UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

PEDAGOGICKÁ FAKULTA

DIPLOMOVÁ PRÁCA

2012 Bc. Jana Csuková

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

PEDAGOGICKÁ FAKULTA

VYUŢÍVANIE SEZÓNNYCH POHYBOVÝCH ČINNOSTÍ

NA I. STUPNI ZŠ

Diplomová práca

Študijný program: Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie

Študijný odbor: 1.1.5 - predškolská a elementárna pedagogika

Školiace pracovisko: Katedra telesnej výchovy a športu

Školiteľ: Doc. PaedDr. Vladimír Šutka, CSc.

Konzultant: Doc. PaedDr. Vladimír Šutka, CSc.

Nitra 2012 Bc. Jana Csuková

ZADANIE

POĎAKOVANIE

Rada by som sa poďakovala školiteľovi doc. PaedDr. Vladimírovi Šutkovi,

CSc. za čas, ktorý mi venoval pri konzultáciách, za mnoţstvo odborných rád a

podnetné pripomienky, ktoré sprevádzali vznik tejto práce.

ABSTRAKT

CSUKOVÁ, Jana : Využívanie sezónnych pohybových činností na 1.stupni ZŠ.

[Diplomová práca] / Jana Csuková - Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.

Pedagogická fakulta; Katedra telesnej výchovy a športu – Školiteľ: doc. PaedDr.

Vladimír Šutka, CSc. Nitra : KTVS PF, 2012.

Hlavnou témou diplomovej práce je uplatňovanie sezónnych pohybových

činností na 1. stupni ZŠ. Hľadali sme informácie, ktoré by nám objasnili

všeobecné, špecifické pojmy a priblíţili oblasť sezónnych pohybových činností. Naším

cieľom bolo vytvoriť ucelenú prácu o týchto činnostiach. Práca je rozdelená do 4

kapitol, v ktorých postupne pribliţujeme ţiaka mladšieho školského veku, jeho

osobitosti, zameriavame sa na pohyb, význam pohybu, pohybové hry a rozpracovávame

konkrétne sezónne pohybové činnosti. Vo výskumnej časti zisťujeme dotazníkovou

metódou najefektívnejšie vyuţívanie sezónnych činností na 1. stupni základných škôl.

Získané výsledky uvádzame v závere práce a v odporúčaniach pre pedagogickú prax.

Kľúčové slová: Štátny vzdelávací program ISCED 1, geografické podmienky, telesná

výchova, sezónne činnosti, pohybové činnosti, pohyb, ţiak, mladší školský vek,

schopnosti, zručnosti, hry, turistika, korčuľovanie, sánkovanie, lyţovanie, bicyklovanie.

ABSTRACT

CSUKOVÁ, Jana : The use of seasonal physical activities in the 1 st degree. [Thesis] /

Jana Csuková - Univerzita Konštantína Filozofa in Nitra. Faculty of Education;

Department of Education. ( Department of Physical education and sports) – Supervisor:

doc. PaedDr. Vladimír Šutka, CSc. Nitra : KTVS PF, 2012.

The dominant theme of the graduation theses is the implementation of the

seasonal motoric activities on the first stage of the elementary school. We were looking

for the information, which would make clear the general specific concept and would

make the approach of the in-season motoric activities. Our target was to elaborate

a complex study about these activities. The submitted graduation theses are divided into

four chapters, in which we bring near a scholar of younger school age and his

particularity. We focus on the motoric activities, motoric games, and we elaborate

particular seasonal motoric activities in detail. In the research part of the study we

investigate by questionnaires the most effective utilisation of the seasonal activities on

the first stage of the elementary schools. The gathered results are presented in the

summary part of the study and in the recommendations for pedagogical praxis.

Keywords: State educational program ISCED 1, geography, physical education,

seasonal activities, physical activities, movement, pupil, younger school age, abilities,

skills, games, hiking, skating, sledding, skiing, biking.

OBSAH

ÚVOD 8

1 CHARAKTERISTIKA MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU 10

1.1 Osobitosti dieťaťa v období mladšieho školského veku 12

1.1.1 Telesný vývoj 12

1.1.2 Kognitívny vývoj 14

1.1.3 Sociálno-emocionálny vývoj 17

1.1.4 Percepčno-motorický vývin

18

1.1.5 Funkčný vývin 22

2 POHYB ŢIAKA V MLADŠOM ŠKOLSKOM OBDOBÍ 24

2.1 Význam pohybu 24

2.2 Pohybové schopnosti, zručnosti a činnosti v mladšom školskom veku 26

2.3 Pohybová aktivita a denný pohybový reţim na 1. stupni ZŠ 29

2.4. Pohybové hry 32

2.4.1 Triedenie hier 34

2.4.2 Výber hier 35

2.4.3 Úloha hier v 1. - 4. ročníku ZŠ 36

2.4.4 Pohybové kompetencie absolventa 37

2.4.5 Hry v prírode 37

3 SEZÓNNE POHYBOVÉ ČINNOSTI NA 1. STUPNI ZŠ 40

3.1 Letné pohybové činnosti 43

3.1.1 Plávanie 43

3.1.2 Turistika 44

3.1.3 Bicyklovanie 46

3.2 Zimné pohybové činnosti 46

3.2.1 Lyţovanie 47

3.2.2 Korčuľovanie 49

3.3 Letné pohybové hry 50

3.4 Zimné pohybové hry 53

4 VÝSKUMNÝ PROJEKT 54

4.1 Cieľ, úlohy a hypotéza práce 54

4.2 Metodika práce a metódy skúmania 55

4.2.1 Charakteristika objektu skúmania 55

4.2.2 Pracovné postupy 55

4.2.3 Spôsob získavania údajov a ich zdroje 57

4.2.4 Pouţité metódy 57

4.2.5 Štatistické metódy 59

4.3 Výsledky práce 59

4.4. Diskusia 64

ZÁVER 78

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY 80

PRÍLOHY 82

Príloha A : Dotazník pre učiteľov primárneho vzdelávania 82

8

ÚVOD

Ţijeme v dobe rozmachu informačných technológií a náporu neustále sa

rozvíjajúcej modernej techniky. Uţ od útleho detstva nás aj naše deti obklopuje

mnoţstvo techniky, priemyselne znečistené prostredie, sme zaťaţovaní dennodenným

stresom, negatívnymi emóciami, nesprávne sa stravujeme a máme nedostatok pohybu.

Dôsledkom tohto moderného štýlu ţivota vznikajú civilizačné choroby (obezita,

cukrovka, vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, depresie), ktoré sa vyskytujú v čoraz

niţšom veku. Škola je špecifickou inštitúciou, ktorej úlohou je nielen vzdelávať, ale aj

vychovávať budúce generácie. Ako taká má dôleţitú úlohu a môţe do nemalej miery

ovplyvniť postoje ţiakov k dôleţitým otázkam, okrem iného aj k zdravému ţivotnému

štýlu. Musia byť však odborne, zodpovedne a citlivo vedené a práve učiteľ pre 1.- 4.

ročník je ten, ktorý má vplyv na tento proces.

Dôvodom vzniku tejto práce bol fakt, ţe v súčasnosti je kritická situácia

v oblasti nárastu civilizačných chorôb u detí. A škola má nezastupiteľnú funkciu

v utváraní základných zručností, návykov a postojov k vyuţívaniu rôznych aktivít, ktoré

by viedli k upevňovaniu zdravia či aktívnemu tráveniu voľného času. Práve sezónne

pohybové činnosti sú aktivity, ktoré sú pre deti zaujímavé, nevšedné a nezvyčajné, a

preto bolo naším cieľom vytvoriť ucelený celok, kde sme mohli teoretické východiská

doplniť hrami z praxe. Práca je rozdelená do jednotlivých kapitol a podkapitol, aby

prehľadne a logicky sledovali danú tematiku.

Naším cieľom bolo vytvoriť ucelenú prácu o sezónnych činnostiach na 1.

stupni základných škôl. Práca je rozdelená do 4 kapitol, v ktorých postupne

charakterizujeme osobitosti dieťaťa v mladšom školskom veku z rôznych pohľadov,

pohyb a význam pohybu v tomto veku, jeho pohybové schopnosti, zručnosti a činnosti.

Analyzujeme pohybový reţim na 1. stupni základných škôl a zameriavame sa na

pohybové hry, ich triedenie výber a delenie. V kapitole o sezónnych pohybových

činnostiach sme sa zamerali na rozpracovanie tejto oblasti v Štátnom vzdelávacom

programe ISCED 1 – Telesná výchova a doplnili sme ho informáciami z učených osnov

platnými v minulosti. Rozdelili sme ich na letné a zimné sezónne činnosti. V závere

tejto kapitoly sme uviedli niekoľko hier, ktoré sú vhodné pre vyuţitie v praxi.

V poslednej, výskumnej časti sme zisťovali dotazníkovou metódou najefektívnejšie

9

vyuţívanie sezónnych činností na 1. stupni základných škôl a získané výsledky

uvádzame v závere práce a v odporúčaniach pre pedagogickú prax.

V prípravnej fáze písania diplomovej práce sme sa museli oboznámiť s teóriou

telesnej výchovy, ontogenetickou psychológiou, metodikami telesnej výchovy

a zabezpečiť si literatúru od našich aj zahraničných autorov. V nej sme hľadali

informácie, ktoré by nám objasnili všeobecné a špecifické pojmy a priblíţili oblasť

vyuţitia sezónnych pohybových činností na 1. stupni základných škôl.. V hlavnej fáze

po stanovení osnovy sme začali triediť, spracovávať a analyzovať získané informácie,

ktoré sme čerpali z odborných kníh, publikácií, ale aj časopisov určených pre

pedagógov ako aj z internetu. V závere sme sa zamerali na celkovú tematickú,

gramatickú a technickú korekciu.

10

1 CHARAKTERISTIKA MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU

V úvode našej práce je nevyhnutné presne definovať obdobie mladšieho

školského veku. Stretli sme sa s rôznymi autormi a kaţdý toto obdobie definuje inak.

Ako uvádza Starší, obdobie dieťaťa vo veku 6 - 1 0 rokov nazývame aj mladším

školským vekom alebo prepubertou. Tento delíme ešte na mladší školský vek, dobu

prvých dvoch školských rokov (prispôsobovanie sa školskému ţivotu) a dobu tretej a

štvrtej triedy (kedy sa ţiak dokáţe sústrediť na činnosť celú štvrťhodinu). ( Starší,

1992, s. 20)

Podľa Malej a Klementu sa toto obdobie zhoduje s povinnou školskou

dochádzkou v 1. aţ 5. ročníku a nazývajú ho druhým detstvom. ( Malá - Klementa , 1989,

s. 59 )

Iný zdroj tieţ uvádza, ţe je to vývinové obdobie zahrňujúce vek od 6.-10. rokov

a nazývané je obdobím druhého detstva. Podľa nich je to obdobie relatívneho

vývinového kľudu a trvá u dievčat pribliţne do 10 rokov, u chlapcov do 12 rokov.

(Matejovičová, Vondráková,Vondrák, Sandanusová, Šedivá, 2007, s 29 )

Nástup do základnej školy je pre dieťa dôleţitým medzníkom, o ktorom píše

Klindová a podľa nej zasahuje do ţivota ţiaka predovšetkým ako pevný a záväzný

reţim aj ako socializačný činiteľ. V predchádzajúcom ţivote sa dieťa ešte nestretlo s

ničím takým systémovým, dôsledným a záväzným ako je škola. Ešte ani materská škola

nekládla naň z tejto oblasti také veľké poţiadavky. V škole je povinný v prvom rade

pravidelný denný postup — presný začiatok a koniec výučby, dĺţka vyučovacích hodín

i prestávok, rozvrh hodín, domáce úlohy atď. V škole je presný a záväzný aj obsah.

Dieťa tu získava nové vedomosti a poznatky podľa presne vypracovaných osnov, ktoré

určujú rozsah i obsah poznatkov pre jednotlivé časové dielce. Získavanie vedomostí sa

monitoruje a hodnotí osobitnou sústavou noriem.

Z pohľadu socializácie vstupom do školy sa ţiak dostáva do spoločnosti

rovnomocných detí. To má v jeho ţivote ešte významnejšie poslanie ako kolektív v

materskej škole preto, lebo sú tu uţ staršie deti s vyspelejšími sociálnymi vzťahmi a

škola zaväzuje deti spoločnými métami, úlohami, záujmami, čím ďalej viac ich zbliţuje.

Školská komunita nadobúda veľký význam aj tým, ţe zhodnocuje úspechy a neúspechy

ţiaka pri vyučovaní, od ktorých napokon závisí aj jeho pevnejšie začlenenie a pozícia v

kolektíve. Škola je aj verejnou oficiálnou, úradnou vzdelávacou ustanovizňou a keďţe

11

nemá individuálny, domáci charakter, vstup dieťaťa do nej je preň zároveň vstupom do

spoločnosti, do verejného ţivota. Tak sa čoraz viac odpútava z úzkeho kruhu rodiny,

resp. materskej školy a zaraďuje sa do širších sociálnych vzťahov. Následne prerastá aj

rámec svojej školskej triedy a stáva sa príslušníkom záujmových krúţkov v škole a v

iných mimoškolských inštitúciách. Tým sa rozširuje súčasne aj oblasť činiteľov, ktoré

pôsobia na dieťa, formujú ho a usmerňujú jeho budúci vývin. ( Klindová, Rybárová,

1975, s. 83 )

Vstup dieťaťa do školy nevplýva iba na osobitné psychické procesy dieťaťa, ale

zasahuje kompletnú jeho osobnosť. Vstupom do školy sa pozmeňuje postavenie dieťaťa

v societe. Dieťa sa stáva ţiakom, príslušníkom verejno-spoločenskej ustanovizne. Čím

viac, tým lepšie sa učí rozumieť aj poţiadavkám, ktoré naň kladie škola. Podľa nich si

následne upravuje svoje počínanie i zmýšľanie. ( Klindová, Rybárová, 1975, s. 83 )

Zaujímavý je názor Šemetku, ktorý tvrdí, ţe stupeň celkového rozvoja dieťaťa je

značne podmienená jeho fyzickým vekom. Dieťa mladšieho školského veku, t.j. 6-10 ročné,

vieme charakterizovať ako jednotnú bytosť v prejavoch a funkciách somatických, ale aj

intelektuálnych. (Šemetka, 1993, s. 23 )

Súhrnné zaloţenie osobnosti mladšieho ţiaka je extrovertné, zamerané zvonka

na okolie, ktoré ho obklopuje, na spoločnosť. Toto hľadisko detskej osobnosti vyjadruje

relatívne veľká šírka a mnohostrannosť záujmov o všetko nové, s čím sa stretáva v škole

počas vyučovania i mimo nebo.

Záujmy mladšieho ţiaka sa viaţu na bezprostrednú aktivitu, ktorú vykonáva. V

prvom rade je učenie v najširšom význam ako činnosť zameraná na uspokojovanie

intelektových záujmov. Prejavuje sa zvedavosťou a dychtivosťou po nových

skúsenostiach, informáciách a dojmoch. Poznávacie záujmy sú často také rozsiahle, ţe

školské vyučovanie ich nestačí náleţite uspokojiť. A preto vyhľadáva dieťa rôzne

záujmové krúţky a iné mimoškolské činnosti.

V mladšom školskom veku dieťa pripisuje veľkú pozornosť hre. Samozrejme, jej

úroveň sa podriaďuje úrovni psychiky a novým záujmom V zásobe hier začínajú

dominovať rôzne hry s pravidlami, ktoré majú pevný systém a usporiadanejší charakter.

Nemálo sa uplatňujú pohybové hry s nárokom na telesnú obratnosť, sila a vytrvalosť,

ale aj hry s poučným, intelektovým zameraním; ktoré podnecujú rozumové schopnosti

— bystrosť, pripravenosť, úsudok, schopnosť orientácie, pamäť a pod. Popri

obľúbených hrách s pravidlami si mladší ţiaci aj radi vymýšľajú rozmanité hry, ktorými

vypĺňajú svoj voľný čas. Vzhľadom na osobitosť vzájomných vzťahov medzi odlišnými

12

pohlaviami chlapci a dievčatá sa spolu nehrávajú, ale usporadúvajú si svoje činnosti

osobitne. Pri učení a hre narastá v mladšom školskom veku aj záujem o prácu. Dieťa

vlastným záţitkom začína hlbšie chápať zmysel samotného pojmu práca, učí sa

uvedomovať si jej význam, spoločenskú hodnotu a spoľahlivo ju odlišuje od hry. Pri

racionálnom výchovnom pôsobení sa mladší ţiak zvyčajne vďačne zapája do

pracovných činností mimo vyučovacieho procesu. ( Klindová, Rybárová, 1975, s. 93)

1.1 Osobitosti dieťaťa v období mladšieho školského veku

1.1.1 Telesný vývoj

Malá a Klementa ( 1989, s. 59 ) opisujú, ţe z hľadiska vývinu je mladší školský

vek obdobím relatívneho kľudu, a to u dievčat pribliţne aţ do 10 rokov a u chlapcov do

11 rokov. V etape mladšieho školského veku (od 6 –7 rokov aţ do 11 rokov) sa telesné

tvary stávajú plnšími. Dievčatám medzi 9. a 10. rokom výraznejšie zosilnievajú

panvové kosti, zaobľujú sa boky a začnú sa vyvíjať prsníky. Tieţ uvádzajú: „Od 6 až 7

rokov začínajú vypadávať dočasné zuby a prerezávajú sa trvalé zuby. Prerezávanie

druhej trvalej stoličky, ktoré začína v 10 rokoch, býva zvyčajne znamením, že končí

mladší školský vek a začína puberta. Ročné prírastky hmotnosti sú asi 2,5 kg.

Sedemročný chlapec alebo dievča majú hmotnosť približne 25 kg. Hmotnosť chlapcov v

rovnakom veku je okolo 42 kg, dievčat takmer 45 kg.― ( Malá – Klementa, 1989, s. 59 )

Podľa Klindovej a Rybárovej (1975, s. 84 ) v mladšom školskom veku je pre

dieťa typický výnimočný rast, najmä do výšky. Ročne narastie v priemere o 6 - 8 cm.

Na konci mladšieho školského veku, okolo 10. roku, sa somatický rast ešte urýchli.

Kostra, svalstvo i ostatné orgány mocnejú a stávajú sa výkonnejšími. Aj keď v

začiatočných rokoch školskej dochádzky deti ešte relatívne často podliehajú rôznym

infekčným ochoreniam, postupne rastie aj odolnosť voči nákazám.

Veľmi zaujímavo pribliţuje zmeny v opornej a pohybovej sústave Šemetka

( 1993, s. 23 ) a tvrdí, ţe aj keď v tomto období rýchle prebieha premena

chrupavkovitého tkaniva na kostné (kostnatenie), sú kosti ešte jemné, ohybné,

plastické a tým sa vytvárajú predpoklady na pôvod deformácií, najmä na chrbtici a

dolných končatinách. Do 10 rokov nedochádza k zlúčeniu rastových teliesok v dlhých

kostiach. Od 7 do 14 roku osifikujú telá samostatných stavcov, kríţové stavce sú do

puberty nezrastené. Okolo 7. roku sa ustaľuje krčná lordóza, hrudná kyfóza, bedrová

13

lordóza a ukončuje svoj vývoj aţ v puberte. Zápästné kostičky osifikujú od 6. do 8.

roku, jednotlivé články prstov od 9. do 11. roku. Práve preto nesmieme deti namáhať

priťaţkým náčiním, statickými posilňovacími cvikmi, dlhou výdrţou vo vise, skákaniu

z náradia na tvrdú podloţku a podobne. Naopak, cvičenia majú byť explozívne, rýchle

so značnou amplitúdou.

Práve na základe predchádzajúcich informácií je nevyhnutné časté

precvičovanie chrbtice pri sedavých aktivitách prípravnými cvičeniami či uţ na

hodinách telesnej výchovy alebo na telovýchovných chvíľkach. Práve v období

mladšieho školského veku doznievajú detské choroby, a to hlavne u detí, ktoré

neabsolvovali materskú školu. V nasledujúcom období sa biologický vývin ustaľuje a

ukľudňuje, detská figúra začína nadobúdať proporcie postavy dospelého, predlţujú sa

nohy a aj tvár nadobúda rysy dospelých.

Zaujímavá je informácia, ţe práve svalstvo detí v tomto období má viac vody ako

svalstvo dospelého. Sedemročné deti majú hmotnosť svalstva asi 27% z hmotnosti tela.

Ich sila však ostro nezaostáva za staršími vekovými skupinami. Intenzita svalov

rovnomerne stúpa od 7. roku. V 6. - 7. roku si deti osvojujú primárne zloţky písania, sú

schopné vykonávať elementárne pohybové činnosti s ľahkým náčiním.

Ďalej uvádzajú, ţe srdce detí mladšieho školského veku, je v porovnaní s

dospelým človekom relatívne väčšie, čo kladne ovplyvňuje fyziologické procesy v

organizme a bez ťaţkostí reaguje aj na vytrvalosť rovnováţneho rázu, ktorá súčasne

účinne pôsobí na funkčný rozvoj obehovej sústavy. Pulz sa blíţi k frekvencii

dospelých.

Čo sa týka činnosti dýchacích orgánov detí mladšieho školského veku, značne sa

líši od dospelých. Dýchanie detí je plytké, vyţaduje si o 30-40% väčšiu výmenu

vzduchu na kg/min. ako u dospelých. Pre nás z toho vyplýva, ţe s deťmi treba

pohybové aktivity vykonávať čo najviac vonku a v interiéri len pri otvorených oknách,

aby mal prístup svieţi vzduch. Zrýchleným dýchaním sa pokrýva zvýšená potreba

kyslíka. Pri cvičení ich učíme správne dýchať a pre sťaţené dýchanie nosom ich učíme

nádych nosom a výdych ústami.

