Zbigniew Nienacki - 03 Pan Tragacik a Vzacny Relikviar

8/13/2019 Zbigniew Nienacki - 03 Pan Tragacik a Vzacny Relikviar

1/265


2/265


3/265

Zbigniew NienackiPan Samochodzik i wiety relikwiarz

Copyright by Zbigniew Nienacki (dediia)Translation 2005 by Peter ako

Cover design 2005 by Viera FabianovSlovak edition 2005 by Ikar

ISBN 8055111626


4/265

P R V K A P I T O L A

Cesta na Uroczysko Neakan brka Prv zmienka

o ertovi Kuwasovi Tajomn svetielko Doprava i doava?

Kam ns poslal dedo bylinkr Poklady v mohyle

Zlostn ert Kuwasa

N a Uroczysko, kde archeolgovia mali rozkopa prastarslovansk mohylu, ma Nemsta zaviezol svojm novui-km autom ifou za horceho slnenho popoludnia.Rno sa dlho zdral v banke, kde prevzal peniaze na innosarcheologickej vpravy, potom na chvu zaiel na univerzi-tu, neskr ete aj do Archeologickho mzea, kde odovzdalzatrieden expont. Vsledkom zdrania bolo, e sme vyra-zili z mesta v najhorom ase cez poludajiu pavu. Ce-

l Nemstova skupina odila u vaie a vzala so sebou dre-ven asti baraku.

Po troch hodinch jazdy sme odboili z hlavnej cesty navedajiu. Tvorila ju lt, na slnku stvrdnut hlina a viedlapomedzi steny borovicovho hja. Prve tu ns prekvapila

brka. Priblila sa ukradomky, zatienen vysokm lesom,dokonca bez hrmenia. Zastihla ns neoakvane, zahalilatemnotou a hroznmi ervenmi bleskami, v ktorch kme-ne borovc aj hlinen lesn cesta vyzerali ako vo svetle pla-meov, akoby kdesi nablzku horelo.

Nemsta pridal plyn. Mono si robil ilzie, e rchlou jaz-dou sa nm podar unikn spod strechy brkovchmraien. Zahual hrom. Jeden! Druh! Tret! Na zlomkyseknd er lesa i oblohy preali kukat blesky, ako ke


5/265

Z b i g n i e w N i e n a c k i

praskne sklo po dere kameom. Hromy hrmeli, strhol sasiln vchor. Nahnal stromy, udrel do auta, zalial okn

vekmi daovmi kvapkami.Brka sa hnala cez les ako splaen k. Dunela kopyta-

mi, uhala prudkm cvalom, akoby ju znova a znova kto-si nahal biom a ahal pabou bleskov.

Lialo ako z krhly. Ohluilo ns bubnovanie kvapiek naplechovej streche, na okn akoby ktosi vylieval vodu z ved-ra. Nepomhali zapnut stierae, ukryt v suchej katuke

auta nevideli sme pred sebou ni, dokonca ani koniec pred-nej kapoty. V prdoch daa, v dunen hromov, obkenbleskami, zastavili sme na lesnej ceste.

Vie, e brka ns chytila iba pr krokov pred cieom? povedal Nemsta a ponkol ma cigaretou. Uroczysko by

malo by hne za lesom. Tam by sme mali djs na krio-vatku s drevenm krom a odtia jedna cesta vedie do de-diny Uporna, a druh, bliia, na Uroczysko.

Preo hovor mali by sme djs"? Lebo po prv raz idem tadeto autom. Autobus m

okrun trasu cez dedinu Uporna. Povedali mi, e tadeto jebliie, a tak si skracujem cestu...

Pripomenul som mu znme prslovie o takch, o si ces-ty skracuj, ale potom v dome nenocuj.

Veru tak. Vetko je mon, shlasil Nemsta.Lejak jednostaj monotnne bubnoval do karosrie. Po-

zrel som sa na hodinky. U desa mint sme stli na cesteuprostred lesa. Mlali sme, ospalo sme sledovali udn kukatenie bleskov.

Obloha akoby zosivela, stratila svoj doteraj ervenkavodtie. Obkila ns u nielen temrava brky, ale aj s-

mrak brkou urchlenho veera. Svietiace reflektory ne-vldali prerazi hust prdy daa. Vetko okolo ns pohl-tila modrast hmla.

Nemstu mlanie nudilo.


6/265

Niekomu sa nepi n prchod na Uroczysko. T nh-la brka je artom Kuwasu, povedal ibalsky.

Kuwasu? Nepoul si o om? Tak sa vol tunaj ert.

Nepoul. Ete sa o om napova. Koko rz som priiel na

Uroczysko, vdy som si odtia doviezol nejak pamiatku".Dvakrt to boli jazvy po dere kameom do hlavy, raz sa mistratili trasovacie tyky, ktormi som oznaoval tern pre

n tbor. Sksil som njs vinnka, vypytoval som sa udz Upornej. Mykali plecami. Vinn je Kuwasa," tvrdili...

Nedokonil vetu, oslepila ns stran iara a sasnesme zauli vek tresk. Niekde v blzkosti udrel blesk. Lejaknovou silou zabubnoval na strechu auta, a v hrdle som po-

ctil mocn, rchle benie srdca... A teraz som si uvedo-mil, ak nebezpeenstvo hroz v lese poas brky.Lene brke akoby u dochdzali sily. D bol oraz red-

, hrmenie sa ozvalo stle alej a alej a zakrtko sme urozoznali iernu stenu lesa od jasnejej oblohy.

Vyrazili sme na aliu cestu. Pomaly, ako nm dovoova-la ete stle slab viditenos a mykav blatist cesta. Po-as brky sa prekvapujco zmenila. Predtm bola tvrd,udupan ako betn, teraz sa koles auta zabrali do nej apo npravy. Motor vral, zavjal, vyahujc pneumatikyz mazavho blata. Stail jeden neopatrn pohyb volantom,

a zaali sme sa mka do priekopy naplnenej vodou. Blatosa chvami nhle konilo, auto vyskoilo z neho ako vy-strelen z praku a zrazu sme sa op ocitli v alej kaluia lenlen sme nenarazili nosom do prednho skla. Taktotrpn cesta trvala po okraj lesa.

Tu Nemsta zastavil. Nikde ani kr, ani kriovatka. Iba a-leko na obzore sa na oblohe zrkadlila iara vekho poiaru.

Kam sa pusti? Azda Nemstu zle informovali? Alebo smeete v lese nezbadali kr ani kriovatku?


7/265

Zbigniew Nienacki

Vrtili sme sa hodn kus cesty. Bezvsledne. Rozhodlisme sa teda pokraova alej dopredu.

D u len mrholil, ale obloha sa znova zamraila a vi-sela nzko nad nami. Fkal siln vietor, erven svetlo po-

iaru sa odralo od kmeov borovc na okraji lesa. Krvaviara horela vo vetkch kaluiach na ceste, v kadej mok-rej mlke na poli. Dokonca aj my sme mali na sebe tenk

vrstvu odrazu plameov na obzore. Cesta pred nami sa zda-la naalej blatist, bahnist. Lene to nebolo najhorie.

Zila sa, zrazu to bola obyajn pon cesta s hlbokmikoajami po kolesch vozov.Konene rzcestie! Lene bez kra.Po ktorej ceste sa vybra? Doava i doprava? Ako dlho,

doerta Kuwasu, budeme sa potka po noci neznmymsmerom?

Porozhliadli sme sa po okol. Tam vpravo blik nejak svetielko, upozornil Nemsta.Na zadnom sedadle leal mj nepremokav pl a klo-

bk. Siahol som po ne, obliekol sa a pobral som sa smeromk sotva viditenmu svetielku v poli.

Bu opatrn! Mu tu by moarisk aj Kuwaaasaaa! volal za mnou Nemsta.

Na moariny som nenatrafil. Ale ako na zlos, i skr narozkaz erta Kuwasu, znova sa rozpralo. Potknal som sana nahrnutch riadkoch zemiansk, nohy sa mi zapletali

v akchsi vysokch byliach a v zemiakovej vati, zakrtkosom ctil, e mi premokli topnky. Lene svetielko bolo st-le aleko.

Bolo mi mokro a chladno. Preskoil som vysoko zaoranmedzu, ete chvu som sa predieral cez hust obilie, a somsa dostal na lku.

Kuwasa," uvaoval som. o je to za erta ten Kuwasa?Toko chodm kromkrom po Posku a jakiv som ne-poul o takomto diablovi."


8/265

Obzrel som sa za seba. Svetlo poiaru u slablo. Auto ajcesta zmizli v hustej, dadivej tme.

Na voskovom pltne mjho nepremokavho pla dhdol smutn, jednotvrnu meldiu. Unavilo ma ustavi-

n potkname sa po poli, nu som zastal a lapal som dych.Na moje astie! Uvidel som toti jarok pln vody, do kto-rho by som bol nepochybne o niekoko seknd padol.

Preskoil som jarok, pretiahol som sa cez trnkov krky,ktor rstli na druhom brehu. Vtom sa predo mnou obja-

vilo hadan svetielko. Mal vatra horiaca pred kolibouz konrov.Kto je v tej bde? Preo ije tu, aleko od ud?Premoknut lka a um daa tlmili zvuk mojich kro-

kov. Ale nebolo mojm cieom zamiea sa do cudzch vec,ani som nemal v mysle niekoho vystrai tm, e sa zrazuobjavm, preto som si poriadne nahlas odkalal.

Bachura? Si to ty?... ozval sa spod haluzia nejakchrapav musk hlas.

Podiiel som bliie a kakol som si pri vchode do koliby. Prepte, ale stojme s autom na ceste a nevieme, kade

treba s na Uroczysko, zarapotal som, aby som neznme-ho v bde presvedil o svojich priateskch mysloch, a zozvedavosti som sa hne uchol dnu.

Pri vatre sedel v tureckom sede postar chlap so sivmhniezdom strapatch vlasov. Na sebe mal derav vatovan

kabanicu a cez plece prehoden tanistru, ak nosia dedin-sk obrci. Hadel na ma trocha vystraenmi oami.Jeho dvno neholen tvr bola pokryt pinavm sivmstrniskom.

Na Uroczysko... Kade treba s na Uroczysko? zopako-

val som otzku. Na Uroczysko?... uvaoval nahlas a vemi pozorne sima prezeral, akoby mj nepremokav pl, klobk a oku-liare na nose boli preho vemi dleit.


9/265

Zrazu stivo primril oi. i ste vy jeden z tch vedcov, o maj hada na Uro

czysku poklady?Poklady ako poklady. Ako mu len vysvetli, e nie pokla-

dy, ale iba stopy dvnej hmotnej kultry? Nebolo asu navysvetovanie. no, prisvedil som, aby som m skr dostal

odpove.Ete chvu rozmal. Dedo bylinkr" uhdol som

v duchu, m sa zapodieva, lebo pri vatre som spozorovalviazaniky trv a byliniek.

Autom stojte na ceste? Autom?... Veru tak.Je vs tam vea?Zmratil som elo. Nao tie otzky? Hlavou mi prebleslo

osi ako tie podozrenia. Je ns vea, ahostajne som mykol plecami. A dodal

som trocha netrpezlivo: Tak ktorm smerom je Uroczysko? Doava i doprava? Stojme na rzcest.

Doprava, odvetil nhlivo.

Celkom iste?Dozaista, pane. Ja som tunaj.Vyteperil som sa z koliby a vykroil som do tmy. Predstavte si, ak je len zvedav, hundral som

zlostne.Ale podozrenie vyprchalo. Vypytoval sa sce na auto, ko-

k sme tu, ale o, star udia bvaj zvedav, dokonca dotieravo zvedav. Ale preo v noci vysedva v bde a kto je to tenBachura, ktorho akal?

Odpove som si naiel sm. Kde, ak nie v poli, v bde,m nocova dedo bylinkr? Je leto, zbieral na lke bylinky

a tu aj prenocuje. A Bachura je iste jeho tulcky kumpn,s ktorm vandruje po kraji a ktorho poslal do dediny, aby

vyobral nejak jedlo.


10/265

Spiaton cesta k autu sa mi videla kratia a ahia.Nemstovi, ktor sa pri akan nudil, som vazoslvneoznmil:

Doprava! Zabo vpravo!

S avou som sa vopchal do auta a ihne som si vyzulpremoen topnky. Len aby som do rna neprechladol!...Na ceste doprava boli rovnak vmole ako na predch-

dzajcej. Hojdali sme sa na nej ako star plachetnica narozbrenom mori. Unaven, hladn, uzimen som za-driemal. Spal som mintu? Alebo hodinu? Neviem.Zobudil som sa na utchnutie motora a buchnutie dverna aute. Celkom ma prebrali zo spnku hlasit, avnatnadvky.

Tak o ti povedali? Doprava sme mali zahn? Doprava.

