zbornik abstraktov XXVI SVK - lefa.sk · 2 Sekcia ošetrovateľ ... za základný a nevyhnutný prvý krok pre vytvorenie fungujúceho systému ... 2002-2003 s následnou koreláciou

JESSENIOVA LEKÁRSKA FAKULTA UNIVERZITA KOMENSKÉHO

MARTIN

XXVI. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA

ZBORNÍK ABSTRAKTOV

Martin 26. apríl 2005

XXVI. Študentská vedecká konferencia

1

Obsah Sekcia odborná

Miloš Lisý: Príprava formulára na zber informácií o pedagogickom procese na JLF UK v Martine. ………................ 5

Sekcia morfologicko-biochemická

Tomáš Balhárek: Analýza prognostických faktorov nádorov typu B-CLL. ..................................................................................................... 6

Mariana Ševčíková: Analýza koexpresie znakov T-bunkovej línie v nádoroch typu akútnej myeloblastovej leukémie. ...... 7

Peter Jankovič: Deferenciálna diagnostika nádorových

procesov v mozgu pomocou in vitro 1H NMR spektroskopie. ............................................................................................... 8

Jarmila Kecerová: Testovanie chemorezistencie

leukemických buniek na cytostatiká v podmienkach in vitro. ..................................................................................................................... 9

Sekcia fyziologicko-farmakologická

Janka Búliková, Katarína Dvořáková: Použitie

dexametazónu u králikov so syndrómom aspirácie mekónia. ........................................................................................................... 10

Jana Roseváková, Gabriela Urbanová, Paulína Vlčeková: Vplyv experimentálne navodenej hypersekrécie a obštrukcie nosovej dutiny na citlivosť kašľového reflexu (CKR) pacientov s alergickou rinitídou. .......................................... 11

Tomáš Turčan: Inhibícia guanylátcyklázy v podmienkach hyperreaktivity dýchacích ciest. .......................................................... 12

Mária Jakubesová, Henrieta Rusňáková, Katarína

Pásztóová: Ovplyvnenie obranných reflexov dýchacích ciest diltiazemom. ........................................................................................ 13

Henrieta Rusňáková, Katarína Pásztóová, Mária

Jakubesová: Ovplyvnenie reaktivity hladkej svaloviny močového mechúra morčiat diltiazemom. .................................... 14

Katarína Pásztóová, Henrieta Rusňáková, Mária

Jakubesová: Vplyv xantínových derivátov na reaktivitu hladkej svaloviny močového mechúra u morčiat. ..................... 15


2

Sekcia ošetrovateľstva

Eva Zuzáková: Riadenie kvality zdravotníckych služieb v zdravotníckom zariadení na Slovensku. ........................................ 16

Marek Štancel: Náboženské obmedzenia v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. .......................................... 17

Erika Belešová: Možnosti ošetrovateľstva v primárnej prevencii drogovej závislosti. ................................................................ 18

Zuzana Škopcová: Kompetencie sestry pri poskytovaní informácií chirurgickým pacientom. .................................................. 19

Jana Oravcová: Odber biologického materiálu ako jeden z faktorov objektivizácie laboratórneho výsledku. .................... 20

Luboš Matovčík: Efektivita a bezpečnosť systémovej liečby ťažkých foriem psoriázy. ......................................................................... 21

Monika Hrbková: Meracie a hodnotiace techniky v ošetrovateľstve. ........................................................................................ 22

Martina Šafáriková: Posúdenie rizika vzniku dekubitov v klinickej praxi. ................................................................................................ 23

Daniela Karasová: Ošetrovanie chronickej rany - nezávislé, závislé a súčinné ošetrovateľské intervencie. ............................ 24

Martina Pochybová: Bazálna stimulácia v intenzívnej starostlivosti. ................................................................................................... 25

Lívia Čarnoká: Potreby seniorov v komunite. .................................... 26 Ivan Farský: Kvalita života v séniu. .......................................................... 27 Ľubomíra Ježová: Skúsenosť so smrťou. ............................................ 28 Sekcia internistická

Ivana Kompanová, Miloš Trn: Význam C-reaktívneho

proteínu pri stanovení rizika porúch rytmu u pacientov s koronárnou chorobou srdca. ............................................................. 29

Miloš Mráz: Metabolický syndróm a hormóny tukového tkaniva. .............................................................................................................. 30

Katarína Makovická, Peter Kolman, Peter Bánovčin:

Prejavy Crohnovej choroby a ulceróznej kolitídy v dýchacom systéme. ................................................................................... 31

Katarína Kollárová, Jana Magutová: Imunotolerančná liečba u hemofilického pacienta s inhibítorom. ......................................... 32


3

Marta Putišová, Lenka Adamovičová: Vzťah NCMP hypoxemickej a fibrilácie predsiení. .................................................. 33

Janka Demianová, Lenka Bartošová: Sledovanie zmeny telesnej hmotnosti pri liečbe olanzapínom. .................................. 34

Martin Migra: Sledovanie srdcovej variability pri úzkostných poruchách. ....................................................................................................... 35

Sekcia pediatrická

Lucia Lúčanová: Profylaxia včasných streptokokových infekcií novorodencov. .............................................................................. 36

Jarmila Kecerová, Daniela Kotuličová, Iveta Fiziková: Incidencia celiakie v detskej populácii v Žilinskom kraji. ...... 37

Iveta Fiziková, Daniela Kotuličová, Jarmila Kecerová: Korelácia medzi hodnotami protilátok proti tkanivovej transglutamináze a histologickým nálezom u pacientov s celiakiou. ....................................................................................................... 38

Barbora Nogová, Petra Panisová, Eva Prostredná: Vzťah hyperglykémie a mortality u kriticky chorých detí. ................... 39

Jaroslav Ďurčík, Peter Filko: Anorektálna manometria a

endorektálna ultrasonografia v analýze výsledkov chirurgickej liečby anorektálnych malformácií. .......................... 40

Sekcia chirurgická

Anton Dzian: Pooperačné komplikácie a kvalita života po otvorených resekciách pľúc. ................................................................. 41

Branislav Balík, Karol Šafek: Predná instabilita ramenného kĺbu, možnosti jej liečby. .......................................................................... 42

Andrea Vitališová: Operačné ukončenie pôrodu na konci I. doby a v II. dobe pôrodnej. .................................................................... 43

Andrea Vitališová: Indukcia potratu v II. a III. trimestri gravidity prostaglandínmi. ...................................................................... 44

Daniela Mičková: Komplikácie zápalov prínosových dutín. ....... 45 Sekcia hostí – nesúťažná Melinda Halasz: PIBF as a ligand of a third type IL4-receptor. 46

Dániel Keszthelyi: Pharmacological examination of the

selective somatostatin 4 receptor agonist KD-5621 in vitro and in vivo. ...................................................................................................... 47


4

Victor Molnár, Péter Szabó: The effects of histamine on the

local and systemic immune response against tumor in a mouse tumor model in vivo. ……………………………...……………….. 48

Péter Pocza: Elastin peptides increase invasive potential of melanoma cells. ………………………………….……………………………. 49

Ewa Jedrzejczyk, Katarzyna Zielinska, Anna Kwiecien: Optimalisation of in vivo plasmid DNA based gene transfer enhanced by electroporation for angiogenic gene therapy. …………............................................................................................... 50

Katarzyna Oles, Rajmund Ratman: Corticosteroids influence on angiogenesis in patients with coronary artery disease. . 51

Ľudovít Paulis: Regresia štrukturálnych zmien v ľavej

komore a aorte u L-NAME-indukovanej hypertenzie: Vplyv L-arginínu a spironolaktónu. ................................................................. 52

Nina Hakáčová: Septal atrial pacing in prevention of atrial fibrillation. ......................................................................................................... 53

Ján Kiss, Heikki Lukkarinen: Úloha CD-73 pri poškodení pľúc po črevnej ischémii. ......................................................................... 54

Tomáš Vereš: Detekcia zmnoženej parathyreoidálnej tkáne kombináciou subtrakčnej scintigrafie 99mTc-MIBI-TcO4 s podaním chloristanu a dvojfázovej scintigrafie 99mTc-MIBI. .................................................................................................................... 55

Tomáš Grezl: Pohled na autonomní nervový systém u balbuties. ...................................................................................................... 56


5

PRÍPRAVA FORMULÁRA NA ZBER INFORMÁCIÍ O PEDAGOGICKOM PROCESE NA JLF UK V MARTINE

Miloš Lisý (5. ročník)

Ústav patologickej fyziológie JLF UK(1), Klinika telovýchovného lekárstva JLF UK a MFN(2), Ústav informačných technológií JLF UK(3)

Školitelia: (1)prof. MUDr. Ján Hanáček, CSc., (2)prof. MUDr. Dušan Meško, PhD., (3)Ing. Peter Cingel

Úvod: Jednou zo základných úloh lekárskej fakulty je výchova a vzdelávanie študentov. Pre posúdenie úrovne plnenia tejto úlohy je nutné vytvoriť systém, ktorý umožní jej meranie a následné hodnotenie. Pri príprave systému hodnotenia pedagogického procesu treba brať do úvahy všetky relevantné výchovné a vzdelávacie aktivity pracovníkov fakulty. Vypracovanie takéhoto zoznamu je prvým krokom ku systematickému hodnoteniu pedagogickej práce učiteľov fakulty a tvorí prvú časť projektu komplexného hodnotenia pedagogiky na JLF UK. Cieľ: V projekte sme sa zamerali na vypracovanie kompletného zoznamu kategórií výchovno-vzdelávacích aktivít uskutočňovaných pracovníkmi fakulty a navrhnutie formulára v elektronickej forme vhodného na zber informácií o pedagogickom procese. Metodika: Analyzovali sme v súčasnosti existujúce formy a druhy pedagogických aktivít na JLF UK vychádzajúc z vlastných skúseností a existujúcich dokumentov. Doplnili sme ich o špecifické pedagogické aktivity na základe štúdia literatúry. Zatriedili sme pedagogické aktivity do piatich klasifikačných tried. Spracovali sme návrh elektronického formulára na zber údajov o pedagogickej činnosti učiteľov fakulty. Výsledky: Spracovali sme prvú verziu databázy všetkých výchovno-vzdelávacích aktivít, ktoré učitelia JLF UK vykonávajú. Túto sme upravovali a dopĺňali na základe diskusií a štúdia literatúry. Takto vytvorená databáza je otvoreným systémom. Vytvorili sme prvú verziu elektronického formulára, pomocou ktorého bude možné zbierať relevantné informácie o všetkých piatich kategóriách pedagogických aktivít učiteľov fakulty. Záver: Spracovaný elektronický formulár o pedagogickom procese považujeme za základný a nevyhnutný prvý krok pre vytvorenie fungujúceho systému komplexného hodnotenia pedagogického procesu na JLF UK. Počet slov: 230


6

ANALÝZA PROGNOSTICKÝCH FAKTOROV NÁDOROV TYPU B-CLL

Tomáš Balhárek (6. ročník)

Ústav patologickej anatómie a Konzultačné centrum bioptickej diagnostiky ochorení krvotvorby JLF UK a MFN

Školiteľ: prof. MUDr. Lukáš Plank, CSc. Úvod: Chronická lymfocytová leukémia B-bunkového pôvodu (B-CLL) je prognosticky heterogénne nádorové ochorenie, ktoré môže vzniknúť malígnou transformáciou dvoch subpopulácií B-lymfocytov: „pregerminálnych“ B1 a „postgerminálnych“ B2 lymfocytov. B1 a B2 formy B-CLL vykazujú signifikantné rozdiely v klinickom priebehu a prognóze ochorenia. Pre identifikáciu B1 versus B2 pôvodu možno teoreticky použiť dôkaz znaku CD38, mutačného stavu variabilných oblastí ťažkých reťazcov imunoglobulínov (VH status), expresie génu pre ZAP-70 proteín a dôkaz plazmocytoidnej diferenciácie nádorových buniek. Podľa predpokladu membránová pozitita CD38 (CD38+) svedčí pre B1 pôvod nádorových buniek a horšiu prognózu, negativita CD38 (CD38-) pre B2 pôvod a lepšiu prognózu. Cieľ: Cieľom práce je identifikácia dvoch prognosticky relevantných znakov B-CLL: antigénu CD38 a plazmocytoidnej diferenciácie v prípadoch diagnostikovaných v rokoch 2002-2003 s následnou koreláciou oboch prognostických parametrov. Metodika: V retrospektívnej štúdii bolo hodnotených 197 prípadov B-CLL. Plazmocytoidná diferenciácia bola v infiltrátoch kostnej drene dokazovaná na našom pracovisku metódou imunohistochemickej analýzy (IHC) s použitím monoklonálnych protilátok anti-κ a anti-λ (proti ľahkým reťazcom imunoglobulínov). Povrchový CD38 znak lymfocytov bol vo vzorkách kostnej drene alebo periférnej krvi dokazovaný metódou prietokovej cytometrie (FC) s použitím monoklonálnej protilátky anti-CD38. Údaje o výsledku a priebehu nádorového ochorenia boli získané vyhodnotením dotazníkov zaslaných na príslušné hematologické pracoviská. Výsledky: Z celkového počtu 197 prípadov bola plazmocytoidná diferenciácia identifikovaná v 130 z nich, t.j. v 66% hodnotených prípadov. V 67, t.j. v 34% prípadoch nádorové bunky nevykazovali známky plazmocytoidnej diferenciácie. Doteraz získané údaje o CD38 profile B-lymfocytov poukazujú na možnosť skríženej závislosti medzi plazmocytoidnou diferenciáciou a CD38. Diskusia: Bioptická diagnostika malígnych lymfómov a lymfatických leukémií podľa klasifikácie SZO (2001) je postavená na tzv. multiparametrickom princípe, t.j. na princípe hodnotenia viacerých čŕt ochorenia – morfologických, fenotypických, genotypických, klinických, laboratórnych a pod. Ako sa ukazuje, uvedený multiparametrický prístup je významný nielen z hľadiska diagnostického a diferenciálno-diagnostického, ale rovnako aj z hľadiska stanovenia prediktívnych a prognostických faktorov a z hľadiska predpokladu úspešnosti terapie. Záver: Získané výsledky naznačujú možnosť použitia plazmocytoidnej diferenciácie ako prognostického markera. Implementácia hodnotenia plazmocytoidnej diferenciácie do diagnostického algoritmu B-CLL rozširuje súbor prognostických markerov o jednoducho identifikovateľný parameter. Počet slov: 333


7

ANALÝZA KOEXPRESIE ZNAKOV T- BUNKOVEJ LÍNIE V NÁDOROCH TYPU AKÚTNEJ

MYELOBLASTOVEJ LEUKÉMIE

Marianna Ševčíková (5. ročník)

Ústav patologickej anatómie JLF UK a MFN

Školitelia: prof. MUDr. Lukáš Plank, CSc.; MUDr. Jana Hrnková

Úvod: Aberantná koexpresia antigénov asociovaných s inou vývojovou líniou je v leukémiách častá. V akútnych myeloblastových leukémiách (AML) ide najčastejšie o expresiu T- asociovaného antigénu CD7. Metodika: V súbore 55 pacientov s diagnózou AML z registra ÚPA v období rokov 2000-2004 sme zisťovali počet CD7+ prípadov a korelovali pozitivitu expresie s klinickým obrazom (extramedulárne prejavy, vek, postihnutie CNS, celkové prežívanie, atď.). Súčasne sme analyzovali, či ide o primárnu AML, alebo leukémiu vzniknutú z myeloproliferatívneho syndrómu, či počas blastickej transformácie myeloproliferatívnej choroby. Výsledky: V 42 prípadoch bola vyšetrená periférna krv, alebo aspirát kostnej drene pomocou prietokového cytometra. U 13 pacientov sa zistila aberantná expresia CD7 antigénu. Výsledky korelácie s klinickým nálezom sú ešte v stave spracovania a budú prezentované až na samotnej konferencii. Diskusia: CD7 pozitívne AML sú považované za samostatný subtyp s osobitnými klinickými vlastnosťami. Ide spravidla o starších pacientov, typická je periférna lymfadenopatia, vysoký počet leukocytov v periférnej krvi, hepatosplenomegália a poškodenie CNS. Expresia CD7 v AML je spojená s horšou prognózou, ťažšie sa dosahuje kompletná remisia, dochádza k opakovaným relapsom a celkové prežívanie je kratšie v porovnaní k CD7 negatívnym AML. Záver: Cieľom práce je overiť význam expresie CD7 antigénu v AML ako prognostického faktora s možným následným zaradením vyšetrovanie jeho expresie v rámci rutinnej bioptickej diagnostiky AML. Počet slov: 210


8

DIFERENCIÁLNA DIAGNOSTIKA NÁDOROVÝCH PROCESOV V MOZGU POMOCOU in vitro 1H NMR SPEKTROSKOPIE

Peter Jankovič (3. ročník)