Šemetka ( 1993, s. 23 )ďalej publikuje, ţe aj v nervovej sústave sa odohrávajú

dôleţité zmeny. Mozog detí sa stavbou a hmotnosťou veľmi pribliţuje mozgu

dospelého človeka a v podstate sa uţ nezmení. Dozrievajú mozgové vlákna, nastávajú

zmeny v chemickom zloţení a k skvalitňovaniu mozgových funkcií. Z hľadiska

14

edukačného procesu je dôleţitá informácia, ţe sa následne rozvíja útlmová oblasť

kôrovej činnosti a práve toto umoţňuje rozvíjať schopnosti sústrediť sa.

1.1.2. Kognitívny vývoj

So vstupom do základnej školy sa v tomto období výrazne mení aj kognitívny

vývoj. Ako uvádza Matejovičová – Vondráková – Vondrák – Sandanusová – Šedivá (

2007, s. 29 ) „ Na dieťa v tomto veku začína výrazne vplývať (okrem iných faktorov) aj

školské prostredie. Dochádza k intenzívnemu psychickému a sociálnemu vývinu. Po

vstupe dieťaťa do školy sa systematicky zlepšuje celková psychická činnosť pod vplyvom

sústavného a cieľavedomého vzdelávacieho a výchovného pôsobenia. Zlepšuje sa

zmyslové vnímanie, rozvíja sa pamäť, myslenie a reč. Postupne sa buduje systém

všeobecných pojmov, ktorý je výsledkom rozvíjajúcej sa schopnosti analýzy a syntézy,

indukcie a dedukcie. Zlepšuje sa schopnosť koncentrácie.―

V súvislosti so vstupom do školy sa začínajú zdokonaľovať psychické procesy

a jedným z nich je vnímanie. Deti sú vedené k zámernej pozornosti. Skvalitňuje sa

pamäť, rozvíja sa myslenie (v tomto období stále konkrétne), ktoré sa opiera o názorné

obrazy a predstavy. Práve v tomto období sa začína učiť myslieť logicky, uvaţovať

správne. Aţ koncom tohto obdobia sa u detí objavuje abstraktné a zovšeobecňujúce

myslenie, vyvíja sa celá osobnosť dieťaťa, zvlášť v smere kolektívnom. ( Matejovičová

– Vondráková – Vondrák – Sandanusová – Šedivá , 2007, s. 29 )

Jedným z poznávacích procesov, ktoré škola ovplyvňuje je vnímanie dieťaťa.

Práve vnímanie ako tvrdí Klindová a Rybárová ( 1975, s. 85 ) „sa opiera a čoraz

dokonalejšiu a presnejšiu činnosť všetkých analyzátorov a o bohatšiu skúsenosť dieťaťa.

V školskom veku sa vo vnemoch dieťaťa odráža nielen viac prvkov, ale sú aj oveľa

presnejšie a správnejšie zobrazujú skutočnosť. Dieťaťu už možno predkladať na

vnímanie oveľa náročnejší materiál. V tomto období je vnímanie základom školského

vyučovania. Škola ho robí systematickejším a organizovanejším. Učiteľ sústavne

usmerňuje dieťa pri procese vnímania. Vytyčuje mu v podobe svojich pokynov cieľ,

trvanie, spôsob i druh vnímania. V záujme kvalitnosti, efektívnosti vnímania treba

žiakom vytyčovať na vnímanie dosť konkrétne a presné úlohy. Z veľmi všeobecných

pokynov si malí žiaci ešte nedokážu vyvodiť dôsledky pre vlastnú praktickú činnosť.―

15

Ak sa do procesu vnímania vnáša cieľavedomosť a systematika, stáva sa z neho

pozorovanie, ktoré neskôr uplatňuje v edukačnej činnosti. Aj napriek napredovaniu je

vnímanie stále veľmi subjektívne a citovo ovplyvniteľné. Časti falšuje vlastné vnemy

pod dojmom priamych citových záţitkov alebo záujmov. V edukačnej činnosti má

vnímanie v tejto vývinovej fáze ešte prioritný význam. Je základom pre poznávanie

dieťaťa, zdrojom priamej skúsenosti, na ktorej sa tvorí komplikovanejšie, abstraktné,

logické myslenie. Základná škola dáva zvýšené nároky aj na pozornosť dieťaťa.

Poţaduje od neho omnoho viac sústredenej činnosti ako škola materská. Motivuje ho,

aby zameriavalo svoje vedomie do takého rozmeru, ako to vyţaduje náplň edukácie.

Dieťaťu uţ nevystačí iba mimovoľná pozornosť, ale stále viac a silnejšie sa musí

pričiňovať na splnení úloh. Poloţenie vyvinutosti útlmových procesov a vôle mu

dopomáha dosahovať čoraz kvalitnejšie výsledky. No dieťa v prvom ročníku má ešte

stále s týmto obrovské problémy. Práve z tohto dôvodu musí učiteľka plánovať a

organizovať výchovno – vzdelávaciu prácu zaujímalo a pre ţiaka pútavo. Kaţdodenné

pôsobenie školy sa prejavuje aj v kladení nárokov na rozličné vlastnosti pozornosti.

Ţiak sa musí naučiť zacieliť pozornosť na viac objektov. Zo začiatku mu robí problém

aj odpisovanie z predlohy, t. j. vedieť sa sústrediť na bezchybné prečítanie a napísanie

slova a pritom musí mať správny úchop pera, naklonenosť zošita, správne sedenie pri

písaní. Priamo úmerne k tomu vzrastá aj dimenzia a stálosť pozornosti. V prvom

ročníku si dieťa ani pri veľkom sústredení nedokáţe zapamätať väčšie mnoţstvo prvkov

sledovaného objektu. Mnoho vecí si neuvedomí a jeho pozornosti neraz unikajú hlavne

podstatné znaky. Sprvu sa vie sústrediť iba na krátku dobu. Aţ sústavným cvičením a

aktivitami v škole sa naučí dlhšie sa sústrediť. Tieto fakty je potrebné rešpektovať v

trvaní vyučovacích hodín a v zaraďovaní prestávok. ( Klindová, Rybárová, 1975, s. 86 )

Ďalší z psychických procesov dieťaťa mladšieho školského veku podľa

Klindovej a Rybárovej ( 1975, s. 86) je pamäť a tá sa „okrem typickej konkrétnosti a

názornosti vyznačuje aj čoraz väčšmi narastajúcou úlohou úmyselnej pamäti, ktorá je

hlavnou podmienkou systematického osvojovania vedomostí. Súčasne vzrastá rozsah a

trvanlivosť pamäti, a čoraz viac sa uplatňuje logická pamäť popri pamäti mechanickej.

Na začiatku školskej dochádzky sa dieťa často uchyľuje k mechanickému spôsobu

zapamätávania; úlohu, ktorú sa má naučiť, sa jednoducho nabifľuje. No tento spôsob

má zreteľne zostupnú tendenciu a vzápätí logická pamäť jednoznačne stúpa. Prevaha

logického zapamätávania nastáva až na druhom stupni školskej dochádzky — v období

dospievania. Postupne s vekom dieťaťa prechádza bezprostredná, konkrétna pamäť na

16

vyššiu úroveň pamäti. Úmerne s rozumovou vyspelosťou si už vie dieťa zapamätať a

reprodukovať aj abstraktnejšie poznatky, sprostredkované najmä slovno-logickou

cestou. Táto schopnosť sa intenzívne rozvíja koncom mladšieho školského veku v nových

vyučovacích predmetoch, ako sú aritmetika, dejepis a pod.―

Zaujímavým psychickým procesom sú predstavy a vyznačujú sa veľkou

názornosťou. Často dosahujú takú aktívnosť a konkrétnosť, ţe nahrádzajú reálne

objekty. Sklon k takýmto eidetickým predstavám kulminuje okolo 10. roku, potom

úplne mizne. Predstavy majú pre mladšieho ţiaka značný zmysel predovšetkým vo

vyučovaní, kde mu nahrádzajú pojmy. Spolu s intenzívne sa rozvíjajúcou fantáziou,

zvlášť pod vplyvom obsahu vyučovacích predmetov, ktoré sú nedostupné konkrétnej

skúsenosti (napr. zemepis, literatúra, dejepis), si dieťa tvorí predstavy neznámych

situácií, spádu udalostí. Dakedy sa mu to tak ţivo darí, ţe aj dieťa má dojem, ako keby

ich naozaj preţívalo. Ku koncu mladšieho školského veku získa kritickejšie myslenie,

a preto uţ dokáţe odlišovať predstavy od skutočnosti. ( Klindová, 1975, s. 87 )

Šemetka ( 1993, s. 24 ) vo svojej práci udáva ţe: „ Myslenie detí mladšieho

školského veku je názorné, často si všímajú podrobnosti, ale strácajú prehľad o

vzťahoch. Sú schopné jednoduchých myšlienkových operácií. Analytické myslenie nie je

charakteristické pre tento vek, ale mechanická pamäť je veľmi dobrá. Z uvedeného

vyplýva, že pri nácviku uplatňujeme najmä názornú metódu a celkový, komplexný

postup.―

Klindová ( 1975, s. 87 ) ďalej upresňuje, ţe rozvoj myslenia napomáha

mladšiemu ţiakovi rozumieť vzťahom medzi javmi reality. Dieťa sa naplno usiluje

objavovať príčinné súvislosti a často si aj samo nachádza neraz veľmi, fantastické

zdôvodnenie vnímaných vecí a javov. Mladší ţiaci veľakrát povyšujú príčinný, resp.

účelový vzťah na podstatný a uvedú ho pri definovaní vecí ako najpodstatnejší. Práve

ţiak v mladšom školskom veku postihuje uţ bohatšie a širšie spojitosti skutočnosti neţ

dieťa v predošlých vývinových stupňoch. Jednak však pre jeho myslenie zostáva

charakteristickou znakom veľká konkrétnosť a názornosť. Dieťa myslí v predstavách,

vyplývajúcich z reálneho záţitku. Nedosahuje ešte rovinu plnohodnotných logických

pojmov. Pojmy, ktoré si utvára, zahŕňajú ešte mnoho nepodstatných prvkov

subjektívneho zmyslu, a práve preto povaţujeme myslenie dieťaťa za synkretické.

Dieťa sa dostáva od všeobecných a abstraktných foriem myslenia k logickým pojmom,

práve rozšírením skúsenosti, nahromadením kvanta zmyslových záţitkov. Preto ak sa

má myslenie ţiaka spoľahlivo rozvíjať, musí mu škola poskytovať podnety. Rozvoju

17

myslenia pomáha, ak sa poznatky podajú ţiakovi konkrétne práve v spojitosti so

zmyslovým záţitkom. Výchovno – vzdelávací proces sa nedá redukovať len na slovné

vysvetlenie, bez súvisu s reálnymi motívmi. Na druhej strane aj konkrétne záţitky pri

edukácii vyţadujú súvis so slovom, ktoré plní úlohu zovšeobecňujúceho faktoru. Bez

interakcie oboch týchto subjektov myslenie ţiaka stagnuje vo vývine.

1.1.3 Sociálno – emocionálny vývin

Inou oblasťou vo vývine dieťaťa je sociálno –emocionálny vývin. Je známe, ţe

práve dieťa mladšieho školského veku nemá vyhradené záujmy a je veľmi ľahko

ovplyvniteľné činiteľmi vo svojom okolí - rodičmi, učiteľmi. Citovú oblasť má

náladovú, plytkú, má striedavé správanie, je však prispôsobivé. Teda z hľadiska

výchovy je toto obdobie veľmi dôleţité a aj v telesnej výchove je potrebné ho vyuţiť na

zámerné kladné pôsobenie na jeho vlastnosti osobnosti. ( Šemetka, 1993, s. 25 )

Klindová a Rybárová ( 1975, s. 88 ) analyzuje sociálno – emocionálny vývin

nasledovne. V mladšom školskom veku nastupujú pozoruhodné zmeny i v citovom

ţivote dieťaťa. City sú bohatšie, obsahovo pokročilejšie a mení sa aj ich spôsob

preţívania. Predmety, ktoré vyvolali citové reakcie, sa vyskytujú u ţiaka v inom

zastúpení neţ v predchádzajúcej etape. Oveľa frekventovanejšie sa uplatňujú vyššie

city, t. j. estetické, intelektové a mravné city. Dieťa má silný citový vzťah ku škole,

osobitne v prvých rokoch školskej dochádzky. Škola uspokojuje jeho kognitívne po-

ţiadavky, má radosť z nadobúdania vedomostí, poznatkov, informácií a chváli sa nimi.

Výdatne ich prenáša do svojich hier a práve škola sa stáva ich hlavným námetom.

Edukácia a celkový kognitívny rozvoj vyhraňuje aj estetické city dieťaťa, utvára a cibrí

jeho vkus. Dieťa intenzívne preţíva estetické city napríklad pri počúvaní hudby, pri

účasti na divadelnom predstavení, pri čítaní kníh, , pri prezeraní obrázkov a pod.

Naplno sa rozvíjajú morálne city ţiaka. Takţe škola podporuje vzťah k povinnostiam,

ktorý je najmä na začiatku školského veku, v prvých ročníkoch výrazný a tvorbu

zmyslu pre zodpovednosť. Po čase je moţné pozorovať u ţiakov ochabovanie tohto

citu, čo sa prejavuje v zanedbávaní povinností, v tendencii povoľovať, vyhýbať sa im,

ba aj nerešpektovaním poţiadaviek učiteľa a narúšaním školského poriadku. Zvyšnú

skupinu mravných citov tvoria sociálne kontakty mladšieho ţiaka, najmä vzťah k

učiteľom a vzťahy medzi odlišným pohlavím. Jedným z najdôleţitejších podnetov,

18

ktorý pôsobí na dieťa pri nástupe do školy, je osobnosť učiteľa. V očiach malého ţiaka

učiteľ stelesňuje múdrosť, moc a autoritu a práve z tohto dôvodu si dieťa k učiteľovi

utvára silné citové vzťahy. Viac ako na priazni spoluţiakov mu záleţí na priazni učiteľa.

Učiteľa rešpektuje, obdivuje, usiluje sa na neho zapôsobiť. Často má dieťa silnejší

vzťah k učiteľovi ako k rodičom. S narastaním kritického myslenia a osamostatňovaním

učiteľ postupne stráca autoritu dieťaťa. Okolo 4.—5. triedy často medzi sebou ţiaci

otvorene kritizujú učiteľa, ironicky ho komentujú, ba dovoľujú si aj priestupky voči

nemu. Na opačnej strane sa intenzívne rozvíjajú vzájomné vzťahy detí , ktoré boli na

začiatku veľmi povrchné, slabé, s krátkou trvácnosťou. Kaţdodenným plnením

povinností, ktoré kladie na dieťa škola, sa u nich utvára cit vzájomnosti,

spolupatričnosti. V mladšom školskom období uţ začína vystupovať diferenciácia

chlapcov a dievčat v spôsoboch konania, záujmoch, v postojoch. V tomto období

nebýva zvykom, aby sa chlapci a dievčatá spolu hrali, kaţdý si utvára vlastné uzavreté

hracie spoločenstvo.

Napriek vzrastajúcej disciplinovanosti a kultivovanosti mladší ţiak ešte nedokáţe v

plnej miere ovládať citovú impulzívnosť. Často je výbušný, podráţdený, emotívny. K

takýmto reakciám dochádza mnohokrát vo vzájomných vzťahoch detí, ktoré riešia svoje

konflikty hádkami a neraz aj uplatňovaním fyzickej sily.

Ako píše Klindová a Rybárová ( 1975, s. 91 ) zreteľný je aj vývin vôle v tomto

veku a to tým, ţe sa dieťa usiluje vedome regulovať svoje konanie. Zapája vôľu do

všetkých psychických procesov, stáva sa vyrovnaným, úmyselným, cieľavedomým.

Pamätá si, vníma, pozoruje a rozmýšľa nielen o tom, čo ho práve zaujalo, ale

mobilizuje svoje psychické procesy aj na menej zaujímavé predmety a témy. Ak sa má

rozvíjať vôľa, je potrebné, aby výchova zabezpečovala správnu motiváciu konania

dieťaťa. Najúčinnejším motivačným činiteľom sú konkrétne stimulačné podnety -

známky, pochvala, smajlíky, body, odmeny, ktoré pomáhajú pri dosahovaní cieľov.

1.1.4 Percepčno – motorický vývin

Pre učiteľa primárneho vzdelávania je nemenej dôleţité poznať percepčno –

motorický vývin. Na ten sa zameriava Klindová a Rybárová ( 1975, s. 84 ) „Narastanie

telesných síl sa prejavuje v úsilí všemožne ich uplatňovať a rozvíjať. Mladší žiak sa

vyznačuje mimoriadnou telesnou aktivitou. Vývin motoriky pokračuje v presnejšom a

19

jemnejšom uskutočňovaní, zdokonaľovaní základných pohybových funkcií, najmä

pohybov ruky. Dieťaťu záleží na dosahovaní istých výkonov — vytrvalosti, rýchlosti,

presnosti rozličných detailov v pohyboch. Jeho veľká telesná aktivita sa prejavuje v

najrôznejších pohybových hrách, cvičeniach, športových úkonoch. Dieťa nachádza v

pohybe potešenie, veľmi ho potrebuje pre svoj zdravý vývin. To možno využívať v

systematickej telesnej výchove. V tomto vývinovom období potrebuje dieťa taký denný

poriadok, ktorý by mu časové umožňoval využívať vlastné pohybové schopnosti aj popri

svojich nových školských povinnostiach. Ak sa dieťa nemôže pohybovo uplatniť je,

nedisciplinované, hravé a šantivé.―

Šemetka ( 1993, s. 23 ) povaţuje toto obdobie v rozvoji motoriky za veľmi

významné, má rozhodujúci vplyv na úroveň drţania tela v ďalšej etape a na

konfiguráciu chrbtice a je tieţ podľa neho rozhodujúce pre budúcu fyzickú a výkonnosť

ţiaka.

Podľa iného zdroja je z pohľadu vývoja motoriky toto obdobie veľmi dôleţité a

má kľúčový vplyv na úroveň drţania tela, na zdravé zakrivenie chrbtice a zároveň je

rozhodujúci pre pohybovú výkonnosť dieťaťa a budúcu telesnú zdatnosť. ( Starší, 1992,

s. 20 )

Následkom zdokonaľovania mozgových funkcií sa pohybová činnosť stáva

cieľavedomejšou, čo sa prejavuje v túţbe po športovej činnosti a v záujme detí. Od

samovoľného hrania prechádzajú k súťaţeniu a hrám s pravidlami. Preto sa stále viac

zaraďujú do telesnej výchovy súťaţe medzi druţstvami, súťaţné hry. ( Šemetka, 1993,

s. 24 )

Šemetka ( 1993, s. 25 ) udáva, ţe 6-ročné deti majú zvládnuté jednoduché

pohybové aktivity, nie však rýchle a zloţité. Pre deti v období mladšieho školského

veku je typická aktivita, pohyblivosť, značný záujem o pohyb. Toto štádium je veľmi

vhodné pre motorické učenie. Tieţ uvádza ţe sú rozdiely medzi prvým (6-8 r.) a

druhým obdobím (8-10 r ) v koordinácii jemného svalstva. Kým deti v prvom etape

majú problémy s koordináciou malých svalových skupín, v druhej etape je uţ

schopnosť pre presné polohy horných a dolných končatín pri cvičeniach. Dieťa v tomto

veku nemá problém s osvojením si aj náročných pohybových celkov.

Z predchádzajúcich poznatkov môţeme utvoriť záver: vzhľadom na

psychologické a fyziologické procesy majú deti mladšieho školského obdobia

schopnosti nielen na rozvoj obratnosti a rýchlosti, ale aj na rozvoj výbušnej a

20

dynamickej sily a vytrvalosti. Vzostup pohybovej výkonnosti stúpa s vekom a uţ na

prvom stupni základnej školy je výkonnosť dievčat niţšia ako výkonnosť chlapcov a

tento rozdiel sa po 8. roku ešte prehlbuje. ( Šemetka, 1993, s. 25)

Z anatomického a fyziologického hľadiska je obdobie mladšieho školského veku

charakterizované neprestajným rastom a vývinom organizmu. Je označované ako

obdobie relatívneho vývojového kľudu, u dievčat trvá pribliţne aţ do 10 roku a u

chlapcov do 11 rokov. Je to obdobie veľmi dôleţité pre psychické a biologické do-

zrievanie osobnosti dieťaťa. Je to však stále rýchle tempo ţivotných pochodov.

