Oblasti živočíšstva Slovenska

Diviak lesný

Diviak žije v oblasti listnatých lesov.Má sivo-čierno-hnedú srsť. Asi 50samíc a mláďat tvorí čriedu. Samce sú samotári. Diviačice sa starajú o svoje mláďatá, ktoré majú bledohnedú srsť s tmavými pásikmi.Diviačice sú veľmi nebezpečné, keďsa starajú o svoje mladé. Hneď sa pustia do každého narušiteľa ich pokoja.

Jeleň lesnýJeleň sa vyskytuje v oblasti listnatýchaj ihličnatých lesov. Cez deň žijú v lesoch a za súmraku vychádzajú napásť sa na lúky. Na jeseň majú jeleneruju. V tomto čase jelene hlasno ručia.Samce bojujú o samice a pritom si parohy niekedy navzájom prepletú tak, že sa im nedarí ich oddeliť.Najsilnejší si vytvoria hárem. Oplodnené samice potom privedú nasvet jedno alebo výnimočne dve mláďatá, ktoré ostáva pri matke asidva, tri mesiace.

JežJež sa vyskytuje v lesných oblastiach, lúkách a často krát aj

v záhradách. Ježe sú

samotári, čulí v noci,

keď hľadajú

potravu. Živia sa hmyzom, slimákmi, myšami, vtáčími vajíčkami a plodmi. Zaútočia aj na hada. Raz alebo dvakrát do roka privedie samica na svet asi sedem mláďat. Keď teplota vonku klesne pod 15 stupňov, upadnú ježe do zimného spánku. Vtedy sa pevne schúlia. Zimu dokážu prečkať, len keď sa v lete dosýta nažerú a vážia aspoň 800 gramov.

Kamzík vrchovský

Kamzík sa vyskytuje vo vysokohorských oblastiach. Sú na toveľmi dobre prispôsobené. V Tatrách žije okolo 2000 jedincov. Ich kopytá

súpriam oceľovo tvrdé. Vankúšiky nakopytách sú pružné ako z gumy anešmyknú sa ani na hladkej skale.Najistejšie lezie črieda šesť až desaťzvierat cez skalnú stenu. Sledovať aohrozovať ich dokáže iba orol. Kamzíky majú krátke dozaduzahnuté rohy, nazývané rožteky.

Kapor obyčajný

Kapor je najtučnejšia sladkovodná ryba, chovaná v rybníkochuž vyše 2000 rokov. Kapor obyčajný má veľké roztrúsené šupiny. Kapor potrebuje pokojné, hlboké vody, v lete teplé.V zime sa skryje do bahna a spí zimným spánkom.

Králik divýKrálik žije v stepných oblastiach. Pred 500 rokmi a

králiky zo španielska rozšírili do celého sveta. Samica môže mať až 15mláďat a rodí štyri až šesť ráz zarok. Jeho brlohy môžu byť až 3 metre hlboké a 45 metrov dlhé. Králik sa živí trávami abylinami, ale rád si pochutí aj na bobuliach, hubách a kôre. Králik dobre skáče, behá i kope, ale šprintuje len na krátke vzdialenosti.

Kuna lesná

Kuna sa vyskytuje v oblasti listnatých lesov. Je to samotár. Vie dobre liezť a rada sa cez deň ukrýva v bútľavých stromoch a prázdnych vtáčích hniezdach. Na lov vychádza v noci. Loví všetky zvieratá, ktoré dokáže premôcť. Od vtákov, veveričiek až po zajace a sŕňatá. V máji samice vrhajú až päť mláďat.

Labuť hrbozobá

Labuť hrbozobá, známa aj pod menom veľká patrí medzi vodné vtáctvo. Tento sťahovavý vták lieta veľmi dobre aj napriek veľkej hmotnosti. Každú jar k nám prilieta z

teplejšíchoblastí a ešte pred začiatkom zimy odlietajú späť.Samice nakladú približne osem vajec. Mláďatá majú hnedastépáperie, ktoré zbelie neskôr.

Líška hrdzaváLíška sa vyskytuje aj v listnatých aj ihličnatých oblastiach. Zo všetkých psovitých šeliem sa líškaprispôsobila človeku najlepšie.Považuje sa za veľmi prefíkanézviera. Pretože chodí do kurínov a zabíja sliepky, bola vždy prenasledovaná. Loví všetko, na čo natrafí: mláďatá, vtáky, vajcia, myši, dokonca aj ryby. Svoje nory si robia zväčša na slnečnom

okraji lesa. Líška vrhá priemerne 5 mláďat.

Medveď hnedýMedvede žijú v ihličnatých oblastiach, u nás napr. v Tatrách.Tieto medvede sú samotári. Medvedica ktorá má mláďatá, je veľmi nebezpečná .Dokáže ich brániť veľmiodhodlane - aj proti ich otcovi. Ako šelmy žerú medvede mäso a roztrhajú ajiné zvieratá. Na ich jedálnomlístku sú predovšetkýmplody, oriešky, hríby a korienky.Skoro tri štvrtiny obživy medveďa tvoria rastliny. Medveď hnedý má veľmi rád med. Pomocou silných láb s piatimi pazúrmi dobre lozí a vykráda hniezda divých včiel.

Mravec hôrnyMravce hôrne žijú v oblastiach ihličnatých lesov. Sú to naše najväčšie mravce. Stavajú si mraveniská zo smrekového alebo jedľového ihličia a malýchvetvičiek. V nich žije stotisíc až milión jedincov. V mravčom spoločenstve sa sústredí viacero kráľovien, ktoré kladú vajíčka, a niekoľko stoviek samcov. Ostatné sú bezpohlavné

robotnice, ktoré bránia a udržiavajú hniezdo. Nosia doň potravu a starajú sa o vajíčka. Vajíčka, larvy a kukly odpočívajú v podzemných komôrkach.

