Slovci s vo svete typick najm svojou pohostinnosou, dobrosrdenosou a nepochybne v ase Vianoc aj svojou tedrosou a spolupatrinosou. V minulosti ale aj dnes ete mnoho ud kladie draz na Bibliu a dodriavanie tradinch zvykov a tradci v tomto krsnom obdob, akm Vianoce nepochybne s.Ale treba podotkn, e vianon aro nepatr len jednmu - tedrmu du. Sprevdza aj cel obdobie pred nm. Je to sce uponhan obdobie nkupov, peenia a upratovania, ale oakvanie tedrho da a vianon atmosfra, ktor vis stle vo vzduchu, napokon vdy zvazia. Vetky povinnosti, ktor s predsa len sasou Vianoc, sa nm u potom nezdaj by a tak stran.V minulosti sa vak k tomuto obdobiu viazali rzne ary a magick kony, prostrednctvom ktorch si udia chceli zabezpei lsku, zdravie, ale aj bohatstvo. Verili, e prve toto obdobie je vhodnm asom, kedy mu urobi nieo pre to, aby si svoj ak ivot aspo trochu uahili. A preto vykonvali mnoho obradov a dodriavali zvyky a tradcie, aby si to zabezpeili.

Postupn prchod Vianoc nepochybne symbolizuje adventn obdobie. tyri nedele pred tedrm veerom sa v rodinch zana objavova v domcnostiach adventn veniec, na ktorom kad nedelu zaplia jednu svieku. Pri tedroveernej veeri tak na om vdy horia dokopy 4 svieky.

Katarna 25. november

Mldenci sa v katarnsku noc zabvali tak, e v domoch, v ktorch boli dievat, poprenali a poschovvali rzne nstroje a nradie. Dievat vedeli o tomto hunctstve, a preto sa snaili rde poschovva. Ale mldenci si vdy nejak nali. Tie potom vinou poukrvali v korunch stromov . Z niektorch zasa postavili v rieke labiln pyramdu, ktor sa rchlo rozpadla. Dievat, ktor sa rno snaili njs rde vinou hadali bez spechu. A udia, o ich videli sa im vysmievali, e behaj po dedine ako strigy.

Aj poasie sa sledovalo - Katarna na ade, Vianoce na blate.

Ale hlavnou udalosou tohoto da bola "katrensk zbava". Bola to posledn zbava pred adventom ( Katrena hudbu zaviera ). Mldenci u od rna chodili po dedine v rznom prestrojen a snaili sa zska nieo na spolon hostinu poas veernej zbavy. K najastejm maskm patrili mldenci obleen v enskch atch, medve s medvediarom a tie cignky. Prve cignka ptala od dedinanov, ktorch tto vesel druina navtvila, vajka, slaninku, zemiaky a in dobroty. Ke im nechceli da, sami si zobrali. Z peaz vyplatili muzikantov a nakpili plenku. A potom sa do polnoci spolone zabvali.

Ak poasie bolo na Ondreja, tak malo by cel zimu. Ak na Ondreja hrm, bude mlo orechov.Ke s na Ondreja kvapky na stromoch, bude vea ovocia. Hovorilo sa, e vinovncichodia po pkoch - chodili po domoch, v kadom sa pomodlili a za to dostali mal okrhle kole, Pki. Cez de chodili zasa mldenci prezleen za obrkov po domoch a snaili sa dievat zapini sadzami a popicha koou z jea, ktor nosili so sebou. Alebo chodili prezleen za vlka a medvea a zabvali obyvateov dediny. Dievat zas chceli mldencom odplati na Ondreja katarnske arty. Veer chodili po dedine a vali ploty, laviky, drevo naukladan na podsten, vpnom zabielili okn a brali chlapcom nielen rzne nradie, ale aj osobn veci, napr. klobky, opasky.

De Ondreja bol dom bostnej mgie. Dievat sa prostrednctvom rznych arov snaili odhali, alebo ovplyvni ich budcnos v lske. Znme je ondrejsk varenie haluiek. Do pripravench haluiek zabalili lstoky s menami chlapcov a varili ich. Uvaren haluky povyahovali z vriacej vody a kad z dievat si vzala jednu, aby sa dozvedela, kto mal by jej nastvajcim.