Ústav lekárskej biochémie JLF UK

Školiteľ: prof. MUDr. Dušan Dobrota,CSc. Maligná trasformácia bunky sa prejavuje stratou kontroly bunkového delenia, ako aj kontaktu bunka-bunka, invazivitou, podporou angiogenézy a zmenami v metabolizme (podpora enzýmov anaeróbnej glykolýzy a potlačenie enzýmov oxidácie cestou Krebsovho cyklu, “vychytávanie” dusíka nádorovými bunkami, zvýšená lipolýza, tvorba tumorových antigénov). V dôsledku zmenených rýchlostí niektorých metabolických dráh a ich mechanizmov regulácie dochádza k zmenám v obsahu jednotlivých metabolitov, ktoré sú charakteristické pre rozdielne typy mozgových nádorov. Tieto látky je možné identifikovať a kvantifikovať pomocou spektroskopie nukleárnej magnetickej rezonancie. Cieľom našej práce bolo nájsť charakteristické zmeny nízkomolekulových metabolitov v prípade histologicky rozdielnych typov nádorov mozgu použitím in vitro 1H NMR spetroskopie. Celkove bolo vyšetrených 34 biopsií od 13 pacientov, u ktorých histopatologické vyšetrenie určilo nasledovné diagnόzy: meningiόm, astrocytόm, glioblastόm a meduloblastόm. U všetkých nádorov boli odobraté vzorky z rôznych častí, čím sa dosiahlo presnejšie mapovanie sledovaných metabolitov u daného typu tumoru. Po peroperačnom odbere vzoriek nádorového tkaniva, následnej extrakcii pomocou kyseliny chloristej, a ďalšom spracovaní nasledovalo ich samotné MRS meranie. Na vyhodnotenie získaných spektier bol použitý softwer MestRe-C 2.3. Vo vzorkách z meningiómov je zvýšený obsah glutamát/glutamínu (Glu/Gln) a laktátu, kým signál N-acetylaspartátu úplne chýba. Zvýšené hodnoty laktátu a glycín/inozitolu (Gly/Ino) boli zistené u astrocytómov. U glioblastόmov sa ukázali vysoké hodnoty Glu/Gln a nízke hodnoty Gly/Ino. Pozorované diferencie v zastúpení jednotlivých metabolitov v histopatologicky rozdielnych typoch nádorov poukazujú na možnosť ich využitia v neinvazívnej diagnostike mozgových nádorov pomocou in vivo 1H NMR spektroskopie a perspektívne aj na monitorovanie liečby. Počet slov: 238


9

TESTOVANIE CHEMOREZISTENCIE LEUKEMICKÝCH BUNIEK

NA CYTOSTATIKÁ V PODMIENKACH IN VITRO

Jarmila Kecerová (3. ročník)

Ústav lekárskej biochémie JLF UK

Školitelia: prof. MUDr. Dušan Dobrota, CSc., RNDr. Tatiana Matáková, Mgr. Jozef Hatok

Chemoterapia dnes predstavuje jedinú štandardne používanú systémovú protinádorovú liečbu. Populácie nádorových buniek vykazujú vysokú heterogenitu, z čoho vyplýva, že nádor obsahuje populácie s rozdielnou citlivosťou na danú chemoterapiu. Je to jeden z dôvodov na presadzovanie individualizácie terapie na základe testovania citlivosti in vitro. Cieľom našej práce je využívať in vitro testovanie chemorezistencie, ktoré umožňuje rešpektovať individualitu pacienta a vedie k optimalizácii výberu protinádorového liečiva. Leukemické bunky sú izolované z periférnej krvi pacientov pomocou hustotného gradientu. Na testovanie chemorezistencie bol použitý MTT (metyltetrazoliový) test, ktorý je zaradený do skupiny testov sledujúcich membránovú integritu buniek. Ide o vitálny test, kedy živé bunky aktívne prijímajú farbivo a redukujú žltú, rozpustnú tetrazoliovú soľ mitochondriálnym enzýmom sukcinát-dehydrogenázou na nerozpustný modrý formazán. Po jeho rozpustení je fotometricky detekovaný a výsledky porovnávané s hodnotami identických kontrolných kultúr neovplyvnených cytostatikami. V súbore dospelých pacientov s akútnou leukémiou, liečených na hematologickej klinike MFN, bolo v podmienkach in vitro na chemorezistenciu testovaných desať najpoužívanejších cytostatík v klinickej praxi. Najvyšší výskyt rezistencie bol na doxorubicín, ifosfamid a dakarbazín. S výskytom chemorezistencie sme sa vzácne stretli u vinkristínu a vinblastínu. Prediktívne testy u cytostatík môžu pomôcť onkológovi odhadnúť rezistenciu alebo citlivosť konkrétnej populácie nádorových buniek voči danému spektru cytostatík a zvýšiť tak pravdepodobnosť účinnosti liečby ako aj znížiť zaťaženosť pacienta nežiadúcimi účinkami v dôsledku neúčinnej terapie. Počet slov: 214


10

POUŽITIE DEXAMETAZÓNU U KRÁLIKOV SO SYNDRÓMOM ASPIRÁCIE MEKÓNIA

Janka Búliková (3. ročník), Katarína Dvořáková (3. ročník)

Ústav fyziológie JLF UK

Školiteľ: MUDr. Daniela Mokrá, PhD.

Úvod: Významnosť zápalovej zložky v patogenéze syndrómu aspirácie mekónia (MAS) naznačuje, že použitie kortikoidov a iných protizápalových látok by mohlo byť prínosom v liečbe MAS u novorodencov. Metodika: Použili sme 18 dospelých králikov, ktoré boli anestézované, paralyzované a ventilované konvenčne. Po zaznamenaní iniciálnych hodnôt parametrov sme 3 zvieratá usmrtili a použili ako kontroly. Ostatným sme intratracheálne podali 4 ml/kg fyziologického roztoku (n=4) alebo suspenzie ľudského mekónia (25 mg/ml) a ventilovali ďalej 100% kyslíkom. Tridsať minút od podania mekónia sme zvieratám podali 0,5 mg/kg dexametazónu (n=6) alebo sme ich nechali bez liečby (n=5) a ventilovali ďalších 5 hodín. Po usmrtení zvierat sme pravé pľúca sušili pri teplote 60 ºC 24 hodín na určenie stupňa edému. Ľavé pľúca sme lavážovali fyziologickým roztokom a lavážnu tekutinu centrifugovali 10 minút pri 1500 ot./min. Nátery periférnej krvi a sedimentu lavážnej tekutiny sme ofarbili a hodnotili mikroskopicky. Počet leukocytov v periférnej krvi sme stanovili baničkovou metódou. Výsledky: Podanie mekónia signifikantne zhoršilo pľúcnu poddajnosť, pravo–ľavé pľúcne skraty, oxygenačný index (OI) a index účinnosti ventilácie (VEI). Ďalej došlo k významnej akumulácii tekutiny a neutrofilov v pľúcach sprevádzanej poklesom neutrofilov v periférnej krvi. Podanie dexametazónu nesignifikantne zlepšilo VEI a OI, zmiernilo pľúcny edém a signifikantne redukovalo počet neutrofilov v pľúcach. Počet leukocytov a neutrofilov v periférnej krvi bol po podaní dexametazónu vyšší ako v skupine s mekóniom bez liečby. Záver: Pozitívne ovplyvnenie zápalových parametrov a mierne zlepšenie niektorých pľúcnych funkcií po podaní dexametazónu králikom ukázalo možné perspektívy použitia protizápalových látok vrátane kortikoidov v liečbe MAS. Projekt podporený Grantom VEGA č. 1/2306/05 a Grantom Univerzity Komenského č. 43/2004. Počet slov: 247


11

VPLYV EXPERIMENTÁLNE NAVODENEJ HYPERSEKRÉCIE A OBŠTRUKCIE NOSOVEJ DUTINY

NA CITLIVOSŤ KAŠĽOVÉHO REFLEXU (CKR) PACIENTOV S ALERGICKOU RINITÍDOU

Jana Roseváková (4. ročník), Gabriela Urbanová (4. ročník), Paulína Vlčeková (4. ročník)

Ústav patologickej fyziológie JLF UK

Školitelia: MUDr. Jana Plevková PhD., prof. MUDr. Miloš Tatár, PhD. RNDr. Mariana Brozmanová PhD.

Úvod: Ochorenia nosovej dutiny (ND) sú jednou z najčastejších príčin chronického kašľa. Predpokladá sa, že v dôsledku zápalu v ND dochádza k zmene citlivosti nervových zakončení v dýchacích cestách zodpovedných za vznik kašľa. Metodika: Sledovali sme vplyv experimentálne navodenej hypersekrécie a obštrukcie ND na CKR pacientov so sezónnou alergickou rinitídou. Pôsobenie uvedených faktorov sme stupňovali intenzifikovaným dýchaním (ID) cez nos (sukcesívne posmrkávanie nosom do seba až na úroveň celkovej pľúcnej kapacity, 10 krát/10 minút). Štúdie sa zúčastnilo 15 dobrovoľníkov (8 mužov a 7 žien, priemerného veku 21,1 roka, nefajčiarov, so sezónnym typom alergickej rinitídy, ktorý boli v čase vyšetrenie bez symptómov a bez liečby, mali normálne spirometrické parametre a fyziologický nález pri prednej rinoskopii. Probandom sme intranazálne (i.n.) podali histamín (100 µl, 4mg/ml) a sledovali sme subjektívne pocity probandov pomocou skórovacieho systému, kýchanie, hmotnosť nosového sekrétu a prietokový odpor ND. Ďalej sme vyšetrili bazálnu CKR pomocou jednodychového kapsaicínového testu so stanovením prahovej koncentrácia aerosólu kapsaicínu, ktorá pri vdýchnutí vyvolala v priemere 2 a viac zakašľaní. Následne sme vyšetrili CKR počas i.n. podania histamínu po ID cez nos (v čase maximálnej nosovej sekrécie a zvýšenia prietokového odporu ND) a po týždni sme vyšetrili CKR po i.n. podaní histamínu, kedy bol nos uzatvorený tlačkou a ID prebiehalo cez ústa. Výsledky a záver : CKR pacientov s alergickou rinitídou bola signifikantne ovplyvnená vznikom a rozvojom symptómov vyvolaných i.n. podaním histamínu, avšak proces ID cez nos a cez ústa neviedol k štatisticky významným zmeny v CKR u sledovaných jedincov (geometrický priemer s 95% intervalom spoľahlivosti) [1.24 (0.91-1.57) vs 0.58 (0.25-0.91) vs 0.57 (0.27-0.87), p1=0.004; p2=0.122]. Počet slov: 261


12

REAKTIVITA DÝCHACÍCH CIEST A INHIBÍCIA GUANYLÁTCYKLÁZY V EXPERIMENTE

Tomáš Turčan (5. ročník)

Ústav farmakológie JLF UK

Školitelia: Doc. RNDr. Anna Strapková, CSc., Mgr. Martina Antošová

Úvod: Predpokladá sa, že väčšina účinkov oxidu dusnatého (NO) v dýchacom systéme je podmienená stimuláciou guanylátcyklázy a tvorbou cGMP. Podiel účasti tohto mechanizmu na zmenách reaktivity dýchacích ciest nie je doposiaľ presne známy. Zaujímalo nás preto, ako sa mení reaktivita dýchacích ciest morčiat zvýšená expozíciou exogénnemu iritantu toluénu pôsobením látky inhibujúcej aktivitu guanylátcyklázy. Metodika: Zvieratám sme podali nešpecifický inhibítor guanylátcyklázy -metylénovú modrú v dávkach 50 alebo 100 mg/kg intraperitoneálne 30 minút pred expozíciou toluénu. Expozícia toluénu trvala 3 dni po 2 hodiny. Potom sme sledovali reaktivitu hladkého svalu trachey a pľúcneho tkaniva na stúpajúce koncentrácie histamínu a acetylcholínu (10-8 - 10-3 mol/l) in vitro. Výsledky: Predliečba morčiat metylénovou modrou znížila vcelku amplitúdu kontrakcie hladkých svalov dýchacích ciest zvýšenú expozíciou iritantu. Z výsledkov vyplýva rozdielna odpoveď hladkých svalov v závislosti od dávky použitého inhibítora guanylátcyklázy. Dávka 50 mg/kg hmotnosti ovplyvnila výraznejšie reaktivitu hladkého svalu trachey, zatiaľ čo dávka 100 mg/kg znížila výraznejšie reaktivitu hladkého svalu pľúcneho tkaniva na obidva mediátory bronchospazmu. Diskusia: Ovplyvnenie vzťahu NO a guynylátcyklázy môže byť jedným z faktorov podmieňujúcich zmenu reaktivity dýchacích ciest. Podávaním látky inhibujúcej aktivitu guanylátcyklázy sme vyvolali zníženie reaktivity hladkých svalov dýchacích ciest. Na rozdielnom ovplyvnení reaktivity v závislosti od dávky inhibítora a úrovne dýchacích ciest (trachea, pľúcne tkanivo) sa môžu podieľať aj mechanizmy nezávislé od guanylátcyklázy. Záver: Inhibícia guanylátcyklázy v našich podmienkach znížila reaktivitu dýchacích ciest zvýšenú expozíciou exogénnemu iritantu. Počet slov: 227


13

OVPLYVNENIE OBRANNÝCH REFLEXOV DÝCHACÍCH CIEST DILTIAZEMOM

Mária Jakubesová (5. ročník), Katarína Pásztóová (3. ročník), Henrieta Rusňáková (3. ročník)


Školitelia: MUDr. Juraj Mokrý, doc. RNDr. Soňa Fraňová, PhD. Úvod: Hirota a spol. (2003) ukázali, že v in vitro podmienkach na tracheálnych stripoch majú blokátory vápnikových kanálov bronchorelaxačný účinok. Cieľom našej práce bolo zistiť schopnosť diltiazemu ovplyvniť kašľový reflex ako aj reaktivitu dýchacích ciest in vitro a in vivo. Metodika: Morčatám (250-380 g) sme počas 14 dní aplikovali diltiazem (30 mg.kg-1 p.o.). Na in vivo hodnotenie špecifického odporu dýchacích ciest, frekvencie dýchania, dychového objemu a minútovej ventilácie sme použili dvojkomorový pletyzmograf. Všetky parametre sme sledovali pred a po 5 minútovej nebulizácii aerosolu histamínu a acetylcholínu v koncentrácii 10-6 mol.l-1, a to jednak pred prvým podaním diltiazemu, po druhej dávke ako aj po poslednej dávke na 14. deň. Na in vitro hodnotenie sme použili metodiku orgánových kúpeľov. Ku stripom sme pridávali kumulatívne dávky acetylcholínu, histamínu (10-8-10-5 mol.l-1), resp. KCl (10-5-10-2,5 mol.l-1). Antitusickú účinnosť sme hodnotili pomocou mechanicky indukovaného kašľa u neanestézovaných mačiek (1800 – 2500 g), ktorým bol podaný jednorázovo diltiazem v dávke 30 mg/kg p.o. Výsledky: Predliečba diltiazemom vyvolala pokles amplitúdy kontrakcie tracheálneho hladkého svalu na stúpajúce koncentrácie KCl a acetylcholínu, nie však histamínu. Špecifický odpor dýchacích ciest po nebulizácii acetylcholínom a histamínom významne klesol až po 14. dávke diltiazemu, pričom nedošlo ku žiadnej významnej zmene ostatných parametrov dýchania. Perorálne podanie diltiazemu viedlo k významnému utlmeniu kašľového reflexu. Záver: Výsledky in vitro a in vivo sledovaní ukázali, že diltiazem môže nájsť uplatnenie v ovplyvnení tonusu hladkej svaloviny dýchacích ciest. Vyžaduje si to však ďalšie sledovania.

1. Hirota K, Hashiba E, Yoshioka H, Kabara S, Matsuki A. Effects of three different L-type Ca2+ entry blockers on airway constriction induced by muscarinic receptor stimulation. Br J Anaesth 2003; 90: 671-5.

