Upload
others
View
13
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
OBSAHÚvod..............................................................................................................................11 História súkromnej detektívnej služby.......................................................................32 Postavenie súkromných detektívnych služieb v štruktúre bezpečnostných služieb...53 Charakteristika a úlohy detektívno-pátracej činnosti.................................................84 Právny rámec detektívno-pátracej činnosti..............................................................134.1 Ochrana osobných údajov.....................................................................................144.2 Právne predpisy dotýkajúce sa detektívno-pátracej činnosti.................................155 Formy detektívno-pátracej činnosti..........................................................................265.1 Detektívne pátranie................................................................................................265.2 Detektívne rozpracovanie......................................................................................295.3 Detektívny dohľad.................................................................................................366 Metódy detektívno-pátracej činnosti........................................................................376.1 Psychologické metódy detektívno-pátracej činnosti.............................................396.2 Základné metódy detektívno-pátracej činnosti......................................................447 Prostriedky detektívno-pátracej činnosti..................................................................627.1 Sledovanie osôb a vecí..........................................................................................627.2 Detektívne konkurenčné spravodajstvo................................................................647.3 Nástrahová a zabezpečovacia technika.................................................................657.4 Osoby konajúce v prospech detektívnej služby....................................................718 Kriminalistika v praxi súkromných detektívnych služieb.......................................788.1 Kriminalistická fotografia.....................................................................................798.2 Kriminalistická biológia........................................................................................848.3 Portrétna identifikácia...........................................................................................888.3.1 Popisovanie osôb a význam popisu....................................................................888.3.2 Identifikácia osôb podľa fotografií.....................................................................918.4 Daktyloskopia........................................................................................................958.4.1 Daktyloskopické stopy a ich využitie.................................................................968.5 Trasológia..............................................................................................................988.5.1 Podstata a význam trasologických stôp..............................................................988.5.2 Vyhľadávanie a zisťovanie trasologických stôp.................................................998.6 Mechanoskopia a kriminalistická balistika...........................................................1008.6.1 Mechanoskopia..................................................................................................1008.6.2 Kriminalistická balistika....................................................................................1028.7 Iné kriminalisticko-technické metódy..................................................................1048.8 Kriminalistická rekonštrukcia..............................................................................1068.9 Kriminalistický experiment..................................................................................1088.10 Rekognícia..........................................................................................................1118.11 Kriminalistická expertíza....................................................................................1148.12 Kriminalistické kategórie a metódy v práci súkromného detektíva...................1178.13 Kriminalistické stopy a identifikácia z hľadiska potrieb súkromného detektíva..............................................................................................................1188.14 Technické a taktické prostriedky a metódy v kriminalistike z hľadiska potrieb súkromného detektíva........................................................................................1248.15 Taktika a metodika odhaľovania a vyšetrovania................................................126Literatúra......................................................................................................................131
ÚVODSúkromná bezpečnostná služba a v jej rámci súkromná detektívna služba je chápaná
ako jeden z nástrojov bezpečnostného systému na zaručenie bezpečnosti. Je to systém
špecifických opatrení realizovanými súkromnými subjektmi (fyzickými a právnickými
osobami) na zaručenie bezpečnosti alebo iných oprávnených záujmov súvisiacich
s bezpečnosťou fyzických a právnických osôb.
Súkromná bezpečnostná služba tak predstavuje subsystém na ochranu bezpečnosti
fyzických a právnických osôb. Je to subsystém, ktorý podporuje a vypĺňa priestor
mimo pôsobnosti štátneho aparátu. Štátne bezpečnostné zbory tak strácajú monopolné
postavenie v zaisťovaní bezpečnosti fyzických a právnických osôb. Tie už nie sú
odkázané na ich riešenie svojho problému a majú alternatívnu voľbu medzi štátnym
aparátom alebo súkromným sektorom. V tomto zmysle je možné hovoriť o pluralitnom
systéme v zaisťovaní bezpečnosti a verejného poriadku. Nielen v Slovenskej republike,
ale i v ostatných demokratických štátoch sveta je zaznamenaný dynamický nárast
súkromných bezpečnostných služieb a tým i vstup súkromného sektora do zaručenia
bezpečnosti. Kvalitatívny nárast len podtrhuje význam súkromných bezpečnostných
služieb, ich miesto a postavenie v rámci spoločnosti.
Treba však poznamenať, že existuje celý rad oblastí, do ktorých štátne policajné zbory
nezasahujú a nemajú v nej pôsobnosť ani iné orgány. V týchto oblastiach plní
súkromná bezpečnostná služba významnú úlohu. Jedná sa najmä o oblasti rodinného,
občianskeho a obchodného práva. Do doby vzniku súkromných bezpečnostných
služieb občan nemal kde si tieto služby zabezpečiť. Súkromná bezpečnostná služba
plní tieto úlohy na komerčnom základe.
V každom prípade však policajné bezpečnostné zbory majú primárnu úlohu
v zabezpečovaní bezpečnosti občanov a celého systému verejného poriadku.
Súkromné bezpečnostné služby zaujímajú len podpornú pozíciu. I napriek tomuto
postaveniu nie je možné súkromným bezpečnostným službám uprieť ich miesto
v systéme zaručenia bezpečnosti, ich miesto v prevencii kriminality a inej
protispoločenskej činnosti.
Súkromné bezpečnostné služby prispievajú nesporne na prehlbovanie právnej istoty
občanov i preto, že fyzické a právnické osoby nie sú odkázané ani vo veciach
spadajúcich do kompetencie štátneho aparátu len na ich činnosť, výsledky a
1
stanoviská, ale môže súbežne nechať problém riešiť i súkromným bezpečnostným
službám. O súkromných bezpečnostným službách je treba konštatovať, že v celej rade
situácií má fyzická a právnická osoba primárnu povinnosť na zaistenie bezpečnosti a
verejného poriadku a polícia má len subsidiárnu povinnosť zákroku, teda pri
nezaručení bezpečnosti a verejného poriadku. Týka sa to napríklad ochrany majetku
fyzických a právnických osôb, rôznych kultúrnych a športových akcií.
Bude zrejme ešte nejakú dobu trvať, než si súkromné bezpečnostné služby a v ich
rámci skromné detektívne služby získajú zodpovedajúce postavenie a budú sa naplno
venovať vysoko kvalifikovanej detektívno-pátracej činnosti. Na to je potrebné, aby sa
vytvorila skutočná profesia súkromných detektívov podporená zodpovedajúcimi
právnymi predpismi. Ďalšou požiadavkou je, aby súkromné detektívne služby svojou
serióznom prácou a prístupom k riešeniu problémov si získali dôveru v spoločnosti.
2
1 HISTÓRIA SÚKROMNEJ DETEKTÍVNEJ SLUŽBY
Predobraz súkromných bezpečnostných, ale v istom rozsahu i súkromných
detektívnych služieb je možné zaznamenať v rôznych panovníckych a šľachtických
gardách , dráboch a hájnikoch. Tieto zložky však slúžili len pre vlastnú potrebu
zriaďovateľa, to znamená pre potreby panovníka alebo šľachtica. S upevňovaním
centrálnej moci panovníka potom dochádzalo k splývaniu súkromných policajných
zložiek so štátnymi policajnými zložkami. To sa týkalo najmä ozbrojených, ktoré
postupne získali len štátny charakter. Postupne s tým dochádzalo k potlačovaniu
i policajnej právomoci vrchnosti. Až s nástupom kapitalizmu dochádza postupne
pomimo polície štátu k zriaďovaniu a fungovaniu súkromných služieb ako alternatívy
zabezpečovania úloh policajného charakteru. Súkromné bezpečnostné zložky vznikali
vedľa štátnej či komunálnej polície, vytvárali sa rôzne ozbrojené bankové stráže, ale
i poľní strážcovia. Konkurenčné prostredie kapitalizmu si vynútilo i rôzne súkromné
informačné služby, ktoré postupne začali nadobúdať charakter súkromných
detektívnych služieb. Prvé súkromné detektívne agentúry začali na našom území
vznikať i období prvej republiky, v Československej republike.
K prerušeniu činnosti súkromných detektívnych agentúr došlo v období okupácie,
v období tzv. Slovenského štátu. K istej obnove došlo po oslobodení Československá
v roku 1945. Útlm nastal po roku 1948. Myšlienka súkromných detektívnych služieb
však nezanikla ani počas štyroch desaťročí pred novembrom 1989, kedy ich činnosť
bola vylúčená. Isté snahy o obnovu sa prejavili v roku 1968, čo však nemalo dlhé
trvanie. Na sklonku osemdesiatych rokov 20. storočia bolo síce povolené drobné
podnikanie, ale súkromné detektívne služby do okruhu povolených činnosti nepatrili.
Súkromné detektívne agentúry po novembri roku 1989 začali vznikať na základe
Vládneho nariadenia 1/1988 Zb., o podpore drobného podnikania. Postupy, povinnosti
a oprávnenia sa opierali o vyhlášku FMV 135/83 Zb., o ochrane majetku
v socialistickom vlastníctve, ktorá upravovala činnosť hliadok a závodných stráži.
Zrušením tejto vyhlášky zákonom č. 333/1991 Zb., o federálnej polícii, stratili najmä
služby ochrany majetku a osôb, právny základ vlastnej činnosti – svojich postupov. Od
tejto doby sa v podstate postupy služieb ochrany majetku a osôb riadili niekoľkými
3
ustanoveniami trestného zákona a trestného poriadku ako sú ustanovenia o nutnej
obrane, krajnej núdzi, úkony ako predvedenie osoby, sa riadili ustanoveniami
občianskeho zákonníka o svojpomoci, predchádzaniu škode o zastúpení a podobne.
Služby ochrany majetku a osôb vo svojich postupoch vychádzali z delegovaných
oprávnení zákazníka (klienta). To sa do istej mieri týkalo i súkromnej detektívnej
služby.
Určitý pokrok nastal v roku 1992 prijatím zákona č. 455/1991 Zb., o živnostenskom
podnikaní, s účinnosťou od 1.1.1992, kde bolo zakotvenie služieb súkromných
detektívov ako koncesovaná živnosť.
Neskôr prijatím samostatného zákona č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných
bezpečnostných služieb a podobných činnosti, s účinnosťou od 1.1.1998, kde sa cela
problematika podnikania v súkromnej bezpečnosti, okrem technickej služby vyčlenila
zo živnostenského zákona ako samostatná oblasť podnikania. Tento zákon bol neskôr
zdokonaľovaný prijatím štyroch noviel č. 225/2000 Z. z., č. 440/2001 Z. z., č. 418/
2002 Z. z. a č. 181/2004 Z. z. Celý legislatívny proces sa zakončil prijatím zákona č.
473/2005 Z. z. s platnosťou od 1.1.2006.
4
2 POSTAVENIE SÚKROMNÝCH DETEKTÍVNYCH
SLUŽIEB V ŠTRUKTÚRE BEZPEČNOSTNÝCH
SLUŽIEB
Súkromná bezpečnostná služba a v jej rámci súkromná detektívna služba je chápaná
ako jeden z nástrojov bezpečnostného systému na zaručenie bezpečnosti. Je to systém
špecifických opatrení realizovanými súkromnými subjektmi (fyzickými
a právnickými) na zaručenie bezpečnosti alebo iných oprávnených požiadaviek
súvisiacich s bezpečnosťou fyzických a právnických osôb.
Súkromná bezpečnostná služba tak predstavuje subsystém na ochranu bezpečnosti
fyzických a právnických osôb, subsystém, ktorý podporuje verejnú kontrolu štátneho
aparátu. Štátne bezpečnostné zbory tak strácajú monopolné postavenia v zaisťovaní
bezpečnosti fyzických a právnických osôb. Tie už nie sú odkázané na ich riešenie
svojho problému a majú alternatívnu voľbu medzi štátnym aparátom alebo súkromným
sektorom. V tomto zmysle je možné hovoriť o pluralitnom systém v zaisťovaní
bezpečnosti a verejného poriadku. Nielen v Slovenskej republike, ale i v ostatných
demokratických štátoch sveta je zaznamenaný dynamický nárast súkromných
bezpečnostných služieb a tým i vstup súkromného sektora do zaručenia bezpečnosti.
Kvalitatívny nárast len podtrhuje význam súkromných bezpečnostných služieb, ich
miesto a postavenie v rámci spoločnosti.
Treba však poznamenať, že existuje celý rad oblastí, do ktorých štátne policajné zbory
nezasahujú a nemajú v nej pôsobnosť ani iné orgány. V týchto oblastiach plní
súkromná bezpečnostná služba významnú úlohu. Jedná sa najmä o oblasti rodinného,
občianskeho a obchodného práva. Do doby vzniku súkromných bezpečnostných
služieb občan nemal kde si tieto služby zabezpečiť. Súkromná bezpečnostná služba
plní tieto úlohy na komerčnom základe.
V každom prípade však policajné bezpečnostné zbory majú primárnu úlohu
v zabezpečovaní bezpečnosti občanov a celého systému verejného poriadku.
Súkromné bezpečnostné služby zaujímajú len podpornú pozíciu. I napriek tomuto
postaveniu nie je možné súkromným bezpečnostným službám uprieť ich miesto
5
v systéme zaručenia bezpečnosti, ich miesto v prevencii kriminality a inej
protispoločenskej činnosti.
Súkromné bezpečnostné služby prispievajú nesporne na prehlbovanie právnej istoty
občanov i preto, že fyzické a právnické osoby nie sú odkázané ani vo veciach
spadajúcich do kompetencie štátneho aparátu len na ich činnosť, výsledky a
stanoviská, ale môže súbežne nechať problém riešiť i súkromným bezpečnostným
službám. O súkromných bezpečnostným službách je treba konštatovať, že v celej rade
situácií má fyzická a právnická osoba primárnu povinnosť na zaistenie bezpečnosti a
verejného poriadku a polícia má len subsidiárnu povinnosť zákroku, teda pri
nezaručení bezpečnosti a verejného poriadku. Týka sa to napríklad ochrany majetku
fyzických a právnických osôb, rôznych kultúrnych a športových akcií.
Je spoločenskou nutnosťou, aby tí občania, ktorí disponujú hodnotami,
zasluhujúcimi si ochranu pred protiprávnym útokom, si sami prispievali na ich
ochranu. Je to zároveň forma uplatnenia základného práva majetok nielen vlastniť, ale
aj ochraňovať. Preto sú tu súkromné bezpečnostné služby. Činnosť súkromných
bezpečnostných služieb a ich právne podmienky na uvedenú činnosť nie je možné
prirovnávať k úlohám, oprávneniam štátnych a neštátnych bezpečnostných zborov.
V tomto prípade ide o činnosť svojpomocnú, o bezpečnostný nadštandard, najmä pri
zabezpečovaní ochrany majetku, ako aj osôb tam, kde pôsobenie štátnych
bezpečnostných zborov má len podporný charakter. Všetky subjekty na úseku
komerčne bezpečnostného podnikania zdôvodňujú svoju legalitu a zákonnosť
aplikáciou všeobecne platných právnych noriem upravujúcich práva fyzických
a právnických osôb na „svojpomoc“ pri ochrane oprávnených záujmov. Pri tvorbe
a aplikácii metód činnosti súkromných bezpečnostných služieb nemožno zabudnúť aj
na právne postavenie ich zamestnancov. Zamestnanci súkromných bezpečnostných
služieb, presnejšie osoby poverené výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania nemajú
postavenie verejného činiteľa. Možnosti pôsobenia súkromných bezpečnostných
služieb je mnoho. Uvedieme niektoré, ktoré sú napríklad bežné v krajinách západnej
Európy. Priestor majú vytvorený v „Cash –Servise“, t.j. pri preprave peňazí, cenností,
pri zvláštnej kuriérnej službe, pri ochrane utajovaných skutočností, pri ochrane
veľtrhov, ochrane proti požiarom, pri „objasňovacej“ službe. Ňou máme na mysli
oblasť činnosti súkromných detektívov, ktorou je o. i. pomoc pri získavaní dôkazov
6
v trestnom a občiansko-právnom konaní, je to aj ochrana proti prechmatom
konkurencie a nekalej súťaži, pomoc pri odhaľovaní a objasňovaní prípadov krádeží
(najmä vo vnútri podnikov), patrí sem aj kontrola a stráženie osôb. Vychádzajúc zo
zákonného rámca činnosti súkromných bezpečnostných služieb a realizácie ich
praktickej činnosti možno ich v systéme bezpečnostných zložiek charakterizovať ako
podnikateľské subjekty bezpečnostného charakteru, v zásade pôsobiace pri ochrane
privátnych záujmov fyzických a právnických osôb. Toto ich zásadné zameranie je
nutné zohľadniť pri určení miesta súkromných bezpečnostných služieb v štruktúre
bezpečnostných služieb a úvahách o ich budúcom postavení a legislatívnych zámeroch,
dotýkajúcich sa ich pôsobnosti. Bezpečnostné služby pôsobiace v Slovenskej republike
môžeme podľa ich zakladateľa rozdeliť na dve veľké skupiny - štátne a neštátne.
Súkromné bezpečnostné služby a teda aj detektívne služby patria k neštátnym
bezpečnostným službám.
7
3 CHARAKTERISTIKA A ÚLOHY DETEKTÍVNO-
PÁTRACEJ ČINNOSTI
Prevádzkovanie súkromnej detektívnej služby je špecifickou podnikateľskou
činnosťou. Prevažne sa jedná o pátraciu činnosť zameranú na hľadanie majetku,
hľadanie osoby alebo získavanie informácií o osobách v rámci detektívnej služby.
Presný rozsah činností v rámci prevádzkovania strážnej služby alebo detektívnej
služby určuje zákonná norma. Vzhľadom k charakteru tejto činnosti je zrejmé, že
takého podnikanie je spojené so značnými rizikami. Riziká spočívajú jednak
v nestabilnosti podnikateľského prostredia a jednak v samotnom obsahu danej
podnikateľskej činnosti.
Nestabilnosť podnikateľského prostredia vyplýva zo skutočnosti, že:
- podnikateľské náklady na bezpečnosť firiem sú považované za neproduktívne
náklady, je prirodzená snaha o ich minimalizovanie,
- firmy nemajú vypracovanú bezpečnostnú stratégiu,
- zo strany fyzických osôb je nízky záujem o služby súkromných detektívov,
- legislatívny proces v danej oblasti sa neustále vyvíja.
Riziká vyplývajúce z obsahu podnikateľskej činnosti spočívajú v tom, že pri ochrane
záujmov súkromnej bezpečnostnej služby sa ich pracovníci dostávajú do kolíznych
situácií, pri ktorej musia zasahovať za účelom zabránenia protiprávnemu konaniu
iných osôb, v dôsledku čoho:
- pri výkone pátrania môže nastať potreba zneškodnenia prípadných útočníkov,
pri ktorom môže dôjsť k ich zadržaniu, zraneniu, v krajnom prípade k usmrteniu,
- v prípade, ak prevádzkovateľ bezpečnostnej služby, alebo osoba poverená
výkonom pátrania poruší právnu normu, môže dôjsť k bezprostrednému ohrozeniu
základných práv a slobôd inej osoby,
- súkromné bezpečnostné služby majú možnosť ovplyvniť pomery tretích osôb.
Súkromné bezpečnostné služby v súčasnosti predstavujú významný prvok v systéme
bezpečnostných zložiek. Zo samotného názvu vyplýva, že sa jedná o subjekty,
vykonávajúce svoju činnosť v privátnej sfére. Poskytujú služby pri ochrane osôb
8
a majetku, ale aj pri ochrane zákonných práv osôb (fyzických aj právnických).
Predpokladom pre existenciu súkromných bezpečnostných služieb je realizácia
vlastníckych a iných práv osoby. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto
neoprávnene zasahuje do jeho práv, v prípade hroziacej škody priam povinnosť
zakročiť na odvrátenie škody spôsobom primeraným okolnostiam ohrozeniu.1 Právo na
ochranu svojich práv môže vlastník práv realizovať aj prostredníctvom inej osoby,
u ktorej je predpoklad kvalifikovaného zabezpečenia ochrany, v tomto prípade
súkromnej bezpečnostnej služby.
Objekt ochrany je rámcovo vymedzený v zákone, konkrétne musí byť vymedzený
v zmluve o poskytovaní bezpečnostnej služby. Tým sa stáva chráneným záujmom
bezpečnostnej služby. Chránený záujem je v tomto prípade privátnym záujmom určitej
osoby. Pri realizovaní ochrany záujmov osoby musí byť striktne rešpektovaná
a dodržiavaná zákonná požiadavka, aby ochrana záujmov osoby nebola na úkor
oprávnených záujmov druhej osoby.
Úlohou bezpečnostnej služby je nielen odvracať prípadné útoky na chránený záujem,
ale vytvárať aj bezpečnostné prostredie, ktoré minimalizuje riziko možného útoku.
Množina rizík a stanovenie ich váhy bude závislé od chráneného objektu, možno ich
stanoviť na základe analýzy rizík. Vymedzenie množiny rizík a okruhu pôvodcov
týchto rizík je výlučne v pôsobnosti daného subjektu. To isté platí aj pre návrh
a realizáciu opatrení k zvládaniu rizík Limitujúcimi faktormi pre prijatie opatrení sú
finančné, materiálne a personálne možnosti pri rešpektovaní zákonných postupov.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná v zásade o ochranu privátnych záujmov, opatrenia sa
musia obmedziť len na konkrétny chránený objekt.
Zamestnanci súkromných detektívnych služieb pri ochrane záujmov bezpečnostnej
služby vykonávajú pátranie. Výkon pátrania je činnosť špecifická tým, že je
upravená zákonom. Osobitným druhom činnosti je zákrok pri ochrane záujmov
súkromnej bezpečnostnej služby. Pre jeho vykonanie musia byť splnené zákonné
podmienky a aj spôsob vykonania zákroku musí byť v súlade so zákonnými
požiadavkami. Osoba poverená výkonom pátrania môže zasiahnuť, len ak je
1 podľa ustanovení OZ
9
porušovaný alebo ohrozovaný záujem chránený bezpečnostnou službou len v prípade,
v ktorom to umožňuje osobitný zákon a za podmienok v ňom ustanovených.2
.
Obr. 2.1Vzťah významu chráneného záujmu, protiprávneho konania a zásahu.
K tomu, aby súkromná detektívna služba mohla efektívne zabezpečovať ochranu
záujmov klienta (právnickej alebo fyzickej osoby) a zasiahnuť v záujme ochrany jeho
práv, zásah sa musí viazať výlučne na záujem chránený bezpečnostnou službou,
jednoznačne určený zmluvou o poskytovaní služby.
Zákon č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, priamy
výkon činností v rámci prevádzkovania Detektívnej služby, uvedených v § 4 a priame
riadenie a kontrolu týchto činností definuje ako pátranie.
Preto o činnosti pri prevádzkovaní detektívnej služby môžeme hovoriť ako o
detektívno-pátracej činnosti.
2 § 50, ods. 2 zákona č. 473/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov
10
Ohrozenie chráneného záujmu, ktoré je trestným činom
Ohrozenie chráneného záujmu, ktoré je priestupkom
Ohrozenie chráneného záujmu, ktoré nie je priestupkom ani trestným činom
ZÁKROK
§ 417,418 Obč. zákonníka
ZÁKROK
§2, ods. 2 priest. zákona
ZÁKROK
§ 24,25, Trestného zákona
Obsahom detektívno-pátracej činnosti je:
Hľadanie osoby,
Hľadanie majetku,
Monitorovanie činnosti osoby v uzavretom priestore,
Získavanie dôkazov pre súdne konanie, alebo správne konanie,
Získavanie údajov o osobnom stave fyzickej osoby a získavanie
informácií o konaní fyzickej, alebo právnickej osoby alebo o ich
majetkových pomeroch,
Získavanie informácií v súvislosti s vymáhaním pohľadávky,
Získavanie informácií o protiprávnom konaní ohrozujúcom
obchodné tajomstvo.
Vychádzajúc z obsahu činnosti detektívnej služby, úlohy detektívno-pátracej
činnosti možno určiť nasledovne ako:
- Ochranu obchodných záujmov firmy (ochrana obchodného tajomstva)
- Získavanie údajov o chovaní osôb na pracovisku (monitorovanie činnosti osôb)
- Získavanie informácií o chovaní osôb mimo pracoviska (ohrozenie obchodných
záujmov firmy, styky s konkurenciou, páchanie protiprávnej činnosti), ktoré by
mohlo poškodiť dobré meno firmy,
- Vyhľadávanie dôkazov o protiprávnom konaní osôb, ktoré ohrozuje chránené záujmy
firmy,
- Vyhľadávanie dôkazov o zneužití prostredia firmy na páchanie protiprávnej činnosti,
- Pátranie po osobách, ktoré poškodili chránené záujmy firmy,
- Pátranie po veciach, ktoré boli odcudzené, spreneverené, alebo boli získané alebo
boli vyrobené v dôsledku porušenia autorských práv alebo chránených patentových
práv,
- Získavanie informácií o majetkových pomeroch osôb vo sfére záujmu firmy,
- Získavanie informácií o sexuálnych stykoch a sklonoch osôb, majúcich povahu
protiprávneho konania,
- Získavanie ďalších informácií, pokiaľ to umožňujú všeobecne záväzné právne
predpisy
11
- Plnenie úloh, kde sa prejavuje cezhraničný rozmer činnosti detektívnej služby, najmä
v súvislosti s expanziou veľkých firiem do oblasti nového pôsobenia – analýza
bezpečnostnej situácie, informácie o miestnych zvykoch, pomeroch a obyčajoch,
informácie o funkčnosti dopravnej infraštruktúry, informácie o miestnych činiteľoch
(korupcia, spoľahlivosť...)
12
4 PRÁVNY RÁMEC DETEKTÍVNO-PÁTRACEJ
ČINNOSTI
Prevádzkovanie detektívnej služby a výkon činnosti v rámci prevádzkovania
detektívnej služby (pátranie) je upravený zákonom č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní
služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti.
Z ustanovení zákona vyplývajú pre prevádzkovateľa a osoby poverené výkonom
pátrania určité povinnosti. K základným povinnostiam okrem iného predovšetkým
patrí plniť povinnosti stanovené zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi,
dbať na ochranu osobnosti, ochranu osobných údajov v informačných systémoch,
dobrú povesť právnických osôb a ochranu obchodného tajomstva.
Detektívna služba nie je štátnym orgánom, prevádzkovatelia, a osoby pri výkone
pátrania nemajú postavenie verejného činiteľa. Pri svojej činnosti sa preto riadia
ústavnou zásadou „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“. Uplatňovanie tejto zásady v praxi
znamená, že detektívna služba pri svojej činnosti môže používať také formy, metódy
a prostriedky, ktoré zákon nezakazuje.
Obmedzenia činnosti detektívnej služby vyplývajú zo zákona č. 473/2005 Z.z.
o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, podľa ktorého
a) detektívnu službu nemožno vykonávať spôsobom, ktorým sa zasahuje do
osobnostných alebo iných práv chránených zákonom,
b) pri prevádzkovaní detektívnej služby sa nesmie pátrať po politickom, odborárskom
alebo náboženskom presvedčení osoby alebo po jej príslušnosti k určitej rase, etnickej
skupine alebo národnosti,
c) pri prevádzkovaní detektívnej služby sa nesmie pátrať po zdravotnom stave osoby,
jej sexuálnych stykoch a sklonoch, iba ak ide o skutočnosti, ktoré by mohli viesť
k rozvodu manželstva a zmluvu uzavrel jeden z manželov alebo keď ide o sexuálne
styky a sklony, ktoré sú protiprávne alebo môžu viesť k protiprávnemu konaniu.
Podľa zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím
informačno-technických prostriedkov, súkromná bezpečnostná služba, teda aj
13
detektívna služba pri svojej činnosti nesmie používať informačno-technické
prostriedky.
4.1 Ochrana osobných údajov
Výkon pátrania úzko súvisí so získavaním, zhromažďovaním a využívaním osobných
údajov dotknutých osôb. Právo na ochranu osobných údajov pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním, alebo iným zneužívaním patrí medzi základné
ľudské práva. Základné ľudské práva sú zakotvené v normách medzinárodného aj
vnútroštátneho práva.
Čím je spoločnosť vyspelejšia, tým viac základných práv a slobôd priznáva
každému jedincovi.
Obr. 3.2. Miesto ochrany osobných údajov v súbore základných ľudských práv.
Z hľadiska právnej úrovne ochrany rozlišujeme právnu ochranu základných ľudských
práv normami práva:
- medzinárodného
- ústavného
- občianskeho
- trestného
- špeciálnych noriem.
14
Základné ľudské práva a
slobody
Právo na ochranu majetku
Právo na ochranu života a zdravia
Právo na ochranu osobných údajov
Myšlienka medzinárodnej ochrany ľudských práv dozrela počas 2. svetovej vojny, lebo
priebeh a následky, aké mala pre ľudstvo, viedli k zásadnej zmene v prístupoch štátov
k otázke ľudských práv a k potrebe utvorenia jednotného medzinárodného systému ich
ochrany. Ľudské práva a slobody sú univerzálnym pojmom, ktorý je v demokratickej
spoločnosti bežne používaný právnikmi, politikmi, filozofmi, ale i laickou
verejnosťou.
Prirodzeno-právna koncepcia chápania ľudských práv zakotvila svoje základy
v Anglicku v podobe dokumentov: Magna Charta Libertatum (Veľká listina slobôd-
1215), Habeas Corpus Act (1679) a Bill of Rights (Listina práv -1688). V USA to bola
Deklarácia nezávislosti a vo Francúzsku Deklarácia práv človeka a občana (1776). Pod
vplyvom týchto dokumentov sa postupne všeobecne rozšíril a aj legislatívne
udomácnil pojem ľudské práva v ústavách väčšiny štátov sveta.
Základným dokumentom na úrovni ochrany ľudských práv je Charta OSN, ktorá
určuje základné povinnosti všetkých členských štátov. OSN je medzivládna
organizácia združujúca štáty sveta, ktoré sa zmluvne zaviazali podporovať ciele a
zásady Charty OSN. Ustanovujúca konferencia sa konala v San Franciscu (apríl – jún
1945) za účasti 51 protifašistických krajín, ktoré tu prijali Chartu OSN. Podpísaná bola
26. júna 1945. Organizácia oficiálne vznikla 24. októbra 1945, keď Chartu ratifikovala
Čína, Francúzsko, ZSSR, Veľká Británia, Severné Írsko, USA a väčšina signatárskych
štátov (medzi ne patrilo aj Česko – Slovensko). Cieľom OSN je podporovať
medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať mierové vzťahy medzi národmi,
uskutočňovať spoluprácu, podporovať ľudské práva a základné slobody pre všetkých,
byť strediskom, ktoré uvádza do súladu úsilie národov na dosiahnutie spoločných
cieľov. Členstvo v OSN je otvorené všetkým štátom, ktoré prijmú záväzky Charty a sú
ochotné ich plniť.
Všeobecná deklarácia ľudských práv ako prvý medzinárodný dokument špecifikuje
pojem ľudské práva a základné slobody. Prijalo ju Valné zhromaždenie OSN 10.
decembra 1948. Tridsať článkov vymedzuje ľudské, občianske, politické, sociálne i
kultúrne práva.
Medzinárodnú listinu ľudských práv tvoria tri základné dokumenty o ľudských
právach a jeden opčný protokol:
- Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948)
15
- Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966)
- Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966)
- Prvý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach
Existujúce medzinárodné právo upravuje hlavne vonkajšie vzťahy medzi jednotlivými
štátmi. Toto právo vzniká v rámci uzatvárania rôznych zmlúv. Medzi subjekty
medzinárodného práva zaraďujeme všetky štáty, ktoré sú samostatné, ako aj iné
verejnoprávne subjekty na úrovni medzinárodných vzťahov. Aj malé štáty sú takým
istým subjektom ako právna veľmoc.
Niektoré normy medzinárodného práva môžu mať vo významných prípadoch, ako sú
ľudské práva a slobody, aj priamu platnosť vnútroštátneho práva, ktorý si to vo svojom
zákonodárstve tak určil, alebo za určitých situácií môžu mať pred normami
vnútroštátneho práva prednosť.
Právo európskych spoločenstiev nazývame tiež európskym právom a býva úzko späté
ako pojem s myšlienkou integrácie. Tomuto právu jednotlivé členské štáty aj
v súčasnom období prispôsobujú svoje vlastné vnútroštátne právo z dôvodu možnej
existencie v Európskej únii.
Slovenská republika sa od 1. mája 2004 stala členom Európskej únie. Právo Európskej
únie má právomoc vytvárať aj také právne normy, ktoré sú záväzné aj pre fyzické a
právnické osoby v akomkoľvek členskom štáte.
Vzhľadom na rôznorodosť práva v jednotlivých členských štátoch nie je možné
vytvoriť jednotný špecifický rámec ochrany osobných údajov právne platný pre všetky
členské štáty, je tu však snaha o harmonizáciu ich právnej úpravy. V rámci Európskej
únie poznáme množstvo nariadení, smerníc a predpisov.
V práve Európskej únie je problematika ochrany osobných údajov v primárnom práve
upravená v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v jej amsterdamskom znení (Únia
rešpektuje základné ľudské práva, ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, podpísaný v Ríme 4. novembra 1950, a ktoré
vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva
spoločenstva). Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 8
upravuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.
16
Problematika poskytovania služieb v oblasti bezpečnosti je upravená v Zmluve
o založení Európskeho spoločenstva podpísaná dňa 25.3.1957, články 39, 43 v znení
Zmluvy o pristúpení. V citovaných článkoch sa predovšetkým zakotvuje právo
uchádzať sa o skutočne ponúkané zamestnanie s výhradou obmedzení odôvodnených
verejným poriadkom a verejnou bezpečnosťou a právo na podnikanie za podmienok
stanovených národným právom.
