SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

NITRA

1127358

REKONŠTRUKCIE POĽNOHOSPODÁRSKYCH

OBJEKTOV A HNOJNÉ HOSPODÁRSTVO

2010 MARTIN ZUMMER

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

NITRA

TECHNICKÁ FAKULTA

REKONŠTRUKCIE POĽNOHOSPODÁRSKYCH

OBJEKTOV A HNOJNÉ HOSPODÁRSTVO

Bakalárska práca

Študijný program: Prevádzková bezpečnosť techniky

Študijný odbor: Kvalita produkcie

Školiace pracovisko: Katedra stavieb

Školiteľ: Ing. Jana Lendelová, PhD.

NITRA 2010 MARTIN ZUMMER

Čestné vyhlásenie:

Podpísaný Martin Zummer vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Rekonštrukcie poľnohospodárskych objektov a hnojné hospodárstvo“ vypracoval

samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

Nitra, máj 2010

...............................................

vlastnoručný podpis

Poďakovanie:

Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri

spracovaní tejto bakalárskej práce. Moje poďakovanie patrí najmä vedúcej práce,

Ing.Jane Lendelovej, za vedenie, Centrumu výskumu živočíšnej výroby Nitra a Ing.

Vojtechovi Brestenskému, Csc. a ostatným pracovníkom Katedry stavieb za cenné

pripomienky pri záverečnom spracovaní práce.

Osobitné poďakovanie patrí mojim rodičom a mojim najbližším, bez ich

podpory a pomoci by som to určite nezvládol.

Abstrakt

Moja bakalárska práca je zameraná na vypracovanie technických

a legislatívnych podkladov z oblasti riešenia hnojného hospodárstva pri rekonštrukcii

poľnohospodárskych objektov. Obsahuje možné alternatívy, ktoré sa v súčasnej dobe

používajú v poľnohospodárstve a tak isto aj problémy, s ktorými sa môžeme v praxi

stretnúť. Spomenuté sú spôsoby riešení manipulácie s exkrementami pri ich zbere

a odstraňovaní, spôsoby skladovania, či už hnojovice, maštaľného hnoja, močovky

a hnojovky. Popísané sú aj systémy používané na spracovanie a aplikáciu

hospodárskych hnojív na poľnohospodársku pôdu. Popisuje možné riziká spojené

s aplikáciou hospodárskych hnojív. Súčasťou mojej bakalárskej práce sú aj zákony

a vyhlášky zaoberajúce sa  manipuláciou a nakladaním s exkrementami.

Klúčové slova: hospodárske hnojivé, exkrementy, maštaľný hnoj,

poľnohospodárstvo, hovädzí dobytok

Abstract

My work is focused on the development of technical and legislative

documentation of the Dung economic reconstruction´s solution of farm buildings. It

contains possible alternatives, which are nowadays used in agriculture, and also the

problems which we will experience. In work are mentioned ways of dealing with the

handling of excrement in their collect and removal, storage methods of dung, manure,

slurry and dung-water. My work describes the systems, which are used for processing

and application of fertilizer on agricultural land. It refers the possible risks, which are

associated with application of commercial fertilizers. Part of my work are laws and

decrees, which are dealing with the handling and disposal of excrement.

Keywords: commercial fertilizers, excrement, manure, agriculture, cattle

Obsah

Úvod............................................................................................................................7

1 Hospodárske hnojivá...............................................................................................8

1.1 Produkcia hospodárskych hnojív............................................................................8

1.2 Odstraňovanie a manipulácia s exkrementami......................................................10

1.2.1 Zber exkrementov a odstaňovanie hnoja z maštale............................................11

1.2.1.1 Systémy ustajnenia s podstielaním..................................................................12

1.2.1.2 Systémy ustajnenia bez podstielania...............................................................13

1.3 Skladovanie exkrementov.....................................................................................15

1.3.1 Dočasné uloženie maštaľného hnoja na poľnohospodárskej pôde....................15

1.3.2 Skladovanie maštaľného hnoja v hnojiskách ...................................................18

1.3.3 Skladovanie hnojovice a močovky....................................................................20

1.3.3.1 Separácia hnojovice........................................................................................22

1.4 Aplikácia maštaľného hnoja, hnojovice, močovky

a hnojovky..................................................................................................................24

1.5 Legislatíva............................................................................................................25

2 Cieľ bakalárskej práce.........................................................................................28

3 Metodika práce.....................................................................................................29

4 Výsledky................................................................................................................30

Záver.........................................................................................................................32

Zoznam použitej literatúry.....................................................................................33

Úvod

Poľnohospodárstvo je odvetvie hospodárstva, ktorého hlavnou úlohou je

zabezpečenie výživy obyvateľstva. Touto dôležitou úlohou je základným pilierom

samotnej existencie spoločnosti a ľudstva. Hlavným výrobným prostriedkom je pôda.

Charakteristickou činnosťou v poľnohospodárstve je obrábanie pôdy, pestovanie

kultúrnych plodín a chov hospodárskych zvierat.

Hlavnými produktmi poľnohospodárskej výroby sú potraviny pre obyvateľstvo,

krmoviny pre hospodárske zvieratá, vedľajšími zas suroviny pre potravinársky a ľahký

priemysel. Široké spektrum činností v poľnohospodárstve podrobne skúmajú a vyvíjajú

poľnohospodárske vedy.

Významná oblasť v rámci poľnohospodárstva je živočíšna výroba. Je druhým

najvýznamnejším odvetvím poľnohospodárskej výroby a ako významný spolutvorca

životného prostredia je súčasťou uzavretého poľnohospodárskeho systému. Živočíšne

produkty zo živočíšnej výroby zabezpečujú 48 % spotreby bielkovín obyvateľov

Slovenska a 64 % tržieb poľnohospodárskej výroby. Význam živočíšnej výroby

v horších klimatických podmienkach sa zvyšuje. Znamená to, že podniky v horských

a podhorských podmienkach sú na nej závislé. Chov hospodárskych zvierat zabezpečuje

produkciu plnohodnotných potravín. Dokáže spracovať rastlinné energetické a

bielkovinové zdroje s nízkou hodnotou na vysokohodnotné potraviny,

to znamená nepredajné krmoviny na predajné produkty. Podporuje úrodnosť pôdy

prostredníctvom striedania plodín zaradením krmovín do osevného postupu

a produkciou hospodárskych hnojív.

Maštaľný hnoj je základom hospodárskych hnojív. Poľnohospodárske podniky

ho získavajú z vlastných zdrojov a používajú na zúrodňovanie pôdy.

Cieľom záverečnej práce je navrhnúť alternatívne riešenia skladovania

maštaľného hnoja so zreteľom na životné prostredia, v súlade s príslušnou legislatívou

a poukázať na problémy s ním spojené. Práca je rozpracovaná v štyroch kapitolách.

7

1 Hospodárske hnojivá

Hospodárske hnojivá sa získavajú z exkrementov hospodárskych zvierat.

Poľnohospodárske podniky ich využívajú na zúrodňovanie pôdy, a tým zvýšenie

produkcie rastlinnej výroby. Maštaľný hnoj je zmes výkalov, moču, podstielky, vody

a krmiva.

