Základná škola Jana Amosa Komenského v Seredi

Prvé číslo školského časopisu v školskom roku 2016/2017

Návrh obálky Michaela Zlejšia V.C

Úvod

Kamoši a kamošky,

leto je za nami, prázdniny tieţ a škola nás opäť víta. Je to od nej milé, ale

po dvoch mesiacoch leňošenia, je to fakt sila vstávať ráno o siedmej. Ale čo uţ,

zvykneme si a uţ sa aj celkom tešíme na kamarátov, spoluţiakov. Trošku menej

na učenie a povinnosti, ale určite pritom zaţijeme veľa zábavy a naučíme sa nové

veci. Vítame Vás všetkých v novom školskom roku a prajeme Vám všetko dobré.

členovia krúţku

JESEŇ

,,Blíţi sa jeseň !“ zvolala Katka, ktorá má toto ročné obdobie veľmi rada. Jej

mladšia sestra Ninka mala radšej letné dni. Katka sa ju vţdy snaţila presvedčiť, ale

ona ani za svet nechcela vidieť to, čo videla Katka.

Jedného dňa sa stala prapodivná vec! Neprestajne pršalo. Nina sa zobudila

pozrela von oknom a pomyslela si: ,,Ach! Kde sú tie pekné letné dni, keď bolo horúco

a iba niekedy zapršal teplučký letný dáţď? Teraz stále prší, prší a prší. K tomu ešte

fúka ten nepríjemný vietor, ktorý sfukuje listy zo stromov a všetko je také šedivé.“

Katka ju počula a hneď jej povedala: ,,Jeseň je podľa mňa super. Hlavne preto, lebo

sa môţeme hrať vonku s listami a môţeme si púšťať šarkanov. Leto je síce fajn, lebo

sú prázdniny, ale dni sú veľmi horúce.“ Chvíľu trvalo, kým si Nina uvedomila, o čom

„klábosí“ jej staršia sestra. Určite by teraz bolo lepšie na kupku so zmrzlinou

v ruke, ale čo uţ. „Prestalo pršať, tak poďme si púšťať šarkana !“ zvolala Katka a uţ

netrpezlivo čakala v chodbe, kým sa Nina obuje. Dievčatá sa vonku poriadne

vyšantili. Šarkan lietal vysoko a bolo ho treba krotiť, aby neuletel. V tom momente

Nina povedala:,, Máš pravdu. Jeseň je fajn. Ešte si nazbierame krásne farebné listy,

z ktorých si urobíme kyticu.“

Usmiate dievčatá sa spokojné vrátili

domov. Odvtedy si Ninka a Katka púšťajú

šarkana kaţdú jeseň a v kaţdom ročnom

období nájdu niečo, čo je naozaj SUPER.

Michaela Zlejšia V.C

Športovo- zábavné popoludnie

V stredu 26.októbra mali piataci aj šiestaci športovo –zábavné popoludnie. Bola tam

aj moja spoluţiačka Barborka. Rozhodla som sa s ňou urobiť rozhovor, aby ste sa

aj vy, čo ste tam neboli, dozvedeli, čo sa tam dialo.

M: Ahoj Barborka. Dozvedela som sa, ţe ste mali zábavné popoludnie. Aká

atmosféra tam bola ?

B: Ahoj. Máš pravdu, mali sme zábavné popoludnie. Atmosféra bola super, pokojne by

som si to zopakovala. Zašportovala som si veľmi dobre .

M: Aké športy ste tam robili ?

B: Pingpong ,florbal, vybíjanú a futbal.

M: Ktorý šport ťa bavil najviac ?

B: Najviac ma bavili ping –pong a vybíjaná .Vybíjaná ma bavila preto, lebo som tam

vydrţala najdlhšie.

M: Aké pani učiteľky vás tam zabávali?

B: Boli tam pani učiteľky : Válkyová, Koţárová, Krajčovičová, Ludviková

M: Chcela by si, aby tam bola ešte aj iná aktivita, alebo iná pani učiteľka?

B: Chcela by som, aby tam bol ešte tenis .

M: Ďakujem Ti veľmi pekne za rozhovor, Barborka. Dúfam, ţe sme nalákali aj iných

a nabudúce nás bude viac.

