Embed Size (px)
Citation preview
TLAČOVÝ ORGÁN ZDRUŽENIA SLOVÁKOV VO ŠVAJČIARSKU Ročník XXXX. NA INTERNETE SÚ SLOVENSKÉ ZVESTI K DISPOZÍCII NA STRÁNKE www.slovenskezvesti.ch AUGUST 2009 ISSN 1017-3447 ČÍSLO 3
Slovenská katolícka misia v Zürichu pozýva všetkých krajanov na
tradičnú národnú mariánsku púť do E I N S I E D E L N U
v nedeľu 6. septembra 2009. Program:
10.30 h možnosť prijať sviatosť zmierenia 11.45 h zhromaždenie pred bazilikou do sprievodu 12.15 h slávnostná sv. omša, celebruje J. E. Mons. Bernard Bober, svätiaci
biskup Košickej arcidiecézy 14.00 h spoločný obed - reštaurácia St. Georg Prosíme všetkých, ktorí majú možnosť obohatiť sprievod krojmi, aby tak
urobili i tohto roku na počesť Sedembolestnej Patrónky Slovenska. Slovenská katolícka misia Zürich
Ako na bežiacom páse sa striedajú najrozličnejšie výro-
čia. To, čo sme si pred nedávnom pripomínali je dnes za nami, svet si stále pripomína nejaké nové výročia.
Tak si pripomenieme zanedlho 40 rokov od založenia nášho Združenia. I keď pre svet je to zanedbateľná uda-losť, my sa môžeme s uspokojením pozrieť dozadu, čo sme za ten čas po-mohli zmeniť, zlepšiť.
Ťažkosti na počiatku emigrácie sú už spomienkou a rovnako sú spo-mienkou prvé úspechy v práci, úspe-chy detí, ale i dosiahnuté výsledky na spoločenskom poli.
Je samozrejmé, že máme už 16 ro-kov opäť vlastný štát a tento sa aj vnútorne upevňuje a správa sa suve-rénne.
Nastupujú nové generácie, nové výzvy, nové úlohy. Verím, že ich opäť zvládneme.
Z O B S A H U Matičné slávnosti str. 2 Vyhlásenie Matice slovenskej str. 2 Bitka o jazykový zákon str. 2 Oslava Dňa matiek str. 3 Majáles 2009 str. 3, 4 Predsedníčka ZSvŠ na Slovensku str. 5 20 rokov stretávania na chate str. 5, 6 Vyparádená Tvrdošanka str. 6 Poznáte Kesanku a Mrchane? str. 6 Hudobná premiéra str. 7 Nová slovenská opera Šavol str. 7 Nová E-mailová adresa Združenia str. 7 Oznamy str. 7, 8 Bohoslužobný poriadok str. 8 Náš kalendár str. 8 150 rokov od narodenia Prof. Stodolu DOKUMENTY LXXVIII - LXXIX
Príďte s nami osláviť
40 rokov činnosti
Združenia Slovákov vo Švajčiarsku do kultúrneho strediska Riesbach, na Seefeldstr. 93
v Zürichu dňa 24. októbra 2009 o 16.00 hod. Privítame vzácnych hosti,
malú dychovú kapelu Kesanka so ženskou speváckou
skupinou Mrchane z obce Bánov na Slovensku a náš folklórny súbor Kolečko.
Tešíme sa na Vás všetkých, bez rozdielu veku, že si s nami pripijete z lahodného moku!
...že si s nami zatancujete čí posedíte pri slovenskom vínku... Podrobnejšie informácie v nasledujúcom čísle.
Vaše Združenie Slovákov vo Švajčiarsku
Str. 2 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 3/2009 Martinské matičné slávnosti.
Slávnostným zasadnutím Výboru Matice slovenskej a pozvaných hostí sa 4.augusta 2009 v Martine začali Mar-tinské matičné slávnosti. V príhovore predseda MS Jozef Markuš zdôraznil význam národnej inštitúcie po 146. ro-koch jej existencie a otvoril Rok Jozefa Cígera Hronského. Zároveň účastníci prijali vyhlásenie. Výbor zvolal Snem MS ktorý sa uskutoční 7. 11. 2009 v Martine. V rámci se-minára venovanému 90. výročiu oživotvoreniu MS od-zneli referáty mapujúce matičnú púť od roku 1919 po dnešok.
Slávnostným podpisom Dohody o spolupráci medzi MS a Národným osvetovým centrom sa otvorila ďalšia
cesta spolupráci medzi týmito inštitúciami v oblasti reali-zácie spoločných podujatí.
Poobede pri hrobe J. C. Hronského na Národnom cintoríne vzdali hold bývalému tajomníkovi a správcovi MS, zakladajúcemu predsedovi Zahraničnej Matice slo-venskej. Následne primátor mesta Martin Andrej Hrnčiar slávnostne odovzdali Dom J. C. Hronského MS do užíva-nia, kde bola otvorená výstava z výtvarných diel J. C. Hronského pod názvom Tvorivo kráčať žitím. Dom bude slúžiť Krajanskému múzeu MS, kde bude umiestnená exi-lová knižnica, stála expozícia o J. C. Hronskom a praco-visko pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Vyhlásenie Matice slovenskej pri príležitosti 90. výročia jej oživotvorenia
Matica slovenská, národnokultúrna ustanovizeň Slovákov žijúcich doma v Slovenskej republike i vo svete, pripomína si 90. výročie svojho oživotvorenia, cestu, kto-rou prešla v peripetiách dejinného vývoja Slovenska k jeho zvrchovanosti a štátnosti, ako i začlenenia do spolo-čenstva rovnoprávnych štátov Európskej únie. V službách národu zviedla nejeden zápas ako ochrankyňa Slovenska, slovenského jazyka a kultúry, podporovateľka a kliesniteľka slovenskej štátnosti, myšlienky národnokul-túrneho zjednotenia. S úctou sa skláňame nad obetavos-ťou generácií členov, podporovateľov, činovníkov i priaznivcov Matice slovenskej, osobitne tých, „ktorých dar nezviedol, hrozba nesklonila“ a zápasili s nepriazňou doby. V roku 50. výročia založenia Zahraničnej Matice slovenskej vzdávame hold i priekopníkom matičnej myš-lienky v exile, ktorí v čase nemožnosti plného a slobodné-ho účinkovania Matice slovenskej doma pokračovali v jej práci v zahraničí. Za jej veľkými činmi pred rokom 1945 stál najmä správca Jozef Cíger Hronský, ktorý aj v exile v ťažkých existenčných podmienkach zažal svetielko novej slobodnej a demokratickej matičnej činnosti. Matica slo-venská toto historické vzopätie spred päťdesiatich rokov bude pripomínať slovenskej verejnosti od augusta tohto roku do júla 2010, keď sa v Nitre a v ďalších mestách uskutoční 11. Matičný svetový festival slovenskej mláde-
že; celé podujatie sa nesie v duchu najvýznamnejšej osob-nosti moderného matičného života a začína sa Rokom Jo-zefa Cígera Hronského.
