Univerzita Komenského v Bratislave - uniba.sk · Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Katedra aplikovanej matematiky a štatistiky, 39 strán,

Univerzita Komenského v Bratislave

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky

Systémy financovania a ich dôsledky

na vysoké školstvo

Bakalárska práca Vypracovala: Jana Hanudeľová

Študijný program: Ekonomická a finančná matematika

Študijný odbor: 1114 Aplikovaná matematika

Školiteľ: doc. RNDr. Peter Mederly, CSc.

Bratislava 2012

Čestné vyhlásenie

Čestne prehlasujem, že som predloženú bakalársku prácu spracovala samostatne s použitím

uvedenej literatúry a ďalších informačných zdrojov.

V Bratislave, 26.5.2012 .....................................

podpis autora práce

Poďakovanie

Chcela by som sa poďakovať všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri

spracovaní tejto bakalárskej práce. Moje poďakovanie patrí najmä vedúcemu bakalárskej

práce, doc. Mederlymu, za odborné vedenie, užitočné rady a pomoc pri vypracovaní

bakalárskej práce.

Abstrakt

Jana Hanudeľová: Systémy financovania a ich dôsledky na vysoké školstvo

Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Katedra

aplikovanej matematiky a štatistiky, 39 strán, 2012

Bakalárska práca je predovšetkým zameraná na charakterizovanie základných princípov

financovania vysokých škôl a ich dôsledkov na vysoké školstvo. V úvode charakterizujem

systémy financovania vo svete. Následne sa zameriam na financovanie vysokého školstva

v Anglicku. Tu popisujem hlavne financovanie výučby na vysokých školách. Potom sa

orientujem na financovanie vysokého školstva na Slovensku a v závere práce porovnávam

tieto dva systémy financovania. Práca by mala slúžiť na charakterizovanie základných

princípov financovania vysokých škôl v Anglicku a na Slovensku a ich následné

porovnanie.

kľúčové slová: systém financovania, výkonový princíp, rozpis dotácií, vysoké školstvo

Abstract

Jana Hanudeľová: Funding systems and their impact on higher education

Comenius University in Bratislava, Faculty of mathematics, physics and informatics,

Department of applied mathematics and statistics, 39 pages, 2012

The bachelor thesis is mainly focused on charakterizing the basic principles of funding

universities and their impact on higher education. In introduction, I describe the funding

schemes in the world. Subsequently, I will focus on funding higher education in England.

I describe the funding of teaching at universities mainly. Then I focus on funding of the

higher education in Slovakia and at conclusion I compare these two systems of funding.

The thesis should demostrate the basic principles of funding universities in England and

Slovakia and their subsequent comparison.

key words: funding system, performance principle, analysis of subsidies, higher education

Predhovor

Vysoké školy sú organizácie so špecifickým postavením, ktoré hrali a hrajú veľmi dôležitú

úlohu vo vývoji spoločnosti. Charakteristické pre vzdelávanie všetkých ľudí je neustály

nárast významu tohto vzdelávania. V posledných niekoľko desiatok rokov sa všeobecne

zvyšuje záujem o štúdium a každá krajina sa venuje rozvoju školstva, výchovy

a vzdelávania. Vzdelávanie, jeho úroveň a kvalita výrazne ovplyvňujú ekonomický,

politický a kultúrny rozvoj krajiny a tie krajiny, u ktorých je prítomná vysoká úroveň

vzdelanosti obyvateľstva majú predpoklady aj na svoj ďalší ekonomický rast.

Hlavnou témou práce je financovanie vysokého školstva na Slovensku a v Anglicku. Práca

je rozdelená na tri časti, a to charakterizovanie financovania vysokého školstva v Anglicku,

na Slovensku a ich následné porovnanie. K dispozícií je dostatok potrebnej literatúry

a nápomocný zdroj predstavuje aj internet. Cieľom práce je charakterizovať základné

princípy financovania vysokých škôl a ich dôsledky na vysokoškolský systém. Práca má

slúžiť na pochopenie hlavných princípov financovania vysokých škôl týchto dvoch krajín

a poukázať na hlavné rozdiely vo financovaní.

Obsah

ÚVOD ................................................................................................................................................ 9

1. Financovanie vysokých škol v Anglicku .................................................................................... 11

1.1. História ......................................................................................................................... 11

1.2. Verejné vysokoškolské inštitúcie ................................................................................. 13

1.2.1. Verejné zdroje .......................................................................................................... 13

1.2.1.1. Rada pre financovanie vysokých škôl v Anglicku (HEFCE) .................................... 14

1.2.1.1.1. Postup pri financovaní vzdelávania ...................................................................... 15

1.2.1.1.2. Započítavanie študentov do grantu výučby ......................................................... 16

1.1.1.1.3. Výpočet hlavného grantu ..................................................................................... 17

1.1.1.1.4. Financovanie mimo hlavného prúdu grantu ........................................................ 19

1.2.2. Súkromné zdroje ...................................................................................................... 19

2. Financovanie vysokých škôl na Slovensku ............................................................................... 21

2.1. História ......................................................................................................................... 21

2.2. Financovanie vysokých škôl ......................................................................................... 22

2.2.1. Dotácia na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov ........................ 24

2.2.1.1. Výpočet výšky dotácie na mzdy a poistné............................................................ 25

2.2.1.2. Výpočet výšky dotácie na tovary a služby ............................................................ 28

2.2.1.3. Výpočet výšky dotácie na špecifiká ...................................................................... 29

2.2.1.4. Výpočet výšky dotácie na kapitálové výdavky ..................................................... 30

2.2.2. Dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť ....................................... 30

2.2.3. Dotácia na rozvoj vysokej školy ................................................................................ 31

2.2.4. Dotácia na sociálnu podporu študentov .................................................................. 31

3. Porovnanie anglického a slovenského systému financovania vzdelávania ............................. 32

ZÁVER ............................................................................................................................................... 36

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV .......................................................................................... 37

9

ÚVOD

Vzdelávanie výrazne prispieva k zvýšeniu kvality ľudských zdrojov. Vysoké školy

vo svete sú financované z viacerých zdrojov a ide o kombináciu verejných zdrojov,

vlastných príjmov vysokej školy a súkromných zdrojov.

Vysoké školy sú autonómne a štát má obmedzenú možnosť ich regulácie. Existujú tri

základné modely financovania vysokých škôl vo vyspelých trhových ekonomikách:1

anglo-americký systém financovania z rozpočtu domácností – Týmto modelom

financovania je známe USA. Je tu používaný trhový mechanizmus a štátna

zainteresovanosť je slabá. Vzdelávanie na vysokých školách je ponímané ako nárast

ľudského kapitálu jednotlivca, a tak je financované najmä z rozpočtu jednotlivca, resp.

domácnosti.

švédsky daňovo-dotačný systém financovania – Univerzity sú týmto systémom

financované najmä vo Švédsku, Nemecku, Českej republike, ale aj v Dánsku, Fínsku,

Grécku, Taliansku, Luxembursku, na Malte, v Nórsku, Poľsku a financovanie vysokých

škôl je vo väčšej miere podriadené štátu. Systém je založený na používaní redistribučnej

funkcie daňového systému a jeho účelom je dopomôcť k rovnocenným podmienkam

vstupu na vysoké školy pre všetkých. Vysokoškolské vzdelávanie je poskytované

bezplatne aj cudzím štátnym občanom a školné nie je povolené.

austrálsky systém HECS – Systém vyžaduje zúčastňovanie sa študentov na nákladoch,

ktoré im vzniknú pri vysokoškolskom štúdiu. Študenti za štúdium platia buď v časovom

predstihu so zľavou alebo neskôr, ale už s inflačným prírastkom. Poplatky vychádzajú

z individuálnej možnosti jednotlivého študenta platiť. Vyberajú sa zamestnávateľmi

prostredníctvom ,,Pay as you go“ daňovými platbami, čo je systém stanovený pre platenie

splátok, ktoré sú vypočítané na základe ročného príjmu pomocou daňovej povinnosti.

Dotovanie vysokých škôl sa tak dej priamo prostredníctvom finančných prostriedkov,

ktoré sú vybrané formou daní. Tento systém dnes v rozličných obmenách aplikujú aj

1 Neubauerova Erika a kol.: Reforma systému financovania vysokých škôl v SR.Štúdia. [online]

<http://www.radavs.sk/index.php?option=com_remository&Itemid=21&func=fileinfo&id=24 > 2 Eurydice: Organization of the education system in the United Kingdom – England, Wales and Northern

http://www.radavs.sk/index.php?option=com_remository&Itemid=21&func=fileinfo&id=24


10

krajiny ako Thajsko, Čína, Vietnam, Kórea.

Slovenský systém financovania vysokých škôl čerpá zo všetkých týchto systémov

a inšpiruje sa aj portugalským systémom, z ktorého preberá ideu odvodenia personálnej

náročnosti študijného programu od normatívneho počtu študentov na učiteľa.

