ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÉHO …Zmeny a doplnky . 4 sú riešené ako súč časť platného „Územného plánu veľkého územného celku Žilinského

ÚZEMNÝ PLÁN

VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU

ŽILINSKÉHO KRAJA

ZMENY A DOPLNKY Č. 4

SPRIEVODNÁ SPRÁVA

OBSTARÁVATEĽ

ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ

Zástupca obstarávateľa Spracovateľ ZaD č. 4

Ing. Katarína Náhliková Ing. arch. Marian Pivarči odborne spôsobilá osoba autorizovaný architekt na obstarávanie ÚPP a ÚPD a kolektív

03 2011

Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja – zmeny a doplnky č. 4

2

Kolektív riešiteľov : Hlavný riešiteľ Ing. arch. Marian Pivarči Urbanizmus Ing. arch. Marian Pivarči Doprava a dopravné zariadenia Ing. Ľubomír Mateček Vodné hospodárstvo Ing. Nataša Paulínyová Elektrická energia Karol Kollár Zásobovanie teplom Prof. Ing. Karol Honner, PhD


3

OBSAH 1. ÚVOD 4 1.1. Dôvody pre obstaranie Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja 4 1.2. Predmet riešenia 4 1.3. Ciele riešenia 4 1.4. Vymedzenie riešeného územia 5 1.5. Obsah a rozsah Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja 5 1.6. Vstupné podklady 6 1.7. Spôsob a postup spracovania diela 6 2. NÁVRH RIEŠENIA ZMIEN A DOPLNKOV ÚZEMNÉHO PLÁNU 9 2.0. Priemet záväznej časti KURS 2001 do zmien a doplnkov ÚPN VÚC 9 2.3. Základná urbanistická koncepcia 9 2.3.2. Základná urbanistická koncepcia riešenia okresov 9 2.5. Koncepcia rozvoja sídelnej štruktúry kraja 18

2.5.1. Sídelná štruktúra v Žilinskom kraji 18 2.6. Základné demografické východiská 31 2.6.4. Vývoj počtu obyvateľov v okresoch a obciach Žilinského kraja v období

rokov 1996 - 2008 31 2.6.5. Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2025 43 2.6.6. Stav a pohyb obyvateľstva v roku 2008 44

2.8. Hospodárska základňa 46 2.8.2. Nerastné suroviny 46 2.8.5. Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy 51 2.10. Životné prostredie 65 2.10.2. Voda 65 2.12. Krajinná štruktúra 67 2.12.2. Ochrana prírody a krajiny 67 2.12.3. Ochrana kultúrneho dedičstva 68 2.13. Doprava 70 2.13.1. Dopravná regionalizácia 70

2.13.2. Európske a medzištátne súvislosti dopravnej sústavy Žilinského kraja 76 2.13.3. Infraštruktúra cestnej dopravy 83 2.13.4. Infraštruktúra železničnej dopravy 98 2.13.5. Infraštruktúra intermodálnej dopravy 100 2.13.6. Infraštruktúra leteckej dopravy 101 2.13.7. Infraštruktúra vodnej dopravy 102 2.13.8. Infraštruktúra cyklistickej dopravy 103 2.14. Vodné hospodárstvo 104 2.14.0. Úvod 104 2.14.1. Odtokové pomery 107 2.14.2. Zásobovanie pitnou vodou 111 2.14.4. Odvádzanie a zneskodňovanie odpadových vôd 119 2.14.5. Zvláštne vody 124 2.15. Energetika 126 2.15.1. Zásobovanie elektrickou energiou 126 2.15.2. Zásobovanie plynom 143 2.15.3. Zásobovanie teplom 158 2.15.4. Záver 166 3. ZÁVÄZNÁ ČASŤ 167 I. Záväzné regulatívy územného rozvoja 167 II. Verejnoprospešné stavby 202


4

1. ÚVOD

1.1. Dôvody pre obstaranie Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja

Čistopis územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja bol vypracovaný

v roku 1998. Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja (ÚPN VÚC ŽK) bol schválený uznesením vlády SR č. 359 zo dňa 26.05.1998. Jeho záväzná časť bola vyhlásená Nariadením vlády SR č. 223/1998 Zb.

V roku 2005 boli vypracované Zmeny a doplnky územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja. Záväzná časť Zmien a doplnkov bola schválená zastupiteľstvom Žilinského samosprávneho kraja dňa 27.4.2005 a vyhlásená všeobecne záväzným nariadením (VZN) Žilinského samosprávneho kraja č. 6/2005 o záväzných častiach Zmien a doplnkov ÚPN VÚC ŽK.

V roku 2006 boli vypracované Zmeny a doplnky č. 2 územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja. Záväzná časť Zmien a doplnkov č. 2 bola schválená zastupiteľstvom Žilinského samosprávneho kraja uznesením č. 7 zo dňa 4.9.2006 ako dodatok 1 k VZN č. 6/2005 o záväzných častiach Zmien a doplnkov ÚPN VÚC ŽK.

V roku 2009 boli vypracované Zmeny a doplnky č. 3 územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja, ktoré riešili problematiku rekreácie a turizmu. Záväzná časť Zmien a doplnkov č. 3 bola schválená zastupiteľstvom Žilinského samosprávneho kraja dňa 17.3.2009 a vyhlásená všeobecne záväzným nariadením Žilinského samosprávneho kraja č. 17/2009 o záväzných častiach Zmien a doplnkov č. 3 ÚPN VÚC ŽK.

Potreba vypracovania Zmien a doplnkov č. 4 územného plánu veľkého územného

celku Žilinského kraja vyplýva z potreby aktualizácie niektorých javov zobrazených na výkresoch č. 2, 4 a 5.

1.2. Predmet riešenia Zmeny a doplnky č. 4 sa sústreďujú na zapracovanie tých nových koncepčných

materiálov, ktoré boli vypracované od schválenia zmien a doplnkov dňa 27.4. 2005 a neboli zapracované v zmenách a doplnkoch č. 2 a č. 3 a tiež na zmeny vyplývajúce z nových právnych noriem, ktoré môžu mať vplyv na záväznú časť ÚPN VÚC Žilinský kraj.

Predmetom zmien a doplnkov č. 4 nie je komplexná aktualizácia všetkých kapitol a výkresov, ale ide o upresnenie podstatných javov podľa vybraných profesijných okruhov v rozsahu, ktorý bol dohodnutý medzi obstarávateľom a spracovateľom Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja v zmluve o dielo zo dňa 31.7.2009.

1.3. Ciele riešenia

Hlavný cieľ spracovania Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja je aktualizovať územný plán o javy, ktoré sa od roku 2005 stali skutočnosťou, o nové zámery rozvoja miest a obcí podľa územných plánov a o nové koncepcie v dopravnej a technickej infraštruktúre. Cieľom územného plánu je vytvoriť podmienky pre ekonomický rozvoj regiónu, ktorý bude schopný efektívne využívať všetky (prírodné, kultúrne, finančné a ľudské) zdroje, pri zachovaní zdravého životného prostredia.


5

1.4. Vymedzenie riešeného územia Územie pre riešenie Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja je vymedzené

územím Žilinského samosprávneho kraja. Oproti pôvodnému riešenému územiu v ÚPN VÚC Žilinského kraja je zväčšené o časť katastrálneho územia obce Pribylina o výmere 1219,22 ha, ktoré bolo zväčšené na základe rozhodnutia č. H-6/97 katastrálneho odboru Okresného úradu v Poprade a o časť katastrálneho územia obce Východná.

Základné ukazovatele Žilinského kraja k 31. 12. 2008 Rozloha k 31. 12. 2008 6 808,78 km2 Podiel kraja na ploche SR 13,9 % Počet obyvateľov k 31. 12. 2008 696 347 osôb Podiel kraja na počte obyvateľov SR 12,9 % Priemerná hustota obyvateľstva na km2 102,3 osôb Prírastok obyvateľov 1996-2000 6 182 osôb Prírastok obyvateľov 2000-2004 176 osôb Prírastok obyvateľov 2004-2008 2 218 osôb Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (VZPS) v roku 2008 336 800 osôb Miera ekonomickej aktivity 58,4 % Miera nezamestnanosti v roku 2008 7,7 %

1.5. Obsah a rozsah Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja

Zmeny a doplnky č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja sú vypracované v súlade so stavebným zákonom a §17 vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a ostatnými súvisiacimi právnymi predpismi platnými v SR. Dňa 1.8.2000 nadobudol účinnosť zákon NR SR č. 237/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Podľa §11 tejto úpravy sa mení pojem stupňa ÚPD „územný plán veľkého územného celku“ na „územný plán regiónu“. Zmeny a doplnky č. 4 sú riešené ako súčasť platného „Územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja“, preto sa pôvodný názov nemení a v ďalšom texte sa bude používať pôvodné označenie, resp. skratka ZaD č. 4 ÚPN VÚC ŽK.

Zmeny a doplnky č. 4 územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja vychádzajú zo Zadania pre spracovanie Zmien a doplnkov č. 4 územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja. Rozsah Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja je nasledovný : 1. Textová časť

Textová časť Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja je riešená v samostatnej prílohe k ÚPN VÚC Žilinského kraja v súlade s požiadavkami formulovanými v časti 2 „Ciele riešenia Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja“. Číslovanie kapitol je zachované podľa číslovania schváleného ÚPN VÚC Žilinského kraja. Kapitoly sú doplnené o nový text, resp. v prípade potreby sú celé nahradené novým aktualizovaným textom.

Súčasťou textovej časti je návrh úpravy regulatívov (záväznej časti), ktoré doplňujú Naradenie vlády SR č. 223/1998 Z.z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚPN VÚC Žilinského kraja, všeobecne záväzné nariadenie Žilinského samosprávneho kraja č. 6/2005 schválené zastupiteľstvom Žilinského samosprávneho kraja dňa 27.4.2005, všeobecne záväzné nariadenie Žilinského samosprávneho kraja č. 7/2006 o záväzných častiach Zmien a doplnkov č. 2 schválené zastupiteľstvom Žilinského samosprávneho kraja dňa 4.9.2006 a všeobecne záväzné nariadenie Žilinského samosprávneho kraja č. 17/2009 o záväzných častiach Zmien a doplnkov č. 3 schválené zastupiteľstvom Žilinského samosprávneho kraja dňa 17.3.2009.


6

2. Grafická časť

Grafická časť je vypracovaná ako samostatná príloha k aktuálnemu stavu ÚPN VÚC Žilinského kraja (po zapracovaní zmien a doplnkov č. 1, 2 a 3) vo forme samostatných priesvitných náložiek k jednotlivým mapovým listom tvoriacich nasledovné výkresy : 2. Komplexný urbanistický a dopravný návrh m = 1: 50 000 4. Návrh technickej infraštruktúry - vodné hospodárstvo m = 1: 50 000 5. Návrh technickej infraštruktúry - energetika m = 1: 50 000

Objednávateľovi bola dodaná textová časť 3x v tlačenej forme a 1x v digitálnej forme a grafická časť 3x ako priesvitky k jednotlivým mapovým listom vyššie uvedených výkresov a 1x v digitálnej forme.

1.6. Vstupné podklady • Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001, • Návrh Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001, Zmeny a doplnky č. 1 (ZaD č. 1) 12

2009 • Štúdia rozvoja slovensko-českého prihraničného územia 2008 • ÚPN VÚC Žilinského kraja, ZaD č. 1, ZaD č. 2, ZaD č. 3 • Územné plány miest a obcí Žilinského kraja, • Listy orgánov štátnej správy, samosprávy a právnickych osôb, ktoré boli zaslané

Žilinskému samosprávnemu kraju po Oznámení o začatí obstarávania Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja,

• Predprojektová a projektová dokumentácia nadradenej technickej infraštruktúry - doprava, vodné hospodárstvo, získaná v rámci prípravných prác,

• Pracovné stretnutia k vybratým problémom, • Konzultácie so spracovateľmi a obstarávateľmi územných plánov miest a obcí, • Konzultácie so správcami inžinierskych sietí,

1.7. Spôsob a postup spracovania diela

Spracovatelia zahájili práce na predmetnej úlohe dňa 31.7.2009 na základe zmluvy o dielo, ktorá bola v ten deň podpísaná predsedom ŽSK Ing. Jurajom Blanárom.

Žilinský samosprávny kraj zabezpečuje obstarávanie Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja prostredníctvom odborne spôsobilej osoby na obstarávanie ÚPP a ÚPD, ktorou je Ing. Katarína Náhliková (registračné číslo 210).

Návrh Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja bude prerokovaný v zmysle § 22 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších zákonov a nálezov Ústavného súdu SR.

Obstarávateľ úlohy - Žilinský samosprávny kraj - písomne zaslal dňa 18.8.2009

všetkým dotknutým subjektom Oznámenie o začatí obstarávania Zmien a doplnkov č. 4 územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja.

Na základe Oznámenia o obstarávaní Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja zaslali ministerstvá, susedné kraje, úrady, správcovia sietí, mestá a obce svoje požiadavky, návrhy a rozvojové dokumenty, ktoré súvisia s predmetnou problematikou na úrad Žilinského samosprávneho kraja, ktorý ich vyhodnotil a odovzdal spracovateľom.

Proces spracovania Zmien a doplnkov č. 4 územného plánu veľkého územného celku

Žilinského kraja bol rozdelený do dvoch pracovných etáp:

1 etapa : – prípravné práce a nevyhnutné prieskumy a rozbory (naštudovanie vstupných

podkladov, schválenej a rozpracovanej územnoplánovacej dokumentácie miest a


7

obcí, obhliadka problémových lokalít navrhnutých pre rozvoj, konzultácie so spracovateľmi územnoplánovacej dokumentácie miest a obcí a pod.),

2. etapa :

– vyhotovenie pracovných priesvitiek Zmien a doplnkov č. 4 podľa profesijných okruhov a ich prekonzultovanie s objednávateľom,

– dopracovanie textovej a grafickej časti Zmien a doplnkov č. 4 územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja do expedičnej podoby na prerokovanie,

– prerokovanie Zmien a doplnkov č. 4 územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja,

– vyhodnotenie pripomienok, – vyhotovenie opraveného návrhu (čistopisu) so zapracovaním pripomienok z

prerokovania, – vyhotovenie čistopisu v zmluvnom počte paré.

Počas spracovania ZaD č. 4 sa uskutočnilo množstvo pracovných porád s dotknutými

orgánmi a organizáciami, starostami obcí, riešiteľmi a obstarávateľmi ÚPD : 7.9.2009 KÚŽP Žilina - zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie Žilinského kraja, 7.9.2009 ŽSK, SEPS, a.s. 400 kV - preložka vedenia pri Čadci, 24.9.2009 ŽSK - 2x110 kV vedenie - úsek Zákopčie, Podvysoká, Staškov, Raková, 20.10.2009 SPP, a.s. - aktualizácia stavu plynárenskej siete a zámerov SPP, 29.10.2009 SSE, a.s. Žilina - aktualizácia stavu 110 kV siete a zámerov SSE, 3.11.2009 Ing. Bronček - preložka cesty II/583 v Krasňanoch, 20.11.2009 Beňadiková, Liptovský Ján, - zmena PP Liptov II, 20.11.2009 A-projekt Liptovský Hrádok, n.o. Vyšná Boca - lyžiarske stredisko STIV Čertovica, 3.12.2009 Az projekt Ružomberok, Ing. arch. Goč, Ing. arch. Gočová – ÚPN riešených obcí, 14.12.2009 Dolný Kubín, Ing. arch. Kubina, Ing. arch. Zaťková - rozvoj Dolného Kubína a iných riešených obcí, 15.12.2010 Liptovský Hrádok, odbor výstavby - rozvoj mesta, 16.2.2010 Oravská Polhora - ÚPN O, vodárenská nádrž Oravská Polhora, 5.3.2010 ŽSK, - preložka cesty II/520 v Zborove nad Bystricou, 7.4.2010 Dolný Kubín, Ing. arch. Zaťková - podklady riešených ÚPN O, Trstená, 20.4.2010 rozvoj obce Veterná Poruba, 10.5.2010 rozvoj obce Jakubovany, 11.5.2010 prerokovanie ÚPN mesta Žilina, 17.5. 2010 Zábrodský - rozvoj rekreácie v oblasti Huty, Malé Borové, Veľké Borové, 2.6.2010 ŽSK - ÚPN mesta Liptovský Mikuláš, 9.6.2010 Partizánska Ľupča - rozvojové zámery obce, Ing. arch. Nosková ÚPN riešených obcí, Železné, 11.6.2010 ŽSK - preložka cesty II/583 v Krasňanoch, 16.6.2010 Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Bratislava, KURS 2001 - ZaD č. 1 KURS 2001, 17.6.2010 Ing. Kuruc - fotovoltaické elektrárne, 22.6.2010 Čadca - Ing. Ščury- príprava výstavby D3, aktuálny stav ÚPN mesta, 8.7.2010 Liptovský Mikuláš - ÚPN mesta - Ing. arch. Bobák, Ing. arch. Bachtíková, Ing. arch. Klaučo (AUREX Bratislava), 22.7.2010 ŽSK - Oravské Veselé - problém odkanalizovania obce,

Niektoré otázky boli priebežne konzultované s riešiteľmi a obstarávateľmi ÚPN miest a obcí, a ich zmien a doplnkov (Ing. arch. Krajč, Ing. arch. Nezval, Ing. arch. Toman, Ing. arch. Barčiak, Ing. arch. Goč, Ing. arch. Gočová, Ing. arch. Kubina, Ing. arch. Zaťková Ing. arch. Nosková, Ing. arch. Klaučo, Ing. arch. Durdyová, Ing. arch. Bachtíková).


8

V súlade s ustanovením § 22, ods. 2 stavebného zákona bolo dňa 11.10.2010 dotknutým orgánom štátnej správy, samosprávy a právnickým osobám zaslané oznámenie o prerokovaní návrhu Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja doporučenými listami s návratkami. Prvým dňom doručenia oznámenia dotknutým subjektom podľa návratiek bol deň 12.10.2010. Posledným dňom doručenia podľa návratiek bol deň 20.10.2010. Návrh Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja spolu s oznámením o jeho prerokovaní v súlade s ustanovením § 22, ods. 1 stavebného zákona bol zverejnený na úradnej tabuli Žilinského samosprávneho kraja, na Odbore regionálneho rozvoja a cestovného ruchu, úseku územného plánovania Úradu ŽSK a súčasne na webovej stránke Úradu ŽSK od 11.10.2010 po dobu viac ako 30 dní. Verejné prerokovanie návrhu Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja s odborným výkladom spracovateľa sa konalo dňa 28.10.2010 na Úrade Žilinského samosprávneho kraja.

Prerokovanie a dohodnutie vznesených pripomienok v zmysle § 22 stavebného zákona v platnom znení

dátum dotknutý orgán 1.12.2010 Krajský úrad životného prostredia v Žiline, ŠOP SR, Správa

NP Malá Fatra, ŠOP SR, Správa TANAP 8.12.2010 Železničná spoločnosť, a.s. 15.12.2010 Oravská vodárenská spoločnosť, a.s., Liptovská vodárenská

spoločnosť, a.s., Severopovažské vodárne a kanalizácie, a.s., obec Oravské Veselé

16.12.2010 SSE, Stredoslovenská energetika, a.s., Letecký úrad, obec Zákopčie

13. 1. 2011 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, NDS, a.s., SSC, Mesto Žilina

26. 1. 2011 Banskobystrický samosprávny kraj, Mesto Ružomberok, Mesto Kysucké Nové Mesto

2. 2. 2011 Slovenská správa ciest Bratislava 17. 2. 2011 Obec Liptovské Matiašovce

Informácia o riešení problematiky rekreácie a turizmu.

Problematika rekreácie a turizmu bola komlexne riešená v Zmenách a doplnkoch č. 3. v roku 2009. Schválené riešenie je premietnuté do podkladovej mapy zobrazujúcej posledný právny stav ÚPN VÚC Žilinského kraja pred spracovaním Zmien a doplnkov č. 4. V zmenách a doplnkoch č. 4 sú zapracované len minimálne zmeny v grafickej časti v zmysle spracovaných (resp. rozpracovaných) územných plánov obcí. Podotýkame, že každá nová lokalita pre rozvoj rekreácie je špecifická a zapracovanie nového investičného zámeru do ÚPN VÚC si vyžaduje podrobnejšie riešenie v stupni územného plánu obce, resp. zóny.


9

2. NÁVRH RIEŠENIA ZMIEN A DOPLNKOV ÚZEMNÉHO PLÁNU 2.0. Priemet záväznej časti KURS 2001 do Zmien a doplnkov ÚPN VÚC V súlade s § 10 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov je potrebné, aby územný plán regiónu bol v súlade so záväznou časťou Koncepcie územného rozvoja Slovenska (KURS) a vychádzal z jej smernej časti. Ustanovenie § 30 ods. 3 stavebného zákona jednoznačne stanovuje, že v prípade existencie územného plánu regiónu je ho potrebné aktualizovať zmenami a doplnkami vo vzťahu na KURS. Vláda SR uznesením č. 1033/2001 schválila KURS 2001 a jej záväzná časť bola vyhlásená Nariadením vlády SR č. 528/2002 Z.z. V decembri 2009 boli vypracované Zmeny a doplnky č. 1 Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001. V čase odovzdania čistopisu ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja obstarávateľovi (03 2011) platí záväzná časť KURS 2001 vyhlásená Nariadením vlády SR č. 528/2002 Z.z.. 2.3. Základná urbanistická koncepcia 2.3.2. Základná urbanistická koncepcia riešenia okresov Text podkapitoly 2.3.2. sa nahrádza novým textom. 2.3.2.1. Okres Bytča Okres Bytča patrí k malým okresom s počtom obyvateľov 31 036. V období 1996-2008 pribudlo 830 obyvateľov. Index starnutia je 108,17 (64,72 podľa metodiky EÚ). V okrese je 1 mesto a 11 obcí. Územie okresu sa člení na :

- intenzívne urbanizovaný priestor nivy Váhu, v ktorom sa nachádzajú sídla Maršová-Rašov, Predmier, Bytča, Hlboké nad Váhom a Kotešová. V týchto sídlach sa kumulujú funkcie obytné, obslužné a výrobné ; týmto priestorom je vedený aj jeden z najsilnejších dopravných koridorov Slovenska reprezentovaný cestnými komunikáciami D1, I/61, I/18 a II/507 a magistrálnou železničnou traťou č. 120,

- priestor s vidieckymi sídlami v podhorí Javorníkov so sídlami v údoliach tiahnucich sa severo-južným smerom - Hvozdnica, Štiavnik, Petrovice, Kolárovice a Veľké Rovné; posledne menované obce majú okrem centrálnych častí aj výrazné zastúpenie rozptýleného kopaničiarskeho osídlenia; hlavnými funkciami v týchto sídlach sú obytná a rekreačná; ako doplnková funkcia je zastúpená výrobná v sídlach Veľké Rovné a Štiavnik,

- špecifický priestor obce Súľov-Hradná, dookola obklopený hradbov Strážovských vrchov, s obytnou a rekreačnou funkciou,

- obec Jablonové tvori nástupný bod do priestoru Súľovských skál, ktorý je žiaľ znehodnotený prevádzkou lomu,

- lesné masívy Javorníkov s veľkoplošnou ochranou prírody (CHKO), vodohospodárskou funkciou (CHVO), lesohospodárskou, ekologickou a rekreačnou funkciou.

Súľovské skaly (NPR) ako súčasť Strážovskych vrchov majú prioritnú ochrannú funkciu Rozvojovým impulzom v území je vybudovanie diaľnice D1 a modernizácia železničnej trate a výhodná poloha okresu ku centru kraja.


10

Možnosť rozvoja obytnej funkcie majú všetky obce okresu. Rozvoj výrobnej funkcie sa bude uskutočňovať v rámci existujúcich areálov a závodov. Plošný rozvoj výroby je možný v Bytči, kde je navrhnutý priemyselný park Bytča - Horné pole regionálneho významu. V oblasti rekreácie, turizmu a cestovného ruchu má okres Bytča rozvojové rezervy. V meste Bytča sa nachádzajú len dve ubytovacie zariadenia. Okrem tranzitného a poznávacieho turizmu sú možnosti pre rozvoj horskej turistiky a cykloturistiky. Rekreačnú vybavenosť navrhujeme dobudovať najmä v Súľove-Hradnej a v lokalite Kolárovice-Čerenka. Lokalita Súľov-Hradná má vhodné podmienky pre vznik klimatických kúpeľov. Pre prímestskú rekreačnú zónu Bytče by bolo vhodné využiť štrkoviská pri Váhu. Oblasť Súľovských skál vo veľkej miere využívajú pre rekreáciu obyvatelia Žiliny. 2.3.2.2. Okres Čadca Okres Čadca patrí k veľkým okresom s počtom obyvateľov 92 424. V období 1996-2008 pribudlo 124 obyvateľov. Index starnutia je 104,60 (61,86 podľa metodiky EÚ). V okrese sú 3 mestá a 20 prevažne veľkých obcí. Územie okresu možno rozdeliť na:

- intenzívne urbanizovaný priestor, ktorý predstavuje aglomerácia Čadca zahŕňajúca sídla Čadca, Raková, Svrčinovec, časť Oščadnice a Krásno nad Kysucou,

- urbanizované pásy v údolí Čierňanky - Čierne, Skalité a v údolí Kysuce - Staškov, Podvysoká, Turzovka s obytnou a výrobnou funkciou,

- priestor s vidieckymi podhorskými sídlami s obytnou a rekreačnou funkciou - Makov, Vysoká nad Kysucou, Korňa, Klokočov, Olešná, Dlhá nad Kysucou, Zákopčie, Oščadnica, Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará Bystrica, Nová Bystrica, Radôstka,

- lesné masívy Turzovskej vrchoviny, Moravsko-sliezskych Beskýd, Javorníkov, Kysuckých Beskýd a Kysuckej vrchoviny s lesohospodárskou, vodohospodárskou, ekologickou a rekreačnou funkciou; z hľadiska vodohospodárskych záujmov má limitované využitie PHO III. stupňa vodárenskej nádrže Nová Bystrica, PHO II. a III. stupňa vodárenskych zdrojov a ochranné pásma vodárenskych tokov.

Rozvoj územia sa očakáva v súvislosti s budovaním dopravnej infraštruktúry a rozvojom medzinárodnej spolupráce s regiónmi v ČR a PR v hospodárskej oblasti a v oblasti rekreácie a cestovného ruchu. Rozvoj obytnej funkcie je možný vo všetkých sídlach okresu, najmä však v okresnom meste Čadca, v Turzovke a obciach Rakovej, Oščadnici, Staškove, Čiernom, Skalitom, Starej Bystrici vzhľadom na ich polohu a progresívny typ populácie. Pre rozvoj výroby je možné využiť existujúce výrobné areály v Čadci, Krásne nad Kysucou, Rakovej, Turzovke; možnosť plošného rozvoja priemyslu majú sídla Čadca, Krásno nad Kysucou, Raková, Turzovka, kde sú navrhnuté priemyselné parky regionálneho a lokálneho významu. Malé výrobné prevádzky vo vidieckych sídlach (Vysoká nad Kysucou, Makov, Staškov, Čierne, Skalité a iné) je možné prevádzkovať za podmienky eliminácie nepriaznivých vplyvov na okolité obytné prostredie. Rozvoj rekreačnej funkcie bude smerovať do rekreačných priestorov medzinárodného významu, t.j. Oščadnica-Veľká Rača, Makov, Skalité-Serafínov a celoslovenského významu Nová Bystrica-Vychylovka s prepojením na rekreačný priestor v Oravskej Lesnej. Z existujúcich rekreačných priestorov v okrese Čadca majú (resp. môžu mať) regionálny význam rekreačné priestory Čadca-Husárik, Čierne-Zágrunie a Zborov-Jaseň s napojením na rekreačný priestor Oščadnica-Veľká Rača, Klokočov-Biely Kríž a Raková-Korcháň ako ponukový rekreačný priestor v rámci cezhraničných vzťahov s ČR a rekreačný priestor Korňa-Zelienkovci vo vzťahu k pútnickemu miestu Živčáková Hora. Väčší či menší poteciál pre rozvoj rekreačnej funkcie majú všetky sídla okresu. Rekreačné priestory miestneho významu, osady i intravilány vidieckych sídiel môžu byť využívané ako ponukové rekreačné priestory pre záujemcov z ČR a PR.


11

Priestory prímestskej rekreácie sa viažu na mestské sídla. V Čadci sú to priestory Jurošovský vrch, Drahošanka a Čadčiansky les, lesopark južne od sídla a Husárik, rybník Milošová. V Turzovke sú to priestory Bukovina a rybníky na Predmieranke. 2.3.2.3. Dolný Kubín Okres Dolný Kubín patrí k malým okresom s počtom obyvateľov 39 490. V období 1996-2008 pribudlo 556 obyvateľov. Index starnutia je 108,57 (64,00 podľa metodiky EÚ). V okrese je 1 mesto a 23 obcí. Územie okresu možno rozdeliť na tieto relatívne homogénne priestory:

- urbanizované územie v údolí rieky Orava s obytnou, výrobnou a v sídle Oravský Podzámok aj rekeačnou funkciou; toto územie zahŕňa polovicu sídiel okresu - Párnica, Istebné, Veličná, Oravská Poruba, Dolný Kubín, Bziny, Medzibrodie nad Oravou, Oravský Podzámok, Horná Lehota, Sedliacka Dubová, Dlhá nad Oravou, Krivá,

- ťažiskom sídelného pásu je okresné mesto Dolný Kubín (jadro aglomerácie tvoria obce Bziny, Dolný Kubín, Medzibrodie nad Oravou, Oravská Poruba, Veličná a Vyšný Kubín). Toto územie je súčasťou liptovskomikulášsko-ružombersko-dolnokubískeho ťažiska osídlenia,

- zmiešaná krajina v podhorí Choča (Žaškov, Jasenová, Leštiny, Osádka, Malatiná, Pokryváč, Pucov, Pribiš, Chlebnice) s obytnou, poľnohospodárskou a rekreačnou funkciou,

- priestor Zázrivej s obytnou a rekreačnou funkciou, - priestor Národného parku Malá Fatra a NPR Veľký Choč s prioritnou ochranou

prírody v západnej časti a južnej časti okresu. Budúci rozvoj okresu bude založený na oživení resp. pretransformovaní existujúcej hospodárskej základe, rozvoji cestovného ruchu a rozvoji dopravnej infraštruktúry (rýchlostná komunikácia R3 stredoeurópskeho významu). Predpokladáme zosilnenie väzby k sídlu Ružomberok. Rozvoj obytnej funkcie bude smerovať do okresného mesta Dolný Kubín, jeho suburbánneho pásma a vidieckych sídiel s progresívnym typom obyvateľstva. Rozvoj občianskej vybavenosti predpokladáme v sídle Oravský Podzámok vo vzťahu k poznávaciemu cestovnému ruchu. Dolný Kubín má ako bývalé okresné mesto dostatočne vybudované zariadenia občianskej vybavenosti a niektorými službami bude obsluhovať aj naďalej okresy Tvrdošín a Námestovo. Rozvoj výroby by mal prebiehať reprofiláciou súčasných výrobných areálov v Istebnom, Dolnom Kubíne, Oravskom Podzámku - Širokej. V Oravskej Porube je navrhnutý priemyselný park lokálneho významu. Vo výhľadovom období sú v rezerve PP Orava celoštátneho významu a PP Veličná I a PP Veličná II regionálneho významu. Malé výrobné prevádzky na báze výrobných služieb a remesiel môžu vznikať aj v ostatných vidieckych sídlach. Rozvoj rekreácie bude smerovať do rekreačných priestorov medzinárodného významu - Kubínska Hoľa (dobudovanie lôžkových kapacít a vybavenosti) a Oravský Podzámok v súvislosti s rozvojom poznávacieho a tranzitného turizmu. Z rekreačných priestorov celoštátneho významu má predpoklady pre rozvoj obec Zázrivá. Stredisko turizmu Lúčivná sa nachádza v Národnom parku Malá Fatra a jeho prípadný rozvoj bude treba zosúladiť so záujmami ochrany prírody. Z vidieckych sídiel v okrese majú dobré predpoklady pre rozvoj rekreačnej funkcie sídla Vyšný Kubín, Malatiná, Leštiny, Osádka, Žaškov, ale aj Pokryváč, Pucov, Chlebnice a Pribiš. Prímestská rekreácia je rozvinutá v náväznosti na okresné mesto Dolný Kubín - Kuzmínovo, Brezovec, Malý Bysterec.


12

2.3.2.4. Okres Kysucké Nové Mesto Okres Kysucké Nové Mesto patrí k malým okresom s počtom obyvateľov 34 010. V období 1996-2008 pribudlo 885 obyvateľov. Index starnutia je 116,68 (68,39 podľa metodiky EÚ). V okrese je 1 mesto a 13 obcí. Územmie okresu možno rozdeliť na:

- intenzívne urbanizovaný priestor v údolí Kysuce s obytnou, výrobnou a dopravnou funkciou s ťažiskom tvoreným sídlami Kysucké Nové Mesto a Radoľa,

- priestor s vidieckymi sídlami, zahŕňajúci bočné doliny so sídlami Kysucký Lieskovec, Lodno, Povina, Lopušné Pažite, Dolný Vadičov, Horný Vadičov, Snežnica, Ochodnica, Nesluša, Rudina, Rudinská s obytnou, rekreačnou a poľnohospodárskou funkciou,

- priestor horských masívov - na severovýchode Javorníky, na východe Kysucká vrchovina s lesohospodárskou, vodohospodárskou a rekreačnou funkciou.

Na území okresu predpokladáme výraznejší hospodársky rozvoj vzhľadom na veľmi priaznivú polohu ku krajskému mestu Žilina a trase D3. Rozvoj obytnej funkcie je možný vo všetkých sídlach okresu, najmä však v okresnom meste Kysucké Nové Mesto a vo vidieckych sídlach s progresívnym typom populácie. Rozvoj výroby bude koncentrovaný v Kysuckom Novom Meste, kde je vybudovaná veľká materiálna základňa s rezervami pre intenzifikáciu. Vo výhľadovom období je možné uvažovať o rozvoji výroby na území medzi južným okrajom intravilánu mesta a diaľničnou križovatkou Kysucké Nové Mesto-juh. Rozvoj mesta obmedzuje koridor pre vodnú cestu. V ostatných sídlach je žiadúce uvažovať iba o malých prevádzkach na báze výrobných služieb a skladov bez negatívnych vplyvov na obytné prostredie. Pre rozvoj rekreačnej funkcie a cestovného ruchu je možné využiť nasledovné danosti. Trasu diaľnice D3 (pre tranzitný turizmus), mestskú pamiatkovú zónu Kysucké Nové Mesto, archeologickú lokalitu a kaštieľ v Radoli (pre poznávací turizmus), pekné prírodné prostredie Javorníkov a Kysuckej vrchoviny (pre rodinnú rekreáciu a menej náročnú klientelu). V okrese sa nachádzajú dva rekreačné priestory regionálneho významu - Veľké Ostré a Horný Vadičov - Radovka. Pre rozvoj rekreačnej funkcie majú možnosti sídla Dolný Vadičov, Povina, Ochodnica, Nesluša, Rudinská, Rudina. Rozvoj turizmu bude vhodné podporiť zavedením atraktívnych foriem ako hipoturistika, cykloturistika a pod.. Pre prímestskú rekreáciu obyvateľov Kysuckého Nového Mesta sa využíva lesopark severozápadne od sídla, okolie Neslušského rybníka, rekreačný priestor Veľké Ostré a záhradkové osady v miestnej časti Budatínska Lehota a v Povine. Je potrebné dobudovať aspoň základnú rekreačnú vybavenosť pri nástupe do lesoparku. 2.3.2.5. Okres Liptovský Mikuláš Okres Liptovský Mikuláš patrí k veľkým okresom s počtom obyvateľov 73 289. V období 1996-2008 ubudlo 1447 obyvateľov. Index starnutia je 155,93 (93,07 podľa metodiky EÚ). V okrese sú 2 mestá a 54 obcí. Okres Liptovský Mikuláš je rozlohou najväčším okresom v rámci územia Žilinského kraja. Prírodné podmienky vytvárajú vynikajúce podmienky pre rozvoj rekreácie. Územie okresu možno rozčleniť na nasledovné časti:

- centrálna časť - Liptovská kotlina je prevládajúcou poľnohospodárskou krajinou, ktorou prechádza severná os sídelného systému Slovenska s urbanistickou štruktúrou sídiel Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok s pokračovaním na východ: Hybe, Východná a Važec. V tomto priestore je koncentrovaný najvýznamnejší podiel ekonomického potenciálu okresu a aj obyvateľstva. Väzby medzi Liptovským Mikulášom a Liptovským Hrádkom je treba považovať za aglomeračné,


13

- severný podhorský sídelný pás s množstvom malých kompaktných sídiel, ktoré sa budú rozvíjať ako pásmo osídlenia s doplnkovými funkciami - turizmus, rekreácia a šport,

- južný podhorský sídelný pás v línii od Partizánskej Ľupče až po Liptovský Ján bude spĺňať pobobnú funkciu s väčším dôrazom na športovorekreačné využitie.

- priestor horských masívov - severnú časť územia zaberajú Západné Tatry a južnú Nízke Tatry s prioritnou funkciou ochrany prírody, ktorá vyplýva zo štatútov národných parkov.

Budúci rozvoj bude založený na oživení existujúcej hospodárskej základne a rozvoji cestovného ruchu. Pre rozvoj výroby sú navrhnuté dva priemyselné parky PP Liptovský Mikuláš a PP Liptov II celoštátneho významu. Vo výhľadovom období je v rezerve PP Liptovský Ján celoštátneho významu. Okres má rozsiahle hodnotné prírodné prostredie, spolu so stávajúcou materiálnou základňou turizmu a atraktívnou vodnou plochou Liptovskej Mary vytvárajú optimálne podmienky pre odvetvie rekreácie a cestovného turizmu medzinárodného a celoštátneho významu. Pri jeho rozvoji je potrebné rozvíjať rekreačný potenciál a kapacity okresu tak, aby sa neprekročila ekologická únosnosť prírodného prostredia. Nové strediská turizmu treba rozvíjať vo väzbe na podhorské vidiecke osídlenie. Na územiach okresu, ktoré sú súčasťami národných parkov je potrebné rešpektovať prioritnú funkciu ochrany prírody a v zariadeniach turizmu a športu dislokovaných do národných parkov nezvyšovať lôžkovú kapacitu, ale je žiadúce zamerať sa na zlepšenie technickej infraštruktúry, ekologizácie stavieb, doplnenie zariadení služieb a rekonštrukciu a modernizáciu dopravných zariadení v rozsahu potrebnom pre optimálne využívanie limitované počtom návštevníkov. 2.3.2.6. Okres Martin Okres Martin patrí k veľkým okresom s počtom obyvateľov 97 515. V období 1996-2008 ubudlo 500 obyvateľov. Index starnutia je 152,29 (88,92 podľa metodiky EÚ). V okrese sú 2 mestá a 41 obcí. Riešeným územím okresu Martin prechádza žilinsko-podtatranská rozvojová os prvého stupňa, ktorá spája Žilinu a Martin s Tatrami. Na tejto osi leží aj mesto Vrútky a obce Sučany, Turany, Krpeľany, ktoré vďaka svojej polohe majú výrazné rozvojové potenciály. Z hľadiska širších vzťahov je dôležitá zvolensko-turčianska rozvojová os prvého stupňa definovaná v KURS 2001 Martin - Turčianske Teplice - Banská Bystrica - Zvolen. Aglomerácia na severe okresu Martin predstavuje hospodárske ťažisko okresu (jadro aglomerácie: Bystrička, Diaková, Dolný Kalník, Dražkovce, Košťany nad Turcom, Lipovec, Martin, Sučany, Turany, Turčianske Kľačany, Turčiansky Peter, Vrútky, Žabokreky; prímestské pásmo aglomerácie: Belá-Dulice, Benice, Ďanová, Horný Kalník, Karlová, Ležiachov, Necpaly, Príbovce, Sklabiňa, Sklabinský Podzámok, Trebostovo, Trnovo, Turčianska Štiavnička, Turčianske Jaseno, Valča, Záborie). V údolí Váhu je navrhnutá trasa diaľnice D1, ktorá spolu s dvojkoľajnou elektrifikovanou železničnou traťou tvori hlavné prepojenie Slovenskej republiky v smere západ-východ. Pre výhľadové obdobie navrhujeme rezervovať koridor pre mimointravilánovú trasu rýchlostnej komunikácie R3 od križovatky s cestou I/18 až za Turčianske Teplice. Odtiaľto je R3 vedená zatiaľ variante a to v smere na Kremnicu a v smere na Banskú Bystricu. Pre rozvoj priemyselnej výroby sú navrhnuté priemyselné parky medzi Martinom a Sučanmi - PP Martin I celoštátneho a PP Martin II regionálneho významu a vo výhľadovom období PP Martin III celoštátneho významu. Sídla v južnej časti okresu v podhorí Veľkej a Malej Fatry majú popri obytnej a poľnohospodárskej funkcii stále väčší význam ako nástupné body do rekreačných priestorov.


14

2.3.2.7. Okres Námestovo Okres Námestovo patrí k stredne veľkým okresom s počtom obyvateľov 58 944. V období 1996-2008 pribudlo až 5 306 obyvateľov. Index starnutia je 55,02 (31,69 podľa metodiky EÚ). V okrese je 1 mesto a 23 obcí. Územie okresu možno rozčleniť na:

- urbanizované údolie Bielej Oravy (východne od Námestova Vavrečka, Oravská Jasenica, Lokca, Breza, Krušetnica, Zákamenné), údolie Hruštínky (Lokca, Vasiľov, Babín, Hruštín) a údolie Polhoranky severne od Námestova (Klin, Zubrohlava, Rabča, Oravská Polhora),

- podhorskú krajinu s vidieckymi sídlami s obytnou a rekreačnou funkciou, okolo sídiel Lomná, Oravská Lesná, Novoť, Beňadovo, Mútne, Oravské Veselé, Sihelné, Rabčice,

- lesné masívy pozdĺž JZ, SZ, S a SV hranice okresu s lesohospodárskou, vodohospodárskou, ekologickou a čiastočne rekreačnou funkciou (vodohospodársky významné územie je na SZ od kóty Hrubá Bučina po Malú Babiu Horu),

Prirodzeným ťažiskom osídlenia Hornej Oravy je mesto Námestovo, u ktorého predpokladáme výraznejší rozvoj v súvislosti so skutočnosťou, že sa stalo okresným mestom a má veľmi progresívny typ populácie. Jadro aglomerácie Námestovo zahŕňa mesto Námestovo a obce Klin, Oravská Jasenica. Do prímestského pásma aglomerácie patria obce Bobrov, Ťapešovo, Vavrečka, Zubrohlava. Pre rozvoj okresu treba využiť rekreačný potenciál územia, väzby k sídlam Tvrdošín a možnosti spolupráce so susednými sídlami v Poľsku. Pre rozvoj okresu a najmä jeho západného územia je veľmi dôležité nedávno obnovené dopravné prepojenie s okresom Čadca a vytvorenie „Malého beskydského okruhu“ Skalité - Čadca - Krásno nad Kysucou - Nová Bystrica - Oravská Lesná - Námestovo - Oravská Polhora - Korbielów - Ujsoly – Zwardoň - Skalité. Je veľmi potrebné doplniť hospodársku základňu nezávadnými výrobnými prevádzkami (napr. finálne spracovanie dreva). Rozvoj obytnej funkcie sa predpokladá u všetkých sídlach okresu vzhľadom na progresívny typ populácie. Výrobná základňa okresu je poddimenzovaná, preto je potrebné podporiť rozvoj výroby a to najmä v priemyselných parkoch Námestovo regionálneho významu a vo výhľade PP Zákamenné lokálneho významu. Malé nezávadné prevádzky môžu existovať aj v ostatných vidieckych sídlach (Oravská Lesná, Rabča, Oravská Polhora, Lokca, Hruštín). Rozvoj rekreácie treba smerovať k dobudovaniu lokalít medzinárodného a celoštátneho významu v týchto priestoroch:

- Oravská Priehrada - Námestovo-Vojenské - Oravská Priehrada - Slanická Osada-Vavrečka - Oravská Lesná - Zákamenné - Zákamenné-Oselné - Oravská Polhora - Slaná Voda-Sihelné-Rabčice

V lokalite Slaná Voda navrhujeme zhodnotiť prírodný potenciál obnovením prírodných liečebných kúpeľov. Pre rozvoj rekreačnej funkcie majú dobré predpoklady aj sídla Novoť, Oravské Veselé, Mútne, Hruštín, Lomná ale aj ostatné sídla. Pri rozvoji rekreačnej funkcie je žiadúce rozvíjať aj špecifické formy rekreácie ako sú hipoturistika, cykloturistika, agroturistika a pod.. Priestor prímestskej rekreácie naväzuje na severný okraj intravilánu Námestova (Skalka, Slepčianka, Klinec) a nábrežie Oravskej Priehrady.


15

2.3.2.8. Okres Ružomberok Okres Ružomberok patrí k stredne veľkým okresom s počtom obyvateľov 59 011. V období 1996-2008 ubudlo 704 obyvateľov. Index starnutia je 134,46 (78,49 podľa metodiky EÚ). V okrese je 1 mesto a 24 obcí. Územie okresu možno rozčleniť na tieto priestory:

- intenzívne urbanizovaný priestor Ružomberka s obytnou a výrobnou funkciou s ťažiskom v okresnom meste; jadro aglomerácie Ružomberok pozostáva zo sídiel Ružomberok, Likavka, Liptovská Štiavnica, Lisková, Ludrová, Martinček, Štiavnička,

- urbanizované územie v údolí Váhu v priestore Stankovany, Ľubochňa, Hubová, Švošov s obytnou a rekreačnou funkciou,

- urbanizované územie v údolí Váhu v priestore Liptovská Teplá, Ivachnová, Turík, Liptovský Michal, Bešeňová, Potok s obytnou, výrobnou a rekreačnou funkciou,

- priestor Chočských vrchov v severnej časti územia okresu so sídlami Valaská Dubová, Komjatná, Lúčky a Kalameny s ochrannou, obytnou a rekreačnou funkciou,

- Národný park Veľká Fatra a Národný park Nízke Tatry s ochrannými pásmami so skupinou podhorských sídiel Liptovská Osada s kúpeľmi Korytnica, Liptovská Lúžna, Liptovské Revúce s ochrannou, obytnou a rekreačnou funkciou.

Rozvoj obytnej funkcie bude smerovať do okresného mesta a jeho suburbánneho pásma a sídiel s progresívnym typom populácie. Rozvoj výroby je možný reprofiláciou súčasných výrobných zón v Ružomberku a v Liptovskej Teplej. Osobitný dôraz treba klásť na doriešenie eliminácie nepriaznivých vplyvov výroby papiera a ČOV v Ružomberku, pretože takmer celé územie okresu patrí do II. a III. stupňa ochrany prírody a má vysoký rekreačný potenciál. Rozvoj rekreačnej funkcie treba zamerať na dobudovanie rekreačných priestorov medzinárodného a celoštátneho významu, najmä prírodných liečebných kúpeľov Lúčky a Korytnica, rekreačných stredísk v Ružomberku, Liptovskej Osade, Liptovskej Lúžnej, Liptovských Revúcach a Ľubochni. V priestore Smrekovica sa nepredpokladá zvyšovanie lôžkových kapacít, nakoľko sa nachádza v blízkosti území s V. stupňom ochrany prírody. Okres má predpoklady aj pre rozvoj poznávacieho a tranzitného turizmu. 2.3.2.9. Okres Turčianske Teplice Okres Turčianske Teplice je najmenším okresom v Žilinskom kraji s počtom obyvateľov 16 735. V období 1996-2008 ubudlo 97 obyvateľov. Index starnutia je nepriaznivý 174,70 (110,66 podľa metodiky EÚ). V okrese je 1 mesto a 25 prevažne malých obcí. Územie okresu Turčianske Teplice zaznamenalo v minulosti nepriaznivý vývoj zapríčinený najmä veľkou koncentráciou obyvateľstva do mesta Martin. V súčasnej dobe má regresívny typ populácie. Územie okresu možno rozčleniť na tieto priestory:

- urbanizované územie v ose Mošovce - Turčianske Teplice - Horná Štubňa; jadro aglomerácie tvoria obce Háj, Rakša, Turčianske Teplice,

- poľnohospodársku krajinu s malými vidieckymi sídlami v Turčianskej kotline, - podhorský priestor v západnej časti okresu okolo sídla Slovenské Pravno, - východná časť okresu - územie Národného parku Veľká Fatra, - južná časť okresu v oblasti Kremnických vrchov a Skleného.

Územie okresu má vzhľadom k svojej geografickej polohe tranzitný charakter. Výhľadové dopravné prepojenia zosilnia dopravné vzťahy sever-juh a západ-východ, čím sa zvýrazní tranzitný charakter územia a súčasne sa podporí rozvoj terciálnej sféry, ktorá spolu s rozvojom kúpeľov a využitím rekreačného potenciálu budú hlavnými rozvojovými impulzami.


16

2.3.2.10. Okres Tvrdošín Okres Tvrdošín patrí k malým okresom s počtom obyvateľov 35 864. V období 1996-2008 pribudlo 1 739 obyvateľov. Index starnutia je priaznivý 85,45 (46,79 podľa metodiky EÚ). V okrese sú 2 mestá a 13 obcí. Územie okresu možno rozčleniť na tieto priestory:

- urbanizovaný pás pozdĺž údolia Oravy, cesty I/59 a II/520 zahrňujúci sídla Podbiel, Nižná nad Oravou, Tvrdošín, Trstená, Liesek, Čimhová, Vitanová, Hladovka, Suchá Hora s obytnou a výrobnou funkciou a v priestore Podbiela aj rekreačnou funkciou (poznávací cestovný ruch) ; jadro aglomerácie predstavujú sídla Nižná, Tvrdošín a Trstená, ktoré sa cez urbanizované nábrežie Oravskej priehrady spája s ťažiskom osídlenia v okrese Námestovo,

- krajina s vidieckymi sídlami Zábiedovo a Brezovica prevažne s obytnou funkciou, - priestor so sídlami Oravský Biely Potok, Habovka, Zuberec s obytnou a rekreačnou

funkciou, - severná časť okresu má významnú ekologickú funkciu vzľadom na cenné časti CHKO

Horná Orava, - juhovýchodná časť územia s ekologickou, vodohospodárskou a limitovanou

rekreačnou funkciou (územie TANAPu). Pri rozvoji okresu treba využiť existujúcu hospodársku základňu, väzby k Poľsku a rekreačný potenciál územia. Rozvoj obytnej funkcie bude smerovať do urbanizovaného pásu a do vidieckych sídiel s progresívnym typom populácie. Rozvoj výrobnej funkcie možno riešiť oživením a intenzifikáciou existujúcej výrobnej základne v sídlach Nižná, Tvrdošín, Trstená a vybudovaním priemyselných parkov PP Trstená I lokálneho a PP Trstená II regionálneho významu. Rozvoj občianskej vybavenosti bude smerovať do miest Tvrdošín a Trstená a sídiel využívaných pre cestovný ruch - Podbiel, Zuberec, Habovka, Oravský Biely Potok, Vitanová Rozvoj rekreácie bude treba usmerniť na dobudovanie rekreačných priestorov mezinárodného a celoštátneho významu - najmä Oravice, Oravský Biely Potok, Podbiel, Habovka, Oravská priehrada - Ústie. V priestore Zuberec - Zverovka - Spálený žľab je potrebné zamerať sa najmä na zvyšovanie štandardu a vybavenosti existujúcich zariadení. Na území TANAPu nie je žiadúce zvyšovať súčasné lôžkové kapacity. Z vidieckych sídiel majú možnosti pre rozvoj rekreačnej funkcie aj sídla Vitanová, Brezovica, Štefanov nad Oravou. Pre poznávací cestovný ruch odporúčame lepšie využiť kultúrno-historický potenciál okresu - vidiecku pamiatkovú rezerváciu Podbiel, mestské pamiatkové zóny Tvrdošín a Trstená, múzeum oravskej dediny Zuberec - Brestová. Prímestská rekreácia smeruje do územia SV od intravilánov miest Tvrdošín a Trstená. 2.3.2.11. Okres Žilina Okres Žilina je najľudnatejší z okresov v Žilinskom kraji s počtom obyvateľov až 158 029. V období 1996-2008 pribudlo 1 884 obyvateľov. Index starnutia je 136,47 (79,49 podľa metodiky EÚ). V okrese sú 3 mestá a 50 obcí. V okrese Žilina sa nachádza najintenzívnejšie urbanizovaný priestor v Žilinskom kraji a to žilinská aglomerácia. Jadro aglomerácie tvoria obce: Bitarová, Brezany, Divinka, Dolný Hričov, Gbeľany, Horný Hričov, Hôrky, Lietavská Lúčka, Mojš, Nededza, Ovčiarsko, Porúbka, Rosina, Stráňavy, Strečno, Teplička nad Váhom, Turie, Varín, Višňové, Žilina. Prímestské pásmo aglomerácie zahŕňa obce: Belá, Divinka, Dolná Tižina, Ďurčiná, Hričovské Podhradie, Jasenové, Kamenná Poruba, Kľače, Konská, Kotrčiná Lúčka,


17

Krasňany, Kunerad, Lietava, Lietavská Svinná-Babkov, Lysica, Nezbudská Lúčka, Podhorie, Rajec, Rajecké Teplice, Stránske, Stráža, Svederník, Šuja, Zbyňov. Žilinská agromerácia sa spája s aglomeráciami Bytča a Kysucké Nové Mesto a má dosah aj na aglomerácie Martin a Čadca. Územie okresu možno rozčleniť na tieto priestory:

- intenzívne urbanizovaný priestor, ktorý predstavuje aglomerácia Žilina, - priestor južnej časti Žilinskej kotliny - Rajecké Teplice, Stránske, Kunerad, Konská,

Kamenná Poruba, Zbyňov, Jasenové Kľače, Rajec, Šuja, Ďurčiná, Rajecká Lesná, Veľká Čierna a Malá Čierna,

- údolie Varínky - Krasňany, Stráža, Dolná Tižina, Belá, Lysica, Lutiše, Terchová, - sídla v podhorí Strážovských vrchov - Podhorie, Lietava, Lietavská Svinná-Babkov s

prevažne obytnou funkciou a úzkou väzbou na jadro aglomerácie, - sídla v podhorí Javorníkov - Dlhé Pole a Divina s obytnou a rekreačnou funkciou, - obytno rekreačné sídla Fačkov, Čičmany, - lesné masívy Malej Fatry, Strážovských vrchov a Javorníkov s lesohospodárskou,

vodohospodárskou, ekologickou a rekreačnou funkciou. Z hľadiska ochrany prírody má limitované využitie územie Národného parku Malá Fatra a CHKO Strážovské Vrchy, z hľadiska vodohospodárskych záujmov PHO II. a III. stupňa vodárenskych zdrojov.

Napriek výstavbe nových bytov v meste Žilina došlo v období 1996-2008 ku poklesu počtu obyvateľov v meste a k nárastu počtu obyvateľov v obciach okolí mesta. Pokles počtu obyvateľov zaznamenali iba obce v okrajových cípoch okresu. V súvislosti s rozvojom výstavby bytov treba poukázať na veľký záujem výstavby rodinných domov v Rajeckých Tepliciach. Rajecké Teplice ako kúpeľné miesto medzinárodného významu by sa však nemali stať obytným satelitom Žiliny. Rozvoj výroby zaznamenal v poslednom období výrazný pokrok vybudovaním PP KIA Motors, Hyundai Mobis celoštátneho významu a PP Strečno regionálneho významu. Pre rozvoj výroby sú navrhnuté ešte nezastavané plochy PP Dolný Hričov a PP Varín regionálneho významu a vo výhľadovom období aj PP Teplička a PP Mojš. Rozvoj rekreačnej funkcie smeruje do stredísk medzinárodného významu Terchová-Vrátna, Rajecké Teplice, celoštátneho významu Strečno, Čičmany a regionálneho významu Rajec (golfový areál), Rajecká Lesná, Fačkov. Prímestská rekreácia smeruje najmä k vodnému dielu Žilina, do lesoparku Chrasť a blízkych dolín v Lúčanskej Malej Fatre a Strážovských Vrchoch.


18

2.5. Koncepcia rozvoja sídelnej štruktúry kraja 2.5.1. Sídelná štruktúra v Žilinskom kraji Základné princípy osídlenia a sídelnej štruktúry na Slovensku stanovila Koncepcia rozvoja Slovenska 2001, ktorá vymedzila centrá osídlenia, ťažiská osídlenia a rozvojové osi. V čase odovzdania čistopisu ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja obstarávateľovi (03 2011) platí znenie kapitoly podľa Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja z roku 2005. Text kapitoly je v súlade s doposiaľ platnou záväznou časťou KURS 2001. Podkapitola 2.5.1. sa dopĺňa o nasledovný text. Hodnotenie okresných centier Medzi centrami osídlenia majú osobitné postavenie okresné mestá, v ktorých sa sústreďuje vyššia vybavenosť pre obyvateľov celého okresu. Preto sa v nasledovnom texte sústredíme na hodnotenie okresných centier, ktoré vychádza z dostupných údajov zo Štatistického úradu Slovenskej republiky, KURS 2001, výstavby dopravnej infraštruktúry a konzultácií na oddeleniach územného rozvoja a stavebného poriadku mestských úradov.

Pokúsime sa odpovedať na nasledovné otázky: - ako rýchlo rástli okresné centrá v Žilinskom kraji, - aké je vekové zloženie obyvateľov v jednotlivých okresných centrách, - aké je postavenie okresných centier v rámci okresu, - v akej miere plnia okresné centrá funkciu terciálnych centier, - aká je vzdelanostná úroveň obyvateľov okresných centier, - koľko obyvateľov dochádza do práce a škôl do okresných centier, - aká je atraktívnoť okresných centier z hľadiska cestovného ruchu, - akým temtom sa rozvíja výstavba bytov v okresných centrách, - aké postavenie mali súčasné okresné centrá v predchádzajúcich obdobiach, - aká je poloha okresných centier vzhľadom na dopravnú infraštruktúru Slovenska,

V nasledovných tabuľkách sú dokumentované vybrané štatistické údaje a

percentuálne údaje potrebné na porovnanie. Pod tabuľkou je uvedené vyhodnotenie a stručný komentár.


19

Nárast počtu obyvateľov v okresných mestách v období rokov 1950-2008 Tabuľka č. 5/2 Počet obyvateľov v okresných mestách v období rokov 1950 - 2008

Mesto Počet obyvateľov

v meste 1950

Počet obyvateľov

v meste 1961

Počet obyvateľov

v meste 1970

Počet obyvateľov

v meste 1980

Počet obyvateľov

v meste 1991

Počet obyvateľov

v meste 2001

Počet obyvateľov

v meste 2008

Bytča

6 168 8 180 8 680 10 819 11 258 11 550 11 627

Čadca

8 595 11 620 14 365 19 319 25 183 26 699 25 564

Dolný Kubín

4 488 5 363 8 888 13 631 18 715 19 948 19 703

Kysucké Nové Mesto

3 923 6 578 8 535 12 578 15 793 16 558 16 367

Liptovský Mikuláš

12 807 15 642 20 038 24 520 31 725 33 007 32 687

Martin

17 746 26 149 37 415 47 475 58 393 60 133 58 433

Námestovo

2 112 2 318 2 799 5 329 7 003 8 135 8 122

Ružomberok

18 479 19 553 22 090 26 396 29 416 30 417 29 687

Turčianske Teplice

3 281 4 377 5 416 5 964 7 168 7 031 6 954

Tvrdošín

2 525 3 382 3 962 7 581 9 509 9 544 9 397

Žilina

31 590 44 100 54 397 70 025 83 911 85 400 85 327

V období rokov 1950 – 2001 mestá plynule rástli, pričom v období rokov 1991 – 2001 sa

tempo rastu počtu obyvateľov zmiernilo a došlo k zastaveniu rastu. V období rokov 2001 – 2008 takmer u všetkých okresných miest došlo k miernemu poklesu počtu obyvateľov. Iba mesto Bytča zaznamenalo mierny nárast. Toto je zapríčinené poklesom výstavby bytov v centrách a výstavbou rodinných domov v obciach, ktoré sú v okruhu priaznivej dostupnosti do centier.


20

Charakteristické údaje o raste miest v období 1950-2008 a vekovom zložení obyvateľstva Tabuľka č. 5/3 Charakteristické údaje o raste miest v období 1950 - 2008 a vekovom zložení obyvateľstva

Mesto Koeficient rastu

2008/1950

Koeficient rastu

1996/1950

Koeficient rastu

2008/1996

Rast v období

1996-2008

Index starnutia v roku 2008

Trend vývoja počtu

obyvateľov prirodzenou

menou Bytča

1,89 1,83 1,03 mierny nárast

110,05 mierny pokles

Čadca

2,97 3,08 0,96 mierny pokles


Dolný Kubín

4,39 4,40 1,00 stagnácia 104,65 mierny pokles






148,33 pokles

Martin


147,83 pokles

Námestovo


61,88 vysoký nárast

Ružomberok


134,55 pokles

Turčianske Teplice


201,86 vysoký pokles

Tvrdošín


96,17 stagnácia

Žilina


155,63 pokles

V období rokov 1950 – 1996 mestá rástli rôznym tempom čo súvisí najmä s rozvojom nových priemyselných závodov a hromadnej bytovej výstavby. Je zaujímavé, že najpomalší nárast zaznamenalo mesto Ružomberok, v ktorom bol priemysel rozvinutý už pred rokom 1950. V období 1991 - 2001 dochádza k spomaleniu rastu počtu obyvateľov u väčšiny okresných miest a po roku 2001 k úbytku počtu obyvateľov. V období rokov 1996 - 2008 zaznamenali mierny nárast počtu obyvateľov z hodnotených okresných miest iba mestá Bytča, Námestovo a Kysucké Nové Mesto.

Podľa vekového zloženia možno okresné centrá rozdeliť do piatich skupín: - s progresívnou populáciou – Námestovo, - so stagnujúcou populáciou – Tvrdošín, - s mierne regresívnou populáciou – Čadca, Bytča, Kysucké Nové Mesto, - s regresívnou populáciou – Žilina, Liptovský Mikuláš, Martin, Ružomberok, - s vysoko regresívnou populáciou Turčianske Teplice.

Najmladšie obyvateľstvo žije v meste Námestovo (priemerný vek 32,06 rokov) a

najstaršie v Turčianskych Tepliciach (priemerný vek 40,55 rokov).


21

Podiel obyvateľov žijúcich v okresnom meste k celkovému počtu obyvateľov okresu Tabuľka č. 5/4 Podiel obyvateľov žijúcich v okresnom meste k celkovému počtu obyvateľov okresu

Územie Počet obyvateľov v okrese

1996

Počet obyvateľov

v okresnom

meste 1996

Podiel mesto/ okres 1996 v %

Počet obyvateľov v okrese

2008

Počet obyvateľov

v okresnom

meste 2008

Podiel mesto/ okres 2008 v %

Rozdiel v %

Bytča

30 206 11 260 37,28 31 036 nárast

11 627 nárast

37,46 +0,18

Čadca

92 300 26 509 28,72 92 424 nárast

25 564 pokles

27,66 -1,06

Dolný Kubín

38 934 19 753 50,73 39 490 nárast

19 703 pokles

49,89 -0,84


33 125 16 134 48,71 34 010 nárast

16 367 nárast

48,12 -0,59


74 736 33 711 45,11 73 289 pokles

32 687 pokles

44,60 -0,51

Martin

98 015 60 917 62,15 97 515 pokles

58 433 pokles

59,92 -2,23

Námestovo

53 638 7 972 14,86 58 944 nárast

8 122 nárast

13,78 -1,08

Ružomberok

59 715 30 832 51,63 59 011 pokles

29 687 pokles

50,31 -1,32

Turčianske Teplice

16 832 7 231 42,96 16 710 pokles

6 954 pokles

41,62 -1,34

Tvrdošín

34 125 9 496 27,83 35 864 nárast

9 397 pokles

26,20 -1,63

Žilina

156 145 86 811 55,60 158 029 nárast

85 327 pokles

53,99 -1,61

Počet obyvateľov v Žilinskom kraji

687 771 310 626 45,16 696 347 nárast

303 868 pokles

43,64 -1,52

Vysoká koncentrácia obyvateľstva do okresného centra je zrejmá u miest Martin, Žilina a Ružomberok, v ktorých býva viac ako 50 % z celkového počtu obyvateľov okresu. Veľmi malá koncentrácia je v okrese Námestovo a malá koncentrácia je aj v okresoch Tvrdošín a Čadca. Počet obyvateľov v Žilinskom kraji vzrástol v období rokov 1996 - 2008 o 8 576 osôb. Podiel obyvateľov bývajúcich v okresnom centre ku počtu obyvateľov v okrese poklesol u väčšiny okresných centier, najvýraznejší je v okrese Martin. V období 1996 - 2008 došlo k miernej koncentrácii obyvateľstva iba v okrese Bytča. V ostatných okresoch došlo k miernej dekoncentrácii obyvateľstva z okresných centier do vidieckych sídiel. Najviac v okresoch Martin, Tvrdošín a Žilina, najmenej v okresoch Liptovský Mikuláš a Kysucké Nové Mesto.


22

Rozdelenie ekonomicky aktívnych osôb podľa výrobných sektorov Tabuľka č. 5/5 Rozdelenie ekonomicky aktívnych osôb podľa výrobných sektorov (údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001)

Mesto Osoby ekonomicky aktívne

I. sektor

II. sektor

III. a IV. sektor

Bez udania odvetví

Neza- mestnaní

Prevláda- júci

sektor Bytča

5 877 podiel v %

111 1,89

2 572 43,76

2 168 36,89

1 026 17,46

894 15,21

II:

Čadca

13 788 podiel v %

142 1,03

4 322 31,35

4 444 46,74

2 880 20,89

2 703 19,60

III. a IV:

Dolný Kubín

10 476 podiel v %

182 1,74

2 790 26,63

5 439 51,92

2 065 19,71

1984 18,94

III. a IV:


8 804 podiel v %

89 1,01

3 344 37,98

3 201 36,36

2 168 24,63

1 866 21,19

II.


17 618 podiel v %

372 2,11

5 200 29,52

8 914 50,60

3 132 17,78

2 426 13,77

III. a IV:

Martin

31 505 podiel v %

222 0,70

8 510 27,01

16 396 52,04

6 377 20,24

5 715 18,14

III. a IV:

Námestovo

4 062 podiel v %

104 2,56

1 314 32,10

1 953 48,08

691 17,01

557 13,71

III. a IV:

Ružomberok

15 788 podiel v %

323 2,05

5 265 33,35

6 994 44,30

3 206 20,31

3 060 19,38

III. a IV:

Turčianske Teplice

3 507 podiel v %

275 7,84

818 23,32

2 048 58,40

366 10,44

521 14,86

III. a IV:

Tvrdošín

4 953 podiel v %

174 3,51

1 884 38,04

2 078 41,95

817 16,50

1 021 20,61

III. a IV:

Žilina

45 319 podiel v %

346 0,76

11 364 25,08

23 447 51,74

10 162 22,42

7 246 15,99

III. a IV:

Aj keď pomerne veľa osôb neudalo odvetvie, v ktorom pracuje, údaje naznačujú, že už v roku 2001 väčšina okresných miest plnila úlohu terciálnych centier. Iba v mestách Bytča a Kysucké Nové Mesto prevládala zamestnanosť sekundárnom sektore a plnili úlohu viac výrobných centier ako terciálnych centier. Je to zapríčinené blízkosťou krajského mesta Žilina, v ktorom sa sústreďuje terciálna a kvartérna vybavenosť.

Trend znižovania počtu pracovných miest v sekundárnom sektore a zvyšovanie počtu pracovných miest v terciálnom sektore bude naďalej pokračovať.


23

Odchádzka a dochádzka za prácou a do školy Tabuľka č. 5/6 Odchádzka a dochádzka za prácou a do školy (rok 2001)

Mesto Odchádza za prácou

Dochádza za prácou

Odchádza do školy

Dochádza do školy

Odchádza spolu

Dochádza spolu

Pomer dochádza/odchádza

Bytča

1 415 2 496 545 386 1 960 2 882 1,47

Čadca

3 048 6 241 834 299 3 882 8 340 2,15

Dolný Kubín

1 939 3 566 1 027 2 059 2 966 5 625 1,90


2 203 3 161 815 1 119 3 018 4 280 1,42


2 408 7 136 1 206 3 367 3 614 10 503 2,91

Martin

1 876 8 942 493 2 852 2 369 11 796 4,98

Námestovo

933 3 337 426 1 909 1 359 5 246 3,86

Ružomberok

1 826 6 022 904 2 462 2 730 8 484 3,11

Turčianske Teplice

934 1 344 430 723 1 364 2 067 1,51

Tvrdošín

1 984 1 002 635 872 2 619 1 874 0,72

Žilina

3 816 22 938 2 099 10 042 5 915 32 980 5,58

Najviac osôb dochádza do krajského mesta Žilina. S veľkým odstupom nasledujú mestá Martin a Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Čadca. V meste Tvrdošín je odchádzka vyššia ako dochádzka čo naznačuje slabú hospodársku základňu mesta.

Pri porovnaní pomeru medzi dochádzkou do centra a odchádzkou z centra najvyššiu úroveň dosiahlo krajské mesto Žilina (5,58). Nasledujú mestá Martin (4,98), Námestovo (3,86), a Ružomberok (3,11).


24

Vzdelanostná úroveň obyvateľstva Tabuľka č. 5/7 Vzdelanostná úroveň obyvateľstva (rok 2001)

Mesto Počet obyvateľov

v meste v roku 2001

Základné vzdelanie

Učňovské a stredné

bez maturity

Úplné učňovské a stredné

s maturitou

Vysoko školské spolu

Podiel obyvateľov s vysokou

školou k celkovému počtu

obyvateľov mesta v%

Podiel obyvateľov s vysokou školou a maturitou k celkovému počtu

obyvateľov mesta v%

Bytča

11 550 2 176 3 391 2 830 589 5,10 29,60

Čadca

26 699 4 898 6 530 7 126 1 605 6,01 32,70

Dolný Kubín

19 948 2 856 3 849 6 375 2 197 11,01 42,97


16 558 2 802 3 889 4 763 1 139 6,88 36,64


33 007 4 958 7 442 9 929 3 944 11,95 42,03

Martin

60 133 8 766 13 154 18 018 7 056 11,73 41,70

Námestovo

8 135 1 024 1 629 2 305 709 8,72 37,05

Ružomberok

30 417 5 629 6 808 9 085 2 510 8,25 38,12

Turčianske Teplice

7 031 1 414 1 816 1 980 547 7,78 35,94

Tvrdošín

9 544 1 695 2 054 2 713 667 6,66 35,41

Žilina

85 400 11 703 16 845 27 477 12 208 14,30 46,47

Najvyššia úroveň vzdelania u obyvateľov je v krajskom meste Žilina. Vysoká úroveň vzdelania je v mestách, ktoré boli minulosti sídlom okresných a župných úradov – Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš a Martin. Najnižšia vzdelanostná úroveň je v meste Bytča. Čo je príčinou? Pravdepodobne výrobná základňa nevyžadujúca vyššie vzdelanie a nedostatočne rozvinutá terciálna sféra.


25

Kapacity a výkony ubytovacích zariadení cetovného ruchu v roku 2009 Tabuľka č. 5/8 Kapacity a výkony ubytovacích zariadení cestovného ruchu v roku 2009

Okres, mesto

Počet ubytovacích

zariadení

Lôžka spolu

Návštevníci spolu

Zahraniční návštevníci

Využitie stálych lôžok

v %

Tržby za ubytovanie

v € Okres Bytča

14 278 3 117 564 13,6 100 750

Mesto Bytča

2 D D D D D

Okres Čadca

82 2 331 22 838 6 408 10,8 768 070

Mesto Čadca

9 385 7 623 2 262 12,6 262 038

Okres Dolný Kubín

40 1 394 22 880 8 679 12,9 767 058

Mesto Dolný Kubín

19 678 14 148 6 426 13,4 507 093

Okres Kysucké Nové Mesto

9 387 2 372 815 8,0 82 275

Mesto Kysucké Nové Mesto

5 158 1 738 668 16,1 58 508

Okres Liptovský Mikuláš

238 10 711 238 724 99 621 24,3 15 666 648

Mesto Liptovský Mikuláš

61 2 378 48 362 20 445 23,3 3 676 666

Okres Martin

72 2 753 43 611 11 480 12,4 1 733 005

Mesto Martin

25 1 588 26 537 7 373 11,8 1 185 476

Okres Námestovo

32 976 11 153 2 280 11,3 358 575

Mesto Námestovo

9 188 2 656 1 148 8,9 98 823

Okres Ružomberok

81 3 369 77 684 32 017 31,3 6 151 687

Mesto Ružomberok

35 1 340 29 529 8 497 21,8 1 478 799

Okres Turčianske Teplice

37 2 105 27 288 4 708 37,6 5 614 077

Mesto Turčianske Teplice

18 1 650 23 452 4 214 44,5 5 508 378

Okres Tvrdošín

136 3 363 35 005 13 690 11,1 1 475 361

Mesto Tvrdošín

10 362 4 535 1 912 10,4 160 042

Okres Žilina

154 6 137 158 618 61 247 18,9 9 683 940

Mesto Žilina

38 2 512 73 158 32 494 17,7 4 240 504

Poznámka: D = dôverné údaje, ktoré štatistický úrad nezverejňuje V počte rekreačných zariadení, počte lôžok, počte návštevníkov a tržbách za ubytovanie jednoznačne vedie okres Liptovský Mikuláš. Druhým v poradí, ale s veľkým odstupom je okres Žilina. U miest je v počte lôžok a počte návštevníkov na prvom mieste mesto Žilina pred mestom Liptovský Mikuláš. V tržbách za ubytovanie vedie mesto Turčianske Teplice.


26

Základné údaje o bytovom fonde v roku 2001 a výstavba bytov v období rokov 2001-2008 Tabuľka č. 5/9 Základné údaje o bytovom fonde v roku 2001 a výstavba bytov v období rokov 2001-2008

Mesto Počet bytov v roku 2001

Počet obývaných

bytov v roku 2001

Počet osôb/1 byt

v roku 2001

Podiel neobý-vaných bytov v %

Počet bytov v roku 2008

Prírastok počtu bytov

2001-2008

Prírastok počtu bytov

2001-2008 v %

Bytča

3 699 3 352 3,42 9,38 3 855 156 4,22

Čadca

8 054 7 354 3,53 8,69 8 259 205 2,55

Dolný Kubín

6 434 6 104 3,23 5,13 6 715 281 4,37


5 139 4 847 3,34 5,68 5 521 382 7,43


11 547 10 883 3,02 5,75 12 357 810 7,01

Martin

21 034 20 179 2,96 4,06 21 574 540 2,57

Námestovo

2 257 2 113 3,83 6,38 2 399 142 6,29

Ružomberok

10 923 10 076 3,01 7,75 11 339 416 3,81

Turčianske Teplice

2 321 2 118 3,31 8,75 2 472 151 6,51

Tvrdošín

2 733 2 482 3,73 9,18 2 923 190 6,95

Žilina

30 452 28 529 2,97 6,31 32 070 1 618 5,31

Najviac osôb na 1 byt pripadalo v roku 2001 v meste Námestovo (3,83), a vysokú hodnotu má tento ukazovateľ aj v Tvrdošíne (3,73) a Čadci (3,53). Vo veľkých mestách Žilina a Martin pripadalo na 1 byt 2,97 resp. 2,96 osôb.

Najvyšší podiel neobývaných bytov bol v roku 2001 v Bytči (9,38 %). Nasledujú mestá Tvrdošín (9,18 %), Turčianske Teplice (8,75 %), Čadca (8,69 %) a Ružomberok (7,75 %).

V období rokov 2001-2008 sa relatívne najviac bytov postavilo v Kysuckom Novom Meste (7,43 %) Liptovskom Mikuláši (7,01 %). Relatívne najmenej bytov sa postavilo v Čadci (2,55 %) a Martine (2,57 %).


27

Význam mesta v štruktúre osídlenia Tabuľka č. 5/10 Význam mesta v štruktúre osídlenia

Mesto Prvá písomná zmienka

Župa/ sídlo

župných úradov

v období 1867-1922

Okres v období

1949-1960

Kraj v období

1949-1960

Okres v období

1960-1990

Okres od roku 1996

Bytča

1250 Trenčianska Trenčín

Bytča

Žilina Žilina Bytča

Čadca


Čadca

Žilina Čadca Čadca

Dolný Kubín

1235 Oravská Dolný Kubín

Dolný Kubín Žilina Dolný Kubín Dolný Kubín




Žilina Čadca Kysucké Nové Mesto


1286 Liptovská Liptovský Mikuláš


Žilina Liptovský Mikuláš


Martin

1264 Turčianska Martin

Martin

Žilina Martin

Martin

Námestovo


Námestovo

Žilina Dolný Kubín Námestovo

Ružomberok

1233 Liptovská Liptovský Mikuláš

Ružomberok

Žilina Liptovský Mikuláš

Ružomberok

Turčianske Teplice

1351 Turčianska Martin

Turčianske Teplice

Žilina Martin

Turčianske Teplice

Tvrdošín


Trstená Žilina Dolný Kubín Tvrdošín

Žilina


Žilina Žilina Žilina Žilina

Najvýznamnejšie postavenie v štruktúre osídlenia má od roku 1949 krajské mesto Žilina. Okresné mestá Martin, Liptovský Mikuláš a Dolný Kubín boli v minulosti sídlami „veľkých“ okresov a sídlami župných úradov. Mesto Čadca bolo sídlom „veľkého“ okresu. Najmenší význam malo v minulosti mesto Tvrdošín, ktoré sa stalo sídlom okresu v roku 1996.


28

Poloha mesta vzhľadom na významné komunikácie, železnice a letiská Tabuľka č. 5/11 Poloha mesta vzhľadom na významné komunikácie, železnice a letiská

Mesto Diaľnica Rýchlost- ná komu-nikácia

Cesta I.

triedy

Cesta II.

triedy

Železnica I.

kategórie

Železnica III.

kategórie

Letisko

Bytča

D1 - I/18 I/61

II/507 120 - Dolný Hričov

Čadca

D3 - I/11

II/487

127 129

128 Dolný Hričov

Dolný Kubín

- R3 I/59 I/70

- - 181 Ružom- berok


D3 - I/11 - 127 Dolný Hričov


D1 - I/18 II/584 180 - Ružom- berok

Martin

D1 R3 (výhľad)

I/18 I/65

- - 171 Martin, Dolný Hričov

Námestovo

- - I/78 II/520 - - -

Ružomberok

D1 R3 (výhľad)

R1 (výhľad)

I/18 I/59

- 180 - Ružom- berok

Turčianske Teplice

- R3 (výhľad)

I/65 H I

(výhľad)

H II (výhľad)

- 171 Martin

Tvrdošín

- R3 I/59 I/520 - 181 -

Žilina

D1 D3

- I/11 I/18 I/64

II/507 II/583

120 180

126 Dolný Hričov

V budúcnosti bude mať 10 okresných centier priame napojenie na sieť diaľníc a rýchlostných komunikácií. Výnimkou je mesto Námestovo, ktoré bude na R3 napojené prostredníctvom ciest I. a II. triedy.

6 okresných centier je napojených na železničné trate I. kategórie, 4 na železničné trate nižšieho významu. Mesto Námestovo leží mimo železničných tratí.

Z hľadiska leteckej dopravy majú najvýhodnejšiu polohu mestá Žilina a Bytča. Najvýhodnejšiu polohu vzhľadom na dopravnú infraštruktúru Slovenska má mesto Žilina. Veľmi výhodnú polohu majú mestá Bytča, Kysucké Nové Mesto, Martin, Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Čadca. V období rokov 1996 - 2008 dochádza k miernej dekoncentrácii obyvateľov z väčších miest a niektorých malých miest do vidieckych sídiel. Pokles počtu obyvateľov zaznamenali mestá: Liptovský Hrádok (-10,92 %), Rajec (-5,72 %), Martin (-4,08 %), Turčianske Teplice (-3,83 %), Ružomberok (-3,71 %), Čadca (-3,56 %), Liptovský Mikuláš (-3,04 %), Žilina (-1,71 %), Tvrdošín (-1,04 %), Dolný Kubín (-0,25 %). Nárast počtu obyvateľov zaznamenali tieto malé mestá Rajecké Teplice (12,98 %), Trstená (5,78 %), Bytča (3,25 %), Námestovo, (1,88 %), Turzovka (1,85 %), Krásno nad Kysucou (1,50 %), Kysucké Nové Mesto (1,44 %), Vrútky (0,38 %). Okolo miest sú vytvorené aglomerácie. Podľa intenzity osídlenia možno aglomerácie vnímať v troch pásmach: jadro aglomerácie, prímestské pásmo aglomerácie, okrajové pásmo aglomerácie. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že veľkosť aglomerácie je závislá od významu a veľkosti centra. Presné vymedzenie jednotlivých pásiem aglomerácií je obtiažne – určitú


29

rolu môže mať subjektívny faktor. Napriek tomu sme sa pokúsili vymedziť jadrá a prímestské pásma jednotlivých aglomerácií. Aglomerácia Bytča Jadro aglomerácie: Bytča, Hlboké nad Váhom, Kotešová, Predmier. Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Bytča, Hlboké nad Váhom, Kolárovice, Kotešová, Maršová-Rašov, Petrovice, Predmier. Aglomerácia Čadca Jadro aglomerácie: Čadca, Krásno nad Kysucou, Raková, Svrčinovec. Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Čadca, Čierne, Dunajov, Krásno nad Kysucou, Olešná, Oščadnica, Raková, Staškov, Svrčinovec, Zborov nad Bystricou. Aglomerácia Dolný Kubín Jadro aglomerácie: Bziny, Dolný Kubín, Oravská Poruba, Veličná, Vyšný Kubín. Jadro a prímestské pásmo aglomerácie : Bziny, Dolný Kubín, Istebné, Jasenová, Medzibrodie nad Oravou, Oravská Poruba, Oravský Podzámok, Párnica, Veličná, Vyšný Kubín. Aglomerácia Kysucké Nové Mesto Jadro aglomerácie: Kysucké Nové Mesto, Radoľa. Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Dolný Vadičov, Kysucké Nové Mesto, Kysucký Lieskovec, Lopušné Pažite, Nesluša, Povina, Radoľa, Rudina, Rudinka, Rudinská, Snežnica. Aglomerácia Liptovský Mikuláš Jadro aglomerácie: Beňadiková, Bobrovec, Liptovský Ján, Liptovský Mikuláš, Liptovský Trnovec, Podtureň, Trstené, Uhorská Ves, Závažná Poruba. Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Beňadiková, Bobrovec, Jalovec, Jamník, Liptovská Porúbka, Liptovský Hrádok, Liptovský Ján, Liptovský Mikuláš, Liptovský Peter, Liptovský Trnovec, Pavčina Lehota, Podtureň, Smrečany, Trstené, Uhorská Ves, Vavrišovo, Veterná Poruba, Závažná Poruba, Žiar. Aglomerácia Martin Jadro aglomerácie: Bystrička, Diaková, Dolný Kalník, Dražkovce, Karlová, Košťany nad Turcom, Lipovec, Martin, Sučany, Turany, Turčianske Kľačany, Turčiansky Peter, Vrútky, Žabokreky. Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Belá-Dulice, Benice, Bystrička, Ďanová, Diaková, Dolný Kalník, Dražkovce, Horný Kalník, Košťany nad Turcom, Ležiachov, Lipovec, Necpaly, Príbovce, Sklabiňa, Sklabinský Podzámok, Trebostovo, Trnovo, Turany, Turčianska Štiavnička, Turčianske Jaseno, Turčianske Kľačany, Turčiansky Peter, Valča, Vrútky, Záborie, Žabokreky. Aglomerácia Námestovo Jadro aglomerácie: Klin, Námestovo, Oravská Jasenica. Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Bobrov, Klin, Námestovo, Oravská Jasenica, Ťapešovo, Vavrečka, Zubrohlava. Aglomerácia Ružomberok Jadro aglomerácie: Likavka, Liptovská Štiavnica, Lisková, Ludrová, Martinček, Ružomberok, Štiavnička. Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Bešeňová, Ivachnová, Likavka, Liptovská Štiavnica, Liptovská Teplá, Liptovské Sliače, Liptovský Michal, Lisková, Ludrová, Martinček, Ružomberok, Štiavnička, Turík. Aglomerácia Turčianske Teplice Jadro aglomerácie: Háj, Rakša, Turčianske Teplice.