V dnešný, pamätný deň Matice slovenskej pripomí-name si i priekopnícku prácu generácií pri ochrane a zveľaďovaní nášho jazyka, literatúry a kultúry všeobec-ne. Osobitné miesto patrí zápasu o náš štátny jazyk, ktorý sa prenáša i do dnešných čias. V týchto súvislostiach oce-ňujeme zákonodarný počin parlamentu pri novele zákona o slovenčine ako štátnom jazyku a postoje vlády, najmä ministra kultúry, a vyjadrujeme pripravenosť byť nápo-mocní pri uplatňovaní tejto novely.
Matica slovenská, vedomá si odkazu zakladateľov a významných osnovateľov, v dnešných časoch prekoná-vania hospodárskych ťažkostí a globálneho nebezpečen-stva úpadku kultúry, bude osobitne akcentovať príťažlivú myšlienku národného kultúrneho domova pre všetkých Slovákov vo svete i občanov Slovenskej republiky inej ná-rodnosti, zvlášť pre mladú generáciu. Dvíhať národ, och-raňovať štátnosť, rozširovať historické poznanie, zveľa-ďovať jazyk, kultúru, pestovať sebaúctu, hrdosť z nášho dedičstva i úspechov Slovenskej republiky vo svete, to je našim programom i po 90 rokoch od oživotvorenia Matice slovenskej i záväzkom k jej blížiacemu sa poldruha sto-ročnému jubileu.
V Martine dňa 4. augusta 2009 Bitku o jazykový zákon Maďari prehrávajú
Medzinárodný škandál, ktorý Maďari sľubovali po prija-tí jazykového zákona, sa nekoná. Komisár OBSE, Nór Knut Vol-lebaek, podporil postoj Slovenska. V jazykovom zákone nenavr-huje zmeny, pretože nie je v rozpore s medzinárodným právom. Hystéria maďarských politikov bola prehnaná.
Mierny tón OBSE sa dal očakávať. Vollebaek je známy veľmi racionálnymi názormi na problematiku menšín. Žiada, aby sa dodržiavali dva princípy. Po prvé, štát musí rešpektovať menšiny a ich práva - hlavne právo na slobodné rozvíjanie ich národnej identity. Po druhé, menšiny zas musia rešpektovať štát - a balík povinností vo vzťahu k štátnemu jazyku. Slovensko sa snaží dodržiavať oba princípy. Maďarská menšina má garanto-vané rozsiahle práva - právo na používanie vlastného jazyka (aj v úradnom styku), na vlastnú kultúru, vzdelávanie, samosprá-vu... Jazykový zákon mal tieto práva doplniť o základné povin-nosti. Hlavne o povinnosť ovládať a primerane používať aj štát-ny jazyk. Keby sa tento druhý princíp ignoroval, viedlo by to k jazykovej (národnej, kultúrnej) segregácii. Menšinové komunity by nemali so svojím štátom nijakú "spoločnú reč". Navyše Ma-ďaričov jazykový zákon nezavádza žiadne obludnosti, ako tým strašia maďarskí politici. Na zmiešanom území garantuje menši-
nám používanie ich jazyka aj vo verejnom styku. A za hranicami tohto územia vyžaduje používať štátny (slovenský) jazyk. Nie preto, že štát by chcel menšiny šikanovať, ale jednoducho preto, lebo mimo Žitného ostrova úradníci, učitelia, lekári nerozpráva-jú po maďarsky. A nútiť ich do dvojjazyčnosti len preto, že nie-ktorým Maďarom dvojjazyčnosť prekáža, by bolo vrcholne úchylné...
Celkom prirodzená je aj požiadavka na dodržiavanie dvojjazyčnosti v úradnej a pedagogickej dokumentácii, pri ve-rejných oznámeniach či pamätníkoch... Iste, dá sa diskutovať o chybách zákona, o výške pokút, o 20-per-centnej norme, o poradí jedného a druhého jazyka... Lenže - to všetko sú detaily, nie principiálne spory. Jazykový zákon je v súlade s medzinárodným právom a ani zďaleka nie je taký prísny, ako si ho nakreslili (a neskôr preložili) Maďari.
Ak sa napriek tomu maďarskí politici, poháňaní expan-ziou Jobbiku a Fideszu, vyhrážajú Slovensku diplomatickou voj-nou, kampaňou v Európskom parlamente a občianskou nepo-slušnosťou... tak za tým nie je slovenský jazykový zákon, ale iné - pre zmenu skutočné - obludnosti. Bez slovenských prímesí.
Dag Daniš
Slovenské zvesti ZSvŠ č. 3/2009 Str. 3 Oslava Dňa matiek
Dňa 17. mája (nedeľa) 2009 zorganizovala Miestna skupina Zürich za pomoci Slovenskej katolíckej misie oslavu Dňa matiek. Tak ako tradične aj v predchádzajú-cich rokoch bol pripravený aj kultúrny program, ktorý sme my predviedli Vám:
Pani Eva Bačovčinová, Christian Rachoi, Sandra Sinnappu,
Natalie Rachoi a Sandra Christen Oslava sa konala vo farskom centre Liebfrauen v Zürichu, vo veľkej sále, ktorá bola plne obsadená, dokonca nie všetkým prítomným sa ušlo miesto na sedenie,
ale my sme si našli miesto pre náš vlastný program.
Na úvod sme privítali medzi nami predsedníčku Združenie Slovákov vo Švajčiarsku pani PhDr. Lilku Me-ier-Peschak a jeho podpredsedu p. Bohumila Šťastného. Privítaní a predstavení boli aj vzácni hostia zo Slovenska, ktorí nás poctili svojou návštevou na dnešných oslavách: p. Ľubomír Kraľovanský, riaditeľ Informačného ústredia Matice slovenskej, p. Martin Hakel, manažér riaditeľ SK Magazine a p. Rizman, reportér TV Patriot.
Naši hostia sa zúčastnili nielen osláv, ale boli prí-tomní aj na sv. omši. Reportér z TV Patriot už počas sv. omše po súhlase otca Františka Poláka začal natáčať prvé TV zábery a neskôr, po sv. omši, v sále pokračoval natáča- ním kultúrneho programu a vôbec celej atmosféry v pre-plnenej sále, ktorá bola vynikajúca nielen tým, že každá
prítomná žena dostala k sviatku ružu a všetci účinkujúci a aj hostia dostali čokoládu, ale aj programom, ktorý sa prí-tomným páčil,
a o program pre naše mamy sme sa zase postarali my.
Od viacerých ľudí som počula pochvalu a vďaku. Tiež na-ši hostia vyjadrili chválu na naozaj vydarenú oslavu.
Na záver chcem srdečne poďakovať pani Evke Ba-čovčinovej, ktorá celý kultúrny program nielen uvádzala, ale mala pripravené aj samostatné slovné príhovory. Tou-to cestou jej chcem vysloviť vďaku za jej ochotu a čas, ktorého nemá veľa a ktorý venovala na prípravu programu.
