RÓBERT GÁFRIK

�

HRA S CUDZOU KULTUROU

f' -�� SVETOVEJ ... ���� ÚSTAV ',." LITERATÚRY •-•� SAV

K RECEPCI! STAROINDICKÝCH LÁTOK

A MOTÍVOV V NEMECKEJ LITERATÚRE

-- VEDA

Róbert Gáfrik ( 1977) je literárny vedec a vysokoškolský pedagóg. Vyštudoval angličtinu a nemčinu na Fakulte humanit­ných vied Univerzity Mateja Bela v Ban­skej Bystrici. Absolvoval niekol'ko študij­ných pobytov v Nemecku a v Indii. Od roku 2003 posobí v Ústave svetovej lite­ratúry SAV, kde sa venuje literárnej kom­paratistike. Zaujíma sa o nemeckú, san­skrtskú a hindskú literatúru a kultúru. Na Pedagogickej fa kulte T rnavskej univerzity v Trnove prednáša dejiny nemeckej lite­ratúry. Príležitostne sa venuje prekladu (knižne napr. Indické bójky, 2005) .

W • �� SVETOVEJ r���� ÚSTAV

� J.f..j LITERATÚRY .411>�·..,.. SAV

Vedeckí recenzenti PhDr. MÁRIA BIELIKOVÁ, PhD. PhDr. ANNA RÁCOVÁ, CSc.

Vedecký redaktor Doc. Mgr. ADAM BŽOCH, CSc.

RÓBERT GÁFRIK

;

HRA S CUDZOU KULTUROU

K RECEPCI! STAROINDICKÝCH LÁTOK A MOT[VOV V NEMECKEJ LITERATÚRE

Bratislava 2009

© Mgr. Róbert Gáfrik, PhD.

ISBN 978-80-224-1069-4

Poďakovanie

Srdečne ďakujem priatel'om, učitel'om a kolegom, ktorí mi roznymi sposobmi pomohli pri písaní tejto knihy, vychádzajúcej z mojej dizertačnej práce: Nadežde Zemaníkovej, Indire V. Petersonovej, Ladislavovi Šimonovi, Michaelovi Kobsovi, Milanovi Žitnému, Gerhardovi Lauerovi, Satyanarayanovi Dasovi, Edwinovi Bryantovi, Thomasovi OberlieBovi, Jaroslavovi Ovčáčkovi, Patrikovi Orieškovi, Jánovi Koškovi, Adamovi Bžochovi, Márii Bielikovej, Anne Rácovej, Jayi a Thomasovi Schwarzovi.

Obsah

Poznámka k výslovnosti sanskrtských slov ............................ 8

Úvod .................. ..... . . . . . . ......................... . .......................... 9

Indická kultúra a nemecká literatúra. Krátky dejinný prehl'ad ..... .......................................................... . ........... 27

Bajadéra ako hriešnica a védska koncepcia dharmy ............. 37

Goethe ho pária a právo každého človeka uctievať Boha ...... 55

Virátova právna dilema v novele Die Augen des ewigen Bruders a konanie bez následkov ......... .... . . .................. . . . . . . 68

Duchovné hl'adanie Hesse ho Siddhárthu ............................ 88

Dóblinov zápas s predstavou Boha v epose Manas ............ 115

Problém tela a duše v "indickej" legende Thomasa Manna .. 130

Záver ............................................................................. 140

Príloha A K slovenskému prekladu Goetheho balady Boh a bajadéra .. 146

Príloha B Zdroje Goetheho balady Der Gott und die Bajadere ............ 154

Príloha C Zdroje Goethe ho trilógie Paria ......................................... 163

At Play with an Alien Culture. On the Reception of Ancient Indian Themes and Motives in German Literature ..... . . ...... 165

Zoznam bibliografických odkazov ..................................... 170

Menný register ............................................................... 180

