Monitoring médií

22.03.2019

Viac na siacplus.sk

OBSAH

Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach

1. Biológ Jozef Kováčik v ROZHOVORE: Aj rastliny pociťujú stres [21.03.2019; dnes24.sk; Trnava; 00:00; Júlia Vargová]

Fakulty a ústavy UPJŠ

1. Ústavnoprávny výbor vypočúva kandidátov na ústavných sudcov [21.03.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR Tomáš Šarluška]

2. Ústavnoprávny výbor vypočul ďalších kandidátov, ktorí sa prezentovali už v januári [21.03.2019; topky.sk; Domáce; 00:00; TASR]

3. Ústavnoprávny výbor vypočúva kandidátov na ústavných sudcov [21.03.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR Tomáš Šarluška]

4. Výbor vypočul ďalších kandidátov, ktorí sa prezentovali už v januári [21.03.2019; hlavnespravy.sk; Z domova; 00:00; TASR/HSP]

5. Zdravá diéta na vysoký cholesterol? Môže vás zničiť, prekvapuje lekár [21.03.2019; pluska.sk; iZdravie; 00:00; TASR;dab]

6. V zoo oslávia Medzinárodný deň tuleňov. Príďte na komentované kŕmenie [21.03.2019; dnes24.sk; Košice; 00:00; kosice.dnes24.sk]

7. Výbor vypočul kandidátov, ktorí sa prezentovali už v januári [21.03.2019; tvnoviny.sk; Domáce; 09:00; BRATISLAVA/zg;TASR]

8. Čaká nás sucho, extrémne horúčavy, záplavy a masívna migrácia. Nemáme ani 12 rokov, vraví ekológ

[21.03.2019; dennikn.sk; Príroda; 13:06; Adéla Skoupá]

9. Najväčšiu diskusiu vyvolali neprítomní kandidáti [22.03.2019; Pravda; Slovensko; s. 2,3; Ivana Štefúnová]

10. Tulene MAJÚ SVIATOK [22.03.2019; Košice Dnes; V MESTE; s. 6; JV]

Top informácie z rezortu školstva

1. Štát zvažuje zmenu v odmeňovaní učiteľov, nerozhodoval by vek ani školenia [21.03.2019; ekonomika.sme.sk; Ekonomika / Slovensko; 00:00; TASR]

2. Ministerstvo školstva je otvorené diskusii o detských lesných kluboch [21.03.2019; domov.sme.sk; Domov; 00:00; TASR]

3. Vládny návrh zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch [21.03.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Katarína Otová / Marián Kukelka]

4. Zákon o pedagógoch výbor schválil [21.03.2019; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Hana Džurná / Zuzana Straková Wenzlová]

5. Učitelia nesúhlasia so zákonom [21.03.2019; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Martin Chlebovec / Lenka Vavrinčíková;Jaroslav Zápala]

6. Učiteľov znepokojuje nový kreditový systém [21.03.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Emília Lengyelová / Viliam Stankay]

7. Bratislava: Prišli sme o desiatky miliónov [21.03.2019; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Richard Nemec / Adriana Kmotríková;Ľuboš Sarnovský]

8. Vysoká škola: Absolventi ktorých odborov si nájdu prácu najrýchlejšie? [22.03.2019; pravda.sk; Škola; 00:00; Pravda]

TEXTY

Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach

1. Biológ Jozef Kováčik v ROZHOVORE: Aj rastliny pociťujú stres [21.03.2019; dnes24.sk; Trnava; 00:00; Júlia Vargová]

S Jozefom Kováčikom, biológom, ktorý momentálne vyučuje na Trnavskej univerzite, sme sa porozprávali o výskume, rastlinách, ale aj o trnavských študentoch.

Botanika a učenie sú jeho srdcovými záležitosťami. Nechcel len jednoducho učiť, vybral si vzdelávanie tých, ktorí budú mať na starosti učenie ďalších generácií.

Doc. RNDr. Jozef Kováčik, PhD., učí na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Je členom redakčných rád troch zahraničných vedeckých časopisov. Medzi nimi je i Flora, najstarší botanický časopis, ktorý vychádza nepretržite už 200 rokov.

Jeho záľubou sú rastliny, špeciálne mäsožravé rastliny, bromélie/tilandsie a orchidey. V súčasnosti sa v rámci vedeckovýskumnej činnosti zaoberá fyziológiou rastlín, ťažkými kovmi, antioxidantmi, fenolovým metabolizmom, oxidačným a abiotickým stresom rastlín.

Ako ste sa dostali k botanike? V podstate už na základnej škole. K rastlinám som mal vzťah už od mala. Dedo učil pestovateľské práce a

získal som k tomu vzťah aj ja. Vedel som, že chcem byť učiteľ. Kupoval som si rôzne mäsožravé rastliny, zaujímal som sa o to. Viac ako učenie na základnej alebo strednej škole ma neskôr lákala aktívna vedeckovýskumná činnosť. Vyštudoval som jednoodborovú biológiu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Ako by ste zhodnotili dnešných študentov? Zdajú sa akosi menej zapálení pre vec. Chýba im nadšenie. Samozrejme, česť výnimkám a som rád, že aj

medzi našimi študentmi sú aj takíto nadšenci. Dnes však študenti skôr čakajú – daj mi prednášky a možno si z toho niečo zapamätám aj dlhšie ako len na skúšku. My sme dostali desať kníh a museli sme si informácie vyhľadať a spájať. Keď sa študentov spýtam, či niečo pestujú alebo chovajú, často znie odpoveď nie. Mnohí z nich vyrastali v bytoch, a tak sa pýtam, kde zacítili volanie biológie. Kde nabrali pocit, že by chceli byť učiteľmi biológie až do penzie, na ďalších tridsať rokov? Málokto vie odpovedať.

Takže im chýba to prvotné nadšenie, ktoré ste vy mali? Presne tak, absentuje mi to elementárne nadšenie. Za mojich študentských čias prichádzalo odhadom

deväťdesiat percent študentov s radosťou, že študujú to, čo si vysnívali, čo chcú. Teraz je to naopak, možno desať percent. Teoretické prednášky spájame s praktickými ukážkami a pokusmi, no ani tie ich zväčša nenadchnú. Musím však uznať, že pri anonymnom hodnotení predmetov ocenili práve toto prepájanie s praxou a verím, že aj to je signálom ich rastúceho nadšenia pre štúdium vo vyšších ročníkoch.

Chodíte aj do terénu? Nedávno sme boli poznávať ihličnany v trnavskej botanickej záhrade. Pritom mi napadlo, že v rámci

biomonitoringu je to výborné miesto, kde sa dajú okrem ihličia pozbierať i lišajníky. Ako je na tom školské vybavenie? Od môjho príchodu Pedagogická fakulta TU zakúpila finančne náročnejšie vybavenie, a tým sa umožnilo viesť

výučbu biológie, resp. botaniky kvalitnejšie. Máme tu vybavenie, s ktorým je možné robiť záverečné experimentálne práce, ale, samozrejme, vždy je priestor na rozvoj a dnešná biológia už vyžaduje naozaj dobré technické zázemie. Potešujúce tiež je, že sa stále nájdu aj študenti, ktorí chcú robiť aj praktický laboratórny alebo terénny výskum. Som rád, že vedenie fakulty podporuje rozvoj a zdieľa túto víziu.

Na čom momentálne pracujete? Jedným z hlavných výskumných smerov je skúmanie stresu rastlín. Stres je vlastne negatívny vplyv prostredia

na organizmus. Rastliny sa nemôžu pohybovať a pred stresom utiecť. Stresujú ich najmä environmentálne faktory, ako sú sucho, zvýšené slnečné žiarenie, nedostatok živín. Tiež sa pod to podpisuje rastúca priemyselná výroba a stále viac aktuálne je aj zvýšené množstvo ťažkých kovov v prostredí. Práve vplyvom kovov na fungovanie rastlín sa zaoberám najviac.

A ako vplývajú? Vysoké množstvo kovov v prostredí spôsobuje hlavne spomalenie rastu a zmeny sfarbenia rastlín. Dochádza

tiež k zmenám obsahu rôznych látok, spoločným symptómom stresu v rastlinách je zmena tzv. oxidačného stavu, čo je zvýšenie tvorby látok, ktoré vznikajú zo vzdušného kyslíka.

Kovy teda škodia rastlinám. Dostanú sa cez ne aj k nám? Obvykle platí úmernosť, že čím viac kovov je v prostredí, tým viac ich rastlina obsahuje. Škodlivosť každého

kovu závisí vždy od toho, koľko sa ho v danej rastline hromadí. Ak je rastlina schopná zadržať kov v koreňoch a tým sa ho z pôdy cez korene dostáva málo do nadzemných častí, potom je to ten lepší prípad (to je typické napr. pre olovo, chróm, meď). Mnohé kovy sa však dokážu pohybovať v rastline relatívne rýchlo a potom sa hromadia aj v nadzemných častiach, čo je nežiaduce pri listovej a plodovej zelenine, ale aj v liečivých rastlinách (a deje sa to napr. pri kadmiu, nikli, zinku). Z hľadiska škodlivosti práve kadmium a nikel (ale i olovo a ortuť) možno považovať za hlavné negatívne prvky, keďže v rastlinnom organizme (s výnimkou stopových množstiev niklu) ani nemajú žiadnu metabolickú úlohu.

Koľko tam tých kovov teda je?

V rámci Slovenska sme sledovali obsahy rôznych kovov v rumančeku a púpave. Príjem kovu do rastlín je výrazne ovplyvnený jeho množstvom v prostredí a práve preto je potrebné sledovať ich obsah v zelenine, čajovinách a podobne. Hoci pre obsah kovov v liečivých rastlinách neexistujú presné smernice, možno vychádzať z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie a tiež zo smerníc napr. pre listovú zeleninu. Výsledky boli priaznivé, čo ukazuje, že máme stále relatívne čisté prostredie, hoci nárast priemyselnej činnosti a dopravnej prevádzky to môže lokálne negatívne zmeniť.

Robíte výskum aj v Trnave? V štádiu realizácie sú zbery iných liečivých rastlín, napr. materinej dúšky a skorocelu v rôznych častiach

Slovenska i v rámci mesta Trnava. Uchádzame sa tiež o podporou projektu u domácej Agentúry na podporu výskumu a vývoja s cieľom zmapovať obsahy rôznych kovov v rastlinách i v živočíchoch v širšom okolí Trnavy. Práve stanovenie obsahu kovov vyžaduje nemalé finančné prostriedky, je však prínosné z hľadiska poznania, ktoré rastliny a z ktorých lokalít by mohli byť potenciálne škodlivé pre človeka. Okrem liečivých rastlín sa zaoberáme aj výskumom vplyvu kovov na riasy, keďže mnohé z nich sa používajú aj v potravinárstve.

Keďže s rastlinami priamo pracujete a viete, čo môžu obsahovať, kupujete si napríklad čaje z obchodu? Príležitostne áno. Vždy však radšej uprednostním produkty z lokálnych zdrojov, o ktorých viem, odkiaľ

pochádzajú. A v rámci spolupráce máme aj možnosť preveriť v nich obsah kovov. Aj pri zelenine a ovocí vždy radšej uprednostním slovenskú produkciu.

A čo ovocie, zelenina či bylinky z balkónových záhradiek? Dnes je moderné načiahnuť sa na balkón a odtrhnúť si šalát či paradajku. Ak sa pestujú v blízkosti ciest, môžu

v nich byť rôzne kovy, no otázka je v akom množstve. Väčšina kovov sa dá z povrchu plodu zmyť. Záleží aj na tom, ako je situovaný bytový dom. Či priamo k ceste, alebo na odvrátenú stranu. Vplyv má aj smer vetra. Isté riziko by tam mohlo byť, no za dva mesiace, kým dopestujete bylinku, budú nálezy iste v normách.

Ako sa dajú využiť výsledky výskumu ťažkých kovov v rastlinách? Tieto experimenty nám dávajú informáciu o tom, ako vieme znížiť príjem škodlivých kovov do rastlín (a tým sú

bezpečnejšie pre naše použitie), alebo presne naopak, ako vieme rastliny „prinútiť“ prijať viac kovov a tým je možné využiť ich pre tzv. fytoremediáciu, odstraňovanie škodlivých kovov z pôdy vysadením rastlín. Tie ich príjmu a potom sú pozbierané a spálené. Následne je popol možné aj chemicky spracovať.

Pokiaľ ide o vysádzanie zelene v meste, má aj to význam ohľadom odstraňovania škodlivín? Samozrejme. Napríklad platany dokážu účinne akumulovať pevné častice (napr. tzv. PM10) z emisií. Zelene v

našich mestách určite nie je prebytok, takže každá zelená plocha je plusom pre všetkých obyvateľov. Zdroj: Dnes24.sk

https://trnava.dnes24.sk/biolog-jozef-kovacik-v-rozhovore-aj-rastliny-pocituju-stres-325832 [Späť na obsah]

Fakulty a ústavy UPJŠ

1. Ústavnoprávny výbor vypočúva kandidátov na ústavných sudcov [21.03.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR Tomáš Šarluška]

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Martin Baumann Každý uchádzač má na predstavenie svojej činnosti 15 minút, desať minút bude odpovedať na každý blok

spravidla troch otázok. Tie mu môžu klásť poslanci, ako aj zástupcovia prezidenta SR. ,aktualizované Bratislava 21. marca (TASR) - Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR začal vo štvrtok vypočúvať

kandidátov na ústavných sudcov prihlásených do novej voľby. V prvý deň híringu majú členovia výboru v priestoroch historickej budovy NR SR na Župnom námestí v Bratislave vypočuť 14 kandidátov. Ďalší 15 prídu na rad v piatok (22. 3.). Každý uchádzač má na predstavenie svojej činnosti 15 minút, desať minút bude odpovedať na každý blok spravidla troch otázok. Tie mu môžu klásť poslanci, ako aj zástupcovia prezidenta SR. Do voľby je prihlásených 29 uchádzačov, väčšina z nich kandiduje opäť, piati sa prihlásili do voľby po prvý raz. Pri prvej voľbe parlament nezvolil žiadneho kandidáta. Novými kandidátmi sú Pavol Boroň (nominoval ho nezaradený poslanec parlamentu Rastislav Holúbek), Katarína Čechová (nominovala ju ombudsmanka Mária Patakyová), Stanislav Irsák (nominovala ho Slovenská advokátska komora), Rastislav Kaššák (nominovala ho Notárska komora SR) a Vlastimil Pavlikovský (nominovali ho Právnická fakulta UK v Bratislave, Paneurópska vysoká škola a Fakulta práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius). Ďalšími kandidátmi na sudcov Ústavného súdu SR sú Martin Javorček, Michal Matulník, Edita Pfundtner, Peter Straka, Anton Dulak, Eva Kováčechová, Peter Melicher, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Štefan Kseňák, Pavol Malich, Radoslav Procházka, Miloš Maďar, Ľuboš Szigeti, Marek Tomašovič, Michal Truban, Libor Duľa, Radovan Hrádek, Daniela Švecová, Ladislav Duditš, Peter Molnár, Robert Šorl, Martin Vernarský a Zuzana Pitoňáková. Voľba kandidátov sa uskutoční na schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa začne 26. marca. Poslanci majú zvoliť 18 kandidátov, ktorých majú predložiť prezidentovi SR. Ten z nich má vymenovať deviatich sudcov namiesto tých, ktorým sa 16. februára skončilo funkčné obdobie. Traja kandidáti na posty ústavných sudcov, Stanislav Irsák, Pavol Malich a Marek Tomašovič, neprídu na vypočutie pred poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR. Svoju neprítomnosť vopred ospravedlnili. Malich aj Tomašovič kandidovali aj v prvej neúspešnej voľbe vo februári. Malicha nominovali dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda, Slovenská advokátska komora a predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková.