30

Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Bodorová, Čremošné, Háj, Horná Štubňa, Malý Čepčín, Rakša, Turčianske Teplice. Aglomerácia Tvrdošín Jadro aglomerácie: Nižná, Trstená, Tvrdošín. Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Čimhová, Liesek, Nižná, Podbiel, Štefanov nad Oravou, Trstená, Tvrdošín. Aglomerácia Žilina Jadro aglomerácie: Bitarová, Brezany, Divinka, Dolný Hričov, Gbeľany, Horný Hričov, Hôrky, Lietavská Lúčka, Mojš, Nededza, Ovčiarsko, Porúbka, Rosina, Stráňavy, Strečno, Teplička nad Váhom, Turie, Varín, Višňové, Žilina. Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Belá, Bitarová, Brezany, Divina, Divinka, Dolná Tižina, Dolný Hričov, Ďurčiná, Gbeľany, Horný Hričov, Hôrky, Hričovské Podhradie, Jasenové, Kamenná Poruba, Kľače, Konská, Kotrčiná Lúčka, Krasňany, Kunerad, Lietava, Lietavská Lúčka, Lietavská Svinná-Babkov, Lysica, Mojš, Nededza, Nezbudská Lúčka, Ovčiarsko, Podhorie, Porúbka, Rajec, Rajecké Teplice, Rosina, Stráňavy, Stránske, Stráža, Strečno, Svederník, Šuja, Teplička nad Váhom, Turie, Varín, Višňové, Zbyňov, Žilina. Tabuľka 5/12 Aglomerácie na území Žilinského kraja

Aglomerácia Počet obyvateľov v jadre aglomerácie

Počet obyvateľov v jadre a

prímestskom pásme aglomerácie

Príslušnosť k ťažisku osídlenia podľa KURS 2001

Žilina 115 000 146 000 ťažisko prvej úrovne tretej skupiny Martin 82 000 90 000 ťažisko prvej úrovne tretej skupiny Čadca 41 000 60 000 ťažisko prvej úrovne tretej skupiny Liptovský Mikuláš 39 000 52 000 ťažisko druhej úrovne Ružomberok 38 000 44 000 ťažisko druhej úrovne Kysucké Nové Mesto 22 000 31 000 ťažisko prvej úrovne tretej skupiny Dolný Kubín 22 000 27 000 ťažisko druhej úrovne Tvrdošín 21 000 26 000 ťažisko tretej úrovne druhej skupiny Bytča 16 000 20 000 ťažisko prvej úrovne tretej skupiny Námestovo 12 000 18 000 ťažisko tretej úrovne druhej skupiny Turčianske Teplice 8 000 10 000 ťažisko prvej úrovne tretej skupiny

V priestore Bytča - Žilina - Strečno - Rajec - Kysucké Nové Mesto - Čadca dochádza k prepojeniu aglomerácií do súvislého celku o veľkosti asi 260 000 obyvateľov. Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 uvažuje o ťažisku osídlenia, ktoré zahŕňa ešte aglomeráciu Martin a Turčianske Teplice (spolu asi 370 000 obyvateľov). Vytváranie aglomerácií nižšieho rádu možno sledovať aj okolo niektorých centier zaradených do nižších skupín centier - Turzovka (14 000), Zákamenné (10 000), Rabča (8500), Stará Bystrica (7000).


31

2.6. Základné demografické východiská Kapitola 2.6. sa dopĺňa o podkapitoly 2.6.4., 2.6.5. a 2.6.6. 2.6.4. Vývoj počtu obyvateľov v okresoch a obciach Žilinského kraja v období rokov 1996 - 2008 V roku 1996 boli ustanovené samosprávne kraje a nové okresy. Zaujíma nás, aký bol skutočný vývoj počtu obyvateľov v okresoch i jednotlivých sídlach po roku 1996. V podkapitole sú uvedené údaje o počte obyvateľov k 31. 12. 1996, 2000, 2004 a 2008. Údaje poskytla Krajská správa štatistického úradu SR Žilina. Za obdobie 12 rokov pribudlo v Žilinskom kraji 8 576 obyvateľov, čo predstavuje prírastok 1,25 %. Tempo rastu bolo 715 obyvateľov za rok. Pokiaľ by tempo rastu ostalo nezmenené, malo by do konca roku 2015 pribudnúť ešte 5 005 obyvateľov a v Žilinskom kraji by malo byť v roku 2015 asi 701 352 obyvateľov. Je to menej ako údaje uvedené v ÚPN VÚC (pre rok 2005 - 703 000 obyvateľov, pre rok 2015 - 711 400 obyvateľov). V rámci okresov sú prírastky značne nerovnomerné. V okrese Námestovo je to až 9,89 %, v okrese Tvrdošín 5,10 %, ale v okrese Liptovský Mikuláš je to úbytok -1,94 % a v okrese Ružomberok úbytok -1,18 %. Okres Bytča Okres Bytča – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008

Por. č.

Názov sídla Počet obyv. 31.12. 1996

Počet obyv. 31.12. 2000

Počet obyv. 31.12. 2004

Počet obyv. 31.12. 2008

Prírastok (úbytok)

za 12 rokov


v %

Index starnutia

2008

1 Bytča 11 260 11 448 11 506 11 627 367 3,26 110,05 2 Hlboké nad Váhom 896 919 915 926 30 3,35 97,04 3 Hvozdnica 1 096 1 125 1 139 1 179 83 7,57 76,03 4 Jablonové 839 847 864 868 29 3,46 97,47 5 Kolárovice 1 954 1 926 1 890 1 857 -97 -4,96 157,75 6 Kotešová 1 754 1 783 1 895 1 956 202 11,52 107,52 7 Maršová-Rašov 752 765 780 801 49 6,52 100,00 8 Petrovice 1 363 1 439 1 472 1 511 148 10,86 95,92 9 Predmier 1 349 1 362 1 350 1 375 26 1,93 105,86

10 Súľov-Hradná 913 901 929 938 25 2,74 149,38 11 Štiavnik 3 964 4 037 4 097 4 057 93 2,35 87,74 12 Veľké Rovné 4 066 4 046 4 042 3 941 -125 -3,07 122,27

Okres Bytča

30 206

30 598

30 879

31 036

830

2,75

108,17

Okres zaznamenal prírastok 830 obyvateľov (2,75 %). Index starnutia za okres 108,17. Mesto Bytča zaznamenalo mierny nárast počtu obyvateľov, index starnutia 110,05. Najvyšší prírastok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Kotešová (202), Petrovice (148), Štiavnik (93), Hvozdnica (83); v relatívnych hodnotách Kotešová (11,52 %), Petrovice (10,86 %), Hvozdnica (7,57 %), Maršová-Rašov (6,52 %). Úbytok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali iba obce Veľké Rovné (-125) a Kolárovice (-97); v relatívnych hodnotách Kolárovice (-4,96 %), Veľké Rovné (-3,07 %).


32

Okres Čadca Okres Čadca – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008

Por. č.


Počet obyv. 31.12. 2000

Počet obyv. 31.12. 2004

Počet obyv. 31.12. 2008


za 12 rokov


v %

Index starnutia

2008

1 Čadca 26 509 26 630 26 269 25 564 -945 -3,56 107,28 2 Čierne 4 113 4 269 4 326 4 364 251 6,10 83,41 3 Dlhá nad Kysucou 497 488 503 516 19 3,82 121,18 4 Dunajov 910 909 914 1 050 140 15,38 97,55 5 Klokočov 2 855 2 773 2 631 2 483 -372 -13,03 148,99 6 Klubina 536 530 516 530 -6 -1,12 124,14 7 Korňa 2 342 2 303 2 237 2 214 -128 -5,47 133,62 8 Krásno nad Kysucou 6 861 6 924 7 038 6 964 103 1,50 92,62 9 Makov 1 957 1 913 1 905 1 870 -87 4,45 145,83

10 Nová Bystrica 2 947 2 948 2 855 2 851 -96 -3,26 90,48 11 Olešná 2 119 2 088 2 047 2 004 -115 -5,43 106,45 12 Oščadnica 5 615 5 627 5 699 5 740 125 2,23 97,02 13 Podvysoká 1 174 1 166 1 213 1 267 93 7,92 104,21 14 Radôstka 886 887 886 886 0 0,00 96,34 15 Raková 4 755 4 944 5 120 5 232 477 10,03 98,56 16 Skalité 5 016 5 086 5 065 5 186 170 3,39 94,74 17 Stará Bystrica 2 618 2 640 2 679 2 736 118 4,51 95,90 18 Staškov 2 627 2 605 2 686 2 751 124 4,72 93,25 19 Svrčinovec 3 280 3 342 3 467 3 472 192 5,85 97,96 20 Turzovka 7 639 7 900 7 792 7 780 141 1,85 105,28 21 Vysoká nad Kysucou 3 084 3 043 2 984 2 899 -185 -6,00 153,71 22 Zákopčie 1 783 1 795 1 830 1 821 38 2,13 127,48 23 Zborov nad Bystricou 2 187 2 217 2,282 2,264 77 3,52 99,55

Okres Čadca

92 300

93 024

92 944

92 424

124

0,13

104,60

Okres zaznamenal prírastok 124 obyvateľov (0,13 %). Index starnutia za okres 104,60. Mesto Čadca zaznamenalo mierny pokles počtu obyvateľov -945 (-3,56 %), index starnutia 107,27. Najvyšší prírastok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Raková (477), Čierne (251), Svrčinovec (192), Skalité (170); v relatívnych hodnotách Dunajov (15,38 %), Raková (10,03 %), Podvysoká (7,92 %), Čierne (6,10 %). Najvyšší úbytok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Čadca -945, Klokočov -372, Vysoká nad Kysucou -185, Korňa -128; v relatívnych hodnotách Klokočov (-13,03%), Vysoká nad Kysucou (-6,00 %), Korňa (-5,47 %), Olešná (-5,43 %).


33

Okres Dolný Kubín Okres Dolný Kubín – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008

Por. č.


Počet obyv. 31.12. 2000

Počet obyv. 31.12. 2004

Počet obyv. 31.12. 2008


za 12 rokov


v %

Index starnutia

2008

1 Bziny 459 486 529 535 76 16,56 90,00 2 Dlhá nad Oravou 1 392 1 394 1 389 1 400 8 0,57 89,88 3 Dolný Kubín 19 753 20 211 19 883 19 703 -50 -0,25 104,65 4 Horná Lehota 522 502 515 532 10 0,19 129,33 5 Chlebnice 1 494 1 539 1 598 1 594 100 6,69 82,37 6 Istebné 1 466 1,459 1,430 1,417 -49 -3,34 159,56 7 Jasenová 391 379 399 398 7 1,79 181,25 8 Kraľovany 471 476 465 476 5 1,06 143,42 9 Krivá 777 780 794 812 35 4,50 97,47

10 Leštiny 226 218 225 250 24 10,62 100,00 11 Malatiná 852 824 824 863 11 1,29 114,79 12 Medzibrodie n. Oravou 417 412 438 467 50 11,99 90,59 13 Oravská Poruba 830 843 907 930 100 12,05 98,29 14 Oravský Podzámok 1 296 1 323 1 319 1 316 20 1,54 128,70 15 Osádka 154 150 140 138 -16 -10,39 315,38 16 Párnica 733 710 737 765 32 4,37 151,97 17 Pokryváč 178 174 187 179 1 0,56 236,36 18 Pribiš 478 478 474 463 -15 -3,14 106,90 19 Pucov 691 715 735 743 52 7,53 83,13 20 Sedliacka Dubová 502 511 504 516 14 2,79 122,78 21 Veličná 733 740 870 931 198 27,01 102,37 22 Vyšný Kubín 511 523 561 589 78 15,26 119,35 23 Zázrivá 2 896 2 909 2 830 2 774 -122 -4,21 108,06 24 Žaškov 1 714 1 774 1 705 1 699 -15 -0,88 112,37

Okres Dolný Kubín

38 934

39 530

39 458

39 490

556

1,43

108,57

Okres zaznamenal prírastok 556 obyvateľov (1,43 %). Index starnutia za okres 108,57. Mesto Dolný Kubín zaznamenalo mierny pokles počtu obyvateľov -50 (-0,25 %), index starnutia 104,65. Najvyšší prírastok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Veličná (198), Chlebnice (100), Oravská Poruba (100), Vyšný Kubín (78); v relatívnych hodnotách Veličná (27,01 %), Bziny (16,56 %), Vyšný Kubín (15,26 %), Oravská Poruba (12,05 %). Najvyšší úbytok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Zázrivá (-122), Dolný Kubín (-50); v relatívnych hodnotách Osádka (-10,39 %), Zázrivá (-4,21 %).


34

Okres Kysucké Nové Mesto Okres Kysucké Nové Mesto – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008

Por č.


Počet obyv. 31.12. 2000

Počet obyv. 31.12. 2004

Počet obyv. 31.12. 2008


za 12 rokov


v %

Index starnutia

2008

1 Dolný Vadičov 398 400 425 449 51 12,81 161,81 2 Horný Vadičov 1 495 1 535 1 557 1 565 70 4,68 109,93 3 Kysucké Nové Mesto 16 134 16 412 16 501 16 367 233 1,44 110,69 4 Kysucký Lieskovec 2 270 2 263 2 267 2 305 35 1,54 118,77 5 Lodno 906 923 991 971 65 7,17 95,52 6 Lopušné Pažite 450 471 452 468 18 4,00 119,75 7 Nesluša 3 241 3 220 3 247 3 290 49 1,51 119,66 8 Ochodnica 2 021 2 001 2 017 1 971 -50 -2,47 148,70 9 Povina 1 117 1 114 1 123 1 129 12 1,07 127,36 10 Radoľa 1 382 1 378 1 372 1 408 26 1,88 156,42 11 Rudina 1 505 1 554 1 645 1 693 188 12,49 110,71 12 Rudinka 380 394 391 389 9 2,37 120,34 13 Rudinská 927 939 969 990 63 6,80 102,30 14 Snežnica 899 928 987 1 015 116 12,90 110,47

Okres Kysucké Nové Mesto

33 125

33 632

33 944

34 010

885

2,67

116,68

Okres zaznamenal prírastok 885 obyvateľov (2,67 %). Index starnutia za okres je 116,68. Mesto Kysucké Nové Mesto zaznamenalo mierny nárast počtu obyvateľov 233 (1,44 %), index starnutia 110,69. Najvyšší prírastok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Kysucké Nové Mesto 233, Rudina 188, Snežnica 116, Horný Vadičov 70; v relatívnych hodnotách Snežnica (12,90 %), Rudina (12,49 %), Dolný Vadičov (12,81 %), Lodno (7,17 %). Úbytok počtu obyvateľov zaznamenala iba obec Ochodnica -50 (-2,47%).


35

Okres Liptovský Mikuláš Okres Liptovský Mikuláš – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008

Por. č.


Počet obyv. 31.12. 2000

Počet obyv. 31.12. 2004

Počet obyv. 31.12. 2008

Prírastok (úbytok) za 12 rokov

Prírastok (úbytok) v %

Index starnutia 2008

1 Beňadiková 418 432 435 447 29 6,94 104,17 2 Bobrovček 224 215 200 188 -36 -16,07 275,00 3 Bobrovec 1 829 1 794 1 783 1 783 -41 -2,24 159,32 4 Bobrovník 145 134 143 129 -16 -11,03 150,00 5 Bukovina 144 134 129 130 -14 -9,72 223,53 6 Demänovská Dolina 198 186 203 327 129 65,15 255,00 7 Dúbrava 1 345 1 331 1 294 1 260 -85 -6,32 175,69 8 Galovany 218 233 281 270 52 23,85 160,00 9 Gôtovany 359 343 389 420 61 16,99 135,21

10 Huty 224 203 229 198 -26 -11,61 180,00 11 Hybe 1 647 1 594 1 602 1 548 -99 -6,01 223,32 12 Ižipovce 93 92 83 89 -4 -4,30 184,62 13 Jakubovany 524 424 425 401 -123 -23,47 190,74 14 Jalovec 266 289 320 323 57 21,43 103,45 15 Jamník 373 353 424 464 91 24,40 126,58 16 Konská 254 230 241 219 -35 -13,78 368,75 17 Kráľova Lehota 707 645 634 612 -95 -13,44 138,37 18 Kvačany 571 573 555 559 -12 -2,10 164,71 19 Lazisko 421 405 424 414 -7 -1,66 171,43 20 Liptovská Anna 100 93 94 84 -16 -16,00 290,00 21 Liptovská Kokava 1 162 1 095 1 054 980 -182 -15,66 253,85 22 Liptovská Porúbka 984 1 018 1 169 1 173 189 19,21 112,68 23 Liptovská Sielnica 457 514 609 621 164 35,89 97,71 24 Liptovské Beharovce 54 50 59 59 5 9,26 216,67 25 Liptovské Kľačany 321 327 357 353 32 9,97 133,85 26 Liptovské Matiašovce 305 283 289 291 -14 4,59 171,11 27 Liptovský Hrádok 8 566 8 539 8 019 7 631 -935 -10,92 192,51 28 Liptovský Ján 821 832 819 839 18 2,19 194,02 29 Liptovský Mikuláš 33 711 33 773 32 930 32 687 -1 024 -3,04 148,33 30 Liptovský Ondrej 460 576 566 599 139 30,22 120,20 31 Liptovský Peter 1 385 1 415 1 361 1 408 23 1,66 122,83 32 Liptovský Trnovec 578 565 541 532 -46 -7,96 169,86 33 Ľubeľa 1 148 1 136 1 088 1 127 -21 -1,83 167,11 34 Malatíny 150 139 149 185 35 23,33 78,05 35 Malé Borové 247 227 206 185 -62 -25,10 240,00 36 Malužiná 295 278 286 265 -30 -10,17 144,74 37 Nižná Boca 185 182 178 167 -18 -9,73 226,32 38 Partizánska Ľupča 1 277 1 294 1 242 1 239 -38 -2,98 127,45 39 Pavčina Lehota 354 351 343 355 1 0,28 260,00 40 Pavlova Ves 276 287 252 263 -13 -4,71 121,15 41 Podtureň 439 459 514 745 306 69,70 96,30 42 Pribylina 1 350 1 346 1 362 1 368 18 1,33 118,75 43 Prosiek 192 172 192 163 -29 -15,10 151,61 44 Smrečany 603 611 621 618 15 2,49 203,85 45 Svätý Kríž 613 635 683 751 138 22,51 112,00 46 Trstené 206 186 205 221 15 7,28 159,46 47 Uhorská Ves 425 414 433 463 38 8,94 230,19 48 Vavrišovo 525 558 598 656 131 24,95 156,48 49 Važec 2 391 2 367 2 381 2 379 -12 -0,50 142,53 50 Veľké Borové 102 87 86 71 -31 -30,39 330,00 51 Veterná Poruba 369 361 350 354 -15 -4,04 187,23 52 Vlachy 612 629 630 623 11 1,80 157,14 53 Východná 2 357 2 406 1 336 2 288 -69 -2,93 137,75 54 Vyšná Boca 105 95 108 93 -12 -11,43 228,57 55 Závažná Poruba 1 225 1 221 1 228 1 235 10 0,82 235,81 56 Žiar 426 424 417 432 6 1,41 217,31

Okres Liptovský Mikuláš

74 736

74 555

73 549

73 289

-1 447

-1,94

155,93

Okres zaznamenal úbytok -1447 obyvateľov (-1,94 %). Index starnutia za okres je nepriaznivý 155,93. Mesto Liptovský Mikuláš zaznamenalo pokles počtu obyvateľov -1024 (-3,04 %), index starnutia je nepriaznivý 148,33. Najvyšší prírastok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Podtureň (306), Liptovská Porúbka (189), Liptovská Sielnica (164), Liptovský Ondrej (139);


36

v relatívnych hodnotách Podtureň (69,70 %), Demänovská dolina (65,15 %), Liptovská Sielnica (35,89 %), Liptovský Ondrej (30,22 %). Najvyšší úbytok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách za znamenali obce Liptovský Mikuláš (-1024), Liptovský Hrádok (-935), Liptovská Kokava (-182), Jakubovany (-123); v relatívnych hodnotách Veľké Borové (-30,39 %), Malé Borové (-25,10 %), Bobrovček (-16,07 %), Liptovská Anna (-16,00 %).


37

Okres Martin Okres Martin – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008

Por. č.


Počet obyv. 31.12. 2000

Počet obyv. 31.12. 2004

Počet obyv. 31.12. 2008


za 12 rokov


v %

Index starnutia

2008

1 Belá-Dulice 1 222 1 223 1 228 1 262 40 3,27 148,66 2 Benice 267 288 288 289 22 8,24 222,58 3 Blatnica 836 870 875 909 73 8,73 156,20 4 Bystrička 1 215 1 269 1 379 1 399 184 15,14 191,16 5 Ďanová 495 481 488 492 -3 -0,61 151,43 6 Diaková 224 228 243 261 37 16,52 123,91 7 Dolný Kalník 46 37 42 68 22 47,83 100,00 8 Dražkovce 499 524 571 711 212 42,48 97,64 9 Folkušová 127 111 128 128 1 0,85 200,00 10 Horný Kalník 112 128 156 153 41 36,61 152,63 11 Karlová 118 102 114 114 -4 -3,39 92,31 12 Kláštor pod Znievom 1 508 1 435 1 481 1 536 28 1,86 140,27 13 Košťany nad Turcom 1 103 1 116 1 097 1 156 53 4,81 174,21 14 Krpeľany 1 075 1 062 1 094 1 108 33 3,07 144,59 15 Laskár 81 85 104 107 26 32,10 61,54 16 Ležiachov 130 133 144 142 12 9,23 125,00 17 Lipovec 726 747 844 877 151 20,80 199,06 18 Martin 60 917 60 794 59 449 58 433 -2 484 -4,08 147,83 19 Necpaly 774 811 826 834 60 7,75 141,88 20 Nolčovo 292 269 254 245 -47 -16,10 926,00 21 Podhradie 711 697 688 665 -46 -6,47 217,05 22 Príbovce 959 996 1 058 1 54 95 9,91 102,76 23 Rakovo 247 264 317 326 79 31,98 112,73 24 Ratkovo 175 177 187 173 -2 -1,14 164,00 25 Sklabiňa 594 609 908 612 18 3,03 169,14 26 Slabinský Podzámok 153 144 178 197 44 28,76 128,57 27 Slovany 367 384 410 433 66 17,98 125,00 28 Socovce 225 240 243 230 5 2,22 98,00 29 Sučany 4 439 4 613 4,644 4,690 251 5,65 147,70 30 Šútovo 517 502 505 522 5 0,97 189,04 31 Trebostovo 426 430 455 485 59 13,85 146,38 32 Trnovo 180 177 217 235 55 30,56 120,51 33 Turany 4 601 4 477 4 406 4 367 -234 -5,09 177,78 34 Turčianska Štiavnička 720 723 804 880 160 22,22 135,88 35 Turčianske Jaseno 336 345 354 377 41 12,20 114,06 36 Turčianske Kľačany 791 810 842 897 106 13,40 198,45 37 Turčiansky Ďur 177 192 193 178 1 0,56 159,09 38 Turčiansky Peter 270 285 319 348 78 28,89 131,15 39 Valča 1 397 1 412 1 502 1 499 100 7,16 155,02 40 Vrícko 388 391 427 458 70 18,04 400,00 41 Vrútky 7 360 7 316 7 275 7 388 28 0,38 164,79 42 Záborie 115 118 123 132 17 14,78 67,86 43 Žabokreky 1 100 1 106 1 111 1 147 47 4,27 182,99

Okres Martin

98 015

98 121

97 671

97 515

-500

-0,51

152,29

Okres zaznamenal mierny úbytok počtu obyvateľov -500 (-0,51 %). Index starnutia za okres je nepriaznivý 152,29. Mesto Martin zaznamenalo pokles počtu obyvateľov -2484, (najviac v celom Žilinskom kraji), index starnutia je nepriaznivý 147,83. Najvyšší prírastok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Sučany (251), Dražkovce (212), Bystrička (184), Turčianska Štiavnička (160); v relatívnych hodnotách Dražkovce (42,48 %), Horný Kalník (36,61 %), Laskár (32,10 %), Trnovo (30,56%). Najvyšší úbytok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Martin (-2484), Turany (-234), Nolčovo (-47), Podhradie (-46); v relatívnych hodnotách Nolčovo (-16,10 %), Podhradie (-6,47 %), Turany (-5,09 %), Martin (-4,08 %).


38

Okres Námestovo Okres Námestovo – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 – 2008

Por. č.


Počet obyv. 31.12. 2000

Počet obyv. 31.12. 2004

Počet obyv. 31.12. 2008


za 12 rokov


v %

Index starnutia

2008

1 Babín 1 350 1 402 1 413 1 418 68 5,04 66,98 2 Beňadovo 662 692 730 754 92 13,90 28,23 3 Bobrov 1 437 1 505 1 530 1 597 160 11,13 79,10 4 Breza 1 446 1 502 1 513 1 563 117 8,09 47,91 5 Hruštín 3 078 3 166 3 215 3 233 155 5,04 81,98 6 Klin 1 856 1 954 2 036 2 141 285 15,36 49,01 7 Krušetnica 890 914 929 931 41 4,61 77,78 8 Lokca 2084 2 146 2 201 2 225 141 6,77 68,58 9 Lomná 698 742 785 820 122 17,48 38,43

10 Mútne 2 617 2 720 2 805 2 808 191 7,30 46,66 11 Námestovo 7 972 8 163 8 111 8 122 150 1,88 61,88 12 Novoť 2 884 3 027 3 158 3 321 437 15,15 51,28 13 Oravská Jasenica 1 408 1 38 1 575 1 685 277 19,67 65,42 14 Oravská Lesná 2 977 3 119 3 133 3 247 270 9,07 65,28 15 Oravská Polhora 3 366 3 502 3 623 3 721 355 10,55 44,72 16 Oravské Veselé 2 505 2 657 2 738 2 836 331 13,21 51,56 17 Rabča 3 977 4 152 4 152 4 518 541 13,60 47,18 18 Rabčice 1 703 1 781 1 890 1 927 224 13,15 52,20 19 Sihelné 1 853 1 956 2 017 2 032 179 9,66 42,38 20 Ťapešovo 574 577 613 644 70 12,20 60,14 21 Vasiľov 775 774 757 791 16 2,06 77,11 22 Vavrečka 1 093 1 220 1 290 1 382 289 26,44 48,88 23 Zákamenné 4 589 4 822 4 962 5 084 495 10,79 44,52 24 Zubrohlava 1 844 1 941 2 044 2 144 300 16,27 60,77

Okres Námestovo

53 638

55 872

57 428

58 944

5 306

9,89

55,02

Okres zaznamenal vysoký prírastok počtu obyvateľov 5306 (9,89 %). Index starnutia za okres je veľmi priaznivý 55,02. Mesto Námestovo zaznamenalo mierny nárast počtu obyvateľov 150 (1,88 %), index starnutia je veľmi priaznivý 61,88. Počet obyvateľov vo všetkých obciach v okrese narástol. Najvyšší prírastok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Rabča (541), Zákamenné (495), Novoť (437), Oravská Polhora (437); v relatívnych hodnotách Vavrečka (26,44 %), Oravská Jasenica (19,67 %), Lomná (17,48 %), Zubrohlava (16,27 %).


39

Okres Ružomberok Okres Ružomberok – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 – 2008

Por. č.


Počet obyv. 31.12. 2000

Počet obyv. 31.12. 2004

Počet obyv. 31.12. 2008


za 12 rokov


v %

Index starnutia

2008

1 Bešeňová 393 403 388 386 -7 -1,78 127,27 2 Hubová 1 065 1 035 1 063 1 083 18 1,69 132,45 3 Ivachnová 476 484 500 515 39 8,19 127,16 4 Kalameny 447 441 477 484 37 8,28 140,79 5 Komjatná 1 405 1 430 1 485 1 476 71 5,05 90,51 6 Likavka 2 970 2 914 3 012 3 107 137 4,61 175,31 7 Liptovská Lúžna 3 030 3 023 2 973 2 895 -135 -4,46 141,11 8 Liptovská Osada 1 701 1 700 1 617 1 611 -90 -5,29 124,03 9 Liptovská Štiavnica 807 861 901 980 173 21,44 98,01

10 Liptovská Teplá 872 884 903 975 103 11,81 89,20 11 Liptovské Revúce 1 771 1 731 1 686 1 633 -138 -7,79 167,57 12 Liptovské Sliače 3 831 3 846 3 811 3 772 -59 -1,54 127,79 13 Liptovský Michal 245 264 269 283 38 15,51 107,02 14 Lisková 2 101 2 088 2 127 2 119 18 0,86 175,73 15 Ľubochňa 1 064 1 081 1 042 1 065 1 0,09 176,00 16 Lúčky 1 715 1 715 1 736 1 765 50 2,92 118,77 17 Ludrová 965 934 982 1 030 65 6,74 110,10 18 Martinček 367 381 383 388 21 5,72 135,09 19 Potok 121 113 115 114 -7 -5,79 336,36 20 Ružomberok 30 832 31 022 30 058 29 687 -1 145 -3,71 134,55 21 Stankovany 1 268 1 234 1 229 1 237 -31 -2,44 169,89 22 Štiavnička 499 502 564 602 103 20,64 96,67 23 Švošov 776 805 824 812 36 4,64 102,67 24 Turík 224 228 218 215 -9 -4,02 116,22 25 Valaská Dubová 770 748 773 777 7 0,91 126,56

Okres Ružomberok

59 715

59 867

59 136

59 011

-704

-1,18

134,46

Okres zaznamenal úbytok -704 obyvateľov (-1,18 %). Index starnutia za okres je nepriaznivý 134,46. Mesto Ružomberok zaznamenalo pokles počtu obyvateľov -1145 (-3,71 %), index starnutia je nepriaznivý 134,55. Najvyšší prírastok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Liptovská Štiavnica (173), Likavka (137), Liptovská Teplá (103), Štiavnička (103); v relatívnych hodnotách Liptovská Štiavnica (21,44 %), Štiavnička (20,64 %), Liptovský Michal (15,51 %), Liptovská Teplá (11,81 %). Najvyšší úbytok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Ružomberok (-1145), Liptovské Revúce (-138), Liptovská Lúžna (-135), Liptovská Osada (-90); v relatívnych hodnotách Liptovské Revúce (-7,79 %), Potok (-5,79 %), Liptovská Osada (-5,29 %), Turík (-4,02 %).


40

Okres Turčianske Teplice Okres Turčianske Teplice – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008

Por. č.


Počet obyv. 31.12. 2000

Počet obyv. 31.12. 2004

Počet obyv. 31.12. 2008


za 12 rokov


v %

Index starnutia

2008

1 Abramová 162 146 154 159 -3 -1,85 77,50 2 Blažovce 160 152 166 170 10 6,25 153,57 3 Bodorová 215 211 261 256 41 19,07 126,09 4 Borcová 108 101 126 118 10 9,26 122,22 5 Brieštie 186 176 159 151 -35 -18-82 235,29 6 Budiš 193 208 211 212 19 9,84 261,54 7 Čremošné 96 81 87 92 -4 -4,17 143,75 8 Dubové 745 726 758 740 -5 -0,67 196,00 9 Háj 439 475 478 484 45 10,25 153,16

10 Horná Štubňa 1 595 1 600 1 610 1 657 62 3,89 116,90 11 Ivančiná 86 82 97 99 13 15,12 185,71 12 Jasenovo 180 163 169 187 -23 -12,78 300,00 13 Jazernica 250 268 290 306 56 22,40 115,52 14 Kaľamenová 51 66 69 90 39 76,47 160,00 15 Liešno 58 55 57 51 -7 -12,07 1 200,00 16 Malý Čepčín 532 524 519 504 -28 -5,26 163,16 17 Moškovec 53 55 63 66 13 24,53 275,00 18 Mošovce 1 344 1 350 1 359 1 335 -9 -0,67 220,25 19 Ondrašová 59 47 53 52 -7 -11,86 150,00 20 Rakša 192 191 219 222 30 15,62 110,81 21 Rudno 220 209 227 224 4 1,82 215,38 22 Sklené 848 830 788 776 -72 -8,49 158,82 23 Slovenské Pravno 960 972 952 957 -3 -0,31 160,74 24 Turček 661 625 694 986 25 3,78 155,43 25 Turčianske Teplice 7 231 7 223 76 929 6 954 -277 -3,83 201,86 26 Veľký Čepčín 208 217 215 217 9 4,33 155,26

Okres Turčianske Teplice

16 832

16 753

16 710

16 735

-97

-0,58

174,70

Okres zaznamenal mierny úbytok počtu obyvateľov -97 (-0,58 %). Index starnutia za okres je veľmi nepriaznivý 174,70. Mesto Turčianske Teplice zaznamenalo úbytok počtu obyvateľov -277, (-3,83 %) index starnutia je veľmi nepriaznivý 201,86. Najvyšší prírastok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Horná Štubňa (62), Jazernica (56), Háj (45), Bodorová (41); v relatívnych hodnotách Kaľamenová (76,47 %), Moškovec (24,53 %), Jazernica (22,40 %), Bodorová (19,07 %). Najvyšší úbytok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Turčianske Teplice (-277), Sklené (-72), Brieštie (-35), Malý Čepčín (-28); v relatívnych hodnotách Brieštie (-18,82 %), Jasenovo (-12,78 %), Liešno (-12,07 %), Ondrašová (-11,86 %).


41

Okres Tvrdošín Okres Tvrdošín – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008

Por. č.


Počet obyv. 31.12. 2000

Počet obyv. 31.12. 2004

Počet obyv. 31.12. 2008


za 12 rokov


v %

Index starnutia

2008

1 Brezovica 1 229 1 274 1 292 1 328 99 8,06 82,72 2 Čimhová 612 643 648 661 49 8,01 68,13 3 Habovka 1 223 1 282 1 360 1 336 113 9,24 72,01 4 Hladovka 903 958 955 982 79 8,75 79,37 5 Liesek 2 340 2 447 2 588 2 689 349 14,91 55,37 6 Nižná 3 996 4 085 4 068 4 050 54 1,35 151,36 7 Oravský Biely Potok 556 571 618 653 97 17,45 79,55 8 Podbiel 1 201 1 205 1 258 1 278 77 6,41 90,28 9 Suchá hora 1 177 1 217 1 291 1 327 150 12,74 55,43

10 Štefanov nad Oravou 550 543 599 648 98 17,82 92,65 11 Trstená 7 175 7 366 7 579 7 590 415 5,78 77,03 12 Tvrdošín 9 496 9 574 9 453 9 397 -99 -1,04 96,17 13 Vitanová 1 202 1,237 1,232 1,260 58 4,82 70,21 14 Zábiedovo 755 770 786 823 68 9,01 77,33 15 Zuberec 1 710 1 733 1 814 1 842 132 7,72 77,72

Okres Tvrdošín

34 125

34 905

35 541

35 864

1 739

5,10

85,45

Okres zaznamenal prírastok 1739 obyvateľov (5,10 %). Index starnutia za okres je priaznivý 85,45. Mesto Tvrdošín zaznamenalo mierny úbytok počtu obyvateľov (-99), index starnutia je priaznivý 96,17. Najvyšší prírastok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Trstená 415, Liesek 349, Suchá Hora 150, Zuberec 132; v relatívnych hodnotách Štefanov nad Oravou (17,82 %), Oravský Biely Potok (17,45 %), Liesek (14,91 %), Suchá Hora (12,74 %). Úbytok počtu obyvateľov zaznamenalo iba mesto Tvrdošín (-99), (-1,04 %).


42

Okres Žilina Okres Žilina – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008

Por. č.


Počet obyv. 31.12. 2000

Počet obyv. 31.12. 2004

Počet obyv. 31.12. 2008


za 12 rokov


v %

Index starnutia

2008

1 Belá 3 062 3 094 3 346 3 360 298 9,73 83,49 2 Bitarová 555 589 627 637 82 14,77 104,24 3 Brezany 475 459 459 488 13 2,74 132,86 4 Čičmany 268 241 204 188 -80 -29,85 613,33 5 Divina 2 451 2 496 2 522 2 481 30 1,22 110,36 6 Divinka 803 791 851 902 99 12,33 117,65 7 Dlhé Pole 2 128 2 110 2 039 2 001 -127 -5,97 205,06 8 Dolná Tižina 1 209 1 217 1 222 1 264 55 4,55 92,94 9 Dolný Hričov 1 432 1 446 1 496 1 534 102 7,12 108,00

10 Ďurčiná 989 990 1 072 1 062 73 7,38 98,51 11 Fačkov 812 780 736 707 -105 -12,93 176,67 12 Gbeľany 1 197 1 235 1 244 1 238 41 3,43 115,64 13 Horný Hričov 697 727 780 758 61 8,75 152,63 14 Hôrky 586 597 615 677 91 15,53 139,62 15 Hričovské Podhradie 344 352 379 371 27 7,85 148,28 16 Jasenové 646 671 635 615 -31 -4,80 122,73 17 Kamenná Poruba 1 704 1 741 1 815 1 839 135 7,92 84,30 18 Kľače 361 371 377 365 4 1,11 161,02 19 Konská 1 172 1 296 1 350 1 417 245 20,90 98,41 20 Kotrčiná Lúčka 379 400 404 424 45 11,87 114,93 21 Krasňany 1 147 1 209 1 231 1 229 82 7,15 89,66 22 Kunerad 889 909 931 949 60 6,75 89,07 23 Lietava 1 354 1 429 1 450 1 433 79 5,83 130,43 24 Lietavská Lúčka 1 791 1 794 1 769 1 792 1 0,06 182,87 25 Lietav. Svinná-Babkov 1 527 1 562 1 562 1 594 67 4,39 119,78 26 Lutiše 840 846 818 783 -57 -6,79 89,04 27 Lysica 907 888 859 839 -68 -7,50 126,43 28 Malá Čierna 299 318 333 334 35 11,71 101,52 29 Mojš 496 494 450 489 -7 -1,41 201,43 30 Nededza 859 905 929 955 96 11,18 90,77 31 Nezbudská Lúčka 392 375 382 358 -34 -8,67 166,00 32 Ovčiarsko 441 453 183 505 64 14,51 89,42 33 Paština Závada 206 214 257 254 48 23,30 91,38 34 Podhorie 737 735 761 788 51 6,92 199,01 35 Porúbka 445 451 455 462 17 3,82 159,09 36 Rajec 6 446 6 130 6 074 6 077 -369 -5,72 107,21 37 Rajecká Lesná 1 297 1 295 1 300 1 283 -14 -1,08 111,84 38 Rajecké Teplice 2 612 2 671 2 728 2 951 339 12,98 141,60 39 Rosina 2 761 2 834 2 854 2 972 211 7,64 153,48 40 Stráňavy 1 769 1 803 1 831 1 832 63 3,56 138,35 41 Stránske 730 708 686 712 -18 -2,47 126,61 42 Stráža 637 633 657 666 29 4,55 109,32 43 Strečno 2 462 2 608 2 648 2 683 221 8,98 100,65 44 Svederník 910 909 1 002 1 008 98 10,77 114,69 45 Šuja 296 340 318 309 13 4,39 202,44 46 Teplička nad Váhom 3 287 3 280 3 413 3 596 309 9,40 131,52 47 Terchová 4 124 4 134 4 073 4 049 -75 -1,82 111,06 48 Turie 1 794 1 913 1 970 2 003 209 11,65 126,24 49 Varín 3 267 3 343 3 474 3 605 338 10,34 91,62 50 Veľká Čierna 353 348 357 348 -5 -1,42 121,05 51 Višňové 2 459 2 450 2 520 2 646 187 7,60 133,81 52 Zbyňov 826 833 853 870 44 5,33 118,24 53 Žilina 86 811 86 679 85 268 85 327 -1 484 -1,71 155,63

Okres Žilina

156 145

157 096

156 869

158 029

1 884

1,21

136,47

Okres zaznamenal prírastok 1884 obyvateľov (1,21 %). Index starnutia za okres je nepriaznivý 136,47. Mesto Žilina zaznamenalo pokles počtu obyvateľov (-1484), index starnutia je nepriaznivý 155,63. Najvyšší prírastok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Rajecké Teplice (339), Varín (338), Teplička nad Váhom (309), Belá (298); v relatívnych hodnotách Paština Závada (23,30 %), Konská (20,90 %), Hôrky (15,53 %), Bitarová (14,77 %).


43

Najvyšší úbytok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Žilina (-1484), Rajec (-369), Dlhé Pole (-127), Fačkov (-105); v relatívnych hodnotách Čičmany (-29,85 %), Fačkov (-12,93 %), Nezbudská Lúčka (-8,67 %), Lysica (-7,50 %). 2.6.5. Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2025 V novembri 2008 publikoval INFOSTAT – Inštitút informatiky a štatistiky, Výskumné demografické centrum „Prognózu vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2025“. Podstatné údaje z tejto prognózy sú uvedené v nasledovných tabuľkách. Tabuľka Počet obyvateľov v okresoch Žilinského kraja v roku 2015

Počet obyvateľov

0-14

Počet obyvateľov

15-44

Počet obyvateľov

45-64

Počet obyvateľov

65 +

Počet obyvateľov

spolu

Priemerný vek

Index starnutia

Bytča 5 073 14 577 7 688 4 125 31 462 38,53 81,30 Čadca 14 706 42 554 23 998 10 979 92 236 38,40 74,65 Dolný Kubín 6 374 18 036 10 321 5 060 39 791 38,83 79,39 Kysucké Nové Mesto 5 381 15 673 8 970 4 478 34 502 39,04 83,23 Liptovský Mikuláš 10 041 31 351 20 763 11 448 73 603 41,50 114,02 Martin 13 568 42 179 27 364 14 921 98 031 41,24 109,98 Námestovo 13 262 30 376 12 853 5 119 61 610 33,65 38,60 Ružomberok 8 489 26 233 15 718 8 439 58 878 40,24 99,42 Turčianske Teplice 2 114 7 144 4 641 2 719 16 617 41,94 128,63 Tvrdošín 6 248 17 364 8 628 4 154 36 394 37,24 66,49 Žilina 22 689 70 472 43 591 22 686 159 438 40,46 99,99 Žilinský kraj 107 943 315 958 184 534 94 128 702 563 39,41 87,20

Tabuľka Počet obyvateľov v okresoch Žilinského kraja v roku 2025

Počet obyvateľov

0-14

Počet obyvateľov

15-44

Počet obyvateľov

45-64

Počet obyvateľov

65 +

Počet obyvateľov

spolu

Priemerný vek

Index starnutia

Bytča 5 182 12 641 8 993 5 256 32 072 40,91 101,43 Čadca 14 976 36 237 25 886 14 827 91 927 40,89 99,01 Dolný Kubín 6 410 15 675 10 844 7 210 40 140 41,56 112,49 Kysucké Nové Mesto 5 578 13 382 9 970 5 985 34 915 41,52 107,30 Liptovský Mikuláš 10 063 26 181 21 635 15 703 73 582 44,35 156,04 Martin 13 518 34 716 28 999 20 427 97 659 44,19 151,11 Námestovo 13 642 29 073 15 428 7 240 65 383 36,10 53,07 Ružomberok 8 617 22 325 16 692 11 234 58 868 42,71 130,36 Turčianske Teplice 2 221 5 836 4 816 3 398 16 272 44,25 152,99 Tvrdošín 6 184 15 363 9 789 5 907 37 243 40,15 95,53 Žilina 23 013 59 212 46 874 31 713 160 811 43,26 137,80 Žilinský kraj 109 404 270 641 199 926 128 900 708 872 42,06 117,82

Tabuľka Porovnanie údajov o vývoji počtu obyvateľov

Počet obyvateľov Žilinského kraja 1996 2005 2008 2015 2025 Skutočný počet obyvateľov 687 771 696 347 Priamoúmerný vývoj (715 obyv/rok) 687 771 696 347 701 352 708 502 ÚPN VÚC Žilinského kraja (1998) 687 771 703 000 711 400 Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2025

702 563 708 872


44

2.6.6. Stav a pohyb obyvateľstva v roku 2008 K 31. 12. 2008 mala Slovenská republika 5 412 254 obyvateľov. Žilinský kraj s počtom 696 347 obyvateľov sa zaradil na štvrté miesto, za Prešovský kraj (803 955 obyvateľov), Košický kraj (775 509 obyvateľov) a Nitriansky kraj (706 375 obyvateľov). V Banskobystrickom kraji žilo 653 697 obyvateľov, v Bratislavskom kraji 616 578 obyvateľov, v Trenčianskom kraji 599 859 obyvateľov a v Trnavskom kraji 559 934 obyvateľov. Demografické údaje potvrdzujú prevahu žien v populácii Slovenskej republiky s 51,4 %. V krajoch sa podiel žien pohyboval od 50,8 % (Prešovský) do 52,6 % (Bratislavský). V Žilinskom kraji sa ženy podieľali 51,0 %. Z okresov Žilinského kraja menej žien ako mužov žije v okrese Námestovo s podielom 49,6 % a v okrese Tvrdošín podiel oboch pohlaví je vyrovnaný 50 %. V roku 2008 sa v Slovenskej republike narodilo 57 360 živých detí, 29 354 chlapcov a 28 006 dievčat. Z regionálneho pohľadu najvyšší podiel živonarodených detí bol v krajoch Prešovskom (17,5 %) a Košickom (16,4 %). Podľa pohlavia sa vo všetkých krajoch narodilo viac chlapcov ako dievčat. Z okresov Žilinského kraja menej chlapcov ako dievčat sa narodilo v okrese Tvrdošín s podielom 45,7 %, Bytča 48,3 %, Ružomberok 48,7 %, Námestovo 49,2 % a Kysucké Nové Mesto 49,3 %. V roku 2008 zomrelo v Slovenskej republike 53 164 osôb a hľadiska pohlavia je vyššia úmrtnosť mužov 52,7 %. Podiel krajov na úmrtnosti sa pohyboval od 10,3 % (Trnavský kraj) do 15,2 % (Nitriansky kraj). Prirodzený prírastok obyvateľstva v Slovenskej republike dosiahol 4 196 osôb. Z regionálneho hľadiska prirodzený prírastok bol v krajoch Prešovskom (3 262 osôb), Košickom (2 041 osôb), Bratislavskom (1 048 osôb) a Žilinskom (607osôb). V ostatných krajoch došlo k prirodzenému úbytku obyvateľstva. Z okresov Žilinského kraja šesť zaznamenalo prirodzený prírastok, Námestovo (440 osôb), Tvrdošín (162 osôb), Dolný Kubín (139 osôb), Martin (97 osôb) Bytča (21 osôb) a Kysucké Nové Mesto (4 osoby). Zahraničnou migráciou získala Slovenská republika 7 060 osôb, keď sa zo zahraničia prisťahovalo 8 765 osôb a vysťahovalo sa do zahraničia 1 705 osôb. Najziskovejším krajom, ktorý získava obyvateľstvo sťahovaním, je Bratislava s prírastkom sťahovaním 4 680 osôb. Prírastok sťahovaním zaznamenali aj kraje Trnavský (2 893 osôb), Nitriansky (1 171 osôb), Trenčiansky (488 osôb) a Žilinský (42 osôb). Úbytok obyvateľstva sťahovaním bol v krajoch Prešovskom (-1 246 osôb), Košickom (-635 osôb) a Banskobystrickom (-333 osôb). V sťahovaní z okresu do okresu v Žilinskom kraji prírastok sťahovaním zaznamenali okresy Bytča, Kysucké Nové Mesto, Ružomberok, Turčianske Teplice a Žilina. Celkový prírastok obyvateľov, ktorý je výsledkom prirodzeného prírastku a ziskov zo zahraničného sťahovania dosiahol v Slovenskej republike 11 256 osôb. Z ôsmich krajov celkový prírastok obyvateľov bol v šiestich krajoch a celkový úbytok obyvateľov bol v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Z okresov Žilinského kraja v siedmich bol celkový prírastok obyvateľov. Celkový úbytok obyvateľov bol v okresoch Čadca, Liptovský Mikuláš, Martin a Ružomberok. Na Slovensku bolo uzavretých 28 293 manželstiev a rozviedlo sa 12 675 manželstiev. Na 100 uzavretých manželstiev (rozvodový index) pripadalo 44,8 rozvodov. Z regionálneho pohľadu najvyšší rozvodový index bol v Banskobystrickom kraji 54,9. Naopak najnižší bol v Prešovskom kraji 28,1. V Žilinskom kraji rozvodový index dosiahol 39,2. Najvyšší bol v okrese Ružomberok 58,0 a najnižší v okresoch Námestovo 7,3 a Tvrdošín 9,4. Žilinský kraj rozlohou 6 808,78 km2 zaberá 13,9 % rozlohy Slovenska. Severozápadná hranica je súčasne štátnou hranicou s Českou a severná s Poľskou republikou Vnútorne hraničí s Trenčianskym, Banskobystrickým a Prešovským krajom. Tvorí ho 11 okresov, plošne najväčší je Liptovský Mikuláš a najmenší Kysucké Nové Mesto. Kraj má 315 obcí z toho 18 so štatútom mesta. Počtom obcí je najpočetnejšia veľkostná skupina od 500 do 999 obyvateľov. V obciach s počtom obyvateľov od 500 do 4 999 žije 43,2 % obyvateľstva kraja, v skupine nad 20 000 obyvateľov s piatimi obcami žije 33,3 % obyvateľstva kraja.


45

Počet obyvateľov kraja predstavuje 12,9 % z počtu obyvateľov SR. Hustota obyvateľstva je 102,3 obyvateľov na km2. Najvyššia hustota zaľudnenia je v okresoch Kysucké Nové Mesto (195,8 obyvateľov na km2) a Žilina (193,9 obyvateľov na km2), kým v okrese Turčianske Teplice je iba (42,6 obyvateľov na km2). Demografický vývoj poukazuje na postupné starnutie obyvateľstva. Podiel detskej zložky obyvateľstva v kraji v roku 2008 predstavoval 16,39 %, pričom rozdiely medzi okresmi sú markantné, hodnoty sa pohybovali v rozmedzí od 13,84 % v okrese Turčianske Teplice do 23,78 % v okrese Námestovo. Okresy na Orave si držia vyšší prirodzený prírastok v porovnaní s ostatnými okresmi SR. Okres Námestovo mal v roku 2008 najvyšší prirodzený prírastok obyvateľstva (0,749 %). Prirodzený úbytok vykazovalo päť okresov s najväčším úbytkom v okrese Turčianske Teplice (-0,448 %), ktorý je ale v posledných rokoch najviac migračne ziskový. V roku 2008 podľa VZPS mal kraj z celkového počtu obyvateľov 48,4 % ekonomicky aktívnych obyvateľov a miera ekonomickej aktivity dosiahla 58,4 %. V hospodárstve kraja dominovali služby (54,6 % pracujúcich), v priemysle a stavebníctve bolo 41,7 % pracujúcich (o 7,4 p. b. viac ako priemer SR). V roku 2008 zamestnanci (v podnikoch s 20 a vac zamestnancami) mesačne priemerne zarábali 717,67 €. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla ku koncu roka 2008 úroveň 7,7 %. Tabuľka Základné ukazovatele za okresy Žilinského kraja k 31. 12. 2008

Okres Rozloha (km2)

Počet obyv. 31.12. 2008

Prírastok (úbytok) na 1000

obyv. priro-dzený


obyv. sťaho-vaním


obyv. celkový

Podiel obyv. podľa

veku (%) 0-14

Podiel obyv. podľa

veku (%) 15-64

Mestské obyv. (%)

Bytča

281,6 31 036 0,68 0,74 1,42 17,90 70,51 37,5

Čadca

760,6 92424 -0,04 -1,07 -1,11 17,07 72,37 43,6

Dolný Kubín

491,9 39 490 3,52 -2,13 1,40 16,95 72,20 49,9


173,7 34 010 0,12 0,21 0,32 16,43 72,34 48,1


1 341,1 73 289 -0,46 -0,68 -1,15 14,22 72,54 55,0

Martin

735,6 97 515 1,00 -1,29 -0,30 14,12 73,33 67,5

Námestovo

690,5 58 944 7,49 -0,77 6,72 23,78 68,69 13,8

Ružomberok

646,8 59011 -2,09 1,66 -0,42 15,73 71,92 50,3

Turčianske Teplice

392,8 16 735 -4,48 5,67 1,19 13,84 70,85 41,6

Tvrdošín

478,9 35 864 4,53 -1,09 3,44 19,39 71,53 47,4

Žilina

815,1 158 029 -0,13 1,66 1,53 15,03 73,01 59,7

Žilinský kraj

6 808,8 696 347 0,87 0,06 0,936 16,39 72,14 50,3

SR spolu

49 037,0 5 412 254 0,78 1,31 2,08 15,45 72,46 55,0


46

2.8. Hospodárska základňa 2.8.2. Nerastné suroviny

Podkapitola 2.8.2. sa nahrádza novým textom. Surovinová základňa kraja poskytuje nasledovný obraz :

- energetické suroviny nie sú na území kraja doteraz zaznamenané, - rudné suroviny sa v súčasnosti neťažia, - z nerudných surovín majú najväčší význam stavebné suroviny (dolomit, vápenec,

štrkopiesky, stavebný kameň a tehliarske hliny). Podľa údajov poskytnutých Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) Bratislava v roku 2009 boli spracované nasledovné tabuľky, ktoré poskytujú aktuálny prehľad o chránených ložiskových územiach, ložiskách vyhradených nerastov a dobývacích priestoroch, ložiskách vyhradených nerastov s osvedčením o výhradnom ložisku, ložiskách nevyhradených nerastov a prieskumných územiach. V grafickej časti je aktualizované vymedzenie vyššie uvedených ložísk, dobývacích priestorov a prieskumných území. Tabuľka 8/5 Chránené ložiskové územia

Objekt ID Surovina Nerast Názov ložiska

Organizácia Názov DP Poznámka

1 2 3 4 5 6 7 8 9 352 nerudy 333 Divinka ŠGÚDŠ

Bratislava -

145 682 rudy 116 Dúbrava - Ľubelská

ŠGÚDŠ Bratislava

Dúbrava - PKSBS BB

146 681 rudy 116 Dúbrava - Predpekelná

ŠGÚDŠ Bratislava

Dúbrava - PKSBS BB

147 680 rudy 116 Dúbrava - Maťošovec

ŠGÚDŠ Bratislava

Dúbrava - PKSBS BB

148 679 rudy 116 Dúbrava - Martin štôlňa

ŠGÚDŠ Bratislava

Dúbrava - PKSBS BB

149 646 rudy 116 Dúbrava Rudné bane, š.p.

Dúbrava

158 812 nerudy 317 Budiš Envigeo, a.s. - Chýba rozhodnutie o CHLÚ

194 163 nerudy 358 Lietava - Drieňovica

Cementáreň Lietavská Lúčka, a.s.

-

199 487 nerudy 358 Lietavská Lúčka


Lietavská Lúčka

226 157 nerudy 372 Oravská Polhora

Oravská Polhora

Kat. ABC

299 381 nerudy 315 Veľká Čierna - Petrová

Luvema, s.r.o. Veľká Čierna

300 377 nerudy 315 Rakša Okamea, s.r.o.

Rakša

306 109 nerudy 315 Rajecká Lesná

ŠGÚDŠ Bratislava

-

313 565 nerudy 0 Ružomberok Ružomberok, Wienerberger - Slovenské tehelne, s.r.o. Zlaté Moravce

Nový zákres


47

Tabuľka 8/6 Ložiská vyhradených nerastov a dobývacie priestory Objekt ID Druh Ne

rast Typ nerastu Názov

ložiska Organizácia Dobý

vací priestor

Názov dobývacieho

priestoru

CHLÚ

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 79 682 rudy 116 antimónové

rudy Dúbrava - Ľubelská

ŠGÚDŠ Bratislava

V/3 Dúbrava - PKSBS BB

1/83

80 681 rudy 116 antimónové rudy

Dúbrava - Predpekelná

ŠGÚDŠ Bratislava


1/83


Dúbrava - Maťošovec

ŠGÚDŠ Bratislava


1/83


Dúbrava - Martin štôlňa

ŠGÚDŠ Bratislava


1/83

85 646 rudy 116 Dúbrava Rudné bane, š.p. B. Bystrica

V/3 Dúbrava

110 590 nerudy 250 Stráňavy - Polom - haldy

Dobývanie, s.r.o. Stráňavy

VI/11 Stráňavy - Polom

111 589 nerudy 250 Stráňavy - Polom



112 588 nerudy 250 Lietavská Svinná


VI/83 Lietavská Svinná

2/57

113 587 nerudy 250 Lietavská Lúčka


VI/76 Lietavská Lúčka

2/107

134 565 nerudy 332 tehliarske suroviny

Ružomberok Ružomberok, Wienerberger - Slovenské tehelne, s.r.o. Zlaté Moravce

VII/123 Ružomberok


Turčianska Štiavnička

VII/135 Turčianska Štiavnička


Martin Ružomberok, Wienerberger - Slovenské tehelne, s.r.o. Zlaté Moravce

VII/240 Martin


Liptovská Ondrášová

Bez organizácie VII/190 zrušený 3/41

166 637 nerudy 325 štrkopiesky Vrútky - Lipovec

BRA-VUR, a.s. Vrútky

VII/235 Vrútky I 3/48

167 636 nerudy 325 štrkopiesky Sučany Prefa Sučany, a.s. sučany

VII/341 Sučany

181 320 nerudy 325 štrkopiesky Malá Bytča Kamenivo Slovakia, a.s. Bytča - Hrabové

VII/280 Malá Bytča

205 492 nerudy 331 dolomit Veľká Čierna - Baranová

KSR - Kameňolomy SR, s.r.o. Zvolen

VII/251 Veľká Čierna

206 491 nerudy 331 dolomitický vápenec

Turie PK Doprastav, a.s.

VII/296 Turie

207 490 nerudy 331 dolomit Turie I PK Doprastav, a.s.

VII/297 Turie I 3/91

208 489 nerudy 331 vápenec Stráňavy - Polom



214 488 nerudy 331 vápenec Zuberec - Podspády

CS Liptovský Mikuláš, s.r.o.

VII/180 Zuberec 3/43

215 487 nerudy 331 pieskovec Oravský Biely Potok

Dopravex, s.r.o VII/354 Oravský Biely Potok

3/21

216 486 nerudy 331 andezit Horná Štubňa

VSK Minerál,s.r.o.

VII/145 Horná Štubňa

3/82

246 485 nerudy 331 dolomit Ružomberok III

PK Doprastav, a.s.

VII/250 Ružomberok III

3/35

247 484 nerudy 331 dolomit Ružomberok IV

Agrodružstvo Belan Ružomberok

VII/287 Ružomberok IV

252 187 nerudy 331 dolomit Ružomberok II - lom pod skalami

Baňa Ružomberok, s.r.o. Ružomberok

VII/322 Ružomberok II

272 482 nerudy 331 melafýrový porfyrit

Liptovská Porúbka - Malužiná

Eurovia - Kameňolomy, s.r.o.

VII/124 Liptovská Porúbka

3/108


48

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 292 481 nerudy 331 dolomit Kraľovany II Sopúch Vladimír

C a V VI/59 Kraľovany II 3/124

293 479 nerudy 331 granodiorit Bystrička Skelet, s.r.o. Dolný Kubín

VII/144 Kraľovany - Bystrička (lom bude zrušený k 31.12.2013)

296 183 nerudy 315 vápenec Jabloňové Cestné stavby Žilina, s.r.o.VII/207

340 381 nerudy 315 Veľká Čierna - Petrová

Luvema, s.r.o. Nová Baňa

VI/113 Veľká Čierna I

2/37

341 380 nerudy 315 Stráňavy -Strečno - Kosová



342 379 nerudy 315 dolomit Rajec - Šuja Dolkam Šuja, a.s. Rajec

VII/110 Rajec

343 377 nerudy 315 dolomit Rakša Okamea, s.r.o. VII/129 Rakša 2/119 344 376 nerudy 333 Kraľovany II Sopúch Vladimír

C a V VI/59 Kraľovany II

361 351 nerudy 333 vápenec Liptovské Kľačany

Kameňolomy Liptovské Kľačany, s.r.o.

VI/124 Liptovské Kľačany

363 102 nerudy 331 travertín Ludrová Travertin, s.r.o. Ludrová

VI/59 Ludrová

378 483 nerudy 331 granodiorit Vrútky - Dubná Skala

Eurovia - Kameňolomy, s.r.o.

VII/26 Vrútky 3/106

385 186 nerudy 331 vápenec Vrícko DOPRAVEX, s.r.o. Príbovce

VII/292 Vrícko

392 157 nerudy 372 J Br vody Oravská Polhora

Bez organizácie VI/118 Oravská Polhora

2/67

Tabuľka 8/7Ložiská vyhradených nerastov s osvedčením o výhradnom ložisku Objekt ID Druh Nerast Typ

nerastu Názov ložiska

Organizácia kataster okres Osvedčenie o výhradnom

ložisku 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

20 275 nerudy vápenec ostatný

Kraľovany organizácia neurčená

Kraľovany DK Chýba OVL

Vysvetlivky pre skratky okresov : BY - Bytča, CA - Čadca, DK - Dolný Kubín, KM - Kysucké Nové Mesto, LM - Liptovský Mikuláš, MT - Martin, NO - Námestovo, RK - Ružomberok, TR - Turčianske Teplice, TS - Tvrdošín, ZA - Žilina


49

Tabuľka 8/8 Ložiská nevyhradených nerastov Objekt ID Názov ložiska Organizácia Okres Nerast Typ

nerastu Zásoby

v tisícoch t 1 2 3 4 5 6 7 8 3 4364 Bánová ŠGÚDŠ Bratislava ZA tehliarske suroviny 0

17 4272 Kraľovany I - DK stavebný kameň vápenec 0 38 4293 Rajecká Lesná Cementáreň

Lietav. Lúčka, a.s. ZA stavebný kameň dolomit 0

69 4122 Oščadnica ŠGÚDŠ Bratislava CA tehliarske suroviny 2995 73 4116 Trstená ŠGÚDŠ Bratislava TS štrkopiesky a piesky štrky 3424 74 4115 Liesek 1, 2 ŠGÚDŠ Bratislava TS štrkopiesky a piesky štrky 23572

118 4033 Klubina 2 ŠGÚDŠ Bratislava CA stavebný kameň pieskovec 1237 128 4206 Važec - Podkopy PD Važec LM štrkopiesky a piesky štrky 0 130 4158 Lom Oravská

Jasenica Lesostav, s.r.o. Liptovský Hrádok

NO stavebný kameň pieskovec 0

131 4211 Bereky PD Východná LM štrkopiesky a piesky štrky 0 154 4387 Liptovský Hrádok SKŠ, š.p. v likvidácii

Žilina LM štrkopiesky a piesky štrky zrušené

155 4386 Nižná nad Oravou - Studený Potok

SKŠ, š.p. v likvidácii Žilina

TS štrkopiesky a piesky štrky zrušené

156 4385 Párnica - DK štrkopiesky a piesky štrky 0 162 4375 Bytčica - Žilina - ZA tehliarske suroviny 0 163 4374 Podhradie nad

Váhom SST, a.s. v likvidácii, Žilina

MT tehliarske suroviny 0

164 4373 Bobrov SST, a.s. v likvidácii, Žilina

NO tehliarske suroviny 0

165 4372 Radoľa SST, a.s. v likvidácii, Žilina

KM tehliarske suroviny 0

166 4371 Košťany - Bíkor ŠGÚDŠ Bratislava MT tehliarske suroviny 0 167 4369 Dražkovce - Belá ŠGÚDŠ Bratislava MT tehliarske suroviny 0 171 4365 Raková ŠGÚDŠ Bratislava CA tehliarske suroviny 0 177 4458 Podbiel -

Za Pálenicou Anna Krupová - KRUP Podbiel

TS stavebný kameň pieskovec 0

179 4073 Horný Turček - Špicatá

ŠGÚDŠ Bratislava TR stavebný kameň andezit 9765

180 4072 Horný Turček - Na Piesku

ŠGÚDŠ Bratislava TR stavebný kameň andezit 7985

193 4014 Lom Veľké Rovné BCI, a.s. Žilina BY stavebný kameň pieskovec 360 205 4322 Vrútky - Dubná

Skala Eurovia - Kameňolomy, s.r.o.

MT stavebný kameň granodiorit 0

209 4035 Kraľovany III ŠGÚDŠ Bratislava DK stavebný kameň granodiorit 3559 218 4358 Istebné ŠGÚDŠ Bratislava DK stavebný kameň dolomit 0 258 4492 Predmier

- Za cintorínom Kamenivo Slovakia, a.s. Bytča

BY štrkopiesky a piesky štrky 0

259 4484 Kotešová - Sihoť - Oblazov

Obchod s palivami, s.r.o. Žilina

BY štrkopiesky a piesky štrky 0

293 4295 Párnica - Za vodou

PD Párnica DK štrkopiesky a piesky štrky zrušené

434 4341 Ochodnica Ocú Ochodnica KM stavebný kameň pieskovec 0 244 4485 Kotešová I -

Važina BEMES, s.r.o. Žilina BY šrkopiesky piesky štrky 0

312 4159 Kolárovice - Melocík

Lesostav Sever, s.r.o. Žilina

BY stavebný kameň pieskovec 51

316 4016 Lopušné - Pažite CS Žilina, s.r.o. Žilina

KM stavebný kameň vápenec 1609

320 4482 Zuberec - Podspády

CS Lipt. Mikuláš, s.r.o.

TS stavebný kameň vápenec 0

322 4195 Biela Púť - Ludrová

PD Ludrová RK stavebný kameň dolomit 281

334 4331 Horná Štubňa VSK Minerál, s.r.o. TR stavebný kameň andezit 0 373 4537 Veľká Bytča

- Za Váhom Váhostav - SK, a.s. BY štrkopiesky a piesky štrky 0

376 4483 Hliník nad Váhom - Sihoť I

Slovštrk, s.r.o. BY štrkopiesky a piesky štrky 0

377 4528 Hliník nad Váhom - Sihoť II

Slovštrk, s.r.o. BY štrkopiesky a piesky štrky 0

380 4519 Vrútky - Lipovec BRA-VUR, a.s. MT štrkopiesky a piesky štrky 0 384 4549 Turany - Drevina Jan Lyš - Chyžbet sk MT štrkopiesky a piesky štrky 0

Ružomberok PK Doprastav, a.s. RK Stavebný kameň vápenec Dubová

- Pod Vápenicou Urbár Sedliacka Dubová

DK Stavebný kameň Vápenec

Trstená Urbár Trstená TS Stavebný kameň Vápenec Krásna Hôrka Marian Balún TS Stavebný Kameň Vápenec Nad Priehradou DB real finance

s.r.o. TS Stavebný kameň Vápenec

Podkopy - Važec PD Važec LM piesok


50

Blažovce BEDROCK, s.r.o. MT štrkopiesky štrky Turany I - Drevina Staton, s.r.o. Turany MT štrkopiesky štrky Sučany Prefa, a.s. Sučany MT štrkopiesky štrky

Tabuľka 8/9 Prieskumné územia

Surovina Číslo/rok Prieskumné územie

Vyhradený nerast Prieskumné práce Dátum rozhodnutia

Dátum platnosti

1 2 3 4 5 6 7 117 P24/06 Ľupčianka Au ENVIGEO, a.s

Banská Bystrica 31.07.06 31.07.10

997 P27/06 Lúčky Minerálne stolové vody

RNDr. Kamil Vrana, PhD. - HYDEKO - KV, Bratislava

24.05.0.6 24.05.10

997 P14/07 Ludrová Minerálne stolové vody

Ludrová, s.r.o. Bratislava

09.05.07 09.05.11

999 P8/09 Bobrovník Termálne podzemné vody

Ing. Milan Kurnocik - PASS

06.02.09. 06.02.13

999 P17/07 Vitanová Geotermálna energia Zniev - consulting, s.r.o. Kláštor pod Znievom

19.06.07 19.06.11

999 P34/07 Turany Termálne podzemné vody

POZ, s.r.o. Lučenec 15.08.07. 15.08.11

999 P47/07 Terchová Termálne podzemné vody

Obecný úrad Terchová 22.11.07 22.11.11

999 P7/08 Okoličné - Stošice Termálne podzemné vody

Liptex, s.r.o. Liptovský Mikuláš

28.12.07 28.12.11

999 P21/08 Zábiedovo Termálne podzemné vody

Radasta, s.r.o. Novoť 10.04.08 10.04.12

999 P28/08 Liptovská Kokava Termálne podzemné vody

Liptov development group, s.r.o. Liptovská Kokava

21.05.08 21.05.12

999 P32/08 Turčianske Teplice Termálne podzemné vody

KTT - Invest, a.s. Turčianske Teplice

04.07.08 04.07.12

999 P44/08 Palúdzka Geotermálna energia Liptovia, a.s. Liptovský Mikuláš

26.11.08 26.11.12

999 P4/09 Bešeňová Termálne podzemné vody

Eurocom Invest, s.r.o. Bešeňová

18.12.08 18.12.12

999 P11/09 Fiačice Geotermálna energia Global Construct, s.r.o. Bratislava

03.03.09 03.03.13

999 P9/09 Liptovský Mikuláš Geotermálna energia KJSK, s.r.o. Bratislava 25.02.09 25.02.13 999 P10/09 Demänová Geotermálna energia Tatry Resort s.r.o.

Bratislava 25.02.09 25.02.13

999 P12/09 Teplička nad Váhom

Geotermálna energia Obec Teplička nad Váhom

16.03.09 16.03.13

999 P17/09 Pavčina Lehota Termálne podzemné vody

Obec Pavčina Lehota 06.05.09 06.05.13

999 P19/09 Bobrovník II Geotermálna energia Thermo Tatry, s.r.o. Bratislava

17.07.09 17.07.13

999 P20/09 Liptovský Trnovec Geotermálna energia Euro Eco Energy, s.r.o. Bratislava

17.07.09 17.07.13

999 P21/09 Liptovská Sielnica Geotermálna energia Water Energy, s.r.o. Bratislava

17.07.09 17.07.13


51

2.8.5. Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy Podkapitola 2.8.5. sa nahrádza aktualizovaným textom. Vstupným koncepčným podkladom pre spracovanie tejto kapitoly bola „Štúdia pre umiestnenie priemyselných parkov vo vybraných oblastiach SR“ (vypracovaná SAŽP Banská Bystrica, Centrum URBION Bratislava - 2001-2002). Táto štúdia bola rozdelená do dvoch etáp. I. etapa, tzv. vyhľadávacia, na základe vypracovaného celoslovenského prieskumu záujmu obcí, informovala o zámeroch budovania priemyselných parkov. Za územie Žilinského kraja bolo prostredníctvom dotazníkov evidovaných 40 lokalít, ktoré v zmysle dohodnutej metodiky boli na základe bodového hodnotenia vyhodnotené a zaradené do kategórií od I. - III. Zo 40 lokalít bolo 9 zaradených do I. kategórie (veľmi vhodné), 23 do II. kategórie (vhodné) a 7 do III. kategórie (málo vhodné). II. etapa spočívala vo vytypovaní lokalít za jednotlivé kraje, určených na budovanie priemyselných parkov a ich posúdenie z hľadiska vplyvu na životné prostredie. V rámci Žilinského kraja sa enviromentálne hodnotenie vybraných lokalít priemyselných parkov vypracovalo pre 7 lokalít : − Bytča - Horné pole 43 ha − Krásno nad Kysucou 85 ha − Kysucké Nové Mesto 67 ha − Liptovský Mikuláš – Liptov 150 ha − Martin-východný priemyselný park 343 ha − Námestovo 58 ha − Varín 58 ha K záberu PPF sa vyjadrilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR a v lokalite Martin odsúhlasilo iba menšiu časť plochy (69 ha) južne od cesty I/18. V ďalšom texte sa táto lokalita uvádza pod názvom PP Martin II.) Ďalšími zdrojmi informácií o lokalitách vhodných pre rozvoj priemyselnej výroby boli schválené a rozpracované územné plány miest a obcí, konzultácie so spracovateľmi územnoplánovacích dokumentácií a zistené zámery obcí. Po vyhodnotení údajov bolo do tabuliek priemyselných parkov a rozvojových plôch zahrnutých 108 lokalít s rozlohou 2 až 331 ha.

Z celkového počtu lokalít je 30 klasifikovaných ako priemyselné parky celoštátneho, regionálneho a lokálneho významu a 78 lokalít ako rozvojové výrobné plochy.

V súlade so súhlasom na záber poľnohospodárskej pôdy výstavba 19 priemyselných parkov môže byť zahájená v etape do r. 2015. Zvyšných 11 je navrhnutých v etape výhľad po r. 2015.

19 priemyselných parkov v etape návrh je podrobnejšie vyhodnotených z hľadiska napojenia na dopravnú a technickú infraštruktúru. Zákon č. 542/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z.z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 156/2003 Z.z. o doplnení zákona č. 185/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 133/2004 Z.z. definuje priemyselný park ako územie vymedzené územným plánom obce alebo územným plánom zóny, na ktorom sa vykonáva alebo má vykonávať priemyselná výroba alebo služby jedného podnikateľa alebo viacerých podnikateľov. Priemyselný park podľa tohto zákona zriaďuje obec. Dotáciu možno obci poskytnúť, ak preukáže, že má zabezpečené finančné prostriedky vo výške minimálne 15 % nákladov na obstaranie a zriadenie priemyselného parku vrátane nákladov na kúpu alebo iný prevod, nájom alebo zámenu pozemkov


52

a nákladov na zriadenie vecného bremena na pozemkoch určených na zriadenie priemyselného parku, nákladov na technickú vybavenosť územia a na inžinierske stavby nevyhnutné na zriadenie priemyselného parku. Dotácia obci na technickú vybavenosť územia a na inžinierske stavby, ktoré sú nevyhnutné na zriadenie priemyselného parku možno poskytnúť do 85 % nákladov určených na tieto účely, najviac do výšky 50 % z hodnoty nákladov na obstaranie investície podnikateľa v priemyselnom parku, ktorý má s obcou uzavretú zmluvu podľa § 4 ods. 1 písm. d); výška týchto nákladov sa overuje znaleckým posudkom vyhotovených podľa osobitných predpisov. Dotácia na kúpu alebo iný prevod, nájom alebo zámenu pozemkov určených na zriadenie priemyselného parku alebo na zriadenie priemyselného parku sa môže poskytnúť do 85 % nákladov určených na tieto účely, najviac do výšky ceny pozemkov zistených znaleckým posudkom podľa osobitných predpisov, alebo ak ide o nájom pozemkov, do 85 % dohodnutého nájmu za prvých desať rokov nájmu. Ak má byť priemyselný park zriadený na území okresu, v ktorom je miera evidovanej nezamestnanosti vyššia ako 10 % podľa štatistických údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky k poslednému dňu kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom bola predložená žiadosť, možno dotácie na účel podľa odsekov 1 až 3 zvýšiť až do 95 % nákladov určených na tieto účely. Priemyselný park predstavuje územie, ktoré má jasnú urbanistickú koncepciu, pričom funguje ako jeden celok. Má jednotne riešený komunikačný skelet, inžinierske siete, technickú a občiansku vybavenosť (napr. bankové služby, kapacity pre prechodné ubytovanie, nákupné centrá ...), a tým dosahuje značné investičné a prevádzkové úspory pri vyššej intenzite využívania územia. Podniky, resp. firmy, ktoré sú lokalizované v priemyselnom parku, využívajú spoločné služby, poskytované firmou spravujúcou park na trhovom princípe. Preferuje sa „krajinárske“ založenie parku, t.j. musí by dodržané zastúpenie zelených parkových plôch, resp. vytváranie zelených vnútorných dvorov. Na základe zahraničných skúseností z hľadiska urbanistickej štruktúry pomer zastúpenia zelených „voľných“ nezastavaných plôch predstavuje 30 % z celkovej plochy parku.

Na základe vyhodnotenia potenciálov jednotlivých lokalít pre zriadenie priemyselných parkov je možné na území Žilinského kraja špecifikovať tri základné kategórie: 1. Priemyselný park celoštátneho významu ( C ) 7 lokalít 2. Priemyselný park regionálneho významu ( R ) 16 lokalít 3. Priemyselný park lokálneho významu ( L ) 7 lokalít Priemyselný park celoštátneho významu predstavuje park, schopný realizovať rozvojové a inovačné programy, podporované Európskou úniou, v ktorom sa počíta so zamestnávaním aj odborníkov zo zahraničia s veľkosťou nad 100 ha v dobrej dostupnosti z diaľnice, rýchlostnej komunikácie a železnice s veľkými voľnými plochami, ktoré umožňujú realizovať veľké investície. Priemyselný park regionálneho významu predstavuje park, zameraný na podporu stredného podnikania, využívajúci voľnú pracovnú silu v regióne - s veľkosťou spravidla 20-100 ha, v dobrej dostupnosti z diaľnice, rýchlostnej komunikácie, cesty I. triedy, železnice s voľnými plochami o výmere 20-40 ha. Priemyselný park lokálneho významu predstavuje park, zameraný na rozvoj malého a stredného podnikania, využívajúci najmä pracovnú silu z blízkeho okolia, s veľkosťou spravidla 10-20 ha, v dostupnosti z ciest I. a II. triedy (príp. aj železnice) s voľnými plochami. Z hľadiska zamerania je možné parky rozdeliť na nasledovné typy : • priemyselný park (PP) • technologický park (TP) • vedeckotechnologický park (VTP)


53

• logistické centrum (LC) • agropark (AP) Technologický park (TP)

Pri rozvoji progresívnych priemyslových odvetví pripadá prvoradá úloha zavádzaniu neštandardných a na tvorivý proces náročných technológií, tzv. High-Tech. Výrobky, získané týmito postupmi, majú nielen veľmi vysoké úžitkové, ale predovšetkým i výhodné ekonomické parametre. Preto má veľký význam stimulácia takýchto inovácií a podpora rôznych foriem transferu výrobných technológií. Jedným z nástrojov, ktoré tomu napomáhajú, sú tzv. technologické parky. Vedeckotechnologický park (VTP) Vedeckotechnologický park je forma miestne vymedzeného a v jednotlivých zložkách previazaného vedeckého centra, určeného k riešeniu daného technického problému. Cieľom je technický pokrok, ktorý nemusí byť vždy podmienený masovou výrobnou realizáciou. Inovačné pracoviská sa zaoberajú experimentálnymi a priemyselnými výskumami. Vedeckotechnická inovácia sa rozpracováva do štádia technického prototypu, pričom sa v niektorých parkoch inovácia môže realizovať do štádia technického prototypu. Logistické centrum (LC) Predstavuje regionálny dodávateľsko-odberateľský uzol, ktorý poskytuje zákazníkom dopravné a manipulačné služby so všestranným zabezpečením výroby a predaja výrobkov. Agropark (AP) Je zameraný na podporu rozvoja rôznych foriem poľnohospodárskej výroby, resp. poľnohospodárskych služieb, s možnosťou previazania na vidiecky turizmus. Pri realizácii priemyselných parkov a výbere investorov treba preferovať technologické parky a vedeckotechnologické parky. Tieto sú schopné poskytnúť prácu zamestancom s vyšším vzdelaním a tým stabilizovať vysokokvalifikovanú pracovnú silu na území Slovenska.

Údaje o priemyselných parkoch a rozvojových výrobných centrách sú uvedené v nasledovných tabuľkách.

Skratky, uvedené v tabuľkách : H - zastavané plochy (hnedé plochy) PP - priemyselný park Z - voľné plochy (zelené plochy) TP - technologický park K - kombinované plochy VTP - vedeckotechnologický park C - celoštátny význam LC - logistické centrum R - regionálny význam PPF - poľnohospodársky pôdny fond L - lokálny význam TTP - trvalé trávne porasty


54

Tabuľka 8/63 Priemyselné parky v Žilinskom kraji etapa návrh do r. 2015

Ozn. Okres Názov Druh lokality

Plocha v ha

ZáberPPF v ha

Katastrálne územie Význam

Vhodný typ PP

Obmedzujúce faktory

1/1 BY PP Bytča – Horné pole

K 43 37do r.2015

11

Bytča, Hliník nad Váhom

R PP TP

záber hodnotnej ornej pôdy prevažne v 5. skupine v alúviu Váhu

2/2 CA PP Krásno nad Kysucou

K 100 36 Krásno nad Kysucou, Oščadnica

R PP zasahuje do PHO II° vonk.a vnút. vod. zdrojov Krásno nad Kysucou, na území je 5 genofondových lokalít, 110 kV, 22 kV, privádzač skup. vodovodu DN 500

3/2 CA PP Čadca – Podzávoz

K 26 23 Čadca Svrčinovec

R PP záber hodnotnej ornej pôdy v 5. skupine nadregionálny biokoridor Čierňanka

4/2 CA PP Raková -AVC K 19 7 Raková L PP záber PPF (TTP) v 5. skupine

6/2 CA PP Turzovka Z 20 13 Turzovka L PP záber PPF prevažne TTP v 5. skupine

7/3 DK PP Oravská Poruba K 14 10 Oravská Poruba

L PP

8/4 KM PP Kysucké Nové Mesto

K 67 24 Kysucké Nové Mesto

R PP

9/5 LM PP Liptovský Mikuláš

K 150 22 Liptovský Mikuláš, Okoličné, Závažná Poruba

C PP záber ornej pôdy v 6. skupine, blízkosť nadregionálneho biokoridoru Váh, malé voľné plochy

10/5 LM PP Liptov II Z 62 55 Beňadiková, Okoličné, Uhorská Ves

C PP TP

záber ornej pôdy v 6. skupine, blízkosť nadregionálneho biokoridoru Váh

11/6 MT PP Martin I K 331 49+163

Martin, Sučany, Priekopa

C TP, PP, LC,

záber hodnotnej ornej pôdy v 5. skupine

12/6 MT PP Martin II K 69 35 Sučany R PP genofondová lokalita na území

13/7 NO PP Námestovo K 58 58 Námestovo R PP v blízkosti Oravskej priehrady, záber ornej pôdy v 6. skupine

14/8 RK PP Ružomberok - juh

K 29 22do r. 2015

2,4

Ružomberok R PP možnosť kolízie s ložiskom tehliarskej suroviny

15/10 TS PP Trstená I K 15 12 Trstená L PP 16/10 TS PP Trstená II Z 51 42 Trstená R PP 17/11 ZA PP Dolný Hričov Z 16 16 Dolný Hričov R LC záber ornej pôdy

v 6. skup. poľnohosp. pôd18/11 ZA PP KIA Motors,

Hyundai Mobis Z 318 234

+84 izol.

zeleň

Teplička nad Váhom, Nededza, Varín, Gbeľany, Mojš

C TP LC

blízkosť PHO I° vod.zdroja Teplička, leží v PHO II° vod. zdroja, záber hodnotnej ornej pôdy prevažne v 5. skup. v alúviu Váhu

19/11 ZA PP Varín K 58 48 Varín R TP PP

leží v PHO II° vonk. vod. zdroja Teplička, blízkosť nadregion. biokoridoru

29/11 ZA PP Strečno Z 30 30 Strečno R TP


55

Tabuľka 8/64 Priemyselné parky v Žilinskom kraji etapa návrh do r. 2015 - dostupnosť k dopravnej infraštruktúre

Dostupnosť k dopravnej infraštruktúre

Ozn. Okr. Názov

diaľnica stav

diaľnica návrh

rýchlost. komu- nikácia výhľad

cesta I. triedy

cesta II. triedy železnica letisko

terminál kombinovanej dopravy

1/1 BY PP Bytča - Horné pole

D1 Bytča 2,0 km

I/18 Bytča 0,0 km

II/507 Bytča 0,0 km

120 Bytča 2,0 km

Žilina D. Hričov 6,0 km

Žilina

23,0 km 2/2 CA PP Krásno

nad Kysucou D3

Strážov

27,0 km

D3 Krásno,

Oščadnica 0,0 km

I/11 Krásno

0,0 km

II/520 Krásno

0,0 km

127 Krásno

2,5 km

Žilina D. Hričov

34,0 km

Žilina

28,0 km 3/2 CA PP Čadca -

Podzávoz D3

Strážov

36,0 km

D3 Čadca -

Podzávoz 0,0 km

R5 Svrči- novec 3,0 km

I/11 Čadca

1,5 km

127 129

Čadca 1,5 km

Žilina D. Hričov

45,0 km

Žilina

38,0 km 4/2 CA PP Raková -

AVC D1

Bytča 41,0 km

D3 CA-Bukov

6,0 km

I/11 Čadca 5,0 km

II/487 Raková 0,0 km

128 Raková 1,5 km


Žilina

41,0 km 6/2 CA PP Turzovka D1

Bytča 31,0 km

D3 CA-Bukov 19,0 km

I/18 Makov

10,0 km

II/487 Turzovka 0,5 km

128 Turzovka 2,0 km


Žilina

52,0 km 7/3 DK PP Oravská

Poruba D1

Ivachnová 28,0 km

D1 Kraľovany 15,0 km

R3 D.Kubín 10,0 km

I/70

2,0 km

181 Ružom- berok

26,0 km

Ružom- berok

26,0 km 8/4 KM PP Kysucké

Nové Mesto D3

Strážov 14,0 km

D3 K.N.M. 1,0 km

I/11 K.N.M. 1,5 km

127 K.N.M. 0,5 km


Žilina

19,0 km 9/5 LM PP Liptovský

Mikuláš D1

Liptovský Mikuláš 3,0 km

I/18 Lipt.

