Vývoj emisií znečisťujúcich

látok v Bratislave

• Bratislava patrí k stredne znečisteným až silne znečisteným oblastiam Slovenska,• tento stav je spôsobený silnou industrializáciou a

vysokou koncentráciou zdrojov znečistenia,• znečisťujúci účinok čiastočne zmierňuje vhodná

poloha mesta vzhľadom na najväčšie zdroje znečistenia a prevládajúce severozápadné prúdenie ovzdušia,• na ventiláciu mesta priaznivo pôsobí tiež vysoká

rýchlosť vetra, ktorá na území mesta v celoročnom priemere dosahuje hodnotu viac ako 5 m/s.

Hlavné zdroje znečistenia:

• Slovnaft• Istrochem• Technické sklo • Volkswagen Slovakia• Matadorex• Matadorroll• Terming Bratislava• Automobilová doprava

• Súčasný stav Bratislavy nespĺňa požiadavky na zodpovedajúcu kvalitu,• najväčším problémom pre

mesto predstavuje smog a prašnosť ovzdušia,• koncentrácie kysličníka

uhličitého, kysličníkov síry a dusíka sú častejšie nad limitom ohrozovania zdravia človeka.

• I. Stupeň záťaže – najvyššia záťaž prostredia, patria sem najväčšie priemyselné prevádzky ( Slovnaft, Istrochem)

• II. Stupeň záťaže – ostatné priemyselné prevádzky, skladovacie a ťažobné areály, dopravné plochy, skládky priemyselného odpadu,

• III. Stupeň záťaže – živočíšne farmy, poľnohospodárske objekty ako biologické zdroje zaťaženia prostredia, zdroje pachu a prašnosti,

• IV. Stupeň znečistenia – obytné areály panelových sídlisk, ktoré pôsobia ako priestorové bariéry,

• V. stupeň znečistenia – obytné areály rodinných domov, areály občianskej vybavenosti. Najnižšia záťaž prostredia.

Imisne poškodená vegetácia:

• Stresový faktorom je znečistené ovzdušie z priemyslu, dopravy a z lokálnych vykurovacích objektov,

• dochádza k depigmentácii, nekrotizácii a defoliácii listovej zelene,

• najviac poškodené rastliny boli lokalizované pri podniku Slovnaft, Istrochem, Technického skla v Dúbravke

Kontaminovaná pôda:

• Oblasť mestskej spaľovne ( Slovnaft) – zvýšené koncentrácie Cd, As, Zn, Ni, Pb. Územie sa označuje ako „časovaná bomba“ z toho dôvodu, že pri všeobecnom okysľovaní môže nastať pokles hodnoty pH pôdneho prostredia, čo by následne spôsobilo výraznejšiu migráciu toxických prvkov a ich nežiaduci prechod do podzemných vôd,

• Oblasť Istrochemu

Znečistené ovzdušie:• Najvyššia produkcia znečisťujúcich látok zo zdrojov znečistenia v okrese

Bratislava II., najnižšia v okrese Bratislava V.,• úroveň znečistenia oxidmi dusíka je najvyššia v oblasti Trnavského mýta,• ročná produkcia exhalátov z dopravy 16 525 t oxidu uhoľnatého, 2 500 t

oxidu dusíka a 2 615 t uhľovodíkov,• dopravné koridory s maximálnym znečisteným ovzduším z dopravy patria

lokality – Prístavný most, Einsteinova, Mlynské Nivy, atď.

• V roku 2010 boli prekročené limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí pre oxidy dusíka a prachových častíc na dopravnej stanici Bratislava - Trnavské mýto. Priemerná ročná koncentrácia NO2 bola na tejto stanici 48,9 µg.m/3, čo predstavuje nárast o približne 20 % oproti roku 2009. Denná limitná hodnota pre PM10 bola prekročená aj na stanici Bratislava – Mamateyova.

• Výsledky meraní v roku 2010 poukazujú na zvýšenú úroveň znečistenia časticami PM10, ktoré prekročili 24-hodinovú limitnú hodnotu na ochranu zdravia ľudí 66 krát, čo je približne o 10 % viac, ako v roku 2009.

• Výbuch v Slovnafte - V noci 12. januára 2009 o 21.30 hodine v areáli Slovnaftu došlo na polyetylénovej jednotke č. 7 k vzdušnej dekompenzácii, ktorú sprevádzal silný zvukový efekt podobný výbuchu.