1.1 Produkcia hospodárskych hnojív

Na zber a skladovanie hospodárskych hnojív je potrebné stanoviť ceľkovú

produkciu, ktorá je veľmi variabilná a ovplyvňuje ju veľa faktorov. Medzi tieto faktory

patrí typ ustajnenia, vek, výrobné zameranie, výživa a pod. Podľa produkcie

exkrementov musíme určiť výkonnosť zariadení na ich odpratávanie a kapacitu

priestorov na ich skladovanie. Príklad priemernej produkcie exkrementov u jedného

zvieraťa rôznych kategórií hovädzieho dobytka za jeden deň je v Tab. 1

Tab. 1: Produkcia exkrementov rôznymi kategóriami hovädzieho dobytka za deň

Kategória dobytka Živá hmotnosť

(kg)

Výkaly (kg)

Moč (kg)

Spolu (kg)

Podiel zo živej

hmotnosti

(%) Dojnica 650 34 21 55 8,5 Teľa do 6 mesiacov 105 5 3 8 7,6 Jalovica do 1 roka 250 13 8 21 8,4 Jalovica 1-2 ročná 440 22 14 36 8,2 Jalovica nad 2 roky 550 28 17 45 8,2 Býk vo výkrme 360 19 11 30 8,3

(BRESTRENSKÝ, 2009)

Pre približný prepočet produkcie exkrementov u hovädzieho dobytka sa používa

hodnota 8,4 % zo živej hmotnosti. Pomer medzi výkalmi a močom je 3:2. Množstvo

výkalov, moču a ďalších prímesí tvorí produkciu čerstvého maštaľného hnoja, močovky

alebo hnojovice. Veľkosť produkcie je závislé od množstva použitej podstielky a vody

na čistenie, ktorá znižuje obsah živím a z toho dôvodu by jej malo byť čo najmenej.

V ustajnení s podstielaním ovplyvňuje výšku produkcie, ale aj konzistenciu

maštaľného hnoja množstvo podstielky, ktoré sa do hnoja dostane. [15]

8

Tab. 2: Potreba podstielky v rôznych ustajňovacích priestoroch v kg na kus a deň

Kategória dobytka Prehĺbené boxy

Vyvýšené boxy

Ležovisko v koterci

Pôrodný koterec

Vonkajšie búdy

Krava 2 4 6-8 10Teľa do 2 mesiacov 1Teľa do 6 mesiacov 1,5Jalovice do 1 roka 1,5 2 4-5Jalovica 1-2 ročná 1,8 3 5-6Jalovica nad 2 roky 2 4 6-7Býky vo výkrme 5-7(BRESTRENSKÝ, 2009)

V maštaliach sa z exkrementov vyparuje voda, pričom z nich uniká amoniak.

Toto vyparovanie sa vo väčšej miere vyskytuje v letných mesiacoch. Od frekvecie

odstraňovania hnoja v maštaliach sú závislé straty hmoty exkrementov, ktoré celkovo

môžu byť 10-15 %, v závislosti od mikroklimatických podmienok. V bespodstielkových

ustajneniach je emisia amoniaku vyššia ako s podstielkou. Podstielka má vlastnosť

viazať na seba amoniak, jeden kilogram slamy absorbuje 2-5g amoniaku, v závislosti

od jej fyzikálnej úpravy. Absorpcia sa zvyšuje priamo úmerne zväčšovaním povrchu

slamy.

V maštaliach, ktoré sú vybavené kanalizáciou, sa skladovanie maštaľného hnoja

a močovky uskutočňuje oddelene. Podstielka do seba absorbuje časť močovky a tá sa

stáva súčasťou maštaľného hnoja. Množstvo absorpcie je závislé od množstva

podstielky, to znamená, že pre jednu dojnicu v priemere 4 kg slamy denne sa naviaže na

slamu 30 % moču, zvyšných 70% odtečie kanalizáciou do skladovacích nádrží na

močovku, ktoré musia mať kapacitu na 4 mesiace produkcie.

Zloženie exkrementov a produkcia sa vyznačujú veľkou variabilitou. Je to

odvodené od zloženia a využitia krmiva v tráviacom trakte zvierat.

Tab. 3: Zloženie výkalov a moču kráv mliekového typu v %

Zložka N P K Ca Mg Výkaly 0,35 0,12 0,06 0,50 0,09 Moč 0,61 0,00 1,08 0,50 0,09 Exkrementy 0,46 0,07 0,48 0,29 0,06

(BRESTRENSKÝ, 2009)

9

Hovädzí dobytok, najväčší producent organických hnojív, produkuje až 89,4 %

všetkého maštaľného hnoja a 90,6 % močovky. V nasledujúcej tabuľke je uvedená

celková produkcia hospodárskych hnojív na Slovensku:

Tab. 4: Produkcia čerstvých hospodárskych hnojív hospodárskymi zvieratami za rok na

Slovensku v t

Maštaľný hnoj

Hnojovica Močovka Exkrementy na pastve

Organické hnojivá spolu

Kravy 3 706 746 43 201 606 680 106 524Ostaný HD 3 235 589 273 157 70 055HD spolu 6 942 335 43 201 879 837 176 579 8 041 952Prasnice 132 868 47 368 90 828Ostatné ošípané 298 828 1 250 797Ošípané spolu 431 697 1 298 165 90 828 1 820 689Bahnice 141 087 124 794 265 881Ostatné ovce 39 413 35 631Kozy 22 683 19 899Ovce a kozy spolu 203 182 180 324 383507Sliepky 374 687Ostaná hydina 186 536Hydina spolu 186 536 374 687 561 223Spolu na Slovensku 7 763 750 1 716 053 970 664 356 904 10 807 371 (BRESTRENSKÝ, 2009)

1.2 Odstraňovanie a manipulácia s exkrementami

Efektívne využívanie hospodárskych hnojív je zložitý komplex. Zahrňuje v sebe:

zber exkrementov v ustajňovacom priestore,

odstraňovanie hnoja z maštale,

skladovanie hnoja, prípadne jeho spracovanie,

aplikáciu hnoja. [14]

Je dôležité odstraňovať chyby pri riešení hore uvedených faktorov, pretože môžu

viesť k ekologickým problémom, ako znečistenie vzduchu a najmä vody. Z tohto

dôvodu je potrebné vypracovať plán najefektívnejšieho využívania hnojív. Každý

systém využitia disponuje určitými výhodami a nevýhodami, to znamená, že musí byť

prispôsobený podmienkam prostredia, v ktorom je zavedený.

10

1.2.1 Zber exkrementov a odstraňovanie hnoja z maštale

Konzistencia hnoja ovplyvňuje, akým spôsobom sa bude odstraňovať

z ustajňovacích priestorov. Exkrementy sú sami o sebe bez prídavnej technologickej

vody v kašovitej forme do 12 % sušiny. Zmesou krmiva, vody a exkrementov vznikne

tekutá a čerpateľná hnojovica. V prípade, že je to ustajnenie s podstielaním, sa do zmesi

pridáva slama a hovoríme o maštaľnom hnoji s väčším obsahom sušiny. Objemová

hmotnosť maštaľného hnoja a hnojovice ja závislá na obsahu sušiny, ktorá má vplyv na

jej viskozitu a sedimentačnosť. V zimných mesiacoch nastáva problém, pretože

hnojovica zamŕza a prestáva tiecť.

