Hranice poznania Aristoteles (384 – 322 p.n.l.), Aristarchos (310 – 230 p.n.l.), ...
Vesmír = slnečná sústava (sféry planét + sféra stálic), geocentrizmus
Hranice poznania Aristoteles (384 – 322 p.n.l.), Aristarchos (310 – 230 p.n.l.), ...
Vesmír = slnečná sústava (sféry planét + sféra stálic), geocentrizmus Mikuláš Koperník (1473 – 1543)
heliocentrizmus , kozmologický princíp
Hranice poznania Aristoteles (384 – 322 p.n.l.), Aristarchos (310 – 230 p.n.l.), ...
Vesmír = slnečná sústava (sféry planét + sféra stálic), geocentrizmus Mikuláš Koperník (1473 – 1543)
heliocentrizmus , kozmologický princíp Tycho Brahe (1546 – 1601)
problém s paralaxou Galileo Galilei (1564 - 1642)
povaha Mliečnej cesty
Hranice poznania Aristoteles (384 – 322 p.n.l.), Aristarchos (310 – 230 p.n.l.), ...
Vesmír = slnečná sústava (sféry planét + sféra stálic), geocentrizmus Mikuláš Koperník (1473 – 1543)
heliocentrizmus , kozmologický princíp Tycho Brahe (1546 – 1601)
problém s paralaxou Galileo Galilei (1564 - 1642)
povaha Mliečnej cesty Isaac Newton(1643 - 1727)
zákon gravitácie, nekonečný, statický vesmír, gravitačný paradox
Hranice poznania Aristoteles (384 – 322 p.n.l.), Aristarchos (310 – 230 p.n.l.), ...
Vesmír = slnečná sústava (sféry planét + sféra stálic), geocentrizmus Mikuláš Koperník (1473 – 1543)
heliocentrizmus , kozmologický princíp Tycho Brahe (1546 – 1601)
problém s paralaxou Galileo Galilei (1564 - 1642)
povaha Mliečnej cesty Isaac Newton(1643 - 1727)
zákon gravitácie, nekonečný, statický vesmír, gravitačný paradox
Wiliam Herschel (1738 - 1822) 1780 - tvar Galaxie
Hranice poznania Aristoteles (384 – 322 p.n.l.), Aristarchos (310 – 230 p.n.l.), ...
Vesmír = slnečná sústava (sféry planét + sféra stálic), geocentrizmus Mikuláš Koperník (1473 – 1543)
heliocentrizmus , kozmologický princíp Tycho Brahe (1546 – 1601)
problém s paralaxou Galileo Galilei (1564 - 1642)
povaha Mliečnej cesty Isaac Newton(1643 - 1727)
zákon gravitácie, nekonečný, statický vesmír, gravitačný paradox
Wiliam Herschel (1738 - 1822) 1780 - tvar Galaxie
Immanuel Kant (1724 - 1804) vesmírne ostrovy
Friedrich Bessel (1784 - 1846), Wilhelm Struve (1793 - 1864), Thomas Henderson (1738 – 1844)
1838 – paralaxa hviezd , 61 Cyg , α Lyr a α Cen
Hranice poznania Jacobus Kapteyn (1851 -1922)
tvar Galaxie Harlow Shapley (1885 – 1972) vs. Heber Curtis (1872 – 1942)
Veľká debata (26.4. 1920, Smithsonian Museum of Natural History) o povahe špirálových hmlovín a veľkosti vesmíru
Hranice poznania Jacobus Kapteyn (1851 -1922)
tvar Galaxie Harlow Shapley (1885 – 1972) vs. Heber Curtis (1872 – 1942)
Veľká debata (26.4. 1920, Smithsonian Museum of Natural History) o povahe špirálových hmlovín a veľkosti vesmíru
Henrieta Swan Leavittova(1868 - 1921) vzťah perióda – svietivosť pre Cefeidy vzdialenosti extragalaktických objektov
Hranice poznania Jacobus Kapteyn (1851 -1922)
tvar Galaxie Harlow Shapley (1885 – 1972) vs. Heber Curtis (1872 – 1942)
Veľká debata (26.4. 1920, Smithsonian Museum of Natural History) o povahe špirálových hmlovín a veľkosti vesmíru
Henrieta Swan Leavittova(1868 - 1921) vzťah perióda – svietivosť pre Cefeidy vzdialenosti extragalaktických objektov
Edwin Hubble(1889 - 1953) Cefeidy v M31, M33
Štruktúra hmoty vo vesmíre Hmota má tendenciu zoskupovať sa do väčších štruktúr ⇒ hierarchické usporiadanie. Hviezdy, dvojhviezdy, viacnásobné hviezdne sústavy (M ≈ 0,1 – 102 M). Hviezdne asociácie, otvorené hviezdokopy (M ≈ 10 – 104 M, φ ≈ 1 – 10 pc, N ≈ 104 – 105). Guľové hviezdokopy (M ≈ 105 – 106 M, φ ≈ 10 – 102 pc, N ≈ 102).
