ZÁKLADY POLITOLÓGIE

1. ŠTÁT, ZNAKY ŠTÁTU- štát je právna forma usporiadania spoločnostiZnaky štátu:

1. Štátna moc

2. Územie štátu

3. Štátne občianstvo

4. Štátne symboly

5. Štátna suverenita

štátny znak SR štátna vlajka SR štátna pečať SR štátna hymna SR

štandarda prezidenta SR

Funkcie štátu• Vnútorné •bezpečnostná – zaistenie bezpečnosti občanov a inštitúcii •právna – zabezpečenie ochrany práv a slobôd občanov•kultúrna – ochrana kultúrneho dedičstva, podpora školstva•ekonomická – tvorba pravidiel hospodárskeho života •sociálna – zabezpečenie občanov počas choroby, staroby, .

• Vonkajšie •zabezpečovanie hospodárskej a politickej spolupráce s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami - diplomacia

•ochrana pred agresiou a vonkajšia bezpečnosť štátu - proti terorizmu• regulácia zahraničného obchodu

2. ŠTÁTNA MOCŠtátna moc – zvrchovaný mechanizmus, ktorý spravuje vývoj na určitom území

1

- štátna moc je legitímna- štátna moc je legálna

Deľba štátnej moci– princíp rozdelenia štátnej moci je doplnený princípom bŕzd a rovnováh. Cieľ deľby štátnej moci: - zefektívniť činnosť - možnosť vzájomnej kontroly - zamedziť kumulovaniu moci v jednom orgáne - presun rozhodovacích právomocí k občanovDeľba štátnej moci:

1. Horizontálna2. Vertikálna

- súčasťou deľby štátnej moci je nezlučiteľnosť funkcií - napríklad sudca nemôže byť súčasne aj poslancom, , predstaviteľ parlamentu nemôže byť súčasťou vlády.1. HORIZONTÁLNA DEĽBA ŠTÁTNEJ MOCI:

1. horizontálna deľba štátnej moci- úloha - presne definovať kompetencie - zaručiť efektívny výkon štátu - zaručiť kontrolu → vzájomná kontrola- autor – francúzsky filozof Alexis de Tocqueville – 18. storočie- prvý pokus uplatnenia deľby moci bol vznik USA - podstata- rozdelenie moci štátu – zákonodarná - legislatívna - výkonná - exekutívna - súdna - justícia - a. zákonodarná moc- nositeľom tejto moci je parlament- parlament – najvyšší článok zákonodarnej moci – zostavujú ho občania volebným výberom - funkčné obdobie 4-5 rokovParlament: Jednokomorový DvojkomorovýParlament je kolektívnym orgánom štátnej moci – platí názor väčšiny => buď nadpolovičnej => 2/3

=> 3/5 Úloha zákonodarnej moci

- b. výkonná moc - prezident, vláda, ministerstváÚloha – vykonáva parlamentom prijaté zákony

2

Prezident – reprezentuje štát navonok aj dovnútra, prijíma vyslancov z iných štátovKompetencie hlavy štátu smerom k NR SR: zvoláva ustanovujúcu schôdzu parlamentu, môže rozpustiť parlament z viacerých dôvodov, má právo suspenzívneho veta, má právo byť prítomný na schôdzach parlamentuKompetencie prezidenta smerom k vláde: vymenúva a odvoláva predsedu a členov vlády, prijíma demisiu vlády, prezident je hlavný veliteľ ozbrojených síl.........Kompetencie prezidenta smerom k súdnej moci – možnosť udeľovať amnestiu, nariadiť nezačatie, ukončenia trestného konania

Vláda – najvyšší orgán výkonnej moci na čele s predsedom, súčasťou sú aj ministri - do 30 dní po vymenovaní musí predložiť NR SR programové vyhlásenie vlády - základné smerovanie činnosti vlády na cele obdobie - predkladá NR SR návrhy zákonov, vydáva nariadenia vlády, vyhláška ministerstiev - nimi sa vykonávajú zákony, rozhoduje o základných otázkach zahraničnej a vnútornej politikyV prípade ak NR SR vysloví nedôveru predsedovi vlády, musí odstúpiť spolu s premiérom celá vláda

Ministerstvá – orgán štátnej správy na čele s ministrom, ktorý je člen vlády. Štruktúra ministerstiev - počet určuje premiér alebo parlament