(Šemetka, 1993, s. 20 )

Z morfologického aspektu je prvé obdobie vývinu charakterizované zoštíhlením

dievčat i chlapcov najmä vplyvom rastu nôh do dĺţky. Ubúda tukovej podkoţnej vrstvy,

ktorá má na svedomí zaguľatené tvary. Spomaľuje sa rast hlavy, čím sa stáva pomerne

menšia. Krk široký a krátky rastie a stáva sa štíhlym. Akceleráciu rastu u chlapcov

pozorujeme medzi 7. - 8. rokom, u dievčat od 8. roku. Do 10 rokov sú vyšší chlapci,

medzi 10 a 13 rokom dievčatá ako následok rýchleho nástupu puberty predbiehajú v

raste chlapcov. Od 12. roku sa rast dievčat zľahka spomaľuje, pričom rast chlapcov do

výšky je naďalej intenzívny. Ako udáva autor, posledné výskumy z roku 1987 ukázali,

ţe priemerný ročný prírastok chlapcov do výšky je 6 cm a na hmotnosti 3 kg. V

neskoršom období vývin detí mladšieho školského veku nastáva uţ sexuálne tvarové

rozlíšenie. Nápadnými sa stávajú doteraz kryté rozdiely, rozširuje sa kostra ramien a

lebky viac u chlapcov ako u dievčat. Dievčatám pribúda podkoţný tuk, ktorý u nich

spôsobuje zaoblenosť tvarov a rozširuje sa panva. Tieto znaky značia pribliţujúcu sa

pubertu. (Starší, 1992, s. 20 )

„ Osifikácie kostry zohráva z hľadiska motoriky dôležitú úlohu z pohľadu zmien v

opornej a pohybovej sústave vývoj (postupná premena chrupky v kosť) a rozvoj

kostrového svalstva. Vývoj osifikácie je charakteristický tým, že do desať rokov

nedochádza k splynutiu epifýz a diafýz (rastových teliesok) v dlhých kostiach, čo

spôsobuje veľkú ohybnosť kostry dieťaťa. Osifikácia chrbtice je podstatne zložitejšia: od

7 do 14 rokov osifikujú telá jednotlivých stavcov z osifikačných jadier, krížové stavce

však nie sú do puberty zrastené. Dvojesovité zakrivenia chrbtice, t. j. krčnej a bedrovej

časti dopredu (lordóza) a hrudnej a krížovej časti dozadu (kyfóza), sa ustaľuje približne

v 7. - 8. roku―( Starší, 1992, s. 21 )

21

Z predošlého vyplýva, ţe správne zakrivenie chrbtice je závislé od správneho

rozvoja krčného, chrbtového a bedrového svalstva. Nesmieme zabúdať, ţe vplyvom

nedostatku pohybu, dlhodobého sedenia detí v laviciach či preťaţovanie a mnohokrát aj

nesprávne nosenie tašiek, je príčinou nesprávneho drţania tela a deti mladšieho

školského veku trpia rôznymi ortopedickými vadami. K tomuto prispieva aj nepomer

rýchle narastajúcej kostry a omeškaný nástup rozvoja kostrového svalstva, čo spôsobuje

u detí deformity chrbtice, ploché nohy a guľatý chrbát. Zápästné kostičky osifikujú

pomaly. Od šiesteho roku sú badateľné jadierka všetkých siedmych zápästných

kostičiek. Posledná (ôsma) kostnatie aţ v 10. - 11. rokoch ţivota. Jednotlivé články

prstov osifikujú od deväť do jedenásť rokov. Preto nemajú byť ruky detí mladšieho

školského veku namáhané, napr. cvičením s ťaţkým náčiním alebo visom. Kosti

sedacie, panvové, a lonová kosť začínajú osifikovať a zrastať po 7. roku a ich zrast

pokračuje aţ do dospelosti. V siedmom roku je dokončená osifikácia lebečnej kosti.

Medzi 6. - 7. rokom je viditeľný rast tvárovej časti lebky. ( Starší, 1992, s. 22 )

U detí sa jednotlivé svalové skupiny tela nevyvíjajú rovnomerne. Pokiaľ veľké

svalové skupiny narastajú skôr, drobné svalstvo sa oneskoruje a jeho koordinácia sa

vyvíja okolo 7. roku ţivota. Okolo desiateho roku nastáva súlad v pohyboch. (Starší,

1992, s. 22 )

Starší ( 1992, s. 22 ) objasňuje, ţe v tomto období kostra obsahuje viac or-

ganických ako nerastných látok (vápnik a fosfor), a to je príčinou pruţnosti a

poddajnosti kostry pri pohyboch, ale súčasne predstavuje aj zvýšené riziko tvorby

rôznych deformácií. Aby dieťa v tomto období správne rástlo a vyvíjalo sa, je potrebné

klásť dôraz na jeho správne sedenie, chôdzu, nosenie tašiek, drţanie tela a iné faktory,

ktoré majú formujúci vplyv na kostru. Popritom je potrebné dbať na rozvoj svalstva,

ktoré udrţuje kostru v správnej polohe.

Svalstvo, podľa Staršieho (1992, s. 23 ), u detí sa odlišuje svojím zloţením od

svalstva dospelého tým, ţe je jemnejšie, bledšie, nevyzreté a obsahuje vyšší obsah vody

a niţší obsah tukov, minerálnych látok a bielkovín. Slabšie a jemnejšie sú aj kĺby a

kĺbové puzdra, ktoré sa ľahko môţu poškodiť. Dieťa je ľahko unaviteľné, ale v porov-

naní s dospelým únava po rýchlejšie mizne, pretoţe látková premena vo svalových

vláknach je intenzívnejšia. Váha svalstva predstavuje u 8- ročného dieťaťa 27, 2 %

hmotnosti tela. Individuálne svalové skupiny sa u detí nevyvíjajú rovnako. Veľké

svalové skupiny dorastajú skôr, rast drobného svalstva zaostáva a jeho koordinácia sa

22

vyvíja aţ okolo šiesteho, siedmeho roku ţivota. Tým je odôvodnená aj stúpajúca moto-

rická zručnosť v tomto veku. Preto dieťa sprvu neovláda dobre napríklad pohyby

horných končatín a ak ich aj vykonáva, nie sú dôsledné, dieťa sa rýchlo unaví. Dôvod je

nielen v úrovne vývoja svalstva, ale aj z v nezrelosti nervového systému, ktorý riadi

nervosvalovú koordináciu. Svalová energia rovnomerne stúpa od 7 do 12 rokov a vyššia

je u chlapcov.

„ V mladšom školskom veku sa pohybuje srdcová frekvencia v šiestich rokoch

okolo 90 pulzov za minútu. Pulzová frekvencia sa začína ustaľovať po siedmom roku

života dieťaťa. Deti, ktoré sa v tomto období systematickejšie venujú pohybovej činnosti,

mávajú zväčšené srdce a tým aj nižšie hodnoty pokojovej srdcovej frekvencie.― (Starší,

1992, s. 24)

Činnosť dýchacieho systému sa významne líši od dospelého. Dychová frekvencia

za minútu sa pohybuje od 22 do 23 dychov. Zhruba do 8 rokov dýchajú dievčatá

pomalšie ako chlapci. Od prepubertálneho obdobia zas dýchajú pomalšie chlapci. Zatiaľ

čo dievčatá vyuţívajú na dýchanie svaly hrudníka, chlapci dýchajú najmä pomocou

bránice. Z litra vdýchnutého vzduchu vyuţijú deti mladšieho školského veku 35 - 36 ml

O2. Vitálna kapacita je u dievčat 1 200 ml., u chlapcov okolo 1 400 ml. Z uvedeného

vyplýva, ţe je potrebné cvičiť čo najviac vonku – v interiéri iba za predpokladu stáleho

prístupu vzduchu. (Starší, 1992, s. 24 )

1.1.5 Funkčný vývin

Dôsledkom dlhodobého sedenia v laviciach, preťaţovania, nedostatočného

pohybu a nesprávneho nosenia ťaţkých aktoviek s pomôckami bývajú niektorí jedinci

postihnutí chybným drţaním tela a ortopedickými chybami. Podiel na tom má aj

nepomer rýchlo rastúcej kostry a neskorší rozvoj kostrového svalstva. Beţnými

prejavmi sú rôzne deformácie chrbtice, guľatý chrbát a ploché nohy. Dôleţitou

prevenciou je vyuţiť veľkú prestávku na pohyb zaradiť počas vyučovania krátke

aktivity. ( Malá – Klementa, 1989, s. 59 )

Ako tvrdí Matejovičová ( 2007, s. 29 ), vegetatívna nervová sústava sa vyvíja u

detí súčasne s vývinom CNS. Keďţe u detí prevláda do sedem rokov parasympatický

nervový systém, často dochádza ku kŕčom, k alergickým prejavom na koţi a arytmiám.

V tomto období sa nedá u detí docieliť dlhotrvajúca koncentrácia na prácu, dieťa je

23

skoro vyčerpané, hlavne pri nesprávnom usporiadaní výučby v škole alebo pri

nadmerných poţiadavkách .

Pri výchovno – vzdelávacej práci musí učiteľ dbať aj na nevhodnosť niektorých

cvičení, ktoré uvádza Starší ( 1992, s. 23 ) a na ktoré sa vzhľadom na nekompletnú

osifikáciu kostry a nerovnomerný vývin kostrového svalstva nemajú klásť zvýšené

nároky na fyzickú silu detí. Nesprávne sú aj skoky z výšky, jednostranné cvičenia,

doskoky na tvrdú podloţku a prílišná fyzická námaha. Tlmiť rast kostí do dĺţky môţe aj

namáhavá svalová práca a intenzívne vykonávané telesné cvičenia.

Pre deti v mladšom školskom veku je typická prílišná aktivita s relatívne vysokou

unaviteľnosťou. U detí sú rozoznateľné známky únavy, dokonca preťaţenia, ku ktorým

by vykonávaním fyzických cvičení nemalo prichádzať. Typickými znakmi únavy sú

zrýchlenie pulzovej a dychovej frekvencie, potenie, spomalené tempo pohybov so

zníţenou kvalitou ich vykonania a zmena farby pokoţky. Nesmieme zabúdať a často je

to nutné pripomínať aj rodičom, ţe v období mladšieho školského veku je nevyhnutný

dostatočne dlhý spánok, vzhľadom na veľmi intenzívny metabolizmus, podstatný pre

rastúci a vyvíjajúci sa organizmus. Vo veku šesť aţ osem rokov je poţiadavka spánku

10 aţ 11,5 hodiny, po desiatom roku ţivota dieťaťa, kedy je spomalenejší metabolizmus

okolo 9 hodín spánku. ( Starší, 1992, s. 25 )

Na záver doplníme poznatok od Staršieho ( 1992, s. 25 ), ţe v oblasti

neuropsychického vývin u detí sedem aţ dvanásť - ročných začína pracovať kontrola

mozgovej kôry nad inštinktívnymi a niţšími citovými prejavmi. Pohyby sa tým stávajú

jemne koordinovanými, presnejšími a vyznačujú sa určitou intenzitou.

24

2 POHYB ŢIAKA V MLADŠOM ŠKOLSKOM OBDOBÍ

Málokto asi pochybuje o tom, aký pohyb je dôleţitý. Predovšetkým však pre deti

má nezastupiteľný význam. Pravidelná telesná aktivita je spojená s bezprostredným aj

dlhodobým prínosom pre zdravie detí ako lepšia kontrola hmotnosti, menšia

pravdepodobnosť vzniku nadváhy, psychická pohoda, zlepšená srdcovo-cievna činnosť,

niţší tlak, či činnosť dýchacieho aparátu. Dnešok prináša nový fenomén, a to čas, ktorý

deti trávenia v spoločnosti počítača, televízora, alebo DVD prehrávača. Poplašné je, ţe

mnoţstvo telesnej aktivity klesá aj na hodinách telesnej výchovy či uţ v základných, tak

aj na stredných školách. K sedavému spôsobu ţivota sú dnes ţiaľ uţ vedené často aj

malé deti, a to sa viditeľne prejavuje na ich zdravotnom stave. Práve tieto faktory hrajú

dôleţitú úlohu na zdravotných poruchách, ktoré sú spôsobené sedavým ţivotným

spôsobom a podieľajú sa na príčinách vzniku závaţných ochorení a smrti v neskoršom

veku. (http://zdravedieta.rodinka.sk/pohyb-sport/pohyb-a-sport/vyznam-fyzickej-

aktivity-deti/)

2.1. Význam pohybu

Pohyb pre zdravé deti

Deti potrebujú kaţdodenný pohyb, aby sa správne fyzicky vyvíjali. Pohybové

činnosti sú základom pre tvorbu svalovej hmoty, zdravého srdca či silných kostí.

Odborníci v tejto oblasti uţ niekoľko rokov alarmujú pred prudkým nárastom detskej

obezity, ktorá je spôsobená nedostatkom pohybu. Práve detská obezita je spojená s

celým zástupom rizík nielen počas detstva, ale i neskoršom období. Tieto deti s

chronickou nadváhou vo veľmi včasnom období trpia závaţnými chorobami ako je

porucha pečene či cukrovka, v dospelosti vysokým tlakom, srdcovými problémami,

poráţkami a bolesťami kĺbov. Deti, ktoré sa trávia vonku viac času na čerstvom

vzduchu, sú menej choré ako tie, ktoré trávia čas pred televízorom.

Pohyb pre múdre deti

Je všeobecne známe , ţe u kojencov a batoliat sa podrobne sleduje

psychomotorický vývoj – duševné dozrievanie a pohyb spolu veľmi úzko súvisí. Mnohí

odborníci zastávajú názor, ţe deti, ktoré trpeli nedostatkom pohybu, sa vyvíjajú

psychicky pomalšie neţ ich rovesníci. Dáva to význam, pretoţe zvládnuť koordinovanú

25

aktivitu sa detský mozog učí dlhší čas a aţ deti pribliţne vo veku troch rokov sa

pohybujú celkom isto. Pohyb pre dieťa rozširuje obzory, sú to nové miesta k

objavovaniu, nové podnety, nové skúsenosti, získava nové stimuly pre detský mozog.

Je známe, ţe práve tieto stimuly sú základom pre neskoršiu inteligenciu.

Pohyb pre šťastné deti

Deti zboţňujú pohyb, najmä na čerstvom vzduchu a nemenej dôleţitý je kontakt

s vrstovníkmi. Uţ u detí predškolského veku pozorujeme súťaţenie medzi sebou, kto

ďalej doskočí, kto vyššie vyhodí loptu, kto rýchlejšie dobehne. Kolektívne hry a

športy okrem iného učia deti vnímať pocity druhých, vyhrávať i prehrávať či

spolupracovať. Tieto deti potom nemajú problém pri nadväzovaní kontaktov s

vrstovníkmi a lepšie sa v budúcnosti socializujú.

Pohyb pre dobré deti

Kaţdý pozná príslovie „kto sa hrá, nehnevá.― Keď pohybové aktivity

prispôsobíme veku a moţnostiam dieťaťa, dokáţeme ho skvele zabaviť. Naviac v ňom

vypestujeme uţ v rannom veku dôleţité hodnoty ako je trpezlivosť,

sebazdokonaľovanie, zmysel pre fair play, tímovú spoluprácu a pod. Deti, ktoré majú

športové koníčky, sú menej náchylné k zlozvykom typu fajčenie, alkohol či drogy v

priebehu puberty. Uţ malé deti, ktoré trávia veľa času pohybom vonku, majú tieţ lepšiu

predstavu o reálnom svete a kladnejšie sa stavajú k ţivej i neţivej prírode.

(http://www.cezregionum.cz/cs/kde-pomahame/oranzova-hriste/zdravy-pohyb/vyznam-

pohybu-jak-to-vidi-odbornici.html)

Ako píše pediater, uţ v útlom detstve treba začať s vytváraním trvalých a

správnych pohybových návykov a pritom vyuţiť prirodzenú potrebu telesnej aktivity

detí. Nedostatok pohybu v detskom veku sa nedá ničím nahradiť, ani hodinami

strávenými v posilňovni v dospelosti. Aby bolo dieťa schopné v dospelosti vykonávať

telesné aktivity, je dôleţité, aby sa venovalo rôznym druhom cvičenia uţ v detstve.

Niektoré svalové skupiny sa musia „zobudiť― na neskoršie pouţitie. Podľa odborníkov

je najideálnejšie, aby deti vykonávali miernu fyzickú aktivitu najmenej 30 minút tri a

viackrát do týţdňa a intenzívnou telesnou aktivitou najmenej 20 minút dva a viackrát do

týţdňa. Metabolizmus detí je prirodzene uspôsobený na absolvovanie kratších

intenzívnych cvičení, po absolvovaní ktorých nasleduje oddych alebo miernejšia

fyzická aktivita. Kladný vzťah detí k fyzickej aktivite ovplyvňuje v dobrom nielen ich

26

zdravotný stav v budúcnosti, ale aj následné úspechy v ţivote. Je totiţ viac neţ isté, ţe z

aktívnych detí vyrastú aktívni dospelí, a tí budú určite pozitívnym príkladom pre svoje

vlastné deti. (http://zdravedieta.rodinka.sk/pohyb-sport/pohyb-a-sport/vyznam-fyzickej-

aktivity-deti/)

2.2. Pohybové schopnosti, zručnosti a činnosti v mladšom školskom

veku

Šemetka ( 1993, s. 43 ) tvrdí, ţe jednou zo základných úloh telovýchovného

procesu je formovanie vlastností osobnosti ţiakov, z ktorých veľmi významnú a

špecifickú úlohu plnia osobitne pohybové schopnosti. Pohybové schopnosti sú

povaţované za relatívne samostatné komplexy vnútorných predpokladov na pohybovú

aktivitu. Pohybová činnosť je prejavom pohybových schopností a chápeme ju ako

systém, ktorým sa plní pohybová úloha. Kaţdá pohybová aktivita obsahuje určitý prejav

vytrvalosti, rýchlosti a sily, ale ich obojstranný pomer je v jednotlivých činnostiach

rozdielny. Pohybová činnosť rovná sa takému systému pohybov, ktorým sa plní

pohybová úloha. Pohybové schopnosti môţeme charakterizovať ako pomerne stále v

čase a sú podmienené geneticky, čo znamená, ţe sú nemenné zo dňa na deň.

Ovplyvňovať ich moţno len cvičením, tréningom či dlhodobou činnosťou. U schopností

sa neraz vyzdvihuje ich potencionalita. Jedinec, ktorý má rýchlostné schopnosti sa môţe

stať vynikajúcim šprintérom. Schopnosť tieţ predstavuje určitú mieru predpokladov pre

skvalitnenie v určitej činnosti. Čiţe schopnosť je istá všeobecná vlastnosť celkovej

povahy, ktorá je základom motorickej výkonnosti. V staršej literatúre sa pohybové

schopnosti nazývajú telesné vlastnosti. Ako základné pohybové schopnosti sú uvádzané

najčastejšie rýchlosť, vytrvalosť, obratnosť a sila.

Kalinková ( 2008, s. 26 ) definuje pohybové schopnosti ako: „vnútorné

predpoklady človeka pre pohybovú činnosť odvodené zo základných schopností.―

Ako uvádza Šemetka ( 1993, s. 42 ): „Z hľadiska športovej prípravy rozlišujeme

všeobecné a špeciálne pohybové schopnosti. Všeobecné pohybové schopnosti sa

prejavujú v rôznych pohybových činnostiach, špeciálne pohybové schopnosti sú

predpokladom len na jednu pohybovú činnosť alebo úzky okruh pohybových činností

(napr. bežecká rýchlosť v atletike, silová vytrvalosť vo veslovaní a pod.).―

27

Pohybové schopnosti sú sčasti dedičné a do určitej miery sú ovplyvňované

prostredím. Vyvíjajú sa v podstate z vrodených pohybových dispozícií a pod vplyvom

telovýchovného procesu a prítomnosti mnoţstva faktorov a podmienok externého

prostredia. Pohybové schopnosti majú svoj zloţitý systém, ktorý sa s prehlbovaním

ľudskej znalosti rozvíjal a menil. (Kalinková, 2008, s. 26 )

POHYBOVÉ SCHOPNOSTI delí Kalinková ( 2008, s. 27 ) na kondičné a

koordinačné.

1. KONDIČNÉ schopnosti kladú zvýšené poţiadavky na funkčné sústavy

organizmu a sú výrazne podmienené energetickými procesmi a tie rozhodujú o úrovni

výkonu. Medzi kondičné pohybové schopnosti sa zaraďujú rýchlostné schopnosti,

silové schopnosti a vytrvalostné schopnosti.

2. KOORDINAČNÉ schopnosti kladú veľké poţiadavky najmä na CNS a

analyzátory. Mať súvis s reguláciou pohybu a riadením, podieľajú sa na zosúladení a

zladení prvkov pohybovej aktivity. Medzi koordinačné pohybové schopnosti zaraďujú

schopnosti: priestorovo-orientačnú, rovnováhovú, reakčnú, rytmickú, kinesteticko-

diferenciačnú, motorickú učenlivosť, ďalej pohyblivosť, a mnoţstvo ďalších

odvodených a hybridných schopností.

Kondičné a koordinačné pohybové schopnosti spolu bezprostredne súvisia

KONDIČNÉ SCHOPNOSTI Kalinková ( 2008, s. 27 ) ďalej delí a bliţšie

špecifikuje nasledovne:

Silové schopnosti - sú vnútorné schopnosti človeka prekonávať vonkajší odporu

prostredníctvom svalového snaţenia.

Rýchlostné schopnosti - umoţňujú človeku v relatívne krátkom časovom úseku alebo

maximálnou frekvenciou vykonávať pohybovú činnosť. Sú geneticky najviac

podmienené a vo veku 6. -13. rokov ich rozvoj je veľmi dôleţitý.

Vytrvalostné schopnosti - predstavujú predpoklad vykonávať dlhodobú pohybovú

činnosť na určitej rovine bez zníţenia efektivity tejto aktivity čo najdlhšie a s čo

najvyššou intenzitou. Preto vytrvalostné schopnosti sú podmienkou pre optimálnu súhru

všetkých systémov a ústrojov v ľudskom tele.

Okrem spomenutých kondičných schopností existuje aj ich vzájomná kombinácia

jednak s koordinačnými a taktieţ s kondičnými čiastkovými schopnosťami:

„ Delenie hybridných kondičných schopností:

- silovo - rýchlostné

- rýchlostno - silové

28

- rýchlostno — vytrvalostné

- vytrvalostno - rýchlostné

- vytrvalostno - silové

- silovo — vytrvalostné.― (Kalinková, 2008, s. 32 )

KOORDINAČNÉ SCHOPNOSTI - umoţňujú vykonávať pohybovú aktivitu

tak, aby postup pohybov tela alebo jeho častí mal z hľadiska motorickej úlohy

najúčelnejšie časové, priestorové a dynamické zloţenie.

Koordinačné schopnosti zahŕňajú kopu pohybových schopností, ktoré umoţňujú

človeku účelne a ľahko koordinovať pohyby vlastné a prispôsobovať ich poţiadavkám

riešenej úlohy. Tieto schopnosti kladú vysoké poţiadavky na centrálny nervový systém

a jednotlivé analyzátory (zmyslové orgány) (Kalinková, 2008, s. 32 )

Kalinková ( 2008, s. 34 ) ďalej udáva čiastkové koordinačné schopnosti:

„ 1. Rovnováhová schopnosť – je schopnosť zachovať alebo obnoviť rovnováhu

tela v situáciách, keď nastávajú rýchle a nečakané zmeny polohy. Závisí od veľkosti

plochy opory, polohy ťažiska tela, stavu CNS a vestibulárneho aparátu....