Bibliografická poznámka .................................................. 183

Poznámka k výslovnosti sanskrtských slov

Prepis sanskrtských slov v knihe sa riadi medzinárodným systé­mem prepisu sanskrtu do európskych jazykov. Samohlásky a, � u

sa vyslovujú ako v slovenčine. Samohlásky � 1, iJ sa vyslovujú ako slovenské dlhé samohlásky á, í, ú; r, f, I sú slabičnými hláskami, po­dobné slovenským r, fa I v slovách krk, vrba, vlk, e a osa vyslovujú ako é a ó. Guturály k a g možno vyslovovať ako slovenské k a g, kh a gh sú aspirované hlásky, ri sa vyskytuje len v susedstve okluzív, vyslovuje sa ako slovenské velárne n. V slovenčine ho máme naprík­lad v slovách Anka, banka, c, ch, j, jh a fi sú palatály, vyslovujú sa ako slovenské č, čh, dž, džh, ň; t, (i, th, (Jh, 1J sú retroflexné hlásky, t, d, th, dh, n dentálne, y sa vyslovuje ako polosamohláska j, s je palatál na sykavka, ? cerebrálna (vyslovuje sa teda ako slovenské š), /J sa vyslovuje ako h, vyskytuje sa najma na konci slov, ri7 je nosový zvuk sprevádzajúci predchádzajúcu samohlásku.

Úvod

Roku 1882 vo svojich prednáškach uchádzačom o miesto v in­dickej štátnej službe označil významný oxfordský orientalista Max Muller za liberálne také vzdelanie, ktoré človeku umožní to, čo Francúzi nazývajú s'orienter čiže "nájsť svoj východ", "svoj pravý východ", a tak určiť svoje skutečné miesto vo svete. Ta­kýto liberálny výcvik, pokračoval Max Muller, pomaže človeku zorientovať sa tak, že pozná "prístav, z kterého vyplával, trasu, ktorou sa plavil, a prístav, do kterého sa má doplavit"'. Bez kul­túrneho kompasu smerujúceho na východ - lebo "všetko, čo si najviac ceníme, prišlo k nám z Východu" - by sme sa všetci len bezciel'ne plavili svetom.1 Hoci Max Muller svoju poznámku ďalej nerozvíja, musel si byť vedomý, že nie sú to len jed­notlivci, čo sa usilujú "zorientovat"', vystopovať svoje korene

1 MULLER, M.: India, What Can It Teach Us?, s. 31-32. - "AII I want to impress on you by way of introduction is that the results of the Science of Language, which without the aid of Sanskrit, would never have been obtained, form an essential element of what we call a liberal, that is a historical education, an education which will enable a man to do what the French call s'orienter, that is to 'find his Easť, 'his true Easť, and thus to determine his real place in the world; to know, in fact, the port whence man started, the course he has followed, and the port towards which he has to steer. We come from the East - All that we value most has come to us from the East [ . . . ]."

9

RÓBERT GÁFRIK

a naplánovat' si budúcnosť tým, že hl'adajú nejaký referenčný bod na Východe. Edward Said vo svojej kontroverznej knihe Orientalism ukázal, že rozdiel medzi Orientom a Okcidentom zohral doležitú úlohu pri utváraní európskej identity. Raymond Schwab zas tvrdí, že svet sa stal prvýkrát kompletným, až keď Európa obrátila svoju pozornost' na Orient, a dodáva:

"Štúdiom Orientu získalo slovo ,l'udstvo' úplne nový zmysel. Len ťažko si dokážeme predstaviť, že jeho význam, ktorý berieme ako samozrejmosť, nebol v l'udskom vedomí stále prítomný. Je však mladou predstavou. Anquetilov príchod do Indie roku 1724

a Jonesov roku 1783 sa zdajú nepodstatnými udalosťami. Avšak len vďaka týmto udalostiam sa základy mnohých úsudkov stali tým, čim predtým neboli. Parciálny humanizmus klasikov sa stal integrálnym humanizmem, ktorý sa nám dnes zdá prirodzený."2