Tomašoviča navrhli dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda a Slovenská komora exekútorov. Irsák je v kandidatúre nováčikom. Nominovala ho Slovenská advokátska komora. Zástupca kancelárie prezidenta prítomný na výbore vyhlásil, že títo traja by mali stiahnuť svoju kandidatúru, lebo neabsolvujú vypočutie a nie je možné klásť im otázky. Predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) upozornil na to, že výbor môže hlasovať len o tom, či kandidáti spĺňajú podmienky. Poslanci a prezident následne môžu podľa jeho slov ich absencie zohľadniť pri samotnej voľbe, respektíve výbere zo zvolených kandidátov. Značná miera nezávislosti a služba verejnosti. Takto sa ako advokát charakterizoval Pavol Boroň, ktorý vo štvrtok absolvoval ako v poradí prvý kandidát na post ústavného sudcu v novej voľbe vypočutie na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR. Do funkcie ho nominoval nezaradený poslanec NR SR Rastislav Holúbek. Boroň je jeden z pätice nových uchádzačov o tento post. “Celý svoj život som právnikom. Môj príbeh je celkom zaujímavý,” konštatoval. Boroň spomenul, že okrem iného pôsobil v tíme, ktorý pracoval na príprave Ústavy SR. Odmietol preto názory, že náš najvyšší zákon bol pripravený narýchlo. Na snímke kandidát na post ústavného sudcu SR Pavol Boroň počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR v Bratislave 21. marca 2019. Foto: TASR - Jakub Kotian

Advokát Boroň stál aj pri vzniku Národnej banky Slovenska, neskôr bol šéfom Miestneho odboru Matice Slovenskej v Banskej Bystrici. Tvrdí o sebe, že v právnickej praxi sa vždy snažil vystupovať čestne, zodpovedne, profesionálne a s pokorou. Ústavný sudca musí byť podľa jeho slov nestranný, nezávislý, rokovať o veciach zodpovedne a pracovitý. Boroň je pripravený tieto kritériá napĺňať. Sporné rozhodnutia súdov komentovať nechcel s tým, že ich treba rešpektovať. Alojz Baránik (SaS) ho však upozornil, že mu nerozumie, pretože ako ústavný sudca bude musieť verdikty súdov posudzovať. “Myslel som kritizovanie súdnych rozhodnutí na verejnosti. To, čo vyplýva sudcovi ústavného súdu z jeho postavenia, to plne akceptujem, a to by som aj vykonával,” dodal. Za 34 rokov veľmi pestrej právnej praxe som žila a žijem svojou profesiou. Nikdy som nebola zapojená v žiadnej stane a hnutí. Bola to profesia a odbornosť, ktorej som sa venovala. Na rokovaní Ústavnoprávneho výboru NR SR to vyhlásila kandidátka na post ústavnej sudkyne Katarína Čechová. Na pozíciu ju nominovala ombudsmanka Mária Patakyová. Advokátka Katarína Čechová je jednou z pätice nových kandidátov. “Teraz nastala doba, že by som mohla začať pracovať pre jedného a najvýznamnejšieho klienta - pre túto krajinu a dodržiavanie ústavnosti v nej,” povedala Čechová, ktorá o sebe tvrdí, že je absolútne politicky, ekonomicky a spoločensky nezávislá a je viazaná len svojím svedomím a oddanosťou pravde, spravodlivosti a poctivosti. Na snímke kandidátka na post ústavného sudcu SR Katarína Čechová počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR v Bratislave 21. marca 2019. Foto: TASR - Jakub Kotian

Korupciu v súdnictve označila Čechová najmä za otázku výchovy a dodržiavania etických pravidiel už na úrovni vyšších súdnych úradníkov a predtým čakateľov. “Neviem, do akej miery sa to akcentuje mladým kolegom už v čase, keď sa na sudcovskú profesiou pripravujú,” odkázala. Vypočúvaním ďalších štyroch kandidátov na posty ústavných sudcov pokračovalo rokovanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR. Pred poslancov sa postavili uchádzači, ktorí už híring absolvovali v januári pred prvou neúspešnou voľbou v parlamente. Sudca Krajského súdu v Košiciach Ladislav Duditš, ktorého navrhli Notárska komora, Slovenská komora exekútorov a dekanka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Gabriela Dobrovičová, tvrdí, že na Ústavnom súde by mali byť sudcovia, ktorí majú ďaleko od svojvoľného rozhodovania. “Ústavný súd by mal byť zložený z právnikov z rôznych profesií. Moje profesionálne skúsenosti by mohli byť využité v rámci tvoriaceho sa tímu. Som pripravený túto funkciu vykonávať s plnou zodpovednosťou,” dodal. Vysokoškolského profesora Antona Dulaka navrhla Notárska komora. Podľa svojho motivačného listu sa venuje otázkam občianskeho práva a osobitne ochrane slabšej strany, čiže spotrebiteľa, v súkromnom práve. “Pre každého právnika je pozícia ústavného sudcu méta. Pre mňa je Ústavný súd koncentrát múdrosti,” ozrejmil. Januárové rozhodnutie Ústavného súdu o tom, že plošné preverovanie sudcov Národným bezpečnostným úradom, ktoré zaviedla novela Ústavy SR z roku 2014, je v rozpore s ústavou, označil Dulak za také, ktoré je zásahom do najvyššieho zákona štátu a malo by byť len výnimočné. Tvrdí, že s argumentmi súdu sa stotožňuje, aj keď je tam veľa “ale”. Na snímke poradca prezidenta SR pre ústavnoprávne otázky Marián Giba počas vypočutia kandidátov na post ústavného sudcu na Ústavnoprávnom výbore NR SR v Bratislave 21. marca 2019. Foto: TASR - Jakub Kotian

Sudca Najvyššieho súdu SR Libor Duľa je kandidátom predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej, dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduarda Burdu a Slovenskej advokátskej komory. Aj on je jeden z kandidátov, ktorí si híring opakujú. Duľa o sebe tvrdí, že chce zabrániť široko prezentovaným obavám zo zneužitia Ústavného súdu ako nástroja politického vplyvu a boja. Opätovným kandidátom je aj právnik a sekčný riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Michal Ďuriš. Navrhli ho Slovenská advokátska komora a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Napriek svojmu aktuálnemu pôsobisku tvrdí, že kontakt s právom nestratil a v rámci svojho pôsobenia v poisťovni sa venuje aj právnym otázkam. V prípade zvolenia za ústavného sudcu by Ďurišovou najväčšou osobnou výzvou bola snaha dosiahnuť jednotnosť rozhodovania Ústavného súdu. Na margo spomínaného januárového verdiktu Ústavného súdu povedal, že vyhlásením ústavného zákona za protiústavný bolo zasiahnuté do kompetencie, ktorá patrí výlučne poslancom NR SR. Na snímke riaditeľ legislatívy a milostí Kancelárie prezidenta SR Stanislav Gaňa počas vypočutia kandidátov na post ústavného sudcu na Ústavnoprávnom výbore NR SR v Bratislave 21. marca 2019. Foto: TASR - Jakub Kotian

Po jeho vystúpení vyhlásil predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) obedňajšiu prestávku. Vypočutím ďalších dvoch kandidátov na posty sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR pokračovalo popoludní rokovanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR. Predstavili sa Radovan Hrádek, Martin Javorček. Obaja absolvovali híring aj v januári pred neúspešnou voľbou v pléne. Advokát Radovan Hrádek, ktorého nominoval poslanec Rastislav Schlosár (ĽSNS), absolvoval aj januárové vypočutie. Pred samotnou februárovou voľbou v pléne však odstúpil. “Chcem, aby sa Slovensko stalo dokonalým právnym štátom,” vyhlásil ešte v januári. Hrádek vtedy odpovedal aj na otázku ohľadom zodpovednosti Tisovej garnitúry za vyvezenie a zavraždenie tisícov slovenských

Židov. “Ja v tejto veci nie som odborník. Malo by byť odborné kolokvium, kde by sedeli ľudia za Tisa i proti nemu,” uviedol. K útlaku podľa Hrádeka evidentne došlo a títo ľudia boli zavraždení. “Ale nemôžem posúdiť mieru viny, ako na tom bol Tiso,” povedal. Vo štvrtok doplnil, že vie, o čom bola druhá svetová vojna, o čom bol Slovenský štát a aké tam boli chyby. Hrádek vo štvrtok vyhlásil, že neexistuje, aby sa sudcom ÚS mohol stať politik. On sám je pritom členom politickej strany, kandidoval za ňu vo voľbách a pôsobí aj ako poslanecký asistent. “Človek, ktorý zastáva funkciu ministra či štátneho tajomníka, taký by nemal byť na ÚS. Ja som asistent poslanca, nie som žiaden politik,” dodal. Advokáta Martina Javorčeka nominoval dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Aj on už absolvoval januárové vypočutie a podobne ako ostatní neuspel v prvej februárovej voľbe. “Právo mám rád, vždy som sa snažil komunikovať čestne a zodpovedne,” povedal o sebe. V januári zdôraznil, že sa cíti slobodný a nezávislý. Povedal, že nevie tolerovať klamstvo, neúprimnosť a nespravodlivosť. Ak by sa Javorček stal ústavným sudcom, chcel by spoločnosti slúžiť. Na margo januárového rozhodnutia Ústavného súdu o tom, že plošné preverovanie sudcov Národným bezpečnostným úradom, ktoré zaviedla novela Ústavy SR z roku 2014, je v rozpore s ústavou, Javorček povedal, že v ňom vyvolalo viaceré otázky. “Viem sa stotožniť ako právnik s tým, že si ústavný súd takúto právomoc vyvodil. Chápem aj úvahu, že súd chcel ochrániť vnútorné hodnotové jadro ústavy,” poznamenal. Argumenty sudcov, ktorí s tým nesúhlasili, však označil za logické. “Bolo by ľahké povedať, že som proti takýmto verdiktom. Ale mne prichádzajú ďalšie otázky,” dodal. Ústavný súd (ÚS) SR by mal byť zložený z právnikov z rôznych sfér, nielen zo sudcov. Myslí si to advokát Rastislav Kaššák, ktorý vo štvrtok absolvoval vypočutie na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR. Kaššák je jeden z pätice nových kandidátov, ktorí sa uchádzajú o post na ÚS v novej voľbe. Nominovala ho Notárska komora SR. V minulosti pôsobil aj ako poslanecký asistent súčasného šéfa KDH Alojza Hlinu, ešte predtým bol členom Smeru-SD. “Kandidujem, lebo v mojej osobe sa spája teória aj aplikačná prax,” ozrejmil. Na otázku, či riešil vo svojom profesionálnom živote etické dilemy, odvetil, že zatiaľ nie. Na margo problémov ústavného súdnictva Kaššák konštatoval, že ako najväčší problém vidí nejednotnosť v rozhodovaní. Opakované vypočutie pred poslancami Ústavnoprávneho výboru NR SR majú za sebou ďalší kandidáti na ústavných sudcov Eva Kováčechová, Štefan Kseňák a Peter Melicher. Títo traja kandidáti absolvovali aj neúspešnú februárovú voľbu v pléne parlamentu. Program výboru sa tým na štvrtok vyčerpal, v piatok (22.3.) sa predstaví ďalších 14 kandidátov. Bývalú šéfku Centra právnej pomoci Evu Kováčechovú nominovala na post kandidátky na ústavnú sudkyňu ombudsmanka Mária Patakyová. Ešte v januári na prvom híringu povedala, že teraz, keď sa Ústavný súd (ÚS) SR tvorí prakticky nanovo, je šanca, aby sme určili jeho charakter. “Kandidujem, lebo mám dostatok skúseností, naučila som sa riešiť dilemy a poskytovať spravodlivé riešenia. Zároveň je to inštitúcia, ktorá poskytuje ochranu ľudských práv na národnej úrovni a inštitúcia, ktorá zabezpečuje ochranu demokratického charakteru nášho štátu. Ako ústavná sudkyňa budem strážca demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv,” sľubovala Kováčechová. Zdôraznila, že vo svojej doterajšej praxi sa venovala hlavne dvom veľkým témam, a to ochrana ľudských práv a téma zvyšovania dôveryhodnosti justície. Za slabinu ÚS označila okrem prieťahov rozpornosť súdnych rozhodnutí. Vysokoškolského pedagóga Štefana Kseňáka nominovala Slovenská advokátska komora. V januári vyhlásil, že na Slovensku je kríza dôvery v inštitúcie a tvrdil, že disponuje skúsenosťami, ktoré mu umožňujú vcítiť sa do pozície osoby, ktorá sa obracia na ústavný súd. Opozičného poslanca Miroslava Beblavého (nezaradený) vtedy zaujala skutočnosť, že Kseňák už 25 rokov pôsobí ako odborný asistent a nestal sa docentom či profesorom. “Dá sa voliť aj rýchlejšia cesta na úkor kvality. Pri takýchto rozhodnutiach som trošku pomalší. Niekedy má človek málo času písať, keď veľa číta. Ale pri väčšej snahe by som už docentom bol,” priznal Kseňák s tým, že chýbajúcu docentúru ako hendikep nevníma. Na otázku, prečo kandiduje opäť, vo štvrtok odvetil, že to vníma aj ako prejav dôvery od stavovskej organizácie, ktorá ho navrhla. “Asi je to v mojej povahe, že ak sa o niečo snažím, tak istú dobu. Je to môj životný postoj,” ozrejmil. Sudca Najvyššieho súdu SR Peter Melicher bol nominovaný predsedníčkou Súdnej rady Lenkou Praženkovou. “Post ústavného sudcu považujem za vrchol sudcovskej kariéry. Myslím si, že som vo veku, kedy ešte mám čo ponúknuť a mohol by som byť prínosom. Ak by som mal o desať rokov viac, asi by som už nad tým neuvažoval,” priznal 53-ročný Melicher. Opätovne sa o zvolenie pokúša preto, lebo prvú februárovú voľbu považuje za zmarenú. “Nevyjadrili sa v nej všetci poslanci, lebo sa nevedeli zhodnúť, či voľba bude verejná alebo tajná. Mne osobne je jedno, aká bude, dôležité je, aby ten súd konečne začal fungovať,” dodal. V piatok budú vypočutí Ivan Fiačan, Michal Matulník, Miloš Maďar, Peter Molnár, Vlastimil Pavlikovský, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Robert Šorl, Daniela Švecová, Michal Truban a Martin Vernarský.

http://www.teraz.sk/slovensko/ustavnopravny-vybor-zacal-vypocuva/385164-clanok.html

[Späť na obsah]

2. Ústavnoprávny výbor vypočul ďalších kandidátov, ktorí sa prezentovali už v

januári [21.03.2019; topky.sk; Domáce; 00:00; TASR]

BRATISLAVA - Vypočúvaním ďalších štyroch kandidátov na posty ústavných sudcov pokračovalo rokovanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR. Pred poslancov sa postavili uchádzači, ktorí už híring absolvovali v januári pred prvou neúspešnou voľbou v parlamente.

Čítajte aj: Boj o Ústavný súd obnovený: Nové vypočúvanie kandidátov, šancu majú aj kontroverzné osoby Sudca Krajského súdu v Košiciach Ladislav Duditš, ktorého navrhli Notárska komora, Slovenská komora

exekútorov a dekanka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Gabriela Dobrovičová, tvrdí, že na

Ústavnom súde by mali byť sudcovia, ktorí majú ďaleko od svojvoľného rozhodovania. “Ústavný súd by mal byť zložený z právnikov z rôznych profesií. Moje profesionálne skúsenosti by mohli byť využité v rámci tvoriaceho sa tímu. Som pripravený túto funkciu vykonávať s plnou zodpovednosťou,” dodal.

