Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Banská Bystrica

Národná kultúrna pamiatka Kalište

Lenka Booczová

III.A

2016/2017

Obsah1 Teoretická časť...............................................................................................................................4

1.1 Všeobecné informácie............................................................................................................4

1.1.1 Poloha.............................................................................................................................4

1.1.2 História.................................................................................................................................4

1.2 Sociálne podmienky................................................................................................................5

1.2.1 Zamestnanie...................................................................................................................5

1.2.2 Mužské práce..................................................................................................................5

1.2.3 Ženské práce...................................................................................................................6

1.2.4 Počet obyvateľov............................................................................................................6

1.3 Vypuknutie Slovenského národného povstania a Kalište.....................................................6

1.4 Vypálenie Kališťa....................................................................................................................8

1.4.1 Pomoc partizánom..........................................................................................................8

1.4.2 18. marec 1945...............................................................................................................8

1.4.3 Následky vyčíňania.........................................................................................................9

1.5 Kalište ako národná kultúrna pamiatka................................................................................10

1.5.1 Náučný chodník............................................................................................................10

1.5.2 Sad života......................................................................................................................10

1.5.3 Stála expozícia Múzea SNP...........................................................................................10

1.6 Zaujímavosti.........................................................................................................................11

2 Praktická časť................................................................................................................................13

2.1 Rozhovor...............................................................................................................................13

2.2 Dotazník................................................................................................................................14

Prílohy................................................................................................................................................20

Národná kultúrna pamiatka Kalište................................................................................20

2

Úvod Témou môjho projektu je Národná kultúrna pamiatka Kalište. Túto tému som si

vybrala, pretože ma história okolia veľmi zaujíma, nakoľko bývam v blízkej dedinke,

ktorá je od Kališťa vzdialená len pár kilometrov, teda cez kopec.

Prostredníctvom práce na tomto projekte som sa chcela dozvedieť nové veci,

spoznať spôsob života svojich predkov, ale aj nájsť a pochopiť rôznym súvislostiam,

ktoré sa spájajú s touto obcou.

Aj keď o tejto obci a o Slovenskom národnom povstaní je písané už mnohokrát,

pokúsim sa Vám v tejto práci priblížiť jej históriu, sociálne podmienky, s ktorými

miestni obyvatelia v tej dobe museli bojovať , ďalej sa dozviete aké práce vykonávali

muži a ženy, ako si prerozdeľovali práce medzi sebou, ako trávili voľný čas, venovala

som sa taktiež aj zaujímavostiam, ktoré patria k tejto oblasti a napokon som sa

zmienila aj o tom, prečo táto obec zanikla a aký mala súvis s už spomínaným

Slovenským národným povstaním.

Počas mojej práce som sa venovala takisto aj praktickej časti, v ktorej som

pracovala na dotazníku a rozhovore s pani Čemanovou, ktorá je autorkou viacerých

kníh, ktoré sa zaoberajú históriou a zvykmi v obci Kalište. Vďaka dotazníku som sa

chcela dozvedieť, aké znalosti majú ľudia o tejto obci, či vedia, v ktorom roku sa

začalo Slovenské národné povstanie, ale na odľahčenie aj, či poznajú nárečové

slová a ich významy, ktoré používali Kališťania a ktoré kališťanské meno sa im páči

viac. Ďalej som pri tvorbe mojej práce využívala príslušné knihy na túto tému a aj

pomoc internetu.

Verím, že moja práca bude pre ľudí, tak ako aj pre mňa iba prínosom.

Rada by som sa poďakovala všetkým ľuďom, ktorí mi pri vypĺňaní dotazníku

ochotne pomohli a veľké ďakujem patrí aj pani Márii Čemanovej, ktorá mi poskytla

mnoho nápomocných materiálov a rozhovor.

3

1 Teoretická časť

1.1 Všeobecné informácie

1.1.1 Poloha „Na úpätí južných svahov Nízkych Tatier, hlboko v horách medzi ihličnatými lesmi, leží mlčanlivé svedectvo hrôz.“1 Kalište vzniklo na území s archeologickými nálezmi

staršieho dáta. Nachádza sa v úpätí hôr neďaleko obce Moštenica. Nachádza sa v

mierne sa zvažujúcom údolí, v nadmorskej výške 924 metrov. Geografická poloha

predurčila Kalište na tzv. srdce Partizánskej republiky.

