mi zabrnil rodi. Vojdi teda k mojej slke, azda by som sa z nej mohla doi syna. A Abrm poslchol Sraju. 3Vtedy Sraj, ena Abrmova, vzala svoju slku, Egypanku Hagaru - bolo to desa rokov po tom, o sa Abrm usadil v Kanane - a dala ju svojmu muovi Abrmovi za enu. 4Voiel teda k Hagare, a t poala. Ke zbadala, e poala, s opovrhnutm hadela na svoju paniu. 5Vtedy Sraj povedala Abrmovi: Zodpovednos za moju krivdu pad na teba. Sama som ti dala svoju slku do nruia, ale teraz, ke vid, e poala, som opovrhnut v jej oiach. Nech Hospodin rozsdi medzi mnou a tebou! 6Abrm vak povedal Sraji: Svoju slku m vo svojej moci, urob s ou, o sa ti pi. Ke potom Sraj s ou tvrdo nakladala, t ula od nej. 7Tu ju stretol anjel Hospodinov pri riedle vody na pti, pri riedle na ceste do ru, 8a riekol: Hagar, slka Srajina, odkia prichdza a kam ide? Ona povedala: Utekm pred svojou paou Srajou. 9Vtedy jej riekol anjel Hospodinov: Vr sa ku svojej panej a pokor sa pod jej ruku! 10A alej jej anjel Hospodinov hovoril: Vemi rozmnom tvoje potomstvo, take ho pre mnostvo nebude mon ani spota. 11A anjel Hospodinov pokraoval v rei: Ajha, poala si i porod syna a d mu meno Izmael. lebo poul Hospodin o tvojom trpen.

12Bude to lovek ako div osol; jeho ruka bude proti vetkm a ruky vetkch bud proti nemu; bude naprotive vetkm bratom.13Vtedy nazvala Hospodina, ktor s ou hovor: Ty si l R, lebo povedala: Vskutku som sa dvala na toho, ktor ma vid. 14Preto sa tto studa vol Ber Lachaj R; le medzi Kdeom a Beredom. 15Hagar porodila Abrmovi syna a Abrm pomenoval syna, ktorho mu Hagar porodila, Izmaelom. 16Abrm bol osemdesiatesron, ke mu Hagar porodila Izmaela.

17. kapitolaObriezka znamenm Boej zmluvy

1Ke mal Abrm devdesiat rokov, zjavil sa mu Hospodin a riekol mu: Ja som Boh vemohci, kraj pod mojm dohadom a bu bezhonn,

2urobm zmluvu medzi sebou a tebou a prevemi a rozmnom.

3Vtedy Abrm padol na tvr a Boh hovoril s nm takto:

4Ha, toto je moja zmluva s tebou: Stane sa otcom mnohch nrodov.

5Preto sa u nebude vola Abrm, ale Abrahm bude tvoje meno, lebo som a urobil otcom mnohch nrodov.6Urobm a nadmieru plodnm a vytvorm z teba nrody; i krli vyjd z teba. 7Ustanovm svoju zmluvu medzi sebou a tebou aj tvojim potomstvom, a to cez pokolenia - ako ven zmluvu, e budem Bohom tebe i tvojmu potomstvu. 8A tebe i tvojmu potomstvu dm do venho vlastnctva cel Kanan, krajinu, v ktorej ije ako cudzinec; a budem im Bohom. 9alej riekol Boh Abrahmovi: Ty vak zachovvaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po vetky pokolenia. 10Toto bude moja zmluva medzi mnou a vami aj medzi tvojm potomstvom, ktor mte zachovva: Vetci muovia medzi vami nech s obrezan. 11Dajte si obreza mso svojej predkoky; to bude znamenm zmluvy medzi mnou a vami. 12Nech je obrezan kad, kto m osem dn medzi vami: kad mu z pokolenia na pokolenie. A to sluha naroden v dome, aj sluha za peniaze od cudzincov kpen, ktor nie je z tvojho potomstva. 13Obrezan m by kad v dome naroden i za peniaze kpen. Moja zmluva bude na vaom tele ven znamenie. 14Kad mu, ktor si ned obreza mso svojej predkoky, nech je vykynoen spomedzi svojho udu, pretoe poruil moju zmluvu.

Zasbenie o Izkovi

15Potom riekol Boh Abrahmovi; Svoju enu Sraj nebude u vola Sraj, lebo jej meno bude Sra. 16Poehnm ju a dm ti z nej syna; poehnm ju a stane sa matkou nrodov; z nej vyjd krli nrodov. 17Vtedy Abrahm padol na tvr, usmial sa a pomyslel si: i sa storonmu me nieo narodi a i devdesiatron Sra me ete rodi? 18Nato Abrahm povedal Bohu: Kieby Izmael il pod tvojm dohadom. 19Boh vak riekol: Nie. Ale tvoja ena Sra ti porod syna; d mu meno Izk a ja ustanovm svoju zmluvu s nm ako ven zmluvu pre jeho potomstvo. 20Ale aj ohadom Izmaela som a vypoul. Poehnal som ho, urobm ho plodnm a prevemi ho rozmnom; splod dvans knieat; vytvorm z neho vek nrod. 21Ustanovm svoju zmluvu s Izkom, ktorho ti o rok o tomto ase porod Sra. 22Ke s nm Boh dohovoril, vzniesol sa od Abrahma.

23Potom vzal Abrahm svojho syna Izmaela a vetkch narodench v jeho dome, i nm za peniaze kpench sluhov, vetkch muov zo svojej domcnosti a obrezal im predkoku hne v de, ke s nm Boh hovoril. 24Abrahm bol devdesiatron, ke si dal obreza predkoku. 25A jeho syn Izmael bol trinsron, ke si dal obreza predkoku. 26V ten ist de sa dali obreza Abrahm i jeho syn Izmael; 27a s nm sa dali obreza aj vetci muovia jeho domcnosti, v jeho dome naroden i od cudzozemcov kpen za peniaze.

18. kapitolaAbrahmova pohostinnos a nov zasbenie Izkovi

1Hospodin sa zjavil Abrahmovi pri dubine Mamrho, ke za horceho da sedel pri vchode do stanu. 2Tu pozdvihol oi, obzrel sa a videl troch muov st pred sebou. Len o ich zazrel, beal im v strety od stanovho vchodu, poklonil sa k zemi 3a povedal: Pane, ak som naiel milos v tvojich oiach, neob svojho sluhu. 4Dm donies trochu vody, aby ste si umyli nohy; a odpoite si pod stromom. 5Ja vak prinesiem kus chleba, aby ste sa oberstvili a potom pjdete alej - ve prve preto ste odboili k svojmu sluobnkovi. 6Abrahm sa poponhal do stanu k Sre a povedal: Chytro vezmi tri miery jemnej mky, zamies a narob poschy. 7Potom Abrahm beal k dobytku a vybral pekn mlad, dobr tea, dal ho sluhovi a ten sa ponhal pripravi ho. 8Potom vzal smotanu a mlieko i tea, ktor pripravil, a predloil im to. Km jedli, stl pri nich pod stromom. 9Optali sa ho: Kde je tvoja ena Sra? On odpovedal: Tamha v stane. 10Nato hos riekol: Urite sa vrtim k tebe o rok na jar a vtedy bude ma tvoja ena Sra syna. A Sra povala pri vchode do stanu, ktor bol za nm. 11Abrahm a Sra boli star, v rokoch, a Sra bola u po prechode. 12I zasmiala sa Sra v sebe a pomyslela si: Ke som u uvdla, mem ma ete rozko? Aj mj pn je star. 13Vtedy riekol Hospodin Abrahmovi: Preo sa Sra smeje a mysl si: i naozaj budem rodi, ke som ostarela? 14i je Hospodinovi nieo nemon? V uren as, o rok na jar, sa vrtim k tebe a vtedy Sra bude ma syna. 15Ale Sra zaprela slovami: Nesmiala som sa. Bla sa toti. On vak riekol: Nie! Veru si sa smiala!

Odchod do Sodomy

16Nato sa muovia odtia pobrali a zamierili k Sodome. Abrahm iiel s nimi a vyprevadil ich. 17Tu si pomyslel Hospodin: i zataji pred Abrahmom, o urobm? 18Abrahm sa iste stane vekm a mocnm nrodom a poehnan bud v om vetky nrody zeme. 19Lebo jeho som si vyhliadol, aby prikazoval svojim synom a svojmu domu zachova po jeho smrti cestu Hospodinovu, kona spravodlivos a prvo, aby tak Hospodin splnil Abrahmovi, o mu zasbil. 20Tu riekol Hospodin: Pretoe je vek ponosa na Sodomu a Gomoru a ich hriech je vemi ak, 21zostpim a uvidm, i vetci konali tak, ako znie ponosa, ktor dola ku mne. Ak nie, dozviem sa.

