Záverečná správa z 12.ročníka LŠT Koník

Letný šachový tábor Koník je opäť o rok starší. Doteraz posledným ročníkom sme teda uzatvorili

prvý tucet. Záujem účastníkov bol tento rok ešte vyšší ako v roku minulom, donedávna rekordnom.

Približne 2,5 mesiaca pred začiatkom sme už mali naplnenú kapacitu (minulý rok to bolo mesiac pred

termínom) a tak som musel odmietať prihlášky nielen zo Slovenska, ale aj z Českej republiky.

Rekordný počet 75 prihlásených detí už bol na hranici únosnosti a nad túto métu v tomto okamihu

neplánujeme ísť. Skôr pôjdeme cestou selekcie a prísnejšieho výberu účastníkov. Opäť bola dievčat

cca štvrtina z celkového počtu (19 zo 75), čo stanovilo ďalší rekord Koníka. Padne o rok dvadsiatka?

Zhodou viacerých okolností a aj snahou dať šancu vyskúšať si niektorým vybraným túto činnosť sa

medzi táborových vedúcich tento rok pribudli 4 nováčikovia. Klaudia Kráľová a Karolína Turková

zastupovali tú nežnejšiu časť populácie. Druhú dvojicu nováčikov tvorili Andrej Královič a Tomáš Peitl

(aj keď ten bol v minulosti 7-násobným účastníkom Koníka). Základné jadro fungujúce spolu už 11

rokov sa spolu s nimi opäť vyhlo ponorkovej chorobe. Naopak, nevyhli sme sa dobrej nálade, ktorá

musí byť na tomto podujatí samozrejmosťou. Z pracovných, turnajových resp. osobných dôvodov

sme síce prišli o návštevu viacerých predbežne dohodnutých hráčov TOP10 resp. širšej slovenskej či

českej špičky, no program bol nakoniec aj bez nich nabitý až až...

Počasie bolo tento rok famózne, dokonca by sme privítali aj nejaký dážď či aspoň nižšiu teplotu.

Pani zdravotníčka okrem kontroly a pravidelného podávania liekov nemusela riešiť žiadne väčšie

problémy. A tak sa najvážnejšími problémami stali občas kliešte ktoré malým šachistom chceli piť krv,

nejaké tie škrabance či odrené kolená.

O nešachové aktivity (pitný režim, krájanie ovocia, priebežné upratovanie, či u mladších „obľúbené“

sprchovanie) sa v prevažnej miere starala dvojica Zuzana Diviaková a Andrea Roháčková za výdatnej

pomoci pani Gžibovej. Za veľké množstvo pekných fotografií vďačíme Mirovi Bednárovi a Jurajovi

Lobotkovi a obom rovnako tak aj za ich nočné obchôdzky slúžiace k zabezpečeniu dodržiavania

večierky.

Ranná rozcvička pod Mirovým vedením, denné návštevy neďalekej reštaurácie (cca 500m) a najmä

iné fyzické aktivity „za odmenu“ vylepšovali kondíciu a čiastočne míňali energiu. Väčšina účastníkov

bola disciplinovaná a aplikovala princíp zdravého rozumu. Menšia časť odčerpávala energiu nám. Síce

bola menšia, no nie tak malá, aby sa len tak stratila. Z tohto dôvodu preto momentálne zvažujeme

zníženie vekovej hranice a kritériá pre prípadné výnimky budú veľmi tvrdé. Teraz si však dáme určitý

časový odstup a riešiť to budeme s chladnou hlavou. No nezabudneme...