Počet slov: 235


14

OVPLYVNENIE REAKTIVITY HLADKEJ SVALOVINY MOČOVÉHO MECHÚRA MORČIAT DILTIAZEMOM

Henrieta Rusňáková (3. ročník), Katarína Pásztóová (3. ročník), Mária Jakubesová (5. ročník)


Školiteľ: MUDr. Juraj Mokrý Úvod: V hladkej svalovine močového mechúra je pre jej kontrakciu nevyhnutný vápnik. Blokovanie jeho vstupu do buniek hladkej svaloviny tak môže viesť k zmenám ich kontrakčných schopností, čo by mohlo priaznivo vplývať na prejavy niektorých ochorení spojených s hyperreaktivitou detrusora (dráždivý mechúr). Preto sme sa rozhodli zistiť, či predliečba zdravých morčiat blokátorom vápnikových kanálov spôsobí pokles reaktivity hladkej svaloviny močového mechúra. Metodika: Diltiazem (subst. Lachema Brno) sme podávali raz denne perorálne zdravým morčatám (8 morčiat, 250-300 g) v dávke 30 mg.kg-1 telesnej hmotnosti počas 14 dní. Na 15. deň sme sledovali zmeny reaktivity hladkej svaloviny močového mechúra in vitro na acetylcholín metódou orgánových kúpeľov po pridaní diltiazemu a oxybutynínu do orgánovej komôrky v takom množstve, aby sa dosiahla koncentrácia 10-7 – 10-4 mol.l-1. Stripy boli vystavené kumulatívnym dávkam acetylcholínu (10-8-10-3 mol.l-1) pred ako aj po pridaní diltiazemu, resp. oxybutynínu do komôrok. Silu kontrakcie sme prepočítali na jednotku hmotnosti (g/100 mg tkaniva). Výsledky: Zistili sme, že po dlhodobej (14-dňovej) perorálnej aplikácii diltiazemu a následnej 15 minútovej inkubácii s diltiazemom in vitro došlo ku významnej inhibícii kontrakčných odpovedí pri koncentráciách 10-5 a 10-6 mol.l-

1 diltiazemu (p<0,05, resp. p<0,01). Tento pokles reaktivity hladkej svaloviny bol porovnateľný s poklesom pozorovaným po inkubácii s oxybutynínom v rovnakej koncentrácii. Záver: Dlhodobá perorálna predliečba diltiazemom a následné pridanie diltiazemu do orgánového kúpeľa malo za následok významnú inhibíciu kontrakčných odpovedí hladkej svaloviny močového mechúra morčiat na acetylcholín, ktorá bola porovnateľná s odpoveďami po inkubácii s oxybutynínom v rovnakých koncentráciách. Podporené Grantom APVT-20-0131-02 a Grantom Univerzity Komenského 35/2004/UK. Počet slov: 240


15

VPLYV XANTÍNOVÝCH DERIVÁTOV NA REAKTIVITU HLADKEJ SVALOVINY MOČOVÉHO MECHÚRA

U MORČIAT

Katarína Pásztóová (3. ročník), Henrieta Rusňáková (3. ročník), Mária Jakubesová (5. ročník)


Školiteľ: MUDr. Juraj Mokrý Úvod: V súčasnosti sa na liečbu dráždivého mechúra používajú najmä látky pôsobiace na úrovni muskarínových receptorov, membránových kanálov, adrenergných receptorov ako aj antidepresíva s centrálnym účinkom, látky so zmiešaným účinkom, inhibítory syntézy prostanoidov, inhibítory fosfodiesterázy a iné (Andersson a spol., 2001). Našim cieľom bolo zistiť, do akej miery sú schopné relaxovať hladkú svalovinu močového mechúra látky zo skupiny neselektívnych inhibítorov fosfodiesteráz – xantínové deriváty. Metodika: Vzorky hladkej svaloviny močového mechúra morčiat (16 morčiat, hmotnosť 250-400 g) sme hodnotili in vitro metódou orgánových kúpeľov. Z týchto vzoriek sme nastrihali stripy – prúžky, ktoré sme nechali jednu hodinu adaptovať v Krebs-Henseleitovom roztoku. Po adaptácii sme spravili kontrolný záznam s kumulatívnymi dávkami acetylcholínu (10-8 až 10–3 mol/l). Po viacnásobnom prepláchnutí a následnom pridaní teofylínu, teobromínu, kofeínu, resp. pentoxifylínu (subst. Sigma) v koncentráciách 10-7 a 10–3 mol/l, sme stripy opäť vystavili kumulatívnym dávkam acetylcholínu. Výsledky: Po inkubácii v roztoku s teofylínom, teobromínom i pentoxifylínom došlo k poklesu reaktivity hladkej svaloviny močového mechúra u morčiat. Tento pokles bol štatisticky významný len pri vyšších koncentráciách 10-5 a 10-3 mol/l. Pridanie kofeínu do orgánových komôrok nespôsobilo štatisticky významnú zmenu reaktivity hladkej svaloviny močového mechúra morčiat. Záver: Neselektívne inhibítory fosfodiesteráz spôsobili významný pokles reaktivity hladkej svaloviny močového mechúra morčiat na acetylcholín, čo naznačuje ich účasť v ovplyvnení mechanizmov zúčastňujúcich sa kontrakčných odpovedí detrusora. Podporené Grantom APVT-20-0131-02 a Grantom Univerzity Komenského 35/2004/UK. 1. Andersson KE, Chapple C, Wein A. The basis for the drug treatment of the overactive

bladder. World J Urol 2001; 19: 294-8. Počet slov: 215


16

RIADENIE KVALITY ZDRAVOTNÍCKYCH SLUŽIEB V ZDRAVOTNÍCKOM ZARIADENÍ NA SLOVENSKU

Eva Zuzáková (5. ročník)

Ústav ošetrovateľstva JLF UK

Školiteľ: Ing. Viera Jakušová, MPH Úvod: Zabezpečovanie a zlepšovanie kvality zdravotníckej starostlivosti patrí medzi prioritné úlohy v rámci procesu transformácie zdravotníctva. Orientácia na kvalitu sa stala nevyhnutnosťou, nakoľko proces riadenia zdravotníckych organizácií ovplyvnili faktory ekonomickej efektívnosti, účelnosti a bezpečnosti poskytovaných služieb. Metodika: Po zostavení dotazníka sme testovali kvalitu zdravotníckych služieb v 2 typoch nemocničných zariadení na 3 základných oddeleniach metódou kvantitatívnej analýzy textových dokumentov. Súbor: Zámerný výber respondentov s celkovým počtom 249 tvorilo 148 respondentov z NsP v Zlatých Moravciach a 101 z FN v Nitre. Výsledky: Výsledky potvrdili, že o spokojnosti/nespokojnosti pacientov s kvalitou zdravotníckych služieb nerozhoduje typ nemocničného zariadenia. Analyzovali sme pozitívne a negatívne ukazovatele služieb na jednotlivých klinikách/oddeleniach. Diskusia: Po analýze sme zistili vyššiu nespokojnosť s kvalitou zdravotníckych služieb u respondentov z FN v Nitre. Výraznú nespokojnosť vyjadrovali pacientky gynekologickej kliniky s vybavením nemocničnej izby, hygienou sociálnych zariadení, s poskytovaním nadštandardných služieb. U týchto pacientiek sme identifikovali problém s narušením intimity. Záver: Výsledky prieskumu poukazujú na aktuálnosť problematiky kvality zdravotníckych služieb v nemocničných zariadeniach a zriadenia oddelení pre dohľad nad kvalitou poskytovanej starostlivosti. Počet slov: 171


17

NÁBOŽENSKÉ OBMEDZENIA V SÚVISLOSTI S POSKYTOVANÍM ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI

Marek Štancel (2. ročník)


Školiteľ: Mgr. Martina Tomašíková Úvod: Cieľom našej práce je priblížiť pomaly neprehľadnú duchovnú scénu našej krajiny a pokúsiť sa vyšpecifikovať vzťahy jednotlivých náboženstiev k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. V našej práci sme sa zamerali na registrované, ale i neregistrované cirkvi, náboženské spoločnosti a zoskupenia duchovnej povahy, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky. Cieľ: Vytvoriť prehľad možnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v duchovnej scéne našej krajiny. Metodika: analýza dokumentov (Fatimské proroctvo, encykli, dokumenty Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví, Ústava SR, novelizovaná Lisabonská deklarácia svetovej asociácie lekárov o právach pacienta), analýza diskusných portálov Závery: Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery spolu s právom meniť náboženské vyznanie alebo vieru, prípadne byť bez náboženského vyznania je v Slovenskej republike zaručená pre všetkých bez výnimky. „Svedomie, myslenie, náboženské vyznanie a náboženská viera sú svojím charakterom „forum internum“ nedotknuteľné, a preto nepodliehajú ani žiadnym zákonným obmedeniam.“ (ČIČ, Milan a kol.: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Martin: Matica slovenská, 1997, s. 140). Niektoré svetové náboženstvá, ktoré našli svojich stúpencov už aj v našej krajine, nie sú celkom v súlade s novelizovanou Lisabonskou deklaráciou svetovej asociácie lekárov o právach pacienta. Aj keď je v tomto dokumente zahrnuté právo na náboženskú pomoc, samotná viera môže byť v rozpore s prvým princípom tejto deklarácie tj. právo na medicínsku starostlivosť dobrej kvality. Duchovnú scénu našej krajiny môžeme rozdeliť do štyroch základných skupín: spoločenstvá vychádzajúce z kresťanstva, spoločenstvá nadväzujúce na kresťanstvo, spoločenstvá orientálneho pôvodu a spoločenstvá vychádzajúce z okultizmu. Rozdiely medzi náboženstvami sú spôsobované odstupom času a tým, že ľudia si pôvodné učenie jednotlivých zakladateľov rozlične vysvetľovali. Tiež sa líšia v spoločenskom učení, ktoré zakladatelia náboženstiev vždy prispôsobovali danej dobe, aby ľudstvu umožnili prekonať problémy, s ktorými v danom období zápasilo. Z týchto citátov je možné si uvedomiť, ako blízko k sebe jednotlivé náboženstvá majú. Bahájska viera: „Pre svojho blížneho zvoľ to, čo by si si vybral pre seba.“ Zaratustrizmus: „... keďže i samotná príroda je dobrá, nečiňte ostatným, čo nie je dobré pre vás.“ Judaizmus: „… blížneho svojho milovať budeš ako seba samého…“ Hinduizmus: „Nečiň iným, to, čo by tebe spôsobovalo bolesť, ak by tak činili iní.“ Kresťanstvo: „… čokoľvek by ste chceli, aby vám ľudia činili, to aj čiňte aj vy im.“ Islam: „Vskutku, Boh … vám prikazuje, aby ste činili dobro.“ Ak chceme poznať, aké majú jednotlivé náboženstvá vzťahy k medicíne a ošetrovateľstve, musíme sa dostať až ku koreňom samotnej viery. V našom prípade stačí, ak ich budeme vedieť začleniť do správneho spoločenstva. Ak sa nám toto podarí, dozvieme sa informácie potrebné nielen pre medicínsku ale aj ošetrovateľskú starostlivosť a tak budeme môcť dôkladnejšie realizovať myšlienku holistického ponímania osobnosti. Kľúčové slová: náboženstvo, cirkev, viera, zdravotnícka starostlivosť, ošetrovateľstvo, Počet slov: 426


18

MOŽNOSTI OŠETROVATEĽSTVA V PRIMÁRNEJ PREVENCII DROGOVEJ ZÁVISLOSTI

Erika Belešová (3. ročník)


Školiteľ: Mgr. Nadežda Višňovcová Úvod: Závažnosť problémov súvisiacich s zneužívaním návykových látok, rozširovanie tzv. nelátkových závislosti či návykového správania, sociálno – patologických javov, upriamuje našu pozornosť na rozvinutie komplexného prístupu k riešeniu problémov kde prioritný význam má primárna prevencia. Pozitívne výsledky možno docieliť vysoko profesionálnym, multiinštitucionálnym pôsobením spoločnosti. Cieľ: Cieľom je zistiť úroveň informovanosti študentov v oblasti primárnej prevencii drogovej závislosti. Ďalej zistiť: postoje k užívaniu drog, rozdiely v postojoch študentov gymnázia a stredného odborného učilišťa, rozdiely postojov dievčat a chlapcov v problematike drogovej závislosti a definovať participáciu ošetrovateľstva v primárnej prevencii drogovej závislosti. Metodika a výsledky: Prieskum, v ktorom sme použili štandardizovaný dotazník pozostával z 10 položiek : priamych a nepriamych, zatvorených a 4 otvorených položiek. Prieskumnú vzorku tvorilo 150 študentov stredných škôl v Martine.75 študentov z gymnázia Lettricha – 29 chlapcov, 46 dievčat a 75 študentov stredného odborného učilišťa obchodu a služieb – 37 chlapcov, 38 dievčat vo veku 16 rokov. Dotazník bol vyhodnotený popisnou štatistikou. Jeho validita a reliabilita bola overená pilotnou štúdiou na 10 respondentoch homogénnej vzorky (dievčat, jedna stredná škola). Na základe výsledkov pilotnej štúdie sme zistili, že postoje študentov k užívaniu drog sú viac negatívne, najmä pôsobením primárnej prevencie. Záver: Výsledky, ktoré vyplynuli z pilotnej štúdie poukazujú na fakt, že postoje mládeže k návykovým látkam sú viac negatívne. Napriek tomu, toto obdobie vykazuje najvyššiu mieru ovplyvniteľnosti (najmä na začiatku adolescencie), preto je dôležité vytvoriť jednotný edukačný program uplatniteľný na všetkých školách.(aj keď existujú prvé pokusy). Kľúčové slová : drogy – mládež – postoje – prevencia – ošetrovateľstvo Počet slov: 234


19

KOMPETENCIE SESTRY PRI POSKYTOVANÍ INFORMÁCIÍ CHIRURGICKÝM PACIENTOM

Zuzana Škopcová (3. ročník)


Školiteľ: Mgr. Edita Hlinková ÚVOD: Súčasťou zmien prebiehajúcich v zdravotníctve je i vymedzenie rozsahu ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupráci s lekárom, t.j. vymedzenie kompetencií sestry. Zvyšuje sa jej odborná kvalifikácia, sestra má väčšiu samostatnosť, ale aj zodpovednosť. Poskytovanie informácií, poučenie a edukácia pacienta má v chirurgickom ošetrovateľstve rovnaký význam ako realizácia praktických ošetrovateľských intervencií. Tieto informácie minimalizujú výskyt pooperačných komplikácií a redukujú strach a úzkosť pacienta. METODIKA: Svoju pozornosť sme zamerali na vymedzenie kompetencií sestier pri poskytovaní informácií chirurgickým pacientom v perioperačnom období. V prieskume sme použili metódu – dotazník. Obsahuje 17 položiek, otvorené a uzavreté. Vzorku tvorili lekári a sestry z chirurgických pracovísk. Výsledky sme hodnotili metódou opisnej štatistiky. DISKUSIA: Pacienti by mali prichádzať na chirurgické oddelenie ambulantne informovaní o charaktere zákroku, ktorý majú absolvovať. Kombinácia ústneho a písomného informovania ( edukačné letáky ) vedie k písomnému súhlasu pacienta s operačným zákrokom. Lekár by mal pacienta oboznámiť aj o potenciálnych rizikách. Informovanie by malo byť vždy prispôsobené individualite jednotlivca a typu operačného zákroku. Sestra poskytuje informácie o predoperačnej príprave a pooperačnej starostlivosti. V prípade mutilujúcich zákrokov je potrebné využívať zapojenie sestier so špecializáciou. Je dôležité, aby pacient porozumel informáciám, ktoré mu boli poskytnuté. ZÁVER: Vzdelávacie inštitúcie majú pripraviť sestry na výkon svojho povolania s rešpektovaním medzi predmetových vzťahov, v našom prípade chirurgia – etika – právo – legislatíva. Počet slov: 214


20

ODBER BIOLOGICKÉHO MATRIÁLU AKO JEDEN Z FAKTOROV OBJEKTIVIZÁCIE LABORATÓRNEHO VÝSLEDKU

Jana Oravcová (2. ročník)


Školiteľ: Mgr. Simona Kelčíková Úvod. Odber biologického materiálu je jedným z najčastejších výkonov realizovaných na lôžkových oddeleniach, ale aj v ambulanciách prvého kontaktu za účelom správnej diagnostiky. Na to, aby bol výsledok laboratórneho parametra objektívny je dôležité, aby boli dodržané faktory, ktoré ho môžu ovplyvniť. Teoretická pripravenosť sestier je prvým predpokladom úspešného zvládnutia odberu biologického materiálu, ktorá pozostáva z presného postupu podľa štandardov výkonov ( príprava pacienta, odber, balenie, transport), ale nemenej dôležité je aj zvládnutie manuálnej zručnosti. Cieľ. Cieľom prieskumnej časti bolo zistiť vedomostnú úroveň sestier o správnej technike odberu vybraných laboratórnych vyšetrení a porovnať ju s vedomosťami študentov 3. ročníka ošetrovateľstva. Metóda. Prieskum sme realizovali v NsP Zvolen, MFN Martin na chirurgických a internistických oddeleniach a medzi študentmi 3.ročníka v odbore ošetrovateľstvo JLF UK Martin. Použili sme dotazník, ktorý nie je štandardizovaný a obsahuje 15 zatvorených otázok a 2 polootvorené otázky. Po konzultáciách s vrchnými laborantkami hematologického, mikrobiologického, biochemického laboratória sme sa zamerali na vedomostnú úroveň najčastejšie znehodnocovaných laboratórnych parametrov zo strany sestier, ktorými sú: hemokultúra, hemokoagulačné parametre, materiál na kultiváciu, vyšetrenie acidobázickej rovnováhy( astrup ). Záver. Prieskum sme realizovali na počte 87 respondentov z toho 44 sestier a 43 študentov. Sestry dosiahli priemernú úspešnosť 66% a študenti dosiahli priemernú úspešnosť 60%. Celková priemerná úspešnosť respondentov bola 63%, čo hodnotíme ako nedostatočnú vedomostnú úroveň o správnej technike odberu biologického materiálu u vybraných laboratórnych vyšetrení. Počet slov: 222


21

EFEKTIVITA A BEZPEČNOSŤ SYSTÉMOVEJ TERAPIE ŤAŽKÝCH FORIEM PSORIÁZY

Ľuboš Matovčík (3. ročník)


Školiteľ: doc. MUDr. Želmíra Fetisovová, PhD., mim. prof. Úvod Ťažké formy psoriázy sa podieľajú síce na celkovom spektre klinických obrazov psoriázy iba v 15%, výrazne však ovplyvňujú kvalitu života pacientov. Moderné prostriedky liečby ťažkých foriem psoriázy cyklosporín A (CsA) a acitretín (AcR) sú systémové medikamenty s vysokou efektivitou a významnými nežiaducimi účinkami. Zamerali sme sa na sledovanie účinnosti a bezpečnosti liečenia CsA a AcR. Metodika Katamnestická analýza dokumentácie pacientov liečených pre ťažké formy psoriázy v období roka 2004, následné vyhodnotenie výsledkov indexu PASI vo vzorke 19 osôb (14 mužov a 5 žien). Porovnanie výsledkov PASI liečených CsA (n=11) a AcR (n=8), následné štatistické spracovanie; vyhodnotenie zistených nežiaducich účinkov liekov (NÚL) CsA a AcR. Výsledky Rozdiely priemerných hodnôt PASI pri vstupnom vyšetrení a v 1 mesačných intervaloch počas sledovania (6 mesiacov) pacientov liečených CsA a AcR boli štatisticky signifikantné v 1.,2. a 3. mesiaci. Rozdiely hodnôt PASI pri vstupnom vyšetrení a v 4.,5. a 6. mesiaci liečby neboli signifikantne významné. Vyhodnotenie NÚL: CsA- závažné NÚL neboli zaznamenané, bez prejavov NÚL -3, AcR - závažné NÚL 3, bez prejavov NÚL 0. Diskusia Kritériom použitia systémovej medikamentóznej liečby je obvykle PASI nad 10-12, v sledovanom súbore bolo v priemere 19,8. Liečbe musí predchádzať komplexné posúdenie závažnosti stavu a rizík systémovej terapie, compliance pacienta a jeho dostatočné informovanie. Záver Preukazali sme efektívnosť a bezpečnosť CsA a AcR pri liečení vybraného súboru pacientov s ťažkými formami psoriázy, pričom účinok CsA bol výraznejší a jeho nástup rýchlejší v porovnaní s AcR. Zaznamenané NÚL zodpovedali vlastnostiam a účinkom použitých medikamentov ako aj dávkovaniu. Počet slov: 248


