Význam internetu a sociálnych sietí v živote žiakov

1

Centrum vedecko-technických informácií SR, Bratislava

Mgr. Mária Janková

Význam internetu a sociálnych sietí

v živote žiakov

základných a stredných škôl

Bratislava 2020

2

Výskum bol realizovaný s finančným príspevkom Ministerstva školstva, vedy,

výskumu a športu SR.

3

Obsah

Úvod................................................................................................................................ 4

Hlavné zistenia ................................................................................................................ 5

Voľný čas ........................................................................................................................ 9

Funkcie voľného času .................................................................................................. 9

Voľnočasové aktivity ................................................................................................. 11

Spokojnosť s prežívaním voľného času ..................................................................... 15

Používanie internetu ...................................................................................................... 17

Podmienky pre používanie ......................................................................................... 17

Pripájanie k internetu ................................................................................................. 21

Miesto používania internetu ....................................................................................... 24

Vek prvého použitia internetu .................................................................................... 26

Množstvo času na internete ........................................................................................ 27

Aktivity na internete .................................................................................................. 33

Vzdelávanie a internet ............................................................................................... 37

Sociálne siete ............................................................................................................. 43

Zručnosti a schopnosti pri používaní internetu .......................................................... 53

Riziká................. ........................................................................................................ 56

Preventívne aktivity ................................................................................................... 62

Rodičovská kontrola .................................................................................................. 71

Zhrnutie a odporúčania ................................................................................................. 75

Literatúra ....................................................................................................................... 77

4

Úvod

Vznik a rýchly rozvoj informačných a komunikačných technológií (IKT) mal

dramatický vplyv na deti a mládež na celom svete. Digitálne médiá majú ústredné

miesto v spoločenskom živote mladých ľudí. Kvalifikované využívanie IKT sa stáva

predpokladom ich začlenenia do spoločnosti a neskôr aj ako pracovnej sily na trhu práce.

Je preto nevyhnutné, aby si štáty vypracovali národné politické rámce a usmernenia

o IKT založené na dôkazoch o používaní internetu deťmi a mladými ľuďmi

a súvisiacich rizikách a príležitostiach v online priestore.

Výskum bol súčasťou projektu Média, voľný čas a drogy z pohľadu žiakov základných

a stredných škôl. Cieľom úlohy bolo zmapovať a analyzovať spôsob trávenia voľného

času žiakov základných a stredných škôl so zameraním na využívanie moderných

informačných a komunikačných technológií a rizík s tým spojených. Okrem informácií

o sociálno-demografických charakteristikách (pohlavie, vek, ročník štúdia, typ školy,

veľkosť bydliska a kraj) sme získali aj informácie o prístupe k internetu a príležitostiach

s tým spojených (podmienky pre používanie internetu, vek prvého použitia internetu,

čas strávený na internete, aktivity na internete, činnosti vo vzťahu k vzdelávaniu),

voľnočasových aktivitách, postojoch a spokojnosti s trávením voľného času, profile

a sociálnych sieťach, zručnostiach spojených s používaním internetu a rizikách (násilné

a sexuálne obsahy, nátlak a pod.) a preventívnych faktoroch (rodičovské vedenie

a kontrola, vedenie v škole, vplyv kamarátov).

Zber dát sa realizoval metódou dotazníkového zisťovania v júni 2019 vo všetkých

krajoch SR prostredníctvom profesionálnej agentúry určenej na základe výsledkov

výberového konania. Výberový súbor tvorili žiaci 7., 8. a 9. ročníkov základných škôl

a žiaci 1., 2. a 3. ročníkov všetkých typov stredných škôl z celej Slovenskej republiky.

Výberový súbor spĺňal kritériá reprezentatívnosti vzhľadom na základný súbor žiakov

základných a stredných škôl vo veku od 12 do 18 rokov. Súbor bol vytvorený voľným

kvótnym výberom so znáhodnením v ostatnom kroku. Štatisticky bolo spracovaných

2 249 dotazníkov, 1 108 dotazníkov od žiakov základných a 1 131 dotazníkov stredných

škôl.

Väčšina výsledkov je uvádzaná pomocou popisnej štatistiky. V texte, grafoch alebo

v tabuľkách je uvedený percentuálny podiel prípadov v konkrétnych kategóriách, ktoré

sa zvyčajne ďalej členia podľa stupňa vzdelania, typu strednej školy, pohlavia, veku,

veľkosti bydliska a kraja. Interpretované boli zistenia, pri ktorých sa potvrdil štatisticky

významný vzťah na hladine významnosti p 0,5.

5

Hlavné zistenia

Podľa názoru žiakov základných a stredných škôl voľný čas by sa mal využívať

najmä na oddych a relaxáciu. Pre polovicu je priestorom pre zábavu a realizáciu

záujmov, koníčkov a záľub. Významnú podporu medzi žiakmi má aj aktívny

pohyb. Vzdelávanie považuje za dôležité pätina opýtaných. Najmenej boli

zastúpené ničnerobenie a spoločensky prospešná práca. Najfrekventovanejšími

voľnočasovými aktivitami sú používanie internetu/sociálnych sietí/četovanie,

ktorým sa každý deň, alebo takmer každý deň venuje väčšina žiakov. Nasledujú

stretnutia s kamarátmi, partiou a učenie sa do školy, ktoré uviedla viac ako

polovica opýtaných. Aj pozeranie TV/DVD/videa a pasívny oddych sú

u skúmaných žiakov výrazne frekventované aktivity. Ďalšiu skupinu aktivít

podľa frekvencie predstavujú stretnutia s priateľom/-kou vo dvojici a aktívny

šport. Takmer tretina žiakov hrá denne videohry. Za týmito činnosťami voľného

času nasledujú neorganizovaná a organizovaná záujmová činnosť, čítanie kníh,

novín a časopisov. Najmenej frekventovanými činnosťami sú návšteva

diskoték/kaviarní/pohostinstiev, platená práca/brigáda, verejnoprospešná

činnosť/ekológia a návšteva herne, stávkovej kancelárie, online hazard. Väčšina

žiakov deklarovala spokojnosť so spôsobom, akým trávia svoj voľný čas.

Takmer všetci žiaci majú mobilný telefón s prístupom na internet. Iba malá časť

opýtaných uviedla, že ho nemajú. Z ďalších zariadení, ktoré žiaci v domácom

prostredí používajú, je to prenosný počítač/notebook, USB kľúč a tlačiareň.

Menej používajú stolný počítač, tablet, hernú konzolu a prenosný hudobný

prehrávač. Celkovo má v domácom prostredí prístup k internetu takmer každý

žiak. Väčšina žiakov používa doma pre prístup na internet mobilný telefón.

Prenosný alebo stolný počítač je druhá najpočetnejšia možnosť a dve tretiny

opýtaných pre prístup na internet používa televízor. Viac ako polovica žiakov

uviedla aj stolný alebo prenosný počítač používaný s inými členmi rodiny

a približne tretina aj iné prenosné zariadenie (iTouch, Blackberry, iPhone...)

a hernú konzolu.

S nárastom používania mobilných telefónov a personalizovanej technológie,

majú mladí ľudia aj viac možností prístupu na internet. Takmer všetci žiaci

používajú internet vo vlastnej izbe, o niečo menej aj v spoločných priestoroch

v dome a u kamaráta doma. V škole, u príbuzných doma, ale aj vonku sa pripája

na internet cca 70 % žiakov. Menej ako polovica uvádzala aj internetovú

kaviareň, verejnú knižnicu alebo iné verejné miesto. Väčšina žiakov základných

a stredných škôl začala prvýkrát používať internet vo veku 7 až 12 rokov. Viac

ako desatine opýtaných bolo menej ako 7 rokov. 13 a viac rokov uviedla menej

než desatina žiakov. Ešte nikdy nebolo na internete 0,3 % opýtaných.

Prevažná väčšina žiakov používa internet denne alebo takmer každý deň. 1,8 %

minimálne každý týždeň a 1,3 % používa internet menej často. Rozdiely

vo frekvencii používania internetu boli spojené so stupňom vzdelania, pohlavím

a vekom. Počas bežného školského roka tvoria najväčšiu skupinu tí, ktorí sú

na internete 3 až 4 (29,6 %) alebo 1 až 2 hodiny (24,9 %). Nižšiu intenzitu

využívania internetu (menej ako hodinu) potvrdilo 14,6 % opýtaných. Naopak,

6

rizikové používanie internetu (viac ako 5 hodín) možno identifikovať u takmer

tretiny žiakov (30,2 %). Žiadny čas trávený na internete počas bežného školského

dňa potvrdila iba 0,7 % opýtaných. Počas víkendového alebo prázdninového dňa

takmer polovica žiakov trávi voľný čas na internete 5 a viac hodín. Druhá

najpočetnejšia skupina je na internete 3 až 4 hodiny (27,3 %), nasleduje 1 až 2

hodiny (15,9 %). Nízka intenzita využívania internetu do 1 hodiny sa zistila iba

u 7,7 % žiakov.

K najfrekventovanejším aktivitám na internete patrí četovanie, aktivita

na sociálnych sieťach a prezeranie internetu pre zábavu, ktoré väčšina robí

takmer každý alebo každý deň. Takmer polovica denne číta správy. Približne

tretina opýtaných jeden alebo dvakrát za týždeň používa email a získava niektoré

praktické informácie z internetu. Mesačne sa venuje polovica žiakov sťahovaniu

aplikácií do mobilu a tretina používa email. Väčšina oslovených potvrdila, že sa

takmer nikdy nevenuje pridávaniu reakcií do diskusných fór, zverejňovaniu

vlastnej tvorby na nete a prekvapujúco ani hraniu online hier na sociálnych

sieťach. Takmer polovica sa nevenuje ani hraniu hier pre viacerých hráčov

na internete a viac ako tretina hraniu hier pre jedného hráča. Denne alebo takmer

denne sa hraniu hier na internete, či už pre jedného alebo viac hráčov venuje

pätina žiakov a hrám na sociálnych sieťach 16,1 % opýtaných.

Medzi deviatimi ponúknutými aktivitami súvisiacimi so školou je

najpopulárnejšie používanie sociálnych sietí na komunikáciu s ostatnými

spolužiakmi o školských úlohách (56,7 %). Ďalšou dennou frekventovanou

aktivitou je kontrola oznámení na internetovej stránke školy (42,7 %). Pätina

opýtaných uvádzala aj prehliadanie internetu kvôli práci do školy, prehliadanie

internetu kvôli orientácii v učive a sťahovanie, nahrávanie alebo prehliadanie

materiálov na/z internetovej stránky školy. Každý desiaty žiak uviedol, že každý

deň vypracováva domáce úlohy na počítači a používa email na komunikáciu

s učiteľmi. Najmenej žiaci uvádzali vypracovávanie domácej úlohy na mobilnom

zariadení a sťahovanie vzdelávacích aplikácií do mobilu.

S takmer všetkými testovanými tvrdeniami väčšina žiakov základných

a stredných škôl súhlasila. Najväčší súhlas vyjadrili s výrokom, že internet je

výborným zdrojom na získavanie informácií, ktoré ich zaujímajú (93,8 %),

potom s tvrdením, že radi používajú digitálne zariadenia (90,3 %) a je veľmi

užitočné mať sociálne siete na internete (80,0 %). O niečo menej súhlasili aj tým,

že pri používaní digitálneho zariadenia často zabúdajú na čas (69,4 %) a sú

nadšení z objavovania nových zariadení a aplikácií (63,7 %). Menej ako polovica

vyjadrila názor, že keď nemá k dispozícii pripojenie na internet, cítia sa veľmi

nepríjemne. Z uvedeného vyplýva, že žiaci majú kladný postoj k internetu ako

zdroju informácií, ako aj k používaniu sociálnych sietí a digitálnych zariadení.

Napriek svojej rozmanitosti a dostupnosti sú na Slovensku medzi žiakmi

základných a stredných škôl dominantné dve z nich. Za sieť číslo jeden možno

považovať Instagram, využíva ho až 65,9 % žiakov. Druhá priečka patrí

Facebooku (44,9 %). Potom s výrazným odstupom nasledujú ostatné siete. 5,3 %

opýtaných používa Messenger. Aplikáciu Snapchat založenú na posielaní

7

fotografií používajú 4,0 %. Podobný počet využíva mikroblogovaciu sieť Twitter

(3,9 %) a o niečo menej aj Pokec (1,7 %). Ďalej sieť zameranú na profesionálov

LinkedIn – 0,8 % opýtaných. 4,6 % žiakov uvádzali aj iné typy sietí alebo

sociálnych médií, napríklad MySpace, Wattpad, Discord, Tictail a Pinterest.

Väčšina žiakov má vlastný profil na niektorej sociálnej sieti, ktorú práve používa.

Najväčšiu skupinu tvoria tí, ktorí majú na sociálnych sieťach iba jeden profil

(54,3 %). Približne pätina žiakov má dva alebo aj viac profilov. Vo svojom

profile má takmer tretina žiakov 101 až 300 priateľov. Druhou najzastúpenejšou

možnosťou bolo viac ako tristo priateľov (23,5 %). Takmer pätina opýtaných

uvádzala, že má 51 až 100 a viac ako desatina 11 až 50 priateľov. Najmenšiu

skupinu tvorili tí, ktorí uviedli 10 a menej priateľov (4,5 %). Viac ako tretina bez

problémov a akýchkoľvek obmedzení zdieľa svoje informácie s ostatnými

používateľmi internetu. Naopak, 35,9 % oslovených má svoj profil súkromný

a 23,2 % čiastočne súkromný. Na svojom profile na sociálnej sieti má väčšina

zverejnené svoje priezvisko a o niečo menej aj fotografiu. Viac ako tretina

uvádza svoj reálny vek. Menej zverejňujú aj školu (27,8 %), nadhodnotený vek

(18,7 %) a telefónne číslo (17,9 %). A takmer každý desiaty uverejňuje svoju

adresu. Ani jednu zo sledovaných informácií neudáva na svojom profile 7,4 %

oslovených žiakov.

Väčšina žiakov vie na svojom profile blokovať správy, vymazať históriu

navštívených stránok, zmeniť nastavenie súkromia, blokovať nevyžiadanú

poštu/spam, pridať do obľúbených webovú stránku, porovnať rôzne webové

stránky a nájsť si informácie o internetovom zabezpečení.

Prevažná väčšina žiakov si myslí, že na internete sa možno stretnúť

s nevhodnými obsahmi alebo správaním. Za obťažujúce správanie považujú, ak

by niekto na internete zverejňoval ich osobné údaje bez ich súhlasu alebo statusy,

komentáre, fotografie, videá na ich osobu, ktoré by ich nejakým spôsobom

zraňovali, potom násilné až šokujúce sexuálne obsahy a aj nepravdivé informácie

o sebe. Viac ako polovica vníma za neprijateľný aj nátlak za účelom sexuálneho

styku, nátlak spojený s poslaním fotografie alebo videa, resp. osobného stretnutia

a polovica poslanie fotografie/videa, ktoré nechceli vidieť. Najmenej sa obávali

nátlaku za účelom pridania medzi priateľov na sociálnej sieti.

Väčšina žiakov základných a stredných škôl nemala za ostatný rok osobnú

skúsenosť s nátlakom od známej alebo neznámej osoby za účelom sexuálneho

styku, ani s nátlakom spojeným s poslaním fotografie/videa, ktoré nemal/-a

záujem vidieť, nátlakom pridania si (ne)známej osoby medzi priateľov

na sociálnej sieti, so zverejňovaním statusov/komentárov/posielaním správ

so zraňujúcim obsahom, nátlakom spojeným s poslaním osobnej fotografie/videa

alebo nútením do stretnutia, ako aj zverejňovaním osobných a súkromných

údajov/videí/fotografií a zverejňovaním nepravdivých statusov/komentárov/

o sebe.

Naopak, denne sa na internete s textami/fotografiami/videami/stránkami so

sexuálnym obsahom stretlo 6,8 % respondentov a až 12,8 % s násilným alebo

šokujúcim obsahom. S týždennou frekvenciou sa 14,9 % žiakov stretlo so

sexuálnymi obsahmi a mesačne až 18,4 % opýtaných. Najpočetnejšou

8

podskupinou, ktorí sa stretli osobne s nejakým obťažujúcim obsahom/činnosťou

jeden alebo dvakrát za ostatný rok, tvorili tí, ktorí videli na internete či už nejaké

texty, fotografie, videá alebo stránky s násilným/šokujúcim (28,9 %) alebo

sexuálnym obsahom (25,1 %). Ako bolo už uvedené, sexuálne násilie (nátlak od

známej alebo neznámej osoby za účelom sexuálneho styku) síce za posledný rok

na internete nezažila väčšina žiakov základných a stredných škôl (80,5 %), avšak

každý/-á desiaty ho zažil/-a aspoň raz alebo dvakrát za rok (10,4 %), 3,9 %

opýtaných mesačne, 2,0 % týždenne a dokonca 3,2 % denne. S násilnými alebo

šokujúcimi obsahmi má dennú skúsenosť 6,8 %, týždennú 14,3 %, mesačnú

20,3 % a raz alebo dvakrát ročne sa s nimi stretlo 28,9 % opýtaných.

Väčšine žiakov rodičia pomohli v prípade nejakých ťažkostí na internete,

rovnako sa s nimi rozprávali o tom, čo robia na internete a aj vo všeobecnosti, čo

by mali robiť, keby ich na internete niečo obťažovalo. Iba viac ako polovici z nich

vysvetlili, prečo sú niektoré stránky dobré alebo zlé, poradili im ako sa správať

k iným ľuďom na internete a pomohli im, ak ich niečo na internete obťažovalo.

Stanovenie jasných hraníc ako sa majú správať na internete, potvrdila menej ako

polovica opýtaných.

Pôsobenie školy ako aktéra v prevencii rizík spojených s používaním internetu je

nedostatočné. Najčastejšie sú žiaci poučení v škole o tom, ktoré webové stránky

sú vhodné a ktoré nie. Menej ako polovica uvádzala aj všeobecné rady, čo robiť,

ak by ich niečo na internete obťažovalo, ako sa majú správať k iným užívateľom

internetu a pomoc s niečím ťažkým na internete. Najmenej pôsobí škola

v komunikácii o tom, čo vôbec robia žiaci na internete, stanovení hraníc

správania sa na internete a najmenej žiakov uviedlo, že im učitelia pomohli

s niečím, čo ich na internete obťažovalo alebo kvôli čomu mali nejaké starosti.

Kamaráti im najčastejšie pomohli v situácii, keď mali niečo ťažké urobiť alebo

nemohli na internete niečo nájsť a rozprávali sa medzi sebou o tom, čo tam robia.

Viac ako polovica potvrdila, že im kamaráti pomohli, keď ich niečo na internete

obťažovalo alebo mali kvôli tomu starosti. O niečo menej im poradili ako

sa správať k iným ľuďom na internete, prípadne im vysvetlili, že prečo sú

niektoré stránky dobré a iné zlé. Najmenej uvádzali, že by im kamaráti poradili

v tom, čo sa môže a nemôže robiť na internete.

Okrem vplyvu rodičov, školy a kamarátov nás zaujímalo aj pôsobenie iných

subjektov na žiakov ako bezpečne používať internet. Najčastejšie dostali v tomto

smere radu od príbuzných (43,4 %), nasledoval odborník v škole alebo mimo nej

(38,6 %), médiá (35,9 %) a internetové stránky (33,6 %). Najmenej uvádzali

pracovníka knižnice alebo aj niekoho iného. Takmer pätina sa k danej otázke

nevedela vyjadriť a 6,8 % opýtaných dokonca deklarovalo, že dosiaľ žiadnu radu

o bezpečnosti na internete nedostali.

Rodičia online aktivity svojich detí kontrolujú v malej miere. Najčastejšie rodičia

v online aktivitách svoje deti kontrolujú: profil na sociálnej sieti (21,5 %)

a monitorujú kontakty (17,4 %). Menej sa rodičia zaujímajú o správy svojich detí

v elektronickej pošte alebo aj v aplikácie a iba 9,5 % žiakov potvrdilo, že rodičia

kontrolujú aj navštevované webové stránky.

9

Voľný čas

Funkcie voľného času

Viacerí teoretici sa zhodujú v názore, že voľný čas vo vzťahu k jedincovi má určité

funkcie, zvyčajne uvádzajú relaxačnú, rekreačnú a rozvojovú funkciu voľného času.

Preto nás zaujímalo, aký názor majú žiaci na využívanie voľného času. Väčšina (60,7 %)

sa domnieva, že voľný čas by sa mal využívať predovšetkým na oddych, relaxáciu.

Polovica si myslí, že je to priestor pre zábavu (50,8 %) a realizáciu záujmov, koníčkov

a záľub (49,7 %). Významnú podporu medzi žiakmi základných a stredných škôl má aj

aktívny pohyb (43,5 %). Vzdelávanie považuje za dôležité pätina opýtaných (19,5 %).

Najmenej boli zastúpené ničnerobenie, spoločensky prospešná práca a iné. Celkovú

predstavu o názoroch respondentov na funkcie voľného času znázorňuje graf 1.

Graf 1 Využitie voľného času (%)

Poznámka: Súčet presahuje 100% pre možnosť uviesť viac odpovedí.

Porovnanie výsledkov za základné a stredné školy

Komparácia zistených výsledkov prieskumu ukazuje, že pre žiakov základných aj

stredných škôl, je vo voľnom čase prioritný oddych, relaxácia, pričom väčší dôraz mu

priznávajú stredoškoláci. V názoroch stredoškolákov bola viac zastúpená realizácia

záujmov, koníčkov, záľub a vzdelávanie, u žiakov základných škôl ničnerobenie.

Ostatné funkcie mali podobné zastúpenie. Z uvedeného je zrejmé, že stredoškoláci

pripisujú voľnému času o niečo aktívnejší podtón, ktorý sa prejavuje vo väčšom dôraze

na realizáciu záujmov a vzdelávanie, i keď v prípade spoločensky prospešnej práce

sa uvedená skutočnosť nepotvrdila.

Tabuľka 1 Využitie voľného času podľa stupňa vzdelania

Využitie voľného času Základná škola Stredná škola

Oddych, relaxácia 59,0 62,3

Realizácia záujmov, koníčkov, záľub 43,6 55,7

Aktívny pohyb (šport) 43,2 43,8

Zábava 51,1 50,4

Vzdelávanie 17,7 21,2

Spoločensky prospešná práca 4,9 4,7

Ničnerobenie 8,8 5,5

Iné 4,4 2,9 Poznámka: Súčet presahuje 100% pre možnosť uviesť viac odpovedí.

3,6

7,1

4,8

19,5

50,8

43,5

49,7

60,7

0 10 20 30 40 50 60 70

Iné

Ničnerobenie

Spoločensky prospešnú práce

Vzdelávanie

Zábavu

Aktívny pohyb (šport)

Realizáciu záujmov, koníčkov, záľub

Oddych, relaxáciu

10

Z druhostupňovej analýzy vyplýva, že sú to skúmané dievčatá, ktoré o niečo častejšie

ako chlapci vnímajú voľný čas ako čas určený predovšetkým na oddych, relaxáciu

62,3 %; CH: 59,0 %); realizáciu záujmov (55,7 %; CH: 43,6 %) a vzdelávanie (21,2 %;

CH: 17,7 %). Naproti tomu ničnerobenie bolo viac zastúpené u skúmaných chlapcov

(8,8 %; D: 5,5 %). Medzi ostatnými variantmi odpovedí sa nezistili rozdiely.

Názor, že voľný čas treba využívať predovšetkým na odpočinok a relax prezentujú

najčastejšie skúmaní žiaci základných a stredných škôl vo veku 12 (68,3 %) a 18 rokov

(66,1 %). Realizácia záujmov a koníčkov dominuje zasa u 16 (54,9 %) a 18-ročných

(58,7 %). Zábavnú funkciu voľného času deklarovali vo zvýšenej miere žiaci vo veku

14 až 17 rokov. Vzdelávaniu pripisujú najväčší význam najmladší opýtaní (26,8 %)

a najmenší 16-roční (16,8 %). Ničnerobenie opätovne výrazne častejšie zvýrazňujú 12-

roční (19,5 %), pričom zastúpenie tohto variantu odpovede s vekom klesá (tabuľka 2).

Tabuľka 2 Využitie voľného času podľa veku (v %)

Využitie voľného času

Vek

12

rokov

13

rokov

14

rokov

15

rokov

16

rokov

17

rokov

18

rokov

Oddych, relaxácia 68,3 62,4 56,1 59,1 57,4 62,8 66,1

Realizácia záujmov,

koníčkov, záľub 41,5 40,9 42,6 49,9 54,9 50,8 58,7

Aktívny pohyb (šport) 41,5 44,8 42,4 42,5 43,4 44,5 43,8

Zábava 46,3 45,5 55,8 51,3 52,0 51,4 47,7

Vzdelávanie 26,8 17,9 18,1 16,8 20,9 22,4 20,1

Spoločensky prospešná práca 4,9 5,0 5,4 4,1 4,3 4,9 5,2

Ničnerobenie 19,5 10,0 9,6 6,4 6,0 4,4 5,5

Iné 2,4 2,9 5,4 4,5 2,6 3,6 2,5 Poznámka: Súčet presahuje 100% pre možnosť uviesť viac odpovedí.

Žiaci stredných odborných škôl a gymnázií považujú za najdôležitejšiu funkciu voľného

času oddych a relaxáciu, pričom markantnejšie sa prejavuje u žiakov gymnázií (64,4 %;

SOŠ: 61,5 %). Rovnako gymnazisti sú presvedčení, že voľný čas je určený aj na rozvoj

záujmov a koníčkov (60,5 %; SOŠ: 53,8 %). Aj vzdelávanie vo voľnom čase dominuje

u gymnazistov (29,1 %, SOŠ: 18,2 %). Naproti tomu zábava (52,0 %; G: 46,3 %), ale aj

ničnerobenie (6,3 %; G: 3,6 %) ako hlavná náplň voľného času rezonuje viac v názoroch

žiakov odborných škôl. Aktívnemu pohybu, spoločensky prospešnej práci a iným

cieľom využitia voľného času prikladajú podobný dôraz.

Vo vzťahu k veľkosti bydliska respondentov sa ukázalo, že zatiaľ čo funkcia voľného

času ako priestoru pre realizáciu záujmov a koníčkov má so zvyšovaním počtu

obyvateľov bydliska klesajúcu tendenciu (do 2 000: 51,8 %; 2 001-10 000: 51,7 %;

10 001-50 000: 49,6 %; 50 001-10 000: 47,3 % a nad 100 000: 43,0 %), oddychová

a relaxačná funkcia bola menej zastúpená u žiakov z väčších dedín a malých miest

(56,5 %; do 2 000: 61,4 %; 10 001-50 000: 61,4 %; 50 001-100 000: 65,9 % a nad

100 000: 62,5 %). Zábavná funkcia voľného času bola menej zastúpená u žiakov z obcí

do 2 000 obyvateľov (45,5 %) a stredne veľkých miest od 50 001-100 000 (46,1 %;

2 001-10 000: 53,1 %; 10 001-50 000: 52,6 % a nad 100 000: 57,4 %), vzdelávanie zasa

v obciach s počtom obyvateľov 10 001-50 000, 50 001-100 000 (obe 18,6 %) a nad

100 000 (12,7 %; do 2 000: 21,8 %; 2 001-10 000: 21,4 %). Pasívny oddych, resp.

ničnerobenie s veľkosťou bydliska stúpa.