Za redakciu časopisu sa zhovárala M. Zlejšia V.C

Deň zdravej výživy

Na deň zdravej výţivy nám pani učiteľka doniesla nátierky. Potom sme išli do

jedálne, kde sa vydáva desiata. Pani učiteľka nám rozdala chleby a natreli sme si

rybaciu, vajíčkovú, bryndzovú aj syrovú nátierku. Potom sme si vyzdobovali chlebíky

zeleninou a začali sme jesť. Kto si ešte prosil, mohol si pridať. Keď sme dojedli, išli

sme do triedy. Začali sme sa rozprávať o zdravých a nezdravých veciach. Lepili sme

Obezitkovi a Zdravkovi do bruška zdravé a nezdravé potraviny. Mne sa to veľmi

páčilo a dúfam, ţe aj ostatným.

Matej Belička, III.A

Svetový deň zdravej výživy.

Vo štvrtok bol Svetový deň zdravej výţivy. Pani učiteľka povedala, ţe kúpi veľký

baliaci papier, lebo budeme robiť veľký projekt. Tak sme sa pustili do práce.

Pani učiteľka nakreslila Nevedka . Bol to veľký chlapec. Nevedko sa volal preto, ţe

nevedel, čo je pre neho dobré a čo zlé. My sme mu „akoţe“ pomáhali v tom,

čo má jesť, aby bol zdravý. Pani učiteľka nás rozdelila na skupiny. Prvá skupina

vyfarbovala Nevedka. Druhá lepila obrázky zdravej stravy. Tretia urobila kontrolu,

či je všetko dobre prilepené.

Pani učiteľka napísala veľký nápis: „III.C radí Nevedkovi.“

Nakoniec sme sa s naším krásnym projektom aj vyfotili.

Luisa Havettová, III.C

Seniori v akcii

Bol október, Mesiac úcty k starším. Preto sme jedného dňa vymysleli, ţe by mohli

prísť naši starí rodičia na naše vyučovanie. Prichystali sme si pre nich diplomy

a básničku. Ale nie len tak, ale za odmenu, ţe všetko zvládnu. Keď v stredu prišli,

privítali sme ich básničkou a začali sme sa spolu učiť. Starí rodičia nám mohli

pomáhať. Na záver sme im rozdali papierové ruţe a k tomu sme im zatancovali tanec

Choco Late. Vydrţali celé vyučovanie. Všetkým sa to veľmi páčilo. Občas by sme

naozaj pristali, aby sme mohli mať pri sebe babku či dedka. Máme ich radi, sú našou

oporou.

Sebastian Štefanek, Marco Šereg, Zuzka Vaculčiaková, Hanka Rychtáriková IV.B

Farebné schody

Obyčajná streda. Idem na krúţok. Vidím ako v škole na schody niekto niečo lepí.

Rozmýšľala som s kamoškou, čo by to mohlo byť. Potom sme zistili, ţe to je

násobilka. Prišla po nás pani učiteľka. Museli sme cupkať druhou stranou, aby sme

pri práci neprekáţali. Keď sme mali prestávku, tak uţ lepili vybrané slová. Po krúţku

boli schody uţ polepené. Na druhý deň som prišla šťastná, lebo som vedela, ţe všetky

deti čaká prekvapenie - farebné schody. A tak si teraz cupkáme po farebných

schodoch a popritom si opakujeme vybrané slová a násobilku. Bol to super nápad !

Ďakujeme rodičom, ţe nám urobili takúto radosť. Tešíme sa kaţdý deň.

Luisa Havettová, III.C

Šaliansky Maťko

V utorok 22.11. mali ţiaci druhého stupňa súťaţ v prednese povestí -Šaliansky

Maťko.Bola tam aj moja kamarátka Miška, ktorá súťaţila. Hovorila povesť,

ktorá sa volala: Ako Selčania chlieb sadili. Moja kamarátka išla recitovať

ako tretia. Prvá prednášala štvrtáčka. Bola veľmi dobrá, uţ som si myslela, ţe Miška

nevyhrá. Ale keď išla, tak som mala za ňu poriadny stres, aby to zvládla. Síce sa v

polovici zasekla, ale na kvalite jej to neubralo. Potom išli recitovať piataci a šiestaci.