Močovka skladovaná v samostatných nádržiach sa vyskytuje pri ustajneniach

s priväzovaním a maštaľný hnoj je o ňu ochudobnený. Pri voľnom ustajnení je

súčasťou maštaľného hnoja. Jedným z tekutých hospodárskych hnojív je aj hnojovka,

ktorá odteká zo skladov maštaľného hnoja.

Zber exkrementov má za hlavnú úlohu prinútiť zvieratá kaliť a močiť mimo

priestorov ležoviska. To je možné najlepšie uskutočniť pri voľnom boxovom type

ustajnenia s kohútikovou zábranou (obr 1.), ktorá je zhotovená nad boxami pre kravy

a jalovice. V ustajneniach kotercového typu nie sú zabudované mechanizmy

na usmernenie zberu exkrementov.

Obr. 1: Kohútiková zábrana má za úlohu donútiť kravu cúvnuť pri kalení do chodby

(zdroj: http://www.cvzv.sk/ )

11

1.2.1.1 Systémy ustajnenia s postielaním

V súčasnej dobe sú v chove hovädzieho dobytka viac preferované podstielkové

systémy ustajnenia. Pri voľnom type ustajnenia sa používa ustajnenie s podstielanými

boxami a kotercové ustajnenie s podstielaným ležoviskom. Na podstielanie a vyhŕňanie

maštaľného hnoja sa používajú mobilné mechanizmy. Aby bola manipulácia

s mechanizmami jednoduchšia pri vyhŕňaní a podstielaní, je výhodné keď je maštaľ

vybavená hnojnými chodbami, kŕmiskami a ležoviskami pozdĺž celej maštale. Preto

musí byť šírka mechanizmov zohľadnená podľa šírky chodby. To isté platí pre šírku

a výšku vstupného a výstupného otvoru na čele maštale. Veľmi dôležitá je aj výška

podhľadu vo vnútri maštale, aby mechanizmus mal bezproblémový prejazd a prechod.

Pre najjednoduchšie vyhŕňanie a podstielanie je dobré, aby maštale mali priamu hnojnú

chodbu bez zákrut a lomov (obr. 2).

Obr.2: Hnojná chodba bez zákrut a lomov

( zdroj: Archív katedry staviev TF SPU Nitra, 2010)

Maštale, ktoré prešli rekonštrukciou, sú vybavené manipulačnou plochou,

na ktorú sa vytláča hnoj z hnojných chodieb. Tento hnoj je z manipulačnej plochy denne

odvezený na hnojisko. Táto plocha musí byť nepriepustná a vybavená kanalizáciou,

ktorá ústi do žumpy. Plocha musí byť zabezpečená, aby zrážková voda z nej neodtiekla

mimo. Pre dobrý výjazd a vjazd mechanizmov pri podstielaní a vyhŕňaní musí byť

plocha dostatočne široká. Manipulačná plocha býva na svojom konci vybavená

múrikom, ktorý umožňuje lepšie nakladanie hnoja do kontajnerov.

12

Niektoré maštale sú vyriešené tak, že sa hnoj vyhŕňa priamo na hnojisko, ktoré

je umiestnené blízko maštale.

1.2.1.2 Systémy ustajnenia bez podstielania

V ustajneniach bez podstielania je zber exkrementov zabezpečený plochými

a zaroštovanými chodbami. Ploché chodby sú vybavené zhrňovacími lopatami ( obr. 3),

ktoré zhrňujú hnojovicu do priečneho zberného kanála na konci alebo v strede mašle,

odkiaľ hnojovica odteká do skladovacej nádrže.

Obr. 3: Zhňovacia lopata (zdroj: Archív katedry staviev TF SPU Nitra, 2010 )

Ploché podlahy chodieb s produkciou hnojovice sa pre lepšiu stabilitu a pohyb

zvierat zvyknú byť ryhované. Ryhovanie je najlepšie ak je kolmo na smer pohybu

zvierat, ale musí byť v smere pohybu zhrňovacej lopaty. Je veľmi dôležité aby kvalita

jeho prevedenia bola dokonalá a bez výstupkov. Ryhy sa robia 100 mm od seba, široké

a hlboké 15 mm (obr. 4)

.

Obr. 4: Ryhovanie (zdroj: Archív katedry staviev TF SPU Nitra, 2010 )

13

V ustajneniach so zaroštovanou podlahou ( príloha 7 ) prepadávajú exkrementy

pomedzi medzery roštov do preronového kanála, alebo skladovacích nádrží. Kedysi sa

používali aj podroštové zhrňovacie lopaty, ale toto riešenie sa neosvedčilo z dôvodu

poruchovosti lopaty a následne zložitej opravy.

Pri hovädzom dobytku sa na podlahy používajú železobetónové rošty, ktoré

musia byť kvalitné. Je dôležité, aby nemali ostré hrany a výstupky. Ich tvar V je pre

lepší prepad výkalov. Šírka roštnice pre dobytok do živej hmotnosti 200 kg by mala byť

80-120 mm a pre dobytok, s hmotnosťou nad 200 kg 120-160 mm. Medzery medzi

roštnicami by mali byť 20-25 mm a 30-35 mm. Osadenie roštov musí byť prevedené

kvalitne, aby sme sa vyhli prepadu do podroštového priestoru.

Preronové kanály ( príloha 6 ) slúžia nato, aby bola hnojovica pravidelne

odstraňovaná z pod roštového priestoru. Tento kanál musí byť rovnako široký ako rošty

a ústi do priečneho zberného kanála alebo priamo do zbernej nádrže. Princípom

preronového kanála je využívanie fyzikálnych vlastností tekutého hnoja. Pre lepší odtok

hnojovice musia byť steny kanála hladké. Na konci kanála je prepážka, keď sa kanál

uvedie do prevádzky musí byť napustený vodou do výšky prepážky. Výška prepážky

zvykne byť 100-200 mm. Pri napĺňaní kanála hnojovicou vzniká spád 1,5-3 % podľa

obsahu sušiny. Pretože v hornej časti sú výkaly hustejšie svojou hmotnosťou kĺžu po

spodnej, tekutej vrstve a pretekajú cez prepážku. Spoľahlivosť týchto kanálov je do 24

m.

Pri dlhších maštaliach sa priečny zberný kanál umiestňuje do stredu maštale

a z oboch strán je napojený na preronové kanály. Z toho vyplýva, že preronové kanály

spoľahlivo pracujú v maštaliach 50 m dlhých. [14]

V zberných kanáloch je rozdiel v tom, že dno má 2 % spád a na konci kanála

je prepážka, vysoká ako je hlboký kanál. Keď je kanál napustený hnojovicou doplna,

prepážka sa vydvihne a hnojovica z kanála odtečie. Veľkou nevýhodou je, že v kanáli

ostáva hnojovica. Preto sa viac využíva pri chove ošípaných.

V ustajneniach s celoroštovou podlahou sa môžu používať podroštové nádrže.