22

MERACIE A HODNOTIACE TECHNIKY V OŠETROVATEĽSTVE

Monika Hrbková (5. ročník)


Školiteľ: doc. Mgr. Katarína Žiaková, PhD. Úvod: Jedným zo základných predpokladov upevnenia statusu ošetrovateľstva ako samostatnej vednej disciplíny je rozvoj jej vedecko-výskumnej bázy. Vedecký prístup k vyhľadávaniu a riešeniu problémov vyžaduje jasnosť a jednoznačnosť v otázke predmetu i samotných výskumných metód a techník tejto (najmä v našich podmienkach) novej vedy. Zdá sa, že aspoň orientačne sú tieto otázky v odbore vyriešené (prijatie nových zákonov). Na rozdiel od metód a techník používaných v prírodných vedách a medicíne, v ktorých sa za klasickú metódu skúmania (zberu primárnych empirických údajov) považuje predovšetkým experiment spojený s exaktným meraním, podstata a ciele ošetrovateľstva si vyžadujú preferovať ako základné metódy tie, ktoré sú vypracované spoločenskými a humanitnými vedami. (P a l e n č á r , M . , Ž i a k o v á , K . , K u d l i čk a , J . , 2 0 0 0 , s . 2 - 3 ) Práca poukazuje na potrebu používania výskumných nástrojov (škál, testov, dotazníkov) ako dôležitú súčasť posudzovania, t.j. procesu, ktorý robí sestra priebežne a systematicky počas trvania ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta. Výskumné nástroje dopĺňajú bázu objektívnych, validných a reliabilných údajov. Dôležitý je aj ich správny výber. Metodika (súbor): Praktická časť práce poskytuje prehľad škál, ktoré môžu byť použité pri danej problematike ako súčasť posudzovania. Zo súboru škál sú metódou analýzy rozpracované štyri z nich – Glasgow Coma Scale (GCS), Mini Mental State Examination MMSE), Family Apgar (FA) a Nowotny Hope Scale (NHS). Súčasne zahŕňa aj porovnávanie iných škál, iných výskumníkov pri danej problematike. Výsledky: Cieľom práce bolo poukázať na to, ako má sestra postupovať pri posudzovaní a hodnotení, ktorého súčasť tvorí i použitie výskumného nástroja (škála, test, dotazník), ako postupovať pri spracovaní údajov na základe nich získaných, aká vedomostná a zručnostná úroveň je základom a predpokladom pri zvolení a aplikácii škály. Problematika v praktickej časti má nasledovnú štruktúru spracovania: teoretický vstup, posudzovanie a hodnotenie konkrétnej potreby sestrou, typy škál k danej problematike, spracovanie a analýza vybranej škály a nakoniec požiadavky kladené na vedomosti a zručnosti sestry pri práci so škálou. Diskusia: V slovenskej odbornej ošetrovateľskej literatúre daná problematika nie je komplexne rozpracovaná. To bol aj jeden z dôvodov spracovania tejto problematiky. Bázou práce sestry je dôkladné posúdenie potrieb pacienta a na základe získaných údajov tak poskytovať individualizovanú ošetrovateľskú starostlivosť. V kontakte s pacientom potrebuje sestra tieto informácie získať čo najskôr a čo najrýchlejšie. Nestačí sa spoliehať na skúsenosti a intuíciu. Význam má použitie meracích a hodnotiacich techník pri posudzovaní zameraných na objektivizáciu údajov, ktoré sestra potrebuje realizácii kvalitnej individualizovanej ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta. Kvalita údajov môže prispieť vyššej úrovni poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Záver: Posudzovanie ako prvá fáza ošetrovateľského procesu je základom realizácie celého ošetrovateľského procesu a celkovej kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Pri posudzovaní potrieb chorého či zdravého je dôležité komplexne prehodnotiť každú oblasť potrieb (oblasť biologickú, psychologickú, sociálnu a spirituálnu). Na dôkladné posúdenie stavu pacienta a „odhalenie“ ošetrovateľských problémov môžu v značnej miere pomôcť meracie a hodnotiace techniky. Tieto musia spĺňať základné parametre vedeckosti, a to predovšetkým reliabilitu a validitu. Samozrejme pre zvýšenie objektivity získaných údajov je potrebné doplniť posudzovanie aj metódami ako sú pozorovanie, rozhovor a i. Domnievame sa, že meracie a hodnotiace techniky pri zohľadnení všetkých skutočností slúžia ako hodnoverná metóda zberu údajov v ošetrovateľstve. BÓRIKOVÁ, I., FÚROVÁ, A. 2003. Posudzovacie, hodnotiace a meracie škály a techniky v ošetrovateľskej praxi. In Ošetrovateľstvo vo vnútornom lekárstve 1. 1. vydanie. Martin: UK Bratislava, 2003. ISBN 80-88866-28-6. 10 – 74 s. CREASIA, J. L., PARKER,B. 1991. Conceptual Foundations of Professional Nursing Practice. Baltimore: Mosby-Year Book, Inc., 1991. ISBN 0 8016-6148-X. 679 p. NOWOTNY, M. L. Assessment of Hope in Patients With Cancer: Development of an Instrument. In Oncology Nursing Forum, 1989, Vol. 16, No 1. pp 57 – 61. PALENČÁR, M., ŽIAKOVÁ, K., KUDLIČKA, J. Dotazník v ošetrovateľskom výskume. In Moderný medicínsky manažment. Martin: Asociácia nemocníc Slovenska, ročník VII., číslo 2, 2000. ISSN 1335-2326. 2 – 13 s. PALENČÁR, M. O nádeji. In Rok 2000: úzkosti a nádeje. (E. Farkašová ed.) Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2000. 82 – 95 s. ŽIAKOVÁ, K. et al. 2003. Ošetrovateľstvo: Teória a vedecký výskum. 1. vydanie. Martin: Osveta, 2003. 319 s. ISBN 80-8063-131-X. ŽIAKOVÁ, K., ČÁP, J. Poznámnky k problematike nádeje. Nepublikovaný text.

Počet slov: 494


23

POSÚDENIE RIZIKA VZNIKU DEKUBITOV V KLINICKEJ PRAXI

Martina Šafáriková (3. ročník)


Školiteľ: Mgr. Ivana Bóriková Úvod Prevencia a ošetrovanie dekubitov ostáva aj v súčasnosti aktuálnou problematikou v ošetrovateľskej starostlivosti pre špecifické skupiny rizikových pacientov. Na zvyšovaní kvality ošetrovania pacientov sa podieľa aj realizácia ošetrovateľského procesu, v rámci ktorého sestra samostatne posudzuje riziko vzniku dekubitov. V odbornej ošetrovateľskej literatúre sú publikované rôzne skórovacie systémy s potvrdenou reliabilitou a validitou. Najčastejšie sa uvádza stupnica podľa Nortonovej, Bradenovej, Waterlova. Sestra na posúdenie rizika vzniku dekubitov a použitie škály (meracej stupnice) potrebuje mať určité vedomosti, zručnosti a klinické skúsenosti. Cieľ Cieľom práce bolo zistiť, či sa v klinickej praxi používajú aj iné stupnice, pretože v Rámcových procesuálnych štandardoch ošetrovateľských výkonov je uvedená iba jedna stupnica (Knollova). Ďalej sme zisťovali ako dlho trvá administrácia každej stupnice, čiže koľko času zaberie jej vyplnenie a vyhodnotenie rizika vzniku dekubitov v úvodnom a priebežnom posúdení pacienta. Metodika a súbor V prieskume sme použili 3 štandardizované stupnice na posúdenie rizika vzniku dekubitov s presne alebo menej presne definovanými položkami. Každého pacienta sme posudzovali opakovane až do jeho prepustenia 1x týždenne. Súbor respondentov tvorili pacienti (ženy aj muži) z rôznych ošetrovacích jednotiek MFN so štandardnou aj intenzívnou starostlivosťou v počte 20, pričom v prieskume ďalej pokračujeme. Výsledky Na základe už získaných výsledkov zisťujeme, že stupnice s presne zadefinovanými položkami sú objektívnejšie na posúdenie rizika vzniku dekubitov, to znamená, že pomenúvajú nízke, stredné alebo vysoké riziko pre pacienta a nie iba riziko. Záver Používanie viacerých skórovacích systémov zvyšuje kvalitu starostlivosti, motivuje k revidovaniu ošetrovateľského plánu a zlepšuje klinické zručnosti sestry. Počet slov: 244


24

OŠETROVANIE CHRONICKÝCH RÁN – NEZÁVISLÉ, ZÁVISLÉ A SÚČINNÉ INTERVENCIE

Daniela Karasová (3. ročník)


Školiteľ: Mgr. Hlinková Edita Úvod: Základom pre poskytovanie kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti na profesionálnej úrovni je dôležitý výber vhodných intervencií. Ich realizáciou minimalizujeme riziko komplikácii a urýchľujeme hojenie rany. Metodika: K vymedzeniu nezávislých, závislých a súčinných intervencií v ošetrovaní chronických rán sme použili metódu kazuistiky. Spracovali sme prípad 74 – ročného pacienta s diagnózou ulcus cruris bilateralis (zmiešanej etiológie – DM, ATS), ošetrovaného v domácom prostredí od apríla roku 2004. Výsledky: Naplánovaním ošetrovateľských intervencií – nezávislých ( denné preväzy sestrou), závislých (podávanie venotoník, diuretík, antibiotík, analgetík...) a súčinných (spolupráca s medicínskym reprezentantom firmy Johnson&Johnson a lekárom pri navrhovaní algoritmu a aplikácie používania prípravkov moderného hojenia), vymedzením kompetencií sestry a multidisciplinárnou starostlivosťou sa nám podarilo urýchliť hojenie defektov, ktoré boli predtým v priebehu 1 roka ošetrované kombináciou rôznych postupov bez efektu. Už v dobe jedného týždňa sme pacienta zbavili fibrínových povlakov a v ďalších týždňoch našej starostlivosti sme podporili granuláciu rany a epitelizáciu okrajov. Diskusia: V ošetrovaní chronických rán je nesmierne dôležité vymedziť kompetencie a zároveň zaznamenávať všetky ošetrovateľské kroky do spoločnej dokumentácie pre lekára a sestru, čo zefektívňuje a zprehľadňuje prácu tímu. Záver: Prípad nášho pacienta poukazuje na nevyhnutnosť multidisciplinárnej starostlivosti ošetrovania chonickej rany, dlhodobej, kontinuálnej spolupráce odborníkov a dodržiavania a dokumentovania režímových opatrení. Počet slov: 196


25

BAZÁLNA STIMULÁCIA V INTENZÍVNEJ STAROSTLIVOSTI

Bc. Martina Pochybová (4. ročník)


Školiteľ: Mgr. Edita Hlinková

Úvod: Bazálna stimulácia (BS) je jednou z ošetrovateľských a liečebných metód, ktorá je vhodná najmä pre oblasť intenzívnej ošetrovateľskej starostlivosti. Používa sa už skoro 30 rokov v nemecky hovoriacich krajinách. Koncept bazálnej stimulácie rozvinul v 70. rokoch prof. Andreas Frőhlich. Vďaka tejto koncepcii si môžu jedinci uvedomovať svoje potreby. Christel Bienstein rozšírila pôsobenie bazálnej stimulácie aj v akútnej ošetrovateľskej starostlivosti o dlhodobo chorých. Bazálna stimulácia predstavuje osvedčený pedagogicko-terapeuticky proces, ktorý redukuje závislosť pacienta na ošetrovateľskej starostlivosti a vedie k lokomócii a vnímaniu. Touto metódou je možné riešiť aj uvedomenie si svojich potrieb u pacienta s Alzheimerovou chorobou v podmienkach intenzívnej starostlivosti. Metodika: V našej práci sme chceli zistiť význam vplyvu konceptu bazálnej stimulácie (BS) u pacientky s Alheimerovou chorobou v podmienkach intenzívnej starostlivosti. Ako hlavnú metódu sme použili metódu kvalitatívnej štúdie – kazuistiku. Kazuistika má charakter komplexnej kazuistiky, pretože popisne zachytáva časový interval 1 mesiaca pobytu pacientky na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS). Zachytáva zmeny a pokroky nielen v somatickej, ale i psychickej a sociálnej dimenzii osobnosti po dobu 1 mesiaca. Výsledky: Prostredníctvom kazuistiky sme zistili, že použitím konceptu bazálnej stimulácie sa celkový zdravotný stav pacientky zlepšil do 1 mesiaca. Pacientka pôsobila istejšie, pri rannom kúpeli spievala svoju obľúbenú pieseň a po troch týždňoch uchopila svoj vlastný pohár. Diskusia: Skutočnosť, že došlo k výraznému zlepšeniu somatického i psychického stavu, svedčí o výraznom vplyve BS. Alzheimerova choroba je progresívne ochorenie – no stále je možné očakávať pozitívne zmeny v zmysle efektívnejšieho kontaktu pacienta s okolím. Prioritným prvkom ošetrovateľskej starostlivosti je potreba kontinuálneho uplatňovania princípu BS. Neočakávaný relaps akútnej pneumónie u našej pacientky a následná smrť znemožnili ďalšie sledovanie efektu BS. Záver: Kvalitatívna štúdia otvára priestor na ďalšiu modifikáciu prvkov BS pri ošetrovaní pacientov v rámci intenzívnej starostlivosti. Kľúčové slová: bazálna stimulácia – intenzívna starostlivosť Počet slov: 283


26

POTREBY SENIOROV V KOMUNITE

Lívia Čarnoká (3. ročník)


Školiteľ: doc. Mgr. Katarína Žiaková, PhD. Úvod: Starnutie nie je choroba, ale fyziologický proces, teda prirodzené obdobie života. Problematika starnutia sa stáva v súčasnej spoločnosti stále závažnejším celospoločenským problémom. Vplyvom predlžovania dĺžky života pri súčasnom poklese počtu narodených detí dochádza postupne ku starnutiu populácie. Prácou sme sa pokúsili zistiť stav uspokojenia biologických, psychologických, sociálnych a spirituálnych potrieb seniorov v domove dôchodcov. Na základe výpovedí respondentov sme spracovali aj ich hierarchiu hodnôt. Metodika (súbor): Na zber empirických údajov sme použili metódu štrukturovaného rozhovoru. Položili sme 19 otázok, kde si respondenti mohli zvoliť z ponúknutých možností alebo doplniť vlastnú odpoveď. Uskutočnili sme zámerný výber respondentov v zariadení domova dôchodcov (DD) v Spišskej Novej Vsi. Súbor tvorilo 30 respondentov, z toho 11 mužov a 19 žien. Priemerný vek bol 74 rokov. Dĺžka pobytu v zariadení vyšla v priemere 4,6 rokov. Výsledky: Výsledky nášho prieskumu uvádzame v absolútnych číslach, nakoľko sme prieskum realizovali u malej vzorky respondentov a nemôžeme robiť všeobecné závery. Respondenti považujú za najdôležitejšie zdravie, rodina, nezávislosť, priateľstvo a prácu.. Diskusia: V literárnych zdrojoch rôzny autori uvádzajú, že v seniorskom veku sú zvýraznené fyziologické potreby. V našom prieskume práve fyziologické potreby nevystupujú do popredia. Ich uspokojovanie v skúmanej skupine nie je prioritné. Do popredia vystúpili viac sociálne a psychologické potreby. Záver: Individualizovaná ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná metódou ošetrovateľského procesu sa ukazuje ako najvýhodnejšia pri uspokojovaní potrieb seniorov aj v domove dôchodcov. Počet slov: 222


27

KVALITA ŽIVOTA V SÉNIU

Ivan Farský (3. ročník)


Školiteľ: doc. Mgr. Katarína Žiaková, PhD. Úvod. Naliehavou výzvou, vyplývajúcou z demografických ukazovateľov starnutia populácie, je riešenie otázky kvality života seniorov. Komplexný subjektívny dynamicky sa meniaci stav seniorov v bio-psycho-sociálno-spirituálnej oblasti možno zisťovať pomocou metód kvality života. Cieľ. Práca je zameraná na identifikáciu niektorých determinantov kvality života v špecifickej komunite seniorov žijúcich v zariadení dlhodobej starostlivosti. Metodika a súbor. Do súboru bolo zaradených 60 seniorov (30 žien, 30 mužov), ktorí bývali v domove a penzióne pre dôchodcov. Kvalita života bola posudzovaná PCASEE škálou. Pohoda sa zisťovala WHO dotazníkom pohody. Postihnutie sa hodnotilo WHO škálou postihnutia. Barthelov index sme použili na posúdenie stupňa závislosti v sebaopatere, aktivitách denného života. Zmysel života sa posudzoval LOGO – testom. Negatívne hodnotenie zdravia, spokojnosť s bytovými podmienkami a celková spokojnosť s pobytom v zariadení sa posudzovali na zostavených stupniciach. Na štatistické spracovanie výsledkov sa použili neparametrické Spearmanove korelácie. Výsledky. Kvalita života seniorov korelovala so somatickými, kognitívnymi, emočnými, sociálnymi, ekonomickými a osobnostnými problémami, s ich pocitom celkovej pohody. Kvalita života súvisela s hodnotením zdravia a zmyslom života, bola determinovaná aj postihnutím v starostlivosti o vlastnú osobu, v pracovnom výkone, postihnutím v rodine a domácnosti aj v širšom sociálnom kontexte. Nezávislosť v činnostiach sebaopatery a celková spokojnosť s pobytom v zariadení korelovali s kvalitou života. Zistil sa vzťah kvality života s vekom a trvaním pobytu v zariadení. Diskusia a záver. Identifikácia determinantov kvality života v séniu má význam v teórii aj praxi. Zistené korelačné vzťahy prispievajú k potvrdeniu multidimenzionálnej koncepcie kvality života v séniu. Posúdenie činiteľov podieľajúcich sa na výstavbe kvality života umožňuje komplexnejšiu diagnostiku problémových oblastí a potrieb seniora. Možno to využiť pri detekcii rizikových jednotlivcov, ako aj v plánovaní stratégií manažmentu starostlivosti o gerontov žijúcich v komunitnom zariadení. Kľúčové slová. kvalita života, determinanty, senior, starostlivosť Počet slov: 276