2. Priestorovo-orientačná schopnosť rýchlo určiť a primerane zmeniť postavenie

i pohyby tela v priestore a čase vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu....

3. Kinesteticko-diferenciačná schopnosť je schopnosť ovládať a diferencovať

prevažne pohyby rúk a nôh pri koordinačne náročnom úkone v časových, priestorových

a silových parametroch....

4. Rytmická schopnosť - schopnosť na reguláciu rytmu a frekvencie pohybu.

Schopnosť prispôsobiť svoj vlastný pohybový rytmus zadanému (vonkajšiemu) rytmu

alebo nájdenie optimálneho a účelného vnútornému rytmu umožňujúcemu dosiahnuť

najvyššiu efektívnosť pohybovej činnosti....

5. Motorickú učenlivosť môžeme definovať ako schopnosť, ktorou sa jedinec učí

novým pohybovým zručnostiam. Do tejto definície zahŕňame aj rýchlosť a stálosť

získavania zručností.

6. Pohyblivosť (flexibilita) - je to schopnosť vykonávať pohyby v určitom kĺbe v

potrebnom rozsahu....―

Pre učiteľov je dôleţitý poznatok, ţe rozvoj pohybových schopností v období

mladšieho školského veku býva vţdy v kompaktnosti so zdokonaľovaním a

osvojovaním pohybových zručností. Pohybové schopnosti teda nemôţeme rozvíjať

izolovane od pohybových zručností, lebo tvoria zloţku jednotného procesu. Schopnosti

sú zas všeobecné predpoklady pre osvojenie zručností a osvojovaním zručností, tzn.

29

osobitných predpokladov sa zase skvalitňujú schopnosti človeka. Fyzické cvičenia sú

prostriedkami rozkvetu nielen pohybových schopností, ale aj pohybových zručností a

návykov. (Kalinková, 2008, s. 36 )

POHYBOVÉ ZRUČNOSTI - sú dôleţitou zloţkou, ktoré spolu s pohybovými

schopnosťami a inými vnútornými faktormi vytvárajú pohybové predpoklady človeka.

Motorické dynamické stereotypy sa povaţujú za základ pohybových zručností, ktoré sa

korigujú a spresňujú za pomoci aferentných (prívodných, dostredivých, prenášajúcich

kanálov) signálov.

Delíme ich na jemné a hrubé, otvorené a zatvorené, podľa motorického obsahu

na gymnastické, plavecké...

- Sú zaradené ako pohybové skúsenosti, ktoré vytvárajú medzičlánok medzi

pohybovou činnosťou a pohybovými schopnosťami

- skúsenosti sú internou regulačnou poţiadavkou pre pohybovú činnosť a sú

dôleţitými charakterizujúcimi atribútmi človeka

- vznikajú v motorickom priebehu

- sú to nacvičené, naučené a osvojené činnosti.

( Kalinková, 2008, s. 37)

2.3 Pohybová aktivita a denný pohybový reţim ţiakov na 1. stupni ZŠ

Školské obdobie je pre svoju dĺţku a rýchlosť vývoja dieťaťa veľmi rozmanité.

Naďalej pociťuje vysokú potrebu pohybu, rovnaký čas, aký strávi v škole dieťa

potrebuje venovať pohybu. Základom majú byť hlavne hry, ktoré sú viac zamerané na

rozvoj koordinácie pohybov a kooperácie v kolektíve – kombinácie, prihrávky, atď.

Práve toto obdobie je vhodné na začiatok športového tréningu a rozvoj obratnosti.

Strategické je rýchle striedanie rôznych pohybov a rozmanitosť. Deti sa uţ dokáţu

motivovať k vytrvalostným športom, ale všetko musí byť formu hry.

V tomto veku je dôleţité, aby dieťa malo dostatočnú športovú a pohybovú aktivitu,

ktorá kompenzuje sedenie v škole, pri počítači a je potrebné venovať zvýšenú

pozornosť telesnej hmotnosti detí. Športové aktivity by mali byť sústredené na:

rýchlosť, obratnosť, vytrvalosť a dynamiku.

(http://www.zdrava5.sk/zdravy-zivotny-styl/pohybom-ku-zdraviu)

30

V primárnej edukácii je hlavnou úlohou školy zaistiť komplexný pohybový

reţim ţiakov školy. Pre splnenie všetkých cieľov telesnej výchovy je potrebné

realizovať tieto organizačné formy:

- ranné cvičenia (cvičenia pred vyučovaním) – úlohou je pripraviť ţiakov na

vyučovací proces, a to ako po telesnej, tak aj po duševnej stránke, prekrviť mozgové

centrá a tým zlepšiť a koncentrovať pozornosť. Cvičenia sa môţu uskutočňovať pred

budovou školy, najlepšie za zvukov hudby pod vedením učiteľov alebo v triedach pod

vedením učiteľa, s ktorým majú ţiaci prvú hodinu. Najviac sa odporúča vyuţívať

cvičenie na čerstvom vzduchu a pri cvičeniach v interiéroch dbáme na vetranie

a hygienu. Cvičenia pozostávajú z nenáročných uţ známych cvičení prípravného a

kondičného charakteru, trvajú päť aţ osem minút. Rozmer cvičenia je mierny, aby

nedošlo k zapoteniu. (Šemetka, 1993, s. 69 ) Z praxe vieme, ţe tieto cvičenia sa vôbec

nerealizujú.

- telovýchovné chvíľky – je vhodné zaraďovať počas všetkých vyučovacích

predmetov, keď je u ţiaka viditeľná únava. Úlohou telovýchovných chvíľok je:

a) primerane zvolenou pohybovou aktivitou vytvoriť podmienky pre regeneráciu

unavených nervových buniek a centier, obnoviť a predĺţiť pracovnú schopnosť ţiakov,

b) urýchliť fyziologické procesy ţiakov a urýchliť odstránenie vyčerpanosti, zvlášť

sedacieho svalstva,

c) vzpruţiť správne drţanie tela.

Telovýchovné chvíľky dávkuje a riadi učiteľ. Uskutočňujú sa v triede pri otvorených

oknách dve, tri minúty. Zahŕňajú jednoduché prípravné cvičenia oblasti pletenca

ramenného a trupu, cvičí sa na mieste, môţe sa aj so spevom. ( Starší, 1992, s. 48 )

- rekreačné vyuţívanie prestávok – úlohou je oddych a zmenou činností odstránenie

psychickej únavy, najmä aktívnym pohybom osvieţiť organizmus ţiakov, čím sa zvýši

ich pracovná schopnosť na ďalšie vyučovanie. Na pohybovú činnosť sú vhodné najmä

rozličné pohybové hry - hry s loptou, naháňačky a niektoré kondičné cvičenia -

skákanie na napnutej gume, preskoky švihadla, rozličné „škôlky―, najmä však

neusmerňovaná pohybová činnosť. Účinnejšie sú cvičenia na čerstvom vzduchu, na

dvore školy, na voľnom priestranstve či neprašnom ihrisku. Závisí to od ročného

obdobia a počasia. Do obsahu patrí aj obyčajná chôdza, ktorá sa dá vyuţiť na chodbách.

Dávno však uţ nie sú zauţívané chodenia s desiatou v smere hodinových ručičiek,

pretoţe deti sa psychicky neuvoľnili, lebo celý pohyb bol jednotvárny a obmedzený.

( Šemetka , 1993, s. 70 )

31

- vyučovacia hodina telesnej výchovy – je základnou organizačnou formou

telovýchovného procesu. Pod týmto pojmom rozumieme vyučovaciu jednotku, ktorá sa

vyuţíva najmä v školskej telesnej výchove a v praxi trvá 45 minút ako vyučovacie

hodiny ostatných predmetov. Na hodinách telesnej výchovy sa zúčastňujú všetci zdraví

ţiaci. Ak to poveternostné podmienky dovoľujú, prípadne ekologické podmienky

nezabraňujú, tieto hodiny uskutočňujeme zásadne v prírode. Vyhľadávame trávnaté

plochy, les, parky, teda prostredie zdraviu prospešné. Hodiny telesnej výchovy

poskytujú ţiakom všeobecné poznatky, príleţitosť vytvárania pohybových návykov

a zručností, zvyšovanie úrovne funkčných a pohybových schopností ako pôsobenia na

ďalšie vlastnosti osobnosti. Poslaním hodín telesnej výchovy je počas dlhodobého

pôsobenia zabezpečiť plnenie zdravotných, vzdelávacích a výchovných cieľov školskej

telesnej výchovy.( Šemetka, 1993, s. 62)

- vyučovacia hodina integrovanej telesnej výchovy - zúčastňujú sa jej zdraví a

zdravotne oslabení jedinci a je v tom istom rozsahu ako riadna telesná výchova.

Telesná výchova ţiakov s oslabeným zdravím má v oblasti povinného vyučovania

charakter zdravotného telovýchovného procesu. Jeho osobitosť spočíva v zacielení na

kompenzáciu, odstraňovanie alebo aspoň stabilizáciu porúch v zdravotnom stave

ţiakov. Z tejto prvoradej funkcie vyplývajú pre jej proces i špecifické výchovné

a vzdelávacie úlohy.( Starší, 1992, s. 43 )

- kurz základného plávania – uskutočnenie základnej etapy , cieľom ktorej je naučiť

deti aspoň jeden plavecký štýl. Realizuje sa spravidla v druhom aţ štvrtom ročníku

základnej školy v rámci telesnej výchovy. Táto etapa sa zameriava na osvojenie si

techniky športových skokov, jednoduchých obrátok a športových spôsobov plávania,

ktoré sú podstatou plaveckého výcviku a ich znalosť dá moţnosť bezpečnému pohybu

vo vode. Účelom základného plaveckého výcviku je vedieť preplávať 25 m a viac

ľubovoľným plaveckým spôsobom. Úlohou základného plávania je teda vycvičiť

neplavca plávať na takej úrovni, aby bezpečne zvládol vodné prostredie v jednoduchých

situáciách. (Šimonek, 2004, s. 161)

- škola v prírode – škola v prírode nie je klasickou organizačnou formou telesnej

výchovy, no je určitou osobitnou formou zvyčajného vyučovania, uplatňovaného

v prírodných podmienkach. Okrem základných teoretických predmetov v dennom

poriadku zaberá značnú časť športovo - telovýchovno - turistická činnosť. Tu sa

uplatňuje celý rad organizačných foriem telesnej výchovy (hodiny TV, ranné cvičenia,

výlety, vychádzky, turistika, súťaţe a pod.). Školy v prírode sa organizujú hlavne

32

z miest, kde sú zlé zdravotné podmienky, kde je prostredie zamorené exhalátmi, čo

spôsobuje zvýšenú chorobnosť detí. Cieľom školy v prírode je najmä horskom, zdravom

prostredí, za pomoci denného telovýchovného – turistického procesu preliečiť –

ozdraviť mladý organizmus. ( Šemetka, 1993, s. 71)

- cvičenia v prírode – súčasťou povinnej telesnej výchovy sú aktivity v prírode, ktoré

sa organizujú miesto vyučovania, dvakrát do roka, v rozsahu tri, štyri hodiny.

Turistický a telovýchovný obsah má zvýšiť zdatnosť ţiakov, precvičiť a prehĺbiť

niektoré poznatky, zručnosti a návyky získané i v ostatných vyučujúcich predmetoch.

Podľa miestnych podmienok sa vyuţíva prírodné okolie školy, resp. mesta, dediny.

( Starší, 1992, s. 48 )

- školské športové súťaţe – ide o všetky formy súťaţí a pretekov v rozličných

odvetviach, v ktorých sa beţne porovnáva výkonnosť. Súťaţe majú pozitívny vplyv na

formovanie a utuţovanie vzťahov, na pocit zodpovednosti k triede, škole, na športovú

morálku. ( Šemetka, 1993, s. 74 )

Popoludňajšie záujmové pohybové činnosti

- pohybové aktivity v školskom klube – u deti relaxujú, trávia svoj voľný čas, majú

tu právo na zábavu i zdravú rekreáciu. Po splnení povinností sa deti venujú pohybu na

vzduchu, hre, a účelnej zábave. Súčasťou harmonogramu je pohybová výchova, kde

zaraďujeme rôzne cvičenia, tance, hry, športovú prípravu i rytmickú gymnastiku.

(Starší, 1992, s. 50)

- záujmové krúţky na škole s pohybovým zameraním majú za úlohu obohatiť

špeciálne záujmy ţiakov i o také aktivity, ktoré nie sú v osnovách telesnej a športovej

výchovy. Je potrebné citlivo reagovať na nové pútavé pohybové činnosti, ktoré ţiaci

obľubujú, ak tieto majú fyziologickú hodnotu. (Šemetka, 1993, s.73)

2.4. Pohybové hry

Témou pohybových hier sa zaoberala aj Kopková ( 1998, s. 9) a tá sa zaoberá

telesnou výchovou v systéme vzdelávania na prvom stupni. Uvádza, ţe na základe

prevládajúceho charakteru a dominantnej funkcie sa člení obsah telesnej výchovy do

tematických celkov. Z rovnomerného zastúpenia jednotlivých tematických celkov majú

ústredné postavenie pohybové hry. Učebné osnovy všetkým školám odporúčajú

33

uskutočňovať čo najviac hodín v exteriéri na vzduchu. Poţiadavkou teda je, ţe

podstatnú časť obsahu tematického celku môţeme uplatniť v prírodnom prostredí, a to

aj v rámci telesnej výchovy. Výber pohybových hier rozlišujeme podľa jednotlivých

ročníkov. V prvom ročníku ide najmä o drobné pohybové hry doplnené vyčítankami,

riekankami, rytmom. Do druhého a tretieho ročníka sa uţ zaraďujú pohybové hry s

náročnejším obsahom a začínajú sa vyuţívať prípravné hry. Vo štvrtom ročníku sú to uţ

také prípravné a pohybové hry, v ktorých sa zvládnuté taktické a technické činnosti

začnú zlučovať do ucelenej hernej činnosti v situácii malej športovej súťaţe. Vo

všetkých ročníkoch je potrebné organizovať menej náročné turnaje podľa jednotlivých

ročníkov. Nakoľko sú pohybové hry najtvárnejším a najrozsiahlejším cvičebným

prostriedkom aj v ostatných tematických celkoch sa preto hry vyuţívajú. Pohybové hry

sa podľa učebných osnov odporúčajú zaraďovať:

- do úvodnej časti vyučovacej hodiny

- do hlavnej časti vyučovacej hodiny so zameraním na :

a) rozvoj rýchlostných schopností

b) rozvoj obratnostných schopností

c) rozvoj silových schopností

d) rozvoj vytrvalostných schopností

e) osvojenie a zdokonaľovanie elementárnych prvkov športových hier,

atletiky, gymnastiky, plávania, korčuľovania, lyţovania

f) jednoduché úpolové hry (vo dvojici a v skupinách)

g) hudobno-tanečné hry

h) pohybové hry v záverečnej časti vyučovacej hodiny, hry na ukľudnenie.

Podľa Staršieho ( 1992, s. 84 ) v systéme školskej telesnej výchovy zaujímajú

hry zvlášť u 6 - 10-ročných detí dôleţité miesto. Nemala by chýbať na ţiadnej hodine.

Svojou afektívnou silou pomáhajú hry deťom dosahovať vytýčené ciele, motivujú ich,

vzbudzujú záujem detí a majú obrovské výchovné účinky. Tvrdí, ţe hra je typická

forma činnosti detí mladšieho školského veku a uvádza tieto znaky hier:

a) Hra prináša radosť – pri hre detí, ale aj dospelých sa tak deje preto, lebo im to

prináša zábavu, robí radosť, ktorá je sprevádzaná pozitívnymi emóciami.

b) Hra slúži učeniu – prostredníctvom hry nadobúda nové poznatky a zdokonaľuje si

svoje zručnosti. Hra napomáha vzniku koordinovaných vedomých pohybov. Teda uţ v

ranných podobách hry sa dá dokázať vzdelávací a výcvikový charakter.

34

c) Hra nemá charakter výsledného konania - hry detí nie sú uváţené, čo je podstatný,

odlišujúci znak od pracovnej aktivity. Hra je istou verziou činnosti, ktorá sa subjektívne

vyznačuje priaznivými emóciami, objektívne prispieva k nadobúdaniu poznatkov a

zručností a nemá povahu výsledného konania.

V hrách sa učia deti dodrţiavať pravidlá, vedú k sebaovládaniu, čestnosti, uvedomelej

disciplíne, vytvárajú zmysel pre kolektívnu spolupatričnosť, deti sa učia znášať prehry

a uznať lepších.

Hry však plnia svoju úlohu iba vtedy, ak sú správne zvolené, presne riadené. Nie kaţdá

hra je určená pre inú vekovú kategóriu, pre kaţdý kolektív a v ktorúkoľvek dobu. Pri

výbere hier vyčleňujeme tieto činitele:

- primeranosť;

- správne zvolený pohybový obsah vzhľadom k fáze hodiny a vzhľadom k úlohe;

- pravidlá hry, dôkladné plnenie, ich zrozumiteľnosť;

- prostredie, v ktorom hru realizujeme ( exteriér, interiér );

- zdôraznenie výchovného vplyvu ako prvoradej úlohy hier.

2.4.1 Triedenie hier

Triedenie hier je jedným z najťaţších problémov. U hier doteraz nie je

vypracovaný všeobecný triediaci systém a takmer kaţdý autor triedi hry podľa iných

kritérií. Niektorí autori sa riadia typom a kvalitou pohybu, iní mnoţstvom hráčov, iní

berú do úvahy vnútorné zloţenie hier, ďalší vekové obdobie.

Jedno z významných delení hier rozoberá vývinová psychológia a to tak, ţe delí hry do

troch foriem a analyzuje ich z aspektu početnosti, svojprávnosti a významovosti na:

1. Hry funkcionálne – hry, pomocou ktorých sa uplatňujú najmä jednotlivé senzorické

a senzomotorické funkcie, ktoré sa hrou rozvíjajú a utvárajú.

2. Hry fikcionálne - hry, ktoré u dieťaťa predpovedajú určitú fikciu a budú sa

realizovať „akoby" v určitej situácii (napodobňujúce hry).

3. Hry konštruktívne – hry, v ktorých sa vhodným spôsobom precvičuje a rozvíja

schopnosť narábať s rôznorodým druhom materiálu, s rôznymi predmetmi.

Pre potreby vyučovania telesnej výchovy sa nám vidí ako najvyhovujúcejšie nasledovné

delenie:

35

a) Tvorivé hry, v ktorých sa dieťa prejavuje osobitne a celkom voľne - imituje ţivot

okolo seba, prirodzené aj spoločenské javy, podľa štádia rozvoja svojej osobnosti.

Uplatňuje sa v nich fantázia a pozorovací talent. Je vhodné dopĺňať tieto hry

veršovačkami alebo rytmickými pesničkami, čo má veľký dosah najmä na rozvoj

koordinácie pohybov.

b) Drobné hry, ktoré sa stávajú prostriedkom motorického a kognitívneho vývoja

dieťaťa. Vzbudzujú u detí túţbu po súťaţení a radosť. Sú najprirodzenejšou podobou

cvičenia prepubescenta a rozvíjajú jeho rýchlosť, pohotovosť, koordináciu, obratnosť. V

tejto etape musia drobné hry umoţňovať deťom čo najväčšiu činnosť, tvorivé riešenie a

vynaliezavosť. Vhodné sú tieto formy motoriky: chôdzu, skok, beh, nosenie, lezenie,

chytanie, hádzanie, aj úpolové hry.

c) Prípravné hry tvoria dôleţitý stupeň prechodu k vlastným športovým hrám.

Zlučujeme u nich primárne herné činnosti nacvičené v prípravných cvičeniach v celistvé

činnosti, najmä jednotlivca (vedenie lopty, chytanie, hádzanie). Ţiaci sa učia taktickým,

ale aj technickým zručnostiam a činnostiam v situácii malých športových hier.

d) Športové hry majú presne určené medzinárodné pravidlá. Nutnosťou je špecializácia

v určitom hernom odvetví, presná organizácia aj charakter vykonania. Majú náročný

stupeň techniky a výkonnosti subjektu i druţstva. V prvom stupni základnej školy sú

zaradené do osnov telesnej výchovy základné činnosti športových hier – hádzanej,

basketbalu a futbalu. ( Starší, 1992, s. 85 )

2.4.2 Výber hier

Aby hry splnili svoju úlohu a funkciu, je potrebné venovať veľkú pozornosť

výberu hry. Je nutné prihliadať nielen na záujmy a stav ţiakov, na ich duševný, telesný

a sociálny rozvoj, ale aj na ďalšie činitele, ktoré na nich vplývajú a skôr alebo neskôr

ich budú ovplyvňovať. To, ţe hra bola vybraná správne, môţe učiteľ, konštatovať

vtedy, ak je hra úspešná. Pre úspešnosť hry je rozhodujúci hlavne výber, riadenie,

príprava, tvorivý prístup a prax pedagóga s organizovaním hier s mládeţou. Pri výbere

hry je podstatné uplatňovať niektoré zásady a pracovať premyslene, pričom treba

vychádzať zo skutočnosti, ţe nie kaţdá hra bude rovnako úspešná u rôznych skupín

detí. Je nevyhnutné vyberať tak, aby hra bola vtipná, zaujímavá a inšpirujúca pre určenú

skupinu detí. Mala by tieţ zodpovedať veku, telesným poţiadavkám, ale aj

36

vedomostiam a duševným danostiam skupiny a prirodzene, v koedukovaných skupinách

je potrebné veľmi citlivo prihliadať na špecifiká odlišného pohlavia. Jedným

z dôleţitých momentov pri výbere hry je i faktor hráčskej praxe detí, ich predchádzajúca

skúsenosť, výchova k fair-play, čo je na základných školách v primárnom vzdelávaní

veľmi dôleţité pri ich ďalšom kladnom formovaní. Takisto je veľmi dôleţitý aj výber

vhodného terénu. Vedieť odhadnúť potrebnú členitosť, veľkosť, ohraničenie hracieho

priestoru a ďalšie atribúty, ako je citlivý výber vhodnej doby, počasia a časového

odhadu tej-ktorej hry.( Kopková, 1998, s. 11)

2.4.3 Úloha hier v 1. - 4. ročníku ZŠ

Učiteľ v 1. - 4. ročníku ZŠ plní a sleduje tieto úlohy:

- rozvíja pohybovú aktivitu ţiakov, iniciatívu, samostatnosť, vedie ţiakov k dobrým

vzájomným vzťahom, umeniu znášať prehru, k úcte k protivníkovi;

- dbá, aby ţiaci neporušovali pravidlá hry, hrali čestne, - len vtedy má učiteľovo

pôsobenie pedagogický zmysel a hra má výchovný význam;

- snaţí sa o to, aby si ţiaci v kaţdom z ročníkov osvojili značnú zásobu malých

pohybových a prípravných hier tak, ţe ich budú hrať dôsledne a s nadšením aj vo

svojom voľnom čase.