Postoj Západu k Východu sa však stále vyznačoval hl bokou ambivalenciou. Mnoho Európanov vykresl'ovalo Východ ako tajomný či nepriatel'ský svet, v ktorom číha nebezpečenstvo, či ako krajinu povier, dusiacu sa pod ťarchou tradície. V ob­lastiach, v ktorých sa Západ poklada! za heroický, milujúci slobodu a dynamický, predstavoval sa Východ ako despotický, stagnujúci a pasívny. Hádam nikto dokonalejšie nevyjadril ten­to sposob videnia ako G. W. F. Hegel vo svojich prednáškach o filozofii dejín, v ktorých Orient označil ako zaostalý, dávno opustený duchom (Geist), ktorý smeruje od Východu na Zá­pad.3 Vzostup Západu je následkom chodu dejín. Západ je do-

2 SCHWAB, R.: The Oriental Renaissance, s. 4. - "With the establishment of oriental studies an entirely new meaning was introduced for the word ,mankinď. We can hardly imagine that the acquired meaning, which we take for granted, has not always been present in humanity's conscious­ness. Nevertheless, it is a young idea. Anquetil's arrival in India in 1754 and that of William Jones in 1783 seem unimportant events; yet because of these events the bases for many judgements became something they had never been before. Suddenly the partial humanism of the classics became the integral humanism that today seems natural to us."

3 HEGEL, G. W. F.: Vorlesungen Uber die Philosophie der Geschichte. In: Werke, zv. XII, s. 142-147.

10

ÚVOD

spelosťou l'udstva, orientálne civilizácie sú len jeho detským vekom. No napriek tomu, že bol Východ označený za krajinu temného obskurantizmu, rovnako často sa ospevovala jeho staroveká múdrosť a duchovná vznešenost'. Jeho bohatá kul­túra sa dokonca niekedy považovala za nadradenú európskej. Niektorí nemeckí romantici videli predovšetkým v indickej filo­zofii a náboženstve prostriedok, ktorý by mohol pomocť pre­konať materializmus a mechanickosť okcidentálnej civilizácie.

"Objavenie" Indie nezastalo nepovšimnuté ani v nemeckej literatúre. Spisovatel'ov a čitatel'ov opakovane prit'ahovali exo­tické látky. Ako píše Walter Leifer: "My Nemci sme mali k Indii vždy zvláštny vzťah. Jazyk a štýl našich kníh sa časom menil, ale náš záujem o všetko, čo sa deje na indickom subkontinente, neochabol."4 O recepcii indickej kultúry v nemeckej literatúre je dostupných niekol'ko prác. V časti Indická ku/túra a nemecká literatúra tejto monografie podávam jej krátky historický pre­hl'ad. Neexistuje však žiadna komparatívna analýza diel, ktoré využívajú staroindické látky a motívy, so staroindickými myš­lienkovými a hodnotovými systémami.5 V predloženej práci by som preto chce! podrobit' takejto analýze niekol'ko vybraných diel, konkrétne Goetheho baladu Der Gott und die Bajadere (Boh a bajadéra, 1792) a báseň Pana (1823), "indickú báseň" Siddhartha (1922) Hermanna Hesseho, poviedku Stefana Zwei­ga Die Augen des ewigen Bruders (Oči večného brata, 1922), epos Alfreda Ddblina Manas (1927) a novelu Thomasa Manna Die vertauschten Kdpfe (Vymenené hlavy, 1940). Spoločným menovatel'om všetkých týchto diel je, že ich základ tvoria in-

4 LEIFER, W.: Indien und die Deutschen, s. 9. - "Wir Deutschen haben im­mer zu Indien ein besonderes Verhaltnis gehabt. Sprache und Stil unserer Bucher haben sich im Laufe der Zeit gewandelt. Aber unsere Anteilnahme an allem, was auf dem indischen Subkontinent geschieht, ist ungemin­dert."