Budem veľmi rada, keď aj na budúci rok si nájde čas a bude ochotná znova uvádzať kultúrny program. Veľmi nám pomohla.
Ďalej chcem skutočne srdečne poďakovať všetkým účinkujúcim v programe, ktorí venovali svoj voľný čas na nácvik programu, ktorý bol veľmi dobre pripravený a na-cvičený. V recitačnom a hudobnom pásme účinkovali sl. Zlatica Bodoríková, sl. Mária Kajanová, pán Andrej Ma-cejko, pán Richard Kráľovič, sl. Júlia a Anička Macejkové.
Osobitne ďakujem v programe účinkujúcim deťom Sandre Christenovej, Natalii a Christianovi Rachoiovcom a Sare Sinnappu, ich program bol vynikajúci a veľmi pri-spel k dobrej atmosfére v sále.
Dúfam, že tradícia osláv Dňa matiek sa bude aj v budúcnosti naďalej udržiavať.
Predsedníčka Miestnej skupiny Zürich, E. Zürcher Fotografie: Redakcia
* * * * * * Mesiac máj
Čím vás osloví, čo vám príde na myseľ? Okrem krásneho obrazu kvitnúcej zelene a prvých kvetov aj veľa našich slovenských zvykov ako napríklad stavanie májov mladým dievčatám. V máji slávnostne ďakujeme našim mamkám a hovorí sa, že mesiac máj je aj mesiac lásky. A zaľúbení si predsa radi zatancujú na majálese... Prečo nie práve v Zürichu? V poslednú májovú sobotu roku pá-na 2009 sme pre všetkých večne mladých a zaľúbených usporiadali 1. Majáles. A aby sme tradícii stavania májov nezostali nič dlžní, postavili sme si máje, síce v menšom podaní, ale predsa. Veľmi príjemnú májovú atmosféru dokresľovala nádherná, oku lahodiaca výzdoba tanečnej sály, ktorá bola dielom šikovných rúk našich dievčat. Vý-borný tím v kuchyni sa usiloval pripraviť vynikajúcu ve-čeru. Ba našiel si aj čas na fotografiu s organizátorkou ma-jálesu Renátkou Muchovou.
Usmievali sa radostne nielen preto, aby prítomným
lepšie chutilo, ale aj preto, že službu pri opekaní klobás za
Str. 4 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 3/2009 nich vykonával neúnavný tichý pomocník Peter Zápotočný.
O predaj nápojov bolo tiež veľmi dobre postarané.
Veselú zábavu bez báječnej hudby si sotva vieme predsta-viť. Nikoho preto neprekvapilo, že si na pódiu rozložili svoje „inštrumenty“ naši dobrí známi Mazákovci. Poho-dovú májovú náladu nášho večera mal spríjemniť sloven-ský herec Andrej Hryc. Ako jedna ľudová múdrosť hovo-rí: „človek mieni, pán Boh mení...„ sa v našom prípade splnilo do bodky. Dva dni pred onou sobotou nám Pán Hryc napísal a Renátka Muchová v programe citovala je-ho slová:
Po veľmi smutnom hokejovom zápase s Kanadou v Klotene, kde som sa mal čas stretnúť s mnohými z vás, mi mimoriadne dobre padlo pozvanie, ktoré mi tl‐močila Renátka Muchová, aby som sa zúčastnil Majá‐lesu, ktorý konáte. Ani minútu som neváhal a bolo jas‐né, že keď mi to moje pracovné povinnosti dovolia, toto pozvanie s vďakou prijmem. Okrem denného televízne‐ho seriálu na českej televízii NOVA, kde hrám jednu z hlavných postáv, nakrúcam v týchto dňoch dva filmy. Jeden v produkcii ostravskej televízie a druhý v produk‐cii nemeckej. Takže voľného času mám minimum. Ná‐hoda však chcela, že tento víkend mám voľno. Ale tiež náhoda chcela, že mi včera do Prahy zavolala moja manželka, že náhle ochorela a tak nemám inú možnosť, ako lietadlo z Prahy do Zürichu zmeniť za vlak do Bra‐tislavy, aby som jej počas víkendu poskytol potrebnú asistenciu, pretože v pondelok musím opäť stáť pred nemeckou filmovou kamerou. Zmluvy sú zmluvy. A tak prosím prijmite moje úprimné ospravedlnenie, že som nedostál sľubu, ktorý som Renátke Muchovej dal. V mi‐moriadnej situácii, v ktorej sa po vlaňajších vianočných sviatkoch ocitla moja rodina /možno viete, že dva dni pred Štedrým dňom nás tragicky opustil môj milovaný syn/, som inú možnosť nemal. Prajem vám príjemnú zá‐bavu a sľubujem vám, že pri najbližšej možnej príležitosti sa budem snažiť spríjemniť váš čas mojou prítomnosťou, možno spojenou s projekciou nejakého môjho filmu.
S priateľským pozdravom, Andrej Hryc Po prečítaní listu odznel v sále veľký potlesk. Všetci
veríme, že na najbližšiu príležitosť stretnúť pána Hryca osobne nebudeme musieť dlho čakať.
Našu zábavu sme si spestrili bohatou tombolou,
ktorej výhercovia sa veľmi tešili, najmä keď niekto vyhral
prvú cenu – veľký darčekový kôš. Najmenší tanečníci vydržali naozaj dlho a boli by
snáď tancovali až do Medzinárodného dňa detí! My sme na tento ich sviatok nezabudli, od Združenie Slovákov vo Švajčiarsku dostali malú pozornosť.
Každý kto prišiel, si prišiel na svoje.
A na záver: chcem poďakovať všetkým usilovným a šikovným pomocníkom, či v kuchyni, či v sále a pri pre-daji. Bez nich by sa tento Majáles neuskutočnil. A aj všet-kým, ktorí medzi nás prišli. Snáď sa o rok zase stretneme.
Renátka Muchová Slovenský folklórny súbor
Kolečko príjme nových tanečníkov a tanečnice !!!
Na veku nezáleží! Podmienka?!
radosť z tanca a pravidelná dochádzka na skúšky! Schádzame sa každý pondelok od 20.00 hod. do 22.00
hod. v Gemeinschaftszentrum Buchegg v Zürichu. Podrobnejšie informácie na tel. 044 - 383 65 33 alebo
na www.kolecko.ch
Príloha Slovenských zvestí ZSvŠ č. 3/2009 DOKUMENTY str. LXXVIII
150. výročie narodenia nášho významného krajana Prof. Aurela Stodolu
(10.05.1859 – 25.12.1942)
Generácia zahraničných Slovákov, ktorá našla po roku 1968 nový domov vo Švajčiarsku, a hlavne tá, ktorá býva v Zürichu a jeho okolí, sa už od začiatku pobytu v novom prostredí začala veľmi intenzívne zaujímať o život tohto nášho krajana. Bola to pre nás veľká česť a povzbudenie počuť o tomto vedcovi svetového mena a čestnom občanovi mesta Zürichu mnoho pozitívnych správ. Slováci v Zürichu mali veľký záujem zriadiť pamätné múzeum prof. Aurela Stodolu a to v rodinnom dome, nachádzajúcom sa v mestskej časti Zürichu – Witikon, kde rodina Stodolových skutočne žila. Jedna z ulíc tejto mestskej časti nesie meno prof. Stodolu.