Čo sa týka stravovania, opäť sme navštevovali reštauráciu Dalmacija. Problém s kapacitou jedálne

sa po minulom roku vyriešil, no aj napriek maximálnej snahe o súlad, nás neefektivita obrala o nejaký

ten čas. Videl som už po svete kadečo, ale dvoch „čašníkov“ niesť jeden tanier, to ešte nie

Desiatu, olovrant a druhú večeru sme následne rozdávali priamo v hracej a spoločenskej miestnosti

resp. pred ňou. Zväčša sa jednalo o ovocie, cereálne tyčinky, kekse či jogurty. Poniektorí by si možno

mali uvedomiť, že strava nie je iba mäso a hranolčeky, či rezne zo zemiakmi a podobne. Tieto jedlá

mizli v podstate bezo zvyšku. Väčšina ostatných našťastie taktiež, nakoľko niektorým chutilo aj za

troch Nedalo sa nevšimnúť, že vrcholným fenoménom medzi účastníkmi je kečup. Ten by dali

hádam na úplne všetko. Igelitové tašky plné sladkostí taktiež nie sú ideálnym riešením ako naučiť deti

riadnemu stravovaniu. Nápoje typu Coca Cola či Pepsi Cola, prípadne energetické nápoje budeme asi

rovno zbierať z chatiek už v prvý deň. Na takéto akcie jednoducho nepatria. Pitný režim bol

zabezpečený priamo v hracej miestnosti nádobou, do ktorej sme prakticky stále dopĺňali veľmi jemne

osladenú malinovku a plastovými pohármi, ktoré si mohli účastníci vziať so sebou domov.

Ubytovanie bolo do tretice zabezpečené v komplexe PT Javorina pomocou samostatných chatiek.

V každej chatke bola sprcha a sociálne zariadenie. Výhodnou bola aj spoločenská miestnosť resp.

kuchynka. Strmšie schody do horných izieb ani v tomto roku nenarobili nikomu vážnejší problém.

Každoročne máme snahu o búranie 4 stien brániacich rozvoju každého hráča t.j. šachový tréning,

psychológia, fyziológia a fyzická príprava. Upratovanie izieb a následné „odmeny“ v podobe cvičení

by mali učiť systematike a keď sa to nedarí, majú aspoň vplyv na fyzickú kondíciu. Rovnako funguje

vylepšovanie kondície pri zabúdaní vecí (často hodnotné mobily, peňaženky s hotovosťou, časti

oblečenia, atď..), prekročenie večierky, používanie “vybraných slov“, či ďalšie iné zaujímavé aktivity.

V týchto aktivitách sa niektorí jednotlivci, dvojice, či celé skupinky doslova vyžívali a tak sme ich

priania o ne s veľkou dávkou porozumenia opätovali.

Po prvej večeri prebiehalo žrebovanie účastníkov do družstiev. Nasadenie do jednotlivých košov

bolo na základe šachového ratingu, veku a športovej zdatnosti. O nezávislé žrebovanie sa postarali

naši najmladší účastníci – ročníky 2005 a 2006 a pár iných náhodne vybraných účastníkov. Po

vyžrebovaní vznikli originálne názvy družstiev, ktoré uvádzam v abecednom poradí: Blázniví

jednorožci, Chaos, Kofoláči, Kráľovská partia, Nešťastní bez wifi, Neuveriteľné vrchnáky, Pijeme nervy

každému, Posmrkané vreckovky, Skákajúce kamene, Ťin Ťang,. A mohlo sa začať súťažiť na všetkých

frontoch...

V bodovaní izieb (presnejšie aj chatiek) bola veľká variabilita v dosiahnutých číslach. Nakoniec

zvíťazila izba na chate č.10 v zložení Peter Macko, Martin Starovič, Tomáš Starovič a Jakub Suchánsky

a oproti minulému roku tak poskočila z bronzovej priečky. Druhé miesto obsadila dvojica z chaty č.9

v zložení Matthias Jocham a Patrik Kuna. Tretie miesto si pre seba vybojovala štvorica z chaty č.9

v zložení Andrej Búran, Martin Hrdlička, Adam Pipíška, Václav Švarc.