5 Čiastočne sa tejto otázke venuje Vridhagiri Ganeshan v dizertácii Das In­

dienbild deutscher Dichter um 1900. Jeho porovnácie poznámky sú, žial', nesystematické, často len intuitívne a málokedy podložené.

11

RÓBERT GÁFRIK

dické látky alebo motívy a ich dej je situovaný v indickom, presnejšie staroindickom prostredí.

T éma predloženej práce vychádza z mojej vlastnej herme­neutickej skúsenosti s týmito textami. Pri čítaní som sa musel konfrontovať s niekol'kými otázkami: Predovšetkým s faktom, že umelecké diela vykazujú zvláštny druh existencie; stretáva­me sa s nimi ako s vecami, ktoré vďaka našej recepčnej akti­vite "ožívajú", t. j. otvárajú nám svoj zvláštny svet, zoznamujú nás so svojím posolstvom, ktoré určitým sposobom orientuje náš pohl'ad na skutečný svet.6 Čo teda tieto diela vlastne vy­povedajú o staroindickej kultúre? Ako ju prezentujú? Často sa hovorí o tom, že vzťah Nemecka k Indii nenadobudol podobu vzťahu koloniálnych štátov k svojim kolóniám, čo viedlo k to­mu, že sa v Nemecku vytvoril špecifický, pozitívny obraz Indie, zatial' čo v Anglicku sa vyvinul kritický obraz, ktorý predsta­vuje Indiu ako civilizačne zaostalú krajinu.? Nemeckí básnici a spisovatelia zohrali v tomto strete Východu a Západu dole­žitú úlohu. Aký obraz vytvárajú o staroindickej kultúre svojimi dielami? Je naozaj pozitívny? Dá sa vobec vystačiť s dvojicou pojmov pozitívny - negatívny, ako to bolo v tomto diskurze donedávna zvykom? Vedy o kultúre nás učia, že každá kultúra vyvíja vlastné teórie, ktoré vyjadrujú jej vnímanie reality. Rea­lita jednej kultúry pritom, samozrejme, nemusí byť vyjadrená v inej kultúre. Život l'udí v indickom kultúrnom priestore sa

6 CHVATÍK, K.: Strukturální estetika, s. 100.

7 Kamakshi P. Murti sa v nedávno publikovanej knihe India- The Seductive

and Seduced 'Other/ of German Orientalism ostro stavia proti téze, že

záujem Nemecka o Indiu v 19. storočí bol podnietený čisto duchovnými záujmami, a argumentuje, že nemeckí vzdelanci nielenže podporovali, ale

sa aj aktívne podiel'ali na britskom úsilí Indiu ovládat' a vykorisťovať. Star­

šie práce- čo sú, pravda, vačšinou práce západných autorov- sa venujú takmer výlučne otázke vplyvu indickej kultúry a jej i na kosti na nemeckých vzdelancov a neberú do úvahy politické a ideologické súvislosti skúmania

indickej kultúry (poznanie indickej kultúry ako pomocka pri administratív­nom riadení Indie, pri misijnej činnosti a pod.).

12

ÚVOD

riadi podl'a iných koncepcií ako život l'udí v Európe.8 Nakol'ko je potom to, čo tieto diela o staroindickej kultúre vypoveda­jú, autentické? Nakol'ko je obraz o staroindickej kultúre, ktorý ponúkajú, pravdivý? Ako a do akej miery prispievajú k me­dzikultúrnemu dialógu? Čo a ako v nich bráni porozumeniu staroindickej kultúry? Prečo vobec autor použil staroindické prostredie, a nie domáce?

Ten, kto nepozná zvláštnosti staroindického myslenia, maže síce tieto literárne diela úspešne interpretovať v kontexte die­la autora, epochy atd'., nevníma ich však komplexne, lebo ich nechápe vo vzťahu ku kultúrnemu okruhu, do kterého je situ­ovaný ich dej. V hermeneutike platí, že tak, ako sa každá veta textu musí chápať vo vzťahu k celému textu, musí sa obsah samotného textu chápať v súvislosti so svetom ako celkom. Preto som sa rozhodci, že sa pokúsim na tieto literárne diela pozrieť z nového uhla pohl' ad u a začleniť ich do totality sveta, do kterého svojím prostredím patria.