Mikuláš 0,0 km

180 Lipt.

Mikuláš 0,0 km

Ružom- berok

25,0 km

Ružom- berok

25,0 km

10/5 LM PP Liptov II D1 Liptovský Mikuláš 5,0 km

I/18

0,0 km

180 Lipt.

Mikuláš 4,0 km

Ružom- berok

25,0 km

Ružom- berok

25,0 km

11/6 MT PP Martin I D3 Strážov 33,0 km

D1 Martin 0,5 km

R3

0,0 km

I/18 Vrútky 1,5 km

180 Vrútky 1,5 km

Martin

6,0 km

Žilina

30,0 km 12/6 MT PP Martin II D3

Strážov 34,0 km

D1 Martin

1,5 km

R3

0,0 km

I/18 Vrútky 4,5 km

180 Vrútky 4,5 km

Martin

7,0 km

Žilina

31,0 km 13/7 NO PP

Námestovo D1

Ivachnová 58,0 km

D1 Kraľovany 49,0 km

R3 Tvrdošín

16 km

I/78 Námest.0

,0 km

II/520

3,0 km

181 Tvrdošín 16,0 km

Ružom- berok

54,0 km

Ružom- berok

54,0 km 14/8 RK PP

Ružomberok -juh

D1 Ivachnová

8,0 km

D1 Ružomb. 4,5 km

R3 Ružomb.4,5 km

I/59 Ružomb. 0,0 km

180 Ružomb. 2,0 km

Ružom- berok 6,0 km

Ružom- berok 6,0 km

15/10 TS PP Trstená I D1 Ivachnová 62,0 km

D1 Ružomb. 52,0 km

R3 Trstená 0,0 km

I/59 Trstená 0,0 km

II/520 Trstená 0,0 km

181 Trstená 0,5 km

Ružom- berok

58,0 km

Ružom- berok

58,0 km 16/10 TS PP Trstená II D1

Ivachnová 62,0 km

D1 Ružomb. 52,0 km

R3 Trstená 0,0 km

I/59 Trstená 0,0 km

II/520 Trstená 0,0 km

181 Trstená 1,5 km

Ružom- berok

59,0 km

Ružom- berok

59,0 km 17/11 ZA PP Dolný

Hričov D1

D. Hričov 0,0 km

I/18

0,0 km

120 D. Hričov 1,0 km


Žilina

18,0 km 18/11 ZA PP KIA

Motors Hyundai Mobis

D3 ZA/Strážov

10,0 km

D3 ZA/Brodno

8,5 km

I/18 Žilina

2,5 km

II/583 Teplička Nededza Gbeľany 0,0 km

120 171 180

Žilina 5,0 km

Žilina D. Hričov

20,0 km

Žilina

5,0 km 19/11 ZA PP Varín D3

Strážov 15,0 km

D3 ZA/Brodno

11,0 km

I/18 Žilina

9,5 km

II/583 Varín

1,0 km

180 Varín

0,5 km


Žilina

5,0 km 29/11 ZA PP Strečno D3

Strážov

15,0 km

D1 Dubná skala

10,0 km

I/18

0 km

120 180

Žilina 10,0 km

Žilina D. Hričov

23,0 km

Žilina

12,0 km


56

Tabuľka 8/65 Priemyselné parky v Žilinskom kraji etapa návrh do r. 2015 - dostupnosť k technickej infraštruktúre

Dostupnosť k technickej infraštruktúre

Ozn. Okres Názov

pitná voda (úžitková voda)

kanalizácia

elektrická energia

plyn / teplo

1/1 BY PP Bytča – Horné pole

verejný vodovod 0,5 km (Váh)

verejná kanalizácia DN 300 0,2 km

22 kV vedenie STL 0,2 km

2/2 CA PP Krásno nad Kysucou

verejný vodovod (Kysuca)

navrhovaný kanalizačný zberač a nová ČOV

22 kV vedeniia z uvažovanej TR Krásno nad Kysucou

STL, VTL plynovody sú na území PP

3/2 CA PP Čadca -Podzávoz

samostatný vodovod, napojený na navrhovaný SKV (Čierňanka)

na navrhovaný kanalizačný zberač

z transformovne Čadca 22 kV kábel 1,2 km

VTL prípojka z exist. VTL plynovodu 4,5 km a regulačná stanica

4/2 CA PP Raková - AVC verejný vodovod (zdroj AVC, Kysuca)

verejná kanalizácia 22 kV z navrhovanej transformovne Raková

STL je v blízkosti PP VTL

6/2 CA PP Turzovka verejný vodovod (Kysuca)

verejná kanalizácia 22 kV vedením z navrhovanej transformovne Turzovka

STL, VTL je v blízkosti PP

7/3 DK PP Oravská Poruba verejný vodovod (Orava)

samostatná ČOV, neskôr na navrhovanú ČOVŽaškov

22 kV vedenie VTL prípojka 2,0 km

8/4 KM PP Kysucké Nové Mesto

verejný vodovod (Kysuca)

verejná kanalizácia nová trasformovňa 110/22 kV INA

STL, VTL prípojka 1,0 km

9/5 LM PP Liptovský Mikuláš

verejný vodovod (Váh)

verejná kanalizácia 22 kV transformovňa Závažná Poruba

STL VTL prípojka 4,0 km

10/5 LM PP Liptov II verejný vodovod (Váh)

verejná kanalizácia 22 kV transformovňa Závažná Poruba

STL VTL prípojka 4,0 km

11/6 MT PP Martin I verejný vodovod (Váh)

na navrhovanú skupinovú kanalizáciu

zo samostatnej transformovne 110/22 kV

VTL plynovod pri ceste I/18

12/6 MT PP Martin II verejný vodovod (Váh)

na navrhovanú skupinovú kanalizáciu

z existujúcej transformovne Košúty

VTL plynovod pri ceste I/18

13/7 NO PP Námestovo verejný vodovod zrealizovaný do PP

verejná kanalizácia z transformovne Námestovo

STL, VTL v Námestove

14/8 RK PP Ružomberok - juh

verejný vodovod verejná kanalizácia 22 kV vedenie, alebo z existujúcej transformovne 110/22 kV Lisková

STL pri ceste I/59

15/10 TS PP Trstená I verejný vodovod verejná kanalizácia 22 kV vedenie STL VTL pri PP

16/10 TS PP Trstená II verejný vodovod verejná kanalizácia 22 kV vedenie STL VTL pri PP

17/11 ZA PP Dolný Hričov verejný vodovod verejná kanalizácia 22 kV vedenie STL VTL vo vzdialenosti 0,5 km

18/11 ZA PP KIA Motors Hyundai Mobis

vodný zdroj Teplička (Váh)

do kanalizačného zberača DN 600 v správe ŽSR

nová trasformovňa 110/22 kV KIA

z VTL plynovodu Severné Slovensko, VTL prípojkou DN 200, dĺžky 3 km

19/11 ZA PP Varín verejný vodovod do kanalizačného zberača DN 600

22 kV vedenie VTL plynovod Severné Slovensko DN 500

29/11 ZA PP Strečno verejný vodovod verejná kanalizácia 110 kV vedenie 22 kV vedenie

VTL plynovod Severné Slovensko DN 500


57

Tabuľka 8/66 Priemyselné parky v Žilinskom kraji etapa výhľad po r. 2015

Ozn. Okres Názov Druh lokality

Plocha v ha

ZáberPPF v ha

Katastrálne územie Význam Vhodný

typ PP Obmedzujúce

faktory

5/2 CA PP Stará Bystrica

Z 18 18 Strá Bystrica L PP

20/3 DK PP Orava Z 145 145 Oravská Poruba Veličná Žaškov

C

TP

21/3 DK PP Veličná I

Z 21 21 Veličná R TP

22/3 DK PP Veličná II

Z 20 20 Veličná R TP

23/6 MT PP Martin III Z 144 144 Martin Sučany

C VTP

24/7 NO PP Zákamenné

H 18 8 Zákamenné L PP

25/10 TS PP Tvrdošín

Z 17 17 Tvrdošín L PP

26/11 ZA PP Mojš Z 50 50 Mojš Gbeľany

R TP

27/11 ZA PP Teplička

Z 30 30 Teplička R VTP

28/11 ZA PP Rajec-Piesky K 16 8 Rajec Jasenové

L PP

30/5 LM PP Liptovský Ján Z 98 98 Liptovský Ján C VTP záber ornej pôdy v 6. skup. poľnohosp. pôd


58

Tabuľka 8/67 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Bytča

Názov Druh

lokality Plocha

v ha Záber PPF v ha

Katastrálne územie

Etapa Význam

Súlad s ÚPN O

Iná dokumentácia

PP Bytča - Horné pole

K 43 37 do r. 2015 11

Bytča Hliník nad Váhom

návrh výhľad

R

schválený ÚPN O ZaD č. 2

Štúdia pre umiestn. PP vo vybraných oblastiach SR II.et.

Bytča - Horné pole II

Z 5 5 Hliník nad Váhom

výhľad R

schválený ÚPN O ZaD č. 4

Bytča

H 2,5 0 Bytča návrh

Predmier

H 14 0 Predmier návrh

Veľké Rovné Z 3 3 Veľké Rovné

návrh schválený ÚPN O

Tabuľka 8/68 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Čadca

Názov Druh

lokality Plocha



Etapa Význam

Súlad s ÚPN O

Iná dokumentácia

PP Krásno nad Kysucou

K 85 21 Krásno nad Kysucou Oščadnica

návrh R

schválený ÚPN O

Štúdia pre umiestn. PP vo vybraných oblastiach SR II.et.

PP Čadca -Podzávoz

K 26 23 Čadca Svrčinovec

návrh R

schválený ÚPN O

PP Raková - AVC K 19 7 Raková návrh L

schválený ÚPN O

PP Stará Bystrica Z 18 18 Stará Bystrica

výhľad L

schválený ÚPN O

PP Turzovka Z 20 13 Turzovka návrh L

schválený ÚPN O

Kysucký Lieskovec

K 5 4 Kysucký Lieskovec

návrh

Nová Bystrica Z 2 2 Nová Bystrica

návrh Schválený ÚPN O

Raková Z 3 3 Raková návrh schválený ÚPN O

Štúdia pre umiestn. PP vo vybraných oblastiach SR I.et.

Skalité Z 5 5 Skalité návrh schválený ÚPN O

Stará Bystrica Z 7 7 Stará Bystrica

výhľad schválený ÚPN O

Stará Bystrica Z 3 3 Stará Bystrica


Staškov Z 2 2 Staškov návrh schválený ÚPN O


59

Tabuľka 8/69 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Dolný Kubín

Názov Druh

lokality Plocha



Etapa Význam

Súlad s ÚPN O

Iná dokumentácia

PP Orava Z 145 145 Oravská Poruba Veličná Žaškov

výhľad C

PP Oravská Poruba

K 14 10 Oravská Poruba

návrh L

schválený ÚPN O

Štúdia pre umiestn. PP vo vybraných oblastiach SR I. etapa

PP Veličná I (medzi cestou I/70 a železnicou)

Z 21 21 Veličná výhľad R

PP Veličná II (nad cestou I/70)

Z 20 20 Veličná výhľad R

Bziny K 3 1 Bziny návrh Štúdia pre umiestn. PP vo vybraných oblastiach SR I. etapa

Dlhá nad Oravou Z 3 3 Dlhá nad Oravou


Dolný Kubín - Kňažia

Z 2 2 Dolný Kubín návrh schválený ÚPN O

Dolný Kubín - Malý Bysterec

K 4,5 3 Dolný Kubín návrh schválený ÚPN O

Dolný Kubín - Mokraď

Z 8 8 Dolný Kubín návrh schválený ÚPN O

Dolný Kubín - pri moste

K 7 2 Dolný Kubín návrh schválený ÚPN O

Chlebnice K 7 2 Chlebnice návrh Štúdia pre umiestn. PP vo vybraných oblastiach SR I. etapa

Istebné K 12 2 Istebné návrh Štúdia pre umiestn. PP vo vybraných oblastiach SR I. etapa

Horná Lehota H 2 0 Horná Lehota

návrh Štúdia pre umiestn. PP vo vybraných oblastiach SR I. etapa

Krivá

Z 12 12 Krivá návrh

Tabuľka 8/70 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Kysucké Nové Mesto

Názov Druh

lokality Plocha



Etapa Význam

Súlad s ÚPN O

Iná dokumentácia

PP Kysucké Nové Mesto

K 67 24 Kysucké Nové Mesto

návrh R

schválený ÚPN O

Štúdia pre umiestn. PP vo vybraných oblastiach SR II. etapa

Kysucký Lieskovec K 5 4 Kysucký Lieskovec

návrh Štúdia pre umiestn. PP vo vybraných oblastiach SR I. etapa

Nesluša

K 4 3,5 Nesluša návrh


60

Tabuľka 8/71 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Liptovský Mikuláš

Názov Druh

lokality Plocha



Etapa Význam

Súlad s ÚPN O

Iná dokumentácia

PP Liptovský Mikuláš

K 150 22 Liptovský Mikuláš Okoličné Závažná Poruba

návrh C

schválený ÚPN O

Štúdia pre umiestnenie PP vo vybraných oblastiach SR II. etapa

PP Liptov II Z 62 55 Beňadiková Okoličné Uhorská Ves

návrh C

schválený ÚPN O

PP Liptovský Ján Z 98 98 Liptovský Ján

výhľad

Liptovský Mikuláš - Demänová

Z 8 8 Demänová návh

Liptovský Mikuláš - Ondrašová

Z 8 8 Liptovská Ondrašová

návrh

Liptovský Mikuláš Z 5 5 Liptovský Mikuláš

návrh vypracovanýÚPN O

Liptovský Mikuláš Z 12 12 Liptovský Mikuláš

návrh vypracovanýÚPN O

Važec

Z 5 5 Važec návrh

Východná

Z 12 12 Východná návrh

Tabuľka 8/72 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Martin

Názov Druh

lokality Plocha



Etapa Význam

Súlad s ÚPN O

Iná dokumentácia

PP Martin II K 69 35 Sučany návrh R

schválený ÚPN O


PP Martin I K 331 49 +163

Martin Priekopa Sučany

návrh C

schválený ÚPN O

Martin – východný priemyselný park – štúdia

PP Martin III Z 144 144 Sučany výhľad C

schválený ÚPN O

podľa ÚPN O Sučany PR+R

Dražkovce

Z 9 9 Dražkovce návrh

Turany - pri Drevine

Z 4 4 Turany návrh

Turany Z 5 5 Turany Turčianska Štiavnička

Z 8 8 Turčianska Štiavnička

návrh

Vrútky

Z 6 6 Vrútky návrh

Žabokreky Z 4 4 Žabokreky návrh Žabokreky Z 12 12 Žabokreky návrh


61

Tabuľka 8/73 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Námestovo

Názov Druh

lokality Plocha


Katastrálneúzemie

Etapa Význam

Súlad s ÚPN O

Iná dokumentácia

PP Námestovo K 58 58 Námestovo návrh R

schválený doplnok ÚPN O

Štúdia pre umiestnenie PP vo vybraných oblastiach SR II. etapa

PP Zákamenné Z 18 18 Zákamenné výhľad L

schválený ÚPN O

Babín

Z 3 3 Babín návrh

Breza

Z 9 9 Breza návrh

Rabča

Z 4 4 Rabča návrh

Námestovo Z 5 5 Námestovo výhľad Námestovo Z 9 9 Námestovo výhľad

Tabuľka 8/74 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Ružomberok

Názov Druh

lokality Plocha



Etapa Význam

Súlad s ÚPN O

Iná dokumentácia

PP Ružomberok - juh

K 29 22 do r. 2015 2,4

Ružom- berok

návrh výhľad

R

schválený ÚPN O

Ivachnová Z 8 8 Ivachnová návrh schválený ÚPN O

Ľubochňa

H 2 0 Ľubochňa návrh

Komjatná

Z 2 2 Komjatná návrh

Liptovská Osada H 3,5 0 Liptovská Osada

návrh

Tabuľka 8/75 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Turčianske Teplice

Názov Druh

lokality Plocha



Etapa Význam

Súlad s ÚPN O

Iná dokumentácia

Dubové Z 4 4 Dubové návrh schválený ÚPN O

Turčianske Teplice - Turčiansky Michal

Z 15 15 Turčiansky Michal

návrh

Turčianske Teplice - Diviaky

Z 12 12 Diviaky výhľad

Turčianske Teplice - Diviaky

Z 8 8 Diviaky výhľad schválený ÚPN O

Turčianske Teplice - Diviaky sever

Z 6 6 Diviaky výhľad schválený ÚPN O

Turčianske Teplice - medzi R3 a Somolickým potokom

Z 12 12 Turčiansky Michal, Háj


Turčianske Teplice Z 32 32 Turčianske Teplice



62

Tabuľka 8/76 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Tvrdošín

Názov Druh lokality

Plocha v ha

Záber PPF v ha


Etapa Význam

Súlad s ÚPN O

Iná dokumentácia

PP Trstená I K 15 12 Trstená návrh L

schválený ÚPN O

PP Trstená II Z 51 42 Trstená návrh R

schválený ÚPN O

PP Tvrdošín Z 17 17 Tvrdošín výhľad L

schválený ÚPN O

Nižná

Z 4 4 Nižná návrh

Tvrdošín Z 4 4 Tvrdošín návrh schválený ÚPN O



Tvrdošín Z 11 11 Krásna Hôrka



63

Tabuľka 8/77 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Žilina

Názov Druh

lokality Plocha



Etapa Význam

Súlad s ÚPN O

Iná dokumentácia

PP KIA Motors, Hyundai Mobis

Z 318 234 + 84 izol.

zeleň

Teplička nad Váhom Nededza Gbeľany Varín

stav C

schválený ÚPN O

EIA - zámer Dokumentácia pre územné rozhodnutie

PP Varín K 58 48 Varín návrh R

schválený ÚPN O


PP Strečno Z 30 30 Strečno návrh R

schválený ÚPN O

PP Dolný Hričov Z 16 16 Dolný Hričov

návrh R

schválený ÚPN O

UŠ Dolný Hričov letisko

PP Mojš Z 30 30 Mojš Gbeľany

výhľad R

schválený ÚPN O

PP Rajec-Piesky K 16 8 Rajec Jasenové

výhľad L

schválený ÚPN O

UŠ

PP Teplička Z 30 30 Teplička výhľad R

schválený ÚPN O

Dolný Hričov Z 3 3 Dolný Hričov


Gbeľany Z 15 15 Gbeľany výhľad schválený ÚPN O

Horný Hričov - juh Z 2 2 Horný Hričov

nárvh schválený ÚPN O

Horný Hričov - sever Z 5 5 Horný Hričov


Horný Hričov - západ Z 4 4 Horný Hričov


Krasňany Z 4 4 Krasňany návrh schválený ÚPN O

Hôrky Z 6 6 Hôrky návrh schválený ÚPN O

Krasňany Z 4 4 Krasňany návrh schválený ÚPN O

Lietavská Lúčka H 2 0 Lietavská Lúčka

návrh UŠ obce Lietavská Lúčka

Rajec

Z 2 2 Rajec výhľad

Rajecká Lesná Z 3 3 Rajecká Lesná

návrh schválený dopln. ÚPN O

Teplička nad Váhom Z 10 10 Teplička nad Váhom

výhľad schválený dopln. ÚPN O

Terchová

Z 3 3 Terchová výhľad

Terchová - Vyšné Kamence

Z 3 3 Terchová návrh

Varín pri ceste II/583

Z 9 9 Varín návrh schválený ÚPN O

Žilina - Bánová Z 4 4 Bánová návrh vypracovaný ÚPN O

Žilina - Bytčica Z 6 6 Bytčica návrh vypracovaný ÚPN O

Žilina - Brodno Z 8 8 Brodno návrh vypracovaný ÚPN O

Žilina - Považský Chlmec

Z 6 6 Považský Chlmec

návrh vypracovaný ÚPN O


64

V období 2005-2010 boli zrealizované PP KIA Motors, Hyundai Mobis, PP Kysucké

Nové Mesto, čiastočne zrealizované PP Strečno, PP Martin I, PP Martin II, PP Bytča - Horné pole.

Výmera PP Krásno nad Kysucou bola zväčšená o 15 ha podľa ÚPN mesta Krásno nad Kysucou - zmena a doplnok č. 1.

Výmera PP Liptov II bola zmenšená o 45 ha z dôvodu nesúhlasu vlastníka pôdy v k.ú. Beňadiková a na základe jednania na obecnom úrade v Beňadikovej dňa 20.11.2009.

Uvedené zoznamy priemyselných parkov a rozvojových výrobných zón treba považovať za otvorené. Je možné doplniť zoznamy o nové lokality alebo zmeniť etapu realizácie. Okrem uvedených priemyselných parkov a rozvojových výrobných plôch existujú na území Žilinského kraja viaceré výrobné zóny a areály, ktoré sú nedostatočne využité, alebo si vyžadujú komplexnú rekonštrukciu. Kedysi tu boli prosperujúce priemyselné podniky a poľnohospodárske družstvá. Teraz je stav mnohých areálov neuspokojivý vzhľadom na stavebnotechnický stav objektov, technickej infraštruktúry, staré ekologické záťaže. Investori nemajú záujem o takéto plochy. Je potrebné na celoštátnej úrovni hľadať stimuly na revitalizáciu existujúcich priemyselných zón a uvážlivo postupovať pri záberoch voľných plôch s hodnotnou poľnohospodárskou pôdou.


65

2.10. Životné prostredie 2.10.2. Voda 2.10.2.6. Ochranné pásma prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd Text a tabuľky uvedené v ZaD č.1 z r. 2005 sa nahrádzajú novým textom a tabuľkami : Stanovenie OP je plne v kompetencii MZ SR v zmysle zákona č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečivých kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 26 ods.3 sa ochranné pásma určujú v dvoch stupňoch na základe odborných podkladov a posudkov vypracovaných odborne spôsobilou osobou. O ochrannom pásme I. stupňa pojednáva § 27 a o OP II. stupňa § 28. Na území Žilinského samosprávneho kraja sa jedná o nasledujúce OP : Ochranné pásma prírodných liečivých vôd

Okres Obec Lokalita Vyhlásené Rozsah

ochranného pásma Liptovská Osada

Korytnica - kúpele

Vyhláška MZ SR

č. 553/2005 Z.z.

25.11.2005

OP I. a II. stupňa pre zdroje Vojtech I., Vojtech II. (S-6)., Klement (S-7), Ľudovít (BJ-2A), Jozef a Žofia v katastrálnom území Liptovská Osada OP I. a II. stupňa pre zdroj Fedorka (vrt HKV-2) v k.ú. Liptovská Osada a Liptovská Lúžna

Ružomberok

Lúčky Vyhláška MZ SR

č. 56/2005 Z.z.

31.1.2005

OP I. a II. stupňa pre zdroje BJ-101, BLK-2, HGL-3 a HGL-2 v k.ú. Lúčky, Kalameny, Liptovská Teplá, Turík, Liptovská Anna, Liptovská Sielnica, Kvačany, Liptovský Trnovec, Babky, Liptovské Matiašovce a Bobrovec

Turčianske Teplice

Turčianske Teplice Vyhláška MZ SR

č. 392/2007 Z.z.

15.8.2007

OP I. a II. stupňa pre zdroje Živena (TJ-3), Materský (TJ-20), Červený bazén, Ľudový bazén, Modrý bazén, TTM-1, TTM-2 a Kollár (B-2) v k.ú. Turčianske Teplice, Diviaky, Háj a Dolná Štubňa

Žilina Rajecké Teplice Vyhláška MZ SR

č. 481/2001 Z.z.

8.11.2001

OP I. a II. stupňa pre zdroje Kúpeľný (BJ-22), Ženský bazén I. (B-1), Ženský bazén II (B-2), Mužský bazén (B-3) a BJ-19 v k.ú. Domaniža, Ďurčiná, Fačkov, Jasenové, Kamenná Poruba, Kľače, Kunerad, Malá Čierna, Malé Lednice, Rajec, Rajecká Lesná, Rajecké Teplice, Stránske, Šuja, Veľká Čierna, Zbyňov


66

Ochranné pásma prírodných minerálnych vôd

Okres Obec

Lokalita Vyhlásené Rozsah ochranného pásma

Martin Vyhláška MZ SR

č. 20/2000 Z.z.

10.1.2000

OP I. a II. stupňa pre zdroje BJ-2, BJ-4, Hájsky medokýš je v k.ú. Benice, Bystrička, Dražkovce, Košťany nad Turcom, Lipovec, Záturčie, Martin, Príbovce, Priekopa pri Martine, Sučany, Trebostovo, Trnovo, Turčianske Kľačany, Turčiansky Peter, Valča, Vrútky, Žabokreky

Kláštor pod Znievom Socovce

Prírodný minerálny zdroj HV-107/A nie je

využívaný na plnenie do spotrebiteľského obalu

(bez povolenia na využívanie prírodných minerálnych zdrojov)

Vyhláška MZ SR

č. 367/2009 Z.z.

10.8.2009

OP I. a II. stupňa pre zdroje KM-1 v Kláštore pod Znievom a HV-107/A v Socovciach je v k.ú Kláštor pod Znievom, Slovany, Ležiachov, Karlová, Blatnica, Laskár, Valentová, Socovce, Turčiansky Ďur, Rakovo, Blažovce, Borcová, Jazernica, Kevice, Mošovce, Moškovec a Ondrášová

Mošovce Prírodný minerálny zdroj

nie je využívaný na plnenie do

spotrebiteľského obalu (bez povolenia na

využívanie prírodných minerálnych zdrojov)

Vyhláška MZ SR

č. 477/2001 Z.z.

8.11.2001

OP I. a II. stupňa pre zdroj vrt MH-1 je v k.ú. Mošovce

Martin

Budiš Vyhláška MZ SR

č. 588/2007 Z.z.

26.11.2007

OP I. a II. stupňa pre prírodné minerálne zdroje B-5, B-6 a minerálny zdroj B-1 je v k.ú. Budiš, Rudno, Kaľamenová, Slovenské pravno, Brieštie, Polerieka, Abramová, Ondrášová, Ivančiná, Veľký Čepčín, Liešno, Diviaky, Turčianske Teplice a Dubové

Ružomberok Liptovská Osada Korytnica - kúpele

V roku 2009 bola uznaná minerálna voda zo zdroja

vrt S-2 (Antonín) za prírodnú minerálnu vodu

a je vydané povolenie využívať ho na plnenie

do spotrebiteľského obalu

Vyhláška MZ SR

č. 553/2005 Z.z.

25.11.2005

Spoločné pre prírodné liečivé zdroje


67

2.12. Krajinná štruktúra 2.12.2. Ochrana prírody a krajiny Problematika ochrany prírody a krajiny bola aktualizovaná v roku 2008 a nie je súčasťou Zmeny a doplnku č. 4. Napriek tomu uvádzame zistené zmeny a zámery v oblasti ochrany prírody a krajiny. Ochrana chráneného areálu 292 Háj v Smrečanoch (0,94 ha) bola zrušená vyhláškou KÚŽP Žilina vyhláškou č. 3/2005 zo dňa 21.1.2005. V komplexe Lúčanskej Malej Fatry bolo v zmysle požiadavky Európskej komisie na doplnenie území európskeho významu navrhnuté územie európskeho významu Lúčanská Malá Fatra (SKUEV0668) o výmere 2 602,1 ha s navrhovaným 2. a 3. stupňom ochrany. Návrh na jeho zaradenie do sústavy území európskeho významu bol zaslaný na Ministerstvo životného prostredia SR v roku 2006. Na požiadanie Ministerstva bol následne aktualizovaný v marci 2010 a plánuje sa jeho prerokovávanie s vlastníkmi v zmysle § 27 ods. 3 zákona č. 543/2003 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Územie zatiaľ nie je súčasťou výnosu Ministerstva životného prostredia, ktorým sa ustanovuje národný zoznam území europskeho významu a jeho návrh zatiaľ nebol zaslaný Európskej komisii na schválenie. V Chočských vrchoch boli Európskou komisiou v januári 2008 schválené dve územia európskeho významu, SKUEV0305 Choč o výmere 2 191,78 ha (územie je prekryté s NPR Choč - 1 437,5 ha) a SKUEV0192 Prosečné o výmere 2 697,66 ha (zahŕňa v sebe NPR Prosiecka dolina - 341,9 ha a NPR Kvačianska dolina - 463,1 ha). UEV Prosečné, v ktorom podľa výnosu platí 2., 3., a 5. stupeň ochrany, zatiaľ nebolo vyhlásené za chránené územie. Podobne aj v prípade UEV Choč, kde podľa výnosu platí 2., 4. a 5. stupeň ochrany, nedošlo k prehláseniu a úprave existujúcej NPR Choč.


68

2.12.3. Ochrana kultúrneho dedičstva Problematika ochrany kultúrneho dedičstva nie je súčasťou Zmeny a doplnku č. 4. Pôvodný text kapitoly z roku 1998 treba považovať za informatívny, je potrebná jeho aktualizácia. V zmysle vyjadrenia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky zo dňa 8.9.2009 uvádzame súčasný platný stav v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva. Na území Žilinského kraja sa nachádzajú pamiatkové územia, t.j. sídelné územné celky sústredených pamiatkových hodnôt, ktoré boli vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu. Predmetom ochrany pamiatkového územia je zachovanie ich pamiatkových hodnôt (hlavne významných urbanistických, architektonických, technických, umelecko-remeselných hodnôt), ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia stavieb, skupín stavieb alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie územia. Pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku alebo stavby nachádzajúcej sa v pamiatkovom území je vlastník povinný postupovať podľa § 32 ods. 5 pamiatkového zákona. Drevené kostoly v meste Tvrdošín (rím.-kat.) a v obci Leštiny (ev.a.v.) boli na 32. zasadnutí Výboru svetového kultúrneho dedičstva, Quebec, 7.7.2008 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva, ako súčasť návrhu „Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka“ (SKD č. 1273-002, 1273-004. Na uvedené nehnuteľné kultúrne pamiatky sa vzťahuje ochrana vyplývajúca z ustanovení pamiatkového zákona, dotýkajúca sa individuálnej ochrany vlastnej veci, ako aj ochrany trvalého udržiavania vhodného prostredia kultúrnej pamiatky, umožňujúceho využívanie a prezentáciu kultúrnej pamiatky spôsobom, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote. Pred začatím obnovy národnej kultúrnej pamiatky (súbor špecializovaných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia a rekonštrukcia) je povinnosť postupovať podľa § 32 ods. 2 pamiatkového zákona.

Ochrana archeologických lokalít : 1. v priestore archeologickej národnej kultúrnej pamiatky je zakázaná akákoľvek

stavebná činnosť, 2. v prípade záujmu využitia evidovaných archeologických lokalít v CEANS na stavebné

účely, musí tomu predchádzať záchranný archeologický výskum podľa § 37 a § 39 pamiatkového zákona,

3. nakoľko na území Žilinského kraja sa doteraz nerealizoval systematický archeologický prieskum, je oprávnený predpoklad, že pri stavebnej činnosti mimo známych archeologických lokalít je možné zachytiť doteraz neznáme archeologické nálezy či situácie. Preto je potrebné, aby v prípade stavebnej činnosti v jednotlivých etapách realizácie a uplatňovania územného plánu v praxi, bol oslovený Krajský pamiatkový úrad Žilina. Podmienkou pre vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre jednotlivé stavby bude vydanie záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu Žilina podľa § 30 ods. 4 pamiatkového zákona v nadväznosti na § 41 ods. 4 pamiatkového zákona.

Tabuľka 12/1 Pamiatkové rezervácie

Pamiatková rezervácia Číslo PR v ÚZPF

Vyhlásenie

Vidiecka pamiatková rezervácia Čičmany

11 Uznesenie vlády SSR z 26.1.1977 č. 21

Vidiecka pamiatková rezervácia Podbiel

12 Uznesenie vlády SSR zu 14.9.1977 č. 316

Vidiecka pamiatková rezervácia Ružomberok - časť Vlkolínec

13 (SKD č. 622rev)

Uznesenie vlády SSR z 26.1.1977 č. 21 Zápis do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva : na 17. zasadnutí Výboru svetového kultúrneho dedičstva, Cartagena, 6.-11.12.1993

Mestská pamiatková rezervácia Žilina

14 Uznesenie vlády SSR z 11.9.1987 č. 194


69

Tabuľka 12/2 Pamiatkové zóny

Pamiatková zóna Číslo PZ v ÚZPF

Vyhlásenie

Mestská pamiatková zóna Bytča

11 Všeobecne záväzné nariadenie Okresného úradu Žilina č. 1/1991, účinnosť od 10.5.1991

Vidiecka pamiatková zóna Hybe

30 Všeobecne záväzné nariadenie Okresného úradu Liptovský Mikuláš č. 9/91, účinnosť od 1.10.1991

Vidiecka pamiatková zóna Kláštor pod Znievom

73 Všeobecne záväzná vyhláška Okresného úradu v Martine, č. 1/1996, účinnosť od 10.6.1996

Vidiecka pamiatková zóna Klokočov - do Kršle

70 Všeobecne záväzná vyhhláška Okresného úradu v Čadci č. 1, účinnosť od 19.7.1996

Mestská pamiatková zóna Kysucké Nové Mesto

8 Všeobecne záväzné nariadenie Okresného úradu v Čadci, účinnosť od 30.4.1991

Vidiecka pamiatková zóna Liptovský Ján

23 Všeobecne záväzné nariadenie Okresného úradu Liptovský Mikuláš č. 1/91, účinnosť od 1.9.1991; zmena vymedzenia : rozhodnutie Ministerstva kultúry SR č. MK-9850/2005-400/31604, právoplatné od10.1.2006

Mestská pamiatková zóna Liptovský Hrádok

64 Vyhláška Okresného úradu Liptovský Mikuláš č. 1/94, účinnosť od 25.10.1994

Mestská pamiatková zóna Liptovský Mikuláš - historiské jadro

26 Všeobecne záväzné nariadenie Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši č. 4/91, účinnosť od 1.10.1991; zmena vymedzenia : rozhodnutie Ministerstva kultúry SR č. MK-3138/2009-51/7438, právoplatné od 30.6.2009

Vidiecka pamiatková zóna Liptovský Mikuláš - časť Palúdzka


Vidiecka pamiatková zóna Liptovský Mikuláš - časť Okoličné


Vidiecka pamiatková zóna Liptovský Mikuláš - časť Ondrašová


Mestská pamiatková zóna Martin

67 Vyhláška Okresného úradu v Martine č. 1/1994, účinnosť od 14.12.1994

Vidiecka pamiatková zóna Nižná Boca

31 Všeobecne záväzné nariadenie Okresného úradu Liptovský Mikuláš, účinnosť od 1.10.1991

Vidiecka pamiatková zóna Oravský Podzámok

72 Všeobecne záväzná vyhláška Okresného úradu v Dolnom Kubíne č. 1/1995, účinnosť od 19.7.1996

Mestská pamiatková zóna Partizánska Ľupča

24 Všeobecne záväzné nariadenie Okresného úradu Liptovský Mikuláš č. 2/91, účinnosť od 1.9.1991

Mestská pamiatková zóna Rajec

12 Všeobecne záväzná vyhláška Okresného úradu v Žiline, účinnosť od 19.7.1996

Mestská pamiatková zóna Ružomberok

27 Všeobecne záväzné nariadenie Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši č. 3/91, účinnosť od 1.10.1991

Vidiecka pamiatková zóna Stankovany - časť Podšíp

32 Všeobecne záväzné nariadenie Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši č. 7/91, účinnosť od 1.10.1991

Mestská pamiatková zóna Trstená

15 Všeobecne záväzná vyhláška Okresného úradu v Dolnom Kubíne č. PO 37/91-457/3A-40, účinnosť od 1.6.1991; zmena vymedzenia; rozhodnutie Ministerstva kultúry SR č. MK-5810/2004-400, právoplatné od 20.9.2004

Mestská pamiatková zóna Tvrdošín

16 Všeobecne záväzná vyhláška Okresného úradu v Dolnom Kubíne č. PO 37/91-457/3A-40, účinnosť od 1.6.1991

Vidiecka pamiatková zóna Východná

33 Všeobecne záväzné nariadenie Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši č. 8/91, účinnosť od 1.10.1991; zmena vymedzenia; rozhodnutie Ministerstva kultúry SR č. MK-9850/2005-400/24880, právoplatné od 24.10.2005

Zoznam nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v Žilinskom kraji nie je uvedený, ale je uložený v databáze Žilinského samosprávneho kraja.


70

2.13. Doprava Kapitola 2.13. sa nahrádza novým textom. 2.13.1. Dopravná regionalizácia

Európska Komisia v roku 2006 aktualizovala európsku dopravnú politiku do roku

2010. V súčasnosnom období sa Komisia zaoberá koncipovaním európskej dopravnej politiky na nastávajúce desaťročie i dlhodobými scenármi rozvoja. V roku 2009 Komisia zverejnila svoje „Oznámenie č. 11294/09 - Udržateľná budúcnosť dopravy: smerom k integrovanému a používateľsky prístupnému systému založenému na technológiách“, z 23. júna 2009. V Oznámení sú uvedené priority rozpracované do operatívnejších cieľov a súčasne sa na zváženie navrhuje sedem širších cieľov politiky, medzi ktoré je zaradené i „Plánovanie so zreteľom na dopravu: zlepšovanie dostupnosti“. Predmetom záujmu je oblasť verejných služieb vo vzťahu k prepravnej náročnosti klientov (obyvateľov). Vysoký stupeň centralizácie verejných služieb vytvára podmienky pre zvyšovanie prepravnej náročnosti, zhoršuje ich dopravnú dostupnosť, čo nachádza odraz v znížení kvality života obyvateľov. Z uvedeného pohľadu služby, ktoré nie je možné vykonávať prostredníctvom „virtuálnej dostupnosti“, je potrebné lokalizovať úmerne k urbanizácii priestoru. V slovenskom kontexte sa tento cieľ európskej dopravnej politiky zhoduje s obsahom dopravnej regionalizácie.

Dopravné a regionálne plánovanie v princípe vyjadruje silu dopravných

a regionálnych vzťahov rovnakým metodickým postupom založeným na analógii s gravitačným princípom. Dopravné a regionálne vzťahy sídiel sú priamo závislé od sily (atraktivity) sídiel a nepriamo závislé od ich odporovej funkcie (vzdialenosť sídiel, časová dostupnosť sídiel). Celoštátne územnoplánovacie dokumenty (Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001, ďalej KURS 2001, vrátane jej súčasti Územného generelu cestnej dopravy) realizujú územný priemet zámerov celospoločenského smerovania Slovenskej republiky a jej začlenenia do priestoru EÚ. V týchto súvislostiach vystupuje do popredia dopravná regionalizácia ako jedno z dôležitých kritérií trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti. KURS 2001 odvodil dopravnú regionalizáciu územia Slovenska na základe použitia modelovania územia na gravitačnom princípe.

Vládou SR schválená záväzná časť KURS 2001 definuje existenciu a podporu

rozvoja dopravných regiónov Slovenska v územnej štruktúre: • Bratislava, • Juhozápadné Slovensko pozostávajúce z Trnavského a Nitrianskeho kraja, • Severozápadné Slovensko pozostávajúce z Trenčianskeho a Žilinského kraja, • Stredné Slovensko pozostávajúce z Banskobystrického kraja, • Východné Slovensko pozostávajúce z Prešovského a Košického kraja. V priestoroch kde je najnižšia efektivita dopravnej obsluhy sa na Slovensku

nachádzajú riedko osídlené a legislatívne chránené územia národných parkov. Samotné plochy národných parkov a ich horské hrebene predstavujú súvislé prírodné bariéry brániace urbanizácii krajiny. Pretože hranice dopravných regiónov kopírujú lokalizáciu bariér brániacich sídelnému rozvoju možno dopravnú regionalizáciu pokladať za environmentálne efektívnu územnú štruktúru.

K danostiam slovenskej krajiny a jej osídlenia patrí priorita sídelných pásov v údoliach

riek, a to najmä v podmienkach jeho hornatých území. Sídelné rozvojové osi I. stupňa, lokalizované v koridore Bratislava – Trenčín – Žilina – Poprad – Prešov – Košice, vytvárajú nosnú urbanistickú štruktúru nielen Slovenska, ale aj Severozápadného Slovenska (Žilinský a Trenčiansky kraj) a samotného Žilinského kraja.


71

Vo vzťahu k územiu Žilinského kraja je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že neexistuje žiadny prirodzený región stredné Slovensko spájajúci navzájom Považie a Pohronie do jedného organického celku. Naopak, ide o dva orginálne, nezávislé regióny. Navzájom ich rozdeľuje najväčšia prírodná bariéra Slovenska: horský masív Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. V tomto širokom neosídlenom území nie sú žiadne relevantné regionálne väzby navzájom stmeľujúce územie Považia a Pohronia do prirodzeného celku. Vychádzajúc z princípov gravitačného modelovania územia je oprávnené konštatovanie, že ani v budúcnosti sa žiadny spoločný prirodzený región Považia a Pohronia nevytvorí. Hlavným dôvodom je nespôsobilosť urbanizácie kontaktného priestoru medzi Žilinským a Banskobystrickým krajom, ktorý kompletne, v celej dĺžke hranice, tvorí neurbanizovateľný horský masív Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. Intenzívne vzájomné väzby medzi sídlami, vytvárajúce podstatu regionálnej súdržnosti, sa dlhodobo rozvíjajú v údolí Váhu. Regionálne väzby medzi Považím a Pohroním nevytvorí ani sústava nadštandardných spojovacích komunikácií, pretože vzdialenosti medzi jadrami osídlenia Považia a Pohronia znemožňujú efektívnu dopravnú obsluhu územia (stavebné i prevádzkové náklady), odporujú snahe o trvalo udržateľnú mobilitu i snahe o zvyšovanie kvality života (viď Oznámenie Európskej Komisie č. 11294/09).

Súkromný sektor vytvára bezpochyby najhospodárnejší model prevádzkovania

svojich aktivít a obsluhy územia vybavenosťou určenou pre verejnosť. Lokalizácia súkromných prevádzkových jednotiek vybavenosti – závislá na dosahovaní hospodárskych výsledkov – pokrýva prísne efektívnym spôsobom územie Slovenska a v podstate sa zhoduje s územnou štruktúrou dopravných regiónov KURS 2001. V týchto súvislostiach je preukázané, že neexistuje žiadna priestorovo determinovaná aktivita sektoru vybavenosti určenej pre verejnosť, ktorá by signalizovala vzájomnú efektívnosť spojenia Žilinského a Banskobystrického kraja do jedného územného obvodu. Súkromný sektor je v tomto zmysle indikátorom najefektívnejšej regionálnej štruktúry na všetkých veľkostných úrovniach.

Pre trvaloudržateľný rozvoj spoločnosti na Slovensku je rozhodujúce, aby všetky

ľudské činnosti generujúce nároky na fyzickú dopravu – nielen v hospodárskom sektore – boli harmonizované s dopravnou regionalizáciou. Ide vlastne o rámec, územný i socioekonomický, na ktorý je efektívne uplatňovať koordinovanú regionálnu rozvojovú politiku a v neposlednom rade i dimenzovať a lokalizovať nadregionálnu sociálnu vybavenosť. Konečným dôsledkom takéhoto postupu je znižovanie dopravnej náročnosti hospodárskeho i spoločenského života a zvyšovanie kvality života obyvateľov regiónu. Dopravná regionalizácia predstavuje optimálny základ územnej štruktúry pre trvaloudržateľný rozvoj na úrovni regiónov NUTS 2.

V súčasnosti je Žilinský kraj spolu s krajom Banskobystrickým súčasťou regiónu

NUTS 2 Stredné Slovensko. Z predchádzajúcej argumentácie vyplýva, že takto koncipovaný región má diametrálne odlišné priority rozvoja svojich krajov. Žilinský kraj proklamuje svoje priority v posilňovaní dopravnej infraštruktúry v husto osídlenom koridore údolia Váhu, v lokalizácii nadregionálnej verejnej vybavenosti v správe štátu na území Považia. Banskobystrický kraj presadzuje svoje priority posilňovaním dopravnej infraštruktúry križujúcej neosídlené a chránené územia Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, i centralizovanou lokalizáciou nadregionálnej vybavenosti pre územie NUTS 2 v Banskej Bystrici. Pre Žilinský kraj je strategickým cieľom opustenie regiónu NUTS 2 Stredné Slovensko a vytvorenie súdržného považského regiónu NUTS 2 Severozápadné Slovensko, spolu s krajom Trenčianskym. V kontexte uvedeného je nevyhnutné, aby i verejná vybavenosť v správe štátu a samosprávy na nadregionálnej úrovni určená obyvateľom (zdravotníctvo, kultúra, veda, školstvo, sociálne služby) bola lokalizovaná na území Severozápadného Slovenska. Nadregionálna vybavenosť určená pre verejnosť vo vlastníctve súkromných subjektov sa na území Považia nachádza.

Vzájomné efektívne spájanie regiónov NUTS 3 do úrovne regiónov NUTS 2 indikujú

priestorové bariéry - vytvárajúce hranice vyšších regiónov - a rozvojové osi, vytvárajúce vnútornú kohéziu vyšších regiónov. Družicové snímky podkladu mapy jasne preukazujú


72

najvýraznejšiu prírodnú barieru lokalizovanú v strede územia Slovenska, oddeľujúcu Severozápadné Slovensko od Stredného Slovenska.

Súvislosti dopravnej dostupnosti Žiliny, lokalít priemyselných parkov a dopravnej

regionalizácie dokumentujú nasledujúce schémy. Schémy boli prevzaté z Územného generelu cestnej dopravy SR, ktorý ako doplnok Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 spracovala spoločnosť Aurex Bratislava v roku 2003. V schémach uvedený názov „Kombinácia 2“ predstavuje rozvoj diaľničnej a cestnej siete podľa záväznej časti KURS 2001. Obsahovo ide o Nový projekt výstavby diaľníc a rýchlostných ciest SR doplnený o cestný ťah diaľnica D1 - Hlohovec – Nitra – Nové Zámky – Komárno/Komárom.

Z uvedených schém je zrejmé, že Žilina bola do doby pripojenia na diaľnicu D3

dlhodobo krajským mestom s najhoršou dopravnou dostupnosťou po diaľničnej sieti a sieti rýchlostných ciest. V prípade realizácie siete diaľníc a rýchlostných ciest podľa variantu rezortu dopravy (pôvodný Nový projekt výstavby diaľníc a rýchlostných ciest) i KURS 2001 sa vytvoria podmienky na plnohodnotné využívane dopravného potenciálu Považia v regionálnom až medzinárodnom kontexte. Diaľnica D1 vytvorí nosnú líniu spájajúcu mestá husto urbanizovaného koridoru Považia. Vzájomná dopravná dostupnosť mestských sídiel Severozápadného Slovenska dosiahne veľmi kvalitné parametre. Verejná alebo komerčná vybavenosť lokalizovaná v údolí Váhu na Severozápadnom Slovensku bude dobre dopravne prístupná i z miest na Orave a Turci (rýchlostná cesta R3), Kysuciach (diaľnica D3) a Hornej Nitre (rýchlostná cesta R2 a homogenizovaný cestný ťah I/64 + II/519 + III/06538 prepojený na rýchlostnú cestu R3 v Turci). Dopravná a sídelná štruktúra sa tak priblíži k optimálnemu stavu, ktorého prínosom bude nové posilnenie sociálnej súdržnosti obyvateľov Severozápadného Slovenska.


73


74


75


76

2.13.2. Európske a medzištátne súvislosti dopravnej sústavy Žilinského kraja

Cieľom zosúladenej európskej dopravnej politiky je vytvorenie Paneurópskej siete dopravných koridorov a dopravných oblastí. Proces kreovania Paneurópskej dopravnej siete sa vyvíjal prostredníctvom troch konferencií ministrov dopravy európskych krajín ECMT (Praha 1991, Kréta 1994, Helsinky 1997). Memorandum o porozumení a akceptácii siete paneurópskych multimodálnych koridorov a dopravných oblastí bolo ratifikované na úrovni ministrov dopravy európskych krajín a Európskej komisie. V Helsinkách dohodnutá štruktúra paneurópskych multimodálnych koridorov – nazývaná tiež ako Helsinské koridory – má dĺžku okolo 48 tisíc km, z toho okolo 25 tisíc km železničných tratí a 23 tisíc km cestných komunikácií. Súčasťou siete sú tiež letiská, riečne a morské prístavy a hlavné terminály kombinovanej dopravy.

Paneurópska dopravná sieť pozostáva z nasledovných komponentov: • The Trans – European Transport Network (TEN-T), ktorá sa nachádza na území štátoch

EÚ, • The Pan – European Transport Corridors (pomenované tiež ako Helsinské koridory alebo

multimodálne koridory č. I. až X.) lokalizovaných v kandidátskych štátoch EÚ, • The TINA Network, ktorá bola kreovaná ako doplnková dopravná sieť k desiatim

multimodálnym koridorom lokalizovaných v kandidátskych krajinách EÚ, • Four Pan – European Transport Areas (PETrAS) pokrývajúcich prímorské prístavné

priestory, • Euro – Asian Links, predovšetkým TRACECA (Transport Corridor Europe Caucasus

Asia). V roku 2004, po vstupe 10-tich kandidátskych krajín – vrátane Slovenska – do Európskej únie, boli ich multimodálne koridory a dopravné siete, pôvodne koncipované v rámci projektov ECMT a TINA včlenené do dopravnej siete krajín Európskej únie TEN – T. V tom istom roku prešiel výkonný orgán Konferencie európskych ministrov dopravy „ECMT“ pod správu OECD (Organisation for Economic Co - Operation and Development). Charakter organizácie sa zmenil na think tank pre strategické plánovanie v sektore dopravy, pričom názov subjektu bol zmenený na „International Transport Forum“, v skratke uvádzaný „ITF“.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 884/2004/ES z 29. apríla 2004 mení a dopĺňa Rozhodnutie č. 1692/1996/ES o základných usmerneniach spoločenstva pre rozvoj Transeurópskej dopravnej siete i v súvislosti so vstupom 10-nových krajín do EÚ. Rozhodnutie, okrem iného, posúva horizont výstavby siete TEN-T z roku 2010 na rok 2020. V roku 2010 bolo znenie posledného rozhodnutia znovu prepracované ako „Rozhodnutie č. 661/2010/EU zo 7. júla 2010 o základných usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, text s významom pre EHP“.

V prílohe č. III Rozhodnutí je 30 prioritných projektov vyhlásených za projekty európskeho záujmu, na ktorých sa začnú práce pred rokom 2010. Slovenská republika sa bude zúčastňovať na štyroch prioritných projektoch európskeho záujmu. Aktuálne platné, prepracované znenie Rozhodnutia z roku 2010 teda vylúčilo zmeny trasovania prioritných projektov siete TEN-T dotýkajúcich sa územia Slovenska, čím do budúcnosti, v súčinnosti so susediacimi krajinami, stabilizovalo platný stav.

Dva z uvedených projektov európskeho prioritného záujmu sú lokalizované na území Žilinského kraja. Ide o nasledovné projekty:

• Č. 23. Železničná os Gdańsk – Warszawa – Brno/Bratislava – Wien, úsek železnice Katowice – Žilina – Nové Mesto nad Váhom s započatím výstavby v roku 2010 (železničná trať do značnej miery zodpovedá definícii multimodálnych koridorov č. VI. a V. vetva a)

• Č. 25. Diaľničná os Gdańsk – Brno/Bratislava – Wien, cezhraničný úsek diaľnice Katowice – Brno/Žilina so započatím výstavby v roku 2010 (diaľničná os do značnej miery zodpovedá definícii multimodálnych koridorov č. VI. a V. vetva a).


77

Realizácia projektov prispeje k plnému využitiu vysokého dopravného potenciálu Považia a prispeje k zdieľaniu pozitívnych efektov kvalitnej európskej dopravnej dostupnosti pre celé územie Slovenska. V európskom kontexte sa tak potvrdzuje skutočnosť, že pre zlepšenie európskej dopravnej dostupnosti územia Banskobystrického kraja je kľúčové cestné prepojenie v línii Žilina – Martin – Banská Bystrica a nie prepojenie Trstená – Ružomberok – Banská Bystrica.

Pri prognózovaní finančných potrieb Komisia primerane uprednostní projekty vyhlásené za prioritné projekty európskeho záujmu. Z uvedeného zaradenia vyplýva záväzok Slovenska sústrediť dostupné zdroje – EÚ i národné – na realizáciu vymenovaných projektov na území Žilinského kraja. Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Žilina – Krásno nad Kysucou bola zahájená a pokračuje. Plánovaná výstavba diaľnice D3 v úseku Žilina – Čadca – Skalité bola aktuálnym rozhodnutím vtedajšieho MDPaT SR pozastavená s bližšie neurčeným posunom termínu realizácie. Dňa 20. 12. 2010 vydalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR stavebné povolenie č. 8448/2009-2332/z21302 na stavbu diaľnice D3 v úseku Svrčinovec – Skalité, vrátane križovatky s rýchlostnou cestou R5, s ukončením stavby v termíne do 12. 2014.

Hierarchicky najvyššie dopravné systémy ciest a železníc na Slovensku – tvoriace základný multimodálny rozmer koridoru – a súbežné sídelné rozvojové osi I. stupňa sú lokalizované v koridore Bratislava – Trenčín – Žilina – Poprad – Prešov – Košice. V tomto územnom koridore je preukázaná najvyššia efektívnosť lokalizácie dopravnej infraštruktúry, podmienená súbehom dopravného koridoru a sídelného koridoru s najvyššou hustotou osídlenia v smere hlavných rozvojových osí. Z tohto dôvodu a z dôvodu jeho kontinuity s hlavnými koridormi susedných krajín bol koridor Bratislava – Žilina – Košice akceptovaný dopravnou konferenciou ITF (ECMT) ako multimodálny koridor.

Žilinským krajom prechádzajú nasledovné dopravné siete krajín EÚ : • Multimodálny koridor, vetva č. Va., zároveň súčasť koridorových sietí TEN-T,

Viedeň – štátna hranica SR / Rakúsko – Bratislava – Trenčín – Žilina – Košice – štátna hranica SR / Ukrajina – Užhorod v trase študovanej vysokorýchlostnej trate (VRT), diaľnice D1, modernizovaných železničných tratí č. 120, 180 a pripravovanej Vážskej vodnej cesty,

• Multimodálny koridor, č. VI., zároveň súčasť koridorových sietí TEN-T, Gdańsk – Katowice – Zwardoń – štátna hranica SR / PR – Čadca – Žilina v trase študovanej vysokorýchlostnej trate, diaľnice D3, modernizovaných železničných tratí č. 127 a 129, prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou,

• Doplnková sieť TEN-T Čadca – štátna hranica SR / ČR – Český Těšín – Ostrava v trase železničnej trate č. 127,

• Doplnková sieť TEN-T Martin – Kremnica – Šášovské Podhradie – Zvolen – Šahy – štátna hranica SR / MR – Budapešť v trase rýchlostnej cesty R3.

Najvyššia úroveň multimodálneho koridoru č. Va. je podporovaná lokalizáciou

terminálov intermodálnej dopravy medzinárodného významu v Bratislave, Žiline a Košiciach, lokalizáciou letísk pre medzinárodnú dopravu v Bratislave, Piešťanoch, Žiline, Poprade a Košiciach i prípravou Vážskej vodnej cesty Komárno – Žilina s prieplavom Váh – Odra, ako súčasti európskeho systému vodných ciest.

Dlhodobé európske priority, časovú reálnosť a priestorový kontext uvádzania európskej dopravnej infraštruktúry do prevádzky naznačuje materiál Európskej komisie „TRANSvisions – správa o dopravných scenároch rozvoja v 20 a 40 ročnom horizonte“ z roku 2009. Základný scenár uvažuje s realizáciou plánovaných projektov spojených s územím Slovenska v rozsahu diaľničného prepojenia Katowice – Bielsko Biala – Žilina. Scenár vysokého rastu európskej ekonomiky pripúšťa i realizáciu východoslovenského severo-južného prepojenia rýchlostných ciest a kompletizáciu modernizácie celého


78

železničného koridoru Bratislava – Žilina – Čadca – Katowice. Alternatívne scenár vysokého rastu uvažuje i s kompletnou diaľnicou Ivachnová – Košice – Ukrajina, s vetvou západného severojužného spojenia Žilina – Martin – Kremnica – Zvolen – Budapešť i s kompletnou modernizáciou železničnej trate Žilina – Košice – Ukrajina.

Žilinský kraj hraničí so Sliezskym a Malopoľským vojvodstvom v Poľskej republike

a s Moravskosliezskym krajom v Českej republike. Dopravná infraštruktúra európskej úrovne uvedených regiónov so Žilinským krajom je vzájomne zosúladená prostredníctvom plánovacích procesov EÚ a je uvedená v predchádzajúcom texte. Pre rozvoj dopravnej infraštruktúry medzištátnej a regionálnej úrovne Žilinského kraja sú dôležité dopravné riešenia v územno-plánovacích a dopravno-plánovacích dokumentáciách susediacich regionálnych celkov. Poznatky o riešení dopravnej infraštruktúry Sliezskeho a Maľopoľského vojvodstva sú čerpané z platných Územných plánov vojvodstiev, poznatky o Moravskosliezskom kraji sú čerpané z platnej Koncepcie rozvoja dopravnej infraštruktúry kraja, ktorá je rozpracovaním Územného plánu kraja. ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja sa opierajú aj o údaje z Vládou schválených celoštátnych dokumentov Poľskej republiky.

Južnú časť Sliezskeho vojvodstva susediacu so Žilinským krajom tvorí územný

okrsok sídla celoštátneho významu Bielsko-Biala. Tento okrsok je v podstate rozdelený na časť na západnú, ktorá je zázemím Bielska-Bialy a východnú ležiacu pozdĺž väčšej časti slovensko – poľskej hranice. Východná časť, ktorá je zázemím mesta Žywiec, je v územnom pláne označená ako problémový priestor. Územie pozdĺž Oravskej časti spoločnej hranice je súčasťou chránených území krajinných oblastí a národných parkov. Rozhraním uvedených dvoch častí územia vedie územný koridor, v ktorom nie sú lokalizované chránené krajinné priestory a ktorý je vyhradený pre dopravné siete európskej úrovne multimodálneho koridoru č. VI. (rýchlostná cesta S69 a modernizovaná železničná trať Zwardoň – Bielsko-Biala – Katowice).

Na poľskej strane hranice bude slovenská diaľnica D3 pokračovať ako rýchlostná

cesta S 69 Bielsko-Biala – Žywiec – Zwardoň s dĺžkou 46 km. Úsek Bielsko-Biala - Žywiec bude vybudovaný v plnom profile (štyri jazdné pruhy), druhá časť Žywiec – Zwardoň bude v prvej etape vybudovaná v polovičnom profile (dva jazdné pruhy). Podľa oficiálnych dokumentov Poľskej republiky je kompletné ukončenie výstavby rýchlostnej cesty S69 št. hranica SR/PR – Zwardoň – Žywiec – Bielsko-Biala naplánované na rok 2012, k termínu usporiadania Majstrovstiev Európy vo futbale v Poľsku. V súčasnosti prebieha intenzívna výstavba rýchlostnej cesty S69, v prevádzke sú všetky úseky okrem dvoch dokončovaných Milówka – Žywiec a Žywiec – Bielsko-Biala. V Bielsku-Bialej sa rýchlostná cesta S69 pripája na rýchlostnú cestu S1, čím sa k roku 2012 vytvára súvislé prepojenie rýchlostnými cestami od hranice SR v Zwardoni cez Bielsko-Bialu do Katowíc. S ťahom rýchlostných ciest S1 a S69 získava Považie i približne 130 km dlhý prístup zo Žiliny na veľké medzinárodné letisko siete TEN-T Katowice (Pyrzowice). Rýchlostné cesty S1 a S69 sú súčasťou prioritného projektu európskeho záujmu č. 25, multimodálneho koridoru č. VI. a siete TEN-T.

Mimo tohoto koridoru Sliezske vojvodstvo vo svojom územnom pláne uvažuje len

s jedným prepojením so Slovenskom prostredníctvom cestnej infraštruktúry regionálnej úrovne, a to v koridore Žywiec – Námestovo. Na poľskom území prechádza regionálna cesta č. 945 priestorom chránených krajinných území Natura 2000 a národných parkov. Na slovenskom území pokračuje poľská regionálna cesta 945 ako cesta I/78.

V železničnej doprave sú podľa Územného plánu vojvodstva plánované stavebné

úpravy železničnej trate VI. koridoru Katowice – Zwardoň. V priestore Milówka – Zwardoň – štátna hranica SR/PR je plánovaná rozsiahla stavebná úprava preložky trate do tunela, ktorá má súvislosť s vyššie uvedenou dlhodobou prioritou EÚ, rekonštrukcie trate prioritne určenej pre nákladnú dopravu Gdańsk – Bydgoszcz – Katowice – Zwardoň. Železničné trate Zwardoň – Katowice sú súčaťou prioritného projektu európskeho záujmu č. 25, multimodálneho koridoru č. VI. a siete TEN-T.

http://dialnice.szm.sk/highways/Skalite.html�


79

V Malopoľskom vojvodstve je situovaná rýchlostná cesta S7 Gdaňsk – Krakow –

Rabka s pokračovaním po existujúcej štvorpruhovej ceste Rabka – Zakopané do Tatier. Cesta je na väčšine úsekov v štádiu plánovacej prípravy, na území Malopolského vojvodstva je v prevádzke úsek Myslenice – Lubieň. Rýchlostná cesta S7 má dlhodobé termíny uvádzania jednotlivých úsekov do prevádzky. Cesta zabezpečuje prístup zo severovýchodnej časti Poľska do poľských Tatier. Nevýhodou rýchlostnej cesty je absencia prepojenia na slovenské územie v náväznosti na slovenskú rýchlostnú cestu R3 na Orave. Z územia vojvodstva sa na slovenské cesty regionálneho významu pripájajú poľské cesty regionálneho významu na priechodoch Suchá Hora – Chocholow a Bobrov – Wianrczykowka. Vzhľadom aj na pokračovanie cestného ťahu št. hranica SR/ČR – Makov – Čadca – Nová Bystrica – Námestovo – Tvrdošín – Suchá Hora na poľskom území v smere do Zakopaného a poľských Tatier, KURS 2001 predpokladá zvýšenie úrovne slovenského regionálneho ťahu na celoslovenský význam.

Celoštátne poľské a slovenské dopravné koncepcie nepredpokladajú obnovenie

prepojenia železničných tratí medzi územím Malopoľského vojvodstva a Žilinského kraja. Územný plán Malopolského vojvodstva predpokladá projektovú prípravu prepojenia železničnej trate č. 181 Kraľovany – Trstená s mestom Nowy Targ v Poľsku.

Žiadne dopravné prepojenie medzi územím Žilinského kraja a Malopoľského

vojvodstva, plánované alebo pripravované, nie súčasťou nadradených sietí paneuropského významu (multimodálne koridory, sieť TEN-T). Slovenská cesta I/59 s pokračovaním ako cesta č. 7 v Malopoľskom vojvodstve je súčasťou ciest dohody AGR (E77).

Moravskosliezsky kraj sa nachádza na križovatke dopravných ťahov zabezpečujúcich

vzájomné väzby Čiech, Moravy, Slovenska, Rakúska a Poľska. Prioritou skvalitňovania cestnej siete kraja sú cesty európskeho významu: diaľnica D47 (prečíslovaná na D1), rýchlostná cesta R48, ďalej cesty I/11 E75 a I/57. Cesta I/11 v súčasnosti zabezpečuje prepojenie diaľnice D47 (D1) Brno – Kroměříž – Ostrava – Bohumín – št. hranica ČR/PR a rýchlostnej cesty R48. V návrhovom období dochádza k výraznému posunu vo výstavbe ciest prepojených na Slovensko. Akceleráciu prípravy a výstavby dodáva lokalizácia a prevádzkovanie sesterských automobiliek v Žiline a Frýdku-Místku. Preložka existujúceho cestného ťahu I/11 je zaradená medzi rýchlostné cesty celoštátneho významu s označením R68 + R67. V celom úseku v podstate ide o výstavbu novej štvorpruhovej komunikácie v kategórii S 22,5/100 s mimoúrovňovými križovatkami, ktorá bude spájať územie Slovenska (hraničný priechod Mosty u Jablunkova) s trasami rýchlostnej cesty R48 a diaľnice D47 (D1). V úseku medzi hranicou Slovenska a rýchlostnou cestou R48 ide o označenie komunikácie R68 a v úseku medzi cestou R48 a diaľnicou D47 (D1) v Bohumíne ide o označenie R67. Tento poznatok je veľmi dôležitý nakoľko slovenská rýchlostná cesta R5 Svrčinovec križovatka na diaľnici D3 – štátna hranica SR/ČR – Mosty u Jablunkova bude mať prirodzené pokračovanie ako R68 + R67 v trase Mosty u Jablunkova – Třinec – križovatka R48 – Havířov – Ostrava – Bohumín križovatka diaľnica D47 (D1). Význam diaľnice D3 na Slovensku sa tak posilní, keď okrem jej väzby na poľskú rýchlostnú cestu Zwardoň – Bielsko-Biala – Katowice pribudne i rovnocenná priama väzba na moravský rýchlostný ťah R68 + R67. V priestore mimoúrovňovej križovatky rýchlostného ťahu s rýchlostnou cestou R48 v Moravskosliezskom kraji sa pripravuje výstavba logistického centra a terminálu kombinovanej dopravy. Podľa platných vládnych uznesení ČR bude úsek preložky cesty I/11 (budúcej R68) Třanovice – Bystřice uvedený do prevádzky v roku 2013. Úsek Bystřice – Jablunkov – št. hranica SR/ČR je v súčasnosti už v prevádzke v polovičnom šírkovom usporiadaní. V roku 2013 bude v prevádzke prepojenie zo slovensko-českej hranice k lolalite novej automobilky v Nošoviciach. Dobudovaním prepojenia slovenskej diaľnice D3 a rýchlostnej cesty R5 s moravskými rýchlostnými cestami R68 a R48 sa zvýši úroveň časovej dostupnosti medzinárodného letiska Ostrava/Mošnov z územia Žilinského kraja.

Druhou nadradenou komunikáciou s priamym vzťahom k Slovensku je cesta I/35

E442, ktorá má na Slovensku pokračovanie ako cesta I/18. Návrh Koncepcie rozvoja


80

dopravnej infraštruktúry Moravskosliezskeho kraja uvažuje v prvom úseku, od križovatky s rýchlostnou cestou R48 v priestore Palačova, s jej vedením ako štvorpruhovej smerovo rozdelenej komunikácie S22,5/100 s mimoúrovňovými križovatkami po Valašské Meziříčí. V druhom úseku Valašské Meziříčí – Rožnov pod Radhoštem – štátna hranica SR/ČR Makov je cesta uvažovaná v kategórii S9,5/80. Predpokladá sa, že po dobudovaní rýchlostného ťahu R6/R49 Hulín – Zlín – Horní Lideč – Púchov význam cestného ťahu I/35 a I/18 poklesne.

Stratégia rezortu dopravy ČR na roky 2011 – 2025 v oblasti železničnej dopravnej

cesty uvádza úsek železničnej trate Český Tešín – Jablunkov – št. hranica SR/ČR ako úsek, na ktorom je v súčasnosti vykonávaná modernizácia trate. Úsek Český Tešín – Bohumín je Stratégiou zaradený ako úsek v etape prípravy s aboslútnou prioritou. Po dokončení prebiehajúcej modernizácie tratí na slovenskom a českom území sa vytvorí európsky kvalitná železničná dopravná cesta siete TEN-T medzi Žilinou a Bohumínom, spájajúca navzájom dve vetvy multimodálneho koridoru č. VI.

V Českej republike sa pracuje s technickými štúdiami posudzujúcimi možnosti

prepojenia koridoru vodných ciest Dunaj – Odra – Labe s vodnými cestami Visla a Váh. Sú vyvíjané iniciatívy smerujúce k realizácii predprojektovej prípravy vodnej cesty Odra – Váh na úrovni vhodnej k zapracovaniu do územných plánov. Ako pozitívum sa predpokladá zvýšenie prepravovaných objemov tovaru koridoru, ktoré prinesie spojenie s Váhom a Vislou. Spojenie Odry smerom na Váh predpokladá realizáciu technicky náročných plavebných objektov, zvyšujúcich náklady stavby.

Na obrázkoch sú prezentované schválené dopravné sústavy v Sliezskom vojvodstve

a v Moravskosliezskom kraji.


81


82


83

2.13.3. Infraštruktúra cestnej dopravy

Súčasťou riešenia ZaD č. 4 ÚP VÚC Žilinského kraja je akceptácia nadradenej

cestnej infraštruktúry Slovenska v rozsahu prílohy č. 2 Zoznam diaľníc a rýchlostných ciest zákona č. 135/1961 Zb. a v rozsahu nadradenej územnoplánovacej dokumentácie - platné znenie KURS 2001.

K zaradeniu stavieb v záväznej časti územného plánu do kategórie ochrany a

realizácie v návrhovom alebo výhľadovom období je zároveň nutná schválená stavebno-technická dokumentácia vyhovujúca podmienkam kompletne ukončeného procesu podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Alternatívne riešenie kroridorov ciest nie je v zmysle platnej územnoplánovacej metodiky prípustné. Dva vyskytujúce sa prípady alternantívnych koridorov – rýchlostná cesta R3 na Dolnej Orave a Hornom Turci – neboli predmetom riešenia ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja, pretože proces posudzovania vplyvov nebol kompletne ukončený, taktiež sú súčasťou platného znenia KURS 2001. Do splnenia vyššie uvedených podmienok sú súčasťou ÚPN VÚC Žilinského kraja v nezmenenom platnom znení.

V grafickej časti ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja je uvádzané nasledovné

zaradenie cestnej siete: súčasný stav, návrh, výhľad, územná rezerva. Zaradenie siete do návrhového obdobia je dané otvorením a súčasným priebehom vykonávania stavby alebo zaradením stavby do schválených plánov realizácie príslušným investorom so započatím do roku 2015. Zaradenie siete do výhľadového obdobia je dané zaradením stavby do schválených plánov realizácie príslušným investorom so započatím po roku 2015. Kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim zaradenie stavieb cestnej siete do časových horizontov výstavby je – oproti platnému zneniu ÚPN VÚC Žilinského kraja – nezmenený časový horizont návrhového obdobia, rok 2015.

Zamýšľané stavby cestných obchvatov obcí - pre ktoré nie sú spracované technické

štúdiie so zodpovedajúcicm dopravnoinžinierskym zdôvodnením v líniových súvislostiach cesty a sú súčasťou v územných plánov obcí - sú v ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja uvádzané ako územná rezerva. Zmyslom zaradenia územnej rezervy je ochrana potenciálneho územného koridoru, ktorý obce vo svojich územných plánoch ponúkajú. Územné rezervy cestných obchvatov primárne reflektujú miestny lokálny pohľad na danú problematiku bez širších líniových súvislostí územia, ktorým cesta prechádza. Chýbajúce dopravnoinžinierske zdôvodnenie je obzvlášť limitujúce ak ide o prípady ciest regionálneho a lokálneho významu, kde aj cestná doprava má regionálny alebo lokálny charakter s vysokým podielom dopravnej obsluhy obce. Územný plán kraja však negarantuje, že predmetná stavba cesty bude realizovaná alebo bude realizovaná v koridore podľa územnej rezervy. Realizáciu cestného obchvatu a jeho polohu určí až kompletná projektová príprava súvislej línie cesty, vrátane posudzovania vplyvov na životné prostredie, kde územná rezerva môže byť výrazným prínosom k hľadaniu riešení. Nevyhnutným koncepčným krokom v postupe upresňovania nárokov na líniové stavby cestných obchvatov na území Žilinského kraja je spracovanie Dopravného generelu cestnej siete Žilinského kraja. Pri príprave projektovej dokumentácie je potrebné rešpektovať právne dotknuté záujmy ochrany prírody.

V niektorých prípadoch bolo v územných plánoch miest (Žilina) vykonané stanovené

dopravno-inžinierske preukázanie opodstatnenosti realizácie obchvatov alebo výstavby nových ciest/križovatiek – MP č.1/2006 určuje klasický štvorstupňový dopravný model. K zmene zaradenia z polohy územnej rezervy do pozície návrhu alebo výhľadu územného plánu je potrebné vykonať príslušný stavebno-technický projektový proces i kompletné posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

V záväznej časti ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja uvádzané diaľničné privádzače predstavujú, vo väčšine prípadov, obecné pomenovanie ciest pripájajúcich sa na diaľničné


84

križovatky. Upresnenie ich funkčnej úrovne a z toho vyplývajúce zaradenie do štruktúry cestnej siete prinesie dopravnoplánovací proces na lokálnej úrovni.

Uznesením vlády SR č. 162 zo dňa 21.2.2001 bol schválený Nový projekt výstavby

diaľníc a rýchlostných ciest Slovenskej republiky. Projekt vychádza z procesu dlhodobej predinvestičnej prípravy výstavby diaľničnej siete ČSR, ČSSR, ČSFR, SR, zo záväzných materiálov EÚ definujúcich celoeurópsku dopravnú sieť (Konferencia ministrov dopravy európskych krajín v Helsinkách v roku 1997, Odhad potrieb dopravnej infraštruktúry v asociovaných krajinách – projekt TINA). V územnoplánovacej rovine sa projekt opiera o Koncepciu územného rozvoja Slovenska.

Návrh lokalizácie diaľníc a rýchlostných ciest nového projektu v jeho znení zo dňa

21.02.2001 preukazuje harmonizáciu urbanistických a dopravných koridorov na medzinárodnej i celoštátnej úrovni, taktiež v otázkach hierarchie dopravných systémov. Konštatovaná je zhoda medzi lokalizáciou hlavného dopravného a urbanistického koridoru Bratislava – Žilina – Poprad – Prešov – Košice s lokalizáciou európskeho multimodálneho koridoru č. Va.

Stav infraštruktúry cestnej dopravy sa od obdobia schválenia Zmien a doplnkov ÚPN

VÚC Žilinského kraja v roku 2005 zmenil v niektorých zásadných otázkach. Predovšetkým, do prevádzky boli uvedené kompletné úseky diaľnice na území kraja. Súčasný stav siete diaľníc a rýchlostných ciest na území kraja je nasledovný:

• diaľnica D1 je na Liptove v prevádzke od Ivachnovej až po hranicu Žilinského a

Prešovského kraja, v pokračovaní na východ je diaľnica súvisle prejazdná až na Spiš do obce Jablonov,

• diaľnica D1 v smere od Bratislavy je kompletne prevádzkovaná až po križovatku s diaľnicou D3 v Hričovskom Podhradí,

• diaľnica D3 je v prevádzke v úseku Hričovské Podhradie – Žilina/Strážov, • diaľnica D3 v polovičnom profile – označovaná ako preložka cesty I/11 v trase

diaľnice D3 – je v prevádzke v úseku Krásno nad Kysucou – Čadca/Bukov, • rýchlostná cesta R3 – označovaná ako preložka cesty I/59 v trase rýchlostnej

cesty R3 – je v prevádzke v úseku Oravský Podzámok – Sedliacka Dubová, • rýchlostná cesta R3 – označovaná ako preložka cesty I/59 v trase rýchlostnej

cesty R3 – je v prevádzke v úseku obchvat Trstená, • rýchlostná cesta R3 – označovaná ako preložka cesty I/65 v trase rýchlostnej

cesty R3 – je v prevádzke v úseku obchvat Horná Štubňa. Pomerne rozsiahle zmeny nastali i v koncepčnej problematike rozvoja siete diaľníc

a rýchlostných ciest. Zmeny sa udiali prostredníctvom prijatých uznesení Vlády SR. Uznesenie Vlády SR č. 523 z 26. júna 2003 k Aktualizácii Nového projektu výstavby

diaľníc a rýchlostných ciest schvaľuje použitie Verejno-súkromného partnerstva (PPP) na vybraných úsekoch diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R2. Na projekty PPP boli predbežne určené úseky diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Ivachnová a Jánovce – Studenec v celkovej dĺžke 94 km. Materiál MDPaT SR k „Financovaniu projektov diaľníc formou PPP“ z roku 2005 odporúča na základe analýzy pôvodne uvažovaného a nového finančného rámca programu výstavby diaľníc a podnetu Ministerstva financií SR realizovať pilotný projekt PPP na diaľnici D1 v úseku Lietavská Lúčka – Turany, s termínom začatia v roku 2007.

Od roku 2006 sa Vláda SR započala intenzívnejšie zaoberať problematikou „Public-

Private Partnership“ projektov, v skratke PPP. Vecne zameraný predprojektový proces, vrátane poradenskej služby, vyústil do politických rozhodnutí Vlády SR, sformulovaných v uzneseniach č. 704, 753 z roku 2007. V prvom uznesení Vláda nanovo vymedzila vecný obsah projektov PPP – diaľnica D1 medzi Hričovským Podhradím a Prešovom a rýchlostná


85

cesta R1 medzi Nitrou a Zvolenom, navrhla nový postup výstavby projektov PPP a zároveň zrušila platnosť uznesení predchádzajúcej Vlády ohľadom PPP projektov.

V uznesení č. 753/2007 boli rozdelené vybrané úseky diaľníc a rýchlostných ciest do

troch tzv. balíkov, obsahujúcich úseky diaľnice D1 medzi Dubnou Skalou a Prešovom (balík 1), úseky rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Zvolenom (balík 2) a úseky diaľnice D1 medzi Hričovským Podhradím a Dubnou Skalou (balík 3). Následne bol balík 2 doplnený úsek rýchlostnej cesty R1 - severný obchvat Banskej Bystrice.

Rýchlostná cesta R7 bola schválená uznesením vlády SR č. 1051/2004 k správe

o plnení aktualizovaného nového projektu výstavby diaľníc a rýchlostných ciest. Úloha začať projektovú prípravu rýchlostnej cesty Bratislava – Nové Zámky – Lučenec bola uložená uznesením vlády SR č. 523/2003, zrušeným uznesením vlády SR č. 704/2007. Dňa 3. decembra 2008 Vláda SR prijala uznesenie č. 882 k Správe o plnení programu prípravy a výstavby diaľníc a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010. Obsah a dôsledky uznesenia možno pokladať za prelomové. Materiál obsahuje niekoľko zásadných zmien koncepčného charakteru. Aktualizuje sieť diaľníc a rýchlostných ciest a zároveň upravuje časový harmonogram realizácie balíkov PPP projektov. Medzi sieť rýchlostných ciest bolo zaradené predĺženie rýchlostnej cesty R1 o úsek Banská Bystrica – Ružomberok, do siete bola taktiež zaradená nová rýchlostná cesta R8 Nitra – Topoľčany – R2. Súčasne bola prostredníctvom zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov do zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vložená príloha č. 2 Zoznam diaľníc a rýchlostných ciest v rozsahu podľa uznesenia Vlády SR č. 882/2008.

V prílohe č. 2 Zoznam diaľníc a rýchlostných ciest zákona č. 135/1961 Zb. v platnom

znení uvedená aktualizovaná sieť diaľníc a rýchlostných ciest na území Žilinského kraja pozostáva z nasledovných úsekov:

• Diaľnica D1 je trasovaná v línii Bratislava – Trenčín – hranica Žilinského

a Trenčianskeho kraja – Hričovské Podhradie – Žilina – Vrútky – Ružomberok – Liptovský Mikuláš – hranica Žilinského a Prešovského kraja – Prešov – Košice – št. hranica SR/Ukrajina.

• Diaľnica D3 je trasovaná v línii Hričovské Podhradie – Žilina/Strážov – Žilina/Brodno – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Svrčinovec – Skalité – štátna hranica SR/PR.

• Rýchlostná cesta R1 je trasovaná v línii Banská Bystrica – hranica Žilinského a Banskobystrického kraja – Ružomberok.

• Rýchlostná cesta R3 je trasovaná v línii hranica št. hranica SR/MR – Šahy – Zvolen – Šášovské Podhradie – hranica Žilinského a Banskobystrického kraja – Turčianske Teplice – Martin – peáž s diaľnicou D1 – Kraľovany – Dolný Kubín – Trstená – št. hranica SR/PR.

• Rýchlostná cesta R5 je trasovaná v línii Svrčinovec križovatka s diaľnicou D3 – štátna hranica SR/ČR.

V období po prijatí legislatívnych zmien vo vymedzení siete diaľníc a rýchlostných

ciest, bol započatý proces posudzovania vplyvov na životné prostredie formou vypracovania SEA aktualizácie nového projektu výstavby diaľníc a rýchlostných ciest o cestu R1 v úseku Banská Bystrica – Ružomberok a vypracovania EIA rýchlostnej cesty R1 v úseku Banská Bystrica – Ružomberok.

V roku 2009 po schválení legislatívnych zmien koncepčného charakteru trasovania

rýchlostných ciest zadala Vláda SR vypracovanie „Doplnku č. 1 Nového projektu výstavby diaľníc a rýchlostných ciest“, ktorého predmetom bolo odborné zdôvodnenie predĺženia trasy rýchlostnej cesty R1 o nový úsek Banská Bystrica – Ružomberok s pripojením na diaľnicu D1. Súčasťou doplnku je i hodnotenie vplyvu na životné prostredie SEA. Súbežne IVSC Banská Bystrica – na podnet MDPaT SR - zabezpečovala prípravu a vypracovanie technickej štúdie cesty I/59 (R1) v úseku Banská Bystrica – Ružomberok, vrátane


86

hodnotenia vplyvov na životné prostredie EIA. Proces EIA navrhovanej činnosti cesty I/59 (R1) Banská Bystrica – hranica kraja – Ružomberok D1 sa nachádza v štádiu vydaného záverečného stanoviska MPŽPRR SR č. 2354/2010-3.4/ml zo dňa 5.10.2010. Uvádzaný Doplnok č. 1, SEA a EIA cesty I/59 (R1) sa v dopravno-inžinierskom a stavebno-technickom projektovom procese opierajú o rovnaký podklad „Dopravno-inžinierska analýza“, ktorá tvorí prílohu spomínaných dokumentácií. Hodnotenia vplyvov na životné prostredie v EIA vychádzajú z iných výsledkov ako prognózovaných záťaží vypočítaných v Dopravno-inžinierskej analýze.

V rámci procesu EIA cesty I/59 (R1) Banská Bystrica – Ružomberok Žilinský

samosprávny kraj podával oficiálne stanoviská, v ktorých vzniesol svoje výhrady k formálnym a obsahovým stránkam materiálov.

Celý proces prípravy rýchlostnej cesty R1 v úseku Banská Bystrica – Ružomberok nie

je náležite formálne ukončený a uspôsobený na zapracovanie do územnoplánovacích dokumentácií, teda i do záväznej časti ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja. Predovšetkým rýchlostná cesta R1 v úseku Banská Bystrica – Ružomberok nie je uvedená v platnom záväznom znení KURS 2001, taktiež proces EIA nie je ukončený určením platnej varianty trasy cesty kompetentným ústredným orgánom štátnej správy.

V hodnotení vývoja priorít výstavby nadradenej cestnej siete v rokoch 2006 - 2010 je

možné identifikovať snahu o akceleráciu výstavby projektov PPP so súbežnou snahou o predprojektovú a projektovú prípravu stavieb rozšírenej siete rýchlostných ciest. Priestorové priority projektov PPP zaznamenali dramatickú zmenu, najvyššiu prioritu dostala rýchlostná cesta R1 do Banskej Bystrice – vymenovaná v programovom vyhlásení predchádzajúcej Vlády SR. Naopak, v rámci projektov PPP bol úsek diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Dubná Skala presunutý z pozície najvyššej priority v roku 2005 na posledné miesto priorít ako 3. balík projektov PPP v poradí výstavby.

V súčasnom období (marec 2011) sú stavby úsekov diaľnice D1 - zahrnuté do

stavebných balíkov PPP projektov č. 1 a č. 3 - pozastavené. Súčasná Vláda SR rozhodla o zmene financovania predmetných stavieb, PPP projekty budú nahradené kombináciou financovania zo štátneho rozpočtu a z fondov EÚ. Zároveň je na úseky balíkov č. 1 a č. 3 vydané platné stavebné povolenie. Úseky diaľníc D1 sú preto podľa súčasného právneho stavu zahrnuté do návrhového obdobia ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja.

Termín spojazdnenia diaľnice D3, zaradenej medzi projekty prioritného európskeho

záujmu, bol v roku 2007 z iniciatívy Vlády SR posunutý o jeden rok, na rok 2014. Dňa 20. 12. 2010 vydalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR stavebné povolenie č. 8448/2009-2332/z21302 na stavbu diaľnice D3 v úseku Svrčinovec – Skalité, vrátane križovatky s rýchlostnou cestou R5, s ukončením stavby v termíne do 12. 2014.

S nástupom novej Vlády SR v júli 2010 boli zásadne prehodnotené niektoré

problematiky výstavby diaľníc a rýchlostných ciest s priamym dosahom na územie Žilinského kraja. Ide o spomínané stavby diaľnice D1 v procese financovania PPP. Rovnako Vláda SR prostredníctvom vyhlásenia Ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR oznámila odloženie výstavby diaľnice D3 a urýchlenie prípravy a výstavby rýchlostnej cesty R1 v úseku Banská Bystrica – Ružomberok. Zároveň nebola zaznamenaná správa o zrušení výstavby rýchlostnej cesty R3 v úseku Sedliacka Dubová – Trstená. Pretože programové priority súčasnej Vlády SR vo výstavbe diaľníc a rýchlostných ciest sú v súčasnosti upresňované, nie je možné uviesť časový harmohogram plánovanej výstavby jednotlivých úsekov.

Nižšie uvedený text, zaoberajúci sa návrhom na nové usporiadanie cestnej siete

v meste Žilina, je výstupom štvorstupňového dopravného modelu mesta, spracovaného podľa ustanovení metodického pokynu MDPaT SR MP 01/2006.


