View
1
Download
0
Category
Preview:
Citation preview
NEUROFYZIOLÓGIA
Prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD.
FYZIOLÓGIA –LOGIKA ŽIVOTA
MASLOWOVA HIERARCHIA
POTRIEBSpirituálne – duchovné potrebyvyššie, nadhmotné naplnenie
Sebarealizácia(využitie vlastného potenciálu)
Potreby ega(sebaúcta, sebavedomie,
autonómia)
Spoločenské potreby
(láska, priateľstvo, kamarátstvo)
Potreba bezpečia (ochrana pred nebezpečenstvom)
Fyziologické potreby – telesné
(teplo, domov, jedlo) Koncept pozitívnej a motivačnej psychológie
Kľúčový koncept vývoja
PODVEDOMÉ
EMÓCIE
VEDOMÉ
MYSLENIE,
REAKCIE
SAMOREGULÁCIA
Pamäť
Učenie
Sebareflexia
VÝZNAMNÝ
PODNETSAMOGENERUJÚCE
INTEGROVANÝ MODEL CENTRÁLNEJ REGULÁCIECIEĽOM KAŽDÉHO KONANIA JE
MINIMALIZOVAŤ OHROZENIE A MAXIMALIZOVAŤ ODMENU
ŽIVOTNÉ SKÚSENOSTI – ADEKVÁTNA REAKCIA
a) Princíp hierarchie
b) Princíp používania
c) Princíp vzájomného prepojenia (feedback – feedforward)
CENTRÁLNA NERVOVÁ
REGULÁCIA
REFLEXNE
(miecha - obranné reflexy, mozgový kmeň - dýchanie, krvný tlak)
EMOTÍVNE
(paleokortex, subkortikálne jadrá)
KOGNITÍVNE
Neokortex - najvyššia úroveň zdokonaľovania výstupov na základe vstupov - pamäť, učenie)
ZACHOVANIE ŽIVOTA = SCHOPNOSŤ ADAPTÁCIE
Regulačné mechanizmy na zachovanie života = regulačné mechanizmy
na zachovanie stability vnútorného prostredia HOMEOSTÁZA(udržiava sa napriek zmenám vo vonkajšom prostredí),
HOMEORÉZA – príprava na rozkolísanie stability a „in advance“
regulácia, z gréčtiny – „podobný tok“ – návrat k pôvodnej trajektórii.
NERVOVÝ SYSTÉM
Transport a komunikácia
1. Nervová - elektrické impulzy, nervy
2. Humorálna – chemické látky, krvný obeh
Integrácia – centrálny nervový systém
NEUROIMUNOENDOKRINOLÓGIA
Integračné centrumMechanizmom spätnej väzby na rôznej úrovni overuje svoje výstupy:
Mozgový kmeň (dýchanie, krvný tlak)
Medzimozog (príjem potravy a vody, spánok a bdenie)
Mozgová kôra (vedomé reakcie, pamäť – najvyššia úroveň
zdokonaľovania výstupov na základe skúseností)
TRÉNUJTE SVOJ MOZOG
Skúste prečítať nasledujúci
text (je určený tým, ktorí
čítajú v angličtine)
Nevzdávajte to po prvom
riadku – váš mozog a jeho
analytické centrá sa dokážu
adaptovať
PREHĽAD PREDNÁŠOK Z NEUROFYZIOLÓGIE:
• Fyziológia nervovej bunky
• Pokojový transmembránový potenciál,
receptorový potenciál
• Depolarizácia, hyperpolarizácia, akčný
potenciál nervovej bunky
• Vedenie vzruchov po nervovom vlákne
• Fyziológia zmyslov (zrak, sluch, bolesť)
• Fyziológia kostrového a hladkého svalstva
• Fyziológia autonómneho nervového
systému
FYZIOLÓGIA
NERVOVEJ BUNKY
NEURÓNU
NERVOVÝ SYSTÉM
1) CENTRÁLNYa) Mozogb) Miecha
