ŢILINSKÁ UNIVERZITA V ŢILINE

FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŢINIERSTVA

Katedra poţiarneho inţinierstva

ZNEČISTENIE ŢIVOTNÉHO PROSTREDIA

PRI ZÁSAHOCH HaZZ

(Semestrálna práca)

ROMAN BADÍK, JOZEF TOMANÍK

Študijný odbor : Záchranné sluţby

Predmet : Environmentalistika

Ročník : 1. denného štúdia

ŢILINA 2011

Obsah

Úvod ........................................................................................................................................... 2

1 Zásahy Hasičského a záchranného zboru............................................................................ 3

1.1 Poţiare ......................................................................................................................... 3

1.2 Dopravné nehody ......................................................................................................... 4

1.3 Ekologické havárie ...................................................................................................... 4

1.4 Povodne ....................................................................................................................... 5

1.5 Ostatné technické zásahy ............................................................................................. 5

2 Znečistenie ţivotného prostredia pri zásahoch HaZZ ......................................................... 6

2.1 Znečistenie prostredia poţiarmi ................................................................................... 6

2.2 Znečistenie prostredia dopravnými nehodami ............................................................. 9

2.3 Znečistenie prostredia ekologickými haváriami .......................................................... 9

2.4 Znečistenie prostredia povodňami ............................................................................. 11

3 Hasiace látky ..................................................................................................................... 13

3.1 Definovanie základných pojmov ............................................................................... 13

3.2 Ochladzovacie hasiace látky - voda ........................................................................... 14

3.3 Izolačné hasiace látky - vzduchová pena ................................................................... 15

3.4 Chemické prerušenie reakcie horenia - prášok .......................................................... 17

3.5 Zrieďovacie hasiace látky - plyny ............................................................................. 18

3.6 Halotrónové hasiace prístroje .................................................................................... 19

4 Vplyv hasiacich látok na ţivotné prostredie ..................................................................... 20

4.1 Vplyv vody ................................................................................................................ 20

4.2 Vplyv hasiacej peny .................................................................................................. 21

4.3 Vplyv hasiaceho prášku ............................................................................................. 22

4.4 Vplyv plynov ............................................................................................................. 23

4.5 Vplyv halónov ........................................................................................................... 24

5 Náhradné ekologické hasivá ............................................................................................. 25

5.1 Hasivo FE - 36 ........................................................................................................... 25

5.2 Hasivo Pyrocool - B .................................................................................................. 25

5.3 Hasivo Novec 1230 ................................................................................................... 26

Záver ......................................................................................................................................... 27

Pouţitá literatúra ...................................................................................................................... 28

2

Úvod

Zásahy hasičských jednotiek HaZZ sú kaţdodennou súčasťou nášho ţivota. Ide

o zásahy týkajúce sa poţiarov, dopravných nehôd, ekologických havárií, povodní a ostatných

technických zásahov.

Kaţdá jedna takáto mimoriadna udalosť má určitý vplyv na ţivotné prostredie.

Zvyčajne ide o negatívne vplyvy a dopady na ţivotné prostredie. Pri poţiaroch dochádza

okrem strát či ohrozenia ţivota človeka a spôsobených škôd na majetku najmä

k znečisťovaniu ovzdušia splodinami horenia, ktoré sa do ovzdušia dostávajú vo forme dymu.

Tieto splodiny horenia obsahujú rôzne škodlivé látky. Pri dopravných nehodách dochádza

najmä k úniku prevádzkových kvapalín ropného pôvodu, ktoré sa dostávajú do pôdy.

Osobitným prípadom sú nehody cisternových vozidiel, pri ktorých dochádza k úniku rôznych

nebezpečných látok.

Pri ekologických haváriách môţe dochádzať k znečisťovaniu atmosféry únikom

nebezpečných plynov do ovzdušia, hydrosféry a litosféry únikom nebezpečných kvapalín či

odpadov alebo pri ropných haváriách. Pri povodniach dochádza k znečisťovaniu

a kontaminácii vodných zdrojov, zosuvom pôdy, nepriaznivým účinkom na ţivot človeka,

majetok, úrodu a pod.

Hasičké jednotky HaZZ vyuţívajú pri zásahoch na elimináciu nebezpečenstiev okrem

techniky aj hasiace látky, ktorých základnou funkciou je prerušiť proces horenia. Medzi

takéto látky patria voda, vzduchová pena, prášok a rôzne plyny ako oxid uhličitý a halóny.

Kaţdá hasiaca látka má tieţ určitý vplyv na ţivotné prostredie, výnimkou je iba voda.

Vzduchová pena má len mierny vplyv na ţivotné prostredie. Jej zloţkou je penotvorný roztok,

ktorý má dráţdivé účinky. Prášky sú jedovaté a toxické a spôsobuje znečistenie vody. Oxid

uhličitý má rozhodujúci vplyv na skleníkový efekt a teda aj na globálne otepľovanie

a ozónovú vrstvu. Halóny majú nepriaznivý vplyv na ozónovú vrstvu a dokáţu veľmi dlho

zotrvať v atmosfére.

Na obmedzenie nepriaznivého vplyvu hasiacich látok na ţivotné prostredie, sa tieto

látky čoraz vo väčšej miere nahrádzajú alternatívnymi ekologickými hasivami.

Cieľmi práce sú oboznámiť s problematikou znečisťovania ţivotného prostredia pri

zásahoch Hasičského a záchranného zboru, analyzovať jednotlivé druhy zásahov HaZZ

a vplyv týchto mimoriadnych udalostí na ţivotné prostredie, podrobne rozobrať všetky druhy

hasiacich látok a ich vplyv na ţivotné prostredie a moţnosti pouţitia alternatívnych

ekologických hasív.

3

1 Zásahy Hasičského a záchranného zboru

Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) je jednou zo základných zasahujúcich zloţiek

integrovaného záchranného systému. Jeho hlavnou úlohou je vykonávanie úloh súvisiacich so

zdolávaním poţiarov. Okrem toho poskytuje záchranné práce pri haváriách, ţivelných

pohromách a iných mimoriadnych udalostiach. Podieľa sa na poskytovaní predlekárskej

a lekárskej pomoci a aj na odsune zranených a chorých. V rámci záchranných prác vykonáva

núdzové odstraňovanie konštrukcií prípadne stavieb a podieľa sa na likvidácii ohnísk nákazy

zvierat.

Obr. 1 - Štatistika zásahovej činnosti v SR (Banskobystrický kraj)

1.1 Poţiare

Poţiar je kaţdé neţiaduce horenie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, ţivotnom

prostredí alebo ktorého následkom je usmrtená alebo zranená osoba alebo uhynuté zviera.

Poţiar je tieţ neţiaduce horenie, pri ktorom sú ohrozené ţivoty alebo zdravie osôb, zvieratá,

majetok alebo ţivotné prostredie.

Činnosti, ktoré súvisia so zdolávaním poţiarov vykonáva v HaZZ Hasičská a záchranná

sluţba. Cieľom hasičských jednotiek je zabezpečiť lokalizáciu a likvidáciu poţiaru.

Lokalizácia poţiaru je stav, kedy sa poţiar vplyvom zásahu hasičskej jednotky prestal šíriť.

Likvidácia poţiaru je jeho postupné odstraňovanie, aţ kým nie je úplne odstránený a nehrozí

jeho opätovný vznik. Spôsob zásahu závisí od toho, či poţiar vznikol v uzavretom priestore

alebo na voľnom priestranstve. Hasičská jednotka okrem lokalizácie a likvidácie poţiaru

vykonáva činnosti ako odvetrávanie priestorov, záchrana a evakuácia osôb z ohrozených

priestorov, evakuácia zvierat, odstraňovanie nebezpečných konštrukcií poškodených vplyvom

4

poţiaru a pod. Organizácia a postup zásahových činností závisí od konkrétnej vzniknutej

situácie, ktorá je pri kaţdom zásahu iná.