Abrahmova prosba za Sodomu

22Nato sa muovia pobrali odtia a i li do Sodomy; Abrahm vak stl ete pred Hospodinom. 23I pristpil Abrahm a povedal: i zahub s bezbonm aj spravodlivho? 24Mono bude v meste pdesiat spravodlivch; i ich zahub a neodpust miestu pre pdesiat spravodlivch, ktor s v om? 25Vystrhaj sa kona tak, aby si s bezbonm usmrtil aj spravodlivch. Potom by spravodliv pochodil ako bezbon. Vystrhaj sa toho! i by ten, o sdi cel zem, nemal kona spravodlivo? 26I riekol Hospodin: Ak v Sodome, v obvode mesta njdem pdesiat spravodlivch, odpustm kvli nim celmu tomu miestu. 27Abrahm odpovedal: Ha, odvil som sa hovori so svojm Pnom, i ke som len prach a popol. 28Mono bude spravodlivch o p menej ako pdesiat; i pre tch piatich zahub cel mesto? I riekol: Nezahubm, ak tam njdem tyridsap. 29On mu vak hovoril alej: Mono sa ich tam njde tyridsa. I riekol: Kvli tyridsiatim to neurobm. 30A povedal: Nech mj Pn nevzbkne hnevom, ak budem ete hovori: Mono sa ich tam njde tridsa. On vak na to riekol: Neurobm to, ak tam njdem tridsiatich. 31Potom povedal: Ha odvil som sa hovori so svojm Pnom. Mono sa ich tam njde dvadsa. I riekol: Ani kvli dvadsiatim nezahubm. 32A hovoril alej: Nech mj Pn nevzbkne hnevom, ak budem ete raz hovori: Mono sa ich tam njde desa. A On riekol: Ani kvli desiatim nezahubm. 33Ke s Abrahmom dohovoril, Hospodin odiiel a Abrahm sa vrtil na miesto svojho pobytu.

19. kapitolaZnik Sodomy a Gomory. Zachrnenie Lta

1Ke dvaja anjeli prili veer do Sodomy, Lt sedel v brne Sodomy. Ke ich Lt uzrel, vstal a iel im v strety; poklonil sa tvrou k zemi 2a povedal: Prosm vs, pni moji, uchte sa do domu svojho sluobnka a prenocujte tam; umyte si nohy a vas rno pjdete svojou cestou. Oni vak riekli: Nie, prenocujeme vonku. 3Ke vak na nich naliehal, uchlili sa k nemu, voli do jeho domu a on im vystrojil hostinu; napiekol nekvasench chlebov a najedli sa. 4Ete si vak ani nepolhali, ke muovia mesta, toti Sodomy, od chlapca a po starca, vetok ud a do poslednho chlapa, obkolesili dom. 5Zavolali na Lta a povedali: Kde s muovia, ktor tejto noci voli k tebe? Vyve nm ich, aby sme ich poznali. 6Nato vyiel k nim Lt do brny, dvere za sebou zavrel 7a povedal: Bratia moji, noe nerobte ni zlho. 8Ajha, mm dve dcry, ktor nepoznali mua, vyvediem vm ich a urobte s nimi, ako sa vm pi; len tmto muom nerobte ni, lebo voli do tne mjho prstreia. 9T vak zvolali: Ber sa pre! a dodali: Sm priiel sem bva ako cudzinec, a chcel by sdi. Teraz tebe spravme horie ako im. A vemi dorali na mua Lta a tisli sa bliie, aby vylmali dvere. 10Vtedy muovia naiahli ruky, vtiahli Lta k sebe do domu a zavreli dvere, 11ale muov, ktor boli pri vchode do domu, malch i vekch, ranili slepotou, take nemohli njs vchod.

12Potom muovia povedali: Koho tu ete m: zaa, synov, dcry? Kohokovek m v meste, vyve ho z tohto miesta, 13lebo znime toto miesto, pretoe je na privek ponosa pred Hospodinom a Hospodin ns poslal znii ho. 14Vtedy Lt vyiel, hovoril so svojimi zami, ktor si mali vzia jeho dcry, a povedal: Vstate, vyjdite z tohto miesta, lebo Hospodin zni mesto. Ale jeho zaom sa zdalo, e artuje. 15Ke vyla rann zora, anjeli naliehali na Lta a vraveli: Vsta, vezmi enu a obe dcry, ktor s tu, aby si nezahynul pre vinu mesta.

16Ale on vhal; vtedy muovia chytili za ruku jeho i jeho enu a obe jeho dcry, lebo Hospodin ho chcel uetri. Vyviedli ho a nechali za mestom. 17Ke ich viedli, anjel riekol: Zachr sa, ide ti o ivot! Neobzeraj sa a nezastavuj sa v Okol jordnskom, ute na pohorie, aby si nezahynul. 18Ale Lt im odpovedal: Ach nie, Pane! 19Ajha, tvoj sluobnk naiel priaze v tvojich oiach, a vek je tvoja milos, ktor si mi preukzal, ke si ma zachoval naive. Ale na pohorie nevldzem ujs. Mohla by ma dostihn pohroma. A ja by som zomrel. 20Tu ha, je blzke mesto, tam by som mohol ujs; je mal. Tam sa chcem zachrni. Vskutku je mal; tak by som ostal naive. 21Vtedy mu riekol: Ha, i v tejto veci beriem ohad na teba a neznim mesto, o ktorom si hovoril. 22Rchlo tam ute, lebo km tam nedjde, nemem ni urobi. Preto sa to mesto menuje Car. 23Slnko prve vylo nad zemou, ke Lt doiel do Caru. 24Vtedy Hospodin spustil na Sodomu a Gomoru srov a ohniv d z neba 25a zniil tie mest, cel Okolie, aj vetkch obyvateov miest, aj pon rastlinstvo. 26Ke sa jeho ena obzrela, premenila sa na son stp. 27Abrahm vyiel vasrno na miesto, kde stl pred Hospodinom, 28a ke pozrel dolu na Sodomu a Gomoru i na cel kraj Okolia, videl, e zo zeme vystupuje dym ako z huty.

29Ke Boh niil mest Okolia, rozpomenul sa Boh na Abrahma a vyviedol Lta z pohromy, ke vyvrtil mest, v ktorch Lt bval.

Ltove dcry

30Potom vyiel Lt z Caru a usadil sa aj so svojimi dvoma dcrami v horskom kraji, lebo sa bl bva v Care. Bval s oboma dcrami v jaskyni. 31Raz povedala staria mladej: N otec je star a v krajine nieto mua, ktor by voiel k nm, ako je to zvykom na celom svete. 32Po, dajme sa otcovi napi vna a ahnime si k nemu; tak po naom otcovi zachovme potomstvo. 33V t noc sa dali otcovi napi vna. Potom vola staria a ahla si k otcovi; on vak nevedel, ani kedy si ahla, ani kedy vstala. 34Na druh de povedala staria mladej: Ha, minulej noci som leala so svojm otcom. Dajme sa mu aj tejto noci napi vna; potom vojdi, ahni si k nemu, a tak zachovme potomstvo po naom otcovi. 35Dali sa teda napi otcovi vna aj tej noci, potom mladia vstala a ahla si k nemu; on vak nevedel, ani kedy si ahla, ani kedy vstala. 36Tak obe Ltove dcry poali od svojho otca. 37Staria porodila syna a dala mu meno Mb, on je praotcom Mobcov a podnes. 38A mladia tie porodila syna a dala mu meno Ben Amm. On je praotcom Ammncov a podnes.

20. kapitolaAbrahm a Sra v Gerre

1Odtia sa Abrahm pobral do krajiny Negebu, ostal bva medzi Kdeom a rom a pobudol v Gerre. 2Vtedy Abrahm hovoril o svojej ene Sre: To je moja sestra. Nato gerrsky kr Abmelech Sru uniesol. 3Ale Boh priiel vo sne k Abmelechovi a riekol mu: Zaiste zomrie pre enu, ktor si uniesol, lebo je vydat. 4Abmelech sa vak k nej ete nepriblil; preto povedal: , Pane, i zabja aj nevinnch ud? 5i mi on sm nepovedal: To je moja sestra!? Ba i ona povedala: To je mj brat. Urobil som to s istm srdcom a s nevinnmi rukami. 6A Boh mu riekol vo sne: I ja viem, e si to urobil s istm srdcom. Ja sm som ti zabrnil hrei proti mne. Preto som nedopustil, aby si sa jej dotkol. 7Teraz vak vr enu muovi, lebo je to prorok; on sa bude modli za teba, aby si ostal naive; ale ak ju nevrti, ber na vedomie, e urite zomrie aj so vetkm, o m.

8Abmelech vasrno zavolal vetkch svojich sluhov a vyrozprval im otvorene vetko, o sa stalo; t muovia sa vemi naakali.