Hans-Georg Gadamer pri opise hermeneutického kruhu zavádza pojem predpoklad dokonalosti ( Vorgriff der Vo/lkom­menheit), ktorý je v tejto súvislosti význačný. Keď pristupuje­me k textu, predpokladáme, že je dokonalý, že to, čo hovorí, je úplná pravda. Postupne, keď konfrontujeme text s pozna­ním, ktoré sme mali ešte pred čítaním, zaraďujeme text do vyššieho celku súvislostí, a tak dokážeme k nemu zaujať vlast­né stanovisko:

"Čitatel' nepredpokladá len imanentnú jednotu zmyslu, ale jeho porozumenie je stále vedené transcendentnými očakávaniami

8 V tejto súvislosti treba spomenúť knihu Stefana Strohschneidera Kultur

-Strategie-Denken. Eine indische Suite, ktorá je empiricko-teoretickou štúdiou kultúrnych rozdielov medzi Nemcami a Indmi. Hoci nemá priamy

súvis s mojou prácou a jej empirická časť sa opiera len o malú skupinu zvačša univerzitných študentov v Nemecku a v Indii, čo silno, ako sám autor priznáva, spochybňuje všetky pokusy o privel'ké zovšeobecnenia, je

jedinečným počinem, ktorý z hl'adiska porovnávacej psychológie prináša

zaujímavé teoretické závery.

13

RÓBERT GÁFRIK

zaostala v univerzálnosti, ktorú sama zaviedla?"23

V tejto práci nechávam védsku kultúru uplatniť si právo vlastného pohl'adu na svet. Ta kýto prístup sa mi tiež javí logic­kým vyústením antropologického myslenia, ktoré sa vyvíjalo od osemdesiatych rokov 20. storočia (napríklad James Clif­ford, George Marcus, Clifford Geertz).

23 HALBFASS, W.: India and Europe, s. 440. -"In the modern planetary

situation, Eastern and 'Western' cultures can no Ianger meet one another

as equal partners. They meet in a Westernized world, under conditions

shaped by Western ways of thinking. The medium, the framework of any

'dialogue' seems to be an irreducibly Western one. But is this factually

inescapable 'universality' the true telos of mankind? Could it be that the

global opnennes of modernity is stili parochially Western, European hori­

zon? Or was Europe itself somehow left behind by the universality which

it had inaugurated?"

26

Indická kultúra a nemecká literatúra

Krátky dejinný prehl'ad

Moderný západný indologický výskum a systematické spoz­návanie indickej náboženskej a filozofickej tradície sa začalo založením Asiatic Society of Bengalv roku 1784. Medzi najvýz­namnejších priekopníkov tohto odboru patrili anglickí učenci Sir William Jones, Charles Wilkins a H. Th. Colebrooke.1 Po nemecky píšuci spisovatelia a filozofi boli od začiatku otvorení podnetom, ktoré prichádzali z Indie, a intenzívne sa zapojili do medzikultúrneho dialógu. Na nasledujúcich stránkach sa pokúsim v krátkosti poukázať na najpodstatnejšie momenty kontaktu indickej a západnej kultúry v súvislosti s recepciou indickej kultúry v nemeckej literatúre.

Stretnutie Európy a Indie, európsky záujem o Indiu, po­stoj k nej či predstavy o indickom sp6sobe života a o indickej múdrosti majú svoje korene až v antike. Antickí Gréci sa oproti ostatným starovekým národom vyznačovali otvorenosťou voči

1 Bližšie k dejinám západného záujmu o Indiu pozri knihu Iva Budila Od prvotního jazyka k rase, ktorá je ojedinelou prácou tohto druhu v českej odbornej literatúre. Z kníh vo svetových jazykoch vynikajú najma The Oriental Renaissance od Raymoda Schwaba (povodne vyšla vo francúz­štine) či India and Europe od Wilhelma Halbfassa (anglické vydanie je prepracovaním nemeckej verzie). Vzťahom Indie a Nemecka sa zaoberal Walter Leifer v knihe Indien und die Deutschen a obrazom Indie v nemec­kej romantike A. Leslie Willson v práci A Mythica/ Image.

