OLYMPIÁDA O ŽIVOTNOM PROSTREDÍ 2015/2016 · EnvirOtázniky 2015/2016 OLYMPIÁDA O ŽIVOTNOM...

EnvirOtázniky 2015/2016

OLYMPIÁDA O ŽIVOTNOM PROSTREDÍ

2015/2016

XI. ročník celoslovenskej vedomostnej súťaže pre žiakov II. stupňa základných

škôl, venovaný problematike životného prostredia

OKRUHY SÚŤAŽNÝCH OTÁZOK

1. Rastliny lúčnych ekosystémov

2. Rastliny lesných ekosystémov

3. Rastliny horských oblastí

4. Rastliny dažďových pralesov

5. Invázne rastliny

6. Machy a lišajníky

EnvirOtázniky 2015/2016

RASTLINY LÚČNYCH EKOSYSTÉMOV

1. Vodárenská nádrž (VN), ktorá bola vybudovaná neďaleko geografického stredu Európy,

ovplyvnila rastlinstvo lokálnych lúčnych. Pred každým závažným zásahom do prírody sa robí

veľké mapovanie záujmového územia. Pri mapovaní všetkých ekosystémov rámci „Tábora

prírodovedcov“ bol nájdený vzácny rastlinný druh. Keďže jedince tohto druhu sa nachádzali

v rastlinnom spoločenstve v budúcej zátopovej oblasti, musel nastať pokus o transfer na

náhradné lokality. Tento transfer bol však neúspešný a tento druh vstavača na lokalite

zanikol. O akú vodárenskú nádrž ide a o akom druhu vstavača hovoríme?

a) VN Málinec, vstavač mužsky

b) VN Turček, vstavačovec škvrnitý - sedmohradský

c) VN Nová Bystrica, vstavačovec Fuchsov – pravý

d) VN Hriňová, vstavačovec májovy – pravý

2. Tematínske vrchy tvoria dolomity, ktoré sú akýmsi ostrovom v mori odlišných hornín

Považského Inovca. Najväčším lákadlom Tematínskych vrchov sú lúky stepného charakteru

(tzv. xerotermné), ktoré vznikli umelo, odlesnením územia počas tureckých vojen. Neskôr sa

využívali na pasenie dobytka. V súčasnosti sa tu už nepasie. Xerotermné lúky sa vyznačujú

špecifickou druhovou skladbou rastlinstva. Jedným typickým rodom takýchto lúk je kavyľ

(Stipa sp.). Koľko druhov kavyľov sa vyskytuje na „kavyľových stepiach“ v Národnej

prírodnej rezervácie Tematínske vrchy?

a) 2

b) 3

c) 6

d) 4

3. Rod modráčikovité (Maculinea) je rod chránených motýľov, ktoré obývajú nízke a stredné

polohy Slovenska. Je to jediný rod hmyzu, pre ktorý bol vypracovaný program záchrany.

Tieto pekné motýle sú viazané na lúčne ekosystémy. Viaceré z nich sú viazané na konkrétny

druh rastliny. Rozmnožujú sa práve v kvetenstvách tejto rastliny. Húsenice najprv cicajú

šťavu z tejto rastliny a neskôr sa presúvajú do mravenísk, kde sa živia mravčími larvami.

O akej rastline je reč?

a) krvavec lekársky

b) kraslica prostredná

c) kosatec trávolistý

d) šafrán bielokvetý

EnvirOtázniky 2015/2016

4. Na Slovensku máme jeden typ lúk, ktorý je pravidelne niekoľkokrát ročne zaplavovaný

vyliatím toku alebo zdvihnutím podzemných vôd. Najmä na jar a na jeseň. Vyznačuje sa

typickými rodmi ako sú ostrica (Carex sp.) a sitina (Juncus sp.). Napriek tomu sú kosené

niekoľkokrát ročne, alebo sa na nich pasie dobytok. Vieš ako sa takýmto lúkam hovorí

odborne?

a) mezofilné lúky

b) aluviálne lúky

c) xerotermné lúky

d) horské lúky

5. Tak ako sa hovorí, že v živočíšnej ríši máme najviac druhov medzi hmyzom, tak aj lúčne

ekosystémy majú svoje naj. Sú charakterizované najmä zástupcami jednej čeľade, ktorých

nájdeme snáď na každej menšej či väčšej lúke, ale patria aj medzi poľnohospodársky

významné rastliny. Do tejto čeľade patria hlavne jednokličnolistové rastliny. O akú čeľaď

ide?

a) lipnicovité

b) ľaliovité

c) iskerníkovité

d) mrkvovité

6. Na to aby sme mohli niečo vedieť o lúčnych ekosystémoch a spoločenstvách rastlín

vyskytujúcich sa na lúkach, musíme ich najprv skúmať. Každý ekosystém je otvorený

systém, ktorý nemá presne ohraničenie, čiže nemá hranice. Jednotlivé ekosystémy sú

prepojené cez tzv. ekotóny. Na skúmanie lúčnych ekosystémov sú dnes vyvinuté rôzne

metódy. Ako sa nazýva vedná disciplína, ktorá sa zaoberá výskumom rastlinných lúčnych

spoločenstiev?

a) botanika

b) dendrológia

c) fytocenológia

d) mykológia

7. Lúčne ekosystémy poskytujú aj rôzne „ekosystémové služby“. Ekosystémová služba je

moderné pomenovanie toho čo nám dnes ekosystémy poskytujú. Môžu to byť napr.: lesné

plody, miesto na odpočinok, turistika, miesto kde sa dá podnikať v cestovnom ruchu,

priestor na šport, miesto na vzdelávanie, pastva pre chov dobytka, ale aj liečivé rastliny.

Na lúčnych ekosystémoch môžeme nájsť mnoho liečivých rastlín. Ktorá z uvedených rastlín

nepatrí medzi lúčne liečivé rastliny?

EnvirOtázniky 2015/2016

a) skorocel kopijovitý

b) prvosienka jarná

c) ľuľkovec zlomocný

d) štiav lúčny

8. Podľa hospodárskeho využívania delíme trávne porasty na lúky, pasienky, vysokohorské

trávne porasty, vlhkomilné trávne porasty, mezofilné trávne porasty, teplomilné

a suchomilné trávne porasty a trávne ekosystémy na zasolených pôdach. Pre každý tento

typ trávnych porastov sú typické nejaké druhy. Nás zaujíma, ktoré druhy rastlín sú typické

pre pasienky. Tieto druhy sú typické tým, že si vyvinuli rôzne obranné mechanizmy, ktoré

im slúžia na obranu pred zašľapávaním a požieraním dobytkom. Ktoré z uvedených rastlín to

sú?

a) bodliak ovisnutý, bodliak tŕnistý, pŕhľava dvojdomá

b) skorocel kopijovitý, prvosienka jarná, repík lekársky

c) záružlie močiarne, žerucha poľná, žerušník skalný

d) zvonček alpínsky, horec Clusiov, kýchavica biela

9. Pŕhľava dvojdomá (Utrica dioica) je známa rastlina rastúca snáď na každej lúke. Napriek

tomu, že kontakt s ňou nie je príjemný, je to veľmi užitočná rastlina. Pŕhľava má vysoký

obsah vitamínu C, stimuluje krvný obeh, podporuje tvorbu červených krviniek, znižuje

hladinu glukózy v krvi, má mierny močopudný účinok, priaznivo pôsobí na kvalitu vlasov. Za

zdraviu prospešné sa považujú pokrmy z nej pripravené. Pŕhľavové polievky, čerstvé šaláty,

špenáty. Ako dôležité obohatenie potravy sa sekané listy pridávajú do potravy hydiny. Zo

stonky sa dá vyrobiť priadza, avšak veľmi nízkej kvality. Ktoré látky spôsobujú pŕhlenie?

a) fruktóza, adenín, cytozín

b) guanín, tymín, glukóza

c) histamín ,acetylcholín, serotonín

d) pepsín, ptyalín, apoenzým

10. Iskerník prudký (Ranunculus acris) je bežný druh, ktorý sa vyskytuje vo väčšine rastlinných

lúčnych spoločenstiev. Pri dobrých podmienkach síce dokáže krásne vyfarbiť svojimi kvetmi

lúku do žlta, ale ide o jedovatú rastlinu. Na takýchto lúkach neuvidíte sa pásť dobytok.

