Embed Size (px)
Citation preview
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Prírodovedecká fakulta
OKRES STARÁ ĽUBOVŇA: REGIONÁLNY ROZVOJ Z HĽADISKA POTENCIÁLU
OBYVATEĽSTVA
2008 Róbert DRABIŠIN
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Prírodovedecká fakulta
Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny
Okres Stará Ľubovňa: regionálny rozvoj z hľadiska potenciálu obyvateľstva
Diplomová práca
Bc. Róbert DRABIŠIN
Študijný odbor 4.1.35 Geografia
Vedúci diplomovej práce: prof. RNDr. Viliam Lauko, CSc.
BRATISLAVA 2008
1
Prehlásenie Čestne prehlasuje, že som predloženú diplomovú prácu spracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry a ďalších informačných zdrojov. V Bratislave, 8.4.2007
.......................................... Róbert Drabišin
2
Poďakovanie Dovoľujem si poďakovať všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri spracovaní tejto diplomovej práce. Moje poďakovanie patrí najmä vedúcemu práce, prof. RNDr. Viliamovi Laukovi, CSc., za jeho cenné rady a pripomienky, ktoré mi pomohli pri zhotovovaní tejto práce. Osobitné poďakovanie patrí mojim rodičom a mojim najbližším, bez ich podpory a pomoci by som to určite nezvládol.
3
ABSTRAKT
Róbert Drabišin: Okres Stará Ľubovňa: regionálny rozvoj z hľadiská potenciálu obyvateľstva Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra regionálnej geografie, tvorby a plánovania krajiny Diplomová práca, 94 strán, 6 máp, 18 grafov, 15 tabuliek , 2008
Práca je zameraná na regionálny rozvoj okresu Stará Ľubovňa z hľadiská ľudských zdrojov. Po úvodnej fyzicko-geografickej analýze okresu, nasleduje charakteristika socio-ekonomickej sféry s hospodárskym profilom a trendmi vývoja hospodárstva v okrese Stará Ľubovňa. Najväčšiu pozornosť v práci venujeme jednotlivým štruktúram obyvateľstva. Cieľom tejto časti práce je určiť potenciál obyvateľstva okresu Stará Ľubovňa. V ďalšej kapitole sme pomocou dotazníka zisťovali vzťahy zamestnávatelia – zamestnanci – úrad práce. V ďalšej kapitole sa venujeme možnostiam rozvoja okresu Stará Ľubovňa na základe štrukturálnych fondov Európskej Únie, cezhraničnej spolupráce s okresom Nowy Sazc z Poľskej republiky a takisto sa venujeme možnostiam spolupráce obcí na mikroregionálnej úrovni. Záverečná kapitola obsahuje zhodnotenie a možnosti rozvoja okresu Stará Ľubovňa na základe ľudských zdrojov.
Kľúčové slová: obyvateľstvo, okres Stará Ľubovňa, potenciál, regionálny rozvoj
ABSTRACT
Róbert Drabišin: District of Stará Ľubovňa: regional development from the point of view of human potential Comenius University in Bratislava, Faculty of Natural Sciences, Department of regional geography, protection and planning of landscape Diploma work, 94 pages, 6 maps, 18 graphs, 15 tables, 2008
This work is oriented to the regional development of district of Stará Ľubovňa from the point of view of human potential. After the introductory physical-geographic characterization, follows the social-economic characterization with economic profile and with developmental trends of economic in the district of Stará Ľubovňa. The greatest attention is devoted to individual structures of population. Our objective in this chapter is to define the human potential in the district of Stará Ľubovňa. In the next chapter we find out relations employers – employees – department of labour through the use of questionnaire. Then we devote the possibilities of development in the district of Stará Ľubovňa on the basis of structural founds, trans-border co-operation with district of Nowy Sacz from Poland and we devote also co-operation on the microregional level between villages. The last chapter is oriented to the assessment and possibilities of development of district of Stará Ľubovňa from the point of view of human potential.
Key words: population, district of Stará Ľubovňa, potential, regional development
4
Obsah
Úvod ...........................................................................................................................................................................................7
Metodika práce a zhodnotenie literatúry ..........................................................................................8
1. Poloha okresu Stará Ľubovňa .............................................................................................................10
2. Fyzicko-geografická charakteristika okresu Stará Ľubovňa ............................11
3. Socio-ekonomická charakteristika okresu Stará Ľubovňa .................................12
3.1. Pôdohospodárstvo v okrese Stará Ľubovňa ................................................................................14
3.2. Priemysel v okrese Stará Ľubovňa ....................................................................................................16
3.3. Služby v okrese Stará Ľubovňa ............................................................................................................19
3.4. Trendy vývoja hospodárstva v okrese Stará Ľubovňa ........................................................20
4. Potenciál obyvateľstva okresu Stará Ľubovňa ................................................................22
4.1. Vývoj počtu obyvateľstva v okrese Stará Ľubovňa................................................................24
4.2. Štruktúra obyvateľstva v okrese Stará Ľubovňa ......................................................................25
4.2.1. Pohlavná a veková štruktúra obyvateľstva v okrese Stará Ľubovňa ....................25
4.2.2. Vzdelanostná štruktúra obyvateľov a školstvo v okrese Stará Ľubovňa ..........29
4.2.3. Ekonomická aktivita obyvateľov v okrese Stará Ľubovňa ..........................................33
4.2.4. Štruktúra obyvateľstva podľa príslušnosti k odvetviam hospodárstva
v okrese Stará Ľubovňa ..........................................................................................................................34
4.3. Nezamestnanosť ...............................................................................................................................................36
4.3.1. Vývoj nezamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa ................................................................40
4.3.1.1. Štruktúra uchádzačov o zamestnanie v okrese Stará Ľubovňa ............................41
4.3.1.2. Vzdelanostná štruktúra nezamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa ...................42
4.3.1.3. Veková štruktúra nezamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa .................................45
4.3.1.4. Nezamestnaní podľa ekonomickej činností posledného zamestnania
a podľa odvetví (OKEČ) v okrese Stará Ľubovňa ........................................................48
4.3.1.5. Štruktúra nezamestnaných v okrese Stará Ľubovňa podľa dlžky ich
evidencie ......................................................................................................................................................52
5. Analýza vzťahov zamestnávatelia – zamestnanci – úrad práce
v okrese Stará Ľubovňa .............................................................................................................................57
5
6. Politika zamestnanosti v podmienkach SR .........................................................................59
6.1.Politika zamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa ........................................................................63
7. Podporné programy EÚ – štrukturálne fondy z hľadiska
ľudských zdrojov ..............................................................................................................................................67
7.1. Cezhraničná spolupráca s Poľskou republikou .........................................................................69
7.2. Spolupráca na úrovni mikroregiónov v okrese Stará Ľubovňa .....................................71
8. Zhodnotenie a možnosti rozvoja okresu Stará Ľubovňa
na základe ľudských zdrojov ...............................................................................................................74
Záver ......................................................................................................................................................................................79
Použitá literatúra ......................................................................................................................................................80
Summary ...........................................................................................................................................................................90
Zoznam príloh .............................................................................................................................................................92
6
Úvod
Regionálny rozvoj nie je nový výraz, ale až koncom 90-tých rokov, kedy sa naplno
prejavili integračné ambície Slovenska a predovšetkým samotným vstupom do
Európskej únie, sa jeho význam diametrálne zväčšil. Priorita vyváženého a trvalo
udržateľného rozvoja regiónov sa stala pevnou súčasťou procesu dobiehania
Slovenska vyspelejších krajín Európskeho Spoločenstva. Z tohto hľadiska sú dôležité
stratégie orientované na vnútorné impulzy, ktoré sa zameriavajú na využitie
existujúceho potenciálu v regióne a rešpektovaní jeho špecifík. Regionálny rozvoj je
orientovaný na podporu konkurencieschopnosti regiónu prostredníctvom kvality
produkcie a inovácií. Potencionálne faktory rozvoja regiónov sú prírodné zdroje,
pôda, kapitál, infraštruktúra, ľudské zdroje, kvalifikácia a poznatky, sociálno-kultúrne
faktory a aspekty životného prostredia.
A práve ľudské zdroje v súčasnej dobe prílevu zahraničných investícií a budovania
vedomostnej spoločnosti na Slovensku si vyžadujú čoraz väčšiu pozornosť.
Atraktívnosť toho – ktorého regiónu nezávisí len od materiálno – technického
vybavenia, ale predovšetkým na kvalite a kvantite vzdelanej a kvalifikovanej
pracovnej sile.
Cieľom predkladanej práce je podať analýzu potenciálu rozvoja okresu Stará
Ľubovňa z hľadiska ľudských zdrojov, pričom ponúka jednotlivé výstupy o situácií
v okrese Stará Ľubovňa, hlavne o štruktúre obyvateľstva, o vývoji zamestnanosti
a nezamestnanosti. Takisto o vzdelávacích inštitúciách, o orgánoch verejnej správy
a iných inštitúciách, ktoré majú do činenia s podporou zamestnanosti,
o makroekonomických ukazovateľoch okresu, o oblastiach, v ktorých je perspektívne
podnikať, o existujúcej infraštruktúre, o nosných zamestnávateľoch. Súčasťou práce
je aj analýza možností rozvoja územia na mikroregionálnej úrovni, či pomocou
štrukturálnych fondov EÚ, ako aj perspektívy cezhraničnej spolupráce.
Dúfame, že predkladaná práca poskytne dostatok informácií o okrese Stará
Ľubovňa a pomôže pri rozhodovaní tým ľuďom a firmám, ktorí svojim príchodom do
regiónu pomôžu rozvoju okresu Stará Ľubovňa a zvýšia životnú úroveň obyvateľstva,
a tým následne k rozvoju celej Slovenskej republiky.
7
Metodika práce a zhodnotenie literatúry
Objektom výskumu tejto diplomovej práce je územie okresu Stará Ľubovňa, ktoré
je vymedzené hranicami z roku 1968, kedy bol okres Stará Ľubovňa znovu vytvorený
a jeho podoba sa už nezmenila.
Cieľom práce je geografická analýza okresu Stará Ľubovňa so zameraním na
štruktúru obyvateľstva s následným načrtnutím možností ďalšieho rozvoja okresu.
Tomu bol prispôsobený aj výber jednotlivých metód geografického výskumu.
Predovšetkým boli použité terénne metódy práce a kamerálne metódy práce.
Z terénnych metód bolo použité mapovanie, dotazníky, interview, zber štatistického
materiálu, dotazníková metóda. Takto získané informácie boli spracované pomocou
kamerálnych metód práce, a to štúdium a spracovanie získaných materiálov,
vyhotovenie kartografického materiálu a takisto vyhotovenie viacerých tabuliek
a grafov.
Nosnou časťou práce je 4. kapitola, kde sme skúmali potenciál obyvateľstva
okresu Stará Ľubovňa. Hlavnými zdrojmi boli Štatistický úrad SR a Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni. Pri identifikácií problémov
nezamestnanosti sme čerpali z viacerých odborných publikácií zaoberajúcich sa danou
problematikou, napr. Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti,
Nezamestnanosť ako makroekonomický problém atď. Súčasťou výstupov tejto
kapitoly bolo viacero tabuliek a grafov.
V 5. kapitole sme sa zaoberali analýzou vzťahov aktérov na trhu práce, kde boli
použité dotazníky, interview a dotazníková metóda a na to nadväzujúce kamerálne
metódy. V 6. a 7. kapitole boli zdrojmi predovšetkým Národný akčný plán
zamestnanosti, Národný strategický referenčný rámec a odborná literatúra, ako napr.
Teória a politika zamestnanosti alebo Ľudské zdroje a zamestnanosť. Pri podkapitole
7.1. Cezhraničná spolupráca s Poľskou republikou sme čerpali najmä z
výsledkov medzinárodnej konferencie „Rozvoj a propagácia cezhraničnej spolupráce
v okresoch Stará Ľubovňa v Nowy Sazc”, konanej dňa 7. 6. 2006 v Ľubovnianskych
kúpeľoch.
8
Pri viacerých kapitolách sme využívali ako zdroje aj internetové stránky, či už
portál Štatistického úradu SR, internetové stránky jednotlivých mikroregiónov alebo
vzdelávacích inštitúcií a pod. Súčasťou práce sú aj mapové zobrazenia, ktoré
pomáhajú pri opise situácie v okrese Stará Ľubovňa. V mapách sú použité bodové,
líniové a plošné prvky.
9
1. Poloha okresu Stará Ľubovňa
Okres Stará Ľubovňa sa nachádza na severovýchode Slovenskej republiky (viď
Mapa 1.). Rozprestiera sa od 20° 26' do 21° východnej dlžky a od 49° 14' do 49° 25'
severnej šírky (Koštálik, 1984). Jeho rozloha je 624 km². Svojou rozlohou patrí medzi
priemerne veľké okresy Slovenska. Okres má pretiahnutý tvar v smere západ - východ
(Lauko et al., 1997). Najvyšší bod územia je vrch Minčol vo výške 1 157 m.n.m.,
ktorý je zároveň najvyšším vrchom Čergova. Najnižší bod je vo výške 380 m.n.m.,
ktorý sa nachádza v katastri obce Mníšek nad Popradom (ŠÚ SR, 2006).
Severná hranica okresu Stará Ľubovňa je súčasne aj štátnou hranicou s Poľskou
republikou v dlžke 75 km (ÚPSVaR St. Ľubovni, 2007). Na východe susedí s
okresom Bardejov, na juhu a západe s okresom Sabinov a s okresom Kežmarok
(Čeman et al., 2007)
Okres Stará Ľubovňa administratívne patrí do Prešovského samosprávneho kraja,
pričom zaberá 7 % jeho rozlohy. Okres tvorí 44 obcí z toho so štatútom mestá sú:
Stará Ľubovňa a Podolínec (ŠÚ SR, 2006).
Územím okresu preteká rieka Poprad a v malom rozsahu v severozápadnom cípe aj
rieka Dunajec. Poprad tečie smerom zo západu na východ, kde opúšťa okres aj
Slovenskú republiku a následne od obce Legnava po obec Mníšek nad Popradom
vytvára prirodzenú hranicu s Poľskou republikou v dlžke 31,1 km
(www.wikipedia.org). Takisto rieka Dunajec vytvára prirodzenú hranicu s Poľskom
na severozápade. Okresom vedie štátna cesta I. triedy po osi Poprad - Stará Ľubovňa –
Prešov a jednokoľajová neelektrifikovaná železničná trať Poprad – Plaveč. Od obce
Plaveč pokračuje už elektrifikovaná železnica. Obec Plaveč je zároveň súčasťou
železničného spojenia: Poľsko – Plaveč – Kysak (napojenie na košicko – bohumínsku
magistrálu) – Košice – Maďarsko (www.sario.sk).
V okrese Stará Ľubovňa sa nachádzajú tri hraničné prechody s Poľskou
republikou. Vo východnom cípe okresu sa nachádza železničný hraničný prechod –
Plaveč - Muszyna. Ostatné dva hraničné prechody sú cestného charakteru. Jeden
z nich je Mníšek nad Popradom – Piwniczna a druhý Čirč – Leluchów (viď Mapa 2.).
10
Ve¾ká Lesná
Haligovce
Lesnica
Ve¾ký Lipník
Stráòany
Kamienka
Litmanová
Jarabina
Mníšek nadPopradom
Hranièné
KremnáSulín
Malý Lipník
Matysová
Hajtovka
Údol
Starina
Legnava
OrlovObruèné
Ruská Vô¾a nad Popradom
Èirè
¼ubotín
Plaveè Šarišské Jastrabie
Kyjov
Pusté Pole
Vislanka
ÏurkováHromoš
Šambron
Plavnica
Chme¾nica
Kolaèkov
Lomnièka
Nižné Ružbachy
Forbasy
Hniezdne
LackováVyšné Ružbachy
Nová ¼ubovòa
Jakubany
Stará¼ubovòa
Podolinec
Mapa 2. Dopravná infraštruktúra v okrese Stará ¼ubovòa
0 3 6 9 12 15 km
S
J
VZ
Legendahranica okresu
štátna hranica
Cestná sie� Železnièná sie�
cesty I. triedy
cesty II. triedy
cesty III. triedy
elektrifikovaná železnièná sie�
železnièná tra�
cestný hranièný prechod
železnièný hranièný prechod
Zdroj: Èeman et al. 2007, Slovneská správa ciest, 2007
Hranièné prechody
Stará¼ubovòa
Podolinec
Údol
okresné mesto
mesto
obec
2. Fyzicko-geografická charakteristika okresu Stará Ľubovňa
Na základe geologických podmienok patrí severovýchodná časť okresu do
flyšového pásma, konkrétne toto územie je tvorené magurským flyšom. Ostatné
územie je tvorené vnútrokarpatským paleogénom, pričom od flyšového pásma ho delí
pieninské bradlové pásmo tiahnuce sa od severozápadu na juhovýchod (Biely et al.,
2002).
Tvar povrchu a charakter reliéfu krajiny okresu Stará Ľubovňa je relatívne
výškovo členitý. V strede okresu vystupuje menej členitý reliéf reprezentovaný
vysoko položenými kotlinami a erózno-denudačnými brázdami, ktoré vytvárajú aj
južné oblasti okresu. Pozdlž hraníc s Poľskou republikou je hornatinový reliéf, ktorý
prechádza do vrchovinového reliéfu (Koštalík, 1984).
Celé územie okresu patrí do Západných Karpát. Pričom tu zasahujú 3 oblasti (viď
Mapa 3.). Severnú polovicu okresu tvorí oblasť Východné Beskydy reprezentovanú
Pieninami, Ľubovnianskou vrchovinou a na východe Čergovom. Z Podhôľno-
magurskej oblasti je tu zastúpená Spišská Magura, Levočské vrchy a Spišsko-šarišské
medzihorie. Najmenšie územie zaberá Fatransko-tatranská oblasť prostredníctvom
Podtatranskej kotliny na západe (Mazúr, Lukniš, 1980).
Väčšina územia okresu Stará Ľubovňa patrí do chladnej oblasti, len územie pozdlž
rieky Poprad patrí do mierne teplej oblasti (Lapin et al., 2002). Priemerná ročná
teplota je 6,2° C, priemerne najteplejším mesiacom je júl (16° C) a najchladnejším je
január (-5,3° C). Priemerné ročné zrážky sú 706 mm, najsuchším mesiacom je február
(35 mm) a najviac zrážok spadne v júli a decembri (96 mm) (SHMÚ SR, 2007).
Územie okresu Stará Ľubovňa patrí do povodia Baltského mora. Odvodňuje ho
Dunajec a jeho prítok Poprad. Obidva rieky majú snehovo-dažďový typ vodného
režimu na území okresu Stará Ľubovňa. Hydrografickou osou okresu je rieka Poprad
s pretiahnutým tvarom riečnej siete. Dĺžka toku na území okresu je 82 km (Košťalík,
1984). Poprad je najvodnatejší v apríli a najmenšie vodné stavy dosahuje v januári
(Majerčáková, 2002).
Najväčšie zastúpenie na území okresu Stará Ľubovňa majú kambizeme a len
ostrovkovite sa vyskytujú rendziny, či pararendziny (Šály, Šurina, 2002). Z pôdnych
11
o e
m e d z i h r i
Podtatranskákotlina
S i š so
a r i s k é
p k - š
š v r c h yL e v o è s k é
S p i š s k á M a g u r a
È e r g o v
i
y
P e n i n
v i v r c h o n a
¼ u b o v n i a
k
ns
á
Stará¼ubovòa
Ppra
o
d
Pprad
o
0 3 6 9 12 15 km
S
J
VZ
Mapa 3. Geomorfologické jednotky v okrese Stará ¼ubovòaD
naje
cu
Legenda
štátna hranica
hranica okresu
Hranica geomorfologických jednotieksubprovincia
oblas�
celok
Zdroj: Mazúr, Lukniš 1980
typov dominujú hlavne hlinité a piesčito-hlinité pôdy. V menšej miere majú
zastúpenie aj hlinito-piesčité pôdy (Čurlík, Šály, 2002).
Na základe fytogeograficko-vegetačného členenia patrí väčšina územia okresu do
bukovej zóny, západné časti okresu patria do ihličnatej zóny (Plesník, 2002).
Z hľadiska zoogeografického patrí celé územie okresu Stará Ľubovňa do
podkarpatského úseku provincie listnatých lesov (Jedlička, Kalivodová, 2002).
So severozápadu na územie okresu Stará Ľubovňa zasahuje Pieninský národný
park (Kramárik, 2002). Ďalej sa tu nachádzajú aj maloplošné chránené územia: 1
národná prírodná pamiatka, 8 prírodných pamiatok, 4 národné prírodné rezervácie, 2
prírodné rezervácie a 1 chránený areál (ŠÚ SR, 2006).
3. Socio–ekonomická charakteristika okresu Stará Ľubovňa
Administratívny vývoj územia dnešného okresu Stará Ľubovňa bol v priebehu
dejín značné zložitý. Východná časť okresu od 13.st. do roku 1848 patrila do
Šarišskej župy. Západná časť (Veľká Lesná, Haligovce, Lesnica, Veľký Lipník a
Stráňany) a južná časť (Kolačkova a Lomnička) patrili do Spišskej stolice a neskôr do
Spišskej župy. Podolínec, Hniezdne, Stará Ľubovňa a Ľubovnianske panstvo boli v r.
1412–1770 súčasťou zálohu Poľsku. Podolínec, Stará Ľubovňa a Hniezde boli potom
až do r. 1875 v provincii XVI. spišských miest (Lauko et al., 1997).
Okres Stará Ľubovňa vznikol v r. 1923 v rámci ČSR. Tento okres bol menší o obce
Veľká Lesná, Haligovce, Lesnica, Veľký Lipník a Stráňany. Veľká časť územia na
juhu patrila okresu Sabinov. Do roku 1960 sa okres prakticky nezmenil (výnimkou
bolo pričlenenie obce Údol k okresu r. 1938). V r. 1923-1928 bol okres súčasťou
Podtatranskej župy, v r. 1938-1945 Tatranskej župy a v r. 1949-1950 Prešovského
kraja. V r. 1960 okres zanikol a jeho územie bolo rozdelené medzi okresy Poprad
a Prešov (Lauko et al., 1997).
Okres Stará Ľubovňa bol znovu vytvorený v roku 1968. Vznikol z dvoch miest, 21
obcí okresu Poprad a 21 obcí okresu Prešov, pričom celkový počet obyvateľov bol
vtedy 38 308 (Košťálik, 1984). Súčasný počet obyvateľov (r. 2006) na území okresu
12
Stará Ľubovňa je 51 666. Hustota zaľudnenia predstavuje 83 obyv./km² (portál ŠÚ
SR, 2008), čo je pod celoslovenským priemerom.
V okrese Stará Ľubovňa má dominantné postavenie slovenská národnosť s 88 %
podielom. Potom nasleduje rómska národnosť so 6 %. Nasleduje obyvateľstvo
s rusínskou (3 %) a ukrajinskou národnosťou (1 %). Na ostatné alebo nezistené
pripadajú zvyšné 2 % (portál ŠÚ SR, 2008) Spomedzi vierovyznaní má najväčšie
zastúpenie Rímsko-katolická cirkev (63 %), Druhé najväčšie zastúpenie má Grécko-
katolická cirkev (31 %). S veľkým odstupom nasleduje Pravoslávna cirkev (2 %).
Ostatné vierovyznania majú už iba veľmi malé zastúpenie (ŠÚ SR, 2002)
V predproduktívnom veku je 23 % obyvateľov, v produktívnom 62 %
a poproduktívnom veku je 15 % obyvateľov okresu. Celkový prírastok v roku 2006
predstavoval 2,46 ‰ (ŠÚ SR, 2007)
Z celkového počtu obyvateľov žije 38 % v mestách (Stará Ľubovňa, Podolínec)
a 62 % obyvateľov žije v ostatných 42 obciach. Najpočetnejšou veľkostnou
kategóriou obcí je kategória s počtom obyvateľov 1 000 – 1 999, kde patrí 11 obcí, po
10 obcí patrí do kategórií 200 – 499 a 500 – 999. Do najmenšej kategórie, t.z., 0 -199
patrí 9 obcí. 3 obce, vrátane mestá Podolínec s počtom obyvateľov 3 173 (Čeman et
al., 2007), patria do kategórie 2 000 – 4 999 (portál ŠÚ SR, 2008) Najväčším sídlom
je okresné mesto Stará Ľubovňa s počtom obyvateľov 16 227 (Čeman et al., 2007).
Okresom Stará Ľubovňa vedú cesty I. triedy (73 km), II. triedy (21 km) a cesty III.
triedy (137 km) (SSC, 2007) a jednokoľajová neelektrifikovaná železničná trať
Poprad – Plaveč. Od obce Plaveč pokračuje už elektrifikovaná železnica.
Základným prejavom ekonomickej aktivity ľudí je ich hospodárska činnosť. Na
základe nej sa menia a rozvíjajú možnosti spoločnosti, jej jednotlivých skupín
a členov. Hospodárstvo možno charakterizovať na základe mnohých skutočnosti,
medzi najzákladnejšie patria odvetvová a veľkostná štruktúra. Hodnota vytvorená
v hospodárstve sa všeobecne označuje ako hrubý domáci produkt (HDP). Tento
ukazovateľ slúži na porovnanie a analýzu hospodárstiev jednotlivých štátov, regiónov
a i. Odvetvová štruktúra je v zásade postavená na báze jednotlivých sfér hospodárstva.
Klasický sa hospodárstvo člení na primárny, sekundárny, terciárny a kvartérny sektor
(Lauko et al., 2006).
13
Primárny sektor zahŕňa produkciu, ktorá vzniká činnosťou v poľnohospodárstve
(biologická prvovýroba), v lesnom hospodárstve, v rybolove, v love zveri a v ťažbe
nerastných surovín. Sekundárny sektor je hlavné výrobné odvetvie hospodárstva.
Tvoria ho: výroba a rozvod energie, spracovania surovín a poľnohospodárskych
produktov, výroba tovarov, opravárenské činnosti a vybraté služby, doprava surovín
a tovarov pri procese výroby. Terciárny sektor hospodárstva zabezpečuje
uspokojovanie rozličných základných potrieb obyvateľstva (obchod, stravovanie,
bývanie, záujmová činnosť a i.). Do sféry služieb možno začleniť aj dopravu,
zdravotníctvo, školstvo, sociálnu starostlivosť, telovýchovu a šport. Kvartérny sektor
tvoria najprogresívnejšie odvetvia hospodárstva, a to veda, výskum, bankovníctvo a i
(Lauko et al., 2006)
3.1. Pôdohospodárstvo v okrese Stará Ľubovňa
Význam pôdohospodárstva v Slovenskej republike celkovo klesá ako z hľadiska
zamestnanosti, tak aj z hľadiska tvorby a podielu na HDP. V roku 2005 pracovalo
v pôdohospodárstve a rybolove 4,7 % pracujúcich (portál ŠÚ SR, 2005).
