OBSAHÚvod..............................................................................................................................11 História súkromnej detektívnej služby.......................................................................32 Postavenie súkromných detektívnych služieb v štruktúre bezpečnostných služieb...53 Charakteristika a úlohy detektívno-pátracej činnosti.................................................84 Právny rámec detektívno-pátracej činnosti..............................................................134.1 Ochrana osobných údajov.....................................................................................144.2 Právne predpisy dotýkajúce sa detektívno-pátracej činnosti.................................155 Formy detektívno-pátracej činnosti..........................................................................265.1 Detektívne pátranie................................................................................................265.2 Detektívne rozpracovanie......................................................................................295.3 Detektívny dohľad.................................................................................................366 Metódy detektívno-pátracej činnosti........................................................................376.1 Psychologické metódy detektívno-pátracej činnosti.............................................396.2 Základné metódy detektívno-pátracej činnosti......................................................447 Prostriedky detektívno-pátracej činnosti..................................................................627.1 Sledovanie osôb a vecí..........................................................................................627.2 Detektívne konkurenčné spravodajstvo................................................................647.3 Nástrahová a zabezpečovacia technika.................................................................657.4 Osoby konajúce v prospech detektívnej služby....................................................718 Kriminalistika v praxi súkromných detektívnych služieb.......................................788.1 Kriminalistická fotografia.....................................................................................798.2 Kriminalistická biológia........................................................................................848.3 Portrétna identifikácia...........................................................................................888.3.1 Popisovanie osôb a význam popisu....................................................................888.3.2 Identifikácia osôb podľa fotografií.....................................................................918.4 Daktyloskopia........................................................................................................958.4.1 Daktyloskopické stopy a ich využitie.................................................................968.5 Trasológia..............................................................................................................988.5.1 Podstata a význam trasologických stôp..............................................................988.5.2 Vyhľadávanie a zisťovanie trasologických stôp.................................................998.6 Mechanoskopia a kriminalistická balistika...........................................................1008.6.1 Mechanoskopia..................................................................................................1008.6.2 Kriminalistická balistika....................................................................................1028.7 Iné kriminalisticko-technické metódy..................................................................1048.8 Kriminalistická rekonštrukcia..............................................................................1068.9 Kriminalistický experiment..................................................................................1088.10 Rekognícia..........................................................................................................1118.11 Kriminalistická expertíza....................................................................................1148.12 Kriminalistické kategórie a metódy v práci súkromného detektíva...................1178.13 Kriminalistické stopy a identifikácia z hľadiska potrieb súkromného detektíva..............................................................................................................1188.14 Technické a taktické prostriedky a metódy v kriminalistike z hľadiska potrieb súkromného detektíva........................................................................................1248.15 Taktika a metodika odhaľovania a vyšetrovania................................................126Literatúra......................................................................................................................131

ÚVODSúkromná bezpečnostná služba a v jej rámci súkromná detektívna služba je chápaná

ako jeden z nástrojov bezpečnostného systému na zaručenie bezpečnosti. Je to systém

špecifických opatrení realizovanými súkromnými subjektmi (fyzickými a právnickými

osobami) na zaručenie bezpečnosti alebo iných oprávnených záujmov súvisiacich

s bezpečnosťou fyzických a právnických osôb.

Súkromná bezpečnostná služba tak predstavuje subsystém na ochranu bezpečnosti

fyzických a právnických osôb. Je to subsystém, ktorý podporuje a vypĺňa priestor

mimo pôsobnosti štátneho aparátu. Štátne bezpečnostné zbory tak strácajú monopolné

postavenie v zaisťovaní bezpečnosti fyzických a právnických osôb. Tie už nie sú

odkázané na ich riešenie svojho problému a majú alternatívnu voľbu medzi štátnym

aparátom alebo súkromným sektorom. V tomto zmysle je možné hovoriť o pluralitnom

systéme v zaisťovaní bezpečnosti a verejného poriadku. Nielen v Slovenskej republike,

ale i v ostatných demokratických štátoch sveta je zaznamenaný dynamický nárast

súkromných bezpečnostných služieb a tým i vstup súkromného sektora do zaručenia

bezpečnosti. Kvalitatívny nárast len podtrhuje význam súkromných bezpečnostných

služieb, ich miesto a postavenie v rámci spoločnosti.

Treba však poznamenať, že existuje celý rad oblastí, do ktorých štátne policajné zbory

nezasahujú a nemajú v nej pôsobnosť ani iné orgány. V týchto oblastiach plní

súkromná bezpečnostná služba významnú úlohu. Jedná sa najmä o oblasti rodinného,

občianskeho a obchodného práva. Do doby vzniku súkromných bezpečnostných

služieb občan nemal kde si tieto služby zabezpečiť. Súkromná bezpečnostná služba

plní tieto úlohy na komerčnom základe.

V každom prípade však policajné bezpečnostné zbory majú primárnu úlohu

v zabezpečovaní bezpečnosti občanov a celého systému verejného poriadku.

Súkromné bezpečnostné služby zaujímajú len podpornú pozíciu. I napriek tomuto

postaveniu nie je možné súkromným bezpečnostným službám uprieť ich miesto

v systéme zaručenia bezpečnosti, ich miesto v prevencii kriminality a inej

protispoločenskej činnosti.

Súkromné bezpečnostné služby prispievajú nesporne na prehlbovanie právnej istoty

občanov i preto, že fyzické a právnické osoby nie sú odkázané ani vo veciach

spadajúcich do kompetencie štátneho aparátu len na ich činnosť, výsledky a

1

stanoviská, ale môže súbežne nechať problém riešiť i súkromným bezpečnostným

službám. O súkromných bezpečnostným službách je treba konštatovať, že v celej rade

situácií má fyzická a právnická osoba primárnu povinnosť na zaistenie bezpečnosti a

verejného poriadku a polícia má len subsidiárnu povinnosť zákroku, teda pri

nezaručení bezpečnosti a verejného poriadku. Týka sa to napríklad ochrany majetku

fyzických a právnických osôb, rôznych kultúrnych a športových akcií.

Bude zrejme ešte nejakú dobu trvať, než si súkromné bezpečnostné služby a v ich

rámci skromné detektívne služby získajú zodpovedajúce postavenie a budú sa naplno

venovať vysoko kvalifikovanej detektívno-pátracej činnosti. Na to je potrebné, aby sa

vytvorila skutočná profesia súkromných detektívov podporená zodpovedajúcimi

právnymi predpismi. Ďalšou požiadavkou je, aby súkromné detektívne služby svojou

serióznom prácou a prístupom k riešeniu problémov si získali dôveru v spoločnosti.

2

1 HISTÓRIA SÚKROMNEJ DETEKTÍVNEJ SLUŽBY

Predobraz súkromných bezpečnostných, ale v istom rozsahu i súkromných

detektívnych služieb je možné zaznamenať v rôznych panovníckych a šľachtických

gardách , dráboch a hájnikoch. Tieto zložky však slúžili len pre vlastnú potrebu

zriaďovateľa, to znamená pre potreby panovníka alebo šľachtica. S upevňovaním

centrálnej moci panovníka potom dochádzalo k splývaniu súkromných policajných

zložiek so štátnymi policajnými zložkami. To sa týkalo najmä ozbrojených, ktoré

postupne získali len štátny charakter. Postupne s tým dochádzalo k potlačovaniu

i policajnej právomoci vrchnosti. Až s nástupom kapitalizmu dochádza postupne

pomimo polície štátu k zriaďovaniu a fungovaniu súkromných služieb ako alternatívy

zabezpečovania úloh policajného charakteru. Súkromné bezpečnostné zložky vznikali

vedľa štátnej či komunálnej polície, vytvárali sa rôzne ozbrojené bankové stráže, ale

i poľní strážcovia. Konkurenčné prostredie kapitalizmu si vynútilo i rôzne súkromné

informačné služby, ktoré postupne začali nadobúdať charakter súkromných

detektívnych služieb. Prvé súkromné detektívne agentúry začali na našom území

vznikať i období prvej republiky, v Československej republike.

K prerušeniu činnosti súkromných detektívnych agentúr došlo v období okupácie,

v období tzv. Slovenského štátu. K istej obnove došlo po oslobodení Československá

v roku 1945. Útlm nastal po roku 1948. Myšlienka súkromných detektívnych služieb

však nezanikla ani počas štyroch desaťročí pred novembrom 1989, kedy ich činnosť

bola vylúčená. Isté snahy o obnovu sa prejavili v roku 1968, čo však nemalo dlhé

trvanie. Na sklonku osemdesiatych rokov 20. storočia bolo síce povolené drobné

podnikanie, ale súkromné detektívne služby do okruhu povolených činnosti nepatrili.

Súkromné detektívne agentúry po novembri roku 1989 začali vznikať na základe

Vládneho nariadenia 1/1988 Zb., o podpore drobného podnikania. Postupy, povinnosti

a oprávnenia sa opierali o  vyhlášku FMV 135/83 Zb., o ochrane majetku

v socialistickom vlastníctve, ktorá upravovala činnosť hliadok a závodných stráži.

Zrušením tejto vyhlášky zákonom č. 333/1991 Zb., o federálnej polícii, stratili najmä

služby ochrany majetku a osôb, právny základ vlastnej činnosti – svojich postupov. Od

tejto doby sa v podstate postupy služieb ochrany majetku a osôb riadili niekoľkými

3

ustanoveniami trestného zákona a trestného poriadku ako sú ustanovenia o nutnej

obrane, krajnej núdzi, úkony ako predvedenie osoby, sa riadili ustanoveniami

občianskeho zákonníka o svojpomoci, predchádzaniu škode o zastúpení a podobne.

Služby ochrany majetku a osôb vo svojich postupoch vychádzali z delegovaných

oprávnení zákazníka (klienta). To sa do istej mieri týkalo i súkromnej detektívnej

služby.

Určitý pokrok nastal v roku 1992 prijatím zákona č. 455/1991 Zb., o živnostenskom

podnikaní, s účinnosťou od 1.1.1992, kde bolo zakotvenie služieb súkromných

detektívov ako koncesovaná živnosť.

Neskôr prijatím samostatného zákona č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných

bezpečnostných služieb a podobných činnosti, s účinnosťou od 1.1.1998, kde sa cela

problematika podnikania v súkromnej bezpečnosti, okrem technickej služby vyčlenila

zo živnostenského zákona ako samostatná oblasť podnikania. Tento zákon bol neskôr

zdokonaľovaný prijatím štyroch noviel č. 225/2000 Z. z., č. 440/2001 Z. z., č. 418/

2002 Z. z. a č. 181/2004 Z. z. Celý legislatívny proces sa zakončil prijatím zákona č.

473/2005 Z. z. s platnosťou od 1.1.2006.

4

2 POSTAVENIE SÚKROMNÝCH DETEKTÍVNYCH

SLUŽIEB V ŠTRUKTÚRE BEZPEČNOSTNÝCH

SLUŽIEB

Súkromná bezpečnostná služba a v jej rámci súkromná detektívna služba je chápaná

ako jeden z nástrojov bezpečnostného systému na zaručenie bezpečnosti. Je to systém

špecifických opatrení realizovanými súkromnými subjektmi (fyzickými

a právnickými) na zaručenie bezpečnosti alebo iných oprávnených požiadaviek

súvisiacich s bezpečnosťou fyzických a právnických osôb.

Súkromná bezpečnostná služba tak predstavuje subsystém na ochranu bezpečnosti

fyzických a právnických osôb, subsystém, ktorý podporuje verejnú kontrolu štátneho

aparátu. Štátne bezpečnostné zbory tak strácajú monopolné postavenia v zaisťovaní

bezpečnosti fyzických a právnických osôb. Tie už nie sú odkázané na ich riešenie

svojho problému a majú alternatívnu voľbu medzi štátnym aparátom alebo súkromným

sektorom. V tomto zmysle je možné hovoriť o pluralitnom systém v zaisťovaní

bezpečnosti a verejného poriadku. Nielen v Slovenskej republike, ale i v ostatných

demokratických štátoch sveta je zaznamenaný dynamický nárast súkromných

bezpečnostných služieb a tým i vstup súkromného sektora do zaručenia bezpečnosti.

Kvalitatívny nárast len podtrhuje význam súkromných bezpečnostných služieb, ich

miesto a postavenie v rámci spoločnosti.

Treba však poznamenať, že existuje celý rad oblastí, do ktorých štátne policajné zbory

nezasahujú a nemajú v nej pôsobnosť ani iné orgány. V týchto oblastiach plní

súkromná bezpečnostná služba významnú úlohu. Jedná sa najmä o oblasti rodinného,

občianskeho a obchodného práva. Do doby vzniku súkromných bezpečnostných

služieb občan nemal kde si tieto služby zabezpečiť. Súkromná bezpečnostná služba

plní tieto úlohy na komerčnom základe.

V každom prípade však policajné bezpečnostné zbory majú primárnu úlohu

v zabezpečovaní bezpečnosti občanov a celého systému verejného poriadku.

Súkromné bezpečnostné služby zaujímajú len podpornú pozíciu. I napriek tomuto

postaveniu nie je možné súkromným bezpečnostným službám uprieť ich miesto

5

v systéme zaručenia bezpečnosti, ich miesto v prevencii kriminality a inej

protispoločenskej činnosti.

Súkromné bezpečnostné služby prispievajú nesporne na prehlbovanie právnej istoty

občanov i preto, že fyzické a právnické osoby nie sú odkázané ani vo veciach

spadajúcich do kompetencie štátneho aparátu len na ich činnosť, výsledky a

stanoviská, ale môže súbežne nechať problém riešiť i súkromným bezpečnostným

službám. O súkromných bezpečnostným službách je treba konštatovať, že v celej rade

situácií má fyzická a právnická osoba primárnu povinnosť na zaistenie bezpečnosti a

verejného poriadku a polícia má len subsidiárnu povinnosť zákroku, teda pri

nezaručení bezpečnosti a verejného poriadku. Týka sa to napríklad ochrany majetku

fyzických a právnických osôb, rôznych kultúrnych a športových akcií.

Je spoločenskou nutnosťou, aby tí občania, ktorí disponujú hodnotami,

zasluhujúcimi si ochranu pred protiprávnym útokom, si sami prispievali na ich

ochranu. Je to zároveň forma uplatnenia základného práva majetok nielen vlastniť, ale

aj ochraňovať. Preto sú tu súkromné bezpečnostné služby. Činnosť súkromných

bezpečnostných služieb a ich právne podmienky na uvedenú činnosť nie je možné

prirovnávať k úlohám, oprávneniam štátnych a neštátnych bezpečnostných zborov.

V tomto prípade ide o činnosť svojpomocnú, o bezpečnostný nadštandard, najmä pri

zabezpečovaní ochrany majetku, ako aj osôb tam, kde pôsobenie štátnych

bezpečnostných zborov má len podporný charakter. Všetky subjekty na úseku

komerčne bezpečnostného podnikania zdôvodňujú svoju legalitu a zákonnosť

aplikáciou všeobecne platných právnych noriem upravujúcich práva fyzických

a právnických osôb na „svojpomoc“ pri ochrane oprávnených záujmov. Pri tvorbe

a aplikácii metód činnosti súkromných bezpečnostných služieb nemožno zabudnúť aj

na právne postavenie ich zamestnancov. Zamestnanci súkromných bezpečnostných

služieb, presnejšie osoby poverené výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania nemajú

postavenie verejného činiteľa. Možnosti pôsobenia súkromných bezpečnostných

služieb je mnoho. Uvedieme niektoré, ktoré sú napríklad bežné v krajinách západnej

Európy. Priestor majú vytvorený v „Cash –Servise“, t.j. pri preprave peňazí, cenností,

pri zvláštnej kuriérnej službe, pri ochrane utajovaných skutočností, pri ochrane

veľtrhov, ochrane proti požiarom, pri „objasňovacej“ službe. Ňou máme na mysli

oblasť činnosti súkromných detektívov, ktorou je o. i. pomoc pri získavaní dôkazov

6

v trestnom a občiansko-právnom konaní, je to aj ochrana proti prechmatom

konkurencie a nekalej súťaži, pomoc pri odhaľovaní a objasňovaní prípadov krádeží

(najmä vo vnútri podnikov), patrí sem aj kontrola a stráženie osôb. Vychádzajúc zo

zákonného rámca činnosti súkromných bezpečnostných služieb a realizácie ich

praktickej činnosti možno ich v systéme bezpečnostných zložiek charakterizovať ako

podnikateľské subjekty bezpečnostného charakteru, v zásade pôsobiace pri ochrane

privátnych záujmov fyzických a právnických osôb. Toto ich zásadné zameranie je

nutné zohľadniť pri určení miesta súkromných bezpečnostných služieb v štruktúre

bezpečnostných služieb a úvahách o ich budúcom postavení a legislatívnych zámeroch,

dotýkajúcich sa ich pôsobnosti. Bezpečnostné služby pôsobiace v Slovenskej republike

môžeme podľa ich zakladateľa rozdeliť na dve veľké skupiny - štátne a  neštátne.

Súkromné bezpečnostné služby a teda aj detektívne služby patria k neštátnym

bezpečnostným službám.

7

3 CHARAKTERISTIKA A ÚLOHY DETEKTÍVNO-

PÁTRACEJ ČINNOSTI

Prevádzkovanie súkromnej detektívnej služby je špecifickou podnikateľskou

činnosťou. Prevažne sa jedná o pátraciu činnosť zameranú na hľadanie majetku,

hľadanie osoby alebo získavanie informácií o osobách v rámci detektívnej služby.

Presný rozsah činností v rámci prevádzkovania strážnej služby alebo detektívnej

služby určuje zákonná norma. Vzhľadom k charakteru tejto činnosti je zrejmé, že

takého podnikanie je spojené so značnými rizikami. Riziká spočívajú jednak

v nestabilnosti podnikateľského prostredia a jednak v samotnom obsahu danej

podnikateľskej činnosti.

Nestabilnosť podnikateľského prostredia vyplýva zo skutočnosti, že:

- podnikateľské náklady na bezpečnosť firiem sú považované za neproduktívne

náklady, je prirodzená snaha o ich minimalizovanie,

- firmy nemajú vypracovanú bezpečnostnú stratégiu,

- zo strany fyzických osôb je nízky záujem o služby súkromných detektívov,

- legislatívny proces v danej oblasti sa neustále vyvíja.

Riziká vyplývajúce z obsahu podnikateľskej činnosti spočívajú v tom, že pri ochrane

záujmov súkromnej bezpečnostnej služby sa ich pracovníci dostávajú do kolíznych

situácií, pri ktorej musia zasahovať za účelom zabránenia protiprávnemu konaniu

iných osôb, v dôsledku čoho:

- pri výkone pátrania môže nastať potreba zneškodnenia prípadných útočníkov,

pri ktorom môže dôjsť k ich zadržaniu, zraneniu, v krajnom prípade k usmrteniu,

- v prípade, ak prevádzkovateľ bezpečnostnej služby, alebo osoba poverená

výkonom pátrania poruší právnu normu, môže dôjsť k bezprostrednému ohrozeniu

základných práv a slobôd inej osoby,

- súkromné bezpečnostné služby majú možnosť ovplyvniť pomery tretích osôb.

Súkromné bezpečnostné služby v súčasnosti predstavujú významný prvok v systéme

bezpečnostných zložiek. Zo samotného názvu vyplýva, že sa jedná o subjekty,

vykonávajúce svoju činnosť v privátnej sfére. Poskytujú služby pri ochrane osôb

8

a majetku, ale aj pri ochrane zákonných práv osôb (fyzických aj právnických).

Predpokladom pre existenciu súkromných bezpečnostných služieb je realizácia

vlastníckych a iných práv osoby. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto

neoprávnene zasahuje do jeho práv, v prípade hroziacej škody priam povinnosť

zakročiť na odvrátenie škody spôsobom primeraným okolnostiam ohrozeniu.1 Právo na

ochranu svojich práv môže vlastník práv realizovať aj prostredníctvom inej osoby,

u ktorej je predpoklad kvalifikovaného zabezpečenia ochrany, v tomto prípade

súkromnej bezpečnostnej služby.

Objekt ochrany je rámcovo vymedzený v zákone, konkrétne musí byť vymedzený

v zmluve o poskytovaní bezpečnostnej služby. Tým sa stáva chráneným záujmom

bezpečnostnej služby. Chránený záujem je v tomto prípade privátnym záujmom určitej

osoby. Pri realizovaní ochrany záujmov osoby musí byť striktne rešpektovaná

a dodržiavaná zákonná požiadavka, aby ochrana záujmov osoby nebola na úkor

oprávnených záujmov druhej osoby.

Úlohou bezpečnostnej služby je nielen odvracať prípadné útoky na chránený záujem,

ale vytvárať aj bezpečnostné prostredie, ktoré minimalizuje riziko možného útoku.

Množina rizík a stanovenie ich váhy bude závislé od chráneného objektu, možno ich

stanoviť na základe analýzy rizík. Vymedzenie množiny rizík a okruhu pôvodcov

týchto rizík je výlučne v pôsobnosti daného subjektu. To isté platí aj pre návrh

a realizáciu opatrení k zvládaniu rizík Limitujúcimi faktormi pre prijatie opatrení sú

finančné, materiálne a personálne možnosti pri rešpektovaní zákonných postupov.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná v zásade o ochranu privátnych záujmov, opatrenia sa

musia obmedziť len na konkrétny chránený objekt.

Zamestnanci súkromných detektívnych služieb pri ochrane záujmov bezpečnostnej

služby vykonávajú pátranie. Výkon pátrania je činnosť špecifická tým, že je

upravená zákonom. Osobitným druhom činnosti je zákrok pri ochrane záujmov

súkromnej bezpečnostnej služby. Pre jeho vykonanie musia byť splnené zákonné

podmienky a aj spôsob vykonania zákroku musí byť v súlade so zákonnými

požiadavkami. Osoba poverená výkonom pátrania môže zasiahnuť, len ak je

1 podľa ustanovení OZ

9

porušovaný alebo ohrozovaný záujem chránený bezpečnostnou službou len v prípade,

v ktorom to umožňuje osobitný zákon a za podmienok v ňom ustanovených.2

.

Obr. 2.1Vzťah významu chráneného záujmu, protiprávneho konania a zásahu.

K tomu, aby súkromná detektívna služba mohla efektívne zabezpečovať ochranu

záujmov klienta (právnickej alebo fyzickej osoby) a zasiahnuť v záujme ochrany jeho

práv, zásah sa musí viazať výlučne na záujem chránený bezpečnostnou službou,

jednoznačne určený zmluvou o poskytovaní služby.

Zákon č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, priamy

výkon činností v rámci prevádzkovania Detektívnej služby, uvedených v § 4 a priame

riadenie a kontrolu týchto činností definuje ako pátranie.

Preto o činnosti pri prevádzkovaní detektívnej služby môžeme hovoriť ako o

detektívno-pátracej činnosti.

2 § 50, ods. 2 zákona č. 473/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov

10

Ohrozenie chráneného záujmu, ktoré je trestným činom

Ohrozenie chráneného záujmu, ktoré je priestupkom

Ohrozenie chráneného záujmu, ktoré nie je priestupkom ani trestným činom

ZÁKROK

§ 417,418 Obč. zákonníka

ZÁKROK

§2, ods. 2 priest. zákona

ZÁKROK

§ 24,25, Trestného zákona

Obsahom detektívno-pátracej činnosti je:

Hľadanie osoby,

Hľadanie majetku,

Monitorovanie činnosti osoby v uzavretom priestore,

Získavanie dôkazov pre súdne konanie, alebo správne konanie,

Získavanie údajov o osobnom stave fyzickej osoby a získavanie

informácií o konaní fyzickej, alebo právnickej osoby alebo o ich

majetkových pomeroch,

Získavanie informácií v súvislosti s vymáhaním pohľadávky,

Získavanie informácií o protiprávnom konaní ohrozujúcom

obchodné tajomstvo.

Vychádzajúc z obsahu činnosti detektívnej služby, úlohy detektívno-pátracej

činnosti možno určiť nasledovne ako:

- Ochranu obchodných záujmov firmy (ochrana obchodného tajomstva)

- Získavanie údajov o chovaní osôb na pracovisku (monitorovanie činnosti osôb)

- Získavanie informácií o chovaní osôb mimo pracoviska (ohrozenie obchodných

záujmov firmy, styky s konkurenciou, páchanie protiprávnej činnosti), ktoré by

mohlo poškodiť dobré meno firmy,

- Vyhľadávanie dôkazov o protiprávnom konaní osôb, ktoré ohrozuje chránené záujmy

firmy,

- Vyhľadávanie dôkazov o zneužití prostredia firmy na páchanie protiprávnej činnosti,

- Pátranie po osobách, ktoré poškodili chránené záujmy firmy,

- Pátranie po veciach, ktoré boli odcudzené, spreneverené, alebo boli získané alebo

boli vyrobené v dôsledku porušenia autorských práv alebo chránených patentových

práv,

- Získavanie informácií o majetkových pomeroch osôb vo sfére záujmu firmy,

- Získavanie informácií o sexuálnych stykoch a sklonoch osôb, majúcich povahu

protiprávneho konania,

- Získavanie ďalších informácií, pokiaľ to umožňujú všeobecne záväzné právne

predpisy

11

- Plnenie úloh, kde sa prejavuje cezhraničný rozmer činnosti detektívnej služby, najmä

v súvislosti s expanziou veľkých firiem do oblasti nového pôsobenia – analýza

bezpečnostnej situácie, informácie o miestnych zvykoch, pomeroch a obyčajoch,

informácie o funkčnosti dopravnej infraštruktúry, informácie o miestnych činiteľoch

(korupcia, spoľahlivosť...)

12

4 PRÁVNY RÁMEC DETEKTÍVNO-PÁTRACEJ

ČINNOSTI

Prevádzkovanie detektívnej služby a výkon činnosti v rámci prevádzkovania

detektívnej služby (pátranie) je upravený zákonom č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní

služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti.

Z ustanovení zákona vyplývajú pre prevádzkovateľa a osoby poverené výkonom

pátrania určité povinnosti. K základným povinnostiam okrem iného predovšetkým

patrí plniť povinnosti stanovené zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi,

dbať na ochranu osobnosti, ochranu osobných údajov v informačných systémoch,

dobrú povesť právnických osôb a ochranu obchodného tajomstva.

Detektívna služba nie je štátnym orgánom, prevádzkovatelia, a osoby pri výkone

pátrania nemajú postavenie verejného činiteľa. Pri svojej činnosti sa preto riadia

ústavnou zásadou „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno

nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“. Uplatňovanie tejto zásady v praxi

znamená, že detektívna služba pri svojej činnosti môže používať také formy, metódy

a prostriedky, ktoré zákon nezakazuje.

Obmedzenia činnosti detektívnej služby vyplývajú zo zákona č. 473/2005 Z.z.

o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, podľa ktorého

a) detektívnu službu nemožno vykonávať spôsobom, ktorým sa zasahuje do

osobnostných alebo iných práv chránených zákonom,

b) pri prevádzkovaní detektívnej služby sa nesmie pátrať po politickom, odborárskom

alebo náboženskom presvedčení osoby alebo po jej príslušnosti k určitej rase, etnickej

skupine alebo národnosti,

c) pri prevádzkovaní detektívnej služby sa nesmie pátrať po zdravotnom stave osoby,

jej sexuálnych stykoch a sklonoch, iba ak ide o skutočnosti, ktoré by mohli viesť

k rozvodu manželstva a zmluvu uzavrel jeden z manželov alebo keď ide o sexuálne

styky a sklony, ktoré sú protiprávne alebo môžu viesť k protiprávnemu konaniu.

Podľa zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím

informačno-technických prostriedkov, súkromná bezpečnostná služba, teda aj

13

detektívna služba pri svojej činnosti nesmie používať informačno-technické

prostriedky.

4.1 Ochrana osobných údajov

Výkon pátrania úzko súvisí so získavaním, zhromažďovaním a využívaním osobných

údajov dotknutých osôb. Právo na ochranu osobných údajov pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním, alebo iným zneužívaním patrí medzi základné

ľudské práva. Základné ľudské práva sú zakotvené v normách medzinárodného aj

vnútroštátneho práva.

Čím je spoločnosť vyspelejšia, tým viac základných práv a slobôd priznáva

každému jedincovi.

Obr. 3.2. Miesto ochrany osobných údajov v súbore základných ľudských práv.

Z hľadiska právnej úrovne ochrany rozlišujeme právnu ochranu základných ľudských

práv normami práva:

- medzinárodného

- ústavného

- občianskeho

- trestného

- špeciálnych noriem.

14

Základné ľudské práva a

slobody

Právo na ochranu majetku

Právo na ochranu života a zdravia

Právo na ochranu osobných údajov

Myšlienka medzinárodnej ochrany ľudských práv dozrela počas 2. svetovej vojny, lebo

priebeh a následky, aké mala pre ľudstvo, viedli k zásadnej zmene v prístupoch štátov

k otázke ľudských práv a k potrebe utvorenia jednotného medzinárodného systému ich

ochrany. Ľudské práva a slobody sú univerzálnym pojmom, ktorý je v demokratickej

spoločnosti bežne používaný právnikmi, politikmi, filozofmi, ale i laickou

verejnosťou.

Prirodzeno-právna koncepcia chápania ľudských práv zakotvila svoje základy

v Anglicku v podobe dokumentov: Magna Charta Libertatum (Veľká listina slobôd-

1215), Habeas Corpus Act (1679) a Bill of Rights (Listina práv -1688). V USA to bola

Deklarácia nezávislosti a vo Francúzsku Deklarácia práv človeka a občana (1776). Pod

vplyvom týchto dokumentov sa postupne všeobecne rozšíril a aj legislatívne

udomácnil pojem ľudské práva v ústavách väčšiny štátov sveta.

Základným dokumentom na úrovni ochrany ľudských práv je Charta OSN, ktorá

určuje základné povinnosti všetkých členských štátov. OSN je medzivládna

organizácia združujúca štáty sveta, ktoré sa zmluvne zaviazali podporovať ciele a

zásady Charty OSN. Ustanovujúca konferencia sa konala v San Franciscu (apríl – jún

1945) za účasti 51 protifašistických krajín, ktoré tu prijali Chartu OSN. Podpísaná bola

26. júna 1945. Organizácia oficiálne vznikla 24. októbra 1945, keď Chartu ratifikovala

Čína, Francúzsko, ZSSR, Veľká Británia, Severné Írsko, USA a väčšina signatárskych

štátov (medzi ne patrilo aj Česko – Slovensko). Cieľom OSN je podporovať

medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať mierové vzťahy medzi národmi,

uskutočňovať spoluprácu, podporovať ľudské práva a základné slobody pre všetkých,

byť strediskom, ktoré uvádza do súladu úsilie národov na dosiahnutie spoločných

cieľov. Členstvo v OSN je otvorené všetkým štátom, ktoré prijmú záväzky Charty a sú

ochotné ich plniť.

Všeobecná deklarácia ľudských práv ako prvý medzinárodný dokument špecifikuje

pojem ľudské práva a základné slobody. Prijalo ju Valné zhromaždenie OSN 10.

decembra 1948. Tridsať článkov vymedzuje ľudské, občianske, politické, sociálne i

kultúrne práva.

Medzinárodnú listinu ľudských práv tvoria tri základné dokumenty o ľudských

právach a jeden opčný protokol:

- Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948)

15

- Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966)

- Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966)

- Prvý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach

Existujúce medzinárodné právo upravuje hlavne vonkajšie vzťahy medzi jednotlivými

štátmi. Toto právo vzniká v rámci uzatvárania rôznych zmlúv. Medzi subjekty

medzinárodného práva zaraďujeme všetky štáty, ktoré sú samostatné, ako aj iné

verejnoprávne subjekty na úrovni medzinárodných vzťahov. Aj malé štáty sú takým

istým subjektom ako právna veľmoc.

Niektoré normy medzinárodného práva môžu mať vo významných prípadoch, ako sú

ľudské práva a slobody, aj priamu platnosť vnútroštátneho práva, ktorý si to vo svojom

zákonodárstve tak určil, alebo za určitých situácií môžu mať pred normami

vnútroštátneho práva prednosť.

Právo európskych spoločenstiev nazývame tiež európskym právom a býva úzko späté

ako pojem s myšlienkou integrácie. Tomuto právu jednotlivé členské štáty aj

v súčasnom období prispôsobujú svoje vlastné vnútroštátne právo z dôvodu možnej

existencie v Európskej únii.

Slovenská republika sa od 1. mája 2004 stala členom Európskej únie. Právo Európskej

únie má právomoc vytvárať aj také právne normy, ktoré sú záväzné aj pre fyzické a

právnické osoby v akomkoľvek členskom štáte.

Vzhľadom na rôznorodosť práva v jednotlivých členských štátoch nie je možné

vytvoriť jednotný špecifický rámec ochrany osobných údajov právne platný pre všetky

členské štáty, je tu však snaha o harmonizáciu ich právnej úpravy. V rámci Európskej

únie poznáme množstvo nariadení, smerníc a predpisov.

V práve Európskej únie je problematika ochrany osobných údajov v primárnom práve

upravená v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v jej amsterdamskom znení (Únia

rešpektuje základné ľudské práva, ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, podpísaný v Ríme 4. novembra 1950, a ktoré

vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva

spoločenstva). Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 8

upravuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

16

Problematika poskytovania služieb v oblasti bezpečnosti je upravená v Zmluve 

o založení  Európskeho spoločenstva  podpísaná dňa 25.3.1957,  články  39, 43 v znení

Zmluvy o pristúpení. V citovaných článkoch sa predovšetkým zakotvuje právo

uchádzať sa o skutočne ponúkané zamestnanie s výhradou obmedzení odôvodnených

verejným poriadkom a verejnou bezpečnosťou a právo na podnikanie za podmienok

stanovených národným právom.

V sekundárnom práve je problematika ochrany osobných údajov upravená v:

- Smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane

jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe

týchto údajov,

- Dohovore Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom

spracovaní osobných údajov zo dňa 28. januára 1981 v znení  dodatkov a dodatkového

protokolu k tomuto dohovoru,

Medzi všeobecné princípy stanovené Dohovorom Rady Európy č. 108 patrí:

- zásada zákonnosti – osobné údaje nesmú byť získavané alebo spracovávané

nekalým alebo nezákonným spôsobom a ani nesmú byť použité pre ciele, ktoré by boli

v rozpore s cieľmi a princípmi definovanými v Charte OSN na úseku ochrany

osobných údajov.