- členovia – zodpovední premiérovi, parlamentu a politickej strane - najdôležitejšie funkcie vlády – premiér, minister zahraničných vecí, minister financií, minister hospodárstva

Voľba a menovanie najdôležitejších ústavných orgánov:

Voľba a menovanie najdôležitejších ústavných orgánov:–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– PREZIDENT–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

↓ ↓ ↑ Menuje Menuje ––––––––––––––– –––––––––––––– VLÁDA ÚSTAVNÝ SÚD SR–––––––––––––––––––––––––––––––––– –––––––––––––––––––––––––––––––

↑ ↑ Vyslovuje dôveru Volí––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– NÁRODNÁ RADA SR–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

↑ Volia Volia –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– VOLIČI––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

3

2. VERTIKÁLNA DEĽBA ŠTÁTNEJ MOCI

– podstatou je určenie kompetencií a právomoci vo vertikálnej štruktúre moci - od najvyššieho orgánu štátnej moci a správy po najnižší. Cieľom je určiť, kto je komu podriadený, kto o čom rozhoduje. Neexistuje uznávaný model. Existujú však tri uznávané pojmy: 1.Unitárny štát – jedna sústava najvyšších štátnych orgánov - 1 prezident, 1 parlament, 1 vláda. Na sústavu najvyšších štátnych orgánov nadväzuje sústava miestnych štátnych orgánov, ktoré sú podriadené najvyšším štátnym orgánom. Unitárny štát môže byť centralizovaný a decentralizovaný. 2. Zložený štát – štát rozdelený na menšie celky, okrem centrálnych orgánov št. moci tu existujú aj orgány jednotlivých celkov.a) federácia – - rozhodnutia jednotlivých častí podliehajú rozhodnutiam celku - SRN, USAMôže vzniknúť z unitárneho štátu – ČSR alebo spojením štátov. štátotvorné subjekty ● národný princíp - národné republiky – ČSFR, Belgicko ● historický princíp - spolkové krajiny SRN, členské štáty USA

b) reálna únia - spoločná hlava štátov /panovník + zahraničná politika, mena a hospodárstvo 3. Zväzky štátov – funkčné spojenie samostatných štátova) konfederácia - zväzok suverénnych štátov, ktorý má ústrednú vládu, parlament, ústavu. Rozhodnutie centra podlieha súhlasu štátnych celkov - EÚ.b) personálna únia – veľmi voľný zväzok štátov – jednotiaci prvok – panovník

Okresné úrady Obce: základné jednotky územnej

samosprávy,VÚC

unitárny štát federácia konfederácia

vláda SR,ostatné ústredné orgány štátnej

správy

4

Štátna správa a   samospráva Verejná správa sa člení na dve časti:

1. Štátna správa – štátne správne orgány 2. Samospráva – orgány s istou mierou autonómie a právnou subjektivitou - obce

a vyššie územné celky1.Štátna správa : zabezpečuje sa ňou realizácia všetkých funkcií štátu. Delí sa na:

a) ústredná štátna správa – vláda , ministerstváb) miestna štátna správa – krajské a obvodné úrady a špecializovanú štátnu správu

- miestne orgány podliehajúce priamo ministerstvu c) ostatná štátna správa - protimonopolný úrad, úrad geodézie, kartografie a katastra,

štatistický úrad, úrad jadrového dozoru.

2.Samospráva: umožňuje občanom rozhodovať občanom o záležitostiach ich života.Orgány samosprávy:A. Obec- základná jednotka samosprávy. Celé územie SR je súčasťou niektorej obce. Ak má obec viac ako 5000 obyvateľov = mesto. Obec získava financie správou vlastného majetku, podielom na daniach odvádzaných štátu, z miestnych poplatkov, dotácií od štátu a darov.Orgánmi mesta/obce sú:Zastupiteľstvo obce/ mesta: je volené občanmi v komunálnych voľbách. Poslanci zastupiteľstva hlasovaním schvaľujú rozpočet, územný plán, vydávajú záväzné všeobecne záväzné nariadenia obce, rozhodujú o vyhlásení miestneho referendaStarosta, primátor – je volený priamo občanmi, zvoláva a riadi schôdze zastupiteľstva a rozhoduje o tom, čo v zákone nie je vyhradené zastupiteľstvu.Obecná rada – poradný orgán starostuObecný/ mestský úrad - magistrát – je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu. Plní organizačné a administratívne úlohy. Môže byť zriadená aj funkcia prednostu obecného/ mestského úradu. Hlavný kontrolór – kontrola hospodárenia s majetkom obce

B. Krajská správa a samospráva - VÚC – širšie územné spoločenstvo občanov s právom na samosprávu, stojí medzi občanmi a ústrednou vládou. Na území SR máme 8 samosprávnych krajov.

