V Budapešti, v nedeľu, 14. júna 1914. Číslo m. dv^y-

. Predplatná eeni pí» Uhorsko & BakŮBko:

Na edý rok . . 12 k o ř t e Na pol roka . . s », K a f t v r t r o k a ^ . t . *

S o o a d z o s e m a k a : de Nemecka . . 12 m a m * «o Ruska . . . T rublor-•e Ameriky • • * dollar* TELE2FOH 02—14..-

TTä»TOlaW» •( expedfdat ,

BalapeJt V I , Ó-ute* «. XL; i n n m a j * Mlelmf vSetkf • i dopity a piedplatky.

Wr»Tii QTiaft listy a kse-p w n i itojÉty — y ijlnujnaa.

Eakepiij- n »owacaJ*.

TELEFOH 22-14.

Č í s l o z a 2 h a l i e r e

— •«,•.,"•; v ;

Mimo dňa po nedali a. sviatku vyohodla každý deň

3S!?S533

) / t , " . p i "

Hlavný redaktor: Dr ADOLF PECHÄNY

Inswcty rátajú sa dla Tavn«j tarify a platia sa vopred Číslo za 2 haliera

Reforma administrácie. Politické kruhy, ba celá krajina s

napnutou zvedavosťou očakávaly predo-stretie návrhov zákona o reforme admi­nistrácie. Ohladom toho sotva sa mohly rôzniť mienky, že je reforma administrá­cie velmi potrebná. Terajšia vláda pod­ujala sa riešiť túto veľavyznamnú otázku. Minister vnútra na piatkovom zasadnutí predostrel tri návrhy a tento krok mini­stra prijala sněmová väčšina s hlučným potleskom.

Kto pozorne prečíta predostreté; ná­vrhy, ten sa presvedčí, že reforma admi­nistrácie daleko stojí od zoštátnenia admini­strácie, nemali teda pravdu tí, ktorí hlá­sali, že vláda chce odňať autonómne práva stolíc, miest a obcí, že centraliso-vaf chce celú moc v svojich rukách. Aj doteraz účinkovali v stolici v niektorých úradoch štátom vymenovaní úradníci. Kráľovský škôldozorca, náčelník stavitel­ského úradu, finančný direktor ainí štá­tom vymenovaní úradníci. Polícia je z väčšej čiastky zoštátnená. Krém toho má hlavný župan právo vymenovať niektorých úradníkov, jako ku pr. hlav­ného stoličného lekára. Z tých 4516 úradníckych miest, ktoré roku 1913. sriadené boly, na 2491 miest mal právo hlavný župan vymenovať úradníkov. Do . výboru, ktorý úradníkov kandiduje, má hl. župan právo polovicu členov vyme­novaí. Teda prostredné aj tu vplýval hl. župan na volbu úradníkov. V smysle no­vého návrhu zákona všetcia úradníci budú vymenovaní.

Autonómne spravovanie stolice, miest a obcí neutrpí týmto žiadnu škodu. Ved vykonávanie autonómnych práv nezávisí v prvom rade ód volby úradníkov, lež od toho, že nakolko vplývajú neodvislí občania na spravovane verejných zále­žitostí. Je pravda, že re__.:ma zabezpečí vláde vplyv aj v takých záležitosťach, ktoré patrilý výlučne do kruhu autono­mie, ale z druhej strany zas rozšíri autonómne právo na záležitosti, ktoré pa­třily do kruhu štátnej administrácie. Ne­naruší to právo právomocností, že môžu ponosy a prípisy posielať snemu, pone­chá politické práva právomocností a vy­menovaným úradníkom zakáže dejstvovať pri vyberaní neodhlasovanej dane a pri assentovaní neodhlasovaných rekrútov. Pensijný fond stolíc zostane nedotknutý, tak že stoliciam budú o pár rokov velké summy stáť k dišposícii, ktoré budú môcť na dobrodejné ciele obrátiť. Budovy zo­stanú aj nabudúce majetkom právomoc­ností. Autonómne právo rozšíri tým, že zväčší počet stoličných, výborníkov a ustáli okresné výbory, ktorých úlohou bude vybavovať .záležitosti týkajúce sa výlučne patričného okresu.

Predostretá reforma neni napodob­ňovanie cudzozemská, vláda prísne brala do ohľadu naše špeciálne pomery. Mini­ster vnútra Ján Sándor zá dlhé roky účinkoval na poli administrácie, má veľ­ké zkušenosti na tomto poli, vie, čo má kde zmeniť, čo napraviť, na tomto zá­klade sostavil otázne , návrhy zákona. Vedenie administrácie dôkladne študoval za dlhé roky aj ministerský predseda

gróf Štefan Tisza, ponéváč sa presvedčil, že je reforma administrácie nevyhnutne potrebná, pospiechal s riešením tejto váž­nej otázky.

Sxiadenie stoličnej administrácie na .ovom základe — jako to v odôvodnení

čítať — ' nevyčerpalo úplne programm vlády. Po* sriadení stoličnej administrácie príde rad na mestá a na hlavné mesto. Primerane ku denným potrebám a po­žiadavkám reformovať treba aj admini­stráciu obcí, sriadiť treba sirotskú otázku a mnoho iných vážnych otázok.

V mnohom ohľade prospeje admi­nistrácii, že úradníkov bude možno pre­ložiť a úradníkom tiež to bude výhod­né, že sa budú môcť dostať do väčšieho mesta, kde svoje dietky ľahšie môžu vy­chovávať. Veľmi správné je aj to, že úradníci musia istý čas ztráviť na vi­dieku, pri rozličných úradoch, kde budú mať príležitosť obznámiť sa s rôznymi odvetviami administrácie. Slovom refor­ma občerství celú administráciu, učiní Ju rýchlejšou a dôkladnejšou.

Toľkoto predbežne o novej reforme. Poneváčtáto otázka široké kruhy obe­censtva vo veľkej miere zaujíma, preho­voríme o návrhoch ešte podrobnejšie.

ZPRÁVÝ DOMÁCE. Budapest, 13. júna.

M i n i s t e r s k ý p r e d s e d a u k r á I a. Ministerský predseda- gróf T i s z a v noci odcestoval do Viedne, kam prišiel dnes ráno. Ministerský predseda predpoludním usta­novil sa v Schônbrunne na osobitom výsluchu u kráľa, ktorému podal zprávu o pracovnom

BESEDNICA,1

Prepásla si vydaj. — Napísal: CamiUe EXarbo. —

EuViia, ktorá ošípané kŕmila na vytuče-nie, už velmi tvrdo čakala vydaj. Tohto leta pracovala na jednej rouegueskej tani, na vi­dieku ležiacom medzi vrehami, v úbočí velmi strmého vrchu. Hovorievala:

— Onedlho budem už osemadvadsafroč-ná, musím si najsí muža. Ani by som si velmi nepreberala, len nech by ma nebil a nech by nabol ožranom.

Kraviar, ktorého volali Achill a ktorého predsa prezývali Tchilo, zaslavil ju jedno ráno, ked deva v krátkej sukni vyšla z chlieva oší­paných, kde chovala kŕmnikov.

— Podže sem, dievka moja! A s tým vtisol ju pod šopu. Bolo tu

všetkého : staré železa, pozostatky jednoho re-brinovca, hrdzavé kotly atd. Jedna naplašená kvočka kotkodákajúc vyletela zpod šopy, ked Eulalia ta vstúpila.

Starý kraviar takto riekol: — Dievka moja, našiel som ti súceho

muža. - • Deva sa spýtala í

— Naozaj ? Naozaj ? Chce si ma vziaf ? Bola velká a fažká, piet mala žltú, po­

hľad pokojný a chyboval 'jej jedon zub na-predku. Veru vôbec nebola pekná. Ale ju toto ani najmieň nemrzelo. Len to, že ju držia za blbú.

— Vezme si fa, ak tak urobíš, ako ti ja poradím, — odpovedal kraviar. A krútiac hla­vou s boka na bok začal jej vysvetľovať:

— U Fayeta je nádenníkom, je slobodný a mä päfadtridsaf rokov. Býva s rodičmi. A títo, ked sú už starí, potrebujú gazdinú. Neve-sta je lacnejšia, ako najatá slúžka a lepšie sa možno spolahnút na ňu. Ak sa im zapáčiš, prijmú fa. Tvoj budúci a jeho otec prídu pre teba a pojmú fa na jarmok.

Tchilo si oddýchol a potom dalej poučoval devu:

— Povedal som im, že máš brata kňaza, teda aby si ma neurobila cigánom. A ho­voril som im aj to, že máš peniaze v sporiteľni, čo je všakver i pravda ? Tvoj bu­dúci svokor jo obozretný človek, nikdy nepře­mění ani jednoho louisa. Tie louisy, ktoré sa do toho domu zakolúlajú, všetky ostávajú tam. Oni premieňajú len biele peniaze. *Ak budeš múdra, tak tam časom prídeš k veľkému de-dictvu 1

Starý kraviar figliarsky požmurkalna devu a pokračoval:

• — A ked sa vrátite z kostola zpřed ol­tára, nezabudni na mňa, ktorý som ti dal do­brú radu. .Dobrá rada stojí groš", ved̂ vari poznáš toto porekadlo.

— Toľko vám dám, koľko budete žiadať, strýčko Tchilo, ak si ma ten človek naozaj vezme, — sľubovala Eulalia.

Nasledujúcu sobotu Eulalia išla na jar­mok. Mala na sebe čierne šaty napriek spar­nej horúčave, klobúka nemala na hlave a po­čas chôdze opálala rukami. .Budúci" mal na sebe jasné šaty a jeho otec širicu. „Svokor" bol vyholený, človiečik s drobnými očami, s hodným nosom a úzkymi pernami.

Dlho sa jednal na voly, konečne ich predsa nekúpil a malá spoločnosť zavolal do ho­stinca raňajkovať.

Sadli si ku koncu jednoho dlhého stola. Krčmárka nakládla pred nich misy. Bol tam syr, sviňská hlava, pečienka z králika, na tvrdo varené vajcia a chutná slaninka: Fayetov ná­denník a tohto otec obsypali Eulaliu vše­tkým dobrým, ponúkali ju, ale ju i pozorovali.

A ona jedla,' jedla . . , Dvaja chlapi so zohaveným úsmevor

pozreli na seba. Ona to nespozorovala, .Využi

2 SLOVENSKÉ NOVIST2 14. júna 1914.

poriadku parlamentu. Ministerský predseda pravdepodobne ešte dnes sa vráti do Buda-

| pešti* * "!~

Z ' a š t á t n e n i e a d m i n i s t r á c i e . Ako sme sdělili, minister vnútra Ján S á n d o r na piatkovom zasadnutí snemovne vyslancov predostrel návrhy troch zákonov o reforme sto­ličnej administrácie. Prvý návrh znie „o v y-m e n ú v a n í s t o l i č n ý c h a d m i n i-

i s t r a t í v n y c h z a m e s t n a n c o v " a ; pozostáva zo štyroch odsekov; druhý návrh

znie „o p o d s t a t n e j š í c h o s o b n ý c h a s l u ž o b n ý c h p o m e r o c h s t o -1 i č n ý c h a d m i n i s t r a t í v n y c h z a ­m e s t n a n c o v " a pozostáva zo sedemnásť odsekov ; konečne tretí návrh znie „o a d m i n i-s t r o v a n í s t o l í c " a pozostáva zo 107 paragrafov. Pracovná strana predostretie návrhov o zoštátnení stoličnej administrácie, ktorá je už od 23 ro­kov na dennom poriadku, prijala s hlučným potleskom a éljenovaním a ministrovi vnútra pripravila vrelé ovácie. Opposícia na zasadnutí nebola prítomná a v časopisoch vyhlasuje, že proti návrhom o zoštátnení administrácie „bude bojovat celou silou." Z tohto možno uzatvárať, že opposícia zúčastní sa v pojednávaní stolič­nej reformy. S návrhami o zoštátnení admini­strácie budeme sa obšírnejšie zaoberať na prvom mieste.,