- zásada správnosti – každý, kto spracováva osobné údaje alebo nesie za ne

zodpovednosť, je povinný pravidelne kontrolovať správnosť a relevanciu týchto

údajov, ako aj zabezpečiť ich kompletnosť za účelom minimalizácie možných chýb a

udržiavanie údajov a aktuálnej podobe

- zásada určenia účelu spracovávania údajov – pred začatím spracovávania musí

byť stanovený účel získavania údajov a možnosti ich použitia, ktoré musia byť

zákonné a v prípade, že je tak stanovené, musia byť zverejnené tak, aby s nimi

dotknutá osoba mohla byť oboznámená

- zásada voľného prístupu dotknutých osôb do procesu spracovávania – každý má

právo, aby mu bola poskytnutá informácia, či sa v konkrétnom systéme nachádzajú

17

informácie o jeho osobe, a to v primeranom čase a nákladoch. Takáto osoba musí mať

možnosť dosiahnuť nápravu v prípade nezákonného alebo nesprávneho postupu

- zásada nediskriminácie – okrem výnimiek, ktoré sú uvedené v ďalšom odseku, nie

je možné spracovávať údaje, ktoré môžu spôsobiť nezákonnú alebo svojvoľnú

diskrimináciu (politické názory náboženská viera, rasový, etnický pôvod…)

- výnimky zo zásad – od zásad vymedzených v predchádzajúcich bodoch sa možno

odchýliť len v prípade, ak ide o ochranu národnej bezpečnosti, verejného poriadku,

verejného zdravia alebo morálky, ďalej práv a slobôd iných, najmä prenasledovaných

osôb a to pod podmienkou, že takéto výnimky budú presne špecifikované príslušnými

právnymi normami

- zásada bezpečnosti – osobné údaje spracovávané v počítačovom informačnom

systéme musia byť chránené pred ich náhodnou stratou alebo zničením, ako aj

neoprávneným prístupom, úmyselným zneužitím alebo napadnutím počítačovým

vírusom

- dohľad a sankcie – každá krajina je povinná určiť inštitúciu, ktorá v súlade

s domácim právnym poriadkom bude zodpovedná za vykonávanie dozoru nad

dodržiavaním vyššie uvedených princípov. Táto inštitúcia musí poskytovať záruku

nestrannosti a nezávislosti a musí byť technicky na takúto činnosť spôsobilá. V prípade

porušenia uvedených princípov je nevyhnutné v právnom poriadku stanoviť príslušné

trestnoprávne sankcie a určiť prostriedky nápravy

- cezhraničný prenos osobných údajov – k prenosu osobných údajov medzi

jednotlivými krajinami môže v neobmedzenom rozsahu a voľne dochádzať len za

podmienky, že tieto krajiny majú zabezpečenú porovnateľnú úpravu ochrany osobných

údajov

- oblasť použitia – uvedené princípy a zásady je potrebné uplatňovať pre všetky

verejné a súkromné automatizované informačné systémy, ako aj pre účely primeranej

ochrany s možnosťou rozšírenia na neautomatizované informačné systémy.

18

4.2 Právne predpisy dotýkajúce sa detektívno-pátracej činnosti

V súkromnej detektívnej činnosti má nezastupiteľné miesto základná orientácia

v právnych predpisoch. Základná znalosť a orientácia v právnom poriadku je pre

detektíva veľmi významná. Bez týchto znalostí a zručností sa detektív vo svojej

činnosti nezaobíde. Preto je nutné, aby detektív zvládol právnu problematiku aspoň

v rozsahu základného štandardu.

Ústava Slovenskej republiky

Čl. 26, odst. 1 – Sloboda prejavu a právo na informácie sa zaručujú. Z toho vyplýva

i právo na zaobstarať si informácie na ochranu svojich práv a zaisteniu oprávnených

záujmov. Zaobstarať si takéto informácie môže priamo oprávnená osoba alebo využije

svojho práva dať sa pri zaobstaraní informácií zastupovať. Tým sú dané v obecnej

rovine na oprávnenie výkonu súkromnej detektívnej činnosti ako profesie.

Čl. 16, odst. 1 – Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže

byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Čl. 19, odst. 1 – Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena.

odst. 2 – Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do

súkromného a rodinného života.

odst. 3 – Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Čl. 21, odst. 1 – obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu

toho, kto v ňom býva.

Čl. 22, odst. 1 – Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností

a ochrana osobných údajov sa zaručuje.

Články Ústavy SR č. 16, 19, 21, 22, ktoré zároveň predstavujú implementáciu

medzinárodných právnych noriem, obmedzujú výkon detektívnej služby. Ústava teda

svojimi článkami determinuje rozsah možností a využitia postupov súkromného

detektíva. Tieto hranice musí mať detektív neustále na pamäti a musí im prispôsobovať

celú svoju činnosť.

Trestný zákon

19

§ 24 – Krajná núdza. Odst.1 - Čin inak trestný, ktorým sa odvracia nebezpečenstvo

priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom. Odst. 2 –

Nejde o krajnú núdzu, ak bolo nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu týmto zákonom

za daných okolnosti odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší

ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo

priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.

§ 25 – Nutná obrana. Odst. 1 – Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo

hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Odst. 2 – Nejde o nutnú obranu, ako obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku,

najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka

alebo k osobe obrancu. Odst. 3 – Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku

2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä

v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. Odst. 4 – Ak sa niekto vzhľadom na

okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť

za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

V týchto ustanoveniach sú stanovené podmienky tzv. obranných opatrení (zákrokov)

súkromného detektíva pri výkone detektívnej činnosti. Súkromný detektív rovnako tak

ako ktorýkoľvek iný občan nesmie jednať v rozpore so zákonom a ochranu a obranu

môže uplatniť len v súlade s týmito ustanoveniami.

Trestný zákon obsahuje skutkovú podstatu trestných činov, súvisiacich s ochranou

osobných údajov.

§ 374 Neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi

„1) Kto neoprávnene poskytne, sprístupní alebo zverejní

a) osobné údaje o inom zhromaždené v súvislosti s výkonom verejnej moci alebo

uplatňovaním ústavných práv osoby, alebo

b) osobné údaje o inom získané v súvislosti s výkonom svojho povolania,

zamestnania alebo funkcie a tým poruší všeobecne záväzným právnym predpisom

ustanovenú povinnosť, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

2) Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený

v odseku 1

a) a spôsobí ním vážnu ujmu na právach dotknutej osoby,

20

b) verejne, alebo

c) závažnejším spôsobom konania.

§ 247 Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií

„1) Kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo inú ujmu alebo zadovážiť sebe alebo

inému neoprávnený prospech získa neoprávnený prístup do počítačového systému, k

inému nosiču informácií alebo jeho časti a:

a) jeho informácie neoprávnene použije,

b) také informácie neoprávnene zničí, poškodí, vymaže, pozmení alebo zníži ich

kvalitu,

c) urobí zásah do technického alebo programového vybavenia počítača, alebo

d) vkladaním, prenášaním, poškodením, vymazaním, znížením kvality, pozmenením

alebo potlačením počítačových dát marí funkčnosť počítačového systému alebo

vytvára neautentické dáta s úmyslom, aby sa považovali za autentické alebo aby sa

s nimi na právne účely takto nakladalo, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov

až tri roky.

2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto na účel spáchania činu uvedeného v odseku

1:

a) neoprávnene sleduje prostredníctvom technických prostriedkov neverejný prenos

počítačových dát do počítačového systému, z neho alebo v rámci počítačového

systému, alebo

b) zaobstará alebo sprístupní počítačový program a iné zariadenia alebo počítačové

heslo, prístupový kód alebo podobné údaje umožňujúce prístup do celého

počítačového systému alebo jeho časti.

3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu.

4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b) ako člen nebezpečného zoskupenia3.

3 Zákon č. 300/2005 Z.z.-Trestný zákon

21

Trestný poriadok

§ 2, Základné zásady trestného konania,

- odst. 9 – Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.

-odst. 10 – Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy

majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú

okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech,

a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

-ods. 11 – Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi

navrhnutý dôkaz zabezpečiť.

Zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že každý má právo sústreďovať informácie

a potrebné dôkazy vhodné na obhajobu. Takéto dôkazy si môže každý zaobstarať sám,

ale tiež na základe zmluvy i so súkromným detektívom. Rovnako tak to vyplýva z § 45

Zúčastnená osoba a § 46 Oprávnenia poškodeného a uplatnenie nároku na náhradu

škody.

§ 53 Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného, odst. 1 – Zúčastnená osoba

a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom. Splnomocnencom

poškodeného môže byť aj poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným.

Nič nebráni, aby takýmto splnomocnencom bol súkromný detektív. V takomto prípade,

kedy sa nechá poškodený alebo zúčastnená osoba zastupovať súkromným detektívom,

má právo za zúčastnenú osobu alebo poškodeného činiť návrhy a podávať žiadosti

a opravné prostriedky, je oprávnený zúčastňovať sa všetkých úkonov, ktoré prináležia

z titulu zastupovania. Má teda aj právo v súlade s § 45 a 46 nazerať do spisov a k veci

sa vyjadriť. Rovnako k tomu musí mať právo sústreďovať a zhromažďovať potrebné

informácie a dôkazné prostriedky.

§ 85 Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby, odst. 2 – Osobnú

slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom,

smie obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, na zabránenie

úteku alebo na zaistenie dôkazov. Je však povinný takú osobu odovzdať ihneď útvaru

Policajnému zboru, príslušníka ozbrojených síl môže odovzdať aj najbližšiemu útvaru

ozbrojených síl alebo správcovi posádky. Ak takú ...atď.

22

Takéto oprávnenia sa týkajú každého občana, teda aj súkromného detektíva, ktorý

vzhľadom na obsah svojej činnosti, môže častejšie využiť uvedené oprávnenie ako

bežný občan.

Občiansky zákonník

§ 6 Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto

ohrozený, primeraným spôsobom zásah odvrátiť.

Možnosť ochrany práv svojpomocne priamo účastníkom občianskoprávneho vzťahu je

výnimkou zo zásady § 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého túto ochranu poskytujú

príslušné štátne orgány a súd. Preto musia byť podmienky pre svojpomoc presne

a úplne splnené, jedná sa najmä o bezprostrednú hrozbu násilia, neoprávnenosť zásahu,

jednanie priamo ohrozujúce účastníka, primeranosť a svojpomoci. Svojpomoc

nemožno použiť tam, kde vzťah trvá už dlhšiu dobu (teda nehrozí bezprostredne)

s cieľom, ani bol obnovený stav, ktorý predchádzal. Obdobnú povahu ako svojpomoc

majú ustanovenia Trestného zákona o nutnej obrane a krajnej núdzi.

§ 11 Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

Ak má občan právo na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, majú ostatní

zákonnú povinnosť tieto práva a oprávnené záujmy rešpektovať. Občan musí byť aj

oprávnený svoje práva a záujmy ochraňovať a robiť opatrenia na to, aby k ich narušeniu

nedošlo. Ide o právo, ktoré občan môže chrániť svojpomocne, alebo preniesť toto právo

na iného. I keď je daná povinnosť štátu tieto práva ochraňovať, musí mať občan právo

zaisťovať ich ochranu svojimi vlastnými opatreniami alebo opatreniami dohodnutými

na základe zmluvy s iným.

§ 22, odst. 1 Zástupca je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo

zastupovania vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Toto ustanovenie umožňuje oprávnenej osobe (právnickej i fyzickej), nechať sa na

podklade zmluvného vzťahu zastupovať, a to ako pri ochrane majetkových (vecných),

tak i osobných práv. Jedná sa o zmluvu o obstarávanie veci v zmysle ustanovení §§ 733

- 741 Obchodného zákonníka.

Môže sa jednať tiež o zastupovanie na základe zmocnenia svojho zamestnanca.

Zmluvné zastupovanie sa musí zo strany obstarávateľa opierať o právo prevádzkovania

23

súkromnej bezpečnostnej služby v zmysle zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní

služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti.

Podľa ustanovenia § 23 OZ zastúpenie vzniká aj na základe dohody o plnomocenstve,

teda zmluvným vzťahom medzi zákazníkom a súkromnou detektívnou agentúrou

(detektívom).

§ 123 Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,

užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Vlastnícke právo je základným vecným právom. Je právom absolútnym, pôsobí voči

všetkým a zodpovedá mu povinnosť všetkých ostatných subjektov nerušiť vlastníka vo

výkone jeho práv k veci.

§ 126, odst. 1 Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

Ak ma vlastník právo na ochranu svojich vlastníckych práv, musí mať právo robiť

opatrenia na jeho ochranu, a to ako pri ich narušení, tak vykonávať preventívne

opatrenia na to, aby k narušeniu jeho práv nedošlo. Keď je vlastnícke právo absolútne,

môže vlastník s ním nakladať podľa svojej ľubovôle a môže svoje práva zmluvne

prenášať na iného, teda aj na súkromnú detektívnu agentúru (súkromného detektíva).

§ 415 Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na

majetku, na prírode a životnom prostredí.

Toto ustanovenie má povahu jedného zo základných princípov občianskeho práva

a smeruje k občianskoprávnej prevencii a k občianskoprávnej zodpovednosti. To

z jednej strany oprávňuje detektíva k úkonom a opatreniam smerujúcich na zaistenie

ochrany práv a oprávnených záujmov zákazníka, na druhej strane to i determinuje

činnosť súkromného detektíva v tom smere, že si musí počínať tak, aby nedochádzalo

ku škodám.

§ 417, odst. 1 Komu škoda hrozí je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom

primeraným okolnostiam ohrozenia. Odst. 2 Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má

právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie

hroziacej škody4.

4 Zákon č. 40/1964 Z.z.Občiansky zákoník

24

Ohrozený má právo zakročiť proti hroziacej škode, a to sám alebo formou zastúpenia.

Okrem toho má právo domáhať sa súdnej ochrany. S ohľadom na povinnosť dôkazného

bremena musí mať tiež i právo zhromažďovať informácie a dôkazy nevyhnutné na

podanie žaloby a vedenie súdneho sporu. Tieto informácie si môže zaopatrovať sám,

alebo prostredníctvom súkromnej detektívnej činnosti.

Uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýkajú činnosti súkromného

detektíva sú len uvedením najdôležitejších vzťahov a nepredstavujú úplný výpis.

Súkromný detektív musí ovládať i ďalšie ustanovenia, napr. § 420 a ďalšie

zodpovednosť za škodu.

Občiansky súdny poriadok

§ 120, odst. 1, Súd dbá na to, aby sa skutkový stav veci zistil čo najúplnejšie.

Rozhoduje ...atď. Odst. 2 Účastníci konania sú povinní označiť dôkazy .. atď.

Keď má účastník občianskeho súdneho konania povinnosť označiť dôkazy, musí mať

i právo také dôkazy sústreďovať a súdu predložiť.

§ 123 Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,

ktoré sa vykonali.

Aby účastník občianskeho konania mohol tak urobiť, musí mať právo sústrediť si alebo

nechať si sústrediť informácie umožňujúce uvedený postup.

§ 125 Za dôkazy môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci,

najmä ...atď5.

Na to musí mať účastník právo takéto prostriedky si zaopatriť alebo dať si ich zaopatriť.

Súkromný detektív berie na seba však i zodpovednosť v súlade s § 126

o skutočnostiach zistených v priebehu súkromnej detektívnej činnosti, ak je k tomu

súdom vyzvaný, v občianskom súdnom konaní vypovedať ako svedok.

Boli vymenované niektoré ustanovenia a len niektorých právnych predpisov. Sú ďalšie

právne predpisy, ktoré by mal súkromný detektív uplatňovať v svojej praxi napr. zákon.

č. 513/1991 Zb. obchodný zákonník.

5 FORMY DETEKTÍVNO-PÁTRACEJ ČINNOSTI

5 Zákon č. 99/63 Z.z. – Občiansky súdny poriadok

25

Pri plnení úloh pracovníci poverení výkonom pátrania sú silami, ktoré požívajú

metódy a prostriedky detektívno-pátracej činnosti.

Sily, metódy a prostriedky označujeme za základné prvky realizácie detektívno-

pátracej činnosti.

Medzi prvkami detektívno-pátracej činnosti sa prejavujú určité vzťahy.

Vonkajší prejav týchto vzťahov - spôsob využívania metód a prostriedkov = forma

detektívno-pátracej činnosti

Forma je vonkajší prejav metódy, za využitia prostriedkov

Pri detektívno-pátracej činnosti môžeme hovoriť o troch základných formách:

1.) Detektívne pátranie

2.) Detektívne prešetrovanie

4.) Detektívny dohľad

Použitie formy detektívno-pátracej činnosti bude závisieť od charakteru objednávky,

ktorú má detektívna služba realizovať.

5.1 Detektívne pátranieDetektívne pátranie je základnou a najčastejšie uplatňovanou formou detektívno-

pátracej činnosti. Pri jej realizácii sa uplatňujú také zásady, ako:

- jednoduchosť,

- rýchlosť,

- ofenzívnosť,

- zákonnosť.

Etapy detektívneho pátrania:

1. Etapa – zisťovanie informácií

2. Etapa – previerka informácií

3. Etapa – rozhodnutie o spôsobe využitia informácií

4. Etapa – realizácia výsledkov.

1.Etapa) Zisťovanie informácií

je neustály, cieľavedomý proces získavania a zhromažďovania poznatkov, ktoré :

- sú významné pre splnenie objednávky,

26

- vedú k osobám, ktoré môžu byť zdrojom informácií – informátori,

- umožňujú nadväzovanie ďalších kontaktov a vzťahov, ktoré môžu byť

prospešné pre napĺňanie cieľov nielen zadanej úlohy, ale aj detektívno-

pátracej činnosti ako takej.

Požiadavky na získavané informácie :

- musia byť konkrétne,

- musia byť objektívne,

- musia byť hodnoverné

Informačné zdroje:

a) vnútorné – informácie zistené priamo pracovníkmi detektívnej služby –

využitie ich schopnosti analýzy a dedukcie, resp. informácie od ich interných zdrojov

(informátori),

b) vonkajšie – využitie evidencií, archívov a pod.

2) Etapa) Previerka informácií

Obsahom druhej etapy je zisťovanie miery pravdivosti a úplnosti informácií, za

využitia všetkých dostupných metód a prostriedkov detektívno-pátracej činnosti.

Požiadavky na previerku informácií:

- Previerka sa musí vykonať včas (rýchlosť)

- Výsledkom previerky musia byť objektívne zistené skutočnosti (dôkladnosť)

Spôsoby previerky informácie:

- konšpiratívne – utajeným spôsobom

- oficiálne – neutajeným spôsobom

Hodnovernosť informácie posudzujeme:

a) z hľadiska jej obsahu,

b) z hľadiska zdroja

27

3) Etapa) Rozhodnutie o použití informácie

a) je myšlienkový proces jednotlivca:

- pracovníka detektívnej služby, ktorý informácie získal,

- pracovníka detektívnej služby, ktorý realizáciu objednávky riadi a je za ňu

zodpovedný,

b) je výsledkom kolektívneho rozhodovania.

Objektívnosť rozhodnutia nesmie byť ovplyvnená subjektívnymi pocitmi, alebo

želaniami jednotlivca, časovou tiesňou, reakciou záujmových osôb alebo skupín.

Unáhlenosť rozhodnutia môže mať rovnaké následky, ako nerešpektovanie

včasnosti vykonania rozhodnutia.

4) Etapa) Realizácia výsledkov detektívneho zisťovania

- Spracovanie správy o splnení objednávky a oboznámenie klienta s výsledkami

činnosti detektívneho zisťovania,

-Využitie získaných informácií k budovaniu siete informátorov,

-Využitie informácií k realizácii preventívnych opatrení v záujme ochrany záujmov

chránených bezpečnostnou službou,

-Postúpenie zistených poznatkov kompetentným orgánom, alebo

právnickým alebo fyzickým osobám

Význam detektívneho pátrania:

- Rýchle splnenie menej náročnej objednávky,

- Zaobstaranie veľkého množstva informácií, využiteľných pre plnenie cieľov

detektívnej

služby,

- Rozširovanie možností pri výbere a získavaní informátorov,

- Aktívny kontakt zamestnancov detektívnej služby s osobami a inštitúciami,

realizácia

28

kontaktov a nadväzovanie profesijne prospešných vzťahov,

- Vytvorenie priaznivého prostredia pre budúce plnenie objednávok

5.2 Detektívne prešetrovanie

Predstavuje všestranne náročný, spravidla dlhodobý proces privátneho

zhromažďovania informácií o skutočnostiach a osobách.

Získavanie a zhromažďovanie informácií je regulované všeobecne záväznými

právnymi normami (zákon o ochrane osobných údajov, zákon o ochrane súkromia pred

neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, Trestný zákon, Trestný

poriadok, Občiansky zákonník, Občiansky súdny poriadok, zákon o poskytovaní

služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti..... ).

Zásady detektívneho prešetrovania:

Konšpiratívnosť – v záujme splnenia objednávky je nutné zaistiť, aby sa o procese

prešetrovania nedozvedeli nepovolané osoby,

Rýchlosť a ofenzívnosť – neodkladné a iniciatívne plnenie plánovaných úkonov,

Plánovitosť - prešetrovanie je potrebné zaistiť plánom,

Komplexnosť - plné využitie dostupných metód a prostriedkov,

Zákonnosť - plné rešpektovanie zákona z hľadiska metód a prostriedkov aj

spôsobu ich použitia.

Dôvod realizácie detektívneho prešetrovania ako formy detektívno-pátracej činnosti je

také zisťovanie skutočností, ktoré si vyžaduje dlhodobé sledovanie a vyhodnocovanie

určitého javu, najmä ak sú ohrozené významné záujmy klienta.

Detektívne prešetrovanie dáva odpovede na otázky:

a) Či nastali skutočnosti, ktoré ohrozujú významné záujmy klienta,

b) Či sú tieto skutočnosti dôsledkom vedomého konania určitej osoby (osôb)

c) Aké okolnosti umožnili ohrozenie významných záujmov klienta

29

Etapy detektívneho prešetrovania:

1.) začiatok detektívneho prešetrovania

2.) priebeh detektívneho prešetrovania

3.) ukončenie detektívneho prešetrovania

1. (Etapa) Začiatok detektívneho prešetrovania

Po prijatí objednávky a vyhodnotení požiadaviek z nej vyplývajúcich, nasleduje

rozhodnutie o forme realizácie.

Obsah prvej etapy:

- Vyhodnotenie východiskovej situácie,

- Stanovenie cieľov detektívneho prešetrovania a vytýčenie detektívno-

pátracích verzií

- Spracovanie plánu detektívneho prešetrovania

Východiskovou situáciou rozumieme súhrn tých skutočností, ktoré v určitom období,

na určitom mieste alebo v súvislosti s konkrétnym riešeným prípadom ovplyvňujú

organizáciu a výkon detektívno-pátracej činnosti.

Do východiskovej situácie patria skutočnosti a udalosti (prvky), ktoré akýmkoľvek

spôsobom ovplyvňujú činnosť pracovníka detektívnej služby pri realizácii zadanej

objednávky.

Prvky východiskovej situácie:

a) Skutočnosti charakterizujúce prostredie, v ktorom bude realizovaná

detektívno-pátracia činnosť – objekt, osoby, predmet činnosti, vzťahy (medziľudské,

obchodné, administratívne..)

b) Skutočnosti, vyplývajúce z doteraz zistených prípadov ohrozenia, alebo poškodenia

chránených záujmov klienta – počet prípadov, druh protiprávnej činnosti, doba

spáchania protiprávnej činnosti, objekty napadnutia, predmet záujmu páchateľa, údaje

o páchateľoch, príčiny a pohnútky, okolnosti, za ktorých došlo k poškodeniu alebo

ohrozeniu chránených záujmov,

c) Stav síl a prostriedkov detektívno-pátracej činnosti

30

Pramene zisťovania východiskovej situácie:

- vonkajšie,

- Vnútorné,

- Poznávacia činnosť

Metódy vyhodnocovania východiskovej situácie:

- Analýza

- Syntéza,

- Indukcia,

- Dedukcia

- Analógia,

-grafické metódy

-štatistika

Dokumentácia východiskovej situácie:

-popisná časť,

-tabuľky,

-grafy

Význam vyhodnotenia východiskovej situácie:

- Je nevyhnutnou podmienkou detektívno-pátracej činnosti – jej správneho

zamerania

- Umožňuje účinné využitie prostriedkov a voľbu metód

- Umožňuje určiť problémy, ktorých riešenie hrá rozhodujúcu úlohu

- Poskytuje informácie dôležité pre organizáciu a riadenie

- Odhaľuje možnosti nadväzovania vzťahov, využiteľných pre realizáciu cieľa,

- Priebežné dokumentovanie zmien východiskovej situácie umožňuje zachovať

ofenzívny charakter detektívno-pátracej činnosti.

Stanovenie cieľov a detektívno-pátracích verzií

31

Ciele detektívneho rozpracovania je možné vytýčiť len na základe dobre vyhodnotenej

východiskovej situácie.

Požiadavky na stanovené ciele:

- Reálnosť

- Objektívnosť

Detektívno-pátracie verzie – pojem: Sú vyvodené a na základe zhromaždených

materiálov odôvodnené domnienky o príčinách a vzájomných súvislostiach

jednotlivých javov rozpracovanej udalosti

Tvorba detektívno-pátracích verzií:

a) Zhromažďovanie informácií

b) Analýza a triedenie informácií (podstatné, nepodstatné, náhodné..

c) Vyhodnotenie informácií s vyvodením domnienok a súvislostí,

d) Formulácia reálne možných záverov (dôsledkov) – skutočností, ktoré musia

nastať,

alebo existovať v prípade platnosti konkrétnej verzie

Plán detektívneho prešetrovania

je premyslený, zdôvodnený a v časovej súvislosti logicky usporiadaný výpočet

plánovaných opatrení, zameraných na odhaľovanie a zdokumentovanie skutočností,

alebo konania osôb, ktoré je významné pre ochranu záujmov klienta.

Požiadavky na plán detektívneho prešetrovania:

- Cieľavedomosť,

- Logickosť,

- Konkrétnosť,

- Prehľadnosť,

- Stručnosť,

- Pružnosť,

- Kontrolovateľnosť,

32

- Dôvernosť

Obsah plánu detektívneho prešetrovania:

- Vyhodnotenie východiskovej situácie rozpracovanej požiadavky,

- Stanovenie konkrétnych cieľov detektívneho prešetrovania, s uvedením

detektívno-pátracích verzií,

- Výpočet konkrétnych úkonov a opatrení s uvedením ich postupnosti, termínov

splnenia, zodpovednosti a stručného zhodnotenia výsledkov.

Význam plánu detektívneho prešetrovania:

a) Je zárukou cieľavedome zameraného postupu,

b) Zachováva vytýčený smer prešetrovania,

c) Vedie k presnosti, nedovolí iné časové či vecné dispozície,

d) Umožňuje efektívne využívať sily a prostriedky,

e) Umožňuje ľahkú a rýchlu kontrolu plnenia úloh,

f) Poskytuje základnú orientáciu v každom momente detektívneho prešetrovania,

g) Vedie k rýchlemu vybaveniu zadanej objednávky a zabraňuje v narušení dôvernosti

priebehu detektívneho prešetrovania

2.) (Etapa) Priebeh detektívneho prešetrovania

Priebeh detektívneho prešetrovania je závislý od správnosti postupu osôb, poverených

výkonom pátrania (detektívneho prešetrovania).

Priebeh detektívneho prešetrovania zahrňuje previerku vytýčených detektívno-

pátracích verzií a dokumentovanie činnosti osôb a zistených skutočností.

V priebehu detektívneho prešetrovania sa využívajú v plnej miere metódy detektívno-

pátracej činnosti.

Previerka detektívno-pátracích verzií

33

V rámci previerky dochádza k postupnému vylučovaniu verzií a tiež k

zhromažďovaniu ďalších informácií a materiálov, ktoré umožňujú jednotlivé verzie

spresňovať.

Určenie spôsobu previerky detektívno-pátracích verzií predpokladá predovšetkým

rozhodnúť o tom, ktoré zdroje môžu poskytnúť potrebné informácie, akým spôsobom

je možné tieto informácie získať, aká bude postupnosť a taktika vykonania zvolených

úkonov.

Možné postupy previerky detektívno-pátracích verzií:

a) Preverovať všetky verzie súčasne,

b) Jedným opatrením preverovať viac verzií naraz,

c) Preverovať najprv všeobecné problémy a potom detaily.

Detektívno-pátraciu verziu, ktorá zostala po odmietnutí ostatných, je potrebné

dokázať zákonným spôsobom, za použitia zákonných prostriedkov. Informácie

o dôkazoch, získané nezákonným spôsobom by nemohli byť použité v konaní pred

súdom alebo správnym orgánom, čo by v konečnom dôsledku mohlo poškodiť záujmy

klienta.

Verziu môžeme považovať za dokázanú len vtedy, keď zistené fakty sú

dostatočným dôvodom záveru o preukázanej pravdivosti preverovanej verzie.

Dokumentácia o priebehu detektívneho prešetrovania

Dokumentácia priebehu detektívneho rozpracovania je činnosť dôverného charakteru

(konšpiratívna), smerujúca k zisteniu a zaisteniu objektívnych skutočností, udalostí,

materiálov, ktoré svedčia o rozsahu a spôsobe ohrozenia významných záujmov

klienta.

Účelom dokumentácie je zistiť objektívnu pravdu a získať tak spoľahlivý podklad pre

správne, spravodlivé a presvedčivé rozhodnutie.

3.) (Etapa) Ukončenie detektívneho prešetrovania

Obsah:

34

a) Vyhodnotenie priebehu detektívneho prešetrovania a spracovanej

dokumentácie

b) Prijatie rozhodnutia o spôsobe ukončenia detektívneho prešetrovania,

c) Vykonanie nevyhnutných úkonov spojených s ukončením detektívneho

prešetrovania.

Ad a) Účelom vyhodnotenia je predovšetkým zistiť:

- Či proces prešetrovania splnil vytýčený cieľ,

- Či v priebehu prešetrovania nedošlo k chybám,

- Či je nutné odstrániť zistené nedostatky.

Ad b) Na základe vykonaného vyhodnotenia priebehu detektívneho prešetrovania je

možné rozhodnúť o spôsobe jeho ukončenia.

a) Výsledky detektívneho prešetrovania potvrdili niektorú zo stanovených

hypotéz a preto záverečná správa o splnení objednávky bude obsahovať informáciu o

zistených skutočnostiach, ktoré ohrozujú významné záujmy klienta,

b) Výsledky detektívneho prešetrovania nepotvrdili žiadnu z hypotéz a preto

záverečná správa o splnení objednávky nebude obsahovať informáciu o

skutočnostiach, ktoré ohrozujú významné záujmy klienta.

Ad c) Vykonanie nevyhnutných úkonov spojených s ukončením detektívneho

prešetrovania

- Úkony v záujme zachovania dôvernosti detektívneho prešetrovania –

likvidácia priestorov a odstránenie technických prostriedkov,

- Spracovanie záverečnej správy o poskytnutí detektívnej služby a jej

poskytnutie klientovi,

- Archivácia dokumentov, potrebných pre činnosť detektívnej služby

5.3 Detektívny dohľad

35

Detektívny dohľad predstavuje formu súkromnej detektívnej činnosti spočívajúcej

v súhrne úloh a opatrení opierajúcich sa o rôzne metódy a prostriedky detektívnej

práce a smerujúcich ku kontrole určených stavov a zisťovanie odchýlok stavu

skutočného od stavu žiaduceho s cieľom zabrániť vzniku nežiaducich stavov. Jedná sa

napríklad:

- zhromažďovanie informácií o objektoch (osobách, firmách, spoločnostiach) a to

predovšetkým pre potreby

- personálnej práce

- ochrane proti úniku informácií a údajov apod.

- Činnosť hotelových detektívov v obchode

- Činnosť detektívov v živnostenských prevádzkach

- Činnosť detektívov pri osobnej ochrane osôb – bodyguard apod.

6 Metódy detektívno-pátracej činnosti

36

Klasifikácia metód detektívno-pátracej činnosti

V reálnej detektívno-pátracej činnosti takmer neexistujú prípady, kedy bolo

postačujúce použitie len jednej metódy. Naopak, typické sú prípady, kedy je využívané

niekoľkých metód, ktoré sa navzájom predpokladajú, dopĺňajú a posilňujú. Vyvstáva

tak naliehavá potreba ich triedenia, potreba ich vedeckej klasifikácie.

Najčastejšie sa metódy klasifikujú podľa nasledujúcich kritérií:

1. Podľa vzťahu subjektu a   objektu poznania:

a) na metódy empirické ( kedy poznávajúci subjekt má k dispozícií objekt

poznania)

- pozorovanie

- meranie

- experiment

- empirická analýza

- empirická komparácia atď.

b) na metódy teoretické ( kedy je objekt pre poznávajúci subjekt nedostupný, napr.

preto, že už reálne neexistuje)

- indukcia

- dedukcia

- teoretická analýza a syntéza

- myšlienkový experiment

- komparácia

- analógia atď.

2. Podľa špecifiky objektu ( predmetnej oblasti )

a)metódy prírodovedné ( objekt má prírodovednú povahu)

- metódy fyzikálne ( spektrálna analýza, daktyloskopia atď.)

37

- metódy chemické ( analýza, syntéza atď.)

- metódy biologické ( antropologické meranie, stanovenie krvnej skupiny

atď.) a iné

b ) metódy technické ( objekt má technickú povahu )

- metódy balistické ,

- metódy mikroskopické a iné,

c ) metódy spoločenskovedné ( objekt ma spoločenskú povahu)

- sociologické ( anketa, rozhovor atď. )

- psychologické ( testy IQ, experiment atď. )

- psychiatrické ( pozorovanie atď. )

- právne ( dokazovanie svedectvom, usvedčujúcim predmetom atď.) a iné.

d ) metódy matematicko- logické ( objekt má abstraktnú povahu)

- štatistické metódy

- metóda vylučovacia a iné.