Kaţdá hra musí pred ţiakov postaviť konkrétnu úlohu, konkrétny rébus, ktorý musia

ţiaci za pomoci algoritmov vyriešiť. Do riešenia je treba aktivovať všetkých ţiakov,

úloha však musí byť primeraná. Podstatný je kolektív, ktorému sa pri hre deti musia

prispôsobiť; je nutné v ňom udrţať disciplínu. Pri hre volíme rovný, bezpečný,

bezprašný terén ihriska (najlepšie trávnik) alebo telocvične. Vţdy musíme pamätať na

poţiadavky BOZP. Hry začínajú inštruktáţou učiteľa, ktorý dbá na dodrţiavanie

pravidiel, ale aj na dôslednosť vykonávania herných aktivít. Opravuje hneď chyby. Hry

s komplikovanejšími pravidlami nacvičujeme sprvu v ľahších formách tak, aby základ

hier bol zachovaný. Disciplína pri hre je odrazom metodickej práce učiteľa, závisí na

správnom riadení hry a kvalite celého výchovno-vyučovacieho procesu. Hru ukončí

učiteľ vţdy krátkym vyhodnotením, kde vyzdvihne kvalitné výkony a prejavy, ale

zároveň upozorní na nedostatky, čo je dôleţité východzie výchovné pôsobenie pre

budúcu hru. ( Starší, 1992, s. 86 )

37

2.4.4 Pohybové kompetencie absolventa

Po absolvovaní primárneho vzdelávania by ţiak mal dosiahnuť pohybové

kompetencie – schopnosti, spôsobilosti dosahovať určitý výkon. Štátny vzdelávací

program pre 1. stupeň základnej školy, ISCED 1 – primárne vzdelávanie v učebných

osnovách v predmete Telesná výchova, vo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb sú

nasledovné:

„- má vytvorený základný pojmový aparát na veku primeranej úrovni prostredníctvom

poznatkov z realizovaných pohybových aktivít, aktuálnych skúseností a športových

záujmov,

- dokáže v pohybových činnostiach uplatňovať princípy fair - play, je tolerantný

k súperom pri súťažiach, vie kooperovať v skupine, akceptuje práva a povinnosti

účastníkov hry, súťaže a svojím správaním prispieva k nerušenému priebehu športovej

akcie,

- má osvojené elementárne vedomosti a zručnosti z telesnej výchovy, vie ich aplikovať

a tvorivo rozpracovať v pohybových aktivitách v škole i vo voľnom čase,

- má na veku primeranej úrovni rozvinuté pohybové schopnosti, ktoré vytvárajú

predpoklad pre optimálnu zdravotne orientovanú zdatnosť,

- dokáže v každodennom živote uplatňovať zásady hygieny, bezpečnosti a ochrany

vlastného zdravia

- ,pozná a uvedomuje si význam pohybu pre zdravie a dokáže svoje zdravie upevňovať

prostredníctvom každodenného pohybu.― (Štátny vzdelávací program Telesná výchova

príloha ISCED 1)

https://www.iedu.sk/vyucovanie_a_studium/vyucovacie_predmety/xKatalog_Dokument

y/Telesn%C3%A1%20v%C3%BDchova%20ISCED%201.pdf

2.4.5 Hry v prírode

Tematické celky sú základným učivom. Napriek tomu učebné osnovy povoľujú

školám, ktoré na realizáciu niektorého tematického celku nemajú podmienky, dosadiť

ich takými pohybovými činnosťami a aktivitami, ktoré sa dajú realizovať v prírodných

situáciách. Podľa toho, aké podmienky majú školy, sa môţu nahradiť tematickými

celkami: turistikou a pobytom v prírode, plávaním, lyţovaním - pri pomernom krátení

38

základných tematických celkov. V obsahu všetkých rezervných tematických celkov

majú zvláštne miesto zábavné, prípravné a súťaţivé hry realizované v prírodnom

prostredí. Zloţkou povinnej telesnej výchovy na základnej škole v roč. 1.-4. sú cvičenia

v prírode, ktoré majú turistický a telovýchovný obsah. Obsah určujú učebné osnovy v

tematickom celku turistiky. Odporúčané sú hlavne pohybové činnosti realizované

formou hier a cvičení so zameraním na:

- chôdzu a beh s plnením rôznych úloh a prekonávaním prekáţok,

- nosenie, dvíhanie primeraných bremien, hádzanie a vrhanie,

- prekonávanie prírodných prekáţok podliezaním, preskakovaním, rúčkovaním,

šplhaním.

Do obsahu cvičení v prírode je moţné zaradiť :

- námetové hry v prírode s vyuţitím netradičného materiálu a predmetov,

- hry a súťaţe zamerané na orientáciu v teréne.

Hra a súťaţ sú charakterom cvičení v prírode najvhodnejším pre ţiakov pre primárne

vzdelávanie. Prostredníctvom nich je moţné realizovať takmer všetky druhy aktivít s

vyuţitím prírodného náradia a náčinia v prírodnom prostredí.

Ďalšou z vhodných organizačných foriem je cvičebná jednotka. Má štruktúru

vyučovacej hodiny s určením výchovného i vyučovacieho cieľa.

Hry v prírode aplikujeme ako formou aktívneho oddychu okrem povinného

predmetu Telesná výchova vo všetkých formách prehlbujúcich a záujmových :

- v rekreačnom vyuţití prestávok vonku,

- v rámci vychádzok i výletov,

- v telesnej výchove v školských kluboch,

- v nepovinnom predmete Pohybová príprava,

- v rámci telovýchovných a športových krúţkov,

-v rámci prázdninových táborov. ( Kopková,1998, s. 10 )

Kopková ( 1998, s. 11 ) tieţ tvrdí, ţe súčasné hry v prírode majú im vlastným

spôsobom pomáhať riešiť úlohy vyplývajúce z potrieb novej spoločnosti smerom k

deťom. Z hier je potrebné eliminovať tie, ktoré uţ svojím obsahom a motiváciou sú

vzdialené názorom súčasnej mladej generácie a sú nositeľmi cudzích vzťahov a

závislosti človeka na človeku, podriadenosti či amorálnosti. Vyberať je treba také hry,

ktoré sú schopné pomáhať pri plnení edukačných, výcvikových a výchovných úloh.

Tieto by mali získať deti tak, aby ich hrali bez donútenia i vo svojom voľnom čase, aby

mali moţnosť sa o nich slobodne rozhodovať a prostredníctvom nich napĺňať svoje

39

očakávania. Správny výber hier je prvý článok dobrej organizácie hry a prvý

predpoklad, ţe hra splní svoju úlohu.

40

3 Sezónne pohybové činnosti na 1. stupni ZŠ

V Štátnom vzdelávacom programe Telesná výchova, prílohe ISCED 1 sa

uvádza, ţe široko koncipovaným je tematický celok „Aktivity v prírode a sezónne

pohybové činnosti―. Vzhľadom k tomu, ţe školy majú rôznorodé podmienky

v regiónoch, ponecháva sa im moţnosť výberu konkrétnych sezónnych činností. Je

dôleţité, aby všetky školy počas celého školského roka vo všetkých ročníkoch

zabezpečili primeraný rozsah sezónnych činností a tým zabezpečili primerané

podmienky na otuţovanie sa detí ako významného faktoru pri prevencii chorôb a

upevňovaní zdravia. Píše sa ďalej, ţe činnosti turistického charakteru moţno realizovať

počas celého roka, nakoľko sú nenáročné. Zdôrazňuje sa predovšetkým prekonávanie

terénnych prekáţok a chôdza po rôznych povrchoch, terénoch. Realizácia plávania –

základného plaveckého výcviku, sa povaţuje sa nevyhnutnú súčasť. Jeho realizácia sa

ponecháva na školu a podmienky, ktoré na tieto činnosti sú v danej lokalite.

Korčuľovanie, lyţovanie, bicyklovanie, sánkovanie sú činnosti, ktoré moţno

realizovať iba v tých školách, kde sú na to vytvorené podmienky. Inou moţnosťou je

vytvárať tieto podmienky, a to realizáciou škôl v prírode napr. v letnom období s

dôrazom na letné športy. Medzi obľúbené pohybové aktivity patrí korčuľovanie na

kolieskových korčuliach a škola ho môţe realizovať, ak má vhodné podmienky.

Korčuľovanie na ľade moţno uskutočniť na školách, kde klimatické podmienky

umoţňujú vytvoriť na ihrisku ľadovú plochu, respektíve, ak je moţnosť navštevovať

umelú ľadovú plochu. Najvyuţívanejším zimným športom je lyţovanie. Ak majú školy

na to podmienky (podhorské oblasti) moţno základný výcvik realizovať ako súčasť

tohto celku. Výcvik je moţné realizovať aj počas zimnej školy v prírode. Jazda na

kolobeţkách a bicyklovanie sú významnými voľnočasovými aktivitami ţiakov

mladšieho školského veku. Školy môţu takúto výučbu realizovať, ak majú na tieto

pohybové aktivity vyhovujúce podmienky.

Podrobne rozpracováva tieto aktivity v obsahu Štátneho vzdelávacieho

programu Telesná výchova, príloha ISCED 1 v tematickom celku: „Aktivity v prírode

a sezónne pohybové činnosti ‖ (Plávanie, turistika, korčuľovanie, lyţovanie a i.).

Určené sú kompetencie, ktoré má ţiak ovládať: „Mať primerane veku osvojené

základné zručnosti z plávania, turistiky, korčuľovania, lyžovania, bicyklovania a i.,

vedieť ich primerane aplikovať v živote i športe.‖

41

Vedomosti, ktoré si má ţiak osvojiť:

- „ plávanie – elementárne poznatky o význame plávania, technike základných

plaveckých zručností a možnostiach aplikácie plávania vo voľnom čase,

- turistika a pohyb v letnej prírode – elementárne poznatky o význame turistiky, jej

druhoch a spôsoboch, pešia turistika a pobyt v prírode – základné zručnosti,

cykloturistika a p, informácie o možnostiach aplikácie turistiky vo voľnom čase,

- lyžovanie a pohyb v zimnej prírode – aktivity a hry so sánkami, klzákmi, hry so

snehom a na snehu, elementárne poznatky o význame lyžovania, základné pohybové

zručnosti z lyžovania, informácie o možnostiach aplikácie lyžovania vo voľnom čase,

- korčuľovanie a pohyb na ľade – kĺzanie a hry na ľade, elementárne poznatky

o význame korčuľovania, základné pohybové zručnosti z korčuľovania, informácie o

možnostiach aplikácie korčuľovania vo voľnom čase,

- bicyklovanie – elementárne poznatky o význame bicyklovania, základné pohybové

zručnosti z bicyklovania, informácie o možnostiach bicyklovania vo voľnom čase.‖

Schopnosti a zručnosti, ktoré si má ţiak osvojiť :

- „osvojovanie si základných zručností z plávania, turistiky, korčuľovania, lyžovania

v rôznych obmenách

- proporcionálny rozvoj všetkých pohybových schopností prostredníctvom sezónnych

pohybových aktivít

- rozvoj senzorických schopností – pociťovanie, vnímanie, odhad času, priestoru

- rozvoj kultúrno – umeleckých schopností – kultúra pohybového prejavu, precítenie

pohybu, interpretácia, kreativita

- rozvoj intelektových schopností – všeobecná inteligencia v kontexte s poznávacími

aktivitami

- realizácia sezónnych pohybových aktivít v rôznom prostredí, v rôznych obmenách‖

Postoje, ktoré by mal vedieť ţiak zaujať:

- „ pozitívne vnímať pohybové aktivity v prírode ako potrebnú súčasť pohybu človeka,

- pozitívny vzťah k prírode, pohybovým aktivitám v rôznom prírodnom prostredí,

ochrana prírody‖

Vo vzdelávacích štandardoch, výstupe pre 1. stupeň ZŠ sa obsahový štandard

tematického celku „Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti‖ definujú

nasledovne:

„Vedieť základy elementárnych pohybových zručností súvisiace s realizovanými

sezónnymi pohybovými činnosťami (plávaním, turistikou, korčuľovaním, lyžovaním,

42

bicyklovaním a i.), poznať ich možnosti aplikácie a vnímať ich význam v živote

i športe.‖

Základné pojmy, ktoré si majú ţiaci osvojiť:

„plavecký spôsob (kraul, znak, prsia), splývanie, štartový skok, obrátka, turistika – jej

druhy a formy, turistický výstroj, turistický chodník, turistická značka, korčuľovanie –

kolieskové korčule, korčule, sánkovanie, lyžovanie, lyže – zjazdové, bežecké, skokanské,

zjazd, slalom, beh na lyžiach.‖

Základné poznatky, ktoré majú ţiaci nadobudnúť:

- „o význame otužovania sa, plávania, pobytu a pohybu v prírode v každom ročnom

období pre zdravie s akcentom na špecifiká jednotlivých období,

- o hygiene, pravidlách pohybu a bezpečnosti pri realizácii plávania a aktivít

v prírode,

- o technike základných pohybových zručností realizovaných aktivít v prírode.‖

Základné pohybové aktivity, ktoré si majú nacičiť:

- „cvičenia a hry zamerané na oboznámenie sa s vodným prostredím, splývanie,

dýchanie a orientáciu vo vode,

- skoky do vody z rôznych polôh,

- nácvik techniky jedného plaveckého spôsobu,

- chôdza a jej rôzne druhy a spôsoby vzhľadom k povrchu a terénu,

- jazda, hry a súťaže na kolobežke, bicykli,

- korčuľovanie – jazda vpred, vzad, zastavenie, obrat, hry a súťaže na korčuliach

- lyžovanie – základná manipulácia s lyžami a palicami, chôdza, obraty, výstupy,

zjazdy, brzdenie jazdy, oblúky.‖

Výkonový štandard čiţe poţiadavky na spôsobilosti – vychádzajúce

z kompetencií v tematickom celku „Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti.‖

- „Správne pomenovať základné pohybové činnosti vo výučbe realizovaných druhov

sezónnych pohybových aktivít.

- Ukázať správne technické predvedenie elementárnych pohybových zručností vo

výučbe realizovaných sezónnych pohybových činností v rôznych obmenách.

- Uplatniť prvky sezónnych pohybových činností v hrách, súťažiach ap. v škole i vo

voľnom čase.‖ (Štátny vzdelávací program Telesná výchova príloha ISCED 1 )

https://www.iedu.sk/vyucovanie_a_studium/vyucovacie_predmety/xKatalog_Dokument

y/Telesn%C3%A1%20v%C3%BDchova%20ISCED%201.pdf

43

3. 1 Letné pohybové činnosti

Pri pobyte detí vonku, či uţ na štadióne, ihrisku, na vychádzkach alebo v

záhrade, máme moţnosť vykonávať s deťmi všetky spontánne lokomócie. V lete si deti

zdokonaľujú beh, hádzanie, skok, lezenie, chodia po vyvýšených plochách, prekonávajú

prírodné i umelé prekáţky, hrajú sa rôzne pohybové i tvorivé hry či sa hojdajú na

hojdačkách. Okrem týchto primárnych pohybov prináša letná sezóna aj ďalšie

špecifické potešenia. Jedná sa o hry s vodou, kúpanie, brodenie, plávanie, sprchovanie,

hry s pieskom a hry s vetrom. Tieto hry prinášajú deťom veľkú zábavu. Umoţňujú im

rozvíjajú schopnosť pozorovať, spoznávať mnohé prírodné javy, podporujú tvorivú ini-

ciatívu a uspokojujú ich zvedavosť. Všetky vymenované aktivity sa nazývajú letnými

sezónnymi činnosťami. Realizácia týchto činností sa viaţe sa otuţovanie, ktoré by malo

začať uţ v skorom veku, musí byť systematické, postupné a hlavne osobitné.

( Šimonek, 2004, s.158 )

3.1.1 Plávanie

Podľa Učebných osnov pre 1.- 4. ročník základných škôl, ktoré schválilo

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 18. mája 1995 pod číslom 157/95-211

platných do roku 2008, boli sezónne pohybové činnosti nazývané ako „Plávanie, Zimná

a letná turistika, Korčuľovanie, Lyţovanie a iné sezónne činnosti― v jednom tematickom

celku a „Cvičenia v prírode― v druhom tematickom celku. Vypracované boli

podrobnejšie.

Cieľom bolo:

- „vytvorená základná predstava o význame plávania pre zdravie, telesný a pohybový

rozvoj, rekreáciu, pre život;

- osvojený aspoň jeden plavecký spôsob tak, že žiak dokáže preplávať 50 m s

prislúchajúcou obrátkou;

- osvojená technika štartového skoku;

- spoľahlivo osvojené zásady a návyky hygieny a bezpečnosti pri plávaní;

- poznanie základných pravidiel osvojovaných plaveckých spôsobov.―

Obsah:

Základné pojmy: „bazén, voľná vodná plocha, tok, plavecký spôsob – prsia, kraul,

znak, delfín, štartový skok, obrátka, splývanie, záber, dohmat atď.―

44

Poznatky, ktoré mali ţiaci nadobudnúť:

- „ o význame plávania;

- technike osvojovaných plaveckých spôsobov;

- pravidlách;

- hygiene a bezpečnosti pri plávaní;

- súťažiach v plávaní a ich význame.―

Pohybové činnosti, ktoré ţiaci vykonávali:

„ Prípravné cvičenia a hry:

- na oboznámenie sa s vodou;

- na nácvik správneho dýchania;

- na orientáciu vo vode a pod vodou;

- na nácvik splývania;

- na osvojenie plaveckej techniky;

- skoky do vody z nízkych polôh;

- štartový skok;

- nácvik jedného plaveckého spôsobu (prípadne i ďalších),

- obrátka.―

3.1.2 Letná a zimná turistika

Cieľom bolo:

- „ vytvorená základná predstava o zdravotnom, poznávacom, rekreačnom, celkovo

kultúrno-spoločenskom význame turistiky;

- schopnosť rozlíšenia základných foriem turistiky s uvedením základnej

charakteristiky i významu;

- vytvorená základná predstava o možnostiach, ktoré poskytuje príroda pre

pohybovú rekreáciu v rôznych ročných obdobiach;

- vytvorené základy pozitívneho, aktívneho vzťahu k životnému prostrediu a k

prírode;

- osvojená technika chôdze s primeranou záťažou v teréne a schopnosť orientácie v

otvorenej krajine;

- spoľahlivo osvojené elementárne odborno-technické vedomosti a zručnosti, ktoré

umožňujú účasť v jednoduchších formách letnej i zimnej turistiky;

- schopnosť určiť svetové strany a zorientovať mapu podľa buzoly;

45

- spoľahlivo osvojené základné dopravné, turistické i topografické značky (znalosť

ich obsahu i použitia);

- schopnosť zvládnuť turistickú trasu v nenáročne členitom teréne v dĺžke do

10 km.―

Obsah:

Základné pojmy: „ turistika, vychádzka, výlet, putovanie, táborenie, turistická obuv,

oblečenie, výstroj a výzbroj (plecniak, stan, mapa, buzola, spací vak, kotlík atď.),

ohnisko, zdroj pitnej vody, pochodová trasa, značková, neznačková trasa (cesta)

orientácia, orientačný bod, informačné tabule, turistická značka, svetové strany,

chránená oblasť atď.―

Poznatky, ktoré mali ţiaci nadobudnúť:

- „o význame turistiky;

- o spôsoboch pohybu v nenáročnom teréne;

- o správaní sa v lese, pri vode, v chránenom území;

- o výbave, oblečení, spôsobe balenia na turistickú akciu podľa dĺžky trasy, počasia,

profilu terénu a pod.;

- o vybavení lekárničky a spôsoboch poskytovania 1. pomoci pri drobných

poraneniach, pri prenose poraneného;

- o zásadách hygieny a bezpečnosti pri turistike a pobyte v prírode;

- o obsahu a spôsobe zhotovenia KPZ (krabička poslednej záchrany);

- o zásadách stravovania a pitia, stavania ohniska a jeho likvidácie;

- o turistických a topografických značkách a o základných dopravných značkách;

o orientácii v prírode (podľa prírodných úkazov, pomocou mapy a buzoly).―

Pohybové činnosti, ktoré ţiaci vykonávali:

- „ chôdza s prekonávaním primeraných prírodných prekážok;

- chôdza striedavá s poklusom a plnením, rôznych úloh (hľadanie, určovanie

vzdialenosti, hádzanie na cieľ atď.);

- beh v teréne po vyznačenej trase gradovane (postupne od 3 do 12 min.);

- beh v teréne s prekonávaním primeraných prírodných prekážok;

- prekonávanie prírodných prekážok preskakovaním, podliezaním, rúčkovaním,

šplhaním a pod.;

- dvíhanie a nosenie primeraných bremien, hádzanie a vrhanie predmetov;

- námetové hry v prírode s využitím netradičného materiálu a predmetov;

- jazda na kolobežke, bicykli, saniach, lyžiach atď.;

46

- hry a súťaže zamerané na orientáciu v teréne (základy orientačného behu).―

3.1.3 Bicyklovanie

„ elementárne poznatky, o význame bicyklovania, základné pohybové zručností z

bicyklovania, informácia o možnostiach bicyklovania vo voľnom čase. „(Učebné

osnovy pre 1. stupeň základných škôl)

http://www.infovek.sk/predmety/telesna/dokumenty/osnovy/uo_tv_zs_1.stupen.pdf

3.2 Zimné sezónne činnosti

Zimnými sezónnymi činnosťami sa zaoberá Šimonek ( 2004, s. 187 ) a vytyčuje

ciele kĺzania, sánkovania, lyţovania, korčuľovania a hier na snehu.