2) PERIFÉRNYNervové vláknaa) Axóny (z mozgovej bunky na
perifériu, alebo k ďalšiemu neurónu)
b) Dendrity (do mozgovej bunky z okolitých neurónov)
3) AUTONÓMNYa) Sympatikovýb) Parasympatikový
RANVIEROVE ZÁREZY
NEURÓN základná morfologická a funkčná jednotka nervovej
sústavy
MYELÍNOVÁ POŠVA
AXÓN
TELO NEURÓNU
TERMINÁLNE GOMBÍKY
CYTOPLAZMA
DENDRITY
JADRO NEURÓNU
DOROZUMIEVACOU „REČOU“ NERVOVÉHO SYSTÉMU SÚ ELEKTRICKÉ IMPULZY
Podľa štruktúry:
UNIPOLÁRNE
BIPOLÁRNE
PSEUDOUNIPOLÁRNE
MULTIPOLÁRNE
Podľa funkcie:
SENZORICKÉ, AFFERENTNÉ
MOTORICKÉ, EFFERENTNÉ
A) Somatické – ku kostrovým svalom
B) Autonómne – k hladkým svalom, srdcu a
žľazám
Ba) sympatikové
Bb) parasympatikové
ASOCIAČNÉ, INTERNEURÓNY
V centrálnom nervovom systéme majú
integračnú funkciu
KLASIFIKÁCIA NEURÓNOV A NERVOV
FUNKČNÉ ROZDELENIE NEURÓNOV
SENZORICKÉ, AFFERENTNÉ
MOTORICKÉ, EFFERENTNÉ
A) Somatické – ku kostrovým svalom
B) Autonómne – k hladkým svalom, srdcu a
žľazám - sympatikové, parasympatikové
ASOCIAČNÉ, INTERNEURÓNY
V centrálnom nervovom systéme majú
integračnú funkciu
Somatický motorický systém
Motorický systém
Autonómny motorický systém
Senzorický systém
GLIOVÉ BUNKY A NEURÓNY
NEURÓN
GLIOVÉ BUNKY
POMER NEURÓNOV
A GLIOVÝCH BUNIEK JE 1:10
Gliové bunky
– spiace obry mozgu
ASTROCYTY (tmavá zelená)
Najväčšie gliové bunky
prispievajú k výžive neurónov
regulujú extracelulárne prostredie,
Zabezpečujú rovnováhu iónov ECT a
v ICT
Vznikaju v nich akčné potenciály
OLIGODENDROCYTY
obaľujú axóny v CNS
Schwannove bunky v PNS !
ovplyvňujú rýchlosť vedenia po nerve
MIKOGLIA
najmenšie gliové bunky
fagocytujúce bunky - makrofágy,
antigén prezentujúce bunky
NEUROGLIANeurogliové bunky tvoria funkčnú integritu nervového systému a funkčne
podporujú nervové bunky, ktoré tak môžu plniť svoju funkciu.
NEUROGLIA – od slova „glej“ – zaviedol ho Rudolf Virchow v 1854.
NEUROTRANSMITERY- NEUROMODULÁTORYViac ako 50 chemických látok spĺňa kritériá pre zaradenie do neurotransmiterov
1. Malé molekuly s rýchlym účinkom
uskladnené v synaptických vezikulách v terminále axónu.
Účinok na postsynaptickej membráne asi 1 ms, spôsobí otvorenie iónových kanálov,
Rýchlo sa inaktivujú, recyklujú sa, tvoria sa v tele neurónov
Trieda I. ACH
Trieda II. Amíny : NA, A, Dopamín, serotonín, histamín
Trieda III. Aminokyseliny: GABA, Glycín, Glutamát, Aspartát
Trieda IV. NO
2. NEUROPEPTIDY, pomaly účinkujúce neurotransmitery, sú integrálnou súčasťou
proteínových molekúl v tele neurónu, uvolňujú sa z nich a zakomponujú do vezikúl,
ktoré sa dostávajú do axónového terminálu, pôsobenie po vyplavení je dlhé (hod. až dni)
pôsobí na iónové kanály, metabolizmus bunky, moduluje expresiu génov.