E e g l é d s k y m a n d á t . Kandidát ceglédskej neodvislej strany gróf Michal Ká-rolyi v piatok povedal v Cegléde programmnú reč, v ktorej rozvinoval, že neodvislá strana má nacionálny programm, ale tento treba ešte doplniť trojitým heslom: „PrávoIudu, zem ľudu a chlieb Iudu". Toto trojité heslo gróf Károlyi vyvlastnil si od socialistov a novšie od radiká­lov. Toto je príčinou, že gróf Károlyi je ochotný prijať podporu novej radikálnej strany. Ponie­ktorí poslucháči pokrúcali hlavou, ked Károlyi hlásal heslo „zem Iudu", lebo za podivné po­važujú, že Károlyi, ked chce Iudu dať zem, neukazuje žiadnu náklonnosť ku ternu, aby Iud dostal z jeho stotisíc jutár a vôbec, že ked treba priniesť obeť za vlasť, Káro­lyi obeť očakáva od amerických Uhrov. Reč povedal aj gróf Albert Apponyi a upamä-

lúval na to, že pred 10 rokami práve v Ceg­léde vyhlásil spolu s Francom Kossuthom, že ich len smrť môže oddeliť a že ktorý prežije druhého, dalej bude hlásať zásady neodvislosti. Neúprosná smrť vyrvala z rúk Kossutha vod­covskú zástavu, nasledovne Apponyi by ju mal mať v rukách. Apponyi [ nevysvětlitelným spô­sobom ale za povolaného vodcu neodvislej strany pomenoval Károlyiho, ktorého jak na poli vonkajšej, tak vnútornej politiky delil od Kossutha celý svet. — Zprávu o programmnej reči grófa Károlyiho orgán ľudovej strany pri­náša bez každej poznámky.

I n t e r p e l l á c i a . Na včerajšom za­sadnutí snemovne vyslancov rumunský národ­nostný Štefan P o p-C s i c s ó predostrel súrnu interpelláciu v záležitosti rozpustenia ludového shromaždenia v Gyulafehérváři.

Minister vnúíra Ján S á n d o r v svojej odpovedi vyzdvihol, že vrchnosť shromaždenie dovolila, teda shromaždovacie právo nebolo urazené a že by shromaždenie neboli rozpustili, keby rečníci nebolibezúzdne poburovali. Minister znova citoval jednotlivé vety z reči Aurela Vlada a oznámil, ž e m i n i s t e r p r a-v o s ú d i a p r o t i V l a d o v i n a r i a ­d i l k r i m i n á l n e p o k r a č o v a n i e , behom ktorého pravda vyjde na javo. Minister žatým dôrazne prízvukoval, že vláda ú p r i m ­n e s i ž e l á p o k o j s n á r o d n o ­s ť a m i , a l e n e s t r p í ž i a d n e h r i e š -n e p o b u r o v a n i e .

Snem cdpoved ministra s pochvalou v zná­mosť vzal. Najbližšie zasadnutie búde v utorok,-16. júna.

Povstanie /v Albánsko. Povstanie Albáncov, ktoré znemožnilo kon-

solidovanie nového žláíu, blíži sa ku koncu. Albánska vláda uzavrela, že povstalcom pošle u l t i m á t , v ktorom ich vyzve, aby behom 24 hodín bez každej podmienky s l o ž i l i z b r a ň a p o d d a l i sa . Jestli to ne­urobia, vládne čaty zo všetkých strán začnú útočiť na povstalcov. Vláda nie bez každej obavy odhodlala sa na tento krok, ale musela nahliadnuť, že vyjednávanie s povstalcami ne­povedie k prajnému výsledku.

Mesto Tiranu vo štvrtok obsadila 20C0 hláv počitujúca čata. Týmto najnebezpečnejšie hniezdo povstalcov stalo sa neškodným; zákla­dom vojenských operácií bude teraz Tirana.

Panovníkovi verné čaty dla chýru vo štvrtok zaujaly aj Izmi a odohnaly odtial povstalcov.

Taliansky časopis „Gorriera delia Sera" oznamuje z Durazza: Za isté možno brať, že proti albánskym povstalcom zakročia zbra­ňou. Poneváč európske mocnosti daly Albán­sku žiadanú pôžičku, plukovník Thomson kaž­dé vyjednávanie s povstalcami pretrhne a v blízke dni stane sa prvá srážka.

V záležitosti talianskych špiónov vyslaná vyšetrujúca kommissia už predostrela svoju zprávu. Žiada, aby taliansky plukovník Muric-chio a jeho spoločníci boli postavení pred vo­jenský súd. Jestli by ich ale panovník Vilhelm omilostil, žiada, aby ich na každý pád vykázal z krajiny. Žiadosť vyšetrujúcej kommissie však sotva bude splnená, lebo Albánci ', práve proti Talianom sa najmenej opovážia zakročiť, lebo ved neodvislé Albánsko stvorila práve jedno­myseľná vola Rakúsko-Uhorska a Talianska.

ZPRÁVY ZAHRANIČNÉ. Ribotova v láda padla.

Vo Francúzsku v piatok stala sa tá do­sial páru nemajúca udalosť, že n o v á v l á d a h n e ď p o s v o j o m p r e d ­s t a v e n í s a p a d l a . Nový ministerský predseda R i b o t na piatkovom zasadnutí vy-slaneckej komory prečítal programm svojho ka­binetu. Programm predovšetkým prízvukuje, že vláda utvorila sa z neohrožených republiká­nov. Potom oznamuje bezodkladné predostretie návrhu o 930millionovej pôžičke a revísiu ná­vrhu zákona o všeobecnej dôchodkovej dani. Programm prízvukuje, že z á k o n o t r o j ­r o č n e j v o j e n s k e j s l u ž b e , ktorý len nedávno bol prevedený, z m e n i ť ne­m o ž n o . Kultúrna politika Francúzska, ako dosial, aj odteraz bude napomáhať všeobecný pokoj. Konečne vláda vrelé appelluje na vše­tkých republikánov.

Po prečítaní programmu vlády vyslanec Daliner predostrel návrh, a b y v l á d e b o l a o d h l a s o v a n á n e d ô v e r a . Návrh 374 hlasmi proti 187 hlasom, teda väčšinou 187 hlasov bol prijatý. Po zasadnutí vyslanec-kej komory ministri šli do paloty Elysée a oznámili predsedovi Poincaréovi s v o j e z a-[ l a k o v a n i e , k t o r é p r e d s e d a a j P r i j a L

Gréckc-turecký konflikt. V piatok bol 461. výročitý deň toho, že

Turci zaujali Carihrad. Výročitý deň v Cari­hrade zasvätili velkou slávnosťou, ktorá mä tým väčšiu významnosť, lebo tureckí študenti a ku mladotureckej strane patriaci vojaci hlučne

prajnú príležitosť, vrátila sa ku syru, potom znova jedla zo sviňskej hlavy, nato opätovne pribrala sa ku králičej pečienke a hltala . . . hltala . . .