Bohužiaľ sa túto peknú myšlienku slovenským krajanom v Zürichu nepodarilo zrealizovať, pretože už bol jeho dom predaný iným nájomníkom.
Tak nám zostala už len jediná možnosť ako si pripomínať túto našu významnú osobnosť: každoročne počas sviatkov dušičiek pri hrobe rodiny Stodolových na známom zürišskom cintoríne Rehalp. Pri rodinnom hrobe Stodolových bola príležitosť vzdať úctu nielen Aurelovi Stodolovi a jeho rodine, ale i všetkým ostatným zosnulým kraja-nom vo Švajčiarsku.
Pri každoročnej návšteve hrobu sme novým krajanom a hosťom pripomenuli nielen život prof. Aurela Stodolu v Zürichu, ale i jeho profesorskú činnosť na terajšej ETH - Eidgenössische Technische Hochschule Zürichu, vo svete vysoko uznávanej tech-nickej univerzity.
Od roku 1877 študoval strojné inžinierstvo na Polytechnike v Zürichu, kde v rokuku 1892 získal miesto docenta, čoskoro sa stal profesorom a zostal tam i vedecký pracovať a pôsobiť až do smrti.
Ako krajania nezabudneme i na osobné stretnutie s jedným z posledných ešte vtedy žijúcich asistentov prof. Aurela Stodolu, pána prof. Gustáva Eichelbergera, ktorý sa tiež raz veľmi ochotne osobne zúčastnil návštevy hrobu A. Stodolu. Svojím príhovorom živo priblížil život A. Stodolu a jeho činnosť na ETH v Zürichu. Prof. Eichelberg (1891-1976) nám pri jednom z našich osobných rozhovorov odo-vzdal i fotografie prof. Aurela Stodolu ako aj informácie o ich spoločnej vedeckej práci. Boli to práve oni, ktorí tech-nicky navrhli i prvý model pohyblivej protézy.
Následne v roku 1915 prof. Stodola v spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovú. Na tomto princípe boli potom vyvinuté aj protézy chodidiel a nôh.
Podstatná činnosť prof. Aurela Stodolu bola spočiat-ku venovaná výskumu automatickej regulácie strojov. Jeho hlavnou výskumnou oblasťou sa však neskôr stali ale parné turbíny, ktorým od začiatku pripisoval mimoriadny význam a predpovedal ich perspektívu. Kým počiatočný vývoj tých-to strojov sa opieral najmä o empirické poznatky, zámerom Aurela Stodolu sa stalo vybudovanie ich kompaktnej teórie, vytvorenie vedeckého základu ich projektovania. Problema-tike sa intenzívnejšie začal venovať okolo roku 1900 a už v roku 1903 vyšla i jeho dôležitá monografia Parné turbíny a vyhliadky tepelných strojov.
Druhým vydaním pribudli v knihe aj kapitoly o spa-ľovacích (plynových) turbínach, ktoré v danej dobe boli ešte úplnou novinkou. Odrazilo sa to aj v názve monografie Dampf und Gas-Turbinen (Parné a plynové turbíny). Stodolová hlavná monografia bola preložená do viacerých rečí a stala sa klasickým a v niektorých ohľadoch dodnes neprekonaným dielom technickej literatúry. Medzinárodné vedecké organizácie, významné vysoké školy technické v zahraničí, na základe tejto monografie ako aj vďaka jeho ďalším výsledkom, právom považujú prof. Aurela Stodolu za zakladateľa teórie parných a sčasti aj plynových turbín. Ako 80 ročný sa v roku 1939 zúčastnil prvých skúšok vyvi-nutej stacionárnej plynovej turbíny vo firme BBC v Badene.
Na základe tejto výskumnej a pedagogickej činnosti udelili mnohé svetové vedecké spoločnosti a univerzity Aure-
lovi Stodolovi najvyššie vyznamenania. V roku 1901 ho vy-menovali za čestného doktora Zürišskej univerzity, v roku 1905 mu Vysoká škola technická v Hannoveri udelila titul Dr. Ing. h. c. a o štyri roky aj Polytechnikou – terajšou ETH v Zürichu. V roku 1908 dostal Aurel Stodola najvyššie vy-znamenanie nemeckých inžinierov - Grasshoffovu medailu. Čestný doktorát mu dalo v roku 1929 i praž-ské České vy-soké učení technické. Bol tiež členom, koreš-pondentom Francúzskej akadémie vied. V roku 1940 mu Inštitút stroj-ného inžinierstva v Londýne dal zlatú medailu Jamesa Wat-ta, ktorá je i označovaná "Nobelovou cenou" pre strojárstvo.
Ako jediný Slovák sa počas svojho výskumného a pedagogického pôsobenia v Zürichu veľmi dobre poznal i s Albertom Einsteinom, s ktorým si i často dopisoval.
Kladenie venca na hrob Aurela Stodolu v r. 1975: Prof.
Jozef Vavrovič - Rím, Aristid Zelenay - Zürich, Prof, Franti-šek Vnuk - Adelaide
V roku 1989 previezli pozostatky rodiny Stodolových do Liptovského Mikuláša na Slovensko.
Aula strojníckej fakulty Slovenskej technickej uni-verzity (STU) v Bratislave nesie teraz meno profesora Aure-la Stodolu, čím mu bolo aspoň týmto spôsobom udelené čestné miesto i vo vysokoškolskom a vedeckom prostredí na Slovensku.
Z fondu Aurela Stodolu, udeľuje každoročne ETH Zürich - Institut für Maschinenbau und Verfahrenstechnik, cenu za mimoriadne vedecké práce. Tohoročnú cenu dostal dňa 26. mája 2009 Prof. Dr. George Stephanopoulos zo zná-mej Massachusetts Institute of Technology v Cambridge USA.
DOKUMENTY str. LXXIX Príloha Slovenských zvestí ZSvŠ č. 3/2009
Oslavy 150. výročia narodenia profesora Dr. Aurela Stodolu na Slovensku
Na Slovensku začali slávnosti už apríli 2009
v Liptovskom Mikuláši, rodisku prof. Aurela Stodo-lu.
Národná banka Slovenska vydala pri tejto prí-ležitosti mincu s portrétom Aurela Stodolu v nominálnej hodnote 10 €, ako i zberateľskú mincu zo zliatiny obsahujúcej 900 dielov striebra a 100 die-lov medi, s hmotnosťou 18g. Podľa informácií NBS, je už táto zberateľská minca vypredaná. Aj Sloven-ska pošta pripravila vydanie poštovej známky z nominálnou hodnotou 0.33 €
Celoslovenská oslava vyvrcholila dňa 11. mája 2009 na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, v aule už pomenovanej po Aurelovi Stodolovi, ktorú organizoval rektorát STU. Až 5 mi-nút pri vstupe do auly bolo možné pozorovať pozva-ných hosťov bez toho, aby sa vedelo, o koho ide. Oslava začala s 15 minútovým oneskorením v polo-prázdnej aule so zákazom vstupu pre študentov !!!