11

Hoci oddych a relaxácia predstavuje prioritnú funkciu voľného času u takmer všetkých

respondentov bez rozdielu kraja SR, okrem Bratislavského kraja (dominuje zábava),

najvýraznejšie sa objavuje u skúmaných žiakov zo škôl v Košickom kraji, kde sa takto

vyjadrilo až 68,2 %, najmenej v Trenčianskom a Bratislavskom kraji. Realizácia

záujmov a koníčkov bola najviac zastúpená v Žilinskom a najmenej v Bratislavskom

kraji. Ako už bolo uvedené u žiakov v Bratislavskom kraji dominuje zábavná funkcia

voľného času a v porovnaní s ostatnými krajmi je tu najvýraznejšia, naopak, výrazne

menej v Banskobystrickom kraji. Dôležitosť vzdelávania vo voľnom čase deklarovali

častejšie žiaci z Prešovského, Žilinského, Trenčianskeho, Banskobystrického

a Nitrianskeho kraja ako v zostávajúcich troch krajoch. Žiaci z Nitrianskeho

a Bratislavského kraja najčastejšie zo všetkých zdôrazňovali ničnerobenie a pasívny

oddych. Podrobné údaje uvádza tabuľka 3.

Tabuľka 3 Využitie voľného času podľa kraja (v %)

Využitie voľného času Kraj

BA TT TN NR BB ZA PO KE

Oddych, relaxácia 56,7 60,2 55,2 64,0 61,3 55,6 63,9 68,2

Realizácia záujmov, koníčkov,

záľub 41,4 52,6 49,6 50,0 47,7 58,9 49,1 49,3

Aktívny pohyb (šport) 36,6 45,3 40,9 43,8 42,6 46,4 48,6 41,0

Zábava 59,0 47,7 54,3 52,9 44,7 52,8 47,6 49,3

Vzdelávanie 11,9 15,0 22,2 20,2 21,7 23,8 23,6 16,1

Spoločensky prospešná práca 2,6 3,1 5,2 1,8 3,8 6,5 8,3 6,0

Ničnerobenie 9,3 5,2 6,5 9,9 5,5 6,0 6,8 7,8

Iné 5,6 2,1 1,7 4,8 3,8 5,6 2,6 2,3 Poznámka: Súčet presahuje 100% pre možnosť uviesť viac odpovedí.

Porovnanie výsledkov

Z porovnania zistení s výsledkami z roku 2004 je zrejmé, že vo vnímaní funkcií voľného

času došlo k niektorým zmenám. V roku 2004 stredoškoláci prezentovali ako hlavné

funkcie voľného času oddych, relaxáciu; zábavu a realizáciu záujmov a koníčkov,

v súčasnosti u nich síce dominujú rovnaké oblasti, avšak výrazne sa znížil význam

zábavy (pokles o 22,8 p. b.), ale aj oddychu a relaxácie (o 12,3 p. b.). Mierny prepad

oproti roku 2004 sa zaznamenal pri realizácii záujmov a koníčkov, ale aj ničnerobení.

Naopak, mierny nárast nastal vo vzdelávaní a aktívnom pohybe (tabuľka 4).

Tabuľka 4 Porovnanie výsledkov za žiakov stredných škôl v roku 2004 a 20191 (v %)

Využitie voľného času 2004 2019 Rozdiel

Oddych, relaxácia 74,6 62,3 -12,3

Zábava 73,2 50,4 -22,8

Vzdelávanie 18,7 21,2 +2,5

Realizácia záujmov, koníčkov, záľub 61,3 55,7 -5,6

Spoločensky prospešná práca - 4,7 -

Ničnerobenie 9,5 5,5 -4,0

Aktívny pohyb 41,5 43,8 +2,3

Iné 4,7 2,9 -1,8 Poznámka: Súčet presahuje 100% pre možnosť uviesť viac odpovedí.

1 Vzhľadom na rozdielny spôsob merania boli pre komparáciu zistení zvolené roky 2004 a 2019, kedy bola daná

otázka meraná rovnakým spôsobom. Zistené rozdiely sú platné pre žiakov stredných škôl.

12

Voľnočasové aktivity

V dotazníku sme sa ďalej pýtali na frekvenciu 16 aktivít vykonávaných počas bežného

školského dňa. Žiaci sa mohli vyjadriť na škále od „nikdy alebo takmer nikdy“ až po

„každý deň“.

Graf 2 Voľnočasové aktivity (v %)

Ako vyplýva z údajov grafu 2, najfrekventovanejšími voľnočasovými aktivitami

skúmaných žiakov základných a stredných škôl sú používanie internetu/sociálnych

sietí/četovanie (77,0 %) a práca v domácnosti (64,8 %), ktorým sa každý deň alebo

takmer každý deň venuje väčšina žiakov. Nasledujú stretnutia s kamarátmi, partiou

(56,4 %) a učenie sa do školy, ktoré uviedla viac ako polovica opýtaných. Aj pozeranie

TV/DVD/videa (47,2 %) a pasívny oddych (42,9 %) predstavujú u skúmaných žiakov

základných a stredných škôl výrazne frekventované aktivity. Následnú skupinu aktivít

podľa frekvencie predstavujú stretnutia s priateľom/-kou vo dvojici (38,8 %) a aktívny

šport (35,3 %). Takmer tretina žiakov hrá denne videohry (27,6 %). Za týmito

činnosťami voľného času nasleduje neorganizovaná (20,7 %), organizovaná záujmová

činnosť (15,8 %) a čítanie kníh novín a časopisov (19,1 %). Najmenej frekventovanými

11,1

52,2

42,2

74,1

26,6

31,4

3,8

29,2

37,7

9,9

20,8

8,4

26,3

2,9

4,3

8,3

10,2

25,4

25,3

11,6

20,6

12,5

3,5

14,1

13,6

11,5

17

7,9

5,7

5

5,1

8,4

14,6

9,5

10,4

6,7

22,1

14,4

6,2

18,6

11,5

16

21,9

13,3

10,2

9,2

7,2

9,2

21,3

5,8

13,1

3,9

21,4

14,2

9,5

17,3

21,5

27,3

21,1

23,3

19

26,4

18,5

20,7

20,4

4,4

6,4

1,8

5,9

13,9

20,9

10,6

11,1

19,9

10,5

25,2

20,6

29,6

33,5

32

22,5

2,8

2,6

1,9

3,4

13,7

56,1

10,1

4,7

15,4

8,6

22

18,2

26,8

31,3

21,3

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

Pasívny oddych, ničnerobenie

Verjnoprospešná činnosť, ekológia

Platená práca/brigáda

Návšteva herne, stávkovej kancelárie, online hazard

Návšteva diskoték/kaviarní/pohostinstiev

Hranie videohier

Internet/čet/sociálne siete

Neorganizovaná záujmová činnosť

Organizovaní záujmová činnosť/krúžky

Aktívny šport

Čítanie knihy/novín/časopisu

Pozeranie TV/DVD/Videa

Stretnutie s priateľom/-kou vo dvojici/telefonický rozhovor spriateľom/-kou

Stretnutia s kamarátmi, partiou/telefonický rozhovor skamarátmi

Práca v domácnosti/staranie sa o iného členarodiny/starostlivosť o domáce zvieratá

Učenie sa do školy/domáce úlohy

Nikdy/takmer nikdy Párkrát za rok 1 alebo 2x za mesiac

1 alebo 2x za týždeň Takmer každý deň Každý deň

13

činnosťami sa ukázali návšteva diskoték/kaviarní/pohostinstiev (9,3 %), platená

práca/brigáda (9,0 %), verejnoprospešná činnosť/ekológia (7,2 %) a návšteva herne,

stávkovej kancelárie, online hazard (3,7 %).


V takmer všetkých aktivitách sa zistili signifikantné rozdiely, okrem práce

v domácnosti, stretnutí s kamarátmi a pozeraní TV. Stredoškoláci častejšie uvádzali

stretnutia s priateľom/-kou vo dvojici, internet/čet/sociálne siete, návštevu

diskoték/kaviarní/pohostinstiev, návštevu herne/stávkovej kancelárie/online hazard,

platenú prácu/brigádu, verejnoprospešnú činnosť, ale aj pasívny oddych/ničnerobenie.

Ostatné aktivity boli u žiakov základných škôl viac zastúpené (tabuľka 5).

Tabuľka 5 Voľnočasové aktivity podľa stupňa vzdelania (v %) Párkrát za

rok

1 alebo 2x

za mesiac

1 alebo 2x

za týždeň

Takmer

každý deň Každý deň

ZŠ SŠ ZŠ SŠ ZŠ SŠ ZŠ SŠ ZŠ SŠ

Učenie sa do školy/domáce úlohy 7,5 9,3 7,3 11,0 16,9 24,6 32,8 31,2 27,6 15,1

Práca v domácnosti/staranie sa o iného člena

rodiny/starostlivosť o domáce zvieratá 4,8 5,5 6,8 7,6 17,3 19,7 33,8 33,3 33,7 29,0

Stretnutia s kamarátmi, partiou/telefonický

rozhovor s kamarátmi 6,1 3,8 9,3 9,2 25,1 27,7 29,2 30,1 26,8 26,8

Stretnutia s priateľom/priateľkou vo dvojici/

telefonický rozhovor s priateľom/-kou 6,8 4,5 12,3 8,1 19,7 18,3 16,4 24,6 12,7 23,7

Pozeranie TV/DVD/Videa 7,7 8,1 12,4 14,2 24,3 22,2 25,4 24,9 22,6 21,4

Čítanie knihy/novín/ časopisu* 15,1 18,9 22,9 20,9 21,8 20,5 12,0 9,1 8,5 8,8

Aktívny šport* 10,1 12,9 14,6 17,5 30,8 23,8 19,6 20,1 15,8 15,0

Organizovaná záujmová činnosť (krúžky)* 13,0 14,2 13,5 9,6 28,0 15,2 14,3 7,8 5,1 4,3

Neorganizovaná záujmová činnosť* 13,3 15,0 20,1 17,1 20,9 14,0 10,6 10,7 9,3 11,0

Internet/čet/sociálne siete* 3,0 4,0 8,6 3,6 13,1 6,0 19,2 22,4 51,5 60,9

Hranie videohier* 13,8 11,1 16,1 12,6 16,5 12,0 13,4 14,4 14,7 12,7

Návšteva diskoték/kaviarní/pohostinstiev* 21,8 19,5 19,0 25,1 15,3 27,3 4,7 7,1 2,4 4,3

Návšteva herne, stávkovej kancelárie, online

hazard* 12,6 10,5 5,8 7,6 3,8 4,0 1,1 2,4 1,6 2,3

Platená práca/brigáda* 22,5 28,2 8,9 11,8 6,6 19,5 2,0 10,6 1,6 3,6

Verejnoprospešná činnosť, ekológia* 26,4 24,3 9,8 9,2 5,5 5,9 2,9 5,8 3,1 2,5

Pasívny oddych, ničnerobenie* 13,8 6,6 14,7 14,6 19,9 22,7 19,7 21,0 18,7 26,1

Poznámka: Dopočet do 100% predstavuje kategóriu „nikdy alebo takmer nikdy“.

Štatisticky významné rozdiely

Pohlavie diferencuje 11 sledovaných aktivít. Dievčatá sa častejšie počas bežného

školského dňa učia do školy, pracujú v domácnosti, stretávajú sa s kamarátmi, aj

s priateľom vo dvojici, pozerajú TV a čítajú knihy/časopisy/noviny. Chlapcov častejšie

aktívne športujú, používajú internet/čet/sociálne siete, navštevujú herne/stávkové

kancelárie/online hazard a vykonávajú platenú prácu/brigády.

Gymnazisti uvádzali, že sa viac venujú učeniu do školy, čítaniu kníh/novín/časopisov,

aktívnemu športu, organizovanej záujmovej činnosti, ale aj pasívnemu oddychu,

naopak, žiaci stredných odborných škôl iba hraniu videohier.

Aj podľa veku sa zistili viaceré rozdiely. Od 12 do 15 rokov narastá počet tých, ktorí

uviedli, že sa do školy neučia, od 16 do 18 rokov sa podiel týchto žiakov pohybuje

na úrovni takmer 9 %. Podiel tých, ktorí sa dennodenne stretávajú s kamarátmi, partiou

sa do 16 rokov zvyšuje, potom sa mierne zníži. Vo dvojici sa najčastejšie stretávajú

v 16-roční (51,8 %). Pozeranie TV/DVD/videa, čítanie kníh/novín/časopisov, aktívny

pohyb, organizovaná záujmová činnosť sa s vyšším vekom znižuje. Neorganizovanej

záujmovej aktivite sa najviac denne venujú 16-roční žiaci (27,0 %). Na internete sú

14

dennodenne najčastejšie 16 až 17-roční. Hranie videohier s vekom klesá a naopak,

návšteva diskoték/kaviarní/pohostinstiev narastá. Návštevám herní, stávkových

kancelárií, resp. online hazardu sa vo veku 16 až 18 rokov denne venuje až takmer 5 %

žiakov. Platenej práci s vekom u žiakov pribúda. Najmenej sa verejnoprospešnej

činnosti venujú 16-roční žiaci. Podiel tých, ktorí uvádzali, že pasívne oddychujú

s vyšším vekom klesá.

Tabuľka 6 Voľnočasové aktivity podľa veku (v %)

12

rokov

13

rokov

14

rokov

15

rokov

16

rokov

17

rokov

18

rokov

Učenie sa do školy/domáce úlohy 84,6 73,1 62,5 46,1 42,4 49,8 47,9

Stretnutia s kamarátmi, partiou/telef.

rozhovor s kamarátmi 47,5 52,2 58,3 58,3 59,1 58,2 52,6

Stretnutia s priateľom/- kou vo dvoji-

ci/telef. rozhovor s priateľom/-kou 23,7 23,0 28,7 34,3 51,8 45,2 49,5

Pozeranie TV/DVD/Videa 32,5 44,4 55,4 43,8 45,8 47,3 47,3

Čítanie knihy/novín/ časopisu 18,4 25,7 16,8 19,6 17,7 17,8 19,2

Aktívny šport 25,0 30,7 36,4 34,6 35,0 37,2 37,0

Organizovaná záujmová činnosť

(krúžky) 30,8 22,9 17,8 15,6 14,4 12,4 10,6

Neorganizovaná záujmová činnosť 8,1 16,1 21,2 20,0 27,0 19,5 21,1

Internet/čet/sociálne siete 33,3 66,2 78,6 71,1 85,6 84,0 80,3

Hranie videohier 15,4 27,8 32,0 27,0 28,9 28,6 21,6

Návšteva

diskoték/kaviarní/pohostinstiev 2,8 5,1 8,1 8,0 11,2 11,7 11,7

Návšteva herne, stávkovej

kancelárie, online hazard 0 2,9 3,1 2,5 4,3 4,7 4,8

Platená práca/brigáda 0 1,5 4,7 4,8 11,2 14,6 16,9

Verejnoprospešná činnosť, ekológia 2,5 5,4 5,7 7,6 7,5 8,0 8,3

Pasívny oddych, ničnerobenie 30,0 41,0 41,4 37,2 46,7 48,1 44,7 Poznámka: Percentuálny údaj vyjadruje súčet kategórií „takmer každý deň“ a „každý deň“.

Veľkosť bydliska ovplyvňuje frekvenciu práce v domácnosti, organizovanú záujmovú

činnosť, používanie internetu/četu/sociálnych sietí, hranie videohier, návštevu

herní/stávkových kancelárií/online hazard, verejnoprospešnú činnosť a pasívny oddych.

Domácim prácam/starostlivosti o člena rodiny/domáce zvieratá sa častejšie venujú žiaci

z menších obcí a miest. S vyšším počtom obyvateľov narastá podiel tých žiakov, ktorí

sa denne venujú organizovanej záujmovej činnosti, ale žiaci z najväčších miest sa jej

paradoxne venujú ako tí z najmenších obcí. Používanie internetu, sociálnych sietí,

četovanie, hranie videohier, ale aj pasívne ničnerobenie klesá s vyšším počtom

obyvateľov v bydlisku žiakov. Najviac sa návštevám herní, stávkových kancelárií alebo

online hazardu venujú žiaci z najmenších obcí (4,7 %: spolu každý deň a takmer každý

deň). Verejnoprospešnú činnosť denne v najväčšej miere uvádzali žiaci z najmenších

obcí (8,7 %).

Faktor kraja diferencuje frekvenciu takmer všetkých sledovaných aktivít, na ktoré sme

sa žiakov pýtali, okrem prác v domácnosti, stretnutí s kamarátmi/partiou a pozeranie

TV/DVD/videa, ktorým sa venujú v jednotlivých krajoch podobne. Každodenné učenie

sa do školy najviac uvádzali žiaci z Nitrianskeho, najmenej z Bratislavského

a Trnavského kraja. Denné stretnutia vo dvojici s priateľom/-kou boli menej

v Nitrianskom, Banskobystrickom a Trnavskom kraji, čítanie kníh/novín/časopisov zas

15

v Nitrianskom, Košickom a Prešovskom kraji. Výrazne v menšej miere denne aktívne

športujú žiaci v Košickom kraji. Organizovanej záujmovej aktivite sa najviac venujú

v Prešovskom a Trenčianskom kraji. Neorganizovaná záujmová aktivita bola menej

zastúpená v Košickom a Trnavskom kraji. Videohry dominujú v Bratislavskom,

najmenej v Košickom a Banskobystrickom kraji. Žiaci z Bratislavského

a Trenčianskeho kraja najčastejšie uvádzali navštevovanie diskoték, kaviarní,

pohostinstiev a herní, stávkových kancelárií, online hazard zasa v Prešovskom

a Košickom kraji. Platenú prácu/brigádu najčastejšie každý deň vykonávajú žiaci

v Bratislavskom, Trenčianskom a Košickom kraji. O niečo menej bola

verejnoprospešná činnosť zastúpená v Nitrianskom kraji. Pasívny oddych denne

dominoval u žiakov v Nitrianskom, najmenej v Košickom kraji.

Tabuľka 7 Voľnočasové aktivity podľa kraja (v %)

BA TT TN NR ZA BB PO KE

Učenie sa do školy/domáce úlohy 43,2 45,8 50,7 62,2 56,9 58,3 55,2 56,2

Stretnutia s priateľom/priateľkou vo dvojici/

telefonický rozhovor s priateľom/-kou 42,0 35,0 42,4 31,0 40,3 34,5 40,7 45,6

Čítanie knihy/novín/ časopisu 18,6 21,0 20,5 15,4 21,1 22,7 17,6 17,1

Aktívny šport 36,7 33,5 39,5 29,3 38,8 36,8 40,1 23,6

Organizovaná záujmová činnosť (krúžky) 16,9 13,9 18,0 14,3 13,1 16,5 19,4 11,8

Neorganizovaná záujmová činnosť 21,8 16,4 25,7 19,2 24,0 21,1 23,2 15,0

Hranie videohier 39,9 33,6 33,9 29,5 21,3 18,9 24,2 17,8

Návšteva diskoték/kaviarní/pohostinstiev 14,3 6,5 12,1 4,5 9,4 9,9 10,0 8,5

Návšteva herne, stávkovej kancelárie, online

hazard 3,7 2,8 3,6 1,5 3,7 3,8 5,2 4,7

Platená práca/brigáda 14,9 8,1 11,6 4,8 6,9 6,8 8,3 10,6

Verejnoprospešná činnosť, ekológia 6,0 7,1 8,8 4,8 7,0 6,0 7,8 9,7

Pasívny oddych, ničnerobenie 45,6 45,1 48,4 53,4 43,4 36,4 28,5 32,4 Poznámka: Percentuálny údaj vyjadruje súčet kategórií „takmer každý deň“ a „každý deň“.

Spokojnosť s prežívaním voľného času

Keďže jednou z definičných charakteristík voľného času je slobodná voľba

uskutočňovaných činností, možno predpokladať, že subjektívny postoj jedinca

k spôsobu trávenia vlastného voľna bude pozitívny. Každodenná skúsenosť, resp.

empirické výskumy potvrdzujú, že nie je to vždy tak. Preto nás zaujímalo, ako sú žiaci

základných a stredných škôl spokojní, resp. nespokojní so spôsobom trávenia svojho

voľného času a ako súvisí ich spokojnosť, resp. nespokojnosť so sociodemografickými

znakmi. Výsledky dokumentujú, že u oslovených prevažuje skôr spokojnosť. Takmer

polovica žiakov (46,1 %) vyjadrovala čiastočnú spokojnosť. Jednoznačnú spokojnosť

deklarovalo 38,1 % opýtaných a naopak, viac ako desatina vyjadrila čiastočnú

nespokojnosť a len 2,0 % celkovú nespokojnosť.

Graf 3 Spokojnosť s prežívaním voľného času (v%)

2

13,8

46,1

4,5

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50

veľmi nespokojný/-á

skôr nespokojný/-á

skôr spokojný/-á

veľmi spokojný/-á

16


Štatisticky významné rozdiely podľa stupňa vzdelania ukázali, že u žiakov základných

škôl o niečo viac prevažuje pocit spokojnosti s prežívaním voľného času ako

u stredoškolákov. V odpovediach mladších žiakov až 42,1 % deklarovalo jednoznačnú

spokojnosť, v odpovediach stredoškolákov malo toto stanovisko 34,2 %. Naopak,

čiastočná nespokojnosť je častejšia v odpovediach stredoškolákov a jednoznačná

nespokojnosť zas u žiakov základných škôl. Z prezentovaných výsledkov je zrejmé, že

žiaci základných škôl sú so spôsobom trávenia svojho voľného času spokojnejší ako

stredoškoláci, ktorí vo vyššom percente prejavujú čiastočnú spokojnosť.

Tabuľka 8 Spokojnosť s prežívaním voľného času podľa stupňa vzdelania (v %)

Spokojnosť s prežívaním voľného času Základná škola Stredná škola

Veľmi spokojný/-á 42,1 34,2

Skôr spokojný/-á 43,2 48,9

Skôr nespokojný/-á 12,4 15,1

Veľmi nespokojný/-á 2,3 1,8

Celkovo spokojnosť so spôsobom prežívania svojho voľného času vyjadrili viac chlapci

(86,4 %) ako dievčatá (82,0 %). Je teda zrejmé, že s prežívaním voľného času sú

výrazne spokojnejší, zatiaľ čo dievčatá v najvyššom percente prezentujú len čiastočnú

spokojnosť (48,9 %). Nespokojnosť bola viac zastúpená u dievčat (18,0 %; CH:

13,5 %).

Graf 4 Spokojnosť s prežívaním voľného času podľa pohlavia (v %)

Štatisticky významné rozdiely sa potvrdili aj vo vzťahu k veku respondentov. Súčasný

spôsob trávenia voľného času jednoznačne kladne hodnotia predovšetkým skúmaní

žiaci vo veku 13 rokov, kde 45,0 % vyjadrovalo jednoznačnú spokojnosť a 14 rokov

(43,2 %; 12 rokov: 26,8 %, 15 rokov: 39,0 %, 16 rokov: 34,5 %, 17 rokov: 36,8 %,

18 rokov: 32,0 %). So zvyšovaním veku respondentov tak klesá spokojnosť

so spôsobom prežívania voľného času a naopak, stúpa len čiastočná spokojnosť

vyjadrená možnosťou „skôr spokojný/-á“ (12 rokov: 53,7 %, 13 rokov: 41,4 %,

14 rokov: 44,2 %, 15 rokov: 43,6 %, 16 rokov: 46,4 %, 17 rokov: 48,0 %, 18 rokov:

51,8 %). Čiastočnú spokojnosť tak deklarovali v najvyššom percente najmladší

a najstarší žiaci. V súčte čiastočnú a celkovú nespokojnosť vyjadrili v najväčšej miere

respondenti vo veku12 rokov (19,6 %) a 16 rokov (19,1 %; 13 rokov: 13,5 %, 14 rokov:

12,7 %, 15 rokov: 17,4 %, 17 rokov: 15,3 % a 18 rokov: 16,2 %).

2,8

10,7

43,1

43,3

1,2

16,8

48,9

33,1

0 10 20 30 40 50 60

veľmi nespokojný/-á

skôr nespokojný/-á

skôr spokojný/-á

veľmi spokojný/-á

Dievča Chlapec

17


Z komparácie údajov za roky 2004 a 2019 vyplýva, že celkovo sa podiel spokojných

a nespokojných žiakov stredných škôl s prežívaním svojho voľného času výraznejšie

nezmenil. Väčšina je spokojná a viac ako desatina nespokojná. Zmeny nastali

v štruktúre jednoznačne a čiastočne spokojných, pričom posun nastal smerom k väčšej

spokojnosti. Uvedené rozdiely ilustruje tabuľka 9.

Tabuľka 9 Porovnanie výsledkov u žiakov stredných škôl v rokoch 2004 a 20192 (v %)

Spokojnosť s prežívaním voľného času 2004 2019 Rozdiel

Veľmi spokojný/-á 26,1 34,2 +8,1

Skôr spokojný/-á 58,8 48,9 -9,9

Skôr nespokojný/-á 14,0 15,1 +1,1

Veľmi nespokojný/-á 1,1 1,8 +0,7

Používanie internetu

Podmienky pre používanie

S narastajúcimi možnosťami používania rôznych digitálnych zariadení, majú deti

a mládež aj viac možností prístupu na internet. K internetu je možné sa pripojiť

prostredníctvom stolného/prenosného počítača, notebooku, tabletu, mobilného telefónu,

hernej konzoly a televízie. Zaujímalo nás, aké majú žiaci doma vytvorené možnosti pre

používanie jednotlivých digitálnych zariadení, ktoré z nich používajú pre prístup na

internet a na akom mieste.

Takmer všetci žiaci majú mobilný telefón s prístupom na internet (93,6 %). Iba 3,4 %

uviedlo, že mobil s internetom nemajú. Z ďalších zariadení, ktoré žiaci v domácom

prostredí používajú, je to prenosný počítač/notebook (71,1 %), USB kľúč (79,5 %)

a tlačiareň (65,0 %). V menšej miere používajú stolný počítač, tablet, hernú konzolu

a prenosný hudobný prehrávač. Celkovo má prístup k internetu v domácom prostredí

takmer každý žiak (96,6 %).

Tabuľka 10 Možnosti pre používanie jednotlivých zariadení v domácom prostredí (v %)

Áno, aj ho

používam

Áno, ale ho

nepoužívam Nie

Stolný počítač 43,4 22,8 33,8

Prenosný počítaš alebo notebook 71,1 17,3 11,6

Tablet 34,0 34,4 31,6

Pripojenie na internet 96,6 1,5 1,9

Herná konzola 32,6 19,7 47,6

Mobilný telefón (bez prístupu na internet) 19,3 23,1 57,7

Mobilný telefón (s prístupom na internet) 93,6 3,0 3,4

Prenosný hudobný prehrávač 29,7 27,7 42,6

Tlačiareň 65,0 16,1 18,8

USB kľúč (pamäťový) 79,5 14,7 5,9

Čítačka elektronických kníh 9,2 12,3 78,5

2 Vzhľadom na rozdielny spôsob merania boli pre komparáciu zistení zvolené roky 2004 a 2019, kedy bola daná

otázka meraná rovnakým spôsobom. Zistené rozdiely sú platné pre žiakov stredných škôl.

18


Medzi žiakmi základných a stredných škôl existujú signifikantné rozdiely v používaní

jednotlivých zariadení v domácom prostredí (tabuľka 11). Rozdiely sa nezaznamenali

iba pri používaní stolného počítača a mobilu bez prístupu na internet. Prenosný

počítač/notebook, mobil s internetom, tlačiareň, USB kľúč a čítačku elektronických

kníh používajú vo väčšej miere stredoškoláci. Tablet, hernú konzolu a prenosný

hudobný prehrávač vo vyššej miere používajú žiaci základných škôl. Pripojenie na

internet uvádzali o niečo častejšie žiaci základných škôl, avšak pri používaní mobilu

s internetom sa nezistili rozdiely.

