ČITATEĽSKÁ GRAMOTNOSŤ ŽIAKOV SO ZRAKOVÝM POSTIHNUTÍM

Doc. PaedDr. Jana Lopúchová, PhD.

Bc. Mária Ježíková

Univerzita Komenského v Bratislave

Pedagogická fakulta

Gramotnosť a čitateľská gramotnosť

Písmená, slová, vety, texty... Sú všade okolo nás.

Text je základný prostriedok, ktorý ľuďom so ZP sprostredkováva nespočetné množstvo rôznych informácií.

Od toho, ako človek so ZP dokáže so získanými informáciami v texte narábať, triediť ich, analyzovať a vyhodnocovať závisí jeho úroveň čitateľskej gramotnosti.

Z hľadiska učenia sa čítať čitateľská gramotnosť patrí medzi kľúčové kompetencie.

Súčasná spoločnosť a trendy

v súčasnosti sa zvyšujú nároky spoločnosti na schopnosti ľudí spracovávať textové informácie. Napriek tomu:

- v bežnej populácii klesá úroveň čitateľských kompetencií

- znižuje sa úroveň porozumenia prečítaného

Gramotnosť

- v tradičnom ponímaní je to

schopnosť čítať, písať a počítať.

Gramotnosť

je širokospektrálny a mnohodimenzionálny fenomén. V tomto ponímaní nestačí vymedziť gramotnosť len ako schopnosť čítať a písať.

je to „spôsobilosť, ktorá napomáha osvojovaniu komunikačného nástroja na pochopenie sústavy abstraktných symbolov slúžiacich na dorozumievanie“.

tvorí jednu z podmienok, aby bol človek so zrakovým postihnutím plnohodnotným členom spoločnosti.

Štúdia OECD PISA definuje gramotnosť ako: (z pohľadu požiadaviek trhu práce)

Schopnosť aplikovať vedomosti a zručnosti do bežného života

Schopnosť analyzovať a efektívne komunikovať svoje názory a postoje

Schopnosť riešiť a interpretovať problémy v rozličných situáciách

Medzinárodná asociácia čítania (IEA) výsledky vzdelávania vo vzťahu k predpísanému obsahu vzdelávania

„Gramotnosť v zmysle individuálnych schopností čítania a písania“ - závisí od technickej zručnosti pasívneho dekódovania textu až po aktívne vytváranie významu čitateľom.

„Gramotnosť zameraná predovšetkým na funkčnosť“, uplatňovanie gramotnosti v rôznych činnostiach a situáciách.

„Gramotnosť ako adaptácia“, schopnosť prispôsobiť sa okolitému prostrediu a najmä prostredníctvom vlastnej gramotnosti prežiť.

„Gramotnosť zdôrazňujúca vlastnú aktivitu jednotlivca“,

„Gramotnosť v zmysle postavenia a moci“ schopnosti postavenia jednotlivca v spoločnosti a prislúchajúceho spoločenského statusu.

Posledný okruh definícii chápania gramotnosti pripisuje „gramotnosti sociologický význam“, teda chápe gramotnosť ako spoločenský jav.

ČG je považovaná za súčasť funkčnej gramotnosti

ČG vyžaduje určitý stupeň vedomostí, schopností a zručností používať také jazykové formy textu, ktoré rešpektujú individuálne možnosti žiaka so zrakovým postihnutím.

ČG umožňuje žiakovi so zrakovým postihnutím značnú mieru nezávislosti, myslenia a zvyšuje jeho sociálnu adaptáciu.

Ciele ČG u ZP

Prvým a základným cieľom je dosiahnutie bazálnej (základnej) gramotnosti - schopnosť žiaka so zrakovým postihnutím čítať a porozumieť významu prečítaného textu.

Ďalšia práca s textom spočíva v spracovaní textových informácií. V tomto modeli aj žiak so zrakovým postihnutím nie je „konzumentom“ textu, ale je jeho aktívnym spracovateľom. Zvyčajne tento proces chápeme ako výber dôležitých informácií, poznatkov a myšlienok.

Špecifiká čitateľskej gramotnosti žiaka so zrakovým postihnutím Sú podmienené rozsahom a charakterom zrakového postihnutia, ako aj dobou jeho vzniku. Je potrebné vedieť:

oftalmologická diagnóza a jej dopad na proces čítania

funkčnosť zraku a možnosti jeho použitia

špecifiká kognitívneho vnímania

zníženie schopnosti vykonávania bežných grafických výkonov viazaných na zrak

sťaženie možnosti až nemožnosti čítania bežnej tlače bez problémov

využívanie špeciálnych optických a technických pomôcok a zariadení

využívanie prostriedkov tyflografiky

využívanie špeciálne upravených kníh a učebníc v Braillovom písme, vo zväčšenej čiernotlači.

dodržiavanie zrakovej hygieny,

úprava textu

osvetlenie ...

Príčiny ťažkostí pri čítaní u žiaka so slabozrakosťou

Zraková únava alebo zrakový útlm

Nevhodná veľkosť písma, a to:

Písmo je príliš malé alebo veľké

Nevhodná vzdialenosť medzi písmenami

Vzdialenosť medzi písmenami je príliš malá alebo veľká

Písmo nemá typický tvar

Nedostatočný kontrast figúry a pozadia

Nevhodný papier

Príčiny ťažkostí pri čítaní nevidiaceho žiaka

Hmatová únava alebo útlm rozlišovacích schopností

Nevhodná kvalita písma

Bodové znaky sú príliš zotreté , „zatlačené“ – tým sa stáva, že bodové písmo nemá typický tvar

Bodové znaky sú príliš ostré

Teplota pri čítaní

Príliš veľké teplo – potenie prstov a rúk

Príliš veľký chlad – studené (stiahnuté) prsty

Nevhodný papier – napríklad príliš tenký papier alebo nedostatočne tvrdý.