— Co je to za žalúdok í — zamrmlal starý pošepky.

Úzkou cestičkou išli domov váetcia traja. V pravo i v lavo, kam len oko dozrelo, všade rástla rovnaká tráva a cestičku miestami obrubovaly nízunkó kríky. Eulalia bola tro­chu v rozpakoch, odopäla si kabát a kráčala lenivé.

Starý poznamenal so smiechom : — Len aby sí sa nepukla! Strmou vrchovou cestou sišli do doliny. Eulalia práve vtedy prišla domov, ked

čelad sadala k večery. Čei'ad z hlbokých tanie­rov jedla polievku a halušky. Oheň na vyso­kom ohnisku vyhasol, ale preto ešte bolo vi­dět pekné červenkasté vence cibule na stenách.

Eulalia si sadla. Hned ju začali na-pekat.

— No, veru je inakší ako vy všetcia... chodí v jasných satých a má prinajmenej šty­ridsať oviec.

Starý kraviar Tchilo sa podrobnejšie do-pytoval. Poneváô ešte jedon jarmok bol vo

výhľade, „svokor" i na tento pozval Eulaliu. Vtedy sa poshovárajá aj o svatbě. Eulalia bola celá blažsriá..

— Vezmú si ma,, — opakovala, — chcú si ma vziať.

Ale ked rozpovedala, že čo všetko a koľko raňajkovala, starý Tchilo sa nahneval.

— Mala si sa zdržiavať, nesmela si pre­zradiť svoju pahltnosť! Nastrašila si ich! Oh, ty hlupaňa ! Ty hus ! Nemáš viac rozumu, ako tie tvoje svine!

Udrel ju do boku. Eulalia pustila sa do plaču.

O osem dní išla na druhý jarmok. Bola velmi uradovaná. V jednej ruke mala malý košík a v druhej dáždnik.

„Svokor" na „Velký rýnok" jejíMool dal dostaveníčko. Teda ona išla rovno ta. Na veľ­kom rýnku už stály šiatre, Eulalia videla hrúzu barvistých látok na šaty, gliedené nádoby a morky. Na rýnku hemžily sa husté zástupy jarmočníkov, robiac nesmierny prach. Ale Eu­lalia Fayetoveov, ktorých čakala, nevidela nikde. . .

Tam ostala stáť v zástupe, hlúpe a bez-pomocne hľadiac pred seba, žmurkajúc a len horko-ťažko vediac zadržať prúd slz.

Čakala celý deň. Večer s plačom prišla domov a mlčky

sadla si k ohnisku. Všetcia ju pozorovali. Ale jej nikto nič nepovedal.

Lenže ráno nasledujúceho dňa ženy pri studni vtisly ju do tesného :

—> No, Ľalia, keby teraz prišiel k tebe, iste by si ho odohnala od seba !

— Nie, — odpovedala Eulalia so slzami v očiach, — ak si ma chce vziať, ja bárskedy vdačne pôjdem zaňho 1 Nikdy som nemala py-tača. . . Nikdy nebudem mat lepšej príležito­sti. . . Keby teba chcel, aj ty by si vdačne šla zaňho ! Ved má štyridsať oviec !

Starý kraviar Tchilo sa hneval: — Ty veľká, lenivá ťava, priveľa si hltala,

odstrašila si ich ! Teraz ťa tu nechali 1 . . . A' ja som zmámil jednu nedeľu, ked som bol u nich, aby som ta im poradil! Ach, aká hlúpa deva býva pod tvojou kožou I . . .

Eulalia zásterou prikryla si oči a začala hlasne plakať. Ale so sklonenou hlavou usta­vične len toto preháňala :

— Nazdala som sa, že sa aspoň raz mô­žem dobre najesť. . . Cože som ja vedela I Keby som ja to bola vedela ! . , ,

. ja na íyis. S L O V E N S K É N O V I N Y

demonštrovali proti Grécku. Pomer medzi Tur-kami a Grékmi totiž v.poslednom ease sa mi­moriadne zaostril, v obidvoch krajinách sa ozbrojujú a hladajú záminku a príčinu ku tomu, aby záležitost vybavili zbraňou. Tur­ci v Trácii a v Malej Asii prenasledujú tam bývajúcich Grékov, prečo grécka vláda dla jednej zprávy v ultimate, dla druhej zprávy.;v energičnej note vyzvala portu, aby so svo­jimi gréckymi poddanými ľudsky zachádzala.

Rozčulenosť tak v Turecku jak v Grécku rastie. V Athénách obyvatelstvo žiada zadosť­učinenie za ukrutnosti, ktoré turecké vrchno­sti páchajú proti Grékom v Trácii a v Malej Asii, turecké časopisy ale čas považujú za súci ku tomu, aby Turecko vyreparovalo nezdar, ktorý ho v balkánskej vojne stihol. V Athé­nách položenie je také, ako keby Grécko stálo pred vojnou. Vo štvrtok ministerský predseda Veni-zelos vo vyslaneckej komore povedal reč, v ktorej vyhlásil, že položenie je velmi vážné a jestli turecká vláda smutnému položeniu ne­urobí konec, grécka vláda nebude sa môctob-medzií len na to, aby osud nešťastných Gré­kov ľutovala. Úta ale, že porta tomuto stavu konec urobí a umožní gréckej vláde, aby s tu­reckou ríšou zostala v dobrom pomere. Po za­sadnutí bola ministerská porada, na ktorej Ve-nizelos podal zprávu o napnutosti medzi Gréc­kom a Tureckom. Porada trvala za viac hodín a Venizelos po porade ustanovil sa na výslu­chu u krála, ktorému podal zprávu o položení.

