Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta

Katedra porovnávacej religionistiky

Cesta do podsvetia:Interpretácia mayských hieroglyfov smrti

Bc. Stanislav Čuchran 2015/2016

Resumé

The thesis examines different ways of expressing death in Mayan hieroglyphs. This thesis

does not only translate these phrases but also to explains and compares them with the

concept of death present in modern Maya ethnic groups. The first part is devoted to the

most common phrases for death such as Cham, k'ay u sak nik ik'il, och b’i and och ha’.

The thesis compares the meaning of the words used in these phrases with their

contemporary meaning, thus trying to provide a deeper insight. The second part of the

thesis deals with the soul and its posthumous pilgrimage. In the end the thesis tries to

reconstruct the Maya concepts of death with the help of the phrases expressing death and

concepts concerning soul we have worked with in the first and second part of the thesis.

2

Zoznam obrázkov

Obr. 1 Hieroglyf Cham - „Smrť" (Prevzaté z online databázy „The Linda Schele Drawing

Collection", http://research.famsi.org/schele.html [cit. 20.04.2016]) str. 6

Obr. 2 Obr. 2 k'ay u sak nik ik'il - „končí jeho biely kvetinový dych" (Prevzaté zo Sherer 2015)

str. 7

Obr. 3 k’a’ay u sak nik ik’ u tis chan ahk hixwitz ajaw b’akab’ - „končí jeho biely kvetinový dych, jeho plynatosť, Chan Ahk, Pán z Hix Witz, b’akab’” (Prevzaté zo Fitzsimmons 2009) str. 7

Obr. 4 och b’i - „vojsť na cestu" (Prevzaté zo Sherer 2015) str. 8

Obr. 5 och ha’- „vojsť do vody" (Prevzaté zo Sherer 2015) str. 8

Obr. 6 hieroglyfický zápis smrti kráľa Pakala (Prevzaté z Guenter 2007) str. 10

Obr. 7 Kresba rytiny z kosti nájdenej v Tikalskom hrobe 116 (Prevzaté zo Sherer 2015) str.

11

Obr. 8 Nádoba K3033 - cesta Kukuričného Boha (Prevzaté z online databázy

http://research.mayavase.com/kerrmaya.html [cit. 20.04.2016]) str. 12

Obr. 9 Rôzne spôsoby zápisu frázy k'ay u sak nik ik'i z Yaxchilánskych dverových

prekladov (Prevzaté z online databázy https://www.peabody.harvard.edu/, [cit.

20.04.2016]) str. 13

Obr. 10 Nádoba K791 - vyobrazenie wahyov (Prevzaté z online databázy

http://research.mayavase.com/kerrmaya.html [cit. 20.04.2016]) str. 18

3

Obsah

Úvod..................................................................................................................................................5

1 Znázorňovanie smrti.......................................................................................................................6

1. 1 Problémy interpretácie fráze och b’i......................................................................................9

2 Duša a jej posmrtná púť...............................................................................................................15

2. 1 Úloha a význam wahya v mayskom koncepte duší...............................................................17

Záver...............................................................................................................................................20

Zoznam bibilografických odkazov....................................................................................................21

Obrazová príloha.............................................................................................................................23

4

Úvod

V slovenskom jazyku, ako samozrejme aj v iných jazykoch, existuje mnoho

spôsobov vyjadrenia smrti. „Už je na lepšom mieste", „pozerá sa na nás z hora", „spí

večným spánkom", „je s Bohom" atď. Všetky tieto frázy vyjadrujú smrť, no pre kresťana,

fráza "pozerá sa na nás z hora" vyjadruje vieru v putovanie duše po smrti na nebo.

Rovnako aj v mayskom jazyku sa stretneme s mnohými spôsobmi vyjadrenia smrti.

Úlohou tejto práce je predstaviť tieto mayské frázy pre smrť, preložiť ich a vysvetliť ich

význam v rámci mayskej eschatológie. Keďže sú témy podsvetia, smrti a posmrtnej púte u

klasických Mayov ešte stále nie úplne prebádané, rozhodli sme sa pracovať aj s

predstavami moderných mayských etník akými sú Tzotzilovia, Ch`orti`ovia, Kičeovia,

Mamovia atď. Avšak stále keď to je možné, podkladáme naše dohady a postrehy dôkazmi

z klasického obdobia. Preto sa v tejto práci často obraciame napríklad na ikonografiou

rôznych nádob z klasického obdobia. Interpretovať túto ikonografiu, sme mohli len vďaka

online databáze mayskej keramiky www.mayavase.com/kerrmaya. Z tejto stránky sme

prevzali aj typologické označovanie týchto nádob. Každá nádoba je označená písmenom K

a je jej pridelené poradové číslo. Táto databáza sa bežne používa v mayských štúdiách. Po

konzultácií so školiteľom Jakubom Špotákom, sme sa rozhodli hlásiť k novej ortografii v

rámci písania mayskej terminológie (Kettunen 2006, 21-25). Čo sa týka názvov mayského

pôvodu, tu sme sa rozhodli používať starú ortografiu, nakoľko väčšina miestnych názvov

má zaužívané tvary v geografickom slovníku.

Práca je rozdelená na dve časti. V prvej sa venujeme najčastejším frázam

vyjadrujúcim smrť: cham, k'ay u sak nik ik'il, och b’i a och ha’. Slová použité v týchto

frázach porovnávame so slovami, ktoré používajú moderné mayské etniká dodnes, aby sme

sa nedopracovali len k prekladu týchto fráz, ale aby sme pochopili aj ich význam. Všetky

naše interpretácie toho, čo by tieto frázy mohli vyjadrovať, podporujeme príkladmi z

klasického obdobia (ikonografia na monumentoch a keramike) alebo z príbehov v knihe

Popol Vuh. Druhá časť práce sa venuje konceptu duše, keďže väčšina fráz pre smrť sa

podľa nás spája s putovaním duše do podsvetia. Aj v tomto prípade sa snažíme pracovať s

predstavami starých Mayov, ktoré sú zobrazené na keramike alebo na rôznych

monumentoch. Tam kde to nie je možné, si dopomáhame súčasnými predstavami etník,

ktoré sú pokladané za potomkov starých Mayov.

5

1 Znázorňovanie smrti

Mayovia vyjadrovali smrť rôznymi spôsobmi. Najčastejší a najbežnejší znak

vyjadrujúci smrť je cham. Hieroglyf znázorňujúci slovo cham (obr. 1), zobrazuje ľudskú

lebku z profilu s privretým alebo úplne zatvoreným okom. Tento hieroglyf používali

Mayovia aj pre označenie boha podsvetia a smrti, podľa Schellhasovej klasifikácie ide o

boha A. Slovo cham sa zachovalo v jazyku dnešných mayských kmeňov v rôznych

podobách. Ako základ slov vyjadrujúcich chorobu sa používa v jazyku Tzotzilov a

Ch`orti`ov, ako základ pre slová vyjadrujúce posmrtný život sa cham používa v jazyku

Kanhobal a Jakalteko. V kombinácií s inými podstatnými menami sa slovo cham používa u

ľudí Kanobalov a Tzotzilov pre vyjadrenie vysušenej kukurice cham-hol. (Fitzsimmons

2009, 23).

Obr. 1 Hieroglyf Cham - „Smrť"

Klasickí Mayovia znázorňovali smrť, nešťastie alebo tvorov asociovaných s

podsvetím pomocou symbolu, ktorý sa podobá symbolu %. K znázorneniu smrti si taktiež

dopomáhali glyfom ik „dych, vietor". V Mezoamerike sa duša identifikuje s vetrom alebo

dychom, ak je tento „dych" spájaný aj s glyfom cham vyjadrujúcim smrť, môžeme z toho

vyvodiť že ide znázornenie úniku duše z tela zosnulého, konkrétne je tento únik cez nozdry

znázornený na nádobe K4572 (Fitzsimmons 2009, 26). Stephen Houston a Karl Taube nám

ponúkajú teóriu prečo je ten posledný výdych znázornený cez nozdry a nie cez ústa

(Houston and Taube 2000, 267). Podľa nich to má naznačovať, že ide o príjemnú vôňu. Po

smrti, pri úniku duše, vzniká vôňa, zatiaľ čo telo hnilobne smrdí. Spájajú dušu mŕtveho s

kvetom, a túto ich teóriu podporuje aj fráza vyjadrujúca smrť: k'ay u sak nik ik'il (Obr. 2) v

preklade „končí jeho biely kvetinový dych". Spojenie posledného výdychu so smrťou

môžeme pozorovať aj u moderných Mayov. Ch'orti'ovia hovoria o smrti takto: e cahmer

ja'x konde ak'a'pa umusik' čo v preklade znamená: „Smrť je vtedy, keď ti dôjde dych."

Ďalším spôsobom vyjadrenia smrti u toho istého etnika, konkrétne ide o prípad úmrtia na

horúčku, je takýto: k'a'pa umusik' e jich'ok umen e purer - „dych mladej ženy skončil kvôli

6

horúčke." V prorockej knihe Chilam Balam je smrť zapísaná takto: 'Ca in sati y ol, ca ix

sati y ik' v preklade: „A potom bol zničené ich srdce a potom bol zničený ich

dych."(Kettunen 2012, 111-113). Je ťažké si predstaviť ako môže niekto zničiť dych, no ak

identifikujeme dych s dušou, dáva toto slovné spojenie jednoznačný zmysel. Spojenie

medzi ukončením dychu (ik) a smrti, môžeme pozorovať u Mayov naprieč časom. Od

zápisov na monumentoch v klasickom období, cez zmienky v koloniálnom období v knihe

Chilam Balam až po moderných potomkov Mayov akými sú Ch'orti'ovia.

Obr. 2 k'ay u sak nik ik'il - „končí jeho biely kvetinový dych"

Obr. 3 k’a’ay u sak nik ik’ u tis Chan Ahk hixwitz ajaw b’akab’ - „končí jeho biely

kvetinový dych, jeho plynatosť, Chan Ahk, Pán z Hix Witz, b’akab’”

Okrem ukončenia posledného dychu, sa so smrťou spája aj ukončenie iných,

fyziologických činností: k’a’ay u sak nik ik’ u tis - „končí jeho biely kvetinový dych, jeho

nadúvanie/plynatosť" (Obr. 3). Ak prijmeme teóriu, ktorú nám ponúkli Taube a Houston,

mohli by sme túto plynatosť spájať so smrťou tela, a s následným zápachom spojeným s

rozkladom tela. Ďalšou možnosťou je viac druhov smrti, keďže u Mayov mal človek viac

duší. Jedna z duší zanikala s príjemnou vôňou, zatiaľ čo iná duša pri zániku pôsobila

nepríjemný zápach. Slovo kis, ktoré môže byť analógiou vyššie spomínaného slova tis,

nachádzame v jazyku moderných Mayov, a prekladáme ho ako nadúvanie/plynatosť. Kis

alebo kisiij u K´icheov, tsis u Tzotzilov a tis u Ch`orti`ov (Fitzsimmons 2009, 31). Kisin

7

boh smrti, ktorého meno prekladáme "smraďoch" alebo vulgárnejšie „prďoch" je na

keramike znázorňovaný s nafúknutým bruchom. Tento fenomén nastáva po smrti, kedy v

tropických podmienkach baktérie v tele spôsobia uvoľňovanie plynov, ktoré následne

nafúknu brucho zosnulého. Tieto plyny sú taktiež jedným z dôvodov hnilobného

zapáchania mŕtvol, z čoho môže plynúť analógia "ukončenia nadúvania/plynatosti". Je teda

možné že, podľa predstáv klasických Mayov putovala jedna z duší ku Kisinovi pánovi

podsvetia? Zatiaľ čo kvetinový dych/duša putovala niekam inam?

Obr. 4 och b’i - „vojsť na cestu" Obr. 5 och ha’- „vojsť do vody"

Medzi dve ďalšie frázy vyjadrujúce smrť u klasických Mayov patrí och b’i „vojsť

na cestu" (Obr.4) a och ha’ (ochha’) a „vojsť do vody" (Obr. 5). Ak znova použijeme

paralely s modernými mayskými jazykmi, napríklad v jazyku Tzotzilov, je slovo och

„vstúpiť" asociované s frázami spájajúcimi sa s fenoménmi zmeny respektíve premeny.

Napríklad och-k’on „začať žltnúť" fráza pre dozrievanie kukurice (Fitzsimmons 2009, 31),

finálne štádium premeny rastliny kedy je už možná jej konzumácia. Z koloniálnej

yukatéčtiny poznáme výraz okol k’in „vojsť do slnka" čo označuje smrť starých alebo

infikovaných (Vasquez 1991, 72). Och b’i a och ha’ môžu teda reprezentovať aktivity

súvisiace s premenou respektíve zmenou statusu duše, napríklad začiatok cesty do

podsvetia, kde na jej konci nastáva premena. Avšak neexistujú jasné ikonografické

znázornenia cesty do podsvetia. V Popol Vuh však nachádzame odkaz na cestu do

podsvetia v pasáži kde sa hrdinovia-dvojčatá alebo ich predkovia rozhodujú ktorou cestou

sa na križovatke vybrať. V modernom jazyku je slovo bih - cesta, chodník, trasa

asociovaná s bežným no aj rituálnym jazykom. V jazyku Ch’orti’ov je slovo b’i’r

označenie nie len pre cestu ale aj pre trhlinu alebo otvor, zatiaľ čo v jazyku Tzotzilov je b’e

základ pre slovo cesta, využívaný aj v iných slovách ako b’e ‘unen „vagína" (doslovne

cesta dieťaťa), b’e sim nozdra (doslovne cesta hlienu), b’e-o’ „kanál" (doslovne cesta

vody). Kanál vo význame „cesta vody" sa nachádza aj v iných jazykoch, napríklad K´iche

ub’eeja’ alebo v jazyku Mamov tb’ee waa’ya (Fitzsimmons 2009, 33). „Och b’i môže teda

8

byť začiatkom cesty do temných miest zeme, ktorú klasickí Mayovia reprezentovali

podsvetím." (Fitzsimmons 2002, 49).

1. 1 Problémy interpretácie fráze och b’i

Nachádzame aj príklady kedy fráza och b’i nesúvisí s úmrtím. V Piedras Negras sa

stretávame s frázou och b’iiy „on vstúpil na cestu" ktorá je spojená s dátumom už po smrti

Vládcu 2. Originálny dátum jeho cham „smrti" je 16. novembra 686 n.l. zatiaľ čo jeho

k’a’ay u sak nik ik’il „koniec jeho bieleho kvetinového dychu" je o deň neskôr. Avšak och

b’i „vstup na cestu" je zaznačený 6 až 7 dní po jeho smrti. Podľa Nikolaia Grubeho a

Simona Martina v tomto prípade označuje och b’i pohreb Vládcu 2 a nie jeho smrť (Martin

a Grube 2000, 145). Je teda „cesta" v slovnom spojení och b’i synonymom pre hrobku?

Označuje vstup, tunel alebo trhlinu ktorou sa ide do podsvetia? Niekoľko dní medzi

smrťou a uložením tela do hrobky mohlo slúžiť na prípravu tela, no mohli sa viazať aj na

rituály spojené s prípravou na túto cestu. Avšak v Piedras Negras a iných miestach

nachádzame frázu muhkaj „je pochovaný".

Táto situácia má podľa nášho názoru tri rôzne riešenia. 1. Môžeme rozdielne

dátumy smrti Vládcu 2 interpretovať ako zlyhanie ľudského faktoru a chybu v texte. 2.

Prikloniť sa k názoru Nikolaia Grubeha a Simona Martina a považovať frázu och b’i za

synonymum frázy muhkaj. V tomto prípade by sa význam och b’i zmenil, nevyjadroval by

smrť, ale pohreb. To by ale znamenalo, že v prípadoch kde je úmrtie vyjadrené frázou och

b’i, nejde vôbec o úmrtie, ale o čas pohrebu 3. Aj naďalej interpretovať och b’i ako frázu

smrti. V tomto prípade by však och b’i reprezentoval inú fázu smrti, takú, ktorá nastáva

niekoľko dní po k’a’ay u sak nik ik’il. Túto situáciu ešte viac komplikuje zápis smrti kráľa

Pakala (Obr. 6), podľa ktorého, zomrel 81 rokov a 173 dní po tom čo sa stal panovníkom.

Toto tvrdenie nie pravdivé, Pakal v skutočnosti zomrel vo veku 81 rokov a na trón nastúpil

ako 12 ročný. Je však možné, že tento zápis bol úmyselný a mal vyjadriť, že Pakal bol

vládcom od svojho narodenia, až po svoju smrť (Guenter 2007, 54). Pakalova smrť je

zapísaná frázou och b’i, čo by podľa interpretácie Grubeho a Martina znamenalo že Pakal

vládol od svojho narodenia až po svoje pochovanie, a nie po svoju smrť. Ak by sme sa ale

priklonili k hypotéze, že och b’i predstavuje inú fázu smrti znamenalo by to, že Pakal

vládol od svojho narodenia, až po svoju smrť, a potom ešte niekoľko dní pokiaľ „vošiel na

cestu". Možné riešenie sme hľadali v dátume nástupu na trón K'inich Kan Bahlama II,

nástupcu kráľa Pakala, v domnienke, že si Pakal zachoval status kráľa až do vyhlásenia

9

nového kráľa. Avšak Pakal „vošiel na cestu" v auguste 683, zatiaľ čo K'inich Kan Bahlama

II bol vyhlásený za kráľa v januári 684. Duša si v mayských predstavách zachováva určité

kvality aj tesne po svojej smrti, dokáže sa pohybovať, škodiť a je možné s ňou aj

komunikovať (Guiteras Holmes 1961, 125). Myslíme si teda, že ak je možné s dušou

panovníka po jej smrti komunikovať, je aj pravdepodobne možné, že duša panovníka je po

smrti schopná vládnuť. Túto vládnucu moc stráca po tom, čo duša „vstúpi na cestu", opustí

teda svet živých a vydá sa na cestu mŕtvych.

Obr. 6 hieroglyfický zápis smrti kráľa Pakala

Fitzsimmons nám ponúka ďalšiu frázu, ktorá vyjadruje smrť. Je ňou fráza och b’i

použitá v kombinácií spolu s u sak ik: „och b’ihiiy u sak ik " teda „cesta bola nastúpená

jeho bielym dychom" (Fitzsimmons 2009, 34). Tu vidíme rozdiel s frázou k'ay u sak nik

ik'il, jeho biely kvetinový dych nekončí ale začal svoju púť. Je ukončením tejto púte koniec

bieleho kvetinového dychu? Ak áno, môžeme smrť u klasických Mayov členiť na tri časti:

1. cham fyzická smrť 2. och b’i začiatok cesty 3. k'a-yi u sak nik ik' koniec bieleho

kvetinového dychu. Môžeme snáď predpokladať, že smrť u klasických Mayov nebola

jednorazová udalosť, ale proces, a našou úlohou je zistiť ako tento proces prebiehal. Ak sa

budeme držať našej teórie že tento proces je cesta duše do podsvetia, chýbajú nám

ikonografické zobrazenia tejto cesty. Avšak ak oba „vstupy" (och b’i a och ha’ - „vstup na

cestu" a „vstup do vody") stotožníme, nájdeme v ikonografii hneď niekoľko príkladov

posmrtnej cesty spojenej s vodou. Asi najznámejším príkladom sú kosti nájdené v Tikale, v

Hrobe 116 (Obr. 7).

10

Obr. 7 Kresba rytiny z kosti nájdenej v Tikalskom hrobe 116

Na týchto kostiach je vrité kanoe, v ktorom sedí Boh Kukurice v sprievode štyroch

zvierat. Túto scénu doplňujú ešte dve postavy, ktoré označujeme ako „Bohov Vesliarov".

Jeden sedí na začiatku kanoe a druhý na jeho konci, samotný Boh Kukurice sa nachádza v

strede kanoe. Títo „Bohovia Vesliari" vezú Boha Kukurice, ktorý je pravdepodobne po

smrti, alebo tesne pred svojím vzkriesením, pod hladinu vody. Najťažším prvkom pri

interpretácií tejto scény je problémový hieroglyf pre kanoe. Je možné že tento hieroglyf v

tomto kontexte zastáva funkciu och ha’ - „vstupu do vody", no z gramatického hľadiska

ide v tomto prípade o podstatné meno. Nachádzame aj prípady kedy tento hieroglyf pre

kanoe zastáva funkciu slovesa, avšak v týchto prípadoch ho nie je možné interpretovať

rovnako ako och ha’, neviaže sa totiž na udalosti spojené so smrťou (Fitzsimmons 2009,

40). Hieroglyf pre kanoe teda nemôžeme interpretovať ako smrť, môžeme ho však

interpretovať ako proces vstupu do vody. „Bohovia Vesliari" slúžia ako mayskí

Cháronovia, prievozníci do podsvetia, ktorých úlohou je dostať Kukuričného Boha pod

hladinu vody, kde sa pravdepodobne nachádza mayské podsvetie. Hieroglyf pre kanoe teda

označuje akýsi mytologický akt ponoru, ktorý nemusí vždy súvisieť so smrťou, no viaže sa

na cestu do podsvetia. Na nádobe K3033 (Obr. 8) nachádzame podobnú scénu, akú sme

mohli vidieť na kosti z Tikalu. „Bohovia Vesliari" vezú Boha Kukurice na svojom kanoe.

V spodnej sekcii tejto vázy vidíme Boha Kukurice pod kanoe, respektíve pod hladinou

vody, takže sa už pozeráme na scény, ktoré nastávajú po mytologickom akte ponoru. Autor

vázy nám podáva pomocnú ruku pri identifikácií miesta, kde sa nachádza Kukuričný Boh

tým, že ho zobrazuje spolu s rybou, nie je teda pochýb o tom že sa nachádzame pod

hladinou vody. V ľavej sekcii tejto vázy vidíme Kukuričného Boha s dvoma ženskými

postavami, ktorého ho zaodievajú.

11

Obr. 8 Nádoba K3033 - cesta Kukuričného Boha

Jedna z možných interpretácií tejto scény je vzkriesenie Boha Kukurice. Tento akt

vzkriesenia a zaodievania môžeme vidieť aj na nádobách K72681 a K62982. K6298 nám

dokonca zobrazuje aj kanoe. V tomto kanoe sa síce nenachádzajú „Bohovia Vesliari", no

ich miesto zastupuje Ek Chuwaj. Ek Chuwaj - Boh M bol v poklasickom období patrónom

obchodníkov, obchodu a cudzincov. Tieto vlastnosti sa nám nespájajú s podsvetím, avšak

zobrazenia Boha M v Madridskom kódexe sú veľmi blízke, niekedy dokonca

nerozoznateľné od Boha L, ktorý je taktiež patrónom obchodníkov, no je zároveň aj

vládcom podsvetia. Je pravdepodobné že klasický Boh L bol náprotivkom, respektíve

predkom Boh M, ktorého vyobrazenia v klasickom období nepoznáme. Pod vplyvom

cudzích stredomexických prvkov, sa začala transformácia Boha L na Boha M (Chuchiak

osobná konzultácia 28.11.2015). Myslíme si preto, že Kukuričný Boh z nádoby K6298

smeruje do podsvetia, keďže kormidelníkom jeho kanoe je zrejme samotný vládca

podsvetia.

David Stuart a Steven Houston identifikovali miesto kam Kukuričný Boh na kanoe

smeruje ako u’uk ha’ nal - „Miesto Siedmych Vôd". Toto miesto by podľa nich malo byť

rovnaké, alebo podobné miestu z frázy och ha’ - „vstup do vody" (Stuart a Houston 1994,

70). Vynára sa nám však otázka či aj och b’i "vstup na cestu" respektíve, finálna destinácia

1 Obrazová príloha č.112 Obrazová príloha č.12

12

tejto cesty, je rovnaké miesto - „Miesto Siedmych Vôd". Sú vôbec tieto dve frázy pre smrť

zameniteľné? Odpoveď nám môže poskytnúť stéla 31 z Tikalu. Na tejto stéle totiž

nachádzame obe metafory pre smrť. Chak Tok Ich’aak I má smrť zaznamenanú frázou och

ha’, zatiaľ čo smrť Siyaj Chan Kawilla II je zaznamenaná frázou och b’i. Fitzsimmons sa

pozastavuje nad tým, či rozdiel vo frázach nemôže byť spôsobený tým, že smrť Chak Tok

Ich’aak I bola násilná, zatiaľ čo Siyaj Chan Kawill II zomrel prirodzenou smrťou. Avšak

túto teóriu nepodporujú iné prípady smrti spojené s frázou och ha’, nemožno preto tvrdiť

že by sa táto fráza spájala len s násilnou smrťou. Podľa môjho názoru chcel autor stély

vyjadriť, že obaja títo panovníci patrili k odlišným dynastiám. Môžeme si to porovnať s

Yaxchilánom konkrétne s dverovým prekladom 27, 59, 283 (Obr. 9) kde nachádzame tri

prípady úmrtí, všetky tri zaznačené rovnakým spôsobom (k'ay u sak nik ik'il). Týmto

spôsobom chcel autor naznačiť, že všetci traja zosnulí patrili k rovnakej dynastii (Kettunen

osobná konzultácia 25.2.2016).

Obr. 9 Rôzne spôsoby zápisu frázy k'ay u sak nik ik'i z Yaxchilánskych dverových

prekladov

Fitzsimmons delí frázy „smrti" do troch kategórií: „1. frázy ktoré popisujú zmeny

ľudského tela v okamihu smrti, napríklad zobrazením úniku dychu života. 2. frázy ktoré

označujú uloženie tela do zeme, čím sa začína ich spirituálna cesta do podsvetia. 3. frázy

popisujúce len fyzické alebo len spirituálne procesy smrti" (Fitzsimmons 2009, 38). Do

prvej kategórie patrí slovné spojenie k'ay u sak nik ik'il - „končí jeho biely kvetinový dych"

a cham- „smrť", ktorého zobrazenie pripomína ľudskú lebku v profile s privretými očami,

respektíve mŕtvolu. Druhá kategória obsahuje slovesá och b’i a och ha’ „vstup na cestu" a

„vstup do vody", ktoré označujú nie len fyzické úkony spojené s mŕtvym telom, ale aj

začiatok transformácie duše mŕtveho. Do poslednej kategórie patrí sloveso muhkaj- „je

pochovaný", ktoré, ako slovesá z predchádzajúcej kategórie, popisuje činnosti súvisiace s

mŕtvym telom, no na rozdiel od och b’i a och ha’ nás neinformuje o statuse duše. Do tretej

kategórie patrí ešte hieroglyf pre „kanoe", ktorý práve naopak nesúvisí s mŕtvym telom, ale

3 Tieto 3 preklady na seba nadväzujú, aj keď tomu ich číslovanie nenaznačuje. Preklad 59 však bol objavený neskôr a preto aj jeho číslovanie nekorešponduje so zvyšnými dvoma prekladmi.

13

informuje o mytologickej udalosti ponoru pod hladinu, ktorý súvisí s cestou duše do

podsvetia. Pre bližšie pochopenie týchto slovies, vyjadrujúcich smrť, musíme najprv

pochopiť princíp akým spôsobom chápali dušu Mayovia, pretože inak nepochopíme prečo

duša uniká ako posledný dych, vydáva sa na cestu, ponára sa pod hladinu a to všetko, aby

končila v podsvetí, ktoré je podľa Popol Vuh plné strachu a násilia.

14

2 Duša a jej posmrtná púť

Skúmanie starých Mayov a mayského náboženstva je ťažká úloha. Hlavným

dôvodom je nedostatok písomných zdrojov, ktoré by nám jasne priblížili a oboznámili nás

s ich náboženským myslením a praktikami. Dvojnásobne to platí pri skúmaní tak ťažko

uchopiteľného pojmu akým je duša. Tu nám skúmanie sťažuje nie len nedostatok

prameňov, ale aj snaha vysvetliť pojem duše z európskeho pohľadu, ktorý sa nemusí

zhodovať s tým mezoamerickým. Preto sa pri skúmaní tohto subjektu budeme snažiť byť

veľmi opatrní a neaplikovať európsky pohľad. Kvôli nedostatku pôvodných písomných

materiálov, ktoré by sa venovali tejto problematike, sme nútení siahnuť po súčasných

mezoamerických predstavách o duši. Budeme vychádzať z predstáv súčasných mayských

etník akými sú Tzotzilovia, K´icheovia a Lacandónci. U týchto, ale aj u iných národov

akými sú: Mamovia, Tzeltalovia, Tzutujilovia „existujú predstavy o aspoň dvoch typoch

duší, "vnútorná duša" a "zvierací sprievodca" (Calvin 1997, 868). U Tzotzilov sa táto

„vnútorná duša" nazýva ch’uhlel a „zvierací sprievodca" sa označuje pojmom ch’anul.

Ch’uhlel je zložený z trinástich častí, ktoré je od seba možné oddeliť alebo ich stratiť.

Strata časti duše znamená chorobu, strata viacerých častí môže vyústiť v smrť. Taktiež

strata alebo smrť ch’anul znamená pre jeho vlastníka okamžitú smrť (Vogt 1969, 369-

370). Medzi spôsoby ako stratiť časť svojej ch’uhlel patrí stav bezvedomia, stav opitosti,

choroba, sex alebo aj spánok. Počas týchto aktivít dokáže ch’uhlel opustiť telo, a ak sa mu

zapáči na novom mieste, nemusí sa vrátiť. Zdá sa, že uchovať si všetky časti svojho

ch’uhlel naozaj nie je ľahké. Je priam nemožné počas svojho života nestratiť časť duše,

pretože tá sa nachádza aj v každom kúsku ľudského tela. Aj v takých častiach, o ktoré

bežne človek prichádza, napríklad vlasy alebo nechty. A tak kúsky duše ostávajú na

miestach, ktoré človek počas svojho života obýval. Po smrti trvá duši určitý čas, kým

vyzbiera tieto stratené zvyšky duše, a je schopná pokračovať v svojej posmrtnej ceste

(Guiteras Holmes 1961, 125).