1.2 Dopravné nehody

Záchranné práce v HaZZ plní Hasičská záchranná sluţba, ktorá okrem plnenia iných

úloh vyslobodzuje a zachraňuje osoby pri dopravných nehodách, haváriách a iných

mimoriadnych udalostiach a poskytuje predlekársku pomoc postihnutým osobám na meste

zásahu. Za dopravnú nehodu povaţujeme kaţdú udalosť v cestnej premávke, pri ktorej dôjde

k usmrteniu alebo zraneniu osoby, alebo ku škode na majetku v priamej súvislosti

s premávkou vozidla.

Pri dopravných nehodách hrozí viacero nebezpečenstiev. Okrem nebezpečenstva, ktoré

predstavuje kaţdé vozidlo, ak sa poţiar alebo iniciátor poţiaru prenesú na porušenú palivovú

sústavu a dôjde k výbuchu alebo explozívnemu horeniu, hrozia aj ďalšie nebezpečenstvá a to

najmä v prípade modernejších automobilov. Ide o moţnosť výbuchu hydropneumatických

tlmičov, keď pri zasiahnutí poţiarom dôjde k porušeniu týchto zariadení a ich časti sú

značnou energiou vymršťované rôznymi smermi, čím môţu spôsobiť úraz zasahujúcim

záchranárom. To isté platí aj pre sústavy, ktoré pouţívajú na rovnaký účel energiu vinutých

pruţín. Tie sú zvyčajne pripevnené pomocou súčiastok vyrobených z plastu alebo ľahkých

zliatin. Pri poţiari môţe dôjsť k porušeniu týchto upevňovacích prvkov a pruţina sa môţe

uvoľniť a následne vymrštiť, čím môţe spôsobiť zranenia osobám nachádzajúcim sa

v blízkom okolí. Ďalšie nebezpečenstvá hrozia poškodením brzdových pneumatických sústav

vplyvom poţiaru a pod.

Keďţe kaţdá dopravná nehoda je svojím spôsobom jedinečná (počet dopravných

prostriedkov, ich poloha, počet a stav zranených osôb, ...) nie je moţné stanoviť presné

postupy pri vyslobodzovacích a záchranárskych činnostiach. Účinnosť a efektívnosť zásahu

tak zostáva na velení riadiaceho príslušníka.

1.3 Ekologické havárie

Z práva človeka na priaznivé ţivotné prostredie vyplýva celý rad právnych noriem na

ochranu ţivotného prostredia. Ich porušovaním dochádza k priemyselným haváriám, únikom

nebezpečných prírodných, biologických, chemických a rádioaktívnych škodlivín do ovzdušia,

vody alebo pôdy.

V takýchto prípadoch zabezpečuje HaZZ lokalizačné a likvidačné práce, ktorých cieľom

je zamedziť šírenie a odstrániť následky týchto mimoriadnych udalostí. V HaZZ tieto úlohy

5

plní Hasičská záchranná sluţba a Protiplynová sluţba. Protiplynová sluţba vykonáva

chemickú analýzu ovzdušia z hľadiska koncentrácie nebezpečných látok a určenia druhu

nebezpečenstva v zásahovom priestore, navrhuje spôsob a rozsah ochrany osôb pri ich

nasadení v nedýchateľnom a zdraviu škodlivom prostredí, určuje pracovné postupy pri

manipulácii s chemickými, rádioaktívnymi a biologickými nebezpečnými látkami pri ochrane

ţivotného prostredia. Zabezpečuje chemickú a radiačnú dekontamináciu, dezinfekciu a pod.

Medzi ekologické havárie zaraďujeme okrem ekologických havárii v priemyselných

podnikoch aj dopravné nehody s následným únikom nebezpečných látok do okolitého

prostredia. Medzi takého látky zaraďujeme prevádzkové kvapaliny vozidiel, ale hlavne

nebezpečné látky preváţané cisternovými vozidlami a kontajnermi, ktoré musia byť označené

medzinárodnými kódmi UN - kód (identifikačné číslo látky) a KEMLER - kód (identifikačné

číslo nebezpečnosti látky). Pri týchto dopravných nehodách vznikajú nebezpečenstvá najmä

porušením tlakovej alebo tepelnej bezpečnosti cisterien, poţiarom, výbuchom alebo rozliatím

kvapalín, únikom toxických alebo iných látok.

1.4 Povodne

Povodne spôsobujú extrémne zmeny počasia v dôsledku klimatických zmien. Príčinami

môţu byť v zimných a jarných mesiacoch náhle topenie snehu, tzv. ľadové povodne vplyvom

silných mrazov a náhleho oteplenia, čím dochádza k zvyšovaniu hladín a vybreţovaniu

vodných tokov. V letných mesiacoch sú príčinou povodní prívalové vody v dôsledku

búrkových činností, ktoré spôsobujú plošné záplavy. Povodne spôsobujú zosuny pôdy a

brehov riek, poškodenie mostov a komunikácii, zatopenie pivníc a záhrad a poškodzovanie

majetku štátu aj obyvateľstva.

Záchranné práce počas povodní a iných mimoriadnych udalostí na vodnej ploche

vykonáva v HaZZ Povodňová záchranná sluţba. Ide najmä o evakuáciu osôb, zvierat

a majetku zo z oblastí ohrozených záplavami, ich záchranu v zaplavených oblastiach,

odstraňovanie prekáţok na vodných tokoch, ktoré spôsobujú záplavy. Súčasťou Povodňovej

záchrannej sluţby je aj potápačská skupina, ktorá sa zameriava na poskytovanie pomoci

a vykonávanie záchranných prác na vodných plochách.

1.5 Ostatné technické zásahy

K týmto zásahom patrí najmä záchrana osôb z výšok a voľných hĺbok a z ťaţko

prístupných terénov. Pouţíva sa horolezecká, speleologická, letecká alebo špeciálna zásahová

technika.

6

2 Znečistenie ţivotného prostredia pri zásahoch HaZZ

Ide o znečistenie ţivotného prostredia mimoriadnymi udalosťami, pri ktorých zasahuje

HaZZ a jeho jednotlivé zloţky.

2.1 Znečistenie prostredia poţiarmi

Emisie z poţiarov majú závaţný vplyv na ţivotné prostredie. Za nekontrolovateľných

podmienok dochádza pri poţiari k veľkému mnoţstvu chemických reakcií. Tieto reakcie sú

ovplyvnené viacerými faktormi ako napr. v akom priestore a za akých podmienok poţiar

vznikol, koľko kyslíka je v danom priestore k dispozícii, v akej fáze poţiaru prebieha hasenie

a pod. Pri poţiari vzniká veľké mnoţstvo škodlivín, ktoré môţu byť v ďalšom dôsledku viac,

alebo menej škodlivé ako pre človeka, tak aj pre budovy a časti inventáru, ktoré boli poţiarom

priamo, či nepriamo zasiahnuté. Okrem toho, ţe na mieste poţiaru vznikajú toxické splodiny,

počas poţiaru sa do ţivotného prostredia uvoľňujú veľké mnoţstvá pevných častíc. Tieto

častice okrem iného tvoria sadze, decht, nedokonale spálené materiály a anorganická sutina.

Odborníci na poţiarnu bezpečnosť zo Švédskeho výskumného a skúšobného inštitútu (SP)

odhadujú, ţe emisie nespálených uhľovodíkov pochádzajúcich z poţiarov dosahujú rovnaké

objemy, ako ročná produkcia znečistenia z automobilovej nákladnej dopravy. Častice

uvoľňované pri poţiari sú spravidla dvadsaťkrát aţ štyristokrát väčšie neţ v prípade, keď

dochádza ku spaľovaniu horľavých materiálov za riadených podmienok.