Moja práca sa zameriava na systémy financovania a ich dôsledky na vysoké školstvo.

Prácu som vypracovala na základe štúdia dokumentov v elektronickej aj písomnej forme.

V prvej časti práce sa venujem financovaniu vysokých škôl v Anglicku, ďalej sa

zameriavam na financovanie vysokých škôl v Slovenskej republike. Na konci práce

analyzujem tieto dva systémy financovania a vzájomne ich porovnávam.

Hlavným cieľom mojej práce je charakterizovať základné princípy financovania vysokých

škôl a ich dôsledky na vysoké školstvo.

11

1. Financovanie vysokých škol v Anglicku

1.1. História

Systém terciárneho vzdelávania sa v Anglicku delí na Higher Education (HE) a Further

Education (FE), kde oba prípady predstavujú nepovinné vzdelávanie, ale HE poskytuje

predovšetkým vysokoškolské vzdelávanie. Vysoké školy, podobne ako u nás ponúkajú tri

stupne vysokoškolského vzdelávania, a to stupne bakalárske, magisterské a doktorandské.

Väčšina inštitúcií poskytujúcich terciárne vzdelávanie bola do konca 19. storočia

súkromnými organizáciami, ktorým vláda finančne vypomáhala. Časom dochádzalo k

rastu dopytu po vysokoškolskom vzdelávaní, vzrastu počtu univerzít, a teda aj nárastu

počtu študentov účastňujúcich sa denného štúdia. To viedlo k tomu, že začalo dochádzať k

obmedzovaniu finančných prostriedkov vydaných na študenta a v roku 1994 bol stanovený

strop na počet vysokoškolských študentov.2

V roku 1987 vydala vláda dokument Vysokoškolské vzdelávanie: tvárou v tvár výzve –

Biela kniha (Higher Education: Meeting the Challenge), ktorá navrhla zmeny vo

financovaní polytechník. V dokumente takisto išlo o rozširovanie prístupu k

vysokoškolskému vzdelávaniu, najmä pre dospelých a pre tých, ktorí nemali certifikát o

ukončenom sekundárnom vzdelávaní.

Zákon o reforme vzdelávania z roku 1988 (Education Reform Act) umožnil vznik

súkromného orgánu, Rady pre financovanie univerzít, pre financovanie univerzít v

Anglicku a Walesi, kým dovtedy boli polytechniky financované Radou pre financovanie

polytechník a vysokoškolských inštitúcií v Anglicku.3

Od roku 1988 sa taktiež uplatňuje systém finančnej spoluúčasti študentov.

2 Eurydice: Organization of the education system in the United Kingdom – England, Wales and Northern

Ireland 2008/2009 [online]. <http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/eurybase/eurybase_full_reports/UN_EN.pdf> 3 Eurydice: Organization of the education system in the United Kingdom – England, Wales and Northern

Ireland 2008/2009 [online]. <http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/eurybase/eurybase_full_reports/UN_EN.pdf>

12

Zákon o vzdelávaní z roku 1990 (Education (Student Loans) Act) - zákon na podporu

študentov vysokoškolského štúdia prostredníctvom študentských pôžičiek.

Biela kniha z roku 1991 zaviedla viacero zmien, ako napríklad nepriame financovanie

univerzít centrálnou vládou a značnú mieru autonómie univerzít, s výnimkou tzv. otvorenej

univerzity, ktorá je pod priamym dohľadom Ministerstva školstva a vedy (Department of

Education and Science) a súkromnej Univerzity v Buckinghame, ktorá od štátu nedostáva

žiadne peniaze.

Zákon o ďalšom vzdelávaní a vysokoškolskom vzdelávaní z roku 1992 (Further and

Higher Education Act) ukončil činnosť Rady pre financovanie univerzít a Rady pre

financovanie polytechník a vyšších odborných škôl. Tento zákon vytvoril dva nové orgány,

ktoré slúžili k financovaniu všetkých inštitúcií vysokého školstva, a to Radu pre

financovanie vysokého školstva v Anglicku (HEFCE) a Radu pre financovanie vysokého

školstva vo Walesi (HEFCW).4

Finančné prostriedky v Anglicku boli do roku 1998 poskytované inštitúciám ako celkové

dotácie na základe kritérií stanovených Výborom pre financovanie univerzít (University

Grants Committee), ktorý ovládali akademickí pracovníci. Dotácie boli schvaľované na

päťročné obdobie a boli založené najmä na počte študentov.

Po zavedení normatívneho financovania nastal ďalší posun pri prideľovaní prostriedkov

inštitúciám a viedlo to taktiež k väčšej jednotnosti a objektívnosti.

Zákon o vysokoškolskom vzdelávaní v Anglicku z roku 2004 (The Higher Education Act)

umožnil vyberať variabilné školné v Anglicku, avšak dosahujúce maximálne 3000 libier

ročne. Taktiež zaviedol novú úpravu študentských podpôr, ktoré umožňovali študentom

vziať si pôžičku na splatenie školného a poskytovali príspevky (maintenance grants), ktoré

boli závislé na finančnej situácií študenta. Taktiež sa snaží zabezpečiť spravodlivý prístup

menšinových skupín k vysokoškolskému vzdelávaniu.5

4 Eurydice: Organization of the education system in the United Kingdom – England, Wales and Northern

Ireland 2008/2009 [online]. <http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/eurybase/eurybase_full_reports/UN_EN.pdf> 5Eurydice: Organization of the education system in the United Kingdom – England, Wales and Northern Ireland 2008/2009 [online]. <http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/eurybase/eurybase_full_reports/UN_EN.pdf>

13

1.2. Verejné vysokoškolské inštitúcie

Verejné vysokoškolské inštitúcie sú financované z verejných aj súkromných zdrojov,

pričom verejné zdroje tvoria prevažnú časť prostriedkov, ktoré sú poskytované

vysokoškolským inštitúciám. Medzi najvýznamnejšie položky príjmu patria dotácie, školné

a ďalšie poplatky, kde viac ako tretina príjmov plynie z vládnych prostriedkov

prostredníctvom dotácií. Ďalšie príjmy sú príjmy na výskumnú činnosť, ostatné príjmy

a investičné, nadačné príjmy a dary.6

1.2.1. Verejné zdroje

Vláda stanovuje množstvo finančných prostriedkov, ktoré sú prideľované špeciálne

vytvorenými orgánmi, tzv. Radami pre financovanie vysokého školstva (Higher Education

Funding Council), konkrétne v Anglicku je to Rada pre financovanie vysokého školstva

v Anglicku (HEFCE).7

Väčšina prostriedkov, ktoré sú týmito orgánmi poskytované, je alokovaná do oblasti

výučby a výskumu na základe vypracovaných formúl. Rozdeľovanie finančných

prostriedkov závisí najmä na počte študentov vo vysokoškolskej inštitúcií a na predmetoch,

ktoré sa v nej vyučujú. Takisto skoro všetky finančné prostriedky, ktoré prúdia do

výskumu súvisia s kvalitou a intenzitou výskumu v danej inštitúcii.

Tieto Rady pre financovanie vysokého školstva sú financované štátom a sú zodpovedné

parlamentu. Ústredná vláda rozhoduje o celkovom množstve a o celkovom objeme

finančných prostriedkov, ktorý je vydaný do oblasti vysokoškolského vzdelávania. Vláda

taktiež stanovuje, kam by mali byť prostriedky prednostne umiestnené, ale tieto priority

majú len doporučujúci charakter. Finančné orgány sú na ústrednej vláde relatívne nezávislé

a nesú výhradnú zodpovednosť za prideľovanie finančných prostriedkov daným

6 Higher education statistic agency: Income of Higher Education Institutions [online]. <http://www.hesa.ac.uk/index.php/content/view/1675/161/> 7 Higher education founding council for England: A guide to UK higher education [online]. 2009.

<http://www.hefce.ac.uk/pubs/hefce/2009/09_32/09_32.pdf>

14

vysokoškolským inštitúciám. Tieto finančné prostriedky majú slúžiť predovšetkým

k zaisteniu vysokej kvality vzdelávania a výskumu a k rozšíreniu prístupu a účasti

študentov vo vysokoškolskom vzdelávaní.8

1.2.1.1. Rada pre financovanie vysokých škôl v Anglicku (HEFCE)

Organizácia HEFCE je najväčší samostatný zdroj financovania vysokého školstva

v Anglicku, ale toto financovanie predstavuje menej ako 40 % z celkového príjmu

vysokoškolských inštitúcií v Anglicku. HEFCE priamo financuje 130 vysokých škôl a 123

škôl, ktoré poskytujú vysokoškolské vzdelávanie. Na akademický rok 2010/2011 HEFCE

rozpísala 7.4 miliárd libier univerzitám a vysokým školám. Tieto finančné prostriedky

obdržia inštitúcie väčšinou ako blokový grant.

