Čitateľská gramotnosť ako problém kvality vzdelávania

v slovenskom základnom školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“

posuny vo význame pojmu súvisia so spoločenským kontextom

význam sa postupne posúval:gramotný je ten, kto sa vie podpísať ten, kto vie čítať a písať ten, kto má základné vzdelanie ten, kto má rozvinuté kľúčové kompetencie

súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav

gramotnosť = synonymum vzdelania

fragmentácia tradičného významu

typy gramotnosti druhy gramotnosti úrovne gramotnosti

Východisko projektu

Výskumy OECD PISA

zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov

nezisťujú úzko špecializované vedomosti z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA

gramotnosť = schopnosť aplikovať vedomosti a zručnosti

z kľúčových oblastí daného predmetu analyzovať a efektívne komunikovať

svoje názory a postoje a  interpretovať a riešiť problémy

v rozličných situáciách

proces nadobúdania gramotnosti = celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť podľa OECD PISA

je definovaná ako spôsobilosť porozumieť písanému textu, používať písaný text a premýšľať o ňom

je predpokladom rozvíjania čitateľových vedomostí a potenciálu, ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,

vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie účelu textu,

získavanie informácií, interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,

uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi informácií a vyvodenie záverov,

posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný svoj názor obhájiť,

posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov

PISA rozlišuje

5 úrovní čitateľskej gramotnosti

Slovenský priemerný žiak dosiahol

priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak

v oblasti získavania informácií

vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju zaradiť

zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak

v oblasti získavania informácií

vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju zaradiť

zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak

v interpretovaní textov

vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a porozumieť základným vzťahom

vie vysvetliť význam určitej časti textu ale len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba jednoduchšie závery

Slovenský žiak

v rámci reflexie textu

dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími vedomosťami, či vysvetliť text na základe svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak

má veľké problémy

s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami s úlohami, v ktorých má zostaviť samostatnú

odpoveď (túto úlohu sa často ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu slovenských žiakov

PISA je správou o nastavení školského systému

dôraz sa kladie na nácvik dekódovania písaného textu čítanie nahlas presnosť rýchlosť

nedostatočný je nácvik pochopenia textu preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,

rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť

ako priorita dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●

bezplatnosť vzdelania a podporných služieb úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ●

vysoká profesionalita zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie

kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov systém „flexibilného zgrupovania“ hustá sieť verejných knižníc podpora médií (televízia, tlač) čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov vybraných predmetov ZŠ

základné kritérium

Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo vzdelávaní 6 úrovní každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym

slovesom“

predpoklad

vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci

vedeli opakovať, reprodukovať, opísať, označiť, pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať, formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,

vyriešiť, vyhľadať, diskutovať

celkový priemer: 2,52

Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá cieľu všeobecne porozumieť  a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR

2003 Literárne centrum, 2003 charakteristika slovenského čitateľa

Výskum IKT vo vzdelávaní Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005 selekcia informácií a porozumenie textu

Mladý človek s televízne správanieIuventa, 2001 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete International Reading Association

(IRA)

deti učiť čítať spôsobom, ktorý rešpektuje ich potreby buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu

čítať stále náročnejší text poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s

čítaním zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu

deti hodnotiť spôsobom, ktorý pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association

výborne pripravený učiteľ, orientovaný na vlastné zdokonaľovaním sa

rovný prístup k širokému výberu kníh a iných materiálov na čítanie v triede, v škole a v lokálnych knižniciach

rovný prístup k technológiám, ktoré sa používajú na zlepšenie procesu výučby čítania

zabezpečenie optimálnych možností výučby čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRAvytvorenie podporného

prostredia

etika obchodníka faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

spolupráca s tlačenými médiami orientácia médií na mládež a na podporu čítania

podpora akademických hodností knihovníkov

špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy

je prirodzené z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej

praxe

je ohrozené z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

je neudržateľné z perspektívy chápania gramotnosti ako

sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvojičitateľskej gramotnosti

nová koncepcia vzdelávacej politiky čitateľská gramotnosť ako spoločenská

priorita

nová komunikácia problému oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji čitateľskej gramotnosti

uskutočnenie reformy vzdelávania inovácia obsahu vzdelávania participácia školskej komunity na

procese vzdelávania otvorenie trhu s učebnicami a učebnými

textami cielená podpora a motivácia učiteľov otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním

učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji čitateľskej gramotnosti

podpora pedagogického výskumu

prepojenie knižničnej politiky so vzdelávacou praxou

zapojenie verejno-právnych médií do procesu vzdelávania

Realizácia projektu

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika vedúci výskumného tímu:

Doc. PaedDr. René Bílik, CSc. odborný garant projektu:

Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc. manažér projektu:

Mgr. Zuzana Humajová

projekt vznikol za finančnej podpory Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu

december 2006 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

www.konzervativizmus.sk www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová