ENSK ZKON Jozef Gregor Tajovsk -Osoby:ZUZA JAVOROV, vdovaANIKA, jej dcra

JANO MALECK, uhliar

MARA, jeho ena a sesternica Zuzina

MIKO, ich syn, regrt

DORA KALINOV, vdova a suseda

TEVKO, sluha u Javorov

MLDENCI, DIEVAT, DETI, MUZIKANTI

Dej za naich asov u Kordikov. (Odohrva sa: I. dejstvo poiatkom oktbra, II. o dva tdne, III. o osem a IV. na tefana o Vianociach.)

Dejstvo I. - Obsah (Javisko predstavuje priestrann izbu u Javorov. V zad dvere; naavo (obecenstvu) pec, na nej irok kachle. Napravo kasnika a na nej polica s kuchynskm riadom. Vkol, ako i sprava, poveda steny lavice. Zava, hne od kachl dvere do malej komrky, alej poste a truhla. Proti truhle sprava stl, zakryt obrusom; na om chlieb, okolo stola stoliky. Nad posteou a truhlou r s perinami a hbami. Na stench obrzky svtch. V pravej stene dva obloky, nad nimi kriaky na rme. Zava veda truhly hodiny. Pri obloku zrkadlo.)

Vstup 1. - Anika. ANIKA (vo sviatonom kroji, uvzuje si stuku na vrko; pozerajc do zrkadla, tko, s tbou spieva a akoby v tanci prestupuje z nohy na nohu):

Pr, uhajko premilen, prdi k nm,ja ti za klobik pierko dm,erven ruiku, rozmarnek zelen;pr, uhajko milen.(Slov. Spevy, . 9.)

(Pri slovch erven ruiku vezme z obloka v hrnku namoen kytiku, privonia ju a kladie nasp. Prehod si vrko na chrbt a pozrie na hodiny.) U je osem hodn, a ete ho niet. Veer sa mi sbil, e prde o pol smej. (s drazom) (So iaom.) Boe, ak si on zo ma iba blzna robil? Ale nie, nesuboval by sa mi. Slzy mu v oiach hrali. Nu i som mu mala poveda, e ho nemm rada? (Pozrie do obloka; po malej prestvke.) Aha, u ide! (Had do obloka.) Ach, ak je nejak smutn, chudk. Musm ho rozveseli! Ale ako, ke je aj mne do plau? A mama, t by mi vrko natrhli, keby ns tu nali ... Boe, ako sa rozli s nm? (Pobehne ku dverm a ostane ticho st.)

Vstup 2. - Anika, Miko. ANIKA (ke Miko dvere otvor, vytr do ruky a skrkne): Medve!

MIKO (vo sviatonom obleku, s palikou v ruke, vo dverch sa usmeje): Ba hdam ltika! (Vstpi; klobk a paliku dr v ruke.)

ANIKA (vytave): Zas? Ja nie som falon. (Id do popredia.)

MIKO: No, ve nie naozaj. To som ja iba, tak... (Podva jej ruku.)

ANIKA: no len tak. A koko rz si mi to u

MIKO (vnejie): Ak si ty, Anika! Mne, okovek by si povedala, ja by som sa nemohol na teba hneva.

ANIKA (chytro): Lebo vie, e ti ja tak nepoviem.

MIKO: No, ve ani ja tebe u viac nie.

ANIKA: no, ani vera si mi nie? e som potom od vekch mylienok ani oka zavrie nemohla. Vdy si mi bol pred oami.

MIKO (vzdychne): Ve som ani ja nespal; mne tie nedalo

ANIKA (do rei): o, Miko?

MIKO (vne): Vie, o ma ak, a hodina sa mi u bli. K tomu tok neistota, neistota. (Zdvihne ruku.) Hej, bodaj by sa t pni pod zem prepadli, o ma za vojaka volali!

ANIKA (stiahne mu ruku): Jaj, Miko, nekaj! Ete sa ti nieo stane.

MIKO: Ani by som nedbal. Aspo by mi nebolo to za vami a za tokmi peniazmi, o sa u otec natrovili.

ANIKA: Nie tak, Miko. faj v pna boha. Ja som len trochu zadriemala tej noci, a (mysl) v t mintu som a videla u z vojny doma! Verue!

MIKO: Bodaj by to radej pravda bola ako sen; ale ja si netrfam.

ANIKA: Preo? Radej faj, ako zfaj. i nevie to porekadlo? o si ja u potom ponem? (iane.) Ve sa mi srdce pukne od iau, ke ma ete ani ty nepote.

MIKO (pohnut): Anika! Tu musme i na najhorie poma. A preto len mi ete to povedz

ANIKA (do rei): o, Miko?

MIKO: To, i keby a tak priiel nejak pta

ANIKA (s plaom do rei): Chce, aby som ti srdce vyloila!

MIKO: Nie, to neiadam. Len to mi ete povedz, i keby a tak i rodina tisla

ANIKA: Nikto, ani vlastn ma! (Zalo si dla na sta.)

MIKO: Tak u nepla (jednou rukou ju objme), nerozia ma ete vmi, ako som, d pnboh, e sa vrtim, a potom (Usmeje sa a privinie ju k sebe.)

ANIKA (i s plaom i so smiechom): Vrti ale kedy!

MIKO: To trpi aj ma. Mono, e len o rok, o dva.

ANIKA (zalom rukami): Boe, dva roky, za ten as ma pochovaj!

MIKO: Nie, Anika; mono, e u o tde ti tu budem.

ANIKA (utrie si oi): Toko azda dokm. Ve mama, t by ma potom ete domuili, aby zistili, preo sa ja tak trpim.

MIKO (veselie): No, ve preto nepla, poznaj a.

ANIKA (chytro sa utiera): Vidno, e som plakala?

MIKO (figliarsky): Ete tuto m slziku, po, utriem ti ju... (Chyt Aniku okolo bkov a bozk ju.)

ANIKA (sa mu vymykne a utiera si lce): To sa nepatr, Miko. (Odchod.)

MIKO (pobehne za ou a chyt ju): No, nehnevkaj sa. Zasmej sa mi, duika.

ANIKA (driape sa mu z ruky): Ja sa hnevm.

MIKO: Ale hnev vraj krse kod.

ANIKA: Ja nie som a tak krsna. Mama! (Prilo si dla na sta.)

MIKO: Kri! Nepustm a, km sa nezasmeje.

ANIKA (vytr tvr proti nemu): No, chachacha!

MIKO: Tak, teraz u hej. (Pust ju.)

ANIKA (so smiechom obracia sa proti Mikovi a ide von).

MIKO (ide za ou dva-tri kroky, hroz jej prstom a spieva tichie): Anika, Anika, ty si trucovit

ANIKA (odbehne von).

MIKO (dospieva): Kebys bola moja, (dopovie) bola by si bit. (Zvrtne sa a prejde do popredia.)

Vstup 3. -Miko. MIKO (sm): Ach, ani mi do spevu nie je, ke si pomyslm, o ma ak. A ako sa len rozdeme? (Mysl.) Akokovek u, v takej neistote nemem ods. Anika ma m rada, subuje mi vetko; ale o tetka, ke zvedia o naich tajnch suboch? Cel noc som premal, i sa im zjavi, i len tak ods. Ale o ak prde nejak ahajmaco o im bude po chuti, km ja budem pre! (Rozhodne.) Ja im prezradm, o mm na srdci. Aspo budem vedie ich mienku. Ale o bude potom s Anikou, ak nae suby neuznaj?

Vstup 4. - Miko, Zuza, Anika. ZUZA (sviatone obleen, s Anikou): aa ho! Vitaj, Miko.

MIKO (vne): akujem pekne.

ZUZA: Nu, ako si sa vyspal?

MIKO: No, ja... Vy sa radej pochvte.

ZUZA (rob sa nahnevanou): Nijako, nijako, Miko mj! Iba nad rnom mi oi uli. Ty si mi bol na mysli a potom tto sa iba prehadzovala pri mne, nu som ani ja nemohla spa. Tak; ale jej u mlo chbelo, aby som ju z postele nevystrila.

ANIKA: Ake bolo tak horco...

ZUZA: Veru horco, tde po Michale!

ANIKA: Nu ja nemem za to, e som nemohla zaspa.

ZUZA: A preo by si ty nemohla spva? o m nejak trpenie, a i o? (Sad na lavicu k stolu.)

ANIKA (pokyvuje za ou, e veru m).

ZUZA: Nepod stoliku Mikovi?

ANIKA (sko).

MIKO (berie jej stolec z ruky): Netrp sa, aj tak sa u nemem dlho zdra. A toko by som vm ete chcel poveda! Kamarti ma u akaj.

ZUZA: Veru. Nu, ale len sa ete zdr chvu, pnboh vie, kedy zas prde k nm. Lebo ja nechcem a zarmti, ale jednak nemyslm, e by ti to tak priam prila t lekramcia. Neskoro ste si to zaali kona.

MIKO (sadne): Nu, kto by si bol pomyslel, e ma prve teraz za vojaka zober, ke ma dosia nevzali.

ZUZA: Tak, teraz si si sm na vine.

MIKO: Sm.

ZUZA: Ak ti je tak sden, darmo je, boia va. A ke sa bude usilova, d si pozor na vetko, abude ti aj tam dobre. Dr sa ty len pna Boha a me oskoro aj domov prs. (Vstva, k Anike.) Vylo, Anika, tanier a vidliky. (Berie z police misku a odde.) Vstup 5. - Anika, Miko. ANIKA (polo na stl; po chvli k Mikovi): Aha! Niekto sa boj, e budem alova.

MIKO: o bude?

ANIKA: Ve ty dobre vie, o. Ak si svt! U mi tuto bolo. (Uke na koniec jazyka.)

MIKO: A ve si mohla, ke si chcela. Ja by som bol ete doloil nieo.

ANIKA: A o to? Povedz chytro, lebo mama prdu.

MIKO (vne): Poviem ti primne.

ANIKA (nespokojne): No, no, ve mi u povedz. (Nalo ucho.)

MIKO (vezme ju za ruku): Neakaj si, Anika, tebe ja dverujem, ale ti poviem, preo som ja nemohol zaspa.

ANIKA: Preo, Miko?

MIKO: Preto Ja v takej neistote nemem ods. Nech sa rozhodne medzi nami. Ty bude spokojnejia, a ja budem vedie, oho sa mm dra.

ANIKA: Ja nerozumiem, o ty vrav.

MIKO: Nu to, e som si zaumienil poveda tvojej mame.

ANIKA (zapch mu sta dlaou): Jaj, nie, nie, Miko! Ve ma zabij (Be von.)

Vstup 6. - Miko, Zuza. ZUZA (ako dvere otvor, Anika be von; Zuza nesie na miske mso a fau s hriatym; k Anike): Dieva, kde let, o sa alie? Miko!Ty si jej nieo povedal?

MIKO (odhodlane): Ja! (Ochabne.) Nie, ona, e,ja,... no e sa ide do kostola schysta.

ZUZA (polo na stl): U sa mohla dvno. Nemus sa toko pardi. Ve kto si ju len tak vezme?!

MIKO: Nu ja! Chcem poveda, e i aby ste sa netrpili.

ZUZA: U je to natrpen. Len nech sa ti pi, Miko, na cestu ktik. Sce je trochu tvrd, ale ty m dobr zuby. (Prinesie pohrik z kasniky.)

MIKO: akujem, tetka, ale ja aj tak teraz nemem jes.

ZUZA (nalieva): Ty teda nem vojensk srdce. (So smiechom.) To by mali ma ta vzia, ja ho mm ako kame. (Sadne.)

MIKO: Hej, ve keby bolo radej z masla. Ale by ono aj vm zmklo, keby ste boli na mojom mieste.