Tak sa pozri, kam sme sa dostali!Prilepil som tvr na okno. Nemsta stl pred autom, jas-

ne som ho videl vo svetle reflektorov. Boli sme na lke.Nemsta urobil na nej jeden krok, potom druh a pri treommu noha vysunut dopredu zrazu zapadla do moiara. Pred

nami sa rozprestieralo bahnisko!Rchlo som si natiahol premoen topnky. Hnusn starig! Ak nevedel, kade sa ide na Uroczy

sko, mohol sa k tomu prizna, rozlil som sa. Eteksok, a mohli sme sa utopi v tejto bahurine. Hlpy, ples

niv dedo. Hlpy? Ten dobre vedel, kam ns posiela!Nemsta vliezol do auta a prikzal mi zopakova mu cel

rozhovor so starcom na lke. Ke som mu ho podrobne re-feroval, len pokyvoval hlavou, akoby vetko, o som rozpr-

val, plne vysvetovalo, preo sme uviazli v moarine. Chyba bola v tom, e si mu prezradil, e patr do naej

skupiny. Niekomu inmu by iste bol ukzal sprvny smer.Ale ns poslal do moiara...


11/265

Pochybovane som sa ukrnul. Nemm rd samozva-nch Sherlockov Holmesov. Povedal som Nemstovi, e jenadmieru podozrievav.

Pobril sa. Prstami si odhrnul zopr vlasov na hlave

a ukzal mi ete nezrasten jazvu.Vid, o som zskal na Uroczysku? Dva razy som dostalkameom do hlavy. Okolo Uroczyska s vemi zaostal de-diny, na sedem dedn je len jedna kola. Medzi umi satraduje poves, e v kopci na Uroczysku ert Kuwasa scho-

val svoje poklady. Dokonca ich aj hadali, lebo mohyla jez jednej strany rozkopan. Jasn, e ni nenali, a tak pre-stali. Ale veria, e poklady tam s. Dopouli sa, e sme pri-li preskma mohylu, tak s proti nm zaujat, lebo si mys-lia, e si zoberieme poklady, ktor by mali patri im. To jecel zhada klamstva toho prefkanho stariga. ert Ku-

wasa je zlostn... Prep, ale o m s tm spolon ten Kuwasa?Mykol plecami. as Kuwasu v naich problmoch bo-

la preho oividn.stup z bahniska nm zabral poloviku noci. Obrti

auto na bahnistej lke krok od moariny? Nie, to nie jeahk vec. A potom znova oban spiaton cesta a porzcestie.

Spoiatku som sa chcel vybra do koliby na lke a iadaod deda vysvetlenie. Ale kto mi mohol zarui, e to nebu-de zbyton strata asu? Ten tulk iste zmizol v obave, e aksme sa neutopili, vrtime sa k nemu. Boli sme privemiunaven a ospal na to, aby sme ho hadali v tmavom poli.

Na rzcest sme odboili na cestu doava. U svitalo, kesme sa dostali k plotom Upornej. Tam sme nechali autona holohumnici richtrovej stodoly a pobrali sme sa na

Uroczysko.Privtali ns neprjemnou sprvou. tudenti z neopatr

nosti nechali na noc pri baraku nradie na rozkopvanie


12/265

mohyly: rle, lopaty, sit. V noci ich ktosi vzal a niet ponich ani stopy.

No vid, vid? ert Kuwasa je zlostn, smutne trium-foval Nemsta.

Vtedy som si pripomenul meno Bachura" a zapsal somsi ho do notesa.Preo som to urobil? Neviem. Len si myslm, e vtedy sa

vo mne prv raz prejavila detektvna ilka. Bol som v tomase ete vemi mlad, prve som skonil tret ronk tdia

dejn umenia na univerzite a nemal som ani potuchy, ema ak budcnos pln dobrodrustiev, ke budem refe-rentom pre zvltne lohy na ministerstve kultry a ume-nia. A predsa vtedy na Uroczysku som mal pocit, e stojmpred prvou zhadou vo svojom ivote, ktor musm rozl-ti. T zhada sa volala ert Kuwasa a jeho poklady".


13/265

13

D R U H K A P I T O L A

Uroczysko, prepotsk kostol, mohyla, Czartoria

Archeologick stanica profesora Nemstu

akosti mladho novinra e N4 Upozornenie policajtov

Nepredvdan starosti

Uroczysko mal ovlny ostrovek medzi moiarmi vy-zer ako hore dnom obrten tanierik, na ktorom sa na-chdza poriadny kopec obrasten lto kvitncou medunicou. Napokon, medunica rastie na celom ostrovekua z diaky, naprklad spod starho prepotskho kostola,postavenho na vyvenine nad moiarmi, cel Uroczyskotvor lt kvrnu na pozad hnedozelench moarsk. Anizblzka nespozoruje na Uroczysku nijak zaujmavej de-

tail. Ani stromy, ani najmen krk, pod ktorm by sa daloschova cez horce poludnie. Ostrov m rovn povrch a naom tr kopec v tvare pod vrchom zrezanho kuea. Napohad to nie je ni zaujmav ani pekn. Najviac oarujesvojm odosobnenm a osamelosou, vytvra nikomu ne-

potrebn tich zkutie, zabudnut a napriek tomu trochudiv, ba dokonca udcke.Poas chladnch dn a noc sa nad Uroczyskom vznaj

roje zlostnch a krvilanch komrov, za teplch noc saz bahna dvha okrem nich lepkav biela hmla a ako liaj sa

usadzuje na lstkoch medunice a zahauje ostrovek akobyvlhkou vatou. Poas slnench dn pra sa Uroczysko bezkska tiea medzi moiarmi ako na panvici, vzduch je pre-sten mdlm, odpornm zpachom ostrice a bahennch


14/265

trv. Za dadivho poasia ostrovek a moiare saj voduako pongia. Prstup na ostrovek je ak, v jeseni a na jarpriam nemon; v zime po zamrznutom snehu a v letezkou bahnitou cestikou od prepotskho kostola cez mo-

iare. Nao ta vlastne chodi, ke tam takmer nerastie tr-va, nenjde tam ani huby, ani ernice i jahody?...Celkom opan je pohad, ktor sa nm naskytne

z Uroczyska, najm z vrcholu kopca. Najbliie sa rozpres-tiera trocha monotnny povrch bahnsk, ktor obklopu-j ostrovek vek, ierne oi rozliatej vody, semtamerven kvrny suchch, hnijcich trsov trvy a inchrastln, ierne raelinisk, jazer prikryt zelenm kou-chom rias, tu i tam kolsajce sa nerovnako vysok cho-choly trstiny a zhony pukvorca. alej znova more pod-manch lk, miestami avnato zelench, inde zas

s obrovskmi zhonmi fialovoruovch kvetov alebo ltncich sa psiem ppavy.

Ale bahuriny aj lky sa napokon konia a na ich zve-nom brehu stoj masvna, tmav stavba prepotskhokostola z dvansteho storoia, ktor z diaky teda z vr-

cholku kopca na Uroczysku pripomna udn schlenzviera, ktor sa uupilo k zemi na predn laby, zhrbilo saa zatajen, s hlavou medzi plecami, striehne s vystren-mi picatmi uami. A ke poddete bliie, vimnete sie tie dve ui s dve tvorcov vee s ostrmi sklonenmi

striekami, chrbt zvieraa vytvraj stromy, vek stre-cha a stiahnut hlava je vlastne empora, galria vtlaenmedzi vee.

Na protiahlom brehu moiarov uzatvraj obzor vyso-k, borovicovm porastom pokryt vky, nerovn, vy

strapkan ako chrbt roztrhanej kniky. boia vkov stmavozelen ako hlboina jazera, iba na jednom mieste slys, skalnat, s psmi vpencovho trkoviska, ktor sa

v zeleni belie ako na slnku vysuen kosti. Je to Czartoria


15/265

vpencov skala s vozmi a rozorvanm povrchom po nie-kdajom vpencovom lome, ktor sa u dlh roky nevyu-

va, s iernymi dierami po dnes u nepotrebnch peciachna plenie vpna. Okolie je pust, ponur, nerodn, ne-

obvan.Pred tdom na bahennej cestike na Uroczysko posta-vili tabuu s vraznm, itatenm npisom: POZOR! VE-DECKOVSKUMN PRCE. NEZAMESTNANM VSTUPZAKZAN!

O tri dni neskr vybudovali na ostroveku v susedstve

kopca dlh dreven barak, v ktorom okrem vekej miest-nosti na debny s vedeckmi expontmi s ete dve splne,kuchya, jedle, ako aj dve samostatn izby pre vedeckpersonl. Uroczysko m teraz oficilny, radn nzov Ar-cheologick stanicaa listy, ktor sa odtiato posielaj, profe-

sor Nemsta peiatkuje pozdnou peiatkou:Archeologickstanica na Uroczysku. Pon pota.

V jednej splni v baraku bvaj tudenti, v druhej tu-dentky archeolgie, o sem doli na przdninov prax.O jednu izbu sa delia doktor Narkuski s doktorom Nieta

jenkom, o druh ja s profesorom Nemstom, ktor je ved-cim archeologickej stanice. Pretoe aj moje priezvisko sa za-na na N, ktorsi tudent u stihol na vchodov dvere do

baraku kriedou napsa: N4".Profesor Nemsta, mj primn priate, mi sbil, e na

Uroczysku sa zastnm vykopvok predhistorickej mohyly ie toho kopca. Ale je to urite mohyla? A njde sa tamnieo zaujmav?

Vezmeme si na Uroczysko vea odbornch knh, su-boval mi profesor Nemsta, ke ma nahovral, aby som sazastnil na prcach jeho skupiny. Do roboty a nebude-

me zapriaha. Bude si ta, bude sa rozprva, pou sav archeolgii, a to sa ti celkom iste zde. Uvid nov kraj,bude mesiac na erstvom vzduchu. Po, po s nami! Na


16/265

zbiera tam mono vea zaujmavost, uvid ndhern ro-mnsku stavbu. Navye bude svedkom objavu predhistorickej mohyly.

Archeolgia. Prve ou sa zaala moja lska k pamti-hodnostiam".

Vtedy som bol ako som u spomnal tudentom dejnumenia na univerzite a k malmu tipendiu som si zarbalaj prcou v redakcii istho dennka. Psaval som prevaneo vstavch sasnch obrazov a sasnch avantgardnchsch. Ale jednho da ktosi zatelefonoval do redakcie spr-

vu o zaujmavch objavoch archeolgov v dedine Janislawice nealeko Skierniewic. fredaktor prve nemal porukenijakho osvedenho redaktora, a tak do Janislawc vyslalprve ma, aby som napsal report o prci archeolgov.Nemohol som odmietnu, ak som si aj naalej chcel zar-

ba prcou v redakcii.V Janislawiciach mi ukzali nevek jamu vykopan za

dedinou, v ktorej leala kostra loveka. Pozrel som sa nakostru, na hrobov jamu, zapsal som si do notesa, ako

vetko vyzer, vymenoval som cel inventr njden v hro-

be. Jeden z vedcov mi ete povedal, e nlezisko pochdza zostrednej doby kamennej, z takzvanho mezolitu (10 000 2500 pred nam letopotom).

A to bolo vetko, cel materil na napsanie reporte.Tam v Janislawiciach nad hrobom loveka z mezolitu somsa od zfalstva takmer rozplakal.

Moje zfalstvo zrejme bolo tak oividn a vzor tak za-iatoncky nemohci, e sa jeden len skupiny nadomnou zutoval. Bol to prve Nemsta, u vtedy profesor. Od-

viedol ma bokom a porozprval mi o podmienkach,v akch il ten lovek, o vtedajej klme v Posku, o prrodekamennej doby.

Napsal som report. Nebola vnimon, ale ula", toznamen uverejnili ju bez vch oprv. Vybral som sa po


17/265

tom k Nemstovi a srdene som sa mu poakoval. Vtedysom spoznal jeho obrovsk pracovu v archeologickommzeu, kde zdanlivo bez ladu a skladu na podlahe, na ne-spotatenom mnostve polc, poliiek a stolkov sa vali

kniky, ksky hlinench hrncov, misiek, rzne repy, aksistar ostrohy, mince, zlman mee a stovky inch pred-metov mne neznmeho pvodu a urenia. Toho da som

v sebe objavil dovtedy utajen zubu vo vykopvkach. V tejmiestnosti som sa ctil tak dobre ako nikde inde a ke sompoval Nemstov vklad o jeho repoch a hrncoch, bolsom vemi astn.

Nemsta patril k neobyajnm uom. Naprklad nikdynikomu nedal pocti svoju prevahu, ktor vyplvala z ob-rovskch archeologickch vedomost. uom, o ktorch sadomnieval, e s hodnotn alebo jednoducho si ich obbil,

hne zaal tyka. Mono on bol prv, kto vo mne objavillsku k historickm pamiatkam, a domyslel si, e mm de-tektvne sklony. Pravdepodobne preto ma pozval na Uroczysko, ke sa zaali jeho problmy s ertom Kuwasom, aby ako mi to vysvetlil som napsal do novn lnok o prci

archeolgov. Ale v skutonosti, aspo si to myslm, hadalu ma pomoc v boji s akosami, ak sa objavili u na za-iatku vkopovch prc. Mohol som mu to odmietnu?

Pred odchodom na Uroczysko som v meste kpil hrubnotes viazan v modrom pltne. Notes mal dvesto strn, ale

poas tchto dn som si zapsal iba jedno priezvisko. Aby tozabralo viac miesta, naarbal som ho vekmi psmenami:B A C H U R A, veda som dal otznik a nakreslil som

malho loveka so obrckou kapsou na pleci a hrovitouugaou v ruke.

Po nonej prhode s dedom bylinkrom a po krdei maNemsta vymenoval za svojho zstupcu pre zaistenie bez-penosti na Uroczysku. Ale o patrilo k mojim povinnos-tiam, to mi nevysvetlil. Pravdepodobne to ani sm nevedel.