28

SKÚSENOSŤ SO SMRŤOU

Ľubomíra Ježová (2. ročník)


Školiteľka: doc. Mgr. Katarína Žiaková, PhD. Úvod Tak ako prebieha pokus vyrovnať sa so smrťou u zomierajúceho a jeho blízkych, prebieha tento proces aj u personálu poskytujúcemu starostlivosť. V poslednom čase odborné kruhy ale i laická verejnosť prejavila o túto problematiku zvýšený záujem. Tento záujem je venovaný najmä zomierajúcemu. Prežívanie zomierania a smrti pacienta sestrou sa ukazuje ako závažný problém ošetrovateľskej praxe. Cieľ Identifikovať problémy v rámci sledovaných fenoménov, spracovať prípadové štúdie, analyzovať jednotlivé časti. Metodika Na zber empirických údajov sme použili metódu dotazníka s otvorenými otázkami. V tabuľke uvádzame sledované fenomény. Tab. č. 1 Sledované fenomény

A smrť a pacient B smrť a ja C smrť a moji blízki ďalšie faktory: D1 prežívanie viny D2 sebaaktualizácia D3 podpora D4 vyhorenie

Záver V našom príspevku sme sa pokúsili odkryť problematiku skúseností sestier s umieraním a so smrťou. Prežívanie v konfrontácii sestier so smrťou môže byť ovplyvňované rôznymi faktormi ako sú osobnostné predpoklady pre výkon povolania, charakter profesionálnej prípravy, schematické postupy v starostlivosti, interdisciplinárna kooperácia. Počet slov: 158


29

VÝZNAM C- REAKTÍVNEHO PROTEÍNU PRI STANOVENÍ RIZIKA PORÚCH RYTMU U PACIENTOV

S KORONÁRNOU CHOROBOU SRDCA

Ivana Kompanová (5. ročník), Miloš Trn (5. ročník)

I. Interná klinika JLF UK a MFN

Školiteľ: MUDr. Monika Jačmeníková Úvod: Kardiovaskulárne (KVS) ochorenia sú už niekoľko rokov jedny z najčastejších príčin úmrtí. Práve preto je na mieste sa neustále venovať tejto problematike a sledovať príčiny či rizikové faktory vzniku týchto ochorení. V literatúre je popisovaná súvislosť medzi subklinickou zápalovou reakciou a rizikom vzniku fibrilácie predsiení. Cieľom tejto práce je zistiť vplyv zápalového mediátora C-reaktívneho proteínu (CRP) na vznik KVS ochorení respektíve na vznik porúch srdcového rytmu. Metodika: V súbore 181 pacientov, ktorým bola vykonaná koronarografia so známou hodnotou CRP sa zisťovalo niekoľko údajov súvisiacich s kardiovaskulárnym systémom a to: rytmus srdca, frekvencia srdca,veľkosť ejekčnej frakcie, veľkosť ľavej komory a predsiene, poruchy kinetiky srdca a antiarytmická liečba (digoxín, vápnikové blokátory resp. beta blokátory a iné). Pacienti sú rozdelený do skupín podľa prítomnosti porúch rytmu (fibrilácia presiení, supraventrikulárne alebo komorové extrasystoly). Skupiny sa porovnajú a získa sa výsledok o vplyve zvýšenej hodnoty hsCRP na pozorované údaje. Výsledky: Budú štatisticky spracované po získaní všetkých potrebných údajov. Diskusia: V diskusii sa porovnajú naše výsledky so štúdiami iných autorov. Záver: Cieľom práce je zistiť kritickú hodnotu CRP, při ktorej je zvýšené riziko vzniku arytmií srdcového rytmu . V prípade pozitívneho výsledku je možné izolovať skupinu rizikových pacientov, u ktorých sa sledovaním a vhodnou liečbou môže eliminovať riziko vzniku arytmíí alebo iných KVS chorôb. Počet slov: 209


30

METABOLICKÝ SYNDRÓM A HORMÓNY TUKOVÉHO TKANIVA

Miloš Mráz (6. ročník)

I. Interná klinika JLF UK a MFN

Školitelia: MUDr. Lívia Dulíková, doc. MUDr. Peter Galajda, CSc.

Metabolický syndróm (MS) sa definuje ako nenáhodný spoločný výskyt celkovej a centrálnej obezity, inzulínovej rezistencie (IR) s kompenzačnou hyperinzulinémiou (HI), dyslipidémie, porušenej glukózovej tolerancie (PGT), prípadne diabetes mellitus 2. typu (DM 2) a artériovej hypertenzie (AH). Všetky tieto faktory sa podieľajú na zvýšenom riziku vzniku ochorení kardiovaskulárneho systému, vrátane ischemickej choroby srdca (ICHS). Za primárny etiopatogenetický faktor sa považuje IR s kompenzačnou HI, ktorá však nevysvetľuje všetky asociované abnormality. Preto sa navrhla koncepcia etiopatogenetickej triády, zahrňujúcej okrem IR/HI aj viscerálnu adipozitu a subklinickú zápalovú a neuroendokrinnú reakciu. Čoraz významnejšia úloha sa pripisuje adipokínom, t.j. biologicky aktívnym látkam produkovaným bunkami bieleho tukového tkaniva, ktoré sa podieľajú na regulácii mnohých funkcií, ako sú príjem potravy a energetická homeostáza, imunita, inzulínová senzitivita, angiogenéza, krvný tlak, lipidový metabolizmus či hemostáza. Medzi tieto substancie patria klasické cytokíny, rastové faktory, zložky hemostázy, proteíny akútnej fázy, ako aj látky produkované takmer výlučne v tukovom tkanive, ako sú leptín a adiponektín, ktoré môžu predstavovať dosiaľ chýbajúci spojovací článok medzi obezitou a ostatnými zložkami MS. Leptín je hormón tukového tkaniva, ktorého hladiny v krvi pozitívne korelujú s množstvom celkového telesného tuku. Spolu s hormónom gastrointestinálneho traktu grelínom sa podieľa ako periférny signál na regulácii príjmu potravy a zabezpečení energetickej rovnováhy v organizme. Leptín inhibuje príjem potravy stimuláciou tvorby anorexigénnych a inhibíciou tvorby orexigénnych peptidov v hypotalame. V periférnych tkanivách podporuje utilizáciu intracelulárnych lipidov, čím zvyšuje ich senzitivitu na inzulín. U obéznych osôb sa však, paradoxne, zistili vysoké hladiny leptínu, na základe čoho sa u nich predpokladá prítomnosť rezistencie na jeho účinok ako jedného zo základných patomechanizmov participujúcich na vzniku obezity a MS. Grelín je hormón produkovaný hlavne v neuroendokrinných bunkách žalúdka. V hypotalame na rozdiel od leptínu zvyšuje tvorbu orexigénnych peptidov, čím podporuje príjem potravy. Stimuluje tiež sekréciu rastového hormónu a na periférne cievne riečisko má pravdepodobne vazodilatačný efekt. Adiponektín je jedným z mála adipokínov, ktorých hodnoty v sére so zvýšením množstva tukového tkaniva klesajú. Adiponektín zvyšuje inzulínovú senzitivitu tak, že zvyšuje oxidáciu voľných mastných kyselín a znižuje tvorbu triacylglycerolov a glukózy v pečeni. Ďalej zvyšuje tvorbu oxidu dusnatého v endotelových bunkách a vykazuje tiež protizápalové a antiaterogénne účinky Plazmatické hodnoty adiponektínu sú patologicky znížené u pacientov s IR, DM2 a ICHS. Aj keď mechanizmy regulácie tvorby adiponektínu nie sú ešte celkom objasnené, jeho syntéza je pravdepodobne znižovaná zápalovými cytokínmi, inzulínom, β-adrenergnými agonistami a glukokortikoidmi. Agonisty PPARγ (peroxisome proliferator-activated nuclear receptor) naopak produkciu adiponektínu zvyšujú. Na základe uvedených skutočností sa predpokladá, že hypoadiponektinémia môže predstavovať aspoň čiastočné spojenie medzi obezitou, inzulínovou rezistenciou a vaskulárnym postihnutím pri MS. Cieľom našej práce je analyzovať hodnoty leptínu, grelínu a adiponektínu ako substancií hrajúcich dôležitú rolu v etiopatogenéze metabolického syndrómu u pacientov s aspoň jednou zložkou MS a určiť ich vzťah ku klinickým komponentom MS, zahrňujúcich PGT/DM2, obezitu, dyslipidémiu a AH. Počet slov: 458


31

PREJAVY CROHNOVEJ CHOROBY A ULCERÓZNEJ KOLITÍDY V DÝCHACOM SYSTÉME

Katarína Makovická (4. ročník), Peter Kolman (5. ročník), Peter Bánovčin (5. ročník)

Ústav patologickej fyziológie JLF UK, II. Interná klinika JLF UK a MFN

Školitelia: prof. MUDr. Ján Hanáček, CSc., prof. MUDr. Rudolf Hyrdel, CSc.

Úvod: Crohnova choroba (CCH) a ulcerózna kolitída (UK) sú nešpecifické zápalové črevné ochorenia s extraintestinálnymi manifestáciami. Najčastejšie z nich sú kožné, očné, pečeňové a kĺbne. Pľúcne manifestácie týchto ochorení sú síce zriedkavé, ale môžu vyústiť do deštruktívnych a ireverzibilných zmien dýchacieho systému. Preto je potrebné ich včas rozpoznať a liečiť. Cieľ: V retrospektívnej štúdii sme sa zamerali na zistenie výskytu symptómov a príznakov porúch funkcie dýchacieho systému u pacientov s CCH a UK. Metódy a pacienti: Analyzovali sme chorobopisy pacientov s CCH a UK hospitalizovaných na II. Internej klinike MFN v rokoch 2000-2004. Hodnotili sme rozsah a štádium ochorenia, ich intestinálne a extraintestinálne manifestácie. Z extraintestinálnych manifestáciíí sme sa zamerali hlavne na respiračné prejavy, ale zaznamenali sme aj kĺbne, kožné a renálne prejavy. Sledovali sme tiež laboratórne výsledky a priebeh liečby. Výsledky: Za uvedené obdobie sme v archíve kliniky našli 45 pacientov so sledovanými chorobami, z toho bolo 26 pacientov s CCH a 19 pacientov malo UK. U 7 pacientov s CCH a 7 pacientov s UK sme zistili respiračné symptómy a príznaky. Ďalej sme zistili, že zo 7 pacientov s CCH bolo v 6 prípadoch prítomné postihnutie horných dýchacích ciest. Išlo o chronické alebo recidivujúce zápaly. U 5 pacientov s UK išlo o postihnutie dolných dýchacích ciest. Boli to prejavy chronickej bronchitídy s RTG zmenami v dolných pľúcnych poliach. Záver: V sledovanom súbore pacientov bol zaznamenaný značný výskyt respiračných manifestácií, ktoré môžu súvisieť s CCH a UK. Analýze tejto súvislosti však nebola venovaná pozornosť. Počet slov: 245


32

IMUNOTOLERANČNÁ LIEČBA HEMOFILICKÉHO PACIENTA S INHIBÍTOROM

Katarína Kollárová (6. ročník), Jana Magutová (6. ročník)

Klinika hematológie a transfuziológie JLF UK a MFN

Školiteľ: prof. MUDr. Peter Kubisz, DrSc, MUDr. Ján Staško, PhD.

Inhibujúce protilátky (inhibítory), ktoré neutralizujú prokoagulačnú aktivitu liečebne podaných koagulačných faktorov sú komplikáciou vrodených aj získaných hemofílií. Závažné krvácanie predstavuje život ohrozujúcu komplikáciu pre týchto pacientov. Asi 1/3 inhibítorov je len prechodná. Zostávajúcich 80% sú inhibítory s vysokým titrom, t.j viac ako 5 Bethesda jednotiek (BU/ml). Medzi rizikové faktory vzniku inhibítora patrí: vek – najvyšší výskyt v prvej dekáde života po podaní FVIII, vyšší výskyt u súrodencov- bratov) etnická závislosť (africká, hispánska populácia), typ mutácie génu(veľké génové delécie FVIII), predchádzajúca liečba inhibítorom, liečebný režim, typ koncentrátu. Imunotolerančná liečba (ITT) je postup, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby pacient s inhibítorom proti koagulačnému faktoru VIII (IX) toleroval daný faktor, čo sa zabezpečí opakovaným denným podávaním faktora počas niekoľkých mesiacov až rokov. Bolo navrhnutých niekoľko protokolov ITT líšiacich sa dávkovacou schémou FVIII a prítomnosťou alebo vynechaním imunosupresívnej liečby (Bonnský, Malmo protokol) V súčasnosti existuje niekoľko kritérií úspešnosti ITT. Podľa nich je úspešnosť liečby v priemere 70 ± 10%. Faktory ovplyvňujúce úspešnosť ITT sú vek na začiatku liečby (menej ako 20 rokov), najvyšší titer inhibítora pred začatím ITT (do 20 BU/ml), titer inhibítora bezprostredne pred začatím ITT (10 BU/ml), denná dávka koncentrátu (200 IU/kg). Kritériá úspešnej ITT sú vymiznutie inhibítora (pod 0,6BU/ml), normalizácia „recovery“ podaného faktora VIII (nad 60%), normalizácia polčasu FVIII (nad 6 hodín).

U nášho pacienta s diagnostikovanou vrodenou hemofíliou typu A bola zahájená ITT vo veku 5,5 rokov, t.j. 8 mesiacov od zistenia inhibítora. Maximálny titer inhibítora pred ITT bol 33 BU/ml, titer inhibítora bezprostredne pred ITT bol 14 BU/ml, denná dávka koncentrátu FVIII 2 x denne 88 IU/kg.

Cieľom našej práce bolo porovnať výsledky ITT nášho pacienta s vyššie uvedenými kritériami.

Zhodnotením priebehu ochorenia počas imunotolerančnej liečby (podľa Bonnského protokolu) sme zistili, že po 8 mesiacoch liečby bol titer inhibítora F VIII 0,45 IU/ml, čo znamená splnenie kritérií úspešnosti ITT (titer inhibítora pod 0,6BU/ml). Počet slov: 303


33

VZŤAH NCMP HYPOXEMICKEJ A FIBRILÁCIE PREDSIENÍ

Marta Putišová (5. ročník), Lenka Adamovičová (5. ročník)

Neurologická klinika JLF UK a MFN

Školiteľ: MUDr. Vladimír Nosáľ Úvod: Cieľom našej práce bolo zistiť frekvenciu výskytu fibrilácie predsiení (FP) u pacientov s NCMP hypoxemickou, výskyt rizikových faktorov (RF) v tejto skupine pacientov a predchádzajúcu liečbu warfarínom. Metódy: V retrospektívnej štúdii sme zo súboru 214 pacientov hospitalizovaných na Neurologickej klinike MFN a UK JLF v roku 2003 s diagnózou akútnej NCMP identifikovali 86% (183) pacientov s NCMP hypoxemickou a 14% (31) pacientov s NCMP hemoragickou. Zo skupiny pacientov s NCMP hypoxemickou sme vybrali skupinu 22% (40) pacientov s FP. Výsledky: Zo skupiny pacientov s FP bolo 65% (26) žien a 35% (14) mužov. Priemerný vek bol 74 rokov (46-94). Frekvencia výskytu RF bola nasledovná: 100% (40) ischemická choroba srdca, hypertenzia 98% (39), fajčenie 8% (3), diabetes mellitus 33% (13), ateroskleróza 30% (12), hypertriacylglyceridémia 23% (9), hypercholesterolémia 25% (10) a obštrukčná choroba pľúc 18% (7). Zistili sme, že 22% (9) pacientov malo 3 RF, 48% (19) pacientov 4 RF, 25% (10) pacientov 5 RF a 5% (2) 6 RF. Pred vznikom NCMP bolo warfarinizovaných 10% (4) pacientov. U 35% (14) pacientov bola perorálna antikoagulačná liečba relatívne kontraindikovaná. Diskusia: Na základe výsledkov tejto klinickej štúdie je možné skonštatovať, že až 55% pacientov s FP, ktorí mali 4 a viac RF pre vznik NCMP nebolo warfarinizovaných. Záver: Z výsledkov vyplýva, že u vysoko rizikových pacientov s FP, ktorí nemajú kontraindikáciu antikoagulačnej liečby je potrebná warfarinizácia a zároveň je nevyhnutná dôsledná kontrola RF, ktoré sú predisponujúce pre vznik NCMP hypoxemickej. Počet slov: 237


34

SLEDOVANIE ZMENY TELESNEJ HMOTNOSTI PRI LIEČBE OLANZAPÍNOM

Janka Demianová (5. ročník), Lenka Bartošová (5. ročník)