Ďalším typom duše, ktorý by mohol byť blízky mayskému ponímaniu duše, je

centrálno-mexický pojem tonalli. „V centrálnom Mexiku, je toto (tonalli) typ žijúcej entity,

ktorá je lingvisticky spájaná s "teplom" a kultúrne identifikovaná ako "centrum pre

myslenie, nezávislé od srdca," osobné puto človeka so svetom bohov" (Fitzsimmons 2009,

40). Fitzsimmons vidí spojitosť medzi ch’uhlel a tonalli aj v modernom preklade slova

15

tonalli ako „svätý" alebo „boh." Tonalli vytvára povahu človeka, jeho túžby a potreby. Je

darom od bohov pri narodení. Rovnako ako sa môže ch’uhlel stratiť, pretože si nájde nové

miesto kde sa mu páči viac ako v tele jeho majiteľa, môže aj tonalli nasledovať svoje túžby

a potreby a odtrhnúť sa od svojho majiteľa. Medzi ďalšie podobnosti tonalli a ch’uhlel

patrí rozdrobenosť tonalli na viac častí, konkrétne dvanásť, a tieto časti sa môžu taktiež

nachádzať vo vlasoch a nechtoch roztrúsené po svete. Rovnako ako ch’uhlel aj tonalli si

musí všetky tieto časti po smrti pozbierať, inak sa nevie presunúť do ďalšieho štádia

posmrtnej púte. Alfredo Lopez Austin vidí ďalšie podobnosti medzi ch’uhlel a tonalli: 1.

obe sú reprezentované ako vzduch alebo ako „dych" bohov. Spojenie medzi dychom a

dušou, môžeme u klasických Mayov pozorovať v často používanej fráze pre smrť - k'a-yi u

sak nik ik'-li - „koniec jeho bieleho kvetinového dychu". 2. Tak ako ch’uhlel aj tonalli sa

nenachádza len u ľudí, ale aj v mnohých iných veciach akými sú hory, rieky alebo rastliny.

Aj v tomto bode môžeme nájsť podobnosti s klasickými Maymi, ktorí, napríklad vnímali

kukuricu ako živé stvorenie. 3. Obe typy duše, vytvárali u človeka jeho osobnosť a

individualitu (López Austin 1988, 205).

Podľa Stephena Houstona a Davida Stuarta existuje klasický mayský ekvivalent k

ch’uhlel a tonalli, nachádzajúci sa v epigrafii. Ide o slovo b’aah, ktoré ma podľa nich

niekoľko významov. 1. „hlava", „osoba" alebo „ja". 2. metaforický význam slova hlava v

sociálnom, politickom, alebo hierarchickom systéme napr. hlava rodiny, alebo hlava štátu.

3. Ako narážka, na fyzické zobrazenie „ja" (Houston a Stuart 1998, 85). Práve v

poslednom bode vidia Houston a Stuart paralely k ch’uhlel a tonalli, i keď aj oni sami

priznávajú že ide o veľmi slabú teóriu. Klasické mayské slovo k’uh „boh" a k’uhul „svätý"

majú aj lingvistické paralely k Tzotzilskému ch’uhlel. Obe sú taktiež spájané s krvou, ktorá

sa využívala pri sebaobetovaní pre bohov alebo predkov, kúsok zo svojho „ja", ponúkané

pri vyvolávaní nadprirodzena. Avšak k’uhul nie je spájaný s jednotlivcom, ale s úradom.

Právo používať k’uhul vo svojom mene dostali panovníci až po uvedení do úradu. Práve

preto sa Houston a Stuart prikláňajú viac k b’aah, ktorý je univerzálny a slúži ako odkaz na

jednotlivca a nie na úrad, ktorý sa dedí, a ktorý nie je dostupný všetkým. Ak hľadáme

výraz blízky duši, nemalo by ísť o výraz, ktorý nie je dostupný všetkým, keďže chápeme

dušu ako niečo univerzálne, dostupné všetkými, nie len privilegovaným vrstvám.

Ďalším typom duše, ktorý môžeme nájsť v Strednom mexiku je teyolia. Je

animistickou entitou sídliacou blízko srdca. Spája sa s vitalitou, znalosťami, záľubami a

slabosťami jednotlivca. Aztékovia poznali niekoľko druhov podsvetí, a záviselo od

16

spôsobu smrti do ktorého podsvetia bude teyolia smerovať. Avšak túto cestu teyolia

nepostupovala okamžite po smrti, niekoľko dní zotrvávala na zemskom povrchu. Počas

tohto času bolo telo pripravované na kremáciu alebo uloženie do hrobu a s dušou bolo

možné komunikovať. Až po následnej kremácií, respektíve uložení tela do hrobu, začala

púť teyolia do Mictlanu. Znova sa nám opakuje motív akéhosi čakania duše na zemskom

povrchu, pred jej cestou do podsvetia. Duša počas tohto čakania ale nie je pasívna, práve

naopak. V prípade ch’uhlel a tonalli duša aktívne hľadá svoje zvyšné časti a v prípade

teyolia je dokonca schopná komunikovať. Bola duša po smrti aktívna aj v prípade predstáv

klasických Mayov? Už skôr sme si rozdelili hieroglyfy týkajúce sa smrti na viaceré

kategórie. K’a’ay u sak nik ik’il a cham viac korešpondujú s činnosťami spojenými s

okamihom smrti - posledné vydýchnutie, smrť, zatvorené oči. Na druhej strane och b’i a

och ha’ sa spájajú s posmrtnou púťou duše. V prípade, kde boli použité slovesá z oboch

kategórií je medzi nimi časový rozdiel. Prvý dátum je spojený s k’a’ay u sak nik ik’il,

zatiaľ čo ten neskorší dátum (rozdiel niekoľkých dní) sa viaže na och b’i a och ha’. Čo sa

dialo s dušou v tejto časovej medzere? A je duša, ktorá vychádza z tela počas k’a’ay u sak

ik’il tou istou dušou, ktorá sa vydáva na cestu alebo sa ponára pod hladinu? Podľa

aztéckych predstáv opúšťa pri smrti telo ešte jeden druh duše - ihiyotl. V modernom

stredomexickom koncepte smrti je tento druh duše reprezentovaný "nočným vzduchom"

alebo „vzduchom smrti". Nachádza sa v pečeni a zodpovedá za apetít, túžby a chamtivosť.

