Závodník alebo V skratke na záver - GJH · 2 DEDLAJN—október 05 No, miľí čitaťeľia (to akože stredoslovenský prízvuk, však Maťo), sme tu zas, či sa vám to páči

Závodník alebo V skratke na záverHm, to je od nás zatiaľ všetko, dúfam že sme vás oslovili. Jedáleň furt nemáme, výťah akosi nechodí, školák je hrboľatý, zima sa blíži... ale veď prežili sme BratMUN, prežijeme aj toto. Okúsili sme aké je to byť ajbýkmi a ajkravami, a veruže sa nám to podaktorým aj zapáčilo, eseje-neeseje. Andrea, Nataša, Juro, Peťa a Fedor už stihli byť aj oslávenci, všetci ostatní sa ešte len máme na čo tešiť. Začali sme debatovať, doučovať, integrovať, unicefovať, oslobodzovať zvieratká (ako podotkol istý ĽL – tým, že prispejeme na ich klietky), no proste zubný CAS je v plnom prúde. Na záver, aby som demonštroval našu medzinárodnosť, uvediem vtip:

- Dľa cego paninka nevzdychá?- To pan jus go tam má?- Tak!- V tym prypadku - ach.

Teda, uzavrieme to tak, že to necháme otvorené – dovidenia do budúceho čísla!

P.S. Nasledujúcich jedincov (ktorí aj po opakovanom vyzývaní a vyhrážkach odmietli prispeť svojou literárnou činnosťou) by som chcel prekliať najčiernejšími kliatbami, aké si ešte pamätám z rýchlokurzu voodoo: Peťo D, Maťa, LG, Tomáš. Vyhýbajte sa im a nepožičiavajte im drobné na kávu!

Robo

Redakcia:Robo: šéfäŠimon: dizajn a technická úpravaFedor a Katka: design a dizeínZ davu vystúpili a svoj názor vyjadrili: Maťo B (ktorému treba vymyslieť nejakú prezývku konečne), Julka, Jana, MG, Tímea, Diana, Repo, Lenka.Nálada: dobráSnaha: úpornáDedlajn zabil víkend Šimonovi a sčasti aj Robovi, za čo sa vôbec neospravedlnil.

by Šimon

2

DEDLAJN—október 05

No, miľí čitaťeľia (to akože stredoslovenský prízvuk, však Maťo), sme tu zas, či sa vám to páči alebo né (toto zas po blavácky). Ako ste si iste (ne)všimli, časopis Dedlajn prežíva svoju renesanciu, zato náš tím „iniciatívnych blbcov“ sa to rozhodol nenechať tak, a preto už v takomto nehorázne skorom mesiaci môžete držať náš hárok vo svojich (dúfam že umytých) rukách. Čo dodať? Hádam len že nech vás rozosmeje (alebo aj rozplače, len prosím vás pekne prejavte nejakú emóciu), a samozrejme musím sa poďakovať 4IB že nám nastavili latku tak vysoko :). Ostáva mi len dúfať že ste za toto číslo poctivo zaplatili, a teraz príjemné čítanie! Robo (šéfä)

Úvodný výlet 2005 alias Tatry, traste sa! 3

Výlet do Tatier z druhého brehu 4

Osmičkový hub = priepasť? 5

Peter Lipa v Babylone 6

Historický kalendár JD 6

Intervjú s Ľubom Lanátorom 7

Výroke učiteľov 10

Life of an AjBi 11

Test: Si AJBÍK? 12

CAS - Sloboda zvierat 13

Utrpenie mladého chairmana 14

BratMUN z pohľadu page-ov 15

Niekoľko pohľadov na bratislavskú MHD... 16

Domov mládeže Krupa, Pekná cesta 4 17

Historický kalendár MB 18

Poézia + vyhodnotenie testu 19

Opsach

Úvotorial alebo Editník

19


Vylezené z nášho básnického čreva

Vyhodnotenie testu zo strany 12: Ak ti vyšlo najviac, odpovedí A, mám pre teba dobrú správu – Si ŠVLák ! Čo síce nie je od ajbíka moc ďaleko, ale...vždy je tu šanca!Ak ti vyšlo najviac odpovedí B, nemáš sa čoho obávať- Si starý dobrý GJHák so zmyslom pre humor a životnú iróniu, čo rozhodne nie je na škodu ani tebe ani tvojmu okoliu!A ak si najviac škrtal(a) C, je diagnóza jasná: Si hardcore ajbík/ajbíčka, čo sme radi a dúfame, že vyzdravieš!Mimochodom, 50-tka má 21 zastávok ak ste to nevedeli....:-)

Ako iste viete, na IB sa to literárnym talentom hemží, preto prinášame malú ukážku toho, čoho sme (ne)schopní: Haiku – (17 – slabičné japonské básne) autor je Fedor a.k.a. anonym z ľudu:

Kapor E-ko-no-mi-a

očné viečka padajúspím na lavici

OpicaKandel ide z úst

Tečie mi veľká slinaKto je mi otcom?

Domov (božský Tošo)Domovdomovdomovdomov

domovdomovdomovdomov

Pre RasťaŽblnk, kroch, kvík, žblnk

mliečna ryžaarghhhhhhh!

tresk!

Epifonická báseň s lyrickým podtextom, túžba po domove je výrazná, básnik využíva identický rým (A-A-A-A)

V druhej strofe autor poukazuje na spoločenské postavenie chrústa v hierarchii kôň-vlk-pes, a naráža na perzonifikovaný asfalt.

18


pokračovanie zo strany 17...4. Kedykoľvek Ti v piatok ide spoj domov, do 15:00 Ťa vyženú z intráku,

alebo zamknú5. Nikdy nedovoľ spolubývajúcim pustiť si hudbu. Bude Ti vynadané, a ak

budeš logicky argumentovať, že napríklad tvoj počítač nemá reproduktory, bude Ti vynadané, že si drzý a robíš sa múdrym

6. Každý má právo na internet. Buď sa zapíšeš na 15 minút u vychovávateľa po siedmej hodine, a aj to len raz za deň. Druhá možnosť je doniesť si počítač na izbu, bohužial, prípojku sú len na 1. a 4. poschodí, a tak treba ísť za niekym na izbu. Treba to však oznámiť vychovávateľovi svojej náprovno-výchovnej skupiny ako aj tomu z poschodia kam ideš. Nahlásiš kam ideš, čo tam chceš a koľko tam budeš, ale 30 minút je príliš veľa. Za argumenty typu "idem tam programovať, pretože tu nemám počítač" Ti bude vynadané

7. Ak omylom zavedú internet na zlú izbu, namiesto predĺženia prípojky si 8 ľudí vymení bunku

8. Akokoľvek logické sú Tvoje argumenty, a aj keď si myslíš, že máš pravdu, mýliš sa. Ak argumenty povieš vychovávateľovi, bude Ti vynadané, že si drzý