Aký jed obsahuje táto rastlina?

a) ranunkulín, protoanemonín, saponíny

b) atropín, solanín, efedrín

c) L-hyoscyamin, atropín, skopolamín

d) meskalín, teobromín, teofylín

EnvirOtázniky 2015/2016

RASTLINY LESNÝCH EKOSYSTÉMOV

1. Stromy sú základnou a nenahraditeľnou zložkou lesných ekosystémov. Okrem toho, že sa

z ich dreva vyrábajú výrobky od výmyslu sveta, sú predovšetkým vzácnym producentom

najvzácnejšieho plynu obsiahnutom v ovzduší - kyslíka. Okrem iného sa podieľajú na udržaní

rovnováhy ekosystémov, zadržiavajú vodu v krajine a ich hodnotu si čoraz viac uvedomujú

rôzne učené spoločnosti. Tím vedcov z prestížnej svetovej univerzity v spolupráci

s holandským inštitútom ekológie publikoval výsledky svojho výskumu, v ktorom odhadli

celkový počet stromov nachádzajúcich sa na našej planéte. Ak sa pýtate, ako sa vedcom

podarilo spočítať stromy na tak rozsiahlej ploche, zvlášť, keď sa mnohé z nich nachádzajú

v dosiaľ neprebádaných oblastiach, máme pre vás jednoduchú odpoveď - niečo spočítali

ručne, niečo prostredníctvom satelitných snímok. Celková rozloha snímanej plochy je niečo

vyše 430-tisíc hektárov. Samozrejme, úplne presného údaju by sme sa dočkali len veľmi

ťažko, už z vyššie spomínaných dôvodov. Hoci sú satelity schopné zamerať plochu pokrytú

lesmi a pralesmi, nemajú dostatočné rozlíšenie na to, aby zistili ich hustotu v jednotlivých

lokalitách. Na druhej strane, čoraz viac sa postupne dostávame ku konkrétnejšej hodnote.

Kým v roku 2005 tím vedcov z Evergreen State College vo Washingtone odhadol celkový

počet stromov na približne 400 miliárd, v spomenutej štúdii vedci dospeli k inému výsledku.

Aký počet stromov podľa vedcov rastie na našej planéte?

a) 1256 miliárd

b) 783 miliárd

c) 3040 miliárd

d) 2444 miliárd

2. Pod kôrou stromu je drevo, ktoré je tvorené množstvom vrstiev. Každý rok kôra na svojej

vnútornej strane vytvorí prstenec dreva a zväčší sa. Táto vrstva sa nazýva letokruh. Vek

stromu sa dá zistiť spočítaním letokruhov na priečnom reze kmeňa. Najľahšie je spočítať

tmavé prstence letného dreva, ktoré je pevnejšie. Husté letokruhy sa tvoria vtedy, keď

stromy rastú blízko pri sebe alebo počas suchých rokov, keď nemajú dobré podmienky na

rast. Široké letokruhy sa zas tvoria vtedy, keď strom mal dostatok priestoru pre svoj rast

alebo viac vody či živín v pôde. Každý druh stromu má priemerný vek, ktorého sa jedince

dožijú, dôležitým faktorom sú aj podmienky v ktorých strom rastie, nezriedka sa ale

niektoré jedince dožijú vysoko nadpriemerného veku. Vieš, ktorý druh stromu sa v dnešnej

dobe považuje za najdlhšie rastúci strom na svete?

a) smrek

b) borovica

c) sekvoja

d) lipa

3. Lesné ekosystémy priaznivo ovplyvňujú aj kvalitu vody. Na Slovensku ich prakticky nehnojíme

a len v malom rozsahu používame na ich ochranu chemikálie, preto práve

z lesných lokalít odteká najkvalitnejšia pitná voda. Sú aj najvhodnejším miestom

zachytávania vodných zdrojov. Lesy právom nazývame našimi zelenými priehradami. Lesy

osobitného určenia, do ktorých patria aj porasty v okolí vodných zdrojov, na Slovensku

zaberajú 296 079 ha. Zo zrážok, ktoré sa dostávajú do lesného porastu, sa 20 % sa

EnvirOtázniky 2015/2016

zachytí v korunách ako tzv. intercepčná strata a 2 % steká po kmeňoch stromov k povrchu

pôdy. Fyzikálny výpar a transpirácia bylinnej vegetácie tvorí 19 % a povrchový odtok po

nenarušenej pôde len menej ako 1 %. Veľmi vysoké je množstvo vody transpirované hlavným

porastom, čiže spotreba vody lesnými drevinami až 43 %. Na odtok do spodín alebo

podzemných vôd zostáva potom zvyšných 17 %. V prípade veľmi dobrej štruktúry

a bohatého prekorenenia dokážu lesné pôdy akumulovať mesačne určité množstvo vody na

1 m², ktorá len pomaly a rovnomerne odteká. Les preto podstatne znižuje nebezpečenstvo

povodní, čo je v takých hornatých krajinách, ako je Slovensko, obzvlášť významné. Aké

veľké množstvo vody podľa vás dokáže absorbovať 1 m² lesa za jeden mesiac?

a) 178 l

b) 1600 l

c) 78 l

d) 200 l

4. Les tvoria stromy vyššie ako 3 m, rastúce na ploche najmenej 100 m², ale aj kry, byliny,

machorasty, huby, lišajníky. Tieto spolu so živočíchmi tvoria zložitý prírodný útvar a ich

spolupôsobenie má rozhodujúci význam pre udržanie ekologickej rovnováhy lesa ako

jednotného celku. Les môže existovať tam, kde letné teploty presahujú 10 °C a ročné

zrážky aspoň 200 mm. Les tvorí prirodzenú prekážku vetru a časť vody nasiaknutej z pôdy

sa vyparuje, takže lesný vzduch je pokojný a vlhký. Stromy chránia zem pred plným

slnečným svetlom a zároveň zamedzujú nadmernej strate tepla. Najväčší podiel na vymieraní

lesov má znečistené životné prostredie, jedovaté plyny z priemyselných závodov

a elektrární, výfukové plyny z áut a lietadiel, vykurovacie plyny. Dnes však lesy ustupujú aj

priemyselným závodom, priehradám, diaľkovým elektrickým vedeniam, dopravným trasám

a lyžiarskym vlekom, dopyte po poľnohospodárskej pôde a samotnému výrubu. Ako sa volá

proces ubúdania lesov?

a) deforestácia

b) dekompostácia

c) dekolonácia

d) deaktivizácia

5. Lesy sú najproduktívnejšie prírodné ekosystémy. Ich plocha je 44 miliónov km2, t.j. 33%

povrchu pevnín (bez Antarktídy). Celková zalesnená plocha predstavuje trojnásobok plochy

svetovej ornej pôdy. Lesy sú zelenými pľúcami a ochranným obalom našej Zeme. Dodávajú

kyslík, udržiavajú vodnú rovnováhu a vyrovnávajú pôsobenie podnebia. Poskytujú ochranu

krajine a pôde, živočíchom a rastlinám. Ako sa volá najrozsiahlejší les na svete, ktorý

pokrýva územie 11 miliónov km²?

a) prales

b) tajga

c) step

d) dažďový prales

EnvirOtázniky 2015/2016

6. Podľa Zelenej správy o lesnom hospodárstve v SR sa iba na necelých 10 % porastovej plochy

Slovenska nachádza čistý produkčný typ lesa. Ostatné lesné porasty na celkovej ploche

lesov bezmála 2 milióny hektárov (ha) plnia aj životne dôležité verejnoprospešné, ekologické

a sociálne funkcie, ako vodoochrannú, protieróznu, protiimisnú, protilavínovú,

brehoochrannú, rekreačnú, kúpeľno liečebnú, poľovnú a výchovno výskumnú. Ďalším

príkladom, mimoriadneho významu lesa pre človeka je produkcia kyslíka. Každý strom totiž

pohltí za rok až 4 kilogramy oxidu uhličitého a denne vyprodukuje 180 litrov (l) kyslíka.

Takže každý strom za rok vyprodukuje pre nás kyslík v hodnote 2500 €. Človek denne

v pokoji spotrebuje až 360 l kyslíka. Na to, aby mohol denne dýchať, teda potrebuje

2 stromy. V prípade, že vyvíja nejakú činnosť, potrebuje tých stromov ešte viac. Koľko ton

kyslíka vyprodukuje 1ha smrekového lesa za jeden rok?

a) 62

b) 30

c) 141

d) 1126

7. Za svoje meno vďačia prvým európskym osadníkom, ktorí pristáli s loďou Mayflower roku

1620 pri brehoch Nového Anglicka. S plodmi ich zoznámili Indiáni. Pretože výrazné kvety

pripomínali hlavičku a krk vtáka žeriava („crane“), dostali meno „žeriavie bobule“. Táto

rastlina ale pravdepodobne pochádza z Číny a nie je na Slovensku hojne zastúpená.

