Upload
trinhtuong
View
225
Download
3
Embed Size (px)
Citation preview
9.ronk
Vzdelvacia oblas
Jazyk a komunikcia
Nzov predmetu
Slovensk jazyk aliteratra gramatika, sloh
Stupe vzdelania
ISCED 2
Ronk
deviaty
asov rozsah vuby
3 hodiny tdenne
Z toho
poet hodn VP
3 hodiny
poet volitench hodn
0 hodn
Dtum poslednej zmeny UO
1.september 2012
UO vypracoval
Mgr. Anna Malkov, Mgr. Miriam Tukov
Charakteristika predmetu
Slovensk jazyk na 2. stupni Z zaha jazykov, slohov a literrnu zloku. Jazykov a slohov zloka nie je vzjomne oddelen, je v kompetencii uitea urova a upravova si dotciu hodn poda podmienok v danej triede.
Jazykov as predmetu sa zaober problematikou jazyka ako nstroja myslenia a komunikcie medzi umi. Jazyk je vnman ako potencilny zdroj osobnho akultrneho obohatenia loveka. Dobr zvldnutie jazykovho uiva a najm komunikanch a kognitvnych kompetenci (spsobilost) je povaovan za vchodisko kvalitnejch vsledkov celho kolskho systmu a nslednej schopnosti iakov uplatni sa na trhu prce a v skromnom ivote.
Vo vyuovan jazyka je v popred analza a interpretcia textov/prejavov atvorba vlastnch textov/prejavov adekvtnych konkrtnej komunikanej situcii.
Analza a interpretcia jazykovch prejavov poskytne iakom priestor na sebauvedomenie. D ancu objavi a nsledne prejavi pozitvny vzah k sebe a inm, nadobudn primeran sebadveru, schopnos dokza hodnoti svoje prednosti i nedostatky, umon dokza vyjadrova svoje pocity a hodnoti svoj vlastn citov stav, dokza hodnoti svoje sprvanie a jeho dsledky.
Cieom je, aby si iaci uvedomovali jazykov a kultrnu pestros v rmci Eurpy a sveta, ale aj v rmci jednotlivch socilnych prostred. Cez pochopenie vznamu jazyka pre nrodn kultru by mali dospie k chpaniu odlinost, tolerancii a orientcii vmultikultrnom prostred.
Komunikan gramotnos sa m cieavedome budova a rozvja vo vetkch vyuovacch predmetoch s ohadom na ich pecifick potreby.
Jazykov a slohov as predmetu rozvja predovetkm interaktvne vyuvanie komunikanch nstrojov. Vea tm sli aj na rozvoj socilnej interakcie vrmci heterognnych skupn a formovania autonmneho sprvania.
V usporiadan predmetu s v popred komunikan spsobilosti a v zad s jazykov pojmy (predovetkm na Z), t. j. jednostrann tendencia obsiahnu kolsk podobu vednej disciplny. Faktograficky presten obsah je zredukovan v prospech aktivt iakov, ktor maj v o najvom rozsahu interpretano-hodnotiacim spsobom pracova s jazykovmi komuniktmi. Najv akcent sa kladie na vlastn tvorbu jazykovch prejavov, prcu s informciami, itatesk gramotnos, schopnos argumentova ap.
Realizan rovina vzdelvania sa priklonila ku kontruktivistickmu prstupu k ueniu. Znamen to, e rieenm loh iak sm prichdza na zklade usmerovanho zitkovho vyuovania na nov poznatky, ktor vyuujci systematizuje a zoveobecuje.