Obrázok č. 1- Poloha Kališťa

1.1.2 História Málo úrodná, ťažko prístupná oblasť Kališťa nesľubovala síce ľahkú obživu, ale

rastúca potreba medi sa ukázala byť pre ťažiarov výnosným obchodom. Rast

baníctva a hutníctva možno zaznamenať aj v tejto oblasti, a to najmä v 12. a 13.

storočí, keď banskí podnikatelia začínali zakladať v blízkosti rudných nálezísk

sídliská pre robotníkov. Rozmach baníctva a hutníctva si vyžadoval veľkú spotrebu

dreveného uhlia, a preto osadníci prenikali hlbšie do lesov a zakladali uhliarske

osady. Jednou z nich bolo aj Kalište, založené v prvej polovici 16. storočia.

Počas Slovenského národného povstania sa obec stala jedným z centier

takzvanej Partizánskej republiky v Nízkych Tatrách. Za pomoc partizánom nacisti

4

obec 18. marca 1945 prepadli a zavraždili 13 obyvateľov. Vypálili 42 domov aj s

hospodárskymi budovami. Obyvateľstvo, ktoré zostalo nažive, sa vysťahovalo. Po

tejto tragédii boli pre obyvateľov Kališťa vybudované obytné domy na sídlisku

Fončorda v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu táto časť nesie názov Nové Kalište.

Kataster obce je od roku 1945 súčasťou obce Baláže.

Od roku 1963 je priestor obce vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. 

_________________________1Múzeum SNP Banská Bystrica, PhDr. Stanislav Mičev, PhD.

Obrázok č. 2- Fotografia Kališťa pred vypálením

1.2 Sociálne podmienky

1.2.1 ZamestnanieMálo úrodná, ťažko prístupná oblasť Kališťa nesľubovala síce ľahkú obživu, ale

rastúca potreba medi sa ukázala byť pre ťažiarov výnosným obchodom. Rast

baníctva a hutníctva možno zaznamenať aj v tejto oblasti, a to najmä v 12. a 13.

storočí, keď banskí podnikatelia začínali zakladať v blízkosti rudných nálezísk

sídliská pre robotníkov.

1.2.2 Mužské práce

5

V horskej osade Kalište to obyvatelia nemali nikdy ľahké. Prácu pre Kališťanov

v tej dobe poskytovali najmä Železiarne Podbrezová. Muži tam z osady pravidelne

dochádzali za prácou. Cesta domov bývala veľmi komplikovaná- vlakom

z Podbrezovej do Slovenskej Ľupče a odtiaľ pešo cez Moštenicu do kopcov- až na

Kalište. Horské cesty v zime boli neprechodné a muži chodievali domov zriedkavo a

preto ženy v osade vykonávali často za mužov bežné práce.

1.2.3 Ženské práce Sociálne pomery obce boli zlé a ťažké. Väčšinou tu boli len pasienky a vysoko-

horské lúky. Ženy obhospodarovali málo úrodnú pôdu, zbierali lesné plodiny, vyšívali

a paličkovali. Všetky prebytky potom predávali na trhoch v okolitých dedinách

a v Banskej Bystrici.

1.2.4 Počet obyvateľov Nízka životná úroveň, jednotvárna strava, ťažká práca a nedostatočná lekárska

starostlivosť spôsobovali vysokú úmrtnosť. Počet obyvateľov rástol len veľmi pomaly,

v roku 1869 malo Kalište 122 obyvateľov a do roku 1940, za viac ako sedemdesiat

rokov, stúpol ich počet len na 209.

1.3 Vypuknutie Slovenského národného povstania a  Kalište Táto obec je známa v oveľa väčšej miere hrdinstvom a obetavosťou jej obyvateľov

v čase druhej svetovej vojny, a to najmä po vypuknutí SNP. V súvislosti s touto

skutočnosťou tu dochádzalo už v lete 1944 k prvým výsadkom partizánskych skupín.