Vyskytuje sa vo voľnej prírode a to v pôvodných porastoch od nížin až po subalpínske

pásmo, kde je jej výskyt pravdepodobnejší a najčastejší. Rastie na nevýživných, veľmi

kyslých piesočnatých pôdach i rašeliniskách. Aj napriek tomu v akých nehostinných

podmienkach rastie, obsahuje veľké množstvo vitamínov. O ich liečivej sile vedeli Indiáni už

pred 300 rokmi. Používali ich na hojenie rán a zmierňovanie bolestí. Listy a plody obsahujú

arbutín, triesloviny a flavonoidy, ktoré dezinfikujú močové cesty a zlepšujú diurézu. O akej

rastline píšeme v texte?

a) malina

b) čučoriedka

c) brusnica

d) jahoda

8. Lesný ekosystém je tvorený všetkými organizmami žijúcimi v lese spolu s neživými zložkami

prostredia. Lesné organizmy sú navzájom poprepájané hlavne potravovými vzťahmi. Biologická

rovnováha v lese je vtedy, keď je optimálny počet jedincov rôznych druhov organizmov

vo všetkých kategóriách potravných reťazcov. Pri premnožení alebo úbytku jedincov

niektorého druhu hovoríme o narušení biologickej rovnováhy. Poznáme viacero druhov

konkrétnych vzťahov, ktoré môžeme rozdeliť na tri základné skupiny, a to kladné, záporné

a neutrálne. Kladnými vzťahmi voláme interakcie medzi rastlinami a živočíchmi, ktoré

prinášajú medzi jednotlivé jedince určitý druh vzájomnej potreby. Zápornými voláme vzťahy,

kedy si jednotlivé jedince medzi sebou spôsobujú negatívne interakcie. Neutrálne vzťahy

nachádzame v rastlinnej aj živočíšnej ríši. Ide o vzájomné spolužitie dvoch alebo viacerých

organizmov/druhov, ktoré sa navzájom neovplyvňujú. Priestorovo ani potravne sa neohrozujú,

neškodia si ale ani si neprospievajú (neutralizmus). Ktorý z uvedených vzťahov medzi

organizmami nie je považovaný za kladný?

EnvirOtázniky 2015/2016

a) Mutualizmus

b) Epifizmus

c) Kompetícia

d) Komenzalizmus

9. Spomedzi ihličnatých drevín patrí Tis obyčajný medzi obľúbené parkové dreviny. Pre svoju

červenú borku, ale aj typicky hnedočerveno sfarbené drevo (jadro), je tento nižší strom

alebo ker (5-15 m) označovaný aj ako tis červený. Ide pôvodne o tieňomilnú drevinu,

rastúcu v podraste vápencových bučín, v nadmorských výškach 400 – 1300 m. n. m.. Rastie

v oblastiach s výrazne oceánskou klímou. Najväčší výskyt v Európe má práve na Slovensku

v Harmaneckej doline, kde rastie cca 200-300 tisíc tisov. Tvrdé a húževnaté tisové drevo,

ktoré neobsahuje živicové kanáliky, využívali ľudia už dávno pred naším letopočtom (napr.

z nich boli vyrobené posmrtné masky Egypťanov). Magická moc jeho drevu bola pripisovaná

aj neskôr v antike i u barbarov, teda aj v našich končinách, kde ale našlo aj praktické

využitie (predmety dennej potreby). V stredoveku sa ho spotrebovalo najviac na výrobu

lukov. Dopyt bol taký veľký, že sa tis postupne stal vzácnou drevinou. Snáď ešte viac než

samotný výrub jeho ohrozenie spôsobila aj plošná likvidácia lesov, a deštrukcia krajiny

v západnej a strednej Európe. Celá rastlina je v podstate jedovatá, ktorá jej časť

jedovatá nie je?

a) kôra

b) ihličie

c) oplodie

d) semienko

10.Máloktorá bylinka je opradená toľkými poverami ako imelo. Podľa starodávnej povesti

prináša imelo do domu šťastie, odvahu a lásku. Podľa legendy sa pod ním odpradávna

bozkávali milenci a biele plody imela boli považované za talizman plodnosti. Aj u nás má

symbolický význam, hlavne v období Vianoc. Súvisí to s tým, že je stále zelené. Imelo je

stromovitý ker vysoký 30-50 cm. Má rozkonárené stonky žltozelenej farby. Listy sú

kožovité, majú podlhovasto vajcovitý tvar, sú celistvookrajové a neopadavé. Imelo má

drobné kvety žltkastej farby umiestnené v rázsochách a tiež na koncoch konárikov. Kvitne

skoro, v marci – apríli. Plody sú biele lepkavé bobule. Imelo je zaujímavé aj spôsobom

rastu. Imelo je totiž rastlinný parazit, ktorý berie životodarnú miazgu iným drevinám.

Parazituje najmä na listnatých drevinách a z ihličnatých najmä na boroviciach a jedliach.

Zo stromov, ktoré sú jej hostiteľom, odoberá rozpustené minerálne živiny. Imelo sa používa

aj v ľudovom liečiteľstve obsahuje však toxín ktorý je pre telo nebezpečný. Ako sa tento

toxín volá?

a) viskotoxín

b) lektín

c) triterpén

d) acetylcholín

EnvirOtázniky 2015/2016

RASTLINY HORSKÝCH OBLASTÍ

1. Veľká Fatra sa nachádza na strednom Slovensku a rozprestiera sa východne pozdĺž celej

Turčianskej kotliny. Všeobecne sa delí na dva celky a to je tzv. Hôľna Fatra a Bralná

Fatra. Hôľnu Fatru tvorí hlavný hrebeň s najvyšším vrchom Pustolovčia. Bralnú časť tvoria

dva skalné masívy pokryté malými lúčnymi ekosystémami. Ide o kótu Tlstá a kótu Ostrá. Na

jednom z masívov rastie veľmi vzácny druh rastliny, ktorý je zaradený v Červenej knihe

ohrozených rastlín v kategórií „EN“ - ohrozený. Tento relikt patrí do čeľade prvosienkovité

(Primulaceae) a na Slovensku rastie len v oblasti Bralnej Fatry. O akom relikte hovoríme?

a) lykovec voňavý

b) pochybok huňatý

c) kruštík tmavočervený

d) soldanelka karpatská

2. Mnohé lúčne ekosystémy na našom území vznikli umelo. Dobrým príkladom je hôľna časť

Veľkej Fatry. Celý hlavný hrebeň bol odlesnený kvôli paseniu dobytka a potrebe dreva na

rôzne, najmä stavebné účely. Dnes sú aj napriek ťažko dostupnému terénu a ochrane

prírody stále spásané. Najmä v oblasti Ploskej a Kráľovej Skaly sa pasie hovädzí dobytok

a ovce. Pre hôľne spoločenstvá hlavného hrebeňa je charakteristický početný výskyt

veternice narcisokvetej (Anemone narcissiflora), žltohlavu najvyššieho (Trollius altissimus),

fialky žltej (Viola lutea), chlpánika oranžového (Pilosella aurantiaca) a i. Viete povedať kedy

a počas ktorej kolonizácie bol tento hrebeň ako mnohé iné miesta na Slovensku vyklčovaný?

a) Nemecká kolonizácia, 10.-12. storočie

b) Šoltýska kolonizácia, 13.-15. storočie

c) Valašská kolonizácia, 14.-15. storočie

d) Kopaničiarska kolonizácia, 16.-19. storočie

3. Za najvyššiu botanickú métu na Slovensku sa považujú Belianske Tatry s najvyšším vrchom

Havran 2152 m n. m. Belianske Tatry priťahovali botanikov už v minulosti. Začiatkom 19.

storočia tu pôsobil významný švédsky botanik G. Wahlenberg, ktorý sa preslávil prácami

o flóre Švajčiarska a Laponska. V roku 1813 robil 4 a pol mesiaca výskum v Belianskych

Tatrách a neskôr o tom vydal vôbec prvú botanickú štúdiu o tomto území. Dielo sa dodnes

nachádza v expozícií múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Ako sa toto dielo nazýva?

a) Hinera Carpatica

b) Flora Carpatorum principalium

c) Folia botanica extremadurensis

d) Flore Germanica excursória

EnvirOtázniky 2015/2016

4. Niektoré druhy rastlín sa k nám dostali počas dôb ľadových. Ich pôvod môžeme určiť ako

„Alpský“ vzhľadom na to, že sa ku nám rozšírili z Álp. Mimochodom treba rozlišovať medzi

pomenovaním „Alpský“ a „Alpínsky“. „Alpský“ znamená rastúci alebo pochádzajúci z Álp

a „Alpínsky“ vyjadruje výškový stupeň výskytu. U nás je to od 1800 m n. m. do 2300 m n.

m. Počas Alpského vrásnenia u nás vznikol kopec v Nízkych Tatrách s názvom Salatín.