Inm spsobom zasa zisovali povolanie svojho budceho partnera. Cez k liali do studenej vody olovo a zo vzniknutch tvarov sa snaili vyta, m bude ich nastvajci. Dievat ( ale niekedy aj mldenci ) chodili trias ploty. A akali, z ktorej strany zabree pes. Z tej strany dediny mali ma potom mua. alm zvykom bolo, e dievat chodili klopka na chlievy a ptali sa : ,,Za koko rokov sa vydm?" Po kokom klopnut sa opan ozvala, za toko rokov mala by svatba.

Veer po domoch chodili "Barborky". Boli to dievat alebo eny, neskr i mui, obleen do bielych iat so atkou cez tvr, aby ich nebolo pozna. Metlou alebo husacm krdlom symbolicky zamietli izbu a odili do alieho domu. Dievky odlomili konrik erene, poloili do vzy a kad de ho polievali vodou, ktor priniesli vo vlastnch stach z potoka. Ak do Vianoc konr vykvitol, dieva malo by do roka nevestou. Tento de je spojen aj s mnohmi pranostikami. Najznmejou z nich je nepochybne: Barbora, ah sane do dvora.

Prvm zimnm sviatkom bol Mikul. udov riekanka vrav : a na toho Mikula, cel zima naa... Po dedine chodil Mikul. Bol obleen ako biskup, v ruke mal zvonec a tm oznamoval svoj prchod. Deom rozdval orechy, jablk a tm zlm, ktor nechceli poslcha a nepomodlili sa, dal cesnak, ierne uhlie alebo zemiak. Predveer sv. Mikula sa nim nelil od dnenho. Mono iba dary boli skromnejie. Namiesto okoldy si deti nali jabko, hruku, i suen slivky.

Trinsteho decembra sa po domoch rozbehli dievat odet v bielom ako Lucie. V kadom dome husm pierkom vymietli kty, aby z domu vyhnali vetky zl sily.Kam voli, tam si pozreli, i je kr na stene a vo svtenike svten voda. Vetci domci sa museli pomodli Oten. Lucie dostvali mku, vajcia, mak, orechy a lekvr. A z pozbieranch surovn potom upiekli kole, ktor dievky zjedli spolu s mldencami. T sa mohli presvedi, i s sce na vydaj! V de Lucie eny odrezali vetviky z broskyne a mandle a postavili ich do vody. Do tedrho da museli rozkvitn, lebo s nimi sa chodilo vinova. Tie zasiali do pohra ito a jame, ktor do Vianoc vyklili a narstli. Vtedy ich poloili na sviaton stl alebo zobrali do kostola k betlehemu. V de Lucie sa cel noc nespalo. Dedina bola na nohch. Mldenci vystrjali v ten veer ksky, najm bohatm s skpym uom. Naprklad zobrali voz a zloili ho pod strechou na povale.

Najv zvedavci, ktor chceli vidie skuton strigu si vyrobili dreven stolek bez pouitia jedinho klinca. O polnoci sa s nm vydali na krne cesty. Sadli si na prostred cesty a akali o sa bude dia. Obas sa stalo, e strigu naozaj videli v podobe prezleench mldencov, ktor ich sem prili vystrai. Km chlapci straili na krnych cestch dievat nezahali. Veer sa tajne zili a varili haluky na nakradnutom dreve. Neboli to vak obyajn haluky. Kad haluka uprostred ukrvala na ksku papiera meno chlapca. Prv haluka, ktor vyplvala na povrch skrvala meno budceho manela. Po pretan sa miestnosou ozval radostn vskot, ale i tich nrek.

V mench i vch mestch alebo aj na dedinch sa u tradine konaj kadorone Vianon trhy. Predvajci ponkaj kupujcim rzne vianon dobroty na jedenie v podobe medovnkov, lok, kolov i inch pochok a takisto aj nieo typicky vianon na pitie, naprklad medovinu alebo pun. udia tu mu njs aj rzne rune vyrban ozdbky na stromek, i in predmety, ktor symbolizuj Vianoce. Takisto s aj vyhadvanm miestom stretnutia pre priateov a blzkych, ktor spolu v predvianonom obdob mu spolu trvi viacej asu.

Len o zaalo svita vstal gazda aj gazdin, lebo roboty a povinnost bolo a-a. Verilo sa, e ak cez Vianoce visel v dome kouch, bude hyn dobytok, ak aty, do roka zomrie ten, komu patria.

Vianon peivo sa pieklo na tedr de, muselo by hotov do vchodu Slnka. V priebehu peenia si gazdin oistila ruky od cesta na dvore, aby sliepky dobre znali. Ak rukou od cesta potrela tvr dospievajcemu chlapcovi, uetrila ho ete na dlh as od holenia. Ke u boli chleby v peci, podskoila, aby boli pekne vysok.