V uvedenom čase sa prví obyvatelia Kališťa stretávali s partizánmi. Po vypuknutí

SNP, už 10.septembra 1944, vytvárali obyvatelia RNV (Revolučný národný výboj) a

začínali organizovať pomoc povstalcom. Na čele RNV stáli Július Mistrík a Teodor

Palúch. Geografická poloha predurčila Kalište na centrum partizánskeho oddielu

Napred. V Kališti sídlila časť partizánskej brigády Smrť fašizmu pod velením Stepana

Silantieviča Petrova-Korpuľova. Časti partizánskej brigády Smrť fašizmu velil vtedy aj

Alexej Afanasjevič Martynov. Vybudovali si zimný tábor a partizánsku nemocnicu na

Balážoch.

6

Po okupácii Banskej Bystrice jednotkami nemeckej armády sa začala časť

nemeckých síl sústreďovať práve na juhozápadných výbežkoch Nízkych Tatier. Na

toto územie prenikla aj jednotka z SS-divízie "Dirlewanger" a juhovýchodne na línii

Kyslá voda a Kalište operovala bojová skupina SS "Schill". Väčšinu útokov partizáni

odrazili a urobili úspešné protiútoky, keďže dôkladne poznali terén a mali podporu

civilného obyvateľstva.

Nakoľko sily partizánov ešte neboli dostatočné, bolo medzi RNV v Kališti a

partizánmi dohodnuté, že sa im nebude klásť odpor, aby sa nepomstili na civilnom

obyvateľstve. Nemeckí vojaci mali tak osadu pod kontrolou celý deň. Neskôr sa

brutalita nemeckých jednotiek rozrástla. Prvotriedne vyzbrojená silná nemecká

skupina podnikla 14. novembra 1944 neočakávaný prepad partizánskeho oddielu,

ktorý odpočíval v blízkosti Kališťa. Nemci Kalište obsadili, ostali tam aj cez noc a

urobili domové prehliadky. Pri bojoch došlo k stratám na životoch na obidvoch

stranách. Zahynulo 9 partizánov a 19 bolo ranených.

Dňa 11. decembra 1944 Nemci Kalište znovu prepadli, a to smerom od

Moštenice. Partizáni útok nepriateľa odrazili. Zahynulo 11 ľudí zo strany povstalcov a

19 bolo ranených. Na strane protivníka zahynulo 26 vojakov. Potom sa stiahli do

Moštenice a sľubovali pomstu. Situácia bola pre obyvateľov Kališťa v daných

chvíľach mimoriadne kritická, keďže sa nachádzali v priamom ohrození života.

V súvislosti s ústupom jednotiek nemeckej armády z východného frontu prenikla

do osady dňa 17. marca 1945 ďalšia nemecká hliadka. Ráno 18. marca 1945 sa do

obce vrátili v počte asi 300 mužov. Tento dátum sa zapísal do kroniky ako posledný

a najtragickejší v celej histórii tejto malej horskej osady. Nemci obkľúčili južný a

východný okraj osady a ostreľovali hlavnú cestu, ktorá ako jediná bola pre vysoký

sneh schodná.

7

Obrázok č.3- Kresba Osvalda Rybníčka- Dedina pred začatím bojov

1.4 Vypálenie Kališťa1.4.1 Pomoc partizánom Smutne slávnou sa táto malebná dedinka v horách stala kvôli katastrofe, ktorá sa

tu odohrala počas Slovenského národného povstania. Obec Kalište sa stala jednou z

centier „Partizánskej republiky“ v Nízkych Tatrách. Miestni obyvatelia hrdinsky

pomáhali partizánom, uchyľovali ich vo svojich príbytkoch, starali sa o nich, poloha

osady bola na to priam ideálna. Postupom času sa sily vyrovnávali a partizáni

prestali klásť odpor, aby sa vojaci nepomstili na civilnom obyvateľstve. Po

striedavých útokoch z oboch strán, epidémii týfusu a stratách na životoch domácich

aj nepriateľského vojska na Kališťanov čakali oveľa strašnejšie udalosti.

1.4.2 18. marec 1945 V tragické ráno 18.marca 1945 osadu obkľúčilo vyše 300 nemeckých vojakov.

Tento deň sa zapísal do dejín obce ako jej posledný a zároveň najtragickejší.