Tabuľka 11 Možnosti pre používanie jednotlivých zariadení v domácom prostredí podľa stupňa

vzdelania (v %)

Základná škola Stredná škola

áno, aj ho používam Nie áno, aj ho používam Nie

Stolný počítač 43,2 34,5 43,6 33,0

Prenosný počítaš alebo notebook* 67,5 12,3 74,6 10,9

Tablet* 38,5 29,3 29,5 34,1

Pripojenie na internet* 97,3 1,0 96,0 2,9

Herná konzola* 36,0 43,7 29,3 51,7

Mobilný telefón (bez internetu) 18,6 57,1 20,0 58,1

Mobilný telefón (s internetom)* 91,9 3,9 95,2 2,9

Prenosný hudobný prehrávač* 33,7 38,8 25,8 46,4

Tlačiareň* 60,2 19,8 69,8 17,8

USB kľúč (pamäťový)* 72,2 8,5 86,6 3,3

Čítačka elektronických kníh* 8,9 76,1 9,5 80,9 Poznámka: Dopočet do 100 % predstavuje kategóriu „áno, ale ho nepoužívam“.

* Štatisticky významné rozdiely

Štatisticky významné rozdiely sa zistili aj vo vzťahu k pohlaviu, typu strednej školy,

veku, veľkosti bydliska a kraju. Dievčatá častejšie ako chlapci používajú notebook,

tablet a prenosný hudobný prehrávač. Chlapci stolný počítač a hernú konzolu (graf 5).

Graf 5 Používanie zariadení podľa pohlavia (v %)

Poznámka: Percentuálny údaj vyjadruje kategóriu „áno, aj ho používam“.

Aj medzi stredoškolákmi sa zistili v používaní jednotlivých zariadení niektoré rozdiely.

Gymnazisti častejšie používajú prenosný počítač, prenosný hudobný prehrávač a USB

kľúč a žiaci stredných odborných škôl tablet (graf 6).

53,9

64,2

32,4

44

28,933,4

77,8

35,5

21,630,5

0

10

20

30

40

50

60

7080

90

stolný počítač prenosný počítač tablet hracia konzola prenosný hudobnýprehrávač

chlapec dievča

19

Graf 6 Používanie zariadení podľa typu strednej školy (v %)

Poznámka: Percentuálny údaj vyjadruje kategóriu „áno, aj ho používam“.

Najviac rozdielov sa zistilo podľa veku. Vek diferencuje používanie prenosného

počítača, tabletu, hernej konzoly, mobilného telefónu s pripojením na internet,

prenosného hudobného prehrávača, tlačiarne, USB kľúča a čítačky elektronických kníh.

Prenosný počítač používajú najčastejšie žiaci vo veku 17 rokov (78,0 %), najmenej 13-

roční (63,8 %; 12 rokov: 71,8 %; 14 rokov: 68,2 %; 15 rokov: 68,4 %; 16 rokov: 72,9 %

a 18 rokov: 74,3 %). Používanie tabletu s vekom klesá (12 rokov: 46,2 %; 13 rokov:

43,5 % ;14 rokov: 36,2 %; 15 rokov: 37,8 %; 16 rokov: 31,3 %; 17 rokov: 26,3 %

a 18 rokov: 28,1 %). Hernú konzolu používajú najviac 12-roční (51,3 %), výrazne

menej 16 a 17-roční žiaci (graf 7).

Graf 7 Používanie hernej konzoly podľa veku (v %)

Prevažná väčšina žiakov základných a stredných škôl používa mobil s prístupom na

internet, najviac 17-roční (98,1 %), najmenej 13-roční žiaci (90,5 %). Ostatné vekové

kategórie žiakov sa pohybovali v rozmedzí 91,7 % (16 rokov) do 95,3 % (18 rokov).

Graf 8 Používanie mobilu s prístupom na internet podľa veku (v %)

72,7

30,6 24,7

85,279,9

26,4 28,8

90,3

0

20

40

60

80

100

prenosný počítač tablet prenosný hudobnýprehrávač

USB kľúč

SOŠ G

51,3

34,139,7

31,926,8 28,9 31,6

7,7

22,119,1 20,9 18,7 18,5 20,8

41 43,8 41,247,2

54,5 52,747,6

0

10

20

30

40

50

60

12 rokov 13 rokov 14 rokov 15 rokov 16 rokov 17 rokov 18 rokov

používam nepoužívam nemám

92,3 90,5 93,6 91,9 91,798,1 95,3

2,6 5,1 3,4 4,6 2,9 1,1 1,40

20

40

60

80

100

120



20

Používanie prenosného hudobného prehrávača s vekom klesá (12 rokov: 40,0 %;

13 rokov: 35,8 %; 14 rokov: 35,1 %; 15 rokov: 29,4 %; 16 rokov: 27,0 %; 17 rokov:

26,7 % a 18 rokov: 23,3 %). K používaniu tlačiarne majú výrazne nižší prístup 13-roční

žiaci (55,8 %; 12 rokov: 70,0 %; 14 rokov: 63,1 %; 15 rokov: 60,4 %; 16 rokov: 66,1 %;

17 rokov: 72,3 % a 18 rokov: 70,4 %). Pri USB kľúči sa zistilo, že od 16 rokov jeho

používanie stúpa (12 rokov: 66,7 %; 13 rokov: 66,8 %; 14 rokov: 75,3 %; 15 rokov:

74,5 %; 16 rokov: 85,0 %; 17 rokov: 88,2 % a 18 rokov: 86,5 %). Používanie a prístup

k čítačke elektronických kníh (graf 9), je najčastejšie vo veku 12 rokov (15,4 %).

Graf 9 Používanie čítačky elektronických kníh podľa veku (v %)

Veľkosť bydliska ovplyvňuje používanie, resp. prístup žiakov k prenosnému počítaču,

hernej konzole a USB kľúču. Prenosný počítač najčastejšie používajú žiaci z obcí od

2 001 do 50 000 obyvateľov (do 2 000: 69,4 %; 2 001-10 000: 74,5 %; 10 001-50 000:

74,1 %; 50 001-100 000: 66,4 % a nad 100 000: 65,7 %). Používanie hernej konzoly

s veľkosťou bydliska stúpa (graf 10).

Graf 10 Používanie hernej konzoly podľa veľkosti bydliska (v %)

Diferencujúcim faktorom je kraj. Ovplyvňuje používanie stolného a prenosného

počítača, tabletu, hernej konzoly, mobilného telefónu bez prístupu na internet,

prenosného hudobného prehrávača, tlačiarne a USB kľúča. Stolný počítač je menej

používaný v Prešovskom (38,8 %) a Košickom kraji (39,6 %; BA: 44,8 %; TT: 45,9 %;

TN: 47,4 %, NR: 41,3 %; ZA: 42,3 %; BB: 49,1 %), prenosný počítač najčastejšie

využívajú žiaci z Nitrianskeho (77,9 %) a Košického kraja (75,5 %; BA: 65,1 %; TT:

61,7 %; TN: 71,2 %, ZA: 72,5 %; BB: 73,2 %; PO: 73,9 %). Tablet bol výrazne

15,49,3 6,8 8,5

13,4 9,7 7,5

28,2

16,1 12,2 15,57,3 8,3

12,8

56,4

74,681

76,1 79,4 82 79,7

0

20

40

60

80

100



30,1 30,933,9 34,6

37,5

14,819,4 20,7

24,5 24,3

55,249,7

45,540,9

38,2

0

10

20

30

40

50

60

do 2 tisíc 2001-10 tisíc 10001-50 tisíc 50001-100 tisíc nad 100 tisíc


21

zastúpený v Nitrianskom (41,7 %), najmenej v Trnavskom kraji (29,1 %; BA: 36,5 %;

TN: 32,3 %, ZA: 32,1 %; BB: 31,9 %; PO: 33,1 a KE: 36,0 %). Používanie hernej

konzoly podľa kraja (graf 11) je vyššie u žiakov z Bratislavského (39,1 %),

Nitrianskeho (38,2 %) a Trnavského kraja (37,1 %), menej z Banskobystrického

(26,2 %), Košického (26,3 %) a Žilinského kraja (28,7 %).

Graf 11 Používanie hernej konzoly podľa kraja (v %)

Mobil bez prístupu na internet najviac používajú žiaci z Bratislavského kraja (25,0 %),

menej v Košickom (12,0 %) a Prešovskom kraji (15,4 %; TT: 17,0 %; TN: 21,9 %; NR:

20,4 %; ZA: 23,4 %; BB: 22,0 %). Prenosný hudobný prehrávač sa menej používa

v Trnavskom (27,3 %) a Trenčianskom kraji (27,8 %; BA: 31,2 %; NR: 32,7 %; ZA:

31,1 %; BB: 28,6 %; PO: 29,0 % a KE: 30,2 %). Naopak, tlačiareň bola najviac

zastúpená u žiakov v Nitrianskom (72,3 %), Prešovskom (70,6 %) a Žilinskom kraji

(70,0 %; BA: 62,7 %; TT: 60,3 %; TN: 62,1 %; BB: 57,9 % a KE: 59,8 %). USB kľúč

zas u žiakov v Žilinského (84,6 %), Prešovského (82,8 %) a Nitrianskeho kraja (82,2 %;

BA: 77,2 %; TT: 77,0 %; TN: 77,6 %; BB: 74,0 % a KE: 78,1 %).

Pripájanie k internetu

Prevažná väčšina žiakov základných a stredných škôl (96,1 %) používa doma v prístupe

na internet mobilný telefón. Nasleduje prenosný alebo stolný počítač (71,0 %) a dve

tretiny opýtaných používajú televízor (65,9 %). Vyše polovica žiakov uviedla aj stolný

alebo prenosný počítač používaný s inými členmi rodiny (52,4 %) a približne tretina iné

prenosné zariadenie (iTouch, Blackberry, iPhone...) a hernú konzolu.

Graf 12 Pripájanie k internetu (v %)

39,1 37,133,9

38,2

28,726,2

30,226,3

21,1 21,217,9

2419,7 21,4

1520,7

39,8 41,7

48,2

37,8

51,6 52,454,8 53,1

0

10

20

30

40

50

60



71

52,4

96,1

30,5

65,9

33,6

0

20

40

60

80

100

120

vlastnýstolný/prenosný

PC

spoločnýstolný/prenosný

PS s rodinou

mobilný telefón herná konzola televízor iné prenosnézariadenie

22


Medzi žiakmi základných a stredných škôl existujú rozdiely v tom z akého digitálneho

zariadenia sa v domácom prostredí pripájajú na internet. Stredoškoláci sa častejšie

pripájajú pomocou vlastného prenosného/stolného PC, ale aj z mobilného telefónu.

Naopak, mladší žiaci vo väčšej miere uvádzali spoločný stolný/prenosný PC

s rodinnými príslušníkmi a hernú konzolu (tabuľka 12).

Tabuľka 12 Pripájanie k internetu podľa stupňa vzdelania (v %)

Základná

škola

Stredná

škola

Môj vlastný stolný PC/notebook* 64,3 77,5

Spoločný stolný PC/notebook používaný s ostatnými členmi rodiny* 55,5 49,2

Mobilný telefón* 95,1 97,0

Herná konzola, napr. PlayStation* 34,1 26,8

Televízor (TV) 64,9 67,0

Iné prenosné zariadenie (Blackberry, iTouch alebo iPhone...) 32,4 34,8 Poznámka: Dopočet do 100 % predstavuje kategóriu „nie“.


Signifikantné rozdiely sa zistili aj vo vzťahu k pohlaviu, typu strednej školy, veku,

veľkosti bydliska a kraju. Dievčatá častejšie pre prístup na internet používajú mobilný

telefón, televízor a iné prenosné zariadenie a chlapci vlastný stolný/prenosný PC a hernú

konzolu (graf 13).

Graf 13 Pripájanie k internetu podľa pohlavia (v %)

V prípade stredoškolákov sa potvrdili rozdiely iba v prístupe na internete pomocou

televízora (SOŠ: 31,1 % a G: 35,8 %) a iného prenosného zariadenia (SOŠ: 32,7 % a G:

50,1 %). Obe možnosti častejšie uviedli gymnazisti.

Vek žiakov výrazne diferencuje používanie jednotlivých zariadení pre prístup

na internet. 16 a 17-roční žiaci najčastejšie využívali pre pripojenie na internet vlastný

stolný/prenosný PC, najmenej zdieľaný aj s inými členmi rodiny, ktorý bol najviac

zastúpený u 12-ročných. 12-roční žiaci okrem toho v najväčšej miere uvádzali hernú

konzolu a najmenej televízor, ktorý dominoval u 17-ročných. Iný typ prenosného

zariadenia, napríklad iPhone, iTouch najčastejšie používali kvôli prístupu na internet

žiaci vo veku 18, 14 a 17 rokov. Uvedené zistenia sú v tabuľke 13.

75,3

95

40,6

61,9

31,1

66,9

97,2

20,8

69,7

35,8

0

20

40

60

80

100

120

stolný/prenosný PC mobilný telefón herná konzola televízor iné prenosnézariadenie

chlapec dievča

23

Tabuľka 13 Pripájanie k internetu podľa veku (v %)

Zariadenie pre prístup

na internet

Vek

12

rokov

13

rokov

14

rokov

15

rokov

16

rokov

17

rokov

18

rokov

Vlastný stolný/prenosný PC 70,0 62,5 62,5 66,9 79,2 78,8 75,4

Spoločný stolný/prenosný PC 62,5 58,6 54,5 55,2 46,5 45,7 52,9

Herná konzola 41,0 37,1 34,9 30,6 24,7 27,9 27,9

Televízor (TV) 41,0 60,1 67,4 64,5 68,4 71,3 65,7

Iné prenosné zariadenie 25,0 29,2 36,5 30,3 31,3 35,8 38,7

Vplyv veľkosti bydliska sa zistil v prípade mobilu, hernej konzoly a televízora. Mobilný

telefón ako zariadenie, pomocou ktorého sa pripoja na internet uvádzali v najväčšej

miere žiaci žijúci vo väčších obciach a menších mestách (97,8 %: 2 001 až 10 000

obyvateľov; do 2 000: 96,6 %; 10 001-50 000: 95,6 %, 50 001-100 000: 94,6 % a nad

100 000: 93,2 %). Používanie hernej konzoly s veľkosťou bydliska stúpa a naopak,

v prípade televízie klesá (graf 14).

Graf 14 Pripájanie k internetu prostredníctvom mobilu, hernej konzoly a televízora podľa veľkosti

bydliska

Faktor kraja vplýva na rozdielne používanie spoločného stolného/prenosného PC, hernej

konzoly, televízora a iného prenosného zariadenia pre prístup na internet. Ako vyplýva

z grafu 15 spoločný PC zdieľaný s inými členmi rodiny kvôli prístupu na internet

dominuje u žiakov z Trenčianskeho, Prešovského, Žilinského a Banskobystrického

kraja, najmenej ho uvádzali v Košickom kraji. Hernú konzolu v najväčšej miere

uvádzali žiaci z Bratislavského a Trnavského kraja, najmenej v Žilinskom kraji.

Televízia bola najviac zastúpená v Bratislavskom, Žilinskom a Prešovskom kraji,

najmenej v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Iné prenosné zariadenie dominovalo

v Nitrianskom, Bratislavskom a Trnavskom kraji.

Graf 15 Pripájanie k internetu prostredníctvom spoločného PC, hernej konzoly, televízora a iného

prenosného zariadenia podľa kraja (v %)

96,6 97,8 95,6 94,6 93,2

26,3 28,9 31 33,7 39,4

70,8 67,6 66,452,3

63,7

0

20

40

60

80

100

120


mobilný telefón herná konzola televízor

43,7 49,259,2

50,255,7 54,9 57,2

47,238,7 35,2 31,9 32,2

24 27,3 28,3 24,2

73,6

5965,1

58,370,1 66,5 70,1

63,9

39,6 36,829,2

41,330,9 29,6 30,7 29,4

0

20

40

60

80


spoločný PC herná konzola televízor iné prenosné zariadenie

24

Miesto používania internetu

S nárastom používania mobilných telefónov a personalizovanej technológie, mladí

ľudia majú aj viac možností pre prístup na internet. Graf 16 ukazuje miesta, kde väčšina

žiakov základných a stredných škôl používa internet. Takmer všetci žiaci používajú

internet vo vlastnej izbe, o niečo menej aj v spoločných priestoroch v dome

a u kamaráta doma. V škole, u príbuzných doma, ale aj vonku sa pripája na internet

okolo 70 % žiakov. Menej ako polovica uvádzala aj internetovú kaviareň, verejnú

knižnicu alebo iné verejné miesto.

Graf 16 Miesto používania internetu (v %)


Žiaci stredných škôl sa pripájajú na internet vo väčšej miere pri všetkých sledovaných

možnostiach ako žiaci základných škôl okrem kategórie „vlastná izba“, kde sa rozdiely

nezistili.

Tabuľka 14 Miesto používania internetu podľa stupňa vzdelania (v %)

Základná

škola

Stredná

škola

V mojej izbe (iná súkromná izba) doma (izba zdieľaná so súrodencami) 96,3 96,5

V obývačke (alebo iná spoločná miestnosť) doma* 88,1 91,1

V škole* 55,4 91,3

V internetovej kaviarni* 42,0 54,3

Vo verejnej knižnici alebo na inom verejnom mieste* 38,4 45,2

U kamaráta doma* 81,8 85,2

U príbuzných doma* 73,8 81,7

Vonku (napr. cez mobilný telefón, iTouch, Blackberry)* 62,4 78,2 Poznámka: Dopočet do 100 % predstavuje kategóriu „nie“.


Štatisticky významné rozdiely sa zistili aj podľa pohlavia, veku, veľkosti bydliska

a kraja. Dievčatá častejšie ako chlapci uvádzali, že sa pripájajú na internet

v obývačke/inej spoločnej miestnosti doma (91,9 %; CH: 87,2 %) a v internetovej

kaviarni (52,3 %; CH: 43,7 %).

Vek žiakov najviac diferencuje miesto využívania internetu, rozdiely sa zistili

vo všetkých sledovaných miestach. Vo vlastnej izbe sa na internet pripájajú v menšej

miere 13-roční, v obývačke alebo inej spoločnej izbe zasa 12, 13 a 15-roční. Škola je

miestom pre surfovanie na internete najmä u 16 a 17-ročných žiakov, menej u 13, 14-

96,489,6

73,5

48,1 41,9

83,5 77,870,4

0

20

40

60

80

100

120

vlastná izba obývačka/ináspoločnámiestnosť

škola internetovákaviareň

verejnáknižnica/iné

verejnémiesto

doma ukamaráta

doma upríbuzných

vonku

25

ročných. Verejná knižnica alebo iné verejné miesto dominuje u najstarších 17 a 18-

ročných. 12 a 13-roční sa v menšej miere pripájajú na internet u kamarátov doma

a u príbuzných. Byť pripojený/-á vonku stúpa s vekom (tabuľka 15).

Tabuľka 15 Miesto používania internetu podľa veku (v %)

Miesto používania internetu

Vek

12

rokov

13

rokov

14

rokov

15

rokov

16

rokov

17

rokov

18

rokov

Vlastná izba 97,4 91,8 97,2 97,7 96,3 97,5 96,4

Obývačka/iná spoločná izba 79,5 86,9 90,2 87,9 92,5 90,9 89,7

Škola 61,5 49,1 50,6 68,4 90,6 92,9 87,6

Internetová kaviareň 24,3 32,2 45,9 45,3 59,8 51,8 53,8

Verejná knižnica/iné verejné

miesto 43,6 36,1 38,3 38,6 41,9 47,8 48,0

U kamaráta doma 71,8 75,8 84,5 85,7 83,9 85,7 84,1

U príbuzných doma 52,6 63,0 77,5 80,1 83,3 81,6 79,9

Vonku 52,8 50,9 64,9 70,0 76,2 78,5 79,6

Veľkosť bydliska ovplyvňuje iba mieru pripájania sa na internet u kamarátov

a príbuzných. Pričom s veľkosťou bydliska klesá aj podiel žiakov, ktorí sa na internet

pripájajú aj u kamarátov doma. Domov príbuzných je najčastejšie miestom pripojenia

na internet u žiakov žijúcich vo väčších dedinách a menších mestách (2 001-10 000

obyvateľov), najmenej v najväčších mestách ako Bratislava a Košice (nad 100 tisíc).

Graf 17 Používanie internetu u kamaráta a u príbuzných doma podľa veľkosti bydliska (v %)

Kraj diferencuje pripájanie sa žiakov na internet v škole, u kamarátov, príbuzných

a vonku. Škola ako miesto pripájania sa na internet je v najnižšej miere v Trnavskom

a Banskobystrickom kraji. Domáce prostredie u kamaráta dominuje u žiakov

z Nitrianskeho a Žilinského kraja, menej je zastúpené v Košickom kraji. Aj v prípade

príbuzných sa Košický kraj umiestnil na poslednom mieste, najvyššie zastúpenie sa

zistilo v Bratislavskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji. Naopak Košický sa spolu

s Bratislavským krajom ocitol na prvom mieste, kde sa žiaci základných a stredných

škôl pripájajú vonku na internet, výrazne menej v Banskobystrickom kraji (tabuľka 16).

Tabuľka 16 Miesto používania internetu podľa kraja (v %)

Miesto pripojenia na internet Kraj


V škole 72,9 65,1 79,5 73,2 70,3 67,1 78,1 83,8

U kamaráta doma 87,7 81,3 84,4 87,1 87,3 81,2 84,4 72,4

U príbuzných dom 85,4 78,1 83,9 79,6 83,2 73,1 76,0 62,5

Vonku 76,5 71,8 71,0 77,6 66,4 60,8 66,4 75,3

84,8 85,6 83,6 81,8 77,477,5 81,6 76,7 78,771,8

0

20

40

60

80

100


u kamaráta doma u príbuzných doma

26

Vek prvého použitia internetu

Väčšina žiakov základných a stredných škôl začala prvýkrát používať internet

v rozmedzí 7 až 12 rokov. Viac ako desatine (12,5 %) opýtaných bolo menej ako

7 rokov. 13 a viac rokov bol premiérou na internete pre menej ako desatinu žiakov

(8,4 %). Ešte nikdy nebola na internete 0,3 % opýtaných.

Graf 18 Vek prvého použitia internetu (v %)


Medzi žiakmi základných a stredných škôl existujú rozdiely vo veku prvého pripojenia

k internetu. Žiaci základných škôl sa vo väčšej miere prvýkrát pripojili k internetu vo

veku 6 a menej rokov a 7 až 9 rokov a stredoškoláci v 10 až 12 rokov a neskôr. Uvedené

potvrdzuje, že klesá vek kedy žiaci začínajú s používaním internetu.

Tabuľka 17 Vek prvého použitia internetu podľa stupňa vzdelania (v %)


6 rokov alebo menej 15,3 9,7

7 – 9 rokov 49,3 37,8

10 – 12 rokov 33,5 37,1

13 rokov alebo viac 1,5 15,3

Ešte nikdy som internet nepoužil/-a 0,4 0,2

Signifikantné rozdiely sa zistili aj vo vzťahu k pohlaviu, veku typu strednej školy,

veľkosti bydliska a kraja (graf 19). Viac chlapcov ako dievčat uviedlo, že prvýkrát

začali používať internet ako 6 a menej a aj 7 až 9-roční. Väčšia skupina dievčat uviedla

vek 10 až 12 rokov. Podľa veku to boli 14-roční žiaci, ktorí v najväčšej miere uvádzali

vek 6 a menej rokov (18,3 %). Vyše polovica 12 a 13-ročných žiakov začala

s internetom vo veku 7 až 9 rokov. U 18-ročných žiakov dominovala skupina žiakov

vo veku 10 až 12 rokov (42,1 %). S vyšším vekom sa zväčšovala skupina tých, ktorí

začali s internetom až vo veku 13 alebo viac rokov. Z uvedeného vyplýva, že medzi

žiakmi sa znížil vek prvého používania internetu. Žiaci stredných odborných škôl vo

väčšej miere začali s internetom vo vyššom veku ako gymnazisti.

Podľa veľkosti bydliska sa zistilo, že žiaci z najväčších miest aj v najväčšej miere

začínajú s internetom už v 6 alebo menej rokov. Žiaci žijúci v dedinách a menších

mestách vo väčšej miere prvýkrát použili internet až v 13 a viac rokov.

Podľa kraja je vo všetkých najpočetnejšia skupina žiakov, ktorí začali s internetom vo

veku 7 až 9 rokov, okrem Žilinského kraja, kde dominuje 10 až 12 rokov a zároveň

v tomto kraji sa zistila aj najväčšia skupina s vekom 13 a viac rokov (17,4 %).

12,5

43,5

35,3

8,4 0,30

10

20

30

40

50

6 rokov alebo menej 7-9 rokov 10-12 rokov 13 rokov alebo viac Ešte som internetnepoužil/-a

27

Graf 19 Vek prvého použitia internetu podľa sociodemografických skupín (v %)

Množstvo času na internete

Digitálne technológie a internet sú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života

skúmaných mladých ľudí. 95,0 % žiakov uviedlo, že používajú internet denne alebo

takmer denne, 1,8 % minimálne každý týždeň a 1,3 % menej často. Rozdiely

vo frekvencii používania internetu súviseli so stupňom vzdelania, pohlavím a vekom.

9,2

10,7

6,4

5,3

14,4

13,6

15

24,2

20,7

13,5

11,1

12,1

10,1

9,1

9,9

6,5

9,3

13,8

13,3

18,3

14

7,3

8,1

17

49,8

41,1

44,3

35,2

49,8

46,5

45,9

37,5

43

47,9

46,4

42,3

40,3

44

35,4

32,9

38,8

39,3

46,1

47,6

57,6

53,7

41

46,2

33,2

37,5

43

41,3

32,5

31,6

31,8

32

30,3

34

35,1

35,2

38,6

35,9

37,5

42,1

36,3

33,2

37,6

33,2

27,7

34,1

41,4

29,1

7,8

10,5

6,4

17,4

3,3

8,3

6,4

6,3

5,6

4,6

6,7

10,2

11

11

16,9

18,3

15,3

13,8

2,5

1

0,4

2,4

9,4

7,2

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

nad 100 tisíc

50001-100 tisíc

10001-50 tisíc

2001-10 tidíc

do 2 tisíc

G

SOŠ

18

17

16

15

14

13

12

dievča

chlapec

6 a menej 7 až 9 10 až 12 13 a viac Ešte nikdy

28

Graf 20 Frekvencia používania internetu (v %)


Žiaci stredných škôl o niečo väčšej miere používajú internet denne, žiaci základných

škôl zas týždenne (tabuľka 18).

Tabuľka 18 Frekvencia používania internetu (v %)


Každý deň alebo takmer každý deň 93,1 96,9

Jeden alebo dvakrát za týždeň 2,6 1,0

Menej často 1,7 0,9

Neviem 2,5 1,2

Dievčatá o niečo častejšie uvádzali dennú frekvenciu ako chlapci. Podľa veku to boli

12-roční žiaci, ktorí výrazne menej používajú internet denne, viac týždenne (graf 21).

Graf 21 Frekvencia používania internetu podľa pohlavia a veku (v %)

Dôležitosť akú mladí ľudia pripisujú internetu v každodennom živote nedokumentuje

iba fakt, že ho prevažná väčšina (95,0 %) využíva každý deň alebo takmer každý deň,

ale tiež intenzita jeho používania. Počas bežného školského dňa najviac žiakov strávi na

internete 3 až 4 (29,6 %) alebo 1 až 2 hodiny (24,9 %). Nižšiu intenzitu využívania

internetu (menej ako hodinu) potvrdilo 14,6 % opýtaných. Naopak, rizikové používanie

internetu (vyše 5 hodín) možno identifikovať u takmer tretiny žiakov (30,2 %). Žiadny

čas trávený na internete počas bežného školského dňa potvrdila iba 0,7 % opýtaných.