LITERATURA. Poučno-zábavného a hospodárskeho týž­

denne vychodiaceho obrázkového časopisu „Vlasť a Svet" vyšlo č. 24. s bohatým obsahom a pekne prevedenými obrázkami. Ob­sah : Kto dostáva pensiu ? Obrana proti ná­kazlivým chorobám. Suchoty vemena (s vyobra­zením na suchoty chorého kravského vemena). Čo nového doma a vo svete ? Dopisy : Báhony (st. prešporská), Nagyerzsébetlak (st. torontálska), Daräzsi (Hont), Tepla (Liptov). Chýrnik. Prezrade­né strašidlo, rozprávka, Domáce rady. Rozmary a žarty. Listáreň, Trhové ceny v Budapešti. Ozna­my. Obrázky : Izba zámožného gazdu na Hornia­koch. Návrat s paše. Podobizna jeho veličen­stva krála Franca Jozefa I. z časov korunácie, S. júna roku 1867. Dohánové sady na ostrove Kuba.

Cena jedného čísla 8 halierov. Predplatná cena pre tých, klorí sú neni členami „Uh. kraj. vzdelávacieho Slovenského spolku" na celý rok tri koruny.

„ V l a s t a S v e t * dostane každý cien Slov-vzdelávacieho spolku čo členovsků náležitosť, keď za. platí ročite 2 koruny. Okrem časopisu Vlast a Svet dostane každý 2 koruny dcpcsiavší člen aj kalendár a opisy, ktorý medzi časom vydá.

Příhlasy ohľadom vstúpenia do spolku jako i vše­tky dopisy, taktiež i peňažité zásielky nech sa adressujú takto : R e d a k c i a čaaoyžsu „Vlasť a S v e t " Budapest , I.

Kelenhegyi-út 28.

OHÝRMIK. Počas ie . V Budapešti včera cez poludnie trochu

spŕchlo, o 2. hodine ale za krátky čas hol velký lejak. Potom sa vyjasnilo, dnes ráno však začalo pršat a ešte vždy prší. — Po krajine panovalo daždivé počasie. Miestami holy búrky a kde-tu ladovec. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá teplé počasie, na mno-chých miestach búrku a dážd.

Nemecký cisár v Konopišti. Nemecký cisár Vilhelm v piatok na návštevu dediča trónu areikniežafa Franca Ferdinanda prišiel do Konopišta. Osobitý dvorný vlak cisára Vilhelma predpoludním o 9. hodine dojachal na krásne okrášlenu benešovákú stanicu. Vítanie bolo velmi vrelé. Cisár a následník trónu sa bozkali, potom si stiskli ruky, načo ci­sár manželke dediča trónu bozkal ruku. Dietky dediča trónu bozkali ruku cisárovi, ktorý ich bozkal na tvári. Cisár potom predstavil svoj sprievod. Následník trónu každého oslo­vil a vrelé pozdravil admirála Tirpitza, kto­rého dosial osobne nepoznal Potom cisár Vilhelm podal rameno manželke dediča trónu, načo celá spoločnosť vysadla na automobile a zaviezla sa do Konopišta. V tom okamihu, ked prvý automobil s cisárom Vil-helmom a dedičom trónu prišiel na dvor ka­štieľa, zadunelo 21 výstrelov z kanónov. Vka-ätieli dedič trónu cisára zaviedol do siene

Maria Terezie. O 11. hodine cisár s de­dičom trónu povozil sa po záhrade ka­štieľa. Na poludnie vrátili sa do kaštieľa, kde o hodinu pozdejšie boly raňajky. Popoludní o 4. hodine cisár Vilhelm s dedičom trónu as tohto famíliou, ako i so sprievodom urobil vý­let na automobile. Po výlete večer o 8. hodine bola v kaštieli hostina.

Bulharský finančný minister v Uhorsku. Bulharský finančný minister Tončev prišiel z Berlína na Muráú, aby kráľovi Ferdi­nandovi podal zprávu o stave vyjednávaní o pôžičke Bulharska.

Posviacka levočského gymnas ia . Novú budovu levočského kráľ. katolíckeho gym­nasia tieto dni za skvelých slávností odovzdali jej povolaniu. Ústav, ktorý založili jezuiti roku 1672. na miesto vtedy zaniknuvšej mestskej školy, svojou slávnou minulosťou iste si zaslú­žil, aby vtiahol do svojej terajšej skvelej paloty. Na posviacke ministra osvety zastupoval nadžu-pan stolice spišskej barón Artur Wieland a predsedníctvo snemovne veľmožov gróf Vidor Csáky. Zastúpená bola i spišská kapitula. Cir­kevné obrady v kostole odbavoval levočský opát-farár Celestín Kompányik a potom v dvorane ústavupokračovali v slávnosti. Po zahajujúcej reči fôišpána baróna Wielanda direktor ústavu Elek Kalmár privítal prítomných, pani Adolfova Selmeciho zarečnila príležitostnú ódu Aladára Szemkôva a hlavný direktor stredných škôl Emil Jurkovich predniesol históriu ústavu. Po slávnosti bol spoločný obed. Obecenstvo mesta osvetlením slávilo významnú udalosť. Zo slávnosti ministrovi osvety, štátnemu sekretárovi Ilos-vaymu a ministerskému radcovi Edmundovi Boncovi poslali pozdravný telegramm.

Útek bratov Gerovskovcov. Bratia Gerovskovci — ako z Cernovíc oznamujú — 10. júna odcestovali z Novej Sielice do Kiše-neva. O dvoch Gerovskovcov sa teraz už známy gróf Bobrinsky bude starať. Pred ich odchodom z Novej Sieiice tamojší panslávi vydržiavali shro­mážděme, na ktorom bratov Gerovskovcov osla­vovali čo bojovníkov panslavismu. V Cernoviciach vo štvrtok zatkli 17ročného šuhaja Rakmištru-ka, o ktorom vysvitlo, že on zaopatril Gerov-skoveom automobil, ha ktorom ušli.

Štra jk lekárnických pomocníkov prestal. Budapeštianski lekárnickí pomocníci, ktorí za týždeň štrajkovali, v piatok dohodli sa so svojimi zamestnávateľmi a dnes ráno všetcia vstúpili do roboty. Pomocníci svojím štrajkom vydobyli si služobnú pragmatiku, urlaub, zavie­rame lekární večer o S. hodine, vekové pod-vyšky platu. Majitelia lekární sa zaviazali, že všetkých pomocníkov, ktorí štrajkovali, zpät prijmú do práce, vyjmúc piatich, ktorých mie­sta počas štrajku zaplnili z vidieka došlými po­mocníkmi.

