SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO
ROZVOJA
BAKALÁRSKA PRÁCA
2008 Lucia Filipová
2
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA
Dekan: prof. Ing. Dušan Húska, PhD.
Riešenie nezamestnanosti obyvateľstva ako faktor ekonomického a sociálneho rozvoja okresu Senica
Bakalárska práca
Katedra európskych štúdií Vedúci katedry: doc. Dr. Ing. Pavol Fekete, PhD. Vedúca práce: Ing. Monika Hudáková, PhD.
Lucia Filipová
Nitra 2008
3
Summary
The theme of my bachelor work is the solution of unemployment as a factor of
economical and social development in Senica district. My objective is to sum up the
evolution of the unemployment in Slovakia especially in the area around Senica from 2003
to 2007 and to give suggestions to solution towards this issue.
Regarding the information acquired from the Work Office and the Statistical Office
of Slovak Republic I found out the current situation of unemployment from the period
2003 up to 2007. I pay attention to the rate of unemployment as the one of the most
important indicator of this matter. This causes the serious economical and social problems
and has a negative impact for a whole society. The next aspect that I tried to analyze was
the progression of unemployment according to the candidate structure and the period of
their tally. I created the SWOT analysis of Senica district as well as I brought up the
realization of active politics of labor market in this area.
In the main part of my work I introduced several steps towards the solution of
unemployment. For example, I mentioned cultivation of small and middle companies,
creating of new working opportunities and promotion of active politics of labor work.
After reading this work we realize the importance of unemployment and its
consequences for a whole society.
Key words: Kľúčové slová:
Labor work Trh práce
Unemployment Nezamestnanosť
Evolution of unemployment Vývoj nezamestnanosti
Rate of unemployment Miera nezamestnanosti
Candidate for work Uchádzač o zamestnanie
Active politics of labor work Aktívna politika trhu práce
4
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Čestne vyhlasujem že som bakalársku prácu vypracoval samostatne a že som uviedol všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním bakalárskej práce. Nitra ................................... ................................................. podpis autora BP
5
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Monike Hudákovej, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce. Nitra ............................... .................................................. podpis autora BP
6
Obsah
Úvod 7
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 9
1.1 Trh práce 9
1.2 Nezamestnanosť 12
2 Cieľ práce 21
3 Metodika práce 22
3.1 Metodika počítania miery nezamestnanosti 23
4 Výsledky práce 24
4.1 Stav a vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike v rokoch 2003 – 2007 24
4.2 Všeobecná charakteristika okresu Senica 27
4.2.1 Geografický profil okresu Senica 27
4.2.2 Demografické pomery v okrese Senica 28
4.2.3 Štruktúra podnikateľských subjektov v okrese Senica 31
4.2.4 Zamestnanosť v okrese Senica 32
4.3 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2003 33
4.4 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2004 35
4.5 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2005 37
4.6 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2006 39
4.7 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2007 41
4.8 Politika trhu práce v okrese Senica 43
4.9 SWOT analýza okresu Senica 46
5 Návrh na využitie výsledkov 40
6 Záver 51
7 Použitá literatúra 52
8 Prílohy 55
7
Úvod
Nezamestnanosť je jedným zo závažných ekonomických i sociálnych problémov
našej transformujúcej sa spoločnosti. Problematika nezamestnanosti nie je problémom len
u nás, ale takisto i vo vyspelých a moderných ekonomikách sveta. Samotná existencia
nezamestnanosti je prirodzeným fenoménom a atribútom slobodnej spoločnosti založenej
na trhovom hospodárstve a demokracii.
Definovanie príčin nezamestnanosti a možnosti jej riešenia sú stredobodom záujmu
a zároveň súčasťou polemík rôznych smerov ekonomickej vedy aj praktickej hospodárskej
politiky vlád prevažnej väčšiny krajín celého sveta. Rôznosť prístupov k definovaniu
a riešeniu problému nezamestnanosti prináša aj alternatívne názory a námety. Za hlavnú
príčinu nezamestnanosti sa považuje pokles dynamiky ekonomického rastu a pokles
efektívnej výkonnosti slovenského hospodárstva.
Osobitným problémom je dlhodobá nezamestnanosť, ktorá okrem nepriaznivého
vplyvu z pohľadu využitia pracovnej sily alebo výdavkov štátu má aj výrazný
psychologický efekt na každého jednotlivca. Kým krátkodobá nezamestnanosť je
prirodzenou súčasťou ekonomického života a väčšinou nemá žiadny výrazný negatívny
efekt pre štát a jednotlivcov, dlhodobá nezamestnanosť znamená vážne problémy
spoločenského a štrukturálneho charakteru.
Dlhodobá nezamestnanosť má výrazný dopad na sociálny status jednotlivca a jeho rodiny,
môže viesť k zvýšeným negatívnym spoločenským prejavom ako je rast kriminality,
narúšanie sociálneho zmieru alebo rast drogových a iných závislostí. Práve eliminácia
negatívnych efektov dlhodobej nezamestnanosti na jednotlivcov by sa mala stať jednou
z dôležitých úloh aktívnej politiky zamestnanosti.
Súhrnne možno konštatovať, že politiku trhu práce je potrebné naďalej rozvíjať
a súčasne je nevyhnutné ju komplexne prehodnotiť vzhľadom na doterajšie výsledky a vo
vzťahu k zmenenej situácii na trhu práce. Základnou podmienkou rozvoja zamestnanosti je
zvýšenie dynamiky ekonomického rastu, ktoré prinesie vyššiu produktivitu a súčasne i viac
pracovných príležitostí.
Charakteristickým znakom transformačného procesu, aj napriek v minulosti
deklarovaným makroekonomickým výsledkom, je vysoká miera nezamestnanosti spojená
8
s formovaním sociálnej skupiny dlhodobo nezamestnaných a priepastných regionálnych
disproporcií. Príčinou takýchto rozdielov je nízka mobilita pracovnej sily, obmedzený
prístup k informáciám ako aj nedostatočná vzdelanostná úroveň. Preto je potrebné venovať
problému nezamestnanosti zvýšenú pozornosť.
Cieľom tejto bakalárskej práce je zhodnotiť vývoj nezamestnanosti v Slovenskej
republike so zameraním na okres Senica a predložiť návrh na riešenie nezamestnanosti ako
ekonomického a sociálneho problému rozvoja daného okresu.
9
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 1.1 Trh práce
Slovo „trh“ je všeobecný pojem, ktorý je v reálnom ekonomickom živote
konkretizovaný podľa toho, s akými ekonomickými statkami sa na danom trhu obchoduje,
konštatuje VLČEK, J. (2005). Ľudia bežne chápu trh ako miesto, kde sa sústreďujú statky
ponúkané a statky dopytované. Z hľadiska hospodárskej praxe ide o oblasť ekonomiky,
v ktorej sa uskutočňujú transakcie, to znamená tam, kde dochádza k výmene tovarov medzi
jednotlivými subjektami.
„Práca“ je v ekonomickej teórii chápaná ako cieľovo zameraná hospodárska činnosť
človeka. Hlavnou príčinou pracovnej aktivity ľudí je zabezpečenie ich základných
životných potrieb. Motivácia ľudí k práci má taktiež sociálny rozmer, pretože práca spojuje
jednotlivca so spoločnosťou. Pracovná činnosť umožňuje ľuďom rozvíjať potenciál
osobnosti a prináša im pocit vnútorného uspokojenia. Ľudia pracujú aj preto, aby získali
určité spoločenské postavenie.
Trh práce zaisťuje produkciu a distribúciu práce formou výmenných vzťahov medzi
domácnosťami, ktoré ponúkajú prácu, a firmami, ktoré prácu dopytujú. Výsledkom
interakcie ponuky a dopytu je cena tohto výrobného faktora – mzda. Trh práce predstavuje
v trhovom systéme mechanizmus, v ktorého rámci sú simultánne riešené dva alokačné
problémy:
1) firmám (výrobcom) musí byť ponúknutá požadovaná štruktúra pracovných síl, to
znamená, že ekonomicky aktívne obyvateľstvo je treba priradiť ku konkrétnym
pracovným činnostiam a rozmiestniť ich tam, kde je výroba dislokovaná;
2) zamestnaným pracovným silám musí byť podľa ich podielu na vyrobenej produkcii
poskytnutý peňažný príjem a naviac musia byť (v rámci sociálneho statusu)
zaopatrené i osoby žijúce legitímne mimo zamestnania.
Ako konštatuje ÁRENDÁŠ, M. (2005) pre trhovú ekonomiku je typické, že
súbežne fungujú nielen trhy tovarov a služieb, ale i trhy výrobných faktorov, teda aj trh
práce na ktorom sa kupuje a predáva práca. Trh práce je v značnej miere špecifickým
trhom, čo vyplýva z toho, že práca je funkciou pracovnej sily a je úzko zviazaná
s osobnosťou človeka.
10
Autor ďalej definuje trh práce ako miesto, kde do vzájomných vzťahov vstupujú
domácnosti (predstavujú ponuku práce), firmy (determinujú dopyt po práci), odbory a štát
(ovplyvňujú tak ponuku ako aj dopyt po práci vo vzájomných tripartitných rokovaniach).
HARGAŠOVÁ, M. – GRAJCÁR, Š. – BAROŠOVÁ, M. (2000) uvádzajú, že trh
práce predstavuje na jednej strane ponuku pracovných miest, teda trh pracovných
príležitostí, a na druhej strane ponuku pracovných síl. Jedno aj druhé má svoje parametre
a charakteristiky. V ideálnom prípade jedno do druhého zapadne alebo nastane súlad medzi
ponukou pracovných miest a ponukou pracovných síl. To je však len číra teória, v reálnom
živote takáto ideálna súhra nejestvuje. Oveľa pravdepodobnejšia je situácia, keď na jednej
strane je istý počet pomerne jasne definovaných pracovných príležitostí, pracovných miest,
ktoré treba obsadiť, a na druhej strane je istý počet pracovníkov, ktorí hľadajú prácu,
zamestnanie, uplatnenie.
ŽAJA, J. a i. (2000) hovoria, že rýchlo sa meniace podmienky života, dynamika
technického rozvoja a nároky súčasnej praxe sa prejavujú na trhu práce vznikom
disproporcií. Tie výrazne zasahujú do života občanov a mnohí sa ocitajú mimo
ekonomickej činnosti. Nezamestnanosť zasahuje takmer všetky vrstvy obyvateľstva. Pre
niektoré skupiny vstup do radov nezamestnaných môže znamenať ich trvalé vyradenie
z pracovnej aktivity.
Jedným zo základných predpokladov dobre fungujúceho trhu práce je, ako uvádza
KRAJČÍR, P. (2002), prepojenosť ponuky a dopytu po pracovnej sile. Inými slovami
zamestnávateľ, ktorý potrebuje obsadiť svoje voľné pracovné miesto má možnosť na
základe dostupných informácií rýchlo identifikovať vhodného uchádzača o miesto
a naopak, osoba hľadajúca pracovné miesto má ľahký a bezbariérový prístup k ponuke
pracovných miest.
Najvyššou inštitúciou, ktorá priamo i nepriamo zasahuje do fungovania trhu práce,
je štát, a to aj vo vyspelých trhových ekonomikách. Intervencie štátu do tejto oblasti sa
odvodzujú od vplyvu fungovania trhu práce na rast HDP, nezamestnanosť, infláciu
a platobnú bilanciu, teda na hlavné ukazovatele makroekonomickej efektívnosti
ekonomiky. Štát má významnú úlohu pri ovplyvňovaní tak dopytu po práci, ako aj ponuky
práce, tvrdí JANČÍKOVÁ, E. (2000).
11
Podľa SCHMITZA, P. M. (1999) sa na európskom trhu práce vyžaduje väčšia
flexibilita a mobilita pracovných síl, jasná politika zamestnanosti, sociálna a daňová
politika v reformujúcich sa krajinách, inak môže prísť k ďalšiemu zvyšovaniu
nezamestnanosti v poľnohospodárskych regiónoch.