Orientačný beh, tak ako vlastne skoro vždy, postavil na hlavu všetky papierové predpoklady

a o prekvapenia nebola núdza. Víťazkou sa stala Henrieta Kopnická (minulý rok piata), ktorá relatívne

slabší beh kompenzovala lepšou pamäťou. Na druhom mieste skončil Adam Pipíška (minulý rok 53.!)

a na treťom mieste skončil Marijan Crnkovič (minulý rok 44.!). Na rozdiel od minulého roku disciplínu

dokončili úplne všetci. Najväčšími hviezdami sa stali Marek Karas a Samir Sahidi, ktorí prišli do cieľa

s cca 22-minútovou stratou na víťaznú Heňu.

Prekážkový beh sa stal korisťou družstva Chaos. Druhé miesto obsadili Neuveriteľné vrchnáky a tretí

skončil Ťin Ťang. V jednotlivcoch zvíťazila opäť Henrieta Kopnická, druhý bol Tomáš Ganz a tretí

Andrej Búran.

Novinkou bol turnaj v známej disciplíne kameň – papier nožnice. Hralo sa K.O. systémom

a postupne naberali súboje na vážnosti. Hralo sa na 2 víťazné sety do 10, pričom rozdiel musel byť 2

body (10:8, 11:9, atď..). Najväčšiu empatiu a schopnosť predvídať prejavil Juraj Bača, ktorý vo finále

porazil Jakuba Šveca. Tretia skončila nakoniec Emma Poliaková výhoru nad Peťom Puškárom.

Turnaj v pétanqué sa hral prvý raz systémom dvoch skupín. Dôvod bol jednoduchý. Pri veľkom

počte účastníkov je efektivita nutnou podmienkou a takto sme znížili počet zápasov zo 45 na 27.

Turnaj sa stal zaslúžene korisťou Ťin Ťangu, keď s výnimkou jedného zápasu v skupine svojim

súperom strašne nadeľovali. Najmä ich posledné tri zápasy v pomere 19:2, 17:0 a 8:0 nepotrebujú

komentár. Druhé skončili Skákajúce kamene a na treťom mieste sa po tesnej výhre 6:5 umiestnilo

družstvo Kráľovská partia.

Turnaj v stolnom tenise mal tento rok úroveň hraničiacu s dokonalosťou. Jeho zápasy boli

vyrovnané a „prudko pozerateľné“. To, čo predvádzala posledná 16-tka, resp. posledná osmička, bolo

často na úrovni nemožného. Po bojoch v niekoľkých skupinových fázach sa nakoniec s play-off

najlepšie vyrovnal Miroslav Kovaříček, ktorý vo finále zdolal Mira Macka vo vynikajúcom zápase 3:2

na sety, pričom rozhodujúci skončil 15:13 /hralo sa na 3 víťazné sety do 11 bodov/. Miro tak obhájil

druhé miesto z minulého roku. Tretí skončil pri svojom debute Ján Šelinga a bez medaile ostal

nakoniec štvrtý semifinalista Jakub Švec. Diplomy z tejto disciplíny je čoraz ťažšie získať.

Futbalový turnaj sme stíhali v pokoji odohrať nakoľko počasie nám naozaj doprialo. Po bojoch

v základných skupinách sa v semifinále nakoniec stretli na striedačku prvý z druhým. Hralo sa

samozrejme aj o umiestnenie, t.j. o 5., 7. a 9.miesto. V zápase o tretie miesto zvíťazili v pomere 2:0

Skákajúce kamene nad Bláznivými jednorožcami a vo finále sa v súboji dvoch, v základných skupinách

druhých, družstiev stali víťazmi Ťin Ťang po výhre 3:0 nad Kráľovskou partiou. Hráčom zápasu bol

jednoznačne 8-ročný Vladko Bochnička, ktorý vsietil hattrick.