Zdroj: Topky/Ján Zemiar Vysokoškolského profesora Antona Dulaka navrhla Notárska komora. Podľa svojho motivačného listu sa

venuje otázkam občianskeho práva a osobitne ochrane slabšej strany, čiže spotrebiteľa, v súkromnom práve. “Pre každého právnika je pozícia ústavného sudcu méta. Pre mňa je Ústavný súd koncentrát múdrosti,” ozrejmil.

Januárové rozhodnutie Ústavného súdu o tom, že plošné preverovanie sudcov Národným bezpečnostným úradom, ktoré zaviedla novela Ústavy SR z roku 2014, je v rozpore s ústavou, označil Dulak za také, ktoré je zásahom do najvyššieho zákona štátu a malo by byť len výnimočné. Tvrdí, že s argumentmi súdu sa stotožňuje, aj keď je tam veľa “ale”.

Zdroj: Topky/Ján Zemiar Sudca Najvyššieho súdu SR Libor Duľa je kandidátom predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej,

dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduarda Burdu a Slovenskej advokátskej komory. Aj on je jeden z kandidátov, ktorí si híring opakujú. Duľa o sebe tvrdí, že chce zabrániť široko prezentovaným obavám zo zneužitia Ústavného súdu ako nástroja politického vplyvu a boja.

Zdroj: Topky/Ján Zemiar Opätovným kandidátom je aj právnik a sekčný riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Michal Ďuriš. Navrhli

ho Slovenská advokátska komora a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Napriek svojmu aktuálnemu pôsobisku tvrdí, že kontakt s právom nestratil a v rámci svojho pôsobenia v poisťovni sa venuje aj právnym otázkam. V prípade zvolenia za ústavného sudcu by Ďurišovou najväčšou osobnou výzvou bola snaha dosiahnuť jednotnosť rozhodovania Ústavného súdu.

Zdroj: SITA/Branislav Bibel Na margo spomínaného januárového verdiktu Ústavného súdu povedal, že vyhlásením ústavného zákona za

protiústavný bolo zasiahnuté do kompetencie, ktorá patrí výlučne poslancom NR SR. Po jeho vystúpení vyhlásil predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) obedňajšiu prestávku.

https://www.topky.sk/cl/1002077/1780853/Ustavnopravny-vybor-vypocul-dalsich-kandidatov–ktori-sa-prezentovali-uz-v-januari

[Späť na obsah]

3. Ústavnoprávny výbor vypočúva kandidátov na ústavných sudcov [21.03.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR Tomáš Šarluška]

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Martin Baumann Každý uchádzač má na predstavenie svojej činnosti 15 minút, desať minút bude odpovedať na každý blok

spravidla troch otázok. Tie mu môžu klásť poslanci, ako aj zástupcovia prezidenta SR. ,aktualizované Bratislava 21. marca (TASR) - Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR začal vo štvrtok vypočúvať

kandidátov na ústavných sudcov prihlásených do novej voľby. V prvý deň híringu majú členovia výboru v priestoroch historickej budovy NR SR na Župnom námestí v Bratislave vypočuť 14 kandidátov. Ďalší 15 prídu na rad v piatok (22. 3.). Každý uchádzač má na predstavenie svojej činnosti 15 minút, desať minút bude odpovedať na každý blok spravidla troch otázok. Tie mu môžu klásť poslanci, ako aj zástupcovia prezidenta SR. Do voľby je prihlásených 29 uchádzačov, väčšina z nich kandiduje opäť, piati sa prihlásili do voľby po prvý raz. Pri prvej voľbe parlament nezvolil žiadneho kandidáta. Novými kandidátmi sú Pavol Boroň (nominoval ho nezaradený poslanec parlamentu Rastislav Holúbek), Katarína Čechová (nominovala ju ombudsmanka Mária Patakyová), Stanislav Irsák (nominovala ho Slovenská advokátska komora), Rastislav Kaššák (nominovala ho Notárska komora SR) a Vlastimil Pavlikovský (nominovali ho Právnická fakulta UK v Bratislave, Paneurópska vysoká škola a Fakulta práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius). Ďalšími kandidátmi na sudcov Ústavného súdu SR sú Martin Javorček, Michal Matulník, Edita Pfundtner, Peter Straka, Anton Dulak, Eva Kováčechová, Peter Melicher, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Štefan Kseňák, Pavol Malich, Radoslav Procházka, Miloš Maďar, Ľuboš Szigeti, Marek Tomašovič, Michal Truban, Libor Duľa, Radovan Hrádek, Daniela Švecová, Ladislav Duditš, Peter Molnár, Robert Šorl, Martin Vernarský a Zuzana Pitoňáková. Voľba kandidátov sa uskutoční na schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa začne 26. marca. Poslanci majú zvoliť 18 kandidátov, ktorých majú predložiť prezidentovi SR. Ten z nich má vymenovať deviatich sudcov namiesto tých, ktorým sa 16. februára skončilo funkčné obdobie. Traja kandidáti na posty ústavných sudcov, Stanislav Irsák, Pavol Malich a Marek Tomašovič, neprídu na vypočutie pred poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR. Svoju neprítomnosť vopred ospravedlnili. Malich aj Tomašovič kandidovali aj v prvej neúspešnej voľbe vo februári. Malicha nominovali dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda, Slovenská advokátska komora a predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková. Tomašoviča navrhli dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda a Slovenská komora exekútorov. Irsák je v kandidatúre nováčikom. Nominovala ho Slovenská advokátska komora. Zástupca kancelárie prezidenta prítomný na výbore vyhlásil, že títo traja by mali stiahnuť svoju kandidatúru, lebo neabsolvujú vypočutie a nie je možné klásť im otázky. Predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) upozornil na to, že výbor môže hlasovať len o tom, či kandidáti spĺňajú podmienky. Poslanci a prezident následne môžu podľa jeho slov ich absencie zohľadniť pri samotnej voľbe, respektíve výbere zo zvolených kandidátov. Značná miera

nezávislosti a služba verejnosti. Takto sa ako advokát charakterizoval Pavol Boroň, ktorý vo štvrtok absolvoval ako v poradí prvý kandidát na post ústavného sudcu v novej voľbe vypočutie na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR. Do funkcie ho nominoval nezaradený poslanec NR SR Rastislav Holúbek. Boroň je jeden z pätice nových uchádzačov o tento post. “Celý svoj život som právnikom. Môj príbeh je celkom zaujímavý,” konštatoval. Boroň spomenul, že okrem iného pôsobil v tíme, ktorý pracoval na príprave Ústavy SR. Odmietol preto názory, že náš najvyšší zákon bol pripravený narýchlo. Na snímke kandidát na post ústavného sudcu SR Pavol Boroň počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR v Bratislave 21. marca 2019. Foto: TASR - Jakub Kotian

Advokát Boroň stál aj pri vzniku Národnej banky Slovenska, neskôr bol šéfom Miestneho odboru Matice Slovenskej v Banskej Bystrici. Tvrdí o sebe, že v právnickej praxi sa vždy snažil vystupovať čestne, zodpovedne, profesionálne a s pokorou. Ústavný sudca musí byť podľa jeho slov nestranný, nezávislý, rokovať o veciach zodpovedne a pracovitý. Boroň je pripravený tieto kritériá napĺňať. Sporné rozhodnutia súdov komentovať nechcel s tým, že ich treba rešpektovať. Alojz Baránik (SaS) ho však upozornil, že mu nerozumie, pretože ako ústavný sudca bude musieť verdikty súdov posudzovať. “Myslel som kritizovanie súdnych rozhodnutí na verejnosti. To, čo vyplýva sudcovi ústavného súdu z jeho postavenia, to plne akceptujem, a to by som aj vykonával,” dodal. Za 34 rokov veľmi pestrej právnej praxe som žila a žijem svojou profesiou. Nikdy som nebola zapojená v žiadnej stane a hnutí. Bola to profesia a odbornosť, ktorej som sa venovala. Na rokovaní Ústavnoprávneho výboru NR SR to vyhlásila kandidátka na post ústavnej sudkyne Katarína Čechová. Na pozíciu ju nominovala ombudsmanka Mária Patakyová. Advokátka Katarína Čechová je jednou z pätice nových kandidátov. “Teraz nastala doba, že by som mohla začať pracovať pre jedného a najvýznamnejšieho klienta - pre túto krajinu a dodržiavanie ústavnosti v nej,” povedala Čechová, ktorá o sebe tvrdí, že je absolútne politicky, ekonomicky a spoločensky nezávislá a je viazaná len svojím svedomím a oddanosťou pravde, spravodlivosti a poctivosti. Na snímke kandidátka na post ústavného sudcu SR Katarína Čechová počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR v Bratislave 21. marca 2019. Foto: TASR - Jakub Kotian

Korupciu v súdnictve označila Čechová najmä za otázku výchovy a dodržiavania etických pravidiel už na úrovni vyšších súdnych úradníkov a predtým čakateľov. “Neviem, do akej miery sa to akcentuje mladým kolegom už v čase, keď sa na sudcovskú profesiou pripravujú,” odkázala. Vypočúvaním ďalších štyroch kandidátov na posty ústavných sudcov pokračovalo rokovanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR. Pred poslancov sa postavili uchádzači, ktorí už híring absolvovali v januári pred prvou neúspešnou voľbou v parlamente. Sudca Krajského súdu v Košiciach Ladislav Duditš, ktorého navrhli Notárska komora, Slovenská komora exekútorov a dekanka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Gabriela Dobrovičová, tvrdí, že na Ústavnom súde by mali byť sudcovia, ktorí majú ďaleko od svojvoľného rozhodovania. “Ústavný súd by mal byť zložený z právnikov z rôznych profesií. Moje profesionálne skúsenosti by mohli byť využité v rámci tvoriaceho sa tímu. Som pripravený túto funkciu vykonávať s plnou zodpovednosťou,” dodal. Vysokoškolského profesora Antona Dulaka navrhla Notárska komora. Podľa svojho motivačného listu sa venuje otázkam občianskeho práva a osobitne ochrane slabšej strany, čiže spotrebiteľa, v súkromnom práve. “Pre každého právnika je pozícia ústavného sudcu méta. Pre mňa je Ústavný súd koncentrát múdrosti,” ozrejmil. Januárové rozhodnutie Ústavného súdu o tom, že plošné preverovanie sudcov Národným bezpečnostným úradom, ktoré zaviedla novela Ústavy SR z roku 2014, je v rozpore s ústavou, označil Dulak za také, ktoré je zásahom do najvyššieho zákona štátu a malo by byť len výnimočné. Tvrdí, že s argumentmi súdu sa stotožňuje, aj keď je tam veľa “ale”. Na snímke poradca prezidenta SR pre ústavnoprávne otázky Marián Giba počas vypočutia kandidátov na post ústavného sudcu na Ústavnoprávnom výbore NR SR v Bratislave 21. marca 2019. Foto: TASR - Jakub Kotian

Sudca Najvyššieho súdu SR Libor Duľa je kandidátom predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej, dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduarda Burdu a Slovenskej advokátskej komory. Aj on je jeden z kandidátov, ktorí si híring opakujú. Duľa o sebe tvrdí, že chce zabrániť široko prezentovaným obavám zo zneužitia Ústavného súdu ako nástroja politického vplyvu a boja. Opätovným kandidátom je aj právnik a sekčný riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Michal Ďuriš. Navrhli ho Slovenská advokátska komora a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Napriek svojmu aktuálnemu pôsobisku tvrdí, že kontakt s právom nestratil a v rámci svojho pôsobenia v poisťovni sa venuje aj právnym otázkam. V prípade zvolenia za ústavného sudcu by Ďurišovou najväčšou osobnou výzvou bola snaha dosiahnuť jednotnosť rozhodovania Ústavného súdu. Na margo spomínaného januárového verdiktu Ústavného súdu povedal, že vyhlásením ústavného zákona za protiústavný bolo zasiahnuté do kompetencie, ktorá patrí výlučne poslancom NR SR. Na snímke riaditeľ legislatívy a milostí Kancelárie prezidenta SR Stanislav Gaňa počas vypočutia kandidátov na post ústavného sudcu na Ústavnoprávnom výbore NR SR v Bratislave 21. marca 2019. Foto: TASR - Jakub Kotian

Po jeho vystúpení vyhlásil predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) obedňajšiu prestávku. Vypočutím ďalších dvoch kandidátov na posty sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR pokračovalo popoludní rokovanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR. Predstavili sa Radovan Hrádek, Martin Javorček. Obaja absolvovali híring aj v januári pred neúspešnou voľbou v pléne. Advokát Radovan Hrádek, ktorého nominoval poslanec Rastislav Schlosár (ĽSNS), absolvoval aj januárové vypočutie. Pred samotnou februárovou voľbou v pléne však odstúpil. “Chcem, aby sa Slovensko stalo dokonalým právnym štátom,” vyhlásil ešte v januári. Hrádek vtedy odpovedal aj na otázku ohľadom zodpovednosti Tisovej garnitúry za vyvezenie a zavraždenie tisícov slovenských Židov. “Ja v tejto veci nie som odborník. Malo by byť odborné kolokvium, kde by sedeli ľudia za Tisa i proti nemu,” uviedol. K útlaku podľa Hrádeka evidentne došlo a títo ľudia boli zavraždení. “Ale nemôžem posúdiť mieru viny, ako na tom bol Tiso,” povedal. Vo štvrtok doplnil, že vie, o čom bola druhá svetová vojna, o čom bol Slovenský štát a aké tam boli chyby. Hrádek vo štvrtok vyhlásil, že neexistuje, aby sa sudcom ÚS mohol stať politik. On sám je pritom členom politickej strany, kandidoval za ňu vo voľbách a pôsobí aj ako poslanecký asistent. “Človek, ktorý zastáva funkciu ministra či štátneho tajomníka, taký by nemal byť na ÚS. Ja som asistent poslanca, nie som

žiaden politik,” dodal. Advokáta Martina Javorčeka nominoval dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Aj on už absolvoval januárové vypočutie a podobne ako ostatní neuspel v prvej februárovej voľbe. “Právo mám rád, vždy som sa snažil komunikovať čestne a zodpovedne,” povedal o sebe. V januári zdôraznil, že sa cíti slobodný a nezávislý. Povedal, že nevie tolerovať klamstvo, neúprimnosť a nespravodlivosť. Ak by sa Javorček stal ústavným sudcom, chcel by spoločnosti slúžiť. Na margo januárového rozhodnutia Ústavného súdu o tom, že plošné preverovanie sudcov Národným bezpečnostným úradom, ktoré zaviedla novela Ústavy SR z roku 2014, je v rozpore s ústavou, Javorček povedal, že v ňom vyvolalo viaceré otázky. “Viem sa stotožniť ako právnik s tým, že si ústavný súd takúto právomoc vyvodil. Chápem aj úvahu, že súd chcel ochrániť vnútorné hodnotové jadro ústavy,” poznamenal. Argumenty sudcov, ktorí s tým nesúhlasili, však označil za logické. “Bolo by ľahké povedať, že som proti takýmto verdiktom. Ale mne prichádzajú ďalšie otázky,” dodal. Ústavný súd (ÚS) SR by mal byť zložený z právnikov z rôznych sfér, nielen zo sudcov. Myslí si to advokát Rastislav Kaššák, ktorý vo štvrtok absolvoval vypočutie na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR. Kaššák je jeden z pätice nových kandidátov, ktorí sa uchádzajú o post na ÚS v novej voľbe. Nominovala ho Notárska komora SR. V minulosti pôsobil aj ako poslanecký asistent súčasného šéfa KDH Alojza Hlinu, ešte predtým bol členom Smeru-SD. “Kandidujem, lebo v mojej osobe sa spája teória aj aplikačná prax,” ozrejmil. Na otázku, či riešil vo svojom profesionálnom živote etické dilemy, odvetil, že zatiaľ nie. Na margo problémov ústavného súdnictva Kaššák konštatoval, že ako najväčší problém vidí nejednotnosť v rozhodovaní.

http://www.teraz.sk/slovensko/ustavnopravny-vybor-zacal-vypocuva/385164-clanok.html

[Späť na obsah]

4. Výbor vypočul ďalších kandidátov, ktorí sa prezentovali už v januári [21.03.2019; hlavnespravy.sk; Z domova; 00:00; TASR/HSP]

Bratislava 21. marca 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian) Vypočúvaním ďalších štyroch kandidátov na posty ústavných sudcov pokračovalo rokovanie

Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR. Pred poslancov sa postavili uchádzači, ktorí už híring absolvovali v januári pred prvou neúspešnou voľbou v parlamente

Ústanoprávny výbor NR SR počas vypočutia kandidátov na post ústavného sudcu v Bratislave 21. marca 2019. Na snímke v strede predseda výboru Róbert Madej

Sudca Krajského súdu v Košiciach Ladislav Duditš, ktorého navrhli Notárska komora, Slovenská komora exekútorov a dekanka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Gabriela Dobrovičová, tvrdí, že na Ústavnom súde by mali byť sudcovia, ktorí majú ďaleko od svojvoľného rozhodovania. “Ústavný súd by mal byť zložený z právnikov z rôznych profesií. Moje profesionálne skúsenosti by mohli byť využité v rámci tvoriaceho sa tímu. Som pripravený túto funkciu vykonávať s plnou zodpovednosťou,” dodal.