Čo chudobnému trhu práce naozaj chýba, je oživenie scenárom dlhodobého
ekonomického vývoja Slovenska s jasnými zámermi v oblasti zamestnanosti. Na jeho
základe by sa úrady práce už teraz mohli sústrediť na rekvalifikácie chýbajúcich profesií
a školstvo na reformu vzdelávacieho systému neprodukujúceho ďalších nezamestnaných.
Efektívnym zdrojom nových pracovných príležitostí sú malé a stredné podniky,
ktoré už roky márne volajú po účinnejšej podpore. Na tento problém poukazuje
MEDŽOVÁ, A. (2001).
ZOBORSKÝ, I. M. (2002) definuje prácu ako cieľavedomú ľudskú činnosť. Spolu
s pôdou a kapitálom patrí medzi najdôležitejšie produkčné faktory. Je prvotným výrobným
zdrojom, pretože nie je produktom výrobného procesu. Cieľom práce je mzda. Ďalej
poznamenáva, že na trhu práce sa stretávame s termínmi zamestnanosť a nezamestnanosť.
Zamestnanosť vyjadruje mieru využitia práce. Miera nezamestnanosti všeobecne znamená
percentuálny podiel nezamestnaných na ekonomicky aktívnom obyvateľstve.
Aktívna politika trhu práce je zameraná na umiestnenie uchádzačov o zamestnanie
a ďalších neaktívnych skupín na trhu práce, ako je zlepšenie prepojenia medzi uchádzačmi
o zamestnanie a voľnými pracovnými miestami. KONING, V. (2001) člení aktívnu
politiku trhu práce do troch kategórií:
- vzdelávanie pre trh práce,
- podporované zamestnanie,
- priame vytváranie pracovných miest a sprostredkovanie zamestnania.
Medzi nástroje aktívnej politiky trhu práce podľa Zákona NR SR č. 5/2004 Z. z.
o službách zamestnanosti patria:
- vzdelávanie a príprava pre trh práce,
- príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť,
- príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie,
- príspevok na vykonávanie absolventskej praxe,
12
- príspevok na aktivačnú činnosť, ktorou sa podľa § 52 Zákona o službách
zamestnanosti rozumie podpora udržiavania pracovných návykov uchádzača
o zamestnanie,
- príspevok na sťahovanie za prácou,
- projekty a programy,
- podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.
1.2 Nezamestnanosť Podľa ÁRENDÁŠA, M. (2005) nezamestnanosť je hlavným problémom modernej
spoločnosti, problém ktorý je spojený s existenciou trhu práce, vtedy keď dochádza
k nerovnováhe medzi ponukou a dopytom pracovnej sily. Je to stav, keď ponuka pracovnej
sily je väčšia ako dopyt po tejto pracovnej sile, keď ochotu občanov pracovať a zamestnať
sa sprevádza nezáujem zamestnávateľov zamestnať ich, prípadne ekonomika sa nachádza
v takom stave, že nie je schopná pri daných zdrojoch a konkrétnych možnostiach týchto
ľudí zamestnať.
BASSAM, A. T. (2005) vo svojom príspevku uvádza, že nezamestnanosť v našej
spoločnosti je problém, ktorý má ekonomickú a sociálnu dimenziu, a jasne vyjadruje
deficit v ekonomických štruktúrach a nerovnováhu vo fungovaní nášho národného
hospodárstva, zároveň vyjadruje sociálnu nerovnováhu. V západných demokratických
štátoch je index nezamestnanosti hlavný faktor v politických konfliktoch, keď vyjadruje
úspešnosť, alebo neúspešnosť vlády a jej programov.
Ako píše BUCHTOVÁ, B. (2002) nezamestnanosť je nepríjemným sprievodným
javom rozvoja spoločenských systémov založených na trhovej ekonomike. Jej vysoká
miera nepriaznivo ovplyvňuje celkové spoločenské prostredie, zhoršuje hospodársku
situáciu štátu, spokojnosť a zdravie ľudí. Strata práce však predovšetkým ponižuje človeka,
ktorý vie a chce pracovať, narušuje jeho obvyklú psychickú pohodu, poškodzuje život jeho
rodiny.
Naše i zahraničné poznatky potvrdzujú, že strata práce znamená pre jedinca nielen pokles
životnej úrovne (hraničiacou často až s chudobou), ale taktiež rad ďalších negatívnych
osobnostných zmien. Psychologické výskumy dlhodobo nezamestnaných ľudí zisťujú ich
hlbokú depresiu zo straty práce, pokles sebavedomia a sebaúcty, pocity neužitočnosti
a beznádeje. Súčasne dochádza k poklesu sociálneho statusu nezamestnaného.
13
Kultúra nezamestnanosti je dlhodobé až trvalé vypojenie z pracovného procesu
za pomerne slušných životných podmienok a nadmierou voľného času konštatuje
ZELENÝ, M. (2000). Proti nezamestnanosti je možné bojovať len zvyšovaním
produktivity a zavádzaním informačných technológií na úrovni regiónov, nie na úrovni
štátu. Na úrovni štátu je potrebné pomôcť radikálne likvidovať mýtus kultúry
nezamestnanosti a umelé udržiavanie prezamestnanosti.
DÚBRAVA, J. (2000) analyzuje stav rastúcej nezamestnanosti i prezamestnanosti.
Tvrdí, že na daný problém je potrebný pohľad z dvoch uhlov, a to zo strany organizácie
(mikropohľad) a zo strany štátu (makropohľad).
Z pohľadu výrobnej organizácie je lepšie prezamestnanosť odstrániť aj za cenu
prepúšťania zamestnancov a následného zvýšenia nezamestnanosti v štáte. Znižovanie
počtu zamestnancov je správne riešenie vždy vtedy, keď nie je možné zvyšovať (alebo
udržať) výkony na zamestnanca a tým udržať potrebnú produktivitu práce. Každé iné
riešenie je nesprávne a z dlhodobého pohľadu ohrozuje existenciu organizácie, pretože
predražuje cenu práce a tým znižuje konkurencieschopnosť na príslušnom trhu. Napriek
veľkej oficiálnej nezamestnanosti je lepšie, keď sa prezamestnanosť rieši, ak je to
potrebné, aj za cenu prepúšťania.
Štát (makropohľad) by sa nemal angažovať v tom, aby zabraňoval zvyšovaniu
nezamestnanosti neriešením prezamestnanosti, ale aby znižoval počty nezamestnaných
podporou malého a stredného podnikania, postihovaním falošných nezamestnaných, či
podporou zahraničných investorov.
Podľa KOZELOVEJ, D. (2005) príčiny vzniku nezamestnanosti sú ovplyvniteľné
hospodárskou politikou, politikou zamestnanosti a sociálnou politikou a súvisia
s demografickým, hospodárskym a politickým vývojom spoločnosti.
Pri skúmaní dôsledkov nezamestnanosti je potrebné brať do úvahy viaceré aspekty.
Z pohľadu ekonomického ide o nevyužívanie potenciálu pracovnej sily, čo so sebou
prináša zníženie HDP na jednej strane a náklady spoločnosti na príspevky
v nezamestnanosti na strane druhej.
Zo sociálneho hľadiska nezamestnané obyvateľstvo je nútené využívať znížený objem
finančných prostriedkov, prehlbujú sa medziregionálne mzdové disparity a následne
dochádza k poklesu životnej úrovne obyvateľstva.
14
SAMUELSON, P. A. - NORDHAUS, W. (2000) konštatujú, že vysoká
nezamestnanosť je ekonomický i sociálny problém. Ekonomický problém je to preto, lebo
predstavuje stratu cenných zdrojov. Nezamestnanosť je najväčší sociálny problém, pretože
zapríčiňuje veľké útrapy, keď nezamestnaní zápasia s poklesom dôchodkov. Hoci sú
ekonomické náklady nezamestnanosti nepochybne vysoké, peňažné vyjadrenie nemôže
adekvátne postihnúť ľudské a psychologické straty, ktoré so sebou prinášajú obdobia
trvalej nedobrovoľnej nezamestnanosti. Psychologické štúdie ukazujú, že strata
zamestnania je spravidla traumatizujúcou udalosťou podobne ako úmrtie blízkeho priateľa
alebo neúspech v škole.
ĎURĎOVIČOVÁ, M. (2000) uvádza, že hlavným ekonomickým dôsledkom
nezamestnanosti je nevyužitie potenciálu pracovnej sily, pretože každý nezamestnaný
disponuje určitými schopnosťami, zručnosťami, vedomosťami, ktoré pri ich nevyužívaní
neprinášajú žiaden úžitok. To sa prejavuje poklesom hrubého domáceho produktu na
jednej strane a rastúcimi nákladmi na strane druhej. Pri odstraňovaní všetkých prejavov
nezamestnanosti významnú úlohu zohráva aktívna politika zamestnanosti, ako jedna zo
súčastí hospodárskej politiky.
Jedným z najzložitejších problémov súčasnej trhovej ekonomiky, ako tvrdí
LISÝ, J. a i. (2000) je nezamestnanosť. Snaha o vytvorenie nových pracovných
príležitostí, ako aj snaha o zmenšenie ťarchy nezamestnanosti je vážnym ekonomickým
problémom, ale aj sociálnym a politickým problémom.
Všetko práceschopné obyvateľstvo sa člení na 3 základné skupiny:
1) Zamestnaní – sú ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí
majú prácu, nepracujú však pre chorobu, štrajk alebo dovolenku.
2) Nezamestnaní – ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu, alebo
sa chcú vrátiť do práce. Aby bol niekto považovaný za nezamestnaného, musí byť
zaregistrovaný v sprostredkovateľniach práce (v SR na úradoch práce). Zamestnaní
a nezamestnaní tvoria pracovnú silu.
3) Všetci ostatní (ekonomicky neaktívni), ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily. Ide teda
o tú časť dospelého obyvateľstva, ktorá navštevuje školu, vedie domácnosť,
nemôže pracovať pre chorobu – je v invalidnom dôchodku, alebo jednoducho
vôbec prácu nehľadá.
15
URAMOVÁ, M. (2005) píše, že pri ekonomických analýzach merania a sledovania
vývoja nezamestnanosti v jednotlivých krajinách vzniká celý rad problémov. Jedným
z nich je skutočnosť, že štatisticky vykazovaná miera nezamestnanosti sa spravidla
nerovná skutočnej miere nezamestnanosti. Tieto odchýlky vyplývajú okrem iného aj
z toho, že miera nezamestnanosti nezachytáva pracujúcich na skrátený pracovný úväzok,
hoci títo ľudia by radšej pracovali na plný pracovný úväzok. Mnoho krátkodobo
nezamestnaných sa z rôznych dôvodov nehlási na úradoch práce a naopak, úrady práce
často administratívnymi opatreniami alebo zmenami v metodike vykazovania
nezamestnaných vyraďujú z evidencie tých, ktorí podľa legislatívy stratili nárok na
podporu v nezamestnanosti.
V dôsledku nesúladu informačných tokov, z rôznorodosti vkusov alebo talentov
ľudí vzniká podľa BARÁNIKA, M. – HABÁNIKA, J. (2002) prirodzená miera
nezamestnanosti. Súčasne predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti, pri ktorej sa
dosahuje najvyššia možná miera zamestnanosti. Existujú tri faktory, ktoré jej úroveň
ovplyvňujú. Sú to:
- demografický vývoj,
- politika vlády,
- spôsob života a životná úroveň.
Prvý vplyv vychádza z demografickej štruktúry pracovnej sily, ktorá pôsobí na trhu práce.
V súčasnosti vstupujú do produktívneho veku populačne silnejšie ročníky.
Prirodzenú mieru môže zvyšovať aj sociálna politika vlády, ak umožňuje poberať vysoké
sociálne dávky v nezamestnanosti. Štrukturálne zmeny neustále prebiehajú. Dochádza
k uvoľňovaniu zamestnancov. Firmy a zamestnanci potrebujú určitý čas, aby dokázali
správne zareagovať na zmeny a našli si na trhu správnych partnerov a zamestnanci novú
pracovnú príležitosť.