A. Hypotalamové releasing hormóny
B. Hypofýzové peptidy: beta-endorfín, MSH, Prolaktin, GH, vazopresin, oxytocin,
ACTH, LH, TSH
C. Peptidy pôsobiace v GIT a mozgu: Leucin enkefalin, methionín enkefalín,
Substancia P, gastrin, cholecystokinin, VIP, Neurotenzin, inzulín, glukagón
D. Z iných tkanív: angiotenzín II, Bradykinín, Karnozín, kalcitonín, spánkové peptidy
NEUTRANSMITERY
NEUROMEDIÁTORY
Charakteristika neurotransmitera:
1. Tvorí sa v neuróne, nachádza sa v jeho terminálnom synaptickom
gombíku a vyplavuje sa do synaptickej štrbiny po príchode akčných
potenciálov k axónovému terminálu
2. Musí vyvolávať účinok na postsynaptickom neuróne
3. Po prenesení signálu na postsynaptický neurón musí byť rýchlo
odbúraný – deaktivovaný
4. Musí mať taký istý účinok na postsynaptický neurón pri experimentálnej
aplikácii ako keď sa vyplavuje z presynaptického neurónu
NEUROMODULÁTORY
DIFÚZNE MODULAČNÉ SYSTÉMY
Centrom sú malé podkôrové jadrá
Lokalizácia jadier je v mozgovom kmeni
Jeden neurón ovplyvňuje vyplavením
modulátora do ECT až 100 000 ďalších
neurónov v CNS
Charakteristika neuromodulátorov:
1. Neuromodulátory nie sú sprostredkovateľmi nervových impulzov
2. Neuromodulátory ovplyvňujú syntézu, degradáciu a reabsorpciu
neurotransmiterov
3. Neuromodulárory majú regulačné účinky nielen na synapsách,
ale najmä na extrasynaptických receptoroch
SYNAPSA – FUNKČNÉ SPOJENIE NEURÓNOV
1. Nervový vzruch príde na presynaptický gombík
2. Vyplaví sa mediátor (chemická látka) do synaptickej štrbiny
3. Mediátor sa spojí s receptormi postsynaptickej membrány
4. Vyvolá tvorbu nervového vzruchu alebo inú aktivitu
SYNAPTICKÝ PRENOS
• SYNAPSA – funkčné
prepojenie buniek
• (aspoň jedna je nervová)
• axodendritická,
axosomatická,
• axoaxónová
Na jednom postsynaptickom neuróne sa aktivuje veľký počet
synáps s hodnotou okolo 2 mV (miestne potenciály).
Suma týchto hodnôt umožňuje dosiahnuť prahovú hodnotu na
axónovom hrbolčeku pre vznik akčného potenciálu
EXCITAČNÝ POSTSYNAPTICKÝ POTENCIÁL – EPSP (depolarizácia) ,
alebo sa od nej vzdialiť
INHIBIČNÝ POSTSYNAPTICKÝ POTENCIÁL – IPSP (hyperpolarizácia).
