Stredné školy nezostanú úplne bez života ani počas letných prázdnin(29.06.2014; www.sme.sk; Žilina - Spravodajstvo, 8:23, s. -; tasr)

Na mnohých stredných školách prebehnú počas leta rekonštrukčné práce. V niektorých sa budú konať aj vzdelávacie aktivity.

ŽILINA. Viac ako šesť desiatok stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) nezostane cez letné prázdniny bez života. Viaceré objekty podstúpia nevyhnutnú rekonštrukciu a úplne sa v nich neutlmia ani rôzne vzdelávacie aktivity.

"Hoci si nielen študenti a pedagógovia, ale aj všetky naše stredoškolské budovy na Hornom Považí, Kysuciach, Turci, Orave a Liptove potrebujú v lete oddýchnuť, mnohé určite nezostanú počas nasledujúcich dvoch mesiacov len tak nerušene prázdninovať," skonštatoval predseda ŽSK Juraj Blanár.

Vzápätí po zatvorení školských brán sa podľa neho začalo tradičné hlavné obdobie veľkého upratovania a rozsiahlejších údržbárskych prác. "Budú sa maľovať a niekde i výraznejšie stavebne prerábať učebne, aby mohli už od začiatku nového školského roka naplno slúžiť vo vzdelávacom procese," spresnil Blanár.

Z letných vzdelávacích aktivít spomenul kurzy prvej pomoci pre vodičov v dolnokubínskej Strednej zdravotníckej škole. "Študenti žilinskej stavebnej priemyslovky sa zúčastnia na fyzikálnom aj matematickom kempe. Mnohí ďalší nás budú reprezentovať na prestížnych medzinárodných súťažiach," dodal predseda ŽSK.

Aktivisti kritizujú výmenu strechy(29.06.2014; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 16/21; Lucia Ďuračová / Jana Košíková)

Jana Košíková, moderátorka: "Takmer storočná pamiatka Radenov dom v Čičmanoch je ohrozená, tvrdia to aktivisti. Firma, ktorá

opravovala pred štyrmi rokmi strechu, použila nekvalitnú krytinu. Už dne je na nej vidieť poškodenie." Lucia Ďuračová, redaktorka: "Aktivisti už v minulosti podali trestné oznámenie za možnú korupciu pri zákazke Radenovho

domu. Polícia ju však nepotvrdila. V týchto dňoch prišli aktivisti s novým znaleckým posudkom stavu strechy národnej kultúrnej pamiatky. Tvrdia, že zákazka nie je v poriadku."

Vanda Tuchyňová, OZ Proti korupcii: "Vám garantujem. Keby niekto z nich mal túto strechu na chalupe, tak sa naštartuje a dodávateľa

asi utopí v lyžičke vody." Lucia Ďuračová: "Český znalec, ktorý vypracoval posudok pre aktivistov tvrdí, že šindle na streche sú už teraz

popraskané, s hrčami a je len otázka času, kedy ich napadne pleseň a hniloba. Podľa neho bola strecha aj predražená a z nekvalitného materiálu."

Stanislav Mika, súdny znalec (preklad z češtiny): "Držím šindeľ, ktorý síce nieje o strechy Radenovoho domu, ale je to len ukážka, ako tento, to je

tiež rezaný šindeľ okrem iného, ako bude vyzerať zhruba za desať rokov. Drevený šindeľ smrekový, ktorý bol použitý, je vyrobený nesprávnou technológiou. To znamená, že síce rezaný šindeľ je prípustný, ale nemôže byť vyrábaný pílarskou technológiou. To znamená najskôr vyrobím dosku, tú rozkrátim a potom z toho robím až šindeľ. To je úplne, by som povedal, scestné."

Lucia Ďuračová: "Vlastníkom Radenovho domu je Žilinský samosprávny kraj. Správcom je Považské múzeum v

Žiline. To podalo projekt na opravu strechy za päťdesiatšesťtisíc eur. Ministerstvo kultúry však poskytlo nakoniec nižšiu dotáciu a strechu opravili za viac ako dvadsaťtritisíc eur. Dodávateľ tak dal na strechu nakoniec nie štiepaný, ale rezaný šindeľ."

Peter Kubica, Žilinský samosprávny kraj: "Aj pamiatkári dnes povedali, že nie je povedané, že aký drevený šindeľ, len aby bol použitý

drevený šindeľ, takže tento bol použitý a o tom sa nesporíme, že či je štiepaný alebo rezaný. Je rezaný."

Lucia Ďuračová: "Správcovstvo budovy prebral nový riaditeľ. Ukázal nám zmluvy a poukázal, že problém s

Radenovým domom sleduje." Ladislav Cimerák, riaditeľ Považského múzea: "Treba postupovať v zmysle zmluvných vzťahov, ktoré tam boli podpísané s firmou a je tam tá

záruka na dvadsaťpäť rokov v prípade, že dôjde k nejakej poruche alebo nejakým nedostatkom, tak treba reklamovať."

Lucia Ďuračová: "Zhotoviteľ podľa jeho slov dodržal všetko, čo bolo zmluvne dané, vrátane potrebných technických

postupov." Martin Olejár, zhotoviteľ stavby (telefonát): "My tam držíme záruku. Viem, že s tam nejaké vypadnuté škridle, lebo som tam bol akurát minulý

týždeň, tak som to videl a som sa dohodol s tým naším dodávateľom, že nám to pôjde opraviť." Lucia Ďuračová: "Aktivisti sú rozhodnutí i napriek tomu podať trestné oznámenie na základe nového znaleckého

posudku."

Sporná rekonštrukcia(28.06.2014; Televízna stanica TA 3; Žurnál; 12.00; por. 8/9; Peter Revús/Jozef Dúbravský)

Jozef Dúbravský, moderátor: "Záchrana vzácnej pamiatky v Čičmanoch - Radenovho domu sa skončila fiaskom. Počas jeho

rekonštrukcie pred štyrmi rokmi použili robotníci menej kvalitný materiál, ktorý bude zrejme nutné opäť vymeniť. Dôvodom bol nedostatok peňazí."

Peter Revús, redaktor: "Problémom je pomerne nová strecha národnej kultúrnej pamiatky. Po štyroch rokoch chradne, je

v nej drevokazný hmyz a vylupujú sa hrče na šindli, tvrdí to občianske združenie, ktoré sa opiera o analýzu českého odborníka."

Stanislav Mika, znalec (preklad z češtiny): "Bola zvolená zlá krytina, nevhodná pre strechy, takže je otázne, ako dlho tá strecha vydrží." Zuzana Štancelové, Krajský pamiatkový úrad Žilina: "Nie sme určite potešení tým, že sa prezentuje na kultúrnej pamiatke šindeľ, ktorý kvalitatívne

nezodpovedná, ale tento stav musíme v súčasnosti akceptovať." Iveta Kodoňová, pamiatková inšpekcia ministerstva kultúry: "Sme nespokojní s tým, že po štyroch rokoch sa ukazuje, že naozaj ten materiál použitý nie je

dostatočne kvalitný. Ale ministerstvo kultúry nenesie zodpovednosť za tú kvalitu prác." Peter Revús: "Správcom pamiatky je Považské múzeum. To pochybilo už pri obstarávaní rekonštrukcie strechy.

Následne bývalému riaditeľovi preto nadriadený zo Žilinskej župy siahli na plat. Ostatné rieši podľa zriaďovateľa múzea 25-ročná záruka strechy."

Peter Kubica, odbor informácií ŽSK: "Ešte najbližších dvadsať rokov budú mať garantované, že firma musí vymeniť, čokoľvek tam bude

zatekať. Dnešný stav je taký, že do pamiatky nezateká." Peter Revús: "Rekonštrukcia strechy, ktorú financovalo ministerstvo kultúry stále približne 25-tisíc eur, z toho

samotný šindeľ ukrojil polovicu. Občianske združenie spochybňuje aj tento údaj." Vanda Tuchyňová, občianske združenie Proti korupcii: "Narozpočtovaný a vyfakturovaný bol štiepaný šindeľ, ktorý stojí približne 60 centov za jeden

šindeľ. Na streche je krytina, ktorá má hodnotu približne 25 centov jeden šindeľ, takže ten rozdiel je jednoznačný - približne 6-tisíc eur."

Peter Revús: "Rekonštrukciu Radenovho domu preverovala aj polícia. Tá však na žiadne pochybnosti neprišla."

V Čadci vyhlásili 46. ročník Jašíkových Kysúc(28.06.2014; www.sme.sk; Kysuce - Kultúra, 7:16, s. -; Miroslava Murčová)

V Čadci vyhlásili 46. ročník Celoslovenskej literárnej súťaže Jašíkové Kysuce. Je určená mladým prozaikom, ktorí ešte knižne nepublikovali.

ČADCA. V týchto dňoch Spolok slovenských spisovateľov, Literárny fond SR, Žilinský samosprávny kraj, Kysucká knižnica v Čadci a Kysucká kultúrna nadácia vyhlásili 46. ročník celoslovenskej literárnej súťaže Jašíkove Kysuce. Súťaž je určená mladým prozaikom, ktorí ešte svoju tvorbu knižne nepublikovali.

Súťažné príspevky bude knižnica postupne uverejňovať na webových stránkach www.jasikovekysuce.sk v poradí, v akom budú prichádzať. Vyjadrovať sa k nim bude nielen odborná porota pozostávajúca zo zástupcov Spolku slovenských spisovateľov, Asociácie organizácií slovenských spisovateľov, Literárneho fondu a Kysuckej kultúrnej nadácie, ale svojimi názormi súťaž obohatia aj čitatelia, ktorí môžu svoje hodnotenia a odkazy posielať tiež na nižšie uvedený uvedený e-mailový kontakt.

Súťaž uzatvoria 31. októbra. Súťažné prózy, ktoré knižnici doručia po uzávierke, zaradia do nasledujúceho ročníka. Do súťaže sa môžu zapojiť autori do 35 rokov svojimi krátkymi prózami. Zašlú ich elektronickou poštou na e-mail jasik@kniznica-cadca.sk.

Súťažné príspevky je potrebné doručiť v elektronickej forme vo formátoch MS Word (doc.), Open Office, resp. v PDF formáte. Bitmapový dokument, ktorý bol vytvorený napr. skenovaním rukopisu alebo hárok s ručne písaným obsahom sa nepovažujú za relevantný textový podklad. Každý súťažiaci môže zaslať maximálne dve samostatné poviedky, ktorých textový rozsah nepresiahne 10 strán normalizovaného formátu A4. K súťažným príspevkom je potrebné pripojiť stručný životopis autora, prípadne autocharakteristiku a fotografiu. Tieto údaje budú zverejnené. Tým, že ich súťažiaci zašle spolu so súťažnými prácami, dáva organizátorom povolenie zverejniť informácie na webových stránkach, prípadne v zborníku vybraných prác.

Na žiadosť autora môžu byť jeho práce zverejnené pod pseudonymom. V prípade záujmu komunikovať s ostatnými súťažiacimi, môžu na požiadanie zverejniť autorovu e-mailovú adresu.

Miroslava Murčová

Kam na výlet začiatkom júla?(27.06.2014; www.rodinka.sk; rodinka.sk, , s. -; Mária Kopčíková)

Začiatok prázdnin vždy so sebou prináša otázky, kam sa s deťmi vyberieme. Kam by sme chceli ísť my a kam by sa chceli pozrieť deti. Čo zaujímavé chystá Slovensko? Ako po minulé roky, aj počas týchto prázdnin vám budeme prinášať zaujímavé tipy, kam sa s deťmi môžete vybrať, kde to môže byť zaujímavé.

Frndžalica Fest - festival hudby a jedál našich starých otcov Ale aj ľudových remesiel a umenia, súťaží a zábavy, ktorý sa bude konať na Králikoch, neďaleko

Banskej Bystrice, 4- 5. 7. 2014. Organizátori festival vsadili do krásnej scenérie Kremnických vrchov v príjemnom horskom a

zalesnenom prostredí, 10 km od Banskej Bystrice, do obce Králiky. Pripravili dvojdňové medzinárodné festivalové podujatie ako medzinárodnú prehliadku tradičnej ľudovej kultúry.

V programe ponúkajú vystúpenia hudobných skupín folklórnych, ale aj popových, tanečných súborov, folklórnych zoskupení, známych osobností z ľudového prostredia, hercov, kulinárov, moderátorov a mnoho ďalších. Pre deti a rodičov je pripravený pútavý program, ako sú Cesta rozprávkových bytostí, spojená hlavne s detskými súťažami. Deti môžu súťažiť tiež v tombole. Pripravené sú aj tvorivé dielne sprevádzané rozprávkovými bytosťami, bábkové a hrané detské divadelné rozprávkové predstavenia.

Viacej informácií nájdete na stránke Frdžalica fest. Pribinova Nitrawa Kupecké šiatre a vojenské tábory slovanských bojovníkov i avarských lukostrelcov zaplnia priestor

pod hradbami Nitrianskeho hradu počas historického festivalu Pribinova Nitrawa. Podujatie sa bude konať 4. a 5. júla ako súčasť celomestských osláv Nitra, milá Nitra.

Organizátori sľubujú, že na festivale bude kvalitne zastúpené dobové trhovisko, na ktorom budú predajcovia ponúkať rôzne dobové predmety, zbrane, odevy, či šperky typické pre obdobie ranného

stredoveku. Novinkou oproti vlaňajšku sú komentované prehliadky vojenských táborov. Sprievodcovia počas nich ukážu návštevníkom ako sa kedysi vo vojenskom tábore žilo, čo všetko sa tam robilo, aké bolo jeho vybavenie a na čo všetko slúžilo.

Chcete viacej informácií i Pribinovej Nitrawe? Nemáme doma psíka, ideme si nejakého obzrieť Počas prvého júlového víkendu sa budú mať možnosť všetci milovníci zvieratiek prísť pozrieť na

dvojdňovú výstavu psov. V sobotu ich čaká Celoštátna súťaž, kde sa bude vyberať Kráľ šampiónov 2014 s pokračovaním na druhý deň a v nedeľu pribudne aj Medzinárodná výstava s udelením titulu Zlatý kráľ šampiónov. Tak teda 5. - 6. júla nájdete všetkých krásnych havkáčov v parku pri kaštieli vo Veľke Ide.

Viacej o dog festivale. Za športom i kultúrou do Radole Obec Radoľa a Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja, pripravili na 5. a 6. júla 2014 tradičné športovo-kultúrne podujatie. V sobotu 5. júla sa na radoľskom ihrisku V Riekach uskutoční 20. ročník futbalového turnaja "O

pohár starostu obce Radoľa". Športový areál bude aj nástupným miestom na tradičný výstup na Vreteň pri príležitosti sviatku sv. Cyrila a Metoda. Prezentácia účastníkov Cyrilo - Metodského výstupu sa začína od 9:00hod.

Nedeľa 6. júla bude patriť Radoľskému jarmoku s kultúrnym programom. Už od 10.00 hod. sa na nádvorí radoľského kaštieľa budú prezentovať s ľudovou tvorbou remeselníci, členky Živeny zo Žiliny i kováči zo Strednej odbornej školy strojníckej v Kysuckom Novom Meste.

Návštevníci jarmoku budú mať možnosť vyskúšať si zdobenie medovníčkov, drôtovanie, frivolitkovanie, pečenie oblátok, pletenie košíkov i kováčske remeslo. Zakúpiť bude možné i med, výrobky z vosku, slaného cesta, šúpolia a dreva. V areáli kaštieľa sa bude predávať aj občerstvenie.