Obr. 2 - Poţiare na poľnohospodárskej pôde a lesných pozemkoch v SR

Škodlivé látky, ktoré vznikajú pri beţných poţiaroch, sú napríklad halogény, dioxíny,

polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU), chloridy a neposlednom rade aj sadze.

Halogény majú jedovaté a dráţdivé účinky. Patria medzi ne fluór, bróm, chlór a jód.

Okrem jódu sú rozpustné vo vode a sú veľmi reaktívne.

7

Dioxíny sú neţelezné vedľajšie produkty spaľovacích procesov. Sú toxické

a karcinogénne. Do atmosféry sa uvoľňujú spaľovaním odpadov, z elektrární na fosílne

palivá, z ohnísk, dreveno uhoľných grilov a z cigariet. Môţu byť transportované ovzduším

alebo vodnými tokmi aj do oblastí, kde sa nenachádzajú ich zdroje.

Polycyklické aromatické uhľovodíky sa do ovzdušia dostávajú sopečnou činnosťou,

poţiarmi, horením uhlia. Vo vzduchu sa viaţu na prachové častice, rozkladajú sa reakciou s

inými chemickými látkami za prítomnosti slnečného ţiarenia. Viaţu sa na pôdne častice

a sediment na dne riek a jazier a následne kontaminujú podzemnú vodu.

Medzi najnebezpečnejšie škodliviny patrí chlorid, ktorý vzniká pri spaľovaní PVC

materiálov, ktoré sa v dnešnej dobe vyskytujú takmer vo všetkých veciach obklopujúcich nás

kaţdý deň. Malá miera vlhkosti vzduchu postačuje na to, aby chlorid kondenzoval na kyselinu

sodnú a tvoril sa vo všetkých oblastiach zasiahnutých poţiarom. V zadymených priestoroch sa

chlorid šíri s dymom vo forme plynu, preniká do elektrických zariadení, čalúneného nábytku

a iného inventára a ukladá sa v ich vnútorných priestoroch. Zabrániť takýmto škodám alebo

zníţiť takéto škody na minimálnu úroveň je moţné iba rýchlym a správnym zásahom proti

poţiaru. Časový faktor tu hrá veľmi zásadnú úlohu, pretoţe čím dlhšie účinok kyseliny sodnej

na podklad pôsobí, tým menšia je nádej, ţe ho bude moţné odstrániť bez toho, aby takýto

podklad zostal nepoškodený. Chlorid poškodzuje materiály najmä jamkovou koróziou, ktorá

vytvára na povrchu otvory alebo jamky.

Pri poţiari môţe dochádzať k dokonalému alebo nedokonalému horeniu :

1.) Pri dokonalom horení (poţiare na voľných priestranstvách), ktoré prebieha za

dostatočného prístupu oxidačného prostriedku (kyslíka) vznikajú aj ďalšie vedľajšie

produkty (splodiny) horenia, ktoré uţ nie sú schopné ďalej horieť. Ide predovšetkým

o oxid uhličitý, vodnú paru a dusík. Oxid uhličitý vo svojej podstate nepredstavuje

škodlivinu, ale má významný vplyv na vznik skleníkového efektu.

2.) Pri nedokonalom horení (poţiare v uzavretých priestoroch), ktoré prebieha za

nedostatočného prístupu oxidačného prostriedku vznikajú aj ďalšie vedľajšie produkty

horenia, ktoré sú schopné ďalej horieť. Ide predovšetkým o oxid uhoľnatý a uhlík. Oxid

uhoľnatý je bezfarebný veľmi jedovatý plyn bez chuti a zápachu.

Poţiare môţu mať v niektorých prípadoch za následok aj vznik rôznych havárií. Ide

o poţiare v objektoch priemyselných závodov alebo skladoch. Ničivé účinky ohňa, deštrukcia

stavebných konštrukcií môţu prehriať alebo zničiť kontajnery, cisterny s nebezpečnými

8

chemickými látkami, ktorých splodiny horenia ohrozujú obyvateľstvo znečistením ovzdušia.

Najväčšie nebezpečenstvo predstavujú medziprodukty horenia ako oxid uhoľnatý, fosgén

alebo dioxíny a pod.

Obr. 3 - Počet poţiarov podľa odvetví hospodárstva v SR (1989 - 2006)

Obr. 4 - Zranené a usmrtené osoby pri poţiaroch v SR (1992-2009)

9

2.2 Znečistenie prostredia dopravnými nehodami

Pri dopravných nehodách automobilov v beţnej cestnej premávke môţe dochádzať

k úniku nebezpečných pohonných látok do pôdy a to vsakovaním, čím dochádza aj

k znečisteniu pozemných vôd. Pohonné látky, ktoré unikli z automobilu predstavujú veľké

riziko vzniku poţiaru, ktorý môţe nastať vplyvom iniciačného zdroja tepla. V prípade, ţe

poţiar vznikne, splodinami horenia sa do ovzdušia dostávajú škodliviny, ktoré ho znečisťujú.

Pri ţelezničných dopravných nehodách a pri automobilových nehodách cisternových

vozidiel, preváţajúcich stovky druhov hlavne tekutých chemikálií, často aj toxického,

horľavého, ţieravého výbušného a iného nebezpečného charakteru vznikajú ešte

nebezpečnejšie situácie. V závislosti od stupňa poškodenia cisterien, miesta havárie,

meteorologických podmienkach ako aj od rýchlosti príchodu poţiarnych a záchranných síl,

môţe dôjsť k váţnemu postihnutiu (aj k úmrtiu) veľkého počtu osôb. Obzvlášť ťaţké

následky môţu nastať vtedy, ak takéto havárie vzniknú v zloţitom teréne, kde sú komunikácie

vhĺbené do okolitého terénu, respektíve ak sú doprevádzané hromadnou zráţkou veľkého

mnoţstva vozidiel.

2.3 Znečistenie prostredia ekologickými haváriami

Za haváriu povaţujeme mimoriadnu udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného

prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo pôsobeniu

iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na ţivot, zdravie alebo majetok.

Za ekologické havárie povaţujeme tie, ktoré výraznou mierou ovplyvnia ţivotné

podmienky obyvateľstva na určitom území. V širšom zmysle za ekologickú haváriu

povaţujeme všetky havárie, pri ktorých dochádza aj k postihnutiu ostatných zástupcov fauny

a flóry (uhynutie rýb, rastlín, vtákov...). Ak ekologické havárie dosiahli také rozmery, ţe

ohrozujú územie s veľkým počtom obyvateľstva, respektíve ostatných zástupcov flóry a fauny

(napr. rozsiahle úniky nebezpečných látok na vodách, lesné poţiare, povodne, havárie

tankerov v pobreţných morských vodách,...), hovoríme o ekologických katastrofách.

Ekologické katastrofy svojim mnohostranným účinkom zasahujú neraz okrem

ţivotného prostredia aj do iných sfér ţivota. Môţu ovplyvniť dopravu, bezpečnosť a pohyb

obyvateľstva, zásobovanie, dodávku energie, úrodu, zdravotnícke zabezpečenie, školskú

dochádzku atď. Na samotné riešenie vzniknutých ekologických havárií sa nasadzujú rôzne

útvary HaZZ v závislosti podľa druhu a rozsahu danej havárie. Okrem nich sa nasadzujú aj

príslušníci zdravotníckej záchrannej sluţby, ktorí sa podľa rozsahu havárie doplňujú ďalšími

špeciálnymi silami a prostriedkami.

10

V beţnom ţivote sú ekologické havárie častejšie vyvolané ľudským činiteľom, zatiaľ čo

ekologické katastrofy majú častejšie svoj pôvod v krízach, vyvolaných prírodnými činiteľmi.