87

Podľa Návrhu ÚPN mesta Žilina sa pripravuje pomerne rozsiahly územný rozvoj mesta v jeho západných častiach v priestore Hájik s dosahom na katastrálne územia obcí Hôrky, Bitarová až Ovčiarsko. Rozvoj územia nachádza svoju reflexiu v hľadaní optimalizácie usporiadania cestnej siete dotknutého priestoru, počínajúc návrhom územnej rezervy novej diaľničnej križovatky diaľnice D1 Hôrky. Križovatka Hôrky bude mať špecifickú funkciu pripojenia začiatku IV. okruhu Žiliny – cesty II. triedy – prostredníctvom krátkeho diaľničného privádzača. Od IV. okruhu sa bude odpájať juhozápadná radiála mesta – cesta III/518001 – končiaca na III. okruhu Žiliny, ceste I/11, v križovatke Žilina/Rondel. Modelovaním smerovania prepravných prúdov v rámci ÚPN mesta Žilina bol preukázaný prínos zriadenia diaľničnej križovatky Hôrky k prerozdeleniu dopravnej záťaže na ZAKOSe mesta Žilina v smere zníženia dopravnej záťaže mesta vonkajšou dopravou. Zúčastnení zástupcovia kompetentných orgánov štátnej správy a štátnych organizácií na pracovnom rokovaní k Návrhu ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja, ktoré sa konalo dňa 13.1.2011 podľa § 22, odst. 4 Zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení“ súhlasili s územnou rezervou križovatky diaľnice D1 Hôrky, uvedenou v záväznej a zobrazenou v grafickej časti ZaD č. 4, s podmienkou jej budúcej stavby spolufinancovanej z prostriedkov štátneho rozpočtu, samosprávy kraja a mesta Žilina.

V priestore Žilinskej aglomerácie sa križujú tri navzájom silné dopravné smery, reálne

i formálne zaradené na európsku kvalitatívnu úroveň: juhozápad, sever a východ. Vládou SR schválené dokumenty lokalizujú pre dopravný vzťah juhozápad - východ diaľnicu D1 v úseku Hričovské Podhradie – Višňové – Martin, pre dopravný vzťah juhozápad – sever diaľnicu D3 v úseku Hričovské Podhradie – Kysucké Nové Mesto. Dopravnému vzťahu sever – východ nie je priradená žiadna cestná trasa, primárne riešiaca uvedený prepravný smer.

Modelovanie smerovania prepravných prúdov, vykonané v rámci ÚPN mesta Žilina,

preukázalo atraktivitu spojenia sever – východ v trase po najkratšej, severo-južnej cestnej osi mesta: diaľničná križovatka D1 Lietavská Lúčka – diaľničný privadzač Žilina juh – Rajecká cesta I/64 – Estakáda cesta I/18 a I/11 – Budatín cesta I/11 – diaľničný privádzač Žilina sever – diaľničná križovatka D3 Žilina/Brodno. Diaľničná trasa Martin - Višňové – Hričovské Podhradie – Žilina/Brodno – Kysucké Nové Mesto bude využívaná až po kapacitnom naplnení kratšej severo-južnej cestnej osi mesta. Riešenie smerovania vonkajšej dopravy – tranzitu a zdrojovej/cieľovej dopravy – v severovýchodnom prepojení bude teda i naďalej, v podstatnej miere lokalizované na ZAKOSe mesta Žilina. Situovanie severo-južnej osi v husto osídlených mestských častiach, s negatívnym vplyvom na životné prostredie pozdĺž trasy, vyvoláva požiadavku na hľadanie iných alternatív smerovania vonkajšej cestnej dopravy v spojení smerov sever – východ. ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja uvažujú s územnou rezervou vyčlenenou pre potenciálnu cestu I. triedy riešiacu uvedenú problematiku. V zásade ide o koridor prepojenia diaľníc D1 a D3 začínajúci na navrhovanej diaľničnej križovatke v územnej rezerve Višňové – križovatka s cestou I/18 pod Stráňavami – premostenie Vodného diela Žilina – križovatka s cestou II/583A pod Gbeľanmi – tunel cez horský masív nad Gbeľanmi – križovatka Horný Vadičov – pokračovanie vo Vadičovskej doline - ukončenie v diaľničnej križovatke D3 Kysucké Nové Mesto.

V procese modelovania smerovania dopravy bolo dokázané, že v priestore Žilinskej

aglomerácie je nutné vyriešiť kompletný trojuholník cestnej siete určenej na vzájomné prepojenie smerov vonkajšej dopravy juhozápad, sever a východ. Vo veci rezervovania vyššie uvedeného územného koridoru severovýchodného prepojenia diaľníc D1 a D3 je potrebné zdôrazniť, že ide o potenciálny koridor a križovatky, ktoré je potrebné chrániť do doby konečného rozhodnutia o forme riešenia naznačenej problematiky. Bola vyslovená ochota dotknutých subjektov (Žilinský samosprávny kraj, Mesto Žilina) podielať sa na koncepčnom riešení problematiky spojenia sever – východ v rámci spracovania dopravného generelu Žilinskej aglomerácie. Na pracovnom rokovaní k Návrhu Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského samosprávneho kraja, ktoré sa konalo dňa 13.1.2011 podľa § 22, odst. 4 Zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení“ zúčastnení zástupcovia dotknutých orgánov súhlasili so zobrazením územnej rezervy na úrovni parametrov cesty I. triedy len v grafickej časti ZaD č. 4. Jedným z najdôležitejších dôvodov rezervácie územia – okrem dôvodov


88

dopravných – je i snaha o zablokovanie územného koridoru pre účely dopravnej infraštruktúry v intenzívne sa rozvíjajúcom priestore Žilinskej aglomerácie.

Efektívne usporiadanie lokalizácie ciest I. až III. triedy v priestore Žilinskej

aglomerácie by malo zodpovedať meniacim sa podmienkám urbanizácie územia ale i súvislostiam prípravy a budúceho prevádzkovania diaľničnej siete. Návrh Slovenskej správy ciest z pripomienkového konania na vyradenie duplicitných úsekov ciest I. triedy zo siete na území mesta Žilina nachádza reflexiu v návrhu nového usporiadania verejných komunikácií. Návrh vychádza zo zásady ponechať v sieti ciest tie úseky komunikácií, po ktorých podľa dopravnej prognózy v ÚPN mesta Žilina budú prechádzať najvyššie objemy vonkajšej dopravy. V súčasnosti otvorená stavba diaľničného privádzača Žilina-juh bola, z dôvodu zabezpečenia prístupu neobmedzenej dopravy, navrhnutá ako preložka cesty I/64. Pôvodná trasa cesty I/64 cez Žilinu/Bytčicu, Lietavskú Lúčku a Porúbku bude preradená do siete ciest III. triedy. V návrhu trasa cesty I/64, z lokality pôvodného diaľničného privádzača Žilina/Bytčica, ďalej pokračuje v línii IV. okruhu mesta Žilina na súčasnú cestu I/18 na lokalite Žilina/Rosinky a ďalej v jej línii na lokalitu Strečno/Zlatné, kde sa jej trasa ukončí v križovatke s novou trasou cesty I/18 ponad vodnú nádrž VD Žilina. Zásadným dôvodom na presmerovanie trasy cesty I/64 do polohy IV. okruhu mesta jej vysoká efektívnosť priameho nasmerovania vonkajšej zdrojovej a cieľovej dopravy z diaľničnej križovatky D1 Lietavská Lúčka k najhustejšie osídleným častiam mesta Žilina. Hlavná štruktúra ciest I. triedy je na podnet Slovenskej správy ciest upravená presmerovaním cesty I/18 do línie súčasnej cesty II/583A pozdĺž areálu KIA, s pokračovaním v premostení vodnej nádrže VD Žilina k lokalite Strečno/Zlatné, kde bude križovatka s presmerovanou cestou I/64. Cesta I/11 je navrhnutá na predĺženie v peáži s cestou I/18 v úseku Žilina/Estakáda (súčasť III. okruhu mesta Žilina), ďalej ku križovatke Žilina/Saleziáni, odkiaľ bude v línii súčasnej cesty I/64 pokračovať ku križovatke Žilina/Bytčica s presmerovanou cestou I/64. Zo siete ciest I. triedy do siete MK budú na území mesta Žilina preradené úseky cesty I/18 (od križovatky Žilina/Saleziáni ulice Mostná, Nemocničná a Na Horevaží - súčasti III. okruhu mesta, ďalej Košická ulica od križovatky Žilina/Tesco po novú križovatku Žilina/Rosinky s novou trasou cesty I/64 v polohe IV. okruhu mesta Žilina).

Nasledujúce obrázky prezentujú súčasný a navrhovaný výhľadový stav usporiadania

cestnej siete v priestore Žilinskej aglomerácie. Zaradenie ciest do tried je podmienené vykonaním oficiálneho rezortného procesu, ktorý v konečnom dôsledku rozhodne o výslednej štruktúre ciest.


89


90

Diaľnice D1 a D3 majú na území Žilinského kraja stabilizované trasy, ktoré sú

súčasťou záväzných častí územných plánov všetkých dotknutých obcí a miest. V prípade rýchlostných ciest má stabilizovanú trasu cesta R5 Svrčinovec – št. hranica SR/ČR a cesta R3 v úseku Oravský Podzámok – Trstená.

Úsek rýchlostnej cesty R3, lokalizovaný v polohe existujúcej cesty I/59, obchvat

Trstená – št. hranica SR/PR bol v ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja presunutý do kategórie územnej rezervy. Dôvodom je stále chýbajúca stavebná dokumentácia, riešiaca problematiku na úrovni rýchlostnej cesty a jej sprievodnej cesty.

Príprava rýchlostnej cesty R3 v úseku Oravský Podzámok – Dolný Kubín – pripojenie

na diaľnicu D1 sa nachádza v procese hľadania optimálnej trasy na úrovni prebiehajúceho procesu EIA. Investor stavby NDS opustil trasovanie rýchlostnej cesty v alternatívach, ktoré boli uvedené v platných Zmenách a doplnkoch ÚPN VÚC Žilinského kraja, teda v prepojení Dolný Kubín – Kraľovany v koridore cesty I/70 alebo v prepojení Dolný Kubín – Ružomberok v koridore cesty I/59. Nová, investorom študovaná a na posudzovanie vplyvov predložená trasa rýchlostnej cesty je koncipovaná v koridore Dolný Kubín – Komjatná – diaľničná križovatka D1 Hubová. Správa o hodnotení z októbra 2010 doporučuje viesť rýchlostnú cestu R3 v úseku Dolný Kubín diaľnica D1 v trase kombinácie novonavrhovaného modrého variantu V3 so subvariantom V3d. ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja ponechávajú v platnosti definíciu trasy rýchlostnej cesty R3 v úseku Oravský Podzámok – Dolný Kubín – diaľnica D1 v znení platných Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja z dôvodu neukončeného procesu EIA a z dôvodu neuvedenia Správou o hodnotení navrhovaného variantu v nadradenej územnoplánovacej dokumentácii KURS 2001 (rozdielnosť územných koridorov). Z koncepčného hľadiska Žilinský samosprávny kraj v zásade podporuje novonavrhovanú trasu rýchlostnej cesty R3 vo variante V3 a subvariante V3d, s podmienkou úspešného uzavretia celého procesu posudzovania vplyvov.

V procese posudzovania vplyvov na životné prostredie sa nachádza i úsek

rýchlostnej cesty R3 Martin – Horná Štubňa. Medzi trasy, ktoré sú predmetom posudzovania, investor stavby neprevzal ako celok trasu uvedenú Zmenách a doplnkoch ÚPN VÚC Žilinského kraja. V súčasnej dobe (február 2011) je známy návrh štúdie EIA „Rýchlostná cesta R3 Martin – Horná Štubňa, Správa o hodnotení“ zo septembra 2010 viesť rýchlostnú cestu R3 vo variantoch trasy: varianty v spoločnej trase, variant B žltý, variant A modrý, variant B žltý, varianty v spoločnej trase. Principiálne nová odporučená trasa rýchlostnej cesty R3 vyvolá i zmenené nároky na trasovanie súbežnej cesty, ktorou sa po doplnení chýbajúci úsek môže stať existujúca cesta I/65. Z hľadiska ochrany kúpeľného územia kúpeľného mesta Turčianske Teplice bude potrebné aby trasa rýchlostnej cesty R3 a sprievodnej cesty v plnej miere akceptovala chránené kúpeľné územie. Z rovnakých dôvodov, ako v prípade úseku rýchlostnej cesty R3 Dolný Kubín – diaľnica D1, ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja ponechávajú v platnosti definíciu trasy rýchlostnej cesty R3 v úseku diaľničná križovatka D1 Martin – Horná Štubňa v znení platných Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja. Z koncepčného hľadiska Žilinský samosprávny kraj v zásade podporuje Správou o hodnotení novonavrhovanú trasu rýchlostnej cesty R3 vo variante V3 a v subvariante V3d, teda v koridore Dolný Kubín – Komjatná – diaľničná križovatka D1 – Hubová, s podmienkou úspešného uzavretia celého procesu posudzovania vplyvov.

V zložitejšej situácii sa nachádza trasovanie rýchlostnej cesty R3 v úseku Horná

Štubňa – rýchlostná cesta R1 a R2. Slovenská správa ciest pripravuje pre uvedený úsek technické štúdie, ktoré budú využité ako podklad pre proces hodnotenia vplyvov na životné prostredie. Riešenie celej spojitej problematiky nie je ukončené, ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja preto ponechávajú v platnosti definíciu trasy rýchlostnej cesty R3 v úseku Horná Štubňa – hranica Žilinského a Banskobystrického kraja v znení platných Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja.


91

K tomu aby bolo možné zodpovedne vyjadriť názor Územného plánu Žilinského kraja na vhodné trasovanie alternatívnych úsekov diaľníc a rýchlostných ciest je potrebné niektoré závažné skutočnosti osvetliť v exaktnej rovine. Predovšetkým o súvislostiach alternatívnych trás je potrebné hovoriť v medzinárodnom a celoštátnom kontexte. Územný generel cestnej dopravy, ktorý je rozpracovaním KURS 2001, riešil uvedenú problematiku západo-východných a severo-južných cestných prepojení modelovaním dopravných záťaží v priestore dopravne ovplyvňujúcom samotné územie Slovenska, územie štátu nevynímajúc. Modelovanie dopravných záťaží vychádzalo zo sídelných, hospodárskych a sociálnych prognóz rozvoja priestoru, z akceptácie limitov ochrany prírody a z ostatných dopravných a sociálnych súvislostí (multimodálny potenciál územia, dopravná regionalizácia, dopravná nehodovosť). Vstupmi do modelu boli okrem slovenskej databázy i údaje z okolitých štátov. Pre riešenie skúmanej problematiky (alternatívne trasy diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R3) majú veľký význam vstupy za územie Poľska, ktoré sú zrejmé z priložených obrázkov.


92


93

V nasledovných tabuľkách je realizované porovnanie efektívnosti dopravnej obsluhy

na jednotlivých západo-východných a severo-južných cestných prepojeniach. Tabuľka 1 Dostupnosť západo-východných diaľničných trás a trás rýchlostných komunikácií.

Dostupnosť v minútach Počet dostupných obyvateľov na 1 km trasy

Trasa M.j.

Do 15 min Do 30 min Do 45 min

Dĺžka trasy v km Do 15

min Do 30 min

Do 45 min

Počet obyvateľov 2 493 881 3 528 473 4 534 098 Bratislava- Žilina-Košice Podiel obyv.

zo SR 46,36 65,59 84,29

428 5 827 8 244 10 594

Počet obyvateľov 2 007 579 3 033 744 4 045 304 Bratislava- Zvolen-Košice Podiel obyv.

zo SR 37,32 56,40 75,20

394 5 095 7 700 10 267

Počet obyvateľov 1 463 330 2 641 615 3 393 548 Bratislava- Nové Zámky-Košice Podiel obyv.

zo SR 27,20 49,11 63,08

363 4 031 7 277 9 349

Zdroj: Územný generel cestnej dopravy SR / KURS 2001, MŽP SR, Aurex s.r.o., Bratislava, máj 2003 Tabuľka 2 Dostupnosť severo-južných trás rýchlostných komunikácií

Dostupnosť v minútach Počet dostupných obyvateľov na 1 km trasy

Trasa M.j.

Do 15 min Do 30 min Do 45 min

Dĺžka trasy v km Do 15

min Do 30 min

Do 45 min

Počet obyvateľov 875 505 1 554 891 2 182 857 Hranica PR Skalité-Žilina-Martin- B. Bystrica-Šahy-hranica MR

Podiel obyv. zo SR

16,27 28,90 40,58 239 3 663 6 506 9 133

Počet obyvateľov 536 893 936 256 1 442 857 Hranica PR Trstená-Ružomberok- B. Bystrica-Šahy-hranica MR

Podiel obyv. zo SR

9,98 17,40 26,81 203 2 645 4 612 7 108

Počet obyvateľov 587 533 933 705 1 352 954 Hranica PR Svidník-Košice-Milhosť- hranica MR

Podiel obyv. zo SR

10,92 17,36 25,15 145 4 052 6 439 9 331

Zdroj: Územný generel cestnej dopravy SR / KURS 2001, MŽP SR, Aurex s.r.o., Bratislava, máj 2003 Z výsledkov dopravnej dostupnosti západo-východných trás, vo všetkých časových

reláciách i na jeden kilometer trasy diaľnice, vyplýva najvyššia efektívnosť výstavby diaľnice D1 v koridore Bratislava – Žilina – Košice. V prípade severo-južných trás rýchlostných komunikácií sú zrejmé najlepšie výsledky dopravnej dostupnosti v prepojení Skalité – Žilina – Martin – Banská Bystrica – Šahy. Po zohľadnení dĺžky trasy je s uvedeným výsledkom porovnateľné i východoslovenské prepojenie Svidník – Košice – Milhosť. V celkovom hodnotení prepojenie Trstená – Ružomberok – Banská Bystrica – Šahy dosahuje najhoršie výsledky, čím sa vlastne len potvrdzujú nevhodné morfologické a sídelné parametre územia koridoru i priority ochrany prírody. Logickým priemetom dopravnej dostupnosti sú i prognózované dopravné záťaže dopravnej infraštruktúry. Bez akýchkoľvek pochybností je preukázaná najvyššia priorita diaľničného úseku D1 Žilina – Martin – Ružomberok, pričom úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala – Martin tvorí kľúč k funkčnosti celej diaľničnej sústavy Slovenska. Podľa prognózovaných výsledkov dopravnej záťaže je logické a plne odôvodnené viesť trasu rýchlostnej cesty R3 v koridore cez územie Turca, kde sa R3 v Martine pripojí na dopravný koridor prepájajúci rozhodujúce aglomerácie Katowice/Ostrava a Budapešť. Z nasledujúceho obrázku je zrejmé rozloženie dopravných záťaží.


94

Pripomienkovým procesom KURS 2001 odmietnutý trojpólový variant prerušuje

kontinuitu diaľničnej siete medzi Žilinou a Ružomberkom a presmeruje rýchlostnú cestu z koridoru Turca do línie Ružomberok – Hiadeľ – Banská Bystrica. Takýto stav dokumentuje schéma dopravnej dostupnosti. Podľa tejto schémy by bol paralyzovaný rozvoj Martina a celého Turca. Realizácia rýchlostnej cesty R3 v koridore cez Ružomberok a Hiadeľ do Banskej Bystrice zlepší dopravnú dostupnosť neurbanizovaných a chránených priestorov Národných parkov Nízke Tatry a Veľká Fatra, chránených území europského významu NATURA 2000, v žiadnom prípade však nezlepší parametre dopravnej obsluhy miest na Orave, ale len výrazne zhorší situáciu na Turci a v Martine. Pre mesto Ružomberok vzniká veľmi rozporuplná situácia, prerušením kontinuity diaľnice D1 mesto stráca rýchle spojenie so svojim prirodzeným záujmovým územím v priestore husto osídleného Považského sídelného pásu a naopak získava rýchlejšie spojenie s Banskou Bystricou – rovnako vzdialenou ako Žilina – ktoré vedie cez neurbanizované územie. Ak zvážime, že reforma verejnej správy priniesla výkon jej funkcií bližšie k občanovi, teda v prípade Považia ide o lokalizáciu verejných funkcií v priestore Považského sídelného pásu, Ružomberok a celý Dolný Liptov realizáciou trojpólového variantu výrazne strácajú na kvalite dopravnej obsluhy a na kvalite života obyvateľstva. Obrázok dopravných dostupností trojpólového variantu z Územného generelu cestnej dopravy SR/KURS 2001 dokumentuje neudržateľnú situáciu, ktorá by na Považí vznikla.


95

Na základe uvedených faktov a prognóz ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja

zhodnotili doterajší vývoj problematiky trasovania diaľnice D1, rýchlostných ciest R1, R3 a doporučujú riešenie v intenciách platného KURS 2001. So vzájomnou podmienenosťou odmietajú predĺženie rýchlostnej cesty R1 v úseku Banská Bystrica – Ružomberok (po náležitom exaktnom a hodnovernom zdokumentovaní je možné pripustiť preložku niektorých úsekov I/59, predovšetkým v meste Ružomberok), zároveň preferujú vedenie rýchlostnej cesty R3 v trase Dolný Kubín – Komjatná – Hubová križovatka s diaľnicou D1 – peáž s diaľnicou D1 – diaľničná križovatka D1 Martin – Turčianske Teplice – Banská Bystrica – Zvolen.

Uvedený model poskytuje i údaje o pravdepodobnom rozložení dopravných záťaží na

hraničných priechodoch v čase po uvedení do prevádzky poľskej a slovenskej diaľničnej sústavy a siete rýchlostných ciest. Do priestoru Katowickej aglomerácie budú zaústené diaľnice A1 a A4, česká D47, rýchlostné cesty S1 a R48. Slovensko s týmto územím bude spájať diaľnica D3 a rýchlostná cesta R5, ktoré budú mať za hranicou pokračovanie ako rýchlostné cesty. Do priestoru Malopoľskej aglomerácie Krakowa bude zaústená diaľnica A4 a rýchlostná cesta S7. Slovensko s týmto priestorom v Malopoľskej aglomerácii bude spájať rýchlostná cesta R3, v Poľsku pokračujúca ako cesta I. triedy č. 7 po mesto Nowý Targ a ďalej ako rýchlostná cesta S7. Z vypočítaných dopravných záťaží sa dá predpokladať 2,5 krát vyššia dopravná záťaž na priechode Skalité-Zwardoň na diaľnici D3 ako na priechode Trstená-Chyzne na rýchlostnej ceste R3. Uvedená prognóza dopravných záťaží, ktorá bola realizovaná gravitačným modelom, v hlavných obrysoch zohľadňuje sídelnú a hospodársku silu Sliezskeho vojvodstva (4,9 milióna obyvateľov) plus Moravskosliezskeho kraja (1,2 milióna obyvateľov) na jednej strane a Malopoľského vojvodstva (3,2 milióna obyvateľov) na strane druhej. Tieto územia budú v rozhodujúcej miere generovať prepravné toky v území severne a severozápadne od Slovenskej hranice. Doprava zo vzdialenejších severných území Poľska bude v dominantnom objeme smerovať po poľskej diaľnici A1, zaústenej do Katowicko-Ostravskej aglomerácie, v smere na Budapešť bude prirodzene pokračovať po slovenskej diaľnici D3 a D1 a po rýchlostnej ceste R3 cez Martin, Banskú Bystricu a Šahy.

V súčasnom štádiu prípravy výstavby siete diaľníc a rýchlostných ciest, keď nie sú

známe záväzné platné termíny spustenia jednotlivých úsekov komunikácií do prevádzky, je


96

irelevantné uvádzať údaje o prognózovaných intenzitách dopravy nielen na dialničnej sieti ale i na sieti ciest I. triedy.

Výsledky skúmania nulových variantov diaľníc preukazujú neúnosnú situáciu, ktorá by

nastala, ak by neboli realizované diaľničné úseky. Neriešiteľné problémy vzniknú na sieti ciest v Žiline a v úseku Žilina – Martin. Väčšina úsekov medzi Žilinou a Dubnou Skalou nevyhovuje z hľadiska prípustných intenzít už v súčasnosti. V roku 2010 – podľa prognózy z roku 2005 - budú na týchto úsekoch prekročené prípustné intenzity v hodnotách o 44 až 125 %. Od roku 2010 sa cesta I/18 – od mestského okruhu v Žiline až po Dubnú Skalu a ďalej na východ – stane vysoko kritickým úsekom, ktorý očakávané intenzity dopravy v špičkových hodinách nezvládne ani pri jazdnej rýchlosti 30 km/hod. Prognózovaný stav v obdobiach po roku 2010 možno označiť za dopravný kolaps, ktorý – vzhľadom na kľúčové postavenie Žilinského dopravného uzla – prinesie veľké národohospodárske straty nielen na území Považia. Jedinou akceptovateľnou alternatívou je výstavba diaľničnej siete D1 a D3 – vrátane súbežných ciest – na Považí a Kysuciach.

Akékoľvek úvahy o náhrade diaľnice D1 v úseku Žilina – Martin a ďalej po

Ružomberok štvorpruhovou cestou I. triedy sú po každej relevantnej stránke odborne neprijateľné. Disponibilné územné koridory pre stavbu diaľnice D1 a obchvatov osídlenia na náhradnej štvorpruhovej ceste I/18 sú totiž rovnaké. Podľa prognóz sa realizáciou štvorpruhovej cesty len oddiali dopravný kolaps najzaťaženejších úsekov medzi Žilinou a Ružomberkom o obdobie asi 5 rokov. Samotnou realizáciou štvorpruhu na ceste I/18 sa však v konečnom dôsledku zablokuje výstavba diaľnice D1. V porovnaní so štyrmi jazdnými pruhmi diaľnice D1 a dvoma jazdnými pruhmi sprievodnej komunikácie štyri jazdné pruhy cesty I/18 medzi Žilinou a Ružomberkom negarantujú potrebnú úroveň dopravnej obsluhy územia, kapacitu, plynulosť a bezpečnosť premávky.

Poradie priorít výstavby diaľníc a rýchlostných ciest Žilinského samosprávneho kraja je nasledovné: • diaľnica D1 v kľúčovom úseku Hričovské Podhradie – Žilina – Turany a diaľnica D3

v kľúčovom úseku Čadca/Bukov – Svrčinovec – Skalité – št. hranica SR/PR spolu s rýchlostnou cestou R5

• ostatné úseky diaľnice D1 a D3 • rýchlostná cesta R3

Návrh systému ciest I. a II. triedy vychádza z doplnkovej dopravnej funkcie

k nadradeným diaľniciam a rýchlostným cestám, zo zabezpečenia prepravných vzťahov celoslovenského a regionálneho významu. V dopravno-urbanistickej rovine bude systém ciest zabezpečovať plošné pokrytie kvalitnej dopravnej obsluhy kompaktného územia Žilinského kraja a Severozápadného Slovenska.

Cesta I/70 bude rekonštruovaná na parametre C 11,5/80-60 s udelením výnimiek C

9,5/60 pre zvlášť obtiažne úseky, v ktorých je potrebné zachovať citlivý prístup k územiu Národného parku Malá Fatra a ku korytu rieky a biokoridoru Orava. Cesta by mala byť rekonštruovaná v úseku Dolný Kubín – Párnica v uvoľnenej trase alternatívneho vedenia rýchlostnej cesty R3 a v úseku Párnica – diaľničná križovatka Kraľovany s využitím existujúcej trasy s minimálnymi zásahmi do krajiny a toku Oravy. Tento návrh apriori neuvažuje s výstavbou akéhokoľvek vodného diela na rieke Orava v úseku medzi Kraľovanmi a Párnicou. V opačnom prípade by sa situácia diametrálne zmenila.

Polycentrický rozvoj v súvislostiach Žilinského kraja znamená i povinnosť zabezpečiť

zodpovedajúcu kvalitu života v minulosti funkčne limitovaného pohraničia. Pohraničný pruh územia pozdĺž hranice s ČR a Poľskom, Horné Kysuce a Horná Orava stál v minulosti na okraji záujmov rozvoja regiónu a štátu. Bezpečnostný a ochranný režim štátnej hranice s Poľskom neumožňoval plnohodnotný rozvoj územia a výrazne limitoval kvalitu života obyvateľov. Základnou prioritou dopravného riešenia slovensko-česko-poľského pohraničného územia je vytvorenie možností na plnohodnotné využívanie územia, bez


97

eliminujúcich vplyvov hranice. Za týmto účelom je nevyhnutné doplniť existujúcu sieť dopravnej infraštruktúry o prvky vyrovnávajúce disparity a urýchľujúce využívanie cezhraničných funkčných potenciálov. Priemet týchto princípov do priestorovej štruktúry územia sa bude odrážať v prioritnej polohe distribučnej dopravnej osi orientovanej západo-východne. Severo-južne orientovaná dopravná infraštruktúra – diaľnica D3 a rýchlostná cesta R3 – budú spĺňať predovšetkým zbernú funkciu, sprístupňujúcu územie medzištátnym a európskym dopravným vzťahom. Prostredníctvom západo-východne orientovanej cesty – s dôrazom na jej smerovú a kvalitatívnu homegénnosť – bude realizovaný zdrojový a cieľový prepravný proces pohraničného územia. Horná Orava a Horné Kysuce sú jedným z mála priestorov Slovenska s populačným prírastkom obyvateľstva. Regionálna politika má snahu vytvoriť podmienky na zotrvanie obyvateľstva v ich pôvodných, avšak rozvoja schopných centrách. Rozvoj sídelných centier Námestovo, Trstená, Tvrdošín, Čadca i Turzovka, v kontexte svojho spádového územia, ich dobrá dopravná dostupnosť sa premietajú do návrhu skvalitnenia cestného ťahu II/487 a II/520. Otvorenie slovensko-poľskej hranice v EÚ a zosúladenie slovenských a poľských regionálnych dopravných koncepcií vytvárajú možnosti kontinuity tohto cestného ťahu cez poľské Zakopané či Nový Targ znovu na slovenské územie severovýchodného Slovenska (Stará Ľubovňa, Bardejov, Svidník rýchlostná cesta R4). Cestný ťah tak dostane celoštátny a medzištátny charakter, čo bude oprávňovať na jeho preradenie do siete ciest I. triedy. Ponímanie dopravnej infraštruktúry tohto územia, ako jedného funkčného a hranicami nedeleného systému, pomôže koordinovať a skvalitniť dopravnú obsluhu priestoru. Existuje reálny predpoklad, že systém prinesie i zníženie verejných financií obidvoch štátov potrebných na jeho výstavbu a prevádzkovanie.

Súvislosti dopravnej regionalizácie Slovenska i prípravy priemyselných parkov sa

prejavujú dôrazom na zlepšenie dopravnej dostupnosti Považského dopravného a sídelného koridoru z priestoru Turca, Hornej Nitry a ich vzájomného prepojenia. Tieto snahy sa prejavujú v návrhoch na zlepšenie stavebno-technických parametrov i na zvýšenie funkčnej úrovne cestného ťahu križovatka rýchlostnej cesty R2 s I/64 Prievidza – Nitrianske Pravno, II/519 Nitrianske Pravno – Jasenovo a III/065045 Jasenovo – Turčianske Teplice križovatka rýchlostnej cesty R3. V porovnaní s pomerne riedko urbanizovaným priestorom južnej časti Rajeckej doliny sa v navrhovanom postupe zhodnocuje silnejší sídelný potenciál a priestor južného Turca. Dopravné prepojenie Prievidza – Rajec má prirodzený sklon zostať na nadregionálnej až celoštátnej úrovni, zatiaľ čo dopravné prepojenie Prievidza – Turčianske Teplice má ambície, prostredníctvom prepájania rýchlostných ciest R2 a R3, rásť na úroveň celoštátneho významu. V priestore južného Turca sa taktiež ponúka možnosť realizovať cestné prepojenie subregionálneho charakteru medzi obcou Sklené a mestom Handlová v Trenčianskom kraji. Obce južného Turca tento návrh iniciatívne predkladajú. Z koncepčného pohľadu posilňovania regionálnych prepojení Severozápadného Slovenska je možné tento návrh podporiť s doporučením predjednania dopravných a územných súvislostí s Trenčianskym samosprávnym krajom a s jeho následným uvedením v novelizácii územných plánov regiónov.

Rámcová kategorizácia cestných komunikácií podľa STN 736101 kladie pomerne

vysoké nároky na normové usporiadanie ciest. Vo všeobecných súvislostiach dosahovaných a prognózovaných dopravných záťaží na Slovensku, kapacity cestných komunikácií budú podľa normového usporiadania - mimo úsekov ciest hlavných diaľničných ťahov a niektorých intravilánových úsekov ciest - poskytovať pomerne veľkú kapacitnú rezervu. V záväznej časti vymenované komunikácie majú uvádzané predpokladané zaradenie do kategórií cestných komunikácií. Aplikuje sa pravidlo kontinuálneho šírkového usporiadania komunikácií v extraviláne a intraviláne. V úsekoch ciest, kde sa výrazne mení ich dopravná funkcia (obvykle funkcie diaľničných privádzačov v intravilánoch miest) alebo sa menia prírodné podmienky, sú uvádzané zmeny kategórií zaradenia. Všeobecne je uplatňované zaradenie ciest I. triedy do kategórie C11,5/80, 70, 60, ciest II. triedy do kategórie C9,5/80, 70, 60 a ciest III. triedy do kategórie C7,5/70, 60 a 50. Zmeny a doplnky Územného plánu Žilinského kraja obecne uvažujú aj s použitím nižšej kategórie C9,5/70-50 pre novokoncipované návrhy cestných ťahov I. triedy i pre cesty I. triedy lokalizované v citlivých chránených územiach, v ktorých by pri dodržaní všetkých stavebno-technických kritérií hrozil


98

neprimeraný zásah do územia. Rovnako je vhodné uplatniť výnimky i pre cesty II. triedy v usporiadaní C7,5/70, 60, a 50. Adekvátne prehodnotenie zaradenia jednotlivých úsekov komunikácií do kategórií upresnenia dopravné prognózy, buď v rámci predprojektovej a projektovej prípravy ciest alebo v doporučovanom Generálnom dopravnom pláne Žilinského kraja.

2.13.4. Infraštruktúra železničnej dopravy Hlavné železničné trate na území Žilinského kraja sú súčasťou hierarchicky najvyššej

dopravnej infraštruktúry multimodálnych koridorov. Ide o dopravnú líniu Bratislava – Trenčín – Žilina – Košice – Užhorod označenú ako multimodálny koridor č. Va., sieť TEN-T, líniu Žilina – Čadca –Skalité – Zwardoň – Gdańsk označenú ako multimodálny koridor č. VI., sieť TEN-T a líniu Čadca – Český Tešín – Ostrava zaradenú medzi doplnkové siete TEN-T. Trate sú súčasťou Európskej siete najdôležitejších železničných tratí AGC č. E63 a E40. Rovnaké zaradenie platí i pre Európsky systém tratí kombinovanej dopravy podľa dohody AGTC.

Vývojový posun nastal v problematike návrhu vysokorýchlostných tratí (VRT), ktoré

sú problematikou výsostne Európskych súvislostí. Úloha dostatočne intenzívnych prepravných prúdov a znižovania investičných nákladov sa v procese kreovania siete VRT – spájajúcej aglomerácie európskeho významu – neustále zvýrazňuje. Preto princíp efektívnosti výstavby a prevádzkovania VRT je rozhodujúcim faktorom predinvestičného procesu. Pre Slovensko z toho vyplývajú závery o veľmi nízkej pravdepodobnosti realizácie VRT západo-východného smerovania cez územie štátu. Podľa európskych štúdií zostáva Slovensko potenciálne využiteľné pre severo-južné trasovanie európskych VRT. KURS 2001 tento trend reflektuje vypustením západo-východného prepojenia a akceptáciou severo-južného prepojenia (v koridore Považia) cez územie Slovenska. V polohe zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja ide o rezerváciu územného koridoru vhodného pre možnú výstavbu VRT v prepojení Viedeň – Bratislava – Žilina – Katowice/Ostrava – Warszawa/Gdańsk.

Národná Rada SR dňa 28. októbra 2009 schválila „Zákon o dráhach a o zmene

a doplnení niektorých zákonov“. Podľa schváleného zákona sa železničné trate členia podľa účelu, významu a vybavenia na hlavné a vedľajšie. Hlavné železničné trate z hľadiska dopravného významu slúžia na medzinárodnú dopravu a na zabezpečenie celoštátnej dopravnej obslužnosti. Vedľajšie železničné trate slúžia na zabezpečenie regionálnej dopravnej obslužnosti a na mestské a prímestské dopravné služby.

Podľa Vládou SR schválenej Koncepcie rozvoja železničných ciest č. 963/2001 je

strategickým cieľom ŽSR výrazné zvýšenie kvality na súčasnú úroveň vyspelých európskych železníc. Prostriedkom k dosiahnutie kvalitatívnej zmeny je v modernizácia železničnej infraštruktúry v trasách multimodálnych koridorov, vybraných pohraničných prechodových staníc, informačnej siete a železničných uzlov. Zmeny a doplnky Územného plánu Žilinského kraja považujú modernizáciu koridorových železničných tratí za najvyššiu prioritu v železničnej doprave kraja.

Modernizácia železničných tratí bude vykonaná na nasledovných tratiach v Žilinskom

kraji: • trať č. 120 v úseku Púchov – Žilina, modernizácia na traťovú rýchlosť 160 km/h, súčasť

projektu prioritného záujmu EÚ č. 23, • trať č. 180 v úseku Žilina – Vrútky – Liptovský Mikuláš – Poprad, modernizácia na traťovú

rýchlosť do 160 km/h, • trať č. 127 v úseku Žilina – Krásno nad Kysucou, modernizácia na traťovú rýchlosť 120

km/h, súčasť projektu prioritného záujmu EÚ č. 23, • trať č. 127 v úseku Krásno nad Kysucou – Čadca – št. hranica SR/ČR, modernizácia na

traťovú rýchlosť 160 km/h, súčasť projektu prioritného záujmu EÚ č. 23.


99

Modernizácia trate Púchov – Žilina sa v súčasnosti nachádza v štádiu prípravy projektovej dokumentácie. Úsek končí v úrovni vchodového návestidla železničnej stanice Žilina, zriaďovacia stanica. Pre stavbu je vydané územné rozhodnutie. Zahájenie stavby sa predpokladá v roku 2011.

Údaje o pripravovanej modernizácií železničnej trate č. 180 v úseku Žilina – Liptovský

Mikuláš sú čerpané z porovnávacej štúdie „Modernizácia žel. trate Žilina – Košice“ ktorú v roku 2005 spracovalo projektové stredisko ŽSR. Štúdia doporučuje orientáciu na tzv. optimalizovaný variant. Tento variant neuprednostňuje preferenciu traťovej rýchlosti, ale primerane zohľadňuje ekonomickú efektívnosť najmä v technicky obtiažnych a finančne náročnych stavebných úsekoch trate. V následných stupňoch projektovej dokumentácie bude ekonomická efektívnosť posudzovaná podrobnejšie v rozsahu jednotlivých podúsekov trate. Po ukončení procesu EIA bude do grafickej časti novej aktualizácie resp. nového územného plánu regiónu Žilinského kraja zakreslená doporučená trasa.

V rámci modernizácie železničnej trate č. 180 v podúseku Vlachy - Liptovský Mikuláš

– Poprad je plánovaná rozsiahla preložka trate v úseku výhybňa Paludza – Liptovský Hrádok. V tejto súvislosti sú na nových lokalitách pripravované nová železničná stanica Liptovský Mikuláš, nové železničné zastávky Liptovský Ján/Podtureň, Závažná Poruba. Zrušené budú súčasné zastávky Okoličné a Podtureň. Zrušená železničná stanica Kráľova Lehota bude nahradená zastávkou v novej polohe.

Modernizácia železničnej trate č. 127 v úseku Žilina – Krásno nad Kysucou je

v súčasnosti v štádiu realizácie. Stavba by mala byť ukončená v roku 2011. Modernizácia trate č. 127 v úseku Krásno na Kysucou – Čadca je v súčasnosti

v procese posudzovania vplyvov na životné prostredienie. Posudzované sú tri navrhované trasy vedené v úseku Krásno nad Kysucou – Čadca mimo existujúci koridor cez tunel. Najlepšie prevádzkové a ekonomické parametre sú preukázané v červenom variante trasy s najdlhším tunelovým riešením. Po ukončení procesu EIA bude do grafickej časti novej aktualizácie resp. nového územného plánu regiónu Žilinského kraja zakreslená doporučená trasa.

Okrem železničných tratí je súčasťou modernizácie koridorových tratí i modernizácia

a revitalizácia železničných uzlov. Zahájenie stavebných prác na revitalizácii uzla Žilina je plánované na rok 2013. Železničný uzol Žilina pozostáva z dvoch staníc:

• Žilina osobná stanica, • Žilina zriaďovacia stanica, je zložená z dvoch obvodov Stará Harfa a Nová Harfa,

ktoré sú riešené pre traťovú rýchlosť 40 km/h. Strategické plánovanie ŽSR predpokladá dobudovanie stavby Žilina/Teplička,

zriaďovacia stanica a tým i uvoľnenie obvodov súčasnej žilinskej zriaďovacej stanice Stará Harfa a Nová Harfa podľa potreby. V súčasnosti prebieha realizácia rozsahu 2. stavby, 2. etapy. Dostavba je financovaná zo štrukturálnych fondov s ukončením stavby v roku 2011. Rozsah výstavby Zriaďovacej stanice Žilina/Teplička je plánovaný a pripravovaný v pôvodnom rozsahu stavby.

V koncepcii rozvoja železničných ciest Slovenskej republiky nie sú na území

Žilinského kraja pripravované iné stavby alebo modernizácie tratí. Regionálne železničné trate sú na území kraja dlhodobo stabilizované. Uvažuje sa iba o úpravách oblúkov železničnej trate č. 181 Kraľovany – Trstená na traťovú rýchlosť 80 km/h (v súčasnosti 40 km/h). Zmeny a doplnky územného plánu Žilinského kraja uvažujú aj s teoretickým obnovením železničného prepojenia tratí regionálneho významu, na slovenskom území trať č. 181 v úseku Trstená – Suchá Hora – štátna hranica SR / PR, na poľskom území s pripojením na sieť regionálnych železničných tratí Poľskej republiky. Rezort dopravy neuvažuje s predmetným obnovením železničnej trate. Podľa záväznej časti KURS 2001 bude železničná trať č. 181 súčasťou hlavnej trate pre medzinárodnú turistiku v prepojení


100

Kraków – Kraľovany – Vrútky – Turčianske Teplice – Banská Bystrica – Šahy – Budapest. Rezortné dokumenty a ZaD č. 4 ÚP VÚC Žilinského kraja neplánujú zvýšenie súčasnej funkčnej úrovne uvedeného železničného ťahu.

Možnosti prevádzkovania regionálnych dráh sa navzájom líšia podľa miestnych

a regionálnych faktorov. ŽSR pristupujú k problematike prevádzkovania regionálnych železničných tratí v zmysle uznesenia Vlády SR č. 337/2005. Cieľom je vytvorenie a udržanie podmienok pre poskytovanie kapacít regionálnych tratí.

ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja, v súčasnom štádiu vývoja transformácie

regionálnych tratí, ponechávajú súčasný stav a nenavrhujú žiadne fyzické zrušenie regionálnych dráh Žilinského kraja.

2.13.5. Infraštruktúra intermodálnej prepravy Koncepciu rozvoja intermodálnej prepravy s výhľadom do roku 2010 prijala Vláda SR

svojím uznesením č. 37/2001 zo 17. januára 2001. Rozvoj intermodálnej prepravy je viazaný na prognózy rozvoja hospodárstva a predpokladané tovarové toky, vhodné na prepravu intermodálnou prepravou. V súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie spracovalo MDPaT SR Aktualizáciu koncepcie rozvoja intermodálnej prepravy s výhľadom do roku 2010. Aktualizácia harmonizuje podmienky prevádzkovania intermodálnej prepravy na Slovensku so stavom v EÚ.

Na základe spracovanej štúdie o existujúcich a výhľadových prepravných prúdoch na

Slovensku a disponibilných finančných prostriedkoch na výstavbu terminálov, bolo v roku 2008 rozhodnuté ministrom dopravy SR projektovo pripraviť päť terminálov intermodálnej prepravy európskej úrovne (základný verejný terminál intermodálnej prepravy). Predmetom prípravy sú trimodálny terminál Bratislava v bazéne Pálenisko a bimodálne terminály v Leopoldove, Žiline a v Košiciach. Pre terminál vo Zvolene sa z dôvodu nedostatočných prepravných prúdov rozhodlo, že sa projektová dokumentácia spracuje na obmedzený variant terminálu s možnosťou ďaľšieho rozšírenia na optimalizovanú veľkosť. V súčasnosti je pre terminál Žilina vydané právoplatné územné rozhodnutie a pripravuje sa verejná súťaž na zhotoviteľa metódou „naprojektuj a postav“.

Terminál intermodálnej prepravy na európskej úrovni musí spĺňať taxatívne určené

základné požiadavky svojho vybavenia a prevádzky. Z územno-plánovacieho hľadiska je v prípadoch terminálov európskej úrovne potrebné počítať s rezerváciou pridružených plôch logistických centier a plôch pre naväzujúce obchodné činnosti (skladovanie, balenie, triedenie, špedícia atď.). Predpokladá sa, že v blízkosti uvedených terminálov budú postavené logistické centrá nákladnej dopravy.

Základný verejný terminál intermodálnej prepravy Žilina je lokalizovaný v k.ú. Teplička nad Váhom. V porovnaní s platným znením ÚPN VÚC Žilinského kraja nastáva zmena jeho lokalizácie spočívajúca v posune terminálu západným smerom. Nová lokalita umiestnenia terminálu sa nachádza v priestore medzi nákladným obvodom Zriaďovacej stanice Žilina/Teplička, medzi jej odchodovou skupinou a biokoridorom súbežným s bočnou hrádzou Vodného diela Žilina. Prístupová cestná komunikácia je podľa EIA vedená v provizornom riešení z úrovňovej križovatky s preložkou cesty II/583A za mostom cez Váh do Žiliny, s pokračovaním pod mostným objektom prípojnej železničnej koľaje k terminálu intermodálnej prepravy a zriaďovacej stanice Žilina/Teplička, kde sa zároveň križuje na provizórnom úrovňovom priecestí so železničnou traťou č. 180. Trvalé riešenie bude v rovnakom prípojnom bode, ale trasa komunikácie bude pozmenená tak, aby využívala cestný podjazd prípojnej železničnej koľaje k terminálu intermodálnej prepravy a zriaďovacej stanice a železničnú trať č. 180 križovala novým mimoúrovňovým železničným priecestím.


101

ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja rezerváciu plochy pre terminál kombinovanej prepravy regionálneho významu v Ružomberku ponechávajú, avšak s určením pre výstavbu terminálu neštátneho charakteru. Obdobný postup bol použitý i v prípade terminálu kombinovanej prepravy v Trenčianskej Teplej na území Trenčianskeho kraja. Z priestorového a prevádzkového hľadiska regiónu Severozápadného Slovenska sa vytvárajú podmienky pre vznik štruktúry štátnych a neštátnych terminálov (Trenčianska Teplá, Žilina, Ružomberok), umožňujúcej v plnej miere pokryť prípadné vysoko kapacitné nároky silných súkromných investorov.

Podpora systému sprevádzanej dopravy RoLa, ku ktorej sa zaviazali vlády členských

krajín EÚ Slovenska a Poľska, sa dotýka územia Žilinského a Banskobystrického kraja. Avizované prepojenie železničnej trate č. 181 Kraľovany – Trstená v systéme RoLa so železnicami Poľskej republiky alebo len prevádzkovanie tejto trate RoLa na území Slovenska môže prispieť k odľahčeniu cestného koridoru cesty I/59 od medzinárodnej kamiónovej dopravy. Potenciál linky RoLa však nie je využívaný. ŽSSK Cargo, ani žiadny iný dopravca či operátor nezrealizoval v ostatných desiatich rokoch pravidelnú linku RoLa cez územie Slovenska. Dôvodom je nedostatočný záujem cestných autodopravcov z okolitých štátov.

Železničné trate č. 120, 180, 127 a 129 na území Žilinského kraja, ktoré sú súčasťou

multimodálnych koridorov č. Va. a VI., sú zároveň evidované a prevádzkované podľa dohody AGTC ako európske trate intermodálnej prepravy č. C-E63, C-E40.

2.13.6. Infraštruktúra leteckej dopravy Uznesením Vlády SR č. 42/2008 bola aktualizovaná koncepcia rozvoja leteckej

dopravy SR do roku 2010. Z hľadiska rozvoja infraštruktúry leteckej dopravy uznesenie vlády vyjadruje podporu posilnenia letísk tam, kde to je v záujme regiónu. V prípade Letiska Žilina, ide o podporu priemyselného rozvoja regiónov, cestovného ruchu, posilnenie turizmu.

Na Slovensku existuje rezortom dopravy definovaná hlavná sieť verejných letísk pre

medzinárodnú dopravu, svojimi atrakčnými obvodmi pokrývajúca celé územie štátu. Ide o letiská M. R. Štefánika v Bratislave a letiská v Košiciach, Piešťanoch, Žiline, Sliači a Poprade. Letiská v Bratislave a Košiciach majú postavenie strategických letísk. Letisko Žilina, ktoré má výrazný potenciál zastávať funkciu prípojného letiska k leteckým terminálom, prevádzkuje od roku 2005 linky osobnej dopravy lietajúce na letisko Praha/Ruzyň. Atrakčný obvod letiska Žilina v k.ú. Dolný Hričov pokrýva územie regiónu Severozápadného Slovenska. ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja uvažujú s pripravovaným predĺžením vzletovej a pristávacej dráhy (VPD), s výstavbou adekvátnych približovacích a zabezpečovacích zariadení, s výstavbou terminálu osobnej dopravy Letiska Žilina v k. ú. Dolný Hričov.

Koncepcia rozvoja leteckej dopravy neuvažuje s rozširovaním existujúcej hlavnej

siete letísk na Slovensku o nové letiská. Na území Žilinského kraja sa nachádzajú letiská regionálneho významu s rozvojovými

možnosťami pre medzinárodnú dopravu v lokalitách Martin v k.ú. Tomčany a Ružomberok v k.ú. Lisková. Letiská pre letecké práce sú v lokalitách Dolná Štubňa, Košťany, Gôtovany, Liptovský Ondrej. Heliporty pre leteckú záchrannú službu sa náchádzajú v lokalitách FNsP Žilina, nemocnice Dolný Kubín a Liptovský Mikuláš. V ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja sú vyššie uvedené plochy letísk a heliportov územne chránené.


102

2.13.7. Infraštruktúra vodnej dopravy

Súčasťou dohody AGR (Európskej dohody o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu) na území Žilinského kraja sú: • koridor rieky Váh, vrátane elektrárenských kanálov, od ústia do Dunaja po Žilinu,

evidovaný ako E 81, C – E 81 • plavebné spojenie Váh – Odra, evidované ako E 81, C – E 81

V roku 2006 bola dohoda AGN doplnená i o lokalizáciu prístavov plánovaných na

Vážskej vodnej ceste. Podľa dohody AGN sa v Žilinskom kraji uvažuje s výstavbou prístavov: • P81-11 Žilina, Váh v km 242,00 – 243,00 • P81-12 Čadca, plavebné spojenie Váh – Odra v zatiaľ neurčenom km.

Vláda SR svojim uznesením č. 469/2000 schválila „Koncepciu rozvoja vodnej dopravy

Slovenskej republiky“. Jej rozpracovanie, ktorého predmetom bola realizácia Vážskej vodnej cesty a prepojenie vodných ciest Váh – Odra, bolo schválené uznesením Vlády SR č.463/2002. Efektívnosť prepojenia Vážskej vodnej cesty s Odrou je podmienená centrálnym severo – južným európskym tranzitom Severné more/Baltické more – Čierne more, teda náhradou za niekoľkonásobne dlhšiu pobrežnú morskú vodnú cestu okolo Európy. Vážska vodná cesta je dielo s predpokladaným veľkým medzinárodným dosahom. Štát hodlá do financovania jej realizácie a prevádzkovania zapojiť privátny sektor, regionálnu samosprávu a mestá (prístavy).

Plán dobudovania Vážskej vodnej cesty a idea prepojenia na rieku Odru je členený na 4 etapy : • etapa Komárno – Sereď, bola uvedená do prevádzky v júni 1998, plánovaná plavebná

trieda VIa, • etapa Sereď – Púchov, plánovaná plavebná trieda Va, • etapa Púchov – Žilina, plánovaná plavebná trieda Va, • etapa Žilina – Odra, plánovaná plavebná trieda Va.

Problematika výstavby prepojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou

zaznamenala od doby poslednej aktualizácie ÚPN Žilinského kraja zmenu, a to v kladnej akceptácii projektu zo strany Českej republiky. Prieplavu Dunaj – Odra – Labe je na Morave pripisovaná primárna funkcia, plavebné spojenie vodnej cesty Váh s Odrou sa vníma ako želateľné rozšírenie jeho dopravného významu s posilnením prepravovaných objemov tovaru. Česká strana má snahu spracovať technické štúdie plavebného prepojenia Váhu a Odry s ich následným zapracovaním do územných plánov. V súčasnosti nie sú v tejto problematike vykonané žiadne právoplatné uzávery technického alebo realizačného chatrakteru vyžadujúce zmeny trasovania prieplavu Váh – Odra na slovenskom území. ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja zachovávajú rezerváciu pôvodného územného koridoru pre túto stavbu v plavebnej triede Va.

Do grafickej časti ÚP Žilinského kraja je Vážska vodná cesta zakreslená v plavebnej

osi z podkladu „Púchov – Žilina, rekonštrukcia derivačného kanálu pre plavebnú triedu Va“ z roku 1996 (Hydroinvest Bratislava). Pre zakreslenie osi plavebnej dráhy v úseku Žilina – Odra bola ako podklad použitá „Prieplav Váh – Odra, alternatívna štúdia“ z roku 1998 (Hydroinvest Bratislava). Podľa štúdie je prieplav Váh – Odra je navrhovaný v plavebnej triede Va. Vzhľadom na neustály vývoj javov a rozvojové ambície zainteresovaných subjektov v území je žiadúce, aby predmetné podkladové štúdie Vážskej vodnej cesty boli aktualizované.

Požiadavky na výstavbu Vážskej vodnej cesty triedy Va. vodných ciest si vyžiadajú úpravu existujúcich riečných úsekov, vodných kanálov a úpravy stupňov existujúcich vodných elektrární. Plavebné kanály bude potrebné rozšíriť na 34,0 m (rozmer pri dne kanála). Do úvahy je potrebné vziať i záber plôch pre výstavbu a prevádzkovanie technických a obslužných zariadení Vážskej vodnej cesty (stupne stavebne upravené a rozšírené podľa projektov).


103

2.13.8. Infraštruktúra cyklistickej dopravy

KURS 2001 sa problematikou cyklistickej dopravy nezaoberá. ÚPN VÚC Žilinského kraja vo svojej záväznej časti všeobecne proklamuje záväzok chrániť koridory pre cykloturistické magistrály. Zmeny a doplnky územného plánu Žilinského kraja prikročili ku konkretizácii lokalizácie nadradenej infraštruktúry cyklistickej dopravy, teda diaľkových cyklomagistrál. Tieto cyklistické trasy sú vo väčšine úsekov lokalizované na dopravnom priestore ciest II. a III. triedy, na účelových a poľných cestách a miestnych komunikáciách. S použitím komunikácií vyhradených len pre cyklistickú dopravu sa uvažuje v prípade Rajeckej cyklomagistrály, v prípade Kysuckej cyklomagistrály v Bystrickej doline s využitím telesa opustenej lesnej železnice a v prípade Donovalskej cyklomagistrály s využitím telesa opustenej lesnej železnice. V prípade využitia opusteného telesa bývalej železničnej trate št. hranica SR/PR – Suchá Hora – Trstená je možné do tejto kategórie zaradiť i tento úsek Oravskej cyklomagistrály.

Trasy cyklomagistrál Žilinského kraja sú spracované Slovenským cykloklubom

a vydané na mapách v edícii cykloturistických máp spracovaných VKÚ a.s. Harmanec. Sústava cyklomagistrál bola doplnená o ďalšie spracované štúdie (Rajecká cyklomagistrála) a návrhy chýbajúcich prepojení na úrovni cyklomagistrál.


104

2.14. Vodné hospodárstvo Nová vložená podkapitola 2.14.0. Úvod Dňa 22.12.2000 vstúpila do platnosti smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujúca rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky, skrátene nazývaná Rámcová smernica o vode (RSV). Rámcová smernica o vode poskytuje legislatívny rámec pre zavedenie jednotnej vodnej politiky v krajinách Európskej únie (EÚ). Jej základom je integrované riadenie vodných zdrojov v rámci povodí, ktoré spočíva v koordinácii strategických cieľov v relevantných sektoroch, ako sú poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel a iné, s cieľom dosiahnuť dobrý stav vôd. RSV definuje environmentálne ciele pre útvary povrchových vôd, podzemných vôd a chránené územia, dosiahnutím ktorých by mala byť zabezpečená ochrana vôd a možnosti jej udržateľného využívania vrátane ochrany vodných ekosystémov, suchozemských ekosystémov a mokradí závislých na vode. Primárnym cieľom RSV je dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015, a to prijatím opatrení na dosiahnutie :

- dobrého ekologického a chemického stavu pre povrchové vody, - dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu pre umelé alebo

výrazne zmenené útvary povrchovej vody, - dobrého kvantitatívneho a chemického stavu pre podzemné vody.

Akým spôsobom a kedy sa ciele požadované RSV dosiahnu budú stanovovať plány manažmentu povodí. Rámcová smernica o vode bola v podmienkach SR pretransformovaná do zákona č.364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a do jeho vykonávajúcich predpisov. Vodné plánovanie /zákon č. 364/2004 Z.z., tretia časť/ Územie Slovenskej republiky je súčasťou povodia Dunaja a Visly, v rámci ktorých sú podľa prirodzených hydrologických hraníc vymedzené čiastkové povodia a k nim priradené hydrogeologické rajóny. Hydrogeologické rajóny sú vyčlenené územia s podobnými hydrogeologickými pomermi, typom zvodnenia a obehom podzemných vôd. Oblasťami povodia v medzinárodnom povodí Dunaja (úmorie Čierneho mora) sú oblasti :

a) Dunaja, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Moravy a čiastkovým povodím Dunaja,

b) Váhu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Váhu a čiastkovým povodím Nitry, c) Hrona, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Hrona, čiastkovým povodím Ipľa

a čiastkovým povodím Slanej, d) Bodrogu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Bodrogu, e) Hornádu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Hornádu a čiastkovým povodím

Bodvy. Územie Žilinského samosprávneho kraja spadá do čiastkového povodia Váh (povodia horného Váhu a čiastočne povodie stredného Váhu). Plánovanie v povodiach a v oblastiach povodí (ďalej len „vodné plánovanie“) je sústavná koncepčná činnosť vykonávaná najmä na účely :

a) všestrannej ochrany vôd a dosiahnutia environmentálnych cieľov, b) vytváranie podmienok pre trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov, c) poskytovanie vodohospodárskych služieb,


105

d) ochrany pred škodlivými účinkami vôd. V rámci implementácie smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23.10.2000 a vodného plánovania bol vyhotovený „Vodný plán Slovenska“ a „Plán manažmentu čiastkového povodia Váhu“ (2009), ktorých súčasťou sú programy opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Plán manažmentu povodia vypracovalo MŽP SR prostredníctvom ním riadených právnických osôb a správcu vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s orgánmi štátnej vodnej správy, samosprávnymi krajmi a s ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy v 12/2009. Správu oblastí povodí vykonáva správca vodohospodársky významných vodných tokov. „Plán manažmentu čiastkového povodia Váhu“ je základným nástrojom na dosiahnutie cieľov vodného plánovania v správnych územiach povodia, ktorý na základe vykonaných analýz súčasného stavu povrchových vôd a podzemných vôd a zhodnotenia vplyvu ľudskej činnosti na vodné pomery ustanovuje environmentálne ciele a programy opatrení na ich dosiahnutie vrátane finančného zabezpečenia. Plán manažmentu povodia je výsledným dokumentom vodného plánovania a povinne sa využíva v krajinnom plánovaní alebo môže byť krajinným plánom. Vodohospodárska časť „ÚPN VÚC Žilinského kraja - Zmeny a doplnky č. 4“ bola spracovaná podľa Plánu manažmentu čiastkového povodia Váhu v zmysle metodiky spracovania územnoplánovacej dokumentácie. Hydrogeológia V rámci novej vodnej politiky vyplývajúcej zo smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúcej rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodnej politiky (RVS), ktorá bola premietnutá do slovenskej legislatívy, boli vymedzené útvary podzemných vôd na Slovensku pre všetky povodia, ktoré zohľadňujú komplikovanú geologickú stavbu a hydrogeologické pomery územia. Výsledkom je vertikálne členenie vymedzených útvarov podzemných vôd na Slovensku do 3 samostatných vrstiev :

a) útvary podzemných vôd vo významných aluviálnych štvrtohorných (kvartérnych) sedimentoch (plytké podzemné vody), na území ŽK 1 útvar,

b) útvary podzemných vôd v predkvartérnych horninách s doplňujúcim členením zvodnencov do 4 podkategórií - vulkanické horniny, horniny s pórovou priepustnosťou, horniny s puklinovou priepustnosťou a krasové horninové prostredie, na území ŽK 11 útvarov,

c) útvary geotermálnych vôd (geotermálne štruktúry) predstavujúce podzemné vody hlbokých obehov s teplotou podzemnej vody nad 25 oC, na území SK 4 útvary.

Geologická a hydrogeologická charakteristika útvarov podzemných vôd V území Žilinského samosprávneho kraja sa nachádzajú, alebo zasahujú nasledujúce útvary podzemných vôd v povodí Váhu :


106

a) Vrstva útvarov podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch

Kód

útvaru

Názov útvaru

Plocha

km2

Dominantné zastúpenie kolektora

Stratigragický

vek

Priepustnosť

SK1000500P

Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Váhu a jeho prítokov severnej časti oblasti povodia Váh

1069,302

aluviálne a terasové štrky, piesčité štrky, piesky, glacifluviálne sedimenty, proluviálne sedimenty

Holocén-

Pleistocén

pórová

b) Vrstva útvarov podzemných vôd predkvartérnych hornín

Kód

útvaru

Názov útvaru

Plocha

km2


Stratigragický

vek

Priepustnosť

SK200140KF

Dominantné krasovo - puklinové podzemné vody Strážovských vrchov a Lúčanskej Malej Fatry oblasti povodia Váh

1125,987

vápence a dolomity

Mezozoikum

Trias

krasovo - puklinová

SK2001800K

Puklinové podzemné vody z časti flyšového pásma a Podtatranskej skupiny oblasti povodia Váhu

4451,705

striedanie pieskovcov a ílovcov (flyš), sliene, slieňovce, pieskovce, bridlice a zlepence

Paleogén až

Mezozoikum - krieda

puklinová

SK200200FP

Puklinové a medzizrnové podzemné vody neovulkanitov pohoria Vtáčnik a Kremnických vrchov v oblasti povodia Váh

179,099

andezity, tufy, tufity, aglomeráty, ryolity, sladkovodné jazerné sedimenty - štrky a piesky

Neoén

pórová,

puklinovo - pórová

SK2002110P

Medzizrnové podzemné vody Turčianskej kotliny oblasti povodia Váh

438,588

jazerno-riečne sedimenty najmä piesky a štrky, menej íly, s tufmi a tufitickými ílmi, pieskovcovo -ílovcové súvrstvie

Neogén - Paleogén

pórová, pórovo -

puklinová

SK200240FK

Puklinové a krasovo - puklinové podzemné vody Malej Fatry oblasti povodia Váh

406,534

dolomity a vápence, kremence, sliene, pieskovce, granity a granodiority

Mezozoikum, Paleozoikum,

krasovo-puklinová

a puklinová

SK200270KF

Dominantné krasovo - puklinové podzemné vody Veľkej Fatry, Chočských vrchov a Západných Tatier oblasti povodia Váh

1006,513

vápence a dolomity,

Mezozoikum -

Trias

krasovo-puklinová


107

SK200300FK

Puklinové a krasovo - puklinové podzemné vody SZ Nízkych Tatier oblasti povodia Váh

295,367

vápence a dolomity, kremence, slieňovce pieskovce a bridlice s polohami zlepencov, vápencov, granity

Paleogén,

Mezozoikum, Paleozoikum

krasovo-puklinová

a puklinová

SK2003200P

Medzizrnové podzemné vody Oravskej kotliny oblasti povodia Váh

118,909

íly a ílovce s občasnými polohami pieskov a štrkov

Neogén

pórová

SK2003300F

Puklinové podzemné vody Podtatranskej skupiny Liptovskej kotliny oblasti povodia Váh

586,610

pieskovcovo-ílovcové súvrstvie (flyš), bazálne zlepence, brekcie, pieskovce

paleogén

puklinová

SK200340KF

Dominantné krasovo - puklinové podzemné vody SV Nízkych Tatier oblasti povodia Váh

229,149

vápence a dolomity

Mezozoikum -

Trias

krasovo-puklinová

SK200350FK

Puklinové a krasovo - puklinové podzemné vody Tatier oblasti povodia Váh

216,813

granity, granodiority, pararuly, ortoruly, dolomity a vápence

Mezozoikum - Paleozoikum - Proterozoikum

krasovo-puklinová

a puklinová

c) Vrstva útvarov geotermálnych vôd

Kód

útvaru

Názov útvaru

Plocha

km2


Stratigragický

vek

Priepustnosť

SK300080FK

Žilinská kotlina

405,997

karbonáty

Trias

puklinovo-krasová

SK300110FK Turčianska kotlina

411,793

karbonáty

Trias

puklinovo-krasová

SK300120FK Skorušinská panva 433,855 karbonáty Trias puklinovo-

krasová SK300130FK Liptovská kotlina 604,006 karbonáty Trias puklinovo-

krasová

2.14.1. Odtokové pomery 2.14.1.1. Charakteristika a zhodnotenie územia z hľadiska odtokových pomerov V ÚPN VÚC ŽK z r.1998 v odstavci „Úpravy tokov“ sa za tabuľku č. 14/2 vkladá nový text. V rámci riešenia odtokových pomerov a ochrany územia pred povodňami boli podľa vyjadrení realizované nasledujúce stavby, ktoré boli v ÚPN VÚC Žilinského kraja - zmeny a doplnky č. 1 špecifikované ako verejnoprospešné stavby :

- Stará Bystrica, úprava Senkovho potoka (SVP š.p.), - Korňa, prestavba toku Korňanka (SVP š.p.), - Zázrivá, úprava toku Zázrivky (OÚŽP Dolný Kubín), - Párnica, úprava toku Zázrivky (OÚŽP Dolný Kubín),


108

- Dolný Kubín, Jasenovský potok úprava v intraviláne rkm 0,3 - 0,8 (OÚŽP Dolný Kubín),

- Turie, prestavba Turského potoka (SVP š.p.), - Strážov, prestavba ochrannej hrádze (SVP š.p.), - Brezany, úprava toku Brezanový (SVP š.p.).

Podľa vyjadrenia SVP š.p. bola realizovaná 1. etapa na nasledujúcich stavbách :

- Čadca, úprava toku Rieka, - Kysucký Lieskovec - Povina, úprava toku Kysuca, - Žilina - Rosina, úprava Rosinky.

2.14.1.2. Návrh opatrení na ochranu územia pred povodňami V ÚPN VÚC ŽK z r.1998 sa za tabuľku č. 14/4 sa vkladá nový text Zákon NR SR č. 7/2010 Z.z. z 2.12.2009 o ochrane pred povodňami v § 1 ustanovuje:

a) opatrenia na ochranu pred povodňami a povinnosti pri hodnotení a manažmente povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť,

b) plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami, c) povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami,

vyšších územných celkov a obcí, d) povinnosti a práva právnických osôb, fyzických osôb - podnikateľov a fyzických

osôb pri ochrane pred povodňami, e) zodpovednosť za porušenie povinností uložených týmto zákonom.

Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami v zmysle zákona sú : a) opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú

retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných a ktoré chránia územie pred zaplavením povrchovým odtokom, ktorým je zložka celkového odtoku odtekajúca z povodia po povrchu terénu do vodných tokov alebo iných vodných útvarov, ako sú úpravy v lesoch, úpravy na poľnohospodárskej pôde a úpravy na urbanizovaných územiach,

b) opatrenia, ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne, ako je výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia vodných stavieb a poldrov; polder je vodná stavba na ochranu pred povodňami, ktorej súčasťou je územie určené na zaplavenie vodou pre potreby sploštenia povodňovej vlny,

c) opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku, ako je úprava vodných tokov, výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia ochranných hrádzí alebo protipovodňových línií pozdĺž vodných tokov,

d) opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vnútornými vodami, ako je výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd,

e) opatrenia, ktoré zabezpečujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku, ako je odstraňovanie nánosov z koryta vodného toku a porastov na brehu vodného toku; breh je postranné obmedzenie koryta vodného toku od jeho dna po brehovú čiaru,

f) vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika vrátane predbežného hodnotenia povodňového rizika a vyhotovovania máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika,

g) vypracúvanie a aktualizácie povodňových plánov, h) vykonávanie predpovednej povodňovej služby, i) vykonávanie povodňových prehliadok, j) iné preventívne opatrenia na zníženie povodňového rizika.


109

Mapa povodňového ohrozenia (§ 6) Zobrazuje možnosti zaplavenia územia. Ich dokončenie zabezpečí správca vodohospodársky významných vodných tokov do 22.12.2013 a ak je to potrebné zabezpečí ich aktualizáciu do 22.12.2019 a potom každých šesť rokov. Správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytuje mapy povodňového ohrozenia Ministerstvu vnútra SR a územne príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja, vyššiemu územnému celku, obvodnému úradu a obci do troch mesiacov po ich vypracovaní, prehodnotení a aktualizácii. Obec zabezpečuje vyznačenie všetkých záplavových čiar zobrazených na mape povodňového ohrozenia do územného plánu obce alebo územného plánu zóny. Mapa povodňového rizika (§ 7) Obsahuje údaje o potenciálne nepriaznivých dôsledkov záplav spôsobených povodňami. Ich dokončenie zabezpečí správca vodohospodársky významných vodných tokov do 22.12.2013 a ak je to potrebné zabezpečuje ich aktualizáciu do 22.12.2019 a potom každých šesť rokov. Správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytuje mapy povodňového rizika Ministerstvu vnútra SR a územne príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja, vyššiemu územnému celku, obvodnému úradu a obci do troch mesiacov po ich vypracovaní, prehodnotení a aktualizácii. Plán manažmentu povodňového rizika (§ 8) Vypracuje sa na základe máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a určuje vhodné ciele manažmentu povodňových rizík pre geografické oblasti čiaskového povodia, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať jeho pravdepodobný výskyt. Plán manažmentu povodňového rizika obsahuje návrhy na realizáciu preventívnych opatrení. Vyhotovenie návrhov prvých plánov manažmentu povodňového rizika, ich prehodnocovanie a aktualizácie zabezpečuje Ministerstvo životného prostredia SR prostredníctvom poverenej osoby a správcu vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s orgánmi ochrany pred povodňami, orgánmi územného plánovania, ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy, správcami drobných vodných tokov a s vlastníkmi, nájomcami a správcami poľnohospodárskej a lesnej pôdy. MŽP SR zabezpečí dokončenie návrhu prvých plánov do 22.12.2015 a ak je to potrebné zabezpečuje ich prehodnotenie a aktualizáciu do 22.12.2021 a potom každých šesť rokov. Prvé plány a ich aktualizácie schvaľuje MŽP SR. Návrhy preventívnych protipovodňových opatrení podľa plánu manažmentu povodňového rizika sa považujú za záväzný regulatív v územnoplánovacej dokumentácii. Rozvojový program investícií na roky 2010 - 2015 (SVP š.p. OZ Piešťany)

a) Kotešová - Veľké Rovné, prestavba toku Rovňanka, b) Krásno nad Kysucou, úprava toku Kysuca, c) Čadca - Sihelník, úprava Kysuce, d) Olešná - Staškov, úprava toku Olešnianka, e) Raková, úprava Trstenského potoka, f) Turzovka, úprava toku Predmieranka, g) Hybe, úprava toku Hybica v rkm 4,180 - 4,650, h) Vrútky, zvýšenie ĽOH pri ČOV, rkm 278,2 - 278,5, i) Rabča, úprava Polhoranky, j) Kamenná Poruba, úprava Porubského potoka, k) Čadca, úprava toku Rieka, ďalšie etapy výstavby, l) Kysucký Liesovec - Povina, úprava toku Kysuca, m) Žilina - Rosina, úprava Rosinky, ďalšie etapy výstavby, n) Komplexné riešenie územia Kysuce,


110

o) Oravská Jasenica, Biela Orava, úprava koryta, p) Tvrdošín - Oravice, úprava toku Oravica, q) Turzovka, úprava toku Hlinenský potok, r) Žilina - Trnové, vybudovanie poldra na Trnovke, s) Nová Bystrica, úprava Bystrice, t) Krásno nad Kysucou, pravostranná hrádza Kysuce, u) Žilina - Solinky, úprava potoka Všivák, II. stavba, v) Dlhé Pole, rekonštrukcia úpravy Dlhopolského potoka, w) Dlhá nad Oravou, úprava toku Orava, x) Turany, pravá strana Váhu km 287,0 – 289,0, ochrana intravilánu, y) Mútne - Dulov, Mútňanka - prestavba, stabilizácia brehov, z) Čimhová, Oravica, stabilizácia koryta, aa) Krásno nad Kysucou, úprava toku Bystrica, bb) Nová Bystrica, úprava toku Vychylovka, cc) Zákopčie, úprava Rakovianky, dd) Hričov - Bytča, rekonštrukcia konkáv na toku Váh, ee) Vranie, úprava toku Kysuca, pravostranná hrádza, ff) Kunerad, úprava Kuneradskeho potoka, gg) Bytča - Považská Bystrica, úprava toku Váh, hh) Hvozdnica, úprava toku Štiavnik, ii) Varín, úprava toku Varínka, jj) Staškov - Raková, úprava toku Kysuca, kk) Podvysoká, úprava toku Kysuca, ll) Makov - Kopanice, úprava toku Kysuca, II. etapa, mm) Makov, úprava toku Trojačka, nn) Klubina, úprava toku Bystrica, oo) Turzovka, úprava toku Turzovský, pp) Raková, úprava toku Rakovanka, qq) Oščadnica, protipovodňová ochrana intravilánu obce, rr) Čierne, úprava Stankovského potoka, ss) Terchová - Vrátna, úprava Varínky, tt) Sučany, úprava Sučianskeho toku, uu) Oravská Lesná, úprava toku Biela Orava, vv) Dolný Vadičov - Horný Vadičov, úprava Vadičovského potoka, ww) Dvorec, suchá nádrž - polder na Turci, ochrana aglomerácie Martin-Vrútky, xx) Vážska vodná cesta, yy) Odkaliská SEZ š.p. Žilina a Martin,

Zabezpečovanie protipovodňovej ochrany obcami Organizačná smernica č. 5/2008 Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. Žilina zo 17.10.2008 umožňuje prenájom drobných vodných tokov obciam. MŽP SR ako riadiaci orgán pre Operačný program Životné prostredie vyhlásil 11.6.2010 Výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok Operačný program Životné prostredie, Prioritná os 2 „Ochrana pred povodňami“, operačný cieľ : 2.1. Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami (I. skupina aktivít), kód výzvy : OPŽP-PO2-10-1. Dátum uzavretia výzvy : 13.9.2010. Obce sa na základe prenájmu drobných vodných tokov môžu prihlásiť o nenávratný finančný príspevok v rámci uvedeného Operačného programu. Ruší sa tabuľka : Rozdelenie pripravovanej ochrany pred povodňami podľa okresov uvedenej v ZaD č. 1 z r. 2005.


111

2.14.1.3. Návrh revitalizačných opatrení v povodí Text podkapitoly v ÚPN VÚC ŽK z r. 1998 sa nahrádza novým znením Pri návrhu revitalizačných opatrení v povodí tokov v Žilinskom samosprávnom kraji bude potrebné vychádzať z Plánu manažmentu čiastkového povodia Váhu, základného nástroja na dosiahnutie cieľov vodného plánovania - dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015 v správnom území povodia, ktorý je výsledným dokumentom vodného plánovania. Plán manažmentu čiastkového povodia Váhu bol schválený v decembri 2009. 2.14.2. Zásobovanie pitnou vodou Do ÚPN VÚC ŽK z r. 1998 sa vkladá nová podkapitola 2.14.2.0. 2.14.2.0. Úvod Prijatím zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č.276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov bola ukončená reforma zásadných zákonov vzťahujúcich sa k vode. V reakcii na politicko-ekonomické zmeny po roku 1989 boli najmä napravené vlastnícke vzťahy a pôsobnosti príslušných štátnych orgánov vo vzťahu k vode, bola zmenená cenová a investičná politika štátu, bol začatý proces aproximácie práva. Vodný zákon taxatívne vymedzil kompetencie niektorých ministerstiev k vode a súčasne stanovil i štruktúru a pôsobnosť vodoprávnych orgánov. Transpozíciou požiadaviek Rámcovej smernice o vodách č. 2000/60/ES ustanovujúcej rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky do vodného zákona boli položené základy sústavnej a trvalej koncepčnej činnosti - vodné plánovanie, ktorá napĺňa víziu udržateľnosti vodných zdrojov prijatú na 2. Svetovom fóre o vode v roku 2000 v Haagu. Vodný zákon a zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách spolu s vykonávacími predpismi upravujú pôsobnosť ústredných orgánov pri schvaľovaní rozhodujúcich plánovacích dokumentov o vode, a to plánu oblastí povodí, programu opatrení a plánov rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Zákonom o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zákonom o ochrane zdravia, zákonom o obecnom zriadení, spolu s vykonávacími vyhláškami, ktoré stanovujú hygienické požiadavky na pitnú vodu, početnosť a rozsah kontroly pitnej vody bol vymedzený rámec na riadne fungovanie zásobovania pitnou vodou a odvádzanie odpadových vôd v nových podmienkach a zároveň je zaistená plná zlučiteľnosť právnych predpisov SR s legislatívnymi predpismi s EÚ. 2.14.2.1. Zhodnotenie územia z hľadiska zásobovania pitnou vodou Text podkapitoly v ÚPN VÚC ŽK z r. 1998 sa nahrádza novým znením Zásobovanie obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov zabezpečuje v zmysle zákona o obecnom zriadení obec. Po transformácii štátnych podnikov vodární a kanalizácií obce túto činnosť zabezpečujú v rozhodujúcej miere prostredníctvom obchodných spoločností a len v malej časti samostatné obce. Územie Žilinského kraja spadá do pôsobnosti piatich vodárenských spoločností, ktorými sú :

- Severoslovenské vodárne a kanalizácie, (SeVaK) a.s., Žilina - okresy Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina,


112

- Oravská Vodárenská spoločnosť, (OVS) a.s., Dolný Kubín - okresy Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín,

- Liptovská vodárenská spoločnosť, (LVS) a.s., Liptovský Mikuláš - okres Liptovský Mikuláš,

- Vodárenská spoločnosť Ružomberok, (VSR) a.s., Ružomberok - okres Ružomberok,

- Turčianska vodárenská spoločnosť, (TurVod) a.s., Martin - okresy Martin, Turčianske Teplice.

Plán rozvoja verejných vodovodov Žilinského kraja pri analýze súčasného stavu zásobovania pitnou vodou v Žilinskom vychádza zo štatistických údajov k 1.1.2005, ktoré nezodpovedajú stavu k roku 2010. Súčasné zásobovanie pitnou vodou v Žilinskom kraji sa uskutočňovalo zo zdrojov na vlastnom území. Zásobovanosť v jednotlivých okresoch kraja dosahuje rôznu úroveň. Najlepšie je zásobovaný región Turca, Liptova a horných Kysúc. Najnižšia zásobovanosť je v okrese Bytča. V rámci rozvoja verejných vodovodov boli v Žilinskom kraji realizované, resp. rozostavané nasledujúce stavby :

- na SKV Žilina napojené obce v regióne horné Kysuce (stavba Zásobovanie vodou a odkanalizovanie regiónu Horné Kysuce),

- na Oravský SKV napojené obce Vavrečka, Ťapešovo, Oravská Jasenica a Lokca (I. etapa stavby Zásobovanie vodou a odkanalizovanie regiónu Orava),

- na Oravský SKV napojené obce Medzibrodie, Pucov, Pokryváč a Pribiš, - na SKV Ružomberok napojené obce Liptovská Štiavnica a Liptovská Teplá

(I. etapa stavby SKV Ružomberok - Pripojenie obcí Liptovský Michal, Ivachnová, Bešeňová, Liptovská Teplá, Potok),

- na SKV Bytča napojenie obce Štiavnik (v realizácii), - na SKV Oravské Veselé - Mútne napojená obec Beňadovo, - SKV Bobrovček napojenie obcí Bobrovček, Pavlova Ves, Liptovské Beharovce, - obecné vodovody Terchová, Divinka-Lalinok, Divina (v realizácii), Svederník

(v realizácii), Komjatná (v realizácii), Malé Borové (v realizácii), Nižná Boca (v realizácii),

- prívod SKV Žilina - Bytča, v súčasnosti po Oblazov, - Brezovica, zachytenie vodného zdroja Grúň 1-4 (v realizácii), - Oravská Lesná, zachytenie nových prameňov Zadná Nová rieka, - Prívod vody z vodného zdroja HVK 1 a HVK 2 do Rajeckej Lesnej, - Oravský Biely Potok prepojenie na prívod OSV z VZ Rezbárova Baňa, - Veľká Čierna, verejný vodovod napojený na verejný vodovod Rajec a odbočka pre

budúce rozšírenie do obce Malá Čierna, - Ďurčiná, verejný vodovod napojený na prívod z Fačkova.

Bez verejného vodovodu je päť obcí : Bukovina, Veľké Borové (Liptovský Mikuláš), Folkušová (Martin), Lutiše, Paština Závada (Žilina). Vodné zdroje Jedným z rozhodujúcich faktorov ovplyvňujúcich rozvoj verejných vodovodov sú kvalitné vodné zdroje. Ich výdatnosť, kvalita a lokalizácia sú rozhodujúcimi východzími podmienkami, ktoré determinujú rozvoj verejných vodovodov. Na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sú v súlade so zákonom o vodách prednostne určené útvary podzemných vôd. V oblastiach s ich nedostatkom sa využívajú na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou jednak priame odbery z tokov, ale najmä veľkokapacitné zdroje povrchovej vody - vodárenské nádrže. V Žilinskom kraji sa využíva 218 zdrojov podzemnej vody na odbery na hromadné zásobovanie pitnou vodou. Ich využiteľná výdatnosť po znížení o ekologické limity je 2 192 l.s-1. Najvýznamnejšie zdroje sú v okrese Martin (500 l.s-1 - pramene Necpaly-Lazce, 59 l.s-1 - pramene v Blatnickej doline) a Žilina (510 l.s-1 - pramene a vrt v oblasti Fačkova 90 l.s-1, 130


113

l.s-1 - Lietava, Lietavská Svinná, 160 l.s-1 - zdroje Teplička), významné zdroje sú aj na Orave v oblasti Oravíc a obce Zuberec, na Liptove v širšom okolí obce Liptovská Porúbka a Liptovský Hrádok. Ďalšími zdrojmi vody využívanými na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sú :

- vodárenské nádrže Nová Bystrica s kapacitou úpravne vody 1030 l.s-1 a Turček s kapacitou úpravne vody 500 l.s-1 (v rámci Žilinského kraja dodávka pitnej vody cca 2,5 l.s-1 pre obce Sklené a Turček)

- priame odbery z tokov, riešenie nedostatku zdrojov podzemných vôd. Sú to najzraniteľnejšie zdroje, ktoré sa po doporučení hygienikov postupne vyraďujú. V Žilinskom kraji sa nachádza 21 vodárenských tokov.

Zoznam zdrojov vody využívaných na zásobovanie pitnou vodou podľa vodárenských spoločností s návrhom na zníženie kapacity o ekologické limity, prípadne vyradenie zdroja v dôsledku nevyhovujúcej kvality. Zoznam je prevzatý z „Plánu rozvoja verejných vodovodov pre územie Žilinského kraja“, opravený a doplnený podľa pripomienok OVS a.s., Dolný Kubín, SeVaK a.s., Žilina a LVS a.s., Liptovský Mikuláš. Podzemné zdroje

Výdatnosť studne: dopor.

pramene: min.-max.

Výdatnosť po úprave Vodovod Vodný zdroj Kataster obce Okres

l/s l/s

Poznám-ka

1. Hliník - Hl. studňa

st. 33,4 30

2. Vrt HPV 1 vrt

Bytča

8 7 3. Vrt HPV 2 vrt 2 2 4. Vrt HVPS-1 vrt 9,5 8

SKV Bytča

5. Vrt HVPS-2 vrt

Predmier

Bytča

9,5 8 Za Kysucou st. 50 38 S-1,2,3 st. 30 24

SKV Žilina 6.

V-1, 2, 3 vrt

Krásno nad Kysucou

Čadca

17 15 Turzovka 7. Závodie S1,

S2 vrt. studne V-1, V-2, TV 1, 2, 3

st. Turzovka Čadca 20 18

8. Pod Chočom 1 - 4

pr. Jasenová 22-87 20

9. Valaská Dubová

pr. Valaská Dubová 9,8-110,0 10,0

Oravský skupinový vodovod

10. Ostredok pr. Dlhá nad Oravou

Dolný Kubín

5,0-12,0 5,0

Radoľa pr. 21 18,5 11.

studňa 4 a st. pri ČS

st.