18/265

Som teda zstupcom vedceho archeologickej stanicea vbec netum, o si s tm poa. Dozaista sa mm po-stara o to, aby sa krde vec patriacich naej skupine unikdy nezopakovala. Nielen to. Musm aj vyptra pcha-tea krdee a chrni skmanie na Uroczysku, aby honieo nepreruilo. S to ak lohy, vak? Ale vemi zauj-mav. A ke sa vezme do vahy, ako vemi som sa nudil po-as tch prvch dn pobytu na Uroczysku, bude jasn, pre-o som bez najmenieho protestu prijal od Nemstu ttofunkciu".

Prv, o som urobil v novej funkcii, zaiel som na okrsokv Przyglowe, vzdialenom tyri kilometre. Oznmil som kr-de nradia a podal som podrobn opis ukradnutchnstrojov. Ale zlodeji ich celkom iste dokonale ukryli.Kee Nemsta neveril, e by sme ukradnut veci mohli zs-

ka sp, rozhodol sa s autom do mesta a kpi nov rle,lopaty, sit.Policajti prijali moje oznmenie vne. Dokonca sbili,

e zjdu na Uroczysko, aby urobili takzvan obhliadkumiesta. Ke som odchdzal z okrsku, venovali naej skupi-ne viu pozornos a zujem.

Mte nejak obavy? Nejak podozrenie? spytoval somsa nhlivo.

Nechceli ni vysvetova. Nie, nie, vykrcali sa banlne. Ale sami predsa vie-

te, o udia rozprvaj o tch pokladoch na Uroczysku. Ve

nepoznte ud? Kokch iste krie t zleitos s pokladmi.Nejeden dozaista neme spa od zvisti, e ich vyhrabetez kopca prve vy, a nie on.

Veru tak, policajti urite maj pravdu. A vbec, bute opatrn, nenechvajte barak otvoren

ani na chvu. A v noci by bolo dobr, keby niekto z vsstril.Tak predsa sa ohosi obvaj, maj nejak podozrenie?


19/265

Sksil som pritlai ich k mru", trpil som ich otzkami.Ale mrne.

Vrtil som sa na Uroczysko a rozhodol som sa, e budemma neustle otvoren ui a oi.

Na ceste pri prepotskom kostole minula ma Nemstovaifa. Profesor bol nahnevan, ponhal sa a zastavil sa len nachvu, aby mi oznmil, e na noc sa nestihne vrti naUroczysko.

Predstav si, e v tom slvnom okresnom meste somdostal iba rle. Po lopaty, sito a zvyok potrebnho nra-

dia asi budem musie s hdam a do Varavy. Boe, akosa nm tu ni nedar! zlostil sa. Uvid, ak ns tuozajstn peklo.

o zasa? o sa stalo? Predsa na Uroczysku musme nielen pracova. Aj jes

treba. Je ns tu jedens. A erstv vzduch nikoho nenasti. Nem peniaze na stravu pre vpravu? Peniaze s. Ale bu tu mdry a nakp jedlo, ke nikto

v okolitch dedinch nm nechce ni preda. Prve terazsom chodil z domu do domu a prosil. Vyhovraj sa na at-

vu, e bud potrebova stravu pre encov, a nechc predaani maslo, ani vajcia. atva ozaj bude, ale e je v tom aj tro-cha zlej vle, trocha Kuwasovho hnevu, to je viac ne ist.akaj ns teda ast cesty do mesta po potraviny. Celchptns kilometrov. Vesel perspektva, vak? Ete dobre, emm toto auto. No, maj sa dobre! A dvaj pozor, aby Ku

wasa op nieo nevyparatil! Toko dn sme u na Uroczy-sku, a ete sme ani len prstom nezahrabli do mohyly.

Kvol mi hlavou a odiiel, iroko rozplechujc voduz vekch a od hliny pinavch kalu na ceste.

tudenti z naej vpravy sa vbec nevzruuj, e nemme

nradie. Uvarili obed, vyliapali na Uroczysku ihrisko, vra-zili odkiasi dotiahnut stpiky a hraj volejbal. Iba doktoriNarkuski a Nietajenko maj nani nladu. Od obeda u se


20/265

dia na vrchole mohyly, z asu na as oami sleduj na ob-lohe pry preletujcich kac a obas sa hdaj.

A medzitm sa zrazu vyjasnilo. Od rna bola obloha za-halen, bezfarebn, akoby ktosi nalial mlieka do vody. Te-

raz je nebo belas a tyrkysov. Slnko pridalo farbu aj zele-ni na lkach a moarinch. V jeho svetle aj temnzrcanina prepotskho kostola zskala vesel, jasnejvzhad.


21/265

T R E T I A K A P I T O L A

Prv lstok z notesa Hdka doktorov Volejbal

a kompromitcia Babie leto" 32 alebo 35, ie non vlet

do stredovekej svtyne Zhada starho prepotskho kostola

udk Pazry erta Kuwasu

V mojom notese doteraz figuruje iba jedin slovo Bachura" a ohyzdn kresba loveka s hrovitou bakuou. Zner-

vzuje ma, e v notese je ete toko istch, nepopsanch

strn. Z nudy som napsal niekoko krtkych charakteristkastnkov naej vpravy. Teda:

PROFESOR STEFAN NEMSTA 4 rokov. Vysok, thly,m iernu hriadku. Prelo nos t bradu? Zrejme chce vyzera

star. Ke sa stal profesorom, mal 38 rokov a hanbil sa za svojmladcky vzor.

DR. JAN NARKUSKI 50 rokov. Star mldenec. Vraj ve-k znalec archeolgie a dejn umenia. M bacuat tvr svetloruovej farby, ako po omrznut, ale t farba je skr z nklon-

nosti k mastnmu jedlu.

DR. MIKOLAJ NIETAJENKO. Pochdza z Litvy, z okolia

Vilniusu.Uverejnil prce o egyptskch vykopvkach.

Okrem tchto troch vedcov patria k naej vprave ete dvedievat: blondnka Irena je Nemstovou asistentkou, Hanka brunetka s vrkomi je tudentkou IV ronka archeolgie.


22/265

tvrtoroiakom je aj Henryk S., vysokvalibukvystrhanhola. Vo vprave s aj tyria tudenti, ktor prve skoniliv ronk tdia. Volaj ich sopliaci", ale aj ja som v ichPre svoju mlados a slab vedomosti dria sa radej boko

pokon, s nruiv hri bridu, akees prve tyria ados vonho asu vystaia si sami.Spolu so mnou m vprava jedens osb.

Najzaujmavej sa mi vidia obaja doktori. Poul somo nich, e sa radi hdaj. Nie je to pravda. Hdaj sa sceasto, ale iba medzi sebou. kriepia sa vlastne stle, vni-

vo a bez prestania. Pre okovek. Pr sa o drobnostiach ajo vnych veciach, o hlpostiach aj o dleitch faktoch,o kadodennch malikostiach aj o nunch problmoch,o daromniciach aj o vedeckch hypotzach. Ale mono ich

nazva kriepnikmi, ke sa hdaj len medzi sebou a ne-prieia sa s nikm inm?

Ale kedysi vraj ili v idelnej zhode. Nemsta mi hovoril,e pred niekokmi rokmi Narkuski a Nietajenko boli najsrdenejmi priatemi. Dokonca aj nejak vedeck prcu

psali spolone. Ako tvrdia zlomysenci, idylka medzi obi-dvoma doktormi trvala a dovtedy, km ich poas jednej ar-cheologickej vpravy neposadili v dedinskej chalupe na jed-nu lavicu a neprikzali im jes z jednej misky. Odvtedy boloich priatestvo fu.

Tto prhoda pripomna skr anekdotu a netreba ju bravne. Ale je fakt, e v ich sasnch kriepkach je osiudn, osi na zamyslenie. Tak naprklad ke som si pristole v miestnosti baraku zapisoval do notesa ich charak-teristiky cez otvoren okno som videl oboch doktorov se-die na vrchole mohyly, priom si brlivo vymieali nzo-ry. Tesne predtm odkiasi prili. upli si na mohyle iste sozmerom oddva sa peknmu slnenmu poasiu. Vy-drali v pokoji azda p, ale najviac desa mint. Ktorsi


23/265

z nich osi poznamenal. Druh mu odporoval. A u pol-hodinu sa navzjom kriepia a prudko gestikuluj rukami.Narkuski je ete erven ne inokedy, Nietajenko mu osijemne a spevavo vysvetuje. Cez otvoren okno spolu s vlh-

km zpachom moarsk prilieta ku mne takmer kadslovo ich sporu. Pamt sa, o Nemsta vykutral v starch dokumen-

toch? mysel postavi prepotsk kostol celkom iste vzni-kol na sneme kanej Salomey. Na tom sneme sa zastnilaj plock biskup Aleksander, Narkuski potlal hneva usiloval sa vysvetli Nietajenkovi svoj nzor. A ke tambol aj biskup Aleksander, tak predpoklad, e nestrkal nosdo stavby prepotskho kostola?

Nemusel ho strka. Sami ho poiadali o radu, shla-sil Nietajenko. U vtedy asi bol preslven svojimi mazo

wieckymi stavbami. Ctihodn kronikr biskup Kadlubekich ril nazva bazilikami. Shlasm s tebou, pokia ideo biskupa Aleksandra. Ale nemm rd t tvoju vplyvomniu". Ke ide o biskupa Aleksandra, hne hovor o rnskych vplyvoch. Tvrdm, e v budove prepotskho kostola

nie je nijak vplyv rnskeho stavitestva. Veru tak!"Narkuskho a nadhodilo na vrchole mohyly. Vplyvomnia? Vplyvomnia? Pozrite na tohto archeo-

lga. Lene tu netreba by archeolgom, ale historikomumenia. Vbec mi nejde o vplyvy, ale o analgiu s kostolmiv oblasti Rna. Hne ti to zdvodnm.

No len zdvoduj! mvol rukou Nietajenko. Urobme najprv rozbor plnu prepotskho kostola. o

je pre najcharakteristickejie? Prtomnos zpadnej empory a trojlistov rieenie vchodnej asti. Tri apsidy a dvebaty. Prve takto rieenie je znme z obdobia Karola Ve-

kho na rozhran VIII. a IX. storoia, vtedy to bolo typick.Chce prklady? Nech sa pi: kostol sv. Cyriaka v Gernrode, optstvo St. Gallen, kolnska katedrla, katedrla v Hil


24/265

desheime, kostoly v Druebecku, Huyseburgu, Rezne, Bambergu, katedrly vo Verdune, Nevers, Garde Adhmar,La Marche...

S praskotom sa mi zlomila ceruzka a pekn Narkuskhovklad som nemohol zveni v notese a do konca. Kmsom si ceruzku zastrhal, Nietajenko vyskoil s novm ar-gumentom proti Narkuskmu.

A o trifri? Vimol si si tie arkdy medzi radom pr-zemnch oblkov a oknami kostola? Tak tuto, bratku, jeosi celkom in v tomto kostole ako v ostatnch romn-

skych stavbch. V Posku s len dva prpady pouitia bo-nch empor vo forme trifri. Raz v kostole sv. Andrzeja

v Krakove, a druh raz v Kocielci pod Proszowicami. Tu-naj prpad je osi celkom nov a inakie. Tm pad celtvoja rnska oblas. Chce sa presvedi? Chce? Tak a pek-

ne prosm, pome ete raz do prepotskho kostola.Ili. Naozaj, vemi mi imponovalo vzdelanie oboch ved-

cov, aj zpal, s ktorm presadzovali svoje nzory.V podveer ma sopliaci" pozvali zahra si volejbal. Br-

nil som sa, ako som vldal. Vysvetoval som, e ma port

nezaujma, e nepestujem nijak druh portu a celkove somhrozn nemehlo. Neverili mi. Ale zakrtko sa presvedili.Hral som zle. Hrozne. Drustvo, ku ktormu som patril,strane prehralo tri sety. A to mojou vinou plne som si touvedomoval. koda, e nie iba ja. Nemstova asistentka,pekn, vysok blondnka, pohdavo odula pery a hlasnopoznamenala:

Pn redaktor je preitok minulosti! Dnes mono by ajdobrm vedcom a sasne ma vyportovan telo, mono

by aj redaktorom, intelektulom, a pritom dobre hra vo-lejbal. To len kedysi vedci a intelektuli vyzerali ako vysue-

n mmie. Ak pete rovnako dobre svoje lnky, ako hrtevolejbal, tak... utujem vau redakciu.

Na Uroczysku ma volali redaktor", hoci som v redakcii


25/265

pracoval iba prleitostne, popri tdiu dejn umenia. Aletak ma predstavil Nemsta a odvtedy som mal redaktorsktitul. Nebrnil som sa tomu, lebo ako som si myslel tentitul mi dodval vnos a dleitos.

Lene slov Nemstovej asistentky, ktor podceovalamoje portov schopnosti a tak sa o nich aj vyjadrovala, maporiadne ranili. ia, nemal som argumenty, aby som ich

vyvrtil, alebo aspo naiel pre seba nejak ospravedlnenie.Skutone, vemi mlo som sa zaoberal portom a starostli-

vosou o vlastn telo. Ovea vmi ma priahovali kniky,predovetkm tie o dejinch umenia. Vemi som chcel nau zapsobi svojimi vedomosami v tejto oblasti, lene ju

v tejto chvli, ako sa zdalo, takto veci nezaujmali.utoval som to. Bola to i vlastne je vemi pekn

dievina a ja o som zistil od istho asu vemi trpm na

pekn eny.Ach, ak krsne vlasy m to dieva! Maj farbu starho

zlata alebo zlatistho medu. Napriek farbe svojich vlasov jeaksi jesenne zlat, jesenn ako babie leto, hoci to zvyajnespjame skr so starobou, so edinami.