Po prezentácii všetkých recitátorov prišlo na rad vyhodnocovanie. Vtedy som bola

ešte nervóznejšia. Pani učiteľka vyhlásila: „Tretie miesto vyhráva Michaela Zlejšia“,

vtedy som bola veľmi šťastná. Nevadilo mi, ţe Miška nevyhrala 1. miesto. Aj tak som

sa tešila. Dostala knihu o zvieratách. Po vyhodnotení a odovzdaní cien víťazom aj

nám rozdali cukríky. Bol to pekný záţitok.

Barbora Ďuračková, V.C

Testovanie piatakov

V stredu som sa zobudila s čudným pocitom v bruchu. Ako vţdy sa mi nechcelo

vstávať. Horko-ťaţko som vstala a išla sa najesť. Hneď som sa umyla a obliekla.

Prišla som do školy s veľkým napätím. Rozdelili sme sa. Najprv nám vysvetlili pravidlá

testovania. Pani učiteľka nás zaviedla na druhé poschodie. Zloţili sme si bundy

a vaky. Keď sme sa dostali do určenej triedy, strach pominul, nastala chvíľa pre môj

mozog. Išla som si sadnúť k mojej lavici. Testy sa rozdali uţ nebolo cesty späť.

Karty boli na stole. Na test z matematiky sme mali 60 minút, čiţe hodinu. Spravila

som to za 40 minút. Keď som vyšla z testovacej miestnosti, bola som na seba hrdá,

ţe som to zvládla. Mali sme 20 minútovú prestávku pred testom zo slovenského

jazyka a literatúry. Prestávka ubehla ako voda, nastal čas na test zo slovenčiny. Zas

a znova som sa stretla s mojou „testovacou“ lavicou. Pravidlá boli rovnaké ako pri

matematike. Neviem, či sa mi to len zdalo, ale mám pocit, ţe slovenčina bola ľahšia.

Tým sa pre mňa skončilo testovanie, ale deň stále trval. Na chodbe takmer nikto

nebol, iba ja a pár kamarátok. Po dlhom čakaní sme skončili všetci. Išli sme na obed.

Pri obede sme si rozprávali naše pocity. Myslím, ţe testovanie bola nová skúsenosť.

V budúcnosti uţ budem vedieť, čo ma

pri slove „testovanie“ čaká.

Michaela Zlejšia V.C

Tvorivé dielne v múzeu

V stredu sme prišli do školy s ruksakmi. Chystali sme sa do múzea. Pani učiteľka nám

pre istotu pripomenula, ako sa máme správať. (Ak by náhodou niekto zabudol). Keď

sme prišli do múzea, privítali nás dve tety. Išli sme do miestnosti, kde sme tvorili.

Mohli sme si sadnúť, kam sme chceli, napríklad tam, kde sa vyrábali vianočné gule,

zdobili medovníky, veci z drôtu. Potom sme sa vrátili do školy a rozprávali sme sa

o tom, čo sa nám najviac páčilo.

Luisa Havettová a

Zuzana Mizerová , III.C

Intolerancia

Ráno sme prišli do školy. V triede sme si vysvetlili, čo znamená slovo intolerancia.

Potom sme sa vybrali do Domu kultúry na výchovný koncert. Pomocou piesní

a rozprávania sme sa dozvedeli, ţe intolerancia je veľmi zlá .

Mali by sme byť priatelia.

Denis Majko III.C

V stredu sme boli na výchovnom koncerte v Domu kultúry. Koncert sa volal

Zneuţívanie moci. Rozprávali sme sa, akí máme byť k svojim kamarátom. Naučila

som sa, ţe ku kamarátom sa treba správať pekne. Páčili sa mi aj pesničky, ktoré

boli poučné.

Zuzana Mizerová, III.C

V stredu sme boli v Domu kultúry na výchovnom koncerte o intolerancii. Veľmi sa mi

páčilo, keď tam prišiel duch. Bola to pani „Intolerancia“, ktorá mala rada iba seba.

Spievala a hrala tam dobrá kapela. Páčila sa mi aj pesnička „Pat a Mat“ a pesnička

„Opri sa o mňa.“ Adam Klotton, III.C

Mikuláš v Trnave

Pani učiteľka si pre nás nachystala mikulášske prekvapenie. Zobrala nás na

predstavenie Zlatý kľúčik do Divadla Jána Palárika v Trnave. Ráno sme vyrazili

vlakom. Keď sme prišli do divadla, usadili sme sa a čakali, kým sa hľadisko zaplní.