Mnohých obyvateľov chladnokrvne zastrelili, iných upálili zaživa priamo v ich

príbytkoch. „Volanie o pomoc v praskote horiacich trámov a pri explózii granátov nik

nepočul a ani nechcel počuť.“ 3 V ten deň zahynulo 13 obyvateľov a zhorelo 36

8

domov aj s hospodárskymi budovami. Celkovo bolo v obci Kalište zavraždených 46

ľudí a mnohí ďalší boli odvezení do zajatia.

__________________3 Sprievodca expozíciou, Chronológia tragických dní v priestoroch Povstaleckej republiky, Mária Čemanová, 2007.

1.4.3 Následky vyčíňania „Dnes ako kedykoľvek predtým a, bohužiaľ, aj kedykoľvek potom vyvoláva násilie

spôsobené vojnovým konfliktom množstvo nezodpovedaných otázok. Meradlom

tragédie nie je počet ľudských obetí ani množstvo zničených budov. Meradlom je

smútok a plač pozostalých po nezmyselných obetiach konfliktov , ktoré aj tak,

v konečnom dôsledku, nič nevyriešia.“ 2

Pri pokuse o útek padol ako prvý Alexander Bučko, ktorý býval v prvom dome pri

ceste od Moštenice. Podobne zahynul aj mladý robotník Július Kaliský. Manželku

Alexandra Bučku Jolanu Bučkovú zastrelili na prahu vlastného domu. 21 ročná

Tonka Komorová bola zasiahnutá dávkou z automatu pri tom istom dome. Vo

vlastnom dome nacisti zavraždili 61 ročného Jána Kaliského. Na hornom konci

osady, zhorela za živa v plameňoch Sabína Mistríková spolu so svojím synom

Emilom Mistríkom, 17 ročným Vasilom Longauerom a jeho 18 ročným priateľom,

robotníkom Vladom Kamhalom. V horiacich troskách svojho domu našiel smrť tiež

Gustáv Kaliský a 67 ročná Anna Kaliská. Za živa upálili aj bezvládnu 90 ročnú

starenku Máriu Kostúrovú. Podobný osud stihol aj chorého Karola Komoru a Antóniu

Kaliskú. Nacisti v beštiálnom vraždení pokračovali ďalej. Výsledkom ich činnosti bol

fakt, že osada bola zmenená na zhorenisko. Zo 42 domov ostalo len 6. Do nich sa

nasťahovali tí, čo prežili. 58 rodín tam žilo v stiesnených podmienkach ďalej, a to v

obave, či sa Nemci opäť nevrátia. Čoskoro však do obce dorazila oslobodzovacia

skupina a pre preživších boli vybudované nové domy na sídlisku Fončorda v Banskej

Bystrici. Z toho dôvodu táto časť nesie názov Nové Kalište.

______________________2 Sprievodca expozíciou, PhDr. Stanislav Mičev, PhD., 2007

9

1.5 Kalište ako národná kultúrna pamiatka Obec Kalište je od roku 1961 zaradená do zoznamu Národných kultúrnych

pamiatok. V obci sa z toho dôvodu zrekonštruovali dve budovy spolu so zvonicou a

obnovili niektoré základy zničených domov. Každý rok sa tu pri výročiach

Slovenského národného povstania konajú pri miestnom pamätníku pietne akty, ako

spomienka na tragické udalosti z minulosti. Pietneho aktu sa zúčastňujú nielen bývalí

obyvatelia, či pozostalí obetí z Kališťa, ale i rôzne významné osobnosti Slovenska.

1.5.1 Náučný chodník V Kališti bol v roku 2008 vybudovaný aj náučný chodník, ktorý pozostáva z 18tich

informačných tabúľ. Jedná sa o informačné tabule, ktoré sú rozmiestnené po celej

obci a môžete si tam prečítať zaujímavé informácie o obci a miestnych obyvateľov,

alebo ich zvykov. Môžete sa tam napríklad dočítať, čím sa živili miestni obyvatelia, čo

jedávali, prípadne nájdete tu aj slovník tu bežne používaných slov. Tabule sú

doplnené aj o pesničky, ktoré sa tu spievali. Náučný chodník je veľmi pekne

vypracovaný a oplatí sa na chvíľu pozastaviť pri každej tabuli. Pri vstupe do obce

Kalište Vás privíta pamätník s menami tých, ktorí zahynuli v obci počas nemeckých

krutostí. Následne po prejdení závorou a úzkym pásom lesa sa vynorí nádherný

pohľad na dedinu (resp. to čo znej ostalo) a jej okolie.