Z hľadiska pôsobenia na ţivotné prostredie sa rozdeľujú ekologické havárie na :

1.) havárie ovplyvňujúce atmosféru a troposféru

2.) havárie ovplyvňujúce hydrosféru

3.) havárie ovplyvňujúce litosféru

Pri ekologických haváriách dochádza k postupnej devastácii ţivotného prostredia. Vo

viacerých prípadoch dochádza ku kontaminácii ţivotného prostredia, ktorá v niektorých

prípadoch predstavuje veľké nebezpečenstvo.

Prostredníctvom atmosféry, hydrosféry a litosféry môţu ekologické havárie ohroziť

ţivoty, zdravie ale i majetok obyvateľstva konkrétneho teritória, ako aj ostatných

predstaviteľov fauny a flóry. Veľmi častou príčinou ekologických havárií sú úniky

nebezpečných látok, pri ich výrobe, preprave ako aj pri ich skladovaní.

Ekologické havárie vznikajúce únikom nebezpečných látok v plynnom skupenstve do

atmosféry (troposféry) v koncentráciách, ktoré prevyšujú normy, môţu nastať v dôsledku

technologických havárií vo výrobných zariadeniach, pri preprave stlačených a skvapalnených

plynov, ľahko odparujúcich kvapalín a taktieţ pri ich pouţívaní či skladovaní. Tieto havárie

ohrozujú obyvateľstvo inhalačnou formou najmä v okolí ich vzniku ale v závislosti od

fyzikálnych, chemických, toxikologických vlastností uniknutej látky, meteorologických

podmienok a reliéfu terénu môţu byť ohrozené aj vzdialenejšie oblasti. Najčastejšími

haváriami sú havárie látok ako amoniak, oxidy uhlíka, oxidy dusíka, formaldehyd a pod.

Amoniak je bezfarebný plyn s charakteristickým prenikavým ostrým, silne dráţdivým

zápachom. Pri beţnom tlaku a teplote je toxický a ţieravý. Medzi najbeţnejšie oxidy uhlíka

patria oxid uhličitý a oxid uhoľnatý. Oxidy dusíka majú vplyv na kyslé daţde a podieľajú sa

na rozklade ozónovej vrstvy. Formaldehyd je za beţných podmienok bezfarebný plyn

s prenikavým zápachom. Na formaldehyd sú citlivé najmä jednobunkové organizmy.

Pri haváriách s únikom nebezpečných plynných látok, niektoré plyny reagujú so

vzdušnou vlhkosťou, čím spôsobujú nadmernú kyslosť atmosféry. Najčastejšie ide o oxidy

síry, ktoré reagujú so vzdušnou vlhkosťou za vzniku kyseliny sírovej, ktorá spôsobuje

poruchy zdravotného stavu a narúšanie fauny a flóry.

Ďalšie ekologické havárie súvisia s produkciou nebezpečných odpadov, ktoré musia byť

z dôvodu ochrany ţivotného prostredia ukladané na špeciálne upravených miestach tak, aby

11

sa zabránilo ich presakovaniu do pôdy. K haváriám tu dochádza rôznymi poruchami

zariadenia, prekročením objemovej kapacity a pod. Napríklad pri pokovovaní povrchu

neušľachtilých kovov vzniká toxický kvapalný odpad. Tieto odpady často obsahujú kyanidy

a katióny chrómu. Vysoká koncentrácie kyanidov sú toxické hlavne pre pôdne

mikroorganizmy a cez pôdnu zloţku sa dostáva aj do podzemnej vody.

K ekologickým haváriám môţe dochádzať aj v poľnohospodárstve, kde sa pouţívajú

rôzne druhy umelých hnojív a prostriedkov proti rastlinným a ţivočíšnym škodcom.

Následkom extrémnej koncentrácie týchto roztokov môţe dochádzať ku kontaminácii

spodných vôd s dopadom najmä na kvalitu vôd v studniach.

Ďalší typ ekologických havárií predstavujú skryté alebo otvorené poruchy

produktovodov (plynovody, ropovody). Tieto havárie vznikajú následkom prírodných

procesov ako sú zosuvy pôdy, tektonickým pohybom zemskej kôry, pôsobením elektrického

náboja, energiou povodňových vĺn ale aj následkom ľudskej činnosti pri realizácii zemných

prác alebo zámerným poškodením. Pri týchto haváriách dochádza k výbuchom plynovodov

alebo únikom ropy do pôdy a následne do pozemných vôd.

Ekologické havárie môţu vzniknúť aj pri hromadnej preprave ropných produktov cez

svetové oceány, moria, rieky či jazerá, kde môţe dôjsť k haváriách námorných či riečnych

tankerov. Tieto havárie priamo neohrozujú obyvateľstvo ale poškodzujú najmä faunu a flóru.

Medzi zriedkavé ekologické havárie môţeme tieţ zaradiť epidemické ochorenia. Môţu to byť

ochorenia, ktoré sa vyskytujú len u ľudí, len u zvierat alebo sa prenášajú zo zvierat na

človeka. Epidemické ochodenia obyvateľstva spôsobujú váţne zdravotné problémy, pričom

tie najnebezpečnejšie môţu končiť smrťou. Pri ochoreniach zvierat je vo väčšine prípadov

nútené ich utratenie, čo spôsobuje veľké hospodárske škody.

Medzi najnebezpečnejšie ekologické havárie patria radiačné havárie, ku ktorým môţe

dôjsť v prevádzkových jadrových energetických zariadeniach. Podstatu nebezpečenstva tvorí

únik rádioaktívnych látok prevaţne plynnej konzistencie. Tieto látky ohrozujú obyvateľstvo,

faunu aj flóru a šíria sa v smere vetra. Do ovzdušia sa dostávajú látky ako rádioaktívny jód,

cézium, stroncium, xenón, ruténium a pod.

2.4 Znečistenie prostredia povodňami

Povodne povaţujeme za prírodné katastrofy, ktoré majú ničivé účinky na ţivotné

prostredie. Sú to predovšetkým účinky prívalových vôd na ţivoty osôb, zvieratá, majetok,

úrodu, terén. Uţ pri povodniach menšieho rozsahu dochádza k znečisteniu vodných zdrojov

a ich následnej kontaminácii. Väčšie povodne spôsobujú aj ďalšie problémy ako napríklad

12

odplavovanie a naplavovanie rôznych nebezpečných látok a materiálov ich obaloch alebo bez

nich. Pri ich strhnutí veľkou vodou vzniká nekontrolovateľný plávajúci zdroj nebezpečenstva.

Intenzita povodní závisí od viacerých faktorov ako ročné obdobie, poveternostná situácia,

geografická poloha, reliéf terénu, dĺţka trvania a pod.

Pri vyliatí sa koryta rieky alebo potoka berie silný prúd vody so sebou aj zásoby krmiva

či zvieratá a v prívalovej vlne sa premiešajú aj skládky kompostu či hnojiva a celý obsah

ţúmp. Proces obnovy krajiny po povodniach preto musí podliehať špeciálnym opatreniam,

aby sa zabránilo moţnej epidémii. Ak dôjde ku kontaminácii pitnej vody fekáliami, čo je pri

povodiach beţná situácia, ohrozujú populáciu bezprostredne po udalosti najmä hnačkové

ochorenia vyvolané baktériami a vírusmi. Oblasť postihnutá povodňami môţe trpieť aj

ďalšími problémami, ktoré sa ukáţu neskôr. Stojatá voda a vlhké prostredie dávajú šancu

masívnemu rozmnoţeniu komárov, ktoré môţu prenášať nebezpečné ochorenia. o povodniach

sa na zariadeniach domov či bytov tvoria povlaky. Plesne rozmnoţované spórami sú zdrojom

alergénov.