• Bratislavou v stredu 10. marca 2010 po 22.00 hodine otriasla silná detonácia - explózia otriasla Slovnaftom. Niektorí ľudia dokonca spozorovali obrovskú žiaru. Nešlo však o haváriu.

• V máji 2008 nastal požiar v Petržalke v priemyselnom komplexe – MATADOR, únik nebezpečných látok nepresiahol normy pre zdravotné riziká obyvateľov.

Opatrenia na znižovanie znečistenia emisiami :

Znižovanie znečistenia emisiami dopravných prostriedkov:

Starostlivosť o životné prostredie prostredníctvom legislatívnych krokov núti výrobcov dopravných prostriedkov znižovať hladinu plynných i hlukových emisií. K ich znižovaniu možno v podstate pristupovať dvoma spôsobmi, a to:1. aktívne – znižovanie a odstraňovanie emisií priamo

v zdroji,2. pasívne – dodatočne znižovanie a odstraňovanie.Aktívny spôsob znamená z hľadiska plynných emisií dosiahnuť taký spôsob prípravy zmesi a spaľovania, aby sa minimalizoval obsah škodlivín. (Kukuča,1992)

• Projekt „Udržateľná doprava v Bratislave“, je spolufinancovaný z Globálneho environmentálneho fondu (GEF) v rámci programu Zmeny klímy, ktorý zahŕňa 4. strategický podprogram: „Podpora udržateľných inovatívnych systémov pre mestskú dopravu“.

• Konkrétne emisie z motorových vozidiel v Bratislave rastú ročne o 5%. Je to spôsobené zvyšujúcim sa počtom motorových vozidiel denne prítomných v hlavnom meste, zvýšený počet prejazdených kilometrov a času stráveného vo vozidlách, neustále sa znižuje počet osôb prepravených verejnou hromadnou dopravou.

• Jazda autobusom. Každý autobus môže znížiť počet 35tich automobilov na cestách. Mestská hromadná doprava produkuje na každé dva kilometre o 95% menej oxidu uhličitého ako jazda automobilom.

• Spolujazda. Vyššia obsadenosť automobilov môže znížiť ich počet na cestách.

• Tankovanie vo večerných hodinách, môže zabrániť plynovým výparom zo zahrievania a odparovaniu do ovzdušia.

• Spoluúčasť mesta Bratislava na EÚ projekte z programu GUGLE- Smart Cities and Communities.

• Strategický plán pre energetické technológie na zvýšenie kvality zatepľovania a zníženie emisií z obytných budov.

„Smart District“

• Cieľom strategického plánu pre energetické technológie je zvýšiť kvalitu zatepľovania budov a na základe spolupráce s vedou a výskumom priniesť do Bratislavy nové udržateľné technológie, ktoré trvalo znížia emisie spôsobené tradičným súčasným vykurovaním obytných budov.

• EÚ sa zaviazala prijatím Kjótskeho protokolu znížiť emisie o 20 % do r. 2020 oproti r. 1990. Pre realizáciu emisných cieľov bola vydaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES.

• Spoločnosti, ktoré majú ťažkosti udržať svoje emisie na úrovni svojich kvót, môžu buď prijať opatrenia na zníženie svojich emisií – napr. pomocou investícií do účinnejších technológií a/alebo využívania zdrojov energie s nižšou uhlíkovou stopou (carbon Footprint) alebo kúpiť potrebné kvóty na trhu. Tieto možnosti možno aj kombinovať.

• mesto by následne malo iniciovať a podporovať ďalšie projekty, ktoré Bratislavu nasmerujú k trvalo udržateľnému mestu a priblížia ju k vytýčeným cieľom EÚ 2020 – zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % oproti roku 1990, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na 20 % a zvýšenie energetickej efektívnosti o 20 %.

• http://www.1sg.sk/www/data/01/projekty/2008_2009/ef/zivot_v_bratislave_odborny_clanok.html

• http://www.shmu.sk/File/oko/hodnotenie/2010_Hodnotenie_KO_v_SR.pdf

• HRNČIAROVÁ, T. et al. 2006. Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2006.

Zdroje:

• http://www.gometro.org/clean-air

• www.sizp.sk

• www.sazp.sk

za pozornosť

Martina StraniankováAlan Vašíček