Ihiyotl je taktiež zdrojom energie ktorá môže byť využitá pre osobné dobro, dobro niekoho

iného no aj na ubližovanie iným. Ihiyotl, "nočný vzduch" a "vzduch smrti" je u Aztékov,

Ch`orti`ov a v iných moderných konceptoch Stredného mexika spájaný s odporným

zápachom. V jazyku nahuatl, je tento zápach popisovaný ako zápach vetrov (López Austin

1988, 323). Duša, ktorá zapácha nebola neznáma v predstavách klasických Mayov, čo nám

potvrdzuje fráza pre smrť k'a-yi u sak nik ik-li u tis - „končí jeho biely kvetinový dych,

jeho nadúvanie/plynatosť". Po smrti sa "nočný vzduch" mení na nebezpečnú esenciu,

schopnú ubližovať ľuďom. López Austin spája tento "nočný vzduch" s aztéckymi výjavmi

duchov. Tonalli vytvára v človeku túžby, ktoré má aj Ihiyotll „nočný vzduch". Ak tieto

túžby neuspokojí človek pred svojou smrťou, má "nočný vzduch" čas tieto túžby plniť kým

sa tonalli snaží pozbierať zvyšné kúsky svojej duše (López Austin 1988, 323).

2. 1 Úloha a význam wahya v mayskom koncepte duší

17

Doteraz sme sa venovali len konceptu „vnútornej duše" u klasických Mayov, no

nájdeme u nich aj typ duše, ktorý sa u moderných Mayov označoval ako „zvierací

sprievodca"? U Tzotzilov sa duša delí na ch’uhlel a ch’anul. O druhú menovanú sa delí jej

majiteľ s rastlinou, alebo s divokým zvieraťom. Tieto zvieratá sú ukryté v akejsi

„spirituálnej ohrade" na mieste, ktoré Tzotzilovia označujú ako banklikal muk’ta vits

„najstaršia najvyššia hora". Cez deň sú zvieratá v ohrade zatvorené, no keď zapadne slnko

sú predkami vypustené a časť duše sa teda túla krajinou. Počas spánku je možné

komunikovať s touto časťou duše. Ch’anul je ale v neustálom nebezpeční. Predkovia ju pri

východe slnka nemusia pustiť naspäť do ohrady. Takáto túlajúca duša môže spôsobiť

svojmu majiteľovi rôzne choroby, alebo ho dokonca ohrozovať na živote. Čo sa totiž stane

ch’anul, postihne aj jeho majiteľa, ich osudy sú zviazané. Najsilnejšie sú ch’anuly dravých

zvierat, zatiaľ čo ch’anul vo forme slabého zvieraťa naznačuje nízky sociálny status.

Ch’anul si ale nevyberá človek, no je mu pridelený pri narodení predkami, a tak teda, je už

pri narodení určený sociálny status jednotlivca (Gossen 1993, 432). Blízko tomuto

konceptu „zvieracieho sprievodcu" má klasická mayská entita s názvom wahy. Znova však

nemáme dostatok informácií aby sme mohli s určitou pravdepodobnosťou potvrdiť že

wahy a ch’anul sú totožné veci. Ak sa pozrieme na ikonografiu zobrazujúcu wahy môžeme

pozorovať hneď niekoľko odlišností. Zatiaľ čo sa ch’anul skladá len z jedného zvieraťa, je

wahy utvorený z dvoch, alebo viacerých zvierat niekedy aj s antropomorfnými prvkami.

Wahy je schopný tanca a obety, zatiaľ čo správanie ch’anul sa neodlišuje od správania

divokého zvieraťa, ktorého podobu mu predkovia pridelili. Ch’anul v podobe jaguára je

mocným dravcom a poukazuje na vysoký sociálny status svojho majiteľa, no nie je

schopný tanca, sebaobety či vzpriamenej chôdze ako wahy. Ch’anul je prirodzený, zatiaľ

čo wahy je nadprirodzený, zobrazovaný v komunikácií s pánmi podsvetia.

18

Obr. 10 Nádoba K791 - vyobrazenie wahyov

Wahy nie je viazaný len na ľudí. Ako sme už vyššie spomínali u klasických Mayov,

nebolo vlastníctvo duše privilégiom ľudí. Dokonca aj miesta, chrámy a hrobky mali duše, a

tým pádom aj svojho wahya. V prípade Palenque je to sak b’aknal chapat „Stonožka z

domu bielych kostí". Ďalšími príkladmi zobrazenia wahya môžu byť na K791 (Obr. 10),

kde sú zobrazení wahyovia vládcov Tikalu, Calakmulu a Caracolu, čo naznačuje, že v

predstavách klasických Mayov mohli wahyovia rôznych ľudí spolu komunikovať alebo

spolupracovať (Fitzsimmons 2009, 45). Ďalšie vyobrazenie wahyov vidíme na kosti z

hrobu 116 z Tikalu (Obr. 7). Fitzsimmons interpretuje štyri zvieratá v kanoe ako wahyov

Boha Kukurice, čo podľa neho značí dve veci. Za prvé, jedinec môže mať viac ako jedného

wahya. Za druhé títo wahyovia zdieľajú osud Boha Kukurice, čo pre nás nie je novou

informáciou, no tým že sú zobrazení na kanoe s ním znamená, že sa taktiež zúčastňujú

„ponoru" ktorý poznáme z frázy och ha’ (Fitzsimmons 2009, 47). Avšak títo wahyovia nie

sú zobrazovaní po tom čo je Boh Kukurice vzkriesený. Je teda posmrtný život privilégium

len „vnútornej duše"? Odpoveď na túto otázku nám môžu poskytnúť moderné predstavy

Tzotzilov: "telo ch’anul je „zjedené" keď zomiera, zje ho „požierač wahyhel", ktorý je

neustále na blízku, neustále hladný" (Guiteras Holmes 1961, 300). Hoci sa tieto predstavy

nezhodujú s Fitzsimmonsovou interpretáciou kanoe Boha Kukurice, keďže u Tzotzilov je

duša - „zvierací sprievodca" pohltená pri smrti, zhoduje sa v predstave toho, že táto druhá

duša už po smrti, v podsvetí, neexistuje. Do podsvetia sa dostáva „vnútorná duša" tj.

ch’uhlel, tonalli, možno b’aah.