V okrese Stará Ľubovňa pracovalo v pôdohospodárstve a rybolove
(poľnohospodárstvo, poľovníctvo, lesníctvo, rybolov a chov rýb) 1 082 pracovníkov,
čo predstavovalo 7,5 % z celkového počtu pracujúcich v okrese. To znamená, že
v okrese Stará Ľubovňa predsa len má pôdohospodárstvo väčší význam ako je
celoslovenský (ŠÚ SR, 2006).
Poľnohospodárstvo je do značnej miery ovplyvnené aj využitím územia, tzv. koľko
poľnohospodárskej pôdy, či ornej pôdy je k dispozícií. Vývoj využitia pôdy na
Slovensku možno charakterizovať postupným úbytkom ornej pôdy, ktorá prechádzala
väčšinou do kategórie zastavaných plôch (Spišiak 2002c).
V okrese Stará Ľubovňa tvorí poľnohospodárska pôda 49,5 % z celkovej výmery
územia. Z poľnohospodárskej pôdy tvorí 27,4 % orná pôda, ovocné sady a záhrady
majú minimálne zastúpenie. Najväčší podiel na poľnohospodárskej pôde tvoria trvalé
trávnaté porasty s 70,9 % (portál ŠÚ SR, 2008).
14
Štruktúra poľnohospodárskej pôdy v okrese Stará Ľubovňa
27,44%
1,56%
70,94%0,07%
- orná pôda
- záhrada
- ovocný sad
- trvalý trávny porast
Zdroj: www.statistics.sk
Nepoľnohospodárska pôda tvorí 50,5 % z celkového územia okresu Stará Ľubovňa
a zaberá teda mierne viac plochy ako poľnohospodárska pôda, ktorú tvoria lesné
pozemky, vodná plocha, zastávaná plocha a nádvoria a ostatné plochy. Najväčšiu
plochu z nepoľnohospodárskej pôdy tvoria lesné pozemky (82,1 %). Vodná plocha
zaberá 3,7 % a zastavaná plocha 6,9 % plochy z výmery nepoľnohospodárskej pôdy.
Ostatné plochy tvoria 7,3 % (portál ŠÚ SR, 2008).
Štruktúra nepoľnohospodárskej pôdy v okrese Stará Ľubovňa
82,1%
3,7%
6,9%7,3%
- lesný pozemok
- vodná plocha
- zastavaná plocha anádvorie
- ostatná plocha
Zdroj: www.statistics.sk
Na druhej strana poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo či vodné hospodárstvo
závisí vo väčšej miere od prírodných podmienok na rozdiel od iných odvetví
hospodárstva. Prírodné podmienky ovplyvňujúce okres Stará Ľubovňa sú sčasti
popísaní v kapitole Fyzicko-geografická charakteristika okresu Stará Ľubovňa.
15
Poľnohospodárstvu na sledovanom území nepomáha ani veľmi krátke vegetačné
obdobie, pričom vyskytujú sa tu chladné zimy, na druhej strane je tu dostatok vlahy,
avšak hrozí vysoký potenciál vodnej erózie pôd (Zelenský, 2002a). Ako sme už
spomínali na území okresu Stará Ľubovňa zaberajú veľké plochy trvalé trávnaté
porasty, na celkovej výmere okresu je to 35,1 % územia (portál ŠÚ SR, 2008),
Poľnohospodárska výroba má malú intenzitu s malým podielom pestovania zemiakov
a so stredne veľkým stavom hovädzieho dobytka (Zelenský, 2002b).
Z rastlinnej výroby sa najviac pestujú obilniny, ktoré majú viac než 50 % podiel na
celkovej produkcií rastlinnej výroby. Približne rovnaký podiel majú zemiaky
a viacročné krmoviny. V malom množstve sa pestujú aj olejniny (Spišiak, 2002a). Zo
živočíšnej výroby dominuje chov hovädzieho dobytka. Chov hydiny a ošípaných má
približne rovnaký podiel, v menšej miere sa chovajú ovce, kozy a kone (Spišiak,
200b).
Na základe odvetvovej klasifikácie ekonomických činnosti (OKEČ) sa
poľnohospodárstvom, poľovníctvom, lesníctvom a v rybolovom a chovom rýb
zaoberalo v okrese Stará Ľubovňa spolu 65 podnikov, čo predstavovalo 14,2 %
z celkového počtu podnikov v okrese. Z celkového počtu 5 002 fyzických osôb –
podnikateľov podnikalo v poľnohospodárstve, poľovníctve, lesníctve a rybolove
a chove rýb 467 osôb, čo je 9,3 %. Samostatne hospodáriacich roľníkov bolo 81 (ŠÚ
SR, 2007).
Priemerná mesačná mzda v pôdohospodárstve bola v okrese Stará Ľubovňa ku
koncu roka 2006 10 851 Sk (v roku 2000 bola len 7 402 Sk), pričom priemer
v Prešovskom kraji bol 12 995 Sk (ŠÚ SR, 2007). Na Slovensku v tomto období
predstavuje priemerná mesačná mzda v pôdohospodárstve 14 294 Sk (portál ŠÚ SR,
2008).
3.2. Priemysel v okrese Stará Ľubovňa
Priemysel v okrese Stará Ľubovňa je počtom zamestnancov najväčšie odvetvie
hospodárstva. Jeho podiel na celkovom počte pracujúcich je 20,6 % a pracuje v ňom
16
2 961 pracovníkov. Pod priemyslom rozumieme ťažbu nerastných surovín,
priemyselnú výrobu a výrobu a rozvod elektriny, plynu a vody. Na Slovensku pracuje
v priemysle 31,7 % pracujúcich, čo je teda o necelých 11,1 % viac ako je jeho podiel
na hospodárstve okresu Stará Ľubovňa (ŠÚ SR, 2006, portál ŠÚ SR, 2005)
Okres Stará Ľubovňa patrí do lučenecko-gemersko-spišského priemyselného
regiónu. Väčšina priemyslu je sústredená do mestá Stará Ľubovňa. Silné zastúpenie tu
má výroba elektrických a optických zariadení reprezentovaná hlavne firmou
Matsushita Elecktronic Components Slovakia, s.r.o. s približne 449 zamestnancami
a s japonským a nemeckým kapitálom. Približne rovnaké zastúpenie ako výroba
elektrických a optických zariadení má aj výroba kovov a kovových výrobkov. Touto
výrobou sa zaoberá hlavne podnik Skrutkáreň Exim, a.s., ktorý vyrába spojovací
materiál a tým nadväzuje na bohatú tradíciu výroby skrutiek v tomto regióne.
V súčasnosti však tento podnik prechádza mnohými problémami spojenými hlavne
s odbytom svojich výrobkov, následkom čoho sú hromadné prepúšťania z vyše 200
zamestnancov. Tradičným priemyselným odvetvím v Starej Ľubovni je aj textilný
priemysel a odevná výroba. Výroba potravín a nápojov je zastúpená v Starej Ľubovni
a v obciach Nová Ľubovňa a Chmeľnica. Predovšetkým výrobca liehovín firma GAS
Família v Starej Ľubovni zaznamenáva v poslednom období výrazný rast a patrí
k lídrom v tomto segmente na Slovensku. V meste má zastúpenie aj výroba a rozvod
vody v zastúpení podniku Podtatranskej vodárenskej spoločnosti. V meste Podolínec
je tradičným odvetvím spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva. V okrese Stará
Ľubovňa má ešte významné postavenie aj výroba dopravných prostriedkov v obci
Orlov, kde sa skladajú kabíny predovšetkým traktorov (Mládek, 2002, MsÚ 2004).
Ťažba nerastných surovín nemá veľké zastúpenie v okrese Stará Ľubovňa. Na
viacerých miestach sa ťaží len travertín, stavebný kameň, tehliarsky íl, hlina a štrky
a piesky v okolí rieky Poprad. Sú to všetko len ložiská nerudných nerastných surovín.
Rudné ložiska alebo paliva sa nenachádzajú v takým množstvách, aby sa mohli ťažiť
(Čeman et al., 2007).
Ťažbou nerastných surovín sa zaoberal len jeden podnik v okrese Stará Ľubovňa
(OKEČ). Počet podnikov s priemyselnou výrobou bol 60, čo predstavuje 13 %
z celkového počtu podnikov s viac ako 20 zamestnancami v okrese Stará Ľubovňa.
17
Výroba a rozvod elektriny, vody a plynu má zastúpenie len v jednej firme a to už
spomínanej Podtatranskej vodárenskej spoločnosti. Čo sa týka fyzických osôb –
podnikateľov, tak priemyselnou výrobou sa zaoberá 692 osôb, čo je 13,8 %
z celkového počtu fyzických osôb – podnikateľov v okrese Stará Ľubovňa (ŠÚ SR,
2007)
Celková produkcia priemyselnej výroby bola v okrese Stará Ľubovňa 1,734 mld.
čo ho radí na 4. miesto v Prešovskom kraji. Priemerná mesačná mzda v priemysle
bola v okrese Stará Ľubovňa 14 616 Sk, čo je nielen pod celoslovenským priemerom
v tejto oblasti (20 882 Sk), ale aj pod priemerom v Prešovskom kraji (15 228 Sk)
(2006) (ŠÚ SR, 2007) V roku 2000 bola priemerná mesačná mzda v priemysle
v okrese Stará Ľubovňa 8 601 Sk (Valentovič et al, 2006).
Veľmi silné postavenie v okrese Stará Ľubovňa má stavebníctvo, ktoré zamestnáva
2 889 pracujúcich, čo predstavuje 20 %. Na Slovensku je podiel pracujúcich
v stavebníctve len 7,3 % (ŠÚ SR, 2006, portál ŠÚ SR, 2005). Stavebníctvom sa
v okrese Stará Ľubovňa zaoberá 89 podnikov, ktoré majú 20 a viac zamestnancov, čo
predstavuje 19,4 % z celkového počtu podnikov. Lídrom medzi stavebnými podnikmi
je PIENSTAV, a.s., ktorý zamestnáva cca 170 pracovníkov (ÚPSVaR SĽ, 2007).
Okres Stará Ľubovňa má však vedúce postavenie v Prešovskom kraji čo sa týka
fyzických osôb – podnikateľov zaoberajúcich sa stavebníctvom. V roku 2006 ich bolo
1 948 a ich podiel na celkovom počte fyzických osôb – podnikateľov v okrese Stará
Ľubovňa je 39 %, čo je najviac zo všetkých odvetví hospodárstva. Stavebná produkcia
podľa dodávateľských zmlúv bola 483 mil., čo je len 7,9 % z celkovej stavebnej
produkcie v Prešovskom kraji vzhľadom na podiel stavebníctva na počte
zamestnaných v okrese Stará Ľubovňa (ŠÚ SR, 2007). Tu je potrebné spomenúť, že
zamestnanosť v okrese Stará Ľubovňa je do veľkej miery ovplyvnená migráciou a
množstvo zamestnávateľských subjektov podnikajúcimi v stavebníctve majú väčšinu
svojich zákaziek v Českej republike (Aftanasová, 2006). Priemerná mesačná mzda
v stavebníctve v okrese Stará Ľubovňa bola v roku 2006 11 924 Sk, pričom
v Prešovskom kraji predstavoval 12 604 Sk. Slovenský priemer v rovnakom období
bol 14 558 Sk (portál ŠÚ SR, 2008, ŠÚ SR, 2007).
18
3.3. Služby v okrese Stará Ľubovňa
Odvetvia, ktoré možno zaradiť do služieb, zamestnávajú viac ako 50 %
pracujúcich v okrese Stará Ľubovňa. Najväčšie zastúpenie spomedzi týchto odvetví
má obchod s 2 168 zamestnancami a školstvo s 1 463 zamestnancami. Ich podiel na
celkovej zamestnanosti v okrese je 15,1 %, resp. 10,2 %. V obchode podniká 131
firiem (OKEČ) s podielom 28,5 %, čo je aj najviac zo všetkých odvetví. Pod
obchodom rozumieme veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel,
motocyklov a spotrebného tovaru, pričom medzi službami má obchod viac než
polovičný podiel (ŠÚ SR, 2006).
Podniky zaoberajúce sa službami v okrese St. Ľubovňa (OKEČ, 2006) Odvetvie Pracujúci % Obchod1 (G) 131 53,9Hotely a reštaurácie (H) 21 8,6Doprava, pošty a telek. (I) 14 5,8Finančné sprostredkovanie (J) 3 1,2Nehnuteľnosti, prenájom, obch. činnosť (K) 45 18,5Školstvo (M) 1 0,4Zdravotníctvo a sociálna činnosť (N) 17 7,0Ostatné spoloč., soc. a osobné služby (O) 11 4,5
Zdroj: ŠÚ SR, 2007
Obchodom sa zaoberá 1 209 fyzických osôb – podnikateľov a po stavebníctva má
druhý najväčší podiel (24,2 %) s pomedzi všetkých fyzických osôb - podnikateľov
(ŠÚ SR, 2007).
Fyzické osoby – podnikatelia zaoberajúci sa službami v okrese St. Ľubovňa (OKEČ, 2006) Odvetvie Pracujúci % Obchod1 (G) 1209 63,8Hotely a reštaurácie (H) 151 8,0Doprava, pošty a telek. (I) 108 5,7Nehnuteľnosti, prenájom, obch. činnosť (K) 205 10,8Ostatné spoloč., soc. a osobné služby (O) 104 5,5Ostatné odvetvia2 118 6,2
Zdroj: ŠÚ SR, 2007 1 – finančné sprostredkovanie, školstvo, zdravotníctvo, sociálna pomoc
Priemerná mesačná mzda v službách v okrese Stará Ľubovňa je vyššia ako
v pôdohospodárstve a priemysle. Pohybuje sa od 13 079 Sk, ktorá je u pracovníkov
19
v ostatných spoločenských, sociálnych a osobných službách, do 19 041 Sk v obchode.
Priemerné mesačné mzdy v Prešovskom kraji v službách sú viac-menej totožné, ale
napr. v obchode priemerná mesačná mzda v kraji je len 13 097 Sk, čo je výrazne
menej ako v okrese Stará Ľubovňa. Celoslovenský priemer v obchode je 18 822 Sk
(portál ŠÚ SR, 2008, ŠÚ SR, 2007).
3.4. Trendy vývoja hospodárstva v okrese Stará Ľubovňa
Okres Stará Ľubovňa má viacero charakteristík, ktoré ho výrazne odlišujú od
ostatných okresov Prešovského kraja. V prvom rade je to relatívne nízka
nezamestnanosť, ktorá je približne na rovnakej úrovni ako je priemerná
nezamestnanosť v Slovenskej republike a približne o 4 % menšia ako priemer
v Prešovskom kraji, čo ho radí hneď za okresom Poprad. Ďalšou významnou
charakteristikou je vysoký počet fyzických osôb – podnikateľov. Na konci roku 2006
ich bolo 5 002 a viac ich bolo už len v nepomerne väčších okresoch, ako je Prešov
a Poprad. Je predpoklad, že tento počet sa bude aj naďalej zväčšovať vďaka
zamestnanosti v oblastiach ako je obchod a stavebníctvo, kde počet fyzických osôb –
podnikateľov dosahuje najväčšie počty, pričom stavebníctvo zamestnáva najviac
týchto podnikateľov v kraji. Nakoniec aj programy Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Starej Ľubovni tomu napomáhajú a samozrejme aj ochota samotných
obyvateľov okresu.
Podiel okruhov ekonomických činností SZČO v okrese Stará Ľubovňa (2006)
56%
22%
4%
4%
4%
3%2%2%
3%Stavebníctvo
Obchod
Činnosť v nehnuteľnostiach
Poľnohospodárstvo
Priemysel
Ostatné služby
Pohostinstvo a ubytovanie
Zdravotníctvo a veterina
Doprava, skladovanie a spoje
Zdroj: Aftanasová, 2006
20
Medzi samostatne zárobkovo činnými osobami ma dokonca stavebníctvo
dominantné postavenie. Na druhej strane však väčšina subjektov podnikajúcich
v stavebníctve vykonáva svoju činnosť v Českej republike alebo v iných regiónoch
Slovenskej republiky. A teda veľkým problémom pre okres Stará Ľubovňa je
migrácia, ktorá je odvodená pracovnými možnosťami v okrese a na to nadväzujúce
nízke mzdy v určitých odvetviach, ako napríklad spomínané stavebníctvo,
priemyselná výroba. Jednou z možností ako spomaliť odchodu pracovnej sily mimo
okres je vytvárať vhodné podmienky pre zamestnávateľov a potencionálnych
domácich i zahraničných investorov a následne, aby boli vytvorené vhodné
podmienky pre zamestnancov. V okrese Stará Ľubovňa absentuje väčší objem
zahraničného kapitálu, aj napriek tomu, že najväčší zamestnávatelia sú so zahraničnou
účasťou. Dôležitým prínosom pre zamestnanosť v okrese je plánované vybudovanie
priemyselného parku v meste Stará Ľubovňa. Pre potencionálnych investorov je už
v súčasnosti pripravených 12 objektov prevažne v súkromnom vlastníctve vhodných
na rôzne činnosti, či už výrobných závodov alebo skladovacie priestory (ÚPSVaR SĽ,
2007). Ako však z prieskumu medzi zamestnávateľskými subjektmi vyplýva, už dnes
je problém z nedostatkom vhodnej pracovnej sily.
Potreba pracovných miest v okrese Stará Ľubovňa
33%
39%
17%
11%Stavebníctvo
Priemysel
Hoteliérstvo
Služby
Zdroj: Aftanasová, 2006
Takisto nezamestnanosť (viď kapitulu 4.3. Nezamestnanosť), hoci nie je relatívne
vysoká, má nevhodnú štruktúru s vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných
a vysokým podielom uchádzačov o zamestnanie s nízkou alebo nevhodnou
kvalifikáciu. Tieto problémy je potrebne riešiť pomocou intenzívnej spolupráce medzi
21
0 20 40 60 80 100 Km
Mapa 4. Evidovaná miera nezamestnanosti v okresoch Prešovského kraja
Evidovaná miera nezamestnanosti (%)
< 8
8 - 11
11 - 14
14 - 17
17 - 20
Zdroj: ÚPSVaR v St. ¼ubovni, 2008
PP
KK
SL
LE
SB
PO
BJSK
SP
SV
ML
HE
VT
S
J
VZ
všetkými aktérmi trhu práce a rozvoja okresu Stará Ľubovňa. Dobrá situácia sa javí
v službách, predovšetkým teda v obchode, kde aj priemerná mesačná mzda v okrese je
vyššia ako je celoslovenským priemer. A takisto obchod taktiež zaznamenáva vysoký
podiel samozamestnávateľov.
V okrese Stará Ľubovňa však absentujú odvetvia, ktoré by vykazovali vyššiu
pridanú hodnotu, čo je aj brzdou významnejšieho rozvoja a nielen okresu Stará
Ľubovňa. Chýbajúca infraštruktúra, akou je doprava, vyššie vzdelávacie inštitúcie,
nedovoľujú existenciu podnikov vykonávať náročnejšie výroby v okrese Stará
Ľubovňa. Na druhej strane nie je využitý veľký potenciál cestovného ruchu, ako sú
kultúrno-historické pamiatky alebo prírodné podmienky.
V neposlednom rade veľkým prínosom pre rozvoj regiónu je výhodná poloha voči
Poľskej republike a dostatok hraničných prechodov. Poloha okresu Stará Ľubovňa je
trocha okrajová vzhľadom na hlavné cestné ťahy Slovenska, to však môže byť
irelevantné ak bude cezhraničná spolupráca s Poľskou republikou maximálne
intenzívna.
4. Potenciál obyvateľstva okresu Stará Ľubovňa
Prvou podmienkou úspešnosti subjektov (štát, samospráva, regióny, podniky
a pod.) je uvedomiť si hodnotu a význam ľudí, ľudských zdrojov, uvedomiť si, že
ľudia predstavujú najväčšie bohatstvo (Malák, 2007). Úspešnosť mnohých inštitúcií,
vrátane podnikateľských subjektov závisí teda od kvality ľudských zdrojov. Tieto
predstavujú zdroj konkurenčných výhod. Tento aspekt sa dostáva do popredia
posledných 10-15 rokov a tak sa akceptuje poznatok o tom, že plnenie cieľov rozvoja
ako takého závisí najmä od kvality ľudských zdrojov (Roháč, Kuzmišin, 1997). Ľudia
a spôsob ich riadenia sa stávajú stále dôležitejšími, nakoľko mnohé iné zdroje sa
stávajú menej dôležité. Stále viac dospievame k poznaniu, že základňa konkurenčnej
výhody sa mení. Tradičné zdroje úspechu, ako napríklad výrobok a technológia,
môžu stále poskytnúť konkurenčnú výhodu. ale v podstatne v menšej miere. Kvalita
22
ľudských zdrojov a ich riadenie sú v porovnaní s tradičnými zdrojmi podstatne
dôležitejšie (Pfeffer, 1994).
Charakteristická črta ľudských zdrojov vychádza z uznania človeka ako nositeľa
pracovnej sily s jeho vedomosťami, schopnosťami, zručnosťami, tvorivosťou,
energiou a motiváciou za najdôležitejší zdroj, schopný zabezpečiť efektívnu
produkciu a konkurencieschopnosť (Vetráková et al., 2001). Základným kapitálom
podniku sú síce finančné zdroje a iné zdroje, ale podmienkou ich efektívneho
využívania sú odborne zdatní ľudia (Višňovský et al., 1996).
A preto ako veľmi dôležité sa javia investície do ľudského kapitálu. Tie
predstavujú vynaložené náklady, ktoré prinesú úžitok na základe predpokladaných
výdavkov a spätných príjmov s neskoršou návratnosťou investície. Ide vlastne
o model ľudského kapitálu, ktorého bázu tvorí teória dopytu po vzdelávaní, v ktorom
talentovaných motivuje študovať, získavať poznatky, kvalifikáciu, odbornosť
a skúsenosti (Alexy, Antalová, 2003).
Ďalej tu vystupujú také vplyvy, ako sú demografická skladba, t. j. stav, štruktúra
a vývoj osôb v produktívnom veku. Veková štruktúra populácie pôsobí na štruktúru
podľa pohlavia: je to rozdielnosť hranice veku mužov a žien, a ich prechod do
skupiny poproduktívneho veku (Alexy, Antalová, 2003).
Kvalitatívnu stránku ponuky práce definuje profesijná štruktúra, ktorej prenos
z minulosti do budúcnosti definuje predvídavosť nových profesií, ktorá vytvára tlak
na zmenu štruktúry dopytu po práci. Vystupuje tu zmena poznatkov, vedomostí
a skúseností – odborných znalostí, do pracovného procesu vstupuje rekvalifikácia
a zvyšuje sa profesijná adaptabilita. Tá s priestorovou mobilitou tvorí dôležitú
podmienku vytvárania plnej zamestnanosti (Alexy, Antalová, 2003).
S predchádzajúcich riadkov môžeme konštatovať, že jedným z najdôležitejších
faktorov určujúcich rozvoj regiónov, resp. celej spoločnosti je kvalita, ale aj kvantita
ľudských zdrojov. V nasledujúcich kapitolách sa budeme teda venovať štruktúre
obyvateľstva okresu Stará Ľubovňa na základe daných charakteristík. Po analýze
obyvateľstva skúmaného územia budeme môcť definovať potenciál ľudí v okrese
a následne budeme môcť predpokladať možnosti rozvoja daného regiónu na základe
ľudských zdrojov.
23
4.1. Vývoj počtu obyvateľstva v okrese Stará Ľubovňa
Počet obyvateľov predstavuje kvantitatívne hľadisko analýzy obyvateľstva, t. z. že
nebudeme teraz sledovať štruktúru obyvateľstva, ale len teda počet. A budeme
zisťovať, či počet obyvateľov v okrese Stará Ľubovňa sa zvyšuje v poslednej dekáde
alebo naopak dochádza k poklesu počtu obyvateľov.
Vývoj počtu obyvateľov v okrese Stará Ľubovňa v rokoch 1997 - 2006
48500
49000
49500
50000
50500
51000
51500
52000
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
poče
t oby
vateľo
v
Zdroj: ŠÚ SR, 2007 Keďže vývoj počtu obyvateľov a jeho súčasný stav je výsledkom prirodzeného
a mechanického pohybu, budeme pozorovať prirodzený prírastok, príp. úbytok
a bilanciu prisťahovaných a vysťahovaných za sledované obdobie.
Počet obyvateľov okresu Stará Ľubovňa sa za posledných desať rokov neustále
zvyšuje. V roku 1997 žilo na sledovanom území 49 780 a v roku 2006 už 51 666
obyvateľov, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje prírastok 1886 obyvateľov. Za
neustále sa zvyšovanie počtu obyvateľov je vysoký prirodzený prírastok, ktorý bol
v sledovanom období priemerne 6,58 ‰ (ŠÚ SR, 2007). Za takýmto vysokým
prirodzeným prírastkom stojí ako národnostné, tak aj náboženské zloženie okresu.
Naopak mechanický pohyb, t. z. pomer prisťahovaných a vysťahovaných, nám
vykazuje dlhodobý úbytok v priemere za posledných 10 rokov to bolo -2,04 ‰.
A teda priemerný celkový prírastok za sledované obdobie predstavoval 4,54 ‰ Pri
prirodzenom pohybe môžeme pozorovať pokles, keď v roku 1997 vykazoval až 8,86
‰ a v súčasnosti (2006) predstavuje 4,71 ‰ a naopak úbytok v rámci mechanického
pohybu obyvateľstva sa zvýšil z -1,29‰ v roku 1997 na -2,25 ‰ v roku 2006.
24
Výsledkom toho je, že aj celkový prírastok sa zmenšuje (r. 1997 – 7,57 ‰, r. 2006 –
2,46 ‰) (ŠÚ SR 2007).
4.2. Štruktúra obyvateľstva okresu Stará Ľubovňa
Pri štruktúre obyvateľstva už budeme sledovať hlavne kvalitatívnu stránku
obyvateľstva. To znamená, že sa oboznámime z jednotlivými charakteristikami
obyvateľov okresu Stará Ľubovňa, čo nám umožní zadefinovať ich potenciál
a následne využitie ich potenciálu pre rozvoj sledovaného územia.