Defraudácia v robotníkov poisťu­júcej pokladnici. V Krajinskej robotníkov poisťujúcej pokladnici prišli na stopu väčšej defraudácií, ktorú spáchal pomocný sekretár pokladnice Béla Brody. Pomocný tajomník, ktorý je ženatým človekom, predošlé bol usi­lovným a veľmi osožným človekom, ale po­zdejšie sa celkom zmenil. Úrad zanedbával a celé noci trávil vo Fészek kruhu, kde veľa pre­hrával na kartách. Zpočiatku prehrával len svoje, potom ale ztrovil 9600 korún pokladnič­ných peňazí. Ked v pokladnici prišli na stopu defraudácii, Bródymu dali 48 hodín času, aby vrátil peniaze. Týchto 48 hodín v piatok vy­pršalo a Brody, poneváč si nevedel zaopatriť peniaze, dobrovoľne šiel ku vyšetrujúcemu sud­covi, ktorý ho zatkol. — Tu spomneme, že v Braile (Piumunsko) na ratúsko-uhorský konsulát vo štvrtok dobrovoľne prišiel šlosiarsky tovaryš Karol Gosler, ktorý nedávno so svojím bratom drom Emilom Gyimesom oburadoí budapeštian­sku robotníkov poisťujúcu pokladnicu a potom ušiel. Karol Gosler sa všetkému priznal na konsuláte. Zatkli ho a pošlú ho do Budapešti.

Vyznačené motory. Benzinové motory a ben-zinlokomobilové mláťacie garnitúry, ktoré dorába Ludvik llállai, íabrikant motorov v Budapešti, Vi., Gyár-utcza 28., v posledných pät rokoch na všetkých výstavách boly vyznačené prvými čestnými diplomami a strieboŕ-vých medailiami. Z Kállaiho dielne mnoho sto motoro-ných mláťačiek výtečné pracujú po krajine. Vo vlastnom záujme koná, kto si pýta cenník pod adressou: Kállai Lajos rcotorgyára Budapest VI., Gyár-utcza 28. szám.

Výbuch v prachárni . Z Banskej By­strice sdelujú, že vo sviatok Božieho Tela po­poludní o 4. hodine medzi Radvaňou a Mala-kóvom Petrikovičovská pracháreň následkom výbuchu vyletela do povetria. V prachárni bolo asi 80 kilogrammov surovej látky na spra­covanie i a výbuch sa stal tak, že robotník Sršeň do dreveného prístroja prachárne chcel zabiť jedon klin, ale náhodou udrei mlat­kom na jednu medenú obrúčku. Následkom Úderu odfrkla iskra, ktorá zapálila surovú lát­ku. Ondrej Riečan, Ján Dobrota a Sršeňov syn, ktorí pracovali v prachárni, zomreli. Srše-ňova manželka bola nebezpečne ranená, ale dieťaťu, ktoré varovala ä Pavlovi Krnáčovi, ktorý pracoval v sušiarni, nič sa nestalo, šťa­stím v nešťastí bolo, že asi 500 kilogram­mov hotového pušného prachu zo skladu prachárne v utorok odviezli, lebo keby táto zá­soba vo štvrtok tam bola bývala, bolo by sa stalo také nešťastie, ktorého hrúzy si takmer ani predstaviť nemožno. Manželka gazdu FrL-šána v blízkosti prachárne sušila seno a svojho 3ročného synčeka Ondreja posadila do chládku pod stenu prachárne. Tohto chlapčeka tiež za­bilo. Po nešťastí naskutku zaviedli vyšetroval nie, ale nič istého nemohli vyšetriť. Povráva sa i to, že jedon podnapitý robotník v pra-i chámi zapálil si na fajku a takto sa stalo ne­šťastie. Mrtvoly obetí výbuchu odviezli do Rad-vane a ranených do baúsko-bystrickej nemocnice;

Štra jk v Tal iansku prestáva. Z Neapolu a z iných miest Talianska, v ktorých' štrajk v piatok ešte čiastočne trval, oznamujú,; že robotníci dnes všade začnú pracovať. V Bo­logni a v Palerme boly veľké demonštrácie za armádu. V Milane vo štvrtok boly demonštrá­cie, proti demonštrantom vyrukovalo jazdecké vojsko. Počas srážky 34 jazdcov spadlo s koni á poranili sa. Jednoho 33ročného ženatého mu-í rára zastrelili. Mnohí demonštranti boli ra­není. — V Neapoli 2000 poslucháčov uni-i versity usporiadalo veľkú demonštráciu za armádu. Mešťania vydržiavali veľké shromáždě-1

nie, na ktorom sa ohradzovali proti násilen-: stvám štrajkujúcich robotníkov. Ked v Neapoli jednu skupinu zlopovestných ľudí vohnali do jednej úzkej ulice, aby ich tam strážili, z ob­loka jednoho domu strelili na vojsko, ktoré; tiež střelbou odpovedalo. Vojaci v jednom obloku zastrelili dvoch ľudí. — Pri Bonav6nte predošlú noc na jachajúci vlak hodili bombu. Dvaja cestovatelia boli ranení.

i is ioi chvália všeobecne známy a obrúbený! ,Juno krém^ masť na tvár, lebo kto ju upotrebuje',1 istotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiace flaky i za krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu i tvár. Téglik „Juno krému" stojí K 1-20 a k tomu pa­triace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objed­nať tak, ked vopred zašlete K 2'30, za ktorý obnos do­stanete „Juno krém" k tomu patriace mydlo a návod o upotrebení bez všetkých iných poštových výdavkov. Kto ale nechce zaslat peniaze vopred, tomu i na do­bierku zasielame. Dostat TI Dra Eugena Fliítnera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya,). Píšte teda ešte dnes na túto adressu.