ZUZA: Bude, ako bude. Len sa ty bliie a nedaj sa ponka. (Tisne mu pohrik i mso.)

MIKO (prerie slovo).

ZUZA: Ve vari nie si cudz? Len si ty zajedzi. Odlo klobk. (Vezme mu z ruky palicu i klobk.) Z toho mska si zober. (Odkroj dva-tri ksky.) Vypi si, nedaj sa u toko ponka!

MIKO (vezme ktik msa do st, berie pohrik do ruky a obzer sa): Ete jeden pohrik.

ZUZA (sko): U viem, o chce. Ja by som ani nie, ale kvli tebe. (Miko leje do pohrika.) Dos, dos. (Zdvihne pohrik, vstan.) No, teda nech ti pnboh pomha, d zdravia dobrho, astia, hojnho boskho poehnania a vetko, o si len od neho iada. (trngn si.)

MIKO: Pnboh usly, aj vm. (Pij, ale nedopij.)

Vstup 7. - Predol, tevko. TEVKO (vstpi; stranou): Oho!(Hlasne.) Tetka, u som kravy dohnal.

ZUZA: Netraj, tevo! Tie sa hdam ani nenapsli.

TEVKO (sebe): o ma po nich, ja aj tak mlieka nejedvam. (Hlasne.) Ba psli, ale dobre viete, ak je u teraz paa.

ZUZA: o u... u nepjde nasp. (Doleje do svojho pohrika.) Na, po sem a zavinuj tuto Mikovi, u odchdza.

TEVKO: o ja viem vinova?

ZUZA (pod mu).

TEVKO (dr pri stach a mysl): Nu pnboh ti teda pomhaj, aj na tej vojne, aby si mi ete niekedy, ak tu budem sli, i (chytro) nejakm gazdom mohol by.

MIKO (so smiechom): To-to-to, pnboh usly! (trngn si a vypij. tevko ku kachliam.)

ZUZA: o by nie, ke ti pnboh pome; ale

MIKO (radostne sko jej do rei): Tetka!

ZUZA (pokrauje): Tebe njde ma nejak bohat

MIKO (stuha): Nikdy, tetka! Ja si t, t vezmem, ktor sa mne pi!

ZUZA: Dobre hovor, syn mj. o a tam po peniazoch. Ke bude ma poriadnu a robotn enu, peniaze vdy bud. (Odkroj kus chleba. tevkovi.) A ty sa po najes, (prsne) a potom do kostola. (Na odchode.) Ty si zatia, Miko, ete aspo nalej. A kde je t tak dlho? (Oddu; tevko popredku.)

Vstup 8. - Miko, potom Anika. MIKO: Ja chcem istotu! e som im to nepovedal! (Anika s poslednmi slovami piesne vstpi. Miko zane druh ver):

Sladko padne, to je vskutku, (s Anikou)lene srdce le v smtku.ANIKA: Ete si im nepovedal?

MIKO: Ete nie; ale, ale ako dvere otvoria

ANIKA: Jaj, ve keby sa ja len nebla, e ma zahluia.

MIKO: Ve pre koho pre teba vham.

ANIKA (mysl): No, aby si vedel, e a z tej due rada, ke u tak chce, ja nedbm, povedz im, o mieni. Budeme uteka, ak bude zle. Jaj, pst, u id! Ja sa schovm. (Odbehne do komrky.)

Vstup 9. - Miko, Zuza. Neskr Anika, tevko. ZUZA (vstpi, Miko vstva): Nevstvaj, Miko! Daj si z toho mska, vypi si.

MIKO (stoj): Pnboh zapla, tetka moja. U som aj jedol aj pil. U by som mohol aj s, keby som sa vm ete, tetka moja dobr, nemal s niem zdveri, ak by ste chceli moju a vaej Anikinu mal prosbiku vyslya.

ZUZA (zadiven): Vau prosbu? A ak je to, ak prosbika?

MIKO (s citom): Nu, tetka moja dobr (pristpi k nej), nehnevajte sa, ale m-y s-m-e s-i u- s--u-b d-a-l-i

ZUZA (ustrnie): Sub? Kedy?

MIKO: Vera veer.

ZUZA (zalom rukami): Preto jej bolo tak horco! Ach, ako ste sa len opovili bez nho vedomia? Treba vm ete subov! (Sko.) Kde je t?! Hlavu jej vykrtim!

ANIKA (v komrke): Boe!

MIKO (zdr Zuzu): Nie, tetka, prosm vs pekne, ja som naliehal.

ZUZA (vytrhne sa mu): Tak i ty si nie poriadny! To som si veru nemyslela o tebe. (Otvor dvere a vol.) Ana, Ana! Kraj sem! (Anika vyjde z komrky; ruky m na oiach.)

MIKO: Tu je Anika.

ZUZA (s hnevom, trhne ju za ruku): o ste to mali medzi sebou? Vrav, vrav, lebo a naskutku (Dvha ruku. Pou spev):

V rom poli strom zelen,pod tm stromom vojsko le.(Slov. Sp. . 40.)

MIKO (chyt jej ruku): Ni, tetka, boh vid moje svedomie! (Zdvihne druh ruku.)

ZUZA (miernejie; zastr Aniku, t si zakryje tvr zponkou): Prac sa mi z o! Keby nebola boia nedea, tak by som a vypckala. Ja tebe dm subov I ty, Mio! Ja nepotrebujem, aby si ty moje diea na tak chodnky zvdzal. o povedia tvoj? Ak a k nm nedaj?

MIKO (prosebne): Tetka moja, daj, lebo oni s, verte mi, nie proti tomu. (Spev m bliie, silnej a ani neprestane, ale ako sa bli, tak utchne ku koncu nasledujceho vstupu.)

Vstup 10. - Predol a traja-tyria regrti. ZUZA (na siln klopanie): Slobodno! (Otvoria sa dvere a v nich objavia sa regrti.)

REGRT: Miko, u musme s!

MIKO (ide von bez klobka): Pokajte ete (Vyjde.)

ZUZA (sadne a tichie k Anike, ktor stoj v kte, kde ju zastrila): No len no, dieva. Len by si ty svoj skutok neobanovala! (Hroz jej rukou.)

ANIKA: Nehnevajte sa, mama!

ZUZA: Ako by som sa nehnevala? Vie, o s dva roky? A ke z toho aj tri mu by!

ANIKA (sebe): Pokm

ZUZA: Ty sa nazdva, e sa ti to u teraz skorej minie. Ahm! Pok si!

ANIKA: U musm, ke som mu to sbila.

ZUZA: Ja ti pomusm! (Tajne.) Nu a ak a nech?

ANIKA: Miko je nie tak

ZUZA: No len no, ako in. Ete si ni nepreskoila.

Vstup 11. - Predol, Mara, Miko. ZUZA (ke Mara s Mikom vkroia): No len po, po, sesternica, mm sa s tebou rozprva.

ANIKA (kro proti Mare): Vitajte u ns, tetka. (Pohroz sa Mikovi, on ju chce zachyti, no ona odbehne von. Matere to nevideli.)

ZUZA (pokrauje): Nu oe ste vy dovolili

MARA (uplakan, utrpen ena, sviatone odet, k Mikovi, ktor, Anikou zdran, ostal dva-tri kroky nazad): Tak, u sa len odober.

ZUZA (ide proti Mare): Tak ma u ani nepova, Marka?

MARA: Ba povam; oo ide, Zuzka?

ZUZA: Nu to sa mi veru nepi od vs, e ste to dovolili vmu synovi. (Inm hlasom, strpnm.) A m len toho jednho. Tak ti to poviem doprosta ako dobr sestra.

MARA (so iaom): Jednho, aaj toho mi u ber. (K Mikovi.) Nu o sme ti my dovolili?

ZUZA (s hnevom, k Mikovi): Vid, gavalier!

MIKO: No to, mama, o sme sa vera zhovrali aj s apom o Anike.

ZUZA: no, no! Ja neviem, i ste sa zhovrali, i nie; ale nechpem, kde ste rozum podeli, ke ste dovolili vmu synovi, aby si s mojm dievaom suby robil (Anika ve nakukne a pova.)

MARA (do rei): o sme ti povedali? Ja som toko povedala, ke si u tak doliehal, e ke prde z vojny a tetka Zuzka(Zuza prikyvuje) privol, my nedbme. Ni viac.

ZUZA (s lenm hnevom): Vid, vid, Miko! U sa to len veru v tvojom mladom rozume uliahlo. Povedz ty mne, Miko (podoprie si boky), tak naprklad, o ak sa ti dieva, km tam bude, znepi, no i ju potom tak nech? Ve by som a vari oparila, to ti aj pred tvojou materou vravm.

MIKO: Nie, tetka, ja to neurobm!

ZUZA: Len si rozmysli, na o ste sa zaviazali.

MARA: Tak, to je nie malikos.

MIKO: To som si ja u dvno dobre rozmyslel. U , chvalabohu, nie som chlapec.

MARA: Mne sa veru tej noci prisnilo, len som a nechcela zarmti.

MIKO (prosebne): Mama, pre boha vs prosm, nezanajte s vaimi snami tm ma najvmi zarmtite.

ZUZA (prsne): Nie tak, Miko, i ma m slovo, a ja ete aj otca chcem pou.

MIKO: Dobre, ja ich dovediem. (Prudko odde.)

Vstup 12. - Mara, Zuza. MARA (ostchave, po chvli): No teda o ty na to, sesternica mil? Ke sa u tak stalo

ZUZA: oe u ja? Som rada, ke u len horie (Hod rukou a potom zalo si ju na oi.)

MARA: To Ale ja by som u, ke je tak

ZUZA: Ve boechr, ja ni nemm proti tvojmu Mikovi.

MARA: Nu aj ja by som mala hriech nieo poveda na tvoje dieva. Ve je ako t rua v pku.

ZUZA: I Miko je hodn; len aby ho tam kamartstvo nezviedlo na zl cesty.

MARA: Azda nie, ve som mu u naloila, aby sa nespal pna boha, a modlitebn kniku i spevnk som mu sama vloila do kufrka.

Vstup 13. - Predol, Jano, Miko, Anika. Ku koncu Dora. JANO (vo sviatonom kroji, star vyholen tvr, dlh vlasy, opasok, krpce, fajka v zuboch, palica at.): Dobr de. (Snme klobk.)

MIKO (za ruku vedie Aniku).

ZUZA, MARA (razom): dobr.

ZUZA (vstane): Vitaj, vagre, sadni si. (Odtiahne stolec.)

JANO (medzi reou sadne si): akujem, Zuzka. U odkazuj, e ak nejde hne, tak e ho nechaj. Nu len spravte, o sa mte, a potom ta zbohom. (Faj.)

ZUZA, MARA (razom): Tu si, Miko, povedz si sm U ti hdam povedal

JANO: To, e ste si tie suby ste si dali? (Pozrie na Mika i Aniku.)

MIKO: To.

ANIKA (prikvne).

MARA, ZUZA (razom): To akoe, suby!

JANO: Nu, o ja na to? Poehna ich ete nemem; ale ak s nie nejak cigni, nu si suby zadria; ak nie: ja, ani my ich nespriahneme. (K Zuze.) Ak by si ozaj ty nebola proti tomu

ZUZA (naleje a potisne mu pohrik): oe by som bola?

MARA: My sa len bojme, e si ich nesplnia.

ANIKA, MIKO (razom): Splnme!

(Pou hudbou sprevdzan spev zdiaky): Ke ja smutn pjdem na t vojnu(Slov. Sp. . 216.)

ZUZA: No, ve len pozrite, ak s spochaben jeden do druhho. (Tisne Janovi pohrik. K nemu.) vagre (Jano prikvne. Zuza druh predlo Mare a ide do kasniky po in.)