Celkové množstvo finančných prostriedkov poskytuje vláda a HEFCE prerozdeľuje medzi

peniaze na vzdelávanie, výskum, vysokoškolský vzdelávací fond, špeciálne fondy

a účelové kapitálové dotácie. Peniaze na vzdelávanie, výskum a fondy pre inováciu

vzdelávania sú považované za ´rekurentné financie´, zvyšok tvoria ´nerekurentné financie´.

HEFCE grant na akademický rok 2010/2011 - celkovo 7426 miliónov libier

8 Higher education founding council for England: A guide to UK higher education [online]. 2009.


15

1.2.1.1.1. Postup pri financovaní vzdelávania

Hlavná metóda financovania výučby je navrhnutá tak, aby financovanie bolo konzistentné

s počtami študentov v každej inštitúcii. Celkový rozpočet HEFCE je stanovený vládou.

HEFCE najskôr porovnáva financovanie vzdelávania, ktoré poskytovala minulý rok

a opraví to pre veci ako inflácia, ďalších študentov, ktorých chce aby inštitúcia prijala,

alebo úbytok študentov ak ich inštitúcia neprijala toľko, ako sa očakávalo. Potom HEFCE

robí porovnanie študentov, ktorých očakáva nasledujúci rok so štandardnou úrovňou, ktorá

je počítaná pomocou formuly, ktorá je založená na počte študentov a ich rozdelení medzi

jednotlivými predmetmi. Pokiaľ je takto počítaný grant v rozmedzí +/- 5 % od

štandardných prostriedkov, grant bude schválený. Ak je mimo tejto škály, HEFCE buď

upraví financovanie, alebo očakáva od inštitúcií, že upravia počty študentov.

HEFCE taktiež realizuje špecifické dotácie, ktoré odrážajú určité ďalšie výdavky na

výučbu alebo študentov, ako sú výdavky na študentov študujúcich externé štúdium alebo

na špecializované inštitúcie. 9

Prvky grantu poskytnutého na vzdelávanie, 2010/2011: celkovo 4719 miliónov libier

9Higher education founding council for England: A guide to UK higher education [online]. 2010

<http://www.hefce.ac.uk/media/hefce1/pubs/hefce/2010/1024/10_24.pdf>

http://www.hefce.ac.uk/media/hefce1/pubs/hefce/2010/1024/10_24.pdf

16

Sú dva hlavné princípy financovania, a to:

- podobné vzdelávacie aktivity by mali byť financované podobne,

- inštitúcie , ktoré chcú zvýšiť počet svojich študentov by tak mali robiť prostredníctvom

schválenia dotácií na dodatočné platené miesta cez HEFCE.

Medzi päť hlavných znakov financovania patrí priehľadnosť, predvídateľnosť,

spravodlivosť, efektívnosť a flexibilita.

Keďže financovanie vzdelávania je časťou blokového grantu, inštitúcie majú značnú mieru

voľnosti v tom, ako vnútorne rozmiestnia financie aby podporili svoje vlastné ciele. Vláda

očakáva, že financovanie výučby a štúdia bude financované nielen verejnými zdrojmi, ale

aj študentmi samotnými. Pri určovaní rekurentnej dotácie berie HEFCE do úvahy aj príjem

zo školného, o ktorom predpokladá, že ho inštitúcie obdržia. Súčet dotácie a školného sa

označuje aj ako ,,prostriedky na vzdelávanie“ alebo jednoducho ,,prostriedky“, teda

prostriedky = dotácia HEFCE + školné10

1.2.1.1.2. Započítavanie študentov do grantu výučby

Na to, aby študenti mohli byť plne započítavaní do tohto grantu, musia mať ukončený rok

štúdia. Zvlášť sa berie ohľad na činnosti študentov, ktoré sú označené ako nedokončené

prostredníctvom osobitného koeficientu.

Študenti sú počítaní z hľadiska ekvivalentov riadneho štúdia (Full Time Equivalents -

FTEs). Študent denného štúdia je počítaný ako 1 FTE, študent, ktorý je na ročnej praxi

v rámci tzv. sandwich year-out (prax v biznise alebo priemysle) je počítaný ako 0.5 FTE.

FTE študenta, ktorý navštevuje externé štúdium je založené na intenzite štúdia v porovnaní

s ekvivalentným študentom denného štúdia. Toto je determinované aj tým, ako dlho trvá

študentovi dokončiť kurz alebo koľko kreditov nazbiera počas roka.

HEFCE poskytuje aj dodatočné financovanie, ktoré je založené na dvoch hlavných

faktoroch, ktoré ovplyvňujú to, či študent pokračuje vo svojich štúdiách. Týmito faktormi

sú vek a vstupná kvalifikácia, keďže tí študenti s nižšou vstupnou kvalifikáciou a starší

študenti majú väčšiu tendenciu nedokončiť štúdium.

10

Higher education founding council for England: A guide to UK higher education [online]. 2010 <http://www.hefce.ac.uk/media/hefce1/pubs/hefce/2010/1024/10_24.pdf>


17

1.1.1.1.3. Výpočet hlavného grantu

Po určení počtu študentov a spôsobu ich započítavania, HEFCE počíta výšku dotácie pre

inštitúciu a existujú štyri kľúčové pojmy, ktoré tento výpočet vysvetľujú:

- štandardné prostriedky – sa dajú chápať ako štandardný podiel z disponibilných

zdrojov pripadajúcich na inštitúciu určený na základe jej študentov

- predpokladané prostriedky – sú súčtom skutočnej dotácie na vzdelávanie

a predpokladaného výnosu zo školného

- tolerančné pásmo – rozpätie plus/mínus päť percent okolo štandardných prostriedkov,

do ktorého má padnúť objem predpokladaných prostriedkov

- presun – proces, počas ktorého sa od inštitúcií , ktoré sú mimo tolerančného pásma

očakáva, že sa doň presunú, a to buď upravením množstva finančných prostriedkov, ktoré

HEFCE poskytuje alebo počtu študentov, ktorý inštitúcie prijímajú.

Štandardné prostriedky sú počítané pre každú inštitúciu v pomere k jej váženému počtu

študentov vyjadrenom v termínoch FTE. Toto váženie sa robí podľa predmetov,

londýnskeho koeficienta a koeficienta čiastkového ukončenia.

Váženie podľa predmetov spočíva v tom, že niektoré predmety vyžadujú laboratória

a dielne a niektoré naopak iba prednáškové sály a seminárne miestnosti a teda vyžadujú

rôzne stupne prostriedkov. Z toho dôvodu sú na účely financovania definované štyri

skupiny predmetov (nákladové skupiny) a pre každú skupiny sú definované nákladové

koeficienty, ktoré sú založené na základe údajov o výdavkoch a FTE dátach študenta

v rôznych akademických skupinách známych ako ,,nákladové strediská“.

Cenová skupina

Popis Váhy

A Klinické stupne lekárskych a stomatologických kurzov a veterinárne lekárstvo

4

B Predmety vyžadujúce laboratóriá 1.7

C Predmety vyžadujúce ateliér, laboratóriá a prácu mimo strediska

1.3

D Všetky ďalšie predmety 1

18

Váženie podľa londýnskeho koeficienta je používané s cieľom zohľadniť vyššie náklady na

činnosť v Londýne. To sa líši v závislosti od umiestnenia inštitúcie, tak vysoké školy

vo vnútornej časti Londýna majú koeficient osem percent, zatiaľ čo tie v okrajovej časti

Londýna majú koeficient päť percent.

Váženie podľa koeficientu čiastkového ukončenia je počítané tak, aby odrážalo činnosti

študentov, ktoré sú oznamované ako nie dokončené, ale napriek tomu študenti absolvovali

najmenej jednu šestinu denného štúdia počas roka.

HEFCE vyčísľuje základný objem prostriedkov na FTE študentov podelením celkového

rozpočtu na hlavný grant a predpokladaných školných poplatkov celkovým váženým

počtom FTE študentov v sektore. Táto základná hodnota prostriedkov sa nazýva ,,základná

cena“ a je to hodnota pre štandardného FTE študenta v cenovej skupine D, čo pre

akademický rok 2010/2011 činí 3 951 libier. Pre cenovú skupinu A 15 804 libier, pre B

6 717, a 5 136 pre cenovú skupinu C.

Predpokladané prostriedky zahŕňajú aktuálny grant na výučbu, ktorý inštitúcie obdržia od

HEFCE a predpokladané príjmy z poplatkov. Východiskom pre stanovenie aktuálneho

grantu je ekvivalentný grant, ktorý inštitúcie obdržali od HEFCE minulý rok. Toto sa

následne upravuje pre rad rôznych faktorov ako je prijatie nových študentov, inflácia alebo

iné pomerné úpravy, počet ďalších študentov a ďalšie zmeny ako prestupy študentov medzi

inštitúciami.