Vysokoškolského profesora Antona Dulaka navrhla Notárska komora. Podľa svojho motivačného listu sa venuje otázkam občianskeho práva a osobitne ochrane slabšej strany, čiže spotrebiteľa, v súkromnom práve. “Pre každého právnika je pozícia ústavného sudcu méta. Pre mňa je Ústavný súd koncentrát múdrosti,” ozrejmil.

Januárové rozhodnutie Ústavného súdu o tom, že plošné preverovanie sudcov Národným bezpečnostným úradom, ktoré zaviedla novela Ústavy SR z roku 2014, je v rozpore s ústavou, označil Dulak za také, ktoré je zásahom do najvyššieho zákona štátu a malo by byť len výnimočné. Tvrdí, že s argumentmi súdu sa stotožňuje, aj keď je tam veľa “ale”.

Sudca Najvyššieho súdu SR Libor Duľa je kandidátom predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej, dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduarda Burdu a Slovenskej advokátskej komory. Aj on je jeden z kandidátov, ktorí si híring opakujú. Duľa o sebe tvrdí, že chce zabrániť široko prezentovaným obavám zo zneužitia Ústavného súdu ako nástroja politického vplyvu a boja.

Opätovným kandidátom je aj právnik a sekčný riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Michal Ďuriš. Navrhli ho Slovenská advokátska komora a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Napriek svojmu aktuálnemu pôsobisku tvrdí, že kontakt s právom nestratil a v rámci svojho pôsobenia v poisťovni sa venuje aj právnym otázkam. V prípade zvolenia za ústavného sudcu by Ďurišovou najväčšou osobnou výzvou bola snaha dosiahnuť jednotnosť rozhodovania Ústavného súdu. Na margo spomínaného januárového verdiktu Ústavného súdu povedal, že vyhlásením ústavného zákona za protiústavný bolo zasiahnuté do kompetencie, ktorá patrí výlučne poslancom NR SR.

Po jeho vystúpení vyhlásil predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) obedňajšiu prestávku. Pošlite nám tip

https://www.hlavnespravy.sk/vybor-vypocul-dalsich-kandidatov-ktori-sa-prezentovali-uz-januari/1705049 [Späť na obsah]

5. Zdravá diéta na vysoký cholesterol? Môže vás zničiť, prekvapuje lekár [21.03.2019; pluska.sk; iZdravie; 00:00; TASR;dab]

Informácie na internete môžu byť nebezpečné, upozorňuje lekár. Liečba hypertenzie, vysokej hladiny i cholesterolu patrí do rúk odborníka.

Liečba napríklad vysokého cholesterolu radami z internetu môže skončiť problém. „Pacienti si veľmi často myslia, že výživový doplnok dosiahne presne to isté, čo tableta,“ hovorí profesor Daniel Pella z II. kardiologickej kliniky Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach. Niekedy podľa neho výživový doplnok môže pomôcť, ale inokedy je zbytočné ho užívať. “Ak potrebujete znížiť cholesterol o 60 percent, tak to nedosiahnete žiadnym výživovým doplnkom ani veľmi dobrým životným štýlom. Aj pri skvelom životnom štýle možno znížiť cholesterol asi o 15 až 20 percent,” vysvetľuje.

Čo všetko by ste mali vedieť o cholesterole: Dobré rady pre jeho zníženie Diéta to zhorší Podľa Pellu niekedy majú vysoký cholesterol aj štíhli ľudia a dôvodom môže byť vrodená porucha tukového

metabolizmu. „Držia diétu, ale tá nie je na mieste, pretože vrodená porucha spôsobuje, že cholesterol sa viac tvorí v pečeni,“ priblížuje lekár. Podľa neho môže diéta spustiť mechanizmy, ktoré tvorbu cholesterolu v pečeni ešte zvýšia. „To znamená, že ľudia sú ešte zúboženejší a chudší, ale cholesterol majú vyšší,“ konštatuje Pella.

Buďte rozumní Prízvukuje, že práve preto by sa nemali liečiť na internete, ale s odborníkmi: „Toto na internete iste napísané

nie je." Okrem pacientov s vysokým cholesterolom sa ako kardiológ často stretáva s pacientmi, ktorí trpia napríklad hypertenziou. Doplnil, že aj cukrovka sa v súčasnosti považuje za

srdcovo-cievne ochorenie, pretože všetky jej komplikácie súvisia s cievami. Vo všeobecnosti ľudia podľa Pellu na internete často nesprávne interpretujú skúsenosti iných pacientov či nachádzajú neoverené informácie o nežiaducich účinkoch liekov. „Pacient nemá medicínske vzdelanie. Rozumný by si tak mal informáciu z internetu minimálne overiť u lekára,“ radí lekár. Horšie je podľa neho to, keď zavádzajúcu informáciu na internete poskytujú lekári. Vtedy sa pacient dostáva do veľmi ťažkej situácie a nevie sa sám rozhodnúť, ktorému lekárovi dôveruje viac.

Ako to je? Toto je podľa Pellu problém, lebo pacient sa sám nedokáže kvalifikovane orientovať v zdrojoch medicínskych

informácií. „Preto je dobré zdvihnúť telefón alebo zájsť k lekárovi a spýtať sa: Pán doktor, vy ste mi poradili toto, ale tam som sa dočítal niečo iné. Ako je to?“ hovorí Pella. Múdry lekár by podľa neho mal vedieť pacienta presvedčiť.

Čítajte aj: Zlý cholesterol v mladom veku necítite, no zabiť vás môže. Preverte si ho! 7 zásad zdravého života zo Stredomoria. Pre silné srdce, nižší cholesterol i tlak Príliš dlhé čakanie Slovákov kvôli liečbe tlaku? U lekárov nastali zmeny! Znížte si rozumne cukor v krvi. Tipy ako na to rýchlo a zdravo 9 potravín skrotí cukrovku. Alebo ju nedostanete vôbec!

http://www.pluska.sk/izdravie/liecba/vyzivove-doplnky-vysoky-tlak-cholesterol-lekar-odhovara.html [Späť na obsah]

6. V zoo oslávia Medzinárodný deň tuleňov. Príďte na komentované kŕmenie [21.03.2019; dnes24.sk; Košice; 00:00; kosice.dnes24.sk]

Zoologická záhrada začala chovať tulene v roku 2006. Boli to tulene sivé, ktoré patria k väčším druhom tejto skupiny šeliem. Od roku 2016 chovajú tulene obyčajné.

Medzinárodný deň tuleňov si pripomenie Zoologická záhrada Košice v piatok 22. marca. Ani tento deň nebude chýbať pravidelné komentované kŕmenie o 11-tej a 14-hodine.

„O 15, hodine v klubovni Himaláje bude prednáška o prirodzenom výskyte tuleňov. Nehostinný svet Arktídy a Antarktídy vám predstaví Martin Bačkor z Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. Ako člen medzinárodnej expedície v Antarktíde sa podelí o zážitky zo života v najchladnejšom kontinente, kde žijú niektoré druhy tuleňov,“ informovala hovorkyňa zoo Eva Malešová.

Svetová verejnosť si pripomína tento deň od roku 1982. Veľké množstvo tuleňov zabíjali obchodníci kvôli mäsu a kožušine. Medzi verejnosťou v tom čase zarezonovali najmä zábery tuleních mláďat zabíjaných ranami do hlavy. Počty tuleňov ohrozuje taktiež nadmerný rybolov a s tým spojený nedostatok potravy. Dva druhy sa zo svetových vôd vytratili navždy.

Zoologická záhrada Košice začala chovať tulene v roku 2006. Boli to tulene sivé, ktoré patria k väčším druhom tejto skupiny šeliem. Od roku 2016 sa môžu návštevníci ZOO stretávať s tuleňmi obyčajnými. Trojicu tuleňov si verejnosť veľmi obľúbila pre ich hravosť, inteligenciu a zvedavosť. Ich komentované kŕmenie je celoročne vyhľadávané.

Zdroj: kosice.dnes24.sk

https://kosice.dnes24.sk/v-zoo-oslavia-medzinarodny-den-tulenov-pridte-na-komentovane-krmenie-325742

[Späť na obsah]

7. Výbor vypočul kandidátov, ktorí sa prezentovali už v januári [21.03.2019; tvnoviny.sk; Domáce; 09:00; BRATISLAVA/zg;TASR]

Traja sa z vypočúvania ospravedlnili. Tweet Vypočúvaním ďalších štyroch kandidátov na posty ústavných sudcov pokračovalo rokovanie

Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR. Pred poslancov sa postavili uchádzači, ktorí už híring absolvovali v januári pred prvou neúspešnou voľbou v parlamente.

Sudca Krajského súdu v Košiciach Ladislav Duditš, ktorého navrhli Notárska komora, Slovenská komora exekútorov a dekanka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Gabriela Dobrovičová, tvrdí, že na Ústavnom súde by mali byť sudcovia, ktorí majú ďaleko od svojvoľného rozhodovania. “Ústavný súd by mal byť zložený z právnikov z rôznych profesií. Moje profesionálne skúsenosti by mohli byť využité v rámci tvoriaceho sa tímu. Som pripravený túto funkciu vykonávať s plnou zodpovednosťou,” dodal.

Vysokoškolského profesora Antona Dulaka navrhla Notárska komora. Podľa svojho motivačného listu sa venuje otázkam občianskeho práva a osobitne ochrane slabšej strany, čiže spotrebiteľa, v súkromnom práve. “Pre každého právnika je pozícia ústavného sudcu méta. Pre mňa je Ústavný súd koncentrát múdrosti,” ozrejmil.

Januárové rozhodnutie Ústavného súdu o tom, že plošné preverovanie sudcov Národným bezpečnostným úradom, ktoré zaviedla novela Ústavy SR z roku 2014, je v rozpore s ústavou, označil Dulak za také, ktoré je zásahom do najvyššieho zákona štátu a malo by byť len výnimočné. Tvrdí, že s argumentmi súdu sa stotožňuje, aj keď je tam veľa “ale”.

Sudca Najvyššieho súdu SR Libor Duľa je kandidátom predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej, dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduarda Burdu a Slovenskej advokátskej komory. Aj on je jeden z kandidátov, ktorí si híring opakujú. Duľa o sebe tvrdí, že chce zabrániť široko prezentovaným obavám zo zneužitia Ústavného súdu ako nástroja politického vplyvu a boja.

Opätovným kandidátom je aj právnik a sekčný riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Michal Ďuriš. Navrhli ho Slovenská advokátska komora a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Napriek svojmu aktuálnemu pôsobisku tvrdí, že kontakt s právom nestratil a v rámci svojho pôsobenia v poisťovni sa venuje aj právnym otázkam. V prípade zvolenia za ústavného sudcu by Ďurišovou najväčšou osobnou výzvou bola snaha dosiahnuť jednotnosť rozhodovania Ústavného súdu. Na margo spomínaného januárového verdiktu Ústavného súdu povedal, že vyhlásením ústavného zákona za protiústavný bolo zasiahnuté do kompetencie, ktorá patrí výlučne poslancom NR SR.

Voľba kandidátov sa uskutoční na parlamentnej schôdzi, ktorá sa začne 26. marca. Poslanci majú zvoliť 18 kandidátov, ktorých majú predložiť prezidentovi SR. Ten z nich má vymenovať deviatich sudcov za tých, ktorým sa 16. februára skončilo funkčné obdobie.

–>

http://www.tvnoviny.sk/a/1959478 [Späť na obsah]

8. Čaká nás sucho, extrémne horúčavy, záplavy a masívna migrácia. Nemáme

ani 12 rokov, vraví ekológ [21.03.2019; dennikn.sk; Príroda; 13:06; Adéla Skoupá]

Ak na niečo poskytneme dotáciu, neznamená to, že obmedzíme spotrebu niečoho iného. Aj preto väčšina ekonómov podporuje spoplatnenie zbytočnej spotreby - od uhlia cez ropu až po zemný plyn, vraví slovenský ekológ.

Študentský štrajk sa rozhodla podporiť aj stovka českých vedcov. Apelujú na to, aby sa utlmila ťažba a spaľovanie uhlia, lepšie sa staralo o poľnohospodársku pôdu, lesy a vodu v krajine.

„Vďaka tomu sa nám môže podariť odovzdať Zem ďalším generáciám bez toho, aby sme protestujúcim stredoškolákom a ich rovesníkom úplne pokazili budúcnosť,“ píše sa vo vyhlásení, ktoré podpísal aj slovenský ekológ Alexander Ač z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR.

Okrem toho, že v piatok prehovoril k demonštrantom z pódia v Brne, poskytol českému Deníku N rozhovor o tom, ako sa na zmenu klímy a študentské štrajky pozerá.

Prečo ste sa rozhodli podporiť študentov v štrajku? Z rovnakého dôvodu, prečo štrajkujú študenti - pretože doterajších tridsať rokov medzinárodných rokovaní,

dohôd, dohovorov a sľubov neprinieslo viditeľné spomalenie zmeny klímy. Naopak, rast emisií skleníkových plynov pokračuje skôr zrýchľujúcim sa tempom, ktoré zatiaľ nejaví príznaky zmeny trendu. Dôsledky zmeny klímy začínajú byť v mnohých ohľadoch naozaj nebezpečné, o tých očakávaných ani nehovoriac.

Môžu podľa vás protesty niečo zmeniť? To pre mňa zostáva otázkou a možno by sa lepšie vyjadrili sociológovia. Môj názor je, že šanca na zmenu je

neporovnateľne väčšia ako doterajšie spôsoby riešenia. Štrajky mladých ľudí nemožno ignorovať, pretože prebiehajú nenásilne, vyzývajú všetkých politikov bez ohľadu na stranícku príslušnosť, nemajú skrytú agendu, nie sú nikým platené, nikto z nich neprofituje a sú motivované autentickými obavami o stav planéty v nadchádzajúcich desaťročiach a storočiach. Domnievam sa, že len tak neustanú a počet štrajkujúcich bude pribúdať. Kým všetci nezačneme brať zmenu klímy vážne.