Keď predstavenie začalo, všetci stíchli. Hlavnou postavou bol Buratino, ktorého

z čarovného polena vyrezal tatko Carlo. Buratino dostal šlabikár, ale do školy sa mu

chodiť nechcelo. Preto ho predal a chcel sa dostať do cirkusu. Cestou zaţil veľa

dobrodruţstiev. Dobrých aj zlých. Ak sa chcete dozvedieť viac, príďte do Divadla

v Trnave. Nakoniec došiel Mikuláš. Dostali sme od neho adventný kalendár. Tento

deň bol super! Veľmi sa mi páčil.

Matej Belička, III.A

V tomto čísle sme sa rozhodli osloviť pani učiteľku Evu

Válkyovú a Ivanu Tuškovú. Určite sa potešíte, ak sa

dozviete, ako ony preţívali svoje školské roky.

Eva Válkyová

R: Odkiaľ pochádzate?

E.V.: Z Galanty.

R: Čím ste chceli byť ako dieťa?

E.V. Jedine učiteľkou.

R: Ktorú vyučovaciu hodinu ste mali najradšej?

E.V. Samozrejme matematiku, hoci v prvej triede som nevidela rozdiel medzi

sčitovaním a odčitovaním.

R: Kam ste chodili do školy a kde ste vyštudovali?

E.V. Základnú školu a gymnázium som absolvovala v Galante a na vysokú školu som

chodila v Bratislave – Univerzita Komenského – Matematicko-fyzikálna fakulta.

R: Prečo ste sa chceli stať učiteľkou? Menili by ste s niekým?

E.V. Práca s deťmi sa mi vţdy páčila a predstava, ţe ich budem môcť niečo naučiť,

vysvetliť im nové veci, ma doviedla aţ sem . Ak by som mala túto prácu vymeniť,

tak potom by som chcela byť kvetinárka. Kvety jednoducho milujem!!!

R: Pamätáte si na svojho obľúbeného učiteľa? Prečo ste ho mali radi?

E.V. Bolo ich niekoľko. Moja prvá pani učiteľka na ZŠ a moja matikárka na druhom

stupni. Boli spravodlivé, ale hlavne veľmi ľudské a učivo vedeli dobre vysvetliť. Je mi

veľmi ľúto, ţe uţ ani jedna z nich nie je medzi nami.

R: Spomeniete si na najvtipnejší záţitok zo školy?

E.V. Keď som bola piatačka cez prestávku sa nám podarilo obliať triednu knihu

vodou. Keď prišiel pán učiteľ na hodinu a zistil to, povedal, ţe ju treba dať vysušiť.

Môj spoluţiak – týţdenník- nelenil a triednu knihu hodil do kachieľ. (V tej dobe sme

si v triede kúrili sami). Našťastie ju náš triedny zachránil.

R: Na ktorú triedu si najradšej spomínate?

E.V. Tých je viac.

R: Čo najradšej robíte vo voľnom čase?

E.V. Čo je to voľný čas?!... Ak ho náhodou mám tak si rada oddýchnem pri dobrej

knihe, prechádzke s našim psom alebo pri okopávaní mojich krásnych kvietkov. Zo

športov milujem lyţovanie a volejbal.

R: Máte nejaký nesplnený sen? Ak áno, aký?

E.V. Dva roky prázdnin.

R: Čo by ste zaţelali našim čitateľom?

E.V. Veľa, veľa zdravia a chuti vzdelávať sa...A krásne záţitky z rokov strávených

v školských laviciach.

Ďakujeme za rozhovor.

Ivana Tušková

R: Odkiaľ pochádzate?

I.T. Pochádzam zo Serede.

R: Čím ste chceli byť ako dieťa?

I.T. Chcela som byť zubárka.

R: Ktorú vyučovaciu hodinu ste mali najradšej?

I.T. Mala som rada matematiku, hudobnú výchovu, prírodopis.

R: Kam ste chodili do školy a kde ste vyštudovali?

I.T. Ukončila som Strednú pedagogickú školu v Leviciach. Potom som vyštudovala

Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre.

R: Prečo ste sa chceli stať učiteľkou? Menili by ste s niekým?

I.T. Niekedy je to náročné, hlavne s najmenšími deťmi, ale je to zásluţná a pekná

práca. Na deťoch je vidieť, čo som ich naučila a ako sa zlepšujú.