Excitácia / inhibícia závisí od účinku mediátora a presunu iónov na
membráne postsynaptického neurónu
SYNAPSA
Časová sumácia: opakované podnety v krátkom časovom intervale majú
kumulatívny efekt
Priestorová sumácia: podnety na viacerých miestach membrány v rovnakom čase
majú kumulatívny efekt
Sir John Eccles
(1903-1997)
Preukázal časovú
sumáciu na jednej
nervovej bunke
získal Nobelovu cenu
(1963) za inhibičné a
excitačné procesy na
synapse
Dva podnety s pauzou
medzi nimi nevyvolajú AP
Tri podnety krátko za sebou
vyvolajú AP
Každý z podnetov osobitne
nestačí na vyvolanie AP
Tri podnety naraz
vyvolajú AP
http://ib.bioninja.com.au
Každý neurón dostáva tisíce vstupov
Integruje ich do jedného neurónového výstupu – synaptická integráciaVýstup závisí na:
1. Sile presynaptickej aktivácie
2. Kvante vyplaveného neurotransmitera
3. Množstve aktívnych PS receptorov
EPSP – excitačný possynaptický potenciál
IPSP – inhibičný postsynaptický potenciál
Excitačná synapsa - EPSP
Na postsynaptickej membráne dochádza
k otvoreniu Na+ kanálov a následnej
depolarizácii membrány
Inhibičná synapsa - IPSP
Na postsynaptickej membráne dochádza
k otvoreniu Cl-, K+ kanálov a následnej
hyperpolarizácii membrány
Nobelova cena za fyziológiu a medicínu 1932„za objavy spojené s funkciou neurónov"
V pokusoch na psoch dokázal, že reflexný čas je vyšší ako je
rýchlosť vedenia po axóne po reflexnej dráhe.
Sherrington usúdil, že toto oneskorenie je spôsobené zdržaním
na synapse. Každý synaptický prenos (prevod elektrických
signálov na chemické a späť) môže trvať až cca 0.05 s
Objavil časovú a priestorovú sumáciu na neurónovej membráne
(viacero slabších podnetov prichádzajúcich na membránu
neurónu v krátkom časovom slede vyprovokuje väčšiu odpoveď
ako jeden silný podnet
Objavil mechanizmus recipročnej inervácie (kontrakcie a
relaxácie) svalov (ďalej vo fyziológii kostrového svalu)
POKOJOVÝ MEMBRÁNOVÝ
POTENCIÁL
RECEPTOROVÝ POTENCIÁL
A
AKČNÝ POTENCIÁL
NERVOVÉHO VLÁKNA
• Nerovnomerná distribúcia
iónov zvonka a znútra
membrány bunky –
POLARIZÁCIA MEMBRÁNY
(platí pre všetky bunky
tela)
• K+, proteíny- / Na+, Cl-
• vnútri / vonku
• záporný / kladný
• - 70 mV
POKOJOVÝ MEMBRÁNOVÝ POTENCIÁL
POKOJOVÝ MEMBRÁNOVÝ POTENCIÁL
Orientačné hodnoty
koncentrácií iónov
zvonka a zvnútra
membrány v bunke
v pokoji – pokojový
transmembránový
potenciál
+ KONCENTRAČNÝ GRADIENT
Sila, ktorá sa snaží vyrovnať koncentráciu
danej látky (sodíka, horčíka....) na oboch
Stranách membrány
ELEKTRICKÝ GRADIENT
RELATÍVNE KONCENTRÁCIE VÝZNAMNÝCH IÓNOV NA VNÚTORNEJ
A VONKAJŠEJ STRANE MEMBRÁNY NEURÓNU – ELEKTRICKÉ A
CHEMICKÉ GRADIENTY NA MEMBRÁNE
HENDERSONOVA ROVNICA
u= permeabilita membrány pre katióny,
v = permeabilita membrány pre anióny
Membrána je priepustná pre K ióny,
ale je nepriepustná pre Na ióny
Meranie transmembránového
pokojového potenciálu bunky
Exploratívna elektróda
je vnútri, preto má potenciál
negatívnu hodnotu
(vnútro je oproti vonkajšku
membrány negatívne) !!!!!!
POKOJOVÝ MEMBRÁNOVÝ POTENCIÁL
Pokojový transmembránový potenciál závisí na permeabilite
membrány pre každý rozhodujúci ión a rovnovážny potenciál pre
každý difundibilný ión. Je vlastný každej bunke v tele, ale nie všetky
bunky ho môžu meniť (len nervové a svalové)
Pokojový transmembránový potenciál väčšiny buniek sa nachádza
medzi –65 mV to –90 mV
Na/K pumpy pomáhajú zachovať potenciálový rozdiel, pumpujú 3 Na von and 2 K dnu.