9Potom zavolal Abmelech Abrahma a povedal mu: o si nm to vykonal? m som sa prehreil proti tebe, e si na ma a na moje krovstvo priviedol tak vek hriech? Urobil si mi, o sa nem robi. 10Abmelech sa optal Abrahma: Na o si myslel, ke si tak robil? 11Abrahm odpovedal: Myslel som si: Na tomto mieste vbec niet bzne pred Bohom, a tak ma zabij pre moju enu. 12A vskutku, ona je aj mojou sestrou; je dcrou mjho otca, len nie dcrou matky; a tak sa mi mohla sta enou. 13Ke ma Boh vyviedol z otcovskho domu, povedal som jej: Tto lskavos mi mus preukza: Vade, kde prdeme, hovor o mne: To je mj brat. 14Vtedy vzal Abmelech ovce i dobytok, sluhov i slky, dal ich Abrahmovi a vrtil mu aj jeho enu Sru. 15Potom Abmelech povedal: Ha, moja krajina ti je otvoren, bvaj, kde sa ti zapi. 16Sre vak povedal: Tu, ha, tisc striebornch dvam tvojmu bratovi, to ti bude na ospravedlnenie v oiach vetkch, ktor s s tebou; v kadom ohade bude oisten. 17Potom sa Abrahm modlil k Bohu; Boh uzdravil Abmelecha, jeho enu i jeho slky, take mohli rodi. 18Hospodin toti pre Abrahmovu enu Sru zavrel v dome Abmelechovom kad matersk ivot.

21. kapitolaIzkovo narodenie

1Hospodin navtvil Sru, ako sbil, a splnil, o bol Sre zasbil. 2Sra poala a porodila Abrahmovi v jeho starobe syna v urenom ase, o ktorom mu Boh hovoril. 3Abrahm dal svojmu synovi, ktor sa mu narodil, a ktorho mu porodila Sra, meno Izk. 4Abrahm obrezal svojho syna Izka, ke mal osem dn, ako mu Boh prikzal. 5Abrahm mal sto rokov, ke sa mu narodil syn Izk. 6Vtedy Sra povedala: Boh ma urobil predmetom smiechu; kad, kto o tom pouje, bude sa mi smia. 7A dodala: Kto by bol povedal Abrahmovi, e Sra bude koji deti? A predsa som mu v jeho starobe porodila syna. 8Chlapec rstol a odlila ho od ps. V ten de, ke bol Izk odlen, Abrahm vystrojil vek hostinu.

Odohnanie Hagary a Izmaela

9Ke Sra videla, e sa syn Egypanky Hagary, ktorho porodila Abrahmovi, vysmieva z jej syna Izka, 10povedala Abrahmovi: Zae tto dievku i jej syna, lebo syn tejto dievky nesmie dedi s mojm synom Izkom. 11Abrahma vak tto re o jeho synovi vemi zamrzela. 12Boh riekol Abrahmovi: Nebu namrzen pre chlapca a pre svoju dievku! Poslchni Sru vo vetkom, o ti povie, lebo tvoje potomstvo sa bude vola po Izkovi. 13Ale aj zo syna dievky uinm nrod, lebo je tvojm potomkom. 14Nato Abrahm vas rno vzal chlieb a koen mech s vodou, dal to Hagare, naloil jej chlapca na chrbt a poslal ju pre. Ona odila a bldila po pti Ber-eba. 15Ke sa jej minula voda z mecha, pohodila diea pod jeden z krkov, 16odila a sadla si opodia naproti, asi na dostrel z luku. Lebo povedala: Nemem sa dva na smr dieaa. Sadla si naproti nemu a diea zaalo nahlas plaka. 17Boh vak zaul chlapcov hlas; anjel Bo zavolal z neba na Hagaru a riekol jej: o ti je, Hagar? Neboj sa, lebo Boh zaul chlapcov hlas tam, kde bol. 18Vsta, vezmi chlapca a dr ho pevnou rukou, lebo z neho utvorm vek nrod. 19Tu jej Boh otvoril oi a ona zazrela prame vody. Vstala, naplnila mech vodou a napojila chlapca. 20A Boh bol s chlapcom; ten rstol, bval na pti a stal sa z neho lukostrelec. 21Bval na pti Prn a matka mu vybrala enu z Egypta.

Abrahmova zmluva s Abmelechom v Ber-ebe

22V tom ase povedal Abmelech a jeho vojvodca Pchl Abrahmovi: Boh je s tebou vo vetkom, o kon. 23Tak mi teraz prisahaj na Boha, e neoklame ani ma, ani moje deti, ani mojich vnukov, ale ako som ja preukazoval priaze tebe, tak ju preukazuj aj ty mne i krajine, v ktorej sa zdruje ako cudzinec. 24Abrahm odpovedal: Prisahm. 25Potom Abrahm dohovral Abmelechovi pre studu, ktorej sa Abmelechovi sluhovia nsilne zmocnili. 26Nato Abmelech odpovedal: Neviem, kto to urobil; ani ty si mi o tom nedal vedie, ani som o tom dodnes nepoul. 27Vtedy Abrahm vzal ovce aj dobytok a dal ich Abmelechovi; tak tto dvaja uzavreli zmluvu. 28Abrahm vak postavil nabok sedem jahniat zo stda. 29Abmelech sa optal Abrahma: o s tmi siedmimi jahatami, ktor si postavil nabok? 30A ten odpovedal: Prijmi odo ma tchto sedem jahniat, aby mi to bolo na svedectvo, e som vykopal tto studu. 31Preto dostalo to miesto meno Ber-eba, lebo tam obaja prisahali. 32Tak uzavreli zmluvu v Ber-ebe. Potom vstal Abmelech a jeho vojvodca Pchl a vrtili sa do krajiny Filitncov. 33Abrahm zasadil v Ber-ebe tamariku a vzval tam meno Hospodina, venho Boha. 34Abrahm bval dlh as ako cudzinec v krajine Filitncov.

22. kapitolaBoh ska a poehnva Abrahma

1Po tchto udalostiach Boh skal Abrahma. I riekol mu: Abrahm! Odpovedal: Tu som. 2Vtedy On riekol: Vezmi svojho syna, svojho jedinho syna Izka, ktorho miluje, cho do krajiny Mrija a obetuj ho tam ako spaovan obe na vrchu, o ktorom ti poviem. 3Nato Abrahm vasrno osedlal osla a vzal so sebou svojich dvoch sluhov aj syna Izka. Ke na tiepal drevo na spaovan obe, vstal a iel na miesto, o ktorom mu Hospodin povedal. 4Na tret de Abrahm pozdvihol oi a zaleka uzrel to miesto. 5Vtedy Abrahm povedal svojim sluhom: Zostate tu i s oslom, zatia ja a chlapec pjdeme a ta, poklonme sa Bohu a vrtime sa k vm. 6Potom Abrahm vzal drevo na spaovan obe, naloil ho na syna Izka, sm vak vzal do ruky ohe a me, a tak li vedno obaja. 7Tu oslovil Izk otca Abrahma: Ote mj! Ten povedal: o chce, syn mj! A on odvetil: Ha, tu je ohe i drevo, kde je vak barnok na spaovan obe? 8Nato povedal Abrahm: Boh si vyhliadne barnka na spaovan obe, syn mj. Tak ili vedno obaja. 9Ke vak doli na miesto, o ktorom mu povedal Hospodin, Abrahm tam postavil oltr, naukladal drevo, zviazal syna Izka a poloil ho na oltr navrch dreva. 10Ke Abrahm vystrel ruku a vzal n, aby zarezal syna, 11zavolal na neho z neba anjel Hospodinov: Abrahm, Abrahm! A ten odpovedal: Tu som. 12Tu mu on riekol: Nevystieraj ruku na chlapca a neubliuj mu, lebo teraz som spoznal, e sa boj Boha, a neodoprel si mi ani svojho syna, svojho jedinho syna. 13Vtedy Abrahm pozdvihol oi a zbadal, e v hti je baran zachyten za rohy. Abrahm iel, vzal barana a namiesto svojho syna ho obetoval ako spaovan obe. 14Vtedy Abrahm pomenoval to miesto: Hospodin si vyhliadne, ako sa podnes hovor: Na vrchu si Hospodin vyhliadne.

15Potom anjel Hospodinov zavolal z neba na Abrahma druh raz 16a riekol: Prisahm na seba - znie vrok Hospodinov: Pretoe si to urobil a neodoprel si mi svojho jedinho syna, 17vemi a poehnm, a tak vemi rozmnom tvoje potomstvo, e ho bude ako hviezd na nebi a ako piesku na brehu morskom, tvoje potomstvo zaujme mest svojich nepriateov. 18A v tvojom potomstve poehnan bud vetky nrody zeme, pretoe si poslchol mj hlas. 19Nato sa Abrahm vrtil ku svojim sluhom. Potom vstali a spolu li do Ber-eby; a Abrahm bval v Ber-ebe.

Nchrovo potomstvo

20Po tchto udalostiach oznmili Abrahmovi: Aj Milk porodila synov tvojmu bratovi Nchrovi: 21prvorodenho ca a jeho brata Bza a Kemla, otca Armovho; 22i Keseda, Chaza, Pilda, Jidlfa a Betla. 23Betl splodil Rebeku. Tchto smich porodila Milk Abrahmovmu bratovi Nchrovi. 24A jeho vedajia ena menom Rem porodila Tebacha, Gachama, Tachaa a Maachu.