Mnohí sa pýtali, pre akú vybranú skupinu po-zvaných bola tato význačná celonárodná oslava len organizovaná, keď sa jej študenti nemohli zúčastniť ?
Po úvodnom prejave rektora STU, ktorý len z archívnych faktov priblížil prof. Stodolu a jeho život, potom to isté zopakoval i podpredseda vlády pán Čaplovič, ako i ostaní hostia. Slávnosť v aule čias-točne zachránil dokumentárny film, z rodiny bývalé-ho a prvého rektora Slovenskej technickej univerzity prof. Ondreja Hronca, ktorý mal i s prof. Aurelom Stodolom priamy písomný kontakt.
Za Švajčiarsku stranu vystúpil pán veľvysla-nec na Slovensku Josef Aregger a pán prof. Dr. Phi-lipp von Rohr z ETH Zürichu. Pán veľvyslanec sa zo začiatku snažil hovoriť po slovensky, čo účastníkov v aule milo prekvapilo, ale potom ihneď prešiel na angličtinu a pán Rohr hovoril po nemecky. Organi-zátori úplne zabudli na preklad ich príhovorov, takže vybratí účastníci osláv vôbec nevedeli, čo povedali!
Ako posledný vystúpil za krajanov žijúcich v Zürichu pán Miro Šuvada, ktorému bol časový prie-stor tak obmedzený, že mohol predniesť len časť svojho príhovoru s ktorého vyberáme:
Čo je, ale veľmi potešujúce, že dnes už v druhej Slovenskej republike, máme možnosť si spoločne 150. jubileum nášho veľkého vedca, pedagóga i človeka, ktorý veľkú časť svojho života prežil mimo rodného Slovenska v zahraničí - teda v exile, slobodne a s pl-nou úctou osláviť. Rad by som chcel pri tejto príleži-tosti skôr spomenúť mimoriadne a osobné udalosti, spojene pravé zo životom prof. Stodolu, ako švajčiar-skeho občana vo Švajčiarsku.
Ako osoba bol prof. Stodola uznávaný nielen v odborných, ale i spoločenských kruhoch. Pri príle-žitosti 50 výročia Polytechnike, terajšej ETH v Zürichu, Univerzita v Zürichu udelila prof. Stodo-lovi cestný doktorát filozofickej fakulty Univerzity. Aj mesto Zürich, ktorý sa stal jeho druhým domo-vom, mu v roku 1905 udelilo čestné občianstvo mesta Zürichu. Ten kto nepozná princípy švajčiarskej priamej demokracie, ťažko pochopí význam tohto čestného občianstva. Za mojich 40 rokov pobytu v
Zürichu, sa nepamätám, že by niekto poctený takým-to čestným uznaním, akého sa dostalo prof. Aurelovi Stodolovi.
Týmto čestným uznaním nebola zvýraznená len osobnosť prof. Stodolu, ale i jeho krajiny, odkiaľ po-chádzal, čo sa ale v aule STU počas osláv nie dôklad-né ukázalo.
Vy si možno doma ani neviete dôkladne uve-domiť, čo prof. Aurel Stodola i okrem svojej vedec-kej práce, hlavne ako človek eticky, morálne a so-ciálne v tomto švajčiarskom prostredí vytvoril.
To čo som sa osobne dozvedel od jeho posled-ného asistenta prof. Gustáva Eichelbergera, bolo úžasné. Ja som tiež absolvoval štúdium na ETH v Zürichu, ale takúto úroveň vysokoškolského profeso-ra, ako mi ho popísal prof. Eichelberg, som neza-žil. To je ta ďalšia podstatná hodnota v živote prof. Aurela Stodolu. Takýchto príkladov z vedeckého a technického prostredia na Slovensku mame Bohužiaľ veľmi malo.
Dnes sa cely svet zmieta v hospodárskej chao-tickej situácii, korupcii, politických podvodov a klamstiev. Na morálke a etike sa nedá dnes zarobiť a to nie byt s ňou ešte byt i slávny. Chýbajú nám osob-nosti s charakterným a charizmatickým profilom prof. Aurela Stodolu, ktorý svoj cely život obetoval vede, výskumu a veľkému dobru spoločnosti a to bez chamtivosťou za peniazmi a slávou. Toto by sa malo počas jeho osláv zdôrazniť teraz i na Sloven-sku, ešte raz opakujem, mladým ľuďom a študentom ktorí bohužiaľ na tejto významnej oslave ale chýba-jú.
Nie ctižiadosť za kariérou, titulmi, materiálnou chamtivosťou, za slávou, vedie k formovaniu charak-teru a odbornej istoty, tejto budúcej generácie Slo-venského národa, ale poctivá, svedomitá práča.
Práve vo Vašich akademických rukách, leží tento odborný, ľudský, národný a spoločenský osud týchto mladých ľudí. Toto je ten najväčší kapitál, čo Slovensko v budúcnosti bude mať a na ňom i stavať. Pretože čo sme si v minulosti nadobudli, sme skoro všetko v novej republike pochybnými politickými rozhodnutiami a korupčným spôsobom stratili.
Ak k tomu nedôjde, tak bude Slovensko, ďalej strácať svoj potenciál, odchodom tohto ľudského kapitálu do zahraničia.
Opakuje sa presne to, čo pred 125 rokmi urobil i náš - dnes oslavovaný Prof. A. Stodola.
Buďme preto všetci hrdí na svojho veľkého krajana, vedca, ktorý položil základy technickej re-volúcie vo Švajčiarsku a ktorý svojim vedeckým die-lom preslávil našu krajinu po celom svete. Na toto jeho vytvorené dielo nikdy nezabudnime a vážme si tieto mimoriadnej hodnoty, ktorú nám prof. Aurel Stodola zanechal.
Zobuď sa Slovensko, uznávaj a rozdávaj tieto hodnoty, ktoré Ti Tvoji krajania svojou poctivou a na-máhavou pracou v exile vytvorili, nielen raz za 25 ro-kov, ale denne.
Miro Šuvada
Zürich
Slovenské zvesti ZSvŠ č. 3/2009 Str. 5 Milí priatelia, milí členovia Združenia
Touto správou prihováram sa Vám so zážitkami, ktoré som prežila ako nová predsedníčka ZSvŠ. V tejto dôležitej ale aj náročnej funkcii navštívila som 3. júla 2009 v Bratislave Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, po-zdravila som jeho predsedníčku pi. PhDr. Vilmu Prívaro-vú, pi. PhDr. Ľubicu Bartalskú, riaditeľku pre odbor kul-túry, pi. Ing. D. Parajkovú, riaditeľku odboru ekonomiky, ako aj pi. Mgr. K. Očenášovú, ktoré ma srdečne prijali a oficiálne pozvali na oslavu sv. Cyrila a sv. Metoda na hra-de Devín v sobotu 5. júla 2009.