Babie leto," pomyslel som si, ak je to krsne menopre dieva..."Dlho som neiel spa. Pokal som sa ta kniku o ar-

cheolgii, ktor mi odporal Nemsta, lene jej vedeckmdros mi akosi nechcela s do hlavy. Neskoro v noci saobaja doktori vrtili z prepotskho kostola a vo svojej izbe,ktor od mojej oddeovala iba tenk stena z dosk, konilisvoj spor zaat na mohyle.

Vonku bola prjemn letn noc. Voda v moiaroch sacez de stihla ohria od slnka a teraz sa vyparovala a vy-tvrala na ostroveku jemn opar, riedku hmlu. Vek, tro-

cha nahryznut mesiac zavesil sa na jednu veu prepot-skho kostola a osvecoval Uroczysko ortuovm svetlom.Noc nenaral ani najmen vnok. Za otvorenm oknom


26/265

miliny iab hlasno komentovali svoje non zleitosti.Ich kkanie raz tchlo, raz silnelo, akoby sa vzaovaloa pribliovalo, chvejc sa, ako ke unik v rdiu zle nala-den stanica. Veda ma na stole kvral knt petrolejky

a za tenkou stenou pokraoval spor doktorov, pritlmenabm krekotom.V jednej chvli Nietajenko takmer vykrkol: Dvam estn slovo, tridsadva krokov. Dvam ti naj-

svtejie estn slovo. Mem sa aj stavi! Slovo? estn slovo? A ke prehr stvku? Tak stratm es! U si ju stratil. Lebo aj ja som rtal kroky. Dka tri-

dsap krokov. Stratil si es, Nietajenko! Len sa nevzruuj, braek. Tridsap krokov. Chce sa presvedi?

Hoci aj hne, bratku... spevne zatiahol Nietajenko.Zahrmotala prudko odsunut stolika, potom zakrpali

dvere na miestnosti doktorov, zaduneli ich kroky na chod-be a buchli vchodov dvere nho baraku.

Pozrel som sa na hodinky. Bolo jedens hodn veer.

V takom neskorom ase Nietajenko a Narkuski odiliz Uroczyska. Ale kam? Kam a preo sa vybrali? Prebudilasa vo mne zvedavos aj pocit povinnosti. Poas Nemstovejneprtomnosti predsa zodpovedm za bezpenos oboch

vedcov.

Naastie som ete nebol vyzleen. Okno na Uroczyskobolo dokorn otvoren. Vyskoil som nm von, aby somdobehol as straten uvaovanm. To nhlenie vak bolozbyton. Doktori preli len pr desiatok krokov a prveboli na chodnku, ktor viedol ku kostolu. V mesanom

svetle som jasne videl ich siluety, z ktorch jedna, niiaa tunejia (Narkuski) prudko gestikulovala. Iste rovnakorchlo plynuli aj slov, ale prehluoval ich stly hluk a-

bieho kkania.


27/265

Vedci li po chodnku a na koniec moariny a zastavilisa a na vyvenine veda kamennho mrika, ktor obko-lesoval cintorn okolo kostola. Kral som za nimi vo vzdia-lenosti asi na dve dohodenia kameom. Ke zastali, ja som

sa tie zastavil na chodnku a upol som si, aby si ma ne-vimli. Ktovie, i nechceli svoj non vlet udra v tajnos-ti? Nechcel som, aby ma povaovali za dotieravca.

Voli do prepotskho kostola. Nao? o tam asi hadaj?Rozbehol som sa k mru cintorna, o mi sily staili. Bol

nzky. Medzi kamemi sa tu i tam u drobila malta, ktorich spjala. Stril som piku topnky do kry, chytil somsa prstami za okraj, hop, a bol som kolenami na mre.

A teraz o? Kde s doktori? Aha, tam s! Stoja pri steneprepotskho kostola, v jasnom pse mesanho svetla,ktor svieti z tej strany.

Rozprvaj sa dos dlho. Teraz urobili niekoko krokov,a k rohu kostola. Tu Nietajenko pochoduje pozd jednejsteny rovnakm krokom ako pri pardnom vojenskom po-chode. Doiel a k druhmu rohu a zastal. Bli sa k nemuNarkuski. Zana sa hdka. Narkuski sa rozha rukami.

Potom Narkuski premeriava rovnakm krokom stenukostola. Ke to dokonil, zavrtel hlavou, akoby bol vemiprekvapen. Napokon obaja mykli plecami a prechdzajna druh stranu. Strcaj sa mi z o za rohom tvorcovej

vee. Nezostva mi ni in, iba zoskoi z mrika a opatrne

sa pusti za nimi. Na cintorne rast koat lipy a hne primriku krky orgovnu. V tieni orgovnu a hrubej lipy, ne-viditen pre Nietajenka a Narkuskho, pokojne ich m-em sledova.

Nedeje sa tu ni nov. Narkuski odmeriava stenu krok-mi, potom to ist opakuje Nietajenko. Teraz sa obaja chy-taj pod pazuchu a pomaly id popri kamennej stene...

aby v moiaroch zrazu zmkli. Nastalo ticho, ktor azun v uiach.


28/265

Jedens... dvans, trins... trns... ptns... po-ujem, ako doktori rtaj svoje kroky.

Dvadsaosem... dvadsadev... tridsa... tridsap! vazoslvne vykrkne Narkuski, ke prichdza k rohu.

Chvu mlia, akoby ich osi vemi zaskoilo. ZarmtenNietajenko sa krabe po hlave. A obaja vedci vybuchnhlasnm smiechom. Narkuski poklepva Nietajenka popleci a hrm svojm hrubm, akoby z podzemia vychdzaj-cim hlasom:

Ako je Boh nado mnou, Nietajenko, obaja mme prav-du. Z tohto kostola mono prs o rozum. Zanovito si tvr-dil, e stena je dlh tridsadva krokov mal si pravdu.

Je to na zoalenie, bratku... stle zaudovane priky-vuje Nietajenko.

Odmerali sme dku severnej steny: tridsadva krokov.

Odmerali sme rovnoben jun stenu: tridsap. Bu tumdry!

Vie, o to znamen? e kostol nem sprvne propor-cie. Chpe? Romnsky prepotsk kostol, zzrak architek-try, klenot nho stavitestva nem sprvne proporcie!

Z toho vyplva, e ju nestavali majstri, ale nejak babrci, rozuuje sa Nietajenko.

V tom rozlen ho podporuje Narkuski, po prv razshlas s Nietajenkom.

Pristrihli ten kostol ako zl krajr nohavice, jedna dlh-

ia, druh kratia. Jeden bok dlh, druh krat.A to je cel tajomstvo? Teda kvli tomu sa vybrali v nociz Uroczyska? Priznm sa, bol som vemi rozarovan. Oa-kval som nejak prekvapujce zhady, tajomstv. A tum! Pohdali sa o rozmery.

Lene rozlenie doktorov trvalo krtko. Nietajenko saako prv obrtil k Narkuskmu a hovor: No, braek, nevyname prenhlen sdy? Fueri,

babrci... Babrk by tak pekn budovu nepostavil. Robi


29/265

li ju majstri. A nie hocijak! e nie s sprvne miery?Symetria je nani? Veru tak. Ale nemono ich odsudzo-

va za neschopnos. V tej chybe sa skrva nejak zmysel,rozumie?

Ete chvu uvaovali pri zatvorench dverch vchodu dopredsiene kostola, potom sa pobrali sp na Uroczysko.Kvety lp okolo kostola voaj tak silno", a je loveku na

omdletie. Doktori u odili hdam tak aleko, e aj ja bysom sa mohol pobra za nimi sp. Pri moarine zakriekal

nejak non vtk...Vyakan som sa zachvel a odskoil som o krok. o je to?Kto je to za?

Hne pri mne sa objavil aksi lovek. Nzky, star, nahlave mal vojensk tvorroh iapku a cez plecia prehode-n vojensk pl. Priblil sa neoakvane, lebo vysok tr-

va na cintorne tlmila jeho kroky ako koberec.Zbadal mj strach a zasmial sa. Azda ma chcel smie-

chom upokoji, lene jeho smiech bol neprjemn, podobalsa na bublanie vriacej vody.

akte tu na Kuwasu? Na erta Kuwasu? Neprde.

Dnes neprde. Za mesanej noci sa neobjavuje. Minul le-to som mal dovolenkrov. Teraz neprili. Zdalo sa imu ma pridraho. Pridraho? Vek izba, veranda. Rozprvalsom im o Kuwasovi. Pol mesiaca kad noc sem chodiliaka. A nepriiel. Svietil mesiac. On potrebuje vchor,

fujavicu...o je to za udka? Rozprva rchlo, nervzne, akobytrocha nepretne. Azda je to pomtenec?

Priblil sa ku mne a prstami ma potiahol za rukv saka. Nie je to pravda, e Kuwasu zabili. Kto to kedy poul,

aby ert zdochol po dere klanicou. Ha, ha, ha... znovazabublal smiechom.Cvol som o krok. Nepilo sa mu to. Hne ma chytil

prstami za rukv a pridral ma.


30/265

ena tra: Zdochol tvoj Kuwasa, zdochol." Nie jeto pravda, pane! On ije! Chod sem. Iba za brky, vofujavici...

Uavene som si vydchol. Blzon, ktor m enu, nie jehdam takm blznom, o sa vrhne na loveka a zahrdsiho. Alebo t ena je tie len vmysel pomtenca? Je noc,

vedci s u iste na Uroczysku, krik o pomoc nezauj, naj-bli dom v dedine je odtiato pol kilometra. o si ponems tmto blznom. Mal som v mysle vytrhn mu rukvz prstov, ale ovldol som sa. K pomtencom sa treba spr-

va pokojne a neukazova svoj strach. Znova spustil, akobybol natiahnut kikom, rchlo a bezmylienkovite:

Kuwasa nie je stran. Veru nie. To sa iba o om roz-prva. Aby sa udia vystraili. On je vesel. M rd vno,vodku. Ke si vypije, vystrja arty. Zapli plamienky nad

bahnom, vtiahne opilca do moiara. Tohto roku na jar uto-pil Plaskotu. S vozom a s komi, lebo nocou iel z lesa, vie-zol drevo a u horra privea vypil. Ale teraz je u Kuwasapokojn. Iba artuje. Dvnejie, pane, dvnejie to bolstran diabol. Ke sa rozertil, vravia star udia, takmer

cel zimu bez prestania chumelilo. On v tej metelici tan-coval, vystrjal a hual. Sedliakom dval po papuli.

... Tra od veci? Alebo predsa je nejak zmysel v tomapotan?

Teraz je Kuwasa pokojn, pane. Ale bval in. Podivn to

bol. Tohto kostola sa boj. N star kostol m vye pstorokov. Ale Kuwasa je star, veru tak, pane. Kedysi toto vet-ko bolo jeho. Aj polia, bahnisk, cel moariny aj Uroczysko. Hovor sa, e raz sa tak opil, a tri roky v diere pod ko-remi stromu na Czartorii leal v bezvedom. A prve v tom

ase udia zaali stava tu na okraji bahnsk kostol z ka-mea. Prebral sa Kuwasa, vyliezol spod koreov, v hlave muhu od opitosti. Obzer sa po svojom panstve, a tu u cel-kom vybudovan kostol. Steny pod strechou, dve kamenn


31/265

vee. Rozzril sa, ohniv pena mu vyrazila z papule. Na-zlostil sa, napajedil sa, blesky kriovali oblohu, akoby sazem trhala na kusy. Vrazil Kuwasa do steny kostola, pazr-mi chytil kamene vee. Laby mal tak rozplen od zlosti, e

ke sa dotkol studenho kamea, a to zasyalo a vybuch-la para. Chcel zbra kostol. Ale po tokej pijatike bol slab.Ni nezmohol. Iba v kameni zostali stopy po jeho ohnivchpazroch. Videli ste tie stopy, pane?

Zavrtel som hlavou. Mj udn spolonk ma silnejiechytil za rukv a zatiahol ma k jednej vei kostola.

Tu to je! Vidte, pane? Raz, dva, tri... Desa pazrov jetu na kameni. Lene ert nemal sl zvali kostol a od tchias sa trocha hanb ud. Hanb sa, e je tak slab. U samenej ukazuje uom na oi, rob im menej priekov, kdesitam vo svojej diere zalieva chrobka...

Pozrel som sa pozornejie na ukzan miesto. Naozaj,akoby v kameni na rohu junej vee boli odtlaky pazrov.Hlbok, podlhovast vrypy vo vekom bloku pieskovca, kto-rm boli obloen rohy stien aj ve. Azda tie stopy zane-chalo dlto dvneho kamenra? Ale preo? Netvoria nijak

ozdobu. Azda ich vytvorili vrtochy prrody? Ve takeVeci sastvaj. A od tch ias sa Kuwasa ukazuje iba v noci. Od hanby.