23. kapitolaSrina smr a kpa dedinej hrobky

1Ke sa Sra doila stodvadsasedem rokov - toko rokov Sra ila - 2zomrela v Kirjat-Arbe, to znamen Chebrn v Kanane; i iel Abrahm, aby trchlil za Srou a oplakval ju. 3Potom vstal Abrahm od svojej mtvej a takto sa prihovoril Chetejcom: 4Som cudzincom a prielcom u vs; dajte mi u vs miesto na dedin hrobku, aby som mohol vynies a pochova svoju mtvu. 5Nato Chetejci odpovedali Abrahmovi: 6uj ns, pane: ty si medzi nami Bom knieaom; pochovaj si teda mtvu v najlepom z naich hrobov. Nikto spomedzi ns ti neodoprie svoj hrob, aby si v om pochoval svoju mtvu. 7Nato Abrahm vstal, poklonil sa udu krajiny, Chetejcom, 8a hovoril im: Ak je vaou vou, aby som vyniesol a pochoval svoju mtvu, poujte ma a zakrote u Efrna, syna Ccharovho, 9aby mi dal jaskyu Machpla, ktor je na konci jeho poa. Nech mi ju d za pln cenu na dedin hrobku medzi vami. 10Efrn sedel prve medzi Chetejcami. Chetejec Efrn takto odpovedal Abrahmovi verejne pred Chetejcami i pred vetkmi, ktor vchdzali brnou do jeho mesta: 11Nie, pane! Pouj ma; dvam ti pole a dvam ti i jaskyu, ktor je na om. Pred oami svojich krajanov ti ju dvam; pochovaj svoju mtvu. 12Abrahm sa poklonil pred obyvatemi krajiny 13a hovoril Efrnovi verejne pred obyvatemi krajiny: Len ma poslchni! Za pole ti zaplatm pln cenu; prijmi ju odo ma: a potom tam pochovm svoju mtvu. 14Nato Efrn odpovedal Abrahmovi: 15Pane, pouj ma! Poa je za tyristo ekelov striebra, o je to pre ma a pre teba? Len tam pochovaj svoju mtvu. 16Abrahm poslchol Efrna; odvil mu toko striebra, koko on verejne pred Chetejcami spomenul, tyristo ekelov striebra benej kupeckej vhy. 17Tak Efrnovo pole v Machple, ktor je naproti Mamr, pole aj jaskya na om, i so vetkmi stromami na poli a na vetkch okolitch medziach, preli 18do Abrahmovho vlastnctva pred zrakom Chetejcov i pred vetkmi, ktor vchdzali brnou do jeho mesta. 19Potom Abrahm pochoval svoju enu Sru do jaskyne na poli Machpla, naproti Mamr, o znamen Chebrn v Kanane. 20A pole i s jaskyou na om prelo z Chetejcov na Abrahma ako dedin hrobka.

24. kapitolaElezer had Izkovi enu

1Abrahm bol u star a zol vekom; Hospodin ho vo vetkom poehnval. 2Tu povedal Abrahm najstariemu sluhovi svojho domu, sprvcovi celho svojho majetku: Polo si, prosm, ruku pod moje bedr! 3Zaviaem a prsahou na Hospodina, Boha nebies a zeme, e mjmu synovi nevyberie enu z dcr Kanancov, medzi ktormi bvam, 4ale pjde do mojej vlasti a k mjmu prbuzenstvu a vyberie enu pre mjho syna Izka. 5Sluha mu odpovedal: Keby vak t ena nebola ochotn s so mnou do tejto krajiny, i mm potom odvies tvojho syna sp do krajiny, z ktorej si sa vysahoval? 6A Abrahm mu odpovedal: Chr sa odvies mi syna tam sp. 7Hospodin, Boh nebies, ktor ma vyviedol z mjho otcovskho domu, z mojej vlasti, a ktor hovoril so mnou a takto mi prisahal: Tvojmu potomstvu dm tto krajinu! On sm pole pred tebou anjela, aby si vybral odtia enu pre mjho syna. 8Ak by vak ena nebola ochotn s s tebou, bude zbaven tejto prsahy, mne danej. Len mi syna neodve tam sp. 9Vtedy sluha poloil ruku pod bedr svojmu pnovi Abrahmovi a odprisahal mu to.

10Potom sluha vzal spomedzi tiav svojho pna desa a odiiel, majc v rukch rozlin cennosti svojho pna. Vybral sa a iel do mezopotmskej Srie, do Nchrovho mesta. 11Podveer, o tom ase, ke eny vychdzali nabera vodu, nechal svoje avy oddychova vonku pred mestom pri studni. 12A povedal: Hospodine, Boe mjho pna Abrahma, dopraj mi dnes astn stretnutie a preuk milos mjmu pnovi Abrahmovi. 13Ajha, stojm pri prameni a dcry muov mesta vychdzaj nabera vodu 14Ak deva, ktorej poviem: Nach svoj dbn, aby som sa napil, povie: Napi sa, ba aj avy ti napojm, nech ona bude tou, ktor si uril svojmu sluobnkovi Izkovi; poda toho poznm, e si preukzal milos mjmu pnovi. 15Ete ani nedohovoril, a ha, s dbnom na pleci prichdzala Rebeka, ktor sa narodila Betlovi, synovi Milky, eny Abrahmovho brata Nchra. 16Deva bola vemi krsna na pohad, bola pannou a mu ju ete nepoznal; zostpila k prameu, naplnila dbn a vyla hore. 17Tu jej sluha pobehol v strety a povedal: Daje sa mi napi trochu vody zo svojho dbna. 18Ona odvetila: Napi sa, pane; chytro si spustila dbn na ruku a dala sa mu napi. 19Ke sa mu dala napi, povedala: Aj tvojim avm naberiem, nech sa dobre napij. 20Chytro vyliala dbn do abu a beala k studni znovu nabra; tak nabrala vetkm jeho avm. 21Mu ju mlky pozoroval, aby zistil, i Hospodin spechom korunoval jeho cestu, alebo nie. 22Ke sa avy dobre napili, mu vybral zlat krok do nosa vo vhe pol ekela, i dva nramky na jej ruky vo vhe desa ekelov zlata 23a optal sa: Povedz mi, ia si ty dcra? Budeme ma v dome tvojho otca miesto prenocova? 24Ona mu odpovedala: Som dcra Betla, syna Milky, ktorho porodila Nchrovi. 25alej mu povedala: Slamy i krmu mme hojnos, aj miesta na nocah. 26Tu mu padol na kolen, poklonil sa pred Hospodinom 27a povedal: Poehnan Hospodin, Boh mjho pna, Abrahma, ktor mjmu pnovi neodal svoju milos a vernos. Naozaj som na ceste, ktorou ma Hospodin priviedol do domu prbuznch mjho pna.

28Potom deva beala vyrozprva domcim svojej matky vetko, o sa stalo. 29Rebeka mala brata, menom Lbn, a Lbn vybehol ku muovi pri prameni. 30Ke videl krok a nramky sestre na rukch, a ke poul slov svojej sestry Rebeky: Tak mi hovoril ten mu, - priiel k muovi, ktor ete vdy stl pri avch nad prameom, 31a povedal mu: Vojdi, poehnan Hospodinov, preo stoj vonku? Ve som pripravil dom i miesto pre avy. 32Vtedy mu voiel do domu; Lbn odsedlal avy a dal im slamu a krm, jemu i muom, ktor boli s nm, dal vodu na umytie nh. 33Ke mu dali jes, povedal: Nebudem jes, km nepoviem svoje poslanie. A oni povedali: Hovor! 34Potom rozprval: Som sluha Abrahmov. 35Hospodin vemi poehnal mjho pna, tak e sa vzmohol; dal mu ovce i dobytok, striebro, zlato, sluhov i sluobnice, avy i oslov. 36Sra, ena mjho pna, porodila mjmu pnovi v jeho starobe syna a on mu dal vetko, o mal. 37Ale ma mj pn zaviazal prsahou takto: Neber pre mjho syna enu z dcr Kanancov, v krajine ktorch bvam, 38ale cho do mjho otcovskho domu, k mojej rodine, a vyber enu pre mjho syna. 39Ke som mjmu pnovi povedal: Mono t ena nebude chcie s so mnou, 40on mi odvetil: Hospodin, pod dohadom ktorho ijem, pole s tebou svojho anjela a urob ti cestu astnou, aby si mohol pre mjho syna vybra enu z mojej rodiny a z mjho otcovskho domu. 41Bude vak od mne danej prsahy osloboden, ak prde k mojej rodine a nedaj ti ju; tak bude osloboden od prsahy mne danej. 42Ke som dnes priiel k prameu, povedal som: Hospodine, Boe mjho pna Abrahma, ak mi chce cestu, ktor konm, urobi astnou, 43ajha, stojm pri prameni vody, nech deva, ktor vyjde nabera vodu a ktorej poviem: Daj sa mi napi trochu vody zo svojho dbna, - 44mi povie: Napi sa a naberiem aj tvojim avm; nech ona bude tou enou, ktor Hospodin uril synovi mjho pna. 45A ete som ani nedohovoril, ke s dbnom na pleci prichdzala Rebeka a zostpila k prameu. Ke nabrala, povedal som jej: Daj sa mi napi! 46Nato rchlo spustila dbn z pleca a povedala: Napi sa, ba aj avy ti napojm. Napil som sa a ona napojila aj avy. 47Vtedy som sa jej takto optal: ia si ty dcra? A ona odpovedala: Som dcra Nchrovho syna Betla, ktorho mu porodila Milk. Nato som jej dal zlat krok do nosa a nramky na ruky. 48Padol som na kolen, sklonil som sa pred Hospodinom a dobroreil som Bohu Abrahma, mjho pna, Hospodinovi, ktor ma viedol po sprvnej ceste, aby som dcru prbuznho mjho pna vzal pre jeho syna. 49A teraz, ak chcete mjmu pnovi preukza lskavos a vernos, povedzte mi to; ak vak nie, povedzte mi to tie, a ja sa obrtim napravo alebo naavo. 50Vtedy Lbn a Betl odpovedali: Tto vec vyla od Hospodina, nememe ti na to odpoveda ani po zlom ani po dobrom. 51Tu ha, pred tebou je Rebeka, vezmi ju a cho. Nech sa stane enou syna tvojho pna, ako hovoril Hospodin. 52Ke Abrahmov sluha poul ich slov, poklonil sa Hospodinovi a po zem. 53Potom sluha vyal strieborn a zlat perky i aty a dal ich Rebeke; aj jej bratovi a jej matke daroval cennosti. 54Potom sa najedli a napili, on i muovia ktor boli s nm, a prenocovali tam. Ke rno vstali, povedal: Prepuste ma k mjmu pnovi! 55Ale jej brat a matka povedali: Nech dieva zostane ete asi desa dn s nami, potom me s. 56Ale on im odpovedal: Nezdrujte ma, lebo Hospodin korunoval moju cestu spechom; prepuste ma, nech idem k svojmu pnovi. 57Nato odvetili: Zavolme dieva a optame sa ho. 58Zavolali Rebeku a optali sa jej: Pjde s tmto muom? A ona odpovedala: Pjdem. 59Vtedy prepustili svoju sestru Rebeku i jej varovkyu, aj Abrahmovho sluhu a jeho muov. 60Poehnali Rebeku a povedali jej: Sestra naa, sta sa matkou tiscom mnohch tiscov a tvoje potomstvo nech zaujme brny svojich neprajnkov.61Vybrala sa teda Rebeka i jej dievat, vysadli na avy a li za tm muom. Tak vzal sluha Rebeku a odiiel.