Bola som na tribúne spolu s excelenciami – veľvys-lancami ako aj predsedami Združení Slovákov vo svete. Vypočuli sme si slávnostné príhovory prezidenta SR J. E. Ivana Gašparoviča, predsedu Národnej rady p. Pašku a predsedu vlády SR p. Fica. Program týchto Slávností bol nádherný, plný krásnej poézie (p. J. Sarvaš, p. D. Jarja-bek) ako aj prekrásnych piesní (p. Klein: Keby som bol vtáčkom). Otčenáš v staroslovenčine predniesol p. D. Jar-jabek, Oratórium Cyril a Metod potom spolu s p. Klei-nom. Pieseň „Láska“ z oratória Cyril a Metod zaspievala pi. S. Sklovská. Veľmi dojímavé bolo vystúpenie Komor-ného zboru Zvony zo srbskej Selenče. Slovenský komorný zbor zakončil program piesňou „Bože, čos‘ ráčil“.
Pani Vilma Prívarová, predsedníčka Úradu pre Slovákov ži-júcich v zahraničí, podpredseda vlády SR pán Dušan Čaplo-
vič, predsedníčka Združenia pani Alojzia Peschak-Meier a riaditeľka kancelárie podpredsedu vlády pani Katarína
Hašková
Dostala som aj s manželom pozvanie do Detvy, kde v nedeľu pobede bolo vystúpenie folklórnych súborov Slo-vákov žijúcich v zahraničí (2x USA, Kanada, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Ukrajina, Vojvodina, Francúzsko) ako aj na recepciu na hrade Zvolen,
kde ma predstavili podpredsedovi vlády SR pánovi Dušanovi Čaplovičovi a riaditeľke jeho kancelárie pani Kataríne Haš-
kovej. Boli to prekrásne chvíle a nezabudnuteľné zážitky.
Teraz som veľmi motivovaná na slávnosť nášho 40. ročného jubilea založenia ZSvŠ, 24. októbra 2009 v Züri-chu. Prítomnosť už prisľúbili J. E. švajčiarsky veľvysla-nec na Slovensku p. Aregger, J. E. p. veľvyslanec SR v Berne, J E. p. veľvyslanec SR pri UNO, J. E. p. generál-ny konzul SR v Zürichu, z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí predsedníčka pi. PhDr. Vilma Privarová i de-legát Matice Slovenskej.
V bohatom programe vystúpi naše Kolečko ako aj známi umelci, s ktorými som v spolupráci s pi. M. van Oo-ijen v príprave a rozhovore. Za každú pomocnú ruku som veľmi povďačná.
S úctou pozdravuje predsedníčka ZSvŠ Dr. phil. A. Meier-Peschakova,PhD
Je to už 20 rokov ....
Je to už úctyhodných 20 rokov, čo sa pravidelne a každoročne (vďaka manželom Stankovým) stretávajú koncom mája alebo začiatkom júna na chate „Bois du Moulin“ v Mont sur Pully nad mestom Lausanne Slováci a ich priatelia. Na tohoročnom 20. stretnutí, v sobotu 6. júna 2009, nám počasie prialo a počet účastníkov milo prekvapil aj organizátorov. Väčšinu účastníkov stretnutia tvorili mladí a medzi nami noví krajania. V pripravenej a vyzdobenej hlavnej sále chaty sa tlmeno rozoznievali me-lódie hudby na počúvanie a poniektorí sa tam ešte pred večerným programom v skupinkách zhovárali a bavili.
Iní (najmä rodiny s deťmi) využili pred večerou pobyt aj
pohyb v príjemnom prostredí a v prírode v okolí chaty. V kuchyni sa dokončoval guláš majstra kuchára Jožka Trnku, ktorému asistovali a pohostenie pripravovali via-cerí skalní a rodu verní krajania.
Zhodou okolností mal v tú istú sobotu 6. 6. 2009 náš slovenský katolícky duchovný pastier Otec František Po-lák o 16:00 hod. sv. omšu v Ženeve, preto sa mohol cestou späť do Zürichu zastaviť aj na našom stretnutí na chate nad Lausanne, kde nám prítomným odslúžil od 18:15 do 19:15 slovenskú sv. omšu, po ktorej sa už hneď po 19:30 hodine začala podávať večera. Pred večerou, za prítom-nosti väčšiny prítomných, odovzdal podpredseda Združe-nia Slovákov vo Švajčiarsku, pán Bohumil Šťastný „Dip-lom vďaky a uznania“ našej organizácie manželom Petro-vi a Chantal Stankovým. Okolo 80 porcií rozvoniavajúce-ho gulášu ako aj zhruba 40 porcií vynikajúceho rybieho šalátu z tresky sa skonzumovalo ešte pred 22:00 hodinou, pretože stretnutia sa zúčastnilo neočakávane veľa osôb (približne 100 ľudí), a organizátori počítali (podľa vopred prihlásených) s účasťou oveľa menšou. Pre oneskorencov (aj takých každoročne býva niekoľko) prichádzajúcich na chatu okolo 22:00 hodine už zostalo iba slané či sladké pe-čivo a nápoje. Po jedlách sa mladí roztancovali a zábava pokračovala až do jednej hodiny v noci.
Str. 6 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 3/2009
Aj potom sme si mali čo povedať...
Aj na tohoročnom stretnutí boli krajania z rôznych kútov západného (najmä frankofónneho) Švajčiarska a tí, čo na chatu „Bois du Moulin“ zavítali po prví krát, boli
stretnutím očarení a nadšení. Viac menej si všetci účastníci stretnutia želali, aby sa tieto stretnutia organizovali aj v nasledujúcich rokoch.
Záverom organizátori ďakujú v prvom rade mla-dým dievčatám, ktoré pripravili a vyzdobili sálu a na zá-ver ju upratali. Ďakujeme aj všetkým účastníkom toho-ročného stretnutia na chate za ich návštevu, ktorá umožni-la zrealizovať naozaj vydarené podujatie. Čistý zisk z podujatia, 250 Fr., odovzdal organizátor podujatia hos-podárovi Združenia Slovákov vo Švajčiarsku (pani Švaj-lenovej) v Zürichu dňa 15. 8. 2009. Nakoniec si dovoľuje-me oznámiť a už dnes vás pozvať na budúcoročné stretnu-tie na chate v „Bois du Moulin“, jeho dátum oznámime včas.
B. Šťastný
Vyparádená Tvrdošanka Od roku 1998 sa nám podarilo prevziať uniformy
od tridsiatich dychových hudieb vo Švajčiarsku. Zakaž-dým, keď tieto preberáme obdivujeme výbornú kvalitu materiálu, odborné vypracovanie a blízky vzťah členov hudobného spolku k rovnošate. V priebehu rokov sa v dy-chových orchestroch povymieňa veľa muzikantov a muzi-kantiek a tiež sa stáva, že pribudne na hmotnosti a počte. Takmer všetky hudobné telesá si museli na nové uniformy zarobiť s vynaložením vlastnej fantázie, veď im šlo o záu-jem pokračovania života spolku, o zachovanie tradície. Spoznali sme i opačné prípady, kde členov orchestra ubú-dalo alebo nebolo možné získať dorast. Táto problematika viedla ku skorému, niekedy i smutnému ukončeniu aktív-nej činnosti hudobného spolku.