Sprievodným javom väčších povodní je obvykle následná ekologická havária

v dôsledku kontaminácie studní, poľnohospodárskej pôdy alebo zosuvov pôdy a pod.

Obr. 5 - Mapa hydrologických výstrah v SR

13

3 Hasiace látky

3.1 Definovanie základných pojmov

V tejto časti nám pôjde predovšetkým o zhrnutie špecifických pojmov, ktoré sa v našej

práci budú vyskytovať. Tieto pojmy budú definované z rôznych zdrojov, pričom našou

prioritou je nájsť také , ktoré budú pre prácu v tejto oblasti najvýstiţnejšie.

Hasiace látky sú látky rôzneho skupenstva, pri ktorých sme schopní zastaviť alebo

aspoň prerušiť horenie.

Horenie je oxidačno-redukčná chemická reakcia sprevádzaná vylučovaním tepla

a svetla. K horeniu potrebujeme tri zloţky: iniciačný zdroj (teplo ,energia) , horľavá látka

(tuhá, kvapalná, plynná) , kyslík (vzduch obsahuje 21%).

Druhy horenia:

homogénny druh horenia: prebieha nad povrchom horľavej látky, zloţky horľavého

súboru sú rovnakého skupenstva.

heterogénne horenie: prebieha na povrchu horľavej látky , zloţky horľavého súboru ,sú

rôzneho skupenstva.

dokonalé horenie: prebieha za dostatočného prístupu kyslíka , splodiny horenia nie sú

schopné ďalej horieť.

nedokonalé horenie: prebieha za nedostatočného prívodu kyslíka, splodiny horenia, ktoré

horením vznikajú sú schopné ďalej horieť (sú výbušné).

Poţiar je kaţdé neţiaduce horenie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, ţivotnom

prostredí alebo ktorého následkom je usmrtená alebo zranená fyzická osoba alebo uhynuté

zviera; poţiar je tieţ neţiaduce horenie, pri ktorom sú ohrozené ţivoty alebo zdravie

fyzických osôb, zvieratá, majetok alebo ţivotné prostredie. Priebeh poţiaru je

charakterizovaný viacerými chemickými a fyzikálnymi javmi, ktoré navzájom súvisia.

Základné javy a procesy, ktoré sa vyskytujú pri kaţdom poţiari sú:

chemická reakcia horenia

uvoľňovanie a prenos tepla

vznik a šírenie produktov horenia

výmena plynov

14

Prerušenie horenia je fyzikálny alebo chemický proces v dôsledku , ktorého horenie

zaniká.

Poznáme štyri základné druhy prerušenia horenia :

1. ochladzovanie : do pásma horenia sa dodávajú látky schopné odoberať a pohlcovať

teplo. Hlavným zástupcom je voda.

2. izolovanie: ide o oddelenie zloţiek horľavého súboru

3. zriedenie: ide o zriedenie reagujúcich látok (zníţenie koncentrácie)

4. chemické spomalenie reakcie horenia

Podľa toho ktorý spôsob prerušenia horenia je dominantný u konkrétnej hasiacej látky

rozoznávame:

1. hasiace látky s účinkom ochladzovacím (voda, pyrocool)

2. hasiace látky s účinkom izolačným (pena)

3. hasiace látky s účinkom zrieďovacím (oxid uhličitý)

4. hasiace látky s účinkom antikatalickým (prášky)

3.2 Ochladzovacie hasiace látky - voda

Základná hasiaca látka ochladzovacia je jednoznačne voda. Má najväčšiu tepelnú

kapacitu, relatívne nízku cenu a dá sa dopravovať hadicami a uchovávať v nádrţiach bez

zmeny vlastností.

Proces ochladzovania pri hasení poţiarov prebieha tak, ţe voda vyliata na horiacu látku

sa prudko zohreje asi na 100˚C a pri tejto teplote sa odparí. Teplo potrebné na zohriatie (376

kJ) a odparenie (2256 kJ) odoberá z povrchu horiacej látky a tým sa zniţuje teplota povrchu -

to je hlavný ochladzovací účinok. Pri odparení vzniká z 1l vody asi 1700l vodnej pary, ktorá

zniţuje koncentráciu kyslíka - to je vedľajší zrieďovací účinok.

Z uvedeného vzniká dojem, ţe na zahasenie poţiaru postačuje niekoľko litrov vody. Pri

skutočných poţiaroch je však na hasenie poţiaru potrebné podstatne väčšie mnoţstvo vody -

rádovo stovky aţ tisíce litrov. Vysvetlenie tohto zdanlivého paradoxu je jednoduché:

kompaktné prúdy, ktoré sa prevaţne pouţívajú na hasenie poţiaru, majú veľkú rýchlosť a pri

dopade vody na pevnú prekáţku sa prevaţná časť vody (aţ 80%) od nej odrazí a steká nadol

bez úţitku.

15

Hasiaci účinok vody sa podstatne zvýši pri pouţití vodnej hmly. Častice hmly majú

podstatne väčší povrch, preto odparenie prebieha veľmi rýchlo. Nakoľko na odparenie sa

spotrebuje asi 6x väčšie mnoţstvo tepla ako na zohriatie, pásmo horenia a povrch látky sa

výrazne ochladzuje. Okrem toho sa vytvára veľké mnoţstvo pary, ktorá má zrieďovací

účinok.

Prísady:

zvyšujúce mrazuvzdornosť

zniţujúce koróziu - antikorodonty (pouţívajú sa hlavne v stabilných hasiacich

zariadeniach a hasiacich prístrojoch)

zvyšujúce hasebné účinky vody

Hasebný účinok vody je ovplyvnený:

vlastnosťami horľavých látok

veľkosťou kvapôčiek vody - optimum 0,1 - 1 mm

intenzitou dodávky

prísadami chemikálií

Obr. 6 - Voda

3.3 Izolačné hasiace látky - vzduchová pena

Do tejto skupiny zaraďujeme tie hasivá, ktoré zabraňujú prístupu horľaviny, alebo

oxidačného prostriedku do pásma horenia.

16

Na vytvorenie izolačnej vrstvy sa v praxi pouţívajú:

pevné materiály (nehorľavé prikrývky, deky, dosky, plech)

sypké materiály (piesok, sneh)

kvapalné látky (vzduchová pena)

Pevné a sypké materiály je moţné pouţiť na hasenie poţiarov malého rozsahu. Pri

hasení veľkých poţiarov sa pouţíva vzduchová pena.

Vzduchová pena sa tvorí z:

penotvorného roztoku: voda + penidlo

vzduchu v penotvornej prúdnici

Vzduchovú penu podľa čísla napenenia (N) delíme:

1. ťaţká N < 20

2. stredná 20 < N < 200

3. ľahká N > 200

(N je číslo napenenia - je to pomer objemu vyrobenej peny a objemu penotvorného roztoku)

Pri hasení penou je moţné pouţiť dva spôsoby hasenia:

plošné hasenie

objemové hasenie

Plošné hasenie - spočíva vo vytvorení izolačnej vrstvy na povrchu horiacej látky, čím sa

zabráni prístupu horľavých pár do pásma horenie, na tento spôsob hasenia sa pouţíva ťaţká a

stredná pena.

Objemové hasenie - pásmo horenia, prípadne pri vnútornom poţiari celý objem horiacej

miestnosti sa vyplní ľahkou penou, ktorá vytláča vzduch z pásma horenia.

Všetky druhy peny majú izolačný účinok, ťaţká pena má aj účinok ochladzovací. Pena

sa pouţíva predovšetkým na hasenia poţiarov horľavých kvapalín a v niektorých prípadoch aj

na hasenie poţiarov pevných horľavých látok.