Popoludní o 13.30 hod. sa na nádvorí kaštieľa uskutoční tradičná sv. omša. Od 15.30 hod. budú znieť na pódiu hity z 80. a 90. rokov v podaní hudobnej skupiny SHOCK zo Žiliny. O 16.30 hod. je pre návštevníkov Radoľského jarmoku pripravený koncert hudobnej skupiny AYA.

Vstup na program na nádvorí kaštieľa je zdarma. Deti bude učiť cirkusant a papierový kráľ Snahou festivalu Kultúrne leto a Hradné slávnosti Bratislava je aj v júli pomocou atraktívneho a

netradičného programu získať pozornosť detí a podporiť ich tvorivosť. Rodičia zažijú príjemné chvíle a hravým spôsobom uľahčia deťom nástup do školy. Vítané sú nielen deti predškolského veku, ale aj oddychujúci školáci. Vzdelávacie aktivity prepojené rôznymi typmi hier, príbehmi a tvorivými činnosťami sú sprevádzané profesionálmi - od popletených klaunov po cirkusových akrobatov.

Súčasťou interaktívneho programového bloku Rodinné zoologiády, s podtitulom Umenie medzi zvieratkami, budú počas sobotných dopoludní v bratislavskej ZOO netradičné stretnutia so známymi postavami z ríše zvierat. Už 5. júla od 10.30 h. začne príbeh o obrom cirkuse plnom zábavy, fantázie a akrobatických kúskoch s názvom Cirkus obrov v ZOO. Okrem klaunov vystúpi krotiteľka slona, 4-metrová žirafa, šikovný medveď na jednokolke či rozdvojená zebra. Kto by rád videl najväčšieho papierológa na svete, stretnúť ho môže 19. júla v Papierovom kráľovstve. Počas zábavného programu, workshopu a divadla papierového kráľa Carla sa deti naučia základom priestorového tvarovania papiera pomocou strihania a prekladania - kirigami. Papierový kráľ zároveň bude potrebovať pomôcť rozlúsknuť hádanku dňa.

Populárny cyklus Hudba na Dunaji zoznámi deti so svetom pirátov a klaunov v interaktívnom vystúpení Prátislava. Veselá loď so špeciálnou posádkou divadla Dunajka vypláva 13. júla o 15.00. Hravá plavba na pirátskej lodi bude pre deti nezabudnuteľným zážitkom.

Zachráňte princeznú z Podbranča Hrad Branč otvorí svoje brány pre všetky deti, 12. 7. 2014 o 14:00. Deti pri zachraňovaní

princeznej musia preukázať svoju odvahu vo viacerých zaujímavých disciplínach. K atrakciám bude patriť skákací hrad či maľovanie na tvár. Máte aj vy tipy na zaujímavé letné podujatia? Pošlite nám o nich informácie

http://www.rodinka.sk/index.php?id=10000415

Účty VÚC v Štátnej pokladnici(26.06.2014; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; por. 8/10; Michal Katuška / Oľga Baková)

Oľga Baková, moderátorka: "Štátna pokladnica môže od pondelka počítať s vyše miliardou eur vyšších územných celkov,

pretože si v nej povinne budú musieť zriadiť účty. Niektoré samosprávy sa sťažujú, tvrdia, že tým prídu o výhody z vedenia bankových účtov v komerčných bankách, iné vyzdvihujú úspory na bankových poplatkoch. Zmenu nariaďuje novela zákona, ktorá je v platnosti od júna minulého roku."

Michal Katuška, redaktor: "Poškodilo nás to v rámci čerpania úverových zdrojov, nakoľko sme stratili výhody, ktoré sme mali

ako klient v komerčnej banke - uvádza vedenie Prešovského kraja v reakcii na nútené zriadenie účtu v štátnej pokladnici, z ktorej citujeme."

Redaktorka (z reakcie Prešovského samosprávneho kraja): "Prinieslo nám to prácnosť a veľa problémov pri prechode z komerčnej banky. Štátna pokladnica

tým, že nemá konkurenciu, zaspala dobu." Michal Katuška: "Hovorca Trnavského kraja Patrik Velšic hovorí o nevýhodnom zhodnocovaní zostatkov na účte,

administratívnej náročnosti, či kritizuje viazanie hotovostných operácií len na jednu banku. Výhody kraj nenašiel. Trenčiansky územný celok uvádza aj pozitívny aspekt. Hovorkyňa Petra Čimová."

Petra Čimová, hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja (telefonát): "Očakávame zníženie výdavkov na nebankových poplatkoch." Michal Katuška: "Služby štátnej pokladnice sú na úrovni komerčných bánk - obhajuje novelu zákona Peter Kubica,

riaditeľ odboru informácií Žilinského kraja. Štátna pokladnica je podľa rezortu financií pre župy výhodou. Hovorkyňa Alexandra Gogová."

Alexandra Gogová, hovorkyňa Ministerstva financií SR: "Určite to môže znamenať zjednodušenie a sprehľadnenie všetkých platieb a všetkých finančných

tokov, aj to, že sa znížia náklady pre jednotlivé vyššie územné celky." Michal Katuška: "Ministerstvo financií si chce zmenou zabezpečiť dostatočnú likviditu pre krytie štátneho dlhu. Účty

v štátnej pokladnici už majú dlhodobo Banskobystrický, Nitriansky a Košický kraj."

V utorok 24. júna sa v Čičmanoch búrlivo diskutovalo o novej šindľovej streche Radenovho domu(26.06.2014; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 4/6; Ján Blahovec /)

Ján Blahovec, redaktor: "V utorok 24. júna sa v Čičmanoch konala tlačová konferencia. Zvolalo ju žilinské občianske

združenie Proti korupcii, ktorého cieľom je odhaľovať prípady korupcie a zneužívania verejných zdrojov. Za prítomnosti zástupcov médií, pamiatkovej inšpekcie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, vlastníka pamiatky Žilinského samosprávneho kraja, Krajského pamiatkového úradu v Žiline, Cechu strechárov a ďalších zainteresovaných, sa búrlivo diskutovalo o novej šindľovej streche Radenovho domu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Neprišiel nikto zo zhotoviteľskej firmy, ale ani z Považského múzea v Žiline, ktorý je správcom pamiatky. Problém zhrnula predsedkyňa občianskeho združenia Proti korupcii Vanda Tuchyňová a položila otázky."

Vanda Tuchyňová, predsedkyňa občianskeho združenia Proti korupcii: "Aký typ šindľa bol použitý na streche, aký ... má použitý šindeľ, aká je životnosť šindľa na streche,

aká bola hodnota šindľa ... v roku 2010, keď sa kládla, je rozdiel v kvalite použitého šindľa narozpočtovaného a naprojektovaného a toho, čo je na streche? Zaručuje použitý šindeľ na streche Radenovho domu primeranú ochranu pamiatky? Je použitý šindeľ vhodný materiál na pokrývanie striech pamiatkových budov?"

Ján Blahovec: "Podľa občianskeho združenia Proti korupcii je skutočná cena nekvalitného šindľa 5400 €, pričom

bolo vyfakturovaných okolo 12000 €. Preto sa pýta, kam sa podelo zvyšných 6600 €. Na počudovanie nikto sa necítil byť zodpovedný za tento finančný rozdiel. Zložitosť problému pomenoval zástupca pamiatkovej inšpekcie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Alex Tahy."

Alex Tahy, zástupca pamiatkovej inšpekcie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky: "... problém v tom, že za polovicu prostriedkov sa urobilo čosi, čo malo stáť asi viacej. To, že

ministerstvo poskytlo istú dotáciu vo výške 20700 € neznamenalo, že za to sa mal urobiť celý projekt.

Jednoducho to bol iba príspevok a očakávalo sa, že žiadateľ si zvyšné náklady buď vykryje alebo sa rozhodne, že snáď za tieto peniaze spraví kvalitne iba časť tých prác, s ktorými pôvodne počítal. My sme vôbec nepočítali, že za tie isté peniaze spraví aj stavebné práce, aj neviem čo a  tým pádom sa bude všetko zlacňovať. Čiže evidentne aby sme sa posunuli ďalej podľa mňa, výstup alebo riešenie je také, že keďže sa preukazuje skoro jednoznačne, že bola zrealizovaná nekvalitne práca, že šindeľ už dnes po 4 rokoch vyskakuje také defekty, odskakovanie častí, vysúvanie klincov, tak treba už teraz reklamovať u tej firmy, uplatniť si reklamáciu a žiadať, aby tieto veci boli odstránené. Nie čakať 25 rokov keď tá firma možno už vôbec dávno nebude existovať. Aby sme sa posunuli ďalej, stalo sa takéto čosi, nie vinou viacerých strán skutočne, ministerstvo kultúry očakávalo, že bude zrealizovaná čo najkvalitnejšie, v rámci možností Slovenska čo najkvalitnejšie táto obnova a iba z tých peňazí sa urobí čosi, čo bude zodpovedať požiadavkám kladeným od Krajského pamiatkového úradu, ktorý na začiatku stanovil presne za akých podmienok sa to má obnovovať. Tu je jednoducho ten problém, že sa zrealizovali, zlacňovali sa práce pre to, aby sa čo najviac prác vmestilo do tej malej ministerskej dotácie."

Ján Blahovec: "V závere tlačovej konferencie nečakane vystúpil projektant Juraj Kudjak z Čičmian so závažným

tvrdením." Juraj Kudjak, projektant: "Keď som ako autor projektu upozornil na to, že materiál, ktorý sa dal na strechu je nie ten, ktorý

bol dotovaný, ktorý bol projektovaný, prišli sa mi vyhrážať. Áno, aj toto býva možno na Slovensku zvykom. Prišli dvaja konatelia firiem a povedali mi takéto slová - vieme o vašich aktivitách, vieme, že tu žijete v Čičmanoch, vieme, že tu máte obchod a vieme, že máte rodinu. Za to, že som ukázal na Radenov dom, tam nie je to, čo malo byť a peniaze boli na to určené. O tom som stopercentne presvedčený. To sa týka Radenovho domu, týka sa to mojej osoby, mojej rodiny a mojej bezpečnosti. Keď prídu dvaja konatelia firiem, ktorí realizujú a nepredstavili sa, ja som nevedel ich mená, povedali mi, že mňa to nemusí zaujímať, kto sú oni, iba mi povedali tieto veci. Ja som povedal, nech sa páči, môžeme sa stretnúť v inom termíne, ja teraz nemôžem, môžeme o tom diskutovať. Neozvali sa doteraz."

30. júna slávnostne otvoria zrekonštruované priestory Domova sociálnych služieb Tvrdošín, v časti Medvedzie(26.06.2014; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 1/6; Ján Blahovec /)

Ján Blahovec, redaktor: "Žilinský samosprávny kraj pozýva 30. júna o pol tretej popoludní na slávnostné otvorenie

zrekonštruovaných priestorov Domova sociálnych služieb Tvrdošín, v časti Medvedzie. Ide v poradí o šieste zariadenie po Likavke, Novoti, Turí, Oščadnici a Liptovskom Hrádku, na ktoré získala župa nenávratné finančné prostriedky z regionálneho operačného programu. Vďaka spojeniu eurofondov a vlastného rozpočtu samosprávneho kraja napĺňaného z daní obyvateľov kraja sa výrazne zlepšili podmienky klientom v uvedených zariadeniach."

Vyššie územné celky musia mať od budúceho týždňa povinne zriadené svoje bankové účty v Štátnej pokladnici(26.06.2014; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12.00; por. 3/16; Michal Katuška / Oľga Baková)

Oľga Baková, moderátorka: "Vyššie územné celky musia mať od budúceho týždňa povinne zriadené svoje bankové účty

v Štátnej pokladnici. Podľa niektorých tým prídu o výhody z vedenia účtov v komerčných bankách, iné vyzdvihujú úspory na bankových poplatkoch. Zmenu nariaďuje novela zákona, ktorá je v platnosti od júna minulého roku."

Michal Katuška, redaktor: "Poškodilo nás to v rámci čerpania úverových zdrojov, pretože sme stratili výhody, ktoré sme mali

ako klient v komerčnej banke, reaguje vedenie Prešovského kraja na nútené zriadenie účtu v Štátnej pokladnici. Pokračuje hovorkyňa Veronika Fitzeková."

Veronika Fitzeková, hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja:

"Prinieslo nám to prácnosť a veľa problémov pri prechode z komerčnej banky. Štátna pokladnica zaspala dobu a má množstvo nedostatkov. Neprináša ani komfortnejší prístup pre klienta k využívaniu ich produktov."

Michal Katuška: "Ani Trnavský kraj nevidí v Štátnej pokladnici výhody. Hovorca Patrik Velšic hovorí o nevýhodnom

zhodnocovaní zostatkov na účte, administratívnej náročnosti či kritizuje viazanie hotovostných operácií len na jednu banku. Trenčiansky územný celok kritizuje nižšie výnosy pri uložení finančných prostriedkov. Uvádza však aj pozitívny aspekt. Hovorkyňa Petra Čimová."

Petra Čimová: "Očakávame zníženie výdavkov na nebankových poplatkoch." Michal Katuška: "Ide o zákonnú povinnosť, sme povinní sa ňou riadiť. Píšu v stanoviskách Žilinský a Bratislavský

kraj. Peter Kubica, riaditeľ odboru informácií Žilinského kraja tvrdí, že služby štátnej pokladnice sú na úrovni komerčných bánk. Ministerstvo financií si chce zmenou zabezpečiť dostatočnú likviditu pre krytie štátneho dlhu. Kraje ročne hospodária s vyše miliardou eur, čo je približne 200 eur na každého obyvateľa Slovenska. Štátna pokladnica bude podľa rezortu župy výhodou. Hovorkyňa Alexandra Gogová."

Alexandra Gogová, hovorkyňa ministerstva financií: "Určite to môže znamenať zjednodušenie a sprehľadnenie všetkých platieb a všetkých finančných

tokov, aj to, že sa znížia náklady pre jednotlivé vyššie územné celky." Michal Katuška: "Účty v Štátnej pokladnici už majú dlhodobo Banskobystrický, Nitriansky a Košický kraj. V minulosti

ich zavedenie presadzoval aj primátor Turčianskych Teplíc Michal Sygút pre obce a mestá. 32 z 36-tich miest však v ankete Únie miest Slovenska myšlienku účtov v Štátnej pokladnici zamietlo. Neflexibilitu pokladnice v minulosti kritizovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska. Či sa do Štátnej pokladnice počíta aj so zapojením obcí, považuje ministerstvo financií za predčasnú otázku."

Od budúceho týždňa musia mať vyššie územné celky povinne zriadené bankové účty v štátnej pokladnici(26.06.2014; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 12:00; por. 3/15; Michal Katuška / Martina Gabčová)

Martina Gabčová, moderátorka RTVS: "Vyššie územné celky musia mať od budúceho týždňa povinne zriadené svoje bankové účty

v štátnej pokladnici. Podľa niektorých tým prídu o výhody z vedenia bankových účtov v komerčných bankách. Iné vyzdvihujú úspory na bankových poplatkoch, ktoré tým ušetria. Zmenu nariaďuje novela zákona, ktorá platí od júna minulého roka."