R: Pamätáte si na svojho obľúbeného učiteľa? Prečo ste ho mali radi?

I.T. Bola to moja prvá učiteľka v prvej triede pani učiteľka Zungovská, potom

Füzeková v 3. a 4.ročníku. Obe boli veľmi milé.

R: Spomeniete si na najvtipnejší záţitok zo školy?

I.T. Raz sme na 2. stupni dávali do klasifikačného záznamu umelú jaštericu a bavili

sme sa na tom, ako sa učitelia zľakli, všetci to však nezobrali s humorom. Učiteľ

geografie sa nám ţiakom občas „pohrozil“ - „Dostanete na zadnú Indiu!“

R: Na ktorú triedu si najradšej spomínate?

I.T. Nemám obľúbený ročník, ale rada spomínam na školské roky!

R: Čo najradšej robíte vo voľnom čase?

I.T. Mám rada turistiku - prechádzky, šijem, štrikujem, čítam knihy, robím

fotoknihy, cestujem.

R: Máte nejaký nesplnený sen? Ak áno, aký?

I.T. Rada by som sa dostala na exotickú dovolenku – Karibik, Thajsko, Island.

R: Čo by ste zaţelali našim čitateľom?

I.T. Kaţdý potrebuje zdravie a ţiakom ţelám dobré známky a veľa kamarátov!

Ďakujeme za rozhovor.

Veľké kamarátstvo

Jeden malý jeţko, volal sa Deţko, bol veľký objaviteľ. Veľmi rád objavoval

zaujímavé veci : červíčka, mušku, jabĺčko či hrušku... Deţko mal aj kamarátku myšku

Mišku. Veľmi radi si spolu púšťali šarkana, alebo sa naháňali v kope popadaného lístia.

Jedného dňa, keď sa Deţko zobudil, zistil, ţe Miška má narodeniny. Tak si povedal,

ţe v deň narodenín zoberie kamarátku na svoju objaviteľskú misiu. Keď sa Deţko

pozrel von oknom, vonku pršalo. Takţe na objavovanie vecí úplne nevhodné počasie.

„No, čo uţ?! “ Deţko si povedal, ţe nezradí kamarátku Mišku a oslavu zorganizuje

u neho doma. Pozval celú Miškinu rodinu. Išiel jej oznámiť túto novinu. Miška

povedala, ţe veľmi rada príde. Potom sa spolu zabávali, hrali a vymýšľali dlho

do večera a preţili spolu krásne narodeninové popoludnie. Ani zlé počasie nepokazilo

kamarátske prekvapenie.

Barbora Ďuračková V.C

LETO

Naše pekné leto

kam si uletelo?

Letelo som šírim svetom,

robiť radosť všetkým deťom.

Prázdniny si uţívali,

tešili sa, radovali.

Pri mori, či na chate,

záţitky majú bohaté.

Teraz ich uţ čaká škola,

„Dovidenia“ leto volá.

Členovia krúžku

Ľudské práva

Ľudské práva chceme.

Druhým ich nedoprajeme.

Zdravie chceme mať.

Cigarety stále pri sebe musíme mať.

Právo vzdelávať sa máme.

No do školy nepripravení chodíme.

Spravodlivosť sami chceme.

No druhým ju nedoprajeme.

Láska k Bohu je nekonečná.

Ale dobrá a pravdivá.

Nina Dudunová VII.C

Okno do neba

V noci som sa zobudil,

pozrel som sa cez zahmlené okno,

padalo veľa vecí,

a bolo to úplne od veci.

Spisovateľ lietal v oblakoch,

aţ bol z toho v rozpakoch.

Bezruký mu ukazuje,

ţe či dolu radšej pôjde.

Zatiaľ, čo vtáčik - dráčik

píše plno básní,

zachcelo sa mu jahody,

ţe si vylezie na stromy.

Zatiaľ, čo spisovateľ uţ nelieta,

slnko sa mu vysmieva.

Začo? Aáááá, to je dlhá poviedka.

autor: neznámy

Zima

Zima prišla, padá sneh,

tešíme sa všetci hneď.

Snieţik všetko prikryje,

a nám vonku dobre je.

Uţ sme sánky vytiahli,

z kopca sme ich spustili.

Snehuliaka postavili ,

všetci sme sa radovali.