17

3.4 Chemické prerušenie reakcie horenia - prášok

Hasiace prášky sú také práškové zlúčeniny, ktoré pod tlakom výtlačného plynu

vytvárajú oblak prášku prenikajúci plameňom. Princíp hasenia spočíva v tom, ţe do plameňa

sa vnáša priestorovo pôsobiaca tuhá hasiaca látka (prášok), pričom musí byť zasiahnuté celé

pásmo horenia a počet častíc prášku v objemovej jednotke musí prevyšovať tzv. kritické

mnoţstvo. Kaţdá častica prášku, ktorá vstupuje do reakcie horenia musí mať tzv. aktivačnú

energiu. Ak sa častica horľaviny zrazí s časticou prášku, klesne jej aktivačná energia a

nevstúpi do reakcie horenia - horenie sa preruší. Teda čím viac častíc prášku, tým viac zráţok,

tým rýchlejšie sa horenie preruší.

Jemne zomletý prášok má teda najlepší hasiaci účinok, no zároveň má veľké vnútorné

trenie a malý dostrek. Preto sa prášky vyrábajú tak, aby priemerná veľkosť zrniečok prášku

bola v intervale 1/20 aţ 1/50 mm.

Všetky práškové zariadenia pracujú na zhodnom princípe: prášok je z nádoby vytláčaný

tlakom nosného (výtlačného) plynu.

Výtlačné plyny sú:

argón

oxid uhličitý

hélium

dusík

Obr. 7 - Vzduchová pena

18

Výhody prášku: hasia pevné, kvapalné aj plynné horľavé látky; práškový oblak naviac

vytvára ochranu pred sálavým teplom. Prášky sa dajú dopravovať potrubím alebo hadicou

pneumaticky - tlakom nosného plynu. Nie sú toxické a teplotný interval pouţitia je od -30˚C

do +50˚C.

Nevýhody prášku: v uzatvorenej miestnosti spôsobujú silné zaprášenie. Prášky nemajú

ochladzovací účinok, čo sa negatívne prejavuje pri hasení poţiarov pevných horľavých látok,

kde povrch horiaceho predmetu má aj po uhasení plameňa teplotu vyššiu, ako je teplota

vznietenia. Aby sa zabránilo opätovnému vznieteniu je potrebné po zahasení plameňa povrch

látky ešte ochladzovať.

Hasiace halóny: Halogénderiváty uhľovodíkov (halóny) sú organické zlúčeniny

odvodené od uhľovodíkov, v ktorých sú horľavé atómy vodíka nahradené atómami

halónových prvkov (F, Cl, Br, J). Na halogenizáciu sa v súčasnosti pouţíva len fluór a bróm,

nakoľko chlór narušuje ozónovú vrstvu.

Hasiaci účinok halónov je antikatalitický - prerušujú chemickú reakciu horenia. Halón

je v nádobe pod stálym tlakom v kvapalnom stave. Pri hasení sa usmerní prúd tekutého paliva

do spodnej časti plameňa, alebo priamo na povrch horiacej látky, kde sa odparí. Plynný halón

následne stúpa nahor a chemicky spomaľuje horenie.. hasiaci účinok halónu je teda objemový

- pôsobí na plameň.

3.5 Zrieďovacie hasiace látky - plyny

Hasiace látky so zrieďovacím účinkom zniţujú koncentráciu kyslíka vo vzduchu na

hodnotu 12 - 16 %obj., kedy u väčšiny horľavých látok horenie prestáva. Takýto spôsob je

najúčinnejší pri hasení vnútorných poţiarov.

Ako zrieďovaciu látku je moţné pouţiť ľubovoľný plyn, ktorý nereaguje v pásme

horenia. Najčastejšie sa pouţívajú CO2, dusík a vodná para.

Oxid uhličitý (CO2) je plyn bez farby a zápachu, dobre rozpustný vo vode. Má hustotu

1,9 kg.m-3, je teda ťaţší ako vzduch. CO2 nie je toxický, ale koncentrácia väčšia ako 10%obj.

je nebezpečná a koncentrácia nad 20%obj. môţe spôsobiť aj smrť (zadusenie). CO2 vzniká

pri kaţdom poţiari, ale koncentrácia málokedy presiahne hodnotu 1 - 2 % obj..

Oxid uhličitý sa dá ľahko skvapalniť (v tomto stave sa skladuje v tlakových nádobách

pod tlakom aţ 16MPa), pri vypúšťaní sa ochladzuje, pričom asi 20% sa mení na tuhú fázu,

tzv. suchý ľad o teplote -78,5˚C. Suchý ľad (hovorovo, „sneh“) ak nie je vzduchotesne

uzatvorený, veľmi rýchlo sublimuje - vzniká plynný CO2. Ostatných 80% sa mení priamo na

19

plynnú fázu. Z 1kg kvapalného oxidu uhličitého vznikne pribliţne 500l plynného CO2.

Hasiaca koncentrácia je asi 35%.

3.6 Halotrónové hasiace prístroje

Halotrónové hasiace prístroje nahradili, v súčasnosti uţ nevyrábané, halónové hasiace

prístroje, ktoré boli vylúčené pre poškodzovanie ţivotného prostredia.

Princíp hasenia: tento typ hasiacich prístrojov pomáha zdolať poţiar hlavne chemickým

mechanizmom hasenia, keďţe hasivo (hexafluoropropán) účinne ničí radikály horľaviny.

Majú však aj významný fyzikálny účinok - chladiaci a dusivý efekt.

Hasivo: Halotrónový hasiaci prístroj obsahuje ako hasiacu látku chemikáliu

hexafluoropropán.

Vyuţitie: Halotrónové hasiace prístroje sú nielen šetrné k prírode, ale aj nevytvárajú

zvyškové usadeniny a nespôsobujú koróziu, kvôli čomu sú vhodné na hasenie jemnej

mechaniky, umeleckých diel, laboratórnej techniky, elektroniky a pod. Hasivo je nevodivé,

takţe je moţné s nimi hasiť aj predmety pod elektrickým prúdom. Neodporúčajú sa však

pouţívať na hasenie v uzavretých priestoroch bez vetrania, pretoţe aktívna látka sa teplom

rozkladá na zdraviu škodlivé látky.

Obr. 8 - Halotrónový hasiaci prístroj

20

4 Vplyv hasiacich látok na ţivotné prostredie

Je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na ţivotné prostredie vrátane vplyvu na

zdravie, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality,

hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.

4.1 Vplyv vody

Voda nemá ţiadny priamy alebo nepriamy vplyv na ţivotné prostredie. Zdroje poţiarnej

vody môţu byť prirodzené ktoré neboli vybudované zámerne na poţiarne účely. (napríklad

rieky, rybníky , jazerá a pod.) Ďalší zdroj vody je viacúčelový, ktorý sa okrem iného pouţíva

aj na poţiarne účely ( priehrady, nádrţe na chladiacu vodu , vodojemy, plavecké bazény,

studne s väčšou výdatnosťou a pod. ) Posledný zdroj vody je umelo vybudovaný zámerne na

poţiarne účely.

Obr. 9 - Prirodzený zdroj vody (jazero)

21

4.2 Vplyv hasiacej peny

Hasiaca pena pozostáva z vody, penotvorného koncentrátu a vzduchu. Mnoţstvo

vzduchu vo vytvorenej pene určuje typ peny (ťaţká, stredná alebo ľahká pena), zamedzujúci

prístup kyslíka.

Penové hasiace zariadenia sa vyuţívajú najmä pri ochrane nádrţí a skladov horľavých

kvapalín, nebezpečných látok, v chemickom priemysle, rafinériách a podobne takţe pri ich

pouţití hovoríme len o zlomku negatívneho účinku na ţivotné prostredie oproti škodám

napáchaných poţiarom nebezpečných látok.