Vrch Salatín je tvorený dolomitickým vápencom a od tohto podložia sa odvíja aj rastlinné

druhové zloženie. Práve len tu rastie jeden vzácny alpský glaciálny relikt. Rastie

v skalných štrbinách, na sutinách a na lúčkach medzi kosodrevinou. Na Slovensku sa

prirodzene vyskytuje len na jedinom mieste - na vrchu Salatín v Nízkych Tatrách.

Slovenská lokalita je zároveň jedinou lokalitou v západných Karpatoch. O aký druh ide?

a) lykovec muránsky

b) prvosienka najmenšia

c) plesnivec alpínsky

d) lomikameň pozemný

5. Mních Cyprián z Červeného Kláštora bol popri svojom duchovnom poslaní aj vášnivým

botanikom a svoje pozbierané rastliny dôkladne zakladal do herbára. Po mnohých

desaťročiach, ba storočiach sa dozvedáme aké vzácne druhy rastlín rástli v 18. storočí

v Pieninách. Našiel sa tu aj jeden druh kra, ktorý sa dodnes prirodzene vyskytuje na našom

území len v Pieninách. Jeho areál výskytu je však od Pyrenejí cez Alpy, Balkán až po Altaj.

U nás tento druh pestujeme aj ako okrasnú drevinu. Patrí medzi liečivé rastliny

a v minulosti práve pre jeho liečivé účinky bol takmer vyhubený zberom. Prirodzene sa

vyskytuje len na ťažko prístupných miestach, kde sa zberači už nedostali. Na Slovensku

prirodzene rastie len jeden príbuzný druh tohto kra. O aký ker ide?

a) borievka netatova

b) zlatovka previsnutá

c) lykovec jedovatý

d) rakytník lesklý

6. Súľovské skaly sú jedným z najmalebnejších kútov Slovenska. Rastie na nich mnoho

zaujímavých rastlín napr.: ostrevka vapnomilná (Sesleria albicans), dvojštítok hladkoplodý

(Biscutella leavigata), horčinka horká (Polygala amara). Tieto druhy nie sú však typické pre

túto nadmorskú výšku a ich ťažiskový prirodzený výskyt je nad 1800 m n. m. Ako voláme

tieto druhy, keď ich môžeme zaznamenať aj v nižších nadmorských výškach?

a) postglaciálne druhy

b) reliktné druhy

c) dealpínske druhy

d) endemické druhy

EnvirOtázniky 2015/2016

7. Vysoké Tatry sú najvyššími vrchmi Karpatského oblúka. Nachádza sa tu aj najvyšší vrch

Karpat, Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2654 m n. m. Názov je odvodený od obce

Gerlachov, nad ktorou je situovaný. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachu, od

ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Je jedným z hlavných symbolov našich Vysokých

Tatier. Vysoké Tatry majú viacero symbolov a jeden je aj z rastlinnej ríše. Vieš o akej

rastline je reč?

a) smrek obyčajný

b) horec Clusiov

c) borovica limbová

d) breza previsnutá

8. Medzi horské rastliny môžu patriť aj vodné rastliny. Ide o rastliny vyskytujúce sa napríklad

v niektorých plesách vo Vysokých Tatrách. Jednu vzácnu rastlinu sa podarilo objaviť len

v troch tatranských plesách. Rastie iba v Nižnom Bielovodskom plese, Žabom plese

a v druhom a treťom Roháčskom plese. Ide o glaciálny relikt, ktorý rastie vo

vysokohorských jazerách alebo plesách po celej Európe, najbližšie na Šumave. O akú

rastlinu ide?

a) červenavec maličký

b) rožkatec ponorený

c) stolístok klasnatý

d) ježohlav úzkolistý

9. Najextrémnejšie a najnehostinnejšie podmienky v Tatrách panujú na horských štítoch,

hrebeňoch a v sedlách, ktoré dosahujú nadmorskú výšku nad 2000 m n. m. Veľké výkyvy

teplôt a silné mrazy sú nemilosrdné. Aj v takýchto podmienkach však rastú rastliny -

otužilci. V možnostiach označ rastlinu, ktorá nepatrí medzi rastliny schopné prežiť

v takýchto ťažkých podmienkach.

a) vŕba bylinná

b) lomikameň protistojnolistý

c) iskerník prudký

d) ľaľajka neskorá

10. Endemit je rastlina (ale aj živočích) vyskytujúca sa na malom území, na ktorom aj vznikla.

Takéto rastliny vnímame ako vzácne, hodné pozornosti a ochrany. Ak sa územie s výskytom

endemitu nachádza na Slovensku, pociťujeme k nemu ešte väčšiu úctu, pretože ide o náš

slovenský endemit. Asi náš najvýznamnejší rastlinný endemit je lykovec muránsky (Daphne

arbuscula), ktorý tu rastie odhadom 20 miliónov rokov. Jeho výskyt je lokalizovaný na 95

km2 a má dve lokality s jeho najväčším výskytom. Kde môžeme nájsť jeho najpočetnejšie

populácie?

a) Poludnica a Cigánka

EnvirOtázniky 2015/2016

b) Malá Smrekovica a Veľké Smrekovica

c) Kýčera a Kochlovec

d) Vasilov a Rácovo

RASTLINY DAŽĎOVÝCH PRALESOV

1. Mahagón patrí medzi najvzácnejšie tropické dreviny. Rastie vo voľnej prírode, napríklad

v Amazónii, západnej Indii, na Bahamách, Kube, Jamajke, Panenských ostrovoch, či na

južnej Floride, kde je už uvádzaný ako ohrozený druh pôvodnej flóry Floridy. Drevo tohto

stromu sa vyznačuje vysokou tvrdosťou. Mahagón je stredne vysoký strom. Vo voľnej

prírode dosahuje výšku 30 – 35 m a priemer kmeňa môže dosahovať až 3 m. Plodom

mahagónu je drevnatá tobolka o veľkosti 5 - 9 cm, ktorá obsahuje veľké množstvo

okrídlených semien. Na jeseň stráca mahagón väčšinu svojich listov, pričom nové výhonky

listov rašia na jar veľmi rýchlo a majú červenú až ružovú farbu. Listy rýchlo dozrievajú

a tmavnú do zelených odtieňov. Mahagón má drevo, ktoré je vodeodolné, veľmi ťažké

a pevné. Čerstvé drevo je žltočervené a neskôr hnedne až černie. Mahagónové stromy

redukujú znečistený vzduch o 47 – 69 %. Ich listy absorbujú splodiny a vypúšťajú kyslík,

ktorý čistí vzduch. Tieto stromy je preto vhodné vysádzať napr. do mestských parkov, kde

môžu fungovať ako vzduchové filtre. Mahagón je národným stromom jedného z uvedených

štátov. Ktorý to je?

a) Dominikánska republika

b) Čilská republika

c) Austrália

d) Brazília

2. Z horúcich a vlhkých dažďových pralesov Strednej Ameriky pochádza aj kakaovník. Objavili

ho pred viac ako dvoma tisícmi rokov, no jeho plody vo väčšej miere začali využívať až

pôvodní obyvatelia Mexika - Aztékovia a Mayovia. Kmeň kakaovníka pravého dosahuje

priemer až 30 cm a jeho drevo je žlté až červené. Strom sa rozmnožuje prevažne

semenami. Stromy síce kvitnú bohato, ale na jednej rastline dozrieva len 5 % plodov.

Zaujímavosťou kakaovníka je, že jeho citrónovožlté kvety, a neskôr aj plody, vyrastajú

priamo na kmeni stromu. Plody – tobolky, majú svetlú dužinu plnú semien - kakaových bôbov.