Receptor – prijíma a kóduje podnet
odošle do nervového centra
Kódovanie – zmena zmyslového podnetu
(mechanický, chemický, elektrický.....)
na informačný kód NS – nervové vzruchy
(akčné potenciály)
Niekedy sa označuje ako
Generátorový potenciál
Ak amplitúda receptorového
potenciálu v tomto mieste dosiahla
prahovú úroveň vzniká
Akčný potenciál– FREKVENČNÝ KÓD
Receptorový potenciál vzniká
depolarizáciou receptívnej membrány
Amplitúda depolarizácie závisí od sily
podnetu - AMPLITÚDOVÝ KÓD
Excitačný a inhibičný potenciál
EPSP vzniká po otvorení Na kanálov
Na postsynaptickej membráne
EPSP vzniká po otvorení Cl kanálov
Na postsynaptickej membráne
Stimulácia membrány
podprahovým podnetom
• A)znižuje potenciálový rozdiel na membráne (depolarizácia) -zvyšuje sa jej dráždivosť
• B) zvyšuje potenciálový rozdiel (hyperpolarizácia) - znižuje sa jej dráždivosť
Po dosiahnutí prahovej hodnoty
podnetu (spúšťacia úroveň)
nastane DEPOLARIZÁCIA MEMBRÁNY
(AKČNÝ POTENCIÁL, NERVOVÝ
VZRUCH)
Platí pre nervové a svalové
bunky
ZMENY MEMBRÁNOVÉHO POTENCIÁLU
Vznik AP otvorením Na kanálov
po dosiahnutí prahovej hodnoty
Potenciál membrány
môžu meniť len bunky,
ktoré majú vzrušivé
membrány (svalové,nervové)
Keď depolarizácia
membrány dosiahne
prahovú hodnotu,vznikne
AKČNÝ POTENCIÁL
Pre akčný potenciál platí:
1.Rovnaká amplitúda(šíri sa bez dekrementu)
2.Frekvenčný kód
3.Zákon všetko alebo nič
4.Refraktérne fázy
VZNIK AKČNÉHO POTENCIÁLU
DRÁŽDIVÁ VS VODIVÁ MEMBRÁNA
AMPLITÚDOVÝ KÓD VS FREKVENČNÝ KÓD
Na/K pumpa
Na/K ATPáza
3 Na ióny vstúpia
do ATPázy z
bunky
ATP fosforyluje
enzým s následným
vypumpovaním 3Na
2 K ióny vstúpia
do ATPázy zvonka
Teraz nefosforylovaný
enzým pumpuje
2K ióny do bunky
Iónové kanaly
IÓNY DIFUNDUJÚ PO ICH ELEKTROCHEMICKOM GRADIENTE CEZ PÓRY –
IÓNOVÉ KANÁLY
Iónové kanály sú selektívne pre určité ióny. Difúzia iónov Na je facilitovaná Na-
iónovým kanálom.
Selekciu robí kanál dvoma spôsobmi: veľkosť Na+ zodpovedá veľkosti
kanála a aminokyseliny vnútri kanála sú opačné (negatívne), čím Na ióny
priťahujú.
K+ pre svoju veľkosť cez ne nemôže prejsť
Cl− sú negatívne – tiež týmto kanálom nemôžu prejsť
AKČNÝ POTENCIÁL, NERVOVÝ IMPULZ
Trvanie a amplitúda akčného potenciálu
nezávisí na sile podnetu
ZÁKON VŠETKO ALEBO NIČ
V prvej fáze Na ióny vstupujú
dnu do bunky, v druhej fáze
K ióny vystupujú von z bunky
V tretej fáze sa pomocou Na/K
Pumpy ióny Na a K vymenia
(Na von a K dnu)
AKČNÝ POTENCIÁL
POKOJOVÝ POTENCIÁL
PODNETOVÝ
PRAH
PRAH – MINIMÁLNA SILA
PODNETU, KTORÁ VYVOLÁ
VZNIK AKČNÉHO POTENCIÁLU
VŚETKO ALEBO NIČ
SLABÝ PODNET
SILNÝ PODNET
STREDNÝ PODNET
ODPOVEĎ
NA
PRAHOVÝ
PODNET
PRAHOVÝ PODNET – je podnet dostatočnej intenzity na vyvolanie akčného
potenciálu. Všetky podnety nad touto intenzitou generujú impulzy vždy
rovnakej amplitúdy. Podnet nižšej intenzity nevyvolá vznik impulzu.