Z výskumu orientačného posudzovania čitateľskej gramotnosti žiakov so ZP

Hlavným cieľom nášho výskumu bolo:

- orientačne posúdiť úroveň čitateľskej gramotnosti žiakov so zrakovým postihnutím.

Svoju pozornosť sme zamerali najmä na jednotlivé čitateľské kompetencie žiakov so zrakovým postihnutím a na úroveň porozumenia prečítaného textu u žiakov so zrakovým postihnutím.

Úroveň čitateľskej gramotnosti žiakov so ZP 3. a 4. ročníka sme orientačne posudzovali pomocou TČG-ZP, pričom úlohy v teste boli zamerané na čitateľské kompetencie a na úroveň porozumenia prečítaného textu.

Zistili sme, že úroveň čitateľskej gramotnosti žiakov so ZP 3. a 4. ročníka sa pohybovala v rozmedzí od „dobrej úrovne čitateľskej gramotnosti až po vysokú úroveň čitateľskej gramotnosti“, pre ktorú je typické to, že žiak so zrakovým postihnutím ovláda procesy analýzy, syntézy, aplikácie a čiastočne i porozumenia.

Najvýraznejšiu odchýlku, ktorú sme u žiakov so ZP 3. a 4. ročníka zaznamenali v procese syntézy (skladania písmen do slov, slov do viet, viet do celku).

Úroveň čitateľskej gramotnosti žiakov so ZP 5. a 6. ročníka sme orientačne posudzovali pomocou TČG-ZP, pričom úlohy v teste boli zamerané na čitateľské kompetencie a na úroveň porozumenia prečítaného textu.

Zistili sme, že úroveň čitateľskej gramotnosti žiakov so ZP 5. a 6. ročníka sa pohybuje v rozmedzí medzi „vysokou až veľmi vysokou úrovňou čitateľskej gramotnosti“, pre ktorú je typické plné rozvinutie tzv. čitateľských kompetencií spolu s porozumením prečítaného textu a schopnosťou kriticky analyzovať, spracovávať a hodnotiť získané informácie.

Podobne ako u žiakov 3.-4. ročníka sme zaznamenali odchýlky v procese syntézy.

Úroveň porozumenia prečítaného textu lepšie zvládli slabozrakí žiaci ako nevidiaci žiaci. Najviac správnych odpovedí sme zaznamenali u žiakov so zrakovým postihnutím 5. ročníka.

Zistené špecifiká čitateľskej gramotnosti u slabozrakých žiakov:

V rozsahu zorného poľa – slabozraký žiak vníma iba určitú ohraničenú časť textu.

V znížení zrakovej ostrosti

Zahŕňa vysokú mieru individualizácie procesu čitateľskej gramotnosti

V schopnosti čítať a dekódovať text

V samotnej technike čítania

V rozsahu časovej dĺžky určenej na čítanie

Vo vzdialenosti, z ktorej slabozraký žiak číta

Vo využívaní špeciálnych optických a technických pomôcok.

Vo formálnej stránke textu – predovšetkým typ a veľkosť písma, aby bol text pre slabozrakého žiaka dobre čitateľný.

Obmedzená alebo znížená možnosť čítania bežných tlačených prostriedkov ako sú: (letáky, informačné tabule, rôzne označenia a pod.).

Špecifiká čitateľskej gramotnosti u nevidiacich žiakov:

v rozvoji poznávacích procesov

v pohybových a hmatových schopnostiach

špecifický zápis – Braillovo písmo

samotný proces čítania pomocou hmatu.

využívanie náhradných kompenzačných mechanizmov

špecifický spôsob komunikácie - Braillovo písmo, ktoré otvára nevidiacim žiakom cestu k zgramotňovaniu.

Do akej miery nastal progres rozvoja úrovne čitateľských kompetencií a úrovne porozumenia prečítaného textu u žiakov so zrakovým postihnutím 3. a 4. ročníka a žiakov so zrakovým postihnutím 5. a 6. ročníka?

Progres u žiakov so zrakovým postihnutím 5. a 6. ročníka – odpovedali pohotovejšie, konkrétnejšie, rozvinutejšie a presnejšie. Toto však okrem iného samozrejme súvisí aj s ich normálnym prirodzeným kognitívnym vývinom.

Z výsledkov nám vyplýva, že proces úrovne rozvoja čitateľskej gramotnosti žiakov so zrakovým postihnutím by nemal stagnovať, ale naopak, mal by napredovať a neustále sa zdokonaľovať, najmä v zmysle rozvoja čitateľských kompetencií:

- smerovať k utváraniu správnych čitateľských návykov a postojov,

- vyvodzovanie, kritické analyzovanie a hodnotenie textu,

- formovanie spôsobov uvažovania

„Dobré čitateľské schopnosti sú dôležité preto, aby mladý človek mohol sledovať svoje osobné ciele, keď vstupuje do dospelého života.

Dobré zručnosti gramotnosti sú navyše základom celej školskej dráhy dieťaťa; úspech v štúdiu je bez nich nedosiahnuteľný.

Primeraná úroveň čitateľskej gramotnosti je nie len jedným z hlavných cieľov školského vzdelávania, ale tiež jedným z hlavných prostriedkov učenia sa.

Schopnosť čítať je teda základným nástrojom uplatňovania práva na vzdelanie, ktoré je zakotvené v Deklarácií ľudských práv (článok 26).“

Ďakujem a prajem pokojný deň