Zber sa robí spravidla ručne a po zozbieraní sú tobolky pripravené na spracovanie

a fermentáciu. Fermentácia je veľmi dôležitý proces, pri ktorom kakaové bôby získavajú

svoju chuť. Čerstvé bôby majú totiž silnú horkú chuť. Spomínali sme, že kvety aj plody

kakaovníka rastú priamo na kmeni stromu. Ako sa volá tento jav?

a) geokarpia

b) kauliflória

c) parafýlium

d) kenokarpia

3. Rastlina s najväčším kvetom na svete je Rafflesia arnoldii. Kvety sú mäsité a majú

tehlovočervenú farbu s bielymi škvrnami. Priemer kvetu dosahuje 1 meter a vážiť môže až

11 kg. Práve tieto parametre mu zaručili prvé miesto medzi najväčšími kvetmi na svete.

Tento vzácny kvet sa vyskytuje v dažďových pralesoch v Indonézii. Raflézia nemá korene,

EnvirOtázniky 2015/2016

stonky ani listy, žije totiž ako parazit. Pripúta sa na inú rastlinu a čerpá z nej vodu

a živiny. Pokiaľ práve nekvitne, nedá sa v pralese vôbec nájsť, pretože je dokonale ukrytá

v tele svojho hostiteľa. Keď rastlina kvitne vydáva odporný zápach podobný hnijúcemu

mäsu. Práve tento zápach priťahuje hmyz (muchy), ktorý potom opeľuje rastlinu. Väčšina

druhov raflézií bola zaradená do Červeného zoznamu ohrozených rastlín IUCN. Rastliny

akého rodu sú hostiteľmi raflézií?

a) Ceroxylon

b) Tetrastigma

c) Clematis

d) Passiflora

4. Vanilka pochádza z Mexika a v súčasnosti rastie v dažďových pralesoch a vlhkých lesoch

trópov celého sveta. Ide o orchideu, z ktorej sa fermentáciou získava prírodný vanilín.

Vanilka má pomerne tuhú stonku, podlhovasté dužinaté listy a vzdušné korene, pomocou

ktorých zachytáva vzdušnú vlhkosť. V dobrých podmienkach rastie pomerne rýchlo

a dorastá do dĺžky aj vyše 10 m. Kvitne zelenými kvetmi, ktoré majú životnosť iba niekoľko

dní. Vo svojej pôvodnej domovine je opeľovaná špecializovaným druhom včiel a aj preto bolo

spočiatku jej pestovanie v iných častiach sveta problematické. Keď sa orchidey opelia

vytvoria sa struky plné drobučkých zrniek. Struky orchidey sú vhodné na zber až po

7 mesiacoch od rozkvitnutia a oberajú sa keď sú ešte zelené. Vanilkové struky potom musia

podstúpiť kvasné procesy, vytvrdzovanie a sušenie, aby dosiahla vanilka čo najintenzívnejšiu

arómu. Približne koľko strukov ročne zarodí jedna orchidea?

a) 20

b) 35

c) 50

d) 75

5. Pitahaya je plodom pralesných kaktusov. Ovocie pitahaya rastie na kaktusoch rodu

Hylocereus, pričom tento kaktus kvitne iba v noci a preto dostal pomenovanie aj mesačná

kvetina či kráľovná noci. Pochádza z tropických a subtropických oblastí Južnej Ameriky.

Kvety pitahaye sa rozvíjajú výlučne v noci. Sýtoružový plod pitahaye (niekedy aj žltý) má

vajcovitý tvar s akýmisi tŕňmi, čím si vyslúžil prezývku „dračie vajce“. Mnohosemenná

rôsolovitá dužina pripomína svojou štruktúrou kiwi. Pitahaya sa používa na výrobu vína, ako

ochucovadlo nápojov a najmä džúsov. Vieš ktoré živočíchy opeľujú kvety Pitahaye?

a) motýle

b) muchy

c) netopiere

d) vtáky

6. Táto rastlina sa vyskytuje v dažďových pralesoch strednej a južnej Ameriky: Kolumbia,

Costa Rica, Panama, či Ekvádor. Patrí do zoznamu ohrozených druhov. Rastlina rastie

v zatienených porastoch. Do súčasnej podoby sa prirodzeným vývojom dostala pre túžbu

každej rastliny – zaujať čo najviac opeľovačov. A tak svojím vyzývavým zjavom priťahuje

EnvirOtázniky 2015/2016

kolibríky a motýle. Jej plné červené pery sú viac než pravé. Červené časti kvetu sú iba

listy, samotný kvet je len maličká bodka medzi mini. Ako sa volá rastlina o ktorej píšeme?

a) Psychotria elata

b) Passiflora incarnata

c) Antirrhinum majus

d) Dracula simia

7. Cukrová trstina je vysoká rastlina podobná bambusu a je obrom z čeľade tráv. Jej pôvod je

v dažďových pralesoch juhovýchodnej Ázie a Novej Guiney, odtiaľ sa rozšírila do iných

krajín, napr. Indie, Číny, Egypta, Kuby, Mexika, Brazílie, Kolumbie,

čiže všade tam, kde je veľa slnka, tepla a vody. Cukrová trstina si prostredníctvom

fotosyntézy vytvára vo svojich listoch cukor vo veľkom množstve a ten potom ukladá ako

sladkú šťavu vo svojich vláknitých steblách. Po zbere sa cukrová trstina dostáva do

cukrovaru na spracovanie, kde obrovské drviče a valce drvia trstinu a vytláčajú z jej vlákien

cukrovú šťavu. Vylisovaná cukrová trstina sa suší a používa sa ako palivo na pohon celého

cukrovaru. Následne sa z cukrovej šťavy odstraňujú nečistoty, až kým nezostane šťava

čistá. Odstránené nečistoty sa používajú na hnojenie. Ďalší vedľajší produkt slúži ako

krmivo pre dobytok alebo ako surovina pri výrobe rumu a etanolu. Vyváraním nadbytočnej

vody sa potom šťava zahusťuje na sirup a vytvárajú sa drobné kryštáliky cukru. Tieto

kryštáliky sa zväčšujú až na požadovanú veľkosť. Potom sa zo zmesi vyberú a vysušia.

Výsledkom je surový, hnedý cukor. Pri spracovaní cukrovej trstiny vzniká vedľajší produkt,

ktorý je pre ľudské zdravie veľmi prospešný. Vieš ako sa volá?

a) kal

b) bagáza

c) melasa

d) med

8. Lapacho je vysoký, pomaly rastúci strom pôvodom z Amazonského pralesa. Dorastá do výšky

10 - 25 m. Kôra stromu je hladká, jeho drevo veľmi tvrdé a zároveň odolné voči škodcom,

chorobám aj rozkladu. Tento strom sa môže dožívať až 700 rokov. Kvety lapacha sú

sfarbené zväčša na ružovo a sú mäsožravé, živia sa hmyzom. Stromu sa hovorí aj „mravčí

strom“ a to preto, lebo v jeho odumretých kmeňoch sa radi usídľujú mravce. Častejšie sa

však stretneme s pomenovaním „strom života“, pretože účinky čaju Lapacho sú na naše

zdravie skutočne blahodarné. Ako sa volá časť stromu, z ktorej je pripravovaný čaj

Lapacho?

a) lyko

b) kambrium

c) borka

d) bel

9. Dažďový prales je označenie pre listnaté lesy - vždyzelené dažďové lesy, v ktorých nie je

obdobie sucha a ktoré rastú v tepelne priaznivých podmienkach, konkrétne v tropickom,

subtropickom alebo čiastočne aj v miernom pásme. V dažďových pralesoch rastú vysoké

EnvirOtázniky 2015/2016

stromy, je tam teplé podnebie a často tam prší. V niektorých dažďových pralesoch naprší

denne viac ako 2,5 cm zrážok. Dažďové pralesy sú pre našu planétu veľmi dôležité, sú

dôležitými regulátormi svetového podnebia, produkujú veľké množstvo kyslíka (nazývané sú

aj pľúcami Zeme), rastie tu najviac druhov rastlín a žije najviac druhov živočíchov na svete.

Okrem toho spĺňajú ďalšie významné úlohy. Každá štvrtá rastlina, ktorá sa používa na

výrobu liekov, pochádza práve z dažďových pralesov. Dostatok tepla a vlahy umožňuje rast

bujného rastlinstva, ktoré vytvára poschodový porast. Najmohutnejšie stromy sú vysoké až

60 m. Nižšie poschodie stromov je vo výške 10 m. Pod nimi sú kríky, liany a bylinný porast.