Čo pre vás tieto protesty znamenajú? To pomyselné svetlo na konci tunela, a tým nemyslím protiidúci vlak. Väčšina doterajších diskusií s odbornou

i laickou verejnosťou stroskotala na všeobecnom nezáujme či hranom záujme o túto problematiku. Zdalo sa viac a viac jasné, že zmena klímy nemá reálne riešenie v situácii, „keď hráte podľa pravidiel“, ako hovorí Greta Thunbergová (šestnásťročná Švédka, ktorá stála na počiatku protestov, pozn. red.). Protesty pre mňa znamenajú, že narastajúci počet detí dokáže zabojovať za svoju budúcnosť, a tým vlastne bojujú aj za budúcnosť nás všetkých. Je to posledná možnosť, ako naštartovať systémové zmeny udržateľnejšej budúcnosti.

Čo by ste odkázali tým, ktorí študentské štrajky z rôznych dôvodov nepodporujú? Trebárs svojim kolegom vedcom, ktorí svoj podpis na podporu študentov nepripojili.

Že štrajky budú pokračovať s ich súhlasom, aj bez neho. Tiež by som im odkázal, že aj oni boli kedysi deťmi a nemuseli riešiť otázky úspešného prežitia na planéte v dospelosti. No a nakoniec, že tieto štrajky znamenajú, že naše či ich deti ešte nestratili nádej v to, že svet sa dá meniť aj k lepšiemu. Túto nádej z viacerých pochopiteľných dôvodov už mnohí dospelí stratili, čo je možno škoda.

Pražská demonštrácia za klímu. Foto - Deník N/Adam Hecl Sú naozaj informácie, z ktorých študenti pri protestoch vychádzajú, pre budúcnosť také závažné? O detailoch môžeme diskutovať a heslá na transparentoch či stanoviská výzvy nemožno brať ako vedecké

publikácie. Musíme nevyhnutne počítať so zjednodušením či metaforami. Informácie, z ktorých študenti vychádzajú, sú však v zásade správne. Žijeme v ére rýchlej zmeny klímy, závažné dôsledky sa už prejavujú, politici problému neprikladajú náležitú pozornosť a prioritu, riešeniam sa vzďaľujeme a dôsledky naozaj môžu byť - a ak sa veľmi nezmenia, tak aj budú - v mnohých ohľadoch nevratné a pre mnoho ľudí katastrofické. Tieto zmeny už v počiatkoch môžeme pozorovať: koraly vymierajú, lesy nezvládajú následky sucha, živočíchy masovo umierajú na extrémne horúčavy a kedysi zvládnuteľné choroby, ľudia začínajú migrovať.

Naozaj máme na zmenu len 12 rokov, ako sa tvrdí? Niektorí hovoria, že správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy, ktorá vyšla vlani a na ktorú študenti odkazujú, zahŕňa len akési referenčné míľniky, ktoré ešte neznamenajú, že sa v daných rokoch stane niečo závažné.

V skutočnosti nemáme na zmenu ani tých 12 rokov. Globálne emisie musia začať klesať čo najskôr. Až potom je šanca, že zabránime tým naozaj nezvládnuteľným a nezvratným dôsledkom otepľovania, ako je napríklad strata väčšiny Grónska, zabránenie rastu hladiny oceánu o viac ako 5 - 10 metrov alebo uvoľneniu väčšieho množstva metánu z Arktídy alebo zatiaľ zamrznutej pôdy v jej okolí. Pravdou je, že ak sa nám do dvanástich rokov (presnejšie do roku 2030) nepodarí výrazne znížiť - a ono výrazne znamená niečo okolo 60 percent oproti súčasnosti - emisie skleníkových plynov, potom výrazne narastá riziko nezvratných zmien v dôsledku otepľovania. Napríklad už spomínané Grónsko.

Na bezbolestné riešenie je neskoro Čo sa stane po tých dvanástich rokoch? Čo nás čaká? Pokračovanie a zhoršovanie nastúpených trendov. Ešte závažnejšie suchá, ešte závažnejšie extrémne vlny

horúčav, ešte závažnejšie extrémne zrážky a záplavy, ešte závažnejšie vymieranie rastlín a živočíchov, najskôr lokálne, a neskôr aj globálne, ešte masívnejšia migrácia ľudí.

Pre mnoho ľudí možno nie je ľahké predstaviť si, čo to pre nich znamená. Pre ich peňaženku, pre ich život. Ako si mám ako jedinec predstaviť, čo pre mňa bude znamenať klimatická zmena, ak sa v súčasnosti nič nezmení na produkcii emisií?

V podmienkach Českej republiky sa najzávažnejšie dôsledky očakávajú v súvislosti so suchom a nedostatkom zrážok. V prípade poľnohospodárskej produkcie nastanú väčšie výkyvy v úrode. Ceny potravín sa budú odvíjať od úrody, respektíve neúrody, takže v niektorých rokoch dôjde k postupnému zvýšeniu ceny potravín, a to už potom človek, samozrejme, pocíti. Neúroda bude často väčšia a bude sa týkať viacerých plodín, môže postihnúť aj viac štátov naraz a nedostatok môže byť globálny. Vtedy netreba veľa, aby cena skokovo narástla.

Už pozorujeme, že niektoré dediny môžu byť bez vody, budú závislé od dodávok z cisterien. Prídu legislatívne opatrenia obmedzujúce maximálnu spotrebu vody. Čo sa týka prírody, bude napríklad pokračovať odumieranie lesných porastov. Človek bude viac izolovaný v mestách, nemusí to vidieť, ale krajina to už pociťuje. Vo výsledku aj služby, ktoré nám dáva a nám sa javí, že sú zadarmo, postupne nebudú samozrejmosťou.

Pražská demonštrácia za klímu. Foto - Deník N/Adam Hecl Čo by teda mali politici, firmy alebo ľudia teraz robiť? Poznáme vôbec recept? Nehrozia unáhlené riešenia,

ktoré nám ešte uškodia? Áno, tento argument používajú odporcovia protestov. Znovu by som pripomenul, že doterajšie opatrenia

neviedli k žiaducemu cieľu a rast emisií ide opačným smerom. Žiadna kaša sa neje horúca a dlhodobé plány, regulácia či legislatívne zmeny je možné časom upravovať. Musí však byť viditeľná snaha, že problém chceme riešiť, nie, že ho chceme ignorovať. Nejaké unáhlené opatrenia sú v tejto chvíli tým posledným, čoho by som sa obával. A recept poznáme: spoplatnenie fosílnych palív a priamej regulácie, ktoré prispejú k urýchleniu ich náhrady, prípadne zníženiu spotreby energií. Je jasné, že riešenie nebude úplne bezbolestné, na to je už teraz neskoro. Dôsledky však budú oveľa bolestnejšie.

Existuje odborný konsenzus, pokiaľ ide o potrebné opatrenia? Určite neexistuje - rôzni experti uprednostňujú iné cesty k dosiahnutiu nízkouhlíkovej budúcnosti a názory sa

líšia. Ideálne riešenie pravdepodobne neexistuje. Problém však je, že sa nám zatiaľ nepodarilo ani globálne spomaliť rast emisií skleníkových plynov. Môj názor je, že potrebujeme všetky nízkouhlíkové zdroje energie ako formu náhrady fosílnych palív. Primárnym problémom je pokračovanie ekonomického rastu.

Vyvážame autá, dôsledky neriešime Študenti hovoria, že politici by sa mali spojiť s vedcami a pripraviť riešenie. Čím by mali začať?

Kľúčovou záležitosťou by mala byť seriózna diskusia okolo spoplatnenia fosílnych palív. Keď je niečo lacné, spotreba bude vysoká. Napríklad letecká doprava nepodlieha žiadnej spotrebnej dani, v podstate sa dotuje. Úplne prvou vecou by malo byť zrušenie dotácií na fosílne zdroje. Či už na ich ťažbu, alebo využívanie. Opatrenia by mali ísť cez peňaženky, na nič iné ľudia nereagujú. Dotujú sa obnoviteľné zdroje, kotlíkové dotácie. Ale to, že niečo zadotujem, neznamená, že obmedzím spotrebu inde. Takže z môjho pohľadu, aj väčšina ekonómov to podporuje, treba spoplatniť zbytočnú spotrebu. Od uhlia cez ropu až po zemný plyn. Len čo zdražejú emisie, zdražie všetka spotreba, ktorá s tým súvisí.

Rast cien fosílnych palív by sa však premietol aj do cien potravín… Určite, to je aj argument odporcov zmien. Že vo výsledku by si nejakú formu uhlíkovej dane odniesli tí

najchudobnejší, že by sa to prenieslo na ľudí s nižšou spotrebou. Argumentoval by som tým, že by sa ich to týkalo menej. A tí, ktorí lietajú stokrát za rok a majú uhlíkovú stopu sto ton, aby museli platiť viac. Takže by to bola progresívna forma zdanenia.

Čo znie minimálne dosť nepopulárne. Na Západe to bude ťažké politicky presadiť, v treťom svete to môže mať katastrofálne následky…

Tu by som to zase nevidel paušálne. Každý štát by mal mať možnosť prispôsobiť to svojim lokálnym podmienkam. Nedá sa porovnávať Francúzsko s Ruskom, Afrikou alebo Indiou. Keby sa napríklad zdanilo lietanie, nedotklo by sa to chudobných ľudí. Deväťdesiat percent chudobných nelieta. Tých desať percent najbohatších by lietalo menej a malo by to významný vplyv na celkové emisie. Väčšina spotreby nie je taká, že by bez nej človek neprežil. Vezmite si, že štyridsať percent všetkej spotreby má desať percent najbohatších ľudí a tí ostatní žijú skoro z polovice. Takže si nemyslím, že by to položilo ekonomiku.

Pražská demonštrácia za klímu. Foto - Deník N/Adam Hecl V cene potravín by sa to v každom prípade premietlo. Určite, ale nikto nevie, ako to bude v praxi. Ale musí sa začať niečo robiť. Keď sa nebude nič robiť, bude to

ako doteraz. Ide mi o to, či sa nemôže situácia v rozvojových krajinách ešte zhoršiť. Nemalo by sa to urobiť skokovo, nie je plán zvýšiť cenu benzínu z 30 korún rovno na 50. Plán je postupné

zvyšovanie v krokoch dopredu definovaných, a dá sa to prispôsobovať aktuálnej situácii. Ale myslím, že prvým krokom je mať snahu klimatickú zmenu riešiť. Súhlasím s tým, že v najchudobnejších krajinách môžu byť problémy, ale myslím, že tých sa to toľko netýka. Spotreba je v tých bohatých.

Ste za jadrovú energetiku? Ako môže pomôcť? Napríklad Nemecko prechádza na nízkouhlíkové zdroje a ich plán je odstaviť najprv jadrové a potom uhoľné

elektrárne. Z môjho pohľadu to nie je racionálne, pretože to, čo môže zabezpečiť uhoľná, určite nahradí jadrová a z pohľadu klimatickej zmeny je nezmyselné nechať bežať uhoľné a vypínať jadrové. Aj oni by mohli emisie znižovať ešte výraznejšie, než sa to deje, a nevidím dôvod, prečo vypínať jadrové elektrárne, keď sú pri súčasných štandardoch bezpečné. A je to jediný nízkouhlíkový zdroj, ktorý nie je závislý od počasia.

Aj z tohto pohľadu vnímam jadrovú energetiku ako dôležitú. Keď už jadro stojí, predčasne by som ho nevypínal. Môžeme sa baviť o tom, koľko jadrových elektrární postaviť, ale z hľadiska stability siete sú dôležité. Hrajú úlohu minimálne do doby, než bude dostatok obnoviteľných zdrojov. A to zatiaľ nie je. Keby sme mali niekoľko tisíc jadrových elektrární, bol by to problém, ale to zatiaľ nie je.

Ide niečo z českej politiky proti snahám spomaliť dôsledky klimatickej zmeny? U nás nie je situácia natoľko tragická, celkom pozitívne sa dá vnímať snaha riešiť aspoň dôsledky. Sú projekty

proti suchu, aj náš inštitút sa podieľa na niekoľkých, ktoré súvisia so zmierňovaním dôsledkov sucha, zadržiavaním vody v krajine. Ale to nerieši obmedzovanie emisií. Je pravda, že v Česku emisie oproti roku 1990 klesli o 40 percent, ale nesúviselo to s klimatickou politikou. Bolo to dané vývojom ekonomiky.

A čo by som skritizoval? Rovnako ako na Slovensku sa tu podporuje automobilový priemysel, a ten je súčasťou problému. Slovensko je prvé na svete vo výrobe áut v prepočte na človeka a Česko je druhé. Autá sa vyvážajú a neprejavuje sa to v našom uhlíkovom rozpočte, a tým pádom sa môže deklarovať zníženie emisií, ktoré nie je v tej miere, aká je realita. V Česku tiež čakáme, čo urobí Európska únia, a myslíme si, že sa vo všeobecnosti robí dosť, ale emisie v Česku sú stále vysoko nad priemerom Európskej únie v prepočte na obyvateľa. Napríklad chýba plán na zrušenie uhoľnej energetiky. Bola diskusia o prelomení limitov, pritom vieme, že uhlie už by sa takmer nemalo ťažiť. To je tiež v rozpore so sľubmi naďalej znižovať emisie.

Pražská demonštrácia za klímu. Foto - Deník N/Adam Hecl Vo svete už ľudia žalujú vlády alebo firmy pre ich podiel na klimatických zmenách alebo nedostatočný postup

v predchádzaní ich dôsledkom. Myslíte si, že je to cesta? Je to konfrontačný spôsob, ako niečo riešiť. Na druhej strane, ak by to rozhýbalo ďalšie aktivity vedúce

k riešeniam, neodsudzoval by som to. Chápem, že niektorí ľudia môžu mať pocit, že sú spoločnosťou zanedbaní. Prirovnal by som to k známemu prípadu, keď chorý na rakovinu žaloval tabakové firmy. Samozrejme, že je priemysel spoluzodpovedný, ale sú to spojené nádoby. Oni len dávajú služby ľuďom, ktorí za to platia, a preto majú zdroje. Sú súčasťou problému, ale mali by byť aj súčasťou riešenia.

Pozitívne vnímam prípad z Holandska, kde ľudia zažalovali vládu. Myslím, že to môže prispieť k zmene, na druhej strane by sa to nemalo zvrhnúť na obviňovanie niekoho, pretože všetci sme súčasťou problému a mali by sme sa snažiť byť aj súčasťou riešenia. Na druhej strane od „bežných ľudí“ nemôžeme chcieť, aby problém riešili s rovnakou významnosťou ako trebárs vysoko postavený politik.

Je klimatická zmena naozaj najväčším problémom súčasnosti? Niektorí naopak považujú za závažnejší pokles biodiverzity…

Nemyslím si, že tieto dve témy či dôsledky ľudského rozvoja možno oddeľovať. Ony totiž navzájom úzko súvisia. Fosílne palivá nám do značnej miery tiež umožnili bezprecedentné zmeny v krajine, intenzívne

poľnohospodárstvo či lesníctvo a podobne. Zároveň sa negatívne dôsledky otepľovania a straty biodiverzity navzájom násobia a spoločne pôsobia oveľa rýchlejšie. Dnes už odumierajú napríklad koraly, kde človek prakticky nijako nezasahuje. Onedlho bude to isté platiť pre prirodzené lesy.