MIKO (dr Aniku okolo psa); ANIKA (razom): Spochaben!

JANO (vstane): Ke je u tak, nech vm len teda (zdvihne pohrik) Otec nebesk pomha, aby,to o ste si sbili, aj splni mohli.

MIKO (radostne): Apo mj dobr! (Objme ho.)

MARA (medzi reou vzala tie pohrik do ruky): Tak pnboh usly!

ANIKA: Vy ste dobr, tetka! (Bozk jej ruku.)

ZUZA (ponalieva a vezme pohrik do ruky, k Mikovi): No, Miko! (Uke mu, aby vzal pohrik. Miko vezme.) Aby boh-otec nebesk vyslyal, eby som a ete tej jesene tu, v dome, mala! (trngn si. Mara odchyt pohrik.)

ANIKA (na Zuzine slov tej jesene obrti sa k obecenstvu a zaspieva tak, e nevid, o t pri stole robia):

Fiala, fiala, bodaj sa prijala,(:aby ma moja ma:) na jese vydala!JANO (razom k rei Zuzinej): Tototo, vagrin moja!

MIKO (razom k rei Zuzinej): To, boe, tetka moja!

MARA (ako omren sko): Sestra! Jano! Nu oe ty subuje!? Ve som ja, e mi ty (k Zuze) k nm d dieva!

ZUZA (tie tak): Netraj, sestra!

MARA: A kto mne bude doma robi, ke ti ho dm z domu?

ZUZA: No a kto mne, ke mi ete i t m ods? (Ustrnutie.)

JANO (po pauze): Veru tak, my sa u len skorej zaobdeme. To potom, tuto, ke Kubo rob, i Kubo je. To u e z pohrika vypila, u ho m v hlave. (Zuza prisved.)

MARA (s krikom na Jana): Ja to nevravm z plenho!

REGRT (nakukne do dvier, ale na krik hne zavrie).

ZUZA (so zlosou k Mikovi): Nu ve si ty povedal

MIKO (stoj ako dreven): Mama, o zanate?! (Mara odchdza. Anika dospieva, had, ale nerozumie.)

JANO (k Zuze): To, e je, vie, tak rozialen a oblizla aj doma

ZUZA: To bude, to (Kva hlavou.)

MARA: i oblizla, i neoblizla, ja na to (ostro) nepristvam! (Nakukne regrt, ale hne sa vrti.)

MIKO (zadr ju): Mama, nedoneste ma o rozum, ete km som doma!

ZUZA: A ja na to tie nemem prista, aby mne dieva z domu lo!

ANIKA (s plaom hod sa k Zuze): Mamika moja!

ZUZA (odstr ju): Ani vrkn! Ty neme z domu!

REGRT (otvor dvere. Viacer nazeraj. Dora, suseda, medzi prvmi. Hudba pred domom hr i spieva sa. Oddu. Dvere ostan otvoren.)

DORA: Mm zavrie? Dobr de

JANO: Zavri, ale za sebou!

MARA (na odchode): A mj syn tie nie!

MIKO (rchle vezme klobk, roztrpen): Ja u musm s! Zbohom, apo, zbohom, Anika! (Prudko odde.)

JANO (za nm kro): Syn mj!

ANIKA (s plaom, zakryje si tvr zponkou a chce von): Miko!

ZUZA (zadr ju): Ani na krok! M po suboch.

(Opona spadne.)

Dejstvo II.Obsah(Izba u Maleckch. Veer. Svetlo.)

Vstup 1.

Mara, Dora.

MARA (s Dorou lpu bb na stole; veda kok; bij hodiny): es! Ten vari ete ani dnes nedjde, a to u tret veer, ako iel. i sa tomu nieo na ceste neprihodilo? Mm mlo trpenia! A dos ahko. Bodaj to bol parom vzal i s akousi ich supravizitou! Premaj pni, ako by chudobnmu loveku horko-ako nadobudnut grajciar vyvliekli. A ke to mohli i v naom meste. Azda tam nieto dos doktorov i fiklov! A treba na to i vea rozumu, ke kad vid, e je star, nevldze a treba nm syna doma. Doma! Nie veru, ako sa Zuza nazdala i s tm tam, kde sa tlie lebo si ani dobre pomyslie nemem na. Nazdvate sa, e ma prevrtite ako i vtedy. Ahm! Ete ma za opil vyhlsi, a ona mu prisved! Ej, to ti nikdy nezabudnem! Nu kedye som ja bola opil, e by nebola vedela, o vravm?! Ty, ty si bol otrunden, i s ou, ale nie ja, o som ak oblizla Ty! A ten, pravdae ke otec posmeuje (So iaom.) Ani len: no, mati, chovali ste ma dvadsatri rokov, idem pre, zdrav bute (Utrie si oi a naklad bb z koka na stl.)

DORA (vzdychne): M ty veru trpenia, nezvidm ti ho.

MARA: Veru ho mm dos.

DORA: Jj, mne by sa vari hlava rozlietala.

MARA: Tak, tetka, tak; veru by to kad neuniesol.

DORA: A o ete otec, ten u len djde, ale

MARA (rozumie): To, to.

DORA: o s tmi, ak ho pustia?

MARA (mysl): Nu o?! Ak bude Miko nalieha, ete raz sa pjdem k nej opta, a ak nie rozdu sa, a bude po parde. No veru, vari sa jej pjdem prosi, i o?

DORA: To by si blzon bola, blzon, a to vek blzon, ete sa jej s aj prosi.

MARA: Ani nie!

DORA: Hoc sa ti i dieva pi

MARA: Ve, to sa zlostm, e sa mi naozaj pi.

DORA: Pi, pai A nem sa ti o. To aj vera, e no ani,.. radej ti to ani nepoviem. Ide ti niekto popod Javorov oblok tu epot, tebot pred stajou. Kuknem nu ktoe vraj? Anika sJanom Michlkom. Dr (ukazuje na Mare) ju takto za ruku, ah k sebe a len ak povedz, tak povedz. Len o mu to mala poveda? Nu, vid, Marka moja, e nie je vetko zlato, o sa blyt. Tak nevestu hockde njde.

MARA: A kto vm to povedal?

DORA: Veru nie nejak traj-lovek... Ani sa dva netreba na tak dievku. Jednmu sa sbi, a s druhm vystva fuj! (Odpuje.)

MARA: To je veru fuj! (Odpuje aj ona)DORA: (zalieavo): Tak ti ja poviem, e v syn si aj inakie dieva me vybra, ako je Ana Javorova. Veru me! To ti ja poviem!!

MARA: (akoby sama tomu neverila): To sa vie, e hej.

DORA: (tajne): To ale to len tebe prezradm aj vera mi tak trochu uchla hdaj

MARA: Kto?

DORA: Star richtrka ale vie, ani slova pred nikm.

MARA: Nie oe by som!

DORA: e by ona veru svojej Katuke (drazne) tisckou truhlu vyloila. Otom si treba dobre rozmyslie, stvora boie, desa stovk - Km ty jednu odlo! To by veru koda bola opusti, za tak dievku, o sinmi chlapmi vystva. Fuj!! (Odpuje si)MARA (zadiven): Vari?

DORA: Veru, veru!

MARA: Richtrka?

DORA: Richtrka.

MARA: Star?

DORA: Star richtrka.

MARA: Ale nevravte.

DORA: Na moj duu, je to pravda, no ke ti ja poviem. Vari by som a za blzna mala!

MARA: To viem, e nie.

DORA: No, nepovedala presne tymito slovami, ale vie ja mm veru dobr nos... Lebo jej sa pi len v Miko

MARA: N Miko?

DORA: V, va... Len i ho pustia, to sa ma tri krt optala.

MARA: A vy ste jej? (Vstane.)

DORA: Ja? Nu, reku, ist je nie, ale kad vrav, e hej.

MARA: No, ja u, ani sama neviem.DORA: A e by za poriadnym ete i pokali.

MARA: B-? (Vyjde von.)

DORA (pozrie za ou; po chvke): A bude z toho nieo. Len vzcne! Mare u vea netreba. Desiatky tie na ceste nenjdem...A bud z toho aj dve, ak sa mi to podar. (Vstane.)

MARA (vstpi; donesie chlieb, n, trojdecovku a pohrik).

DORA (k nej): Ty sa vari pre ma trpi a kodu si rob?

MARA: oby kodu! Len si sadnite auite si. (Naleje.)

DORA: Neohrdm a, ale to veru nemuselo by.

MARA: U je tu. Slivovika, domca. Uite si. Zde sa vm, starej ene, zohria.

DORA: Nu, ke je u tak, pnboh daj zdravia! (Popja po troche, neodloiac pohrika.)

MARA: Pnboh usly, a chlebka si krjajte. (Nastav chlieb.)

DORA (dopije, strasie sa): Mocn. (Vstane.) No ale, jaj, boe, ako som si zasadla.

MARA: Len si ete posete a vypite. (Naleje.)

DORA: Dos, Marka, ponham sa, lebo som pitvor nezamkla.

MARA: Jaj, ktoe vm teraz do pitvora vojde len si vypite.

DORA: Predsa (vyglgne), tak ho aspo privriem.

MARA: Tak chote zavrie a dobehnite, pozhovrame sa, aj ten len azda u djde.

DORA (odchdza): Dobre, prdem.

MARA (vyprevdza ju s lampou a do pitvora): Dobre, budem vs aka, mm ndej, e nezadriemete. (Dvere ostan otvoren.)

Vstup 2.

Mara.

MARA (sama, donesie lampu na stl): (Glgne si z faky; odna skleniku a pohrik do kasniky.) Tisckou truhlu vyloi, to je na neuverenie. Tisckou, ale tisckou, a tok grunt, o ho t maj. A tuto tie dve kraviky, to teliatko groa sotva nieo skade? On je u piaty rok v zemi, veru ako odklada. Dieva sce (mysl) ale bude ma v grunt a peniaze. oe je i z tej peknej misky, ke je przdna. A tak chry na zaputie. Ale star richtrka! e sa to tak dosia v tajnosti koho by rada. D pozor na rei aby, e ako neponka. Na vho Mika sa dovedala. Keby si ma ty chcel, diea moje, povnu to by nebolo zle. Tiscka do truhly to s peniaze. Ake vari by za tebou aj pokali. Len, keby sme to vedeli skr, ne si sa zapodel stou neporiadnicou.

Vstup 3.

Mara, tevko.

TEVKO (s hurtom pribehne a s krikom k Mare): Tetka, tetka!

MARA (akne sa): Chlape, ako som sa akla! (Nelpe.)

TEVKO: Noe, uhdnite, o vm nesiem? (Vyta dopisnicu.)

MARA: Iste ni dobrho.

TEVKO (kuk na kartu): Ej, ba hdam! Aha, i nevidte? Karta.

MARA: Boe, i ja dobre nevravm, e sa tomu u nieo stalo. To za moje ubliovanie m. Odkia je?

TEVKO: Z poty!

MARA: To viem, ale kto pe?

TEVKO: Pretam vm ju, ak chcete.

MARA: U len taj, ke sama neviem. Ale tvoja gazdin

TEVKO: Sami ma poslali.

MARA: Nu ako?

TEVKO: Potrka mi dala v dedine, aby som vzal, a gazdin zas, aby som zaniesol, komu patr. A pre t chvku, o vm to ete aj pretam, hdam len nebud krik robi. Ao keby aj, nedbm (Hod plecom.) MARA: Tak u len taj.

TEVKO (slabikuje): Milovan moja mati

MARA: Miko! Tak, u je dobre, chuj, ako som sa zakla, e Teda Milovan moja mati! Si si rozmyslel vak, syn mj ke si rukoval, som ti nebola.