Najväčším škodcom ţivotného prostredia v hasiacej pene je penotvorný roztok ktorý ma

zväčša dráţdivé účinky. Aj tu musíme podotknúť ţe sa jedná len o minimálne vplyvy na

ţivotné prostredie a človeka, pretoţe sa poţiadavky na výrobcov penotvorných koncentrátov

pre výrobcov sa rapídne zvýšili.

Penotvorná látka FireAde2000

BIOLOGICKÁ ODBÚRATEĽNOSŤ – FireAde 2000 je schopný rýchleho rozpadu v

ţivotnom prostrední, neškodí rastlinám, ţivočíchom, ani iným súčastiam jeho štruktúry.

FireAde 2000 má nízke poţiadavky (nízke nároky na kyslík) a podľa predpisov môţe byť

bezpečne likvidovaný ako bezpečný odpadový produkt.

NETOXICKOSŤ – Prostriedok preukázal pri skúškach akútnej toxicity hodnoty hlboko pod

hranicou toxicity.

Penidlo FireAde AFFF Climate Control

Penidlo FireAde AFFF neobsahuje sulfonáty, perfluorooktanové kyseliny, nebezpečné

produkty dekompozície, karcinogény, alebo podozrivé látky, ani zloţky škodlivé pre ţivotné

prostredie.

Penidlo obdrţalo najvyššiu klasifikáciu z hľadiska ţivotného prostredia, akú môţe obdrţať

penidlo prostredníctvom štátneho certifikačného skúšobníctva! Je certifikované podľa normy

EN 1568.

Obr. 10 - Obal na penidlo

22

4.3 Vplyv hasiaceho prášku

Práškové hasiace prístroje majú náplň z veľmi jemného prášku s veľkosťou jedného

zrnka 3 – 5 mikrónov. Sú toxické takţe môţu znečistiť aj vodný zdroj. Ich zloţenie je na

báze kyslého uhličitanu sodného a rôznych prímesí, alebo fosforečnanu amónneho. Preto

treba dávať pozor na škody spôsobené samotným práškom, ktorého odstraňovanie napr. z

elektroniky je veľmi ťaţké a z potravín prakticky nemoţné. Taktieţ nie sú vhodné na hasenie

výpočtovej techniky, nemocníc, potravín a podobne – na tieto účely doporučujeme pouţiť

prístroje s čistým hasivom.

Prášková hasiaca látka teda nie je vhodná na všetky druhy poţiaru , pretoţe jeho

neskoršie odstránenie je ťaţké , ba aţ nemoţne. Ale aj tak majú prášky široký rozsah

vyuţitia.

Podľa rozsahu pouţitia a chemického zloţenia prášky delíme:

ABCD,

ABCE,

BCE,

kde jednotlivé písmená označenia znamenajú, aké poţiare moţno daným práškom likvidovať

A – poţiare pevných látok (drevo, textílie, guma)

B – poţiare horľavých kvapalín (benzín, benzol, olej, ropa)

C – poţiare plynov (svietiplyn, propán-bután, acetylén)

D – poţiare zliatin ľahkých kovov

E – poţiare elektrických zariadení

Obr. 11 - Stredná pena- jemne dráţdi ľudskú pokoţku

23

4.4 Vplyv plynov

Najrozšírenejším plynom vyuţívajúcim sa ako hasiaca látka je uţ 50 rokov oxid

uhličitý. Patrí medzi trojicu prírodných plynov spolu s Argónom a Dusíkom vyuţívajúcich sa

ako hasivá. Prírodné plyny sa beţne nachádzajú v atmosfére ale stále narastajúce mnoţstvo

oxidu uhličitého v atmosfére má vplyv na globálne otepľovanie a na ozónovú vrstvu.

Oxid uhličitý - Vo svojej podstate nepredstavuje škodlivinu, pretoţe nie je jedovatý.

Pripisuje sa mu však rozhodujúci vplyv na vznik skleníkového efektu. Inhalácia tohto plynu, a

to aj pri nízkych koncentráciách, môţe zapríčiniť asfyxiu (nedostatok kyslíka v krvi), čo je

nevyhnutné brať do úvahy. CO2 prepúšťa slnečné ţiarenie, intenzívne pohlcuje tepelné

vyţarovanie zemského povrchu a nad zemským povrchom plní funkciu akejsi “strechy

skleníka”, ktorá nebráni teplu prenikať dnu, ale neprepúšťa ho von. Skleníkový efekt

spôsobuje zvyšovanie priemernej teploty atmosféry a ovplyvňuje zmeny jej rozloţenia na

zemskom povrchu. Zmenšuje sa rozdiel teplôt medzi rovníkom a pólmi, čím ochabuje

cirkulácia atmosféry a prenos vlahy.

Obr. 12 - Skleníkové plyny

Pre efektívne a šetrné hasenie cenných zariadení, zariadení pod elektrickým napätím,

počítačových sál, telekomunikačných zariadení, riadiacich centier, elektrických rozvádzačov,

ale aj pre ochranu lakovacích kabín, turbín, archívov, múzeí a pod. sa tento plyn aj napriek

škodlivosti ţivotnému prostrediu vyuţíva.

24

4.5 Vplyv halónov

Halónové hasivá boli v minulosti veľmi rozšírené, v súčasnosti sa kvôli nepriaznivým

účinkom na ţivotné prostredie nahradili halotrónovými hasivami. Pôvodné halóny obsahovali

Fluór, Chlór, Bróm, u terajších halónových alternatív obsahujú uţ len Fluór.

Halóny - majú výrazný deštruktívny efekt na ozónovú vrstvu. Od 1.januára 2001 je

výroba, uvádzanie na trh, pouţitie, dovoz a vývoz halónov zakázaný. Halóny zotrvávajú

veľmi dlho v atmosfére. Bróm je niekoľko krát väčší deštruktor ozónovej vrstvy ako chlór.

Účinky na zdravie človeka - Jedná sa o stabilné zlúčeniny vo všeobecnosti netoxické

pre človeka. Nepriamo však môţu poškodiť zdravie ľudí, pretoţe ozónová vrstvu, ktorú

porušujú chráni zem pred škodlivým ultrafialovým ţiarení, ktoré môţe spôsobiť rakovinu

koţe a tieţ má nepriaznivé účinky na ţivotné prostredie.

25

5 Náhradné ekologické hasivá

5.1 Hasivo FE - 36

Hasivo FE - 36 patrí medzi jedny z najlepších hasiacich látok z hľadiska vplyvu na

ţivotné prostredie a ľudský organizmus. Ide o nekorozívny, nevodivý prostriedok s nulovým

potenciálnym pôsobením na ozónovú vrstvu, je ekologicky a toxicky nezávadný. Hasivo je

vhodnou náhradou za ekologicky závadné halónové hasivá, za zakázané hasivo FM100

a nahradzuje tieţ hasivo Halotron I z hľadiska toxikológie a povoleného vyššieho mnoţstva

pouţitej koncentrácie hasenia. Pouţitie hasiva FE - 36 je v súlade s medzinárodnými zákonmi

a vyhláškami vydanými k ochrane ovzdušia a ţivotného prostredia.

Testy, ktoré boli vykonané americkým námorníctvom a Americkou agentúrou ochrany

ţivotného prostredia (EPA) ukazujú, ţe FE - 36 má veľmi nízku toxicitu pri relatívne vysokej

hasebnej koncentrácií. V porovnaní s hasebnými koncentráciami beţných halónových hasív je

táto hodnota u FE - 36 takmer polovičná, čím sú vytvorené lepšie ekonomické predpoklady

pre vyuţitie hasiva. Látka má všetky potrebné atesty, ktoré sú vyţadované predpismi

poţiarnej ochrany, predpismi ţivotného prostredia a ochrany zdravia vo vzťahu k chránenému

záujmu, ktorým je zdravie, ţivot ľudí, majetok a ţivotné prostredie.