27

RÓBERT GÁFRIK

z ciest literárne spracovali Ingeborg Drewitzová (1923-1986) a Gunter Grass (1925). Mein indisches Tágebuch (Moj indický denník, 1982) Ingeborg Drewitzovej a Grassov román Zun­ge zeigen (1988) - obe napísané z eurocentrického hl'adiska a vytvárajúce negatívny obraz Indie - však neboli literárnou kritikou prijaté kladne.6 Zbierka rozhovorov Huberta Fichteho (1935-1986) s pasákom Wolfgangom Kohlerom Wolli Indien­fahrer (1978) sa, naopak, kriticky stavia k obrazu Indie vytvo­renému v médiách.

O tom, že indické témy ešte aj na začiatku 21. storočia predstavujú pre nemeckú literatúru inšpiráciu, svedčí román Wolfganga Wengera Shivas Kopf (Šivova hlava, 2004), ktorý rozpráva príbeh zasadený do súčasnej Indie a opisujúci cestu brahmana Nikhilu k svojmu ja.

6 SHAFI, M.: Gazing at India: Representations of Alterity in Trave/ogues by Ingeborg Drewitz, Gunter Grass, and Hubert Fichte.

36

Bajadéra ako hriešnica

a védska koncepcia dharmy

Goethe získaval poznatky o Indii predovšetkým z roznych cestopisov a prekladov staroindickej literatúry. Hoci sa uňho nedá hovoriť o systematickom štúdiu Indie, živo sa zaujímal o rozkvitajúcu indológiu a poznal všetky vtedajšie doležité publikácie v tomto odbore. Jeho záujem o indickú kultúru sa však dá pripísať skor cel kovej rozmanitosti jeho záujmov než vedomému skúmaniu. Goethe na rozdiel od Herdera a jeho romantických nasledovníkov nepodl'ahol rojčivej túžbe po In­dii.

Ako som spomínal, za staroindickej literatúry získala v Ne­mecku nadšenú odozvu najma Kálidásova Šakuntala. Tento pútavý l'úbostný príbeh o odlúčení a opatovnom stretnutí mi­lencov odohrávajúci sa na král'ovskom dvore nadchol svojou nežnosťou, bohatosťou nálad a zdanlivo naivnou prirodzenos­ťou nielen Goetheho, ale celý rad jeho súčasníkov ako J. G. Herdera, Friedricha Schillera či bratov Schlegelovcov. Vo svo­jom životopisnom diele Dichtung und Wahrheit (Báseň a prav­da) sa Goethe vyznáva, že čítanie Šakuntaly "mala na celý jeho život ten najvačší vplyv".1 Podobne o ďalšom Kálidáso­vom diele Meghadúta (Oblak poslom), povedal: " ... prvé oba-

1 GOETHE, J. W.: Werke, zv. ll, s. 187.- 11[ ... ] auf sein ganzes Leben den groBten Einfluss hatte."

37

RÓBERT GÁFRIK

na sildro patakam kimcid na ca samskaram arhati nasyadhikaro dharme na dharmat prati?edhanam

dharmepsavas tu dharma-jfíat; satam v(ttam anu?thitat; mantra-varjyam na du?yanti prasamsam prapnuvanti ca

yatha yatha hi sad-v(ttam ati?thaty anusilyakaf; tatha tathemam camum ca lokam prapnoty aninditat;

(Šúdra nem6že vykonať hriech, ktorý by ho stál stratu kasty. Nie je sp6sobilý vykonávať nijaké védske rituály. Určité rituály mu však nie sú zakázané. Šúdrovia, ktorí túžia vykonávať ritu­ály, poznajúc svoje povinnosti (dharmu) a nasledujúc správanie zbožných l'udí, mažu vykonávať rituály, pri ktorých sa nerecitujú védske mantry. Keď tak činia, nekonajú zle, ale chvályhodne. Keď šúdra bez kritizovania ostatných nasleduje správanie zbož­ných l'udí, dosiahne úspech v tomto svete a po smrti svargu (ne­beské planéty).)