TEVKO (do rei): Nastotisckrt Vs pozdravujem, i ste zdrav

MARA: Aj nie vemi. (Plae.)

TEVKO: Ja som, chvalabohu, zdrav, aj apo s zdrav, aj sme sa u dnes vyplakali.

MARA: Boe svt, predsa len, toho nepustia! (K tevkovi.) Ve tebe to pomaly ide!

TEVKO: Vak, ke pomaly psal...a nu tu tak stoj (uke prstom), aha, tuto. (ta.) Vyplakali od radosti

MARA (vzdychne): e len nie od iau.

TEVKO (do toho): Lebo som osloboden

MARA (vzdychne, zopnc ruky).

TEVKO: Lebo apu vojensk pni uznali, a tak ma pustia. Apo prdu v piatok domov, a ja si u doslim tch es tdov, lebo by som musel na jar sli, ak by som nie teraz

MARA: To, na jar, ke je najvia robota.

TEVKO: S tm vs a cel rodinu i susedov i kamartov nastokrt pozdravujem a ostvam v vern syn a do smrti. Mio Maleck. No, to je vetko. (Polo na stl.)

MARA: Piatok nu, ve je to dnes.

TEVKO: Akedy ste vy mysleli?

MARA (zha lutiny na zem, bb do koka): Ke ho u len pustia z toho hrdloviska. Boe, ve si len dobrotiv, e si to tak dal. es tdov, to bude okolo Vianoc. Veeru m, len prihria; aby u len priiel.

TEVKO: No, dobr noc vm, prajem! (Odbehne.)

MARA (za nm): Potom ti nieo dm pnboh daj i tebe! (Zastane.) Ale tej jednak poviem, ke ju stretnem, e o je do Maleckch, to je nie do Javorov. Ale dobre, ve oni to tali varie nie aspo vedia, e je u na druhom chodnku a e radej len povne vlastn mater Ani len pozdravi; tak. A kde s t Dora tak dlho aj t sa poteia, e ich dal pozdravi ako susedu. (Odde von i s kokom.)

Vstup 4.

Anika. Neskorie Mara.

ANIKA (po chvke pribehne bez kabta a hne vo dverch zane): Vy ma vyeniete nevyete. (Ohliada sa navkol.) Ja len, ja len, o Miko, i ho aspo pustia? (Pribli sa k stolu, vdy sa ohliadajc.) Aha, tu je. Nedbm, o ma aj zabij. (Uchyt kartu a pozrie.) Miko! (Rchle ta a niektor slov vytrhuje.) Milovan zdrav vyplakali (Sebe.) To i moja techa, Miko (ta) od radosti. Ja vak od iau. Pustia pustia ho! Boe, piatok es tdov. (ako.) o bude na siedmy? (Polo kartu a chce von.)

MARA (dnu; vo dverch): Ana, o tu chce, nie si doma.

ANIKA (chvejcim sa hlasom): Pro-sm vs

MARA: Pros-nepros, ale teraz u... ANIKA: Tetka moja, vari som sa vm tak znepila?

MARA: Tak, lebo nem hanby s inmi vystva.

ANIKA: S km? To nie je pravda.

MARA: Nehanb sa? Videli a!

ANIKA: e videli Cignsky, falon svet. (Plae.)

MARA: No u si cho, kde chce, za pravdou u ns nem viac o hada.

ANIKA: Nemm? No nemohla som sa zdra, o Miko

MARA: Vm ni!

ANIKA: Ba i nm, ale mama (Plae, zakryjc si oi zponkou.)

MARA (so zadivenm): Psal vm?

ANIKA (prikyvuje hlavou): Ale mama do oha hodila.MARA: Do oha?!

ANIKA: Netan list do oha hodili.

MARA (v zlosti): Tak teda tvoja ma? Dobre! Ber sa! Dosia som ete mala ak-tak ohad na teba no, s tmto vetko prestalo! Nae dvere, moje srdce, s pred tebou zavret.

ANIKA (chyt Maru za ruku): Ve to ma-ma!

MARA: Ni, ni, ni, cho si k nej!

ANIKA: Ja k tm nejdem! Nevyhajte ma.

MARA: Ja a tu nepotrebujem! Ja u mm nevestu.

ANIKA (odchdza): Aha, viem, idem. Ujek mj

Vstup 5.

Mara. Neskorie Zuza.

MARA (za Anikou do pitvora vol): Ana, neopov sa! On a nesmie zastva! Nesmie! Ja uvidm! (Odvrti sa od dvier.) Aaj Mikovi sa iste oi otvoria, ke sa mu odpe, ako znevila jeho list. Iste sa spamt; ja mu odpem! Aby vedel, s km sa zapodel; ako si ho via a ako Ana zachovva, o sbila.

ZUZA (pribehne): Domov! (Obzrie sa po javisku.) Kde je moje dieva?

MARA: Cho si za nm!

ZUZA: Sem la! Videli!

MARA: Ja som ju nevolala, o kri?

ZUZA: Lebo chcem vedie, kde je moje dieva!

MARA: Schovan ju mm ako ty mjho syna!

ZUZA (sko k nej): Ktoe mi to vrav? Ve tvoj syn mi dieva spochabil! Ale u som urobila poriadok! (Odvrti sa.)

MARA: No, ve vm on u viac nebude, len nech sa dozvie, s akou poriadnicou sa zapodel!

ZUZA: Ani nepotrebujem, lebo s kadm listom tak urobm! (Odchdza.)

MARA: Neboj sa, nebude ho viac pli, km ten tam bude, to ti subujem! Aj ten sa tie nebude dobre ma, len aby priiel. (Zha lutiny pod lavicu.)

Vstup 6.

Mara, Dora.

DORA (dnu, tajne): Vak to bola Zuza to bol jej krik.

MARA: Kdee ste tok as? U som vs i doma hadala. M ma od zlosti vychyti!

DORA: Bola som sa porozprva s richtrkou. o sa stalo, Marka?

MARA: Ej, len poujte. On psal, iba na moju zlos!

DORA: Miko?

MARA: Ten!

DORA: A pustia ho?

MARA: e pustia.

DORA: akova bohu, i som rada! Nu a ?

MARA: Bem po vs, bola tu t mrna, nehanbliv

DORA: Ana?

MARA: T, veru t, a sotva pustila kuku a tu Zuza, a ako jej len to hrdlo stailo, za ruku ma trhala, e ona chce vedie, kde je jej dieva, a e sem lo, e tu mus by aj, aj, e som som u vari myslela, e sa mi nieo stane od jedu. Nu i som ju ja volala? Ve som ju domov durila!DORA: A o chcela, o jej bolo?

MARA: o jej bolo? Ve im vraj psal.

DORA: B-a?

MARA: Ale, e ma list hne do oha hodila tak u hdam preto priletela.

DORA: Do oha! Aj, to je pekne, to je u len pekne, fuj, fi, fi. Ja by som to u nemohla, nemohla, ani, ani o by som ho u ako nenvidela. Nie, Marka. A ty by si to vzala do domu? Ej, to by nectilo ani teba, ani Mika, ani Jana, ani cel v prbytok poctiv.

MARA: Tak vidte, tak si ho ctia, a ja ho mm ete do takho domu da! (Stisne zuby.)

DORA: To, to, to by si mu u len doiila! Ve by ti ho t ete vari i bjala, keby sa nazlostila! A takto ho bude doma ma, a ako vravm: tiscku do truhly, dve kravy do stajne, kus lky do itku, ale hne aj prepsa. Tak odkzali, adali teba aj Jana pozdravi.

MARA: Ej, to by bolo, to by bolo, tetka Dorka. Toko velioho, tok hojnos Syn mj drah! (Plae; spamt sa.) Len i t, len i t tomu nela naproti? Mne sa tak vid.

DORA: Vari Ana?

MARA: Nu akoe, lebo volala ujek, ke t priletela po u! Alebo nela domov, alebo la Janovi naproti. U neho teraz bude ochranu hada, lebo on im aj dosia stranu dral. To vm je mu a otec, akho na svete nieto!

DORA: A tak ete dnes prde?

MARA: Tak pe, tam je karta.

DORA: Pouj, Marka, musme s nm takto: ty mu neuke ani najmenieho hnevu. (Pozrie kartu a polo sp.)

MARA: Ja sa nezdrm!

DORA: Nie, nie, nie! To by potom hne bolo zle. Mus m najlskavejie k nemu a tak ho zaobkolesme, zaobkolesme, ja ti pomem, a tak sa nm skorej podd, ako keby si shurtom naho la. Pnboh chr ! Ani by sme ho nehli.

MARA: A ak aj t prde s nm?

DORA: T dievica pochab? Aj (mysl) aj s tou tak. Akoby sa ni nebolo stalo. Ke Jana nachuckme pole ju aj sm domov, sm. Alebo ja spravm s ou poriadok.

MARA: Ja si nemyslm, tetka Dorka, e by to tak lo.

DORA: No, u to len nechaj na ma, Marka moja. Ja ich presvedm.

MARA, DORA: (zalomia rukami od prekvapenia).

Vstup 7.

Predol, Jano, Anika.

JANO (vedie Aniku za ruku, k nej): Ni sa ty neboj, Anika moja.

MARA (k Dore): Nevravela som vm?

ANIKA: Ale tetka ma vyen

JANO: Nevyenie.

DORA (k Mare): Preri, preri, Marka.

MARA: Ba nech ide, ma ju had.

JANO: Nech ju had tu je. (K Anike.) Len si ty sadni. (Anika stoj, Jano sklad kapsu z boku na klin do kta.)

DORA: Ale jej ma sa bude trpi, kde sa podela. (K Anike.) Len si ty mala domov s.

JANO: Nech sa trpi ty sa nebude!

MARA (zvrtne): Chvlabohu, e si u doma!

DORA (tak): A e ste astlive pochodili, vak?

JANO: akova bohu, dobre sa mi vodilo. (K Anike.) Preo si nesadne? Alebo, takto, zabehni po svoju mater, e som u doma, aby sa ni nezdvala, aprik jej aby prila k nm.

DORA, MARA (pozeraj jedna na druh).

ANIKA: T veru sem nepjdu.

MARA: Po t ani neposielaj, t neprde.

JANO: Len jej povedz, e som a ja poslal.

MARA (k Dorke): Vidte, Dorka!

DORA (k Marke): Akoby l nemal.

ANIKA: Ja idem, ale mama neprdu. (Odde.)

JANO (za ou): Prdem ja po u, ak neprde.l

DORA (s Anikou odde).

JANO (sad k stolu): To t karta?

MARA: To (Prerie slovo.)

JANO: Ao t tu zas chce? MARA (tajne): T ti nm zle nechce.

JANO: A ako nm chce?

MARA: Dobre; to by veru nmu Mikovi bolo lepie ako toto.

JANO: Nerozumiem a, hovor, ako sa patr.

MARA (vzcne): Tiscku mu dvaj s Katukou richtrovou, (k vstpivej Dore) vak, tetka, tiscku?

DORA: Veru tiscku, dve kravy hne do stajne a tri jroe, tie najlepie

JANO (prsne k Dore): A to si u ty doniesla!

DORA: Zle vm neprajem.

JANO: A vidie, e ani dobre nie. Preo si ty, ke nm tak dobre praje, neprila, km si ete neboli sben!

DORA: Lebo to som len teraz poula.

JANO: No, a ja to ani teraz nechcem pou. Mj syn si vezme, t ktor si vybral. Ja ho nebudem nasilu od nej trha a s druhou viaza, aby sa na druh tde bjali, alebo ju vyhal ko mne, e som mu ju ja nantil.

DORA: i je vari richtrova Katua nie poriadne dieva?