9. Pri nedodržaní týchto pravidiel Ti bude vynadané.10. Aj pri dodržaní týchto pravidiel Ti bude vynadané.} Repo

Dňa 17.12.1987 sa narodil v malom prístavnom mestečku budúci politik MB. Už od narodenia disponoval darom reči, ktorý využíval všade a vždy v svoj prospech. Vďaka svojmu írečitému stredoslovenskému prízvuku a vycibrenému slovníku si už od útlej mladosti krátil čas tým, že vysedával v prístave a rečnil, až sa námorníci červenali od hanby. V sedemnástich rokoch si povedal, že nebude len tak leňošiť v rodisku, zbalil si batôžtek a hybaj do hlavného mesta-nemesta! Tam uplatnil aj svoj hudobný talent, čoskoro hral na nervy každému učiteľovi. Okoliu sa staral o zábavu, až sa zábava ne-postarala o neho – zmaturoval, chudák. Na aké známky, to už učebnice dejepisu neho-voria, ale povráva sa, že po jeho orale zo SJ sa zatmelo slnko a tri dni nevyšlo...Po maturite odštartoval svoju veľkolepú politickú kariéru, pričom neváhal kruto dodržiavať politickú morálku, čím sa prudko odlišoval od normy. Hneď potom ako bol zvolený za prezidenta Maťo veselo rozpustil parlament, a so slovami „Tak, a odteraz to tu vediem ja, do #$%@“ sa ujal dlhoročnej diktatúry. V novej práci využíval svoje rozsiahle akademické skúsenosti, napríklad vďaka dlhoročnému špáraniu sa v nose na ekonómii sa mu podarilo znížiť deficit štátneho rozpočtu na odmocninu z -1, alebo hraním piškvoriek (variant grafická kalkulačka) na matike sa priučil tvrdej diplomacii a tým získal pre Slovensko nové zámorské kolónie ako Hotentótsko, Kocúrkovo, a Bánovce nad Bebra-vou. Po tzv. vankúšovej revolúcii a jeho zosadení sa Maťo vydal na púť naprieč Európou, a všade, kde nevidel pravicové vlády, ostal a držal protestnú obžerku až do zmeny režimu. Dodnes sa traduje, že smrť si ho našla roku pána 2063, keď vyhral stávku, že sa dá udebatovať k smrti...

3


Úvodný výlet 2005 alias Tatry, traste sa!

Plní očakávania a poniektorí možno aj obáv z toho, čo prinesie nový školský rok a nový kolektív, sme sa všetci (triajbíci a štyriajbíci) naložili na vlak a vystúpili v Tatranskej Lomnici. Najprv nás čakala taká ,,mini“ - 2,5 kilometrová túra, ktorú sme museli absolvovať aj s ruksakmi na chrbtoch, aby sme sa napokon dostali do rekreačného zariadenia Tatranec, kde sa zopár chatiek, kde v stenách po nociach škrabotali myši, malo stať na nasledujúci týždeň naším domovom. Pri rôznych hrách a samozrejme aj pri práci (kvôli tej sme tam predsa boli) sme sa postupne lepšie spoznávali. Čo sa týka tej práce, mám taký pocit, že páni robotníci nám dávali robiť vždy to najmenej potrebné. A keď sme sa po pár hodinách únavného hrabania, kopania a zbierania konárov pozreli na výsledok našej práce, len málokedy bolo vidieť väčší rozdiel.

Ale rozhodne najúnavnejší z celého týždňa bol výlet na Skalnaté pleso. Cestou sa nám núkal výhľad na spustošené Tatry a pováľané stromy, vďaka ktorým sme mohli vidieť na kilometre ďaleko. No boli sme na seba hrdí, keď sme sa nakoniec vyškriabali do cieľa našej cesty. Popíjali sme zalúženú kofolu, urobili zopár fotiek ako dôkaz našej vytrvalosti a námahy a pobrali sa dolu. Tak nám uplynul druhý deň nášho pobytu v High Tatras.

Po večeroch nám štyriajbíci pripravovali program. Občas nás trochu strašili tým, čo nás čaká, ale väčšinou boli tieto večery zábavné.

A čo sa týka imatrikulácie, naša chatka bola asi jediná, ktorá bola prekvapená, keď nás prišli zobudiť o tretej hodine v noci. Najprv sme samozrejme nadávali, ako sa nám nechce vstávať a už vôbec nie výjsť von, kde bolo ledva 10 stupňov nad nulou a možno ani to nie. Ale napokon sme sa všetci bavili aj keď prejsť

cez ľadový potok a jesť rôzne neidentifikovateľné potraviny (ak sa to vôbec potravinami dalo nazvať) nebolo zrovna najpríjemnejšie. Ale treba uznať, že štyriajbíci pripravili program naozaj dobre, lebo každému triajbíkovi sa určite rátalo, keď mohol hodiť surové vajíčko do svojho triedneho profesora. Chudák... raz to dostal priamo do nosa. Neviem, kto bol taký šikovný, no treba oceniť tú presnosť.

Zavŕšením tohto spoločne stráveného týždňa, po ktorom sme mali hlavu nabitú novými informáciami o IB a o tom, čo môžeme a musíme robiť a urobiť, bol táborák, kde sa hralo na gitare a všetci spievali. No,... nie všetci, ale aspoň tí, čo nemali sucho v krku :).

Cesta domov nám už ubiehala rýchlejšie, vzhľadom na to, že sme sa už poznali a mohli sme na seba pokrikovať menom a nie ,,hej ty“ alebo ,,hentá v tom červenom“. Ľudí vo vlaku postupne ubúdalo a my, čo sme išli až do Bratislavy, sme im želali, nech si ešte užijú to voľno. Lebo keď za nami do Tatier prišla pani koordinátorka, priniesla nám aj jednu, možno smutnú, no pre nás určite radostnú, správu: škola sa pre nás začína až pondelok 12. septembra! Nech žijú pomalí robotníci! Znamenalo to totiž tri krásne dni voľna navyše, počas ktorých sme ešte aspoň na chvíľu mohli vypustiť z hlavy všetky informácie, ktorými nás zaťažovali počas uplynulého týždňa.

Tak sme sa všetci triajbíci porozchádzali domov s tým, že v pondelok sa opäť uvidíme, no tentoraz už v škole, ktorú budeme (dúfajme, že všetci) navštevovať najbližšie dva roky a štyriajbíci s tým, že pre nich sa pomaly začína tá ťažšia etapa života na IB, a to príprava na finalsy a prijímačky na univerzity.

Janka M.