V podstate sa jedná o analýzu súčasného stavu ľudských zdrojov v okrese Stará
Ľubovňa. Kritéria, ktorými budeme obyvateľstvo hodnotiť, budú pohlavie, vek,
vzdelanie, ekonomická aktivita, príslušnosť k odvetviam národného hospodárstva a
nezamestnanosť. Na nezamestnanosť sa zameriame v značnej miere, keďže sa jedná
o pracovnú silu, ktorá je ihneď k dispozícií pre potreby zamestnávateľov, či
potencionálnych investorov.
4.2.1. Pohlavná a veková štruktúra obyvateľstva
okresu Stará Ľubovňa
V dlhodobom vývoji platí pre Slovensko charakteristika miernej prevahy žien nad
mužmi. Ovplyvnil to vývoj obyvateľstva v minulosti, v ktorom boli zaznamenané
väčšie straty mužov ako žien, najmä v dôsledku vojen a vysťahovalectva. Posledných
80 rokov sa podiel žien na celkovom počte obyvateľov menil len nepatrne. V roku
1921 bol 51,4 %, v roku 1950 bol o desatinu väčší 51,5 %. Pri sčítaní obyvateľstva
v roku 2001 predstavoval podiel žien 51,4 % a podiel mužov 48,6 % (Lauko et al,
2006) V roku 2006 bol podiel mužov 48,5 % a žien 51,5 %. Môžeme teda
konštatovať, že došlo k určitej stabilizácií podielu mužov a žien (portál ŠÚ SR, 2006).
25
V okrese Stará Ľubovňa majú v súčasnosti (ku 31. 12. 2006) miernu prevahu
takisto ženy s podielom 50,3 %, muži majú podiel 49,3 %. Oproti celému Slovensku
je pomer mužov a žien v okrese Stará Ľubovňa trocha odlišný (ŠÚ SR, 2007).
Ve kové zloženie obyva teľov okresu Sta rá Ľubovňa(ku 31.12.2006)
-2500 -2000 -1500 -1000 -500 0 500 1000 1500 2000 2500
0 -4
5 -9
10- 14
15- 19
20- 24
25- 29
30- 34
35- 39
40- 44
45- 49
50- 54
55- 59
60- 64
65- 69
70- 74
75- 79
80- 84
8 5+
Rad1Rad2
Muži Ženy
Vekové zloženie obyvateľov okresu Stará Ľubovňa (ku 31. 12. 2006)
Zdroj: ŠÚ SR, 2007
Dôležitou príčinou prevahy žien je skutočnosť, že sa dožívajú vyššieho veku ako
muži. Rodí sa viac chlapcov ako dievčat, ale ženský organizmus je odolnejší ako
mužský, preto v určitých vekových kategóriách pomer mužov a žien sa vyrovnáva
a vo vyšších vekových kategóriách už jednoznačne prevládajú ženy (Lauko et al.,
2006).
V roku 2006 vo vekovej kategórií 0-4 ročných na Slovensku bol pomer chlapcov
a dievčat 51,3 % ku 48,7 %. V okrese Stará Ľubovňa podiel chlapcov v tejto vekovej
kategórií predstavuje 52,3 % a podiel dievčat 47,7 %, teda oproti celoslovenskému
priemeru o niečo vyšší počet chlapcov ako dievčat. V celoslovenskom priemere muži
prevládajú až po vekovú kategóriu 40-44, kedy sa mení pomer v prospech žien.
V okrese Stará Ľubovňa muži prevládajú až do vekovej kategórie 55-59. Od vekovej
kategórie 60-65 začínajú dominovať ženy. Od 65 roku a viac je podiel žien ku mužov
v pomere 63,8 % ku 36,8 % (portál ŠÚ SR, 2006, ŠÚ SR, 2007).
26
Človek ako nositeľ pracovnej sily je najdôležitejšou výrobnou silou spoločnosti.
Aby však mohol byť pracovnou silou alebo aspoň potencionálnou pracovnou silou, či
pracovným zdrojom, musí spĺňať určité kritéria. Tieto kritéria vymedzujú
práceschopný alebo produktívny vek. Dolná hranica produktívneho veku je obyčajne
určená vekom ukončenia povinnej školskej dochádzky, horná hranica tzv.
dôchodkovým vekom. Osoby, ktoré nedosahujú dolnú hranicu produktívneho veku, sú
osoby predproduktívneho veku. Osoby, ktoré už prekročili dôchodkový vek, sú osoby
poproduktívneho veku (Sika et al, 2003).
Vekové zloženie obyvateľov okresu Stará Ľubovňa (31.12.2006)
0
500
1000
1500
2000
2500
3000
3500
4000
4500
5000
0-4 5-9 10-14 15-19 20-24 25-29 30-34 35-39 40-44 45-49 50-54 55-59 60-64 65-69 70-74 75-79 80-84 85-89 90-94 95-99 100+
Zdroj: ŠÚ SR, 2007
Obyvateľstvo v produktívnom veku je rozhodujúcim aktuálnym zdrojom
pracovných síl, obyvateľstvo v predproduktívnom veku predstavuje perspektívny
zdroj pracovných síl a obyvateľstvo v poproduktívnom veku je z hľadiska pracovného
využitia neperspektívnom pracovnou zložkou, hoci určitá jeho časť sa stále realizuje
ako pracovná sila. Vývoj veľkosti a podielu všetkých troch zložiek určuje podmienky,
za ktorých prebieha a bude prebiehať sociálno-ekonomický vývoj spoločnosti (Sika et
al, 2003).
Pri pohľade na graf vekového zloženia obyvateľstva okresu Stará Ľubovňa
pozorujeme, že najväčšie zastúpenie majú obyvatelia vo vekovej kategórií 15-19
ročných. Celkovo najväčší podiel majú vekové kategórie od 5-9 po 20-25 ročných.
V percentuálnom vyjadrení to predstavuje 42,7 % (ŠÚ SR, 2007).
27
V celej Slovenskej republike v roku 2006 bolo 71,7 % populácie v produktívnom
veku. V predproduktívnom veku bolo 16,7 % obyvateľov a v poproduktívnom 11,7 %
(portál ŠÚ SR, 2006) V okrese Stará Ľubovňa tvorilo obyvateľstvo v produktívnom
veku 62,2 %, čo je menej v porovnaní so SR. V predproduktívnom veku bolo 22,7 %,
čo je o 6 % lepší výsledok ako celoslovenský priemer a obyvateľstvo
poproduktívneho veku tvorí v okrese Stará Ľubovňa 15,1 %, čo predstavuje o necelé 4
% horší podiel ako je celoslovenský priemer (ŠÚ SR, 2007).
Vekové zloženie obyvateľstva okresu Strára Ľubovňa (31.12.2006)
23%
62%
15%
Predproduktívny vek
Produktívnvy vek
Poproduktívny vek
Zdroj: ŠÚ SR, 2007
Môžeme teda konštatovať, že na rozdiel od celoslovenského priemeru, v okrese
Stará Ľubovňa obyvateľstvo v predproduktívnom veku má vyšší podiel na celkovom
obyvateľstve. A naopak podiel obyvateľov v poproduktívnom veku a produktívnom
veku v okrese Stará Ľubovňa je nižší ako celoslovenský priemer.
Základnou črtou vekovej štruktúry obyvateľstva Slovenskej republiky je jeho
starnutie. Ukazuje to index starnutia, vypočítaný ako podiel obyvateľov vo veku 50 a
viac rokov a obyvateľov vo veku 0-14, násobený 100. Index mal v roku 2006 pre celú
SR hodnotu 122,1 %, naopak v okrese Stará Ľubovňa úplne iná situácia, keďže index
starnutia má hodnotu 66,6 %. Priemerný vek na Slovensku je 37,1, v okrese Stará
Ľubovňa je výrazne nižší a to 33,5 (portál ŠÚ SR, 2008).
Všetky tieto ukazovatele nám dokazujú, že v okrese Stará Ľubovňa má, čo sa týka
pohlavnej a predovšetkým vekovej štruktúry, celkom priaznivú skladbu. Obyvateľstvo
v produktívnom veku v okrese Stará Ľubovňa má nižší podiel ako je celoslovenský
priemer, ale čo sa týka predproduktívnej zložky obyvateľstva má v tomto smere okres
Stará Ľubovňa určitý potenciál pre ďalší rozvoj. Je tu potrebné však spomenúť, že na
28
vyššom podiele predproduktívnej zložky obyvateľstva sa v značnej miere podieľa aj
rómske obyvateľstvo, ktoré si bude vyžadovať väčšiu pozornosť na to, aby
predstavovali pozitívny potenciál pre rozvoj územia.
4.2.2. Vzdelanostná štruktúra obyvateľov a školstvo
v okrese Stará Ľubovňa
Vzdelanostná úroveň obyvateľstva a trvalý rast jeho kvalifikácie je jedným zo
základných predpokladov úspešného rozvoja moderného národného hospodárstva. Je
nevyhnutnou podmienkou inovácií vyšších rádov, absorpčnej schopnosti výsledkov
pokroku svetovej vedy a kow-how do domáceho prostredia. Úroveň vzdelania určuje
aj stupeň adaptability spoločnosti na rýchlo sa meniace podmienky rozvoja tak
v rámci domácom, ako aj svetovom. Je nevyhnutnou podmienkou aj trvalo
udržateľného ekonomického rastu (Mikelka et al., 1998).
Negatívny vplyv klesajúceho podielu ekonomicky aktívnych osôb v národnom
hospodárstve a rastúceho podielu obyvateľstva v postproduktívnom veku na životnú
úroveň možno kompenzovať iba rastom produktivity práce. Ten je však nemysliteľný
bez rozvoja intenzifikácie faktorov založených na rastúcich znalostiach
podmienených vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva (Outrata, 2000).
Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva okresu Stará Ľubovňa (2001)
19,9%
4,0%5,5%8,2%
28,6%
0,8%
3,1%
0,3%
4,5%
0,2%
25,1%
Základné
Učňovské bez maturity
Odborné bez maturity
Učňovské s maturitou
Úplné stredné odborné
Úplné stredné všeobecné
Vyššie
Vysokoškolské
Bez školského vzdelania
Deti do 16 rokov
Bez údaja o škol. vzdelaní
Zdroj: ŠÚSR, 2004
29
Vo vzdelanostnej štruktúre obyvateľov okresu Stará Ľubovňa dominujú občania
s učňovským vzdelaním bez maturity s podielom 25,11 % čo je viac ako
celoslovenský priemer (17 %). Druhý najväčší podiel majú obyvatelia s dosiahnutým
vzdelaním základným (19,9 %), na Slovensku je tento druh vzdelania najrozšírenejší
(21,8 %). Na druhej strane vyššie a vysokoškolské vzdelanie majú dosiahnuté len 4,7
% obyvateľov okresu Stará Ľubovňa, čo je necelé 2 % pod celoslovenským
priemerom(6,5 %) (ŠÚSR, 2004).
Vzdelanie zabezpečuje sieť škôl od materských až po univerzity. Materské školy
ako predškolské zariadenia zabezpečujú výchovu a vzdelávanie detí predškolského
veku. Dopĺňajú rodinnú výchovu o výchovno-vzdelávaciu činnosť, zameranú na
všestranný rozvoj osobnosti dieťaťa. Súčasťou predškolskej výchovy je aj príprava
dieťaťa na povinnú školskú dochádzku. Do materských škôl sa prijímajú deti
spravidla od troch do šiestich rokov. V okrese Stará Ľubovňa sa nachádza 35 štátnych
materských škôl a 2 cirkevné materské školy, ktoré navštevuje spolu 1717 (ku
30.9.2004) (ŠÚ SR, 2005).
Základné školy poskytujú základné vzdelanie, zabezpečujúce rozumovú výchovu
v zmysle vedeckého poznania a v súlade so zásadami vlastenectva, humanity
a demokracie. Poskytujú mravnú, estetickú, pracovnú, zdravotnú, telesnú
a ekologickú výchovu žiakov a umožňujú aj náboženskú výchovu. Základná škola má
deväť ročníkov. V okrese Stará Ľubovňa sa nachádza 35 základných škôl, z toho 32
sú štátne a 3 cirkevné. Spolu ich navštevuje 6452 žiakov (ku 15.9.2004) (ŠÚ SR,
2005).
Gymnázia sú všeobecnovzdelávacie školy, ktoré pripravujú predovšetkým na
štúdium na vysokých školách. Ďalej pripravujú aj na výkon niektorých činností
v správe, kultúre a v ďalších oblastiach. Majú najmenej štyri a najviac osem ročníkov.
V okrese Stará Ľubovňa sa nachádza jedno štátne, ktoré navštevuje 521 žiakov (ku
15.9.2004) a jedno cirkevné gymnázium (ŠÚ SR, 2005).
Stredné odborné školy pripravujú predovšetkým na výkon odborných činností,
najmä technicko-hospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych,
sociálnoprávnych, správnych, umeleckých a kultúrnych: pripravujú aj na štúdium na
vysokých školách. Štúdium trvá spravidla štyri roky. V okrese Stará Ľubovňa sa
30
nachádza len jedna stredná odborná škola s ekonomickým zameraním, tzv. obchodná
akadémia, ktorú navštevuje 253 žiakov (ku 15.9.2004) (ŠÚ SR, 2005).
Stredné odborné učilištia pripravujú na výkon robotníckych povolaní a odborných
činností zodpovedajúcich príslušnému učebnému odboru. Toto štúdium sa ukončuje
záverečnou skúškou. Stredné odborné učilištia pripravujú v študijných odboroch na
výkon niektorých náročných robotníckych povolaní a niektorých technicko-
hospodárskych činností prevádzkového charakteru. Toto štúdium sa ukončuje
maturitnou skúškou. Učilištia poskytujú odbornú prípravu na výkon povolania
žiakom, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku na základných školách v nižšom
než v deviatom ročníku alebo deviaty ročník neukončili úspešne. Príprava
v učilištiach sa ukončuje úspešným vykonaním záverečnej skúšky. V okrese Stará
Ľubovňa sa nachádzajú 3 stredné odborné učilištia a učilište internátne, z toho je
jedno cirkevné a ostatné štátne. Spoločne ich navštevuje 1057 žiakov. Stredné
odborné učilištia majú zameranie poľnohospodárske, strojárske či služby (ku
15.9.2004) (ŠÚ SR, 2005).
Stredné odborné učilištia poľnohospodárske, ktorého zriaďovateľom je Prešovský
samosprávny kraj, poskytuje žiakom vzdelanie v týchto študijných odboroch:
podnikanie v poľnohospodárstve, agropodnikateľ so zameraním na turistiku na
vidieku, pracovník marketingu (blok záhradníckej výroby), kuchár, čašník, servírka.
Ďalej umožňuje študovať na učebných odboroch: poľnohospodár so zameraním na
služby, pracovník pre záhradnú tvorbu, zeleň a služby, kuchár, čašník, servírka
a murár. SOU P ponúka aj denné nadstavbové štúdium v odboroch stavebníctvo so
zameraním na podnikanie v stavebníctve a poľnohospodárstvo so zameraním na
poľnohospodársku prevádzku. Škola bola poverená od školského roku 1999/2000
experimentálnym overovaním študijného odboru agropodnikateľ s odborným
zameraním na turistiku na vidieku a učebného odboru praktická žena. Pedagogický
personál školy sa pravidelne zúčastňuje na zvyšovaní svoje kvalifikácie, napríklad na
Prešovskej univerzite v Prešove, na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, či na
Univerzite Komenského v Bratislave. Škola v značnej miere vyvíja aj aktivity
smerom k rôznym projektom, či už financovaných Ministerstvom školstva Slovenskej
republiky alebo grantovým programom EÚ, prípadne súkromným sektorom.
31
Napríklad v poslednom období (od roku 2006) sa realizuje viacero projektov
z environmentálnym zameraním (Zelená škola, Školská biozáhrada a pod.). Veľmi
prospešnými činnosťami pre celkový rozvoj okresu Stará Ľubovňa sú hlavne projekty
zamerané pre Rómov, kde sa napríklad realizuje taktiež viacero projektov, napr.
Skvalitnenie vzdelávania Rómov pomocou moderných technických zariadení alebo
Počítačová gramotnosť - Šanca pre Rómov na trhu práce (portál SOUJSL, 2007).
Stredné odborne učilištia so strojárskym zameraním v Starej Ľubovni, ktorého je
taktiež zriaďovateľom Prešovský samosprávny kraj, ponúka žiakov štúdium v týchto
študijných odboroch: mechanik elektroník – číslicová a riadiaca technika, mechanik
elektroník – informačné a telekomunikačné technológie, operátor odevnej výroby,
elektrotechnika, strojárstvo a odevníctvo. Ďalej škola ponúka aj študijné odbory, a to:
stolár, elektromechanik – stroje a zariadenia, mechanik opravár – cestné motorové
vozidla, autoopravár (portál SOUSLa, 2007) Aj táto škola sa zapája do mnohých
projektov a vo veľkej miere spolupracuje so súkromným sektorom v okrese Stará
Ľubovňa, keď žiaci získavajú prax v miestnych podnikov. Škola spolupracuje aj
s Úradom práce, sociálnych veci a rodiny v Starej Ľubovni v rámci uplatnenia
absolventov na trhu práce (portál SOUSLb, 2007).
Stredné odborné učilištia, ktoré sa nachádza v meste Podolínec, taktiež ponúka
širšiu škálu študijných a učebných odborov. V rámci 4 – ročného denného štúdia
s maturitou ponúka žiakom nasledovné odbory: kuchár, kuchárka, pracovník
marketingu so zameraním na cestovný ruch, kozmetik. 3 – ročné učebné odbory:
kaderník, stolár, montér suchých stavieb, kuchár, cukrár. Žiaci môžu na škole
absolvovať aj nadstavbové štúdium v odboroch: spoločné stravovanie, stavebníctvo –
výroba stavieb, potravinárska výroba (pekárenská a cukrárska výroba), podnikanie v
remeslách a službách a vlasová kozmetika (soukh.sk).
Na strednom odbornom učilišti internátnom v Starej Ľubovni je možné získať
kvalifikáciu v odbore murár, maliar, tesár, krajčírka, služby a domáce práce,
podlahár/dláždič a poľnohospodár – záhradník (ÚPSVaR SĽ, 2008).
V školskom roku 2004/2005 mali stredné odborné učilištia a učilištia 58% podiel
na celkovom počte žiakov, ktorí navštevovali jednotlivé druhy stredných škôl
v okrese Stará Ľubovňa. Gymnázium navštevovalo 28% žiakov a najmenší podiel
32
14% mali stredné odborné školy, v tomto prípade jedna obchodná akadémia (ŠÚ SR,
2005).
Podiel žiakov v okrese Stará Ľubovňa na jednotlivých druhoch stredných škôl
(2004/2005)
Gymnázia28%
Stredné odborné školy
14%
Stredné odborné učilištia a učilištia58%
Zdroj: ŠÚSR, 2005
Vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne, ktoré
majú výhradné právo poskytovať vysokoškolské vzdelanie a udeľovať akademické
tituly absolventom vysokoškolského štúdia (ŠÚSR, 2005). Na území okresu Stará
Ľubovňa nemá žiadna vysoká škola sídlo, nachádza sa tu však vysunuté pracovisko
Katolíckej univerzity v Ružomberku so zameraním sociálne veci a manažment (MsÚ
St. Ľubovňa, 2004).
Štruktúra vzdelávacích inštitúcií v okrese Stará Ľubovňa sú predovšetkým nižšieho
radu a takisto aj vo vzdelanostnej štruktúre obyvateľov dominujú skôr nižšie stupne
dosiahnutého vzdelania. Príčinou toho bude aj národnostná skladba obyvateľov
okresu, kde majú značné zastúpenie obyvatelia rómskej národnosti.
4.2.3. Ekonomická aktivita obyvateľov okresu Stará Ľubovňa
Nárast produktívnej zložky populácie viedol od začiatku 90. rokov minulého
storočia k tomu, že sa zväčšoval podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov, čiže rástla
pracovná sila spoločnosti. Pod ekonomicky aktívnym obyvateľstvom štatistika chápe
osoby vo veku od 15 a viac rokov, ktoré patria medzi pracujúcich alebo
nezamestnaných. Ekonomicky aktívny obyvatelia predstavujú vlastne pracovnú silu
33
spoločnosti. Z hľadiska hospodárstva štátu a jednotlivých regiónov je veľmi dôležitá
ekonomická aktivita obyvateľov. Miera ekonomicky aktivity obyvateľstva (podiel
pracovnej sily na populáciu staršej ako 15 rokov) sa na Slovensku od polovice
deväťdesiatych rokov 20. storočia stabilizovala na úrovni 60 % (Filadelfiová, 2007).
V okrese Stará Ľubovňa je 21 428 ekonomicky aktívnych obyvateľov. Miera
ekonomickej aktivity predstavuje 53,7 %, čo je pod dlhodobým celoslovenským
priemerom (ku 31.12.2006) (ŠÚ SR, 2007). Počet ekonomický aktívnych osôb
v okrese Stará Ľubovňa sa za posledné obdobie výrazne zmenil len v rokoch 2003
a 2004, medzi ktorými je rozdiel až v 1 000 obyvateľoch. V roku 2003 ich počet bol
22 264 obyvateľov, v roku 2004 to bolo 21 292 obyvateľov, v roku 2005 21 242
obyvateľov (ŠÚ SR 2003, 2004, 2005).
Keďže ekonomicky aktívne obyvateľstvo pozostáva z pracujúcich
a nezamestnaných, rast ekonomickej aktívnej zložky nemusí automatický znamenať
zvýšenie celkového počtu pracujúcich (Filadelfiová, 2007). V okrese Stará Ľubovňa
je z celkového počtu 21 428 ekonomicky aktívnych osôb 2 495 uchádzačov
o zamestnanie, z toho disponibilný počet uchádzačov o zamestnania predstavoval
1 993 osôb (ŠÚ SR, 2007).
Môžeme teda konštatovať, že miera ekonomickej aktivity obyvateľstva okresu
Stará Ľubovňa je nižšia ako je priemerná miera ekonomickej aktivity obyvateľov
Slovenskej republiky. Jeden z dôvodov, prečo je to tak, je vysoký podiel zložky
obyvateľstva v predproduktívnom veku v okrese Stará Ľubovňa, čo bude mať
pozitívny vplyv na produktívnu zložku obyvateľstva v budúcnosti.
4.2.4. Štruktúra obyvateľstva podľa príslušnosti k odvetviam
hospodárstva v okrese Stará Ľubovňa
Vo všetkých rozvinutých krajinách sa posúva štruktúra hospodárstva od vysokého
podielu poľnohospodárstva a dominancie priemyselnej výroby k prevahe služieb.
Kým v nedávnej minulosti väčšina pracujúcich realizovala svoju ekonomickú aktivitu
34
v rámci priemyselného sektora, v súčasnosti sa stal dominantným sektor služieb
(Filadelfiová, 2007).
V okrese Stará Ľubovňa v roku 2005 pracovalo v odvetviach národného
hospodárstva spolu 14 343 pracujúcich. V pôdohospodárstve a rybolove pracovalo
1 082 pracovníkov, čo predstavovalo 7,5% z celkového počtu pracujúcich. Keďže
celoslovenský priemer je 4,7 %, pôdohospodárstvo v okrese Stará Ľubovňa má stále
významné postavenie. V priemysle pracovalo 2 961 osôb a svojím podielom 20,6 %
má najvyšší podiel na celkovom počte pracujúcich v sledovanom území na základe
odvetví národného hospodárstva. Podiel priemyslu je však len nepatrne väčší ako
podiel stavebníctva, kde pracuje 2 889 ľudí, čo predstavuje 20,1 %. Teda rozdiel
medzi priemyslom a stavebníctvom je len 0,5 % a tieto dve odvetvia dominujú
v zamestnávaní obyvateľov okresu Stará Ľubovňa. Podiel priemyslu v okrese Stará
Ľubovňa je nižší o 11,1 % v porovnaní s podielom priemyslu v Slovenskej republike
na národnom hospodárstve, ktorý je 31,7 %, Tento rozdiel nie je nijako dramatický,
naopak, ak si porovnáme podiel stavebníctva v okrese Stará Ľubovňa a v celej
Slovenskej republike, ktorý je len 7,3 %, badáme diametrálny rozdiel (ŠÚ SR 2006,
portál ŠÚ SR 2005, Hajnovičová, 2006).
Viac ako 2 000 pracujúcich zaznamenávame aj v odvetví obchod, predstavuje to
presne 2 168 pracovníkov a jeho podiel je 15,1 %. Pod odvetvím obchod sa skrýva
veľkoobchod a maloobchod, ako aj oprava motorových vozidiel, motocyklov
a spotrebného tovaru. Celoslovenský priemer je 15,7%, teda v podstate identické
údaje. V hoteloch a reštauráciách pracuje v okrese Stará Ľubovňa len 2,8 %
pracovníkov, čo je totožné s priemerom Slovenskej republiky (2,2 %). Doprava,
skladovanie, pošty a telekomunikácie majú 4,1 % podiel v okrese Stará Ľubovňa
a tento podiel je o 3 % nižší ak v celej Slovenskej republike. Finančné
sprostredkovanie nedosahuje ani len 1 % pracujúcich, celoslovenský priemer je 1,9 %.
