2

Židovská ľudová pieseň v autorskej úprave Petra Zagara s názvom Ej, mamko, nebite ma! (Oj, mame, šlog mich ništ!) podnietila vznik celého albumu súboru ALEA a dala mu aj názov. Okrem Petra Zagara sa na ňom autorsky podieľali aj Lucia Chuťková, Stano Palúch, Marek Pastirík, a Rafael Catalá. Rovnomennú ilustráciu na titulke, aj esej z textov prítomných piesní, citátov z Knihy Ester a vlastných úvah vytvoril Silvester Lavrík. Autorom fotofejtónu z nahrávania je Robo Ragan.

Autorom nahrávky je komorný súbor ALEA v zložení Daniel Buranovský (klavír), Ján Krigovský (kontrabas), Stano Palúch (husle) a Boris Lenko (akordeón a kapelmajster). Nahrávka vznikla v marci 2014 v Empírovom divadle v Hlohovci a vášnivo, tvrdohlavo, audiofilsky ju zaznamenal Rostislav Pavlík.

Počuj, krásne dievčatko,povedz, nežné dievčatko,čo budeš robiť na tej dlhej ceste?Budem chodiť po uliciach,volať: Šaty periem!Chcem byť iba s tebou.

Počuj, krásne dievčatko,povedz, nežné dievčatko,čo budeš jesť na tej dlhej ceste?Chlieb a soľ budem jesť,na otca, mamu zabudnem,chcem byť iba s tebou.

Počuj, krásne dievčatko,povedz, nežné dievčatko,kde budeš spať na tej dlhej ceste?Som zdravá a mladá,môžem spať na stohu slamy,chcem byť iba s tebou!

(Počuj, krásne dievčatko, židovská ľudová, autorská úprava Peter Zagar, spev Martin Babjak)

4

Nocou sámčudný pánk múru utekáv tieni človeka.Nočnou tmousvorka psovza ním zaštekášpina dní a ľudia pletú sa mu do cesty

Pražskou tmou,kamennou,beží tieň.Vyzeráako diabol sám,čierny plášťskrýva tvár.

Tiché slová,ruky schováradšej do vesty,aby nikto neobjaviltie písmená posvätné.

Sviečka horí, kameň spí,sväté hory z povestízabudnuté dávno mápoznačené na mapách

Matkou miest,nocou hviezd,žltých hviezd,hranatých,kráča mužako sen,tichý abradatý.

A On stojí v tichom kúte,oheň horí aj keď spíte,je to večný oheň hnevuzakliaty do tohto spevu.

(Golem, Lucia Chuťková, text Michal Baláž, spev Robert Roth)

Stalo sa za dní Ahasvera, ktorý panoval od Indie po Etiópiu, keď bolo kráľovo srdce roz-veselené vínom, povedal Mehumanovi, Bizetovi, Charbonovi, Bigtovi a Abagtovi, Zetarovi a Karkasovi, siedmim dvorným úradníkom, aby pred kráľa priviedli kráľovnú Vašti, lebo bola krásneho vzhľadu. Ale kráľovná Vašti odmietala prísť na kráľovo slovo. Na to sa kráľ veľmi rozhorčil a jeho hnev v ňom vzplanul.

(Kniha Ester 1, 1–22, krátené)

6

A kráľ povedal múdrym mužom, ktorí mali poznanie časov, kráľova záležitosť totiž prišla pred všetkých znalcov zákona a právnych prípadov, a jeho najbližšími boli Karšena, Šetár, Admata, Taršíš, Meres, Marsena a Memuchan, sedem kniežat Perzie a Médie, ktoré mali prístup ku kráľovi a ktoré sedávali ako prvé v kráľovstve, kráľ im teda povedal: „Čo sa má, podľa záko-na, stať s kráľovnou Vašti, keďže nevykonala to, čo povedal Kráľ Ahasver, hoci jej to povedal prostredníctvom dvorných úradníkov?“ Na to Memuchan, pred kráľom a kniežatami vstal a od-povedal: „Kráľovná Vašti si počínala nesprávne. Nielen voči kráľovi, ale aj voči všetkým knieža-tám a voči všetkým národom, ktoré sú vo všetkých správnych oblastiach Kráľa Ahasvera. Lebo kráľovnina záležitosť sa dostane ku všetkým manželkám, takže vo svojich očiach opovrhnú svo-jimi majiteľmi, keď povedia: ‚Sám Kráľ Ahasver povedal, nech privedú pred neho kráľovnú Vašti, a ona neprišla.“ (Kniha Ester 1, 1–22, krátené)

Tam v lese pri rybníkurastú osamotené margarétyako maličké slnká s bielučkými lúčmi,s bielučkými... tra-la-la-la.