Ale iba obas, ke je tmav a brliv noc a udia sedia do-ma. Kuwasa prichdza sem ku kostolu, had na stopy svo-

jich pazrov a plae zo iau a hanby. Vy ste niekedy videli placeho Kuwasu? Ako vyzer? sptal som sa najprimnejie, ako som len vedel.

Mykol plecami. Prstom ukzal na svoje ucho. Nepoujem, pane. Ohluchol som. Bol som na vojne.

Postihlo ma zranenie. Tak stran neastie, pane.Zaujmal ma osud neznmeho udka a chcel som ho

bliie spozna. Ale ako sa s nm dohovori? Napokon, istebva niekde nablzku, povypytujem sa naho, navtvim


32/265

ho. Ale teraz u treba s spa, spa. Takmer cel noc sompremrnil na cintorne pri kostole.

Vznamne som pozrel na hodinky a poriadne som zaz-val, aby som udkovi dal najavo, e je neskoro a chce sa mi

spa. Potom som mu podal ruku, slune som sa uklonilhlavou a odiiel som. Na rozlku mi zasalutoval, neobrat-ne si priloil ruku k vojenskej iapke.

Na bahnch okolo Uroczyska sa nzko nad zemou a mo-arinou ahali kdoly hustej bielej hmly. Ke som sa vracaldo baraku, zdalo sa mi, e kram v obrovskej vke a prinohch mm hust biele mran.


33/265

33

T V R T K A P I T O L A

Niekoko slov o matematike * Zaiatok vskumu mohyly *

Utipan poznmky Usilujem sa rozlti zhadu

prepotskho kostola Skra Vive diu vitamque tuam

perpende Nesmelos a vahy Nietajenkove akosti

so sliepkami Objav na Uroczysku udn stavba

zo ulovch kociek

Na maturitnej skke som takmer prepadol z dvochpredmetov: z latininy a matematiky. Ale bol som najlep-m iakom v triede z potiny a dejepisu, preto za pomo-

ci profesorov sa mi akosi podarilo zska vysvedenie do-spelosti. Odpor k latinine a matematike vak zostal vomne ete dlho. Iste aj preto som sa zapsal na dejiny ume-nia na univerzite, hoci neskr sa ukzalo, e dejiny ume-nia vyaduj vedomosti aspo zkladov latininy. Najm

t as dejn umenia, ktor sa zaober dielami starchmajstrov. K matematike som sa vak dlho nemoh'ol pri-nti a dokonca v poznmkach, ktor sa tkali mjho do-mceho rozpotu, aj na vysokej kole, ba aj vo svojichlnkoch v novinch som vetky sla vypisoval slovami.Do dnenho da moja nechu k slam a matematickmkonom je tak vek, e niekedy sa zobdzam v noci spo-ten, lebo sa mi snva, e som znova v kole pred tabuoua neviem vyrta prklad, vemi nervzne mrvm v rukekriedu, ktor mi bielym prkom zasypva piky topnoka nohavice...

Na Uroczysku prv raz po siedmich rokoch som preko-nal svoju zsadu a zapsal som do svojho hrubho zoita po

vlete ku kostolu:


34/265

dka vonkajch stien: 31,0029,50

hrbka mru 50 cmdka vntornch stien: 29,00

29,00

0,50 2,00 31,00+ 0,50 1,00? 29,00

1,00 1,00? 2,00

Veda sla 1,00" vek otznik.Kok otznik som u zapsal do notesa? Koko zhad,

tajomstiev a prekvapen ma ete na Uroczysku ak? Alepome po poriadku.

Vemi zavasu rno, niekoko hodn po nonom vleteoboch doktorov, vrtil sa na Uroczysko profesor Nemsta ajs potrebnm nradm. Prirodzene, tak ako predpokladal,musel po s a do Varavy. Doviezol vetko potrebna hne po raajkch cel vpravu konene nahnal do ro-

boty na mohyle.Na tomto mieste musm itateovi poda krtke vysvet-lenie o plnovanch archeologickch prcach profesoraNemstu. Teda ako som u spomnal, lohou jeho vpravy jepreskma vntro mohyly Uroczyska. Mohyla je vemi ve-k: osem metrov vysok, a v obvode m vye pdesiat kro-

kov. Na rozkopanie tejto mohyly by bolo treba vea uda vemi vea asu. Kopa v zemi sa mus opatrne, pozorneprezrie kad njden kame, dokonca kad hrudku ze-miny. Ve kto me vedie, i v nej nie je osi cenn, aj ke

vemi mal. Naprklad kamenn i elezn hrot strely, stra-

ten umi, ktor tto mohylu nasypvali pred mnohmistroiami. Mal hrot je naoko nedleit drobnos. Aleprve on me vedcom pomc pri urovan obdobia, ke


35/265

na ostroveku Uroczysko pradvni udia navili kopec,ktor sa podob na zrezan ihlan. Preo to urobili? Azdapod hrubou vrstvou zeminy ukryli mtvolu alebo pozostat-ky slvneho bojovnka?

Od odpovede ns del jeden krok. Krok? Je to poriadnykus roboty. Nemsta rozdal tudentom rle, lopatky a sitna preosievanie zeminy a vprava sa pustila do prce. Veu bolo dos nudy za tch niekoko dn, u mali po krk bridu aj volejbalu...

Nemsta prv vrazil ostrie ra do boku mohyly a hodil nasito prv hrs zeme. Tvr mal pritom tak vnu a slv-nostn, akoby kldol zkladn kame najmenej na dvadsaposchodov veiak. A mi bolo smiene, ako sa tvril,a musel som pritom vyzera vemi spokojn sm so sebou,lebo si to vimla aj Babie leto.

Pn redaktor iste spomna na veraj volejbalov z-pas, pravda? poznamenala tak hlasito, aby ju poula cel

vprava. Ete z ns nevyprchal obdiv nad vaou hrou. Do-konca sme pre vs pripravili aj medailu z mrkvy, lene... zo-rala ju koza.

No, kz je tu naozaj dos... odvetil som.Nazlostene si odhrnula z ela kader peknch vlasov. tu-denti sa rozrehotali a zvl vycieral zuby jeden z nich, ostri-han dohola, tanga s kockatou hlavou. Prirodzene, nesmiali sa z nej, ale zo ma.

O o tu ide? sptal sa Nemsta, ktor nevedel o mo-jom verajom portovom fiasku.Mykol som plecami a odiiel som. Ctil som sa hlpo

a znova mi bolo vemi neprjemne. Ve o som, doerta,urobil tomu dievau? Neviem hra volejbal? Ale koko u-d tie nehr, a i to mus by dvod na odpor?... Rozhodol

som sa, e sa budem dra aleko od Babieho leta. Nech siuahuje z inch! Nech sa hrabe v mohyle, ja si pjdem ko-nene obzrie kostol z dvansteho storoia.


36/265

Po ceste som sa zastavil v baraku po svoj modr zoita stretol som tam oboch doktorov.

Nevyberte sa nhodou do kostola? Vemi rd by somsi ho prezrel s odbornkmi, pochlebovane som sa obrtil

na Nietajenka.Narkuski sa buchol do ela. Pravdae. Ve sme mali zisti presn rozmery kostola.Lene vetko zarazil Nietajenko: Neskr, neskr, braek. Ke tu nebol Nemsta, mohol

si sa aj na hlavu postavi. Ale nepozn ho? Teraz, ke sa na

krok vzdiali od mohyly, hne a capne a spust: Prili stena dovolenku, i o?"

Vzal som si z izby pr kskov chleba na desiatu, kovovpsmo a pobral som sa pre z Uroczyska. Pobral som sa?Uiel som. Zutekal som pred utipanm dievenskm

jazykom.Dnes je op pekn poasie. Prekrsny jlov de. Kri-

tov rno pomaly prechdza do predpoludnia. Blankytn,ist nebo je ete ahk a prdy slnenho svetla zatia lenhladkaj svojm teplom, ktor sa onedlho zmen na pavu.

Skoro rno chvu vial vietor. Rozhbal vrcholky trstiny, po-plail tri nevek obliky a utchol tak nhle, ako priiel,odohnan predzvesou horavy. A t bude ochva. Zdsa, e u je za obzorom na Czartorii, tam slnko rchlo rozpli vpencov skaly, biele, a z toho bolia oi.

Dievat z vpravy si obliekli ortky, chlapci trik,Nemsta aj obaja doktori prejavili svoj stupok poasiu tm,e si vyhrnuli rukvy na koeliach. Ma te mylienka, estrvim horce poludnie v chladnom vntri starej budovy.

Nad moiarmi nehybne ako vrtunky visia nevek v-ky, poletuj roje malikch iernych muiek a hustne mdl,

dusiv zpach hnijcej vody. O trochu alej sa rozprestierazelen koberec lk s ozdobou ltch a fialovoruovch kve-tov, ktor hr tenuk, jemn hudbu lnych konkov,


37/265

chvejcu sa ako pavuina. Miliny ich hojdaj stebl trva vyzer to, akoby lka ila, hbe sa od slabho vnku, kto-r udsk koa ani nepocti. V blzkosti kostola necti prk-re vpary bahna. Vemocne tu vldne va kvitncich lp,

ktor bzuia pln viel. Kamenn steny ahostajne pohlcu-j prdy slnenho svetla. Nasten s akmsi vntornm,stronm chladom.

Ke od kostola som dostal v Upornej, v malom domeveda jednoduchho drevenho kostolka, kde sa odbavujfarsk nboensk obrady. Prepotsk kostol bol toti v ro-ku 1939 iastone znien: delostreleck nboj vyplil je-ho vntro. Tie ke mi dala tun, hdam u pdesiat-ron ena s notekom malm ako nprstok schovanmmedzi veselmi, bacuatmi lcami. Zvyknut na to, eo pamiatkov budovu sa zaujmaj vskumnci, len sa

ubezpeila otzkou: Vy ste z Uroczyska, vak?Z Uroczyska? To v preklade znamen: z Tajomnho mies-

ta. Ako pekne to znie. udia z Upornej ns iste volaj: Tz Tajomnho miesta."

K je ak, z kovanho eleza, majstrovsky vygravro-van. Pritom je vek ako k pekelnej brne alebo ako ksvtho Petra do neba. Otvraj sa nm dvere predsienekostola, priom strane krpu a pskaj, akoby v kovejdierke sedelo sto ertov, ktor zabudli na posvtnos kostol-

nho prbytku. V predsieni zapcha piese a stuchlina a prikadom kroku sa spod nh dvha kdol prachu, akoby kto-si silno vybafol dym z fajky. Prach drdi nos ako nupavtabak. Ale ete jeden krok, oi privykn na ero a u sa anikcha nechce, necti ani pach plesne a stuchlinu. Vidieu len prekrsne sochy nad hlavnm vchodom do prepot-

skho kostola, z bieleho pieskovca vytvoren ndhern ro-mnsky portl, vyzdoben kostoln vchod.

Vysoko nad hlavou je betnov strop vybudovan u po


38/265

poiari, aby sa zabezpeila cel pamiatkov stavba. V pred-nej asti kostola je znien oltr s ohorenmi iernymi kpami gotickch veiiek, na opanej strane empora, akoby

vek balkn pre zbor a organ. Lene vtedy, ke tento pre-potsk kostol stavali, sedvali tu vekomon panie, aby sazastnili na svtej omi. Po celej dke kostola s irokgalrie, rozdelen stpmi, ktor podopieraj romnskeoblky. To s tie trifri, o ktorch vo svojej dipute hovo-rili dvaja vedci.

Prezrel som kad kt kostola, dokonca som vyliezol aj

na vee po zkych kamennch schodoch, ktor sa krtiaokolo tvorcovho stpa. Overil som si jednu z prednost ro-mnskej stavby: presn proporcie bonch lod vo vzahuk lodi hlavnej.

V kadej romnskej stavbe mus rka bonej lode zodpo-

veda rke dvoch oblkov hlavnej lode. Tak je pravidlo, ta-k je logika kontrukcie.

Teraz u chpete poudovanie oboch doktorov, ke zisti-li, e paraleln steny prepotskho kostola nie s rovnakodlh? Prili na zhadu, lebo neschopnos staviteov tu ne-

prichdza do vahy. Kostol postavili majstri, vek stredo-vek majstri. Ak postavili dlhiu stenu, a druh paralelnkratiu, muselo to ma nejak dvod.

Presne som zmeral vonkajie steny kostola. Spomete siteraz na sla, ktor zskali doktori. Oni vymeriavali krok-mi, ale ja kovovm psmom.

Dka kostola vonku zo severnej strany je 29 metrov50 centimetrov. Z junej 31 metrov. Vntri 29 metrova ani centimeter viac. Chpete? Vntri iba 29 metrov.

Na mieste, kde s veraje, zistil som hrbku mrov. Tedamr kostola je hrub 50 centimetrov.

Teraz sme na stope k rozlteniu zhady. Sta urobi dvamal aritmetick kony, ktor napokon u mm vo svojomzoite.


39/265

Severn stena m 29 metrov 50 centimetrov. Odrtajmez toho 50 centimetrov teda hrbku mra, a dostaneme29 metrov. Prve tak ist dku m vntorn stena kosto-la. Take nie tu, nie v severnej asti kostola njdeme vy-

svetlenie zhady.Jun stena z vonkajej strany je dlh 31 metrov. A dkatej istej steny vo vntri kostola je 29 metrov. Rozdiel 2 metre. Mr junej asti je hrub 2 metre, o meter a polhrub ne ostatn steny celej stavby.