Telefon bez drôtu. Z Londýna pricho-; dia chýry, že vynálezca telegrafovania bez:

drôtu Marconi tieto dni robil pokusy s bezdró-; tovým telefónom a tieto pokusy skončily sa s: veľkolepým výsledkom. Marconi shováral sa. najprv z Londýna s Berlínom a síce s berlin-i skou Siemensovou fabrikou. Berlín od Londýna i je vzdialený na 600 míľ a vyjmúc niekoľko j slov v Berlíne porozumeli celú reč Marconiho. Pozdejšie Marconi podobným spôsobom sho­váral sa s Marconiho dielami v Halmforde z diaľky viac ako 31 míľ a s teiefonovou sta­nicou obce Fruhy, ktorá je na 67 míľ daleko od Londýna. Marconi osvedčil sa, že pokusy i sa prekvapujúce dobre vydařily a úfa, že o I krátky čas bude môcť stvoriť stálé spojenie medzi Londýnom a^válečným prístavom pri Spitheade.

Dávajme si pozor na zdravie, lebo je i tô náš najdrahší poklad. Mnohým ťažkým chorobám [ môžeme vyhnúť, ked sa začneme hned liečiť. Kto trpí i na žalúdkové bolasti a kŕče alebo nemá dobrého appe- j titu, nech hned užíva „Kalvárske aromatické kvapky', i 20 kvapák dostačí, aby přestaly hned všetky bolasti ! a napravily žalúdok. Cena flašky 50 hal. Poátou za­sielajú sa najmenej 4 flašky za vopred poslaný obnos K 2-80 franko alebo na dobierku. Ku každej zá­sielke je priložený návod o upotrebení. Dostať u Dr Eugena Flittnera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya).

i Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adressu ešte-dnes.

aadon zázrak I Kedykoľvek som; si'prechladnutím alebo prievanom nejaký neduh pritiahla, keď ma hlava a zuby aj hrozne bolely, keď ma nálcha, trhanie v údoch až na nevydržanie sužovaly, Feller ov „Elsa-fluid", môj miláček, ešte vždy utíšil bolasti. Äj v dňoch zdravia viem si oceňovat jeho nervy oživujúci, občerstvujúcir.účinok. Každodenné umývanie sa s ním okrašluje, kožu, posilňuje zrak a pripravuje výborný pôžitok!"

Takto a podobne osvedčujú sa všetcia, ktorí na lekárske odporúčanie Feller-ov Elsa-fluid aj pri lámke,/reume, pri zastaralých neduhoch, pichaní v boku, bolení chrbta a krížov atd. pravidelne upotrebúvajú. Felleww-jJElsa-fluid aj proti kašlu, zachrípnutia, boleniu pŕs a hrdla, zimničnému stavu s výsledkom sa užíva.

•/t \ Tento obrázok, malý a predsa mnohomluvný, bez jarmočnej reklamy, len ku chráneniu sa čitatela preft bezcennými napodobeninami ílašu s ochrannou známkou ukazujúci postačuje, lebo presvedčuje, že £rllsa-flúida zadrží, čo sľubuje. Pri tom je lacný. 12 iliaš všade franko 5 korún.

Zapečenie, nechut k jedlu, ochromenie, záha, zdutie, hämorrhoidy a tlak v žalúdku sú nemociam!, ktoré sa nesmú zanedbať. 6 škatuliek Feller-ových rebarbarových „Klsa-piluliek" stojí len 4 koruny franko. Domáci lekár vďačne povie, prečo a ako treba .užívať, obidva výrobky. Ale musia byf pravé 1 Takéto zhoto­vuje lekárnik

E. Y. FELLER, STUB1CA, CENTRÁLA č. 21. (Záhrebská stolica), 'Mm

TELEGRAMMY. Paríž , 13. júna. Na chodbách vyslanec-

kej komory včera večer hovorili, že predseda Poincaré sostavením vlády poverí Vivianiho, ktorý mä výhľady, že prácu utvorenia kabinetu o krátky čas bude môct skončiť.

Pet rohrad, 13. júna. Výbor ríšskej du­my pre stavanie ciest prijal návrh zákona, ktorým sa odhlasúvajú trovy na stavanie stra­tegických ciest na dalekom Východe.

Durazzo, 13. júna. Tu sa rjzniesly chýry, že povstalci znova hromadne sa začí­najú schádzať v' Šijaku.

Zodpovedný redaktor : Karol Csecsotka.

o 5© pe^eejst©*? lacnejšia Í Amerikánska Úsporná káva, volmi voňavá, výdatná a úsporná ôkgrove vrece na próbu K 10.— franko na dobierku. — tys kig.

najfajnovejšicho raju za kor. 2. — rozposiela :

A. SAPER, vývoz kávy a čaju T i s z a b o r j d á n y č. 22G. E t i t n í s a s t u p i t é l i a s a p r i j m e .

Len

—— Tfrvfmi odmenami vysnfcóená «—

KáLlál LálOS motorgy ára BUDAPEST, vi . , Gyar-ntoaa 38. ss&m. Gazdovskému obecenstvu niglepiie odporúčajú

^véLAJOŠA KÁLlM-ho^ST komobilov* nd&ťaole groraltůry

t̂ 0jÍMLfipIaázárnkazavítc&iůmIaťbn! Jedine JeStVU-

j Ú C S novota 1

ííajjednoduchejšia a najdokonalejšia motorová mlátacia garnitúra tejto doby.

Ľahko sa dá s nimi zachodit 1 bez strojníka, aj medzi slamou krytými domami.

Obrázkový skvostný cenník na požiadania idarms a franlro.

dobré kvapky môžu

všetko premôcť!

k

Dokázaný, z vybe­raných najlepších liečivých bylín sta­rostlivo zhotovený, chuť ku jedlu po­vzbudzujúci, tráve­nie napomáhajúci a lavne prečisťujúci

domáci prostriedok, ktorý známé nás led­k y n e m i e r n o s t i , n e r i a d n e j diety, p r e ­c h l a d n u t i a , s e d i a c e h o spôsobu ž i v o t a a o b t í ž n é h o z a p e c e n i a , k u p r . záhu, n a d u t l e , pr í l i šné t v o r e n i e s a kysel i­n y a k ŕ č o v i t o b o l e s t i zmierňu je a od­

s t raňuje , je

Dŕ Rosy balsam %ed<£-

Hlavný sklad v lekárni :

B FRAGNER, -535&S-u u Č i e r n e h o or la" , P r a h a , M a l á S t r a ­

n a 6. 2 0 3 , roh Nerudovej ulice. R o z p o s i e l a n i e p o p o š t e k a ž d o d e n n e . 1 v e l k á s k l e n i o a S K , i m a l á sk len loa * / í - . 1 , 0 P ° s t e z a vopred poslaný obnos K rou jedna malá sklonica, K 280jedna vol­i a sk omca, K 4-70 dve velké sklenice, K s — Štyri velké sklenice, K 22-— štrnásť íOĽryon sklenic odosiela sa franko navšo-tky stanice rakúsko-uhorskej monarchie.