4


Výlet do Tatier z druhého brehu

Uff! Ako len začať ... jedného krásneho dňa (vlastne nebol ani krásny a už vôbec nie len jeden...) za mnou prišiel nažhavený šéfredaktor nemenovaného triedneho časopisu (=akože Robo) s maličkou prosbičkou, aby som napísala nejaký kratučký článoček („...len tak na ¾ A4 strany...“) do vyššie uvedeného média. Musím priznať, že som do toho sprvu nebola veľmi hŕŕŕ, ale keď vám niekto začne o deviatej večer vypisovať „messages“ na ICQ, je ťažké (ba priam nemožné) odmietnuť…Pri tejto príležitosti by som rada požiadala čitateľov o zhovievavosť pri čítaní mojej prvotiny (...alebo prkotiny?).

Všetko sa to začalo na stanici v PP, kde sme sa mali všetci IB-ci stretnúť.Úloha 1: doraziť na správne miesto (žel.

stanica v PP) Úloha 2: skontrolovať čas (16:30)Úloha 3: nájdi ajbíka => ako???

Mohlo sa to zdať ťažké, ale každý to hravo zvládol...sama som bola prekvapená a doteraz si to neviem vysvetliť. Je niekoľko teórii, ktoré sa o to pokúšajú: biologická – ajbíci majú špecifickú

žľazu, ktorou vylučujú určité feromóny ,vďaka ktorým sa „vyňuchajú“

matemat ická – výška a jb íka v centimetroch umocnená na druhú, krátená vzdialenosťou malíčka na dominantnej ruke a palca na opačnej nohe v metroch zmenšená o konštantu Π je z intervalu

fyzikálna – sila poľa vyžarovaného ajbíkom je daná súčinom jeho intelektu a konštanty Φ krátená vzdialenosťou medzi dvoma ajbíkmi

No keďže sa do toho ani zamak nerozumiem, nebudem si radšej nič vymýšľať...

Tak či onak, v PP sa zhromaždil everyone z 3IB (okrem nejakých VIP osôb, ktoré čakali v Tatranskej Lomnici . . .pozdravujem

LG :)). Následovne sme nasadli do „električky“ (ktorá zjavne nebola stavaná pre také davy ľudí...) smer TL. Cesta bola veľmi príjemná (tlačili sme sa ako sardinky...čoby, aj tie majú viac priestoru...).Vystúpili sme na milej stanici v TL. Prostý človek by si myslel, že to najhoršie máme za sebou, ale omyl! Ešte sme museli šľapať zopár kilometrov k ubytovni so všetkou batoži-nou...Atmosféra bola veľmi družná (všetci sme družne stonali a nadávali...).Po dosiah-nutí nášho cieľa (=>chatky) a ubytovaní sme sa v jedálni vrhli na večeru – ďalší omyl – museli sme (hladní, zničení, ošľa-haní tatranskými poveternostnými pod-mienkami) hádam hodinu čakať.(To len pre ilustráciu, koľko si toho ajbík musí vytrpieť...Cesta k úspechu je tŕnistá...) Naše ďalšie dni vyzerali asi takto: jedlo –autobus – „makáme“ – jedlo – pitie – hry –jedlo – „spíme“ – jedlo – autobus –„makáme“ - ...

Patrilo by sa vyzdvihnúť kreativitu našich starších kolegov (akože 4IB-kov) pri tvorbe nočnej hry, ale nakoľko som to prespala (za čo sa, samozrejme veeeeľmi hanbím a ešte viac ľutujem...), nemám informácie z prvej ruky...

Keď nadišiel deň odchodu, všetci sme sa pobrali domov vedomí si toho, že tento koniec je iba začiatok.So....get ready...GO!

juliet.beam

17


Domov mládeže Krupa - Bitúnok č.4

#include #include #include

void main () {1. Zákon zachovania hmoty neplatí v chladničke. Aby Ti bol sťažený prístup

k nej, kuchynka sa zamyká každú chvíľu, a kľúče sú len na 2. poschodí, čo dáva zmysel, aby odtiaľ niekto niečo neukradol, hoci každý si môže ísť po kľúče.

2. Nikdy nepoužívaj svoju vlastnú rýchlovarnú kanvicu. Je nebezpečná. Treba najprv ísť do kuchynky a potom obehať všetky maďarské izby na poschodí, pretože v niektorej z nich sa zaručene nachádza kanvica spoločná pre 32 ľuďí, najnehorľavejšie v širokom okolí

3. Denný režim: 05:30 zobudí Ťa sploubývajúci05:35 nasratý zaspíš06:30 zobudí Ťa hrozné rádio hrozne nahlas z hroznej chodby06:35 nasratý zaspíš08:00 zobudí Ťa vychovávateľ, ktorý Ti minulý večer nadával08:02 začínaš ho vnímať, nadáva Ti, že je v izbe bordel a chce vedieť,

kedy už vypadneš08:05 prestávaš vnímať, nasratý zaspíš09:30 ak práve dnes začínaš 6. hodinou kvôli zmene v rozvrhu, príde

údržbár a začne niečo zatĺkať, vŕtať alebo niečo podobné, čo Ťa zobudí

09:35 strašne nasratý zaspávaš10:00 keď Ti vynadá aj upratovačka, vstaneš a ideš do školy, tam Ťa majú

všetci radi ;-){ŠKOLA}

17:30 bežíš zo školy na intrák18:00 už musíš byť na intráku21:00 môžeš dostať vychádzku, aby si mohol ísť na krúžok vzdialený 5

minút od školy22:00 službukonajúci vychovávateľ začne chodiť po izbách a každému

nadávať23:00 príde a vynadá každému, kto nespí a aj tomu kto spí24:00 môžeš si vypýtať predĺžené štúdium, ale bude Ti vynadané, že sa

máš učiť cez deň

16


Niekoľko pohľadov na bratislavskú MHD...

Sci-fi alebo realita?Čo sa mi stalo: Cestovala som dnes (streda) okolo 15:00 narvanou L84 smer

Petržalka na schodoch pri 3. dverách Ik435. Tuším na SAV pristúpila na schody oproti mne cca 9-ročná dievčina, zavreli sa dvere. Stála až na poslednom schode (čo som si všimol až keď bolo neskoro) a začala vyťukávať esemesky. Asi na Hodžovom nám. sa dvere otvorili a rameno, čo otvára panel dverí jej takmer amputovalo dolné končatiny :(. Jednu nohu stihla odtiaľ dostať, druhú jej pricviklo medzi dvere a stredný schod, aj tenisku vyzula. V tej chvíli som akosi postrádala tlačidlo na núdzové ZATVÁRANIE dverí. Ešteže nenastupovalo veľa ľudí (nebolo kam), takže sa dvere pomerne rýchlo zavreli. Aby toho nemala málo, tak za pár sekúnd sa ozvalo trúbenie a vodič prudko zabrzdil, dotyčná sa komplet poskladala na schody :(. Ešteže padla na svoju spomínanú tašku takže spadla do mäkkého. Vystúpila po vlastných, akurát bola s toho (alebo zo mňa :P) mierne v šoku. :’(

6


Peter Lipa v Babylone

Tento článok by mal byť určený pre ľudí, ktorých zaujíma kvalitná jazzová hudba, pre fanúšikov Petra Lipu či Jany Kirschner. Bude sa tu totiž spomínať koncert práve týchto dvoch vopred spomínaných spevákov, ktorý sa uskotočnil 3.10. 2005 v Babylone. Ak nie ste fanúšikmi tohto štýlu hudby asi sa vám neoplatí čítať nasledovných pár riadkov a ak naopak ste a budete pokračovať v čítaní, môže sa stať, že na konci budete cítiť nepríjemný pocit zvaný ľútosť kvoli tomu, že ste si to nechali ujsť. A teraz už ku koncertu (teda ak sa vlastne niekto prečítal až sem).