19

20

Záver

Pri skúmaní spôsobu vyjadrenia smrti u klasických Mayov sme si vysvetlili význam

niekoľkých fráz, ktoré v prenesenom slova zmysle vyjadrovali smrť. V prvej kapitole sme

načrtli hypotézu, podľa ktorej rôzne spôsoby vyjadrenia smrti mayskými hieroglyfmi v

skutočnosti predstavujú rôzne fázy posmrtnej púte duše. K'ay u sak nik ik'il - „končí jeho

biely kvetinový dych" bol prvým stupňom tejto púte, pri ktorom duša opustila telo. Och b’i

- „vojsť na cestu" bol druhým stupeň, kedy duša nastúpila na cestu do podsvetia. Koniec

tejto púte sme videli vo fáze och ha’- „vojsť do vody". Táto hypotéza sa opierala o prípad

dvoch úmrtí Vládcu 2 z Piedras Negras. Prvé úmrtie bolo zaznamenané frázou k'ay u sak

nik ik'il, zatiaľ čo „druhá smrt", ktorá mala nastať týždeň po tejto prvej bola zaznamenaná

frázou och b’i - „vojsť na cestu". Ponúkli sme tri riešenia tejto situácie.

Neprikláňame sa k prvému možnému riešeniu, podľa ktorého šlo len o zlyhanie v

mayskom texte. Chyba jedného alebo dvoch dní by podľa nášho názoru mohla nastať, no

pomýliť sa o týždeň je podľa nás príliš veľa. Druhým riešením je odobrať fráze och b’i

status frázy smrti a začať sa na túto frázu pozerať ako na synonymum pochovania. Avšak

smrť kráľa Pakala, ktorá bola vyjadrená ukončením jeho vlády, by podľa nášho názoru v

takomto prípade nedávala zmysel. Nemyslíme si, že je pravdepodobné, aby autor textu

zapísal Pakalovu vládu od jeho narodenia po jeho pochovanie, ale skôr od jeho narodenia

po jeho smrť. Tretím riešením bolo prikloniť sa k hypotéze, podľa ktorej každá fráza smrti

vyjadrovala inú fázu posmrtnej púte. Jedným z dôkazov tejto hypotézy je fráza „ocb’ihiiy u

sak ik " teda „cesta bola nastúpená jeho bielym kvetinovým dychom". V tejto fráze sa nám

spája prvá a druhá fáza posmrtnej púte. Zároveň, vďaka predstavám moderných mayských

etník, ktorým sme sa venovali v druhej kapitole, môžeme predpokladať že duša po svojom

úniku z tela potrebuje niekoľko dní kým sa môže vydať na cestu. Nedostatkom tejto teórie

je však málo dôkazov, kedy a ako nastáva toto dvojité umieranie. Ak sme teda nútení

prikloniť sa k druhému riešeniu, a považovať frázu och b’i za synonymum pochovávania,

je podľa nás dôležitá revízia dátumov úmrtí zapísaných touto frázou. V takomto prípade

totiž nejde o dátumy úmrtia, ale o dátumy pochovania, čo môže znamenať rozdiel

niekoľkých dní.

21

22

Zoznam bibilografických odkazov

Knižné publikácie

CALVIN, Inga. Where the Wayob live: A further examination of Classic Maya

supernaturals. In. Maya Vase Book 5: A Corpus of Rollout Photographs of Maya Vases,

ed. Justin Kerr, New York: Kerr Associates, 1997 str. 868–883.

FITZSIMMONS, James. Death and the classic Maya kings. Austin: University of Texas

press, 2009, ISBN 978-0-292-71890-6

FITZSIMMONS, James. Death and the Maya: Language and Archeology in Classic Maya Mortuary Ceremonialism. Nepublikovaná dizertačná práca, 2002

GOSSEN, Gary. On the human condition and moral order: a testimony from the Chamua Tzotzil Maya of Chiapas, Mexico. In. South nad Mesoamerican Native Spirituality: from the Cult of Feathered Serpent to the Theology of Liberation. ed. Gary Gossen. New York: Crossroad Publishing, 1993

GUITERAS HOLMES, C. Perils of the Soul: World View of a Tzotzil Indian. New York: The Free Press of Glencoe, 1961

HOUSTON, Stephen, a STUART, David. The Ancient Maya Self: Personhood and Portraiture in the Classic Period. In. RES: Anthropology and Aesthetics No. 33. Harvard College: Peabody Museum of Archaeology and Ethnology, 1998 str. 73-101

KETTUNEN, Harri. MAYA III: Life, Death, Time. Helsinki: Lonnberg Oy, 2012, ISBN

978-952-5567-33-5

LÓPEZ AUSTIN, Alfredo. The Human Body and Ideology: Concepts of the Ancient

Nahuas. Salt Lake City: University of Utah Press, 1988, ISBN 978-0874802603

MARTIN, Simon, a GRUBE, Nikolai. Chronicle of the Maya Kings and Queens:

Deciphering the Dynasties of the Ancient Maya. London: Thames and Hudson, 2000, ISBN

978-0500051038

STUART, David, a HOUSTON, Stephen. Classic Maya place names. In. Pre-Columbian Art and Archeology 33. Washington: Dumbarton Oaks, 1994

VASQUEZ, Alfredo. Diccionario Maya: Maya-Español, Español-Maya. Mexico City: Editorial Porrúa, 1991

23

VOGT, Evon. Zinacantan: A Maya Community in the Highlands of Chiapas. Cambridge: The Belknap Press of Harvard University Press, 1969

Osobná konzultácia

CHUCHIAK, John. Bratislava Maya Meeting. 26.11.-29.11.2016

KETTUNEN, Harri. 5th Cracow Maya Confeence. 25.2.-28.2.2016

Elektronické zdroje

GUENTER, Stanley. The Tomb of K’inich Janaab Pakal: The Temple of the Inscriptions at

Palenque. 2007, [online], [cit. 2016.04.04.]

Dostupné na internete :http://www.mesoweb.com/articles/guenter/TI.pdf

KETTUNEN, Harri. Nasal Motifs in Maya Iconography. 2006, ISBN 952-10-3383-5 (PDF). [online], [cit. 2016.02.04.]

Dostupné na internete: http://www.wayeb.org/download/theses/kettunen_2006_1.pdf

Všetky obrázky keramiky použitej v tejto práci sa dajú nájsť v online databáze http://research.mayavase.com/kerrmaya.html

24

Obrazová príloha

Obrazová príloha č.11 K7268 - Vzkriesenie Boha Kukurice (Prevzaté z online databázy http://research.mayavase.com/kerrmaya.html [cit. 20.04.2016])

Obrazová príloha č.12 K6298 - Vzkriesenie Boha Kukurice (Prevzaté z online databázy http://research.mayavase.com/kerrmaya.html [cit. 20.04.2016])

25