Rastlinstvo sa ťahá do výšky kvôli teplu a svetlu, lebo v týchto lesoch nedopadajú na povrch

pôdy takmer žiadne slnečné lúče. Na svete je množstvo nádherných dažďových pralesov, no

jeden z nich bol pre svoju bohatú faunu i flóru zapísaný v roku 1988 na zoznam svetového

dedičstva UNESCO. O ktorý dažďový prales ide?

a) Malajský dažďový prales

b) Amazonský dažďový prales

c) Dažďový prales Sinharaja

d) Dažďový prales Daintree

10.Juvia štíhla je strom, ktorý pochádza z dažďových pralesov povodia Amazonky, Rio

Vaupesm, Rio Negro a Orinoko. Z oblasti svojho pôvodu sa ďalej nerozšírila a plantážové

pestovanie tiež nie je príliš rozšírené. Ide o mohutný vždyzelený strom, dorastajúci do

výšky až 50 m, s priemerom kmeňa až 2 m. Je jedným z najvyšších stromov Amazónie a je

výrazne dlhoveký. Dožíva sa až 500 rokov, niekedy aj viac. Kvety tohto stromu sú

obojpohlavné. Zhruba 14 mesiacov po opelení sa vyvíjajú guľovité plody (nepukavé tobolky),

vo vnútri ktorých sú semená para orechy. Plody majú tvrdú škrupinu, vážia 2 až 3 kg, no

ani pádom z veľkej výšky sa nerozbijú. Otvorí sa jedine viečko s malým priemerom, ktoré

slúži ma klíčenie mladých rastlín. Dospelý strom môže urodiť 100 až 500 plodov. Plody

juvie sa zbierajú až po ich voľnom opadaní. Niekedy, keďže stromy rastú v blízkosti riek,

sa zberajú plody sieťami v riekach. Padajúce plody však môžu spôsobiť závažné poranenia,

preto musia mať zberači pri zbere na hlave prilbu. Škrupina plodu juvie štíhlej je naozaj

tvrdá a nerozbitná, existuje však jeden hlodavec, ktorý ju dokáže „prekonať“. Vieš ako sa

volá?

a) aguti

b) kapybara

c) degu

d) ctenomys

INVÁZNE DRUHY RASTLÍN

1. Nepôvodné druhy rastlín, ktoré pochádzajú z Ázie, Ameriky alebo stredomorských krajín,

sa bežne vysádzajú v parkoch a záhradách. Viaceré z nich sú využívané aj v lesnom

hospodárstve. Niektoré z týchto druhov boli dovezené dávno, udomácnili sa v našich

zemepisných šírkach a už ich ani nepovažujeme za nepôvodné. Napríklad orech vlašský,

gaštan jedlý, ktoré patria do našej kultúrnej krajiny a nemajú negatívny vplyv na pôvodné

druhy a biotopy. Iné druhy, sa však po prispôsobení podmienkam na našom území, začali

EnvirOtázniky 2015/2016

prejavovať expanzívne až invázne. Aké kombinácie vlastností vykazujú druhy, ktoré sa takto

správajú?

a) produkujú veľké množstvo semien, ktorými sa šíria na nové lokality, kde neznižujú odolnosť

pôvodných ekosystémov

b) sú dlhoveké a prežívajú na jednom mieste niekoľko desiatok rokov

c) rozširujú sa semenami alebo vegetatívnym spôsobom na nové lokality, odkiaľ vytláčajú

pôvodné druhy a znižujú odolnosť pôvodných ekosystémov

d) prerastajú koreňmi do veľkých hĺbok a kvitnú skoro na jar

2. Ohľadom nepôvodných a inváznych druhov sú spracovávané viaceré výskumy, monitoringy

a štúdie. Najnovšie súhrnné výstupy spracoval tím vedeckých pracovníkov pod vedením Jany

Medveckej, ktorý hodnotil nepôvodné druhy z hľadiska ich udomácnenia a invázneho

potenciálu. Článok bol publikovaný v časopise Preislia, v čísle 84, v roku 2012. V ňom bolo

zhodnotené, že z nepôvodných druhov predstavujú druhy, ktoré majú invázny potenciál:

a) 2,9 %

b) 3,7 %

c) 3,3 %

d) 2,7 %

3. Pretože sa s druhmi, ktoré sa invázne správajú, stretávame čoraz častejšie a už viac-

menej na celom území Slovenska, bolo potrebné riešiť túto problematiku aj cez zákony.

Rozširovanie nepôvodných a inváznych druhov rastlín upravuje zákon o ochrane prírody

a krajiny z roku 2002, ktorý bol niekoľkokrát novelizovaný. Posledná novela tohto zákona je

z roku 2014, kde sa za invázny druh považuje:

a) druh, vyžadujúci si zvláštnu pozornosť z dôvodu špecifického charakteru jeho biotopu

b) druh, ktorý sa vyskytuje mimo svojho prirodzeného areálu, ako aj mimo areálu v rámci svojho

prirodzeného rozptylového potenciálu

c) druh, pre ktorého populáciu alebo jej časť platí, že väčší počet jej jedincov sa cyklicky

a predvídateľne pohybuje na väčšie vzdialenosti, pričom presahuje hranice Slovenskej

republiky

d) nepôvodný druh, ktorého introdukcia alebo samovoľné šírenie ohrozuje biologickú

rozmanitosť

4. Na území Slovenska sa vyskytujú desiatky druhov, ktoré majú invázny potenciál, ale nie

všetky z nich mohli byť zaradené medzi druhy, ktoré slovenská legislatíva považuje za

invázne. Druhy, ktoré sú považované za invázne druhy, podliehajú prísnym pravidlám. Je

zakázané ich držať, prepravovať, dovážať, pestovať, rozmnožovať alebo obchodovať

s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné

rozšírenie invázneho druhu. Vlastník, správca alebo užívateľ pozemku je povinný odstraňovať

invázne druhy rastlín zo svojho pozemku a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich

EnvirOtázniky 2015/2016

opätovnému šíreniu. Zoznam inváznych druhov je zverejnený vo vyhláške č. 24/2003 Z. z.,

ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Medzi invázne

druhy v zmysle uvedenej vyhlášky nepatrí:

a) Helianthus tuberosus

b) Negundo aceroides

c) Amorpha fruticosa

d) Asclepias syriaca

5. Na odstraňovanie inváznych druhov sa používajú rôzne metódy. Niektoré sa osvedčili ako

účinné, iné nemali žiaduci efekt. Niekoľko rokov je potrebné testovať a skúšať, kým sa

nájdu správne spôsoby odstraňovania týchto druhov rastlín. Stávajú sa aj také prípady, že

metóda, ktorá bola účinná pri jednom druhu, má pri inom druhu presne opačný účinok

a spôsobí len väčšie rozšírenie druhu a zhustnutie jeho porastov. Preto je potrebné, pre

každý druh zvlášť, určiť vhodné spôsoby odstraňovania. Vo vyhláške č. 24/2003 Z. z. sú

uvedené aj metódy odstraňovania, ktoré sú pre jednotlivé druhy zo zoznamu najúčinnejšie.

Jedným z inváznych druhov, ktorý spôsobuje problémy najmä na južnom Slovensku, je

pajaseň žliazkatý. Najvhodnejším spôsobom jeho odstraňovania je:

a) vytrhávanie a presekávanie koreňov pod povrchom pôdy

b) vpich koncentrovaného prípravku do stoniek (injekčná metóda) alebo zásek do stonky

s okamžitým vpravením koncentrovaného herbicídu do záseku

c) výrub a následné potretie reznej plochy koncentrovaným herbicídom (prípravkom na ničenie

rastlín)

d) chemický postrek herbicídom (prípravkom na ničenie rastlín) na listy

6. Viaceré invázne druhy rastlín majú okrem negatívneho vplyvu na okolitú krajinu, významný

vplyv aj na ľudské zdravie. Pomerne veľa ľudí trpí na alergie, medzi ktorými prevládajú

peľové alergie alebo tzv. senná nádcha, ktorá sa prejavuje v čase kvitnutia druhov

produkujúcich veľké množstvo peľu. Medzi významné alergizujúce druhy patria tieto invázne

rastliny:

a) ambrózia palinolistá a zlatobyle

b) pajaseň žliazkatý a ambrózia palinolistá

c) zlatobyle a kustovnica cudzia

d) kustovnica cudzia a boľševník obrovský

7. Asi najnebezpečnejším inváznym druhom na Slovensku je boľševník obrovský. Ide o rastlinu

dorastajúcu až do výšky 2 – 5 metrov. Jej spodné listy, niekedy až 150 cm dlhé, sú

umiestnené v listovej ružici, uprostred ktorej vyrastá dutá stonka. Súkvetie, ktoré sa

vytvára na vrchole stonky môže mať v priemere až 50 cm a obsahuje až desiatky tisíc

drobných bielych kvetov, z ktorých sa vytvoria dobre klíčivé semená (v priemere 20 – 30

tisíc semien). Kontakt s touto rastlinou však prináša veľké riziká, pretože pri porušení

rastliny vytekajú šťavy, ktoré obsahujú:

EnvirOtázniky 2015/2016

a) pyrolizidínové alkaloidy, ktoré sú karcinogénne a spôsobujú kožné alergie (začervenanie

a vyrážky)

b) fototoxické tetracyklíny, ktoré spôsobujú závraty, nepokoj a dýchacie ťažkosti

c) fototoxické furanokumaríny, ktoré reagujú na svetlo a spôsobujú ťažké poleptania kože

a vytvorenie vodnatých pľuzgierov

d) fototoxické bioflavonoidy, ktoré reagujú na svetlo a spôsobujú ťažké poleptania kože

a vytvorenie vodnatých pľuzgierov

8. V zozname inváznych druhov je zaradený aj jeden rod – pohánkovec alebo krídlatka (Fallopia

sp., synonymum Reynoutria), ktorý zahŕňa 3 taxóny. Ide o druhy pohánkovec japonský

(Fallopia japonica), pohánkovec sachalinský (Fallopia sachalinensis) a ich kríženec pohánkovec

český (Fallopia x bohemica). Kým prvé dva druhy boli do Európy dovezené z Ázie, posledný

vznikol až na území Európy skrížením dvoch dovezených druhov. Pretože je najlepšie

prispôsobený našim podmienkam, je z rodu najviac rozšírený a práve s ním sa najčastejšie

stretávame v krajine, kde tvorí husté a rozsiahle porasty. V ktorom roku bol opísaný tento

kríženec:

a) 1970

b) 1983

c) 1985

d) 1980

9. Invázne druhy majú vysokú schopnosť šírenia a obsadzovania nových priestorov. Využívajú

na to rôzne stratégie. Buď produkujú veľké množstvo ľahko klíčivých semien alebo využívajú

rôzne spôsoby vegetatívneho šírenia (napr. podzemkami, vytváraním výmladkov). Niektoré

druhy dokážu zakoreniť aj z konárov, ktoré sa dotýkajú zeme, alebo z kúskov stoniek,

ktoré sa pri odlomení dostanú na pôdu. Ktorý z uvedených druhov sa nešíri vegetatívnym

spôsobom:

a) pajaseň žliazkatý

b) zlatobyľ kanadská

c) kustovnica cudzia

d) ambrózia palinolistá

10. Od 1. januára 2015 je účinné Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014

z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných

druhov. Spomínané nariadenie bolo schválené z toho dôvodu, aby sa zamedzilo šíreniu

inváznych druhov v rámci Európskej únie a zabránilo sa dovozu druhov, ktoré sú invázne

v iných krajinách a mohli by ohroziť aj pôvodné ekosystémy v Európskej únii. Nariadenie

rozlišuje tzv. invázne druhy, ktoré vzbudzujú obavy Únie. Sú to druhy, ktoré:

a) sú nepôvodné na území Únie, o ktorých sa určitý členský štát na základe vedeckých dôkazov

domnieva, že ich uvoľnenie a rozšírenie, i v prípade, ak nie je úplne overené, má významný

EnvirOtázniky 2015/2016

nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie alebo hospodárstvo, ktorý si vyžaduje opatrenia na úrovni

daného členského štátu

b) sú nepôvodné na území Únie a ich populácie prekročili fázu naturalizácie („udomácnenia“), kedy

sú populácie samoudržateľné, a rozšírili sa tak, že kolonizujú veľkú časť možnej oblasti

svojho výskytu, kde môžu prežiť a rozmnožovať sa

c) sú nepôvodné na území Únie, dokážu vytvoriť životaschopnú populáciu a šíriť sa

v životnom prostredí za súčasných podmienok alebo za predvídateľných podmienok zmeny

klímy v jednom biogeografickom regióne, ktorý si delia viac ako dva členské štáty; je

pravdepodobné, že budú mať významný nepriaznivý vplyv na biodiverzitu a mohli by mať

nepriaznivý vplyv aj na ľudské zdravie alebo hospodárstvo; je preukázané, že na

zabránenie ich introdukcii, udomácneniu alebo šíreniu je potrebná spoločná činnosť na

úrovni Únie a ich zaradením do zoznamu Únie sa účinne zabráni ich nepriaznivému vplyvu,

alebo sa ich nepriaznivý vplyv minimalizuje alebo zmierni

d) sú nepôvodné na území Únie a je u nich pravdepodobné, že budú mať významný nepriaznivý

vplyv na biodiverzitu a mohli by mať nepriaznivý vplyv aj na ľudské zdravie alebo

hospodárstvo, je preukázané, že na zabránenie ich introdukcii, udomácneniu alebo šíreniu je

potrebná spoločná činnosť na úrovni Únie

MACHY A LIŠAJNÍKY

1. Lišajník je organizmus tvorený hubou a riasou alebo sinicou. V riase sa tvoria organické

látky pri fotosyntéze. Tieto látky využíva huba ako zdroj výživy a za to udržiava vlhkosť,

ktorú potrebuje pre život riasa, sinica. Majú vzájomne prospešný vzťah (symbióza). Sú

priekopníkmi života - žijú aj na holých skalách, rozrušujú ich a tým pripravujú podmienky na

uchytenie sa aj iných rastlín. Často ich nachádzame na kameňoch, múroch, konároch

a kmeňoch. Mnohé druhy žijú len v čistom prostredí. Kde rastie málo lišajníkov, je väčšinou

znečistené prostredie. Význam - potrava pre živočíchov, ale aj ľudí a niektoré majú liečivé

účinky. Lišajníky sa považujú za najpomalšie rastúce organizmy, napriek tomu, že

v slovenských podmienkach rastú takmer celý rok. Dutohlávka rastie rýchlosťou, asi 2,5 mm

za rok, niektoré lupeňovité a kríčkovité lišajníky rastú až 15 mm/rok. Najpomalšie rastú

druhy s kôrovitou stielkou, napr. zemepisník mapovitý. Aký je priemerný prírastok v mm za

jeden rok takéhoto druhu lišajníka?

a) 8 až 10mm/rok

b) 0,06 až 1mm/rok

c) 2 až 2,5mm/rok

d) 11 až 14mm/rok

2. Machy sa objavili na Zemi medzi najprimitívnejšími suchozemskými rastlinami po prvýkrát

pred viac než 350 miliónmi rokov - už dávno pred dinosaurami. Sú väčšinou malé, merajú len

EnvirOtázniky 2015/2016

niekoľko centimetrov alebo sa plazia po zemi a po inom povrchu. Na rozdiel od pokročilejších

suchozemských rastlín nemá väčšina machov špecializované tkanivá na prepravu živín a vody

z jednej časti do druhej. Pretože nemajú žiadny „cievny” systém, nemajú ani skutočné

korene, stonky alebo listy. Napríklad korene machov slúžia iba k prichyteniu a neprivádzajú

rastline z pôdy živiny ani vodu, tieto životne dôležité látky absorbuje celý povrch rastliny.

A listy s výnimkou stredných vlásočníc sú na priereze zložené obyčajne len z jednej bunky.

Machy netvoria ani kvety, ani semená. Miesto toho majú na vrcholoch malé tobolky

s výtrusmi, podobné zrnám na dlhých tenkých stonkách. U nás najväčší rastúci druh machu,

narastajúci až do výšky 15 cm sa volá?

a) ploník obyčajný

b) rašeliník močiarny

c) plavúň obyčajný

d) praslička roľná

3. Škodlivý účinok znečistenia atmosféry na rast a druhové rozšírenie lišajníkov bol spozorovaný

už okolo roku 1850. V posledných desaťročiach sa tento poznatok využíva pri mapovaní

kvality životného prostredia vo všetkých vyspelých krajinách Európy. Lišajníky patria medzi

najlepšie a najčastejšie využívané organizmy pri monitoringu životného prostredia.