Predpokladané prostriedky pre študentov denného štúdia odrážajú základnú výšku

poplatkov, ktorú inštitúcie môžu požadovať. Poplatky pre študentov externého štúdia sú

pokladané za také isté ako pre študentov denného štúdia v proporcionálnom vyjadrení.

Predpokladané poplatky pre väčšinu postgraduálnych študentov sú nastavené tak, aby

zodpovedali základnej cene vo výpočtoch objemu základných prostriedkov.

Tolerančný pás predstavuje percentuálny rozdiel medzi štandardnými a predpokladanými

prostriedkami a teda je počítaný takto:

(predpokladané prostriedky – štandardné prostriedky)/štandardné prostriedky * 10011

11



19

1.1.1.1.4. Financovanie mimo hlavného prúdu grantu

Sú študenti, ktorí sa do tohto hlavného grantu nezapočítavajú. Takíto študenti sa

započítavajú do prídelov, ktoré HEFCE financuje a sleduje zvlášť. Na akademický rok

2010/2011 sa to vzťahuje na študentov spolufinancovaných zamestnávateľmi. Keďže na

tieto programy študenti priťahujú nižšie hodnoty HEFCE grantu, sú sledovaní oddelene.

Na akademický rok 2010/2011 HEFCE poskytla 26 miliónov libier na podporu viac ako

13 000 dodatočných FTE miest spolufinancovaných zamestnávateľmi.

Cielené prídely takisto nie sú súčasťou hlavného grantu, a preto nepatria ani do

tolerančného pásma. Ich cieľom je podporovať dôležité alebo ohrozené funkcie v súlade

s kľúčovými politickými iniciatívami. Cielené alokácie môžu byť pohyblivé alebo pevné.

Na vysokoškolských študentov zo znevýhodneného prostredia sa vzťahujú dodatočné

náklady spojené s ich prijímaním a podporou. Na výpočet inštitucionálnych váh použije

HEFCE informáciu poštového smerovacieho čísla z individuálnych záznamov študenta.

Študenti so zdravotným postihnutím taktiež nepatria do hlavného prúdu grantu. Každá

inštitúcia je ale priradená do jednej zo štyroch skupín vážených podľa pomeru ich

študentov, ktorí obdržia ,,Príspevok zdravotne postihnutých študentov“ (,,Disabled

Students´ Allowance“).

Je takisto ďalší počet rekurentných grantov, ktoré podporujú výučbu, ale nie sú súčasťou

hlavného grantu. Na akademický rok 2010/2011 to zahŕňa platy akademických

konzultantov (19 miliónov libier), platy akademických praktických lekárov (1 milión

libier), dodatočné náklady na dôchodky NHS (6 miliónov libier), prechodné financovanie

ELQs (42 miliónov libier) a bezpečnostnú sieť ELQ (1 milión libier).12

1.2.2. Súkromné zdroje

Medzi súkromné zdroje patrí predovšetkým sponzorstvo, príjmy od študentov platiacich

rôzne poplatky vrátane školného a dary. Takisto tu môžu patriť dodatočné príjmy

12



20

poskytovaním služieb v podnikateľskej sfére, ako napríklad poradenské služby, školenie

a prevádzkovanie výskumnej činnosti.

Školné, ktoré je regulované vládou, sa týka iba študentov, ktorí navštevujú denné

vysokoškolské štúdium prvého stupňa, či už britských alebo študentov z európskej únie.

Poplatky, ktoré sú vyberané od študentov externého štúdia, študentov mimo Európskej

únie a všetkých študentov postgraduálneho štúdia nie sú nijak regulované a ich výšku

stanovuje samotná inštitúcia.13

Na začiatku tieto príspevky predstavovali 1 000 libier ročne, ale v akademickom roku

2006/2007 bolo univerzitám v Anglicku umožnené vyberať variabilné školné

so stanovenou maximálnou výškou. Výška školného sa takisto zvyšuje so vzrastajúcou

infláciou. Keďže univerzity nemajú stanovené jednotné školné, každá univerzita si určuje

konkrétnu výšku školného, ktorá sa pohybuje medzi 1500 až do približne 3500 libier na

rok. V roku 2010 bola stanovená maximálna výška školného na cca 9000 libier na rok.14

Odložené školné je typ školného, ktorý umožňuje študentom splácať školné až po

ukončení vysokoškolského štúdia, kde študenti majú povinnosť splácať takéto školné iba

ak ich ročné príjmy prekročia stanovenú výšku, ktorá predstavuje 15 000 libier. Po

prekročení tejto výšky splácajú absolventi 9 percent ročného príjmu, ktorý presahuje túto

hranicu. Takisto platí, že dlhy, ktoré sú aj po 25 rokoch nesplatené, budú odpísané. 15

Pre študentov, ktorí pochádzajú z Európskej únie platí to isté pre výpočet školného ako pre

britských študentov, ale študenti mimo územia EU hradia takú výšku školného, akú im

stanoví konkrétna univerzita, ktorá je ale vyššia než školné britských študentov. Jej výška

sa pohybuje v rozmedzí od 4000 do 18 000 libier ročne.16

13

Eurydice: Organization of the education system in the United Kingdom – England, Wales and Northern Ireland 2008/2009 [online]. <http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/eurybase/eurybase_full_reports/UN_EN.pdf> 14

Socrates: Studium v Británii [online]. 2009. <http://www.socrates.cz/mkportal/modules/wiki/index.php/Studium_v_Brit%C3%A1nii> 15

BBC news: Q&A: Student fees [online]. 2009. <http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/education/3013272.stm> 16

Fees, funding and Student Support. UK Council for International Student Affairs [online] <http://www.ukcisa.org.uk/student/fees_student_support.php>

21

2. Financovanie vysokých škôl na Slovensku

2.1. História

Po páde socialistického režimu a ukončení direktívneho plánovania v roku 1989 sa vysoké

školy riadili zákonom č. 172/1990 Zb., o vysokých školách. Týmto zákonom boli

vytvorené podmienky na prechod k novej štruktúre systému a vysokoškolské inštitúcie

získali akademické slobody. No vysoké školy sa už prvé roky po aplikácii tohto zákona

stretávali s nedostatkom finančných prostriedkov a rastúcim počtom študentov.

Do roku 2002 boli vysoké školy štátnymi organizáciami. Ich financovanie bolo skoro

bezpodmienečne závislé na štáte, kde neexistovala možnosť viaczdrojového financovania.

Financovanie bolo založené na základe výdavkov v minulom roku, no to neviedlo

k zlepšovaniu výsledkov vysokej školy ani nevyhnutnosti šetrenia nákladov.17

Od roku 2000 sa udialo množstvo zmien vo financovaní vysokých škôl. Základom tohto

rozvoja bola Koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie,

ktorá bola v roku 2000 schválená vládou a na ktorú nadväzoval zákon č. 131/2002 Z. z.,

o vysokých školách. Vysoké školy si takto výrazne posilnili svoje postavenie keď sa

všetky štátne vysoké školy pretransformovali zo štátnych rozpočtových organizácií, kde

ich majetkové práva boli vymedzené na rolu správcu majetku štátu, na verejné vysoké

školy. Taktiež bol zavedený viaczdrojový systém financovania, verejné vysoké školy

mohli vykonávať tzv. podnikateľskú činnosť a vysokým školám bolo umožnené získavať

časť finančných prostriedkov aj z iných zdrojov ako verejných.

V roku 2002 bol taktiež na vysokých školách zavedený kreditový systém štúdia a jeho

podrobnosti stanovuje vyhláška MŠ SR č. 614/2002 Z. z.

V roku 2007 bol schválený zákon č. 363/2007 Z. z., ktorý sa v rámci financovania

vysokých škôl zameral hlavne na viaczdrojové financovanie. Bola rozšírená povinnosť

platenia školného na väčší počet študentov, bolo spoplatnené externé štúdium, kde

maximálny počet externých študentov a odborov, ktorý bude v akademickom roku dotovať

si určoval štát. Taktiež bolo vysokým školám umožnené prijímať úvery od bánk

17

Beblavý Miroslav - Kišš Štefan a kol.: 12 riešení pre kvalitnejšie vysoké školy [online] <http://www.spgk.sk/swift_data/source/pdf/12%20RIESENI%20PRE%20VS.pdf>

22

na výskumnú a vývojovú činnosť a financovanie kapitálových výdavkov. Vysoká škola si

sama určuje výšku školného, ale maximálna suma školného pre akademický rok je určená

Ministerstvom školstva.

2.2. Financovanie vysokých škôl

Na Slovensku v súčasnosti poskytuje vysokoškolské vzdelanie 20 verejných vysokých

škôl, 3 štátne vysoké školy, 12 súkromných vysokých škôl a 3 zahraničné.