V sekundárnom práve je problematika ochrany osobných údajov upravená v:
- Smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane
jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe
týchto údajov,
- Dohovore Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom
spracovaní osobných údajov zo dňa 28. januára 1981 v znení dodatkov a dodatkového
protokolu k tomuto dohovoru,
Medzi všeobecné princípy stanovené Dohovorom Rady Európy č. 108 patrí:
- zásada zákonnosti – osobné údaje nesmú byť získavané alebo spracovávané
nekalým alebo nezákonným spôsobom a ani nesmú byť použité pre ciele, ktoré by boli
v rozpore s cieľmi a princípmi definovanými v Charte OSN na úseku ochrany
osobných údajov.
- zásada správnosti – každý, kto spracováva osobné údaje alebo nesie za ne
zodpovednosť, je povinný pravidelne kontrolovať správnosť a relevanciu týchto
údajov, ako aj zabezpečiť ich kompletnosť za účelom minimalizácie možných chýb a
udržiavanie údajov a aktuálnej podobe
- zásada určenia účelu spracovávania údajov – pred začatím spracovávania musí
byť stanovený účel získavania údajov a možnosti ich použitia, ktoré musia byť
zákonné a v prípade, že je tak stanovené, musia byť zverejnené tak, aby s nimi
dotknutá osoba mohla byť oboznámená
- zásada voľného prístupu dotknutých osôb do procesu spracovávania – každý má
právo, aby mu bola poskytnutá informácia, či sa v konkrétnom systéme nachádzajú
17
informácie o jeho osobe, a to v primeranom čase a nákladoch. Takáto osoba musí mať
možnosť dosiahnuť nápravu v prípade nezákonného alebo nesprávneho postupu
- zásada nediskriminácie – okrem výnimiek, ktoré sú uvedené v ďalšom odseku, nie
je možné spracovávať údaje, ktoré môžu spôsobiť nezákonnú alebo svojvoľnú
diskrimináciu (politické názory náboženská viera, rasový, etnický pôvod…)
- výnimky zo zásad – od zásad vymedzených v predchádzajúcich bodoch sa možno
odchýliť len v prípade, ak ide o ochranu národnej bezpečnosti, verejného poriadku,
verejného zdravia alebo morálky, ďalej práv a slobôd iných, najmä prenasledovaných
osôb a to pod podmienkou, že takéto výnimky budú presne špecifikované príslušnými
právnymi normami
- zásada bezpečnosti – osobné údaje spracovávané v počítačovom informačnom
systéme musia byť chránené pred ich náhodnou stratou alebo zničením, ako aj
neoprávneným prístupom, úmyselným zneužitím alebo napadnutím počítačovým
vírusom
- dohľad a sankcie – každá krajina je povinná určiť inštitúciu, ktorá v súlade
s domácim právnym poriadkom bude zodpovedná za vykonávanie dozoru nad
dodržiavaním vyššie uvedených princípov. Táto inštitúcia musí poskytovať záruku
nestrannosti a nezávislosti a musí byť technicky na takúto činnosť spôsobilá. V prípade
porušenia uvedených princípov je nevyhnutné v právnom poriadku stanoviť príslušné
trestnoprávne sankcie a určiť prostriedky nápravy
- cezhraničný prenos osobných údajov – k prenosu osobných údajov medzi
jednotlivými krajinami môže v neobmedzenom rozsahu a voľne dochádzať len za
podmienky, že tieto krajiny majú zabezpečenú porovnateľnú úpravu ochrany osobných
údajov
- oblasť použitia – uvedené princípy a zásady je potrebné uplatňovať pre všetky
verejné a súkromné automatizované informačné systémy, ako aj pre účely primeranej
ochrany s možnosťou rozšírenia na neautomatizované informačné systémy.
18
4.2 Právne predpisy dotýkajúce sa detektívno-pátracej činnosti
V súkromnej detektívnej činnosti má nezastupiteľné miesto základná orientácia
v právnych predpisoch. Základná znalosť a orientácia v právnom poriadku je pre
detektíva veľmi významná. Bez týchto znalostí a zručností sa detektív vo svojej
činnosti nezaobíde. Preto je nutné, aby detektív zvládol právnu problematiku aspoň
v rozsahu základného štandardu.
Ústava Slovenskej republiky
Čl. 26, odst. 1 – Sloboda prejavu a právo na informácie sa zaručujú. Z toho vyplýva
i právo na zaobstarať si informácie na ochranu svojich práv a zaisteniu oprávnených
záujmov. Zaobstarať si takéto informácie môže priamo oprávnená osoba alebo využije
svojho práva dať sa pri zaobstaraní informácií zastupovať. Tým sú dané v obecnej
rovine na oprávnenie výkonu súkromnej detektívnej činnosti ako profesie.
Čl. 16, odst. 1 – Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže
byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Čl. 19, odst. 1 – Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.
odst. 2 – Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do
súkromného a rodinného života.
odst. 3 – Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Čl. 21, odst. 1 – obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu
toho, kto v ňom býva.
Čl. 22, odst. 1 – Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností
a ochrana osobných údajov sa zaručuje.
Články Ústavy SR č. 16, 19, 21, 22, ktoré zároveň predstavujú implementáciu
medzinárodných právnych noriem, obmedzujú výkon detektívnej služby. Ústava teda
svojimi článkami determinuje rozsah možností a využitia postupov súkromného
detektíva. Tieto hranice musí mať detektív neustále na pamäti a musí im prispôsobovať
celú svoju činnosť.
Trestný zákon
19
§ 24 – Krajná núdza. Odst.1 - Čin inak trestný, ktorým sa odvracia nebezpečenstvo
priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom. Odst. 2 –
Nejde o krajnú núdzu, ak bolo nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu týmto zákonom
za daných okolnosti odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší
ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo
priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.
§ 25 – Nutná obrana. Odst. 1 – Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo
hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.
Odst. 2 – Nejde o nutnú obranu, ako obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku,
najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka
alebo k osobe obrancu. Odst. 3 – Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku
2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä
v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. Odst. 4 – Ak sa niekto vzhľadom na
okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť
za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.
V týchto ustanoveniach sú stanovené podmienky tzv. obranných opatrení (zákrokov)
súkromného detektíva pri výkone detektívnej činnosti. Súkromný detektív rovnako tak
ako ktorýkoľvek iný občan nesmie jednať v rozpore so zákonom a ochranu a obranu
môže uplatniť len v súlade s týmito ustanoveniami.
Trestný zákon obsahuje skutkovú podstatu trestných činov, súvisiacich s ochranou
osobných údajov.
§ 374 Neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi
„1) Kto neoprávnene poskytne, sprístupní alebo zverejní
a) osobné údaje o inom zhromaždené v súvislosti s výkonom verejnej moci alebo
uplatňovaním ústavných práv osoby, alebo
b) osobné údaje o inom získané v súvislosti s výkonom svojho povolania,
zamestnania alebo funkcie a tým poruší všeobecne záväzným právnym predpisom
ustanovenú povinnosť, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
2) Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1
a) a spôsobí ním vážnu ujmu na právach dotknutej osoby,
20
b) verejne, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.
§ 247 Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií
„1) Kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo inú ujmu alebo zadovážiť sebe alebo
inému neoprávnený prospech získa neoprávnený prístup do počítačového systému, k
inému nosiču informácií alebo jeho časti a:
a) jeho informácie neoprávnene použije,
b) také informácie neoprávnene zničí, poškodí, vymaže, pozmení alebo zníži ich
kvalitu,
c) urobí zásah do technického alebo programového vybavenia počítača, alebo
d) vkladaním, prenášaním, poškodením, vymazaním, znížením kvality, pozmenením
alebo potlačením počítačových dát marí funkčnosť počítačového systému alebo
vytvára neautentické dáta s úmyslom, aby sa považovali za autentické alebo aby sa
s nimi na právne účely takto nakladalo, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov
až tri roky.
2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto na účel spáchania činu uvedeného v odseku
1:
a) neoprávnene sleduje prostredníctvom technických prostriedkov neverejný prenos
počítačových dát do počítačového systému, z neho alebo v rámci počítačového
systému, alebo
b) zaobstará alebo sprístupní počítačový program a iné zariadenia alebo počítačové
heslo, prístupový kód alebo podobné údaje umožňujúce prístup do celého
počítačového systému alebo jeho časti.
3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu.
4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia3.
3 Zákon č. 300/2005 Z.z.-Trestný zákon
21
Trestný poriadok
§ 2, Základné zásady trestného konania,
- odst. 9 – Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.
-odst. 10 – Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy
majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú
okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech,
a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
-ods. 11 – Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi
navrhnutý dôkaz zabezpečiť.
Zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že každý má právo sústreďovať informácie
a potrebné dôkazy vhodné na obhajobu. Takéto dôkazy si môže každý zaobstarať sám,
ale tiež na základe zmluvy i so súkromným detektívom. Rovnako tak to vyplýva z § 45
Zúčastnená osoba a § 46 Oprávnenia poškodeného a uplatnenie nároku na náhradu
škody.
§ 53 Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného, odst. 1 – Zúčastnená osoba
a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom. Splnomocnencom
poškodeného môže byť aj poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným.
Nič nebráni, aby takýmto splnomocnencom bol súkromný detektív. V takomto prípade,
kedy sa nechá poškodený alebo zúčastnená osoba zastupovať súkromným detektívom,
má právo za zúčastnenú osobu alebo poškodeného činiť návrhy a podávať žiadosti
a opravné prostriedky, je oprávnený zúčastňovať sa všetkých úkonov, ktoré prináležia
z titulu zastupovania. Má teda aj právo v súlade s § 45 a 46 nazerať do spisov a k veci
sa vyjadriť. Rovnako k tomu musí mať právo sústreďovať a zhromažďovať potrebné
informácie a dôkazné prostriedky.
§ 85 Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby, odst. 2 – Osobnú
slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom,
smie obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, na zabránenie
úteku alebo na zaistenie dôkazov. Je však povinný takú osobu odovzdať ihneď útvaru
Policajnému zboru, príslušníka ozbrojených síl môže odovzdať aj najbližšiemu útvaru
ozbrojených síl alebo správcovi posádky. Ak takú ...atď.
22
Takéto oprávnenia sa týkajú každého občana, teda aj súkromného detektíva, ktorý
vzhľadom na obsah svojej činnosti, môže častejšie využiť uvedené oprávnenie ako
bežný občan.
Občiansky zákonník
§ 6 Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto
ohrozený, primeraným spôsobom zásah odvrátiť.
Možnosť ochrany práv svojpomocne priamo účastníkom občianskoprávneho vzťahu je
výnimkou zo zásady § 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého túto ochranu poskytujú
príslušné štátne orgány a súd. Preto musia byť podmienky pre svojpomoc presne
a úplne splnené, jedná sa najmä o bezprostrednú hrozbu násilia, neoprávnenosť zásahu,
jednanie priamo ohrozujúce účastníka, primeranosť a svojpomoci. Svojpomoc
nemožno použiť tam, kde vzťah trvá už dlhšiu dobu (teda nehrozí bezprostredne)
s cieľom, ani bol obnovený stav, ktorý predchádzal. Obdobnú povahu ako svojpomoc
majú ustanovenia Trestného zákona o nutnej obrane a krajnej núdzi.
§ 11 Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.
Ak má občan právo na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, majú ostatní
zákonnú povinnosť tieto práva a oprávnené záujmy rešpektovať. Občan musí byť aj
oprávnený svoje práva a záujmy ochraňovať a robiť opatrenia na to, aby k ich narušeniu
nedošlo. Ide o právo, ktoré občan môže chrániť svojpomocne, alebo preniesť toto právo
na iného. I keď je daná povinnosť štátu tieto práva ochraňovať, musí mať občan právo
zaisťovať ich ochranu svojimi vlastnými opatreniami alebo opatreniami dohodnutými
na základe zmluvy s iným.
§ 22, odst. 1 Zástupca je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo
zastupovania vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Toto ustanovenie umožňuje oprávnenej osobe (právnickej i fyzickej), nechať sa na
podklade zmluvného vzťahu zastupovať, a to ako pri ochrane majetkových (vecných),
tak i osobných práv. Jedná sa o zmluvu o obstarávanie veci v zmysle ustanovení §§ 733
- 741 Obchodného zákonníka.
Môže sa jednať tiež o zastupovanie na základe zmocnenia svojho zamestnanca.
Zmluvné zastupovanie sa musí zo strany obstarávateľa opierať o právo prevádzkovania
23
súkromnej bezpečnostnej služby v zmysle zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní
služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti.
Podľa ustanovenia § 23 OZ zastúpenie vzniká aj na základe dohody o plnomocenstve,
teda zmluvným vzťahom medzi zákazníkom a súkromnou detektívnou agentúrou
(detektívom).
§ 123 Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Vlastnícke právo je základným vecným právom. Je právom absolútnym, pôsobí voči
všetkým a zodpovedá mu povinnosť všetkých ostatných subjektov nerušiť vlastníka vo
výkone jeho práv k veci.
§ 126, odst. 1 Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
Ak ma vlastník právo na ochranu svojich vlastníckych práv, musí mať právo robiť
opatrenia na jeho ochranu, a to ako pri ich narušení, tak vykonávať preventívne
opatrenia na to, aby k narušeniu jeho práv nedošlo. Keď je vlastnícke právo absolútne,
môže vlastník s ním nakladať podľa svojej ľubovôle a môže svoje práva zmluvne
prenášať na iného, teda aj na súkromnú detektívnu agentúru (súkromného detektíva).
§ 415 Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.
Toto ustanovenie má povahu jedného zo základných princípov občianskeho práva
a smeruje k občianskoprávnej prevencii a k občianskoprávnej zodpovednosti. To
z jednej strany oprávňuje detektíva k úkonom a opatreniam smerujúcich na zaistenie
ochrany práv a oprávnených záujmov zákazníka, na druhej strane to i determinuje
činnosť súkromného detektíva v tom smere, že si musí počínať tak, aby nedochádzalo
ku škodám.
§ 417, odst. 1 Komu škoda hrozí je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom
primeraným okolnostiam ohrozenia. Odst. 2 Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má
právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie
hroziacej škody4.
4 Zákon č. 40/1964 Z.z.Občiansky zákoník
24
Ohrozený má právo zakročiť proti hroziacej škode, a to sám alebo formou zastúpenia.
Okrem toho má právo domáhať sa súdnej ochrany. S ohľadom na povinnosť dôkazného
bremena musí mať tiež i právo zhromažďovať informácie a dôkazy nevyhnutné na
podanie žaloby a vedenie súdneho sporu. Tieto informácie si môže zaopatrovať sám,
alebo prostredníctvom súkromnej detektívnej činnosti.
Uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýkajú činnosti súkromného
detektíva sú len uvedením najdôležitejších vzťahov a nepredstavujú úplný výpis.
Súkromný detektív musí ovládať i ďalšie ustanovenia, napr. § 420 a ďalšie
zodpovednosť za škodu.
Občiansky súdny poriadok
§ 120, odst. 1, Súd dbá na to, aby sa skutkový stav veci zistil čo najúplnejšie.
Rozhoduje ...atď. Odst. 2 Účastníci konania sú povinní označiť dôkazy .. atď.
Keď má účastník občianskeho súdneho konania povinnosť označiť dôkazy, musí mať
i právo také dôkazy sústreďovať a súdu predložiť.
§ 123 Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali.
Aby účastník občianskeho konania mohol tak urobiť, musí mať právo sústrediť si alebo
nechať si sústrediť informácie umožňujúce uvedený postup.
§ 125 Za dôkazy môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci,
najmä ...atď5.
Na to musí mať účastník právo takéto prostriedky si zaopatriť alebo dať si ich zaopatriť.
Súkromný detektív berie na seba však i zodpovednosť v súlade s § 126
o skutočnostiach zistených v priebehu súkromnej detektívnej činnosti, ak je k tomu
súdom vyzvaný, v občianskom súdnom konaní vypovedať ako svedok.
Boli vymenované niektoré ustanovenia a len niektorých právnych predpisov. Sú ďalšie
právne predpisy, ktoré by mal súkromný detektív uplatňovať v svojej praxi napr. zákon.
č. 513/1991 Zb. obchodný zákonník.
5 FORMY DETEKTÍVNO-PÁTRACEJ ČINNOSTI
5 Zákon č. 99/63 Z.z. – Občiansky súdny poriadok
25
Pri plnení úloh pracovníci poverení výkonom pátrania sú silami, ktoré požívajú
metódy a prostriedky detektívno-pátracej činnosti.
Sily, metódy a prostriedky označujeme za základné prvky realizácie detektívno-
pátracej činnosti.
Medzi prvkami detektívno-pátracej činnosti sa prejavujú určité vzťahy.
Vonkajší prejav týchto vzťahov - spôsob využívania metód a prostriedkov = forma
detektívno-pátracej činnosti
Forma je vonkajší prejav metódy, za využitia prostriedkov
Pri detektívno-pátracej činnosti môžeme hovoriť o troch základných formách:
1.) Detektívne pátranie
2.) Detektívne prešetrovanie
4.) Detektívny dohľad
Použitie formy detektívno-pátracej činnosti bude závisieť od charakteru objednávky,
ktorú má detektívna služba realizovať.
5.1 Detektívne pátranieDetektívne pátranie je základnou a najčastejšie uplatňovanou formou detektívno-
pátracej činnosti. Pri jej realizácii sa uplatňujú také zásady, ako:
- jednoduchosť,
- rýchlosť,
- ofenzívnosť,
- zákonnosť.
Etapy detektívneho pátrania:
1. Etapa – zisťovanie informácií
2. Etapa – previerka informácií
3. Etapa – rozhodnutie o spôsobe využitia informácií
4. Etapa – realizácia výsledkov.
1.Etapa) Zisťovanie informácií
je neustály, cieľavedomý proces získavania a zhromažďovania poznatkov, ktoré :
- sú významné pre splnenie objednávky,
26
- vedú k osobám, ktoré môžu byť zdrojom informácií – informátori,
- umožňujú nadväzovanie ďalších kontaktov a vzťahov, ktoré môžu byť
prospešné pre napĺňanie cieľov nielen zadanej úlohy, ale aj detektívno-
pátracej činnosti ako takej.
Požiadavky na získavané informácie :
- musia byť konkrétne,
- musia byť objektívne,
- musia byť hodnoverné
Informačné zdroje:
a) vnútorné – informácie zistené priamo pracovníkmi detektívnej služby –
využitie ich schopnosti analýzy a dedukcie, resp. informácie od ich interných zdrojov
(informátori),
b) vonkajšie – využitie evidencií, archívov a pod.
2) Etapa) Previerka informácií
Obsahom druhej etapy je zisťovanie miery pravdivosti a úplnosti informácií, za
využitia všetkých dostupných metód a prostriedkov detektívno-pátracej činnosti.
Požiadavky na previerku informácií:
- Previerka sa musí vykonať včas (rýchlosť)
- Výsledkom previerky musia byť objektívne zistené skutočnosti (dôkladnosť)
Spôsoby previerky informácie:
- konšpiratívne – utajeným spôsobom
- oficiálne – neutajeným spôsobom
Hodnovernosť informácie posudzujeme:
a) z hľadiska jej obsahu,
b) z hľadiska zdroja
27
3) Etapa) Rozhodnutie o použití informácie
a) je myšlienkový proces jednotlivca:
- pracovníka detektívnej služby, ktorý informácie získal,
- pracovníka detektívnej služby, ktorý realizáciu objednávky riadi a je za ňu
zodpovedný,
b) je výsledkom kolektívneho rozhodovania.
Objektívnosť rozhodnutia nesmie byť ovplyvnená subjektívnymi pocitmi, alebo
želaniami jednotlivca, časovou tiesňou, reakciou záujmových osôb alebo skupín.
Unáhlenosť rozhodnutia môže mať rovnaké následky, ako nerešpektovanie
včasnosti vykonania rozhodnutia.
4) Etapa) Realizácia výsledkov detektívneho zisťovania
- Spracovanie správy o splnení objednávky a oboznámenie klienta s výsledkami
činnosti detektívneho zisťovania,
-Využitie získaných informácií k budovaniu siete informátorov,
-Využitie informácií k realizácii preventívnych opatrení v záujme ochrany záujmov
chránených bezpečnostnou službou,
-Postúpenie zistených poznatkov kompetentným orgánom, alebo
právnickým alebo fyzickým osobám
Význam detektívneho pátrania:
- Rýchle splnenie menej náročnej objednávky,
- Zaobstaranie veľkého množstva informácií, využiteľných pre plnenie cieľov
detektívnej
služby,
- Rozširovanie možností pri výbere a získavaní informátorov,
- Aktívny kontakt zamestnancov detektívnej služby s osobami a inštitúciami,
realizácia
28
kontaktov a nadväzovanie profesijne prospešných vzťahov,
- Vytvorenie priaznivého prostredia pre budúce plnenie objednávok
5.2 Detektívne prešetrovanie
Predstavuje všestranne náročný, spravidla dlhodobý proces privátneho
zhromažďovania informácií o skutočnostiach a osobách.
Získavanie a zhromažďovanie informácií je regulované všeobecne záväznými
právnymi normami (zákon o ochrane osobných údajov, zákon o ochrane súkromia pred
neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, Trestný zákon, Trestný
poriadok, Občiansky zákonník, Občiansky súdny poriadok, zákon o poskytovaní
služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti..... ).
Zásady detektívneho prešetrovania:
Konšpiratívnosť – v záujme splnenia objednávky je nutné zaistiť, aby sa o procese
prešetrovania nedozvedeli nepovolané osoby,
Rýchlosť a ofenzívnosť – neodkladné a iniciatívne plnenie plánovaných úkonov,
Plánovitosť - prešetrovanie je potrebné zaistiť plánom,
Komplexnosť - plné využitie dostupných metód a prostriedkov,
Zákonnosť - plné rešpektovanie zákona z hľadiska metód a prostriedkov aj
spôsobu ich použitia.
Dôvod realizácie detektívneho prešetrovania ako formy detektívno-pátracej činnosti je
také zisťovanie skutočností, ktoré si vyžaduje dlhodobé sledovanie a vyhodnocovanie
určitého javu, najmä ak sú ohrozené významné záujmy klienta.
Detektívne prešetrovanie dáva odpovede na otázky:
a) Či nastali skutočnosti, ktoré ohrozujú významné záujmy klienta,
b) Či sú tieto skutočnosti dôsledkom vedomého konania určitej osoby (osôb)
c) Aké okolnosti umožnili ohrozenie významných záujmov klienta
29
Etapy detektívneho prešetrovania:
1.) začiatok detektívneho prešetrovania
2.) priebeh detektívneho prešetrovania
3.) ukončenie detektívneho prešetrovania
1. (Etapa) Začiatok detektívneho prešetrovania
Po prijatí objednávky a vyhodnotení požiadaviek z nej vyplývajúcich, nasleduje
rozhodnutie o forme realizácie.
Obsah prvej etapy:
- Vyhodnotenie východiskovej situácie,
- Stanovenie cieľov detektívneho prešetrovania a vytýčenie detektívno-
pátracích verzií
- Spracovanie plánu detektívneho prešetrovania
Východiskovou situáciou rozumieme súhrn tých skutočností, ktoré v určitom období,
na určitom mieste alebo v súvislosti s konkrétnym riešeným prípadom ovplyvňujú
organizáciu a výkon detektívno-pátracej činnosti.
Do východiskovej situácie patria skutočnosti a udalosti (prvky), ktoré akýmkoľvek
spôsobom ovplyvňujú činnosť pracovníka detektívnej služby pri realizácii zadanej
objednávky.
Prvky východiskovej situácie:
a) Skutočnosti charakterizujúce prostredie, v ktorom bude realizovaná
detektívno-pátracia činnosť – objekt, osoby, predmet činnosti, vzťahy (medziľudské,
obchodné, administratívne..)
b) Skutočnosti, vyplývajúce z doteraz zistených prípadov ohrozenia, alebo poškodenia
chránených záujmov klienta – počet prípadov, druh protiprávnej činnosti, doba
spáchania protiprávnej činnosti, objekty napadnutia, predmet záujmu páchateľa, údaje
o páchateľoch, príčiny a pohnútky, okolnosti, za ktorých došlo k poškodeniu alebo
ohrozeniu chránených záujmov,
c) Stav síl a prostriedkov detektívno-pátracej činnosti
30
Pramene zisťovania východiskovej situácie:
- vonkajšie,
- Vnútorné,
- Poznávacia činnosť
Metódy vyhodnocovania východiskovej situácie:
- Analýza
- Syntéza,
- Indukcia,
- Dedukcia
- Analógia,
-grafické metódy
-štatistika
Dokumentácia východiskovej situácie:
-popisná časť,
-tabuľky,
-grafy
Význam vyhodnotenia východiskovej situácie:
- Je nevyhnutnou podmienkou detektívno-pátracej činnosti – jej správneho
zamerania
- Umožňuje účinné využitie prostriedkov a voľbu metód
- Umožňuje určiť problémy, ktorých riešenie hrá rozhodujúcu úlohu
- Poskytuje informácie dôležité pre organizáciu a riadenie
- Odhaľuje možnosti nadväzovania vzťahov, využiteľných pre realizáciu cieľa,
- Priebežné dokumentovanie zmien východiskovej situácie umožňuje zachovať
ofenzívny charakter detektívno-pátracej činnosti.
Stanovenie cieľov a detektívno-pátracích verzií
31
Ciele detektívneho rozpracovania je možné vytýčiť len na základe dobre vyhodnotenej
východiskovej situácie.
Požiadavky na stanovené ciele:
- Reálnosť
- Objektívnosť
Detektívno-pátracie verzie – pojem: Sú vyvodené a na základe zhromaždených
materiálov odôvodnené domnienky o príčinách a vzájomných súvislostiach
jednotlivých javov rozpracovanej udalosti
Tvorba detektívno-pátracích verzií:
a) Zhromažďovanie informácií
b) Analýza a triedenie informácií (podstatné, nepodstatné, náhodné..
c) Vyhodnotenie informácií s vyvodením domnienok a súvislostí,
d) Formulácia reálne možných záverov (dôsledkov) – skutočností, ktoré musia
nastať,
alebo existovať v prípade platnosti konkrétnej verzie
Plán detektívneho prešetrovania
je premyslený, zdôvodnený a v časovej súvislosti logicky usporiadaný výpočet
plánovaných opatrení, zameraných na odhaľovanie a zdokumentovanie skutočností,
alebo konania osôb, ktoré je významné pre ochranu záujmov klienta.
Požiadavky na plán detektívneho prešetrovania:
- Cieľavedomosť,
- Logickosť,
- Konkrétnosť,
- Prehľadnosť,
- Stručnosť,
- Pružnosť,
- Kontrolovateľnosť,
32
- Dôvernosť
Obsah plánu detektívneho prešetrovania:
- Vyhodnotenie východiskovej situácie rozpracovanej požiadavky,
- Stanovenie konkrétnych cieľov detektívneho prešetrovania, s uvedením
detektívno-pátracích verzií,
- Výpočet konkrétnych úkonov a opatrení s uvedením ich postupnosti, termínov
splnenia, zodpovednosti a stručného zhodnotenia výsledkov.
Význam plánu detektívneho prešetrovania:
a) Je zárukou cieľavedome zameraného postupu,
b) Zachováva vytýčený smer prešetrovania,
c) Vedie k presnosti, nedovolí iné časové či vecné dispozície,
d) Umožňuje efektívne využívať sily a prostriedky,
e) Umožňuje ľahkú a rýchlu kontrolu plnenia úloh,
f) Poskytuje základnú orientáciu v každom momente detektívneho prešetrovania,
g) Vedie k rýchlemu vybaveniu zadanej objednávky a zabraňuje v narušení dôvernosti
priebehu detektívneho prešetrovania
2.) (Etapa) Priebeh detektívneho prešetrovania
Priebeh detektívneho prešetrovania je závislý od správnosti postupu osôb, poverených
výkonom pátrania (detektívneho prešetrovania).
Priebeh detektívneho prešetrovania zahrňuje previerku vytýčených detektívno-
pátracích verzií a dokumentovanie činnosti osôb a zistených skutočností.
V priebehu detektívneho prešetrovania sa využívajú v plnej miere metódy detektívno-
pátracej činnosti.
Previerka detektívno-pátracích verzií
33
V rámci previerky dochádza k postupnému vylučovaniu verzií a tiež k
zhromažďovaniu ďalších informácií a materiálov, ktoré umožňujú jednotlivé verzie
spresňovať.
Určenie spôsobu previerky detektívno-pátracích verzií predpokladá predovšetkým
rozhodnúť o tom, ktoré zdroje môžu poskytnúť potrebné informácie, akým spôsobom
je možné tieto informácie získať, aká bude postupnosť a taktika vykonania zvolených
úkonov.
Možné postupy previerky detektívno-pátracích verzií:
a) Preverovať všetky verzie súčasne,
b) Jedným opatrením preverovať viac verzií naraz,
c) Preverovať najprv všeobecné problémy a potom detaily.
Detektívno-pátraciu verziu, ktorá zostala po odmietnutí ostatných, je potrebné
dokázať zákonným spôsobom, za použitia zákonných prostriedkov. Informácie
o dôkazoch, získané nezákonným spôsobom by nemohli byť použité v konaní pred
súdom alebo správnym orgánom, čo by v konečnom dôsledku mohlo poškodiť záujmy
klienta.
Verziu môžeme považovať za dokázanú len vtedy, keď zistené fakty sú
dostatočným dôvodom záveru o preukázanej pravdivosti preverovanej verzie.
Dokumentácia o priebehu detektívneho prešetrovania
Dokumentácia priebehu detektívneho rozpracovania je činnosť dôverného charakteru
(konšpiratívna), smerujúca k zisteniu a zaisteniu objektívnych skutočností, udalostí,
materiálov, ktoré svedčia o rozsahu a spôsobe ohrozenia významných záujmov
klienta.
Účelom dokumentácie je zistiť objektívnu pravdu a získať tak spoľahlivý podklad pre
správne, spravodlivé a presvedčivé rozhodnutie.
3.) (Etapa) Ukončenie detektívneho prešetrovania
Obsah:
34
a) Vyhodnotenie priebehu detektívneho prešetrovania a spracovanej
dokumentácie
b) Prijatie rozhodnutia o spôsobe ukončenia detektívneho prešetrovania,
c) Vykonanie nevyhnutných úkonov spojených s ukončením detektívneho
prešetrovania.
Ad a) Účelom vyhodnotenia je predovšetkým zistiť:
- Či proces prešetrovania splnil vytýčený cieľ,
- Či v priebehu prešetrovania nedošlo k chybám,
- Či je nutné odstrániť zistené nedostatky.
Ad b) Na základe vykonaného vyhodnotenia priebehu detektívneho prešetrovania je
možné rozhodnúť o spôsobe jeho ukončenia.
a) Výsledky detektívneho prešetrovania potvrdili niektorú zo stanovených
hypotéz a preto záverečná správa o splnení objednávky bude obsahovať informáciu o
zistených skutočnostiach, ktoré ohrozujú významné záujmy klienta,
b) Výsledky detektívneho prešetrovania nepotvrdili žiadnu z hypotéz a preto
záverečná správa o splnení objednávky nebude obsahovať informáciu o
skutočnostiach, ktoré ohrozujú významné záujmy klienta.
Ad c) Vykonanie nevyhnutných úkonov spojených s ukončením detektívneho
prešetrovania
- Úkony v záujme zachovania dôvernosti detektívneho prešetrovania –
likvidácia priestorov a odstránenie technických prostriedkov,
- Spracovanie záverečnej správy o poskytnutí detektívnej služby a jej
poskytnutie klientovi,
- Archivácia dokumentov, potrebných pre činnosť detektívnej služby
5.3 Detektívny dohľad
35
Detektívny dohľad predstavuje formu súkromnej detektívnej činnosti spočívajúcej
v súhrne úloh a opatrení opierajúcich sa o rôzne metódy a prostriedky detektívnej
práce a smerujúcich ku kontrole určených stavov a zisťovanie odchýlok stavu
skutočného od stavu žiaduceho s cieľom zabrániť vzniku nežiaducich stavov. Jedná sa
napríklad:
- zhromažďovanie informácií o objektoch (osobách, firmách, spoločnostiach) a to
predovšetkým pre potreby
- personálnej práce
- ochrane proti úniku informácií a údajov apod.
- Činnosť hotelových detektívov v obchode
- Činnosť detektívov v živnostenských prevádzkach
- Činnosť detektívov pri osobnej ochrane osôb – bodyguard apod.
6 Metódy detektívno-pátracej činnosti
36
Klasifikácia metód detektívno-pátracej činnosti
V reálnej detektívno-pátracej činnosti takmer neexistujú prípady, kedy bolo
postačujúce použitie len jednej metódy. Naopak, typické sú prípady, kedy je využívané
niekoľkých metód, ktoré sa navzájom predpokladajú, dopĺňajú a posilňujú. Vyvstáva
tak naliehavá potreba ich triedenia, potreba ich vedeckej klasifikácie.
Najčastejšie sa metódy klasifikujú podľa nasledujúcich kritérií:
1. Podľa vzťahu subjektu a objektu poznania:
a) na metódy empirické ( kedy poznávajúci subjekt má k dispozícií objekt
poznania)
- pozorovanie
- meranie
- experiment
- empirická analýza
- empirická komparácia atď.
b) na metódy teoretické ( kedy je objekt pre poznávajúci subjekt nedostupný, napr.
preto, že už reálne neexistuje)
- indukcia
- dedukcia
- teoretická analýza a syntéza
- myšlienkový experiment
- komparácia
- analógia atď.
2. Podľa špecifiky objektu ( predmetnej oblasti )
a)metódy prírodovedné ( objekt má prírodovednú povahu)
- metódy fyzikálne ( spektrálna analýza, daktyloskopia atď.)
37
- metódy chemické ( analýza, syntéza atď.)
- metódy biologické ( antropologické meranie, stanovenie krvnej skupiny
atď.) a iné
b ) metódy technické ( objekt má technickú povahu )
- metódy balistické ,
- metódy mikroskopické a iné,
c ) metódy spoločenskovedné ( objekt ma spoločenskú povahu)
- sociologické ( anketa, rozhovor atď. )
- psychologické ( testy IQ, experiment atď. )
- psychiatrické ( pozorovanie atď. )
- právne ( dokazovanie svedectvom, usvedčujúcim predmetom atď.) a iné.
d ) metódy matematicko- logické ( objekt má abstraktnú povahu)
- štatistické metódy
- metóda vylučovacia a iné.