JANO: To ja nevravm, ale rozbroj nebudem zana ani ja, ani nikto v mojom dome. Dos ho bolo dosia. (Vstane.) A u sa len ber! (Uke rukou do dvier.) Ja a netrpm v mojom dome! Mar! Tebe nikto nenaloil mjmu synovi enu hada.

MARA: Zato ju ty nemus vyha.

DORA: Ja aj sama potrafm! (Zvrtne sa.)

JANO: Noe prac sa von, lebo ak zoberiem tto krivau...!?!

DORA (von cestou): A teraz sa u just postavm!

JANO: Na chvku ma nebolo doma, nu sa dovliekla. A inokedy sa za tvr roka neuke!

MARA: A o budeme robi, ja si ho ani ta, ani takej nedm!

JANO: Akej?

MARA: Neporiadnej, i s materou, (So iaom.) On im pe, a ona jeho list do oha hod.

JANO: To som u poul to len kvli tebe.

MARA: no, kvli mne!

JANO: To preto, e sa nechce stebou kriepi. Radej ustpi.

MARA: Aj Ana sa s inmi vod, aby si vedel

JANO: Ani to nie je pravda!

MARA: Pravda je! Len si ty hluch aj slep!

JANO: No, len sa u vyjeduj.

MARA: Aj sa musm jedova. Lebo poriadny mu a otec neurob, to o si ty svojmu dieau.

JANO: o som mu ja urobil?

MARA: Vyha ho. Ako keby si ich mal piatich. e by si si ich musel vyha, prieni ich.

JANO: Sm si to vyvolil. (Berie klobk.)

MARA: Ale ty m ma rozum a neda si ho k takm, ke nm dieva ponkaj do domu, ato ete s tisckou.

JANO: To je to, t tebe rozum poplietla. (Odchdza.)

MARA: Tak, u si priiel, u le zasa za ou! A ja si syna nepustm z domu, aby si to vedel, nepustm! Hoci sa vetci aj na hlavu postavte! Ty si sa aj ma mal spta, a nie ho len tak do sveta subova, a ma za opil vyhlsi! A ona mu ete prisved. To ma erie! Kee som poda vs opil, budem tak aj robi, a to ti subujem, e ho nedostane, km som mu ja ma! Zajtra mu odpem.

JANO (odpuje, fajiac): Tak mu nap. (Odde.)

MARA: A just sa idem napi! (Pokro a pije zo znmej skleniky.) Tak, len prdi, ve a ja vypravm!

Vstup 8.

Mara, Jano, Zuza, Anika.

JANO (ah Zuzu za ruku dnu).

ZUZA: Ale, ani sa nesi.

ANIKA (ve zvona potisne Zuzu dnu; s plaom): Len pote, mama, pomierte sa.

MARA: Hork nae pomierenie!

JANO: Uvidme!

ANIKA (chyt Maru za ruku; s plaom, prosebne): Sto krt vs prosm, tetuka moja

MARA: Ani pou nechcem! Ja som opil! (Zagrcne sa)

ZUZA: No, tak, ke ani pou, tak ani pou! (Zvrtne sa, strojac sa ods, k Anike): A ty sa ber! (Chyt ju za ruku.)

ANIKA: Mama moj- (Chyt sa Jana.)

JANO: eny, majte svedomie, nemute dieva! (Naahuj Aniku po javisku.)

MARA: Opit nem rozumu!

ZUZA: A triezva pohotove. (ah Aniku von.)

JANO: Nem ho ani ty, ke ide. To je ensk zkon! (V hneve sadne.) Ani dobrotky, ani zlotky.

ANIKA: Mama, ja nejdem! (Vzoprie sa vo dverch.)

ZUZA: Nejde?! (Vytrhne ju von.)

MARA (zavrie dvere a bije sa po kolene).

(Opona spadne.)

Dejstvo III.

Obsah (Javisko ako v prvom dejstve)

Vstup 1.

Anika, tevko.

TEVKO (sed pod pecou pri dverch a o stenu opret drieme; pred nm kok s repou, v ruke dr n, v druhej nakrojen repu).

ANIKA (sed pri rohu stola a vyva atku; pred ou lampa; o chvku po vytiahnut opony k tevkovi, tichie): tevko, tevko! Sp. Sama sa bojm, on by mi azda prebehol pod oblok. (Mysl.) Ach, nao? Nebude ten u viac u ns. (Zamysl sa.) Neprde, neprde. Ako by sa aj odvil k nm pred tetkou, a tajne to ho mama nepustia. (Podoprie si hlavu.) Veru som si nepomyslela pred smimi tdami, e tak ia bude na mojom srdci. o len bude so mnou ? Slovka za es tdov nenapsa na tok prosenie iba jednu kartu za cel as, to je mlo, ni. Hej (zdvihne si zponku na oi a tko spieva):

Nebanovala bych, keby nemusela,keby a, uhajko, rada nevidela.TEVKO (zo sna, hne po speve): Farto! Rysua! Ta sa! (Vypadne mu repa i n.)

ANIKA (strhne sa): tevko, tevko, i sp?

TEVKO (prebral sa, schytil n a krja repu): Nespm, Anika. Jaj, i som sa zakol, e to gazdin. (Vytiera si oi.)

ANIKA: Odili, neviem, bez slova, tevko, i pjde?

TEVKO (ochotne): Kde mm s, Anika? (Vstane.)

ANIKA: Kde a polem.

TEVKO (berie klobk): A kde?

ANIKA: i pjde pozrie ale aby a nik nevidel pod oblok do Maleckch, i u Miko priiel?

TEVKO: Gazdin, e dnes m prs, ale sem, aby nechodil. Lebo e si a oni z domu nedaj, a o kolenaky prde.

ANIKA: Ao ti ete povedali?

TEVKO: Ete (mysl), len, nu len kliali t mintu, ke ste si dali sub.

ANIKA: Ach, boe, ete ho i preklnaj!

TEVKO: Veru ako kedy. Teba u aj bi chceli. Ale ja len poviem, e si mala ujs k nim.

ANIKA: A keby mi hby neboli dali?

TEVKO: Bola by si si vyslila.

ANIKA: Ke neviem, o Miko mysl? Ve vie, e mi ni nepsal za cel as.

TEVKO: To ti u veru mal. ANIKA: Tak cho, tevko, ale aby a nikto nevidel.

TEVKO: Kto? Ve je u tma a nemusm tam vekova. Kuknem a som tu.

ANIKA: Dobre urob!

TEVKO (na odchode): Neboj sa, mm ete hdam pod klobkom nieo!

Vstup 2.

Anika. Potom Zuza.

ANIKA (sadne, vyva): Aby ho len nikto nevidel, lebo hne je pln dedina chrov, e za nm vysielam a ete hdam ani nie je doma.

ZUZA (dnu v kabte, ktor hne po vstpen sklad; po chvli): a, zase! Pod praslicu sadn, nielen to tvoje vyvanie. Kedy popradieme? Inde u tkaj. (Sad si pod pec k praslici.)

ANIKA: Ve u nemm, mama, len toto. Potom sa u budem usilova.

ZUZA (dlbne stami do konop): Akam tevo iel? Len mi tak zmrmlal osi pod nos.

ANIKA (v rozpakoch): Ja, ja som ho poslala do onch po hodvb.

ZUZA (opakuje za ou): Do onch po hodvb za Mikom, hdam nie? Moja mil

ANIKA (so iaom): Mama

ZUZA (tichie): Ve ma ty vemi uznva za mater

Vstup 3.

Predol. tevko.

TEVKO (pribehne. Vid Zuzu, zaraz sa a sadne k repe. Zuza pradie. Anika sa napoly obrti k tevkovi, mih na, aby mlal. On ide k nej a epk, i chce jej epka do ucha; ale Anika sa odahuje).

ZUZA: No, o jej vyepkva? Tam si sadaj, rob nieo, nielen zaha, sliedi po dedine. (tevko sadne k repe.)

ANIKA (sa zamyslela, zahadela; prestala vyva).

ZUZA (po chvli prestane prias, k Anike): No, o sed ako kka, i sa ti drieme? i ti tvoj Miko priiel na rozum? Dnes prde, nepjde mu naproti?

ANIKA (utrie si slzy).

ZUZA: Tak, len si poplakaj! Nazdva sa, e ma tvoje slzy obmkia.

ANIKA (hlasne plae).

TEVKO: Ale tetka, vy t

ZUZA: Ani slova! Ja uvidm, i ona zo svojej hlavatosti popust!

ANIKA (vstane a s plaom rchle odde).

ZUZA (za Anikou): Ve si ja vek strachy robm z toho, e ty utek.

TEVKO: Ve veru tak zachodte s ou, akoby ani vaa nebola.

ZUZA: Ete ju zastvaj, a hnevaj ma aj ty! (Uke na dvere.)

TEVKO (vezme klobk): To by som aj beztoho iel. (Berie kok, repu.)

ZUZA (pradie): Ke ja u osem tdov musm trpie takto nepokoj v dome, a len pre jej hlavatos hlavat. la sa mu subova! A teraz ete ona sa radej zmrni, akoby odstpila, a ke vid, e z toho takto ni neme by. Ve sa ti ja zmrnim, ak a raz chytm za vrko! Len ma hnevaj a odbiehaj mi z domu na aloby kade-kde; ja a budem obchodi, a ty si pjde skrikom po dedine, kde ti stranu chytia. A keby tam u nevesty nemali. Ale u si aj jemu za chrbtom dary posielaj.

Vstup 4.

Zuza, tevko, Dora.

TEVKO (nakukne): Kalinovka id k nm.

ZUZA: o zas tu chce? Klebiet nepotrebujem.

TEVKO: Veru by ste ich mali opari.

ZUZA: Len sa ty nestar!

TEVKO (vyjde, pod kuku Dore).

DORA: Doma si, Zuzka?

ZUZA: Doma.

DORA: Nehnevaj sa, e som prila.

ZUZA: Ja nedbm, len mi klebety nenoste.

DORA: No, ale to to ti musm poveda

ZUZA: Vravte, o chcete, ale o tch ani slovo.

DORA: Nao by som sa ti mala; falon udia u vie, e si nevestu nali

ZUZA: Do toho sa ete aj Miko ohlsi, ale nech im je. Ja budem ma zaa. A ete sa nemus vydva.

DORA: Tvoja Anika ete veru nem as prebehnut. A tak dieva sa vdy vyd. A u to by si bola blzon, da si dieva z domu. No, i nie, Zuzka?

ZUZA: Ani nedm!

DORA: Ani nedaj! A sprav si poriadok aj s Janom, nech ti sem nechod na tvoju zlos. On Maru neprevrti a t sa bohatej nevesty nespust.

ZUZA: Ve mu ja poviem.

DORA: Tak, lebo daromn jeho unvanie, a len hriech medzi nimi v rob, ke sem ide.

ZUZA: Ja som ho nevolala ani raz.

DORA: No, vid! Ak ti je teraz svet kad len, e ho ty vbi a tu napja.

ZUZA: Joj! Kto to povedal? Ke on ete ani len skleniky u ns nevidel od tch ias.

DORA: udia vravia. A preto, ak chce ma pokoj od sveta, ja ti radm, nepripaj ho.

ZUZA: No, ve len nech prde ukem mu dvere, aj tomu

DORA: To bude najmdrejie. Len toko som ti chcela, (Vstane.) Zdrav bu.

ZUZA: ale nemali ste

DORA (odchdza): Ach, idem, robota ak. (Von.)

ZUZA (pok, km vyjde, potom zavrie a sadne pod pec): o len chce, ke ve takto ma prde podpaova proti nemu, a ako nohou vykro, u je zas tam. i nem hanby? a i len vari predsa dobre mysl?

Vstup 5.

Zuza, tevko.