Hoci šúdra ne maže študovať védy, nie je mu zakázané štu­dovať a nasledovať itihásy a purány. Bhágavatapurána 1.4.25 hovorí:

stri-sildra-dvijabandhilnariJ trayi na sruti-gocara karma-sreyasi mil9hanari1 sreya eva bhaved iha iti bharatam akhyanam krpaya munina krtam

(Ženy, šúdrovia a dvojzrodenci, ktorí sú dvojzrodencami len svo­jím p6vodom, ale nie svojím správaním, nie sú sp6sobilí študovať védy. Milostivý Vjása preto spísal Mahábháratu, aby mohli všetci dosiahnuť zmysel života.)

Uctievať Boha mažu tí, ktorí sa narodili rodičom z odlišných kást (antevasayt), ako aj príslušníci iných národov. Keď sa odo­vzdajú Bohu a nasledujú védske pokyny, zbavia sa nečistých návykov a očistia sa (Bhágavatapurána 10.70.43, 2.4.18):

srava(lat kirtanad dhyanat pilyante 'ntevasayinat;

(Počúvaním, velebením a meditovaním o Bohu sa očistia aj tí, ktorí sa narodili rodičom zo zmiešaných kást.)

66

GOETHEHO PÁRIA A PRÁVO KAžDÉHO ČLOVEKA UCTIEVAŤ BOHA

kirata-hil(landhra-pulinda-pulkasa abhira-sumbha yavanat; khasadayaf; ye 'nye ca papa yad-apasrayasrayat; SUdhyanti tasmai prabhaVÍ?(Iave namaf}

(Kirátovia, Huni, Andhrovia, Pulindovia, Pulkašovia, Ábhírovia, Sumbhovia, Javanovia, Khasovia atd'., ako aj iní hriešnici sa očis­tia, keď sa odovzdajú Višnuovi.)

Podl'a védskych textov teda nie je nikto vylúčený z uctieva­nia Boha, nikomu sa neupierajú posvatné veci, ani nezakazuje vstúpiť do chrámu, ako si to myslel Goethe. To bol davod, prečo Goethe vytvoril pre páriov božstvo, ktoré by bolo spro­stredkovatel'om medzi nimi a Bohom. Boha však maže uctie­vať každý, kto sa podriadi dodržiavaniu védskych príkazov. Modlitba páriu je preto z hl'adiska védskej kultúry zbytočná.

67

Duchovné hl'adanie Hesseho Siddhárthu

Roku 1955 Hermann Hesse sebavedomo vyhlásil: "Aj Indovia si časom všimli, že som ich bratom."1 Romain Rolland o Hes­sem poznamenal, že "východ ho stále priťahoval. Teraz tvrdí, že si vytvoril mentalitu a život zodpovedajúci svojim ázijským ideálom ... Žije ako mudrc z Indie."2 Hesse bol svojho času, a nielen podl'a svojho vlastného názoru, dobrým znalcom indickej kultúry a filozofie. Jeho dielo je hlboko poznačené impulzmi z Indie a rozporem medzi kresťanskými a ázijskými filozoficko-náboženskými koncepciami.