1.5.2 Sad života Nedávno boli v obci vysadené malé stromy v „Sade života“ , ktoré sú oplotené v

drevenej ohrádke. Na každej z nich je ceduľa s nápisom jednej zo 102 obcí na

Slovensku, ktoré postihol podobný osud ako obec Kalište. Predstavitelia každej

jednej z postihnutých obcí tu preto vysadili ovocný stromček, aby tak symbolicky

vrátili život do Kališťa nielen starnúcim generáciám, ale aj stromom.

1.5.3 Stála expozícia Múzea SNP V zrekonštruovaných domoch Múzeum SNP sprístupnilo stálu expozíciu pod

názvom Partizánska lúka. Keďže život v tejto dedine, ako v jedinej dodnes nebol

obnovený, pripomínajú túto tragédiu, ktorá sa tu odohrala 18. marca 1945, rôznymi

akciami, stretnutiami a náučnými prednáškami. Spolu s expozíciou bol sprístupnený

aj nový pamätník. Do Kališťa bol prenesený bronzový monument - Obete varujú z

objektu pamätníka SNP v Banskej Bystrici. Tento monument sa stal symbolom

vyrovnávania sa slovenskej spoločnosti s vlastnou minulosťou.

10

Obrázok č.4- Monument Obete varujú

1.6 Zaujímavosti Obec nemala obchod, takže kališťasnké ženy museli potrebný tovar zo

susedných obcí ( Moštenica, Baláže, Podkonice, Donovaly) vynášať na chrbtoch až

niekoľko kilometrov.

V obci bola jediná studňa- spoločná pre ľudí aj pre hospodárske zvieratá. „Dnes

si život bez vody nedokážeme ani predstaviť. Je pre nás samozrejmé kedykoľvek sa

napiť, umyť si ruky, použiť toalety, dať si sprchu, kúpeľ. Pre Kališťanov bola voda

vzácnosťou. Vedeli ju šetriť a vedeli s ňou hospodáriť. Jednoducho museli.“ 3

O elektrickom prúde, dopravnom a telefonickom spojení sa obyvatelia neodvážili

ani snívať.

Aj napriek ťažkému životu sa Kališťania radi zabávali. História majálesov sa tiahne

už do tohto obdobia. „Spievali si všade- pri práci na poli, na lúkach, okolo domu, pri

varení, pečení. Štyri razy do roka si Na Pokriovky alebo Na Stankovej urobili majáles.

Tancovali najmä mládenci a dievky, ktoré mali okolo 16-17 rokov a prizerala sa celá

dedina.“ 4

Najbližší lekár ordinoval v Slovenskej Ľupči, vzdialenej 10 kilometrov od Kališťa.

Kalište bolo vyznamenané Duklianskou medailou, Pamätnou medailou SNP

a Radom Červenej hviezdy.

11

„Veľmi ma prekvapilo zistenie, že v takej malej a odľahlej dedinke, akou bolo

Kalište, s takým nízkym počtom obyvateľov sa vyskytovalo veľmi veľa rôznorodých

až nezvyčajných krstných mien. Najpoužívanejšími z nich boli: Adalberta, Adolf,

Albína, Alfonz, Augustín, Aurélia, Cecília, Jozefína, Gejza, Herman, Kornélia,

Sidónia, Tivadár, Vasil, Vilma, Vincentia, Želmíra a iné.“ 5

_________________________3 Ofúkané recepty starých materí z Kališťa, Podkoníc a okolia..., Mária Čemanová, 2012. 4 Ofúkané recepty starých materí z Kališťa, Podkoníc a okolia..., Mária Čemanová, 2012.5 Ofúkané recepty starých materí z Kališťa, Podkoníc a okolia..., Mária Čemanová, 2012. Z Matriky Farského úradu Podkonice.