Michal Katuška, redaktor RTVS: "Poškodilo nás to v rámci čerpania úverových zdrojov, pretože sme stratili výhody, ktoré sme mali

ako klient v komerčnej banke, reaguje vedenie Prešovského kraja na nútené zriadenie účtu v štátnej pokladnici. Pokračuje hovorkyňa Veronika Fitzeková."

Veronika Fitzeková, hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja: "Prinieslo nám to prácnosť a veľa problémov pri prechode z komerčnej banky. Štátna pokladnica

zaspala dobu a má množstvo nedostatkov. Neprináša ani komfortnejší prístup pre klienta k využívaniu ich produktov."

Michal Katuška: "Ani Trnavský kraj nevidí v štátnej pokladnici výhody. Hovorca Patrik Velšic hovorí o nevýhodnom

zhodnocovaní zostatkov na účte, administratívnej náročnosti, či kritizuje viazanie hotovostných operácií len na jednu banku. Trenčiansky územný celok kritizuje nižšie výnosy pri uložení finančných prostriedkov, uvádza však aj pozitívny aspekt. Hovorkyňa Petra Čimová."

Petra Čimová, hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja: "Očakávame zníženie výdavkov na nebankových poplatkoch." Michal Katuška: "Ide o zákonnú povinnosť, sme povinní sa ňou riadiť, píšu v stanoviskách Žilinský a Bratislavský

kraj. Peter Kubica, riaditeľ odboru informácií Žilinského kraja tvrdí, že služby štátnej pokladnice sú na úrovni komerčných bánk. Ministerstvo financií si chce zmenou zabezpečiť dostatočnú likviditu pre

krytie štátneho dlhu. Kraje ročne hospodária s vyše miliardou eur, čo je približne 200 € na každého obyvateľa Slovenska. Štátna pokladnica bude podľa rezortu pre župy výhodou. Hovorkyňa Alexandra Gogová."

Alexandra Gogová, hovorkyňa ministerstva financií: "Určite to môže znamenať zjednodušenie a sprehľadnenie všetkých platieb a všetkých finančných

tokov, aj to, že sa znížia náklady pre jednotlivé vyššie územné celky." Michal Katuška: "Účty v štátnej pokladnici už majú dlhodobo Banskobystrický, Nitriansky a Košický kraj. V minulosti

ich zavedenie presadzoval aj primátor Turčianskych Teplíc Michal Sygut pre obce a mestá. 32 z 36 miest však v ankete Únie miest Slovenska myšlienku účtov v štátnej pokladnici zamietlo. Neflexibilitu pokladnice v minulosti kritizovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska. Či sa do štátnej pokladnice počíta neskôr aj so zapojením obcí považuje ministerstvo financií za predčasnú otázku. Michal Katuška, RTVS."

Cestárov v Liptove čaká pracovné leto(25.06.2014; Rozhlasová stanica L-Rádio; Región Mix; 17.00; por. 2/4; Emília Petríková /)

Emília Petríková: "Aj cestárov v Liptove čaká pracovné leto. Na cestách Žilinského samosprávneho kraja sa

začala letná údržba ciest. Letná údržba zahŕňa vysprávky výtlkov, súvislé asfaltácie krytov vozoviek, sanácie zosuvov, opravy odvodnenia ciest, mostných objektov, oporných a zárubných múrov, údržbu zelene, obnovu zvislého a vodorovného dopravného značenia a opravu vozidiel. K plánovaným akciám patria aj stabilizácia cestného telesa a sanácia zosuvu cesty v intraviláne obce Huty. Oprava povrchu cesty vo Švošove po uložení kanalizácie či oprava povrchu vozovky na ceste v intraviláne Svätého Kríža."

Krajská hvezdáreň má po rekonštrukcii cestu planét aj geopark(24.06.2014; www.sme.sk; Kysuce - Spravodajstvo, 17:47, s. -; TASR)

Cesta planét a geopark vznikli v areáli Krajskej hvezdárne v Kysuckom Novom Meste vďaka cezhraničnému projektu s Hvezdárňou vo Valašskom Meziříčí v hodnote 156.000 eur, ktorý zahŕňal aj rekonštrukciu interiéru a vytvorenie hviezdneho neba.

Riaditeľ krajskej hvezdárne Ján Mäsiar pre TASR uviedol, že po rekonštrukcii chcú návštevníkom poskytovať nielen edukačné služby, ale podporiť aj cestovný ruch. Na ceste planét sú inštalované dva typy slnečných hodín, ktoré ukazujú spôsob, ako sa v minulosti určoval čas. Druhou časťou sú modely planét slnečnej sústavy. Na nich chceme ľuďom reálne ukázať, aká malá je naša Zem v porovnaní s inými telesami. V geoparku sú inštalované horniny z Moravy, Kysúc, Oravy. Chceme ukázať, ako jednotlivé materiály vznikali, a budeme vysvetľovať ich využitie. Interiér sme nazvali hviezdne nebo. Vytvorili sme v ňom nové podmienky na realizáciu programov v prednáškovej sále s novou premietacou technikou a rôznymi svetelnými efektmi. Takisto sa nám podarilo prerobiť klubovňu na výstavnú sálu, povedal Mäsiar.

Podľa zástupcu riaditeľa Hvezdárne vo Valašskom Meziříčí Ladislava Šmelcera spolupracujú s hvezdárňou v Kysuckom Novom Meste už dlhé roky. Od roku 2007 spolupracujeme na podobných projektoch. V posledných rokoch je možné robiť väčšie akcie, kde sa môže nakupovať napríklad vybavenie hvezdárne, nové ďalekohľady, ale aj zveľaďovať okolie. A rozšíriť napríklad ponuku pre návštevníkov hvezdární nielen o astronómiu. Ale v súčasnosti je trend, že sa snažíme zasiahnuť aj viac odborov prírodných vied, uviedol Šmelcer.

Predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár pripomenul, že pôvodne dve hvezdárne v Žiline a Kysuckom Novom Meste spojili do jednej inštitúcie, aby zintenzívnili práce na veľkých projektoch. Náš cieľ je vybudovať planetárium, ktoré v Českej republike existuje vo viacerých hvezdárňach. Na Slovensku ho nemáme a náš záujem je vybudovať moderné planetárium, ktoré bude schopné poskytovať aktuálne informácie aspoň 10 20 rokov. Máme nádej, že práve vďaka fondom Európskej únie je možnosť niečo takéto zrealizovať. Vedenie krajskej hvezdárne sa už púšťa do prvých plánov a diskusií s partnermi, aby sme žiadali finančné prostriedky z európskych fondov tam, kde to bude možné. Rozpočet je niečo cez dva milióny eur, ale myslím si, že tá ambícia by tu mala byť, konštatoval Blanár.

Cestári v lete pracujú

(25.06.2014; Kysuce; č. 24, s. 1; r)

Cestári zo Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja (SC ŽSK) začali s letnou údržbou. Letná údržba zahŕňa vysprávky výtlkov, súvislé asfaltácie krytov vozoviek, sanácie zosuvov, opravy odvodnenia ciest, mostných objektov, oporných a zárubných múrov, údržba zelene (kosenie), obnova zvislého a vodorovného dopravného značenia a oprava zvodidiel.

Krásno nad Kysucou ožilo Svätojánskym jarmokom(25.06.2014; Kysuce; č. 24, s. 3; Mgr. BELKOVÁ Katarína)

Dňa 15. júna 2014 sa už po štvrtýkrát stretli v Krásne nad Kysucou remeselníci z Kysúc, ale aj z iných regiónov Slovenska na Svätojánskom jarmoku, aby predviedli dielo svojich rúk. Podujatie pripravili Kysucké kultúrne stredisko v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK a mesto Krásno nad Kysucou.

Hneď zrána na nové námestie v najmladšom meste na Slovensku prichádzali remeselníci, aby pripravili svoje výrobky k predaju.

Za Kysucké kultúrne stredisko v Čadci sa predstavili Katka Holtánová, ktorá vyrába tkané koberce, Zuzka Stoláriková s výrobkami zo sena a iných materiálov, Julka Masnicová s jedinečnými medovníčkami, drotárky Agnesa Kullová a Zuzka Lašová ukázali šperky, ozdoby či stromčeky šťastia.

Veronika Hrušková sa zas venuje pláteným ozdobám, Miška Masná po prvýkrát v spolupráci s KKS predstavila krásne šperky, Dušan Kotúč zo Žiliny potešil drevenými výrobkami a zo Živeny Žilina sa na jarmoku predstavili Vladka Dudová s výrobkami z dreva, vosku a medu, Elena Kubinová predviedla techniku frivolitkovania a háčkovania, Miriam Valicová ponúkla medovníčky a Mária Trnková potešila návštevníkov plátenými taškami, ozdobami a inými výrobkami.

Popri tom sa predstavili košikári, rezbári, medovnikári a ďalší šikovní ľudía z celého Slovenska. Popoludní jarmok spríjemnil kultúrny program, ktorý otvorila riaditeľka KKS v Čadci Silvia

Petreková spolu so zástupcom primátora mesta Jaroslavom Pagáčom. V programe sa predstavili Spevácka skupina Krasňanka z Krásna nad Kysucou, FS Drevár a

Folklórna skupina Krásno nad Kysucou. Následne pódium patrilo hudobno- zábavno-ľudovej skupine ŠČAMBA, ktorá pobavila svojou jedinečnou hudbou.

Mgr. Katarína Belková, KKS v Čadci

Nové termíny výstavby cesty R3 nepotešili(25.06.2014; www.sme.sk; Orava - Spravodajstvo, 7:30, s. -; Martin Pavelek)

Ľudia bývajúci okolo hlavnej cesty Oravou nie sú spokojní s postupom príprav výstavby rýchlostnej cesty.

DLHÁ NAD ORAVOU. V roku 2005 prešlo za jeden deň cez Dolný Kubín desaťtisíc áut. Cez Krivú 5,5-tisíca. O päť rokov sa v Kubíne počet zvýšil na takmer 15-tisíc, v Krivej na 7,4-tisíc. Dnes je toto číslo ešte väčšie. Situáciu by zlepšila rýchlostná cesta R3.

Zabudnutá Orava Obyvatelia Trstenej a Oravského Podzámku si vďaka ceste R3 už vydýchli. Tvrdošínčanov

potešila správa, že výstavba 5,2-kilometrového obchvatu mesta za 117 miliónov eur začne na budúci rok. Ostatní Oravčania však budú čakať roky. Zástupcovia Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) prišli na pozvanie žilinskej župy do Dlhej nad Oravou vysvetliť, prečo Orava zostáva bokom.

"Výsledok rokovania nás nepotešil," hovorí starosta Dlhej Ján Kamas. Výstavba 4,9-kilometrového úseku za 44 miliónov Dlhá nad Oravou - Sedliacka Dubová sa mala

začať v roku 2011. Nový termín je stanovený na jún 2017. "Neuverím, pokiaľ neuvidím bager na kopci," hovorí starosta Sedliackej Dubovej Ladislav Tomáň.

"Starostom som 16 rokov. Za ten čas je pripravené iba územné konanie. Veď aj keď nie sú peniaze, dokumentáciu môžu robiť."

Diaľnica D3 má prioritu "Generálny riaditeľ NDS Milan Gajdoš na stretnutí povedal, že šťastie praje pripraveným," hovorí

Ján Kamas. "Opýtal som sa ho, prečo nie sme pripravení. Keby sa aj peniaze na výstavbu našli, bez stavebného povolenia začať nemôžeme."

Jednou z príčin pomalého postupu je diaľnica D3 cez Kysuce. Podľa Jána Kamasa má prednosť pred oravskou cestou.

"Tak nech postavia D3 a presmerujú tadiaľ kamióny z Oravy," hovorí Ladislav Tomáň. "Potom nech dostavajú R3. Osobné autá by sme dovtedy nejako vydržali."

Ani na kysuckej diaľnici to však nevyzerá najlepšie. Zatiaľ sa stavia iba jeden 12-kilometrový úsek. Ostáva ďalších 36 kilometrov za viac ako miliardu eur, pričom posledné úseky by mali byť ukončené v roku 2020.

Peniaze údajne budú Odovzdanie prepojenia Oravského Podzámku s Dolným Kubínom je naplánované na rok 2022.

Úsek Dolný Kubín križovatka D1 má v kolónke termín začiatku napísané po roku 2020, dátum ukončenia chýba.

"Rok 2017 sa mi nepáči, ale beriem ho, lebo iný nie je," hovorí starosta Dlhej nad Oravou. Anny Holáskovej, vedúcej odboru prípravy diaľnic a rýchlostných ciest NDS, sa na kontrolnom dni opýtal, aká je priemerná doba od začiatku výberu dodávateľa pre stavebné povolenie so všetkým, čo s ním súvisí, až do doby, kedy zaryje bager lyžicu do zeme. "Povedala, že ak všetko dobre pôjde, tak tri roky. Neviem, ako chcú stih-núť jún 2017, keď je už jún 2014 a prípravné práce by sa mali naplno rozbehnúť. Je najvyšší čas začať, aby sa o tri roky opäť neriešila ďalšia zmena termínu."

Rôzne možnosti financovania Najväčším problémom sú financie. "Veď existujú štyri možnosti, kde ich vziať. Eurofondy, štátny

rozpočet, rozpočet NDS alebo PPP projekt," hovorí starosta Sedliackej Dubovej. "Tak nech ich niekde nájdu."

Oravcom svitla nádej po vystúpení ministra dopravy Jána Počiatka v Národnej rade. Podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová sa ho opýtala, kedy a za čo sa bude na Orave stavať cesta R3.

"Na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti bude rozhodnuté o definitívnej trase R3 a stanoví sa harmonogram príprav úsekov v závislosti od možnosti zabezpečenia financovania zo štátneho rozpočtu alebo eurofondov," povedal. "Ak nezískame peniaze z eurofondov, tak budeme musieť v štátnom rozpočte nájsť stovky miliónov eur." Dodal, že na jeseň tohto roku sa uskutoční výberové konanie na zhotoviteľa úseku Tvrdošín - Nižná a postavia ho zo štátneho rozpočtu alebo zdrojov NDS.

"No, chcem vám, teda budem vám veriť," povedala Erika Jurinová. Nič iné neostáva ani Oravcom. Martin Pavelek

Informácie z 5. zasadnutia zastupiteľstva ŽSK(24.06.2014; Rozhlasová stanica L-Rádio; Región Mix; 17.00; por. 2/4; Romana Buganová / -)

Romana Buganová, redaktorka: "V štúdiu L-Rádia sme privítali poslanca Žilinského samosprávneho kraja Jána Blcháča. V pondelok, 23. júna sa uskutočnilo 5. zasadnutie zastupiteľstva Žilinského samosprávneho

kraja, ktorého ste sa zúčastnili. Pre územie Liptova prinieslo niekoľko pozitívnych zmien. Poprosila by som vás, keby ste vymenovali tie najpodstatnejšie."