Radoľa

4 3

12. Podháj KM1, 2 11, 12, 15

st. Kysucký Lieskovec


7,8 7

SKV Žilina

13. Vrt + studňa SR-2

st. Brodno Kysucké Nové Mesto

11 11


114

14. Vyvieračka pr. Demänovská Dolina

150 150 Rekon-štrukcia ÚV ukončená

15. Liptovská Porúbka LP 5, 6, 14, 15, 16

vrt Liptovský Hrádok 49,6 49,59 Povolený odber

16. Liptovská Porúbka, Kráľova Lehota LP 1, 2, 11, 13, 121, 133

vrt Liptovská 96,07 96,07 Povolený odber

17. Kamenistá, horný, dolný

pr. Porúbka 41,7 -66,50

50,0 Povolený odber

18. Zapač 1,2 pr. 43,0 43,0 Povolený odber

SKV Liptovský Mikuláš

19. Žiarce LP 2-3

vrt Liptovský Peter


12,7 12,7 Povolený odber

20. Kaleník pr. 0,7 0,7

21, Poludnica, 1-3

pr. Závažná Poruba 7,7 7,7 Povolený odber

22. Studňa Park st. Liptovský Hrádok

8,0

8,0 Povolený odber

23. Brtkovica, Skaličná

pr. Liptovská Porúbka


24.

Škripeň pr. Dúbrava 21,8 19,0 Povolený odber

25. Veterná Poruba Úboč 1-4

pr. Konská 4,23 4,23 Povolený odber

SKV Žiar 26. Medzivŕšky, Pod závozom

pr. Smrečany Liptovský Mikuláš

12,60-24,70

7,5 Povolený odber

SKV Sielnica

27. Vrt - Pred dolinou

vrt Prosiek Liptovský Mikuláš


SKV Svätý Kríž

28. Mošnica pr. Lazisko Liptovský Mikuláš

10,70-55,40

8,11 Povolený odber

SKV Východná

29. Kundrátovo pr. Hybe Liptovský Mikuláš


SKV Pribylina

30. Suchý Hrádok

pr. Pribylina Liptovský Mikuláš


31. Nad obcou 4

pr. Jakubovany 0,8 0,5 Povolený odber

32. Studňa st. Liptovská Kokava

6,0 6,0


115

SKV Lipt. Ján

33. Za salašom pr. Liptovský Ján Liptovský Mikuláš


34. Pod bielym pr. 15,0 15,0 Povolený odber

35. Studňa vrt. 6,0 6,0

SKV Jalovec

36. Pod kameňo-lomom

pr. Bobrovec Liptovský Mikuláš


37. Lazce pr. 286-1010 270

38. Lazce vrt

Necpaly

25 27 39. Dolina pr. Podhradie 23,00-

43,40 22

40. Teplica pr. Turčianska Štiavnica

16,10-36,00

14

41. Prieslopská dolina

pr. Bystrička 10-15 8

42. Krahulčie pr. 24,20-60,90

22

43. Mokrý Jasienok - nad chatou

pr. 16,60-20,20

14

44. Mokrý Jasienok - pod chatou

pr.

Blatnica

9,70-11,00

9

45. Lipovec st. Lipovec 22 20 46. Teplička pr. Krpeľany 20,00-

84,90 18

SKV Martin

47. Sopotná pr. Valča

Martin

20,00-59,50

18

48. Húčľava vrt Vrícko 13,3 11 SKV Kláštor pod Znievom

49. HV 305 A vrt Turčiansky Ďur Martin

15 13

SKV Rabča 50. Palkoč pr. Oravská Polhora Námestovo 12,00-24,30

10,5

Oravské Veselé a Mútne

51. Randová pr. Oravské Veselé Námestovo 10-15 2,4

52. Nad obcou 1 - 4

pr. Valaská Dubová Ružom-berok

16,33-76,11

14

53. Bukovina 1 - 3

pr. 19,30-35,50

18

54. Jazierce pr.

Biely Potok

40,00-50,80

38

55. Pod Javorom

pr. 8,90-34,40

8

56. Pod Parohami

pr. 9,70-41,30

9

57. Biele vody pr.

Liptovské Revúce

40,20-69,10

36

58. Pri ceste pr. Liptovská Osada 23,90-47,70

20

SKV Ružom-berok

59. Kramáriská - V. Choč

pr. Likavka

Ružom-berok

10,20-79,10

8,5

Liptovské Sliače

60. Zubra pr. Liptovské Sliače Ružom-berok

8,90-18,00

8


116

61. Vodopády pr. Turčianske 13,00-91,50

11,5 SKV TurčianskeTeplice 62. Rožková

1 - 2 pr.

Čremošné

Teplice 10,00-40,70

9

63. Oravice-Bobrovec

pr. 110-232 100

64. Oravice-Tichá dolina 1 a 2

pr. 27,5-69,2 25

65. Oravice-Mihlčie

pr.

Tvrdošín II.

8,38-36,40

8

Oravský skupinový vodovod

66. Rezbárska baňa

pr. Oravský Biely Potok

Tvrdošín

27,3-58,6 27

Madajka pr. Zuberec 2,6-15 2,6 Dva smreky pr. Zuberec 5,1 5,1 Pribisko pr. Zuberec 16,5-22,1 16,5 Salašisko pr. Habovka 0,1-1,29 0,1

SKV Zuberec

67.

Polianky I, II pr. Habovka

Tvrdošín

0,4-3,5 0,4 Haškov pr. Párnica 0,2-8,2 0,2 SKV

Žaškov-Párnica

68. Tepeľ pr. Žaškov

Dolný Kubín7,6-20,5 7,6

Tri studne pr. Hruštín 2,8-22,2 2,8 VZ Hruštín 69. Pod Príslopom

pr. Hruštín Námestovo

1,6-9,5 1,6

70. Tiesňavy pr. 14-51 12 71. Vrty Lúky

1-3 50 45

72. Ráztoky pr.

Fačkov

32-66 29 73. Prameň 1 Kamenná Poruba 11,79-

81,00 11,79

74. Patúch pr. 3,2-13,80 3,2

75. Patúch vrt

Lietavská Svinná

20,0 20,0 76. Morské oko

N1 vrt 30 27

77. Mlynský náhon N

vrt

Lietava

70 65

78. Turie - Dedová 1, 1a, 5, 7, 7a, 8, 9

pr. Turie 14,0-88,80

14,0

79. Rybníky pr. Stráňavy 33,80-104,00

30

SKV Žilina

80. TH 101 vrt 40 36 81. TH 102 vrt 20 18 82. Zberná

studňa

Teplička

Žilina

100 90

Terchová 83. Krivánska Rizňa

Žilina 17 17

SKV Gbeľany

84. HGV vrt Gbeľany Žilina 20 17


117

Povrchové zdroje

Kapacita Kapacita - výhľad

Vodovod

Vodný zdroj

Kataster obce

Okres

l/s l/s

Poznámka

Korňa 2. Korňa - povrchový odber Korňa 1 0

Čierne 3. Čierne povrchový odber- u Chovancov - u Benčíkov

Čierne 3 3

0 0

SKV Žilina 4. VN Nová Bystrica Nová Bystrica

Čadca

1030

1000

kapacita ÚV

SKV Turček 5. VN Turček Turček Turčianske Teplice

450

50 pre VS ZK

Oravská Lesná

6. Povrchový odber z Novej rieky Oravská Lesná Námestovo

3

0

Odstave-nie VZ len po napojení obce na OSV, inak je potrebná rekonštrukcia ÚV

Demänov-ská dolina

7. Povrchový odber Zadná voda

Demänovská dolina


15,14

15,14

S cieľom zabezpečiť ekologicky únosnú exploatáciu podzemných vôd na uspokojovanie potrieb obyvateľov, bola pri prameňoch znížená minimálna výdatnosť a pri vrtoch doporučená výdatnosť o koeficient tzv. ekologického limitu, ktorý sa pohybuje vo väzbe na geologické, hydrogeologické a hydrologické podmienky od 5 do 30 %. Zapracovaním smernice EÚ 98/83/EC do NV č. 354/2006 Z.z. o požiadavkách na vodu pre ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu sa sprísnili limity niektorých ukazovateľov, čo spôsobilo, že niektoré dovtedy využívané zdroje nevyhovujú na zásobovanie pitnou vodou a je potrebné ich nahradiť. Problémové je aj využívanie priamych odberov z tokov na zásobovanie obyvateľov. Zdroje vody problémové z hľadiska dodávanej kvality a kvantity Vodný zdroj

Katastrálne územie Okres

Korňa, povrchový odber Korňa Čadca Čierne, povrchový odber - u Chovancov - u Benčíkov

Čierne Čadca

Vyradené vodné zdroje Vodný zdroj

Katastrálne územie Okres

Vavrečský Námestovo Námestovo Pod Stasovou č.1 a č.2 Krivá Dolný Kubín Stojkov č.1, č.2 a č.3 Dlhá nad Oravou Dolný Kubín Lovisko Oravská Poruba Dolný Kubín U Sihelníka, studne S-1, 2, 3, 5, vrt-4 a povrchový odber z Kysuce

Čadca Čadca

Studničky Žilina Žilina Mútňanka, povrchový odber Mútne Námestovo


118

2.14.2.2. Návrh zásobovania pitnou vodou Text podkapitoly v ZaD č. 1 z r. 2005 sa nahrádza novým znením Požiadavky na rozvoj životnej úrovne obyvateľstva vyžadujú nevyhnutnosť ďalšieho rozvoja verejných vodovodov a to postupným zvyšovaním podielu zásobovaných obyvateľov uspokojovaním reálnych požiadaviek priemyslu, poľnohospodárstva i terciálnej sféry. Koncepcia rozvoja verejných vodovodov je orientovaná predovšetkým na využívanie kapacít vybudovaných zdrojov vody. Obce v dosahu hlavných vodárenských systémov budú postupne na ne napájané a obyvatelia budú zásobovaní pitnou vodou dodávanou zo zdrojov kvalitnej vody. Do obcí, ktoré sú mimo dosahu terajších prívodov vody a veľkokapacitných zdrojov by mali byť postupne budované nové prívody vody. Ak je možnosť získať miestne zdroje s dostatočnou výdatnosťou a vyhovujúcou kvalitou bude efektívnejšie zriadiť miestny vodovod. Nepredpokladá sa, že do roku 2015 budú mať všetky obce vybudovaný verejný vodovod. Okrajové osídlenia s malým počtom obyvateľov, ktorí na zásobovanie využívajú domové studne s vyhovujúcou kvalitou vody, budú najmä z ekonomických dôvodov riešené až v ďalšej etape. Prednostne je potrebné realizovať výstavbu verejných vodovodov v obciach, v ktorých obyvatelia sú zásobovaní pitnou vodou z domových studní, resp. z povrchových zdrojov, v ktorých kvalita vody nevyhovuje požiadavkám NV SR č. 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Na naplnenie strategického cieľa rozvoja verejných vodovodov v Žilinskom kraji, zvyšovať podiel obyvateľov zásobovaných bezchybnou a kvalitnou pitnou vodou z verejných vodovodov v zmysle koncepcie „Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií Žilinského kraja“ sú v ÚPN VÚC Žilinského kraja - zmeny a doplnky č. 4 navrhované nasledujúce priority :

1. OSV, vetva Námestovo - Novoť, stavby stavby súvisiace s napojením obcí Breza, Krušetnica, Zákamenné, Novoť, Beňadovo - II. etapa stavby „Zásobovanie vodou a odkanalizovanie regiónu Orava“, vo výhľade obce Oravská Lesná,

2. dobudovanie prívodu SKV Žilina - Bytča, 3. SKV Žilina, stavby súvisiace s napojením obcí Kotešová, Veľké Rovné,

Petrovice, Kolárovice, Štiavnik, stavba „Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd okresu Bytča“ a obce Maršová-Rašov,

4. rekonštrukcia a rozšírenie vodovodu do obce Rudinská a Oškerdy (miestna časť Kysuckého Nového Mesta), stavba „Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v regióne Dolné Kysuce“,

5. SKV Žilina, stavby súvisiace snapojením obcí po trase Nová Bystrica, Radôstka, Stará Bystrica, Zborov nad Bystricou, Klubina, Oščadnica, stavba „Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v regióne Stredné Kysuce“,

6. SKV Ružomberok - pripojenie obcí Liptovský Michal, Ivachnová, Bešeňová, Liptovská Teplá, Potok, II. etapa,

7. SKV Martin, stavby súvisiace s napojením obcí Trnovo, Trebostovo, Turčiansky Peter,

8. OSV, stavby súvisiace snapojením SKV Hladovka - Suchá Hora, 9. dobudovanie rozostavaných malých skupinových vodovodov : Bobrovček -

Pavlova Ves - Liptovské Beharovce, Sihelné - Oravská Polhora, Liptovská Lúžna - Liptovská Osada,

10. SKV Liptovský Mikuláš napojenie obce Beňadiková cez Stošice, 11. SKV Liptovský Mikuláš a SKV Pribylina, napojenie VZ Križan, 12. napojenie obcí Ižipovce, Liptovská Anna, Bukovina a Bobrovník na VZ Prosiek

a Liptovské Matiašovce,


119

13. Vyšná Boca, Nižná Boca, Čertovica, aktivácia potenciálnych VZ Vyšná Boca pre miestny SKV,

14. SKV Belá prívod vody z VZ Belá Kykula, 15. realizácia miestneho skupinového vodovodu : Horný Vadičov - Dolný Vadičov, 16. dokončenie rozostavaných obecných verejných vodovodov, 17. rozšírenie vodovodu Beňova Lehota - Kubínska Hoľa, 18. rozšírenie vodovodu Ružomberok - Malino Brdo, 19. SKV Lúčky - Kalameny, využitie prebytku vody z VZ Malatíny, 20. SKV Turčianske Teplice, stavby súvisiace snapojením obce Čremošné, 21. SKV Žilina, stavby súvisiace snapojením obcí Dlhé Pole, Divina, Nezbudská

Lúčka, 22. rekonštrukcie a rozšírenia verejných vodovodov v obciach s cieľom znížiť straty

vody a zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou pre uvažovaný územný rozvoj, 23. SKV Turčianske Teplice, prívod vody z VN Turček, výhľad, 24. prepojenie vodovodu Mútne - Oravské Veselé, výhľad, 25. OSV, využitie VZ Párnica (60,0 l.s-1) a súvisiace stavby, výhľad, 26. SKV Liptovský Mikuláš, využitie zdokumentovaných VZ Liptovské Matiašovce,

Huty, prívodné potrubie Liptovské Matiašovce - Liptovský Trnovec - Liptovský Mikuláš, VDJ Podbreziny a Liptovská Mara (zabezpečenie zásobovania obcí po trase a rekreačných lokalít pitnou vodou), výhľad,

27. v rámci nadregionálnych vzťahov : príprava realizácie VN Garajky na Ipoltici, veľkokapacitného zdroja pre Spišsko-popradskú vodárenskú sústavu s dotáciou vody pre SKV Liptovský Mikuláš, prívod z VN Garajky do prívodu Kráľova Lehota - Liptovský Mikuláš (náhrada potenciálne ohrozených zdrojov Kráľova Lehota, Liptovská Porúbka).

Návrh riešenia obcí bez verejného vodovodu

Okres Počet obyvateľov Návrh riešenia

Liptovský Mikuláš Bukovina 129 Napojenie na SKV Prosiek Veľké Borové 86 Obec bude riešená po roku 2015 Martin Folkušová 128 Obec bude riešená po roku 2015 Ružomberok Komjatná 1 485 Samostatný vodovod v realizácii Žilina Lutiše 818 Napojenie na SKV Žilina Paština Závada 257 Obec bude riešená po roku 2015

Ruší sa podkapitola 2.14.2.2.1. Predpokladaný rozvoj verejných vodovodov v jednotlivých okresoch Žilinského kraja uvedená v ZaD č.1 2.14.4. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd 2.14.4.1. Zhodnotenie územia z hľadiska zabezpečenia odvádzania a zneškodňovania odpadových vôd Text podkapitoly v ÚPN VÚC ŽK z r. 1998 sa nahrádza novým znením Súčasný stav v čistení a odvádzaní odpadových vôd v Žilinskom kraji zodpovedá historickému vývoju spoločnosti ako celku, možnostiach ekonomiky, stavu vývoja a aplikácie


120

nových technológií v oblasti realizácie stokových sietí a ČOV, kvalite stavebných prác, morálnemu a fyzickému opotrebovaniu strojnotechnologických zariadení a kanalizačných objektov. Berúc do úvahy dlhú životnosť kanalizačných objektov, ich technické parametre a konštrukčné riešenia zodpovedajú koncepčným zámerom a účelu, ktorý bol aktuálny v dobe ich návrhu a realizácie, ako aj finančným a technickým možnostiam danej doby. Rozvoj verejných kanalizácií v Žilinskom kraji, tak ako na celom Slovensku výrazne zaostáva za stavom v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou. 87,20 % obyvateľov je zásobovaných z verejného vodovodu. Na kanalizáciu je pripojených len 50,16 % obyvateľov. Rozdiel je o 37,04 %. Plán rozvoja verejných kanalizácií Žilinského kraja pri analýze súčasného stavu zásobovania pitnou vodou v Žilinskom vychádza zo štatistických údajov k 1.1.2005, v ktorých nie sú zahrnuté investície realizované po tomto termíne. V rámci rozvoja verejných kanalizácií boli v Žilinskom kraji realizované, resp. rozostavané nasledujúce významné stavby :

- na SKK Čadca a Turzovka boli napojené obce v aglomerácii Čadca a Turzovka (stavba Zásobovanie vodou a odkanalizovanie regiónu Horné Kysuce),

- na SKK a ČOV boli napojené obce v aglomerácii Námestovo (I. etapa), - na SKK a SČOV Hričov boli napojené obce v aglomerácii Žilina, - na SKK a ČOV Vrútky boli napojené obce v aglomerácii Martin, - na SKK a ČOV boli napojené obce v aglomerácii Liptovský Mikuláš, - na SKK a ČOV boli napojené obce v aglomerácii Ružomberok, - intenzifikácie ČOV Žilina, Liptovský Mikuláš, Námestovo, Čadca, Turzovka, Rajec, - SKK v aglomerácii Liptovská Teplá (I. etapa), - SKK Liptovská Lúžna - Liptovská Osada s ČOV Liptovská Osada - obecné kanalizácie s ČOV.

Do roku 2010 neboli dokončené všetky investičné zámery a tak ich realizácia bude predmetom realizácie do roku 2015. 2.14.4.2. Návrh rozvoja kanalizácií a ČOV Text podkapitoly v ZaD č. 1 z r. 2005 sa nahrádza novým znením Zabezpečenie zodpovedajúceho odvádzania a čistenia odpadových vôd je stanovené požiadavkami smernice 91/271/EHS a záväzkami, ktoré sa Slovenská republika zaviazala plniť v rámci predvstupových rokovaní s EÚ a ktoré sú jednoznačne definované aj v zákone č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Právny rámec európskej vodnej politiky vytvára Rámcová smernica o vodách (RSV) 2000/60/EC. Účelom tejto smernice je ustanoviť podmienky pre vytvorenie účinného systému ochrany vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd. Hlavným cieľom smernice 91/271/EHS týkajúcej sa nakladania s komunálnymi odpadovými vodami je ochrana vodných ekosystémov v európskom spoločenstve pred škodlivým účinkom vypúšťania nečistených alebo nedostatočne čistených komunálnych odpadových vôd. Emisné požiadavky smernice o nakladaní s komunálnymi odpadovými vodami sú dopĺňané kvalitatívnymi - imisnými požiadavkami na ochranu vôd formulovanými ďalšími smernicami EÚ, ktorých požiadavky sú plne transponované aj do právnych predpisov SR. Zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) vytvára právne prostredie pre všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých


121

ekosystémov v krajine, na zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd a na ich účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie. Pre problematiku odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd majú zásadný význam ustanovenia zákona, ktoré sú transpozíciou požiadaviek smernice 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd. V rámci efektívneho odvádzania a čistenia odpadových vôd je uplatňovaný systém kanalizačných aglomerácií. Pod aglomeráciou rozumieme územne ohraničenú oblasť, v ktorej je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, že je opodstatnené odvádzať z nej komunálne odpadové vody stokovou sieťou do čistiarne odpadových vôd, alebo na miesto ich spracovania a vypúšťania. V aglomeráciách od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov (ďalej EO), ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu a v aglomeráciách menších ako 2 000 EO, v ktorých je vybudovaná verejná kanalizácia bez primeraného čistenia sa zabezpečí vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do 31.12.2015 a v aglomeráciách nad 10 000 EO do 31.12.2010. Porovnanie zásadných požiadaviek európskej a slovenskej právnej úpravy zahŕňajúcej vynegociované podmienky a časový harmonogram týkajúci sa odvádzania a čistenia odpadových vôd z aglomerácií v SR je zhrnutý v nasledujúcej tabuľke : Termíny ustanovené pre členské štáty EÚ Smernicou 91/271/EHS Kategó-

ria aglo-merá-

cie

0 - 2 000 EO

2 000 - 10 000 EO

10 000 - 15 000 EO

15 000 -150 000 EO

>150 000 EO

Citlivá oblasť

Ak je vybudovaná stoková sieť zabezpečiť primerané čistenie OV Termín: do 31.12.2005

Zabezpečiť odvádzanie a sekundárne čistenie OV Termín: do 31.12.2005

Zabezpečiť odvádzanie a čistenie OV s odstraňovaním nutrientov Termín: do 31.12.1998



Vynegociované podmienky - premietnuté do právnej úpravy SR (zákon 364/2004 Z.z.) 0 - 2 000

EO 2 000 - 10 000 EO

10 000 - 100 000 EO

>100 000 EO

SR - celé územie citlivá oblasť

Ak je vybudovaná stoková sieť zabezpečiť primerané čistenie OV Termín: priebežne

Zabezpečiť odvádzanie a sekundárne čistenie OV Termín: do 31.12.2015



Podľa Národného programu Slovenskej republiky pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES z apríla 2007 na jednu ČOV môže byť napojených viacero aglomerácií. V ÚPN VÚC Žilinského kraja - zmeny a doplnky č. 4 v návrhu odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd boli na základe tejto možnosti rozšírené stanovené aglomerácie, ktoré sú uvedené v Prílohe č. 2 „Plánu rozvoja verejných kanalizácií pre územie Žilinského kraja“.


122

Súhrnný prehľad počtu obyvateľov, obcí a aglomerácií v Žilinskom kraji zaradených podľa veľkostných kategórií : Aglomerácie Menej ako

2000 EO 2000 - 10 000

EO Viac ako

10 000 EO Kraj spolu

Počet obyvateľov 81 472 87 306 523 948 693 892 Počet obcí 144 46 125 315 Počet aglomerácií 130 22 12 164

Z tabuľky vyplýva, že do 31.12.2010 je treba v Žilinskom kraji zabezpečiť požadované odvádzanie a čistenie odpadových vôd z minimálne 12 aglomerácii, čo predstavuje vyriešenie odkanalizovania v 125 obciach. Do 31.12.2015 je následne treba vyriešiť odvádzanie a čistenie odpadových vôd v ďalších 22 aglomeráciách, ktoré zahŕňajú 46 obcí. Priebežne, ak je vybudovaná stoková sieť, zabezpečiť primerané čistenie odpadových vôd v aglomeráciách s menej ako 2 000 EO. ÚPN VÚC Žilinského kraja - zmeny a doplnky č. 4 v návrhu odvádzania a čistenia odpadových vôd :

• rešpektuje z pohľadu medzinárodných záväzkov ekonomických a organizačno-technických možností nutnosť zabezpečiť do roku 2015 : - vyhovujúce odvádzanie a primerané čistenie odpadových vôd zo všetkých

aglomerácií nad 2 000 EO, - priebežne v aglomeráciách pod 2 000 EO, kde je vybudovaná stoková sieť,

primerané čistenie odpadových vôd, - riešenie odvádzania vôd z povrchového odtoku v aglomeráciách v súlade

s požiadavkami právnej úpravy, - technicky, organizačne a ekonomicky pripraviť riešenie čistenia odpadových vôd

pre čo najvyšší počet aglomerácií pod 2 000 EO, • v zmysle Plánu rozvoja verejných kanalizácií pre územie Žilinského kraja a

Národného programu SR pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS navrhuje : pre aglomerácie viac ako 10 000 EO - Bytča, vybudovanie kanalizácie v obciach Kolárovice, Kotešová, Petrovice, Veľké

Rovné, Hlboké nad Váhom, Štiavnik a v miestnych častiach Bytče, intenzifikácia ČOV Bytča a pripojenie aglomerácie Hvozdnica,

- Krásno nad Kysucou, vybudovanie kanalizácie v obciach Klubina, Nová Bystrica, Oščadnica, Radôstka, Stará Bystrica, Zborov nad Bystricou, v miestnej časti Čadce - Horelica, v miestnej časti Krásna nad Kysucou, rekonštrukcia ČOV Krásno nad Kysucou,

- Turzovka, vybudovanie kanalizácie v obci Klokočov, - Dolný Kubín, dobudovanie kanalizácie v obciach Vyšný Kubín, Jasenová,

vybudovanie kanalizácie v obciach Oravská Poruba, Párnica, Veličná, Žaškov (pripojenie aglomerácie Žaškov), Beňova Lehota - Kubínska hoľa, rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Dolný Kubín. Vo výhľade vybudovanie kanalizácie v obciach Leštiny, Osádka a napojenie obce Bziny,

- Kysucké Nové Mesto, vybudovanie kanalizácie v obciach Dolný Vadičov, Horný Vadičov, Lopušné Pažite, Nesluša, Povina, Rudina, Rudinka, Rudinská a miestnej časti Kysuckého Nového Mesta - Oškerda, rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Kysucké Nové Mesto,

- Liptovský Mikuláš, vybudovanie kanalizácie v obci Jalovec, Liptovský Trnovec, Pavlova Ves, Bobrovček, Liptovské Beharovce (priradené aglomerácie), v miestnych častiach mesta, rekonštrukcia kanalizácie v Demänovskej Doline,

- Martin, vybudovanie kanalizácie v obciach Ratkovo, Turčiansky Peter, Trebostovo, Príbovce, Benice, Rakovo, Valča, Necpaly (priradené aglomerácie),

- Námestovo, vybudovanie kanalizácie v obciach Oravská Polhora, Rabča, Rabčice, Sihelné, Vavrečka, Novoť, Oravské Veselé, Hruštín, Hruštín-časť Vaňovka,


123

Zákamenné, Breza, Krušetnica, Babín, Lomná, vo výhľade Bobrov, Mútne, Oravská Lesná (zrušenie ČOV po napojení obcí na aglomeráciu Námestovo)

- Ružomberok, dobudovanie kanalizácie v miestnej časti Biely Potok, vybudovanie kanalizácie v miestnej časti Malino Brdo,

- Nižná,Tvrdošín, dobudovanie kanalizácie v obciach Zábiedovo a Brezovica intenzifikácia ČOV Nižná. Vybudovanie kanalizácie v obciach Hladovka, Suchá Hora, Čimhová, Vitanová a napojenie aglomerácie Liesek na aglomeráciu Trstená, SKK Trstená - Tvrdošín - Nižná (výhľadovo zrušiť ČOV Liesek). Realizácia projektu : „Odkanalizovanie obcí Zuberec, Habovka, Oravský Biely Potok, Podbiel na ČOV Nižná (zrušenie ČOV Habovka a 2 ČOV Podbiel),

- Žilina, vybudovanie kanalizácie v obciach Divina, Divinka, Hričovské Podhradie, Lietava, Podhorie a v miestnych častiach Žiliny,

pre aglomerácie viac ako 2 000 EO - Predmier, vybudovanie kanalizácie v obciach Predmier a Maršová-Rašov a ČOV

Predmier (nová aglomerácia), - Sedliacka Dubová, vybudovanie kanalizácie v obciach Sedliacka Dubová, Dlhá

nad Oravou, pričlenenej obci Chlebnice a spoločnú ČOV Sedliacka Dubová, - Zázrivá, dobudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, - Kysucký Lieskovec, vybudovanie kanalizácie v obciach Dunajov, Lodno,

Ochodnica, dobudovanie kanalizácie v obci Kysucký Lieskovec, rekonštrukcia a inenzifikácia ČOV Kysucký Lieskovec,

- Východná, vybudovanie kanalizácie v obciach Východná, Hybe a spoločnú ČOV Hybe,

- Važec, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, - Kláštor pod Znievom, vybudovanie kanalizácie v miestnej časti obce Kláštor pod

Znievom a pričlenenej obci Turčiansky Ďur, - Mútne, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV (vo výhľade napojenie na

aglomeráciu Námestovo a zrušenie ČOV), - Liptovská Teplá, vybudovanie kanalizácie v obciach Ivachnová, Kalameny

(pričlenená obec), Liptovské Sliače, rekonštrukcia ČOV Liptovská Teplá, - Stankovany, vybudovanie kanalizácie v obciach Hubová, Ľubochňa, Stankovany,

Švošov a spoločnej ČOV Stankovany, - Liptovská Osada, dobudovanie kanalizácie v obciach Liptovská Lúžna, Liptovská

Osada, a ČOV Liptovská Osada, - Turčianske Teplice, vybudovanie kanalizácie v obciach Horná Štubňa, Háj

a Rakša, - Rajec, vybudovanie kanalizácie v obciach Ďurčiná, Rajecká Lesná, Šuja,

rekonštrukcia kanalizácie a ČOV Rajec, - Dlhé Pole, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, pre aglomerácie menej ako 2 000 EO - Súľov-Hradná, vybudovanie obecnej kanalizácie s ČOV, - Jablonové, dobudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, - Bukovina, vybudovanie kanalizácie v obciach Bobrovník, Bukovina, Liptovská

Anna a spoločnej ČOV Bobrovník, - Jakubovany, dobudovanie kanalizácie v obci Jakubovany a rekonštrukcia ČOV

Liptovský Ondrej, - Rekonštrukcia ČOV Liptovská Sielnica, - Huty, vybudovanie kanalizácie v obciach Huty, Malé Borové (pričlenená obec)

a spoločnú ČOV Huty, - Gôtovany, Ižipovce, Ľubela, Malatíny, Partizánska Ľupča, Prosiek, Veterná

Poruba, Vlachy, vybudovanie obecných kanalizácií s ČOV, - Dúbrava, Konská, Kvačany, Liptovské Kľačany, Liptovské Matiašovce, Nižná

Boca, Vyšná Boca, dobudovanie obecných kanalizácií a ČOV, - Blatnica, Podhradie, dobudovanie obecných kanalizácií a ČOV, - Liptovské Revúce, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, - Valaská Dubová, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV,


124

- Jazernica, vybudovanie kanalizácie v obciach Borcová, Jazernica a v pričlenených obciach Bodorová, Malý Čepčín, Abramová, Veľký Čepčín a spoločnú ČOV Jazernica,

- Dubové, (nová aglomerácia) vybudovanie kanalizácie v obciach Budiš, Dubové, Rudno a spoločnú ČOV Dubové,

- Mošovce, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, - Slovenské Pravno, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, - Čremošné, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, - Veľká Čierna, vybudovanie kanalizácie v obciach Malá Čierna, Veľká Čierna

a spoločnú ČOV Veľká Čierna,

Výstavba kanalizácií v aglomeráciách, ktoré nie sú zaradené do časového horizontu sa predpokladá postupne podľa dostupných finančných možností. Sem je možné zaradiť zámery jednotlivých obcí a mikroregiónov, napríklad komplexné riešenie odvádzania čistenia splaškových vôd z obcí situovaných v povodí vodnej nádrže Liptovská Mara. V zmysle § 8 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a znení zákona č. 384/2009 Z.z. sú ustanovené vody vhodné na kúpanie. Na území Žilinského kraja sa jedná o VN Liptovská Mara. Ruší sa podkapitola 2.14.4.2.1. Predpokladaný rozvoj verejných kanalizácií v jednotlivých okresoch uvedená v ZaD č. 1 z r. 2005 2.14.5. Zvláštne vody Text podkapitoly v ZaD č. 1 z r. 2005 sa nahrádza aktualizovaným znením 2.14.5.1. Minerálne vody Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 89/2000 Z. z. zo 6.3.2000 boli vyhlásené prírodné liečivé zdroje a prírodné zdroje minerálnych stolových vôd. Prírodné liečivé vody Na území Žilinského samosprávneho kraja sa za prírodný liečivý zdroj vyhlásený podľa osobitného predpisu považujú nasledujúce prírodné zdroje vody : Názov zdroja

Obec Katastrálne územie

Vojtech I. Vojtech II. (vrt S-6) Klement (vrt S-7) Žofia Jozef Ľudovít (vrt BJ-2A ) Fedorka (vrt HKV-2)

Liptovská Osada Liptovská Osada

Valentína (vrt BJ-101) Kúpeľný II. (vrt BLK-2)

Lúčky Lúčky

Vrt BJ-4 Martin Martin, Záturčie Vrt BJ-19 Kúpeľný (vrt BJ-22)

Rajecké Teplice Rajecké Teplice

Ľudový bazén Materský (vrt TJ-20) Vrt TTM-1 a TTM-2

Turčianske Teplice Turčianske Teplice


125

Prírodné minerálne vody Na území Žilinského samosprávneho kraja sa za prírodné minerálne vody vyhlásené podľa osobitného predpisu považujú nasledujúce prírodné minerálne vody: Názov zdroja

Obec Katastrálne územie

Vrt BJ-2 Martin Martin, Záturčie Vrt B-5 a vrt B-6 Budiš Budiš Vrt MH-1 Mošovce Mošovce Kláštorný (vrt KM-1) Kláštor pod Znievom Kláštor pod Znievom Vitalita (vrt LŠH-1) Liptovská Štiavnica Liptovská Štiavnica Vrt HV-107/A Socovce Socovce Vrt S-2 (Antonín) Liptovská Osada Liptovská Osada

Základným právnym predpisom v oblasti prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd je zákon č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečivých kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.


126

2.15. Energetika Zabezpečovanie hospodárstva Žilinského kraja palivami a energiou je realizované výrobno - zásobovacími sústavami, preto je dôležité v ÚPN VÚC Žilinského kraja z hľadiska územného zabezpečenia energetického hospodárstva poukázať na jeho stav a prepodkladaný rozvoj v : • zásobovaní elektrickou energiou • zásobovaní plynom • zásobovaní teplom. 2.15.1. Zásobovanie elektrickou energiou Text podkapitoly 2.15.1. sa nahrádza aktualizovaným textom. Dôležitým východiskovým potenciálom Žilinského kraja je využitie vodnej energie na výrobu elektrickej energie v sústave vodných elektrární na riekach Váh a Orava a tranzit energetických médií po nadradenej 400 kV sieti v prieťahu východ - západ a sever - juh cez riešené územie VÚC Žilinského kraja.

Problematika zásobovania elektrickou energiou sa člení na tieto základné okruhy : 1. výroba elektrickej energie 2. rozvod elektrickej energie 3. spotreba elektrickej energie 4. ekologické hľadisko výroby a spotreby elektrickej energie. 2.15.1.1. Výroba elektrickej energie 2.15.1.1.1. Tepelné elektrárne V bilančnom území VÚC Žilinského kraja prioritné postavenie majú tepláreň Žilina a tepláreň Martin, zabezpečujúce základnú výrobu elektrickej energie s výkonom 96,5 MW a ročnou výrobou 277,1 GWh, dosiahnutou v roku 1995. Do roku 2015 sa predpokladá zvýšenie základnej výroby elektrickej energie v uvádzaných zdrojoch s celkovým výkonom 145,7 MW a ročnou výrobou 700,0 GWh (tzv. rozšírený variant). 2.15.1.1.2. Vodné elektrárne Riešené územie má vhodné podmienky pre využitie hydroenergetického potenciálu. Na výrobe elektrickej energie v riešenom území sa podieľajú i vodné elektrárne, ktoré majú špičkový charakter výroby. Medzi najväčšie patria PVE Čierny Váh s výkonom 735,16 MW a ročnou výrobou 1203 GWh elektrickej energie. Ďalej sú to VE Liptovská Mara s inštalovaným výkonom 202,64 MW a ročnou výrobou 176 GWh, VE Mikšová s inštalovaným výkonom 93,6 MW a ročnou výrobou 208,4 GWh a VE Žilina s inštalovaným výkonom 62 MW a ročnou výrobou 171,0 GWh. Zostávajúce vodné elektrárne majú menší inštalovaný výkon, preto ich uvádzame v ďalšej časti (Tab. č. 15/4). Všetkými vodnými elektrárňami v riešenom území sa vyrobí celkom 2150,5 GWh/rok špičkovej energie. Celkový inštalovaný výkon vodných elektrární je 1259,2 MW. 2.15.1.1.3. Závodné teplárne Doplnkovým zdrojom tepelných elektrární so základnou výrobou elektrickej energie a vodných elektrární so špičkovou výrobou sú závodné teplárne OZETA NEO, a.s. Liptovský Mikuláš a Mondi SCP, a.s. Ružomberok. Vyrobená elektrická energia sa spotrebováva v závodoch.


127

2.15.1.1.4. Netradičné zdroje Z netradičných zdrojov energie sa v Žilinskom kraji využívajú: − Kogenerátorové jednotky v Bytterme a.s. Žilina (140 kW), Technometali s.r.o. Bytča (140

kW) a kogenerátorové jednotky s využitím bioplynu - ČOV Hričov (3x160 kW), ČOV Dolný Kubín (45 kW) a ČOV Nižná (45 kW). Dve kogenerátorové jednotky (2x563 kW) sú v nemocnici v Žiline.

− Solárna energia je využívaná ojedinele, a to len na prípravu TÚV a prikurovanie. − Veterná energia sa na území Žilinského kraja v súčasnej dobe nevyužíva. Podľa Energetickej politiky SR schválenej Uznesením vlády SR č. 29/2006 sa v súčasnosti z obnoviteľných zdrojov energie vrátane využitia hydroenergetického potenciálu veľkých vodných elektrární vyrába asi 5,2 TWh elektriny, čo predstavuje asi 16 % domácej spotreby elektriny. Celkový využiteľný potenciál obnoviteľných zdrojov energie dáva možnosť zvýšiť ich podiel na celkovej výrobe elektriny na 19 % v roku 2010 a na 24 % v roku 2030. Na základe záväzkov Slovenskej republiky k Európskej únii o zvyšovaní podielu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov je jednou z priorít energetickej politiky Slovenskej republiky podpora stavby a následnej výroby elektrickej energie v elektrických staniciach využívajúcich obnoviteľné zdroje elektrickej energie. V technickej praxi sa v súčasnosti javia ako reálne zdroje veterné elektrárne, elektrárne využívajúce fotovoltaické články a elektrárne využívajúce biomasu. Veterné elektrárne je vhodné budovať v oblastiach s vysokou priemernou rýchlosťou vetra v priebehu roka a podmienkou je rešpektovanie životného prostredia. Fotovoltaické elektrárne je vhodné budovať v oblastiach s vysokým počtom slnečných dní v priebehu roka a podmienkou je rešpektovanie životného prostredia. Oblasti s dobrými podmienkami na výstavbu elektrární využívajúcich obnoviteľné zdroje elektrickej energie sa v mnohých prípadoch nachádzajú v miestach s menšou hustotou a dimeziou distribučných vedení. Pre usmernenie aktivít v oblasti veternej energie a umiestňovania veterných parkov a veterných elektrární platí Smernica MŽP SR z 21.4.2010 č. 3/2010 - 4.1., ktorou sa ustanovujú štandardy a limity pre umiestňovanie veterných elektrární a veterných parkov na území Slovenskej republiky. V súvislosti s uplatňovaním smernice sú dôležité dve metodiky vydané MŽP SR a to : Metodika identifikácie a hodnotenia charakteristického vzľadu krajiny a Metodika hodnotenia vizuálnych vplyvov veterných elektrární a veterných parkov na krajinu. Kvantitu budovania a pripojovania elektrických staníc využívajúcich obnoviteľné zdroje pre výrobu elektrickej energie je potrebné dôkladne zvážiť aj z hľadiska dimenzovania elektrickej siete a z hľadiska regulačnej schopnosti elektrizačnej sústavy. Na základe vyššie uvedených skutočností umiestnenie fotovoltaických a veterných elektrární je potrebné riešiť pre každú potenciálnu lokalitu idividuálne na základe kompexného zhodnotenia širších skutočností.


128

Tabuľka č.15/2 Inštalované výkony a priemerná výroba elektrickej energie za rok v okresoch:

Rok 2004 Rok 2015 inšt.výkon (MW) výroba (GWh/r) inšt.výkon (MW) Výroba (GWh/r)

Bytča 93,60 208,40 93,60 208,40 Čadca - - - - Dolný Kubín - - - - Kys. Nové Mesto - - - - Liptovský Mikuláš 950,80 1417,10 950,80 1417,12 Martin 147,20 406,00 175,10 612,00 Námestovo - - - - Ružomberok 31,90 170,10 59,06 229,60 Turčianske Teplice

- - - -

Tvrdošín 28,00 41,20 28,00 41,20 Žilina 142,50 362,10 167,10 578,50 Spolu kraj 1394,00 2604,90 1473,66 3086,82

V tabuľke nie sú zahrnuté pripravované zámery na výstavbu veterných parkov, MVE a fotovoltaických elektrární, pretože nie je ukončený proces posudzovania vplyvov činností na životné prostredie podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. a v poskytnutých dokumentáciách chýbali údaje o inštalovanom výkone a výrobe elektrickej energie. 2.15.1.2. Rozvod elektrickej energie Prenos elektrickej energie v kraji sa uskutočňuje po prenosovom systéme 400 - 220 - 110 kV prostredníctvom energetických uzlov 400/220/110 kV transformovní ako aj distribučných sústav zvlášť vysokého napätia (ZVN) 400 kV a veľmi vysokého napätia (VVN) 220 kV a 110 kV (viď tabuľky č. 15/5 a 15/6). 2.15.1.2.1. Prenosová sústava 400 kV Prenosová sústava 400 kV riešeného územia s napojením na celoeurópsku 400 kV sústavu prechádza severnou časťou na smere Lemešany - Spišská Nová Ves - Liptovská Mara - Sučany - Varín - Nošovice (ČR), v smere sever - juh Sučany - Horná Ždaňa - Levice a Varín - Bošáca. Energetické uzly 400/110 kV Liptovská Mara, Varín a 400/220/110 kV Sučany sú prepojené 400 kV prenosovou sústavou : V493 Horná Ždaňa - Sučany, V494 Sučany - Liptovská Mara, V406 Varín - Liptovská Mara, V407 Liptovská Mara - Spišská Nová Ves,V045 PVE Čierny Váh - Liptovská Mara, V404 Varín - Nošovice, dvojité vedenie V405 Varín - Sučany, V495 Varín - Bošáca. Slovenská elektrizačná prenosová sústava a.s. (SEPS, a.s.) uvažuje s nasledovnými rozvojovými zámermi, pre ktoré je potrebné v ďalších územnoplánovacích dokumentáciách rezervovať príslušné koridory a priestory :

1. Prepojenie vedení pri Ružomberku v rámci realizácie rekonštrukcie elektrickej stanice Medzibrod a jej následného pripojenia do sústavy 400 kV bude vedenie V494 zaslučkované do R400 kV Medzibrod. Vzniknú takto dva nové úseky 400 kV vedení V494 Sučany - Medzibrod v koridore V272 (ESt Medzibrod - stožiar č. 73) a V461 Medzibrod - Liptovská Mara v koridore V273 (ESt Medzibrod - stožiar č. 100). Zvyšná časť vedení V272 a V273 bude na určitý čas prepojená nakrátko a bude slúžiť ako dočasné prepojenie na úrovni 220 kV v úseku Sučany - Lemešany.

2. Výstavba nového medzištátneho 2x400 kV vedenia ZVN v trase Varín - štátna hranica s Poľskom - Byczyna, toto vedenie je situované prevažne v súbehu s rekonštruovaným vedením V404.


129

3. Rekonštrukcia medzištátneho vedenia ZVN 400 kV Varín - štátna hranica s ČR - Nošovice na 2x 400 kV.

4. Odbočenie koridorov nových 2x400 kV vedení ZVN Varín - štátna hranica s Poľskom - Byczyna a ZVN Varín - štátna hranica s ČR - Nošovice od spoločného koridoru v katastrálnom území Kysuckého Nového Mesta, v úseku vedenia V404 medzi podpernými bodmi č. 189 až č.197.

5. Z dôvodu zvýšenia prenosovej schopnosti a spoľahlivosti severnej magistrály, SEPS, a.s. výhľadovo uvažuje o výstavbe nového 2x400 kV vedenia ZVN v trase Liptovská Mara - PVE Čierny Váh - Spišská Nová Ves a to variantne :

a) výstavbou nového 2x400 kV vedenia v koridore 220 kV vedenia V273 Medzibrod - Lemešany, pričom šírka koridoru sa zmení zo súčasných 55 m na 80 m vrátane ochranného pásma,

b) výstavbou nového 2x400 kV vedenia súbežne s existujúcim 1x400 kV vedením V407 a to za jeho prevádzky.

2.15.1.2.2. Prenosová sústava 220 kV Prenosová sústava 220 kV prechádza severnou časťou riešeného územia v smere Lemešany - Sučany - Nováky s napojením do transformovne Medzibrod (kraj Banská Bystrica). Energetický uzol 400/220/110 kV Sučany je prepojený prenosovou sústavou 220 kV vedeniami V271 Sučany - Bystričany a V272 Sučany - Medzibrod. V273 prechádza v trase Medzibrod - Lemešany Na 220 kV uzol Sučany je pripojená veľkoodberateľská 220 kV rozvodňa OFZ Široká dvojitým 220 kV vedením č. 281, 282. Na sústave 220 kV sa vykonávajú opatrenia a činnosti v oblasti údržby, aby sa dosiahla možnosť prevádzkovania po dobu jej obmedzenej životnosti. Po realizácii prechodu TR Medzibrod z 220 kV na 400/110 kV sa existujúce 220 kV vedenia č. 272 a č. 273 pri Ružomberku vzájomne prepoja, aby sa zachoval 220 kV prepoj Sučany - Lemešany pre možnosť 220 kV prevádzky v OFZ Široká. Po inštalácii uvedeného prepoja vedení č. 272 a č. 273 sa uvoľnený koridor po 220 kV vedeniach využije pre dve nové 1x400 kV a 2x110 kV vedenia. Koridory 220 kV vedení V272 a V281/282 cez obec Nolčovo (okres Martin) sa ponechajú – v súvislosti s likvidáciou sústavy 220 kV budú tieto vedenia po ich fyzickom dožití cca po roku 2020 zlikvidované bez náhrady. 2.15.1.2.3. Distribučná 110 kV VVN sieť Distribučné vedenia 110 kV slúžia pre rozdelenie elektrickej energie z nadradenej sústavy (uzol Varín, Sučany, Liptovská Mara) a zdrojov elektrickej energie (tepelné a vodné elektrárne) pre zásobovanie distribučných staníc 110/22 kV. Na území kraja sú to rozvodne: Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Hričov, Tepláreň Žilina, Rajčanka Žilina, Rajec, Tepláreň Martin, Košúty, Námestovo, Mokraď, Nižná, Liptovský Mikuláš, Závažná Poruba, Kráľova Lehota, Lisková, Sučany a Kraľovany. V území sa nachádzajú aj veľkoodberateľské elektrické stanice : INA - Kysucké Nové Mesto, KIA - Teplička nad Váhom, ZŤS Martin, SCaP a.s. Ružomberok, OFZ Istebné, Cementáreň Lietavská Lúčka, ŽOS Vrútky. Elektrická stanica TDZ Turany je v súčasnosti prevádzkovaná na 22 kV. V ďalšom období je potrebné zriaďovať nové stanice 110/22 kV : − do roku 2015 transformovňu 110/22 kV Raková, − po roku 2015 transformovne 110/22 kV priemyselný park Námestovo, Turzovka,

Terchová, Turčianske Teplice, Liptovská Osada, Hrboltová a Krásno nad Kysucou. Elektrické stanice 110/22 kV a distribučné 110 kV vedenia sú popísané v ďalších častiach. Výstavba nových rozvodní 110/22 kV bude závisieť od urbanizácie územia a nárastu zaťaženia rozvodnej siete na úrovni VVN a VN.


130

2.15.1.3. Spotreba elektrickej energie V spotrebe elektrickej energie sa politicko-ekonomické zmeny najmenej dotkli spotreby elektrickej energie obyvateľstva, pokles nastal v podnikateľskej sfére, a to u veľkoodberu aj u podnikateľského maloodberu. Stúpajúca spotreba elektrickej energie, ktorá začala v roku 1995, je signálom rozbiehania sa ekonomického života, čo má za následok disproporciu vo výrobe a spotrebe v neprospech výroby. Celková produkcia realizovaných zdrojov na výrobu elektrickej energie nepokrýva celkovú spotrebu elektrickej energie v rámci kraja. Vzhľadom na skutočnosť, že vodné elektrárne pracujú ako špičkové, je z hľadiska zabezpečenia požiadaviek spotreby elektrickej energie potrebná spolupráca so zdrojmi mimo kraja v rámci energetickej siete. 2.15.1.4. Ekologické hľadisko výroby a spotreby elektrickej energie Energetika predstavuje z ekologického hľadiska jeden z najvážnejších zdrojov znečisťovania ovzdušia. Ide o zdroje tepla a elektrickej energie, vyrábanej na báze pevného paliva. Nebezpečenstvo vzniká aj pri transporte energií, poruchách a haváriách. Pri ochrane ovzdušia pred exhalátmi je Slovenská republika viazaná viacerými zmluvami a záväzkami. Nedostatok energie v národnom hospodárstve, ako sa naň vyššie poukazuje, môže viesť k tlaku na aktivovanie zdrojov elektrickej energie na pevné palivo, čo by bolo v rozpore so snahou o znižovanie emisií. Aj táto skutočnosť poukazuje na potrebu výstavby ekologických zdrojov. Pri rastúcich cenách energie sa otvára priestor pre využitie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie. Ich využitie v súčasnosti je na Slovensku veľmi nízke. V riešenom území kraja je možné efektívne využiť náhradu jednoúčelových energetických výrobní kombinovanou výrobou elektriny a tepla (kogenerácia) v mestských a závodných teplárňach a kotolniach na zemný plyn. Významnú úlohu v rozvoji výroby elektrickej energie má nasadenie paroplynových zariadení (PPC) v teplárňach Žilina a Martin po roku 2010. V území sa odporúča využiť na lokálne zásobovanie teplom, resp. elektrickou energiou aj spaľovanie komunálneho a priemyselného odpadu. 2.15.1.5. Elektrická energia - okresy 2.15.1.5.1. Okres Bytča Výrobu elektrickej energie v území okresu zabezpečuje vodná elektráreň Mikšová I s ročnou výrobou 208,4 GWh a jedna kogeneračná jednotka 140 kW (Technometal s.r.o.). PVE Mikšová II. už nie je v prevádzke. Vzhľadom na skutočnosť, že vodná elektráreň pracuje ako špičkový zdroj, je z hľadiska zabezpečenia požiadaviek spotreby elektrickej energie potrebná spolupráca so zdrojmi a energetickou sieťou v rámci kraja. Hlavným napájacím uzlom okresu je 400/110 kV TR Varín, z ktorej po 110 kV vedeniach cez uzol Hc Hričov je vyvádzaný elektrický výkon do distribučnej transformovne 110/22 kV Bytča. Do 110/22 kV TR Bytča sú zaústené 110 kV vedenia : - 110 kV vedenie číslo 7701 Hc Hričov - Bytča - 110 kV vedenie číslo 7702 Považská Bystrica - Bytča Známe zámery : Do roku 2015 sa navrhuje zdvojenie poťahov liniek číslo 7701, 7702.


131

2.15.1.5.2. Okres Čadca V okrese Čadca nie je situovaný žiadny významnejší zdroj elektrickej energie a ani vo výhľade sa o takom neuvažuje. V území sú prevádzkované MVE na vodnej nádrži Nová Bystrica 175 + 40 kW - predpokladá sa rozšírenie o ďalších 250 kW a jedna mikroelektráreň v privádzači vody Krásno nad Kysucou - Kysucké Nové Mesto s výkonom 55 kW. V obci Skalité sú vhodné podmienky na vybudovanie veterného parku. V súčasnosti nie sú známe zámery na jeho realizáciu. Výroba elektrickej energie z týchto zdrojov sa v bilanciách neuvádza, pretože podstatne neovplyvní bilancie okresu - vyrobená elektrická energia sa spotrebuje v lokalite kde sa vyrobí. Zabezpečenie požiadaviek spotreby elektrickej energie sa bude orientovať na zdroje a napájacie uzly v kraji. Hlavným napájacím uzlom okresu bude 400/110 kV TR Varín, z ktorej po 110 kV vedeniach je vyvádzaný elektrický výkon cez uzol Hc Hričov do distribučnej transformovne 110/22 kV Čadca. Do 110/22 kV TR Čadca sú zaústené 110 kV vedenia : - 110 kV vedenie č. 603 Třinec - Čadca - 110 kV vedenie č. 7813 Hc Hričov - Čadca Známe zámery : Navrhuje sa výstavba nových 110 kV uzlov - TR 110/22 kV Raková (variant I.) do r. 2015 - rozšírenie TR 110/22 kV Čadca (variant II.) do r. 2015 - TR 110/22 kV Turzovka po r. 2015 - TR 110/22 kV Krásno nad Kysucou po r. 2015 Vedenia 110 kV : - 2x110 kV Kysucké Nové Mesto - Čadca (SME II. etapa) do r. 2015 - 2x110 kV vedenie Čadca - Raková do r. 2015 - 2x110 kV vedenie Raková - Turzovka po r. 2015 - zaústenie VVN vedenia č. 7813 do TR Krásno nad Kysucou po r. 2015 - 2x110 kV vedenie Hc Hričov - Turzovka po r. 2015 Pripravovaná trasa vedenia 2x110 kV Kysucké Nové Mesto - Čadca (SME II. etapa) vyvolala protest zo strany vlastníkov pozemkov a zo strany obcí Zákopčie, Podvysoká, Staškov. V grafickej časti je dokumentované variantné prepojenie transformovní Čadca, Raková a Turzovka podľa požiadky vyššie uvedených obcí. Obec Zákopčie požaduje korekciu trasy VVN vedenia 2x 110 kV v k.ú. obce Zákopčie severovýchodným koridorom mimo intravilán obce (v trase Petránky, Korbášovci, Hájnica, Letovci) ako alternatívu k trase riešenej v územnom rozhodnutí. V nadradenej sieti ZVN sa na území okresu navrhuje: - prestavba súčasného 1x400 kV vedenia č. 404 Varín - Nošovice na 2x400 kV vedenie a

jeho presmerovanie v oblasti Čadce do novej polohy v trase Ochodnica - Horelica - Podzávoz (v zmysle schváleného ÚPN mesta Čadca) po r. 2015

- nové 2x400 kV vedenie Varín - Byczyna (Poľsko) po r. 2015 2.15.1.5.3. Okres Dolný Kubín

V súčasnosti v okrese nie je situovaný žiadny zdroj elektrickej energie. Pre zabezpečenie požiadaviek spotreby bude potrebná spolupráca so zdrojmi a energetickými sieťami v kraji.


132

Hlavnými napájacími uzlami okresu sú : − 400/110 kV TR Liptovská Mara, z ktorej po 110 kV vedeniach je vyvážaný elektrický

výkon do uzla 110/22 kV Moraď − 400/220 kV TR Sučany, z ktorej sa rieši spotreba OFZ Široká po 220 kV vedeniach,

zaústených do TR 220/VN OFZ Široká Veľkoodberateľská TR 220/VN Široká je prepojená vedeniami : - 2x220 kV vedenie č. 281, 282 Sučany - Široká. Na 220 kV VVN vedení sa plánujú previesť technické opatrenia v oblasti údržby a obnovy, čím sa dosiahne predĺženie jej prevádzkovania o ďalších 10 - 15 rokov. Do transformovní 110/22 kV situovaných v území sú zaústené : − 2x110 kV vedenie č. 7205, 7206 Liptovská Mara - Mokraď − 110 kV vedenie č. 7211 Nižná - Mokraď − 2x110 kV vedenie č. 7214, 7215 Námestovo - Mokraď − 110 kV vedenie č. 7731 Lisková - Istebné − 110 kV vedenie č. 7732 Istebné - Mokraď − 110 kV vedenie č. 7764 Kraľovany - Istebné Známe zámery vo výstavbe elektrických vedení : − 110 kV vedenie č. 7211 a 7212 Mokraď - Nižná prebudovať na dvojité VN vedenie po r. 2015 2.15.1.5.4. Okres Kysucké Nové Mesto V okrese nie je situovaný žiadny významnejší zdroj elektrickej energie a neuvažuje sa o ňom ani vo výhľade. Zabezpečenie požiadaviek spotreby elektrickej energie sa bude orientovať na zdroje a napájacie uzly v kraji. Hlavným napájacím uzlom okresu je 400/110 kV TR Varín, z ktorej po 110 kV vedeniach je vyvádzaný elektrický výkon cez uzol Hc Hričov do distribučnej TR 110/22 kV Kysucké Nové Mesto a TR 110/22 kV Kysucké Nové Mesto (INA, a.s.) Do 110/22 kV TR Kysucké Nové Mesto sú zaústené 110 kV vedenia : − 110 kV vedenie č. 604 Třinec - Kysucké Nové Mesto − 110 kV vedenie č. 7814 Hc Hričov - Kysucké Nové Mesto − 2x110 kV vedenie Varín - Kysucké Nové Mesto (SME I. etapa) realizované r. 2002 Známe zámery vo výstavbe nových 110 kV vedení : − 2x110 kV vedenie Kysucké Nové Mesto - Čadca (SME II. etapa) do r. 2015 V nadradenej sieti ZVN sa na území okresu uvažuje : − prestavba súčasného 1x400 kV vedenia č. 404 na 2x400 kV vedenie po r. 2015 − nové 2x400 kV vedenie Varín - Byczyna po r. 2015 2.15.1.5.5. Okres Liptovský Mikuláš Výrobu elektrickej energie v území okresu zabezpečujú vodné elektrárne a závodná tepláreň s celkovou ročnou výrobou 1413,5 GWh, z toho : - PVE Čierny Váh 1203,0 GWh/rok - VE Liptovská Mara 176,0 GWh/rok - MVE Bešeňová 16,0 GWh/rok - OZETA NEO, a.s. Liptovský Mikuláš 18,5 GWh/rok


133

V území okresu sú prevádzkované MVE Okoličné - 800 kW, Trnovec - 860 kW a Malužiná - 150 kW, s celkovou ročnou výrobou cca 3,62 GWh a ďalšie tri: Pribylina - 27 kW, Bobrovec - 16 kW, Liptovská Teplá - 5,5 kW a Demänová. Celkovo sa na území okresu v návrhovom období vyrobí cca 1417,12 GWh/rok. Vyrábaná elektrická energia je špičkového charakteru, preto pre zabezpečenie požiadaviek spotreby je potrebná spolupráca so zdrojmi mimo kraja v rámci energetickej siete. Hlavným napájacím uzlom okresu je 400/110 kV TR Liptovská Mara, z ktorej po 110 kV vedeniach je vyvážaný elektrický výkon do uzlovej TR 110/22 kV Liptovská Mara, odtiaľ do distribučných transformovní Liptovský Mikuláš, Závažná Poruba a Kráľova Lehota. Do 400 kV rozvodne Liptovská Mara sú zaústené vedenia : − 400 kV vedenie č. 045 PVE Čierny Váh - Liptovská Mara − 400 kV vedenie č. 406 Varín - Liptovská Mara − 400 kV vedenie č. 407 Spišská Nová Ves - Liptovská Mara − 400 kV vedenie č. 494 Sučany - Liptovská Mara Územím okresu bez zaústenia prechádza trasa : − 220 kV vedenie č. 273 Medzibrod - Lemešany Zo 110 kV rozvodne Liptovská Mara vychádzajú 110 kV vedenia : − 2x110 kV vedenie č. 7201, 7202 Liptovská Mara - Liptovský Mikuláš − 2x110 kV vedenie č. 7203, 7204 Liptovská Mara - Lisková − 2x110 kV vedenie č. 7205, 7206 Liptovská Mara - Mokraď Územím okresu prechádzajú ďalšie 110 kV vedenia : − 110 kV vedenie č. 7221 Liptovský Mikuláš - Závažná Poruba − 110 kV vedenie č. 7722 Závažná Poruba - Kráľova Lehota − 110 kV vedenie č. 7223 Kráľova Lehota - Štrba Známe zámery : Z dôvodu zvýšenia prenosovej schopnosti a spoľahlivosti severnej magistrály, SEPS, a.s. výhľadovo uvažuje o výstavbe nového 2x400 kV vedenia ZVN v trase Liptovská Mara - PVE Čierny Váh - Spišská Nová Ves a to variantne :

a) výstavbou nového 2x400 kV vedenia v koridore 220 kV vedenia V273 Medzibrod - Lemešany, pričom šírka koridoru sa zmení zo súčasných 55 m na 80 m vrátane ochranného pásma,

b) výstavbou nového 2x400 kV vedenia súbežne s existujúcim 1x400 kV vedením V407 a to za jeho prevádzky.

2.15.1.5.6. Okres Martin Výrobu elektrickej energie v území okresu zabezpečuje tepelná elektráreň a vodné elektrárne s celkovou ročnou výrobou 406,0 GWh, z toho : − Tepláreň Martin 143,5 GWh/rok − VE Krpeľany 69,4 GWh/rok − VE Sučany 107,6 GWh/rok − VE Lipovec 85,5 GWh/rok V území okresu sú prevádzkované MVE Necpaly - 110 kW, Turiec I. - 240 kW, Turiec II. - 270 kW, Blatnica - 1437 kW, Turany a Krpeľany s celkovou ročnou výrobou 1,27 GWh. Do roku 2015 sa predpokladá zvýšenie inštalovaného výkonu v Tp Martin na 72,1 MW a ročnej výroby na 350,0 GWh, ďalej sa uvažuje o obnovení prevádzky v TDZ Turany (toho času zdroj odstavený) s inštalovaným výkonom 1,5 MW a ročnou výrobou 2,8 GWh. Celkovo sa na území okresu vyrobí do roku 2015 pri realizácii zámerov cca 612,0 GWh/rok elektrickej energie. Vyrobená elektrická energia bude mať prevažne špičkový


134

charakter, preto pre zabezpečenie požiadaviek spotreby bude potrebná spolupráca so zdrojmi mimo kraja v rámci energetickej siete. Hlavným napájacím uzlom okresu je 400/220/110 kV TR Sučany, z ktorej po 110 kV vedeniach je vyvážaný elektrický výkon do 110/22 kV uzla Hc Sučany, odtiaľ do distribučných transformovní Tp Martin, Košúty, ZŤS Martin, ŽOS Vrútky a po 22 kV do TDZ Turany. V území je situovaný 220 kV uzol Sučany, na ktorom sa uvažuje o rekonštrukcii s osadením nového transformátora. V súčasnosti z tohto uzla je napájaný veľkoodber v OFZ Široká. Z elektrickej stanice Sučany vychádza 110 kV vedenie : − 2x110 kV vedenie V7701 RZ Sučany - VE Sučany. Zo 110 kV rozvodne VE Sučany vychádzajú VVN vedenia : − 110 kV vedenie č. 7717 Hc Sučany - Varín − 110 kV vedenie č, 7718 Hc Sučany - Varín − 110 kV vedenie č. 7715 Hc Sučany - Košúty − 110 kV vedenie č. 7716 Hc Sučany - ŽOS Vrútky − 110 kV vedenie č. 7720 Hc Sučany - Hc Lipovec − 110 kV vedenie č. 7734 Hc Sučany - Kraľovany − 110 kV vedenie č. 7735 Hc Sučany - Istebné − 110 kV vedenie č. 7736 Hc Sučany - Hc Krpeľany − 110 kV vedenie č. 7767 Hc Sučany - Tp Martin − 110 kv vedenie č. 7808 Hc Sučany - TDZ Turany je v súčasnosti prevádzkované napätím

22 kV Územím prechádzajú ďalšie 110 kV vedenia : − 110 kV vedenie č. 7713 ŽOS Vrútky - Košúty − 110 kV vedenie č. 7744 Hc Lipovec - ZŤS Martin − 110 kV vedenie č. 7746 Tp Martin - ZŤS Martin Do nadradenej 400 kV rozvodne Sučany sú zaústené vedenia : − 2x400 kV vedenie č. 405 Varín - Sučany − 400 kV vedenie č. 406 Varín - Liptovská Mara − 400 kV vedenie č. 493 Horná Ždaňa - Sučany − 400 kV vedenie č. 494 Sučany - Liptovská Mara Do 220 kV rozvodne Sučany sú zaústené 220 kV vedenia : − 2x220 kV vedenie č. 281, 282 Sučany - OFZ Široká − 220 kV vedenie č. 271 Bystričany - Sučany − 220 kV vedenie č. 272 Medzibrod - Sučany Známe zámery vo výstavbe VVN vedení a elektrických staníc : − 2x110 kV vedenie Tp Martin - Košúty (trasu viesť v existujúcom koridore ZVN) po r. 2015 − 2x110 kV vedenie Košúty - Turčianske Teplice r. 2015 − 2x110 kV vedenie Varín - Hc Sučany

(trasu viesť mimo územia NP Malá Fatra) po r. 2010 − úpravu trasy 110 kV vedení č. 7717, 7718 v úseku

Turčianske Kľačany - Dubná Skala do polohy v súbehu 2x400 kV vedenia Varín - Sučany po r. 2010

− 110/22 kV transformovňa Turčianske Teplice po r. 2015


135

2.15.1.5.7. Okres Námestovo V okrese nie je v súčasnosti situovaný žiadny zdroj elektrickej energie. Zabezpečenie nárokov na spotrebu elektrickej energie sa bude orientovať na zdroje napájacie a uzly v kraji. Hlavným napájacím uzlom okresu je 400/110 kV TR Liptovská Mara, z ktorej po 110 kV vedeniach cez uzol kV Mokraď sa privádza elektrický výkon do distribučnej TR 110/22 kV Námestovo - lokalita Vavrečka. Do 110/22 kV TR Námestovo sú zaústené 110 kV vedenia : − 2x110 kV vedenie č. 7214, 7215 Mokraď - Námestovo − 2x110 kV vedenie č. 7213 Hc Ústie - Námestovo Známe zámery : Po roku 2015 sa navrhuje : − zdvojenie poťahov súčasných VVN vedení v trase Mokraď - Nižná - Hc Ústie - Vavrečka -

Námestovo, − výstavba TR 110/22 kV Námestovo PP, − 2x110 kV vedenie TR Vavrečka - TR Námestovo PP. 2.15.1.5.8. Okres Ružomberok Výrobu elektrickej energie v území okresu, ale len pre potrebu závodu, zabezpečuje závodná elektráreň Mondi SCP, a.s. Ružomberok s celkovou ročnou výrobou 138,7 GWh/r. V území okresu sú prevádzkované MVE Ružomberok (mesto) - 860 kW, Biely Potok - 70 kW, Kosovo (vodovodný privádzač) - 75 kW a Liptovská Osada, s celkovou ročnou výrobou cca 4,69 GWh. Vyrábaná elektrická energia v MVE je špičkového charakteru, preto pre zabezpečenie požiadaviek spotreby je potrebná spolupráca so zdrojmi mimo kraja v rámci energetickej siete. Hlavným napájacím uzlom okresu je 400/110 kV TR Liptovská Mara, z ktorej po 110 kV vedeniach sa vyváža elektrický výkon do uzla 110/22 kV Lisková. Zo 110 kV rozvodne Liptovská Mara do okresu Ružomberok vychádzajú tieto VVN vedenia : − 2x110 kV vedenie č. 7203, 7204 Liptovská Mara - Lisková − 2x110 kV vedenie č. 7205, 7506 Liptovská Mara - Mokraď Zo 110 kV rozvodne Lisková vychádzajú vedenia : − 2x110 kV vedenie č. 7207, 7208 Lisková - SCaP Ružomberok − 2x110 kV vedenie č. 7209 Lisková - SUPRA II. Ružomberok − 110 kV vedenie č. 7731 Lisková - OFZ Istebné − 110 kV vedenie č. 7857 Lisková - Sučany Územím okresu prechádzajú nadradené ZVN vedenia : − 400 kV vedenie č. 406 Varín - Liptovská Mara − 400 kV vedenie č. 494 Liptovská Mara - Sučany − 220 kV vedenie č. 272 Sučany - Medzibrod − 220 kV vedenie č. 273 Medzibrod - Lemešany − 2x220 kV vedenie č. 281, 282 Sučany - Široká Známe zámery vo výstavbe 110 kV zariadení : − 110/22 kV transformovňa Hrboltová po r. 2015 − rozšírenie transformovne v Liskovej o 40 MVA − zaústenie vedenia č. 7857 do TR Hrboltová po r. 2015 − 2x110 kV vedenie Lisková - Liptovská Osada po r. 2015


136

− 110/22 kV transformovňa Liptovská Osada po r. 2015 V nadradenej ZVN sieti v území okresu sa uvažuje : − nové 2x400 kV vedenie Liptovská Mara - Medzibrod (po realizácii prechodu Medzibrod

na 400 kV prevádzku) v koridore existujúcich 220 kV vedení (po ich likvidácii), − 220 kV prepoj Sučany - Lemešany (linky č. 272 a č. 273) pri Ružomberku, po zrušení 220

kV prevádzky v Medzibrode 2.15.1.5.9. Okres Turčianske Teplice V okrese nie je situovaný žiadny väčší zdroj elektrickej energie a nepredpokladá sa ani vo výhľade. V území okresu je v prevádzke MVE Dolná Štubňa (s výhľadom ďalšej MVE), ktoré však podstatne neovplyvnia bilanciu okresu - vyrobená elektrická energia sa spotrebuje v danej lokalite. Zabezpečenie požiadaviek spotreby elektrickej energie sa bude orientovať na zdroje a napájacie uzly v kraji. Hlavným napájacím uzlom okresu je 400/110 kV TR Sučany, z ktorej po 110 kV vedeniach je vyvádzaný elektrický výkon do distribučnej TR 110/22 kV Tp Martin, odkiaľ je územie okresu zabezpečované po distribučnej 22 kV sieti. Známe zámery : − výstavba novej 110/220 kV transformovne Turčianske Teplice po r. 2015 − 2x110 kV vedenie do TR Turčianske Teplice

(z plánovaného dvojitého VVN vedenia Tp Martin - Košúty) po r. 2015

− variantné prepojenie TR Turčianske Teplice po r. 2015 − 2x110 kV vedenie Turčianske Teplice - Kremnica (variant I) − 2x110 kV vedenie Turčianske Teplice - Handlová (variant II) 2.15.1.5.10. Okres Tvrdošín Výrobu elektrickej energie v území okresu zabezpečujú VE Hc Ústie s inštalovaným výkonom 21,8 MW a ročnou výrobou 29,6 GWh, malá vodná elektráreň Tvrdošín s inštalovaným výkonom 6,2 MW a ročnou výrobou 11,6 GWh a ďalšie MVE : Podbiel - 150 kW, Habovka - 100 kW, Oravice a Vitanová. Celkovo sa na území okresu do roku 2015 vyrobí cca 41,6 GWh/rok. Vyrábaná elektrická energia je špičkového charakteru, preto pre zabezpečenie požiadaviek spotreby je potrebná spolupráca so zdrojmi a energetickými sieťami kraja. Hlavným napájacím uzlom okresu je 400/110 kV TR Liptovská Mara, z ktorej po 110 kV vedeniach cez uzol 110 kV Mokraď sa privádza elektrický výkon do distribučnej TR 110/22 kV Nižná. Do transformovne 110/22 kV Nižná sú zaústené 110 kV vedenia : − 110 kV vedenie č. 7211 Mokraď - Nižná − 110 kV vedenie č. 7212 Nižná - Hc Ústie Známe zámery v 110 kV vedeniach : Zdvojenie poťahov súčasných VVN vedení medzi TR Mokraď a TR Námestovo - zdvojenie vedenia č. 7211 Mokraď - Nižná po r. 2015 - zdvojenie vedenia č. 7212 Nižná - Hc Ústie po r. 2015 - zdvojenie vedenia č. 7213 Hc Ústie - Námestovo po r. 2015


137

2.15.1.5.11 Okres Žilina Výrobu elektrickej energie v území okresu zabezpečuje tepelná a dve vodné elektrárne s celkovou ročnou výrobou 362,1 GWh, z toho : − Tp Žilina 133,6 GWh/rok − VE Hričov 57,5 GWh/rok − VE Žilina 171,0 GWh/rok (uvedená do prevádzky v r. 1999) Do roku 2015 sa plánuje zvýšiť výkon v Tp Žilina na 73,6 MW s ročnou výrobou 350,0 GWh. V území okresu sú v prevádzke MVE Krasňany a Kunerad, jedna kogeneračná jednotka v Bytterme a.s. Žilina a dve kogeneračné jednotky (2x563 kW) v nemocnici Žilina. Celkove na území okresu sa vyrobí v roku 2015 cca 650,30 GWh/rok elektrickej energie. Časť vyrobenej elektrickej energie bude mať špičkový charakter, preto pre zabezpečenie požiadaviek spotreby bude potrebná spolupráca so zdrojmi mimo kraja v rámci energetickej siete. Hlavným napájacím uzlom okresu je 400/110 kV TR Varín, z ktorej po 110 kV vedeniach je vyvážaný elektrický výkon do uzla 110/22 kV Hc Hričov, odtiaľ do distribučných transformovní Tp Žilina, Rajčanka Žilina, Cementáreň Lietavská Lúčka, Žilina PP (KIA). Transformovňa 110/22 kV Rajec, situovaná v okrese Žilina, je napájaná z uzla 220/110 kV Považská Bystrica. Presmerovanie napájania TR Rajec na uzol Žilina sa predpokladá po roku 2015. Zo 110 kV rozvodne Varín vychádzajú 110 kV vedenia : − 110 kV vedenie č. 7704 Varín - Cementáreň Lietavská Lúčka − 110 kv vedenie č. 7717 Varín - Hc Sučany − 110 kV vedenie č. 7718 Varín - Hc Sučany − 110 kV vedenie č. 7733 Varín - Rajčanka Žilina − 110 kV vedenie č. 7751 Varín - Hc Hričov Lúčka − 110 kV vedenie č. 7754 Varín - Tp Žilina − 2x110 kV vedenie Varín - Kysucké Nové Mesto (SME I. etapa), rok výstavby 2002 Zo 110 kV rozvodne Hc Hričov vychádzajú VVN vedenia : − 110 kV vedenie č. 7701 Hc Hričov - Bytča − 2x110 kV vedenie č. 7801, 7802 Hc Hričov - Mikšová − 110 kV vedenie č. 7805 Hc Hričov - Rajčanka Žilina − 2x110 kV vedenie č. 7813, 7814 Hc Hričov - Čadca - Kysucké Nové Mesto − 110 kV vedenie č. 7852 Hc Hričov - Tp Žilina − 110 kV vedenie č. 7873 Hc Hričov - Cementáreň Lietavská Lúčka − prípojka 2x110 kV do PP Žilina (KIA). Územím prechádzajú ďalšie 110 kV vedenia : − 2x110 kV vedenie č. 7803, 7804 Hc Mikšová - Považská Bystrica − 110 kv č. 7815 Hc Mikšová I. - Hc Mikšová II. − 110 kV vedenie č. 7661 Rajec - Ladce − 110 kV vedenie č. 7703 Rajec - Handlová − 110 kV vedenie č. 7702 Bytča - Považská Bystrica Do 400 kV rozvodne Varín zaúsťujú vedenia ZVN : − 400 kV vedenie č. 404 Varín - Nošovice (ČR) − 2x400 kV vedenie č. 405 Sučany - Varín, realizované v r. 2000 − 400 kV vedenie č. 495 Bošáca - Varín Známe zámery vo výstavbe elektroenergetických zariadení : − prestavba 400 kV vedenia č. 404 Varín - Nošovice na 2x400 kV vedenie po r. 2015


138

− nové 2x400 kV vedenie Varín - Byczyna (PR) po r. 2015 − rozšírenie TR Varín o trafo 250 MVA po r. 2005 − výstavba novej TR 110/22 kV Terchová po r. 2015 − 2x110 kV vedenie Varín - Sučany po r. 2010 (trasu viesť mimo územia NP Malá Fatra) − 2x110 kV vedenie Varín - Terchová po r. 2015 − 2x110 kV vedenie Lietavská Lúčka - Rajec po r. 2015 − 2x110 kV vedenie Hc Hričov - Turzovka po r. 2015 − 2x110 kV vedenie Rajec - Považská Bystrica (alternatíva) po r. 2015 − dobudovanie okružného 2x110 kV vedenia Žilina po r. 2015 V územnom pláne mesta Žilina sú rezervované plochy pre štyri nové zdroje elektrickej energie a tepla – kogenerátorovú jednotku v Považskom Chlmci (COGEN 40 MVA), spaľovňu odpadov pri VAS s.r.o. v k.ú. Mojšová Lúčka (STKO 40 MVA), spaľovňu tuhých komunálnych odpadov pri Teplárni a.s. Žilina (STKO 40 MVA) a paroplynový cyklus pri Teplárni a.s. Žilina (PPC 500 MVA). Problémom ostáva využitie veľkého prebytku odpadového tepla v meste Žilina.


139

Tabuľka č. 15/4 Zdroje elektrickej energie (elektrárne) Inšt.výkon v MW Ročná výroba GWh Kraj ID Okres Názov a miesto

zdroja 2004 2015 2004 2015 1 2 3 4 5 6 7 8

1/1 Bytča Mikšová I. 93,60 93,60 205,50 205,50 - Čadca - - - - - - Dolný Kubín - - - - - - Kysucké Nové

Mesto - - - - -

5/2 5/3 5/4 5/5 5/6 5/7


PVE Čierny Váh VE Liptovská Mara MVE Bešeňová MVE Okoličné MVE Trnovec MVE Malužiná

735,16 202,64

4,80 0,80 0,86 0,15

735,16 202,64

4,80 0,80 0,86 0,15

1203,00 176,00

16,00 1,60 1,72 0,30

1203,00 176,00

16,00 1,60 1,72 0,30

6/1 6/3 6/4 6/5

Martin Tepláreň Martin VE Krpeľany VE Sučany VE Lipovec

45,70 24,70 38,40 38,40

72,10 24,70 38,40 38,40

143,50 69,40

107,60 85,50

350,00 39,40

107,60 85,50

- Námestovo - - - - -

8/2 8/4

Ružomberok Mondi SCP Ružomberok MVE Ružomberok

20,00 0,86

41,20 0,86

138,70 4,40

186,20 4,40

- Turčianske Teplice

- - - - -

10/1 10/2

Tvrdošín VE Orava MVE Tvrdošín

21,80 6,20

21,80 6,20

29,60 11,60

29,60 11,60

Žilina

11/1 11/2 11/3 11/4

Žilina Tepláreň Žilina VE Hričov VE Žilina Spaľovňa TKO

49,00 31,50 62,00

-

73,60 31,50 62,00

40

133,60 57,50

171,00 -

350,00 57,50

171,00


140

Tabuľka č. 15/5 Stanice ZVN, VVN v Žilinskom kraji

Okres

ID

Názov a miesto

kV/kV

Celkový

Správca

Rok výkon MVA výstavby

1 2 3 4 5 7 8 1/1 ŽSR Bytča 110/22 50 SSE 1982 Bytča 1/2 Hc Mikšová 10,5/121 120 VET 1965 2/1 RZ Čadca 110/22 50/80+ SSE 1964/2005+ 2/2 Krásno nad Kysucou 110/22 50 SSE po r. 2015 2/3 Turzovka 110/22 32 SSE po r. 2015

Čadca

2/4 Raková 110/22 50 do r. 2015 3/1 OFZ Široká 220/VN 200 SE, a.s. 3/3 OFZ Istebné 110/6,3 100 SSE 1952 3/4 RZ Mokraď 110/22 41/65+ SSE 1952/2010+

Dolný Kubín

3/5 ŽSR Kraľovany 110/22 50 SSE 1952 Kysucké Nové Mesto

4/1 RZ Kysucké Nové Mesto INA a.s.

110/22

110/22

105

2x40

SSE

SSE

1964/2010+ po r. 2005

5/1 RZ Liptovská Mara 400/110 2x250 SEPS, a.s. SSE-D, a.s.

1976

5/2 Liptovská Mara 110/22 40 VET 1976 5/3 RZ Lipt. Mikuláš 110/22 25/80+ SSE 1953/2010+ 5/4 RZ Závažná Poruba 110/22 25 SSE 1987 5/5 RZ Kráľova Lehota 110/22 41 SSE 1953 5/6 Hc Liptovská Mara 10,5/121 250 VET 1976


5/7 PVE Čierny Váh 110/400 660 VET 1982 6/1 RZ Sučany 400/220 500 SEPS, a.s. 1965 6/2 RZ Sučany 220/110 200 SEPS, a.s. 1958 6/3 RZ Sučany 110/22 120 SSE 1958 6/4 Tp Martin 110/22 80 SSE 1953 6/5 Košúty 110/22 80 SSE 1987 6/6 ZŤS Martin 110/22 80 ZŤS 1953 6/7 ŽOS Vrútky 110/22 50 ŽOS 1987 6/8 DTZ Turany 110/22

(22) 12,5 DTZ 1955

6/9 Hc Sučany 10,5/121 48 VET 1958 6/10 Hc Krpeľany 10,5/121 37,5 VET 1957

Martin

6/11 Hc Lipovec 10,5/121 48 VET 1961 7/1 Námestovo 110/22 16/32+ SSE 1978/2010+ Námestovo 7/2 7/3

Námestovo PP Veterné parky Babín

110/22 22/110

32

po r. 2015 2012

8/1 RZ Lisková 110/22 80/120+ SSE 1952/1997+ 8/2 RZ Hrboltová 110/22 80+ SSE po r. 2015 8/3 SCaP Ružomberok 110/6,3 25 SCaP 8/4 SUPRA Ružomberok 110/6,3 33 SCaP 8/5 SUPRA II

Ružomberok 110/6,3 40 SCaP

Ružomberok

8/6 Liptovská Osada 110/22 50 SDSE po r. 2015 Turčianske Teplice

9/1 Turčianske Teplice 110/22 50 SSE po r. 2015

10/1 TESLA Nižná 110/22 50 SSE 10/2 Hc Ústie 10,5/121 50 VET 1954

Tvrdošín

10/3 Veter. park Tvrdošín 22/110 2012 11/1 RZ Varín 400/110 330 SEPS, a.s.