95

1,8 1,3 1,9

0

20

40

60

80

100

Každý alebo takmer každýdeň

Jeden alebo dvakrát zatýždeň

Menej často Neviem

95,8

97,8

96

94,3

94,6

92,1

85

96

94

1,7

0,5

1,4

2,8

2,6

0,7

7,5

1,8

1,8

0,6

0,8

1,4

1,4

0,5

2,9

7,5

0,6

2

1,9

0,8

1,1

1,6

2,3

4,3

0

1,6

2,2

75% 80% 85% 90% 95% 100%

18

17

16

15

14

13

12

dievča

chlapec

Každý/takmer každý deň 1-2 krát za týždeň Menej často Neviem

29

Graf 22 Množstvo voľného času na internete – školský deň (v %)


Medzi žiakmi základných a stredných škôl je štatisticky významný rozdiel v intenzite

využívania internetu počas bežného školského dňa.

Stredoškoláci vo väčšej miere používajú internet dlhší čas, a to v skupine užívateľov 5

až 6 hodín ako aj viac ako 6 hodín.

Žiaci základných škôl častejšie využívajú internet počas školského dňa 31 až 60 minút

a 1 až 2 hodiny. Medzi počtom tých, ktorí netrávia čas na internete, nie je výrazný

rozdiel (ZŠ: 1,0 % a SŠ: 0,4 %). Relatívne početnosti intenzity využívania internetu

udáva tabuľka 19.

Tabuľka 19 Množstvo času na internete počas školského dňa podľa stupňa vzdelania (v %)


Do 30 minút 4,9 4,3

31-60 minút 14,0 6,0

1 až 2 hodiny 30,3 19,6

3 až 4 hodiny 29,0 30,3

5 až 6 hodín 11,5 19,9

7 a viac hodín 9,3 19,5

Nikdy 1,0 0,4

Okrem rozdielov podľa stupňa vzdelania sa zistili signifikantné rozdiely aj podľa veku,

typu strednej školy, veľkosti bydliska a kraja (graf 23).

4,610

24,929,6

15,7 14,5

0,70

5

10

15

20

25

30

35

Do 30 minút 31-60 minút 1 až 2 hodiny 3 až 4 hodiny 5 až 6 hodín 7 a viac hodín Nikdy

30

Graf 23 Množstvo času na internete počas školského dňa podľa sociodemografických skupín (v %)

Vo vzťahu k veku sa zistilo, že od 12 do 15 rokov stúpa podiel rizikových užívateľov

internetu (vyše 5 hodín). Skupina žiakov vo veku 16 rokov má najvyšší podiel týchto

užívateľov (41,6 %). Od 17 rokov tento podiel klesá. V jednotlivých vekových

3,2

4,9

3,8

6,5

4,4

6,5

3,7

3,3

3,2

4,3

4,9

2,7

7,1

2,6

4,9

5,2

3,2

4,9

4,4

3,1

7,6

5

7,8

9,4

15,6

8,5

11

6,9

9,3

10

8,8

14,4

9,1

10,6

8,9

6,8

5,8

6,1

6,8

6

13,8

11,4

15,5

17,5

27,2

24,9

31,5

27,2

26,5

24,2

22,5

17,1

27,5

21,4

24,9

27,1

23,1

25,2

17,5

22,7

19,7

16

26,7

27,8

36,7

40

34,6

28,7

27,2

31,7

34,6

29

28,1

24,9

27,1

29,2

33,1

29,2

27,7

34,2

28,8

29,3

31,9

30,9

27,8

33

23,7

32,5

14,7

17,4

10,2

13,4

14,3

19,5

14,2

21,2

13,5

17,1

12,7

17,6

17,2

18,1

20,6

18,2

16,8

24,1

13,8

11,9

11,2

2,5

11,5

14,1

10,2

12,6

9,2

13

21,6

21,2

18,7

12,8

14,8

12,6

15

12,9

22

18

21,4

17,5

12,6

11,2

5,4

2,5

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

nad 100 tisíc

50001-100 tisíc

10001-50 tisíc

2001-10 tidíc

do 2 tisíc

G

SOŠ

18

17

16

15

14

13

12

Do 30 min. 31-60 min. 1-2 h 3-4 h 5-6 h 7 a viac h 8 a viac h

31

skupinách je podiel nerizikových užívateľov: 12 rokov: 95,0 %; 13 rokov: 83,5 %;

14 rokov: 75,3 %; 15 rokov: 72,7 %; 16 rokov: 57,8 %; 17 rokov: 61,6 % a 18 rokov:

63,3 %.

Gymnazisti ako aj žiaci stredných odborných škôl najčastejšie trávia svoj voľný čas

na internete 3 až 4 hodiny, podiel gymnazistov je o niečo vyšší. U žiakov stredných

odborných škôl sa zistila väčšia skupina rizikových užívateľov, ktorí využívajú internet

viac ako 5 hodín (SOŠ: 42,6 %; G: 31,0 %). Vo všetkých skupinách obcí a miest podľa

veľkosti bol najvyšší podiel žiakov, ktorí trávia svoj voľný čas na internete 3 až 4

hodiny. Podiel rizikových užívateľov, ktorí trávia viac ako 5 hodín denne na internete,

je rozdielny. Najviac ich je u žiakov žijúcich v najmenších obciach (32,2 %)

a v najväčších mestách (nad 100 000 obyvateľov: 32,2 %), potom od 2 001-10 000

(30,2 %), od 50 001 do 100 000 (29,9 %) a najmenej ich je v skupine žiakov žijúcich

v menších mestách (10 001-50 000: 27,5 %).

Najmenšiu intenzitu využívania internetu (menej ako 1 hodina) najčastejšie uviedli žiaci

z Banskobystrického kraja (19,4 %). Rizikový počet hodín strávených na internete (viac

ako 5 hodín) malo najväčšie zastúpenie u žiakov v Bratislavskom kraji (42,4 %). Podiel

rizikových užívateľov internetu v ostatných krajoch uvádza graf 24.

Graf 24 Podiel rizikových užívateľov internetu podľa kraja – školský deň (v %)

Poznámka: Rizikový počet hodín strávený na internete – viac ako 5 hodín.

Počas víkendového alebo prázdninového dňa takmer polovica žiakov (48,2 %) trávi svoj

voľný čas na internete 5 a viac hodín. Druhá najpočetnejšia skupina je na internete 3 až

4 hodiny (27,3 %), potom 1 až 2 hodiny (15,9 %). Nízka intenzita využívania internetu

do 1 hodiny sa zistila iba u 7,7 % žiakov.

Graf 25 Množstvo času na internete – víkendový/prázdninový deň (v %)

42,435,8 32,5

23,5 2620,4

31,526,2 30,2

0

10

20

30

40

50

BA TT TN NR ZA BB PO KE SR

1,66,1

15,9

27,3

2226,2

0,9

0

5

10

15

20

25

30

Do 30 minút 31-60 minút 1 až 2 hodiny 3 až 4 hodiny 5 až 6 hodín 7 a viac hodín Nikdy

32


Signifikantné rozdiely sa potvrdili aj v prípade víkendových/prázdninových dní.

U žiakov základných škôl sa zistila menšia skupina tých, ktorí trávia počas víkendu

na internete 5 a viac hodín (42,9 %) než u žiakov stredných škôl (53,5 %). Nízka miera

využívania internetu (menej ako 1 hodina) bola v oboch skupinách podobná (ZŠ: 8,0 %

a SŠ: 7,5 %).

Relatívne početnosti intenzity využívania internetu v jednotlivých kategóriách sú

v tabuľke 20.

Tabuľka 20 Množstvo času na internete počas víkendového/prázdninového dňa podľa stupňa

vzdelania (v %)


Do 30 minút 1,5 1,8

31-60 minút 6,5 5,7

1 až 2 hodiny 18,8 12,9

3 až 4 hodiny 29,1 25,6

5 až 6 hodín 22,2 21,8

7 a viac hodín 20,7 31,7

Nikdy 1,2 0,5

Štatisticky významné rozdiely sa zistili aj podľa pohlavia, veku, typu strednej školy

a kraja. Relatívne početnosti intenzity využívania internetu podľa týchto

sociodemografických skupín udáva graf 26.

Dievčatá (52,1 %) o niečo častejšie ako chlapci (49,5 %) trávia na internete počas

víkendu/prázdnin do 4 hodín. Naopak, medzi chlapcami (49,5 %) je viac rizikových

užívateľov (D: 47,2 %).

Podľa veku sa zistilo, že žiaci 12-roční (32,5 %) trávia víkendové alebo prázdninové dni

na internete najčastejšie 1 až 2 hodiny, 13-roční (32,2 %), 14-roční (27,6 %) a 15-roční

(27,0 %) až 3 až 4 hodiny. 16-roční (30,8 %), 17-roční (33,1 %) a 18-roční (28,6 %) až

7 a viac hodín. Najmenej rizikových užívateľov (viac ako 5 hodín na internete) sa zistilo

u 12-ročných (30,0 %) a 13-ročných (36,6 %). V prípade 14-ročných (48,1 %), 15-

ročných (45,9 %) a 18-ročných (49,3 %) je to takmer polovica žiakov a u 16-ročných

(55,9 %) a 17-ročných (53,6 %) prevažuje nadmerné používanie internetu.

Gymnazisti najčastejšie trávia svoj voľný čas počas víkendov a prázdnin na internete

3 až 4 hodiny (29,1 %), žiaci stredných odborných škôl 7 a viac hodín (34,7 %).

V prípade žiakov stredných odborných škôl sa zistila aj väčšia skupina žiakov, ktorí

využívajú internet viac ako 5 hodín (SOŠ: 56,5 %; G: 45,6 %).

Tak ako počas bežného školského dňa aj počas víkendu alebo prázdnin sa najpočetnejšia

skupina nadmerných užívateľov internetu zistila v Bratislavskom (59,5 %) a najmenšia

v Banskobystrickom kraji (35,1 %; TT: 54,9 %; TN: 48,2 %; NR: 48,9 %; ZA: 43,5 %;

PO: 47,7 % a KE: 45,1 %).

33

Graf 26 Množstvo času na internete počas víkendového/prázdninového dňa podľa

sociodemografických skupín (v %)

Aktivity na internete

K najfrekventovanejším aktivitám na internete u žiakov základných a stredných škôl

patrí četovanie (85,3 %), aktivita na sociálnych sieťach (79,9 %) a prezeranie internetu

pre zábavu (75,0 %; napr. sledovanie videí), ktoré väčšina robí takmer každý alebo

každý deň. Takmer polovica denne číta správy (44,0 %). Približne tretina opýtaných

jeden alebo dvakrát za týždeň používa email (31,7 %) a získava niektoré praktické

1,4

1,9

1,7

2

1,1

2,6

1,2

1,1

2,3

1,6

2

1,9

1,4

1,4

1,3

1,8

2,5

1,8

1,5

3,2

5,7

10,3

7,4

4,1

7,8

5,3

5,6

6,5

5,4

7,3

4,1

6

6,2

7

6,2

5

5,2

6,8

15,7

14,7

24,4

19,7

16,7

11,7

15,2

10,4

16,2

11,6

15,7

12,3

10,3

19,2

14,7

21,7

32,5

14,2

17,5

33,6

29,1

28,2

27

29,3

28,3

22,3

21,9

29,1

24,2

24,9

27,6

25,6

27

27,6

32,2

27,5

28,3

26,3

23

22,9

18,4

19,7

25,9

21,7

22,3

21,2

22

21,8

20,7

20,5

25,1

21,9

23,3

20,7

22,5

20,6

23,5

22,1

24,6

16,7

23,8

23

26,5

32,6

38,3

23,6

34,7

28,6

33,1

30,8

24

24,8

15,9

7,5

28,9

23,7

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

G

SOŠ

18

17

16

15

14

13

12

chlapec

dievča

Do 30 min. 31-60 min. 1-2 h 3-4 h 5-6 h 7 a viac h 8 a viac h

34

informácie z internetu (30,3 %). V mesačnej frekvencii sa polovica žiakov (49,5 %)

venuje sťahovaniu aplikácií do mobilu a tretina používa email (30,7 %). Väčšina

oslovených žiakov potvrdila, že sa takmer nikdy nevenuje pridávaniu reakcií

do diskusných fór (61,4 %), zverejňovaniu vlastnej tvorby na nete (60,3 %)

a prekvapujúco ani hraniu online hier na sociálnych sieťach (57,4 %). Takmer polovica

sa nevenuje ani hraniu hier pre viacerých hráčov na internete (41,5 %) a viac ako tretina

hraniu hier pre jedného hráča (38,7 %). Na denne alebo takmer denne sa hraniu hier

na internete, či už pre jedného alebo viac hráčov, venuje pätina žiakov a hrám na

sociálnych sieťach 16,1 % opýtaných. Frekvencie jednotlivých sledovaných aktivít na

internete sú v tabuľke 21.

Tabuľka 21 Frekvencia aktivít realizovaných na internete (v %)

Nikdy/takmer

nikdy

1 alebo 2x

za mesiac

1alebo 2x

za týždeň

Takmer

každý deň

Každý

deň

Hranie hier pre jedného hráča 38,7 19,1 18,1 16,0 8,1

Hranie hier pre viac hráčov

na internete 41,5 19,5 13,6 14,0 11,4

Používanie e-mailu 12,4 30,7 31,7 14,2 11,0

Četovanie on-line 3,5 5,3 6,0 19,9 65,4

Účasť v sociálnych sieťach 5,8 6,6 7,7 17,9 62,0

Hranie on-line hier na

sociálnych sieťach 57,4 16,1 10,4 7,3 8,8

Prehliadanie internetu pre

zábavu 3,3 7,2 14,6 27,2 47,8

Čítanie správ na internete 11,9 18,6 25,5 22,9 21,1

Získavanie praktických

informácií z internetu 9,4 23,0 30,3 23,7 13,6

Sťahovanie hudby, filmov,

hier alebo softvéru 12,0 28,7 28,9 18,1 12,4

Nahrávanie obsahu z vlastnej

tvorby na zdieľanie 60,3 19,6 10,8 5,0 4,2

Sťahovanie nových aplikácií

do mobilného zariadenia 15,7 49,5 21,2 7,6 6,1

Vkladanie správ/príspevkov,

napr. na diskusné fórum 61,4 21,3 9,0 3,9 4,4


Takmer všetky sledované aktivity na internete diferencuje stupeň vzdelania okrem

sťahovania mobilných aplikácií a prispievania reakciami do diskusných fór, ktorým

sa venujú s podobnou intenzitou (tabuľka 22).

Takmer všetkých aktivitám sa na internete častejšie takmer každý deň alebo každý deň

venujú žiaci stredných škôl okrem hrania hier (pre jedného hráča aj viacerých hráčov,

hier na sociálnych sieťach) a nahrávania vlastnej tvorby na internet, ktorým sa vo väčšej

miere venujú žiaci v základných školách.

Okrem stupňa vzdelanie aktivity realizované na internete diferencuje aj pohlavie, typ

strednej školy, vek, veľkosť bydliska a kraj.

35

Tabuľka 22 Frekvencia aktivít realizovaných na internete podľa stupňa vzdelania (v %) 1 alebo 2x

za mesiac

1alebo 2x

za týždeň

Takmer

každý deň

Každý

deň

ZŠ SŠ ZŠ SŠ ZŠ SŠ ZŠ SŠ

Hranie hier pre jedného hráča 19,1 19,0 19,2 17,0 17,4 14,6 8,8 7,4

Hranie hier pre viac hráčov na internete 22,1 16,9 13,5 13,7 15,1 12,9 12,2 10,7

Používanie e-mailu 37,4 23,9 25,6 37,9 9,6 18,8 8,3 13,6

Četovanie on-line 8,3 2,4 8,5 3,4 22,1 17,7 56,6 74,0

Účasť v sociálnych sieťach 9,2 3,9 10,5 4,9 18,3 17,5 54,9 68,9

Hranie on-line hier na soc. sieťach 20,1 12,0 13,2 7,7 8,0 6,6 8,1 9,4

Prehliadanie internetu pre zábavu 9,6 4,7 17,7 11,6 24,3 29,9 45,0 50,4

Čítanie správ na internete 21,6 15,7 25,2 25,6 19,4 26,3 18,4 23,9

Získavanie praktických informácií

z internetu 26,9 19,0 30,3 30,3 19,1 28,3 10,4 16,7

Sťahovanie hudby, filmov, hier alebo

softvéru z internetu 28,4 28,9 27,2 30,4 17,6 18,7 12,2 12,5

Nahrávanie obsahu z vlastnej tvorby

na zdieľanie 21,9 17,4 10,1 11,5 5,9 4,2 3,9 4,5


do mobilného zariadenia 48,5 50,6 21,4 20,9 7,4 7,7 5,8 6,3

Vkladanie správ alebo príspevkov

na webovú stránku, napr. diskusné fórum 22,5 19,8 8,9 9,2 4,1 3,7 3,9 4,9

Poznámka: Dopočet do 100 % predstavuje kategóriu „nikdy alebo takmer nikdy“.


Dievčatá s vyššou intenzitou na internete četujú, realizujú sa na sociálnych sieťach,

čítajú správy a získavajú praktické informácie. Ostatné sledované aktivity na internete

robia častejšie chlapci (tabuľka 23).

Tabuľka 23 Frekvencia aktivít realizovaných na internete podľa pohlavia (v %) 1 alebo 2x

za mesiac

1alebo 2x

za týždeň

Takmer

každý deň

Každý

deň

CH D CH D CH D CH D

Hranie hier pre jedného hráča 17,3 20,8 21,6 14,8 24,4 7,9 12,8 3,6


Používanie e-mailu 27,4 33,9 32,5 30,8 15,5 13,1 12,8 9,1


Účasť v sociálnych sieťach 8,8 4,5 9,3 6,1 19,2 16,6 55,6 68,3


Prehliadanie internetu pre zábavu 5,8 8,6 12,0 16,9 26,3 28,0 52,7 43,1

Čítanie správ na internete 17,7 19,5 22,7 28,0 24,0 21,8 23,1 19,3


z internetu 20,6 25,3 29,3 31,2 24,2 23,1 15,0 12,3



Nahrávanie obsahu z vlastnej tvorby

na zdieľanie 20,6 18,6 14,4 7,4 4,7 5,3 4,8 3,7


do mobilného zariadenia 43,3 55,4 25,9 16,7 9,1 6,1 7,9 4,2

Vkladanie správ alebo príspevkov

na webovú stránku, napr. diskusné fórum 21,6 20,9 11,4 6,7 4,8 3,1 6,0 2,8

Poznámka: CH = chlapec; D = dievča

Dopočet do 100 % predstavuje kategóriu „nikdy alebo takmer nikdy“.

Typ strednej školy diferencuje aktivity uvedené v tabuľke 24. Gymnazisti sa vo väčšej

miere na internete venujú získavaniu praktických informácií, žiaci stredných odborných

škôl zasa hraniu hier pre viacerých hráčov, četovaniu, hraniu hier na sociálnych sieťach,

sťahovaniu hudby, filmov, hier a aj reagovaniu v diskusných fórach.

36

Tabuľka 24 Frekvencia aktivít realizovaných na internete podľa typu strednej školy (v %) 1 alebo 2x

za mesiac

1alebo 2x

za týždeň

Takmer


SOŠ G SOŠ G SOŠ G SOŠ G





z internetu 20,3 15,6 30,3 30,5 26,3 33,4 16,1 18,5



Vkladanie správ alebo príspevkov na

webovú stránku, napr. diskusné fórum 19,2 21,4 10,4 5,8 4,5 1,6 5,1 4,2


S vekom súvisia takmer všetky sledované aktivity na internete okrem sťahovania

nových aplikácií do mobilu, ktorej sa venujú rovnomerne. Hranie hier (pre jedného aj

viacerých hráčov a aj na sociálnych sieťach) s vyšším vekom klesá. Email výrazne

menej používajú 13 až 15-roční žiaci. Podiel žiakov, ktorí sa denne alebo takmer denne

venujú četovaniu, sociálnym sieťam a prehľadávaniu internetu pre zábavu ilustruje

graf 27. Čítaniu správ na internete sa najmenej venujú 13-roční žiaci, častejšie 17 a 18-

roční. Získavanie praktických informácií, ale aj sťahovanie hudby/filmov/hier s vekom

stúpa a naopak, zverejňovanie vlastnej tvorby (napr. hudba, poézia, videá) klesá.

Prekvapujúco reagovanie v diskusných fórach uvádzali najčastejšie 12-roční a najmenej

18-roční žiaci. Denne alebo takmer každý deň sa tejto činnosti venuje približne desatina

12, 13 a 16-ročných žiakov, v ostatných vekových kategóriách je to menej ako desatina.

Graf 27 Četovanie, sociálne siete a prehliadanie internetu pre zábavu podľa veku (v %)

Poznámka: Percentuálny údaj vyjadruje súčet kategórií „takmer každý deň“ a „každý deň“.

Aj veľkosť bydliska ovplyvňuje intenzitu akej sa venujú žiaci jednotlivým činnostiam

na internete. Rozdiely sa potvrdili v takmer všetkých sledovaných aktivitách okrem

dvoch – používanie emailu a participácia v diskusných fórach – tým sa venujú podobne.

S veľkosťou bydliska žiaka stúpa podiel tých, ktorí sa venujú hraniu na internete

a naopak, klesá četovanie, účasť v sociálnych sieťach a surfovanie na internete pre

zábavu. Čítaniu správ na internete sa najmenej venujú žiaci z najväčších miest.

Praktické informácie z internetu denne získava zhruba 40 % opýtaných z najmenších

obcí, menších a najväčších miest, v ostatných veľkostných kategóriách obcí je to

približne tretina opýtaných (2 001-10 000 a 50 001-100 000). Sťahovanie hudby,


četovanie 35,9 64,7 86,6 95,7 91,3 93,4 89,7

účasť v sociálnych sieťach 38,5 60,1 80 80,1 85,4 87,2 86,7

prehliadanie internetu pre zábavu 35 58,8 76,7 73,6 82,1 82,1 76,9

0

20

40

60

80

100

37

filmov, hier z internetu a nových aplikácií do mobilu je menej časté v stredných

a veľkých mestách. Naopak, uverejňovanie vlastnej tvorby na internete s veľkosťou

miest stúpa.

Kraj diferencuje činnosť mladých ľudí na internete v takmer všetkých sledovaných

činnostiach okrem získavania praktických informácií z internetu a zverejňovania

vlastnej tvorby. Hranie hier pre jedného hráča je menej časté u žiakov z Trnavského,

Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja, pre viacerých hráčov v Bratislavskom

a Trnavskom kraji a hier na sociálnych sieťach v Bratislavskom, Trnavskom

a Trenčianskom kraji. O niečo menší podiel žiakov pri používaní emailu sa zistil

u žiakov v Prešovskom a Bratislavskom kraji. Používanie najfrekventovanejších aktivít

na internete medzi žiakmi základných a stredných škôl v jednotlivých krajoch udáva

graf 28. Z údajov v grafe vyplýva, že vo všetkých troch aktivitách sa vymyká Košický

kraj, kde sa denne výrazne menej mladých ľudí venuje uvedeným aktivitám. Čítaniu

správ na internete sa v najväčšej miere venujú žiaci v Košickom, Banskobystrickom

a Trenčianskom kraji a získavaniu praktických informácií v menšej miere v Košickom,

Banskobystrickom a Nitrianskom kraji. Sťahovanie nových aplikácií do mobilu

výrazne menej uvádzali žiaci z Košického kraja. Vkladanie príspevkov do diskusných

fór denne je menej časté v Prešovskom a Žilinskom kraji, najfrekventovanejšie

v Bratislavskom kraji.

Graf 28 Četovanie, sociálne siete a prehliadanie internetu pre zábavu podľa kraja (v %)

Vzdelávanie a internet

Medzi ponúknutými aktivitami je najpopulárnejšie používanie sociálnych sietí na

komunikáciu s ostatnými spolužiakmi o školských úlohách (56,7 %; súčet kategórií

„takmer každý deň“ a „každý deň“). Ďalšou v poradí dennou frekventovanou je kontrola

oznámení na internetovej stránke školy (42,7 %). Pätina uvádzala aj prehliadanie

internetu kvôli školskej práci (22,0 %), prehliadanie internetu kvôli orientácii v učive

(19,4 %) a sťahovanie nahrávanie alebo prehliadanie materiálov na/z internetovej

stránky školy (22,5 %). Každý desiaty žiak uviedol, že každý deň vypracováva domáce

úlohy na počítači (11,4 %) a používa email na komunikáciu s učiteľmi (9,8 %).

Najmenej uvádzali vypracovávanie domácej úlohy na mobilnom zariadení a sťahovanie

vzdelávacích aplikácií do mobilu. Relatívne početnosti uvádza graf 29.


četovanie 89,3 82,8 86,2 90,5 87,9 87,1 83,6 74,9

účasť v sociálnych sieťach 83,3 77 77,4 82,5 83,8 82,2 79,9 68,4

prehliadanie internetu pre zábavu 86,1 76,1 76,5 79,1 72,1 70,4 74,3 61,7

0

20

40

60

80

100

38

Graf 29 Používanie digitálnych zariadení na vzdelávacie účely (v %)


Stupeň vzdelania diferencuje takmer všetky sledované aktivity okrem sťahovania

vzdelávacích aplikácií do mobilu. Údaje v tabuľke 25 ukazujú, že všetky aktivity

častejšie vykonávajú žiaci stredných škôl.

Tabuľka 25 Frekvencia používania digi zariadení na vzdelávacie účely podľa stupňa vzdelania (v %) 1 alebo 2x

za mesiac

1alebo 2x

za týždeň

Takmer

každý deň

Každý

deň

ZŠ SŠ ZŠ SŠ ZŠ SŠ ZŠ SŠ

Prehliadanie internetu kvôli práci do školy* 39,3 31,9 34,1 33,0 12,2 20,0 4,1 7,7

Prehliadanie internetu kvôli orientácii

v učive* 34,5 31,7 26,4 33,0 13,3 14,5 4,0 6,9

Používanie e-mailu na komunikáciu

s učiteľmi a odosielanie domácich úloh

alebo iných prác do školy*

32,9 36,5 11,6 20,0 4,7 7,8 2,4 4,7

Používanie soc. sietí na komunikáciu

s ostatnými spolužiakmi o školských

úlohách*

16,6 10,3 24,2 21,0 24,4 29,6 25,6 33,7

Sťahovanie, nahrávanie alebo prehliadanie

materiálov na/z internetovej stránky mojej* 28,1 24,7 18,0 22,1 11,0 17,3 4,6 11,9

Kontrola oznámení na internetovej stránke* 19,5 10,8 13,7 16,2 12,2 30,1 11,0 31,8

Vypracovávanie domácej úlohy na počítači* 36,5 34,6 23,9 31,2 5,9 10,2 2,3 4,3

Vypracovávanie domácej úlohy na

mobilnom zariadení* 28,4 26,4 12,2 16,0 3,4 7,2 2,2 4,3

Sťahovanie vzdelávacích aplikácií do

mobilného zariadenia 30,6 27,9 9,5 11,3 4,0 4,8 2,4 3,6



53

49,9

25,5

27,2

31

7,3

39,7

17,8

8,8

29,2

27,4

35,6

15,1

26,4

13,4

34,7

33,1

35,6

10,4

14,1

27,5

15

20,1

22,6

15,8

29,7

33,5

4,4

5,3

8,1

21,3

14,2

27

6,2

13,9

16,1

3

3,3

3,3

21,5

8,3

29,7

3,6

5,5

5,9

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

Sťahovanie vzdelávacích aplikácií do mobilnéhozariadenia

Vypracovanie domácej úlohy na mobilnom zariadení

Vypracovanie domácej úlohy na počítači

Kontrola oznámení na internetovej stránke školy

Sťahovanie/nahrávanie/prehliadanie materiálov na/zinternetovej stránky školy

Používanie sociálnych sietí na komunikáciu s ostatnýmispolužiakmi o školských úlohách

Používanie emailu na komunikáciu s učiteľmi aodosielanie úloh/iných prác do školy

Prehliadanie internetu kvôli orientácii v učive

Prehliadanie internetu kvôli práci do školy (referát,prezentácia)

Nikdy alebo takmer nikdy 1 alebo 2x za mesiac 1 alebo 2x za týždeň Takmer každý deň Každý deň

39

Podľa pohlavia sa zistili rozdiely pri štyroch aktivitách. Dievčatá vo väčšej miere ako

chlapci sa venujú prezeraniu internetu kvôli práci do školy, kvôli orientácii v učive,

používaniu emailu v komunikácii s učiteľmi ako aj používaniu sociálnych sietí

na komunikáciu s ostatnými spolužiakmi.