Právomoci samosprávnych krajov:- tvorba a plnenie programov sociálneho a ekonomického a kultúrneho rozvoja- riadenie a kontrola rozpočtových a príspevkových organizácií- tvorba a ochrana životného prostredia- rozvoj školstva a kultúryOrgány krajskej samosprávy: ZastupiteľstvoPredseda - župan Úrad samosprávneho kraja

5

Decentralizácia kompetencií• Originálne kompetencie - kompetencie, ktoré vykonáva samospráva -

• Obec – školstvo, doprava, opatrovateľská služba• VÚC – školstvo, doprava, sociálne veci, kultúra, cesty II. a III. triedy

• Prenesené kompetencie - objednáva štát, platí za to samospráve - matrika

2) Fiškálna decentralizácia Príjem obce – 100 % dane z nehnuteľnostiPríjem VÚC – 100 % dane z motorových vozidiel - časť dane z príjmov fyzických osôb - prostriedky zo štátneho rozpočtu

3. DEMOKRACIA- demokracia – forma politického zriadenia, ktoré umožňuje všetkým plnoprávnym občanom účasť na správe a riadení štátu. Demokracia = vláda ľudu, z gréc. démos = ľud, kratos =vládaPojem demokracia prešiel rôznymi štádiami vývoja. Aténska demokracia je charakteristická:

- predstavuje priamu demokraciu- politická rovnoprávnosť prislúchala iba mužom- úrad smeli zastávať iba jedno volebné obdobie- do funkcií sa väčšinou žrebovalo alebo volilo

Demokracia v starovekom Grécku:

1)Solón - 600 pr. Kr. – zaviedol timokraciu – obyvateľov rozdelil do 4 tried podľa veľkosti majetku. Práva a povinnosti záležali od zaradenia k príslušnej triede → odstránil vládu rodovej aristokracie2) Kleisthénes

– vytvoril novú aténsku ústavu. Odstránil rodové usporiadanie a zaviedol usporiadanie do 10 fýl . Každú z troch odlišných častí Atiky - roľnícke vnútrozemie, pobrežné pásmo, Atény s predmestiami rozdelil na 10 okresov a jednu fýlu vytvoril z troch tretín. Každá tretina pochádzala z jednej z troch veľkých častí →každá fýla mala jedného stratéga.

– zaviedol ostrakizmus- črepinový súd. V ľudovom sneme sa rozhodovalo o vyhnanstve na 10 rokov. Ak sa zdal niekto podozrivý pre krajinu, jeho meno sa napísalo na črep. Kto bol najviac napísaný na črepe musel odísť s krajiny.

–3)Perikles - zlatý vek aténskej demokracie. Viedol ľud argumentmi. Bol opakovane voleným stratégom. Zaviedol diéty, aby sa aj nemajetní občania mohli zúčastňovať vlády.

"Svojím zriadením slúžime príkladom druhým..., toto zriadenie sa volá demokracia, vláda ľudu, lebo štát spravujú viacerí, nie zopár jednotlivcov..., všetci občania majú rovnaké práva keď ide o súkromné záujmy, pokiaľ ide o veci spoločného záujmu, pri výbere do verejných úradov má každý prednosť podľa toho, v čom vyniká, podľa schopností, a nie podľa príslušnosti k istej skupine..., sme slobodní občania..., vyhýbame sa sporom so susedmi..., vo verejnom živote neporušujeme zákony..., podriaďujeme sa úradníkom a zákonom... Aby som sa mal stručne vyjadriť, naše mesto je školou celého Grécka a podľa môjho názoru je každý z nás schopný prejaviť sa ako osobnosť v akejkoľvek ľudskej činnosti, a platí to najväčšmi v oblasti citov a duševnej činnosti."Perikles