Na druhom stupni Z sa pokrauje v komunikanom a zitkovom vyuovan so zameranm na zskavanie komplexnch kompetenci:
tanie
Psanie
Vzdelvanie v danej vzdelvacej oblasti smeruje k utvraniu a rozvjaniu kovch kompetenci tm, e vedie k:
podpore sebadvery kadho iaka,
osvojeniu si vedomost a nadobudnutch kompetenci, ktor im umonia vzdelva sa po cel ich ivot a zauja aktvne miesto v socio-kultrnom prostred,
prprave vetkch iakov tak, aby sa stali zodpovednmi obanmi, schopnmi podiea sa na rozvoji demokratickej spolonosti, pluralizme a kultrnej otvorenosti,
zarueniu rovnakch anc socilnej emancipcie pre vetkch iakov,
pochopeniu vzdelvania v prslunom jazyku, v ktorom sa odra historick akultrny vvoj nroda a zrove ako vznamn zjednocujci inite nrodnho spoloenstva a ako dleit prostriedok celoivotnho vzdelvania,
vnmaniu a postupnmu osvojovaniu si jazyka ako bohatho mnohotvrneho prostriedku, k zskavaniu a odovzdvaniu informci, k vyjadrovaniu vlastnch postojov a nzorov,
zvldnutiu zkladnch pravidiel medziudskej komunikcie danho kultrneho prostredia a nadobudnutiu pozitvneho vzahu k jazyku v rmci interkultrnej komunikcie,
nadobudnutiu vzahov k slovesnm umeleckm dielam, k vlastnm itateskm zitkom, k rozvjaniu svojho pozitvneho vzahu k literatre a k alm druhom umenia vychdzajcich z umeleckch textov a rozvjaniu svojich emocionlnych aestetickch cten a vnman,
pestovaniu vedomia jazykovej prslunosti k istmu etniku, pocitu jazykovej prbuznosti a spolupatrinosti s inmi etnikami prostrednctvom ovldania normy spisovnho jazyka,
vies iakov k zvyovaniu jazykovej kultry, ich verblnych stnych ipsomnch jazykovch prejavov.
Vchodiskovou stratgiou vyuovania slovenskho jazyka aliteratry viestom ronku je plynul nadvzovanie na stratgiu vyuovania vpiatom ronku: draz na schopnos komunikcie sohadom na tmu, adresta, jazykov prostriedky acie, tanie sporozumenm arozvoj itateskej gramotnosti, tvoriv psanie aprvky projektovho vyuovania. Viestom ronku sa stanoven priorita tanie sporozumenm roziruje odramatizciu textu na zklade vedomost osuprasegmentlnych javoch.
Ciele vyuovacieho predmetu
Cieom vzdelvania v oblasti slovenskho jazyka a literatry je dosiahnu tak rove reovch zrunost, aby iaci kad komunikatvnu situciu zvldli z hadiska tlu, s prslunou gramatickou a pravopisnou normou v stnom i psomnom prejave.
Obsah vzdelvania slovensk jazyk
Slovensk jazyk3 hodiny - VP
M
P H
Tematick celok
Tma
Obsahov tandard
Metdy aformy
Pojmy
Vkonov tandard
iak m :
Hodnotenie
Prierezov tmy
IX.
1
vodn hodina
Pln na kolsk rok, rozhovor
BOZP
2
Sloh
lenenie jazykovch tlov
Rozhovor, diskusia
Aplikcia, analza, zoveobecnenie
Vedie rozli jednotliv jazykov tly
OSR, ENV, DV, Rozvja hodnotiace myslenie
lenenie jazykovch tlov
Aplikcia zskanch vedomost, produkcia
Vedie vypsa tlaivo
7
Opakovanie uiva z 8. ronka
Zvukov strnka jazyka apravopis
Aplikcia, analza, zoveobecnenie, vklad
Vedie poznatky zpredchdzajcich ronkov
Nuka o slove
Aplikcia zskanch vedomost, produkcia
Tvaroslovie
Aplikcia, analza, zoveobecnenie, vklad
Skladba
Aplikcia zskanch vedomost, produkcia
Sloh
Aplikcia, analza, zoveobecnenie
Vstupn previerka
Preverenie vedomost zpredchdzajcich ronkov
Preverenie vedomost zpredchdzajcich ronkov
psomne
Analza vstupnej psomky
Analza vstupnej psomky
11
Slovn zsoba
Slov poda vecnho vznamu
Slovn zsoba, vecn vznam slov, slovnky
Upevni si uivo oslovnej zsobe zpredchdzajcich ronkov. iak vie:
-Vymenova plnovznamov/neplnovznamov slovn druhy, vysvetli jedno- aviacvznamov slov, rozumie pojmu slovn zsoba, vie pracova srznymi slovnkmi, ktor zachytvaj slovn zsobu
-Rozli synonym, homonym, antonym
-Rozumie nielen neologizmom, ale aj slovm zpredchdzajcich historickch obdob
-Sprvne pouva citovo zafarben slov
-Rozli domce slov aslov cudzieho pvodu, internacionalizmy, zdomcnen icudzie slov vie sprvne napsa
-Pouva vo vhodnch situcich vyui spisovn inespisovn slov
-Rozli slang, nreie aspisovn slovo
-Vie sprvny pravopis zdruench pomenovan
-Vie vysvetli najznmejie anajpouvanejie frazeologizmy
X.