- „ učiť deti prirodzene namáhavejšie sa pohybovať v nerovnom teréne, narábať s

novými druhmi náčinia (sane, lyže, korčule a pod.),

- zvyšovať odolnosť organizmu intenzívnou pohybovou činnosťou v sťažených

podmienkach,

- prekonávať strach z kĺzavého pohybu,

- jazda na saniach z mierneho svahu, chôdza na lyžiach bez palíc po rovine, obraty

na rovine, cvičenia rovnováhy, individuálne pokusy o jazdu na miernom svahu,

jazda na korčuliach.―

Príprava, vedenie a riadenie zimných sezónnych činností, vyuţívanie metód, zásad,

foriem, prostriedkov i prístupov má spoločnú podstatu s letnými sezónnymi činnosťami.

Pre deti mladšieho školského veku je pobyt v zimnej prírode jedinečný. Deti sa

pohybujú v bezprašnom prostredí, pohyb je pútavý, duševne osvieţujúci síce náročnejší.

Osvojujú a zdokonaľujú sa nové pohybové zručnosti, vytvára sa pocit kolektívu,

súťaţenia, zásady fair play. Z výchovného aspektu má pobyt v zimnej prírode význam

etický a tieţ estetický. Aby sa zimná sezónna činnosť stala aj environmentálnou

výchovou treba splniť tieto predpoklady:

- „ na činnosti volíme organizovanie práce v skupinách, resp. družstvách,

- programové body vyberáme tak, aby zahŕňali dobrodružne ladené činnosti s istou

mierou (zdanlivého) rizika a činnosti rozvíjajúce tvorivosť,

- správna zimná akcia by mala v sebe obsahovať putovanie neznámou zimnou

krajinou formou malej expedície.―

47

Vzdelávací význam pobytu v zimnej prírode spočíva v nadobúdaní teoretických aj

praktických vedomostí a skúseností z oblasti kĺzania, sánkovania, lyţovania či

korčuľovania. Zdravotné hľadisko vyplýva z hľadiska kladného pôsobenia na rozvoj

svalového, kostrového, dýchacieho, srdcovo-cievneho, termoregulačného a nervového

systému.

Biologický zmysel charakterizuje:

- zvyšovanie schopnosti adaptácie,

- zvyšovanie špecifickej a nešpecifickej rezistencie a tým celkového potenciálu.

Lyţovanie a ostatné zimné sezónne aktivity vytvárajú praktické pohybové zručnosti

a zručnosti rýchlej reakcie, schopnosť koordinácie, pohybovú obratnosť čiţe celkovú

telesnú zdatnosť.

Jeho význam potom vidíme v tom, ţe:

- „ zmierňuje stres,

- prispieva k sebarealizácii (prekonanie terénu pohybmi uskutočňovanými vlastnou

silou),

- umožňuje množstvo zážitkov, spontánnosť, aktivitu,

- obsahuje výkonovú motiváciu,

- je hodnotným prežívaním voľného času.―

( Šimonek, 2004, s. 197 )

3.2.1 Lyţovanie

Podľa Učebných osnov pre 1.- 4. ročník základných škôl, ktoré schválilo

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 18. mája 1995 pod číslom 157/95-211

platných do roku 2008.

Cieľom bolo:

- „vytvorená základná predstava o význame lyžovania pre zdravie, telesný, funkčný a

pohybový rozvoj, pre rekreáciu, pre kultúrno-poznávacie hodnoty;

- osvojené základné lyžiarske zručnosti a vedomosti na úrovni schopnosti bezpečného

pohybu na zjazdových, prípadne bežeckých lyžiach v nenáročnom teréne;

- schopnosť samostatnej prípravy na lyžovanie;

- osvojené zásady bezpečnosti a hygieny;

- osvojené zásady ochranu prírody počas lyžovania.―

48

Obsah:

Základné pojmy, ktoré by si mali ţiaci osvojiť: „lyže (zjazdové, bežecké, skokanské),

bezpečnostné viazanie, lyžiarska obuv, palice, lyžiarske oblečenie, lyžiarske vosky,

zjazd, slalom, beh na lyžiach, skok na lyžiach, zjazdová, slalomová, bežecká trať, stopa,

orientačná značka, tabuľa atď.―

Poznatky, ktoré mali ţiaci nadobudnúť o:

- „význame pohybu na lyžiach;

- lyžiarskych súťažiach a ich význame;

- pravidlách;

- zásadách pohybu na lyžiach a bezpečnosti pri lyžovaní;

- ošetrovaní lyží, obuvi a lyžiarskeho oblečenia atď.―

Pohybové činnosti, ktoré mali ţiaci ovládať:

- „základná manipulácia s lyžami;

- nosenie, pripínanie, odopínanie lyží;

- obraty na rovine (prešľapávaním – prívratom, odvratom, kombináciou prívrat –

odvrat, prednožením, zanožením, prekročením);

- chôdza sunom a sklzom;

- výstupy (pridupom, stranou, šikmo stranou, obojstranným odvratom);

- priamy zjazd a modifikácia zjazdu;

- brzdenie zjazdu;

- korčuľovanie na lyžiach;

- odšľapávanie;

- prechod terénnou nerovnosťou;

- prípravné cvičenia pre základný oblúk;

- základný oblúk a jeho modifikácia;

- plynulá jazda v mierne náročnom teréne s reguláciou rýchlosti brzdením

obojstranným prívratom;

- plynulá jazda v mierne náročnom teréne, regulácia rýchlosti pomocou základných

oblúkov;

- jazda v bránkach;

- základné činnosti behu na lyžiach (chôdza sunom, sklzom, striedavý beh

dvojdobový, beh jednodobový a dvojdobový so súpažným odpichom).―

49

3.2.2 Korčuľovanie

Cieľom bolo:

- „vytvorená základná predstava o význame korčuľovania pre zdravie, rekreáciu a

ďalšie športové uplatnenie;

- osvojená zručnosť bezpečnej jazdy so schopnosťou reagovať na pohyb korčuliarov

zmenou smeru jazdy zrýchlením, spomalením a zastavením;

- osvojené zásady bezpečnosti a hygieny.―

Obsah:

Základné pojmy, ktoré mali ţiaci osvojiť: „prírodný (umelý) ľad, otvorené, kryté

klzisko, korčule, jazda na korčuliach, korčuľovanie, krasokorčuľovanie, hokej,

rýchlokorčuľovanie, názvy základných činností na korčuliach.―

Poznatky, ktoré mali ţiaci nadobudnúť o:

- „význame korčuľovania;

- zásadách bezpečnosti a hygieny pri korčuľovaní;

- správnom oblečení, obutí, ošetrovaní korčúľ;

- základné informácie o súťažiach (hokej, krasokorčuľovanie, rýchlokorčuľovanie.―

Pohybové činnosti, ktoré mali ţiaci ovládať:

- „chôdza na korčuliach mimo ľadu, striedavé státie na jednej nohe (drevená alebo

gumená podložka);

- jazda vpred (jednooporová, dvojoporová) pri mantineli alebo inej pomôcke;

- zastavenie jednostranným a obojstranným prívratom;

- zastavenie znožmo;

- zastavenie dvojoporové;

- zatáčanie prekladaním vpred;

- zatáčanie prekladaním vpred;

- jazda vzad;

- obrat po jazde vpred do jazdy vzad;

- jazda vpred na vytrvalosť ( nad 3 min.);

- jazda na rýchlosť (opakovane – do 30 min.);

- zdokonaľovacie a herné cvičenia;

- prípravné cvičenia zamerané na hokej, krasokorčuľovanie, rýchlokorčuľovanie;

- hry a súťaže na ľade.― (Učebné osnovy pre 1. stupeň základných škôl)

http://www.infovek.sk/predmety/telesna/dokumenty/osnovy/uo_tv_zs_1.stupen.pdf

50

3.3 Letné pohybové hry:

Hry v lese:

Na slepého strážcu: ( Kopková, 1998, s. 26 )

Ročník : 1 . - 4 .

Počet hráčov : neobmedzený - spravidla jedna trieda,

Pomôcky : šatka,

Zameraná na rozvoj : pozornosti, reakčnej rýchlosti,

Popis hry : Ohraničíme priestor o veľkosti 20 – 30 m ( najvyhovujúcejší je terén tzv.

„hlasitý― : suché lístie, vetvičky atď. ) V strede tohto priestoru stojí hráč so zaviazanými

očami a ostatní hráči sú mimo tohto územia. Na povel vedúceho sa hráči potichu

pribliţujú k stráţcovi. Akonáhle stráţca počuje šuchot, ukáţe smer, odkiaľ ho počul.

Ukáţe na niektorého hráča a ten buď:

- zostane na tom mieste stáť, uţ nepokračuje v hre

- odchádza na vopred určené miesto

Hráč, ktorému sa podarí priblíţiť k stráţcovi čo najbliţšie, resp. sa ho dotkne, stáva sa

stráţcom v ďalšej hre.

Pravidlá:

1. Hráči nesmú beţať, skákať.

2. Pozor na čestnosť pri určovaní smeru hluku stráţcom.

Kúzená palička: ( Kopková, 1998, s. 31 )

Ročník: 1. – 4.

Počet hráčov: 15 – 20

Pomôcky: výrazne odlišná palica

Zameraná na rozvoj: orientácie, postrehu

Popis hry: Vedúci počas presunu alebo vychádzky nesie v ruke výrazne odlišnú palicu.

V nezanedbateľnej chvíli zájde do lesa a ukryje odlišnú paličku. Keď sa objaví, oznámi

hráčom, ţe kúzelnú paličku stratil a zároveň určí bod, okolo ktorého je majú hľadať

(napr. v okruhu 20 m od starého suchého duba). Kto prvý objaví palicu, má právo

podobným spôsobom ju schovať.

Pravidlá:

1. Palicu musia všetci poznať.

2. Palica sa musí ukryť tak, aby z nej bolo vidieť aspoň 5 cm

51

Hry na lúke:

Na opičiaka: ( Kopková, 1998, s. 57 )

Ročník: 1. – 4.

Počet hráčov: 6 – 8

Pomôcky: 5 m dlhý špagát (tenké lano), 15 – 20 ks drobných predmetov

Zamerané na rozvoj: rýchlosti orientácie, pozornosti

Popis hry: K osamelému stromu, tyči, bránke alebo k pevne upevnenému kolíku

priviaţeme 5 m dlhý špagát (resp. tenké lanko) a do tohto územia poukladáme rôzne

predmety, ktoré sme si pripravili. Opičiak uchopil druhý koniec špagátu. Ostatní hráči

sa snaţia vniknúť do tohto územia s cieľom ukoristiť predmety leţiace na zemi. Hráč,

ktorého sa opičiak pri tom dotkne, nemôţe predmet vziať. V hra môţe pokračovať aţ po

splnení zadanej úlohy. Vyhráva hráč, ktorý získa najviac predmetov.

Pravidlá:

1. Kaţdý hráč môţe naraz zobrať iba jeden predmet a odniesť ho do vyznačeného

priestoru.

2. Opičiakov dotyk platí len rukou.

3. Hra trvá max 10 min.

Psie búdy: ( Kopková, 1998, s. 60 )

Ročník: 1. – 4.

Počet hráčov: neobmedzený – nepárny

Pomôcky: -

Zamerané na rozvoj: reakčnej rýchlosti, orientácie

Popis hry: Hráči utvoria dva sústredené kruhy, vo vonkajšom je o jedného hráča viac.

Hráči vo vnútornom kruhu sú v stoji rozkročnom, čelom dnu. Na povel hráči vo

vonkajšom kruhu začnú obiehať dookola a na ďalší povel sa snaţia vliezť do psej búdy,

t. j. urobiť vzpor kľačmo a prestrčiť sa niektorému stojacemu hráčovi pomedzi nohy

dnu.

Pravidlá:

1. Komu sa „búda― neujde, pri opakovaní hry je zaradený do vonkajšieho kruhu.

2. Ţiaci v kruhoch si úlohy menia.

3. Strkanie medzi hráčmi je zakázané.

52

Hry vo vode:

Boj o loptu vo vode: ( Kopková, 1998, s. 96 )

Ročník: 1. – 4.

Počet hráčov: 2 skupiny

Pomôcky: 1 gumená, resp. vodnopólová lopta

Zamerané na rozvoj: rýchlosti, orientácie

Popis hry: Hrá sa v plytkej vode. Uprostred bazéna pláva lopta. Na znamenie z oboch

strán plávajú k nej obe skupiny, ktoré sa snaţia získať loptu pre svoju skupinu

a prihrávkami sa snaţia ju dopraviť na breh. V boji je dovolené protivníka, ktorý má

loptu, na okamih potopiť, pričom potopený musí loptu okamţite pustiť. Hrá sa na čas

podľa úrovne plaveckých schopností hráčov.

Pravidlá:

1. Hráč s loptou môţe len plávať alebo prihrávať.

2. Je zakázané potápať hráča bez lopty.

Rebríček: ( Kopková, 1998, s. 102 )

Ročník: 1. – 4.

Počet hráčov: 2 skupiny s počtom ţiakov 7 – 9,

Pomôcky: -

Zamerané na rozvoj: koordinačných schopností

Popis hry: Kaţdá skupina vytvorí dvoj rad čelom k sebe. Vytvoria rozostupy na

upaţenie jednej ruky Dvojice sa chytia za ruky, ktoré sú poloţené na hladine, a tak

vytvoria priečky rebríčka. Pred kaţdým ponorením sa nadýchnu a pod hladinou

vydychujú. Víťazí skupina, ktorá rýchlejšie vystrieda všetkých členov skupiny.

Pravidlá:

1. Udrţať určené vzdialenosti v skupinách

2. Hráč môţe jedným ponorením prekonať len jednu priečku.

53

3.4. Zimné pohybové hry:

Hry na snehu:

Streľba do snehuliaka: ( Kopková, 1998, s. 110 )

Ročník: 1. – 4.

Počet hráčov: 8 – 24

Pomôcky: lyţe, snehové gule

Zamerané na rozvoj: koordinačných schopností

Popis hry: Vyznačíme zjazdovú trať, na ktorej označíme štartovú čiaru. Od trate vo

vzdialenosti 5 – 10 m v strede postavíme snehuliaka. Úlohou hráčov je za jazdy trafiť

snehuliaka snehovými guľami, ktoré si pripravili pred zjazdom. Za kaţdý zásah dostáva

hráč jeden bod. Vyhráva ten, kto má väčší počet zásahov.

Pravidlá:

1. Určiť presný počet moţných striel

2. Počas jazdy hráč nesmie brzdiť

Obmena: Hráči môţu strieľať z určeného úseku, v tomto prípade musíme na trati

viditeľne označiť úsek.

Sánkarska štafeta: ( Kopková, 1998, s. 111 )

Ročník: 1.- 4.

Počet hráčov: 3 – 5 skupín s počtom hráčov 4 – 8

Pomôcky: 3 – 5 sánok, zástavka na označenie méty.

Zamerané na rozvoj: rýchlosti, sily

Popis hry: Kaţdá skupina má jedny sane. Na signál vedúceho prví hráči skupín zídu

z kopca na saniach, tam sa postavia, chytia sane, obehnú okolo méty a beţia hore na

štart, kde odovzdajú sane ďalšiemu hráčovi skupiny. Vyhráva skupina, ktorá sa prvá

vystriedala a stojí na štarte v zástupe za sebou.

Pravidlá:

1. Vedúci presne vyznačí miesto štartu a méty pre všetky skupiny tak, aby boli

rovnaké

2. Hráč cez štartovú čiaru môţe prejsť len sediac na saniach.

Obmena: Štafetu môţeme uskutočniť vo dvojiciach alebo v trojiciach.

54

4 VÝSKUMNÝ PROJEKT

4.1 Cieľ, úlohy a hypotéza práce

Cieľom pedagogického výskumu je: „skúmať vzťahy a súvislosti medzi javmi,

vedecky zisťovať pedagogické fakty a objavovať pedagogické zákonitosti s cieľom

predpovedať a kontrolovať výchovné javy a procesy.― (Darák, M. – Krajcová, N., 1995,

s. 29)

Cieľom nášho výskumu bolo zistiť najefektívnejšie vyuţívanie sezónnych

činností na 1. stupni základných škôl v súlade s materiálno - technickými, personálnymi

a geografickými podmienkami ( výška, poloha, teplotné rozdiely, rieky, jazerá, potoky,

kúpaliská). Prostredníctvom dotazníka sme zisťovali aké pohybové činnosti sa

vyuţívajú najviac v jednotlivých sezónach na 1. stupni ZŠ. Po vykonaní štatisticko –

matematického vyhodnotenia, sme stav analyzovali.

Úloha:

Monitorovali sme vyuţívanie sezónnych pohybových činností na hodinách

telesnej výchovy. Rôzne geografické podmienky na Slovensku ponúkali aj rôzne

moţnosti pre sezónne pohybové činnosti. Formou dotazníka sme zisťovali aké

pohybové činnosti sa vyuţívajú najviac v jednotlivých sezónach na 1. stupni ZŠ.

Vytýčenie hypotéz

H1: Predpokladáme, ţe základné školy s priaznivejšou geografickou polohou

vyuţívajú častejšie sezónne činnosti.

H2: Predpokladáme, ţe v základných školách vo vyššej nadmorskej výške sa

pravidelnejšie vyuţívajú zimné sezónne pohybové činnosti.

H3: Predpokladáme, ţe v základných školách s niţšou nadmorskou výškou sa

pravidelnejšie vyuţívajú letné sezónne pohybové činnosti.

H4: Predpokladáme, ţe letná a zimná turistika sa bude vykonávať pravidelne vo

všetkých školách.

55

4.2 Metodika práce a metódy skúmania

4.2.1 Charakteristika objektu skúmania

Vymedzenie a formulácia výskumného poľa:

Naším základným objektom boli základné školy na území Slovenska. Mestá

a obce boli vybrané náhodne, prostredníctvom internetu. Vybraným školám sme

rozposlali dotazníky, ktoré sme zozbierali, vyhodnotili a analyzovali. Zamerali sme sa

na 1. stupeň základnej školy.

Vymedzenia a charakterizovanie základného skúmaného súboru

Zamerali sme sa na učiteľov primárneho vzdelávania, učiteľov telesnej výchovy,

ktorým boli zaslané dotazníky, prostredníctvom ktorých budeme zisťovať, aké sezónne

pohybové činnosti vyuţívajú, resp. nevyuţívajú na hodinách telesnej výchovy.

4.2.2 Pracovné postupy

Pri výskume sme si zvolili nasledovný postup:

1. vymedzenie a formulácia problému,

2. výber výskumnej vzorky,

3. výber výskumnej metódy,

4. zhromaţďovanie výskumného materiálu,

5. spracovanie a interpretácia výskumného materiálu.

1. Vymedzenie a presná formulácia problému

Rôzne geografické podmienky na Slovensku ponúkajú rôzne moţnosti pre

sezónne pohybové činnosti. Zisťovali sme, overovali a porovnávali či sa skutočne

vyuţívajú tieto sezónne činnosti, ktoré z nich sa vyuţívajú najviac, najmenej.

Porovnávali sme, aké moţnosti mali školy v rokoch 1995 – 2008, kedy boli

Ministerstvom školstva schválené učebné osnovy pre telesnú výchovu a súčasný stav,

kedy je v platnosti Štátny vzdelávací program ISCED 1.

2. Výber výskumnej vzorky viď. 4.2.1 Charakteristika objektu skúmania

56

3. Výber výskumnej metódy

Základnou metódou, ktorú sme v práci vyuţili bol dotazník – ktorý bol

výskumný (resp. prieskumný), vývojový a vyhodnocovací (najmä diagnostický) nástroj

na hromadné a pomerne rýchle zisťovanie informácií o znalostiach, názoroch alebo

postojoch opytovaných osôb k aktuálnej alebo potenciálnej skutočnosti prostredníctvom

písomného dopytovania sa. Metóda bola postavená na dotazoch.

4. Zhromaţďovanie výskumného materiálu

Pre náš pedagogický výskum sme vyuţili elektronický dotazník vlastnej

konštrukcie, ktorého súčasťou bolo 10 poloţiek, ktoré obsahovali otvorené aj zatvorené

poloţky, na ktoré respondenti odpovedali. Prednosťou elektronického dotazníka bola

ekonomickosť, pretoţe za pomerne krátky čas sme získali späť odpovede respondentov

elektronicky.