6

Moderná demokracia sa vyznačuje:• vláda väčšiny pri zabezpečení práv menšín,• deľba moci,• parlamentarizmus,• ochrana ľudských práv,• pluralizmus,• kultúra demokracie

Demokracia: - priama - nepriamaPriama demokracia: možnosť občanov bezprostredne rozhodovať o verejných veciach, prakticky neuskutočniteľná. Dnes funguje ako doplnok nepriamej demokracie.Priama demokracia sa uplatňuje prostredníctvo:Referendum:

Plebiscit: je hlasovanie o akejkoľvek otázke. Uskutočňuje sa na základe zákona, medzinárodnej zmluvy alebo rozhodnutia OSN. Dozor nad jeho priebehom môže uskutočňovať tretí štát alebo medzinárodná organizácia. Napr. územný plebiscit – obyvateľstvo samo rozhodne o územnej celistvosti alebo  začlenení sa do iného štátu, napr. Sársko po 1. svetovej vojne, Zakarpatská Ukrajina po 2. svetovej vojne. Napríklad v Rakúsku o atómovej elektrárni.Nepriama demokracia - zastupiteľská demokracia:

- predstavuje sprostredkovanú účasť na správe štátu. Zdrojom moci sú občania a zvolení poslanci sú nositelia moci.

Typy volieb:1. parlamentné voľby

2. komunálne voľby

3. voľby do samosprávnych krajov

4. prezidentské voľby

7

5. voľby do parlamentu EÚ

Zásady volebného práva:1. všeobecnosť volebného práva – právo všetkých občanov, ktorí najneskôr v deň

volieb dovŕšili 18 rokov. Volebné právo: aktívne – právo voliť - od 18 rokov

pasívne – právo byť volený - od 18, 21, 25, 40 rokov, záleží od funkcie

Okrem veku neexistujú žiadna prekážka ísť voliť. V minulosti existovali rôzne volebné cenzy – rasový, vzdelanostný, majetkový.2. rovnosť volebného práva – každý občan má jeden hlas, ktorý má rovnakú váhu.3. priamosť volebného práva – občan volí priamo bez sprostredkovateľa. 4. tajnosť hlasovania – vo volebnej miestnosti musí byť vyhradený priestor , kde volič nesmie byť kontrolovaný.

4.FORMY ŠTÁTU Jednotlivé štáty sa líšia svojou formou. Forma štátu je daná niekoľkými zložkami:

1.forma vlády2. štátne zriadenie3. politický režim

1. Forma vlády:- je spôsob organizácie štátnej moci. Zahŕňa zloženie najvyšších orgánov štátu

a ich vzťahy k nižším orgánom a občanom.- Formy vlády: A. DEMOKRATICKÉ – na riadení a správe štátu sa podieľajú

všetci občania1. parlamentnú2. kabinetnú 3. prezidentskú

1. parlamentná forma vlády - dominantné postavenie zákonodarnej moci voči moci výkonnej vláda sa politicky zodpovedá parlamentu. Vládna moc potrebuje podporu zákonodarnej, inak nasleduje jej pád a nástup novej vlády. Vláda ma minimálny priestor pre činnosť.2. kabinetná forma vlády - vedúce postavenie má vláda - zbor ministrov – kabinet. 3. prezidentská forma vlády - veľmi veľké právomoci má prezident ako hlava štátu. B. NEDEMOKRATICKÉ – vládne úzky okruh osôb – aristokracia, oligarchia, plutokracia, monokracia2. štátne zriadenie = typ štátu1. MONARCHIA – zaručuje dedičnú , doživotnú vládu jedného panovníka, vzhľadom k tomu akú moc má v rukách rozlišujeme:

a) absolutistická – panovník má všetku výkonnú moc, je najvyšší sudca a zákonodarca

b) konštitučná – panovník je obmedzený právomocami ďalších štátnych orgánov vychádzajúcich z ústavy, často volených parlamentom

c) teokratická – na čele stojí duchovný vodca

8

d) dualistická – zákonodárna moc sa delí medzi panovníka a parlament. 2. REPUBLIKA – neexistuje tu dedičný panovnícky úrad a jej predstavitelia sú volení iba na základe ústavy ( zákonodarným zborom, priamo občanmi alebo inak).