Makroekonomicky založený prístup k nezamestnanosti na trhu práce spôsobil, že sa
pozornosť sústredila na praktické problémy merania nezamestnanosti a zmien pracovnej
sily uvádza MARTINCOVÁ, M. (2005) . Celková zamestnanosť sa v bežnej hospodárskej
praxi obvykle meria dvomi spôsobmi:
16
1) počtom nezamestnaných osôb – niekedy sa označuje pojmom zásoba (stock)
a vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily (v tisícoch) a počtom
zamestnanej pracovnej sily v každom období;
2) percentuálna miera nezamestnanosti – predstavuje počet nezamestnaných
v pomere k pracovnej sile. Po vynásobení stomi dostaneme počet percent.
Obidva spôsoby merania zaznamenávajú vplyv faktorov pôsobiacich na dopyt po
pracovnej sile a jej ponuku. Ponukové faktory menia veľkosť a skladbu pracovnej sily,
ktorá buď pracuje, alebo hľadá prácu, zatiaľ čo faktory dopytu ovplyvňujú veľkosť
a skladbu pracovnej sily, ktorá je práve zamestnaná.
MERI ČKO, M. (2000) poznamenáva, že s vysokou mierou nezamestnanosti sa
začínajú ozývať hlasy, že štát by tento problém mal riešiť väčšou integráciou
a investíciami do ekonomiky. Niektorí keynesovsky orientovaní ekonómovia ponúkajú
metódy, ktoré by zaručene znížili počet ľudí bez práce. Navrhujú masívne štátne investície,
či už do výstavby bytov, diaľnic alebo do rozvojových impulzov.
Doba trvania nezamestnanosti je zložitý problém, ktorý ovplyvňuje celý rad
faktorov pôsobiacich na makro, mikro a mezo úrovni. Podľa RIEVAJOVEJ, E. (2000) sa
jedná predovšetkým o nasledovné faktory:
- demografické krivky populačného vývoja,
- stav agregátneho dopytu po práci,
- nízka mobilita práce (regionálna a profesná mobilita),
- flexibilita trhu práce, elasticita miezd a pomer medzi pracovným príjmom
a sociálnymi dávkami,
- výška a doba poberania podpory v nezamestnanosti,
- efektívnosť nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti,
- informačná základňa trhu práce,
- podiel rizikových skupín obyvateľstva,
- diferencie v ekonomickej výkonnosti regiónov,
- nepružnosť trhu práce.
ÁRENDÁŠ, M. (2005) predkladá všeobecne prijatú klasifikáciu nezamestnanosti
podľa doby trvania:
a) nezamestnanosť v trvaní od 0 – 6 mesiacov sa označuje ako krátkodobá,
17
b) nezamestnanosť v trvaní od 6 – 12 mesiacov sa označuje ako strednodobá,
c) nezamestnanosť v trvaní 12 a viac mesiacov sa označuje ako dlhodobá.
V poslednom období sa do centra pozornosti i vo vyspelých trhových ekonomikách
dostáva problém dlhodobej nezamestnanosti, konštatuje RIEVAJOVÁ, E. (2006). I nízka
miera nezamestnanosti môže byť nepriaznivá, ak ide prevažne o dlhodobú
nezamestnanosť. Ak je miera nezamestnanosti síce vyššia, ale obrat medzi
nezamestnanými je rýchly (nízky podiel dlhodobo nezamestnaných), situácia je
priaznivejšia, a to z hľadiska nezamestnaných osôb, tak i z hľadiska nárokov na štátny
rozpočet. Je to dané na jednej strane nižšími požiadavkami na podporu v nezamestnanosti,
na druhej strane skutočnosťou, že znovuzrodenie nezamestnaných si vyžaduje
neporovnateľne vyššie náklady ako sprostredkovanie práce osobám s krátkou dobou
trvania nezamestnanosti. V posledných rokoch dochádza k určitému posunu
charakterizovanému predlžovaním priemernej dĺžky trvania jednotlivých prípadov
nezamestnanosti a súčasne rastom podielu osôb dlhodobo nezamestnaných.
MAREŠ, P. (2002) hovorí, že v súčasnosti sa dlhodobá nezamestnanosť nielen
značne rozšírila, ale stáva sa i závažným politickým problémom s multiplikačným efektom
dĺžky nezamestnanosti. To znamená, čím dlhšie sú ľudia bez zamestnania, tým menšiu
majú nádej prácu opäť nájsť.
Rastie i priemerná dĺžka jednotlivých prípadov dlhodobej nezamestnanosti. V prípade
dlhodobej nezamestnanosti treba vziať do úvahy, že najskôr postihuje:
- nepružnú, dlhodobo zamestnanú pracovnú silu (paradoxne mnohokrát platí, že čím
mali ľudia pred stratou práce stabilnejšie pracovné miesto, tým horšie sa na
pracovnom trhu uplatňujú a tým častejšie zostávajú medzi dlhodobo
nezamestnanými),
- nekvalifikovanú pracovnú silu, osoby s nízkym vzdelaním,
- príslušníkov etnických menšín a imigrantov,
- obyvateľov zo zaostávajúcich a vidieckych oblastí,
- zdravotne postihnutých,
- mladistvých, hlavne mladých problémových jedincov.
Dlhodobá nezamestnanosť má nepriaznivé dôsledky pre spoločnosť aj pre nezamestnaných
jedincov. K sociálnym následkom dlhodobej nezamestnanosti pre jedinca, ako sú zníženie
životnej úrovne, rast napätia v jeho rodine a v ostatných interpersonálnych vzťahoch,
18
depresia, strata motivácie a pocit bezmocnosti, pristupujú aj zvýšené následky, ktoré
pociťuje spoločnosť.
Príčiny vzniku nezamestnanosti podľa BARÁNIKA, M. – HABÁNIK, J. (2002)
vyplývajú z nasledujúcich dôvodov:
- poklesu rastu HDP – môže vyvolať zníženie domáceho alebo zahraničného dopytu,
taktiež zmenu štruktúry pracovnej náročnosti;
- substitúcie práce technikou – spôsobuje rast produktivity práce, preto menší počet
pracovníkov dokáže vyrobiť väčší objem produktu;
- rýchlejšieho prírastku práceschopného obyvateľstva ako je rast HDP – vzniká
vtedy, ak pri stabilnom populačnom vývoji sa zníži ekonomický rast.
JAKOBY, M. – MORVAY, K. – PAŽITNÝ, P. (2000) pokladajú za príčiny
nezamestnanosti v Slovenskej republike:
- nízku úroveň inštitucionálneho (absencia fungovania základných systémov
trhového hospodárstva), informačného (absencia informačných technológií)
a vzdelávacieho rámca (veľmi nízky podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí);
- nízku mobilitu pracovných síl a z neho vyplývajúcu nízku flexibilitu trhu
pracovných miest;
- nemotivačne nastavený systém poistenia v nezamestnanosti a z neho vyplývajúcu
korupciu na úradoch práce a toleranciu práce načierno;
- spolitizovanú privatizáciu a nejasné vlastnícke vzťahy, ktoré nemotivujú vlastníkov
k lepšiemu a efektívnejšiemu využívaniu zdrojov;
- nedostatočnú reštrukturalizáciu bankového a podnikového sektora, z ktorej
vychádza nedostatočný dopyt po práci, čo sa odráža na nízkej tvorbe pracovných
miest, čo má priamy vplyv na vysoký podiel uchádzačov o prácu na jedno voľné
pracovné miesto.
Nezamestnanosť sa v trhovej ekonomike môže vyskytovať vo viacerých formách,
uvádza vo svojej publikácii MARTINCOVÁ, M. (2005) . Ak kriteriálnym hľadiskom sú
príčiny vzniku, nezamestnanosť sa môže prejavovať ako:
1) frikčná nezamestnanosť – vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi,
pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu. Dokonca aj
v ekonomike s plnou zamestnanosťou existuje určitý pohyb ľudí, ktorí hľadajú
19
pracovné miesto po skončení školy alebo po presťahovaní sa do iného mesta. Ženy
sa môžu znova zaradiť do súboru pracovnej sily, keď vychovali deti. Frikčne
nezamestnaní pracovníci zvyčajne často menia miesta alebo hľadajú lepšie miesta,
často sú označovaní ako „dobrovoľne nezamestnaní“. Skúsenosti vo vyspelých
krajinách naznačujú, že nezamestnanosť mladých ľudí je do značnej miery frikčná,
t.j. predstavuje hľadanie miesta a zmeny, ktoré sú pre mladých ľudí potrebné, aby
zistili svoje osobné schopnosti a naučili sa pracovať;
2) štrukturálna nezamestnanosť – vzniká vtedy keď existuje nesúlad medzi ponukou
pracovníkov a dopytom po nich. Takýto nesúlad sa môže utvoriť preto, že dopyt
po určitom druhu práce sa zvyšuje, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka
sa neprispôsobí dostatočne pružne. Často preto nastáva nerovnováha v sektoroch
alebo regiónoch, pretože niektoré z nich rastú, iné upadajú. Keby sa mzdy plynulo
prispôsobovali meniacej sa ponuke a dopytu, nerovnováha na trhu práce by sa
stratila, pretože mzdy v oblastiach s prebytkom pracovníkov by klesali
a v oblastiach s nedostatkom pracovníkov vzrástli. Mzdy však nereagujú
dostatočne rýchlo na ekonomické šoky, pričom trvá roky, kým sa prispôsobia
nedostatku alebo prebytku;
3) cyklická nezamestnanosť – sa vyskytuje vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch
je nízky (teda nielen dopyt po pracovníkoch v určitých sektoroch a regiónoch).
Keď celkové výdavky a output klesajú, rastie nezamestnanosť v celkovej
ekonomike. Tento rast nezamestnanosti v každej oblasti je signálom, že rastúca
nezamestnanosť je prevažne cyklická.
Rozlíšenie medzi cyklickou nezamestnanosťou a inými druhmi nezamestnanosti pomáha
ekonómom diagnostikovať celkový stav na trhu práce.
Tieto formy nezamestnanosti VLČEK, J. (2005) dopĺňa o sezónnu
nezamestnanosť, o ktorej hovorí, že ide o prirodzené kolísanie dopytu po práci, ktoré je
vyvolané striedaním ročných období. Bežne sa prejavuje v poľnohospodárstve, cestovnom
ruchu, stavebníctve a pod.
Autor ďalej píše, že pre diagnostiku situácie na trhu práce ekonómovia používajú
popri uvedených formách nezamestnanosti aj jej rozlíšenie na dobrovoľnú a nedobrovoľnú.
Pri dobrovoľnej nezamestnanosti nezamestnaní hľadajú prácu ale za vyššiu mzdu, než
ktorá na trhu práce prevláda. Títo ľudia preferujú voľný čas alebo iné aktivity (štúdium,
chcú byť doma a starať sa o deti, hľadajú lepšie platené miesto, k obžive im stačia
20
vyplácané podpory v nezamestnanosti). Ak by akceptovali danú mzdu, mohli by prácu
nájsť, pretože pri dobrovoľnej nezamestnanosti je počet nezamestnaných nižší alebo rovný
počtu voľných pracovných miest.
Pri nedobrovoľnej nezamestnanosti sú nezamestnaní ochotní pracovať za mzdu, ktorá na
trhu práce prevláda, ale nemôžu nájsť zamestnávateľa. Znamená to, že celková ponuka
práce je nižšia než celkový dopyt po práci.
Podľa URAMOVEJ, M. (2005) nezamestnanosť ako ktorákoľvek ekonomická
kategória je uzlovým, logickým pojmom vyjadrujúcim podstatné charakteristiky
nezamestnanosti ako sociálno-ekonomického javu. Pri vymedzení podstaty
nezamestnanosti sa v teórii stretávame s viacerými prístupmi, ktoré vnímajú
nezamestnanosť z rôznych uhlov pohľadu a metodologických pozícií.