Hnojovica je skladovaná pod kotercami. Kapacita podroštovej nádrže musí byť

dostatočná na určité obdobie. Nádrž má spád 2 % k miestu odčerpávania hnojovice

a toto miesto je aj hlbšie položené ako ostatná podlaha. Dno nádrže je spádované

minimálne 2 % k miestu čerpania mimo maštale. Nevýhodou tohto systému je,

14

že všetky emisie škodlivých plynov smerujú do maštale. Preto musia byť maštale dobre

odvetrané. Pri odčerpávaní hnojovice z maštale sa musí premiešavať

a tým sa koncentrácia a únik škodlivých plynov zvýši. Preto sa odporúča aby počas

čerpania nebol v maštali dobytok. Podroštové skladovanie hnojovice nie je

z najvhodnejším spôsobom zberu a skladovania.

1.3 Skladovanie exkrementov

Skladovanie a ošetrenie maštaľného hnoja je jednou z dôležitých súčastí

hnojného hospodárstva, napriek všetkému sa v praxi tomu nevenuje dostatočná veľká

pozornosť. Veľmi časté sú dočasné poľné hnojiská, kde dochádza k obrovským stratám

na živinách, organickej hmote a najmä dusíka. Časté sú prípady, že dochádza

k nedodržaniu zásad správneho skladovania a ošetrenia hnoja a tým spôsobené

poškodenie pôdy, vodných zdrojov.

1.3.1 Dočasné uloženie maštaľného hnoja na poľnohospodárskej pôde

Na voľných hnojiskách ( obr. 5) prebieha dozrievanie hnoja veľmi

nerovnomerne, je tu veľká styčná plocha vystavená poveternostným vplyvom. Preto pri

dlhodobejšom skladovaní hnoja takýmto spôsobom dochádza k stratám

až 70 % organickej hmoty, 60 % dusíka, 20 % fosforu a 30 % draslíka.

Obr. 5: Dočasné uloženie maštaľného hnoja (zdroj: foto)

15

Ďalšou veľkou nevýhodou poľných nespevnených hnojísk je, že predstavujú

potenciálne nebezpečenstvo pre znečistenie povrchových a podzemných vôd a to ak sa

dlhodobo na skladovanie používa to isté miesto. Miesta, ktoré slúžili na uskladnenie

hnoja, majú zdevastovanú orničnú a podorničnú vrstvu a trvá niekoľko rokov, kým bude

táto pôda opäť využiteľná.

Uloženie tuhých hospodárskych hnojív na poľnohospodársku pôdu pred ich

použitím umožňuje legislatíva, výnimky ustanovuje v Programe poľnohospodárskych

činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach, kde môžeme tuhé hospodárske hnojivá

skladovať, ak sa nespôsobí znečistenie povrchových alebo podzemných vôd.

Maštaľný hnoj by sa mal uskladňovať iba na pozemkoch, ktoré sa ním budú

hnojiť a množstvo musí byť dostatočné na vyhnojenie. Skladovanie by nemalo byť

dlhšie ako 12 mesiacov, pretože potom na tomto mieste dochádza k bodovému

zaťaženiu a kontaminácii pôdy. Mesiace skladovania sa počítajú od začiatku vývozu

hnoja na pozemok.

Skladovanie maštaľného hnoja vo vyhlásených zraniteľných oblastiach je možné

pri nasledovných obmedzeniach:

miesto skladovania musia byť ošetrené a oborané,

množstvo vyvezeného hnoja a čas prvej navážky musia byť evidované,

evidencia sa musí uchovávať 10 rokov,

po 4 rokoch využívania sa môže na tom istom mieste skladovať hnoj,

doba skladovania nesmie presiahnuť 9 mesiacov od prvej vyvážka hnoja.

Skladovanie maštaľného hnoja vo vyhlásených zraniteľných oblastiach sa

nesmie ak:

je miesto s vysokým stupňom obmedzenia aplikácie hnojív s obsahom dusíka,

plochy sú trvalo zamokrené,

sa v miestach vyskytuje vysoká hladina spodnej vody, nad 0,6 m,

ide o miesta na svahu so sklonom nad 3°,

sa plocha nachádza pri vodných tokoch,

ide o územia v okolí odkrytých podzemných vôd určených orgánom štátnej

vodárenskej správy.

16

Dočasné skladovanie maštaľného hnoja, na oblastiach mimo zraniteľných, by

nemalo byť ani na poľnohospodárskom pozemku so sklonom väčším ako 3° a na

zamokrenej pôde. Každá voľná skládka maštaľného hnoja by myla byť oboraná a na

najnižšom bode skládky by mala byť vykopaná jama na zachytávanie odtekajúcej

hnojovky, týmto sa zabráni odtekaniu hnojovky mimo skládky.

Pri sklone do 3° by vzdialenosť skládky od vodného zdroja mala byť min. 150 m

ak je spád väčší ( 4-6° ) vzdialenosť by mala byť min. 300 m.

Ošetrovanie a navrstvovanie na voľne uloženej skládke maštaľného hnoja by sa

malo robiť pravidelne, a práve tejto činnosti sa nevenuje veľká pozornosť a dochádza

k tomu, že maštaľný hnoj je veľkou plochou vystavený poveternostným vplyvom.

V takomto prípade dochádza ku veľkým stratám na hmote, organických látkach a aj

dusíka. Straty na hmote maštaľného hnoja môžu dosiahnuť až 60 % a týmto stratám sa

dá zabrániť pravidelným navrstvovaním.

Počas skladovania maštaľného hnoja dochádza k odtekaniu hnojovky ( obr. 6 a

7). Výtok hnojovky je zvislý od obsahu sušiny v hnoji. Pri bežnej výške skladovania 3

m odtečie z hnoja v prieme až 12 % hnojovky z celkového množstva uskladneného

hnoja. Pri takomto odtoku hnojovky dochádza až k 16,5 násobnému prehnojeniu pôdy

dusíkom.

Obr. 6 a 7: Odtekanie hnojovky z voľnej skládky maštaľného hnoja (zdroj: foto)

17

1.3.2 Skladovanie maštaľného hnoja v hnojiskách

Ak sa chceme vyhnúť rizikám, s ktorými sa stretáme pri voľných skládkach, mal

by sa hnoj skladovať na hnojiskách, ktoré spĺňajú všetky hygienické, zooveterinárske

a stavebné požiadavky.

Hnojisko ( príloha 3 a 4 ) by malo byť dostatočne veľké a malo by pokryť 6

mesačnú produkciu maštaľného hnoja, pri vyvážke 2 krát za rok a 12 mesačnú

produkciu hnoja pri vyvážke 1 krát za rok.

Merná hmotnosť čerstvého maštaľného hnoja je približne 700-800 kg.m-3, v

závislosti od obsahu podstielky. Hmotnosť vyzretého uľahnutého hnoja je 1000-1100

kg.m-3. Zloženie a kvalita maštaľného hnoja sú veľmi variabilné a sú ovplyvnené

zložením čerstvého maštaľného hnoja, ktorý sa dopraví do hnojiska spôsobom

skladovania a ošetrovania. [16]

Tab. 5: Zloženie vyzretého maštaľného hnoja

Kvalita Obsah organických látok a živín v % Sušina Organické

látky N P K Ca Mg

Výborná 26 20 0,58 0,14 0,60 0,43 0,06 Dobrá 24 18 0,56 0,13 0,58 0,37 0,05 Priemerná 22 17 0,48 0,10 0,51 0,37 0,05 Zlá 18 14 0,29 0,06 0,33 0,25 0,04 (BRESTRENSKÝ, 2009)

Hnojiská a manipulačné plochy pri hnojiskách musia byť nepriepustné (príloha

5) a vybavené zásobníkmi na hnojovku. Je ekonomicky výhodnejšie budovať hnojiská

na farmách ako na poliach. Nemali by sa budovať v zónach ochrany vodných zdrojov

I. a II. stupňa a nesmú byť umiestnené vo vzdialenosti menej ako 100 m od studne alebo

prameňa.