-

3. Podľa druhu činnosti

- metódy poznania

- metódy hodnotenia

- metódy odhaľovania protiprávnej činnosti

- metódy pátracie a iné.

Základnými spôsobmi empirického skúmania, pri ktorých sa predpokladá pôsobenie na

reálne objekty, sú systematické pozorovanie, meranie a experiment.

6.1 Psychologické metódy detektívno-pátracej činnosti

Pozorovanie

38

Pozorovanie sa chápe ako krátkodobé, cielené zameranie vnímania vonkajších prejavov

chovania záujmových osôb detektívom. Umožňuje získať základné informácie

predovšetkým o vonkajších prejavoch pozorovaných osôb v konkrétnej situácii,

z ktorých je možné usudzovať na existenciu niektorých psychických kvalít. Jedná sa

najmä o prejavy temperamentu, emócií, momentálneho psychického stavu pozorovanej

osoby, jej zvyky, sociálne postavenie a niektoré charakterové vlastnosti.

Predpokladom pozorovania sú:

– zdravé a účinné zmyslové orgány,

– schopnosť detektíva skoncentrovať svoju pozornosť,

– schopnosť detektíva konať primerané odhady bez využitia zvláštnych

nástrojov,

– schopnosť detektíva vnímať presne a komplexne,

– oprostenie sa od predsudkov a nálepkovaní pri pozorovaní,

– schopnosť detektíva čo najpresnejšie zachytiť pozorované javy.

Pri pozorovaní sa odporúča dodržať nasledujúci postup:

- stanoviť si cieľ pozorovania (čo chcem zistiť, ktoré psychické vlastností apod.),

- uvedomiť si, ktoré vonkajšie prejavy sú podstatné a zamerať na ne svoje vnímanie,

- premyslieť si ako sa budú sledované prejavy zaznamenávať, registrovať (pri vlastnom

pozorovaní, bezprostredne po ňom),

- interpretovať informácie získané pozorovaním vždy v kontexte so situáciou, v ktorej

boli

získané.

Biografická metóda

Biografická metóda spočíva v získavaní a interpretácii dostupných údajov o doterajšej

životnej ceste záujmovej osoby. Je možné sem zaradiť:

- informácie o samotnej záujmovej osobe, jeho vývoji (dátum narodenia,

miesto, choroby, úrazy, študijná a profesionálna kariéra, dosiahnuté výsledky, úspechy

a neúspechy, zručností, špeciálne schopností, náročné životné situácie, v ktorých sa

ocitla záujmová osoba a ich riešenia a pod.),

39

- informácie o najbližšom sociálnom okolí záujmovej osoby (rodina, kto ho

vychovával, majetkové pomery a pod.).

Zdrojmi údajov sú predovšetkým životopis, osobné doklady, pracovné a iné

hodnotenia, rozhovor so záujmovou osobou, informácie osôb z jej najbližšieho okolia

a pod. Pri interpretácií získaných informácií je potrebné rozlišovať medzi faktami

a hodnoteniami (súdmi). Na zvýšenie objektivity našich záverov je nutné získané

biografické údaje posudzovať vždy vo vzťahu ku konkrétnemu vývojovému obdobiu

jedinca, v ktorom nastali, a overiť si ich inými zdrojmi a metódami.

Analýza činností a ich výsledkov

Táto metóda vychádza z predpokladu, že v činnosti, ktorú človek vykonáva (pracovná,

študijná, záujmová, protispoločenská) sa odrážajú a prejavujú jeho psychické kvality.

Rozbor tejto činnosti a výsledkov, ktoré v nej dosahuje, umožňuje detektívovi získať

niektoré údaje o schopnostiach, záujmoch, motivácii, charakterových vlastnostiach,

temperamente a pod. Pri rozbore výsledkov sa treba zamerať na tieto skutočnosti:

- o akú činnosť sa jedná – to je či v záujme jedinca prevláda duševná či

fyzická činnosť, či ide o činnosť študijnú, pracovnú, záujmovú, či to je činnosť

spoločenská alebo individuálna,

- prečo ju záujmová osoba vykonáva – vyplniť voľný čas, získať prostriedky

na prežitie, uspokojovanie nejakých potrieb,

- koľko času tej ktorej činnosti venuje,

- aké výsledky v nich dosahuje,

- na existenciu ktorých psychických kvalít z toho môžeme usudzovať

(starostlivosť, povrchnosť, vytrvalosť, precíznosť apod.).

Zdrojom informácií je bezprostredné sledovanie, zoznámenie sa s pracovnou náplňou,

analýza výsledkov alebo produktov činností, rozbor listín a pod.

Interview (anamnestický rozhovor)

40

Táto metóda patrí k najvýznamnejším a najpoužívanejším v detektívnej činnosti pri

získavaní informácií. Bezprostredný kontakt, ku ktorému pri rozhovore dochádza,

umožňuje detektívovi pružne regulovať priebeh rozhovoru. Zároveň umožňuje sledovať

vonkajšie neverbálne prejavy záujmovej osoby. Predpokladom úspešného využitia

metódy rozhovoru je zvládnutie techniky a taktiky vedenia rozhovoru detektívom.

Pod technikou vedenia rozhovoru sa rozumie najmä voľba obsahu, formy a druhu

kladených otázok. Detektív zvažuje také problémy ako je: na čo sa pýtať v rozhovore?,

aké otázky klásť? otázky klásť priamo alebo nepriamo? aký druh otázok použiť –

kontrolné, kontaktné, zisťovacie, kritické? Zároveň zvažuje, aké prostredie a doba by

bola na vykonanie rozhovoru najlepšia.

Taktika vedenia rozhovoru vychádza z cieľa, ktorý rozhovorom sledujeme. Detektív

zvažuje najmä:

- radenie otázok **( na začiatok radíme otázky, ktoré zaujmú, sú menej

osobné, pomáhajú upevniť nadviazaný kontakt, odbúravajú počiatočnú neistotu),

- začlenenie otázok do jednotlivých fázy rozhovoru – tj. fáza nadviazania

kontaktu , fáza vlastného rozhovoru, fáza ukončenia rozhovoru,

- aké tempo zvoliť pri kladení otázok (rýchla „paľba“ otázok môže vzbudiť

dojem výsluchu),

- ako svojimi verbálnymi i neverbálnymi prejavmi bude aktivizovať

záujmovú osobu k odpovediam, ako mu dať najavo, že je akceptovaný. Medzi základné

techniky patrí: technika jednoduchej akceptácie (ano, iste, hm, čo bolo ďalej, posilnenie

úsmevom..), technika zachytenia a objasnenia (opakujeme inými slovami to, či

zachytíme od záujmovej osoby), technika parafrázovania (zopakujeme časť odpovede

a informačne ju necháme nezodpovedanú „takže prišiel ste tam a ...“,

- priebeh a spôsob nadviazania kontaktu. Fáza nadviazania kontaktu patrí

medzi kľúčové pre úspešné vedenie rozhovoru. Ak sa kontakt nenadviaže, cieľ

rohovoru sa dosahuje veľmi obťažne. Vhodným prostriedkom nadviazania kontaktu

môže byť napr. otázka smerujúca k záujmom danej osoby,

- ako registrovať, zachytiť priebeh rozhovoru. Spravidla sa rozhovor

zaznamenáva hneď po jeho ukončení. Pokiaľ to etika dovoľuje tak v jeho priebehu na

niektoré z médií,

41

- ako ukončiť rozhovor. Záver rozhovoru by nemal vyznieť ako výsluch

alebo porážka,

- ako sa pri rozhovore chovať, ako regulovať jeho priebeh. Detektív by

nemal pôsobiť nervózne, byť netrpezlivým, klásť nezrozumiteľné otázky, úroveň

rozhovoru prispôsobiť mentálnym schopnostiam záujmovej osoby, nechať hovoriť

viacej druhého a viac ho počúvať, neprerušovať rozhovor a pod.

Po ukončení rozhovoru by mal detektív vykonať jeho zhodnotenie po stránke

dosiahnutia cieľa, techniky a taktiky vedenia samotného rozhovoru.

Psychologické formy ovplyvňovania v detektívnej praxi

Základnou psychologickou formou na ovplyvňovanie jednania druhých ľudí je

presvedčovanie. Presvedčovanie sa chápe ako zámerné a cieľavedomé uplatňovanie

premyslených postupov, ktoré detektív využíva na dosiahnutie zmien postojov

záujmovej osoby. Detektív verbálnym a neverbálnym pôsobením na poznávaciu

a citovú zložku postoja, ktorý záujmová osoba zaujíma vytvára predpoklady na zmenu

jednania a chovania.

Pri ovplyvňovaní detektív využíva najmä nasledujúce metódy presvedčovania:

predkladanie argumentov, využívanie otázok, kladné odpovede, apely, demonštrovanie,

a objasňovania.

a) predkladanie argumentov

Detektív si najskôr ujasní, o čom chce záujmovú osobu presvedčiť a čím, akými

argumentmi ho bude presvedčovať (priame, nepriame, emocionálne argumenty..).

Úspech ovplyvňovania nezávisí len na pravdivosti argumentov, ale aj na tom, akým

spôsobom sa prezentujú, ako vierohodným spôsobom pôsobia. Obecne platí, že:

- účinnejšie je primerane rýchle a plynule prezentovanie argumentov,

- za argumentačne silnejšie sa považujú fakty štatistického charakteru,

- argumentom, ktoré vyvolávajú veľmi silnú úzkosť máme tendenciu

odporovať, brániť sa,

- argumenty formulované „ dokážem vám“, „donútim vás zmeniť názor“

podnecujú súperenie a ich presvedčivosť je tým znížená,

- je účinné argumenty opakovať,

42

- najsilnejšie a najpresvedčivejšie argumenty sa spravidla umiestňujú na

koniec,

- najskôr použijeme kladné a až potom záporné argumenty.

b) Využitie otázok

Metóda umožňuje detektívovi voliť nepriamy, psychologicky prijateľnejší spôsob

ovplyvňovania osôb, ktoré neradi menia svoj názor, prejavujú negativizmus v jednaní,

sú dominantní, prípadne sú zaťažený predsudkami. Presvedčovať a ovplyvňovať

môžeme otázkami tzv. pripomienkujúcimi – „ako ste mohol dokázať to a to..,“ „prečo

tak súdite“, čo vás vedie k názoru, že ..“ , „dalo by sa povedať, že ..., keď zaručím

diskrétnosť“. Kladenými otázkami dávame záujmovým osobám možnosť hovoriť

a treba len načúvať.

Pri využívaní otázok platí obecne, že:

- Začiatočné otázky by sa nemali vzťahovať k celému problému, ale len

k jeho častiam,

- Nepýtať sa na osobné chúlostivé problémy priamo, ale pomocou otázok

docieliť, aby o nich hovoril sám,

- Neodporúča sa presvedčovať pomocou otázok, ktoré môžu vyvolať strach

a neistotu,

- Maximálny počet slov i v zložitej otázke by nemal prekročiť 20 slov,

- Namiesto otázky „Prečo?“ je vhodnejšie používať otázky „Ako?“, „Čo?“,

- Otázky i celý slovný prejav pri presvedčovaní by sa mal snažiť čo najviac

prispôsobiť mysleniu a vyjadrovaniu záujmovej osoby.

c) Kladné odpovede

Metóda nazývaná tiež „noha vo dverách“ alebo „salámová technika“ spočíva v tom, že

detektív neprezentuje hneď na počiatku kontaktu svoj odlišný názor, ale snaží sa

úvodnými vetami nadviazať na postoj či názor záujmovej osoby a získať jeho súhlasné

stanovisko. Tým, že detektív súhlasí tam, kde je očakávaný jeho nesúhlas, vyvoláva

moment prekvapenia, ktorého je možné využiť v ďalšom jednaní.

d) Apely

Apel je zvláštnym druhom argumentu vo forme výzvy. Jeho argumentačná sila spočíva

v emocionálnom nátlaku na záujmovú osobu. Je ich možné využiť najmä tam, kde

problém, o ktorom presvedčujeme je jednoduchší, intelektuálne menej náročný. Podľa

43

obsahu delíme apely na rozum (posúďte sám.., zvážte že..“, na city (veľmi sa ma

dotklo..., je mi to veľmi nepríjemné ...), na fantáziu ( predstavte si, že .., vžite sa do

situácie), na vieru (veríte, že ).

Účinnosť apelu sa zvyšuje, keď je vyslovený autoritou, ďalej apely odvolávajúce sa na

ušľachtilí ciele a intelekt presvedčovaného, jeho etické hodnoty a sociálne apely

menom referenčnej skupiny ( čo by tomu povedali kolegovia, manželka...).

e) Demonštrovanie

Detektív presvedčuje záujmovú osobu o existencii nejakého javu, skutočnosti tým, že

ho ukáže, prevedie (osobu, dokument, predmet, model).

f) Objasňovanie

Spočíva v tom, že detektív pomocou logických argumentov a odhaľovaní zákonitostí

a vzťahov medzi javmi vysvetľuje záujmovej osobe podstatu javu a vecí.

6.2 Základné metódy detektívno-pátracej činnosti

K najčastejšie využívaným metódam detektívno-pátracej činnosti patrí osobné

pátranie.

DETEKTÍVNE OSOBNÉ PÁTRANIE:

Detektívne osobné pátranie je treba chápať ako sústavnú činnosť súkromného

detektíva realizovanou formou v jeho každodennou činnosťou. Jedná sa o najčastejšie

používanú komplexnú (súhrnnú či kombinovanú) metódu súkromnej detektívnej

činnosti. V jej rámci súkromný detektív priamo a bezprostredne užíva všetky

detektívne prostriedky, spôsoby a postupy za účelom získania informácií, informácií

o dôkazoch, veci a písomnosti, ktoré by v budúcnosti mohli slúžiť ako dôkazy apod.

Ide teda o jeden zo spôsobov využívaných súkromnými detektívmi v naplňovaní

obsahu jednotlivých foriem súkromnej detektívnej činnosti. Detektívne pátranie nie je

a nemôže byť iba súhrnom rôznych opatrení, je len zložitým, vnútorne diferencovaným

systémom detektívnych postupov a opatrení. Detektívne pátranie plní špecifickú

funkciu v rámci realizácie súkromnej detektívnej činnosti. Detektívnemu osobnému

pátraniu, rovnako ako každému systému prirastie určitá množina prvkov

(subsystémov) nimi sú jednotlivé ďalšie metódy súkromnej detektívnej činnosti a to

44

vrátane metód kombinovaných (súhrnných či komplexných), prostriedky, pomocné

sily (informátori) apod., ich integráciou sú nové vlastnosti, ktoré jednotlivé prvky,

z ktorých sa systém skladá, samy o sebe nemajú. Z tohto pohľadu je možné detektívne

osobné pátranie považovať za prioritné a najvýznamnejšie kombinovanou či

komplexnou (súhrnnou) metódou súkromnej detektívnej činnosti. Detektívne osobné

pátranie je metódou činnosti každého jednotlivého súkromného detektíva, ide o jeho

každodennú činnosť.

Rovnako ako každej metóde (každému systému), vrátane systémov sociálnych,

pripadne i kombinovanej či komplexnej (súhrnnej) metóde detektívnemu osobnému

pátraniu určité znaky:

Ucelenosť

Súbor špecifických prvkov

Špecifický charakter integrácie s okolím. Uvedené znaky sú vlastné, ako bolo už skôr

konštatované, rovnako súkromnej detektívnej činnosti, ktorej systém ako svoje prvky

zahrňuje určité subsystémy (ďalšie metódy, prostriedky, informátorov apod.), ktoré sa

navzájom líšia čo do funkcie, úrovne, typu a zložitosti vnútornej štruktúry

i organizačného mechanizmu. Súkromný detektív pri detektívnom osobnom pátraní

(ide o niečo iného než je pátranie po osobách a veciach a naopak pri pátraní po

osobách a veciach súkromný detektív okrem iného využíva i detektívne osobné

pátranie) využíva predovšetkým nasledujúce metódy súkromnej detektívnej činnosti:

Detektívne pozorovanie

Detektívne vyťažovanie

Detektívne vyťažovanie a vyhodnocovanie evidencií, registrácií, archívov apod.

Detektívne vyhodnocovanie dokumentov

Kriminalistické metódy vyhodnocovania stôp apod.. Detektívne osobné pátranie

využíva súkromný detektív predovšetkým k dosiahnutiu nasledujúcich cieľov

K získaniu informácií a k aktualizácií operatívnej situácie a k prehĺbeniu a doplneniu

osobnej a miestnej znalosti

K získaniu prvotných (východiskových) informácií pre rozhodovanie v procese

prípravy a realizácie ďalších metód súkromnej detektívnej činnosti

K získaniu spätnej väzbe (informácie o priebehu a efektívnosti) prípravy a realizácie

krokov, úkonov a opatrení

45

Súkromné detektívne činnosti (o priebehu prípravy a realizácie jednotlivých metód)

K priamemu naplňovaniu jednotlivých foriem súkromnej detektívnej činnosti, v jej

jednotlivých konkrétnych prípadoch

je činnosť pracovníka detektívnej služby spočívajúca v získavaní a preverovaní

signálov, poznatkov a informácií o pripravovanej, páchanej alebo spáchanej

protiprávnej činnosti, jej páchateľoch, o hľadaných a záujmových osobách a veciach

a v tej súvislosti vykonávaných operatívno-pátracích opatreniach. Je podmienené

miestnou a operatívnou situáciou.

Podstatnými črtami tejto metódy sú:

a ) cieľavedomosť, teda stanovenie konkrétnych cieľov vyplývajúcich z rozboru

východiskovej situácie a plnených úloh v určitej dobe,

b ) osobné využitie, teda priame poznávanie skutočností bez ďalších medzistupňov,

c ) komplexný charakter, lebo v rámci osobného pátrania môže detektívny pracovník

využívať všetky ostatné špeciálne metódy DPČ

Ak hovoríme o cieľavedomej činnosti, máme namysli nielen pozorovanie

objektov či osôb, ich vyťažovanie, prípadne zaobstarávanie dokumentácie, ale

i porovnávanie skôr získaných poznatkov zo skutočným stavom, vyvodzovanie

záverov a v prípade potreby i rýchle rozhodovanie alebo aj okamžitú realizáciu

potrebných opatrení ( kontrola osoby, zadržanie páchateľa, zabránenie protiprávnemu

konaniu).

Úlohy osobného pátrania sú veľmi široké a vyplývajú z potrieb operatívnej situácie aj

každého operatívneho pracovníka. Je možné previesť ich vytriedenie do niekoľkých

skupín:

Úlohy na úseku prevencie trestnej činnosti

Ide predovšetkým o osobné poznanie príčin a podmienok páchania trestnej činnosti,

o osobný dohľad nad činnosťou záujmových osôb, ale aj o získanie informácií

o zamýšľanej, či pripravovanej trestnej činnosti.

Úlohy súvisiace s   odhaľovaním spáchanej trestnej činnosti s   usvedčením páchateľov

predstavuje celá škála dielčich úloh, pri ktorých sa operatívny pracovník v rámci

46

pátrania zoznamuje so situáciou v okolí miesta činu, vyťažuje väčší počet osôb,

vytypuje záujmové osoby, okruh páchateľov, preveruje ich, určuje okruh svedkov,

zaobstaráva dokumentáciu, alebo robí vhodné opatrenia na zadržanie páchateľa pri

čine.

Úlohy súvisiace s   pátraním po hľadaných veciach, ktorými bol spáchaný trestný čin:

V týchto prípadoch sa jedná ako o nástroje a veci použité k spáchaniu trestného činu,

tak ako o veci odcudzené. Detektívny pracovník robí vhodné opatrenia na miestach

oficiálneho výskytu predaja vecí a na miestach tzv. „čierneho odbytu vecí“, ako sú

pasáže, železničné stanice, reštaurácie a pod. Tým sú vytvárané predpoklady

úspešného uplatnenia postupu objasňovania činu „ od veci k páchateľovi“.

Úlohy súvisiace s   pátraním po hľadaných osobách alebo nezvestných osobách

Predpokladom úspešného plnenia úloh na tomto úseku je prehľad o týchto osobách ,

ale aj znalosť miest možného či predpokladaného výskytu týchto osôb, akou sú

prechodné ubytovne, byty prechovávačov páchateľov trestných činov, ale aj miesta

v teréne, slúžiace obvykle ako úkryt hľadaných osôb.

Úlohy súvisiace s budovaním siete informátorov

Detektívny pracovník v rámci osobného pátrania typuje vhodné osoby informátorov.

Ďalej si overuje vierohodnosť odovzdávaných správ aj správania informátorov

v záujmovom prostredí.

Úlohy súvisiace s   prehlbovaním znalostí východiskopvej situácie

Udržiavanie osobného styku v služobnom obvode je samozrejmým predpokladom

udržiavania a prehlbovania znalostí jednotlivých prvkov

DETEKTÍVNE POZOROVANIE

- statické

- dynamické

Metóda detektívneho pozorovania je jednou s veľmi významných a náročných metód

súkromnej detektívnej činnosti. Jedná sa o veľmi frekventovanú metódu súkromnej

detektívnej činnosti, ktorá ma pre túto činnosť vedľa detektívneho vyťažovania

kľúčové postavenie. Môže byť uplatňovaná buď ako samostatná činnosť súkromného

47

detektíva v rámci kombinovanej (komplexnej či súhrnnej metódy) detektívneho

osobného pátrania a to v rámci takmer všetkých foriem súkromnej detektívnej činnosti.

Metóda detektívneho pozorovania bezprostredne nadväzuje na metódu detektívneho

osobného pátrania a s touto metódou sa vlastne v obecnej rovine pretína. V procese

realizácie súhrnné metódy detektívneho osobného pátrania súkromný detektív

uplatňuje súhrnné metódy detektívneho osobného pátrania súkromný detektív

uplatňuje rovnako ako dielčiu metódu detektívneho pozorovania. Detektívne

pozorovanie pri realizácií detektívneho osobného pátrania vo veľa prípadoch slúži

k efektívnemu zavŕšeniu metódy detektívneho osobného pátrania. Môže byť ale tiež

uplatňovaná v rámci špecifického zamerania ako vizuálna kontrola záujmovej osoby

(ako sledovanie). Preto taktiež táto metóda zaujíma v reťazci detektívnych metód

(činnosti) jednu z kľúčových pozícií.

DETEKTÍVNE VYHODNOCOVANIE DOKUMENTOV

Metóda detektívneho vyhodnocovania dokumentov je , v rámci súkromnej detektívnej

činnosti, jednou z významných metód. Písomné dokumenty sú významnými nositeľmi

informácií a v rade prípadov môžu v ďalšom procese ( v jednaní pred správnym

orgánom či súdom) poslúžiť ako dôkazy. K vyhodnocovaniu dokumentov môže

dochádzať z celej rady hľadísk, nás predovšetkým zaujíma hľadisko:

Podľa ich obsahu, kde pôjde o:

dokumenty získané neoficiálnou cestou (ich obsah je treba legalizovať, pôjde

spravidla o zisťovanie skutočnosti majúcich vzťah k určitej osobe (fyzickej či

právnickej) k určitej udalosti, či skutočnosti , k zisteniu istých vzťahov a stavov. Môže

sa jednať o tzv. „živé“ dokumenty, alebo o uložené dokumenty prípadne i archiválie.

Podľa ich formy

- Listinné dôkazne prostriedky

- Dokumenty preukazujúce totožnosť, stav apod.

- Ostatné spisové materiály

- Listy a obdobné písomnosti

48

- Technické dokumentácie

- Protokoly apod.

- Z hľadiska ich pravosti: posúdenie z hľadiska pravosti dokumentu, informácie či

informácie o dôkazoch prevedie súkromný detektív iba zbežne, ale ku konečnému

verdiktu sa obráti na súdneho znalca.

- Z hľadiska ich vzťahu k určitej osobe: i tu spravidla pôjde o to, že súkromný

detektív zaistí istý dokument a porovnávací materiál a požiada súdneho znalca

o prevedenie príslušnej expertízy s cieľom že dokument bol napísaný určitou osobou,

na určitom - konkrétnom písacom stroji či tlačiarni, ale môže sa jednať rovnako tak

napr. o daktyloskopickú expertízu s cieľom určiť či osoba s dokumentom prišla do

kontaktu apod. Každý dokument je treba posudzovať z hľadiska ich:

- Z hľadiska Informačnej hodnoty:

- Objemu informácií v dokumentoch obsiahnutých

- Obsahu informácií a ich vzťahu k záujmovej osobe, udalosti apod.

- Objektivity informácií apod.

- Dôkaznej hodnoty

- Ide o vzťah k určitej osobe či určitému prípadu, udalosti, skutočnosti apod.

- Preukázaná schopnosť dokumentu poslúžiť v súdnej či správnej kauze ako dôkaz.

Dokumenty sú v súkromnej detektívnej činnosti veľmi významné predovšetkým

z hľadiska že môžu v ďalších etapách činnosti ( jednanie pred súdom alebo správnym

orgánom poslúžiť ako listinné dôkazy. Preto je treba tiež odkladať ich pravosť

a pôvod.

DETEKTÍVNE VYŤAŽOVANIE

Detektívne vyťažovanie je základnou metódou súkromnej detektívnej činnosti

spočívajúcej v podstate v riadenom cielenom rozhovore s osobou, od ktorej chce

súkromný detektív získať záujmové informácie. Správne chápať a pochopiť podstatu

metódu detektívneho vyťažovania, úlohy a obsah vyťaženia, znamená predovšetkým

poznať a pochopiť zákonitosti utvárania, ukladania (zapamätania) a zdieľania

informácie objektom vyťažovania (vyťažovanou osobou). Ide teda o to, aby súkromný

detektív poznal a pochopil osobnosť vyťažovanej osoby a to ako z hľadiska teórie

49

informácie tak z psychologických hľadísk, tiež z hľadiska udalosti, tretích osôb apod.)

Ide hlavne o získanie si dôvery vyťažovanej osoby, to vyžaduje:

- Schopnosť pochopiť mentalitu spojenú s vekom, pohlavím, ale taktiež

zainteresovanosti vyťažovanej osoby na záujmovom prípade

- Schopnosť vedieť nájsť (umenie nájsť) a nájsť adekvátny (odpovedajúci) prístup

k vyťažovanej osobe, s ohľadom na mentalitu a rysy vyťažovanej osoby

- Nadviazanie kontaktu: vyťaženie záujmovej osoby je procesom komunikácie medzi

súkromným detektívom a nim vyťažovanou osobou. Komunikácia je proces interakcie,

jeho sa aktívne účastní ako osoba prijímajúca určitý obsah tj. komunikant (súkromný

detektív), tak osoba predávajúca určitý obsah tj. komunikátor (vyťažovaná osoba).

Úlohy uvedených jednotlivých osôb sa však v procesu komunikácie menia. Každý

monológ vyťažovanej osoby je len jednou časťou vyťaženia a v celom procese

komunikácie, teda v procesu vyťažovania, ako riadeného rozhovoru, prevažuje dialóg.

Kontaktom v procesu vyťažovania v psychologickom slova zmysle rozumieme takú

fázu vyťažovania, v ktorej vyťažujúci súkromný detektív docieľuje určitý stupeň

súladu, súzvuku a ochoty komunikácie vyťažovanou osobou. Toto je v procese

vyťažovania najdôležitejšie a taktiež najťažšie. Na rozdiel od vyšetrovateľa či

pracovníka polície nemá súkromný detektív zákonnú podporu vyťažovanou osobou

donútiť pri vyťažovaní odpovedať. Všetko záleží na rozume súkromné detektíva.

- Znalosť odbornej terminológie, slangu apod.: Z hľadiska naviazania kontaktu

a úspešnej komunikácie je nevyhnutné (účelné) viesť vyťažovanie v materskom jazyku

vyťažovanej osoby. Taktiež platí o nárečí, žargónu, slangu apod. Nie menej dôležitá je

znalosť odbornej terminológie vyťažovanej osoby. Vyťažovaná osoba veľmi rýchlo

vystihne terminologickú slangovú apod.) slabosť súkromného detektíva a ešte viac

používa odborných či slangových pojmov. V rade prípadov sa dostavuje i určite

pohŕdanie vyťažovanej osoby k súkromnému detektívovi, ktoré vychádza z toho, že

súkromný detektív danú oblasť neovláda. Preto je treba, aby sa súkromný detektív pred

vyťažovaním osoby zoznámil s jej mentalitou a vyťažením sa dopredu pripravil.

- Mať stále na mysli psychologické hľadiská objektivity informácie (dôveryhodnosti)

získané od vyťažovanej) osoby. Je treba brať do úvahy, že niektoré situácie môžu byť

50

vnímané s vyvolaním silného emocionálneho vzťahu čo môže niekedy pozitívne,

inokedy (podľa druhu) celkom negatívne ovplyvniť proces vnímania a zapamätania.

- Tom, ako vnímajúca osoba na vnímané skutočnosti zainteresovaná

- Podmienkach, za ktorých prebiehalo vnímanie: jedná sa predovšetkým o podmienky

viditeľnosti, počutia, podmienky vnímania inými zmyslovými orgánmi (napr. vôňa,

zápach, chlad, teplo a pod.). Nesporne však zohráva svoju úlohu dĺžka doby po nej

bola skutočnosť vnímaná

- Vzťahu vyťažovanej osoby: v tejto súvislosti má význam prax, vplyv zvykov, vplyv

emócií, stav zmyslových orgánov, telesná a psychická kondícia apod. vnímajúce

osoby.

DETEKTÍVNE VYŤAŽOVANIE EVIDENCIÍ, REGISTRÁCIÍ A ARCHÍVOV

Evidencia a registrácia sú veľmi významným zdrojom informácií, bez nich sa

súkromná detektívna činnosť nemôže zaobísť. Veľmi zložitá je však otázka legality

vstupu súkromného detektíva do takýchto evidencií a registrácií. Z tohto pohľadu je

treba evidenciu a registráciu členiť na:

- Verejne prístupné, jedná sa o evidenciu a registráciu do nich má vo svojej podstate,

po zaplatení príslušného poplatku, prístup každý občan

- Slúžiaci len pre internú potrebu

- Neverejné dôverne

- Utajovaného charakteru, práve celý systém týchto evidencií a registrácií je pre

detektívnu činnosť veľmi významným zdrojom informácií. V každom prípade by

súkromný detektív nemal usilovať o získanie informácií, ktoré majú charakter

utajovaných skutočnosti, pretože v opačnom prípade naplňuje skutkovú podstatu

trestného činu a vystavuje sa trestnému stíhaniu. Z tohto pohľadu je taktiež veľmi

významné, aby bol pripravený a schválený zákon o prevádzaní súkromných

bezpečnostných činností v ustanovených týkajúcich detektívnej činnosti vymedzil

oprávnenia súkromného detektíva pri výkone jeho činnosti, a aby tato problematika

bola riešená i s ohľadom na zákon 428/2002 Zz. – zákon o ochrane osobných údajov

v Súčasnej dobe je veľmi významným zdrojom informácií i vo vzťahu k evidenciám

a registráciám internet. Z internetu je možné získať informácie o podnikateľských

51

aktivitách alebo napr. v súčasnej dobe i ukradnutých autách a ďalšie významné

informácie.

DETEKTÍVNE VYHODNOCOVANIE INFORMÁCIÍ Z OTVORENÝCH

ZDROJOV

- rafinéria relevantných informácií z otvorených zdrojov a ich investigatívna analýza.

Otvorené zdroje predstavujú v rámci detektívnej činnosti i konkurenčného

spravodajstva cca 70 % relevantných informácií.

VEDENIE A VYHODNOTENIE DETEKTÍVNYCH DATABÁZ

(detektívnu databázu je možno viesť len v súlade so zákonom 428/2002 Z.z. o ochrane

osobných údajov)

DETEKTÍVNA OBHLIADKA MIESTA

Detektívna obhliadka miesta je súkromne detektívnou metódou s veľmi širokým

zameraním. Môžeme v tejto súvislosti hovoriť o rekognoskácii terénu, ale tiež

o kriminalistickom zaistení miesta trestného činu a kriminalistickej obhliadke miesta

trestného činu či iného protiprávneho jednania. Detektívna obhliadka mesta môže teda

slúžiť predovšetkým a najmä k:

rekognoskácia miesta, v ňom bude prebiehať realizácia niektorých z ďalších

metód detektívnej činnosti.

- Vyhľadávanie a zaisťovanie stôp a iných nosičov (médií) dôkazných prostriedkov

resp. stôp a predmetov, ktoré by v ďalšej fáze činnosti mohli byť súdom či správnym

orgánom použité ako dôkazy

- Slúžiace k vlastnej priamej realizácií súkromnej detektívnej činnosti napríklad pri

pátraní po osobách a veciach.

DETEKTÍVNA LEGENDA

Detektívnou legendou je potrebné chápať vymyslené podanie určitej informácie

obsahujúcej prvky pravdy. Detektívna legenda aby bol úspešná musí vychádzať

z objektívne existujúcej situácie, pôsobiaca na osobu (osoby), ktorej je určená. Na túto

osobu (osoby) musí pôsobiť hodnoverne i keď ide o informáciu s myšlienkou.

52

Detektívna metóda je významnou špeciálnou metódou súkromnej detektívnej činnosti,

jej cieľom je zaistiť konšpiratívne úkonom súkromného detektíva či informátora tzv.

krytia, ovplyvniť jednanie a zmýšľanie záujmových osôb (záujmového prostredia)

v prospech súkromného detektíva v tom smere, aby bolo možné zaistiť, preveriť,

podchytiť , dokumentovať apod. skutočnosti významné pre vyriešenie úlohy

(realizácie konkrétnej formy súkromnej detektívnej činnosti). Detektívna legenda musí

zaisťovať tieto požiadavky:

- Musí byť hodnoverná: musí teda vo svojom základe vychádzať z objektívnej reality

(skutočnosti) a jej navŕšenie môže obsahovať nepravdivé alebo polopravdivé

skutočnosti ( informácie)

- Musí byť účinná: musí mať schopnosť svojim obsahom ovplyvniť jednanie, myslenie

a zmýšľanie záujmovej osoby či skupiny záujmových osôb. Vytvorená legenda musí

poskytovať záruku, že osoba (či skupina osôb) je určená, bude prijatým oznámením

natoľko ovplyvnená, že bude jednať tak, ako detektív predpokladá, a aby tak mohol

realizovať postupy potrebné k riešeniu a vyriešeniu prípadu

- Pravdivá časť legendy (teda vlastná legenda) musí byť v určitom čase

nepreveriteľná : umelo vytvorené prvky legendy musia byť pre príjemcu dané

konkrétne legendy v danom čase a danom mieste nepreveriteľné. V detektívnej praxi je

detektívna legenda spravidla súčasťou ďalších metód súkromnej detektívnej činnosti.