Predsa len nie je všetko stratené Vyzdvihli by ste nejaký zaujímavý vedecký výsledok, ktorý vás v poslednej dobe zaujal ako podnetný

príspevok do debaty o zmene klímy? Náš ústav sa priamo podieľa na výskume a monitoringu sucha, to robia hlavne kolegovia z Mendelovej

univerzity, s ktorými spolupracujeme. Čo sa týka svetového výskumu, zdôraznil by som jednu vec, ktorá sa týka Grónska. Pred niekoľkými rokmi sa predpokladalo, že oteplenie planéty len o dva stupne by mohlo stačiť na to, aby sme zachránili väčšinu grónskeho ľadovca. Považovalo sa to za bezpečnú hranicu, že nenastanú nezvratné zmeny. Teraz je stále viac poznatkov a aj posledné štúdie ukazujú, že celé Grónsko je oveľa citlivejšie. Dnes sa vedci obávajú, že už 1,5 stupňa môže byť maximálnou hranicou, keď sa postupne roztopí. Zisťujeme, že citlivosť na zmeny je oveľa väčšia, než sa donedávna zdalo.

Pražská demonštrácia za klímu. Foto - Deník N/Adam Hecl Ako sa vám žije s tou kopou znepokojujúcich informácií, s ktorými ste denne konfrontovaný a pracujete

s nimi? Človek si na to časom zvykne. U mňa už depresie nehrozia, skôr je to chronický stav, keď sa ďalším

negatívnym správam nečudujem. Napríklad tieto protesty vnímam ako jednu z mála pozitívnych vecí. Človek si zase povie, že predsa len nie je všetko stratené. Že sa napríklad ľudia na poslednú chvíľu zobudia a budú sa to snažiť riešiť. Nádej existuje a v konečnom dôsledku sú aj klimatológovia optimisti a veria, že keď budú informovať o zlých veciach, ľudí to nakoniec motivuje a informácie sa prejavia na skutočných opatreniach.

Takže ste ako klimatológovia vďační mladým ľuďom, že tému vytiahli? Presne tak. Alexander Ač Pôsobí ako vedecký pracovník v Ústave výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR, konkrétne v laboratóriu

ekologickej fyziológie rastlín. Absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, odbor Environmentálnej ekológie, doktorský titul získal na Jihočeské univerzite v Českých Budějoviciach. Je členom Vedeckého klimatického fóra a predsedom Národného výboru Medzinárodného programu geosféra-biosféra.

https://dennikn.sk/1415598/caka-nas-sucho-extremne-horucavy-zaplavy-a-masivna-migracia-nemame-ani-12-rokov-vravi-ekolog/

[Späť na obsah]

9. Najväčšiu diskusiu vyvolali neprítomní kandidáti [22.03.2019; Pravda; Slovensko; s. 2,3; Ivana Štefúnová]

Ivana Štefúnová Bratislava Pred parlamentný ústavnoprávny výbor sa posadila približne polovica z 29 záujemcov o funkciu ústavného

sudcu. Prvý deň vypočutia odštartoval konflikt medzi poslancami a zástupcami kancelárie prezidenta. Tým sa nepozdávalo, že by výbor mal hlasovať aj za kandidátov, ktorí sa vypočúvania nezúčastnili. Podľa ústavného právnika Eduarda Báránya to treba nechať na parlament.

O ospravedlnenie pre práceneschopnosť či osobné dôvody požiadali traja uchádzači - advokát Stanislav Irsák, advokát a sudca Pavol Malich a prokurátor Generálnej prokuratúry Marek Tomašovič. Irsák sa mal vypočúvania zúčastniť prvýkrát. „Títo traja by mali stiahnuť svoju kandidatúru, lebo neabsolvujú vypočutie a nie je možné klásť im otázky," vyhlásil vo včerajšej rozprave Stanislav Gaňa z prezidentskej kancelárie. Poslancom navrhol, aby o neprítomných ani nehlasovali.

Predseda výboru Róbert Madej (Smer) upozornil na to, že výbor môže hlasovať len o tom, či kandidáti spĺňajú podmienky stanovené ústavou. Pripomenul, že neskôr môžu parlament aj prezident zohľadniť ich absenciu. „Osobne s výhradami súhlasím, pretože si myslím, že pokiaľ je zákonná povinnosť zvolať schôdzu výboru, aby sa prišli kandidáti predstaviť, bolo by od nich mininálne slušné prísť. Budeme rozmýšľať aspoň o uznesení, aby sme apelovali na Národnú radu a na prezidentskú kanceláriu, aby pri výbere zvážili aj fakt, že kandidát sa nedostavil na vypočutie," vysvetlil Madej. Ondrej Dostál (SaS), člen výboru, predpokladá, že poslanci aj prezident budú na neúčasť prihliadať. „Stať sa naozaj môže všeličo, a keď ležíte v nemocnici, tak asi ťažko prídete na vypočúvanie. Preto brať neúčasť pred výborom ako diskvalifikačné kritérium by bolo príliš prísne," myslí si poslanec.

Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány z právneho hľadiska nevidí dôvod, aby neprítomní uchádzači kandidatúru stiahli. Tento návrh považuje za pseudornoralizujúce špekulácie. „Je to však skutočnosť, ktorú by poslanci mali zvážiť, rovnako ako všetky, ktoré sa kandidátov týkajú. Akým spôsobom to spravia, je na nich," uzavrel Bárány.

V priebehu včerajšieho dňa sa pred výborom predstavili advokáti, sudcovia a akademici. Tí dostali od členov výboru aj otázku, či by boli radšej zvolení verejnou, alebo tajnou voľou. „Nezáleží mi na tom, nikdy som nepodliehal žiadnym tlakom, svoju nezávislosť si cením," vyhlásil kandidát advokát Pavol Boroň.

Za tajnú voľbu by bol, naopak, docent na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Michal Ďuriš. Považuje ju za vhodnejšiu a komfortnejšiu. „Osobne by som sa cítil lepšie, keby som nevedel, kto ako volil.

Netvrdím, že by to ohrozilo môj pohľad na vec, ale podprahovo by som mohol mať lepší pocit voči tým, čo mi hlas dali," priznal Ďuriš.

Ako nakoniec bude parlament voliť, ešte nie je známe. Smer naďalej presadzuje tajnú voľbu. SNS aj Most-Híd sú ochotné o tom diskutovať. „Pre nás je tá voľba lepšia, pri ktorej vieme zvoliť všetkých 18 kandidátov," dodala Iren Sárközy (Most-Híd). Šef poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák tvrdí, že strana nemá problém ani s tajnou, ani s verejnou voľbou. „O menách a type volieb rokujeme, ale zatiaľ žiadne dohody nie sú," priblížil Bernaťák.

Parlament začne o kandidátoch rokovať v stredu 3. apríla. Poslanci by mali vybrať 18 kandidátov. Z nich prezident vymenuje deväť sudcov za tých, ktorým sa 16. februára skončilo funkčné obdobie. Ústavný súd je aktuálne paralyzovaný, zostali na ňom iba štyria sudcovia z trinástich. Deviati vymenovaní ústavní sudcovia sa funkcie ujmú na dvanásť rokov.

Zoznam kandidátov na ústavných sudcov Pavol Boroň advokát Katarína

Cechová advokátka

Ladislav Duditš sudca Krajského súdu Košice Anton Dulak profesor Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave Libor Dula sudca Najvyššieho súdu Michal Ďuriš docent na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Ivan Fiačan advokát, sudca Radovan Hrádek advokát Stanislav Irsák advokát Martin Javorček advokát Rastislav Kaššák odborný asistent, Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave Eva

Kováčechová advokátka, bývalá riaditeľka Centra právnej pomoci v Bratislave

Štefan Kseňák odborný asistent, Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Miloš Maďar odborný asistent, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Pavol Malich advokát, sudca Michal Matulnlk advokát Peter Melicher sudca Najvyššieho súdu Peter Molnár bývalý prezident Slovenskej komory exekútorov Vlastimil

Pavlikovský sudca Krajského súdu Bratislava

Edita Pfundtner štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Most-Híd Zuzana

Pitoňáková advokátka

Radoslav Procházka

advokát a bývalý poslanec

Peter Straka sudca Krajského súdu Prešov Ľuboš Szlgeti predseda Okresného súdu Galanta Robert Šori predseda Okresného súdu Prievidza Daniela Švecová predsedníčka Najvyššieho súdu Marek

Tomašovič prokurátor Generálnej prokuratúry

Michal Truban predseda Špecializovaného trestného súdu Martin Vernarský docent, Fakulta verejnej správy Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach ZDROJ;

IŠ [Späť na obsah]

10. Tulene MAJÚ SVIATOK [22.03.2019; Košice Dnes; V MESTE; s. 6; JV]

Návštevníci košickej zoo sa najviac tešia na ich komentované kŕmenie Dnes je Medzinárodný deň tuleňov, ktorý si pripomíname od roku 1982. V tento deň mnohé mestá, zoologické

záhrady a akvári8 organizujú špeciálne programy a iné aktivity s cieľom upozorniť na krutosť lovu tuleňov. Dva druhy sa zo svetových vôd vytratili navždy.

Sviatok majú aj tulene zo zoologickej záhrady v Košiciach. Dnes nebude chýbať pravidelné komentované kŕmenie o 11. a 14. hodine, ale aj mimoriadna prednáška. „Nehostinný svet Arktídy a Antarktídy záujemcom predstaví profesor Martin Bačkor z Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorý bol členom medzinárodnej expedície v Antarktíde. O 15. hodine sa v klubovni Himaláje podelí o zážitky zo života na najchladnejšom kontinente, kde žijú niektoré druhy tuleňov,“ uviedla vedúca oddelenia vzdelávania a marketingu Zoo Košice Eva Malešová. Zoologická záhrada Košice začala chovať tulene v roku 2006. Boli to tulene sivé, ktoré patria k väčším druhom tejto skupiny šeliem. Od roku 2016 sa môžu návštevníci

ZOO stretávať s tuleňmi obyčajnými, ktorú sú najrozšírenejšími plutvonožcami na svete. Trojicu zábavných živočíchov si verejnosť veľmi obľúbila pre ich hravosť, inteligenciu a zvedavosť. (JV)

[Späť na obsah]

Top informácie z rezortu školstva

1. Štát zvažuje zmenu v odmeňovaní učiteľov, nerozhodoval by vek ani

školenia [21.03.2019; ekonomika.sme.sk; Ekonomika / Slovensko; 00:00; TASR]

Ako odmerať kvalitu práce, ktorá by mohla byť po novom kľúčová? BRATISLAVA. Ministerstvo školstva by mohlo v krátkom čase predložiť na diskusiu nový model

odmeňovania učiteľov tak, aby boli odmeňovaní za ich pedagogickú prácu a nie na základe ich veku a absolvovaných školení.

Myslí si to predseda parlamentného školského výboru Ľubomír Petrák (Smer). “Mám ten názor, že by bolo dobré prejsť od prideľovania finančných prostriedkov na základe veku a

absolvovaných školení k odmeňovaniu podľa toho, aká je kvalita pedagogickej práce,” povedal Petrák v diskusii k novele zákona o pedagogických zamestnancoch, ktorá má postupne zrušiť súčasný kreditový príplatok a nahradiť ho príplatkom za profesijný rozvoj.

Lubyová: Ako kvalitu objektívne merať? Ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) hovorí, že by bola za odmeňovanie na základe

kvality pedagogickej práce, ale zdôrazňuje potrebu merateľných indikátorov tejto kvality. “Odmeňovanie na základe kvality. Nedá sa s tým nesúhlasiť. Je to ale záležitosť merania. Ako odmeriate, čo

ten učiteľ dal žiakovi,” povedala poslancom Lubyová. Aj poslanec SaS Branislav Gröhling si myslí, že by sa mohlo upustiť od systému kreditových príplatkov. “Je tu

otázka, či už neupustiť od kreditového príplatku a nepretaviť ho už rovno do platu pedagógov,” poznamenal. Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch z dielne ministerstva nepovažuje za dobrý, chce, aby ho

rezort opäť stiahol a dal do medzirezortného pripomienkového konania. SaS kritizuje kvalitu vzdelávania Gröhling sa pýta, čo ministerstvo plánuje robiť s kvalitou vzdelávania. Lebo ak ho má zabezpečovať opäť

Metodicko-pedagogické centrum, tak to nie je podľa Gröhlinga dobré riešenie, lebo toto centrum ho zabezpečuje už teraz a nerobí to dobre.

Veronika Remišová z OĽaNO ocenila, že sa ministerstvo pustilo do tejto témy. Poukazuje však na to, že jeden “nie funkčný systém” sa ide nahradiť iným, ktorý ale neslúži cieľom, “ktoré chceme vo vzdelávaní dosiahnuť”.

Opozícia kritizovala aj spôsob, akým ministerka Lubyová predkladá novelu. Vyčíta jej, že nie je dobre pripravená a prišlo k nej veľa pozmeňujúcich návrhov.

“Veľa pozmeňujúcich návrhov súvisí s komplexnosťou tejto úpravy,” reagovala Lubyová. Eva Smolíková z SNS si na rozdiel od opozície nemyslí, že treba zákon stiahnuť a prerobiť.

Ministerka Lubyová zdôraznila, že súčasný systém s kreditovým príplatkom bol kritizovaný a mal pomôcť učiteľom mať vyššie platy. Zdôraznila, že v súčasnosti však dochádza k zvýšeniam platov učiteľov a nie je nevyhnutný príplatok na zakrývanie nezvyšovania platov.

Zmena zákona negarantuje vyššiu kvalitu Jozef Turčány zo Združenia miest a obcí Slovenska upozornil na to, že zmena zákona negarantuje

zvyšovanie kvality. Návrh a spôsob jeho prijímania kritizuje aj šéf Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman. Šéf školských odborárov Pavel Ondek zdôraznil, že pri zákone nehrozí zníženie platov učiteľov. “Kto bude na

sebe pracovať, príplatok dostane,” podotkol. Zákon podľa neho síce nie je stopercentný, ale pripomienky odborov v ňom sú zapracované, a požiadal

poslancov o jeho schválenie. Ministerka vyzdvihla, že zákon, ktorý má postupne zrušiť súčasný kreditový príplatok a nahradiť ho

príplatkom za profesijný rozvoj, je komplexná reforma. “Má poskytnúť zvýšenú ochranu pedagogických pracovníkov, zvýšiť profesionalizáciu ich činnosti, zvýšiť

kvalitu vzdelávacieho procesu,” povedala. Novela prináša podľa jej slov aj morálne oceňovanie a vekové obmedzenie pracovnej činnosti. Systém

profesijného vzdelávania bude podľa Lubyovej viac prispôsobený učiteľom aj potrebám školy.

https://ekonomika.sme.sk/c/22080602/stat-zvazuje-zmenu-v-odmenovani-ucitelov-nerozhodoval-by-vek-ani-skolenia.html

[Späť na obsah]

2. Ministerstvo školstva je otvorené diskusii o detských lesných kluboch [21.03.2019; domov.sme.sk; Domov; 00:00; TASR]

V lesných kluboch sa starostlivosť o deti uskutočňuje najmä v prírodnom prostredí. BRATISLAVA. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR je otvorené verejnej diskusii o tom, ako by

mali na Slovensku fungovať lesné detské kluby. Tých je v súčasnosti registrovaných viac ako 16. Uvažuje sa o nich ako o alternatíve štandardných

materských škôl. Starostlivosť v prírodnom prostredí Diskusia o ich fungovaní v rámci krajín V4 sa uskutočnila vo štvrtok na pôde Ministerstva životného

prostredia SR. “Sme za otvorenie verejnej diskusie o tejto téme a určení presných pravidiel ich fungovania v našom školskom

systéme. Dôležité je stanoviť presné podmienky hygienického zabezpečenia prevádzky lesných škôlok. Máme záujem odborne sa o tejto téme baviť vzhľadom na skutočnosť, že toto vzdelávanie v iných krajinách ako alternatíva úspešne funguje,” uviedol pre TASR štátny tajomník rezortu školstva Peter Krajňák.