Izk sa stret s Rebekou

62Izk prve prichdzal od studne Lachaj R; bval toti v krajine Negeb. 63Ke sa chlilo k veeru, Izk vyiel na pole rozjma; vtom pozdvihol oi a zazrel prichdza avy. 64Aj Rebeka pozdvihla oi a zazrela Izka, zosadla z avy 65a optala sa sluhu: Kto je tamten mu, ktor kra poom nm v strety? A sluha odpovedal: To je mj pn! Vtedy vzala zvoj a zahalila sa. 66Potom sluha vyrozprval Izkovi vetko, o vykonal. 67Izk ju voviedol do stanu svojej matky Sry. Vzal si Rebeku za enu a zamiloval si ju. Tak Izk naiel techu po smrti svojej matky.

25. kapitolaSynovia Ketry

1Abrahm si vzal druh enu, menom Ketra. 2T mu porodila Zimrna, Jokna, Medna, Midjna, Jibka a acha. 3Jokn splodil ebu a Dedna; synovia Dednovi boli Arovia, Letovia a Leumovia. 4Synovia Midjnovi s fa, fer, Chnch, Abda a Eld. Tto vetci s potomkami Ketry. 5Abrahm dal Izkovi vetko, o mal, 6ale synom vedajch ien, ktor mal Abrahm, dal dary a poslal ich ete za svojho ivota pre od svojho syna Izka na vchod, do vchodnej krajiny.

Abrahmova smr a pohreb

7Poet rokov Abrahmovho ivota bol 175; 8potom skonal. Tak zomrel Abrahm v poehnanom veku, star, sty ivota, a bol pripojen k svojmu prbuzenstvu. 9Jeho synovia, Izk a Izmael, ho pochovali do jaskyne Machpla na poli Efrna, syna Chetejca Cchara, ktor je naproti Mamr, 10na poli, ktor Abrahm kpil od Chetejcov. Tam pochovali Abrahma a jeho enu Sru. 11Po smrti Abrahmovej Boh poehnval jeho syna Izka; a Izk bval pri studni Lachaj R.

Izmaelov rodokme

12Toto je rodokme Abrahmovho syna Izmaela, ktorho porodila Abrahmovi Srina slka, Egypanka Hagar. 13Toto s men Izmaelovch synov poda ich mien a rodov: Nebjot, prvoroden syn Izmaelov. Kdr, Adbel, Mibsm, 14Mim, Dm, Massa, 15Chadad, Tm, Jetr, Nf a Kdma. 16Toto s synovia Izmaelovi a to s ich men poda dedn a tborsk: dvans kmeovch knieat. 17Izmaelov ivot bol dlh 137 rokov; potom skonal. Izmael zomrel a pripojen bol k svojmu prbuzenstvu. 18Izmaelci bvali od Chavly a po r, vchodne od Egypta, smerom k Asrii. Usadili sa vchodne od vetkch svojich bratov.

Narodenie zava a Jkoba

19Toto je rodokme Abrahmovho syna Izka: Abrahm splodil Izka. 20Izk mal tyridsa rokov, ke si vzal za enu Rebeku, dcru Aramejca Betla z Paddan Aramu, sestru Aramejca Lbna. 21Izk sa modlil k Hospodinovi za svoju enu, pretoe bola neplodn. Hospodin ho vypoul a jeho ena Rebeka poala. 22Ke sa vak synovia zrali v jej ivote, povedala: Ak je tomu tak, nao som v tomto stave? A la sa pta Hospodina. 23A Hospodin jej odpovedal: Dva nrody s v tvojom ivote a dva kmene sa rozvetvia z tvojho vntra. Jeden kme prevldne druh a star bude sli mladiemu.24Ke sa jej naplnil as, aby porodila, ha, dvojat boli v jej ivote. 25Prv, ktor vyiel, bol ryav a cel bol ako kouch chlpat, i pomenovali ho zavom. 26Potom vyiel jeho brat a rukou sa pevne dral zavovej pty, i pomenovali ho Jkobom. Izk mal prve esdesiat rokov, ke sa narodili.

zav predva prvorodenstvo

27Ke chlapci vyrstli, zav sa stal zdatnm lovcom a il na poli, Jkob vak bol pokojamilovnm muom a bval v stanoch. 28Izk si obbil zava, lebo rd jedval divinu, Rebeka si vak obbila Jkoba. 29Ke raz Jkob uvaril jedlo a zav priiel domov z poa unaven, 30povedal zav Jkobovi: Daj sa mi najes z toho ervenho jedla, lebo som unaven. Preto sa vol Edm. 31Ale Jkob povedal: Predaj mi najprv prvorodenstvo. 32Nato povedal zav: Beztak u idem umrie, nao mi je teda prvorodenstvo? 33A Jkob povedal: Hne mi to odprisahaj! A on mu odprisahal; tak predal svoje prvorodenstvo Jkobovi. 34Potom dal Jkob zavovi chleba a misu oovice; ten sa najedol a napil. Potom vstal a odiiel. Tak pohrdol zav prvorodenstvom.

26. kapitolaIzk v Gerre. Zmluva s Abmelechom

1V krajine vak nastal hlad - in ne prv hlad, ktor bol za ias Abrahmovch - preto Izk odiiel do Gerru k filitnskemu krovi Abmelechovi. 2Zjavil sa mu Hospodin a riekol: Necho do Egypta, osta v krajine, o ktorej ti poviem. 3Pobudni v tejto krajine ako cudzinec; budem s tebou a poehnm a, lebo tebe a tvojmu potomstvu dm vetky tieto krajiny; tak splnm prsahu, ktor som dal tvojmu otcovi Abrahmovi. 4Rozmnom tvoje potomstvo ako nebesk hviezdy; tvojmu potomstvu dm vetky tieto krajiny a poehnan bud v tvojom potomstve vetky nrody zeme, 5pretoe Abrahm poslchol mj hlas a zachovval moje nariadenia, moje prkazy, moje ustanovenia a zkony. 6A Izk zostal v Gerre. 7Ke sa muovia tohto mesta ptali na jeho enu, povedal: Je to moja sestra. Bl sa poveda: Je to moja ena; myslel si: Aby ma muovia toho miesta nezabili pre Rebeku, kee je krsna na pohad. 8Ke tam bol u dlh as, filitnsky kr Abmelech pozrel von oblokom a videl, ako sa Izk lskal so svojou enou Rebekou. 9Vtedy si Abmelech zavolal Izka a povedal mu: Tak ha, predsa je to tvoja ena! Ako si mohol poveda, e je to tvoja sestra? Izk mu odpovedal: Pretoe som si pomyslel: Aby som pre u nezomrel. 10Abmelech vak povedal: o si nm to vykonal? Mlo chbalo, e niekto z udu nespal s tvojou enou, a tak by si bol uvalil vinu na ns. 11Vtedy Abmelech vydal celmu udu tento rozkaz: Ktokovek by sa dotkol tohto mua alebo jeho eny, urite prepadne smrti.