Tabuľka 26 Frekvencia používania digi zariadení na vzdelávacie účely podľa stupňa pohlavia (v %) 1 alebo 2x

za mesiac

1alebo 2x

za týždeň

Takmer

každý deň

Každý

deň

CH D CH D CH D CH D

Prehliadanie internetu kvôli práci do školy 36,6 34,7 31,7 35,3 14,2 17,9 6,2 5,6


v učive 30,8 35,4 30,9 28,6 12,4 15,3 5,8 5,2


s učiteľmi a odosielanie domácich úloh

alebo iných prác do školy

31,5 37,9 14,4 17,2 6,2 6,1 3,9 3,2

Používanie soc. sietí na komunikáciu

s ostatnými spolužiakmi o školských

úlohách

15,5 11,5 23,8 21,4 24,7 29,3 26,8 32,4


Žiaci stredných škôl v komunikácii so spolužiakmi častejšie podľa svojich výpovedí

používajú sociálne siete, vypracúvajú domáce úlohy na počítači alebo mobile.

Gymnazisti naopak, viac uvádzali prehliadanie internetu kvôli orientácii v učive

a kontrolu oznámení na školskej internetovej stránke.

Tabuľka 27 Frekvencia používania digi zariadení na vzdelávacie účely podľa typu strednej školy (v %) 1 alebo 2x

za mesiac

1alebo 2x

za týždeň

Takmer


SOŠ G SOŠ G SOŠ G SOŠ G


v učive 33,6 26,5 31,2 37,9 13,3 17,8 6,8 7,1

Používanie sociálnych sietí na

komunikáciu s ostatnými spolužiakmi

o školských úlohách

11,0 8,4 23,7 14,0 28,3 32,8 31,9 38,3

Kontrola oznámení na internetovej stránke 11,6 8,7 18,2 11,0 31,3 26,9 27,2 43,7


počítači 33,8 36,8 33,0 26,5 10,9 8,3 4,5 4,0


mobilnom zariadení 28,3 21,3 15,1 18,4 8,0 5,2 3,9 5,2


Ako vyplýva z tabuľky 28, s vyšším vekom sa zvyšuje aj podiel žiakov, ktorí si denne

prezerajú internet kvôli práci do školy.

Prezeranie internetu kvôli orientácii v učive, ktoré práve preberajú, najčastejšie uvádzali

12 a 17-roční žiaci. Používanie emailu na komunikáciu s učiteľmi a používanie

sociálnych sietí na komunikáciu so spolužiakmi vo zvýšenej miere uvádzali 16 až 17-

roční žiaci. Sťahovanie/nahrávanie/prehliadanie materiálov z/na internetovej stránke

školy, kontrolu oznámení na internetovej stránke školy a vypracovanie domácej úlohy

na mobile zasa viac uvádzali žiaci vo veku 16 až 18 rokov. Prekvapujúco denné

vypracovanie domácej úlohy na počítači najčastejšie potvrdili najmladší žiaci.

40

Tabuľka 28 Frekvencia používania digi zariadení na vzdelávacie účely podľa veku (v %) Vek

12 13 14 15 16 17 18

Prehliadanie internetu kvôli práci

do školy

1 alebo 2x za

mesiac 31,7 40,4 40,8 39,6 34,3 28,8 30,2

1 alebo 2x za

týždeň 43,9 33,2 34,1 33,4 32,6 37,0 29,7

Takmer každý deň 19,5 11,6 12,4 11,4 19,7 20,4 21,2

Každý deň 0 4,3 4,1 4,1 8,3 6,0 9,3


v učive

1 alebo 2x za

mesiac 17,5 36,8 34,9 35,3 32,6 28,8 31,9

1 alebo 2x za

týždeň 42,5 25,0 23,3 30,3 31,4 33,4 33,0

Takmer každý deň 27,5 15,4 13,2 8,9 13,7 17,9 14,3

Každý deň 0 3,6 3,9 4,6 7,7 6,8 6,6


s učiteľmi a odosielanie domácich

úloh alebo iných prác do školy

1 alebo 2x za

mesiac 52,5 31,9 31,3 34,8 37,2 36,2 34,9

1 alebo 2x za

týždeň 25,0 10,8 10,1 12,4 18,1 17,7 24,7

Takmer každý deň 5,0 6,5 4,1 4,4 6,9 9,8 6,1

Každý deň 0 2,9 1,8 3,0 6,3 3,5 4,4




1 alebo 2x za

mesiac 22,5 20,1 14,0 15,1 10,1 10,4 11,3

1 alebo 2x za

týždeň 50,0 25,8 22,3 22,7 21,3 19,4 22,0

Takmer každý deň 12,5 24,4 28,5 23,6 26,1 33,9 27,2

Každý deň 10,0 19,4 25,1 31,2 37,4 33,6 31,0

Sťahovanie, nahrávanie alebo

prehliadanie materiálov na/z

internetovej stránky mojej

1 alebo 2x za

mesiac 46,3 26,4 30,6 25,8 23,1 27,8 22,7

1 alebo 2x za

týždeň 19,5 19,6 18,7 17,5 21,4 19,1 24,9

Takmer každý deň 4,9 10,0 10,4 12,9 17,4 16,3 18,5

Každý deň 4,9 3,2 4,4 5,5 11,1 15,3 10,2

Kontrola oznámení na internetovej

stránke

1 alebo 2x za

mesiac 40,0 21,2 15,0 19,1 12,0 11,0 10,2

1 alebo 2x za

týždeň 30,0 13,5 12,4 17,0 15,5 10,7 18,8

Takmer každý deň 2,5 15,7 14,5 9,9 26,4 34,2 30,1

Každý deň 10,0 10,2 11,9 11,0 31,5 35,1 30,7

Vypracovávanie domácej úlohy

na počítači

1 alebo 2x za

mesiac 30,0 34,9 39,7 37,6 35,3 32,5 34,0

1 alebo 2x za

týždeň 40,0 27,3 22,2 22,8 30,3 29,1 33,1

Takmer každý deň 20,0 6,5 5,7 4,8 9,2 9,8 11,6

Každý deň 0 1,4 2,3 2,3 4,3 5,6 3,9


na mobilnom zariadení

1 alebo 2x za

mesiac 38,5 27,4 28,4 29,5 26,1 23,8 27,9

1 alebo 2x za

týždeň 23,1 13,0 8,1 15,4 12,1 15,6 19,1

Takmer každý deň 5,1 2,5 3,1 3,7 7,5 8,2 6,6

Každý deň 0 1,8 2,3 2,1 4,0 5,5 4,1


41

Tabuľka 29 Frekvencia používania digi zariadení na vzdelávacie účely podľa veľkosti bydliska (v %) Veľkosť bydliska

do 2 000 2 001-

10 000

10 001-

50 000

50 001-

100 000

nad

100 000


s učiteľmi a odosielanie domácich

úloh alebo iných prác do školy

1 alebo 2x za

mesiac 31,6 37,9 34,6 33,7 34,8

1 alebo 2x za

týždeň 16,1 16,9 14,7 12,5 19,0

Takmer každý deň 7,1 6,5 5,6 4,3 7,1

Každý deň 3,8 4,8 1,7 4,3 3,6




1 alebo 2x za

mesiac 10,4 11,8 16,3 16,9 14,3

1 alebo 2x za

týždeň 20,8 22,5 20,8 29,0 24,3

Takmer každý deň 28,9 26,1 27,5 24,3 26,3

Každý deň 34,6 32,0 27,0 22,0 27,5

Kontrola oznámení na internetovej

stránke

1 alebo 2x za

mesiac 14,3 14,6 14,0 17,7 17,9

1 alebo 2x za

týždeň 12,9 12,2 16,8 17,7 19,5

Takmer každý deň 21,4 24,0 22,0 16,1 17,9

Každý deň 22,5 29,0 20,2 13,4 13,1


na počítači

1 alebo 2x za

mesiac 34,2 38,9 37,0 34,0 30,0

1 alebo 2x za

týždeň 26,4 24,9 30,5 25,0 32,4

Takmer každý deň 7,7 9,2 8,3 5,5 8,8

Každý deň 4,4 4,1 2,3 2,0 2,8


Používanie emailu na komunikáciu s učiteľmi je menej bežné u žiakov z miest

od 10 001 do 100 000 obyvateľov. Žiaci najčastejšie denne používajú sociálne siete

na komunikáciu so spolužiakmi v najmenších obciach, najmenej v mestách od 50 001

do 100 000 obyvateľov. Kontrolu oznámení na stránke školy robia v menšej miere žiaci

z najväčších miest a vypracovanie domácej úlohy na počítači je denne menej

frekventované v stredne veľkých mestách (50 001-100 000 obyvateľov).

Podľa kraja sa rozdiely zistili pri všetkých sledovaných aktivitách. Denné prehliadanie

internetu kvôli práci do školy dominovalo v Bratislavskom a Žilinskom kraji.

Prehliadanie internetu kvôli orientácii v učive, používanie emailu na komunikáciu

s učiteľmi, sociálnych sietí so spolužiakmi a sťahovanie/nahrávanie/prehliadanie

materiálov na školskej stránke bolo najviac zastúpené v Bratislavskom kraji.

V Trenčianskom kraji bola najviac zastúpená kontrola oznámení na školskej stránke.

Domácu úlohu si každý deň v najväčšej miere robili na počítači žiaci v Bratislavskom

kraji, najmenej v Košickom kraji.

Vypracovanie úloh na mobilnom zariadení bolo menej zastúpené v Trnavskom,

Trenčianskom a Nitrianskom kraji a sťahovanie vzdelávacích aplikácií v Nitrianskom

kraji.

42

Tabuľka 30 Frekvencia používania digi zariadení na vzdelávacie účely podľa kraja (v %) Kraj


Prehliadanie internetu kvôli

práci do školy

1 alebo 2x za

mesiac 25,7 44,6 35,7 38,5 33,2 40,4 34,7 30,4

1 alebo 2x za

týždeň 33,5 28,1 31,3 34,8 36,0 31,1 33,6 42,4

Takmer každý deň 17,6 10,7 12,2 17,0 19,8 14,0 19,0 17,5

Každý deň 13,2 5,8 4,3 3,0 6,5 7,7 4,9 1,8

Prehliadanie internetu kvôli

orientácii v učive

1 alebo 2x za

mesiac 26,9 38,1 34,8 30,4 34,8 39,4 29,6 32,3

1 alebo 2x za

týždeň 30,3 27,1 30,0 28,9 31,2 25,4 30,3 35,9

Takmer každý deň 18,5 7,6 12,6 16,3 13,4 14,0 13,8 17,1

Každý deň 10,0 4,9 3,9 5,2 5,7 6,8 4,9 2,3

Používanie e-mailu

na komunikáciu s učiteľmi

a odosielanie domácich úloh

alebo iných prác do školy

1 alebo 2x za

mesiac 26,6 26,9 34,5 38,8 35,6 43,0 36,6 38,9

1 alebo 2x za

týždeň 17,0 14,5 15,7 6,7 24,3 17,9 12,2 22,7

Takmer každý deň 8,1 4,9 6,1 3,4 7,7 7,2 5,6 7,9

Každý deň 10,0 3,4 2,6 3,4 4,9 2,6 1,6 0,5

Používanie sociálnych sietí

na komunikáciu s ostatnými

spolužiakmi o školských

úlohách

1 alebo 2x za

mesiac 9,6 16,2 10,9 15,2 11,7 16,2 12,0 15,7

1 alebo 2x za

týždeň 18,1 31,5 19,2 17,0 25,5 21,7 20,0 27,6

Takmer každý deň 27,4 22,6 31,9 25,6 30,0 27,2 27,6 25,3

Každý deň 38,1 21,4 31,4 32,6 28,7 28,9 32,5 23,0

Sťahovanie, nahrávanie alebo

prehliadanie materiálov na/z

internetovej stránky mojej

školy

1 alebo 2x za

mesiac 21,4 32,0 30,4 30,0 24,4 26,7 21,6 27,6

1 alebo 2x za

týždeň 17,3 17,5 25,6 17,4 22,0 19,9 18,6 25,8

Takmer každý deň 21,4 10,5 10,9 13,0 15,4 14,4 13,6 14,7

Každý deň 10,0 5,8 9,1 9,6 9,3 5,1 8,2 10,1

Kontrola oznámení

na internetovej stránke

1 alebo 2x za

mesiac 10,0 14,2 15,2 14,9 13,5 19,1 14,5 21,3

1 alebo 2x za

týždeň 18,9 14,5 16,5 12,6 18,9 15,7 10,7 15,3

Takmer každý deň 26,7 15,7 24,3 17,5 23,4 17,8 24,4 19,0

Každý deň 20,0 13,0 30,0 29,7 21,3 18,2 20,1 23,1

Vypracovávanie domácej

úlohy na počítači

1 alebo 2x za

mesiac 29,6 35,4 34,8 39,6 37,0 38,5 34,8 36,6

1 alebo 2x za

týždeň 31,1 17,2 31,3 29,1 31,3 26,5 26,7 31,0

Takmer každý deň 10,4 5,8 6,6 6,4 10,6 8,5 6,7 11,7

Každý deň 4,4 4,3 1,8 2,6 5,7 3,0 2,1 2,8

Vypracovávanie domácej

úlohy na mobilnom zariadení

1 alebo 2x za

mesiac 22,7 29,8 27,3 23,5 27,9 24,4 27,5 37,8

1 alebo 2x za

týždeň 14,1 12,0 15,0 11,2 17,0 20,5 11,8 14,3

Takmer každý deň 6,7 3,4 4,4 3,0 6,5 7,7 4,7 7,8

Každý deň 3,3 3,7 2,2 2,6 3,6 2,6 4,3 2,8

Sťahovanie vzdelávacích

aplikácií do mobilného

zariadenia

1 alebo 2x za

mesiac 19,6 24,5 29,0 36,1 34,4 29,8 30,3 31,3

1 alebo 2x za

týždeň 11,4 10,1 9,5 7,4 10,9 14,0 9,2 12,0

Takmer každý deň 3,3 3,7 6,1 3,3 5,7 6,0 3,8 4,6

Každý deň 3,7 4,9 1,3 1,1 2,4 2,6 3,5 3,2


43

Sociálne siete

Sociálnu sieť ako webový priestor charakterizuje Európska agentúra pre informačnú

a sieťovú bezpečnosť ako on-line komunitu, ktorá pomocou vytvoreného profilu

umožňuje používateľom stretávať ďalších členov siete, komunikovať s nimi, zostať

s nimi v kontakte, zdieľať s nimi obrázky a video v zdieľanom priestore.

Umožňuje používateľom:

vytvoriť verejný alebo poloverejný profil v rámci uzatvoreného systému,

vytvoriť a editovať zoznam ďalších používateľov, s ktorými udržiavajú spojenie,

pozorovať a komentovať činnosť ostatných používateľov v rámci systému.

Preto nás zaujímalo, ktorú konkrétnu sociálnu sieť používajú, či žiaci majú profil

na sociálnej sieti, či majú jeden alebo viac profilov, koľko priateľov majú na svojom

profile, či majú verejný alebo súkromný profil a aké informácie o sebe verejne zdieľajú.

Väčšina si zrejme s pojmom „sociálna sieť“ najčastejšie spája Facebook. Avšak existuje

viac sociálnych sietí, ktoré sa líšia vo funkciách aj používateľoch. Preto nás zaujímalo,

ktoré konkrétne sociálne siete mladí ľudia využívajú.

Napriek svojej rozmanitosti a dostupnosti sú na Slovensku medzi žiakmi základných

a stredných škôl dominantné dve z nich.

Ako ukazuje graf 35, za sieť číslo jeden možno považovať Instagram, ktorý využíva až

65,9 % žiakov. Druhá priečka patrí Facebooku (44,9 %). Potom už s výrazným

odstupom nasledujú ostatné siete. 5,3 % používa Messenger. Aplikáciu založenú na

posielaní fotografií Snapchat používa 4,0 %. Podobný počet využíva mikroblogovaciu

sieť Twitter (3,9 %) a o niečo menej aj Pokec (1,7 %). Ďalej sieť zameranú na

profesionálov LinkedIn 0,8 % opýtaných. 4,6 % žiakov uvádzali aj iné typy sietí alebo

sociálnych médií, napríklad MySpace, Wattpad, Discord, Tictail a Pinterest.

Graf 35 Využívanie konkrétnych typov sociálnych sietí (v %)

Poznámka: Súčet odpovedí presahuje 100 % pre možnosť uviesť viac odpovedí súčasne.

65,9

44,9

5,3 4,6 4 3,9 1,7 0,5 0,8 0,50

10

20

30

40

50

60

70

Instagram Facebook Messenger Iná Snapchat Tvitter Pokec žiadna Linkedln Žiadna

44


Výraznejšie rozdiely vo využívaní sociálnych sietí podľa stupňa vzdelania sa zistili iba

v prípade Facebooku. Túto sociálnu sieť častejšie využívajú žiaci stredných škôl.

Graf 36 Využívanie sociálnych sietí podľa stupňa vzdelania(v %)


Sociálno-demografická analýza ukázala (graf 37), že dievčatá ako užívateľky

sociálnych sietí častejšie ako chlapci využívajú Instagram, Messenger a Snapchat

a naopak, chlapci Facebook, Twitter, Linkedln a inú sieť.

Vo vzťahu k veku vyplýva, že Facebook a Twitter je najviac obľúbený u 12-ročných,

Instagram a Messenger u 14-ročných a Snapchat u 17-ročných. Iba u 12 a 17-ročných

niektorí žiaci uviedli, že nepoužívajú žiadnu sociálnu sieť.

Podľa rozdielov vo vzťahu k typu strednej školy sú žiaci stredných odborných škôl

častejšími užívateľmi Facebooku a Twitteru, naopak, gymnazisti zas Instagramu.

Žiaci z najväčších miest častejšie používajú Snapchat, Twitter a inú sieť. A spolu

so žiakmi žijúcimi vo väčších mestách ako 10 001 obyvateľov aj Facebook. Instagram

je zasa menej zastúpený v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov v porovnaní

s ostatnými veľkostnými kategóriami obcí a miest. Twitter je okrem najväčších miest

populárnejší aj v obciach od 2 001 do 10 000 obyvateľov. Žiadnu sociálnu sieť

nevyužíva najvyšší podiel žiakov v stredne veľkých mestách (od 50 001 do 100 000).

Podľa kraja sa ukázalo, že Facebook je najrozšírenejší v Košickom a Trenčianskom,

najmenej v Banskobystrickom kraji. Snapchat a iná sieť zas v Bratislavskom kraji,

Messenger v Žilinskom kraji. Instagram má najviac užívateľov v Banskobystrickom,

najmenej v Košickom kraji. Mikroblogovacia sieť Twitter je najviac obľúbená

v Trenčianskom a najmenej v Prešovskom kraji.

39,5

65,7

3,61,4 0,6

6,33,8 5,6

0,6

50,1

66

4,22,1 0,9

4,4 4,2 3,60,3

0

10

20

30

40

50

60

70

Facebook Instagram Tvitter Pokec Linkedln Messenger Snapchat Iná Žiadna

ZŠ SŠ

45

Graf 37 Využívanie vybraných sociálnych sietí podľa sociodemografických skupín (v %)


59,3

44,4

36,3

45,5

43,3

52,4

40,4

42,4

46

48,6

49

42,6

40,8

40,8

53,6

53,5

47,9

46,8

45,4

34,2

38

61

37,5

52,7

58,8

66,8

73,9

63,4

64,4

61,8

67,7

68

61,3

58

66,8

67,7

68,8

68,5

65

64,5

67,4

69,1

66,2

72,1

55,1

46,3

72

59,4

3,7

2,4

3,8

4,9

3,3

5,8

4,7

3,7

4,8

3,1

3,7

4,6

3,1

3,3

4,6

3,6

4,1

4

3,7

4,2

2,9

7,3

2,1

5,8

3,7

4,8

3

11

2,6

4,9

5,3

7,8

5,2

4,7

3,2

7

5,9

5,2

4,1

4,2

5,5

4,3

5,6

7,4

5,4

2,4

6,2

4,4

2,3

4,8

3

1,6

4,4

1,3

2,5

11,2

8,5

3,5

3

3,6

3,8

6,2

3,5

2,8

5,8

4,6

3,9

4,7

1,4

4,9

5,3

2,7

0

0,2

0,4

0,8

0,7

0,4

0,6

0,4

0,4

1,6

0,5

0,2

0,2

0,7

0,1

0,6

0

0,3

0,2

1,3

0,4

0

0,3

0,7

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

nad 100 tisíc

50001-100 tisíc

10001-50 tisíc

2001-10 tidíc

do 2 tisíc

G

SOŠ

18

17

16

15

14

13

12

dievča

chlapec

Facebook Instagram Twitter Messenger Snapchat Žiadna

46


V porovnaní s minulým rokom sa zaznamenal výrazný pokles používateľov Facebooku,

ale aj Pokecu a Twittru. Mierny nárast sa zistil iba v Messengeri.

Tabuľka 31 Porovnanie výsledkov v rokoch 2018 a 2019 (v %)

2018 2019 Rozdiel

Facebook 88,2 44,9 -43,3

Instagram 67,7 65,9 -1,8

Twitter 10,4 3,9 -6,5

Pokec 9,8 1,7 -8,1

Linkedln 0,8 0,8 0

Snapchat 5,8 4,0 -1,8

Messenger 2,7 5,3 +2,6

Iná 6,0 4,7 -1,3

Žiadna 2,4 0,5 -1,9 Poznámka: Súčet odpovedí presahuje 100 % pre možnosť uviesť viac odpovedí súčasne.

Väčšina žiakov má svoj vlastný profil na niektorej sociálnej sieti, ktorú práve používa.

Iba malá časť oslovených uviedla zápornú odpoveď.

Graf 38 Vlastný profil na sociálnej sieti (v %)


Medzi žiakmi základných a stredných škôl sa zistili štatisticky významné rozdiely

v existencii vlastného profilu na sociálnej sieti. Vlastný profil majú častejšie žiaci

stredných škôl (97,5 %; ZŠ: 94,5 %). Okrem rozdielov podľa stupňa vzdelania sa zistili

signifikantné rozdiely podľa pohlavia, veku a kraja. S vyšším vekom sa zvyšuje aj

podiel žiakov, ktorí majú na sociálnej sieti vytvorený svoj vlastný profil. Podľa kraja

bola kladná odpoveď menej zastúpená v Trenčianskom a Košickom kraji. Relatívne

početnosti uvádza graf 39.


Z porovnania výsledkov oproti minulému roku vyplýva, že podiel žiakov, ktorí majú

svoj vlastný profil na sociálnej sieti sa výrazne nezmenil (tabuľka 32).


Vlastný profil na sociálnej sieti 2018 2019 Rozdiel

Áno 95,3 96,0 +0,7

Nie 4,7 4,0 -0,7

96

4

áno

nie

47

Graf 39 Vlastný profil na sociálnej sieti podľa pohlavia, veku a kraja (v %)

Najväčšiu skupinu respondentov tvoria tí, ktorí majú na sociálnych sieťach iba jeden

profil (54,3 %). Približne pätina má na sociálnych sieťach dva (21,9 %) alebo aj viac

profilov (23,8 %).

Graf 40 Počet profilov na sociálnych sieťach (v %)


Ako vyplýva z tabuľky 33 väčší podiel žiakov s jedným profilom sa zistil u žiakov

v stredných školách. Žiaci základných škôl majú na sociálnych sieťach častejšie dva, ale

aj viac profilov. Z uvedeného vyplýva, že u mladších žiakov je trend mať na sociálnych

sieťach viac profilov.

94,9

97,2

96,6

97,2

97

91,7

95,7

96,3

97,5

97

97,7

95,9

95,1

92,4

92,7

97,4

94,5

5,1

2,8

3,4

2,8

3

8,3

4,3

3,7

2,5

3

2,3

4,1

4,9

7,6

7,3

2,6

5,5

86% 88% 90% 92% 94% 96% 98% 100%

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

18

17

16

15

14

13

12

dievča

chlapec

Áno Nie

54,3

21,9

23,8

1 profil

2 profily

viac ako dva profily

48

Tabuľka 33 Počet profilov na sociálnych sieťach podľa stupňa vzdelania (v %)

Počet profilov Základná škola Stredná škola

Mám jeden profil 49,1 59,3

Mám dva profily 23,0 20,7

Mám viac ako dva profily 27,9 20,0

Štatisticky významné rozdiely sa zistili aj vo vzťahu k pohlaviu, veku a kraju. Rozdiely

ilustruje graf 41.

Vo vzťahu k pohlaviu sa zistilo, že chlapci majú častejšie jeden a dievčatá viac profilov.

Podľa veku sa na sociálnej sieti zistil najväčší podiel 18-ročných žiakov s jedným

profilom (67,2 %), nasledovali 12-roční (62,5 %). Dva profily boli najviac zastúpené

u 13-ročných a viac ako dva profily u 15-ročných žiakov (32,7 %). Iba s jedným

profilom si vystačí väčšina žiakov v Košickom a Nitrianskom kraji. Dva profily

na sociálnej sieti sú populárne približne u štvrtiny žiakov z Bratislavského, Trnavského,

Trenčianskeho, Banskobystrického, Žilinského a Prešovského kraja. Naopak, viac ako

dva profily, boli najviac zastúpené v Bratislavskom kraji, takmer v tretine opýtaných

z tohto kraja (29,1 %).

Graf 41 Počet profilov na sociálnych sieťach podľa pohlavia, veku a kraja (v %)

65,7

53,2

51,3

55,7

62,9

50

52,2

46

67,2

59,4

54,7

43,9

51,1

49,8

62,5

51,3

57,4

17,8

23,9

24,1

24,2

12,4

24,5

22,2

24,9

20,2

19,3

22,5

23,4

21,4

26,7

12,5

22,5

21,3

16,4

22,9

24,6

20,1

24,7

25,5

25,6

29,1

12,6

21,3

22,8

32,7

27,5

23,4

25

26,2

21,3

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

18

17

16

15

14

13

12

dievča

chlapec

1 profil 2 profily Viac ako 2 profily

49

Vzhľadom k tomu, že neobmedzené zverejnenie niektorých osobných údajov

na internete by mohlo byť zneužité (riziko kyberšikanovania, krádeže identifikačných

údajov a pod.), zisťovali sme u žiakov základných a stredných škôl aj to, do akej miery

sprístupňujú svoj profil aj pre cudzích ľudí.