5. Spracovanie a interpretácia výskumného materiálu

Interpretácia bola poslednou etapou práce s dátami vo výskume, samostatne

sme vyhodnotili kaţdú poloţku, pri uzatvorených poloţkách sme vyhodnotili

frekvenciu odpovedí na kaţdú z ponúkaných volieb. Frekvencia sa vyjadrila

v percentách. V poloţkách, kde bolo moţné odpovedať dvomi alebo viacerými

spôsobmi, bol výsledný efekt nad 100%. Pri otvorených poloţkách bolo potrebné

jednotlivé odpovede rozloţiť, poloţky sa pri vyhodnocovaní uzatvorili, zastúpenia

jednotlivých odpovedí sa vyhodnocovali percentuálne. (http://www.e-

metodologia.fedu.uniba.sk/)

57

4.2.3 Spôsob získavania údajov a ich zdroje

Informačnú bázu sme začali vytvárať v prvej etape. Vyuţili sme niekoľko

zdrojov, vţdy sme dbali na to, aby boli relevantné. Prvým zdrojom bola literatúra

z kniţníc, kde sme si nechali urobiť rešerš. Druhým zdrojom boli kníhkupectvá, kde

sme hľadali tituly súvisiace s našou témou. Diplomové práce budú tretím zdrojom,

z nich budeme čerpať údaje, na ktoré nadviaţeme v našej diplomovej práci a ktoré

budeme porovnávať v našom výskume. Ako štvrtý zdroj vyuţijeme internet, tu budeme

dbať na relevantnosť údajov. Piaty zdroj – odborné periodiká – Športový edukátor, Naša

škola ...

Po zbere údajov sme si ich preštudovali, excerpovali, triedili podľa obsahu.

Samotné zapracovávanie informačných zdrojov prebiehalo v druhej etape.

Pri zabezpečovaní zdrojov sme sa zameriavali nielen na modernú literatúru, ale

vyuţili sme aj staršiu, a to hlavne z katedier telesnej výchovy a športu, fakúlt telesnej

výchovy a športu, učebných osnov platných pred ISCED-om 1.

4.2.4 Pouţité metódy

Základnou metódou, ktorú sme v práci vyuţili bol dotazník – ktorý bol

výskumný (resp. prieskumný), vývojový a vyhodnocovací (najmä diagnostický) nástroj

na hromadné a pomerne rýchle zisťovanie informácií o znalostiach, názoroch alebo

postojoch opytovaných osôb k aktuálnej alebo potenciálnej skutočnosti prostredníctvom

písomného dopytovania sa. Metóda bola postavená na dotazoch.

Bol to podľa obsahových, logických a psychologických zásad zostavený súbor

otázok, pomocou ktorého sa získavali vyjadrenia vybraných osôb (respondentov)

k našej problematike, ktoré sú predmetom skúmania. Dotazník vypĺňali skúmané osoby

– učitelia primárneho vzdelávania a učitelia telesnej výchovy.

Dotazník sa skladal z prvkov nazývaných dotazníkové poloţky. Kaţdá poloţka

bola zloţená z podnetovej (najčastejšie otázkovej) a odpoveďovej časti. Podnetová časť

dotazníkovej poloţky mala viacero foriem opytovacej alebo oznamovacej vety.

Pouţili sme rozličné formy tvorby otázky, a to:

a) opytovacia veta

58

b) oznamovacia veta s dopĺňanou alebo vpisovanou odpoveďou

c) tvrdenie s voľbou ponúkaných alternatív odpovede.

Odpovede sme tvorili nasledovnými spôsobmi:

a) tzv. otvorená, voľná odpoveď, kedy sme nechali vyznačené prázdne miesto na

vytvorenie vlastnej odpovede respondenta

b) ponúknutá alternatíva výberovej odpovede, napr. ofajkovaním, prekríţikovaním,

alebo iným výberom z podnetovej informácie

c) kombinovaná, volená i tvorená odpoveď.

V našich dopytovacích nástrojoch sa budú projektovať tieto druhy informácií:

Vstupné identifikačné informácie prednej stránky dotazníka: Poradové číslo dotazníka

(respondenta), názov dotazníka, úvodné informácie a inštrukcie. V úvode vysvetlíme

účel a dôleţitosť výskumu, a to spôsobom, ktorý má zaujať potenciálnych respondentov

a primäť ich k participácii. Budeme sa snaţiť respondentov ubezpečiť, ţe so všetkými

dátami sa bude narábať tak, aby sa chránila ich identita, a to aj v prípade neanonymného

dotazníka. Tón úvodu budeme formulovať seriózne, aby pobádal potenciálnych

subjektov zaoberať sa dotazníkom váţne a odpovedať na poloţky svedomite. Dbať

budeme na to, aby bol zároveň aj neutrálny, aby nenaznačoval obhajobu výskumníkovej

koncepcie. Inštrukcie budú zahŕňať veľmi jasný výklad o spôsoboch odpovedania v

poloţkách, o povahe niektorých poloţiek, poučenie o potrebe najprv prečítať celý

dotazník a aţ potom ho vyplniť.

Vecné poloţky v strednej časti dotazníka budeme zameriavať najmä na tzv.

Závislé premenné, ktoré vyjadrujú zvolené problémy a hypotézy výskumu. Tieto

poloţky budú tvoriť jadro, podstatnú a najväčšiu časť dotazníka. Populačné (cenzové,

demografické) poloţky ostatnej časti dotazníka budú zahŕňať poloţky na premenné

veku, pohlaviu, stavu, miestu bydliska, povolaniu a iné. Tieto faktické informácie budú

mať spravidla funkciu tzv. Nezávislých premenných. Zaradíme ich nakoniec, lebo sa

ľahšie budú vypĺňať po istej „únave― z vyplňovania dotazníka a nebudú vzbudzovať

prípadný nepríjemný dojem z „kádrovania― respondenta. Záverečné informácie na konci

poslednej stránky dotazníka budú obsahovať upozornenie, aby si respondent ešte raz

prezrel niektoré poloţky a prípadne podľa potreby priloţil ako dodatok svoje doplnky,

podnety a návrhy k niektorým poloţkám alebo aby sa vyjadril k celému dotazníku. Na

záver poďakujeme respondentovi za túto spoluprácu.

59

V dotazníku sme vyhodnocovali kaţdú poloţka samostatne. Pri uzatvorených

poloţkách sa obyčajne vyhodnocuje frekvencia odpovedí na kaţdú z ponúkaných volieb

pre celý výskumný súbor. Frekvencia sa vyjadrí v relatívnom počte, teda v percentách.

4.2.5 Štatistické metódy

Pri spracovaní zistených údajov sme pouţili kvantitatívne metódy spracovania

(matematické a štatistické) , jedná sa o výpočty ( aritmetický priemer, percentuálne

vyjadrenie). Týmito metódami sme výsledky prieskumu vyhodnotili a uvádzame ich

tabuľkovou formou a grafom.

4.3 Výsledky práce

1. Uveďte mesto, obec, v ktorom sa nachádza základná škola ( z dôvodu analýzy

geografických podmienok).

Senica, Selec, Jasenie, Lubeník, Topoľčianky, Poprad, Ţeliezovce, Zvolen, Banská

Bystrica, Banská Bystrica II, Veľký Krtíš, Lysá pod Makytou, Hontianska Vrbica,

Poprad II, Santovka, Zvolen II, Jasenie II, Čadca, Nové Zámky, Hronské Kľačany,

Jedľové Kostoľany, Černík, Hronské Kľačany II, Suchá nad Parnou, Heľpa, Levice,

Banská Bystrica II, Kozárovce, Hronské Kľačany III.

2. Ktoré z nasledujúcich letných sezónnych pohybových činností vyuţívate najviac:

Graf č. 1

60

3. Letné sezónne pohybové činnosti realizujete:

Graf č. 2

Pravidelne 15 52%

Príleţitostne 14 48%

Nikdy 0 0%

4. Ktoré z nasledujúcich zimných sezónnych pohybových činností vyuţívate

najviac:

Graf č. 3

Plávanie 20 69%

Bicyklovanie 17 59%

Letná turistika 19 66%

Iné 1 3%

61

5. Zimné sezónne pohybové činnosti realizujete:

Graf č. 4

Pravidelne 12 41%

Príleţitostne 17 59%

Nikdy 0 0%

Lyţovanie 7 24%

Sánkovanie 21 72%

Korčuľovanie 17 59%

Zimná turistika 10 34%

Iné 0 0%

62

6. Vo lokalite, v ktorej sa nachádza základná škola máte vytvorené vhodné

podmienky pre:

Graf č. 5

Plávanie 11 38%

Bicyklovanie 23 79%

Letnú turistiku 25 86%

Lyţovanie 14 48%

Sánkovanie 17 59%

Korčuľovanie 18 62%

Zimnú turistiku 12 41%

7. Letné sezónne pohybové činnosti vykonávate zväčša:

Graf. č. 6

63

Priamo v obci,

meste kde sa

nachádza škola

21 72%

10 km od obce,

mesta 5 17%

do 20 km od obce,

mesta 3 10%

8. Zimné sezónne pohybové činnosti vykonávate zväčša:

Graf. č. 7

9. Plávanie prebieha na:

Graf č. 8

Priamo v obci, meste

kde sa nachádza škola

23

79%

10 km od obce, mesta

1

3%

do 20 km od obce,

mesta

5

17%

64

Krytej plavárni 22 76%

Kúpalisku 6 21%

Prírodnej vodnej

ploche 1 3%

Tečúcej vode 0 0%

Nikde 4 14%

10. Korčuľovanie prebieha na:

Graf č. 9

Zimnom štadióne 11 38%

Klzisku

(upravenom

ihrisku)

14 48%

Prírodnej ľadovej

ploche 8 28%

Nikde 5 17%

4.3 Diskusia

Celkovo bolo rozposlaných 40 dotazníkov, z ktorých sa vrátilo 29. Úspešnosť

návratnosti dotazníkov je 72,5 %.

65

Otázka č. 1.

Uveďte mesto, obec, v ktorom sa nachádza základná škola ( z dôvodu analýzy

geografických podmienok).

Na túto otázku odpovedalo 100 % dotazovaných.

Z 29 dotazníkov bolo 7 z toho istého mesta ( obce ), ale inej školy.

Rozdelenie základných škôl v mestách a obciach podľa nadmorskej výšky.

Od 100 do 200 m n. m. 40 %

Nové Zámky 119 m n.m.

Černík 129 m n.m.

Ţeliezovce 137 m n.m.

Hontianska Vrbica 159 m n.m.

Santovka 163 m n.m.

Hronské Kľačany 163 m n.m.

Levice 163 m n.m.

Suchá pod Parnou 174 m n.m.

Kozárovce 185 m n.m.

Od 200 do 300 m n.m. 22,7 %

Veľký Krtíš 200 m n.m.

Senica 208 m n.m.

Topoľčianky 220 m n.m.

Ľubeník 274 m n.m.

Zvolen 293 m n.m.

Od 300 do 400 m n.m. 13,6 %

Selec 319 m n.m.

Banská Bystrica 362 m n.m.

Lysá pod Makytou 360 m n.m.

Od 400 do 500 m n.m. 9 %

Jedľove Kostoľany 400 m n.m.

Čadca 420 m n.m.

Od 500 do 600 m n.m. 4,5 %

Jasenie 507 m n.m.

Nad 600 m n.m. 9 %

Poprad 672 m n.m.

Heľpa 695 m n.m.

66

Najväčšie zastúpenie 40% mali školy z nadmorskej výšky od 100 – 200 m n.m.

(škôl) 22,7 % mali zastúpenie školy z nadmorskej výšky 200 -300 m n.m. (5 škôl)

Tretie najviac zastúpené boli školy s 13,6 % (3 školy), rovnako obstáli školy s 9 % od

400 – 500 m n.m. a nad 600 m n.m. ( po dve školy) a najmenej bola zastúpená

nadmorská výška od 500 – 600 m n.m. (1 škola).

Otázka č.2

Ktoré z nasledujúcich letných sezónnych pohybových činností vyuţívate najviac:

- Plávanie

- Bicyklovanie

- Letná turistika

- Iné

Plávanie 20 69%

Bicyklovanie 17 59%

Letná turistika 19 66%

Iné 1 3%

Pouţívatelia môţu začiarknuť viacero políčok, takţe súčet môţe byť vyšší neţ 100 %.

Na túto otázku odpovedalo 100 % dotazovaných.

Najviac respondentov uviedlo plávanie – 20 škôl – 69 %, Druhá bola letná

turistika 19 škôl – 66 %, tretie v poradí skončilo bicyklovanie 17 škôl – 59 %. Posledné

- Iné 1 škola – 3 %. V dotazníku neuvádzajú o akú sezónnu činnosť ide. Môţeme iba

predpokladať, ţe môţe ísť o korčuľovanie na kolieskových korčuliach, ktoré nie je

zaradené do štátneho vzdelávacieho programu ICSED1 a z finančného hľadiska je pre

školy náročné, preto sme do dotazníka nezaradili. Tieţ v minulosti sa v učebných

osnovách nespomínalo, ale myslíme si, ţe dnes uţ väčšina detí vlastní kolieskové

korčule, a preto by táto činnosť mohla byť zaradená do letných sezónnych pohybových

činností na prvom stupni základných škôl

Otázka č. 3

Letné sezónne pohybové činnosti realizujete:

67

- pravidelne

- príleţitostne

- nikdy

Pravidelne 15 52%

Príleţitostne 14 48%

Nikdy 0 0%

Na túto otázku odpovedalo 100 % respondentov.

Je veľmi pozitívne, ţe moţnosť nikdy neudal ani jeden respondent, čo znamená

0%. Odpoveď pravidelne zvolilo 15 škôl – 52% a odpoveď príleţitostne zvolilo 14 škôl

čo je 48% z celkového počtu škôl. Ide o letné sezónne činnosti ako plávanie,

bicyklovanie, letná turistika, a preto by bolo zaujímavé ďalej skúmať, prečo skoro

polovica škôl uviedla, ţe ich nevykonáva pravidelne. Nakoľko letná turistika sa môţe

vykonávať počas celého leta, nie je na ňu potrebné skoro ţiadne materiálno – technické

zabezpečenie a je pre dieťa najprirodzenejšia. Náročnejšie je bicyklovanie, ktoré sa

nezaobíde bez bicyklov, ktoré musia byť vo vlastníctve detí, nakoľko by bolo finančne

náročné, aby ich škola vlastnila. V našej praxi sme sa s tým ani nestretli. Zároveň by

museli byť zabezpečené ochranné prostriedky pre ţiakov – prilby, chrániče. Náročnejšie

na materiálno – technické a organizačné zabezpečenie je plávanie, pretoţe nie kaţdá

obec (mesto) má vytvorené vhodné podmienky. V otázke č. 9 bliţšie zisťujeme, kde

prebieha plávanie. Myslíme si, ţe na letné sezónne činnosti sú vytvorené priaznivejšie

podmienky ( geografické, materiálno – technické) , ako na vykonávanie zimných

sezónnych činností, a preto by ich učitelia mali vykonávať pravidelne.

Otázka č. 4

Ktoré z nasledujúcich zimných sezónnych pohybových činností vyuţívate najviac:

- Lyţovanie

- Sánkovanie

- Korčuľovanie

- Zimná turistika

- Iné

68

Lyţovanie 7 24%

Sánkovanie 21 72%

Korčuľovanie 17 59%

Zimná turistika 10 34%

Iné 0 0%

Pouţívatelia môţu začiarknuť viacero políčok, takţe súčet môţe byť vyšší neţ 100 %.

Na túto otázku odpovedalo 100 % respondentov.

Najviac škôl 21 uviedlo sánkovanie – 72%, na druhom mieste bolo korčuľovanie

17 škôl – 59%, tretie v poradí bola zimná turistika 10 škôl – 34% a najmenej škôl 7 –

24% určilo lyţovanie ako činnosť, ktorú vykonávajú najviac. Nikto neuviedol iné zimné

sezónne činnosti. Je zaujímavé zistenie, ţe lyţovanie, (ktoré je najnáročnejšie na

podmienky a vybavenie ) uviedlo 7 škôl, z toho 3 školy majú nadmorskú výšku od 100

do 200 m n. m. ( Nové Zámky, Levice, Kozárovce), 2 školy majú od 300 do 400 m n.m.

( Banská Bystrica a Lysá pod Makytou) a len dve školy (Poprad a Heľpa) majú

nadmorskú výšku nad 600 m n. m. Pomerne nízke vyuţitie má zimná turistika, pretoţe

sa dá vykonávať v akýchkoľvek geografickej podmienkach a nie je náročná na

materiálno – technické zabezpečenie. Sánkovanie môţeme povaţovať za menej náročné

na materiálno – technické vybavenie, potrebný je primeraný a vhodný terén, ktorý sa

však dá vytvoriť aj umelo. V otázke č. 10 budeme analyzovať kde prebieha

korčuľovanie.

Otázka č. 5

Zimné sezónne pohybové činnosti realizujete:

- pravidelne

- príleţitostne

- nikdy

Pravidelne 12 41%

Príleţitostne 17 59%

Nikdy 0 0%

69

Na túto otázku odpovedalo 100 % respondentov.

Znova je potešujúce, ţe ani jedna škola neuviedla, ţe nevykonávajú zimné

sezónne pohybové činnosti. 12 škôl – 41% uviedlo, ţe tieto činnosti vykonávajú

pravidelne a je prekvapujúce, ţe aţ 17 škôl – 59% ich vykonáva iba príleţitostne. Znova

je to dôvod na bliţšie skúmanie príčiny. Či je to v prírodných podmienkach alebo

v materiálno-technickom zabezpečení (lyţiarsky výstroj, sane, korčule), ktoré je

finančne náročnejšie ako na letné sezónne činnosti. Zistili sme, ţe napr. v Základnej

škole v Hronských Kľačanoch rodičovské zdruţenie zakúpilo lyţiarsku výstroj a ţiaci

si ju majú moţnosť zapoţičať.

Otázka č. 6

Vo lokalite, v ktorej sa nachádza základná škola máte vytvorené vhodné

podmienky pre:

- Plávanie

- Bicyklovanie

- Letnú turistiku

- Lyţovanie

- Sánkovanie

- Korčuľovanie

- Zimnú turistiku

Plávanie 11 38%

Bicyklovanie 23 79%

Letnú turistiku 25 86%

Lyţovanie 14 48%

Sánkovanie 17 59%

Korčuľovanie 18 62%

Zimnú turistiku 12 41%

Pouţívatelia môţu začiarknuť viacero políčok, takţe súčet môţe byť vyšší neţ 100 %.

70

Na túto otázku odpovedalo 100 % respondentov.

Najviac škôl 25 – 86% má najlepšie podmienky na letnú turistiku, potom

nasleduje bicyklovanie 23 škôl – 79%, z letných najmenej plávanie 11 škôl – 38%. Je

veľmi zaujímavé porovnať túto časť odpovede s odpoveďami na otázku č.2 – Ktoré

z letných činností vykonávate najčastejšie. Hoci 25 – 86% škôl má vytvorené dobré

podmienky na letnú turistiku, vykonáva ju iba 19 škôl, čo je 66%. Ďalej je nezvyčajné,

ţe 23 škôl – 79% má vytvorené dobré podmienky na bicyklovanie, no najčastejšie ich

vykonáva iba 17 škôl – 59%. Na druhej strane 11 škôl – 38% má vytvorené vhodné

podmienky na plávanie a vykonáva ho aţ 20 škôl – 69%. Čo sa týka letných sezónnych

činností a z toho vyplýva, ţe učitelia nevyuţívajú tie letné sezónne činnosti, na ktoré

majú vytvorené vhodné podmienky, ale naopak tie ostatné.

Čo sa týka zimných sezónnych pohybových činností má na lyţovanie 14 škôl –

48% vytvorených vhodné podmienky, no vykonáva ho iba polovica 7 škôl – 24%.

Naopak na sánkovanie má 17 škôl 59% vytvorené vhodné podmienky a vykonáva ho aţ

21 škôl – 72%. Vyrovnané je to pri korčuľovaní. 18 – škôl 62% má vhodné podmienky,

vykonáva ho 17 škôl – 59%. So zimnou turistikou je to nasledovne: 12 škôl- 41% má

vhodné podmienky, 10 škôl – 34% ju vykonáva. Myslíme si, ţe na letnú a zimnú

turistiku sú všade vytvorené vhodné podmienky, takţe nie je dôvod, prečo by ju všetky

školy nemali vykonávať pravidelne. Okrem toho je najmenej náročnejšia na materiálno

– technické, finančné a personálne zabezpečenie.

Otázka č. 7

Letné sezónne pohybové činnosti vykonávate zväčša:

- Priamo v obci, meste kde sa nachádza škola

- 10 km od obce/mesta

- do 20 km od obce/mesta

Priamo v obci, meste kde sa nachádza škola 21 72%

10 km od obce, mesta 5 17%

do 20 km od obce, mesta 3 10%

Na túto otázku odpovedalo 100 % respondentov.

71

21 škôl – 72% odpovedalo, ţe letné sezónne pohybové činnosti vykonávajú

priamo v obci/meste, kde sa nachádza škola. Nie je bliţšie špecifikované v otázke, ale

myslíme si, ţe ide o plávanie, pretoţe to je jediná aktivita, ktorá je podmienené

špecifickým prostredím – bazénom, vodnou plochou atď. 5 škôl – 17% dochádza 10 km

od obce/mesta za letnými sezónnymi činnosťami a iba 3 školy- 10% sú ochotné

presúvať sa do 20 km od obce/mesta. Predpokladáme, ţe je to náročné nielen

organizačne, časovo, ale aj fyzicky. Preto oceňujeme ochotu pedagógov organizovať

takéto akcie. Súčet všetkých škôl v tejto otázke je 29, čo súhlasí s počtom škôl, ktoré

vykonávajú letné pohybové sezónne činnosti v otázke číslo 3.

Otázka č. 8

Zimné sezónne pohybové činnosti vykonávate zväčša:

- Priamo v obci, meste kde sa nachádza škola

- 10 km od obce/mesta

- do 20 km od obce/mesta

Priamo v obci, meste kde sa nachádza škola 23 79%

10 km od obce, mesta 1 3%

do 20 km od obce, mesta 5 17%

Na túto otázku odpovedalo 100 % respondentov.