Psychiatrická klinika JLF UK a MFN

Školitelia: MUDr. Jozef Dragašek, MUDr. Milena Drímalová, CSc. Úvod: V súčasnosti sa u pacientov na antipsychotickej liečbe preferuje podávanie atypických antipsychotík. Nárast hmotnosti sa zdá byť ich najzávažnejším nežiaducim účinkom. Popri psychických dôsledkoch z nárastu hmotnosti, ktoré zhoršujú compliance u pacientov, sú závažné aj sekundárne pridružené ochorenia súvisiace s obezitou zahŕňajúce diabetes mellitus, hypertenziu, respiračné ťažkosti, hyperlipidémiu a dyslipidémiu, atď. Cieľ: Cieľom práce je určenie vplyvu olanzapínu používaného v liečbe širokého spektra psychických porúch, predovšetkým psychotických, na hmotnosť pacientov. Metodika: V retroprospektívnej štúdii, v súbore 85 pacientov, ktorým bol podávaný olanzapín buď v monoterapii alebo pri súčasnom podávaní iných psychofarmák, autori zisťovali zmenu hmotnosti u pacientov týždenne, za rovnakých podmienok, počas 5 – 6 týždňov hospitalizácie. Zo získaných údajov autori vyhodnotili zmenu hmotnosti (prírastok, úbytok). Výsledky: Vo výsledkoch autori ponúkajú štatistické spracovanie zmien hmotnosti u pacientov liečených olanzapínom vo vzťahu k dĺžke terapie uvedeným psychofarmakom, k dávke olanzapínu, k diagnóze, k pohlaviu, veku a prípadnej komedikácii s poukázaním na rizikové faktory sekundárnych metabolických účinkov. Diskusia: Získané výsledky autori porovnávajú s výsledkami štúdií iných autorov. Uvádzajú limitácie tejto práce s návrhmi na ďalšie možnosti sledovania vplyvu atypických antipsychotík na výskyt vedľajších účinkov, ktoré sú v priamej súvislosti so zmenou hmotnosti pacienta. Záver: V práci autori zisťovali, ako olanzapín ovplyvňuje hmotnosť pacientov. Sledovanie zmeny hmotnosti, predovšetkým jej prírastku, sa považuje za dôležité z hľadiska dobrej compliance v liečbe, ako aj z dôvodu predchádzania neskorších metabolických komplikácií, ktoré v konečnom dôsledku znižujú kvalitu a skracujú celkovú dĺžku života pacientov. Počet slov: 237


35

SLEDOVANIE SRDCOVEJ VARIABILITY PRI ÚZKOSTNÝCH PORUCHÁCH

Martin Migra (5. ročník)

Psychiatrická klinika JLF UK a MFN, Klinka detí a dorastu JLF UK a MFN

Školitelia: MUDr. Jozef Dragašek, MUDr. Peter Ďurdík Úvod: Variabilitu srdca (HRV) podmieňuje autonómna regulácia sympatikom (S) a parasympatikom (PS). Tvoria ju 3 frekvenčné pásma: vysokofrekvenčné (PS), nízkofrekvenčné (S+PS cez baroreceptory a vazomotoriku) a veľmi nízkofrekvenčné (S cez vazomotoriku, RAA a termoreguláciu). Pri úzkostných stavoch vzrastá aktivita S, klesá vágový tonus. Cieľ: Zistiť mieru ovplyvnenia variability srdca pri úzkostných stavoch. Metóda: V cieľovej (pacienti Psychiatrickej kliniky JLF UK a MFN s diagnózou úzkostnej poruchy) a kontrolnej (študenti JLF UK) skupine bolo zrealizované meranie krátkodobej HRV (trvanie vyšetrenia 15 minút). Zisťovali sa ďalšie faktory ovplyvňujúce HRV (DM, fibrilácia predsiení, zmeny autonómneho nervového systému a iné). Z parametrov časovej analýzy sa sledovali rMSSD, pNN 50% a z frekvenčných parametrov Total Power, HF a LF/HF. Okrem toho sa zisťovala neurolabilita dotazníkom N5 a úzkosť dotazníkom na meranie úzkosti a úzkostnosti STAX. Výsledky: Priemerné hodnoty v cieľovej skupine boli: rMSSD = 26,875 ms, pNN 50% = 87,5%, TP = 719, HF = 96,1, LF/HF = 3,05. V kontrolnej skupine sa zistili nasledovné priemerné hodnoty: rMSSD = 85,06 ms, pNN 50% = 32,47%, TP = 3019,9, HF = 1088,6, LF/HF = 0,994. Záver: V cieľovej skupine došlo ku signifikantnému poklesu markerov PS, markery S neboli jednotne zmenené. U mužov je vágový tonus vyšší. Výsledky naznačujú, že úzkosť má vplyv na pokles HRV a tento je v úzkom vzťahu s výskytom srdcových porúch. Zmeny HRV pri úzkosti sú signifikantné, avšak zmeny HRV spôsobujú aj ďalšie faktory ovplyvňujúce autonómny nervový systém, preto je otázna špecificita zmien HRV pre výskyt úzkosti. Počet slov: 245


36

PROFYLAXIA VČASNÝCH STREPTOKOKOVÝCH INFEKCIÍ NOVORODENCOV – PILOTNÁ ŠTÚDIA

Lucia Lúčanová (5. ročník)

Neonatologická klinika JLF UK a MFN, Martin

Školiteľ: prof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc. Úvod: Streptococcus agalactiae (GBS) zostáva hlavnou príčinou včasných infekcií novorodencov. Infekcia sa prejavuje najčastejšie sepsou a je hlavnou príčinou mortality donosených novorodencov. Infekcia je zvyčajne získaná perinatálne. 15-40% gravidných žien je kolonizovaných GBS v oblasti vagíny alebo rekta. Intrapartálna ATB profylaxia matky podľa literárnych údajov nezabezpečí prevenciu všetkých prípadov včasných infekcií. Metodika: Prospektívna štúdia analyzuje účinnosť profylaxie u eutrofických donosených novorodencov narodených za obdobie 6 mesiacov. Súbor tvorí 57 novorodencov matiek kolonizovaných GBS (10,9% zo všetkých narodených). Autori sledujú pôrodnícke rizikové faktory, podanie intrapartálnej profylaxie, krvný obraz novorodenca, jeho klinický stav a kultivačný nález z plodovej vody a vonkajšieho zvukovodu v súvislosti s výskytom infekcie. Kritériom indikácie postnatálnej ATB profylaxie bol počet leukocytov viac ako 25x109/l alebo menej ako 8x109/l, alebo prítomnosť ďalších rizikových faktorov. Výsledky: Bez intrapartálnej profylaxie (riziko sepsy 6:1000) bolo 39 (68%) novorodencov, z nich traja s leukocytózou. Intrapartálna profylaxia (riziko sepsy 0,18:1000) bola podaná v 18 (32%) prípadoch, z nich leukocytóza u 4 a ďalšie rizikové faktory (riziko sepsy 2,25:1000) u 3 novorodencov. V-PNC i.m. bol podaný siedmim (12%) novorodencom, šiestim pre leukocytózu, jednému pre pridružené rizikové faktory. U piatich došlo po troch dávkach ATB k normalizácii krvného obrazu. U žiadneho z 57 novorodencov sa nepozorovali známky infekcie, nezaznamenal sa žiadny prípad GBS sepsy. Diskusia: Vzhľadom na nejednotné údaje o stratégii menežmentu asymptomatického novorodenca matky kolonizovanej GBS, autori na základe uvedených výsledkov predbežne odporúčajú kombináciu intrapartálnej ATB profylaxie u matky a postnatálnej ATB profylaxie u definovanej skupiny rizikových novorodencov. Početnosť súboru je nedostatočná na vyslovenie jednoznačných záverov. Záver: Pilotná štúdia poukazuje, že selektívna postnatálna aplikácia ATB asymptomatickým novorodencom môže byť efektívnou profylaxiou invazívnych streptokokových infekcií. Počet slov: 269


37

INCIDENCIA CELIAKIE V DETSKEJ POPULÁCII V ŽILINSKOM KRAJI

Jarmila Kecerová (3. ročník), Daniela Kotuličová (3. ročník), Iveta Fiziková (3. ročník)

Klinika detí a dorastu JLF UK a MFN

Školitelia: MUDr. Renáta Szépeová, prof. MUDr. Peter Bánovčin, CSc. Úvod: Všeobecná prevalencia celiakálnej choroby v Európe sa udáva podľa posledných štúdií 1 na 150 – 300 ľudí. Lepšie poznanie choroby a zavedenie skríningových testov viedlo k dramatickému zvýšeniu prevalencie celiakálnej choroby. Štúdie z 10 európskych krajín , USA a severnej Afriky zistili dokonca prevalenciu pod 1 na 100. Prevalencia sa zvýšila v priemere viac ako 12x pri porovnaní výskytu na podklade klinických príznakov a na podklade skríningových údajov. Celiakia bez typických klinických príznakov (tzv. silentná) sa stáva najčastejšou fomou celiakálnej choroby. V ČR sa predpokladá na základe skríningových štúdií prevalencia 1 : 200 až 1 : 250. Údaje o prevalencii celiakálnej choroby na Slovensku neexistujú. Metodika: Dotazníkovou metódou sme sa snažili zistiť počet sledovaných detských pacientov s celiakálnou chorobou na severe Slovenska a odhadnúť tak prevalenciu celiakie v detskej populácii v našom regióne. Výsledky: V Žilinskom kraji je v troch detských gastroenterologických ambulanciách sledovaných 214 detí s diagnostikovanou celiakiou. Detská populácia Žilinského kraja predstavuje asi 200 000 detí. Prevalencia celiakálnej choroby v Žilinskom regióne je asi 1 : 1 000 detí. Záver: Podľa našich výsledkov je celiakia v Žilinskom regióne veľmi pravdepodobne poddiagnostikovaná. V najbližšom období bude potrebné vypracovať metodiku skríningu rizikových skupín a osôb s podozrivými príznakmi. Počet slov: 198


38

KORELÁCIA MEDZI HODNOTAMI PROTILÁTOK PROTI TKANIVOVEJ TRANSGLUTAMINÁZE A HISTOLOGICKÝM

NÁLEZOM U PACIENTOV S CELIAKIOU

Daniela Kotuličová (3. ročník), Iveta Fiziková (3. ročník), Jarmila Kecerová (3. ročník)


Školitelia: MUDr. Renáta Szépeová, prof. MUDr. Peter Bánovčin, CSc. Úvod: Celiakálna choroba je celoživotná neznášanlivosť lepku, ktorá u vnímavých jedincov spôsobuje zápal rôzneho stupňa s následnou atrofiou sliznice jejúna. Spektrum slizničných zmien je veľmi široké, od typického obrazu atrofie sliznice jejúna pri klasickom histologickom vyšetrení až po genetickú dispozíciu k precitlivenosti na lepok. Od začiatku 60. rokov je diagnostika celiakie založená na dôkaze histopatologických zmien na jejunálnej sliznici v závislosti na prítomnosti lepku v potrave. V uplynulých rokoch bol hľadaný vhodný sérologický marker, ktorý by v spojení s nálezom atrofie sliznice jejúna potvrdil diagnózu celiakálnej choroby. Senzitivita sérologických testov v diagnostike celiakálnej choroby je rôzna. Protilátky proti tkanivovej transglutamináze majú vysokú špecificitu pre celiakálnu chorobu. Môžu sa vyskytnúť aj prípady séronegatívnej celiakálnej choroby. Metodika(súbor): Naším cieľom bolo porovnať prítomnosť protilátok proti tkanivovej transglutamináze s nálezmi pri histologickom vyšetrení jejunálnej sliznice. Výsledky: V gastroenterologickej ambulancii KDaD je dispenzarizovaných 164 detí s malabsorbčným syndrómom. Enterobiopticky vyšetrených bolo 132 detí, z nich pozitívna biopsia bola u 89 detí (67%), 78 (87%) z týchto detí malo vyšetrené protilátky proti tkanivovej transglutamináze alebo gliadínu. Zo 78 detí malo pozitívne protilátky 67 (85%) detí. 11 (14%) detí s pozitívnou histológiou malo negatívne sérologické vyšetrenie. Záver: Vyšetrenie sérologických markerov celiakálnej choroby zvyšuje pravdepodobnosť presnej diagnostiky celiakálnej choroby, vyskytuje sa však aj séronegatívna celiakálna choroba. Počet slov: 208


39

HYPERGLYKÉMIA AKO PROGNOSTICKÝ FAKTOR KRITICKY CHORÝCH DETÍ

Barbora Nogová (3. ročník), Petra Panisová (3. ročník), Eva Prostredná (3. ročník)


Školitelia: MUDr. Peter Ďurdík, doc. MUDr. Milan Minárik, PhD. Úvod: Niekoľko štúdií v poslednom období poukazuje na skutočnosť, že hyperglykémia je spojená s horšou prognózou kriticky chorých detí. Cieľ: Analýza vzťahu hyperglykémie k priebehu ochorenia a mortalite kriticky chorých detí. Metodika: Retrospektívna analýza detí hospitalizovaných na OAIM KDaD JLF UK a MFN od januára 2004 do februára 2005. Za kriticky choré deti sme považovali pacientov vyžadujúcich UPV alebo inotropnú podporu. Zo súboru boli vyradení pacienti s DM. Riziko úmrtnosti sme hodnotili skórovacími systémami PRISM1 a PRISM3. Súbor: Bolo vyhodnotených 541 hospitalizovaných detí. Kriticky chorých bolo 63 (44 chlapcov a 19 dievčat, priemerný vek 6,0 roka), z nich exitovalo 9 (7 chlapcov a 2 dievčatá, priemerný vek 3,5 roka). Výsledky: Hyperglykémia nad 7,0mmol/l sa vyskytla u 82,5% pacientov. Maximálne hodnoty hyperglykémie boli signifikantne vyššie v skupine zomretých detí ako v skupine prežívajúcich (15,2 verzus 10,9, p<0,05), no nebol pozorovaný signifikantný rozdiel v nástupe hyperglykémie (14,0 verzus 12,6, p>0,05). V skupine zomretých detí bolo preukázané signifikantne dlhšie trvanie hyperglykémia (51,17% času hospitalizácie verzus 33,3%, p<0,05) a vyššie hodnoty skórovacích systémov (p<0,001) ako v skupine prežívajúcich. Záver: Výsledky našej práce preukazujú, že hyperglykémia je bežná u kriticky chorých detí. Zistili sme, že hladiny hyperglykémie boli jednoznačne vyššie u detí, ktoré zomreli ako u tých, ktoré prežili. V súčasnosti nie je jednoznačné, či hyperglykémia len odráža závažnosť ochorenia, alebo sa priamo podieľa na patologickom procese. Predpokladá sa, že môže viacerými cestami spôsobiť poškodenie buniek. Preto je na mieste úvaha, že udržiavaním normoglykémie by sa mohla zlepšiť prognóza kriticky chorých detí. Počet slov: 247


40

ANOREKTÁLNA MANOMETRIA A ENDOREKTÁLNA ULTRASONOGRAFIA V ANALÝZE VÝSLEDKOV

CHIRURGICKEJ LIEČBY ANOREKTÁLNYCH MALFORMÁCIÍ

Jaroslav Ďurčík (5. ročník), Peter Filko (5. ročník)

Klinika detskej chirurgie JLF UK a MFN

Školitelia: MUDr. Dalibor Murgaš, PhD., doc. MUDr. Milan Dragula, PhD., mim. prof.

Úvod: Výsledok chirurgickej liečby anorektálnych malformácii (ARM) závisí od viacerých faktorov. Medzi najhlavnejšie patrí typ ARM, kvalita sfinkterového aparátu a spôsob chirurgickej liečby. Cieľ: Cieľom práce bolo zhodnotiť kvalitu vyprázdňovania stolice u detí po operácii, porovnať vyprázdňovanie stolice s kontrolným súborom, zhodnotiť lokálny nález, funkciu a morfológiu sfinkterového aparátu a porovnať morfológiu a fyziológiu sfinkterov s kvalitou vyprázdňovania stolice. Metodika: V sledovanom súbore bolo 22 detí (14 chlapcov, 8 dievčat) vo veku od 6 mesiacov do 9,5 roka. V kontrolnom súbore bolo 80 detí vo veku od 3 do 10 rokov. Pri určovaní kvality vyprázdňovania stolice sme zohľadňovali stupeň kontinencie a prítomnosť obstipácie. Pri lokálnom náleze sme hodnotili umiestnenie neoanu, prítomnosť stenózy, fisúr, ragád, prolapsu a dermatitídy v perianálnej oblasti. Pomocou anorektálnej manometrie sme hodnotili kľudový tlak (RP) a tlak pri stískaní (SP) v análnom kanáli. Endorektálnym ultrasonografickým vyšetrením sme hodnotili morfológiu vnútorného a vonkajšieho análneho sfinktera. Výsledky: Výbornú kontinenciu sme zaznamenali u 13 pacientov, uspokojivú u 3 a neuspokojivú u 3 pacientov. Obstipácia sa vyskytovala u 10 pacientov. V kontrolnom súbore sme výbornú kontinenciu zistili u 96% pacientov a obstipáciu u 33% pacientov. Nezávažná dislokácia neoanu bola prítomná u 4 pacientov, prolaps sliznice anu u 1 a dermatitída u 1 pacienta. Pacienti s poruchou kontinencie mali nižšie hodnoty RP a SP a narušenú morfológiu sfinkterového aparátu. Záver: U väčšiny pacientov s ARM je možné dosiahnuť normálne vyprázdňovanie stolice. Anorektálnu manometriu a endorektálnu ultrasonografiu považujeme za vhodné metódy na zistenie príčin porúch vyprázdňovania stolice po operácii anorekta. Počet slov: 247


41

POOPERAČNÉ KOMPLIKÁCIE A KVALITA ŽIVOTA PO OTVORENÝCH RESEKCIÁCH PĽÚC

Anton Dzian (6.ročník)

I. Chirurgická klinika JLF UK a MFN

Školiteľ: doc. MUDr. Julián Hamžík PhD.