Ján Blcháč: "Nemocnica dostane ďalšiu finančnú injekciu zhruba vo výške 50-tisíc eur na doplnenie

prístrojového vybavenia. Dve stredné školy, Stredná odborná škola stavebná dostane z rezervného fondu 150-tisíc eur na rekonštrukciu tepelného hospodárstva a taktiež 50-tisíc eur dostane z rezervného fondu Stredná odborná škola elektrotechnická v Liptovskom Hrádku, pretože potrebuje rekonštruovať tiež niektoré vodovodné rozvody a samotné átrium. Ďalšie peniaze dostáva táto škola z ministerstva školstva. Čo je dosť podstatné, predčasom boli úvahy o sťahovaní dvoch škôl, ktoré sú na Vrbickej ceste, to je areál za Billou v centre mesta, tam sa nachádza Stredné odborné učilište obchodu a služieb, ktoré je doteraz správcom tohto majetku a tam sa nachádza Stredná zdravotnícka škola, ktorá práve v tomto roku slávi svojich 60 rokov. Ona mala ťažkú históriu, najskôr bola v poliklinike, potom na mestskom úrade, pred piatimi rokmi sa zhruba presťahovala sem. Od 1.9. tohto roku bude spravovať tento majetok práve Stredná zdravotnícka škola, ktorá je v rozvoji, ktorá vytvára nové študijné odbory a absolventi školy sú žiadaní na trhu práce. Naopak, Stredné odborné učilište obchodu a služieb ide do útlmu, tam sú už len dva ročníky pre budúci školský rok, 3. a 4. ročník, je tam len 25 žiakov. Takže to je dosť významné. A čo je najvýznamnejšie, že tento komplex sa po určitých úpravách zachová pre potreby vzdelávania tu, v Liptovskom Mikuláši, pretože hrozilo aj to, že nakoniec sa školstvo odtiaľ odsťahuje a budova sa zasa využije na nejaké súkromné komerčné účely."

Romana Buganová: "V programe zastupiteľstva bolo aj prerokovanie správy o stave ciest 2. a 3. triedy v Žilinskom

samosprávnom kraji. Čím bola zaujímavá táto správa?" Ján Blcháč: "To je presne rozšpecifikované na 50 až 100 metrov každý úsek každej cesty, ktorú kraj má aj

v našom okrese aj v našom meste a zároveň sa urobila revízia mostov, ktorých sú stovky v podstate a na základe tejto revízie sa budú tieto mosty postupne opravovať. Bol to veľmi dobrý materiál, prvý takéhoto druhu. Skonštatoval to, že sa v poslednom období veľa financií vynaložilo na čiastočnú rekonštrukciu ciest, mnohé úseky boli rekonštruované z fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu a niektorého z vlastných zdrojov Žilinského kraja. Čo je podstatné pre náš kraj a čiastočne aj náš okres, resp. okres Ružomberok v tomto prípade, ale pre Liptov je to, že sa čoskoro dočkáme pokračovania diaľnice smerom na západ z Ivachnovej až do myslím Hubovej, a potom to bude pokračovať ďalej. V kraji je podstatné to, že sa posilňuje ďalšia infraštruktúra diaľnic zo Žiliny smerom na Poľsko, na Skalité a takto sa odľahčí a umožní sa prístup napríklad investorom do nášho kraja."

Romana Buganová: "Za informácie ďakujeme poslancovi Žilinského samosprávneho kraja Jánovi Blcháčovi."

Festival divadiel v Martine(25.06.2014; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 24/25; Vlado Záborský / Viliam Stankay)

Viliam Stankay, moderátor: "Divadelný festival Dotyky a spojenia v najbližších dňoch ponúkne to najlepšie, čo sa odohralo na

našich scénach v uplynulej divadelnej sezóne. Jeho desiaty ročník sa včera začal v Martine. Festivalom žije aj centrum mesta."

Vlado Záborský, redaktor: "Divadelná ponuka festivalu je rozdelená na viacero miest. Niektoré predstavenia odohrajú

súčasne na rôznych scénach." František Výrostko, riaditeľ festivalu: "Tridsaťtri súborov s tridsiatimi tromi inscenáciami, z toho pätnásť ich bude v hlavnom programe,

päť bude v detskom programe rozprávok a tie ďalšie, samozrejme, v rámci ďalšieho celého programu, ktorý máme."

Vlado Záborský: "Dramaturgická rada v minulých rokoch musela niektoré tituly z veľkých divadiel oželieť, keďže by

sa do Martina priestorovo nezmestili. Tento rok vraj taký problém odpadol." Róbert Mankovecký, dramaturg festivalu: "Aj tak by som z Bratislavy nezobral nič veľké ani z Prešova, ani z Nitry, takže myslím si, že sú tu

tie veci, ktoré by tu aj tak boli." Vlado Záborský: "Festival otvorila inscenácia Národného divadla Karpatský thriller a práve jeho protagonistka je aj

patrónkou festivalu." Zuzana Fialová, patrónka festivalu: "Mám taký pocit až strach z toho, že ako keby sa môj život zokruhoval v tejto chvíli, pretože som tu

začínala ako šestnásť-sedemnásťročné dievča a teraz zrazu som sa stala nejakou tvárou, osobnosťou, patrónkou festivalu, ktorý nesie meno inscenácie, ktorá bola pre mňa kultová v tej chvíli."

Vlado Záborský: "Festival ponúkne hneď po predstavení diskusie divákov s tvorcami a nasledujúci deň takzvanú

kritickú platformu. Jej moderátor - divadelný kritik Vladimír Štefko po skúsenostiach z minulých ročníkov tvrdí, že nie všetky súbory majú záujem o kritický pohľad na svoju prácu."

Vladimír Štefko, divadelný kritik: "Vyskytnú sa chvíle, kedy sú tie diskusie celkom zaujímavé a zmysluplné, kde sa objavia nejaké

otázky a nadhodia sa nejaké problémy, ale že by to bolo nejaké veľké víťazstvo ducha nad hmotou, ťažko by som mohol tvrdiť."

Vlado Záborský: "Viaceré predstavenia sú už síce vypredané, no diváci si do soboty majú možnosť stále niečo

vybrať. Aj z voľne prístupných vystúpení na divadelnom námestí. Už dnes večer napríklad balet štátneho divadla z Košíc."

Vernisáž v Makovického dome(24.06.2014; Žilinský večerník; č. 26, kultúra , s. 11; al)

Krajské kultúrne stredisko v Žiline pozýva na vernisáž neoimpresionistických fotografií Ladislava Čierneho a spoluautorov: Vladimíra Baiera (Bratislava), Radeka Bednára (Brno), Juraja procházku (Žilina), Juraja Reka (Žilina), Veroniky Šrámovej (Žilina), Milana Velikého (Žilina), Kataríny Švecovej (Žilina) pod názvom Neoimpresie. Otvorenie výstavy sa uskutoční v utorok 1. júla o 16. h v Makovického dome v Žiline. Výstava bude sprístupnená do 18. júla.

-al-

Začali robiť technické skúšky dreziny v Kysuckom skanzene v Novej Bystrici - Vychylovke(24.06.2014; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 17:00; por. 10/15; Dagmar Úradníková / Stano Lažo)

Stano Lažo, moderátor RTVS: "V Kysuckom skanzene v Novej Bystrici - Vychylovke dnes konečne začali robiť technické skúšky

dreziny, ktorá by mala voziť turistov až na Oravu. Ich úspešné absolvovanie je prvým krokom pre získanie dopravnej licencie. Už teraz je však zrejmé, že do konca prázdnin sa to opäť nestihne. Historická úvraťová trať z Kysúc až na Oravu bola pritom zrekonštruovaná za pol milióna eur z eurofondov ešte na jeseň 2012."

Dagmar Úradníková, redaktorka RTVS: "Kysucké múzeum v Čadci obviňovalo ministerstvo dopravy zo zbytočnej byrokracie, to zasa

múzeum, že nie je schopné predložiť čo požaduje. Po vyše 20 mesiacoch sa dnes veci dali konečne reálne do pohybu. Správkyňa Kysuckého skanzenu Janka Bérešová."

Janka Bérešová, správkyňa Kysuckého skanzenu: "Tak dnes prebiehajú skúšobné testy na vozidle drezina, teda ak dopadne všetko v poriadku,

požiadame o vydanie technického preukazu." Dagmar Úradníková: "Myslíte, že drezina bude premávať ešte tento rok až na oravskú stranu?" Janka Bérešová: "Tak chcem byť optimista. Dúfam, že sa nám to podarí aspoň v jesenných mesiacoch." Dagmar Úradníková: "Technické skúšky majú presné pravidlá. Ľudí v drezine nahradili vrecia s pieskom. Za Výskumný

a vývojový ústav železníc Vladimír Polakovič." Vladimír Polakovič, Výskumný a vývojový ústav železníc: "Skúšky budú pozostávať z váženia, určenie nápravových tlakov, potom bude skúška rozjazdu,

dosiahnutia maximálnej rýchlosti, brzdové skúšky." Dagmar Úradníková: "Špeciálnu drezínu pre kysucko-oravskú železnicu skonštruoval Josef Němeček." Josef Němeček, konštruktér drezíny: "Je to nejnáročnější trať v Evropě, železniční Mount Everest. Toto vozítko do největších stoupání je

konstruováno tak, aby bylo pokud možno co nejlehčí a tím umožnilo zdolat tady tyto stoupání při zachování maximální bezpečnosti."

Dagmar Úradníková: "Ako myslíte, že dopadnú tie dnešné skúšky?" Josef Němeček: "Pevně věřím, že dobře." Dagmar Úradníková: "Za ministerstvo dopravy Gabriela Jarošová."

Gabriela Jarošová, ministerstvo dopravy: "Ministerstvo na základe vyhovujúcich výsledkov týchto skúšok následne vydá rozhodnutie

o schválení typu dráhového vozidla. Lehota na jeho vydanie je v zmysle zákona 60 dní, pričom sa do nej nezarátava čas potrebný na obstaranie znaleckých posudkov, vykonanie skúšky či dodatočné doplnenie žiadosti."

Dagmar Úradníková: "Až následne môže múzeum požiadať o vydanie technického preukazu, vďaka ktorému bude môcť

začať drezína premávať. Dagmar Úradníková, RTVS."

Kysuckí seniori opäť potvrdili, že radosť zo športu nepozná hranice(24.06.2014; Kysucké noviny; č. 24, Žilinský samosprávny kraj , s. 5; Barbora Zigová)

Areál zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb Žiarec v Čadci sa stal dejiskom ôsmeho ročníka Kysuckých športových hier pre seniorov.

Čadčianske sociálne zariadenie, ako minuloročný víťaz putovného pohára Žilinského samosprávneho kraja, prebralo v tomto roku štafetu organizátora. Športového zápolenia sa zúčastnilo šesť družstiev seniorov z piatich kysuckých zariadení: z Čadce-Žiarca, Park z Čadce, zariadenia z Horelice, z Kysuckého Nového Mesta a z Makova. Súťažilo sa v piatich športových disciplínach, ktoré preverili športové zručnosti starkých. Seniori si vyskúšali streľbu z praku, hod basketbalovou loptou, slalom pomedzi kužele s loptou či kolky. Súťažiaci ukázali, že im nechýba športový duch, odhodlanie bojovať za svoj tím a sila prekonať vlastné, častokrát limitované, možnosti. Hry slávnostne otvoril žilinský župan Juraj Blanár spolu s riaditeľkou zariadenia Čadca-Žiarec. "Som presvedčená, že dnešné podujatie všetkých seniorov vzájomne obohatí a potvrdí, že radosť z pohybu nepozná bariéry. Každý jeden zo súťažiacich si zaslúži veľký obdiv a vďaku za to, čo tu dnes previedol a s akým odhodlaním a vervou reprezentoval svoje zariadenie," konštatovala riaditeľka zariadenia Eva Larišová.

Krakov musí vrátiť peniaze na olympiádu(23.06.2014; www.noviny.sk; , , s. -; Redakcia)

KRAKOV - Kandidatúra Slovenska s poľským Krakovom na Zimné olympijské hry je definitívnou minulosťou. Poľské ministerstvo športu žiada od mesta náhradu peňazí v plnej výške.

Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár potvrdil, že primátor Krakova predloží na zasadnutí rady mesta návrh na rezignáciu z procesu získania práv na organizovanie olympiády.

Krakovčania odmietli olympiádu v referende. Poľské ministerstvo športu preto žiada vyplatenie plnej výšky peňazí, ktoré do príprav investovalo.

Najskôr čerpanie, potom referendum Rezort športu žiada od Krakova takmer milión eur. Hovorkyňa primátora mesta si nemyslí, že by

mali peniaze vrátiť. "Starali sme sa o prihlášku a konali sme podľa plánu. Všetky výdaje boli vopred premyslené," uviedla Monika Chylaszek.

Do projektu spoločnej kandidatúry investovali Slovensko 70 tisíc eur. Slovenská strana nedostala žiadne oficiálne správy. "Ak ich budeme mať k dispozícii, skoordinujeme naše kroky s partnerom na poľskej strane," potvrdil Blanár.

Krakov podľa ministerstva urobil chybu v tom, že čerpal najskôr finančné prostriedky a potom vyhlásil referendum. To celý proces zmarilo.

Autor - Peter Dzurilla Zdroj - noviny.sk

S WIFI V AUTOBUSE(23.06.2014; Žilinské noviny; č. 24, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Barbora Zigová)

Nová služba, ktorá už má svojich používateľov, funguje zatiaľ v dvoch autobusoch SAD Žilina na linkách zo Žiliny do Kysuckého Nového Mesta a Terchovej. Wifi - teda bezdrôtové pripojenie sa k

internetu môžu cestujúci využívať počas celej dĺžky svojej cesty. "Pri dnešných inteligentných telefónoch či tabletoch a rýchlej dobe, ktorú žijeme, je to prínosné rozšírenie služieb občanom," uviedol župan Juraj Blanár. Mesačne využije v autobuse službu takmer 700 neopakujúcich sa užívateľov, ktorí najčastejšie sledujú videá rôznych prehliadačov a sociálne siete. SAD-ka plánuje rozšíriť wifi do 50 autobusov.

Stredná odborná škola obchodu a služieb zanikne(24.06.2014; Liptovské noviny; č. 24, AKTUALITY/INZERCIA , s. 8; ĽUBICA KUBIŠOVÁ)

V Liptovskom Mikuláši bude o jednu strednú školu menej. V časoch najväčšej slávy ju navštevovali stovky študentov.Od50. rokov minulého storočia vychovávala zamestnancov pre Kožiarske závody a Závody 1. mája.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Keď Stredná odborná škola obchodu a služieb na Vrbickej ulici vlani neotvorila prvý ročník, začalo sa hovoriť o jej postupnom zániku. Stredná odborná škola obchodu a služieb vznikla v roku 1996 zlúčením textilného a kožiarskeho učilišťa. Vtedy ju navštevovalo vyše päťsto žiakov. Škola doplatila na znižujúci sa záujem o štúdium a následne aj možnosť zamestnať sa. Najprv to boli remeselné odbory typické pre mesto Liptovský Mikuláš, nepomohlo ani preorientovanie sa na oblasť služieb.

S fabrikami padli aj školy Odbory ako umelecké spracovanie kože, pekár, dámsky krajčír, manikúra a pedikúra neotvárali už

od roku 2006. Textilné a kožiarske učebné odbory zanikli o dva roky neskôr, keď vyvrcholil postupne klesajúci záujem o ne. Príčinou bol útlm tradičnej kožiarskej a textilnej výroby v Liptovskom Mikuláši. "Uvedomovali sme si, že pokiaľ chce byť naša škola ekonomicky efektívna a má plniť vzdelávaciu funkciu, musíme zaviesť iné odbory. Všetko naše úsilie sa ale napokon skončilo z rôznych príčin bezúspešne," vysvetlil riaditeľ školy Ivan Sopoliga.