a) parlamentná republika – vedúce postavenie parlamentu zloženého z poslancov viacerých strán, ktorému sa zodpovedá vláda

b) prezidentská republika – má na čele prezidenta, ktorý plní úlohy výkonnej mocic) kancelárska republika – v ktorej má kancelár výrazne väčšie kompetencie ako

ministerskí predsedovia okolitých štátov

3. politický režim- režim fungovania št. moci a súhrn metód štátnej regulácie spoločnosti1) demokratický - zaručuje obyvateľstvu určitý rozsah práv a slobôd garantovaný medzinárodným právom2) nedemokratický - autoritatívny alebo režim tvrdej ruky, využíva rôzne metódy násilia, štátny teror, zneužíva právo a moc, charakteristická črta - bezprávie- stav, ktorý v spoločnosti vzniká a pretrváva, ak predstavitelia moci formálne deklarujú ĽP, ale trvalo a hrubo porušujú zákony alebo ak existuje rozpor medzi právnym systémom štátu s ľudskými právami a ich medzinárodným štandardom→ totalitný štát → policajný štát → vojenská diktatúra 3) kombinovaný - využíva metódu aj demokratického aj nedemokratického režimu, pričom prevažuje buď jeden alebo druhý politický režim

5.

POLITICKÉ STRANY- organizácie združujúce ľudí so zámerom podstatne ovplyvňovať politickú moc

A. význam politických strán – umožňuje realizovať zastupiteľský systém - stabilizujú politickú moc

- vyjadrujú prirodzenú pluralitu spoločnosti - umožňujú politický pluralizmus

B. klasifikácia politických strán

9

=> 1. podľa spôsobu výberu a počtu členov– masové – všeľudové – preferujú najvšeobecnejšie ciele => občianstvo, národné záujmy, spravodlivosť, mier, solidarita- výberové – spája sa s požiadavkou na špeciálnu vlastnosť - ilegálna strana, ideologická podstata strany

=> 2. podľa priorít - základnej politickej orientácie - konzervatívne - liberálne - sociálne

konzervatívne

liberálne

sociálne

=> 3. podľa politického vplyvu – parlamentné - A. koaličné - B. opozičné - neparlamentné

Podľa zaradenia v politickom spektre sa strany delia na pravicové a ľavicové ( toto delenie vyjadruje rôzny prístup strán k tvorbe bohatstva a jeho rozdeľovaniu v spoločnosti:

ľavica pravica1 priority2 štát3 rovnosť4 človek5 ekonomika6 ekon. priority

10

6. VOLEBNÉ SYSTÉMY Volebný systém je ústavou alebo zákonom ustanovený spôsob volieb do zastupiteľských zborov. V demokratických krajinách sa uplatňuje:

- väčšinový - majoritný volebný systém- pomerný - proporcionálny) volebný systém- kombinovaný

1. Väčšinový - majoritný vs: charakteristický pre Veľkú Britániu a USA. Jeho základom je myšlienka vlády väčšiny. Využívajú sa jednomandátové volebné obvody, ktorých počet zodpovedá počtu kresiel v parlamente. Víťazom sa stáva ten, ktorý dosiahne väčšinu hlasov. Ostatné hlasy určené pre zostávajúcich kandidátov prepadajú.

VÝHODY: NEVÝHODY:

2. Pomerný –proporcionálny vs: je - je charakteristický pre Európu. Rozdelenie poslaneckých mandátov zodpovedá percentu odovzdaných hlasov. Má mnohomandátové volebné obvody, pre každý obvod pripravia politické strany kandidačné listiny. Volič nevolí jednotlivých kandidátov, ale kandidačnú listinu politickej strany, ktorý je mu svojim programom najbližšia.- úpravy volebného systému – volebný systém pomerného zastúpenia môže fungovať absolútne alebo upravene - ak sa stanoví minimálna hranica hlasov, akú treba dosiahnuť - u nás je to 5%. VÝHODY: NEVÝHODY:

11

3. Kombinovaný vs: keďže oba volebné systémy majú svoje prednosti i nedostatky, napr, v Českej republike sa parlament skladá z dvoch komôr: Poslanecká snemovňa – proporcionálny vs.Senát – väčšinový vs.