Prečítajte si tiež:Váľajú sa v blate a vonku sú aj v mraze. Nie je to polepšovňa, je to lesná škôlka Lesné detské kluby sú zariadenia, v ktorých sa starostlivosť o deti uskutočňuje predovšetkým vonku v

prírodnom prostredí. Na jedného pedagóga pripadá presný počet detí. Tie musia mať aj tzv. zázemie, teda miesto, kde si na určitý

čas môžu odpočinúť, najesť sa, prezliecť sa, zahriať, prípadne sa venovať kresleniu či písaniu. Taktiež je tu prístup k pitnej vode a toaletám.

Režimy fungujú rozdielne Režimy v detských lesných kluboch na Slovensku fungujú rôzne. Niektoré sú otvorené päť dní v týždni,

niektoré len dva. “Je nám jasné, že rozdiel medzi nami a materskými školami exituje. Nechceme ľudí zavádzať, že my sme

materská škola. V asociácii je 16 takýchto organizácií, ale nie všetky kluby sa do asociácie pripojili. Najviac je ich okolo Bratislavy,” uviedla pre TASR Lenka Hrúzová z Asociácie detských lesných klubov na Slovensku.

Debatu s rezortmi školstva a zdravotníctva začala táto asociácia v roku 2017. “Aj nám samým by sa lepšie pracovalo, keby sme poznali konkrétne podmienky, v ktorých by to vyhovovalo všetkým. My sami máme pocit zodpovednosti voči deťom aj voči ľuďom, ktorí v kluboch pracujú. Chceme, aby sa cítili bezpečne,” zdôraznila Hrúzová.

Česko má 140 lesných škôlok V Česku v súčasnosti funguje 140 lesných škôlok. Tereza Valkounová z českej Asociácie lesných materských

škôl tvrdí, že rodičia tam majú “veľký záujem o inovatívne vzdelávanie”. Lesné materské školy sú tam súčasťou predškolského vzdelávania, teda majú presnú legislatívnu definíciu. “Keď prídete do lesnej škôlky, vyzerá to v nich inak. Ale funkciu plní. Je zdravá, bezpečná a slúži k

vzdelávaniu detí. Aktuálne legislatívne riešime stravovanie v takýchto zariadeniach,” vysvetlila pre TASR Valkounová. Inšpiráciu Česi získali v Nemecku, kde takýto typ škôlok funguje 25 rokov.

Zástupkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre Alena Gregušová povedala, že treba si uvedomiť, že len-čo by nejaká právnická osoba prevzala na seba zodpovednosť za prevádzku takéhoto typu zariadenia, tak by mala byť napríklad splnená aj povinnosť zásobovania zdravotne bezpečnou pitnou vodou.

“Nevylučujeme, že by to mohlo fungovať aj takýmto spôsobom a v podstate sa dá povedať, že aj dnes je to v našej legislatíve zadefinované tak, že zariadenie pre deti musí byť zásobované zdravotne bezpečnou pitnou tečúcou aj teplou vodou. Táto požiadavka tu už je. Nemáme zadefinované, že to musí byť zásobovanie z verejného vodovodu. Je podmienka, že voda musí spĺňať požiadavky na kvalitu a musí byť zdravotne bezpečná,” zdôraznila Gregušová pre TASR.

https://domov.sme.sk/c/22081087/ministerstvo-skolstva-je-otvorene-diskusii-o-detskych-lesnych-kluboch.html

[Späť na obsah]

3. Vládny návrh zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch [21.03.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Katarína Otová / Marián Kukelka]

Marián Kukelka, moderátor: „Parlamentný výbor pre školstvo odporučil plénu Národnej rady, aby schválila vládny návrh zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch aj s pripomienkami. Tých je spolu šesťdesiatdeväť, z toho štyri desiatky sú výsledkom rokovania školských odborárov s rezortom školstva.“

Katarína Ottová, redaktorka: „Zákon vrátane návrhov, ktoré vyplynuli z rokovania so školskými odborármi, poslancom predstavila šéfka rezortu Martina Lubyová, nominantka SNS, ako normu, ktorá má prispieť k skvalitneniu vzdelávania nielen žiakov, ale aj učiteľov. Má chrániť pedagógov pred šikanou, mobbingom, bossingom, zlepšiť kariérové poradenstvo. Opozícia však vyčíta zákonu najmä množstvo pripomienok, ktoré ho majú zmeniť. Branislav Gröhling, SaS.“

Branislav Gröhling, overovateľ Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport (SaS): „Kto je spokojný s týmto zákonom? Spokojné je iba ministerstvo. Ministerka by naozaj mala tento zákon stiahnuť. Zákon nemá finančné krytie.“

Katarína Ottová: „Ministerka Martina Lubyová tvrdí, že návrh pripravovali dva roky a priestor na rokovanie bol podľa nej dostatočný.“

Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR (nom. SNS): „Vládny návrh zákona trvá dlhé mesiace a po stiahnutí tohto zákona by sa už nepodarilo žiadne pozitívne zmeny.“

Katarína Ottová: „Šéf školských odborárov Pavel Ondek upozorňuje, že vyrokovali napríklad predĺženie platnosti kreditového príplatku do roku 2026. Od septembra tohto roku si však učitelia budú môcť postupne zvyšovať vzdelanie podľa nového systému profesijného rozvoja. Prilepšiť si ním môžu o tri až dvanásť percent.“

Pavel Ondek, predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy: „Má možnosť sa ďalej vzdelávať a môže získavať už nie kredity, ale percentuálny príplatok k svojmu platu.“

Katarína Ottová: „Združenie miest a obcí Slovenska žiada stiahnutie zákona z rokovania. Jeho podpredseda Jozef Turčány tvrdí, že ak bude platiť od septembra, obciam a mestám narastú náklady o štyri milióny eur, v nasledujúcich rokoch ešte viac.“

Jozef Turčány, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska: „Na to nemusia mať všetky samosprávy peniaze. Budú musieť šetriť výdavky na iných zložkách, aj v školstve alebo vo vzdelávaní.“

Katarína Ottová: „Predseda školského výboru Ľubomír Petrák, Smer-SD.“ Ľubomír Petrák, predseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport (Smer-SD): „Prenesený

výkon štátnej správy je s istotou vykrytý a pokiaľ ide o regionálne kompetencie, myslím si, že sme schopní dospieť k dohode vtedy, keď dohoda bude potrebná.“

Katarína Ottová: „Uznáva však, že niektorí zriaďovatelia, najmä menšie mestá sa môžu dostať do finančnej tiesne.“

[Späť na obsah]

4. Zákon o pedagógoch výbor schválil [21.03.2019; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Hana Džurná / Zuzana Straková Wenzlová]

Zuzana Straková Wenzlová, moderátorka: „Najkritizovanejší zákon tohto volebného obdobia v oblasti školstva parlamentný výbor pre vzdelávanie schválil. Opozícia, stavovské organizácie aj zástupcovia Združenia miest a obcí pritom ministerku školstva na výbore žiadali, aby ho z rokovania stiahla. Podľa nej a školských odborárov však jeho pripomienkovanie trvalo už dostatočne dlho.“

Vladimír Crmoman, prezident Slovenskej komory učiteľov: „Keďže bol zákon v zásade zmenený, malo prebehnúť opätovné medzirezortné pripomienkové konanie.“

Hana Džurná: „Zmeny v zákone o pedagógoch viedli k iniciovaniu petície za jeho stiahnutie. Zásadným spôsobom má totiž zmeniť kreditový systém. Podpísalo ho jedenásť školských organizácii, podľa ktorých je diskriminačný a nedomyslený.“

Zuzana Monsmanová, učiteľka materskej školy v Trnave: „Ja ako učiteľka materskej školy z tej celej škály mám možnosť absolvovať len inovačné vzdelávanie. To je to rovnocenné postavenie?“

Hana Džurná: „Príplatky bude po novom možné získať len za inovačné, špecializačné a jazykové vzdelávanie, či štátnu skúšku. V materskej škole ale aprobačné predmety chýbajú. Výška príplatkov bude navyše nižšia ako doteraz. Od troch do dvanástich percent k tarifnému platu.“

Pavel Ondek, predseda OZ pracovníkov školstva a vedy: „Ale tá skladačka existuje. Čiže on môže si urobiť ešte rozširujúce štúdium ďalšie, alebo pokiaľ by študoval ešte aj jazykovú školu, alebo bude mať jazykovú skúšku, tak zase má za to tých dvanásť percent.“

Hana Džurná: „Šéf školských odborárov tvrdí, že nižší plat budú mať len tí učitelia, ktorí sa už nebudú ďalej vzdelávať. Výhodu vidí v tom, že sa v rámci pozmeňujúceho návrhu predĺži platnosť kreditov získaných po starom až do roku 2026. V zákone je podaných až päťdesiat pozmeňujúcich návrhov. Učitelia sa obávajú, že kurz bude podľa nich zastrešovať už len štátne metodicko-pedagogické centrum, s ktorým sú dlhodobo nespokojní.“

Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu (nom. SNS): „Jedna zmena je v tom, že sme rozšírili možnosť na doplnkové pedagogické štúdium, ktoré doteraz poskytovali iba vysoké školy. Učitelia nemali dostup k týmto kurzom častokrát, preto sme teraz rozšírili možnosť, aby tieto kurzy mohlo poskytovať aj MPC.“

Hana Džurná: „Náklady spojené so zákonom sú na tento rok odhadované na štyri milióny eur. V budúcom na dvanásť miliónov a v roku 2021 až na štrnásť miliónov eur. Podľa opozície a učiteľov ale nie sú vôbec pokryté.“

Branislav Gröhling, overovateľ výboru NR SR pre vzdelávanie (SaS): „Stále to je v tom istom móde, že ministerstvo prinesie nejaký návrh zákona, ktorý nie je krytý. On rozhodne, ale to plnenie posúva na všetkých ostatných.“

Martina Lubyová: „V rámci schválených limitov štátneho rozpočtu všetky náklady, ktoré tam sú vyčíslené v dopadoch sú plne kryté.“

Hana Džurná: „Mestám a obciam sa nepozdáva, že zákon má byť účinný už tento rok. Vo svojich rozpočtoch s týmito výdavkami nepočítali.“

Jozef Turčány, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska: „Budú musieť šetriť výdavky na iných zložkách aj v školstve, alebo vo vzdelávaní.“

Hana Džurná: „O zákone o pedagogických zamestnancoch budú poslanci rokovať druhého apríla. Ak ho schvália, účinný bude od septembra.“

[Späť na obsah]

5. Učitelia nesúhlasia so zákonom [21.03.2019; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Martin Chlebovec / Lenka Vavrinčíková;Jaroslav Zápala]

Lenka Vavrinčíková, moderátorka: „Stále nevedia o koľko si po novom prilepšia. Učitelia síce už nebudú musieť naháňať kredity, aby na výplatnej páske videli viac, ale nový systém sa im takisto nepáči.“

Jaroslav Zápala, moderátor: „Tvrdia, že zmeny ich pripravia o peniaze. Šéfka školstva, ale ich obavám nerozumie a aj napriek odporu učiteľov mieri zákon do parlamentu.“

Martin Chlebovec, redaktor: „Zmeny, ktoré by mali pomôcť školám, napríklad riaditelia veľkých škôl nebudú musieť učiť, žiakom pribudnú kariérni poradcovia a tiež príplatky k platu budú učitelia získavať po novom.“

Martina Lubyová, ministerka školstva (nom. SNS): „Jeden nejaký kurz nestačí čo ako na 50 rokov výkonu kariéry, ale je potrebné motivovať ľudí, aby sa vzdelávali v pravidelných cykloch a na to je teda nastavená aj motivácia, čo sa týka príplatkov.“

Martin Chlebovec: „Poslanci školského výboru dostali na stôl dôležitý zákon o učiteľoch, no práve im sa zmeny nepáčia. Šéfke školstva vyčítajú, že ich novým získavaním príplatkov oberie o vyše 10 % zo súčasného platu.“

Vladimír Crmoman, šéf Komory učiteľov, iniciátor petície za stiahnutie zákona: „Budú mať horšie možnosti sa vzdelávať a stále budú mať nižšie percentá v tom ohodnotení, v tých príplatkoch.“

Zuzana Moncmanová, nespokojná učiteľka MŠ: „Ja som zaradená do kategórie učiteľ a nemôžem ich všetky absolvovať vzhľadom na to, že pracujem v materskej škole, lebo sa na mňa nevzťahujú, takže ja si touto formou prilepšiť k platu nemôžem. A ja som horší učiteľ ako kolega Crmoman, ktorý môže? Čo som urobila ja štátu, keď na takto diskriminuje?“

Martin Chlebovec: „Martina Lubyová ale trvá na svojom, podľa nej sa pre učiteľov v zásade nič nemení a na výplatnej páske vraj uvidia prinajhoršom to isté, čo doteraz.“

Martina Lubyová: „V nejakých pravidelných cykloch sa obnovovala povinnosť vzdelávať sa, tie sú zachované v novom systéme, rovnako je tam zachovaný príplatok za vzdelávanie v profesijnom rozvoji, čiže nie je pravda, že by prišli o možnosť vyskladať si tých 12 % k platu prostredníctvom vzdelávania.“

Pavel Ondek, Odborový zväz pracovníkov školstva: „Nepríde o svoju tú zložku, pretože on má povinnosť sa vzdelávať.“

Martin Chlebovec: „Spokojné nie sú ani mestá a obce, tie by vraj na nové pravidlá odmien doplácali z vlastného vrecka.“

Jozef Turčány, ZMOS: „Nemusia mať všetky samosprávy peniaze, respektíve budú musieť robiť kroky, ktoré nie sú pre nich prijateľné.“

Branislav Gröhling, poslanec NR SR (SaS): „Stále to je v tom istom móde, že ministerstvo prinesie nejaký návrh zákona, ktorý nie je krytý, on rozhodne, ale to plnenie posúva na všetkých ostatných.“

Martin Chlebovec: „Učitelia kritizujú rezort aj za to, že zákon menil potichu a bez toho, aby sa k nemu mohli vyjadriť. Petíciou preto žiadajú, aby sa o ňom nerokovalo. Podobnú výzvu chce dať poslancom aj ZMOS.“

Vladimír Crmoman: „Poslanci tohto výboru dostali 50 bodov dnes ráno. Ja sa pýtam, koľko mali času na to, aby ich poriadne vyhodnotili?“

Martina Lubyová: „Predĺžili sme celý proces práve preto, aby všetky organizácie, celá verejnosť, všetky asociácie a všetky zväzy dostali možnosť sa platne a participatívne do tohto procesu tvorby zapojiť.“

Branislav Gröhling: „Ja sa spýtam, že kto je spokojný s týmto zákonom, spokojné je iba ministerstvo, ale tých 100 tisíc učiteľov a všetky tie organizácie, ktoré pripomienkovali tento názor jasne vyslovili, že nesúhlasia s tým.“

Jozef Turčány: „Požiadame poslancov Národnej rady o jeho stiahnutie.“ Martin Chlebovec: „O zákone budú poslanci hlasovať aj napriek pripomienkam už začiatkom apríla. Martin