V tom dvojmetrovom priestore mru sa mono nach-

dza nejak skra. Kvli nej stredovek stavitelia postavilihrubiu stenu. Skra m, prirodzene, aj svoje vlastn ste-ny. Ak pripustme, e nie s in ne v celej budove, tak ichhrbka je takisto pol metra. Skra m teda 1 meter rkya je medzi dvoma pdesiatcentimetrovmi stenami. Ako

som presne zistil zmerajc jun tt kostola cel skraje dlh 3 metre.1 m x 3 m = 3 m2. To s jej rozmery. Skru umiestnili do

rohu, kde sa kon jun bon lo a zana sa polkruhovapsida. Jednu stranu skre tvor jun stena kostola, ostat-

n strany tvoria vntorn steny oddeujce lo od apsidy.Skra by mala ma vchod alebo v kadom prpade aspootvor, cez ktor sa mono dosta dovntra. Dlho a trpezli-

vo som skmal jun stenu. zkostlivo som prezeral kadkame zvonka i zvntra budovy. Vade bola hladk, rovnstena bez stopy po trbine, bez najmenieho otvoru, do-

konca bez akejkovek pukliny. Iba vntri prepotskho kos-tola v mre uzatvrajcom jun lo bola vek kamenntabua s vemi zotretm latinskm npisom. Sotva sompretal niekoko slov prvej vety:Vive diu vitamque tuam

perpende...Ostatn slov boli celkom zotret.

Na tej tabuli je aj basrelif: kanonik s biretom na hlave.Ach mil pni profesori! Nikdy by som si nebol pomys-

lel, e moje zahanie na vyuovacch hodinch mi bude


40/265

prekkou na ceste k rozlteniu zhady starho prepot-skho kostola.

Mm poiada profesora Nemstu, aby mi preloil tchpr slov? Je to mj priate. Ale ani priateom (ak ich ne-chceme strati) sa nepriznvajme k svojej nevedomosti.Obrti sa s tm na Babie leto? Bol by to riadny trapas! Nie,na Uroczysku nebolo nikoho, komu by som sa mohol pri-zna k nedostatkom vo svojom vzdelan.

Ke som sa vracal na Uroczysko, stretol som Nietajenka,ktor sa zakrdal po ceste. Prve bola poludajia pava

a on iel v plti prehodenom cez plecia a osi ukrval podpazuchou.

Pssst! poloil si prst na sta. Nepovedzte ni Nemstovi. Nesiem sliepoku. Mal plemenn sliepoku...

ahostajne som mvol rukou. o ma po Nietajenko

vej sliepke?Vive diu vitamque...Neviem preloi ani zo-pr latinskch vrazov. Nao s mi vetky znalosti, mojesksenosti?

Zrazu zo ma opadol pocit obrovskch pochybnosta odporu. Nedveroval som si, pochyboval som o svojej

schopnosti rozlti tajomstvo. A sasne som pociovalnechu voi sebe, voi starmu kostolu, voi svojmu poby-tu na Uroczysku.

Nietajenko sa uchtal veda ma a hadiac mi do tvre,penlivo proskal ako neposlun iak, ktor modlik, abyste nepovedali uiteovi, o vyviedol:

Chovali ste niekedy sliepky? Nie? koda. Nie je to prav-da, e sliepky s hlpe. Vdy ma to rozli, ke niekto po-

vie: Sprost ako sliepka." Niektor sliepky s mdrejiene psy. O tom nieo viem. Naozaj. Polroka som dralsliepky vo svojom byte. Mdre boli a, a... Spali na podu-

ke ako lovek, nky naahovali, hlvky kldli na vankik.V salniku som im pod stolom urobil bidielka. Chpete to?

no, no, mechanicky som prikyvoval.


41/265

V salniku sa zdriavali najradej. Iste preto, e tam bolna podlahe zelen koberec a zdalo sa im, e si vykrauj potrvniku. Veru, sliepky vbec nie s hlpe. Ale istho daena prikzala gazdinej, aby sliepkam odala hlavy. A stalo

sa. Nemyslte si, e eny s krvilanejie ne mui? no, no, zamrmlal som, pritom som vak myslel naosi celkom in. Ve ak je zo ma detektv?Vive diu vitamque tuam perpende...Ach, keby sa o mne vedelo, ako mlo

viem, ak som bezradn pri piatich latinskch vrazoch.Chodnk na Uroczysko je zky a Nietajenko, uchtajc

sa popri mne, podchvou pravou nohou zapad do blatamoiara.

Ale raz som choval tri plemenn japonsk sliepky a ko-htika. Malik, nevek, ako holbky. Ach, ak s to pek-n a bystr stvorenia! Neviete si to predstavi, pane, vak?

Nie, nie, neviem si to predstavi. Ve prve. Vravm vm, ako ndherne kikirkal ten ko-

htik. Naozaj pekne, a ja to viem oceni, hoci moja enatvrd, e nemm hudobn sluch. Chpete to?

no, no, prikvol som.

A viete, o sa stalo s mojm kohtikom? Jednho damu moja ena odrezala hlavu. Predstavte si, e toho koh-ta potom ete aj uvarila a zjedla ho na obed ako keby ni,ako by to nebol ten koht, ktor mi tak pekne kikirkal...

Konene sme doli do ciea. Zastavil som sa na chodn-

ku a povedal som drazne: Predsa o niektorch uoch mono poveda: Sprostako sliepka."Vive diu vitamque tuam perpende,pn doktor!

Zamrkal oami, v ktorch sa mu zrailo vek prekvape-nie. Dlho stl na mieste, dral pod pazuchou sliepku, kto-r zrazu zaala kotkodka a chcela sa mu vytrhn z rk.Dlhmi krokmi som voiel do baraku a hodil som sa nadreven priu vo svojej izbe.

O chvu sa do izby vrtil Nemsta. Oi mu blskali, neve


42/265

del som, i od radosti alebo od hnevu. Zvyajne sa vedel ve-mi ovlda a bol pokojn, no teraz sa prstami krabal vo svo-jej iernej briadke. Ke ma uvidel lea s dos smutnm vra-zom tvre, s rukou bezradne zvesenou k zemi, zaal mi vyta

Kde si bol vye pol da? Zmizol si bez upozornenia.Had erta Kuwasu? Nedovolil mi ni vysvetli. Mvolrukou, ke som chcel osi poveda na ospravedlnenie.Stril mi do ruky cigaretu a podal horiaci zapaova.

My sme tu urobili kapitlny objav, oznmil. A toplnou nhodou. Ete nemem poveda ni ist, nevyslo-

vujem nijak hypotzu. Ale vsta, sm sa na to pozri. No,vstvaj! o sa s tebou deje? Bol netrpezliv, ke videl, akoapaticky sa dvham z prine.

Lapil ma za plece a takmer nasilu ma vytiahol z baraku.Videl moju nechu a odpor, preto bol oraz nervznej, le-

bo nechpal, e sa obvam stretnutia s Nietajenkom.Hanbil som sa za to Vive diu vitamque..., ktor som

vyslovil na zver rozhovoru, priom som nevedel, o toznamen.

Ech, si ty udn patrn, dohovral mi Nemsta.

Chvami m v sebe vetko natiahnut ako struny na huslikch. Potom zrazu strat energiu, a je to protivn. o jes tebou? To a ten volejbal tak dojal?

Teda u aj to vie! Prirodzene, Babie leto sa nezdrala. Akstrane odporn je t dievina!

Mykol som plecami. Hlpos! Nezmysel! Jednoducho ma trpi horavaa zle sa ctim.

Ohodnotil ma vedecky". Modrook blondn. Vysok, chud, slabo vyvinut

hrudn k. Najlepie ti vyhovuje jar a skor jese. Zomrievak najpravdepodobnejie v jeseni alebo na jar...

... Str sa ryavch blondn. Tvojm sokom bude bru-net s hriadkou... doplnil som ten horoskop.


43/265

Nemstu znova zaal suova jeho kapitlny objav". a-hal ma za mohylu a celkom na okraj Uroczyska, kde sazhromadila cel naa vprava. Stli v skupinkch a o om-si sa ivo rozprvali, niekok kaali, hrabali v zemi a z a-

su na as radostne vykrkli. Okolo tej skupinky kril ve-kmi krokmi a s rukami zaloenmi za chrbt Narkuski,akoby sa hral na chod peiak okolo". Hrubm hlasommonotnne hundral:

Zaujmav... vemi zaujmav... Zaujmav, vemizaujmav.

Uvidel som aj Nietajenka. Naastie on si ma nevimol.Pokaiaky spolu s Babm letom vyhrabval zo zeme zarastenej medunicou vek kamenn kocku. Tak kocky udrali v ruke niekok tudenti. Nemsta vzal jednmuz nich kame a dal mi ho, aby som sa pozrel.

o me poveda o tom kameni, o dr v ruke?Pozrel som na raz aj druh raz. Obyajn ula, dltom

kamenra spracovan na kocku. Ni ti nepripomna, naozaj ni? pobdal ma Nemsta

a obzrel sa za seba, za moiare okolo Uroczyska. Pozrel som

sa tam, kam on upieral zrak, na obrovsk zrcaninu kosto-la. Teraz som uhdol: Ach tak, chpem! Z takchto ulovch kociek je vysta-

van prepotsk kostol. Konene, vydchol si Nemsta. Mal som o tvojej in-

teligencii lepiu mienku.Rchlo som sa obzrel. Nie, Babie leto nepoula ttoNemstovu poznmku. Spolu s Nietajenkom ahali zo zemeu tretiu kocku. Zrazu vykrkla: *

Pn profesor! Pozrite! Tto nemono vytiahnu. Je primurovan k podloiu. Tu v zemi s asi zklady nejakej stavby.

Nemsta pribehol k nej a potvrdil sprvnos jej objavu.Potom spokojne povedal:

no. To som prve predpokladal.


44/265

Narkuski sa pristavil a tajomne mi epol: Zaujmav. Vemi zaujmav...

A znova zaal kri okolo, ale mlilinko rchlejie nepredtm. Vidie, e jeho zvedavos znane vzrstla.

Napriek vetkmu som stle nerozumel, preo m tenobjav tak obrovsk vznam.

Preo ste preruili prce na mohyle? Rozhodol som sa rozdeli nau vpravu, vysvetoval

mi Nemsta so zhovievavm smevom, ktor neznam. Jedna skupina bude alej rozkopva mohylu, druh zasa

bude dkladne skma miesto, kde sme objavili ulov koc-ky. Nala ich Irena. Veru no, lepie bude zbavi sa voi nej

vetkch predsudkov, dodal, ako keby si domyslel, o voinej ctim.

Na poludnie som dovolil hodinov oddych, hovoril

alej. Dievat tu nali ksok zeme, kde medunica neras-tie tak vysoko. Roztiahli si deky, chceli sa opaova, akobymali mlo slnka pri prci. Lene zistili, e sa im na dekchle nepohodlne, lebo osi tvrd ich tlailo do chrbta. Mojaasistentka (preo zdrazuje to moja"?!) napokon zdvih-

la deku, pohrabala sa rukou v trve a natrafila na kocku.Ako som ti u povedal, v tejto veci nehovorm nijak hypo-tzy. Prepotsk kostol XII. storoie. To u nie je moja do-mna, ale historikov. Jednoducho z obyajnej zvedavostisom sa rozhodol bliie preskma cel vec. Me mi to

ukodi? Ve preo sa ulov kocky nachdzaj na Uroczysku? Koko je odtiato ku kostolu? Asi tyristo metrov.Z akho dvodu sa teda nachdza stavebn materil, ktorpouili pri stavbe kostola, v takej vzdialenosti, na osame-lom ostroveku obkenom moariskami? Nablzku nies nijak ulov lomy, museli ju sem priva. Je to doscenn materil, najm ak je u opracovan kamenrmi.Nenachdza sa tu len nhodou. Teda, ako si sm poul, naUroczysku s zklady nejakej budovy.


45/265

Trochu som sa na Nemstu hneval, ani sm neviem pre-o. Zlostne som zapochyboval:

Viem, kam mieri. e t stavba bola postaven v tomistom ase ako kostol, z toho istho materilu. Je to fakt.

Pravdepodobne tu bvali kazi alebo tu bola in budovapatriaca k prepotstvu. Ni prevratn.

Nezmysel. Ubytovanie kazov tyristo metrov od kos-tola? Mysl, e odtiato chodili po chodnku cez blatoa moarisk? Nebolo jednoduchie vybudova budovu uby-

tovne v blzkosti kostola?Zahmkal som strane rozpaito, lebo k nm podiielNietajenko. Ke ma uvidel, znova prekvapene zamrkal ako

vtedy, ke som mu povedal tie latinsk slov. V oiach malakoby nem otzku, prosbu o vysvetlenie. U takmer otv-ral sta, ale napokon sa vzdal otzky, obrtil sa k Nemsto

vi a povedal mu: Prechdzal som sa po dedine, pn kolega... ech, no tak,

braek... jachtal. Chcel som si overi ist predpoklad. Zhlboka sa nadchal, akoby sa chcel ponra, a spustil: Gazdovia v Upornej maj sokle stajn aj domov uroben zo

ulovch kociek. Sptal som sa, kde ich zobrali. Priznali sa,e z Uroczyska. Pred rokmi tu bez itku leala halda obro-

benho kamea. Nu ho zobrali na sokle. Tak sa veci maj...Ale o sliepke, ktor kpil, ani slova! Ve do dediny iiel

po sliepku a nie overi si ist predpoklad".