7. NÁTLAKOVÉ ZDRUŽENIA- v občianskej spoločnosti sa občania združujú v politických stranách, aby mohli tvoriť politiku. Z rôznych iných príčin si vytvárajú združenia, ktoré nechcú priamo vstúpiť do politiky, ale ich zjednocovacím motívom je spoločný záujem členov. Uspokojovanie ich záujmov sa však úzko dotýka politiky a preto aj nepolitické združenia vstupujú do politiky → menia sa na nátlakové organizácie s konkrétnym zámerom, ktorý chcú prostredníctvom politiky dosiahnuť. Poznáme:1.EKONOMICKÉ NÁTLAKOVÉ SKUPINY:

TYPY NÁTL. SKUPÍN

Záujmy a spôsoby nátlaku

Výrobné združenia Výrobná aktivita, výrobcovia sa združujú podľa druhu produkcie - oceliari, stavebníci. Chcú od štátu ochranu - dane, clá, subvencie. Nátlak vytvárajú prostredníctvom konkrétnych politikov, v parlamente sa vytvárajú skupiny poslancov presadzujúcich tieto záujmy - lobbystické skupiny .

Pracovné organizácie

Poznáme:a)odborové- združujú ľudí podľa profesného zaradenia, musia byť zamestnanci. Požadujú pracovné príležitosti, rast miezd, dôchodkové zabezpečenie, vytváranie šancí pre nezamestnaných, zdravotnícka ochrana zamestnancov. Snažia sa o vytvorenie dohody s politickou stranou - programovo presadzuje ich záujmy, rokujú s vládou a tiež uskutočňujú nátlakové akcie - štrajky, demonštrácie.b)zamestnávateľské- združujú podnikateľov s vlastnými zamestnancami. Zamestnávateľské majú v štáte značný vplyv. Poskytujú vláde podklady na jej ekonomické úvahy. Zväzy majú odborníkov z oblasti podnikania a výroby, ktorých využívajú štátne inštitúcie.

Obchodné komory Združuje podnikateľov a manažérov z oblasti obchodu. Požadujú stabilitu obchodnej siete - štátne uvalenie ciel a dovozných kvót na konkrétnu produkciu orientuje obchodný záujem doma aj v zahraničí.

Poľnohospodárske združenia

Je potrebné chrániť túto výrobnú sféru, pretože je nevyhnutná pre výživu obyvateľstva. Žiadajú od štátu dotácie na výrobu, garantovanie výkupu, výhodné pôžičky, nízke kvóty na potraviny dovezené zo zahraničia. Verejná likvidácia produkcie- vylievanie mlieka, ničenie zeleniny na verejných priestranstvách, blokovanie ciest strojmi a dobytkom spôsobuje nátlak.

Profesné združenia Nemajú odborársky charakter aj keď združujú ľudí s rovnakou profesiou. Zaujímajú sa o kvalitu profesie. Komora lekárov, právnikov. Združenia bankárov, učiteľov. Chcú prinútiť štát, aby akceptoval rozhodnutia združenia. Neprideľoval licencie v rozpore s komorou.

2. NEEKONOMICKÉ NÁTLAKOVÉ SKUPINY: TYPY NÁTL. SKUPÍN Záujmy a spôsob nátlaku

Združenia menšín Máloktorá menšina sa môže stať väčšinou a preto potrebuje takú interpretáciu občianskych slobôd, ktorá by akceptovala jej špecifikum.

Združenia pre ĽP Sledovať vývoj ústavnej garancie občianskych slobôd,

12

realizovať ľudské práva, vychovávať človeka k občianstvu, hodnotiť dodržiavanie ľudských práv v medzinárodnom meradle. Tieto združenia realizujú mítingy, petície, konferencie.

Mierové združenia Majú kozmopolitný charakter, zameriavajú sa na riešenie konkrétneho konfliktu. Najväčší rozmach zaznamenali v období vietnamskej vojny, angažujú sa v konfliktoch na blízkom východe, na územiach bývalého Sovietskeho zväzu.

Ekologické združenia Ich cieľom je ochrana prírody a obmedzenie produkcie, ktorá ohrozuje. Ako formy nátlaku využívajú predkladanie vlastných analýz, obsadenie miesta, kde má byť neekologická stavba, obsadenie rybárskych lodí.

Združenie miest a obcí Ich cieľom je hľadať efektívne metódy spravovania obcí, zodpovedajúce občianskej demokracii. Obce sa združujú, čím si vytvárajú priestor pre výmenu skúseností a účinnejší tlak na vládu.