Najčastejšie sa podstata nezamestnanosti vyjadruje prostredníctvom jej foriem, kde sa
rozčleňujú buď podľa dĺžky trvania nezamestnanosti na krátkodobú a dlhodobú, alebo
podľa príčin vzniku nezamestnanosti na dobrovoľnú a nedobrovoľnú. Tieto prístupy
k odhaleniu podstaty nezamestnanosti uplatňujú postup – od foriem a príčin k podstate
a následne k úvahám či návrhom na jej riešenie.
21
2 Cieľ práce
Nezamestnanosť je považovaná za jeden z najväčších problémov súčasnej trhovej
ekonomiky.
Cieľom tejto práce je poukázať na súčasný stav a vývoj nezamestnanosti na úrovni
národohospodárskej ako aj na úrovni okresu Senica a dospieť k záveru, aké sú konkrétne
možnosti pri riešení nezamestnanosti obyvateľstva okresu Senica po zistení súčasného
stavu problematiky.
S ohľadom na takto vytýčený cieľ je potrebné definovať nasledovné čiastkové
ciele:
- Oboznámiť sa s dostupnou domácou a zahraničnou literatúrou, ktorá pojednáva
o skúmanej problematike. Tu sú prezentované názory autorov na problém
nezamestnanosti ako problému týkajúceho sa transformujúcich sa ekonomík ako
i krajín s vyspelou trhovou ekonomikou.
- Teoretické vymedzenie podstaty a významu nezamestnanosti obyvateľstva,
klasifikácia nezamestnanosti.
- Charakterizovať vývoj nezamestnanosti na Slovensku a v Senickom okrese.
Vychádzame z geografických a demografických pomerov, charakterizujeme
vekové zloženie obyvateľov, zloženie obyvateľstva podľa pohlavia, štruktúru
podnikateľských subjektov atď.
- Popísať aktívnu politiku trhu práce v okrese Senica
- Ponúknuť návrhy na efektívne riešenie nezamestnanosti v okrese Senica.
22
3 Metodika práce
Objektom skúmania bakalárskej práce je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
v Senici, ktorý zabezpečuje realizáciu cieľov a úloh politiky trhu práce a vytvára
podmienky na fungovanie trhu práce a jeho rozvoj. Tento úrad realizuje právo občanov na
vhodné zamestnanie prostredníctvom systému podpory a pomoci občanom pri ich
začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce.
Dosiahnutiu stanoveného cieľa predchádzal rozsiahly rozbor literatúry z domova
i zahraničia čerpaný z knižných publikácií, časopisov, zo zbierky zákonov a internetových
stránok venujúce sa tejto problematike. Tieto zdroje boli zamerané na získanie potrebných
informácií a údajov z oblasti zamestnanosti, nezamestnanosti a trhu práce. Významným
zdrojom boli štatistické údaje zverejnené na stránke Štatistického úradu Slovenskej
republiky (ŠÚ SR) a na stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Konkrétne údaje
o okrese Senica sme získali na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici. Základným
legislatívnym podkladom bol Zákon NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pri vypracovaní bakalárskej práce sme zvolili nasledovné metódy:
- zhromažďovanie údajov,
- prieskumná metóda,
- analyticko-syntetická metóda
- SWOT analýza
- syntéza získaných výsledkov do návrhu na využitie.
Prostredníctvom prieskumnej metódy, ako jednou zo základných použitých metód,
sme získali informácie o miere a štruktúre nezamestnanosti a jej vývoji v okrese Senica.
Analyticko-syntetickú metódu sme využili pri posudzovaní vplyvov
nezamestnanosti na obyvateľstvo daného okresu.
SWOT analýza vychádza z predpokladu, že úspech možno dosiahnuť, ak sa
maximalizujú prednosti a príležitosti a minimalizujú nedostatky a hrozby.
23
3.1 Metodika počítania miery nezamestnanosti
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) – pri sledovaní nezamestnanosti
vychádza z evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie. Na základe toho,
ako rýchlo môže uchádzač o zamestnanie nastúpiť do práce, rozdeľuje nezamestnaných na
evidovaných a na disponibilných. Podľa tohto rozdelenia vykazuje registrovanú
a disponibilnú (evidovanú) mieru nezamestnanosti. ÚPSVaR zverejňuje mieru
nezamestnanosti mesačne.
Štatistický úrad SR – zisťuje nezamestnanosť prostredníctvom výberových zisťovaní
pracovných síl (VZPS). VZPS je priebežným monitorovaním pracovných síl na základe
priameho zisťovania vo vybraných domácnostiach.
Zisťuje sa metodikou, ktorá vychádza z odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce a je
v súlade s normami európskeho štatistického úradu EUROSTAT.
Štatistický úrad zverejňuje mieru nezamestnanosti štvrťročne.
Eurostat – zostavuje „harmonizovanú“ mieru nezamestnanosti pre členské štáty EÚ na
základe definícií, ktoré odporučila Medzinárodná organizácia práce (ILO).
Tieto „harmonizované“ stredné hodnoty mikroekonomických dát, týkajúcich sa
jednotlivcov a domácností, sú používané Eurostatom pre celú EÚ, aby zaručili
porovnateľnosť členských štátov.
Miera nezamestnanosti (U) vo všetkých troch prípadoch je definovaná ako podiel
nezamestnaných (NEZ) k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu (EAO).
počet nezamestnaných
U [%] = —————————————————— x 100
ekonomicky aktívne obyvateľstvo
Pri riešení danej problematiky a vypracovaní stanovených čiastkový cieľov boli
ďalej použité tabuľkové a grafické znázornenia slúžiace k sprehľadneniu práce.
24
4 Výsledky práce 4.1 Stav a vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike v rokoch 2003 – 2007
Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav spojený s existenciou trhu, konkrétne
trhu práce. Predstavuje dôsledok a súčasne prejav nerovnováhy na trhu práce, medzi
ponukou a dopytom po práci. Výška nezamestnanosti je mierou ekonomického zdravia
národa. Je to vážny ekonomický problém, pretože reprezentuje stratenú potenciálnu
hodnotu celej ekonomiky, ale zároveň i sociálny indikátor, lebo nezamestnanosť je spojená
s takými spoločenskými javmi, ako je strata sociálnych istôt, zvýšená rozvodovosť,
zločinnosť a pod.
Slovenská republika patrí medzi krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti
v strednej Európe. Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v SR od roku 2003 po rok
2007 je sprehľadnený v tabuľke 1.
Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v SR 2003 – 2007 (v %) Tabuľka 1
Miera nezamestnanosti v %
Kraj 2003 2004 2005 2006 2007 INDEX 2007/2003
Bratislavksý 3,97 3,39 2,60 2,29 1,98 0,50 Trnavský 11,05 8,83 7,15 5,22 4,30 0,39 Trenčiansky 9,87 8,09 6,80 5,17 4,50 0,46 Nitriansky 19,07 14,80 11,39 9,09 7,10 0,37 Žilinský 13,23 11,12 9,33 7,03 5,55 0,42 Banskobystrický 22,75 19,50 18,32 16,12 14,10 0,62 Prešovský 19,57 17,50 15,77 13,68 12,05 0,62 Košický 22,16 18,89 17,50 15,18 13,02 0,59 Slovensko spolu 15,56 13,07 11,36 9,40 7,99 0,49
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Tabuľka 1 poukazuje na zlepšujúcu sa tendenciu vývoja evidovanej miery
nezamestnanosti v SR. Podľa údajov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny najmenej
ľudí bez práce bolo už tradične v Bratislavskom kraji, kde miera nezamestnanosti dosiahla
v roku 2007 úroveň 1,98%, čo je pokles o 0,31 percentuálneho bodu v porovnaní
s obdobím predchádzajúceho roku. Miera nezamestnanosti v tomto kraji sa pohybuje
výrazne pod úrovňou celoslovenského priemeru. Naopak najvyššiu mieru nezamestnanosti
majú Banskobystrický, Košický a Prešovský kraj. Túto tendenciu vývoja jednoznačne
dokumentuje graf 1.
25
Graf 1
15,56
13,07
11,36
9,4
7,99
0 5 10 15 20
Miera evidovanej nezamestnanosti v %
2003
2004
2005
2006
2007
Rok
Miera evidovanej nezamestnanosti v SR 2003 - 2007
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku bola v roku 2003 na úrovni
15,56%. V roku 2003 klesla miera nezamestnanosti na 15,6%. V tomto roku bolo prijatých
viacero dôležitých zákonov - nový zákon o dani z príjmov (zavedenie rovnej dani z
príjmov), nový zákon o obchodnom registri (zápis do obchodného registra do 5 dní),
novela zákona o správe daní a poplatkov (možnosť podať daňové priznanie elektronickou
poštou), zákon o službách zamestnanosti (aktivačné príspevky, vyššia periodicita návšte
pre neaktívnych nezamestnaných). Napriek nespokojnosti istých vrstiev obyvateľstva
(najmä Rómovia) s následkami prijatých reforiem, z dlhodobého hľadiska mali pozitívny
charakter. Pozitívne vyznievajú tiež medziročné porovnávania miery nezamestnanosti
jednotlivých po sebe nasledujúcich rokov, kedy do konca roku 2007 táto miera klesla až na
7,99%, čo predstavuje rozdiel 7,57 percentuálnych bodov oproti roku 2003. Rozdelenie
okresov SR podľa evidovanej miery nezamestnanosti môžeme vidieť aj na mape
v prílohe 1.
Z nasledujúcej tabuľky 2 vyplýva, že počas päťročného sledovaného obdobia
najvyšší počet uchádzačov o zamestnanie vykazuje Košický kraj. Avšak keď porovnávame
počet uchádzačov o zamestnanie za posledný evidovaný rok, t.j. rok 2007 a rok 2003
môžeme konštatovať, že najväčšia zmena v počte uchádzačov je viditeľná
v Banskobystrickom kraji a to z 78 671 na 49 680, čo predstavuje pokles o 28 991 ľudí.
26
Počet uchádzačov o zamestnanie podľa krajov v SR Tabuľka 2 Rok
Kraj 2003 2004 2005 2006 2007
INDEX 2007/2003
Bratislavský 14226 12636 9810 8350 7280 0,51 Trnavský 34224 27537 23559 17411 14724 0,43 Trenčiansky 32524 27596 23410 17843 15750 0,48 Nitriansky 70460 55562 44241 34568 28249 0,40 Žilinský 48731 40153 34013 25361 20824 0,43 Banskobystrický 78671 68927 63462 55338 49680 0,63 Prešovský 83759 73142 65102 55760 51305 0,61 Košický 89629 77602 70237 58806 52127 0,58 Slovensko spolu 452224 383155 333834 273473 239939 0,53
Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Výška nezamestnanosti na Slovensku dlhodobo patrí k najväčším spomedzi
členských štátov EÚ. Navyše je veľmi nerovnomerne rozdelená v rámci jednotlivých
regiónov Slovenska. Túto skutočnosť názorne preukazuje aj graf 2, kedy najvyšší počet
uchádzačov o zamestnanie je evidovaný práve v Banskobystrickom, Košickom
a Prešovskom kraji. Táto nerovnomernosť má veľmi negatívne dopady na celkovú životnú
úroveň obyvateľstva ako aj na sociálnu stabilitu. Nehovoriac o veľkom nevyužitom
ľudskom potenciáli, ktorý sa nepodieľa na tvorbe národného bohatstva. Pri dlhodobej
nezamestnanosti sa navyše jeho kvalita postupne znižuje.