Počet deviatakov klesá, boj o nich silnie O štúdium malo záujem stále menej žiakov, dochádzalo k postupnému znižovaniu počtu tried a

budúcnosť školy bola neistá, pretože jej fungovanie je priamo závislé od počtu žiakov. Za posledných sedem rokov klesol až o polovicu. Dôvodom znižujúceho sa počtu nových učňov nie je len nezáujem o odbory, ale aj skutočnosť, že v okrese Liptovský Mikuláš je stále menej deviatakov. V súčasnosti študuje na škole 65 žiakov, 40 z nich tento rok skončí. Od septembra nastúpi v treťom a štvrtom ročníku len 25 žiakov. Budú to nielen poslední absolventi odboru kozmetička v Liptovskom Mikuláši, ale aj školy. "Škola bude fungovať aj s minimálnym počtom žiakov, kým nedoštudujú poslední. Chceme chrániť aktuálnych študentov, aby nemuseli ísť doštudovať do iného regiónu. Faktom ostáva, že o tieto odbory už nie je záujem a aj na trhu práce sa nevedia uplatniť," povedal Peter Kubica, riaditeľ odboru informácií a zahraničných vzťahov Žilinského samosprávneho kraja.

Majetok preberie zdravotnícka škola Žilinský samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom školy, pripravuje prenos správy majetku,

pozemkov a školských budov vrátane telocvične na Strednú zdravotnícku školu, ktorá sídli na rovnakej adrese. Zdravotníci boli dosiaľ len v nájme, od septembra sa postavenie škôl vymení. Žiakov sa to nedotkne, tí budú fungovať tak ako doteraz. "Pri súčasnom počte žiakov nebude mať Stredná odborná škola obchodu a služieb dosť peňazí na prevádzkové náklady. Preto bolo potrebné, aby správu prevzala fungujúca zdravotnícka škola," spresnil.

Vybudujú odborné učebne Zdravotníci už teraz využívajú prázdne priestory po učňoch, zriadili tam odborné učebne. Po zániku

školy priestory zaberú úplne. "Uvoľnené priestory využije na vybudovanie ďalších odborných učební. V rámci podnikateľskej činnosti sa dá uvažovať aj o ponuke masérskych služieb pre obyvateľov," pripustil Kubica. Počet tried sa ale zvyšovať nebude. Na zdravotníckej škole študuje takmer 250 žiakov. V najbližších rokoch by sa ich počet nemal meniť. "Podľa potrieb trhu práce je súčasný stav vzdelávania a prípravy zdravotných asistentov, masérov, zubných asistentov či sanitárov dostačujúci," konštatoval.

Koniec kaderníčok a kozmetičiek v meste Zo štatistík Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši o absolventoch odborov

kaderník a kozmetička vyplynuli zaujímavé zistenia. Hoci mali výučný list alebo maturitné vysvedčenie, zamestnávali sa skôr za pokladňou alebo ako upratovačky či pomocníci v kuchyni. Ukázalo sa aj, že absolventi si po ukončení štúdia urobili rekvalifikačné kurzy pre iný odbor, najčastejšie na prácu s registračnou pokladňou alebo v hotelierstve. Z údajov úradu práce ďalej vyplynulo, že v regióne dlhodobo nemajú v evidencii voľných miest pozície kaderník. Do dvoch rokov dôjde k útlmu Strednej odbornej školy obchodu a služieb. V praxi to znamená, že v Liptovskom Mikuláši už nebude možné

vyštudovať kedysi obľúbené odbory kaderník a kozmetička. Dievčatá alebo chlapci, ktorí sa im chcú profesijne venovať, budú musieť dochádzať najbližšie do Ružomberka.

Krajská súťaž folklórnych súborov v Martine(24.06.2014; Obecné noviny; č. 25, KULTÚRA , s. 28; EVA PALOVČÍKOVÁ ZÁTHURECKÁ)

Víťazné kolektívy z krajského kola sa zúčastnia na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke tvorivých choreografií folklórnych kolektívov, ktorá bude 25. a 26. októbra v Liptovskom Mikuláši.

Turčianske kultúrne stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR zorganizovalo 7. júna v Dome odborov Strojár v Martine krajskú postupovú súťaž a prehliadku tvorivých choreografií folklórnych kolektívov Pramene 2014. Súťažná prehliadka tvorivých choreografií je trojstupňová (regionálna, krajská a celoštátna). Víťazné kolektívy z krajského kola sa zúčastnia na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke tvorivých choreografií folklórnych kolektívov, ktorá bude 25. a 26. októbra v Liptovskom Mikuláši. Z regionálnych kôl na krajskú prehliadku Pramene 2014 postúpili v kategórii komorné choreografie do 6 interpretov - tanečníkov FS Kalužiar z Martina, FS Drevár z Krásna nad Kysucou, FSk Vajčovci z Horného Vadičova a FSk Javorníček z Hvozdnice. V kategórii choreografie veľkej formy nad 6 interpretov - tanečníkov to boli FS Rovňan z Veľkého Rovného a FS Váh z Liptovského Mikuláša. Úvod súťaže však patril mladému tanečnému páru z detského folklórneho súboru Turiec, L. Mikovej a M. Macurovi, ktorí sa v tomto roku zúčastnili na celoslovenskom kole súťažnej prehliadky sólistov tanečníkov Šaffova ostroha 2014, kde sa s tancom ,,Na vŕšku" umiestnili v bronzovom pásme. Do tanca im hrala ľudová hudba Javorové husle. Po súťažnej prehliadke sa uskutočnil rozborový seminár, na ktorom porota hodnotila jednotlivé súťažné choreografie v prítomnosti ich autorov. Za Žilinský samosprávny kraj na celoštátnu postupovú súťaž a prehliadku choreografií folklórnych kolektívov zo zlatého pásma postúpili v kategórii komorné choreografie folklórna skupina Javorníček s choreografiou ,,Na končinovej muzike", v kategórii choreografie veľkej formy folklórny súbor Váh s choreografiou ,,Z tej šuňavskej krčmičky". V striebornom pásme sa umiestnili v kategórii komorné choreografie folklórny súbor Drevár s choreografiou ,,Kysuckí zbojníci" a v kategórii choreografie veľkej formy folklórny súbor Rovňan s choreografiou ,,Goralský chodníčok". V bronzovom pásme sa v kategórii komorné choreografie umiestnili folklórny súbor Kalužiar s choreografiou ,,V Oščadnici na tanci" a folklórna skupina Vajčovci s choreografiou ,,Ve Vajčove pri muzike" V kategórii choreografií veľkej formy bronzové pásmo nebolo udelené.

Habovka opäť hostila mladých muzikantov a spevákov z celého Slovenska(24.06.2014; Obecné noviny; č. 25, KULTÚRA , s. 29; žab)

Na celoštátnom festivale detského hudobného folklóru Vidiečanova Habovka sa 7. a 8. júna predstavilo viac ako 300 súťažiacich. Sála kultúrneho domu v Habovke bola 7. a 8. júna vyhradená mladým folklórnym hudobným talentom. Viac ako 300 účinkujúcich - víťazov krajských súťaží sa stretlo v programe celoštátnej postupovej súťaže detských ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov spevákov a inštrumentalistov. Festival detského hudobného folklóru pod názvom Vidiečanova Habovka pripravilo Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne v zriadbvateľskej pôsobnosti ŽSK v spolupráci s Obecným úradom v Habovke. Jeho vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave a uskutočňuje sa s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Program Vidiečanovej Habovky začal v sobotu 7. júna. V prvom súťažnom bloku sa od 14. hodiny predstavili najskôr najúspešnejšie detské spevácke skupiny a sólisti inštrumentalisti - muzikanti. Na to nadviazala súťaž sólistov spevákov a detských ľudových hudieb. Večer mladých folkloristov čakala tanečná škola. V nedeľu 8. júna sa vedúci skupín a hudieb stretli na rozborovom seminári, kým mladých spevákov a muzikantov čakala návšteva zuberského skanzenu. Zástupcovia hudieb i organizátori sa potom okolo poludnia stretli na miestnom cintoríne pri hrobe Jozefa Vidiečana, zosnulého habovského primáša, na počesť ktorého sa podujatie každoročne v obci koná. Tu si slovom i melódiou spomenuli aj na ostatných nositeľov hudobnej tradície. Celoštátny festival detského hudobného folklóru vyvrcholil galaprogramom, spojeným s vyhlásením výsledkov a odovzdaním cien. Súťaž je vyvrcholením práce najvyspelejších detských ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov spevákov a inštrumentalistov na Slovensku. Je tiež jedným z najvýznamnejších . podujatí v oblasti tradičnej a ľudovej kultúry v Žilinskom kraji. Jej cieľom je nielen vzájomná súťažná konfrontácia, ale aj bližšie spoznanie mnohorakosti tradičnej ľudovej hudobnej kultúry jednotlivých regiónov, jej

spracovania a prenášania do súčasnosti. Podujatie podporuje ďalší hudobný rast mladých muzikantov i spevákov a nadväzuje na tradíciu hudobných stretnutí ľudových muzikantov, ktoré sa v obci uskutočňovali od roku 1990 a v roku 2008 sa ich z iniciatívy starostu obce a miestnych zanietencov podarilo oživiť. (žab)

Podporili projekty pre deti(24.06.2014; Kysucké noviny; č. 24, Žilinský samosprávny kraj , s. 5; Barbora Zigová)

Už ôsmy rok poskytuje Žilinská župa zo svojho rozpočtu finančné prostriedky na podporu projektov venujúcich sa ochrane detí a sociálnej kuratele.

V tomto roku prerozdelí 15 úspešným žiadateľom dovedna 10-tisíc eur. Poskytnutá dotácia im poslúži na organizovanie preventívnych aktivít zameraných na predchádzanie drogovej závislosti, na problematiku týraných žien a na podporu vhodného využívania voľného času. "Radi podporujeme aktivity, ktoré pôsobia v oblasti výchovy mládeže preventívne, pretože následné riešenie problémov je už náročnejšie - jednak finančne, teda vo forme resocializačných zariadení pre drogovo závislých a tiež časovo," zhodnotila riaditeľka odboru sociálnych vecí ŽSK Marta Pauková. Z Kysúc sú úspešnými žiadateľmi mesto Turzovka, ktoré usporiada Letné hry, mesto Čadca s aktivitami zameranými na primárnu protidrogovú prevenciu detí a Základná škola v Podvysokej na letný kemp pre deti. Na Hornom Považí zorganizuje Zväz diabetikov Slovenska DIA tábor pre deti trpiace diabetom, občianske združenie Škola života usporiada motivačné koncerty pre stredné školy s cieľom poskytnúť študentom čo najviac informácií zameraných na prevenciu násilia a agresivity. Občianske združenie Náruč - Pomoc deťom v kríze Žilina zrealizuje podporné programy pre deti z rodín ohrozených domácim násilím. Účelom projektu Neziskovej organizácie Áno pre život z Rajeckých Teplíc je obnova narušených vzťahov rodič - dieťa. Piatym podporeným projektom je projekt Poznávame Slovensko 2014 z dielne DSS LÚČ. V Turci získali dotáciu martinské občianske združenie Žena v tiesni na projekt Nebuď ďalšou obeťou VI a mesto Martin na aktivitu pod názvom Spolu to dokážeme. Oravská obec Rabča zorganizuje s podporou Žilinskej župy dva projekty - Týždeň plný prekvapení a Poď s nami, pre najmenších pripraví obec Zázrivá detský skanzen a obec Bziny pripraví program pod názvom Využi svoj čas. V Liptove zorganizuje Centrum sociálnych služieb ANIMA v Liptovskom Mikuláši pre deti letný tábor.

Obnova kotolne na SOŠ stavebnej(24.06.2014; Liptovské noviny; č. 24, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 6; Barbora Zigová)

Žilinský kraj investuje každoročne stovky tisíc eur do rekonštrukcií školských zariadení. Sumu 150-tisíc eur plánuje využiť na rekonštrukciu plynovej kotolne v Strednej odbornej škole

stavebnej v Liptovskom Mikuláši. Od marca hlási škola havarijnú situáciu, dokonca musela odstaviť jeden kotol a o nevyhovujúcom stave kotolne poukazuje aj záver z revíznej prehliadky. Škola plánuje za získané financie zo ŽSK vymeniť staré plynové kotle a horáky, nakoľko nie je možná ich údržba a náhradné diely neexistujú. Zdá sa teda, že počas prázdnin bude na liptovskomikulášskej stavebke rušno, komplexná rekonštrukcia kotolne by sa mala zrealizovať do začiatku vykurovacej sezóny.

Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja začala s letnou údržbou ciest 2. a 3. triedy(23.06.2014; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 2/6; Ján Blahovec /)

Ján Blahovec, redaktor: "Podľa Úradu Žilinského samosprávneho kraja je vraj práca cestárov najviac viditeľná v zimnom

období. Ona je však veľmi dôležitá aj v lete, keď sa enormne zrýchľuje doprava a stúpajú požiadavky na úroveň a bezpečnosť ciest. Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja začala v týchto dňoch s letnou údržbou komunikácií 2. a 3. triedy, teda s odstraňovaním výtlkov, súvislým asfaltovaním vozoviek, sanáciou zosuvov, opravou odvodnenia ciest, mostných objektov, oporných a zárubných múrov, ale aj s údržbou zelene, obnovou zvislého a vodorovného dopravného značenia, i opravou zvodidiel. Bežnú letnú údržbu vykonáva Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja priebežne počas letných a jesenných mesiacov. Náročné stavebné akcie, ktoré nedokáže zrealizovať vo vlastnej réžii, zabezpečuje dodávateľsky. K takýmto plánovaným prácam patrí napríklad oprava oporného

múru v Kotešovej, časti Buková, oprava povrchu cesty v intraviláne Švošova, po uložení kanalizácie a vybudovanie gabionového múra a pokračovanie v odvodnení rosinskej cesty."

Krajskí cestári cez leto opravia 15 úsekov ciest(23.06.2014; www.sme.sk; Žilina - Spravodajstvo, 18:09, s. -; sita)

Žilinský krajskí cestári dajú cez leto do poriadku 15 úsekov ciest II. a III. triedy. Opravy na takmer 12 kilometroch ciest najmä na Liptove, Kysuciach a Orave vyjdú Žilinský samosprávny kraj 875-tisíc eur.

ŽILINA. V kraji opravia cez leto 15 úsekov ciest II. a III. triedy. Opravy budú stáť 875-tisíc eur. V rámci opráv komunikácií, ktoré sú v havarijnom stave, zrenovujú most v Krásne nad Kysucou v miestnej časti Blažkov, spevnia breh a opravia cestu po zosuve v oravskej obci Huty. Spevnia krajnicu v liptovskej Bukovine a opravia oporný múr v Kotešovej pri Bytči. Po budovaní kanalizácie sa cestári chystajú dať do poriadku cestu v liptovských obciach Švošov a Svätý Kríž, v kysuckých dedinách Nesluša a Povina, v oravskej Habovke a na ceste medzi Zákamenným a Novoťou na Orave. Cesty poškodené zosuvom opravia v liptovských obciach Malé Borové a Dúbrava a oporný múr spevnia v obci Liptovské Revúce. Nový múr vybudujú a cestu odvodnia na Rosinskej ceste v Žiline a odvodnenie cesty dokončia v Krásne nad Kysucou.