Štruktúra hmoty vo vesmíre Hmota má tendenciu zoskupovať sa do väčších štruktúr ⇒ hierarchické usporiadanie. Hviezdy, dvojhviezdy, viacnásobné hviezdne sústavy (M ≈ 1 – 102 M). Hviezdne asociácie, otvorené hviezdokopy (M ≈ 10 – 104 M, φ ≈ 1 – 10 pc, N ≈ 104 – 105). Guľové hviezdokopy (M ≈ 105 – 106 M, φ ≈ 10 – 102 pc, n ≈ 102 – 103 hviezd/pc3, N ≈ 102). Galaxie (M ≈ 106 – 1013 M, φ ≈ 103 – 105 pc, N ≈ 108 –1014 hviezd).
Štruktúra hmoty vo vesmíre Hmota má tendenciu zoskupovať sa do väčších štruktúr ⇒ hierarchické usporiadanie. Hviezdy, dvojhviezdy, viacnásobné hviezdne sústavy (M ≈ 1 – 102 M). Hviezdne asociácie, otvorené hviezdokopy (M ≈ 10 – 104 M, φ ≈ 1 – 10 pc, N ≈ 104 – 105). Guľové hviezdokopy (M ≈ 105 – 106 M, φ ≈ 10 – 102 pc, n ≈ 102 – 103 hviezd/pc3, N ≈ 102). Galaxie (M ≈ 106 – 1013 M, φ ≈ 103 – 105 pc, N ≈ 1014 hviezd).
Tmavá hmota Skupiny galaxií (M ≈ 1012 – 1013 M, φ ≈ 106 pc, N ≈ 10 galaxií).
Štruktúra hmoty vo vesmíre Hmota má tendenciu zoskupovať sa do väčších štruktúr ⇒ hierarchické usporiadanie. Hviezdy, dvojhviezdy, viacnásobné hviezdne sústavy (M ≈ 1 – 102 M). Hviezdne asociácie, otvorené hviezdokopy (M ≈ 10 – 104 M, φ ≈ 1 – 10 pc, N ≈ 104 – 105). Guľové hviezdokopy (M ≈ 105 – 106 M, φ ≈ 10 – 102 pc, n ≈ 102 – 103 hviezd/pc3, N ≈ 102). Galaxie (M ≈ 106 – 1013 M, φ ≈ 103 – 105 pc, N ≈ 1014 hviezd).
Tmavá hmota Skupiny galaxií (M ≈ 1012 – 1013 M, φ ≈ 106 pc, N ≈ 10 galaxií).
Miestna skupina galaxií: (M ≈ 5×1012 M, φ ≈ 106 pc, N ≈ 30, Galaxia, M31, LMC, SMC, ...).
Štruktúra hmoty vo vesmíre Hmota má tendenciu zoskupovať sa do väčších štruktúr ⇒ hierarchické usporiadanie. Hviezdy, dvojhviezdy, viacnásobné hviezdne sústavy (M ≈ 1 – 102 M). Hviezdne asociácie, otvorené hviezdokopy (M ≈ 10 – 104 M, φ ≈ 1 – 10 pc, N ≈ 104 – 105). Guľové hviezdokopy (M ≈ 105 – 106 M, φ ≈ 10 – 102 pc, n ≈ 102 – 103 hviezd/pc3, N ≈ 102). Galaxie (M ≈ 106 – 1013 M, φ ≈ 103 – 105 pc, N ≈ 1014 hviezd).
Tmavá hmota Skupiny galaxií (M ≈ 1012 – 1013 M, φ ≈ 106 pc, N ≈ 10 galaxií).
Miestna skupina galaxií: (M ≈ 5×1012 M, φ ≈ 106 pc, N ≈ 30, Galaxia, M31, LMC, SMC, ...).
Kopy galaxií (M ≈ 1015 M, φ ≈ 107 pc, N ≈ 103 galaxií). Kopa galaxií v Panne (M ≈ 1,2×1015 M, φ ≈ 2,2 Mpc, N ≈ 2500) Kopa galaxií v Come Berenici (M ≈ 1015 M, φ ≈ 40 Mpc, N ≈ 1800)
Štruktúra hmoty vo vesmíre Hmota má tendenciu zoskupovať sa do väčších štruktúr ⇒ hierarchické usporiadanie. Hviezdy, dvojhviezdy, viacnásobné hviezdne sústavy (M ≈ 1 – 102 M). Hviezdne asociácie, otvorené hviezdokopy (M ≈ 10 – 104 M, φ ≈ 1 – 10 pc, N ≈ 104 – 105). Guľové hviezdokopy (M ≈ 105 – 106 M, φ ≈ 10 – 102 pc, n ≈ 102 – 103 hviezd/pc3, N ≈ 102). Galaxie (M ≈ 106 – 1013 M, φ ≈ 103 – 105 pc, N ≈ 1014 hviezd).