Graf 2
Podiel počtu uchádzačov o zamestnanie podľa krajov v SR za rok 2007
7280 1472415750
28249
20824
49680
51305
52127
Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky
Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny k 31. 12. 2007
27
4.2 Všeobecná charakteristika okresu Senica
Okres Senica leží v juhozápadnej časti Slovenskej republiky a je jedným zo
siedmich okresov Trnavského kraja. Tento okres sa skladá z 31 nasledujúcich obcí,
z ktorých štatút mesta majú dve obce – Senica a Šaštín-Stráže:
- Bílkové Humence - Kuklov - Rybky
- Borský Mikuláš - Kúty - Sekule
- Borský Svätý Jur - Lakšárska Nová Ves - Senica
- Cerová - Moravský Svätý Ján - Smolinské
- Častkov - Osuské - Smrdáky
- Čáry - Plavecký Peter - Sobotište
- Dojč - Podbranč - Šajdíkové Humence
- Hlboké - Prietrž - Šaštín Stráže
- Hradište pod Vrátnom - Prievaly - Štefanov
- Jablonica - Rohov
- Koválov - Rovensko
4.2.1 Geografický profil okresu Senica
Okres Senica zaberá severozápadnú časť Trnavského kraja pri štátnej hranici
s Rakúskom a Českou republikou, na južnej strane susedí s okresom Malacky, východnou
a severovýchodnou stranou s okresom Myjava a na severe s okresom Skalica v oblasti
zvanej Záhorie. Tento názov označoval už od minulosti kraj ležiaci za Malými Karpatami
smerom k rieke Morava. Okres Senica patrí pod Trnavský kraj. Záhorie patrí vďaka
výhodnej geografickej polohe a priaznivým klimatickým podmienkam k najstaršie
osídleným územiam na Slovensku.
Okres je rozložený na ploche 683,68 km2, ktorú vytvára čiastočne Záhorská nížina
a čiastočne zvlnená Myjavská a Chvojnická pahorkatina. Tomu zodpovedá i nadmorská
výška od 150 m n. m. (katastrálne územie Sekule) až po 568 m n. m. (kopec Pecková
v katastrálnom území Sobotište).
28
Z pohľadu Trnavského kraja má okres Senica najvyššiu lesnatosť; 31,57%
z celkovej plochy okresu zaberajú lesné porasty, prevažne borovica, agát a buk.
V okrese sa nachádza aj lignit. Ťaží sa v Bani Záhorie v obci Čáry. Vyťažené uhlie je
predurčené pre tepelné elektrárne. Ďalšie zdroje v okrese sú zmapované v oblasti Kútov
a Štefanova. Odpad pri ťažbe sa prevažne využíva ako organické hnojivo alebo podložie
pod skládky tuhého komunálneho odpadu. Hranica ekonomickej únosnosti v Bani Čáry sa
ukazuje pri ťažbe 300 – 320 tisíc ton ročne.
V časti Záhorskej nížiny sa nachádzajú zdroje pieskov vhodné pre zlievárenské a sklárske
účely, ako i pre výrobu stavebných hmôt, resp. priamo v stavebníctve.
V obci Smrdáky sa nachádzajú minerálne vody, kde sú aj prírodné liečebné kúpele. Tieto
kúpele navštevuje aj pomerne veľa zahraničných návštevníkov.
Vodné toky, ktoré pretekajú okresom patria do správy podniku Povodie Dunaja. Ide
o rieku Moravu – okrajová západná časť okresu, rieku Myjavu a rieky menšieho významu,
ako sú Teplica, Rudava a Malolevársky kanál. Kunovská vodná priehrada na rieke Teplica
slúži prevažne pre potreby podniku Slovenská hodváb a. s., má však i krajinnotvárnu
a rekreačnú funkciu. Z vodohospodárskeho hľadiska sú zaujímavé vodné nádrže Prietrž,
Koválov a vodné plochy, vzniknuté po ťažbe štrkov a pieskov v katastrálnom území
Šajdíkové Humence, Šaštín-Stráže, Moravský Sv. Ján a Sekule.
4.2.2 Demografické pomery v okrese Senica
Okres Senica sa rozprestiera ploche 683,68 km. Žije tu v súčasnosti 60 957
obyvateľov z čoho vyplýva, že na 1 km2 pripadá 89 obyvateľov. Ide o najnižšiu hustotu
spomedzi všetkých okresov Trnavského kraja.
Priemerný vek v Trnavskom kraji je 37,99 rokov, pričom u mužov je to 36,46
a u žien 39,45 rokov. V okrese Senica je táto celková hodnota 37,53 rokov, pričom
u mužov je priemerný vek 36,08 rokov a u žien je takmer o 3 roky vyšší a to 38,92 rokov.
V okrese Senica je najviac obyvateľov (5 429 obyvateľov) vo veku 25-29 rokov.
Najpočetnejšia skupina mužov (2771 mužov) je vo veku 30-34 rokov a žien (2659 žien) je
vo vekovom rozmedzí od 25 do 29 rokov.
29
Z celkových 555 075 obyvateľov Trnavského kraja je 406 764 občanov
v produktívnom veku (podľa EÚ muži aj ženy vo veku od 15 do 64 rokov), čo tvorí
73,28%. V okrese Senica žije celkovo 60 789 obyvateľov, z toho v produktívnom veku je
44 317 občanov a táto hodnota predstavuje 72,9%.
V predproduktívnom veku (občania do 14 rokov života) je 82 283 obyvateľov Trnavského
kraja, čo je 14,82% a čo sa týka okresu, tu žije z celkového počtu občanov 15,51%
v predproduktívnom veku, čo je 9 428 obyvateľov.
V poproduktívnom veku (muži aj ženy nad 65 rokov) je 66 028 populácie kraja a to značí
hodnotu 11,9%. V Senickom okrese žije 7 044 obyvateľov, ktorí sú zaradení do tejto
kategórie a to predstavuje 11,59%.
Tento stav počtu obyvateľov a jeho percentuálna hodnota podľa vekových kategórií
v Trnavskom kraji a v okrese Senica prezentuje nasledujúca tabuľka 3.
Stav počtu obyvateľov podľa vekových kategórií Tabuľka 3 Trnavský kraj Okres Senica Veková kategória
Počet % Počet %
Predproduktívny vek 82 283 14,82 9 428 15,51
Produktívny vek 406 764 73,28 44 317 72,90
Poproduktívny vek 66 028 11,90 7 044 11,59
Spolu 555 075 60 789
Zdroj: Štatistický úrad SR k 31. 12. 2006
Percentuálne zastúpenie jednotlivých vekových kategórií v okrese Senica k 31. 12.
2006 je znázornené v grafe 3.
Graf 3
Vekové zloženie obyvate ľov v okrese Senica
15,51
72,90
11,59
Predproduktívny vek Produktívny vek Poproduktívny vek
Zdroj: Štatistický úrad SR k 31. 12. 2006
30
V okrese Senica žije z celkového počtu obyvateľov 29 851 mužov, čo je 48,97%
a 31 106 žien, čo predstavuje 51,03% . Z týchto hodnôt môžeme usúdiť, že v tomto okrese
žije viac žien ako mužov. Na tento stav nám poukazuje aj graf 4.
Graf 4
48,97
51,03
47,5 48 48,5 49 49,5 50 50,5 51 51,5
%
muži
ženy
Poh
lavi
e
Zloženie obyvate ľstva okresu Senica pod ľa pohlavia
Zdroj: Štatistický úrad SR k 31. 12. 2007
Z tabuľky 4 môžeme usúdiť, že v okrese Senica žijú obyvatelia viacerých národností.
Okrem slovenskej národnosti tu má najväčšie zastúpenie česká, rómska a maďarská
národnosť.
Národnostné zloženie obyvateľstva okresu Senica Tabuľka 4 Národnos ť 2003 2004 2005 2006
slovenská 58 989 59 115 59 032 58 995
česká 721 721 733 732
rómska 527 527 525 525
maďarská 76 77 78 78
ukrajinská 24 24 26 28
poľská 14 13 14 16
nemecká 11 11 11 14
rusínska 11 11 11 11
ruská 9 9 9 10
iná a neudaná 329 335 354 380
spolu 60 711 60 843 60 793 60 789
Zdroj: Štatistický úrad SR k 31. 12. 2006
31
4.2.3 Štruktúra podnikateľských subjektov v okrese Senica
V roku 2007 bolo v okrese Senica celkovo evidovaných 5 178 právnych subjektov,
z čoho prevažnú väčšinu tvoria fyzické osoby a to 4 005, právnických osôb bolo
evidovaných 1 173. V tabuľke 5 je konkrétne vyjadrená sektorová príslušnosť právnych
subjektov.
Sektorová príslušnosť právnych subjektov k 31.12. 2007 Tabuľka 5
Ukazovate ľ Trnavský kraj Okres Senica
PRÁVNICKÉ OSOBY: 13396 1173
Obchodné spoločnosti 8864 722
Družstvá 166 22
Štátne podniky 1 0
Rozpočtové organizácie 643 76
Príspevkové organizácie 74 7
Ostatné organizácie 3648 346
FYZICKÉ OSOBY: 43768 4005
Živnostníci 41190 3751
Slobodné povolania 1487 160
Samostatne hospodáriaci roľníci 1091 94
SPOLU 57164 5178
Zdroj: Štatistický úrad SR
V okrese Senica bolo k 31. 12. 2007 fungujúcich 765 podnikov. Z toho vo
verejnom sektore 9 podnikov a v sektore súkromnom 756 podnikov. Podľa tabuľky 6
môžeme povedať, že takmer všetky podniky v Senickom okrese sú v súkromnom
vlastníctve a len nepatrný počet podnikov je vo vlastníctve verejnom.
Štruktúra podnikov podľa vybraných druhov vlastníctva Tabuľka 6 Súkromný sektor
Kraj, okres Podniky spolu
Verejný sektor Zahrani čné
vlastníctvo
Medzinárodné
vlastníctvo
Trnavský kraj 9 444 66 1 246 663
Okres Senica 765 9 101 51
Zdroj: Štatistický úrad SR k 31. 12. 2007
32
Nosné podniky v okrese Senica
V okrese Senica je silne zastúpený chemický, potravinársky, strojársky,
a v posledných rokoch aj elektrotechnický priemysel. Väčšina priemyselných podnikov je
sústredených práve v okresnom meste Senica. Medzi strategických zamestnávateľov
v okrese Senica patria:
- Delphi Automotive Systems Slovensko, s.r.o. – výroba elektrokabeláže pre
automobilový priemysel
- SLOVENSKÝ HODVÁB, a.s. – výroba syntetických vlákien
- JEDNOTA, s.d. – podnikanie v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu s potravinami
a spotrebným tovarom
- Emil Krajčík, s.r.o. – sieť predajní 101 Drogerie - predaj kozmetického a
drogistického tovaru, maloobchod a veľkoobchod
- Arcelor Tailored Blank Senica s.r.o. – spracovanie kovov
- Hílek a spol. – predaj automobilov, stavebná činnosť
- DEMA, a.s. – podnikanie v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu s bicyklami,
kočíkmi a podobným sortimentom
- Kovotvar, v.d. – sklárske a keramické výrobky
4.2.4 Zamestnanosť v okrese Senica
V roku 2006 bol priemerný evidovaný počet zamestnancov v okrese Senica podľa
odvetvia ekonomickej činnosti 13 441 osôb. Priemerná mesačná mzda zamestnancov
bola 17 694 Sk.
Tabuľka 7 jednoznačne vyjadruje presný počet zamestnancov podľa odvetvia
ekonomickej činnosti a priemernú mesačnú mzdu v týchto odvetviach. Ide tu o podniky
s počtom zamestnancov 20 a viac a za organizácie pôšt a telekomunikácií, peňažníctva
a poisťovníctva, nebankové finančné inštitúcie a všetky nepodnikateľské organizácie bez
ohľadu na počet zamestnancov.
Najvyšší počet zamestnancov malo v okrese Senica za rok 2006 odvetvie priemyslu
(okrem stavebníctva), a to 5 081 zamestnancov, a naopak najnižší počet zamestnancov
malo odvetvie hotelov a reštaurácií.
33
Najvyššia priemerná mesačná mzda bola dosahovaná v odvetví finančné
sprostredkovanie (28 911 Sk) a najnižšia v odvetví hotely a reštaurácie (11 734 Sk).