ZUZA: tevo, teraz pjde za tou! e sa jej tak dm pozdravi, e alebo prde naskutku domov, alebo e ju vymknem, ale tak, e ma ani do rna nenapros, aby som jej otvorila. Len to jej povie, a u

TEVKO: Dobre, poviem jej to. (Odchdza.) Ahm, vak sa u bojte o u? ZUZA: Bojm, lebo kad len na ma zle, e ju ja vyham z domu. Mne nikto neuzn, ak ja mm trpenie.

TEVKO (pza): Tetka, gazdin, ke vm u nikto neuzn, ja vm uznm. (Odbehne.)

ZUZA: Ak by som sa nebola postavila, u by mi do sluby ula. Ale mala som ju pusti, bola by si ty sksila, o je to od matere sa odtrhn, a keby a ten potom ete nebol chcel, ako to aj bude. Kdee by: tiscku, dve kravy, a ete neviem, o vetko nasubovali, aby sa len vydala a staria je vari ako on.

Vstup 6.

Zuza, tevko, Anika.

TEVKO: U sa nebojte, tu vm je. Pri teliatkach plakala, len ma tak trhlo.

ZUZA (k Anike): Tvoje astie! (Hroz jej.) Ak by si ma ani teraz nebola povla by si videla, o by ja tebe vykonala!

ANIKA: Len nezanajte vdy.

ZUZA: Kdee by, aby ma sta otvorila!

ANIKA: To ja nevravm, ale mi neubliujte bez priny.

ZUZA: To je bez priny, ke sa osem tdov de po de iba jedova musm!

TEVKO: A i sa muste?

ZUZA: Musm, lebo nao si sa mu sbila bez mjho dovolenia?

TEVKO: Rozkte srdcu!

ZUZA: I tomu sa d! Ao teraz kesi tam u nevestu nali aty si mu subom zaviazan?

ANIKA: Aspo svedomie budem ma ist, e som ho ja nenechala, ale on ma.

Vstup 7.

Predol, Jano.

JANO (dnu s fajkou v ruke).

ANIKA (srdene): Vitajte u ns, ujek! (Utiera stolec.)

ZUZA: Vitaj.

ANIKA (odahuje utret stolec): Nech sa vm pi, ujek, sadnite si.

JANO: o porbate, ako sa mte?

ZUZA: Len tak.

JANO: A ja zle, ja sa zle mm. Ale dnes mi u prde mj syn.

ANIKA: Ve si sadnite, ujek.

JANO: Sadnem, ale sem pod pec. (Sadne.) Lebo nm starm je u zima vak, vagrin moja. (Zuza pod pecou, ku ktorej si Jano prisad, pradie.)

ZUZA: Komu ako, len dreva aby bolo.

JANO: Aj nm sa u veru ma. Ale prde nech voz; ja nevldzem. Som u cel zunovan, u by som najradej na pokoj svt.

ANIKA: Vari by ste si u umrie iadali?

JANO: Nao som na tomto svete? U sa ma dos nahrzla. i vstvam, i lham, i t lyicu do st nesiem, len vdy, do ma dojed.. A ja len vdy vravm, e nemusela narobi problmy, o im u konca-kraja niet osem tdov. Pre tak ni sa nahneva.

ZUZA: Ale ja?

JANO: oby ty! Ja na teba ni nevravm, ale na t moju Maru. aa, dobre, e u za mnou nepriletela.

ZUZA: Bolo by lepie keby si knm nechodil aspo by bol pokoj.

JANO: To aby ja k vm nepriiel, to chce?

ZUZA: To myslm. Lebo takto len vdy bude hriech imedzi vami a nami.

JANO (vstane): Tak ma u aj ty vyha?

ZUZA: Nevyham. Ja len chcem, aby bol u raz pokoj medzi vami a nami.

JANO: Bude, ke ja svoje vykonm, bude.

ZUZA: Ako bude, ke ona nepristane?

JANO: Mus. Nu o, i ma u nieto v dome?!

ZUZA: Len ty si nemal subova bol by bval koniec vetkmu hne ete vtedy.

JANO: Nijak koniec, ani rei; mj Mio nie je chlapec. A tebe sa tie mus uzna, e sa ty neme sama trpi.

ZUZA: Veru nie, ty vie dobre.

JANO: Trochu si jej i ty ublila, e si jej akosi mrzko nadala na tom chodnku. To u potom i ma zamrzelo.

ZUZA: Ja som jej toko, koko ona mne. Povedala, e ned syna, a ja zase, e dieva, a v hneve lovek vetko urob.

JANO: Ve to, to je pravda; ale treba vedie nad sebou panova.

ZUZA: Koko ona mne, toko ja jej; vari sa mm da prekria!

JANO: Bol by mu iel i naproti, ale sm skorej pribehne.

ZUZA: Ja len neviem, o to bude, ke prde, a ve vy u nevestu mte.

JANO: T m Mara, nech si ju vezme ona.

ZUZA: Keby to tak bolo!

JANO: Bude, poriadok sa sprav.

ZUZA: Medzi nami vari nikdy poriadku nebude.

JANO: Bude, len nech prde. U je tu! Aha! Nevravel som?

Vstup 8.

Predol, Mara.

MARA (dnu s lampom v ruke): Ja musm!

ANIKA (srdene): Vitajte, tetka! (Podva jej stolec.)

MARA (neakuje): Nu ale ty, lovek, i sa ty nehanb tu sedie? (tevko von s repou, Anika za nm.)

JANO (pokojne): Sadni si aj ty.

MARA: Nu ale ja? Tu? Len ty domov hybaj! (Mykne ho za rukv.) Syn ti m domov prs!

JANO: Nejde z druhho sveta, aj tu ma njde.

MARA: Tak, teda m najprv sem prs, a potom len domov? Ja ti posvietim! (Chyt sa kuky.)

JANO: Ja i tak potrafm.

MARA: Ja bez teba nepjdem! A hybaj, lebo sa porob, o sa porob!

ZUZA: Cho, vagre, cho, lebo sa tvoja ena bude nazdva, e a ja volm.

MARA: A nevol?

JANO: Tak ma len predsa aj ty vyha?

ZUZA: Pouje, ako zapra.

MARA: Ja s tebou ni, ja som si len po svojho mua prila! (K Janovi.) A ty sa ber!

JANO (s hnevom): u! (S krikom.) Povedal som ti, cho! Nao si prila

MARA: Prila som! Lebo som musela! A nehnem sa, trebrs do polnoci! (S plaom a zlosou.) Nikdy som takho mua nevidela!

JANO: No, pokaj, i sa nejde rozfuka ete tu.

MARA: Ja sa musm! Ktor ena m takho mua falonka, ako si ty? A ber sa, lebo si naprostred dediny zastanem a tak budem vykrikova!

JANO (vstane): Vie, keby som na tchto poriadnych ud nehadel, tak by som ti ukzal, o je mu! Ty, ty, plem hadie! (Strmo odde.)

MARA (za nm odchdza, akoby sebe, ale Zuza pouje): A, veru poriadni, o mi mua odvdzaj!

ZUZA (sko): A ktoe ti ho odvdza?

MARA (z pitvora): Ty, ty mi ho! I syna si mi! A ja u nevestu mm!

ZUZA: Joj! Ke to me vypu! (Stisne zuby.) Tak si ju dr! (Zaplesne dvere.) A teraz si u me, dokia chce. Ale mi dnu necho, lebo a oparm!

Vstup 9.

Zuza, tevko. Neskorie Dora.

TEVKO (nakukne).

ZUZA: Ao ty chce?

TEVKO: Ni! (Zavrie.)

ZUZA: T je kde?

TEVKO (z pitvora): Doj.

ZUZA: No, ve zato! Ja, e ula. Ale by som jej! (Udrie sa po kolene.) A just nie! Ke ty nepopust, ja duplom. Uvidm, i ju budem ja pova alebo ona ma. Ve by ti vari hlavu vykrtila, ak si sa mi ete i teraz mala priei, ke a u ani nechc! A oby aj! Teraz zato ju nedm, ani ho tu nechcem! Ani nech mi neprde sem! Lebo mu dvere ukem.

DORA (dnu): Skm sa rozprva, Zuzka?

ZUZA: No, len pote, pote a ste. Ale mi ani vravie ned od zlosti.

DORA: o sa stalo za t chvu?

ZUZA: Len poujte. Priiel on, Jano. Nemohla som mu u hne dvere ukza, ke pekne priiel, pozdravenie povedal; ale tu hne za nm aj ona. Nu to ste nikdy neslchali, ako t do a potom do ma. (Napodobn.) e o priiel? e o tu chce? i sa nehanb? A potom do ma, e som jej ja, e toto a toto, a e ona u nevestu m

DORA: Vid, vravela som ti, urob krtky koniec.

ZUZA: No, ve som sa ja u zastrojila! (Siln klopanie, otvoria sa dvere prv, ne sa eny spamtaj.)

DORA: a, ho! Ani na zavolanie.

Vstup 10.

Predol. Miko.

MIKO (veselo): Vari ma spomnate? Dobr de!

DORA (v rozpakoch, srdene), ZUZA (cez zuby): Vitaj!

MIKO (preiel k Zuze a chce jej ruku bozka, ona si ned): Nu ako sa mte, tetka moja, i vy tetka? (Pod Dore ruku.)

DORA: Ach, nu ty sa pochv.

MIKO: Vojak sa nem m, iba e som zdrav a u doma!

DORA: Ete si nie doma. (Zuze.) Noe urob, o si sa zastrojila.

MIKO: Ale, tetka, e i nai maj tu by. A Anika?

ZUZA: Vai boli a do tej a ni!

MIKO: o ste vy, tetka moja, chor?

DORA: Ma tu teraz netreba. (Vyjde ticho von.)

ZUZA: Chor od jedu. Teraz tu bola tvoja ma istcom vadi sa.

MIKO (v hneve): Nu a preo?

ZUZA: Pre teba! A cho si domov, lebo zas mi sem prde tvoja ma.

Vstup 11.

Predol, Mara.

MARA (s lampom): no, ja, ma tvoja, prila po teba, e nie si poriadny syn!

MIKO: Mama, o vy?

MARA: Aby si domov iel! (ah ho.)

ZUZA: Nedrm ho!

MIKO (k Mare): o to m by? o ma ahte? (Vymykne sa jej.)

ZUZA: Len ty povni! Cho z mjho domu.

MARA: Hybaj, ve a vyhaj! (So zlosou, plaom, ah ho.) Ak si mi ete syn, hybaj!

MIKO: Tetka, o je toto? o sa rob? o som vm

MARA (pust Mika, s plaom, v zlosti): Tak nejde? Tak ty m srdce k svojej materi?

ZUZA (razom s Marou): Ty nie, ale tvoja ma, t!

MIKO (chyt za ruku Maru): o ste im urobili, e takto na ma zanevreli, vravte! (Trasie jej ruku.)

MARA: Joj, joj, srdce moje, pukni sa!

ZUZA: Znevila ns tvoja ma, nevestu ti nala!

MARA: A ja si ho z domu nedm! (Ide von.)

MIKO (trpko): Ach, predsa je to pravda, omu som za es tdov nechcel veri. Mama nemte svedomia? Ja t nechcem! Oj, i som si ja toto zaslil!! (Odde.)

ZUZA (po chvli): Tak Ke tebe ma Katuu nala, za tou si cho t m peniaze! Ja ti ich da nemem, lebo nemm. Mj gazda u piaty rok v zemi (Utrie si oi.)

Vstup 12.

Anika, Zuza, tevko, Miko.

TEVKO (Anike): Vid ho! Ba u tu nie je. (Vrti sa von.)

ANIKA (prosebne): Mama, len mi povedzte, i bol a kde iel?