Ako ilustruje graf 44 viac ako tretina žiakov (37,0 %) bez problémov a akýchkoľvek

obmedzení zdieľa svoje informácie s ostatnými používateľmi internetu. Naopak, 35,9 %

oslovených tvrdí, že ich profil je dostupný len pre priateľov (súkromný) a 23,2 %

uvádza, že ho má čiastočne súkromný, prístup k osobným údajom majú priatelia

a priatelia ich priateľov. Tieto zistenia na jednej strane potvrdzujú, že významná časť

žiakov demonštruje v on-line prostredí otvorenú kultúru a charakter vzťahov medzi

mladými ľuďmi, na druhej strane však ide o určité podceňovanie niektorých rizikových

faktorov takéhoto konania.

Graf 44 Profil na sociálnej sieti (v %)


Žiaci základných škôl majú častejšie svoj profil na sociálnej sieti verejný a stredoškoláci

čiastočne súkromný a súkromný. Z uvedeného vyplýva, že preventívne pôsobenie

z hľadiska otázok bezpečného správania na internete by sa malo zamerať najmä na

žiakov ZŠ.

Tabuľka 34 Profil na sociálnej sieti podľa stupňa vzdelania (v %)

Profil Základná škola Stredná škola

Verejný 41,1 33,1

Čiastočne súkromný 20,6 25,7

Súkromný 32,9 38,7

Neviem 5,4 2,5

To, či má žiak/-čka profil na internete verejný alebo čiastočne alebo celkovo súkromný

diferencuje okrem stupňa vzdelania aj pohlavie, vek a kraj (graf 45).

37

23,2

35,9

4

verejný čiastočne súkromný súkromný neviem

50

Graf 45 Profil na sociálnej sieti podľa pohlavia, veku a kraja (v %)

Vo vyššej miere sa na internete správajú rizikovo (verejný profil na sociálnej sieti,

prístupný aj cudzím ľuďom) chlapci, 13 až 15-roční, v Bratislavskom, Nitrianskom,

Banskobystrickom, Žilinskom a Trenčianskom kraji.


Z porovnania výsledkov oproti minulému roku vyplýva, že podiel žiakov, ktorí majú

na sociálnej sieti vlastný profil verejný sa mierne zvýšil, zároveň klesol počet tých, ktorí

ho majú čiastočne súkromný a zvýšil sa podiel tých, ktorí ho majú súkromný (tab. 35).


Profil 2018 2019 Rozdiel

Verejný 34,5 37,0 +2,5

Čiastočne súkromný 26,2 23,2 -3

Súkromný 32,9 35,9 +3

Neviem 6,4 4,0 -2,4

30,7

34,1

39,5

39,3

41,8

38,3

32,8

41,8

28,3

36,2

36

42,4

39

41,8

22

34,6

39,5

30,7

22

19,7

23

20,1

24,2

21,7

25,7

25,6

22,7

27,7

18,4

23

20,5

36,6

19,9

26,7

35,8

41,5

35,2

36,1

35,4

31,3

39

28,4

43,3

38,4

34,3

34,7

33,5

29,7

41,5

42,5

28,9

2,8

2,4

5,6

1,6

2,6

6,2

6,5

4,1

2,8

2,7

2

4,4

4,5

8,1

0

3

4,9

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

KE

PO

BB

ZA

NR

TN

TT

BA

18

17

16

15

14

13

12

dievča

chlapec

verejný čiastočne súkromný súkromný neviem

51

Na svojom profile na sociálnej sieti má väčšina žiakov svoje priezvisko (71,7 %)

a o niečo menej aj fotografiu (68,8 %). Výrazne menej, viac ako tretina uvádzala svoj

reálny vek (36,3 %). Menej zverejňovali aj školu (27,8 %), nadhodnotený vek (18,7 %)

a telefónne číslo (17,9 %). A takmer každý desiaty uverejňuje svoju adresu (9,2 %). Ani

jednu zo sledovaných informácií neudáva na svojom profile 7,4 % oslovených žiakov.

Graf 46 Informácie na profile (v %)



Podľa stupňa vzdelania sa zistilo, že žiaci stredných škôl častejšie na profile zverejňujú

nielen priezvisko, ale aj svoju fotografiu, kde je zreteľne viditeľná tvár. Okrem toho

vo väčšej miere uvádzali adresu, školu a reálny vek. Naopak, mladší žiaci častejšie

uviedli, že nezverejňujú o sebe žiadne informácie (10,5 %; SŠ: 4,4 %). Relatívne

početnosti udáva tabuľka 36.

Tabuľka 36 Informácie o sebe na profile podľa stupňa vzdelania (v %)

Informácie na profile Základná škola Stredná škola

Fotografia (s tvárou) 60,4 77,1

Priezvisko 62,1 81,2

Adresa 7,5 10,8

Telefónne číslo 18,5 17,2

Škola 17,8 37,7

Skutočný vek 26,4 46,0

Nadhodnotený vek 20,2 17,1

Iné 3,7 2,2

Žiadne z vyššie uvedených 10,5 4,4 Poznámka: Súčet odpovedí presahuje 100 % pre možnosť uviesť viac odpovedí súčasne.

Dievčatá sa častejšie prezentujú na svojom profile nielen priezviskom (73,5 %; CH:

69,9 %), ale aj fotografiou (77,1 %; CH: 60,1 %). Vo väčšej miere uvádzali aj reálny

vek (38,9 %; CH: 33,6 %) a školu (29,8 %; CH: 25,7 %). Naopak, chlapci častejšie

zverejňovali iba svoje telefónne číslo (20,2 %; D: 15,6 %). Menšie rozdiely sa zistili aj

podľa typu strednej školy, kedy žiaci stredných odborných škôl na svojom profile

častejšie zverejňujú fotografiu (78,2 %; G: 74,2 %) a adresu (12,2 %; G: 6,9 %),

gymnazisti nadhodnotený vek (21,2 %; SOŠ: 15,6 %). Ostatné informácie udávali

v podobnej miere.

68,8 71,7

9,217,9

27,836,3

18,7

2,97,4

0

10

20

30

40

50

60

70

80

52

Graf 47 Informácie na profile podľa veku (v %)

Ako vidieť z grafu 47 s vekom narastá aj podiel tých, ktorí na svojom profile zverejňujú

svoju fotografiu, priezvisko, školu a reálny vek. Pri adrese dominujú 12, 16 a 13-roční.

Zverejňovanie telefónneho čísla vo veku od 12 do 14 rokov klesá, stúpa v 15 a 16 rokoch

a následne opätovne výrazne klesá. V prípade reálneho veku do 15 rokov jeho

uverejňovanie klesá, potom stúpa a naopak, svoj vek žiaci od 12 do 15 rokov

nadhodnocujú, potom uvedený jav klesá. Žiadne so sledovaných informácií výrazne

častejšie uvádzali 12 a 13-roční.

Aj v prípade veľkosti bydliska sa zistili zaujímavé výsledky. Fotografiu s viditeľnou

tvárou častejšie zverejňovali na svojom profile žiaci žijúci v obciach od 2 000 do 50 000

obyvateľov v stredných a veľkých mestách (do 2 000: 68,2 %; 2 001-10 000: 71,4 %;

10 001-50 000: 71,5 %; 50 001-100 000: 65,5 % a nad 100 000: 63,0 %). S vyšším

počtom obyvateľov klesal podiel tých, ktorí uverejňovali svoje priezvisko (do 2 000:

75,9 %; 2 001-10 000: 77,4 %; 10 001-50 000: 71,4 %; 50 001-100 000: 61,2 % a nad

100 000: 60,2 %). Telefónne číslo výrazne častejšie zverejnili žiaci zo stredných

a veľkých miest (do 2 000: 16,0 %; 2 001-10 000: 17,1 %; 10 001-50 000: 15,7 %;

50 001-100 000: 23,9 % a nad 100 000: 22,4 %) a naopak, výrazne menej svoju školu

(do 2 000: 27,5 %; 2 001-10 000: 30,7 %; 10 001-50 000: 28,5 %; 50 001-100 000:

23,5 % a nad 100 000: 24,4 %) a reálny vek (do 2 000: 37,2 %; 2 001-10 000: 38,2 %;

10 001-50 000: 37,5 %; 50 001-100 000: 31,4 % a nad 100 000: 32,1 %). S klesajúcim

počtom obyvateľov v mieste bydliska rástol podiel tých, ktorí svoj vek na sociálnej sieti

nadhodnocovali (do 2 000: 21,5 %; 2 001-10 000: 19,3 %; 10 001-50 000: 17,4 %;

50 001-100 000: 16,1 % a nad 100 000: 16,3 %) a naopak, klesal počet tých, ktorí

neuvádzali o sebe žiadne informácie (do 2 000: 5,9 %; 2 001-10 000: 7,5 %; 10 001-

50 000: 6,2 %; 50 001-100 000: 9,8 % a nad 100 000: 11,0 %).

Podľa veku vedie Žilinský kraj, kde žiaci v najväčšej miere uvádzali takmer všetky

sledované informácie, okrem telefónneho čísla, ktoré vo zvýšenej miere zverejňujú žiaci

v Košickom a Prešovskom kraji. Najmenej o sebe zverejňujú na sociálnych sieťach žiaci

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

12 13 14 15 16 17 18

foto priezvisko adresa

tel.č. škola skutočný vel

nadhodnotený vek iné žiadne

53

z Trnavského (12,1 %) a Bratislavského kraja (10,1 %), kde sa zistil najvyšší podiel

tých, ktorí uvádzali, že žiadnu zo sledovaných informácií o sebe nezverejňujú na svojich

profiloch. Ostatné údaje podľa kraja uvádza tabuľka 37.

Tabuľka 37 Informácie na profile podľa veku (v %)

Kraj


Fotografia 70,4 64,4 70,2 68,9 80,4 68,8 64,5 67,6

Priezvisko 67,4 67,2 74,2 65,9 86,9 76,1 73,2 64,4

Adresa 7,5 8,4 10,2 7,0 12,2 7,3 10,4 9,7

Telefónne číslo 19,1 14,9 17,3 11,9 16,3 18,4 21,6 22,7

Škola 28,1 16,7 30,7 31,1 37,6 22,2 26,5 34,7

Skutočný vek 35,6 31,3 42,2 36,3 42,4 28,2 36,7 39,8

Nadhodnotený vek 18,4 16,7 21,3 17,0 25,3 17,5 20,6 12,0

Iné 4,1 4,3 2,2 1,5 3,3 1,7 3,3 1,4

Žiadne 10,1 12,1 4,4% 4,4 2,0 6,8 8,3 8,8 Poznámka: Súčet odpovedí presahuje 100 % pre možnosť uviesť viac odpovedí súčasne.

Zručnosti a schopnosti pri používaní internetu

Pod schopnosťami pri používaní internetu rozumieme, aké zručnosti a znalosti ohľadom

používania internetu na webových stránkach a sociálnych sietí majú žiaci. Schopnosti

a zručnosti pri používaní internetu hrajú kľúčovú rolu pri znižovaní potencionálneho

rizika. Žiaci s väčšími schopnosťami v tomto smere sú aj viac schopní na takéto riziká

reagovať (napr. zmeniť si nastavenie súkromia, zablokovať nejakú osobu a pod.). Preto

nás zaujímalo, ako hodnotia žiaci základných a stredných škôl svoje zručnosti a

schopnosti pri používaní internetu. Vyjadrovali sa k ôsmym vybraným kompetenciám

ako napr. porovnanie rôznych webových stránok za účelom overenia si, či ponúkajú

pravdivé informácie, blokovanie nevyžiadanej reklamy/spamu, vymazanie histórie

navštívených stránok a pod. Nasledujúci graf 48 vyjadruje percento žiakov, ktorí

potvrdili, že majú uvedenú schopnosť.

Graf 48 Zručnosti a schopnosti žiakov na internete (v %)

58

78,7

78,9

82,7

83,2

85,7

88,2

89,8

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

Zmeniť nastavenie filtra, ktorým tvoj prehliadač filtrujestránky, ktoré (ne)môžeš vidieť

Nájsť info o používaní internetového zabezpečenia

Porovnať rôzne webové stránky, aby som zistil, či súinformácie pravdivé

Pridať webovú stránku do obľúbených

Blokovať nevyžiadanú poštu alebo spam

Zmeniť nastavenie súkromia v tvojom profile na sociálnejsieti

Vymazať históriu navštívených stránok

Blokovať správy od niekoho, od koho ich nechcešdostávať

54


Pri takmer všetkých sledovaných schopnostiach sa potvrdili signifikantné rozdiely

podľa stupňa vzdelania, okrem zručnosti zmeniť nastavenie filtra, pomocou ktorého

niektoré stránky možno, alebo nemožno sledovať. Tu boli výsledky podobné.

Tabuľka 38 ukazuje, že všetky schopnosti vo väčšej miere potvrdili žiaci stredných škôl.

Tabuľka 38 Zručnosti a schopnosti podľa stupňa vzdelania (v %)

Základná

škola

Stredná

škola

Porovnať rôzne webové stránky, aby som zistil/-a, či sú

informácie pravdivé 74,9 82,8

Zmeniť nastavenie filtra, ktorým tvoj počítač/internetový

prehliadač filtruje stránky, ktoré môžeš alebo nemôžeš vidieť 56,6 59,3

Pridať webovú stránku do obľúbených 77,9 87,3

Blokovať nevyžiadanú poštu alebo spam 78,3 87,9

Vymazať históriu navštívených stránok 83,4 92,9

Zmeniť nastavenie súkromia v tvojom profile na sociálnej sieti 80,5 90,7

Blokovať správy od niekoho, od koho ich nechceš dostávať 85,9 93,7

Nájsť informácie o tom ako používať internetové zabezpečenie 73,6 83,7 Poznámka: Percentuálny údaj vyjadruje kategóriu „áno“.

Štatisticky významné rozdiely v zručnostiach a schopnostiach žiakov sa potvrdili aj

vo vzťahu k pohlaviu, typu strednej školy, veku, veľkosti bydliska a kraja. Dievčatá

častejšie ako chlapci deklarovali, že vedia zmeniť nastavenie súkromia v svojom profile

na sociálnej sieti a blokovať správy od niekoho, od koho ich nemajú záujem dostávať.

Chlapci sú, naopak, podľa svojich vyjadrení zručnejší v zmene nastavení filtra stránok,

ktoré môžu alebo nemôžu vidieť.

Tabuľka 39 Zručnosti a schopnosti podľa pohlavia (v %)

Pohlavie

chlapec dievča

Zmeniť nastavenie filtra, ktorým tvoj počítač/internetový prehliadač

filtruje stránky, ktoré môžeš alebo nemôžeš vidieť 64,7 51,7


Blokovať správy od niekoho, od koho ich nechceš dostávať 87,5 92,0 Poznámka: Percentuálny údaj vyjadruje kategóriu „áno“.

Ako vidieť z údajov v tabuľke 40, štyri z ôsmich sledovaných schopností častejšie

potvrdili žiaci gymnázií.

Tabuľka 40 Zručnosti a schopnosti podľa typu strednej školy (v %)

Typ strednej školy

SOŠ G

Porovnať rôzne webové stránky, aby som zistil/-a, či sú informácie

pravdivé 81,1 87,4

Pridať webovú stránku do obľúbených 86,1 90,6


Nájsť informácie o tom ako používať internetové zabezpečenie 81,8 88,6 Poznámka: Percentuálny údaj vyjadruje kategóriu „áno“.

55

Takmer všetky sledované schopnosti diferencuje vek okrem zmeny nastavenia filtra

stránok, ktoré (ne)možno vidieť. S vyšším vekom sa zvyšuje aj podiel žiakov, ktorí

deklarovali sledované schopnosti.

Tabuľka 41 Zručnosti a schopnosti podľa veku (v %)

Vek

12

rokov

13

rokov

14

rokov

15

rokov

16

rokov

17

rokov

18

rokov

Porovnať rôzne webové stránky, aby som

zistil/-a, či sú informácie pravdivé 80,0 71,5 76,3 78,4 78,0 82,8 84,5

Pridať webovú stránku do obľúbených 72,5 70,3 79,0 83,2 84,4 90,6 87,2

Blokovať nevyžiadanú poštu alebo spam 62,5 73,3 76,9 84,4 87,8 87,8 89,2

Vymazať históriu navštívených stránok 77,5 78,5 84,9 86,4 92,5 93,6 93,1

Zmeniť nastavenie súkromia v tvojom

profile na sociálnej sieti 80,0 73,2 82,6 84,9 88,7 91,4 91,1

Blokovať správy od niekoho, od koho ich

nechceš dostávať 80,0 81,0 88,6 87,9 93,9 94,2 93,1

Nájsť informácie o tom ako používať

internetové zabezpečenie 65,0 68,3 72,1 80,0 82,4 84,8 84,1

Poznámka: Percentuálny údaj vyjadruje kategóriu „áno“.

Menší počet žiakov z najmenších obcí sa zistil v prípade schopnosti zmeniť nastavenie

filtra stránok, ktoré môžu, alebo nemôžu vidieť. Blokovanie nevyžiadanej pošty/spamu

alebo aj osoby, od ktorej nechcú dostávať správy najmenej uvádzali žiaci z miest

s počtom obyvateľov od 50 001 do 100 000. Schopnosť nájsť informácie ako používať

internetové zabezpečenie častejšie potvrdili žiaci z obcí od 2 001-10 000 a z najväčších

miest.

Tabuľka 42 Zručnosti a schopnosti podľa veľkosti bydliska (v %)

Veľkosť bydliska

do

2 000

2 001-

10 000

10 001-

50 000

50 001-

100 000

nad

100 000

Zmeniť nastavenie filtra, ktorým tvoj

počítač/internetový prehliadač filtruje

stránky, ktoré môžeš alebo nemôžeš vidieť

53,0 61,9 60,6 57,0 55,6

Blokovať nevyžiadanú poštu alebo spam 84,0 86,3 82,6 77,7 80,7

Blokovať správy od niekoho, od koho ich

nechceš dostávať 90,1 91,6 90,1 84,4 89,9


internetové zabezpečenie 76,7 82,9 76,6 76,7 80,2


To, v akom kraji žijú žiaci ovplyvňujú tri sledované schopnosti (tabuľka 43). Schopnosť

zmeniť nastavenie filtra stránok, ktoré môžu alebo nemôžu vidieť deklarovali častejšie

žiaci od Bratislavského, cez Trnavský, Trenčiansky, po Nitriansky kraj ako v ostatných

krajoch.

Vymazať históriu navštívených stránok menej uvádzali v Košickom

a Banskobystrickom kraji.

Schopnosť nájsť informácie ako používať internetové zabezpečenie najviac deklarovali

žiaci z Trenčianskeho, najmenej z Prešovského kraja.

56

Tabuľka 43 Zručnosti a schopnosti podľa kraja (v %)

Kraj


Zmeniť nastavenie filtra, ktorým tvoj

počítač/internetový prehliadač filtruje

stránky, ktoré môžeš/nemôžeš vidieť

60,1 63,2 61,4 68,0 55,1 55,6 51,4 50,9

Vymazať históriu navštívených stránok 91,8 88,7 91,1 88,6 91,8 82,5 88,4 81,7


internetové zabezpečenie 78,0 81,8 86,1 74,6 78,4 80,3 75,0 78,8


Riziká

Prevažná väčšina žiakov základných a stredných škôl (89,9 %) si myslí, že na internete

sa možno stretnúť s nevhodnými obsahmi alebo správaním. Napríklad, čo by ich mohlo

vyviesť z miery alebo z čoho by mali pocit, že by to nemali vidieť. Iba každý desiaty

opýtaný má na to opačný názor.

Graf 49 Obťažujúce obsahy/správanie na internete (v %)


Medzi žiakmi základných a stredných škôl sa nezistili signifikantné rozdiely v názore

na túto otázku.

Tabuľka 44 Obťažujúce obsahy/správanie na internete podľa stupňa vzdelania (v %)


Áno 88,8 90,8

Nie 11,2 9,2

Naopak, rozdiely v názoroch na túto tému sa zistili podľa pohlavia, typu strednej školy,

veku a kraja.

Väčšie obavy v tomto smere vyjadrili dievčatá (93,9 %; CH: 85,7 %) a podľa typu

strednej školy gymnazisti (93,9 %; SOŠ: 89,7 %).

Podľa veku sa tak s vyšším vekom zvyšuje aj podiel tých, ktorí si myslia, že na internete

sa mladí ľudia v ich veku môžu stretnúť aj s nevhodnými obsahmi a správaním

(graf 50).

89,9

10,1

Áno

Nie

57

Graf 50 Obťažujúce obsahy/správanie podľa veku (v %)

Poznámka: Dopočet do 100 % predstavuje kategóriu „nie“.

Väčšie obavy pociťujú v tomto smere žiaci z Prešovského, Trnavského, Nitrianskeho

a Žilinského kraja.

Graf 51 Obťažujúce obsahy/správanie podľa kraja (v %)


Za obťažujúce správanie považuje väčšina žiakov, ak by niekto zverejňoval ich osobné

údaje na internete bez ich súhlasu alebo statusy, komentáre, fotografie, videá na ich

osobu, ktoré by ich nejakým spôsobom zraňovali, potom násilné až šokujúce a sexuálne

obsahy a aj nepravdivé informácie o sebe.

Viac ako polovica vníma za neprijateľný aj nátlak za účelom sexuálneho styku, nátlak

spojený s poslaním fotografie alebo videa, resp. osobného stretnutia a polovica poslanie

fotografie/videa, ktoré nechceli vidieť. Najmenej sa obávali nátlaku za účelom pridania

medzi priateľov na sociálnej sieti.

78

89,9

87,1

90,492

89,3

91,7

70

75

80

85

90

95


86,8

92,4

87,4

91,190,3

86

92,7

89,9

82

84

86

88

90

92

94


58

Graf 52 Obťažujúce obsahy/správanie (v %)



Medzi žiakmi základných a stredných škôl sa nezistili výrazné rozdiely vo vnímaní rizík

spojených s používaním internetu. Stredoškoláci častejšie vnímajú ako hrozbu

zverejňovanie nepravdivých informácií a žiaci základných škôl sexuálne obsahy.

Tabuľka 45 Obťažujúce obsahy/správanie podľa stupňa vzdelania (v %)

Obťažujúce obsahy/správanie ZŠ SŠ

Násilné/šokujúce obsahy 66,0 63,0

Sexuálne obsahy 69,3 58,6

Zverejňovanie osobných údajov bez tvojho súhlasu 68,5 66,6

Zverejňovanie nepravdivých informácií o tebe 59,6 64,9

Zverejňovanie zraňujúcich obsahov o tebe 65,3 68,2

Nátlak na pridanie osoby medzi priateľov na sociálnej sieti 46,4 45,5

Nátlak spojený s poslaním osobnej fotografie/videa alebo nútením

do stretnutia 55,4 56,7

Nátlak spojený s poslaním fotografie/videa, ktoré si nemal/-a záujem vidieť 51,6 49,2

Nátlak za účelom sexuálneho styku 57,1 60,7

Iné 3,2 3,5 Poznámka: Súčet odpovedí presahuje 100 % pre možnosť uviesť viac odpovedí súčasne.

Pozoruhodné výsledky sa zistili podľa pohlavia. Dievčatá všetky sledované kategórie

vnímali ako obťažujúce v ich veku častejšie ako chlapci.

Graf 53 Obťažujúce obsahy/správanie na internete podľa pohlavia (v %)


64,5 63,8 67,562,3

66,8

4656,1

50,558,9

3,4

01020304050607080

60,452,2

63,856,1 60,1

41,249,6

43,349,3

68,5 74,8 71,1 68 73,3

50,662,3 57,3

68

0

20

40

60

80

násilný/šokujúciobsah

sexuálny obsah zverejňovanieosobných

údajov

zverejňovanienepravdivých

obsahov o tebe

zverejňovaniezraňujúcich

obsahov o tebe

nátlak napridanie osobymedzi priateľov

nátla naposlanie foto/videa/osobné

stretnutie

nátlak naposlanie

videa/fotografiebez môjho

súhlasu

nátlak nasexuálny styk

Chlapec Dievča

59

Vo väčšej miere uvádzali jednotlivé typy obťažujúcich obsahov alebo správania žiaci

gymnázií, okrem násilných a sexuálnych obsahov (graf 54). Tie vnímali v rovnakej

miere za obťažujúce.

Graf 54 Obťažujúce obsahy/správanie na internete podľa typu strednej školy (v %)

Výrazne častejšie uvádzali sledované obťažujúce správanie alebo obsahy 12-roční žiaci.

V prípade nátlaku za účelom sexuálneho styku aj 18 a 17-roční. S vyšším vekom menej

žiakov považovalo sexuálne obsahy za obťažujúce. Výskyt jednotlivých obsahov

a správania podľa veku uvádza nasledujúca tabuľka.

Tabuľka 46 Obťažujúce obsahy/správanie podľa veku (v %)

Obťažujúce obsahy/správanie 12

rokov

13

rokov

14

rokov

15

rokov

16

rokov

17

rokov

18

rokov

Násilné/šokujúce obsahy 85,0 63,5 65,2 64,0 63,5 63,3 64,9

Sexuálne obsahy 70,0 71,9 70,4 61,9 55,1 62,7 62,1

Zverejňovanie osobných údajov bez

tvojho súhlasu 82,5 66,8 67,0 67,9 63,5 69,9 68,5

Zverejňovanie nepravdivých

informácií o tebe 77,5 59,5 59,1 59,1 63,5 66,0 64,9

Zverejňovanie zraňujúcich obsahov

o tebe 77,5 66,4 65,4 64,2 67,0 67,7 69,4

Nátlak na pridanie osoby medzi

priateľov na sociálnej sieti 65,0 47,1 42,0 46,0 46,1 44,5 48,2

Nátlak spojený s poslaním osobnej

fotografie/videa alebo nútením

do stretnutia

72,5 61,3 52,0 53,0 54,8 58,0 57,4

Nátlak spojený s poslaním

fotografie/videa, ktoré si nemal/-a

záujem vidieť

70,0 53,6 52,2 45,1 46,7 50,0 53,8

Nátlak za účelom sexuálneho styku 65,0 57,3 58,0 54,2 55,7 61,3 66,9

Iné 7,5 2,6 2,6 4,2 3,5 3,9 2,8 Poznámka: Súčet odpovedí presahuje 100 % pre možnosť uviesť viac odpovedí súčasne.

Z hľadiska veľkosti bydliska sa zistilo, že žiaci žijúci v menších mestách (10 001 až

50 000 obyvateľov) v menšej miere vnímali sledované obsahy, resp. správanie za

obťažujúce v ich veku ako žiaci v iných veľkostných obciach. Rozdiely podľa kraja

uvádza tabuľka 47. Sú to žiaci v Košickom a Prešovskom kraji, ktorí výrazne častejšie

vnímali sledované obsahy a správanie za obťažujúce v ich veku.