-
3. Podľa druhu činnosti
- metódy poznania
- metódy hodnotenia
- metódy odhaľovania protiprávnej činnosti
- metódy pátracie a iné.
Základnými spôsobmi empirického skúmania, pri ktorých sa predpokladá pôsobenie na
reálne objekty, sú systematické pozorovanie, meranie a experiment.
6.1 Psychologické metódy detektívno-pátracej činnosti
Pozorovanie
38
Pozorovanie sa chápe ako krátkodobé, cielené zameranie vnímania vonkajších prejavov
chovania záujmových osôb detektívom. Umožňuje získať základné informácie
predovšetkým o vonkajších prejavoch pozorovaných osôb v konkrétnej situácii,
z ktorých je možné usudzovať na existenciu niektorých psychických kvalít. Jedná sa
najmä o prejavy temperamentu, emócií, momentálneho psychického stavu pozorovanej
osoby, jej zvyky, sociálne postavenie a niektoré charakterové vlastnosti.
Predpokladom pozorovania sú:
– zdravé a účinné zmyslové orgány,
– schopnosť detektíva skoncentrovať svoju pozornosť,
– schopnosť detektíva konať primerané odhady bez využitia zvláštnych
nástrojov,
– schopnosť detektíva vnímať presne a komplexne,
– oprostenie sa od predsudkov a nálepkovaní pri pozorovaní,
– schopnosť detektíva čo najpresnejšie zachytiť pozorované javy.
Pri pozorovaní sa odporúča dodržať nasledujúci postup:
- stanoviť si cieľ pozorovania (čo chcem zistiť, ktoré psychické vlastností apod.),
- uvedomiť si, ktoré vonkajšie prejavy sú podstatné a zamerať na ne svoje vnímanie,
- premyslieť si ako sa budú sledované prejavy zaznamenávať, registrovať (pri vlastnom
pozorovaní, bezprostredne po ňom),
- interpretovať informácie získané pozorovaním vždy v kontexte so situáciou, v ktorej
boli
získané.
Biografická metóda
Biografická metóda spočíva v získavaní a interpretácii dostupných údajov o doterajšej
životnej ceste záujmovej osoby. Je možné sem zaradiť:
- informácie o samotnej záujmovej osobe, jeho vývoji (dátum narodenia,
miesto, choroby, úrazy, študijná a profesionálna kariéra, dosiahnuté výsledky, úspechy
a neúspechy, zručností, špeciálne schopností, náročné životné situácie, v ktorých sa
ocitla záujmová osoba a ich riešenia a pod.),
39
- informácie o najbližšom sociálnom okolí záujmovej osoby (rodina, kto ho
vychovával, majetkové pomery a pod.).
Zdrojmi údajov sú predovšetkým životopis, osobné doklady, pracovné a iné
hodnotenia, rozhovor so záujmovou osobou, informácie osôb z jej najbližšieho okolia
a pod. Pri interpretácií získaných informácií je potrebné rozlišovať medzi faktami
a hodnoteniami (súdmi). Na zvýšenie objektivity našich záverov je nutné získané
biografické údaje posudzovať vždy vo vzťahu ku konkrétnemu vývojovému obdobiu
jedinca, v ktorom nastali, a overiť si ich inými zdrojmi a metódami.
Analýza činností a ich výsledkov
Táto metóda vychádza z predpokladu, že v činnosti, ktorú človek vykonáva (pracovná,
študijná, záujmová, protispoločenská) sa odrážajú a prejavujú jeho psychické kvality.
Rozbor tejto činnosti a výsledkov, ktoré v nej dosahuje, umožňuje detektívovi získať
niektoré údaje o schopnostiach, záujmoch, motivácii, charakterových vlastnostiach,
temperamente a pod. Pri rozbore výsledkov sa treba zamerať na tieto skutočnosti:
- o akú činnosť sa jedná – to je či v záujme jedinca prevláda duševná či
fyzická činnosť, či ide o činnosť študijnú, pracovnú, záujmovú, či to je činnosť
spoločenská alebo individuálna,
- prečo ju záujmová osoba vykonáva – vyplniť voľný čas, získať prostriedky
na prežitie, uspokojovanie nejakých potrieb,
- koľko času tej ktorej činnosti venuje,
- aké výsledky v nich dosahuje,
- na existenciu ktorých psychických kvalít z toho môžeme usudzovať
(starostlivosť, povrchnosť, vytrvalosť, precíznosť apod.).
Zdrojom informácií je bezprostredné sledovanie, zoznámenie sa s pracovnou náplňou,
analýza výsledkov alebo produktov činností, rozbor listín a pod.
Interview (anamnestický rozhovor)
40
Táto metóda patrí k najvýznamnejším a najpoužívanejším v detektívnej činnosti pri
získavaní informácií. Bezprostredný kontakt, ku ktorému pri rozhovore dochádza,
umožňuje detektívovi pružne regulovať priebeh rozhovoru. Zároveň umožňuje sledovať
vonkajšie neverbálne prejavy záujmovej osoby. Predpokladom úspešného využitia
metódy rozhovoru je zvládnutie techniky a taktiky vedenia rozhovoru detektívom.
Pod technikou vedenia rozhovoru sa rozumie najmä voľba obsahu, formy a druhu
kladených otázok. Detektív zvažuje také problémy ako je: na čo sa pýtať v rozhovore?,
aké otázky klásť? otázky klásť priamo alebo nepriamo? aký druh otázok použiť –
kontrolné, kontaktné, zisťovacie, kritické? Zároveň zvažuje, aké prostredie a doba by
bola na vykonanie rozhovoru najlepšia.
Taktika vedenia rozhovoru vychádza z cieľa, ktorý rozhovorom sledujeme. Detektív
zvažuje najmä:
- radenie otázok **( na začiatok radíme otázky, ktoré zaujmú, sú menej
osobné, pomáhajú upevniť nadviazaný kontakt, odbúravajú počiatočnú neistotu),
- začlenenie otázok do jednotlivých fázy rozhovoru – tj. fáza nadviazania
kontaktu , fáza vlastného rozhovoru, fáza ukončenia rozhovoru,
- aké tempo zvoliť pri kladení otázok (rýchla „paľba“ otázok môže vzbudiť
dojem výsluchu),
- ako svojimi verbálnymi i neverbálnymi prejavmi bude aktivizovať
záujmovú osobu k odpovediam, ako mu dať najavo, že je akceptovaný. Medzi základné
techniky patrí: technika jednoduchej akceptácie (ano, iste, hm, čo bolo ďalej, posilnenie
úsmevom..), technika zachytenia a objasnenia (opakujeme inými slovami to, či
zachytíme od záujmovej osoby), technika parafrázovania (zopakujeme časť odpovede
a informačne ju necháme nezodpovedanú „takže prišiel ste tam a ...“,
- priebeh a spôsob nadviazania kontaktu. Fáza nadviazania kontaktu patrí
medzi kľúčové pre úspešné vedenie rozhovoru. Ak sa kontakt nenadviaže, cieľ
rohovoru sa dosahuje veľmi obťažne. Vhodným prostriedkom nadviazania kontaktu
môže byť napr. otázka smerujúca k záujmom danej osoby,
- ako registrovať, zachytiť priebeh rozhovoru. Spravidla sa rozhovor
zaznamenáva hneď po jeho ukončení. Pokiaľ to etika dovoľuje tak v jeho priebehu na
niektoré z médií,
41
- ako ukončiť rozhovor. Záver rozhovoru by nemal vyznieť ako výsluch
alebo porážka,
- ako sa pri rozhovore chovať, ako regulovať jeho priebeh. Detektív by
nemal pôsobiť nervózne, byť netrpezlivým, klásť nezrozumiteľné otázky, úroveň
rozhovoru prispôsobiť mentálnym schopnostiam záujmovej osoby, nechať hovoriť
viacej druhého a viac ho počúvať, neprerušovať rozhovor a pod.
Po ukončení rozhovoru by mal detektív vykonať jeho zhodnotenie po stránke
dosiahnutia cieľa, techniky a taktiky vedenia samotného rozhovoru.
Psychologické formy ovplyvňovania v detektívnej praxi
Základnou psychologickou formou na ovplyvňovanie jednania druhých ľudí je
presvedčovanie. Presvedčovanie sa chápe ako zámerné a cieľavedomé uplatňovanie
premyslených postupov, ktoré detektív využíva na dosiahnutie zmien postojov
záujmovej osoby. Detektív verbálnym a neverbálnym pôsobením na poznávaciu
a citovú zložku postoja, ktorý záujmová osoba zaujíma vytvára predpoklady na zmenu
jednania a chovania.
Pri ovplyvňovaní detektív využíva najmä nasledujúce metódy presvedčovania:
predkladanie argumentov, využívanie otázok, kladné odpovede, apely, demonštrovanie,
a objasňovania.
a) predkladanie argumentov
Detektív si najskôr ujasní, o čom chce záujmovú osobu presvedčiť a čím, akými
argumentmi ho bude presvedčovať (priame, nepriame, emocionálne argumenty..).
Úspech ovplyvňovania nezávisí len na pravdivosti argumentov, ale aj na tom, akým
spôsobom sa prezentujú, ako vierohodným spôsobom pôsobia. Obecne platí, že:
- účinnejšie je primerane rýchle a plynule prezentovanie argumentov,
- za argumentačne silnejšie sa považujú fakty štatistického charakteru,
- argumentom, ktoré vyvolávajú veľmi silnú úzkosť máme tendenciu
odporovať, brániť sa,
- argumenty formulované „ dokážem vám“, „donútim vás zmeniť názor“
podnecujú súperenie a ich presvedčivosť je tým znížená,
- je účinné argumenty opakovať,
42
- najsilnejšie a najpresvedčivejšie argumenty sa spravidla umiestňujú na
koniec,
- najskôr použijeme kladné a až potom záporné argumenty.
b) Využitie otázok
Metóda umožňuje detektívovi voliť nepriamy, psychologicky prijateľnejší spôsob
ovplyvňovania osôb, ktoré neradi menia svoj názor, prejavujú negativizmus v jednaní,
sú dominantní, prípadne sú zaťažený predsudkami. Presvedčovať a ovplyvňovať
môžeme otázkami tzv. pripomienkujúcimi – „ako ste mohol dokázať to a to..,“ „prečo
tak súdite“, čo vás vedie k názoru, že ..“ , „dalo by sa povedať, že ..., keď zaručím
diskrétnosť“. Kladenými otázkami dávame záujmovým osobám možnosť hovoriť
a treba len načúvať.
Pri využívaní otázok platí obecne, že:
- Začiatočné otázky by sa nemali vzťahovať k celému problému, ale len
k jeho častiam,
- Nepýtať sa na osobné chúlostivé problémy priamo, ale pomocou otázok
docieliť, aby o nich hovoril sám,
- Neodporúča sa presvedčovať pomocou otázok, ktoré môžu vyvolať strach
a neistotu,
- Maximálny počet slov i v zložitej otázke by nemal prekročiť 20 slov,
- Namiesto otázky „Prečo?“ je vhodnejšie používať otázky „Ako?“, „Čo?“,
- Otázky i celý slovný prejav pri presvedčovaní by sa mal snažiť čo najviac
prispôsobiť mysleniu a vyjadrovaniu záujmovej osoby.
c) Kladné odpovede
Metóda nazývaná tiež „noha vo dverách“ alebo „salámová technika“ spočíva v tom, že
detektív neprezentuje hneď na počiatku kontaktu svoj odlišný názor, ale snaží sa
úvodnými vetami nadviazať na postoj či názor záujmovej osoby a získať jeho súhlasné
stanovisko. Tým, že detektív súhlasí tam, kde je očakávaný jeho nesúhlas, vyvoláva
moment prekvapenia, ktorého je možné využiť v ďalšom jednaní.
d) Apely
Apel je zvláštnym druhom argumentu vo forme výzvy. Jeho argumentačná sila spočíva
v emocionálnom nátlaku na záujmovú osobu. Je ich možné využiť najmä tam, kde
problém, o ktorom presvedčujeme je jednoduchší, intelektuálne menej náročný. Podľa
43
obsahu delíme apely na rozum (posúďte sám.., zvážte že..“, na city (veľmi sa ma
dotklo..., je mi to veľmi nepríjemné ...), na fantáziu ( predstavte si, že .., vžite sa do
situácie), na vieru (veríte, že ).
Účinnosť apelu sa zvyšuje, keď je vyslovený autoritou, ďalej apely odvolávajúce sa na
ušľachtilí ciele a intelekt presvedčovaného, jeho etické hodnoty a sociálne apely
menom referenčnej skupiny ( čo by tomu povedali kolegovia, manželka...).
e) Demonštrovanie
Detektív presvedčuje záujmovú osobu o existencii nejakého javu, skutočnosti tým, že
ho ukáže, prevedie (osobu, dokument, predmet, model).
f) Objasňovanie
Spočíva v tom, že detektív pomocou logických argumentov a odhaľovaní zákonitostí
a vzťahov medzi javmi vysvetľuje záujmovej osobe podstatu javu a vecí.
6.2 Základné metódy detektívno-pátracej činnosti
K najčastejšie využívaným metódam detektívno-pátracej činnosti patrí osobné
pátranie.
DETEKTÍVNE OSOBNÉ PÁTRANIE:
Detektívne osobné pátranie je treba chápať ako sústavnú činnosť súkromného
detektíva realizovanou formou v jeho každodennou činnosťou. Jedná sa o najčastejšie
používanú komplexnú (súhrnnú či kombinovanú) metódu súkromnej detektívnej
činnosti. V jej rámci súkromný detektív priamo a bezprostredne užíva všetky
detektívne prostriedky, spôsoby a postupy za účelom získania informácií, informácií
o dôkazoch, veci a písomnosti, ktoré by v budúcnosti mohli slúžiť ako dôkazy apod.
Ide teda o jeden zo spôsobov využívaných súkromnými detektívmi v naplňovaní
obsahu jednotlivých foriem súkromnej detektívnej činnosti. Detektívne pátranie nie je
a nemôže byť iba súhrnom rôznych opatrení, je len zložitým, vnútorne diferencovaným
systémom detektívnych postupov a opatrení. Detektívne pátranie plní špecifickú
funkciu v rámci realizácie súkromnej detektívnej činnosti. Detektívnemu osobnému
pátraniu, rovnako ako každému systému prirastie určitá množina prvkov
(subsystémov) nimi sú jednotlivé ďalšie metódy súkromnej detektívnej činnosti a to
44
vrátane metód kombinovaných (súhrnných či komplexných), prostriedky, pomocné
sily (informátori) apod., ich integráciou sú nové vlastnosti, ktoré jednotlivé prvky,
z ktorých sa systém skladá, samy o sebe nemajú. Z tohto pohľadu je možné detektívne
osobné pátranie považovať za prioritné a najvýznamnejšie kombinovanou či
komplexnou (súhrnnou) metódou súkromnej detektívnej činnosti. Detektívne osobné
pátranie je metódou činnosti každého jednotlivého súkromného detektíva, ide o jeho
každodennú činnosť.
Rovnako ako každej metóde (každému systému), vrátane systémov sociálnych,
pripadne i kombinovanej či komplexnej (súhrnnej) metóde detektívnemu osobnému
pátraniu určité znaky:
Ucelenosť
Súbor špecifických prvkov
Špecifický charakter integrácie s okolím. Uvedené znaky sú vlastné, ako bolo už skôr
konštatované, rovnako súkromnej detektívnej činnosti, ktorej systém ako svoje prvky
zahrňuje určité subsystémy (ďalšie metódy, prostriedky, informátorov apod.), ktoré sa
navzájom líšia čo do funkcie, úrovne, typu a zložitosti vnútornej štruktúry
i organizačného mechanizmu. Súkromný detektív pri detektívnom osobnom pátraní
(ide o niečo iného než je pátranie po osobách a veciach a naopak pri pátraní po
osobách a veciach súkromný detektív okrem iného využíva i detektívne osobné
pátranie) využíva predovšetkým nasledujúce metódy súkromnej detektívnej činnosti:
Detektívne pozorovanie
Detektívne vyťažovanie
Detektívne vyťažovanie a vyhodnocovanie evidencií, registrácií, archívov apod.
Detektívne vyhodnocovanie dokumentov
Kriminalistické metódy vyhodnocovania stôp apod.. Detektívne osobné pátranie
využíva súkromný detektív predovšetkým k dosiahnutiu nasledujúcich cieľov
K získaniu informácií a k aktualizácií operatívnej situácie a k prehĺbeniu a doplneniu
osobnej a miestnej znalosti
K získaniu prvotných (východiskových) informácií pre rozhodovanie v procese
prípravy a realizácie ďalších metód súkromnej detektívnej činnosti
K získaniu spätnej väzbe (informácie o priebehu a efektívnosti) prípravy a realizácie
krokov, úkonov a opatrení
45
Súkromné detektívne činnosti (o priebehu prípravy a realizácie jednotlivých metód)
K priamemu naplňovaniu jednotlivých foriem súkromnej detektívnej činnosti, v jej
jednotlivých konkrétnych prípadoch
je činnosť pracovníka detektívnej služby spočívajúca v získavaní a preverovaní
signálov, poznatkov a informácií o pripravovanej, páchanej alebo spáchanej
protiprávnej činnosti, jej páchateľoch, o hľadaných a záujmových osobách a veciach
a v tej súvislosti vykonávaných operatívno-pátracích opatreniach. Je podmienené
miestnou a operatívnou situáciou.
Podstatnými črtami tejto metódy sú:
a ) cieľavedomosť, teda stanovenie konkrétnych cieľov vyplývajúcich z rozboru
východiskovej situácie a plnených úloh v určitej dobe,
b ) osobné využitie, teda priame poznávanie skutočností bez ďalších medzistupňov,
c ) komplexný charakter, lebo v rámci osobného pátrania môže detektívny pracovník
využívať všetky ostatné špeciálne metódy DPČ
Ak hovoríme o cieľavedomej činnosti, máme namysli nielen pozorovanie
objektov či osôb, ich vyťažovanie, prípadne zaobstarávanie dokumentácie, ale
i porovnávanie skôr získaných poznatkov zo skutočným stavom, vyvodzovanie
záverov a v prípade potreby i rýchle rozhodovanie alebo aj okamžitú realizáciu
potrebných opatrení ( kontrola osoby, zadržanie páchateľa, zabránenie protiprávnemu
konaniu).
Úlohy osobného pátrania sú veľmi široké a vyplývajú z potrieb operatívnej situácie aj
každého operatívneho pracovníka. Je možné previesť ich vytriedenie do niekoľkých
skupín:
Úlohy na úseku prevencie trestnej činnosti
Ide predovšetkým o osobné poznanie príčin a podmienok páchania trestnej činnosti,
o osobný dohľad nad činnosťou záujmových osôb, ale aj o získanie informácií
o zamýšľanej, či pripravovanej trestnej činnosti.
Úlohy súvisiace s odhaľovaním spáchanej trestnej činnosti s usvedčením páchateľov
predstavuje celá škála dielčich úloh, pri ktorých sa operatívny pracovník v rámci
46
pátrania zoznamuje so situáciou v okolí miesta činu, vyťažuje väčší počet osôb,
vytypuje záujmové osoby, okruh páchateľov, preveruje ich, určuje okruh svedkov,
zaobstaráva dokumentáciu, alebo robí vhodné opatrenia na zadržanie páchateľa pri
čine.
Úlohy súvisiace s pátraním po hľadaných veciach, ktorými bol spáchaný trestný čin:
V týchto prípadoch sa jedná ako o nástroje a veci použité k spáchaniu trestného činu,
tak ako o veci odcudzené. Detektívny pracovník robí vhodné opatrenia na miestach
oficiálneho výskytu predaja vecí a na miestach tzv. „čierneho odbytu vecí“, ako sú
pasáže, železničné stanice, reštaurácie a pod. Tým sú vytvárané predpoklady
úspešného uplatnenia postupu objasňovania činu „ od veci k páchateľovi“.
Úlohy súvisiace s pátraním po hľadaných osobách alebo nezvestných osobách
Predpokladom úspešného plnenia úloh na tomto úseku je prehľad o týchto osobách ,
ale aj znalosť miest možného či predpokladaného výskytu týchto osôb, akou sú
prechodné ubytovne, byty prechovávačov páchateľov trestných činov, ale aj miesta
v teréne, slúžiace obvykle ako úkryt hľadaných osôb.
Úlohy súvisiace s budovaním siete informátorov
Detektívny pracovník v rámci osobného pátrania typuje vhodné osoby informátorov.
Ďalej si overuje vierohodnosť odovzdávaných správ aj správania informátorov
v záujmovom prostredí.
Úlohy súvisiace s prehlbovaním znalostí východiskopvej situácie
Udržiavanie osobného styku v služobnom obvode je samozrejmým predpokladom
udržiavania a prehlbovania znalostí jednotlivých prvkov
DETEKTÍVNE POZOROVANIE
- statické
- dynamické
Metóda detektívneho pozorovania je jednou s veľmi významných a náročných metód
súkromnej detektívnej činnosti. Jedná sa o veľmi frekventovanú metódu súkromnej
detektívnej činnosti, ktorá ma pre túto činnosť vedľa detektívneho vyťažovania
kľúčové postavenie. Môže byť uplatňovaná buď ako samostatná činnosť súkromného
47
detektíva v rámci kombinovanej (komplexnej či súhrnnej metódy) detektívneho
osobného pátrania a to v rámci takmer všetkých foriem súkromnej detektívnej činnosti.
Metóda detektívneho pozorovania bezprostredne nadväzuje na metódu detektívneho
osobného pátrania a s touto metódou sa vlastne v obecnej rovine pretína. V procese
realizácie súhrnné metódy detektívneho osobného pátrania súkromný detektív
uplatňuje súhrnné metódy detektívneho osobného pátrania súkromný detektív
uplatňuje rovnako ako dielčiu metódu detektívneho pozorovania. Detektívne
pozorovanie pri realizácií detektívneho osobného pátrania vo veľa prípadoch slúži
k efektívnemu zavŕšeniu metódy detektívneho osobného pátrania. Môže byť ale tiež
uplatňovaná v rámci špecifického zamerania ako vizuálna kontrola záujmovej osoby
(ako sledovanie). Preto taktiež táto metóda zaujíma v reťazci detektívnych metód
(činnosti) jednu z kľúčových pozícií.
DETEKTÍVNE VYHODNOCOVANIE DOKUMENTOV
Metóda detektívneho vyhodnocovania dokumentov je , v rámci súkromnej detektívnej
činnosti, jednou z významných metód. Písomné dokumenty sú významnými nositeľmi
informácií a v rade prípadov môžu v ďalšom procese ( v jednaní pred správnym
orgánom či súdom) poslúžiť ako dôkazy. K vyhodnocovaniu dokumentov môže
dochádzať z celej rady hľadísk, nás predovšetkým zaujíma hľadisko:
Podľa ich obsahu, kde pôjde o:
dokumenty získané neoficiálnou cestou (ich obsah je treba legalizovať, pôjde
spravidla o zisťovanie skutočnosti majúcich vzťah k určitej osobe (fyzickej či
právnickej) k určitej udalosti, či skutočnosti , k zisteniu istých vzťahov a stavov. Môže
sa jednať o tzv. „živé“ dokumenty, alebo o uložené dokumenty prípadne i archiválie.
Podľa ich formy
- Listinné dôkazne prostriedky
- Dokumenty preukazujúce totožnosť, stav apod.
- Ostatné spisové materiály
- Listy a obdobné písomnosti
48
- Technické dokumentácie
- Protokoly apod.
- Z hľadiska ich pravosti: posúdenie z hľadiska pravosti dokumentu, informácie či
informácie o dôkazoch prevedie súkromný detektív iba zbežne, ale ku konečnému
verdiktu sa obráti na súdneho znalca.
- Z hľadiska ich vzťahu k určitej osobe: i tu spravidla pôjde o to, že súkromný
detektív zaistí istý dokument a porovnávací materiál a požiada súdneho znalca
o prevedenie príslušnej expertízy s cieľom že dokument bol napísaný určitou osobou,
na určitom - konkrétnom písacom stroji či tlačiarni, ale môže sa jednať rovnako tak
napr. o daktyloskopickú expertízu s cieľom určiť či osoba s dokumentom prišla do
kontaktu apod. Každý dokument je treba posudzovať z hľadiska ich:
- Z hľadiska Informačnej hodnoty:
- Objemu informácií v dokumentoch obsiahnutých
- Obsahu informácií a ich vzťahu k záujmovej osobe, udalosti apod.
- Objektivity informácií apod.
- Dôkaznej hodnoty
- Ide o vzťah k určitej osobe či určitému prípadu, udalosti, skutočnosti apod.
- Preukázaná schopnosť dokumentu poslúžiť v súdnej či správnej kauze ako dôkaz.
Dokumenty sú v súkromnej detektívnej činnosti veľmi významné predovšetkým
z hľadiska že môžu v ďalších etapách činnosti ( jednanie pred súdom alebo správnym
orgánom poslúžiť ako listinné dôkazy. Preto je treba tiež odkladať ich pravosť
a pôvod.
DETEKTÍVNE VYŤAŽOVANIE
Detektívne vyťažovanie je základnou metódou súkromnej detektívnej činnosti
spočívajúcej v podstate v riadenom cielenom rozhovore s osobou, od ktorej chce
súkromný detektív získať záujmové informácie. Správne chápať a pochopiť podstatu
metódu detektívneho vyťažovania, úlohy a obsah vyťaženia, znamená predovšetkým
poznať a pochopiť zákonitosti utvárania, ukladania (zapamätania) a zdieľania
informácie objektom vyťažovania (vyťažovanou osobou). Ide teda o to, aby súkromný
detektív poznal a pochopil osobnosť vyťažovanej osoby a to ako z hľadiska teórie
49
informácie tak z psychologických hľadísk, tiež z hľadiska udalosti, tretích osôb apod.)
Ide hlavne o získanie si dôvery vyťažovanej osoby, to vyžaduje:
- Schopnosť pochopiť mentalitu spojenú s vekom, pohlavím, ale taktiež
zainteresovanosti vyťažovanej osoby na záujmovom prípade
- Schopnosť vedieť nájsť (umenie nájsť) a nájsť adekvátny (odpovedajúci) prístup
k vyťažovanej osobe, s ohľadom na mentalitu a rysy vyťažovanej osoby
- Nadviazanie kontaktu: vyťaženie záujmovej osoby je procesom komunikácie medzi
súkromným detektívom a nim vyťažovanou osobou. Komunikácia je proces interakcie,
jeho sa aktívne účastní ako osoba prijímajúca určitý obsah tj. komunikant (súkromný
detektív), tak osoba predávajúca určitý obsah tj. komunikátor (vyťažovaná osoba).
Úlohy uvedených jednotlivých osôb sa však v procesu komunikácie menia. Každý
monológ vyťažovanej osoby je len jednou časťou vyťaženia a v celom procese
komunikácie, teda v procesu vyťažovania, ako riadeného rozhovoru, prevažuje dialóg.
Kontaktom v procesu vyťažovania v psychologickom slova zmysle rozumieme takú
fázu vyťažovania, v ktorej vyťažujúci súkromný detektív docieľuje určitý stupeň
súladu, súzvuku a ochoty komunikácie vyťažovanou osobou. Toto je v procese
vyťažovania najdôležitejšie a taktiež najťažšie. Na rozdiel od vyšetrovateľa či
pracovníka polície nemá súkromný detektív zákonnú podporu vyťažovanou osobou
donútiť pri vyťažovaní odpovedať. Všetko záleží na rozume súkromné detektíva.
- Znalosť odbornej terminológie, slangu apod.: Z hľadiska naviazania kontaktu
a úspešnej komunikácie je nevyhnutné (účelné) viesť vyťažovanie v materskom jazyku
vyťažovanej osoby. Taktiež platí o nárečí, žargónu, slangu apod. Nie menej dôležitá je
znalosť odbornej terminológie vyťažovanej osoby. Vyťažovaná osoba veľmi rýchlo
vystihne terminologickú slangovú apod.) slabosť súkromného detektíva a ešte viac
používa odborných či slangových pojmov. V rade prípadov sa dostavuje i určite
pohŕdanie vyťažovanej osoby k súkromnému detektívovi, ktoré vychádza z toho, že
súkromný detektív danú oblasť neovláda. Preto je treba, aby sa súkromný detektív pred
vyťažovaním osoby zoznámil s jej mentalitou a vyťažením sa dopredu pripravil.
- Mať stále na mysli psychologické hľadiská objektivity informácie (dôveryhodnosti)
získané od vyťažovanej) osoby. Je treba brať do úvahy, že niektoré situácie môžu byť
50
vnímané s vyvolaním silného emocionálneho vzťahu čo môže niekedy pozitívne,
inokedy (podľa druhu) celkom negatívne ovplyvniť proces vnímania a zapamätania.
- Tom, ako vnímajúca osoba na vnímané skutočnosti zainteresovaná
- Podmienkach, za ktorých prebiehalo vnímanie: jedná sa predovšetkým o podmienky
viditeľnosti, počutia, podmienky vnímania inými zmyslovými orgánmi (napr. vôňa,
zápach, chlad, teplo a pod.). Nesporne však zohráva svoju úlohu dĺžka doby po nej
bola skutočnosť vnímaná
- Vzťahu vyťažovanej osoby: v tejto súvislosti má význam prax, vplyv zvykov, vplyv
emócií, stav zmyslových orgánov, telesná a psychická kondícia apod. vnímajúce
osoby.
DETEKTÍVNE VYŤAŽOVANIE EVIDENCIÍ, REGISTRÁCIÍ A ARCHÍVOV
Evidencia a registrácia sú veľmi významným zdrojom informácií, bez nich sa
súkromná detektívna činnosť nemôže zaobísť. Veľmi zložitá je však otázka legality
vstupu súkromného detektíva do takýchto evidencií a registrácií. Z tohto pohľadu je
treba evidenciu a registráciu členiť na:
- Verejne prístupné, jedná sa o evidenciu a registráciu do nich má vo svojej podstate,
po zaplatení príslušného poplatku, prístup každý občan
- Slúžiaci len pre internú potrebu
- Neverejné dôverne
- Utajovaného charakteru, práve celý systém týchto evidencií a registrácií je pre
detektívnu činnosť veľmi významným zdrojom informácií. V každom prípade by
súkromný detektív nemal usilovať o získanie informácií, ktoré majú charakter
utajovaných skutočnosti, pretože v opačnom prípade naplňuje skutkovú podstatu
trestného činu a vystavuje sa trestnému stíhaniu. Z tohto pohľadu je taktiež veľmi
významné, aby bol pripravený a schválený zákon o prevádzaní súkromných
bezpečnostných činností v ustanovených týkajúcich detektívnej činnosti vymedzil
oprávnenia súkromného detektíva pri výkone jeho činnosti, a aby tato problematika
bola riešená i s ohľadom na zákon 428/2002 Zz. – zákon o ochrane osobných údajov
v Súčasnej dobe je veľmi významným zdrojom informácií i vo vzťahu k evidenciám
a registráciám internet. Z internetu je možné získať informácie o podnikateľských
51
aktivitách alebo napr. v súčasnej dobe i ukradnutých autách a ďalšie významné
informácie.
DETEKTÍVNE VYHODNOCOVANIE INFORMÁCIÍ Z OTVORENÝCH
ZDROJOV
- rafinéria relevantných informácií z otvorených zdrojov a ich investigatívna analýza.
Otvorené zdroje predstavujú v rámci detektívnej činnosti i konkurenčného
spravodajstva cca 70 % relevantných informácií.
VEDENIE A VYHODNOTENIE DETEKTÍVNYCH DATABÁZ
(detektívnu databázu je možno viesť len v súlade so zákonom 428/2002 Z.z. o ochrane
osobných údajov)
DETEKTÍVNA OBHLIADKA MIESTA
Detektívna obhliadka miesta je súkromne detektívnou metódou s veľmi širokým
zameraním. Môžeme v tejto súvislosti hovoriť o rekognoskácii terénu, ale tiež
o kriminalistickom zaistení miesta trestného činu a kriminalistickej obhliadke miesta
trestného činu či iného protiprávneho jednania. Detektívna obhliadka mesta môže teda
slúžiť predovšetkým a najmä k:
rekognoskácia miesta, v ňom bude prebiehať realizácia niektorých z ďalších
metód detektívnej činnosti.
- Vyhľadávanie a zaisťovanie stôp a iných nosičov (médií) dôkazných prostriedkov
resp. stôp a predmetov, ktoré by v ďalšej fáze činnosti mohli byť súdom či správnym
orgánom použité ako dôkazy
- Slúžiace k vlastnej priamej realizácií súkromnej detektívnej činnosti napríklad pri
pátraní po osobách a veciach.
DETEKTÍVNA LEGENDA
Detektívnou legendou je potrebné chápať vymyslené podanie určitej informácie
obsahujúcej prvky pravdy. Detektívna legenda aby bol úspešná musí vychádzať
z objektívne existujúcej situácie, pôsobiaca na osobu (osoby), ktorej je určená. Na túto
osobu (osoby) musí pôsobiť hodnoverne i keď ide o informáciu s myšlienkou.
52
Detektívna metóda je významnou špeciálnou metódou súkromnej detektívnej činnosti,
jej cieľom je zaistiť konšpiratívne úkonom súkromného detektíva či informátora tzv.
krytia, ovplyvniť jednanie a zmýšľanie záujmových osôb (záujmového prostredia)
v prospech súkromného detektíva v tom smere, aby bolo možné zaistiť, preveriť,
podchytiť , dokumentovať apod. skutočnosti významné pre vyriešenie úlohy
(realizácie konkrétnej formy súkromnej detektívnej činnosti). Detektívna legenda musí
zaisťovať tieto požiadavky:
- Musí byť hodnoverná: musí teda vo svojom základe vychádzať z objektívnej reality
(skutočnosti) a jej navŕšenie môže obsahovať nepravdivé alebo polopravdivé
skutočnosti ( informácie)
- Musí byť účinná: musí mať schopnosť svojim obsahom ovplyvniť jednanie, myslenie
a zmýšľanie záujmovej osoby či skupiny záujmových osôb. Vytvorená legenda musí
poskytovať záruku, že osoba (či skupina osôb) je určená, bude prijatým oznámením
natoľko ovplyvnená, že bude jednať tak, ako detektív predpokladá, a aby tak mohol
realizovať postupy potrebné k riešeniu a vyriešeniu prípadu
- Pravdivá časť legendy (teda vlastná legenda) musí byť v určitom čase
nepreveriteľná : umelo vytvorené prvky legendy musia byť pre príjemcu dané
konkrétne legendy v danom čase a danom mieste nepreveriteľné. V detektívnej praxi je
detektívna legenda spravidla súčasťou ďalších metód súkromnej detektívnej činnosti.