Zuzana Mizerová , III.C

Bájky našich štvrtákov

Vlk a korytnačka

Bol raz jeden vlk a dostal chuť na korytnačku .Tak sa vydal na cestu do Korytnice.

Išiel veľmi dlho a nakoniec do Korytnice aj prišiel. Tam išiel do obchodu

s korytnačkami. Kúpil si korytnačku, odišiel a povedal jej : „Teraz ťa zoţeriem.“

Korytnačka povedala: „Keď ma chceš zjesť, tak ma chyť !“ A začala utekať. Síce

pomaly, ale s rozumom.

Ponaučenie je: Múdrejší vyhráva.

Martin Piši, IV.B

Pes a mačka

Boli raz pes a mačka. Boli to veľkí nepriatelia. Raz vyzval pes mačku na preteky.

Začali behať a išli rovnako rýchlo. Beţali ako o ţivot, no nakoniec dobehli obidvaja

rovnako. Priznali si, ţe sú rovnako rýchli a nakoniec sa začali kamarátiť.

Ponaučenie: Nikdy nikoho nepodceňuj

Tomáš Krajčovič, IV.B

Príbeh o mackoch

Bolo krásne ráno. Mamička medvedica Labka išla variť obed. Malé medvedíky sa išli

hrať von s loptou. Ich babička Mušlička bývala neďaleko. Rozhodli sa k nej ísť. Boli

prekvapení, lebo cesta trvala veľmi dlho. Inokedy sú u babky o chvíľku. Macko Leo

povedal: „My sme sa stratili, hrôza!“ Mamička to vycítila a rýchlo vybehla von.

Zbadala ich . Zakričala: „Leo, Mini!“ Utekali k svojej mame a boli šťastní, ţe to

takto dopadlo. Ešte nemôţu sami chodiť po lese, ale keď budú väčší a múdrejší,

určite sa to naučia.

Timea Borkovičová a Luisa Havettová, III.C

Vianočné prázdniny

Ja som bol cez vianočné prázdniny u mojich kamarátok. Bol som tam dva dni a boli

sme sa spolu korčuľovať. Potom sme išli na lyţovačku na Králiky. Veľmi sa mi tam

páčilo. Dokonca aj obed, knedľa s mäsom, bola lepšia ako u babky, čo sa teda

čudujem. Dva dni po Silvestri sme sa boli kúpať vo Veľkom Mederi a poviem vám, ţe

na tobogáne bola veľmi studená voda. Aţ sa mamine naň nechcelo ísť. Chcel by som,

aby tie prázdniny boli aspoň o týţdeň dlhšie a stihol by som toho oveľa viac.

Matej Belička, III.A

Sama doma

Mačke Líze sa narodili štyri mačiatka. Boli múdre. Volali sa Sára, Alma, Moli

a Simonka. Bol tu deň, kedy sa mačiatka mali naučiť, ako sa majú obliekať do školy.

Naučili sa to a veľmi sa na školu tešili. No na druhý deň ráno, keď sa mačiatka

zobudili, Alma si všimla Simonku. Bola celá červená a horúca. Sestry beţali pre

teplomer. Mala vysokú horúčku. Rýchlo zavolali mame a mama bola o päť minút tam.

Zobrala Simonku k doktorke Erike. Tá ju poriadne vyšetrila a oznámila im jednu

nepríjemnú vec. Má alergiu na rybu. Ubehli dva týţdne a Simonka vyzdravela. Keď

bola neskôr sama doma, bola hladná. Mali len rybu. Simonka vedela, ţe rybu nemôţe.

Dlho rozmýšľala, čo iné by zjedla. Našla mliečko, tak si spravila kakao. Bola na seba

pyšná.

Simonka Sokolová, III. C.

O Mirke a ne-kamarátoch

V malom obyčajnom dome na kraji dediny bývalo jedno dievčatko. Volalo sa

Mirka. Mirka nebola z tých detí, čo mali na všetko peniaţky. Jej maminka ţila sama,

lebo ich ocko zahynul pri tragickej nehode.