63,357,8 64 62,5

67,4

43,4

53,847,3

58,262,2 60,6

73,3 71 70,4

50,8

64,2

54,1

67,4

0

10

20

30

40

50

60

70

80



údajov


obsahov o tebe


obsahov o tebe



stretnutie

nátlak naposlanie


súhlasu


SOŠ G

60

Tabuľka 47 Obťažujúce obsahy/správanie podľa kraja (v %)

Obťažujúce obsahy/správanie BA TT TN NR ZA BB PO KE

Násilné/šokujúce obsahy 63,8 60,3 61,2 54,4 67,8 63,2 70,4 72,4

Sexuálne obsahy 58,3 58,1 57,6 59,3 71,1 61,0 68,7 77,6

Zverejňovanie osobných údajov bez

tvojho súhlasu 58,6 71,9 65,2 64,8 68,6 67,5 68,5 76,5

Zverejňovanie nepravdivých

informácií o tebe 53,4 64,1 59,4 60,4 68,6 59,7 63,3 70,6

Zverejňovanie zraňujúcich obsahov

o tebe 58,3 69,1 60,7 66,3 69,0 61,9 71,3 75,7


priateľov na sociálnej sieti 38,0 42,2 46,4 37,4 49,6 42,4 52,4 59,8

Nátlak spojený s poslaním osobnej

fotografie/videa alebo nútením do

stretnutia

47,0 54,4 54,5 48,1 63,2 47,6 64,2 67,3


fotografie/videa, ktoré si nemal/-a

záujem vidieť

44,0 45,9 48,7 42,2 59,1 42,9 58,8 60,3

Nátlak za účelom sexuálneho styku 51,5 55,0 56,3 53,0 68,6 49,8 70,4 61,2

Iné 4,5 3,1 4,5 2,2 2,1 3,5 4,0 1,4 Poznámka: Súčet odpovedí presahuje 100 % pre možnosť uviesť viac odpovedí súčasne.

Vo výskume bola analyzovaná aj frekvencia osobnej skúsenosti žiakov s obťažujúcimi

obsahmi a činnosťami na internete za ostatný rok. Žiaci na škále od 1 do 5 určovali ako

často sa stretli s daným obsahom/činnosťou (1=nikdy alebo takmer nikdy, 2=1 alebo 2x,

3=1 alebo 2x za mesiac, 4=1 alebo 2x za týždeň, 5=takmer každý deň alebo každý deň).

Z výsledkov vyplýva (graf 55), že väčšina respondentov nemala za ostatný rok osobnú

skúsenosť s nátlakom od známej/neznámej osoby za účelom sexuálneho styku (80,5 %),

ani s nátlakom spojeným s poslaním fotografie/videa, ktoré nemal/-a záujem vidieť

(75,1 %), nátlakom pridania si (ne)známej osoby medzi priateľov na sociálnej sieti

(75,1 %), so zverejňovaním statusov/komentárov/posielaním správ so zraňujúcim

obsahom (74,4 %), nátlakom spojeným s poslaním osobnej fotografie/videa alebo

nútením do stretnutia (71,2 %), ako aj zverejňovaním osobných a súkromných

údajov/videí/fotografií (68,9 %) a nepravdivých statusov/komentárov/správ o sebe.

Naopak, denne sa až 12,8 % žiakov stretlo na internete

s textami/fotografiami//videami/stránkami so sexuálnym a 6,8 % opýtaných s násilným

alebo šokujúcim obsahom. Týždenne sa stretlo 14,9 % žiakov so sexuálnymi obsahmi

a raz alebo dvakrát mesačne až 18,4 % opýtaných. Najpočetnejšou podskupinou žiakov,

ktorí sa stretli osobne s nejakým obťažujúcim obsahom/činnosťou jeden alebo dvakrát

za ostatný rok, boli tí, ktorí už videli na internete nejaké texty, fotografie, videá alebo

stránky s násilným/šokujúcim (28,9 %) alebo sexuálnym obsahom (25,1 %).

Ako bolo už uvedené, sexuálne násilie (nátlak od známej/neznámej osoby za účelom

sexuálneho styku) síce nezažila na internete väčšina respondentov (80,5 %) za ostatný

rok, avšak každý/-á desiaty ho zažil/-a aspoň raz alebo dvakrát za rok (10,4 %), 3,9 %

mesačne, 2,0 % týždenne a dokonca 3,2 % denne. S násilnými alebo šokujúcimi

obsahmi má dennú skúsenosť 6,8 %, týždennú 14,3 %, mesačnú 20,3 % a raz alebo

dvakrát ročne sa s nimi stretla 28,9 % opýtaných.

61

Graf 55 Osobná skúsenosť s obťažujúcim obsahom/činnosťami na internete (v %)


To, ako často sa žiaci základných a stredných škôl stretli na internete s obťažujúcimi

obsahmi alebo činnosťami diferencuje stupeň vzdelania, pohlavie, vek a kraj.


So všetkými sledovanými obťažujúcimi obsahmi a činnosťami sa stretli vo väčšom

počte žiaci stredných škôl, okrem zverejňovania osobných alebo súkromných

informácií, ktorému čelili v podobnej miere. Napríklad násilné alebo šokujúce obsahy

na internete zažilo za ostatný rok denne 8,8 % žiakov stredných škôl oproti 4,8 %

žiakom základných škôl. So sexuálnym násilím (nátlak za účelom sexuálneho styku)

bolo denne konfrontovaných 3,6 % žiakov stredných a 2,8 % základných škôl. Ostatné

údaje podrobne uvádza tabuľka 48.

Tabuľka 48 Osobná skúsenosť s obťažujúcimi obsahmi/činnosťami podľa stupňa vzdelania (v %)

Obťažujúce

obsahy/činnosti

Nikdy/tak-

mer nikdy

1-2x

za rok

1-2x za

mesiac

1-2x za

týždeň

Takmer každý

deň/každý deň

ZŠ SŠ ZŠ SŠ ZŠ SŠ ZŠ SŠ ZŠ SŠ

Násilné/šokujúce obsahy 36,2 23,1 29,9 27,8 17,2 23,4 11,8 16,9 4,8 8,8

Sexuálne obsahy 37,0 20,6 27,8 22,3 15,0 21,9 9,9 19,8 10,2 15,4 Zverejňovanie nepravdivých

informácií o tebe 69,4 62,6 19,4 20,4 5,6 9,1 3,4 5,2 2,3 2,8

Zverejňovanie zraňujúcich

obsahov o tebe 76,5 72,3 14,7 25,2 3,9 6,7 2,4 2,7 2,5 3,1


priateľov na sociálnej sieti 78,7 71,4 12,9 15,7 3,5 6,1 2,3 3,8 2,5 3,0


osobnej fotografie/videa alebo

nútením do stretnutia 76,8 65,6 13,7 18,9 5,4 9,6 2,2 3,2 1,9 2,7


fotografie/videa, ktoré si

nemal/-a záujem vidieť 79,0 71,2 12,8 16,4 4,0 6,7 2,2 3,0 2,0 2,6

Nátlak za účelom sexuálneho

styku 84,7 76,3 8,5 12,3 2,5 5,3 1,6 2,5 2,8 3,6

6,8

12,8

1,6 2,5 2,8 2,82,3 2,3 3,2

14,3 14,9

3,14,3

2,5 3 2,7 2,62

20,318,4

7,1 7,35,3 4,8

7,55,4

3,9

28,9

25,1

19,3 19,9

14,9 14,316,3

14,6

10,4

0

5

10

15

20

25

30

35



údajov


obsahov o tebe


obsahov o tebe



stretnutie

nátlak naposlanie


súhlasu


každý deň 1-2x týždenne 1-2x mesačne 1-2x ročne

62

Vo vzťahu k pohlaviu sa zistilo, že dievčatá sa celkovo častejšie ako chlapci s rôznou

frekvenciou stretli s násilnými/šokujúcimi obsahmi (72,8 %; CH: 67,6 %), nátlakom

od známej alebo neznámej osoby za účelom poslania osobnej fotografie/videa alebo

stretnutia (32,2 %; CH: 25,2 %), nátlakom spojeným s poslaním fotografie/videa, ktoré

nemala záujem vidieť (26,6 %; CH: 23,0 %) a nátlakom za účelom sexuálneho styku

(20,5 %; 18,5 %). Naopak, s ostatnými javmi boli častejšie konfrontovaní chlapci:

sexuálne obsahy (CH: 72,3 %; D: 70,1 %), zverejňovanie osobných údajov bez súhlasu

(CH: 34,5 %; D: 27,7 %), zverejňovanie nepravdivých informácií o sebe (CH: 38,0 %;

D: 30,0 %), zverejňovanie zraňujúcich obsahov (CH: 30,1 %; D: 21,2 %) a nátlak

na pridanie osoby medzi priateľov na sociálnej sieti (CH: 26,1 %; D: 23,8 %).

Podľa veku sa rozdiely zistili v prípade násilných a sexuálnych obsahov, zverejňovania

nepravdivých informácií, nátlaku na pridanie si osoby medzi priateľov na sociálnej sieti,

nátlaku spojeného s poslaním osobnej fotografie/videa alebo nútením do stretnutia,

nátlaku spojeného s poslaním fotografie/videa, ktoré nemal žiak záujem vidieť, ako aj

nátlaku za účelom sexuálneho styku. S uvedenými skutočnosťami sú žiaci s vyšším

vekom aj častejšie konfrontovaní.

Signifikantné rozdiely sa potvrdili aj podľa kraja. S násilnými až šokujúcimi obsahmi

sa častejšie s rôznou frekvenciou stretli žiaci z Trenčianskeho (78,1 %), Nitrianskeho

(76,6 %) a Žilinského kraja (73,9 %) než z ostatných krajov (BA: 68,7 %, TT: 69,3 %,

BB: 67,7 %, PO: 69,3 %, KE: 59,4 %). So sexuálnymi obsahmi na internete boli najviac

konfrontovaní žiaci v Trenčianskom (84,0 %), najmenej v Košickom kraji (59,4 %; BA:

74,5 %, TT: 78,2 %, NR: 68,0 %; BB: 63,1 %, PO: 67,7 %). Zverejňovaniu

nepravdivých informácií o sebe na internete menej čelili opýtaní v Trnavskom (38,1 %),

Trenčianskom (37,9 %) a Bratislavskom kraji (37,8 %; NR: 30,1 %; ZA: 34,4 %; BB:

30,9 %; PO: 30,7; KE: 32,9 %). V Trenčianskom (30,8 %), Trnavskom (29,5 %),

Bratislavskom (28,4 %) a Žilinskom kraji (28,3 %) mali v menšom počte skúsenosť

so zraňujúcimi obsahmi než v ostatných krajoch (NR: 22,3 %; BB: 24,9 %; PO: 20,3 %;

KE: 22,1 %). A rozdiely sa potvrdili aj v prípade nátlaku spojeného s poslaním

fotografie/videa, ktoré žiak nemal záujem vidieť. Najviac boli s daným tlakom

konfrontovaní žiaci v Žilinskom (30,5 %), Banskobystrickom (28,9 %), Trenčianskom

(28,0 %) a Bratislavskom kraji (26,5 %), naopak, najmenej v Nitrianskom kraji (19,0 %;

TT: 23,4 %; PO: 21,9 % a KE: 23,6 %).

Preventívne aktivity

Vzhľadom na to, že digitálne médiá zohrávajú dominantnú úlohu v živote mladých ľudí,

to ako kvalifikovane vedia s nimi narábať, je jedným z predpokladov ich začlenenia

do spoločnosti a neskôr ako pracovnej sily aj do trhu práce.

Preto je nevyhnutné, aby štáty mali vypracované národné politické rámce a usmernenia

o informačno-komunikačných technológiách založené na dôkazoch o používaní

internetu deťmi a mladými ľuďmi a súvisiacich rizikách a príležitostiach v online

priestore. Preto nás zaujímalo či škola, rodina, kamaráti, prípadne iné osoby a

organizácie vyvíjali nejakú aktivitu smerom k žiakom ako prevenciu rizík spojených

s používaním internetu.

63

Rodina

Ako vyplýva z údajov v tabuľke 49, v prípade nejakých ťažkostí na internete pomohli

väčšine žiakov rodičia, rovnako sa s nimi rozprávali o tom, čo robia na internete a aj

vo všeobecnosti čo by mali robiť, keby ich na internete niečo obťažovalo. Iba viac ako

polovici z nich vysvetlili, prečo sú niektoré webové stránky dobré alebo zlé, poradili im

ako sa správať k iným ľuďom a pomohli im, ak ich niečo na internete obťažovalo.

Stanovenie jasných pravidiel o správaní na internete potvrdila menej ako polovica

opýtaných.

Tabuľka 49 Preventívne aktivity v rodine žiaka (v %)

Preventívne aktivity Rodičia

áno nie

Hovorili s tebou o tom, čo robíš na internete 64,4 35,6 Pomohli ti, keď si mal niečo ťažké urobiť alebo si niečo nemohol/-a nájsť

na internete 67,3 57,3

Vysvetlili ti, prečo sú niektoré webové stránky dobré a iné zlé 57,3 42,7

Poradili ti, ako sa správať k iným ľuďom na internete 57,1 42,9

Stanovili ti, čo môžeš a nemôžeš robiť na internete 46,3 53,7

Pomohli ti, keď ťa niečo na internete obťažovalo alebo si mal/-a kvôli tomu starosti 52,6 47,4 Všeobecne s tebou hovorili o tom, čo by si mal/-a robiť, keby ťa na internete niečo

obťažovalo 59,1 40,9

Niektoré z vyššie uvedených aktivít zo strany rodičov súvisia so stupňom vzdelania,

pohlavím, vekom a veľkosťou bydliska.


Stupeň vzdelania diferencuje takmer všetky preventívne aktivity okrem rady ako sa

správať k iným ľuďom na internete, tam sa medzi žiakmi základných a stredných škôl

nezistili rozdiely. Častejšie sú poučení o správaní na internete zo strany rodičov žiaci

v základných školách (graf 56).

Graf 56 Preventívne aktivity zo strany rodiny podľa stupňa vzdelania (v %)


Voči dievčatám rodičia častejšie vyvíjajú preventívne aktivity v súvislosti s používaním

internetu.

66,671,8

64,2

50,655,9

6362,2 62,9

50,642,1

49,555,3

0

10

20

30

40

50

60

70

80

Komunikácia osprávaní nainternete

Pomoc s niečím nainternete

Poučenie o(ne)vhodnosti

stránok

Stanoveniemantinelov pre

správanie nainternete

Pomoc v prípadeobťažujúcich

obsahov/starostí

Komunikácia otom čo robiť v

prípadeobťažujúcich

obsahov/činností

ZŠ SŠ

64

Tabuľka 50 Preventívne aktivity v rodine žiaka podľa pohlavia (v %)

Preventívne aktivity Pohlavie

chlapec dievča

Pomohli ti, keď si mal niečo ťažké urobiť alebo si niečo nemohol/-a

nájsť na internete 63,5 71,0




Pomohli ti, keď ťa niečo na internete obťažovalo alebo si mal/-a kvôli

tomu starosti 46,8 58,0

Všeobecne s tebou hovorili o tom, čo by si mal/-a robiť, keby ťa na

internete niečo obťažovalo 54,2 63,7


Rozdiely sa vyskytujú aj podľa veku žiakov. Ako vidieť z tabuľky 51, sú to mladší žiaci,

s ktorými rodičia viac komunikujú o správaní sa na internete a čo robiť v prípade

obťažujúcich obsahov alebo činností.

Tabuľka 51 Preventívne aktivity v rodine žiaka podľa veku (v %)

Preventívne aktivity Vek

12 13 14 15 16 17 18

Hovorili s tebou o tom, čo robíš na internete 75,6 73,2 64,0 63,8 62,3 64,7 59,7

Pomohli ti, keď si mal niečo ťažké urobiť alebo si

niečo nemohol/-a nájsť na internete 89,7 74,8 71,9 67,4 68,1 63,7 57,6

Vysvetlili ti, prečo sú niektoré webové stránky

dobré a iné zlé 82,1 68,3 64,3 57,4 56,5 47,9 49,0

Poradili ti, ako sa správať k iným ľuďom

na internete 73,7 63,2 60,2 52,6 57,2 57,5 51,6

Stanovili ti, čo môžeš a nemôžeš robiť na internete 62,2 61,2 48,0 44,2 46,6 42,0 38,1

Pomohli ti, keď ťa niečo na internete obťažovalo

alebo si mal/-a kvôli tomu starosti 73,7 61,7 49,5 53,5 51,4 48,5 50,9

Všeobecne s tebou hovorili o tom, čo by si mal/-a

robiť, keby ťa na internete niečo obťažovalo 76,9 66,2 62,3 59,5 58,6 52,8 54,8


Zaujímavé zistenia vyplývajú vo vzťahu k veľkosti bydliska. Komunikácia s rodičmi

o tom, čo robia žiaci na internete, čo by mali robiť v prípade, keď sa stretnú

s obťažujúcimi obsahmi/činnosťami, stanovenie podmienok správania sa alebo pomoc

s niečím ťažkým na internete sa vo zvýšenej miere vyskytovala u žiakov žijúcich

v stredne veľkých mestách (50 001-100 000) a naopak, v menšej miere v najmenších

obciach do 2 000 obyvateľov.

Tabuľka 52 Preventívne aktivity v rodine žiaka podľa veľkosti bydliska (v %)


Veľkosť bydliska

do

2 000

2 001-

10 000

10 001-

50 000

50 001-

100 000

nad

100 000

Hovorili s tebou o tom, čo robíš na internete 60,9 64,7 63,8 73,3 63,3

Pomohli ti, keď si mal niečo ťažké urobiť

alebo si niečo nemohol/-a nájsť na internete 64,9 68,5 63,7 77,6 67,2

Vysvetlili ti, prečo sú niektoré webové

stránky dobré a iné zlé 55,4 58,3 53,0 65,1 60,9

Všeobecne s tebou hovorili, čo by si mal/-a

robiť, keby ťa na internete niečo obťažovalo 57,4 58,7 58,2 68,5 56,3


65

Škola

Pôsobenie školy ako aktéra v prevencii rizík spojených s používaním internetu je

nedostatočné. Najčastejšie sú žiaci základných a stredných škôl poučení v škole o tom,

ktoré webové stránky sú vhodné, a ktoré nie. Menej ako polovica uvádzala aj všeobecné

rady o tom, čo robiť, ak by ich niečo na internete obťažovalo, ako sa majú správať

k iným užívateľom internetu a pomoc s niečím ťažkým na internete. Najmenej pôsobí

školy v komunikácii o tom, čo vôbec robia žiaci na internete, stanovení mantinelov

správania na internete a najmenej žiakov uviedlo, že im učitelia pomohli s niečím, čo

ich na internete obťažovalo alebo kvôli čomu mali nejaké starosti.

Tabuľka 53 Preventívne aktivity v škole (v %)

Preventívne aktivity Učitelia

áno nie

Hovorili s tebou o tom, čo robíš na internete 30,0 70,0

Pomohli ti, keď si mal niečo ťažké urobiť alebo si niečo nemohol/-a nájsť na

internete 41,5 58,5




Pomohli ti, keď ťa niečo na internete obťažovalo alebo si mal/-a kvôli tomu starosti 22,2 77,8

Všeobecne s tebou hovorili o tom, čo by si mal/-a robiť, keby ťa na internete niečo

obťažovalo 46,3 53,7

Štatisticky významné rozdiely sa zistili vo vzťahu k stupňu vzdelania, typu strednej

školy, pohlaviu, veku, veľkosti bydliska a kraja.


Ako vidieť z grafu 57, sú to žiaci stredných škôl, ktorým častejšie učitelia pomohli

s niečím ťažkým na internete a vo všeobecnosti ich poučili, čo by mali robiť, ak by sa

stretli s obťažujúcimi obsahmi/činnosťami. Naopak žiaci základných škôl častejšie

uvádzali poučenie o tom, ktoré webové stránky sú dobré a ktoré zlé. Ostatné preventívne

aktivity uvádzali v podobnej miere.

Graf 57 Preventívne aktivity zo strany školy podľa stupňa vzdelania (v %)


Dievčatá častejšie ako chlapci uvádzali, že v škole sa vo všeobecnosti bavili o tom čo

robiť, keby ich na internete niečo obťažovalo, ktoré stránky sú vhodné a ktoré nie a keď

potrebovali pomôcť s niečím, čo nevedeli urobiť na internete, tak sa obrátili na učiteľov,

ktorí im pomohli.

36,9

53,1

43,746 48,5 48,8

0

10

20

30

40

50

60

Pomoc s niečím ťažkým na internete Poučenie o (ne)vhodnosti stránok Komunikácia o tom čo robiť v prípadeobťažujúcich obsahov/činností

ZŠ SŠ

66

Tabuľka 54 Preventívne aktivity v škole podľa pohlavia (v %)


chlapec dievča

Pomohli ti, keď si mal niečo ťažké urobiť alebo si niečo

nemohol/-a nájsť na internete 39,0 43,7

Vysvetlili ti, prečo sú niektoré webové stránky dobré a iné

zlé 47,6 53,7

Všeobecne s tebou hovorili o tom, čo by si mal/-a robiť, keby

ťa na internete niečo obťažovalo 43,3 49,1


Signifikantné rozdiely podľa typu strednej školy sa potvrdili v prípade pôsobenia zo

strany školy. Prekvapujúco ako vyplýva z tabuľky 55, niektoré preventívne aktivity

súvisiace s používaním internetu sú častejšie realizované v stredných odborných

školách, i keď títo žiaci nemajú väčšie osobné skúsenosti s obťažujúcimi obsahmi alebo

správaním na internete ako gymnazisti.

Tabuľka 55 Preventívne aktivity v škole podľa typu strednej školy (v %)

Preventívne aktivity Typ strednej školy

SOŠ G





Pomohli ti, keď ťa niečo na internete obťažovalo alebo si mal/-a

kvôli tomu starosti 24,3 18,5


Rozdielne pôsobenie školy vo vzťahu k veku žiakov sa potvrdilo iba v prípade diskusie

o tom, čo robia na internete, kde s vekom klesá, s dvoma výkyvmi v 16. a 18. roku žiaka.

Pomoc s niečím ťažkým, čo nevedeli na internete urobiť s vekom taktiež klesá, ale

s výkyvom v 15. roku, kedy žiaci nastupujú na strednú školu.

Tabuľka 56 Preventívne aktivity v škole žiaka podľa veku (v %)


12 13 14 15 16 17 18



alebo si niečo nemohol/-a nájsť na internete 45,9 38,3 35,3 39,0 48,8 45,9 42,0


V porovnaní s pôsobením rodiny, v prípade školy sa zistilo viac rozdielov podľa

veľkosti bydliska. Avšak rovnako sú to opätovne žiaci v stredne veľkých mestách

(50 001-100 000), a ktorí v najväčšej miere potvrdili preventívne aktivity aj zo strany

školy, naopak, najmenej v najmenších obciach.

67

Tabuľka 57 Preventívne aktivity v škole podľa veľkosti bydliska (v %)


Veľkosť bydliska

do

2 000

2 001-

10 000

10 001-

50 000

50 001-

100 000

nad

100 000

Hovorili s tebou o tom, čo robíš na internete 25,7 28,1 30,1 42,7 31,0


alebo si niečo nemohol/-a nájsť na internete 39,4 45,0 38,5 47,7 39,0


stránky dobré a iné zlé 50,1 51,8 49,5 60,0 43,7

Poradili ti, ako sa správať k iným ľuďom na

internete 46,1 47,7 41,5 52,7 37,4

Stanovili ti, čo môžeš a nemôžeš robiť

na internete 28,0 29,1 23,1 35,2 25,3

Všeobecne s tebou hovorili, čo by si mal/-a

robiť, keby ťa na internete niečo obťažovalo 42,5 49,6 46,1 56,9 37,0


Podobne ako pri type strednej školy, pri rodine je preventívne pôsobenie školy na žiakov

podľa kraja diferencované v dvoch aktivitách. Poučenie o vhodnosti alebo nevhodnosti

niektorých webových stránok dostali častejšie žiaci v Nitrianskom, Košickom

a Trenčianskom kraji než v ostatných krajoch. Pomoc pri obťažujúcich obsahoch

na internete uvádzali najčastejšie žiaci v Košickom a najmenej v Prešovskom kraji.

Tabuľka 58 Preventívne aktivity v škole podľa kraja (v %)

Preventívne aktivity Kraj



stránky dobré a iné zlé 43,6 46,3 55,0 58,3 51,5 49,6 49,5 56,5

Pomohli ti, keď ťa niečo na internete obťažovalo alebo si mal/-a kvôli tomu starosti

22,1 25,3 23,9 21,9 21,6 22,7 15,8 28,8


Kamaráti

Respondenti najčastejšie uvádzali, že kamaráti im pomohli, keď mali niečo ťažké urobiť

alebo nemohli niečo nájsť na internete a rozprávali sa medzi sebou, čo robia na internete.

Vyše polovica potvrdila, že im kamaráti pomohli, keď ich niečo na internete obťažovalo

alebo mali kvôli tomu starosti. O niečo menej im poradili o správaní sa na internete

k iným ľuďom, prípadne im vysvetlili, že prečo sú niektoré stránky dobré a iné zlé.

A najmenej uvádzali, poradenie od kamarátov, čo sa môže a nemôže robiť na internete.

Tabuľka 59 Preventívne aktivity zo strany kamarátov (v %)

Preventívne aktivity Kamaráti

áno nie







Pomohli ti, keď ťa niečo na internete obťažovalo alebo si mal/-a

kvôli tomu starosti 55,0 45,0

Všeobecne s tebou hovorili, čo by si mal/-a robiť, keby ťa na

internete niečo obťažovalo 45,2 54,8

68


Medzi vplyvom kamarátov na žiakov sa zistili signifikantné rozdiely podľa stupňa

vzdelania iba pri stanovení podmienok, čo je možné robiť na internete, pričom žiaci

základných škôl túto možnosť uvádzali častejšie ako žiaci stredných škôl.

Graf 58 Preventívne aktivity zo strany kamarátov podľa stupňa vzdelania (v %)

Štatisticky významné rozdiely pri niektorých možnostiach sa zistili podľa pohlavia, typu

strednej školy, veku a kraja. Dievčatá častejšie ako chlapci uvádzali, že im kamaráti

pomohli, keď mali niečo ťažké urobiť alebo niečo nemohli nájsť na internete, poradili

im ako sa správať k iným na internete, pomohli im, keď ich niečo obťažovalo

a vo všeobecnosti sa radili o tom, čo robiť v takýchto situáciách.

Tabuľka 60 Preventívne aktivity zo strany kamarátov podľa pohlavia (v %)


chlapec dievča

Pomohli ti, keď si mal niečo ťažké urobiť alebo si niečo

nemohol/-a nájsť na internete 72,8 84,5


Pomohli ti, keď ťa niečo na internete obťažovalo alebo si

mal/-a kvôli tomu starosti 45,8 63,5

Všeobecne s tebou hovorili o tom, čo by si mal/-a robiť, keby

ťa na internete niečo obťažovalo 40,8 49,2


Podľa typu strednej školy sa zistili rozdiely iba pri jednej možnosti – stanovení pravidiel,

čo sa môže a nemôže na internete. S touto možnosťou sa častejšie stretli žiaci stredných

odborných škôl (21,8 %; G: 12,2 %). Rozdielne preventívne pôsobenie kamarátov vo

vzťahu k veku žiakov sa potvrdilo iba pri diskusii o tom, čo robia na internete, kde do

veku 18 rokov stúpalo, potom pokleslo. Pomoc s niečím ťažkým čo treba na internete

urobiť do veku 15 rokov stúpa, potom dva roky klesá a vo veku 18 rokov zas narastá.

Tabuľka 61 Preventívne aktivity zo strany kamarátov podľa veku (v %)


12 13 14 15 16 17 18



alebo si niečo nemohol/-a nájsť na internete 55,6 71,2 76,4 83,5 79,0 80,9 82,4


68,277

39,8 40,1

24,8

53,343,4

71,380,5

38,7 40,6

19,1

56,546,7

0102030405060708090

Komunikácia osprávaní nainternete

Pomoc s niečímna internete

Poučenie o(ne)vhodnosti

stránok

Pomoc ako sasprávať k iným na

internete

Stanoveniemantinelov pre

správanie nainternete

Pomoc v prípadeobťažujúcich

obsahov/starostí

Komunikácia otom čo robiť v

prípadeobťažujúcich

obsahov/činností

ZŠ SŠ

69

Kraj diferencuje iba pomoc kamarátov v prípade, že nevedeli niečo ťažké urobiť alebo

nájsť. Najviac sa s touto pomocou stretli žiaci v Trnavskom (84,1 %), najmenej

v Nitrianskom kraji (68,9 %; BA: 76,8 %; TN: 80,8 %; ZA: 79,1 %; BB: 80,9 %; PO:

81,2 % a KE: 77,9 %).