DETEKTÍVNA KOMBINÁCIA

Detektívna kombinácia je naplánovaný a  plánovane realizovaný súbor úloh (opatrení)

súkromnej detektívnej činnosti, ktoré na seba vzájomne nadväzujú a vzájomne sa

podmieňujú s cieľom získať pre daný prípad súkromnej detektívnej činnosti relevantné

informácie. Ide o informácie o záujmovom objekte a predmete súkromného

detektívneho pôsobenia, získané v rámci rôznych foriem súkromnej detektívnej

činnosti (detektívne previerky, detektívneho rozpracovania, detektívneho pátrania,

detektívneho lobbyingu apod.), pričom jednotlivé úkony (opatrenia) sú realizované

s využitím vhodne a účelne volených metód súkromnej detektívnej činnosti.

Detektívna kombinácia ako metóda súkromnej detektívnej činnosti predstavuje akýsi

model systémového prístupu k riešeniu problémových okruhov súkromnej detektívnej

činnosti. Táto metóda je založená na využití obecných, najmä psychologických metód

53

a to najmä metódy reflexívnych hier a asertívneho chovania a v rôznych kombináciách

v v sebe absorbuje ďalšie dielčie metódy reflexívnych hier a asertívneho chovania

a v rôznych kombináciách v sebe absorbuje ďalšie dielčie metódy súkromnej

detektívnej činnosti. Podstatou detektívnej kombinácie je vyvolanie určitého prostredia

a určitej situácie s cieľom vyvolať reakciu záujmového objektu (preverovanej či

rozpracovanej osoby apod.), ktorá je detektívnymi metódami sledovaná

a zaznamenávaná. Detektívna kombinácia vedľa ďalších obecných metód využíva ako

metódy špecifický spôsob modelovania, ktoré medzi metódami vedeckého prístupu

k skúmaniu či riešeniu problému (problémového okruhu) zaujíma veľmi významné

miesto. V procese prípravy a riešenia (realizácie) detektívnej kombinácie zaujímajú

významné miesto také obecné metódy ako je metóda indukcie, dedukcie, analýzy,

syntézy, analógie apod. Detektívnu kombináciu ide do istej miery považovať za istý

spôsob aplikácie reflexívnych či spravodajských hier a do istej miery i za prístupný

stupeň provokácie. Zjednodušene sa dá povedať, že detektívna kombinácia spočíva vo

vyvolaní situácie na nej očakávame nejakú reakciu, na čo nasleduje zaregistrovanie

takýchto reakcií, jej vyhodnotenie a interpretácia vo vzťahu k riešeniu problému.

Výber jednotlivých metód, uplatňovaných v rámci detektívnej kombinácie

a postupnosť ich použití, je zadané charakterom príslušnej formy súkromnej

detektívnej činnosti môže byť použitá i ako submetóda inej komplexnej metódy

súkromnej detektívnej činnosti ako napr. metódy detektívneho informačného

preniknutia, metódy detektívnej dezinformácie apod. Ak hovoríme o metóde

detektívnej kombinácie ako o istej aplikácií reflexívnych či spravodajských (ak

chceme detektívne hry) máme na mysli, že istá metóda či skupina metód slúži

k registrácií (získavanie informácií a ich dokumentovanie predmetnej reakcie –

reakcií.) K registrácií reakcií v rámci detektívnej kombinácie je tak frekventovanou

metódou napríklad detektívne pozorovanie (vizuálne pozorovanie = sledovanie) apod.

Dobre pripravená a prepracovaná detektívna kombinácia je v rámci súkromnej

detektívnej činnosti (realizácie jednotlivých foriem súkromnej detektívnej činnosti)

veľmi efektívnou metódou a preto tak je táto metóda pomerne často využívaná (ide

o pomerne značne frekventovanú metódu). Je treba povedať, že metóda detektívnej

kombinácie je v praxi skúsených súkromných detektívov, v rade prípadov uplatňovaná

akosi inštinktívne, než by si súkromný detektív uvedomoval, že využíva túto

54

komplexnú (súhrnnú) metódu. V tomto prípade súkromný detektív vlastne reaguje na

vznikajúcu situáciu, ktorá je odozvou jeho predchádzajúceho kroku a podľa nej volí

ďalšie kroky. Ak máme ale hovoriť ako o metóde súkromnej detektívnej činnosti,

predpokladá to jej uvedomelé využívanie tejto komplexnej metódy súkromnej

detektívnej činnosti zvyšuje činnosť (efektívnosť) jej využitia a tým aj celkovú

efektívnosť naplňovania príslušnej realizovanej formy súkromnej detektívnej činnosti.

Uvedomelé využitie tejto metódy a jej dokonalé prepracovanie a príprava v danom

konkrétnom prípade eliminuje nebezpečenstvo (riziká) chybných krokov (chybných

riešení) a dekonšpirácie. Jednou zo základných zásad v procese detektívnej kombinácie

zohráva zásada rýchlosti a ofenzívnosti. Jej realizácia vyžaduje kvalitne premyslieť

a pripraviť postup riešenia prípadu a prevádzania vhodných detektívnych opatrení

(využitia vhodných metód a vhodné časové postupnosti ich využitia). Detektívnou

kombináciou sa rozumie ofenzívny postup súkromného detektíva s využitím priaznivej

situácie a detektívnej legendy s cieľom zabezpečiť zistenie a zdokumentovanie

dôležitých skutočnosti a informácií pre realizáciu iných detektívnych opatrení a úloh

ako predpokladov vytvorenia nevyhnutných podmienok pre ďalší postup a úspešné

naplnenie niektoré z foriem súkromnej detektívnej činnosti v konkrétnom prípade

realizácie súkromnej detektívnej činnosti. Pri detektívnej kombinácií sú do prirodzenej

objektívne nestálej situácie vnášané umelé prvky, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť ako

túto situáciu, tak a predovšetkým jednanie a chovanie osôb, ktoré sú objektom

(predmetom) detektívneho záujmu. Pri voľbe a využití umelých prvkov je nevyhnutné

dbať na to, aby tieto prvky splňovali nesledujúce požiadavky:

- Umelé prvky musia čo najlepšie a najvierohodnejšie nadväzovať na normálnu

situáciu, musí s touto splynúť a nesmie byť nápadné

- Musí byť vytvorené na základe dobrej znalosti charakteristiky osôb, pre ktoré je

umelo vytvorená situácia určená

- Vnesenie týchto prvkov do objektívne existujúcej situácie musí zostať utajená nielen

pre osobami v detektívnom záujme, ale i ďalšími nepovolanými (nezainteresovanými)

osobami

55

- Situácia upravená umelo vyvolanými prvkami nesmie negatívne pôsobiť na ďalšie

osoby pohybujúce sa v danom čase v danom priestore (prostredí), kde tieto umelé

prvky pôsobí

- V žiadnom prípade nepristúpiť na to, aby tieto prvky provokovali záujmové osoby (či

ďalšie osoby) k páchaniu trestnej činnosti či inej protispoločenskej protiprávnej

činnosti (kriminality = zločinnosti).

DETEKTÍVNE INFORMAČNÉ PRENIKNUTIE

Pre kvalifikovaný výkon súkromnej detektívnej činnosti, pre získanie kvalitných

informácií, predovšetkým pri realizácií detektívneho rozpracovania, detektívneho

dohľadu apod. (ako foriem detektívnej činnosti) je nevyhnutné vybudovanie

informačných zdrojov. Detektívne informačné preniknutie je ďalšou z komplexných

(kombinovaných či súhrnných) metód súkromnej detektívnej činnosti. S ohľadom na

skutočnosť, že informačná činnosť je jednou z dvoch základných smerov detektívnej

činnosti (činnosť informačná a činnosť vplyvných opatrení), je táto metóda jednou

z najvýznamnejších. Smeruje k vytvoreniu vhodnej situácie (vhodného prostredia –

vhodných predpokladov) pre dlhodobejšie získavanie záujmových informácií, zo

záujmového prostredia a od záujmových osôb, ako aj o záujmových osobách,

záujmových situáciách a priebeh záujmových dejov. Jedná sa o cieľavedomý prístup

k získavaniu cieľovo zaujímavých informácií. Pri výklade problematiky detektívneho

informačného preniknutia je treba vychádzať zo základnej skutočnosti, že súkromná

detektívna činnosť je komerčnou činnosťou alebo vlastnou činnosťou podnikateľského

subjektu, úradu inštitúcie či organizácie (resp. ich špecializovaných útvarov). Nejedná

sa teda o informačnú činnosť štátneho donucovacieho aparátu a preto taktiež nejde

k informačnému preniknutiu využívať niektorých prístupov inými používaných. Ďalej

je treba vychádzať z celkom nezvratnej skutočnosti, že informácie sú tovarom a veľmi

ceneným tovarom. Teória a prax policajnej činnosti a činnosti tajných služieb

v súvislosti so získavaním informácií rozlišuje:

- informačné zdroje získané na základe ich presvedčení (na ideovom základe)

- Informačné zdroje získané na materiálnom základe (finančnej odmene)

- Informačné zdroje získané na podklade kompromitujúcich materiálov, získavať

informačné zdroje v rámci súkromnej detektívnej činnosti na podklade

56

kompromitujúcich materiálov síce nejde celkom vylúčiť, ale neodporúča sa tento

prístup. Jednak súkromný detektív nemá možnosti polície či tajných služieb a na

druhej strane použitie kompromitujúcich materiálov (kompromitujúcich informácií) by

mohlo byť, spravidla by tiež bolo hodnotené ako vydieranie apod. Je tiež málo

pravdepodobné, že by niekto bol ochotný poskytovať informácie súkromným

detektívov. Každá informácia má svoju hodnotu (cenu) vyjadrenú v peniazoch.

Informačné zdroje môžu byť v rámci súkromnej detektívnej činnosti budované ako:

- Informačné zdroje cielené: Jedná sa o informačné zdroje získavané a vyťažované ku

konkrétnej osobe, spravidla len ku konkrétnemu prípadu súkromnej detektívnej

činnosti napr. konkrétneho prípadu detektívneho spracovania.

- Informačné zdroje pozičné: jedná sa o informačné zdroje v určitom prostredí

(regióne, podniku, úrade, inštitúcií, organizácií, hotelu, obchodnom dome apod.). Jeho

vyťažovanie je predvádzané buď len podľa potreby alebo pravidelne (systematicky)

a to s ohľadom na charakter detektívnej zákazky či operatívnu detektívnu situáciu.

Pozičné informačné zdroje sú systematicky vyťažované spravidla v rámci realizácie

detektívneho dohľadu. Svoje plné opodstatnenie majú tieto informačné zdroje v rámci

konkurenčného (či komerčného) spravodajstva.

Požiadavky na informačné zdroje:

- Vhodnosť: vhodnosť informačného zdroja (osoby poskytujúcej informácie

súkromnému detektívovi) je daná, možnosťami prístupu k záujmovým informáciám

( k získaniu týchto informácií)

- Schopnosť: schopnosť informačného zdroja (typu na informačný zdroj) je daný

psychickými vlastnosťami, schopnosťami a dovednosťami získavať konšpiratívnym

spôsobom záujmové informácie

- Spoľahlivosť: spoľahlivosť informačného zdroja (osoby poskytujúcej informácie)

spočíva v psychických charakterových vlastnostiach osoby poskytujúcej informácie.

Spoľahlivosť informačného zdroja v sebe kumuluj:

- Pravidelnosť informácií: ide o vysoký stupeň pravdepodobnosti, že osoba

poskytujúca informácie bude tieto predávať v požadovanom čase, že osoba bude

dodržiavať zjednané termíny kontaktov a že bude dodržiavať zjednané termíny

kontaktov a že bude dodržiavať zásady konšpirácie

57

- Pravdivosť informácie: ide o vysoký stupeň pravdepodobnosti, že osoba predávajúca

informácie bude predávať súkromnému detektívovi skutočné a pravdivé informácie, že

ho bude informovať akým spôsobom a akých zdrojov boli informácie získané Že

nebude osoba predávať dezinformácie.

- Objektivita informácie: Objektivita informácie predovšetkým predpokladá vysoký

stupeň pravdepodobnosti, že informačný zdroj (osoba poskytujúca informácie) bude

v záujmovej sfére pristupovať objektívne k získavaniu informácií, tj. nebude ich ani

prikrašľovať ani pričierňovať, bude odlišovať získané informácie a svoje úvahy

a vývody.

- Dôveryhodnosť osoby- informačného zdroja: ide o vysoký stupeň pravdepodobnosti,

že osoba poskytujúca informácie nebude tzv. dublovať (nebude pracovať tzv. na dve

strany- pre súkromného detektíva i záujmovú osobu alebo konkurenčnú firmu apod.).

To na strane jednej a na strane druhej, že bude schopná si v záujmovom prostredí či

u záujmových osôb získať dôveru. V rámci metódy informačného preniknutia je

možné informačný zdroj(osoby poskytujúce súkromnému detektívovi cieľavedome

informácie – informátori) v podstate dvoma spôsobmi:

- Informačný zdroj je získaný alebo už existuje a je infiltrovaný do záujmového

prostredia či k záujmovej osobe.

- Informačný zdroj je vytipovaný zo záujmového prostredia či okolia záujmovej osoby

(osôb) a je získaný z tohto prostredia. Metódu detektívneho preniknutia je treba

považovať za veľmi obtiažnou a náročnou profesionalitou (odbornou spôsobilosťou)

súkromného detektíva. Pre proces získavania informátora (informačného zdroja)

a následne v procesu jeho kontroly sú využívane ďalšie metódy súkromnej detektívnej

činnosti. Ide predovšetkým o metódu detektívnej kombinácie, metódu detektívneho

pozorovania (vizuálnej kontroly – sledovania), obecné metódy modelovania apod.

DETEKTÍVNA DEZINFORMÁCIA

Detektívna dezinformácia predstavuje metódu súkromnej detektívnej činnosti slúžiacej

k infiltrácií účelovo formulovanej a zámerne infiltrovanej nepravdivej správy do

záujmového prostredia (k záujmovej osobe – záujmového objektu) súkromnej

detektívnej činnosti. Táto zámerná infiltrácia nepravdivej správy sleduje konkrétny

(určitý) cieľ, ktorý je determinovaný potrebami súkromnej detektívnej práce (činnosti).

58

Mohla by byť vedená odborná diskusia o tom, či detektívna dezinformácia je formou

či metódou súkromnej detektívnej činnosti. Podľa nášho názoru ide o komplexnú

(kombinovanú či súhrnnú) metódu súkromnej detektívnej činnosti. Je treba

konštatovať, že detektívna dezinformácia je skutočne na hranici medzi metódou

a formou súkromnej detektívnej činnosti. Dezinformácia obecne znamená prienik

nepravdivej správy. Dezinformácia je základom jednej z metód spravodajskej práce

obecne policajnou činnosťou apod. a konkurenčného (komerčného) spravodajstva

taktiež. Má svoje mieste i v rámci súkromnej detektívnej činnosti. Pri použití

detektívnej dezinformácie je treba postupovať obozretne a použitie metódy a použitie

metódy detektívnej dezinformácie je nutné dôkladne zvážiť i z hľadiska, či nedôjde

k naplneniu skutkovej podstaty niektorého trestného činu napr. šírenie poplašnej

správy apod. S ohľadom na ciele súkromné detektívnej činnosti, na rozdiel od

spravodajskej činnosti, v nej sa uplatňuje ako jedna z metód spravodajská

dezinformácia, nie je detektívna dezinformácia v bežnej detektívnej činnosti príliš

frekventovanou. Nebýva ale na význame s postupne sa v rámci súkromnej detektívnej

činnosti. Rozvíjajúcim konkurenčným (komerčným) spravodajstvom. V rámci bežnej

detektívnej činnosti pripadá v úvahu najmä s realizáciou komplexnej metódy

detektívneho informačného preniknutia. Môže pripadať rovnako v úvahu v niektorých

prípadoch realizácie detektívneho rozpracovania apod.. Metóda detektívnej

dezinformácie má veľa spoločného (rad spoločných rysov) s metódou detektívnej

legendy, ale je na vyššom stupni a detektívna legenda je jednou z metód, ktoré

detektívna dezinformácia využíva. Na rozdiel od detektívnej legendy je detektívna

dezinformácia vyšším stupňom infiltrácie nepravdivé správy a taktiež je zložitejšie jej

uplatnenie (jej realizácie). Rovnako ako u detektívnej legendy je treba, aby časť

dezinformujúcej správy (dezinformácie) bola pravdivá a tvorila základ detektívnej

dezinformácie. Detektívna legenda je vlastne súčasťou detektívnej dezinformácie. Táto

pravdivá časť dezinformácie a od nej sa odvíjajúca detektívna legenda tvorí základ

detektívnej dezinformácie a sleduje určitý cieľ. Má za úlohu učiniť detektívnu

dezinformáciu ako celok vierohodnú pre objekt (prostredie, osobu) čo je v záujme

súkromnej detektívnej činnosti. Pokiaľ by detektívna dezinformácia nebudila dojem

vierohodnosti, bola by bezcenná a jej infiltrácia k záujmovému objektu súkromnej

detektívnej činnosti by bola nemožná, prípadne by priniesla opačný výsledok než aký

59

je sledovaný. Dezinformácia by sa tak stala pre zámery súkromnej detektívne činnosti

bezcennou. V súvislosti s detektívnou dezinformáciou hovoríme ako o komplexnej

metóde preto, že k realizácii tejto metódy sú využívané ďalšie metódy súkromnej

detektívnej činnosti. Ide predovšetkým o využitie metódy detektívneho informačného

preniknutia a už zmienené metódy detektívnej legendy. Metóda detektívneho

informačného preniknutia slúži k vytvoreniu nosiča dezinformáciou infiltrovanej do

záujmového prostredia detektívnej činnosti. V tejto súvislosti sa v spravodajskej

a policajnej práci hovorí o vplyvne agentúre a v rámci súkromnej detektívnej činnosti

a vplyvných informátoroch – deizinformátoroch, ktorý môžu infiltráciu dezinformácie

prevádzať vedome či nevedome (vedia, že ide o dezinformáciu alebo nevedia, že ide

o dezinformáciu). Najideálnejšie pre infiltráciu detektívnej dezinformácie je

informátor, ktorý bol získaný ako informátor pre získanie informácií o ňom sa

súkromný detektív presvedčí, že tzv. dubluje (pracuje na dve strany), nedá to poznať

a využíva takéhoto informátora ako dezinformátora. Naproti tomu metóda detektívnej

legendy slúži základ dizinformácie. Priebeh detektívnej dezinformácie je tak spravidla

sledovaný – kontrolovaný ďalšími detektívnymi metódami. Z tohto pohľadu by sa dalo

na odbornej teoretickej báze diskutovať o tom či ide o detektívnu metódu alebo formu

detektívnej činnosti. Z praktického hľadiska to ale považujeme za bezvýznamné.

Okrem toho sa domnievame, že sa jedná skutočne len o metódu byť súhrnnou či

komplexnou, pretože detektívna dezinformácia nie je cieľom detektívnej činnosti, ale

prostriedkom k dosiahnutia cieľa napr. detektívneho rozpracovania, detektívnej

previerky, konkurenčného spravodajstva, apod. Detektívna dezinformácia ako metóda

súkromnej detektívnej činnosti sa odlišuje od detektívneho ovplyvňovania (lobbyingu)

tým, že detektívny lobbying je širšieho obsahu. Detektívny lobbying je cieľom

súkromnej detektívnej činnosti, kde detektívna dezinformácia je jedným z prostriedkov

– jednou z metód slúžiacich k dosiahnutiu cieľa detektívneho ovplyvňovania, nie je

ale metódou jedinou. Metóda detektívneho informačného preniknutia v rámci

detektívnej dezinformácie má zvláštne postavenie. Spravidla jeden informátor (či

niekoľko informátorov) – dezinformátor (dezinformátori) slúži k infiltrovaniu

dezinformácie od prostredia iba v záujme súkromnej detektívnej činnosti

( konkurenčného spravodajstva). Okrem toho ďalší informátor (informátori) slúžia

k získavaniu informácií o odozve detektívnej dezinformácie v záujmovom prostredí.

60

Ide o zabezpečenie tzv. spätnej informačnej väzby. Detektívna dezinformácia prebieha

v niekoľkých fázach:

- Príprava detektívnej dezinformácie:

- Uvedomenie si zámeru sledovaného dezinformáciou

- Uvedomenie si a formulácie dezinformačného obsahu

- Formulovanie (plánovanie) detektívnej dezinformácie

- Vytipovanie dezinformačných nosičov a informačných zdrojov

- Plán priebehu realizácie detektívnej dezinformácie.

61

7 Prostriedky detektívno-pátracej činnosti

Prostriedok v z hľadiska širšieho chápania jeho významu predstavuje určitú vec, alebo

komplex vecí, prípadne opatrení, ktorými môže človek pôsobiť na predmety lebo javy.

Detektívna služba ako subjekt pôsobiaci pri ochrane záujmov detektívnej služby

(záujem ochrany detektívnej služby je determinovaný právnymi skutočnosťami

a právnymi udalosťami), môže používať len také prostriedky, ktoré nie sú zákonom

zakázané. (viď Ústava SR, zákon č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti

súkromnej bezpečnosti, zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným používaním

informačno-technických prostriedkov, trestný zákon, trestný poriadok...

Prostriedkami detektívno-pátracej činnosti sú:

a) sledovanie osôb a vecí,

b) detektívne konkurenčné spravodajstvo,

c) nástrahová a zabezpečovacia technika,

d) osoby konajúce v prospech detektívnej služby,

e) technické prostriedky určené na dokumentovanie dôkazov a konania osôb:

- rádiotechnické,

- fotografické,

- optické, mechanické.

7.1 Sledovanie osôb a vecí

Je prostriedkom DPČ, ktorý spočíva v časovo vymedzenom

- získavaní informácií k osobám, objektom a priestorom, ktoré sú predmetom

záujmu detektívnej služby,

- utajeným pozorovaním na miestach verejnosti prístupných za účelom splnenia

zadanej objednávky.

Sledovanie je možné použiť najmä

- v priebehu detektívneho rozpracovania, na zaistenie detektívnej kombinácie,

62

- pri zisťovaní stykov a kontaktov sledovaných osôb (nevera partnera, styky

a nedovolené jednania zamestnancov s konkurenciou a pod),

- odhaľovanie úkrytov osôb a vecí,

- pri vykonávaní ďalších dôkazov a úkonov detektívno-pátracej činnosti.

Sledovanie pozostáva z 3 základných častí:

a) príprava sledovania,

b) samotný výkon sledovania,

c) analýza a využitie získaných informácií.

Príprava sledovania:

- dôkladné vyhodnotenie aktuálnej detektívnej situácie,

- spresnenie cieľov sledovania (vyplývajúcich z objednávky),

- zhromažďovanie dostupných materiálov, týkajúcich sa objektu sledovania, hlavne

jeho charakterové rysy, spôsob života, denný režim, zvyky, okruh osôb, s ktorými sa

stýka a pod.

- rekognoskácia terénu, v ktorom má sledovanie prebiehať.

Výkon sledovania (dva základné postupy):

a) doprovodné sledovanie (reťazovito, vidlicovito, paralelne, obkľúčením),

b) stretovým sledovaním (trasové, etapové, priestorové).

V priebehu sledovania sú používané technické prostriedky za účelom

dokumentovania činnosti a stykov sledovanej osoby.

Analýza a využitie získaných informácií

- informácie nemožno využiť spôsobom, ktorým sa zasahuje do osobnostných,

alebo iných práv chránených zákonom,

- informácie je možné oznámiť iba osobe, ktorá uzavrela zmluvu o poskytovaní

detektívnej služby, alebo osobe ňou písomne poverenou,

- informácie je možné využiť pre potreby detektívnej služby (ak sa jedná

o spracúvanie osobných údajov na ochranu zákonných práv a právom chránených

63

záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany – objednávateľ, je nutná osobitná

registrácia informačného systému na úrade pre ochranu osobných údajov).

7.2 Detektívne konkurenčné spravodajstvo

Je špecifickým komplexným prostriedkom detektívno-pátracej činnosti, smeruje

k naplneniu potrieb a cieľov riadiaceho manažmentu a k podpore realizácie jeho

rozhodnutia.

Obsah činnosti konkurenčného spravodajstva

-Legálnym a etickým postupom zhromažďovať informácie

-Objektívna analýza informácií, ktorá sa nevyhýba nepríjemným záverom

-Zaistiť riadený tok ( distribúciu) informácií k tým ktorí rozhodujú – riadiacemu

manažmentu

Typy detektívneho konkurenčného spravodajstva:

a) OBRANNÉ KONKURENČNÉ SPRAVODAJSTVO

b) OFENZÍVNE KONKURENČNÉ SPRAVODAJSTVO

c) VPLYVNÉ KONKURENČNÉ SPRAVODAJSTVO –

LOBBY

OBRANNÉ KONKURENČNÉ SPRAVODAJSTVO:

Zaisťovanie personálnej bezpečnosti

Zaisťovanie informačnej bezpečnosti

Zaisťovanie bezpečnosti KNOW HOW

Zaisťovanie prevádzok bezpečnosti

Zaisťovanie bezpečnosti v obchodných vzťahoch

64

Ochrana proti ofenzívnemu konkurenčnému spravodajstva konkurencie, prvotnou

úlohou k tomu, aby podnikateľský subjekt mohol úspešne fungovať, je ochrániť samu

seba (ochrániť vlastný podnikateľský subjekt jeho hmotný i nehmotný majetok, Know

How apod

OFENZÍVNE KONKURENČNÉ SPRAVODAJSTVO:

- Zaisťovanie informácií potrebných pre podnikanie – pre naplnenie manažmentu

znalosti

- zaisťovanie informácií marketingového charakteru

- zisťovanie informácií o konkurencii apod., „...Budúcnosť nepatrí tým, ktorí budú

informácie produkovať alebo prenášať, ale tým, ktorí ovládnu nástroje pre ich účinné

filtrovanie, prehľadávanie a zobrazovanie v zmysluplných súvislostiach...“

VPLYVNÉ KONKURENČNÉ SPRAVODAJSTVO – LOBBY

- Získavanie informácií s cieľom presadiť sa v konkurenčnom boji,

Získavanie informácií k ochrane záujmov klienta

7.3 Nástrahová a zabezpečovacia technika

Zabezpečovacia technika je využívaná prevádzkovateľmi strážnej služby pri ochrane

majetku, prevádzkovanie takéhoto systému (zabezpečovacieho, alebo poplachového,

alebo jeho časti) je jednou z licencovaných činností v rámci prevádzkovania strážnej

služby. Z uvedeného dôvodu zabezpečovaciu techniku môže využiť detektívna služba

len v súčinnosti so strážnou službou. Pre praktický výkon výlučne detektívnej služby

budú skôr využívaní prostriedky nástrahovej techniky.

Prostriedky nástrahovej techniky sú najmä elektronické, rádiotechnické, optické,

mechanické, chemické a iné technické prostriedky, zariadenia, alebo ich súbory,

používané utajeným spôsobom.

Nástraha je mechanické, pyrotechnické, chemické alebo elektronické zariadenie, alebo

materiál, ktorý sa uvádza do činnosti pri vniknutí nepovolanej osoby do záujmového

objektu.

65

Podľa spôsobu činnosti zariadenia po jeho uvedení do chodu rozoznávame:

- mechanické alebo pyrotechnické zariadenia s výmetom nástrahovej látky na

osobu,

- mechanické, alebo elektrotechnické zariadenia, ktoré spúšťajú do činnosti

dokumentačné prostriedky (fotoaparát, kamera, magnetofón a pod.)

- mechanické, alebo elektrotechnické zariadenia, ktoré uvádzajú do činnosti

poplachové zariadenia (zvukové, svetelné, mechanické)

- elektrotechnické zariadenia, prenášajúce signál o vniknutí nepovolanej osoby

do záujmového objektu.

Nástrahové látky

Najčastejšie sú využívané:

a/ Pigmenty sú látky, ktoré sa bežne používajú v rôznych odboroch ľudskej činnosti. V

suchom stave sú to prášky veľmi jemnej štruktúry a nevýrazného sfarbenia, ktoré

majú priľnavú schopnosť ku konkrétnym predmetom.

Ako nástrahové látky je možné použiť tieto pigmenty:

- Eosin - červenohnedý prášok, dobre rozpustný vo vode, za vzniku intenzívne

červeného roztoku, ktorý v ultrafialovom svetle vykazuje svetlú červenú fluorescenciu.

Používa sa k výrobe červených atramentových ceruziek a atramentov.

- Fuchsin - hnedozelený prášok rozpustný vo vode za vzniku roztoku, ktorý je v

prechádzajúcom svetle červený, v do padajúcom svetle zelenomodrý s kovovým

leskom.

- Bromfenolový modrý prášok - rozpustný vo vode, liehu a tukoch za vzniku

intenzívne modrého sfarbenia.

b/ Indikátory - sú látky používané v analytickej chémii k zisťovaniu bodu

ekvivalencie pri titrácii. Indikátory sa vyznačujú tým, že sú za určitých podmienok

spravidla bezfarebné , alebo nevýrazne farbené. Po dosiahnutí bodu ekvivalencie sa

intenzívne zafarbujú, resp. menia svoje zafarbenie. Nanášajú sa podobne ako

pigmenty, pretože majú podobnú štruktúru a vlastnosti. Ich výhodou je, že sú v

záujmovom objekte, alebo záujmovom predmete nenápadné. K ich zafarbeniu vo

66

väčšine prípadov dochádza až v tom okamihu, keď dôjdu do styku s mydlom alebo

vodou. Ďalšou výhodou je, že nástraha po ukončení akcie nemusí byt z hľadiska

znehodnotenia záujmového predmetu zničená.

V praxi používame tieto indikátory:

- Dinitrofenol - svetložltý prášok, veľmi slabo rozpustný vo vode, v alkalickom

prostredí sa sfarbuje intenzívne do žlta.

- Fenolftalein - slabožltý prášok, málo rozpustný vo vode (známe preháňadlo), v

alkalickom prostredí sa sfarbuje intenzívne do červena.

- Tymolftalein - slabo žltý prášok rozpustný vo vode a v tukoch, v alkalickom

prostredí sa sfarbuje do modra.

c/ Reagenty - sú to látky, ktoré reagujú s niektorou zložkou potu za vzniku

intenzívneho zafarbenia pokožky. Ich všeobecnou výhodou vo väčšine prípadov

je, že k reakcii na rukách páchateľa dochádza postupne, prípadne za niekoľko hodín.

Mizne samovoľne až po niekoľkýcn dňoch. (nedá sa jednoduchým spôsobom odstrániť).

Nevýhodou je, že kontrola páchateľa je možná až po určitej dobe, a to v niektorých

prípadoch môže viest k neúspechu celej akcie.

Nástrahové látky sú:

- Ninhydrin - svetložltý prášok, ktorý reaguje s aminokyselinami, ktoré sú v pote

človeka za vzniku intenzívne červenej alebo červenofialovej farby. Je jedovatý, z toho

dôvodu nie je možné ho použiť, kde sú potraviny (používa sa aj k vyvolávaniu

daktyloskopických stôp).

- Dusičnan strieborný - po reakcii sa sfarbuje do hneda až čierna. Používa sa veľmi

zriedka.

d/ Luminiscenčné látky - jedná sa o veľkú skupinu látok, ktoré sa vyznačujú

luminiscenčnými vlastnosťami, to znamená ich prítomnosť sa dá zistiť len po ožiarení

zodpovedajúceho budiaceho žiarenia. To je ich obrovská výhoda. Najčastejšie v praxi

sa používa oxin. Jeho prítomnosť: sa zisťuje ožiarením ultrafialovými lúčmi.

Luminiscenčné látky nanášame na záujmové predmety, alebo do záujmového objektu

rovnakým spôsobom ako pigmenty a indikátory.

67

e/ Rádioaktívne látky - jedná sa o rádioaktívne izotopy, ktoré je možné zistiť na

dostatočne veľkú vzdialenosť špeciálnymi detektormi aj v tom prípade, keď sú ukryté v

špeciálne pripravených nádobách, balíkoch, batožinách a pod. (V literatúre sú

popisované prípady, kedy rádioaktívnymi izotopmi boli označené liehoviny

prepravované po železnici, páchateľ po vykradnutí zásielky liehoviny vypil, pričom táto

bola zistená v jeho tele) . Bežné rádioaktívne využitie je v galériách, v múzeách a pod.

Ako detektory sa používajú rádiometre, ktoré zaznamenávajú žiarenie do vzdialenosti

10-12 m, do hĺbky v zemi 50-70 m, do betónu 3 0 cm. Pre praktické použitie sú vhodné

rádiometre DC-3 A-72 a DC-3 B-72.

f/ Pachové látky - sú chemické zlúčeniny alebo ich zmesi, ktoré majú výrazný zápach.

Používajú sa k zvýrazneniu pachovej stopy (najčastejšie sa používa perubalzám - masť:,

ktorá sa nanesie na podlahu).