12Potom Izk v tej krajine sial; v tom roku al stonsobne, lebo mu poehnal Hospodin. 13Tak sa tento mu vzmohol a vzmhal sa vdy viac a viac, a km vemi nezbohatol. 14Mal stda oviec a dobytka i mnoho sluobnctva, take mu Filitnci zvideli. 15Vetky studne, o vykopali sluhovia jeho otca za ias jeho otca Abrahma, Filitnci zasypali a zahdzali zeminou. 16Vtedy Abmelech povedal Izkovi: Od od ns, lebo si omnoho mocnej ako my. 17Nato Izk odiiel odtia, usadil sa v gerrskom dol a ostal tam bva. 18Izk znovu vykopal studne, o vykopali za ias jeho otca Abrahma, ktor vak Filitnci po smrti Abrahmovej zasypali, a pomenoval ich tak, ako ich pomenoval jeho otec. 19Ke Izkovi sluhovia kopali v dol, nali tam riedlo erstvej vody. 20Ale gerrski pastieri sa hdali s Izkovmi pastiermi a hovorili: Voda je naa. Preto pomenovali t studu sek, lebo sa s nm hdali. 21Potom vykopali druh, ale aj o t sa hdali, a pomenovali ju Sitn. 22Ke sa Izk odtia pohol, vykopal aliu studu; o t sa u nevadili. Vtedy ju pomenoval Rechbt a povedal: Teraz nm dal Hospodin von priestor, aby sme sa rozmnoili v krajine.

Izk v Ber-ebe

23Odtia odiiel do Ber-eby. 24Tej noci sa mu zjavil Hospodin a riekol: Ja som Boh tvojho otca Abrahma; neboj sa, lebo ja som s tebou. Poehnm a a rozmnom tvoje potomstvo kvli svojmu sluhovi Abrahmovi. 25Postavil tam oltr a vzval meno Hospodinovo; tam si rozloil stan. Izkovi sluhovia tam vykopali studu.

26Tu k nemu priiel Abmelech z Gerru so svojm priateom Achuzatom a so svojm vojvodcom Pchlom. 27Vtedy im Izk povedal: Preo prichdzate ku mne, ke ma nenvidte a poslali ste ma pre od seba? 28Oni odpovedali: Jasne sme videli, e Hospodin je s tebou, tak sme si povedali: Nech je medzi nami zvzn prsaha: chceme uzavrie s tebou zmluvu, 29e nm neurob ni zlho, ako sme ani my tebe neublili, len dobr sme ti preukazovali a prepustili sme a v pokoji. Ty si teraz poehnan Hospodinov.

30Vtedy im pripravil hostinu a oni sa najedli a napili. 31Zavas rna vstali a prisahali si navzjom. Ke ich Izk prepustil, odili od neho v pokoji. 32V ten ist de prili Izkovi sluhovia a o studni, ktor vykopali, mu oznmili: Nali sme vodu. 33On ju pomenoval ebu; preto sa to mesto vol Ber-eba a do dnenho da.

34Ke mal zav tyridsa rokov, vzal si za enu Juditu, dcru Chetejca Beriho, a Basematu, dcru Chetejca lna. 35Tieto strpovali ivot Izkovi a Rebeke.

27. kapitolaJkob uchvacuje otcovo poehnanie

1Ke Izk zostarel a oi mu natoko zoslabli, e nevidel, zavolal si starieho syna zava a povedal mu: Syn mj! Ten mu odvetil: Tu som. 2Vtedy mu povedal: Ajha, som star a neviem, v ktor de umriem. 3Vezmi teraz svoje ninie - tulec i luk - a vyjdi na pole, ulov mi zver 4a priprav mi pochku, ak mm rd. Dones mi ju, nech sa najem; a poehnm a prv, ako umriem. 5Rebeka vak navala, ke sa Izk zhovral so svojm synom zavom. zav medzitm odiiel na pole, aby ulovil zver a priniesol ju. 6Rebeka povedala synovi Jkobovi: Ha, poula som, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi zavovi: 7Prines mi divinu a priprav mi pochku; ke sa najem, po ehnm a pred Hospodinom skr, ako umriem. 8Teraz vak, syn mj, poslchni ma v tom, o ti prikem. 9Cho ku stdu, vezmi odtia dve pekn kozat a ja z nich pripravm tvojmu otcovi pochku, ak m rd. 10Potom to zanesie otcovi, aby si zajedol a poehnal a skr, ako umrie. 11Jkob vak povedal matke Rebeke: Pozri, mj brat zav je chlpat lovek, zatia o ja som hladk. 12Mono ma otec ohmat a potom budem v jeho oiach ako tak, ktor si rob z neho posmech; tak uvediem na seba kliatbu, a nie poehnanie. 13Ale matka odvetila: Nech padne kliatba na ma, syn mj; len ma poslchni, cho a dones mi ich! 14iel teda, vzal ich a priniesol matke. Jeho matka pripravila pochku, ak mal jeho otec rd. 15Potom Rebeka vzala najlepie aty svojho starieho syna zava, ktor mala doma pri sebe, a obliekla ich mladiemu Jkobovi. 16Koe z kozliat mu natiahla na ruky a na hladk as jeho ije. 17Pochku a chlieb, o pripravila, dala do ruky svojmu mladiemu synovi Jkobovi. 18Ke voiel k svojmu otcovi, povedal: Ote mj! On mu odpovedal: Tu som; kto si, syn mj? 19A Jkob povedal svojmu otcovi: Ja som zav, tvoj prvoroden; vykonal som, ako si mi kzal. Zdvihni sa a sadni si, jedz z mojej diviny, aby si ma mohol poehna. 20A Izk povedal svojmu synovi: Ako si to tak rchlo naiel, syn mj? On vak odvetil: Pretoe tvoj Boh, Hospodin, dal mi natrafi na zver. 21Vtedy povedal Izk Jkobovi: Pristp, syn mj, nech a ohmatm, i si to ty, mj syn zav, a i nie. 22Jkob pristpil k otcovi Izkovi. Ke ho ten ohmatal, povedal: Hlas je Jkobov, ale ruky s zavove. 23A nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpat ako ruky jeho brata zava. Potom ho poehnal 24a povedal: Si to ty, syn mj zav? Ten odvetil: no, som. 25Nato povedal: Podaj mi, nech sa najem z lovku svojho syna, aby som a poehnal. Nato mu podal a on jedol; priniesol mu aj vno a on sa napil. 26Potom mu otec Izk povedal: Pristp, syn mj, a bozkaj ma. 27A on pristpil a bozkal ho. Ke zactil vu jeho iat, poehnal ho a povedal:

28Ha, va syna mjho je ako va poa, ktor poehnal Hospodin. Daj ti Boh z nebeskej rosy, zo rnych strn zeme, i hojnos obilia a mutu.

29A nech ti slia nrody a kmene sa ti klaaj. Bu pnom svojim bratom, nech sa ti klaaj synovia tvojej matky. Nech je prekliaty, kto a preklna, no poehnan, kto a poehnva.30Len o Izk poehnal Jkoba a sotva vyiel Jkob od otca Izka, vrtil sa jeho brat zav z lovu. 31Aj on pripravil pochku a priniesol ju otcovi. A povedal svojmu otcovi: Ote mj, vsta a zajedz si z lovku svojho syna, aby si ma mohol poehna. 32Ale otec Izk mu povedal: A ty si kto? On odpovedal: Ja som zav, tvoj prvoroden syn.

33Tu sa Izk nramne zakol a povedal: A to bol kto, o ulovil zver a priniesol mi? Ja som u jedol zo vetkho skr, ako si priiel; aj som ho poehnal a bude poehnan! 34Ke zav poul slov svojho otca, nahlas a trpko vykrkol; svojmu otcovi povedal: Poehnaj i ma, ote mj. 35Ten vak odpovedal: Tvoj brat priiel podvodne a uchvtil ti poehnanie. 36Nato zav povedal: i nem prvom meno Jkob, ve ma u dva razy podviedol: Vzal mi prvorodenstvo, a teraz, ha, uchvtil mi po ehnanie. A dodal: Pre ma si nezachoval poehnanie? 37Izk odpovedal zavovi: Ha, pnom som ho ustanovil nad tebou, a vetkch jeho bratov som mu dal za sluhov, obilm i mutom som ho zaopatril. oe mem urobi pre teba, syn mj? 38A zav povedal otcovi: i m len jedno poehnanie, ote? I ma poehnaj, ote mj! Nato zav hlasite zaplakal. 39Tu odpovedal otec Izk: Ajha, bez rnych strn bude tvoje obydlie a bez nebeskej rosy zhora.

40Bude sa ivi svojm meom, sli vak bude svojmu bratovi, No ke sa vzpru, odhod jeho jarmo zo svojej ije.41Vtedy zav znenvidel Jkoba pre poehnanie, ktor mu dal otec. zav si povedal: Nastan dni smtku za mojm otcom a vtedy zabijem svojho brata Jkoba. 42Ke Rebeke oznmili rei jej starieho syna zava, dala si zavola svojho mladieho syna Jkoba a povedala mu: Ha, tvoj brat zav ti stroj pomstu a chce a zabi. 43Teraz ma syn mj, povaj: Pober sa a ute k mjmu bratovi Lbnovi do Chrnu. 44Zosta pri om nejak as, km sa neuti zrivos tvojho brata, 45km sa neodvrti hnev tvojho brata od teba a km nezabudne, o si mu vykonal. Potom si a dm odtia dovies. Preo by som mala prs o vs oboch v jeden de?