Mirka bola školáčka, ale veľmi nerada tam chodila. Nebolo to preto, ţe nemala

dobré známky. Práve naopak. Mirka mala známky výborné. Pýtate sa prečo sa jej

v škole nepáčilo? Bolo to z jedného dôvodu. V škole sa jej spoluţiaci vysmievali. A to

len preto, lebo sa nepozerali do vnútra srdiečka, ale na to, ako Mirka vyzerá a nemá

to, čo majú iní. Mala ryšavé vlasy, nosila okuliare a strojček na zuby. Nemala

dotykový mobil, tablet a ani MP3. A to si, deti, zapamätajte, ţe nie je dôleţité ako

vyzeráme a čo máme, ale aké je naše srdiečko. Keď sa skončilo vyučovanie, Mirka

išla domov. Netušila však, ţe ju budú čakať spoluţiaci. A viete, čo sa stalo ? Mirku

celú dohádzali snehom a ona sa rozplakala. Pokrikovali na ňu všelijaké nepekné slová:

„Ty ryšaňa chudobná!“ Mirka sa rozplakala a rýchlo sa skryla doma. Tam ju uţ čakala

maminka a spýtala sa jej: „Chúďa moje, čo si to vystrájala ?“ Mirka jej na to

povedala: „ Mami, to moji spoluţiaci.“ „ Prečo ti to spravili, Mirka?“ „Mami, ja

neviem, ale zase po mne pokrikovali tú hnusnú prezývku.“ „No vieš čo, ja pôjdem za

vašou triednou učiteľkou.“ „Nie, netreba,“ povedala Mirka, „ja verím, ţe sa polepšia.“

„Ale Mirka, to nemôţeme takto naďalej nechať. Veď vidím ako sa trápiš.“ „Pani

učiteľka uţ deťom vysvetľovala, ţe všetci nie sme rovnakí. Len oni asi sami musia

pochopiť, ako to naozaj je.“

Ako plynuli dni, tak sa z malej Mirky stala veľká slečna, ktorá uţ nemala

strojček, ani nenosila okuliare. Vlasy mala také nádherné, ţe jej ich všetky baby

závideli. Zostala však taká ako bola predtým. Usmievavá, milá, kamarátska. A vtedy

sa to stalo. Mirkini spoluţiaci si konečne uvedomili, aká ich spoluţiačka v skutočnosti

je a vţdy taká aj bola. Len oni to nevideli. Ospravedlnili sa jej a boli smutní z toho,

ako sa správali. Mirkino srdiečko im odpustilo a všetko sa na dobré obrátilo.

Samantha Valencínová, IV.C

Vianočné tvorenie

Veľmi som sa na Vianoce tešil. Čakal som, či sa mi splní, čo som si ţelal. Splnilo.

Najviac sa mi páčila mikina a hokejka na floorball.

Prajem všetkým deťom, oteckom a mamičkám, aby sa im všetko splnilo nie len

teraz na Vianoce, ale stále.

Roman Bartek III.C

Čakal som celý deň na Vianoce. Keď uţ bol večer, tak sme si sadli

k štedrovečernému stolu. Po večeri sme išli s ocinom do mojej izby. Dosť dlho sme

tam čakali. Potom som išiel rozbaľovať darčeky. Prvé som si odbalil PlayStation4,

a keď som si odbalil Nerfku, tak som si tam dal náboje a išiel som to vyskúšať, ako

dobre to strieľa. Nešla a ocino povedal, ţe tam musia ísť baterky. Mal som ešte

viac darčekov, ale tieto dva ma najviac potešili.

Boli to moje najlepšie Vianoce.

Adam Klotton, III.C

24.12. Vianoce

Vieme, ţe Vianoce sú sviatky pokoja a lásky. Samozrejme, sa tešíme na

darčeky. Často však počujeme: „Vianoce nie sú len o darčekoch.“ Tak o čom teda?

Sú o rodine. Je to deň sviatočný a zároveň zázračný, lebo v tento deň sa celé

rodiny stretávajú pri štedrovečernej večeri za jedným stolom, hoci celý rok mnohí

ţili v rôznych kútoch Slovenska. Sú o láske. Kaţdý má v srdci lásku, ktorú prijíma aj

rozdáva. Sú o šťastí, ktoré je také vrtkavé a niekedy ho cítime, inokedy nie. Sú

o pokoji, ktorý nás čaká pri vianočnom stromčeku. Pri pohľade naň zabudneme na

všetky starosti a problémy. Ak máme rodinu, lásku, šťastie a pokoj, mali by sme sa

aspoň v tieto vianočné dni o ne podeliť. Viem, ţe sú ľudia, ktorí to dokáţu a robia to

nezištne, lebo je to ich vlastné presvedčenie. Skúsme aj my počas Vianoc urobiť

niekomu radosť a zaţiť ten pekný pocit.