12

2 Praktická časť

2.1 Rozhovor V rámci praktickej časti môjho projektu som sa rozhodla urobiť rozhovor s paňou, ktorá má s Kalištím spojených mnoho zážitkov a osobných spomienok.

Rozhovor s pani Máriou Čemanovou,

autorkou knihy Ofúkané recepty starých materí z Kališťa, Podkoníc a okolia...

a spoluautorkou knihy Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici-

Sprievodca expozíciou- Národná kultúrna pamiatka Kalište. Autorka je aj dcérou

Alfonza Mojžiša, ktorý vyrastal na Kaliští, teda patrí ku tzv. „Deťom Kališťa“.

1. Prečo ste sa rozhodli napísať knihu práve o   Kaliští?

- Rada spomínam na svoje detstvo a príbehy, o ktorých mi môj otecko

a starí rodičia rozprávali. Mám rada všetky spomienky na toto miesto.

Stali sa jedinečným a skutočne tým kľúčovým prameňom, z ktorého sa

vykľula knižka práve o Kaliští.

2. Čo konkrétne v   knihe Ofúkané recepty opisujete?

- Kniha je zostavená najmä z osobných spomienok ešte žijúcich

Kališťanov, ktorých už nie je veľa, ale aj obyvateľov okolitých obcí,

ktoré tvorili súčasť nášho chotára.

3. Máte príbuzných, ktorí Vás priamo spájajú s   touto obcou alebo konkrétne

s   tragédiou, ktorá sa odohrala na Kaliští 18. marca 1945?

- Áno. Práve z úcty k predkom som si na stránky tejto knihy dovolila

zakomponovať aj svoje spomienky na otca Alfonza Mojžiša, starú

mamu Komorovú, ako aj na jej sestry a brata Vilmoša. Títo moji

predkovia sa narodili aj žili na Kaliští. Môj prastarý otec sa dokonca stal

obeťou až zverského vraždenia, kde bol zaživa upálený 18.marca

1945.

4. Naša obec, Podkonice bola počas druhej svetovej vojny akýmsi dôležitým

miestom „Partizánskej republiky“, spomínate si na nejaké príhody, ktoré sa

s   tým spájajú?

- Nedávno som stretla Milana Barlu (Zufalceje) a tak sme sa

zarozprávali, pospomínali. Hovoril mi, že si spomína, ako cez našu

dedinu chodili partizáni, Rusi, Nemci, Rumuni aj Maďari. Vraj keď tých

13

istých stretli aj viac razy, tak sa im pozdravili „Gutenmorgen, Jónapot,

Zdrástvujte“ a oni ich nechali potom nechali pozerať sa ako si čistia

zbrane, čižmy...Podkonice totiž boli zásobárňou potravín pre

partizánov. Chodili cez kopec, v bielych plášťoch a na lyžiach. Neraz sa

stalo, že sme mali pod bránou aj 20 lyží. To bola podívaná.

Veľmi pekne ďakujem pani Čemanovej za ochotu a čas, ktorý mi venovala. Čas, ktorý som s ňou pri rozhovore strávila bol veľmi príjemný.

2.2 DotazníkV mojej práci som sa rozhodla ako praktickú časť urobiť dotazník, ktorý nadväzuje na

teoretickú časť, v ktorom som sa chcela bližšie dozvedieť, či ľudia poznajú túto

dedinu, či tam niekedy už boli, ale aj, či poznajú význam rôznych nárečových slov

z tejto oblasti.

Dotazník obsahoval11 otázok, pričom dve z nich boli údaje o veku a pohlaví,

ďalšie štyri o všeobecných poznatkoch, ďalšie o nárečových slovách a napokon na

odľahčenie aj o tom, ktoré typické kališťanské meno sa im páči viac.

Pri tvorbe môjho dotazníku som očakávala najväčšie zastúpenie vekovej

kategórie 15-20, keďže som môj dotazník zverejnila prostredníctvom internetu, mojím

priateľom. Avšak v každej vekovej kategórii mi odpovedalo aspoň pár ľudí. Čo sa

týka pohlavia som očakávala rovnomerné zastúpenie. Moje očakávania sa ale

nenaplnili, pretože mi z celkovo 28 opýtaných odpovedalo 19 žien a 9 mužov.