Úvod: Otvorené pľúcne resekcie ako štandardný torakochirurgický výkon sú zaťažené určitým množstvom pooperačných komplikácií. Ak hovoríme o kvalite života (QOL), zvyčajne sledujeme aký dopad má ochorenie a chirurgický výkon na fyzický, psychický a sociálny stav jedinca, spôsob jeho života a pocit životnej spokojnosti. Cieľom prezentovanej štúdie bolo vyhodnotiť výskyt pooperačných komplikácií a QOL u pacientov po otvorených resekciách pľúc. Metodika: Retrospektívne sú vyhodnotení 55 pacienti (priemerný vek 56 rokov) po pľúcnej resekcii na I. Chirurgickej klinike JLF a MFN v Martine. Týmto pacientom bol zaslaný dotazník kvality života Short Form-36 version 2. Výsledky:. Indikáciou pre resekciu bol primárny bronchogénny karcinóm (BCA) (63,6%), metastáza (21,8%) a ochorenie nemalígnej etiológie (14,6%). Výkony boli nasledovné: lobektómie (61,8%), atypické resekcie (18,2%), pneumonektómie (16,4%), bilobektómie (1,8%) a segmentektómie (1,8%). Pooperačná morbidita bola 20%. Pri porovnaní pacientov podľa indikácii k resekcii, najhoršiu QOL majú pacienti s primárnym BCA. Pacienti s pooperačnými komplikáciami majú horšiu QOL ako pacienti bez komplikácií. Po pneumonektómiách je QOL horšia ako po lobektómiách a atypických resekciách. Diskusia: Podľa publikovaných údajov je akceptovateľná pooperačná morbidita do 30%. QOL po pľúcnej resekcii determinuje viacero faktorov: primárne ochorenie, extenzivita výkonu, výskyt pooperačných komplikácií, bolesť, vek, nikotinizmus, pridružené ochorenia, atď. Záver: Pooperačné komplikácie negatívne ovplyvňujú QOL pacientov po pľúcnych resekciách. Keďže pacienti s komplikáciami sú zvyčajne polymorbidní, je potrebná dôsledná predoperačná profylaxia a maximálna per- a pooperačná starostlivosť. QOL nepriamoúmerne koreluje s rozsahom resekcie. Preto má byť prioritou voliť čo najmenší resekčný výkon, ale zároveň taký, ktorý je kurabilný. Naším cieľom má byť prijateľná pooperačná QOL. Počet slov: 250


42

PREDNÁ INSTABILITA RAMENNÉHO KĹBU, MOŽNOSTI JEJ LIEČBY

Branislav Balík (5. ročník), Karol Šafek (5. ročník)

Ortopedicko-Traumatologická klinika JLF UK a MFN

Školiteľ: MUDr. Peter Sopilko Úvod: Ramenný kĺb je vďaka svojej unikátnej stavbe a obrovskej pohyblivosti obzvlášť predisponovaný k poškodeniu. K vzniku poškodenia dochádza vo všetkých vekových skupinách, no najčastejšie u športovcov. Jednou z najčastejších porúch ramenného kĺbu je instabilita, ktorej najfrekventovanejšou formou je predná instabilita. Na jej liečbu sa používa konzervatívna, artroskopická operačná a otvorená operačná liečba, pričom každá má svoje využitie podľa rozsahu a typu lézie. Tú treba pred začiatkom terapie presne diagnostikovať, aby sme zvolili najvhodnejší terapeutický prístup. Po jeho správnom prevedení sa znižuje možnosť opätovného vzniku ťažkostí na minimum. Metodika: V teoretickej časti našej práce sme sa zaoberali anatómiou, fyziológiou a mechanikou ramena, ďalej sme analyzovali patofyziológiu vzniku poškodenia a jeho morfologické prejavy. Rozobrali sme klinické prejavy poškodeného ramena a spôsoby diagnostiky. Popísali sme spôsoby terapeutického prístupu operačného aj konzervatívneho, častosť ich využívania a úspešnosť. Praktická časť zahŕňa vypracovanie prieskumu u pacientov s instabilitou ramenného kĺbu formou dotazníka. Výsledky: Spracovali sme štatistické výsledky pri liečbe prednej instability ramenného kĺbu za predchádzajúcich päť rokov, ktoré nám spolu s výsledkami prieskumu poskytli prehľad o výhodnosti a úspešnosti jednotlivých liečebných postupov na jej zvládnutie, ako aj o výskyte jednotlivých druhov poškodenia ramena. Záver: Pri poškodení ramenného kĺbu je potrebná správna a rýchla diagnostika typu poškodenia, z ktorej vychádzame pri výbere vhodného terapeutického zákroku, ktorý odstraňuje ťažkosti a znižuje možnosť ich opätovného vzniku. Idéalnym spôsobom diagnostiky je včasná artroskopia po prvej dislokácii ramena, ktorá umožňuje aj terapeutické riešenie vzniknutej lézie. Počet slov: 235


43

OPERAČNÉ UKONČENIE PÔRODU NA KONCI I. DOBY A V II. DOBE PÔRODNEJ

Andrea Vitališová (5. ročník)

Gynekologicko – pôrodnícka klinika JLF UK a MFN

Školiteľ: MUDr. Kamil Biringer Úvod Cieľom štúdie bolo zhodnotiť ukazovatele zdravotného stavu rodičky a dieťaťa a zhodnotiť kvalitu manažmentu pôrodníckej starostlivosti pri operačnom ukončení pôrodu. Metodika Retrospektívna štúdia za obdobie máj až október 2004 zahŕňa 47 pôrodov ukončených na konci I. alebo v II. dobe pôrodnej operačne – forcepsom (n=23) alebo cisárskym rezom (SC) (n=24). U rodičiek sme sledovali indikácie operačného ukončenia pôrodu, ukončený gestačný týždeň (t.t.), paritu, priebeh pôrodu, vaginálny nález, maternálnu morbiditu, resp. mortalitu a pôrodný traumatizmus. Sledované parametre dieťaťa: popôrodná biometria, diagnostické závery perinatálneho distresu, vitálne funkcie, pôrodný traumatizmus a dlhodobé následky. Výsledky Ukončenie pôrodu forcepsom bolo oproti SC spojené s nižšou paritou rodičiek (1,4 oproti 2,0), vyšším ukončeným t.t. (40,5 oproti 39,2), vyššou pôrodnou hmotnosťou (3610 g oproti 3372 g) a dĺžkou (53 cm oproti 51 cm), dominantnou indikáciou bola intrapartálna hypoxia plodu (100% oproti 54%). Pri pôrode per forcipem sme zaznamenali traumatizmus rodidiel prevažne ľahkého stupňa vo väčšine prípadov a iba ľahké stupne traumatizmu plodu. Nezaznamenali sme žiadny prípad úmrtia rodičky alebo dieťaťa, alebo dlhodobých zdravotných komplikácií. Diskusia a záver Výber spôsobu operačného ukončenia pôrodu závisí od fázy pôrodu. Hlavnými indikáciami v štúdii boli akútne stavy ohrozujúce plod. Operačné ukončenie pôrodu v našej štúdii nebolo spojené s dlhodobou morbiditou rodičky alebo dieťaťa. Počet slov: 202


44

INDUKCIA POTRATU V II. A III. TRIMESTRI GRAVIDITY PROSTAGLANDÍNMI

Andrea Vitališová (5. ročník)

Gynekologicko – pôrodnícka klinika JLF UK a MFN

Školiteľ: MUDr. Kamil Biringer Úvod Ukončenie gravidity v II. a III. trimestri je možné vykonať rôznymi postupmi. Jednou z najefektívnejších metód je použitie prostaglandínov (PG). Výhodou ich podania je súčasný kolagenolytický a uterokinetický efekt. Metodika Prospektívnou štúdiou v období január 2003 – marec 2005 sme sledovali rozdiely vo vedení indukcie abortu v II. a III. trimestri gravidity pri intraamniovom a/alebo vaginálnom podaní PG. Pacientky sme rozdelili do dvoch skupín: A – vaginálne (n=7), B – intraamniové alebo intraamniové a vaginálne podanie PG (n=7). Sledovali sme: indikácie indukcie abortu, priebeh a komplikácie indukcie, maternálnu morbiditu a sociálno–ekonomický prínos oboch metód. Výsledky V skupine A boli pacientky s vyššou priemernou paritou (1,4 oproti 1,0) a vyšším priemerným gestačným vekom (24.t.t. oproti 20.t.t.). Najčastejšou indikáciou indukcie v oboch skupinách bolo intrauterinné odumretie plodu (71,4% a 71,4%). V skupine A bola vyššia potreba opakovaného podania PG (100% oproti 42,9% prípadov) a tiež vyšší priemerný počet dávok vaginálne podaných PG (5 oproti 2). V skupine A došlo v 1 prípade ku krvnej strate väčšej ako 1000 ml. V skupine B došlo k signifikantnému skráteniu dĺžky indukcie abortu. Záver Intraamniová aplikácia PG viedla k skáteniu doby hospitalizácie, dĺžky indukcie a k zníženiu ekonomických nákladov. Nedošlo k výrazným rozdielom maternálnej morbidity v skupinách. Počet slov: 200


45

KOMPLIKÁCIE ZÁPALOV PRÍNOSOVÝCH DUTÍN

Daniela Mičková (5. ročník)

Klinika ORL a chirurgie hlavy a krku JLF UK a MFN

Školiteľ: MUDr. Vladimír Čalkovský Paranazálne dutiny vznikajú ako výchlipky sliznice, pred ktorými ustupuje spongióza kosti. Ich rast tak vytára pneumatizáciu kosti. Rozsah pneumatizácie individuálne značne kolíše, takže variabilita je veľká. Kladným výsledkom pneumatizácie je zmenšenie hmotnosti príslušných kostí, zväčšenie plochy sliznice nosnej dutiny a vytvorenia priestoru , ktorý naväzuje na nosnú dutinu a slúži ako rezonančný hlasový priestor. Šírenie infekcie nosa a prinosových dutín /PND/ mimo ich anatomické hranice signalizuje vznik možných závažných komplikácii. Ide predovšetkým o intrakraniálne a orbitálne postihnutie, ktoré patrí medzi život ohrozujúce stavy vyžadujúce rýchlu a presnú diagnostiku a adekvátnu účinnú liečbu. Komplikácie zápalov PND miestne očnicové intrakraniálne zápalové zmeny tváre zápal vonkajšieho oka trombóza vnútrolebečného a čela /preseptálna cellulitída/ splavu ostitis, osteomyelitis subperiostálny absces pachymeningitis externa muko-, pykokély orbitálna cellulitída epidurálny absces intraorbitálna absces purulentná leptomeningitis flegmóma orbity subdurálny empyém mozgový absces Sledovali sme skupinu pacientov v rokoch 1997 – 2004 na Klinike ORL a ChHaK MFN a JLFUK. Na klinike bolo liečených 14 pacientov s komplikáciami zápalu nosa a PND. Z toho dve ženy a dvanásť mužov.

Intrakraniálne komplikácie sa nevyskytli a z orbitálnych komplikácii v klasifikácii podľa Chandlera /vid prezentácia/ boli : 4x orbitocelulitída 5x subperiostálny absces orbity 1x absces orbity 7x bola chirurgická intervencia vykonaná pre úpornú bolesť v čelovej oblasti pri frontálnej sinusitíde s opuchom nad očnicovými oblúkmi. Boli použité chirurgický prístup : 4x endoskopicky /FESS/ 3x externý 6x kombinovaný V súčastnej dobe sledujeme výrazný pokles komplikácií zápalov PND /široké spektru ATB/.

Napriek tomu v ojedinelých prípadoch musíme počítať s možnosťou ťažkého a komplikovaného priebehu. V takýchto prípadoch pre priaznivé zvládnutie stavu je nutná veľmi úzka spolupráca medzi otorinolaryngológom, oftalmológom, neurochirurgom, stomatochirurgom, rontgenológom. Preto môžeme povedať, že komplikácie zápalov PND sú multidisciplinárnym problémom. Počet slov: 277


46

PIBF AS A LIGAND OF A THIRD TYPE IL4-RECEPTOR

Melinda Halasz

Department of Medical Microbiology and Immunology Medical Faculty, University of Pecs, Pecs, Hungary

Tutors: Noemi Kozma M.D., prof. Julia Szekeres-Bartho M.D., Ph.D., D.Sc. Objective: Progesterone induced immunological regulation is mediated by a 34 kDa protein called Progesterone Induced Blocking Factor (PIBF). Since PIBF induces a Th2 biased immune response we investigated the signal transduction pathways of PIBF. Study design: Phosphorylation of STAT molecules and JAK-1 in PIBF-treated lymphocytes were tested by Western blotting while nuclear translocation of STAT-6 dimers were detected with EMSA and EMSA Supershift. Binding of PIBF to IL4- receptor was tested by ELISA. Results: PIBF induces STAT-6 and inhibits STAT-4 phosphorylation. The STAT-6 dimers enter the nucleus and bind to the DNA. Blocking of IL4-receptor inhibits the STAT-6 inducing effect of PIBF via JAK-1 phosphorylation and SOCS-1 induction. In PI-PLC digested lymphocytes PIBF does not induce STAT-6 phosphorylation while IL-4 retains the same effect. Conclusion: PIBF regulates the cytokin balance via the JAK/STAT system. Based on our findings we suggest the existence of a third type of IL4-receptor, where IL4Rα subunit forms a heterodimer complex with the PIBF receptor and the ligand binding of PIBF-receptor activates the signal mechanisms.


47

PHARMACOLOGICAL EXAMINATION OF THE SELECTIVE SOMATOSTATIN 4 RECEPTOR

AGONIST KD-5621 IN VITRO AND IN VIVO

Dániel Keszthelyi

Department of Pharmacology and Pharmacotherapy Faculty of Medicine, University of Pécs, Pécs, Hungary

Tutor: Dr. Zsuzsanna Helyes INTRODUCTION: Sensory neuropeptides (Substance P, calcitonin gene-related peptide-CGRP) released from the activated capsaicin-sensitive primary afferent nerve terminals elicit neurogenic inflammation in the innervated area, whereas somatostatin mediates a systemic anti-inflammatory effect, presumably via the somatostatin receptor type 4 (sstr4). The aim of our present series of experiments was to investigate the effects of KD-5621, a sstr4 selective synthetic agonist in in vitro and in vivo using rat and murine models. METHODS: Sensory neuropeptide release from isolated rat tracheae induced by electrical field stimulation was measured with radioimmunoassay. Neurogenic inflammation was induced by topically applied 1% mustard oil on the mouse ear and the acutely denervated rat hindpaw. The consequent ear edema was measured by a micrometer and cutaneous plasma protein extravasation by the Evans blue leakage technique, respectively. Dextran-evoked non-neurogenic paw oedema and bradykinin-induced plasma leakage in the chronically denervated rat hindpaw were measured by plethysmometry and the Evans blue technique, respectively. RESULTS: KD-5621 concentration-dependently (10-2000 nM) inhibited the electrically-evoked release of all the three measured sensory neuropeptides from isolated rat tracheae, but it did not influence the basal outflow. KD-5621 significantly inhibited (1-100 µg/kg i.p.) in vivo both mustard oil-induced neurogenic and bradykinin or dextran-evoked non-neurogenic inflammatory reactions in both mice and rats. CONCLUSIONS: Based on these results, KD-5621 acting on sstr4 could open novel therapeutic perspectives in the treatment of diverse inflammatory diseases, especially where the neurogenic component is an important pathogenetic factor, such as bronchial asthma, allergic rhinitis or psoriasis.


48

THE EFFECTS OF HISTAMINE ON THE LOCAL AND SYSTEMIC IMMUNE RESPONSE AGAINST TUMOR

IN A MOUSE TUMOR MODEL IN VIVO

Viktor Molnár, Péter Szabó

Department of Genetics, Cell-and Immunbiology, Semmelweis University, Budapest

Tutor: Dr. Hargita Hegyesi

Recently it became known that histamine is a relevant mediator not only in the allergic and other inflammatorical processes but also it plays an important role in the angiogenesis, in the modulation of immune response in the adjustment of the Th1/Th2 balance as well.

In our model a mouse LM2 mammary adenocarcinoma cell line has been inoculated as syngraft on the wild-type and the histidine-decarboxilase knock-out (HDC-KO) mice′ s flank. The development of the tumors has been followed every day, and tumor samples have been taken from determined groups.

The time-dependent expression of cytokines and its receptors, as IL-4, IL-4R, IL-12, IL-10 and IFNγ have been measured with real-time RT-PCR. In addition the different CD4+, CD8+ and CD25+ T-cell populations from the spleen isolated lymphocytes have been determined with flow cytometry. From splenocytes the Th1/Th2 cytokine-ratio has been characterized on mRNA- and protein-level, and the expression of T-bet and Fox-P3 transcription factors.

According to our results the tumors on a histamine-free hosts grew significant slower and finally smaller, and we measured locally increased amount of IFNγ, congruently. The results on the local and systemic immune response suggest that histamine may suppress IFNγ and increase IL-4 expression. In addition, from the spleen was detected less citotoxic T-cells in compliance with the experienced less effective T-cell-dependent response against tumor by the wild-type mice. We detected a difference in the differentiation of regulatory T-cells in the histamine free condition but its importance has to be elucidated in the frame of further experiments.