Na Slovensku je poskytované vysokoškolské vzdelanie v rámci akreditovaných študijných

programov:18

bakalárske študijné programy

magisterské, inžinierske a doktorské študijné programy

doktorandské študijné programy

Financovanie vysokých škôl na Slovensku sa uskutočňuje tzv. programovým prístupom.

Dotácie vysokým školám sú rozpočtované v rámci programu 077 – Vysokoškolské

vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl19

a na rok 2012 je na tento

program určených 447 790 176 eur, z toho pre vysoké školy 441 424 063 eur, kde na bežné

výdavky je vyčlenených 431 424 063 eur a na kapitálové výdavky 10 000 000 eur. Tento

program pozostáva z týchto podprogramov a prvkov:20

Podprogram 077 11 – Poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a zabezpečenie

prevádzky vysokých škôl

Podprogram 077 12 – Vysokoškolská veda a technika

o Prvok 077 12 01 – Prevádzka a rozvoj infraštruktúry pre výskum a vývoj

o Prvok 077 12 02 – Úlohy základného výskumu na vysokých školách

iniciované riešiteľmi

18

Zákon č. 131/2002 Z. z o vysokých školách v znení neskorších predpisov 19

MEDERLY, Peter. Systém financovania verejných vysokých škôl a jeho zmeny od roku 2006 [online]. Bratislava, <http://www.arra.sk/sites/arra.sk/files/peter_mederly_2009_system_financovania_vvs_a_jeho_zmeny_od_roku_2006.pdf> 20

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2012. [online] <http://www.minedu.sk/data/USERDATA/VysokeSkolstvo/FVVS/Dotacie/2012/Metodika_rozpisu_dot%C3%A1ci%C3%AD_na_rok_2012_WEB.pdf>

http://www.arra.sk/sites/arra.sk/files/peter_mederly_2009_system_financovania_vvs_a_jeho_zmeny_od_roku_2006.pdf


http://www.minedu.sk/data/USERDATA/VysokeSkolstvo/FVVS/Dotacie/2012/Metodika_rozpisu_dot%C3%A1ci%C3%AD_na_rok_2012_WEB.pdf


23

o Prvok 077 12 05 – Úlohy výskumu a vývoja na vysokých školách pre

rozvoj školstva v stanovených oblastiach iniciované riešiteľmi

Podprogram 077 13 – Rozvoj vysokého školstva

Podprogram 077 15 – Sociálna podpora študentov vysokých škôl

o Prvok 077 15 01 – Sociálne štipendiá

o Prvok 077 15 02 – Motivačné štipendiá

o Prvok 077 15 03 – Podpora stravovania, ubytovania, športových

a kultúrnych aktivít študentov a pastoračných centier

Financovanie vysokých škôl na Slovensku pozostáva z finančnej podpory zo štátneho

rozpočtu pre verejnú vysokú školu z týchto štyroch dotácií, ktoré sú poskytované na

základe zmluvy:21

dotácia na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov,

dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť,

dotácia na rozvoj vysokej školy,

dotácia na sociálnu podporu študentov.

Hlavné kritéria, ktoré sa používajú pri rozpise jednotlivých dotácií stanovuje zákon. Ďalšie

podrobnosti tohto rozpisu sú obsiahnuté v metodike rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu,

ktorú zostavuje a každý rok aktualizuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.

Priebeh rozpisu dotácií vysokým školám sa deje na základe rozčlenenia celkového objemu

finančných prostriedkov pridelených na dotácie vysokým školám na štyri súčasti, ktoré

zodpovedajú jednotlivým dotáciám. Konečná suma pre každú vysokú školu je tak súhrnom

jednotlivých súm, ktoré boli pridelené v rámci týchto dotácií.

Metódy rozpisu dotácií sa odlišujú a používajú sa hlavne tieto dva postupy:

rozpis založený na výkone vo vzdelávaní – tu sa vychádza z prepočítaného počtu

študentov a absolventov a je zohľadňovaná aj rozdielna personálna a vecná

náročnosť poskytovania vzdelávania v rozdielnych študijných odboroch, ktorá je

vyjadrená koeficientom personálnej náročnosti KPN, koeficientom ekonomickej

náročnosti KEN (od roku 2008 je to koeficient nákladovosti KN) a koeficientom

KKŠ, čo je kvalifikačná štruktúra učiteľovej vysokej školy,

21

Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

24

rozpis založený na výkone vo výskume – je určený na základe niekoľkých kritérií:

objem prostriedkov získaných na riešenie výskumných projektov zo zahraničia,

objem prostriedkov získaných na riešenie výskumných projektov z domácich

zdrojov, počet absolventov doktorandského štúdia, počet študentov doktorandského

štúdia v dennej forme, počet a druh publikácií, počet výstupov v oblasti umeleckej

tvorby, výskumná kapacita.22

2.2.1. Dotácia na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov

Táto dotácia predstavuje najväčšiu časť rozpisovaných finančných prostriedkov vysokým

školám. Pri rozpise dotácií na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov sú

kľúčové ukazovatele počet študentov, počet absolventov, ekonomická náročnosť

uskutočňovaných študijných programov, začlenenie vysokej školy, uplatniteľnosť

absolventov v praxi, kvalita a ďalšie aspekty súvisiace so zabezpečením výučby.23

Dotáciu vysoká škola obdrží vo forme bežného transferu a pri určovaní jej výšky sa

používa vnútorná štruktúra:

dotácia na mzdy a poistné,

dotácia na tovary a služby,

dotácia na špecifiká,

dotácia na kapitálové výdavky.

Výsledná výška dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov je potom

súčtom jednotlivých dotácií.

22

MEDERLY, Peter. Systém financovania verejných vysokých škôl a jeho zmeny od roku 2006 [online]. Bratislava, <http://www.arra.sk/sites/arra.sk/files/peter_mederly_2009_system_financovania_vvs_a_jeho_zmeny_od_roku_2006.pdf> 23






25

2.2.1.1. Výpočet výšky dotácie na mzdy a poistné

Táto dotácia sa odvodzuje od výkonu vysokej školy, a to podielom podľa počtu študentov

a podielom na publikačnej a umeleckej činnosti.

Časť finančných prostriedkov na mzdy a poistné sa rozvrhne na zamestnancov

špecifických pracovísk a zvyšok pomerne v súlade s výkonom vysokej školy. Výkon

vysokej školy sa skladá z 15 % podielu vzdelávacej inštitúcie na publikačnej činnosti,

ktorý má váhu 0.95 a podielu vzdelávacej inštitúcie na umeleckej činnosti, ktorý má váhu

0.05 a z 85 % podielu vzdelávacej inštitúcie na výkone v súlade s počtom študentov.

Účasť vysokej školy na publikačnej činnosti je stanovená ako priemer podielov

prepočítaného množstva publikácií jednotlivých vysokých škôl oddelene v jednotlivých

skupinách a zarátava sa ak minimálne jeden z jej autorov bol v tom čase v pracovnom

pomere s vysokou školou alebo bol študentom dennej formy doktorandského štúdia.

Výkony v jednotlivých skupinách sa zohľadnia takýmito váhami: skupina A1 váhou 2/9,

A2 váhou 1/3, B váhou 2/9 a C váhou 2/9.

Vysoká škola má na umeleckej činnosti podiel podľa svojej účasti na zaznamenanej

umeleckej tvorbe, pričom každá umelecká tvorba sa zarátava raz a váhy individuálnych

výstupov sú súčinom troch čísel v závislosti od prvého, druhého a tretieho znaku kódu

kategorizácie umeleckej činnosti.