Samozrejme ako je zvykom začínalo sa neskôr, ale Lipa to hneď po dostavení sa na pódium vynahradil svojou náladou. I keď by niekto mohol Lipovi

vyčítať, že sa ako umelec príliš nerozvíja, jeho štýl je jasný a je úžasné ako jeho hudba v kombinácii s textmi Milana Lasicu dokáže osloviť ľudí. Podľa môjho názoru však najlepším Lipovým krokom bol výber kapely, kto rá sa postupne rozrastala po celý koncert. Najlepším e l e m e n t o m b o l

jednoznačne saxofonista Michal Žáček a mne dovtedy neznámy harmonikár Erich „Boboš“ Procházka. Po asi hodinke sa dostavila aj Jana Kirschner, ktorá na pódiu strávila asi tri pesničky, čo bola škoda vzhľadom na to, aký dobrý výkon podala.

Nakoniec už len spomeniem, že koncert patril naozaj k tým lepším a Lipa odviedol skvelý výkon. Len tak ďalej!

Diana

Historický kalendár: 27.7.1988 nám prišiel na svet veľký mysliteľ a ťažký intelektuál JD. O jeho ranom detstve sa nevie veľa, iba to, že hltal jednu knihu za druhou, čo zapríčinilo, že rástol ako sa len z vody rásť dá. V jeho sedemnástich rokoch sa mu rodné kúpeľné mesto zunúvalo, teda sa pobral skúsiť šťastie inde. Nakoniec to dotiahol až na IB, kde sa dal ľahko spoznať podľa aktovky pod plecom, kávového hrnčeka a neprítomného výrazu na tvári. Jeho Extended Essay z psychológie (Čo, prečo, a vlastne načo?) sa stala povinným čítaním pre všetkých žiakov a povinne si ju museli dať zarámovať všetci svetoví koordinátori(-torky) do kancelárii a naučiť sa ho

naspamäť v plnom znení aj s diakritikou a gramatickými chybami. Po zmaturovaní si založil periodikum Hlásateľova tribúna (alebo Čo nového na intráku). Pravidelná príloha obsahovala nutnosti ako Vifon, chleba a instantnú kávu; možno aj preto slávila Tribúna obrovské úspechy najmä v krajinách tretieho sveta. Počas svojho búrlivého života striedal Juro partnerky ako na bežiacom páse, čo malo za dôsledok že sa presťahoval na Blízky východ, kde je polygamia povolená. Tam prišiel aj k svojej prezývke El-Dží (v preklade: Veľký oný). Zubatá si ho odniesla v roku 2059, keď ho atakoval fanatický fanúšik Johna Lennona, ktorému odmietol poskytnúť autogram...

15


Ako iste viete, našu školu postihla táto choroba už dávnejšie. Tiež určite viete, že mnohí z nás sa aktivizovali vo funkcii page-ov, ktorí boli v prvom rade zodpovední za roznášanie lístočkov medzi delegáciami v GA. Čo ale neviete, a čo vám chceme aj ukázať, že čo za hlody vlastne na tých lístočkoch boli...podotýkam, že všetko sú to citáty, aj bez gramatickej úpravy.

Your Mothers so fat when she jumped 4 joy she got stuck!!! Nigeria

- Yes, we are going to suport Cuba, but we will ask them to reconsidre som points that they have on their resolution.- R U GAY? Cuba has nuclear ARMS n wants to kill u all

- I WANT THE RESOLUTION- We cannot copy anymore!! - F*** YOU

Diky diky diky diky diky diky diky diky Pepe za tú rezolúciu. Máme ti vy**** naraz, alebo postupne?Veľa delegátov si myslelo, že BratMUN je akési zoznamko:

- I think u r really cute an I would like meet u later- SURE

Cavkovcerasmebolivonkualeničšpecialneapotomsomtichcelzavolaťalenemámnatebačislo.Taksoťapitamčimihomožešdat.Dik.Andrej Argentina

Boo, can I go out with you. You are HOT! WOW! My pic is on the back (na zadnej strane je fotka voľajakého hollywoodského herca)

BratMUN

14


Utrpenie mladého chairmana„Ahoj. Prosím ťa, napadlo mi, že by si mohol byť chairman na BratMUNE, lebo

potrebujeme zaučiť jedného 3IB-ka. To len moderuješ a to je ľahké, to zvládneš! Dobre?“

Tieto nevinné slová mi boli raz prednesené na internáte KRUPA od jednej spolužiačky z vyššieho ročníka. Hneď som bol odkázaný na istého MV, ktorý mi hneď dovzdal kontakty na seba so slovami: „Máš na mňa kontakt – si chair.“ Ja, so slovami „ale ja ešte neviem“ som pokorne odišiel a každý aj tak od začiatku vedel, ako to dopadne – stal som sa 6. chairpersonom na BratMUNE. Ň

A tak som absolvoval veľké množstvo plodných chairovských stretnutí. Keďže som nemal šajn, ako to funguje na MUNE ani čo ja mám robiť a podobné veci, takže som tieto stretnutia bral s radosťou. Hoci sme boli v škole aj do 17.30. Na týchto stretnutiach sme preberali a rozoberali a simulovali a hádali sa a nerozumeli si a rozumeli si a preberali „Rules of procedure“ stále dokola a dokola a dokola a pri simuláciách riešili často problémy, ktoré by delegáta nikdy nenapadli a ani nenapadli. Motion to open the window alebo point of information o úplne všetkom je zvláštna úchylka chairpersonov na chairovských simuláciách. Každopádne, v stredu som mal voľno zo školy, takže to bolo super. Zároveň som pri príležitosti MUNU dostal nový a vlastne môj prvý oblek a tak som zdieľal dvojnásobnú radosť!!