Chavele ide ticho a zamyslene,zlatisté vlasy jej splývajú,blúzka otvorená, a ticho spievapesničku tra-la-la-la.

Tu jej naproti ide pekný chlapec,s kučerami čiernymi ako smola,žmurkne na ňu a veseloodvetí: tra-la-la-la.

Čo hľadáš, dievčatko, čo si stratila,čo chceš v tráve nájsť?Hľadám margaréty, pýri sa dievča,pýri sa. Tra-la-la-la.

Ty hľadáš, a ja som už jednu našiel,najkrajšiu kvetinu v lese,margarétu s vrkočmi a očami ako zafíry,s očami tra-la-la-la.

Máš ma rada? Mám. Ostýchaš sa?Ostýcham.Tak miluj ma, ostýchaj sa a mlč,a pozri sa, ako sa splietajú čierne kučeryso zlatými tra-la-la-la.

(Margaréty, židovská ľudová, úprava Peter Zagar, spev Martin Babjak)

„Ak sa to kráľovi naozaj zdá dobré, nech od jeho osoby vyjde kráľovské slovo a nech sa to zapíše medzi zákony Perzie a Médie, aby to nepominulo, že Vašti nesmie vojsť pred Kráľa Ahasvera.“ A vec sa páčila očiam kráľa a kniežat, a kráľ urobil potom podľa Memuchanovho slova. (Kniha Ester 1, 1–22, krátené)

9

V tmavom kúte posvätného chrámuvdova a dcéra Sionu schováva ranuospalá, v kolíske čičíka synasladko mu spieva, lenže dieťa neusína:Ostaň navždy v kolíske, môj malý chlapče,inak sa ako húsa raz stratíš v mračne, lebo túlať sa svetom je husím osudom,naveky opustiť svoj rodný dom.Hrozienka a mandle ti dám,spinkaj, môj malý Abrahám,spi a neplač už, židáčik.

(Hrozienka a mandle, Abraham Goldfaden,autorská úprava Marek Pastirík, spev Martin Babjak)

– Alžbeta, prvý raz… to bolí?– Ak to nie je nanič, milá Mária, nie viac, než po stý.– Povedz mi, ako môže slušná žena spať s cudzím mužom?– … keď sa ráno na svojom lôžku posadím, prejdem si dlaňou po tvári, porátam si vrásky,

vložím prst do úst, nahmatám tých pár zubov, pozriem sa na spiaceho Zachariáša a počujem sa myslieť si – tak túto Alžbetu ti, manžel môj, z celej duše prajem.

A je mi dobre. Ale len kým aj on nevstane.– A neprekáža ti to? Trebárs pri stole.– Máš pravdu, Mária. Je obrovské. Vzdúva sa a hučí. Niekedy je jako balvan. Teraz z neho

sála páľava ako z chlebovej pece. V noci ma budí. Svrbí. Predstav si, že si chrám… všetci sú drobučkí a ty stojíš nad nimi, rozkročená, obrovská, svrbiaca. Kto ťa po klenbe poškrabká?

– A on?– Žiadny on nie je. Si len ty a tvoje dieťa. Ale dosť už. Lebo inokedy je to zase príjemné.

Akoby som v bruchu mala bochník chleba. Alebo sladkú figu. Veselý batôžtek.– Chcela by si… nie, inak! Akože – keby sa to – akože! – narodilo, chcela by si – akože!