Gazdin nesmela z domu ods. Musela napiec erstvho chleba, kolov a pripravi veeru. Na tedr de rno, sotva minula polnoc, eny miesili cesto na vianon peivo. Usilovali sa, aby boli s peenm na svite hotov, a to jednak preto, e poda tradcie malo by obradn peivo do vchodu slnka z pece vonku, a jednak preto , aby mali m obdarova kolednkov a vinovnkov. Piec sa vak nemalo unhlene. Cesto muselo by dobre vykysnut, peivo vydaren. Nzke, nevykysnut chleby a kole boli toti predzvesou padku celho hospodrstva, puknut kra symbolizovala bytok.Pri prci gazdin pouvala nov nstroje: pekrsku lopatu, ohreblo i ometlo, ktor gazda urobil v ase, ke kyslo cesto, teda do vchodu slnka. Nov nstroje mali obnovi zdravie lenov rodiny. Gazdin mala zasa poas peenia uprias nru, ktor chlapi hne zapravili do biov, aby sa darilo ich statku. Peivo malo vo vianonch obradoch teda mimoriadny vznam. Jeho hojnos mala podpori dobr rodu v nastvajcom roku. Kad sa musel najes dosta a z pohostenia muselo vystai aj na obdarovanie vinovnkov.

Cez de sa dral pst. Malm deom subovali, e ak vydria do veera o hlade, uvidia na stene zlat krovku i konka alebo ko. Pravda, miesto zlata uvideli deti na stene iba ak odraz zrkadla, ktorm niekto z dospelch ikovne manvroval proti svetlu. Ke sa gazda vrtil domov, ozdobil stromek. Ozdoby boli skromn: svieky, slamen hviezdiky, pozlten orechy, klsky z jamea, opltky a jabka. Potom stromek zavesil na hradu do rohu izby. Poda poasia na tedr de udia hdali, ak hospodrenie ich ak na budci rok. Tmav nebo vetilo tmav teda pln stodoly a vea ovocia. Vek, svetl mesiac bol predzvesou nerody, vea hviezd znamenalo vea kureniec a hrozna, zatiahnut obloha dobr dojivos krv. Zlou predzvesou bola hmla ak bola na horch, malo zomrie vea starch ud, ak v dolinch, mali zomiera mlad.

V dome sa nesmelo svieti, km nevyla prv hviezda. A ke sa tak stalo, tak gazda vonku zaplil svieku a driac ju v pravej ruke, voiel dnu. aro tedrho veera zdraznilo aj to, e sa zila cel rodina, na ele so starmi rodimi. Po obradoch vetci zasadli k slvnostne prestretmu stolu a spolone sa pomodlili za ivch a mtvych. Po modlitbe otec rozkrojil jablko na toko ast, koko ud bolo okolo stola. Kad musel zjes svoj diel, aby bol zdrav. Ochutnali sa aj orechy a opltky a medom, aby vetci drali v dobrom i zlom a aby mali pokojn a sladk ivot.

Na tedr veer pripad narodenie Jeia Krista. Nai predkovia prikladali tomutodu vek vznam a zrove ho povaovali za de zzrakov. To znamenalo, e sa loveku mohli splni jeho priania. Pomocou rznych veteckch technk lovek hadal odpovede na svoje otzky ohadom svojej budcnosti. Tto tradcia sa udruje dodnes.

lohou kadej dobrej gazdinej, tak ako v minulosti aj dnes, bolo nepochybne napiec vea dobrt k tedroveernmu stolu a aj na sviatky. Hdam jednou z najzmjech s medovnky.

Jablko sa prepol vdy po tedroveernej veeri. Avak nie obvyklm spsobom, ale naprie. Pokia maj jadierka tvar hviezdy, zdu sa vetci prtomn op o rok zdrav. Pokia m tvar kra, niekto z rodiny ako ochorie.Nad plameom sa rozerav ksok olova a sa plne roztop. Priprav sa ndoba s vodou a do nej sa olovo opatrne vleje. Odliatok, ktor vznikne, vet dotynmu budcnos. Naprklad odliatok v tvare hviezdy ve spech a uznanie.