Prajeme Vám všetkým krásne Vianoce!

Viktória Banášová, Michaela Zlejšia V.C

Ako veveričky čakali na Vianoce

V piatok som bola u babky so svojím psom. Hádzala som mu loptičku. Zrazu

som zbadala dve malé veveričky. Môj pes sa za nimi rozbehol, ale ja som sa mu v tom

snaţila zabrániť. Začala som rozmýšľať, ako preţívajú Vianoce veveričky. Napadlo

mi, či aj im nosí Jeţiško darčeky. Zamyslela som sa. A utekala som za dedkom.

Opýtala som sa: „Dedko, ako preţívajú veveričky Vianoce ?“ Dedko mi na to povedal:

„No najprv sa musíš zamyslieť.“ „ No dobre,“ povedala som. Odišla som dovnútra.

Zobrala som si zápisník a začala som písať: „Ako veveričky preţívajú Vianoce.“

Ţila raz jedna veveričia rodinka. Mama, dve deti a otecko. „No milé detičky

moje,“ povedala mama veverička, „idete mi pomôcť s prípravou?“ „Áno mami,“

povedalo iba jedno dieťa, ktoré sa volalo Amálka. Jej brat sa smial na dobrom

programe, ktorý dávali v telke. Amálka s mamičkou napiekli veľmi veľa perníkov.

V sobotu na Vianoce sa Amálka zobudila a išla za ockom: „Ocko, ocko!,“ kričala. Ocko

sa zobudil a povedal: „Čo je, Ami?“ „Nič, len či by si mi nepomohol s vianočným

stromčekom.“ „Ale áno Ami, vieš, ţe Vianoce zboţňujem.“ „Áno, to vie kaţdý, tak

ideme ?“ „Ale áno Ami, nezabudol som na našu princezničku. No tak poďme!“ Keď sa

veveričky vrátili, tak povedali : „No a teraz uţ len čakať, kým sa zobudí mamina.“ No

jasné. Keď sa zobudila mamina a Dávidko, išli hneď ozdobovať. Veveričky sa pustili

do práce. „No deti, tak sme si ozdobili stromček. Teraz prestrieť stôl a hotovo,“

povedali rodičia. Po štedrej večeri, keď si veveričky pochutnali na orieškoch

a semiačkach, rozbehli sa k darčekom.

Čo v nich bolo? To vám nepoviem, lebo to sama neviem. Ale vy si to môţete

domyslieť a pomôcť mi dokončiť tento príbeh.

Luisa Havettová III.C

27.septembra sme mali návštevu z druţobnej Základnej školy z českého Tišnova .

Ţiaci si medzi sebou zasúťaţili v rôznych disciplínach.

6.10.2016

Memoriál Ivana Lipovského

Forro, Zlámal, Franta, Terneny, Vančo, Hodúr, Kušnír, Ševčík, Cagan 2. miesto

26.10.2015

Futsal-majstrovstvá okresu-starší ţiaci

2. stupeň

Forro, Bielený, Franta, Práznovský, Terneny, Vančo, Mynář,

Sklenár, Švehla, Králik 2. miesto

8.11.2016

MO-Streľba zo vzduchovej pušky- staršie ţiačky: Grznáriková 1. miesto

8.11.2016

MO-Streľba zo vzduchovej pušky- starší ţiaci: Okoličányi 1. miesto

8.11.2016

MO-Streľba zo vzduchovej pušky- starší ţiaci-druţstvo CH: Okoličányi,

Švehla, Rajninec 2. miesto

21.11.2016

Futsal-skupinové kolo- starší ţiaci

2. stupeň

Forro, Bielený, Franta, Terneny T., Terneny L., Vančo, Mynář,

Sklenár, Švehla, Králik, Kuriš 1. miesto

Redakčná rada:

Členovia krúţku Haló, je tu BUBLINA pod vedením

p.uč. Martinkovej

Grafická úprava: Mgr. Jana Martinková

Príspevky: členovia Bubliny a ţiaci našej školy

Obrázky: google.sk

Iné zdroje: zborovna.sk

Návrh obálky: Michaela Zlejšia, V.C