SSE-D, a.s. 1984/2000+

11/2 Tp Žilina 110/22 120 SSE 1964/1993 11/3 Rajčanka Žilina 110/22 65/80+ SSE 1930/2005+ 11/4 ČOV Hričov 110/22 50 SSE 1982 11/5 RZ Rajec 110/22 65 SSE 1978 11/6 Cementáreň

Lietavská Lúčka 110/22 20 SSE

11/7 Hc Hričov 10,5/121 48 VET 1965 11/8 Hc Žilina 10,5/121 80 VET 1999 11/9 Žilina PP 110/22 80 SSE 2006

Žilina

11/10 Terchová 110/22 32 SSE po r. 2015


141

Tabuľka č. 15/6 Vzdušné vedenia ZVN, VVN Okres Názov kV Číslo vedenia Poznámka

1 3 4 5 6 LM Liptovská Mara -

PVE Čierny Váh 400 V045 -

ZA-KM-CA Varín - Nošovice (ČR) 400 V404 1969-po r. 2015 dvojité ZA-MT Varín - Sučany 400 V405 1969-r. 2000 dvojité

LM-RK-MA Liptovská Mara - Varín 400 V406 1969 LM Liptovská Mara -

Spišská Nová Ves 400 V407 1969

LM-RK-MT Horná Ždaňa - Sučany 400 V493 Vedenie bolo v roku 2001 zaústené do Rz Sučany

LM-RK-MT Sučany - Liptovská Mara 400 V494 Po roku 2013 bude vedenie prevádzkované ako V494 Sučany - Medzibrod

ZA Bošáca - Varín 400 495 1984 LM PVE Čierny Váh -

Spišská Nová Ves - Lemešany 400 - po r. 2005

LM-RK Medzibrod - Liptovská Mara 2x400 V461 vedenie bude uvedené do prevádzky po roku 2012

ZA-KM-CA Varín - Byczyna (Poľsko) 2x400 - výhľad po r. 2015 MT Sučany - Bystričany 220 271 1957

MT-RK Sučany - Medzibrod 220 272 RK-LM Medzibrod - Lemešany 220 273

1957, v roku 2013 budú vedenia prepojené a prevádzkované ako 220 kV Sučany - Medzibrod

MT-RK-DK Sučany - Široká 2x220 281-282 1964 CA-KM Třinec - Čadca -

Kysucké Nové Mesto 2x110 603-604 -

LM Liptovská Mara - Liptovský Mikuláš

2x110 7201-7202 1976

LM-RK Liptovská Mara - Lisková 2x110 7203-7204 1976 LM-DK Liptovská Mara - Mokraď 2x110 7205-7206 1966

RK Lisková - SUPRA I-III 2x110 7207-7208 - RK Lisková - SUPRA II 110 7209 1994-VVN kábel

DK-TS Mokraď - Nižná 110 7211 zdvojenie po r. 2010 TS-NO Nižná - Hc Ústie 110 7212 zdvojenie po r. 2010

NO Hc Ústie - Námestovo 110 7213 zdvojenie po r. 2010 DK-NO Mokraď - Námestovo 2x110 7214-7215 1987 ZA-BY Hc Hričov - Bytča 110 7701 1957-dvojité r. 2005

BY Považská Bystrica - Bytča 110 7702 1957-dvojité r. 2005 ZA Varín -

Cementáreň Lietavská Lúčka 110 7704 -

MT Hc Sučany - RZ Sučany 2x110 7704-7705 1955 ZA-MT Varín - Hc Sučany 110 7717 1957 ZA-MT Varín - Hc Sučany 110 7718 1957

MT ŽOS Vrútky - Košúty 110 7713 1989 MT Hc Sučany - Košúty 110 7715 1989 MT Hc Sučany - ŽOS Vrútky 110 7716 1989 MT Hc Lipovec - Hc Sučany 110 7720 1957 LM Lipt. Mikuláš - Závažná Poruba 110 7721 - LM Kráľova Lehota -

Závažná Poruba 110 7722 -

LM Kráľova Lehota - Štrba 110 7723 - RK-DK Lisková - OFZ Istebné 110 7731 1952

DK OFZ Istebné - Mokraď 110 7732 1976 ZA Varín - Rajčanka Žilina 110 7733 -

MT-DK Hc Krpeľany - Kraľovany 110 7734 1955 MT-DK Hc Sučany - OFZ Istebné 110 7735 1955

MT Hc Sučany - Hc Krpeľany 110 7736 1955 MT Hc Lipovec - ZŤS Martin 110 7744 1957 MT Tp Martin - ZŤS Martin 110 7746 1960 DK Kraľovany - OFZ Istebné 110 7764 1955 MT Hc Sučany - Tp Martin 110 7767 1960

RK-MT Lisková - TDZ Turany 110 7768 1955 ZA Hc Hričov - Hc Mikšová 2x110 7801-7802 -


142

Pokračovanie tabuľky č. 15/6 Vzdušné vedenia ZVN, VVN

Okres Názov kV Číslo vedenia Rok výstavby 1 3 4 5 6

BY Hc Mikšová - Považská Bystrica

2x110 7803-7804 -

ZA Hc Hričov - Rajčanka Žilina 110 7805 - MT Hc Sučany - TDZ Turany 22(110) 7808 1955

ZA-KM-CA Hc Hričov - Kysucké Nové Mesto - Čadca

2x110 7813-7814 -

BY Hc Mikšová I - Hc Mikšová II 110 7815 - ZA Varín - Hc Hričov 110 7851 - ZA Hc Hričov - Tp Žilina 110 7852 - ZA Varín - Tp Žilina 110 7854 - ZA Hc Hričov -

Cementáreň Lietavská Lúčka 110 7873 -

ZA Hc Ladce - Rajec 110 7661 1978-zrušenie po r. 2005 MT Košúty - Tp Martin 2x110 - MT Košúty - Turčianske Teplice 2x110 - výhľad po r. 2015

ZA-MT Varín - Hc Sučany 2x110 - 2005 RK zaústenie 7857 - Hrboltová 2x110 - výhľad po r. 2015 ZA Varín - Terchová 2x110 - výhľad po r. 2015

ZA-KM-CA Varín - Kysucké Nové Mesto (I.etapa)

2x110 - realizované 2002

CA Kysucké Nové Mesto - Čadca -SME (II. etapa)

2x110 - po r. 2010

CA Čadca - Turzovka 2x110 - výhľad po r. 2015 ZA zaústenie 7813 -

Krásno nad Kysucou 2x110 - výhľad po r. 2015

ZA-CA Cementáreň Lietavská Lúčka -Rajec

2x110 - výhľad po r. 2015

CA Hc Hričov - Turzovka 2x110 - výhľad po r. 2015 RK Hrboltová - Liptovská Osada 2x110 - výhľad po r. 2015

LM-DK Liptovská Mara - Mokraď 2x110 - výhľad po r. 2015 PB-ZA Považská Bystrica -

Rajec (alter. ad 56)

ZA zaústenie 7851 - Žilina PP (KIA)

2x110

NO Vavrečka - Námestovo PP 2x110 výhľad po r. 2015


143

2.15.2. Zásobovanie plynom Text podkapitoly 2.15.2. sa nahrádza aktualizovaným textom. 2.15.2.1. Zhodnotenie územia z hľadiska zásobovania plynom Zemný plyn je dôležitou časťou palivo - energetickej základne Žilinského kraja (ŽK). Zásobovanie plynom v území kraja je riešené využívaním vybudovaných plynárenských zariadení plynárenskej sústavy SR. Dodávku a spotrebu zemného plynu v kraji zabezpečujú nasledujúce plynárenské zariadenia: 1) VTL plynovody

a) Severné Slovensko DN 500, PN 64 b) Rimavská Sobota - Liptovská Kokava DN 500, PN 64 c) Kysucký plynovod DN 500, DN 300, DN 200, DN 150, DN 100, PN 40 d) Oravský plynovod DN 200, PN 64; DN 200, DN 150, PN 40 e) Považský plynovod DN 300, PN 25 f) Žilina - Martin - Prievidza DN 300, PN 25

Základné údaje o uvedených VTL plynovodoch sú uvedené v tab. 15/9. Z hľadiska nadradenej plynárenskej sústavy SR je hlavný zdroj zemného plynu pre ŽK medzištátny VTL plynovod Bratstvo s prepojovacími VTL plynovodmi Malženice - Považská Bystrica, Severné Slovensko a Rimavská Sobota - Michalová - Liptovská Kokava. 2) Odovzdávacie stanice plynu (OS) VTL/VTL :

- OS Strečno VTL 64 Severné Slovensko/VTL 25 Považský plynovod - Žilina - Martin - Prievidza,

- OS Varín VTL 64 Severné Slovensko/VTL 25 Kysucký plynovod, - OS Dlhá nad Oravou VTL 64 Severné Slovensko - Oravský plynovod/VTL 40

Oravský plynovod.

Uvedené plynárenské zariadenia prostredníctvom VTL plynovodov, VTL prípojok a sústavy regulačných staníc (RS) umožňujú v roku 2009 využitie zemného plynu vo všetkých formách spotreby (vykurovanie, príprava TÚV, varenie a technologické účely) v 203 obciach Žilinského kraja, čo predstavuje 64,4 % z celkového počtu obcí 315.

Tabuľka č. 15/7 Porovnanie úrovne plynofikácie v roku 2001 Por. č. Ukazovateľ Slovenská

republika Žilinský kraj

2001 Perc. podiel

(%) 1 2 3 4 5 1 Rozloha v km2 49034 6788 13,8 2 Počet obyvateľov 5379455 692332 12,9 3 Počet obcí 2873 315 10,9 4 Počet bytov 1665536 202389 12,15 5 Počet plynofikovaných obcí 2104 199 9,4 6 % plynofikácie obcí 73,2 63,2 - 7 Počet plynofikovaných bytov 1316629 116903 8,9 8 % plynofikácie bytov 79,0 57,7 - 9 Spotreba plynu mil. m3/ rok: celkom 7100 425 6,0 10 z toho obyvateľstvo 2000 175 8,8 11 % spotreby obyvateľstva z celkovej

spotreby 28,2 41,1 -


144

Propán - bután Skvapalnený vykurovací plyn propán - bután (P-B) je rovnocenný zo zemným plynom.

Jeho špecifické vlastnosti ho predurčujú na široké použitie všade tam, kde je neefektívne privádzať zemný plyn a v neplynofikovaných obciach. Na území ŽK plní požiadavky odberateľov plniareň P-B v Martine. V SR zabezpečuje dodávky P-B a.s. PROBUGAS. Využitie P-B je prevažne na varenie, ale začína sa rozvoj využívania aj pre účely vykurovania, prípravy TÚV a technologické účely. Tabuľka č. 15/8 Počet odberateľov a spotreba P-B orientačné údaje

Územie Počet odberateľov Dodávky P-B t /rok

1 2 3 Slovensko 460 000 35 000 Žilinský kraj 69 000 6 540 % 15% 18,7%

2.15.2.2. Zásady rozvoja zásobovania riešeného územia zemným plynom Rozvoj plynofikácie kraja a jednotlivých okresov musí vychádzať z : • hodnotenia súčasného stavu, • energetickej koncepcie SR, • koncepcie územného rozvoja Slovenska (KURS) 2001, • ekonomickej a finančnej analýzy investičných projektov jednotlivých energetických

zásobovacích sústav (elektrifikácia, plynofikácia, CZT a doprava palív), • z hodnotenia prínosu pre životné prostredie, pričom je potrebné popri zabezpečení

hospodárskej základne kraja energiami a palivami vytvoriť súčasne aj podmienky pre postupné dosiahnutie rovnakej kvality životného prostredia vo všetkých okresoch a zvýšiť tak kvalitu bývania v obciach vidieckeho osídlenia.

Predpokladaný vývoj spotreby zemného plynu v Žilinskom kraji do roku 2005 - 695

mil. m3/rok a do r. 2015 - 1025 mil.v m3/rok, čo predstavuje z predpokladanej spotreby SR v r. 2005 - z 8 670 mil. m3/rok 8% a v roku 2015 z 11 200 mil. m3/rok 9,15%. Pre zabezpečenie zvýšeného podielu zemného plynu na energetickej bilancii kraja a dodržaní ekonomických a environmentálnych hľadísk je potrebné : • rozšíriť prepravnú kapacitu plynárenskej sústavy v okresoch : Námestovo, Liptovský

Mikuláš a Ružomberok viď tab. 15/9, • zintenzívniť rozvoj plošnej plynofikácie kraja efektívnou výstavbou nových miestnych sietí, • zvyšovať využiteľnosť existujúcich plynárenských zariadení tak, aby v cieľovom roku 2015

sa dosiahla 70% plynofikácia kraja, • racionálne využívať zemný plyn pri výrobe elektriny a tepla v :

a) decentralizovaných zdrojoch priamo u spotrebiteľa, b) kogeneračných zariadeniach, ktorých základné komponenty tvoria plynové turbíny

alebo plynové motory (teplárne, výhrevne CZT), • podporovať rozvoj použitia zemného plynu a P-B ako alternatívaneho paliva na pohon

motorových vozidiel hlavne v MHD, prímestskej hromadnej doprave a individuálnej doprave.

Návrh rozvoja plynofikácie kraja do roku 2015 je v tabuľkách 15/10, 15/11. Z hľadiska územného rozvoja k zabezpečeniu rozvoja plynofikácie v kraji je potrebné : • Vytvoriť územné podmienky pre vedenie trás navrhnutých plynovodov. • Pri využívaní územia nevyhnutne chrániť vybudované a navrhované plynárenské

zariadenia predpísanými ochrannými pásmami, tak aby bola možná ich výstavba prípadne rekonštrukcia a obnova.


145

Tabuľka č. 15/9 Diaľkové plynovody v Žilinskom kraji

Kraj, okres

Číslo plyno-vodu

Názov plynovodu

Dĺžka (km)

Max. tlak

(MPa)

Priemer (mm)

Rok uvedenia

do prevádzky

1 2 3 4 5 6 7 Žilina Dolný Kubín Liptovský Mikuláš

1 Severné Slovensko 140 6,4 500 1979

Liptovský Mikuláš 2 Rimavská Sobota - Liptovská Kokava

23 6,4 500 1982

Bytča Žilina

3 Považský plynovod : Dubnica - Považská Bystrica - Žilina

31 2,5 300 1958

Žilina Martin Turčianske Teplice

4 Žilina - Martin - Prievidza 36 2,5 300 1960-1967

Žilina Čadca

5 Kysucký plynovod : Varín - Čadca - Raková

49 4,0 500, 300, 200

1987, 1996

Čadca 5.3 Raková - Turzovka - Vysoká nad Kysucou

19 4,0 150, 100

2002

Dolný Kubín 6 Oravský plynovod : Malatiná - Dlhá nad Oravou

9 6,4 200 1996

Dolný Kubín Tvrdošín

6.1 Dlhá nad Oravou - Trstená - Liesek

23 4,0 200, 150

1993-1996

Tvrdošín Námestovo

6.2 Trstená - Námestovo, Námestovo - Krušetnica

21 8

4,0 4,0

200, 150, 100

2002 do r. 2015

Liptovský Mikuláš Ružomberok

2.1 Liptovský Hrádok - Liptovské Sliače - Ružomberok

32 0,4 225, 160

do r. 2015

Tabuľka č. 15/10 Plynofikácia obcí Žilinského kraja v roku 2009

Počet obcí Počet Žilinský kraj okres

všetkých plynofiko-

vaných

% plynofikácie

obcí v okrese

Počet bytov 2001

Počet odbera-

teľov

% plynofik. okresu

RS OS

1 2 3 4 5 6 7 8 9 Bytča 12 12 100,0 8605 10 Čadca 23 21 91,3 25108 12 Dolný Kubín 24 15 62,5 11334 9 1 Kysucké Nové Mesto 14 14 100,0 9625 5 Liptovský Mikuláš 56 28 50,0 23525 14 Martin 43 24 55,8 31708 21 Námestovo 24 4 16,7 12540 4 Ružomberok 25 11 44,0 18268 5 Turčianske Teplice 26 11 42,3 5067 8 Tvrdošín 15 15 100,0 9075 8 Žilina 53 50 94,3 47534 45 2 Kraj spolu 315 205 65,1 202389 141 3


146

Tabuľka č. 15/11 Plynofikácia obcí Žilinského kraja v roku 2015

Počet obcí Počet Žilinský kraj okres všetkých plynofiko-

vaných

% plynofikácie

obcí v okrese

Počet bytov

Počet odbera-

teľov

% plynofik. okresu

RS OS

1 2 3 4 5 6 7 8 9 Bytča 12 12 100,0 9390 7395 78,8 10 Čadca 23 23 100,0 27050 16900 62,5 13 Dolný Kubín 24 23 95,8 12200 7840 64,2 11 1 Kysucké Nové Mesto 14 14 100,0 10200 6540 64,1 5 Liptovský Mikuláš 56 42 75,0 25300 19650 77,6 16 Martin 43 34 79,1 33700 28800 85,4 23 Námestovo 24 21 87,5 14630 9200 62,9 7 Ružomberok 25 18 72,0 20010 12550 62,7 5 Turčianske Teplice 26 21 80,8 5500 4400 80,0 11 Tvrdošín 15 15 100,0 10000 6430 64,3 8 Žilina 53 51 96,2 53020 46500 87,7 49 2 Kraj spolu 315 274 87,0 221000 166205 75,2 158 3 Percento plynofikácie obcí v okrese : (počet plynofikovaných obcí / celkový počet obcí) x 100 Percento plynofikácie okresu : (počet plynofikovaných bytov / celkový počet bytov) x 100. 2.15.2.3. Návrh koncepcie rozvoja zásobovania zemným plynom v jednotlivých okresoch

Realizované a navrhované plynárenské zariadenia v území kraja umožňujú v rámci plynárenskej sústavy SR ich efektívne využitie vo všetkých okresoch a pre všetky formy spotreby zemného plynu. Rozvoj plynofikácie je navrhnutý tak, aby percento plynofikácie obcí v jednotlivých okresoch k roku 2015 dosiahlo aspoň 70% a percento plynofikácie okresu aspoň 60%. Plynofikácia sídiel je výhodná tam, kde posúdenie rozvojového programu plynofikácie dosiahne záväzné ukazovatele ekonomickej efektívnosti. 2.15.2.3.1. Okres Bytča 1. Rok plynofikácie : 1973 2. Percento plynofikácie okresu v roku 2003 : 59,00 3. Počet plynofikovaných obcí v roku 2009 : 12 4. VTL plynovody zabezpečujúce dopravu plynu pre okres sú uvedené v tab.č. 15/12. 5. Návrh nových plynárenských zariadení : 6. Údaje o rozvoji plynofikácie okresu do roku 2015 sú uvedené v tabuľke č. 15/13 7. Okres Bytča má 100,00 %-nú plynofikáciu obcí s počtom 12. 8. Možnosť plynofikácie navrhovaných lokalít priemyselných parkov : dobrá.

Tabuľka č. 15/12 VTL plynovody v okrese Bytča

Okres

Číslo plynovodu

Názov plynovodu Dĺžka (km)

Max. tlak (MPa)

Priemer (mm)

Rok uvedenia do prevádzky

1 2 3 4 5 6 7 3 Považský plynovod 9,0 2,5 300 1958

3.1 Bytča - Veľké Rovné 12,7 2,5 150, 100 1994 Bytča

3.2 Bytča - Hvozdnica 3,1 2,5 150 2001


147

Tabuľka č. 15/13 Plynofikácia obcí v okrese Bytča

Počet Do roku Názov sídla RS OS

Počet odberateľov

1 2 3 4 5 Mesto Bytča + miestne časti Hrabové, Pšurnovice, Malá Bytča,

4

Ostatné plynofikované obce : 6 Hlboké nad Váhom, Hvozdnica, Jablonové, Kolárovice, Kotešová, Maršová-Rašov, Petrovice, Predmier, Súľov-Hradná, Štiavnik, Veľké Rovné,

Spolu 10 5 080

2003

Percento plynofikácie okresu : 59,00 % 2009 detto 2003

Mesto Bytča 4 Ostatné plynofikované obce : 6 Všetky obce v okrese Spolu 10 7 395

2015

Percento plynofikácie okresu : 78,80 % 2.15.2.3.2. Okres Čadca 1. Rok plynofikácie : 1988 2. Percento plynofikácie okresu v roku 2003 : 33,50 % 3. Počet plynofikovaných obcí v roku 2009 : 21 4. VTL plynovody zabezpečujúce dopravu plynu pre okres sú uvedené v tabuľke č.15/14. 5. Návrh nových plynárenských zariadení :

a) Doporučuje sa nová RS v Čadci pre priemyselný park Čadca - Podzávoz. b) Prepojovacie STL plynovody : Turzovka - Klokočov, Korňa.

6. Údaje o rozvoji plynofikácie okresu do roku 2015 sú uvedené v tabuľke č.15/15. 7. Do roku 2015 sa navrhuje pre okres Čadca 100,00 % plynofikácia obcí s počtom 23. 8. Možnosť plynofikácie navrhovaných lokalít priemyselných parkov : dobrá, pre PP Čadca -

Podzávoz bude potrebné realizovať samostatnú VTL prípojku (možnosť zásobovania teplom aj z CZT).

Tabuľka č. 15/14 VTL plynovody v okrese Čadca

Okres

Číslo plynovodu


Max. tlak (MPa)

Priemer (mm)


1 2 3 4 5 6 7 5 Kysucký plynovod

Varín - Čadca - Raková 30,5 4,0 500, 300 1988 Čadca

5.3 Raková - Turzovka - Vysoká nad Kysucou

19,0 4,0 200, 150 2002


148

Tabuľka č. 15/15 Plynofikácia obcí v okrese Čadca


Počet odberateľov

1 2 3 4 5 Mesto Čadca 2 Mesto Turzovka 2 Mesto Krásno nad Kysucou 1 Mestá spolu 5 Ostatné plynofikované obce : 7 Čierne, Dlhá nad Kysucou, Dunajov, Klubina, Makov, Nová Bystrica, Olešná, Oščadnica, Podvysoká, Radôstka, Raková, Skalité, Stará Bystrica, Staškov, Svrčinovec, Vysoká nad Kysucou, Zákopčie, Zborov nad Bystricou,

Spolu 12 8 425

2003


Mesto Čadca 3 Mesto Turzovka 2 Mesto Krásno nad Kysucou 1 Mestá spolu 6 Ostatné plynofikované obce : 7 detto 2003 + Klokočov, Korňa, Spolu 13 16 900

2015

Percento plynofikácie okresu : 62,50 % 2.15.2.3.3. Okres Dolný Kubín 1. Rok plynofikácie : 1982 2. Percento plynofikácie okresu v roku 2003 : 43,10 3. Počet plynofikovaných obcí v roku 2009 : 15 4. VTL plynovody zabezpečujúce dopravu plynu pre okres sú uvedené v tabuľke č.15/16. 5. Návrh nových plynárenských zariadení :

a) VTL prípojka k združenej RS pre obce Pucov, Pribiš, Pokryváč, Osádka, Leštiny, Vyšný Kubín, Jasenová (Valaská Dubová, Komjatná okres Ružomberok) do roku 2015.

b) Združená RS v lokalite Osádka do roku 2015. c) Prepojovacie STL plynovody : Osádka - Leštiny - Vyšný Kubín - Jasenová - Valaská

Dubová (okres Ružomberok), Široká - Medzibrodie, Pokryváč - Pucov - Pribiš do roku 2015.

6. Údaje o rozvoji plynofikácie okresu do roku 2015 sú uvedené v tabuľke č. 15/17. 7. K roku 2015 sa navrhuje pre okres Dolný Kubín 95,80 % plynofikácie obcí s počtom 23. 8. Možnosť plynofikácie navrhovaných lokalít priemyselných parkov : dobrá, pre PP Orava je

potrebné vybudovať nové plynárenské zariadenia (RS + plynovody). Tabuľka č. 15/16 VTL plynovody v okrese Dolný Kubín

Okres

Číslo plynovodu


Max. tlak (MPa)

Priemer (mm)


1 2 3 4 5 6 7 1 Severné Slovensko 39 6,4 500 1979 6 Malatiná -

Dlhá nad Oravou 9 6,4 500 1993

Dolný Kubín

6.1 Dlhá nad Oravou - Trstená - Liesek (údaje po hranicu okresu)

6

6,4

200

1994 - 1996


149

Tabuľka č. 15/17 Plynofikácia obcí v okrese Dolný Kubín Počet Do roku Názov sídla

RS OS Počet

odberateľov 1 2 3 4 5

Mesto Dolný Kubín 3 Ostatné plynofikované obce : 6 1 Bziny, Dlhá nad Oravou, Horná Lehota, Chlebnice, Istebné, Krivá, Malatiná, Oravský Podzámok, Párnica, Sedliacka Dubová, Veličná, Zázrivá, Žaškov,

Spolu 9 1 4 890

2003

Percento plynofikácie okresu : 43,10 % 2009 detto 2003 + Oravská Poruba

Mesto Dolný Kubín 3 Ostatné plynofikované obce : 8 1 detto 2003 + Jasenová, Leštiny, Medzibrodie nad Oravou, Osádka, Pokryváč, Pribiš, Pucov, Vyšný Kubín,

Spolu 11 1 7 840

2015

Percento plynofikácie okresu : 64,20 % 2.15.2.3.4. Okres Kysucké Nové Mesto 1. Rok plynofikácie : 1987 2. Percento plynofikácie okresu v roku 2003 : 44,40 % 3. Počet plynofikovaných obcí v roku 2009 : 14 4. VTL plynovody zabezpečujúce dopravu plynu pre okres sú uvedené v tabuľke č.15/18. 5. Návrh nových plynárenských zariadení : 6. Údaje o rozvoji plynofikácie okresu do roku 2015 sú uvedené v tabuľke č.15/19. 7. Okres Kysucké Nové Mesto má 100,00 % plynofikáciu obcí s počtom 14. 8. Možnosť plynofikácie navrhovaných lokalít priemyselných parkov : dobrá. Tabuľka č. 15/18 VTL plynovody v okrese Kysucké Nové Mesto

Okres

Číslo plynovodu


Max. tlak (MPa)

Priemer (mm)


1 2 3 4 5 6 7 5 Kysucký plynovod 7,5 4,0 300 1988

5.1 Dolný Vadičov - Kysucké Nové Mesto (Radoľa)

7,0 4,0 150 1988 Kysucké Nové Mesto

5.2 Radoľa - Nesluša - Rudina - Divina (okres Žilina)

38,0 4,0 150 1998

Tabuľka č. 15/19 Plynofikácia obcí v okrese Kysucké Nové Mesto


Počet odberateľov

1 2 3 4 5 Mesto Kysucké Nové Mesto 2 Ostatné plynofikované obce : 3 Dolný Vadičov, Horný Vadičov, Kysucký Lieskovec, Lodno, Lopušné Pažite, Nesluša, Ochodnica, Povina, Radoľa, Rudina, Rudinka, Rudinská, Snežnica,

Spolu 5 4 270

2003


Mesto Kysucké Nové Mesto 2 Ostatné plynofikované obce : 3 Všetky obce v okrese Spolu 5 6 540

2015

Percento plynofikácie okresu : 64,10 %


150

2.15.2.3.5. Okres Liptovský Mikuláš 1. Rok plynofikácie : 1980 2. Percento plynofikácie okresu v roku 2003 : 58,90 % 3. Počet plynofikovaných obcí v roku 2009 : 28 4. VTL plynovody zabezpečujúce dopravu plynu pre okres sú uvedené v tabuľke č.15/20. 5. Návrh nových plynárenských zariadení :

a) VTL plynovody a prípojky: VTL prípojka pre RS Liptovský Hrádok (južná trasa, STL Liptovský Hrádok - Ružomberok - Liptovské Sliače).

b) Regulačné stanice RS VTL/STL : RS Bobrovec, RS VTL/0,4 MPa Liptovský Hrádok do roku 2015).

c) Prepojovacie STL plynovody súvisiace s plynofikáciou navrhovaných obcí do roku 2015.

6. Údaje o rozvoji plynofikácie okresu do roku 2015 sú uvedené v tabuľke č. 15/21. 7. K roku 2015 sa navrhuje pre okres Liptovský Mikuláš 77,60 % plynofikácia a 75,00 %

plynofikácia obcí s počtom 42. Ostatné obce sa môžu plynofikovať pri preukázaní efektívnosti plynofikácie. Doporučuje sa využívať propán-bután a elektrickú energiu ako čisté formy palív a energie. Vzhľadom na to, že okres sa nachádza v oblasti TANAP-u a NAPANT-u je dôležité venovať rozvoju plynofikácie náležitú pozornosť a zamerať sa z hľadiska ochrany životného prostredia na maximálne možné využitie zemného plynu vo všetkých formách jeho spotreby.

8. Možnosť plynofikácie navrhovaných lokalít priemyselných parkov : dobrá. Tabuľka č. 15/20 VTL plynovody a STL 0,4 MPa v okrese Liptovský Mikuláš

Okres

Číslo plynovodu


Max. tlak (MPa)

Priemer (mm)


1 2 3 4 5 6 7 1 Severné Slovensko 50 6,4 500 1979 2 Rimavská Sobota -

Liptovská Kokava 23 6,4 500 1982

1.1 Liptovská Anna - Ružomberok

1 6,4 300 1982


1.2 STL 0,4 MPa Liptovský Hrádok - Ružomberok

24 0,4 225, 160

do r. 2015


151

Tabuľka č. 15/21 Plynofikácia obcí v okrese Liptovský Mikuláš


Počet odberateľov

1 2 3 4 5 Mesto Liptovský Mikuláš 2 Mesto Liptovský Hrádok 1 Mestá spolu 3 Ostatné plynofikované obce : 11 Demänovská Dolina, Hybe, Jakubovany, Jamník, Kráľova Lehota, Kvačany, Liptovská Kokava, Liptovská Porúbka, Liptovská Sielnica, Liptovské Matiašovce, Liptovský Ján, Liptovský Ondrej, Liptovský Peter, Liptovský Trnovec, Malužiná, Pavčina Lehota, Pavlova Ves, Podtureň, Pribylina, Prosiek, Smrečany, Uhorská Ves, Vavrišovo, Važec, Východná, Závažná Poruba,

Spolu 14 13 870

2003


Mesto Liptovský Mikuláš 2 Mesto Liptovský Hrádok 2 Mestá spolu 4 Ostatné plynofikované obce : 12 detto 2003 + Bobrovček, Bobrovec, Dúbrava, Galovany, Jalovec, Lazisko, Liptovské Beharovce, Liptovské Kľačany, Ľubela, Malatíny, Partizánska Ľupča, Svätý Kríž, Trstené, Žiar

Spolu 16 19 650

2015

Percento plynofikácie okresu : 77,60 % 2.15.2.3.6. Okres Martin 1. Rok plynofikácie : 1960 2. Percento plynofikácie okresu v roku 2003 : 75,70 % 3. Počet plynofikovaných obcí v roku 2009 : 24 4. VTL plynovody zabezpečujúce dopravu plynu pre okres sú uvedené v tabuľke č.15/22. 5. Návrh nových plynárenských zariadení :

a) VTL plynovody a prípojky : VTL prípojka Žabokreky - Belá-Dulice, VTL prípojka Žabokreky - RS Mädokýš do roku 2015

b) Regulačné stanice RS VTL/STL : RS Belá - Dulice, RS Mädokýš do roku 2015 c) Prepojovacie STL plynovody : do roku 2015 Vrútky - Lipovec - Turčianske Kľačany,

Trebostovo - Trnovo a Belá-Dulice - Necpaly. Do roku 2015 RS Mädokýš - Tomčany - Dražkovce - Sklabiňa - Turčianske Jaseno (Dolný a Horný Kalník, Záborie).

6. Údaje o rozvoji plynofikácie okresu do roku 2015 sú uvedené v tabuľke č. 15/23. 7. K roku 2015 sa navrhuje 85,40 % plynofikácia okresu a 79,10 % plynofikácia obcí s

počtom 34. Ostatné obce sa môžu plynofikovať pri preukázaní efektívnosti plynofikácie. V ostatných obciach sa doporučuje využívať propán-bután (zdroj plnička P-B v Martine) a elektrickú energiu ako čisté formy palív a energií.

8. Možnosť plynofikácie navrhovaných lokalít priemyselných parkov : dobrá.


152

Tabuľka č. 15/22 VTL plynovody v okrese Martin Okres

Číslo

plynovodu Názov plynovodu Dĺžka

(km) Max. tlak

(MPa) Priemer

(mm) Rok uvedenia do prevádzky

1 2 3 4 5 6 7 4 Žilina - Martin -

Prievidza 25,0 2,5 300 1967

4.1 Martin - Sučany - Turany

10,5 2,5 200 1994

4.2 Bystrička - Žabokreky 3,5 2,5 100 1986 4.21 Žabokreky -

Belá-Dulice 4,0 2,5 100 do roku 2015

Martin

4.4 Turčianske Teplice - Blatnica

8,5 2,5 100 1998

Tabuľka č. 15/23 Plynofikácia obcí v okrese Martin

Počet Počet Do roku Názov sídla RS OS odberateľov

1 2 3 4 5 Mesto Martin 9 Mesto Vrútky 1 Mestá spolu 10 Ostatné plynofikované obce : 11 Benice, Blatnica, Bystrička, Dražkovce, Kláštor pod Znievom, Košťany nad Turcom, Krpeľany, Nolčovo, Podhradie, Príbovce, Rakovo, Ratkovo, Slovany, Sučany, Šútovo, Trebostovo, Turany, Turčianska Štiavnička, Valča, Žabokreky,

Spolu 21 24 027

2003

Percento plynofikácie okresu : 75,70 % 2009 detto 2003 + Diaková

Mesto Martin 9 Mesto Vrútky 1 Mestá spolu 10 Ostatné plynofikované obce : 13 detto 2003 + Belá-Dulice, Dolný Kalník, Horný Kalník, Lipovec, Necpaly, Sklabiňa, Trnovo, Turčianske Jaseno, Turčianske Kľačany, Záborie,

Spolu 23 28 800

2015

Percento plynofikácie okresu : 85,40 % 2.15.2.3.7. Okres Námestovo 1. Rok plynofikácie : 1999 2. Percento plynofikácie okresu v roku 2003 : 5,70 % 3. Počet plynofikovaných obcí v roku 2009 : 4 4. VTL plynovody zabezpečujúce dopravu plynu pre okres sú uvedené v tabuľke č.15/24. 5. Návrh nových plynárenských zariadení :

a) VTL plynovody a prípojky : do roku 2015 Námestovo - Krušetnica, VTL Námestovo - Rabča (prípadne prepoj STL). V prípade potreby zvýšenia kapacity oravského plynovodu po ekonomickom vyhodnotení sa môže vybudovať ďalší bod napojenia okresu na VTL plynovod Severné Slovensko v trase Zázrivá - Hruštín resp. na Oravský plynovod v trase Oravský Podzámok - Hruštín (Babín).

b) Regulačné stanice RS VTL/STL, RS Lokca, RS Krušetnica do roku 2015. V prípade druhého napojenia na sústavu VTL plynovodov Severné Slovensko resp. Oravský plynovod OS (RS) Hruštín.

c) Prepojovacie STL plynovody : po roku 2005 variant STL Námestovo - Zubrohlava - Rabča - Rabčice - Bobrov, Krušetnica - Breza - Lomná, Lokca - Vasiľov - Babín - Hruštín, Krušetnica - Zákamenné - Oravská Lesná, Zákamenné - Novoť.


153

6. Údaje o rozvoji plynofikácie okresu do roku 2015 sú uvedené v tabuľke č. 15/25. 7. Okres Námestovo je jediný okres Žilinského kraja, v ktorom treba rozvíjať plynofikáciu

vzhľadom na to, že do okresu nie je zavedená železničná doprava je doprava palív a energií možná len : • pomocou cestnej siete, v zimnom období dosť náročné na dopravu pre tuhé a tekuté

palivá a dodávku P-B, • pomocou prenosovej sústavy elektrizačnej siete. Z uvedeného dôvodu je potrebné zabezpečeniu realizácie plynofikácie venovať náležitú pozornosť a usmerňovať ju tak, aby k roku 2015 mohla dosiahnuť plynofikácia 62,90 % a počet plynofikovaných obcí 21 (87,50 % z celkového počtu obcí v okrese).

8. Možnosť plynofikácie navrhovaných lokalít priemyselných parkov : dobrá, lokalita Breza až po vybudovaní VTL plynovodu Námestovo - Krušetnica.

Tabuľka č. 15/24 VTL plynovody v okrese Námestovo

Okres

Číslo plynovodu


Max. tlak (MPa)

Priemer (mm)


1 2 3 4 5 6 7 Námestovo 6.2 Trstená - Námestovo,

Námestovo - Krušetnica21 8

4,0 4,0

200, 150 100

2002 do roku 2015

Tabuľka č. 15/25 Plynofikácia obcí v okrese Námestovo


Počet odberateľov

1 2 3 4 5 Mesto Námestovo 2 Ostatné plynofikované obce : 2 Oravská Jasenica, Ťapešovo, Vavrečka, Spolu 4 720

2003


Mesto Námestovo 2 Ostatné plynofikované obce : 5 detto 2003 + Babín, Bobrov, Breza, Hruštín, Klin, Krušetnica, Lokca, Lomná, Novoť, Oravská Lesná, Oravská Polhora, Rabča, Rabčice, Sihelné, Vasiľov, Zákamenné, Zubrohlava

2015

Spolu 7 9 200 Percento plynofikácie okresu : 62,90 %

2.15.2.3.8. Okres Ružomberok 1. Rok plynofikácie : 1980 2. Percento plynofikácie okresu v roku 2003 : 48,30 % 3. Počet plynofikovaných obcí v roku 2009 : 11 4. VTL plynovody zabezpečujúce dopravu plynu pre okres sú uvedené v tabuľke č.15/26. 5. Návrh nových plynárenských zariadení :

a) Prepojovacie STL plynovody do roku 2005 : Ružomberok - Liptovská Štiavnica -Ludrová, Ružomberok - Liptovská Osada (kúpele Korytnica) - Liptovská Lúžna - Liptovské Revúce,

b) do roku 2015 : RS1 Ružomberok (južná trasa) - Sliače - Liptovský Hrádok, (Jasenová okres Dolný Kubín ) - Valaská Dubová - Komjatná.

6. Údaje o rozvoji plynofikácie okresu do roku 2015 sú uvedené v tabuľke č. 15/27. 7. V roku 2015 sa navrhuje pre okres 62,70 % plynofikácia s počtom 18 plynofikovaných

obcí (72,00 % z celkového počtu obcí v okrese).


154

Tabuľka č. 15/26 VTL plynovody a STL 0,4 MPa v okrese Ružomberok

Okres

Číslo plynovodu


Max. tlak (MPa)

Priemer (mm)


1 2 3 4 5 6 7 1.1 Liptovská Anna -

Ružomberok 12 6,4 300 1982 Ružomberok

2.1 STL 0,4 MPa Liptovský Hrádok - Ružomberok - Liptovské Sliače

8 0,4 225 do r. 2015

Tabuľka č. 15/27 Plynofikácia obcí v okrese Ružomberok


Počet odberateľov

1 2 3 4 5 Mesto Ružomberok 1 Ostatné plynofikované obce : 4 Bešeňová, Ivachnová, Kalameny, Likavka, Liptovská Štiavnica, Liptovská Teplá, Lisková, Lúčky, Ludrová, Štiavnička,

Spolu 5 8 820

2003


Mesto Ružomberok 1 Ostatné plynofikované obce : 4 detto 2003 + Liptovská Osada (kúpele Korytnica), Liptovská Lúžna, Liptovské Revúce, Liptovské Sliače, Liptovský Michal, Valaská Dubová, Komjatná,

Spolu 5 12 550

2015

Percento plynofikácie okresu : 62,70 % 2.15.2.3.9. Okres Turčianske Teplice 1. Rok plynofikácie : 1977 2. Percento plynofikácie okresu v roku 2003 : 61,90 % 3. Počet plynofikovaných obcí v roku 2009 : 11 4. VTL plynovody zabezpečujúce dopravu plynu pre okres sú uvedené v tabuľke č.15/28. 5. Návrh nových plynárenských zariadení :

a) VTL plynovody a prípojky : VTL prípojky Abramová, Rudno do roku 2015, VTL prípojka Ráztočno - Sklené - po ekonomickom a územnom hodnotení, Turčianske Teplice - Horná Štubňa, Ivančiná do roku 2015.

b) Regulačné stanice RS VTL/STL : RS Abramová, RS Horná Štubňa, RS Sklené do roku 2015.

c) Prepojovacie STL plynovody : Ivančiná, Blažovce, Borcová, Jazernica a Brieštie do roku 2015.

6. Údaje o rozvoji plynofikácie okresu do roku 2015 sú uvedené v tabuľke č.15/29. 7. K roku 2015 sa navrhuje pre okres Turčianske Teplice 80,00 % plynofikácia s počtom

plynofikovaných obcí 21 (80,80 % z celkového počtu obcí v okrese). 8. Možnosť plynofikácie navrhovanej lokality pre priemysel a sklady : dobrá.


155

Tabuľka č. 15/28 VTL plynovody v okrese Turčianske Teplice

Okres

Číslo plynovodu


Max. tlak (MPa)

Priemer (mm)


1 2 3 4 5 6 7 4 Žilina - Martin -

Prievidza 15,0 2,5 300 1967

4.3 Budiš - Turčianske Teplice

10,0 2,5 150 1980

4.4 Turčianske Teplice - Blatnica

8,5 2,5 100 2001

4.5 Turčianske Teplice - Horná Štubňa

3,5 2,5 100 do r. 2015

Turčianske Teplice

4.6 Ráztočno - Sklené 2,5 2,5 100 do r. 2015 Tabuľka č. 15/29 Plynofikácia sídiel v okrese Turčianske Teplice


Počet odberateľov

1 2 3 4 5 Mesto Turčianske Teplice 2 Ostatné plynofikované obce : 6 Bodorová, Budiš, Dubové, Jasenovo, Malý Čepčín, Mošovce, Slovenské Pravno, Turček, Veľký Čepčín,

Spolu 8 3 136

2003

Percento plynofikácie okresu : 61,90 % 2009 detto 2003 + Háj

Mesto Turčianske Teplice 2 Ostatné plynofikované obce : 9 detto 2009 + Abramová, Blažovce, Borcová, Brieštie, Horná Štubňa, Ivančiná, Jazernica, Rakša, Rudno, Sklené,

Spolu 11 4 400

2015

Percento plynofikácie okresu : 80,00 % 2.15.2.3.10. Okres Tvrdošín 1. Rok plynofikácie : 1993 2. Percento plynofikácie okresu v roku 2003 : 50,40 % 3. Počet plynofikovaných obcí v roku 2009 : 15 4. VTL plynovody zabezpečujúce dopravu plynu pre okres sú uvedené v tabuľke č.15/30. 5. Návrh nových plynárenských zariadení : 6. Údaje o rozvoji plynofikácie okresu do roku 2015 sú uvedené v tabuľke č. 15/31. 7. V roku 2015 sa navrhuje v okrese Tvrdošín 64,30 % plynofikácia pri 100,00 % plynofikácie

obcí. 8. Možnosť plynofikácie navrhovaných lokalít priemyselných parkov : dobrá. Tabuľka č. 15/30 VTL plynovody v okrese Tvrdošín

Okres

Číslo plynovodu


Max. tlak (MPa)

Priemer (mm)


1 2 3 4 5 6 7 6.1 Dlhá nad Oravou -

Trstená - Liesek (od hranice okresu)

17 4,0 200 1994 - 1996 Tvrdošín

6.2 Trstená - Námestovo 10 4,0 200, 150 2002


156

Tabuľka č. 15/31 Plynofikácia obcí v okrese Tvrdošín


Počet odberateľov

1 2 3 4 5 Mesto Tvrdošín 1 Mesto Trstená 2 Mestá spolu 3 Ostatné plynofikované obce : 5 Brezovica, Čimhová, Habovka, Hladovka, Liesek, Nižná, Oravský Biely Potok, Podbiel, Suchá Hora, Štefanov nad Oravou, Vitanová, Zábiedovo, Zuberec,

Spolu 8 4 580

2003


Mesto Tvrdošín 1 Mesto Trstená 2 Mestá spolu 3 Ostatné plynofikované obce : 5 detto 2003 Spolu 8 6 430

2015

Percento plynofikácie okresu : 64,30 % 2.15.2.3.11. Okres Žilina 1. Rok plynofikácie : 1959 2. Percento plynofikácie okresu v roku 2004 : 82,20 % 3. Počet plynofikovaných obcí v roku 2009 : 50 4. VTL plynovody zabezpečujúce dopravu plynu pre okres sú uvedené v tabuľke 15/32. 5. Návrh nových plynárenských zariadení : 6. Údaje o rozvoji plynofikácie okresu do roku 2015 sú uvedené v tabuľke č. 15/33. 7. Okres Žilina je plynofikovaný okres s najväčším počtom odberateľov s percentom

plynofikácie, počtom plynofikovaných obcí a spotrebou zemného plynu, čo vyplýva dlhoročnej plynofikácie a výhodného vedenia trás VTL plynovodov v okrese. K roku 2015 sa navrhuje v okrese 87,70 % plynofikácia s počtom 51 plynofikovaných obcí, čo predstavuje 96,20 %.

8. Možnosť plynofikácie navrhovaných lokalít priemyselných parkov : dobrá, (možnosť aj z CZT).

Tabuľka č. 15/32 VTL plynovody v okrese Žilina

Okres

Číslo plynovodu


Max. tlak (MPa)

Priemer (mm)


1 2 3 4 5 6 7 1 Severné Slovensko 51 6,4 500 1979 3 Považský plynovod 22 2,5 300 1958 4 Žilina - Martin -

Prievidza 6 2,5 300 1967

Žilina

5.1 Kysucký plynovod Varín - Čadca

11 4,0 500, 300 1988


157

Tabuľka č. 15/33 Plynofikácia sídiel v okrese Žilina


Počet odberateľov

1 2 3 4 5 Mesto Žilina 19 Mesto Rajec 2 Mesto Rajecké Teplice 1 Mestá spolu 22 Ostatné plynofikované obce : 23 2 Belá, Bitarová, Brezany, Divina, Divinka, Dlhé Pole, Dolná Tižina, Dolný Hričov, Ďurčiná, Gbeľany, Horný Hričov, Hôrky, Hričovské Podhradie, Jasenové, Kamenná Poruba, Kľače, Konská, Kotrčiná Lúčka, Krasňany, Kunerad, Lietava, Lietavská Lúčka, Lietavská Svinná-Babkov, Lutiše, Lysica, Mojš, Nededza, Nezbudská Lúčka, Ovčiarsko, Podhorie, Porúbka, Rajecká Lesná, Rosina, Stráňavy, Stránske, Stráža, Strečno, Svederník, Šuja, Teplička nad Váhom, Terchová, Turie, Varín, Višňové, Zbyňov,

Spolu 45 2 39 085

2003

Percento plynofikácie okresu : 82,20 % 2009 detto 2003 + Malá Čierna, Veľká Čierna

Mesto Žilina 22 Mesto Rajec 2 Mesto Rajecké Teplice 1 Mestá spolu 25 Ostatné plynofikované obce : 24 detto 2009 + Paština Závada Spolu 49 2 46 500

2015

Percento plynofikácie okresu : 87,70 % 2.15.2.4. Ochranné pásma plynárenských zariadení

Pre všetky plynárenské zariadenia (vybudované a navrhované) uvedené v kapitole 2.15.2.3. (2.15.2.3.1. až 2.15.2.3.11.) a v tabuľkách 15/9, 15/12 až 15/33 je potrebné vytvoriť územné podmienky pre ich realizáciu prípadne rekonštrukciu a pri využívaní územia chrániť vybudované plynárenské zariadenia predpísanými ochrannými pásmami. 2.15.2.5. Verejnoprospešné stavby

Stavby uvedené v kapitole 2.15.2.3. v jednotlivých tabuľkách príslušných okresov spojené s realizáciou návrhu nových plynárenských zariadení uvedených v koncepcii rozvoja jednotlivých okresov pod bodmi č. 5 - 7 ,v tabuľkách 15/9, 15/12 až 15/33.


158

2.15.3. Zásobovanie teplom Text podkapitoly 2.15.3. sa nahrádza aktualizovaným textom. 2.15.3.1. Krajská koncepcia

Zásobovanie teplom je dôležitý prvok energetického hospodárstva. Problémy s jeho riešením sú investičné a technicky náročné. Zásobovanie teplom má tiež vplyv na životné prostredie a stupeň znečistenia ovzdušia. Energetická bilancia a ekonomická situácia vedú k tomu, že v podmienkach hustejšie obývaného územia kraja je potrebné využiť pre zásobovanie teplom ekologicky vhodné tepelné zdroje, čo vyvoláva potrebu hľadania možností pokrytia územia kraja čistými formami energií : elektrickej aj tepelnej. Veľký počet rôznych spôsobov zásobovania teplom sa realizuje energetickými výrobno-zásobovacími sústavami (rozvodom elektrickej energie, CZT, rozvodom plynu), alebo dovozom palív (uhlia, koksu, vykurovacích olejov, palivového dreva, propán - butánu). Vzhľadom na to, že v rámci aktualizácie ÚP VÚC ŽK neboli robené doplňujúce prieskumy a rozbory, ktoré riešenie zásobovania teplom nutne vyžaduje, sú orientačné spotreby tepla a ich krytie jednotlivými druhmi palív v roku 1997 ponechané pre porovnanie s tab. 15/35 a 15/36.

Tabuľka č. 15/34 Spotreba tepla a jej krytie palivami r. 1997 v Žilinskom kraji

Druh spotreby Výroba Byty + vybavenosť

Spotreba celkom Druh paliva

(TJ) % podiel (TJ) % podiel (TJ) % podiel Tuhé palivá 16 714 66,8 9 008 52,2 25 722 60,9 Kvapalné palivá 2 713 10,8 350 2,0 3 063 7,3 Zemný plyn 4 858 19,4 7 202 41,8 12 060 28,5 Propán - bután 12 0,0 345 2,0 357 0,8 Elektrická energia (vykurovanie) a iné druhy

703 3,0 345 2,0 1 048 2,5

25 000 100,0 17 250 100,0 42 250 100,0

Realizované plynárenské zariadenia spolu s vybudovanou a plánovanou elektrickou rozvodnou sústavou v kraji ovplyvňujú koncepčné riešenie zásobovania teplom. Zemný plyn sa začal viac uplatňovať a nahradzuje tuhé a kvapalné palivá. Je treba uvažovať aj s jeho využívaním v technológiách kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie kogeneračnými jednotkami menších výkonov.

Z uvedených tendencií zásobovania tepelnou energiou vyplývajú pre územie kraja tieto základné zásady zásobovania tepelnou energiou.

2.15.3.1.1. Zásady rozvoja zásobovania teplom

Rozvoj zásobovania sídiel teplom musí vychádzať : • z Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001(KURS), • z aktuálnej energetickej koncepcie pre SR, • pre CZT z hodnotenia jeho ekonomickej únosnosti, inovovať už vybudované CZT

obyvateľstva teplom, • vhodnými stimulmi podporovať kogeneračnú výrobu tepla a elektriny, • pre DZT z efektívneho využitia realizovaných energetických zásobovacích sústav (rozvod

elektrickej energie, rozvod plynu) alebo dovozu palív (uhlie, koks, vykurovacie oleje, DO, tekutý propán - bután),

• z možností využívania čistých foriem energií a druhotných a obnoviteľných zdrojov energií (DZT) ako doplnkový zdroj k systémovej energetike,

• z vypracovaných záväzných koncepcií rozvoja energetickej politiky na regionálnej úrovni až po úroveň miest a obcí.


159

2.15.3.1.2. Návrh koncepcie zásobovania teplom.

Zásobovanie teplom v zásade vychádza a je riešené dvoma spôsobmi : 1) Centralizovaným zásobovaním teplom (CZT) z ústredných zdrojov tepla .

V rámci kraja navrhujeme využívať CZT v súčasných kapacitných možnostiach za predpokladu realizácie technických opatrení z hľadiska znižovania vypúšťanie emisií plynných aj pevných do ovzdušia. Doporučujeme prenos tepelnej energie v sídlištnom zásobovaní riešiť zmenou média z pary na horúcu, resp. teplú vodu so súčasnou rekonštrukciou rúrových rozvodov v bezkanálovom prevedení uloženia z predizolovaných rúr.

2) Decentralizovaným zásobovaním teplom (DZT) z individuálnych a lokálnych zdrojov tepla (vrátane domových kotolní) na tuhé palivá a zemný plyn naftový.

Významná je plošná plynofikácia vzhľadom k tomu, že pri súčasných cenových

reláciách je skvapalnený plyn vhodný najmä pre podnikateľov a objekty vybavenosti. Na území v dotyku s Nízkymi Tatrami výrazne dominuje DZT a na tomto území je

približne 16 500 malých zdrojov tepla, pritom toto územie vykazuje malú hustotu tepelných potrieb. Menšie blokové kotolne sa vyskytujú len ojedinele vo väčších sídlach.

V návrhu riešenia zásobovania teplom Žilinského kraja je treba sa sústrediť na zníženie miestnej záťaže znečisťovania ovzdušia.

Úplne bez miestnych škodlivín je elektrické teplo (ale jeho výroba nie je tiež bez ekologickej záťaže v lokalite výroby), avšak zábranou pre komplexnú elektrifikáciu celého územia sú ekonomické podmienky a vysoká investičná náročnosť.

Zo zásad rozvoja a návrhu koncepcie zásobovania teplom Žilinského kraja boli určené orientačné spotreby tepla, ktoré sú uvedené pre rok 2005 v tab. č. 15/35 a pre rok 2015 v tab. č. 15/36. Tabuľka č. 15/35 Spotreba tepla a jej krytie palivami r. 2005 v Žilinskom kraji



(TJ) % podiel (TJ) % podiel (TJ) % podiel Tuhé palivá 11 100 40,4 5 800 36,3 16 900 38,9 Kvapalné palivá 1 810 6,5 - - 1 810 4,2 Zemný plyn 13 825 50,5 9 500 59,4 23 325 53,6 Propán - bután 15 0,1 350 2,15 365 0,8 Elektrická energia (vykurovanie) a iné druhy

750 2,5 350 2,15 1 100 2,5

27 500 100,0 16 000 100,0 43 500 100,0 Tabuľka č. 15/36 Spotreba tepla a jej krytie palivami r. 2015 v Žilinskom kraji



(TJ) % podiel (TJ) % podiel (TJ) % podiel Tuhé palivá 6 000 20,0 3 000 20,0 9 000 20,0 Kvapalné palivá - - - - - - Zemný plyn 23 180 77,3 11 200 74,6 34 380 76,4 Propán - bután 20 0,1 400 2,7 420 0,9 Elektrická energia (vykurovanie) a iné druhy

800 2,6 400 2,7 1 200 2,7

30 000 100,0 15 000 100,0 45 000 100,0


160

Z určenej orientačnej spotreby tepla vychádzajú nasledovné ukazatele : spotreba tepla pre výrobu : - v r. 1997 70% spotreby tepla z roku 1990 (35 160 TJ) - v r. 2005 78% spotreby tepla z roku 1990 (35 160 TJ) - v r. 2015 85% spotreby tepla z roku 1990 (35 160 TJ) spotreba tepla pre byty a vybavenosť : - v r. 1997 25 GJ / 1 obyv. - v r. 2005 22 GJ / 1 obyv. - v r. 2015 21 GJ / 1 obyv. 2.15.3.2. Okresné koncepcie 2.15.3.2.1. Okres Bytča

Zásobovanie teplom okresu Bytča je riešené centralizovaným zásobovaním teplom (CZT) len v meste Bytča a z ústredných zdrojov tepla v samotnom meste a v jednotlivých obciach. Sídlisková okrsková kotolňa na ZPN pre 900 b. j. v meste Bytča zásobuje teplom podstatnú časť komunálneho bytového fondu. Súčasná kapacita CZT je bez možnosti rozširovania výkonu.

Vo vidieckych sídlach treba vytvoriť podmienky na decentralizované zásobovanie teplom (DZT) pre využívanie dostupných ekologických palív, hlavne ZPN a kvapalného propán - butánu, ale tiež zdrojov tepla na spaľovanie dreveného odpadu. Výroba tepla z elektrickej energie je len veľmi málo využívaná. Treba uvažovať aj s využitím plynárenských sietí na využitie ich prenosovej kapacity na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie v kogeneračnom cykle. Tabuľka č. 15/37 Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Bytča Mesto ID Prevádzkovateľ Názov

zdroja Príkon MWt (> 6 MWt)

Druh paliva

1 2 3 4 5 6 1/3 KINEX, a.s. kotolňa

2x5,80 11,60

ZPN

1/4 Pivovar POPPER kotolňa 9,30 ZPN

Bytča

1/6 TEZAR kotolňa 9,70 ZPN

2.15.3.2.2. Okres Čadca

V samotnom meste Čadca sú stredné zdroje tepla prevažne plynofikované. V meste Krásno nad Kysucou je plynofikovaná kotolňa o výkone 8,90 MWt . V okrese

Čadca je dostatok drevného odpadu, ktorý je potrebné v širšom rozsahu využívať na výrobu tepla.


161

Tabuľka č. 15/38 Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Čadca Mesto ID Prevádzkovateľ Názov zdroja Príkon MWt

(> 6 MWt) Druh paliva

1 2 3 4 5 6 2/3 Mestská teplárenská spoločnosť,

a.s., Sídlisko 3 kotolňa 12,70 ZPN

2/4 Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca

kotolňa 8,40 ZPN

2/5 Belfein Slovakia, a.s. (bývalý Pratex) kotolňa 23,80 ZPN

Čadca

2/6 SOTE, s.r.o, Sihly kotolňa Sihly 30,20 hnedé uhlie, štiepka

Krásno nad Kysucou

2/9 Krasbyt, s.r.o., kotolňa 8,90 ZPN

Turzovka 2/10 Energetika Turzovka, s.r.o kotolňa 6,70 ZPN

2.15.3.2.3. Okres Dolný Kubín

V tomto okrese sú väčšie zdroje CZT sústredené v okresnom meste Dolný Kubín. Prevažne s palivovou základňou ZPN. V obciach okresu je DZT, ktoré postupne plynofikáciou rozširuje palivovú základňu ZPN. Tabuľka č. 15/39 Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Dolný Kubín Mesto ID Prevádzkovateľ Názov

zdroja Príkon MWt (> 6 MWt)

Druh paliva

1 2 3 4 5 6 CZT - Plynová kotolňa Bysterec Bysterecká 1255

kotolňa 13,70 ZPN 3/5

CZT - Kotolňa na biomasu Bysterec I. Bysterecká 1255

kotolňa na biomasu

12,00 drevný odpad

3/1 CZT - Plynová kotolňa Mierová Mierová 2331

kotolňa 7,00 ZPN

Dolný Kubín

3/6 CZT - Kotolňa na biomasu Brezovec II. Nemocničná 1944/10

kotolňa na biomasu

5,0 drevný odpad

2.15.3.2.4. Okres Kysucké Nové Mesto

Okres Kysucké Nové Mesto má 100% - nú plynofikáciu obcí. Samotné okresné mesto má CZT tepla v bytovej výstavbe aj v podnikoch napojené na rozvody ZPN bez ďalšieho rozvoja. V malej miere sa využíva elektrický ohrev bytov.

V obciach sa využívajú výlučne DZT s prevažne palivovou základňou ZPN.

Tabuľka č. 15/40 Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Kysucké Nové Mesto Mesto

ID Prevádzkovateľ Názov zdroja

Príkon MWt (> 6 MWt)

Druh paliva

1 2 3 4 5 6 4/1 Kysuca, s.r.o. Kys. Nové Mesto výhrevňa

č. 1 2x7,1 14,20

ZPN

4/2 Kysuca, s.r.o. Kys. Nové Mesto, výhrevňa č. 3 (Tŕstie)

2x11,63 +8,83 32,09

ZPN, štiepka


4/3 KLF - ZVL Kysucké Nové Mesto kotolňa 23,26 ZPN


162

2.15.3.2.5. Okres Liptovský Mikuláš

Palivo - energetická základňa tohoto okresu, ale hlavne v samotnom okresnom meste Liptovský Mikuláš je ZPN. Využitie ZPN na výrobu tepla je v dostatočnej miere, prevažuje DZT. V okrese so značným výskytom DO sú vybudované dva väčšie zdroje tepla na jeho využívanie. Tabuľka č. 15/41 Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Liptovský Mikuláš Mesto, obec



Druh paliva

1 2 3 4 5 6 5/28 Akadémia ozbrojených síl

generála Milana Rastislava Štefánika, Národná akadémia obrany maršála Andreja Hladíka

kotolňa 4x7,90 31,60

ZPN

5/2 OZETA NEO, a.s. Trenčín (bývalý MAYTEX)

kotolňa 21,16+16,90+2,28 38,06

ZPN, kvapalné palivo

5/7 Komterm (bývalý štátny majetok)

kotolňa 3x5,12+6,46 21,82

ZPN

5/11 Gelima, a.s. tepláreň 18,50 ZPN 5/6 SAINT NICOLAUS, a.s.

Liptovský Mikuláš kotolňa 2x6,50

13,00 ZPN

5/20 Liptovská mliekáreň, a.s. kotolňa 5,68+2x2,80 11,28

ZPN

5/21 Vojenský opravárenský podnik Trenčín, a.s., Ul. kapitána Nálepku


ZPN

5/22 Slovtan contrakt tannery, s.r.o. kotolňa 2x4,15 8,30

ZPN

5/23 LMT, a.s. Liptovský Mikuláš Podbreziny

kotolňa PK 5

3x2,49+0,61 8,08

ZPN


kotolňa PK 6

4x1,575 6,30

ZPN


kotolňa PK 7

3x1,94+0,73 6,55

ZPN


kotolňa PK 8

3x1,94+1,89 7,71

ZPN

5/26 LMT, a.s. Liptovský Mikuláš Sídlisko 4. apríla

kotolňa PK 10

3x2,82+0,92 9,38

ZPN


5/27 LMT, a.s. Liptovský Mikuláš Sídlisko Dr. A. Stodolu

kotolňa PK 17

2x3,32+1,78 8,42

ZPN

5/15 BYP, s.r.o. Kotolňa PK 2

2x1,82+1,78+0,91

6,33

ZPN Liptovský Hrádok

5/18 Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o. kotolňa na biomasu

2x14 28,00

drevný odpad

kotolňa na plyn

5,03+1,47 6,50

ZPN Závažná Poruba

5/19 Swedwood Slovakia, s.r.o.

kotolňa na biomasu

2x2,89+1,98 7,76

drevný odpad

2.15.3.2.6. Okres Martin

Okres Martin a mestá Martin a Vrútky patria v Žilinskom kraji medzi územie s pomerne dobre vybudovaným CZT. Hlavné ťažisko CZT je v teplárni spravovanou Martinskou teplárenskou, a.s. Martin o celkovom výkone 478,30 MWt na ZPN a hnedé uhlie. V samotnom meste Martin sú aktivity na DZT v plynových kotolniach sídliska. Tento trend


163

bude treba prehodnotiť z pohľadu znižovania účinnosti, a tým zníženej hospodárnej prevádzky CZT. V okrese Martin sú DZT väčšinou vybudované na ZPN. V malej miere sa spaľuje pevné palivo. Tabuľka č. 15/42. Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Martin Mesto



Druh paliva

1 2 3 4 5 6 Kotol K 4 rekonštruk-cia

65,10 ZPN, hnedé uhlie

Kotol K 5 núdzový

66,70 ZPN hnedé uhlie

Kotol K 6 109,00 hnedé uhlie Kotol K 7 109,00 hnedé uhlie Kotol HK 1 núdzový

64,00 ZPN

6/2 Martinská teplárenská, a.s. Príkon spolu 478,30 MWt

Kotol HK 2 núdzový

64,50 ZPN

Martin

6/7 Ministerstvo obrany ul. Jilemnického kotolňa 4,40+2,80 7,20

kotol K1 21,06 hnedé uhlie

6/6 ŽOS Vrútky, a.s. kotolňa Príkon spolu 42,12 MWt

kotol K2 21,06 hnedé uhlie

Vrútky

6/5 Byvaterm kotolňa Vrútky

7,67 ZPN

2.15.3.2.7. Okres Námestovo

Okres Námestovo je čiastočne plynofikovaný okres. Prevažuje DZT, ktoré bude postupne prechádzať na palivovú základňu ZPN. Tabuľka č.15/43. Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Námestovo Mesto



Druh paliva

1 2 3 4 5 6 7/1 Mestský bytový podnik Námestovo kotolňa 9,91 ZPN 7/3 ZŤS Strojárne a.s. Námestovo kotolňa 11,90 ZPN

Námestovo

7/4 PUNCH CAMPUS Námestovo kotolňa 7,62 ZPN

2.15.3.2.8. Okres Ružomberok Okresné mesto Ružomberok je zásobované teplom z kotolne na biomasu v závode Mondi SCP, a.s. parovodmi priamo alebo prostredníctvom centrálnej výmeníkovej stanice v bývalom Texikome. Technologické zdroje na výrobu elektrickej energie a tepla v závode Mondi SCP, a.s. v tabuľke neuvádzame, pretože slúžia výhradne pre potreby výroby. Plynofikácia okresu vzhľadom na geomorfológiu terénu nie je plne rozvinutá, a tomu aj zodpovedá skladba zásobovania teplom. Vo väčšine obcí sa spaľuje hnedé uhlie alebo DO, v malej miere kvapalný propán - bután.


164

Tabuľka č. 15/44 Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Ružomberok Mesto, obec



Druh paliva

1 2 3 4 5 6 8/5 Mondi SCP, a.s. Ružomberok kotolňa

na biomasu 98,80 drevný

odpad Ružomberok

8/8 Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok


ZPN

Liptovská Osada

8/9 YVEX, s.r.o. Bratislava kotolňa na biomasu

4,40+2,10 6,50

drevný odpad

Lúčky 8/10 Liptovské liečebné kúpele, a.s. Lúčky

kotolňa 8,18 ZPN

2.15.3.2.9. Okres Turčianske Teplice

V meste Turčianske Teplice sa nachádza jediný CZT o výkone 7,44 MWt . Ostatné

DZT sú väčšinou na ZPN, v malej miere sa využíva kvapalný propán - bután. V obciach okresu Turčianske Teplice sú len DZT prevažne na ZPN. Tabuľka č. 15/45. Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Turčianske Teplice Mesto



Druh paliva

1 2 3 4 5 6 Turčianske Teplice

9/2 TEPLICO - Horné Rakovce kotolňa K1 6,09 ZPN

2.15.3.2.10. Okres Tvrdošín

Zásobovanie teplom z väčších zdrojov je sústredené len do sídiel Tvrdošín, Trstená a

Nižná. Obce okresu Tvrdošín sú 100% plynofikované. ZPN tvorí ako hlavnú palivovú základňu. Tabuľka č. 15/46. Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Tvrdošín Mesto, obec



Druh paliva

1 2 3 4 5 6 Trstená 10/3 LKT, s.r.o. kotolňa 8,35+3,18

11,53 ZPN

Nižná 10/4 Komterm, a.s. kotolňa 13,36+ 9,30+4,50

27,16

ZPN, drevo

2.15.3.2.11. Okres Žilina

Kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie zabezpečuje Žilinská teplárenská, a.s. v teplárni Žilina, ktorá dodáva teplo pre potreby mesta Žilina a elektrickú energiu do elektrickej sústavy SR.

CZT je v efektívnej vzdialenosti dosahu teplárne Žilina do maximálneho využitia inštalovaného výkonu a ekologickej únosnosti. Doporučujeme vykonať zmenu vykurovacieho média para na horúcu vodu pre sídlisko Solinky a areál Žilinskej univerzity na Veľkom Dieli z dôvodov nízkej efektívnosti tepelnej energie v parnom médiu, ale aj z prevádzkových dôvodov.


165

CZT sa v súčasnosti navrhujú prevádzkovať a využívať v terajších kapacitných možnostiach bez ďalšieho rozširovania výkonu. Po realizácii technických opatrení zameraných na ochranu ovzdušia pred negatívnymi vplyvmi vypúšťaných exhalátov (SOx, CO, tuhé častice), je ekologická únosnosť Tp Žilina vyhovujúca a jej maximálny inštalovaný výkon vzhľadom na zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov je využiteľný na 85%.

DZT rozvojom plynofikácie a elektrifikácie podstatne znížia spotrebu tuhých palív. Je potrebné súčasne s rozvojom plynofikácie počítať aj so zavádzaním kogeneračných menších zdrojov tepla aj pre zariadenia občianskej vybavenosti a priemyselnú potrebu.

V mestách Rajec a Rajecké Teplice sa CZT väčšieho výkonu nenachádzajú. DZT využíva dostupné ekologické palivá, najmä ZPN a elektrickú energiu. Vo vidieckych sídlach sa využíva okrem ZPN aj tuhé palivá (drevo, uhlie). Tabuľka č. 15/47. Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Žilina Mesto, obec

ID Prevádzkovateľ Názov zdroja Príkon MWt (> 6 MWt)

Druh paliva

1 2 3 4 5 6 kotol K1 64,00 ZPN,

hnedé uhlie kotol K2 64,00 ZPN,

hnedé uhlie kotol K3 mimo prevádzku

66,00

kotol K4 67,00 ZPN, hnedé uhlie

kotol K5 133,70 ZPN, hnedé uhlie

kotol K6 mimo prevádzku

76,00

kotol K7 mimo prevádzku

76,00

11/1 Žilinská teplárenská, a.s. Príkon spolu 435,90 MWt v prevádzke 217,90 MWt

OPK 25 17,20 ZPN 11/2 VAS, s.r.o.

(Veterinárna asanačná spoločnosť) podniková kotolňa

3x9,10 27,30

ZPN, živočíšny tuk

11/6 Nemocnica s poliklinikou Žilina plynová kotolňa

11,03+5,50 16,53

ZPN

11/12 HYZA, a.s. Topoľčany parná kotolňa 3x8,63 25,89

ZPN

papierenský stroj PS 1

7,00 ZPN 11/17 Metsä Tissue, a.s.

papierenský stroj PS 2

2x5,6 11,20

ZPN

11/11 Komterm, a.s. Bratislava kotolňa 8,98 ZPN

Žilina

11/18 Dopravný podnik mesta Žilina Kvačalova ul.

podniková kotolňa

3x1,99 5,97

ZPN

Dolný Hričov

11/15 Slovnaft, a.s. terminál Kotolňa 7,85 ĽVO


166

2.15.4. Záver

Rozvoj palivoenergetickej základne v Žilinskom kraji bude zameraný v jednotlivých energetických zásobovacích sústavách nasledovne : 1. Zásobovanie elektrickou energiou: a) Na zníženie deficitu vo výrobe elektrickej energie zabezpečiť jej zvýšenú výrobu :

• modernizáciou a rekonštrukciou existujúcich zdrojov, • budovaním nových zdrojov využívaním vodnej energie, • využitím zemného plynu v kombinovanej výrobe tepla a elektrickej energie

v paroplynových cykloch a kogeneračných jednotkách v súlade s vypracovanými Koncepciami zásobovania miest a obcí tepelnou energiou a s plným využitím vyrobenej tepelnej energie v týchto systémoch.

b) Pre zabezpečenie spoľahlivej a bezpečnej dodávky a prenosu elektrickej energie dobudovať elektrizačnú rozvodnú sústavu kraja v nadväznosti na sústavu SR a sústavu medzištátnu.

c) V energetickej náročnosti spotreby : • realizovať opatrenia na zníženie spotreby elektrickej energie v priemysle a energeticky

náročných prevádzkach, • minimalizovať využívanie elektrickej energie na výrobu tepla

2. Zásobovanie plynom: a) Zvýšiť percento plynofikácie obcí v kraji v ekonomicky efektívnych oblastiach

a v územiach so zvýšenými požiadavkami na ochranu životného a prírodného prostredia. (Národné parky, ich OP, CHKO a p.).

b) Zriaďovať zásobovacie VTL a STL prepojovacie sústavy plynovodov hlavne v okresoch Námestovo, Ružomberok, Liptovský Mikuláš.

c) V spotrebe zemného plynu zamerať sa na jeho využívanie : • v kombinovanej výrobe tepla a elektrickej energie v kogeneračných jednotkách

s podmienkou plného vužitia vyrobeného tepla pre zásobovanie teplom v bytovej výstavbe.

• ako alternatívne palivo pre pohon motorových vozidiel hlavne v hromadnej (MHD, prímestská doprava) a individuálnej doprave.

3. Zásobovanie teplom: a) Presadzovať uplatnením energetickej politiky SR a regionálnej energetickej politiky

Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) budovanie kogeneračných zdrojov na výrobu elektriny a tepla a tam, kde je to ekonomicky a environmentálne zdôvodniteľné, udržať a inovovať už vybudované systémy s centralizovaným zásobovaním obyvateľstva teplom.

b) Vytvárať priaznivé podmienky na intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike.

c) Podporovať a presadzovať v regióne ŽSK s podhorskými obcami, využitie miestnych energetických zdrojov (biomasa, geotermálna a solárna energia, MVE a pod.) pre potreby obyvateľstva a služieb.

d) Zabezpečovať energetickú hospodárnosť budov poľa STN EN 15603 a Vyhlášky č. 311 z 13. júla 2009 MV s RR SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti a obsah energetického certifikátu. V nadväznosti na energetickú koncepciu SR a ÚPN VÚC ŽK sa doporučuje vypracovať "Územný energetický generel ŽK" s koncepciou rozvoja energetického hospodárstva ŽK pre obdobie do roku 2015.


167

3. ZÁVÄZNÁ ČASŤ ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÉHO KRAJA

Návrh záväznej časti Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja vychádza z platného znenia záväznej časti ÚPN VÚC, t.j. z textu, ktorý je platný po zapracovaní zmien v záväznej časti vyplývajúcich zo Zmien a doplnkov č. 1, 2, a 3. Text, ktorý sa nemení a ostáva v platnosti je napísaný tenkým kolmým písmom. Text, ktorý sa dopĺňa alebo mení v rámci Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC je napísaný hrubým kolmým písmom. Text, ktorý sa ruší je napísaný kurzívou a menším tenkým písmom . I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania

územia Pri riadení funkčného využitia, usporiadania územia a rozvoja osídlenia kraja platia tieto záväzné regulatívy, ktoré nadväzujú na záväznú časť KURS 2001, schválenú uznesením vlády SR č. 1033 z 31. októbra 2001 a vyhlásenú nariadením vlády SR č. 528/2002 Z.z. zo dňa 14. augusta 2002. 1. V OBLASTI USPORIADANIA ÚZEMIA, OSÍDLENIA A ROZVOJA SÍDELNEJ

ŠTRUKTÚRY

1.1 vytvárať podmienky pre vyvážený rozvoj Žilinského kraja v oblastiach osídlenia, ekonomickej, sociálnej a technickej infraštruktúry pri zachovaní zdravého životného prostredia a biodiverzity v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja,

1.2 vychádzať pri územnom rozvoji kraja z rovnocenného zhodnotenia vzťahov vnútroregionálnych a nadregionálnych, pri zdôraznení územnej polohy kraja, ktorý hraničí s Českou republikou a Poľskou republikou a jeho špecifických podmienok spočívajúcich vo veľmi vysokom plošnom podiele chránených území v kraji (najvyššom v celej SR),

1.3 formovať koncepciu sídelnej štruktúry Žilinského kraja v nadväznosti na národnú a celoeurópsku polycentrickú sídelnú sústavu a komunikačnú kostru medzinárodne odsúhlasených dopravných koridorov, upevňovať sídelné väzby považských ťažísk osídlenia a považského sídelného pásu na paralelný sídelný pás v Českej republike,

1.4 zabezpečovať rozvojovými osami na území Žilinského kraja pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, ako aj konzistenciu a rovnocennosť rozvojových podmienok s ostatným územím Slovenskej republiky,

1.5 formovať sídelnú štruktúru na nadregionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov,

1.6 podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciálne centrá osídlenia,rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako pre priliehajúce zázemia, tak aj pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým systémom, pozostávajúcim z nasledovných skupín centier : 1.6.1 podporovať rozvoj krajského mesta Žilina ako centra osídlenia 1.

skupiny, prvej podskupiny ako centra celoštátneho významu. Žilinu formovať ako centrum : a) administratívno-správne Žilinského kraja, b) hospodársko-ekonomické, c) vzdelávacie, ako sídlo vysokej školy, d kultúrno-spoločenské, e) výstavno-nákupno-obchodné, f) cestovného ruchu a rekreácie,


168

g) športu, h) ako najvýznamnejší dopravný uzol,

1.6.2 podporovať rozvoj mesta Martin ako centra osídlenia prvej skupiny, druhej podskupiny ako centra celoštátneho významu. Martin formovať ako centrum : a) národnej kultúry Slovákov, b) administratívno-správne, c) kultúrno-spoločenské, d) hospodársko-ekonomické, e) vzdelávacie, ako sídlo vysokej školy, f) nákupno-obchodné, g) cestovného ruchu a športu, h) ako významný dopravný uzol,

1.6.3 podporovať rozvoj centier druhej skupiny, jej prvej podskupiny s možnosťou plnenia nadregionálnych až celoštátnych funkcií, a to miest: Liptovský Mikuláš, Čadca a Ružomberok. V týchto centrách podporovať najmä rozvoj týchto zariadení : a) správy vyššieho významu s nadregionálnou až celoštátnou pôsobnosťou, b) vysokoškolského vzdelávania a vyššieho systému vzdelávania (Čadca), c) technologických centier a priemyselných parkov, d) zdravotníckych a sociálnych s funkciou nadregionálneho poskytovania špecifických služieb, e) kultúrnych - múzeá, galérie a pod., f) nákupných a obchodných centier, g) cestovného ruchu, rekreácie, športu a voľného času

1.6.4 podporovať rozvoj mesta Dolný Kubín ako centra tretej skupiny, jej prvej podskupiny s regionálnym až nadregionánym významom a centier druhej poskupiny ako centier regionálneho významu so špecifickými funkciami : Bytča, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Hrádok, Námestovo, Turčianske Teplice a Tvrdošín. V nich podporovať rozvoj týchto zariadení : a) správy okresného významu, b) stredné školy s maturitou a špecifické školy, c) inštitúty vzdelávania dospelých, d) zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia, e) kultúrnych zariadení okresného (regionálneho) a nadregionálneho

významu, f) nákupných a obchodných stredísk, g) voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene, h) priemyslu,

1.6.5 podporovať rozvoj centier štvrtej skupiny ako centier osídlenia regionálneho významu, a to miest : Rajec, Rajecké Teplice, Trstená, Vrútky a v nich rozvoj týchto zariadení : a) niektorých správ okresného významu, b) stredných škôl s maturitou a špecifických škôl, c) zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia, d) kultúrnych zariadení regionálneho významu, e) voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene, f) priemyslu,

1.6.6 podporovať rozvoj centier osídlenia piatej skupiny ako sídiel subregionálneho významu, a to sídiel : Krásno nad Kysucou, Oščadnica, Turzovka. V týchto centrách podporovať rozvoj predovšetkým týchto zariadení : a) stredných odborných a učňovských škôl, b) zdravotných stredísk všeobecných lekárov a zubných ambulancií,


169

c) výrobných služieb, d) obchodných zariadení s komplexným sortimentom tovarov, e) voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene,

1.6.7 podporovať rozvoj centier osídlenia šiestej skupiny, ktoré majú funkciu lokálnych centier s plnením niektorých subregionálnych funkcií. V jednotlivých okresoch Žilinského kraja sú to : a) v okrese Bytča: Štiavnik, Veľké Rovné, b) v okrese Čadca : Raková, Skalité, Stará Bystrica, c) v okrese Dolný Kubín : Zázrivá, d) v okrese Martin : Sučany, Turany, e) v okrese Námestovo : Rabča a Zákamenné, f) v okrese Tvrdošín : Nižná, g) v okrese Žilina : Varín, Terchová,

1.7 podporovať rozvoj kvartérnych centier predovšetkým v žilinsko-martinskej aglomerácii, ktorá má najväčší predpoklad zabezpečiť rozvoj kvartérnych akivít v Žilinskom kraji,

1.8 podporovať vznik a posilnenie suburbánnych pásiem okolo miest Žilina, Martin, Čadca, Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Dolný Kubín,

1.9. podporovať ako ťažisko osídlenia najvyššej úrovne žilinsko-martinské ťažisko osídlenia ako aglomeráciu celoštátneho a medzinárodného významu s významným postavením v Euroregióne Beskydy, zahŕňajúcom príhraničné územie styku troch štátov : SR, ČR a PR,

1.10 podporovať ako ťažiská osídlenia nižších úrovní v Žilinskom kraji : 1.10.1 liptovskomikulášsko-ružombersko-dolnokubínske ťažisko osídlenia ako

ťažisko osídlenia druhej úrovne, 1.10.2 tvrdošínsko-námestovské ťažisko osídlenia ako ťažisko osídlenia tretej

úrovne druhej skupiny, 1.11 podporovať ťažiská osídlenia ako rozvojové sídelné priestory vytváraním ich

funkčnej komplexnosti so zohľadnením ich regionálnych súvislostí, 1.12 podporovať nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne

ťažísk osídlenia pri využívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých území,

1.13 sledovať pri decentralizácii riadenia rozvoja územia vytváranie polycentrických systémov - sietí miest a aglomerácií, ktoré efektívne podporujú vytváranie vyššej komplexnosti regionálnych celkov,

1.14 formovať ťažiská osídlenia uplatňovaním princípov decentralizovanej koncentrácie,

1.15 upevňovať vnútroštátne sídelné väzby medzi ťažiskami osídlenia, 1.16 vytvárať podmienky pre budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej

hierarchizovanej štruktúry 1.16.1 podporovať ako rozvojové osi prvého stupňa :

a) považskú rozvojovú os : Trenčín-Žilina, b) žilinsko-podtatranskú rozvojovú os : Žilina-Martin-Poprad-Prešov, c) žilinsko-kysuckú rozvojovú os : Žilina-Čadca-hranica SR/ČR, d) zvolensko-turčiansku rozvojovú os : Banská Bystrica-Turčianske

Teplice-Martin (návrh v úseku Banská Bystrica-Martin), 1.16.2 podporovať ako rozvojové osi druhého stupňa :

a) liptovsko-oravskú rozvojovú os : Ružomberok-Dolný Kubín-Trstená-hranica s Poľskou republikou,

1.16.3 podporovať ako osi treteho stupňa : a) kremnicko-turčiansku rozvojovú os : Kremnica-Turčianske Teplice, b) kysuckú rozvojovú os : Čadca-Turzovka-Makov, c) kysucko-oravskú rozvojovú os : Krásno nad Kysucou-Nová Bystrica-

Námestovo-Oravská Polhora, d) žilinskú rozvojovú os : Žilina-Varín-Terchová, e) rajeckú rozvojovú os : Žilina-Rajec,

1.17 napomáhať rozvoju vidieckeho priestoru a náprave vzťahu medzi mestom a vidiekom na základe nového partnerstva, založeného na vyššej integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka nasledovnými opatreniami :


170

1.17.1 vytvárať podmienky pre rovnovážny vzťah urbánnych a rurálnych území a integráciu funkčných vzťahov mesta a vidieka,

1.17.2 podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvárania rovnocenných životných podmienok obyvateľov a zachovania vidieckej (rurálnej) krajiny ako rovnocenného typu sídelnej štruktúry,

1.17.3 zachovať špecifický ráz vidieckeho priestoru a pri rozvoji vidieckeho osídlenia zohľadňovať špecifické prírodné, krajinné a architektonicko-priestorové prostredie,

1.17.4 vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocennné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života,

1.18 rešpektovať jestvujúce vojenské objekty a ich ochranné a bezpečnostné pásma pri novej výstavbe; jednotlivé stupne ďalšej projektovej dokumentácie prerokovať s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky,

1.19 rešpektovať jestvujúce územie vnútorných kúpeľných území kúpeľných miest pri novej výstavbe,

1.20 rešpektovať existenciu pamiatkovo chránených historických sídelných a krajinných štruktúr, a to najmä lokalít svetového kultúrneho dedičstva, archeologických nálezov, pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón, areálov historickej zelene a národných kultúrnych pamiatok, lokalít tvoriacich charakteristické panorámy chránených území, národnú sústavu chránených území v príslušnej kategórii a stupni ochrany a medzinárodne chránených území (ramsarské lokality, lokality NATURA),

1.21 ďalšie rozvojové plochy v katastrálnych územiach jednotlivých obcí riešiť v nadväznosti na zastavané územia, nevytvárať izolované urbanistické celky, rešpektovať prírodné a historické danosti územia obce; v novovytváraných územných celkoch ponechať rezervu pre vnútrosídelnú a vnútroareálovú zeleň.

2. V OBLASTI SOCIÁLNEJ INFRAŠRUKTÚRY

2.1 riešiť priestorové podmienky provizórne umiestnených škôl, školských zariadení a skvalitniť ich vybavenosť,

2.2 doplniť sieť stredných škôl najmä v okrese Bytča, 2.3 dobudovať perinatologické centrum a transplantačné centrum krvotvorných

buniek vo Fakultnej v Univerzitnej nemocnici v Martine, 2.4 zriadiť geriatrické centrá v každom sídle okresu v súlade s vývojom chorobnosti a

starnutím populácie, 2.5 zriaďovať zariadenia sociálnych služieb a rozširovať ich sieť v závislosti od

konkrétnych potrieb občanov v každom sídle okresu, 2.6 podporovať rovnomerný rozvoj škôl, vzdelávacích, školiacich a preškolovacích

zariadení na území kraja, 2.7 znižovať regionálne rozdiely v úrovni vzdelania podporou vzdelávacích centier v

prirodzených sídelných centrách a prispôsobovať sieť stredných škôl trhu práce a podporovaným ekonomickým aktivitám,

2.8 vytvoriť územné predpoklady pre zriadenie vyšších odborných škôl, poskytujúcich pomaturitné vzdelávanie v oblastiach, vyžadujúcich podporu regionálneho rozvoja,

2.9 rozvíjať zariadenia liečebnej starostlivosti v záujme ich optimálneho využitia v rovnocennej prístupnosti pre všetkých obyvateľov kraja,

2.10 vytvoriť územné predpoklady pre malé a stredné podnikanie v oblasti zdravotníctva, a to najmä v územiach, vzdialenejších od sídelných centier,


171

2.11 rozšíriť kapacitu odborných liečebných ústavov a liečební v súlade s potrebami obyvateľstva v regiónoch,

2.12 riešiť nedostatočné kapacity zariadení sociálnej starostlivosti a ich zaostalú materiálnotechnickú základňu v regiónoch,

2.13 podporovať vybrané zariadenia sociálnej starostlivosti na regionálnej úrovni cestou ich modernizácie a vytvárania územných rezerv pre nové kapacity,

2.14 zachovať územné predpoklady pre prevádzku a činnosť existujúcej siete a rozvoj nových kultúrnych zariadení v regiónoch ako neoddeliteľnej súčasti existujúcej infraštruktúry a kultúrnych služieb obyvateľstvu.

