Kde bolo tam bolo, v jednej malej dedinke bývala babka s dedkom.Malý pekný obyčajný domček s červenou strechou.Babka sa starala o byliny, z ktorých varila chutný čaj. Dedko bol veľmi bystrý, mal veľký dobytok. Hnedá kobyla mala pekné malé žriebätko. Keď dedko pásol dobytok vždy si priviazal býka o strom, aby mu neutiekol.A keď sa vrátil domov, vždy ho babka čakala s chutným bylinným čajom. Zazvonil zvonec a rozprávky bol koniec..

Babka bylinkárka

Ak sa nemýlim bolo to veľmi dávno, v jednej malej dedinke žila skromná rodina.

Mala štyroch členov : otec , mama , ich nezbedný syn a dcéra. Jedného dňa otec kúpil nové umývadlo, na ktoré mamka položila voňavé mydlo.

Každé ráno keď sa deti umývali , robili farebné mydliny.

Ráno keď odchádzali do školy prechádzali šmykľavým chodníkom.

Nezbedný chlapec sa rád šmýkal na ľade. Keď prišli do školy, chlapec zistil, že si zmýlil rozvrh. Preto musel zostať po škole. Zazvonil zvonec a vyučovania bol koniec.

Šmykľavý chodník

Kde bolo tam bolo v jednom rozprávkovom paláci sa konal veľký bál, na ktorí boli pozvaní všetci obyvatelia dediny.

Prišla pyšná princezná z iného prepychového kráľovstva. Princ sa veľmi potešil. Všetci tancovali do noci. Po čase sa princ opýtal princeznej či sa nepôjdu prejsť. Princezná sa zapýrila. Keď sa prechádzali, princ zbadal v lese

pytliaka. Hneď sa vzchopil a zavolal políciu. Pytliaka odviedli do väzenia a tam si odpykával svoj trest. Princ s pyšnou princeznou sa spokojne mohli ďalej prechádzať.

Pyšná princezná

Jedného krásneho dňa sa rodinka z malej dedinky rozhodla, že sa vyberú na menší výlet. Chceli ho stráviť neďaleko krásneho rybníka. Otec pozval aj strýka so strynou, ktorá má ryšavé vlasy. Mamička pripravovala chutný obed: rybaciu polievku a mäso s ryžou. Otec si nachystal udicu, pretože rád chytá ryby. Keď sa rodinka naobedovala, mohlo sa vyraziť. Cestovali rýchlikom. Keď prišli na miesto neďaleko rybníka, otec zbadal deravé koryto, na ktorési neskôr sadol keď chytal

ryby. Mamička sa hrala s deťmi a so psíkom Ťapkom , ktorý stále hrýzol kosť. Keď po dlhšom čase všetci vyhladli, mamička odkryla veľkú misku, v ktorej boli bryndzové halušky. Neskôr sa

strýko so strynou vybrali na prechádzku do neďalekého lesa, kde sa spoza stromu ukázal rys. Stryná tak hlasne zakričala, že rys sa zľakol a ušiel.

Rodinný výlet

Kde bolo tam, bolo a či naozaj bolo to už nik nevie. Hovorí sa, že naozaj bolo a čo bolo to vám teraz

rozpoviem. V malej chalúpke neďalekého lesa žila mamka so

synom. Syn nebol nikdy sýty. Mamka mu stále vyvárala

samé dobroty: zákusky s posýpkou, syrové praclíky...., ale ani to mu nestačilo. Bol veľmi lenivý a nechcelo sa mu nič robiť.

Keď ho mama posielala vysypať smeti tak sa stále len vyhováral. Najradšej vylihoval vo svojej

posteli. V jedno sychravé ráno ho zobudila sýkorka, ktorá štebotala pred jeho oknom. Syn bol veľmi nervózny a začal syčať.

Lenivý syn

Jedného krásneho dňa si Vlado vyšiel na prechádzku do lesa. V rieke uvidel vydru a na vysokom strome spiaceho výra. Včera keď bol vo vyhni starého kováča počul, že tu straší. Ale tu nie je nič nezvyčajné. Iba z diaľky počuť zavýjať vyžlu. V tom však čosi zapraskalo. Vlado zvýskol do strachu a začal rýchlo behať. Zostala po ňom len šiška na zemi. Staré zvyky hovoria: Keď sa bojíš, nechoď do lesa!

Bojazlivý Vlado

Bola zima. Deduškovi a babičke bolo smutno, lebo nemali deti. Nikto ich nepozýval k sebe a ani oni neprizývali nikoho na návštevu. A tak deduško urobil zo snehu dievčatko. „Budeme ho nazývať Snehulienka“. Prezývka Snehulienke pristala. Kým chumelilo a mrzlo, bola z nej malá jazyčnica – jazyk sa jej nezastavil. No keď pominuli zimné časy, len zívala a smutno posedávala. Keď prišla jar, dievčence a chlapci prišli po Snehulienku: „Poď s nami, budeme vítať jar preskakovaním ohňa a spevom...

Snehulienka sa pobrala s nimi a veselo sa hrali.

Snehulienka