Ak sa hnojisko nachádza v ochrannom pásme vodárenského zdroja, v blízkosti

vodného toku, odkrytého zdroja podzemných vôd a na území s veľmi priepustným

podložím, malo by byť vybavené vizuálnym kontrolným systémom pre zisťovanie jeho

priepustnosti, ktorý tvorí s ním jeden konštrukčný celok. [16]

Hnojisko vybudované na svahovom teréne so sklonom do 4° by mylo byť

vzdialené od zdroja povrchových vôd 150 m, v prípade ak je sklon 4 – 6° vzdialenosť

18

by mala byť 300 m a pri sklone 6- 12° by táto vzdialenosť mala byť 450 m. Na miestach

s väčším sklonom sa hnojisko budovať neodporúča.

Pri skladovaní vyteká z maštaľného hnoja hnojovka, ktorá musí byť

kanalizačným systémom odvedená do skladovacích nádrží. Skladovacia nádrž musí mať

kapacitu na 3 mesiace, ak sa podnik nachádza vo vyhlásených zraniteľných oblastiach

je potrebná kapacita na 4 mesiace. Množstvo vytečenej hnojovky je závislé od sušiny ,

skladovacej výšky a ak nie je hnojisko zastrešené, tak od množstva zrážok. Výpočet na

potrebnú kapacitu skladovacej nádrže na hnojovku vypočítame podľa vzorca: [16]

KH . VH . DS1200

+( UZ .0,35 . PH . DS12 000

+ UZ . 0,8 . MP . DS12000 ) .1,2

Kde:

KH - kapacita hnojiska v m3,

VH - výtok hnojovky z hnoja v % (pri výške uskladneného hnoja 2 m 6 a 9; 3 m

9 a 12; 4 m 12 a 15; 5 m 15 a 18; 6 m 18 a 21. Nižšie % odtoku je pre kukuričnú

a repársku oblasť, vyššie pre ostatné),

DS - doba skladovania hnojovky v mesiacoch (3 alebo 4),

UZ - ročný úhrn zrážok v mm,

PH - plocha hnojiska m2, MP - manipulačná plocha pri hnojisku v m2.

Kanál na odtekanie hnojovky musí byť zabezpečený proti upchatiu, ak je kanál

umiestnený v strede hnojiska sa upcháva a časom prestáva byť funkčný. Vhodnejšie je

vybudovať hnojisko s 1 %-ným spádom zo stredu na strany hnojiska. Cez otvory, ktoré

sú umiestnené v stene pri dne hnojiska, sa odvedie hnojovka do povrchových kanálov,

ktoré sú na vonkajšej strane stien hnojiska, a odtiaľ odteká do žumpy. Takýto

kanalizačný systém sa ľahko udržuje v čistote. Dno hnojiska by mal mať sklon smerom

od vstupu do hnojiska k zadnej stene 0,5-1 %, aby sa zabránilo vytekaniu hnojovky na

vstupnú komunikáciu a tak isto by sa malo zabrániť vtekaniu povrchových vôd do

kanála a do samotného hnojiska. Hnojisko by malo byť vybudované vyššie ako okolitý

terén a vstupná komunikácia.

19

Zloženie hnojovky je ovplyvnené kvalitou hnoja, aká sa nachádza na hnojisku

a množstva zrážok. Približne obsahuje 2 % sušiny, 1 % organických látok, 0,1 % N,

0,01 % P a 0,3 % K.

1.3.3 Skladovanie hnojovice a močovky

Hnojovica je tekuté hnojivo spájajúce v sebe vlastnosti maštaľného hnoja

a minerálnych hnojív. Je dobrým nositeľom organických látok a rýchlo sa uvoľňujúcich

živín do pôdy. Močovka je zmes moču hospodárskych zvierat a vody, ktorá

kanalizáciou odtiekla do zberných nádrží. Je to dobré dusíkato-draselné hnojivo

a najefektívnejšie využitie spolu s hnojovicou je priama aplikácia na pôdu.

Kapacita skladovacích nádrží na hnojovicu musí byť postačujúca minimálne

na 4 mesiace, ak sa podnik nachádza vo vyhlásených zraniteľných oblastiach je

potrebná kapacita na 5 mesiacov.

Skladovaním hnojovice dochádza k stratám na hmote a ďalších živín, za dobu

1 mesiaca sú straty na hmote a dusíku okolo 10 %, za 4 mesiace táto strata dosiahne

15 %. Pred aplikovaním hnojovice je potrebné ju homogenizovať, pretože sa na povrchu

vytvára pevná plávajúca vrstva a homogenizovaním docielime rovnomerné rozloženie

živím v celom priestore skladovacích nádrží.

Množstvo vyprodukovanej hnojovice a jej kvalita je závislá od produkcie

exkrementov a množstva prímesí, najmä vody, ktorej by malo byť čo najmenej.

Zvyšovaním množstva vody v hnojovici sa znižuje v nej koncentrácia živín a neúmerne

sa zvyšuje jej objem. Zníženie sušiny hnojovice pridaním vody z 9 % na 6 %

predstavuje skrátenie doby skladovania alebo zvýšenie kapacity skladovacej nádrže

o 1/3. Objemová hmotnosť 980-1020 kg.m3 je pri obsahu sušiny 10,5 %. Veľkou

výhodou hnojovice je, že obsahuje živiny, ktoré sú ľahko prístupné rastlinám.

Priemerný obsah živín nachádzajúcich sa v hnojovici hovädzieho dobytka nájdeme

v tabuľke 6.

20

Tab. 6: Priemerný obsah živín obsiahnutých v hnojovici

Ukazovatele Dobytok Sušina 7,70 Organické látky 5,70 Uhlík 2,40 Dusík celkový 0,30 amoniakálny 0,11 Fosfor 0,06 Draslík 0,24 Vápnik 0,12 Horčík 0,03 pH 6,90 (ŠKARDA, 1982)

Skladovacia nádrž na močovku musí mať kapacitu na 3 mesiace, ak sa podnik

nachádza vo vyhlásených zraniteľných oblastiach je potrebná kapacita na 4 mesiace.

Množstvo vtekajúcej močovky do nádrží je závislé od množstva podstielky. Množstvo

odtečenej močovky z maštale je závislé od množstva podstielky. Pri štandardnom

podstielaní z maštale odtečie 60 % vyprodukovaného moču s prídavkom vody.

Objemová hmotnosť močovky je 1020 kg.m3 a so zvyšujúcim sa množstvom sušiny

narastá aj hmotnosť. Zloženie močovky je veľmi variabilné, ovplyvňujú ho viaceré

faktory ako sú druh zvierat, krmivo a množstvo pridanej vody. Obsah sušiny v močovke

sa pohybuje od 0,6 až 4,8 %, dusíka od 0,05-0,9 %, draslíka od 0,12-1,4 % a fosforu do

0,03 % .