Graf č.1- Pomer mužov a žien

14

Moje očakávanie vysokého zastúpenia vekovej skupiny 15-20 rokov, čo bolo až

85,7% sa splnilo. Respondentov vo vekovej kategórii 21-30 bolo 7,1%, v kategórii 31

a viac rokov takisto, 7,1%.

Graf č.2- Vekové zastúpenie respondentov

Mojou ďalšou otázkou som chcela zistiť, či ľudia aj v tejto dobe ešte vedia, čo

znamená slovo „pitvor“. Na prekvapenie, nie všetci dali odpoveď správnu. Myslela

som si, že toto slovo je pomerne známe a bude to vedieť snáď každý. 89,3%

opýtaných odpovedalo správne, teda komora, zvyšných 10,7% opýtaných označilo

nesprávnu odpoveď, teda kuchyňa.

Graf č.3- Grafické znázornenie k otázke o nárečovom slove „pitvor“

15

Prekvapil ma takisto aj fakt, že 14,3% opýtaných odpovedalo zle na otázku, kde sa

Kalište nachádza. Označili, že sa nachádza v okolí Žiaru nad Hronom. Zvyšných

85,7% opýtaných odpovedalo správne, v okolí Banskej Bystrice.

Graf č.4- Grafické znázornenie odpovede respondentov na otázku, kde sa nachádza Kalište

Najzaujímavejšie ohlasy k dotazníku som zaznamenala v súvislosti s otázkou, kde si

respondenti mali vybrať, ktoré typické kališťanské meno sa im páči viac. Na výber

mali štyri odpovede. Meno Adalberta, Tivadár, žiadne z nich alebo obe rovnako.

U opýtaných rozhodne zvíťazilo meno Adalberta (42,9%). 35,7% ľudí odpovedalo, že

sa im nepáči ani jedno meno. 17,9% opýtaných sa viac páčilo meno Tivadár a 3,6%

respondentov označilo, že sa im obe mená páčia rovnako.

Graf č.5- Grafické znázornenie k otázke o kališťanských menách

16

Záver V tejto práci som sa venovala histórii a spôsobu života vo vypálenej a už nikdy

neobnovenej obci Kalište. Téma bola chvíľami pochmúrna, kvôli tragédii, ktorá sa tu

odohrala, avšak moje nadšenie k hlbšiemu poznaniu tejto obce to nenarušilo. Počas

práce na tejto téme som sa dozvedela mnoho nových informácií, bližšie som si

priblížila následky vojny, ale aj spôsob života, ktorí viedli miestni obyvatelia.

Dozvedela som sa mnoho zaujímavých poznatkov, o ktorých som dovtedy ani

netušila.

Keďže o téme Druhej svetovej vojny, Slovenského národného povstania a takisto

aj o Kaliští je písané už mnohokrát na rôznych internetových portáloch a knihách, pri

spracovávaní môjho projektu som sa sústredila najmä na fakty a zaujímavosti, ktoré

nie sú tak často opisované a hovorené. Som veľmi rada, že sa mi podarilo spojiť sa

s ľuďmi, ktorí na tomto mieste vyrastali a ktorí si veľmi radi spolu so mnou pri

rozhovore zaspomínali na svoje detstvo, rôzne zážitky a zvyky, ale aj nárečové slová,

na ktoré podľa ich slov nikdy v živote nezabudnú. Bola to pre mňa veľmi milá

skúsenosť.

Keďže sama som bola zvedavá, aké poznatky majú ľudia o tejto dedine a či aj

v tejto dobe poznajú mladí ľudia nárečové slová z tejto oblasti, rozhodla som sa

vytvoriť si dotazník, na základe, ktorého som sa odpovede na moje otázky dozvedela

a pripojila som ho ku praktickej časti. Dotazník hodnotím veľmi kladne, ľudia

odpovedali seriózne a boli veľmi ochotní.

Počas tvorby práce som sa nestretla so žiadnymi závažnými problémami.