Kee som vedel, e Nietajenko klame, nectil som sa uvoi nemu vinn ani zahanben.

Nateen Nemsta sa zamyslel a prstami si hladkal svojuiernu briadku.

no, pn doktor. Na Uroczysku bola nejak budova.

Stredovek budova.Privolal k sebe Babie leto a prikzal: Treba dkladne odhrn zeminu aj medunicu. Odkry-

jeme cel zklady a tie nm hdam najlepie povedia, ak


46/265

vek bola budova. Stade bude u len krok k tomu, aby smeurili, na o slila.

Z baraku sa ozval hlas gongu. Dnen sluba prve skon-ila kuchtenie obeda.

Ke sme sa usadili pri stole, rozhodol som sa, e je unaase skoncova s nzorom, ktor tu o mne vznikol, esom drevo, ktor nevie hra volejbal a mono mi to ani

bohvieako nemysl. Preto som z nioho ni vyhlsil: N prepotsk kostol ukrva tajomstvo. Jun stena je

o poldruha metra hrubia ako severn. Mm podozrenie,e sa tam nachdza nejak mal zamurovan priestor, neja-k skra.

Veru tak, plesol rukami doktor Nietajenko. Prvetak podozrenie som mal aj ja. Skra.

Ja tie, pridal sa Narkuski. A dodal: Nemyslte si, etreba ihne preskma tto zleitos?

Profesor Nemsta ns sucho preruil: Uroczysko, ako sa ukazuje, skrva vea zhad. Rovnako

je to aj so starm kostolom. My sme prili sem preto, abysme rozkopali praslovansk mohylu, lene teraz sa objavili

tie ulov kocky na ostroveku Uroczyska. Nemme dos slani prostriedkov, aby sme ihne preskmali vetky tajom-stv tohto zkutia. Tm skr, e nm stle preka ten le-gendrny ert Kuwasa. Navrhujem preto, aby sme teraz ne-chali na pokoji zhadu, ktor objavil pn redaktor. Pokia

ide o ma, tak by som mu poradil, aby sa radej zaoberalKuwasom, a nie kostolom.

A hotovo. Hoci som prejavil svoje detektvne schopnosti,ni som tm nedosiahol. Navye mi profesor Nemsta jem-ne vynadal.


47/265

47

P I A T A K A P I T O L A

Snov vidiny Rozhovor na mohyle Nepodaren nvnada

Vive diu... Zhada Uroczyska o sa stalo s relikvirom?

Tajomstvo z roku 1331 Svedectvo ptnika Boguslawa

Non prenasledovatelia Bitka

N a Uroczysku s pekn noci, hoci tu nepou jemn u-menie lesnch stromov ani zvun cvrlikanie svrkov v de-

dinskch zhradch. Ke na chvu zmkne kkanie iab,mono pova ticho rozahlch moiarov, sotva poutenbzukot hmyzu elestiaceho vo vysokch byliach medunice.A obas v tom bezodnom tichu osi strane upne, tajom-ne. A sa zachveje pri mylienke na hlbok bahno, spome-nie si na straideln historky, ktor si niekedy poul, o uto-

pencoch, o slizkch, dlhch chpadlch, ktor sa naahujz hlbn, aby chytili a stiahli okoloidceho loveka.

Cez de sa moiare zdaj celkom mtve, ale predsa ak-si veselie. V noci ij vntornm, utajenm ivotom. Pre-zrdza ho iba obasn plechnutie vody, zabublanie bahna,

z ktorho sa obas vynor bublina, a niekedy osi ako tichvzdychnutie z unavenej hrude.

Mesiac tu svieti in ako vade inde. Hmlisto, lebo jehosvit zvyajne zmkuje ahk opar vychdzajci z moarsk.m je de horcej a noc po om chladnejia, tm v-

mi opar nad moiarom hustne, vzna sa oraz vyiea vyie, potrhan na hrub stpy. Vade tu cti zreten,smradav pach hniloby, trstiny, bahna, vodnch rias pl-

vajcich na hladine. Milinov roje komrov toia nezvy


48/265

ajne zkerne a priliepaj sa na tvr spolu s odpornou ro-sou. Vtedy je Uroczysko nebezpen pre krvilanos kom-rov a vlhk, malarick ovzduie.

V t noc som spal vemi zle. Spoiatku som sa dlho pre-

hadzoval na prini a nespavos mi dala naplno pocti tvr-dos dosiek. Spnok mi znemoovalo aj kriekanie iabv moarinch, ale okn som nechcel zatvori, lebo bola ho-rca a dusn noc. Trpil ma mdl, lepkav zpach bahna,drdilo ma vzdychanie na susednej prini leiacehoNemstu, ktor dchal tak ako, akoby mal na prsiach u-lov kocky. Napokon som predsa zaspal, ale mal som aksny. Snvalo sa mi, e sa tlam v tmavom vntri prepot-skho kostola ako v labyrinte bez vchodu. Z kamennej ta-

bule sa na ma zlostne smeje tvr kanonika v birete, leneto nie je kanonik, ale ert Kuwasa. Kamsi som beal, utekalsom, spadol som do hlbokej studne vyhbenej v ule. Dedo

bylinkr z lk kval na ma zakrivenm prstom a osi ho-voril, lene jeho hlas som nepoul...

Prebral som sa unaven, hlava ma bolela, na sluchchsom ctil akoby dery malm kladivkom. Za otvorenm

oknom baraku sa rozlievalo ostr mesan svetlo, abykkali u tichie, ospalo. Dlho som leal na prini, otvore-nmi oami som hadel priamo do mesanho svitu, tlmilsom boles hlavy stenm zvukom abch hlasov. Lenenezaspal som znova. Poznm sa. Teraz mem bdie a lea

a do rna...V tak dusn noc, ako je dnen, komre tiahnu

z ostroveka na moiar a dym z cigarety me lovekauchrni pred ich tokom.

So zaplenou cigaretou som preliezol cez parapet okna.

Mal som krtke pyamov nohavice a prenikav chlad rosymi napriek papuiam objal lenky aj nohy. Pomaly som vy-kroil smerom k mohyle a naval som, ako sa mi o nohyobtiera trva aj medunica, pozoroval som pruh tmavej


49/265

stopy poliapanch a kvapiek rosy zbavench rastln, ktorsom nechval za sebou.

Ktosi za mnou zakalal a ihne zobudil abiu rodinku pribrehu ostroveka. Dlhmi, opatrnmi krokmi ma dobehol

Nemsta. Oboch ns trpia duchovia Uroczyska, povedal po-

lohlasne. Nespal si? zaudoval som sa. Ani som oka nezamril. Trpi ma zhada ulovch ko-

ciek. Znepokojuje ma pochybnos, i som urobil dobre, kesom sa tm zaal zaobera. Ve tm sa oneskor vskummohyly.

Mlal som. On tu bol fom, on zodpoved za vetko.Odrdza ho? Poznal som ho natoko dobre, aby som siuvedomil, e je to zbyton. Ak sa dostal na stopu poda je-ho mienky zaujmavej veci, nedal by sa z nej odohna.

Sadli sme si na mohyle veda vkopu, ktor dnes zaalikopa. upol som si a rukami som si objal kolen. Nemsta,km urobil to ist, chvku sa zabval tm, e si prespal cezprsty hrste chladnej zeminy z mohyly.

Tto osamel mohyla na ostroveku medzi moiarmiukazuje sa ako najzaujmavejia zo vetkho, o som dote-raz pri vkopoch skmal, vysvetoval Nemsta. Ale na-priek tomu je u niekokou v mojej archeologickej praxi.Mrz ma to, ale priznm sa, e u nepociujem tak naptie

ako pri prvch desiatich. Mono preto som sa tak silno chy-til nlezu kociek, hoci to nie je mj odbor. Ach, prepotskkostol! Koko tajomstiev je s nm spojench, koko nevy-svetlench zhad...

Drepol si k vkopu a zaal v zamyslen kva hlavou, ha-

del na temnotou zahalen moiare, kde sa rtal tvar stre-dovekej stavby. Azda aj Nemsta vie o nesprvnych rozme-roch kostola, o skri aVive diu vitamque...?

V zlomku sekundy skrsol vo mne bystr pln. Rozhodol


50/265

som sa hodi Nemstovi ako hik s nvnadou latinsk v-razy z kamennej tabule na skri. Ak sa Nemsta chyt nanvnadu, bude chcie bliie vysvetlenie, a vtedy bez poia-dania sm prelo latinsk slov,

Vive diu... vitamque tuam perpende...povedal som potichu, pomaly, ale drazne.

Vive diu... zopakoval Nemsta ako ozvena, snvajco omsi. A hne dodal:

A o z toho vivediu?o tak urobm, o vek vyko-nm? Mj ivot je neustla honba za zhadami, z ktorch

iba jednu desatinu viem rozlti, jednu z desiatich.Nechpal som. Celkom ni som nechpal. Nemsta zhl-

tol nvnadu, ale zareagoval filozofickou vahou o zmyslesvojho ivota. Azda prve o to lo v tch niekokch latin-skch slovch?

Uteujem sa iba tm, e ete takmer cel ivot mmpred sebou, dodal.

Vive diu... vitamque tuam perpende... riskol som znomu hodi hik.

Mykol plecami a odvetil znervznene:

Preo do ma tak zabda? o vid v mojom ivotenerozvne?Keby nebola tma, Nemsta by si bol iste vimol, e som sa

od hanby poriadne zaervenal. Nie, nikdy viac si nedovo-lm takto experimenty. Prv raz, zd sa, som urazil poest-

nho Nietajenka, a teraz som sa takmer niem dotkolNemstu. Ale m? Keby som toto vedel...Aby som zaretuoval svoju netaktnos, rchlo som od-

vrtil Nemstove mylienky inm smerom. Spomnal si zhady prepotskho kostola. Je ich vea,

vak? Zhad m veru dos. Na niektor som naiel sprvnu

odpove, ale niekoko z nich je ete stle nevysvetlencha hdam u aj zostan, lebo odpove je v dvnej minulos


51/265

ti. Iste som ti nehovoril, e ete ako tudent som svoju prvsamostatn vedeck prcu psal prve o prepotskom kos-tole v Upornej. Vtedy som ete nebol rozhodnut, i samm venova archeolgii, alebo budem tudova histriu,

presnejie stredovek. Prv moja prca bola z histrie. Na-pokon to bola nevydaren prca. Zobral som ju teraz naUroczysko pre prpad, e ak a zaujme prepotstsk kostol,iste bude chcie pozna jeho dejiny. Svoju prcu som po-stavil na cirkevnch knihch, ktor som naiel v lodskomarchve. Mnoh z tchto materilov citujem, pouil som

vea dt a historickch faktov. Chybou mojej prce bolaprve t faktografia. Vytali mi, e sa zbytone podrobnezaoberm detailmi, neodvodnene skmam historickhdanky a nedostatone som rozpracoval tzu, ktor pri-niesol ete pred vojnou jeden znmy historik. Tzu, e pre-

potsk kostol bol svojho druhu strnou budovou parla-mentu s osobitnm urenm.Parlamentu zameranho protiseniorlnej vrchnosti nstupcu Boleslawa Krivosteho.ia, ako som ti u povedal, nenamhal som sa potvrditto tzu, zaujali ma historick zhady. Moja prca bola

ohodnoten zporne. To ma znechutilo a vyvolalo vo mneodpor k histrii. A je to dobre. Som azda lepm archeol-gom ne historikom.

Preruil rozprvanie. Hlasitm plesknutm ruky zabilkomra na vlastnom krku. Vyhrnuli sme si goliere pym,lebo hoci bola tepl noc, vstali sme spod rozohriatych pri-krvok a od moarsk obas zavial chladnej zvan vetra.Predvdavo som si na prechdzku vzal zpalky a katukucigariet. Dymom sme odhali komra, o nm bzualnad uchom.

V diake na kraji bahna, trocha ernej ne hviezdami

posiata obloha, je atramentov tie priupenho zvie-raa", bliie je stran, tajomn pustatina moiarov orazastejie eren zvanmi vnku, elestom trstiny a apo


52/265

tom serenej vody. N rozhovor nezobudil aby. Dookolapanoval pln pokoj a mesan svit akoby stuhol na medunicovom koberci ostroveka a rozbitch zrkadielkach vod-nch kalu, fakov rias a trsoch bahennch rastln.

Nemstu nebolo treba nti do rei. Nlada noci na tom-to romantickom mieste podporovala jeho zhovorivos.

Som presveden, e po prchode na Uroczysko si si po-loil otzku: preo prepotsk kostol, zzran klenot ro-mnskej architektry, stoj prve v takej pustatine? Ve zatakto stavbu by sa nehanbilo nijak vek mesto v Posku,

ba ani v Eurpe. Ako sa do takej malikej dedinky akoUporna dostal ndhern stredovek kostol? Tto otzka jeete nstojivejia, lebo ako z dejn vieme, nealeko odtia-to bol iba nevek hrad. Azda to bol iba nie rozmar, orozhodlo o tom, e tu vznikol vekolep prepotsk kostol?