Na túto otázku odpovedalo 23 škôl – 79% , ţe zimné sezónne pohybové činnosti

vykonávajú priamo v obci, kde sa nachádza škola, jedna škola 3% dochádza 10 km od

obce a aţ 5 škôl – 17% vykonáva tieto činnosti aţ do 20 km od obce/ mesta.

V porovnaní s letnými sezónnymi činnosťami otázka č.7., kedy 3 školy – 10%

vykonávali tieto činnosti do 20 km vzdialenosti je zaujímavé, ţe pri zimných aţ 5 škôl –

17% ich dokáţe materiálno – technicky, finančne, organizačne a personálne zabezpečiť.

Nenachádza sa tam otázka, či vykonávajú lyţiarsky výcvik, môţeme iba vytvoriť

hypotézu, ţe tak veľké mnoţstvo kilometrov vykonávajú z tohto dôvodu. Aj táto otázka

by v budúcnosti mohla byť témou ďalšieho výskumu.

72

Otázka č. 9

Plávanie prebieha na:

- Krytej plavárni

- Kúpalisku

- Prírodnej vodnej ploche

- Tečúcej vode

- Nikde

Krytej plavárni 22 76%

Kúpalisku 6 21%

Prírodnej vodnej ploche 1 3%

Tečúcej vode 0 0%

Nikde 4 14%

Pouţívatelia môţu začiarknuť viacero políčok, takţe súčet môţe byť vyšší neţ 100 %.

Na túto otázku odpovedalo 100 % respondentov.

Pri otázke kde prebieha plávanie najviac 22 škôl – 76% uviedlo, ţe je to na

krytej plavárni. Pri 6 školách – 21% je to kúpalisko, iba 1 ZŠ- 3% uviedla prírodnú

vodnú plochu. Z dôvodu BOZP je potešujúce, ţe ani jedna škola neudala tečúcu vodu

a 4 školy- 14% udáva odpoveď nikde. Je predmetom ďalšieho skúmania v budúcnosti,

z akého dôvodu je takáto odpoveď. Môţeme vytvárať iba dohady, či je to preto, lebo sa

v blízkosti nenachádza vhodné miesto na plávanie alebo je to z finančného,

personálneho, alebo organizačného dôvodu. Je prirodzené, pokiaľ by sa v blízkosti

nenachádzalo vhodné miesto, ţe sa tieto činnosti nevykonávajú.

Otázka č. 10

Korčuľovanie prebieha na:

- Zimnom štadióne

- Klzisku (upravenom ihrisku)

- Prírodnej ľadovej ploche

- Nikde

73

Pouţívatelia môţu začiarknuť viacero políčok, takţe súčet môţe byť vyšší neţ 100 %.

Na túto otázku odpovedalo 100 % respondentov.

V 14 prípadoch – 48% prebieha korčuľovanie na klzisku ( upravenom ihrisku),

o niečo menej v 11 prípadoch – 38% na zimnom štadióne, v 8 školách – 28% sa

realizuje na prírodnej ľadovej ploche a iba v 5 školách- 17% sa nerealizuje nikde.

Zaujímavé je zistenie, kde učitelia uvádzajú, ţe aţ v 14 prípadoch sa proces uskutočňuje

na klzisku ( upravenom ihrisku), z čoho vyplýva mnoţstvo práce, ktoré je potrebná na

prípravu takéhoto ihriska. Prírodnú ľadovú plochu uvádza 8 škôl- 17%, tu je nesmerne

dôleţité dodrţať zásady BOZP, nakoľko hrozí riziko preborenia sa ţiakov. Ak zrátame

riadok dva a tri výsledok je 22 škôl, ktoré napriek tomu, ţe nemajú najideálnejšie

podmienky ( zimný štadión ) na realizovanie korčuľovanie, majú snahu nachádzať iné

riešenia, aby sa tieto činnosti vykonávali.

Prostredníctvom vlastného dotazníka (príloha P), sme poukázali na existujúce

problémy v oblasti vyuţitia sezónnych pohybových činností na 1. stupni základných

škôl. Po spracovaní získaných údajov sme priniesli údaje o reálnej školskej praxi a na

základe odpovedí respondentov navrhli cesty skvalitňovania edukácie.

Získané informácie, pomocou ktorých sme overovali hypotézy sme usporiadali

do prehľadnej tabuľky.

H1: Predpokladáme , ţe základné školy s priaznivejšou geografickou polohou

vyuţívajú častejšie sezónne činnosti.

H2: Predpokladáme, ţe v základných školách vo vyššej nadmorskej výške sa

pravidelnejšie vyuţívajú zimné sezónne pohybové činnosti

H3: Predpokladáme, ţe v základných školách s niţšou nadmorskou výškou sa

pravidelnejšie vyuţívajú letné sezónne pohybové činnosti.

H4: Predpokladáme, ţe letná a zimná turistika sa bude vykonávať pravidelne vo

všetkých školách

Zimnom štadióne 11 38%

Klzisku (upravenom ihrisku) 14 48%

Prírodnej ľadovej ploche 8 28%

Nikde 5 17%

74

Hypotéza č. 1: Predpokladáme , ţe základné školy s priaznivejšou geografickou

polohou vyuţívajú častejšie sezónne činnosti.

Tabuľka č. 1

Rozdelenie miest/obcí podľa

nadmorskej výšky

Letné sezónne

činnosti

Zimné sezónne

činnosti

Od 100 – 200 m n.m.

Nové Zámky 119 m n.m.

Černík 129 m n.m.

Ţeliezovce 137 m n.m.

Hontianska Vrbica 159 m n.m.

Santovka 163 m n.m.

Hronské Kľačany 163 m n.m.

Hronské Kľačany 163 m n.m

Hronské Kľačany 163 m n.m

Levice 163 m n.m.

Suchá pod Parnou 174 m n.m.

Kozárovce 185 m n.m.

Pravidelne

vykonávajú

6

Príleţitostne

vykonávajú

5

Pravidelne

vykonávajú

4

Príleţitostne

vykonávajú

7

Od 200 – 300 m n.m.

Veľký Krtíš 200 m n.m.

Senica 208 m n.m.

Topoľčianky 220 m n.m.

Ľubeník 274 m n.m.

Zvolen 293 m n.m.

Zvolen 293 m n.m

Pravidelne

4

Príleţitostne

2

Pravidelne

4

Prílkeţitostne

2

Od 300 – 400 m n.m.

Selec 319 m n.m.

Banská Bystrica 362 m n.m.

Banská Bystrica 362 m n.m

Lysá pod Makytou 360 m n.m.

Pravidelne

3

Príleţitostne

1

Pravidelne

2

Príleţitostne

2

Od 400 – 500 m n.m. Pravidelne

1 Pravidelne

1

75

Jedľove Kostoľany 400 m n.m.

Čadca 420 m n.m.

Príleţitostne

1

Príleţitostne

1

Od 500 – 600 m n.m.

Jasenie 507 m n.m

Pravidelne

1

Pravidelne

1

Nad 600 m n.m.

Poprad 672 m n.m.

Poprad 672 m n.m.

Heľpa 695 m n.m.

Pravidelne

0

Príleţitostne

3

Pravidelne

0

Príleţitostne

3

Na základe odpovedí respondentov sa naša hypotéza číslo 1 nepotvrdila, pretoţe

nie všetky školy s nízkou nadmorskou výškou vyuţívajú letné sezónne činnosti

pravidelne a naopak nie všetky základné školy s vyššou nadmorskou výškou, kde je

predpoklad, ţe majú vhodné podmienky na zimné sezónne činnosti, tieto činnosti

vykonávajú pravidelne.

Hypotéza č. 2: Predpokladáme, ţe v základných školách vo vyššej nadmorskej

výške sa pravidelnejšie vyuţívajú zimné sezónne pohybové činnosti

Na základe výsledkov, ktoré sú zaznamenané v tabuľke č. 1. sa nepotvrdila

hypotéza číslo 2, nakoľko základné školy s vyššou nadmorskou výškou – teda s lepšími

podmienkami vykonávajú zimné sezónne činnosti: od 300 – 400 m n.m. pravidelne: 2

školy, príleţitostne: 2, od 400 – 500 m n.m. pravidelne: 1, príleţitostne: 1 škola, od 500

– 600 m n.m. pravidelne: 1 škola a nad 600 m n.m. pravidelne: 0 , príleţitostne: 3 školy.

Je zaráţajúce, ţe ani jedna škola s najvyššou nadmorskou výškou zimné sezónne

pohybové činnosti nevykonáva pravidelne. Naša hypotéza by sa potvrdila, keby všetky

školy vyuţívali zimné sezónne činnosti pravidelne.

Hypotéza č. 3: Predpokladáme, ţe v základných školách s niţšou nadmorskou

výškou sa pravidelnejšie vyuţívajú letné sezónne pohybové činnosti.

Na základe výsledkov, ktoré sú zaznamenané v tabuľke č. 1. sa nepotvrdila

hypotéza číslo 3, nakoľko základné školy s niţšou nadmorskou výškou – teda s lepšími

podmienkami vykonávajú letné sezónne činnosti: Od 100 – 200 m n.m. pravidelne

vykonávajú tieto činnosti: 6 škôl, príleţitostne 5 škôl, od 200 – 300 m n.m. pravidelne:

4, príleţitostne 2 školy. Naša hypotéza by sa potvrdila, keby všetky školy vyuţívali

76

letné sezónne činnosti pravidelne. Je zaráţajúce, ţe škola, v ktorej sa nachádza termálne

kúpalisko ( Santovka ) nevyuţíva pravidelne plávanie.

Hypotéza č. 4: Predpokladáme, ţe letná a zimná turistika sa bude vykonávať

pravidelne vo všetkých školách

Na základe odpovedí respondentov sa naša hypotéza číslo 1 nepotvrdila, pretoţe

v otázke č. 2 iba 19 škôl, čo je 66% uviedlo, ţe vyuţívajú letnú turistiku, pričom

v otázke č. 6, 25 škôl 86% uviedlo, ţe majú pre ňu vytvorené vhodné podmienky.

Zimnú turistiku podľa otázky č. 4 vykonáva 10 škôl – 34%, pričom pre ňu majú hodné

podmienky vytvorené v 12 školách, čo je 41% , otázka č. 6.

Odporúčania pre prax.

Odporúčania pre učiteľov 1. stupňa základných škôl.

Odporúčame učiteľom, aby v čo najväčšej moţnej miere vyuţívali sezónne

pohybové činnosti počas celého školského roka. Aby plánovali a organizovali ţiakom

zaujímavé aktivity a tým u nich vytvorili nielen základné pohybové návyky, ale aj lásku

k pohybu a zdravému ţivotnému štýlu. Odporúčame im ďalej, aby do celého výchovno-

-vzdelávacieho procesu pri vykonávaní sezónnych pohybových činností zapojili aj

rodičov a tým rozšírili moţnosť motivovať ich, učiť ich k pohybovým návykom a tým

vykonávať tieto aktivity aj mimo vyučovania.

Odporúčania pre riaditeľov škôl.

Riaditeľom škôl odporúčame vyzvárať čo najvhodnejšie podmienky pre učiteľov

základných škôl pre primárne vzdelávanie pre vykonávanie sezónnych pohybových

činností. Nemáme na mysli iba materiálno – technické, personálne, ale aj pomoc

ľudskú, morálnu, nakoľko zabezpečiť kvalitné vykonávanie týchto činností vyţaduje

kvalitné plánovanie organizovanie, vedenie a kontrolovanie zo strany učiteľov. Veľká

zodpovednosť je na nich aj z hľadiska zabezpečenie všetkých pravidiel bezpečnosti.

Odporúčame tieţ, aby riaditelia v spolupráci s rodičovskými zdruţeniami zabezpečili

výstroj a pomôcky pre ţiakov ( z fontov tohto zdruţenia), ktoré by si mohli poţičiavať.

Z finančného hľadiska si nie všetky rodiny môţu dovoliť napr. lyţiarsky výstroj pre

svoje dieťa. Pri tvorbe školským vzdelávacích programov odporúčame brať ohľad na

deti, ktoré vyuţívajú snowboarding, nakoľko v súčasnosti sme sa stretli zo situáciou,

77

kedy na lyţiarskych výcvikoch sa týmto ţiakom učitelia nedokázali venovať, nakoľko

nemali potrebné vedomosti a skúsenosti. Zváţiť moţnosť vyuţiť beţecké lyţovanie

ako ďalší z druhov zimných sezónnych činností, vhodných do niţších polôh (nenáročné

poţiadavky na terén, snehové podmienky, vleky...). Z letných by bolo na uváţenie

zakomponovať korčuľovanie na kolieskových korčuliach, ktoré je u detí veľmi

obľúbené a tieţ skateboarding.

Odporúčanie pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej

republiky.

Odporúčame ministerstvu, aby do Štátnych vzdelávacích programov pre Telesnú

výchovu pre 1. stupeň ISCED 1 podrobnejšie vypracovalo pohybové činnosti, ktoré

majú ţiaci zvládnuť tak, ako to bolo v Učebných osnovách pre 1. stupeň základnej

školy. Aby do programu snowboarding ako ďalšiu alternatívu zimných sezónnych

činností a prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania zaškolili na tento druh športu aj

učiteľov. Odporúčame vypracovať obsahové a výkonové štandardy aj pre

skateboarding, beţecké lyţovanie a korčuľovanie na kolieskových korčuliach, ktoré sú

v súčasnosti u ţiakov veľmi obľúbené.

78

ZÁVER

Zmeny, ktoré v súčasnosti prebiehajú v rámci transformácie školstva, zákonite

zmenili aj poţiadavky na učiteľov na 1. stupni základných škôl. Vyţadujú si nielen

zmenu foriem, prostriedkov, metód a zásad práce so ţiakmi, ale aj organizovania

výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorý dieťa vníma ako jedinečnú, neopakovateľnú,

slobodnú a plnohodnotnú osobnosť. No nielen učitelia, riaditelia škôl, ale aj

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu by sa malo prispôsobovať novým

poţiadavkám dneška.

„ Najväčšou telocvičňou je príroda― tvrdí Kopková ( 1998, . 15 ) a my s ňou

môţeme iba súhlasiť. Príroda nám ponúka tie najrozmanitejšie príleţitosti no rôzne

sezónne pohybové činnosti, aktivity a hry. Cieľom našej práce bolo zozbierať

informácie a zostaviť usporiadaný celok k téme sezónnych pohybových činností na 1.

stupni základných škôl, definovať základné pojmy, zamerať sa na osobitosti ţiaka

mladšieho školského veku z rôznych pohľadov. Snaţili sme sa tieţ objasniť pohyb a

význam pohybu v tomto veku, pohybové schopnosti, zručnosti a činnosti. Analyzovali

sme pohybový reţim na 1. stupni základných škôl a zameriavali sa na pohybové hry.

V kapitole o sezónnych pohybových činnostiach sme sa zamerali na rozpracovanie tejto

oblasti v súčasnosti a v minulosti. Rozdelili sme ich na letné a zimné sezónne činnosti

a uviedli niekoľko hier vhodných pre prax. V poslednej, výskumnej časti sme zisťovali

dotazníkovou metódou najefektívnejšie vyuţívanie sezónnych činností na 1. stupni

základných škôl a získané výsledky sme uviedli v závere práce a v odporúčaniach pre

pedagogickú prax. Na záver diplomovej práce je uvedená literatúra, z ktorej sme

čerpali.

Sezónne pohybové činnosti sú pre ţiakov veľmi atraktívne, no na plánovanie,

organizovanie a zabezpečovanie zo strany učiteľov a škôl náročné. Nová doba prináša

nové moţnosti aj v tomto smere. Hoci sme pri písaní našej diplomovej práce prišli

k záverom, ţe moţno nie sú vykonávané na celom území Slovenska na úrovni, na ktorej

by mali byť, ale pevne veríme, ţe postupom času a moţno skvalitňovaním školských

vzdelávacích programov sa to zmení a ţiaci si naplno uţijú aktivity v prírode. Sme si

vedomí toho, ţe naša diplomová práca nevyčerpala všetky moţnosti rozpracovania tejto

problematiky, a preto je moţné venovať sa jej aj v budúcnosti. Práve sezónne pohybové

činnosti sú nesmierne dôleţité z pohľadu všestranného rozvoja ţiakov 1. stupňa ZŠ

79

a zároveň významu upevňovania zdravia ako prevenciou mnohých telesných

a duševných ochorení.

80

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY

Darák, M. - Ferencová, J. 2001. Metodológia pedagogického výskumu. Prešov :

ManaCon, 230 s. ISBN 80-89040-07-1.

KALINKOVÁ, M. – BARÁTH. L. 2008. Gymnastika pre deti a mládež. Učebnica pre

študentov PEP, I. a II. Stupeň ZŠ. 1. vyd. Bratislava: Bratislava 42, 2008. 250 s. ISBN

978-80-89197-82-8

KLINDOVÁ, Ľ. – RYBÁROVÁ. E. 1975. Vývinová psychológia. 2. vyd. Bratislava:

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1975. 137 s. 67 -159- 75

KOPKOVÁ, E. – MICHALKO.I – POLÓNY. J. – SAILEROVÁ. E. 1998. Hry

a cvičenia v prírode pre deti 1. stupňa základnej školy. 1. vyd. Nitra: Druţstvo Unispol

Nova, 1998. 189 s.

MALÁ, H. – KLEMENTA. J. 1989. Biológia detí dorastu. 1. vyd. Bratislava:

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1989. 196 s. ISBN 80-08-00076-7

MATEJOVIČOVÁ, B. – VONDRÁKOVÁ. M. – VONDRÁK. D. – SANDANUSOVÁ.

A. – ŠEDIVÁ. K. 2007. Biológia detí a školská hygiena. 3 vyd. Nitra: FPV Univerzity

Konštantína Filozofa v Edícii Prírodovedec č. 247, 2007. 162 s. ISBN 978-80-8094-

113-0

PUNNCH, K. F. 2006. Úspěšný návrh výzkumu.1. vyd. Praha: Portál, ISBN 978-80-

7367-468-7

STARŠÍ, J. a kol. 1992. Didaktika telesnej výchovy pre 1. stupeň ZŠ. Aktuálne otázky. 1.

vyd. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta, 1992. 114 s. ISBN 80-856162-33-4

ŠEMETKA, M. 1993. Didaktika telesnej výchovy. Nitra: Vysoká škola pedagogická,

1993. 122 s. ISBN 80-88738-14-8

81

ŠIMONEK, J. a kol. 2004. Metodika telesnej výchovy pre stredné odborné školy.1. vyd.

Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. r. o., 2004. 285 s.

ISBN 80-10-00380-8

Internetové zdroje:

Štátny vzdelávací program Telesná výchova príloha ISCED 1[online] [ cit. 2012.4.8.]

Dostupné na internete:

https://www.iedu.sk/vyucovanie_a_studium/vyucovacie_predmety/xKatalog_Dokument

y/Telesn%C3%A1%20v%C3%BDchova%20ISCED%201.pdf

Učebné osnovy pre 1. stupeň základnej školy [online] [ cit.2012.4.8.]

Dostupné na internete:

http://www.infovek.sk/predmety/telesna/dokumenty/osnovy/uo_tv_zs_1.stupen.pdf

[online] [ cit.2012.4.8.]

Dostupné na internete:

http://zdravedieta.rodinka.sk/pohyb-sport/pohyb-a-sport/vyznam-fyzickej-aktivity-deti/

[online] [ cit.2012.4.8.]

Dostupné na internete:

http://www.cezregionum.cz/cs/kde-pomahame/oranzova-hriste/zdravy-pohyb/vyznam-

pohybu-jak-to-vidi-odbornici.html

[online] [ cit.2012.4.8.]

Dostupné na internete:

http://www.zdrava5.sk/zdravy-zivotny-styl/pohybom-ku-zdraviu

[online] [ cit.2012.4.8.]

Dostupné na internete:

http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/

82

PRÍLOHA : A

Dotazník

Váţená respondentka, Váţený respondent!

Som študentkou posledného ročníka Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína

Filozofa v Nitre. Ako súčasť svojej diplomovej práce by som chcela uskutočniť výskum

na tému: „Vyuţívanie sezónnych pohybových činností na 1. stupni ZŠ. Za účelom

získania presných a objektívnych informácií na túto tému Vás prosím, aby ste

odpovedali úprimne. Dotazník je anonymný a jednotlivé odpovede nebudú

vyhodnocované oddelene. Do úvahy budem brať zhrnuté odpovede na kaţdú otázku.

Vyplnenie dotazníka zaberie 5 minút Vášho času.

Za Váš čas venovaný mojim dotazníkom, Vám úprimne ďakujem. Bc. Jana Csuková

1. Uveďte mesto, obec, v ktorom sa nachádza základná škola ( z dôvodu analýzy

geografických podmienok). *

2. Ktoré z nasledujúcich letných sezónnych pohybových činností vyuţívate najviac: *

Plávanie

Bicyklovanie

Letná turistika

Iné:

3. Letné sezónne pohybové činnosti realizujete: *

Pravidelne

Príleţitostne

Nikdy

4. Ktoré z nasledujúcich zimných sezónnych pohybových činností vyuţívate najviac: *

Lyţovanie

Sánkovanie

Korčuľovanie

Zimná turistika

Iné:

5. Zimné sezónne pohybové činnosti realizujete: *

83

Pravidelne

Príleţitostne

Nikdy

6. Vo lokalite, v ktorej sa nachádza základná škola máte vytvorené vhodné podmienky

pre: *

Plávanie

Bicyklovanie

Letnú turistiku

Lyţovanie

Sánkovanie

Korčuľovanie

Zimnú turistiku

7. Letné sezónne pohybové činnosti vykonávate

zväčša: *

8. Zimné sezónne pohybové činnosti vykonávate

zväčša: *

9. Plávanie prebieha na: *

Krytej plavárni

Kúpalisku

Prírodnej vodnej ploche

Tečúcej vode

Nikde

10. Korčuľovanie prebieha na: *

Zimnom štadióne

Klzisku (upravenom ihrisku)

Prírodnej ľadovej ploche

Nikde