Nátlakové združenia alebo nátlakové akcie môžu presiahnuť ústavný rámec a môže dôjsť ku kriminalizácii politiky. Preto by mal lobing fungovať v istých hraniciach →zákon→vytvoriť zoznamy lobistov, čím bude jednanie transparentné a nepresahujúce rámec zákona.

Lobbing alebo lobovanie –

8. POLITICKÉ ELITY Politická elita: - je súhrn osobností, ktoré majú vplyv na politický život. Jednotlivé časti politickej elity vystupujú ako navzájom súperiace subjekty, ktoré zároveň zápasia o priazeň občanov. - ľudia, ktorí majú moc, autoritu, vplyv, vzniká kombináciou pôvodu, vedomostí, peňazí

Politická elita má svoju štruktúru. Podľa okruhu vplyvu rozlišujeme a) štátnu politickú elitu

– tú tvorí súhrn osobností, ktoré zastávajú rozhodovacie posty v štátnom mechanizme. Môžu

byť menovaní, alebo volení. Štátna politická elita sa člení podľa toho o čom politik rozhoduje

a na akom území rozhodnutia platí a ďalej sa členia podľa miery individuálnej zvrchovanosti

v rozhodovaní - prezident, starosta.                                                                                

b) stranícka politická

elita – sa vnútorne člení . Jedna je orientovaná navonok a uchádza sa o dôveru voličov,

a druhá časť je orientovaná dovnútra čiže formuje stranu – sú to stranícke orgány.

13

9. ĽUDSKÉ PRÁVA → sú to práva priznané jednotlivcovi bez akejkoľvek diskriminácie - rasa, pohlavie, vek, náboženstvo. Umožňujú človeku žiť dôstojný a plnohodnotný život.

→ Priestor jednotlivca je ohraničený právami a slobodami ostatných ľudí.Ľudské práva sú: univerzálnenezrušiteľné nepremlčateľné nescudziteľné

Štruktúra ľudských práv

PRVÁ GENERÁCIA ĽP DRUHÁ GENRÁCIA ĽP TRETIA GENERÁCIA ĽP ↓ ↓ ↓Osobné a politické práva Hospodárske, sociálne Práva solidarity ↓ a kultúrne práva ↓ ↓sú výsledkom boja proti vzišli z boja proletariátu sú to ideály, o ktorýchfeudalizmu a buržoázie presadenie ešte bojujeme

Ochrana ľudských právˆ

Vnútroštátne prostriedky ochrany ĽP Medzinárodné prostriedky ochrany ĽP- nezávislé súdnictvo - masakry a hrôzy druhej svetovej

vojny, - verejný ochranca práv - ombudsman odozva Holocaustu vyvolali snahu o

internacionalizáciu ĽP ˆ univerzálny regionálny

1.OSN 2. A.Európsky systém ochrany B.arabský, africký......systém ochrany

14

1. OSN - Organizácia Spojených národov

Základným dokumentom, ktorý upravil ľudské práva bola Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN prijatá 10.12. 1948 → MEDZINÁRODNÝ DEŇ ĽUDSKÝCH PRÁV. Základným orgánom OSN, ktorý je kompetentný posudzovať uskutočňovanie ĽP je VÝBOR OSN PRE ĽUDSKÉ PRÁVA. Následne vznikli ďalšie inštitúcie začlenené do systému OSN:1. UNESCO - Organizácia spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru – podporuje kultúrne práva.

2. UNICEF – Detský fond

AMNESTY INTERNATIONAL –je medzinárodná mimovládna organizácia bojujúca najmä za práva väzňov.

2. A EURÓPSKÝ REGIONÁLNY SYSTÉM OCHRANY ĽP a.

Rada Európy je medzinárodná organizácia európskych štátov, ktorej hlavný cieľom je ochrana ľudských práv a posilňovanie pluralitnej demokracie. Organizácia vznikla 3. augusta 1949Následne bol prijatý Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd - 1950 a neskôr Európska sociálna charta - 1961.

b.

15

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe - OBSE , po anglicky Organization for Security and Cooperation in Europe - OSCE je medzinárodná bezpečnostná organizácia. Presadzuje princípy Záverečného helsinského aktu, ktorý bol prijatý v roku 1975 na Konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Helsinkách.

16