V stredu som si po prvýkrát uvedomil, že zajtra idem rozprávať pred 150 ľuďmi -v prítomnosti a s morálnou podporou ostatných 5 chairov – a pred 25 ľuďmi –v prítomnosti a s morálnou podporou ostatných 0 chairov. Rovnako som si uvedomil, že to budem musieť viesť sám a v relatívne veľkej miere je odo mňa závislé, kam bude debata smerovať a že tiché miesto je moja starosť a že na to kašlem!! Ale keďže súčasný človek preferuje jednu veľmi zvláštnu možnosť a to, že často nerobí, čo chce. Vo štvrtok ráno som sa našiel ako diskutujem s ostatnými chairmi v Iuvente.

Celé sa to relatívne dobre rozbehlo – „state of secretary“ – a ja som pocítil, že som úplne kľudný. Moji kamaráti, ktorí mali iné úlohy, sa mi smiali, že moja vysoko náročná práca je merať čas reči a klepať paličkou. Neskôr som aj moderoval a okrem jednej dosť veľkej chyby to bolo dobré.. Aspoň s môjho pohľadu. Poplietol som jednu celkom banálnu vec, po ktorej na mňa 70 ľudí dávajúcich pozor vykríklo, 20 ľudí neurobilo nič a pozeralo rovno dopredu a 60 ľudí sa nenechalo rušiť vo vypisovaní notes o geopolitických témach rozmiestnenia „pešiakov v ťažkých nespoznaných podmienkach.“

Keď sa chairman – chcel som povedať človek, ale chairman nie je človek, rovnako ako ani ibík nie je – pozrel na GA – valné zhromaždenie, videl rôznu paletu ľudí, niektorých aktívnych, niektorých menej a niektorých pobehujúcich pomedzi. Tých mi bolo ľúto, najmä keď boli obutí, vlastne obuté v lodičkách, alebo jednoducho nie až tak pohodlných topánkach, ktoré sa nosia na určité slávnostné príležitosti. Môj kamarát Peťo dokonca vymyslel novú módu – oblek s „číňanami.“

Každopádne, mal som relatívnu úctu. A človek je vlastne vždy rád, keď si ho niekto uctieva ako autoritu. Hoci len takú umelú. Ale všetko bolo vlastne umelé. A všetko vlastne nemalo zmysel. Ako povedal jeden kamarát – radšej motyky do ruky im dať a kopať niečo. Iný kamarát vymyslel aj otázku na TOK o modelovom zasadnutí OSN, ale pre istú dávku expresívnosti ju sem nebudem uvádzať, ale je na zamyslenie a je v nej všetko. Každopádne, napriek názvu to utrpenie nebolo, vlastne to bolo celkom fajn.

fd

7


Intervjú

Robo Frecer (9:41 PM): no, ehm, prva otazkaRF: ako ste sa vlastne dostali k uceniu (a teda robeniu triedneho) na ib?Lubo Lanator: hm....strucne: asi pred rokom som sa rozhodol, ze zo mna nikdy nebude doktor, teda PhD. k velkemu zde-seniu okolia som asi po 5 rokoch nadsenia z vedy opustil Prirodovedecku fakultu a zacal sa rozhliadat po niecom inom.RF: :-) takze idealista, hej?LL: viac-menej mi ale bolo jasne, ze skor-ci neskor (skor skor) by som sa rad dostal znovu k IB, tentokrat z opacnej strany, ako som to poznal predtym. kedze to vsak bolo skoro po zaciatku skolskeho roku...dostavil som sa az teraz. no a napriek tomu, ze som si najprv na triednictvo moc netrufal, veci sa vyvrbili takto... a som s tym znacne spokojny. idealista? Milan Lasica kedysi povedal, ze kandidat na prezidenta musi mat 'odvahu nic netusiaceho'. zrejme to bude podobne:-)RF: ok, otazka cislo 2: mali ste z niecoho obavy ked ste "zasadli na tron"? to ako ze ci sa uchopite, ci vas budeme respektovat, atd.LL: tronom by som to nenazyval:)))) ne-jake obavy som samozrejme mal, ale asi by som to nejako nedramatizoval...tajne som dufal, ze budete mat dost rozumu, aby sme si rozumeli a nemusel som sa tlacit do nie-

coho, co by nebolo prijemne pre mna alebo pre vas. ale kedze sam este uplne netusim, co vsetko pride pocas tych dvoch rokov, uvidime. a dost mi pomahaju kolegyne a -ovia, samozrejme, tym som vdacny. a este by som sa rad podakoval reziserovi a os-vetlovacom... :-)RF: :-DLL: a rodicom...RF: ok, dalsia vec: citatelia dedlajnu by radi vedeli, preco, cim, ako a vlastne naco pisete do casopisu tyzden, ak sa to da vys-vetlit..LL: hm... citatelia tyzdna nechcu vediet, preco mam interview v dedlajne? ked vzni-kal prisiel za mnou jeden kamarat (ex-ajbik), ci by som mu nepomohol s rubrikou mapujucou zaujimave webove stranky v pravidelnom stlpceku v tyzdni. vtedy som mal kopec casu, skusal som nove veci, tak som zobral, neskor sme zapojili dalsich dvoch kamaratov. pociatocne nadsenie uz trochu opadlo - hlavne pre mna je tazke najst si temu, kedze na rozdiel od zvysnych troch nerobim s IT, takze nebrowsujem tak vela. "vaznejsie" som skor bral tych par veci, co som pisal do .vedy. kazdy, kto aspon chvilu pracoval vo vede, ma nut-kanie sirit osvetu medzi pospolitym ludom. kedze doma ma moc nepocuvali, ked som sa rozhovoril o kvasinkach, mitochondri-ach a telomerach... clovek sa skusa vyzit

Ak niektorí z vás nemali dostatočnú príležitosť spoznať nášho triedneho, Ľuba Lanátora, už na výlete v Tatrách, prinášame vám príležitosť voľačo sa o ňom dozvedieť aspoň tu v Dedlajne. Na fotke (najaktuálnejšej) je tretí zľava...

“ Minule som u babky jedol

koláče priamo z tácky…”

8


pokracovanie zo strany 7...