Priemerný evidenčný počet zamestnancov a priemerné mesačné mzdy podľa odvetví ekonomickej činnosti za rok 2006 Tabuľka 7
Odvetvia ekonomickej činnosti
Priemerný eviden čný
počet zamestnancov
Priemerná mesa čná
mzda v Sk
Poľnohospodárstvo, poľovníctvo, lesníctvo,
rybolov, chov rýb 1 175 16 156
Priemysel spolu (okrem stavebníctva) 5 490 18 229
Priemyselná výroba 5 081 17 802
Stavebníctvo 246 19 710
Veľkoobchod a maloobchod, oprava motoro-
vých vozidiel, motocyklov a spotreb. tovaru 1 114 17 711
Hotely a reštaurácie 26 11 734
Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie 1 304 18 626
Finančné sprostredkovanie 158 28 911
Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti 202 13 807
Verejná správa a obrana; povinné sociálne
zabezpečenie 1 293 21 480
Školstvo 1 359 14 569
Zdravotníctvo a sociálna pomoc 638 13 645
Ostatné spoločenské, sociálne a osobné
služby 436 13 666
Zdroj: Štatistický úrad SR za rok 2006
4.3 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2003
Rok 2003 sa vyznačuje najvyššou mierou nezamestnanosti v okrese Senica
za posledné päťročné sledované obdobie. K 31. 12. 2003 miera evidovanej
nezamestnanosti bola vo výške 11,45%. Počas prvých päť mesiacov sledovaného roka bol
zaznamenaný pokles miery nezamestnanosti, a to z 11,31% na 8,82%. Následne od
mesiaca jún miera evidovanej nezamestnanosti začala opätovne rásť. Tento vývoj miery
evidovanej nezamestnanosti môžeme vidieť aj na grafe 5.
34
Graf 5
Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Senica v roku 2003
8,08,59,09,5
10,010,511,011,512,0
Janu
ár
Febru
ár
Mar
ecApr
ílM
ájJú
n Júl
Augus
t
Septe
mbe
r
Októbe
r
Novem
ber
Decem
ber
Mesiac
Mie
ra e
vido
vane
j ne
zam
estn
anos
ti v
%
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2003
Z nasledujúceho grafu 6 vyplýva, že k 31. 12. 2003 pri celkovom počte uchádzačov
o zamestnanie v počte 3 909 bolo 1 905 nezamestnaných žien, čo je 48%. Počet
evidovaných nezamestnaných mužov bol 1 409, čo z celkového počtu nezamestnaných
tvorí 36%. Štruktúru evidovaných nezamestnaných tvoria aj absolventi škôl, ktorí sú
zastúpení počtom 303 absolventov, t.j. 8%, ďalej uchádzači o zamestnanie so zdravotným
postihnutím, ktorých bolo k decembru sledovaného roka 269 osôb, čo je 7%. Najmenšiu
skupinu zo štruktúry nezamestnaných v okrese Senica reprezentuje 23 mladistvých
tvoriacich 1%.
Graf 6
Štruktúra uchádza čov o zamestnanie v okrese Senica k 31. 12. 2003
1409
1905
269 23 303
Muži Ženy ZP Mladiství Absolventi
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2003
35
Počet uchádzačov o zamestnanie rozčlenených podľa doby evidencie a to na štyri
časové horizonty sprehľadňuje graf 7. Najpočetnejšiu skupinu uchádzačov o zamestnanie,
2 037 osôb, tvorí kategória doby evidencie do 6 mesiacov. Naopak najmenej početnú
skupinu uchádzačov v počte 445 zobrazuje časové rozmedzie od 13 do 24 mesiacov.
Graf 7
Počet nezamestnaných pod ľa doby evidencie v okrese Senica k 31. 12. 2003
2 037
628
445
799
do 6 mes. 7-12 mes. 13-24 mes. nad 25 mes.
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2003
Prítok UoZ dosiahol ku koncu roka 2003 v okrese Senica 455 osôb. V porovnaní
s januárom poklesol o 25 uchádzačov.
V decembri 2003 odbudlo 164 osôb z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie,
čo je výrazný rozdiel v porovnaní s odtokom z januára, kedy odtok dosahoval úroveň 532
uchádzačov.
4.4 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2004
Na grafe 8 vidíme, že miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla k decembru 2004
úroveň 10,52%. V priebehu roka 2004 najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola
v mesiaci január, kedy dosiahla úroveň 12,69%. Od tohto mesiaca mala miera evidovanej
nezamestnanosti klesajúcu tendenciu, ktorá pretrvávala až do júla, pričom dosiahla
najnižšiu hodnotu a to 9,81%. Tento mesiac reprezentuje bod zvratu z klesajúcej na
opätovne rastúcu mieru evidovanej nezamestnanosti s miernym výkyvom v mesiaci
október a november.
36
Graf 8
Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Senica v roku 2004
9,09,5
10,010,5
11,011,5
12,012,5
13,0
Janu
ár
Febru
ár
Mar
ecApr
ílM
ájJú
n Júl
Augus
t
Septe
mbe
r
Októbe
r
Novem
ber
Decem
ber
Mesiac
Mie
ra e
vido
vane
j ne
zam
estn
anos
ti v
%
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2004
Celkový počet uchádzačov o zamestnanie v okrese Senica k 31. 12. 2004
predstavoval 4 189 osôb. Pri pohľade na graf 9 je zrejmé, že najväčšie zastúpenie
v štruktúre UoZ mali ženy v počte 1 894 osôb, čo v percentuálnom vyjadrení znamená
52%. Opačné pohlavie charakterizoval počet 1 189, t.j. 33%. Z absolventov škôl bolo
evidovaných 311 uchádzačov o zamestnanie, čo sa týka zdravotne postihnutých UoZ
v štruktúre prezentujú pomerne nízky percentuálny podiel 5%. Zvyšné 1% dopĺňajú
mladiství.
Graf 9
Štruktúra uchádza čov o zamestnanie v okrese Senica k 31.12. 2004
1189
1894
168 36 311
Muži Ženy ZP Mladiství Absolventi
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2004
Graf 10 reprezentuje uchádzačov o zamestnanie v okrese Senica a ich konkrétny
počet ku koncu roka 2004. Kategória UoZ podľa doby evidencie do 6 mesiacov obsahuje
1 725 osôb, kedy z celkového počtu uchádzačov, práve táto kategória signalizuje najväčší
37
podiel. Medzi kategóriou uchádzačov o zamestnanie evidovaných 7-12 mesiacov
a kategóriou nad 25 mesiacov je rozdiel len ôsmich uchádzačov a to v prospech skupiny
uchádzačov evidovaných 7-12 mesiacov. Kategória, kde sa nachádzajú UoZ evidovaní
13-24 mesiacov dotvára zvyšok štruktúry.
Graf 10
Počet uchádza čov o zamestnanie pod ľa doby evidencie v okrese Senica k 31. 12. 2004
1 725
665
551
657
do 6 mes. 7-12 mes. 13-24 mes. nad 25 mes.
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2004
Do evidencie o počte uchádzačov o zamestnanie k decembru sledovaného roka
pribudlo 392 osôb, čo je oproti januáru toho istého roka značný pokles o 207 uchádzačov.
Taktiež sme zaznamenali pokles aj v prípade odtoku uchádzačov o zamestnanie,
a to z 319 uchádzačov z januára na 272 osôb evidovaných v decembri.
4.5 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2005
Z grafu 11 môžeme usúdiť, že miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Senica
sa po celý rok 2005 pohybovala v rozmedzí od 8 do 11%. V prvej polovici roka bol
zaznamenaný prudký pád miery evidovanej nezamestnanosti z 10,69% na 8,44% a táto
hodnota s miernymi zmenami pretrvávala až do septembra, kedy miera evidovanej
nezamestnanosti vzrástla na úroveň 9%. Od septembra do novembra opäť miera ľahko
poklesla, ale túto tendenciu narušil opätovný vzostup v mesiaci december.
38
Graf 11
Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Senica v roku 2005
7,58
8,59
9,510
10,511
Janu
ár
Febru
ár
Mar
ecApr
ílM
ájJú
n Júl
Augus
t
Septe
mbe
r
Októbe
r
Novem
ber
Decem
ber
Mesiac
Mie
ra e
vido
vane
j ne
zam
estn
anos
ti v
%
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2005
S prihliadnutím na počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie k decembru
2005, ktorých bolo celkovo 3323 možno vyvodiť nasledovné konštatovanie, že tak ako
v predchádzajúcich rokoch aj tu najväčšiu skupinu 51% zaberajú UoZ ženského pohlavia.
O 534 osôb je skupina mužov menšia ako u žien. Spolu tvoria 87% z celkovej štruktúry
uchádzačov o zamestnanie v okrese Senica. O zvyšných 23% sa delia absolventi škôl,
uchádzači so ZP a mladiství v podiele podľa tohto poradia. Celú štruktúru UoZ zachytáva
graf 12.
Graf 12
Štruktúra uchádza čov o zamestnanie v okrese Senica k 31.12. 2005
1183
1717
123 44 256
Muži Ženy ZP Mladiství Absolventi
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2005
39
Vychádzajúc z grafu 13 jednoznačne hovoríme o prevahe kategórie do 6 mesiacov
s počtom UoZ 1 540. Pri pohľade na zvyšné tri kategórie doby evidencie počtu uchádzačov
o zamestnanie označujeme za väčšiu skupinu kategóriu doby evidencie nad 25 mesiacov,
pričom ostatné dve majú rovnaký pomer.
Graf 13
Počet uchádza čov o zamestnanie pod ľa doby evidencie v okrese Senica k 31. 12. 2005
1 540
530
531
722
do 6 mes. 7-12 mes. 13-24 mes. nad 25 mes.
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2005
Súčet denných počtov osôb vstupujúcich do evidencie úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny ku koncu decembra 2005 je 382 uchádzačov. Naproti tomu súčet denných počtov
osôb vyradených z evidencie ÚP k rovnakému dátumu je 140 uchádzačov.
Ak prítok z januára 2005 porovnáme s decembra 2005 získame pokles o 107 ľudí.
Rovnakým porovnaním dostaneme pokles aj v prípade odtoku UoZ a to o 258 osôb.
4.6 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2006
Údaje k decembru za dva posledné po sebe nasledujúce roky signalizujú zníženie
miery evidovanej nezamestnanosti z 9,61% na 6,52%. Je to významný pokles o 3,09%.
Priebeh miery evidovanej nezamestnanosti od januára do augusta možno charakterizovať
klesajúcou tendenciou. Tento stav sa narušil v mesiaci september, kedy miera vzrástla
o 0,2% ale októbrom pokračuje v klesajúcom priebehu. Tento priebeh je zachytený
v grafe 14.
40
Graf 14
Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Senica v roku 2006
66,5
77,5
88,5
99,510
Janu
ár
Febru
ár
Mar
ecApr
ílM
ájJú
n Júl
Augus
t
Septe
mber
Októ
ber
Novem
ber
Decem
ber
Mesiac
Mie
ra e
vido
vane
j n
ezam
estn
anos
ti v
%
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2006
Na základe grafu 15 usudzujeme, že z celkového počtu uchádzačov 2 374
najvýraznejšou skupinou uchádzačov je skupina žien v zastúpení 1 295 osôb. Naopak
najmenej výraznou skupinou sú mladiství. V tomto roku je skupina mužov tvorená 813
mužmi.
Graf 15
Štruktúra uchádza čov o zamestnanie v okrese Senica k 31.12. 2006
813
1295
87 33 146
Muži Ženy ZP Mladiství Absolventi
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2006
Pri rozčlenení uchádzačov o zamestnanie do množín krátkodobej, strednodobej
a dlhodobej nezamestnanosti získame prevažujúcu kategóriu nezamestnanosti a to
krátkodobú kategóriu s počtom 1 021 uchádzačov. Najmenej početnou kategóriou
nezamestnanosti je podľa doby evidencie strednodobá nezamestnanosť, kde sa nachádza
305 uchádzačov. Čo sa týka najproblematickejšej kategórie – dlhodobej nezamestnanosti,
41
tá je reprezentovaná 1 048 uchádzačmi, čo je viac ako počet uchádzačov spadajúcich do
krátkodobej nezamestnanosti. Tento stav potvrdzuje aj graf 16.