DETEKTÍVNA KOMBINÁCIA
Detektívna kombinácia je naplánovaný a plánovane realizovaný súbor úloh (opatrení)
súkromnej detektívnej činnosti, ktoré na seba vzájomne nadväzujú a vzájomne sa
podmieňujú s cieľom získať pre daný prípad súkromnej detektívnej činnosti relevantné
informácie. Ide o informácie o záujmovom objekte a predmete súkromného
detektívneho pôsobenia, získané v rámci rôznych foriem súkromnej detektívnej
činnosti (detektívne previerky, detektívneho rozpracovania, detektívneho pátrania,
detektívneho lobbyingu apod.), pričom jednotlivé úkony (opatrenia) sú realizované
s využitím vhodne a účelne volených metód súkromnej detektívnej činnosti.
Detektívna kombinácia ako metóda súkromnej detektívnej činnosti predstavuje akýsi
model systémového prístupu k riešeniu problémových okruhov súkromnej detektívnej
činnosti. Táto metóda je založená na využití obecných, najmä psychologických metód
53
a to najmä metódy reflexívnych hier a asertívneho chovania a v rôznych kombináciách
v v sebe absorbuje ďalšie dielčie metódy reflexívnych hier a asertívneho chovania
a v rôznych kombináciách v sebe absorbuje ďalšie dielčie metódy súkromnej
detektívnej činnosti. Podstatou detektívnej kombinácie je vyvolanie určitého prostredia
a určitej situácie s cieľom vyvolať reakciu záujmového objektu (preverovanej či
rozpracovanej osoby apod.), ktorá je detektívnymi metódami sledovaná
a zaznamenávaná. Detektívna kombinácia vedľa ďalších obecných metód využíva ako
metódy špecifický spôsob modelovania, ktoré medzi metódami vedeckého prístupu
k skúmaniu či riešeniu problému (problémového okruhu) zaujíma veľmi významné
miesto. V procese prípravy a riešenia (realizácie) detektívnej kombinácie zaujímajú
významné miesto také obecné metódy ako je metóda indukcie, dedukcie, analýzy,
syntézy, analógie apod. Detektívnu kombináciu ide do istej miery považovať za istý
spôsob aplikácie reflexívnych či spravodajských hier a do istej miery i za prístupný
stupeň provokácie. Zjednodušene sa dá povedať, že detektívna kombinácia spočíva vo
vyvolaní situácie na nej očakávame nejakú reakciu, na čo nasleduje zaregistrovanie
takýchto reakcií, jej vyhodnotenie a interpretácia vo vzťahu k riešeniu problému.
Výber jednotlivých metód, uplatňovaných v rámci detektívnej kombinácie
a postupnosť ich použití, je zadané charakterom príslušnej formy súkromnej
detektívnej činnosti môže byť použitá i ako submetóda inej komplexnej metódy
súkromnej detektívnej činnosti ako napr. metódy detektívneho informačného
preniknutia, metódy detektívnej dezinformácie apod. Ak hovoríme o metóde
detektívnej kombinácie ako o istej aplikácií reflexívnych či spravodajských (ak
chceme detektívne hry) máme na mysli, že istá metóda či skupina metód slúži
k registrácií (získavanie informácií a ich dokumentovanie predmetnej reakcie –
reakcií.) K registrácií reakcií v rámci detektívnej kombinácie je tak frekventovanou
metódou napríklad detektívne pozorovanie (vizuálne pozorovanie = sledovanie) apod.
Dobre pripravená a prepracovaná detektívna kombinácia je v rámci súkromnej
detektívnej činnosti (realizácie jednotlivých foriem súkromnej detektívnej činnosti)
veľmi efektívnou metódou a preto tak je táto metóda pomerne často využívaná (ide
o pomerne značne frekventovanú metódu). Je treba povedať, že metóda detektívnej
kombinácie je v praxi skúsených súkromných detektívov, v rade prípadov uplatňovaná
akosi inštinktívne, než by si súkromný detektív uvedomoval, že využíva túto
54
komplexnú (súhrnnú) metódu. V tomto prípade súkromný detektív vlastne reaguje na
vznikajúcu situáciu, ktorá je odozvou jeho predchádzajúceho kroku a podľa nej volí
ďalšie kroky. Ak máme ale hovoriť ako o metóde súkromnej detektívnej činnosti,
predpokladá to jej uvedomelé využívanie tejto komplexnej metódy súkromnej
detektívnej činnosti zvyšuje činnosť (efektívnosť) jej využitia a tým aj celkovú
efektívnosť naplňovania príslušnej realizovanej formy súkromnej detektívnej činnosti.
Uvedomelé využitie tejto metódy a jej dokonalé prepracovanie a príprava v danom
konkrétnom prípade eliminuje nebezpečenstvo (riziká) chybných krokov (chybných
riešení) a dekonšpirácie. Jednou zo základných zásad v procese detektívnej kombinácie
zohráva zásada rýchlosti a ofenzívnosti. Jej realizácia vyžaduje kvalitne premyslieť
a pripraviť postup riešenia prípadu a prevádzania vhodných detektívnych opatrení
(využitia vhodných metód a vhodné časové postupnosti ich využitia). Detektívnou
kombináciou sa rozumie ofenzívny postup súkromného detektíva s využitím priaznivej
situácie a detektívnej legendy s cieľom zabezpečiť zistenie a zdokumentovanie
dôležitých skutočnosti a informácií pre realizáciu iných detektívnych opatrení a úloh
ako predpokladov vytvorenia nevyhnutných podmienok pre ďalší postup a úspešné
naplnenie niektoré z foriem súkromnej detektívnej činnosti v konkrétnom prípade
realizácie súkromnej detektívnej činnosti. Pri detektívnej kombinácií sú do prirodzenej
objektívne nestálej situácie vnášané umelé prvky, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť ako
túto situáciu, tak a predovšetkým jednanie a chovanie osôb, ktoré sú objektom
(predmetom) detektívneho záujmu. Pri voľbe a využití umelých prvkov je nevyhnutné
dbať na to, aby tieto prvky splňovali nesledujúce požiadavky:
- Umelé prvky musia čo najlepšie a najvierohodnejšie nadväzovať na normálnu
situáciu, musí s touto splynúť a nesmie byť nápadné
- Musí byť vytvorené na základe dobrej znalosti charakteristiky osôb, pre ktoré je
umelo vytvorená situácia určená
- Vnesenie týchto prvkov do objektívne existujúcej situácie musí zostať utajená nielen
pre osobami v detektívnom záujme, ale i ďalšími nepovolanými (nezainteresovanými)
osobami
55
- Situácia upravená umelo vyvolanými prvkami nesmie negatívne pôsobiť na ďalšie
osoby pohybujúce sa v danom čase v danom priestore (prostredí), kde tieto umelé
prvky pôsobí
- V žiadnom prípade nepristúpiť na to, aby tieto prvky provokovali záujmové osoby (či
ďalšie osoby) k páchaniu trestnej činnosti či inej protispoločenskej protiprávnej
činnosti (kriminality = zločinnosti).
DETEKTÍVNE INFORMAČNÉ PRENIKNUTIE
Pre kvalifikovaný výkon súkromnej detektívnej činnosti, pre získanie kvalitných
informácií, predovšetkým pri realizácií detektívneho rozpracovania, detektívneho
dohľadu apod. (ako foriem detektívnej činnosti) je nevyhnutné vybudovanie
informačných zdrojov. Detektívne informačné preniknutie je ďalšou z komplexných
(kombinovaných či súhrnných) metód súkromnej detektívnej činnosti. S ohľadom na
skutočnosť, že informačná činnosť je jednou z dvoch základných smerov detektívnej
činnosti (činnosť informačná a činnosť vplyvných opatrení), je táto metóda jednou
z najvýznamnejších. Smeruje k vytvoreniu vhodnej situácie (vhodného prostredia –
vhodných predpokladov) pre dlhodobejšie získavanie záujmových informácií, zo
záujmového prostredia a od záujmových osôb, ako aj o záujmových osobách,
záujmových situáciách a priebeh záujmových dejov. Jedná sa o cieľavedomý prístup
k získavaniu cieľovo zaujímavých informácií. Pri výklade problematiky detektívneho
informačného preniknutia je treba vychádzať zo základnej skutočnosti, že súkromná
detektívna činnosť je komerčnou činnosťou alebo vlastnou činnosťou podnikateľského
subjektu, úradu inštitúcie či organizácie (resp. ich špecializovaných útvarov). Nejedná
sa teda o informačnú činnosť štátneho donucovacieho aparátu a preto taktiež nejde
k informačnému preniknutiu využívať niektorých prístupov inými používaných. Ďalej
je treba vychádzať z celkom nezvratnej skutočnosti, že informácie sú tovarom a veľmi
ceneným tovarom. Teória a prax policajnej činnosti a činnosti tajných služieb
v súvislosti so získavaním informácií rozlišuje:
- informačné zdroje získané na základe ich presvedčení (na ideovom základe)
- Informačné zdroje získané na materiálnom základe (finančnej odmene)
- Informačné zdroje získané na podklade kompromitujúcich materiálov, získavať
informačné zdroje v rámci súkromnej detektívnej činnosti na podklade
56
kompromitujúcich materiálov síce nejde celkom vylúčiť, ale neodporúča sa tento
prístup. Jednak súkromný detektív nemá možnosti polície či tajných služieb a na
druhej strane použitie kompromitujúcich materiálov (kompromitujúcich informácií) by
mohlo byť, spravidla by tiež bolo hodnotené ako vydieranie apod. Je tiež málo
pravdepodobné, že by niekto bol ochotný poskytovať informácie súkromným
detektívov. Každá informácia má svoju hodnotu (cenu) vyjadrenú v peniazoch.
Informačné zdroje môžu byť v rámci súkromnej detektívnej činnosti budované ako:
- Informačné zdroje cielené: Jedná sa o informačné zdroje získavané a vyťažované ku
konkrétnej osobe, spravidla len ku konkrétnemu prípadu súkromnej detektívnej
činnosti napr. konkrétneho prípadu detektívneho spracovania.
- Informačné zdroje pozičné: jedná sa o informačné zdroje v určitom prostredí
(regióne, podniku, úrade, inštitúcií, organizácií, hotelu, obchodnom dome apod.). Jeho
vyťažovanie je predvádzané buď len podľa potreby alebo pravidelne (systematicky)
a to s ohľadom na charakter detektívnej zákazky či operatívnu detektívnu situáciu.
Pozičné informačné zdroje sú systematicky vyťažované spravidla v rámci realizácie
detektívneho dohľadu. Svoje plné opodstatnenie majú tieto informačné zdroje v rámci
konkurenčného (či komerčného) spravodajstva.
Požiadavky na informačné zdroje:
- Vhodnosť: vhodnosť informačného zdroja (osoby poskytujúcej informácie
súkromnému detektívovi) je daná, možnosťami prístupu k záujmovým informáciám
( k získaniu týchto informácií)
- Schopnosť: schopnosť informačného zdroja (typu na informačný zdroj) je daný
psychickými vlastnosťami, schopnosťami a dovednosťami získavať konšpiratívnym
spôsobom záujmové informácie
- Spoľahlivosť: spoľahlivosť informačného zdroja (osoby poskytujúcej informácie)
spočíva v psychických charakterových vlastnostiach osoby poskytujúcej informácie.
Spoľahlivosť informačného zdroja v sebe kumuluj:
- Pravidelnosť informácií: ide o vysoký stupeň pravdepodobnosti, že osoba
poskytujúca informácie bude tieto predávať v požadovanom čase, že osoba bude
dodržiavať zjednané termíny kontaktov a že bude dodržiavať zjednané termíny
kontaktov a že bude dodržiavať zásady konšpirácie
57
- Pravdivosť informácie: ide o vysoký stupeň pravdepodobnosti, že osoba predávajúca
informácie bude predávať súkromnému detektívovi skutočné a pravdivé informácie, že
ho bude informovať akým spôsobom a akých zdrojov boli informácie získané Že
nebude osoba predávať dezinformácie.
- Objektivita informácie: Objektivita informácie predovšetkým predpokladá vysoký
stupeň pravdepodobnosti, že informačný zdroj (osoba poskytujúca informácie) bude
v záujmovej sfére pristupovať objektívne k získavaniu informácií, tj. nebude ich ani
prikrašľovať ani pričierňovať, bude odlišovať získané informácie a svoje úvahy
a vývody.
- Dôveryhodnosť osoby- informačného zdroja: ide o vysoký stupeň pravdepodobnosti,
že osoba poskytujúca informácie nebude tzv. dublovať (nebude pracovať tzv. na dve
strany- pre súkromného detektíva i záujmovú osobu alebo konkurenčnú firmu apod.).
To na strane jednej a na strane druhej, že bude schopná si v záujmovom prostredí či
u záujmových osôb získať dôveru. V rámci metódy informačného preniknutia je
možné informačný zdroj(osoby poskytujúce súkromnému detektívovi cieľavedome
informácie – informátori) v podstate dvoma spôsobmi:
- Informačný zdroj je získaný alebo už existuje a je infiltrovaný do záujmového
prostredia či k záujmovej osobe.
- Informačný zdroj je vytipovaný zo záujmového prostredia či okolia záujmovej osoby
(osôb) a je získaný z tohto prostredia. Metódu detektívneho preniknutia je treba
považovať za veľmi obtiažnou a náročnou profesionalitou (odbornou spôsobilosťou)
súkromného detektíva. Pre proces získavania informátora (informačného zdroja)
a následne v procesu jeho kontroly sú využívane ďalšie metódy súkromnej detektívnej
činnosti. Ide predovšetkým o metódu detektívnej kombinácie, metódu detektívneho
pozorovania (vizuálnej kontroly – sledovania), obecné metódy modelovania apod.
DETEKTÍVNA DEZINFORMÁCIA
Detektívna dezinformácia predstavuje metódu súkromnej detektívnej činnosti slúžiacej
k infiltrácií účelovo formulovanej a zámerne infiltrovanej nepravdivej správy do
záujmového prostredia (k záujmovej osobe – záujmového objektu) súkromnej
detektívnej činnosti. Táto zámerná infiltrácia nepravdivej správy sleduje konkrétny
(určitý) cieľ, ktorý je determinovaný potrebami súkromnej detektívnej práce (činnosti).
58
Mohla by byť vedená odborná diskusia o tom, či detektívna dezinformácia je formou
či metódou súkromnej detektívnej činnosti. Podľa nášho názoru ide o komplexnú
(kombinovanú či súhrnnú) metódu súkromnej detektívnej činnosti. Je treba
konštatovať, že detektívna dezinformácia je skutočne na hranici medzi metódou
a formou súkromnej detektívnej činnosti. Dezinformácia obecne znamená prienik
nepravdivej správy. Dezinformácia je základom jednej z metód spravodajskej práce
obecne policajnou činnosťou apod. a konkurenčného (komerčného) spravodajstva
taktiež. Má svoje mieste i v rámci súkromnej detektívnej činnosti. Pri použití
detektívnej dezinformácie je treba postupovať obozretne a použitie metódy a použitie
metódy detektívnej dezinformácie je nutné dôkladne zvážiť i z hľadiska, či nedôjde
k naplneniu skutkovej podstaty niektorého trestného činu napr. šírenie poplašnej
správy apod. S ohľadom na ciele súkromné detektívnej činnosti, na rozdiel od
spravodajskej činnosti, v nej sa uplatňuje ako jedna z metód spravodajská
dezinformácia, nie je detektívna dezinformácia v bežnej detektívnej činnosti príliš
frekventovanou. Nebýva ale na význame s postupne sa v rámci súkromnej detektívnej
činnosti. Rozvíjajúcim konkurenčným (komerčným) spravodajstvom. V rámci bežnej
detektívnej činnosti pripadá v úvahu najmä s realizáciou komplexnej metódy
detektívneho informačného preniknutia. Môže pripadať rovnako v úvahu v niektorých
prípadoch realizácie detektívneho rozpracovania apod.. Metóda detektívnej
dezinformácie má veľa spoločného (rad spoločných rysov) s metódou detektívnej
legendy, ale je na vyššom stupni a detektívna legenda je jednou z metód, ktoré
detektívna dezinformácia využíva. Na rozdiel od detektívnej legendy je detektívna
dezinformácia vyšším stupňom infiltrácie nepravdivé správy a taktiež je zložitejšie jej
uplatnenie (jej realizácie). Rovnako ako u detektívnej legendy je treba, aby časť
dezinformujúcej správy (dezinformácie) bola pravdivá a tvorila základ detektívnej
dezinformácie. Detektívna legenda je vlastne súčasťou detektívnej dezinformácie. Táto
pravdivá časť dezinformácie a od nej sa odvíjajúca detektívna legenda tvorí základ
detektívnej dezinformácie a sleduje určitý cieľ. Má za úlohu učiniť detektívnu
dezinformáciu ako celok vierohodnú pre objekt (prostredie, osobu) čo je v záujme
súkromnej detektívnej činnosti. Pokiaľ by detektívna dezinformácia nebudila dojem
vierohodnosti, bola by bezcenná a jej infiltrácia k záujmovému objektu súkromnej
detektívnej činnosti by bola nemožná, prípadne by priniesla opačný výsledok než aký
59
je sledovaný. Dezinformácia by sa tak stala pre zámery súkromnej detektívne činnosti
bezcennou. V súvislosti s detektívnou dezinformáciou hovoríme ako o komplexnej
metóde preto, že k realizácii tejto metódy sú využívané ďalšie metódy súkromnej
detektívnej činnosti. Ide predovšetkým o využitie metódy detektívneho informačného
preniknutia a už zmienené metódy detektívnej legendy. Metóda detektívneho
informačného preniknutia slúži k vytvoreniu nosiča dezinformáciou infiltrovanej do
záujmového prostredia detektívnej činnosti. V tejto súvislosti sa v spravodajskej
a policajnej práci hovorí o vplyvne agentúre a v rámci súkromnej detektívnej činnosti
a vplyvných informátoroch – deizinformátoroch, ktorý môžu infiltráciu dezinformácie
prevádzať vedome či nevedome (vedia, že ide o dezinformáciu alebo nevedia, že ide
o dezinformáciu). Najideálnejšie pre infiltráciu detektívnej dezinformácie je
informátor, ktorý bol získaný ako informátor pre získanie informácií o ňom sa
súkromný detektív presvedčí, že tzv. dubluje (pracuje na dve strany), nedá to poznať
a využíva takéhoto informátora ako dezinformátora. Naproti tomu metóda detektívnej
legendy slúži základ dizinformácie. Priebeh detektívnej dezinformácie je tak spravidla
sledovaný – kontrolovaný ďalšími detektívnymi metódami. Z tohto pohľadu by sa dalo
na odbornej teoretickej báze diskutovať o tom či ide o detektívnu metódu alebo formu
detektívnej činnosti. Z praktického hľadiska to ale považujeme za bezvýznamné.
Okrem toho sa domnievame, že sa jedná skutočne len o metódu byť súhrnnou či
komplexnou, pretože detektívna dezinformácia nie je cieľom detektívnej činnosti, ale
prostriedkom k dosiahnutia cieľa napr. detektívneho rozpracovania, detektívnej
previerky, konkurenčného spravodajstva, apod. Detektívna dezinformácia ako metóda
súkromnej detektívnej činnosti sa odlišuje od detektívneho ovplyvňovania (lobbyingu)
tým, že detektívny lobbying je širšieho obsahu. Detektívny lobbying je cieľom
súkromnej detektívnej činnosti, kde detektívna dezinformácia je jedným z prostriedkov
– jednou z metód slúžiacich k dosiahnutiu cieľa detektívneho ovplyvňovania, nie je
ale metódou jedinou. Metóda detektívneho informačného preniknutia v rámci
detektívnej dezinformácie má zvláštne postavenie. Spravidla jeden informátor (či
niekoľko informátorov) – dezinformátor (dezinformátori) slúži k infiltrovaniu
dezinformácie od prostredia iba v záujme súkromnej detektívnej činnosti
( konkurenčného spravodajstva). Okrem toho ďalší informátor (informátori) slúžia
k získavaniu informácií o odozve detektívnej dezinformácie v záujmovom prostredí.
60
Ide o zabezpečenie tzv. spätnej informačnej väzby. Detektívna dezinformácia prebieha
v niekoľkých fázach:
- Príprava detektívnej dezinformácie:
- Uvedomenie si zámeru sledovaného dezinformáciou
- Uvedomenie si a formulácie dezinformačného obsahu
- Formulovanie (plánovanie) detektívnej dezinformácie
- Vytipovanie dezinformačných nosičov a informačných zdrojov
- Plán priebehu realizácie detektívnej dezinformácie.
61
7 Prostriedky detektívno-pátracej činnosti
Prostriedok v z hľadiska širšieho chápania jeho významu predstavuje určitú vec, alebo
komplex vecí, prípadne opatrení, ktorými môže človek pôsobiť na predmety lebo javy.
Detektívna služba ako subjekt pôsobiaci pri ochrane záujmov detektívnej služby
(záujem ochrany detektívnej služby je determinovaný právnymi skutočnosťami
a právnymi udalosťami), môže používať len také prostriedky, ktoré nie sú zákonom
zakázané. (viď Ústava SR, zákon č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti
súkromnej bezpečnosti, zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným používaním
informačno-technických prostriedkov, trestný zákon, trestný poriadok...
Prostriedkami detektívno-pátracej činnosti sú:
a) sledovanie osôb a vecí,
b) detektívne konkurenčné spravodajstvo,
c) nástrahová a zabezpečovacia technika,
d) osoby konajúce v prospech detektívnej služby,
e) technické prostriedky určené na dokumentovanie dôkazov a konania osôb:
- rádiotechnické,
- fotografické,
- optické, mechanické.
7.1 Sledovanie osôb a vecí
Je prostriedkom DPČ, ktorý spočíva v časovo vymedzenom
- získavaní informácií k osobám, objektom a priestorom, ktoré sú predmetom
záujmu detektívnej služby,
- utajeným pozorovaním na miestach verejnosti prístupných za účelom splnenia
zadanej objednávky.
Sledovanie je možné použiť najmä
- v priebehu detektívneho rozpracovania, na zaistenie detektívnej kombinácie,
62
- pri zisťovaní stykov a kontaktov sledovaných osôb (nevera partnera, styky
a nedovolené jednania zamestnancov s konkurenciou a pod),
- odhaľovanie úkrytov osôb a vecí,
- pri vykonávaní ďalších dôkazov a úkonov detektívno-pátracej činnosti.
Sledovanie pozostáva z 3 základných častí:
a) príprava sledovania,
b) samotný výkon sledovania,
c) analýza a využitie získaných informácií.
Príprava sledovania:
- dôkladné vyhodnotenie aktuálnej detektívnej situácie,
- spresnenie cieľov sledovania (vyplývajúcich z objednávky),
- zhromažďovanie dostupných materiálov, týkajúcich sa objektu sledovania, hlavne
jeho charakterové rysy, spôsob života, denný režim, zvyky, okruh osôb, s ktorými sa
stýka a pod.
- rekognoskácia terénu, v ktorom má sledovanie prebiehať.
Výkon sledovania (dva základné postupy):
a) doprovodné sledovanie (reťazovito, vidlicovito, paralelne, obkľúčením),
b) stretovým sledovaním (trasové, etapové, priestorové).
V priebehu sledovania sú používané technické prostriedky za účelom
dokumentovania činnosti a stykov sledovanej osoby.
Analýza a využitie získaných informácií
- informácie nemožno využiť spôsobom, ktorým sa zasahuje do osobnostných,
alebo iných práv chránených zákonom,
- informácie je možné oznámiť iba osobe, ktorá uzavrela zmluvu o poskytovaní
detektívnej služby, alebo osobe ňou písomne poverenou,
- informácie je možné využiť pre potreby detektívnej služby (ak sa jedná
o spracúvanie osobných údajov na ochranu zákonných práv a právom chránených
63
záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany – objednávateľ, je nutná osobitná
registrácia informačného systému na úrade pre ochranu osobných údajov).
7.2 Detektívne konkurenčné spravodajstvo
Je špecifickým komplexným prostriedkom detektívno-pátracej činnosti, smeruje
k naplneniu potrieb a cieľov riadiaceho manažmentu a k podpore realizácie jeho
rozhodnutia.
Obsah činnosti konkurenčného spravodajstva
-Legálnym a etickým postupom zhromažďovať informácie
-Objektívna analýza informácií, ktorá sa nevyhýba nepríjemným záverom
-Zaistiť riadený tok ( distribúciu) informácií k tým ktorí rozhodujú – riadiacemu
manažmentu
Typy detektívneho konkurenčného spravodajstva:
a) OBRANNÉ KONKURENČNÉ SPRAVODAJSTVO
b) OFENZÍVNE KONKURENČNÉ SPRAVODAJSTVO
c) VPLYVNÉ KONKURENČNÉ SPRAVODAJSTVO –
LOBBY
OBRANNÉ KONKURENČNÉ SPRAVODAJSTVO:
Zaisťovanie personálnej bezpečnosti
Zaisťovanie informačnej bezpečnosti
Zaisťovanie bezpečnosti KNOW HOW
Zaisťovanie prevádzok bezpečnosti
Zaisťovanie bezpečnosti v obchodných vzťahoch
64
Ochrana proti ofenzívnemu konkurenčnému spravodajstva konkurencie, prvotnou
úlohou k tomu, aby podnikateľský subjekt mohol úspešne fungovať, je ochrániť samu
seba (ochrániť vlastný podnikateľský subjekt jeho hmotný i nehmotný majetok, Know
How apod
OFENZÍVNE KONKURENČNÉ SPRAVODAJSTVO:
- Zaisťovanie informácií potrebných pre podnikanie – pre naplnenie manažmentu
znalosti
- zaisťovanie informácií marketingového charakteru
- zisťovanie informácií o konkurencii apod., „...Budúcnosť nepatrí tým, ktorí budú
informácie produkovať alebo prenášať, ale tým, ktorí ovládnu nástroje pre ich účinné
filtrovanie, prehľadávanie a zobrazovanie v zmysluplných súvislostiach...“
VPLYVNÉ KONKURENČNÉ SPRAVODAJSTVO – LOBBY
- Získavanie informácií s cieľom presadiť sa v konkurenčnom boji,
Získavanie informácií k ochrane záujmov klienta
7.3 Nástrahová a zabezpečovacia technika
Zabezpečovacia technika je využívaná prevádzkovateľmi strážnej služby pri ochrane
majetku, prevádzkovanie takéhoto systému (zabezpečovacieho, alebo poplachového,
alebo jeho časti) je jednou z licencovaných činností v rámci prevádzkovania strážnej
služby. Z uvedeného dôvodu zabezpečovaciu techniku môže využiť detektívna služba
len v súčinnosti so strážnou službou. Pre praktický výkon výlučne detektívnej služby
budú skôr využívaní prostriedky nástrahovej techniky.
Prostriedky nástrahovej techniky sú najmä elektronické, rádiotechnické, optické,
mechanické, chemické a iné technické prostriedky, zariadenia, alebo ich súbory,
používané utajeným spôsobom.
Nástraha je mechanické, pyrotechnické, chemické alebo elektronické zariadenie, alebo
materiál, ktorý sa uvádza do činnosti pri vniknutí nepovolanej osoby do záujmového
objektu.
65
Podľa spôsobu činnosti zariadenia po jeho uvedení do chodu rozoznávame:
- mechanické alebo pyrotechnické zariadenia s výmetom nástrahovej látky na
osobu,
- mechanické, alebo elektrotechnické zariadenia, ktoré spúšťajú do činnosti
dokumentačné prostriedky (fotoaparát, kamera, magnetofón a pod.)
- mechanické, alebo elektrotechnické zariadenia, ktoré uvádzajú do činnosti
poplachové zariadenia (zvukové, svetelné, mechanické)
- elektrotechnické zariadenia, prenášajúce signál o vniknutí nepovolanej osoby
do záujmového objektu.
Nástrahové látky
Najčastejšie sú využívané:
a/ Pigmenty sú látky, ktoré sa bežne používajú v rôznych odboroch ľudskej činnosti. V
suchom stave sú to prášky veľmi jemnej štruktúry a nevýrazného sfarbenia, ktoré
majú priľnavú schopnosť ku konkrétnym predmetom.
Ako nástrahové látky je možné použiť tieto pigmenty:
- Eosin - červenohnedý prášok, dobre rozpustný vo vode, za vzniku intenzívne
červeného roztoku, ktorý v ultrafialovom svetle vykazuje svetlú červenú fluorescenciu.
Používa sa k výrobe červených atramentových ceruziek a atramentov.
- Fuchsin - hnedozelený prášok rozpustný vo vode za vzniku roztoku, ktorý je v
prechádzajúcom svetle červený, v do padajúcom svetle zelenomodrý s kovovým
leskom.
- Bromfenolový modrý prášok - rozpustný vo vode, liehu a tukoch za vzniku
intenzívne modrého sfarbenia.
b/ Indikátory - sú látky používané v analytickej chémii k zisťovaniu bodu
ekvivalencie pri titrácii. Indikátory sa vyznačujú tým, že sú za určitých podmienok
spravidla bezfarebné , alebo nevýrazne farbené. Po dosiahnutí bodu ekvivalencie sa
intenzívne zafarbujú, resp. menia svoje zafarbenie. Nanášajú sa podobne ako
pigmenty, pretože majú podobnú štruktúru a vlastnosti. Ich výhodou je, že sú v
záujmovom objekte, alebo záujmovom predmete nenápadné. K ich zafarbeniu vo
66
väčšine prípadov dochádza až v tom okamihu, keď dôjdu do styku s mydlom alebo
vodou. Ďalšou výhodou je, že nástraha po ukončení akcie nemusí byt z hľadiska
znehodnotenia záujmového predmetu zničená.
V praxi používame tieto indikátory:
- Dinitrofenol - svetložltý prášok, veľmi slabo rozpustný vo vode, v alkalickom
prostredí sa sfarbuje intenzívne do žlta.
- Fenolftalein - slabožltý prášok, málo rozpustný vo vode (známe preháňadlo), v
alkalickom prostredí sa sfarbuje intenzívne do červena.
- Tymolftalein - slabo žltý prášok rozpustný vo vode a v tukoch, v alkalickom
prostredí sa sfarbuje do modra.
c/ Reagenty - sú to látky, ktoré reagujú s niektorou zložkou potu za vzniku
intenzívneho zafarbenia pokožky. Ich všeobecnou výhodou vo väčšine prípadov
je, že k reakcii na rukách páchateľa dochádza postupne, prípadne za niekoľko hodín.
Mizne samovoľne až po niekoľkýcn dňoch. (nedá sa jednoduchým spôsobom odstrániť).
Nevýhodou je, že kontrola páchateľa je možná až po určitej dobe, a to v niektorých
prípadoch môže viest k neúspechu celej akcie.
Nástrahové látky sú:
- Ninhydrin - svetložltý prášok, ktorý reaguje s aminokyselinami, ktoré sú v pote
človeka za vzniku intenzívne červenej alebo červenofialovej farby. Je jedovatý, z toho
dôvodu nie je možné ho použiť, kde sú potraviny (používa sa aj k vyvolávaniu
daktyloskopických stôp).
- Dusičnan strieborný - po reakcii sa sfarbuje do hneda až čierna. Používa sa veľmi
zriedka.
d/ Luminiscenčné látky - jedná sa o veľkú skupinu látok, ktoré sa vyznačujú
luminiscenčnými vlastnosťami, to znamená ich prítomnosť sa dá zistiť len po ožiarení
zodpovedajúceho budiaceho žiarenia. To je ich obrovská výhoda. Najčastejšie v praxi
sa používa oxin. Jeho prítomnosť: sa zisťuje ožiarením ultrafialovými lúčmi.
Luminiscenčné látky nanášame na záujmové predmety, alebo do záujmového objektu
rovnakým spôsobom ako pigmenty a indikátory.
67
e/ Rádioaktívne látky - jedná sa o rádioaktívne izotopy, ktoré je možné zistiť na
dostatočne veľkú vzdialenosť špeciálnymi detektormi aj v tom prípade, keď sú ukryté v
špeciálne pripravených nádobách, balíkoch, batožinách a pod. (V literatúre sú
popisované prípady, kedy rádioaktívnymi izotopmi boli označené liehoviny
prepravované po železnici, páchateľ po vykradnutí zásielky liehoviny vypil, pričom táto
bola zistená v jeho tele) . Bežné rádioaktívne využitie je v galériách, v múzeách a pod.
Ako detektory sa používajú rádiometre, ktoré zaznamenávajú žiarenie do vzdialenosti
10-12 m, do hĺbky v zemi 50-70 m, do betónu 3 0 cm. Pre praktické použitie sú vhodné
rádiometre DC-3 A-72 a DC-3 B-72.
f/ Pachové látky - sú chemické zlúčeniny alebo ich zmesi, ktoré majú výrazný zápach.
Používajú sa k zvýrazneniu pachovej stopy (najčastejšie sa používa perubalzám - masť:,
ktorá sa nanesie na podlahu).