Obojstranná dôvera, istota bola základom darova-nia takého veľkého počtu oblečenia slovenským kapelám.
Prevažne dychové orchestre východného Švajčiar-ska sú dobre informované o našom cieli zachrániť unifor-my a tieto posunúť na naše územie. Treba však uviesť i mená miest z ostatných častí Švajčiarska ako Affoltern am Albis, Bülach, Köniz, Oron, Laufenburg, Seewen, Bazilej, ktoré sa tešili, že ich uniformy budú ešte pár rokov slúžiť.
Koncom júna nás navštívil prezident dychových or-chestrov na Slovensku pán Janko Jamriška s kapelníkom Tvrdošanky z Tvrdošína. Všetci sme sa tešili z veľmi kva-litných, takmer nových 55 uniforiem, ktoré darovala dy-chovka firmy Novartis v Bazileji. K nim nám pribalili bie-le košele a kravaty. Tento orchester postihol tiež osud, že
sa rokmi stále zmenšoval počet hudobníkov. Ďalšie jestvo-vanie nebolo možné a viedlo ku konečnému rozpadu.
Na Tvrdošínskom festivale „forDych“ 19. júna 2009 sa Tvrdošanka predstavila obyvateľstvu v nových parád-nych uniformách.
S vďačnosťou spomíname na tieto akcie, pri kto-
rých sme spoznali veľa nových, vzácnych priateľov. Nie-ktoré spolky sme priviedli na stretnutie s ich uniformami na Slovensko a tak umožnili priblíženie švajčiarskej dy-chovej hudby u nás.
Tešíme sa, že budeme mat príležitosť privítať na oslavách 40. výročia Združenia Slovákov vo Švajčiarsku malú dychovú kapelu Kesanku s Mrchaňami. (Sú vyobra-zení na titulnej strane tohto čísla, red.) Jej kapelník pán Jozef Kozár vedie úspešne mládežnícky dychový orchester Bánovčanka, ktorý Slovensko viackrát reprezentoval v cudzine.
Marta van Ooijen
Poznáte malú dychovú kapelu Kesanka a Mrchane? Hudobná rodina z obce Bánov v Novozámockom
okrese v tomto roku oslavuje dve krásne okrúhle výročia: kapela Kesanka sa dožíva 15. narodenín a ženské hudob-no-spevácke teleso Mrchane 10 rokov.
Obe telesá sa rozhodli osláviť svoje narodeniny ne-tradične vo Vysokých Tatrách. „Myšlienka je vždy prvá, ale uskutočniť ju, nie je vecou jednoduchou“, hovorí ka-pelník Kesanky Jozef Kozár, ktorý hneď pokračuje: „Ale keď sa hľadá spôsob, ako sa to podarí, a nie ako sa to ne-dá, vec sa vyrieši sama. My sme sa rozhodli výročie osláviť spoločne pod štítmi Tatier tak, aby nám aj susedia závideli.“
A skutočne majú čo závidieť. Spolupráca týchto dvoch telies nie je náhodná, veď ľudí z týchto dvoch sku-pín vedie manželský pár, ktorý uzavrel akoby aj manžel-stvo mužskej a ženskej skupiny. „Začiatky neboli jedno-duché, pretože Kesanka asi cítila konkurenciu v ženskej skupine Mrchane“, zdôveruje sa vedúca Mrcháň Mirosla-
va Kozárová. „Nestačilo, že som bola speváčkou a hovor-kyňou Kesanky, v rodine sa neraz odohral konkurenčný boj týchto dvoch telies. Ale myslím si, že vždy to vyšlo 1:1, takže neprehrali ani Mrchane, ani Kesanka. Vždy to bolo víťazstvo oboch tímov a to je predsa výhoda. Jednota mu-žov a žien je úžasná. Výborné sú i naše spoločné víťazstvá napríklad v STV-čke v relácii Zahrajte mi takúto, alebo v Markíze v relácii Senzi Senzus. Kým športovci raz vy-hrajú a raz prehrajú, my hudobníci vždy vyhrávame a tie spoločné víťazstvá sú nezaplatiteľné. “
O tom, že tieto dva súbory skutočne iba vyhrávajú, sa poslucháči dobrej zábavy majú možnosť presvedčiť 24. októbra 2009 pri oslavách 40. výročia Združenia Slovákov vo Švajčiarsku.
Na spoločné stretnutie sa tešia obe bánovské skupi-ny Kesanka i Mrchane.
MvO
Slovenské zvesti ZSvŠ č. 3/2009 Str. 7 Hudobná premiéra
Dňa 5. augusta 2009 bola v rámci koncertu kvarteta „Fiori Musicali“ v Engadinskom Silse medzi skladbami Georga Friedricha Händela, Johanna Sebastiana Bacha, Felixa Mendelsohna Bartholdyho, Gaetana Donizettiho uve-dená prvý krát skladba nášho krajana pána Honoráta Cotteliho „Hass und Versöhnung – Nenávisť a zmierenie“. Pod-kladom mu bola rovnomenná báseň nášho krajana pána Ing. Alexandra Žemlu. Alexander Žemla Nenávisť a zmierenie Chápem ju niekedy a i jej príčiny vidím, dakedy zas nie a vtedy – nenávisť nenávidím. Často si ho želám, len zriedka nie, oslobodenie vnútra - zmierenie. Udobriť otca, syna, zmieriť sa s prírodou, so zverou, so susedom nájsť spoločnú nôtu, dočkať sa hraníc bez ostnatého drôtu, uzavrieť prímerie sám so sebou a s Tebou. Goldiwil 16.08.2008
Zľava: Flautista Jürg H. Frei., sopranistka Susanne Haller, Alexander Žemla, Honorát Cotteli, klavirista Mariusz Dani-
lewski a violoncellista Alexander Kionke. Blahoželáme a ďakujeme za peknú reprezentáciu!
Opera Šavol ( libreto: Teodor Križka, hudba: Víťazoslav Kubička ) Premiérou novej slovenskej opery Šavol v podaní Štátnej filharmónie Košice pod vedením skvelého dirigenta
Adriána Kokoša a šiestich operných sólistov, dôstojne vyvrcholila v Nitre oslava vierozvestov sv. Cyrila a Metoda v závere Roka svätého Pavla. Zaplnené javisko v nedeľný horúci večer (5. 7. 2009) množstvom ľudí domácich i tých zďaleka, tiež vzácnych hostí, počnúc autormi diela, predstaviteľmi mesta, biskupmi, kňazmi, chorvátskym metropoli-tom arcibiskupom Marinom Srakicom, poslancami Národnej rady SR a mestského a župného parlamentu, ako i najvzácnejší hosť J. E. kardinál Ján Chrysostom Korec dýchalo očakávaním.