Graf 16
Počet uchádza čov o zamestnanie pod ľa doby evidencie v okrese Senica k 31. 12. 2006
1 021
305349
699
do 6 mes. 7-12 mes. 13-24 mes. nad 25 mes.
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2006
Jedným zo základných ukazovateľov o nezamestnanosti v okrese Senica je prítok
uchádzačov o zamestnanie do evidencie, ktorý k mesiacu január roka 2006 bol 487 osôb.
Do decembra výrazne poklesol na 212 osôb.
Odtok UoZ z evidencie v mesiaci január bol 372 osôb a v decembri sa znížil na 237
uchádzačov o zamestnanie.
4.7 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2007
Najdôležitejším ukazovateľom na trhu práce je miera evidovanej nezamestnanosti,
ktorá v okrese Senica dosahuje k 31. 12. 2007 úroveň 5,75%. Celý vývoj miery evidovanej
nezamestnanosti v priebehu roka 2007 možno definovať ako mierne kolísavý, kedy do
prvej polovice roka táto miera rýchlo klesá z 6,81% zaznamenaných v januári, na júnovú
za 5 posledných rokov doposiaľ najnižšiu hranicu miery evidovanej nezamestnanosti
5,47%. Na tento vývoj evidovanej miery nezamestnanosti za rok 2007 poukazuje aj
nasledovný graf 17.
42
Graf 17
Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Senica v roku 2007
4,5
5
5,5
6
6,5
7
7,5
Janu
ár
Febru
ár
Mar
ecApr
ílM
ájJú
n Júl
Augus
t
Septe
mbe
r
Októbe
r
Novem
ber
Decem
ber
Mesiac
Mie
ra e
vido
vane
j n
ezam
estn
anos
ti v
%
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2007
1 313 uchádzačov o zamestnanie tvoria, v štruktúre uvedenej v grafe 18
z celkového počtu 2 105 osôb, ženy, čo je 54%. Ďalších 36% uchádzačov, čiže 867 osôb,
zaberajú v štruktúre muži. Medzi najmenej početné skupiny v štruktúre patria absolventi
škôl v počte 138 uchádzačov, následne uchádzači so zdravotným postihnutím v počte 80
osôb a celkovo najmenšiu kategóriu tvoria mladiství s počtom uchádzačov 31.
Graf 18
Štruktúra uchádza čov o zamestnanie v okrese Senica k 31.12. 2007
867
1313
80 31 138
Muži Ženy ZP Mladiství Absolventi
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2007
Doba evidencie je ďalším kritériom rozdelenia uchádzačov o zamestnanie. Toto
rozdelenie reprezentuje graf 19, kde takmer polovičné zastúpenie majú UoZ evidovaní na
ÚP do 6 mesiacov. Ani v okrese Senica nie je vyriešený problém s dlhodobou
43
nezamestnanosťou (UoZ evidovaní nad 1 rok), ktorá dosahuje v tomto okrese k 31. 12.
2006 zastúpenie v počte 803 uchádzačov.
Graf 19
Počet uchádza čov o zamestnanie pod ľa doby evidencie v okrese Senica k 31. 12. 2007
1 022
280
230
573
do 6 mes. 7-12 mes. 13-24 mes. nad 25 mes.
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2007
Mesiac december 2007 je charakterizovaný skutočnosťou, že súčet denných počtov
osôb vstupujúcich do evidencií ÚP je 223 uchádzačov. Naproti tomu odtok uchádzačov
o zamestnanie za december tvorí 154 osôb.
Ak porovnáme tieto skutočnosti s mesiacom január toho istého roka, môžeme
konštatovať, že prítok od januára do decembra poklesol z 358 osôb na 223. Tak isto sa
vyvíjala situácia aj v prípade odtoku uchádzačov o zamestnanie z 303 osôb na
spomínaných 154 osôb.
4.8 Politika trhu práce v okrese Senica
Vlády jednotlivých zemí, odbory i verejnosť sa zhodujú v tom, že zníženie úrovne
masovej nezamestnanosti je dnes politickou prioritou. Problémom nie je len zaistenie
globálneho rastu počtu pracovných príležitostí, ale aj ich odpovedajúcej štruktúry.
Politika trhu práce ako súčasť politiky zamestnanosti je systém podpory a pomoci
občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce.
Politiku trhu práce môžeme rozdeliť na dve skupiny:
1) Aktívna politika trhu práce
2) Pasívna politika trhu práce
44
1) Aktívna politika trhu práce
Aktívna politika trhu práce predstavuje súbor aktívnych opatrení zameraných na
podporu zaradenia nezamestnaného do vhodného zamestnania, prípadne na udržanie
zamestnanosti.
Jednou z foriem APTP je vzdelávanie a príprava pre trh práce a zamestnanecká
prax. Vzdelávanie a príprava pre trh práce je určené pre uchádzačov a záujemcov o
zamestnanie, ktorí chcú zlepšiť, resp. si udržať svoje miesto na trhu práce. Vzdelávanie je
tiež zamerané na dokončenie vzdelania na základnej škole alebo štúdia na strednej škole na
účely získania dokladu o ukončení vzdelania na základnej škole alebo štúdia na strednej
škole v poslednom ročníku príslušnej školy.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť je ďalším nástrojom aktívnych
opatrení na trhu práce na podporu vytvárania pracovných miest formou samozamestnania.
Pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť sa vychádza zo zásady
spolufinancovania, čo znamená že príspevok je doplnkovým zdrojom k úverom alebo
pôžičkám, ktoré môže fyzická osoba získať od peňažného ústavu alebo z iných zdrojov.
V okrese Senica bol daný za celý rok 2007 príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť
v celkovej hodnote 3 310 744 Sk a bolo vytvorených 56 pracovných miest.
Ďalšou formou je príspevok na aktivačnú činnosť. Jedným z negatívnych dôsledkov
nezamestnanosti je pokles pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie. S cieľom
udržania a obnovenia pracovných návykov uchádzačov, najmä dlhodobo nezamestnaných
sa zavádza príspevok na aktivačnú činnosť. Hlavným zámerom aktivačnej činnosti je
sprostredkovať uchádzačovi o zamestnanie kontakt s pracovným trhom a prispieť
k zlepšeniu zamestnanosti. V decembri 2007 bolo vytvorených 312 pracovných miest
v okrese Senica s celkovým dohodnutým príspevkom 249 600 Sk.
Nasledujúci nástroj je príspevok na vykonávanie absolventskej praxe. Absolventská
prax, ako národný projekt sa začala od júla roku 2004. Ide o získanie odborných zručností
a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu
vzdelania absolventa školy. Úrad práce , sociálnych vecí a rodiny v zmysle § 51 zákona č.
5/2004 Z.Z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov poskytne absolventovi príspevok vo výške 1.700,- Sk mesačne na
45
úhradu nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe.
ÚP v okrese Senica poskytol príspevok na vykonávanie absolventskej praxe od júla do
decembra 2007 celkovo 683 400 Sk.
Uplatňuje sa aj nástroj preplácanie cestovného na vstupný pohovor alebo výberové
konanie. Ide o náhradu časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia
s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa -
príspevok slúži na poskytovanie náhrady časti cestovných výdavkov uchádzača o
zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania
u zamestnávateľa. V okrese Senica bolo uchádzačom o zamestnanie v druhej polovici roku
2007 poskytnutých 6 062 Sk ako náhrada cestovných výdavkov.
Pilotné projekty v okrese Senica
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v okrese Senica spolupracuje s niektorými
organizáciami a združenia s cieľom podpory zamestnanosti, prípravy pre trh práce
a podobnými činnosťami. ÚP v okrese Senica v súčasnosti spolupracuje na dvoch
pilotných projektoch:
Externý projekt "Skúste to s nami"
Strategickým zámerom projektu je posilnenie sociálnej inklúzie, zvýšenie
zamestnanosti a uľahčenie návratu na trh práce UoZ so zdravotným postihnutím a UoZ
s nedokončeným základným vzdelaním, s nízkym alebo žiadnym odborným vzdelaním
ohrozených sociálnym vylúčením. Hlavnou úlohou projektu je zistenie osobnej a pracovnej
anamnézy a pomocou poradenských služieb zameraných na voľbu povolania a výber
zamestnania vyšpecifikovať potrebu vzdelávania a prípravy pre trh práce. Projekt prispieva
k vyššej gramotnosti v práci s informačnými a komunikačnými technológiami s využitím
moderných metód v domácom prostredí, e-learning.
Externý projekt "Príprava uchádzačov na výkon povolania u konkrétneho
zamestnávateľa"
Projekt je zameraný na pomoc pri rozvíjaní jednotlivcov v pracovnom procese.
Prostredníctvom odborného tímu lektorov pomáhajú UoZ uvedomiť si svoje kvality,
motivovať a aktivizovať ich v sebapoznávaní a zvyšovaní sebavedomia, taktiež veľmi
46
dôležitá je snaha o zosúladenie rodinných povinností s prípravou na trh práce a následným
zamestnaním sa. Absolvovaním rekvalifikačných kurzov sa UoZ pripravuje na výkon
povolania mäsiar, údenár resp. skladník.
2) Pasívna politika trhu práce
Pasívna politika trhu práce sa realizuje formou podpôr v nezamestnanosti. PPTP je
iba systémom záchrannej siete, ktorý má nezamestnanému pomôcť prekonať určité časové
obdobie, určite nie je riešením problému nezamestnanosti.
4.9 SWOT analýza okresu Senica
Silné stránky
- pomerne nízka miera nezamestnanosti (pod celoslovenským priemerom),
- strategicky výhodná poloha v blízkosti hraníc s Rakúskom a Českom,
- optimálna vzdelanostná štruktúra obyvateľstva,
- rozvinutá sieť zdravotníckych a sociálnych služieb,
- vybudované partnerské vzťahy so zahraničím,
- dobré dopravné napojenie (diaľničné, železničné),
- potenciál pre rozvoj priemyslu, logistických centier a obchodu,
- prírodné podmienky vhodné pre rozvoj cestovného ruchu a kúpeľníctva,
- rozvinutá sieť základného a stredného vzdelania,
- ekonomicky a podnikateľsky stabilné prostredie,
- dostatok voľných priestorov – budov a pozemkov vhodných pre podnikanie,
- propagácia Národných projektov a nástrojov APTP,
- budovanie priemyselných parkov v regióne,
Slabé stránky
- slabá informovanosť o potrebách trhu práce, chýbajúce komunikačné toky
v regióne,
- nerozvinutá občianska participácia,
- málo regionálnych zastúpení verejnej a štátnej správy,
- nedostatočne rozvinutá infraštruktúra pre progresívne informačné technológie,
- migrácia mladých ľudí do zahraničia,
47
- slabá motivácia malých a stredných podnikov vytvárať nové pracovné miesta,
- nedostatočné využívanie potenciálu pre rozvoj služieb v oblasti cestovného ruchu,
- pasivita UoZ,
- nízka mobilita časti pracovnej sily,
Ohrozenia
- narastanie skupiny obyvateľstva, ktorá má problémy s uplatnením na trhu práce,
- stagnácia tvorby pracovných miest,
- negatívne demografické trendy (starnutie obyvateľstva),
- rast obyvateľstva v produktívnom veku,
- migrácia mladých a vzdelaných ľudí do ekonomicky vyspelejších regiónov a do
zahraničia,
- meniace sa podmienky pre zahraničných investorov,
- nepripravenosť regionálnych inštitúcií na rozvojové procesy.