Orol skalný U nás v Tatrách žije asi 20 jedincov tohto druhu. Orla skalného pokladajú

za kráľa vzdušného priestoru. Má vyše dvojmetrové rozpetie krídel. Je taký silný, že v pazúroch hravo

unesie jahňa. Vo vzduchu zvyčajne krúži celé hodiny. Tak číha na korisť. Keď ju vysliedi, vrhne sa na ňu strmhlav z veľkej výšky a usmrtí ju pazúrmi. Hniezda si stavia na skalách. Samica do nich nakladie 2 vajcia. Mláďatá sa často bijú o potravu. Spravidla prežije iba jedno mláďa, to slabšie vyhodia z hniezda.

Rosnička zelenáJe malička (3 až 5 cm) a môže meniťfarbu zo zelenej na hnedú alebo bledožltú. Vo dne žije v kríkoch a na stromoch, živí sa hmyzom a v noci schádza k vode. Vajíčka kladie do vody, kým sa z nich vyvinú žubrienky.Vďaka prísavným terčíkom na konci prstov sa vie

šplhať aj po hladkých plochách.

Rys ostrovid

Rys sa vyskytuje v listnatých a ihličnatýchlesoch. Rys je veľmi dobrýlovec. Voči ľuďom je všakplachý, a preto je ťažké honájsť. Samice majú dve

ažtri mláďatá. Po roku sa úplne osamostatnia a opúšťajú matku. Rys je samotár. So samicami sa stretáva iba v dobe

párenia.

Sova lesnáSova lesná sa u nás vyskytuje najčastejšie. Už zďaleka počuť

jejhlboký hlas. Často naň odpovedá mnoho samíc škrekotom. Sova lesná hniezdi v dutinách stromov, v opustených vtáčích hniezdach, a dokonca v líščích norách. Na lov myší a ďalších zvierat sa vydáva len v noci. Pretože občas omylom zaútočí na spiace vtáky, má mnoho nepriateľov. Ak sa im ukáže cez deň, nemilosrdne na ňu zaútočia.

Srnec lesnýSrnec žije väčšinou v listnatýchoblastiach. Srnec je náš najmenší jeleňovitý cicavec. Srnec nosí maléparohy nazývané aj rožky. Má vždylen jednu samicu, srnu. Samica vmáji privádza na svet 1 - 2 sŕňatká. Uloží ich do pripraveného pelecha na lúke alebo v obilnom poli. Po krátkom čase sa dokáže sŕňa postaviť na nohy a pripojiť k čriede v lese. Srnce sú plaché

zvieratá. Za súmraku prichádzajú na lúky a polia napásť sa. V stredoeurópskych lesoch sa vyskytujú hojne. V lese dokážu spôsobiť veľké škody obhrýzaním výhonkov a púčikov stromov.

Sýkorka belasáSýkorka belasá má vrch hlavy, krídla a chvost belasé, bruško žlté. Na sýkorku belasú v ihličnatých lesoch takmernenatrafíme. Svoj domovmá v listnatých lesoch, parkoch a v záhradách. Zdržiava sa tam v korunách stromov. Aj hniezda si sýkorky belasé stavajú vysoko. Vstupný otvor do nich má priemer tri centimetre. Vo vystlatom hniezde vyrastá až do 14 mláďat. Pri kŕmidlách medzi nimi nedochádza k takmer žiadnym škriepkam.

Veverica stromováVeverica žije v listnatých aj ihličnatých lesoch, parkoch a záhradách. Stavajú si okrúhle hniezda a niekedy využívajú aj opustené vtáčie hniezda. Veverica rodí dve až päť mláďat raz alebo dvakrát za rok. Živí sa semenami, bobuľami,hubami, kôrou, článkonožcami a vajciami.Ich schopnosť lúskať orechy a šišky je vrodená, ale cvičením sa zdokonaľuje.Veverica aktívna najme cez deň.Dĺžka ich chvosta sa takmer rovná dĺžke tela a pri skokoch ho používa ako kormidlo.

Vlk dravýVlky žijú v listnatých , aj ihličnatých lesoch. Na severnom a východnom Slovensku. Je zákonom chránený, no aj tak sa

naň poľuje. Hladné vlky sú nebezpečné šelmy. Lovia kopytníky, drobné cicavce dokonca aj medvede. Často robia škody medzi stádami dobytka. Vlky sú veľmi inteligentné a majú vinikajúci čuch. Väčšinou lovia vo svorkách, ktorévedie dvojica vlkov.Jednotlivé svorky sa dorozumievajú vytím. Vo svorke platí

prísna hierarchia. Vlčica môže mať dve až osem mláďat.

Vretenica severná Vretenica severná je popri vretenici aspis naším jediným jedovatým hadom. Jej uhryznutie môže byť nebezpečné aj pre človeka. Obľubuje suché slnečné miesta. Zimu prežije zväčša spolu s inými vretenicami ahadmi iných druhov v stave strnulosti. V marci opúšťa svoju dieru. Na korisť nepoľuje, ale striehne na ňu. Bleskurýchle zaútočí na myši, žaby alebo aj na vtáky vo svojej blízkosti. Vretenice majú veľmi dobrý čuch a otrasy zacítia už z veľkej diaľky.

Napísala: Lýdia Terifajová Z Š Tomášikova 31 8.A