inde. vyvrsit sa na bezbrannych citateloch.RF: dobre, ideme dalej teda: hadam mozete spomenut nejake prve dojmy z robenia triedneho, pripadne to sklbit s do-jmami zo skoly, pripadne to aj rozsirit na cele skolstvo...LL: prvy dojem: hlavna stanica, postupne prichadzaju moji buduci studenti. namiesto stan-dardneho burliveho zvitavania sa na stanici n a s t u p u j e zoznamovanie sa, casto ovela vtipnejsie, ako by som cakal. prvy dojem je nejasny, priznavam, ze som sa musel trochu tvarit umelo vazne, ale boli ste skveli:-) ja neviem posudit ludi na prvy pohlad, takze som si povedal, ze sa postupne budem ucit mena, to pojde s tym, ako sa vy budete prejavovat. skola je super, kopec veci sa zmenilo a navyse vidim tie veci, co som ako student nevidel. ale ide to, pokial sa ma zrovna niekto nesnazi otravit Golemom. skolstvo by som nehodnotil... asi som k niektorym veciam prehnane imunny, casom ma to mozno prejde. obdi-vujem ludi, ktori idu ucit na plny uvazok hned od zaciatku, ja ledva stiham tie 3 dni v tyzdni.LL: najvtipnejsia prihoda zo stanice: pride ku mne dievcina - evidentne nova ajbicka.Diana: ahoj, ja som Diana. ty si Sepro, ja viem. Ja: noooo, to aaaano, ale v podstate som tvoj triedny Lubo a budeme si vykat.RF: :-DLL: da to namahu nerozosmiat sa a zachovat 'dekorum'. aj ked na stanici... dekorum... :-DRF: hl. stanica tym oplyva, sak?LL: hej, myslim, ze dekorum tam zachovavaju hlavne hlasatelky ta3RF: ste znamy ako clovek o ktorom sa malo hovori v bulvarnej tlaci, teda ak vobec. dovolite citatelom nahliadnut do

vasho sukromia? uvedte nejaky skandal, pripadne co ineho robite ked nie ste triedny/novinar/biolog/speleolog...:-)LL: ja som absolutne nepouzitelny pre bulvar... nepijem, nekradnem...prilezitostne fajcenie cigar tu propagovat nemozem...RF: hm, nic sokujuce? aaale no taaaak :-)

LL: minule som u babky jedol kolace priamo z tacky...RF: a co tak zaujmy, zaluby, konicky?LL: strasne rad by som teraz vybehol par dni na bicykli niekam po slov-ensku. to je dosledok

mojho "neviazaneho" zivota z posledneho roka, ked som pracoval ako prekladatel na volnej nohe a rezim som si urcoval sam. tento rok sme to s kamaratom Vojtom, s ktorym pravidelne chodime po Slovensku "na pokracovanie", nezvladli cez prazdniny. zvykol som byt nadseny stopar, hlavne po Francuzsku, toto leto som prvyk-rat po 7 rokoch nebol nikde vonku stopom. nejako sa nezadarilo. ale ako tusis, kom-penzujem si to castymi navstevami Baby-lonu. a uz by bolo na case odskusat lietadlo - v zivote som neletel.LL: a ked spominam konicky...tak ludia su asi najdolezitejsi - my sa dodnes streta-vame kazdy tyzden so spoluziakmi z IB a aj Becky, triedy, v ktorej som bol na GJH povodne. je nas sice len par, uz to samozre-jme nefunguje tak dobre, ako 2-3 roky dozadu, kedze mame povinnosti a vela ludi je v zahranici, ale tradicia 'stretka' stale zije. kazdemu teda moze byt jasne, ze ak hovorim o Misovi Hanulovi, kamaratovi Pukim alebo Volodovi, su to ludia z GJH, ktorych ale stale mam okolo seba, aj ked uz menej ,ako by som si mozno zelal...RF: predposledna - klasika: ake 3 veci by ste si zobrali na opusteny ostrov? (tip: ocakava sa humorna odpoved) ;-)LL: ja asi nie som moc vtipny o pol jede-

“Obdivujem ľudí, ktorí idú

učiť na plný úväzok hneď

od začiatku.”

13


CASAko už prezrádza môj nápaditý nadpis, dostalo sa mi tej cti napísať čo to o našej

kreatívnosti, aktivite a ochote pomáhať. Kým pre nás je to pojem familiárne známy, tí „normálni“ (nie že by som tým chcela naznačiť, že my nebodaj nie sme normálni, len ako som si všimla je toto pomenovanie pre neIB-kov značne rozšírené v učiteľských radoch) si pri rečiach o servise akurát môžu pomyslieť „Hm odkedy hráva tenis? Ušlo mi niečo?“. Keďže v rámci activity vykonávam pravidelne stále tú istú činnosť a ku creativity som sa zatiaľ akosi nedostala (v podstate písanie tohto článku by teoreticky mohla byť moja prvá creativity činnosť, len neviem koho presvedčím že som ho písala povedzme 5 hodín? Ale vlastne na počte hodín nezáleží, veď určite to všetci robíme kvôli svojmu dobrému pocitu, a nie kvôli splneniu nejakého limitu počtu hodín, že? :)), rozhodla som sa priblížiť vám trochu moje „service služby“. Teda konkrétne len jednu, pretože Tatier a BratMUN-u sa už zhostili moji spolužiaci.

Písal sa utorok, 4. októbra 2005, a celý svet oslavoval Svetový deň zvierat (alebo aspoň taká bola prvotná idea zakladateľov tohto dňa). Mne sa vďaka osobe s krycím menom Chatka podarilo dostať k zbierke pre Slobodu zvierat, ktorá sa konala práve pri príležitosti tohto sviatku zvieratiek. Samozrejme som kvôli tomu musela aj niečo s ťažkým srdcom obetovať, a síce 8. a 9. hodinu – Economics high level :). Tak som si teda po 6. hodine (ak by ste sa náhodou čudovali,kam zmizla moja 7.hodina, tak myslím že k tomu stačí napísať len 2 slová - IB rozvrh) zbalila svojich pár sliviek, schmatla krabicu a nálepky „Podporujem slobodu zvierat“ (resp. skočila pre ne domov, keďže pri všetkej mojej šikovnosti sa mi podarilo nechať ich v druhej taške) a vydala sa aj so spolužiačkou Aďkou do ulíc mojej rodnej Bratislavy. Nasadila som na tvár široký úsmev a celé 4 hodiny opakovala precízne nacvičenú hlášku: „Dobrý deň, prosím vás, robíme zbierku pre Slobodu zvierat, nechceli by ste prispieť?“ Po chvíľke som postrehla, že nielen ja mám starostlivo nacvičenú moju vetičku, ale aj oslovovaní ľudia už majú na mňa pripravenú automatickú odpoveď, ktorú zo seba vychrlia bez mihnutia oka (niekedy to bolo doslova bez mihnutia oka smerom ku mne). Najfrekventovanejšie boli asi tieto 3: „Ponáhľam sa.“, „Už som prispel.“ a „Som študent.“ No našli sa aj takí, ktorí sa tvárili že majú nejakú sluchovú alebo zrakovú vadu, lebo napriek mojim neprehliadnuteľným výpadom neprejavili absolútne žiadnu reakciu alebo takí, ktorí sa síce pristavili, no keď zistili že sa jedná o zvieratká, rýchlo sa pobrali preč so slovami „Jááj to je na zvieratá? Keby to bolo na deti tak prispejem.“ alebo „Zvieratá? To sa ma netýka.“ Ale na moje veľké potešenie, stále existuje ešte dosť ľudí, ktorým nie sú zvieratká ľahostajné a pomerne veľa ľudí dokonca aj vedelo o Svetovom dni zvierat. Opačným extrémom k ignorujúcim osloveným ľuďom boli dokopy asi piati chlapíci, ktorí ma na znak úprimnej ľútosti, že nemajú čím prispieť, sústrastne objali alebo pohladkali, nevedela som, že sa až tak podobám na zvieratko :). Zlatým klincom poobedia bolo, keď sme šli s Aďkou na zmrzlinu a dostali sme ju zadarmo vďaka nadšeniu pani predavačky z toho, že pomáhame zvieratkám (nám samozrejme stačil náš dobrý pocit, ale tak keď už niečo dávajú, bolo by neslušné odmietnuť :)).