Aplikovaním močovky do pôdy sa rýchlo uvoľňujú živiny pre rastliny. Dávkuje

sa také množstvom močovky s takým obsahom živín, čo dokážu rastliny využiť. Pri

veľkých dávkach močovky sa všetky živiny nevyužijú a sú splavené do podzemných

vôd.

Močovka obsahuje 85 % dusíka vo forme amoniaku, ktorý rýchlo uniká. Malé

množstvo dusíka je naviazané na organické látky. Preto je dôležité stratám amoniaku

zabrániť. Najjednoduchším riešením je prekrytie, ktoré dokáže straty znížiť až na

polovicu. Čím je prekrytie tesnejšie, tým sú straty amoniaku menšie. Pri skladovaní bez

prekrytia za 3 mesiace unikne do ovzdušia 45 % amoniaku.

Nádrže na skladovanie močovky a hnojovice musia byť nepriepustné, vybavené

miešacím zariadením pre homogenizáciu hnojovice, nepriepustným výdajným miestom

21

pre prečerpávanie hnojovice do prepravníkov a aplikačných zariadení. Musia byť

zabezpečené proti preplneniu a prenikaniu povrchových vôd do nádrže. Tesnosť nádrží

sa kontroluje skúškami tesnosti, ktoré sa robia v skladovacích nádržiach bez vizuálneho

kontrolného systému každých 10 rokov a s vizuálnym kontrolným systémom každých

20 rokov.

Podzemné skladovacie nádrže v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, v

blízkosti vodných tokov, odkrytých podzemných vôd a na území s veľmi priepustným

podložím musia byť vybavené vizuálnym kontrolným systémom na zisťovanie

priesakov škodlivých látok do okolia. Nadzemné nádrže na takýchto miestach musia

mať záchytnú bezpečnostnú vaňu pre prípad havárie. Inak postačujú jednoplášťové

podzemné nádrže iba s kontrolou nepriepustnosti a nadzemné bez záchytnej vane. [16]

V poslednej dobre sa pre skladovanie hnojovice začali využívať lagúny s fóliou

a s kontrolným systémom tesnosti ( obr. 8 ). Môžu byť podzemné alebo nadzemné a sú

zhotovené z dvojvrstvovej zváranej fólie odolnej proti chemickým látkam a UV

žiareniu. Hnojovica sa prekrýva plávajúcou fóliou.

Obr.8: Lagúna na hnojovicu ( zdroj: http://www.barcanitra.sk/ )

1.3.3.1 Separácia hnojovice

Je to spôsob upravenia čerstvej hnojovice, pri ktorej dochádza k oddeleniu.

Pevné častice hnojovice ( kal ) sa separujú od tekutej časti s rozpustnými látkami

22

(fugát). Pevná časť je kašovitej až sypkej konzistencie a má rôzny obsah sušiny

závislosti od učinnosti separátora. Tekutá časť má nižší obsah organických látok a živín

a má lepšie reologické vlastnosti ako hnojovica. Pevné časti sa uskladňujú na

hnojiskách, kde dozrievajú ako maštaľný hnoj. Tekutá časť je uskladnená v nádržiach

na hnojovicu, ale už sa nevytvára pevná plávajúca škrupina ako pri hnojovici, a preto si

nevyžaduje takú dôslednú homogenizáciu. Po aplikácii tekutej časti dochádza

k lepšiemu vstrebávaniu do pôdy a nevytvára sa pevný film na povrchu z pevných

častíc. Je to lepšie pre rastliny, pretože lepšie z nich steká, a tým sa znižuje aj

poškodenie.

Najviac sa používajú závitové lisy ( obr. 9 ). Účinnosť separácie je závislá od sít,

ktoré sa použijú a od tlaku, ktorý sa závitovkou vytvorí. Pri separácii hnojovice so

sušinou 7,9 % na kal s obsahom sušiny 32 % sa dosiahne stupeň oddelenia pevnej časti

10 %. To znamená, že 90 % pôvodnej hmoty zostane v tekutej časti.

Obr.9: Závitový separátor ( zdroj: Archív katedry staviev TF SPU Nitra, 2010 )

Pevné časti sú vhodné na používanie ako podstielkový materiál do prehĺbených

ležiskových boxov. Nie je to cudzorodý materiál v hnojovici. Ešte pred použitím na

podstielanie sa však odporúča kal presušiť a termizovať, z toho dôvodu je najlepšie

separovať kal v letnom období.

23

Do kalu sa pred postielaním sa môže pridať mletý vápenec v pomere 3:1. Kal je

sypký a ľahký materiál, ktorý sa v boxoch ľahko posúva, preto aby sa zabránilo tomuto

posunu sa do boxov môžu umiestniť pneumatiky. Vyhŕňaniu kalu z boxov je treba

zabrániť aj preto, lebo pri silnom zahustení hnojovice sa zvýši jej obsah sušiny a zhoršia

sa reologické vlastnosti natoľko, že prestáva tiecť. Preto sa odseparovaná tekutá časť

hnojovice musí pridávať na koniec kanála, na odvod hnojovice z maštale, či už do

priečneho zberného kanála pri zhrňovacích lopatách alebo do preronového kanála pri

zaroštovaných chodbách.

1.4 Aplikácia maštaľného hnoja, hnojovice, močovky a hnojovky

Je to operácia, ktorá je rozhodujúca pre výsledný účinok samotného hnojenia.

Cieľom úkonu je aplikovať hnojivo pod povrch pôdy. Hnojivá obsahujú rýchlo prchavý

amoniak, preto je potrebné, aby boli čo najskôr po aplikovaní ošetrené ďalšími

operáciami. Maštaľný hnoj sa aplikuje rozmetaním ( obr. 10 ). Pri hnojení maštaľným

hnojom účinnosť pri zaoraní na druhý deň klesá o 10 %, po 4 dňoch je tento pokles

o 15 % oproti hnoju, zaoranom hneď po hnojení.

Obr.10: Hnojenie maštaľným hnojom rozmetaním ( zdroj: http://data.slovenska.sk/ )

Straty dusíka pri aplikácii tekutých hnojív sú závislé od absorpčných vlastností

pôdy, klimatických podmienok a od obsahu amoniakálneho dusíka. Najväčšie straty

vznikajú pri rozstrekovaní na pôdu. Pri rozstrekovaní hnojovice uniká okolo 9 %

z celkového dusíka, pri okamžitom zapracovaní do pôdy. Pri zapracovaní do pôdy po

24 hodinách unikne ďalších 9 %, po druhom dni už len 6 % a po treťom dni 3 %, po

24

piatich dňoch predstavuje strata celkového dusíka 30 %. Pri aplikovaní aplikátormi

s vlečnými hadicami ( obr. 11 ) je možne stratu znížiť na 10-15 %, v závislosti od

absorpčných vlastností pôdy, klimatických podmienok a rastlinného pokrytia. Pre tento

druh aplikátora je vhodné pripraviť hnojovicu tak, aby ľahko vsakovala do pôdy

(separácia, riedenie). Najnižšia strata dusíka je pri použití aplikátorov na podpovrchové

aplikovanie hnojovice, vtedy je možné stratu znížiť na 3-5 %. Znižovanie strát dusíka

prispieva nielen k efektívnemu hnojeniu ale aj k zlepšeniu životného prostredia.