Technika nanášania nástrahovych látok na záujmové predmety
Konkrétna operatívna situácia v jednotlivých rozpracovaných prípadoch vyžaduje
znalosť: rozmanitých spôsobov použitia nástrahových látok. Najčastejšie ide o tieto
postupy:
a/ rozprašovaním práškov, alebo roztokov v uzavretých priestoroch pomocou štetcov,
alebo sprejom (označujeme väčšie priestory - pigmentami, luminiscenčné látky),
b/ na predmety, ktoré sú zabalené v papieri, resp. rôzne druhy dokumentov, peňazí a
pod. nanášame značky roztokom luminiscenčných látok,
c/ na kovové veci je vhodné nanášať nástrahovú látku štetcom alebo striekačkou,
d/ na niektoré drobnejšie kovové predmety j e možné nástrahové látky nanášať
elektrolytickou cestou (najčastejšie rádioaktívne izotopy),
e/ ak zabezpečujeme určité sypké materiály rádioaktívnym izotopom, tento je uložený
vo vrecku (polyetylén) alebo v ampulke.
Nástrahy - opatrenia vykonávané pri použití prostriedkov nástrahovej techniky
68
Prostriedky nástrahovej techniky (využíva PZ ) pri plnení svojich úloh najmä v
nasledovných opatreniach:
ARGÓN - chemická nástraha, ktorá sa používa na overenie a dokumentáciu
skutočností, že podozrivá osoba bola v záujmovom objekte, alebo nedovoleným
spôsobom manipulovala so záujmovými predmetmi.
CLONA - optická nástraha na zistenie mechanizmu páchania trestnej činnosti,
zadokumentovanie konania podozrivej osoby, alebo páchateľa v záujmovom objekte a
manipulácie so záujmovými predmetmi.
MIKRÓN - akustická nástraha na zistenie, signalizáciu a zadokumentovanie zvukov
súvisiacich s činnostnou podozrivej osoby, alebo páchateľa v záujmovom objekte,
alebo zvukov vyvolaných manipuláciou so záujmovými predmetmi.
Pri rozhodovaní a príprave použitia prostriedkov nástrahovej techniky je potrebné
uplatniť: tieto postupy a zásady:
a/ dôkladné vyhodnotenie rozpracovaného prípadu
- podrobné vyhodnotenie všetkých prípadov protispoločenskej činnosti v danom
objekte,
- stanovenie možného okruhu páchateľov, predmety ich záujmu, spôsob páchania
protispoločenskej činnosti, jej frekvenciu,
- stanovenie osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako možní spolupracovníci pri
realizácii opatrení,
- určenie spôsobu kontroly nástrahy,
- zdôvodnenie, že použitie PNT je najefektívnejšie pri odhaľovaní príslušnej
protispoločenskej činnosti a pod.,
b/ vypracovanie podrobného plánu akcie
- miesto a čas nasadenia nástrahy,
- aká nástrahová látka, alebo zariadenie bude použité,
69
- spôsob dopravy nástrahy,
- presné stanovenie spôsobu inštalácie nástrahy,
- stanovenie spôsobu kontroly nástrahy v objekte s uvedením, ako bude vykonávaná
detekcia nástrahy,
- stanovenie postupu po zistení pozitívnej detekcie (výkon detektívno-pátracích
opatrení, prípadne úkonov s uvedením, kto je zodpovedný za ich realizáciu),
- uvedenie, kto vykoná likvidáciu nástrahy a pod.,
c/ utajenosť všetkých opatrení súvisiacich s použitím PNT
- obrovskú pozornosť venovať: samotnému výberu osôb, ktoré je potrebné poučiť: o
inštalácii PNT,
d/ zriadenie oporných bodov
- ak je potreba na zabezpečenie príjmu záznamu. a ďalšieho prenosu
Pracovníci detektívnych služieb sú pred samotným nasadením nástrahy povinní
zabezpečiť tieto opatrenia:
a/ obhliadku záujmového priestoru, alebo objektu,
b/ vytypovať: a zriadiť: vhodný oporný bod vrátane vhodnej legendy spojenej s jeho
využívaním, a to tak v čase prípravy, ako aj v priebehu inštalácie a detekcie nástrahy,
c/ previerku situácie v záujmovom priestore s cieľom získať všetky potrebné údaje,
ktoré môžu mať vplyv na vykonanie akcie,
d/ možnosť konšpiratívneho preniknutia pracovníkov vykonávajúcich inštaláciu
nástrahy v záujmovom priestore a demontáž po ukončení akcie, vrátane ich
zaistenia pri týchto prácach,
e/ vyčlenenie potrebného počtu pracovníkov k priebežnej kontrole nástrahy, vrátane
ich podrobnej inštruktáže,
f/ dôkladné preverenie všetkých osôb, ktoré môžu, alebo majú prísť do styku s
nástrahou
g/ spracovanie projektu nástrahy.
70
7.4 Osoby konajúce v prospech detektívnej služby
Všeobecná a právna charakteristika osôb konajúcich v prospech detektívnej služby.
Eugéne Francois Vidocq (1775 - 1857) , Francúz, ako prvý na svete začal systematicky
používať, prostriedky a metódy operatívno-pátracej činnosti v boj i proti kriminalite,
ktoré spočívali predovšetkým v osobnom prenikaní do podsvetia (pod vhodnými
operatívnymi legendami, napr. fingované úteky, zdanlivé zatknutia, dokonca i
fingované úmrtia po splnení úloh), budovaní a využívaní siete informátorov. Bol
zakladateľom organizácie pre efektívny boj so zločinom Sureté (bezpečnosť).
Spolupráca fyzickej osoby musí byt: vedomá, na základe dobrovoľnosti. Je
nemysliteľné, aby sa pracovník detektívnej služby aj v tzv. dobrom úmysle mohol
dopustiť trestného činu cez útok na osobnú slobodu, alebo vydieraním získavať informá-
cie.
Možnosti využitia osôb konajúcich v prospech detektívnej služby
Význam osôb konajúcich v prospech detektívnej služby ako prostriedku detektívno-
pátracej činnosti (ďalej len informátor ) spočíva v širokých možnostiach jeho využitia.
1/ Získavanie informácií o zamýšľaných, pripravovaných a dokonaných protiprávnych
konaniach.
2/ Vykonávanie ofenzívnych detektívno-pátracích opatrení, napr.:
- pri vykonávaní detektívneho preverovania a šetrenia,
- k zisťovaniu prameňov dôkazných informácií,
- k ovplyvneniu osôb zúčastnených na protiprávnej činnosti, aby túto činnosť:
oznámili,
- k zavedeniu detektívnej legendy,
- pri realizovaní detektívnych kombinácií,
- k zisťovaniu a odstráneniu príčin trestnej činnosti a podmienok jej dokonania,
- pri detektívnom pozorovaní osôb alebo vecí,
- pri detektívnych prehliadkach,
71
- pri ustanovení miest úkrytov osôb a vecí, po ktorých je vykonávané pátranie,
- pri zriaďovaní oporného bodu,
- pri priamom výkone opatrení po zavedení prostriedkov nástrahovej techniky a pod.
Vytváranie a formovanie siete informátorov
Základným predpokladom efektívnej práce informátorov je ich zodpovedný a
cieľavedomý výber. Pod týmto zorným uhlom vystupuje do popredia jeden z
veľmi dôležitých faktorov ovplyvňujúcich výslednosť práce informátorov a to je
odborná vyspelosť a schopnosť príslušníkov detektívnych služieb systematicky pracovať
na tomto úseku.
Prax dokazuje, že nie každý pracovník detektívnych služieb sa vie vysporiadať
s týmito úlohami.
Pracovník detektívnej služby získava informátora podľa vlastného uváženia s
prihliadnutím na:
- detektívnu situáciu,
- rozpracované konkrétne prípady.
Z uvedeného vyplýva, že získať informátora môžeme:
a) procesom postupného získavania,
b) bez procesného postupného získavania, tzv. priame získavanie .
Získavanie informátorov nie je možné chápať ako jednorazový akt. Predstavuje komplex
dôverných detektívnych opatrení vykonávaných pracovníkmi detektívnych služieb s
cieľom získať osobu, ktorá má predpoklady plniť požiadavky v záujme detektívnej
služby.
Všeobecné postupy získavania informátorov stanovujú, že sa ich výber riadi zásadou:
- cieľavedomosti,
- schopnosti a vhodnosti,
- spoľahlivosti.
72
Cieľavedomosť, je daná potrebou vyplývajúcou z detektívnej situácie v určitej
problematike, prostredí alebo objektoch, resp. pramení z konkrétnej situácie v
rozpracovanom prípade. To znamená, že osoby sú vyberané pracovníkmi detektívnych
služieb pre plnenie konkrétnych cieľov.
Schopnosť a vhodnosť: je daná subjektívnymi a objektívnymi predpokladmi. Tieto
predpoklady spočívajú hlavne v tom, že:
- má schopnosť rozpoznať trestné a iné protiprávne konanie a vzhľadom k svojmu
pracovnému zameraniu alebo spoločenskému postaveniu má možnosť získať o
tomto konaní informácie,
- bude schopný plniť úlohy v detektívnom rozpracovaní a prípadne získavať potrebné
dokumentačné materiály,
- má vzhľadom k svojim fyzickým a psychickým vlastnostiam a prostredí, v ktorom
žije, predpoklady získavať dôveru u záujmových osôb,
- má možnosť vzhľadom k svojim osobným, rodinným a pracovným pomerom plniť
stanovené úlohy a uskutočňovať konšpiratívny styk.
Na základe uvedeného môžeme požiadavky vyplývajúce z tejto zásady rozdeliť do
dvoch skupín:
a) subjektívne možnosti (psychické, vôľové rysy osobnosti):
- všímavosť,
- spoločenskosť (schopnosť nadviazať kontakt, získať dôveru)
- disciplinovanosť,
- umenie zachovať tajomstvo,
- nepodliehať panike a pod.,
b) objektívne možnosti:
- postavenie osoby v skupine,
- pracovné zaradenie,
- rodinné pomery,
- možnosti jeho zavedenia a vyvedenia z prípadu a pod.
73
Ak osobu získavame k spolupráci za situácie, kedy bude ako informátor plniť úlohy
pri detektívnom rozpracovaní osôb podozrivých z prípravy alebo dokonaného
trestného činu, musí pracovník detektívnych služieb už pri výbere brať do úvahy
alternatívnu možnosť jeho neskoršieho vyvedenia z rozpracovaného prípadu. Nie je
totiž možné vybrať a získať pre spoluprácu takú osobu, kde by tento predpoklad nebol
splnený.
Spoľahlivosť je závislá na charakterových vlastnostiach osoby a z nich
vyplývajúcich záruk, že nevyzradí spoluprácu a ani ju nezneužije vo svoj prospech.
Spoľahlivosti osôb a ich aktivita pri plnení úloh v prospech detektívnej služby je priamo
determinovaná ich osobnou motiváciou k spolupráci.
Motívmi k spolupráci môžu byt:
- egoizmus - veľmi veľká skupina osôb je motivovaná vidinou zisku, ktorý získajú
za svoju priamu pomoc od detektívnej služby,
- agresívna motivácia - snaha pomstiť sa niekomu, napr. priamo
z kriminálnej scény, pomstiť sa konkurencii, dealerovi a pod.,
- sociálna motivácia - osoby takto motivované poznajú spoločenskú
nebezpečnosť kriminality, Dobre nadviazané kontakty a spoločné dosiahnutie
pozitívnych výsledkov sú v mnohých prípadoch na obidvoch stranách podnetom pre
pokračujúcu spoluprácu,
- preso ciálna motivácia - osoba pozná následky kriminality, následky vidí napr. na
svojich deťoch, ktoré podľahli drogám, preto sa snaží zabrániť prípadným ďalším
škodlivým následkom,
Doba spolupráce s informátorom nie je časovo obmedzená. O prerušení, obnovení
alebo ukončení spolupráce rozhoduje pracovník detektívnej služby, ktorý udržiava styk
s informátorom. Styk s informátorom sa utajuje pred nepovolanou osobou, udržiava
ho len detektívny pracovník, pričom vychádza z detektívnej situácie, možností
informátora a potreby zabezpečenia jeho ochrany.
Pri voľbe miesta styku s informátorom sa prihliada na jeho spoločenské postavenie,
pracovné zaradenie, prípadne na jeho osobné a rodinné pomery.
74
Spôsoby styku s informátorom
V praxi najčastejšie sú volené nasledovné spôsoby kontaktu s informátorom:
- osobné,
- poštou,
- telefonické, fax, ďalekopis,
- mŕtva schránka.
Pri voľbe styku je potrebné prihliadať na dodržanie nasledovných zásad:
- bezpečnosti - vylučuje dekonšpiráciu,
- spoľahlivosti - stálosť, neprerušená spolupráca,
- včasnosti - zaistenie výmeny informácií a materiálov v lehotách dostatočných pre
potrebnú realizáciu
Zaistenie detektívneho rozpracovania informátormi
Veľmi účinným, pomerne rozšíreným, nie však bezproblémovým detektívno-
taktickým opatrením je zaistenie detektívneho rozpracovania informátorom
(informátormi).
Základným predpokladom získavania záujmových informácií je schopnosť
informátora nadväzovať priame kontakty s rozpracovanými osobami, vytvárať a
prehlbovať dôverné vzťahy s nimi, zžiť sa s prostredím do tej miery, že informátor nie je
z tohto prostredia vylúčený, ale si získava pozície člena skupiny. Je to schopnosť
informátora o schopnosť nadväzoval: kontakt s ľuďmi a správne adekvátne sa chovať
v záujmovom prostredí.
Za nemenej významné považujeme, čo s potrebou pôsobenia v určitom prostredí
úzko súvisí, potrebu zachovať pravidlá konšpirácie. Jedná sa predovšetkým o
cieľavedomú výchovu a riadenie informátora tak, aby bol pripravený na možný
vznik vyhrotených situácií, hlavne na "preverovanie" rozpracovanými osobami, aby bol
schopný účinne čeliť, takýmto situáciám.
Informátorovi musí byt určená presná línia chovania, v rámci ktorej musí byť
rátané s neprípustnosťou provokácie. Ukladané úlohy, v ktorých sú vyjadrené
75
požiadavky na informátora, musia vychádzať zo znalosti a potrieb prípadu, musia
byť konkrétne a zrozumiteľné a musia zodpovedať možnostiam a schopnostiam
informátora. Z uvedeného vyplýva, že úspech detektívneho rozpracovania závisí do
značnej miery na tom, nakoľko sa podarí zaistiť preniknutie informátora do prostredia
rozpracovaných osôb a nadviazať dôverný vzťah medzi informátorom a
rozpracovanými osobami.
Základnou otázkou je, či informátor má dôveru rozpracovaných osôb, či je s nimi v
častom styku, či má dostatočný prehľad o udalosti, ktorá je predmetom
detektívneho rozpracov ania .
Získať takéhoto informátora nie je ľahké, často je k tomu potrebné vyvinúť značné
úsilie. V celom rade prípadov býva potrebné získať pre túto úlohu niektorého z
druhoradých členov záujmovej skupiny osôb. V prvom rade je potrebné určiť, či
rozhodnutie o jeho získaní ako informátora môže významne napomôcť splneniu
objednávky.
Preto je potrebné pri zaistení detektívneho rozpracovania počítať od samého začiatku s
informátormi a vytvárať k tomu vhodné podmienky. Jedná sa v podstate o vytvorenie
situácie, kedy informátor (prípadne viacerí) je umiestnený v záujmovom prostredí,
má dôveru rozpracovaných a im blízkych osôb a môže teda získavať informácie
detektívneho záujmu, prípadne plniť iné úlohy podľa vzniknutej potreby.
Priame využitie informátorov nie je možné ani potrebné v každom prípade
detektívneho rozpracovania. Je potrebné individuálne , podľa konkrétnych podmienok
a potrieb.
V praxi rozoznávame dva základné spôsoby zaistenia detektívneho rozpracovania
informátormi:
1/ zavedenie do prípadu detektívneho rozpracovania informátora , ktorý už spolupracuje
2/ získanie nového informátora z osôb, ktoré majú dôverný styk s rozpracovanými
osobami, alebo k nim majú veľmi blízky vzťah, takže môžu tieto styky pomerne
ľahko nadviazať.
Skúmať a hodnotiť prednosti i nevýhody každého z uvedených spôsobov musí
vychádzať predovšetkým zo znalosti konkrétnej situácie prípadu. To znamená skúmať
v prvom rade objekty rozpracovania.
76
.Môže sa totiž jednať o "voľné" (zločinecké) zoskupenie osôb, ktoré spojuje len
čiastočný spoločný záujem, napr. získavanie finančných prostriedkov páchaním
spoločensky menej závažnej trestnej činnosti, teda o neuzavretú skupinu, ku ktorej je v
podstate možné sa pomerne ľahko "pripojiť“.
Opakom je pevná, uzavretá skupina s uznávaným vodcom, vlastnou vnútornou
štruktúrou, s vymedzením miesta každého člena skupiny. Takáto skupina je spojená
okrem páchania spravidla závažnej trestnej činnosti skupinovými mnohokrát
sankciovateľnými normami, zvláštnou stupnicou hodnôt, osobou uznávaného vodcu
alebo podobne. Vstúpiť do nej nie je ľahké, spravidla to býva spojené so zvláštnou
skúšobnou procedúrou. V určitých konfliktných situáciách je to mnohokrát priamo
nemožné .
77
8 KRIMINALISTIKA V PRAXI SÚKROMNÝCH
DETEKTÍVNMYCH SLUŽIEB
Podľa platnej právnej úpravy súkromný detektív nepoužíva zvláštnu ochranu (ako
verejný činiteľ), ani nemá iné právomoci , ako bežný občan. V praxi to znamená, že pri
držaní a nosení zbrane sa riadi zákonom o zbraniach a strelive a pri použití zbrane je
povinný rešpektovať ustanovenia trestného zákona o nutnej obrane a krajnej núdzi,
rovnako pri zadržaní a predvádzaní osôb, príslušné ustanovenia občianskeho zákona.
Vzhľadom k tomu, že väčšina kriminalistických technických prostriedkov a metód má
uplatnenie pri dokazovaní v trestnom riadení, je nutné pripomenúť i právne postavenie
súkromného detektíva v procese dokazovania. Súkromný detektív je z hľadiska
trestného poriadku, pokiaľ nie je sám obvineným alebo poškodeným, v postavení
svedka, na ktorého sa vzťahujú práva a povinnosti podľa ustanovení § 127 a nasl. Tr.
poriadku. Súkromný detektív sa vo svojej činnosti môže dozvedieť o trestnom čine skôr
ako orgány činné v trestnom konaní. Musí preto rešpektovať i ustanovenia § 340, § 341
Trestného zákona (neoznámenie trestného činu, neprekazenie trestného činu), pretože
inak sa sám vystavuje nebezpečenstvu trestného postihu.
Vzhľadom k tomu, že niektoré kriminalistické úkony sú z hľadiska trestného
procesu neopakovateľné ( napr. rekognícia ), nie je vhodné aby ich vykonávali
súkromní detektívi, a to ani za predpokladu, že uvedenú metódu odborne zvládnu.
Vykonaním úkonu mimo zákon predpísanou formou, tento dôkaz prakticky znehodnotí
a pre trestné konanie urobí nepoužiteľným. Preto je dôležité, aby súkromný detektív
dobre ovládal jednotlivé kriminalistické metódy, bol si vedomý ich významu pre proces
dokazovania a poznal spôsob zabezpečenia (zafixovania) stôp získaných pri vlastnej
detektívnej činnosti, aby mohli byť ďalej použité ako dôkazový prostriedok.
78
Jednou z hlavných úloh kriminalistov je obhliadnutie miesta trestného činu a preto
kladie dôraz na zabezpečenie miesta trestného činu proti znehodnoteniu stôp
a zaneseniu ďalších stôp nepovolanými osobami.
Náročnosť práce súkromného detektíva je daná tým, že jeho činnosť je upravená
zákonom len rámcovo a že vo vzťahu ku svojmu zákazníkovi je viazaný zmluvou
uzatvorenou v súlade s občianskym alebo obchodným zákonníkom. Pri splnení
podmienok tejto zmluvy mu môže hroziť nebezpečenstvo stretu s ustanoveniami
trestného zákona. Znalosť kriminalistických metód v práci mu umožní vyhnúť sa
nebezpečenstvu tohto stretu a zároveň mu zaistí kvalifikovaný prístup k plneniu
pracovných úloh.
8.1 Kriminalistická fotografia
Podstatnou súčasťou každej vednej disciplíny je dokumentovanie priebehu jednotlivých
fáz i výsledkov najrôznejších procesov. Toto platí i pre kriminalistiku v aplikácii na
prácu súkromného detektíva, keď v procese objasňovania, vyšetrovania
a predchádzania trestnej a inej činnosti sú zisťované okolnosti a informácie významné
pre celý tento proces. Tieto informácie a ich nositelia sú zisťované rôznymi metódami.
Pre ďalšie rozhodovanie v konkrétnych prípadoch nestačia však tieto informácie a ich
nositeľov zistiť, je treba ich vhodným spôsobom zaistiť a to predpokladá i dokonalú
technickú dokumentáciu.
Kriminalisticko-technická dokumentácia je jedným z najdôležitejších trvalých
a objektívnych informácií. Súčasne je aj obrazom o priebehu a výsledku časovej,
priestorovej a za určitých podmienok urobených činností a úkonov a obrazom
o použitých kriminalistických metódach a prostriedkov fixácie priebehu a výsledku
týchto činností.
Obvyklými spôsobmi dokumentácie v kriminalistickej praktickej činnosti sú protokol,
fotografická a topografická dokumentácia, pričom sa v praxi začínajú presadzovať i iné
dokumentačné metódy (videonahrávka).
79
Kriminalistická fotografia je jedným z najdôležitejších a najrozšírenejších zdrojov
trvalých a objektívnych informácií. Stala sa jednou z najdôležitejších foriem fixácie
materiálnych znakov skúmaných situáciou, priebehom ich jednotlivých fáz i výsledkom
najrôznejších procesov, jednotlivých objektov alebo ich častí. Umožňuje objektívne
posúdenie všetkých dôležitých okolností a súčasne podáva názornú, neskreslenú
predstavu o skutočnostiach, ktoré boli touto metódou fixované. Jedná sa o metódu,
ktorá je súkromnými detektívmi používaná najčastejšie zo všetkých kriminalistických
metód.
Kriminalistická fotografia predstavuje súhrn rôznych zvláštnych spôsobov
fotografovania pri kriminalistickom skúmaní stôp a vecných dôkazov s cieľom
objektívne fixovať danú materiálnu situáciu a jej jednotlivé prvky. Tým súčasne
kriminalistická fotografia značne zvyšuje i efektívnosť zisťovania skutkových
okolností, uľahčuje operatívnu pátraciu i znaleckú a expertíznu činnosť.
Veľmi často je nedeliteľnou súčasťou fyzikálnych a iných procesov a mnoho
kriminalisticko-technických a expertíznych skúmaní by bolo bez použitia fotografie
v podstate neuskutočniteľných.
Na rozdiel od iných metód skúmania ( napr. popisovania), dovoľujú kriminalistické
metódy s vysokou presnosťou úplne a názorne zafixovať napr. situáciu na mieste
udalosti, rôzne materiálne stopy, vecné dôkazy a pod. Ďalšou a menej významnou
prednosťou fotografických prostriedkov fixácie je, že na rozdiel od niektorých iných
metód a prostriedkov skúmania neporušujú a nepoškodzujú skúmaný objekt. Tým sa
kriminalistická fotografia stáva základným prostriedkom fixácie a skúmania
materiálnych znakov trestného činu a jeho jednotlivých prvkov.
V práci súkromného detektíva bude najčastejšie prichádzať do úvahy spracovanie
dokumentačných snímkov miesta činu.
Podľa rozsahu záberu rozlišujeme orientačnú, prehľadnú, polodetailnú, detailnú
fotografiu. Farebné snímky sú pôsobivejšie i reálnejšie. Mnoho dôležitých stôp na
mieste udalosti môže dostatočne vyniknúť iba na farebnej fotografii.
Využitie špeciálnych fotografických metód
Špeciálne kriminalistické fotografické metódy využívané v priebehu rôznych
kriminalisticko-technických a expertíznych skúmaniach umožňujú zvýšenie
80
rozlišovacej schopnosti nad hranicou dosahovanou ľudským okom. Do tejto skupiny
radíme: fotografie rôznych druhov neviditeľného žiarenia, fotografické metódy
zvyšovania kontrastu, fotografie pri zvláštnych spôsoboch osvetlenia a ostatné
špeciálne metódy a spôsoby.
Neviditeľné žiarenie, predovšetkým infračervené a ultrafialové, umožňujú zistiť na
skúmaných objektoch také zvláštnosti, ktoré by pri skúmaní týchto objektov vo
viditeľnom svetle nemohli byť vôbec zistené.
Fotografia v infračervenom žiarení
Fotografia v infračervenom žiarení sa uplatňuje tam, kde sa dá využiť značnej
prenikavosti infračervených lúčov a ich súčasnej pohltivosti, resp. odrazivosti odlišnej
od viditeľného svetla.
Uplatňuje zvlášť v grafických expertízach dokumentov, pri čítaní textov prekrytých
buď prelepením alebo poliatím atramentu či preškrtaných písacími prostriedkami.
Podmienkou úspešného prečítania zakrytého textu je, aby prekrývajúci prostriedok bol
pre infračervené lúče priestupný a naopak, aby zisťovaný zápis bol vyhotovený takým
písacím prostriedkom, ktorý infračervené žiarenie v maximálnej miere pohlcuje a teda
neodráža.
Infračervené žiarenie sa dá ďalej použiť pri dešifrovaní zle čitateľných alebo
celkom nečitateľných pečiatok na poštových zásielkach, v dokladoch alebo
dokumentoch k rozlíšeniu tekutých alebo pevných písacích prostriedkov , alebo
dve rôzne na prvý pohľad však zhodne vyzerajúce písacie prostriedky sa budú pri
ožiarení jednoznačne odlišovať. Tak sa dá dokázať, že časť dokumentov bola
napísaná iným písacím prostriedkom ako ostávajúca časť textu dokumentu. To platí pre
atramenty, náplne guličkových pier a rôzne pastelové ceruzky. Spoľahlivo sa však nedá
v tomto žiarení odlíšiť ťahy ceruzkou, obsahujúcou grafit.
S úspechom sa dá infračervené žiarenie v kombinácii s červeným filtrom použiť v
expertízach spálených a zuhoľnatených dokumentov alebo listín. Ceruzkou popísané
miesta vyniknú tak zreteľne, že sa dajú z väčšej časti prečítať.
V krimianalisticko-balistickej expertíze ukáže snímok zhotovený v infračervenom
žiarení temné miesto v okolí vstrelu spôsobeného z malej vzdialenosti a to ako na koži,
tak aj na textile.
81
Snímky najrôznejších materiálov, dreva, textilu, oleja a pod., zhotovené na emulziách
citlivých k infračervenému žiareniu, zreteľne ukážu rozdielnosť zdanlivo zhodných
vzoriek materiálov.
Vysokú prenikavosť infračerveného žiarenia hmlou, parou alebo prašným prostredím
možno využiť pri orientačných snímkach miesta činu a iných udalostí. Tým sa dá
docieliť, že najmä viac vzdialené miesta terénu, ktoré sa na bežných snímkach strácajú
a sú nezreteľné, sú na infračervenom materiáli rovnako zreteľné a prekreslené ako
najbližšie okolie.
Fotografie pri zvláštnych spôsoboch osvetlenia
I viditeľné svetlo poskytuje kriminalisticko-technickej fotografii cenné možnosti
v prípadoch , kde je použité vhodným spôsobom. K najobvyklejším a najčastejšie
využívaným metódam patrí:
a) fotografia pri šikmom osvetlení
b) fotografia v prechádzajúcom svetle
Fotografia pri šikmom osvetlení
Jej princíp spočíva v tom, že zdroj svetla ( buď obyčajná osvetľovacia lampa alebo
lepšie špeciálna lampa so svetelnými lúčmi vychádzajúcimi štrbinou) je umiestnený
tak, aby osvetľoval skúmaný objekt veľmi šikmo, t.j. aby svetelné lúče boli len málo
odklonené od skúmanej roviny objektu. Tým aj najmenšia nerovnosť cloní niektoré
lúče a spôsobuje tak tieň. Najčastejšie využitie tejto metódy je pri skúmaní dokumentov
s pretlačenými stopami vzniknutými pri písaní, ale tiež pri fotografovaní plastických
daktyloskopických stôp, plastických trasologických stôp, skĺznutých a iných stôp
v mechanoskopii, pri makrofotografii stôp na dne vystrelenej nábojnice, pri
dokumentácií hrubej štruktúry drevených i kovových úlomkov, nástrojov a ich úlomkov
a ďalších.
Fotografia v prechádzajúcom svetle
Ide o jednoduchý spôsob používaný predovšetkým pri expertíze dokumentov, jeho
princíp spočíva v tom, že osvetlený zdroj kolmo osvetľuje sklenenú matnicu, na ktorej
leží skúmaný dokument alebo listina. Fotografický prístroj umiestnený nad
82
dokumentom fixuje presvetlený obraz, na ňom sa predovšetkým mechanickým
spôsobom porušené miesto javí svetlejšie.
Fotografovanie živých osôb, mŕtvol, stôp vecných dôkazov:
Kriminalistická fotografia živých osôb a mŕtvol sa robí za účelom fixácie ich podoby
a zhotovuje sa jednak k identifikácii a jednak k pátracím účelom.
Fotografie živých osôb
Fotografovanie sa povinne vzťahuje na všetky živé osoby, ktoré podľa platných
predpisov súčasne podliehajú daktyloskopovaniu. Fotografovaná osoba musí byť riadne
oblečená a upravená tak, ako sa spravidla objavuje na verejnosti. Nie je prípustné pre
tieto účely fotografovať osoby napr. v pracovnom alebo väzenskom oblečení.
Fotografovanie mŕtvol pre poznávacie účely
Okrem snímku mŕtvol na miestach činu sa vždy musí urobiť aj fotografia mŕtvoly pre
poznávacie účely – identifikačná fotografia. Dokumentačná fotografia dokumentuje
nájdenú mŕtvolu v pôvodnom stave, v ktorom bola nájdená. Identifikačná fotografia má
zaznamenať podobu mŕtveho pokiaľ možno, ako vyzeral v skutočnosti.
Fotografie stôp a vecných dôkazov
Stopy odtlačkov prstov na mieste činu sa najvhodnejšie fotografujú v merítku 1:1 alebo
vo dvoj – až trojnásobnom zväčšení s priložením merítkom.
Objemové ( plastické ) daktyloskopické stopy sa fotografujú pri osvetlení skoro v smere
uhlopriečky. Obtiažne sa fotografujú potné a mastné odtlačky prstov alebo sú samé
o seba málo kontrastné. K dosadeniu potrebného kontrastu je potrebné použiť špeciálne
osvetlenie, a pretože sa prípad od prípadu líši, odporúča sa preto vždy vyskúšať
niekoľko spôsobov.
Stopy obuvi a dopravných prostriedkov sa fotografujú pokiaľ možno v najväčšom
merítku a vždy s priložením merítkom. Uhol šikmého tieňového osvetlenia pri
fotografovaní plastických stôp je závislý na hĺbke reliéfu stopy. Stopy nástrojov
vlámania sú spravidla podľa mechanizmu vzniku stopy objemové (dynamické
a plastické), preto sa fotografujú pri šikmom osvetlení, ktorého smer a uhol je daný
83
orientáciou a hĺbkou stopy. Stopy nástrojov vlámania sa dokumentujú najprv ako
polodetailné fotografie a potom ako detailné, zväčšené a s priložením merítkom.
8.2. Kriminalistická biológia
Kriminalistická biológia rieši celý rad zložitých otázok spojených s vyhľadávaním,
zaisťovaním, zasielaním a skúmaním najrôznejších druhov biologických stôp
a porovnávacích materiálov pochádzajúcich z organizmov ľudí alebo zvierat.
Najväčší význam z kriminalistického hľadiska majú biologické stopy ľudského
pôvodu.
Biologické stopy môžeme rozdeliť na tieto hlavné druhy:
Krv, krvné stopy, sliny, pot, slzy, ejakulát, a spermie, plodová voda, materské mlieko,
mozgomiešny mok a vnútrokĺbová tekutina, žalúdočný obsah, časti tkaniva, moč, lajno,
vlasy a chlpy ( trichologický materiál), zuby, kosti a ich úlomky, kostrové nálezy,
zvieracie materiály, rastlinné materiály a ďalšie sporadicky sa vyskytujúce druhy
biologických stôp.
Vyhľadávanie a zaisťovanie biologických stôp
Vyhľadávanie biologických stôp je náročná práca vyžadujúca odborné znalosti
a trpezlivý postup pri prehliadke jednotlivých miest a predmetov. Niektoré biologické
stopy ( krv, časti tkaniva, výkal, kosti) sú z pravidla okamžite pre svoj typický vzhľad
alebo zápach zistiteľné, iné ( moč, pot, sliny, ejakulát) sa dajú nájsť až po starostlivom
obhliadnutí, ďalšie biologické stopy, pokiaľ sú prítomné v malom množstve, nie sú
mnohokrát viditeľné a ich prítomnosť na určitých miestach sa dá len predpokladať.
Krv sa najčastejšie nachádza na povrchu terénu, v miestnostiach na podlahe, stenách
i stropoch a všetkých prítomných predmetoch, v iných tekutinách, v odevných
súčiastkach a na tele osôb a mŕtvol. Najčastejšie podoby krvi sú zaschnuté ( suché),
menej často ako krv tekutá.
Sliny sa nachádzajú na vreckovkách, odevných súčiastkach, posteľnej bielizni,
nedopalkoch cigariet, cigár, náustkoch fajok, na zalepených chlopniach dopisných
84
obálok, na nalepených poštových známkach a nálepkách, v prípade odpľutia
kdekoľvek. Vo väčšine prípadov sú nájdené už zaschnuté sliny.
Pot sa nachádza najčastejšie na spodnej bielizni a ďalších odevných súčiastkach, vo
väčšom množstve v podpazuší alebo v okolí pohlavných orgánov. Ďalej sa často
nachádza v rukaviciach, pokrývkach hlavy a na vreckovkách. Vyskytuje sa
v kriminalistickej praxi skoro výhradne vo forme zaschnutých škvŕn, ktoré majú
niekedy belavé okraje tvorene soľou a ďalšími látkami, ktoré ostali po odparení vody
z potu.