Tmavá hmota. Skupiny galaxií (M ≈ 1012 – 1013 M, φ ≈ 106 pc, N ≈ 10 galaxií).
Miestna skupina galaxií: (M ≈ 5×1012 M, φ ≈ 106 pc, N ≈ 30, Galaxia, M31, LMC, SMC, ...).
Kopy galaxií (M ≈ 1015 M, φ ≈ 107 pc, N ≈ 103 galaxií). Kopa galaxií v Panne (M ≈ 1,2×1015 M, φ ≈ 2,2 Mpc, N ≈ 2500) Kopa galaxií v Come Berenici (M ≈ 1015 M, φ ≈ 40 Mpc, N ≈ 1800) Intergalaktická hmota, tmavá hmota.
Štruktúra hmoty vo vesmíre Hmota má tendenciu zoskupovať sa do väčších štruktúr ⇒ hierarchické usporiadanie. Hviezdy, dvojhviezdy, viacnásobné hviezdne sústavy (M ≈ 1 – 102 M). Hviezdne asociácie, otvorené hviezdokopy (M ≈ 10 – 104 M, φ ≈ 1 – 10 pc, N ≈ 104 – 105). Guľové hviezdokopy (M ≈ 105 – 106 M, φ ≈ 10 – 102 pc, n ≈ 102 – 103 hviezd/pc3, N ≈ 102). Galaxie (M ≈ 106 – 1013 M, φ ≈ 103 – 105 pc, N ≈ 1014 hviezd).
Tmavá hmota. Skupiny galaxií (M ≈ 1012 – 1013 M, φ ≈ 106 pc, N ≈ 10 galaxií).
Miestna skupina galaxií: (M ≈ 5×1012 M, φ ≈ 106 pc, N ≈ 30, Galaxia, M31, LMC, SMC, ...).
Kopy galaxií (M ≈ 1015 M, φ ≈ 107 pc, N ≈ 103 galaxií). Kopa galaxií v Panne (M ≈ 1,2×1015 M, φ ≈ 2,2 Mpc, N ≈ 2500) Kopa galaxií v Come Berenici (M ≈ 1015 M, φ ≈ 40 Mpc, N ≈ 1800) Intergalaktická hmota, tmavá hmota.
Superkopy galaxií (M ≈ 1015 - 1017 M, φ ≈ 108 pc, N ≈ 102 kôp galaxií, N ≈ 105 galaxií) 2. rád klastrovania, 90% galaxií patrí do kôp alebo superkôp galaxií, ploché alebo natiahnuté útvary s prázdnymi priestormi medzi nimi. Miestna superkopa galaxií – plochý elipsoidálny útvar (φ ≈ 15 Mpc, h ≈ 1 Mpc, M ≈ 1016 M, 50 000 galaxií). Vytvárajú veľkoškálovú štruktúru vesmíru.
Éra žiarenia (13,7 miliardy rokov)
Veľký tresk
Temné časy
Prvé hviezdy (13,5 miliardy rokov)
Prvé galaxie (13,4 miliardy rokov)
Súčasný vesmír
HDF (12,7 miliardy sv. rokov)
UHDF (13,0 – 13,3 miliardy rokov)
Čas Hranice poznania
0,5 % 4,4 %
26,8 %
68,3 % Normálna hmota (hviezdy, planéty, ...) Medzigalaktický plyn
Tmavá hmota
Tmavá energia
Zloženie vesmíru
Na počiatok času t – 379 000 rokov
ionizácia atómov, fotometrický paradox t – 200 s (T= 109 K, ρ = 103 kg.m-3 )
nukleogenéza , anihilácia elektrónov a pozitrónov
Na počiatok času t – 379 000 rokov
ionizácia atómov, fotometrický paradox t – 200 s (T= 109 K, ρ = 103 kg.m-3 )
nukleogenéza , vznik elektrónov a pozitrónov t – 10 s (T= 5x109 K, ρ = 104 kg.m-3 )
začiatok nukleogenézy (deutérium, tralphium, trícium, hélium, lítium) t – 0,1 s (T= 1011 K, ρ = 107 kg.m-3 )
neutrínové pozadie t – 10-4 s (T= 1012 K, ρ = 1017 kg.m-3 )
rozpad protónov a neutrónov t – 10-10 s (T= 1015 K, ρ = 1030 kg.m-3 )
zlúčenie elektromagnetickej a slabej jadrovej sily, zánik hadrónov, vesmír zložený z kvarkov, e-, e+, neutrín, antineutrín, fotónov, gluónov a gravitónov.
t – 10-35 s (T= 1027 K, ρ = 1080 kg.m-3 ) zlúčenie elektroslabej a silnej jadrovej sily (GUT), inflácia, pomer baryónov a leptónov 1:109
t – 10-43 s (T= 1032 K, ρ = 1093 kg.m-3 ) zlúčenie gravitácie , vznik jedinej sily, kvantové efekty geometrie časopriestoru znemožňujú sledovať evolúciu vesmíru...