ZUZA (chyt ju za ruku): Priiel a odiiel, kde to hdam sm nevie

ANIKA (s plaom): A ja som ho ani nevidela!

MIKO (dnu nahnevan).

ANIKA: Miko! (Vytrhne sa Zuze a chce k nemu. On ju odstr.)

MIKO: Hanbi sa! Ja som poctive svoj sub dral, km si si ty inho nala! (Prudko odde.)

ANIKA: Ach, zem ierna, otvor sa mi! (Zakryje si oi a hod sa Zuze do nruia.) Mamika moja ja sa spochabm

ZUZA: Vid! i som ja to tebe neprorokovala? A nechcela si ma povnu. (S citom.) No materou by som ti nebola, ak by som dopustila tak potupne hanobi statonos tvoju a svoju takm zbojnkom Maleckovskm, cignskym, falonm. No, nech sa mi iadno z nich neuke, lebo (Bije sa psou do ps.)

Vstup 13.

Predol a Mara.

MARA (dnu so zlosou a plaom): Tak ete naposledy som prila po teba!

ZUZA (sko): Tu ho nem!

ANIKA (dr Zuzu): Mama, prosm vs!

ZUZA (razom s Anikou, plnm hlasom): A ber sa z mjho domu!

MARA (sa obrti, nevidiac Mika, a prv, ne Zuza k nej dola, na prahu pad so slovami): Prepnajna Kde je moje diea?

ANIKA (zachyt Maru, pribehne Zuza, a spolone odvdzaj ju na poste): Mama, mama, prineste vody! (Opr Maru na poste a robia vodu. Behaj bez hlavy. Vstup mus by komick.)

ZUZA (s plaom): Marka! Sestra! i-nm toto-bolo-treba?

ANIKA: Napite sa, tetka!

ZUZA: Napi sa, sestra! (Podchytia jej hlavu.)

MARA (pije): akujem, sestra, dievka moja. U mi je lepie. (Hladk Aniku po lci.)

ZUZA (naleje na dla, umva Mare tvr): V mene boha, otca i syna i ducha

ANIKA (dr hrnek a ehn sa).

ZUZA (rubom utiera Mare tvr).

(Opona spadne.)

Dejstvo IV.

Obsah (Javisko: u Javorov izba. Veer. Svetlo.)

Vstup 1.

Anika, Dora.

DORA (naobliekan, sed pod pecou tvrou do pravej steny; veda uzlk).

ANIKA (stoj pri stole, viac k nej obrten): no, vy ste vea na vine. Vy ste chodili k nim, aj k nm. Vy ste mu bohat enu hadali

DORA: T ma nalakomili

ANIKA: Ve ste dobre vedeli, e je mne Miko subom zaviazan. DORA (sebe): Zaplaten som mala.

ANIKA: A aby ste Mika odo ma odvrtili, vymali ste na ma patnosti a epkali jeho mame, o mu maj napsa, a ten vm uveril. e sa raz alebo dvarz Michlkov mldenec poa ns zastavil a ruku mi podval, povedali ste, e mi prste driapal z ruky, e s nm vystvam popod oblok. DORA: Nepripomnaj mi to, dievka moja, ja to vetko u dnes chcem napravi.

ANIKA: ako naprva, o ste za dev tdov kazili, e vs svedomie nehrzlo!

DORA: Ohluila som ho; no prebudilo sa.

ANIKA: Ve veru neviem, ako mete spva pod takou archou nepravdy, o ste sem a ta naroznali o mne po dedine a do Maleckch.

DORA: Ja pjdem ta, aj za Mikom, a poviem, e to nie je pravda.

ANIKA: Keby vm uveril, ale vm ako nieo veri ja sa vs i teraz ete bojm.

DORA: Dievka moja, pri spovedi som bola.

ANIKA (prekvapen, mysl): Tak, viete o teraz, tetka? (Zimnine trasie jej ruky.)

DORA: o?

ANIKA: Ak mi chcete spomc, tak mi spomete; vy to viete.

DORA: Pjdem za Mikom bu ist!

ANIKA: To je ete mlo, on zato k nm nemus a ani vm neuver.

DORA: Tak o mm, ako inak?

ANIKA: Vy to viete, len keby ste chceli. (Do ucha.) Poarme mu. (Hlasne.) Lebo u dnes je na tanci. Dm vm mky, slaninky i nejak gro

DORA: Zilo by sa mi zaprai ale nie, to neiadaj, to ja nemem.

ANIKA: Vidte, e mi len predsa nechcete pomc! ako vm veri.

DORA: okovek, len to neiadaj.

ANIKA: Ba iadam, ke mi pomoc subujete, a chytro, tetka, to bude t pomoc za tok ubliovanie.

DORA (vstane): Pnboh

ANIKA: Nie, za to vs nepotresce, ale za to by vs, e ste mi ho falonmi klebetami odohnali, za to by vs no, iste potrestal.

DORA: Tak, mm sa odvi?

ANIKA: Mte sa, no, archlo lebo bude neskoro, je na tanci.

DORA: Tak z boha pomoci, o viem, to ti urobm. Len aby ns ma nedochytila.

ANIKA: Primknem! (Sko k dverm.)

DORA: Nie, ja to nemem.

ANIKA: U muste!

DORA: Tak si kakni pod obrzok. (Vstane.) Malo by to by pod komnom, ale po kresansky bude pod obrzkom.

ANIKA: Kaknem. (Urob.) A teraz?

DORA: Preehnaj sa.

ANIKA (preehn sa): V mene boha, otca i syna i ducha svtho. Ame.

DORA (ticho sa s ou preehnala): Vrav za mnou.

ANIKA: Budem.

DORA: Ja, Anna Javorov

ANIKA (tak).

DORA: zaklnam teba

ANIKA (tak).

DORA: Miko Maleck

ANIKA (tak).

DORA: aby sa ti nikdy dobre nevodilo

ANIKA (opakuje a dolo): Ani sa mu neme!

DORA: ak dan mi prsahu

ANIKA (tak).

DORA: nespln.

ANIKA: navlas nespln.

DORA: U je zakliaty.

ANIKA: Ete priarova, tetka.

DORA (vykrca z uzlka): Daj runek. Tu m do dev uzlkov z ich soli po tipke. To som sa nakradla, km som sa do soniky dostala. Za dev dn, veer, po jednom uzlku bude vykrca, myslie na Mia, lza so a km sa ti v stach rozde, bude sa modli tri otene, tri zdravasy.

ANIKA (oblizne so): Oten, zdravas, oten, zdravas

DORA: Len pred spanm a cel oten.

ANIKA: Domodlm sa na posteli.

DORA: A teraz ete nazhame prachu za dev tipk spod prahu vho, ja to rozsypem cestou od vs a po ich prah, a bude chodi Mio za tebou ako za motzom.

ANIKA, DORA (Zhaj prach).

ANIKA: Tak, teraz sa u na vs nehnevm. (Objme ju.)

ZUZA (z pitvora): o si sa zamkla?

ANIKA: Jaj, mama! (Sko, otvor a vyjde.)

DORA: Otvor! Otvor!

Vstup 2.

Predol, Zuza.

ZUZA (zaraz sa).

DORA: Ani ma neprivta, Zuzka?

ZUZA: Nemem vs.

DORA: Som ti nemil, uznvam, hne oddem len o mm na svedom naloen (Anika vyjde), to si chcem, to si musm vykona, pre pokoj. At desiatka judska mi oka nedala zavrie.

ZUZA: Tak ste vy i peniaze mali za to?

DORA: Mala, Zuzka, desiatku. Ale mm ete naloen napravi, o sa z mojich re cignskych porobilo medzi vami.

ZUZA: Tak, ete ste prikladali na ohe.

DORA: Lakomos, lakomos, e ahko prdem ku grou. Len mi u tieto dni ani spa nedalo. Ba som sa ti nazdala, e v kadom kte zl duch na ma striehne veer ani vykroi, o by mi bol vari strechu zaplil, nie A preto, ak me, Zuzka, viem, e ani tebe sa nertaj tieto Vianoce, ako inm uom.

ZUZA: Tak je to.

DORA: Vstp do seba, uznaj, t je chor, neme. Aspo o jej ruku pod, ak by si sa jej nemohla prihovori.

ZUZA: Ja? Mare? (Zporne kva hlavou.)

DORA: Vie, velio sa me sta, udia sme smrten. o ti svedomie povie, o svet? e je u tret tde chor, a e tu ochorela a e si ju ani len pozrie nebola. Aj otec, Jano, chudk, bude rd, po. U s demi, ako im je sden, tak bude, ale ty po, aj ja pjdem; povni ma, nebude a svedomie trpi.

ZUZA (nehybne povala): Nie, to ja nijako nemem. Ja som jej neublila.

DORA: Nu ve zato, o jej ruku pod

ZUZA: Ako ja to urobm, ako?

DORA: Ako in udia, o sa ete vmi pohnevali.

ZUZA: Nie, tetka Dora, ja ta raz nemem. Nech ma u tresce pnboh!

DORA: Boe, boe, noe sa mu nerhaj vyjde na to, na o ja, a ozaj a me potresta, ete aj na tvojich deoch. Ja idem popredku.

ZUZA: Chote, ale ja neprdem, nie

DORA (myk Zuzu): Nu i chce vene t svoju duu zatrati, ako som ja svoju mala? i sa bude do smrti hneva, i nepamt, e tak udia ako umieraj?

ZUZA (prikyvuje hlavou).

DORA: A aj ty si trochu na vine

ZUZA: Ja uznvam, e som, ale

DORA: Neuznva, lebo nepamt, e do rna meme by ktokovek na doske a dua na veit veky v pekle.

ZUZA: Boe mj, tetka Dora (Vstane a odchdza.) Ja ju mm s odpta!

DORA (ide za ou): No tak pome (Odchdzaj spolu von.)

Vstup 3.

tevko. Potom Anika.

TEVKO (po chvli pribehne oka sa): Kde ste? (Kukne do komory.) Tetka, kde ste sa podeli? Ja u groa nemm! e som si hne viac neptal, blzon! Ako keby mi koruna mala stai na meniny.

ANIKA (vstpi).

TEVKO (k nej): Ty mi daj, km prdu.

ANIKA: o chce, tevko?

TEVKO: Za tetku mi daj korunu!

ANIKA: Aodkia mne koruna?

TEVKO: Vezmi z kredenca!

ANIKA: Ako to me iada odo ma, aby mi ete mama aj za to dohovrali?

TEVKO: Je pravda. Tak ich pokm; alebo keby som vedel, kde ili

ANIKA: Tu boli tetka Kalinov, hdam s ou.

TEVKO: T sa ete ani teraz nehanbia sem prs.

ANIKA: tevko, o im ubliuje u s nie t, o boli.

TEVKO: Vari sa dali premlie? (Smeje sa.)

ANIKA: Nerob posmech, pri spovedi boli.

TEVKO: Iba ak tak; to je u inie. Veru u dos hriechov nanosili po dedine.

ANIKA: tevko!

TEVKO: o?

ANIKA: Tancoval Miko?

TEVKO: o som nevidel, to nemem poveda.

ANIKA: A o rob?

TEVKO: Ja som ho videl pri pive, dohadoval sa osi s Janom Michlkom.

ANIKA (sebe): Tak som ich aj ja videla. (Hlasno.) A ten?

TEVKO: i ja viem, nepoul som

ANIKA: Len i netancoval?

TEVKO: Nie; no, ja som ho aspo nevidel.

ANIKA (vydchne si).

TEVKO: Kde chodia tok as?

ANIKA: Ete sa dos zabav.

TEVKO: Ako sa zabavm, ke tu musm sedie?! Mohla by si mi to aj ty da. Ke nejde na tanec, dal by som ti zahra!