Prostredníctvom mapovania zmien v spoločenstvách lišajníkov a stanovenia koncentrácií

vybraných iónov (napr. katiónov ťažkých kovov) sa dozvedáme cenné informácie o kvalite

životného prostredia v husto osídlených a priemyselných oblastiach. Stielka tvorí telo

lišajníka, poznáme štyri základné typy stielky. Lišajníky z akým typom stielky sú všeobecne

najmenej odolné voči znečisteniu ovzdušia ťažkými kovmi?

a) kôrovitá

b) kríčkovitá

c) lupeňovitá

d) vláknitá

4. Podobne ako vyššie rastliny aj lišajníky a machorasty sú v súčasnosti poznačené postupným

ubúdaním a zánikom ich výskytu. Hlavnou príčinou ohrozenosti resp. až zániku je komplex

negatívnych faktorov, ktoré môžeme označiť aj ako zmenu stanovištných podmienok, ktoré

sú následkom zmenených prírodných pomerov, ako aj celkového nepriaznivého vývoja stavu

životného prostredia nielen u nás ale aj vo svete. Na Slovensku bola zistená prítomnosť

zhruba 1500 druhov lišajníkov a 900 druhov machorastov. Ohrozené druhy rastlín

a živočíchov môžeme nájsť v tzv. Červenej knihe ohrozených druhov rastlín a živočíchov,

ktorú periodicky vydávajú štáty a informujú tak aj o celkovom stave biodiverzity na ich

územiach. V Červenej knihe ohrozených druhov v skupine rastlín na Slovensku je uvedených

2915 taxónov. Aký je spolu počet ohrozených druhov lišajníkov a machorastov z tohto

celkového počtu rastlín uvedených v Červenej knihe rastlín Slovenska?

a) 2323

b) 1059

c) 868

d) 489

EnvirOtázniky 2015/2016

5. Dnes už poznáme množstvo rastlín, ktoré majú schopnosť pomôcť nám pri mnohých

chorobách či neduhoch. Niektoré z nich poznáme už od dávnych dôb, iné na svoje objavenie

ešte len čakajú. Liečivá sila lišajníkov sa využívala už od stredoveku. Liečili sa nimi najmä

choroby pľúc, pečene a cukrovka. Neskoršie výskumy ukázali, že v stielkach niektorých

lišajníkov sa skutočne nachádzajú cenné látky, dokonca s antibiotickými účinkami. Jeden

z nich je najviac rozšírený v severských krajinách, kde slúži ako potrava pre ľudí

i zvieratá. Miestni z neho dokonca pripravujú výživnú múku. U nás je najviac rozšírený

v horských oblastiach, na holiach. Tento lišajník je u nás zákonom chránený a k nám bol

dovážaný najčastejšie z Poľska a Ukrajiny. Do medicíny ho zaviedol v roku 1671 istý

Borich. Dnes je oficiálnym liečivom a tiež súčasťou pľúcneho čaju. Používa sa pri liečbe

silného kašľa, dokonca aj zákernej tuberkulózy. Práve z tohto lišajníka vedci izolovali

antibiotikum kyselinu usnovú, ktorá tlmí rast tuberkulóznych buniek. Obsiahnuté slizy

zmierňujú bolesti pri kašli a zápale hrtana, čaj sa odporúča na zlepšenie trávenia. Ktorý

z uvedených lišajníkov má takéto liečivé účinky?

a) pľuzgierka islandská

b) dutohlávka šupinatá

c) diskovník múrový

d) diskovka čiarkovaná

6. Rašeliniská vznikajú v oblastiach s vysokými zrážkami, v horských sedlách alebo aj

zarastaním vysokohorských jazier. Na nepriepustnom podloží sa zadržiava voda, v ktorej sa

postupne hromadia zvyšky odumretých rastlín a nezriedka aj živočíchov. Kyslé prostredie,

nedostatok živín a kyslíka vo vodnom prostredí spôsobujú veľmi pomalý rozklad odumretých

častí, ktorého výsledkom je rašelina. Na jej tvorbe sa podieľajú najmä machy – rašelinníky

Sphagnum. Sú to organizmy, ktoré na vrchole neustále dorastajú. Ich spodné vrstvy

postupne odumierajú a tak prispievajú k tvorbe rašeliny. Ročný prírastok rašeliny je zhruba

2 mm. Za tisícky rokov sa týmto procesom navrství niekoľko metrov vysoká vrstva rašeliny.

Rašeliniská v krajine plnia niekoľko dôležitých funkcií. Jednou z nich je zadržiavanie vody.

Najmä vďaka stielkam rašelinníkov dokáže rašelinisko absorbovať a udržať veľké množstvo

vody presne ako špongia. Ako sa nazývajú kopčeky rašeliníka nachádzajúce sa v rašelinisku?

a) fjordy

b) bulty

c) lofoty

d) šlenky

7. Lišajníky sa dlho považovali za jednotné organizmy a taxonomicky sa preto hodnotili ako

samostatná skupina v rastlinnej ríši. Až v šesťdesiatych rokoch 19. storočia dokázali de

Bary pre slizovité, a Schwenderer pre všetky ostatné druhy ich dvojitú podstatu. Lišajníky

ako symbiotické organizmy definované ekologicky, morfologicky a fyziologicky teda nemôžu

tvoriť žiadnu osobitnú systematickú jednotku rastlinnej ríše. Napriek tomu sa aj neskôr

často uvádzali ako samostatná skupina alebo ako akýsi prívesok v rámci kmeňa húb.

Predstavitelia hubovej zložky každého lišajníka sa začleňujú do štyroch veľkých skupín húb:

Zygomycotina - zygomycéty, Ascomycotina - vreckaté huby, Basidiomycotina - bazídiové

huby a Deutermycotina - nedokonalé huby. Absolútnu prevahu (viac ako 99% druhov) majú

zástupcovia jednej z týchto skupín húb, viete ktorej?

EnvirOtázniky 2015/2016

a) Zygomycotina

b) Ascomycotina

c) Basidiomycotina

d) Deutermycotina

8. V roku 1965 bola Národnou radou vyhlásená Prírodná rezervácia (PR) Machy. Oblasť

neďaleko mesta Podbanské z rozlohou 256 100 m², ktorej predmet ochrany sú rašelinné

spoločenstvá podtatranských fluvioglaciálnych plošín Abieto-Piceetum, Pinetum ledosum,

ktorých obdobu nachádzame na Slovensku len na hornej Orave. V dnešnej dobe je územie

využívané ako vedeckovýskumný objekt. Ako sa volá obec v ktorej katastrálnom území sa

PR Machy nachádza?

a) Liptovský Hrádok

b) Liptovský Ján

c) Liptovská Kokava

d) Liptovská Teplička

9. Orava je nielen na Slovensku vychýrená svojimi najrozsiahlejšími, najzachovalejšími

a najvzácnejšími komplexmi rašeliniskových biotopov. Len v Chránenej krajinnej oblasti

Horná Orava je ich rozloha 1 012,20 ha. Takmer všetky patria medzi územia európskeho

významu, čo značí, že sú významné nielen v rámci Slovenska, ale v rámci celej Európskej

únie. Niektoré druhy machorastov sú chránené Európskou úniou v zmysle smernice Rady

Európskych spoločenstiev č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov

a voľne rastúcich rastlín, tzv. Smernica o biotopoch. Pre tieto vybrané druhy sa v Európe,

ale aj na území Slovenska vyhlasovali územia európskeho významu, ktoré patria do sústavy

NATURA 2000. Na území Slovenska je smernicou o biotopoch chránených 7 druhov

machorastov, pre ktoré sa vyhlasovali aj územia európskeho významu. Jeden z týchto

druhov rastie výlučne na rašeliniskách so zachovalým vodným režimom, kde osídľuje

predovšetkým menšie terénne depresie alebo iné časti s dostatkom vody. O ktorý mach sa

jedná?

a) Sphagnum pylaisii

b) Hamatocaulis vernicosus

c) Dicranum viride

d) Ochyraea tatrensis

10. Biologické vedy sa zaoberajú štúdiom živých sústav. Biológia je veda o živých organizmoch,

ich štruktúre, funkciách, vzájomných vzťahoch živých organizmoch na rôznych úrovniach

organizácie a vzťahoch medzi živými organizmami a prostredím.

Pojem biológia zaviedol v roku 1802 Jean-Baptiste Lamarck (1744-1829).

Biologické vedy môžeme členiť z hľadiska viacerých kritérií. Základné členenie sa ale delí

na mikrobiologické vedy, botanické vedy, zoologické vedy a antropológiu - vedu alebo

súbor vied o človeku . Napríklad vyhynuté skupiny organizmov študuje paleontológia

a podobne. Veda je teda systém overených poznatkov, ktoré vysvetľujú javy objektívnej

reality. Cieľom vedy je budovať, rozširovať, prehlbovať, pretvárať vedecké teórie, ktoré

EnvirOtázniky 2015/2016

slúžia na opis, praktické použitie – na zmenu a predikciu javov. Ako sa volá veda, ktorá

študuje machy?

a) lichenológia

b) mykológia

c) graminológia

d) bryológia