Obr.11: Aplikácia vlečnými hadicami ( zdroj: http://www.agrokom.sk/ )

1.5 LegislatívaSkladovanie hnojív a aplikácia sú ovplivnené legislatívou. Obsahuje požiadavky

na ochranu podzemných a povrchových vôd. Cieľom je zachovanie a ochrana vodných

zdrojov. Vymedzuje práva a povinnosti osôb, právnických alebo fyzických, ktoré

manipulujú s hnojivami.

Legislatíva spojená so skladovaním hospodárskych hnojív:

Zákon 364/2004 Z. z. o vodách, ktorý mení a dopĺňa zákon 587/2004 Z. z., 230/2005 Z.

z., 479/2005 Z. z. a 532/2005 Z. z., 359/2007 Z. z., 514/2008 Z. z., 515/2008 Z. z.,

384/2009 Z. z.

Vykonávacie predpisy Zákona 364/2004 Z. z.:

25

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky 100/2005 Z.

z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,

o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho

zhoršenia vôd.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky 556/2002 Z. z.

o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky 617/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú

citlivé oblasti a zraniteľné oblasti.

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky 199/2008 Z. z.,

ktorou sa ustanovuje Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených

zraniteľných oblastiach.

Zákon 136/2000 Z. z. o hnojivách, ktorý mení a dopĺňa Zákon 555/2004 Z. z.,

202/2008 Z. z.

Vykonávací predpis Zákona 136/2000 Z. z.:

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky 338/2005 Z. z.,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pre odber pôdnych vzoriek, spôsobe

a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd, zisťovania pôdnych

vlastností lesných pozemkov a o vedení evidencie hnojenia pôdy a stavu výživy

rastlín.

- Zákon 136/2004 Z. z., § 2, ods. 2 definuje čo sú hospodárske hnojivá:

o Maštaľný hnoj – exkrementy, podstielka, zvyšky krmiva. o Hydinový trus – exkrementy hydiny, zvyšky krmiva. o Hnojovica - exkrementy, zvyšky krmiva, voda. o Močovka – výtok z kanalizovaných maštalí. o Hnojovka – výtok z maštaľného hnoja (hnojiska). o Slama, zelené hnojenie, ako aj iné zvyšky rastlinného pôvodu vznikajúce

v poľnohospodárskej prvovýrobe bez ďalšej úpravy.

- Ako sa majú skladovať hospodárske hnojivá definuje zákon 136/2004 Z. z., § 9,

ods. 2

- Povinnosti poľnohospodárov nájdeme v zákone 136/2004 Z. z., § 10

- Skladovacie kapacity popisuje vyhláška MP SR 338/2005 Z. z., § 14

- Opatrenia nutné pri skladovaní hospodárskych hnojív popisuje vyhláška MŽP

SR 100/2005 Z. z., § 3 aj vyhláška MŽP SR 556/2002 Z. z., §10

26

- Zoznam zranitelných oblastí je definovaný zákonom 364/2004 Z. z., § 2

- Skladovanie maštaľného hnoja v zraniteľných oblastiach je definované

vyhláškou MR SR 199/2008 Z. z., § 4

- Skladovanie tekutých hospodárskych hnojív v zraniteľných oblastiach najdeme

vo vyhláške MR SR 199/2008 Z. z., § 4

- Legislatívne stanovené kapacity skladov hospodárskych hnojív pre hovädzí

dobytok a ošípané obsahuje Vyhláška MP SR 199/2008 Z. z., príloha 2

27

2 Cieľ bakalárskej práce

Cieľom bakalárskej práce bolo vypracovať legislatívne a technologické podklady

z oblasti hnojného hospodárstva pri rekonštrukcii poľnohospodárskeho objektu. Na

splnenie cieľa bolo potrebné urobiť nasledujúce kroky:

1.) vyhľadať všetky dostupné literárne zdroje

2.) konzultovať danú tému s odborníkmi z praxe

3.) preštudovať legislatívne požiadavky pre skladovanie hospodárskych hnojív

4.) oboznámiť sa s výkresmi už existujúcej skládky hospodárskych hnojív

5.) spracovať nadobudnuté poznatky z rekonštrukcií poľnohospodárskych objektov

28

3 Metodika práce

Pri spracovaní témy ,,Rekonštrukcia poľnohospodárskych objektov a hnojné

hospodárstvo“ bol metodický postup nasledovný:

1.) konzultácia hnojného hospodárstva s odborníkmi z praxe napr. s vlastníkmi

existujúcich poľnohospodárskych družstiev a s pracovníkmi z Centra

výskumu živočíšnej výroby Nitra

2.) naštudovanie si literárnych zdrojov a legislatívy zaoberajúce sa s hnojným

hospodárstvom

3.) zostavenie štruktúry práce

4.) definovať hlavné problémy, s ktorými je možné sa v oblasti hnojného

hospodárstva stretnúť

5.) skompletizovať všetky poznatky do jedného celku

29

4 Výsledky

Prácou boli skompletizované legislatívne a technologické poklady

z hnojného hospodárstva pri rekonštrukcii poľnohospodárskych objektov.

Pri vypracovaní práce boli navštívené dve poľné hnojiská, ktoré sa nachádzajú

na školských farmách (príloha 1 a 2). Obe tieto hnojiská majú kapacitu na 5000 m3.

Poľné hnojisko číslo 2 je svojou konštrukciou nevýhodné z toho dôvodu, že pre

mechanizmy je nakladanie hnoja sťažené, lebo sa tam nenachádza oporná stena. Po

miestopisnej obhliadke a stavebno-technickom prieskume boli vyhotovené výkresy

skutkového stavu v digitálnej forme. Bolo zistené, že hnojiská sa nachádzajú v stave

nutnej rekonštrukcie, aby sa predišlo ohrozeniu životného prostredia. Kvalita použitých

materiálov je vážne narušená a zväčša už po uplynutí doby životnosti, s drobivým

a nesúdržným povrchom.

Príloha 3 a 4 sú príklady typového hnojiska ako jedno z riešení situácie

v rekonštrukciách fariem, kedy často dochádza k redukovaniu počtu zvierat v chovoch.

Tieto typy môžu byť použité ako farmové hnojiská. Ich kapacita je 2000 m 3a sú ľahko

objemovo i plošne modifikovateľné. Hnojisko na prílohe 4 je vybavené prečerpávacou

šachtou na hnojovicu veľkosti 20 m3, ktorá sa prečerpáva do 154 m3 zbernej nádrže. V

prílohe 3 je už iba zberná nádrž na hnojovicu s celkovým objemom 150 m3. Na oboch

výkresoch sú znázornené alternatívy kontrolných systémov. Prvá alternatíva ako

varovný systém používa kontrolné kanáliky. V druhej alternatíve ako varovný systém

slúži kontrolná vrstva na fólii. Budovanie hnojísk na farmách je výhodnejšie ako na

poli.

Podlaha hnojiska a manipulačných priestorov musí byť nepriepustná, aby sa

zabránilo znečisteniu podzemných vôd a pôdy. Preto v prílohe 5 je uvedený detail

konštrukcie podlahy hnojiska a manipulačných priestorov s príslušnými vrstvami.

Detail ďalej znázorňuje kontrolný kanál v reze.