Výkon vysokej školy sa v súlade s počtom študentov stanovuje ako súčin prepočítaného

počtu študentov, koeficientu odboru, koeficientu kvalifikačnej štruktúry jednotlivej

vysokej školy, koeficientu začlenenia vysokej školy a koeficientu uplatnenia študentov

v danom odbore. Započítava sa tu tiež časť odvodená od prepočítaného počtu absolventov

v minulom roku, ktorý je vynásobený koeficientom odboru a koeficientom uplatnenia

študentov.24

Prepočítaný počet študentov – pri tomto sa vychádza z prepočítaného počtu študentov

v akreditovaných študijných programoch k 31. októbru 2010, u absolventov sa berie do

24




26

úvahy počet riadne skončených študentov v akademickom roku 2009/2010 a používajú sa

koeficienty, ktorých hodnota závisí od formy (denná, externá) a stupňa štúdia (I, III, III):25

koeficienty pre dennú formu štúdia

stupeň štúdia koeficient študenti, na ktorých sa koeficient vzťahuje

študijné programy

prvého stupňa

0.70 študenti v prvom roku štúdia, ktorým nevznikla

povinnosť uhradiť školné

1.00 študenti v druhom a ďalšom roku štúdia,

ktorým nevznikla povinnosť uhradiť školné

študijné programy

druhého stupňa

1.50 študenti, ktorým nevznikla povinnosť uhradiť

školné

študijné programy

tretieho stupňa

9.00/SDS študenti, ktorým nevznikla povinnosť uhradiť

školné

SDS – štandardná dĺžka štúdia v študijnom odbore (u absolventov SDS=3)

koeficienty externej formy štúdia

stupeň štúdia koeficient študenti, na ktorých sa koeficient vzťahuje

študijné programy

prvého stupňa

0.21 študenti v prvom roku štúdia, ktorým nevznikla

povinnosť uhradiť školné

0.30 študenti v druhom a ďalšom roku štúdia,

ktorým nevznikla povinnosť uhradiť školné

študijné programy

druhého stupňa


školné

študijné programy

tretieho stupňa


školné a ktorí nezačali štúdium pred

akademickým rokom 2008/2009

Pri výpočte výšky dotácie na mzdy sa zohľadňuje aj príspevok na zabezpečenie základnej

administratívy a prevádzky a to tak, že každej verejnej vysokej škole sa dodajú paušálne

finančné prostriedky na 50 zamestnancov centrálnej administratívy a prevádzky a na

25




27

každých 45 prepočítaných študentov nad 1800 študentov sa dodajú finančné prostriedky na

jedného zamestnanca centrálnej administratívy, resp. prevádzky.26

V prepočítanom množstve študentov sa nezohľadňujú študenti, ktorí musia hradiť školné

(aj keď im bolo vysokou školou odpustené), ani študenti, ktorí naraz študujú viac

študijných programov rovnakého stupňa a nemajú zaznamenané v registri, ktorý si zvolili

študovať bezplatne.

Koeficient odboru – sa odvodzuje od normatívneho počtu študentov na jedného

vysokoškolského učiteľa a od normatívneho množstva nepedagogických zamestnancov na

jedného vysokoškolského učiteľa v danom študijnom odbore.

Koeficient kvalifikačnej štruktúry – zohľadňuje podiel profesorov, docentov

a odborných asistentov s PhD. a je počítaný ako súčet evidenčného prepočítaného počtu

vysokoškolských učiteľov s vedecko-pedagogickým titulom profesor a evidenčnej

prepočítanej kvantity vysokoškolských učiteľov s vedecko-pedagogickým titulom docent

a s vedeckou hodnosťou DrSc., ktorá je vynásobená koeficientom 2.0, evidenčného

prepočítaného počtu učiteľov s vedecko-pedagogickým titulom docent bez vedeckej

hodnosti DrSc. alebo DrSc. bez vedecko-pedagogického titulu docent, ktorý je vynásobený

koeficientom 1.66, evidenčného prepočítaného počtu ostatných vysokoškolských učiteľov

s akademickým titulom PhD. resp. vedeckou hodnosťou CSc. vynásobeného koeficientom

1,33 a evidenčného prepočítaného počtu ostatných vysokoškolských učiteľov

vynásobeného koeficientom 1,0, ktorý je delený evidenčným prepočítaným počtom

všetkých učiteľov.

Koeficient uplatnenia absolventov v odbore – sa odvádza od počtu absolventov vysokej

školy dennej formy štúdia v akademických rokoch 2008/2009 a 2009/2010 a polovičného

počtu evidovaných nezamestnaných absolventov vysokej školy, ktorých evidencia sa vedie

viac ako tri mesiace.

Koeficient začlenenia vysokej školy – hodnotí sa číslom jedna.

26




28

2.2.1.2. Výpočet výšky dotácie na tovary a služby

Tu sa diferencuje dotácia na tovary a služby na prevádzku, dotácia na tovary a služby na

vzdelávaciu činnosť a od roku 2011 aj dotácia na tovary a služby podľa osobitných

kritérií.27

Dotácia na tovary a služby na prevádzku – je zložená zo základnej dotácie na

prevádzku, ktorá činí 100 000 eur a z dotácie na prevádzku, ktorá je odvodená od

prepočítaného počtu študentov. Je určená na bežnú prevádzku vysokej školy.

Ak bude vysoká škola v danom roku prevádzkovať informačný systém, ktorý bol tiež

vyvinutý pre inú vysokú školu, má možnosť požiadať o navýšenie dotácie, a to do výšky 4

eur na používateľa na úkor tej vysokej školy, ktorej systém prevádzkuje.

Dotácia na tovary a služby na vzdelávaciu činnosť – tvorí jednu tretinu z množstva

finančných prostriedkov, ktoré sú rozpísané na dotáciu na tovary a služby na prevádzku. Je

určená rozpísaním finančných prostriedkov v súlade s výkonom vo vzdelávaní.

Dotácia na tovary a služby podľa osobitných kritérií - je rozpisovaná v množstve 1 000

000 eur v závislosti od množstva grantov zadovážených zo zahraničia v rokoch 2008 a

2009 na projekty, ktoré súvisia so vzdelávaním alebo s prevádzkou vysokých škôl a v

objeme 1 000 000 eur podľa týchto indikátorov s rovnakou váhou:

podiel študentov, ktorí majú iné ako slovenské štátne občianstvo a trvalý pobyt

mimo územia Slovenskej republiky k 31.10.2010 na celkový počet študentov

vysokej školy,

podiel počtu vyslaných študentov a počtu mesiacov, v rámci ktorých absolvovali

akademickú mobilitu (ES, Národný štipendijný program, CEEPUS)

v akademickom roku 2009/2010 a počtu študentov vysokej školy,

podiel počtu prijatých študentov a počtu mesiacov, počas ktorých absolvovali

akademickú mobilitu v akademickom roku 2009/2010 a celkového počtu

študentov.28

27

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2011. [online] <http://www.minedu.sk/data/USERDATA/ATEMY/2011/VysSkol/Metodika_2011_WEB.pdf> 28


http://www.minedu.sk/data/USERDATA/ATEMY/2011/VysSkol/Metodika_2011_WEB.pdf



29

2.2.1.3. Výpočet výšky dotácie na špecifiká

Verejnej vysokej škole je možné takisto poskytnúť finančné prostriedky nutné na pokrytie

jej činností, ktoré nie sú zohľadňované v predchádzajúcich bodoch. Poskytuje sa na

základe žiadosti vysokej školy a sú to:

výdavky na špeciálne pracoviská, ktoré metodika nezohľadňuje,

výdavky na praktickú výučbu

Výdavky na rozvojové programy vrátane neukončených cyklov, výdavky na energie,

prevádzku bazénov, iné štandardné položky, výdavky na prevádzku výpočtových centier,

vydavateľstiev a akademických knižníc sa do špecifík nezačleňujú.

Výdavky na praktickú výučbu obsahujú:

študentov v lekárskych a zdravotníckych študijných odboroch na klinických

pracoviskách v zdravotníckych zariadeniach a na súdnolekárskych

a patologickoanatomických pracoviskách iných inštitúcií: koeficient 1 pre

všeobecné lekárstvo, 2 pre stomatológiu a zubné lekárstvo, 0.75 pre

ošetrovateľstvo, 0.5 pre pôrodnú asistenciu a 0.75 pre ostatné študijné programy,

ktoré sú zohľadňované. Študijný program tretieho stupňa má jednotný koeficient 1

a 260 hodín praktickej výučby,

študentov vo veterinárskych študijných odboroch na klinických pracoviskách,

študentov v poľnohospodárskych, lesníckych a veterinárskych študijných odboroch

vo vysokoškolských poľnohospodárskych podnikoch a vysokoškolských

lesníckych podnikoch,

výdavky na rozbory v rámci pedagogických praxí, kde na hodinu rozboru sa

vydeľuje 5.66 eur,

výdavky na formáciu študentov v bohosloveckých študijných odboroch.29

29




30

Množstvo týchto finančných prostriedkov závisí od počtu študentov, od rozsahu a od

ekonomickej náročnosti praktickej výučby. Ak je k 31.12.2012 nevyčerpaná suma

finančných prostriedkov na špecifiká, zníži sa o toto množstvo suma finančných

prostriedkov napočítaná na daný účel na rok 2013.

2.2.1.4. Výpočet výšky dotácie na kapitálové výdavky

V roku 2012 sa poskytujú kapitálové transfery na realizáciu stavieb, nevyhnutné

rekonštrukcie a odstraňovanie havárií, ktoré sú hradené z kapitálových výdavkov a pri

stanovovaní ich výšky sa prihliada na:

situáciu rozostavanosti akcie, na ktorú vysoká škola vyžaduje finančné prostriedky,

množstvo kapitálových výdavkov, ktoré boli vysokej škole poskytnuté

v prechádzajúcom období,

aktuálne priestorové vybavenie vysokej školy, kde sa berie do úvahy aj veľkosť

plochy pripadajúcej na jedného študenta,

potreba rekonštrukcie, eliminovanie havárie, možnosti vysokej školy uskutočňovať

financovanie z už dodaných finančných prostriedkov alebo z jej vlastných

finančných prostriedkov.30

2.2.2. Dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť

Uskutočňuje sa v dvoch možných formách, a to inštitucionálnej a účelovej.