Tak, dúfam, že aspoň niekto si dočítal tento článok do konca, keďže jeho titul nevzbudzuje zrovna predstavu zo všetkých strán lietajúcich vtipov, ale vlastne ak si niekto číta tento záver, tak ho asi naozaj prečítal celý (jedine že by ho bavilo čítať texty odzadu a hľadať v nich nejaký skrytý odkaz), neviem teda prečo niečo také vôbec píšem, každopádne je to moja prvotina, takže buďte prosím trpezliví :).

Lenka

12


Test: Si AJBÍK?

Pre tých z vás, čo ste si tým ste aj nieste istí, a aj pre tých, čo oficiálne ajbíkmi vôbec (ešte) nie sú, ale vo svojom vnútri sú už na túto životnú cestu predurčení, sme pripravili tento test:

Máš dve hodiny okno! Čo s tým chceš akože robiť?A. Smer ŠVL!!B. Do Ruže...C. Idem sa činiť v nejakej svetu prospešnej aktivite, ako je service alebo venčenie psa ;)Si v potravinách a máš pokladníčke zaplatiť 164,50.A. Vopred už máš narátanú správnu hotovosť, ktorú si ešte pri platení 2x skontroluješ.B. Vysypeš celý obsah mešca na stolík a tváriš sa víťazoslávne.C. Z peňaženky vytiahneš bankovky v hodnote 200, 50, 20 Sk a 9,50 v minciach, aby sa

jej ľahšie vydávalo.Čo podľa teba znamená skratka „IB“?A. Veď to má byť IBM, nie?B. Iniciatívni blbciC. I‘m Begging!Dostaneš zo sloviny (nech žije Standard Level!) známku 5. Pomyslíš si:A. Grrr ... zase niečo opravovať...B. Jeeej, aká super vec sa mi to stala!C. Som zmätený(á) z iného známkovania na IB a preto to absolútne ignorujem.Koľko zastávok má 50-tka?A. Nechápem ako sa môžete pýtať takéto kraviny...B. 21C. 19Trpíš nebodaj nejakými chorobami o ktorých by sme mali vedieť?A. Takzvanou TOKfóbiou, vyžaduje si to intenzívnu starostlivosťB. Som akútne alergický/á na CAS a iné insekticídy, mám z toho také čudné vyrážkyC. Mama mi zakázala o tom hovoriť.Čo pre teba znamená slovné spojenie „voľný čas“?A. Ešte raz to zopakuj ... to je čo?B. Hmmm, až na to že ho venujem z väčšej časti škole, tak fajnC. Mama mi zakázala o tom hovoriť.A na záver: máš 7 (príp. viac) predmetov, alebo 4 HL, alebo trpíš inou duševnou poruchou?A. Áno, a aj takí ako ja sme ľudia!B. (smiech, potom kamenná tvár) NIEC. Neviem / Cítim sa na to / Chrrrr!

Teraz si zrátaj počet odpovedí z každého písmena a pozri si vyhodnotenie na strane 19. Robo

9


nastej v nedelu:-) boli by tam kamery (ako v reality show), alebo nemusim do toho zahrnut oblecenie?RF: :-) dajme tomu ze by sa nikto nepoze-ral...LL: tak to by som si zobral potom viac ako 3, ked by sa nikto ne-pozeral...:-DRF: dajme tomu ze je nejaka vstupna kontrola pred nastupom na lod co ma stroskotat...LL: ja som strasne zavisly na hudbe posledne roky... asi lavy reproduktor, pravy reproduktor a hifi aparaturu...na ostrove by som cakal na dalsieho zufalca, co donesie tri cdckaRF: hmm a elektrina? ci by sa to pohanalo takym tym skrecim kolesom na behanie?LL: hm, to by bol nelektrifikovany os-trov...tak tam nech si stroskota niekto iny...L+S maju taky dialog v dni radosti, ked Julo opisuje Milanovi situaciu: "viete, vy stojite, za vami mur, oni so zbranami, mieria na vas...."Milan na to: "jaj, ale to som sa blbo postavil!"RF: :-D roflLL: ja by som bez ludi na ostrove nevydrzal, tak povedzme, ze by som si zobral nejaku milu osobu a dve kravy. resp. kravu a kraviaka. ja mam rad hovadzie.RF: :-D jeden lepsi vtip jak druhyLL10:39 PM): zalozili by sme chov a zelenina by sa snad nasla...RF: a co uhorky k tomu? ja MILUJEM k hovadziemu kysle uhorkyLL: ja mam rad kysle uhorky, ale tie mam vacsinou doma a hovadzie skor mimo domu.RF: aj by som bol ochotny obetovat tu jednu milu osobu za zavarane uhorkyLL: ked sa raz stretne hovadzie a uhorky a budem pri tom, posudim

RF: no nic to :-)LL: jaj, no skusal som minule rozpravat sa s poharom plnym uhoriek, celkom to islo...LL: asi po polhodinke som si vsimol, ze uz hodnu chvilu nic nepovedalRF: posledny hlod teda: Aka vyznamna

historicka udalost stoji za zrodom vasej prezy-vky Sepro? (a "no com-ment" nie je odpoved ;-))RF: a s uhorkami sa neda bavit len tak o hocicom..LL: hej, su vynimocne

urazlive a ked nezacne clovek dialog spravne, oduju sa a mlcia.LL: no je to trapne, ale Sepro je vyplod isteho Ceca este zo ZS Kosicka. mal talent vymyslat len-tak "z brucha" prezyvky, ktore sa uchytili... mne sa ta moja najprv nepacila, ale nedalo sa inak, ludia na ZS si robia naschvaly... prezyvka sa so mnou viezla aj dalej, dospelo to az do takeho stadia, ze p.prof. Kosper si kedysi myslel, ze to je moje prave meno. po odchode na univerzitu som nejako tu skupinu ludi, co ma vola Sepro, uzavrej. ale terajsia 4IB to zjavne nepochopila:)))))RF: no ale urcite v tom musi byt nejaky skryty vyznam...ci nie? ved to tak byva s kazdou prezyvkou...LL: nebyva... napriklad inemu spoluzi-akovi vymyslel Ceco prezyvku Bôbä. a hodila sa mu, aj ked to vobec nic nezna-menalo... Bôbäťu ta prezyvka prischla na nejaku dobu. chudak.RF: ach jaj...ale zato...vzdy lepsie ako volajaky Mufo ci Cuto...LL: Mufov poznam par, ale to su skor prezyvky, ktore davaju zeny svojim chla-pom:-)RF (10:48 PM): :-D