Nehnuteľnosti, prenájom, obchodné činnosti predstavujú v okrese Stará Ľubovňa 2,7
% a je to výrazne pod podielom z celoštátneho hľadiska (8 %). Vo verejnej správe
a v školstve pracuje 698, resp. 1 463 pracovníkov, čo v percentuálnom vyjadrení je
4,9, resp. 10,2. Celoslovenský priemer je 4,6 % a 8,5 %. Pracujúci v zdravotníctve
a sociálnej pomoci v okrese Stará Ľubovňa a Slovenskej republike majú viac-menej
35
totožný podiel (6,8 %, resp. 7 %). Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby majú
takisto podobné podiely ako v okrese Stará Ľubovňa tak aj v celej Slovenskej
republike (4,1 % a 4,7 %) (ŠÚ SR 2006, Štatistická ročenka SR 2005, Hajnovičová,
2006)
Pracujúci v okrese Stará Ľubovňa (2005) Odvetvie Pracujúci NH % Pôdohospodárstvo, rybolov (A+B) 1082 7,5Priemysel (C+D+E) 2961 20,6Stavebníctvo (F) 2889 20,1Obchod (G) 2168 15,1Hotely a reštaurácie (H) 399 2,8Doprava, pošty a telek. (I) 592 4,1Finančné sprostredkovanie (J) 133 0,9Nehnuteľnosti, prenájom, obch. činnosť (K) 387 2,7Verejná správa (L) 698 4,9Školstvo (M) 1463 10,2Zdravotníctvo a sociálna činnosť (N) 982 6,8Ostatné spoloč., soc. a osobné služby (O) 589 4,1Spolu 14343 100
Zdroj: ŠÚ SR, 2006
Môžeme teda konštatovať, že v okrese Stará Ľubovňa pracovalo v roku 2005 spolu
14 343 pracovníkov, pričom viac než polovica z nich patrí do odvetví priemyslu,
stavebníctva a obchodu. Najväčšie zastúpenie má však priemysel a tesne za ním
stavebníctvo, ktoré má značné väčšie zastúpenie ako je celoslovenský priemer. Nad
1 000 pracujúcich má ešte školstvo a pôdohospodárstvo. Najmenej osôb pracuje
v okrese Stará Ľubovňa v odvetví finančné sprostredkovanie.
4.3. Nezamestnanosť
Nezamestnanosť sa na Slovensku vynorila ako nový fenomén začiatkom
devädesiatých rokov 20. storočia. Do roku 1989 bola na Slovensku plná zamestnanosť
a existovala iba skrytá nezamestnanosť či prezamestnanosť. Napriek pomerne krátkej
histórie zaznamenala dynamický vývoj (Filadelfiová, 2007)
Nezamestnanosť môže byť sprievodným javom aj rozvinutej trhovej ekonomiky,
nemožno ju teda spájať len s menej úspešne sa rozvíjajúcou sa ekonomikou. Je aj
36
prejavom adaptácie ekonomiky v dôsledku technologického pokroku, ktorý vedie
k vzniku, zániku a obmedzovaniu niektorých výrob a činností a s tým súvisiacich
pracovných miest. Je tiež spojená s mobilitou pracovnej sily a výsledkom toho, že
časť pracovnej sily sa prispôsobuje zmenám rekvalifikáciou, príp. sťahovaním sa za
prácou (Martincová, 2005)
Existencia nezamestnanosti je sprievodným javom trhovej ekonomiky a atribútom
slobodnej spoločnosti založenej na trhovom mechanizme a demokracii. Jej existencia
sa odvodzuje z pohybu ekonomiky a adekvátne zodpovedajúcemu pohybu
pracovníkov a slobodnej voľby a rozhodovania osôb o tom, či príjmu zamestnanie.
Prakticky predstavujú dôsledok a prejav nerovnováhy na trhu práce. Je indikátorom
ekonomiky a jej rastu a súčasne prezentuje nevyužitý ekonomický potenciál, prácu
človeka, ktorá predstavuje pôvodný výrobný faktor (Alexy, Antalová, 2003).
Nezamestnanosť je ekonomická kategória, ktorá má svoj vlastný, špecifický obsah
a zodpovedajúce formy. Nezamestnanosť je stav na trhu práce, keď je ponuka práce
vyššia ako dopyt po práci, v dôsledku toho je časť ľudí bez práce. Inak povedané,
určitý počet pracovných síl je ochotný a schopný pracovať, nenachádza však alebo
neakceptuje príležitosť na uplatnene svojich schopností (svojho ľudského potenciálu)
na trhu práce. Dopyt po práci je vzhľadom na ponuku práce nedostatočný (Lisý et al,,
1998).
Ekonomická teória vymedzuje obsah nezamestnanosti prostredníctvom rozdelenia
pracovnej sily na ľudí, ktorí majú prácu a sú zamestnaní, a na ľudí bez práce, ktorí
hľadajú prácu, t.j. sú nezamestnaní. Ľudia bez práce, ktorí nehľadajú prácu, sú mimo
pracovnej sily (Samuelson, Nordhaus, 2002).
Deľba pracovnej sily spravidla zodpovedá výberovému zisťovaniu obyvateľstva
v danej krajine. V súlade s metodikou výberového zisťovania pracovných síl na
Slovensku sú medzi pracujúce osoby zahrnuté všetky osoby staršie ako 15 rokov,
ktoré počas referenčného týždňa vykonávali akúkoľvek prácu, vrátane osôb, ktoré
v uvedenom období neboli dočasne v práci, ale mali formálne vzťah
k zamestnávateľovi. Za akúkoľvek prácu sa považuje práca v trvaní aspoň jednej
hodiny v referenčnom období (vrátane príležitostnej, sezónnej, dočasnej práce)
(Rievajová et al., 2003). Na druhej strane nezamestnaný je ten, kto je schopný
37
pracovať, je ochotný v priebehu určitého času nastúpiť do práce, nemá platené
zamestnanie ani sebazamestnanie a aktívne ho hľadá. Patria sem tiež tí, ktorí boli
z práce uvoľnení a čakajú na výzvu do práce alebo čakajú na nástup na nové pracovné
miesto. Podmienkou, tzv. registrovanej nezamestnanosti je zaregistrovanie na úrade
práce, prostredníctvom ktorého hľadajú prácu (Brožová, 2003).
Nezamestnanosť sa v trhovej ekonomike môže vyskytovať vo viacerých formách.
Možno uplatniť viaceré hľadiská pri nazeraní na nezamestnanosť. Ak kriteriálnym
hľadiskom sú príčiny vzniku, nezamestnanosť sa môže prejavovať ako frikčná,
štruktúrna a cyklická: ak berieme do úvahy situáciu na trhu práce – možnosť, resp.
nemožnosť nájsť si prácu, členíme nezamestnanosť na dobrovoľnú a nedobrovoľnú.
Zároveň podotýkame, že rozlišovanie medzi cyklickou a inými typmi
nezamestnanosti slúži na charakteristiku celkového stavu na trhu práce. Ak je na trhu
práce celková rovnováha, ide teda o dobrovoľnú nezamestnanosť, môže mať len
štruktúrny, resp. frikčný charakter. Cyklická nezamestnanosť vzniká vtedy, keď je
celková rovnováha na trhu práce narušená, ekonomika dosahuje nižšiu dynamiku
rastu a nezamestnanosť nadobúda formu nedobrovoľnej nezamestnanosti
(Martincová, 2005).
Frikčná nezamestnanosť vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi,
pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu (Martincová, 2005).
Frikčná nezamestnanosť je často označovaná aj ako prirodzená nezamestnanosť, ktorá
vzniká pri nedokonalom prenose informačného toku a trvá nejaký čas, kým záujemca
o prácu sa skontaktuje so zamestnávateľom. Zmena zamestnania vyžaduje určitý čas
a trh práce sa nevyrovnáva, resp. neprispôsobuje okamžite (Alexy, Antalová, 2003).
Frikčná nezamestnanosť je teda výsledkom toho, že ľudia z rôznych dôvodov
odchádzajú z jedného zamestnania a hľadajú nové (Paulík, 2002). Skúsenosti vo
vyspelých krajinách naznačujú, že nezamestnanosť mladých ľudí je taktiež do
značnej miery frikčná, t.j. predstavuje hľadanie miesta a zmeny, ktoré sú pre mladých
ľudí potrebné, aby zistili svoje osobné schopnosti a naučili sa pracovať (Martincová,
2005).
Vedľa bežnej zmeny zamestnania, čo je jadrom frikčnej nezamestnanosti, strácajú
pracovníci svoje zamestnanie aj vďaka rozpadu neefektívnych podnikov a inštitúcií, či
38
eliminácií celých starých odvetví alebo v dôsledku prezamestnanosti. Ľudia, ktorí sa
takto stavajú nezamestnanými, sa vyznačujú určitým vekom, kvalifikáciou,
schopnosťami, skúsenosťami a pod. Ako sa odvetvovo a územne mení štruktúra
ekonomiky, nemusí charakteristika nezamestnaných zodpovedať požiadavkami
nových pracovných miest. Požadované sú nové profesie, kvalifikácie, schopnosti.
Potom vzniká štruktúrna nezamestnanosť. Prejavuje sa v pretrvávajúcej disproporcií
medzi kvalifikačnou štruktúrou ponuky práce a kvalifikačným dopytom po nej na
pracovnom trhu (Mareš, 1994). Často preto nastáva nerovnováha v sektoroch alebo
regiónoch (Martincová, 2005).
Cyklická nezamestnanosť, ktorá je zvlášť nežiaduca, vystupuje v období
ekonomickej stagnácia a poklesu. Cyklická nezamestnanosť je konjunktúrna
nezamestnanosť v dôsledku makroekonomickej dimenzie ekonomického rastu. Dopyt
po tovaroch a službách pri daných mzdových sadzbách a úrovne produktivity práce
nepostačuje na zamestnanie tých pracovníkov, ktorí sú schopní, ale i ochotní
pracovať. Ide o nevyužité výrobné kapacity z dôvodu nedostatočného dopytu (Alexy,
Antalová, 2003). O vysokej úrovni frikčnej a štruktúrnej nezamestnanosti môžeme
hovoriť aj vtedy, keď je celkový trh práce v rovnováhe, napr. v čase veľkej fluktuácie
alebo veľkej geografickej nerovnováhy. Cyklická nezamestnanosť vzniká vtedy, keď
zamestnanosť klesá v dôsledku nedostatočného agregátneho dopytu (Martincová,
2005).
Určitá miera nezamestnanosti môže napomáhať vývoju HDP. Je teda prirodzenou
súčasťou každej trhovej ekonomiky. Za prirodzenú mieru nezamestnanosti (miera, pri
ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe) možno považovať takú, pri ktorej počet
nezamestnaných je nižší ako alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest. Vzniká
súlad medzi ponukou pracovných síl na jednej strane a dopytom po pracovných silách
na druhej strane. Takáto nezamestnanosť sa označuje ako dobrovoľná
nezamestnanosť (Martincová, 2005). Často krát však pod dobrovoľnou
nezamestnanosťou rozumieme stav, kedy niektorí ľudia zneužívajú systém podpôr
v nezamestnanosti a sociálnych dávok a v skutočnosti pracovať nechcú (Holman,
2004).
39
Ak je počet voľných pracovných síl absolútne väčší, než počet voľných
pracovných miest, t.j. ak je celkový dopyt po práci nižší, než je celková ponuka práce,
hovorím o nedobrovoľnej nezamestnanosti (Martincová, 2005).
Za hlavné dôsledky nezamestnanosti sa považujú straty z nevyužitého vzácneho
výrobného zdroja, nižšia tvorba produktu, nižšie úspory obyvateľstva, ale aj nižšia
spotreba a pokles životnej úrovne. V súčasných podmienkach má vážny rozmer
nevyužitie a devalvácia ľudského potenciálu (Valach, 2000).
4.3.1. Vývoj nezamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa
Nezamestnanosť v okrese Stará Ľubovňa má jednoznačne klesajúcu tendenciu.
Miera nezamestnanosti sa z 15,44 % v roku 2003 (ku 31.12.) znížila na 10,61 %
v roku 2007 (31.12.) (ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008).
Miera evidovanej nezamestnanosti, ktorá sa v súlade s dohovorom Medzinárodnej
organizácie práce vypočítavá z disponibilného počtu evidovaných nezamestnaných,
ktorí môžu bezprostredne po predložení ponuky vhodného voľného pracovného
miesta nastúpiť do zamestnania a z počtu ekonomicky aktívnych osôb za
predchádzajúci rok z výberového zisťovania pracovných síl (ŠÚ SR, 2004),
predstavuje v okrese Stará Ľubovňa 7,92 % (ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008).
Nezamestnanosť v okrese Stará Ľubovňa v rokoch
2003-2007 (ku 31. 12. príslušného roka)
0
2
4
6
8
10
12
14
16
2003 2004 2005 2006 2007
% Mieranezamestnanosti
Evidovaná mieranezamestnanosti
Zdroj: portál ŠÚ SR 2008, UPSVR SĽ 2008
40
Od roku 2003 sa táto miera znížila o bezmála 6 %. Keďže Prešovský kraj vykazuje
mieru evidovanej nezamestnanosti 12,05 % (31.12.2007), patrí okres Stará Ľubovňa
v Prešovskom kraji medzi okresy s najnižšou mierou evidovanej nezamestnanosti
(viď Mapa 4.). Aj v porovnaní s celou SR je okres Stará Ľubovňa pod priemerom,
ktorý je 7,99 % (31.12.2007) (portál ŠÚ SR, 2008).
Rozdiel v počte nezamestnaných môžeme pozorovať aj na základe pohlavia, kde
okrem roku 2003, stále mali väčšiu nezamestnanosť ženy (ÚPSVR v St. Ľubovni,
2008).
Nezamestnané ženy a muži v okrese Stará Ľubovňa v rokoch 2003-2007 (ku 31.12. príslušného roka) Evidovaní nezamestnaní 2003 2004 2005 2006 2007Spolu 3630 3191 2832 2495 2377Muži 1 865 1 442 1 289 1 110 1 103Ženy 1 765 1 749 1 543 1 385 1 274
Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008
4.3.1.1. Štruktúra uchádzačov o zamestnanie v okrese Stará Ľubovňa
Nezamestnanosť a zamestnanosť má svoju kvantitatívnu a kvalitatívnu stránku.
O kvantitatívnej stránke nezamestnanosti spravidla určujú údaje o absolútnom počte
nezamestnaných alebo miera nezamestnanosti. Kvalitatívnu stránku môžeme
charakterizovať na základe štruktúry nezamestnanosti podľa zvolených kritérií.
Najčastejšie sledovanými kritériami kvalitatívnej nezamestnanosti sú: vzdelanie, vek,
pohlavie, a čas (Uramová, 2005). V našej práci sme analyzovali štruktúru uchádzačov
o zamestnanie aj na základe ich posledného zamestnania a odvetvia, do ktorého
spadajú svojou kvalifikáciou. Táto štruktúra vypovedá o určitých schopnostiach či
zručnostiach nezamestnaných a môže vypovedať o ďalšom využití týchto ľudských
zdrojov.
Zmeny v jednotlivých štruktúrnych zložkách nezamestnanosti nám napovedajú
o stave na trhu práce (Uramová, 2005). Jednotlivé analýzy nezamestnanosti podľa už
spomínaných kritérií nám pomôžu načrtnúť potenciál nezamestnaných osôb v okrese
Stará Ľubovňa pre potreby zamestnávateľov, či potencionálnych investorov v regióne.
41
Nezamestnaní môžeme charakterizovať aj ako pracovnú silu, ktorá je bezprostredné
k dispozícií.
4.3.1.2. Vzdelanostná štruktúra nezamestnanosti v okrese
Stará Ľubovňa
Vzdelanostná úroveň obyvateľstva je dôležitým faktorom ekonomického rastu,
jeho kvality a celkovej výkonnosti ekonomiky, a tým pádom celkového rozvoja
územia (Uramová, 2005).
Nové, rýchlo sa rozvíjajúce sa odvetvia sa väčšinou opierajú o vysoko vzdelanú
a vysokokvalifikovanú prácu a takéto odvetvia sú aj produktívnejšie a prinášajú
vyššiu pridanú hodnotu. A naopak odvetvia, ktoré sa opierajú o menej kvalifikovanú
a menej vzdelanú pracovnú silu, majú aj nižšiu produktivitu. Výsledkom je tendencia
dopytu po kvalifikovanej práci. To sa odzrkadľuje aj vo vzdelanostnej štruktúre
nezamestnanosti, kde miera nezamestnanosti je najvyššia u menej kvalifikovaných
pracovníkov a na druhej strane najnižšia miera nezamestnanosti je u pracovníkov
s vysokoškolských vzdelaním (Brožová, 2003)
Čo sa týka okresu Stará Ľubovňa, tendencia nízkej nezamestnanosti
vysokokvalifikovaných pracovníkov platí aj v okrese Stará Ľubovňa a naopak, vyššia
miera nezamestnanosti je evidovaná u nízko kvalifikovanej pracovnej sily. Najmenšiu
nezamestnanosť v priebehu rokov 2003-2007 vykazovali pracovníci s vedeckou
kvalifikáciou, pričom v rokoch 2003, 2004 a 2007 ku 31. 12. vôbec neboli osoby
s touto kvalifikáciou evidovaný ako nezamestnaní, t.z. že na trhu práce nemajú žiaden
problém s uplatnením sa. Veľmi nízky pomer k celkovému počtu nezamestnaných
v okrese Stará Ľubovňa teda tvoria pracovníci s vyšším vzdelaním. Najväčšiu zložku
medzi nezamestnanými na základe kritéria vzdelania vytvárali v sledovanom období
osoby so základným vzdelaním, približne 40 %. Teda za posledných 5 rokov
v priemere 1 150 pracovníkov zo základným vzdelaním nemalo prácu (ÚPSVaR v St.
Ľubovni, 2008).
42
Ak si porovnáme stavy evidovaných nezamestnaných na základe dosiahnutého
vzdelania ku 31. 12. jednotlivých rokov, môžeme sledovať pozitívnu tendenciu
vývoja nezamestnanosti, keď počet nezamestnaných vo väčšine kategórií klesá. Pri
vyššom vr. bakalárskom a vysoko-školskom type vzdelania však pozorujeme
kolísajúci vývoj, keď v niektorých rokoch dochádza k poklesu, resp. k nárastu počtu
nezamestnaných v týchto kategóriách. Tu môžeme konštatovať určitú stabilizáciu pri
uplatňovaní sa ľudí na trhu práce so spomínaným vzdelaním. Pri neukončenom
základnom stupni dosiahnutého vzdelania však dochádza k postupnému nárastu počtu
nezamestnaných, súvisí to s ich ťažkým uplatnením sa na trhu práce vychádzajúcim
z ich nízkej kvalifikácie a zručností a z toho vyplýva aj ich slabá vhodnosť pre
potreby firiem na trhu práce (ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008).
Nezamestnanosť podľa vzdelania v okrese Stará Ľubovňa v rokoch 2003-2007 (stav ku 31. 12. príslušného roka)
Stupeň dosiahnutého vzdelania 2003 2004 2005 2006 2007 2003-2007 Neukončené základné 285 267 261 311 375 300Základné 1 405 1 209 1 170 1 016 949 1150Vyučení 934 916 724 611 539 745Stredné bez maturity 164 21 8 5 1 40Vyučení s maturitou 291 269 229 183 155 225Úplné str. všeobecné 105 106 78 77 54 84Úplné str. odborné 369 330 285 220 218 284Vyššie vr. bakalárske 13 15 12 18 32 18 Vysoko-školské 64 58 64 52 54 58Vedec. kvalifikácia 0 0 1 2 0 1
Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008
Podiel evidovaných nezamestnaných podľa dosiahnutého stupňa vzdelania v okrese Stará Ľubovňa na celkovom počte evidovaných
nezamestnaných v rokocho 2003-2007 (ku 31. 12. príslušného roka)
0
5
10
15
20
25
30
35
40
Neuko
nčené
zákla
dné
Základ
né
Vyuče
ní
Stredn
é bez m
aturity
Vyuče
ní s m
aturito
u
Úplné s
tr. vš
eobec
né
Úplné s
tr. od
borné
Vyššie
vr. b
akalá
rske
Vysoko
-škols
ké
Vedec
. kva
lifiká
cia
%
Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008
43
Je zrejme teda, že najväčší problém s uplatnením sa na trhu práce v okrese Stará
Ľubovňa majú osoby s nízkou kvalifikáciou. To si vyžaduje veľmi aktívnu politiku
zamestnanosti. Je potrebné zvýšiť kvalifikáciu týchto uchádzačov o zamestnanie a v
spolupráci so zamestnávateľmi vhodnou rekvalifikáciou im zlepšiť vyhliadky pri
hľadaní práce.
Veľmi zaujímavé je porovnanie vzdelanostnej štruktúry nezamestnaných aj podľa
pohlavia (viď Zoznám príloh Tabuľka 1., 2.). To nám umožní identifikovať problém
s nezamestnanosťou mužov a žien na základe ich dosiahnutého vzdelania. Zistíme,
v ktorom stupni dosiahnutého vzdelania majú väčší problém muži alebo ženy pri
získavaní zamestnania.
Ako sme už spomínali najvyššia nezamestnanosť podľa dosiahnutého stupňa
vzdelanie v okrese Stará Ľubovňa je zaznamenaná u ľudí s nízkou alebo žiadnou
kvalifikáciou. Ak si to ešte rozdelíme podľa pohlavia zistíme, že pri neukončenom
základnom, základnom stupni a v malej miere aj pri strednom bez maturity prevládajú
muži. Už pri vyšších stupňoch vzdelania prevládajú nezamestnané ženy (ÚPSVaR
v St. Ľubovni, 2008).
Podiel nezamestnaných mužov a žien na základe stupňa dosiahnutého vzdelania v okrese Stará Ľubovňa v rokoch
2003-2007
0
5
10
15
20
25
Neuko
nčené
zákla
dné
Základ
né
Vyuče
ní
Stredn
é bez m
aturity
Vyuče
ní s m
aturito
u
Úplné s
tr. vš
eobec
né
Úplné s
tr. od
borné
Vyššie
vr. b
akalá
rske
Vysoko
-škols
ké
Vedec
. kva
lifiká
cia
%Muži
Ženy
Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008
Najväčší nepomer zaznamenávame pri nezamestnaných s úplným stredným
odborným vzdelaním, kde je žien trojnásobne viac. Pri vysokoškolskom vzdelaní
a vedeckej kvalifikácií je pomer nezamestnaných žien a mužov pomerne vyrovnaný.
Takisto, čo sa týka celej SR, miera nezamestnanosti žien so základným vzdelaním
44
bola nižšia ako u mužov (r. 2004 ženy 47,5 % a muži 55,1%), ale už pri vyššom
stupni dosiahnutého vzdelania prevláda nezamestnanosť žien podobne ako v okrese
Stará Ľubovňa. V kategórií vysokoškolského vzdelania v SR je miera
nezamestnanosti mužov a žien vyrovnaná (5,7 % a 5,8 %, r. 2004) (Filadelfiová,
2007), takisto ako v okrese Stará Ľubovňa (ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008).
4.3.1.3. Veková štruktúra nezamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa
Jedným z hlavných problémov vývoja európskych ekonomík je problém
demografickej štruktúry obyvateľstva a s tým spojené starnutie obyvateľstva
(Uramová, 2005). Takýto demografický vývoj prináša aj zmenu zamestnanosti, či
nezamestnanosti, v ktorej budú prevládať starší ľudia, ktorí sú väčšinou menej
flexibilní, čo bude mať za následok v dnešnej globálnej ekonomike zníženie
konkurencieschopností európskych ekonomík (Králiková, 2004).
V nasledujúcej časti práce budeme zisťovať, aká je štruktúra evidovaných
nezamestnaných v okrese Stará Ľubovňa na základe veku a ktorá veková kategória
vykazuje najväčšiu nezamestnanosť.
Najmenší počet nezamestnaných osôb je v kategórií 60 a viac ročných, čo je
samozrejme spôsobené odchodom obyvateľov do dôchodku. Tento dôvod bude
ovplyvňovať aj počet evidovaných nezamestnaných vo vekovej skupine 55-59, t.j. ich
odchod do predčasného dôchodku.
Evidovaní nezamestnaní v okrese Stará Ľubovňa podľa veku v rokoch 2003-2007 stav ku 31. 12. príslušného roka) EN1 podľa vekových skupín 2003 2004 2005 2006 2007 2003-2007
15-19 332 261 250 221 201 253 20-24 609 512 447 388 340 459 25-29 442 370 343 270 261 337 30-34 447 376 339 328 323 363 35-39 417 365 328 287 275 334 40-44 459 381 325 287 272 345 45-49 409 386 336 298 275 341 50-54 387 380 338 284 257 329 55-59 126 136 118 120 154 131
60 a viac 2 24 8 12 19 13 Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008, 1 – evidovaní nezamestnaní
45
Pri zamestnávaní starších ľudí vystupuje viacero problémov. Hoci starší ľudia
disponujú množstvom skúseností, avšak ich kvalifikácia často nie je vyhovujúce pre
potreby zamestnávateľov. Takisto sú aj menej prispôsobiví a mobilní. Prostriedky
vložené do ich rekvalifikácie alebo ďalšieho vzdelávania majú menšiu návratnosť ako
pri mladých ľuďoch (Uramová, 2005).
Väčší problém v okrese Stará Ľubovňa sa však javí nezamestnanosť u mladých
ľudí. V rokoch 2003-2007 tvorila veková skupina 20-24 ročných 15,7 % podiel
z celkového počtu evidovaných nezamestnaných v okrese Stará Ľubovňa (ÚPSVaR
v St. Ľubovni, 2008). U mladých ľudí sa problém zvýrazňuje tým, že po dosiahnutí
určitého stupňa vzdelania nemajú možnosť overiť si a zdokonaliť svoje schopnosti
a predpoklady, oveľa rýchlejšie tak môžu podľahnúť ponuke voľného času (Uramová,
2005). Za najzávažnejší problém pri nezamestnanosti mladých ľudí možno považovať
však skutočnosť, že dochádza k devalvácií ľudského kapitálu, ktorý je základom
každej vyspelej ekonomiky (Uramová, 2004a).
V roku 2007 (31.12.) bol taktiež najväčší počet nezamestnaných vo vekovej
kategórií 20-24 ročných a predstavoval 14,30 % podiel. Táto veková kategória
dlhodobo vykazuje najvyššiu nezamestnanosť v okrese Stará Ľubovňa. Taktiež aj
v celoslovenskom meradle táto veková kategória má najväčší podiel na celkovom
počte nezamestnaných, ktorý je v SR 15,88 % (31.12.2007) a teda mierne vyšší ako
v okrese Stará Ľubovňa. Druhý najväčší podiel v okrese Stará Ľubovňa (13,59 %)
tvorí veková skupina 30-34 ročných. Ako sme už spomínali najnižšie podiely na
celkovej zamestnanosti majú vyššie vekové kategórie už zo spomínaných dôvodov.
Vekové skupiny od 35 do 54 rokov vykazujú približne rovnaké hodnoty okolo 11 %.
Počet nezamestnaných v okrese Stará Ľubovňa vo vekovej skupine 15-19 predstavuje
podiel 8,7 % a je nad celoslovenským priemerom, ktorý je 5,09 %. Tento rozdiel je
daný vo veľkej miere aj národnostnou skladbou obyvateľstva okresu Stará Ľubovňa,
kde má značné zastúpenie občania rómskej národnosti (31.12.2007) (ÚPSVaR v St.