Dotácia poskytovaná inštitucionálnou formou je predmetom štátnej dotácie a má takúto

štruktúru: KEGA, VEGA a prevádzka a rozvoj infraštruktúry pre výskum a vývoj.

Na KEGA a VEGA sú dotácie poskytované v rámci grantového systému Ministerstva

30




31

školstva Slovenskej republiky prostredníctvom súťaže. Dotácia na prevádzku a rozvoj

infraštruktúry pre výskum a vývoj sa určuje na základe výkonu vysokej školy a je pre ňu

rozhodujúca kvalita výskumnej činnosti vysokej školy, podiel vysokej školy na objeme

získaných finančných prostriedkov na domácich a zahraničných výskumných grantoch,

podiel vysokej školy na počte doktorandov, podiel vysokej školy na publikačnej

a umeleckej činnosti.31

Dotácia, ktorá je poskytovaná účelovou formou, je udeľovaná na riešenie projektov

prostredníctvom Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) a od roku 2012 je

poskytovaná aj na štipendiá doktorandov.

2.2.3. Dotácia na rozvoj vysokej školy

Určuje sa na základe výberového konania, kde vysoké školy predkladajú MŠ SR projekty

na realizáciu svojich rozvojových programov.

2.2.4. Dotácia na sociálnu podporu študentov

Dotácia môže byť poskytovaná dvoma spôsobmi, a to priamo a nepriamo. Priamo je

poskytovaná dotácia na sociálne a motivačné štipendiá, nepriamo je poskytovaná dotácia

na stravovanie a ubytovanie a dotácia na športové a kultúrne aktivity.

31




32

3. Porovnanie anglického a slovenského systému financovania

vzdelávania

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že požiadavky na financovanie vysokoškolského

vzdelávania rastú s rastúcim počtom študentov. Nie vždy ale porovnateľne s tým rastie

dostatočne aj množstvo finančných prostriedkov. Vlády jednotlivých krajín sa to snažia

riešiť rastúcimi verejnými výdavkami do vzdelania, hľadaním nových partnerov

a investorov, ktorí by mohli byť nápomocní pri získavaní ďalších finančných zdrojov.

Niektoré krajiny zaviedli povinnosť študentov platiť si za vysokoškolské vzdelanie.

Takouto krajinou je aj Anglicko, kde sa všetci študenti sami podieľajú na financovaní

vysokoškolského vzdelávania. U nás zatiaľ k takejto zmene nedošlo a za vysokoškolské

vzdelanie si platia len externí študenti.

Výdavky na vzdelávanie ako percento HDP je ukazovateľom toho, ako prioritné je

vzdelávanie pre jednotlivú krajinu vo vzťahu k celkovému rozdeleniu finančných

prostriedkov medzi jednotlivé rezorty. Slovenská republika sa na základe štúdie OECD

Education at the Glance 2010 radí medzi krajiny s najnižšími výdavkami na vzdelávanie

v pomere k HDP.32

V roku 2007 sa Slovenská republika umiestnila na poslednom mieste

rebríčka OECD, ktorý porovnával pomer výdavkov na vzdelávacie inštitúcie k HDP.33

Na

vzdelávacie inštitúcie Slovenská republika investovala 4 % HDP, pričom krajiny OECD

dosahovali priemer financovania vzdelávacích inštitúcií 5.7 % HDP. Slovenská republika

do vysokoškolského vzdelania investovala iba 0.9 % HDP. Naproti tomu, v Anglicku

finančné prostriedky na vzdelávacie inštitúcie tvorili celkovo 5.8 % HDP, kde výdavky na

vysokoškolské vzdelanie tvorili 1.3 % HDP.34

Celkové výdavky na vysokoškolské vzdelávanie sú tvorené z dvoch častí, verejnými

a súkromnými zdrojmi. Vysokoškolské inštitúcie získavajú vo veľkej miere finančné

prostriedky z verejných zdrojov. Podiel súkromných zdrojov sa v krajinách líši, ale pre obe

platí, že súkromné zdroje tvoria menšiu zložku príjmu do vysokoškolského vzdelania.

Verejné výdavky na vysokoškolské vzdelanie tvoria na Slovensku 0.7 % HDP, súkromné

32

Education at a Glance, 2010 [online] <http://www.oecd.org/dataoecd/45/39/45926093.pdf> 33

Goliaš Peter: Prehľad ukazovateľov o financovaní školstva. 2011 [online]

<http://blog.etrend.sk/inekomenty/2011/01/26/fakty-o-financovani-skolstva> 34


<http://www.ineko.sk/file_download/593>

http://www.oecd.org/dataoecd/45/39/45926093.pdf

http://blog.etrend.sk/inekomenty/2011/01/26/fakty-o-financovani-skolstva/



http://www.ineko.sk/file_download/593

33

tvoria 0.2 % HDP. Naproti tomu v Anglicku verejné výdavky na vysokoškolské vzdelanie

tvoria 0.7 % HDP a súkromné 0.6 % HDP. Tento malý rozdiel v Anglicku je zapríčinený

hlavne spoplatnením vysokoškolského štúdia. Pre porovnanie uvádzam, že priemer krajín

OECD na verejné výdavky na vysokoškolské inštitúcie tvorí 1.00 % HDP, na súkromné

výdavky je to 0.5 % HDP.35

Vlády prideľujú prostredníctvom ministerstiev školstva vysokoškolským inštitúciám

priame dotácie a príspevky. Štát poskytuje a prerozdeľuje finančné prostriedky.

V Slovenskej republike sú vysoké školy vo veľkej miere závislé na verejných zdrojoch,

keďže kvôli neexistencii školného sú súkromné zdroje pomerne nízke. Naproti tomu

v Anglicku sú najvýznamnejšími príjmovými položkami dotácie prideľované Radou pre

financovanie vysokého školstva v Anglicku (HEFCE, grant na rok 2012 činí 7 426

miliónov libier) a ďalej je to školné a ďalšie poplatky, ktoré tvoria viac než štvrtinu

celkových príjmov. HEFCE prerozdeľuje finančné prostriedky poskytované vládou

inštitúciám.

Celkové výdaje vysokým školám v SR tvoria v roku 2012 441 424 063 eur, z čoho

najvýznamnejšie výdavky boli na vysokoškolské vzdelávanie a činnosť vysokých škôl na

vedu a výskum.

Vysoké školy v Anglicku aj na Slovensku poskytujú vysokoškolské vzdelanie na troch

stupňoch, a to bakalárske, magisterské a doktorandské.

Slovenský systém financovania je navrhnutý tak, že vysoká škola najprv dostane časť

dotácie vo forme preddavku a až keď bude rozpis dotácií definitívne schválený, poskytne

ministerstvo vysokej škole príslušnú dotáciu. Financovanie vysokých škôl na Slovensku sa

uskutočňuje programovým prístupom, ktorý prebieha v rámci programu 077 a má niekoľko

podprogramov a prvkov.

Hlavná metóda financovania HEFCE ja navrhnutá tak, aby financovanie bolo konzistentné

s počtami študentov v každej inštitúcií. Pri určovaní dotácie na jednotlivé akreditované

študijné programy na Slovensku je taktiež rozhodujúci počet študentov, počet absolventov,

ekonomická náročnosť akreditovaných študijných programov, uplatniteľnosť absolventov

v praxi, a ďalšie.

35





34

Väčšinu dotácií v Anglicku obdržia inštitúcie ako blokový grant. Na Slovensku sa dotácie

zo štátneho rozpočtu poskytujú verejným vysokým školám na bežné výdavky vo forme

bežných transferov, na kapitálové výdavky vo forme kapitálových transferov. Väčšina

bežných dotácií sa aj na Slovensku poskytuje vysokým školám vo forme blokového grantu.

V slovenskom systéme financovania vysokoškolského vzdelávania sa na určenie dotácie

pre vysoké školy používa vnútorná štruktúra, kde sa dotácie delia v rámci jednotlivých

prvkov tejto štruktúry podľa špecifických pravidiel a výsledná výška dotácie sa vypočíta

ako súčet týchto jednotlivých dotácií a používajú sa dva hlavné postupy rozpisu dotácií,

a to rozpis založený na výkone vo vzdelávaní a rozpis založený na výkone vo výskume.

V anglickom systéme financovania majú dva hlavné princípy, a to, podobné vzdelávacie

aktivity by mali byť financované podobne a princíp, že ak chcú inštitúcie zvýšiť počty

študentov, mali by tak robiť prostredníctvom schválenia dotácií na dodatočné platené

miesta cez HEFCE.