3. V OBLASTI ROZVOJA REKREÁCIE, TURISTIKY, CESTOVNÉHO RUCHU A KÚPEĽNÍCTVA

3.1 vytvoriť nadregionálny, regionálny a miestny funkčno - priestorový subsystém

turistiky, rekreácie a cestovného ruchu v súlade s prírodnými a civilizačnými danosťami kraja, ktorý zabezpečí každodennú a víkendovú rekreáciu obyvateľov kraja, hlavne z miest a ktorý vytvorí optimálnu ponuku pre domácu a zahraničnú turistiku, prednostne kúpeľnú, poznávaciu, športovú a relaxačnú,

3.2 podporovať diferencované regionálne možnosti využitia rekreácie, turistiky a cestovného ruchu na zlepšenie hospodárskej stability a zamestnanosti, najmä na Kysuciach, Orave a v Turci, na upevňovaie zdravia a rekondíciu obyvateľstva, predovšetkým v mestách Žilina, Ružomberok, Martin a Liptovský Mikuláš a na zachovanie a využitie kultúrneho dedičstva vo všetkých okresoch kraja,

3.3 rezervovať plochy na uskutočňovanie vrcholových športových podujatí pre športoviská v Liptovskom Mikuláši, Závažnej Porube, stredisku Demänovská dolina-Jasná,

3.4 preferovať kvalitatívny rozvoj a vysokoštandardnú vybavenosť pre horský turizmus, klimatickú liečbu a vrcholové športy na území Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Národného parku Malá Fatra a Národného parku Veľká Fatra v kapacitách, stanovených podľa schválených územných plánov obcí a podľa výsledkov posudzovania v zmysle zákona č. 127/1994 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; v chránených krajinných oblastiach Kysuce, Strážovské vrchy a Horná Orava podporovať aj kvantitatívny rozvoj budovania vybavenosti pre turistiku v mestách a vidieckych sídlach,

3.5 pre všetky mestá v kraji dobudovať jestvujúce a založiť nové prímestské rekreačné zóny, s rekreačnými lesmi a vybavenosťou pre pohybové a relaxačné aktivity; sledovať pri tom potrebu znížiť tlak na najatraktívnejšie turistické a kúpeľné centrá, ako je Vrátna dolina a Rajecké Teplice pri Žiline, Martinské hole pri Martine, Malinô Brdo pri Ružomberku a Demänovská dolina pri Liptovskom Mikuláši,

3.6 využiť polohu Kysúc a Oravy, ktoré sú dobre dostupné z veľkých sídelných aglomerácií v Českej republike a v Poľskej republike, na budovanie vybavenosti pre zahraničnú návštevnosť pri Oravskej priehrade a v Oraviciach; s rozvojom športového a rekreačného vybavenia je potrebné uvažovať plošne vo všetkých horských a podhorských sídlach,

3.7 dobudovať na medzinárodných cestných trasách E-50, E-75 a E-77 zariadenia na zachytenie a využitie turistického tranzitu na území kraja budovaním motoristických a cyklistických trás a okruhov cez Rajeckú kotlinu, Turiec a Liptov; realizovať úseky Malého tatranského okruhu a Veľkého tatranského okruhu, prípadne ďalších medzištátnych okruhov, ktoré prebiehajú územím kraja,

3.8 v oblasti kúpeľníctva 3.8.1 dobudovať a modernizovať prírodné liečebné kúpele medzinárodného a

celoštátneho významu Rajecké Teplice, Turčianske Teplice, Lúčky, Korytnica a Liptovský Ján,

3.8.2 využiť predpoklady na vybudovanie prírodných liečebných kúpeľov celoštátneho významu Slaná Voda,


172

3.8.3 zachovať súčasnú liečebnú funkciu v existujúcich zdravotníckych zariadeniach kúpeľnej starostlivosti a v odborných liečebných ústavoch,

3.8.4 podporovať ťažiskové územia kúpeľného a zdravotného cestovného ruchu - kúpeľné miesta Korytnica, Kunerad, Rajecké Teplice, Lúčky, Liptovský Ján a Turčianske Teplice za súčasného rešpektovania ochrany vnútorných kúpeľných území,

3.9 vypracovaním regionálnej stratégie a náväzného generelu cestovného ruchu previazať ciele rekreačného a poznávacieho turizmu a kúpeľníctva; podporovať tvorbu mikroregionálnych stratégií a územnoplánovacej dokumentácie (hlavne územných plánov zón) pre lokality a strediská cestovného ruchu a kúpeľníctva,

3.10 využiť potenciál geotermálnej energie na báze termálnych vôd pre rekreáciu a cestovný ruchv v geotermálnej oblasti Žilinskej kotliny, Turčianskej kotliny, Liptovskej kotliny a Skorušinskej panvy pri rešpektovaní záujmov ochrany prírody a zdrojov pitných vôd,

3.11 podporovať aktivity súvisiace s rozvojom vidieckeho turizmu v podhorských oblastiach najmä na Kysúciach, Orave a v Turci,

3.12 dobudovať sieť turistických informačno-propagačných centier a návštevníckych centier rekreácie a turizmu v okresných sídlach kraja a východiskových centrách cestovného ruchu,

3.13 rezervovať plochy na športovú infraštruktúru v rámci sídelných útvarov miest, najmä v Žiline, Martine a Liptovskom Mikuláši,

3.14 podporovať aktivity, ktoré súvisia s realizáciou siete miestnych cyklotrás nadväzujúcich na navrhované cyklomagistrály.

4. V OBLASTI USPORIADANIA ÚZEMIA Z HĽADISKA EKOLOGICKÝCH ASPEKTOV,

OCHRANY PÔDNEHO FONDU, OCHRANY PRÍRODY A KRAJINY A OCHRANY KULTÚRNEHO DEDIČSTVA 4.1 rešpektovať prvky územného systému ekologickej stability kraja a ich funkčný

význam v kategóriách 4.1.1 biocentrá nadštátneho významu : Krivánska Malá Fatra, Vychylovka-

Harvelka-Riečnica, Tlstá a Súľovské skaly, 4.1.2 biocentrá nadregionálneho významu : Malá Rača-Skalka, Malý Polom-

Veľký Polom, Ladonhora-Brodnianka, Veľký Javorník, Bzinská hoľa-Minčol, Choč, Osičiny-Ráztoky-Lysec, Západné Tatry-Roháče, Prosečné, Nízke Tatry-Kráľovohoľská časť, Nízke Tatry-Ďumbierska časť, vodná nádrž Liptovská Mara, Kľak-Ostrá skala-Reváň-Partizán, Zniev-Sokol-Chlievska, Kláštorské lúky, Marské vŕšky, Borišov-Javorina, Lysec, Turiec, Pod Sokolom, Kopa-Korbeľka, Pilsko, Babia hora, Žiar-Oravská priehrada, Skalná Alpa-Smrekovica-Šiprúň, Sokol-Žiar, Oravská priehrada-Sosnina, Kľak-Reváň, Kozol, Šujské rašelinisko a Strážov,

4.1.3 biocentrá regionálneho významu podľa schváleného územného plánu, 4.1.4 biokoridory nadregionálneho a regionálneho významu podľa

schváleného územného plánu regiónu, a) terestricko-migračný koridor v priestore Malá Fatra-Bránica-Lutiše

ako biokoridor nadregionálneho významu 4.2 rešpektovať podmienky ochrany prírody v súlade so schváleným národným

zoznamom území európskeho významu, 4.3 dodržiavať pri hospodárskom využívaní území, začlenených medzi prvky

územného systému ekologickej stability podmienky 4.3.1 pre chránené územia (vyhlásené a navrhované na vyhlásenie) podľa

osobitných predpisov o ochrane prírody a krajiny, kategórie a stupňa ochrany,

4.3.2 pre lesné ekosystémy, vyplývajúce z osobitných predpisov o ochrane lesov v kategóriách ochranné lesy a lesy osobitného určenia,


173

4.3.3 pre poľnohospodárske ekosystémy, vyplývajúce z osobitných predpisov o ochrane poľnohospodárskej pôdy v kategóriách podporujúce a zabezpečujúce ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty),

4.3.4 pre ekosystémy mokradí, vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná,

4.3.5 pre navrhované chránené vtáčie územia a dodržiavať ochranné podmienky stanovované samostatne osobitným predpisom pre každé chránené vtáčie územie,

4.3.6 pre navrhované územia európskeho významu a zosúladiť spôsob ich využívania tak, aby nedošlo k ohrozeniu predmetu ochrany,

4.4 zachovať prirodzený charakter vodných tokov, zaradených medzi biokoridory, chrániť jestvujúcu sprievodnú vegetáciu a chýbajúcu vegetáciu doplniť autochtónnymi druhmi,

4.5 zabezpečiť skladbu terestrických biokoridorov vo voľnej krajine len prírodnými prvkami - trávne porasty, stromová a krovinová vegetácia a vylúčiť všetky aktivity, ohrozujúce prirodzený vývoj (vylúčenie chemických vyživovacích a ochranných látok, skládky odpadov a pod.),

4.6 stabilizovať spodnú hranicu lesov a zvýšiť ich biodiverzitu ako ekotónovú zónu les - bezlesie,

4.7 podporovať extenzívne leso-pasienkárske využívanie podhorských častí, s cieľom zachovania krajinársky a ekologicky hodnotných území s rozptýlenou vegetáciou,

4.8 zachovať územné časti s typickou rázovitosťou krajinnej štruktúry daného regiónu (Kysuce, Orava, Liptov, Turiec), 4.8.1 ak nie je schválená ÚPD obce, tak chrániť pred optickým

znehodnotením stavebnou činnosťou lokality, tvoriace charakteristické krajinné panorámy,

4.8.2 preveriť pri každom navrhovanom veľkoplošnom zábere, líniovom zábere krajiny, alebo inom technickom diele : a) dopad navrhovaných stavieb na okolitú krajinu - krajinný obraz

(harmónia, kompozícia, vyváženosť, mierkovitosť), b) dopad navrhovaných stavieb na zmenu krajinnej panorámy miesta

alebo línie, c) bezprostredný dopad a mieru devastácie lokálnych krajinných

scenérií, alebo ich zmenu, d) prínos možných vizuálnych vnemov z krajinného obrazu priamo z

navrhovaných diel (diaľnice), e) dopad na psychologické pôsobenie navrhovaných stavieb v krajine, f) dopad na biodiverzitu, prvky ÚSES a biotopy chránených druhov,

4.9 zabezpečiť revitalizáciu regulovaných tokov s doplnením sprievodnej zelene, 4.10 prispôsobovať trasy dopravnej a technickej infraštruktúry prvkom ekologickej

siete tak, aby bola maximálne zabezpečená ich vodivosť a homogénnosť, 4.11 eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory, pôsobiace na prvky

územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných exhalácií, znečisťovanie vodných tokov a pod.),

4.12 rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond a lesný pôdny fond ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj kraja, definovaný v záväznej časti územného plánu; osobitne chrániť ornú pôdu s veľmi vysokým až stredne vysokým produkčným potenciálom, ornú pôdu, na ktorej boli vybudované hydromelioračné zariadenia, ako aj poľnohospodársku pôdu, na ktorej boli vykonané osobitné opatrenia na zvýšenie jej produkčnej schopnosti,

4.13 v obciach a ich miestnych častiach v ochranných pásmach Národného parku Malá Fatra, Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry a Národného parku Veľká Fatra 4.13.1 viazať novú výstavbu v ďalšom procese urbanizácie predovšetkým na

jestvujúce sídelné útvary v podhorskej oblasti,


174

4.13.2 realizovať rozširovanie zastavaného územia obcí na úkor poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy len v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou a na základe posúdenia vplyvov na životné prostredie,

4.13.3 zohľadňovať pri umiestňovaní čiností na území ich predpokladaný vplyv na životné prostredie a realizáciou vhodných opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov,

4.14 v turistických strediskách na území Národného parku Malá Fatra, Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry a Národného parku Veľká Fatra 4.14.1 zmeny hraníc zastavaných území, kapacity rekreačných lôžok, prírastky

bytov pre trvalo bývajúcich obyvateľov, rozvoj športových zariadení novou výstavbou riešiť len podľa schválených územných plánov obcí a podľa výsledkov posudzovania v zmysle zákona č. 127/1994 Z.z. NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov činností na životné prostredie,

4.14.2 nezakladať nové strediská a lokality turizmu, rekreácie, športu a klimatickej liečby na území Tatranského národného parku, Národného parku Malá Fatra, Národného parku Nízke Tatry a Národného parku Veľká Fatra,

4.14.3 zvyšovať architektonickú úroveň, priestorové a krajinno - sadovnícke rámcovanie existujúcich aj navrhovaných objektov a stavieb spracovaním projektov sadovníckych úprav pre každú novopovoľovanú stavbu mimo IBV,

4.15 povoľovať výstavbu malých vodných elektrární na vodnom toku Váh len výnimočne 4.15.1 nepovoľovať výstavbu malých vodných elektrární na vodných tokoch,

ktorým sa poskytuje územná ochrana prírody a krajiny : a) Chránený areál rieka Orava, b) Chránený areál Revúca, c) prítoky Váhu, zaradené medzi územia európskeho významu,

4.16 zabezpečiť vypracovanie projektov miestnych územných systémov ekologickej stability v okresoch Žilinského kraja prednostne pre tieto oblasti v okrese 4.16.1 Bytča pre Predmier, 4.16.2 Čadca pre Čadcu, Makov, 4.16.3 Dolný Kubín pre Kraľovany a Podbiel, 4.16.4 Kysucké Nové Mesto pre Horný Vadičov, Dolný Vadičov a Lopušné

Pažite, 4.16.5 Liptovský Mikuláš pre Kvačany, Prosiek, Beňadikovú, Smrečany, Žiar a

Liptovský Mikuláš, 4.16.6 Martin pre Kláštor pod Znievom, Bystričku, Príbovce, Blatnicu,

Folkušovú, Necpaly, Belú, Sklabiňu, Sklabinský Podzámok, Turčiansku Štiavničku, Podhradie, Konské, Nolčovo a Krpeľany,

4.16.7 Námestovo pre Bobrov, Oravskú Polhoru, Námestovo, Mútne, Oravskú Lesnú, Novoť, Rabčice, Zákamenné, Oravské Veselé, Krušetnicu, Lomnú, Brezu, Oravskú Jasenicu, Beňadovo, Hruštín, Lokcu, Ťapešovo, Vasiľov a Zubrohlavu,

4.16.8 Ružomberok pre Ivachnovú, Lúčky, Bešeňovú, Ľubochňu, Stankovany, Hubovú, Švošov, Liskovú, Liptovskú Teplú, Ružomberok a Liptovské Revúce,

4.16.9 Turčianske Teplice pre Dubové, Čremošné, Rakšu a Mošovce, 4.16.10 Tvrdošín pre Liesek a Vitanovú, 4.16.11 Žilina pre Rajecké Teplice, Hričovské Podhradie a Čičmany

4.17 rešpektovať zásady rekreačnej funkcie krajinných celkov a limity rekreačnej návštevnosti podľa schválených územných plánov obcí, aktualizovaných územnoplánovacích podkladov a dokumentov a koncepcií rozvoja jednotlivých


175

oblastí kraja a obcí v záujme trvalej a objektívnej ochrany prírodného prostredia Žilinského kraja,

4.18 uprednostňovať aktívny turizmus na území Národného parku Malá Fatra v súlade s trvalo udržateľným rozvojom - ekoturizmus,

4.19 zabezpečiť ochranu prirodzených ekosystémov podporou rozvoja komplexnej vybavenosti (vrátane zvyšovania lôžkových kapacít v OP NP) a taktiež rozvojom obcí v podhorských oblastiach s dôrazom na vyzdvihnutie miestnych zvláštností a folklóru; uvedenú vybavenosť riešiť komplexne s dôrazom na limity prírodných zdrojov,

4.20 vymedziť hranice zátopových území vodných tokov v ÚPD obcí za účelom ochrany priestoru riečnych alúvií pre situácie vysokých vodných stavov a ochrany biotických prvkov a ich stanovísk v alúviách vodných tokov,

4.21 zabezpečiť pri ochrane pamiatkových území ich primerané funkčné využitie, zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, vylúčenie veľkoplošných asanácií, zachovanie objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania objektov, uličného parteru, zachovania charakteristických pohľadov, siluety a panorámy, rešpektovanie historických a architektonických dominánt, zachovanie archelogických nálezísk.

5. V OBLASTI ROZVOJA NADRADENEJ DOPRAVNEJ INFRAŠTRUKTÚRY

5.1 dopravná regionizácia 5.1.1 v návrhovom období realizovať opatrenia, stabilizujúce pozíciu Žilinského kraja v

dopravno - gravitačnom regióne Severozápadné Slovensko a v tejto súvislosti premyslene a koordinovane uprednostňovať dopravné stavby, podporujúce efektívnu dopravnú obsluhu územia Severozápadného Slovenska ako jedného kompaktného územia, hlavne dopravno - gravitačného centra Žilina - Martin,

5.2 infraštruktúra cestnej dopravy 5.2.1 rešpektovať dopravné siete a zariadenia, alokované v trase multimodálneho koridoru č.

Va. (hlavná sieť TINA) Bratislava - Žilina - Prešov/Košice - Záhor/Čierna nad Tisou - Ukrajina, schválené pre diaľničnú infraštruktúru,

5.2.2 rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trase multimodálneho koridoru č. VI. Žilina – Čadca – Skalité - Poľská republika, schválené pre diaľničnú infraštruktúru,

5.2.3 rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trasách doplnkových koridorov cestných komunikácií TINA Martin - Turčianske Teplice - Zvolen - Šahy - Maďarská republika,

5.2.4 rešpektovať dopravné siete, zaradené podľa európskych dohôd (AGR) - cestné komunikácie Poľská republika-Trstená-Dolný Kubín - Kraľovany/ Ružomberok (s napojením na diaľnicu D1) a Žilina - Bytča – Makov - hranica SR/ČR,

5.2.5 chrániť územný koridor a realizovať diaľnicu D1 v trase multimodálneho koridoru č. Va ((hlavná sieť TINA), v kategórii D 26,5/120-100) v trase a úsekoch : a) hranica Trenčianskeho a Žilinského kraja - Vrtižer - Bytča, sieť AGR č. E50, E75,

trasa TEM 2, b) Bytča - Hričovské Podhradie, sieť AGR č. E50, E75 a E442, trasa TEM 2, c) Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala - Kraľovany - Turany

- Hubová - Ivachnová - (existujúci úsek D1) – Važec - hranica Žilinského a Prešovského kraja, sieť AGR č. E50, trasa TEM 4,

5.2.6 do doby vydania územného rozhodnutia úseku diaľnice D1 Turany – Kraľovany - Hubová zabezpečiť územnú rezervu diaľnice D1 (v trase multimodálneho koridoru č. Va. /hlavná sieť TINA/, v kategórii D 26/5/120-100) v úseku : a) Turany - tunel Korbelka – Hubová – Ivachnová - (existujúci úsek D1), sieť AGR č.

E50, trasa TEM 4, 5 2.7 chrániť územný koridor a realizovať diaľnicu D3 (v trase multimodálneho koridoru č. VI.

/hlavná sieť TINA/, trasa TEM, v kategórii D 26,5/120-100) v trase a úsekoch : a) Hričovské Podhradie - Žilina/Strážov, sieť AGR č. E75 a E442, b) Žilina/Strážov - Žilina/Brodno - Kysucké Nové Mesto - Čadca - Svrčinovec, sieť AGR

č. E75, c) Svrčinovec - Skalité - štátna hranica SR/PR,

5.2.8 chrániť územný koridor a realizovať rýchlostnú cestu R3 (v kategórii R 11,5/80, cieľový stav podľa záťaže úsekov v R 22,5/100) v trase a úsekoch : a) štátna hranica SR/PR – Trstená - Dolný Kubín, sieť AGR č. E77, hlavný cestný ťah

pre medzinárodnú turistickú dopravu,


176

b) Dolný Kubín - Ružomberok, hlavný cestný ťah pre medzinárodnú turistickú dopravu s napojením na D1, sieť AGR č. E77 v alternatíve Dolný Kubín - Kraľovany s napojením na diaľnicu D1, sieť AGR č. E77,

c) Ružomberok - Martin, naväzujúca časť D1 a rýchlostnej cesty R3 v kategórii D 26,5/120-100, v trase multimodálneho koridoru č. Va. (hlavná sieť TINA), sieť AGR č. E50, E77, trasa TEM 4,

d) Martin - Turčianske Teplice v trase doplnkovej siete TINA, sieť AGR č. E77, trasa TEM 5,

e) Turčianske Teplice - Horná Štubňa - hranica Žilinského a Banskobystrického kraja, 5.2.9 do doby vydania územného rozhodnutia pre rýchlostnú cestu R3 v úseku Dolný Kubín -

Ružomberok zabezpečiť územnú rezervu a k výhľadovému horizontu homogenizovať rýchlostnú cestu R3 (v kategórii R 11,5/80, cieľový stav podľa záťaže úsekov v R 22,5/100) v úseku : a) Dolný Kubín - Kraľovany (cesta I. triedy č. I/70 rekonštruovaná na parametre C

11,5/80-60 s udelením výnimiek C 9,5/60 pre zvlášť obtiažne úseky) s napojením na D1, sieť AGR č. E77,

5.2.10 chrániť územný koridor a realizovať rýchlostnú cestu R5 (v kategórii R 11,5/100, cieľový stav podľa záťaže úsekov v R 2205/100, sieť AGR č. E75) v trase a úsekoch : a) diaľničná križovatka D3 Svrčinovec - štátna hranica SR/PR,

5.2.11 chrániť územný koridor a homogenizovať cestu I/11 (homogenizovaný cestný ťah nadregionálneho významu) v trase a úsekoch : a) Žilina križovatka s I/18 - križovatka s D3 Žilina/Brodno v kategórii MZ 16,5/60 ako

diaľničný privádzač D3 Žilina-sever, b) Žilina/Brodno -Kysucké Nové Mesto/Oškerda - Krásno nad Kysucou v kategórii C

905/70-60, ako cesta súbežná s diaľnicou D3, c) Krásno nad Kysucou - Čadca v kategórii C 9,5/70-60, ako cesta súbežná s diaľnicou

D3 a peáž s homogenizovaným cestným ťahom I. triedy Makov - Čadca - Nová Bystrica - Trstená - Suchá Hora,

d) Čadca - Svrčinovec v kategórii C 9,5/70-60 ako cesta súbežná s D3, e) Svrčinovec - štátna hranica SR/ČR v kategórii C 9,5/70-60, ako cesta súbežná s

rýchlostnou cestou R5, 5.2.12 chrániť územný koridor a homogenizovať cestu I/12 (cesta nadregionálneho významu) v

kategórii C 9,5/60, cesta súbežná s D3, v trase a úsekoch : a) Svrčinovec - Čierne - Skalité štátna hranica SR/PR,

5.2.13 zabezpečiť územnú rezervu pre cestu II(I/14) (/nadregionálneho významu/, súbežná s rýchlostnou cestou R3 v kategórii C 9,5/70-60) v úseku : a) Turčianske Teplice - hranica Žilinského a Banskobystrického kraja,

5.2.14 chrániť územný koridor a homogenizovať cestu I/18 (cesta medzinárodného a celoštátneho významu) v trase a úsekoch : a) štátna hranica SR/PR - Makov - Bytča v kategórii C 11,5/60, sieť AGR č. E 442, b) Bytča - križovatka s D1 - Žilina/Strážov v kategórii C 1105/60 ako súbežná cesta s

diaľnicou D1, c) Žilina/Strážov - Žilina/estakáda v kategórii MZ 16,5/60 ako diaľničný privádzač D3

Žilina-západ, d) Žilina/estakáda - Ľavobrežná - Žilina/križovatka Tesco v kategórii MZ 16,5/60, e) Žilina/križovatka Tesco - Vrútky - križovatka pri priemyselnom parku Sučany -

Kraľovany - Ružomberok (MZ 16,5/60) - Liptovský Mikuláš (MZ 16,5/60) v kategórii C 11,5/80 ako súbežná cesta s diaľnicou D1,

f) Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok peáž s Malým tatranským okruhom v kategórii C 9,5/80, ako súbežná cesta s diaľnicou D1 a hlavná cesta pre medzinárodnú turistickú dopravu,

g) Liptovský Hrádok - hranica Žilinského a Prešovského kraja v kategórii C 9,5/80 ako súbežná cesta s diaľnicou D1,

5.2.15 zabezpečiť územnú rezervu pre homogenizáciu cesty I/59 v trase a úsekoch a) štátna hranica PR/SR - Trstená v kategórii C 9,5/70-60, cesta regionálneho významu

II(I/59) súbežná s rýchlostnou cestou R3, b) peáž s cestným ťahom II/487 a II/520 Trstená - Tvrdošín križovatka s obchvatom

cesty II/520 v kategórii C 9,5/70-60, ako cesta celoštátneho významu, súbežná s rýchlostnou cestou R3,

c) Tvrdošín - Dolný Kubín - Ružomberok v kategórii C 9,5/70-60, cesta regionálneho významu II(I/59), súbežná s rýchlostnou cestou R3,

d) Ružomberok - Liptovská Osada - stavebná úprava/pruh pre pomalé vozidlá - sedlo Donovaly/hranica Žilinského a Banskobystrického kraja cesta I. triedy v kategórii C 11,5/70-60, hlavný severo-južný cestný ťah pre medzinárodnú turistickú dopravu s vylúčením kamiónovej dopravy z dôvodu ochrany vodných zdrojov,

5.2.16 chrániť územný koridor cesty I/61 (cesta celoštátneho významu, súbežná s diaľnicou D1 v kategórii C 11,5/80) v trase a úsekoch : e) hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja - Bytča,

5.2.17 zabezpečiť územnú rezervu a k výhľadovému horizontu homogenizovať cestu I/64 v trase a úsekoch :


177

a) križovatka s cestou I/18 Žilina - Žilina/križovatka IV. okružná v kategórii MZ 16,5/60, cesta celoštátneho významu,

b) Žilina/križovatka IV. okružná - diaľničná križovatka D1 Lietavská Lúčka - Porúbka ako diaľničný privádzač Žilina - juh v kategórii MZ 16,5/60, cesta celoštátneho významu,

c) diaľničná križovatka D1 Lietavská Lúčka - obchvat Porúbka - Rajecké Teplice - obchvaty Kľače, Rajec až Šuja - Rajecká Lesná - obchvat Fačkov - hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja v kategórii C 9,5/70-60, cesta nadregionálneho významu,

5.2.18 do doby vydania územného rozhodnutia rýchlostnej cesty R3 v úseku Turčianske Teplice - hranica Banskobystrického kraja zabezpečiť územnú rezervu a k výhľadovému horizontu homogenizovať rýchlostnú cestu v koridore cesty I/14,

5.2.19 zabezpečiť územnú rezervu a homogenizovať cestný ťah II. triedy (tvorený cestami I/65, II/519, III/06538),homogenizovaný cestný ťah nadregionálneho významu, súbežný s rýchlostnou cestou R3, v trase a úsekoch: a) cesta I/65 križovatka s cestou I/18 Martin/Priekopa - koniec prieťahu Martin v

kategórii MZ 16,5/60, b) cesta I/65 koniec prieťahu Martin - križovatka Príbovce v kategórii C 11,5/80, c) cesta II/519 križovatka Príbovce - križovatka s III/06538 Moškovec v kategórii C

9,5/60, d) cesta III/06538 križovatka Moškovec - križovatka s homogenizovaným cestným

ťahom (cestou III/06545) v kategórii C 9,5/60, e) západný obchvat Turčianske Teplice - križovatka rýchlostnej cesty R3 Dolná Štubňa

v kategórii C 9,5/60, f) cesta I/65 križovatka s rýchlostnou cestou R3 Dolná Štubňa v pôvodnej trase cesty

I/65 Horná Štubňa - hranica Žilinského a Banskobystrického kraja v kategórii C 9,5/60,

5.2.20 zabezpečiť územnú rezervu a k výhľadovému horizontu homogenizovať cestu II(I/70) (cesta nadregionálneho významu), súbežnú s rýchlostnou cestou R3, v kategórii C 9,5/70-60 v trase a úsekoch : a) Dolný Kubín - Veličná - Párnica - Kraľovany,

5.2.21 zabezpečiť územnú rezervu pre cestu II(I/72) (cesta nadregionálneho významu) v trase a úsekoch : a) Kráľova Lehota - Vyšná Boca - hranica Žilinského a Banskobystrického kraja v

kategórii C 9,5/60, 5.2.22 zabezpečiť územnú rezervu a k výhľadovému horizontu homogenizovať cestu I/78 v

trase a úsekoch : a) stavebná úprava Oravský Podzámok - stavebná úprava sedlo Príslop - Lokca v

kategórii C 9,5/70-60, cesta regionálneho významu, b) Lokca - križovatka Vavrečka v kategórii C 9,5/70-60, peáž s cestou II/520 cestným

ťahom celoštátneho významu, c) križovatka Vavrečka - Námestovo - Zubrohlava - Oravská Polhora - štátna hranica

SR/PR v kategórii C 9,5/70-60, cesta nadregionálneho významu, 5.2.23 zabezpečiť územnú rezervu pre cestu II/484 (cesta regionálneho významu) v trase a

úsekoch : a) Kotešová - Veľké Rovné - Turzovka - Klokočov - štátna hranica SR/ČR,

5.2.24 zabezpečiť územnú rezervu a k výhľadovému horizontu homogenizovať cestný ťah I (II/487 a II/520) v trase a úsekoch : a) cesta II/487 štátna hranica SR/ČR Makov peáž s cestou I/18 v kategórii C 11,5/60,

sieť AGR č. E 442, cesta medzinárodného významu, b) cesta II/487 Makov - obchvat Vysoká nad Kysucou - Turzovka - obchvaty a stavebné

úpravy Podvysoká, Olešná, Staškov, Raková, Čadca v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho významu,

c) peáž s cestou I/11 Čadca - Krásno nad Kysucou v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho významu,

d) cesta II/520 Krásno nad Kysucou - Nová Bystrica v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho významu,

e) cesta III/5202 Nová Bystrica - Vychylovka v kategórii C 9,5/60, cesta celoštátneho významu,

f) nové cestné prepojenie Vychylovka -Oravská Lesná v kategórii C 9,5/60, cesta celoštátneho významu,

g) cesta II/520 Oravská Lesná - Lokca v kategórii C 9,5/60, cesta celoštátneho významu,

h) cesta II/520 križovatka Vavrečka - obchvat Tvrdošín - križovatka s cestou I/59 v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho významu,

i) peáž s cestou I/59 (cesta súbežná s rýchlostnou cestou R3) Tvrdošín - Trstená v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho významu,

j) cesta II/520 Trstená, obchvaty Liesek, Vitanová, Hladovka a Suchá Hora štátna hranica SR/PR v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho významu,

5.2.25 zabezpečiť územnú rezervu a k výhľadovému horizontu homogenizovať cestu II/507 (cesta nadregionálneho významu v kategórii C 9,5/70-60) v trase a úsekoch:


178

a) preložka Žilina/Považský Chlmec - Divinka - preložka Bytča - hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja,

5.2.26 zabezpečiť územnú rezervu a k výhľadovému horizontu homogenizovať cestu II/517 (cesta regionálneho významu v kategórii C 9,5/70-60) v trase a úsekoch :

a) preložka Rajec - hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja, 5.2.27 zabezpečiť územnú rezervu a k výhľadovému horizontu homogenizovať cestu I (II/519 a

III/06545) (homogenizovaný cestný ťah celoštátneho významu v kategórii C 9,5/70-60) v trase a úsekoch : a) cesta II/519 hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja - Jasenovo, b) cesta III/06545 Jasenovo - Budiš - preložka Dubové - preložka Turčianske

Teplice/Diviaky, 5.2.28 zabezpečiť územnú rezervu a k výhľadovému horizontu homogenizovať cestu II/583

(cesta regionálneho významu v kategórii C 9,5/70-60) v trase a úsekoch : a) preložka Žilina až Varín - Krasňany - preložka Stráža - preložka Belá -Terchová -

Párnica, 5.2.29 zabezpečiť územnú rezervu a k výhľadovému horizontu homogenizovať Malý tatranský

okruh - cesty II (III/52019, II/584, II/537), (hlavný cestný ťah pre medzinárodnú turistickú dopravu cestu v kategórii C 9,5/70-60) v trase a úsekoch : a) cesta III/52019 Vitanová - Oravice - preložka Zuberec, b) cesta II/584 Zuberec - preložka Liptovské Matiašovce - Liptovský Trnovec - Liptovský

Mikuláš, c) peáž s cestou I/18 Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok v kategórii C 11,5/80 ako

súbežná cesta s diaľnicou D1, d) cesta II/537 Liptovský Hrádok - Pribylina - hranica Žilinského a Prešovského kraja,

5.2.30 chrániť územný koridor a realizovať cestný ťah II (III/5181 a miestna komunikácia Žilina IV. okružná), (cesta regionálneho významu) v trase a úsekoch : a) IV. okružná križovatka s cestou I/18 v lokalite ŽIlina/Rosinky - križovatka s cestou

III/01889 - križovatka s cestou I/64 - križovatka s Kamennou ulicou v Žiline v kategórii MZ 16,5/60,

b) križovatka s Kamennou ulicou v Žiline - križovatka Brezany - v kategórii MZ 9/50, c) cesta III/5181 križovatka Brezany - Bitarová - Ovčiarsko - križovatka s I/18 Dolný

Hričov v kategórii C 9,5/60 alebo MZ 9/50, 5.2.31 zabezpečiť územnú rezervu a k výhľadovému horizontu homogenizovať cestu II(III/5206)

(cesta nadregionálneho významu v kategórii C 9,5/60) v trase a úsekoch : a) Zákamenné - Novoť - štátna hranica SR/PR,

5.2.32 zabezpečiť územnú rezervu a k výhľadovému horizontu homogenizovať cestu II(III/018104) (v kategórii C 7,5/60, cesta regionálneho významu) v trase a úsekoch : a) Liptovský Michal - Liptovský Potok - Liptovská Sielnica/Brnice,

5.3 infraštruktúra železničnej dopravy 5.3.1 zabezpečiť územnú rezervu pre vysokorýchlostnú železničnú trať (juh-sever v úseku

Viedeň - Bratislava - Žilina - Katowice/Ostrava - Warszawa/Gdańsk, na území kraja súčasť multimodálnych koridorov č Va. a VI. (hlavná sieť TINA), v trase a úsekoch : a) hranica Trenčianskeho kraja - Bytča - Žilina - Oščadnica - štátna hranica SR/PR s

vetvou Oščadnica - Čadca - Ostrava v študijnej polohe, 5.3.2 chrániť územný koridor a realizovať modernizáciu železničnej trate č. 120 I. kategórie, v

trase multimodálneho koridoru č. Va (hlavná sieť TINA), sieť AGR č. E63, sieť AGTC č. C-E 63 na traťovú rýchlosť 120 až 160 km/hod. v existujúcom koridore trate : a) hranica Trenčianskeho kraja - Bytča - Žilina, b) v úsekoch technicky vynútených lokálnych úprav smerového vedenia trate,

5.3.3 chrániť územný koridor a realizovať modernizáciu železničnej trate č. 180 (I. kategórie, v trase multimodálneho koridoru č. Va, hlavná sieť TINA), sieť AGC č. E40, sieť AGTC č. C-E) na traťovú rýchlosť 120 až 140 km/hod. v existujúcom koridore trate : a) Žilina - Vrútky - Kraľovany - Ružomberok - Liptovský Mikuláš - hranica Žilinského a

Prešovského kraja b) v úsekoch technicky vynútených lokálnych úprav smerového vedenia trate,

5.3.4. chrániť územný koridor a realizovať modernizáciu železničnej trate č. 127 (I. kategórie, sieť AGC č. E40, sieť AGTC č. C-E 40) na traťovú rýchlosť 120 km/hod. v existujúcom koridore trate: a) Žilina - Kysucké Nové Mesto - Krásno nad Kysucou - Čadca, v trase multimodálneho

koridoru č. VI (hlavná sieť TINA), b) v úsekoch vynútených lokálnych úprav smerového vedenia trate,

5.3.5 zabezpečiť územnú rezervu pre optimalizáciu železničnej trate č. 127 (I. kategórie, sieť AGC č. E40, sieť AGTC č. C-E 40) v úseku : a) Čadca - štátna hranica SR/ČR (doplnková sieť TINA),

5.3.6 chrániť územný koridor a realzovať modernizáciu železničnej trate č. 129 (I. kategórie, v trase multimodálneho koridoru č. VI (hlavná sieť TINA)) v existujúcom koridore trate v úsekoch : a) Čadca - Skalité, traťová rýchlosť 100 km/hod., b) Skalité - štátna hranica SR/PR, traťová rýchlosť 70 km/hod., c) v úsekoch vynútených lokálnych úprav smerového vedenia trate,


179

5.3.7 chrániť územie a realizovať výstavbu železničnej zriaďovacej stanice Žilina v k.ú. Teplička nad Váhom,

5.3.8 chrániť existujúci územný koridor trate č. 181 Kraľovany - Trstená - Suchá Hora - štátna hranica SR/PR (IV. kategórie, regionálneho významu ako trať pre medzinárodnú turistickú dopravu a RoLa dopravu) v úseku : a) Kraľovany - Dolný Kubín - Trstená,

5.3.9 zabezpečiť územnú rezervu pre znovuobnovenie železničnej trate č. 181 s prevádzkou RoLa v úseku : a) Trstená - Suchá Hora - štátna hranica SR/PR,

5.3.10 chrániť existujúci územný koridor nasledovných železničných tratí III. kategórie nadregionálneho významu : a) železničná trať č.145 Horná Štubňa - hranica Trenčianskeho kraja -Prievidza, b) b) železničná trať č. 171 Vrútky - Diviaky - Horná Štubňa - hranica Žilinského a

Banskobystrického krja, c) železničná trať č. 172 Diviaky - hranica Žilinského a Banskobystrického kraja -

Banská Bystrica, 5.3.11 chrániť existujúci územný koridor nasledovných železničných tratí IV. kategórie

regionálneho významu : a) železničná trať č. 126 Žilina - Rajec, b) železničná trať č. 128 Čadca - Makov,

5.4 infraštruktúra kombinovanej dopravy 5.4.1 chrániť územie a realizovať výstavbu terminálu kombinovanej dopravy a logistického

centra európskej úrovne Žilina - súčasť siete TINA - v k.ú. Teplička nad Váhom, 5.4.2 zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu neštátneho terminálu kombinovanej dopravy

regionálneho významu v Ružomberku, 5.4.3 chrániť územie prevádzkované prekladiskom RoLa Trstená,

5.5 infraštruktúra leteckej dopravy 5.5.1 chrániť územie a realizovať modernizáciu vybavenia, vrátanie predĺženia vzletovej a

pristávacej dráhy Letiska Žilina v k.ú. Dolný Hričov, súčasť hlavnej siete letísk SR so štatútom medzinárodnej dopravy,

5.5.2 chrániť územie letiska a zabezpečiť územnú rezervu pre modernizáciu aeroklubového letiska regionálneho významu s rozvojovými možnosťami pre medzinárodnú dopravu v lokalitách : Martin v k.ú. Tomčany a Ružomberok v k.ú. Lisková,

5.5.3 chrániť územie letísk pre letecké práce na lokalitách Dolná Štubňa, Košťany, Gôtovany, Liptovský Ondrej,

5.5.4 chrániť územie heliportov pre leteckú záchrannú službu na lokalitách NsP Žilina, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš,

5.6 infraštruktúra vodnej dopravy 5.6.1 chrániť územný koridor pre výstavbu Vážskej vodnej cesty (vnútroštátna vodná cesta

medzinárodného významu na území kraja triedy Va, súčasť multimodálneho koridoru č. Va., sieť AGN č. E81), v úseku hranica Trenčianskeho a Žilinského kraja - vodné dielo Žilina, lokalizovanej v trase : a) existujúceho Vážskeho elektrárenského kanálu, b) vodných nádrží a prirodzeného koryta rieky Váh,

5.6.2 rezervovať a chrániť územie pre výstavbu prístavu Vážskej vodnej cesty Žilina v k.ú. obce Teplička nad Váhom,

5.6.3 zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou v územnom koridore riek Kysuce a Čierňanky,

5.7 infraštruktúra cyklistickej dopravy 5.7.1 chrániť územný koridor a realizovať sieť cyklomagistrál (cyklistické trasy celoštátneho

významu) v nasledovných trasách a úsekoch : a) Vážska cyklomagistrála v trase cesta II/507 hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja

- Mikšová - Bytča, pred Kinexom odbočenie na miestnu komunikáciu - most cez Vážsky kanál - komunikácia po hrádzi kanálu -Kotešová, v trase cesty II/507 Kotešová - Žilina/Budatínsky zámok

b) Kysucká cyklomagistrála v trase cesty II/541 Kotešová - Turzovka, v trase cesty II/487 Turzovka - Čadca, v trase cesty I/11 Čadca - Krásno nad Kysucou, v trase ciest II/520, III/52027 a III/5203 Krásno nad Kysucou - Nová Bystrica alternatívne na telese bývalej lesnej železnice, v trase cesty III/5202 Nová Bystrica - Vychylovka skanzen, v trase lesnej cesty sedlo Demänová s pokračovaním ako Oravsko-liptovská cyklomagistrála,

c) Oravsko-liptovská cyklomagistrála zo sedla Demänová s pokračovaním v trase lesnej cesty cez kótu Tanečník a po pôvodnej ceste II/520 cez kótu Kubínska do Oravskej Lesnej, v trase cesty II/520 Oravská Lesná - Lokca - Oravská priehrada prístav, v trase cesty III/05944 Ústie nad Priehradou - Trstená, v trase cesty II/520 Trstená - Vitanová, v trase cesty III/52019 Vitanová - Oravice - Zuberec, v trase cesty II/584 Zuberec - Liptovská Sielnica a po lesnej ceste cez Kvačiansku dolinu, nasledujú vetvy v trase cesty II/584 Liptovská Sielnica - Liptovský Mikuláš a v trasách ciest III/018104 Liptovská Sielnica - Liptovský Michal, I/18 Liptovský Michal - Ružomberok,


180

d) Liptovsko-tatranská cyklomagistrála v trase cesty I/18 Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok, v trase cesty II/537 Liptovský Hrádok - Pribylina - hranica Žilinského a Prešovského kraja,

e) Rajecká cyklomagistrála v trase cyklistických komunikácií mesta Žiliny Žilina/Budatínsky zámok - Žilina/Solinky, v trase telesa cyklistickej komunikácie Žilina/Solinky - Žilina/Bytčica - Lietavská Lúčka - Rajecké Taplice - Rajec, v trase cesty I/64 Rajec - Fačkov, v trase cesty III/51818 Fačkov - Čičmany, v trase lesnej cesty Čičmany - Javorinka - hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja (pokračovanie po lesnej ceste a ceste III/51822 ako Hornonitrianska magistrála), prepojenia Rajeckej cyklomagistrály s Vážskou cyklomagistrálou v trase cesty II/517 Rajec - Domaniža - Považská Bystrica a v trase cesty III/51818 Čičmany - hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja - Zliechov - Ilava - Pruské,

f) Turčianska cyklomagistrála v trase cesty III/01892 Vrútky - Lipovec - Turčianske Kľačany, v trase účelovej cesty Turčianske Kľačany - Sučany - v trase cesty III/01899 most cez Váh Sučany, v trase cesty III/01894 Sučany - Turčianska Štiavnička - Blatnica - Turčiansky Michal, v trase spevnenj poľnej cesty Turčiansky Michal - Háj, v trase ciest III/06536 a III/06537 Háj - Turčianske Teplice, v trase miestnych komunikácií a spevnených poľných ciest na území Turčianskych Teplíc, v trase cesty III/06545 Turčianske Teplice - Budiš, v trase spevnených lesných ciest Budiš - Za hájom - hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja s napojením cez Prievidzu a Bojnice na Hornonitriansku cyklomagistrálu,

g) Donovalská cyklomagistrála v trase cesty I/59 Ružomberok - hranica Žilinského a Banskobystrického kraja - Donovaly s postupným odklonom cyklomagistrály na pôvodnú trasu lesnej železnice

5.1.1 v návrhovom i výhľadovom období realizovať opatrenia,

stabilizujúce pozíciu Žilinského kraja v dopravno - gravitačnom regióne Severozápadné Slovensko; v tejto súvislosti premyslene a koordinovane uprednostňovať dopravné stavby podporujúce efektívnu dopravnú obsluhu územia Severozápadného Slovenska ako jedného kompaktného územia, vrátane podpory funkcie dopravno - gravitačného centra Žilina - Martin,

5.2 paneurópska dopravná infraštruktúra ITF a TEN-T 5.2.1 v návrhovom i výhľadovom období rešpektovať nadradené

postavenie paneurópskych multimodálnych koridorov Medzinárodného dopravného fóra (ďalej len ITF, ktoré je nástupníckou organizáciou Európskej konferencie ministrov dopravy CEMT) a dopravných sietí TEN-T. a) rešpektovať dopravnú infraštruktúru alokovanú v trase

multimodálneho koridoru č. Va., súčasť koridorovej siete TEN-T, Bratislava - Žilina - Prešov/Košice - Záhor/Čierna nad Tisou - Ukrajina, schválené pre diaľničnú infraštruktúru - diaľnica D1, modernizovanú železničnú trať, terminál kombinovanej dopravy v Žiline,

b) rešpektovať dopravnú infraštruktúru alokovanú v trase multimodálneho koridoru č. VI., súčasť koridorovej siete TEN-T, Žilina - Čadca - Skalité - Poľská republika, schválené pre diaľnicu D3, modernizované železničné trate č. 127 a 129,

c) rešpektovať cestnú infraštruktúru alokovanú v trasách doplnkových sieti TEN-T Martin - Turčianske Teplice - Šášovské Podhradie - Zvolen - Šahy - Maďarská republika, schválené pre rýchlostnú cestu R3,

d) rešpektovať železničnú infraštruktúru alokovanú v trasách doplnkových sieti TEN-T Čadca - Svrčinovec - Česká republika, schválené pre železničnú trať č. 127,

5.2.2 v jej rámci v návrhovom i výhľadovom období rešpektovať prioritnú pozíciu projektov európskeho záujmu: a) železničnej infraštruktúry osi (Gdansk - Varšava - Katovice) -

Brno/Žilina - Bratislava - (Viedeň), na území Žilinského kraja alokovanej a plánovanej v rámci paneurópskych multimodálnych koridorov č. V. vetva Va. a VI., v trase štátna hranica SR/PR -


181

Skalité - Čadca - Žilina - Bytča - hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja, (prioritný projekt EÚ č. 23),

b) cestnej infraštruktúry osi (Gdansk - Varšava - Katovice) - Brno/Žilina - Bratislava - (Viedeň), na území Žilinského kraja alokovanej a plánovanej v rámci paneurópskych multimodálnych koridorov č. V. vetva Va. a VI., v trase štátna hranica SR/PR - Skalité - Čadca - Žilina - Bytča - hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja, (prioritný projekt EÚ č. 25),

5.3 infraštruktúra cestnej dopravy 5.3.1 v návrhovom i výhľadovom období rešpektovať lokalizáciu

existujúcej cestnej infraštruktúry diaľníc až ciest III. triedy - definovanú pasportom Slovenskej správy ciest „Miestopisný priebeh cestných komunikácií“ - ohraničenú jej ochrannými pásmami mimo zastavaného územia a cestnými pozemkami v rámci zastaveného územia kraja,

5.3.2 v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať diaľnicu D1 v trase multimodálneho koridoru č. Va., súčasť koridorovej siete TEN-T, v kategórii D 26,5/120, v trase a úsekoch : a) Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala,

sieť AGR č. E50, trasa TEM 4, b) Dubná Skala - Martin - Turany - Kraľovany - Hubová -

Ružomberok - Ivachnová, alternatívne v úseku Turany - tunel Korbeľka - Hubová, s pripojením na existujúci úsek D1, sieť AGR č. E50, trasa TEM 4,

5.3.3 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre novú diaľničnú križovatku Hôrky s krátkym diaľničným privádzačom zaústeným na navrhovanú cestu II. triedy (súčasnú cestu III/518001) v aglomerácii mesta Žilina, lokalizovanú v úseku diaľnice D1 pri obci Hôrky,

5.3.4 v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať diaľnicu D3 v trase multimodálneho koridoru č. VI., súčasť koridorovej siete TEN-T, trasa TEM 2, v kategórii D 26,5/120-100, v trase a úsekoch : a) Žilina/Strážov - Žilina/Brodno - Kysucké Nové Mesto - Krásno

nad Kysucou - Čadca/Bukov - Čadca/Podzávoz - Svrčinovec, sieť AGR č. E75,

b) Svrčinovec - Skalité - štátna hranica SR/PR, c) diaľničné privádzače Kysucké Nové Mesto, Čadca/Bukov,

Čadca/Podzávoz, 5.3.5 v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať

rýchlostnú cestu R3, cieľový stav podľa záťaže úsekov v kategórii R 24,5/120 - 80, v trase a úsekoch : a) v peážnom úseku diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R3 po

križovatku D1 Martin, v parametroch a vo funkčnom zatriedení podľa diaľnice D1, sieť AGR č. E77,

b) v úseku križovatka diaľnice D1 Martin - križovatka s cestou I/18 Martin, sieť AGR č. E77,

5.3.6 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a vo výhľadovom období realizovať rýchlostnú cestu R3, cieľový stav podľa záťaže úsekov v kategórii R 24,5/120 - 80, v trase a úsekoch : a) Tvrdošín (koniec obchvatu Trstená) - Sedliacka Dubová, sieť

AGR č. E77, hlavný cestný ťah pre medzinárodnú turistickú dopravu,

b) križovatka s cestou I/18 Martin - Horná Štubňa, súčasť doplnkovej siete TEN-T, sieť AGR č. E77, trasa TEM 5,

5.3.7 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre rýchlostnú cestu R3, cieľový stav podľa záťaže úsekov v kategórii R 24,5/120 - 80, v trase a úsekoch :


182

a) štátna hranica SR/PR - Trstená obchvat, sieť AGR č. E77, hlavný cestný ťah pre medzinárodnú turistickú dopravu,

5.3.8 do doby ukončenia procesu EIA a vydania územného rozhodnutia pre rýchlostnú cestu R3 v úseku Oravský Podzámok - Dolný Kubín - pripojenie na diaľnicu D1 zabezpečiť územnú rezervu pre rýchlostnú cestu R3, cieľový stav podľa záťaže úsekov v kategórii R 24,5/120 - 80, v trase a úsekoch : a) Oravský Podzámok - Dolný Kubín - Kraľovany, koridor cesty I/70,

s pripojením na diaľnicu D1, sieť AGR č. E77, b) Oravský Podzámok - Dolný Kubín - Ružomberok, koridor cesty

I/59, s pripojením na diaľnicu D1, sieť AGR č. E77, 5.3.9 do doby ukončenia procesu EIA a vydania územného rozhodnutia

pre rýchlostnú cestu R3 v úseku Horná Štubňa - Zvolen zabezpečiť územnú rezervu pre rýchlostnú cestu R3, cieľový stav podľa záťaže úsekov v kategórii R 24,5/120 - 80, v trase a úsekoch: a) Horná Štubňa - hranica Žilinského a Banskobystrického kraja,

koridor cesty I/14 s pripojením na rýchlostnú cestu R1, sieť AGR č. E77,

b) Horná Štubňa - hranica Žilinského a Banskobystrického kraja - Šášovské Podhradie, koridor cesty I/65, s pripojením na rýchlostnú cestu R1 a R2, súčasť doplnkovej siete TEN-T, sieť AGR č. E77,

5.3.10 v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať rýchlostnú cestu R5, cieľový stav podľa záťaže úsekov v kategórii R 24,5/120 - 80, sieť AGR č. E75, v trase a úsekoch : a) diaľničná križovatka diaľnica D3 Svrčinovec - štátna hranica

SR/PR, 5.3.11 v návrhovom období chrániť územný koridor a homogenizovať

cestu I/11 celoštátneho významu, v trase a úsekoch : a) predĺženie cesty I/11, územná rezerva novej križovatky s cestou

I/64 Žilina/Bytčica - križovatka s cestou I. tr. Žilina/Metro (v súčasnosti je úsek súčasťou stavby diaľničný privádzač Žilina juh) v kategórii MR 25,0/80,

b) predĺženie cesty I/11, križovatka s cestou II.triedy Žilina/Metro - križovatka s MK Mostná Žilina/Saleziáni (v trase súčasnej cesty I/64), v kategórii MR 25,0/80,

c) predĺženie cesty I/11, križovatka s MK Mostná Žilina/Saleziáni - križovatka s cestou I/18 Žilina/estakáda, v kategórii MZ 21,5/70,

d) križovatka s cestou I/18 Žilina/estakáda - peáž s cestou I/18 - križovatka s cestou I/18 Žilina/Slovena - križovatka s cestou II/507 Žilina/Budatín - križovatka s diaľnicou D3 Žilina/Brodno, v kategórii MZ 21,5/70, cesta súbežná s diaľnicou D3,

e) križovatka s diaľnicou D3 Žilina/Brodno - križovatka s diaľnicou D3 Kysucké Nové Mesto - preložka Krásno nad Kysucou križovatka s diaľnicou D3 Krásno nad Kysucou, v kategórii C 11,5 (9,5)/70-60, cesta súbežná s diaľnicou D3,

f) križovatka s diaľnicou D3 Krásno nad Kysucou - Oščadnica - preložka Čadca - križovatka s cestou II/487 Čadca, v kategórii C 11,5 (9,5)/70-60, cesta súbežná s diaľnicou D3 a peáž s homogenizovaným cestným ťahom celoštátneho významu I. triedy Makov - Čadca - Nová Bystrica - Trstená - Suchá Hora,

g) križovatka s cestou II/487 Čadca - križovatka s cestou I/12 Svrčinovec - križovatka s diaľnicou D3 Svrčinovec, v kategórii C 11,5 (9,5)/70-60, cesta súbežná s D3,

h) križovatka s diaľnicou D3 Svrčinovec - štátna hranica SR/ČR v kategórii C 9,5/70-60, cesta súbežná s rýchlostnou cestou R5,


183

5.3.12 v návrhovom období chrániť územný koridor a homogenizovať cestu I/12 celoštátneho významu, v kategórii C 9,5/60, cesta súbežná s diaľnicou D3, v trase a úsekoch : a) križovatka s cestou I/11 Svrčinovec - Čierne - Skalité štátna

hranica SR/PR, 5.3.13 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a vo

výhľadovom období realizovať homogenizáciu cesty celoštátneho významu I/14, v kategórii C 9,5/70-60, v trase a úsekoch: b) križovatka s rýchlostnou cestou R3 Horná Štubňa - hranica

Žilinského a Banskobystrického kraja, v alternatívnom riešení rýchlostnej cesty R3 v inom koridore,

5.3.14 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu cesty nadregionálneho významu I/14, súbežná s rýchlostnou cestou R3, v kategórii C 9,5/70-60, v trase a úsekoch : a) križovatka s rýchlostnou cestou R3 Horná Štubňa - hranica

Žilinského a Banskobystrického kraja, v alternatívnom riešení rýchlostnej cesty R3 v koridore cesty I/14,

5.3.15 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a vo výhľadovom období realizovať homogenizáciu cestu I/18 medzinárodného a celoštátneho významu v trase a úsekoch : a) štátna hranica SR/ČR - Makov - križovatka s cestou I/61 Bytča v

kategórii C 11,5/60, sieť AGR č. E 442, b) križovatka s cestou I/61 Bytča - križovatka s diaľnicou D3

Žilina/Strážov v kategórii C 11,5/60, súbežná cesta s diaľnicou D1 a D3,

c) križovatka s diaľnicou D3 Žilina/Strážov - križovatka s cestou I/11 Žilina/estakáda v kategórii MZ 21,5/70, súbežná cesta s diaľnicou D1 a D3,

d) križovatka s cestou I/11 Žilina/estakáda - peáž s cestou I/11, časť III. okruhu mesta Žilina - križovatka s cestou I/11 Žilina/Slovena v kategórii MZ 21,5/70, súbežná cesta s diaľnicou D1 a D3,

e) križovatka s cestou I/11 Žilina/Slovena - Žilina/Ľavobrežná, časť III. okruhu mesta Žilina - križovatka s MK Na Horevaží Žilina v kategórii MZ 21,5/70, súbežná cesta s diaľnicou D1,

f) križovatka s MK Na Horevaží Žilina - Teplička nad Váhom - nová križovatka Gbeľany (v trase súčasnej cesty II/583A) v kategórii MZ 21,5/70, súbežná cesta s diaľnicou D1,

g) nová križovatka Gbeľany s cestou II/583 - preložka v novom úseku cesty I/18 ponad nádrž VD Žilina - križovatka s novou trasou cesty I/64 (súčasná I/18) Strečno/Zlatné v kategórii C 11,5/80, súbežná cesta s diaľnicou D1,

h) križovatka s novou trasou cesty I/64 Strečno/Zlatné - Vrútky - Sučany - Kraľovany - Ružomberok - Liptovský Mikuláš, v extravilánoch v kategórii C 11,5/80, súbežná cesta s diaľnicou D1,

i) Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok, peáž s Malým tatranským okruhom v kategórii C 11,5/80, súbežná cesta s diaľnicou D1 a hlavná cesta pre medzinárodnú turistickú dopravu,

j) Liptovský Hrádok - hranica Žilinského a Prešovského kraja v kategórii C 9,5/80, súbežná cesta s diaľnicou D1,

5.3.16 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu cesty I/18 celoštátneho významu v trase a úsekoch : a) Liptovský Mikuláš, trasa južným okrajom mesta, súbežná

s pripravovanou preložkou železničnej trate č. 180, v kategórii MZ 14,0/60, súbežná cesta s diaľnicou D1,


184

5.3.17 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a vo výhľadovom období realizovať homogenizáciu cesty I/59, súbežná s rýchlostnou cestou R3, v kategórii C 9,5/70-60, v trase a úsekoch: a) Trstená - Tvrdošín, peáž s navrhovaným cestným ťahom I. triedy

(II/487 a II/520), cesta celoštátneho významu, b) Tvrdošín - Oravský Podzámok, cesta nadregionálneho významu,

5.3.18 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a vo výhľadovom období realizovať homogenizáciu cesty I/59 celoštátneho významu, v kategórii C 9,5/70-60, v trase a úsekoch: a) Ružomberok - Liptovská Osada - sedlo Donovaly/hranica

Žilinského a Banskobystrického kraja, hlavný severo-južný cestný ťah pre medzinárodnú turistickú dopravu s vylúčením kamiónovej dopravy z dôvodu ochrany území NATURA 2000 a vodných zdrojov,

5.3.19 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu cesty nadregionálneho významu I/59, súbežnú s rýchlostnou cestou R3, v kategórii C 9,5/70-60, v trase a úsekoch : a) štátna hranica PR/SR - Trstená,

5.3.20 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a vo výhľadovom období realizovať homogenizáciu cesty I/59 celoštátneho významu pre medzinárodnú turistickú dopravu, v kategórii C 9,5/70-60, v trase a úsekoch: a) Oravský Podzámok - Dolný Kubín - Ružomberok križovatka

s diaľnicou D1, v alternatívnom riešení rýchlostnej cesty R3 v inom koridore,

5.3.21 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu cesty nadregionálneho významu I/59, súbežnú s rýchlostnou cestou R3, v kategórii C 9,5/70-60, v trase a úsekoch : a) Oravský Podzámok - Dolný Kubín - Ružomberok, v alternatívnom

riešení rýchlostnej cesty R3 v koridore cesty I/59, 5.3.22 v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať preložky

cesty I/64 celoštátneho významu v trase a úsekoch : a) územná rezerva novej križovatky cesty I/64 Žilina/Bytčica

s predĺžením cesty I/11 - diaľničná križovatka diaľnice D1 Lietavská Lúčka (v súčasnosti je úsek súčasťou stavby diaľničný privádzač Žilina juh) v kategórii MR 25,0/80,

b) diaľničná križovatka diaľnice D1 Lietavská Lúčka - križovatka s pôvodnou trasou cesty I/64 (v súčasnosti stavba diaľničný privádzač Žilina juh) v kategórii MR 11,5/80,

c) obchvat Porúbka v kategórii MR 11,5/80, 5.3.23 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a vo

výhľadovom období realizovať homogenizáciu a preložky cesty I/64 celoštátneho významu v trase a úsekoch : a) križovatka s preložkou cesty I/18 (ponad nádrž VD Žilina)

Strečno/Zlatné - nová križovatka Žilina/Rosinky s MK Košická a IV. okruhom mesta Žilina v kategórii MR 15,5/70 (v trase súčasnej cesty I/18),

b) Kľače - Rajec - Šuja v kategórii C 9,5/70-60, 5.3.24 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu

cesty I/64 celoštátneho významu v trase a úsekoch : a) preložka cesty I/64 v trase IV. okruhu mesta Žilina nová

križovatka Žilina/Rosinky - križovatka s predĺžením ulice Vysokoškolákov Žilina/Rosinky - križovatka s predĺžením Obvodovej ulice v Žiline a novej miestnej komunikácie Rosina - nová križovatka s I/64 Žilina/Bytčica s preložkou cesty I/11 (v súčasnosti plánovaný diaľničný privádzač Žilina juh) v kategórii MR 15,5/70,


185

b) preložka Fačkov v kategórii C 9,5/70-60, c) preložka cesty v úseku Fačkovského sedla na hranici Žilinského

a Trenčianskeho kraja v kategórii C 9,5/70-60, 5.3.25 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a vo

výhľadovom období realizovať homogenizáciu cesty I/65 nadregionálneho významu, súbežnú s rýchlostnou cestou R3, v trase a úsekoch: a) cesta I/65 križovatka s cestou I/18 Martin/Priekopa - koniec

prieťahu Martin, v kategórii MZ 15,5/60, b) cesta I/65 koniec prieťahu Martin - križovatka Príbovce s cestou

II/519, v kategórii C 11,5/80, c) cesta II/519 križovatka Príbovce - križovatka s cestou III/065038

Moškovec, v kategórii C 9,5/60, d) cesta III/065038 križovatka Moškovec - križovatka s

homogenizovaným cestným ťahom (súčasná cesta III/06545) Turčianske Teplice, v kategórii C 9,5/60,

e) západný obchvat Turčianske Teplice po križovatku s rýchlostnou cestou R3 Horná Štubňa, v kategórii C 9,5/60,

5.3.26 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a vo výhľadovom období realizovať homogenizáciu cesty I/65 celoštátneho významu, v kategórii C 9,5/70-60, v trase a úsekoch: a) cesta I/65 križovatka s rýchlostnou cestou R3 Horná Štubňa -

hranica Žilinského a Banskobystrického kraja - Šášovské Podhradie, v alternatívnom riešení rýchlostnej cesty R3 v inom koridore,

5.3.27 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu cesty nadregionálneho významu cesty I/65, súbežnú s rýchlostnou cestou R3, v kategórii C 9,5/70-60, v trase a úsekoch: a) cesta I/65 križovatka s rýchlostnou cestou R3 Horná Štubňa -

hranica Žilinského a Banskobystrického kraja - Šášovské Podhradie, v alternatívnom riešení rýchlostnej cesty R3 v koridore cesty I/65,

5.3.28 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a vo výhľadovom období realizovať homogenizáciu cesty celoštátneho významu I/70, v kategórii C 11,5 (9,5)/70-60 v trase a úsekoch : a) Dolný Kubín - Veličná - Párnica - križovatka s diaľnicou D1

Kraľovany, v alternatívnom riešení rýchlostnej cesty R3 v inom koridore,

5.3.29 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu cesty nadregionálneho významu I/70, súbežnú s rýchlostnou cestou R3, v kategórii C 9,5/70-60, v trase a úsekoch : a) Dolný Kubín - Veličná - Párnica - križovatka s cestou I/18

Kraľovany, v alternatívnom riešení rýchlostnej cesty R3 v koridore cesty I/70,

5.3.30 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu cesty I/78 v trase a úsekoch : a) stavebná úprava Oravský Podzámok, stavebná úprava sedlo

Príslop, preložky Hruštín, Babín, Lokca v kategórii C 9,5/70-60, cesta regionálneho významu,

b) Lokca - križovatka Vavrečka v kategórii C 9,5/70-60, peáž s cestou II/520 cestným ťahom celoštátneho významu,

c) križovatka Vavrečka - Námestovo - preložka Zubrohlava - Oravská Polhora - štátna hranica SR/PR v kategórii C 9,5/70-60, cesta nadregionálneho významu,

5.3.31 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre homogenizáciu navrhovaného cestného ťahu I. triedy (súčasné cesty II/487 a II/520) v trase a úsekoch :


186

a) cesta II/487 štátna hranica SR/ČR Makov - peáž s cestou I/18 obec Makov v kategórii C 11,5/60, sieť AGR č. E 442, cesta medzinárodného významu,

b) cesta II/487 Makov - obchvat Vysoká nad Kysucou - Turzovka, obchvaty a stavebné úpravy Podvysoká, Olešná, Staškov, Raková, Čadca v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho významu,

c) peáž s cestou I/11 Čadca - Krásno nad Kysucou v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho významu,

d) cesta II/520 Krásno nad Kysucou - obchvat Zborov nad Bystricou - Nová Bystrica v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho významu,

e) cesta III/520002 Nová Bystrica - Vychylovka v kategórii C 9,5/60, cesta celoštátneho významu,

f) cesta II/520, nové cestné prepojenie Vychylovka - Oravská Lesná uvedené do prevádzky v kategórii C 9,5/60, cesta celoštátneho významu,

g) cesta II/520 Oravská Lesná - križovatka Vavrečka v kategórii C 9,5/60, cesta celoštátneho významu,

h) cesta II/520 križovatka Vavrečka - obchvat Tvrdošín - križovatka s cestou I/59 v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho významu,

i) peáž s cestou I/59, cesta súbežná s rýchlostnou cestou R3 Tvrdošín - Trstená v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho významu,

j) cesta II/520 Trstená - križovatka s rýchlostnou cestou R3 Trstená - obchvaty Liesek, Vitanová, Hladovka a Suchá Hora - štátna hranica SR/PR v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho významu,

5.3.32 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu cesty II/507 nadregionálneho významu, v trase a úsekoch : a) preložka, križovatka s cestou I/18 a s MK Priemyselnou ulicou

Žilina/Strážov - križovatka s MK Bratislavskou cestou - nové premostenie Váhu - pripojenie na pôvodnú trasu cesty Žilina/Považský Chlmec v kategórii MZ 12,0/50,

b) stavebná úprava Malá Bytča v kategórii C 9,5/70-60, 5.3.33 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu

cesty II/517 regionálneho významu, v kategórii C 9,5/70-60, v trase a úsekoch: a) preložka Rajec, b) homogenizácia úseku Rajec - Veľká Čierna,

5.3.34 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre homogenizáciu navrhovanej cesty I. triedy (súčasné cesty II/519 a III/065045) celoštátneho významu v kategórii C 9,5/70-60, v trase a úsekoch : a) cesta II/519, hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja -

Jasenovo, b) cesta III/065045, preložka Jasenovo - preložka Budiš - preložka

Dubové - križovatka s rýchlostnou cestou R3 Turčiansky Michal, 5.3.35 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a vo

výhľadovom období realizovať homogenizáciu cesty II/583 z nového začiatku cesty v križovatke s preložkou cesty I/18 ponad vodnú nádrž VD Žilina v Gbeľanoch,

5.3.36 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu cesty II/583 regionálneho významu, v kategórii C 9,5/70-60, v trase a úsekoch: a) preložky Krasňany, Stráža, Belá, Párnica,


187

5.3.37 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu cesty II/584 regionálneho významu, v kategórii C 9,5/70-60, v trase a úsekoch: a) preložka Demänová,

5.3.38 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre homogenizáciu cestného ťahu II. triedy „Malý tatranský okruh“ - (súčasné cesty III/520019, II/584, II/537), hlavný cestný ťah pre medzinárodnú turistickú dopravu cestu, v kategórii C 9,5/70-60, v trase a úsekoch : a) cesta III/520019 Vitanová - Oravice, b) cesta III/520019A Zuberec, c) cesta II/584 Zuberec - preložka Liptovské Matiašovce - Liptovský

Trnovec - preložka Liptovský Mikuláš/Palúdzka, d) peáž s cestou I/18 Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok v

kategórii C 11,5/80 ako súbežná cesta s diaľnicou D1, e) cesta II/537 Liptovský Hrádok - Pribylina - hranica Žilinského a

Prešovského kraja, 5.3.39 v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať

homogenizáciu novej cesty III. triedy (v trase súčasnej cesty I/64) v kategórii C 9,5/60 alebo MZ 12,0/50, v trase a úsekoch: a) križovatka Žilina/Metro - Žilina/Bytčica - Lietavská Lúčka -

križovatka s preložkou cesty I/64 Porúbka, 5.3.40 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre

homogenizáciu navrhovanej cesty II. triedy cesta regionálneho významu v trase a úsekoch : a) IV. okruh mesta Žilina, križovatka s cestou I/11 Žilina/Metro -

križovatka s MK Kamenná ulica Žilina – križovatka s diaľničnýn privádzačom diaľničnej križovatky D1 Hôrky v územnej rezerve v kategórii MZ 15,5/60,

b) križovatka s diaľničným privádzačom diaľničnej križovatky D1 Hôrky v územnej rezerve - Bitarová - Ovčiarsko - križovatka s cestou I/18 Dolný Hričov v kategórii C 9,5/60 alebo MZ 12,0/50, (úsek v trase súčasnej cesty III/518001),

5.3.41 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu navrhovanej cesty II. triedy (súčasná cesta III/520006) nadregionálneho významu, v kategórii C 9,5/60, v trase a úsekoch : a) Zákamenné - Novoť - štátna hranica SR/PR,

5.3.42 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu navrhovanej cesty II. triedy (súčasná cesta III/018104) regionálneho významu, v kategórii C 9,5/60, v trase a úsekoch : a) Liptovský Michal - Liptovský Potok - Liptovská Sielnica/Brnice,

5.3.42 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre homogenizáciu cesty III/518001, v kategórii C 9,5/60 alebo MZ 12,0/50, v trase a úsekoch: a) križovatka s I/11 Žilina/Rondel - Žilina/Závodie - obchvat obce

Hôrky - križovatka s diaľničným privádzačom diaľničnej križovatky D1 Hôrky v územnej rezerve,

5.4 infraštruktúra železničnej dopravy 5.4.1 v návrhovom i výhľadovom období rešpektovať lokalizáciu

existujúcej železničnej infraštruktúry - tratí, plôch a zariadení - umiestnenú na pozemkoch Železníc Slovenskej republiky, ohraničenú jej ochrannými pásmami,

5.4.2 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a vo výhľadovom období realizovať vysokorýchlostnú železničnú trať juh-sever v úseku Viedeň - Bratislava - Žilina - Katovice/Ostrava - Varšava/Gdansk, na území kraja súčasť multimodálnych koridorov č Va. a VI., koridorová sieť TEN-T, v trase a úsekoch :


188

a) hranica Trenčianskeho kraja - Bytča - Žilina - Oščadnica - štátna hranica SR/PR s vetvou Oščadnica - Čadca - Ostrava v študijnej polohe,

5.4.3 v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať modernizáciu železničnej trate č. 120 I. kategórie, na traťovú rýchlosť 160 km/h., v trase multimodálneho koridoru č. Va., koridorová sieť TEN-T, sieť AGC č. E63, sieť AGTC č. C-E 63, v existujúcom koridore trate : a) hranica Trenčianskeho kraja - Bytča - Žilina, b) v úsekoch technicky vynútených lokálnych úprav smerového

vedenia trate, 5.4.4 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a vo

výhľadovom období realizovať modernizáciu železničnej trate č. 180 I. kategórie na traťovú rýchlosť do 160 km/h, v trase multimodálneho koridoru č. Va., koridorová sieť TEN-T, sieť AGC č. E40, sieť AGTC č. C-E v trase a úsekoch: a) v existujúcom koridore trate v úsekoch technicky vynútených

lokálnych úprav smerového vedenia trate, b) v nových úsekoch smerového vedenia trate mimo existujúce

železničné pozemky Vlachy - Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok, Kráľova Lehota - Hybe, Východná - Važec - hranica Žilinského a Prešovského kraja,

5.4.5 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre modernizáciu železničnej trate č. 180 I. kategórie na traťovú rýchlosť 160 km/h, koridorová sieť TEN-T, sieť AGC č. E40, sieť AGTC č. C-E 40 v úsekoch: a) Žilina - Vrútky - Kraľovany - Ružomberok - Vlachy,

5.4.6 v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať modernizáciu železničnej trate č. 127 I. kategórie na traťovú rýchlosť 120 km/h, v úseku Žilina - Kysucké Nové Mesto - Krásno nad Kysucou, v trase multimodálneho koridoru č. VI., koridorová sieť TEN-T, sieť AGC č. E40, sieť AGTC č. C-E 40: a) v existujúcom koridore trate v úsekoch technicky vynútených

lokálnych úprav smerového vedenia trate, b) v nových úsekoch smerového vedenia trate mimo existujúce

železničné pozemky, Ochodnica - Dunajov, 5.4.7 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre

modernizáciu železničnej trate č. 127 I. kategórie na traťovú rýchlosť 160 km/h, sieť AGC č. E40, sieť AGTC č. C-E 40 v úsekoch: a) Krásno nad Kysucou - Čadca, v trase multimodálneho koridoru

č. VI., koridorová sieť TEN-T, b) Čadca - Svrčinovec - štátna hranica SR/ČR, doplnková sieť TEN-

T, 5.4.8 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre

zdvojkoľajnenie železničnej trate č. 129 I. kategórie, v trase multimodálneho koridoru č. VI., koridorová sieť TEN-T, sieť AGTC č. C-E 63, v existujúcom koridore trate v úsekoch : a) Čadca - Skalité - štátna hranica SR/PR,

5.4.9 v návrhovom období chrániť územie a realizovať výstavbu železničnej zriaďovacej stanice Žilina v k.ú. Teplička nad Váhom,

5.4.10 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre obnovenie železničnej trate č. 181 IV. kategórie regionálneho významu s prevádzkou RoLa v úseku : a) Trstená - štátna hranica SR/PR,

5.5. infraštruktúra intermodálnej prepravy


189

5.5.1 v návrhovom období chrániť územie a realizovať výstavbu základného verejného terminálu intermodálnej prepravy medzinárodného významu Žilina - súčasť koridorovej sieť TEN-T - v k.ú. Teplička nad Váhom,

5.5.2 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu neštátneho terminálu intermodálnej prepravy regionálneho významu v Ružomberku,

5.5.3 v návrhovom a výhľadovom období pre účely prevádzky intermodálnej prepravy chrániť územie prekladiska RoLo v Trstenej,

5.6. infraštruktúra leteckej dopravy 5.6.1 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územie a vo

výhľadovom období realizovať modernizáciu vybavenia, vrátane predĺženia vzletovej a pristávacej dráhy Letiska Žilina v k.ú. Dolný Hričov, súčasť hlavnej siete letísk SR so štatútom medzinárodnej dopravy,

5.6.2 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územie aeroklubových letísk regionálneho významu s rozvojovými možnosťami pre medzinárodnú dopravu v lokalitách : Martin v k.ú. Tomčany a Ružomberok v k.ú. Lisková,

5.6.3 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územie letísk pre letecké práce na lokalitách Dolná Štubňa, Košťany, Gôtovany, Liptovský Ondrej,

5.6.4 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územie heliportov pre leteckú záchrannú službu na lokalitách FNsP Žilina, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš,

5.7 infraštruktúra vodnej dopravy 5.7.1 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre

výstavbu a prevádzku Vážskej vodnej cesty, vrátane plôch technických a servisných zariadení, vnútrozemská vodná cesta medzinárodného významu na území kraja triedy Va, súčasť multimodálneho koridoru č. Va., sieť AGN č. E81, v úseku hranica Trenčianskeho a Žilinského kraja - ústie rieky Kysuca do Váhu, lokalizovanej v trase : a) existujúceho Vážskeho elektrárenského kanálu, b) vodných nádrží a prirodzeného koryta rieky Váh,

5.7.2 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu prístavov Vážskej vodnej cesty P 81-11 Žilina v k.ú. Žilina/Strážov, P 81-12 Čadca,

5.7.3 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu a prevádzku prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty (sieť AGN č. E81) s Oderskou vodnou cestou (sieť AGN č. E30) triedy Va, vrátane plôch technických a servisných zariadení, v územnom koridore riek Kysuce a Čierňanky,

5.8 infraštruktúra cyklistickej dopravy 5.8.1 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a

realizovať sieť cyklomagistrál (cyklistické trasy celoštátneho významu) v nasledovných trasách a úsekoch : a) Vážska cyklomagistrála v trase cesta II/507 hranica Žilinského a

Trenčianskeho kraja - Mikšová - Bytča, pred Kinexom odbočenie na miestnu komunikáciu - most cez Vážsky kanál - komunikácia po hrádzi kanálu -Kotešová, v trase cesty II/507 Kotešová - Žilina/Budatínsky zámok,

b) Kysucká cyklomagistrála v trase cesty II/541 Kotešová - Turzovka, v trase cesty II/487 Turzovka - Čadca, v trase cesty I/11 Čadca - Krásno nad Kysucou, v trase ciest II/520, III/52027 a III/5203 Krásno nad Kysucou - Nová Bystrica alternatívne na


190

telese bývalej lesnej železnice, v trase cesty III/5202 Nová Bystrica - Vychylovka skanzen, v trase lesnej cesty sedlo Demänová s pokračovaním ako Oravsko-liptovská cyklomagistrála,

c) Oravsko-liptovská cyklomagistrála zo sedla Demänová s pokračovaním v trase lesnej cesty cez kótu Tanečník a po pôvodnej ceste II/520 cez kótu Kubínska do Oravskej Lesnej, v trase cesty II/520 Oravská Lesná - Lokca - Oravská priehrada prístav, v trase cesty III/05944 Ústie nad Priehradou - Trstená, v trase cesty II/520 Trstená - Vitanová, v trase opusteného telesa železničnej trate Trstená - Suchá Hora - štátna hranica SR/PR, v trase cesty III/52019 Vitanová - Oravice - Zuberec, v trase cesty II/584 Zuberec - Liptovská Sielnica a po lesnej ceste cez Kvačiansku dolinu, nasledujú vetvy v trase cesty II/584 Liptovská Sielnica - Liptovský Mikuláš a v trasách ciest III/018104 Liptovská Sielnica - Liptovský Michal, I/18 Liptovský Michal - Ružomberok,

d) Liptovsko-tatranská cyklomagistrála v trase cesty I/18 Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok, v trase cesty II/537 Liptovský Hrádok - Pribylina - hranica Žilinského a Prešovského kraja,

e) Rajecká cyklomagistrála v trase cyklistických komunikácií mesta Žiliny Žilina/Budatínsky zámok - Žilina/Solinky, v trase telesa cyklistickej komunikácie Žilina/Solinky - Žilina/Bytčica - Lietavská Lúčka - Rajecké Taplice - Rajec, v trase cesty I/64 Rajec - Fačkov, v trase cesty III/51818 Fačkov - Čičmany, v trase lesnej cesty Čičmany - Javorinka - hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja (pokračovanie po lesnej ceste a ceste III/51822 ako Hornonitrianska magistrála), prepojenia Rajeckej cyklomagistrály s Vážskou cyklomagistrálou v trase cesty II/517 Rajec - Domaniža - Považská Bystrica a v trase cesty III/51818 Čičmany - hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja - Zliechov - Ilava - Pruské,

f) Turčianska cyklomagistrála v trase cesty III/01892 Vrútky - Lipovec - Turčianske Kľačany, v trase účelovej cesty Turčianske Kľačany - Sučany - v trase cesty III/01899 most cez Váh Sučany, v trase cesty III/01894 Sučany - Turčianska Štiavnička - Blatnica - Turčiansky Michal, v trase spevnenej poľnej cesty Turčiansky Michal - Háj, v trase ciest III/06536 a III/06537 Háj - Turčianske Teplice, v trase miestnych komunikácií a spevnených poľných ciest na území Turčianskych Teplíc, v trase cesty III/06545 Turčianske Teplice - Budiš, v trase spevnených lesných ciest Budiš - Za hájom - hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja s napojením cez Prievidzu a Bojnice na Hornonitriansku cyklomagistrálu,

g) Donovalská cyklomagistrála v trase cesty I/59 Ružomberok - hranica Žilinského a Banskobystrického kraja - Donovaly s postupným odklonom cyklomagistrály na pôvodnú trasu lesnej železnice.