Jkobova cesta k Lbnovi

46Raz povedala Rebeka Izkovi: Omrzel ma ivot pre Chetejky. Ak si aj Jkob vezme enu, ako s tieto z Chetejok, z dcr tejto krajiny, nao mi je potom ivot?

28. kapitola

1Vtedy si Izk zavolal Jkoba, poehnal ho a prikzal mu: Neber si enu spomedzi Kananok. 2Vyber sa, cho do Paddn-Aramu, do domu Betla, otca tvojej matky, a vezmi si odtia enu z dcr Lbna, brata tvojej matky. 3Nech a vemohci Boh poehn, urob a plodnm a rozmno a, aby si sa stal spoloenstvom nrodov. 4Nech ti d poehnanie Abrahmovo, tebe i tvojmu potomstvu, aby si zaujal krajinu, v ktorej bva ako cudzinec, a ktor Boh dal Abrahmovi. 5Tak Izk vypravil Jkoba a ten odiiel do Paddn-Aramu k Lbnovi, synovi Aramejca Betla a bratovi Rebeky, matky Jkoba a zava. 6zav videl, e Izk poehnal Jkoba a poslal ho do Paddn-Aramu, aby si odtia vzal enu, a e pri poehnan mu dal prkaz: Neber si enu spomedzi Kananok, 7a e Jkob poslchol otca i matku a odiiel do Paddn-Aramu. 8Ke teda zav videl, e sa jeho otcovi Izkovi Kananky nepozdvali, 9odiiel zav k Izmaelovi a vzal si ku svojim enm za enu ete Machalatu, dcru Abrahmovho syna Izmaela, sestru Nebjtovu.

Jkobov sen v Bteli

10Jkob odiiel z Ber-eby a iel do Chrnu. 11Doiel na posvtn miesto a prenocoval tam, lebo slnko u zapadalo. Vzal jeden z kameov onoho posvtnho miesta, poloil si ho pod hlavu a ahol si na tom mieste. 12Snvalo sa mu, e na zemi stl rebrk, ktor vrchnm koncom siahal po nebo, a Bo anjeli vystupovali a zostupovali po om. 13A ha, Hospodin stl nad nm a hovoril: Ja som Hospodin Boh tvojho otca Abrahma a Boh Izkov; zem, na ktorej le, dm tebe a tvojim potomkom. 14Tvojho potomstva bude ako prachu zeme; rozme sa na zpad a na vchod, na sever i na juh, a v tebe i v tvojom potomstve bud poehnan vetky eade zeme. 15Ajha, ja som s tebou a budem a ochraova vade, kadia pjde, dovediem a sp do tejto krajiny, lebo ja a neopustm, km nesplnm, o som ti zasbil. 16Ke sa Jkob prebudil zo spnku, povedal: Naozaj Hospodin je na tomto mieste, a ja som o tom nevedel. 17Dostal strach a povedal: Ak hrozn je toto miesto! Nie je tu ni in ako Bo dom a tu je nebesk brna. 18Vasrno vzal Jkob kame, ktor si poloil pod hlavu, vztil ho ako posvtn stp a zvrchu ho polial olejom. 19To miesto pomenoval Btelom; predtm meno toho mesta bolo Lz. 20Vtedy Jkob urobil takto sub: Ak Boh bude so mnou a bude ma chrni na ceste, ktor prve konm, ak mi d chleba na jedenie a aty na obleenie, 21a ak sa astne vrtim do svojho otcovskho domu, tak Hospodin bude mojm Bohom. 22Tento kame, o som postavil ako posvtn stp, bude Bom domom, a zo vetkho, o mi d, budem ti presne odvdza desiatky.

29. kapitolaJkobov prchod k Lbnovi

1Potom sa Jkob vydal na cestu a odiiel do krajiny synov Vchodu. 2Zrazu zazrel studu na poli, a ha, pri nej leali tri stda oviec, lebo z tej studne napjali stda; kame na otvore studne bol vak vek. 3Ke tam zohnali vetky stda, odvalili kame sponad otvoru studne a napjali ovce; potom privalili kame na jeho miesto, na otvor studne. 4Jkob sa im prihovoril: Bratia moji, odkia ste? Oni mu odpovedali: Sme z Chrnu. 5Vtedy sa ich optal: Poznte Nchrovho syna Lbna? A oni odpovedali: Poznme. 6Potom sa ich optal: A m sa dobre? Oni odpovedali: Dobre. Ha, jeho dcra Rchel prve prichdza s ovcami. 7On im vak povedal: Ve je ete aleko do konca da, nie je as zha stda; napojte ovce a chote ich ps! 8Nato mu odpovedali: Nememe, km nebud pozhan vetky stda. Potom sa kame sponad otvoru studne odval a napojme ovce. 9Ke sa s nimi ete zhovral, prila Rchel s ovcami svojho otca; ona ich toti psavala. 10Ke Jkob uzrel Rchel, dcru matkinho brata Lbna, a ovce Lbna, brata svojej matky, pristpil, odvalil kame sponad otvoru studne a napojil ovce matkinho brata Lbna. 11Jkob pobozkal Rchel a nahlas zaplakal. 12Potom Jkob oznmil Rchel, e je prbuznm jej otca a Rebekinm synom. Ona odbehla a oznmila to svojmu otcovi. 13Ke Lbn poul sprvu o Jkobovi, synovi svojej sestry, vybehol mu naproti, objal ho, pobozkal a voviedol do svojho domu. On vyrozprval Lbnovi vetko, o sa stalo. 14Lbn mu povedal: Ty si naozaj moja kos a moje telo! I pobudol u neho mesiac.

Jkobova enba

15Potom povedal Lbn Jkobovi: Bude mi vari zadarmo sli, pretoe si mj prbuzn? Povedz mi, ak bude tvoja odmena! 16Lbn mal dve dcry. Staria sa volala Lea a mladia Rchel. 17Lea mala nevrazn oi; Rchel vak bola peknej postavy i peknej tvre. 18Jkob si zamiloval Rchel a povedal: Za tvoju mladiu dcru budem sli sedem rokov. 19A Lbn odpovedal: Radej ju dm tebe ako cudziemu muovi. Zosta u ma. 20Tak Jkob slil za Rchel sedem rokov, ale videlo sa mu to len ako niekoko dn, lebo ju miloval. 21Jkob povedal Lbnovi: Daj mi teraz moju enu, aby som smel k nej vojs, lebo mj as u uplynul. 22Nato Lbn zhromadil vetkch ud z toho miesta a vystrojil hostinu. 23Veer vak vzal svoju dcru Leu, voviedol ju k nemu a on voiel k nej. 24Lbn dal svojej dcre Lei za slku svoju slku Zilpu. 25Ale rno vylo najavo, e to bola Lea. Vtedy povedal Lbnovi: o si mi to urobil? i som u teba neslil za Rchel? Preo si ma oklamal? 26Lbn mu vak odpovedal: U ns sa to predsa nerobieva, aby sa mladia vydvala skr ako prvoroden. 27Dokoni svadobn tde s touto, a za slubu, ktor bude kona u ma ete alch sedem rokov, dme ti aj druh. 28Jkob tak urobil a dokonil s ou ten tde. Potom mu Lbn dal svoju dcru Rchel za enu. 29A Lbn dal svoju slku Bilhu dcre Rchel za slku. 30Jkob voiel aj k Rchel a miloval Rchel vmi ako Leu; slil uho ete alch sedem rokov.

Jkobove deti

31Ke Hospodin videl, e Lea bola nenviden, otvoril jej matersk ivot, ale Rchel ostala neplodn. 32Lea poala, porodila syna a pomenovala ho Rbenom hovoriac: Hospodin videl moje utrpenie; teraz ma mj mu bude milova. 33A zase poala a porodila syna; i povedala: Hospodin poul, e som v nenvisti, preto mi dal aj tohto; a pomenovala ho imenom. 34Potom zase poala, porodila syna a povedala: Teraz sa u mj mu primkne ku mne, lebo som mu porodila troch synov; preto ho pomenovala Lvim. 35Potom zase poala a porodila syna; i povedala: Tentoraz budem zvelebova Hospodina. Preto ho pomenovala Jdom. Potom prestala rodi.