ANIKA: Ba ete to mame na zlos.

TEVKO: oe, nebud oni plati! Len raz do roka mm meniny; mem si dovoli!

Vstup 4.

Predol, Zuza.

ZUZA (vstpi pokojnejia, ale vdy vna, smutn).

TEVKO (k nej): No len pote, u vs veru akm!

ZUZA: o chce?

TEVKO: Stovku!

ZUZA: Aj pdesiatka ti bude dos.

TEVKO (sadne): To sa radej ani nehnem!

ZUZA: Dobre, tu m, gazduj si.

TEVKO (vstane): Ja veru doma neobsedm na mj sviatok.

ZUZA: Aj, ak gazda, e by si musel meniny oslavova!

TEVKO: Gazda i paholok, len mi dajte, ja nemm ani groa.

ZUZA (otvor truhlu, berie z nej peniaze): Stovku nemus zmrni, aj materi m da.

TEVKO: No, u len dajte (vezme) a zdrav bute! (Odbehne.)

ZUZA (zaviera truhlu): A u len zas na rno pr... (Ticho. Zuza sadne. Anika ju pozoruje.)

ANIKA (po rozpakoch): Mama, kde ste boli?

ZUZA: S tetkou Kalinovou.

ANIKA: A kde?

ZUZA: U Maleckch.

ANIKA (sko, bozk jej ruku a dr za u): Mama moja, vari ste naozaj boli tam?

ZUZA: Bola pre pokoj svedomia.

ANIKA: Tak, ak by ma chceli, ani teraz ma ete nedte?

ZUZA (rozhodne): Nie! Miko, keby a ete chcel, ke sa mu tie nepravdy vysvetlia, mus k nm, ak a chce ma.

ANIKA: Ke ste mu vypovedali. (Plae.)

ZUZA: Ja som mu musela! Lebo ja to nemem dopusti, aby jeho ma mi sem odkazovala de po de. Vie, o u bolo toho

ANIKA: Keby som ich ete ja la prosi, hdam by zhliadli na moje slzy

ZUZA: To ti ja nedovolm hriech znova zana. To by som u neprijala ani, ani za ni. Ja, o som mu aj vypovedala, ja ho rada vidm i dnes, nedbala by som keby sa on k nm prienil, ale nov rozbroj robi medzi nm a materou jeho nie, to u nie na nijak spsob nie.

ANIKA (s plaom): Jaj, mamika moja

ZUZA: To u vari tak pnboh chce ako si ho mala rada, tak ho mus pomaly zabda.

ANIKA (s plaom, prosebne): Nehnevajte sa, mama, ale ja by ho nikdy nemohla zabudn.

ZUZA: Nieto, dievka moja, takho iau, o by sme na asom nezabudli

ANIKA: Ale to ve prde na rozum, ako aj n apo neboh. Vak si na nich spomnate?

ZUZA (dojat): Spomnam (tichie) spomnam (Utiera si oi.)

Vstup 5.

Predol, Dora.

DORA (otvor dvere a stoj na prahu): Tak, u si doma, Zuzka?

ZUZA: Doma.

DORA: No, u len neplate; bude, ako pnboh d. Len ete, zase som sa prehreila, Anika, s tebou

ANIKA: Nie, tetka.

DORA: Ba veru; nemala si ma na to sili

ZUZA: Nao a

DORA: Sama ti povie. Ja u nebudem hriech robi medzi vami. Zbohom! (Odde.)

ZUZA: S pnom bohom!

ANIKA: Nu, mama, ja som, ja (plae) Mika zakliala.

ZUZA: o zase? Ako si ho zakliala?

ANIKA: Nu tak, aby sa mu nikdy dobre neviedlo, ak ma nech.

ZUZA (po prestvke odtska od seba Aniku): Tak predsa Nie, ty si nemala, ani nem dobr srdce k svojej materi.

ANIKA (dr sa jej): Mm, mama moja, mm! (Plae.)

ZUZA (odtska ju): Nem! Ty si hotov opusti kvli nemu kedykovek vlastn mater na jej star dni. Nepomysl, o som sa ja s tebou natrpila od tvojho malika, aj u ako nm otec umrel pnboh ho tam oslv! (Pla obe.)

ANIKA (po chvli sa rozhodne a objme Zuzu): Neplate, mama moja dobr, ke mi je u tak sden (postoj) zrieknem sa ho, ale (plae, ako a zajikave odpovie), ale sa ani nikdy, nikdy nevydm. (Pla obe, potom Zuza vstane a odde von.)

Vstup 6.

Anika, Miko. Potom Zuza.

MIKO (pribehne ako vo vytren): Anika!

ANIKA: Ty k nm?

MIKO: K vm! Anika! (Chyt ju za obe ruky.) Ha mi do o!

ANIKA: Hadm.

MIKO: Tak to predsa nie je pravda, o mne o tebe zl svet navravel!? Michlk sa priznal, e star Dora ho nahovorila! Bodaj nohu zlomila!

ANIKA: Bol ma, Miko, e si viac dal na udsk rei ako na sub, ktor som ti dala a ktor zachovm, ale tvojou u jednak by nemem. Zbohom. (Vyprost si ruky a odchdza.)

MIKO (zdr ju): Preo, Anika?! Preo teraz?

ANIKA: Ty vie, o je medzi mojou a tvojou mamou, a ja som im to sbila (Plae.)

MIKO: A to by mala by prina nho neastia?! Hoj, to sa ich ete optam! (Odbehne.)

ANIKA: Mrne. A o mi je i z takej lsky vyarovanej? Ak nem by srden nestojm o u. Boe, nao som ho zakliala, nao? On teraz nebude ma pokoja, nebude. (Zaplae.)

ZUZA (dnu): Kto to be od ns?

ANIKA: Miko, mama; u som mu odpovedala.

ZUZA: Tak; teraz u, dcra moja, bude aspo pokoj medzi nami.

ANIKA: Pokoj, mama, ale drah, za nae astie kpen, drah pokoj

ZUZA: D pnboh, e a ete njde tak astie.

ANIKA: Mama, nikdy, neme ma, ve som mu sben do smrti.

Vstup 7.

Predol, Jano, Miko.

MIKO (k Anike): Ba len predsa mojou bude! (Chyt ju za ruku. Anika sa ah. Zuze.) Tetka, v som!

JANO: Tak, vagrin, skrtka. Mara, ma naa, u musm tak

ZUZA: Vitaj.

JANO: akujem Mia ti d, ale! (To ale tesno prilo.)

ZUZA: Neverm, nemem, vagre.

JANO (vne): No, ke ti u raz poviem, tak mi ver! I sama sa sem zber.

ZUZA: Tak u mi uznala?

JANO: Uznala konene, a d vm ho; ale tu je ete jeden hlavn punkt. (Anika pta sa Mika.)

ZUZA: A to je?

JANO: e nikdy nebude repta, ke mne mj syn prde pokosi, seno zvies a drevo tie, a nevesta, u ako tuto Anika, zas materi na jro, lebo u, musme uzna, ani ona nevldze.

ZUZA: Nu o by nie? Ba ich sama polem! Vetci pjdeme.

ANIKA: Ani najma nebudete musie!

JANO: No, tak, a teraz pome po u, bude u obleen.

ZUZA: Nu pome! (Oddu.)

MIKO: Tak vid, Anika: o komu sden (Privinie ju k sebe.)

ANIKA (usmiata): Len, len ete nieo mi tuto sed (Uke na hrdlo.)

MIKO: No, len teda von s nm! (Bcha ju po chrbte.)

ANIKA: Ve je to slovo t--

MIKO: Tk? Ak?

ANIKA: Nu tak, i ma miluje?

MIKO (bozk ju): Milujem!

ANIKA: Ale ja chcem vedie, preo ma?

MIKO: Preo? Keby som ja to sm vedel.

ANIKA: On to nevie. (Sebe.) To len, e som ho zakliala.

MIKO: Ja to len tuto ctim. (Uke na srdce.)

ANIKA: Tak ma zo srdca miluje?

MIKO: no, zo srdca...

ANIKA: Ja e pre inie

MIKO: I pre inie. (Anika ustrnie.) Pre vetko, e sa mi pi!

ANIKA: Ale preo sa ti pim?

MIKO: Preto, e sa mi druh nie.

ANIKA (elmovsky): Ani Katua richtrova?

MIKO: T mi ani nespomnaj. Vie, e som nikdy tam nebol, ani nepomyslel

ANIKA: Ale ja som to nemohla vedie, ke si mi za cel as nepsal a ako som a prosila, psala ti

MIKO: Odpus, viac som veril klebetm.

ANIKA: Ej, ve tie klebety No, ale mi je u srdce na mieste.

Vstup 8.

Predol, Mara, Jano, Zuza.

MARA (kra sama, no jednako vedie ju Zuza, za druh ruku Jano): Tu ste, deti moje?

JANO: Je u as.

ZUZA (Mare): Postoje, dm ti vank. (Berie zo rde.)

MARA: Nechaj, aj tak si sadnem. U nie som tak zle.

JANO: Chvalabohu, e nie.

ZUZA (poloila hlavnicu na lavicu k stolu): No, tak sem, na mkk si sadni.

ANIKA (prinesie stolek): I stolek pod nohy. (Podlo jej.)

MARA: Tak, dcra moja pnboh vs poehnaj!

MIKO: Pnboh usly, mama moja! (Bozk Mare ruku. Anika tie.)

JANO, ZUZA (razom): Veru to. Poehnaj!

MIKO (Zuze): I vy u teraz, mama naa, odpuste, ak som vs

ZUZA: Ja som a vdy ako vlastnho syna (Pod mu ruku, on jej ju bozk.) Len tto ma vea hnevala.

ANIKA (so iaom): Ke ho mm vemi rada. U vs nebudem, mama, nikdy. (Bozkva ju na tvr.)

MIKO: Aj vm, apo, akujem za trpenie.

JANO: Som ti otec. (Objme ho.)

(Vonku um. Muzikanti ladia. Volanie: Ticho, deti; chlapci, u smutn! Muzikanti zan smutn.)

JANO (z objatia): aa, o to?

MARA: Hraj na dedine.

ZUZA: Ba vari pred domom! Kto to? (Chce von.)

MIKO: Anika, to nm!

ANIKA: To ten tevko sbil!

Vstup 9.

Predol, tevko, muzikanti, mldenci, dievat, deti.

TEVKO (otvor dvere, hudba zaznie plnie. Hrdo): To som ti ja! (Zaraz sa.) aa, o u ns! (Do pitvora.) Pote, pote! Vesel! (Muzikanti do pitvora a po jednom dnu. I mldenci, dievat dnu pln sa javisko.)

ZUZA (tevkovi): Ach, ty si u len, chlape!

TEVKO: To za t stovku!

MARA: Len sa u zabavte, deti moje.

JANO (tevkovi): Dobre si uhdol! Vrti sa ti!

ANIKA (k nemu): A bude mi drubom!

JANO: Tak dnes odbavme zsnuby.

VETCI: Ale? Vari? U?!

JANO: U, chvalabohu! Dos bolo boja! (K prmistovi.) Tak, hore ju! A vy do kola. (Hudba. Pry sa zbieraj. Miko s Anikou.)

ZUZA (Mare, nateen): Len ha na tie nae deti.

MARA: Ani by mu s druhou nepristalo, sestra moja. (Padn si do nruia.)

JANO (pozrie na ne): No, a, tieto! A za dvans tdov som nemohol ich zkon prelomi! (Sadne k stolu a vytiahne fajku.)

(Muzikanti vesel. Dievat vytrhn z hudby: Ej, dadia, dadia, hoj, i odprevadia. Ujuj! Tanec.)

(Opona spadne.)

13