6. V OBLASTI VODNÉHO HOSPODÁRSTVA

6.1 rešpektovať z hľadiska ochrany vôd 6.1.1 ochranné pásma vodárenských zdrojov, 6.1.2 chránené vodohospodárske oblasti Beskydy-Javorníky, Nízke Tatry-

východná časť, Nízke Tatry-západná časť, Veľká Fatra, Strážovské vrchy,


191

6.1.3 povodia vodárenských tokov Ipoltica, Kamenistý potok, Demänovka (Priečny potok, Otupnianka, Zadná voda), Ľubochnianka, Nová rieka, Riečka, Mútňanka, Polhoranka, Studený potok, Turíec, Pivovarský potok, Kysuca, Stankovský potok, Oščadnica, Bystrica, Klubinský potok, Petrovička, Štiavnik,

6.1.4 ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov vôd Martin, Liptovská Osada (Korytnica-kúpele), Lúčky, Turčianske Teplice, Rajecké Teplice a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd Budiš, Kláštor pod Znievom, Martin, Mošovce, Socovce, Korytnica,

6.1.5 záujmové územia vodohospodárskych diel - v kategórii A vodárenská nádrž Garajky, - v kategórii B vodná nádrž Nezbudská Lúčka, legislatívne vysporiadať

stret záujmov, - v kategórii C vodárenské nádrže Ľubochňa, Oravská Polhora a

Rusnákovci, 6.2 zabezpečiť územnú ochranu pre navrhovanú CHVO Západné Tatry a východná

časť Chočských vrchov, 6.3 zabezpečiť územnú rezervu pre veľkokapacitný vodárenský zdroj - vodárenskú

nádrž Garajky pre rozvoj Žilinského a Prešovského samosprávneho kraja, 6.4 podporovať rozvoj skupinových vodovodov pre zásobovanie obyvateľov a

uvažovaný územný rozvoj zabezpečením výstavby týchto stavieb : 6.4.1 SKV NB-CA-ŽA, vetva Čadca - Skalité s napojením obcí Svrčinovec, Čierne, Skalité a

Čadca, miestna časť Čadečka, 6.4.2 SKV NB-CA-ŽA, vetva Čadca - Makov s napojením obcí Raková, Zákopčie, Staškov,

Olešná, Podvysoká, Korňa, Turzovka, Vysoká nad Kysucou, Makov, 6.4.3 rozšírenie vodovodu Oščadnica, 6.4.4 SKV NB-CA-ŽA, vetva Svederník - Bytča s napojením obcí Veľké Rovné, Kotešová,

Kolárovice, Petrovice, Štiavnik, 6.4.5 rekonštrukcia vodárenských zdrojov Krásno nad Kysucou, 6.4.6 SKV NB-CA-ŽA, napojenie obcí Rudina, Dlhá nad Kysucou, Rudinka, Rudinská,

Ochodnica, Nesluša, Snežnica, 6.4.7 Pribylina, rekonštrukcia a rozšírenie SKV a súvisiace stavby, 6.4.8 prívod vody z vodárenských zdrojov Liptovské Matiašovce, Huty (Suchá dolina) do

Liptovského Mikuláša, vodojemu Podbreziny a súvisiace stavby, 6.4.9 SKV Bobrovček - Pavlova Ves, rozšírenie do Liptovských Behároviec, 6.4.10 Bobrovník, napojenie obce, miestnych častí a rekreačných lokalít na SKV, 6.4.11 Východná, doplňujúci vodárenský zdroj, 6.4.12 Vyšná Boca, Nižná Boca, aktivácia potenciálnych vodárenských zdrojov pre SKV, 6.4.13 prívod z VN Garajky do prívodu Kráľova Lehota - Liptovský Mikuláš, 6.4.14 prepojenie SKV Liptovský Mikuláš - SKV Liptovský Ján, 6.4.15 prepojenie SKV Liptovský Mikuláš - SKV Východná, 6.4.16 prepojenie SKV Liptovský Mikuláš - SKV Dúbrava, 6.4.17 Ružomberok, rozšírenie SKV, napojenie obcí Sliače, Liptovská Štiavnica, Potok, 6.4.18 Liptovská Lúžna, doplňujúci vodárenský zdroj pre SKV Ružomberok, 6.4.19 SKV Lúčky - Kaľameny, využitie prebytku vody vodárenského zdroja Malatíny, 6.4.20 OSV, vetva Rabča, Rabčice a súvisiace stavby, 6.4.21 OSV, vetva Námestovo - Novoť a súvisiace stavby s napojením obcí Vavrečka,

Ťapešovo, Oravská Jasenica, Lokca, Breza, Krušetnica, Zákamenné, Novoť a Beňadovo,

6.4.22 SKV Hruštín - Babín, prepojenie vodovodov, 6.4.23 OSV, čerpacia stanica pri VDJ Tvrdošín, 6.4.24 SKV Suchá Hora - Hladovka - Čimhová, aktivácia vodárenského zdroja, 6.4.25 Terchová, rozšírenie vodovodu, aktivácia vodárenského zdroja Kriváňska rizňa, 6.4.26 Podhorie, Hričovské Podhradie, Paština Závada, Peklina, napojenie obcí na SKV Žilina, 6.4.27 Rajecká Lesná, Ďurčiná, napojenie obcí na SKV Žilina na prívod z vodárenských zdrojov

Fačkov, 6.4.1 OVS, vetva Námestovo - Novoť, stavby súvisiace s napojením obcí

Breza, Krušetnica, Zákamenné, Novoť, Beňadovo, vo výhľade obce Oravská Lesná

6.4.2 dobudovanie prívodu SKV Žilina - Bytča, 6.4.3 SKV Žilina, stavby súvisiace s napojením obcí Kotešová, Veľké

Rovné, Petrovice, Kolárovice, Štiavnik, Maršová-Rašov,


192

6.4.4 rekonštrukcia a rozšírenie vodovodu do obce Rudinská a do Oškerdy (miestna časť Kysuckého Nového Mesta),

6.4.5 SKV Žilina, stavby súvisiace s napojením obcí Nová Bystrica, Radôstka, Stará Bystrica, Zborov nad Bystricou, Klubina, Oščadnica,

6.4.6 SKV Ružomberok, pripojenie obcí Liptovský Michal, Ivachnová, Bešeňová, Liptovská Teplá, Potok, II. etapa,

6.4.7. SKV Martin, stavby súvisiace s napojením obcí Trnovo, Trebostovo, Turčiansky Peter,

6.4.8 OSV, stavby súvisiace s napojením SKV Hladovka - Suchá Hora, 6.4.9 dobudovanie rozostavaných malých skupinových vodovodov : SKV

Bobrovček - Pavlova Ves - Liptovské Beharovce, SKV Sihelné - Oravská Polhora, SKV Liptovská Lúžna - Liptovská Osada,

6.4.10 SKV Liptovský Mikuláš, napojenie obce Beňadiková, 6.4.11 SKV Liptovský Mikuláš a SKV Pribylina, napojenie VZ Križan, 6.4.12 napojenie obcí Ižipovce, Liptovská Anna, Bukovina a Bobrovník na

VZ Prosiek a Liptovské Matiašovce, 6.4.13 Vyšná Boca, Nižná Boca, Čertovica, aktivizácia potenciálnych VZ

Vyšná Boca pre miestny SKV, 6.4.14 SKV Belá, prívod vody z VZ Kykula, 6.4.15 realizácia miestneho skupinového vodovodu : Horný Vadičov -

Dolný Vadičov, 6.4.16 dokončenie rozostavaných obecných verejných vodovodov, 6.4.17 rozšírenie vodovodu Beňova Lehota - Kubínska Hoľa, 6.4.18 vodovod Ružomberok - Malino Brdo, 6.4.19 SKV Lúčky - Kalameny, využitie prebytku vody z VZ Malatíny 6.4.20 SKV Turčianske Teplice, stavby súvisiace s napojením obce

Čremošné, 6.4.21 SKV Žilina, stavby súvisiace s napojením obcí Dlhé Pole, Divina,

Nezbudská Lúčka, 6.4.22 rekonštrukcie a rozšírenia verejných vodovodov v obciach

s cieľom znížiť straty vody a zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou pre uvažovaný územný rozvoj,

6.4.23 SKV Turčianske Teplice, prívod vody z VN Turček, výhľad, 6.4.24 prepojenie vodovodu Mútne - Oravské Veselé, výhľad, 6.4.25 OSV, využitie VZ Párnica a súvisiace stavby, výhľad, 6.4.26 SKV Liptovský Mikuláš, využitie zdokumentovaných VZ Liptovské

Matiašovce, Huty a súvisiace stavby, výhľad, 6.4.27 v rámci nadregionálnych vzťahov pripravovať realizáciu VN

Garajky, veľkokapacitného zdroja pre Spišsko-popradskú vodárenskú sústavu s dotáciou vody pre SKV Liptovský Mikuláš, prívod z VN Garajky do prívodu Kráľova Lehota - Liptovský Mikuláš (potenciálne ohrozené zdroje Kráľova Lehota, Liptovská Porúbka),

6.5 podporovať rozvoj miestnych vodovodov v obciach a ich miestnych častiach s nedostatočným zásobovaním pitnou vodou, mimo dosahu SKV a v obciach bez verejného vodovodu,

6.6 postupne znižovať zaostávanie rozvoja verejných kanalizácií s čistiarňami odpadových vôd za rozvojom verejných vodovodov výstavbou ČOV v rozhodujúcich zdrojoch znečistenia, výstavbou skupinových kanalizácií s využitím kapacít jestvujúcich ČOV, výstavbou skupinových kanalizácií s ČOV s prioritným riešením v obciach, ležiacich v OP vodárenských zdrojov, prírodných liečivých zdrojov a zdrojov minerálnych stolových vôd, CHVO a povodí vodárenských tokov,

6.6. zabezpečiť rozvoj verejných kanalizácií v súlade s vecnými požiadavkami smernice 91/271/EHS (trasponovanými do zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách), vrátane časového harmonogramu, s cieľom vytvoriť podmienky pre zabezpečenie dobrého stavu vôd do roku 2015. To znamená : 6.6.1. zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň odvádzania a čistenia

komunálnych odpadových vôd s odstraňovaním nutrientov z aglomerácií s produkciou organického znečistenia väčšou ako


193

10 000 EO v časovom horizonte do 31.12.2010 v súlade s plánom rozvoja verejných kanalizácií,

6.6.2. zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň odvádzania a sekundárneho (biologického) čistenia komunálnych odpadových vôd z aglomerácií s produkciou organického znečistenia od 2 000 EO do 10 000 EO v časovom horizonte do 31.12.2015 v súlade s plánom rozvoja verejných kanalizácií,

6.6.3. ak je v aglomeráciách s veľkosťou pod 2 000 EO vybudovaná stoková sieť, alebo sa aglomerácia nachádza v území vyžadujúcu zvýšenú ochranu podzemných vôd, povrchových vôd, prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, zabezpečiť primeranú úroveň čistenia komunálnych odpadových vôd alebo splaškových odpadových vôd tak, aby bola zabezpečená požadovaná miera ochrany recipienta; opatrenia budú realizované priebežne v súlade s plánom rozvoja verejných kanalizácií,

6.6.4. zabezpečiť realizáciu opatrení pre zmiernenie negatívneho dopadu odľahčovaní a odvádzania vôd z povrchového odtoku na ekosystém recipienta,

6.6.5. vylúčiť vypúšťanie čistiarenského kalu a obsahu žúmp do povrchových vôd a podzemných vôd,

6.7 prednostne zabezpečiť výstavbu týchto stavieb : 6.7.1 z hľadiska čistenia odpadových vôd v súlade s NV SR č. 491/2002 Z.z. :

a) intenzifikácia ČOV Bytča, b) rozšírenie ČOV Čadca, c) rekonštrukcia ČOV Krásno nad Kysucou, d) ČOV Krásno nad Kysucou pre obce v Bystrickej doline, Oščadnicu, Čadcu-Horelica,

Krásno nad Kysucou-Drevina, e) rekonštrukcia ČOV Dolný Kubín, f) rekonštrukcia ČOV Kysucké Nové Mesto, g) rekonštrukcia ČOV Liptovský Mikuláš a Liptovská Sielnica, h) ukončenie intenzifikácie ČOV Vrútky, i) rekonštrukcia a rozšírenie ČOV Námestovo, j) intenzifikácia ČOV Nižná a Oravská priehrada, k) rekonštrukcia ČOV Liptovská Teplá, l) rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Rajec, m) rekonštrukcia a rozšírenie ČOV Žilina,

6.7.2 z hľadiska ochrany vôd a) napojenie obcí Veľké Rovné, Kotešová, Kolárovice, Štiavnik, Hvozdnica a miestnej

časti Bytča-Pšurnovice na ČOV Bytča, obce sa nachádzajú v CHVO Beskydy a Javorníky,

b) skupinová kanalizácia Súľov-Hradná, Jablonové, Predmier (obce sa nachádzajú v OP vodárenského zdroja Predmier), Maršová-Rašov na navrhovanú ČOV Predmier,

c) regionálna skupinová kanalizácia obcí : Makov, Vysoká nad Kysucou, Klokočov, Korňa, Dlhá nad Kysucou, Turzovka, Podvysoká, Olešná, Staškov, Raková, Zákopčie so spoločným čistením na ČOV Čadca, obce sa nachádzajú v CHVO Beskydy a Javorníky, povodí vodárenského toku Kysuca a OP vodárenských zdrojov Čadca,

d) regionálna skupinová kanalizácia obcí: Skalité, Čierne, Svrčinovec a mestských častí Čadce - Prívarovci a Čadečka so spoločným čistením na ČOV Čadca (CHVO),

e) regionálna skupinová kanalizácia obcí : Nová Bystrica, Stará Bystrica, Radôstka, Lutiše (okr. Žilina), Klubina, Zborov nad Bystricou, Oščadnica, Čadca-Horelica a Krásno nad Kysucou-Drevina so spoločným čistením na navrhovanej novej ČVO Krásno nad Kysucou (CHVO, OP vodárenských zdrojov Krásno nad Kysucou),

f) regionálna skupinová kanalizácia obcí : Dunajov, Ochodnica, Lodno, Kysucký Lieskovec, Povina, Horný Vadičov, Dolný Vadičov, Lopušné Pažite, Radoľa, Nesluša, Rudina, Rudinka, vo výhľade Rudinská so spoločným čistením na ČOV Kysucké Nové Mesto,

g) rekonštrukcia kanalizačného zberača Demänovská dolina, h) skupinová kanalizácia obcí: Huty, Malé Borové, s navrhovanou ČOV Huty (OP), i) skupinová kanalizácia obcí: Vyšná Boca, Nižná Boca, Malužiná s navrhovanou ČOV

Malužiná (CHVO), j) regionálna skupinová kanalizácia obcí: Lipovec, Turčianske Kľačany, Bystrička,

Košťany nad Turcom, Turčiansky Peter, Trebostovo, Trnovo, Valča, Benice, Belá-Dulice, Príbovce, Rakovo Ležiachov, Karlová, Socovce, Laskár, Valentová, Sklabinský Podzámok, Sklabiňa so spoločným čistením na ČOV Vrútky,


194

k) skupinová kanalizácia obcí: Liptovská Lúžna, Liptovská Osada, Liptovské Revúce so spoločným čistením na navrhovanej ČOV Liptovská Osada,

l) regionálna skupinová kanalizácia obcí: Mošovce, Bodorová, Malý Čepčín, Veľký Čepčín, Ivančiná, Diaková, Kevice, Blažovce, Borcová, Jazernica, Rakša, Turčiansky Michal, Háj, Horná Štubňa so spoločným čistením na ČOV Turčianske Teplice,

m) skupinová kanalizácia obcí: Slovenské Pravno, Brieštie, Dubové, Budiš, Jasenovo, Rudno, Kaľamenová, Liešno so spoločným čistením v navrhovanej ČOV Slovenské Pravno,

n) skupinová kanalizácia obcí: Kunnerad, Rajecké Teplice, Kamenná Poruba, Konská, vo výhľade Kľače, Jasenové, Zbyňov s napojením na verejnú kanalizáciu mesta Žilina a s čistením na ČOV Žilina,

o) skupinová kanalizácia obcí: Divina, Divinka, Svederník, Dlhé Pole s napojením na ČOV Žilina,

p) skupinová kanalizácia obcí: Terchová, Belá, Lysica, Stráža, Dolná Tižina, Krasňany s napojením na verejnú kanalizáciu mesta Žilina a ČOV Žilina,

q) napojenie mestských častí Žiliny: Brodno, Vranie, Zádubnie a obce Zástranie na verejnú kanalizáciu mesta Žilina,

r) napojenie obcí Ďurčiná, Šuja, Rajecká Lesná, Fačkov na kanalizačný zberač Kofola a.s. Rajec a obcí Malá Čierna a Veľká Čierna na kanalizačnú sieť mesta Rajec so spoločným čistením na ČOV Rajec,

s) Kráľova Lehota, kanalizácia a ČOV, t) Čičmany, kanalizácia a ČOV,

6.7.3 ostatné významné stavby : a) napojenie mestských častí Bytča-Hrabové, Malá Bytča, Hliník nad Váhom na verejnú

kanalizáciu mesta a ČOV Bytča, b) skupinová kanalizácia obcí: Dlhá nad Oravou, Sedliacka Dubová, Chlebnice so

spoločným čistením na navrhovanej ČOV Sedliacka Dubová, c) skupinová kanalizácia obcí: Párnica, Žaškov, vo výhľade Veličná, Oravská Poruba so

spoločným čistením na navrhovanej ČOV Žaškov, d) regionálna skupinová kanalizácia: Liptovská Poruba, Liptovský Hrádok, Podtureň,

Liptovský Ján, Uhorská Ves, Beňadiková, Veterná Poruba, Závažná Poruba, Liptovský Trnovec (aj rekreačná zóna), Bobrovček, Pavlova Ves, Liptovské Behárovce a mestských častí Liptovského Mikuláša: Iľanovo, Ploštín s napojením na verejnú kanalizáciu mesta Liptovský Mikuláš s čistením na ČOV Liptovský Mikuláš,

e) regionálna skupionová kanalizácia obcí: Záborie, Turčianske Jaseno, Horný Kalník, Dolný Kalník, Diaková, Dražkovce, Žabokreky, Necpaly, Ďanová, Šútovo, Ratkovo, Krpeľany, Nolčovo, Turany, Podhradie, Turčianska Štiavnička, Sučany so spoločným čistením na ČOV Vrútky,

f) regionálna skupinová kanalizácia obcí: Oravská Polhora, Rabča, Sihelné, Rabčice, Mútne, Oravské Veselé, Oravská Jasenica, Novoť, Zákamenné, Krušetnica, Breza, Lokca, Hruštín, Babín Ťapešovo so spoločným čistením na ČOV Námestovo,

g) skupinová kanalizácia obcí: Vlachy, (Vlašky, Krmeš, Vlachy), Partizánska Ľupča, Malatíny, Liptovské Kľačany, Ľubela, Dúbrava, Gôtovany so spoločným čistením v navrhovanej ČOV Vlachy,

h) skupinová kanalizácia obcí: Východná, Hybe so spoločným čistením v navrhovanej ČOV Hybe,

i) skupinová kanalizácia obcí: Bobrovník (aj rekreačné zóny), Bukovina, Liptovská Anna s čistením v navrhovanej ČOV Bobrovník,

j) Liptovský Mikuláš, napojenie miestnych častí Benice, Andice na ČOV Galovany, k) skupinová kanalizácia obcí: Kláštor pod Znievom, Skovany, Turčiansky Ďur,

Moškovec so spoločným čistením v navrhovanej ČOV Kláštor pod Znievom, l) skupinová kanalizácia obcí: Suchá Hora, Hladovka, Vitanová, Čimhová so

spoločným čistením v ČOV Liesek, resp. ČOV Nižná, m) skupinová kanalizácia obcí: Potok, Bešeňová, Liptovský Michal, Litpovská Teplá,

Ivachnová, Turík, Sliače s čistením v rekonštruovanej ČOV Liptovská Teplá, n) skupinová kanalizácia obcí: Švošov, Hubová, Ľubochňa, Stankovany s čistením v

navrhovanej ČOV Stankovany, o) Zázrivá, kanalizácia a ČOV, p) Vrícko, kanalizácia a ČOV, q) Folkušová, kanalizácia a ČOV, r) Važec, kanalizácia a ČOB s) napojenie obce Konská na skupinovú kanalizáciu Liptovský Ondrej - Jakubovany, t) napojenie obcí Kvačany a Liptovské Matiašovce na ČOV Sielnica, u) napojenie obcí Ondrášová a Abramová na ČOV Turčianske Teplice, v) napojenie obce Sklené na ČOV Turček, w) napojenie obce Zábiedovo na skupinovú kanalizáciu Trstená-Tvrdošín-Nižná, x) napojenie obcí Višňové, Rosina, Turie, Stránske, Poluvsie, Porúbka, Lietavská

Lúčka, Bitarová, Hôrky, Brezany na verejnú kanalizáciu mesta Žilina, y) napojenie obcí: Ovčiarsko, Hričovské Podhradie, Paština Závada a miestnej časti

Peklina na verejnú kanalizáciu Dolný Hričov,


195

6.7.1 pre aglomerácie viac ako 10 000 EO : a) Bytča, vybudovanie kanalizácie v obciach Kolárovice,

Kotešová, Petrovice, Veľké Rovné, Hlboké nad Váhom, Štiavnik a v m.č. Bytče, intenzifikácia ČOV Bytča a pripojenie aglomerácie Hvozdnica (zrušenie ČOV Hvozdnica),

b) Krásno nad Kysucou, vybudovanie kanalizácie v obciach Klubina, Nová Bystrica, Oščadnica, Radôstka, Stará Bystrica, Zborov nad Bystricou, Čadca - miestna časť Horelica, v miestnych častiach Krásna nad Kysucou, rekonštrukcia ČOV Krásno nad Kysucou,

c) Turzovka, vybudovanie kanalizácie v obci Klokočov, d) Dolný Kubín, dobudovanie kanalizácie v obciach Vyšný

Kubín, Jasenová, vybudovanie kanalizácie v obciach Oravská Poruba, Párnica, Veličná, Žaškov (pripojenie aglomerácie Žaškov), Beňova Lehota - Kubínska hoľa, rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Dolný Kubín, vo výhľade vybudovanie kanalizácie v obciach Leštiny, Osádka a napojenie obce Bziny,

e) Kysucké Nové Mesto, vybudovanie kanalizácie v obciach Dolný Vadičov, Horný Vadičov, Lopušné Pažite, Nesluša, Povina, Rudina, Rudinka, Rudinská a Oškerde (miestna časť Kysuckého Nového Mesta), rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Kysucké Nové Mesto,

f) Liptovský Mikuláš, vybudovanie kanalizácie v obci Jalovec, Liptovský Trnovec, Pavlova Ves, Bobrovček, Liptovské Beharovce (priradené aglomerácie), v miestnych častiach mesta, rekonštrukcia kanalizácie v Demänovskej Doline,

g) Martin, vybudovanie kanalizácie v obciach Ratkovo, Turčiansky Peter, Trebostovo, Príbovce, Benice, Rakovo, Valča, Necpaly (priradené aglomerácie),

h) Námestovo, vybudovanie kanalizácie v obciach Oravská Polhora, Rabča, Rabčice, Sihelné, Vavrečka, Novoť, Oravské Veselé, Hruštín, Hruštín m.č. Vaňovka, Zákamenné, Breza, Krušetnica, Babín, Lomná, vo výhľade Bobrov, Mútne, Oravská Lesná (zrušenie obecných ČOV Bobrov, Mútne, Oravská Lesná),

i) Ružomberok, dobudovanie kanalizácie v m.č. Biely Potok, vybudovanie kanalizácie v miestnej časti Malino Brdo,

j) Nižná, Tvrdošín, dobudovanie kanalizácie v obciach Zábiedovo a Brezovica, intenzifikácia ČOV Nižná; vybudovanie kanalizácie v obciach Hladovka, Suchá Hora, Čimhová, Vitanová a napojenie aglomerácie Liesek (zrušenie ČOV Liesek); napojenie obce Podbiel, vo výhľade vybudovanie kanalizácie v obci Oravský Biely Potok a napojenie aglomerácie Habovka (zrušenie 2 ČOV Podbiel a ČOV Habovka),

k) Žilina, vybudovanie kanalizácie v obciach Divina, Divinka, Hričovské Podhradie, Lietava, Podhorie a v miestnych častiach Žiliny,

6.7.2 pre aglomerácie viac ako 2 000 EO a) Predmier, vybudovanie kanalizácie v obciach Predmier

a Maršová-Rašov a ČOV Predmier (nová aglomerácia), b) Sedliacka Dubová, vybudovanie kanalizácie v obciach

Sedliacka Dubová, Dlhá nad Oravou, pričlenenej obci Chlebnice a spoločnú ČOV Sedliacka Dubová,

c) Zázrivá, dobudovanie obecnej kanalizácie a ČOV,


196

d) Kysucký Lieskovec, vybudovanie kanalizácie v obciach Dunajov, Lodno, Ochodnica, dobudovanie kanalizácie v obci Kysucký Lieskovec, rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Kysucký Lieskovec,

e) Východná, vybudovanie kanalizácie v obciach Východná, Hybe a spoločnú ČOV Hybe,

f) Važec, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, g) Kláštor pod Znievom, vybudovanie kanalizácie v miestnej

časti obce Kláštor pod Znievom a pričlenenej obci Turčiansky Ďur,

h) Mútne, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV (vo výhľade napojenie na aglomeráciu Námestovo a zrušenie ČOV),

i) Liptovská Teplá, vybudovanie kanalizácie v obciach Ivachnová, Kalameny (pričlenená obec), Liptovské Sliače, rekonštrukcia ČOV Liptovská Teplá,

j) Stankovany, vybudovanie kanalizácie v obciach Hubová, Ľubochňa, Stankovany, Švošov a spoločnú ČOV Stankovany,

k) Liptovská Osada, dobudovanie kanalizácie v obciach Liptovská Lúžna, Liptovská Osada, spoločnú ČOV Liptovská Osada,

l) Turčianske Teplice, vybudovanie kanalizácie v obciach Horná Štubňa, Háj a Rakša,

m) Rajec, vybudovanie kanalizácie v obciach Ďurčiná, Rajecká Lesná, Šuja, rekonštrukcia kanalizácie a ČOV Rajec,

n) Dlhé Pole, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 6.7.3 pre aglomerácie menej ako 2 000 EO :

a) Súľov-Hradná, vybudovanie obecnej kanalizácie s ČOV, b) Jablonové, dobudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, c) Bukovina, vybudovanie kanalizácie v obciach Bobrovník,

Bukovina, Liptovská Anna a spoločnej ČOV Bobrovník, d) Jakubovany, dobudovanie kanalizácie v obci Jakubovany

a rekonštrukcia ČOV Liptovský Ondrej, e) Rekonštrukcia ČOV Liptovská Sielnica, f) Huty, vybudovanie kanalizácie v obciach Huty, Malé Borové

a spoločnú ČOV Huty, g) Gôtovany, Ižipovce, Ľubela, Malatíny, Partizánska Ľupča,

Prosiek, Veterná Poruba, Vlachy, vybudovanie obecných kanalizácií s ČOV,

h) Dúbrava, Konská, Kvačany, Liptovské Kľačany, Liptovské Matiašovce, Nižná Boca, Vyšná Boca, dobudovanie obecných kanalizácií a ČOV,

i) Blatnica, Podhradie, dobudovanie obecných kanalizácií a ČOV,

j) Liptovské Revúce, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, k) Valaská Dubová, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, l) Jazernica, vybudovanie kanalizácie v obciach Borcová,

Jazernica a v pričlenených obciach Bodorová, Malý Čepčín, Abramová, Veľký Čepčín a spoločnú ČOV Jazernica,

m) Dubové, (nová aglomerácia) vybudovanie kanalizácie v obciach Budiš, Dubové, Rudno a spoločnú ČOV Dubové,

n) Mošovce, vybudovanie obecnej kanalizácie s ČOV, o) Slovenské Pravno, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, p) Čremošné, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, q) Veľká Čierna, vybudovanie kanalizácie v obciach Malá Čierna,

Veľká Čierna a spoločnú ČOV Veľká Čierna, 6.8 podporovať rozvoj kanalizácií a ČOV v obciach a miestnych častiach, ktoré nie je

možné riešiť formou skupinových kanalizácií,


197

6.9 chrániť priestor pre vybudovanie Vážskej vodnej cesty v trase hranica Trenčianskeho samosporávneho kraja - vodné dielo Žilina, ústie rieky Kysuca do Váhu,

6.10 zabezpečiť územnú rezervu pre koridor výstavbu prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty v koridore Žilina - Čadca - Česká republika,

6.11 chrániť územia pre odkaliská SEZ š.p. Žilina a Martin, v súlade s Plánom manažmentu čiastkového povodia Váh realizovať opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015,

6.12 zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd z predchádzajúcich rokov a budovať protipovodňové opatrenia na tokoch v území, ktoré je ohrozované povodňovými prietokmi a dôrazom na ochranu intravilánov miest a obcí,

6.13 na ochranu územia pred povodňami po dohode s ochranou prírody: 6.13.1 realizovať nasledovné stavby, pričom je potrebné zachovať ekostabilizačné a migračné

funkcie vodných tokov : a) Kotešová - Veľké Rovné, prestavba toku Rovňanka, b) Stará Bystrica, úprava Senkovho potoka, c) Krásno nad Kysucou, úprava toku Kysuca, d) Čadca - Sihelník, úprava Kysuce, e) Korňa, prestavba toku Korňanka, f) Olešná - Staškov, úprava toku Olešnianka, g) Čadca, úprava toku Rieka, h) Raková, úprava Trstenského potoka, i) Turzovka, úprava toku Predmieranka, j) Zázrivá, úprava toku Zázrivky, k) Párnica, úprava Zázrivky, Dolný Kubín, Jasenovský potok úprava v intraviláne rkm

0,3-0,8, l) Kysucký Lieskovec - Povina, úprava toku Kysuca, m) Hybe, úprava toku Hybica v rkm 4,180-4,650, n) VD Liptovská Mara, rekonštrukcia, o) Turany, ochranná hrádza Váhu, p) Vrútky, zvýšenie ľavobrežnej ochr. hrádze pri ČOV, rkm 278,2-278,5, q) Rabča, úprava Polhoranky, r) Kamenná Poruba, úprava Porubského potoka, s) Žilina-Rosina, úprava Rosinky, t) Strážov, prestavba ochrannej hrádze, u) Turie, prestavba Turského potoka, v) Brezany, úprava toku Brezanový,

6.13.2 navrhované úpravy vodných tokov riešiť tak, aby zostali zachované ich ekostabilizačné a migračné funkcie,

6.13.1 realizovať nasledovné stavby, pričom je potrebné zachovať ekostabilizačné, ekologické a migračné funkcie vodných tokov v súlade s opatreniami Plánu manažmentu čiastkového povodia Váh : a) Kotešová - Veľké Rovné, prestavba toku Rovňanka, b) Krásno nad Kysucou, úprava toku Kysuca, c) Čadca - Sihelník, úprava Kysuce, d) Olešná - Staškov, úprava toku Olešnianka, e) Raková, úprava Trstenského potoka, f) Turzovka, úprava toku Predmieranka, g) Hybe, úprava toku Hybica v rkm 4,180 - 4,650, h) Vrútky, zvýšenie ĽOH pri ČOV, rkm 278,2 - 278,5, i) Rabča, úprava Polhoranky, j) Kamenná Poruba, úprava Porubského potoka, k) Čadca, úprava toku Rieka, ďalšie etapy výstavby, l) Kysucký Lieskovec - Povina, úprava toku Kysuca, m) Žilina - Rosina, úprava Rosinky, ďalšie etapy výstavby, n) Komplexné riešenie územia Kysuce, o) Oravská Jasenica, Biela Orava, úprava koryta, p) Tvrdošín - Oravice, úprava toku Oravica, q) Turzovka, úprava toku Hlinenský potok, r) Žilina - Trnové, vybudovanie poldra na Trnovke, s) Nová Bystrica, úprava Bystrice,


198

t) Krásno nad Kysucou, pravostranná hrádza Kysuce, u) Žilina - Solinky, úprava potoka Všivák, II. stavba, v) Dlhé Pole, rekonštrukcia úpravy Dlhopolského potoka, w) Dlhá nad Oravou, úprava toku Orava, x) Turany, pravá strana Váhu km 287,0 - 289,0, ochrana

intravilánu, y) Mútne - Dulov, Mútňanka - prestavba, stabilizácia brehov, z) Čimhová, Oravica, stabilizácia koryta, aa) Krásno nad Kysucou, úprava toku Bystrica, bb) Nová Bystrica, úprava toku Vychylovka, cc) Zákopčie, úprava Rakovianky, dd) Hričov - Bytča, rekonštrukcia konkáv na toku Váh, ee) Vranie, úprava toku Kysuca, pravostranná hrádza, ff) Kunerad, úprava Kuneradskeho potoka, gg) Bytča - Považská Bystrica, úprava toku Váh, hh) Hvozdnica, úprava toku Štiavnik, ii) Varín, úprava toku Varínka, jj) Staškov - Raková, úprava toku Kysuca, kk) Podvysoká, úprava toku Kysuca, ll) Makov - Kopanice, úprava toku Kysuca, II. etapa, mm) Makov, úprava toku Trojačka, nn) Klubina, úprava toku Bystrica, oo) Turzovka, úprava toku Turzovský, pp) Raková, úprava toku Rakovanka, qq) Oščadnica, protipovodňová ochrana intravilánu obce, rr) Čierne, úprava Stankovského potoka, ss) Terchová - Vrátna, úprava Varínky, tt) Sučany, úprava Sučianskeho toku, uu) Oravská Lesná, úprava toku Biela Orava, vv) Dolný Vadičov - Horný Vadičov, úprava Vadičovského potoka, ww) Dvorec, suchá nádrž - polder na Turci, ochrana aglomerácie

Martin-Vrútky, xx) Vážska vodná cesta, yy) Odkaliská SEZ š.p. Žilina a Martin,

6.13.2 vytvoriť podmienky účasti obcí na riešení povodňovej ochrany v zmysle Organizačnej smernice č. 5/2008 Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. Žilina a možnosti financovania v rámci Operačného programu Životné prostredie, Prioritná os 2 „Ochrana pred povodňami“, operačný cieľ : 2.1. Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami,

6.13.3 rezervovať územie suchej nádrže - poldra Dvorec na Turci pre ochranu aglomerácie Martin - Vrútky,

6.13.4 komplexne riešiť odtokové pomery v povodiach tokov opatreniami, ktorých výsledkom bude zvýšenie retenčného účinku pôdy, spomalenie a vyrovnanie odtoku vody z povodia a zníženie erózneho účinku vody v súlade s opatreniami Plánu manažmentu čiastkového povodia Váh; úpravy tokov realizovať tak, aby nedochádzalo k napriameniam tokov,

6.13.5 rešpektovať záplavové čiary z máp povodňového ohrozenia a zamedziť výstavbu v okolí vodných tokov a v území ohrozovanom povodňami,

6.13.6 rešpektovať preventívne protipovodňové opatrenia navrhované v pláne manažmentu povodňového rizika,

6.14 rešpektovať pásma ochrany verejných vodovodov, verejných kanalizácií a vodohospodárskych stavieb.


199

7. V OBLASTI NADRADENEJ ENERGETICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY

7.1 zohľadniť ekonomické a ekologické hľadiská pri zabezpečení územia energiami a vytvárať efektívne diverzifikované systémy energetického zásobovania kraja,

7.2 zabezpečiť zvýšenú výrobu elektrickej energie 7.2.1 modernizáciou a rekonštrukciou existujúcich zdrojov, 7.2.2 budovaním nových zdrojov využívaním vodnej energie, 7.2.3 využitím zemného plynu v kombinovanej výrobe tepla a elektrickej

energie v paroplynových cykloch a kogeneračných jednotkách, 7.3 zabezpečiť spoľahlivú a bezpečnú dodávku a prenos elektrickej energie

dobudovaním elektrizačnej rozvodnej sústavy kraja v nadväznosti na sústavu SR a sústavu medzištátnu,

7.4 v energetickej náročnosti spotreby : 7.4.1 realizovať opatrenia na zníženie spotreby elektrickej energie v priemysle

a energeticky náročných prevádzkach, 7.4.2 minimalizovať využívanie elektrickej energie na výrobu tepla,

7.5 chrániť územné koridory na rozvoj nadradených elektrických sietí, ktoré svojím významom presahujú územie kraja : a plochy pre vedenia a zariadenia v návrhu do roku 2015: 7.5.1 prepojenie 400 kV rozvodne prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh so 400 kV

rozvodňou Spišská Nová Ves, 7.5.2 prestavba 400 kV vedenia č. 404 Varín - Nošovice na 2 x 400 kV, 7.5.3 2 x 400 kV v smere rozvodňa Medzibrod - Liptovská Mara, 7.5.4 2 x 110 kV vedenie Varín - Kysucké Nové Mesto - Čadca - SME (II. a III. etapa), 7.5.5 2 x 110 kV vedenie Lisková - Liptovská Osada - Donovaly, 7.5.6 prestavba 110 kV vedenia Hričov - Považská Bystrica na 2 x 110 kV, 7.5.1 ZVN 400 kV vedenie V494 Sučany - Medzibrod v koridore V272 (ESt

Medzibrod - stožiar č. 73), 7.5.2 ZVN 400 kV vedenie V461 Medzibrod - Liptovská Mara v koridore

V273 (ESt Medzibrod - stožiar č. 100), 7.5.3 2x110 kV Kysucké Nové Mesto - Čadca (SME II. etapa), 7.5.4 transformovňu 110/22 kV Raková,

7.6 chrániť územné koridory pre evidované prepojenia prenosovej sústavy Slovenskej republiky na európsku prenosovú sústavu a plochy pre vedenia a zariadenia vo výhľade po roku 2015: 7.6.1 2 x 400 kV Varín - Byczyna (Poľská republika), 7.6.2 2 x 110 kV Čadca - Poľská republika, 7.6.3 2 x 110 kV Varín - Kysucké Nové Mesto - Čadca - SME (II. a III. etapa), 7.6.1 rekonštrukciu medzištátneho vedenia ZVN 400 kV Varín - štátna

hranica s ČR - Nošovice na 2x 400 kV, 7.6.2 výstavbu nového medzištátneho 2x400 kV vedenia ZVN v trase

Varín - štátna hranica s Poľskom - Byczyna, 7.6.3 odbočenie koridorov nových 2x400 kV vedení ZVN Varín - štátna

hranica s Poľskom - Byczyna a ZVN Varín - štátna hranica s ČR - Nošovice od spoločného koridoru v katastrálnom území Kysuckého Nového Mesta, (v úseku vedenia V404 medzi podpernými bodmi č. 189 až č.197),

7.6.4 výstavbu nového 2x400 kV vedenia ZVN v trase Liptovská Mara - PVE Čierny Váh - Spišská Nová Ves a to variantne : a) výstavbou nového 2x400 kV vedenia v koridore 220 kV vedenia

V273 Medzibrod - Lemešany, pričom šírka koridoru sa zmení zo súčasných 55 m na 80 m vrátane ochranného pásma,

b) výstavbou nového 2x400 kV vedenia súbežne s existujúcim 1x400 kV vedením V407 a to za jeho prevádzky,

7.6.5 2x110 kV vedenie Raková - Turzovka, 7.6.6 zaústenie VVN vedenia č. 7813 do TR Krásno nad Kysucou, 7.6.7 2x110 kV vedenie Hc Hričov - Turzovka, 7.6.8 2x110 kV vedenie Varín - Hc Sučany (trasu viesť mimo územia NP

Malá Fatra),


200

7.6.9 úpravu trasy 110 kV vedení č. 7717, 7718 v úseku Turčianske Kľačany - Dubná Skala do polohy v súbehu s 2x400 kV vedením Varín - Sučany,

7.6.10 2x110 kV vedenie Tp Martin - Košúty (trasu viesť v existujúcom koridore ZVN),

7.6.11 2x110 kV vedenie Košúty - Turčianske Teplice, 7.6.12 2x110 kV vedenie TR Vavrečka - TR Námestovo PP,. 7.6.13 zaústenie vedenia č. 7857 do TR Hrboltová 7.6.14 2x110 kV vedenie Hrboltová - Liptovská Osada, 7.6.15 2x110 kV vedenie do TR Turčianske Teplice, 7.6.16 variantné prepojenie TR Turčianske Teplice,

a) 2x110 kV vedenie Turčianske Teplice - Kremnica (variant I), b) 2x110 kV vedenie Turčianske Teplice - Handlová (variant II),

7.6.17 2x110 kV vedenie Varín - Terchová, 7.6.18 2x110 kV vedenie Lietavská Lúčka - Rajec, 7.6.19 2x110 kV vedenie Hc Hričov - Turzovka, 7.6.20 2x110 kV vedenie Rajec - Považská Bystrica (alternatíva), 7.6.21 dobudovanie okružného 2x110 kV vedenia Žilina, 7.6.22 transformovne 110/22 kV priemyselný park Námestovo, Turzovka,

Terchová, Turčianske Teplice, Liptovská Osada, Hrboltová a Krásno nad Kysucou,

7.7 podporovať rozvoj plynofikácie územia kraja, chrániť koridory existujúcich a navrhovaných plynovodov a plynárenských zariadení,

7.8 zvýšiť percento plynofikácie obcí v kraji v ekonomicky efektívnych oblastiach a v územiach so zvýšenými požiadavkami na ochranu životného a prírodného prostredia (Národné parky, ich OP, CHKO a pod.),

7.9 zriaďovať zásobovacie VTL a STL prepojovacie sústavy plynovodov hlavne v okresoch Námestovo, Ružomberok, Liptovský Mikuláš,

7.10 zamerať sa v spotrebe zemného plynu na jeho využívanie : 7.10.1 v kombinovanej výrobe tepla a elektrickej energie, paroplynových

cykloch a kogeneračných jednotkách, 7.10.2 ako alternatívne palivo pre pohon motorových vozidiel hlavne v

hromadnej (MHD, prímestská doprava) a individuálnej doprave, 7.11 vytvoriť územné podmienky pre realizáciu plynárenských zariadení, prípadne ich

rekonštrukciu a pri využívaní územia chrániť vybudované plynárenské zariadenia predpísanými ochrannými pásmami,

7.12 presadzovať v oblasti zásobovania teplom uplatnenie energetickej politiky SR a regionálnej energetickej politiky Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK); s využitím kompetencie miestnych orgánov samosprávy budovanie kogeneračných zdrojov na výrobu elektriny a tepla tam, kde je to ekonomicky a enviromentálne zdôvodniteľné, udržať a inovovať už vybudované systémy s centralizovaným zásobovaním obyvateľstva teplom,

7.13 vytvárať priaznivé podmienky na intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike,

7.14 podporovať a presadzovať v regióne ŽSK s podhorskými obcami využitie miestnych energetických zdrojov (biomasa, geotermálna a solárna energia, MVE a pod.) pre potreby obyvateľstva a služieb pri zohľadnení miestnych podmienok,

7.15 znižovať energetickú náročnosť objektov (budov) z hľadiska tepelných strát.

8. V OBLASTI ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA 8.1 zabezpečiť postupnú sanáciu a rekultiváciu nevyhovujúcich skládok odpadov a

starých enviromentálnych záťaží do roku 2005 2015,


201

8.2 sanovať prednostne skládky lokalizované v územiach prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability a v územiach, kde bezprostredne ohrozujú zložky životného prostredia,

8.3 zabezpečiť lokality pre výstavbu zariadení súvisiacich s triedením, recykláciou, využívaním a zneškodňovaním odpadov v obciach, určených v územnom pláne,

8.4 zneškodňovanie nevyužitých komunálnych odpadov riešiť prednostne na zabezpečených regionálnych skládkach odpadov obcí, určených v ÚPD,

8.5 zabezpečiť na území kraja plochy pre plánovaný systém kontajnerizácie pre nakladanie s nebezpečným odpadom a sieť recyklačných stredísk nebezpečných odpadov v etape rokov 1997-2000 do roku 2015,

8.6 doriešiť zneškodňovanie odpadov zo zdravotníckych zariadení na území kraja, 8.7 vytvoriť systémové podmienky pre rozvoj podnikateľskej sféry v oblasti

využívania a spracovania odpadov v zmysle navrhovaných opatrení, vyšpecifikovaných v textovej časti návrhu územného plánu veľkého územného celku Žilinský kraj.

9. V OBLASTI USPORIADANIA ÚZEMIA Z HĽADISKA HOSPODÁRSKEHO ROZVOJA

9.1. zamerať hospodársky rozvoj jednotlivých okresov v kraji na zvýšenie počtu pracovných príležitostí v súlade s kvalifikačnou štruktúrou obyvateľstva s cieľom znížiť vysokú mieru nezamestnanosti vo väčšine okresov kraja,

9.2 podporovať budovanie priemyselných parkov celoštátneho významu v nasledovných sídlach : 9.2.1 Liptovský Mikuláš, Okoličné, Závažná Poruba, 9.2.2 Beňadiková, Okoličné, Uhorská Ves, 9.2.3 Martin, Sučany, Priekopa, 9.2.4 Teplička nad Váhom, Nededza, Varín, Gbeľany, Mojš,

9.3 podporovať budovanie priemyselných parkov regionálneho významu v nasledovných sídlach : 9.3.1 Bytča, 9.3.2 Krásno nad Kysucou, Oščadnica, 9.3.4 Kysucké Nové Mesto, 9.3.5 Sučany, 9.3.6 Námestovo, 9.3.7 Ružomberok, 9.3.8 Trstená, 9.3.9 Dolný Hričov, 9.3.10 Varín, 9.3.11 Strečno.

10. V OBLASTI TELEKOMUNIKÁCIÍ

10.1 zabezpečiť realizáciu hlavných a strategických cieľov, stanovených v telekomunikačných projektoch,

10.2 dosiahnuť špičkovú medzinárodnú úroveň telekomunikačných služieb v horizonte do r. 2010,

10.3 zabezpečiť rozvoj telekomunikácií Žilinského kraja realizáciou projektov z rezortného programu MDPT SR :

a) digitalizácia telefónnej siete v Kysuckom Novom Meste, Námestove a Ružomberku,

b) digitalizácia telefónnych ústrední Žilina, Martin a Čadca, c) rádiový systém pre okres Čadca a obce Terchová a Zázrivá.

11. V OBLASTI PÔŠT

11.1 rešpektovať koncepčné materiály schválené vládou SR a MDPT SR, 11.2 zabezpečovať poštové služby v rámci Žilinského samosprávneho kraja

regionálnymi poštovými centrami (RPC) : a) RPC Žilina pre okresy : Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina a

tiež Považská Bystrica a Púchov z Trenčianskeho VÚC,


202

b) RPC Liptovský Mikuláš pre okresy: Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Námestovo, Ružomberok a Tvrdošín,

c) RPC Prievidza (TSK) pre okresy v ŽSK: Martin a Turčianske Teplice, 11.3. skvalitňovať poštové služby v kraji realizáciou nasledovných úloh a cieľov :

a) zavedenie automatizácie priehradkových operácií na vybraných poštách v kraji, ktoré poskytujú najväčší objem poštových služieb,

b) komplexné riešenie technického a technologického vybavenia HSC Žilina 2 a centier RPC Žilina, Liptovský Mikuláš, Prievidza,

c) rozšírenie poštových služieb na vybraných poštách v kraji, optimalizovanie komerčnej činnosti na poštách z hľadiska záujmu zákazníkov, pokračovať v skvalitňovaní služieb, poskytovanýh Poštovou bankou a.s.,

d) pokračovať v modernizácii interiérov pôšt vo všetkých okresoch, predovšetkým v Žiline, Martine, Turčianskych Tepliciach, Námestove a Tvrdošíne, ako aj v plynofikácii pôšt v kraji.

II. Verejnoprospešné stavby Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou záväzných regulatívov sú tieto : 1. STAVBY NA SLEDOVANIE STAVU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA - SIEŤ

SLEDOVACÍCH, DOKUMENTAČNÝCH A VÝSKUMNÝCH STANÍC (STANOVÍŠŤ) V BLÍZKOSTI, RESP. V AREÁLOCH NADREGIONÁLNYCH BIOCENTIER A BIOKORIDOROV A LOKALÍT MEDZINÁRODNÉHO VÝZNAMU

2. DOPRAVNÉ STAVBY

2.1. dopravné stavby cestné : 2.1.1 diaľnica D1 v kompletnej trase, diaľničné križovatky a privádzače, sprievodné

komunikácie I/61 a I/18, 2.1.2 diaľnica D3 v kompletnej trase, diaľničné križovatky a privádzače, sprievodné

komunikácie I/11 a I/12, 2.1.3 rýchlostná cesta R3 v kompletnej trase, ktiržovatky a privádzače, sprievodné

komunikácie I/59, alternatívne aj I/70, cestný ťah I/65, II/519, III/06538, alternatívne aj I/14,

2.1.4 rýchlostná cesta R5 v kompletnej trase, privádzač a sprievodná komunikácia I/11, 2.1.5 cesta I/59, stavebná úprava/pruh pre pomalé vozidlá Liptovská Osada - hranica

Žilinského a Banskobystrického kraja s vylúčením kamiónovej dopravy z dôvodu ochrany vodných zdrojov,

2.1.6 cesta I/64, obchvaty a stavebné úpravy Porúbka, Kľače - Rajec - Šuja, Fačkov, hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja,

2.1.7 cesta I/78, stavebné úpravy Oravský Podzámok, sedlo Príslop, 2.1.8 cesta II/487, obchvaty a stavebné úpravy Podvysoká, Olešná, Staškov, Raková, Čadca,

Vysoká nad Kysucou, Turzovka, 2.1.9 cesta II/520, výstavba prepojenia Vychylovka - Oravská Lesná, obchvaty Tvrdošín,

Liesek, Vitanová, Hladovka a Suchá Hora, 2.1.10 cesta II/507, preložky Žilina/Považský Chlmec a Bytča, 2.1.11 cesta II/517, preložka a stavebná úprava Rajec, 2.1.12 cesty II/519 a III/06545, stavebné úpravy v úseku hranica Žilinského a Trenčianskeho

kraja - Budiš - preložka Dubové - Turčianske Teplice, 2.1.13 cesta II/583, preložky Žilina - Varín, Stráža, Belá, 2.1.14 cesta II/584, preložka Liptovské Matiašovce, 2.1.15 cesta III/52019, preložka Zuberec, 2.1.16 cesta III/5181, stavebná úprava v úseku Dolný Hričov - Ovčiarsko - križovatka s

diaľnicou D1 Brezany s pokračovaním výstavby v trase IV. okružnej komunikácie Žilina, 2.1.17 cesta III/018104, stavebná úprava cesty v úseku Liptovský Michal - Liptovská Sielnica, 2.1.18 cesta III/5206, stavebná úprava cesty Zakamenné - Novoť - štátna hranica SR/PR,

2.2. dopravné stavby železničnej a kombinovanej dopravy : 2.2.1 modernizácia železničnej trate č. 120 v úseku hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja -

Žilina, 2.2.2 modernizácia železničnej trate č. 180 v úseku Žilina - hranica Žilinského a Prešovského

kraja, 2.2.3 modernizácia železničnej trate č. 127 v úseku Žilina - Čadca,


203

2.2.4 modernizácia železničnej trate č. 129 v úseku Čadca - št. hranica SR/PR, 2.2.5 výstavba zriaďovacej železničnej stanice Žilina v k.ú. Teplička nad Váhom, 2.2.6 výstavba železničnej trate č. 181 v úseku Trstená - št. hranica SR/PR, 2.2.7 výstavba medzinárodného terminálu kombinovanej dopravy a logistického centra Žilina v

k.ú. Teplička nad Váhom, 2.3 dopravné stavby leteckej dopravy :

2.3.1 modernizácia a predĺženie VPD letiska Žilina v k.ú. Dolný Hričov, 2.4 dopravné stavby vodnej dopravy :

2.4.1 výstavba Vážskej vodnej cesty vrátane prístavu v k.ú. Teplička nad Váhom 2.5 dopravné stavby cyklistickej dopravy

2.5.1 výstavba cyklomagistrál na segregovaných komunikáciách, Rajecká cyklomagistrála Žilina - Rajec, Kysucká cyklomagistrála Krásno nad Kysucou - Nová Bystrica, Donovalská cyklomagistrála Ružomberok - hranica Žilinského a Banskobystrického kraja.

2.1 stavby cestnej dopravy : 2.1.1 diaľnica D1 v kompletnej trase, diaľničné križovatky a privádzače,

sprievodné komunikácie I/61 a I/18, 2.1.2 diaľnica D3 v kompletnej trase, diaľničné križovatky a privádzače,

sprievodné komunikácie I/11 a I/12, 2.1.3 rýchlostná cesta R3 v kompletnej trase, križovatky a privádzače,

sprievodné komunikácie alternatívne I/59 a I/70, cestný ťah alternatívne I/65, II/519, III/06538 a I/14,

2.1.4 rýchlostná cesta R5 v kompletnej trase, privádzač a sprievodná komunikácia I/11,

2.1.5 cesta I/18, ako súčasť severovýchodného prepojenia diaľníc D1 a D3 v aglomerácii Žiliny, v úseku križovatka s I/18 Strečno - premostenie nádrže Vodného diela Žilina - križovatka s II/583A Gbeľany,

2.2 stavby železničnej a intermodálnej dopravy : 2.2.1 modernizácia železničnej trate č. 120 v úseku hranica Žilinského a

Trenčianskeho kraja - Žilina, 2.2.2 modernizácia železničnej trate č. 180 v úseku Žilina - hranica

Žilinského a Prešovského kraja, 2.2.3 modernizácia železničnej trate č. 127 v úseku Žilina - Krásno nad

Kysucou - Čadca - štátna hranica SR/ČR, 2.2.4 výstavba zriaďovacej železničnej stanice Žilina v k.ú. Teplička nad

Váhom, 2.2.5 výstavba základného verejného terminálu intermodálnej dopravy a

logistického centra Žilina v k.ú. Teplička nad Váhom, 2.3 stavby leteckej dopravy :

2.3.1 modernizácia a predĺženie vzletovej a pristávacej dráhy letiska Žilina v k.ú. Dolný Hričov,

2.4 stavby cyklistickej dopravy 2.4.1 výstavba cyklomagistrál na segregovaných komunikáciách,

Rajecká cyklomagistrála Žilina - Rajec, Kysucká cyklomagistrála Krásno nad Kysucou - Nová Bystrica, Oravská cyklomagistrála štátna hranica SR/PR Suchá Hora - Trstená (na násype bývalej železničnej trate), Donovalská cyklomagistrála Ružomberok - hranica Žilinského a Banskobystrického kraja.

3. TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA

3.1 vodohospodárske stavby 3.1.1 vodárenská nádrž Garajky na Ipoltici (kategória A), 3.1.2 skupinové vodovody pre zásobovanie obyvateľov pitnou vodou a s nimi

súvisiace stavby : a) SKV NB-ČA-ŽA, vetva Čadca - Skalité s napojením obcí Svrčinovec, Čierne, Skalité

a Čadca, miestna časť Čadečka, b) SKV NB-ČA-ŽA, vetva Čadca - Makov s napojením obcí Raková, Zákopčie, Staškov,

Olešná, Podvysoká, Korňa, Dlhá nad Kysucou, Turzovka, Vysoká nad Kysucou, Makov,

c) rozšírenie vodovodu Oščadnica,


204

d) SKV NB-ČA-ŽA, vetva Svederník - Bytča s napojením obcí Veľké Rovné, Kotešová, Kolárovice, Petrovice, Štiavnik,

e) rekonštrukcia vodárenských zdrojov Krásno nad Kysucou, f) SKV NB-ČA-ŽA, napojenie obcí Rudina, Rudinka, Rudinská, Ochodnica, Nesluša,

Snežnica, g) Pribylina, rekonštrukcia a rozšírenie SKV a súvisiace stavby, h) prívod vody z vodárenských zdrojov Liptovské Matiašovce, Huty do Liptovského

Mikuláša, vodojemu Podbreziny a súvisiace stavby, i) SKV Bobrovček - Pavlova Ves, rozšírenie do Liptovských Behároviec, j) prívod z VN Garajky do prívodu Kráľova Lehota - Liptovský Mikuláš, k) prepojenie SKV Liptovský Mikuláš - SKV Liptovský Ján, l) prepojenie SKV Liptovský Mikuláš - SKV Východná, m) prepojenie SKV Liptovský Mikuláš - SKV Dúbrava, n) Ružomberok - Liptovská Teplá, rozšírenie SKV, o) OSV, vetva Rabča, Rabčice a súvisiace stavby, p) OSV, vetva Námestovo - Novoť a súvisiace stavby s napojením obcí Vavrečka,

Ťapešovo, Oravská Jasenica, Lokca, Breza, Krušetnica, Zákamenné, Novoť a Beňadovo,

q) SKV Hruštín - Babín, prepojenie vodovodov, r) OSV, čerpacia stanica pri VDJ Tvrdošín, s) SKV Suchá Hora - Hladovka - Čimhová, aktivácia vodárenského zdroja, t) Terchová, rozšírenie vodovodu, aktivácia vodárenského zdroja Kriváňska Rizňa, u) Podhorie, napojenie obce na SKV Žilina, v) Rajecká Lesná, Ďurčiná, napojenie obcí na SKV Žilina, prívod z vodárenských

zdrojov Fačkov,, a) rozšírenie OSV do obcí Breza, Krušetnica, Zákamenné, Novoť,

Beňadovo - II. etapa stavby „Zásobovanie vodou a odkanalizovanie regiónu Orava“, vo výhľadedo obce Oravská Lesná,

b) dobudovanie prívodu SKV Žilina - Bytča, c) rozšírenie SKV Žilina do obcí Kotešová, Veľké Rovné,

Petrovice, Kolárovice, Štiavnik, stavba „Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd okresu Bytča“ Maršová-Rašov,

d) rekonštrukcia a rozšírenie vodovodu do obce Rudinská, m.č. Oškerda, stavba „Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v regióne Dolné Kysuce“,

e) rozšírenie SKV Žilina do obcí po trase Nová Bystrica, Radôstka, Stará Bystrica, Zborov nad Bystricou, Klubina, Oščadnica, stavba „Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v regióne Stredné Kysuce,

f) rozšírenie SKV Ružomberok - pripojenie obcí Liptovský Michal, Ivachnová, Bešeňová, Liptovská Teplá, Potok, II. etapa,

g) rozšírenie SKV Martin do obcí Trnovo, Trebostovo, Turčiansky Peter,

h) napojenie SKV Hladovka - Suchá Hora na OSV, i) dobudovanie rozostavaných malých skupinových vodovodov:

Bobrovček - Pavlova Ves - Liptovské Beharovce, Sihelné - Oravská Polhora, Liptovská Lúžna - Liptovská Osada,

j) SKV Liptovský Mikuláš, napojenie obce Beňadiková, k) SKV Liptovský Mikuláš a SKV Pribylina, napojenie VZ Križan, l) Napojenie obcí Ižipovce, Liptovská Anna, Bukovina

a Bobrovník na VZ Prosiek a Liptovské Matiašovce, m) Vyšná Boca, Nižná Boca, Čertovica, aktivácia

potencionálnych VZ Vyšná Boca pre miestny SKV, n) SKV Belá prívod vody z VZ Belá Kykula, o) realizácia miestneho skupinového vodovodu : Horný Vadičov

- Dolný Vadičov, p) dokončenie rozostavaných obecných verejných vodovodov, q) rozšírenie vodovodu Beňova Lehota - Kubínska Hoľa, r) rozšírenie vodovodu Ružomberok - Malino Brdo,


205

s) SKV Lúčky - Kalameny, využitie prebytku vody z VZ Malatíny, t) SKV Turčianske Teplice, napojenie obce Čremošné, u) rozšírenie SKV Žilina do obcí Dlhé Pole, Divina, Nezbudská

Lúčka, v) rekonštrukcie a rozšírenia verejných vodovodov v obciach, w) SKV Turčianske Teplice, prívod vody z VN Tirček, výhľad, x) Prepojenie vodovodu Mútne - Oravské Veselé, výhľad, y) OSV, využitie VZ Párnica, výhľad, z) SKV Liptovský Mikuláš, využitie zdokumentovaných VZ Huty,

Liptovské Matiašovce, výhľad, aa) príprava realizácie VN Garajky na Ipoltici, veľkokapacitného

zdroja pre Spišsko-popradskú vodárenskú sústavu s dotáciou vody pre SKV Liptovský Mikuláš (náhrada potenciálne ohrozených zdrojov Kráľova Lehota, Liptovská Porúbka),

3.1.3 kanalizácie a čistiarne odpadových vôd a s nimi súvisiace stavby : 3.1.3.1 stavby z hľadiska čistenia odpadových vôd : a) intenzifikácia ČOV Bytča, b) rozšírenie ČOV Čadca, c) rekonštrukcia ČOV Krásno nad Kysucou, d) rekonštrukcia ČOV Dolný Kubín, e) rekonštrukcia ČOV Kysucké Nové Mesto, f) rekonštrukcia ČOV Liptovský Mikuláš a Liptovská Sielnica, g) ukončenie intenzifikácie ČOV Vrútky, h) rekonštrukcia a rozšírenie ĆOV Námestovo, i) intenzifikácia ČOV Nižná a Oravská priehrada, j) rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Rajec, k) rekonštrukcia a rozšírenie ČOV Žilina. 3.1.3.2 stavby z hľadiska ochrany vôd, vodných zdrojov, prírodných liečivých zdrojov a

prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd : a) napojenie obcí Veľké Rovné, Kotešová, Kolárovice, Štiavnik a Hvozdnica a miestnej

časti Bytča - Pšurnovice na ČOV Bytča, b) skupinová kanalizácia Súľov-Hradná, Jablonové, Predmier a Maršová-Rašov na

navrhovanú ČOV Predmier, c) regionálna skupinová kanalizácia obcí : Makov, Vysoká nad Kysucou, Klokočov,

Korňa, Dlhá nad Kysucou, Turzovka, Podvysoká, Olešná, Staškov, Raková, Zákopčie so spoločným čistením na ČOV Čadca,

d) regionálna skupinová kanalizácia obcí: Skalité, Čierne, Svrčinovec a mestských častí Čadce - Prívarovci a Čadečka so spoločným čistením na ČOV Čadca,

e) regionálna skupinová kanalizácia obcí: Nová Bystrica, Stará Bystrica, Radôstka, Lutiše (okr. Žilina), Klubina, Zborov nad Bystricou, Oščadnica, Čadca-Horelica a Krásno nad Kysucou-Drevina so spoločným čistením na navrhovanej novej ČOV Krásno nad Kysucou,

f) regionálna skupinová kanalizácia obcí: Dunajov, Ochodnica, Lodno, Kysucký Lieskovec, Povina, Horný Vadičov, Dolný Vadičov, Lopušné Pažite, Radoľa, Nesluša, Rudina, Rudinka, vo výhľade Rudinská so spoločným čistením na ČOV Kysucké Nové Mesto,

g) rekonštrukcia kanalizačného zberača Demänovská dolina, h) skupinová kanalizácia obcí: Huty, Malé Borové s navrhovanou ČOV Huty, i) skupinová kanalizácia obcí: Vyšná Boca, Nižná Boca, Malužiná s navrhovanou ČOV

Malužiná, j) regionálna skupinová kanalizácia obcí: Lipovec, Turčianske Kľačany, Bystrička,

Košťany nad Turcom, Turčiansky Peter, Trebostovo, Trnovo, Valča, Benice, Belá-Dulice, Príbovce, Rakovo, Ležiachov, Karlová, Socovce, Laskár, Valentová, Sklabinský Podzámok, Sklabiňa so spoločným čistením na ČOV Vrútky,

k) skupinová kanalizácia obcí: Liptovská Lúžna, Liptovská Osada, Liptovské Revúce so spoločným čistením na navrhovanej ČOV Liptovská Osada,

l) regionálna skupinová kanalizácia obcí: Mošovce, Bodorová, Malý Čepčín, Veľký Čepčín, Ivančina, Diaková, Blažovce, Borcová, Jazernica, Rakša, Turčiansky Michal, Háj, Horná Štubňa so spoločným čistením na ČOV Turčianske Teplice,

m) skupinová kanalizácia obcí: Slovenské Pravno, Brieštie, Dubové, Budiš, Jasenovo, Rudno, Kaľamenová, Liešno so spoločným čistením v navrhovanej ČOV Slovenské Pravno,

n) skupinová kanalizácia obcí: Kunerad, Rajecké Teplice, Kamenná Poruba, Konská, vo výhľade Kľače, Jasenové, Zbyňov s napojením na verejnú kanalizáciu mesta Žilina a s čistením na ČOV Žilina,

o) skupinová kanalizácia obcí: Divina, Divinka, Svederník, Dlhé Pole s napojením na ČOV Žilina,


206

p) skupinová kanalizácia obcí: Terchová, Belá, Lysica, Stráža, Dolná Tižina, Krasňany s napojením na verejnú kanalizáciu mesta Žilina a ČOV Žilina,

q) napojenie mestských častí Žiliny: Brodno, Vranie, Zádubnie a obce Zástranie na verejnú kanalizáciu mesta Žilina,

r) napojenie obcí Ďurčiná, Šuja, Rajecká Lesná, Fačkov na kanalizačný zberač Kofola a.s. Rajec a obcí Malá Čierna a Veľká Čierna na kanalizačnú sieť mesta Rajec so spoločným čistením na ČOV Rajec,

s) Čičmany, kanalizácia a ČOV, t) Kráľova Lehota, kanalizácia a ČOV, 3.1.3.3 ostatné významné stavby : a) napojenie mestských častí Bytča (Hrabové, Malá Bytča, Hliník nad Váhom) na

verejnú kanalizáciu mesta a ČOV Bytča, b) skupinová kanalizácia obcí: Dlhá nad Oravou, Sedliacka Dubová, Chlebnice so

spoločným čistením na navrhovanej ČOV Sedl. Dubová, c) skupinová kanalizácia obcí : Párnica, Žaškov, vo výhľade Veličná, Oravská Poruba

so spoločným čistením na navrhovanej ČOV Žaškov, d) regionálna skupinová kanalizácia: Liptovská Poruba, Liptovský Hrádok, Podtureň,

Liptovský Ján, Uhorská Ves, Závažná Poruba, Liptovský Trnovec (aj rekreačná zóna) a mestských častí Liptovského Mikuláša: Iľanovo, Ploštín s čistením na ČOV Liptovský Mikuláš,

e) regionálna skupinová kanalizácia obcí: Záborie, Turčianske Jaseno, Horný Kalník, Dolný Kalník, Diaková, Dražkovce, Žabokreky, Necpaly, Ďanová, Šútovo, Ratkovo, Krpeľany, Nolčovo, Turany, Podhradie, Turčianska Štiavnička, Sučany so spoločným čistením na ČOV Vrútky,

f) regionálna skupinová kanalizácia obcí:Oravská Polhora, Rabča, Sihelné, Rabčice, Mútne, Oravské Veselé, Oravská Jasenica, Novoť, Zákamenné, Krušetnica, Breza, Lokca, Hruštín, Babín, Ťapešovo so spoločným čistením na ČOV Námestovo,

g) skupinová kanalizácia obcí: Vlachy (Vlašky, Krmeš, Vlachy), Partizánska Ľupča, Malatíny, Liptovské Kľačany, Ľubela, Dúbrava, Gôtovany s čistením v navrhovanej ČOV Vlachy,

h) skupinová kanalizácia obcí: Východná, Hybe s čistením v navrhovanej ČOV Hybe, i) skupinová kanalizácia obcí: Bobrovník (aj rekreačné zóny), Bukovina, Liptovská

Anna s čistením v navrhovanej ČOV Bobrovník, j) Liptovský Mikuláš, napojenie mestských častí Benice, Andice na ČOV Galovany, k) Važec, kanalizácia a ČOV, l) skupinová kanalizácia obcí: Kláštor pod Znievom, Slovany, Turčiansky Ďur,

Moškovec so spoločným čistením v navrhovanej ČOV Kláštor pod Znievom, m) skupinová kanalizácia obcí: Suchá Hora, Hladovka, Vitanová, Čimhová so spoločným

čistením v ČOV Liesek, resp. Čimhová, n) Zázrivá, kanalizácia a ČOV, o) Vrícko, kanalizácia a ČOV, p) Folkušová, kanalizácia a ČOV, q) napojenie obce Konská na skupinovú kanalizáciu Liptovský Ondrej - Jakubovany, r) napojenie obcí Kvačany a Liptovské Matiašovce na ČOV Sielnica, s) skupinová kanalizácia obcí: Potok, Bešeňová, Liptovský Michal, Liptovská Teplá,

Ivachnová, Turík, Sliače s čistením v rekonštruovanej ČOV Liptovská Teplá, t) skupinová kanalizácia obcí: Švošov, Hubová, Ľubochňa, Stankovany s čistením v

navrhovanej ČOV Stankovany, u) napojenie obcí Ondrašová a Abramová na ČOV Turčianske Teplice, v) napojenie obce Sklené na ĆOV Turček, w) napojenie obce Zábiedovo na skupinovú kanalizáciu Trstená - Tvrdošín - Nižná, x) napojenie obcí Višňové, Rosina, Turie, Stránske, Poluvsie, Porúbka, Lietavská

Lúčka, Bitarová, Hôrky, Brezany na verejnú kanalizáciu mesta Žilina, y) napojenie obcí Ovčiarsko, Hričovské Podhradie, Paština Závada, miestnej časti

Peklina na verejnú kanalizáciu Dolný Hričov, z) kanalizácie s ČOV v obciach mimo dosahu skupinových kanalizácií,

3.1.3.1. pre aglomerácie viac ako 10 000 EO : a) Bytča, vybudovanie kanalizácie v obciach Kolárovice,

Kotešová, Petrovice, Veľké Rovné, Hlboké nad Váhom, Štiavnik a v m.č. Bytče, intenzifikácia ČOV Bytča, pripojenie aglomerácie Hvozdnica (zrušenie ČOV Hvozdnica)

b) Krásno nad Kysucou, vybudovanie kanalizácie v obciach Klubina, Nová Bystrica, Oščadnica, Radôstka, Stará Bystrica, Zborov nad Bystricou, Čadca - m.č. Horelica, v m.č. Krásna nad Kysucou, rekonštrukcia ČOV Krásno nad Kysucou,

c) Turzovka, vybudovanie kanalizácie v obci Klokočov,


207

d) Dolný Kubín, dobudovanie kanalizácie v obciach Vyšný Kubín, Jasenová, vybudovanie kanalizácie v obciach Oravská Poruba, Párnica, Veličná, Žaškov, Beňova Lehota - Kubínska hoľa, rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Dolný Kubín, vo výhľade vybudovanie kanalizácie v obciach Leštiny a Osádka a napojenie obce Bziny,

e) Kysucké Nové Mesto, vybudovanie kanalizácie v obciach Dolný Vadičov, Horný Vadičov, Lopušné Pažite, Nesluša, Povina, Rudina, Rudinka, Rudinská a m.č. Oškerda, rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Kysucké Nové Mesto,

f) Liptovský Mikuláš, vybudovanie kanalizácie v obci Jalovec, Liptovský Trnovec, Pavlova Ves, Bobrovček, Liptovské Behárovce, v m.č. mesta Liptovský Mikuláš, rekonštrukcia kanalizácie v Demänovskej Doline,

g) Martin, vybudovanie kanalizácie v obciach Ratkovo, Turčiansky Peter, Trebostovo, Príbovce, Benice, Rakovo, Valča, Necpaly,

h) Námestovo, vybudovanie kanalizácie v obciach Oravská Polhora, Rabča, Rabčice, Sihelné, Vavrečka, Novoť, Oravské Veselé, Hruštín, Hruštín-Vaňovka, Zákamenné, Breza, Krušetnica, Babín, Lomná, vo výhľade Bobrov, Mútne, Oravská Lesná (zrušenie ČOV Bobrov, Mútne, Oravská Lesná),

i) Ružomberok, dobudovanie kanalizácie v m.č. Biely Potok, vybudovanie kanalizácie v m.č. Malino Brdo,

j) Nižná, Tvrdošín, dobudovanie kanalizácie v obciach Zábiedovo a Brezovica, intenzifikácia ČOV Nižná; vybudovanie kanalizácie v obciach Hladovka, Suchá Hora, Čimhová, Vitanová a napojenie aglomerácie Liesek (zrušenie ČOV Liesek); napojenie obce Podbiel, vo výhľade vybudovanie kanalizácie v obci Oravský Biely Potok a napojenie aglomerácie Habovka (zrušenie 2 ČOV Podbiel a ČOV Habovka),

k) Žilina, vybudovanie kanalizácie v obciach Divina, Divinka, Hričovské Podhradie, Lietava, Podhorie a v m.č. Žiliny,

3.1.3.2 pre aglomerácie viac ako 2 000 EO : a) Predmier, vybudovanie kanalizácie v obciach Predmier

a Maršová-Rašov a ČOV Predmier, b) Sedliacka Dubová, vybudovanie kanalizácie v obciach

Sedliacka Dubová, Dlhá nad Oravou, pričlenenej obci Chlebnice a spoločnú ČOV Sedliacka Dubová,

c) Zázrivá, dobudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, d) Kysucký Lieskovec, vybudovanie kanalizácie v obciach

Dunajov, Lodno, Ochodnica, dobudovanie kanalizácie v obci Kysucký Lieskovec, rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Kysucký Lieskovec,

e) Východná, vybudovanie kanalizácie v obciach Východná, Hybe a spoločnú ČOV Hybe,

f) Važec, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, g) Kláštor pod Znievom, vybudovanie kanalizácie v m.č. obce

Kláštor pod Znievom a pričlenenej obci Turčiansky Ďur, h) Mútne, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, (vo výhľade

napojenie na aglomeráciu Námestovo a zrušenie ČOV), i) Liptovská Teplá, vybudovanie kanalizácie v obciach

Ivachnová, Kalameny, Liptovské Sliače, rekonštrukcia ČOV Liptovská Teplá,


208

j) Stankovany, vybudovanie kanalizácie v obciach Hubová, Ľubochňa, Stankovany, Švošov a spoločnú ČOV Stankovany,

k) Liptovská Osada, dobudovanie kanalizácie v obciach Liptovská Lúžna, Liptovská Osada, spoločnú ČOV Liptovská Osada,

l) Turčianske Teplice, vybudovanie kanalizácie v obciach Horná Štubňa a Rakša,

m) Rajec, vybudovanie kanalizácie v obciach Ďurčiná, Rajecká Lesná, Šuja, rekonštrukcia kanalizácie a ČOV Rajec,

n) Dlhé Pole, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 3.1.3.3 pre aglomerácie menej ako 2 000 EO :

a) Súľov-Hradná, vybudovanie obecnej kanalizácie s ČOV, b) Jablonové, dobudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, c) Bukovina, vybudovanie kanalizácie v obciach Bobrovník,

Bukovina, Liptovská Anna a spoločnej ČOV Bobrovník, d) Jakubovany, dobudovanie kanalizácie v obci Jakubovany

a rekonštrukcia ČOV Liptovský Ondrej, e) rekonštrukcia ČOV Liptovská Sielnica, f) Huty, vybudovanie kanalizácie v obciach Huty, Malé Borové

a spoločnú ČOV Huty, g) Gôtovany, Ižipovce, Ľubela, Malatíny, Partizánska Ľupča,

Prosiek, Veterná Poruba, Vlachy, vybudovanie obecných kanalizácií a ČOV,

h) Dúbrava, Konská, Kvačany, Liptovské Kľačany, Liptovské Matiašovce, Nižná Boca, Vyšná Boca, dobudovanie obecných kanalizácií a ČOV,

i) Blatnica, Podhradie, dobudovanie obecných kanalizácií a ČOV,

j) Liptovské Revúce, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, k) Valaská Dubová, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, l) Jazernica, vybudovanie kanalizácie v obciach Borcová,

Jazernica a v pričlenených obciach Bodorová, Malý Čepčín, Abramová, Veľký Čepčín a spoločnú ČOV Jazernica,

m) Dubové, vybudovanie kanalizácie v obciach Budiš, Dubové, Rudno a spoločnú ČOV Dubové,

n) Mošovce, vybudovanie obecnej kanalizácie s ČOV, o) Slovenské Pravno, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, p) Čremošné, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, q) Veľká Čierna, vybudovanie kanalizácie v obciach Malá Čierna,

Veľká Čierna a spoločnú ČOV Veľká Čierna, 3.1.4 Vážska vodná cesta od hranice Trenčianskeho kraja po vodné dielo Žilina,

ústie rieky Kysuca do Váhu, 3.1.5. odkaliská stredoslovenských energetických závodov, š.p. Žilina a

Stredoslovenských energetických závodov š.p. Martin, 3.1.6 ochrana územia pred povodňami :

a) Kotešová - Veľké Rovné, prestavba toku Rovňanka, b) Stará Bystrica, úprava Senkovho potoka, c) Krásno nad Kysucou, úprava toku Kysuca, d) Čadca - Sihelník, úprava Kysuce e) Korňa, prestavba toku Korňanka, f) Olešná - Staškov, úprava toku Olešnianka, g) Čadca, úprava toku Rieka, h) Raková, úprava Trstenského potoka, i) Turzovka, úprava potoka Predmieranka, j) Zázrivá, úprava toku Zázrivky, k) Párnica, úprava Zázrivky, l) Dolný Kubín, Jasenovský potok, úprava v intraviláne v rkm 0,3-0,8, m) Kysucký Lieskovec - Povina, úprava toku Kysuca, n) Hybe, úprava toku Hybica v rkm 4,180-4,650, o) VD Liptovská Mara, rekonštrukcia,


209

p) Turany, ochranná hrádza Váhu, q) Vrútky, zvýšenie ľavobrežnej ochrannej hrádze pri ČOV, rkm 278,2 - 278,5, r) Rabča, úprava Polhoranky, s) Kamenná Poruba, úprava Porubského potoka, t) Žilina - Rosina, úprava Rosinky, u) Strážov, prestavba ochrannej hrádze, v) Turie, prestavba Turského potoka, w) Brezany, úprava toku Brezanový, x) suchá nádrž-polder Dvorec na Turci (ochrana aglomerácie Martin - Vrútky) pri

rešpektovaní začlenenia rieky Turiec do Zoznamu mokradí medzinárodného významu a existencie Chráneného areálu Ivančinské močiare,

a) Kotešová - Veľké Rovné, prestavba toku Rovňanka, b) Krásno nad Kysucou, úprava toku Kysuca, c) Čadca - Sihelník, úprava Kysuce, d) Olešná - Staškov, úprava toku Olešnianka, e) Raková, úprava Trstenského potoka, f) Turzovka, úprava toku Predmieranka, g) Hybe, úprava toku Hybica v rkm 4,180 - 4,650, h) Vrútky, zvýšenie ĽOH pri ČOV, rkm 278,2 - 278,5, i) Rabča, úprava Polhoranky, j) Kamenná Poruba, úprava Porubského potoka, k) Čadca, úprava toku Rieka, ďalšie etapy výstavby, l) Kysucký Lieskovec - Povina, úprava toku Kysuca, m) Žilina - Rosina, úprava Rosinky, ďalšie etapy výstavby, n) Komplexné riešenie územia Kysuce, o) Oravská Jasenica, Biela Orava, úprava koryta, p) Tvrdošín - Oravice, úprava toku Oravica, q) Turzovka, úprava toku Hlinenský potok, r) Žilina - Trnové, vybudovanie poldra na Trnovke, s) Nová Bystrica, úprava Bystrice, t) Krásno nad Kysucou, pravostranná hrádza Kysuce, u) Žilina - Solinky, úprava potoka Všivák, II. stavba, v) Dlhé Pole, rekonštrukcia úpravy Dlhopolského potoka, w) Dlhá nad Oravou, úprava toku Orava, x) Turany, pravá strana Váhu km 287,0 - 289,0, ochrana

intravilánu, y) Mútne - Dulov, Mútňanka-prestavba, stabilizácia brehov, z) Čimhová, Oravica, stabilizácia koryta, aa) Krásno nad Kysucou, úprava toku Bystrica, bb) Nová Bystrica, úprava toku Vychylovka, cc) Zákopčie, úprava Rakovianky, dd) Hričov - Bytča, rekonštrukcia konkáv na toku Váh, ee) Vranie, úprava toku Kysuca, pravostranná hrádza, ff) Kunerad, úprava Kuneradskeho potoka, gg) Bytča - Považská Bystrica, úprava toku Váh, hh) Hvozdnica, úprava toku Štiavnik, ii) Varín, úprava toku Varínka, jj) Staškov - Raková, úprava toku Kysuca, kk) Podvysoká, úprava toku Kysuca, ll) Makov - Kopanice, úprava toku Kysuca, II. etapa, mm) Makov, úprava toku Trojačka, nn) Klubina, úprava toku Bystrica, oo) Turzovka, úprava toku Turzovský, pp) Raková, úprava toku Rakovanka, qq) Oščadnica, protipovodňová ochrana intravilánu obce, rr) Čierne, úprava Stankovského potoka, ss) Terchová - Vrátna, úprava Varínky, tt) Sučany, úprava Sučianskeho toku, uu) Oravská Lesná, úprava toku Biela Orava,


210

vv) Dolný Vadičov - Horný Vadičov, úprava Vadičovského potoka ww) Dvorec, suchá nádrž - polder na Turci, ochrana aglomerácie

Martin-Vrútky, 3.1.7 revitalizácia starého koryta Váhu, 3.1.8 odtokové biokoridory pre bezbariérovú migráciu vodných živočíchov:

a) na vodnom toku Váh v profile „Jamborov prah“, b) cez hate na Turci pri Martine,

3.1.9 odstraňovanie usadenín z vodných nádrží vážskej kaskády, 3.1.10 odstraňovanie povodňových škôd, 3.1.11 preventívne protipovodňové opatrenia v povodiach drobných

tokov, 3.2 energetické stavby

3.2.1 prepojenie 400 kV rozvodne prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh so 400 kV rozvodňou Spišská Nová Ves - Lemešany, ZVN 400 kV vedenia : a) 400 kV vedenie V494 Sučany - Medzibrod, b) 400 kV vedenie V461 Medzibrod - Liptovská Mara,

3.2.2 prestavba 400 kV vedenia č. 404 Varín - Nošovice na 2 x 400 kV, VVN 110 kV vedenia : a) 2x110 kV Kysucké Nové Mesto - Čadca (SME II. etapa),

3.2.3 2 x 400 kV vedenie v smere rozvodňa Medzibrod - Liptovská Mara, transformovňa 110/22 kV Raková,

3.2.4 transformovne 110/22 kV: INA Kysuce, KIA Žilina, PP Námestovo, Raková (alternatívne Turzovka), Turčianske Teplice, Krásno nad Kysucou, Hrboltová, Liptovská Osada,

3.2.5 110 kV vedenia : a) 2 x 110 kV okružné vedenie Žilina (úsek Stráňavy - Lietavská Lúčka), b) 2 x 110 kV vedenie Kysucké Nové Mesto - Čadca - Morava (SME), c) 2 x 110kV vedenie Liptovská Mara - Mokraď, d) 2 x 110 kV vedenie Vavrečka - PP Námestovo, e) 2 x 110 kV vedenie Košúty - Turčianske Teplice - Kremnica, f) 2 x 110 kV vedenie (alt.) Raková - Turzovka, g) 2 x 110 kV vedenie Lisková - Liptovská Osada, h) zdvojenie poťahov VVN číslo 7701, 7702, 7211, 7212, i) 2 x 110 kV vedenie Rajec (od obce Stráňavy), j) demontáž VVN č. 7704, 7733 a ich náhrada okružným VVN Žilina, k) zasmyčkovanie VVN do plánovaných TR 110/22 kV,

3.2.4 stavby súvisiace s plynofikáciou v okresoch Žilinského kraja, 3.2.5 stavby súvisiace s inováciou už vybudovaných CZT a kogeneračnými

zdrojmi na výrobu elektriny a tepla, 3.3. pošta a telekomunikácie

3.3.1 súvisiace stavby pre rozvoj telekomunikácií na dosiahnutie špičkovej medzinárodnej úrovne telekomunikačných služieb,

3.3.2 stavby, súvisiace s rozvojom telekomunikácií Žilinského kraja, ktoré vyplývajú z rezortných programov MDPT : a) digitalizácia telefónnej siete: Kysucké Nové Mesto, Námestovo,

Ružomberok, b) digitalizácia telefónnych ústrední Žilina, Martin, Čadca, c) rádiový systém pre okres Čadca d) rádiový systém pre obce Terchová a Zázrivá,

3.4. stavby na zneškodňovanie, využívanie a spracovanie odpadov 3.4.1 plochy a zariadenia regionálnych veľkokapacitných skládok odpadov, 3.4.2 stavby a zariadenia na zneškodňovanie, dotrieďovanie, kompostovanie

a recykláciu odpadov, 3.5. verejná vybavenosť, dopravná a technická infraštruktúra v strediskách

cestovného ruchu a kúpeľníctva, vymenovaných v kapitole 2.9 Rekreácia, cestovný ruch a kúpeľníctvo a vyznačených v grafickej časti ZaD ÚPN VÚC ako: 3.5.1 medzinárodné strediská turizmu, 3.5.2 celoštátne strediská turizmu, 3.5.3 strediská turizmu regionálneho významu, 3.5.4 liečebné a rekreačné kúpele,


211

Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb je možné podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z.z., zákona č. 229/1997 Z.z., zákona č. 175/1999, zákona č. 237/2000 Z.z., zákona č. 416/2001 Z.z., zákona č. 553/2001 Z.z., a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2002 Z.z. pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.

!!!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

! !!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!!

!

!

!!

!

!

!

!!

!!

!

! !

!

!

!

!

!

!

!!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!

!!

!

!

!

Prírastok (úbytok) počtu obyvateľov v období 1996 - 2008 v obciach a okresoch Žilinského kraja

Prírastok (úbytok) počtu obyvateľov v obciach

Prírastok (úbytok) počtu obyvateľov v okresoch

! -2484 - -2000

! -1999 - -1000! -999 - -500! -499 - -250! -249 - -100! -99 - -50! 50 - 99! 100 - 249! 250 - 499! 500 - 600

-1,94 - -1,00 %-0,99 - 0,00 %

0,01 - 0,99 %1,00 - 1,99 %

2,00 - 2,99 %3,00 - 5,99 %6,00 - 10,00 %

Čadca124 (0,13 %)

Bytča830 (2,75 %)

Žilina1884 (1,21 %)

Kysucké Nové Mesto885 (2,67 %)

Turčianske Teplice-97 (-0,58 %)

Martin-500 (-0,51 %)

Ružomberok-704 (-1,18 %) Liptovský Mikuláš

-1447 (-1,94 %)

Tvrdošín1739 (5,10 %)

Námestovo5306 (9,89 %)

Dolný Kubín556 (1,43 %)

LegendaHranica kraja

Hranica obceHranica okresu

Index starnutia v obciach Žilinského kraja

Index starnutia v obciach28,23 - 50,0050,01 - 100,00

100,01 - 150,00150,01 - 200,00

200,01 - 500,00500,01 - 1200,00

Čadca104,60

Bytča108,17

Žilina136,47

Kysucké Nové Mesto116,68

Turčianske Teplice174,70

Martin152,29

Ružomberok134,46 Liptovský Mikuláš

155,93

Tvrdošín85,45

Námestovo55,02

Dolný Kubín108,57

LegendaHranica kraja

Hranica obceHranica okresu

TKD

P

TKD

VÝHĽADNÁVRHSTAV VÝHĽADNÁVRHSTAV

HRANICA KRAJA

OKRESNÉ MESTO

NÁRODNÝ PARK

CHRÁNENÁ KRAJINNÁ OBLASŤ

CHRÁNENÁ VODOHOSPODÁRSKA OBLASŤ

VÝZNAMNÉ VODNÉ PLOCHY

LIEČEBNÉ KÚPELE

DIAĽNICA

RÝCHLOSTNÁ KOMUNIKÁCIA

VYBRANÁ CESTNÁ SIEŤ

MIMOÚROVŇOVÁ KRIŽOVATKA

DIAĽNIČNÝ TUNEL

MAGISTRÁLNA ŽELEZNIČNÁ TRAŤ - MODERNIZÁCIA

OSTATNÁ ŽELEZNIČNÁ TRAŤ

VYSOKORÝCHLOSTNÁ ŽELEZNIČNÁ TRAŤ

MEDZINÁRODNÉHO VÝZNAMU

HRANIČNÝ PRIECHOD

VODNÁ CESTA

PRÍSTAV

REGIONÁLNE LETISKO PRE MEDZINÁRODNÚ DOPRAVU

A REGIONÁLNEHO VÝZNAMU

REGIONÁLNA SKLÁDKA KOMUNÁLNEHO ODPADU

VODÁRENSKÁ NÁDRŽ

NADREGIONÁLNEHO VÝZNAMU

ZVN 400 kV ELEKTRICKÉ VEDENIE

VVN 220 kV ELEKTRICKÉ VEDENIE

ELEKTRICKÉ STANICE ZVN / VVN

VÝZNAMNÉ ČOV SKUPINOVEJ KANALIZÁCIE

VTL PLYNOVOD PN 64

ODOVZDÁVACIA STANICA PLYNOVÉHO VEDENIA

HLAVNÝ SKUPINOVÝ PRIVÁDZAČ VODY

PRIEMYSELNÉ PARKY CELOŠTÁTNEHO

TERMINÁL KOMBINOVANEJ DOPRAVY

OP NÁRODNÉHO PARKU,

0 20 km

400 400400

220

400

220

220

400400 400220

400

400

400

400

400

400

400 400

220

220

220

400

400

220220 400

400

400

400

400

400

400

400

400

400

220

220

400

400

400220

400

400400

400

400

400220

400

400

400

400

220

220

P

D 1, E 50

č. 180

D 1, E 50D 1, E 50

D 1, E 50

č. 180

D 1, E 50, R 3, E 77

R 3, E 77

R3,

E77

D 1, E 50, R 3, E 77

ALT R 3ALT R 3

ALT R 3ALT R 3

ALT R

3

ALT R

3

ALT

R3

ALT

R3

R 3, E 77

R3,

E77

D 3

R 5, E 75

č. 129 D 3

R 5, E 75

č. 129

č. 1

27D

3, E

75

D 1, E 50

č. 180

č. 1

27D

3, E

75

D 1, E 50

č. 180

E 442

E 442

D 1, E 50, E

75

č.120D 1, E

50, E 75

č.120

LiptovskýMikuláš

Liptovský Ján

NOVÁ BYSTRICA

Ružomberok

Korytnica

Lúčky

ĽUBOCHŇA

Tvrdošín

Námestovo

Dolný Kubín

ORAVSKÁ POLHORA

Slaná voda

GARAJKY

RUSNÁKOVCI

Čadca

BytčaŽilina

MartinRajecké Teplice

KysuckéNové Mesto

Turčianské Teplice

TURČEK

CHKOKYSUCE

NÁRODNÝ PARKNÍZKE TATRY

NÁRODNÝ PARKNÍZKE TATRY

TATRANSKÝNÁRODNÝ PARKCHOČSKÝ

NÁRODNÝ PARK

NÁRODNÝ PARKMALÁ FATRACHKO

STRÁŽOVSKÉ VRCHY

CHKOLÚČANSKÁ MALÁ FATRA

CHKOKREMNICKÉ VRCHY

NÁRODNÝ PARKVEĽKÁ FATRA

TRENČIANSKY KRAJ BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ

ČESKÁ REPUBLIKA POĽSKÁ REPUBLIKA

SCHÉMA ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ RIEŠENIA A VEREJNOPROSPEŠNÝCH STAVIEB

ZMENY A DOPLNKY Č. 4ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ

PREŠOVSKÝ KRAJ

TurčianskeTeplice

CHKOKYSUCE

CHKOHORNÁ ORAVA

Documents

ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÉHO …Zmeny a doplnky . 4 sú riešené ako súč časť platného „Územného plánu veľkého územného celku Žilinského