Ejakulát sa nachádza najčastejšie na povrchu tela mužov i žien, na spodnej bielizni
mužov a žien, posteľnej bielizni, vreckovkách, v použitých prezervatívoch, v pošvovom
výtere a v bezprostrednom okolí miest, na ktorých došlo k súloži, prípadne k onánii.
Škvrny od ejakulátu sú typické svojím škrobovým charakterom, v praxi sa nachádzajú
škvrny suché, tak vlhké, v niektorých prípadoch sa dá zaistiť i tekutý ejakulát.
Plodová voda sa nachádza na miestach pôrodu, poprípade potratu, osobnej bielizni,
uterákoch a na najrôznejších miestach, kde došlo k odlúčeniu plodovej vody pred
pôrodom. Vyskytuje sa ako v tekutom, tak aj zaschnutom stave.
Materské mlieko sa nachádza v okolí úst kojencov, na ich bielizni, na spodnej bielizni
( podprsenkách ) kojacich žien, v podobe odsatého alebo odstreknutého mlieka
kdekoľvek. Nachádza sa v podobe zaschnutých škvŕn, tak aj ako tekuté mlieko.
Moč sa nachádza najčastejšie vo forme škvŕn na spojnej bielizni, posteľnej bielizni,
vzácne ako tekutá v rôznych nádobách.
Výkal sa nachádza vo forme oteru na osobnej alebo posteľnej bielizni, v okolí ritného
otvoru, menej často vo väčšom množstve na miestach činu alebo v blízkosti mŕtvol.
Vlasy a chlpy sa nachádzajú na najrôznejších odevných súčiastkach, pokrývkach hlavy,
na dopravných prostriedkoch, ne čalúnenom nábytku, v hrebeňoch, kefkách, na
nástrojoch použitých ku spáchaniu trestnej činnosti. Nachádzajú sa ako vlasy a chlpy
celé, tak aj ich fragmenty.
Kosti a kostrové nálezy sa nachádzajú voľne a kdekoľvek v teréne, pri výkopových
prácach, vzácne pri iných príležitostiach.
Vyhľadávanie biologických stôp, jeho postup a metodika sa riadi charakterom
objektu, na ktorom, poprípade v ktorom sa vyhľadávanie vykonáva.
85
Vo voľnom teréne sa najprv prehliadnu prístupové cesty, aby nedošlo k znehodnoteniu
prípadných stôp pri pohybe jednotlivých osôb. Potom sa opatrne prehliadajú objekty, na
ktorých sa dá predpokladať prítomnosť biologických stôp.
Vyhľadávanie biologických stôp v uzavretých priestoroch je ľahšie ako vo voľnom
teréne. Určitou výhodou je tá skutočnosť, že biologické stopy v uzavretých priestoroch
nepodliehajú tak rýchlym zmenám, ako vo voľnom teréne.
Vyhľadávanie biologických stôp na tele ľudí sa vykonáva spravidla za účasti lekára.
Pokiaľ nie je možná účasť lekára zaistiť a vec nestrpí odklad, je treba vyhľadávanie
biologických stôp prevádzať s pomocou osoby rovnakého pohlavia. Vyhľadávanie
biologických stôp na mŕtvolách je spravidla záležitosťou súdneho lekára.
Častými nositeľmi biologických stôp sú najrôznejšie odevné súčiastky.
Vyhľadávanie sa prenechá znalcovi, ktorý skúšku vykoná v laboratórnych
podmienkach.
Pre zaisťovanie biologických stôp platia nasledujúce špecifické pravidlá:
- biologických stôp sa nikdy nedotýkame holou rukou,
- vo väčších prípadoch, keď je to technicky možne, zaisťujeme celé predmety, ktoré sú
nositeľmi biologických stôp,
- v ostatných prípadoch biologické stopy vhodným spôsobom zoberieme
z podkladového materiálu pomocou dokonale čistých nástrojov a zaisťujeme ich do
dokonale čistých obalov,
- predmety s biologickými stopami zasielame ku skúmaniu suché, nie vlhké alebo
dokonca mokré,
- pretože vizuálne nie je možné zistiť, či všetky nájdené stopy biologického pôvodu
pochádzajú od jedného jedinca, snažíme sa zaistiť všetky vyhľadané biologické stopy
oddelene.
Najčastejšie zaisťovanými biologickými stopami sú stopy krvné.
Tie je možné vziať z rôznych podkladov v podstate dvomi spôsobmi:
1. mechanicky
2. fyzikálne
Mechanický spôsob odoberania krvných stôp spočíva v odlúpnutí krvného materiálu
od podložky. Na hladkých plochách ( sklo, leštený nábytok, hladký kov, hladký
kameň) sa škvrna odlúpne tak, že sa pod ňu opatrne vsunie ihla, ostrý nožík, skalpel
86
apod. Z predmetov s nerovným povrchom ( steny, podlahy, dosky, tehly) sa krvné stopy
zoškrabúvajú pomocou noža, skalpelu, alebo iného ostrého nástroja. Pri všetkých
mechanických spôsoboch zaisťovania krvných stôp je potrebné dbať, aby nástroj po
zaistení krvnej stopy bol dokonale očistený pred zaisťovaním kontrolných vzoriek
podkladových materiálov, lepšie je však použitie iného, dokonale čistého nástroja.
Fyzikálny spôsob zaisťovania krvných stôp spočíva najprv v prevedení krvného
materiálu do roztoku, resp. suspenzie. Táto suspenzia sa nasaje do vhodného čistého
materiálu ( gázy, cigaretového papierika, buničnej vaty, bavlnenej textílie), usuší sa
a zašle sa k skúmaniu.
Preprava biologických materiálov z miesta nálezu a zaistenia k expertíze musí byť
čo najrýchlejšia a voči biologickým materiálom čo najšetrnejšia. Materiály je
potrebné prepravovať tak, aby na nich nepôsobilo nadmerné teplo a slnečné žiarenie,
aby nemohlo dôjsť k ich odobratiu, rozliatiu apod. Jednotlivé stopy musia byť tak
označené, napríklad len provizórne, aby nedošlo k ich zámene, jednotlivé odevné
súčiastky musia byť od seba navzájom oddelené.
Biologické stopy sa skúmajú špecifickými metódami v laboratórnych podmienkach,
preto je možné predpokladať, že súkromný detektív pri ich nájdení nebude sám
vykonávať zaisťovanie a prepravu k expertíze, zvlášť, ak pôjde o podozrenie z trestnej
činnosti.
8.3 Portrétna identifikácia
8.3.1 Popisovanie osôb a význam popisu
Portrétnou identifikáciou osôb rozumieme zisťovanie totožnosti osoby podľa jej
vonkajších znakov, ktoré sú relatívne stále.
Vonkajšie znaky osôb môžeme rozdeliť na:
a) statické ( anatomické ) znaky, ktoré sú dané stavbou jednotlivých častí tela,
predovšetkým tvárou. Možno ich zisťovať a popisovať, keď je popisovaná osoba
v kľude.
87
b) dynamické ( funkčné ) znaky, ktoré sa hodnotia len pri pohybe osoby a sú
prejavom dynamického stereotypu. Patrí sem napr. spôsob chôdze, gestikulácia, spôsob
rozhovoru apod.
V kriminalistickej praxi sa portrétna identifikácia a jej identifikačný prostriedok
(vonkajšie znaky osôb) realizuje v podstate pri plnení týchto úloh:
a) pátranie po osobách,
b) identifikácia osôb ( živých i mŕtvych)
c) zisťovanie totožnosti osôb, ktoré nemôžu alebo nechcú preukázať svoju totožnosť
d) zisťovanie totožnosti neznámej mŕtvoly
Pri identifikácii osôb sa v praxi prevádzajú tieto kriminalistické úkony:
a) identifikácia osoby ( páchateľa) inou laickou osobou ( svedkom, poškodeným),
b) identifikácia mŕtvoly neznámej totožnosti laickou osobou ( príbuzným a známym ),
c) identifikácia mŕtvoly neznámej totožnosti znalcom,
d) identifikácia osoby znalcom podľa fotografii
Podľa spôsobu, akým sa uskutočňuje popis osoby, rozlišujeme:
a) popis úradný,
b) popis laický.
Popis úradný – vyhotovuje ho úradná osoba, s pravidla kriminalistický technik,
špeciálne k tomu vyškolený. Táto činnosť vyžaduje schopnosť cieľavedomého,
sústredeného pozorovania a vnímaní jednotlivých charakteristických znakov
a podrobnú znalosť terminológie k čo najpresnejšiemu a jednoznačnému vystihnutia
jednotlivých charakteristických znakov.
Výhodou úradného popisu je, že ten, kto ho vypracováva, má možnosť si popisovanú
osobou
prehliadnuť dôkladne a zblízka, za denného svetla a zo všetkých strán. Môže
s popisovanou osobou hovoriť a sledovať spôsob reči, môže behom pobytu v miestnosti
sledovať spôsob chôdze, gestikuláciu apod.
Aby boli subjektívne vznikajúce rozdiely odstránené alebo aspoň znížené na čo
najmenšiu mieru, bol vypracovaný jednotný systém popisovania osôb.
88
Úradný opis obsahuje tieto údaje:
Telesná výška, telesná hmotnosť, postava, zdanlivo starí, tvar lebky, tvár, vlasy, čelo,
obočie, oči, uši, nos, fúzy, ústa, pery, zuby, brada, ruky, nohy, chôdza a držanie tela,
spôsob reči a znalosť jazyka, zvláštne znamenia a tetovania.
Popis laický sa získava výsluchom osoby – laika ( spravidla svedka, poškodeného)
k popisu inej osoby ( páchateľa). Laickým popisom je aj popis prevedený súkromným
detektívom.
Vypočúvajúci sa musí snažiť o získanie čo najpresnejšieho popisu všetkých vonkajších
znakov a zvláštnych znamení a údaje svedka potom previesť do terminológie úradného
opisu. Na kvalitu získaného opisu majú vplyv rôzne okolnosti, ktoré môžeme rozdeliť
na objektívne a subjektívne.
Objektívne sú také vonkajšie vplyvy, ktoré existujú nezávislé na vôli a vnímaní ľudí.
Dôležitú rolu hrá napr. vzdialenosť, z akej bola opisovaná osoba pozorovaná,
viditeľnosť, doba a smer pozorovania.
Subjektívne sú také vplyvy, ktoré sú dané vlastnosťami a schopnosťami ľudí,
predovšetkým vypočúvaného. Je to predovšetkým schopnosť presne vnímať, viditeľne
podržať v pamäti a neskôr neskreslene reprodukovať. Značne sa tu uplatňuje
i vyjadrovacia schopnosť svedka a niektoré ďalšie vplyvy.
Ak je viac svedkov, ktorí prišli s páchateľom do styku, je nutné zabrániť ich vzájomnej
diskusii, a to predovšetkým k popisu páchateľa.
Keď získame čo najpresnejší popis páchateľa, môžeme pristúpiť k zostavovaniu
portrétu.
Portrét je možné zostaviť z niekoľkých spôsobov:
a) grafickou metódou,
b) plastickou metódou,
c) fotomontážou,
d) metódou skladaného portrétu.
Grafická metóda – tento spôsob zostavovania portrétu bol použitý už pred II.
Svetovou vojnou v USA, spočíva v tom, že na základe svedkovho slovného popisu
nakreslí grafik podobu páchateľa.
89
Plastická metóda – na základe výpovede svedka vymodeluje výtvarník – sochár hlavu
páchateľa.
Fotomontáž – niekedy sa táto metóda označuje ako fotorobot alebo mozaikový portrét.
Spočíva v tom, že svedkovi, ktorý už predtým popísal morfologické znaky páchateľa,
sa ukazujú fotografie špeciálne vyrobených albumov, v ktorých je usporiadaný súbor
osôb rôznych typov. Svedok vyberie tie fotografie, na ktorých nachádza určitú podobu
s hľadaným páchateľom. Napríklad na jednej fotografii zodpovedá čelo, na ďalšej tvar
nosa, na ďalšej oči atď. svedok určí, ktoré znaky na predložených fotografiách jednak
zodpovedajú a jednak nezodpovedajú podobe páchateľa. Celý priebeh výsluchu svedka
musí byť zaprotokolovaný. Fotograf – technik potom zhotoví fotografiu hľadanej
osoby, predloží ju svedkovi a podľa jeho ďalšieho vyjadrenia k zhotovenej podobe sa
pomocou retuše alebo výmenou niektorých častí hlavy znovu upraví portrét páchateľa.
Metóda skladaného portrétu – ( identikit ) tento spôsob je považovaný za najlepší,
prináša najčastejšie uspokojivé výsledky a preto je najpoužívanejší. Jednotlivé znaky
tváre sú nakreslené na priesvitných fóliách, zvlášť vlasy, čelá, nosy, oči, brady, pery,
obočia, fúzy, a pokrývky hláv. Každá fólia je opatrená číslom a písmenom ( v súčasnej
doba sa miesto fólií začínajú využívať počítače).
Svedok po výsluchu vyberie zo vzorkovnice príslušné partie hlavy a prevedie
zostavenie portrétu. Po zostavení portrétu sa prevádza dokresľovanie tých častí, ktoré
v celkovom obraze neodpovedajú.
Všetky uvedené spôsoby nám umožňujú zostaviť podobu hľadanej osoby. Každý
spôsob ma svoje klady a zápory. Je treba si uvedomiť, že zostavený portrét má
vystihnúť povahu osoby v hlavných rysoch a nebude nikdy celkom presnou kópiou
popisovanej osoby. Jedná sa len o pomôcku, ktorá slúži ako podklad pre pátranie alebo
pre ďalších poznávacích svedkov.
8.3.2 Identifikácia osôb podľa fotografií
Portrétna identifikácia sa okrem popisu osoby zaoberá tiež metódami identifikácie
osôb podľa fotografií. Vzájomné porovnávanie fotografie je vždy veľmi obtiažnou
záležitosťou, predovšetkým vtedy, pokiaľ majú byť porovnané fotografie, na ktorých je
90
odlišná poloha hlavy. Ďalšie ťažkosti sú spôsobované tým, že porovnávané fotografie
pochádzajú z rôzneho časového obdobia. Čím je tento časový odstup medzi vznikom
fotografií väčší, tím ťažšie je porovnávanie.
Do podvedomia súkromných detektívov by sa mali dostať zásady úradného popisu
osoby, podľa ktorých by sa mal naučiť pozorovať vnímať záujmové osoby, eventuálne
týmto spôsobom zhodnocovať popisy osôb od svojich informátorov, prípadne
zákazníkov.
Je niekoľko pravidiel a spôsobov, ktoré zjednodušujú porovnávanie fotografie s
konkrétnou osobou:
a) Porovnať fotografiu s danou osobou
b) Všímať si charakteristické črty
c) Nepozerať sa na tvár ako celok
Je potrebné rozdeliť si tvár na 6 častí (čelo, uši, oči, nos, ústa, brada), a každú
časť pozorovať ako samostatný celok. Je to dôležité u podobajúcich sa osôb, kedy
rozdiely zistíme pri podrobnejšom skúmaní detailov.
Obr. 8.1 Šesť základných častí tváre
Pri pozorovaní čela si je potrebné všímať jeho výšku a šírku vo vzťahu k ostatným
častiam tváre.
Oči sú na prvom mieste pri rozoznávaní a zároveň sú stredobodom tváre. Je potrebné si
všímať typické črty, veľkosť, tvar, pozíciu, obočie, nepravidelné črty, farbu.
91
čelo
uchooči
ústa
bradanos
Obr. 8.2 Sedem najčastejších typov očí
Typy očí: a) normálne, b) ďaleko od seba, c) blízko pri sebe, d) hlboko posadené,
e)dominantné viečka, f) zvraštené, g) orientálne
Nos je najdominantnejšia časť tváre, predstavuje stred identifikačného trojuholníka.
Obr. 8.3 Typické črty nosa
92
a)d)
e)
f)
g)
b)
c)g)
dĺžka
hrúbka
tvar nosných dierok
nepravidelné črty
Ústa
Všímame si pery a zuby. U pier sú dôležité typické črty, ako tvar, veľkosť, farba,
umiestnenie, odstup medzi hornou perou a nosom, odstup medzi spodnou perou
a bradou.
U zubov je dôležitá farba, pravidelnosť, hygiena, chýbajúce zuby, viditeľné protézy,
resp kazy.
Normálne pery sú
symetrické a majú
dobré proporcie
Plné pery
sú veľké a okrúhle
Tenké pery
sú dobre formované,
ale nemajú ideálne
proporcie
Obr. 8.4 Tvar pier
Uši sú dôležité pri rozoznávaní, sú jedinečné ako odtlačky prstov. Môžu sa používať
ako biometrické znaky. K trom najdôležitejším znakom ucha patrí ušnica, tragus, ušný
lalok.
93
Obr. 8.5 Tvar ucha
Okrem tvaru ucha je potrebné si všímať posadenie uší na hlave, vo vzťahu
k ostatným častiam tváre, odstávajúce uši, priliehajúce uši a pod.
h) Najdôležitejšia časť pri identifikácii je tzv. identifikačný trojuholník.
Je to časť na ktorú je potrebné sa počas rozhovoru zamerať
oči
identifikačný trojuholník
pery
Obr. 8.6 Identifikačný trojuholník
i) Tvar hlavy určuje sánka spolu s bradou a lícnymi kosťami
94
Ušný lalok
Tragus
Ušnica
oválny oválny-obdĺžnik okrúhly kosoštvorcový
hranatý trojuholníkový ihlanovitý
Obr. 8.7 Typy hláv podľa tvaru
8.4 Daktyloskopia
Kriminalistická daktyloskopia je jednou zo základných kriminalisticko-
technických identifikačných metód, ktoré vedú v optimálnych prípadoch
k individuálnej identifikácií osoby.
Význam daktyloskopie je jednoznačne daný skutočnosťou, že pomocou obrazcov
papilárnych línií je možná identifikácia človeka na základe individuálnosti ,
nemennosti a neodstrániteľnosti obrazcov papilárnych línií.
V praktickej činnosti daktyloskopia umožňuje
- identifikáciu osôb ( páchateľov, podozrivých, domácich osôb apod.) podľa stôp
zanechaných na mieste kriminalisticky relevantnej udalosti,
- identifikáciu neznámych mŕtvol, pokiaľ obrazce papilárnych línií na ich prstoch
a dlaniach sú spôsobilé k získaniu technicky kvalitných odtlačkov využiteľných
v procese kriminalisticko-technickej identifikácie,
95
- identifikáciu osôb, ktoré nechcú alebo nemôžu preukázať svoju totožnosť ( napr.
v dôsledku duševnej poruchy, bezvedomia, snahy o úmyselné vyhýbanie sa spolupráci s
pracovníkom polície apod.),
- rozhodnutie o tom, ktorým prstom, alebo ktorou časťou pokožky pokrytou
papilárnymi líniami bola príslušná daktyloskopická stopa vytvorená (tieto informácie
môžu mať kriminalistickotaktický význam).
8.4.1 Daktyloskopické stopy a ich využitie
Daktyloskopické stopy sú vytvárané fyzickým kontaktom častou ľudského tela
pokrytých papilárnymi líniami s nejakým predmetom.
Často sa v praxi dá stretnúť s prípadmi, keď je pokožka znečistená najrôznejšími
nečistotami ( napr. krvou, rôznymi farbivami, atramentmi, rôznymi tukmi, prachom)
a vzniknutá daktyloskopická stopa je priamo na konkrétnom predmete viditeľná.
Opačným príkladom je situácia, keď sa čistá podložka dotkne zašpineného
( najčastejšie zaprášeného ) predmetu a časť nečistoty sa z nej zotrie. V takom prípade
sa hovorí o stopách v prachu , ktoré sú tiež viditeľné.
Ďalším príkladom vzniku existencie daktyloskopických stôp sú stopy plastické, ktoré
vznikajú zaborením pokožky pokrytej papilárnými líniami do mäkkého tvárneho
materiálu ( nezatvrdnutý sklenársky tmel, nestuhnuté náterové hmoty apod.). Tieto
stopy partia tiež medzi stopy viditeľné.
Daktyloskopické stopy tvorené iba potom osoby sú na jednotlivých predmetoch
prostým okom ťažko viditeľné až neviditeľné. V bežnej praxi sa označujú ako stopy
latentné.
Latentné daktyloskopické stopy je treba najprv zviditeľniť a až potom je možné
s nimi ďalej pracovať. K zviditeľneniu latentných daktyloskopických stôp je možné
využiť metódy fyzikálne a metódy chemické.
Fyzikálne metódy využívajú skutočnosti, že latentné daktyloskopické stopy ( tvorené
odparom potu) sú mierne lepkavé a na ich povrchu sa ľahko prilepia veľmi jemné vo
vode nerozpustné práškové hmoty. V praxi sa tieto stopy zviditeľnia tak, že sa suchým
jemným štetcom, na ktorom je nanesený vlastný prášok, pretiera miesto, na ktorom sa
predpokladá existencia daktyloskopickej stopy. Prášok sa naňho zachytí, prípadný
prebytok sa zotrie druhým, čistým štetcom. Ako vyvolávací daktyloskopický prášok sa
96
najčastejšie používa argentorát, čo je jemný hliníkový prášok, ďalej sa používa sadza,
grafit, karborafin, železné piliny, bronzové piliny a rad ďalších. Výber sa vykonáva
podľa charakteru povrchu predmetu, na ktorom sa daktyloskopická stopa zviditeľňuje.
Chemické metódy vychádzajú zo skúseností, že v odparku potu sú obsadené soli
a látky bielkovinovej povahy. Soli ( predovšetkým chloridy) je možné zviditeľniť
napríklad postriekaním predmetu roztokom dusičnanu strieborného. Daktyloskopická
stopa sa zviditeľní po nejakej dobe ako fialový až čierny obrazec. Látky bielkovinovej
povahy sa zviditeľňujú pomocou ninhydrínu, ktorý po postriekaní predmetu a po jeho
ohriatí vytvára fialový obrazec papilárnych línií. Existujú aj ďalšie chemické metódy,
ale obe uvedené sú používané najčastejšie.
Latentné daktyloskopické stopy sa dajú vyhľadať v mnohých prípadoch aj pomocou
šikmého osvetlenia.
Viditeľné aj zviditeľnené daktyloskopické stopy je treba spoľahlivo zaistiť. V praxi sa
najčastejšie používajú tieto metódy:
- fotografovanie stôp,
- odobratie stôp na daktyloskopickú fóliu,
- odlievanie stôp.
Fotografovanie stôp sa prevádza bežnými fotoaparátmi. Pre tieto účely však existujú aj
prístroje jednoúčelové. Fotografovať sa musí vždy tak, aby rovina daktyloskopickej
stopy bola rovnobežná s rovinou fotografického materiálu v prístroji. Fotograficky sa
dajú zaistiť skoro všetky nájdené daktyloskopické stopy.
Používanie daktyloskopických fólií je druhou metódou často využívanou
k zaisťovaniu daktyloskopických stôp. Fólie sa vyrábajú v čiernej a bielej farbe
a tiež ako priehľadné ( transparentné). Daktyloskopické fólie sa používajú na
zaisťovanie stôp zviditeľnených daktyloskopickými práškami, poprípade na stopy
prašné alebo v prachu.
97
Odlievanie stôp prichádza do úvahy u stôp plastických s výrazným reliéfom.
K odlievaniu stopy sa najčastejšie využíva lukoprén.
Daktyloskopické stopy patria medzi kriminalisticko-technické stopy, ktoré je
možné veľmi ľahko zničiť. Mimoriadne ľahko sa dajú zničiť stopy latentné
vzhľadom k ich obtiažnej viditeľnosti, alebo sa dajú v mnohých prípadoch len
predpokladať. Preto je potrebné pohybovať sa na mieste činu a robiť jednotlivé úkony
len tak, aby nehrozilo nebezpečenstvo poškodenia alebo zničenia prítomných,
predovšetkým latentných daktyloskopických stôp.
Pre kriminalistické účely sa daktyloskopické stopy porovnávajú s inými, ktoré boli
vzaté na mieste trestného činu, alebo s tými, ktoré sú v daktyloskopických zbierkach.
U súkromných detektívov sa bude jednať skôr o prípady porovnania
daktyloskopických stôp z určitého miesta alebo predmetu zo stopami konkrétnej
osoby, od ktorej sa dajú tieto stopy získať skryto, napríklad podaním nápoja
v pohári, ktorý bol pred tým očistený od všetkých stôp.
8.5 Trasológia
8.5.1 Podstata a význam skúmania trasologických stôp:
Trasológia je náuka, ktorá sa zaoberá skúmaním stôp nôh, obuvi, dopravných
prostriedkov a stôp ďalších objektov.
Stopy bosých a obutých nôh vznikajú kontaktom bosej nohy alebo spodku obuvi
s podložkou. Sú teda výsledkom odrazu vonkajšej štruktúry odtlačku bosej nohy alebo
podošvy obuvi. Odtlačok bosej nohy, alebo spodok každého druhu obuvi môže v stope
vykazovať jednak obecné znaky skupinovej príslušnosti ( ako sú napr. geometrické
tvary, druh dezénu, rozmery apod. ) a jednak zvláštne znaky, ktoré sú vlastné
predovšetkým danému objektu alebo konkrétnej obuvi, ktorou bola stopa človekom
vytvorená. So stopami ľudskej lokomócie ( pohyb z miesta na miesto ) sa stretávame
predovšetkým v teréne.
98
Ľudská chôdza je pre každého človeka individuálna a je charakterizovaná napr.
diaľkou kroku, diaľkou dvojkroku, kladením chodidiel, vzdialenosťou stôp ľavej
a pravej nohy, polohou chodidiel k osi chôdze apod.
Do skupiny stôp dopravných prostriedkov radíme stopy kolesových, pásových aj
šmykových vozidiel, ktoré vznikajú bezprostredným kontaktom kolies, pásov alebo
kĺzavých plôch lyží a saní s podložkou (vozovkou, poprípade iným terénom).
Z určitých podmienok sa dajú z odrazu štruktúry a rozmerov povrchových častí dezénu
pneumatík, obručí, pásov a saní vo stopách získať významné informácie.
Stopy pneumatík vznikajú na vozovke alebo vo voľnom teréne otáčaním kolies pri
pohybe vozidla alebo pri státí. Podľa mechanických vlastností podložiek vznikajú buď
stopy plošné alebo plastické. Vzorka behúňa pneumatiky odráža v prípadoch vzniku
objemových stôp na dne stopy svoj tvar a rozmery. V niektorých prípadoch vznikajú
stopy, ktoré nezobrazujú v potrebnej kvalite špecifické znaky odrážajúceho objektu
(napríklad pri šmyku behúňa pneumatiky po vozovke pri brzdení ).
Do skupín ďalších trasologických stôp radíme stopy pier, zubov, rukavíc, pästí
a dlaní, ponožiek, batožiny, stopy zvieracích nôh, barlí a pod.
Tieto stopy vznikajú za vhodných podmienok pri styku s inými objektmi, napr. opretím
páchateľa o zaprášenú stenu, podložku, alebo okenný rám v zemine a pod., pričom sa
na podložke odrazí štruktúra časti odevu alebo podložky v opretom mieste. Podobne
i po dotyku rukou v rukaviciach vznikajú na hľadaných objektoch veľmi typické stopy,
ktoré sa svojím vzhľadom podobajú škvrnám. Tieto stopy môžu za vhodných
podmienok pri styku s inými objektmi zanechávať na nich znaky kvality svojho
povrchu, a preto sú tiež kriminalistikou prípad od prípadu skúmané a vyhodnocované.
8.5.2 Vyhľadávanie a zaisťovanie trasologických stôp
Vyhľadávanie stôp nôh, obuvi, dopravných prostriedkov a ďalších stôp podobného
druhu sa prevádza v objektoch alebo najčastejšie priamo v teréne. Pozornosť je treba
venovať ako ojedinelým stopám, respektíve ich fragmentom, tak súboru stôp napríklad
chodníčku lokomócie. Vyhľadávanie stôp je nutné prevádzať systematicky už od
okamžiku vstupu do priestoru obhliadania. Vyhľadané stopy vhodne chránime pred
nepriaznivými poveternostnými podmienkami alebo proti poškodeniu.
99
Plošné trasologické stopy vyhľadávame najčastejšie za pomoci šikmého osvetlenia.
Plastické stopy sa najčastejšie vyskytujú v teréne. Ich vyhľadávanie je spravidla
nenáročné, vyžaduje však praktickú skúsenosť. Vyhľadávanie stôp lokomócie je
obtiažnejšie, je potrebné zaistiť väčšie množstvo dobre znateľných, plynulo a súvislé
radených stôp. Pri vyhľadávaní plastických stôp bosých a obutých nôh a stôp
dopravných prostriedkov sa nedá obmedziť len na miesta udalostí, ale je nutné
vyhľadávať tieto stopy v širšom okolí.
Trasologické stopy sa zaisťujú v originály, odfotografovaním, odliatkom alebo
otlačkom stopy na daktyloskopickú fóliu. Pri zaisťovaní stôp v origináli sa zaistí celý
predmet alebo jeho časť, na ktorom je trasologická stopa vytvorená. Týmto spôsobom
sa zaisťujú predovšetkým stopy na papieroch , látkach, na skle, dreve a pod..
Plošnú stopu, ktorá vykazuje vhodné identifikačné znaky, zisťujeme tiež zobratím na
fóliu.
Zaisťovanie plastických trasologických stôp sa prevádza odfotografovaním a odliatím.
Po fotografickom zaistení sa prevedie ich zaistenie odliatím. Odliatie sa prevedie
pomocou alabastrovej sadry, alebo rôznych iných hmôt , napr. Lukoprenom 1522 N.
Trasológia v práci súkromného detektíva môže priniesť rad informácií
o sledovanom objekte smerujúcich k jeho identifikácií, poprípade informácií
majúcich konkrétny takticky význam v sledovanom prípade.
8.6 Mechanoskopia a kriminalistická balistika
8.6.1 Mechanoskopia
Mechanoskopia skúma stopy, ktoré vznikajú v dôsledku zmeny v materiálnom stave
napadnutého objektu a ktoré odrážajú vonkajšiu stavbu a vlastnosti iného predmetu,
nástroja, ktorý túto zmenu vyvolal.
Stopy, ktoré umožňujú individuálnu identifikáciu, sú odtlačky a zošinuté stopy.
Dosiahnutie individuálnej identifikácie použitého nástroja je vždy podmienené
obsahom dostatočného množstva použiteľných informácií, ktoré nemusí stopa
z hľadiska charakteru použitého nástroja alebo materiálu, v ňom je fixovaná, splňať.
100
Ďalšie stopy sú ryhy, zhmoždené stopy a vrypy. Od uvedených stôp sa nelíšia
podstatou, ale len stupňom informačnej hodnoty.
Najlepšia metóda zaistenia mechanoskopických stôp je zaistenie in natura. Na častiach
objektu so stopami, ktoré boli mechanicky oddelené od objektu, sa označí horný
a dolný okraj a vnútorná strana. Účelné tiež zaistiť časti objektu, ktoré sa oddelili v
priebehu vzniku stopy (triesky, hobliny), na nich môžu byť zafixované odrazené
zvláštnosti dotykovej plochy
( napr. rezacích nástrojov).
Skupinu nástrojov je možné identifikovať podľa vytvorených stôp:
a) Identifikácia páčidiel – stopy po páčení sa vytvárajú v dôsledku pôsobenia nástroja
na prekážku ako páky. Spravidla vytvárajú odtlačky a zosunuté stopy.
b) Identifikácia dvojrezných nástrojov – do tejto skupiny nástrojov patria všetky
druhy kliešťov, nožníc, hasákov a pod. Pôsobením činných častí týchto nástrojov
vznikajú typické zosunuté stopy s kvalitnými identifikačnými znakmi, ktoré dovoľujú
určiť skupinovú príslušnosť a identifikovať príslušný nástroj.
c) Identifikácia jednorezných nástrojov – do tejto skupiny nástrojov patria rezné
a sečné, ako sú nože, sekáče, sekery apod. Podobne ako u dvojrezných nástrojov,
i u tejto skupiny nástrojov dochádza častým používaním k ich opotrebovaniu a tým tiež
ku zmene vonkajšej štruktúry činnej plochy.
d) Píly sa nedajú identifikovať. Neustálym opakovaním činnosti sa vzájomne ničia
identifikačné znaky.
e) Identifikácia pilníkov, rašplí a brúsnych kameňov nie je možná, obdobne ako
u píl. Podľa vytvorených stôp týmito nástrojmi je možné len určenie skupinovej
príslušnosti nástroja.
f) Identifikácia nástrojov podľa ich častí – jedná sa o využitie ulomenej alebo
vyštipnutej časti nástroja, podľa ktorej sa dá zistiť, či pred porušením tvorila
s nástrojom jeden celok.
Do problematiky mechanoskopie patrí aj skúmanie zámkov, plomb a pečatí.
101
8.6.2 Kriminalistická balistika
Kriminalistická balistika sa zaoberá skúmaním zbraní, streliva a jeho súčastí, vedľajších
produktov výstrelu a objektov so stopami zásahu alebo účinku striel. Ďalej sa
kriminalistická balistika zaoberá vnútornou, prechodovou a vonkajšou balistikou
s cieľom určiť skupinovú príslušnosť a previesť individuálnu identifikáciu zbraní za
súčasného objasnenia príčin a podmienok, za ktorých došlo k výstrelu a poškodeniu
objektu streľbou. Ďalším objektom skúmania je strelivo všetkého druhu a jeho
jednotlivé časti (nábojnice, strely, vedľajšie produkty výstrelu). Medzi objekty
skúmania sa zaraďujú aj predmety so stopami po zásahu a účinku striel.
Pri vyhľadávaní a zaisťovaní nábojníc, striel a nábojov na miestach kriminalisticky
relevantnej udalosti je nutné postupovať tak, aby neboli znehodnotené stopy na
nábojniciach či nábojoch. Každú nábojnicu, strelu i náboj je nutné samostatne zabaliť
a označiť miestom nálezu.