Ľubovni, 2008, portál ŠÚ SR, 2008)
46
Podiel evidovaných nezamestnaných podľa veku v okrese Stará Ľubovňa v roku 2007 (ku 31.12.)
0
3
6
9
12
15
15-19 20-24 25-29 30-34 35-39 40-44 45-49 50-54 55-59 60 aviac
vekové skupiny
%
Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008 Štruktúra nezamestnanosti podľa veku nám ukázala, že najväčší problém
s nezamestnanosťou majú v okrese Stará Ľubovňa skôr mladšie vekové kategórie,
ktorým chýbajú predovšetkým zručnosti a skúsenosti z praxe. Preto bude potrebné
zintenzívniť možnosti spolupráce so zamestnávateľmi, aby si študenti mohli vyskúšať
svoje teoretické poznatky aj v praxi.
Rozdiely v nezamestnanosti podľa veku rozoznávame aj na základe pohlavnej
príslušnosti.
Nezamestnané ženy a muži v okrese Stará Ľubovňa v roku 2007 (stav ku 31. 12.)
0 20 40 60 80 100 120 140 160 180
15-19
20-24
25-29
30-34
35-39
40-44
45-49
50-54
55-59
60 a viac
Ženy
Muži
Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008
47
U niektorých vekových skupinách je rozdiel v počte nezamestnaných žien a mužov
v okrese Stará Ľubovňa (31. 12. 2007) značný. V prvej vekovej skupine, t.z. 15-19
ročných, mierne prevláda nezamestnanosť žien. Pravdepodobne to bude spojené aj s
nižšou kvalifikáciou, kde muži s nízkym stupňom dosiahnutého vzdelania si nájdu
pracovné uplatnenie predsa len skôr ako ženy, napr. ako pomocná sila na stavbách
a pod. V nasledujúcich dvoch vekových skupinách prevláda nezamestnanosť
u mužov. V tomto veku od 20 do 29 rokov života môžeme nižšiu nezamestnanosť
žien pripisovať tomu, že oveľa viac žien ako mužov je na materskej a rodičovskej
dovolenke. Vo vyšších vekových skupinách už počet nezamestnaných žien značne
prevyšuje počet nezamestnaných mužov. Tu môžeme konštatovať, že v okrese Stará
Ľubovňa je značný rozdiel v nezamestnanosti mužov a žien a tento rozdiel je
v prospech mužov. Pri nezamestnaných vo veku 55 a viac rokov je situácia
diametrálne odlišná, keď výrazne prevyšuje počet nezamestnaných mužov ako žien.
Tento rozdiel je daný tým, že ženy sú v tomto veku už na dôchodku (ÚPSVaR v St.
Ľubovni, 2008). V celoslovenskom meradle je niekoľko rozdielov v nezamestnanosti
mužov a žien na základe veku oproti stavu, aký je v okrese Stará Ľubovňa. V celej SR
v prvej vekovej skupine na rozdiel od okresu Stará Ľubovňa prevládajú nezamestnaní
muži. V druhej vekovej skupine dominujú muži na obidvoch úrovniach. Vo vekovej
skupine 25-29 ročných na Slovensku prevláda nezamestnanosť žien, čo je opačný
výsledok oproti okresu Stará Ľubovňa. V ďalších vekových skupinách je už počet
nezamestnaných žien vyšší ako v okrese Stará Ľubovňa tak aj v celej Slovenskej
republike. Vyššia nezamestnanosť sa znovu prikláňa na stranu mužov od veku 55
z dobre známych dôvodov ako v okrese tak v SR (31.12.2007) (portál ŠÚ SR, 2008,
ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008).
4.3.1.4. Nezamestnaní podľa ekonomickej činností
posledného zamestnania a podľa odvetví (OKEČ) v okrese Stará Ľubovňa
Štruktúra nezamestnaných podľa ekonomickej činnosti posledného zamestnania
nám podáva veľmi užitočný prehľad o schopnostiach, zručnostiach, či predpokladoch
48
nezamestnaných pracovníkov vykonávať určité zamestnanie. Získame určitý obraz
o nevyužitých profesiách, no na druhej strane môžeme zistiť aj to, ktoré druhy
zamestnania majú problém s uplatnením. Táto analýza štruktúry nezamestnaných
pracovníkov môže byť veľmi potrebná pre potencionálnych zamestnávateľov
a investorov, ktorí tak získajú informácie o voľných kapacitách ľudských zdrojov
z hľadiska ich druhu profesie.
Podľa posledného zamestnania v okrese Stará Ľubovňa v roku 2007 vždy ku
koncu príslušného kvartálu bol najväčší problém s nezamestnanosťou u pracovníkov
s nízkou kvalifikáciou. Osôb bez pracovného zaradenia bolo v roku 2007 v priemere
až 1 429, čo predstavuje až 60 % z celkového počtu sledovaných osôb, druhú
najväčšiu skupinu tvorili pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, ktorí svojim počtom
531 tvorili 23 %. Tu môžeme pekne sledovať, ako je vzdelanie a kvalifikácia úzko
spojená s uplatnením sa na trhu práce (portál ŠÚ SR, 2008, ÚPSVaR v St. Ľubovni,
2008).
V celej SR predstavujú pomocní a nekvalifikovaní pracovníci len 12 %. Väčší
počet nezamestnaných evidujeme aj u prevádzkových pracovníkoch v službách
a obchode, ktorí svojim počtom predstavujú 5,87 % podiel a je výrazne menší ako je
celoslovenský s 10,2 %. Trojnásobne nižší podiel na nezamestnanosti oproti priemeru
Slovenskej republiky vykazujú remeselníci a kvalifikovaní robotníci v príbuzných
odboroch, čoho odrazom je aj vysoký podiel stavebníctva na zamestnanosti v okrese
Stará Ľubovňa. Samozrejme, že najnižšie čísla dosahujú profesie s najvyššou
kvalifikáciou, ako sú napr. vedúci a riadiaci pracovníci, či vedeckí a odborní
pracovníci. V tabuľke môžeme sledovať aj určitú sezónnosť, keď po druhom kvartáli
dochádza k zmenšovaniu počtu nezamestnaných praktický v každej profesií, a naopak
po treťom kvartáli zaznamenávame nárast nezamestnaných, samozrejme je to badať
hlavne u tých typoch zamestnania, ktoré podliehajú sezónnym vplyvom, napr. práca
v poľnohospodárstve, lesníctve, remeselníci, pomocní a nekvalifikovaní pracovníci
a pod. (portál ŠÚ SR, 2008, ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008).
49
Evidovaní nezamestnaní podľa posledného zamestnania v okrese Stará Ľubovňa (2007) Kvalifikácia EN1 podľa posledného zamestnania 1. Q. 2. Q. 3. Q 4. Q Rok 2007Zákonodarcovia, vedúci a riad. pracovníci 12 9 7 7 9Vedec., odb., duš., pracovníci 13 11 18 18 15Techn., zdrav., pedag. prac. a prac. príb. odborov 53 52 48 51 51Nižší admin. pracovníci (úradníci) 41 42 38 45 42Prevádzkoví pracovníci v službách a obchode 169 132 123 131 139Kvalifikovaní rob. v poľn., lesn. a príb. odborov 47 21 12 49 32Remeselníci, kvalif. výr. sprac. oprav. 94 84 71 85 84Obsluha strojov a zariadení 34 25 24 43 32Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci 592 508 495 527 531Príslušníci armády 1 0 0 0 0Osoby bez prac. zaradenia 1 446 1 398 1 450 1 421 1429
Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008 1 – evidovaný nezamestnaní
Predošle zistenia boli na základe posledného zamestnania nezamestnaných, pričom
značný podiel evidovaných nezamestnaných tvorili ľudia bez pracovného zaradenia.
V kvalifikácií nezamestnaných osôb podľa odvetví však bude táto kategória chýbať,
t.z že sa budeme venovať len osobám s určitým zaradením a taktiež sa jedná
o štruktúru podľa odvetví na základe OKEČ, t.j. podľa odvetvovej štruktúry
ekonomickej činnosti, ktorá sa týka len podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac.
Najväčšia nezamestnanosť v roku 2007 podľa odvetví dosahuje verejná správa, to
súvisí hlavne so znižovaním počtu úradníkov vo verejnej správe v celoštátnom
meradle. V roku 2007 bolo priemerne 208 ľudí nezamestnaných s týmto zameraním.
Priemerne druhý najväčší počet nezamestnaných obyvateľov bolo v príslušnom roku
v stavebníctve (157 osôb.). V priemer 132 osôb nemalo prácu v poľnohospodárstve
a lesnom hospodárstve, tu ako sme spomínali sa najviac prejavuje sezónnosť. Vysoké
čísla dosahuje ešte spracovateľský priemysel a ostatné verejné, sociálne a osobitné
služby. Vyšší počet nezamestnaných v spracovateľskom priemysle je aj následkom
postupného ukončenia výroby v podniku Skrutkáreň, kde sa vyrábal spojovací
materiál (ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008).
50
Štruktúra uchádzačov o zamestnanie v okrese Stará Ľubovňa podľa odvetví (2007) Štruktúra podľa odvetví (OKEČ) 1. Q. 2. Q. 3. Q. 4. Q. 2007 A Poľno. a polov., lesn. hospodárstvo 168 115 99 147 132B rybolov, služby v rámci rybolovu 0 0 0 1 0C ťažba nerastných surovín 2 0 0 1 1D spracovateľský priemysel 141 112 89 89 108E výroba a rozvod. elektr., plynu, vody 1 1 0 0 1F stavebníctvo 178 155 135 149 154G obchod 75 54 44 40 53H hotely a reštaurácie 40 34 31 29 34I doprava, pošty a telekomunikácie 11 11 10 11 11J finančné sprostredkovanie 7 6 6 4 6K nehnut., prenájom, obch. činnosti 17 17 15 11 15L verejná správa, obrana 221 205 207 200 208M školstvo 31 24 29 27 28N zdravotníctvo, sociálna pomoc 33 31 28 26 30O Ostatné spol., soc. a osobné služby 127 115 139 217 150P činnosti domácnosti 4 4 4 4 4
Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008
Nezamestnaní vo verejnej správe v okrese Stará Ľubovňa tvoria 22 % z celkového
počtu nezamestnaných, čo je diametrálne viac ako je celoslovenský priemer, ktorí
predstavuje len 2,9 %. Stavebníctvo v SR vykazuje podiel na nezamestnaných 5 %,
pričom v okrese Stará Ľubovňa to je až 17 %. Ostatné spoločenské, soc. a osobné
služby tvoria 16 %, čo je taktiež vysoko nad priemer SR, ktorí je len 3,4 %.
Pôdohospodárstvo predstavuje 14 % a spracovateľský priemysel 12 % v okrese Stará
Ľubovňa. Na Slovensku podiel pôdohospodárstva je 4,7 % a spracovateľského
priemyslu 17,8 %. Rozdielnosť v nezamestnanosti podľa odvetví medzi okresom
Stará Ľubovňa a Slovenskou republikou sú teda značne pri určitých kategóriách, čo je
spôsobené aj zastúpením jednotlivých podnikov, odvetvovou štruktúrou hospodárstva,
ako aj ukončením určitých prevádzok a pod. (portál ŠÚ SR, 2007, ÚPSVaR v St.
Ľubovni, 2008)
Ak si však porovnáme počty nezamestnaných v rokoch 2003-2007 máme
možnosť vidieť pozitívnu tendenciu vývoja nezamestnanosti, pri niektorých
odvetviach, ako napríklad pri stavebníctve, spracovateľskom priemysle je tento
úbytok výrazný. Pri spomínaných odvetviach môžeme predpokladať aj ďalšie
znižovanie počtu nezamestnaných z dôvodu priaznivého vývoja týchto odvetví
51
v okrese Stará Ľubovňa, ako aj v celej SR. Jedine verejná správa zaznamenáva
prírastok v počte nezamestnaných, ako sme už spomínali, jedná sa o trend znižovania
počtu administratívy vo verejnom sektore, hlavne v poslednom období.
Štruktúra uchádzačov o zamestnanie v okrese Stará Ľubovňa podľa odvetví (2003-2007, ku 31. 12. príslušného roka) Štruktúra podľa odvetví (OKEČ) 2 003 2 004 2 005 2 006 2007 A Poľno. a polov., lesn. hospodárstvo 474 373 237 178 147B rybolov, služby v rámci rybolovu 0 0 0 0 1C ťažba nerastných surovín 3 3 2 5 1D spracovateľský priemysel 307 330 189 127 89E výroba a rozvod. elektr., plynu, vody 1 3 0 1 0F stavebníctvo 516 343 247 201 149G obchod 139 107 76 69 40H hotely a reštaurácie 66 70 66 43 29I doprava, pošty a telekomunikácie 30 38 23 10 11J finančné sprostredkovanie 18 15 12 7 4K nehnut., prenájom, obch. činnosti 19 11 10 17 11L verejná správa, obrana 565 415 326 237 200M školstvo 48 53 46 37 27N zdravotníctvo, sociálna pomoc 61 48 33 41 26O Ostatné spol., soc. a osobné služby 125 107 125 142 217P činnosti domácnosti 16 10 6 4 4
Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008
4.3.1.5. Štruktúra nezamestnaných v okrese Stará Ľubovňa
podľa dlžky ich evidencie
Veľmi dôležité sú informácie o čase, teda dlžke nezamestnanosti. Informácie
o dlžke trvania nezamestnanosti sú významné pre vytipovanie problémových regiónov
a pre sociálne kategórie. I nízka miera nezamestnanosti môže byť nepriaznivá, ak ide
z väčšej časti o dlhodobú nezamestnanosť. V súčasnej dobe dlhodobá nezamestnanosť
predstavuje problém s multiplikačným efektom dlžky nezamestnanosti. Všeobecne
povedané: čím dlhšie sú ľudia bez práce, tým menšiu majú nádej, že sa zamestnajú
(Mareš, 1994)
52
V nasledujúcej časti našej práce sa budeme zaoberať štruktúrou nezamestnanosti
v okrese Stará Ľubovňa, ktorú budeme pozorovať na základe pohlavia, dosiahnutého
stupňa vzdelania a podľa vekových kategórií uchádzačov o zamestnanie.
Najväčší počet nezamestnaných je v rozmedzí 0 až 6 mesiacov, čo predstavuje 38
% z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie v okrese Stará Ľubovňa.
V nasledujúcom období si však značná časť nezamestnaných obyvateľov prácu
nachádza. Počet uchádzačov o zamestnanie sa znovu zvyšuje pri dobe 12 až 18
mesiacov, kde ich bolo ku koncu roka 2007 231, čo predstavuje 10 % (ÚPSVaR v St.
Ľubovni, 2008).
Nezamestnaní v okrese Stará Ľubovňa podľa trvania evidencie nezamestnanosti (31. 12. 2007)
0
100
200
300
400
500
600
0-3mes
3-6mes
6-9mes
9-12mes
12-18mes
18-24mes
24-36mes
36-48mes
48 aviac
Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008
To, že najväčší počet nezamestnaných je v dobe 0 až 3, resp. 3 až 6 mesiacov, však
nie je problém. Problém s nezamestnanosťou, čo sa týka štruktúry podľa doby
evidencie, nastáva s extrémne dlhodobou nezamestnanosťou nad 48 mesiacov. Tá
predstavuje pätinu z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie. Jedná sa teda o 498
obyvateľov okresu Stará Ľubovňa, ktorý nemali ku 31. 12. 2007 prácu. V celej
Slovenskej republike predstavujú dlhodobo nezamestnaní (nad 48 mes) 13,5 %
z celkového počtu nezamestnaných (portál ŠÚ SR, 2007, ÚPSVaR v St. Ľubovni,
2008). U týchto ľudí samozrejme nastáva rad problémov. V prvom rade u nich
môžeme rátať so zmierením sa s daným stavom, ako aj s určitou rezignáciou pri
hľadaní práce a samozrejme títo uchádzači už aj stratili pracovné návyky. Práca
s týmito nezamestnanými si bude vyžadovať väčšiu pozornosť aktérov trhu práce.
53
Rozdielnosť medzi pohlaviami pozorujeme aj pri štruktúre nezamestnanosti na
základe doby evidencie nezamestnanosti. V prvých dvoch obdobiach teda do 6
mesiacov si nájdu prácu skôr ženy. Tento pomer však nie veľmi výrazný.
V nasledujúcich kategóriách dlžky evidencie vidíme, že s uplatnením sa na trhu práce
majú väčší problém zasa ženy. V najkritickejšej kategórií, t.z. 48 mesiacov a viac,
taktiež prevláda nezamestnanosť žien (ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008).
Nezamestnané ženy a muži v okrese Stará Ľubovňa podľa trvania evidencie nezamestnanosti (31. 12. 2007)
2007 Trvanie evidencie nezamestnanosti Muži Ženy Spolu
0-3 mes 283 245 5283-6 mes 202 188 3906-9 mes 60 96 1569-12 mes 88 84 17212-18 mes 94 137 23118-24 mes 41 65 10624-36 mes 57 122 17936-48 mes 49 68 11748 a viac 229 269 498
Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008
Ak si všimneme celoslovenský priemer, tak v každej časovej kategórií prevláda
nezamestnanosť žien. Akurát v kategórií nad 48 mesiacov prevláda nezamestnanosť
mužov (portál ŠÚ SR, 2008).
Nezamestnané ženy a muži v okrese Stará Ľubovňa podľa trvania evidencie nezamestnanosti
(ku 31. 12. 2007)
0 50 100 150 200 250 300
0-3 mes
3-6 mes
6-9 mes
9-12 mes
12-18 mes
18-24 mes
24-36 mes
36-48 mes
48 a viac
ŽenyMuži
Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008
54
A teda sú tu spozorované určité rozdiely medzi priemerom celej Slovenskej
republiky a okresom Stará Ľubovňa. U obidvoch prípadoch je však spoločný problém
s dlhodobou nezamestnanosťou ako u mužov tak aj u žien.
Čo sa týka vzdelania najväčší problém s dobou evidencie nezamestnanosti (viď
Zoznám príloh Tabuľka 3.) majú uchádzači s neukončeným základným a základným
vzdelaním. Naopak s vyšším vzdelaním si hľadajú prácu priemerne do 9 mesiacov. Pri
dobe evidencie nezamestnanosti 48 a viac mesiacov je jednoznačne najviac
nezamestnaných pri základnom stupni vzdelania, ktorých podiel na celkovom počte
nezamestnaných v tejto kategórií je 60,6 % (ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008).
Posledná štatistika pri štruktúre nezamestnanosti podľa dlžky trvania evidencie,
ktorú budeme sledovať, bude na základe vekových kategórií (viď Zoznam príloh
Tabuľka 4.). Najmenší problém podľa spomínaného hľadiska majú najstarší uchádzači
o prácu, ale to je v dôsledku ich dôchodkového veku. Všeobecne by sa dalo povedať,
že najväčšia nezamestnanosť u všetkých vekových kategóriách je predovšetkým do 6
mesiacov evidencie, následne sa znižuje (ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008).
Bohužiaľ pri dlžke evidencie 48 mesiacov a viac pri všetkých vekových
kategóriách dochádza znovu ku vysokej nezamestnanosti. Výnimkou je len veková
kategória 15 až 19 ročných, kde dlhodobú nezamestnanosť nepozorujeme (ÚPSVaR
v St. Ľubovni, 2008).
Čo sa týka vývoja nezamestnanosti na základe trvania evidencie v rokoch 2003-
2007 jednoznačne badať zlepšovanie situácie. Vo väčšine kategóriách dochádza
k znižovaniu počtu nezamestnaných.
Predovšetkým je tento proces najviac pozorovateľný v dobe evidencie
nezamestnanosti do 3 mesiacov. Na druhej strane však pri dlhodobej nezamestnanosti,
resp. trvaní nezamestnanosti 48 a viac mesiacov sa stav zhoršuje. Od roku 2003 do
roku 2006 dochádza v tejto kategórií ku zvyšovaniu počtu uchádzačov o zamestnanie.
V roku 2007 došlo síce k miernemu poklesu, ale dá sa predpokladať, že tento stav
bude viac-menej stabilizovaný a teda dlhodobá nezamestnanosť predstavuje jeden
z najväčších problémov okresu Stará Ľubovňa (ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008).
55
Vývoj nezamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa podľa trvania evidencie nezamestanosti v rokoch 2003-2007
0100200300400500600700800900
1 0001 1001 200
0-3mes
3-6mes
6-9mes
9-12mes
12-18mes
18-24mes
24-36mes
36-48mes
48 aviac
2003
20042005
20062007
Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008 Nezamestnanosť v okrese Stará Ľubovňa môžeme charakterizovať vo všeobecnosti
ako relatívne nízku, na druhej strane jej skladbe je vo veľkej miere problematická,
keďže značná časť uchádzačov o zamestnanie nemá žiadne alebo nedostačujúce
vzdelanie, príp. nevyhovujúce potrebám zamestnávateľov. Značná časť
nezamestnaných taktiež patrí do najkritickejšej skupiny dlhodobo nezamestnaných
osôb s dobou evidencie nad 48 mesiacov. Takisto s uplatnením na trhu práce v okrese
Stará Ľubovňa majú mladí ľudia, ktorí tým pádom nezískavajú potrebné skúsenosti
a zručnosti a na druhej strane mladí ľudia odchádzajú do zahraničia alebo iných
regiónov Slovenska, čo ale znižuje potenciál rozvoja okresu Stará Ľubovňa.
5. Analýza vzťahov
zamestnávatelia – zamestnanci – úrad práce v okrese Stará Ľubovňa
Súčasťou našej práce bol aj prieskum medzi súkromnými zamestnávateľmi
v okrese Stará Ľubovňa, ktorého cieľom bolo zistiť situáciu na trhu práce z ich
pohľadu. Respondenti boli oslovení pomocou elektronickej pošty a písomnou formou
a mali odpovedať na tri otázky. Prvá otázka znela, či daný zamestnávateľ pociťuje
56
dostatok, resp. nedostatok kvalitných pracovníkov pre svoje potreby. Druhá otázka
mala za cieľ zistiť, či oslovený subjekt spolupracuje pri získavaní pracovnej sily
s úradmi práce, sociálnych veci a rodiny, školami, prípadne s inými organizáciami.
Posledná otázka korešpondovala s druhou, pričom monitorovala kvalitu spolupráce
spomínanú v druhej otázke.
Spolu bolo kladne vybavených 83 dotazníkov. Elektronickou formou bolo
vybavených 58 dotazníkov a písomnou formou zvyšných 25 dotazníkov. Celkovo
však bolo oslovených 130 zamestnávateľov rôzneho zamerania a veľkosti. Z 83
kladne vybavených dotazníkov tvorili subjekty s poľnohospodárskym charakterom
8,5 % (7 zam.), určitým druhom priemyslu sa zaoberalo 61,4 % zamestnávateľov (51
zam.) a 30,1 % (25 zam.) podnikalo v službách. Čo sa týka veľkosti tak najväčšiu
skupinu tvorili podniky s počtom zamestnancov do 49 pracovníkov. Táto skupina
respondentov tvorila 77,1 % a v najmenšej skupine s počtom zamestnancov 200 a viac
bol len 1 podnik s podielom 1,2 %.
Veľkosť oslovených zamestnávateľov podľa počtu zamestnancov Počet zamestnancov okr. St. Ľubovňa
0-49 64 77,1%50-99 11 13,3%
100-149 4 4,8%150-199 3 3,6%
200 a viac 1 1,2% Samotný prieskum ukázal, že väčšina zamestnávateľov (89,2 %) pociťuje
nedostatok kvalitnej pracovnej sily, čo považujú za najväčší problém v ďalšom ich
rozvoji. Za hlavnú príčinu nedostatku vhodnej pracovnej sily vidia migráciu prevažne
mladých ľudí do zahraničia, prípadne do iných regiónov Slovenska, kde je vyššia
mzda. Nedostatok sa hlavne týka remeselných profesií ako sú murári, tesári, strojári
a pod. Na druhej strane značná časť zamestnávateľov podotýka, že v prípade záujmu
vie si pracovníka správne zaučiť. Na to hneď nadväzuje aj druhá otázka o spolupráci
s organizáciami na trhu práce. Až 92 % respondentov potvrdilo spoluprácu
s miestnym úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Spolupráca funguje
prostredníctvom nahlasovania voľných pracovných miest alebo aj zo strany úradu
aktívnym zisťovaním potrieb zamestnávateľov, čo má odozvu v type poskytovaných
57
rekvalifikácií a zvyšovania kvalifikácie nezamestnaných ÚPSVaR v Starej Ľubovni.
Väčšie firmy, ako napríklad stavebná firma Pienstav, spolupracuje aj s úradmi práce
okolitých okresných miest ako na Slovensku, tak aj v Poľsku. Zamestnávatelia
s prevažne priemyselnou výrobou a stavebným charakterom si pochvaľujú aj
spoluprácu s miestnymi školami, ktorým poskytujú možnosti získavania praktických
skúsenosti pre ich žiakov, čo znamená aj výchovu potencionálnych zamestnancov.
Samozrejme potom vzniká už spomínaný problém s nízkymi mzdami v určitých
odvetviach, čoho dôsledkom je únik pracovníkov do iných krajín alebo regiónov
Slovenskej republiky. Tretia otázka sa týkala spokojnosti spolupráce medzi
zamestnávateľmi a organizáciami na trhu práce. Veľmi dobru spoluprácu uviedlo 24
respondentov, čo predstavovalo 28,9 %. Najviac a teda 43 odpovedajúcich (51,8 %)
hodnotilo túto spoluprácu ako dobrú a 16 respondentov (22,9 %) ako nedostačujúcu.
Z výsledkov dotazníka môžeme konštatovať, že zamestnávatelia vo veľkej miere
pociťujú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, hlavne čo sa týka remeselníkov,
ale na druhej strane je tu pomerne úzka spolupráca s úradmi práce alebo so školami.
Medzi zamestnávateľmi je aj snaha vychovávať si svojich potencionálnych
zamestnancov. Veľký problém je však migrácia obyvateľov, ktorej dôvodom je
predovšetkým nízka mzda. Vyššia mzda si však vyžaduje vyššiu produktivitu práce
zamestnancov ako aj zamestnávateľov.
Určitým východiskom pri nedostatku pracovníkov môže byť aj prihraničná poloha
okresu Stará Ľubovňa s Poľskou republikou, konkrétne s okresom Nowy Sazc, keďže
v tomto okrese je vyššia miera nezamestnanosti ako na slovenskej strane hranice,
a teda aj vyšší dopyt po práci (Aftanasová, 2006).