Vrtoch? Mono trochu aj vrtoch. Rozmar eny, ktor chce-la zska moc a slvu. A tu je prv zhada tohto kostola.Historici ju u rozltili. Ale s aj in, alej vykladalNemsta. Jedna z nich mi dlh as nedala spva, ako sa tozvykne v takom prpade hovori. Toti, ak a to zaujma, vie-

me z historickch dokumentov, e v roku 1331 kriiaci na-padli tieto oblasti Poska. Medzi inm sa kriiaci pokalidoby obrann, siln, strny prepotsk kostol. V roku1339 v sdnom procese proti kriiakom, ktor viedol p-pesk nuncius Gerhard de Carceribus, hovor sa aj o dob-

van tohto kostola. Ale napriek siliu a nmahe nedostalsom sa k vetkm materilom o procese, mono sa stratilipoas hitlerovskej okupcie. Dozvedel som sa iba to, e vte-dajie posk duchovenstvo aj nai rytieri alovali kriiakovz toku na Upornu, dobytia prepotskho kostola, odvlee-nia brniacich sa kazov a poskch rytierov, ako aj krde-

e nesmierne cennej, drahokamami zdobenej staurotky,ie relikvira s drevom zo svtho kra. Poas procesu sakriiaci priznali k toku na kostol. Ale rozhodne popierali,


53/265

e by odvliekli do zajatia rytierov a kazov, ktor sa v ombrnili. Takisto tvrdili, e neukradli vzcny relikvir. A nie-len to. Obvinili Poliakov, e zajali as oddielu, ktor napa-dol prepotsk kostol. A v tom oddieli boli slvni, bohat z-

padn rytieri. Vypouli desiatky svedkov, zapsali obrovskmnostvo vpoved a protokolov. Nedoptrali sa pravdy.A ke sa vtedy nevedeli doptra, je to mon teraz po vyeessto rokoch? Azda obvinenie kriiakov, e Poliaci zajaliich rytierov, bol iba vmysel? A bolo vari rovnakm klam-stvom aj popieranie krdee vzcneho relikvira a zajatiaposkej obrannej posdky?

Nemsta hovoril oraz tichie a tichie, akoby sa vlastn-mi slovami uspval. Azda on, ktor tudoval dokumentyz poskokriiackeho procesu, si teraz v duchu predstavovalsdnu sie, obvinench pynch mnchov, zahalench do

bielych plov s iernymi krmi, ako brka zamraenhoppeskho nuncia Gerharda de Carceribus a zstup sved-kov predstupujcich pred sudcov meanov, poskch ry-tierov z desiatok splench, zniench, kriiakmi vylpe-nch hradov?

... Na procese vypovedal aj ptnik, aksi Boguslaw, kto-r sa nhodou vtedy nachdzal v Upornej. Vyrozprvalnunciovi aj sudcom, e poas njazdu kriiakov sa vystrae-n ukryl v kostole, vyliezol na jednu z ve a tam sa zabarikdoval drevenmi doskami a trmami. Z okna vee videl,e kriiakom sa v noci podarilo prebi sa do vntra kostola,ale pobudli tam krtko, nie dlhie ne pol otena. Ozvalsa aksi krik pred kostolom, prenikav, varujci vkrik vy-hnal kriiakov z kostola. Vetci vyplaene uli... Ptnik Bo-guslaw presedel na vei tri dni o hlade a bez kvapky vody,lebo sa obval nvratu nepriateov. Smd ho vak printil,

aby odvalil dosky a trmy a ziiel z vee. V kostole naiel dvetel klerikov dorban memi kriiakov. A to bolo vetko.Kriiaci sa nevrtili, ale takisto sa stratila aj stopa po ka


54/265

zoch a rytieroch z kostola a zmizol aj relikvir vzcnastaurotka. Dvomi prstami poloenmi na kr odprisahalptnik Boguslaw pred Gerhardom de Carceribus pravdi-vos svojej vpovede. Nevidel, e by kriiaci pri teku z prepotstva vliekli so sebou zajatcov. Pri teku to treba pam-ta. Tmi slovami sa potvrdzuje tvrdenie kriiakov o strateasti ich oddielu...

Nhle akoby mi elezn kliete zovreli rameno. Nevykrkol som od bolesti, lebo Nemsta mi rukou prikryl sta.

Tichoooo! upozornil ma takmer neujne.

Neviem, ako sa to stalo, e prve on, ktor rozprval (s-ce vemi potichu), prv zaul elest. Prichdzal od chodn-ka cez moarisk a bahn. Ktosi prichdzal od kostola, do-stal sa na ostrovek a aby si skrtil cestu do baraku,predieral sa teraz cez vysok medunicu. Ete ho nebolo vi-

die, stle ho zahaovala tma. ierny odev splval s tmavouzeleou rastln, ktor vydvali elest tm, e sa mu dotka-li odevu.

S dvaja! epol som Nemstovi do ucha.Boli dvaja. Druh sa zakrdal po opanej strane mohyly.

Na ostroveku sa rozdelili a obchdzajc mohylu po dvochbrehoch Uroczyska, blili sa k baraku.o chceli? Kto to bol? Zvierat alebo udia? Zvierat by

sa pohybovali ovea tichie. Celkom iste to boli udia s nienajlepmi zmermi, ke napriek tabuke zakazujcej

vstup prili a na ostrovek. A to v noci. Navye nie chod-nkom, po ktorom zvykneme chodi.

U raz sa nm stratilo nradie. Nemsta doviezol nova hdam to bolo cieom nvtevy dvoch podozrivch osb.Lene tentoraz sme pouli kad ich krok a mali sme ancuchyti aspo jednho z nich. My sme boli dvaja aj oni boli

dvaja. Oni, ako sa dalo predpoklada, boli vyzbrojen, hocilen obyajnmi kyjakmi, ale my sme boli v pyamch, s ho-lmi rukami.


55/265

Nemstova dla opret o moje rameno sa chvela odvzruenia. Aj ja som bol vzruen, drkotal som zubami,akoby som sa triasol od zimy. Vo vykopanej zemine som na-hmatal v kame a stril som ho Nemstovi do ruky. Ha-

dal som al pre seba.Zakrdajce sa postavy boli oraz bliie k baraku. Jed-nho od ns delila mohyla, ale druh iel priamo a zrazusme zazreli v tme iernu siluetu postavy. Napredovala po-maly, ostraito, nachlen dopredu.

o si poa? V tej chvli bola celkom blzko. Ete kroka minie ns, pribli sa k baraku. Ale potom my jej budemest v ceste, ak by chcela utiec.

Nemsta mi op stisol rameno. Znamenalo to hdam,aby som akal nepohnute, aby som neprezradil nauprtomnos.

Ete krok! Druh. Tret. tvrt. Piaty. Zlodej u bol medzinami a barakom.

Teraz! Stoj! Kto je to? Stoj! skrkol Nemsta a prudko vyrazil

zo svojho miesta.

Ako na povel vrhli sme sa obaja sasne, s kamemiv rukch, smerom k iernej siluete zlodeja.Scna, ktor sa teraz odohrala, trvala iba zopr seknd.Po Nemstovom vkriku ierna postava prekvapene

zastala, neprjemne zarazen. Na okamih. Iba na toko,aby zistila, e sme dvaja, e sme jej odrezali stupov cestuz ostroveka. Zlodej si musel vybra, musel sa rozhodn.

Vybral si Nemstu. Na n tok odpovedal protitokom.Rtil sa na profesora, hlavou mu udrel do ps, zrazil hoa stupov cestu mal otvoren.

Bol som iba tyri kroky od iernej postavy. Celou silou

som do nej hodil kame.Trafil som! Do chrbta, medzi lopatky! Neskrkol. Iba sa

trocha prikril a zrchlil beh, vzaoval sa cez Uroczysko


56/265

vekmi skokmi. Ten druh uiel skr, vyplail ho Nemstovvkrik. Po pr sekundch v tme na chodnku ku kostolu st-chol dupot utekajcich nh. Naha ich nemalo zmysel.

Darebci! Banditi! nadval Nemsta, ke sa pozbieralzo zeme. Rozopol si gombky na pyame a masroval si ru-kou boav miesto na prsiach.

Trafil som ho kameom, povedal som pyne. Ja tie. A o z toho, ke uiel. Dokonca som nemal as

ani sa mu prizrie na papuu. Uiel a iste sa u nevrti. Dnes v nijakom prpade neprde sp, vyhlsil som

rozhodne.Detailne komentujc cel udalos, vrtili sme sa do ba-

raku. Zzrak! Nikto z vpravy sa neprebudil, nik nepoulprenikav vkrik Nemstu ani hurhaj bitky. Prirodzene, te-raz nebolo treba nikoho budi. Pln dojmov sme zaahli na

prine, ete sme hodinu predebatovali, ale potom som tvr-do zaspal, bez akchkovek snovch przrakov.

Rno Nemsta podrobne vyrozprval non prhodu. Keby redaktora nebola bolela hlava a nebol by sa vybral

na prechdzku k mohyle, vychvaoval ma, ktovie, i by

sme sa dnes rno neboli znova prebudili bez nradia.Babie leto sa na ma prv raz pozrela bez podceovania.Namiesto toho v jej pohade bolo nemenej neprjemn pre-kvapenie: No, no, kto by to bol od neho akal..."

To ist nahlas vyslovil dohola vystrhan dlh s kockatou hlavou:

e sa takto prhoda musela pritrafi prve redaktoro-vi? Naozaj ste zlodeja trafili kameom? sptal sa ma po-dozrievavo ako prokurtor. A nemohli ste vtedy, ke tenlotor zrazil profesora, pribehn a chyti ho za krk? A v-

bec, preo ste toho darebka trafili kameom do chrbta,

a nie naprklad do hlavy? Bolo by ho to omrilo a mali bysme zajatca. Ale takto... nedokonil, pohdajc mojouneschopnosou.


57/265

57

I E S T A K A P I T O L A

Narkuskho hypotza O besoch, stredoveku a kaplnke

Gnius dlh Njden schodisko Nietajenkov vzdych

Rozhodli sme sa zabezpei proti Kuwasovi Prekraujem

rubikon o znamenal latinsk npis?

Nemsta sa mlil, ke sa domnieval, e pln odkrytie z-kladov spod vrstvy zeminy a trvy mu pome uri, na oslila zhadn budova. Odhalenie zkladov ete vmi

zahmlilo u aj tak nejasn zleitos. Zklady toti tvorilinevek tvorec tri krt tri metre, z oho vyplvalo, e premal rozmery tto stavba neslila na bvanie (napokonnenala sa v nej ani stopa po ohnisku). Ponkala sa my-lienka, i tu nestla nejak obrann vea, strnica alebo

osi podobn. Nie! Ani tto mylienka neprichdzala dovahy. Prepotsk kostol predsa mal dve vemi vysokobrann vee.

Spory vyvolalo aj odkryt vntro stavby: celkom v pro-striedku bol tvorcov kamenn blok vekch rozmerov,takisto neznmeho urenia.

Doerta! nahlas sa durdil Nemsta. Je to nejak ka-menn lavica? Stl?

Od samho rna, meter po metri, dkladne sme presk-mali povrch ostroveka. Nikde inde sme nenali kocky,zdalo sa, e zhadn budova tu stla osamel.

Povedzte mi, nao slil ulov blok, a hne vm po-viem, omu slila cel budova, tvrdil Nemsta. Lene nikmu nevedel pomc.


58/265

Nietajenko v dive cmukal perami, Narkuski mrmlalsvoje: Zaujmav, vemi zaujmav..."

Prechdzal sa s rukami za chrbtom. Chodil ako kai-ca, hojdajc sa premiestoval archu svojho tela z jednejnohy na druh. Mono takto prechdzka mu pomhalapri preman.

Zrazu zastal a neakane vyhlsil: Bol to kamenn podstavec oltra. Ech, to s traniny. Oltr, hi, hi, nazlostene sa zachi-

chotal Nietajenko.

Nemsta o nieom uvaoval, pritom zhlboka poahovalz cigarety.

V mnohch stredovekch kostoloch podobn kamennbloky slili ako oltrne podstavce. Na kameni bola dreve-n kontrukcia, napovedal mu Narkuski.

Ak m Narkuski pravdu, ak je to naozaj podstavecoltra, zaal uvaova Nemsta, tak tto mal budovanebola nim inm ako kaplnkou. Ale nao je, doerta, ka-plnka tyristo metrov od kostola?

Narkuski si bol ist svojm tvrdenm.

Prirodzene, e kaplnka. Ptate sa: Nao, doerta?"Prve pre erta". V mysliach stredovekch ud sa cel svetrojil rznymi ertmi, diablami, zlmi duchmi. Ktovie akstar je poves o ertovi Kuwasovi? Na Uroczysku stla mo-hyla, skr ne zaali stava kostol. Mono u vtedy mohylu

spjali s osobou erta Kuwasu. Uroczysko, moariny, diva osamoten ostrovek musel vzbudzova strach svojou izo-lovanosou. uom v stredoveku nebolo treba vea na vy-

volanie strachu. Postavili kaplnku na Uroczysku, aby odtiazahnali zlch duchov, mono aj erta Kuwasu. Poda mojejmienky je toto cel tajomstvo zkladov a kamennho pod-stavca, tvrdil Narkuski.

Documents

Zbigniew Nienacki - 03 Pan Tragacik a Vzacny Relikviar