Naopak, bola som veľmi potešená zistením, že pani, ktorá býva v rovnakej dedine

ako ja napísala o Kaliští viacero kníh, ktoré mi aj poskytla a z jej rozprávania o jej

otcovi, ktorí na tom mieste vyrastal som sa dokázala preniesť do atmosféry danej

doby a porozumieť rôznym spojitostiam. Napokon som sa na toto miesto po

niekoľkýkrát vydala aj ja a vyvolalo to vo mne veľké emócie. Odporúčam každému

zájsť na toto miesto a zažiť atmosféru vypálenej obce Kalište v malebnej prírode

Nízkych Tatier na vlastné oči.

Verím, že moja práca bola pre iných, tak ako aj pre mňa prínosom.

17

Resumé Moja práca sa zaoberá Národnou kultúrnou pamiatkou Kalište, jej históriou,

polohou, ale aj ľuďmi, ktorí tu žili. Táto práca je rozdelená na dve časti. V prvej,

teoretickej časti som uviedla, kde sa táto obec nachádza, ako sa spája so

Slovenským národným povstaním. Ďalej som sa venovala zvykom a tradíciám ľudí,

ktorí tu žili. Ako posledný bod pri rozoberaní témy som spomenula pár zaujímavostí

zo života v danej dobe.

Keďže sama som bola zvedavá, aké poznatky majú ľudia o tejto dedine a či aj

v tejto dobe poznajú mladí ľudia nárečové slová z tejto oblasti, rozhodla som sa

vytvoriť si dotazník, na základe, ktorého som sa odpovede na moje otázky dozvedela

a pripojila som ho ku praktickej časti. Dotazník a celú moju prácu hodnotím veľmi

kladne, ľudia odpovedali seriózne a boli veľmi ochotní.

Summary

In my work I dealt with the National Cultural Monument Kalište, it’s history,

location, but also the people who lived there. This work consists of two parts. In the

first part of the theoretical, I stated where this village is located, how it is connected

with the Slovak National Uprising. Next, I was dedicated to the habit and traditions of

the people who lived there. As the last point, I mentioned some interesting things

about life at that time.

Because I was very curious about what knowledge people have about this village,

and if at this time the young people know meanings of the words from this area, I

decided to create a questionnaire from I got the answers to my questions and I joined

it to the practical part. I consider the questionnaire and all my work very positive,

because people answered seriously and they were very willing.

18

Zoznam použitej literatúry:Knihy:

ČEMANOVÁ, M. – MIČEV, S. - JANOTKOVÁ, Z.: Sprievodca expozíciou, Národná kultúrna pamiatka Kalište. Banská Bystrica: DANIELSON, 2007. ISBN 978-80-969750-1-3

ČEMANOVÁ, M.: Ofúkané recepty starých materí z Kališťa, Podkoníc a okolia...Banská Bystrica: DALI-BB, s.r.o., 2012. ISBN 978-80-8141-003-1

Internet:

História obce Kalište. In: muzeumsnp.sk [online]. 2010 [cit: 2017- 5- 17]. Dostupné na internete: <http://www.muzeumsnp.sk/expozicie/narodna-kulturna-pamiatka-kaliste/historia-obce-kaliste>

Kalište. In: planetslovakia.sk [online]. 2014 [cit: 2017- 5-16]. Dostupné na internete: <http://www.planetslovakia.sk/kultura/86-kaliste>

Národná kultúrna pamiatka Kalište. In: muzeumsnp.sk [online]. 2010 [cit: 2017-5- 17]. Dostupné na internete: <http://www.muzeumsnp.sk/expozicie/narodna-kulturna-pamiatka-kaliste/>

Rodáci z Kališťa. In: cas.sk [online]. 2012 [cit: 2017-5-16]. Dostupné na internete: <https://www.cas.sk/clanok/178372/rodacka-z-kalista-spomina-na-snp-otca-mi-fasisti-zaziva-rozpilili/>

Vypálené Kalište. In: cestovanie.pravda.sk [online]. 2016 [cit: 2017-5-19]. Dostupné na internete: < https://cestovanie.pravda.sk/cestovny-ruch/clanok/5713-vypalene-kaliste-zije-nielen-v-spomienkach/>

19

Prílohy

Národná kultúrna pamiatka Kalište

Dobrý deň,venujte prosím niekoľko minút svojho času na

vyplnenie nasledujúceho dotazníka.

20

21

Ďakujem za vyplnenie dotazníka.

22