6. Politika zamestnanosti v podmienkach SR
Ak jedným z cieľov smerovania sociálnej politiky v trhových podmienkach má byť
zachovanie dôstojného života človeka pri položení dôrazu na vlastnú iniciatívu
zabezpečenia životných podmienok každého jednotlivca, v koncepcií sociálnej
politiky i v koncepcií politiky zamestnanosti treba položiť dôraz na zachovanie
základnej sociálnej istoty – práce, z uvedeného dôvodu sa za strategický cieľ politiky
58
zamestnanosti považuje cieľ vymedzený v čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
a v zákone o zamestnanosti, ktorý vymedzuje, že cieľom politiky zamestnanosti je
zabezpečiť prácu pre všetkých, ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanie,
minimalizovať rozsah nezamestnanosti a zabezpečovať podporu v nezamestnanosti
občanov, ktorí sa stanú nie vlastnou vinou nezamestnanými (Rievajová et al., 2003).
Strategický cieľ, t.z. zabezpečiť prácu pre všetkých, ktorí môžu a chcú pracovať
a hľadajú zamestnanie, ďalej možno rozvinúť do ďalších cieľov, a to najmä:
- umožňovať slobodnú voľbu zamestnania a získania kvalifikácie pre vhodné
zamestnanie
- vytvárať a dodržiavať rovnováhu medzi ponukou práce a dopytom po práci
- minimalizovať rozsah nezamestnanosti
- zabezpečovať podporu v nezamestnanosti občanov, ktorí sa stanú nie vlastnou
vinou nezamestnanými, v primeranom rozsahu a tak, aby ich podnecovala na
hľadanie si zamestnania
- zabezpečovať prípravu na povolanie a rekvalifikáciu zodpovedajúcu
požiadavkám trhu práce
- vytvárať podmienky na vznik pracovných príležitostí vytváraním nových
pracovných miest
- vytvárať podmienky na udržiavanie zamestnanosti a predchádzanie
hromadnému prepúšťaniu
- prijímať opatrenia na podporu – profesijnej mobility s cieľom prispôsobiť
ponuku práce možnostiam zamestnania v rôznych povolaniach a územnej
mobility s cieľom podporovať premiestňovanie zamestnancov do oblastí, kde
sú možnosti vhodného zamestnania
- zaručiť občanom bezplatné sprostredkovanie zamestnania a bezplatné
poskytovanie poradenstva (Roháč, Kuzmišin, 1997)
Nadväzne na doterajšie trendy vo vývoji situácie na trhu práce je možné
predpokladať, že štrukturálne zmeny v priemysle budú pokračovať predovšetkým
v dôsledku vyššieho prílevu zahraničných investícií do spracovateľského priemyslu.
Zároveň so zvýšením zahraničných investícií vytvárajúcich novú zamestnanosť bude
naďalej prebiehať reštrukturalizácia doterajších výrobných odvetví a odborov pri
59
zachovaní podstatnej časti produktívnej zamestnanosti v týchto odvetviach
a odboroch, a to minimálne do doby vzniku novej zamestnanosti (Rievajová, et al.,
2003)
Postupný vznik novej kvalifikačnej štruktúry zamestnanosti v priemysle
a v službách, ktorý si vyžiada potrebu kvalifikačnej reštrukturalizácie ponuky
pracovnej sily, a to tak u zamestnaných a nezamestnaných osôb, ako aj v prípade
potencionálnej pracovnej sily, ktorá sa nachádza v sústavnej príprave na povolanie,
táto požiadavka sa môže výraznejšie objaviť najmä u investorov
s vysokosofistikovanou výrobou a v informačných technológiách v rámci sektora
služieb. Na vznikajúcu zamestnanosť v odvetviach a odboroch menej závislých od
surovinových a energetických zdrojov bude reagovať i regionálna politika vhodným
využívaním regionálneho potenciálu spádových oblastí, vrátane vidieckeho potenciálu
(Rievajová, et al., 2003).
Slovenská republika sa stala 1. mája 2004 súčasťou Európskej únie a týmto
vstupom sa zároveň pripojilo k opatreniam a princípom politík EÚ. Európska stratégia
zamestnanosti je založená na štyroch pilieroch:
- zlepšenie zamestnanosti
- rozvoj podnikania – zlepšovanie podnikateľského prostredia
- podpora adaptácie podnikov a ich zamestnancov
- posilnenie politiky rovnakých príležitostí (Martincová, 2005)
Subjektmi vykonávajúce politiku zamestnanosti v rozsahu svojej pôsobnosti
a v súčinnosti s reprezentatívnymi organizáciami zamestnancov a reprezentatívnymi
organizáciami zamestnávateľov sú ministerstva a ostatné ústredné orgány štátnej
správy, národný úrad práce, zamestnávatelia a orgány miestnej štátnej správy
a odbory ako predstavitelia pracujúcich (Roháč, Kuzmišin, 1997).
Uskutočňovanie politiky zamestnanosti a trhu práce si vyžaduje existenciu
nástrojov politiky zamestnanosti. Vo všeobecnosti ich môžeme deliť na aktívne
a pasívne. Pasívne opatrenia politiky zamestnanosti sú v zásade tie, ktoré riešia
vzniknutý následok – stratu (alebo nezískanie) zamestnania. Aktívne opatrenia majú
za cieľ udržať alebo získať zamestnanie. Podľa formy nasadenia sú to nástroje priame
alebo nepriame. Priame nástroje sú realizované prostredníctvom orgánov služieb
60
zamestnanosti (Rievajová et al, 2003). Medzi priame nástroje aktívnej politiky patria
rekvalifikácia, podpora vytvárania nových pracovných miest, podpora zamestnávania
osobitných skupín občanov, podpora na udržanie pracovných miest, podpora
prevádzky pracovných miest, podpora vypracovania projektov na oživovanie
zamestnanosti, či podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou
schopnosťou (Roháč, Kuzmišin, 1997). Pri nepriamych nástrojoch v koncentrovanej
podobe hovoríme ako o hospodárskej politike štátu založenej na rozhodujúcich
spoločensko-ekonomických cieľoch. Nepriame nástroje môžeme teda chápať aj ako
makroekonomické nástroje, stručnejšie makronástroje. Priame nástroje politiky
zamestnanosti pôsobiace bezprostredne na konkrétnu ponuku a dopyt po práci na
konkrétnom trhu práce sú naopak opatreniami na realizáciu v mikrosfére (Rievajová
et al., 2003).
Strednodobú stratégiu, ktorá spája súčasti hospodárskej politiky, so sociálnou
politikou a so vzdelávacou politikou, predstavuje Národný akčný plán zamestnanosti
Slovenskej republiky. Jeho štruktúra je v súlade s prioritami hospodárskej politiky
a s ekonomickými stratégiami Európskej únie. Národný akčný plán zamestnanosti
sleduje tri hlavné prierezové ciele: úplnú zamestnanosť, zvyšovanie kvality
a produktivity práce a posilňovanie sociálnej kohézie a inklúzie. Tieto tri prierezové
ciele sú obsiahnuté v 10 zásadách politiky zamestnanosti SR. Medzi zásady patria
aktívne a preventívne opatrenia pre nezamestnaných a neaktívnych, tvorba
pracovných miest a podnikanie, riešiť zmeny a podporovať adaptabilitu a mobilitu
trhu práce, podpora rozvoja ľudského kapitálu a celoživotného učenia, zvýšiť ponuku
pracovníkov a podporovať aktívne starnutie, rodová rovnosť, podporovať integráciu
a bojovať proti diskriminácií ľudí znevýhodnených na trhu práce, zabezpečiť, aby sa
oplatilo pracovať prostredníctvom stimulov na zvýšenie atraktívnosti práce, premeniť
nedeklarovanú prácu na riadne zamestnanie a riešiť regionálne nerovnosti
v zamestnanosti (NAPZ 2004-2006).
Politika zamestnanosti v podmienkach Slovenskej republiky využíva aj legislatívne
nástroje, ktoré tvorí sústava vzájomne prepojených právnych predpisov. Táto sústava
vytvára právne predpoklady pre zabezpečenie ústavou garantovaných základných
práv občanov na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé
61
pracovné podmienky, na ochranu proti nezamestnanosti, spravodlivú odmenu,
ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci. K právnym normám, vzťahujúcim sa na
predmetnú oblasť patrí Zákon o zamestnanosti, Zákonník práce, Zákon o štátnej
službe, Zákon o verejnej službe, Zákon o minimálnej mzde, Zákon o kolektívnom
vyjednávaní, Zákon o sociálnom poistení, Zákon o životnom minime, Zákon
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, Zákon o inšpekcií práce (Rievajová et al,
2003).
Jednou z hlavných úloh politiky nezamestnanosti v podmienkach Slovenskej
republiky je zamedziť príliv ľudí do kategórie dlhodobo nezamestnaných (Uramová,
2005)., čo je aj veľkým problémom okresu Stará Ľubovňa. Cestami, ktorými sa dá
tomu zabrániť sú zvyšovanie kvalifikácie, výcvik k doplneniu kvalifikácie
a rekvalifikácia dlhodobo nezamestnaných, čiastočne aj výcvik pre používanie
špičkových technológií (Mareš, 1994). Ďalšou možnosťou je vyššia miera
informovanosti nezamestnaných o situácií na trhu práce a individuálnymi
konzultačnými a poradenskými službami (Uramová, 2005).
Pri riešení dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti ako takej zohrávajú
významnú úlohu samozrejme aj samotné podniky. Jednou z variant je podporiť také
podniky, ktoré vytvárajúce pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných, ďalej
podporovať špeciálne programy tvorby pracovných miest cez subvencovanie
niektorých novo vytváraných pracovných príležitostí až k podpore (systémom
subvencií, pôžičiek, ale i poradenstvo) štartu malého podnikania a sebazamestnávania.
Je potrebné vytvárať aj také špeciálne programy, ktoré majú sociálnu povahu alebo
slúžia na skvalitnenie pracovného prostredia a sú riadené miestnymi alebo obecnými
orgánmi. Nemenej dôležité je aj preventívne zvyšovať kvalitu výuky a výcviku
mládeže a rekvalifikácie, pričom klásť dôraz na individuálny prístup a prispôsobení
činností konkrétnym jedincom. Veľkú pozornosť treba vynaložiť aj na aktivity pre
najrizikovejšie kategórie, čo sa týka ich problémov na trhu práce (Mareš, 1994).
Dlhodobá nezamestnanosť všeobecne najviac postihuje:
- nepružnú, dlhodobú nezamestnanú pracovnú silu
62
- osoby s nízkymi príjmami, nekvalifikovanú pracovnú silu a v rámci nej najmä
ženy s nízkym mzdovým ohodnotením, z čoho potom vyplýva malý rozdiel
medzi pôvodným príjmom a sociálnym príjmom
- osoby s kumulovanými osobnými a sociálnymi hendikepmi
- príslušníkov etnických skupín a imigrantmi
- obyvateľov vidieckych oblastí
- zdravotne postihnutých jedincov
- mladistvých, najmä problémových jedincov; čerstvých absolventov škôl a na
druhej strane starších nezamestnaných, ktorí majú väčšie ťažkosti znovu sa
zapojiť do nového zamestnania (Rievajová et al, 200
6.1. Politika zamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa
Politika zamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa sa samozrejme odvíja od
celoštátnej politiky zamestnanosti. Na druhej strane každý okres musí vychádzať zo
svojich špecifických podmienok. Politika zamestnanosti regiónu musí rešpektovať
vlastné charakteristické črty potenciálu obyvateľstva, skladby nezamestnaných osôb,
hospodárskej štruktúry územia a pod.
Pre identifikáciu politiky zamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa je potrebné zhrnúť
určité podmienky ovplyvňujúce zamestnanosť, resp. nezamestnanosť v okrese
a z týchto podmienok potom vychádzať pri tvorbe politiky zamestnanosti. Okres Stará
Ľubovňa je v prvom rade špecifický svojou relatívne nízkou nezamestnanosťou
v rámci Prešovského kraja, keď nižšiu nezamestnanosť má len okres Poprad.
Evidovaná miera nezamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa je približne na úrovni mieri
v Slovenskej republike.
Na relatívne priaznivú situáciu nezamestnanosti vplýva viacero faktorov. Medzi
najvýznamnejšie patrí vysoký počet samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO).
Okres Stará Ľubovňa patrí k okresom s najvyšším podielom SZČO, kde na celkový
počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva ich pripadá 23,5 %. Ďalším z významných
faktorov ovplyvňujúci relatívne nízku nezamestnanosť je migrácia občanov za prácou
63
mimo okres i do zahraničia, pričom okres Stará Ľubovňa je charakteristický zvýšenou
mierou migrácie občanov za prácou do zahraničia, predovšetkým do Českej
republiky. Množstvo zamestnávateľských subjektov podnikajúcimi v stavebníctve
majú väčšinu svojich zákaziek v Českej republike. To vyústilo do úzkej spolupráce
s úradmi práce v Českej republike za účelom výmeny databázy voľných pracovných
miest ako aj do priamej spolupráce so zamestnávateľmi z Českej republiky. Kam
odchádzajú obyvatelia pracovať hlavne do oblastí stavebníctva, zdravotníctva
a elektrotechnického priemyslu. Ďalšou destináciou je Rakúsko, kde sa ľudia realizujú
v poľnohospodárstve a ženy predovšetkým ako opatrovateľky. Nemalá časť
obyvateľstva odchádza do Írska, SRN, Veľkej Británie a Holandska. Nezanedbateľný
je aj odchod práceschopného obyvateľstva do USA a Kanady. Od roku 2000 bolo
prostredníctvom ÚPSVaR v Starej Ľubovni sprostredkované zamestnanie v zahraničí
pre 1030 občanov okresu. Mimo toho si našla značná časť obyvateľstva prácu
v cudzine sama (Aftanasová, 2006).
Samozrejme strategický význam pre tvorbu pracovných miest v okrese Stará
Ľubovňa majú domáci zamestnávatelia. Úrad práce sociálnych veci a rodiny v Starej
Ľubovni preto už v 1. polovici 90-tých rokov spolupracuje pri riešení nezamestnanosti
so zamestnávateľskými subjektmi. Táto spolupráca spočíva na osobných návštevách
pracovníkov úradu práce u zamestnávateľov za účelom vyhľadávania voľných
pracovných miest, keďže nahlasovanie voľných pracovných miest už nie je povinné.
Na druhej strane aj zamestnávatelia si uvedomujú pozitívum spolupráce s inštitúciami
pôsobiacimi na trhu práce. Ďalej ÚPSVaR v SĽ niekoľko krát ročne pozýva
zamestnávateľov na pracovné stretnutia s cieľom oboznámenia sa s aktuálnym stavom
na trhu práce a so štruktúrou uchádzačov o zamestnanie. Uskutočňuje sa aj spolupráca
so zamestnávateľmi na úrovní mikroregiónov pri realizácií rôznych projektov.
Zamestnávatelia môžu využiť aj poradenstvo a konzultácie na úrade práce.
Všetky tieto aktivity na trhu práce ako aj stabilizácia sociálno-ekonomickej
situácie u zamestnávateľov prispievajú k zlepšovaniu situácie na trhu práce v okrese
Stará Ľubovňa. Stavu v okrese napomáhajú aj investície zo zahraničia, hoci ich nie
veľké množstvo, zohrávajú významnú úlohu v rozvoji a raste územia. Za všetky
možno spomenúť najväčšieho zamestnávateľa, ktorý teda je so zahraničnou účasťou,
64
Panasonic Elecktronic Components Slovakia, s.r.o., Trstená, ktorá sa zaoberá výrobou
súčiastok a montážou elektronických prístrojov a zariadení a k 30.4.2006
zamestnávala 415 pracovníkov (ÚPSVaR SĽ, 2006).
Stabilizácia hospodárskej situácie a príchod zahraničného kapitálu vyčerpal do
určitej miery aj ľudský kapitál s vhodnou kvalifikáciou a schopnostiami v okrese.
Avšak neustály rast produkcie si vyžaduje aj nové potreby a požiadavky
zamestnávateľov nielen na kvantitu, ale aj na kvalitu ľudských zdrojov. Viacero
zamestnávateľov v okrese si uvedomuje dôležitosť vychovávať si potencionálnych
pracovníkov v spolupráci so školami.
Ako sme už spomínali vhodná pracovná sila pre potreby zamestnávateľov je
v určitej miere vyčerpaná. Preto je veľmi dôležité prispôsobiť kvalifikáciu
uchádzačov o zamestnanie. A teda veľmi silným nástrojom na znižovanie
nezamestnanosti je rekvalifikácia, pod ktorou sa rozumie teoretická príprava alebo
praktická príprava, ktorá umožní evidovanému nezamestnanému alebo zamestnancovi
zachovať, zvýšiť, rozšíriť alebo zmeniť doterajšiu kvalifikáciu, alebo ju prispôsobiť
technickému rozvoju na účely pracovného uplatnenia evidovaného nezamestnaného
vo vhodnom zamestnaní alebo na účely udržania zamestnanca v práci (Roháč,
Kuzmišin, 1997).
Na ÚPSVaR v Starej Ľubovni sa uskutočňujú niekoľko krát ročne kurzy, ktoré
kopírujú potreby zamestnávateľov a uchádzačov o zamestnanie. Väčšinou tieto kurzy
sa venujú rekvalifikáciu uchádzačov o zamestnanie pre požiadavky odvetví
priemyselnej výroby a stavebníctva, ako napr. obrábač strojov a zariadení, zvárač,
murár, ale aj pre uplatnenie v službách či kurzy podnikateľského minima, účtovnícke
kurzy, práca s PC a pod.
Okres Stará Ľubovňa má významné postavenie v Prešovskom kraji, čo sa týka
počtu fyzických osôb – podnikateľov. Počtom 5 002 týchto podnikateľov patrí na 3.
miesto v kraji. Prispieva tomu aj aktívna politika zamestnanosti v okrese. Táto
politika spočívala predovšetkým v poskytovaní príspevku na samozamestnanie a je
súčasťou Národného projektu I – Podpora zamestnávania nezamestnaných s dôrazom
na dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnené skupiny na trhu práce (ÚPSVaR SĽ,
2008).
65
V roku 2006 bolo dohodnutých 138 pracovných miest na samozamestnanie, z toho
bolo v sledovanom období aj 122 vytvorených. Celková dohodnutá suma činila 7 534
473,- Sk. Priemerná výška dohodnutého príspevku na 1 miesto činila 54 598,- Sk.
Celkové čerpanie v roku 2006 činilo 6 448 126 Sk. V roku 2006 najviac uchádzačov
o zamestnanie bolo podporených v poskytovaní služieb – 68, vo výrobe – 63
a obchode – 7. Medzi podporené činnosti patrili stavebníctvo – 36, vedenie
účtovníctva – 18, sprostredkovanie obchodu – 16, služby v lesníctve – 10, výroba
kovových konštrukcii a zváracie práce – 8, výroba odevov – 6, kadernícke služby – 5,
stolárstvo a piliarska výroba – 5, elektroinštalačné práce – 4. Ďalšími podporenými
činnosťami boli opatrovateľstvo, ubytovacie služby, upratovacie služby, výroba
a montáž okien, vypracovanie stavebnej dokumentácie, sprostredkovanie
zamestnania, sprievodca v cestovnom ruchu, prekladateľstvo a tlmočníctvo,
geografické a kartografické služby, fotografické služby a umelecká fotografia,
prevádzkovanie športových zariadení, oprava chladiarenských zariadení, oprava a
údržba motorových vozidiel a čalúnnictvo (ÚPSVaR SĽ, 2008).
V roku 2007 bolo dohodnutých 147 pracovných miest na samozamestnanie,
z toho bolo v sledovanom období aj 140 vytvorených. Celková dohodnutá suma činila
8 753 990,- Sk. Priemerná výška dohodnutého príspevku na 1 miesto činila 60 460,-
Sk. Najviac uchádzačov o zamestnanie bolo podporených v poskytovaní služieb – 29,
v obchode – 15. Medzi podporené činnosti patrili stavebníctvo – 37, vedenie
účtovníctva – 16, sprostredkovanie obchodu /poisťovníctvo / – 11, služby v lesníctve
– 8, výroba kovových konštrukcii a zváracie práce – 9, výroba odevov – 5, kadernícke
služby – 7, stolárstvo a piliarska výroba – 3, elektroinštalačné práce – 3. Ďalšími
podporenými činnosťami boli opatrovateľstvo, ubytovacie služby, upratovacie služby
(ÚPSVaR SĽ, 2008).
66
7. Podporné programy EÚ – štrukturálne fondy z hľadiska
ľudských zdrojov
Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie znamenal nové možnosti pre prácu
z ľudskými zdrojmi. Zvýšilo sa množstvo finančných prostriedkov pre projekty na boj
proti nezamestnanosti, pre lepšie využívanie ľudského kapitálu. Členstvo
v európskom spoločenstve však neznamená len prístup k väčšiemu množstvu peňazí,
ale predovšetkým prístup k novým poznatkom, k lepšej výmene informácií. Mnoho
subjektov a inštitúcií si uvedomuje, že štrukturálne fondy sú veľkou šancou
k zlepšeniu situácie v ich regióne.
Takisto aj v okrese Stará Ľubovňa si kompetentní uvedomujú veľký prínos
štrukturálnej politiky EÚ a vo veľkej miere sa niekoľko projektov na zlepšenie
situácie realizuje ešte zo starého programovacieho obdobia. V rámci ľudských
zdrojov sa uskutočňuje viacero projektov.
Proti dlhodobej nezamestnanosti je zameraný Národný projekt I: „Podpora
zamestnávania nezamestnaných s dôrazom na dlhodobo nezamestnaných
a znevýhodnené skupiny na trhu práce”. Základnou ideou tohto projektu je
poskytovanie príspevku jednak pre uchádzača o zamestnanie na vykonávanie alebo
prevádzkovanie samostatne zárobkovej činnosti a jednak pre zamestnávateľov, ktorí
zamestnajú uchádzačov o zamestnanie s dĺžkou evidencie nezamestnanosti 12
mesiacov (portál ÚPSVaR SĽ, 2008a).
Cieľom Národného projektu II-1: „Podpora zamestnávania občanov so zdravotným
postihnutím” je podpora zamestnávania uvedenej skupiny občanov v rámci
chránených dielní a chránených pracovísk. Tento cieľ je taktiež podporený
príspevkom ako pre zamestnávateľov, ktorí vytvoria podmienky a zamestnajú
obyvateľov so zdravotným postihnutím, tak pre samozamestnávateľov (portál
ÚPSVaR SĽ, 2008b).
Národný projekt IIIa je určený pre rozvoj vzdelávania a prípravy uchádzačov
o zamestnanie s cieľom zvýšiť ich možnosti na trhu práce. Tento projekt je veľmi
dôležitý zvlášť pre potreby zamestnávateľov, pretože snaží sa prispôsobovať
67
kvalifikáciu uchádzačov o zamestnanie, ako aj zvyšuje ich vzdelanostnú úroveň
(portál ÚPSVaR SĽ, 2008c).
Národný projekt V: „Aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou
motiváciou odkázaných na dávku v hmotnej núdzi“ je určený pre udržiavanie
pracovných návykov pre dlhodobo nezamestnaných. Projekt dosiahne tento cieľ
prostredníctvom zvýšenia motivácie obcí a ďalších subjektov k spolupráci k riešení
miestnej zamestnanosti. V rámci projektu sa týmto subjektom poskytuje príspevok na
aktivačnú činnosť (portál ÚPSVaR SĽ, 2008d).
Národný projekt IX: „Absolventská prax” má za úlohu znížiť nezamestnanosť
absolventov prostredníctvom získavania praktických skúsenosti u potencionálnych
zamestnávateľov (portál ÚPSVaR SĽ, 2008e).
Všetky spomínané projekty súvisia ešte s minulým programovacím období.
V súčasnosti sme už v programovacom období 2007-2013, ktoré otvára pre Slovensko
nové možnosti. Hlavným dokumentom pre štrukturálnu politiku je Národný
strategický referenčný rámec. Je to strategický dokument Slovenskej republiky na
programovanie využívania fondov EÚ na roku 2007-2013. V tomto období bude
Slovensko implementovať finančné prostriedky z Európskeho fondu regionálneho
rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu v celkovej výške približne
11,4 mld. eur. Finančné prostriedky sa budú čerpať v rámci 11 operačných
programov. Z hľadiska zvyšovania potenciálu ľudských zdrojov budú najdôležitejšie
SOP Vzdelávanie a SOP Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Cieľom SOP Vzdelávanie
je moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť prostredníctvom formovania
a podpory ľudského kapitálu smerom ku nadobudnutiu základných zručností
a kľúčových kompetencií potrebných vo vedomostnej spoločnosti a potrebám trhu
práce. Základnými cieľmi v operačnom programe Zamestnanosť a sociálne inklúzia je
v oblasti trhu iniciovať také aktivity, ktoré budú viesť ku zvyšovaniu zamestnanosti,
k znižovaniu nezamestnanosti a podpora tvorby a udržiavania pracovných miest atď.
Čo sa týka sociálnej inklúzie, bude podpora orientovaná na priblíženie
znevýhodnených skupín obyvateľstva trhu práce a zvýšeniu ich zamestnávateľnosti.
Samozrejme všetky operačné programy sú určitým spôsobom poprepájané, napr.
68
Informátizácia spoločnosti úzko súvisí so Zamestnanosťou a sociálnou inklúziou
a pod. (NSRR SR 2007-2013).
Všetky operačné programy sledujú predovšetkým jeden hlavný cieľ, a to
konvergencia a hospodársky rast Slovenskej republiky. Tento cieľ nebude možno
splniť bez využitia potenciálu ľudských zdrojov a programovacie obdobie 2007-2013
nám prináša možnosť ako zvýšiť ľudský potenciál Slovenska.
7.1. Cezhraničná spolupráca s Poľskou republikou
Cieľom cezhraničnej spolupráce v Európe je integrácia území rozdelenými
štátnymi hranicami, ktoré zápasia so spoločnými problémami vyžadujúcimi spoločné
riešenia. Všetky pohraničné regióny v Únií stoja pred takýmito výzvami, ktoré často
vyplývajú z fragmentácie trhov, pracovnej sily, modelov investovania, infraštruktúry,
fiškálnych zdrojov, inštitúcií a verejných služieb (Martynuska, 2006).