Okrem toho žilinskí krajskí cestári vykonávajú v lete aj bežnú údržbu. "Letná údržba zahŕňa aj opravy výtlkov, súvislé asfaltovanie krytov vozoviek, sanácie zosuvov, opravy odvodnenia ciest, mostných objektov a oporných múrov, údržbu zelene, obnovu zvislého a vodorovného dopravného značenia a opravu zvodidiel," uviedol riaditeľ krajského odboru informácií Peter Kubica. "Všetky činnosti bežnej letnej údržby, okrem náročných stavebných akcií, akými sú najmä sanácie zosuvov ciest, opravy mostných konštrukcií a súvislé rozsiahle opravy asfaltových krytov vozoviek, vykonáva Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja vlastnými silami, pretože má odpovedajúce technické vybavenie i odborníkov, ktorí dbajú celoročne o dobrý stav komunikácií II. a III. triedy," dodal riaditeľ odboru dopravy Ivan Mokrý.

Od septembra 2015 bude zriaďovateľom Gymnázia vo Vrútkach mesto(24.06.2014; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 12:00; por. 6/13; Laco Kerekeš /)

Laco Kerekeš, redaktor RTVS: "Gymnázium Jozefa Cígera Hronského vo Vrútkach má šancu na záchranu. Zobrať ho pod svoje

krídla sa ponúklo samotné mesto a kraj s tým súhlasil. Kraj pôvodne navrhol gymnázium vo Vrútkach zrušiť pre nízky počet študentov. Jeho kapacita je využitá len asi na tretinu. Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár."

Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja: "Mesto Vrútky má v rukách nástroj, ktorý my už nemáme a to, že môže spojiť gymnaziálne

vzdelávanie spoločne so základnou školou do jedného právnického subjektu a tým znížiť aj náklady. Dnes sme túto zmenu schválili, budeme čakať na záverečné stanovisko zastupiteľstva vo Vrútkach, či prijmú túto zriaďovateľskú pôsobnosť alebo nie."

Laco Kerekeš: "Gymnázium vo Vrútkach zostane ešte tento školský rok v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja. Pod

novým zriaďovateľom, teda mestom, by malo začať fungovať až od septembra 2015."

Tretíkrát poklepali kameň, postavia konečne tunel Višňové?(24.06.2014; Žilinský večerník; č. 26, spravodajstvo , s. 2; Michal Filek)

Minulý týždeň politici opäť raz poklepali základný kameň výstavby diaľničného úseku Lietavská Lúčka - Dubná Skala, ktorého súčasťou je aj tunel Višňové. V minulosti ho poklepávali už aj Vladimír Mečiar v roku 1998 a Robert Fico v roku 2010. Vybudovali zatiaľ len prieskumnú štôlňu.

Michal Filek, SITA ŽILINA. Tentoraz je nádej, že výstavba konečne začne a celý úsek Hričovské Podhradie Dubná

Skala by mal byť dokončený v roku 2019. "Dnes máme konečne zabezpečené financovanie, máme

reálne zmluvy a reálnych zhotovitelbv, takže už nič nestojí v ceste, len aby sa darilo zhotoviteľom a v tom im držím palce," uviedol minister dopravy Ján Počiatek. Úsek bude stavať taliansko-slovenská skupina Impregilo S. p. A. a Dúha. V tendri síce obsadili až tretie miesto, ale Národná diaľničná spoločnosť zo súťaže vylúčila dvoch lacnejších uchádzačov. Tí podali námietky na úrad pre verejné obstarávanie, ale neuspeli.

Vodiči ušetria čas Diaľničný úsek Dl Lietavská Lúčka - Dubná Skala je súčasťou 25,8 kilometra dlhého južného

obchvatu Žiliny. Po jeho dobudovaní ušetria vodiči na tejto trase 23 minút, respektíve čas potrebný na prejazd sa skráti o viac ako o polovicu. Vzhľadom na vysokú intenzitu dopravy na tomto úseku je možné povedať, že po dobudovaní tohto obchvatu iba vodiči osobných áut za 24 hodín ušetria spolu 1333 hodín a približne 4000 litrov benzínu. Súčasťou utorkovej slávnostne odštartovanej výstavby úseku Dl Lietavská Lúčka - Dubná Skala je aj najdlhší slovenský tunel Višňové, ktorý meria 7 460 metrov.

Zamedzí sa tragickým nehodám Výrazným benefitom otvorenia úseku bude aj zníženie dopravných nehôd na úseku pod Strečnom.

Podľa Štefana Machciníka z Výskumného ústavu dopravného by sa totiž mnohým zbytočným nehodám a tragédiám dalo zabrániť. "Okrem iných pozitívnych efektov predstavuje realizácia diaľnice Hričovské Podhradie Dubná Skala výrazné zníženie v početnosti dopravných nehôd. Podľa modelu porovnania dopravnej situácie nám vyšlo, že v horizonte roka 2020, kedy sa odhaduje spustenie týchto úsekov do prevádzky, sa počet dopravných nehôd zníži zo 69 na 15," uviedol Štefan Machciník.

Už dávno sa mohlo jazdiť Okrem ministra poklepávali diaľničný kameň aj župan Juraj Blanár a primátor Žiliny Igor Choma.

"Pre krajské mesto Žilina, pre náš kraj, celé Slovensko, ale aj Európu je toto významný míľnik. Bol by som rád, keby sa táto správa rozletela do celého Slovenska, že tento kľúčový úsek sa začína stavať. Ako stavbár môžem dnes závidieť všetkým, ktorí sa budú na výstavbe podieľať. Bude tu totiž najväčšia koncentrácia tunelov na diaľničnej sieti v rámci celej SR," povedal Juraj Blanár. Začiatok výstavby ocenil aj primátor. "Už viac ako 25 rokov hovoríme o tuneli Višňové. Celý ten čas prebiehala diskusia, ktorá bola preverovaná mnohými štúdiami. Nakoniec sme sa vždy vrátili k tomu, čo bolo vymyslené pred tými 25 rokmi. Dnes sa mi žiada povedať, že je škoda tých 25 rokov, pretože už sme mohli v tuneli jazdiť. Nedá sa ale nič robiť," uviedol Igor Choma, ktorý v minulosti pôsobil aj ako riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti.

Krátky, ale náročný Okrem tunela Višňové poklepali aj základný kameň 4,2 kilometra dlhého úseku D3 Strážov - Žilina,

ktorý patrí medzi technicky najnáročnejšie na Slovensku. Prakticky celá jeho trasa totiž vedie buď po mostoch, alebo cez tunel.

Bikemaratón s tisíckou zanietencov(24.06.2014; Žilinský večerník; č. 26, šport , s. 37; Slavomír Strečanský)

Slavomír Strečanský Snímka archív autora V dňoch 20. a 21. júna organizovalo SCK CYKLO TOUR Súľov spolu s obcou Súľov-Hradná 16.

ročník AUTHOR ŠKODA bikemaratónu Súľovské skaly. Záštitu nad podujatím opäť prevzal predseda Žilinského samosprávneho kraja - Juraj Blanár, ktorý sa ho aj aktívne zúčastnil.

O spokojnosť účastníkov a bezproblémový priebeh sa staralo cca 200 dobrovoľných usporiadateľov: "Všetkým im patrí naša vďaka. Bez vás by to nešlo, priatelia," ozrejmil Slavomír Strečanský. Tento rok sa konečne vydarilo počasie a hneď sa to prejavilo aj na účasti. Teplota 18 stupňov, polojasno, skrátka maratónsky ideál. V databáze svietil údaj 1 130 predbežne prihlásených zo Slovenska, Čiech, Poľska, Rakúska, Talianska, Španielska, Litvy a Juhoafrickej republiky. Na štart sa v sobotu ráno nakoniec postavilo 997 odvážlivcov. Naozaj tak málo chýbalo ku mýtickej tisícke. Ale snáď raz padne. Všetkým účastníkom gratulujeme ku krásnemu výkonu! Celkovým víťazom trasy 88 km sa stal známy český pretekár Ondrej Fojtík z tímu OBR Drásal, ktorý túto trasu u nás vyhral aj minulý rok. Strednú trasu 48 km tento rok vyhral ďalší známy český pretekár Martin Haman z tímu Superior Riders. Trasu 25 km opäť vyhral Ivan Rehák z KŠN Dubnica nad Váhom. Celkové výsledky, množstvo fotografií a reportáží nájdete na www.cyklotour.sk. Slavomír Strečanský: "Všetkým účastníkom, ktorí našli odvahu postaviť sa na štart a vlastne tak naplnili ideu AUTHOR ŠKODA bikemaratónu Súľovské skaly: "...aj to je cesta ku zdraviu!" patrí náš obdiv. Teším sa na stretnutie s

vami na štarte 16. ročníka." PODUJATIE PODPORILI Generálni reklamní partneri UNIVERSE SLOVAKIA, s. r. o., Trenčín - dovozca bicyklov AUTHOR,

Značka ŠKODA. Mediálni partneri Rádio EXPRES, časopis BIKER, týždenník ŽILINSKÝ VEČERNÍK, www.mtbiker.sk, www.cykloserver.cz a www. bikepoint.sk. Hlavní reklamní partneri WIN, s. r. o. - doplnky výživy NUTREND, ŠKODA FINANCIE - Volkswagen Finančné služby, ALLIANZ SLOVENSKÁ POISŤOVŇA, WALMARK produkty PROENZI, UNIOA POISŤOVŇA, a. s., CONAN, s. r. o. - GPS zariadenia značky GARMIN, INSPORTLINE - fitness potreby, BENET SK Predmier - autodoplnky a disky, VAVRYS - športové oblečenie CRAFT, STG ELCON Žilina doplnky oblečenia BUFF, KOFOLA, pramenitá voda RAJEC, reklamná agentúra ARAVIS, CA CYKLO TOUR, Žilinský samosprávny kraj a Bratislava Region Tourism. Reklamní partneri BAUMIT SLOVENSKO, FOTOSERVIS HVIEZDA, KRYO Žilina, SOARE SEKT SLOVAKIA Trebatice, MERCHANT - ponožky a doplnky KOLOMAN, ADAMO - zdravé cyklosedlo, UVEX, KA-METAL Žilina, LEADER GASKET Bytča, Pivovar POPPER Bytča, TOITOI & DIXI Žilina, Pekáreň MIRA Bytča, SHOCART Vizovice, X-LIVE ŠPORT Zlín, NYNA Lehota p. Vtáčnikom, ALU-METAL Krásno nad Kysucou, CLEANEX - KÄRCHER Žilina, PRIEČKO - práce z lana, CHATA POHODA Súľov, OZ KONE SÚĽOV, VYDAVATEĽSTVO TATRAPLAN, EURONICS ASTEL Bytča, GAZDOVSKÁ REŠTAURÁCIA Bytča a CYKLOSHOP.SK.

Mestské a obecné úrady Súľov, Bytča-Hrabové, Vrchteplá, Bodiná, Lietavská Svinná-Babkov, Malá Čierna, Jaseňové, Žbyňov, Podhorie, Jabloňové, Hlboké, Hričovské Podhradie, Paštiná Závada a Dolný Hričov-Peklina. Iné: HK Direct Bytča, KST Manín Považská Teplá, Hostinec Varhaníková Vrchteplá, Pohostinstvo Koleda - Malá Čierna, Horská záchranná služba.

Skôr ako navštívite lekára, skočte na web(24.06.2014; Turčianske noviny; č. 24, VŠIMLI SME SI / INZERCIA , s. 12; PK)

Informácie zo zdravotníctva v Žilinskom kraji sú už na jednom mieste a získate ich bez väčšej námahy.

MARTIN. Neviete, ku ktorému všeobecnému lekárovi patríte, zaujíma vás, ktorá lekáreň má pohotovosť a potrebovali by ste vedieť otváracie hodiny výdajní zdravotníckych pomôcok? Tieto a mnohé ďalšie informácie z oblasti zdravotníctva nájdete jednoducho "pod jednou strechou" na webovej stránke www.e-vuc.sk. Ovládanie aplikácie je veľmi jednoduché, stačí, ak na ľavej lište zvolíte Žilinský samosprávny kraj a do vyhľadávacieho okienka zadáte adresu svojho bydliska. Systém vám v priebehu niekoľkých sekúnd vyhľadá lekára vo vašom obvode. Rovnako jednoducho nájdete lekársku službu prvej pomoci, pohotovosť, lekárne a výdajne zdravotníckych pomôcok. Jediným kliknutím sa vám zobrazí výber regiónov, podľa ktorého si nájdete požadovanú prevádzku. "To však nie je všetko. Systém automaticky zverejní otváracie hodiny lekára. Tieto informácie sa aktualizujú denne," teší sa z fungujúceho systému riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Anna Majbíková. "Stránka navyše obsahuje najnovšie upozornenia o nebezpečných liečivách stiahnutých z trhu priamo zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv," upozorňuje. Žilinský samosprávny kraj uplynulý rok testoval a zároveň dopĺňal tento systém tak, aby uľahčil situáciu pacientov vo všetkých regiónoch kraja, teda aj v Turci. "V dnešnej dobe je už takmer samozrejmosť, že si všetky dôležité informácie dokážeme nájsť na internete v priebehu niekoľkých sekúnd. Systém E-VÚC je jedinečný v tom, že tento dôležitý prehľad z oblasti zdravotníctva z celého Žilinského kraja nájdete na jednej stránke a veľmi jednoduchou formou," hodnotí pozitíva webu žilinský župan Juraj Blanár. Portál navštívi za jeden mesiac 23 800 návštevníkov. Zdravotnícke zariadenia zo Žilinského kraja si prezrelo 20 percent zo všetkých návštevníkov. Záujemcovia najviac vyhľadávajú lekárne a výdajne zdravotníckych pomôcok, ďalej poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a rebríček troch najvyhľadávanejších uzatvárajú ambulantné zdravotnícke zariadenia. Medzi návštevníkmi dominujú muži a používatelia vo veku od 25 do 34 rokov. (PK)

Výstavba ďalšieho úseku oravskej R3 sa má spustiť budúci rok(24.06.2014; Oravské noviny; č. 24, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 8; Barbora Zigová)

Dopravná situácia v oravskom regióne je neúnosná, vzniká množstvo havárií a obyvatelia už niekoľko rokov čakajú na obchvat, ktorý by odbremenil obecné cesty od kamiónov a nákladných áut.