S ohľadom na vlastnosti tejto látky vo vzťahu k ţivotnému prostrediu a hasiacej

účinnosti, sa pouţíva na rôzne druhy poţiarov, najčastejšie na hasenie výpočtovej a inej

informačnej techniky, technológií a pod.

5.2 Hasivo Pyrocool - B

Pyrocool – B sa primiešava do vody v 0,4 % koncentrácii a pouţíva sa ako zmáčadlo

s chladivým a izolačným účinkom na hasenie poţiarov triedy A, B, C pripadne D. Hasiaca

látka Pyrocool – B výrazne zniţuje povrchové napätie vody, čo vedie k zvýšeniu zmáčavosti

a lepšiemu prenikaniu hasiva do štruktúry poréznych materiálov.

Vytvorený roztok sa aplikuje pre hasenie poţiarov typu A alebo B priamo na povrch

tuhých a kvapalných materiálov cez kombinované prúdnice schopných vytvárať ťaţkú

a strednú penu alebo sa aplikuje pre hasenie poţiarov typu C priamo do plameňov cez

kombinované prúdnice schopných vytvárať kompaktné alebo sprchové prúdy.

Hasiaci účinok vodných roztokov hasiacej látky Pyrocool – B spočíva v zníţení teploty

chemických reakcií plameňového horenia nad povrchom horiacej látky, izolačného účinku na

povrchu horiacej látky vytvorením stabilnej peny a ochladenia povrchu a vnútra poréznych

materiálov, čím dochádza k uhaseniu bezplameňového horenia.

26

5.3 Hasivo Novec 1230

Látka Novec 1230 bola vyvinutá v laboratóriách firmy 3M ako dlhodobý projekt s

šetrnejším prístupom k ţivotnému prostrediu. Novec 1230 obsahuje uhlík, fluór, a kyslík,

uskladnený ako bezfarebná tekutina takmer bez zápachu. Vzhľadom na jej vynikajúcu hasiacu

schopnosť a krátku dobu aplikácie (maximálne 10 sekúnd) je schopná uhasiť poţiar v

minimálnom čase.

Pri izbovej teplote sa vyskytuje v kvapalnom stave. Ak je aplikovaný správnym tlakom

prostredníctvom hubíc špeciálne vyvinutých pre túto hasiacu látku, je distribuovaný v plynnej

forme, pričom sa súčasne vyparuje.

Novec 1230 je schopný vysokej penetrácie a dosahuje formu homogénnej (uniformnej)

zmesi podľa poţadovanej hasiacej koncentrácie. Hasiaci efekt látky je zaloţený na

fyzikálnom základe: prostredníctvom zniţovania teploty plameňa aţ do bodu kedy výbušné

reakcie nie sú ďalej moţné. Táto látka nespôsobuje ţiadne postihnutie očí či videnia.

Novec 1230 je nehrdzavejúca hasiaca látka, ktorá nevedie elektrický prúd. Takisto

neničí a nezanecháva ţiadne stopy na citlivom vybavení. Pri pouţívaní nehrozí udusenie,

keďţe táto látka nespôsobuj úbytok kyslíku. Novec 1230 bol pozitívne vyhodnotený

Nemeckým hygienickým inštitútom v Gelsenkirchene a Americkou agentúrou ochrany

ţivotného prostredia (EPA). Novec 1230 vyhodnotili ako látku neškodiacu ľudskému zdraviu

a vhodnú na pouţitie v obývaných priestoroch. Pri primeranej koncentrácii má vysoký stupeň

bezpečnosti. Je efektnou hasiacou látkou, vhodnou najmä pre pouţitie v obývaných

priestoroch.

27

Záver

V úvode sme definovali základné ciele práce, ktoré sme chceli jej prostredníctvom

naplniť. V prvom rade sme chceli rozobrať, dnes veľmi aktuálnu tému, znečistenia ţivotného

prostredia pri zásahoch hasičských jednotiek a samotných hasiacich prístrojov čo

najpodrobnejšie a tak aby to bolo čo najvýstiţnejšie a najjednoduchšie. Ako prvý sme

definovali samotný význam slova poţiar a rozobrali sme činnosti súvisiace s jeho lokalizáciou

a likvidáciou.

Spracovali sme nehody , pri ktorých bol potrebný zásah hasičského a záchranného

zboru a analyzovali sme všetky moţné vplyvy na ţivotné prostredie pri poţiaroch,

povodniach, dopravných nehodách a ekologických haváriách. V práci sme zachytili a

rozobrali aj druhy hasiacich látok, ktoré sú nevyhnutné pri zásahoch hasičských jednotiek, ale

aj v beţnom ţivote. V záverečnej časti sme reálne poukázali na alternatívy náhradných

ekologických hasív, ktoré v ţiadnom smere neškodia ţivotnému prostrediu.

Hlavným cieľom tejto práce bolo vysvetliť danú problematiku znečistenia ţivotného

prostredia zásahmi hasičských jednotiek a hasiacich látok. Toto znečistenie môţeme chápať,

myslíme si, ako malú daň za ľudskú nerozváţnosť ,ktorá je častým iniciátorom výjazdov

hasičských jednotiek ku nehodám. Taktieţ si môţeme poloţiť otázku ,či vôbec stojí za

zmienku rozoberať vplyv hasiacich látok na ţivotné prostredie, ktoré zachraňujú ľudské

ţivoty kaţdý deň na celom svete, alebo či to nie je len zanedbateľné percento znečistenia

produkujúce človekom ale aspoň slúţiace na dobrú vec, ktorou záchrana ţivota určite je.

V neposlednom rade poskytuje práca komplexný teoretický náhľad na konfrontáciu

zásahov HaZZ a ţivotného prostredia.

28

Pouţitá literatúra

www.sjf.tuke.sk/novus/papers/085-090.pdf

http://sk.wikipedia.org/wiki/Po%C5%BEiar

http://www.rockwool.sk/benefity/poziarna+bezpecnost/definicia+poziaru/poziar+a+znecistenie+ovzdusia

http://www.poziar.sk/2009020002-nicive-ucinky-poziaru-a-sanacna-chemia

http://referaty-seminarky.sk/halogeny/

www.sazp.sk/slovak/struktura/COH/pchb/projekt...01/.../47.pdf

www.sazp.sk/slovak/struktura/COH/pchb/projekt...01/.../72.pdf

http://www.scribd.com/doc/21065277/T2-Ekologicke-havarie-v-ekosystemoch

http://www.firecontrol.sk/horenie

http://sk.wikipedia.org/wiki/Amoniak

http://www.recordum.com/index.php?gr_id=33&k_id=205&b_id=1353

http://www.uke.sav.sk/zp/1997/zp697/uhercik.htm

http://primar.sme.sk/c/4000266/nasledky-povodni-zdravotne-rizika.html

http://www.tepostop.cz/cs/hasiva/ciste-hasivo-fe-36/

http://www.pyrocool.sk/content/blogcategory/13/30/

www.pyrokontrolslovakia.sk/wp-content/.../KBE_KD_1230_en_sk.pdf

http://www.firecontrol.sk/hasiace-latky

http://www.minzp.sk/informacie/tlacovy-servis/tlacove-spravy/16-september-medzinarodny-den-ochrany-

ozonovej-vrstvy.html

http://www.pyronova.com/sk/penove-stabilne-hasiace-zariadenia

http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=19752&FileName=06-

z611&Rocnik=2006&AspxAutoDetectCookieSupport=1

http://www.hasici-pristroje-eshop.cz/prehled-hasicich-pristroju-dle-hasiva.html

http://referaty.atlas.sk/prirodne_vedy/ekologia/3608/

http://www.pozary.cz/clanek/34122-halony-a-halotrony/