Nakoľko sme však tábor šachový, prebiehali v ňom samozrejme najmä aktivity šachové. Účastníci

boli rozdelení do 9 tréningových skupín a počas tábora sme sa im venovali pomocou tréningov a

prednášok. Tréningové miestnosti boli v jednotlivých spoločenských miestnostiach na chatkách,

najmenší mali tréningy v turnajovej miestnosti. Trénersky sa účastníkom venovali Miroslav Bednár,

Rastislav Diviak, Tomáš Chabada, Andrej Kralovič, Klaudia Kráľová, Tomáš Peitl, Ivan Paulička,

Miroslav Roháček a Karolína Turková. Počas svojho pobytu pomohli aj Tibor Čajka a Tomáš Perička.

Ako nováčikovia sa do tréningového procesu zapojili Klaudia, Kaja, Andrej a Tomáš. Vzali túto pre

seba veľkú neznámu maximálne zodpovedne a zo dňa na deň boli lepší a lepší. Veru, trochu

skúseností a rastie nám ťažká konkurencia... Prvé dni boli účastníci rozdelení najmä podľa ratingov

a veku, no postupne nastali presuny tých lepších a ambicióznejších z jednotlivých skupín smerom

nahor. Možný bol v rámci skupín samozrejme aj pokles, čo sme tiež aplikovali.

Bleskový turnaj najlepšie zvládol Marek Karas. Strata pol bodu a veľký náskok pôsobia suverénne.

Na druhom mieste skončil Jakub Suchánsky a tretí skončil Jozef Feník. Následne postúpila najlepšia

osmička do uzatvoreného turnaja s vedúcimi. Piatu Aničku nahradil deviaty Peťo a mohli sme ísť na

vec. Družstvo vedúcich nakoniec porazilo účastníkov presvedčivo 44:20, no výsledok mohol byť oveľa

tesnejší. Za vedúcich najviac bodovala štvorica Roháček 8/8, Královič 6,5/8, Bednár a Turková po 6/8.

Z účastníkov však výborne kontroval Marek Karas (6,5/8), keď nebol ďaleko aj od vyššieho bodového

zisku. 50 percent získal Jakub Suchánsky (4/8) a pekný výsledok 3/8 zaznamenala Dominika Ferková.

V hlavnom turnaji, ktorý sa hral tempom 1 hodina na partiu s 30-sekundovou bonifikáciou za každý

vykonaný ťah, sme sa v tomto ročníku rozhodli pre experiment. Naše ostré antiremízové „Koníkovské

pravidlá“ sme nahradili systémom bodovania 3 body za výhru, 1 bod za remízu a samozrejme 0

bodov za prehru. Nemuseli sme sa tak hrať na policajtov, pretože každá remíza bola viac či menej

stratou a tak sa skrátka hralo. Rezultatívnosť partií bola 79,9% a trojbodový experiment zrejme na

budúci rok ostane. Takže trénujte, aby ste nemuseli plichtiť! Víťazom sa stal trochu nečakane no

suverénnym spôsobom 22-bodový Igor Lintner, ktorý zaznamenal jedinú prehru až v poslednom kole

a to už mal dávno 1.miesto v suchu. Na druhom mieste skončil jeho premožiteľ Marek Karas ziskom

20 bodov. Na treťom až štvrtom mieste skončila dvojica 19-bodových Petrov v poradí Puškár a

Macko. Piate miesto pre seba vybojoval najlepší Jozef Feník ako 18-bodový hráč. Kategória dievčat

bola tento rok veľmi kvalitná. Neustále sa pohybovali na najvyšších stoloch. Nakoniec v nej zvíťazila

celkovo siedma Anna Vrtiaková ziskom 18 bodov. Druhé miesto si vybojovala Henrieta Kopnická

ziskom 17 bodov, no bola by prvá nebyť veľkého zaváhania v jasnej partii posledného kola. O tretie

miesto zviedli boj Emma Poliaková s Dominikou Ferkovou a pomocné kritériá dopriali viac Emme.

Obaja víťazi získali poháre, všetci medailisti okrem diplomov aj medaile. Kategóriu do 11 rokov

(ročník 2002 a mladší) vyhral 16-bodový Samir Sahidi pred už spomínanou Dominikou. Tretie miesto

získala pre seba Emma Miklášová ziskom 15 bodov. Tu to síce už bolo bez pohára pre víťaza, no

medaile a diplomy spomínanú trojicu neminuli.