Zhodli sa na tom primátori a starostovia z hornej Oravy na kontrolnom dni výstavby rýchlostnej

cesty R3 v Dlhej nad Oravou. Pracovné rokovanie zvolala Žilinská župa v spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) a prítomní na ňom prediskutovali aktuálny stav prípravy s cieľom vzájomne si pomôcť pri výstavbe tejto dôležitej komunikácie. Na hornej Orave je hotových len niekoľko úsekov rýchlostnej cesty R3, ostáva dobudovať ešte približne 20 kilometrov. NDS prednedávnom avizovala začiatok výstavby päťkilometrového úseku z Tvrdošína do Nižnej na Orave. "V tomto roku chceme začať s tendrom na zhotoviteľa stavby a v budúcom roku by sa malo začať s výstavbou tohto úseku. Ďalšie dva úseky sú momentálne pripravené v štádiu dokumentácie pre územné rozhodnutie," informoval o aktuálnej situácii generálny riaditeľ NDS Milan Gajdoš. Kameňom úrazu sú však stále financie. NDS bude hľadať zdroje financovania, či už z fondov Európskej únie alebo z iných zdrojov. "Orava skrýva veľký potenciál nielen v oblasti cestovného ruchu, ale i v oblasti ekonomického rozvoja. Aby sa sem podarilo dotiahnuť zahraničných investorov, je potrebné mať vybudované kvalitné cesty," zhodnotil žilinský župan Juraj Blanár, ktorý podobné spoločné rokovania s predstaviteľmi dotknutých samospráv víta. "Všetkých, ktorí tu žijeme, veľmi trápi neustále narastajúca intenzita tranzitnej dopravy. Výstavba chýbajúcich úsekov R3, ktoré tento problém určite vyriešia, sa v uplynulých rokoch stále odkladala, preto doslova túžobne očakávame, že sa už čo najrýchlejšie pohne dopredu," dodal starosta Dlhej nad Oravou Ján Kamas. R3 by mala po dokončení viesť od hraníc s Poľskom cez Trstenú, Tvrdošín smerom na Dolný Kubín až po križovatku s diaľnicou D1 neďaleko Ľubochne.

Žilinský a Moravskosliezsky kraj plánujú zintenzívniť spoluprácu(24.06.2014; Žilinský večerník; č. 26, Žilinsý samosprávny kraj , s. 5; Barbora Zigová)

ZHODU SA NA TOM ŠÉFOVIA OBOCH KRAJSKÝCH SAMOSPRÁV NA STRETNUTÍ V ŽILINE Úrad ŽSK hostil významnú návštevu z Moravskosliezskeho kraja. Vedúci predstavitelia krajov sa

stretli na pracovnom stretnutí, na ktorom prerokovali možnosti zintenzívnenia spolupráce a vyhodnotili doterajšie aktivity v oblasti projektov dopravy, školstva, sociálnych vecí, zdravotníctva, kultúry a cestovného ruchu.

Doposiaľ najväčší projekt, ktorý sa podarilo vďaka spoločnej cezhraničnej spolupráci oboch krajov uskutočniť, je rekonštrukcia úseku cesty Turzovka - Bílá II. etapa. Projekt vo výške 1,28 mil. eur zahŕňal rekonštrukciu a modernizáciu 7,3 km cesty a obnovu štyroch mostov a piatich priepustov. Úspešne ukončili projekty rekonštrukcie úseku cesty Bílá - Klokočov - Turzovka, rekonštrukciu úseku cesty Čadca - Milošová Mosty u Jablunkov, a projekty Spoznajte Žilinský kraj a Informácie bez hraníc. V oblasti školstva a športu rozvíjajú spoluprácu prostredníctvom projektu Podpora talentov v prírodovedných a technických odboroch v Slovensko českom prihraničí, Miss Reneta a Župnej kalokagatie. "Naša spolupráca s Moravskosliezskym krajom je dlhodobá, stabilná a perspektívna. Som presvedčený, že spoločne sa nám podarí naplno využiť i nové programové obdobie 2014 - 2020, v ktorom sa vytvoria ďalšie možnosti na posilnenie cezhraničných vzťahov prostredníctvom realizácie malých projektov," povedal po spoločnom stretnutí žilinský župan Juraj Blanár. "Spolupráca so Žilinským krajom je z nášho pohľadu najpríkladnejšia. Spoločne sa nám podarilo zrealizovať niekoľko významných projektov, najmä z oblasti rozvoja infraštruktúry. Verím, že v budúcnosti budeme pokračovať i v ďalších oblastiach, napríklad v podpore kultúry a cestovného ruchu," doplnil hejtman Moravskosliezskeho kraja Miroslav Novák. Žilinský samosprávny kraj je v medzinárodných vzťahoch mimoriadne aktívny. V súčasnosti má podpísané dohody o vzájomnej spolupráci s desiatimi partnerskými regiónmi, s Moravskosliezskym krajom spolupracuje už od roku 2003.

Nové termíny výstavby cesty R3 nikoho nepotešili(24.06.2014; Oravské noviny; č. 24, AKTUALITY / INZERCIA , s. 2; MARTIN PAVELEK)

Ľudia bývajúci okolo hlavnej cesty Oravou nie sú spokojní s postupom príprav výstavby rýchlostnej cesty.

DLHÁ NAD ORAVOU. V roku 2005 prešlo za jeden deň cez Dolný Kubín desaťtisíc áut. Cez Krivú 5,5-tisíca. O päť rokov sa v Kubíne počet zvýšil na takmer 15-tisíc, v Krivej na 7,4-tisíc. Dnes je toto číslo ešte väčšie. Situáciu by zlepšila rýchlostná cesta R3.

Zabudnutá Orava Obyvatelia Trstenej a Oravského Podzámku si vďaka ceste R3 už vydýchli. Tvrdošínčanov

potešila správa, že výstavba 5,2-kilometrového obchvatu mesta za 117 miliónov eur začne na budúci rok. Ostatní Oravčania však budú čakať roky. Zástupcovia Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) prišli

na pozvanie žilinskej župy do Dlhej nad Oravou vysvetliť, prečo Orava zostáva bokom. "Výsledok rokovania nás nepotešil," hovorí starosta Dlhej Ján Kamas. Výstavba 4,9-kilometrového úseku za 44 miliónov Dlhá nad Oravou - Sedliacka Dubová sa mala začať v roku 2011. Nový termín je stanovený na jún 2017. "Neuverím, pokiaľ neuvidím bager na kopci," hovorí starosta Sedliackej Dubovej Ladislav Tomáň. "Starostom som 16 rokov. Za ten čas je pripravené iba územné konanie. Veď aj keď nie sú peniaze, dokumentáciu môžu robiť."

Diaľnica D3 má prioritu "Generálny riaditeľ NDS Milan Gajdoš na stretnutí povedal, že šťastie praje pripraveným," hovorí

Ján Kamas. "Opýtal som sa ho, prečo nie sme pripravení. Keby sa aj peniaze na výstavbu našli, bez stavebného povolenia začať nemôžeme." Jednou z príčin pomalého postupu je diaľnica D3 cez Kysuce. Podľa Jána Kamasa má prednosť pred oravskou cestou. "Tak nech postavia D3 a presmerujú tadiaľ kamióny z Oravy," hovorí Ladislav Tomáň. "Potom nech dostavajú R3. Osobné autá by sme dovtedy nejako vydržali." Ani na kysuckej diaľnici to však nevyzerá najlepšie. Zatiaľ sa stavia iba jeden 12-kilometrový úsek. Ostáva ďalších 36 kilometrov za viac ako miliardu eur, pričom posledné úseky by mali byť ukončené v roku 2020.

Peniaze údajne budú Odovzdanie prepojenia Oravského Podzámku s Dolným Kubínom je naplánované na rok 2022.

Úsek Dolný Kubín križovatka D1 má v kolónke termín začiatku napísané po roku 2020, dátum ukončenia chýba. "Rok 2017 sa mi nepáči, ale beriem ho, lebo iný nie je," hovorí starosta Dlhej nad Oravou. Anny Holáskovej, vedúcej odboru prípravy diaľnic a rýchlostných ciest NDS, sa na kontrolnom dni opýtal, aká je priemerná doba od začiatku výberu dodávateľa pre stavebné povolenie so všetkým, čo s ním súvisí, až do doby, kedy zaryje bager lyžicu do zeme. "Povedala, že ak všetko dobre pôjde, tak tri roky. Neviem, ako chcú stihnúť jún 2017, keď je už jún 2014 a prípravné práce by sa mali naplno rozbehnúť. Je najvyšší čas začať, aby sa o tri roky opäť neriešila ďalšia zmena termínu."

Rôzne možnosti financovania Najväčším problémom sú financie. "Veď existujú štyri možnosti, kde ich vziať. Eurofondy, štátny

rozpočet, rozpočet NDS alebo PPP projekt," hovorí starosta Sedliackej Dubovej. "Tak nech ich niekde nájdu." Oravcom svitla nádej po vystúpení ministra dopravy Jána Počiatka v Národnej rade. Podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová sa ho opýtala, kedy a za čo sa bude na Orave stavať cesta R3. "Na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti bude rozhodnuté o definitívnej trase R3 a stanoví sa harmonogram príprav úsekov v závislosti od možnosti zabezpečenia financovania zo štátneho rozpočtu alebo eurofondov," povedal. "Ak nezískame peniaze z eurofondov, tak budeme musieť v štátnom rozpočte nájsť stovky miliónov eur." Dodal, že na jeseň tohto roku sa uskutoční výberové konanie na zhotoviteľa úseku Tvrdošín - Nižná a postavia ho zo štátneho rozpočtu alebo zdrojov NDS. "No, chcem vám, teda budem vám veriť," povedala Erika Jurinová. Nič iné neostáva ani Oravcom.

To sme my 2014(24.06.2014; Žilinský večerník; č. 26, kultúra , s. 10; Petra Vörösová)

Petra Vörösová Snímka autorka V Považskej galérii umenia v Žiline sú od štvrtka 19. júna vystavené práce mladých nádejných

študentov Súkromnej strednej umeleckej školy. Výstava s názvom TO SME MY 2014 potrvá do 6. júla. Zásluhu na vernisáži majú Žilinský samosprávny kraj, Považská galéria umenia a, samozrejme,

Súkromná stredná umelecká škola Žilina, ktorej študenti poprikladali ruky k dielu a práve vďaka ich šikovnosti, talentu a danostiam sa môže výstava konať. Konala sa aj ako slávnostné zavŕšenie konca školského roka. Okrem klauzúrnych a maturitných prác mohli hostia PGU nahliadnuť do výtvarných riešení, ktoré vznikali v priebehu uplynulých dvoch školských rokov. Popri už etablovaných odboroch grafický a priestorový dizajn, propagačná grafika a propagačné výtvarníctvo bol po prvý raz prezentovaný aj odbor fotografický dizajn. Súkromná stredná umelecká škola bude na jeseň oslavovať päť rokov od svojho vzniku. V roku 2007 totiž prišiel Marián Tabaček, zriaďovateľ školy, s invenčnou myšlienkou zriadiť strednú umeleckú školu v Žiline, pretože v našom regióne bol v tom čase deficit umeleckého vzdelávania na stredoškolskej úrovni. "Túto dieru na trhu sme sa pokúsili akoby zaplátať. Už po tom prvom - druhom roku sme zistili, že sme urobili správnu vec, pretože záujem o štúdium na našej škole je v podstate význačný," prezrádza riaditeľ školy Václav Dostálek, a jedným dychom dodal, že sa študentov snažia vyberať bedlivo. Pre ilustráciu sa hlásilo na ich školu zhruba 200

uchádzačov a od septembra otvárajú dve triedy v počte 60 študentov. Podujatie sa oficiálne začalo v exteriéri na Hlinkovom námestí pred galériou púšťaním oranžových balónov želaní do oblakov. Milan Mazúr, riaditeľ Považskej galérie umenia, si nostalgicky zaspomínal na časy, keď Marián Tabaček niesol list na ministerstvo školstva, v ktorom sa písalo, že PGU si praje, aby bola v Žiline súkromná umelecká škola. "Ani mi vtedy nenapadlo, že sa tu naozaj po piatich rokov zvítame a dokonca po štyroch otvoríme výstavu. Výstavu, ktorá mala svoje prípravy. Predstavovať diela vytvorené približne dvesto žiakmi je náročné, predovšetkým kvôli príprave. Napokon však výstava spĺňa kritériá, ktoré si predsavzala," uviedol Milan Mazúr. PGU spolupracuje so školou už od svojho počiatku. Výstava To sme my 2014 pozostáva z diel študentov prvého až štvrtého ročníka.

Po prvý raz je prezentovaný odbor fotografický dizajn.

V Kaštieli Radoľa vedia, ako sa v minulosti meral čas!(24.06.2014; Žilinský večerník; č. 26, kultúra , s. 10; Lucia Kubalová)

Lucia Kubalová Snímky Kaštiet Radota Vrátiť sa späť v čase sa doposiaľ ešte nikomu nepodarilo, ale pozrieť sa na to, ako sa meral čas v

minulosti, nie je žiadnou záhadou. Ľudia v minulosti vedeli, že čas je veľmi dôležitý a naozaj dômyselne vynaliezali rôzne spôsoby jeho merania. Mnohé z nich nájdete aj v Kaštieli Radoľa, kde od 12. mája do 31. augusta trvá výstava s názvom Meranie času v minulosti.

Žilinský samosprávny kraj, Kysucké múzeum v Čadci v spolupráci s Oravským múzeom v Dolnom Kubíne pripravili pre návštevníkov v Kaštieli Radoľa výstavu o tom, ako sa meria čas. Expozícia prezentuje návštevníkom kaštieľa najmä to, ako sa čas meral v minulosti. Medzi výstavné exponáty patria aj astronomické atlasy či slnečné hodiny. "Návštevníci si môžu na výstave pozrieť exponáty zo zbierkových fondov uvedených múzeí i zo súkromnej zbierky astronomické atlasy z 18. storočia, glóbus nebeskej oblohy, astronomické kotúče, rôzne druhy hodín - záhradné slnečné hodiny Armillary, slnečné hodiny z rokov 1796 a 1863, hodiny stolové, krbové, nástenné, i vreckové," povedala historička Andrea Paráčová. Okrem výstavy hodín sa v kaštieli nachádza aj výstava historických kalendárov. Najstaršie pochádzajú z rokov 1617 a 1731. Medzi skutočne výstavné kúsky patria unikáty od Jozefa Palkoviča, Gašpara Fejérpataky-Belopockého, Daniela Licharda a mnohých ďalších autorov. Kaštieľ Radoľa ponúka pre svojich návštevníkov aj stálu expozíciu, ktorú tvorí Meštianske bývanie na Kysuciach, Svet alchymistu, Najstaršie dejiny Kysúc a Odkaz Cyrilometodskej tradície. Najbližšiu novú výstavu privíta kaštieľ až v septembri, kedy sa priestory zaplnia množstvom historických hračiek v jednotlivých obdobiach dieťaťa.

Môžete vidieť astronomické atlasy z 18. storočia či slnečné hodiny z rokov 1796 a 1863.

AMFO 2014(24.06.2014; Žilinský večerník; č. 26, kultúra , s. 11; an)

Krajské kultúrne stredisko v Žiline pozýva na vernisáž výstavy krajskej súťaže neprofesionálnej fotografickej tvorby AMFO 2014, ktorá sa bude konať v utorok 24. júna o 16. h na Úrade Žilinského samosprávneho kraja, Komenského 48 v Žiline. Výstava je sprístupnená do 25. júla od pondelka do piatka v čase od 8. h do 16. h.

Stredná odborná škola obchodu a služieb zanikne(24.06.2014; www.sme.sk; Liptov - Spravodajstvo, 5:42, s. -; Ľubica Kubišová)

V Liptovskom Mikuláši bude o jednu strednú školu menej. V časoch najväčšej slávy ju navštevovali stovky študentov. Od 50. rokov minulého storočia vychovávala zamestnancov pre Kožiarske závody a Závody 1. mája.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Keď Stredná odborná škola obchodu a služieb na Vrbickej ulici vlani neotvorila prvý ročník, začalo sa hovoriť o jej postupnom zániku.