V slovenskom systéme financovania nastávajú taktiež zmeny v metodike rozpisu

finančných prostriedkov. Nový systém je jednoduchší v porovnaní s predchádzajúcim,

keďže sa počet hlavných kritérií znížil zo siedmych na štyri a ostatných kritérií ostalo

desať.

Pri porovnaní zohľadňovania finančnej náročnosti štúdia obe krajiny používajú cenové

skupiny. Anglický systém používa štyri cenové skupiny, slovenský systém používa až

dvadsať skupín študijných odborov s rôznymi koeficientami odboru.

Taktiež je rozdiel v delení celkovej sumy finančných prostriedkov. Anglický systém

vzdelávania delí hlavnú sumu na základe jedného vzorca. HEFCE predpokladá aj príjem

zo školného, tak finančné prostriedky sa vypočítajú ako súčet dotácie od HEFCE

a školného. Slovenský systém používa jeden vzorec pre delenie osobných nákladov a iný

vzorec pre delenie prevádzkových nákladov.

Pri započítavaní študentov do grantu výučby sú študenti v Anglicku počítaní z hľadiska

ekvivalentov riadneho štúdia (FTE), kde študent denného štúdia je počítaný ako 1 FTE,

študent externého štúdia je počítaný na základe ekvivalentného študenta denného štúdia.

Prepočítaný počet študentov na Slovensku vychádza z prepočítaného počtu študentov

v akreditovaných študijných programoch k 31. 10. 2010 a hodnoty koeficientov závisia od

formy (denná, externá) a stupňa štúdia (I, II, III).

35

V Anglicku takisto poznáme váženie podľa londýnskeho koeficienta, ktorý sa používa na

zohľadnenie vyšších nákladov na činnosť v Londýne.

Anglický systém vzdelávania má zavedený tolerančný pás, čo je percentuálny rozdiel

medzi štandardnými a predpokladanými prostriedkami, a je to rozpätie plus/mínus 5 %

okolo štandardných prostriedkov, do ktorého má padnúť objem predpokladaných

prostriedkov. Slovenský systém tolerančný pás nemá. Pozná však nástroj garantovaného

minima, ktoré sa určuje ako 95 % rozpisu dotácií v minulom roku. Tento princíp je

uplatňovaný tak u vysokých škôl, ktoré sú dofinancovávané na úroveň garantovaného

minima ako aj u tých, na úkor ktorých sa dofinancovávanie uskutočňuje.

36

ZÁVER

Vo svojej práci som sa zameriavala na systémy financovania a ich dôsledky na vysoké

školstvo. Na začiatku práce som charakterizovala systém financovania vysokých škôl

v Anglicku. Ďalej opisujem systém financovania na Slovensku a následne tieto dva

systémy financovania porovnávam.

Pomocou štúdia rôznych dokumentov, či už v písanej alebo elektronickej podobe som

charakterizovala základné princípy financovania vysokých škôl a porovnala základné

charakteristiky vybraných systémov financovania.

Financovanie zo štátneho rozpočtu predstavuje jeden z mála nástrojov, ktorými štát

ovplyvňuje správanie sa vysokých škôl a presadzuje štátnu vysokoškolskú politiku.

Financovanie vysokých škôl vo svete sa deje z viacerých zdrojov, a to kombináciou

verejných zdrojov, vlastných príjmov vysokých škôl a súkromných financií.

Hlavným zdrojom financovania vysokých škôl na Slovensku sú dotácie zo štátneho

rozpočtu. Systém financovania v Anglicku je založený na tom, že celkové množstvo

finančných prostriedkov je poskytované vládou a prerozdeľované organizáciou HEFCE.

Vo svojej práci som opísala základné princípy financovania vysokých škôl v Anglicku a na

Slovensku a objasnila som základné rozdiely v týchto financovaniach. Medzi hlavné

rozdiely financovania patrí okrem toho, že v Anglicku majú na prerozdeľovanie

finančných prostriedkov samostatnú organizáciu HEFCE, aj spoplatňovanie

vysokoškolského štúdia v Anglicku, spôsob delenia celkovej sumy finančných

prostriedkov, rôzne kritéria pri zohľadňovaní finančnej náročnosti odboru a iné.

Vysoké školy sú organizácie so špecifickým postavením, ktoré hrali a hrajú veľmi dôležitú

úlohu vo vývoji spoločnosti. Jednou z hlavných charakteristík vysokých škôl je aj stupeň

autonómie, ktorý je potrebný pre ich efektívne fungovanie. Vo svojej práci taktiež

opisujem ako sa táto autonómia vyvíjala z historického hľadiska.

37

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

BBC news: Q&A: Student fees [online]. 2009.

<http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/education/3013272.stm>

Beblavý Miroslav - Kišš Štefan a kol.: 12 riešení pre kvalitnejšie vysoké školy [online]

<http://www.spgk.sk/swift_data/source/pdf/12%20RIESENI%20PRE%20VS.pdf>

Burke, J.C.: Funding Public Colleges and Universities for Performance,

The Rockefeller Institute Press, Albany, New York, 2002

Čulík, J. Fiasko: Bude Anglie univerzitní školné zase rušit? [online]. Britské listy, 2002.

[cit.2010-04-12].

<http://www.blisty.cz/art/9682.html>. ISSN 1213-1792

Education at a Glance, 2010 [online]

<http://www.oecd.org/dataoecd/45/39/45926093.pdf>

Eurydice: Key data on education in Europe [online]. 2009.

<http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/key_data_series/105EN.pdf>

Eurydice: Organization of the education system in the United Kingdom – England, Wales

and Northern Ireland 2008/2009 [online]. European commission. [cit. 2010-03-08].

<http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/eurybase/eurybase_full_reports/

UN_EN.pdf>

Fees, funding and Student Support. UK Council for International Student Affairs [online]

<http://www.ukcisa.org.uk/student/fees_student_support.php>

Funding Systems and their Effects on Higher Education Systems.

Záverečná správa projektu OECD-IMHE, OECD, 2006


<http://blog.etrend.sk/inekomenty/2011/01/26/fakty-o-financovani-skolstva>

http://www.oecd.org/dataoecd/45/39/45926093.pdf



38



Higher education statistic agency: Income of Higher Education Institutions [online].

<http://www.hesa.ac.uk/index.php/content/view/1675/161/>

Higher education founding council for England: A guide to UK higher education [online].

2009.


Higher education founding council for England: A guide to UK higher education [online].

2010

<http://www.hefce.ac.uk/media/hefce1/pubs/hefce/2010/1024/10_24.pdf>

MEDERLY, Peter. Systém financovania verejných vysokých škôl a jeho zmeny od roku

2006[online]. Bratislava, 2009.

<http://www.arra.sk/index.php?module=documents&JAS_DocumentManager_op=downlo

adFile&JAS_File_id=6>

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Metodika rozpisu

dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2011. [online]

<http://www.minedu.sk/data/USERDATA/ATEMY/2011/VysSkol/Metodika_2011_WEB.

pdf>

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Metodika rozpisu

dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2012. [online]

<http://www.minedu.sk/data/USERDATA/VysokeSkolstvo/FVVS/Dotacie/2012/Metodika

_rozpisu_dot%C3%A1ci%C3%AD_na_rok_2012_WEB.pdf>

Neubauerova Erika a kol.: Reforma systému financovania vysokých škôl v SR.Štúdia.

[online]

<http://www.radavs.sk/index.php?option=com_remository&Itemid=21&func=fileinfo&id

=24 >




http://www.arra.sk/index.php?module=documents&JAS_DocumentManager_op=downloadFile&JAS_File_id=6

http://www.arra.sk/index.php?module=documents&JAS_DocumentManager_op=downloadFile&JAS_File_id=6








39

OECD. Education at a Glance 2010. [on-line]. 2001.

< http://www.oecd.org/dataoecd/45/39/45926093.pdf>

Socrates: Studium v Británii [online]. 2009.

<http://www.socrates.cz/mkportal/modules/wiki/index.php/Studium_v_Brit%C3%A1nii>

Ústav pro informace ve vzdělávání: Vývoj terciárního vzdělávání. [online]. Databáze ÚIV.

<http://www.uiv.cz/soubor/3665>

http://www.hefce.ac.uk/

http://www.ihp.sk/analyzy/IHP-Analyza%20-%20Spajame%20VS%20s%20TP.pdf

http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=377

http://www.radavs.sk/

http://www.uniregio.fvs.upjs.sk/pdf/zbornik/Sebova.pdf

http://www.hefce.ac.uk/

http://www.ihp.sk/analyzy/IHP-Analyza%20-%20Spajame%20VS%20s%20TP.pdf

http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=377

http://www.uniregio.fvs.upjs.sk/pdf/zbornik/Sebova.pdf

Documents

Univerzita Komenského v Bratislave - uniba.sk · Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Katedra aplikovanej matematiky a štatistiky, 39 strán,