Chlebovec, televízia Markíza.“ [Späť na obsah]

6. Učiteľov znepokojuje nový kreditový systém [21.03.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Emília Lengyelová / Viliam Stankay]

Viliam Stankay, moderátor: „Ministerstvo školstva si od novely zákona o pedagogických zamestnancoch sľubuje zvýšenie kvality vzdelávania. Odborári však majú obavy. Zástupcovia učiteľov spísali petíciu za stiahnutie návrhu, podporuje ich aj opozícia.“

Emília Lengyelová, redaktorka: „O novele zákona rokoval školský výbor Národnej rady. Podľa ministerky školstva by mala priniesť niekoľko zmien, jednou z nich je aj nový kreditový systém. Učiteľom má skvalitniť vzdelávanie v oblastiach, ktoré využívajú v praxi. Tí to vidia inak.“

Vladimír Crmoman, prezident Slovenskej komory učiteľov: „Prvého septembra v roku 2019 skončí kreditový systém a má začať nové vzdelávanie, ktoré vôbec nie je pripravené. Ja som nevidel jeden akreditovaný program. Ja som nevidel jednu správu o tom, ako bude vyzerať to vzdelávanie a koľko to bude trvať.“

Emília Lengyelová: „Zákon má všetkým učiteľom garantovať rovnaké možnosti na získavanie kreditov. Učiteľka materskej školy tvrdí, že to tak nie je. Z celej škály vzdelávacích programov môže absolvovať len jeden.“

Zuzana Moncmanová, učiteľka materskej školy: „My nemáme triednohodinový vyučovací systém a nemáme aprobačné predmety. Takže ja si touto formou prilepšiť k platu nemôžem.“

Emília Lengyelová: „Ministerka školstva učiteľov ubezpečuje, že príplatky budú môcť dostávať až do roku 2026. Pre kredity by totiž platilo prechodné obdobie.“

Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR (nominantka SNS): „Práve preto, aby učiteľa neprišli o peniaze ani o žiadne príplatky, tak sme upustili od toho pôvodného návrhu úplne zrušiť kreditový systém a ponechali sme nový systém vzdelávania v profesijnom rozvoji.“

Emília Lengyelová: „Napríklad za jazykovú skúšku môžu učitelia dostať dvanásťpercentný príplatok, za päťdesiat hodín špecializačného štúdia tri percentá k platu. Keďže ho učiteľ môže absolvovať trikrát, spolu môže dostať deväťpercentný príplatok. Za inovačné štúdium až dvanásťpercentný. Samosprávy sa obávajú, či na príplatky budú mať.“

Jozef Turčány, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska: „Na toto ani na iné právne normy nemusia mať všetky samosprávy peniaze, respektíve budú musieť robiť kroky, ktoré nie sú pre nich prijateľné. Napríklad to, že budú musieť šetriť výdavky na iných zložkách.“

Martina Lubyová: „Zákon je plne finančne krytý v rámci stanovených limitov štátneho rozpočtu. Všetky výdavky, ktoré tam sú, zo strany štátneho rozpočtu sú plne kryté.“

Emília Lengyelová: „Novela zákona je už v druhom čítaní. Parlament by o nej mal definitívne rozhodnúť začiatkom apríla.“

[Späť na obsah]

7. Bratislava: Prišli sme o desiatky miliónov [21.03.2019; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Richard Nemec / Adriana Kmotríková;Ľuboš Sarnovský]

Adriana Kmotríková, moderátorka: „Slovensko prišlo minulý rok 81 miliónov EUR, ktoré mali putovať na vedu a výskum. Dôvodom je, že nestíhame čerpať prostriedky, ktoré nám ponúka Európska únia.“

Ľuboš Sarnovský, moderátor: „Situáciu dnes na parlamentnom školskom výbore vysvetľovala ministerka školstva Martina Lubyová. Podľa opozície sa rovnakej blamáže vraj dočkáme aj tento rok.“

Richard Nemec, redaktor: „Na podnose nám Európska únia núka stovky miliónov eur na vedu a výskum a miesto toho, aby sme ich rozumne využili, bez ochutnania ich vraciame späť do Bruselu. Problémy s čerpaním eurofondov vznikli ešte za čias exministra Petra Plavčana pre škandál, že miliónové dotácie získavali pochybné firmy, ktoré nemali s výskumom nič spoločné. Jeho nástupkyňa, rovnako nominantka SNS Martina Lubyová však podľa Veroniky Remišovej z Obyčajných ľudí neprekročila tieň svojho predchodcu, keď celkovo sme doposiaľ vyčerpali sotva 10 % vyčlenených peňazí.“

Veronika Remišová, poslankyňa NR SR za OĽaNO: „Nie je možné, aby kvôli lajdáctvu politikov a politických nominantov prichádzali ľudia na Slovensku o desiatky miliónov EUR.“

Richard Nemec: „Upozornila Remišová ešte pred výborom, na ktorom mala veci vysvetliť ministerka, no niekto vidí pohár poloprázdny a niekto poloplný.“

Martina Lubyová, ministerka školstva: „Suma nevyčerpaných finančných prostriedkov v zmysle záväzku N+3, čiže takzvaný dekomitment, dosiahla úroveň 81 miliónov EUR, čo je teda zníženie zhruba o 20 miliónov oproti tomu pôvodne očakávanému výsledku. Ja to považujem za heroický výkon a nie za prejav neschopnosti.“

Richard Nemec: „Napriek týmto jasným slovám sa našiel niekto, kto prepadnutie peňazí spochybnil, ďalší nominant SNS. Do pozície obhajkyne ministerky školstva sa nominovala štátna tajomníčka ministerstva financií a začala sa prestrelka.“

Dana Meager, štátna tajomníčka MF SR (nominantka SNS): „To nie je odsúhlasená vec s Európskou komisiou.“

Veronika Remišová: „Čierne na bielom správa z Európskej komisie.“ Dana Meager: „Ja poznám čo píše Európska komisia, pretože som šéfkou certifikačného orgánu v rámci

kompetencií štátnej tajomníčky. Ja sa vás na tomto mieste pýtam pred kamerami, pani Remišová, prosím, predikujete to, alebo tvrdíte.“

Veronika Remišová (preklad z angličtiny): „Vyústením bol dekomitment 80 miliónového príspevku z Operačného programu Výskum a inovácie. Takže prišli sme o 81 miliónov EUR.“

Richard Nemec: „Opozícia si myslí, že výmena figúrok už nestačí a Slovenskej národnej strane treba rezort školstva vziať.“

Veronika Remišová: „Rezort školstva by nemal riadiť nominant Slovenskej národnej strany.“ Martina Lubyová: „Sa tu opäť snažia niektoré kolegyne niečo zosobňovať mne, alebo niečo zosobňovať

strane.“ Richard Nemec: „Richard Nemec, televízia JOJ.“

[Späť na obsah]

8. Vysoká škola: Absolventi ktorých odborov si nájdu prácu najrýchlejšie? [22.03.2019; pravda.sk; Škola; 00:00; Pravda]

Najžiadanejší na trhu práce sú absolventi odborov spojených s informatikou. Záujem je aj o absolventov technických odborov a ekonómov.

Analýza ukazuje, že firmy na Slovensku majú najväčší záujem o absolventov odborov spojených s informatikou. Autor: SHUTTERSTOCK

Záujemcovia o štúdium na vysokých školách na Slovensku si môžu vybrať z 20 verejných, 3 štátnych, 12 súkromných a z 5 pobočiek zahraničných vysokých škôl. Ako si zvoliť tú správnu školu? Pri výbere treba zohľadniť viacero faktorov, do úvahy treba vziať najmä možnosti uplatnenia na trhu práce po skončení vysokej školy. Na čo vám bude vysokoškolský diplom, keď sa zaradíte medzi ľudí, ktorí majú problém nájsť si prácu?

Umiestnenie vysokej školy v analýze o uplatnení absolventov na trhu práce pracovného portálu Profesia závisí od toho, koľko zamestnávateľov si prehliada životopisy absolventov, ktoré boli uverejnené na pracovnom portáli Profesia.sk. Rebríček tak nehodnotí úroveň vyučovania, ale zameriava sa na uplatnenie jednotlivých absolventov na trhu práce. Absolvent, ktorý vyštuduje školu v súčasnosti, má z pohľadu pracovných príležitostí lepšiu východiskovú pozíciu ako tí, čo ukončili školu pár rokov dozadu. Personalisti majú totiž často ambície, že práve absolventi môžu zabrať ponúkané voľné miesta v ich spoločnosti. Aj z tohto dôvodu stále menej firiem vyžaduje v inzerátoch predošlú prax na pracovnej pozícii či v odbore.

Jeden životopis takéhoto uchádzača si pozrelo v priemere takmer osem zamestnávateľov. V priemere viac ako päť firiem zaujali tiež životopisy absolventov strojárstva, ekonomiky, techniky, stavebníctva aspoločenských vied. Na konci tohto poradia skončili absolventi umeleckých odborov. Životopis uchádzačov s umeleckým vzdelaním si v priemere prezreli len zhruba dve firmy.

Viac ako sedem vzhliadnutí životopisu dosiahli v najnovšom rebríčku iba absolventi Ekonomickej univerzity. Dôvodom úspechu by mohlo byť najmä to, že ekonómovia, účtovníci či mzdoví pracovníci sú dnes potrební v každej firme bez ohľadu na druh podnikania. Ekonomická univerzita tak porazila všetky technické vysoké školy, ktoré skončili na ďalších troch priečkach. Na druhom mieste skončila Slovenská technická univerzita, za ňou Technická univerzita v Košiciach a na štvrtom mieste je Žilinská univerzita.

V top desiatke sa najväčší posun nahor podaril Univerzite Komenského aUniverzite Mateja Bela, keď si obe školy polepšili oproti predošlému rebríčku o dve priečky. Najväčší prepad zaznamenala Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, ktorá klesla o tri miesta.

V rebríčku najžiadanejších absolventov podľa jednotlivých fakúlt sa prvé miesto nezmenilo. Aj naďalej si tak najväčší záujem držia vyštudovaní informatici z Fakulty informatiky a informačných štúdií na Slovenskej technickej univerzite. Životopis absolventa z tejto fakulty si pozrelo v priemere viac ako 8 firiem.

Fakulta na prvom mieste je zároveň jedinou, ktorá obhájila umiestnenie z predošlého rebríčka. Na druhom mieste sa tak po novom umiestnila Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity ana tretej priečke Fakulta elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Zaujímavosťou je, že v prvej pätke sú až 4 fakulty, ktoré sú spojené s informatikou.

Najväčším skokanom je Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorá poskočila o 8 miest na šiestu pozíciu a Fakulta politických vied amedzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela. Tá si polepšila o zhodný počet miest a jej absolventi skončili na 13. pozícii.

Postavenie absolventa vysokej školy je lepšie ako v minulosti. Záujem firiem o týchto uchádzačov sa zvyšuje. Aj to môže byť jeden z impulzov, prečo absolventom rastú mzdové nároky. Priemerný očakávaný plat absolventa v roku 2017 predstavoval podľa portálu Profesia.sk 995 eur.

Spomedzi verejných vysokých škôl skončilo nad hranicou tisíc eur hneď šesť. Medzi nimi sú všetky tri technické univerzity. Okrem škôl v Bratislave, Košiciach a Žiline sú medzi absolventmi s nadpriemernými očakávaniami aj uchádzači zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Najvyššie platové očakávania prekvapujúco neboli v Bratislave, ale na Fakulte špeciálnej techniky Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. Absolventi očakávali v roku 2017 nástupný plat takmer 1 400 eur. V porovnaní s celkovým priemerným platom absolventa podľa Platy.sk, ktorý je takmer 1 160 eur v hrubom, je to až o 20 percent viac . Absolventi, ktorí majú nadpriemerné očakávania, vyštudovali výlučne odbory spojené s technikou, informatikou či so strojníctvom.

Medzi TOP 10 s „najdrahšími“ absolventmi sú fakulty zo siedmich vysokých škôl. Okrem Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka aj Slovenská technická univerzita, Univerzita Komenského, Žilinská univerzita, Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická univerzita a Slovenská poľnohospodárska univerzita.

Zaujímavosťou je, že absolventi vysokých škôl mali v porovnaní so všeobecnými očakávaniami uchádzačov na Profesia.sk často „väčšie oči“. Vyššie platové očakávania mali absolventi napríklad pri práci administratívneho pracovníka, recepčnej či sekretárky.

Aká je vaša šanca na prijatie? **Prijímacie konanie na fakulty v roku 2017 na akademický rok 2017/2018 ** Porado

vé číslo Ty

p školy

Poradie v roku 2016

Názov vysokej školy Zápis

Prijatie

Prihlášky

Percentá

1. v 1. Fakulta elektrotechniky a informatiky TUKE Košice

763

1 286

1 286

100,0

2. v 2. Slovenská technická univerzita v Bratislave

3 211

4 724

5 719

82,6

3. v 3. Prešovská univerzita v Prešove

2 464

3 996

4 957

80,6

4. v 4. Technická univerzita v Košiciach

2 390

3 724

3 906

95,3

5. v 5. Žilinská univerzita v Žiline 2 236

3 264

3 805

85,8

6. v 6. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

1 865

3 486

4 177

83,5

7. v 7. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

1 816

2 599

4 714

55,1

8. v 10. Ekonomická univerzita v Bratislave

1 730

2 018

3 547

56,9

9. v 11. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

1 579

2 606

3 304

78,9

10. v 9. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

1 497

2 028

2 318

87,5

11. k 8. VŠ zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety v Bratislave

1 494

1 858

1 933

96,1

12. v 12. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

1 397

1 978

2 465

80,2

13. v 13. Trnavská univerzita v Trnave 1 277

2 081

2 571

80,9

14. v 14. Katolícka univerzita v Ružomberku

924

1 322

1 549

85,3

15. v 15. Technická univerzita vo Zvolene

695

932

993 93,9

16. v 16. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

543

685

836 81,9

17. v 17. Univerzita J. Selyeho v Komárne

503

647

765 84,6

18. k 18. Vysoká škola DTI 486

668

668 100,0

20. š 20. Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave

457

600

1 261

47,6

21. v 22. Univerzita veterinár. lekárstva a farmácie v Košiciach

335

545

806 67,6

22. k 19. VŠ ekonómie a manažmentu verej. správy v Bratislave

289

359

373 96,2

23. š 23. Akadémia Policajného zboru v Bratislave

226

261

883 29,6

24. v 24. Vysoká škola múzických umení v Bratislave

190

210

736 28,5

25. k 25. Vys. škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach

176

177

225 78,7

26. k 26. Vysoká škola Danubius 124

276

276 100,0

28. v 28. Akadémia umení v Banskej Bystrici

118

130

276 47,1

29. v 29. Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

110

126

411 30,7

30. k 32. Stredoeurópska vysoká škola v Skalici

70

102

102 100,0

31. k 30. VŠ medzinárod. podnikania ISM Slovakia v Prešove

67

78 78 100,0

32. k 31. Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií

21

35 52 67,3

33. k 34. Hudobná a umelecká akadémia J. A. v B. Štiavnici

8 8 8 100,0

34. k 33. Akadémia médií, odb. vys. škola m. m. k. v Bratislave

x x x x

35. š 35. Akadémia ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika

x x x x

v – verejná škola, š – štátna škola, k – súkromná škola, z – zahraničná š

https://skola.pravda.sk/vysoke-skoly/clanok/506208-vysoka-skola-absolventi-ktorych-odborov-si-najdu-pracu-najrychlejsie/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

Slovakia Online s.r.o., Riazanská 57, 831 03, Bratislava, Slovak Republic