Rozpol sa niekoko orechov a do przdnych vylpnutch polovc sa nakvapkanm voskom pripevn svieka. Lodiky orechov sa potom nechvaj plva po vode. Tomu, komu sa lodika nepotop a vydr mu na om svieti dlho svieka sa doije dlhho a astnho ivota. Pokia sa lodika dr pri kraji ndoby, jeho majite sa bude cel rok zdrova doma. Pokia pluje k stredu ndoby, naopak, pjde do sveta.

Slobodn dievat hdu rieviku ponad hlavu. Pokia sa oto smerom ku dverm, jeho majiteka sa vyd a odde z domu. Pokia sa k dverm rievika obrti ptou, dievina ete zostva doma.

Bola skromn a jednoduch, bez akhokovek vyprania. Jej sasou bvala paradajkov, vnov alebo rybacia polievka. Rybu mvali len bohat dedinania. Po polievke nasledovali perky s lekvrom a pupky s mliekom, posypan makom. Vianon otrusenky, kosti z ryby, upky jabk a orechov sa po veeri pozbierali a odloili. Ke bola vek hrmavica, vtedy ich gazdinky alebo dievky zaplili, aby odohnali od domu vetko zl. Dnes nesmie pri tedroveernej veeri chba kapustnica a ani kapor.

cesnak zdravie strukoviny - bohat roda reaz - sdrnos rodiny rovn plame svieky - zdravie rodiny rozrezan jablko do hviezdy - zdravie usporiadan semienka v jablku astie v rohoch stola pod obrusom minca a upiny z ryby bohatstvo chren - mal doda uom odvahu mnostvo plenky - mnostvo novej krvi ak svieka zhasla poas veere mrtie v rodine nesmie sa jes hydina, lebo ulet astie imelo nad dverami , ochrana pred zlmi duchmi do plamienka prvej zaplenej svieky poepkme svoje elanie, a to sa nm spln

V predvianonom obdob ale po om pri prchode Novho roka menie deti zvykli chodi od domu k domu a recitova krtke tvorveria, primeran ich schopnostiam. Obvykle v nich oznamovali svoj prchod a jeho prav motivciu, pravda zo svojho hadiska. Podstatn bol prchod dieaa a nie text, ktor odriekalo. Trochu inak to bolo v prpade dospelch. Aj oni museli ma poadovan vlastnosti, no aisko ich vystpenia bolo vo vini, ktor asto nadobdal funkciu zariekania. S to najm vine pastierov, hjnikov..., ktor elali gazdovi a gazdinej v nastvajcom roku dobr rodu, zveadenie dobytka a hydiny, v osobnom ivote zdravie a spokojnos. Pastieri obchdzali vetky domy, z ktorch im poas sezny zverovali kravy, kozy... Tto ich obchdzka, pri ktorej dostvali rzne naturlie, najm kole a plenku, sa konila zva a veer.

Na prv a druh vianon de chodievali udia vinova.

25. December oslavovalo sa Boie narodenie. V tento de vetili pri veeri z jabk a orechov. Kad si vzal ovocie a poda toho, i bolo vo vntri zdrav alebo erviv vedeli, i bud zdrav v novom roku.

26.December- tefanV tento de eny roznali dareky krstnm deom. Usporadvali sa zbavy, ktor boli cel mesiac zakzan. Na tefana chodili po dedine aj pastieri - betlehemci v nevednom obleen. Na hlave mali baranicu, v rukch pliekami ukut palicu, ktorou bchali o zem. Ozvali sa aj zvoneky, takto dvali najavo, e id. Cengot a bchanie zneli ako piese pokoja a mieru. V domoch vyrozprvali narodenie Jeika a jednotliv a spolone zarecitovali aj riekanky.

31. December- SilvesterAtmosfru silvestrovskch veerov dotvrali mldenci strebou a prskanm bimi.

1. JanurVas rno chodievali udia vinova svojim priateom. Odmenou boli jablk, orechy, kole a peniaze.

6. Janur je znmy ako de Troch krov. Poas tohto sviatku sa posvcuj domy. Nad dvere kaz pe poda aktulneho roku vraz v tvare 20-C+M+B-06 (Christus mansionem benedicat - Boh nech ehn tento dom). Toto sa vak asto chybne vyjadruje ako 20-G+M+B-06 poda zaiatonch psmen dajnch mien troch krov. Do kostola nanosili vodu na svtenie a vykropili ou obydlie a stajne. Trojkrov veer oslavovala mlde zbavami, ktor trvali a do rna, ba niekedy pokraovali aj na al de.