Podnet vyššej intenzity vyvolá vznik viacerých za sebou nasledujúcich impulzov
Prahová hodnota
Prahová hodnota – podnet minimálnej intenzity dostatočnej na vyvolanie
akčného potenciálu
Zákon všetko alebo nič – každý akčný potenciál má rovnakú amplitúdu
nezávisle od intenzity podnetov (prahový aj nadprahové) ak raz vznikne,
potom je už pri všetkých nadprahových intenzitách rovnaký
AKČNÝ POTENCIÁL
čas v ms
ZÁKON VŠETKO ALEBO NIČ
STÁLA REGENERÁCIA DEPOLARIZÁCIE MEMBRÁNY
VEDENIE AP PO NERVE BEZ DEKREMENTU
AKČNÝ
POTENCIÁL
NERVOVÝ
VZRUCH
REFRAKTÉRNE FÁZY
ABSOLÚTNA (ARF) – časový interval, v ktorom nervové vlákno neodpovedá na
žiaden podnet akejkoľvek intenzity – prestup iónov membránou
RELATÍVNA (RRF) – časový interval po ukončení ARF, v ktorom nervové vlákno
odpovedá len na podnety silnej intenzity (vyššej ako prahová) – obnovovanie
polarity membrány
FYZIOLÓGIA VEDENIA
VZRUCHOV PO NERVOVOM
VLÁKNE
osciloskop
axón
Nerv v
pokoji
Vnútorná
elektróda
Vonkajšia
elektróda
Vonkajšia
elektróda
Vnútorná
elektródaAkčný
potenciál
axón
VEDENIE NERVOVÝCH VZRUCHOV
PO NEMYELINIZOVANOM NERVOVOM
VLÁKNE - AXÓNE
Nervový impulz je elektrochemický dej
Akčný potenciál sa vedie vláknom ako oheň
po zápalnej šnúre
Podnet prahovej hodnoty otvorí Na kanály
Pre vstup na do axónu. Na povrchu vznikne
negatívny elektrický náboj, odtiaľ sa šíri
vlna elektronegativity na nevzrušenú časť
axónu, po dosiahnutí prahovej hodnoty sa
otvoria Na kanály...
PREČO SA VZRUCH V AXÓNE NEŠÍRI
OBOMA SMERMI, ALE ORTODRÓMNE?