30. kapitola

1Ke Rchel videla, e Jkobovi nerod, iarlila na svoju sestru a povedala Jkobovi: Daj mi deti; ak nie, zomriem. 2Tu Jkob vzbkol hnevom proti Rchel a povedal: i som ja namiesto Boha, ktor ti odoprel plod ivota? 3Ona odpovedala: Tu, ha, je moja slka Bilha, vojdi k nej; nech porod na mojich kolench, a tak sa aj ja doijem z nej synov. 4Dala mu svoju slku Bilhu za enu a Jkob voiel k nej. 5Bilha poala a porodila Jkobovi syna. 6Rchel povedala: Boh usdil, vyslyal mj hlas a dal mi syna. Preto ho pomenovala Dnom. 7Rchelina slka Bilha znova poala a porodila Jkobovi druhho syna. 8Vtedy Rchel povedala: Bo boj som so svojou sestrou bojovala a aj som zvazila. Tak ho pomenovala Naftlm. 9Ke vak Lea videla, e prestala rodi, vzala svoju slku Zilpu a dala ju Jkobovi za enu. 10A Leina slka Zilpa porodila Jkobovi syna. 11Vtedy Lea povedala: Prilo astie; a pomenovala ho Gdom. 12Potom Leina slka Zilpa porodila Jkobovi druhho syna. 13Tu Lea povedala: Som blaen, lebo eny ma bud vola blaenou. Tak ho pomenovala Arom. 14Ke raz Rben iiel na pole v ase atvy penice, naiel na poli jabka mandragory a priniesol ich svojej matke Lei. Vtedy Rchel povedala Lei: Daj mi z mandragorovch jabok svojho syna. 15Ona jej vak odpovedala: Mli sa ti, e si mi vzala mua, chce mi vzia i mandragorov jabka mjho syna? Nato Rchel povedala: Nech si teda Jkob ahne k tebe tejto noci za mandragorov jabka tvojho syna. 16Ke veer Jkob priiel z poa, Lea mu vyla naproti a riekla mu: Vojdi ku mne, lebo som si a najala za mandragorov jabka mjho syna. Tak leal s ou tej noci. 17A Boh vyslyal Leu: poala a porodila Jkobovi piateho syna. 18Vtedy Lea povedala: Boh mi dal odmenu za to, e som svojmu muovi dala svoju slku. Tak ho pomenovala Jisschrom. 19Lea znova poala a porodila Jkobovi iesteho syna. 20Vtedy Lea povedala: Boh ma obdaril vbornm darom. Teraz sa u mj mu znesie so mnou, lebo som mu porodila es synov. A pomenovala ho Zebulnom. 21Potom porodila dcru a pomenovala ju Dnou. 22Vtedy sa Boh rozpomenul na Rchel. Boh ju vyslyal a otvoril jej ivot. 23Ona poala, porodila syna a povedala: Boh odal moju potupu. 24A pomenovala ho Jozefom hovoriac: Kieby mi tak Hospodin pridal i druhho syna.

Jkobovo bohatstvo

25Ke Rchel porodila Jozefa, povedal Jkob Lbnovi: Prepus ma, rd by som odiiel domov do svojej krajiny. 26Daj mi moje eny, za ktor som ti slil, i moje deti, aby som mohol s; ve ty vie, ako som ti slil. 27Lbn mu vak povedal: Kieby som tak naiel priaze v tvojich oiach! Vetbou som sa doptral, e Hospodin ma poehnva pre teba. 28Uri si odmenu a dm ti ju. 29On vak odvetil: Ty vie, ako som ti slil a o sa stalo z tvojho stda pri mne; 30lebo to mlo, o si mal pred mojm prchodom, sa hojne zveadilo, a pri kadom mojom kroku teba Hospodin poehnal. Kedy budem mc u teraz pracova pre vlastn domcnos? 31On sa ho optal: o ti mm da? Jkob odpovedal: Ni mi nedvaj! Znova ti budem ps a stri ovce, ak mi spln tto podmienku: 32Dnes prejdem celm tvojm stdom; vyl odtia kad fakat a strakat kus, kad ernast kus spomedzi jahniat i strakat a fakat spomedzi kz, a to mi bude odmenou. 33Ke pjde o moju mzdu, pred tebou bude za ma hovori moja statonos. Vetko, o nie je fakat alebo strakat medzi mojimi kozami, a o nie je ernast medzi jahatmi, pokladaj za krde. 34Lbn povedal: Dobre, nech sa stane poda tvojho slova. 35Vtedy, toho da vylil pruhovanch a strakatch kozlov a vetky fakat a strakat kozy, vetko, na om bolo nieo biele, i vetko, o bolo ernast medzi jahatmi, a dal ich svojim synom do opatery. 36Potom dohodol medzi sebou a Jkobom vzdialenos na tri dni cesty; a Jkob psol ostatn stdo Lbnovo. 37Jkob si vak vzal erstv prty z topoa, mandovnka a platana; vyreuc na nich biele prky, obnail bielu dre na prtoch; 38tak ich kldol pred stdo do vlovov a do vodnch abov, kam stda prichdzali pi; a prili sa, ke prichdzali pi. 39Tak sa stda prili pred prtmi a donali pruhovan, fakat a strakat mlat. 40Jahat vak Jkob odlil a ovce obracal smerom k pruhovanm a ku vetkm ernastm v Lbnovom stde; tak si utvoril svoje osobitn riedy, ktor nepripojil k Lbnovmu stdu. 41A vdy, ke sa prili siln ovce, Jkob kldol prty do vlovov stdu pred oi, aby sa prili pri prtoch. 42Ke vak ovce boli slab, nekldol ni, tak e sa slab ovce dostali Lbnovi a siln Jkobovi. 43Tak sa tento mu nesmierne vzmohol, mal vek stda, slky aj sluhov, avy aj osly.

31. kapitolaJkobov odchod od Lbna

1Tu poul Lbnovch synov, ako si vraveli: Jkob pobral vetko, o mal n otec, a vetko nae bohatstvo zskal z toho, o patrilo nmu otcovi. 2A Jkob zbadal na Lbnovej tvri, e u nie je k nemu tak ako predtm. 3Vtedy Hospodin riekol Jkobovi: Vr sa do krajiny svojich otcov, do svojho rodiska, a ja budem s tebou. 4Nato dal Jkob zavola Rchel a Leu na pole ku svojmu stdu 5a povedal im: Vmu otcovi vidm na tvri, e nie je voi mne tak, ako bval predtm; ale Boh mojich otcov bol so mnou. 6Samy viete, e som z celej sily slil vmu otcovi; 7v otec ma vak oklamal a desa rz mi zmenil odmenu, ale Boh mu nedovolil ubli mi. 8Ak povedal: Fakat bud ti odmenou, cel stdo donalo fakat, ale ak povedal: Pruhovan ti bud odmenou, cel stdo donalo pruhovan. 9Tak Boh odal stdo vmu otcovi a dal ho mne. 10V ase ruje stda pozdvihol som oi a vo sne som videl, e barany, o vyskakovali na bahnice, boli pruhovan, fakat a strakat. 11Vtedy ma anjel Bo vo sne oslovil: Jkob! Ja som odpovedal: Tu som. 12A riekol mi: Pozdvihni oi a pozri: Vetky barany, o vyskakuj na bahnice, s pruhovan, fakat a strakat, lebo som videl vetko, o ti Lbn rob. 13Ja som Boh Btelu, kde si pomazal posvtn stp a kde si mi dal sub. Teraz sa pober, od z tejto krajiny a vr sa do svojej rodnej zeme. 14Potom Rchel a Lea mu odpovedali: Mme my ete podiel a dedistvo v dome svojho otca? 15i ns nepoklad za cudzinky? Ve ns predal a aj peniaze za ns plne strovil. 16Ve vetko bohatstvo, ktor Boh odal nmu otcovi, patr nm a naim synom. Teraz teda urob vetko, o ti Boh povedal.

17Vtedy sa Jkob pobral, vysadil svojich synov a svoje eny na avy 18a odviedol vetok svoj statok i vetko, o mal, o si nadobudol, toti svoj vlastn statok nadobudnut v Paddn-Arame, aby sa dostal k svojmu otcovi Izkovi do Kananu. 19Lbn odiiel striha svoje ovce; zatia Rchel ukradla terfim, ktor patrili jej otcovi. 20Tak Jkob oklamal Srana Lbna, kee mu neoznmil, e chce utiec. 21A utiekol so vetkm, o mal. Vzchopil sa, prebrodil Eufrat a obrtil sa smerom ku Giledskemu pohoriu.

Lbn prenasleduje Jkoba

22Ke na tret de povedali Lbnovi, e Jkob uiel, 23vzal so sebou svojich prbuznch, prenasledoval ho sedem dn cesty a dohonil ho na Giledskom pohor. 24V noci vak Boh priiel vo sne k Lbnovi a riekol mu: Chr sa akokovek dohovra Jkobovi. 25Ke Lbn dostihol Jkoba, Jkob si prve rozloil stan na vrchu. Lbn sa rozloil so svojimi prbuznmi na Giledskom pohor. 26Vtedy Lbn povedal Jkobovi: o si to urobil? Ve si ma oklamal a dcry si mi odviedol ako vojnov zajatkyne. 27Preo si mi zatajil, e hodl ujs, a preo si ma okradol? Neoznmil si mi to, aby som a mohol s radosou vypravi so spevmi, s bubnami a harfami, 28a nedovolil si mi pobozka vnukov a dcry. To si urobil nerozumne. 29Mal by som dos moci urobi vm zle, ale minulej noci mi Boh vaich otcov hovoril takto: Chr sa akokovek dohovra Jkobovi! 30Ale ke si u nadobro odiiel, lebo si vemi til po otcovskom dome, preo si ukradol mojich bikov? 31Tu Jkob odpovedal a riekol Lbnovi: Nu, bl som sa, lebo som si myslel, e by si mi mohol nasilu oda svoje dcry. 32U koho vak njde svojich bikov, ten nech neostane nai