Technika nanášania nástrahovych látok na záujmové predmety

Konkrétna operatívna situácia v jednotlivých rozpracovaných prípadoch vyžaduje

znalosť: rozmanitých spôsobov použitia nástrahových látok. Najčastejšie ide o tieto

postupy:

a/ rozprašovaním práškov, alebo roztokov v uzavretých priestoroch pomocou štetcov,

alebo sprejom (označujeme väčšie priestory - pigmentami, luminiscenčné látky),

b/ na predmety, ktoré sú zabalené v papieri, resp. rôzne druhy dokumentov, peňazí a

pod. nanášame značky roztokom luminiscenčných látok,

c/ na kovové veci je vhodné nanášať nástrahovú látku štetcom alebo striekačkou,

d/ na niektoré drobnejšie kovové predmety j e možné nástrahové látky nanášať

elektrolytickou cestou (najčastejšie rádioaktívne izotopy),

e/ ak zabezpečujeme určité sypké materiály rádioaktívnym izotopom, tento je uložený

vo vrecku (polyetylén) alebo v ampulke.

Nástrahy - opatrenia vykonávané pri použití prostriedkov nástrahovej techniky

68

Prostriedky nástrahovej techniky (využíva PZ ) pri plnení svojich úloh najmä v

nasledovných opatreniach:

ARGÓN - chemická nástraha, ktorá sa používa na overenie a dokumentáciu

skutočností, že podozrivá osoba bola v záujmovom objekte, alebo nedovoleným

spôsobom manipulovala so záujmovými predmetmi.

CLONA - optická nástraha na zistenie mechanizmu páchania trestnej činnosti,

zadokumentovanie konania podozrivej osoby, alebo páchateľa v záujmovom objekte a

manipulácie so záujmovými predmetmi.

MIKRÓN - akustická nástraha na zistenie, signalizáciu a zadokumentovanie zvukov

súvisiacich s činnostnou podozrivej osoby, alebo páchateľa v záujmovom objekte,

alebo zvukov vyvolaných manipuláciou so záujmovými predmetmi.

Pri rozhodovaní a príprave použitia prostriedkov nástrahovej techniky je potrebné

uplatniť: tieto postupy a zásady:

a/ dôkladné vyhodnotenie rozpracovaného prípadu

- podrobné vyhodnotenie všetkých prípadov protispoločenskej činnosti v danom

objekte,

- stanovenie možného okruhu páchateľov, predmety ich záujmu, spôsob páchania

protispoločenskej činnosti, jej frekvenciu,

- stanovenie osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako možní spolupracovníci pri

realizácii opatrení,

- určenie spôsobu kontroly nástrahy,

- zdôvodnenie, že použitie PNT je najefektívnejšie pri odhaľovaní príslušnej

protispoločenskej činnosti a pod.,

b/ vypracovanie podrobného plánu akcie

- miesto a čas nasadenia nástrahy,

- aká nástrahová látka, alebo zariadenie bude použité,

69

- spôsob dopravy nástrahy,

- presné stanovenie spôsobu inštalácie nástrahy,

- stanovenie spôsobu kontroly nástrahy v objekte s uvedením, ako bude vykonávaná

detekcia nástrahy,

- stanovenie postupu po zistení pozitívnej detekcie (výkon detektívno-pátracích

opatrení, prípadne úkonov s uvedením, kto je zodpovedný za ich realizáciu),

- uvedenie, kto vykoná likvidáciu nástrahy a pod.,

c/ utajenosť všetkých opatrení súvisiacich s použitím PNT

- obrovskú pozornosť venovať: samotnému výberu osôb, ktoré je potrebné poučiť: o

inštalácii PNT,

d/ zriadenie oporných bodov

- ak je potreba na zabezpečenie príjmu záznamu. a ďalšieho prenosu

Pracovníci detektívnych služieb sú pred samotným nasadením nástrahy povinní

zabezpečiť tieto opatrenia:

a/ obhliadku záujmového priestoru, alebo objektu,

b/ vytypovať: a zriadiť: vhodný oporný bod vrátane vhodnej legendy spojenej s jeho

využívaním, a to tak v čase prípravy, ako aj v priebehu inštalácie a detekcie nástrahy,

c/ previerku situácie v záujmovom priestore s cieľom získať všetky potrebné údaje,

ktoré môžu mať vplyv na vykonanie akcie,

d/ možnosť konšpiratívneho preniknutia pracovníkov vykonávajúcich inštaláciu

nástrahy v záujmovom priestore a demontáž po ukončení akcie, vrátane ich

zaistenia pri týchto prácach,

e/ vyčlenenie potrebného počtu pracovníkov k priebežnej kontrole nástrahy, vrátane

ich podrobnej inštruktáže,

f/ dôkladné preverenie všetkých osôb, ktoré môžu, alebo majú prísť do styku s

nástrahou

g/ spracovanie projektu nástrahy.

70

7.4 Osoby konajúce v prospech detektívnej služby

Všeobecná a právna charakteristika osôb konajúcich v prospech detektívnej služby.

Eugéne Francois Vidocq (1775 - 1857) , Francúz, ako prvý na svete začal systematicky

používať, prostriedky a metódy operatívno-pátracej činnosti v boj i proti kriminalite,

ktoré spočívali predovšetkým v osobnom prenikaní do podsvetia (pod vhodnými

operatívnymi legendami, napr. fingované úteky, zdanlivé zatknutia, dokonca i

fingované úmrtia po splnení úloh), budovaní a využívaní siete informátorov. Bol

zakladateľom organizácie pre efektívny boj so zločinom Sureté (bezpečnosť).

Spolupráca fyzickej osoby musí byt: vedomá, na základe dobrovoľnosti. Je

nemysliteľné, aby sa pracovník detektívnej služby aj v tzv. dobrom úmysle mohol

dopustiť trestného činu cez útok na osobnú slobodu, alebo vydieraním získavať informá-

cie.

Možnosti využitia osôb konajúcich v prospech detektívnej služby

Význam osôb konajúcich v prospech detektívnej služby ako prostriedku detektívno-

pátracej činnosti (ďalej len informátor ) spočíva v širokých možnostiach jeho využitia.

1/ Získavanie informácií o zamýšľaných, pripravovaných a dokonaných protiprávnych

konaniach.

2/ Vykonávanie ofenzívnych detektívno-pátracích opatrení, napr.:

- pri vykonávaní detektívneho preverovania a šetrenia,

- k zisťovaniu prameňov dôkazných informácií,

- k ovplyvneniu osôb zúčastnených na protiprávnej činnosti, aby túto činnosť:

oznámili,

- k zavedeniu detektívnej legendy,

- pri realizovaní detektívnych kombinácií,

- k zisťovaniu a odstráneniu príčin trestnej činnosti a podmienok jej dokonania,

- pri detektívnom pozorovaní osôb alebo vecí,

- pri detektívnych prehliadkach,

71

- pri ustanovení miest úkrytov osôb a vecí, po ktorých je vykonávané pátranie,

- pri zriaďovaní oporného bodu,

- pri priamom výkone opatrení po zavedení prostriedkov nástrahovej techniky a pod.

Vytváranie a formovanie siete informátorov

Základným predpokladom efektívnej práce informátorov je ich zodpovedný a

cieľavedomý výber. Pod týmto zorným uhlom vystupuje do popredia jeden z

veľmi dôležitých faktorov ovplyvňujúcich výslednosť práce informátorov a to je

odborná vyspelosť a schopnosť príslušníkov detektívnych služieb systematicky pracovať

na tomto úseku.

Prax dokazuje, že nie každý pracovník detektívnych služieb sa vie vysporiadať

s týmito úlohami.

Pracovník detektívnej služby získava informátora podľa vlastného uváženia s

prihliadnutím na:

- detektívnu situáciu,

- rozpracované konkrétne prípady.

Z uvedeného vyplýva, že získať informátora môžeme:

a) procesom postupného získavania,

b) bez procesného postupného získavania, tzv. priame získavanie .

Získavanie informátorov nie je možné chápať ako jednorazový akt. Predstavuje komplex

dôverných detektívnych opatrení vykonávaných pracovníkmi detektívnych služieb s

cieľom získať osobu, ktorá má predpoklady plniť požiadavky v záujme detektívnej

služby.

Všeobecné postupy získavania informátorov stanovujú, že sa ich výber riadi zásadou:

- cieľavedomosti,

- schopnosti a vhodnosti,

- spoľahlivosti.

72

Cieľavedomosť, je daná potrebou vyplývajúcou z detektívnej situácie v určitej

problematike, prostredí alebo objektoch, resp. pramení z konkrétnej situácie v

rozpracovanom prípade. To znamená, že osoby sú vyberané pracovníkmi detektívnych

služieb pre plnenie konkrétnych cieľov.

Schopnosť a vhodnosť: je daná subjektívnymi a objektívnymi predpokladmi. Tieto

predpoklady spočívajú hlavne v tom, že:

- má schopnosť rozpoznať trestné a iné protiprávne konanie a vzhľadom k svojmu

pracovnému zameraniu alebo spoločenskému postaveniu má možnosť získať o

tomto konaní informácie,

- bude schopný plniť úlohy v detektívnom rozpracovaní a prípadne získavať potrebné

dokumentačné materiály,

- má vzhľadom k svojim fyzickým a psychickým vlastnostiam a prostredí, v ktorom

žije, predpoklady získavať dôveru u záujmových osôb,

- má možnosť vzhľadom k svojim osobným, rodinným a pracovným pomerom plniť

stanovené úlohy a uskutočňovať konšpiratívny styk.

Na základe uvedeného môžeme požiadavky vyplývajúce z tejto zásady rozdeliť do

dvoch skupín:

a) subjektívne možnosti (psychické, vôľové rysy osobnosti):

- všímavosť,

- spoločenskosť (schopnosť nadviazať kontakt, získať dôveru)

- disciplinovanosť,

- umenie zachovať tajomstvo,

- nepodliehať panike a pod.,

b) objektívne možnosti:

- postavenie osoby v skupine,

- pracovné zaradenie,

- rodinné pomery,

- možnosti jeho zavedenia a vyvedenia z prípadu a pod.

73

Ak osobu získavame k spolupráci za situácie, kedy bude ako informátor plniť úlohy

pri detektívnom rozpracovaní osôb podozrivých z prípravy alebo dokonaného

trestného činu, musí pracovník detektívnych služieb už pri výbere brať do úvahy

alternatívnu možnosť jeho neskoršieho vyvedenia z rozpracovaného prípadu. Nie je

totiž možné vybrať a získať pre spoluprácu takú osobu, kde by tento predpoklad nebol

splnený.

Spoľahlivosť je závislá na charakterových vlastnostiach osoby a z nich

vyplývajúcich záruk, že nevyzradí spoluprácu a ani ju nezneužije vo svoj prospech.

Spoľahlivosti osôb a ich aktivita pri plnení úloh v prospech detektívnej služby je priamo

determinovaná ich osobnou motiváciou k spolupráci.

Motívmi k spolupráci môžu byt:

- egoizmus - veľmi veľká skupina osôb je motivovaná vidinou zisku, ktorý získajú

za svoju priamu pomoc od detektívnej služby,

- agresívna motivácia - snaha pomstiť sa niekomu, napr. priamo

z kriminálnej scény, pomstiť sa konkurencii, dealerovi a pod.,

- sociálna motivácia - osoby takto motivované poznajú spoločenskú

nebezpečnosť kriminality, Dobre nadviazané kontakty a spoločné dosiahnutie

pozitívnych výsledkov sú v mnohých prípadoch na obidvoch stranách podnetom pre

pokračujúcu spoluprácu,

- preso ciálna motivácia - osoba pozná následky kriminality, následky vidí napr. na

svojich deťoch, ktoré podľahli drogám, preto sa snaží zabrániť prípadným ďalším

škodlivým následkom,

Doba spolupráce s informátorom nie je časovo obmedzená. O prerušení, obnovení

alebo ukončení spolupráce rozhoduje pracovník detektívnej služby, ktorý udržiava styk

s informátorom. Styk s informátorom sa utajuje pred nepovolanou osobou, udržiava

ho len detektívny pracovník, pričom vychádza z detektívnej situácie, možností

informátora a potreby zabezpečenia jeho ochrany.

Pri voľbe miesta styku s informátorom sa prihliada na jeho spoločenské postavenie,

pracovné zaradenie, prípadne na jeho osobné a rodinné pomery.

74

Spôsoby styku s informátorom

V praxi najčastejšie sú volené nasledovné spôsoby kontaktu s informátorom:

- osobné,

- poštou,

- telefonické, fax, ďalekopis,

- mŕtva schránka.

Pri voľbe styku je potrebné prihliadať na dodržanie nasledovných zásad:

- bezpečnosti - vylučuje dekonšpiráciu,

- spoľahlivosti - stálosť, neprerušená spolupráca,

- včasnosti - zaistenie výmeny informácií a materiálov v lehotách dostatočných pre

potrebnú realizáciu

Zaistenie detektívneho rozpracovania informátormi

Veľmi účinným, pomerne rozšíreným, nie však bezproblémovým detektívno-

taktickým opatrením je zaistenie detektívneho rozpracovania informátorom

(informátormi).

Základným predpokladom získavania záujmových informácií je schopnosť

informátora nadväzovať priame kontakty s rozpracovanými osobami, vytvárať a

prehlbovať dôverné vzťahy s nimi, zžiť sa s prostredím do tej miery, že informátor nie je

z tohto prostredia vylúčený, ale si získava pozície člena skupiny. Je to schopnosť

informátora o schopnosť nadväzoval: kontakt s ľuďmi a správne adekvátne sa chovať

v záujmovom prostredí.

Za nemenej významné považujeme, čo s potrebou pôsobenia v určitom prostredí

úzko súvisí, potrebu zachovať pravidlá konšpirácie. Jedná sa predovšetkým o

cieľavedomú výchovu a riadenie informátora tak, aby bol pripravený na možný

vznik vyhrotených situácií, hlavne na "preverovanie" rozpracovanými osobami, aby bol

schopný účinne čeliť, takýmto situáciám.

Informátorovi musí byt určená presná línia chovania, v rámci ktorej musí byť

rátané s neprípustnosťou provokácie. Ukladané úlohy, v ktorých sú vyjadrené

75

požiadavky na informátora, musia vychádzať zo znalosti a potrieb prípadu, musia

byť konkrétne a zrozumiteľné a musia zodpovedať možnostiam a schopnostiam

informátora. Z uvedeného vyplýva, že úspech detektívneho rozpracovania závisí do

značnej miery na tom, nakoľko sa podarí zaistiť preniknutie informátora do prostredia

rozpracovaných osôb a nadviazať dôverný vzťah medzi informátorom a

rozpracovanými osobami.

Základnou otázkou je, či informátor má dôveru rozpracovaných osôb, či je s nimi v

častom styku, či má dostatočný prehľad o udalosti, ktorá je predmetom

detektívneho rozpracov ania .

Získať takéhoto informátora nie je ľahké, často je k tomu potrebné vyvinúť značné

úsilie. V celom rade prípadov býva potrebné získať pre túto úlohu niektorého z

druhoradých členov záujmovej skupiny osôb. V prvom rade je potrebné určiť, či

rozhodnutie o jeho získaní ako informátora môže významne napomôcť splneniu

objednávky.

Preto je potrebné pri zaistení detektívneho rozpracovania počítať od samého začiatku s

informátormi a vytvárať k tomu vhodné podmienky. Jedná sa v podstate o vytvorenie

situácie, kedy informátor (prípadne viacerí) je umiestnený v záujmovom prostredí,

má dôveru rozpracovaných a im blízkych osôb a môže teda získavať informácie

detektívneho záujmu, prípadne plniť iné úlohy podľa vzniknutej potreby.

Priame využitie informátorov nie je možné ani potrebné v každom prípade

detektívneho rozpracovania. Je potrebné individuálne , podľa konkrétnych podmienok

a potrieb.

V praxi rozoznávame dva základné spôsoby zaistenia detektívneho rozpracovania

informátormi:

1/ zavedenie do prípadu detektívneho rozpracovania informátora , ktorý už spolupracuje

2/ získanie nového informátora z osôb, ktoré majú dôverný styk s rozpracovanými

osobami, alebo k nim majú veľmi blízky vzťah, takže môžu tieto styky pomerne

ľahko nadviazať.

Skúmať a hodnotiť prednosti i nevýhody každého z uvedených spôsobov musí

vychádzať predovšetkým zo znalosti konkrétnej situácie prípadu. To znamená skúmať

v prvom rade objekty rozpracovania.

76

.Môže sa totiž jednať o "voľné" (zločinecké) zoskupenie osôb, ktoré spojuje len

čiastočný spoločný záujem, napr. získavanie finančných prostriedkov páchaním

spoločensky menej závažnej trestnej činnosti, teda o neuzavretú skupinu, ku ktorej je v

podstate možné sa pomerne ľahko "pripojiť“.

Opakom je pevná, uzavretá skupina s uznávaným vodcom, vlastnou vnútornou

štruktúrou, s vymedzením miesta každého člena skupiny. Takáto skupina je spojená

okrem páchania spravidla závažnej trestnej činnosti skupinovými mnohokrát

sankciovateľnými normami, zvláštnou stupnicou hodnôt, osobou uznávaného vodcu

alebo podobne. Vstúpiť do nej nie je ľahké, spravidla to býva spojené so zvláštnou

skúšobnou procedúrou. V určitých konfliktných situáciách je to mnohokrát priamo

nemožné .

77

8 KRIMINALISTIKA V PRAXI SÚKROMNÝCH

DETEKTÍVNMYCH SLUŽIEB

Podľa platnej právnej úpravy súkromný detektív nepoužíva zvláštnu ochranu (ako

verejný činiteľ), ani nemá iné právomoci , ako bežný občan. V praxi to znamená, že pri

držaní a nosení zbrane sa riadi zákonom o zbraniach a strelive a pri použití zbrane je

povinný rešpektovať ustanovenia trestného zákona o nutnej obrane a krajnej núdzi,

rovnako pri zadržaní a predvádzaní osôb, príslušné ustanovenia občianskeho zákona.

Vzhľadom k tomu, že väčšina kriminalistických technických prostriedkov a metód má

uplatnenie pri dokazovaní v trestnom riadení, je nutné pripomenúť i právne postavenie

súkromného detektíva v procese dokazovania. Súkromný detektív je z hľadiska

trestného poriadku, pokiaľ nie je sám obvineným alebo poškodeným, v postavení

svedka, na ktorého sa vzťahujú práva a povinnosti podľa ustanovení § 127 a nasl. Tr.

poriadku. Súkromný detektív sa vo svojej činnosti môže dozvedieť o trestnom čine skôr

ako orgány činné v trestnom konaní. Musí preto rešpektovať i ustanovenia § 340, § 341

Trestného zákona (neoznámenie trestného činu, neprekazenie trestného činu), pretože

inak sa sám vystavuje nebezpečenstvu trestného postihu.

Vzhľadom k tomu, že niektoré kriminalistické úkony sú z hľadiska trestného

procesu neopakovateľné ( napr. rekognícia ), nie je vhodné aby ich vykonávali

súkromní detektívi, a to ani za predpokladu, že uvedenú metódu odborne zvládnu.

Vykonaním úkonu mimo zákon predpísanou formou, tento dôkaz prakticky znehodnotí

a pre trestné konanie urobí nepoužiteľným. Preto je dôležité, aby súkromný detektív

dobre ovládal jednotlivé kriminalistické metódy, bol si vedomý ich významu pre proces

dokazovania a poznal spôsob zabezpečenia (zafixovania) stôp získaných pri vlastnej

detektívnej činnosti, aby mohli byť ďalej použité ako dôkazový prostriedok.

78

Jednou z hlavných úloh kriminalistov je obhliadnutie miesta trestného činu a preto

kladie dôraz na zabezpečenie miesta trestného činu proti znehodnoteniu stôp

a zaneseniu ďalších stôp nepovolanými osobami.

Náročnosť práce súkromného detektíva je daná tým, že jeho činnosť je upravená

zákonom len rámcovo a že vo vzťahu ku svojmu zákazníkovi je viazaný zmluvou

uzatvorenou v súlade s občianskym alebo obchodným zákonníkom. Pri splnení

podmienok tejto zmluvy mu môže hroziť nebezpečenstvo stretu s ustanoveniami

trestného zákona. Znalosť kriminalistických metód v práci mu umožní vyhnúť sa

nebezpečenstvu tohto stretu a zároveň mu zaistí kvalifikovaný prístup k plneniu

pracovných úloh.

8.1 Kriminalistická fotografia

Podstatnou súčasťou každej vednej disciplíny je dokumentovanie priebehu jednotlivých

fáz i výsledkov najrôznejších procesov. Toto platí i pre kriminalistiku v aplikácii na

prácu súkromného detektíva, keď v procese objasňovania, vyšetrovania

a predchádzania trestnej a inej činnosti sú zisťované okolnosti a informácie významné

pre celý tento proces. Tieto informácie a ich nositelia sú zisťované rôznymi metódami.

Pre ďalšie rozhodovanie v konkrétnych prípadoch nestačia však tieto informácie a ich

nositeľov zistiť, je treba ich vhodným spôsobom zaistiť a to predpokladá i dokonalú

technickú dokumentáciu.

Kriminalisticko-technická dokumentácia je jedným z najdôležitejších trvalých

a objektívnych informácií. Súčasne je aj obrazom o priebehu a výsledku časovej,

priestorovej a za určitých podmienok urobených činností a úkonov a obrazom

o použitých kriminalistických metódach a prostriedkov fixácie priebehu a výsledku

týchto činností.

Obvyklými spôsobmi dokumentácie v kriminalistickej praktickej činnosti sú protokol,

fotografická a topografická dokumentácia, pričom sa v praxi začínajú presadzovať i iné

dokumentačné metódy (videonahrávka).

79

Kriminalistická fotografia je jedným z najdôležitejších a najrozšírenejších zdrojov

trvalých a objektívnych informácií. Stala sa jednou z najdôležitejších foriem fixácie

materiálnych znakov skúmaných situáciou, priebehom ich jednotlivých fáz i výsledkom

najrôznejších procesov, jednotlivých objektov alebo ich častí. Umožňuje objektívne

posúdenie všetkých dôležitých okolností a súčasne podáva názornú, neskreslenú

predstavu o skutočnostiach, ktoré boli touto metódou fixované. Jedná sa o metódu,

ktorá je súkromnými detektívmi používaná najčastejšie zo všetkých kriminalistických

metód.

Kriminalistická fotografia predstavuje súhrn rôznych zvláštnych spôsobov

fotografovania pri kriminalistickom skúmaní stôp a vecných dôkazov s cieľom

objektívne fixovať danú materiálnu situáciu a jej jednotlivé prvky. Tým súčasne

kriminalistická fotografia značne zvyšuje i efektívnosť zisťovania skutkových

okolností, uľahčuje operatívnu pátraciu i znaleckú a expertíznu činnosť.

Veľmi často je nedeliteľnou súčasťou fyzikálnych a iných procesov a mnoho

kriminalisticko-technických a expertíznych skúmaní by bolo bez použitia fotografie

v podstate neuskutočniteľných.

Na rozdiel od iných metód skúmania ( napr. popisovania), dovoľujú kriminalistické

metódy s vysokou presnosťou úplne a názorne zafixovať napr. situáciu na mieste

udalosti, rôzne materiálne stopy, vecné dôkazy a pod. Ďalšou a menej významnou

prednosťou fotografických prostriedkov fixácie je, že na rozdiel od niektorých iných

metód a prostriedkov skúmania neporušujú a nepoškodzujú skúmaný objekt. Tým sa

kriminalistická fotografia stáva základným prostriedkom fixácie a skúmania

materiálnych znakov trestného činu a jeho jednotlivých prvkov.

V práci súkromného detektíva bude najčastejšie prichádzať do úvahy spracovanie

dokumentačných snímkov miesta činu.

Podľa rozsahu záberu rozlišujeme orientačnú, prehľadnú, polodetailnú, detailnú

fotografiu. Farebné snímky sú  pôsobivejšie i reálnejšie. Mnoho dôležitých stôp na

mieste udalosti môže dostatočne vyniknúť iba na farebnej fotografii.

Využitie špeciálnych fotografických metód

Špeciálne kriminalistické fotografické metódy využívané v priebehu rôznych

kriminalisticko-technických a expertíznych skúmaniach umožňujú zvýšenie

80

rozlišovacej schopnosti nad hranicou dosahovanou ľudským okom. Do tejto skupiny

radíme: fotografie rôznych druhov neviditeľného žiarenia, fotografické metódy

zvyšovania kontrastu, fotografie pri zvláštnych spôsoboch osvetlenia a ostatné

špeciálne metódy a spôsoby.

Neviditeľné žiarenie, predovšetkým infračervené a ultrafialové, umožňujú zistiť na

skúmaných objektoch také zvláštnosti, ktoré by pri skúmaní týchto objektov vo

viditeľnom svetle nemohli byť vôbec zistené.

Fotografia v infračervenom žiarení

Fotografia v infračervenom žiarení sa uplatňuje tam, kde sa dá využiť značnej

prenikavosti infračervených lúčov a ich súčasnej pohltivosti, resp. odrazivosti odlišnej

od viditeľného svetla.

Uplatňuje zvlášť v grafických expertízach dokumentov, pri čítaní textov prekrytých

buď prelepením alebo poliatím atramentu či preškrtaných písacími prostriedkami.

Podmienkou úspešného prečítania zakrytého textu je, aby prekrývajúci prostriedok bol

pre infračervené lúče priestupný a naopak, aby zisťovaný zápis bol vyhotovený takým

písacím prostriedkom, ktorý infračervené žiarenie v maximálnej miere pohlcuje a teda

neodráža.

Infračervené žiarenie sa dá ďalej použiť pri dešifrovaní zle čitateľných alebo

celkom nečitateľných pečiatok na poštových zásielkach, v dokladoch alebo

dokumentoch k rozlíšeniu tekutých alebo pevných písacích prostriedkov , alebo

dve rôzne na prvý pohľad však zhodne vyzerajúce písacie prostriedky sa budú pri

ožiarení jednoznačne odlišovať. Tak sa dá dokázať, že časť dokumentov bola

napísaná iným písacím prostriedkom ako ostávajúca časť textu dokumentu. To platí pre

atramenty, náplne guličkových pier a rôzne pastelové ceruzky. Spoľahlivo sa však nedá

v tomto žiarení odlíšiť ťahy ceruzkou, obsahujúcou grafit.

S úspechom sa dá infračervené žiarenie v kombinácii s červeným filtrom použiť v

expertízach spálených a zuhoľnatených dokumentov alebo listín. Ceruzkou popísané

miesta vyniknú tak zreteľne, že sa dajú z väčšej časti prečítať.

V krimianalisticko-balistickej expertíze ukáže snímok zhotovený v infračervenom

žiarení temné miesto v okolí vstrelu spôsobeného z malej vzdialenosti a to ako na koži,

tak aj na textile.

81

Snímky najrôznejších materiálov, dreva, textilu, oleja a pod., zhotovené na emulziách

citlivých k infračervenému žiareniu, zreteľne ukážu rozdielnosť zdanlivo zhodných

vzoriek materiálov.

Vysokú prenikavosť infračerveného žiarenia hmlou, parou alebo prašným prostredím

možno využiť pri orientačných snímkach miesta činu a iných udalostí. Tým sa dá

docieliť, že najmä viac vzdialené miesta terénu, ktoré sa na bežných snímkach strácajú

a sú nezreteľné, sú na infračervenom materiáli rovnako zreteľné a prekreslené ako

najbližšie okolie.

Fotografie pri zvláštnych spôsoboch osvetlenia

I viditeľné svetlo poskytuje kriminalisticko-technickej fotografii cenné možnosti

v prípadoch , kde je použité vhodným spôsobom. K najobvyklejším a najčastejšie

využívaným metódam patrí:

a) fotografia pri šikmom osvetlení

b) fotografia v prechádzajúcom svetle

Fotografia pri šikmom osvetlení

Jej princíp spočíva v tom, že zdroj svetla ( buď obyčajná osvetľovacia lampa alebo

lepšie špeciálna lampa so svetelnými lúčmi vychádzajúcimi štrbinou) je umiestnený

tak, aby osvetľoval skúmaný objekt veľmi šikmo, t.j. aby svetelné lúče boli len málo

odklonené od skúmanej roviny objektu. Tým aj najmenšia nerovnosť cloní niektoré

lúče a spôsobuje tak tieň. Najčastejšie využitie tejto metódy je pri skúmaní dokumentov

s pretlačenými stopami vzniknutými pri písaní, ale tiež pri fotografovaní plastických

daktyloskopických stôp, plastických trasologických stôp, skĺznutých a iných stôp

v mechanoskopii, pri makrofotografii stôp na dne vystrelenej nábojnice, pri

dokumentácií hrubej štruktúry drevených i kovových úlomkov, nástrojov a ich úlomkov

a ďalších.

Fotografia v prechádzajúcom svetle

Ide o jednoduchý spôsob používaný predovšetkým pri expertíze dokumentov, jeho

princíp spočíva v tom, že osvetlený zdroj kolmo osvetľuje sklenenú matnicu, na ktorej

leží skúmaný dokument alebo listina. Fotografický prístroj umiestnený nad

82

dokumentom fixuje presvetlený obraz, na ňom sa predovšetkým mechanickým

spôsobom porušené miesto javí svetlejšie.

Fotografovanie živých osôb, mŕtvol, stôp vecných dôkazov:

Kriminalistická fotografia živých osôb a mŕtvol sa robí za účelom fixácie ich podoby

a zhotovuje sa jednak k identifikácii a jednak k pátracím účelom.

Fotografie živých osôb

Fotografovanie sa povinne vzťahuje na všetky živé osoby, ktoré podľa platných

predpisov súčasne podliehajú daktyloskopovaniu. Fotografovaná osoba musí byť riadne

oblečená a upravená tak, ako sa  spravidla objavuje na verejnosti. Nie je prípustné pre

tieto účely fotografovať osoby napr. v pracovnom alebo väzenskom oblečení.

Fotografovanie mŕtvol pre poznávacie účely

Okrem snímku mŕtvol na miestach činu sa vždy musí urobiť aj fotografia mŕtvoly pre

poznávacie účely – identifikačná fotografia. Dokumentačná fotografia dokumentuje

nájdenú mŕtvolu v pôvodnom stave, v ktorom bola nájdená. Identifikačná fotografia má

zaznamenať podobu mŕtveho pokiaľ možno, ako vyzeral v skutočnosti.

Fotografie stôp a vecných dôkazov

Stopy odtlačkov prstov na mieste činu sa najvhodnejšie fotografujú v merítku 1:1 alebo

vo dvoj – až trojnásobnom zväčšení s priložením merítkom.

Objemové ( plastické ) daktyloskopické stopy sa fotografujú pri osvetlení skoro v smere

uhlopriečky. Obtiažne sa fotografujú potné a mastné odtlačky prstov alebo sú samé

o seba málo kontrastné. K dosadeniu potrebného kontrastu je potrebné použiť špeciálne

osvetlenie, a pretože sa prípad od prípadu líši, odporúča sa preto vždy vyskúšať

niekoľko spôsobov.

Stopy obuvi a dopravných prostriedkov sa fotografujú pokiaľ možno v najväčšom

merítku a vždy s priložením merítkom. Uhol šikmého tieňového osvetlenia pri

fotografovaní plastických stôp je závislý na hĺbke reliéfu stopy. Stopy nástrojov

vlámania sú spravidla podľa mechanizmu vzniku stopy objemové (dynamické

a plastické), preto sa fotografujú pri šikmom osvetlení, ktorého smer a uhol je daný

83

orientáciou a hĺbkou stopy. Stopy nástrojov vlámania sa dokumentujú najprv ako

polodetailné fotografie a potom ako detailné, zväčšené a s priložením merítkom.

8.2. Kriminalistická biológia

Kriminalistická biológia rieši celý rad zložitých otázok spojených s vyhľadávaním,

zaisťovaním, zasielaním a skúmaním najrôznejších druhov biologických stôp

a porovnávacích materiálov pochádzajúcich z organizmov ľudí alebo zvierat.

Najväčší význam z kriminalistického hľadiska majú biologické stopy ľudského

pôvodu.

Biologické stopy môžeme rozdeliť na tieto hlavné druhy:

Krv, krvné stopy, sliny, pot, slzy, ejakulát, a spermie, plodová voda, materské mlieko,

mozgomiešny mok a vnútrokĺbová tekutina, žalúdočný obsah, časti tkaniva, moč, lajno,

vlasy a chlpy ( trichologický materiál), zuby, kosti a ich úlomky, kostrové nálezy,

zvieracie materiály, rastlinné materiály a ďalšie sporadicky sa vyskytujúce druhy

biologických stôp.

Vyhľadávanie a zaisťovanie biologických stôp

Vyhľadávanie biologických stôp je náročná práca vyžadujúca odborné znalosti

a trpezlivý postup pri prehliadke jednotlivých miest a predmetov. Niektoré biologické

stopy ( krv, časti tkaniva, výkal, kosti) sú z pravidla okamžite pre svoj typický vzhľad

alebo zápach zistiteľné, iné ( moč, pot, sliny, ejakulát) sa dajú nájsť až po starostlivom

obhliadnutí, ďalšie biologické stopy, pokiaľ sú prítomné v malom množstve, nie sú

mnohokrát viditeľné a ich prítomnosť na určitých miestach sa dá len predpokladať.

Krv sa najčastejšie nachádza na povrchu terénu, v miestnostiach na podlahe, stenách

i stropoch a všetkých prítomných predmetoch, v iných tekutinách, v odevných

súčiastkach a na tele osôb a mŕtvol. Najčastejšie podoby krvi sú zaschnuté ( suché),

menej často ako krv tekutá.

Sliny sa nachádzajú na vreckovkách, odevných súčiastkach, posteľnej bielizni,

nedopalkoch cigariet, cigár, náustkoch fajok, na zalepených chlopniach dopisných

84

obálok, na nalepených poštových známkach a nálepkách, v prípade odpľutia

kdekoľvek. Vo väčšine prípadov sú nájdené už zaschnuté sliny.

Pot sa nachádza najčastejšie na spodnej bielizni a ďalších odevných súčiastkach, vo

väčšom množstve v podpazuší alebo v okolí pohlavných orgánov. Ďalej sa často

nachádza v rukaviciach, pokrývkach hlavy a na vreckovkách. Vyskytuje sa

v kriminalistickej praxi skoro výhradne vo forme zaschnutých škvŕn, ktoré majú

niekedy belavé okraje tvorene soľou a ďalšími látkami, ktoré ostali po odparení vody

z potu.