Pri vyhľadávaní striel je potrebné prehľadať čo najširšie okolie, mať na pamäti, že
strela sa po prechode cieľom mohla od ďalšieho tvrdšieho predmetu odraziť alebo pri
priestrele mohla zmeniť smer svojej dráhy. Ako pri zaisťovaní nábojníc i tu je potrebné
postupovať s najväčšou opatrnosťou, aby sa neznehodnotili stopy na strele a preto sa
i pri jej prípadnom vyberaním z objektu nedajú použiť kovové predmety. Najlepšie je
strelu zaistiť i s materiálom, v ktorom uviazla. Znečistené strely sa nesú utierať , aby
nedošlo k porušeniu stôp na ich plášti.
Základnou metódou identifikácie zbrane je porovnávanie individuálnych
identifikačných znakov na nábojniciach z miesta trestného činu so znakmi na
nábojniciach získaných pokusnou streľbou z podozrivej zbrane. Individuálna
identifikácia sa vykonáva mikroskopickou komparáciou na komparačnom mikroskope.
Výsledky skúmania sa dokumentujú fotograficky makrofotografiou a mikrofotografiou.
Identifikácia zbrane podľa vystrelených striel sa vykonáva vzájomným porovnávaním
identifikačných znakov vývrtu hlavne na strele z miesta činu so strelou pokusne
vystrelenou z podozrivej zbrane.
Takmer nemožná je identifikácia zbrane podľa značne deformovanej strely, ku ktorej
došlo nárazom strely na tvrdý predmet. Tieto strely sa dajú použiť len v tých prípadoch,
102
keď zostáva neporušená aspoň jedna časť zachovaného nedeformovaného poľa
s neporušenými znakmi vývrtu.
Identifikovať sa dajú len tie zbrane, ktoré majú drážkovaný vývrt.
Ak sú k dispozícií zátky alebo krytky hromadných striel, s ich skúmania sa dá určiť ráž
zbraní.
Jednou z najdôležitejších otázok, ktorú je nutné pri skúmaní zbraní zodpovedať, je
otázka, kedy bolo zo zbrane naposledy vystrelené. Jedinou a iba orientačnou metódou
k zodpovedaniu tejto otázky je skúmanie vedľajších produktov výstrelu usadzujúcich sa
na stenách vývrtu hlavne.
Dá sa len približne odhadnúť, kedy bolo zo zbrane vystrelené v tých prípadoch, keď sa
vo vývrte nachádzajú spálené alebo nespálené zvyšky prachovej náplne a je tu typicky
viditeľné očmudenie.
Vedľajšími produktmi výstrelu sú nazývané splodiny, ktoré vyletia z ústia hlavne
strieľajúcej zbrane v okamžiku výstrelu s výnimkou strely, buď jednotnej alebo
hromadnej.
Vedľajšie produkty výstrelu obsahujú mikroskopické čiastočky a dym
(submikroskopické čiastočky), ktoré sa makroskopicky prejavujú ako dym a plameň
z ústia hlavne strieľajúcej zbrane v okamihu výstrelu. Majú význam predovšetkým pri
zisťovaní vzdialenosti streľby.
Skúmanie objektu zasiahnutých streľbou nie je pri balistických skúmaniach príliš časté.
Tieto skúmania majú skôr iba podporný charakter a s ich pomocou sa dá usúdiť
dopadová energia strely, druh strely, dráha strely a pod. V niektorých prípadoch sa dá
získať strela, ktorá bola v zasiahnutom predmete zachytená a využiť ju pre
identifikačné účely. V rade prípadov je táto strela zdeformovaná a sú na nej zničené
potrebné individuálne identifikačné znaky.
Poznatky mechanoskopie a balistiky majú v práci súkromného detektíva predovšetkým
orientačný význam, ale môžu byť užitočné napr. pri vyhľadávaní a zaisťovaní
porovnávacích materiálov (zbraní, nábojníc, striel, nástrojov, páčidiel a pod) na prianie
zákazníka alebo pre potreby znaleckého skúmania.
103
8.7 Iné kriminalisticko-technické metódy
Kriminalisticko-technická praktická činnosť sa nezaoberá len uvedenými metódami.
Jej okruh pôsobnosti je podstatne širší a v činnosti súkromných detektívov je často
možné stretnúť sa i s ďalšími druhmi kriminalisticko-technických stôp, ktoré sú často
dôležité pre úspešné riešenie konkrétnej udalosti.
K individuálnej identifikácii osoby vedie veľmi často skúmanie ručného písma. Ručné
písmo je pre každého človeka individuálne, individuálne sa odchyľuje od školskej
normy a preto je v kriminalistickej praktickej činnosti veľmi dobre využiteľné. Je tiež
možné skúmať pravosť rôznych zápisov, poprípade pravosť rôznych zmlúv, závetov
a ďalších odborných materiálov, alebo hanlivých a vydieračských listov. Písomné
materiály tohto typu je potrebné zaistiť pre účely skúmania v pôvodnom stave bez
akýchkoľvek následných zmien.
K identifikácii písacieho stroja sa dajú často využiť texty, ktoré sú na tomto stroji
napísané. Táto možnosť je využívaná v obdobných prípadoch, keď je využívané ručné
písmo. Hodnotia sa rôzne znaky, ktoré sú vlastné sú vlastné určitým skupinám písacích
strojov ( tvar písma, veľkosť písma, veľkosť riadkovania a ďalšie ), ale predovšetkým
znaky vlastné len jednému konkrétnemu písaciemu stroju ( poškodenie písmen,
nepravidelnosti chodu písacieho stroja a ďalšie ) – individuálna identifikácia.
Skúmanie písacích prostriedkov ( grafitových a atramentových ceruziek ,
prepisovacích pier, fixiek, rôznych prepisovačov, ale aj razítkovacích a tlačiarenských
farieb) slúži predovšetkým ku zisteniu zmien v rôznych listinách a dokladoch.
Skúmanie rozbitého tabuľového skla môže určiť spôsob ( príčinu) jeho rozbitia, ale
predovšetkým stranu, z ktorej k rozbitiu došlo, poprípade tak spochybniť verziu
o konkrétnom prípade ( napr. spochybniť predpoklad o krádeži vykradnutím, keď sa
zistí, že okenná tabuľa bola rozbitá z vnútra ).
Dôležitou činnosťou je aj skúmanie odstránených číslic a značiek na kovových
materiáloch. Do úvahy prichádza v prípadoch skúmania výrobných čísiel a značiek na
motoroch automobilov, rôznych výrobných čísiel najrôznejších výrobkov a pod. Pokiaľ
páchateľ odstráni razeným vytvorené výrobné číslo zbrúsením a na takto vzniklú
104
plochu vytvorí číslo iné, v mnohých prípadoch sa dá s pomocou metalografických
metód (predovšetkým leptaním špeciálnymi činidlami ) pôvodné číslo zviditeľniť.
Výsledok sa dokumentuje fotograficky.
Medzi kriminalisticko-technické stopy, ktoré sú neviditeľné alebo len veľmi
obtiažne viditeľné, patria aj mikrostopy a pachové stopy. Existenciu týchto druhov
stôp páchateľ takmer nemôže svojou aktívnou činnosťou ovplyvniť, poprípade ich
následne zničiť. Ich vyhľadávanie a zaisťovanie je práca veľmi náročná, vyžadujúca
nielen odborné znalosti a skúsenosti, ale aj potrebné technické vybavenie. Pre činnosť
súkromných detektívov to predovšetkým znamená striktne dodržiavať stanovené
pravidlá pohybu na miestach udalosti, aby nedošlo k poškodeniu alebo zničeniu týchto
stôp. Mikrostopy aj pachové stopy majú v kriminalistickej praktickej činnosti
v súčasnej dobe stúpajúci význam, pretože veľa páchateľov trestných činov si
uvedomuje nebezpečenstvo, ktoré pre nich vyplýva z možného vyhodnotenia
„klasických“ stôp a snaží sa ich vedome nevytvárať, poprípade ich následne zničiť.
Krajne nebezpečné sú najrôznejšie výbušniny a výbušné predmety. Vyskytujú sa
síce nie príliš často, ale možné riziko pri nesprávnej manipulácií s týmito predmetmi je
vysoké. Akúkoľvek manipuláciu s predmetmi podozrivými z prítomnosti
výbušniny môže vykonávať len odborník – pyrotechnik. Úlohou súkromných
detektívov je v týchto prípadoch predovšetkým zaistenie miesta a nedovolenie prístupu
neoprávnených osôb, poprípade i upozornenie osôb vyskytujúcich sa v blízkosti
možného nebezpečenstva.
Dôležitou úlohou kriminalistickej praktickej činnosti je aj dokumentácia zistených
skutočností. Dá sa robiť písomnou formou (rôzne druhy protokolov), fotograficky
(fotodokumentácia obhliadky miesta činu alebo iných úkonov) a topograficky
(spracovanie náčrtku a z nich vychádzajúcich plánov najrôznejších miest). Iné druhy
dokumentácie (videodokumentácia, filmová dokumentácia, zvuková dokumentácia,
poprípade ďalšie) sú využívané už podstatne menej. Jednotlivé druhy dokumentácie sa
vzájomne doplňujú a podávajú tak ucelený obraz o situácií, ktorú zachytili.
Stručné uvedené kriminalisticko-technické metódy majú súkromných detektívov
upozorniť na ďalšie možnosti využitia niektorých druhov kriminalisticko-technických
stôp. V žiadnom prípade však tým nie sú vyčerpané všetky možnosti, ktoré sa
v kriminalistickej praktickej činnosti vyskytujú.
105
8.8 Kriminalistická rekonštrukcia
Kriminalistickou rekonštrukciou sa rozumie metóda obnovenie kriminalisticky
významných hmotných objektov, situácií a skutkových okolností alebo ich podstatných
znakov, podľa pôvodných, zachovaných častí objektu, popisu, fotografií, či iných
údajov s cieľom bezprostredného skúmania týchto objektov za účelom plnenia úloh
kriminalistickej praktickej činnosti.
Kriminalistická rekonštrukcia sa dá rozdeliť na tieto druhy:
Rekonštrukcia kriminalisticky významných miest
Typickým predstaviteľom tejto skupiny je rekonštrukcia miesta činu, spočívajúca
v rekonštrukcii určitej časti materiálneho prostredia, kde sa stala sledovaná udalosť.
Podľa cieľa, ktorý je rekonštrukciou sledovaný, môže sa rekonštruovať počiatočná
alebo konečná štruktúra miesta činu.
Rekonštrukcia kriminalisticky významných predmetov
a) vecí, keď sa jedná o znovu vytvorené veci, napr. dôležitých pre trestné konanie
(zbrane, nástroje) za účelom poznania vonkajších znakov originálu alebo jeho
funkčných vlastností,
b) listín a iných dokladov , keď sa jedná o znovu vytvorenie vonkajších znakov
originálu.
Rekonštrukcia kriminalisticky významných znakov človeka
a) Vonkajšie podoby človeka, keď sa jedná o rekonštrukciu znakov, ktoré je možné
využiť ako pomocný taktický prostriedok v procese portrétnej identifikácie. K tejto
rekonštrukcii sa pristupuje, pokiaľ je nutné vypátrať určitú osobu podľa popisu za
využitia technických pomôcok (identikitov, fotorobotov a pod.), alebo v procese
zisťovania totožnosti kostrového nálezu, či neznámej mŕtvoly, pokiaľ sú časti tváre
v značnom rozklade.
b) Iných znakov človeka, keď sa jedná o rekonštrukciu znakov človeka k iným účelom
ako je stotožnenie. Ide napr. o rekonštrukciu znakov človeka, ktorými môžu byť váha,
stavba tela, jeho rozmery. Touto rekonštrukciou je vytvorený model (figurína), ktorá sa
používa napr. pri vyšetrovacom experimente a pod.
106
Rekonštrukcia kriminalisticky významných konaní osôb a udalostí
Vzhľadom k tomu, že rekonštruované dynamické situačné deje môžu mať rôzny
charakter, je možné rozoznávať rekonštrukcie:
a) Trestného činu, jeho podstatou je obnovenie skutkov významných časti konania
páchateľa v priebehu spáchania trestného činu, situácie a okolností, za ktorých toto
konanie prebiehalo, podľa údajov a za pomoci demonštrácie páchateľa, svedka alebo
poškodeného, poprípade i na základe ďalších dôkazných a iných prostriedkov.
b) Konania a udalosti, ktoré nie sú trestným činom. Ide v podstate o obnovenie
významných častí konania osôb či udalostí, ktoré sa nedajú hodnotiť ako trestné činy,
ale majú význam napr. pre proces zisťovania alibi, zisťovania mechanizmu samovrážd
a pod.
Etapa prípravy rekonštrukcie udalosti začína, všestrannou logickou analýzou dosiaľ
zhromaždených materiálov a vypracovaním plánov organizačného zaistenia
a vykonania rekonštrukcie udalosti.
Taktika vykonávania rekonštrukcie udalosti spočíva v dodržaní základných
taktických zásad rekonštrukcie udalosti a voľbe adekvátnych taktických spôsobov za
účelom vytvorenia optimálnych podmienok pre obnovenie dynamickej situácie
a reprodukciu mechanizmu vykonania.
Zásada voľby vhodného okamihu vykonania rekonštrukcie. Rekonštrukciu je
možné vykonať až po zhromaždení dostatočného množstva dôkazov. Dostatočným
množstvom dôkazov sa rozumie moment, keď sú vyčerpané všetky možnosti získania
ďalších dôkazov rekonštrukciou.
Zásada jedného vedúceho rekonštrukcie.
Zásada cieľavedomosti a systematickosti. Táto zásada sa uplatňuje preto, že
rekonštrukcia je veľmi zložitý komplex činností. Rekonštrukcie sa zúčastňuje viacero
subjektov. Vykonáva sa na základe výpovede osoby, s jej účasťou, pričom táto osoba
musí prejaviť vlastnú aktivitu. Z tohto dôvodu je nutné postupovať systematicky,
plánovito a cieľavedome, vylúčiť náhodnosť a živelnosť, tak isto aj sugestívne
ovplyvňovanie a podobné negatívne javy.
Zásada ostražitosti.
107
Dôkladné pozorovanie a stráženie obvineného ako aj neustála kontrola jeho jednania
a pripravenosť okamžitého, rýchleho a rozhodného zásahu v prípade pokusu
obvineného o narušenie prebiehajúceho úkonu. Súčasne je výrazom aplikácie zásady
ostražitosti i voľba vhodných makiet nástrojov a iných predmetov, s ktorými má
obvinený manipulovať v rámci rekonštrukcie, aby jednotlivé predmety nemohli slúžiť
obvinenému ako zbraň.
Základným procesným dokumentom rekonštrukcie je protokol o rekonštrukcii,
videozáznam, poprípade filmová, fotografická alebo topografická dokumentácia.
Výsledky rekonštrukcie, vykonanej pri dodržaní požiadaviek zákonnosti sú dôkaznými
faktormi. Potvrdzujú, alebo vyvracajú jednotlivé skutočnosti, sú nimi preverované už
existujúce a zhromaždené dôkazy a koniec koncov získané i nové informácie
dôkazného charakteru.
Súkromný detektív sa môže stretnúť a rekonštrukciou napr. pri zhromažďovaní
podkladov po potvrdení alibi svojho klienta, identifikácií osôb a pod.
8.9 Kriminalistický experiment
V procese poznávania, odhaľovania a dokazovania trestnej činnosti vznikajú často
situácie, keď získanie dôkazov, inej udalosti alebo previerka doposiaľ zhromaždených
dôkazov nie je možná za využitia bežných prostriedkov. Jedná sa predovšetkým
o prípady, keď vzniká pochybnosť o možnosti či nemožnosti existencie určitého faktu,
vzniku určitého javu, udalosti alebo činnosti spojených s kriminalisticko-relevantnou
udalosťou.
V takýchto prípadoch vzniká potreba získania nových dôkazov alebo preverenie už
získaných dôkazov cestou vyvolania analogických javov, dejov apod. a ich
priameho pozorovania. Táto potreba sa dá v kriminalistickej činnosti realizovať
využitím jednej z foriem experimentálnej metódy uplatňovanej v kriminalistike,
kriminalistickým experimentom.
Najčastejším kritériom delenia kriminalistických experimentov je charakteristika
podobnosti riešených problémov. Rozoznávame:
a) experimenty k zisteniu možnosti pozorovania, vnímania určitého faktu , alebo javu,
108
b) experimenty k zisteniu možnosti vykonania určitého deja v určitých podmienkach
c) experimenty ku zisteniu možnosti vzniku nejakého javu,
d) experimenty ku zisteniu mechanizmu udalosti.
Samotná metodika vykonávania kriminalistického experimentu má rad výhod
pred vykonávaním bežných vyšetrovacích úkonov. Tak napríklad možnosť
variability podmienok umožňuje určenie tých významných podmienok, bez ktorých
existencie by nemohlo dôjsť k určitému javu alebo udalosti. Možnosť skúmania
izolovaných časti deja a možnosť opakovania pokusov znižuje riziko omylu na
maximálnu mieru.
Príprava kriminalistického experimentu vychádza z hlbokej analýzy dosiaľ
zhromaždeného materiálu, predovšetkým zo zistených rozporov a pochybnosti, ktoré
pomôžu vytýčiť ciele a hypotézy experimentov.
Taktické zásady kriminalistického experimentu sú:
a) Výber účastníkov a diferenciácia ich informovanosti
V súvislosti s výberom účastníkov experimentu je nutné riešiť v prvom rade otázku
zastupiteľnosti osôb v priebehu experimentu. Výber pokusných osôb musí byť urobený
tak, aby ich subjektívne vlastnosti, rozhodujúce pre výsledok experimentu boli čo
najviac zhodné so subjektívnymi vlastnosťami osôb, ktoré zastupujú (vek, fyzickú
kondíciu, zrak sluch a pod.). Ďalšími účastníkmi sú osoby pomocné, zaisťujúce
samotné vykonanie experimentu a jeho dokumentáciu. Odporúča sa pribrať aj
nezúčastnenú osobu (svedka úkonu), ktorá by mohla v prípade potreby nezaujato
zhodnotiť priebeh experimentu a podmienky, za ktorých experiment prebiehal. Na
vykonanie a výsledky experimentu má vplyv informovanosť účastníkov (psychologický
vplyv informácie). Preto je nutné diferencovane informovať o cieli a priebehu
experimentu, predovšetkým pokusné osoby.
b) Adekvátnosť podmienok vykonania experimentu podmienkam pôvodnej
skúmanej udalosti.
Adekvátnosť podmienok vykonania experimentu je rozhodujúcim predpokladom
hodnovernosti jeho vykonania a výsledkov. Nehovorí sa o totožnosti podmienok, ale
o podobnosti podmienok, čo znamená zhodnosť v tých podmienkach, ktoré sú určujúce
pre samotný dej a jeho následky – experiment a jeho výsledky:
109
- vykonanie experimentu v dennej dobe, v ktorej podmienky osvetlenia a iné faktory
sú maximálne zhodné s tými, za ktorých prebehol skúmaný jav,
- vykonanie experimentu na tom istom mieste, na ktorom prebehla pôvodná udalosť,
- zhodnosť klimatických podmienok pôvodnej a experimentálnej udalosti a pod.
c) Vykonanie pokusu v cieľavedome nemenných podmienkach
Cieľavedomá variabilita podmienok pri vykonaní kriminalistického experimentu môže
spočívať v jej sťažení alebo uľahčení, poprípade v izolovaní a eliminácii niektorých
z nich pri nezmenenom stave ostatných podmienok.
d) Opakovanie pokusu v rovnakých podmienkach
Niektoré opakovania rovnorodých pokusov v priebehu kriminalistického experimentu
umožňuje starostlivejšie a hlbšie štúdium skúmajúceho javu, je garanciou
hodnovernosti experimentu a umožňuje vykonávajúcemu subjektu nadobudnúť
presvedčenie, že získané výsledky nie sú náhodné.
e) Vykonávanie pokusu v niekoľkých etapách
Rozčlenenie pokusu na jednotlivé etapy sa dá vykonať, pokiaľ výsledky experimentu
nezávisia na kontinuálnosti a tempe skúmaného deja. Potom je po každej etape možné
prerušiť experiment na dobu potrebnú na vyhodnotenie a dokumentáciu priebehu
a výsledku danej etapy.
Hodnotenie výsledkov kriminalistického experimentu sa vykonáva podobe ako
hodnotenie iných dôkazov.
V procese hodnotenia experimentu je nutné rozlišovať medzi výsledkami experimentu
a závermi vyplývajúcimi z výsledkov.
Je celkom jasné, že len na základe hodnoverných výsledkov experimentu je možné
dôjsť k hodnoverným záverom.
Objektívne zistené výsledky experimentu však môžu byť: negatívne – ( napr. z určitého
miesta nie je možné pozorovať určitý dej) alebo pozitívne – (napr. z určitého miesta je
možné pozorovať určitý dej).
Závery vyplývajúce z objektívne zistených (hodnoverných) výsledkov však môžu byť:
kategorické – (napr. z daného miesta sa nedá pozorovať určitý dej = výsledok
experimentu; svedok z daného miesta nevidel dej, o ktorom vypovedá = záver) alebo
pravdepodobnostný – (napr. z daného miesta sa dá pozorovať určitý dej = výsledok
experimentu; svedok mohol z daného miesta vidieť dej = záver) .
110
Pri praktickej realizácií vyšetrovacieho experimentu sa odporúča, za predpokladu
existencie vhodných vonkajších podmienok, spísať protokol okamžite na mieste
experimentu a ihneď po jeho skončení. To zaručuje jeho vierohodnosť, presnosť
a úplnosť.
Znalosť zásad vykonávania experimentu môže súkromný detektív plne využiť vo
svojej práci, keď si za pomoci svojho spoločníka či iných dôveryhodných osôb
preverí vierohodnosť získaných informácií.
8.10 Rekognícia
V kriminalistickej praxi sa často vyskytujú situácie, keď je nutné stotožniť osobu,
zviera alebo vec zvláštnou formou identifikácie – znovapoznávaním. Jedná sa o také
prípady, keď pre proces identifikácie objektu nie sú k dispozícii materiálne stopy, ale
existuje osoba, ktorá v určitej situácií stotožňovaný objekt vnímala a v jej pamäti zostal
zachovaný myšlienkový obraz tohto objektu.
Objektom rekognície môže byť akýkoľvek jedinečný objekt materiálneho sveta , pokiaľ
ho človek môže vnímať svojimi zmyslami (predovšetkým zrakom), uchovať jeho znaky
v pamäti, vybaviť si ich a porovnať predstavu objektu s momentálnymi vnemami
objektu prebiehajúcimi pri rekognícii.
Subjektom rekognície môže byť predovšetkým človek, v ktorého pamäti je zafixovaní
myšlienkový obraz stotožňovaného objektu, ktorý je schopný vybaviť si tento obraz,
prijať nové vnemy vykonávajúcich objektov a porovnať ich vo svojom vedomí.
Zovšeobecnené poznatky kriminalistickej praktickej činnosti ukazujú, že najčastejšie sú
subjektmi rekognície svedkovia, resp. poškodené osoby.
Podľa charakteru vykonávajúceho objektu rozlišujeme:
a) rekogníciu osôb
- živých osôb
- mŕtvol a ich častí,
b) rekogníciu vecí
- hmotných
111
- nehmotných,
c) rekogníciu zvierat
- živých,
- mŕtvych.
Podľa charakteru identifikačných znakov rozlišujeme:
a) rekognícia podľa anatomicko-morfologických (statických) znakov osôb a zvierat,
b) podľa vonkajších znakov vecí hmotných a nehmotných, miest a ich časti,
c) rekogníciu podľa funkčných znakov osôb (chôdza, držanie tela, hlas apod.).
Neopakovateľnosť rekognície pri jej vykonávaní a hodnotení nesie určité riziko. Pokiaľ
by došlo z akéhokoľvek dôvodu k opakovaniu rekognície alebo k pochybeniu
v priebehu jej vykonávania, môžu byť jej výsledky a význam pre proces poznania
objektívnej pravdy celkom oprávnene spochybnený. Toto hľadisko je nutné mať na
pamäti, pokiaľ sa súkromný detektív rozhodne k jej vykonaniu.
Z uvedeného sa dajú vyvodiť požiadavky dôkladnej prípravy vykonania rekognície.
Plán vykonania rekognície a jej materiálno- technické zabezpečenie by mal obsahovať
predovšetkým:
- určenie času a miesta vykonania rekognície,
- určenie subjektu rekognície,
- určenie podmienok vnímania, ktoré je nutné zachovať,
- určenie stotožňovaného objektu,
- určenie počtu objektov rovnakého druhu, ako je objekt stotožňovania,
- výber objektov,
- určenie osôb, ktoré budú u rekognície prítomné a ich rozmiestnenie v mieste
vykonávania rekognície (obhajca, psychológ, lekár, rodič nedospelého a pod.).
Pre taktiku vykonania rekognície kriminalistika odporúča dodržiavať dve základné
pravidlá:
- predvádzať spravidla objekty súčasne a v skupine,
- medzi objektmi predvádzať spravidla len jeden stotožnený objekt.
112
Rekognícia živých osôb in natura podľa anatomicko-morfologických znakov. Pri
vykonávaní tejto rekognície kriminalistika odporúča predviesť na miesto rekognície
najprv predvádzané objekty. Stotožňovaná osoba sa vyzve, aby si zvolila akékoľvek
miesto medzi osobami, ktoré sú predvádzanými objektmi, potom je privedená
poznávajúca osoba. Poznávajúca osoba je vyzývaná, aby uviedla, či sa medzi
predvedenými osobami nachádza stotožňovaná osoba a potom ju označila. Vyslovenie
záveru o totožnosti sa však odporúča v prítomnosti nezúčastnenej osoby, aby nebolo
možné neskoro spochybniť výsledok rekognície.
Rekognícia mŕtvoly in natura je spravidla vykonávaná osobami, ktoré mŕtveho
poznali a sú schopné ho identifikovať. Rekognícia je však sťažená tým, že subjekt
rekognície nemôže poznávaný objekt vnímať za situácie, ako ju vnímal v dobe života
zomrelého. Smrťou dochádza ku zmenám zovňajšku, zohaveniu, pôsobeniu hnilobných
procesov, čo rekogníciu sťažuje až znemožňuje.
Rekognícia živej osoby podľa funkčných a dynamických znakov je obťažnejšia.
Rekognícia je vykonávaná skryto, tak aby objekt rekognície o jej uskutočňovaní
nevedel. Ak sa stotožní poznávaný objekt podľa hlasu, potom nasledujúca rekognícia
podľa anatomicko-morfologických znakov, pokiaľ je jej výsledok pozitívny, potvrdí
správnosť predchádzajúcej rekognície.
Rekognícia hmotných vecí in natura sa vykonáva u vecí, ktoré poznávajúca osoba
dobre pozná, napr. veci, ktoré jej boli odcudzené, nástroje či zbraň, ktorú mnohokrát
videla apod. alebo veci, ktoré osoba vnímala v súvislosti u udalosťou len v jej priebehu.
K rekognícií nehmotných vecí dochádza v situácií, keď je nutné stotožniť časť terénu
alebo konkrétnu miestnosť, budovu a pod.. Pri realizácií tohto druhu rekognície je treba
dodržať zásady a odporúčania rovnako ako u realizácie iných druhov rekognícií.
Rekognícia podľa modelov. Nie vždy môžu byť poznávajúcemu subjektu predvedené
či ukázané k bezprostrednému znovupoznaniu objekty rekognície in natura (osoba,
mŕtvola, vec, zviera, atď.). V tom prípade môže byť vykonaná rekognícia uvedených
objektov podľa jej modelov, predovšetkým fotografií.
Rekognícia živých osôb podľa fotografií sa vykonáva v tých prípadoch, keď sa
poznávajúci a poznávaný nachádzajú na rôznych miestach a dostavenie sa jedného
z nich na miesto pobytu druhého je nemožné alebo neúčelné, ale rovnako i vtedy,
113
pokiaľ poznávaný objekt nebol doposiaľ vypátraný, avšak sú k dispozícií fotografie
osôb, ktorých účasť na udalosti treba preveriť.
Priebeh a výsledky rekognície je treba dokumentovať podľa požiadaviek trestného
poriadku, lebo by formálne nedostatky dokumentácie tohto neopakovateľného úkonu
mohli znamenať spochybnenie mnohých zásadných dôkazov.
Základným procesným dokumentom je protokol o rekognícii, ktorý by mal byť
vyhotovený ako samostatný dokument..
Za účelom možnosti hodnotenia priebehu a výsledkov rekognície sa odporúča tiež
vykonať doplňujúcu dokumentáciu, ktorou môže byť fotodokumentácia, alebo
dokumentácia priebehu videozáznamom. Všetky druhy tejto názornej dokumentácie
úkonu tvoria spoločne s protokolom dokumentačný obraz priebehu a výsledkov
rekognície. Rekognícia vykonaná súkromným detektívom by prakticky stratila
procesný význam a ako bolo uvedené, jej opakovateľnosť je nevykonateľná. Zásady
taktiky vykonania rekognície však môže súkromný detektív využiť pri svojej pátracej
činnosti a zdokonaľovaní vlastných schopností zapamätať si vnímané udalosti.
8.11 Kriminalistická expertíza Kriminalistická expertíza je metóda kriminalistickej činnosti spočívajúca v systéme
úkonov a operácií využívaných k zaisteniu alebo objasneniu skutočností dôležitých pre
dokazovanie alebo pre dokazovanie alebo pre plnenie úloh kriminálnej, ale aj
detektívnej služby, za použitia odborných znalostí, metód a prostriedkov vedy, techniky
a remesiel.
Najdôležitejšou formou kriminalistickej expertízy je expertíza nariadená orgánom
činom v trestnom konaní a uskutočňovaná znalcom (znaleckou inštitúciou), jej
výsledkom je znalecký posudok.
114
Neprocesná forma expertízy je využívaná predovšetkým pracovníkmi kriminálnej
a detektívnej služby v procese operatívneho rozpracovania prípadu alebo pri
plnení iných úloh kriminálnej a detektívnej služby.
Výsledkom tejto expertízy je zodpovedanie otázok odborným vyjadrením, ktoré nemá
charakter dôkazného prostriedku. V žiadnom prípade nemôže byť výsledkom
neprocesnej formy expertízy znalecky posudok.
Základným kritériom delenia expertíz je druh odboru vedy, techniky, umenia alebo
remesiel, ktorých odborné metódy, prostriedky a poznatky sú v priebehu expertízy
aplikované.
Rozoznávame:
- expertízy z odboru kriminalistickej techniky,
- súdno-lekárska expertíza,
- súdno-inžinierska expertíza,
- súdno-psychiatrická expertíza,
- súdno-psychologická expertíza,
- tovaroznalecká expertíza,
- účtovnícka expertíza a pod.
Podľa postavenia a úloh v procese realizácie expertízy delíme subjekty expertízy
nasledujúcim spôsobom:
a) subjekty vyžadujúce objasnenie skutočností (orgány činné v trestnom konaní
a policajné orgány kriminálnej služby). Predovšetkým týmto subjektom je trestným
poriadkom zverené právo rozhodnúť o nariadení znaleckého skúmania, rozhodnúť
o privolaní znalca alebo znaleckej inštitúcie.
Pritom o prehliadke alebo pitve mŕtvoly rozhoduje policajt alebo prokurátor.
Exhumáciu mŕtvoly nariaďuje predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
Policajné orgány kriminálnej služby využívajú expertízu pri plnení svojich úloh na
základe interných predpisov. Od odborníkov môžu požadovať objasnenie odborných
otázok len formou odborného vyjadrenia.
115
b) subjekty vykonávajúce expertízne skúmanie (znalci – fyzické osoby a znalecké
inštitúcie – právnické osoby). Týmto subjektom prináleží v procese vydeľovania
a transformácie informácií obsadených v kriminalistických a iných významných
objektoch rozhodujúca úloha. Preto nie je postavenie a základné úlohy týchto subjektov
upravené zákonom č. 36/1967 Zb., o znalcoch a tlmočníkoch. Znalci sú zapísaní do
zoznamu znalcov a tlmočníkov, ktoré vedú krajské súdy, v ich obvode má znalec
bydlisko, alebo sú ustanovení ad hoc. (prípad od prípadu).
c) subjekty pomocné ( kriminalistickí technici a rôzni špecialisti). Ich činnosť spočíva
prevažne vo vyhľadávaní a zaisťovaní objektov skúmania.
Cieľom kriminalistickej expertízy býva najčastejšie zistenie totožnosti alebo určenie
skupinovej príslušnosti neznámeho objektu, zistenie príčin a priebeh kriminalisticky
významných javov alebo udalostí, zistenie vlastností rôznych kriminalisticky
významných objektov.
Objekty expertízy najčastejšie delíme na:
a) Objekty, u ktorých sa predpokladá príčinná súvislosť s objasňovanou alebo
dokazovanou udalosťou ( stopy trestného činu, alebo iné udalosti, veci a listiny), ich
časti a zvyšky ( mŕtvoly, kostrové nálezy a ich častí, zvieratá, rastliny a ich častí).
Aby bola zistená dôkazná sila a objektívnosť expertízy v trestnom konaní, musí
byť nález a zaistenie týchto objektov procesne podchytený v príslušnom protokole
a fotodokumentácií.
b) Objekty, u ktorých sa nepredpokladá príčinná súvislosť s objasňovanou alebo
dokazovanou udalosťou (porovnávacie materiály ad hoc - pokusné stopy, vzorky,
ukážky; zbierkové porovnávacie materiály – stopy uložené v zbierkach, odtlačky
prstov páchateľov trestných činov, štandardy, katalógy).
c) Pomocné materiály (časti vyšetrovacích spisov, napr. protokol o obhliadnutí
miesta činu, fotodokumentácia, protokoly o výsluchu obvineného či svedkoch,
úradné záznamy a pod.).
Znalecký posudok sa skladá z úvodnej časti, nálezu a záverečnej časti. Odborné
vyjadrenie obsahuje spravidla len stručný úvod, výstižný záver, úradnú pečiatku
116
a podpis spracovateľa, poprípade riaditeľa znaleckej inštitúcie. Nepopisujú sa použité
metódy a prostriedky ako v náleze znaleckého posudku.