Príležitosti
- využitie existujúceho potenciálu v podobe zelených a hnedých plôch pre rozvoj
priemyslu, malého a stredného podnikania,
- využitie prírodného potenciálu v rozvoji aktívneho zahraničného a domáceho
cestovného ruchu,
- budovanie priemyselných parkov,
- rozvoj regionálnej kultúry,
- využitie hranice s Českom a Rakúskom na rozvoj obchodu a logistiky,
- budovanie rekreačných oblasti a oddychových zón,
- kvalitnejšie informačné technológie,
- projektová práca na získavanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ
a štátnych dotácií,
- zabezpečenie kvalitného vzdelávania na všetkých vzdelávacích stupňoch a podpora
významu celoživotného vzdelávania,
- v rámci zvýšenia mobility pracovnej sily vytvorenie databázy voľných pracovných
miest v rámci EÚ,
- poskytovanie kvalitných odborných poradenských a informačných služieb,
- vytvorenie partnerstiev v rámci vytvárania nových pracovných miest
a implementácie nástrojov APTP,
48
- programy na prevenciu dlhodobej nezamestnanosti,
- modernizácia služieb zamestnanosti,
- rozvoj ľudských zdrojov a ich adaptabilita na trhu práce,
- ponuka vzdelávacích programov prispôsobených požiadavkám trhu práce.
49
5 Návrh na využitie výsledkov
Nezamestnanosť možno označiť za jeden z najzložitejších problémov trhových
ekonomík v súčasnosti. Okrem ekonomických a politických problémov, ktoré sú spojené
s nezamestnanosťou, treba vidieť aj celý rad sociálno-psychologických problémov, ktoré si
vyžadujú rôzne formy riešenia. Preto je nevyhnutné, aby spoločnosť volila správne formy
a prístupy k riešeniu tohto závažného problému.
I keď okresu Senica nepatria v rámci Slovenska posledné priečky
v nezamestnanosti, k zvýšeniu zamestnanosti, respektíve k zníženiu nezamestnanosti by
mohli prispieť i tieto opatrenia:
- vytváranie nových pracovných príležitostí, snaha o udržanie už existujúcich
pracovných miest, zamedzeniu rozpadu spoločností už pôsobiacich na našom trhu,
respektíve ich presun do iných regiónov;
- podporovanie vzniku malých a stredných podnikov a taktiež podporovanie už
fungujúcich podnikov;
- podporovanie aktívnej politiky trhu práce, t. j. vzdelávania a prípravy pre trh práce
a zamestnaneckú prax, prispievanie na samostatnú zárobkovú činnosť a aktivačnú
činnosť, prispievanie na vykonávanie absolventskej praxe, preplácanie cestovného
na vstupný pohovor alebo výberové konanie;
- zamedzenie odchodu zamestnancov s vyššou kvalifikáciou do zahraničia
vytvorením podmienok na našom pracovnom trhu s dostatočným finančným
ohodnotením prislúchajúcim tejto kvalifikácii;
- upriamenie pozornosti na uchádzačov o zamestnanie hlavne o dlhodobo
nezamestnaných, občanov starších ako 50 rokov, absolventov škôl, občanov so
zdravotným postihnutím, uchádzačov o zamestnanie s nízkym vzdelaním a týmto
poskytnúť rôzne rekvalifikačné, školiace a motivačné aktivity;
- podporovanie vstupu zahraničných investorov a vytvorenie výhodnejších
podmienok pre ich realizáciu;
- využívanie finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu, ktorý
spolufinancuje projekty zamerané na: zvýšenie adaptability pracovníkov, podnikov
a podporu podnikania, podporu cielených služieb pre zamestnávateľov
a nezamestnaných, zvyšovanie kvality a efektivity služieb starostlivosti, uľahčenie
vstupu a udržanie sa na trhu práce pre osoby s rodinnými povinnosťami, ako aj
ďalšie aktivity zamerané na zosúladenie rodinného a pracovného života;
50
- v rámci napojenia sa na európsku sieť služieb zamestnanosti EURES po vstupe do
EÚ využívanie tejto siete, ktorá poskytuje svojim klientom komplexné služby v
oblasti poradenstva, poskytovania informácií a asistenčných služieb pri hľadaní si
zamestnania v krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru;
- využívanie programu EÚ Progress, ktorý slúži na analyzovanie, vytváranie siete
a výmenu informácií, na zlepšenie politiky a postupu, a v kampaniach na
zdôraznenie hlavných otázok zamestnanosti a sociálnych otázok.
Uplatnením týchto návrhov na riešenie problematiky nezamestnanosti by sa
v budúcnosti mohlo prispieť k zvýšeniu zamestnanosti v okrese Senica.
51
6 Záver
Nezamestnanosť je v trhovej ekonomike nevyhnutný a zákonitý jav, problém, ktorý
si vyžaduje okamžitú pozornosť a realizáciu. Túto pozornosť je potrebné venovať
predovšetkým analýze ekonomických a sociálnych dôsledkov nezamestnanosti.
V súčasnosti je potrebné pri riešení problému nezamestnanosti prepojenie politiky
zamestnanosti so všetkými súčasťami hospodárskej politiky, sociálnou politikou
a politikou v oblasti vzdelávania.
V tejto bakalárskej práci je popísaný stav a vývoj nezamestnanosti tak na úrovni
národohospodárskej ako aj na úrovni okresu Senica za posledných päť rokov, od roku 2003
do roku 2007. Jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktorý zachytáva vývoj
nezamestnanosti je ukazovateľ miery evidovanej nezamestnanosti. V sledovanom období
sme zaznamenali pokles evidovanej miery nezamestnanosti a to od januára 2003, kedy
miera evidovanej nezamestnanosti dosahovala v okrese Senica úroveň 11,31% do
decembra 2007, kedy táto miera dosiahla úroveň 5,75%, čo je takmer 50%-ný pokles.
Aj keď miera nezamestnanosti je nižšia ako vo väčšine okresov Slovenska, je toto
číslo stále privysoké. Okres Senica v súčasnosti zaberá z celkového poradia okresov podľa
evidovanej miery nezamestnanosti 29 miesto.
V samostatnej časti bakalárskej práce boli podané návrhy na riešenie
nezamestnanosti. Jedným z návrhov bolo aj podporovanie vstupu zahraničných investorov.
V okresnom meste Senica by malo čoskoro vzniknúť 400 nových pracovných miest práve
vďaka vstupu nových investorov do okresu. Tieto nové pracovné miesta by mohli prispieť
k poklesu počtu uchádzačov o zamestnanie v okrese Senica.
Nielen vďaka tomuto návrhu, ale aj ďalším, ktoré sú uvedené v návrhu na využitie
výsledkov by sa mohlo prispieť k zvýšeniu zamestnanosti v sledovanom okrese.
Problematika riešenia nezamestnanosti si vyžaduje oveľa viac pozornosti ako zo
strany štátu, tak aj zo strany zamestnávateľov, zamestnancov no aj samotných
nezamestnaných.
52
7 Použitá literatúra
1. ÁRENDÁŠ, M. 2005. Makroekonómia. Nitra : SPU, 2005. 379 s. ISBN 80-8069-
524-5
2. BARÁNIK, M. - HABÁNIK, J. Základy makroekonómie. Bratislava : Iris, 2002.
236 s. ISBN 80-89018-45-9.
3. BASSAM, A. T. 2005. Nezamestnanosť v Sýrii a metódy jej riešenia. In Aktuálne
problémy rozvoja vidieka v SR. Nitra : SPU, 2005. s. 229-234.
4. BUCHTOVÁ, B. 2002. Nezaměstnanost: Psychologický, ekonomický, a sociální
problém. Praha : Grada Publishing, 2002. 236 s. ISBN 80-247-9006-8.
5. DÚBRAVA, J. 2000. Nezamestnanosť a prezamestnanosť. In Trend, roč. 10, 2000,
č. 19, s. 12.
6. ĎURĎOVIČOVÁ, M. 2000. Trh práce a riešenie jeho disproporcií. In Ekonóm, roč
10, 2000, s. 4-5
7. HARGAŠOVÁ, M. - GRAJCÁR, Š. - BAROŠOVÁ, M. 2000. Úvod do sveta
práce. Bratislava : LOGOS, 2000. 95 s. ISBN 80-88800-12-9
8. JAKOBY, M. - MORVAY, K. - PAŽITNÝ, P. 2000. SLOVENSKO 2000 -
súhrnná správa o stave spoločnosti. 1. vyd. Bratislava - Inštitút pre verejné otázky,
2000. 872 s. ISBN 80-88935-17-2.
9. JANÍČKOVÁ, E. a i. 2000. Ekonómia. 1. vyd. Bratislava : STU, 2000. 451 s. ISBN
80-227-1338-4.
10. KOZELOVÁ, D. 2005. Nezamestnanosť obyvateľstva vidieckych regiónov
Slovenska. In Aktuálne problémy rozvoja vidieka v SR. Nitra : SPU, 2005. s. 235-
240.
53
11. KRAJČÍR, P. 2002. (Ne)zamestnanosť, vzdelávanie, sociálna politika. In Pracovná
sila [online]. 2002, vol. 6, no. 16 [cit. 2008-05-17]. Dostupné na internete:
<http://onas.etrend.sk/ docs/pas/2.pdf>
12. LISÝ, J. a i. 2000. Ekonómia: Všeobecná ekonomická teória. 3. vyd. Bratislava :
Iura edition, 2000. 507 s. ISBN 80-88715-81-4.
13. MAREŠ, P. 2002. Nezaměstnanost jako sociální problém. Praha : SLON, 2002.
122 s. ISBN 80-86429-08-03
14. MARTINCOVÁ, M. 2005. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém.
Bratislava : Iura Edition, 2005. 127 s. ISBN 80-8078-038-2.
15. MEDŽOVÁ, A. 2001. Nezamestnanosť zamestná i budúcu vládu,. In Trend, roč.
11, 2001. s. 2.
16. MERIČKO, M. 2000. Metódy na zaručené zníženie nezamestnanosti. In
Hospodárske noviny, roč. 10, 2000, č. 42, s. 4.
17. RIEVAJOVÁ, E. 2000. Dlhodobá nezamestnanosť a možnosti jej riešenia. In
Práca, roč. VIII, 2000, č. 4, s. 10.
18. RIEVAJOVÁ, E. 2006. Teória a politika zamestnanosti. 1. vyd. Bratislava :
Ekonóm, 2006. 286 s. ISBN 80-225-2263-5
19. SAMUELSON, P. A. - NORDHAUS, W. 2000. Ekonómia. Bratislava : Elita, 2000.
820 s. ISBN 80-8044-59-X.
20. SCHMITZ, P. M. 1999. Landwirtschaft 2010, Landwirtschaft im globalen Rahmen.
Frankfurt am Main : DLG- Verlag, 1999. 192 s. ISBN 3-7690-4058-9.
21. URAMOVÁ, M. 2005. Sociálno - ekonomické súvislosti nezamestnanosti. Banská
Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, 2005. 98 s. ISBN 80-8083-057-6.
54
22. VLČEK, J. 2005. Ekonomie a ekonomika. Praha : ASPI, 2005. 559 s. ISBN 80-
7357-103-X.
23. ZELENÝ, M. 2000. Nezaměstnanost je nemocí Evropy. In Zborník o seminára
vrcholových manažérov. Nitra : AGROTAR, 2000. s. 12.
24. ZOBORSKÝ, I. M. 2002. Ekonomika poľnohospodárstva. Nitra : SPU, 2002. 91 s.
ISBN 80-8069-075-8
25. ŽAJA, J. a i. 2000. Uplatnenie absolventov SPU v Nitre v procese integrácie SR do
európskych štruktúr. In Zborník vedeckých prác z medzinárodnej konferencie
"Uplatnenie absolventov vysokých škôl v konkurenčnom prostredí trhu práce".
Nitra : AGROTAR, 2000, s. 5 - 12. ISBN 80-88943-06-X.
26. ZÁKON NR SR 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
27. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny [online]. 2008 [cit. 2008-04-29]. Dostupné
na
internete:<http://www.upsvar.sk/rsi/rsi.nsf/vdb_SubSections?OpenView&id=5E9B
C616563234F0C125728300479B68>
28. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny [online]. 2008 [cit. 2008-04-29]. Dostupné
na
internete:<http://www.upsvar.sk/rsi/rsi.nsf/vdb_SubSections?OpenView&id=4AC
A77797482EF26C125737E003BDBF3>
29. Štatistický úrad Slovenskej republiky [online]. 2008 [cit. 2008-04-29]. Dostupné na
internete: < http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=19>
55
8 Prílohy
56
Príloha 1