Vzahy medzi slovami
Synonym, homonym
Slov poda dobovho vskytu
Vvin slovnej zsoby: historizmy, archaizmy, zastaran slov, neologizmy
stne
Slov poda citovho zafarbenia
Neutrlne aexpresvne slov
OSR sebauvedomenie, sebahodnotenie
Slov poda pvodu
Domce slov aslov cudzieho pvodu
stne
Slov poda spisovnosti
Spisovn anespisovn slov (slang, nreie)
P - ikana
Obohacovanie slovnej zsoby
Odvodzovanie, skladanie, skracovanie
stne
BOZ - zodpovednos
Obohacovanie slovnej zsoby
Zdruen pomenovanie, frazeologick jednotka
Opakovanie
Zhrnutie uiva oslovnej zsobe
psomne
Diktt . 1
Opakovanie 5.- 8. ronka
Preveri vedomosti apravopis uiva 5. 8. ronka.
psomne
Analza aoprava dikttu
Analza aoprava dikttu
Analza aoprava dikttu
XI.
1
Sloh
Rencky tl
Rencky tl, rtorika, prvet
iak vie vysvetli vber vhodnho slohovho postupu pre vyjadrenie ciea komunikcie. Vie sprvne poui prvet
stne
OSR sebaprezentcia, sebahodnotenie
6
Zvukov strnka jazyka
Zvukov vlastnosti rei
Prozodick vlastnosti rei
iak vie sprvne vyuva prozodick vlastnosti rei, vie vysvetli avkomunikanom prejave odhali : przvuk, draz, prestvku, meldiu, Vie vysvetli dleitos tempa rei asily hlasu
Zvukov strnka jazyka a pravopis
Pravidlo orytmickom krten, spodobovanie, hlsky
iak vie pravopisne sprvne napsa text, pozn pravidlo orytmickom krten, vie vysvetli, ako vplva na krtenie slabk. Vie vysvetli podstatu spodobovania, sprvne napsa slov, vktorch ku spodobovaniu dochdza
Psomne
Spoluhlsky
Tvrd, mkk, obojak
iak vie vymenova tvrd, mkk aobojak spoluhlsky, pozn vybran slov, pravopis po tvrdch, mkkch aobojakch spoluhlskach
ENV ivotn prostredie ajeho ochrana
Vslovnos apravopis slov cudzieho pvodu
Slov cudzieho pvodu
iak vie, e vslovch cudzieho pvodu sa zachovva pvodn vslovnos apvodn pravopis, tento poznatok vie vyui v praxi
stne
Interpunkn znamienka
Pomlka, spojovnk
iak pozn interpunkn znamienka, vie ich vtexte njs aidentifikova, vie ich sprvne poui
Opakovanie
Zhrnutie vedomost ozvukovej strnke jazyka
Zhrnutie vedomost ozvukovej strnke jazyka
stne
6