Čo sa týka turnaja, ešte je potrebné spomenúť nahadzovanie partií do Chessbase za účelom

vytvorenia databázy partií. Niektorí sa tak vôbec prvý raz stretli s týmto šachovým softvérom. V čase

písania tejto správy máme k dispozícii 323 z celkových 333 partií. Niektoré však ešte pravdepodobne

vypátrame a doplníme. Tréneri budú mať teda opäť čo analyzovať.

V riešiteľskej súťaži ktorá sa uskutočnila predposledný deň zvíťazil tak ako minulý rok Peter Puškár.

Získal 11 z celkového počtu 12 možných bodov. Druhé miesto obsadil Jozef Feník 10,5 bodu a tretie

miesto Peter Macko s rovnakým počtom 10,5 bodu. Za zmienku stojí ešte skvelý čas šiesteho Jakuba

Suchánskeho, ktorý to reálne mohol vyhrať a takisto aj 7.miesto 9-ročného Davida Gžiba či 17.miesto

8-ročného Vladka Bochničku.

Okrem toho počas tábora bežala aj súťaž v dobrovoľnom riešení diagramov. Slabší riešili najmä

jednoťažky, či dvojťažky tí lepší najmä trojťažky. Ako pozvoľne na začiatku táto súťaž začala, tak

brutálny mala finiš. Účastníci s vidinou bodového zisku do súťaže družstiev prepli na vysoké obrátky.

Nakoniec sa z 1.miesta mohol tešiť Michal Damek ziskom 229,5 bodu pred druhým Riškom Gžibom (7

rokov) 181 bodov a tretí Tomášom Ganzom ktorý získal 158,5 bodu. Do súťaže sa zapojilo celkovo 52

zo 75 účastníkov (minulý rok to bolo iba 28 účastníkov zo 69).

Aj táto disciplína zamiešala poradím súťaže družstiev a napokon to dopadlo nasledovne:

Na prvom mieste v súťaži družstiev sa najmä zásluhou športových disciplín tesne (pred poslednou

disciplínou viedli iba o 2 body) stali Skákajúce kamene v zložení Jakub Ferenčák, Adam Kriššák, Peter

Macko, Adrián Mikitka, Adam Pipíška, Samir Sahidi a Tomáš Starovič a vďaka zisku 633 bodov sa

mohli tešiť zlatým medailám. Rasťo Diviak sa tak po 11 rokoch pôsobenia v roli vedúceho dočkal

víťazstva svojho tímu. Druhé miesto obsadilo a strieborné medaile dostalo družstvo Ťin Ťang v zložení

Vladimír Bochnička, Martin Hrdlička, Igor Lintner, Filip Okruhlica, Marián Tarageľ, Dominika

Tomčíková a Matúš Valovič. Získali 620 bodov. Kaja Turková tak ako vedúca dosiahla na stupne

víťazov už pri svojej prvej účasti. Na treťom mieste skončili Neuveriteľné vrchnáky v zložení Juraj

Bača, Dominika Ferková, Michal Choma, Henrieta Kopnická, Patrik Kuna, Dominik Nemečkay, Jakub

Švec, Patrik Verbytskiy. Tie využili obrovský výpadok Kofoláčov v poslednej disciplíne (stolný

tenis), ziskom 602 bodov ich tesne predbehli a spolu s vedúcim Miroslavom Roháčkom sa mohli tešiť

z bronzu.

Z nášho programu mi ostáva spomenúť už iba piatkové večerné grilovanie spojené s maškarným

plesom a v posledný večer realizovaný nočný pochod spojený s rôznou lesnou háveďou, strašidlami

a príšerami ako aj s pomocou iných bytostí. Dekódovanie šifry nakoniec síce zvládlo iba 7 z 10

družstiev, no úspešne sa vrátili naspäť na chatky všetci. S nočným pochodom nám pomohli bývalí

dlhoroční účastníci Koníka, ktorí sa u nás na deň či dva priebežne zastavovali aby opäť nasali tú

správnu atmosféru.