Diváci mali možnosť zhliadnuť skvelé výkony umelcov: Petra Cingeľa v interpretácii Šavla, Márie Eliášovej v úlohe diabla, Kataríny Krčmárovej v postave Salome, Matúša Tomku v úlohe Jána, Petra Ďurovca, Jána Kapalu - v dvojúlohe Ananiáša a Júdu a Márie Schlosserovej, ktorá recitačne stvárnila Anjela Krásy.
Ojedinelé monumentálne veľdielo vzniklo i nevzniklo len tak – samé od seba! Čo o ňom hovorí básnik Teodor Križka? „Každým dňom sa musíme v láske obnovovať, meniť... stále platí prísľub o dvoch-troch, ktorí sa stretnú v Božom mene, že Boh bude medzi nimi. Lebo keby to nebol chcel ON, opera Šavol nikdy nevznikne. Od samého počiatku sa s jej vznikom spája reťazenie náhod. Je ich už toľko, že sa za nimi zreteľne črtá zákonitosť.“
Táto ojedinelá lyricko-epická básnická skladba vznikala na jar roku 2007. Osobitným spôsobom vyzdvihuje nie-len význam viery v zmysel Spasiteľovej obety na kríži a Vykúpenia, ale aj rovnosti národov a lásky medzi ľuďmi ako predpokladu pokojného spolunažívania a mieru.
Práce na opere boli zavŕšené záverom roka 2008. So silnou evanjeliovou témou opery súzvučí hudba nášho jedi-nečného, popredného hudobného skladateľa Víťazoslava Kubičku, ktorý študoval okrem iných aj u Jána Cikkera a Iľ-ju Zeljenku. Je profesorom kompozície, autorom 170 opusov symfonickej, komornej, zborovej, piesňovej a elektroakus-tickej hudby, zložil viac ako 600 skladieb, scénických hudieb pre rozhlas, televíziu, divadlo a film, 200 symfonických skladieb a šesť opier. Je držiteľom mnohých ocenení: cena UNESCO Paríž za kompozíciu Fantázia pre flautu a klavír (1979), cena Jána Levoslava Bellu - SHF (1994), cena Telemúza - za scénickú hudbu (Slovenská televízia 1996), pre-zentuje svoje diela na koncertoch tiež v ďalekom i blízkom zahraničí ako Japonsko, Nemecko, Švajčiarsko, Chorvát-sko, Rakúsko, Taliansko, Česká republika, Austrália.
Opera Šavol – predstavuje gradáciu pôvodného kresťanského umenia na Slovensku a prerastá Slovensko. Preklady a tlmočenie v slovenskom a nemeckom jazyku
Ak potrebujete preložiť dôležité dokumenty alebo iné texty do nemeckého alebo slovenského jazyka, ste na správnej adrese. Ako Slovenka narodená vo Švajčiarsku mám v oblasti prekladov a tlmočenia bohaté skúsenosti získané počas dlhoročného pôsobenia na Slovensku, kde som pracovala pre slovenských, rakúskych, nemeckých, švajčiarskych a iných spokojných klientov. Garantujem
úplnú dvojjazyčnosť, serióznosť, presnosť a dôslednosť. Zavolajte na dole uvedené číslo alebo napíšte e-mail
a povieme si viac o tom, čo môžem pre Vás urobiť. Katarína Klieštencová Tel.: 044 542 47 40 mobil: 077 462 95 23 e-mail: [email protected]
!Nová E-mailová adresa Združenia! Oznamujeme všetkým našim členom, krajanom i prispievateľom novú E-mailovú adresu Združenia
[email protected] Adresa našej internetovej stránky zostáva nezmenená
www.slovenskezvesti.ch
Str. 8 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 3/2009 OZNAM
Nová adresa, rozšírené služby, dlhoročné skúsenosti...
Prekladateľská firma FABIAN
s 25-ročnou praxou
Bachweg 66 3053 Lätti
homepage: www.slovensko.ch
slovensko-nemecky, nemecko-slovensky Vladimír FABIAN
Tel. & Fax: 031 / 922 41 86, mobil: 079 / 286 04 77 e-mail: [email protected]
francúzsko-slovensky, slovensko-francúzsky
Zuzana ANISINO mobil: 076/511 84 56
e-mail: [email protected]
Bohoslužobný poriadok Slovenskej katolíckej misie
vo Švajčiarsku Misionár:
O. František Polák SDB, 8004 Zürich, Brauerstr. 99, tel. + fax 044/241 50 22
Sväté omše: Bazilej: o 18.00 hod v kostole Aller-
heiligen na Neubadstr., každú dru-hú a štvrtú nedeľu v mesiaci. Možnosť pristúpiť ku sviatosti zmie-renia už od 17.00 hod.
Bern: o 17.30 hod. v krypte farského kostola Dreifaltigkeitskirche, Tau-benstr. 12, každú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci.
Lausanne: o 16.00 hod v Chapelle du Servan, 12 rue Eugène-Grasset, každú tretiu sobotu v mesiaci. Vždy po sv. omši posedenie pri káve v neďalekej reštaurácii. Všetci sú sr-dečne vítaní.
Lucern: o 17.30 hod v Peterskapelle na Kapellplatz, každú prvú a tre-tiu nedeľu v mesiaci.
Zürich: o 09.30 hod v krypte kostola Liebfrauen, Weinbergstr. 34, kaž-dú nedeľu (okrem 6. septembra!). Vchod pod vežou. Po sv. omši posedenie pri káve vo far-skom dome pri kostole. Všetci sú vítaní. Slovenská sv. omša každú stredu o 20.00 hod na talianskej misii, v Züri-
chu, Feldstr. 109. Slovenská sv. omša každý prvý piatok v mesiaci v krypte kostola Liebfrauen o 20:00 hod.
Ženeva: každú prvú sobotu v mesiaci o 15.30 hod. v kaplnke sv. Terezky, 14 ave Peschier.
N Á Š K A L E N D Á R 6. septembra 2009 – Národná Ma-
riánska púť do Einsiedelnu. 5. októbra – Pred 40. rokmi bolo založe-
né v zürišskej Uranii Združenie pria-teľov Slovenska, ktoré sa v roku 1956 premenovalo na Združenie Slo-vákov. Toto jubileum si pripome-nieme
24. októbra 2009 – v spoločenskom stredisku Riesbach, Seefeldstr. 93 v Zürichu. Slávnostná akadémia z príležitosti 40. výročia založenia Združenia za účasti hostí zo Slo-venska i Švajčiarska od 16:00 hod.
Hlas z ľudu... Združenie bolo a je stále organizá-
ciou, ktorá s nami kráčala životom vo Švajčiarsku a tak sme sa s ňou identi-fikovali.
Včera mi lekár povedal, že náš ži-vot je ako saláma, z ktorej si stále re-žeme tenšie alebo riadne silné plátky.
Toto prirovnanie dobre vystihuje i pôsobenie Združenia.