Vyžadovanie znaleckých posudkov nebude častým javom v práci súkromného
detektíva. Ďaleko častejšie sa uplatní pomoc konzultanta z rôznych vedných,
technických a iných odborných profesií.
8.12 Kriminalistické kategórie a metódy v práci súkromného detektíva
Všeobecná charakteristika kriminalistických metód z hľadiska potrieb súkromného detektíva
Metódy využívané v kriminalistickej praxi môžeme triediť do troch skupín:
Prvou skupinou sú obecné poznávacie metódy používané v kriminalistickej praktickej
činnosti. Základom týchto metód je pozorovanie, zrovnávanie, meranie, popisovanie,
experiment, modelovanie alebo metódy formálneho logického myslenia, ako analýza,
syntéza, indukcia, dedukcia, zovšeobecňovanie, analógia.
Druhú skupinu tvoria metódy prevzaté z iných vedných odborov. Jedná sa o metódy
všestranného použitia, než akého sa im dostáva v oblasti (odboru) svojho vzniku.
Najpoužívanejšími sú fyzikálne a chemické metódy a matematické metódy. Jedná sa
napr. o mikroskopiu, luminiscenčnú analýzu, absorbčnú spektrálnu analýzu,
fotospektrometriu, chromatografiu, elektroforézu, gamagrafiu a pod., bez ktorých sa
neobíde kriminalistické skúmanie radu stôp a iných dôkazov.
Tretiu skupinu metód tvoria špecifické metódy kriminalistickej praktickej činnosti.
Vznikli v kriminalistike a uplatňujú sa prevažne v nej. Sú to také metódy, ako
vyšetrovacia verzia, plánovanie a organizácia vyšetrovacieho procesu, obhliadka,
výsluch, rekognícia, previerka výpovedi na mieste, vyšetrovací experiment,
rekonštrukcia.
117
Aby kriminalistické metódy poznania a dokázania objektívnej pravdy mohli plniť svoju
úlohu, musí spĺňať niektoré požiadavky, predovšetkým musia:
- zabezpečovať realizáciu zásad , na ktorých je vybudovaná činnosť štátnych orgánov
podieľajúcich sa na eliminácií zločinnosti ( polícia, štátne zastupiteľstvo, súdy). To
znamená, že je nutné rešpektovať predovšetkým princípy humanizmu, zapojenie
občanov do činnosti štátnych orgánov a pod.
- byť objektívne schopné viesť k poznaniu a dokázaniu objektívnej pravdy. Musia byť
dostatočné citlivé, preukázateľné, jednoduché, platné a predovšetkým je nutné, aby ich
výsledky bolo možné preveriť i inými metódami.
- spĺňať požiadavky prístupnosti ( zákonnosti). Je nutné konkretizovať ich výpočtom
ďalších požiadaviek, ktoré vyjadrujú prístupnosť i takých metód, ktoré nie sú upravené
právom.
8.13 Kriminalistické stopy a identifikácia z hľadiska potrieb súkromného detektíva
Kriminalistické stopy
Akýkoľvek trestný čin, ale i ďalšie kriminalisticky významné (relevantné) udalosti,
prebiehajú vždy v reálnom svete. Dochádza preto pri ich uskutočňovaní k postupným
i súčasným kontaktom medzi radom objektov, ktoré sa na takých udalostiach podieľajú.
Typickými objektmi z tohto hľadiska sú osoba páchateľa, napadnutý objekt, použité
nástroje, alebo zbrane, poškodená osoba a rad ďalších objektov. Tieto objekty sa
v priebehu významnej udalosti mechanicky stretávajú, dochádza k najrôznejším
kontaktom medzi nimi a dochádza tak ku vzájomnému podávaniu informácií.
Kriminalistická stopa je každá zmena na mieste kriminalisticky významnej udalosti,
ktorá je v príčinnej alebo inej súvislosti s touto udalosťou, existuje od svojho vzniku do
zistenia a dá sa vyhodnotiť súčasnými kriminalistickými metódami a prostriedkami.
Zmena, ktorá vznikla nezávisle na kriminalisticky významnej udalosti, k nej nemá
žiadny vzťah a nemá preto ani kriminalisticky význam.
118
Pokiaľ sa objektívne existujúca zmena nedá vyhodnotiť, stráca charakter
kriminalistickej stopy.
Platí všeobecná zásada, že na miestach kriminalisticky významných udalostí
a v súvislosti s ich objasňovaním sa vyhľadávajú a zaisťujú všetky zmeny. Až ich
nasledujúcim posudzovaním a skúmaním sa zistí, či majú ku konkrétnej udalosti vzťah
a môžu pomôcť pri jej objasňovaní. Pracovníkom polície, ale i súkromným
detektívom neprislúcha posudzovať na mieste jednotlivé zmeny, hodnotiť ich
a rozhodovať o tom, ktoré zmeny majú charakter kriminalistických stôp a budú
teda zaistené. Tieto úlohy sú udelené znalcom, ktorí sa k jednotlivým zmenám
musia vyjadriť.
Každá kriminalistická stopa má svoj význam kriminalisticko-technický
a kriminalisticko-taktický.
Kriminalisticko-technický význam spočíva predovšetkým v tom, že kriminalistickú
stopu môžeme využiť v procese kriminalistickej identifikácie a identifikovať tak osobu,
vec, alebo zviera, ktoré konkrétnu stopu vytvorili.
Kriminalisticko-taktický význam spočíva predovšetkým v tom, že kriminalistická
stopa podáva informácie o osobách, ktoré sa podieľali na vyšetrovanej udalosti, ich
činnosti, spôsobe vykonania činu, ich fyzických, poprípade psychických schopností,
predmetu záujmu, spôsobu príchodu a odchodu z miesta a pod. Starostlivým
vyhodnotením kriminalisticko-taktickej informačnej hodnoty kriminalistických stôp sa
dá usúdiť, či páchateľ poznal miesto udalosti, či mal potrebné technické, popr. iné
znalosti a schopnosti k prekonaniu rôznych prekážok, či sa na svoje konanie
pripravoval, či mal spoločníkov, ako sa choval na mieste, čo bolo predmetom jeho
záujmu. Dá sa zistiť aj rad ďalších kriminalisticky významných informácií.
Kriminalistická teória i prax sa snažila od počiatku modernej kriminalistiky o delenie
kriminalistických stôp.
Pre účely práce súkromného detektíva považujeme za dostačujúci jednoduchý deliaci
systém, ktorý rozdeľuje kriminalistické stopy na dve základné skupiny, a to na stopy
pamäťové ( alebo inak nazývané stopy vo vedomí) a na stopy materiálne.
119
Pamäťové stopy vznikajú vo vedomí človeka, sú fixované na jeho mozgovú hmotu.
Ich základom sú vnemy , ktoré sú jednotlivými ľudskými zmyslami posielané do
mozgu, kde sú za určitých podmienok fixované. Z hľadiska pamäťových stôp sa
najčastejšie uplatňujú zrak a sluch, ostatné zmysly hmat a chuť a čuch sa uplatňujú
z pohľadu kriminalistickej praktickej činnosti už menej. Z kriminalistického hľadiska je
dôležité, že pamäťová stopa je ľahko „zraniteľná“, dá sa ľahko poškodiť a informácie,
ktoré obsahuje sa už nedajú využiť. To sa týka predovšetkým zmien, ktoré existovali
krátku dobu. Ako napríklad môžu slúžiť prípady, keď si osoba nie je schopná vybaviť
dej bezprostredne predchádzajúci dopravnej nehode, alebo si nie je schopná vybaviť
dej, ktorý krátko po dopravnej nehode prebiehal. Pamäťové stopy môžu byť využívané
i v taktike súkromného detektíva. Ich využitie sa uplatňuje predovšetkým pri výsluchu,
previerke výpovedi na mieste, rekognícií, rekonštrukcii, ale i pri ďalších metódach
kriminalistickej praktickej činnosti. V práci súkromného detektíva sa využívali
predovšetkým v oblasti portrétnej identifikácie.
Pamäťové stopy sa dajú efektívne využiť predovšetkým za aktívnej spolupráce osoby,
v ktorej mozgové hmote sú tieto stopy uložené. Pokiaľ osoba nechce, alebo nemôže
podať informácie obsiahnutí v pamäťovej stope, sú tieto informácie nevyužiteľné.
Pochopiteľne sa nedá využiť po smrti človeka. V súvislosti s pamäťovými stopami
považujeme za potrebné upozorniť na metódu fyziodetekcie.
Materiálne stopy vznikajú v živej i neživej prírode vzájomným pôsobením
jednotlivých objektov mimo mozgovú hmotu. Materiálnych stôp je veľké množstvo
a nedajú sa všetky vymenovať. Dajú sa rozdeliť do skupín:
a ) Stopy odrážajúce vonkajšiu štruktúru objektu, ktorý ju vytvoril. Do tejto skupiny
stôp patria napr. stopy daktyloskopické, mechanoskopické, balistické, niektoré
trasologické, ďalej stopy písma písacích strojov a ďalších. Podávajú informácie o
vonkajšej štruktúre objektu, ktorý stopu vytvoril, teda napr. o funkčných častiach palnej
zbrane, s ktorými prišla do styku vystrelená nábojnica alebo strela, o povrchu noža,
ktorým by bola odrezaná časť nejakého celku, o štruktúre a kresbe obrazcov
papilárnych línií prstov, ktoré stopu vytvorili.
b) Stopy odrážajúce vnútornú štruktúru objektu, ktorý ju vytvoril. Do tejto skupiny
patria predovšetkým stopy biologické, ale aj stopy chemické, stopy využívané pri
120
technickej expertíze písomnosti a ďalšie. Podávajú informácie o vnútornej štruktúre
objektu, ktorý ju vytvoril, teda napr. o zložení atramentu, pastu do prepisovacích pier,
o krvných skupinových vlastností a pod..
c) Stopy odrážajúce funkčné a dynamické vlastnosti objektu, ktoré ju vytvorili. Do
tejto skupiny stôp patria predovšetkým stopy hlasu, chôdze a ručného písma.
Kriminalistická identifikácia
Kriminalisticko-technická hodnota kriminalistických stôp je najčastejšie využívaná
v procese kriminalistickej identifikácie. Kriminalistická identifikácia je proces, behom
ktorého sa zisťuje, ktorým konkrétnym objektom bola vytvorená konkrétna
kriminalistická stopa. V kriminalistike sú za objekty identifikácie považované osoby,
veci a zvieratá. Pre identifikačné účely sa využívajú ako stopy pamäťové, tak i stopy
materiálne.
Teória kriminalistickej identifikácie vychádza z poznatkov, že nemôžu existovať dva
rôzne objekty, ktoré by boli úplne rovnaké a mohli pri tom vytvoriť úplne rovnaké
stopy.
Druhým poznatkom je potreba relatívnej stálosti objektov. Kriminalistická identifikácia
sa dá vykonať len vtedy, keď objekt, ktorý vytvoril kriminalistickú stopu, je pre určitú
dobu relatívne nemenný, tzn. po určitú dobu nezmení význam svojich vlastností.
Každý objekt má svoje skupinové vlastnosti a individuálne vlastnosti. Skupinové
vlastnosti umožňujú zaradiť objekt do určitej, širšej alebo užšej skupiny objektov.
Skupinovými vlastnosťami pneumatík je napr. ich veľkosť, dezén a pôvod (výrobca),
skupinovými vlastnosťami osôb je napr. vek, pohlavie, výška a rasa, skupinovými
vlastnosťami palných zbraní je napr. výrobca, model, ráž a pod.. Individuálne vlastnosti
umožňujú presne identifikovať konkrétny objekt, určiť, o ktorý objekt sa jedná.
Individuálnymi vlastnosťami pneumatík je napr. stupeň ich opotrebenia, rôzne
poškodenia alebo zmeny spôsobené opravami. Individuálnymi vlastnosťami človeka je
napr. zloženie deoxyribonukleovej kyseliny a jej derivátov, obrazce papilárnych línií
a pod.. Individuálnymi vlastnosťami palných zbraní je napr. stupeň ich opotrebovania,
vykonané úpravy, zmeny vytvorené opravami a pod.. Skupinové vlastnosti sa
121
v kriminalistických stopách odrážajú ako skupinové identifikačné znaky a individuálne
vlastnosti ako individuálne identifikačné znaky.
Vlastný proces kriminalistickej identifikácie je činnosťou náročný a spája rad činností
a služieb navzájom. Východzím bodom je nájdená a správne zaistená kriminalistická
stopa, ktorá je podrobená základnému posúdeniu, ktorého výsledkom je jeho zaradenie
do určitej skupiny a predovšetkým zistenie, akými objektami táto stopa mohla byť
vytvorená. Konkrétne to znamená, že sa napríklad zistí, že nábojnica nájdená na mieste
udalosti bola raže 6,35 mm a podľa stôp zápalníka vyťahovača a vyhadzovača bola
vystrelená z pištole ČZ Duo. Iným príkladom môže byť zistenie rozmeru a dezénu
pneumatiky s určením, na ktorých druhoch a typoch motorových vozidiel sa používa.
Obdobne môže byť zistené, že nájdená krv je ľudského pôvodu a ma krvnú skupinovú
vlastnosť AB, faktor Rh pozitívny. Uvedené posúdenia kriminalistických stôp
vykonávajú experti podľa príslušnosti danej internými predpismi. Pri týchto
posudzovaniach sa využívajú skupinové identifikačné znaky odrážané
v kriminalistickej stope.
Po posúdení kriminalistickej stopy nasleduje policajná činnosť, poprípade činnosť
súkromných detektívov, spočívajúca v hľadaní objektu, ktorý stopu mohol vytvoriť.
V praxi sa najčastejšie uplatňuje pátranie, rôznej formy operatívnej pátracej
a detektívnej činnosti a pod.. Objekt ktorý je hľadaný ( po ktorom sa pátra), musí byť
pokiaľ možno čo najpresnejšie špecifikovaný
Po nájdení objektu, o ktorom sa predpokladá, že mohol vytvoriť konkrétnu
kriminalistickú stopu, sa s jeho pomocou vytvorí pokusná stopy, niekedy nazývaná tiež
porovnávací materiál.
Túto pokusnú stopou je treba vytvoriť tak, aby pokiaľ možno čo najpresnejšie
odpovedala kriminalistickej stope nájdenej na mieste konkrétnej udalosti ( čo
najpresnejšie napodobniť mechanizmus vzniku kriminalistickej stopy).
Ďalšou fázou procesu kriminalistickej identifikácie je vzájomné porovnávanie
kriminalistickej stopy a pokusnej stopy. Toto porovnávanie vykonávajú podľa odbornej
príslušnosti jednotlivý experti rôznymi, spravidla štandardizovanými metódami.
Cieľom tohto porovnávania je zistiť, či je kriminalistická stopa rovnaká (iným slovom
122
zhodná) s pokusnou stopou. Pri tomto porovnávaní sa využívajú individuálne
identifikačné znaky.
Porovnávacie metódy sú rôzne, jednotlivé metódy sa využívajú podľa toho, o aké druhy
kriminalistických stôp s pokusných stôp sa jedná.
Základné spôsoby porovnávacej metódy sú:
- spojenie zobrazení ,
- prekrytie zobrazenia,
- bodovanie,
- geometrické meranie.
Okrem týchto spôsobov sa využívajú aj ďalšie, predovšetkým v prípade stôp, ktoré
obsahujú informácie o vnútornom zložení objektu, ktoré ich vytvorili. V týchto
prípadoch sa často využívajú rôzne metódy vychádzajúce z technických a prírodných
vied. Výsledkom tejto fázy procesu kriminalistickej identifikácie je buď zistenie zhody
medzi kriminalistickou stopou a pokusnou stopou, alebo zistenie rozdielu medzi týmito
objektmi. Táto fáza procesu kriminalistickej identifikácie je najdôležitejšia fáza celého
procesu. Príslušný experiment musí zdôvodniť zhodu alebo rozdielnosť oboch
porovnávacích objektov, aj keď obidve objekty boli vytvorené jednou osobou, vecou
alebo zvieraťom.
Posledná fáza procesu kriminalistickej identifikácie je logická úvaha o tom, ktorým
objektom bola kriminalistická stopy vytvorená. Táto úvaha sa dá stručne
charakterizovať takto: kriminalistická stopa nájdená na mieste konkrétnej udalosti je
zhodná s pokusnou stopou vytvorenou nájdeným ( vypátraným) objektom. Pretože bola
pokusná stopa jednoznačne týmto objektom vytvorená (túto činnosť vykonával expert
a ručí za ňu) musela byť aj kriminalistická stopa týmto objektom vytvorená. Z toho
vyplýva, že objekt, ktorý vytvoril kriminalistickú stopu i pokusnú stopu, je totožný.
Týmto je objekt jednoznačne identifikovaný a dá sa odôvodnene tvrdiť, že konkrétna
kriminalistická stopa bola vytvorená konkrétnou ( identifikovanou ) osobou, vecou
alebo zvieraťom.
123
Výsledky procesu kriminalistickej identifikácie sa vhodne ( najčastejšie fotograficky)
dokumentujú a spracovávajú do podoby znaleckého posudku.
Pokiaľ sa podarí jednoznačne identifikovať objekt, ktorý kriminalistickú stopu vytvoril,
hovorí sa o individuálnej ( dovŕšenej ) identifikácií objektu. Pokiaľ sa podarí
predovšetkým obmedziť okruh objektov, ktoré mohli kriminalistickú stopu vytvoriť
( nedá sa rozlíšiť medzi niekoľkými pištoľami, nedá sa rozlíšiť medzi niekoľkými
osobami ), hovorí sa o určení skupinovej príslušnosti ( nedovŕšenej identifikácií ).
Podľa uvedených zásad môže súkromný detektív postupovať i pri vlastnej pátracej
činnosti, keď si rovnakým spôsobom vyhodnotí nájdené stopy. Jedná sa však
o orientačné vyhodnotenie potrebné k ďalšiemu rozhodovaniu, ktoré nemá žiadny
procesný význam. Preto je nutné dbať na to, aby nedošlo k znehodnoteniu
identifikačných znakov v prípade, keď sa jedná o trestnú činnosť.
8.14 Technické a taktické metódy a prostriedky v kriminalistike z hľadiska potrieb súkromných detektívov
Všeobecná charakteristika aplikovaná na prácu súkromného detektíva Technické metódy a prostriedky kriminalisticko-bezpečnostných orgánov umožňujú
prenikať veľmi hlboko do rôznych materiálnych zmien, zisťovať a odhaľovať poruchy
v štruktúre a usporiadaní hmotných častíc, sledovať zmeny v trvaní a priebehu rôznych
javov a procesov v súvislosti s protispoločenskou činnosťou a na základe zistených
skutočností odhaliť príčiny, prečo k týmto zmenám došlo, akou činnosťou boli
spôsobené, jej mechanizmus, poprípade kto nesie za tieto zmeny zodpovednosť.
Informácie, získané pomocou technických metód a prostriedkov môžu byť využité ako
pramene dôkazov, pokiaľ bola pri tomto postupe, t.j. v priebehu ich použitia dodržané
ustanovenia trestného konania. V ostatných prípadoch môžu byť tieto informácie
využité k organizovaniu ďalšieho postupu operatívno pátracích pracovníkov alebo
súkromných detektívov.
Kriminalisticko-technické prostriedky z hľadiska ich použitia delíme na:
124
a) technické prostriedky slúžiace k vyhľadávaniu kriminalisticko-technických stôp a ich
znakov ( prostriedky osvetľovacie, optické prístroje, fyzikálne a chemické prostriedky
odhalenia stôp, detektory kovu, zariadenie pre odporovú meraciu jednotku pre
zisťovanie biologických materiálov a .i.),
b) technické prostriedky používané k fixácií a zaisťovaniu stôp ( technické zariadenie
k zaobstarávaniu náčrtkov a plánov, rôzne meracie prístroje, fotografické prístroje
a náležitosti k fotografovaniu, materiály a pomôcky ku zhotovovaniu odliatkov stôp,
pomôcky a materiály pre fixáciu a zaisťovanie daktyloskopických stôp, komplety
kriminalisticko-technických prostriedkov ( kufre, brašne),
c) technické prostriedky používané pri znaleckom skúmaní stôp a iných vecných
dôkazov ( optické zariadenie pre vizuálne skúmanie, prostriedky pre špeciálne
fotografické, fyzikálne, chemické metalografické a iné metódy skúmania a i.),
Pri odhaľovaní, vyšetrovaní a predchádzaní trestnej činnosti môžu využiť
kriminalistické metódy, prostriedky a postupy tieto subjekty:
Obr. 8.8 Subjekty využívajúce kriminalistické metódy a prostriedky
Kriminalisticko-technické metódy, prostriedky a postupy sú jednotné. To znamená, že
osoby s rôznym procesným postavením (orgán činný v trestnom konaní, znalec,
125
Orgány činné v trestnom konaní
Odborník konzultant
Znalec
Odborník konzultant
Operatívny pracovník kriminálnej polície, SIS
Súkromný detektív
Neprocesná, ale zákonná forma využitia kriminalisticko-technických metód, prostriedkov a postupov v priebehu operatívno-pátracej činnosti a v činnosti súkromného detektíva
operatívny pracovník, ale aj súkromný detektív) môžu v prípade potreby v rámci
svojich možností a svojej kompetencie použiť ktorúkoľvek potrebnú kriminalisticko-
technickú metódu či postup.
Niemenej v praxi dochádza ku členeniu metód, prostriedkov a postupov podľa :
a) rozličnosti technických možností a subjektov, ktoré kriminalistické metódy,
prostriedky a postupy používajú,
b) účelnosti využitia kriminalisticko-technických metód, prostriedkov a postupov
a zložitosti zariadenia.
8.15 Taktika a metodika odhaľovania a vyšetrovania
Kriminalistická charakteristika trestného činu
Kriminalistická charakteristika trestného činu je popisom tých kriminalisticky
relevantných vlastností trestného činu, ktoré podstatne ovplyvňujú proces tvorby stôp
a proces poznania trestného činu, kriminálne situácie, osobnostné rysy páchateľa, obeť
a predmet útoku a motív činu.
Základnou súčasťou kriminalistickej charakteristiky trestného činu je spôsob
páchania trestného činu. Spôsob páchania trestného činu chápeme ako vzájomné
spätý systém úkonov jednaní páchateľa a spôsobov, akými páchateľ volí, alebo
využíva objektívne podmienky a prostriedky pri príprave, páchaní a utajovaní
trestného činu.
Závažnosť postavenia spôsobu páchania medzi súčasťami kriminalistickej
charakteristiky trestného činu je daná predovšetkým jeho objektívnymi vlastnosťami.
Sú to:
a) schopnosť spôsobu páchania trestného činu zvlášť výrazne sa prejaviť v stopách
trestného činu a predurčovať ich charakter. Táto schopnosť vyplýva z toho, že spôsob
páchania trestného činu je úzko spätý s tvorbou zmien v prostredí. Zmeny v prostredí
(stopy) sú vlastne dôsledky jednania páchateľa. To spôsobuje, že charakter jednotlivých
zmien ( stôp) je predurčovaný spôsobom páchania.
126
b) schopnosť spôsobu páchania v stopách trestného činu ako jednotného systému , jeho
štruktúra je charakterizovaná logickými vzťahmi medzi jeho jednotlivými prvkami.
c) determinovanosť spôsobu páchania trestného činu objektívnymi a subjektívnymi
faktormi. Charakter spôsobu a páchania a utajovania trestného činu je podmienený
týmito faktormi:
- objektívne faktory – objektívne podmienky vonkajšieho prostredia, situácia, priestor,
čas, pohyb osôb, klimatické podmienky, dostupnosť nástrojov, dopravných a iných
prostriedkov, vlastnosti objektov a predmetov útoku, existencia spolupáchateľov,
možnosti odbytu odcudzených vecí atď..
- subjektívne faktory – psychické vlastnosti páchateľa, predovšetkým schopnosti,
znalosti, skúsenosti, zvyky, vlastnosti, anatomické stavby tela, fyziologické vlastnosti,
motív a cieľ páchateľa, pohlavie, vzťah páchateľa k miesta činu, obeti
a spolupáchateľom, atď.
d) opakovateľnosť spôsobu páchania trestných činov v rovnakých podmienkach.
Poznatok, že spôsob páchania trestnej činnosti je determinovaný objektívnymi
a subjektívnymi faktormi, je pre kriminalistickú prax veľmi dôležitý. Jeho význam
spočíva v tom, že pokiaľ poznáme spôsob páchania trestného činu, môžeme z neho
usudzovať na doposiaľ nepoznané faktory, ktoré ho mohli determinovať.
To znamená:
- pokiaľ poznáme spôsob páchania trestného činu a niektoré objektívne faktory,
môžeme usudzovať na niektoré faktory subjektívne (napr. na vlastnosti anatomickej
stavby tela, pohlavia atď.)
- pokiaľ poznáme spôsob páchania trestného činu a niektoré subjektívne faktory,
môžeme usudzovať na niektoré objektívne faktory ( napr. existencia páchateľov atď.).
Skutočnosť, že spôsoby páchania trestných činov určitej skupiny sú vo všeobecných
znakoch zhodné, dovoľuje na tomto základe charakterizovať typické spôsoby páchania
druhov trestných činov.
Ďalšou významnou súčasťou kriminalistickej charakteristiky je kriminálna situácia.
Kriminálnou situáciou rozumieme situáciu, za ktorej bol trestný čin spáchaný.
127
Páchateľ môže:
- podriadiť svoje jednanie stávajúcej kriminálnej situácií,
- vyhľadávať určité kriminálne situácie výhodné pre spáchanie určitého trestného činu,
- spolupôsobiť na vytváraní vhodnej kriminálnej situácii.
Osobnosť páchateľa trestného činu je ďalšou súčasťou kriminalistickej charakteristiky
trestného činu. Kriminalistika skúma osobnosť páchateľa z dvoch aspektov:
a) aké vlastnosti páchateľa ovplyvňujú proces tvorby stôp a výrazne sa prejavujú
v týchto stopách,
b) aké vlastnosti ovplyvňujú priebeh procesu odhaľovania a vyšetrovania trestných
vecí. Jedná sa predovšetkým o vlastnosti, ktoré sa v stopách priamo zobrazujú
(papilárne línie, nápadné anatomické znaky), alebo sa výrazne prejavujú ( návyky,
dynamické stereotypy).
Súčasne sa kriminalistika venuje i skúmaniu vlastností páchateľov, ktoré sú páchateľmi
využívané napr. pri snahe znemožniť proces poznania objektívnej pravdy. Jedná sa
napr. o kriminálne skúsenosti, odborné znalosti, sociálne postavenia atď.
Obeť trestného činu je tiež považovaná za významný prvok tvoriaci obsah
kriminalistickej charakteristiky trestného činu.
Skúmaním obetí trestného činu z kriminalistických aspektov sa zaoberá viktimológia ,
pretože obeť:
- dosť podstatne ovplyvňuje spôsob páchania trestného činu, (napr. aktívnou obranou),
- svojím jednaním na mieste činu sa podieľa na vzniku stôp a tieto stopy aj vytvára,
- je nositeľom značného množstva stôp,
- svojím postojom môže ovplyvniť proces poznania a dokázania objektívnej pravdy.
Záverom sa dá uviesť, že význam skúmania a tvorby kriminalistickej charakteristiky
spočíva v tom, že na tomto základe je možné predovšetkým:
- vytvoriť typové charakteristiky trestných činov pre potreby metodiky vyšetrovania
jednotlivých druhov trestných činov,
128
- vytvoriť bohatú informačnú bázu pre výkon kriminalistickej praktickej činnosti,
- vytvoriť typové modely riešenia niektorých, stále sa opakujúcich situácií v procese
poznania a dokazovania objektívnej pravdy v trestnom konaní.
Základné zásady metodiky odhaľovania protiprávnej činnosti z hľadiska
súkromného detektíva
Pre určité skupiny trestných činov alebo protiprávnych jednaní je možné na základe
kriminalistickej charakteristiky vytvoriť spoločnú metodiku odhaľovania
a vyšetrovania.
To znamená, že určité skutky sa zhodnú kriminalistickou charakteristikou, sú
zoskupené do rovnakej skupiny a je pre nich vytvorená jednotná metodika.
Pre odhaľovanie a vyšetrovanie jednotlivých druhov trestných činov a protiprávnych
konaní rozlišuje dve skupiny zásad :
Pre tvorbu jednotlivých metodík platí
a) Obsah jednotlivých metodik je závislý na kriminalistickej charakteristike daného
druhu trestných činov či protiprávnych konaní, predovšetkým na spôsobe ich páchania.
b) Pri tvorbe jednotlivých metodík sa uplatňuje systémový prístup, čo značí, že
jednotlivé metodiky nie sú uzatvárané ako suma poznatkov a metód, ale ako ich systém.
c) Dynamickosť tvorby jednotlivých metodík daná jednak premenlivosťou protiprávnej
činnosti, predovšetkým spôsobu páchania, zmenou legislatívnej úpravy, organizačnej
štruktúry polície a orgánov činných v trestnom konaní, služby súkromných detektívov
a pod..
Najdôležitejšou zásadou platnou pre aplikáciu jednotlivých metodík v kriminalistickej
praxi je zásada pružného prispôsobovania metodiky individuálnym podmienkam
odhaľovania a vyšetrovania.
Zásady metodiky odhaľovania protiprávnej činnosti uplatňované v kriminalistickej
praxi sú využiteľné a celkom platné pre pátraciu činnosť súkromného detektíva pri
rešpektovaní zachovania hodnoty procesných dôkazov. Uvedené poznatky z taktiky
129
odhaľovania trestnej činnosti sa dajú analogicky aplikovať i v ďalších záujmových
oblastiach , napr. v občianskoprávnych a obchodno-právnych vzťahoch.
130
Literatúra:BANGO, D. - MALOVEC, D. : Metódy a prostriedky operatívno-pátracej činnosti,
Policajná teória a prax č.1/94,Akadémia PZ SR, Bratislava 1994,
BANGO, D. MALOVEC, D.: K niektorým otázkam uplatňovania poznatkov
profesionálnej etiky v činnosti kriminálnej polície, Miesto a úloha spoločensko-
vedných disciplín v systéme vysokoškolskej prípravy príslušníkov Policajného zboru,
Zborník vedeckých a odborných poznatkov zo seminára konaného dňa 23.11.1993,
Bratislava 1994,
BOCKOVÁ, A. – ĎURAJKOVÁ, D. – FEKETEOVÁ, K. – SAKÁČOVÁ, Z. 1998:
Náuka o spoločnosti. Media trade spol. s r.o., Bratislava, 1998, s.51, 352, ISBN 80-08-
02765-7
BRABEC F. a kol: Soukromé detektivní služby, EUROUNION, Praha, 1995, ISBN: 80-
85858-16-9
C. DE ROVER, Slúžiť a chrániť, Vydavateľstvo príroda s.r.o. Bratislava, 2002, 414
DVOŘÁK J.: Lidský faktor v řízení rizika a krízových situácí, VŠE/IKM, Praha, 1998
GRÉDY, D.: Odhaľovanie organizovanej trestnej činnosti a kriminalisticko-
taktické metódy, Kriminalistika a jej význam pre rozvoj bezpečnostných disciplín,
Zborník materiálov z vedeckého seminára konaného dňa 16.3.1993 , Akadémia PZ SR,
Bratislava 1994.
GRÉDY, D. : Operatívno-pátracia činnost: v spoločensko-vedných súvislostiach, Miesto a
úloha spoločensko-vedných disciplín v systéme vysokoškolskej prípravy príslušníkov
Policajného zboru, Zborník vedeckých a odborných poznatkov zo seminára konaného
dňa 23.11.1993 , Bratislava 1994,
HEŔMÁNEK, J. - STŔÍŽ, B.: Základy operatívne pátrací činnosti, Ústav
kriminalistiky fakulty University Karlovy, Praha 1971,
KERZL, J. a kol.: Operatívne pátrací činnost v oblasti boje proti obecné kriminalite, VŠ
SNB, Praha 1988,
KRIŽOVSKÝ S. Ochrana osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z.z. a jeho
postavenie v súbore ochrany osôb a majetku, Zborník, Riešenie krízových situácií
v špecifickom prostredí, Žilina, EDIS 2003, ISBN 80-8070-089-3
Kerzl, J.,Nesnídal, J.: Operativní rozpracovaní, VŠ SNB,Praha 1987,
131
MESÁROŠ, M.: Účinné organizovanie, riadenie a manažérske vedenie. ŽU, 2001
MOČÁRY, L. – KRIŽOVSKÝ, S. 2004: Základy práva. Edis, Košice: FŠI KE, 2004,
s.129, ISBN 80-8070-292-6
NESNÍDAL, J.: Nedodravnost trestního postihu a operatívne pátrací činnost.
Kriminálistický ústav Verejné bezpečnosti, Praha 1989,
NESNÍDAL, J. : Realizace neodvratnosti trestního postihu v odhalovací, objasňovací a
pátrací činnosti Verejné bezpeč nosti , VŠ SNB, Praha 1988,
POPADA V. a kol.: Kriminalistika, CERM Brno 2001
PORADA, V. a kol.: Úvod do teorie veřejnobezpečnostní činnosti, VŠ SNB, Praha
1987,
SCHMIDT-SEMISCH, H.: Kriminalität als Risiko, Gerling Akademie Verlag,
Munchen, 2002
ZAVALIDROGA, Š. a kol.: Kriminalistická taktika, Akadémia PZ SR, Bratislava 1995,
Trestný poriadok č. 3011/2005 Zb. ,
Dohovor Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivca pri automatizovanom spracovaní
osobných údajov
Ústava SR
Zákon NR SR č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov
Zákon č. 473/2005 Z.z. o súkromnej bezpečnosti
Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
Zákon č.171/1993 Z,z. o Policajnom zbore SR,
Zákon č. 166/2003 O ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-
technických prostriedkov
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46 EC
Príloha k č.p.: PPZ-146-1/HCP-CD-2004
www.idv.sk
www.ivo.sk
132