Ejakulát sa nachádza najčastejšie na povrchu tela mužov i žien, na spodnej bielizni

mužov a žien, posteľnej bielizni, vreckovkách, v použitých prezervatívoch, v pošvovom

výtere a v bezprostrednom okolí miest, na ktorých došlo k súloži, prípadne k onánii.

Škvrny od ejakulátu sú typické svojím škrobovým charakterom, v praxi sa nachádzajú

škvrny suché, tak vlhké, v niektorých prípadoch sa dá zaistiť i tekutý ejakulát.

Plodová voda sa nachádza na miestach pôrodu, poprípade potratu, osobnej bielizni,

uterákoch a na najrôznejších miestach, kde došlo k odlúčeniu plodovej vody pred

pôrodom. Vyskytuje sa ako v tekutom, tak aj zaschnutom stave.

Materské mlieko sa nachádza v okolí úst kojencov, na ich bielizni, na spodnej bielizni

( podprsenkách ) kojacich žien, v podobe odsatého alebo odstreknutého mlieka

kdekoľvek. Nachádza sa v podobe zaschnutých škvŕn, tak aj ako tekuté mlieko.

Moč sa nachádza najčastejšie vo forme škvŕn na spojnej bielizni, posteľnej bielizni,

vzácne ako tekutá v rôznych nádobách.

Výkal sa nachádza vo forme oteru na osobnej alebo posteľnej bielizni, v okolí ritného

otvoru, menej často vo väčšom množstve na miestach činu alebo v blízkosti mŕtvol.

Vlasy a chlpy sa nachádzajú na najrôznejších odevných súčiastkach, pokrývkach hlavy,

na dopravných prostriedkoch, ne čalúnenom nábytku, v hrebeňoch, kefkách, na

nástrojoch použitých ku spáchaniu trestnej činnosti. Nachádzajú sa ako vlasy a chlpy

celé, tak aj ich fragmenty.

Kosti a kostrové nálezy sa nachádzajú voľne a kdekoľvek v teréne, pri výkopových

prácach, vzácne pri iných príležitostiach.

Vyhľadávanie biologických stôp, jeho postup a metodika sa riadi charakterom

objektu, na ktorom, poprípade v ktorom sa vyhľadávanie vykonáva.

85

Vo voľnom teréne sa najprv prehliadnu prístupové cesty, aby nedošlo k znehodnoteniu

prípadných stôp pri pohybe jednotlivých osôb. Potom sa opatrne prehliadajú objekty, na

ktorých sa dá predpokladať prítomnosť biologických stôp.

Vyhľadávanie biologických stôp v uzavretých priestoroch je ľahšie ako vo voľnom

teréne. Určitou výhodou je tá skutočnosť, že biologické stopy v uzavretých priestoroch

nepodliehajú tak rýchlym zmenám, ako vo voľnom teréne.

Vyhľadávanie biologických stôp na tele ľudí sa vykonáva spravidla za účasti lekára.

Pokiaľ nie je možná účasť lekára zaistiť a vec nestrpí odklad, je treba vyhľadávanie

biologických stôp prevádzať s pomocou osoby rovnakého pohlavia. Vyhľadávanie

biologických stôp na mŕtvolách je spravidla záležitosťou súdneho lekára.

Častými nositeľmi biologických stôp sú najrôznejšie odevné súčiastky.

Vyhľadávanie sa prenechá znalcovi, ktorý skúšku vykoná v laboratórnych

podmienkach.

Pre zaisťovanie biologických stôp platia nasledujúce špecifické pravidlá:

- biologických stôp sa nikdy nedotýkame holou rukou,

- vo väčších prípadoch, keď je to technicky možne, zaisťujeme celé predmety, ktoré sú

nositeľmi biologických stôp,

- v ostatných prípadoch biologické stopy vhodným spôsobom zoberieme

z podkladového materiálu pomocou dokonale čistých nástrojov a zaisťujeme ich do

dokonale čistých obalov,

- predmety s biologickými stopami zasielame ku skúmaniu suché, nie vlhké alebo

dokonca mokré,

- pretože vizuálne nie je možné zistiť, či všetky nájdené stopy biologického pôvodu

pochádzajú od jedného jedinca, snažíme sa zaistiť všetky vyhľadané biologické stopy

oddelene.

Najčastejšie zaisťovanými biologickými stopami sú stopy krvné.

Tie je možné vziať z rôznych podkladov v podstate dvomi spôsobmi:

1. mechanicky

2. fyzikálne

Mechanický spôsob odoberania krvných stôp spočíva v odlúpnutí krvného materiálu

od podložky. Na hladkých plochách ( sklo, leštený nábytok, hladký kov, hladký

kameň) sa škvrna odlúpne tak, že sa pod ňu opatrne vsunie ihla, ostrý nožík, skalpel

86

apod. Z predmetov s nerovným povrchom ( steny, podlahy, dosky, tehly) sa krvné stopy

zoškrabúvajú pomocou noža, skalpelu, alebo iného ostrého nástroja. Pri všetkých

mechanických spôsoboch zaisťovania krvných stôp je potrebné dbať, aby nástroj po

zaistení krvnej stopy bol dokonale očistený pred zaisťovaním kontrolných vzoriek

podkladových materiálov, lepšie je však použitie iného, dokonale čistého nástroja.

Fyzikálny spôsob zaisťovania krvných stôp spočíva najprv v prevedení krvného

materiálu do roztoku, resp. suspenzie. Táto suspenzia sa nasaje do vhodného čistého

materiálu ( gázy, cigaretového papierika, buničnej vaty, bavlnenej textílie), usuší sa

a zašle sa k skúmaniu.

Preprava biologických materiálov z miesta nálezu a zaistenia k expertíze musí byť

čo najrýchlejšia a voči biologickým materiálom čo najšetrnejšia. Materiály je

potrebné prepravovať tak, aby na nich nepôsobilo nadmerné teplo a slnečné žiarenie,

aby nemohlo dôjsť k ich odobratiu, rozliatiu apod. Jednotlivé stopy musia byť tak

označené, napríklad len provizórne, aby nedošlo k ich zámene, jednotlivé odevné

súčiastky musia byť od seba navzájom oddelené.

Biologické stopy sa skúmajú špecifickými metódami v laboratórnych podmienkach,

preto je možné predpokladať, že súkromný detektív pri ich nájdení nebude sám

vykonávať zaisťovanie a prepravu k expertíze, zvlášť, ak pôjde o podozrenie z trestnej

činnosti.

8.3 Portrétna identifikácia

8.3.1 Popisovanie osôb a význam popisu

Portrétnou identifikáciou osôb rozumieme zisťovanie totožnosti osoby podľa jej

vonkajších znakov, ktoré sú relatívne stále.

Vonkajšie znaky osôb môžeme rozdeliť na:

a) statické ( anatomické ) znaky, ktoré sú dané stavbou jednotlivých častí tela,

predovšetkým tvárou. Možno ich zisťovať a popisovať, keď je popisovaná osoba

v kľude.

87

b) dynamické ( funkčné ) znaky, ktoré sa hodnotia len pri pohybe osoby a sú

prejavom dynamického stereotypu. Patrí sem napr. spôsob chôdze, gestikulácia, spôsob

rozhovoru apod.

V kriminalistickej praxi sa portrétna identifikácia a jej identifikačný prostriedok

(vonkajšie znaky osôb) realizuje v podstate pri plnení týchto úloh:

a) pátranie po osobách,

b) identifikácia osôb ( živých i mŕtvych)

c) zisťovanie totožnosti osôb, ktoré nemôžu alebo nechcú preukázať svoju totožnosť

d) zisťovanie totožnosti neznámej mŕtvoly

Pri identifikácii osôb sa v praxi prevádzajú tieto kriminalistické úkony:

a) identifikácia osoby ( páchateľa) inou laickou osobou ( svedkom, poškodeným),

b) identifikácia mŕtvoly neznámej totožnosti laickou osobou ( príbuzným a známym ),

c) identifikácia mŕtvoly neznámej totožnosti znalcom,

d) identifikácia osoby znalcom podľa fotografii

Podľa spôsobu, akým sa uskutočňuje popis osoby, rozlišujeme:

a) popis úradný,

b) popis laický.

Popis úradný – vyhotovuje ho úradná osoba, s pravidla kriminalistický technik,

špeciálne k tomu vyškolený. Táto činnosť vyžaduje schopnosť cieľavedomého,

sústredeného pozorovania a vnímaní jednotlivých charakteristických znakov

a podrobnú znalosť terminológie k čo najpresnejšiemu a jednoznačnému vystihnutia

jednotlivých charakteristických znakov.

Výhodou úradného popisu je, že ten, kto ho vypracováva, má možnosť si popisovanú

osobou

prehliadnuť dôkladne a zblízka, za denného svetla a zo všetkých strán. Môže

s popisovanou osobou hovoriť a sledovať spôsob reči, môže behom pobytu v miestnosti

sledovať spôsob chôdze, gestikuláciu apod.

Aby boli subjektívne vznikajúce rozdiely odstránené alebo aspoň znížené na čo

najmenšiu mieru, bol vypracovaný jednotný systém popisovania osôb.

88

Úradný opis obsahuje tieto údaje:

Telesná výška, telesná hmotnosť, postava, zdanlivo starí, tvar lebky, tvár, vlasy, čelo,

obočie, oči, uši, nos, fúzy, ústa, pery, zuby, brada, ruky, nohy, chôdza a  držanie tela,

spôsob reči a znalosť jazyka, zvláštne znamenia a tetovania.

Popis laický sa získava výsluchom osoby – laika ( spravidla svedka, poškodeného)

k popisu inej osoby ( páchateľa). Laickým popisom je aj popis prevedený súkromným

detektívom.

Vypočúvajúci sa musí snažiť o získanie čo najpresnejšieho popisu všetkých vonkajších

znakov a zvláštnych znamení a údaje svedka potom previesť do terminológie úradného

opisu. Na kvalitu získaného opisu majú vplyv rôzne okolnosti, ktoré môžeme rozdeliť

na objektívne a subjektívne.

Objektívne sú také vonkajšie vplyvy, ktoré existujú nezávislé na vôli a vnímaní ľudí.

Dôležitú rolu hrá napr. vzdialenosť, z akej bola opisovaná osoba pozorovaná,

viditeľnosť, doba a smer pozorovania.

Subjektívne sú také vplyvy, ktoré sú dané vlastnosťami a schopnosťami ľudí,

predovšetkým vypočúvaného. Je to predovšetkým schopnosť presne vnímať, viditeľne

podržať v pamäti a neskôr neskreslene reprodukovať. Značne sa tu uplatňuje

i vyjadrovacia schopnosť svedka a niektoré ďalšie vplyvy.

Ak je viac svedkov, ktorí prišli s páchateľom do styku, je nutné zabrániť ich vzájomnej

diskusii, a to predovšetkým k popisu páchateľa.

Keď získame čo najpresnejší popis páchateľa, môžeme pristúpiť k zostavovaniu

portrétu.

Portrét je možné zostaviť z niekoľkých spôsobov:

a) grafickou metódou,

b) plastickou metódou,

c) fotomontážou,

d) metódou skladaného portrétu.

Grafická metóda – tento spôsob zostavovania portrétu bol použitý už pred II.

Svetovou vojnou v USA, spočíva v tom, že na základe svedkovho slovného popisu

nakreslí grafik podobu páchateľa.

89

Plastická metóda – na základe výpovede svedka vymodeluje výtvarník – sochár hlavu

páchateľa.

Fotomontáž – niekedy sa táto metóda označuje ako fotorobot alebo mozaikový portrét.

Spočíva v tom, že svedkovi, ktorý už predtým popísal morfologické znaky páchateľa,

sa ukazujú fotografie špeciálne vyrobených albumov, v ktorých je usporiadaný súbor

osôb rôznych typov. Svedok vyberie tie fotografie, na ktorých nachádza určitú podobu

s hľadaným páchateľom. Napríklad na jednej fotografii zodpovedá čelo, na ďalšej tvar

nosa, na ďalšej oči atď. svedok určí, ktoré znaky na predložených fotografiách jednak

zodpovedajú a jednak nezodpovedajú podobe páchateľa. Celý priebeh výsluchu svedka

musí byť zaprotokolovaný. Fotograf – technik potom zhotoví fotografiu hľadanej

osoby, predloží ju svedkovi a podľa jeho ďalšieho vyjadrenia k zhotovenej podobe sa

pomocou retuše alebo výmenou niektorých častí hlavy znovu upraví portrét páchateľa.

Metóda skladaného portrétu – ( identikit ) tento spôsob je považovaný za najlepší,

prináša najčastejšie uspokojivé výsledky a preto je najpoužívanejší. Jednotlivé znaky

tváre sú nakreslené na priesvitných fóliách, zvlášť vlasy, čelá, nosy, oči, brady, pery,

obočia, fúzy, a pokrývky hláv. Každá fólia je opatrená číslom a písmenom ( v súčasnej

doba sa miesto fólií začínajú využívať počítače).

Svedok po výsluchu vyberie zo vzorkovnice príslušné partie hlavy a prevedie

zostavenie portrétu. Po zostavení portrétu sa prevádza dokresľovanie tých častí, ktoré

v celkovom obraze neodpovedajú.

Všetky uvedené spôsoby nám umožňujú zostaviť podobu hľadanej osoby. Každý

spôsob ma svoje klady a zápory. Je treba si uvedomiť, že zostavený portrét má

vystihnúť povahu osoby v hlavných rysoch a nebude nikdy celkom presnou kópiou

popisovanej osoby. Jedná sa len o pomôcku, ktorá slúži ako podklad pre pátranie alebo

pre ďalších poznávacích svedkov.

8.3.2 Identifikácia osôb podľa fotografií

Portrétna identifikácia sa okrem popisu osoby zaoberá tiež metódami identifikácie

osôb podľa fotografií. Vzájomné porovnávanie fotografie je vždy veľmi obtiažnou

záležitosťou, predovšetkým vtedy, pokiaľ majú byť porovnané fotografie, na ktorých je

90

odlišná poloha hlavy. Ďalšie ťažkosti sú spôsobované tým, že porovnávané fotografie

pochádzajú z rôzneho časového obdobia. Čím je tento časový odstup medzi vznikom

fotografií väčší, tím ťažšie je porovnávanie.

Do podvedomia súkromných detektívov by sa mali dostať zásady úradného popisu

osoby, podľa ktorých by sa mal naučiť pozorovať vnímať záujmové osoby, eventuálne

týmto spôsobom zhodnocovať popisy osôb od svojich informátorov, prípadne

zákazníkov.

Je niekoľko pravidiel a spôsobov, ktoré zjednodušujú porovnávanie fotografie s

konkrétnou osobou:

a) Porovnať fotografiu s danou osobou

b) Všímať si charakteristické črty

c) Nepozerať sa na tvár ako celok

Je potrebné rozdeliť si tvár na 6 častí (čelo, uši, oči, nos, ústa, brada), a každú

časť pozorovať ako samostatný celok. Je to dôležité u podobajúcich sa osôb, kedy

rozdiely zistíme pri podrobnejšom skúmaní detailov.

Obr. 8.1 Šesť základných častí tváre

Pri pozorovaní čela si je potrebné všímať jeho výšku a šírku vo vzťahu k ostatným

častiam tváre.

Oči sú na prvom mieste pri rozoznávaní a zároveň sú stredobodom tváre. Je potrebné si

všímať typické črty, veľkosť, tvar, pozíciu, obočie, nepravidelné črty, farbu.

91

čelo

uchooči

ústa

bradanos

Obr. 8.2 Sedem najčastejších typov očí

Typy očí: a) normálne, b) ďaleko od seba, c) blízko pri sebe, d) hlboko posadené,

e)dominantné viečka, f) zvraštené, g) orientálne

Nos je najdominantnejšia časť tváre, predstavuje stred identifikačného trojuholníka.

Obr. 8.3 Typické črty nosa

92

a)d)

e)

f)

g)

b)

c)g)

dĺžka

hrúbka

tvar nosných dierok

nepravidelné črty

Ústa

Všímame si pery a zuby. U pier sú dôležité typické črty, ako tvar, veľkosť, farba,

umiestnenie, odstup medzi hornou perou a nosom, odstup medzi spodnou perou

a bradou.

U zubov je dôležitá farba, pravidelnosť, hygiena, chýbajúce zuby, viditeľné protézy,

resp kazy.

Normálne pery sú

symetrické a majú

dobré proporcie

Plné pery

sú veľké a okrúhle

Tenké pery

sú dobre formované,

ale nemajú ideálne

proporcie

Obr. 8.4 Tvar pier

Uši sú dôležité pri rozoznávaní, sú jedinečné ako odtlačky prstov. Môžu sa používať

ako biometrické znaky. K trom najdôležitejším znakom ucha patrí ušnica, tragus, ušný

lalok.

93

Obr. 8.5 Tvar ucha

Okrem tvaru ucha je potrebné si všímať posadenie uší na hlave, vo vzťahu

k ostatným častiam tváre, odstávajúce uši, priliehajúce uši a pod.

h) Najdôležitejšia časť pri identifikácii je tzv. identifikačný trojuholník.

Je to časť na ktorú je potrebné sa počas rozhovoru zamerať

oči

identifikačný trojuholník

pery

Obr. 8.6 Identifikačný trojuholník

i) Tvar hlavy určuje sánka spolu s bradou a lícnymi kosťami

94

Ušný lalok

Tragus

Ušnica

oválny oválny-obdĺžnik okrúhly kosoštvorcový

hranatý trojuholníkový ihlanovitý

Obr. 8.7 Typy hláv podľa tvaru

8.4 Daktyloskopia

Kriminalistická daktyloskopia je jednou zo základných kriminalisticko-

technických identifikačných metód, ktoré vedú v optimálnych prípadoch

k individuálnej identifikácií osoby.

Význam daktyloskopie je jednoznačne daný skutočnosťou, že pomocou obrazcov

papilárnych línií je možná identifikácia človeka na základe individuálnosti ,

nemennosti a neodstrániteľnosti obrazcov papilárnych línií.

V praktickej činnosti daktyloskopia umožňuje

- identifikáciu osôb ( páchateľov, podozrivých, domácich osôb apod.) podľa stôp

zanechaných na mieste kriminalisticky relevantnej udalosti,

- identifikáciu neznámych mŕtvol, pokiaľ obrazce papilárnych línií na ich prstoch

a dlaniach sú spôsobilé k získaniu technicky kvalitných odtlačkov využiteľných

v procese kriminalisticko-technickej identifikácie,

95

- identifikáciu osôb, ktoré nechcú alebo nemôžu preukázať svoju totožnosť ( napr.

v dôsledku duševnej poruchy, bezvedomia, snahy o úmyselné vyhýbanie sa spolupráci s

pracovníkom polície apod.),

- rozhodnutie o tom, ktorým prstom, alebo ktorou časťou pokožky pokrytou

papilárnymi líniami bola príslušná daktyloskopická stopa vytvorená (tieto informácie

môžu mať kriminalistickotaktický význam).

8.4.1 Daktyloskopické stopy a ich využitie

Daktyloskopické stopy sú vytvárané fyzickým kontaktom častou ľudského tela

pokrytých papilárnymi líniami s nejakým predmetom.

Často sa v praxi dá stretnúť s prípadmi, keď je pokožka znečistená najrôznejšími

nečistotami ( napr. krvou, rôznymi farbivami, atramentmi, rôznymi tukmi, prachom)

a vzniknutá daktyloskopická stopa je priamo na konkrétnom predmete viditeľná.

Opačným príkladom je situácia, keď sa čistá podložka dotkne zašpineného

( najčastejšie zaprášeného ) predmetu a časť nečistoty sa z nej zotrie. V takom prípade

sa hovorí o stopách v prachu , ktoré sú tiež viditeľné.

Ďalším príkladom vzniku existencie daktyloskopických stôp sú stopy plastické, ktoré

vznikajú zaborením pokožky pokrytej papilárnými líniami do mäkkého tvárneho

materiálu ( nezatvrdnutý sklenársky tmel, nestuhnuté náterové hmoty apod.). Tieto

stopy partia tiež medzi stopy viditeľné.

Daktyloskopické stopy tvorené iba potom osoby sú na jednotlivých predmetoch

prostým okom ťažko viditeľné až neviditeľné. V bežnej praxi sa označujú ako stopy

latentné.

Latentné daktyloskopické stopy je treba najprv zviditeľniť a až potom je možné

s nimi ďalej pracovať. K zviditeľneniu latentných daktyloskopických stôp je možné

využiť metódy fyzikálne a metódy chemické.

Fyzikálne metódy využívajú skutočnosti, že latentné daktyloskopické stopy ( tvorené

odparom potu) sú mierne lepkavé a na ich povrchu sa ľahko prilepia veľmi jemné vo

vode nerozpustné práškové hmoty. V praxi sa tieto stopy zviditeľnia tak, že sa suchým

jemným štetcom, na ktorom je nanesený vlastný prášok, pretiera miesto, na ktorom sa

predpokladá existencia daktyloskopickej stopy. Prášok sa naňho zachytí, prípadný

prebytok sa zotrie druhým, čistým štetcom. Ako vyvolávací daktyloskopický prášok sa

96

najčastejšie používa argentorát, čo je jemný hliníkový prášok, ďalej sa používa sadza,

grafit, karborafin, železné piliny, bronzové piliny a rad ďalších. Výber sa vykonáva

podľa charakteru povrchu predmetu, na ktorom sa daktyloskopická stopa zviditeľňuje.

Chemické metódy vychádzajú zo skúseností, že v odparku potu sú obsadené soli

a látky bielkovinovej povahy. Soli ( predovšetkým chloridy) je možné zviditeľniť

napríklad postriekaním predmetu roztokom dusičnanu strieborného. Daktyloskopická

stopa sa zviditeľní po nejakej dobe ako fialový až čierny obrazec. Látky bielkovinovej

povahy sa zviditeľňujú pomocou ninhydrínu, ktorý po postriekaní predmetu a po jeho

ohriatí vytvára fialový obrazec papilárnych línií. Existujú aj ďalšie chemické metódy,

ale obe uvedené sú používané najčastejšie.

Latentné daktyloskopické stopy sa dajú vyhľadať v mnohých prípadoch aj pomocou

šikmého osvetlenia.

Viditeľné aj zviditeľnené daktyloskopické stopy je treba spoľahlivo zaistiť. V praxi sa

najčastejšie používajú tieto metódy:

- fotografovanie stôp,

- odobratie stôp na daktyloskopickú fóliu,

- odlievanie stôp.

Fotografovanie stôp sa prevádza bežnými fotoaparátmi. Pre tieto účely však existujú aj

prístroje jednoúčelové. Fotografovať sa musí vždy tak, aby rovina daktyloskopickej

stopy bola rovnobežná s rovinou fotografického materiálu v prístroji. Fotograficky sa

dajú zaistiť skoro všetky nájdené daktyloskopické stopy.

Používanie daktyloskopických fólií je druhou metódou často využívanou

k zaisťovaniu daktyloskopických stôp. Fólie sa vyrábajú v čiernej a bielej farbe

a tiež ako priehľadné ( transparentné). Daktyloskopické fólie sa používajú na

zaisťovanie stôp zviditeľnených daktyloskopickými práškami, poprípade na stopy

prašné alebo v prachu.

97

Odlievanie stôp prichádza do úvahy u stôp plastických s výrazným reliéfom.

K odlievaniu stopy sa najčastejšie využíva lukoprén.

Daktyloskopické stopy patria medzi kriminalisticko-technické stopy, ktoré je

možné veľmi ľahko zničiť. Mimoriadne ľahko sa dajú zničiť stopy latentné

vzhľadom k ich obtiažnej viditeľnosti, alebo sa dajú v mnohých prípadoch len

predpokladať. Preto je potrebné pohybovať sa na mieste činu a robiť jednotlivé úkony

len tak, aby nehrozilo nebezpečenstvo poškodenia alebo zničenia prítomných,

predovšetkým latentných daktyloskopických stôp.

Pre kriminalistické účely sa daktyloskopické stopy porovnávajú s inými, ktoré boli

vzaté na mieste trestného činu, alebo s tými, ktoré sú v daktyloskopických zbierkach.

U súkromných detektívov sa bude jednať skôr o prípady porovnania

daktyloskopických stôp z určitého miesta alebo predmetu zo stopami konkrétnej

osoby, od ktorej sa dajú tieto stopy získať skryto, napríklad podaním nápoja

v pohári, ktorý bol pred tým očistený od všetkých stôp.

8.5 Trasológia

8.5.1 Podstata a význam skúmania trasologických stôp:

Trasológia je náuka, ktorá sa zaoberá skúmaním stôp nôh, obuvi, dopravných

prostriedkov a stôp ďalších objektov.

Stopy bosých a obutých nôh vznikajú kontaktom bosej nohy alebo spodku obuvi

s podložkou. Sú teda výsledkom odrazu vonkajšej štruktúry odtlačku bosej nohy alebo

podošvy obuvi. Odtlačok bosej nohy, alebo spodok každého druhu obuvi môže v stope

vykazovať jednak obecné znaky skupinovej príslušnosti ( ako sú napr. geometrické

tvary, druh dezénu, rozmery apod. ) a jednak zvláštne znaky, ktoré sú vlastné

predovšetkým danému objektu alebo konkrétnej obuvi, ktorou bola stopa človekom

vytvorená. So stopami ľudskej lokomócie ( pohyb z miesta na miesto ) sa stretávame

predovšetkým v teréne.

98

Ľudská chôdza je pre každého človeka individuálna a je charakterizovaná napr.

diaľkou kroku, diaľkou dvojkroku, kladením chodidiel, vzdialenosťou stôp ľavej

a pravej nohy, polohou chodidiel k osi chôdze apod.

Do skupiny stôp dopravných prostriedkov radíme stopy kolesových, pásových aj

šmykových vozidiel, ktoré vznikajú bezprostredným kontaktom kolies, pásov alebo

kĺzavých plôch lyží a saní s podložkou (vozovkou, poprípade iným terénom).

Z určitých podmienok sa dajú z odrazu štruktúry a rozmerov povrchových častí dezénu

pneumatík, obručí, pásov a saní vo stopách získať významné informácie.

Stopy pneumatík vznikajú na vozovke alebo vo voľnom teréne otáčaním kolies pri

pohybe vozidla alebo pri státí. Podľa mechanických vlastností podložiek vznikajú buď

stopy plošné alebo plastické. Vzorka behúňa pneumatiky odráža v prípadoch vzniku

objemových stôp na dne stopy svoj tvar a rozmery. V niektorých prípadoch vznikajú

stopy, ktoré nezobrazujú v potrebnej kvalite špecifické znaky odrážajúceho objektu

(napríklad pri šmyku behúňa pneumatiky po vozovke pri brzdení ).

Do skupín ďalších trasologických stôp radíme stopy pier, zubov, rukavíc, pästí

a dlaní, ponožiek, batožiny, stopy zvieracích nôh, barlí a pod.

Tieto stopy vznikajú za vhodných podmienok pri styku s inými objektmi, napr. opretím

páchateľa o zaprášenú stenu, podložku, alebo okenný rám v zemine a pod., pričom sa

na podložke odrazí štruktúra časti odevu alebo podložky v opretom mieste. Podobne

i po dotyku rukou v rukaviciach vznikajú na hľadaných objektoch veľmi typické stopy,

ktoré sa svojím vzhľadom podobajú škvrnám. Tieto stopy môžu za vhodných

podmienok pri styku s inými objektmi zanechávať na nich znaky kvality svojho

povrchu, a preto sú tiež kriminalistikou prípad od prípadu skúmané a vyhodnocované.

8.5.2 Vyhľadávanie a zaisťovanie trasologických stôp

Vyhľadávanie stôp nôh, obuvi, dopravných prostriedkov a ďalších stôp podobného

druhu sa prevádza v objektoch alebo najčastejšie priamo v teréne. Pozornosť je treba

venovať ako ojedinelým stopám, respektíve ich fragmentom, tak súboru stôp napríklad

chodníčku lokomócie. Vyhľadávanie stôp je nutné prevádzať systematicky už od

okamžiku vstupu do priestoru obhliadania. Vyhľadané stopy vhodne chránime pred

nepriaznivými poveternostnými podmienkami alebo proti poškodeniu.

99

Plošné trasologické stopy vyhľadávame najčastejšie za pomoci šikmého osvetlenia.

Plastické stopy sa najčastejšie vyskytujú v teréne. Ich vyhľadávanie je spravidla

nenáročné, vyžaduje však praktickú skúsenosť. Vyhľadávanie stôp lokomócie je

obtiažnejšie, je potrebné zaistiť väčšie množstvo dobre znateľných, plynulo a súvislé

radených stôp. Pri vyhľadávaní plastických stôp bosých a obutých nôh a stôp

dopravných prostriedkov sa nedá obmedziť len na miesta udalostí, ale je nutné

vyhľadávať tieto stopy v širšom okolí.

Trasologické stopy sa zaisťujú v originály, odfotografovaním, odliatkom alebo

otlačkom stopy na daktyloskopickú fóliu. Pri zaisťovaní stôp v origináli sa zaistí celý

predmet alebo jeho časť, na ktorom je trasologická stopa vytvorená. Týmto spôsobom

sa zaisťujú predovšetkým stopy na papieroch , látkach, na skle, dreve a pod..

Plošnú stopu, ktorá vykazuje vhodné identifikačné znaky, zisťujeme tiež zobratím na

fóliu.

Zaisťovanie plastických trasologických stôp sa prevádza odfotografovaním a odliatím.

Po fotografickom zaistení sa prevedie ich zaistenie odliatím. Odliatie sa prevedie

pomocou alabastrovej sadry, alebo rôznych iných hmôt , napr. Lukoprenom 1522 N.

Trasológia v práci súkromného detektíva môže priniesť rad informácií

o sledovanom objekte smerujúcich k jeho identifikácií, poprípade informácií

majúcich konkrétny takticky význam v sledovanom prípade.

8.6 Mechanoskopia a kriminalistická balistika

8.6.1 Mechanoskopia

Mechanoskopia skúma stopy, ktoré vznikajú v dôsledku zmeny v materiálnom stave

napadnutého objektu a ktoré odrážajú vonkajšiu stavbu a vlastnosti iného predmetu,

nástroja, ktorý túto zmenu vyvolal.

Stopy, ktoré umožňujú individuálnu identifikáciu, sú odtlačky a zošinuté stopy.

Dosiahnutie individuálnej identifikácie použitého nástroja je vždy podmienené

obsahom dostatočného množstva použiteľných informácií, ktoré nemusí stopa

z hľadiska charakteru použitého nástroja alebo materiálu, v ňom je fixovaná, splňať.

100

Ďalšie stopy sú ryhy, zhmoždené stopy a vrypy. Od uvedených stôp sa nelíšia

podstatou, ale len stupňom informačnej hodnoty.

Najlepšia metóda zaistenia mechanoskopických stôp je zaistenie in natura. Na častiach

objektu so stopami, ktoré boli mechanicky oddelené od objektu, sa označí horný

a dolný okraj a vnútorná strana. Účelné tiež zaistiť časti objektu, ktoré sa oddelili v

priebehu vzniku stopy (triesky, hobliny), na nich môžu byť zafixované odrazené

zvláštnosti dotykovej plochy

( napr. rezacích nástrojov).

Skupinu nástrojov je možné identifikovať podľa vytvorených stôp:

a) Identifikácia páčidiel – stopy po páčení sa vytvárajú v dôsledku pôsobenia nástroja

na prekážku ako páky. Spravidla vytvárajú odtlačky a zosunuté stopy.

b) Identifikácia dvojrezných nástrojov – do tejto skupiny nástrojov patria všetky

druhy kliešťov, nožníc, hasákov a pod. Pôsobením činných častí týchto nástrojov

vznikajú typické zosunuté stopy s kvalitnými identifikačnými znakmi, ktoré dovoľujú

určiť skupinovú príslušnosť a identifikovať príslušný nástroj.

c) Identifikácia jednorezných nástrojov – do tejto skupiny nástrojov patria rezné

a sečné, ako sú nože, sekáče, sekery apod. Podobne ako u dvojrezných nástrojov,

i u tejto skupiny nástrojov dochádza častým používaním k ich opotrebovaniu a tým tiež

ku zmene vonkajšej štruktúry činnej plochy.

d) Píly sa nedajú identifikovať. Neustálym opakovaním činnosti sa vzájomne ničia

identifikačné znaky.

e) Identifikácia pilníkov, rašplí a brúsnych kameňov nie je možná, obdobne ako

u píl. Podľa vytvorených stôp týmito nástrojmi je možné len určenie skupinovej

príslušnosti nástroja.

f) Identifikácia nástrojov podľa ich častí – jedná sa o využitie ulomenej alebo

vyštipnutej časti nástroja, podľa ktorej sa dá zistiť, či pred porušením tvorila

s nástrojom jeden celok.

Do problematiky mechanoskopie patrí aj skúmanie zámkov, plomb a pečatí.

101

8.6.2 Kriminalistická balistika

Kriminalistická balistika sa zaoberá skúmaním zbraní, streliva a jeho súčastí, vedľajších

produktov výstrelu a objektov so stopami zásahu alebo účinku striel. Ďalej sa

kriminalistická balistika zaoberá vnútornou, prechodovou a vonkajšou balistikou

s cieľom určiť skupinovú príslušnosť a previesť individuálnu identifikáciu zbraní za

súčasného objasnenia príčin a podmienok, za ktorých došlo k výstrelu a poškodeniu

objektu streľbou. Ďalším objektom skúmania je strelivo všetkého druhu a jeho

jednotlivé časti (nábojnice, strely, vedľajšie produkty výstrelu). Medzi objekty

skúmania sa zaraďujú aj predmety so stopami po zásahu a účinku striel.

Pri vyhľadávaní a zaisťovaní nábojníc, striel a nábojov na miestach kriminalisticky

relevantnej udalosti je nutné postupovať tak, aby neboli znehodnotené stopy na

nábojniciach či nábojoch. Každú nábojnicu, strelu i náboj je nutné samostatne zabaliť

a označiť miestom nálezu.