K informáciam o Indii mal Hesse prístup už od detstva. Živým zdrojom bolo rozprávanie rodičov, starých rodičov, cestujúcich misionárov, a rozne exotické predmety, ktoré priniesli so sebou z Indie. Hesseho rodičia a starí rodičia žili a posobili v misii v Indii. Hesseho starý otec Gundert vel'a cestoval po Indii, učil sa indické jazyky, zastavoval slovníky

1 List z augusta 1955 Wolfovi Mohrovi. In: Materialien zu H. Hesses Sidd­

hartha, zv. 1, s. 259. -"Die Inder haben mit der Zeit auch gemerkt, dass ich ihr Bruder bin [ ... ]"

2 Z denníka Romaina Rollanda. Tamže, s. 115. -"Osten zog ihn schon im­mer an. Jetzt versichert er, er habe sich eine mit seinen asiatischen Ide­alen Obereinstimmende Mentalitat und ein damit in Beziehung stehendes Leben geschaffen [ ... ] Er lebt wie ein Weiser aus Indien."

88

DUCHOVNÉ Ht.:ADANIE HESSEHO SIDDHÁRTHU

a gramatiky a preložil Novú zmluvu do jazyka malajálam. Hesseho matka sa v Indii narodila. O svojom záujme o Indiu Hesse napísal: "Už vel'mi skoro som sa začal venovať štúdiu Indie a indickému sposobu života a v indickej a čínskej sym­bolike som našiel svoje náboženstvo, t. j. to, čo mi zdanlivo chýbalo v Európe."3 Duchovný svet Indie našiel Hesse ako čitatel' v rokoch dospievania. Bohatá knižnica starého otca mu umožnila zoznámiť sa s indickými literárnymi a nábo­ženskými dielami. Po celý svoj život s vel'kou pozornosťou sledoval všetku primárnu a sekundárnu literatúru o Indii. Hesse sa v novinách a časopisech zasadzoval o jej šírenie, len čo sa dostala na trh. Medzi knihy, ktoré naňho urobi­li najvačší dojem, patrila Bhagavadgíta, Buddhove rozpra­vy a Vedántasútra so Šankarovým komentárom v preklade Paula Deussena.

Hesse sa o indické myslenie zaujímal po celý život, najin­tenzívnejšie však v období rokov 1919-1922, keď písal Sidd­harthu. Nesk6r sa začal zaujímať o čínskych klasikov a nano­vo sa zoznámil s kresťanskou vierou. Jeho záujem o Indiu je však možné sledovať aspoň až po Indický životopis, posledný z troch životopisov z pozostalosti Jozefa Knechta, ktorým sa končí Hesseho vrcholné dielo Glasperlenspiel (Hra so sklený­mi perlami, 1943).

Roku 1911 podnikal Hesse spolu s priatel'om maliarom Hansom Sturzeneggerom cestu do Indonézie. Cestou tam a spať sa zastavili na Srí Lanke. Hesse mal zdravotné ťažkosti. Neznášal dobre miestnu stravu a klímu. Aj náklady boli vyššie, než predpokladal. Cestu musel preto predčasne ukončiť. Ne­splnilo sa mu ani to, čo si od nej sl'uboval:

" ... samotná cesta bola vlastne sklamaním - t. j. vtedy, v tej chvíli, keď som unavený Európou utiekol do Indie. Nenašiel som

3 List z 10. 2. 1923 Stefanovi Zweigovi, s. 190. - "Schon sehr frOh wandte ich mich indischen Studien zu, auch indischen Lebensmethoden, und fand innerhalb indischer und chinesischer Bildersprache meine Religion, d. h. die, die mir in Europa zu fehlen schien."

89

Róbert Gáfrik

HRA S CUDZOU KUL TÚROU K recepcii staroindických látok a motívov v nemeckej literatúre

Návrh obálky

Eva Kovačevičová-Fudala

Zodpovedná redaktorka

Margareta Kontrišová

Vydanie prvé Pre ústav svetovej literatúry SAV vydala VEDA, vydavatel'stvo SAV v Bratislave roku 2009

ako svoju 3754. publikáciu Strán 184

Tlač z čistopisov dodaných ÚSvL SAV

ISBN 978-80-224-1069-4