VEDENIE VZRUCHOV
PO AXÓNE
PO NEMYELINIZOVANOM
VLÁKNE
= MIESTNA PROPAGÁCIA
PO MYELINIZOVANOM
VLÁKNE
= SALTATÓRNE VEDENIE
= SKOKOM
Myelín predstavuje izolátor,
ktorý neumožňuje miestnu
propagáciu vzruchu
Aktívna oblasť
Aktívna oblasť
Propagácia AP
Propagácia AP
Myelínová pošva
CHRONAXIA, REOBÁZA
rýchle
vlákno
pomalé
vlákno
REOBÁZA = podnet minimálnej
Intenzity, ktorý po určitom čase
vyvolá vznik akčného potenciálu
CHRONAXIA = čas, ktorý je potrebný
na vyvolanie akčného potenciálu
pri podnete s intenzitou dvojnásobku
reobázy
REOBÁZA 2
CHRONAXIA 1
CHRONAXIA 2
REOBÁZA 1
Ampltúda
podnetu
Trvanie podnetu
2X Reobáza
2X Reobáza
DIAGRAM ZÁVISLOSTI
DĹŽKY ČASU POTREBNÉHO
NA VYVOLANIE PODNETU OD
INTENZITY PODNETU
NA TOM ISTOM NERVOVOM
VLÁKNE - čim kratší čas je potrebný
(chronaxia) tým viac signálov može
vlákno poslať za časovú jednotku
FREKVENČNÉ KÓDOVANIE
SILY PODNETU
čím vyššia intenzita podnetu,
tým viac akčných potenciálov
na axóne vznikne za určitú
časovú jednotku = vyššia
frekvencia podnetov
Prahový potenciál
Pokojový potenciál
chronaxia
Krivka sily a trvania
čas
čas
latencia
reobáza
2X reobáza
FYZIOLÓGIA PERIFÉRNEHO
NERVOVÉHO SYSTÉMU
• Typy nervových vlákien:
• A alfa – hrubé, rýchle do 120 m/s, pohyb
• A beta – tenšie, do 70 m/s, dotyk, tlak
• A gama – tenšie, do 30 m/s, svalový tonus
• A delta – tenšie, do 30 m/s, bolesť, teplo
• B – tenké a pomalé, 2 m/s, autonómne vlákna
• C – tenké a pomalé, autonómne vlákna, bolesť
je zložený z množstva axónov eferentných (od centra na perifériu) aj aferentných (z periférie do centra) neurónov, myelínových obalov a väzivového tkaniva
PERIFÉRNY NERV
SUMAČNÝ AKČNÝ POTENCIÁL- SUMA AP MNOHÝCH AXÓNOV, KTORÉ TVORIA
PERIFÉRNY NERV
S- STIMULAČNÁ ELEKTRÓDA
ČÍM ĎALEJ JE UMIESTNENÁ SNÍMACIA ELEKTRÓDA, TÝM LEPŠIE JE ROZLÍŠENIE
AXŃOV S RÔZNOU RÝCHLOSŤOU VEDENIA
SUMAČNÝ AKČNÝ POTENCIÁL
PERIFÉRNY NERV
STIMULUS
LATENCIA
• Schwannove bunky – gliové
bunky v PNS - obal vlákien
periférnych nervov – Schwannova
pošva. Viacnásobným obtočením
okolo axónu nervovej bunky vzniká
na väčšine axónov myelínová
pošva.
• Ranvierove zárezy oddeľujú od
seba Schwannove bunky a
vytvárajú úseky myelínového
vlákna – internódiá - zabezpečujú
saltatórne vedenie vzruchu
(skokom).
• Myelín slúži na regeneráciu
poškodených nervov – navádzacia
dráha pre rast axónu.
MYELÍN – MYELÍNOVÝ OBAL
Pri poškodení periférneho nervu odumiera periférny pahýľ, zostáva myelínová pošva,ktorá je vodidlom pri raste centrálneho pahýľa (cca 2- 4 mm za deň)sprevádza ho atrofia svalov, ktoré nerv zásobuje
POŠKODENIE PERIFÉRNYCH NERVOV
Periférny nerv tvoria myelinizované ajnemyelinizované vlákna, aferentné(vystupujúce do mozgu)aj eferentné(zostupujúce z mozgu)
MOTORICKÉ
DRÁHY
Pyramídová dráha• priame prepojenie
• motorickej kôry so
• svalmi cez alfamotoneuróny
• a motorickú platničku
tractus corticospinalis
Extrapyramídová
dráha• prepojenie cez
• bazálne gangliá,
• talamus, mozoček,
• mozgový kmeň
tractus reticulospinalis
tractus rubrospinalis
Hematomyelia – krvácanie do miechy
LÉZIE SPINÁLNEJ MIECHY A MOTONEURÓNOV
1) PERIFÉRNA OBRNA (chabá)a) Lézia miechových motoneurónov v predných rohochb) Lézia spinálnych koreňovc) Lézia periférnych nervov
2) CENTRÁLNA OBRNA (spastická)a) Lézia pyramídovej dráhyb) Intrakraniálne lézie
Recommended