Čo si želať na záver?

Budúci ročník budeme mať určite obmedzenie počtu účastníkov. Rovnako tak vážne zvažujeme

zníženie vekovej hranice. Garantovanie účasti bude vyžadovať zaslanie všetkých vecí ktoré budú

uvedené v propozíciách. Na ústne prihlásenia, resp. na nekompletné prihlášky sa nebude brať žiadny

ohľad. Realizácia bude systémom “Kto skôr príde...“ Po dávnejších no aj veľmi čerstvých

skúsenostiach budú podmienky pre akceptovanie účasti dieťaťa na tábore tvrdšie a už teraz je jasné,

že niektorí nimi jednoducho neprejdú. Oficiálna prihláška bude platiť opäť až po oficiálnom potvrdení

účastníka vedúcimi. Predpokladám, že prihlasovanie bude možné realizovať od januára či februára

budúceho roku (ihneď ako príde k dohode s majiteľmi chatovej osady a reštaurácie).

Chceme sa určite neustále zlepšovať a preto si isto aj na budúci rok nejaké novinky pripravíme.

Zvažujeme napríklad aj inú možnú vhodnú lokalitu, čomu v blízkej dobe investujeme svoj čas. Preto

budeme radi za akúkoľvek spätnú väzbu od účastníkov.

Úplne na záver (avšak ako píšu Angličania „last but not least“) by som sa chcel ešte raz veľmi pekne

poďakovať všetkým osobám ktoré mi tento ročník (resp. minulé ročníky) pomohli zorganizovať. Vždy

je to najmä o spolupráci, ľudských vzťahoch, dobrej nálade a pozitívnej energii. Predbežný termín na

budúci rok plánovaný nie je, nakoľko momentálne sa k 13.ročníku bližšie vyjadriť neviem. Ale po

toľkých rokoch urobíme všetko preto, aby bola 13-tka šťastným číslom...

za všetkých vedúcich

Miroslav Roháček

Obrázková príloha:

Úvodný príhovor a začiatok losovania do jednotlivých družstiev.

Prekážkový beh alias Po tábore „ I need holiday too“...

Maximálne sústredenie pri pétanqué – každý hod môže rozhodnúť...

Nájsť stanoviská pri orientačnom behu nebolo pre niektorých vôbec jednoduché...

A vraj sa pri bleskovkách nedá premýšľať!

Bleskový zápas vedúcich proti účastníkom a slávne víťazstvo Oldies v pomere 44:20.

Počas tréningového procesu v jednej z tréningových skupín.

Pri lopte neskorší hrdina finále – 3-gólový a jediný strelec - Vladko Bochnička.

Semifinále kameň – papier – nožnice. Prizerá sa budúci víťaz turnaja.

Vďaka trojbodovému systému šachového turnaja na šachovniciach prebiehali ťažké boje.

Zamyslený alebo sklamaný?

Dobrovoľné riešenie diagramov postupne získavalo svojich priaznivcov...

no aj v „povinnej“ riešiteľskej súťaži sa šedá mozgová kôra výdatne zapájala.

Finále stolného tenisu bola doslova pastva pre oči. Niektorí ani nedostali lístky na tento skvelý zápas.

Pred začiatkom vyhlasovania výsledkov. Ako to celé dopadlo?

Najúspešnejšie družstvo súťaže – Skákajúce kamene. Rasťo sa po dlhých 11 rokoch dočkal zlata.

Trojica najlepších v šachovom turnaji (1.I.Lintner, 2.M.Karas, 3.P.Puškár).

Tri najlepšie v kategórii dievčat (1.A.Vrtiaková, 2.H.Kopnická, 3.E.Poliaková).

A na záver najlepšia trojica v kategórii do 11 rokov (1.S.Sahidi, 2.D.Ferková, 3.E.Miklášová).