49

ELASTIN PEPTIDES INCREASE INVASIVE POTENTIAL OF MELANOMA CELLS

Peter Pócza

Department of Genetics, Cell and Immunbiology, Semmelweis University, Budapest

The incidence of malignant melanoma was significantly increased recent years and patients exhibit reduced survival. The expression of matrix metalloproteinases (MMP) and adhesion molecules in malignant cells are important steps during tumor progression. Our immunohistochemical studies demonstrated that both superficial spreading malignant melanoma and its cutaneous metastasis increased the level of MMP-2 and MMP-3. The higher expression of these MMPs was manifested at the site of invasion and vascularization. In this study, we present evidence that treatments with the chemotactic VAPG and VGVAPG elastin peptides increase cytoplasmatic level of MMP-2 and MMP-3, while decrease the expression of adhesion molecules (CD44, N-CAM and ICAM-1) in two melanoma cell lines with different invasive potential. Immunocytochemistry, flow cytometry and real-time RT-PCR were applied to evaluate the changes of expressions. In conclusion: interaction between phylogenetically conserved elastin sequences (VAPG, VGVAPG) and melanoma cells appears to be a significant aspect of tumor progression: (i) elastin and its fragments are potential substrates of MMP-2 and MMP-3, (ii) they have chemotactic effect on the melanoma cells, (iii) the cleaved soluble peptide fragments have the ability to increase the expression of MMP-2 and MMP-3, (iv) and decrease the expression of adhesion molecules. Clinical and therapeutic aspects are also discussed.


50

OPTIMALISATION OF IN VIVO PLASMID DNA BASED GENE TRANSFER ENHANCED BY ELECTROPORATION

FOR ANGIOGENIC GENE THERAPY

Ewa Jedrzejczyk, Katarzyna Zielinska, Anna Kwiecien

1st Department of Cardiology, Silesian Center of Heart Diseases, Zabrze

Tutor: Dr. Adam Sokal Background Angiogenic gene therapy is considered as a therapeutic method addressed for so called no option patients (not suitable for surgical or transluminal intervention). Despite great progress in this area recently terminated clinical trials as a EuroInject-1 and Agent-4 failed to show any advantage for treated patients compared to placebo. These disappointing results can be at least partially explained by insufficient effectiveness of gene transfer methods based on simple injection of plasmid DNA or intracoronary injection of adenoviral vectors. Electroporation broadly used for in vitro transfection was recently proved to be effective also for in vivo gene transfer. Aim of the study To determine optimal physical parameters of gene transfer in vivo based on electroporation. Resuslts Injection of plasmid DNA (pVR 1255) containing luciferase gene into semimembranous rabbit muscle followed by electroporation resulted in 105 fold higher luciferase expression than simple injection of plasmid containing reporter gene. Optimal voltage was established on 180V. Higher and lower voltages resulted in smaller luciferase activity. There was no influence of number of pulses or duration of pulse on luciferase activity in transfected muscle. Transgene expression sustained at the same level for at least one week. After that time decrease of transgene activity was observed with fall to background activity after one month. Relation between plasmid dose and transgen expression presented saturation kinetics without significant increase of luciferase activities at doses higher than 200 µg. Effectiveness of plasmid DNA based gene transfer enhanced by elctroporation was also confirmed with another reporter gene β-galactosidase.


51

CORTICOSTEROIDS INFLUENCE ON ANGIOGENESIS IN PATIENTS WITH CORONARY ARTERY DISEASE

Katarzyna Oleś, Rajmund Ratman

Chair and Department of Medicine and Environmental Epidemiology in Zabrze of the Medical University of Silesia in Katowice

Tutor: Dr hab. n. med. Jadwiga Jośko

The methods used so far for treatment of coronary artery disease are still unsatisfactory and ineffective for some patients. The positive effects of pharmacological treatment, transcutaneous coronary intervention or transplantation of coronary artery bypass are most evident. But there is still a group of patients who cannot be qualified for the last two mentioned methods and for whom pharmacological treatment is also insufficient. Particularly in these patients great hope is seen in connection with therapeutic angiogenesis. The effective and beneficial results of this promising method have been proved in researches in vivo and also in the clinical phase. Not only an increase of vascular density in previously ischemic regions of myocardium has been shown but also improvement of function of the left cardiac ventricle. The number of patients with artery coronary disease administered steroidal drugs because of other reasons still increases. Accordingly, it was resolved to examine the actual influence of steroids on angiogenesis and show if it is beneficial or not in this group of patients.


52

REGRESIA ŠTRUKTURÁLNYCH ZMIEN V ĽAVEJ KOMORE A AORTE U L-NAME-INDUKOVANEJ

HYPERTENZIE: VPLYV L-ARGINÍNU A SPIRONOLAKTÓNU

Ľudovít Paulis

Ústav patologickej fyziológie, Lekárska fakulta UK, Bratislava

Školitelia: Prof. MUDr. Fedor Šimko, CSc., RNDr. Oľga Pecháňová, CSc., MUDr. Jana Matušková, MUDr. Ivan Ľupták,

Úvod: Cieľom práce je ukázať na L-NAME-indukovanej hypertenzii, do akej miery dokáže prekurzor tvorby NO L-arginín a antagonista aldosterónových receptorov spironolaktón revertovať hypertrofiu myokardu ľavej komory (ĽK) a aorty v súvislosti s moduláciou aktivity NO-syntázy (NOS). Metódy: Vyšetrili sme 6 skupín potkanov: 1. Kontrola po 4-týždňoch (K4, n=8), 2. kontrola po 7 týždňoch podávaní placeba (K7, n=8), 3. L-NAME (40 mg/kg/24hod) počas 4 týždňov (L4, n=9), a 3 skupiny so 4-týždňovým podávaním L-NAME nasledovaným 3 týždňami 4. spontánnej reverzie (SR, n=9), 5. reverzie indukovanej L-arginínom (1500 mg/kg/24hod) (A, n=10) alebo 6. reverzie indukovanej spironolaktónom (200mg/kg/24hod) (Sp, n=9). Hypertrofiu ĽK sme detekovali určením relatívnej hmotnosti ĽK (hmotnosť ĽK/hmotnosť tela) a remodeláciu aorty určením hrúbky a plochy cievnej steny priečneho rezu aorty. Aktivitu NOS sme stanovili na základe stupňa premeny rádioaktívneho L-arginínu na L-citrulín. Výsledky: Podávanie L-NAME znížilo aktivitu NOS v ĽK a v aorte, čo bolo sprevádzané výrazným vzostupom systolického krvného tlaku, hypertrofiou ĽK a aorty. Vynechaním L-NAME počas troch týždňov (spontánna reverzia) sa znížil krvný tlak a zároveň sa dosiahla regresia hypertrofie ĽK (nie však aorty), bez sprievodného zvýšenia aktivity NOS v ĽK a aorte. Pri podávaní L-arginínu a spironolaktónu sa taktiež znížil krvný tlak a kompletne revertovala hypertrofia ĽK, avšak súčasne sa obnovila aktivita NOS, v aorte dokonca nad úroveň hodnôt kontrolných zvierat. Záver: Reverzia hypertenzie a hypertrofie ľavej komory (ale nie aorty) sa dosiahla tak v skupine so spontánnou reverziou, ako aj v skupine s L-arginínom a spironolaktónom. Tieto zmeny neboli závislé od aktivity enzýmu NO-syntázy. Práca bola podporená grantom VEGA 1/0532/03 a 2/3185/23 a grantom APVT 51-013802.


53

SEPTAL ATRIAL PACING IN PREVENTION OF ATRIAL FIBRILLATION

Nina Hakáčová (6. ročník)

Slovenský Ústav Srdcových a Cievnych Chorôb

Školitelia: MUDr. Thomas Buckingham, PhD., prof. MUDr. Robert Hatala, PhD., prof. MUDr Ivan Hulín, DrSc.

Background: The incidence of atrial fibrillation (AF) is growing and produces significant morbidity and mortality. The current method of pacing the right atrium from the appendage is often the source of delayed interatrial conduction. We hypothesized, that atrial septal pacing would be easy and more effective than high atrial pacing, because of the simultaneous biatrial pacing. Methods: The patients were randomized into two groups. After randomization, patients received a dual chamber rate responsive device (DDDR) capable of mode-switching and with advanced telemetry features. Devices were programmed in a standardized manner. To be eligible, the patients were required to have a conventional indication for a permanent pacemaker and recurrent paroxysmal AF. Group 1 was paced from high right atrium and group 2 was paced from atrial septum. Results: No patient experienced lead-related complications. Analysis of 43 patients who have completed 6 months of follow-up and 22 patients, who have completed 12 month follow-up shows no differences in the number of mode-switching episodes between groups (P = NS by Mann-Whitney). Likewise, there was no significant difference in total AF burden (time in AF) (p = NS). There were no differences in threshold, sensing or lead impedance. Lead parameters remained stable over time and there were no displacements of the electrodes after implantation. Conclusions: Implantation of an atrial active fixation lead on the atrial septum is safe. We did not have any complications after implantation. Data in a limited number of patients shows no significant difference between septal pacing and high atrial pacing, using the endpoints of AF duration and number of AF episodes.


54

ÚLOHA CD73 PRI POŠKODENÍ PĽÚC PO ČREVNEJ ISCHÉMII

1,2,3,4 Ján Kišš (5. ročník), 4MUDr. Heikki Lukkarinen, PhD

1 Ústav histológie a embryológie LF UPJS v Košiciach, 2Chirurgická klinika univerzitnej nemocnice v Turku, 3Medicity výskumné laboratória v Turku,

4Centrum aplikovanej a experimentálnej kardiovaskulárnej medicíny v Turku, Fínsko

Školitelia: 1prof. MVDr. Mikulas Pomfy, CSc., 2doc. MUDr. Timo Savunen, PhD., 3doc. MUDr. Marko Salmi, PhD., 3prof. Fínskej Akadémie MUDr. Sirpa

Jalkanen, PhD., 4profesor MUDr. Pekka Kääpä, PhD.

Úvod Ischemicko-reperfúzne poškodenie (IRP) čreva sprevádza v klinickej praxi množstvo stavov. Popri lokálnom poškodení môže spustit systémový zápal a v konečnom dôsledku multiorganovu dysfunkciu. CD73 je adhezívna molekula exprimovaná na povrchu endotelových buniek s enzymatickou funkciou. Konvertuje AMP na adenozin, potentnu antiinflamačnú molekulu. Expresia CD73 je zvýšená po podaní interferonu-β. V tejto študii sme skúmali úlohu CD73 pri poškodení pľúc po črevnej ischémii za rôznych podmienok: u wild-type (WT) myši, u knock-out (KO) myši u ktorých chýba CD73 a u WT myši so zvýšenou expresiou CD73 po podaní interferonu-β. Metodika Použili sme 15 CD73 KO myši a 25 WT myši rodu C57BL/6. Zvieratá boli rozdelené do 4 skupín (n=10): sham (5KO+5WT), WT s črevnou ischémiou, KO s črevnou ischémiou a WT s terapiou interferonom-β. Zvieratá podstúpili 30-minutovú črevnu ischémiu spôsobenú založením cievnej svorky na arteria mesenterica superior. Bioptické vzorky boli odobraté 240 minutách reperfuzie. FITC-dextran bol podaný intravenózne pred eutanaziou. Poškodenie tkanív bolo skúmané histopatológiou, apoptóza pomocou TUNEL farbenia a extravazácia makromolekúl fluorescenčnou mikrosopiou. Výsledky CD73 KO myši mali v pľúcach signifikantne zvýšenú makromolekulovú extravazáciu, masivnejšiu infiltráciu neutrofilmi a vačšie množstvo TUNEL-pozitívnych buniek po črevnej ischémii. Zosilnenie protektívneho efektu CD73 podaním interferónu je v štádiu analýzy. Diskusia Adenozín produkovaný CD73 má okrem antiinflamačných účinkov protektívny efekt na endotelium a epitel. Redukcia poškodenia pľúc po črevnej ischémii je zrejme kombináciou antiinflamačných vlastností adenozinu a nim spôsobeným zosilnením epitelovej bariery v čreve. Záver CD73 ma ochrannú funkciu pri poškodení pľúc po črevnej ischémii, pretože znižuje extravazáciu makromolekúl, infiltráciu neutrofilmi a apoptózu.


55

DETEKCIA ZMNOŽENEJ PARATHYREOIDÁLNEJ TKÁNE KOMBINÁCIOU SUBTRAKČNEJ SCINTIGRAFIE 99mTc-

MIBI-TcO4 S PODANÍM CHLORISTANU A DVOJFÁZOVEJ SCINTIGRAFIE 99mTc-MIBI

Tomáš Vereš (5. ročník)

Klinika nukleárnej medicíny LF UP a FN v Olomouci

Školitel: MUDr. Pavel Koranda, Ph.D. Úvod Scintigrafické metódy sa stávajú hodnotným nástrojom pri lokalizácii adenómov a ektopickej parathyreodálnej tkáne, ale nie sú jednoznačné výsledky v súvislosti so sekundárnym hyperparathyreoidezmom. Cieľ Poukázať na možnosť detekcie zmnoženej parathyreoidálnej tkáne u hemodialyzovaných pacientov kombináciou subtrakčnej scintigrafie 99mTc-MIBI-TcO4 s podaním chloristanu a dvojfázovej scintigrafie 99mTc-MIBI Metoda Kombinácia subtrakčnej scintigrafie 99mTc-MIBI-TcO4 s podaním chloristanu a dvojfázovej scintigrafie 99mTc-MIBI Výsledky Vyšetrili sme spolu 19 prištítnych žliaz hemodialyzovaných pacientov : v 2 prípadoch nebola prítomná akumulácia pertechnátu, v 5 prípadoch sa jednalo o falošne pozitívne výsledky, 2 prípady boli detekovateľné len scintigrafickou metódou nie CT ani USG. Záver Merania ukázali, že subtrakčná metóda s podaním perchlorátu a dvojfázovovou 99mTc-MIBI scintigrafiou je schopná detekovať nodulárne hyperplázie parathyreodálnej tkáne u vačšiny hemodialyzovaných pacientov. Kombináciou subtrakčnej metódy a dvojfázovej 99mTc-MIBI scintigrafie sa senzitivita detekcie nodulárnej hyperplázie zvyšuje.


56

POHLED NA AUTONOMNÍ NERVOVÝ SYSTÉM U BALBUTIES

Tomáš Grézl (5.ročník)

Ústav lékařské biofyziky LF UP v Olomouci

Školiteľ: doc. RNDr. Josef Pešák, CSc. Úvod Etiologie koktavosti (balbuties) se nezná [1]. Měřením variability srdeční frekvence (VSF) máme možnost hodnotit aktivitu autonomního nervového systému (ANS) [2]. Cíl Pohled na autonomní nervový systém u probandů s balbuties. Metoda Pro hodnocení autonomní reaktivity u balbuties využíváme mirkopočítačový systém VarCor PF5log. Výsledky Vyšetřili jsem celkem 43 probandů balbutiků ve věku od 6 do 25 let. Pacienty s řečovou poruchou na základě aktivity ANS zařazujeme do dvou skupin podle typů [3]:

− typ „L“ s převahou parasympatické části ANS − typ „S“ se snadno potlačitelnou vagovou aktivitou

Závěr Naše měření ukazují, že spektrální výkony ANS jsou u probandů s každém případě odlišné, než u probandů bez řečových potíží. Potvrzují tak zatím, že to může být buď důsledek zátěžových psychogenních vlivů (obdobný nalez stresové odpovědi byl pozorován během stresu i u zdravých osob), nebo nefyziologickým přenosem impulzů mezi sympatikem a hladkou svalovinou bronchů. Tuto možnost v současné době ověřujeme.

Literatura

[1] Adams, R., D., Victor, M.: Principles of neurology. McGraw-Hill Information Services Company, Fourth Edition, New York, St. Louis, San Francisco, Colorado Springs, Auckland, Bogotá, Caracas, Hamburg, Lisbon, Madrid, Mexico, Milan, Montreal, New Delhi, Panama, Paris, San Juan, São Paulo, Singapore, Sydney, Tokyo, Toronto, 1989 [2] Metelka, R.: Hodnocení variability srdeční frekvence v krátkodobých záznamech. Autoreferát disertační práce LF UP v Olomouci, Olomouc 2001. [3] Grézl, T., Pešák, J., Opavský, J.: Hodnocení autonomní reaktivity u balbutiků. In: Sborník 9. Semináře univerzitního Společenství pro studium hlasu a řeči, Ed: Doc. RNDr. Josef Pešák, CSc., Ústav lékařské biofyziky LF UP v Olomouci, Olomouc květen 2002.


57

XXVI. Študentská vedecká konferencia Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine

Konferencia sa koná s podporou NADÁCIE Dr. Jozefa Lettricha

Termín: 26. apríla 2005, začiatok o 8.00 hod. Miesto konania: prednáškové miestnosti pri ŠD, Novomeského 7

Každá prednáška trvá 10 minút, diskusia 5 minút. prof. MUDr. Kamil Javorka, DrSc. prof. MUDr. Ján Danko, CSc. prodekan JLF UK pre doktorandské štúdium, dekan JLF UK ŠVOČ a postgraduálne špecializačné štúdium

MUDr. Juraj Mokrý predseda organizačného výboru ŠVK

Organizačný výbor XXVI. Študentskej vedeckej konferencie JLF UK v Martine

Peter Bánovčin

Mgr. Ivana Bóriková MUDr. Jozef Dragašek

MUDr. Peter Ďurdík Marián Ďuroška

MUDr. Branislav Kolarovszki Tomáš Korbeľa

MUDr. Juraj Mokrý Jana Ptáková

Henrieta Rusňáková MUDr. Miroslav Šulaj

Documents

zbornik abstraktov XXVI SVK - lefa.sk · 2 Sekcia ošetrovateľ ... za základný a nevyhnutný prvý krok pre vytvorenie fungujúceho systému ... 2002-2003 s následnou koreláciou