Schéma činnosti preronového kanála je znázornená na prílohe 6. Kanál slúži

nato, aby bola hnojovica pravidelne odstraňovaná z pod roštového priestoru. Princípom

preronového kanála je využívanie fyzikálnych vlastností tekutého hnoja. Pri napĺňaní

kanála hnojovicou vzniká spád 1,5-3 % podľa obsahu sušiny. Pretože v hornej časti sú

30

výkaly hustejšie svojou hmotnosťou kĺžu po spodnej, tekutej vrstve a pretekajú cez

prepážku. Spoľahlivosť v odtokovej funkčnosti týchto kanálov je do 24 m.

Príklad železobetónových roštov nájdeme na prílohe 7. Exkrementy prepadávajú

pomedzi medzery roštov do preronového kanála, alebo skladovacích nádrží. Rošty by

mali zabrániť znečisteniu zvierat. Musia spĺňať rozmerové parametre a nesmú

ohrozovať zvieratá pri pohybe. Zhotovenie musí byť pevné a odolné.

31

Záver

V piatich kapitolách bolo krok po kroku charakterizované hnojné hospodárstvo

od produkcie cez uskladnenie až po samotnú aplikáciu hospodárskych hnojív.

Keďže hospodárske hnojivá sú z exkrementov zvierat, ich produkcia bola

dopodrobna ozrejmená. Následne bola pozornosť zameraná na manipuláciu s nimi

a samozrejme aj na ich skladovanie, ktoré je tiež veľmi dôležité a prepojené na

legislatívu. Prostredníctvom obrázkov bolo poukázané na spôsoby aplíkácii

hospodárskych hnojív rešpektujúcich ochranu životného prostredia.

V súčastnej dobe sú mnohé poľnohospodárske podniky vystavované

obrovskému tlaku zo strany Európskej únie v oblasti skladovania hospodárskych hnojív

a ochrany životného prostredia. Mnohé z nich tieto problémy riešia zrušením chovu

hospodárskych zvierat pre veľké finančné náklady na vybudovanie skladísk

hospodárskych hnojív. Niektoré podniky rekonštrujú stáré systémy ustajnenia

hovädzieho dobytka a skladovania hnojív s minimálnymi finačnými nákladmi. Preto

niektoré z nich nie sú dostatočne kvalitne prevedené a veľakrát dochádza k ohrozeniu

životného prostredia. Riešením týchto problémov je väčšia finančná podpora zo strany

štátu a Európskej únie

S ďalším problémom sa stretáme pri poľných hnojiskách vybudovanými pred

30 rokmi, lebo asfaltová izolácia, ktorá bola pri ich výstavbe používaná dosahuje

hranicu životnosti. Výrobca túto hranicu udáva na 30-40 rokov, pričom záruku na svoje

produkty udáva na 5 rokov. [19]

To znamená, že tieto hnojiská predstavujú hrozbu pre podzemné zásoby vôd.

Mnohé z nich sa prestanú používať ako skladovanie plochy a maštaľný hnoj, ktorý sa na

nich stále nachádza je nebezpečenstvom pre podzemné zásoby vody. Pre

poľnohospodárske podniky odstránenie týchto hnojísk predstavuje obrovské finančné

náklady, preto ich nechávajú schátrať, čo má za následok obrovské lokálne znečistenie.

Zakázať poľnohospodárskym podnikom používať tieto hnojiská by nemala byť

jediná možnosť zamedzenia unikom škodlivých látok do pôd ale zo strany štátu by

mohla byť aj poskytnutá finančná podpora na odstránenie hnojísk.

32

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1 RATAJ, Vladimír a kolektív. 2010. Metodika písania záverečných prác na SPU

v Nitre. Nitra : Vydavateľstvo SPU, 2010. ISBN 978-80-552-0361-4

2 HUČKO, Miroslav a kolektív. 1987. Zemědělské stavby. Praha : SNTL –

Nakladatelství technické literaturi, 1987.

3 BÓNA, Ján – DROBNÝ, Jaroslav. 1981. Typológia poľnohospodárskych stavieb.

Bratislava : Slovenská vysoká škola technická v Bratislave, 1981.

4 AGROPROJEKT, PIP. 1988. Sborník technických řešení stavebních dílů. Praha :

PŘ Agroprojekt Praha, 1988.

5 TUŽINSKÝ, Imrich – TURČEK, Ivan – DOHŇANSKÁ, Elena. 1981. Atelierová

tvorba I., II. Bratislava : Slovenská vysoká škola technická v Bratislave, 1981.

6 KOŠATKA, Bedřich. 1983. Zemědělské stavby II Konstrukční řešení. Praha :

Ediční středisko ČVUT, 1983.

7 AGROPROJEKT, PIP. 1983. Typizační směrnice. Praha : PŘ Agroprojekt Praha,

1983.

8 SÝKORA, Jaroslav – DOSTÁLOVÁ, Anna. 1984. Zemědělské stavby I (Typologie

souborů a objektů. Praha : Editační středisko ČVUT, 1984.

9 VONDRÁŠKOVÁ, Šárka. 2000. Technológie ochrany životního prostředí před

negativnimi vlivy živočisné výroby. Praha : ÚZPI, 2000.

10 BRESTRENSKÝ, Vojtech a kol. 2002. Sprievodca chovateľa hospodárskych

zvierat. Nitra : Publikácie VÚŽV Nitra, 2002.

11 BRESTRENSKÝ, Vojtech. 2009. Produkcia a skladovanie hnoja [online]. Nitra :

Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre [cit. 2010-03-10]. Dostupné na :

<http://www.cvzv.sk/ziv/Brestensky4.pdf>.

12 BRESTRENSKÝ, Vojtech. 2009. Separácia hnojovice [online]. Nitra : Výskumný

ústav živočíšnej výroby v Nitre [cit. 2010-03-10]. Dostupné na :

< http://www.cvzv.sk/ziv/Brestensky5.pdf>.

13 BRESTRENSKÝ, Vojtech. 2009. Aplikácia maštaľného hnoja, hnojovice, močovky

a hnojovky [online]. Nitra : Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre [cit. 2010-

03-10]. Dostupné na : < http://www.cvzv.sk/ziv/Brestensky7.pdf>.

14 BRESTRENSKÝ, Vojtech. 2009. Odstraňovanie, manipulácia a skladovanie hnoja

[online]. Nitra : Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre [cit. 2010-03-10].

Dostupné na : < http://www.cvzv.sk/ziv/Brestensky8.pdf>.

33

15 BRESTRENSKÝ, Vojtech. 2009. Produkcia a skladovanie hospodárskych hnojív

na Slovensku [online]. Nitra : Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre [cit.

2010-03-10]. Dostupné na : < http://www.cvzv.sk/ziv/Brestensky14.pdf>.

16 BRESTRENSKÝ, Vojtech. 2009. Skladovanie hospodárskych hnojív [online]. Nitra

: Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre [cit. 2010-03-10]. Dostupné na :

< http://www.cvzv.sk/ziv/skladovaniehnoj.pdf>.

17 ŠKARDA, M.: 1982. Hospodaření s organickými hnojivy. Praha : Státní

zemědelské nakladatelství, 1982.

18 http://www.zbierka.sk/

19 Telefonická komunikácia, KOVÁČ, Vojtech, Icopal, a. s.

34