Pri vyhľadávaní striel je potrebné prehľadať čo najširšie okolie, mať na pamäti, že

strela sa po prechode cieľom mohla od ďalšieho tvrdšieho predmetu odraziť alebo pri

priestrele mohla zmeniť smer svojej dráhy. Ako pri zaisťovaní nábojníc i tu je potrebné

postupovať s najväčšou opatrnosťou, aby sa neznehodnotili stopy na strele a preto sa

i pri jej prípadnom vyberaním z objektu nedajú použiť kovové predmety. Najlepšie je

strelu zaistiť i s materiálom, v ktorom uviazla. Znečistené strely sa nesú utierať , aby

nedošlo k porušeniu stôp na ich plášti.

Základnou metódou identifikácie zbrane je porovnávanie individuálnych

identifikačných znakov na nábojniciach z miesta trestného činu so znakmi na

nábojniciach získaných pokusnou streľbou z podozrivej zbrane. Individuálna

identifikácia sa vykonáva mikroskopickou komparáciou na komparačnom mikroskope.

Výsledky skúmania sa dokumentujú fotograficky makrofotografiou a mikrofotografiou.

Identifikácia zbrane podľa vystrelených striel sa vykonáva vzájomným porovnávaním

identifikačných znakov vývrtu hlavne na strele z miesta činu so strelou pokusne

vystrelenou z podozrivej zbrane.

Takmer nemožná je identifikácia zbrane podľa značne deformovanej strely, ku ktorej

došlo nárazom strely na tvrdý predmet. Tieto strely sa dajú použiť len v tých prípadoch,

102

keď zostáva neporušená aspoň jedna časť zachovaného nedeformovaného poľa

s neporušenými znakmi vývrtu.

Identifikovať sa dajú len tie zbrane, ktoré majú drážkovaný vývrt.

Ak sú k dispozícií zátky alebo krytky hromadných striel, s ich skúmania sa dá určiť ráž

zbraní.

Jednou z najdôležitejších otázok, ktorú je nutné pri skúmaní zbraní zodpovedať, je

otázka, kedy bolo zo zbrane naposledy vystrelené. Jedinou a iba orientačnou metódou

k zodpovedaniu tejto otázky je skúmanie vedľajších produktov výstrelu usadzujúcich sa

na stenách vývrtu hlavne.

Dá sa len približne odhadnúť, kedy bolo zo zbrane vystrelené v tých prípadoch, keď sa

vo vývrte nachádzajú spálené alebo nespálené zvyšky prachovej náplne a je tu typicky

viditeľné očmudenie.

Vedľajšími produktmi výstrelu sú nazývané splodiny, ktoré vyletia z ústia hlavne

strieľajúcej zbrane v okamžiku výstrelu s výnimkou strely, buď jednotnej alebo

hromadnej.

Vedľajšie produkty výstrelu obsahujú mikroskopické čiastočky a dym

(submikroskopické čiastočky), ktoré sa makroskopicky prejavujú ako dym a plameň

z ústia hlavne strieľajúcej zbrane v okamihu výstrelu. Majú význam predovšetkým pri

zisťovaní vzdialenosti streľby.

Skúmanie objektu zasiahnutých streľbou nie je pri balistických skúmaniach príliš časté.

Tieto skúmania majú skôr iba podporný charakter a s ich pomocou sa dá usúdiť

dopadová energia strely, druh strely, dráha strely a pod. V niektorých prípadoch sa dá

získať strela, ktorá bola v zasiahnutom predmete zachytená a využiť ju pre

identifikačné účely. V rade prípadov je táto strela zdeformovaná a sú na nej zničené

potrebné individuálne identifikačné znaky.

Poznatky mechanoskopie a balistiky majú v práci súkromného detektíva predovšetkým

orientačný význam, ale môžu byť užitočné napr. pri vyhľadávaní a zaisťovaní

porovnávacích materiálov (zbraní, nábojníc, striel, nástrojov, páčidiel a pod) na prianie

zákazníka alebo pre potreby znaleckého skúmania.

103

8.7 Iné kriminalisticko-technické metódy

Kriminalisticko-technická praktická činnosť sa nezaoberá len uvedenými metódami.

Jej okruh pôsobnosti je podstatne širší a v činnosti súkromných detektívov je často

možné stretnúť sa i s ďalšími druhmi kriminalisticko-technických stôp, ktoré sú často

dôležité pre úspešné riešenie konkrétnej udalosti.

K individuálnej identifikácii osoby vedie veľmi často skúmanie ručného písma. Ručné

písmo je pre každého človeka individuálne, individuálne sa odchyľuje od školskej

normy a preto je v kriminalistickej praktickej činnosti veľmi dobre využiteľné. Je tiež

možné skúmať pravosť rôznych zápisov, poprípade pravosť rôznych zmlúv, závetov

a ďalších odborných materiálov, alebo hanlivých a vydieračských listov. Písomné

materiály tohto typu je potrebné zaistiť pre účely skúmania v pôvodnom stave bez

akýchkoľvek následných zmien.

K identifikácii písacieho stroja sa dajú často využiť texty, ktoré sú na tomto stroji

napísané. Táto možnosť je využívaná v obdobných prípadoch, keď je využívané ručné

písmo. Hodnotia sa rôzne znaky, ktoré sú vlastné sú vlastné určitým skupinám písacích

strojov ( tvar písma, veľkosť písma, veľkosť riadkovania a ďalšie ), ale predovšetkým

znaky vlastné len jednému konkrétnemu písaciemu stroju ( poškodenie písmen,

nepravidelnosti chodu písacieho stroja a ďalšie ) – individuálna identifikácia.

Skúmanie písacích prostriedkov ( grafitových a atramentových ceruziek ,

prepisovacích pier, fixiek, rôznych prepisovačov, ale aj razítkovacích a tlačiarenských

farieb) slúži predovšetkým ku zisteniu zmien v rôznych listinách a dokladoch.

Skúmanie rozbitého tabuľového skla môže určiť spôsob ( príčinu) jeho rozbitia, ale

predovšetkým stranu, z ktorej k rozbitiu došlo, poprípade tak spochybniť verziu

o konkrétnom prípade ( napr. spochybniť predpoklad o krádeži vykradnutím, keď sa

zistí, že okenná tabuľa bola rozbitá z vnútra ).

Dôležitou činnosťou je aj skúmanie odstránených číslic a značiek na kovových

materiáloch. Do úvahy prichádza v prípadoch skúmania výrobných čísiel a značiek na

motoroch automobilov, rôznych výrobných čísiel najrôznejších výrobkov a pod. Pokiaľ

páchateľ odstráni razeným vytvorené výrobné číslo zbrúsením a na takto vzniklú

104

plochu vytvorí číslo iné, v mnohých prípadoch sa dá s pomocou metalografických

metód (predovšetkým leptaním špeciálnymi činidlami ) pôvodné číslo zviditeľniť.

Výsledok sa dokumentuje fotograficky.

Medzi kriminalisticko-technické stopy, ktoré sú neviditeľné alebo len veľmi

obtiažne viditeľné, patria aj mikrostopy a pachové stopy. Existenciu týchto druhov

stôp páchateľ takmer nemôže svojou aktívnou činnosťou ovplyvniť, poprípade ich

následne zničiť. Ich vyhľadávanie a zaisťovanie je práca veľmi náročná, vyžadujúca

nielen odborné znalosti a skúsenosti, ale aj potrebné technické vybavenie. Pre činnosť

súkromných detektívov to predovšetkým znamená striktne dodržiavať stanovené

pravidlá pohybu na miestach udalosti, aby nedošlo k poškodeniu alebo zničeniu týchto

stôp. Mikrostopy aj pachové stopy majú v kriminalistickej praktickej činnosti

v súčasnej dobe stúpajúci význam, pretože veľa páchateľov trestných činov si

uvedomuje nebezpečenstvo, ktoré pre nich vyplýva z možného vyhodnotenia

„klasických“ stôp a snaží sa ich vedome nevytvárať, poprípade ich následne zničiť.

Krajne nebezpečné sú najrôznejšie výbušniny a výbušné predmety. Vyskytujú sa

síce nie príliš často, ale možné riziko pri nesprávnej manipulácií s týmito predmetmi je

vysoké. Akúkoľvek manipuláciu s predmetmi podozrivými z prítomnosti

výbušniny môže vykonávať len odborník – pyrotechnik. Úlohou súkromných

detektívov je v týchto prípadoch predovšetkým zaistenie miesta a nedovolenie prístupu

neoprávnených osôb, poprípade i upozornenie osôb vyskytujúcich sa v blízkosti

možného nebezpečenstva.

Dôležitou úlohou kriminalistickej praktickej činnosti je aj dokumentácia zistených

skutočností. Dá sa robiť písomnou formou (rôzne druhy protokolov), fotograficky

(fotodokumentácia obhliadky miesta činu alebo iných úkonov) a topograficky

(spracovanie náčrtku a z nich vychádzajúcich plánov najrôznejších miest). Iné druhy

dokumentácie (videodokumentácia, filmová dokumentácia, zvuková dokumentácia,

poprípade ďalšie) sú využívané už podstatne menej. Jednotlivé druhy dokumentácie sa

vzájomne doplňujú a podávajú tak ucelený obraz o situácií, ktorú zachytili.

Stručné uvedené kriminalisticko-technické metódy majú súkromných detektívov

upozorniť na ďalšie možnosti využitia niektorých druhov kriminalisticko-technických

stôp. V žiadnom prípade však tým nie sú vyčerpané všetky možnosti, ktoré sa

v kriminalistickej praktickej činnosti vyskytujú.

105

8.8 Kriminalistická rekonštrukcia

Kriminalistickou rekonštrukciou sa rozumie metóda obnovenie kriminalisticky

významných hmotných objektov, situácií a skutkových okolností alebo ich podstatných

znakov, podľa pôvodných, zachovaných častí objektu, popisu, fotografií, či iných

údajov s cieľom bezprostredného skúmania týchto objektov za účelom plnenia úloh

kriminalistickej praktickej činnosti.

Kriminalistická rekonštrukcia sa dá rozdeliť na tieto druhy:

Rekonštrukcia kriminalisticky významných miest

Typickým predstaviteľom tejto skupiny je rekonštrukcia miesta činu, spočívajúca

v rekonštrukcii určitej časti materiálneho prostredia, kde sa stala sledovaná udalosť.

Podľa cieľa, ktorý je rekonštrukciou sledovaný, môže sa rekonštruovať počiatočná

alebo konečná štruktúra miesta činu.

Rekonštrukcia kriminalisticky významných predmetov

a) vecí, keď sa jedná o znovu vytvorené veci, napr. dôležitých pre trestné konanie

(zbrane, nástroje) za účelom poznania vonkajších znakov originálu alebo jeho

funkčných vlastností,

b) listín a iných dokladov , keď sa jedná o znovu vytvorenie vonkajších znakov

originálu.

Rekonštrukcia kriminalisticky významných znakov človeka

a) Vonkajšie podoby človeka, keď sa jedná o rekonštrukciu znakov, ktoré je možné

využiť ako pomocný taktický prostriedok v procese portrétnej identifikácie. K tejto

rekonštrukcii sa pristupuje, pokiaľ je nutné vypátrať určitú osobu podľa popisu za

využitia technických pomôcok (identikitov, fotorobotov a pod.), alebo v procese

zisťovania totožnosti kostrového nálezu, či neznámej mŕtvoly, pokiaľ sú časti tváre

v značnom rozklade.

b) Iných znakov človeka, keď sa jedná o rekonštrukciu znakov človeka k iným účelom

ako je stotožnenie. Ide napr. o rekonštrukciu znakov človeka, ktorými môžu byť váha,

stavba tela, jeho rozmery. Touto rekonštrukciou je vytvorený model (figurína), ktorá sa

používa napr. pri vyšetrovacom experimente a pod.

106

Rekonštrukcia kriminalisticky významných konaní osôb a udalostí

Vzhľadom k tomu, že rekonštruované dynamické situačné deje môžu mať rôzny

charakter, je možné rozoznávať rekonštrukcie:

a) Trestného činu, jeho podstatou je obnovenie skutkov významných časti konania

páchateľa v priebehu spáchania trestného činu, situácie a okolností, za ktorých toto

konanie prebiehalo, podľa údajov a za pomoci demonštrácie páchateľa, svedka alebo

poškodeného, poprípade i na základe ďalších dôkazných a iných prostriedkov.

b) Konania a udalosti, ktoré nie sú trestným činom. Ide v podstate o obnovenie

významných častí konania osôb či udalostí, ktoré sa nedajú hodnotiť ako trestné činy,

ale majú význam napr. pre proces zisťovania alibi, zisťovania mechanizmu samovrážd

a pod.

Etapa prípravy rekonštrukcie udalosti začína, všestrannou logickou analýzou dosiaľ

zhromaždených materiálov a vypracovaním plánov organizačného zaistenia

a vykonania rekonštrukcie udalosti.

Taktika vykonávania rekonštrukcie udalosti spočíva v dodržaní základných

taktických zásad rekonštrukcie udalosti a voľbe adekvátnych taktických spôsobov za

účelom vytvorenia optimálnych podmienok pre obnovenie dynamickej situácie

a reprodukciu mechanizmu vykonania.

Zásada voľby vhodného okamihu vykonania rekonštrukcie. Rekonštrukciu je

možné vykonať až po zhromaždení dostatočného množstva dôkazov. Dostatočným

množstvom dôkazov sa rozumie moment, keď sú vyčerpané všetky možnosti získania

ďalších dôkazov rekonštrukciou.

Zásada jedného vedúceho rekonštrukcie.

Zásada cieľavedomosti a systematickosti. Táto zásada sa uplatňuje preto, že

rekonštrukcia je veľmi zložitý komplex činností. Rekonštrukcie sa zúčastňuje viacero

subjektov. Vykonáva sa na základe výpovede osoby, s jej účasťou, pričom táto osoba

musí prejaviť vlastnú aktivitu. Z tohto dôvodu je nutné postupovať systematicky,

plánovito a cieľavedome, vylúčiť náhodnosť a živelnosť, tak isto aj sugestívne

ovplyvňovanie a podobné negatívne javy.

Zásada ostražitosti.

107

Dôkladné pozorovanie a stráženie obvineného ako aj neustála kontrola jeho jednania

a pripravenosť okamžitého, rýchleho a rozhodného zásahu v prípade pokusu

obvineného o narušenie prebiehajúceho úkonu. Súčasne je výrazom aplikácie zásady

ostražitosti i voľba vhodných makiet nástrojov a iných predmetov, s ktorými má

obvinený manipulovať v rámci rekonštrukcie, aby jednotlivé predmety nemohli slúžiť

obvinenému ako zbraň.

Základným procesným dokumentom rekonštrukcie je protokol o rekonštrukcii,

videozáznam, poprípade filmová, fotografická alebo topografická dokumentácia.

Výsledky rekonštrukcie, vykonanej pri dodržaní požiadaviek zákonnosti sú dôkaznými

faktormi. Potvrdzujú, alebo vyvracajú jednotlivé skutočnosti, sú nimi preverované už

existujúce a zhromaždené dôkazy a koniec koncov získané i nové informácie

dôkazného charakteru.

Súkromný detektív sa môže stretnúť a rekonštrukciou napr. pri zhromažďovaní

podkladov po potvrdení alibi svojho klienta, identifikácií osôb a pod.

8.9 Kriminalistický experiment

V procese poznávania, odhaľovania a dokazovania trestnej činnosti vznikajú často

situácie, keď získanie dôkazov, inej udalosti alebo previerka doposiaľ zhromaždených

dôkazov nie je možná za využitia bežných prostriedkov. Jedná sa predovšetkým

o prípady, keď vzniká pochybnosť o možnosti či nemožnosti existencie určitého faktu,

vzniku určitého javu, udalosti alebo činnosti spojených s kriminalisticko-relevantnou

udalosťou.

V takýchto prípadoch vzniká potreba získania nových dôkazov alebo preverenie už

získaných dôkazov cestou vyvolania analogických javov, dejov apod. a ich

priameho pozorovania. Táto potreba sa dá v kriminalistickej činnosti realizovať

využitím jednej z foriem experimentálnej metódy uplatňovanej v kriminalistike,

kriminalistickým experimentom.

Najčastejším kritériom delenia kriminalistických experimentov je charakteristika

podobnosti riešených problémov. Rozoznávame:

a) experimenty k zisteniu možnosti pozorovania, vnímania určitého faktu , alebo javu,

108

b) experimenty k zisteniu možnosti vykonania určitého deja v určitých podmienkach

c) experimenty ku zisteniu možnosti vzniku nejakého javu,

d) experimenty ku zisteniu mechanizmu udalosti.

Samotná metodika vykonávania kriminalistického experimentu má rad výhod

pred vykonávaním bežných vyšetrovacích úkonov. Tak napríklad možnosť

variability podmienok umožňuje určenie tých významných podmienok, bez ktorých

existencie by nemohlo dôjsť k určitému javu alebo udalosti. Možnosť skúmania

izolovaných časti deja a možnosť opakovania pokusov znižuje riziko omylu na

maximálnu mieru.

Príprava kriminalistického experimentu vychádza z hlbokej analýzy dosiaľ

zhromaždeného materiálu, predovšetkým zo zistených rozporov a pochybnosti, ktoré

pomôžu vytýčiť ciele a hypotézy experimentov.

Taktické zásady kriminalistického experimentu sú:

a) Výber účastníkov a diferenciácia ich informovanosti

V súvislosti s výberom účastníkov experimentu je nutné riešiť v prvom rade otázku

zastupiteľnosti osôb v priebehu experimentu. Výber pokusných osôb musí byť urobený

tak, aby ich subjektívne vlastnosti, rozhodujúce pre výsledok experimentu boli čo

najviac zhodné so subjektívnymi vlastnosťami osôb, ktoré zastupujú (vek, fyzickú

kondíciu, zrak sluch a pod.). Ďalšími účastníkmi sú osoby pomocné, zaisťujúce

samotné vykonanie experimentu a jeho dokumentáciu. Odporúča sa pribrať aj

nezúčastnenú osobu (svedka úkonu), ktorá by mohla v prípade potreby nezaujato

zhodnotiť priebeh experimentu a podmienky, za ktorých experiment prebiehal. Na

vykonanie a výsledky experimentu má vplyv informovanosť účastníkov (psychologický

vplyv informácie). Preto je nutné diferencovane informovať o cieli a priebehu

experimentu, predovšetkým pokusné osoby.

b) Adekvátnosť podmienok vykonania experimentu podmienkam pôvodnej

skúmanej udalosti.

Adekvátnosť podmienok vykonania experimentu je rozhodujúcim predpokladom

hodnovernosti jeho vykonania a výsledkov. Nehovorí sa o totožnosti podmienok, ale

o podobnosti podmienok, čo znamená zhodnosť v tých podmienkach, ktoré sú určujúce

pre samotný dej a jeho následky – experiment a jeho výsledky:

109

- vykonanie experimentu v dennej dobe, v ktorej podmienky osvetlenia a iné faktory

sú maximálne zhodné s tými, za ktorých prebehol skúmaný jav,

- vykonanie experimentu na tom istom mieste, na ktorom prebehla pôvodná udalosť,

- zhodnosť klimatických podmienok pôvodnej a experimentálnej udalosti a pod.

c) Vykonanie pokusu v cieľavedome nemenných podmienkach

Cieľavedomá variabilita podmienok pri vykonaní kriminalistického experimentu môže

spočívať v jej sťažení alebo uľahčení, poprípade v izolovaní a eliminácii niektorých

z nich pri nezmenenom stave ostatných podmienok.

d) Opakovanie pokusu v rovnakých podmienkach

Niektoré opakovania rovnorodých pokusov v priebehu kriminalistického experimentu

umožňuje starostlivejšie a hlbšie štúdium skúmajúceho javu, je garanciou

hodnovernosti experimentu a umožňuje vykonávajúcemu subjektu nadobudnúť

presvedčenie, že získané výsledky nie sú náhodné.

e) Vykonávanie pokusu v niekoľkých etapách

Rozčlenenie pokusu na jednotlivé etapy sa dá vykonať, pokiaľ výsledky experimentu

nezávisia na kontinuálnosti a tempe skúmaného deja. Potom je po každej etape možné

prerušiť experiment na dobu potrebnú na vyhodnotenie a dokumentáciu priebehu

a výsledku danej etapy.

Hodnotenie výsledkov kriminalistického experimentu sa vykonáva podobe ako

hodnotenie iných dôkazov.

V procese hodnotenia experimentu je nutné rozlišovať medzi výsledkami experimentu

a závermi vyplývajúcimi z výsledkov.

Je celkom jasné, že len na základe hodnoverných výsledkov experimentu je možné

dôjsť k hodnoverným záverom.

Objektívne zistené výsledky experimentu však môžu byť: negatívne – ( napr. z určitého

miesta nie je možné pozorovať určitý dej) alebo pozitívne – (napr. z určitého miesta je

možné pozorovať určitý dej).

Závery vyplývajúce z objektívne zistených (hodnoverných) výsledkov však môžu byť:

kategorické – (napr. z daného miesta sa nedá pozorovať určitý dej = výsledok

experimentu; svedok z daného miesta nevidel dej, o ktorom vypovedá = záver) alebo

pravdepodobnostný – (napr. z daného miesta sa dá pozorovať určitý dej = výsledok

experimentu; svedok mohol z daného miesta vidieť dej = záver) .

110

Pri praktickej realizácií vyšetrovacieho experimentu sa odporúča, za predpokladu

existencie vhodných vonkajších podmienok, spísať protokol okamžite na mieste

experimentu a ihneď po jeho skončení. To zaručuje jeho vierohodnosť, presnosť

a úplnosť.

Znalosť zásad vykonávania experimentu môže súkromný detektív plne využiť vo

svojej práci, keď si za pomoci svojho spoločníka či iných dôveryhodných osôb

preverí vierohodnosť získaných informácií.

8.10 Rekognícia

V kriminalistickej praxi sa často vyskytujú situácie, keď je nutné stotožniť osobu,

zviera alebo vec zvláštnou formou identifikácie – znovapoznávaním. Jedná sa o také

prípady, keď pre proces identifikácie objektu nie sú k dispozícii materiálne stopy, ale

existuje osoba, ktorá v určitej situácií stotožňovaný objekt vnímala a v jej pamäti zostal

zachovaný myšlienkový obraz tohto objektu.

Objektom rekognície môže byť akýkoľvek jedinečný objekt materiálneho sveta , pokiaľ

ho človek môže vnímať svojimi zmyslami (predovšetkým zrakom), uchovať jeho znaky

v pamäti, vybaviť si ich a porovnať predstavu objektu s momentálnymi vnemami

objektu prebiehajúcimi pri rekognícii.

Subjektom rekognície môže byť predovšetkým človek, v ktorého pamäti je zafixovaní

myšlienkový obraz stotožňovaného objektu, ktorý je schopný vybaviť si tento obraz,

prijať nové vnemy vykonávajúcich objektov a porovnať ich vo svojom vedomí.

Zovšeobecnené poznatky kriminalistickej praktickej činnosti ukazujú, že najčastejšie sú

subjektmi rekognície svedkovia, resp. poškodené osoby.

Podľa charakteru vykonávajúceho objektu rozlišujeme:

a) rekogníciu osôb

- živých osôb

- mŕtvol a ich častí,

b) rekogníciu vecí

- hmotných

111

- nehmotných,

c) rekogníciu zvierat

- živých,

- mŕtvych.

Podľa charakteru identifikačných znakov rozlišujeme:

a) rekognícia podľa anatomicko-morfologických (statických) znakov osôb a zvierat,

b) podľa vonkajších znakov vecí hmotných a nehmotných, miest a ich časti,

c) rekogníciu podľa funkčných znakov osôb (chôdza, držanie tela, hlas apod.).

Neopakovateľnosť rekognície pri jej vykonávaní a hodnotení nesie určité riziko. Pokiaľ

by došlo z akéhokoľvek dôvodu k opakovaniu rekognície alebo k pochybeniu

v priebehu jej vykonávania, môžu byť jej výsledky a význam pre proces poznania

objektívnej pravdy celkom oprávnene spochybnený. Toto hľadisko je nutné mať na

pamäti, pokiaľ sa súkromný detektív rozhodne k jej vykonaniu.

Z uvedeného sa dajú vyvodiť požiadavky dôkladnej prípravy vykonania rekognície.

Plán vykonania rekognície a jej materiálno- technické zabezpečenie by mal obsahovať

predovšetkým:

- určenie času a miesta vykonania rekognície,

- určenie subjektu rekognície,

- určenie podmienok vnímania, ktoré je nutné zachovať,

- určenie stotožňovaného objektu,

- určenie počtu objektov rovnakého druhu, ako je objekt stotožňovania,

- výber objektov,

- určenie osôb, ktoré budú u rekognície prítomné a ich rozmiestnenie v mieste

vykonávania rekognície (obhajca, psychológ, lekár, rodič nedospelého a pod.).

Pre taktiku vykonania rekognície kriminalistika odporúča dodržiavať dve základné

pravidlá:

- predvádzať spravidla objekty súčasne a v skupine,

- medzi objektmi predvádzať spravidla len jeden stotožnený objekt.

112

Rekognícia živých osôb in natura podľa anatomicko-morfologických znakov. Pri

vykonávaní tejto rekognície kriminalistika odporúča predviesť na miesto rekognície

najprv predvádzané objekty. Stotožňovaná osoba sa vyzve, aby si zvolila akékoľvek

miesto medzi osobami, ktoré sú predvádzanými objektmi, potom je privedená

poznávajúca osoba. Poznávajúca osoba je vyzývaná, aby uviedla, či sa medzi

predvedenými osobami nachádza stotožňovaná osoba a potom ju označila. Vyslovenie

záveru o totožnosti sa však odporúča v prítomnosti nezúčastnenej osoby, aby nebolo

možné neskoro spochybniť výsledok rekognície.

Rekognícia mŕtvoly in natura je spravidla vykonávaná osobami, ktoré mŕtveho

poznali a sú schopné ho identifikovať. Rekognícia je však sťažená tým, že subjekt

rekognície nemôže poznávaný objekt vnímať za situácie, ako ju vnímal v dobe života

zomrelého. Smrťou dochádza ku zmenám zovňajšku, zohaveniu, pôsobeniu hnilobných

procesov, čo rekogníciu sťažuje až znemožňuje.

Rekognícia živej osoby podľa funkčných a dynamických znakov je obťažnejšia.

Rekognícia je vykonávaná skryto, tak aby objekt rekognície o jej uskutočňovaní

nevedel. Ak sa stotožní poznávaný objekt podľa hlasu, potom nasledujúca rekognícia

podľa anatomicko-morfologických znakov, pokiaľ je jej výsledok pozitívny, potvrdí

správnosť predchádzajúcej rekognície.

Rekognícia hmotných vecí in natura sa vykonáva u vecí, ktoré poznávajúca osoba

dobre pozná, napr. veci, ktoré jej boli odcudzené, nástroje či zbraň, ktorú mnohokrát

videla apod. alebo veci, ktoré osoba vnímala v súvislosti u udalosťou len v jej priebehu.

K rekognícií nehmotných vecí dochádza v situácií, keď je nutné stotožniť časť terénu

alebo konkrétnu miestnosť, budovu a pod.. Pri realizácií tohto druhu rekognície je treba

dodržať zásady a odporúčania rovnako ako u realizácie iných druhov rekognícií.

Rekognícia podľa modelov. Nie vždy môžu byť poznávajúcemu subjektu predvedené

či ukázané k bezprostrednému znovupoznaniu objekty rekognície in natura (osoba,

mŕtvola, vec, zviera, atď.). V tom prípade môže byť vykonaná rekognícia uvedených

objektov podľa jej modelov, predovšetkým fotografií.

Rekognícia živých osôb podľa fotografií sa vykonáva v tých prípadoch, keď sa

poznávajúci a poznávaný nachádzajú na rôznych miestach a dostavenie sa jedného

z nich na miesto pobytu druhého je nemožné alebo neúčelné, ale rovnako i vtedy,

113

pokiaľ poznávaný objekt nebol doposiaľ vypátraný, avšak sú k dispozícií fotografie

osôb, ktorých účasť na udalosti treba preveriť.

Priebeh a výsledky rekognície je treba dokumentovať podľa požiadaviek trestného

poriadku, lebo by formálne nedostatky dokumentácie tohto neopakovateľného úkonu

mohli znamenať spochybnenie mnohých zásadných dôkazov.

Základným procesným dokumentom je protokol o rekognícii, ktorý by mal byť

vyhotovený ako samostatný dokument..

Za účelom možnosti hodnotenia priebehu a výsledkov rekognície sa odporúča tiež

vykonať doplňujúcu dokumentáciu, ktorou môže byť fotodokumentácia, alebo

dokumentácia priebehu videozáznamom. Všetky druhy tejto názornej dokumentácie

úkonu tvoria spoločne s protokolom dokumentačný obraz priebehu a výsledkov

rekognície. Rekognícia vykonaná súkromným detektívom by prakticky stratila

procesný význam a ako bolo uvedené, jej opakovateľnosť je nevykonateľná. Zásady

taktiky vykonania rekognície však môže súkromný detektív využiť pri svojej pátracej

činnosti a zdokonaľovaní vlastných schopností zapamätať si vnímané udalosti.

8.11 Kriminalistická expertíza Kriminalistická expertíza je metóda kriminalistickej činnosti spočívajúca v systéme

úkonov a operácií využívaných k zaisteniu alebo objasneniu skutočností dôležitých pre

dokazovanie alebo pre dokazovanie alebo pre plnenie úloh kriminálnej, ale aj

detektívnej služby, za použitia odborných znalostí, metód a prostriedkov vedy, techniky

a remesiel.

Najdôležitejšou formou kriminalistickej expertízy je expertíza nariadená orgánom

činom v trestnom konaní a uskutočňovaná znalcom (znaleckou inštitúciou), jej

výsledkom je znalecký posudok.

114

Neprocesná forma expertízy je využívaná predovšetkým pracovníkmi kriminálnej

a detektívnej služby v procese operatívneho rozpracovania prípadu alebo pri

plnení iných úloh kriminálnej a detektívnej služby.

Výsledkom tejto expertízy je zodpovedanie otázok odborným vyjadrením, ktoré nemá

charakter dôkazného prostriedku. V žiadnom prípade nemôže byť výsledkom

neprocesnej formy expertízy znalecky posudok.

Základným kritériom delenia expertíz je druh odboru vedy, techniky, umenia alebo

remesiel, ktorých odborné metódy, prostriedky a poznatky sú v priebehu expertízy

aplikované.

Rozoznávame:

- expertízy z odboru kriminalistickej techniky,

- súdno-lekárska expertíza,

- súdno-inžinierska expertíza,

- súdno-psychiatrická expertíza,

- súdno-psychologická expertíza,

- tovaroznalecká expertíza,

- účtovnícka expertíza a pod.

Podľa postavenia a úloh v procese realizácie expertízy delíme subjekty expertízy

nasledujúcim spôsobom:

a) subjekty vyžadujúce objasnenie skutočností (orgány činné v trestnom konaní

a policajné orgány kriminálnej služby). Predovšetkým týmto subjektom je trestným

poriadkom zverené právo rozhodnúť o nariadení znaleckého skúmania, rozhodnúť

o privolaní znalca alebo znaleckej inštitúcie.

Pritom o prehliadke alebo pitve mŕtvoly rozhoduje policajt alebo prokurátor.

Exhumáciu mŕtvoly nariaďuje predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

Policajné orgány kriminálnej služby využívajú expertízu pri plnení svojich úloh na

základe interných predpisov. Od odborníkov môžu požadovať objasnenie odborných

otázok len formou odborného vyjadrenia.

115

b) subjekty vykonávajúce expertízne skúmanie (znalci – fyzické osoby a znalecké

inštitúcie – právnické osoby). Týmto subjektom prináleží v procese vydeľovania

a transformácie informácií obsadených v kriminalistických a iných významných

objektoch rozhodujúca úloha. Preto nie je postavenie a základné úlohy týchto subjektov

upravené zákonom č. 36/1967 Zb., o znalcoch a tlmočníkoch. Znalci sú zapísaní do

zoznamu znalcov a tlmočníkov, ktoré vedú krajské súdy, v ich obvode má znalec

bydlisko, alebo sú ustanovení ad hoc. (prípad od prípadu).

c) subjekty pomocné ( kriminalistickí technici a rôzni špecialisti). Ich činnosť spočíva

prevažne vo vyhľadávaní a zaisťovaní objektov skúmania.

Cieľom kriminalistickej expertízy býva najčastejšie zistenie totožnosti alebo určenie

skupinovej príslušnosti neznámeho objektu, zistenie príčin a priebeh kriminalisticky

významných javov alebo udalostí, zistenie vlastností rôznych kriminalisticky

významných objektov.

Objekty expertízy najčastejšie delíme na:

a) Objekty, u ktorých sa predpokladá príčinná súvislosť s objasňovanou alebo

dokazovanou udalosťou ( stopy trestného činu, alebo iné udalosti, veci a listiny), ich

časti a zvyšky ( mŕtvoly, kostrové nálezy a ich častí, zvieratá, rastliny a ich častí).

Aby bola zistená dôkazná sila a objektívnosť expertízy v trestnom konaní, musí

byť nález a zaistenie týchto objektov procesne podchytený v príslušnom protokole

a fotodokumentácií.

b) Objekty, u ktorých sa nepredpokladá príčinná súvislosť s objasňovanou alebo

dokazovanou udalosťou (porovnávacie materiály ad hoc - pokusné stopy, vzorky,

ukážky; zbierkové porovnávacie materiály – stopy uložené v zbierkach, odtlačky

prstov páchateľov trestných činov, štandardy, katalógy).

c) Pomocné materiály (časti vyšetrovacích spisov, napr. protokol o obhliadnutí

miesta činu, fotodokumentácia, protokoly o výsluchu obvineného či svedkoch,

úradné záznamy a pod.).

Znalecký posudok sa skladá z úvodnej časti, nálezu a záverečnej časti. Odborné

vyjadrenie obsahuje spravidla len stručný úvod, výstižný záver, úradnú pečiatku

116

a podpis spracovateľa, poprípade riaditeľa znaleckej inštitúcie. Nepopisujú sa použité

metódy a prostriedky ako v náleze znaleckého posudku.