Iné subjekty

Okrem vplyvu rodičov, školy a kamarátov nás zaujímalo, či žiaci dostali niekedy radu

ako bezpečne používať internet aj od niekoho iného. Najčastejšie dostali radu od

príbuzných (43,4 %). Potom od odborníka v škole alebo mimo nej (38,6 %), z médií

(35,9 %) a internetových stránok (33,6 %). Najmenej uvádzali pracovníka knižnice

alebo aj niekoho iného. Takmer pätina sa k tomu nevedela vyjadriť a 6,8 % opýtaných

dokonca deklarovalo, že dosiaľ žiadnu radu o bezpečnosti na internete nedostali.

Graf 59 Iné subjekty v rámci preventívnych aktivít (v %)



Žiaci stredných škôl častejšie dostali radu o bezpečnom používaní internetu od

odborníka v škole/mimo nej, potom aj z webových stránok, naopak mladší žiaci

v základných školách vo väčšej miere uvádzali príbuzných a častejšie sa k danej otázke

nevedeli vyjadriť. Prekvapujúco, boli to stredoškoláci, ktorí vo svojich odpovediach

potvrdili, že ešte nikdy žiadnu radu v tomto smere nedostali.

Tabuľka 62 Iné subjekty v preventívnom pôsobení podľa stupňa vzdelania (v %)


Príbuzní 48,4 38,5

Odborník v škole/mimo školy 31,7 45,5

Pracovník knižnice 5,3 4,5

Webové stránky 29,1 37,7

TV, rozhlas, noviny/časopisy 34,2 37,5

Poskytovatelia internetových služieb 10,2 12,4

Niekto iný 2,0 2,6

Nikdy som nedostal/-a radu 4,7 8,9

Neviem 20,0 15,7 Poznámka: Súčet odpovedí presahuje 100 % pre možnosť uviesť viac odpovedí súčasne.

17,8

6,8

2,3

11,4

35,9

33,6

4,9

38,6

43,4

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50

Neviem

Nikdy som nedostal radu ako používať internet bezpečne

Od niekoho iného

Poskytovateľ internetových služieb

Televízia, rozhlas, noviny alebo časopisy

Webové stránky

Pracovník/-čka knižnice

Odborník prostredníctvom prednášok, diskusií v…

Príbuzný/-á (brat/sestra, teta/ujo, dedko/babka a pod.)

70

Dievčatá častejšie ako chlapci uvádzali príbuzných (48,9 %; CH: 37,4 %), odborníka

v škole/mimo nej (41,2 %; CH: 35,8 %) a médiá (41,0 %; CH: 30,6 %), chlapci sa vo

väčšej miere nevedeli k danej otázke vyjadriť (20,1 %; D: 15,8 %). Podľa typu strednej

školy sa rozdiely zistili iba v prípade médií, ktoré častejšie uvádzali gymnazisti (43,6 %;

SOŠ: 35,1 %). Podľa veku sa zistilo, že s vyšším vekom klesá vplyv príbuzných

a naopak, zvyšuje sa pôsobenie odborníkov a internetových stránok. Vplyv médií je tu

najsilnejší u 12 a 18-ročných žiakov. Skutočnosť, že nikdy od nikoho žiadnu radu

nedostali ako bezpečne používať internet, častejšie deklarovali 12 a 16 až 18-roční než

ostatné vekové kategórie (tabuľka 63).

Tabuľka 63 Iné subjekty v preventívnom pôsobení podľa veku (v %)

Vek

12 r. 13 r. 14 r. 15 r. 16 r. 17 r. 18 r.

Príbuzní 70,7 52,0 46,1 43,4 40,8 38,9 37,9

Odborník v škole/mimo školy 17,1 24,7 38,0 33,8 45,4 48,8 41,8

Pracovník knižnice 4,9 4,3 4,7 6,4 4,3 3,8 5,0

Webové stránky 26,8 30,5 29,4 30,1 35,5 38,5 38,4

TV, rozhlas, noviny/časopisy 51,2 33,0 32,8 33,1 36,1 36,7 42,1

Poskytovatelia internetových služieb 14,5 11,8 9,9 10,6 13,9 11,5 10,6

Niekto iný 0 0,4 2,6 3,0 2,9 1,9 2,8

Nikdy som nedostal/-a radu 9,8 4,3 4,9 5,5 9,0 7,7 8,9

Neviem 12,2 19,4 18,2 23,7 14,5 15,3 15,3 Poznámka: Súčet odpovedí presahuje 100 % pre možnosť uviesť viac odpovedí súčasne.

Aj podľa veľkosti bydliska sa zistili niektoré rozdiely. Vplyv príbuzných je výrazne

vyšší u žiakov žijúcich vo väčších mestách (50 001-100 000). Odborník, ktorý

prostredníctvom prednášok alebo diskusií v škole/mimo nej im radí o bezpečnosti

na internete, častejšie uvádzali žiaci z miest od 2 001 do 50 000 obyvateľov a pôsobenie

médií zasa žiaci z obcí do 10 000 obyvateľov.

Tabuľka 64 Iné subjekty v preventívnom pôsobení podľa veľkosti bydliska (v %)

Veľkosť bydliska

do

2 000

2 001-

10 000

10 001-

50 000

50 001-

100 000

nad

100 000

Príbuzní 40,9 43,4 43,0 50,8 42,1

Odborník v škole/mimo školy 36,4 43,6 44,3 29,5 28,7

Pracovník knižnice 3,6 3,8 5,1 7,8 6,9

Webové stránky 33,5 36,9 34,4 29,5 27,9

TV, rozhlas, noviny/časopisy 37,7 38,5 33,0 33,7 34,8

Poskytovatelia internet. služieb 12,3 10,8 11,1 9,7 13,0

Niekto iný 3,6 1,4 1,8 2,3 2,8

Nikdy som nedostal/-a radu 7,6 6,0 6,9 5,0 8,9

Neviem 18,7 17,1 15,3 17,1 23,9 Poznámka: Súčet odpovedí presahuje 100 % pre možnosť uviesť viac odpovedí súčasne.

Podľa kraja pôsobenie príbuzných výrazne častejšie uvádzali žiaci z Banskobystrického

kraja, naopak, výrazne menej v Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Odborníka na

bezpečnosť na internete v škole/mimo nej najviac uvádzali v Žilinskom a Trenčianskom

kraji, najmenej v Banskobystrickom. Webové stránky dominovali v Nitrianskom

a najmenej v Košickom kraji. Najväčší vplyv médií potvrdili v Prešovskom,

Bratislavskom a Košickom kraji. Absencia rady o bezpečnosti na internete bola o niečo

častejšia v Bratislavskom, Trnavskom, Žilinskom a Trenčianskom kraji.

71

Tabuľka 65 Iné subjekty v preventívnom pôsobení podľa kraja (v %)

Kraj


Príbuzní 43,2 43,3 37,3 38,7 44,5 50,9 42,9 47,9

Odborník v škole/mimo školy 35,0 38,1 45,6 38,7 50,6 28,9 37,7 35,9

Pracovník knižnice 5,3 6,1 3,1 3,3 4,1 5,6 5,0 6,5

Webové stránky 32,0 36,3 36,0 40,2 31,8 32,8 31,3 28,1

TV, rozhlas, noviny/časopisy 39,5 29,9 30,7 35,4 37,6 31,5 41,7 38,2

Poskytovatelia internetových služieb 14,3 12,2 14,0 10,0 11,4 7,8 11,6 9,2

Niekto iný 3,0 3,4 2,6 1,8 2,9 2,6 1,2 1,4

Nikdy som nedostal/-a radu 9,4 8,8 7,5 5,2 8,6 3,0 5,7 6,0

Neviem 20,3 16,8 14,5 15,9 14,3 21,1 20,6 16,6 Poznámka: Súčet odpovedí presahuje 100 % pre možnosť uviesť viac odpovedí súčasne.

Rodičovská kontrola

Pôsobenie rodičov na ich deti v otázkach bezpečnosti na internete sme okrem

komunikačnej dimenzie (vo všeobecnosti, či sa žiaci s rodičmi rozprávajú o tom, čo

robia na internete, s akými ťažkosťami sa stretávajú, čo ich obťažuje a čo by mali

v takom prípade robiť) sledovali aj v rovine rodičovskej kontroly nad používaním

sociálnych sietí a internetu a aj reštriktívnych opatrení – napríklad blokovanie istých

webových stránok, limitovanie času stráveného na internete a pod. Ako vyplýva

z grafu 60, rodičia kontrolujú online aktivity svojich detí v malej miere. Najčastejšie

žiakov v online aktivitách rodičia kontrolujú ich profil na sociálnej sieti (21,5 %),

monitorujú kontakty, resp. pridávaných priateľov do profilu na sieti (17,4 %). Menej

sa rodičia zaujímajú o správy svojich detí v elektronickej pošte alebo aj v aplikáciách

a iba 9,5 % žiakov potvrdilo, že rodičia kontrolujú aj navštevované webové stránky.

Graf 60 Rodičovská kontrola žiaka v online aktivitách (v %)


Výrazne častejšie rodičia monitorujú online aktivity žiakov základných škôl. Možno to

interpretovať ako väčší dôraz na súkromie starších žiakov, ako aj väčšiu vzájomnú

dôveru.

0

5

10

15

20

25

kontakty/priateľovProfil na sociálnej

sieti Správy

Navštívenéwebové stránky

17,4

21,5

13,9

9,5

72

Tabuľka 66 Rodičovská kontrola žiaka podľa stupňa vzdelania (v %)


Správy v emaile alebo komunikačných aplikáciách 18,7 9,4

Profil na sociálnej sieti alebo inej internetovej komunite 27,8 15,3

Priatelia/kontakty pridávaní do profilu na sociálnej sieti alebo

komunikačných aplikácií 23,1 11,8

Navštívené webové stránky 15,0 5,1

Signifikantné rozdiely sa zistili aj podľa pohlavia, veku, veľkosti bydliska a kraja.

V rozdielnej miere monitorujú rodičia profil a pridávaných priateľov na sociálnej sieti

u dievčat a u chlapcov. Väčšej kontrole, podľa vyjadrení žiakov, podliehajú dievčatá.

Tabuľka 67 Rodičovská kontrola žiaka podľa stupňa vzdelania (v %)

Chlapec Dievča

Profil na sociálnej sieti alebo inej internetovej komunite 19,2 23,5

Priatelia/kontakty pridávaní do profilu na sociálnej sieti alebo

komunikačných aplikácií 15,1 19,6

Vek diferencuje rodičovskú kontrolu vo všetkých sledovaných online aktivitách. Správy

sú najčastejšie kontrolované u 12-ročných žiakov, potom do veku 15 rokov rodičovská

kontrola správ klesá, vo veku 16 rokov až na úroveň 5,7 %, vo veku 17 až 18 rokov

sa zdvojnásobí. Profil na sociálnej sieti rodičia najviac sledujú opätovne u najmladších

žiakov, v 13 poklesne a v 14 opäť narastá kontrola, v 15 a 16 rokoch opätovne poklesne

a potom sa viac-menej pohybuje na rovnakej úrovni až do veku 18 rokov žiaka. Pri

pridávaní priateľov do profilu sa zistila podobná trajektória poklesu a rastu ako

pri profile na sociálnej sieti. Iba pri sledovaní navštívených webových stránok sa zistilo,

že s vyšším vekom klesá aj ich kontrola. Tieto zistenia ilustruje graf 61.

Graf 61 Rodičovská kontrola žiaka podľa veku (v %)

Okrem veku diferencuje rodičovskú kontrolu vo všetkých sledovaných stimuloch aj

veľkosť bydliska. S väčším počtom obyvateľov bydliska žiaka narastá aj podiel žiakov,

ktorí potvrdzovali rodičovskú kontrolu v prípade správ v elektronickej

počte/komunikačných aplikácií a navštevovaných webových stránok. Profil žiaka

na sociálnej sieti je v menšej miere monitorovaný v najmenších obciach a najväčších

mestách a kontakty u žiakov žijúcich v obciach do 10 000 obyvateľov.


Správy 35 20,6 18,9 14,9 5,7 12 10,2

Profil 46,2 29,6 32,6 21,7 12,7 15 15,6

Kontakty 43,6 23,6 27,9 17,4 9,2 12,6 11,1

Webové stránky 42,1 23,7 14,1 9,9 4,8 5,2 3,6

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

73

Tabuľka 68 Rodičovská kontrola žiaka podľa veľkosti bydliska (v %)

Veľkosť bydliska

do

2 000

2 001-

10 000

10 001-

50 000

50 001-

100 000

nad

100 000

Správy v emaile alebo komunikačných

aplikáciách 11,3 11,7 14,7 17,8 19,0

Profil na sociálnej sieti alebo inej

internetovej komunite 16,4 22,4 24,4 25,8 19,2

Priatelia/kontakty pridávaní do profilu na

sociálnej sieti alebo komunikačných aplikácií 14,4 15,5 20,9 20,3 17,2

Navštívené webové stránky 5,7 5,9 8,0 20,8 18,1

Štatisticky významné rozdiely vo vzťahu ku kraju sa zistili pri kontrole profilu a kon-

taktov na sociálnej sieti a navštívených internetových stránkach. Rodičovskú kontrolu

svojho profilu na sociálnej sieti najčastejšie potvrdili žiaci z Nitrianskeho a Košického,

najmenej z Bratislavského kraja. Kontakty u žiakov monitorujú opätovne najviac rodi-

čia v Nitrianskom a Košickom kraji, najmenej v Trnavskom a Bratislavskom kraji. Zvý-

šenú kontrolu navštevovaných internetových stránok uvádzali žiaci v Košickom a vý-

razne menej v Trnavskom kraji (graf 62).

Graf 62 Rodičovská kontrola žiaka podľa kraja (v %)

Aj reštriktívne opatrenia na kontrolu online aktivít svojich detí využívajú rodičia v malej

miere. Blokovanie určitých webových stránok potvrdil približne každý desiaty žiak

(11,5 %) a limitovanie času stráveného na internete iba 5,8 % opýtaných. Vedomosť

o týchto opatreniach zo strany rodičov nemá takmer tretina žiakov.

Graf 63 Reštriktívne opatrenia zo strany rodičov (v %)

14,2

20,1 20

29,8

19

22,620,9

26,6

13 12,2

17,3

25,7

1619,1

15,7

23,4

11,1

5,2

911

6,79,3 8,6

15,5

0

5

10

15

20

25

30

35


Profil Kontakty Webové stránky

0

20

40

60

80

Blokovanie webových stránok Limitovanie času stráveného nainternete

11,55,8

59,469,1

29 25,1

Áno Nie Neviem

74


Existenciu reštriktívnych opatrení zo strany rodičov potvrdili častejšie žiaci základných

škôl, a to aj pri blokovaní určitých webových stránok, ako aj limitovaní času stráveného

na internete.

Tabuľka 69 Reštriktívne opatrenia podľa stupňa vzdelania (v %)

Základná

škola

Stredná

škola

áno nie áno nie

Rodičovská kontrola alebo niečo iné na filtrovanie alebo blokovanie

určitých druhov webových stránok 14,0 49,2 9,2 69,6

Služba alebo zmluva, ktorá limituje čas, ktorý stráviš na internete 8,2 60,9 3,4 77,2 Poznámka: Dopočet do 100 % tvorí kategóriu „neviem“.

Rozdiely podľa pohlavia sa zistili iba v prípade limitovania času stráveného na internete.

V podobnej miere dievčatá (6,6 %) ako aj chlapci (5,0 %) potvrdili toto opatrenie zo

strany rodičov, negatívna odpoveď bola zastúpená častejšie u dievčat (71,7 %; CH:

66,4 %). A to aj preto, že chlapci sa nevedeli častejšie k tejto otázke vyjadriť (28,6 %;

D: 21,7 %).

Rozdielne odpovede uviedli žiaci gymnázií a stredných odborných škôl. V oboch

typoch reštriktívnych opatrení sa síce nezistili výraznejšie rozdiely, avšak žiaci

stredných odborných škôl sa vo väčšej miere nevedeli vyjadriť.

Tabuľka 70 Reštriktívne opatrenia podľa typu strednej školy (v %)

SOŠ G

áno nie áno nie

Rodičovská kontrola alebo niečo iné na filtrovanie alebo blokovanie

určitých druhov webových stránok 8,8 67,7 10,1 74,6

Služba alebo zmluva, ktorá limituje čas, ktorý stráviš na internete 3,3 75,4 3,6 82,1 Poznámka: Dopočet do 100 % tvorí kategóriu „neviem“.

Podľa veku sa zistilo, že blokovanie určitých webových stránok zo strany rodičov

najčastejšie uvádzali najmladší žiaci, najmenej 16-roční. Limitovaný čas strávený

na internete majú v najväčšej miere najmladší žiaci, potom 14-roční, 13 a 15-roční

a ostatné vekové ročníky menej.

Tabuľka 71 Reštriktívne opatrenia podľa veku (v %)

Reštriktívne

opatrenia

Vek

12 13 14 15 16 17 18

Blokovanie

stránok

áno 29,3 15,8 12,9 12,1 6,0 10,6 10,2

nie 24,4 34,5 52,3 56,8 69,3 70,3 73,2

neviem 46,3 49,6 34,8 31,1 24,6 19,1 16,6

Limitovanie

času na

internete

áno 19,5 6,9 9,3 6,9 2,6 4,7 2,5

nie 36,6 53,3 65,6 62,7 75,9 77,8 80,9

neviem 43,9 39,8 25,1 30,3 21,6 17,5 16,6

S vyšším počtom obyvateľov bydliska žiaka sa zvyšuje aj podiel žiakov, ktorí sa kladne

vyjadrili na otázku, či ich rodičia používajú nejaký program na blokovanie niektorých

stránok na internete. Limitovanie času stráveného na internete uvádzali častejšie žiaci

z väčších a najväčších miest v porovnaní s ostatnými veľkostnými kategóriami miest

a obcí.

75

Tabuľka 72 Reštriktívne opatrenia podľa veľkosti bydliska (v %)

Reštriktívne opatrenia

Veľkosť bydliska

do

2 000

2 001-

10 000

10 001-

50 000

50 001-

100 000

nad

100 000

Blokovanie stránok

áno 7,4 9,1 12,6 17,0 18,3

nie 60,4 61,6 62,1 51,4 54,2

neviem 32,2 29,3 25,3 31,7 27,5

Limitovanie času na

internete

áno 4,7 3,4 4,9 11,7 9,2

nie 68,4 73,4 70,8 61,5 64,3

neviem 26,9 23,2 24,3 26,8 26,5

Rozdiely podľa kraja sa zistili iba pri filtrovaní, resp. blokovaní niektorých stránok

na internete. Ako vidieť z grafu 64, tejto forme reštrikcie zo strany rodičov čelia

najčastejšie žiaci v Košickom, Bratislavskom a Banskobystrickom kraji.

Graf 64 Blokovanie určitých webových stránok podľa kraja (v %)

Zhrnutie a odporúčania

Výsledky vo všeobecnosti potvrdzujú, že mladí ľudia pokladajú voľný čas najmä za

priestor na oddych a relaxáciu. Funkcia zábavy a realizácia svojich záujmov je dôležitá

pre polovicu a vzdelávanie iba pre pätinu opýtaných. Spoločensky prospešná práca

sa nachádza na najnižších priečkach záujmu. Najfrekventovanejšou voľnočasovou

aktivitou je používanie internetu, sociálnych sietí a četovanie. Okrem toho žiaci

potvrdili, že sú spokojní s tým, ako trávia svoj voľný čas.

Pri používaní internetu možno konštatovať, že takmer všetci vlastnia mobilný telefón

s prístupom na internet. V domácom prostredí majú žiaci prístup aj k prenosnému

počítaču alebo notebooku, USB kľúču a aj tlačiarni. Najčastejšie sa k internetu pripájajú

prostredníctvom svojho mobilného telefónu, druhá najpočetnejšia možnosť je prenosný

alebo stolný počítač. Doma sa najčastejšie pripájajú na internet vo vlastnej izbe alebo

v obývacej miestnosti. Často sa pripájajú aj u kamarátov, príbuzných, v škole a vonku

všeobecne. Internet používajú dennodenne. Počas bežného školského dňa ich najviac

trávi čas na internete do 4 hodín a počas víkendu do 5 hodín.

14,8 9,1 12,7 9,9 9,8 14,1 8,716,1

54,856,8

62,7 68,161,8 53,8 60,5

56,9

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%


Áno Nie Neviem

76

K najfrekventovanejším aktivitám na internete patrí četovanie, aktivity na sociálnych

sieťach a prezeranie internetu pre zábavu. V súvislosti so školskými povinnosťami

najčastejšie používajú na komunikáciu s ostatnými spolužiakmi o školských úlohách

sociálne siete, nasleduje kontrola oznámení na internetovej stránke školy. Napriek svojej

rozmanitosti a dostupnosti sociálnych sietí sú na Slovensku medzi žiakmi základných

a stredných škôl dominantné dve z nich. Za sieť číslo jeden možno považovať

Instagram, druhá priečka patrí Facebooku. Najväčšiu skupinu tvoria tí, ktorí majú

na sociálnych sieťach iba jeden profil. Približne pätina žiakov má dva alebo aj viac

profilov. Vo svojom profile najčastejšie zverejňujú svoje priezvisko a fotografiu. Iba

približne tretina uvádza svoj reálny vek, pätina si ho nadhodnocuje. Ani jednu

z osobných informácií neuvádza o sebe menej ako desatina opýtaných.

Zručnosti žiakov pri používaní internetu možno považovať za dobré. Väčšina vie

blokovať správy, vymazať históriu navštívených stránok, zmeniť nastavenie súkromia

na svojom profile, blokovať nevyžiadanú poštu/spam, pridať webovú stránku

do obľúbených, porovnať rôzne webové stránky a nájsť si informácie o internetovom

zabezpečení.

I keď väčšina žiakov základných a stredných škôl nemala za ostatný rok osobnú

skúsenosť s obťažujúcimi násilnými a sexuálnymi obsahmi a inými sledovanými

negatívnymi javmi na internete, denne sa s prvými dvoma stretla približne desatina

opýtaných. Nátlak od známej alebo neznámej osoby za účelom sexuálneho styku zažil

na internete každý desiaty žiak aspoň raz alebo dvakrát za rok, 3,9 % opýtaných

mesačne, 2,0 % týždenne a dokonca 3,2 % denne.

Preventívne pôsobenie rodičov je skôr nedostatočné. Podľa vyjadrení žiakov im rodičia

pomáhajú v prípade, ak niečo nevedia urobiť na internete, rovnako sa s nimi rozprávajú

o tom, čo robia na internete a čo by vo všeobecnosti mali robiť, keby ich na internete

niečo obťažovalo. Avšak určité rezervy sú vo vysvetľovaní, prečo sú niektoré stránky

dobré alebo zlé, ako sa správať k iným ľuďom na internete, ako žiadať o pomoc, ak by

ich niečo na internete obťažovalo, ale aj stanovení jasných podmienok ako sa majú

správať na internete.

Pôsobenie školy ako aktéra v prevencii rizík spojených s používaním internetu je taktiež

nedostatočné. Polovica žiakov je síce v škole poučená tom, ktoré webové stránky sú

vhodné, a ktoré nie. Avšak menej dostávajú rady o tom, čo robiť, ak by ich niečo

na internete obťažovalo, ako sa majú správať k iným užívateľom internetu a menej sa

im dostáva aj pomoci s niečím ťažkým na internete. Najmenej pôsobí škola

v komunikácii o tom, čo vôbec robia žiaci na internete, stanovení podmienok správania

na internete ako aj poskytnutí pomoci zo strany učiteľov, ak ich na internete niečo

obťažovalo alebo kvôli čomu mali nejaké starosti.

Kamaráti im najčastejšie pomohli v situácii, keď mali niečo ťažké urobiť na internete

alebo nemohli niečo nájsť a rozprávali sa medzi sebou o tom, čo robia na internete.

Okrem vplyvu rodičov, školy a kamarátov nás zaujímalo aj pôsobenie iných subjektov

na žiakov ako bezpečne používať internet. Najčastejšie dostali radu v tomto smere od

príbuzných, potom od odborníka v škole alebo mimo nej, z médií a internetových

stránok. Celkovo žiadnu radu o bezpečnom používaní internetu nedostalo až 6,8 %

opýtaných.

77

Rodičia kontrolujú online aktivity svojich detí v malej miere. Najčastejšie žiaci

vo svojich online aktivitách podliehajú kontrole zo strany rodičov v prípade žiakovho

profilu na sociálnej sieti, následne sú monitorované ich kontakty („priatelia“). Menej

sa rodičia zaujímajú o správy svojich detí v elektronickej pošte alebo aj v aplikáciách

a iba desatina žiakov potvrdila, že rodičia kontrolujú aj webové stránky, ktoré

navštevujú.

Uvedené výsledky naznačujú viaceré problémy vyplývajúce zo spôsobu trávenia

voľného času a používania internetu mladých ľudí vo veku 12 až 18 rokov. V tejto

súvislosti a v súlade so zisteniami odporúčame:

Venovať zvýšenú pozornosť vo výučbe informatiky, ale aj v iných vyučovacích

predmetoch problematike bezpečného používania internetu a sociálnych sietí.

Definovať riziká spojené so zverejňovaním osobných údajov, stretnutí s ľuďmi

známych iba z prostredia internetu, nebezpečenstva kyberšikanovania a aj

nadmerného trávenia času na internete (riziko vzniku závislosti).

Pri prevencii venovať v škole pozornosť nielen realizácii preventívnych aktivít, ale

zamerať pozornosť na propagovanie zdravého životného štýlu a zmysluplného

využívania voľného času mimo prostredia internetu.

Literatúra

BIELIKOVÁ, M. – PÉTIOVÁ, M. – JANKOVÁ, M.: Prežívanie voľného času v online

priestore a konzumácia legálnych a nelegálnych drog u žiakov základných a stredných škôl.

Záverečná správa z výskumu, CVTI SR, Bratislava 2019.

DUGOVIČOVÁ, M.: Voľný čas a neformálne vzdelávanie. Záverečná správa z výskumu,

ÚIPŠ, Bratislava 2004.

KRATOCHVÍLOVÁ, E.: Voľný čas a prevencia sociálno-patologických javov u detí a

mládeže, In: Socialia 2000 Mládež a volný čas : Gaudeamus, Hradec Králové 2001,

ISBN 80-7041-760-9

PÁCL, P.: Volný čas. In: Kolektív: Velký sociologický slovník. Praha : Karolinium, 1996, zv.

1, s. 156. ISBN 80-7184-310-5

PÁVKOVÁ, J. – HÁJEK, B. – HOFBAUER, B. – HRDLIČKOVÁ, V. – PAVLÍKOVÁ, A.:

Pedagogika volného času. Praha : Portál, 1999. ISBN 80-7178-295-5

78

Názov: Význam internetu a sociálnych sietí v živote žiakov

základných a stredných škôl Autor: Mgr. Mária Janková

Rok vydania: 2020

Vydavateľ a tlač: Centrum vedecko-technických informácií SR, Bratislava

ISBN 978-80-89965-35-9

Documents

Význam internetu a sociálnych sietí v živote žiakov