– dievča? Alebo chlapca?– Neviem. Možno chlapca. Alebo dievča. Alebo chlapca? Možno dievča. Asi oboje. A inoke-

dy ani jedno. Neviem. Byť ženou je peklo. Ale čo ja viem, aké je to byť mužom?(Sota, Silvester Lavrík)

10

Už čuš! Viacej ani muk! Rabín sa chystá tancovať. Už čuš! Neruš jeho kruhy, tancuje rabi, a nikto druhý, a ak raz začne s tým, bude hneď všade ako dym. Dajme sa teda do tlieskania, raz-dva, len čo sa tanec začne, aj nohy stolov budú vláčne, dajme sa teda do skoku aj my.

Už čuš! Viac ani slova,rabín zaspieva znova a tyuž čuš! Nehovor vôbec nič,rabín je prísny ako bič.

A ak zas rabín zaspievasvoj nápev posvätný,Satan hneď bude posledný.

(Už čuš, židovská ľudová, autorská úprava Marek Pastirík, spev Martin Babjak)

– Alžbeta, dnes ráno som zložila sľub čistoty.– A to má byť čo za sprostosť?! Sľub čistoty! To je úplná somarina, Mária!– Ja viem.– Ako sa volá?– … rozkoš z neznáma, z očakávania. Chvejem sa ako osikový les. Každé pomyslenie na

neho ma rozkolíše ako šialená pestúnka. Ležím horeznačky, od strachu polomŕtva, len oči mi rastú a čakám, kedy sa nado mnou nebo už konečne zmiluje, zrúti sa na mňa a pochová ma.

(Sota, Silvester Lavrík)

11

12

– Alžbeta, povedz mi… čo sa môže stať medzi mužom a ženou?– Iba dve veci. Alebo sa stretnú, alebo sa minú.– To je všetko?– A čo viac by si chcela?

(Sota, Silvester Lavrík)

Oh, ostrov Elis, ty kraj sveta slobody, si taký ohromný a rozpálený zločinmi bez príčiny aj tepom sŕdc ľudí zďaleka. Sú hlasnejšie ako oceán, prekonaný kvôli tvojej bohyni Slobody. Ty ostrov Elis, hranica sveta slobody kričíš„Halt, nikdy na moju pôdu nevstúpiš.“

(Ostrov Elis, židovská ľudová, autorská úprava Marek Pastirík, spev Martin Babjak)

Ej, mamko, nebite ma, počúvajte,šuster Jankl ma obral o pokoj.Dlho ma hladkal a bozkával,až sa mi nohy podlomili.

Ej, mamko, nebite ma, ej, mamko, nebite ma,nemôžem za to, čo sa stalo;vravela som nie, on však vravel áno.Ej, mamko, nebite ma, nie!

Ej, mamko, nebite ma, počúvajte,šuster Jankl ma obral o pokoj;Sedel pri mne a držal ma za ruku,a zrazu som sa pojašila.Ej, mamko...

Ej, mamko, nebite ma, počúvajte,šuster Jankl ma obral o pokoj;hľadel na mňa takými ohnivými očami,že som už, mamička, nevydržala.Ej, mamko...

(Ej, mamko, nebite ma!, židovská ľudová, autorská úprava Peter Zagar, spev Martin Babjak)

14

16 17

The album’s concept and title come from the Yiddish folksong “Oh, mother, don’t beat me!” arranged by Peter Zagar. Contributions to the album came, except Peter Zagar, from Lucia Chuťková, Stano Palúch, Daniel Pastirík, and Rafael Catalá. The eponymous cover illustration, as well as the essay – compiled from the song lyrics, quotations from the Book of Esther, and original thoughts – were conceived by Silvester Lavrík. Photos from the recording sessions were taken by Robo Ragan. This CD was recorded by the Alea Ensemble – Daniel Buranovský (pia-no), Ján Krigovský (double bass), Stano Palúch (violin), and Boris Lenko (accordion, leader). The recording was made in March 2014 in the Empire Style Theatre in Hlohovec, Slovakia under technical supervision and with the passion of an audiophile) of Rostislav Pavlík.

Listen, lovely maiden,Tell me, you fine maiden,What will you doOn such a long journey?I will go through every streetAnd shout: “I wash clothes!”As long as I can be with you.