S k l a d y v l e k á r ň a c h B a k ů - j^^Ťi sko-ÍJhorska.

y ý s t r a h a ! V ä e t k y Éas te o b a l u c p a t r e n é s ú z á ­

k o n o m c h r á n e n o u o c h r a n ­n o u z n á m k o u 1

Najdokolanejšie

/^SV$

a každému cielu zodpovedajúce

šijací© stroje vedia garancie od 25 korún vždy predáva

dielňa na šijacie stroje B u d a p e s t , VES., J z a b e S I a - t é r 3 . Tiež dávam na vedomie, že bársjakú šijaciu mašinu vedia garancie lacno zreparujem. A preto nepočúvajte na žiadneho agenta alebo predavača, ktorý sa tomu nerozumie a svoj to­var len preto chváli, aby ho mohol za velké peniaze predať. Pošlite ale ten stroj a budete mat zas dobrú mašinu na mnohé roky. Cieľom presvedčenia sa spoľahlivosti mojej dielne, ktorá pre dobrú prácu v celej uhorskej krajine je pochvalne známá, pýtajte si môj veľký cenník

zdarma.

isi?ÄSi?*^*|8^||jll*f|g|J< HMft& 9S&S& Ä % Sa W

f& ft ft am «í»

W

%"»?

c"o»

MED. XJNÍW

Dr STEFUNKÓ L. város l orvos

NAGYSZOMBAT. Od 1. mája býva

v Kossuíh Lajos-nliei pod č. 6. vedľa jezuitského kostola.

" f t ' f t

Vr

ZhvznB a

na pplátky. Súčiastky 50 najlac­nejšie. Obláčkový cenník zdaizna.

F . D u š e k dielňa na zbrane, bicykle a Šijacie stroje, Opočno, pri stát-ci j dráhe. Oslo 2069. Česko.

YBAVATEĽS1VO

t ! P »»'««»

VI., Ó-ulcza 12.

^ " • • ř T W W I ť l U l t l M I M l l H M . J U l J ^ . Najlopíí prirneä kúpy I

ESB3S3E1 Lacno

posteľné perie I • k i l o h n o d e h o , í o b r é- j

h o , d r i e p a n é h o p e r i a Si K., lep£ieho 2.40 K., p r í ­m a p o l o b i o l o h o 2.80 E., b i e l e h o 4 K., b i e l e h o p á p e r i i t ó h o 5.10 K., 1 kilo v e Im i j e m n é h o , »r. r.-h o b l e l e h o , d r i a p a n é -h o 9.40 K., 8 K., 1 kilo p á p e ­

r i a , hnedého í K., T K., bieleho, jemného 10 K., nanajvýš jemného p s p a r i a r n o d p f a 12 K. P i i o b j e d n á n i

o d 5 k g. f r a n k o . Hotové periny.

Z husto tkaného červeného, modrého, bieleho alebo Šitého nan-kingu, 1 d u c h n a , 180 cm. dlhá, asi 120 cm. Široká, e'ooi U c 2 p o d u i k a m i , každá 80 cm. dlhá, asi 60 cm. široká na­plnené novým hnedým, velmi trvácim páperietým p o s t o I-n ý m p e r i m 10 lí., p o l o p á p e r i m 20 K., p a p e r i m 24K., j e d n o t l i v í d u c h n a 10 K., 12 K, U I . , 1 6 1 , j e d n a p o d u ä k a 8 K..S.50 K., 4 K.. D u c h n y 200 cm. dlhé. 140 cm. Široké, 18 k., 14.70 K., 17.80 K., 21 K., p o-d u S k y 90 cm. dlhé, 70 cm. Široké, 4.50 K.. 6.20 K., 5.70 K., s p o d n é d u c h n y zo silného, štrádovaného grádlu 180 em. dine, 116 cm. airoké 12.80 K., 14.80 K. Rozposielanie na dobierku poénaa od 13 korán franko. Zámena dovoleni, sa neiodpevadné

-sa psniase vrátia.

S. BENXSCHvDeeohecitzi, e. 898. Cechy. Bohatá fllustrovanf eennik tdarma a franko.

Z B Y T K Y N A ODEV p r e m u ž s k ý c h a ž e n s k é

C. 1940. Zbytok 5 metrov vlnenej látky pie ženské, tmavej, tmavomodrej, čiemej K 8-80. C. 1950. Zrrytok 5 metrov §e-viotu pre ženské, tmavodrébo, čierneho, tmavočerveného K 9. C. 1955. Zbytok 5 metrov lodenu pre ženské hnedého, dra-povebo, zeleného K 7. C. 1963. Zbytok 20 metrov najjem­nejšieho, bieleho tkaniva na prádlo K 10. Č. 19ľ0. Zbytok 10 metrov pevného tkaniva na plachty K. 11. 0. 8. Zbytok 6 metrov indického hodvábneho batistu, Jasnomodrého K 5.60. C. 860 Zhytok 31/4 metrov panského kamgarnu, velmi Uvaceho K 8. C. 859. Zbytok 31/4 metrov brnenskej panskej' lalky, solídnej a trvácej K 10.50. — 40 metrov zbytku na odev, modrého, solídneho a trváceho K 20. — 80 metrov zbytku na kostýmy, celkom jemná, cenná sorta K. 18.

ABOLF Z U C R E R v Plzni (Cechy) c. I0Z. Najväčšia výroba tkanív. — Rozpojielanie na dobierku, vzorky sa neposielajú,ale nezodpovedné vždy vezmemzpät. Za dobrú jakost poskytuje sa najúplnejšia záruka.

^ flgT Za o b s a h i n s e r t o v p e d a k e i a n e n i z o d p o v e d n á .

Hačôaé na rotačnom stroji knintlačiarne účastinárskei spoločnosti „ E u r ó p a " v Budapešti3 VI, okr. Ó-utcza 12. "