“Jaj, no skúšal som

minule rozprávať sa s

pohárom plným uhoriek,

celkom to islo…”

Ďakujeme za interview a ešte raz všetko najlepšie k 25. narodeninám!!!1

10


Výroky Tento rok sme spozorovali zaujímavý fenomén—učitelia nám odopierajú ich vtipné hlášky. Jedinou svetlou výnimkou je p.p.Kosper, a aj vďaka tomu, že v minulom čísle jeho výroky chýbali, sme sa rozhodli mu poskytnúť plné pole pôsobnosti. Smejte sa aspoň toľko ako my na hodinách :)

Matika – Teraz vám ukážem niečo, ale v električke to neukazujte! Veríte tomu? Veríte tomu? NEVERTE TOMU!! Dám si kameň do Dunaja a čľup! Teraz som chcel povedať že letíme na metle...overujeme si, máme GPS...ale to ide! Od môjho života závisí tento príklad! Šimon: Ja som pošuverený! Viete, že v Prahe majú v jednej sekunde dvaja ľudia rovnaký počet vlasov? Svet skakaovie! Ak mi dajú čip do hlavy, ja si ho dám von! Sedím si na Maledivách, počúvam walkmana, mám financie a zrazu príde tsunami.

A prečo prišlo? Prečo ma zalialo? Prečo ma zabilo? Poznáte zelených mužíkov? To sú tí naši zo ŠVL...tak sa klepú...niečo im tam bliká. (o krčmách) Ja by som tie zariadenia zavrel, urobil by som také

manufaktúry...dievčatá by háčkovali a chlapci by vyrezávali šachové figúrky...Ručná práca!

Ešte keď Richard a Robo sú súradenci... Maťa H.: (o alkohole) Ja si myslím, že keby to povolili a pár žiakov by sa zrúbalo

k smrti tak by to malo väčší efekt. To je 9/4 a prezraďte mi, to je 2.25 lebo to ja viem! No, nenazýval by som to dvakrát nekonečnom, je to skôr infinity teda nekonečno. Teraz si prosím nejakého kalkulačníka... Find the tisíci člen! Ja vám dám! Na dvetisíc piatu! No ako to vyriešim? Použijem predsa výpočet môjho starého otca ktorý robil

v ruskom zajatí. Ten panáčik je taký chudáčik, ale našťastie je taký nakreslený mnou že vydrží ešte sto

rokov...alebo dvesto? (matematická indukcia) -Kto chýba? -Hojčková.

-Ho? -Hojčková-Ho? -Hojčková!-Ho? -Hojčková!!!-Hojčková? -Ho!!

½ + ½ sa rovná jeden chleba! A teraz abstrakcia, zjedol som 1/a chleba, som najedený?

Vaši rodičia nám pošlú takú krabičku, ktorú keď otvoríme tak vybuchneme. Keď niekomu poviete: „Vynásobím ťa číslom pí“. Tak vy sa otočíte.

Ekológia? – MB: Pán profesor, vy ste

môj totem! -M: Keby ste došli štyria, tak

by ma vystrelo.-MB: To je dobré, aspoň nebudete zhrbený.

-MB *v záchvate smiechu*: Som v rumenci!!-RF *záchvat smiechu*-M: Čo to kto to?

-M: 13 deleno 2 je 6.-RF: No pozor!

M: Vždy som mal pocit, že som najmúdrejší, potom mi na to prišli.

Sloventšina – -K: Začnem pri koze a skončím

pri celosvetovej problematike odvodňovania Sahary.

-FŠ: Pani profesorka.-K: Nerev na mňa.-FŠ: Pani profesorka!!!

-K: Máte šťastie že dnes nikoho nezapisujem-Kubo: Poďme preč, fakt!

-K: Aké slovo je z literárneho hľadiska „sťa“?-TP.: Zbytočné.

Ja som malá včielkaMeter dvadsať veľkáSama varím, sama periemŽe sa na to nevytoto.

11


Life of an AjBiPo prvých dvoch týždnoch na IB sa mi ani nechcelo veriť, že to začne. Tieto dva

týždne, presne ako to Pepe opísal v sprevodnom liste, boli o spoznávaní seba v Tatrách, o spoznávaní Bratislavy pre intrákových a o spoznávaní školy "in general". Trošku sa upravila povesť IB Officu, kde je k dispozícií čaj a rýchlovarná konvica a aj rozdávanie úloh začalo byť na báze dobrovoľnosti.

Ale o inom som chcel. Hneď na prvej fyzike - bác ho - písomečka, ale "len taká na odporúčania". Začínam dúfať, že pani koordinátorka nečíta Dedlajn, lebo.... Tretí týžden bol (okrem očakávaní výsledkov fyziky) ešte stále v pohode. Kritický bol až posledný, štvrtý septembrový týždeň, kedy mali vrcholiť naše prípravy na MUN, a oni naozaj vrcholili. Prvýkrát v živote som sa cítil ako Ajbík, to je od osmej do štvrtej v škole, ani nie pre to, že by som mal toľko predmetov, ale preto, že musím písať ten "#!@$!$%* policy statement", ako ho nazval Pepe, a potom doma ešte doháňať matiku alebo akýkoľvek iný predmet, ktorý som v dôsledku čohosi duchom prespal...

Áno, MUNovský týžden začal byť pre delegátov prvým ťažkým ( neviem ako pre ostatných účastníkov MUNu, ale aj tí vyzerali zničene). Potom nám škola samozrejme nedala vydýchnuť - domáce úlohy sa za víkend nakopili... Ešteže je MUN takzvaná výhovorka na všetko, ktorá však účinkuje len týžden, alebo ani to nie...

Ako je možné že som si našiel čas písať článok do Dedlajnu? Aha, tak ani sám neviem. Je druhý týždeň po MUNe, ľudia naň už skoro aj zabudli, a tak sme dostali esejí a esejí.... človek ani nevie kam má skôr skočiť, pretože práve vtedy keď nejakú esej nepíše, niekto ho zavolá, aby išiel na poradu o ďalšom MUNe, a ak nie to, tak ostane v ŠVL o hodinku dlhšie ako by mal...

Áno, takýto je život na IB, hektcký, uponáhľaný, s kruhmi pod očami, knihou dejepisu v kopírke a Waltom Whitmanom v náručí.... Peter Kraus

Documents

Závodník alebo V skratke na záver - GJH · 2 DEDLAJN—október 05 No, miľí čitaťeľia (to akože stredoslovenský prízvuk, však Maťo), sme tu zas, či sa vám to páči