Listen, lovely maiden,Tell me, you fine maiden,What will you eatOn such a long journey?Bread and salt shall I eat,My parents shall I forsake.As long as I can be with you.

Listen, lovely maiden,Tell me, you fine maiden,Where will you sleepOn such a long journey?I am still a young woman,I can sleep on a bundle of strawAs long as I can be with you.

(Listen, lovely maiden, traditional Yiddish, arranged by Peter Zagar, sung by Martin Babjak)

18 19

This is what happened during the time of Xerxes, the Xerxes who ruled from India to Cush, when King Xerxes was in high spirits from wine, he commanded the seven eunuchs who served him – Mehuman, Biztha, Harbona, Bigtha, Abagtha, Zethar and Karkas – to bring before him Queen Vashti, for she was lovely to look at. But when the attendants delivered the king’s command, Queen Vashti refused to come. Then the king became furious and burned with anger.

(Book of Esther 1, 1–12, abridged)

At night aloneA funny manRuns to the wallIn the human shade.In the dark of nightA pack of houndsBarks at him;The dirt of the days and peopleGet in his way.

In the Prague darkness,Darkness of stone,Runs a shadow.With an airOf the devil himself,Black coatHides his face.

Soft words,Hiding his handsIn the vest,Lest someone discoverThe sacred letters.

Candle’s burning, stone’s sleeping,The holy mountains of the legends,Long forgotten,Are marked in his maps.

Through the mother of all cities,Through the starry night,With yellow stars,Sharp-edged stars,Walks a manLike a dream,A beardedQuiet man.

And He stands in the quiet corner,The fire’s burning while you sleep,It’s the eternal fire of wrath,Enchanted fire of this song.

(Golem, music: Lucia Chuťková, lyrics: Michal Baláž, sung by Robert Roth)

20 21

Since it was customary for the king to consult experts in matters of law and justice, he spoke with the wise men who understood the times and were closest to the king – Karshena, Shethar, Admatha, Tarshish, Meres, Marsena and Memukan, the seven nobles of Persia and Media who had special access to the king and were highest in the kingdom. “According to law, what must be done to Queen Vashti?” he asked. “She has not obeyed the command of King Xerxes that the eunuchs have taken to her.” Then Memukan replied in the presence of the king and the nobles, “Queen Vashti has done wrong, not only against the king but also against all the nobles and the peoples of all the provinces of King Xerxes. For the queen’s conduct will become known to all the women, and so they will despise their husbands and say, ‘King Xerxes commanded Queen Vashti to be brought before him, but she would not come.“

(Book of Esther 1, 13–17)

22 23

In the little woods by the river grewDaisies, orphaned and smallLike little suns with white raysWith white, tra-la-la-la

Khave walks dreamily silentWith her blond hair loose about her.Her shirt is unbuttoned and she humsA little tune: tra-la-la-la.

A dark young man appearsWith hair as black as pitch.He flirts with his eyes and he answers her slowlyHe answers her: tra-la-la-la.

What are you looking for, young lady, what have you lost?What do you want to find there in the grass?I‘m looking for daisies, Khava answered blushingBlushing, tra-la-la-la.

You‘re still looking? And I have already surely foundThe prettiest daisy in the wood.A daisy with braids and with sapphire-blue eyesWhat lovely eyes, tra-la-la-la.

Do you love me? I love you!Are you ashamed? Yes, I’m ashamed.Oh love me, and be ashamed, but keep quiet.And look how the pitch black blends with the goldenWith the golden… Tra-la-la-la.

(Daisies, traditional Yiddish, arranged by Peter Zagar, sung by Martin Babjak)

24 25

“Therefore, if it pleases the king, let him issue a royal decree and let it be written in the laws of Persia and Media, which cannot be repealed, that Vashti is never again to enter the presence of King Xerxes.” The king and his nobles were pleased with this advice, so the king did as Memukan proposed.

(Book of Esther 1, 19–21, abridged)

In the TempleIn a corner of a room,Sits the widowed daughter of Zion, alone.She rocks her only son, Yidele, to sleepWith a sweet lullaby.

Under Yidele’s cradleStands a small white goat.The goat travelled to sell his waresThis will be Yidele’s calling, too.Trading in raisins and almonds.Sleep, Yidele, sleep.