Vyžadovanie znaleckých posudkov nebude častým javom v práci súkromného

detektíva. Ďaleko častejšie sa uplatní pomoc konzultanta z rôznych vedných,

technických a iných odborných profesií.

8.12 Kriminalistické kategórie a metódy v práci súkromného detektíva

Všeobecná charakteristika kriminalistických metód z hľadiska potrieb súkromného detektíva

Metódy využívané v kriminalistickej praxi môžeme triediť do troch skupín:

Prvou skupinou sú obecné poznávacie metódy používané v kriminalistickej praktickej

činnosti. Základom týchto metód je pozorovanie, zrovnávanie, meranie, popisovanie,

experiment, modelovanie alebo metódy formálneho logického myslenia, ako analýza,

syntéza, indukcia, dedukcia, zovšeobecňovanie, analógia.

Druhú skupinu tvoria metódy prevzaté z iných vedných odborov. Jedná sa o metódy

všestranného použitia, než akého sa im dostáva v oblasti (odboru) svojho vzniku.

Najpoužívanejšími sú fyzikálne a chemické metódy a matematické metódy. Jedná sa

napr. o mikroskopiu, luminiscenčnú analýzu, absorbčnú spektrálnu analýzu,

fotospektrometriu, chromatografiu, elektroforézu, gamagrafiu a pod., bez ktorých sa

neobíde kriminalistické skúmanie radu stôp a iných dôkazov.

Tretiu skupinu metód tvoria špecifické metódy kriminalistickej praktickej činnosti.

Vznikli v kriminalistike a uplatňujú sa prevažne v nej. Sú to také metódy, ako

vyšetrovacia verzia, plánovanie a organizácia vyšetrovacieho procesu, obhliadka,

výsluch, rekognícia, previerka výpovedi na mieste, vyšetrovací experiment,

rekonštrukcia.

117

Aby kriminalistické metódy poznania a dokázania objektívnej pravdy mohli plniť svoju

úlohu, musí spĺňať niektoré požiadavky, predovšetkým musia:

- zabezpečovať realizáciu zásad , na ktorých je vybudovaná činnosť štátnych orgánov

podieľajúcich sa na eliminácií zločinnosti ( polícia, štátne zastupiteľstvo, súdy). To

znamená, že je nutné rešpektovať predovšetkým princípy humanizmu, zapojenie

občanov do činnosti štátnych orgánov a pod.

- byť objektívne schopné viesť k poznaniu a dokázaniu objektívnej pravdy. Musia byť

dostatočné citlivé, preukázateľné, jednoduché, platné a predovšetkým je nutné, aby ich

výsledky bolo možné preveriť i inými metódami.

- spĺňať požiadavky prístupnosti ( zákonnosti). Je nutné konkretizovať ich výpočtom

ďalších požiadaviek, ktoré vyjadrujú prístupnosť i takých metód, ktoré nie sú upravené

právom.

8.13 Kriminalistické stopy a identifikácia z hľadiska potrieb súkromného detektíva

Kriminalistické stopy

Akýkoľvek trestný čin, ale i ďalšie kriminalisticky významné (relevantné) udalosti,

prebiehajú vždy v reálnom svete. Dochádza preto pri ich uskutočňovaní k postupným

i súčasným kontaktom medzi radom objektov, ktoré sa na takých udalostiach podieľajú.

Typickými objektmi z tohto hľadiska sú osoba páchateľa, napadnutý objekt, použité

nástroje, alebo zbrane, poškodená osoba a rad ďalších objektov. Tieto objekty sa

v priebehu významnej udalosti mechanicky stretávajú, dochádza k najrôznejším

kontaktom medzi nimi a dochádza tak ku vzájomnému podávaniu informácií.

Kriminalistická stopa je každá zmena na mieste kriminalisticky významnej udalosti,

ktorá je v príčinnej alebo inej súvislosti s touto udalosťou, existuje od svojho vzniku do

zistenia a dá sa vyhodnotiť súčasnými kriminalistickými metódami a prostriedkami.

Zmena, ktorá vznikla nezávisle na kriminalisticky významnej udalosti, k nej nemá

žiadny vzťah a nemá preto ani kriminalisticky význam.

118

Pokiaľ sa objektívne existujúca zmena nedá vyhodnotiť, stráca charakter

kriminalistickej stopy.

Platí všeobecná zásada, že na miestach kriminalisticky významných udalostí

a v súvislosti s ich objasňovaním sa vyhľadávajú a zaisťujú všetky zmeny. Až ich

nasledujúcim posudzovaním a skúmaním sa zistí, či majú ku konkrétnej udalosti vzťah

a môžu pomôcť pri jej objasňovaní. Pracovníkom polície, ale i súkromným

detektívom neprislúcha posudzovať na mieste jednotlivé zmeny, hodnotiť ich

a rozhodovať o tom, ktoré zmeny majú charakter kriminalistických stôp a budú

teda zaistené. Tieto úlohy sú udelené znalcom, ktorí sa k jednotlivým zmenám

musia vyjadriť.

Každá kriminalistická stopa má svoj význam kriminalisticko-technický

a kriminalisticko-taktický.

Kriminalisticko-technický význam spočíva predovšetkým v tom, že kriminalistickú

stopu môžeme využiť v procese kriminalistickej identifikácie a identifikovať tak osobu,

vec, alebo zviera, ktoré konkrétnu stopu vytvorili.

Kriminalisticko-taktický význam spočíva predovšetkým v tom, že kriminalistická

stopa podáva informácie o osobách, ktoré sa podieľali na vyšetrovanej udalosti, ich

činnosti, spôsobe vykonania činu, ich fyzických, poprípade psychických schopností,

predmetu záujmu, spôsobu príchodu a odchodu z miesta a pod. Starostlivým

vyhodnotením kriminalisticko-taktickej informačnej hodnoty kriminalistických stôp sa

dá usúdiť, či páchateľ poznal miesto udalosti, či mal potrebné technické, popr. iné

znalosti a schopnosti k prekonaniu rôznych prekážok, či sa na svoje konanie

pripravoval, či mal spoločníkov, ako sa choval na mieste, čo bolo predmetom jeho

záujmu. Dá sa zistiť aj rad ďalších kriminalisticky významných informácií.

Kriminalistická teória i prax sa snažila od počiatku modernej kriminalistiky o delenie

kriminalistických stôp.

Pre účely práce súkromného detektíva považujeme za dostačujúci jednoduchý deliaci

systém, ktorý rozdeľuje kriminalistické stopy na dve základné skupiny, a to na stopy

pamäťové ( alebo inak nazývané stopy vo vedomí) a na stopy materiálne.

119

Pamäťové stopy vznikajú vo vedomí človeka, sú fixované na jeho mozgovú hmotu.

Ich základom sú vnemy , ktoré sú jednotlivými ľudskými zmyslami posielané do

mozgu, kde sú za určitých podmienok fixované. Z hľadiska pamäťových stôp sa

najčastejšie uplatňujú zrak a sluch, ostatné zmysly hmat a chuť a čuch sa uplatňujú

z pohľadu kriminalistickej praktickej činnosti už menej. Z kriminalistického hľadiska je

dôležité, že pamäťová stopa je ľahko „zraniteľná“, dá sa ľahko poškodiť a informácie,

ktoré obsahuje sa už nedajú využiť. To sa týka predovšetkým zmien, ktoré existovali

krátku dobu. Ako napríklad môžu slúžiť prípady, keď si osoba nie je schopná vybaviť

dej bezprostredne predchádzajúci dopravnej nehode, alebo si nie je schopná vybaviť

dej, ktorý krátko po dopravnej nehode prebiehal. Pamäťové stopy môžu byť využívané

i v taktike súkromného detektíva. Ich využitie sa uplatňuje predovšetkým pri výsluchu,

previerke výpovedi na mieste, rekognícií, rekonštrukcii, ale i pri ďalších metódach

kriminalistickej praktickej činnosti. V práci súkromného detektíva sa využívali

predovšetkým v oblasti portrétnej identifikácie.

Pamäťové stopy sa dajú efektívne využiť predovšetkým za aktívnej spolupráce osoby,

v ktorej mozgové hmote sú tieto stopy uložené. Pokiaľ osoba nechce, alebo nemôže

podať informácie obsiahnutí v pamäťovej stope, sú tieto informácie nevyužiteľné.

Pochopiteľne sa nedá využiť po smrti človeka. V súvislosti s pamäťovými stopami

považujeme za potrebné upozorniť na metódu fyziodetekcie.

Materiálne stopy vznikajú v živej i neživej prírode vzájomným pôsobením

jednotlivých objektov mimo mozgovú hmotu. Materiálnych stôp je veľké množstvo

a nedajú sa všetky vymenovať. Dajú sa rozdeliť do skupín:

a ) Stopy odrážajúce vonkajšiu štruktúru objektu, ktorý ju vytvoril. Do tejto skupiny

stôp patria napr. stopy daktyloskopické, mechanoskopické, balistické, niektoré

trasologické, ďalej stopy písma písacích strojov a ďalších. Podávajú informácie o

vonkajšej štruktúre objektu, ktorý stopu vytvoril, teda napr. o funkčných častiach palnej

zbrane, s ktorými prišla do styku vystrelená nábojnica alebo strela, o povrchu noža,

ktorým by bola odrezaná časť nejakého celku, o štruktúre a kresbe obrazcov

papilárnych línií prstov, ktoré stopu vytvorili.

b) Stopy odrážajúce vnútornú štruktúru objektu, ktorý ju vytvoril. Do tejto skupiny

patria predovšetkým stopy biologické, ale aj stopy chemické, stopy využívané pri

120

technickej expertíze písomnosti a ďalšie. Podávajú informácie o vnútornej štruktúre

objektu, ktorý ju vytvoril, teda napr. o zložení atramentu, pastu do prepisovacích pier,

o krvných skupinových vlastností a pod..

c) Stopy odrážajúce funkčné a dynamické vlastnosti objektu, ktoré ju vytvorili. Do

tejto skupiny stôp patria predovšetkým stopy hlasu, chôdze a ručného písma.

Kriminalistická identifikácia

Kriminalisticko-technická hodnota kriminalistických stôp je najčastejšie využívaná

v procese kriminalistickej identifikácie. Kriminalistická identifikácia je proces, behom

ktorého sa zisťuje, ktorým konkrétnym objektom bola vytvorená konkrétna

kriminalistická stopa. V kriminalistike sú za objekty identifikácie považované osoby,

veci a zvieratá. Pre identifikačné účely sa využívajú ako stopy pamäťové, tak i stopy

materiálne.

Teória kriminalistickej identifikácie vychádza z poznatkov, že nemôžu existovať dva

rôzne objekty, ktoré by boli úplne rovnaké a mohli pri tom vytvoriť úplne rovnaké

stopy.

Druhým poznatkom je potreba relatívnej stálosti objektov. Kriminalistická identifikácia

sa dá vykonať len vtedy, keď objekt, ktorý vytvoril kriminalistickú stopu, je pre určitú

dobu relatívne nemenný, tzn. po určitú dobu nezmení význam svojich vlastností.

Každý objekt má svoje skupinové vlastnosti a individuálne vlastnosti. Skupinové

vlastnosti umožňujú zaradiť objekt do určitej, širšej alebo užšej skupiny objektov.

Skupinovými vlastnosťami pneumatík je napr. ich veľkosť, dezén a pôvod (výrobca),

skupinovými vlastnosťami osôb je napr. vek, pohlavie, výška a rasa, skupinovými

vlastnosťami palných zbraní je napr. výrobca, model, ráž a pod.. Individuálne vlastnosti

umožňujú presne identifikovať konkrétny objekt, určiť, o ktorý objekt sa jedná.

Individuálnymi vlastnosťami pneumatík je napr. stupeň ich opotrebenia, rôzne

poškodenia alebo zmeny spôsobené opravami. Individuálnymi vlastnosťami človeka je

napr. zloženie deoxyribonukleovej kyseliny a jej derivátov, obrazce papilárnych línií

a pod.. Individuálnymi vlastnosťami palných zbraní je napr. stupeň ich opotrebovania,

vykonané úpravy, zmeny vytvorené opravami a pod.. Skupinové vlastnosti sa

121

v kriminalistických stopách odrážajú ako skupinové identifikačné znaky a individuálne

vlastnosti ako individuálne identifikačné znaky.

Vlastný proces kriminalistickej identifikácie je činnosťou náročný a spája rad činností

a služieb navzájom. Východzím bodom je nájdená a správne zaistená kriminalistická

stopa, ktorá je podrobená základnému posúdeniu, ktorého výsledkom je jeho zaradenie

do určitej skupiny a predovšetkým zistenie, akými objektami táto stopa mohla byť

vytvorená. Konkrétne to znamená, že sa napríklad zistí, že nábojnica nájdená na mieste

udalosti bola raže 6,35 mm a podľa stôp zápalníka vyťahovača a vyhadzovača bola

vystrelená z pištole ČZ Duo. Iným príkladom môže byť zistenie rozmeru a dezénu

pneumatiky s určením, na ktorých druhoch a typoch motorových vozidiel sa používa.

Obdobne môže byť zistené, že nájdená krv je ľudského pôvodu a ma krvnú skupinovú

vlastnosť AB, faktor Rh pozitívny. Uvedené posúdenia kriminalistických stôp

vykonávajú experti podľa príslušnosti danej internými predpismi. Pri týchto

posudzovaniach sa využívajú skupinové identifikačné znaky odrážané

v kriminalistickej stope.

Po posúdení kriminalistickej stopy nasleduje policajná činnosť, poprípade činnosť

súkromných detektívov, spočívajúca v hľadaní objektu, ktorý stopu mohol vytvoriť.

V praxi sa najčastejšie uplatňuje pátranie, rôznej formy operatívnej pátracej

a detektívnej činnosti a pod.. Objekt ktorý je hľadaný ( po ktorom sa pátra), musí byť

pokiaľ možno čo najpresnejšie špecifikovaný

Po nájdení objektu, o ktorom sa predpokladá, že mohol vytvoriť konkrétnu

kriminalistickú stopu, sa s jeho pomocou vytvorí pokusná stopy, niekedy nazývaná tiež

porovnávací materiál.

Túto pokusnú stopou je treba vytvoriť tak, aby pokiaľ možno čo najpresnejšie

odpovedala kriminalistickej stope nájdenej na mieste konkrétnej udalosti ( čo

najpresnejšie napodobniť mechanizmus vzniku kriminalistickej stopy).

Ďalšou fázou procesu kriminalistickej identifikácie je vzájomné porovnávanie

kriminalistickej stopy a pokusnej stopy. Toto porovnávanie vykonávajú podľa odbornej

príslušnosti jednotlivý experti rôznymi, spravidla štandardizovanými metódami.

Cieľom tohto porovnávania je zistiť, či je kriminalistická stopa rovnaká (iným slovom

122

zhodná) s pokusnou stopou. Pri tomto porovnávaní sa využívajú individuálne

identifikačné znaky.

Porovnávacie metódy sú rôzne, jednotlivé metódy sa využívajú podľa toho, o aké druhy

kriminalistických stôp s pokusných stôp sa jedná.

Základné spôsoby porovnávacej metódy sú:

- spojenie zobrazení ,

- prekrytie zobrazenia,

- bodovanie,

- geometrické meranie.

Okrem týchto spôsobov sa využívajú aj ďalšie, predovšetkým v prípade stôp, ktoré

obsahujú informácie o vnútornom zložení objektu, ktoré ich vytvorili. V týchto

prípadoch sa často využívajú rôzne metódy vychádzajúce z technických a prírodných

vied. Výsledkom tejto fázy procesu kriminalistickej identifikácie je buď zistenie zhody

medzi kriminalistickou stopou a pokusnou stopou, alebo zistenie rozdielu medzi týmito

objektmi. Táto fáza procesu kriminalistickej identifikácie je najdôležitejšia fáza celého

procesu. Príslušný experiment musí zdôvodniť zhodu alebo rozdielnosť oboch

porovnávacích objektov, aj keď obidve objekty boli vytvorené jednou osobou, vecou

alebo zvieraťom.

Posledná fáza procesu kriminalistickej identifikácie je logická úvaha o tom, ktorým

objektom bola kriminalistická stopy vytvorená. Táto úvaha sa dá stručne

charakterizovať takto: kriminalistická stopa nájdená na mieste konkrétnej udalosti je

zhodná s pokusnou stopou vytvorenou nájdeným ( vypátraným) objektom. Pretože bola

pokusná stopa jednoznačne týmto objektom vytvorená (túto činnosť vykonával expert

a ručí za ňu) musela byť aj kriminalistická stopa týmto objektom vytvorená. Z toho

vyplýva, že objekt, ktorý vytvoril kriminalistickú stopu i pokusnú stopu, je totožný.

Týmto je objekt jednoznačne identifikovaný a dá sa odôvodnene tvrdiť, že konkrétna

kriminalistická stopa bola vytvorená konkrétnou ( identifikovanou ) osobou, vecou

alebo zvieraťom.

123

Výsledky procesu kriminalistickej identifikácie sa vhodne ( najčastejšie fotograficky)

dokumentujú a spracovávajú do podoby znaleckého posudku.

Pokiaľ sa podarí jednoznačne identifikovať objekt, ktorý kriminalistickú stopu vytvoril,

hovorí sa o individuálnej ( dovŕšenej ) identifikácií objektu. Pokiaľ sa podarí

predovšetkým obmedziť okruh objektov, ktoré mohli kriminalistickú stopu vytvoriť

( nedá sa rozlíšiť medzi niekoľkými pištoľami, nedá sa rozlíšiť medzi niekoľkými

osobami ), hovorí sa o určení skupinovej príslušnosti ( nedovŕšenej identifikácií ).

Podľa uvedených zásad môže súkromný detektív postupovať i pri vlastnej pátracej

činnosti, keď si rovnakým spôsobom vyhodnotí nájdené stopy. Jedná sa však

o orientačné vyhodnotenie potrebné k ďalšiemu rozhodovaniu, ktoré nemá žiadny

procesný význam. Preto je nutné dbať na to, aby nedošlo k znehodnoteniu

identifikačných znakov v prípade, keď sa jedná o trestnú činnosť.

8.14 Technické a taktické metódy a prostriedky v kriminalistike z hľadiska potrieb súkromných detektívov

Všeobecná charakteristika aplikovaná na prácu súkromného detektíva Technické metódy a prostriedky kriminalisticko-bezpečnostných orgánov umožňujú

prenikať veľmi hlboko do rôznych materiálnych zmien, zisťovať a odhaľovať poruchy

v štruktúre a usporiadaní hmotných častíc, sledovať zmeny v trvaní a priebehu rôznych

javov a procesov v súvislosti s protispoločenskou činnosťou a na základe zistených

skutočností odhaliť príčiny, prečo k týmto zmenám došlo, akou činnosťou boli

spôsobené, jej mechanizmus, poprípade kto nesie za tieto zmeny zodpovednosť.

Informácie, získané pomocou technických metód a prostriedkov môžu byť využité ako

pramene dôkazov, pokiaľ bola pri tomto postupe, t.j. v priebehu ich použitia dodržané

ustanovenia trestného konania. V ostatných prípadoch môžu byť tieto informácie

využité k organizovaniu ďalšieho postupu operatívno pátracích pracovníkov alebo

súkromných detektívov.

Kriminalisticko-technické prostriedky z hľadiska ich použitia delíme na:

124

a) technické prostriedky slúžiace k vyhľadávaniu kriminalisticko-technických stôp a ich

znakov ( prostriedky osvetľovacie, optické prístroje, fyzikálne a chemické prostriedky

odhalenia stôp, detektory kovu, zariadenie pre odporovú meraciu jednotku pre

zisťovanie biologických materiálov a .i.),

b) technické prostriedky používané k fixácií a zaisťovaniu stôp ( technické zariadenie

k zaobstarávaniu náčrtkov a plánov, rôzne meracie prístroje, fotografické prístroje

a náležitosti k fotografovaniu, materiály a pomôcky ku zhotovovaniu odliatkov stôp,

pomôcky a materiály pre fixáciu a zaisťovanie daktyloskopických stôp, komplety

kriminalisticko-technických prostriedkov ( kufre, brašne),

c) technické prostriedky používané pri znaleckom skúmaní stôp a iných vecných

dôkazov ( optické zariadenie pre vizuálne skúmanie, prostriedky pre špeciálne

fotografické, fyzikálne, chemické metalografické a iné metódy skúmania a i.),

Pri odhaľovaní, vyšetrovaní a predchádzaní trestnej činnosti môžu využiť

kriminalistické metódy, prostriedky a postupy tieto subjekty:

Obr. 8.8 Subjekty využívajúce kriminalistické metódy a prostriedky

Kriminalisticko-technické metódy, prostriedky a postupy sú jednotné. To znamená, že

osoby s rôznym procesným postavením (orgán činný v trestnom konaní, znalec,

125

Orgány činné v trestnom konaní

Odborník konzultant

Znalec

Odborník konzultant

Operatívny pracovník kriminálnej polície, SIS

Súkromný detektív

Neprocesná, ale zákonná forma využitia kriminalisticko-technických metód, prostriedkov a postupov v priebehu operatívno-pátracej činnosti a v činnosti súkromného detektíva

operatívny pracovník, ale aj súkromný detektív) môžu v prípade potreby v rámci

svojich možností a svojej kompetencie použiť ktorúkoľvek potrebnú kriminalisticko-

technickú metódu či postup.

Niemenej v praxi dochádza ku členeniu metód, prostriedkov a postupov podľa :

a) rozličnosti technických možností a subjektov, ktoré kriminalistické metódy,

prostriedky a postupy používajú,

b) účelnosti využitia kriminalisticko-technických metód, prostriedkov a postupov

a zložitosti zariadenia.

8.15 Taktika a metodika odhaľovania a vyšetrovania

Kriminalistická charakteristika trestného činu

Kriminalistická charakteristika trestného činu je popisom tých kriminalisticky

relevantných vlastností trestného činu, ktoré podstatne ovplyvňujú proces tvorby stôp

a proces poznania trestného činu, kriminálne situácie, osobnostné rysy páchateľa, obeť

a predmet útoku a motív činu.

Základnou súčasťou kriminalistickej charakteristiky trestného činu je spôsob

páchania trestného činu. Spôsob páchania trestného činu chápeme ako vzájomné

spätý systém úkonov jednaní páchateľa a spôsobov, akými páchateľ volí, alebo

využíva objektívne podmienky a prostriedky pri príprave, páchaní a utajovaní

trestného činu.

Závažnosť postavenia spôsobu páchania medzi súčasťami kriminalistickej

charakteristiky trestného činu je daná predovšetkým jeho objektívnymi vlastnosťami.

Sú to:

a) schopnosť spôsobu páchania trestného činu zvlášť výrazne sa prejaviť v stopách

trestného činu a predurčovať ich charakter. Táto schopnosť vyplýva z toho, že spôsob

páchania trestného činu je úzko spätý s tvorbou zmien v prostredí. Zmeny v prostredí

(stopy) sú vlastne dôsledky jednania páchateľa. To spôsobuje, že charakter jednotlivých

zmien ( stôp) je predurčovaný spôsobom páchania.

126

b) schopnosť spôsobu páchania v stopách trestného činu ako jednotného systému , jeho

štruktúra je charakterizovaná logickými vzťahmi medzi jeho jednotlivými prvkami.

c) determinovanosť spôsobu páchania trestného činu objektívnymi a subjektívnymi

faktormi. Charakter spôsobu a páchania a utajovania trestného činu je podmienený

týmito faktormi:

- objektívne faktory – objektívne podmienky vonkajšieho prostredia, situácia, priestor,

čas, pohyb osôb, klimatické podmienky, dostupnosť nástrojov, dopravných a iných

prostriedkov, vlastnosti objektov a predmetov útoku, existencia spolupáchateľov,

možnosti odbytu odcudzených vecí atď..

- subjektívne faktory – psychické vlastnosti páchateľa, predovšetkým schopnosti,

znalosti, skúsenosti, zvyky, vlastnosti, anatomické stavby tela, fyziologické vlastnosti,

motív a cieľ páchateľa, pohlavie, vzťah páchateľa k miesta činu, obeti

a spolupáchateľom, atď.

d) opakovateľnosť spôsobu páchania trestných činov v rovnakých podmienkach.

Poznatok, že spôsob páchania trestnej činnosti je determinovaný objektívnymi

a subjektívnymi faktormi, je pre kriminalistickú prax veľmi dôležitý. Jeho význam

spočíva v tom, že pokiaľ poznáme spôsob páchania trestného činu, môžeme z neho

usudzovať na doposiaľ nepoznané faktory, ktoré ho mohli determinovať.

To znamená:

- pokiaľ poznáme spôsob páchania trestného činu a niektoré objektívne faktory,

môžeme usudzovať na niektoré faktory subjektívne (napr. na vlastnosti anatomickej

stavby tela, pohlavia atď.)

- pokiaľ poznáme spôsob páchania trestného činu a niektoré subjektívne faktory,

môžeme usudzovať na niektoré objektívne faktory ( napr. existencia páchateľov atď.).

Skutočnosť, že spôsoby páchania trestných činov určitej skupiny sú vo všeobecných

znakoch zhodné, dovoľuje na tomto základe charakterizovať typické spôsoby páchania

druhov trestných činov.

Ďalšou významnou súčasťou kriminalistickej charakteristiky je kriminálna situácia.

Kriminálnou situáciou rozumieme situáciu, za ktorej bol trestný čin spáchaný.

127

Páchateľ môže:

- podriadiť svoje jednanie stávajúcej kriminálnej situácií,

- vyhľadávať určité kriminálne situácie výhodné pre spáchanie určitého trestného činu,

- spolupôsobiť na vytváraní vhodnej kriminálnej situácii.

Osobnosť páchateľa trestného činu je ďalšou súčasťou kriminalistickej charakteristiky

trestného činu. Kriminalistika skúma osobnosť páchateľa z dvoch aspektov:

a) aké vlastnosti páchateľa ovplyvňujú proces tvorby stôp a výrazne sa prejavujú

v týchto stopách,

b) aké vlastnosti ovplyvňujú priebeh procesu odhaľovania a vyšetrovania trestných

vecí. Jedná sa predovšetkým o vlastnosti, ktoré sa v stopách priamo zobrazujú

(papilárne línie, nápadné anatomické znaky), alebo sa výrazne prejavujú ( návyky,

dynamické stereotypy).

Súčasne sa kriminalistika venuje i skúmaniu vlastností páchateľov, ktoré sú páchateľmi

využívané napr. pri snahe znemožniť proces poznania objektívnej pravdy. Jedná sa

napr. o kriminálne skúsenosti, odborné znalosti, sociálne postavenia atď.

Obeť trestného činu je tiež považovaná za významný prvok tvoriaci obsah

kriminalistickej charakteristiky trestného činu.

Skúmaním obetí trestného činu z kriminalistických aspektov sa zaoberá viktimológia ,

pretože obeť:

- dosť podstatne ovplyvňuje spôsob páchania trestného činu, (napr. aktívnou obranou),

- svojím jednaním na mieste činu sa podieľa na vzniku stôp a tieto stopy aj vytvára,

- je nositeľom značného množstva stôp,

- svojím postojom môže ovplyvniť proces poznania a dokázania objektívnej pravdy.

Záverom sa dá uviesť, že význam skúmania a tvorby kriminalistickej charakteristiky

spočíva v tom, že na tomto základe je možné predovšetkým:

- vytvoriť typové charakteristiky trestných činov pre potreby metodiky vyšetrovania

jednotlivých druhov trestných činov,

128

- vytvoriť bohatú informačnú bázu pre výkon kriminalistickej praktickej činnosti,

- vytvoriť typové modely riešenia niektorých, stále sa opakujúcich situácií v procese

poznania a dokazovania objektívnej pravdy v trestnom konaní.

Základné zásady metodiky odhaľovania protiprávnej činnosti z hľadiska

súkromného detektíva

Pre určité skupiny trestných činov alebo protiprávnych jednaní je možné na základe

kriminalistickej charakteristiky vytvoriť spoločnú metodiku odhaľovania

a vyšetrovania.

To znamená, že určité skutky sa zhodnú kriminalistickou charakteristikou, sú

zoskupené do rovnakej skupiny a je pre nich vytvorená jednotná metodika.

Pre odhaľovanie a vyšetrovanie jednotlivých druhov trestných činov a protiprávnych

konaní rozlišuje dve skupiny zásad :

Pre tvorbu jednotlivých metodík platí

a) Obsah jednotlivých metodik je závislý na kriminalistickej charakteristike daného

druhu trestných činov či protiprávnych konaní, predovšetkým na spôsobe ich páchania.

b) Pri tvorbe jednotlivých metodík sa uplatňuje systémový prístup, čo značí, že

jednotlivé metodiky nie sú uzatvárané ako suma poznatkov a metód, ale ako ich systém.

c) Dynamickosť tvorby jednotlivých metodík daná jednak premenlivosťou protiprávnej

činnosti, predovšetkým spôsobu páchania, zmenou legislatívnej úpravy, organizačnej

štruktúry polície a orgánov činných v trestnom konaní, služby súkromných detektívov

a pod..

Najdôležitejšou zásadou platnou pre aplikáciu jednotlivých metodík v kriminalistickej

praxi je zásada pružného prispôsobovania metodiky individuálnym podmienkam

odhaľovania a vyšetrovania.

Zásady metodiky odhaľovania protiprávnej činnosti uplatňované v kriminalistickej

praxi sú využiteľné a celkom platné pre pátraciu činnosť súkromného detektíva pri

rešpektovaní zachovania hodnoty procesných dôkazov. Uvedené poznatky z taktiky

129

odhaľovania trestnej činnosti sa dajú analogicky aplikovať i v ďalších záujmových

oblastiach , napr. v občianskoprávnych a obchodno-právnych vzťahoch.

130

Literatúra:BANGO, D. - MALOVEC, D. : Metódy a prostriedky operatívno-pátracej činnosti,

Policajná teória a prax č.1/94,Akadémia PZ SR, Bratislava 1994,

BANGO, D. MALOVEC, D.: K niektorým otázkam uplatňovania poznatkov

profesionálnej etiky v činnosti kriminálnej polície, Miesto a úloha spoločensko-

vedných disciplín v systéme vysokoškolskej prípravy príslušníkov Policajného zboru,

Zborník vedeckých a odborných poznatkov zo seminára konaného dňa 23.11.1993,

Bratislava 1994,

BOCKOVÁ, A. – ĎURAJKOVÁ, D. – FEKETEOVÁ, K. – SAKÁČOVÁ, Z. 1998:

Náuka o spoločnosti. Media trade spol. s r.o., Bratislava, 1998, s.51, 352, ISBN 80-08-

02765-7

BRABEC F. a kol: Soukromé detektivní služby, EUROUNION, Praha, 1995, ISBN: 80-

85858-16-9

C. DE ROVER, Slúžiť a chrániť, Vydavateľstvo príroda s.r.o. Bratislava, 2002, 414

DVOŘÁK J.: Lidský faktor v řízení rizika a krízových situácí, VŠE/IKM, Praha, 1998

GRÉDY, D.: Odhaľovanie organizovanej trestnej činnosti a kriminalisticko-

taktické metódy, Kriminalistika a jej význam pre rozvoj bezpečnostných disciplín,

Zborník materiálov z vedeckého seminára konaného dňa 16.3.1993 , Akadémia PZ SR,

Bratislava 1994.

GRÉDY, D. : Operatívno-pátracia činnost: v spoločensko-vedných súvislostiach, Miesto a

úloha spoločensko-vedných disciplín v systéme vysokoškolskej prípravy príslušníkov

Policajného zboru, Zborník vedeckých a odborných poznatkov zo seminára konaného

dňa 23.11.1993 , Bratislava 1994,

HEŔMÁNEK, J. - STŔÍŽ, B.: Základy operatívne pátrací činnosti, Ústav

kriminalistiky fakulty University Karlovy, Praha 1971,

KERZL, J. a kol.: Operatívne pátrací činnost v oblasti boje proti obecné kriminalite, VŠ

SNB, Praha 1988,

KRIŽOVSKÝ S. Ochrana osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z.z. a jeho

postavenie v súbore ochrany osôb a majetku, Zborník, Riešenie krízových situácií

v špecifickom prostredí, Žilina, EDIS 2003, ISBN 80-8070-089-3

Kerzl, J.,Nesnídal, J.: Operativní rozpracovaní, VŠ SNB,Praha 1987,

131

MESÁROŠ, M.: Účinné organizovanie, riadenie a manažérske vedenie. ŽU, 2001

MOČÁRY, L. – KRIŽOVSKÝ, S. 2004: Základy práva. Edis, Košice: FŠI KE, 2004,

s.129, ISBN 80-8070-292-6

NESNÍDAL, J.: Nedodravnost trestního postihu a operatívne pátrací činnost.

Kriminálistický ústav Verejné bezpečnosti, Praha 1989,

NESNÍDAL, J. : Realizace neodvratnosti trestního postihu v odhalovací, objasňovací a

pátrací činnosti Verejné bezpeč nosti , VŠ SNB, Praha 1988,

POPADA V. a kol.: Kriminalistika, CERM Brno 2001

PORADA, V. a kol.: Úvod do teorie veřejnobezpečnostní činnosti, VŠ SNB, Praha

1987,

SCHMIDT-SEMISCH, H.: Kriminalität als Risiko, Gerling Akademie Verlag,

Munchen, 2002

ZAVALIDROGA, Š. a kol.: Kriminalistická taktika, Akadémia PZ SR, Bratislava 1995,

Trestný poriadok č. 3011/2005 Zb. ,

Dohovor Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivca pri automatizovanom spracovaní

osobných údajov

Ústava SR

Zákon NR SR č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov

Zákon č. 473/2005 Z.z. o súkromnej bezpečnosti

Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

Zákon č.171/1993 Z,z. o Policajnom zbore SR,

Zákon č. 166/2003 O ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-

technických prostriedkov

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46 EC

Príloha k č.p.: PPZ-146-1/HCP-CD-2004

www.idv.sk

www.ivo.sk

132