V poľsko-slovenskom prihraničnom regióne bolo v ostatných rokoch
nadviazaných mnoho partnerských vzťahov medzi mestami a obcami, ale týkajú sa aj
takých oblastí ako kultúra, šport, turistika. Treba sa teda snažiť o zvýšenie spolupráce
v oblasti pracovného trhu. V širokej sieti EURES je možné založenie cezhraničnej
štruktúry, ktorej aktivity by boli usmernené na pohraničných pracovníkov
a zamestnávateľov v týchto regiónoch. Hlavným cieľom takejto štruktúry je
umožnenie výmeny informácií o dostupných pracovných miestach a zmenách
pracovného trhu, čoho dôsledkom by bola zvýšená mobility v pohraničných regiónoch
(Martynuska, 2006).
Pre úspešnú spoluprácu okresu Stará Ľubovňa a okresu Nowy Sacz napovedajú
tieto podmienky:
- zjednotenie legislatívy týkajúcej sa vzájomného zamestnávanie
- podobnosť slovenského a poľského jazyka
- podobná kultúra a tradície
- priaznivá vzdialenosť (Stará Ľubovňa – Nowy Sacz = 50km)
- Schengen
69
- vzdelanostná úroveň obyvateľov
- rozvoj malých a stredných podnikov
- rozvoj turizmu – možnosť nových pracovných miest
- ochota cestovať za prácou
Na druhej strane sú tu však aj prekážky migrácie:
- neexistencia priameho dopravného spojenia s okresom Nowy Sacz
- dopravná infraštruktúra v zlom technickom stave
- vysoká miera nezamestnanosti v okrese Nowy Sacz (r. 2005 – 28,9%) (portál
mesta Nowy Sazc, 2005)
- nárast dlhodobej nezamestnanosti
- nízka úroveň kvalifikácie pracovných síl vedených v evidencii úradov práce
- rozdiel v priemerných mzdách
- absencia väčšieho množstva zamestnávateľov
- malá ponuka nových pracovných miest
- nízka informovanosť obyvateľov o cezhraničnej spolupráce (Aftanasová,
2006)
Hlavným nástrojom cezhraničnej spolupráce ja teda sieť EURES, ktorého členmi
sú verejné služby zamestnanosti štátov Európskej únie a Švajčiarska. Službami siete
EURES sú informácie a poradenstvo o rôznych aspektoch mobility (pracovné
príležitosti, životné a pracovné podmienky, životopisy, potreby trhu práce na
regionálnej a národnej úrovni), asistovanie zamestnávateľom pri získavaní
pracovníkov z iných krajín a špeciálne poradenstvo pre zamestnávateľov
a pracovníkov v prihraničných regiónoch. Cieľov oblasťou, ktorá sa týka okresu Stará
Ľubovňa je „Zamagurie“, ktorá je ohraničená zo slovenskej strany okresmi Stará
Ľubovňa, Bardejov a Svidník a z poľskej strany Malopoľským vojvodstvom. Táto
oblasť je charakterizovaná nižšou mobilitou, ale vysokou angažovanosťou
partnerských úradov práce. Aktivity, ktoré sú spoločné realizované, predstavujú
miestne burzy práce, prieskum trhu práce, publikácia letákov, pravidelné stretnutia
a preklady materiálov pre partnerov (Katuščak, 2006).
V súčasnom programovacom období 2007-2013 sa cezhraničnou spoluprácou
s Poľskom zaoberá program Interreg III A SR-PL. Jeho strategickým cieľom je
70
podporiť integrovanú a udržateľnú ekonomiku, sociálny a kultúrny rozvoj slovensko-
poľského pohraničia. V súlade s uvedeným cieľom sa priority zameriavajú na
podporu rozvoja infraštruktúry, ktorá je orientovaná na územnú integráciu, lepšiu
dostupnosť a atraktívnosť pre investorov a turistov, ako aj na podporu cezhraničnej
sociálno-ekonomickej spolupráci, so špeciálnym ohľadom na akcie prispievajúce
k rozvoju turizmu, podpore podnikania a rovnomernému rozvoju trhu práce (Kolková,
2006).
7.2. Spolupráca na úrovni mikroregiónov
v okrese Stará Ľubovňa
Jednou z možnosti ako dopomôcť progresu jednotlivých obcí je navzájom sa
spájať do záujmových združení za účelom spolupráce na riešení spoločných
problémov. Obce majú možnosť spájať sa do mikroregiónov, v ktorých môžu
spoločne postupovať pri svojom rozvoji.
Mikroregióny sú neziskové združenia samospráv, prípadne iných subjektov
v príslušnom regióne, na dosiahnutie rozvoja regiónu na mikroúrovni (portál MVRR
SR, 2008). Pod mikroregiónom sa dá chápať geografický ohraničené územie, ktoré
má nejaké spoločné charakteristiky (prírodné, demografické, historické, kultúrne
a pod.). Pod mikroregiónom sa môže rozumieť aj dobrovoľné združenie obcí a miest
za účelom riešenia spoločných problémov a za účelom hľadania spoločných ciest
rozvoja príslušného územia. V zmysle zákona je predmetom činnosti takéhoto
združenia zvyčajne oblasť sociálnych vecí, starostlivosť o životné prostredie
(predovšetkým, zhromažďovanie, odvoz a spracúvanie komunálneho odpadu,
odvádzanie a čistenie odpadových vôd), miestna doprava, oblasť školstva, kultúry
a miestny cestovný ruch, svojou činnosťou združenie obcí napomáha vytvárať
podmienky na plnenie úloh obcí, ako aj úloh vyššieho územného celku. Vidiecke
mikroregionálne združenia vznikajú aj preto, aby mohli efektívne pripraviť rozvojové
programy za účelom zvýšenia kvality života na vidieku (www.sazp.sk/a, 2008).
71
Význam mikroregionálnych združení obcí:
1. spoločnými silami podnecujú rozvoj v obciach, pripravujú rozvojové
programy a dokumenty – územné plány, programy hospodárskeho a
sociálneho rozvoja, stratégie trvaloudržateľného rozvoja a pod.
2. môžu byť príjemcami finančných podpôr z národných (napr. Program obnovy
dediny), ale aj európskych zdrojov (štrukturálne fondy EÚ).
3. začiatok cielenej spolupráce obyvateľov vidieka, záujem o spájanie, delenie si
kompetencií a zdieľanie spoločných problémov i ziskov. Táto spolupráca
môže byť zárodkom budujúcej municipalizácie, ktorá je v západnej Európe
základným princípom verejnej správy na komunálnej úrovni (www.sazp.sk/a,
2008).
Obce okresu Stará Ľubovňa sú alebo boli súčasťou viacerých mikroregiónov (viď
Mapa 5.), ktoré presahujú aj hranice okresu, či štátu. Tieto mikroregionálne združenia
boli založené za rôznym účelom. Niektoré sú aktívne dodnes a pripravujú rôzne
projekty s cieľom rozvoja svojich členov a niektoré zasa boli založené len účelovo
kvôli určitému jednorazovému projektu z cieľom čerpať finančné prostriedky zo
štrukturálnych fondov EÚ (napr. výstavba kanalizácie a pod.).
Medzi najaktívnejšie mikroregionálne združenia, ktoré členmi sú aj obce okresu
Stará Ľubovňa, je aj Združenie pre rozvoj regiónu Pienin a Zamaguria (viď Mapa 6.).
Toto združenie by mohlo byť aj dobrým príkladom pre ostatné obce a združenia, ako
sa dá spoločnými silami dosiahnuť lepšie výsledky, a preto si ho aj bližšie
rozoberieme.
Združenie pre rozvoj regiónu Pienin a Zamagurie vzniklo v roku 1999. Začínalo
s dvanástimi členmi a postupne sa jeho členská základňa rozširovala a v súčasnosti
tvorí jeho členskú základňu 18 samospráv, 5 právnických osôb, 10 fyzických osôb
podnikajúcich a kolektívnym členom je Združenie pre rozvoj cestovného ruchu
Ľubovnianka, ktorej členmi sú výhradne obce z okresu Stará Ľubovňa. Cieľom
Združenia pre rozvoj regiónu Pienin a Zamaguria je najmä:
1. podporovať vznik a rozvoj všetkých foriem podnikania
2. zastupovať a obhajovať oprávnené záujmy svojich členov voči ostatným
subjektom
72
Ve¾ká Lesná
Haligovce
Lesnica
Ve¾ký Lipník
Stráòany
Kamienka
Litmanová
Jarabina
Mníšek nadPopradom
Hranièné
KremnáSulín
Malý Lipník
Matysová
Hajtovka
Údol
Starina
Legnava
OrlovObruèné
Ruská Vô¾a nad Popradom
Èirè
¼ubotín
Plaveè Šarišské Jastrabie
Kyjov
Pusté Pole
Vislanka
ÏurkováHromoš
Šambron
Plavnica
Chme¾nica
Kolaèkov
Lomnièka
Nižné Ružbachy
Forbasy
Hniezdne
LackováVyšné Ružbachy
Nová ¼ubovòa
Jakubany
Stará¼ubovòa
Podolinec
0 3 6 9 12 15 km
S
J
VZ
Mapa 5. Mikroregióny na území okresu Stará ¼ubovòa
Združenie pre rozvoj
región Pienin
a Zamaguria
Èistá riekaPoprad
Po¾ana
¼ubovnianka
Minèol
Legenda
Zdroj: www.sazp.sk/b
Stará¼ubovòa
Podolinec
Údol
okresné mesto
územie nepatriace do žiadného združenia
mesto
obec hranica okresu
štátna hranica
hranica mikroregiónov
Spišká Stará Ves
Lechnica
Èervený Kláštor
Haligovce
Ve¾ký Lipník
Stráòany
Lesnica
Ve¾ká Lesná
Re¾ov
JezerskoMalá Franková
Osturòa
Ve¾káFranková
Spišské Hanušovce
Zálesie
Havka
Majere
Matiašove
0 3 6 9 12 15 km
Okres Stará ¼ubovòa
Okres Kežmarok
S
J
VZ
Mapa 6. Združenie pre rozvoj regiónu Pienin a Zamaguria
Legenda
štátna hranica
hranica okresu mesto
www.tatry-pieniny.com
hranica združenia obec
Spišká Stará Ves
Lesnica
1. spolupracovať so štátnou správou, samosprávou a ďalšími organizáciami pri
zvyšovaní právneho, ekonomického a spoločenského zázemia pre výkon
podnikania a pri podnecovaní aktivít zameraných na rozvoj územia
2. sprostredkovať komplexné poradensko-konzultačné, informačné a vzdelávacie
služby pre členov združenia
3. podieľať sa na formovaní poradensko-informačného centra pre členov
združenia
4. spolupracovať so združeniami podobného zamerania na Slovensku
a v zahraničí
5. spolupracovať pri výchove, tvorbe a ochrane životného prostredia, najmä
predkladať projekty, návrhy a riešenia na zabezpečenie kvalitného životného
prostredia vo všetkých jeho zložkách (Danko, 2007a; www.sazp.sk/b, 2008)
Združenie v súčasnosti spolupracuje s viacerými domácimi aj zahraničnými
organizáciami podobného charakteru alebo záujmu:
- je dlhodobým členom Vidieckeho parlamentu
- je zakladajúcim členom:
• Rozvojovej agentúry Tatry – Spiš so sídlom v Kežmarku
• Združenia Horný Spiš a Šariš so sídlom v Starej Ľubovni
- má podpísanú zmluvu o vzájomnej spolupráci s:
• Fundáciou Čorštýnskych jazier so sídlom v poľskej Niedzici
• Fundáciou Deti Pienin so sídlom v poľskom Krocienku
• Mikroregión Belianské Tatry so sídlom v Spišskej Belej
• MAS (miestna akčná skupina) LAG Centrálna Šumava, o.s. Modrava, ČR
• Mikroregión Šumava – západ so sídlom v Železnej Rude, ČR (Danko, 2007b)
Združenie participovali na viacerých projektoch. Z viacerých možno spomenúť,
napríklad projekt Rozvoj cykloturistiky v pohraničnom území okresov Poprad,
Kežmarok a Stará Ľubovňa, kde bolo vyznačených celkovo 286 km cyklotrás a s tým
súvisiace propagačné činnosti. Príkladom efektívnosti a úspešnosti spolupráce obcí je
niekoľkonásobné schválenie projektov podávaných združením v rámci Programu
obnovy dediny, ktoré viedli k revitalizácií jednotlivých obci a následne celého regiónu
(Danko, 2007b).
73
Mikroregióny môžu teda byť jednou z možných ciest ako zlepšovať životné
podmienky ich obyvateľov a prispievať tak k rozvoju jednotlivých regiónov, môžu
viesť k tvorbe nových pracovných miest, či už v oblasti cestovného ruchu a pod.
8. Zhodnotenie a možnosti rozvoja okresu Stará Ľubovňa
na základe ľudských zdrojov
Ako sme už viackrát spomínali v našej práci ľudské zdroje sa stávajú v posledných
desaťročiach hlavnými výrobnými faktormi. Kvalita ľudí vo významnej miere
determinuje rozvoj spoločnosti. V súčasnej dobe, keď Slovenská republika patrí
medzi štáty Európskej únie, kde medzi hlavne ciele patrí trvalo udržateľný rast na
základe vzdelaných ľudí, sa ešte zvýrazňuje potreba kvalitnej pracovnej sily. Bez
zvýšenia investícií a pozornosti do zvyšovania potenciálu obyvateľstva nebude možné
dosiahnuť znižovanie rozdielov nielen medzi jednotlivými krajinami, ale aj medzi
jednotlivými regiónmi.
Okres Stará Ľubovňa svojou okrajovou polohou a nedostatku infraštruktúry rôznej
povahy, musí preto klásť veľkú pozornosť, okrem iného, na zvyšovanie atraktívnosti
ľudských zdrojov pre potreby zamestnávateľov a potencionálnych investorov.
Počtom obyvateľov patrí okres Stará Ľubovňa k stredné veľkým okresom
Slovenskej republiky. V poslednej dekáde dochádza k zvyšovaniu počtu obyvateľov,
pričom skladba obyvateľov je pomerne priaznivá, čo sa týka veku, produktívna zložka
obyvateľstva nie je síce taká početná ako je celoslovenský priemer, no na druhej
strane značná časť obyvateľov je v predproduktívnom veku, čo môže mať pozitívny
význam do budúcnosti. Tu však je potrebné podotknúť, že v okrese Stará Ľubovňa
majú veľké zastúpenie občania rómskej národnosti, čo určite prispieva k početnosti
predproduktívnej zložky. Obyvateľstvo od 5 do 25 rokov tvorí až 42,7% populácie
okresu Stará Ľubovňa.
Kvalita ľudských zdrojov závisí vo veľkej miere od vzdelania. Obyvateľstvu
okresu Stará Ľubovňa chýba väčšie zastúpenie vyšších stupňov dosiahnutého
vzdelania.. Na druhej strane je veľký podiel obyvateľov so základným a učňovským
74
vzdelaním bez maturity. Takáto vzdelanostná skladba určuje zloženie hospodárstva
okresu Stará Ľubovňa, ako aj ovplyvňuje príchod väčšieho množstva investícií.
Systém školstva v okrese pozostáva z gymnázií, odborných škôl a učilíšť, ale funguje
tu aj detašované pracovisko Katolíckej univerzity z Ružomberka. Možnosť
vysokoškolského štúdia priamo v okresnom meste a veľmi dobrá spolupráca medzi
školami, zamestnávateľmi a ÚPSVaR v Starej Ľubovni dáva predpoklady na
zlepšenie situácie, či už vo vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva, či zlepšení situácie
na trhu práce.
Trh práce v okrese Stará Ľubovňa je trocha odlišný od okolitých okresov
Prešovského kraja a celého Slovenska. V prvom rade je to relatívne nízka
nezamestnanosť, ktorá je jedna z najnižších na Východnom Slovensku a má približne
rovnakú hodnotu ako je celoslovenský priemer. Veľký podiel na tomto výsledku majú
fyzické osoby - podnikatelia. Okres Stará Ľubovňa patrí k okresom s najvyšším
podielom samostatne zárobkových činných osôb, ktorí sa realizujú predovšetkým
v stavebníctve. Bohužiaľ značná časť týchto subjektov však svoju činnosť vykonáva
mimo okresu Stará Ľubovňa a to predovšetkým v Českej republike. Veľkým
problémom, ktorý vo veľkej miere brzdí rozvoj regiónu, je silná migrácia, najmä
mladých ľudí, a to hlavne kvôli nízkym mzdám. To sa odzrkadľuje potom v akútnom
nedostatku pracovnej sily, ktorú potrebujú zamestnávatelia v okrese. Tento nedostatok
ľudí je nielen v kvantite, ale aj v kvalite. Uchádzači o zamestnanie trpia nedostatkom
vhodnej kvalifikácie a takisto medzi nezamestnanými dominujú obyvatelia s nízkym
vzdelaním. Ďalším problémom, a nielen okresu Stará Ľubovňa, je dlhodobá
nezamestnanosť, ktorá má veľmi nepriaznivý účinok na nepracujúcich v podobe straty
pracovných návykov, ako aj ochoty hľadať si prácu. S uplatnením na trhu práce majú
aj mladí ľudia. V tomto smere má nezastupiteľnú úlohu ÚPSVaR v Starej Ľubovni,
ktorý je veľmi aktívny a vyvíja veľké množstvo aktivít. Prebieha intenzívna
spolupráca ako so zamestnávateľmi, tak aj so školami. Úrad práce spolu so
zamestnávateľmi pripravuje rekvalifikačné kurzy, či kurzy zvyšovania stupňa
vzdelania uchádzačov o zamestnanie, čim vlastne sa prispôsobuje pracovná sila
požiadavkám zamestnávateľov a školy spolupracujú predovšetkým pri zvyšovaní
praktických skúsenosti v miestnych firmách a na projektoch, ktoré sa týkajú
75
uplatnenia absolventov pri ich prvom vstupe na trh práce. Veľkú pozornosť je
potrebné klásť na diskriminované skupiny obyvateľov, ako sú hlavne občania rómskej
národnosti, ktorí trpia nedostatkom vzdelanie a tomu nadväzujúca nedostatočná
kvalifikácia. Preto sú Rómovia súčasťou mnohých projektov, či realizovaných na
úrade práce alebo v školách, kde si ukončujú vzdelanie a učia sa, napríklad pracovať
s výpočtovou technikou a pod.
Hospodárstvo okresu Stará Ľubovňa, ako bolo spomenuté, je determinované
kvalitou ľudí. Poľnohospodárstvo zamestnáva viacej obyvateľov ako je celoslovenský
priemer, predsa len okrem mestá Stará Ľubovňa má krajina okresu vidiecky charakter.
Tradičnými odvetviami hospodárstva sú elektrotechnický, strojársky, textilný a
drevospracujúci priemysel. Strojársky priemysel bol po dlhé obdobie spojený
s výrobou spojovacieho materiálu v meste Stará Ľubovňa, hoci v súčasnosti došlo ku
krachu tohto odvetia, na druhej strane, ale je tu ľudský potenciál na podobný druh
priemyselnej výroby. Najväčším podnikom je firma so zahraničnou účasťou
Matsushita Elecktronic Components Slovakia, s.r.o., čo taktiež nadväzuje na tradičnú
výrobu z čias štátneho podniku TESLA a využíva vhodnú kvalifikáciu pracovnej sily.
Väčšiemu prílevu zahraničných investorov, ktorý by priniesli potrebný kapitál, však
bráni aj nedostatočná infraštruktúra. V poslednom období sa ale pripravili alebo sa
pripravujú vhodné objekty aj v podobe priemyselného parku pre potencionálnych
investor. Silné postavenie má už spomínané stavebníctvo, takisto obchod, kde platy sú
na rozdiel od iných odvetví, nad celoslovenským priemerom. Ďalší rozvoj
hospodárstva na základe potenciálu ľudských zdrojov vidíme v elektrotechnickom
priemysle a strojárskom priemysle a stavebníctve. Voľné kapacity sú v službách,
predovšetkým so zameraním na cestovný ruch, keďže územia okresu je bohaté na
kultúrne a prírodne pamiatky a zaujímavosti.
Členstvo Slovenska v Európskej únií prináša zo sebou aj mnoho ďalších
príležitosti ako zvyšovať potenciál ľudských zdrojov prostredníctvom projektov
a spoluprácou s ostatnými členmi EÚ. Dnes sa nachádzame v programovacom období
2007 – 2013 a Slovensko má možnosť využiť obrovský balík finančných prostriedkov
na dobiehanie životnej úrovne starých štátov Európskeho Spoločenstva. Tieto
prostriedky môžu byť využité na také projekty, ktoré by inak nebolo možné
76
zrealizovať, týka sa to hlavne na úrovni nižších samospráv, kde je najväčší nedostatok
voľných financií.
Okres Stará Ľubovňa je prihraničným regiónom a súčasťou SR v EÚ, ako aj
členstvom v Schengene, sa stierajú bariéry štátnych hraníc. Otvára sa tak možnosť
spolupráce pre rozvoj medzi regiónmi na obidvoch stranách hraníc. Okres Stará
Ľubovňa takto spolupracuje so susedným poľským okresom Nowy Sazc. Je tu snaha
kompetentných na spoločné riešenie problémov. Intenzívnejšej spolupráci však stoja
rôzne prekážky v podobe nekvalitnej dopravnej infraštruktúry, nedostatočnému
dopravnému spojeniu, diametrálne rozdielna výška nezamestnanosti. Aj napriek
niektorým problémom je tu vysoký potenciál na spoločný rozvoj regiónov v mnohých
oblastiach od spoločných riešení na trhu práce po spoločné projekty v
odvetviach hospodárstva, ako napr. v cestovnom ruchu.
Ďalšou z možnosti ako dopomôcť rozvoju okresu Stará Ľubovňa je spájanie sa
jednotlivých obcí, nielen v rámci samotného okresu, ale aj s obcami okolitých okresov
Slovenska, či Poľskej republiky. Obce okresu sú súčasťou viacerých združení. Nie
všetky združenia sú však aktívne. V práci sme predstavili Združenie pre rozvoj
regiónu Pienin a Zamaguria, ktoré môže byť príkladom fungovania mikroregiónu.
Tým, že sa obce spájajú pri riešení problémov, predstavujú väčšiu silu a sú
úspešnejšie.
Ľudské zdroje predstavuje jeden z najelementárnejších faktorov rozvoja
spoločnosti a krajiny. Preto je potrebné vo zvýšenej miere sa venovať problémom
zvyšovania kvality potenciálu obyvateľstva. Okres Stará Ľubovňa nepatrí síce
k najproblémovejším okresom Slovenskej republiky, ale takisto vykazuje mnoho
spoločných negatívnych symptómov. V prvom rade sú to nízke platy, čo následne
znamená odliv vzdelanej a kvalifikovanej pracovnej sily. Následkom je nedostatok
pracovnej sily pre potreby zamestnávateľov. To, samozrejme bráni rozvoju jednak
zamestnávateľov a jednak celého okresu. V čo najväčšej miere je potrebné sa
sústrediť na zladenie potrieb zamestnávateľských subjektov so vzdelávacími
inštitúciami, aby nedochádzalo k tomu, že absolventi škôl majú problémy
s uplatnením sa na trhu práce. Takisto aktívna politika zamestnanosti inštitúcii
verejnej správy musí reagovať na úlohy spojené s nevhodnou štruktúrou
77
nezamestnaných. Veľkým potenciálom rozvoja regiónov predstavujú možnosti, ktoré
vyplývajú z členstva Slovenskej republiky v Európskej únií.
78
Záver
Úroveň ľudského kapitálu je videná ako komparatívna výhoda alebo nevýhoda na
posilnenie alebo oslabenie pozície postavenia regiónu v globalizovanom svete.
Konkurenčná výhoda regiónu stále viac závisí nielen na získaní a rozvoji kvalitných
ľudských zdrojov, ale aj na spôsoboch akými je ľudský kapitál organizovaný,
rozvíjaný a udržiavaný v čase a priestore.
Okres Stará Ľubovňa predovšetkým svojou relatívne nízkou nezamestnanosťou
predstavuje výnimku medzi okresmi regiónu Východného Slovenska. Vo veľkej
miere má na tom zásluhu vysoká podnikateľská aktivita, keď okres Stará Ľubovňa
počtom fyzických osôb – podnikateľov patrí medzi okresy s najvyšším podielom
týchto osôb. Potenciál obyvateľstva tkvie aj v priaznivom vekovom zložení,
s vysokým podielom predproduktívnej zložky, čo je prísľubom možného budúceho
rozvoja okresu. Na druhej strane treba podotknúť, že vysoký počet predproduktívnej
zložky, je aj výsledkom národnostnej štruktúry obyvateľstva okresu Stará Ľubovňa.
Preto je veľmi dôležitá úloha vzdelávacích inštitúcií, zamestnávateľov, inštitúcií
verejnej správy a všetkých aktérov na trhu práce. Z tohto pohľadu existuje priaznivá
situácia, keď v okrese Stará Ľubovňa existuje veľmi dobrá spolupráce medzi školami,
zamestnávateľmi a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
V neposlednom rade rozvoju okresu môže napomôcť aj cezhraničná spolupráca
s priľahlým okresom Nowy Sacz z Poľskej republiky. Tejto spolupráci nahráva veľa
pozitívnych podmienok, hlavne vzdialenosť, podobnosť jazykov, zjednotená
legislatíva vzájomného zamestnávania a pod. Intenzívnejšej spolupráci však stoja aj
nemalé prekážky, ako napr. technický slabá dopravná infraštruktúra a nízka
informovanosť obyvateľov na obidvoch stranách štátnej hranice o možnostiach
cezhraničných spolupráce. Ďalšou príležitosťou je vzájomná spolupráca obcí v rámci
mikroregiónov.
Záverom možno konštatovať, že v práci sa nám podarilo identifikovať potenciál
obyvateľstva okresu Stará Ľubovňa. A takisto boli identifikované aj ďalšie aspekty
určujúce rozvoj okresu Stará Ľubovňa.
79
Použitá literatúra
AFTANASOVÁ, A. 2006. Migrácia pracovných síl a jej vplyv na vývoj
nezamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa. In: Bulletin – Zborník vystúpení
z medzinárodnej konferencie „Rozvoj a propagácia cezhraničnej spolupráce
v okresoch Stará Ľubovňa a Nowy Sacz”. Ľubovnianske kúpele, 2006. s. 109
ALEXY, J., ANTALOVÁ, M. 2003. Trh práce a manažment ľudských zdrojov.
Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm, 2003. 252 s. ISBN 80-225-1633-3
BROŽOVÁ, D. 2003: Spoločenské souvislosti trhu práce. Praha. Sociologické
nakladatelstvi, 2003. ISBN 80-86429-16-4
ČEMAN, R. et al. 2007: Zemepisný atlas Slovenská Republika. 2. vyd. Bratislava:
Mapa Slovakia Bratislava, s.r.o., 2003. 96 s. ISBN 80-8067-138-4
FILADELFIOVÁ, J. 2007. Ženy, muži a vek v štatistikách trhu práce. Bratislava:
Inštitút pre verené otázky, 2007, 120 s. ISBN 978-8088935-91-9
HAJNOVIČOVÁ, V. 2006. Vývoj zamestnanosti v období 1995-2005. Bratislava:
Prognostický ústav SAV, 2006, 34 s.
HOLMAN, R. 2004. Makroekonomie. Střední pokročilý kurs. Praha: H. C. BECK,
2004. ISBN 80-7179-764-2
KATUŠČAK, B. 2006. EURES ako nástroj cezhraničnej spolupráce. In: Bulletin –
Zborník vystúpení z medzinárodnej konferencie „Rozvoj a propagácia cezhraničnej
spolupráce v okresoch Stará Ľubovňa a Nowy Sacz”. Ľubovnianske kúpele, 2006. s.
109
KOLKOVÁ, M. 2006. Príspevok in: Bulletin – Zborník vystúpení z medzinárodnej
konferencie „Rozvoj a propagácia cezhraničnej spolupráce v okresoch Stará Ľubovňa
a Nowy Sacz”. Ľubovnianske kúpele, 2006. s. 109
80
KOŠTÁLIK, J: 1984. Krajina okresu Stará Ľubovňa. 1. vyd. Bratislava: Príroda,
vydavateľstvo kníh a časopisov, n. p. 1984, 174 s.
KRÁLIKOVÁ, R. 2004. Protekcionizmus brzdí trh práce. In: Trend, Týždenník
o hospodárstve a podnikaní, s. 87. 18. marca 2004.
LAUKO, V. et al. 1997. Kraje a okresy Slovenska. 1. vyd. Bratislava: Q111, 1997. s.
162
LAUKO, V. et al. 2006. Humánna geografia Slovenskej republiky. 1. vyd. Bratislava:
Kapaprint, 2006. s. 200, ISBN 80-88870-56-9
LISÝ, J. et al. 1998. Ekonómia. Bratislava: JURA EDITION, 1998. ISBN 80-88715-
43-1
MALÁK, M. 2007. Prístupy k riadeniu ľudských zdrojov v znalostnej spoločnosti.
Košice: Equilibria, s.r.o., 2007. 110 s. ISBN 978-80-89284-00-9
MAREŠ, P. 1994. Nezaměstnanost jako sociální problém. 1. vyd. Praha: Sociologické
nakladatelství, 1994, 152 s. ISBN 80-901424-9-4
MARTINCOVÁ, M. 2005. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. 2. vyd.
Bratislava: IURA EDITION, s. r. o. 2005, 128 s. ISBN 80-8078-038-2
MARTYNUSKA, A. 2006. Musí štátna hranica rozdeľovať lokálne trhy? In: Bulletin
– Zborník vystúpení z medzinárodnej konferencie „Rozvoj a propagácia cezhraničnej
spolupráce v okresoch Stará Ľubovňa a Nowy Sacz”. Ľubovnianske kúpele, 2006. s.
109
MIKELKA, E. et al. 1998. Konkurenčná schopnosť slovenskej ekonomiky a jej
štruktúrno-adaptačné súvislosti. 3. Ľudské zdroje ako faktor zvyšovania konkurenčnej
schopnosti slovenskej ekonomiky. Bratislava: Ústav slovenskej a svetovej
ekonomiky, SAV. 1998, 86 s. ISBN 80-7144-085-X
81
OUTRATA, R. 2000. Ľudské zdroje ako faktor konkurenčnej schopnosti ekonomiky.
Bratislava: Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky, SAV. 2000. 47 s. ISBN 80-7144-
107-4
PAULÍK, T. 2002. Hospodářská politika. Kleinwächter. Frýdek-Místek, 2002. ISBN
80-7248-148-7
PFEFFER, J. 1994. Comperative Advantage Through People. Boston, Harvard
Business School 1994
RIEVAJOVÁ, E. et al. 2003. Teória a politika zamestnanosti. Bratislava: Ekonóm,
2003. 267 s. ISBN 80-225-1757-7
ROHÁČ, J., Kuzmišin, P. 1997. Ľudské zdroje a zamestnanosť. 1. vyd. Prešov:
MANACON Prešov, 1997 224 s. ISBN 80-85668-45-9
SAMUELSON, R. A, NORDHAUS, W. D. 2000. Ekonómia. Bratislava: Elita, 2000.
ISBN 80-8044-059-X
SIKA, P. 2003. Teória a politika zamestnanosti. 1. vyd. Bratislava: Ekonóm. 2003. s.
ISNB 80-225-1744-5
URAMOVÁ, M. 2004. Trh práce a jeho nedokonalosti. Banská Bystrica: Ekonomická
fakulta UMB, 2004. 127 s. ISBN 80-8083-057-6
URAMOVÁ, M. 2005: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. 1.vyd.
Banská Bystrica: Univerzita Matej Bela, Ekonomická fakulta v Banskej Bystrici
v spolupráci s OZ Ekonómia, 2005. 98 s. ISBN 80-8083-057-6
VALACH, E. 2000. Nezamestnanosť, 9. kap. In: Uramová, M. a kol.
Makroekonómia. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, 2000, s. 99-114. ISBN
80-8055-364-5
VALENTOVIČ, M. et al. 2006. Profil regiónu Slovensko – Východ. 1. vyd. Prešov:
Prešovský samosprávny kraj, 2006. 116 s. ISBN 80-969559-3-4
82
VETRÁKOVÁ, M. et al. 2001. Ľudské zdroje a ich riadenie. 1. vyd. Banská Bystrica:
Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta Banská Bystrica, Občianske združenie
Ekonómia, 2001. 207 s. ISBN 80-8055-581-8
VIŠŇOVSKÝ, J. et al. 1996. Manažment ľudských zdrojov. Nitra: VŠP v Nitre, 1996.
99 s. ISBN 80-7137-315-X
Internetové stránky:
DANKO, Š. 2007a. http://www.tatry-pieniny.com/index.php/zdruzenie-pre-rozvoj-regionu-
pienin-a-zamaguria-vseobecna-charakteristika.info 02. 04. 2008/12:40
DANKO, Š. 2007b. http://www.tatry-pieniny.com/index.php/zdruzenie-pre-rozvoj-regionu-pienin-a-zamaguria-projekty.info 02. 04. 2008/12:41
www.wikipedia.org/wikiPoprad_(rieka) 15.10.2007/10:20
www.sario.sk/presovsky-region 15.10.2007/10:45
portal ŠÚ SR, 2006 http://www.statistics.sk/pls/elisw/dataTab.procDlg 9. 3. 2008/
15:20
portal SOUJSL, 2007 http://www.soujsl.edu.sk/sprava.doc 9. 3. 2008/ 15:25
portal SOUSLa, 2007 http://sousl.edupage.org/text1/? 9. 3. 2008/15:28
portal SOUSLb, 2007 http://sousl.edupage.org/text2/? 9. 3. 2008/15:47
http://www.soukh.sk/index.php?option=com_content&task=section&id=8&Itemid=3
7 9. 3. 2008/15:50
portál ÚPSVaR SĽ, 2008a
http://www.upsvarsl.sk/download.php?akce=detail&id_detail=143&sekce=14
portál ÚPSVaR SĽ, 2008b
http://www.upsvarsl.sk/download.php?akce=detail&id_detail=142&sekce=15 23. 01
2008/11:20
83
portál ÚPSVaR SĽ, 2008c
http://www.upsvarsl.sk/download.php?akce=detail&id_detail=144&sekce=16 23. 01
2008/11:32
portál ÚPSVaR SĽ, 2008d
http://www.upsvarsl.sk/download.php?akce=detail&id_detail=145&sekce=17 23. 01
2008/11:45
portál ÚPSVaR SĽ, 2008e
http://www.upsvarsl.sk/download.php?akce=detail&id_detail=146&sekce=18 23. 01
2008/11:53
portál MVRR SR, 2008
http://www.build.gov.sk/mvrrsr/index.php?id=4&lang=sk&subq=303 02. 04.
2008/12:44
www.sazp.sk/a http://www.sazp.sk/mikroregiony/ 02. 04. 2008/12:07
www.sazp.sk/b http://www.sazp.sk/mikroregiony/mikro/po/1014.htm ľubovnianka 02. 04. 2008/12:17
Mapy:
BIELY, A. et al. 2002: Tektonická schéma slovenskej časti západných Karpát. Mapa
č. 2, 1:2000000. In: Atlas krajiny slovenskej republiky. Kapitola IV. - Prvotná
krajinná štruktúra. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská
Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 75 ISBN 80-88833-27-2.
ČURLÍK, J., ŠÁLY, R. 2002: Zrnitosť pôdy. Mapa č. 84, 1:500000. In: Atlas krajiny
slovenskej republiky. Kapitola IV. - Prvotná krajinná štruktúra. 1. vyd. Bratislava:
Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného
prostredia, 2002. s. 110-111 ISBN 80-88833-27-2.
84
JEDLIČKA, L., KALIVODOVÁ, E. 2002: Zoogeografické členenie: terestrický
biocyklus. Mapa č. 91, 1:2000000. In: Atlas krajiny slovenskej republiky. Kapitola
IV. - Prvotná krajinná štruktúra. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia
SR; Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 118 ISBN 80-
88833-27-2.
KRAMÁRIK, J. 2002: Územná ochrana prírody a krajiny. Mapa č. 39, 1:500000. In:
Atlas krajiny slovenskej republiky. Kapitola VIII. - Chránené územia a prírodné
zdroje. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica:
Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 230-231 ISBN 80-88833-27-2.
MAJERČÁKOVÁ, O. 2002: Povodia hlavných tokov s hydrologickou bilanciou.
Mapa č. 70, 1:2000000. In: Atlas krajiny slovenskej republiky. Kapitola IV. - Prvotná
krajinná štruktúra. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská
MAZÚR, E., LUKNIŠ, M. 1980: Geomorfologické jednotky. Mapa č. 11., 1:500000.
In: Atlas Slovenskej socialistickej repuliky. Kapitola IV.- Povrch. Bratislava:
Slovenská akadémia vied, Slovenský úrad geodézie a kartografie, 1980. s. 54-55
MLÁDEK, J. 2002: Priemysel. Mapa č. 78, 1:750000. In: Atlas krajiny slovenskej
republiky. Kapitola VI. - Obyvateľstvo a jeho aktivity v krajine. 1. vyd. Bratislava:
Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného
prostredia, 2002. s. 168 ISBN 80-88833-27-2.
PLESNÍK, P. 2002: Fytogeograficko-vegetačné členenie. Mapa č. 86, 1:1000000. In:
Atlas krajiny slovenskej republiky. Kapitola IV. - Prvotná krajinná štruktúra. 1. vyd.
Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská
agentúra životného prostredia, 2002. s. 113 ISBN 80-88833-27-2.
SPIŠIAK, P. 2002a: Rastlinná výroba. Mapa č. 60, 1:2000000. In: Atlas krajiny
slovenskej republiky. Kapitola VI. - Obyvateľstvo a jeho aktivity v krajine. 1. vyd.
Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská
agentúra životného prostredia, 2002. s. 168 ISBN 80-88833-27-2.
85
SPIŠIAK, P. 2002b: Živočíšna výroba. Mapa č. 61, 1:2000000. In: Atlas krajiny
slovenskej republiky. Kapitola VI. - Obyvateľstvo a jeho aktivity v krajine. 1. vyd.
Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská
agentúra životného prostredia, 2002. s. 168 ISBN 80-88833-27-2.
SPIŠIAK, P. 2002c: Vývoj podielu ornej pôdy z poľnohospodárskej pôdy (PP). Graf
č. 56. In: Atlas krajiny slovenskej republiky. Kapitola VI. - Obyvateľstvo a jeho
aktivity v krajine. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská
Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 166 ISBN 80-88833-27-
2.
ŠÁLY, R., ŠURINA, B. 2002: Pôdy. Mapa č. 78, 1:500000. In: Atlas krajiny
slovenskej republiky. Kapitola IV. - Prvotná krajinná štruktúra. 1. vyd. Bratislava:
Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného
prostredia, 2002. s. 106-107 ISBN 80-88833-27-2.
ZELENSKÝ, K. 2002a: Typy poľnohospodárskej krajiny. Mapa č. 55, 1:750000. In:
Atlas krajiny slovenskej republiky. Kapitola VI. – Obyvateľstvo a jeho aktivity v
krajine. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica:
Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 166 ISBN 80-88833-27-2.
ZELENSKÝ, K. 2002b: Využívanie poľnohospodárskej krajiny. Mapa č. 58,
1:2000000. In: Atlas krajiny slovenskej republiky. Kapitola VI. – Obyvateľstvo a jeho
aktivity v krajine. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská
Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 167 ISBN 80-88833-27-2
www.tatry-pieny.com http://www.tatry-pieniny.com/index.php/zdruzenie-pre-rozvoj-
regionu-pienin-a-zamaguria-vseobecna-charakteristika.info 02. 04. 2008/12:40
www.sazp.sk/b http://www.sazp.sk/mikroregiony/ 02. 04. 2008/12:07
86
Iné:
SHMÚ SR, 2006. Slovenský hydrometeorologický ústav, Bratislava 2006
ŠÚSR, 2004. Štatistický úrad Slovenskej republiky Krajská správa Prešov. Sčítanie
obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. Prešovský kraj.
ŠÚSR, 2007. Štatistický úrad Slovenskej republiky 2007, Bilancia pohybu
obyvateľstva v Slovenskej republike podľa obcí 2006
ŠÚSR, 2006. Štatistický úrad Slovenskej republiky 2006, Zamestnanosť v Slovenskej
republike, krajoch a okresoch 2005
ŠÚSR, 2006: Štatistický úrad Slovenskej republiky Krajská správa v Prešove, Okresy
Prešovského kraja 2005
ŠÚSR, 2002. Štatistický úrad Slovenskej republiky 2002, Sčítanie obyvateľov, domov
a bytov 2001
ŠÚSR, 2007. Štatistický úrad Slovenskej republiky 2007, Krajská správa v Prešove
2007: Demografický vývoj v Prešovskom kraji v rokoch 1997-2006
ŠÚSR, 2007. Štatistický úrad Slovenskej republiky 2007, Vekové zloženie
obyvateľstva Slovenskej republiky 2006
ŠÚSR, 2006. Štatistický úrad Slovenskej republiky 2005, Krajská správa Prešov,
Školstvo v Prešovskom kraji v školskom roku 2004/2005
ŠÚSR, 2007. Štatistický úrad Slovenskej republiky 2007, Bilancia pohybu
obyvateľstva podľa obcí a pohlavia 2006
ŠÚSR, 2005. Štatistický úrad Slovenskej republiky, Krajská správa v Prešove 2005.
Bulletin 4, 2004
87
ŠÚSR, 2006. Štatistický úrad Slovenskej republiky, Krajská správa v Prešove 2006.
Bulletin 4, 2005
ŠÚSR, 2005. Štatistický úrad Slovenskej republiky, Krajská správa v Prešove 2005.
Bulletin 4, 2004
ŠÚSR, 2004. Štatistický úrad Slovenskej republiky, Krajská správa v Prešove 2004.
Bulletin 4, 2003
ŠÚSR, 2007. Štatistický úrad Slovenskej republiky 2007, Krajská správa v Prešove:
Bulletin 4, 2006
MsÚ v St. Ľubovni, 2004. Mestský úrad Stará Ľubovňa 2004, Prezentácia mestá Stará
Ľubovňa
ŠÚSR, 2006. Štatistický úrad Slovenskej republiky 2006, Zamestnanosť v Slovenskej
republike, krajoch a okresoch 2005
Štatistická ročenka Slovenskej republiky 2005
Štatistická ročenka Slovenskej republiky 2004
Národný akčný plán zamestnanosti 2004-2006
ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2007. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny 2007
ÚPSVaR SĽ, 2006: Bulletin – Zborník vystúpení z medzinárodnej konferencie
„Rozvoj a propagácia cezhraničnej spolupráce v okresoch Stará Ľubovňa a Nowy
Sacz” konanej dňa 7.- 8. 6. 2006
ÚPSVaR SĽ, 2007. Informácie pre zamestnávateľov a potencionálnych investorov
2007
88
ÚPSVaR SĽ, 2008. Interná správa o stave čerpanie príspevkov na
samozamestnáveľskú činnosť v rokoch 2006 a 2007
SSC, 2007. Slovenská správa ciest, 2007. Odbor cestnej databanky 2100. Prehľad
údajov o sieti cestných komunikácii na území SR. Bratislava: Slovenská správa ciest,
2007. 46 s.
89
District of Stará Ľubovňa: regional development from the point of
view of human potential
Summary
Regional development is very important theme nowadays. In integrating Europe
there was never before noticed too great economic and social differences than today.
Therefore regional development belongs to the most important priorities of European
Union and individual national government. Potential factors of regional development
are natural resources, soil, infrastructure, human resources, qualification and
knowledge, social and cultural factors, aspects of environment. Just today human
resources mean too much for Slovak republic because of coming foreign investments
and creating knowledgeable society.
District of Stará Ľubovňa is medium-large district situated in the Prešov region,
which has 51 666 inhabitants. Age structure in the district is very good because of
pre-reproductive age group which is bigger than post-reproductive age group (22,7
%/15,1%). Young people (from 5 to 25 years old) represent 42,7 % of population. It
has great meaning for future development. On the big share of young people has great
influence quantity of gypsies. It will necessary to expend much work that gypsies
could be contribution for regional development.
Very important is education. In the district of Stará Ľubovňa is the most
represented population with lower level education. It limits the arrival of foreign
investments and development of employers from district of Stará Ľubovňa too.
Therefore is very important co-operation between employers, schools and department
of labour. This co-operation is very good in the district of Stará Ľubovňa. Students
can practise at the employers. The departments of labour organize with schools
various projects about entrance of graduates to the labour market. Schools have to
prepare students who will not problem with looking for job.
Other problem is the unemployment. In the district of Stará Ľubovňa is relatively
low unemployment. The unemployment represents the value of national average.
Relatively low unemployment coincides with large number of self employed persons,
90
good co-operation between employers, schools and department of labour and high
migration of people because of job to the another regions of Slovak republic or
abroad. Although the unemployment is low, it has bad structure. Unemployed people
have low level education, bad qualification and they don’t have skills. A long-term
unemployment is big problem in the district of Stará Ľubovňa. For long-term
unemployed people are very difficult to find some job. They have lost work habits and
stopped to search some job. The department of labour prepares for them various
projects, for example how to become self employed persons act.
Other problem is moving of young and educated people to other regions of Slovak
republic or abroad, where are better conditions and wage. It is very bad for
development regions.
The Slovak republic is member of European Union. That membership brings new
possibilities for regional development. Regions of Slovak republic can use financial
resources for developing projects and know how too. A lot of institution in district of
Stará Ľubovňa uses these possibilities for improvement of situation, for example
schools, department of labour or private sector.
A great development potential for district of Slovak republic is trans-border co-
operation with district of Nowy Sazc from Poland. There exist good conditions for co-
operation, for example distance, similar culture and languages, willingness to travel of
job. Thought there exist barriers as well. There is bad road-traffic infrastructure, high
the natural rate of unemployed in the district of Nowy Sazc. Despite of many
problems there is great potential co-operation between district of Stará Ľubovňa and
district of Nowy Sazc in common solutions to the labour market or common economic
and social projects.
Other chance for regional development is joining of villages to the microregions.
In the district of Stará Ľubovňa work various microregions. Some microregions are
very actively and they have created many project. Villages are more successful when
they work together.
91
Zoznam príloh
Tabuľka 4. Nezamestnanosť v okrese Stará Ľubovňa podľa vekových kategórií na
základe trvania evidencie nezamestnanosti (31. 12. 2007)
Tabuľka 2: Nezamestnané ženy a muži na základe dosiahnutého stupňa vzdelania
v okrese Stará Ľubovňa (%,stav ku 31. 12. príslušného roka)
Tabuľka 3. Nezamestnaní v okrese Stará Ľubovňa podľa dosiahnutého stupňa
vzdelania na základe trvania evidencie nezamestnanosti (31. 12. 2007)
Tabuľka 1: Nezamestnané ženy a muži na základe dosiahnutého stupňa vzdelania
v okrese Stará Ľubovňa (stav ku 31. 12. príslušného roka)
92
Tabuľka 1: Nezamestnané ženy a muži na základe dosiahnutého stupňa vzdelania v okrese Stará Ľubovňa (stav ku 31. 12. príslušného roka)
2003 2004 2005 2006 2007 2003-2007 Stupeň dosiahnutého vzdelania M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž
Neukončené základné 163 122 145 122 133 128 171 140 218 157 166 134Základné 855 550 665 544 657 513 520 496 504 445 640 510Vyučení 475 459 400 516 307 417 237 374 210 329 326 419Stredné bez maturity 89 75 12 9 3 5 3 2 1 0 22 18Vyučení s maturitou 123 168 93 176 78 151 74 109 63 92 86 139Úplné str. všeobecné 23 82 25 81 23 55 24 53 18 36 23 61Úplné str. odborné 100 269 63 267 60 225 54 166 60 158 67 217Vyššie vr. bakalárske 5 8 7 8 3 9 4 14 9 23 6 12 Vysoko-školské 32 32 32 26 25 39 22 30 20 34 26 32Vedec. kvalifikácia 0 0 0 0 0 1 1 1 0 0 0 0Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008
M – muži Ženy - ženy Tabuľka 2: Nezamestnané ženy a muži na základe dosiahnutého stupňa vzdelania v okrese Stará Ľubovňa (%,stav ku 31. 12. príslušného roka)
2003 2004 2005 2006 2007 2003-2007 Stupeň dosiahnutého vzdelania M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž
Neukončené základné 4,5 3,4 4,5 3,8 4,7 4,5 6,9 5,6 9,2 6,6 6,0 4,8Základné 23,6 15,2 20,8 17,0 23,2 18,1 20,8 19,9 21,2 18,7 21,9 17,8Vyučení 13,1 12,6 12,5 16,2 10,8 14,7 9,5 15,0 8,8 13,8 11,0 14,5Stredné bez maturity 2,5 2,1 0,4 0,3 0,1 0,2 0,1 0,1 0,0 0,0 0,6 0,5Vyučení s maturitou 3,4 4,6 2,9 5,5 2,8 5,3 3,0 4,4 2,7 3,9 2,9 4,7Úplné str. všeobecné 0,6 2,3 0,8 2,5 0,8 1,9 1,0 2,1 0,8 1,5 0,8 2,1Úplné str. odborné 2,8 7,4 2,0 8,4 2,1 7,9 2,2 6,7 2,5 6,6 2,3 7,4Vyššie vr. bakalárske 0,1 0,2 0,2 0,3 0,1 0,3 0,2 0,6 0,4 1,0 0,2 0,5 Vysoko-školské 0,9 0,9 1,0 0,8 0,9 1,4 0,9 1,2 0,8 1,4 0,9 1,1Vedec. kvalifikácia 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0
Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008
M – muži Ženy - ženy
93
Tabuľka 3. Nezamestnaní v okrese Stará Ľubovňa podľa dosiahnutého stupňa vzdelania
na základe trvania evidencie nezamestnanosti (31. 12. 2007)
Stupeň dosiahnutého vzdelania
0-3 mes
3-6 mes
6-9 mes
9-12 mes
12-18 mes
18-24 mes
24-36 mes
36-48 mes
48 a viac
Neukončené základné 68 61 19 47 45 17 15 13 90Základné 149 112 48 51 94 47 79 67 302Vyučení 139 90 35 40 55 26 48 28 78Stredné bez maturity 1 0 0 0 0 0 0 0 0Vyučení s maturitou 57 40 14 9 15 4 9 2 5Úplné str. všeobecné 15 16 3 5 5 1 3 2 4Úplné str. odborné 77 46 19 14 14 8 21 4 15Vyššie vr. bakalárske 8 8 6 3 3 2 2 0 0 Vysoko-školské 14 17 12 3 0 1 2 1 4Vedec. kvalifikácia 0 0 0 0 0 0 0 0 0
Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008
Tabuľka 4. Nezamestnanosť v okrese Stará Ľubovňa podľa vekových kategórií na základe trvania evidencie nezamestnanosti (31. 12. 2007) Stupeň dosiahnutého vzdelania 15-
19 20-24
25-29
30-34
35-39
40-44
45-49
50-54
55-59
60 a viac
0-3 mes 53 87 78 72 62 41 42 46 40 7
3-6 mes 78 73 55 48 44 39 20 20 12 1
6-9 mes 4 36 19 25 15 15 23 16 2 1
9-12 mes 13 26 19 26 18 23 20 18 8 1
12-18 mes 39 37 16 28 24 29 27 21 9 1
18-24 mes 1 15 12 22 12 16 14 9 5 024-36 mes 11 20 24 27 19 25 22 21 9 136-48 mes 2 14 12 14 16 26 12 11 9 148 a viac 0 32 26 61 65 58 95 95 60 6Zdroj: ÚPSVaR v St. Ľubovni, 2008
94
![UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA …trilian.ujep.cz/svoc/2013/k3b/Dovicak.pdf · [Diplomová práca] – Univerzita Komenského v Bratislave. Fakulta matematiky, fyziky](https://img.dokumen.tips/doc/110x75/6029e08676f38a5268257c42/univerzita-komenskho-v-bratislave-fakulta-diplomov-prca-a-univerzita-komenskho.jpg)
![Univerzita Komenského v Bratislave Prehľad publikačnej ...Univerzita Komenského v Bratislave Prehľad publikačnej činnosti za rok 2007 Prírodovedecká fakulta UK [PR] Skupina](https://img.dokumen.tips/doc/110x75/5e578dad51c8a36158261027/univerzita-komenskho-v-bratislave-prehad-publikanej-univerzita-komenskho.jpg)
![UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE PEDAGOGICKÁ …4 ABSTRAKT Bc. PRACHÁR, Ján. Rekonštrukcia hlavného oltára kostola sv. Kataríny [diplomová práca] Univerzita Komenského](https://img.dokumen.tips/doc/110x75/601e8970d06d6412c8142f27/univerzita-komenskho-v-bratislave-pedagogick-4-abstrakt-bc-prachr-jn.jpg)