Stredná odborná škola obchodu a služieb vznikla v roku 1996 zlúčením textilného a kožiarskeho učilišťa. Vtedy ju navštevovalo vyše päťsto žiakov. Škola doplatila na znižujúci sa záujem o štúdium a následne aj možnosť zamestnať sa. Najprv to boli remeselné odbory typické pre mesto Liptovský Mikuláš, nepomohlo ani preorientovanie sa na oblasť služieb.

S fabrikami padli aj školy Odbory ako umelecké spracovanie kože, pekár, dámsky krajčír, manikúra a pedikúra neotvárali už

od roku 2006.

Textilné a kožiarske učebné odbory zanikli o dva roky neskôr, keď vyvrcholil postupne klesajúci záujem o ne. Príčinou bol útlm tradičnej kožiarskej a textilnej výroby v Liptovskom Mikuláši.

"Uvedomovali sme si, že pokiaľ chce byť naša škola ekonomicky efektívna a má plniť vzdelávaciu funkciu, musíme zaviesť iné odbory. Všetko naše úsilie sa ale napokon skončilo z rôznych príčin bezúspešne," vysvetlil riaditeľ školy Ivan Sopoliga.

Počet deviatakov klesá, boj o nich silnie O štúdium malo záujem stále menej žiakov, dochádzalo k postupnému znižovaniu počtu tried a

budúcnosť školy bola neistá, pretože jej fungovanie je priamo závislé od počtu žiakov. Za posledných sedem rokov klesol až o polovicu.

Dôvodom znižujúceho sa počtu nových učňov nie je len nezáujem o odbory, ale aj skutočnosť, že v okrese Liptovský Mikuláš je stále menej deviatakov.

V súčasnosti študuje na škole 65 žiakov, 40 z nich tento rok skončí. Od septembra nastúpi v treťom a štvrtom ročníku len 25 žiakov. Budú to nielen poslední absolventi odboru kozmetička v Liptovskom Mikuláši, ale aj školy.

"Škola bude fungovať aj s minimálnym počtom žiakov, kým nedoštudujú poslední. Chceme chrániť aktuálnych študentov, aby nemuseli ísť doštudovať do iného regiónu. Faktom ostáva, že o tieto odbory už nie je záujem a aj na trhu práce sa nevedia uplatniť," povedal Peter Kubica, riaditeľ odboru informácií a zahraničných vzťahov Žilinského samosprávneho kraja.

Majetok preberie zdravotnícka škola Žilinský samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom školy, pripravuje prenos správy majetku,

pozemkov a školských budov vrátane telocvične na Strednú zdravotnícku školu, ktorá sídli na rovnakej adrese. Zdravotníci boli dosiaľ len v nájme, od septembra sa postavenie škôl vymení. Žiakov sa to nedotkne, tí budú fungovať tak ako doteraz.

"Pri súčasnom počte žiakov nebude mať Stredná odborná škola obchodu a služieb dosť peňazí na prevádzkové náklady. Preto bolo potrebné, aby správu prevzala fungujúca zdravotnícka škola," spresnil.

Vybudujú odborné učebne Zdravotníci už teraz využívajú prázdne priestory po učňoch, zriadili tam odborné učebne. Po zániku

školy priestory zaberú úplne. "Uvoľnené priestory využije na vybudovanie ďalších odborných učební. V rámci podnikateľskej

činnosti sa dá uvažovať aj o ponuke masérskych služieb pre obyvateľov," pripustil Kubica. Počet tried sa ale zvyšovať nebude. Na zdravotníckej škole študuje takmer 250 žiakov. V

najbližších rokoch by sa ich počet nemal meniť. "Podľa potrieb trhu práce je súčasný stav vzdelávania a prípravy zdravotných asistentov, masérov, zubných asistentov či sanitárov dostačujúci," konštatoval.

Koniec kaderníčok a kozmetičiek v meste Zo štatistík Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši o absolventoch odborov

kaderník a kozmetička vyplynuli zaujímavé zistenia. Hoci mali výučný list alebo maturitné vysvedčenie, zamestnávali sa skôr za pokladňou alebo ako

upratovačky či pomocníci v kuchyni. Ukázalo sa aj, že absolventi si po ukončení štúdia urobili rekvalifikačné kurzy pre iný odbor,

najčastejšie na prácu s registračnou pokladňou alebo v hotelierstve. Z údajov úradu práce ďalej vyplynulo, že v regióne dlhodobo nemajú v evidencii voľných miest pozície kaderník.

Do dvoch rokov dôjde k útlmu Strednej odbornej školy obchodu a služieb. V praxi to znamená, že v Liptovskom Mikuláši už nebude možné vyštudovať kedysi obľúbené odbory kaderník a kozmetička. Dievčatá alebo chlapci, ktorí sa im chcú profesijne venovať, budú musieť dochádzať najbližšie do Ružomberka.

Martinsko-žilinská delegácia v Číne(24.06.2014; Turčianske noviny; č. 24, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 8; Barbora Zigová)

Zástupcovia Žilinskej župy spolu s predstaviteľmi mesta Martin, zástupcami žilinskej regionálnej SOPK, Krajskej organizácie cestovného ruchu a Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine navštívili Čínsku ľudovú republiku.

Delegácia zo Žilinského kraja vedená vicežupanom Jozefom Štrbom sa začiatkom júna zúčastnila podujatia "Tyždeň ekonomickej a kultúrnej výmeny" v čínskom meste Ningbo, v jednom z

najstarších a najrýchlejšie sa rozvíjajúcich miest. Cieľom bolo rozšíriť vzájomnú spoluprácu v oblasti cestovného ruchu, kultúry, školstva a hospodárstva. Významným krokom potvrdenia naďalej rozvíjať vzájomnú spoluprácu bol podpis dohody o nadviazaní priateľských vzťahov medzi mestom Martin a mestom Ningbo, podpis dohody medzi žilinskou regionálnou SOPK a obchodnou komorou mesta Ningbo, ako aj nadviazanie kontaktov medzi Jesseniovou lekárskou fakultou a lekárskou fakultou mesta Ningbo. Dôležitou súčasťou bola aj prezentácia cestovného ruchu Žilinského kraja na konferencii venovanej turizmu, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia zo 16 krajín Strednej a východnej Európy a Číny. Návšteva žilinskej delegácie v čínskej partnerskej provincii Zhejiang bola ďalším krokom pokračovania vzájomnej spolupráce, ktorú oba regióny spečatili ešte v roku 2012.

Úradníci maľovali telocvičňu gymnázia(24.06.2014; Turčianske noviny; č. 24, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 8; Barbora Zigová)

Žilinský kraj je otvorený kraj, otvorený novým myšlienkam. Zamestnanci Úradu Žilinského kraja vymenili obleky a kostýmy za pracovný odev a spoločne s

ďalšími dobrovoľníkmi sa rozhodli spojiť pre dobrú vec. V rámci dobrovoľníckeho projektu maľovali priestory Gymnázia na Varšavskej ceste v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. "Je to možnosť, ako si zveľadiť školu za nie príliš vysoké náklady. Stačí, aby sme nakúpili materiál, nemusíme zháňať ľudí, ktorým by sme museli navyše platiť," vyzdvihla pozitíva riaditeľka školy Jana Zrníková. "Sme otvorení novým myšlienkam, nápadom, snažíme sa byť bezbariéroví a k tomu patrí aj dobrovoľnícka činnosť. Preto podporujeme množstvo spolkov a snažíme sa priložiť ruku k dielu aj rukami vlastnými, a to doslova," povedal riaditeľ informácií a zahraničných vzťahov ŽSK Peter Kubica. Každoročnú akciu usporadúva pri príležitosti Medzinárodného dňa firemného dobrovoľníctva Nadácia Pontis. Ojedinelá je tým, že spája top manažérov i zamestnancov, ktorí pracujú vedľa seba v rovnakých tričkách a v rovnakých podmienkach. Vlani zamestnanci úradu zveľaďovali priestory Gymnázia Varšavská a skrášľovali okolie hradu Blatnica.

Župa ocenila usilovných študentov(24.06.2014; Oravské noviny; č. 24, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 8; Barbora Zigová)

MEDZI ÚSPEŠNÝMI STREDOŠKOLÁKMI BOLI AJ ŽIACI Z HORNÉHO POVAŽIA Žilinská župa už tradične v závere školského roka oceňuje aktívnych študentov, ktorí sa popri

štúdiu zapájajú do súťaží krajskej samosprávy. Tento rok sa do siedmich súťaží zapojilo takmer 300 žiakov stredných škôl v pôsobnosti

Žilinského samosprávneho kraja. Žiaci z Horného Považia triumfovali vo výtvarnej súťaži Slovenské národné povstanie, ktorá umožňovala žiakom súťažiť v tímoch. Študenti to naplno využili a preto sa stupne víťazov prehýbali od ocenených. Prvé miesto si vybojovali študenti z Gymnázia Veľká Okružná v Žiline v zložení M. Majčinová, M. Löwy, Z. Grinčová, B. Baďurová a M. Chovancová. "Vďaka tomuto projektu sme využili našu kreativitu, spoluprácu, fantáziu, zmysel pre detail, naučili sme sa robiť kompromisy v našom tíme a užili sme si najmä veľa zábavy. Okrem toho sme sa aj veľa naučili," zhodla sa víťazná skupina gymnazistov. Na druhej priečke sa umiestnili dievčatá B. Kopasová, K. Svancárová a S. Bojdová z Gymnázia v Kysuckom Novom Meste. Na treťom mieste skončili žiačky z rovnakej školy P. Kekelyová, M. Macúšová, S. Skaličanová, B. Púčeková a E. Balátová. Už po siedmykrát študenti vo výtvarno-literárnej súťaži Môj slovenský športový idol predstavovali svoje vzory. Oravčania opäť ukázali, že táto súťaž je ich parketou a obsadili všetky stupne víťazov. S prácou Rozhodnutie - Stan Mikita zvíťazil v konkurencii 45 súťažiacich Dávid Pafčo zo Spojenej školy v Nižnej, na druhom mieste skončila jeho spolužiačka zo školy Jana Matláková s prácou o boxerovi Tomášovi Kovácsovi. O tretiu priečku sa podelili Jakub Bieľák zo Strednej zdravotníckej školy v Dolnom Kubíne s portrétom o rodákovi z Oravy Ľubomírovi Jagnešákovi, viacnásobnom majstrovi sveta v armwrestlingu a Jozef Slocík z Gymnázia v Bytči so stvárnením profilu najznámejšieho slovenského cyklistu Petra Sagana.

Preverili si vedomosti o Slovensku a kraji Vedomostná súťaž Mladý Slovák je určená pre žiakov 2. a 3. ročníka stredných škôl v

zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. "Cieľom tejto súťaže je zvýšiť záujem mladých ľudí o tradície, kultúru a históriu slovenského národa, formovať ich prirodzený slovenský patriotizmus, vlastenectvo a národné povedomie a rozvíjať ich pocit spoluzodpovednosti za vývoj spoločnosti v Žilinskom kraji," povedal riaditeľ Úradu ŽSK Pavol Holeštiak, ktorý nad podujatím prevzal záštitu. Spomedzi deväťdesiatich šikovných žiakov sa podarilo zvíťaziť Lucii Korhutovej z Gymnázia v Liptovskom Hrádku, ktorá o triumf bojovala so spolužiačkou Luciou Mikitovou. Tá

nakoniec získala druhé miesto. Tretí skončil Dárius Čoreja z Gymnázia Jozefa Lettricha v Martine.

Podporili projekty pre deti(24.06.2014; Turčianske noviny; č. 24, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 8; Barbora Zigová)

Už ôsmy rok poskytuje Žilinská župa zo svojho rozpočtu finančné prostriedky na podporu projektov venujúcich sa ochrane detí a sociálnej kuratele.

V tomto roku prerozdelí 15 úspešným žiadateľom dovedna 10-tisíc eur. Poskytnutá dotácia im poslúži na organizovanie preventívnych aktivít zameraných na predchádzanie drogovej závislosti, na problematiku týraných žien a na podporu vhodného využívania voľného času. "Radi podporujeme aktivity, ktoré pôsobia v oblasti výchovy mládeže preventívne, pretože následné riešenie problémov je už náročnejšie jednak finančne, teda vo forme resocializačných zariadení pre drogovo závislých, a tiež časovo," uviedla riaditeľka odboru sociálnych vecí Žilinského samosprávneho kraja Marta Pauková. Na Hornom Považí zorganizuje Zväz diabetikov Slovenska DIA tábor pre deti trpiace diabetom, občianske združenie Škola života usporiada motivačné koncerty pre stredné školy s cieľom poskytnúť študentom čo najviac informácií zameraných na prevenciu násilia a agresivity. Občianske združenie Náruč - Pomoc deťom v kríze Žilina zrealizuje podporné programy pre deti z rodín ohrozených domácim násilím. Účelom projektu Neziskovej organizácie Áno pre život z Rajeckých Teplíc je obnova narušených vzťahov rodič dieťa. Piatym podporeným projektom je projekt Poznávame Slovensko 2014 z dielne DSS LÚČ. Z Kysúc sú úspešnými žiadateľmi mesto Turzovka, ktoré usporiada Letné hry, mesto Čadca s aktivitami zameranými na primárnu protidrogovú prevenciu detí a Základná škola v Podvysokej na letný kemp pre deti.

Prístupová cesta do Srňacieho trápi miestnych. Župa sa snaží situáciu riešiť(24.06.2014; Oravské noviny; č. 24, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 8; Barbora Zigová)

Dolnokubínska mestská časť Srňacie sa teší z roka na rok väčšej obľube. Za posledné roky narástol počet chát a novovybudovaných domov a predpokladá sa, že tento

počet bude narastať. Miestni sa však sťažujú na cestu, ktorá je podľa nich v dezolátnom stave. Správa ciest ŽSK závod Orava, ktorý cestu spravuje, zvolal pracovné stretnutie s dotknutými subjektmi, aby sa dohodli, ako ďalej s riešením tejto dopravnej situácie. Cesta do Srňacieho bola zaradená do siete štátnych ciest ešte v minulosti, hoci svojím stavebno-technickým stavom nezodpovedala ceste tretej triedy a neboli jej pridelené finančné prostriedky. "Komunikáciu sa každoročne snažíme vyspravovať tak, aby nedochádzalo k poškodeniu vozidiel. No vzhľadom na nízku intenzitu dopravy, nakoľko sem nevedie ani verejná autobusová doprava, pretože je tu len rekreačná osada, nemá táto cesta až taký význam ako iné cesty, ktoré sú frekventovanejšie," povedal riaditeľ oravského závodu SC ŽSK Jozef Oršuliak. Na pracovnom rokovaní sa zišli okrem správcu komunikácie i zástupcovia mesta, policajného zboru, bývalí urbarialisti a vlastníci pozemkov. Dohodli sa, že budú i naďalej hľadať možnosti, ako nájsť finančné zdroje na rekonštrukciu cesty, či už z fondov Európskej únie alebo z iných zdrojov. "Vzhľadom na charakter cesty a naše možnosti sme prisľúbili, že Správa ciest ŽSK závod Orava bude pravidelne vykonávať kontrolu a nevyhnutnú opravu pre zabezpečenie prejazdnosti vozovky. Zároveň sme požiadali vlastníkov lesov, aby zvážili možnosť úpravy lesných porastov, ktoré zasahujú do cesty, a tým umožnili jednoduchší prejazd techniky," zhodnotil závery rokovania riaditeľ odboru dopravy a regionálneho rozvoja Úradu ŽSK Ivan Mokrý.