(Raisins and Almonds, music and lyrics by Abraham Goldfaden, arranged by Marek Pastirík, sung by Martin Babjak)

“Elisabeth, does it hurt… the first time?”“Dear Maria, unless it’s all nonsense, not more than the hundredth time.”“Tell me, how can a decent woman sleep with a stranger?”“… when I sit on my bed in the morning, I put my palm on my face, I count the wrinkles,

put a finger in my mouth, feel the remaining teeth, look at Zechariah sleeping next to me, and I hear my thoughts: ‘My dear husband, good for you that you have this Elisabeth.’ And I feel fine. But only until he gets up.”

“And does it bother you? Like… at the table.”“You’re right, Maria. It’s huge. It swells and roars. Sometimes it’s like a boulder. Just now

it radiates heat like a stone oven. It wakes me up in the night. It itches. Imagine you’re a temple… everybody is tiny and you are standing above them, legs apart, huge, itchy. Who is going to scrub your arch?”

“And what about him?”“He doesn’t exist. It’s only you and your child. Enough of that, though. Mind you, it can be

pleasant sometimes. As if I had a loaf of bread in my belly. Or a sweet fig. A jolly pack.”

26 27

“Would you prefer… no, let me put it this way! Suppose – it – just suppose! – is borne, would you prefer – let’s say – a girl? Or a boy?”

“I don’t know. A boy, I guess. Or a girl. Or a boy? A girl, I guess. Both, perhaps. And some-times neither. I don’t know. Being a woman is a nightmare. But what do I know about how it feels to be a man?”

(Sota, by Silvester Lavrík)

Shhh! Quiet, make no noise!The rabbi is going to dance again.Be quiet! Make no commotion,The rabbi is going to dance soon.And when the rabbi dances,The walls dance with him,Let’s all clap our hands!And when the rabbi dances,The table dances along,Let’s all stamp our feet!And when the rabbi sings the holy nigun,The evil one remains lying dead.Hey everybody,The rabbi is going to dance already.Hey everybody,The rabbi is going to dance right away!

(Shhh! Quiet, make no noise!, traditional Yiddish, arranged by Marek Pastirík, sung by Martin Babjak)

“Elisabeth, this morning I made the vow of chastity.”“Don’t talk nonsense! The vow of chastity! A load of rubbish, Maria!”“I know.”“What’s his name?”“… the joy of the unknown, of anticipation. I’m trembling like a thousand leaves. The

slightest thought of him rocks me like a mad nanny. I’m lying on my back, frightened, barely alive; my eyes are getting bigger, and I’m waiting for heavens to finally have mercy upon me, collapse on me, and bury me.”

(Sota, by Silvester Lavrík)

28 29

Oh, Ellis Island, at the end of the free world,Vast islandBurning with crimes for no reasonAnd beating hearts of strangers from afar.They beat louder than the ocean,Crossed in the name of your goddess of Freedom.Ellis Island, the border of the free world,You shout: “Halt, you shall never step on this soil.”

(Ellis Island, traditional Yiddish, arranged by Marek Pastirík, sung by Martin Babjak)

“Elisabeth, tell me… what can happen between a man and a woman?”“Only two things. Either they meet, or they miss each other.”“That’s all?”“What else do you want?” (Sota, by Silvester Lavrík)

Oh, mother, don’t beat me, hear me out,Yankl, the cobbler, came in my house.He stroked and kissed me so muchAnd my legs failed me.Oh, mother, don’t beat me,It’s not my fault;I told him no but he insisted.Oh, mother, don’t beat me, no!

Oh, mother, don’t beat me, hear me out,Yankl, the cobbler, came in my house.He sat beside me a held my hand,And suddenly I went mad.Oh, mother…

Oh, mother, don’t beat me, hear me out,Yankl, the cobbler, came in my house;He stared at me with such fire in his eyes,Mother, I couldn’t hold back anymore.Oh, mother…

(Oh, mother, don’t beat me!, traditional Yiddish, arranged by Peter Zagar, sung by Martin Babjak)

30 31

32

Alea – Babjak – Roth